Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
10. 12. 2015 16:21:00 - 16:22:34 58. schôdza NR SR - 18.deň - B. popoludní Tlač 1825 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
79.
Ďakujem. Samotná myšlienka podporiť domácich výrobcov alebo domácich pestovateľov ovocia je výborná. Trošku problémom sú počty a množstvá. Neviem, či ste si nejak preštudovali alebo prešli, že koľko je tých 50 litrov. Päťdesiat litrov sa vypáli pomaly v priebehu dvoch dní. Takže kúpiť si prístroj, licencovaný prístroj na to, aby dva dni pracoval v roku, je podľa mňa nekoncepčné. Myšlienka, ešte raz hovorím, podporiť domácich pestovateľov a zberačov ovocia je výborná.
Oveľa lepší prípad alebo oveľa lepšia cesta by bola umožniť daňové úľavy v normálnych štátnych páleniciach alebo súkromných, ale normálnych. Totižto, keď zoberiete štatistiky, domáce pálenice alebo normálne pálenice sú využité ani na 50 percent. Jednak je tam garancia, jednak by sme dali prácu aj normálnym páleniciam. Tento zákon bol v Maďarsku platný zhruba dva roky a tohto roku jednak na tlak Európskej únie, ale vôbec prišli na to, že je trošku scestné. Zvýšili daň normálne na pôvodnú, lenže oni za tie dva roky stihli to, že národ, celý národ sa naučil piť domáce pálenky. Nie klasické dampingové, ale tie, ktoré sú vypálené z ovocia. A to by mala byť podstata tohto zákona, tejto myšlienky.
Ešte raz hovorím, myšlienka je dobrá, len myslím si, že cesta je trošku pomalá a nekoncepčná.
Ďakujem.
12. 11. 2015 14:56:36 - 15:01:57 58. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR -  
38.
Áno, ďakujem. Moja otázka neznela, že či to bola vyhláška alebo nariadenie. Moja otázka znela, že tých 23 miliónov, či je dotácia alebo akým právom nová automobilka prichádza k tomu, či fakt už vláda je v takých úzkych, že ináč nevie tú automobilku dostať sem na Slovensko, že musí ponúknuť 23-miliónový úplatok. Totižto zákonite vzniká otázka, že také výhody dostali aj ostatné veľké firmy, či už Citroen, Peugeot, Volkswagen alebo Kia, ktoré už sú tu, vlastne už sú roky, ako pracujú, zamestnávajú ľudí a myslím si, že oni to vôbec nedostali, to je za prvé.
A za druhé som zvedavý, že čo ako na to zareagujú oni, či budú žiadať ďalšie dotácie inou, skrytou formou. Mrzí ma to, že práve ide to cez poľnohospodárstvo, lebo to je, si myslím, v súčasnosti jediná možná cesta, akým spôsobom im dať tie peniaze, a či to už našijeme na to, že je to investícia významná alebo nevýznamná, ja nevidím do toho, respektíve nemyslím si, že Volkswagen je menšia investícia, čo sa týka objemu peňazí a objemu zamestnanosti ako súčasná automobilka, ktorá prichádza sem. Takže nevidím dôvod, prečo by mala byť klasifikovaná a prečo by mali byť vôbec klasifikované automobilky ináč, ako teraz prichádza ku nám.
Ďakujem.
12. 11. 2015 14:49:14 - 14:51:14 58. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho  
32.
Ďakujem.
Neviem, kde by som mal začať, lebo odpoveď bola síce pekná, ale myslím si, že tí, čo vám to napísali, vôbec tomu nerozumejú a strašne ma to mrzí, že vás dostali do tej trápnej situácie. Predovšetkým sa mýli prvá vec: mladý a malý poľnohospodár, to sú dve rôzne kategórie a dve rôzne kapitoly. Ten zákon, čo som sa pýtal, predovšetkým rieši malé a stredné podniky. Definícia malého a stredného podniku je do 50 ľudí ako zamestnancov a malého do 10. Nesúvisí to so žiadnymi inými zákonmi.
To znamená, ten zákon, čo je už v platnosti od 1. 1., na základe tohto zákona už túto jeseň 31. októbra by Slovenský pozemkový fond mal vydať na základe tých žiadostí, ktoré boli predložené, tú pôdu do výšky 28 hektárov. Totižto keď nevydá do 31., Slovenský pozemkový fond musí podpísať prenájom pôdy s tými, ktorí v súčasnosti na tom hospodária, totiž to je problém hlavne s dotáciami na plochu. Totižto keď nemajú platnú zmluvu ani malý, ani mladý, jednoducho nemôže požiadať o dotácie a tým pádom celý rok prepadne, hoc aj keby bola pravda hlavne pri tých mladých, čo hovoríte, kde je termín dodania projektu 6. januára, tam by to teoreticky mohlo fungovať, lenže aj tak mladý poľnohospodár stratí minimálne rok, lebo do konca októbra tak či tak treba počkať. Skrátka, čo je zasiate a obrobené, to už nemôžete zobrať, to vyplýva zo zákona, to darmo SPF myslí si, že je to tak, ale nie je to tak a budú z toho celkom slušné žaloby.
Zároveň ešte raz zopakujem, že problém je s malými poľnohospodármi, prosím vás, nemýľme si mladého a malého, malí sú aj v súčasnosti. V júli ste hovorili, že nejakých 116 žiadostí tam bolo, teraz je tam 180. Tých 180 je do jedného počtu, sú malí, nie mladí, lebo mladí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
30. 9. 2015 17:55:47 - 17:55:47 54. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 1569 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR -  
69.
Dobrý deň, vážené dámy a páni. Stokrát som sa zaprisahal, že nebudem sa púšťať do mlynov typu veterných, typu veterné mlyny, ale jednoducho nedá mi, takže pár slov by som chcel k tomu zníženiu DPH na potraviny povedať. Zatiaľ som bol zvyknutý, že návrhy alebo návrhy zákonov typu Potemkinovej dediny predkladá ministerstvo pôdohospodárstva, tam zase až takú veľkú škodu to neurobilo, neurobilo ani dobre, ani zle, takže to bolo viac-menej indiferentné. Ale teraz vidím, že aj ministerstvo financií prichádza s týmto nápadom alebo týmto spôsobom návrhov, dokonca nejak spolu s ministerstvom pôdohospodárstva, a preto si myslím, že pár slov by som chcel k tomu povedať, aby úplne zjednodušene snažil som sa vysvetliť, čo sa deje.
Strašne mi to vadí, že nemáme konkrétne údaje. Ten zákon v prvom čítaní bol taký všeobecný. Nevieme, že koľko peňazí sa na to chystá, nevieme, že aké položky by mali ísť. A presne kvôli tomu, aby sme podľa mňa kvôli tomu nemohli diskutovať.
Tak tie predbežné čísla hovoria medzi 60 – 80 mil., ktoré by malo ísť na znížené DPH. Tak nemusí byť človek veľký matematik, keď dajme tú nižšiu sadzbu 60 mil. lomeno 5 alebo 80 mil. lomeno 5 mil., čo je počet obyvateľov na Slovensku, tak to vychádza, že v prvom prípade každý obyvateľ štátu dostane 12 eur k dobru ročne, to znamená, že jedno euro mesačne. Nehnevajte sa, páni, ale to je taký výsmech, výsmech spoločnosti, výsmech ľudí.
Nehovoriac o tom, že tie peniaze vôbec nie sú adresné. Takže na tých potravinách ušetrí aj ten, ktorý na to má, a teoreticky aj ten, ktorý na to, teoreticky je odkázaný na to. Takže minimálne je to neadresné, málo adresné. A najlepšie je na tom, že na jednej strane je to obrovský balík 60 alebo 80 mil. eur, to je obrovský balík.
Len na porovnanie, zákon, respektíve návrh o mladých farmároch, ktorí sa podporujú, ráta zhruba s tisíc až päťsto žiadateľmi v hodnote 50-tisíc na hlavu, čo už je slušný peniaz. Z tých 50-tisíc sa už dá niečo urobiť. A vtedy to vychádza zhruba 25 až 50 miliónov. Oproti tomu 80 mil. je oveľa viac, ale každý človek dostane jedno jediné euro. Tak na jednej strane podporujeme niekoho s 50-tisícami, čo je v poriadku, a to je akože citeľné, čo sa dá. Na druhej strane dáme almužnu, lebo to sa nedá ináč nazvať. Veď len jedno euro, v lepšom prípade 1,30 euro mesačne. Čo s tým ako nejakým spôsobom ušetríme?
A preto si myslím, že preto toľko sa váhalo s tým, že ktoré konkrétne potraviny sú. Lebo viem si predstaviť ťažkú hlavu úradníkov, kým urobili štatistiky, že ktoré potraviny vôbec vydajú to číslo, tých 80 miliónov. No vyrátali ročnú spotrebu, ktorá komodita je, aby pozbierali tých, neviem, päť, desať, dvadsať komodít, ktoré budú lacnejšie o tých 10 percent. Lenže 10 % reálne ani nebude 10 %, bude to zhruba na úrovni 8,5 percenta. Takže dneska zhodou okolností ráno som počul reklamu, že trvanlivé mlieko sa dá kúpiť už za 0,35 eur. Takže tých 10 %, bude sa dať kúpiť trvanlivé mlieko za 0,32 eur? To je nejaká veľká pomoc? Keď áno, tak fajn, akože robme to. A zároveň vyhodíme 80 mil. von oknom. A dovolím si tvrdiť, že nič iné to nie je ako reklamná kampaň, financovanie reklamnej kampane pred voľbami strany SMER-u. A je to dosť blbé, keď z našich peňazí, z peňazí daňových poplatníkov sa financuje predvolebná kampaň vládnej strany.
