Ďakujem pekne. No je možné polemizovať, či poslanci za stranu SMER vedia, o čom hlasujú, keď hlasovali o zákone o zdravotnom poistení, keď hlasovali o zákone o dani z príjmov, pravdepodobne, skrátka hlasovali tak, ako im to niekto nakáže. A ja sa tu teda vôbec nečudujem, jednoducho odchádzajúca vláda strany SMER nechala darček svojim sponzorom, svojim sponzorom, ktorí takto ušetria na zdravotných odvodoch, ušetria na dani, pričom hlavné je, že minister Kažimír kade chodí, tade rozpráva, ako zlepšil výber daní. Áno, zlepšil ho na úkor živnostníkov, zamestnancov, dohodárov, to je nepochybné, pretože ich takto poriadne priškrtil. Ale pokiaľ ide o ľudí, ktorí sú sponzori strany SMER a ktorí stoja v pozadí strany SMER, resp. dokonca niektorí ministri strany SMER, ktorí sa chvália tým, ako zarobili na predaji akcií, tak tí nebudú platiť dane a nebudú platiť odvody, pretože smerácka vláda a smerácki poslanci vyvŕtali niekoľko dier v zákonoch, aby tieto osoby, možno oni sami, odvody a dane platiť nemuseli. Toto je výsledok vášho vládnutia: „Robíme pre ľudí,“ len je otázka, pre ktorých to platí.
|
Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážený pán kolega predkladateľ, vážený pán kolega spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážené prítomné zdravotné sestry a ďalší návštevníci, chcem povedať niečo k tomu, čo tu zaznalo len útržkovite v mojej faktickej poznámke, čo tu teda moc nikto neriešil. Teda mojou témou sú zdravotné odvody. Je každému asi jasné, že najväčším zdrojom financií, ktoré tečú do nášho zdravotníctva, sú zdravotné odvody. Čiže ministrovi zdravotníctva by malo záležať na tom, aby zákon o zdravotnom poistení bol, ako sa hovorí, nepriestrelný a aby sa zdravotné odvody z príjmov platili. No ministrovi zdravotníctva zrejme na tom až tak nezáleží, pretože navŕtal do zákona dve diery, ktoré poslanci za stranu SMER aj schválili. A konkrétne ide o to, že podľa § 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení sa od januára 2016 neplatia zdravotné odvody z dividend, ktoré niekto získa ako majiteľ akcií, s ktorými sa obchoduje na burze. Čiže zamestnanci veselo platia zdravotné odvody, živnostníci veselo platia zdravotné odvody, ktoré sú každý rok, mimochodom, vyššie a vyššie, platia tie zdravotné odvody dohodári, platia ich zamestnávatelia, ale, čuduj sa svete, tí, ktorí žijú z toho, že obchodujú s akciami, tak zrazu od januára 2016 dostali na rozlúčku od odchádzajúcej vlády darček a nemusia platiť zdravotné odvody zo svojho zisku v podobe dividend, ktoré sú im vyplácané. To je úplne úžasné. Keby túto výnimku v zákone neurobila sociálnodemokratická vláda čiže ľavičiari, ktorí tým najťažším kapitalistom, ktorí sa živia tým, že obchodujú s akciami a z toho majú zisk, keby práve ľavicová vláda neodpustila platenie zdravotných odvodov týmto ťažkým kapitalistom. A pre vašu informáciu, aby bolo jasné, v tom širšom kontexte, tu nejde len o to, že tí kapitalisti nemusia platiť zdravotné odvody, lebo oni dokonca nemusia platiť najnovšie ani daň z príjmu. To znamená, keď niekto má zisk z toho, že kupuje a predáva akcie so ziskom, tak, vážené poslankyne a poslanci za SMER, vy ani neviete, za čo ste hlasovali. Hlasovali ste za to, že zisk z predaja akcií je po novom oslobodený od dane. To ste schválili vy sociálni demokrati.
A keď sme ešte pri tých daniach, tak ja si ešte neodpustím jednu poznámku. Znovu sa vraciame, vážení, na Slovensku k rovnej dani 19 % z akejkoľvek výšky príjmu. Neviem, či o tom viete, či ste si toho vedomí. Naši kolegovia ľavičiari totižto schválili v novele zákona o dani z príjmov to, že rovná daň 19 % je tu späť. Čiže daňovník platí rovnú daň 19 %, aj keby zarábal milióny.Pokiaľ tam ide o § 7, čiže priamo z kapitálového majetku, tak tam je uvedená rovná daň 19 %, aj keby mal niekto miliónový príjem. Ak si ale niekto zarobí 2-tisíc eur ako zamestnanec alebo ako živnostník mesačne, ak si dovolí takto zarobiť, tak sa na neho vzťahuje 25-percentná sadzba dane. Takže takúto zmenu zákona o zdravotnom poistení, v zákone o dani z príjmov po sebe necháva sociálna demokracia. Takýto darček dala tým, ktorí majú príjmy z kapitálu. Pre mňa je to prekvapujúce a šokujúce. A bolo by dobré, keby si to voliči strany SMER – sociálna demokracia dobre uvedomovali a vy zdravotné sestry aby ste si boli vedomé toho, že ak do zdravotného poistenia bude prúdiť menej peňazí, tak je to aj vďaka tejto diere, ktorú do zákona o zdravotnom poistení navŕtal váš minister Čislák. Ďakujem. (Potlesk.)
|
Toto bolo úžasné, ja teda si dovolím porušovať rokovací poriadok, pán predrečník, ale, dobre, teda ja nie som odborník na zdravotníctvo, ani sa tak necítim, som skôr pacient ako zdravotník, ale rozumiem aj zdravotným odvodom, pán minister, ktoré patria do vášho rezortu. A zdravotné odvody sú vlastne významným zdrojom peňazí, ktorý do rezortu tečie. A vy hovoríte, že peňazí tam niet, a preto niet na zvyšovanie platov zdravotných sestier. Tak ja tým, ktorí nevedia, čo sa tu schválilo, čo ste tu predložili, poviem, novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá platí od 2. januára 2016, zrušila zdravotné odvody z dividend akcionárov, ktorí si kúpili akcie na nejakej burze. Čiže predpokladám, že sú to vaši sponzori, ktorí sú v pozadí strany SMER. Ani neviete, o čom teraz hovorím, však vy sa v tom nevyznáte, jasné. Vy ste, skrátka, zrušili zdravotné odvody, vy ste, skrátka, zrušili zdravotné odvody z dividend, ktoré by inak platili akcionári. Vy ste to, skrátka, zrušili. Navŕtali ste do zákona dve diery. Toto bola prvá z nich, pričom druhá je tá, že zdravotné odvody sa neplatia ani z likvidačného zostatku, keď niekto dá firmu do likvidácie. Čiže vy ste vedome, ako teraz prikyvujete, urobili dve diery do zákona. O to je menej zdrojov v zdravotnom poistení. Aj preto, vážené sestry, nemôžete mať vyššie platy, lebo nie sú na to peniaze. Ale zato ste ušetrili peniaze vašim sponzorom. Ďakujem pekne aj v ich mene. (Potlesk.)
|
77.
Ďakujem kolegom za faktické poznámky, ale hlavne chcem na záver poďakovať všetkým, ktorí tento zákon pripravili. Bola to veľmi veľká skupina ľudí z praxe, v prvom rade športových právnikov, ale ďalej samotných aktívnych alebo bývalých športovcov, spomeniem napríklad pani Bartekovú, pána Gönciho, ktorí veľmi aktívne vstupovali do rokovaní a ktorí tento zákon spoločne pripravovali. Bolo tam, aj kolega Droba to spomenul, vo vlastnom osobnom príklade, bola tam veľká ochota baviť sa s každým, kto sa baviť chcel, kto prinášal konštruktívne návrhy. A na záver teda poďakujem aj pánovi predsedovi parlamentu za to, že tento proces celý politicky zastrešil.
Ďakujem.
|
65.
Ďakujem, pani predsedajúca.
Pokračujem vo svojom príspevku. Hovoril som teda o podpore pozmeňovacích návrhov pána predsedu parlamentu, pokiaľ ide o garanciu minimálnej čiastky v rozpočte, pokiaľ ide o úpravy pri dobrovoľníkoch. Hovorím ďalej o podpore, pokiaľ ide o sponzorské, a odôvodňujem to tým, že všetky tie peniažky budú zaevidované v informačnom systéme, ktorý si ktorýkoľvek občan môže otvoriť, pozrieť, kto sponzoroval, koho sponzoroval a na aký účel boli tie peniaze použité. Takisto tie drobné náhrady za stratu času pri dobrovoľníkoch budú všetky zaevidované v informačnom systéme. Čiže obava o nejaké zneužívanie nie je na mieste. A zdôrazňujem ešte raz, ak v iných sférach spoločenského života voláme tiež po takejto úprave, pokiaľ ide o sponzorov, dobrovoľníkov, veľmi rád to podporím, ale treba príslušné zákony upraviť tak, aby to bolo tak transparentné, ako sa navrhuje v zákone o športe.
Pokiaľ ide ešte o sponzorské, treba si uvedomiť, že dnes nemá podnikateľ, ktorý chce nejakým spôsobom dať peniaze do športového klubu, do športu, použiť nástroj reklama. To znamená, cez reklamu a následný uznaný daňový výdavok do športu peniaze idú už aj teraz. Ale aký rozdiel je medzi použitím reklamy a sponzorským?
Prvý rozdiel je ten, vecná podstata. Reklama, účelom reklamy je zviditeľniť obchodnú značku toho, kto tú reklamu poskytuje, tú firmu, toho podnikateľa a podobne. Čiže prvým cieľom je urobiť reklamu tomu podnikateľovi, ale nie podporiť šport. To je prvá vec.
Druhá vec, výroba reklamy niečo stojí a, žiaľ, v praxi sa stretávame s takzvanými vratkami, to znamená, dám ti 100 eur, ale ty mi vrátiš polovičku do vačku naspäť. Bohužiaľ, tie javy sa dejú. Pri sponzoringu takéto niečo byť nemôže, pretože keď dám 100 eur ako sponzor, tak 100 eur svieti v informačnom systéme a je vidno, akým spôsobom ten klub tie sponzorské peniaze použil. Ak to niekomu vadí, že je to transparentné, tak nech sponzoring nevyužíva a robí si možno nejaké iné operácie, ale určite fandím forme sponzoringu.
Sponzoring nie je dar. To je ďalší rozdiel. Ak niekto povie, že to je vlastne dar a dar predsa nemôže byť daňovo uznaný výdavok, sponzorské peniaze nie sú dar. Prečo? Preto, lebo sponzor zrejme podľa nejakej sponzorskej zmluvy bude si nárokovať, aby to jeho meno predsa len viditeľné bolo, či vo forme nejakej jednoduchej nášivky na drese a podobne, alebo nejaká zmienka niekde bude v tlači, v médiách a tak ďalej, sponzor bol ten a ten, to znamená, že nie je to zase porovnateľné ani s čistou formou darovania nejakých finančných prostriedkov.
Škoda, že tamtamy bubnujú, že nebude možný takzvaný superodpočet pri sponzorských peniazoch. Prihováral by som sa za to, aby sme ešte skúsili presadiť aj takzvaný superodpočet. To znamená, ak sponzor zasponzoruje povedzme 100 eur, tak aby do daňových výdavkov si mohol uviesť nie 100 eur, ale 125. To znamená, aby si od daňového základu odpočítal vlastne ešte o 25 % viac, ako sponzorsky dá.
Prečo to podporujem? Aj keď je to daňová výnimka, takže som v tomto trošku schizofrenický, ale podporujem to preto, lebo šport mi je bližšie ako negatívny vzťah k daňovým výnimkám možno, ale podporujem to preto, lebo tým sa budú sponzori viac motivovať, aby tie peniažky do toho športu dali. Ak chceme, aby peniaze do športu tiekli a neboli to len zo štátneho rozpočtu, tak podporme návrh na tzv. superodpočet, pretože bude to viac motivovať sponzorov, aby to využili.
Pripomínam znova a znova, všetky sponzorské peniaze, či už bude superodpočet alebo nebude, sú zaevidované v informačnom systéme. Čiže z tohto pohľadu, z toho pohľadu transparentnosti sa netreba obávať o nejaké zneužívanie, že by to bol nejaký daňový únik alebo niečo podobné.