Takže myslím si, že to je podstata tejto, tej veci, čo som chcel povedať. A veľmi zaujímavo, som zaujímavý a čakám na zoznam potravín a čakám na ten obnos alebo objem peňazí, ktorý na tento účel je vyčlenených, no a potom k tomu budeme sa ešte hádam nejakým spôsobom na nejakom fóre môcť sa vyjadriť.
Ďakujem.
17. 9. 2015 14:31:41 - 14:33:20 54. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Bohužiaľ, moja otázka smeruje k smerom ministrovi životného prostredia, takže, myslím si, že nabudúce ju položím priamo jemu. Skrátka, len toľko poviem, teší ma záver tej správy, že ministerstvo nepodporuje takýto spôsob likvidovania záťaží životného prostredia presne kvôli tomu, že jednak je tam zásobáreň pitnej vody, ale vôbec technologicky samotný spôsob likvidovania nebezpečného odpadu je dosť diskutabilný a zároveň vyžaduje ten takzvaný nula bod ekonomický, aby sa oplatilo určité množstvo odpadu likvidovať. Dosť pochybujem, že by obyvatelia Žitného ostrova chceli, aby z celého Západoslovenského kraja zvážal sa nebezpečný materiál, respektíve smetie práve do Šamorína. Na koľko je technologicky objem takého podnikania alebo takého projektu, kde sa likviduje odpad, ktorý by vyžadoval také množstvo odpadu? Takže ďakujem za odpoveď.
17. 9. 2015 14:31:41 - 14:33:19 54. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Predovšetkým ďakujem za odpoveď, pán minister. Problémom celej otázky, čo ste aj potvrdili, je, že malé a stredné podniky nezvýšili ten počet počas posledných rokov. A myslím si, že to je najväčší problém vôbec Slovenska, že polarizuje sa pole podnikania, že sú obrovské podniky a práve to gro, čo by malo tvoriť chrbtovú kosť slovenskej ekonomiky, malé a stredné podniky jednoducho sú v minimálnom počte. Aj sám ste povedali, že viac-menej živnostníci sa pretransformovali na eseročky presne kvôli tomu, lebo vaša vláda urobila len také opatrenie, že pre nich sa neoplatí byť malými živnostníkmi. Ale celkový počet tých malých a stredných podnikov nie sa zvyšuje, ale práveže klesá. To znamená, že celkové prostredie malého a stredného podnikania sa zhoršuje na Slovensku posledné roky. A v tom vidím obrovský problém. Žiaľ, ste mi to len potvrdili, takže nevyvrátili.
Ale zároveň chcel by som vám ešte položiť jednu otázku. A tá sa týka predovšetkým daňových licencií. Disponuje už výsledkami ministerstvo hospodárstva z toho, aký má vplyv zavedenie daňových licencií na malých podnikateľov a či neplánuje prehodnotiť túto daňovú licenciu, tento zákon, nejakým spôsobom, lebo v každom prípade môžeme sa o tom rozprávať, koľko chceme, ale pôsobí to negatívne na malé a stredné podnikanie. Ďakujem.
22. 5. 2015 13:07:50 - 13:23:45 51. schôdza NR SR - 11.deň - A. dopoludnia Tlač 1502 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text nie je autorizovaný)
129.
Dobré popoludnie. Vážená pani predsedníčka (správne "podpredsedníčka"), vážení kolegovia, trošku ma mrzí, že nás tu je tak málo a z hľadiska alebo z oblasti poľnohospodárstva tu zase nie sú veľmi ľudia, takže budem mať skôr s kým sa hádať alebo akože vysvetľovať aspoň situáciu, tak chcel by som pripomenúť genézu tohto môjho návrhu.
Hlavná genéza je tá, že minulý rok v novembri tento parlament, resp. SMER prijal zákon, v ktorom umožňuje, resp. zabezpečuje prístup k pôde v správe Slovenského pozemkového fondu pre malých farmárov, mladých a pre stredné podniky. Tá správa samotná bola úžasná. Totižto je koncepcia, alebo zhoduje sa s koncepciou, ktorú každý normálny poľnohospodár razí na Slovensku, že poľnohospodárska výroba by väčšou mierou mala sa dostať do rúk malých a stredných podnikov kvôli krajinotvorbe a vôbec iným záležitostiam, ktorú nechcem teraz rozvádzať. Avšak kým šéf rezortu vystupoval, že akú úžasnú vec sa mu podarilo presadiť, ako sa bude pomáhať mladým aj malým, aj stredným podnikom, už vtedy som upozornil na to, že samotný zákon je úplne scestný. Je sformulovaný, napísaný veľmi dobre a doslova nevykonateľný. Dokonca už vtedy som predložil niektoré návrhy, ktoré by mali vylepšiť tento zákon, samozrejme, že to bolo odmietnuté.
Takže tento zákon vstúpil do platnosti 1. januára tohto roku a po troch mesiacoch včera som sa spýtal pána ministra, že koľko ľudí, koľko malých a mladých farmárov a stredné podniky prejavilo záujem o týchto 28 hektárov, ktoré umožňuje tento zákon žiadať od Slovenského pozemkového fondu. Keď ste tu boli, tak odpoveď ste mohli počuť. Zatiaľ je tam takých 111 žiadostí, čo je chváliteľné, už len ale zase zároveň je to, je to smiešne, hrozné, neviem, jak by som to opísal. Musím povedať, že minimálne 10 týchto návrhov som pomáhal ja napísať, a preto teraz by som chcel s vami sa podeliť o konkrétnych skúsenostiach, ako sa nedá napísať túto žiadosť, ako sa táto žiadosť nedá predložiť podľa tohto zákona, čo sme schválili, čo ste schválili ešte v novembri, a zároveň chcel by som predložiť niektoré body, ktoré by pomohli tomu zákonu, aby bol ten zákon vykonateľný.
Takže prvá vec bola hneď, že mám taký dojem a som o tom presvedčený, že nielen pán minister, ale aj celý rezort, a som presvedčený o tom, že poľnohospodári si dosť mýlia niektoré zásadné veci. Je tu snaha pomôcť mladým, malým a stredným podnikom, takže v zákonoch veľmi mylne sa používajú alebo šachujú so slovami mladý a malý poľnohospodár. Neni to isté. Mladý poľnohospodár podľa definície je do 40 rokov a ešte má nejaké ďalšie kritériá. Kým malý poľnohospodár môže byť hocikto, ktorý sa rozhodne sa stať poľnohospodárom a rozhodne sa venovať poľnohospodárskej prvovýrobe.
V rámci včerajšej odpovede pán minister tiež párkrát zmenil, alebo vôbec dal všetko dokopy, resp. rozprával o malých poľnohospodároch, lenže tento zákon, čo bol schválený, rozpráva, a dovolím si citovať, "o mladých poľnohospodároch a poľnohospodároch spĺňajúcich podmienky malého podniku alebo mikropodniku". To je zásadný rozdiel, že neplatí to pre mladých poľnohospodárov a pre malých. To znamená, že stredný podnik, som to vyhľadal, to ešte patrí tam, ktorí mali zamestnancov až 50. Takže neni to až také malé, ale zároveň, áno, je treba takýmto podnikom dať prednosť.
Lenže prvá zásadná vec, nebolo vyjasnené, že kto bude rozhodovať o tom, že Slovenský pozemkový fond pridelí a aké plochy alebo aké hektáre pridelí tomu mladému farmárovi. Prvý najväčší problém bol, že v tej žiadosti, žiaľ, je treba definovať doslova LV-čko tej plochy, ktorú žiada mladý farmár alebo malý farmár, proste, ktoré sa žiada. A toto je uvedené v tomto zákone a je to úplne scestné, lebo tam sú praktické problémy. Dotyčná osoba, ktorá má záujem o plochu, musí identifikovať, či je to v správe Slovenského pozemkového fondu, či daný podnik, ktorý súčasne hospodári na tej ploche, či spĺňa kritériá, aby mohol byť od neho odňatý ten pôvodný celok, o ktorý sa jedná. A jednoducho tí farmári to nedokážu urobiť, vážení, to je, to je úplne nereálne urobiť. A snažili sme sa to, a jednoducho to nejde.
Jednoducho malo sa rozhodnúť, že Slovenský pozemkový fond vyberie určité plochy, ktoré potom rozdelí následne a podľa akých kritérií. Ale jednoducho žiadať od žiadateľa, od farmárov, aby identifikovali kľudne konkrétne LV-čko, tú plochu, ktorú žiadajú, to je jednoducho úplne nereálne.
Ďalší závažný problém, že, a je to úplne, ide proti princípu tohto zákona, proti filozofii tohto zákona, že môže žiadať o pozemok len ten, ktorý už teraz má v prenájme tú plochu. Jednoducho, keď sa rozhodne nejaký mladý muž alebo hoci aj mladý farmár, už mladý človek po 40-ke, ktorý predsa len svoje malé úspory alebo nejaké peniaze chce investovať do poľnohospodárstva a chce žiť z poľnohospodárstva, jednoducho je vylúčený z tohto zákona, nemôže požiadať. Tak pýtam sa vás, jaký je tam rozdiel medzi farmárom, ktorý napríklad hospodári na jednom hektári, a na farmárovi (správne "farmárom"), ktorý akože chce robiť poľnohospodársku prvovýrobu a, žiaľ, v súčasnosti nemá? Ten prvý môže požiadať o tých 28 hektárov, ten druhý nemôže požiadať o tých 28 hektárov. Pýtam sa vás, má to zmysel? Podľa mňa to nemá žiadny zmysel. A je to, je to, ešte raz hovorím, účelovo urobené.
A ďalšia taká zvrhlosť, že je napísané, že žiadať môžu len do výšky súčasne obhospodarovanej plochy. Takže na jednej strane síce zákon hovorí o tom, že 28 hektárov môžte žiadať, ale ak nemáte v súčasnosti už 28 hektárov, tak nemôžte to žiadať, lebo zákon hovorí o tom, že maximálne môžte žiadať o takú plochu, ktorú obhospodarujete teraz. Tak to tiež je podľa mňa úplne nezmysel a myslím si, že je treba aj túto časť zmeniť.
Ale to sú len prvé perličky tohto zákona. Takže zatiaľ, poviem vám na rovinu, že 80 % tých poľnohospodárov malých, doslova začínajúcich farmárov, ktorí mali záujem, hneď boli odradení, hneď povedali, že, tak nehnevajte sa, ale toto nemá zmysel, ja buď nemám takú plochu, alebo teraz by som chcel začať a pre mňa tento zákon je úplne nereálny, nezmyselný a je to výsmech pomoci malým.
No a úplne úžasné v rámci toho zákona, akým elegantným spôsobom zamedzili alebo zamedzuje zákon odňatie poľnohospodárskej pôdy v správe SPF od veľkých, je to bod č. 10, kde zákon zadefinuje, že komu sa dá vôbec zobrať tá pôda, tak pre istotu, alebo aby sme to videli, tak prečítam.
Do 100 hektárov ani sa nemôže od nikoho zobrať tá pôda napriek tomu, že, konkrétne poviem, podnik má dajme tomu 500 alebo 600, nech 1 000 hektárov, aby sa jednoduchšie rátalo, a vlastní 99, alebo nevlastní, prenajíma 99 hektárov pôdy od SPF, takýto podnik jednoducho nespadá podľa tohto zákona. A darmo, že je v okolí 5-6 malých farmárov, mladých, malých, hocijakých, ktorí by žiadali túto pôdu jednoducho od takého podniku, napríklad napriek tomu, že má 1 000 hektárov, do 99 hektárov nemôže sa zobrať tá pôda. To je tak zadefinované. Od 101 až 500 maximálne 3 %, od 500 hektárov až po 700 najviac 5 %, od 700 do 1 500 maximálne 7 %.
Takže keď náhodou nový podnik, a čo je dosť na Slovensku takých podnikov, kto má niekoľko 10-tisíc hektárov, keby aj od Slovenského pozemkového fondu mal viac ako 1 500 hektárov, môže sa zobrať maximálne 10 % z tejto, nie z celkovo obhospodarovanej, ale z tej plochy, čo prenajíma od Slovenského pozemkového fondu, takže možnože má 1 000 alebo 10-tisíc hektárov, môže si zobrať maximálne 150 hektárov. Tak keď toto neni diskriminácia, tak neni to nič.
Lebo tento bod následne súvisí s ďalším bodom, kde sú napísané povinnosti žiadateľa, čo musí spĺňať, aby vôbec mohol požiadať o túto plochu. A teraz tiež troška teda zložité. Pre nového žiadateľa sú dané úplne pevné a dosť vysoké kritériá. To znamená, že tento zákon podporuje malých a mladých a resp. stredné podniky, ktoré chcú urobiť živočíšnu výrobu, netradičnú rastlinnú výrobu, ale presne definuje, že koľko musia mať minimálne. Kým ten podnik, od ktorého by sa mala odňať tá pôda, tá nemusí spĺňať skoro žiadne kritériá.
Takže keď chcem povedať, keď mám podnik na jednej strane dajme tomu s 1 000 hektármi, ktorý pestuje len nejaké 2-3 monokultúry, dajme tomu kukuricu, pšenicu, jačmeň, nemá žiadnu živočíšnu výrobu, alebo možnože má dve kravy alebo nejaké tri kone, aby sa nehovorilo, ale je to vedené. Na druhej strane máme malého farmára, ktorý žiada o nešťastných 28 hektárov, mohol by to dostať, ale musí spĺňať minimálne 0,4 zaťaženia z VDJ-čka, resp. musí spĺňať určité kritériá plochy tých netradičných plodín. Je tam obrovský nesúlad. To je tiež, si myslím, že je to obmedzovanie v konkurencii.
Takže riešenie tohto problému malo byť jednoznačne to, že ten, ktorý žiada, sa postaví za rovnakú štartovaciu čiaru a jednoducho, jednoducho by sa malo brať do úvahy všeobecné či už zaťaženie VDJ, alebo všeobecný pomer medzi pestovanými netradičnými rastlinami a klasickými rastlinami. Toto porovnať a kto má väčší, tak, samozrejme, má prednostné právo na pôdu, a kto má menší, tak jednoducho nemá.
Takže, vážené dámy a páni, v tomto duchu mi dovoľte, aby som predniesol svoj pozmeňujúci návrh, ktorý znie nasledovne.
Takže zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Takže, čo sa týka paragrafu, v § 14 ods. 9 sa vypúšťajú slová "preukáže, že už má vo vlastníctve alebo nájme od iných vlastníkov poľnohospodárske pozemky." To, čo som už hovoril, jednoducho, prečo viažeme žiadosť o poľnohospodársku pôdu, aby už niekto mal.
Bod 2. V § 14 ods. 9 sa slová "do výmery ním vlastnených alebo prenajatých pozemkov" sa nahrádzajú slovami "do výmery uvedených v žiadosti o prenájom". To, čo som pred chvíľou hovoril, že keď niekto žiada 28 hektárov, čo je maximálna možnosť, bez ohľadu na to, že či má 3, 1, 0, nech môže žiadať 28 hektárov.
Ďalej § 14 odsek 10 znie, pôvodná verzia sa vypúšťa s tým, že nahrádza sa: "Ak fond postupuje podľa odseku 9, zníži doterajšiemu nájomcovi nájom pozemkov vhodných na špeciálnu rastlinnú výrobu alebo živočíšnu výrobu v rozsahu podľa osobitného prepisu, len ak doterajší záujemca má
a) zaťaženie VDJ na 1 ha celkovej, ním obhospodarovanej plochy menšie ako žiadateľ v projekte a
b) širší pomer plochy určenej na pestovanie zeleniny, ovocia a špeciálnej rastlinnej výroby v celkovej obhospodarovanej ploche ako žiadateľ v projekte."
Ja viem, že trošku je to zložité a som to išiel z druhej strany, ale myslím si, že legislatívne to obstojí, zjednodušuje to celý proces. Skrátka, ten, kto má väčšie zaťaženie, nech má ten prednostné právo na tú pôdu, resp. kto má širší pomer v pestovaní klasických obilnín alebo klasických komodít verzus podporovaných obilnín, nech má ten prednosť v prenájme od SPF.
No a podobne § 14 ods. 12 slovo "nepoužije" nahrádzame slovom "použije" a slovo "nezníži" sa nahrádza slovom "zníži".
Totižto v ďalšom paragrafe sa takisto venuje mladému, alebo poľnohospodárovi, za akých podmienok by sa mali dostať k tejto pôde.
Takže zároveň čl. II. Zákon 504/2003.
A takisto v § 13 ods. 4 vypúšťajú sa slová "preukáže sa, už má vo vlastníctve alebo nájme od iných vlastníkov poľnohospodárske pozemky".
V § 13 ods. 4 slová "do výmery ním vlastnených alebo prenajatých pozemkov" nahrádzajú sa slovami "do výmery uvedených v žiadosti o prenájom".
V § 13 odsek 5 znie: "Ak fond postupuje podľa odseku 4, zníži doterajšiemu nájomcovi nájom pozemkov vhodných na špeciálnu rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu v rozsahu podľa osobitného predpisu, ak doterajší nájomca má
a) zaťaženie VDJ na 1 ha celkovej, ním obhospodarovanej plochy menšie ako žiadateľ v projekte a
b) širší pomer plochy určenej na pestovanie zeleniny, ovocia a špeciálnej rastlinnej výbory k celkovej obhospodarovanej ploche ako žiadateľ v projekte."
A bod 4. V § 14 ods. 7 sa slovo "nepoužije" nahrádza slovom "použije" a slovo "nezníži" sa nahrádza slovom "zníži".
Ďakujem vám za pozornosť.
21. 5. 2015 14:41:13 - 14:41:16 51. schôdza NR SR - 10.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR -  
20.
Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ono zákon nerozpráva, lebo nehovorí o tom, že by ten podnikateľský projekt mal schvaľovať PP-áčko. Zákon jednoducho hovorí o tom, že musí sa predložiť podnikateľský projekt, na základe toho Slovenský pozemkový fond môže prideliť, tak preto aj hovorím, čo som aj hovoril, že zákon je síce pekný, ale nefunkčný. Takže keby ste mohli ešte trošku rozviesť, že ako sa dostane do obrazu PP-áčko, keď Slovenský pozemkový fond prideľuje tie pozemky.
13. 5. 2015 15:58:07 - 16:04:51 51. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 1401 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, som si toho vedomý, že mal by som priamo rozprávať k meritu veci, ale zároveň musím skonštatovať, že nemôžem tak urobiť, inak by som k tomu rozprával ako moji kolegovia predo mnou. Jednak toho povedali už veľa, ale zároveň, myslím si, by som tak uznal, že ten pôvodný zákon k tomu, k čomu teraz kolegovia dali pozmeňujúce návrhy, je dobrý a ho treba ešte naďalej vylepšovať. Stále si myslím a som o tom presvedčený, že ten pôvodný návrh, čo sme schválili na jeseň minulého roka, je zlý, dokonca chorý. Úplne nevhodným, nezmyselným spôsobom sa snaží riešiť, ako slovenský poľnohospodár by sa mal dostať k pôde.