Čo sa, bohužiaľ, zrejme nepodarí presadiť a po čom športovci volajú, takzvaný mimorozpočtový účet. Jedna vec sú financie, garancie, Tipos, fajn, ale druhá vec je, škoda, že sa nepodarilo presadiť, a zrejme sa to nepodarí, presadiť mimorozpočtový účet, niečo ako fond na podporu športu, porovnateľný, keď zase ideme do sféry kultúry, s existujúcim Fondom na podporu umenia. Športovci po tomto volajú, žiaľ, ministerstvo financií si v tomto nedalo povedať. Je mi to ľúto, je mi to ľúto.
Športové poukazy. Ďalšia vec, ktorá je v zákone, ale, žiaľ, bez garancie, tu v tomto prípade bez garancie, že športový poukaz nebude prázdne slovo, ale bude to reálne naplnené aspoň nejakou symbolickou čiastkou. Čiže sú tie dvere otvorené, ale za nimi je prázdno. Za nimi je prázdna miestnosť. Či niekedy športové poukazy prinesú reálny progres pre financovanie športu, ale pozor! Tu nejde len o to, že financovanie športu. Tu ide o to, že tí rodičia mládeže, detí, ktoré športujú, tí rodičia slobodne rozhodnú o tom, kam pôjdu peniaze. Jedna vec je systém, aký sa zavádza. Informačný systém, pravidlá, vzorec, to všetko je fajn, ale ešte lepšie by bolo, keby samotní ľudia mohli rozhodnúť o časti prostriedkov, ktoré idú do športu cez ich dane, cez štátny rozpočet, cez financovanie formou športových poukazov.
Ja sa veľmi prihováram za to, aby, no už to neurobíme, je mi to jasné, ale veľmi sa prihováram za to, že ak bude v budúcnosti diskusia o zmenách v tomto zákone, aby sa do zákona presadila nejaká minimálna suma, ktorú bude musieť do športu dať ministerstvo formou športových poukazov. Zdôrazňujem prečo. Nejde o to, že tých peňazí bude viac. Ide o to, že povedzme z tých 46 miliónov istú časť o nej rozhodnú samotní rodičia detí, ktoré sú v športových kluboch. Veď máme kultúrne poukazy, takže zas na druhej strane, tam to máme, tuto to nemáme. Tuto to reálne zatiaľ nemáme.
To, že tam bol navrhovaný ten odvod z príjmov zdravotných poisťovní, tak to je výsmech postoja, aké zaujalo ministerstvo zdravotníctva ku športu, pretože šlo o symbolickú, skutočne symbolickú čiastku, ktorá sa navrhovala. O žiadne ťažké milióny alebo stámilióny. Šlo o symbolických 10 miliónov eur, ktoré nebolo ministerstvo zdravotníctva po dohode so zdravotnými poisťovňami pustiť na športové poukazy, a to je veľká hanba znova pre ministerstvo zdravotníctva.
Ďalej nie som spokojný s tým, že sa nepodarilo presadiť návrh, podľa ktorého by sa odpisy pri stavbách športových, pri infraštruktúre presunuli z odpisovej sadzby 40 rokov na sadzbu 20 rokov. Je to negatívna vec, pretože ak niekto bude uvažovať nejaký, tu zaznelo z úst pána podpredsedu Figeľa, investície do infraštruktúry a tak ďalej, no tak si zoberte, že podnikateľ chce postaviť nejaké športovisko, ale bude ho odpisovať 40 rokov, hej, čiže ten návrh na zmenu odpisovania na 20 rokov by bol určite z pohľadu takýchto investícií a takýchto plánov, viac by povzbudil tých, ktorí takto investovať chcú. Dnes, keď si niekto povie, no 40 rokov odpisovať, tak do toho jednoducho nepôjde. To je veľmi zlé.
Ďalej, navrhovalo sa zníženie dépeháčky na vstupné na športové podujatie, nepresadilo sa to, bohužiaľ. Bolo by to v súlade so smernicou o DPH, s európskou smernicou, ktorú teda musíme rešpektovať, nič by sme v tomto z pohľadu európskej legislatívy neporušili a bolo by to na podporu zase účasti na športových podujatiach. Žiaľ, dépeháčka na vstupenky na športové podujatia zostáva 20 percent. Niežeby som bol teda fanúšik znižovania DPH, ale keď už sú tu dvere otvorené v podobe 10 %, tak pomohlo by to športu.
Pozitívne zmeny, naopak, ešte zakončím svoje vystúpenie, boli, pokiaľ ide o vzdelávanie športových odborníkov, pokiaľ ide o systém stredných športových škôl, pokiaľ ide o riešenie situácie pri tých malých zväzoch, ktoré si vzájomne možno aj tak trošku konkurujú v tom istom športe, taekwondo napríklad alebo box, takže to sú takisto možno drobné, ale pre týchto ľudí veľmi podstatné zmeny.
Chcem zároveň ešte, aby som nezabudol, podporiť pozmeňovacie návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, je ich veľmi veľa a kto to nesledoval, tak si povie, že čo je to za habaďúru, zákon bol zle pripravený, keď je veľa bodov v spoločnej správe. Pozor, práve naopak, to množstvo bodov v spoločnej správe svedčí o tom, že do poslednej chvíle tí, ktorí zákon pripravovali, boli ochotní debatovať o možno o maličkých zmenách, ale pre niekoho podstatných, respektíve o nejakých technických zmenách. Výčitka znovu na ministerstvo financií, ktoré ignorovalo tento proces a zobudilo sa, až keď bol vlastne zákon v parlamente, aj preto je množstvo zmien v spoločnej správe, pretože tí, ktorí mali konať skôr, sa zobudili, až keď bol zákon v parlamente.
A chcem ešte podporiť aj pozmeňovacie návrhy, ktoré ešte len prídu po mojom vystúpení, ktoré avizuje pán spravodajca kolega Petrák, respektíve myslím, že aj pán Goga bude mať pozmeňovacie návrhy, ktoré sú podľa môjho názoru dobré a podporil by som ich. Chcem podporiť aj pozmeňovací návrh kolegu Poliačika a ak ho predloží aj kolegynka Kiššová, ten sa týka napríklad masérov.
Pokiaľ ide a dea-flo-olympionikov, prepáčte, neviem to jednoducho to slovo vysloviť, tak ich pozícia je podľa môjho názoru dobre v súčasnosti ukotvená s tým, že sú fakticky pod krídlami paraolympionického výboru a ak sa dodržia dohody, ktoré boli povedané pri rokovaniach, tak si myslím, že nepočujúci, prepáčte, že to takto poviem, nepotrebujú nejakú vlastnú štruktúru, réžiu, ktorá je jednoducho drahá na to, aby plnili povinnosti, ktoré zákon potrebuje, aby plnili, tá réžia, právnici, štábna kultúra je relatívne vysoká na ten počet športujúcich a na to množstvo peňazí, ktoré tam potečie. Čiže tým, že budú zastrešení cez paraolympijský výbor, si myslím, že to postavenie je korektné a pri predpokladaných dobrých vzťahoch, verím, že ich majú, myslím si, že to netreba nejako špecificky upravovať.
Ďakujem, ja si myslím, že majú, ďakujem za pozornosť a poprosím ešte raz, podporte návrh zákona o športe. Ďakujem.
|
52.
Ďakujem pekne. Pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení prítomní, chcem podporiť znova a znova predložený zákon o športe, chcem poprosiť, aby ste ho podporili aj vy, či ste z vládnej strany, či ste z opozície, pretože ten zákon je dobrý, samozrejme, diskusia prebieha, ako vidno, pozmeňovacích návrhov je skutočne dosť, veľmi bohatá spoločná správa, pokiaľ ide o množstvo bodov. Samozrejme, je to výsledok toho, že sa veľmi zodpovedne o tejto téme diskutuje a zohľadňujú sa mnohé ešte pripomienky, niekedy možno na poslednú chvíľu, ale lepšie na poslednú chvíľu ako nijako.
Pokiaľ ide o pozmeňovacie návrhy, ktoré tu už zazneli, pán predseda parlamentu, zopakujem ešte raz, je dobré, že bude garancia v zákone, pokiaľ ide o štátny rozpočet, aby sa nemohlo stať, že by štátny rozpočet bol znižovaný, pokiaľ ide o kapitolu športu, to nebezpečenstvo tu totižto hrozilo, pretože z lotériových hier, lepšie povedané z Tiposu, každoročne bude pribúdať objem prostriedkov do športu a možno by nejaký šikovný minister financií v budúcnosti mal chuť oznámiť športovcom, veď máte prostriedky z Tiposu, tak vám znížim prostriedky zo samotnej kapitoly. To sa teda podľa takéhoto zákona, respektíve pozmeňovacieho návrhu stať nemôže, a preto je ten pozmeňovací návrh namieste, treba ho podporiť.
Pokiaľ ide o dobrovoľníkov, tak už som to povedal, množstvo ľudí sa pohybuje okolo športu, hlavne v menších kluboch pri organizácii rôznych súťaží, či už sú to kolektívne, individuálne športy, to je úplne jedno. A dnes, ak má ten dobrovoľník dostať vôbec nejakú odmenu, tak obvykle je to skutočne skromný peniaz. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini Peter, predseda NR SR
Kolegovia, poprosím vás o kľud...
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
A ak aj je, tak pre ten malý klub je to v každom prípade záťaž, je rád ten klub, že niečo vôbec zoženie, a keď z toho má ešte platiť odvody alebo daň, tak o to horšie. Čiže tým, že sa cez zákon o dobrovoľníctve umožní takáto úprava, tak mnohí, mnohí organizátori športových súťaží, funkcionári športových klubov a množstvo ľudí to privíta. Dôležité je aj to si uvedomiť, že je to definované ako náhrada za stratu času, je to obmedzené výškou minimálnej hodinovej mzdy, čiže skutočne nemôže ísť o nejaké premrštené čiastky alebo nejaké úniky a celkovo za rok je to obmedzené sumou 500 eur, čo skutočne nie je veľa. Ten prínos z hľadiska administratívy – či klubov, zväzov, ale aj štátu pri kontrole a podobne – je tam tak isto vysoký a treba si to skrátka uvedomiť a podporiť to.
A ak tu teda zaznelo, že prečo takéto výhody by nemali mať dobrovoľníci alebo sponzori, keď prejdeme k téme sponzori aj v iných odvetviach, napríklad v zdravotníctve, v školstve, v kultúre a neviem kde ešte všade inde. Ja som za to, aby takéto výhody boli aj v iných oblastiach spoločenského života a podobne, ale vtip je v tom, že podľa zákona o športe či sponzorské príspevky, či tieto náhrady pre dobrovoľníkov budú všetky do posledného centu zverejnené v informačnom systéme, bude zverejnené, kto to dostal, prečo to dostal, čo robil a v prípade sponzorského, akým spôsobom ten klub alebo ten športovec tie peniaze použil. A pri sponzorskom nemôže byť ten sponzorský príspevok použitý na odmenu alebo plat športovca, odborníka, ale na to, na tú infraštruktúru, ktorú on k tomu športu potrebuje, či športovec, alebo klub. Čiže to nie sú len tak poskytnuté finančné prostriedky, bude to transparentné, bude to výsostne účelové.
Takže nech sa páči, nech toto funguje aj v kultúre, ale nech najskôr sa zavedie v kultúre takýto informačný systém. Nech je to v zdravotníctve, ale nech sa v zdravotníctve najskôr zavedie takýto informačný systém. Nech je to v školstve, ale nech si tam zavedú školy, respektíve ministerstvo školstva takýto informačný systém.
Ja vysoko oceňujem, že zákon o športe okrem toho, že prináša výhody a poriadok do športu ako takého, že prináša takýto významný filozofický prvok, ktorý nech je príkladom pre tých všetkých ostatných, ktorí by to tiež radi využili. Treba to aj v iných sférach tak zorganizovať, pripraviť, legislatívne upraviť, ako to upravuje pre šport zákon o športe. (Hluk v sále.)
Pokiaľ ide o sponzorské..., no neviem, pán predseda, asi to predsa len prerušíme.
|
36.
Ďakujem za slovo a ďakujem pánovi predsedovi parlamentu za prednesené pozmeňovacie návrhy. Ja som stopercentne za a budem presviedčať aj tých, ktorí presvedčení nie sú, aby za boli a poviem to v rozprave prečo.