Na druhej strane tá myšlienka je dobrá, len myslím si, že jednak sa príliš preceňuje samotné vlastníctvo pôdy v rámci poľnohospodárstva ako vlastníctva, ako majetok a zároveň tento spôsob, ako direktívne nakázať alebo sťažiť možnosť predať poľnohospodársku ornú pôdu takýmto spôsobom, je úplne scestný. Neviem, starší kolegovia, ste boli na vojne, tam to chodilo tak, že boli dva roky vojny, vojaci sa nudili alebo chceli niečo iné ako samotná vojna a dva roky rozmýšľali o tom, ako prekabátiť systém. No tak s týmto zákonom to je to isté, je to systém, že je tu príliš veľa ľudí, ktorí chcú predať tú pôdu, no takisto plno tých, ktorí to akože chcú kupovať, ale iným spôsobom. Takže dovtedy budú špekulovať, kým nenájdu ten spôsob vhodný. Takže teraz prišla novela, alebo doplnenie, ako zabrániť niektorým veciam, pri ktorých ukázala prax, že nefungujú. Verte tomu, že o mesiac, o dva, o tri mesiace budú nové systémy, ako to robiť. Ak chcem dať poľnohospodárom, slovenským poľnohospodárom slovenskú pôdu, k tomu to nevedie cestou príkazov, zákazov a sťažovaní sa, čo sa týka hospodárskych alebo podobných problémov, ale cestou, aby poľnohospodári na Slovensku boli dostatočne finančne silní, kapitálovo podkutí, aby mohli kúpiť tú pôdu bez problémov, aby mohli prebiť tých špekulantov, či už cenou alebo inými možnosťami, nie ako teraz.
Ďalšia otázka. Myslím si, že je to celkom taký veľký mýtus alebo taká bublina. To som si už všimol, že samotný rezort pracuje posledné štyri roky zhruba v tomto duchu, vytiahne sa veľmi ľúbivá téma, aby sme pomohli malým a mladým poľnohospodárom. Je to myšlienka dobrá, je z toho tlačovka, je z toho tlačová správa, všetko pekné, ale samotný zákon je scestný a nedá sa ani presadiť a je chorý, mohol by som teoreticky prejsť všetky tie zákony, čo boli prijaté, či je to tento zákon o pozemkových úpravách č. 140/2014 Z. z., alebo mäkkých úveroch, či už je to zákon, kde je možné žiadať Slovenský pozemkový fond o pridelenie pôdy od 1. Januára, takisto pekná propagačná bublina, ale väčšinou, žiaľ, len bublina, úplne nie je to schodné.
Vrátim sa ale k tomuto zákonu. Samotná bublina je tá, že malý poľnohospodár jednoducho nemá peniaze na to, aby si tú pôdu kúpil, či sa to niekomu páči alebo nepáči, a zároveň týmto zákonom nechtiac sa vytvorila databáza voľných pozemkov. Skrátka, to niekde sa vyvesí, či už na stránke ministerstva alebo priamo na obci, ale presní špekulanti, ktorí chcú skupovať pôdu, majú vlastnú databázu, nemusia vôbec nič robiť, aby to získali. A stačí tam zavolať v pozadí, ponúknuť nejakú cenu a potom, samozrejme, prebehne to kolečko naokolo, ponúkne sa cena a na konci jednoducho nedohodnú sa s cenou, takže to kúpi tak či tak ten, kto to chce.

Ako som povedal, podľa mňa základný problém je, že preceňujeme samotné vlastníctvo pôdy. Ja si myslím, že dakde to treba od seba odlúčiť, čo vyspelým štátom, ktoré majú fungujúce a dobré poľnohospodárstvo, jednoducho sa to tam podarilo. Jedným je samostatná poľnohospodárska výroba a druhým je vlastníctvo pôdy. Ja nehovorím, že striktne to treba, nehovorím, že je zlé, keď vlastník má aj pôdu, resp. poľnohospodár aj vlastní pôdu, ale hovorím, že netreba nútiť malých poľnohospodárov do toho, aby svoje finančné možnosti jednoducho zatajili v pôde. Už som to, myslím, asi raz povedal, dneska cena pôdy je okolo tých 4-tisíc eur plus-mínus podľa lokality. Keď si niekto na to zoberie úver pri rentabilite na hektár 200 – 250 eur pred zdanením, to znamená, 20 rokov môže človek splácať tú pôdu. To znamená, že ten hektár pôdy tomu dotyčnému človeku nevyrobí prevádzkový zisk alebo nevyrobí peniaze na to, aby bežne mohol produkovať, investovať či už do živočíšnej, alebo do iných rastlinných komodít, čo sa týka pestovania, ani na zveľadenie samotnej produkcie, resp. spracovateľskej úrovne svojho základného produktu.

Keď ste už chceli zabrániť tomu nákupu, ten nákup bude prebiehať tak či tak mimo tých zákonov, keď niekto bude chcieť na Slovensku kúpiť pôdu, tak verte tomu, že ju niekto kúpi hocijakým spôsobom, od toho sú právnické kancelárie, rôzne spôsoby. Ale keby sa sťažila alebo jednoducho kvázi znehodnotila cena pôdy, lebo dneska sa berie ako investičný kapitál do budúcnosti, bola by, čo má byť, ako pracovný prostriedok, ako pre nás papier, počítač, pero, s čím pracujeme, ale zároveň nie je to až také podstatné, verte tomu, že ten trh s pôdou, kvázi ten obrovský dopyt alebo špekulácie s pôdou by samy od seba zanikli a jednoducho poľnohospodári kľudne v pokoji by mohli pracovať, mohli dokonca aj skupovať alebo kúpiť pre seba tú pôdu. A vôbec netreba rôznymi špekulatívnymi spôsobmi riešiť tento nákup, resp. takto chrániť slovenských poľnohospodárov.

Tak preto si myslím, že nebudem sa konkrétne vyjadrovať k týmto dvom bodom, ako som povedal v úvode, lebo tým by som uznal legitimitu pôvodného zákona z roku 2014. A myslím si, že ten pôvodný zákon, ako kolegovia hovorili, jednak je protiústavný a zároveň nieže pomáha, ale škodí poľnohospodárom, hlavne malým. Ďakujem.

12. 2. 2015 15:05:17 - 15:05:32 46.schôdza NR SR- 11.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho   (text nie je autorizovaný)
Ďakujem za odpoveď. Vlastne chcel som sa len spýtať toľko, či plánujete ešte otvoriť znova nejaký finančný rámec, aby sa pokračovalo v tomto projekte, a v akom objeme zhruba a kedy by to mohlo byť.
12. 12. 2014 19:31:35 - 19:32:32 45. schôdza NR SR - 1.deň - A. dopoludnia Tlač 1326 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
380.
Ďakujem. Vážený pán kolega, hovorili ste na začiatku, že všetko je v poriadku, jak sa hovorí, "lege artis". A nemáme čo vlastne ako riešiť. A práve toto je alarmujúce a toto je dych vyrážajúce, a použijúc rétoriku pána kolegu Hlinu, až obludné.
Mne to pripomína ako takú menšiu bitku ponoriek, kedy iste poznáte z tých filmov, že keď ponorky ako na seba strieľajú, tak ten, na koho sa strieľa, vypustí tzv. falošnú stopu alebo falošný cieľ torpédu, ako zachytiť cieľ, a ponorka ujde. V tomto prípade falošným cieľom je práve to verejné obstarávanie, kde je všecko úplne v poriadku, tam nenájdeme nič, absolútne nič zlého, a tá ponorka je tých 130 mil., ktorá nám ušla spoza falošný cieľ.
Ďakujem.
11. 12. 2014 12:17:32 - 12:22:28 44. schôdza NR SR - 11.deň - A. dopoludnia Tlač 1238 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod  
99.
Dobrý deň, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani podpredsedníčka, dovoľte, aby som uviedol náš zákon v krátkosti, takisto nechcem nejak strácať zbytočne čas. Cieľom zákona je nejakým reálnym spôsobom riešiť, keď už nie samotné uhryznutie ľudí psami alebo psom, ale aspoň následky, resp. ktorým smerom by sa mal vybrať riešiť tento problém. Trošku by som zrekapituloval celú túto problematiku. Už dvakrát rezort ministerstva pôdohospodárstva pokúsil sa nejakým spôsobom usmerniť túto problematiku. Problém je v tom, že vždy to prišlo vtedy, keď došlo k nejakému uhryznutiu, médiá chytili tému, okamžite na to prišla reakcia zo strany ministerstva, že tak teraz poďme urobiť nejaký zákon. No a zakaždým ale podľa môjho názoru aj podľa nášho názoru tá téma bola chytená veľmi od zlého konca. Bola vždy snaha nejakým spôsobom rozdeliť psov na dobrých a zlých, tým pádom aj majiteľov dobrých a zlých a myslím si, že "tudy cesta nevede", ako naši českí bratia hovoria.
Ale zároveň naše riešenia, a som o tom presvedčený, že riešenie ide skôr smerom k zodpovednosti majiteľa. Zakázať niekomu chovať psa, hocijaké plemeno, myslím si, že neni to demokratické. Zároveň v demokratickej spoločnosti každý by mal brať zodpovednosť za svoje činy a takisto, keď si kúpim psa, tak beriem veškerú zodpovednosť sám na seba, za činy, čo urobil, čo urobím ja sám, ale takisto aj môj pes. Od toho súvisí, že musím mať toľko občianskej zodpovednosti, že áno, keď je tvrdšie plemeno alebo nedajbože väčšie plemeno, tak idem s ním na cvičák, vycvičím, resp. a priori si nevyberiem taký typ psa, na ktorého nemám, myslím psychicky aj fyzicky. Takže myslím, že toto by malo byť úplne na voľnom úsudku, posudku daného človeka.
Avšak náš zákon vyslovene sa snaží riešiť následky takého uhryznutia, kedy majiteľ by mal byť braný na trestnoprávnu zodpovednosť v prípade, ak pes ublíži. Samozrejme, mal by nasledovať normálne súd a keď súd uzná vinného zanedbaním nejakých podmienok, či už výchovy, chovu, alebo všeobecne záväzných nariadení mesta, tak jednoducho mal by určiť výšku trestu takémuto nezodpovednému chovateľovi a, samozrejme, keď súd uzná alebo neuzná vinu, resp. uzná, že došlo nejak k zhode nejakých náhod, tak už potom nech súd sa rozhodne ako, ale nech má súd možnosť daného majiteľa nejakým spôsobom sankcionovať. My sme tam navrhli konkrétne sadzby trestu. Myslím, že týmto smerom by to malo ísť.
Zároveň pripomínam, že tento náš zákon vlastne už nejaké to tretie zasadnutie, keď to predkladáme. V prvom prípade došlo k stiahnutiu v solidarite k našim kolegom, ktorým ako vládna strana stiahla zákony. V druhom prípade sme to nestihli, takže vlastne tento zákon už v takej podobe je navrhnutý od leta. Zároveň by išli argumentácie z vládnej strany, že podobný zákon pripravuje aj ministerstvo spravodlivosti, rezort, čo som aj mal dakde možnosť vidieť návrh zákona a musím povedať, že skoro identický nášmu, lenže od tej doby som dakde ten zákon nejak si nevšimol, že by nejak sa objavil alebo by bol predložený vtedy pred troma mesiacmi, keď sme sa o tom bavili, bol taký návrh, resp. bol taký zámer.
Takže teraz by som teoreticky apeloval, že tým, že samotné riešenie je schodné u kolegov z vládneho SMER-u, skúsme pustiť tento zákon do druhého čítania a potom poďme trošku si sadnúť a povedzme si tie výšky trestu, lebo koniec koncov tie dva návrhy, ako som povedal, sú viac-menej identické s tým, že jediné rozdiely sú vo výške tých trestov. Takže neni treba tvoriť nový zákon, je pripravený. Sme ochotní, alebo som ochotný v rokovaní nájsť nejaký spoločný konsenzus, aby sme už raz a navždy túto problematiku vyriešili a dali možnosť konať súdom, resp. možnosť konať orgánom činným v trestnom konaní, aby vedeli konať v prípade uhryznutia.
Ďakujem.
26. 11. 2014 18:47:43 - 18:59:56 44. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 1210 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
150.
Dobrý deň. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pani kolegyne, dovoľte, aby som hneď prečítal svoj pozmeňujúci návrh, a potom, ak mi zostane čas, tak niektoré veci aj z toho vysvetliť.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gabriela Csicsaia k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1210).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Fú, to bolo dlhé. Takže... (Povedané so smiechom.) Skúsme ako byť praktickí.
Takže:
Čl. I
V § 14 odsek 9 sa vypúšťajú slová "a preukáže, že už má vo vlastníctve alebo nájme od iných vlastníkov poľnohospodárske pozemky".
Tak nehnevajte sa, tak keď neni to diskriminácia, tak nič iné. Tak poviem vám prakticky, máme tu dvoch poľnohospodárov, jeden napríklad má, hospodár je malý, hospodári na 5 hektároch, robí len pšenicu a nejaké zvieratá, na druhej strane máme ďalšieho poľnohospodára, ktorý možnože má 20 prasníc alebo 5 býkov a zhodou okolností nemá pôdu, lebo jednoducho nezdedil, nemá nič.
Teraz by podľa toho zákona, čo je akože dobrý zákon, pozor, ja hovorím, že to je veľmi dobrý, len zle interpretovaný a niekto, pán minister, myslím, že vás oklamal, keď povedal, že to je podpora. Toto nie je, žiaľ, podpora, ale to je trošku taký, no, taká kuleha možnože aj na vás, aj na poľnohospodárov. Jednoznačne. Skrátka, máme dvoch klasických mladých, malých sedliakov. Ten, čo už má 2 hektáre alebo jeden hektár, ten môže dostať od Slovenského pozemkového fondu a druhý tu tiež hospodári na ošípaných alebo na hocičom inom a má živočíšnu výrobu, nemôže požiadať o pôdu. Tak keď toto neni diskriminácia, tak som zvedavý, že čo je diskriminácia.
Takže ja odporúčam vypustiť toto, túto časť. Prečítal som?
Takže bod 2:
2. V § 14 odsek 9 sa slovo "môže" nahradí slovami "prednostne prenájme".
Zase, slovo také, môže, to je dosť také široké. Zíde sa Správna rada Slovenského pozemkového fondu, neviem, je tam 10, 12, 15 ľudí a môže, môže sa rozhodnúť, akože keď niekto príde, zavolá šiestim alebo väčšine, že chlapci, nebláznite, malému 28 hektárov nepomôže, veľkému neberte, tak zdvihnú ruky a jednoducho môže, lebo ten môže. Tu chýbajú úplne jasné pravidlá, že na základe čoho ten dotyčný poľnohospodár môže požiadať a vôbec podľa čoho bude mať pridelenú tú pôdu. A toto som si v ďalšom návrhu dovolil upresniť a doplniť.
Takže:
3. V § 14 za odsek 9 sa vloží bod 9a, ktorý vrátane nadpisu znie, a toto, čo som hovoril:
"(9a) Hodnotenie uchádzačov sa riadi podľa:
1. výšky zaťaženia s VDJ na 1 ha celkovej obhospodarovanej plochy SHR, alebo poľnohospodárskeho podniku,"
Prakticky to znamená, že ak ma malý poľnohospodár požiada o pôdu a napríklad 28 hektárov žiada a možnože má, kvôli jednoduchosti, má 28 kráv, to znamená, že VDJ na celkovú plochu bude mať jeden, to znamená, že 1 ha, jeden kus dobytka. To je podľa mňa dosť, dosť rukolapný a jednoznačný, jednoznačná podpora malého poľnohospodára, lebo keď poviem, že oproti tomu bude mať tam v danom okrese alebo v okolí ďalší podnik, ktorý bude mať možnože takisto 30 kráv, ale hospodári na tisícoch hektároch, tak pýtam sa vás, že kto viac potrebuje tú pôdu? Ten, čo má 28 kráv a 28 hektárov, alebo ten, čo má tisíc hektárov a 28 kráv? To je takisto jasné, že ten, čo má 28 kráv, lebo bez pôdy je veľmi ťažké robiť živočíšnu výrobu. To je základ západného poľnohospodárstva a vlastne základ aj vertikálnej integrácie v poľnohospodárstve.
Takisto, to je prvá vec, to isté platí aj bod 2:
"2. pomeru plochy určenej na pestovanie zeleniny, ovocia a špeciálnej rastlinnej výroby k celkovej obhospodarovanej ploche,"
Lebo ďalšia taká finta v celom zákone, že (povedané so smiechom), že možnože niekto, a to bude zaujímavé ďalej, zase hospodári na tisícoch hektároch, ale má možnože 2 ha zeleniny, ovocia a špeciálnej rastlinnej výroby a už zákon mu zakazuje odobrať mu štátnu pôdu napriek tomu, že malý poľnohospodár, ktorý možnože na piatich hektároch bude chcieť robiť len túto výrobu, 100 %, požiada o 5 ha, ale jednoducho môže a nemusí dostať, resp. nedostane 5 ha kvôli tomu, lebo ten sused, čo má desať, na tisícoch hektároch hospodári, má tiež dva hektáre alebo tri.
Tak nehnevajte sa na mňa, ale to verím, že to, to ani neviem, jak by som povedal, Copperfield je oproti tomu super.
No a trojka, samozrejme, je treba podľa mňa urobiť aj rozdiely alebo poradie medzi tými, čo majú VDJ-čka, a presne toto upravuje, že:
"3. úrovne spracovania vyprodukovaných základných komodít pri uvádzaní na trh žiadateľom o pôdu".
To znamená, že ten, čo vyrába len svine, tak nech je v nevýhode voči tomu, kto ešte z tých svíň vyrobí klobásu, aby to bolo úplne rukolapné. Takže keď niektorý poľnohospodár zoberie tú celú výšku živočíšnej výroby tak, že pestuje pšenicu, obilie, má ošípané a je ochotný po víkendoch pozabíjať tú sviňu a ešte pôjde na trh a predá to, tak, samozrejme, toho treba podporiť, lebo vytvorí pracovné miesta, vytvorí vidiek, vytvorí gazdovské trhy, o čo vlastne sa snaží, resp. čo sme boli, čo sme počuli v dôvodovej správe, že musíme a chceme podporiť mladých a malých poľnohospodárov. Len takýmto spôsobom môžu vyžiť, takže toto je podľa mňa úplne jasná, jasné pravidlá, podľa čoho sa prideľujú, môže byť pridelená štátna pôda.
Hú, ďalej.
"4. V § 14 odsek 10 sa vypúšťajú slová: "ak má prenajaté pozemky vo výmere" a za bodom sa doplní, vo výmere, čo som pred chvíľkou hovoril, že ak má prenajaté pozemky, proste to je, to je, čo som hovoril pred chvíľkou, to je úplný nezmysel, že jeden môže dostať, druhý nie podľa toho, že čo má.
Takže za bodom d) sa doplní: "z celkovej obhospodarovanej plochy"."