Takže tu len veľmi stručne: garancia prostriedkov zo štátneho rozpočtu je to, čo športovci ešte potrebovali doplniť do zákona, je veľmi dobre, že sa to tam dostáva. Dobrovoľníci, to je jednoducho skvelá vec, ktorú uvítajú mnohé malé, s prepáčením, dedinské kluby, nebudú mať starosti s administratívou, nebudú mať starosti s nejakými potenciálnymi odvodmi, pretože aj z 5 eur odmeny platiť odvody, ono sa to nazbiera a najmä to komplikuje život.
A nosná os zákona, tak ako ste, pán predseda, zdôraznili a už to bolo povedané niekoľkokrát, je informačný systém. Čiže keď by aj, v úvodzovkách, niekto závidel športovcom, že získavajú takéto výhody, čo sa týka sponzoringu, čo sa týka dobrovoľníkov, zákon o športe si, prosím, uvedomme tí, ktorí možno šport tak nesledujú a nemajú tak v láske, je vlastne pilotný projekt v tejto spoločnosti a zavedenie informačného systému ako chrbtice, na ktorú sa všetko naväzuje, je neuveriteľné, nesmierne dôležité, a to je hlavná pointa. Čiže keď napríklad ľudia v kultúre povedia, aj my chceme sponzoring ako daňový výdavok, ja im poviem, nech sa páči, zmeňte si zákon príslušný tak, aby bol zavedený informačný systém v kultúre, v zdravotníctve a neviem kde, kde sa môžem ja ako občan kedykoľvek pozrieť a pozrieť sa, ako kto sponzoroval, ako kto bol dobrovoľníkom a podobne.
|
12.
Ďakujem, pani predsedajúca.
Vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, vážený prítomný pán minister, chcem hovoriť k dvom veciam. Odvody na zdravotné poistenie z podielov na zisku a odpočítateľná položka. Nemám pripravený žiadny pozmeňovací návrh, dokonca ani nebudem navrhovať vrátenie zákona predkladateľovi, lebo nech už je, ako je, ale výhrady mám.
Takže najskôr k podielom na zisku. Sú tu dve zmeny, ktoré v podstate možno vnímať pozitívne na prvý pohľad, a to je oslobodenie alebo vyňatie povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie z likvidačného zostatku a ďalej v prípade dividend z akcií, ktoré sú obchodovateľné na akciových burzových trhoch či doma, či v zahraničí. Takže, samozrejme, z hľadiska filozofie, čím menej odvodov sa platí, čím je toho menej, tak tým lepšie. S tým sa dá súhlasiť. Ale je to dané ako výnimka. To znamená, aj naďalej sa vo všeobecnosti platí poistné z podielov na zisku, pribúdajú alebo zavádzajú sa vlastne prvé dve výnimky, zatiaľ to bolo z tohto pohľadu čisté, likvidačný zostatok a dividendy z obchodovateľných akcií.
Každá výnimka znamená otvorenie väčšej či menšej diery v zákone. Ja to vnímam tak, a potom mi tu často ľudia vyčítajú, hlavne teda zo strany SMER poslanci, že ľuďom hovorím o tom na seminároch, aké sú zákony deravé a ako to môžu využiť. No tak jasné. Pán minister, tak ja už teraz hovorím na svojich seminároch, aby to bolo jasné, aby ste sa to nemuseli dozvedať z druhej ruky, že máme v zákone o zdravotnom poistení novú dieru, pokiaľ ide o podiely na zisku. Zdravotné poistenie sa neplatí z podielov na zisku, teda ono to nie je ten originálny podiel na zisku, ale neplatí sa z likvidačného zostatku.
Takže ak podnikateľ nevie, ako si vybrať zisk zo svojej firmy bez toho, že by z toho platil 14 % zdravotné poistenie, tak je tu návod. Treba firmu dať do likvidácie, zlikvidovať ju, zrušiť ju a ten likvidačný zostatok – či to bude 100-tisíc alebo 50-tisíc alebo 10-tisíc eur – si ten podnikateľ zoberie. Nikto sa ho nebude pýtať na to, aké bolo základné imanie alebo koľko do toho vložil. Skrátka všetko, čo si vyberie cez likvidačný zostatok, má bez odvodov na zdravotné poistenie. No skvelá správa, skvelá správa pre tých, ktorí si nevedia dať inak rady! Nechcem tu rozvádzať detaily, ale verte mi, že ľudia to budú využívať.
Druhá vec, dividendy z akcií. No tak ja sa pýtam, tak z akcií obchodovateľných na burzách, z týchto dividend sa zdravotné poistenie platiť nebude, fajn, ale ako k tomu príde ten malý slovenský podnikateľ, ktorý si založil eseročku, aby sa takýmto spôsobom uživil, aby nebol na krku štátu, zvolil si toto riešenie, túto cestu, on musí z vytiahnutého zisku platiť zdravotné poistenie. Akcionár v nejakej firme, akciovke, ktorá je kótovaná na burze, tak platiť nebude. Je to jednoducho z tohto uhla pohľadu zase zvýraznenie toho rozmeru, ktoré tu štyri roky presadzujete, raz jeden, raz druhý, raz tretí s premiérom na čele, dusiť a dusiť malých slovenských podnikateľov.
Čiže vy sami uznávate, že 14 % do výšky tých zhruba 50-tisíc ročného maximálneho základu z dividend je nie asi celkom v poriadku, a rušíte to pri akciách obchodovateľných na trhoch. Ale necháte to úplne v pohode, pokiaľ ide o malých slovenských podnikateľov, ktorí majú nejakú eseročku a týmto spôsobom sa snažia uživiť. Tak neviem, či to je normálne. Čiže malých slovenských podnikateľov necháme v nevýhodnej pozícii, tých, ktorí obchodujú s akciami na burzách, tak tých oslobodíme. Neviem, neviem, či to náhodou nie je šité na mieru istým finančným skupinám a podobne. Ale dobre, nebudem sa púšťať do týchto špekulácií, rozhodli ste sa takto, tak nech tak teda je.
Len berte na vedomie, že menší, malí slovenskí podnikatelia nebudú na vás spomínať s láskou, keď si uvedomia, že čo ste mohli urobiť a neurobili ste. Napríklad ste mohli urobiť to, že ste mohli vrátiť sadzbu poistného zo súčasných 14 % na pôvodných 10 %, s ktorými ste vlastne zákon preberali, keď ste nastupovali, teda nie vy konkrétne do vlády, ale strana SMER, keď v roku 2012 vládu preberala. Vtedy bola sadzba 10 %, zvýšili ste to na 14. Toľko k prvej téme.
Druhá vec, ktorá je zrejme vážnejšia pre bežných ľudí, odpočítateľná položka. Prvé, čo mi vadí a čo som tu už niekoľkokrát spomínal, odpočítateľná položka v tej možnej maximálnej výške zo zákona, 380 eur mesačne alebo 4 560 ročne, sa touto novelou nemení. V poriadku, vy ste to avizovali vlastne už pred rokom, keď sa odpočítateľná položka zavádzala, že nemáte zrejme v budúcnosti úmysel ju zvyšovať, a preto ste ju pred rokom ani nenaviazali na existujúcu sumu minimálnej mzdy, ale povedali ste do zákona, že to skrátka bude 380 eur. Ja som sa teda pýtal vtedy, prečo tam nie je uvedené, že odpočítateľná položka je vo výške aktuálnej platnej mesačnej minimálnej mzdy, pretože som tušil to, čo vyparatíte, a vyparatili ste to práve teraz, že nebudete odpočítateľnú položku zvyšovať pri raste minimálnej mzdy, no a máme to pekne tu. Čiže odpočítateľná položka zostáva 380 eur, nenavrhuje sa ani nebude žiadna zmena, žiadne zvýšenie. Ale blahosklonne vaša vláda nariadila zamestnávateľom cez nariadenie vlády, ono sa to aj tak pekne volá, nariadenie vlády zamestnávateľom o zvýšení minimálnej mzdy na 405 eur. To znamená, že ten zamestnanec a jeho zamestnávateľ, ktorý má ešte stále minimálnu mzdu platnú pre tento rok 380 eur, zatiaľ ešte stále zdravotné poistenie fakticky neplatí, pretože pri mzde 380 eur celú túto mzdu vykrýva odpočítateľná položka 380 eur. Čiže výsledný základ zamestnanca, zamestnávateľa je 0 a preddavok na poistné, respektíve poistné je tiež 0. Ale čo sa stane od nového roku?
Od nového roku zamestnávateľ musí zvýšiť mzdu na 405 eur, odpočítateľná položka sa ale v tom svojom maxime nemení. No a čo sa bude diať? Pre tých, ktorí nevedia, ako to funguje, trošku teda odbočenie. Vysvetlím, ako to funguje. Maximálna suma odpočítateľnej položky zostane 380 eur, podľa zákona platí, že ak príjem zamestnanca presiahne tých 380 eur, a on presiahne, pretože príjem zamestnanca sa zvýši na 405, tak potom výšku toho rozdielu mzdy nad 380 eur, o dvojnásobok toho rozdielu sa odpočítateľná položka, predstavte si, zníži. Čiže zamestnancovi mzda vzrastie na 405, skvelé, to je teda o 25 eur viac ako 380 eur. 25 krát dva, počítame dvojnásobok, je 50 a odpočítateľná položka u tohto zamestnanca z 380 eur klesne na 330. Čiže niežeby kopírovala rast tej mzdy, ale práve naopak. Ona vlastne pri tomto mechanizme klesne na 330, čiže výsledný vymeriavací základ zamestnanca zamestnávateľa bude mzda 405, odpočítateľná položka 330, zostáva nám tam 75 eur zrazu, zrazu nám tam vyskočí 75 eur, doteraz to bola nula, a z tých 75 eur teda zamestnanec 4 %, no dobre, sú to len 3 eurá, a zamestnávateľ 10 %, to je 7,50. Čiže treba to vnímať komplexne. To zvýšenie minimálnej mzdy cez nariadenie vlády na 405 eur neznamená pre zamestnávateľov len vyššiu, len ten čistý náklad na zvýšenú mzdu, ale znamená to okrem zvýšenia sociálnych odvodov zrazu skok zdravotných odvodov z nula na 7,50.
Poviete si, 7,50, to nič nie je. Ale keď jedno, druhé, tretie spočítate, tak ten nárast nákladov zamestnávateľa je teda razantne vyšší ako len 25 eur, ako len tá samotná minimálna mzda. A, samozrejme, aj čistý príjem toho zamestnanca nevzrastie tak, ako by si niekto možno myslel, vláda mi zvýšila minimálnu mzdu o 25 eur. V čistom sa totižto mzda zamestnanca zvýši len o 16 eur necelých, o 16 necelých eur.
A čo je najväčší vtip celého tohto riešenia, v úvodzovkách, aj vtip v úvodzovkách, aj riešenia v úvodzovkách, je to, že najviac na tom zarobí vláda. Prečo? Pretože tým zvýšením minimálnej mzdy síce vzrastie čistý príjem zamestnanca o necelých 16 eur, ale príjem vlády do štátneho rozpočtu z vyššej dane, lebo vyššia mzda je vyššia daň, z vyšších odvodov do Sociálnej poisťovne a zrazu z vyskočených odvodov do zdravotných poisťovní, táto suma sa bude pohybovať v závislosti od toho, či tá firma je v zisku a platí daň právnickej osoby, alebo nie je, v rozmedzí niekde od 14 až do 23 eur. Čiže v mnohých prípadoch získa tým zvýšením minimálnej mzdy viac štát plus poisťovne ako ten občan. A to je teda naozaj zlý vtip.
Keby ste tlačili, pán minister, na to, aby sa odpočítateľná položka zvýšila na tých 405 eur, tak by sa toto takto nedialo. Bolo by to úplne v inej rovine. Žiaľ, nestalo sa.
Čiže, aby bolo jasné všetkým tým zamestnancom, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, vláda vám nedala nič. Vláda vám, práve naopak, zobrala viac, ako vám berie teraz. A dajte si pozor na to, či pri tom zvýšení nákladov, ktoré čaká zamestnávateľa, vôbec vás ten zamestnávateľ bude schopný zamestnávať po Novom roku. Pretože ak ste vlani zvyšovali minimálnu mzdu z 352 na 380 eur, čiže porovnateľné zvýšenie ako je teraz, tak vlani to bolo plne kompenzované zavedením odpočítateľnej položky. Plne, do posledného centa. Čiže vtedy sa celkové náklady zamestnávateľov nezvýšili ani o cent. To je fakt, a to bolo dobre. Čiže vlani zamestnávatelia to zvýšenie minimálnej mzdy prežili spolu so svojimi zamestnancami absolútne bez problémov. Lenže teraz je to úplne v inej rovine. Možnože vám je to jedno, veď po vás príde ďalšia vláda a nejaký iný minister práce sa bude škrabať poza hlavu, prečo mu stúpa nezamestnanosť.