A to je ďalšia obrovská finta, vážení. Preto hovorím, že neviem, kto písal ten zákon, ale buď bol úplný diletant, alebo opak, bol strašne múdry a bol úplne, vymyslel celý systém tak, aby malí ani náhodou sa nemohli dostať k tomu. Berme to tak, že máme podnik, ktorý má prenajaté možno 200 ha Slovenského pozemkového fondu, ale zároveň má v prenájme ďalších 2-tisíc. To znamená, má zhruba 10 %. Tak prečo by sa mu ublížilo, keď z tých 200 ha niekto zoberie 28 hektárov? To je nič. Ale tomu malému, ktorý by mohol dostať tých 28 %, to sakramentsky pomôže a presne to hodnotím, čo tam máte, tie body 4, že od 100 až 500 a takýmto spôsobom. Princíp je ten, že pri odseknutí tej pôdy je treba rátať celkovú obhospodarovanú plochu, a nie tú, ktorú má prenajatú od SPF. A zároveň takisto tiež je diskriminačné, že keď má niekto len 100 ha, tomu ani nemôžeme zobrať, lebo má len 100 hektárov, tam tie mantry strašne nešťastné a strašne zle urobené alebo dobre urobené, keď sa doplní to, že z celkovej obhospodarovanej plochy. Lebo zase, keď má niekto prenajaté od Slovenského pozemkového fondu 99 ha a plus ešte má ďalších 2-tisíc, tak jednoducho nikto sa ho nemôže dotknúť, ten malý poľnohospodár, darmo bude žiadať 28 hektárov, tamten dotyčný má 99 a jednoducho nemôže. A takisto berme, že keď má 1 500 ha zo SPF, z toho 10 %, 150, ale zároveň má ďalších 10-tisíc, čo je dneska už aj úplne praxou, že má niekto 10-tisíc, to už je ďalších 1 500, takže odníme sa od neho len 150 napriek tomu, že vie, kde by mohol pustiť 1 500, 1 500 lomeno dajme tomu 30, to je ďalších 50 ľudí, 50 poľnohospodárov má robotu, má prácu. Zase malý poľnohospodár, vidiek. A takýmto spôsobom na tých 1 500 hektároch, možnože vyrobí, 8 ľudí obhospodári tú plochu. A myslím, že toto by malo byť práveže podstata tohto zákona, zabezpečiť prácu ľuďom na vidieku. Na jednej strane tých 1 500 hektárov môže dať prácu 50, 60 ľuďom, na druhej strane reálne dáva možnosť 7, 8, a to je myslím, že ten zásadný rozdiel, a preto si myslím, že ten zákon strašne buď šťastný alebo nešťastný podpis napísaný, zatiaľ som sa ešte nerozhodol. Myslím, že je to na vás, aby ste sa spýtali vašich podriadených, že kto vlastne písal a prečo to takým spôsobom písal.
No a nakoniec takisto:
"5. V § 14 odsek 12 sa slovo "nepoužije" sa nahradí slovom: "použije"; a takisto slovo "nezníži" sa nahradí slovom "zníži" a slová "podľa ods. 10" sa nahradia slovami "podľa ods. 9a"."
O čo sa vlastne jedná? Tu sa píše, že ak ten podnik, ktorý potenciálne, od neho by sa zobrala pôda SPF, takisto napr. na živočíšnu výrobu, nemôže sa od neho a priori zobrať ani hektár pôdy. Tak ešte dám krátky ako príklad. Je podnik, ktorý má 5-tisíc ha, má od SPF napr. 200 ha a chová päť ošípaných. Chová ošípané? Chová, bodka. A tým pádom zákon zakazuje od neho zobrať ani hektár a zase sú mladí len nejakým spôsobom vygugličkovaní, nejakým spôsobom sú obídení a nemôžu nič, lebo je to zákon napísaný tak, že SPF môže sa rozhodnúť, že nie, nedostane to, lebo podľa zákona nemajú právo to od toho veľkého to zobrať. Medzitým tomu veľkému tých 5 ha, 10, 20, 30 to neublíži lebo má ďalších 5-tisíc, 10-tisíc, lebo práveže je to veľký. A preto som tam použil aj zaťaženie VDJ na celkovú plochu, to znamená, že keď 10-tisíc hektárov, má 10-tisíc VDJ-čiek, klobúk dole, a nech to robí a nech od neho sa nezoberie ani hektár, dokonca nech aj pridá, nech sa mu pridá, ale ak má zaťaženie možno, že 0,01, lebo má 10-tisíc hektárov, možno, že chová päť kráv alebo neviem desať ošípaných, aby sa nehovorilo, tak nehnevajte sa, to je ako celkom smiešne.
Preto hovorím, že myslím si, že preto navrhujem tieto návrhy, ak si osvojíte, ako budem rád, a keď nie, veľmi rád podebatujem, či už akože s vami, ak budete zvedavý na môj názor, resp. aj s tým dotyčným odborníkom, ktorý to ako napísal, nech vysvetlí jasne, že aký zámer mal, a poviem vám na rovinu, že takto napísaný zákon, nieže dáva vôbec, navonok dáva, dobre je spropagovateľný, veľmi dobre sa s tým vystupuje, že áno, pomohli sme malým od 28 ha, a som zvedavý, že po roku alebo po pol roku koľko malých poľnohospodárov bude reálne zo zdrojov SPF dostávať pôdu. To je také niečo, ako pred dvomi-štyrmi rokmi takisto ste predložili Národnej rade zákon o nákupu pôdy resp. o nejakých pôžičkách, čo sa hovorilo, a štatistiky sú katastrofálne, tam niekoľko možno desiatok, možno sto, stopäťdesiat malých poľnohospodárov bolo ochotných kúpiť, proste veľmi je to ľúbivé a dá sa to odkomunikovať, ale prakticky nemá žiadny dopad.
Takže, dámy a páni, ďakujem pekne.
14. 10. 2014 14:12:29 - 14:19:07 39. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 1210 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
34.
Dobrý deň prajem. Vážené dámy a páni, vážená podpredsedajúca, vážený pán minister, hneď prvý zákon a celkom taký vážny. Tu na tejto pôde som už párkrát povedal, že cením si snahu ministerstva a dovolím si tvrdiť, že pána ministra, že s poľnohospodárstvom to myslí vážne. Len vždy ma mrzí, že výborný nápad, dobrý nápad a nešťastné, katastrofické, katastrofálne predvedenie alebo prevedenie samotného zákona. A zase ten istý prípad.
Áno, nápad dobrý, treba podporiť malých. A tu z predošlých kolegov nikto nehovoril, ale treba prečítať ten zákon aj ďalej, sú tam aj malí poľnohospodári, to znamená, že v bodoch, d) či ktorý, sú tam podniky do desať a do päťdesiat ľudí. Takže klobúk dole, ešte raz hovorím, úžasný nápad. Ale ten, kto napísal toto znenie, ja neviem, buď bol úplne neznalý pomerov, alebo neviem, alebo to robil práveže podlo, naschvál, aby na jednej strane sa dalo povedať, že super, ideme pomôcť malým, mladým, ale na druhej strane je tento zákon tak vykastrovaný, že možnože dvadsať ľudí sa tam nájde a nie viac. Takže na jednej strane pán kolega Hlina mal pravdu, že bude sa môcť ukázať, že my chceme pomáhať, a na druhej strane to nemá žiadnu efektivitu.
Dneska len by som chcel poukázať na hlavné problémy tohto zákona. Samozrejme v druhom čítaní prídem aj s konkrétnymi návrhmi. Takže hádam poďme na ten prvý.
Ten prvý a dosť podstatný. Prečo by nemohol požiadať o tých nešťastných 28 hektárov aj taký poľnohospodár, malý sedliak, ktorý doteraz nemal pôdu? Na to sme, na nich sme úplne zabudli? Na jednej strane máme tu obrovský problém s ošípanými, máme tu obrovský problém, že nikto nechce chovať ošípané. Niektorí ešte zo zábavy alebo že ich to baví, ako chovajú, ale nemajú pôdu. Tí prečo by nemohli požiadať o tých 28 hektárov? Tak úplne jedno malé číslo: keď niekto má zhruba hektár pôdy, tak dokáže vykŕmiť pätnásť kusov ošípaných; dvadsaťosem hektárov cirka, to je 500 kusov výkrmových ošípaných, 500 kusov pri dobrých, to je 25 prasníc. To je už jedna slušná farma, jeden mzdový fond, jedna rodina, jedno decko, kľudne sa uživí. Neviem, prečo takíto ľudia sú vylúčení z toho? A nedá sa vyhovoriť na smernice Európskej únie, lebo to je otázka interná, čo sa týka samotného štátu.
Ďalší problém, obrovský podľa mňa, čo tu už každý hovoril, že Slovenský pozemkový fond môže. Môže. Prečo môže? Bez akých kritérií? Predpokladám, že ani jeden z vás prakticky neprežil na vlastnej koži, ako to funguje na pozemkovom fonde. Keď chcete niečo, tak idete na regionálny, už dokonca ani v rámci ESO, to už je obvodný úrad, a vidím, že tam ste poopravili v zákone, proste prídete na regionálny SPF, tam sedí nejaký riaditeľ, no a väčšinou sa tvári tak, že keď ty chceš niečo, tak aj ja chcem niečo. To je kvázi prvé sito. A, samozrejme, títo ľudia sú stranícki nominanti. Povedzme si na rovinu, a musím povedať, že mám niekoľko indícií, kde takýto prístup smerom k normálnemu občanovi poľnohospodárovi, či už smerom k dedinám zo SPF, z regionálnych úradov bolo naznačené naspäť. Takže prvé sito: prejde, neprejde, pošlem, nepošlem. No a, samozrejme, kým to dôjde na Búdkovú, tam tiež sa zíde nejaká skupina alebo správna rada a tiež presne môže. Podľa čoho? Podľa modrých očí, podľa výšky, hmotnosti, váhy? Proste tieto kritériá nevidím nikde, nie sú napísané. Myslím si, že keď takýto výber má byť transparentný, a takýto výber sakramentsky má byť transparentný, lebo Slovenský pozemkový fond, musia byť úplne jasné kritériá, aby každý sa vedel zadefinovať a každý sa mohol pripraviť na to, že tak to musí byť. Takže toto je veľmi vážny problém.
No a vlastne tretí veľký problém. A preto si myslím, že buď to písal diletant, alebo sakramentsky vyšpekulovaný človek, aby sme dali niečo zároveň a neublížili. Bod 10, skrátka tu sa píše, že ak 101 až 500 hektárov, tak o 3 %, až do 1 500 až 10 percent. Šalamúnsky je to napísané, lenže z prenajatej pôdy od Slovenského pozemkového fondu. Tak vám poviem konkrétny príklad. Keď súčasní, nechcem povedať agrobaróni, ale ľudia, ktorí majú nejako 10 000 hektárov prenajatých alebo 1000 prenajatých, alebo, nedajbože, vlastných a plus ešte má k tomu napríklad 100, 200, 300 aj 1 000, proste v pomere k celkovej výmere zanedbateľnú plochu prenajatú od SPF, ale aj takých 1 000 hektárov, tak môže prísť maximálne o nejakých 150 hektárov. Proste preňho tých 150 hektárov je, je sranda, to je nič oproti 10-tisíc .
Ja sa pýtam, prečo nemôže byť vôbec ako odňatý od takých ľudí, ktorí nerobia špeciálnu výrobu, či už živočíšnu výrobu, len klasicky vyrábajú pšenicu, obilie, kukuricu na tých poliach a popri tom nemajú, že prečo nemôžu sa od nich zobrať vôbec všetky plochy SPF? To znamená, že tento bod, prečo sa nemôže meniť ako celkovo obhospodarovaná pospádová pôda alebo celková obhospodarovaná výmera na podniku? To už by to bolo celkom reálne a to už by sme sa nerozprávali zhruba o tých dvesto ľuďoch, či jak to bolo vypočítané, ale to už celkom myslím si, že má aj zmysel. Lebo za roveň mojich kolegov, nemyslím si, že 28 hektárov je smiešnych, 28 hektárov, myslím si, že to je dolná hranica k tomu, aby jedna kvázi rodinná farma sa vedela uživiť. Áno, 28 hektárov je málo na to, aby sa pestovali obilniny a predávali sa na klasickom trhu. Ale toto, tie plodiny je treba skŕmiť, vykŕmené zvieratá spracovať a zároveň finalizovať predaj. A takisto Európska únia myslí presne na tie tzv. krátke obchodné alebo odbytové reťazce, kde od začiatku, od výroby až po odbyt, robí samotný farmár. Čiže 28 hektárov je spodná hranica. Ten optimálny je 50 hektárov, tak dá sa z toho.
A o ostatných veciach už kolegovia povedali. Takže ďakujem, že ste ma vypočuli, a s konkrétnymi návrhmi prídem v druhom čítaní.
Ďakujem.
10. 9. 2014 11:22:20 - 11:22:37 37. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text nie je autorizovaný)
113.
Vážený pán predseda, týmto sťahujem spolu s pani kolegyňou Luciou Žitňanskou náš návrh zákona (tlač 1149) so solidarity ku kolegom, ktorým ste včera zrušili, vyradili ich návrhy zákonov. Ďakujem.
9. 7. 2014 10:37:20 - 10:43:25 36. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 1067 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
36.
Dobrý deň prajem, dneska už druhýkrát. Takže, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, najprv by som predložil návrh, čo som chcel, čím som chcel vlastne doplniť tento zákon, nakoľko je otvorený. Začal by som tým, že chcel som pochváliť vládnu stranu, že keď sa chce, tak sa chce, proste bol urobený zákon pred x mesiacmi, prišlo sa na to, že sú tam nejaké problémy, tak okamžite, promptne sa zareagovalo a teraz tie trhoviská znova môžu na základe tohto zákona alebo tejto novely, doplnenia, môžu fungovať, že takto sa dá, ako som hovoril pred chvíľkou pri vodnom zákone, treba si priznať chybu a jednoducho môžme fungovať ďalej. Gratulujem. Ale zároveň musím povedať, že moja predrečníčka pani Košútová, čo predniesla, tak toto celé všetko zneguje en bloc, ako je. To bol príklad, ako hľadať spôsob, ako sa to nedá. A nehnevajte sa na mňa, ale to bolo trošku silné kafe.
Ale v každom prípade najprv by som uviedol návrh, pozmeňujúci návrh môj. Pôvodný zákon v § 6 rozpráva o zákazoch zvierat, takže zákaz, živé zvieratá, a je tam odsek, že "vynímajú sa". Takže, čítam: "živé zvieratá; zákaz sa nevzťahuje na predaj sladkovodných trhových rýb, na predaj domácej vodnej hydiny, domácej hrabavej hydiny, domácich králikov, psov, mačiek, drobných hlodavcov a na propagačné podujatia organizované zväzmi, združeniami chovateľov zvierat, a to na základe súhlasného stanoviska príslušného orgánu veterinárnej správy".
Môj návrh bol doplniť tento paragraf o zvieratá: ošípané, hovädzí dobytok, ovce a kone.
Priznám sa vám, že neviem, čo je na tom zlé, keď jednoducho malý trh, ktorý, na jednej strane máme snahu znova oživiť dedinské trhy, máme snahu oživiť mladých esherkárov, ktorí majú doma jednu, dve, tri prasnice, nedajbože jednu kravu alebo pár oviec a kôz a sa rozhodnú ich pustiť do voľného trhu, jednoducho dajú to na prívesný vozík, odvezú to do dediny, kde je vyhlásený trh. A podotýkam ešte raz, čo sa týka tej Miletičky, čo sa môže predávať na trhu, to podmieňuje alebo vydáva primátor, respektíve starosta. Keď primátor Bratislavy povie, že na trhu na Miletičke nebudú sa predávať kravy, tak sa nebudú. Ja s tým nemám, proti tomu nič.
Ja primárne rozprávam o tom, že dedina Horná, Dolná alebo to je jedno, nejakých 200 - 300 ľudí, je tam nejaký báčik na farme a dovezie si presne uprostred dediny svojich pár kusov prasiatok a chce to predať. Teraz sa to deje, prosím vás, načierno. Je to lepšie? Chceme niečo zlegalizovať a teraz sa rozpráva o tom, že prečo sa to nedá!
A som zvedavý, ako vysvetlíte, keď zväzy dokážu zorganizovať, dokážu zabezpečiť všetky utajené podmienky, čo ste teraz spomínali, prečo by nemohli tie podmienky spĺňať aj malí chovatelia. Totižto ten malý chovateľ, keď chce predať, tak musí teraz vstúpiť do zväzu a potom to môže. Ale sám nemôže, napriek tomu, že je to povolené. Tak nehnevajte sa, to je len nič isté, nič iné, len obštrukcia. Trošku som rozčúlený, lebo jednoducho toto neni odbornosť, o odbornosti, ale vyslovene obštrukciou nejakej, neviem, nesympatie alebo, alebo, by som dovolil si povedať, lenivosti alebo lenivosti štátnej správy a keby to bol, keby tu bol pán štátny ústredný, tak takisto mu to poviem do očí, alebo nejaká ochrana svojich pseudopráv niektorých zväzov, ktorí sa snažia z toho vytĺcť peniaze, lebo, samozrejme, tie trhy, ktoré sa organizujú oficiálne, za to sa platí, respektíve berie sa štátna dotácia, vážení, Agrokomplex, všetky náklady spojené s dodaním zvierat hradí štát, hradíme my.
Keď chceme, aby malý sedliak išiel predať na trh za vlastné náklady, vlastné to nie, ale ideme zorganizovať, áno, môže to byť konkurencia, vážení, môže to byť konkurencia veľkým štátnym podnikom, chovateľským zväzom. Ja to chápem, že oni to nechcú, lebo mohlo by to sa stať náhodou, že sa ujmú niektoré trhy a vám poviem konkrétne konské trhy, poviem Potônske Lúky. Potônske Lúky už piaty rok organizujú konský trh bez problémov, normálne s povoleniami, ktoré vydáva štátna veterinárna správa, na základe ŠVS-ky.
Takže neobstojí to, že nedokážu ľudia zabezpečiť veterinárne podmienky na prevoz zvierat, a takisto vám hovorím, že nemusí mať každý svoj vozík certifikovaný. Každý vie, že na okolí, kto má vozík alebo nejaký prepravný prostriedok certifikovaný, jednoducho zavolá, príde, naloží, takže všetko môže fungovať s papiermi, len otázka, či chceme, či nechceme. A ja si myslím, že toto negovanie môjho návrhu je o tom, že nechceme. Nie o tom, aby sme hľadali spôsob, ako pomôcť tým malým sedliakom dostať sa normálne priamo na trh. Lebo o to sa jedná.
Dovolím si upozorniť, aj Európska únia dokonca zaviedla, uviedla nový názov, čo v tomto plánovacom období funguje, skrátená, skrátená odbytová reťaz, neviem, ako je doslovný preklad. Presne o to sa jedná, aby nemuseli cez tri-štyri rôzne zoskupenia, zväzy alebo nejakých ľudí títo prvovýrobcovia sa dostať priamo, priamo k zákazníkovi. Takže pejoratívne povedať, povedané, tento návrh zákona, tento dodatok rozpráva o tom, že keď sedliak môže predávať klobásu, tak prečo by nemohol predávať prasiatko na trhu? Jednoducho nevidím dôvod, prečo nie, a nevidím, že, nevidím, fakt nevidím.
Ďakujem.
9. 7. 2014 9:49:21 - 9:50:47 36. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 1067 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR -  
24.
Ďakujem. Čo sa týka kolobehu vody, ja som si toho vedomý, že voda neni, príroda neni večná ako a prírodu môžme úplne zničiť, a mám aj obavy z toho, že v súčasnosti ideme tým smerom, že ničíme tú prírodu a potom možnože zostane voda, ale my zas nezostaneme ako homo sapiens, ako ľudia, takže s tým môžem s vami súhlasiť. No a ostatné zase neviem, či boli reakcie na mňa alebo boli mimo, ale ďakujem.