Ďalšia vec, čo týka odpočítateľnej položky. Veľmi dobre si spomeniete, tí, ktorých sa vás to týka, však, páni hore?, že som vlani s vami rokoval a snažil som sa vás presvedčiť, aby technický postup pri výpočte odpočítateľnej položky bol taký, aký ste teraz dali do novely, pokiaľ ide o proces ročného zúčtovania. Už to tam mohlo pred rokom byť. Vykašlali ste sa na to a teraz to dávate po roku cez takúto novelu. Povedal by som si, že no dobre, aspoňže po roku ste to spravili. Lenže, páni a pán minister, po prvé, je úplný nonsens, aby sa technicky inak počítala odpočítateľná položka v ročnom zúčtovaní a inak pri výpočte preddavkov. To je, no tlačí sa mi na jazyk slovo že blbosť, idiotina a podobne, ale je to jednoducho tak.
Skrátka nemôže byť zásadne iným spôsobom počítaná nejaká vec pri výpočte preddavkov a pri výpočte poistného v ročnom zúčtovaní. To ako keby ste povedali, že v tých preddavkoch bude sadzba, čo ja viem, 13,1 % a v ročnom zúčtovaní 14. Prečo? No lebo. Lebo ste sa vy na ministerstve zdravotníctva tak rozhodli. To po prvé.
A po druhé, to, že ste túto zmenu pri ročnom zúčtovaní de facto urobili retroaktívne, pretože sa má týkať ročného zúčtovania za rok 2015 už, spätne, tak tým poškodzujete zamestnávateľov a zamestnancov. Ono tá operácia nie je neutrálna. To vy dobre viete. Dobre viete, že budú ľudia, ktorí touto zmenou budú poškodení, pretože to bude rátané inak ako pri preddavkoch, a pár ľudí, nebudú ich desaťtisíce, možno stovky, možno desiatky, ale budú zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí budú prekvapení z toho, že budú mať nedoplatky v ročnom zúčtovaní. A prečo? Preto lebo ste zmenili techniku toho výpočtu.
Aby bolo pre záznam jasné, o čom hovorím, zdržím vás teraz ešte minútu tým, že poviem príklad. A páni, overte si, že ten príklad je dobrý.
Pán Vladimír mal v roku 2015 príjem v zamestnaní v pracovnom pomere 3 000 eur. Okrem toho mal príjem z dohôd 2 060 eur. Spolu dosiahol za rok 2015 príjem 5 060 eur. V ročnom zúčtovaní za rok 2015, keby sa vykonalo po starom, bez tejto novely, by to šlo takto: Odpočítateľná položka by bola daná ako suma 4 560 eur mínus dvojnásobok rozdielu príjmu, to je dvakrát 500, je ten rozdiel príjmu nad 4 560, čiže odpočítateľná položka by vyšla v prvom kroku na sumu 3 560 z dôvodu, že sa teda kráti o dvojnásobok rozdielu celkového príjmu zamestnanca a sumy 4 560 eur. Ďalej sa odpočítateľná položka z tých 3 560 v ďalšom kroku po starom zníži na 3 000 eur, a to z dôvodu, že príjem zamestnanca v pracovnom pomere bol len 3 000 eur. Čiže výsledok po starom by bol odpočítateľná položka 3 000 eur.
Ako to bude po novom, po tejto novele? Tak po prvé, odpočítateľná položka sa najskôr upraví na výšku toho nízkeho príjmu z pracovného pomeru, to znamená na 3 000 eur, a potom sa bude krátiť o dvojnásobok toho rozdielu príjmu nad 4 560, čiže 3 000 eur mínus dvakrát 500 je 2 000. Čiže po novom vyjde odpočítateľná položka len 2 000 eur. Po starom by vyšla 3 000, po novom vyjde len 2 000, to znamená, po novom spätne, retroaktívne je to o 1 000 eur na odpočítateľnej položke menej, a tým pádom je asi jasné, že o 1 000 eur, naopak, vzrastie vymeriavací základ zamestnanca v ročnom zúčtovaní. Takže tým pádom zamestnanec bude mať nedoplatok 40 eur, zamestnávateľ bude mať nedoplatok 100 eur. Toto sa nesmie stať! Lenže toto ste napísali do zákona!
Ja nebudem dávať podanie na Ústavný súd, už mám toho dosť, už tu tých podaní bolo naozaj veľa, netreba dávať ešte ďalšie. Je to vizitka vašej neschopnosti, toho, akí ste zadubení, ako nedokážete počúvať a akým spôsobom robíte legislatívu!
|
Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení prítomní, je tu jednoduchá zrozumiteľná novela zákona o sociálnom poistení, ktorou sa materské zvyšuje z doterajších 65 % na 70 % denného vymeriavacieho základu, čiže, jednoduchšie povedané, predošlej hrubej mzdy. Je to, samozrejme, pozitívna zmena. Ďakujem, pán minister, že ste si aspoň na konci vášho vládnutia spomenuli touto cestou na mladé rodiny. Určite takúto zmenu podporujem. A, samozrejme, teší ma aj to, že toto zvýšenie sa vzťahuje nielen na tie matky, ktoré pôjdu, alebo otcov, ktorí pôjdu na materskú po novom roku, ale aj na ľudí, ktorí už materské dnes poberajú a budú ešte poberať aj po novom roku, teda vlastne automaticky zvýšené materské. Samozrejme, dobré je aj to, že nemusia o nič žiadať, Sociálna poisťovňa túto agendu, samozrejme, zvládne za nich. Takže to by bolo veľmi jednoduché. Je to fajn, podporíme to, určite ja a, myslím si, aj náš klub, neoficiálny klub.
Len pre vašu informáciu, kolegyne, kolegovia, aby ste teda správne aj chápali tú veľkorysosť pána ministra, tak neviem, či sledujete, akým spôsobom funguje Sociálna poisťovňa. Máme tu pána generálneho riaditeľa, mimochodom? Nemáme ho tu, škoda. Takže pre vašu informáciu, v roku 2012, ja teraz vlastne citujem zo stránky Sociálnej poisťovne výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne, výdavky na nemocenské dávky celkovo, čiže nielen materské, ale aj ďalšie dávky boli 428 mil., v roku 2013, rok na to asi by ste čakali, že teda bude to viac, nie, je to menej, 399 mil., pokles, pokles o skoro 30 mil. A za rok 2014 čiže za minulý rok asi budete teda čakať s tým, že, aha, už sa zdvihli tie výdavky. Nie je to tak. Znova klesli na 380 mil. Čiže za dva roky alebo za tri roky nám to kleslo. Sociálna poisťovňa takýmto nejakým spôsobom ušetrila 48 mil. eur medziročne. Čiže z tohto pohľadu pridávate, plus-mínus je to nejakých 10 mil., pán minister, však tých 5 % plus na materskej je z čoho pridať, pretože, ako vidíme, tento vývoj pri čerpaní fondu nemocenského poistenia, tak ekonóm by povedal, vyslovene pozitívne to je, tie výdavky klesli, takže sme ušetrili, tak môžeme z toho dať ženám matkám alebo aj otcom, ktorí využívajú možnosť ísť na materskú.
Aby tá informácia bola úplná, tak pokiaľ ide o príjmy do fondu nemocenského poistenia, koľko sa teda vyberie na odvodoch, tak v roku 2012 to bolo 450 mil. zaokrúhlene a v minulom roku to bolo 550 mil. Čiže na strane príjmov tu dochádza medziročne k približne 50-miliónovým nárastom, za tie dva-tri roky to bolo teda plus 100 mil., ale tie výdavky klesli o 48 mil. Takže keď to celé zrátame, tak vlastne Sociálna poisťovňa v oblasti nemocenského poistenia si vytvorila budget 148 mil. eur, zaokrúhlene 150 mil. A keď si vezmeme, že minulý rok sa na materské vyplatilo 117 mil., tak keby som bol teraz akože sociálne naozaj „cítiaci“, tak by som materské zdvojnásobil, pretože peňazí je na to jednoducho dosť, hej, 117 mil. krát 2, to je ďalších 117 mil., ale Sociálna poisťovňa za dva roky takto ušetrila alebo získala 150 mil. Takže je z čoho to dávať. A tých 5 % zvýšenia materského, tých 10 mil., ktoré to robí, to je naozaj malina.
No, dobre, keď nad tým naozaj rozmýšľam z iného pohľadu, tak na materské teraz pôjde 10 mil., ušetrilo sa 150 mil., zostáva 140 mil., kde tých 140 mil., prepánajána, je? Pán minister, veď s tým niečo urobme. Ja by som napríklad navrhoval znížiť tie odvody. Čo vy na to poviete? To je minimálne o 1 %, možno o 2 % nižšie, živnostníkom znížme minimálny základ. Keby sme živnostníkom znížili minimálny základ, páni moji, máte 200-tisíc voličov. Čo vy na to poviete? Ešte je čas, ešte tu pár dní budeme sedieť. Tých 140 mil. je niekde v lufte. Tak aby som vás nenapínal, tých 140 mil. ide, samozrejme, na starobné dôchodky, pretože tak ako je prebytkový, vysoko prebytkový, ako sa ukazuje, fond nemocenského poistenia, tak je tak vysoko deficitný, ešte viac vysoko ako tam deficitný fond dôchodkového poistenia. Čiže tam to ide, hej. Ak to nejde do nejakých alobalových obalov, tak to ide tam, dobre.
Poprosím ešte, pán minister, o druhú tému, ktorá nesúvisí so zvyšovaním materského, ale súvisí so zákonom o sociálnom poistení. Ani vy ste tu neboli. A, bohužiaľ, nejako to vyšlo, že ani ja som tu nebol, keď sa rokovalo o novom zákone, o pomoci najmenej rozvinutým okresom, ktorý je teda už schválený, ako áno, ako nie, stalo sa, že cez spoločnú správu výborov sa do tohto zákona dostal článok II tuším, článok III, ktorým sa novelizuje zákon o zdravotnom poistení, dobre, zákon o sociálnom poistení. To je naša spoločná téma. Prešlo to cez spoločnú správu, tam bol garantom hospodársky výbor, ak sa nemýlim, cez sociálny výbor to vôbec nešlo. Ale, skrátka, dobre, v schválenom zákone o pomoci najmenej rozvinutým okresom máme vlastne novelu zákona o sociálnom poistení. Určite viete, o čom hovorím. Tam teda ide o to, že takzvaná odvodová úľava sa priznáva občanovi, ktorý má trvalý pobyt v tom najmenej rozvinutom okrese (napríklad Rožňava, Trebišov, Svidník a podobne) za podmienky, že bol v evidencii nezamestnaných najmenej šesť mesiacov. Vtip je teda v tom, že my máme v zákone o sociálnom poistení už tri roky zavedenú výnimku pri platení odvodov, tú takzvanú odvodovú úľavu, áno, kde jednou z podmienok na uplatnenie tej odvodovej úľavy, že ide o občana, ktorý bol najmenej 12 mesiacov v evidencii nezamestnaných. No a teraz sa vlastne do zákona o sociálnom poistení do tejto výnimky vnorila ešte ďalšia výnimka. Čiže máme výnimku a z tej výnimky je ešte výnimka. Čiže táto odvodová úľava sa prizná občanovi, ktorý má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese s tým, že stačí, aby bol len šesť mesiacov v evidencii nezamestnaných.
Tu, po prvé, mám výhrady k tomu legislatívnemu procesu, lebo takéto veci sa nerobia spôsobom, že zistíte po hlasovaní v mojom prípade, že takéto niečo sa stalo. Bol som z toho prekvapený, som teda nebol tu, priznávam, je to moja chyba, ale nešlo to ani cez výbor, ani nijako. To je prvá vec.