9. 7. 2014 9:35:46 - 9:43:10 36. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 1067 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
14.
Dobrý deň prajem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pán poslanec Csicsai, máte slovo.

Csicsai, Gabriel, poslanec NR SR
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, je to vždy nepríjemné rozprávať ako posledný, lebo jednak už všetko povedali predo mnou, jednak - ako vidím - veľký záujem tu na tú tému už ani neni, takže pokúsim sa... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna. Smiech. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, neprerušujte pána poslanca!
Nech sa páči, pán poslanec.

Csicsai, Gabriel, poslanec NR SR
V krátkosti posnažím sa tak zhodnotiť tú celú záležitosť, čo sa týka vodného zákona. Ja tu vidím tri neurologické body, čo sa týka prevodu vody, o tom sa už rozpráva, sa mi zdá, tretí, už štvrtý deň, takže veľa sa o tom povedalo. Povedali, preberali sa rôzne pohľady, ja skôr by som pár slov povedal k tomu, že ako vlastne táto časť zákona prebieha, čo mi na tom vadí.
Vadí mi na tom, že nakoľko ste vládna strana, keď donesiete nejaký zákon a ste o tom presvedčení, že je to dobrý, tak jednoducho treba to pretlačiť, odhlasovať, nech to funguje, a keď to funguje, tak je to dobré, a keď nie, tak potom máte smolu. Zároveň, keď náhodou prídete na to, že neni dobre, tak treba sa postaviť a treba povedať, že, chlapi, nejak to nefunguje, prerobíme to, stiahneme to a donesieme nový, ako má byť.
Tá verzia, čo sa stalo vlastne včera, že pán premiér a pán minister, ste sa postavili pred televízor či pred obrazovky a povedali ste, že ústavný zákon, tak ja s tým mám vážny problém, lebo za prvé, vyzerá to veľmi populisticky a mám taký dojem, že už kampaňujete na rok 2016, a zároveň nemyslím si, že ústava je trhací kalendár, nedá sa to otvárať zakaždým, jednoducho treba si to poriadne premyslieť a poriadne to pripraviť, keď to chceme otvoriť.
Ďalším bodom, s čím mám ani nie problém, skôr by som o tom pár slov pohovoril, lebo nikto si to buď nevšíma, alebo nejak nenadobudlo to dostatočnú vážnosť. Tento zákon, ak ste prečítali, tak prikazuje tým dedinám, tým občanom, ktorí majú v dedine kanalizáciu vybudovanú, že sa musia na to pripojiť. Ako zásadný princíp, myslím si, že je správny, keď je tam kanalizácia, koniec koncov my ideme smerom dopredu, takže kanalizácia by mala byť aj v tých malých dedinách. Lenže osobne si myslím, že je tu obrovský problém, totižto tie projekty, ktoré boli prefinancované, tieto kanalizačné zariadenia boli, samozrejme, brané od európskych peňazí. A teraz prišiel čas, keď Komisia začína skúmať, či sú tieto diela využívané dostatočne. Aby to malo zmysel, vlastne jedno kanalizačné dielo musí mať aspoň vyše 70-percentnú pripojenosť a tuto vidím ten problém. Ja to chápem, že riešite to zákonom, lebo súčasná realita, čo mám informácie, je zhruba na úrovni medzi 20 až 30 % priemer. To znamená, že strašne veľa ľudí na to sa nepripojilo, na jednej strane bolo síce pekné, že áno, budeme mať kanalizáciu, budeme šetriť životné prostredie atď., ale nikto nerozmýšľal o tom, že, alebo nepremyslel to, že ľudia, najmä v tých dedinách v tých menších, budú musieť platiť pravidelne každý mesiac dosť veľké peniaze za to, aby ten, tá kanalizačnú sústava mohla fungovať. Ešte raz hovorím, ja s tým súhlasím, že treba, ale s tým, že kanalizačné potrubie bolo privedené len kvázi, by som povedal, k plotu, k tomu domu, k tomu pozemku a nebolo riešené finančne pripojenie domácnosti, teraz vzniká veľký problém. Samotné pripojenie stojí 100, 200, 300, 500 eur, podľa toho, samozrejme, že aký je pozemok, ako ďaleko sa nachádza dom, a čo sa týka bežných ľudí, tam problém neni, ale ako som hovoril, najmä v tých malých dedinách, kde žijú ľudia niekedy zo pár stovák, je to výrazný problém, je to úplne vážny problém, ako sa napojiť. Takže ja nemám problém so zákonom, ja mám problém s tým, že nerieši spôsob financovania napojenia sa týchto ľudí. Ja si myslím, že máte k dispozícii dostatok fondov, či je to environmentálny fond, alebo hocijaký, nechcem teraz dávať rozumy, ale myslím si, že cez toto by sa malo úplne v pohode riešiť, keď ste povedali slovo či návrh a, tak myslím, že bude treba urobiť aj bod b.
No a do tretice, aby som nebol dlhý. Už sme tu s pánom ministrom chvíľku sa o tom rozprávali aj v pléne, osobne si myslím, že spoplatniť zavlažovanie poľnohospodárom na Slovensku, to je rana pod pás. Principiálne, možnože sa mýlim, ale voda je jediný nie že nerast, ale také bohatstvo, ktorá vlastne sa nemení, nevytráca sa. Mení síce skupenstvo, je tam ľad, para, mení si polohy podľa klimatických zmien, ale jednoducho neminie sa. To znamená, keď poľnohospodár vyčerpá podzemnú vodu alebo z tokov a jednoducho to poleje na pôdu, tá voda sa zúžitkuje, či už priamo v rastlinách, alebo sa to odparí, alebo keď náhodou je to viac toho, tak odíde do spodných vôd. Skrátka tá voda je určitý substrát, jak by som povedal, katalyzátor určitých procesov. Tá voda jednoducho nemizne alebo nezneužívajú ju, a preto si myslím, že principiálne spoplatniť vodu - najmä v takej ťažkej situácii - poľnohospodárom, to je, to je neprípustné.
Zároveň vrátil by som sa k tomu, že pán minister vysvetlil síce, že je to nejaké pravidlo Európskej únie, ale stále si myslím, že Európska komisia a štáty a celá Únia nemôže byť nejaká stredná škola. Neni to stredná škola, kde nejaký profesor povie, že tak treba robiť, a všetci vedia, že je to síce blbosť, ale predsa len zavedú to a potom špekulujú, že ako to obísť, ako súčasný zákon. Prevzali sme to napriek tomu, aby sme vysvetlili Komisii, že to je úplná blbosť, netreba týmto smerom ísť, jednoducho treba to zrušiť. Prišiel zákon, respektíve prišiel befel z Únie a my sme pripravili tak zákon, alebo na tlak komôr, vôbec verejnosti aj poslancov vymysleli sme systém, že to nebude 0,1 a bude 0,01. Ale principiálne ten zákon tam ostáva, to znamená, že hocikedy hocijaký nový minister príde, nová vláda, keď si zmyslí, jednoducho si povie, že nejakým, nejakou vyhláškou, dobre, bude 1 euro a môžte si robiť, čo chcete. Ja som osobne zažil túto dobu, síce to bolo ministerstvo pôdohospodárstva, ale, súčasnej vlády, ale náklady na hydromelioráciu vykryli sa presne takýmto spôsobom, lebo zákon to povoľoval, vyrátali chlapci, že koľko stojí prevádzka hydromeliorácie a jednoducho vynásobili to vodou, ktorá bola porozlievaná kvázi na poli a tým pádom vyfinancovali hydromeliorácie. Ešte raz hovorím, myslím, že spoplatniť je neprípustné.
Ďakujem.
3. 7. 2014 14:23:20 - 14:24:16 36. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 1067 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
12.
Dobre, ďakujem za odpoveď. Osobne stále si myslím, že nakoľko som mal to šťastie alebo tú možnosť zoznámiť sa so spôsobom negociácií v Európskej únii, stále si myslím, že možnosť vynegociovať alebo vynechať tieto poplatky úplne zo zákona, bola taká možnosť. Nechcem sa hádať, či nejak sa to prepáslo, alebo nie, skrátka akonáhle je to v zákone, otázka ďalšej vlády alebo hociktorej vlády, zo dňa na deň zmení tento poplatok z 0,01; hoci aj zo dňa na deň; na 1, 2, 3, 4; nehovoriac, ešte o tom budem rozprávať v tom zákone, výšku týchto poplatkov navrhujete, aby určil, určil ÚRSO. Takže stále je tam tá hrozba, že to spoplatnené bude.
Ďakujem.
3. 7. 2014 10:55:22 - 10:56:27 36. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 1067 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text nie je autorizovaný)
38.
Ďakujem. Takže som rád, že sa otvorila táto téma, len škoda, že sa to nekonzultovalo trošku predtým. Neni mi úplne jasné, že či sa jedná o podporu len čiste obyvateľstva, ale aj sčasti, alebo aj poľnohospodárov. Zníženie DPH na potraviny má opodstatnenie hlavne v hraničných oblastiach, kde najmä Poľsko, Maďarsko, Česko, myslím si, že 20 % obyvateľstva chodí tam nakupovať presne kvôli tomu, lebo tie potraviny tam sú oveľa lacnejšie. Zároveň nemôže to byť ako jediná, jediný nástroj, ako zvýšiť kúpyschopnosť obyvateľstva. Tomu by mali nasledovať niektoré opatrenia, aby zvýšila sa efektivita produkcie, a nielen ako samotného DPH. Ale v každom prípade, dobre, že sa otvorila táto téma. Podľa mňa treba sa tomu venovať oveľa hlbšie, lebo je to oveľa vážnejšia téma, ako sa zdá na prvý pohľad.

Deň v parlamente

<- ->