Druhá vec je, že vy sám ste povedali niekoľkokrát v našich diskusiách a podobne, aj tu, myslím, na tejto pôde, že tá odvodová úľava žiadny zásadný význam nemá a zamestnanosť to príliš nepodporilo. Vždy ste hovorili o iných veciach, ktoré ste riešili, ktoré pomohli zamestnanosti. Ale odvodovú úľavu ste nikdy takto nespomínali. Čiže trošku sa čudujem, prečo práve týmto spôsobom ste chceli pomôcť tým najmenej rozvinutým okresom, pretože reálny život za tie roky ukázal, že to žiadna pomoc pre nikoho nie je. Tí ľudia to dokonca odmietajú, aby tú úľavu mohli mať, pretože si uvedomujú, že ten rok bez tých odvodov znamená, že ten rok sa im nezaráta do nároku na dôchodok, že nemajú tak nárok na nemocenské dávky a podobne, na dávku v nezamestnanosti. Čiže tí ľudia sami odmietajú to, čo voláme odvodovou úľavou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, iba pripomínam, že je 17.00 hodina...
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
A skúsim to dokončiť za dve-tri minútky.
Chcem povedať teraz ešte tú najdôležitejšiu vec. Nech je to, ako chcete, dobre, aj vládnete, tak vládnite, len vás chcem upozorniť na jednu prekérnu vec. Tá odvodová úľava pre toho občana s trvalým pobytom v najmenej rozvinutom okrese sa skončí dňom, keď sa ten občan presťahuje napríklad z Rožňavy alebo Trebišova, dajme tomu, do Banskej Bystrice alebo do Bratislavy, čiže do okresu, ktorý už nespadá pod ten pojem najmenej rozvinutý okres. Keď dňom presťahovania 15. apríla sa nám ten občan presťahuje z Rožňavy do Bratislavy, v ten deň tá odvodová úľava sa končí predčasne. Ja by som strašne, ale naozaj strašne poprosiť, ide o prkotinku, ale technicky veľmi dôležitú, toto sa takto nesmie robiť, tá odvodová úľava nech, pre mňa, za mňa, sa skončí, ale nie 15. apríla, ale na konci mesiaca, nech ten celý mesiac je uzatvorený, tak ako je. Obrovsky tým komplikujete život všetkým zamestnávateľom, účtovníčkam, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam. Toto treba len zmeniť, nech od prvého dňa nasledujúceho mesiaca tá odvodová úľava sa skončí, hej. Len je to maličkosť, nič sa tým nestratí, nezíska, len kopa ľudí bude mať svätý pokoj a nebude riešiť zbytočnú robotu.
Čiže, pán minister, skúsme nájsť nejakú takú cestu, ako to teda ešte predtým, ako to bude účinné, alebo neviem, ako to spraviť, skúsiť to nejako ešte poriešiť, napríklad tak, že prerušíme túto rozpravu, ak by ste súhlasili, a skúsime nejako zmajstrovať pozmeňujúci návrh. Bude veľmi jednoduchý, ja ho mám len v hlave, nemám ho na papieri, nedalo sa to stihnúť pripraviť. Skúsme to urobiť. Ďakujem, tým končím.
|
60.
Dobre, pán kolega, dobre, pán kolega. Ten súčasný stav je taký, že fakticky tá samospráva a odborári, ktorí sú tam, uzatvoria kolektívnu zmluvu, tam, kde teda sú, a rozhodnú tak, dohodnú sa tak, rozhodnú tak, že starosta bude mať nárok na príspevok na stravovanie. No, ale vtip je práve v tom, že občan v tej obci si vyhodnotí pôsobenie starostu aj na tom vašom príklade, to ste veľmi pekne povedali, ďakujem za to, či sa, s prepáčením, pachtí ešte aj za tými stravnými lístkami alebo či ich odmietne, hoci by si cez tie odbory, cez tú kolektívnu zmluvu túto výhodu vydobyť mohol. To je prvý rozmer, ktorý jednoducho namietam a hovorím, že nechajme to na občanov a na tú samosprávu, nech si v tom rozhodnú, ako uznajú za vhodné, a nech to voliči v tej obci zhodnotia. A druhá vec je, v tých malých obciach, kde jednoducho asi nie sú odbory, a tým pádom nie je možnosť uzatvoriť kolektívnu zmluvu, tak tam aj ten starosta zrejme ani nevykonáva, veď sám ste to povedali, tú funkciu tak, aby sedel v úrade najmenej tie štyri hodiny, kedy podľa Zákonníka práce je nárok na príspevok. Čiže o tých malých obciach sa jednoducho v tomto nebavme preto. Ony by vlastne toto si nárokovať nemali, tak ako tak.
A ešte jeden rozmer, hovorili ste vo vašom príspevku výlučne o príspevku na stravovanie, ale tam je ešte dovolenka. Veď ten najväčší náklad je mesačná dovolenka, ktorú dostane starosta zaplatenú bez toho, že by v tom úrade bol. Veď o tom sa bavme. To je náklad. Plus ten sociálny fond ešte, to ste vôbec nekomentovali.
|
56.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, vážení prítomní, ja teda vyjadrujem pochybnosti k tomuto návrhu, pretože starosta je volená funkcia občanmi. Ja si teda nespomínam na žiadnu inú osobu, ktorá by ako v prípade volenej funkcie mala nárok na dovolenku, na príspevok na stravovanie a na príspevok zo sociálneho fondu. Tu, ako sedíme poslanci Národnej rady, takéto niečo nemáme. Síce, samozrejme, niekto môže namietnuť, že máme vysokánsku nezdanenú paušálnu náhradu, dobre, ktorej cieľom ale teda nikdy nebolo, aby si poslanec mohol dožičiť teplý obed niekde v jedálni. To nikde nenájdeme, samozrejme. Keď si vezmeme postavenie samotných poslancov v samosprávach, v obciach, mestách, tak tam samozrejme ani počuť o tom, že by mal mať poslanec nárok na dovolenku, na sociálny fond alebo na príspevok na stravovanie. To by nikoho v živote ani nenapadlo. Ale starosta je starosta, samozrejme, to je asi niečo, niekto viac. No dobre. Župan, župan v samospráve má nárok na dovolenku? Župan. Má? Pokiaľ viem, tak nemá. Príspevok zo sociálneho fondu, príspevok na obedy, na gastráče, no pokiaľ viem, nemá. Čiže ako, nieže by som závidel tým 2700 alebo 3000 starostom na Slovensku, ale toto je prinajmenšom zvláštne, prečo by práve starostovia ako volení funkcionári v samosprávach mali mať takéto niečo. Idú do toho, do tej voľby s vedomím, že ak z toho niečo majú, nejakú hmotnú výhodu, tak je to ich plat, ktorý im odsúhlasuje zastupiteľstvo, a tým to končí. Hotovo, bodka.
Nerozumiem tomu, prečo sa tu snažíte vybojovať pre samosprávy, teda nie pre samosprávy, pre starostov, pretože samosprávu ako takú to poškodí, pretože ak aj ten dopad je možno symbolický, ale je. To znamená, že peniaze, ktoré by mohli tej obci ísť na niečo iné, pôjdu starostovi na príspevok na obedy. To je také trošku smiešne. Ja byť starostom, tak by som sa hrdo prihlásil k tomu, že ja takéto niečo odmietam. Mám svoju česť, som zvolený občanmi, beriem za to svoj plat a tým to končí. Takže naozaj nerozumiem, prečo tento návrh presadzujete.
|
22.
Ďakujem, pán predseda. Ďakujem kolegom za ich pripomienky, za faktické poznámky. Reagovať budem na pána Duchoňa. Myslím si, že, pán poslanec, ste sa pokúsili síce vyvrátiť moje argumenty, ale nepodarilo sa vám to. Jednoducho vy týmto spôsobom chcete hádzať všetkých podnikateľov - zamestnávateľov do jedného vreca? Ak je niekto v strate, tak bude platiť daňovú licenciu, pretože sú tu nejaké podvody? Ja nebudem spochybňovať to, že v tejto krajine sa nájdu daňoví podvodníci. Samozrejme, že sa nájdu, ale na toto predsa máme príslušné aparáty. Máme tu kontrolórov, máme tu daňovú políciu, Kobra alebo ako sa to volá, ja neviem, to, čo sa tu zriadilo. Čiže títo ľudia nech robia to, čo majú v popise práce a nech týchto podvodníkov vyhľadávajú a nech sa teda im udelia príslušné sankcie. Ale kvôli tomu predsa nemôžete státisícom podnikateľov, živnostníkom napariť daňovú licenciu, znemožniť im odpočítavať si stratu a podobne. Teraz sa obchoduje so stratami, keď si ju nemôžem slobodne uplatniť a môžem len v tej jednej štvrtine. Teraz tú stratu práveže predám, nie vtedy, keby som si to mohol liberálne ja sám uplatniť, tak ako sa mi to hodí. Teraz sa práveže obchoduje.
A druhá vec. Prečo ste nereagovali na moje slová k finančnej správe? Prečo ste sa neospravedlnili aspoň symbolicky? Podnikateľ niečo urobí zle, tak hneď máte na neho pripravené príslušné inštrumenty, aby dostal po nose. Keď finančná správa nesplnila zásadným spôsobom svoje dôležité povinnosti, tak kľud, pohoda, nič sa nedeje a ja som zvedavý, akú dostane Imrecze na konci roku odmenu za to, že to výborne riadil.
|
12.
Ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem za včerajšok, kedy som tu nebol. Užíval som si naše zdravotníctvo, teda nie ja, ale moja ročná dcéra. A musím povedať, že napriek tomu, že sa o detskom kardiocentre hovorí, že je to špičkové pracovisko, tak je vidno tú patinu, ktorú slovenské zdravotníctvo so sebou nesie aj na tom špičkovom pracovisku. Je mi ľúto tých ľudí, ktorí tam pracujú, aj tých, ktorí tam musia chodiť ako pacienti, najmä tých malých detí. Ale v našom prípade to dobre dopadlo, na rozdiel možno od iných detičiek. Takže som po včerajšku spokojný, pretože zdravie je tá najväčšia priorita. Ani štátny rozpočet u mňa takúto jednoducho nemá, pán minister. (Povedané so smiechom.)
A teda dnes dovoľte, aby som pár minút pridal aj ja. Nebudem sa snažiť o súperenie s majstrom bonmotov, kto povie niečo vtipnejšie. Budem úplne suchárskym spôsobom komentovať to, čo vlastne za celé štyri roky tu máme.
Najskôr chcem ešte na úvod sa tak trošku začudovať tu, za týmto pultom, prečo sa o štátnom rozpočte rokuje v čase, kedy na tejto schôdzi ešte nebol prerokovaný zákon o sociálnom poistení, respektíve jeho novela. Veď predsa je tam dôležitý návrh o zmene výšky materského s dopadom plus-mínus 9 alebo 10 mil. eur. Nevadí to? Prečo sa rokuje o štátnom rozpočte predtým, ako sa bude rokovať o zákone o zdravotnom poistení? Tam sú tak isto dôležité veci. Napríklad zmeny pri odvodoch z dividend alebo zmeny v ročnom zúčtovaní z hľadiska odpočítateľnej položky. A samotná odpočítateľná položka je diskutabilná záležitosť, pretože podľa návrhu sa jej výška 380 euro meniť nemá. Napriek tomu, že medziročne nám stúpa minimálna mzda z 380 na 405 eur. Čiže toto je veľmi zvláštne, že tieto dva zákony budú prerokované až po schválení štátneho rozpočtu. Pripadá mi to, tento postup za neférový.
A ešte jedna maličkosť, je tu ešte aj zákon o športe. Moja trošku srdcovka a tam sú tak isto dosť dôležité dopady na štátny rozpočet. Veď diskutovať sa tu bude v rozprave na budúci týždeň napríklad o tom, či má alebo nemá byť presadený z hľadiska sponzoringu sponzoring ako taký, ako daňový výdavok. Či má alebo nemá byť v prípade sponzoringu aplikovaný takzvaný superodpočet, to sú dopady na štátny rozpočet. A vôbec, samotná kapitola venovaná príspevku na šport v rozpočte ministerstva kultúry je sama o sebe na diskusiu. A keď k tomu pridám aj prechodné ustanovenie zákona o športe, kde sa teda hovorí o odvode z výťažku z lotériových hier z Tiposu, viem si predstaviť, že tu budú padať pozmeňovacie návrhy, a to všetko sú dopady v miliónových čiastkach na štátny rozpočet. Takže toto je mi čudné, prečo sme so štátnym rozpočtom nepočkali na schválenie týchto troch zákonov? Dobre.
Chcem hodnotiť ani nie tak predložený štátny rozpočet, ale keďže toto je jedno z posledných príležitostí, ako sa vyjadriť na tomto mieste k štvorročnému vládnutiu strany SMER, chcem vlastne hovoriť tak trošku z nadhľadu z tej mojej oblasti, lebo nie som chrobák, truhlík nerozumiem všetkému. Chcem teda z toho nadhľadu hodnotiť celé štyri roky. Čiže obdobie vlastne od roka 2012, kedy ste vládu prebrali, až do roka 2016, kedy príde nejaká nová vláda. Uvidíme. Takže z hľadiska daňovej politiky, a hovorím hlavne o zákone o dani z príjmu, aj keď zákon o DPH si tak isto zaslúži pozornosť. Tak pripomeniem.
Za obdobie vlády SMER-u sa uskutočnili zásadné zmeny, dramatické zmeny v zákone o dani z príjmov. Negatívne, bohužiaľ, negatívne voči ľuďom, ktorí pracujú, podnikajú, majú živnosť, majú firmu. Zasiahli najmä menších podnikateľov, pre ktorých tie zmeny, ktoré tu boli schválené, znamenali vážnu ranu. Bratislavský Volkswagen, ten nad tým zrejme mávol rukou. Ale malý podnikateľ v Horných Orešanoch, ten určite nie. Takže napríklad zaviedli sa daňové licencie, čiže vlastne daň zo straty. Máš firmu, nedosahuješ zisk, nikoho to nezaujíma, musíš platiť daňovú licenciu, čiže 480 alebo 960 euro, alebo temer tri tisícky. Zhoršilo sa možné odpočítavanie straty z minulých období. Ak v roku 2012 ešte platilo, že podnikateľ si mohol stratu, ktorú mal v nejakom roku, slobodným rozhodnutím uplatniť počas nasledujúcich siedmich rokov tak, ako sa on rozhodol, súčasný stav je taký, že ak niekto dosiahne stratu, nevymyslí nič, musí sa stotožniť s tým, že tú stratu bude odpisovať rovnomerne v jednej štvrtine počas nasledujúcich štyroch rokov, či sa mu to hodí alebo nehodí, či už pôjde do zisku alebo nepôjde.
To je veľmi nevýhodné najmä pre také oblasti podnikania, kde ten nábeh stojí veľa peňazí a firma začína byť zisková až po tých štyroch rokoch. Čiže investor, ktorý by tu chcel investovať do takého biznisu, ktorý mu nebude prinášať ovocie okamžite, ale až s istým časovým odstupom, nejaké sofistikovanejšie výroby, informačné systémy a podobne, tak si to veľmi dobre rozmyslí pri takej daňovej politike Slovenska.
S tým súvisí odpočítavanie, respektíve uplatňovanie odpisov. Ak v roku 2012 tu bola relatívna, no veľmi relatívna, to ani by som to slovo nemal používať, ale miernejšia odpisová politika, dnes je to tak, že povedzme pri budovách alebo aj, či kancelárskych alebo hoteloch, reštauráciách a podobne, sa budova odpisuje 40 rokov. Samozrejme, každý by mohol namietnuť, veď taká budova, veď to vydrží aj sto rokov bez nejakej nutnosti ďalšej investície, ale daňová politika nie je o tom, aby sme zmerali, či tá budova spadne po 40-tich rokoch, po 20-tich, alebo po koľkých. Rovnako ako auto, ktoré sa odpisuje štyri roky, je každému jasné, že po tých odpisoch po štyroch rokoch je ešte veľmi dobre použiteľné. Má možno polovičnú zostatkovú hodnotu z nákupnej.
Ale ide tu o vlastne daňovú politiku, ktorú my premietame cez tie odpisy do toho, čo tu vlastne chceme mať.
Čiže ak na jednej strane napríklad hovoríme, že podporujeme turistický ruch, cestovný ruch, dovolenky, pardon tie zimné prázdniny pre zimné lyžiarske zájazdy pre deti zadarmo a podobne, hej, tak druhá vec je, že vôbec ho nepodporujeme, pretože ak si niekto povie, tak ja by som vcelku postavil nejaký penzión niekde v Nízkych Tatrách, dajme tomu, tak keď si pozrie zákon o dani z príjmov, že bude ho odpisovať až 40 rokov, čiže 2,5 % ročne z tých, z toho povedzme 200-tisícového nákladu, ktorý do toho dá, si bude môcť odpísať a zbytok pomaličky 40 rokov, tak si to veľmi dobre rozmyslí. Tu keby sme ponechali tých 20 rokov, keď už nič lepšie, tak bolo by to určite z pohľadu takýchto investícií pre tých ľudí zaujímavejšie. Ale nie je.
Zrušilo sa to. Zrýchlené odpisovanie až na výnimky, lízingové odpisovanie, to všetko sú negatívne zásahy do podnikania v mene rýchleho získania príjmov teraz. No ale to je druhá stránka veci. To máte podobné, ako pri II. pilieri. Dobre, štátny rozpočet získal rýchlo teraz, lebo podnikatelia si teraz odpíšu menej, majú menšie výdavky, vyšší základ dane, platia vyššie dane. Teraz. Lenže to všetko má aj druhú stranu mince. To potom znamená, že ten nasledujúci minister financií, možno nie ten hneď ďalší, ale ten o desať, pätnásť rokov vlastne bude mať tých daňových príjmov menej, pretože tie odpisy ešte budú bežať, hoci by za inej politiky už dávno skončili. Čiže je to, je to také trošku krátkozraké, aby táto vláda mala viac peňazí na výbere daní.
Malí živnostníci nie sú spokojní s tým, že sa zaviedol strop pri paušálnych výdavkoch. Budete určite, pán minister, hovoriť, že predsa to sme navrhovali aj my. Áno, ale v každom prípade, v každom prípade ten strop 5 040 eur je fakticky demotivujúci pre takého živnostníka, ktorý už zarobí predsa len viac, ako nejakých tých 1 000 eur mesačne brutto na príjmoch, na tom, čo vyfakturuje a zrazu zistí, že sa mu to vlastne neoplatí, pretože ten strop paušálnych výdavkov pre neho znamená, že už ten ďalší príjem brutto celý zdaní. Ten prírastok toho príjmu celý zdaní. Takže dobre, tak si môže, samozrejme, povedať, že prejde na skutočné výdavky, prejde na účtovníctvo, ale to sú zase nejaké iné režijné výdavky. Musí si platiť účtovníčku a vôbec nejde len o to, že si bude platiť účtovníčku. Ide o to, že bude mať traumu z toho, že čo, ak v tom účtovníctve bude niečo zlé? Čo, ak mu príde daňová kontrola? Čo, ak dostane pokutu? Pretože výhodou paušálnych výdavkov je to, uplatním si paušálne výdavky a mám svätý pokoj. Viem, že nemusím ďalej nič riešiť pri nejakej daňovej kontrole. A to je, samozrejme, výhoda aj pre štát, pretože tá daňová kontrola tam nemusí ísť, pretože nemá dôvod. Čiže nad týmto by sme sa mali tiež trošku zamyslieť.
No pokiaľ ide samotnú sadzbu dane, mali sme tu rovnú daň 19 % v roku 2012, dnes je situácia taká, že firmy platia 22 % a fyzické osoby, ktoré majú lepší úspech, viac zarobia, čiže majú základ dane nad 35-tisíc eur ročne, tak tam sa sadzba dane zvýšila na 25 %. To sú dve, to sú dve zlé veci. Prvá je taký ten, taká tá reklama Slovenska, ktorú sme jednoducho zrušili. Ak Slovensko si urobilo v rokoch 2004 a ďalej reklamu, doslova reklamu u investorov v tom, je tam rovná daň 19 %, to je také jednoduché na pochopenie. Som nejaký bohatý investor, resp. spravujem nejaké podielové fondy niekde, čo ja viem, v Amerike, rozmýšľam, kam umiestniť tie milióny, miliardy eur alebo dolárov, ktoré mám k dispozícii, ktoré chcem dať napríklad do Rumunska, do Srbska, do Poľska, alebo na Slovensko. Tak pokiaľ Slovensko malo v tom svojom vlajkovom štíte - rovná daň 19 %, tak bola to dobrá reklama pre takýchto investorov, ktorí sa aj na základe toho rozhodli, že na Slovensko prídu. No dnes ich musíme lákať, viď Jaguár, stámiliónovými dotáciami, aby tá dotácia, aby tá investícia prišla. Samotné podnikateľské prostredie alebo daňové prostredie nie je atraktívne na to, aby sem ten podnikateľ svoju investíciu umiestnil. No a keď si poviete, kašľať na nejakých amerických investorov, lenže Slováci, ktorí majú majetok a ktorí si zakladajú firmy, no dnes utekajú oni sami. Naši podnikatelia utekajú zo Slovenska preč. Zakladajú si firmy napríklad v Čechách alebo v Maďarsku, kde sú skrátka výhodnejšie, výhodnejšie podmienky. No to je spolu s únikom mozgov, je to jednoducho tragédia.
Je tu ešte jedna maličkosť, lebo teraz som hovoril o tých bohatých, ako sa im priťažilo. Ale je tu ešte jedna maličkosť, ktorá sa volá zamestnanecká prémia. Prosím pekne, to ste zaviedli vy v roku 2009 ako opatrenie v daňovom zákone, v zákone o dani z príjmov, ktoré malo pomôcť slabo zarábajúcim zamestnancom. Opatrenie, ktoré vlastne v roku 2009 znamenalo, že ak mal niekto skutočne nízky príjem a neplatil dane, lebo máme tu nejakú nezdaniteľnú časť, ako vieme, tak ak sa nezmestil ani do tej nezdaniteľnej časti, tak vlastne dostal tú zamestnaneckú prémiu od štátu, nie od zamestnávateľa a výška tej zamestnaneckej prémie, čiže akejsi negatívnej dane, zápornej dane, v tom čase dosahovala až 181 eur. V roku 2009, kedy boli aj tie príjmy relatívne nižšie, 181 eur. To bol prakticky skoro jeden čistý mesačný plat v tom čase.
V roku 2012 zamestnanecká prémia už bola len vo výške 46 eur, no ale, čo sa mi strašne páči, je to, že už v roku 2015, teraz pri daňových priznaniach pri ročnom zúčtovaní tí slabo zarábajúci zamestnanci zistia, že na zamestnaneckú prémiu vlastne fakticky nárok nemajú. Jej výška je totižto nula. Nezrušilo sa to v zákone. Na to ste nemali odvahu priznať, že je to hlúposť, že to tam iba zavadzia, je to jeden zbytočný dlhý paragraf, ktorý teda zavadzia nielen v zákone, ale robí to problémy každému, kto to daňové priznanie podáva, lebo musí rozmýšľať, a toto tá zamestnanecká prémia, tento riadok je čo? Ako to mám vyplniť? Potom po desaťminútovom rozmýšľaní ho napadne, tak keď neviem na to prísť sám, tak si pozriem poučenie a po ďalšom rozmýšľaní zistí, keď si to poučenie prečíta, jaj, však to je nula. Čiže, čiže tá zamestnanecká prémia je dnes nulová. Za šesť rokov spadla zo 181 eur na čistú nulu. Takže to je z pohľadu toho nízkopríjmového zamestnanca a daňovej politiky, aby to bolo jasné, že tie zásahy sa netýkajú len milionárov.
No a ďalší taký zásah, ktorý sa týka každého, kto má rodinu, je zásadné obmedzenie, ktoré ste presadili pri nezdaniteľnej časti na manžela, manželku. Tých odpočítateľných potenciálnych 3 803 eur od základu dane, čo využívali najmä mladé rodiny, dnes zostalo v platnosti pre zúženú skupinu rodín pri splnení tých podmienok, ktoré ste sprísnene zadefinovali do zákona o dani z príjmov, a to vlastne pri prepočítaní na 19-percentnú sadzbu dane znamená, že rodiny platia o 722 eur ročne viac ako predtým. O 722 eur ročne. To nie je malá suma. To je v podstate pre takú rodinu jeden čistý mesačný príjem. Toto ste skrátka spôsobili. To je v daniach.
Odvody. To, čo teraz budem hovoriť, to sa veľmi, veľmi ťažko ako komentuje a veľmi ťažko hovorí, ale sú to fakty. Takže zaradom. Maximálny vymeriavací základ, ktorý sa vzťahuje na tých lepšie zarábajúcich zamestnancov alebo živnostníkov, ktorí majú skutočný úspech vo svojom podnikaní, maximálny vymeriavací základ bol v roku 2012 pri starobnom poistení 3 076 eur. Dnes, teda v roku 2016, aby som bol presnejší, v roku 2016 bude 4 290 eur. Tritisíc sedemdesiat šesť bude 4 290. To je 39-percentné zvýšenie za tie štyri roky. O 39 % ste zvýšili maximálny vymeriavací základ do Sociálnej poisťovne. Keby som urobil porovnanie v zdravotnom poistení, tak tam je ten percentuálny nárast ešte vyšší. Zaviedli ste odvody z dohôd. Dnes víťazoslávne prezentujete, že ste študentom umožnili nejakú úľavu. No áno, umožnili ste úľavu z toho, čo ste zaviedli. Veď predtým sa prakticky z dohôd žiadne odvody neplatili. Študent, dôchodca, ktokoľvek, to bolo jedno. Dnes je odvodové zaťaženie z dohôd prakticky rovnaké, ako v prípade zamestnanca na pracovnú zmluvu a dokonca ešte vyššie, pretože odpočítateľná položka pri zdravotných odvodoch sa na dohodárov nevzťahujú, nevzťahuje, čiže dohodár platí zdravotné poistenie naplno, kdežto zamestnanec s nízkym príjmom pri pracovnej zmluve predsa len akú-takú výhodu cez tú odpočítateľnú položku má.
SZČO. Zrejme, zrejme nepovažujete živnostníkov za vašu voličskú skupinu. Neviem, aby som tu teda príliš nepolitizoval ako politik, pravda, pán spravodajca, takže ale k veci. SZČO mal v roku 2012, v roku 2012 minimálny vymeriavací základ 340 eur. V roku 2016 to bude 429 eur. To je nárast o 26 %. Odvody, tie povinné, minimálne odvody boli 160 eur, na budúci rok sú 202 eur. To je takisto nárast o 26 %. Ja viem, že toto je skôr parketa ministra Richtera, ale patrí to sem, pretože rozpočet kryje všetky ministerstvá a zároveň sčasti aj Sociálnu poisťovňu, takže vtedy minister Richter odôvodňoval, teda v roku 2013 ten skokovitý nárast minimálnych odvodov živnostníkov tým, že inak budú mať nízky dôchodok, preto sa im vymeriavací základ musí zvýšiť. Ako keby tie odvody boli len o dôchodkoch. Po prvé, tie odvody sú napríklad aj o zdravotnom poistení vo významnej miere, čo s dôchodkom nemá nič spoločné. Zdravotné poistenie je fakticky daň, čiže vlastne zvýšili ste zdravotnú daň živnostníkom a hotovo.
A pokiaľ ide teda, keď sa vrátim k tým dôchodkom ako takým, minimálny dôchodok, ktorý sa zaviedol pred pár mesiacmi, vlastne znamená, že či platím odvody z vymeriavacieho základu vo výške 24 % priemernej mzdy alebo ako živnostník z vymeriavacieho základu vo výške 50 % priemernej mzdy, môj starobný dôchodok bude na konci dňa, ako sa populárne hovorí, či na sklonku života, rovnaký. Čiže, či zaplatím z 24 % priemernej mzdy, čo zodpovedá dnes základu asi 215 eur mesačne alebo zo základu 50 %, ako nútime živnostníkov podľa zákonov, zo 429 eur mesačne, výsledný dôchodok budú mať tí dvaja občania úplne rovnaký. Tu ste živnostníkov jednoducho oklamali. A ak to aj minister Richter v tom roku 2013, dajme tomu, nedomyslel a v dobrej vôli to naozaj takto ako naprojektoval, tak je najvyšší čas to vrátiť naspäť a minimálny základ živnostníkov okamžite dať dole, pretože dnes vieme, ako to je, úplne jasne. Ak to neurobíte, tak môj rezultát z celej operácie je, oklamali ste živnostníkov. Oklamali ste ich.
Pokiaľ ide o odpočítateľnú položku pri zdravotnom poistení, povedal by som, že výborná vec a v podstate je to súčasť aj programu SaS, keď to vylúpnem ako nejakú podmnožinu z toho, čo my voláme odvodový bonus. Zvýhodnenie na odvodoch tých, ktorí málo zarábajú cez zavedenie odpočítateľnej položky v zdravotnom poistení. Dobre. Dobre.
Problém je ale ten, to som, pán minister, ak si spomeniete, hovoril vlani, keď sa o tom rokovalo, že ak je vyklesávanie odpočítateľnej položky nastavené tak prudko, ako je, tak to vlastne spôsobuje vysoké tzv. marginálne zdanenie, či zodvodnenie príjmov. Čo to vlastne znamená? Znamená to to, že ak teda zarábam tú minimálnu mzdu, tak fajn, "fajn", lebo teda mám nižšie odvody, ale s každým jedným eurom, ďalším zarobeným eurom zistím, že z toho ďalšieho zarobeného eura mi nezostane ani polovica, pretože mi to zhltne to kvadraticky narastajúce vlastne zdravotné poistenie. Je to jednoducho nastavené zle. A krásne to je vidieť teraz. No ono to ešte nie je vidieť, ono to ľudia zistia v januári.
Ak ste presadili zvýšenie minimálnej mzdy z 380 na 405 eur, zamestnanci, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, vám za to zatlieskajú, tak pointa je v tom, že z toho zvýšenia minimálnej mzdy o 25 eur zamestnanec bude mať čistý príjem vyšší o 16 eur, o šestnásť. Ale štát, tým myslím štátny rozpočet, Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne, štát získa omnoho viac ako ten samotný zamestnanec. Ten vyšší príjem štátu sa v závislosti od toho, či zamestnávateľ je v strate, alebo v akom je zisku, bude pohybovať od 14 až do 23 eur. Tak si zoberte, zvýšenie minimálnej mzdy plus 16 eur čistého pre zamestnanca, ktorý tú minimálnu mzdu zarába, ale plus 23 eur pre štátny rozpočet a rozpočet sociálnych, zdravotných poisťovní. To je skvelé. To ste teda fakt pomohli tým nízkozarábajúcim zamestnancom. Ale keď sa vrátim na začiatok, to je vlastne dôkaz toho, ako zle je nastavená odpočítateľná položka. Vy odmietate diskutovať o tom, aby sa zvýšila s rastom minimálnej mzdy z 380 na 405 eur a odmietate diskutovať aj o tom, aby sa to vyklesávanie, prudké vyklesávanie odpočítateľnej položky zmiernilo, aby sa odstránilo to vysoké marginálne zdanenie, zodvodnenie príjmov nízkopríjmových zamestnancov. To je chyba. Tak sa to robiť nemá.
A ešte jedna vec - zdravotné odvody z dividend. Áno, zaviedli sme to za vlády Ivety Radičovej. To, samozrejme, priznávam. Možno to bola chyba, možno sme to robiť nemali. Mali sme počkať na zavedenie odvodového bonusu a urobiť to v jednom balíku a nie tak, že sme vlastne naštvali ľudí, ktorí majú firmy. Ale pozrime sa na čísla. Vtedy v roku 2012 ten maximálny odvod na zdravotné poistenie daný povedzme tým, že si niekto vyplatil dividendy, bol 10 % z maximálneho ročného základu 27 684 eur. Čiže v tom čase ten maximálny odvod z dividend mohol byť 2 768 eur. Teraz, respektíve teda v roku 2016 je to 14 % z maximálneho základu 51 480 eur. Čiže ten odvod môže byť 7 207 eur. To je 260-percentný nárast, 260-percentný nárast. To nie je nárast o 4 alebo o 5 %. To je skrátka 260-percentný nárast, ktorým ste vytrestali tých, ktorí majú firmy. Nestačí, že sú tu tie daňové licencie, problémy s odpočítavaním straty, odpismi a tak ďalej, ale ešte k tomu aj toto.
Nedá mi, nedá mi trošku neodbočiť od týchto čísielok k politizovaniu, samozrejme. A pýtam sa vás, pán minister, mali ste v programe jednu skvelú vec. Volá sa to jednotný výber daní, cieľov a odvodov. Experti to poznajú pod skratkou UNITAS. Na toto som sa tešil, že vláda jednej strany, kde nie sú problémy medzi jednotlivými ministerstvami, kde je to úžasne koordinované, bez problémov za tie štyri roky, už to bolo dosť aj pripravené, bez problémov za tie štyri roky to zavediete. Tešil by som sa, a nielen ja, tešili by sa podnikatelia, zamestnanci, účtovníci, ľudia, ktorí pracujú v štátnej správe, v aparáte na povedzme finančnej správe, pretože ten systém by bol jednoduchší ako ten zmätok, ktorý tu máme teraz. Nuž, ale akosi tento bod z programového vyhlásenia vlády ste jednoducho nesplnili, nechválite sa tým. Však kto by sa chválil tým, že toto neurobí? Je to obrovská škoda.
Na druhej strane to, čo sa tohto roku dialo na finančnej správe, to je obrovská hanba pre finančnú správu, žiaľ, aj pre tých radových ľudí, ktorí na finančnej správe robia. Ale je to v prvom rade obrovská hanba pre šéfa finančnej správy pána Imreczeho, aj pre vás, pán minister, pretože ho jednoducho kryjete. Fakt je ten, že predražený informačný systém, kde to predraženie je radovo v desiatkach miliónov eur - informačné systémy sú vynikajúca možnosť, ako vytunelovať štátny rozpočet, to všetci vieme - tento predražený informačný systém nedokázal zabezpečiť to, aby finančná správa splnila svoje povinnosti podľa zákona, a jednou z tých povinností je do konca mája odovzdať potrebné údaje Sociálnej poisťovni, údaje potrebné na to, aby Sociálna poisťovňa vedela po novom oznámiť živnostníkom, SZČO, či majú, nemajú byť poistení, aký je ich vymeriavací základ.
Finančná správa si túto povinnosť jednoducho nesplnila, pretože do konca júla, čiže jún, júl, dva mesiace po termíne nebola schopná tieto údaje zaslať do Sociálnej poisťovne, respektíve prebiehali tam pokusy metódou: pokus - omyl. A našiel sa nejaký úradníček, na ktorého bola zhodená vina, lebo že vraj zle stlačil nejaký gombík. No keď aj zoberiem, že 30. júla nejaký úradník zle stlačil nejaký gombík na počítači, tak sa pýtam, prečo ho stlačil až 30. júla? Mal ho stlačiť 30. mája. Čiže v každom prípade tam došlo k dvojmesačnému omeškaniu. A to omeškanie bolo vlastne ešte dlhšie, pretože pokým sa to celé vybavilo, tak bol august. Toto bolo zásadné zlyhanie finančnej správy a jeho manažmentu.
Keby toto urobí nejaký podnikateľ, že o dva mesiace neskôr si splní nejakú svoju povinnosť, povedzme zaplatí neskôr daň, podá daňové priznanie o dva mesiace neskôr, tak dobre vieme, čo by ho čakalo, bez milosti, šup-šup, preplesk, pokuty, hotovo. A bol by na čiernej listine a podobne. Tuto sa pánovi Imreczemu nič nestalo a som zvedavý, keď sa niekedy dostaneme k tým číslam, aké dostal odmeny za to, ako úžasne finančná správa fungovala v tomto roku. Jeden taký ešte maličký príklad, 30. júna tohto roku nefungoval portál, 30. júna chceli tisíce ľudí podať daňové priznania, ktorí mali odložený termín. Nemohli to urobiť, pretože bol nefunkčný portál finančnej správy a blahosklonne finančná správa vtedy vyhlásila, nevadí, môžete to podať ďalší deň alebo ďalšie dni, lebo, lebo nám nefunguje portál. Nuž tak teda, keď finančnej správe nefunguje portál, tak je úplne pokojne možné, aby daňovníci si splnili svoje povinnosti neskôr a hotovo. Ale takto sa to jednoducho nerobí. Z toho mali byť vyvodené dôsledky. Ja som teda žiadne vyvodenie dôsledkov nezaznamenal.
No a k tejto politickej časti, samozrejme, patrí čerpanie eurofondov a tie, ako sa to hovorí? Nieže rozkradnutie eurofondov, ale aký je ten korektný bruselský termín? Už si na to nepamätám, ako sa to povie. Korekcie. No korekcie, korekcie, neviem čo, ale podľa mňa, ja to volám rozkrádanie eurofondov a pokutu, ktorú teda z Bruselu máme. Padlo tu, môj predrečník Jozef Kolár hovoril, že 600 mil. eur. Šesťsto miliónov eur, ak je to fakt, 600 mil. eur je účet, ktorý musia zaplatiť občania Slovenska za to, že táto vláda šafári s eurofondami. A to je len špička ľadovca. To je len to, na čo sa prišlo. Nebudem túto tému rozvádzať ďalej. Vrátim sa k téme. A teraz od tých daňových odvodov k veci.
Ste sociálnodemokratická vláda. Čiže toto by sa možno dalo akceptovať z pohľadu sociálnych demokratov. Dobre, zvýšili ste dane, zvýšili ste odvody, lebo ste sociálni demokrati a to tak akosi k ľavici patrí, že zvyšuje dane, zvyšuje odvody. No tak sa teda poďme pozrieť na to, čo vy ste teda ako ľavica mali dať občanom z tých vyšších daní a vyšších odvodov. Takže napríklad, keď si zoberieme určitý sociálny rozmer, ktorý je zakomponovaný v zákone o dani z príjmov cez inštitút daňového bonusu, v roku 2012 sme odovzdávali vlastne vládu vláde SMER-u s tým, že daňový bonus bol vo výške 20 eur 51 centov mesačne na jedno dieťa. V roku 2016 je daňový bonus 21 eur 41 centov. Ešte raz, 20 eur 51 to bolo, 21 eur 41 centov to je. Aký je to, prosím pekne, nárast za štyri roky? Pozor, nespadnite zo stoličiek, plus 4 % za štyri roky vládnutia sa daňový, sociálnodemokratickej vlády pripomínam, sa daňový bonus pre rodiny zvýšil o 4 %.
Nezdaniteľná časť na daňovníka, ktorá je ďalším takým sociálnym nejakým prístupom, rozmerom v zákone o dani z príjmov, pretože nízkozarábajúcim vlastne umožní neplatiť daň. V roku 2012 - 3 644 eur, v roku 2016 - 3 803 eur, čiže nárast o 4 %. Tento rozmer, ktorý tam je, aby teda slabozarábajúci neplatili daň, alebo platili ich nižšie, ten sociálny akýsi rozmer zákona o dani z príjmov, zlepšilo sa to za štyri roky o 4 %. Len.
Zamestnanecká prémia v roku 2012 - 46,40, v roku 2015 nula. Prídavky na deti. Už prejdeme teraz k tým typickým sociálnym položkám. Prídavky na deti, ktoré by mali podporovať rodiny. Áno, bola tu diskusia, ja to podporím. Bohatí by rodinné prídavky na deti dostávať nemali. A na druhej strane sa pozrime na ich dane a odvody. Ale k veci. Prídavky na deti boli 22 eur 54 centov v roku 2012. V roku 2016 23 eur 52 centov. Čiže zvýšenie o necelé euro a o 4 %. Za štyri roky o 4 %. Rodičovský príspevok bol 194,70 v roku 2012, je 203 eur 20. Zvýšenie za štyri roky o 4 %.
Čiže vymenoval som teraz niekoľko kľúčových položiek, ktoré znamenajú nejakú podporu najmä, najmä mladých rodín a počuli ste štyrikrát za sebou za štyri roky štyri krát štyri krát štyri. Za štyri roky tieto štyri položky narástli o skromné 4 %. Keď sa vrátim k tomu, ako sa napríklad zvýšili odvody, tak maximálny základ sa zvýšil o 39 %, odvody živnostníkov sa zvýšili o 26 %, ale tieto položky, kde teda štát niečo dáva, vracia rodinám, sa zvýšili o 4 %. To je obrovský nepomer.
Dobre, patrí sa povedať, čo by sme s tým urobili my. Takže čo by, čo by presadila a čo chce presadzovať SaS, čo by sa teda premietlo, samozrejme, do štátneho rozpočtu, ak by SaS mala túto možnosť? Tak v prvom rade rovná daň. Treba sa vrátiť k rovnej dani, na začiatok k tým niekdajším 19 % a podľa toho, ako to ďalej pôjde, veríme v multiplikačný efekt, znižovať sadzbu dane z 19 na 17, na 15 %. Myslíme si, že by to šlo. Dépeháčka. Nerobiť tu experimenty s tým, či suchý rožok alebo rožok s maslom má mať dépeháčku 10 % alebo 20 %. Skrátka, zastabilizovať dépeháčku na niekdajšiu úroveň 19 % na všetko.
Pokiaľ ide o odpisy, pokiaľ ide o umožňovanie odpisov strát, zaviesť liberalizáciu do odpisovania aj majetku ako takého, aj strát z minulých rokov. To znamená, aby sa podnikateľ, zamestnávateľ rozhodol sám, ako chce, či budovu odpíše okamžite, alebo to bude odpisovať 40 rokov alebo 10 rokov alebo, ako mu vyhovuje. Aj dnes existujú možnosti, ako si upraviť legálne, v súlade so zákonom daňový základ. Len je to neuveriteľne komplikované a nie každý to ovláda. Ale o tom som nechcel. Odpisová politika by sa nemala takto premietať do žmýkania, aby bol lepší štátny rozpočet teraz a uvidíme, čo bude po nás. Odpisy, uplatňovanie straty, mala by tam byť sloboda na strane podnikateľov. Samozrejme, daňové licencie. Okamžite to treba zrušiť, to je bez akejkoľvek debaty.
A ďalej to, čo trápi živnostníkov, zrušiť takzvaný minimálny vymeriavací základ. Vrátiť sa viac k možnostiam dobrovoľného poistenia, keď na to príde, ale zrušiť minimálny vymeriavací základ. Zoberte si tú totálnu nespravodlivosť pri zdravotnom poistení. Dnes má, zatiaľ, zamestnanec s príjmom 380 eur nulové zdravotné odvody, živnostník s reálnym príjmom povedzme 300 eur musí platiť zdravotné odvody 58 eur. Kde je tu nejaká spravodlivosť? Toto nie je nič iné, ako trestanie živnostníkov za to, že sú na živnosti. Šup-šup pekne do roboty podpísať pracovné zmluvy a zarábajte minimálnu mzdu. Kto si chce pomôcť, kto si verí, kto chce stáť na vlastných nohách, kto chce byť slobodnejší, nie. Toho budeme trestať cez zdravotné poistenie napríklad. To je nespravodlivé.
No a vlajková loď SaS - odvodový bonus. Odvodový bonus v sebe spája viacero výhod. Napríklad hovoril som o tom marginálnom zdanení pri odpočítateľnej položke na zdravotné poistenie. Zarobíš jedno euro naviac, dostaneš 40 centov. Toto by sa pri zavedení odvodového bonusu nestalo, pretože ten je nastavený tak, že tie sadzby, pravidlá sú rovnomerné, či mi príjem skočí o 1 euro pri 200-eurovom príjme, pri 500-eurovom príjme alebo pri 1000-eurovom príjme. To je veľká výhoda. Je to spravodlivejšie, logickejšie. Ďalej napríklad v odvodom bonuse platí, že bohatí, teda s príjmom nad 2 000 euro mesačne, tak to definujeme, strácajú nárok na podporu od štátu v podobe rôznych dávok, pretože jednoducho ju mať nemusia. Na druhej strane netrestáme tých, čo zarobia cez 2 000 eur vysokými odvodmi, pretože tam už tie odvody potom končia. Tam je maximálny základ na hranici 2 000 eur mesačne.
A aby som nezdržiaval, tak len ešte jedna vec. Jednoduchosť odvodového bonusu. Odvodový bonus vám dokážem popísať desiatimi vetami, keď na to príde, ak by ste ma boli ochotní počúvať, ale popísať súčasný daňový odvodový systém, len popísanie samotnej odpočítateľnej položky pri zdravotnom poistení je na desaťstranovú prednášku. Len jedna jediná vec. Keď si zoberieme ďalšie, napríklad uplatňovanie nezdaniteľnej časti na manželku, to je ďalšia hodinová debata, pokým by som vám to vysvetlil, ako to celé vlastne funguje. Čiže v jednoduchosti je krása a preto SaS presadzuje riešenie daňového, odvodového sociálneho systému, schované pod skratkou - odvodový bonus.
Pán minister, myslím si, že z môjho vystúpenia je evidentné, že rozpočet ako taký nepodporím, nepodporíme, ak poviem za všetkých poslancov za stranu SaS. Tie dôvody tu, myslím, jasne zazneli. A je mi ľúto, že po štyroch rokoch odovzdávate Slovensko v takom stave, v akom, bohužiaľ, je.
|
Ďakujem. Stotožňujem sa s vystúpením pána kolegu Jula Brocku. V podstate tým ani už nemusím ísť do rozpravy, pán predsedajúci, takže to podčiarkujem a prihlasujem sa k slovám pána kolegu.
A viete čo, ja som mal pripravený jeden pozmeňujúci návrh a to ten, že, prečítam ho teraz takto neoficiálne, v čl. I 3. bode sa slovo „2016“ nahrádza slovom „2099“, ale z úcty ku kolegyniam ho radšej teda nepredložím, nechám teda ten rok 2017, tak ako ste ho navrhli vy.
|
Pani kolegyňa Tomanová, vy namiesto toho, aby ste sa ospravedlnili občanom Slovenskej republiky za to, čo ste napáchali, budete mne vyčítať, že som ten bordel po vás upratoval zle, že som mal použiť nejaké iné metódy na upratovanie toho, čo po vás zostalo, budete vyčítať mne, že teraz nemôžeme používať názov sociálne podniky. No veď ľudia si o vás už urobili svoj názor, nemusím to ďalej komentovať. Mimochodom, vy do alobalu balíte živánsku alebo to isté čo pán Jánoš?
|
Ďakujem, pán predsedajúci. Nemohol som, pán minister, počúvať vaše slová, lebo som si pripadal ako na mítingu v Brezne. Už mi len chýbal nejaký ten vtípek o rómskom živnostníkovi, ktorý zjedol koňa a ktorý dostal dotáciu. Som zvedavý, kedy budete na tých mítingoch rozprávať vtípky o tom, ako vaši ľudia rozkrádajú eurofondy, kedy budete na tých vašich mítingoch rozprávať vtípky o alobale a podobne. Toho sa asi nedočkáme, však? (Potlesk.)
K tomuto zákonu.
Nespochybňujem, že je potrebné zapracovať do našej legislatívy príslušnú smernicu Európskej únie, ale robíme to typicky po slovensky. To znamená, že pod pláštikom zapracovania smernice nabaľujeme spústu nezmyslov do našej legislatívy. Čiže máme nový zákon o cezhraničnej spolupráci, do ktorého keď sa pozrieme, tak zistíme pokuty, sankcie, spoluzodpovednosť. V tom, čo tu vystrájate štyri roky, pokračujete aj v tomto zákone. Pokiaľ je možné v nejakom zákone šikanovať podnikateľov, zamestnávateľov, tak, skrátka, to urobíte, zavediete nové a nové pokuty, zavediete tzv. spoluzodpovednosť.
Čiže ja ako zamestnávateľ, ktorý možno zamestnáva tisíc ľudí na Slovensku, mám skúmať, či nejaký môj obchodný partner, s ktorým uzatvorím zmluvu, je schránková firma alebo teda či spĺňa tie kritériá, o ktorých hovoríte v zákone. To nech robí inšpektorát práce alebo nejaký kompetentný orgán, ale nenúťte podnikateľa, zamestnávateľa, aby predtým, ako uzatvorí nejaký obchod, poveril nejakého právnika, ktorý pozná legislatívu Burundi, skúmal, či ten partner z Burundi je alebo nie je schránková firma. To je úplne absurdné. Takýmto spôsobom znovu zabíjate podnikanie na Slovensku.
Keby ste to spôsobovali len vy a vaše zákony, Zákonníkom práce počnúc a zákonom o cezhraničnej spolupráci končiac Ale toto isté robí minister zdravotníctva, toto isté robí minister hospodárstva, toto isté robí minister financií. Nosíte sem zákony, ktoré systematicky postupne likvidujú podnikateľské prostredie na Slovensku a potom sa tu oháňate tým, že ste vytvorili 3 600 pracovných miest opatrovateliek, ktoré ste, mimochodom, pred týždňom zase zrušili. Ale tým sa už nechválite verejne. Tu o tom debatujete a obhajujete to.
Čiže vaša metóda na zvyšovanie zamestnanosti je čo najviac eurofondov, čo najviac tu naliať, nejako vytvoriť pracovné miesta, hoci len na rok. A čo bude po vás? Po vás bude potopa. Po vás tu zostane jeden chaos, zmršené podnikateľské prostredie. Tí, ktorí chcú investovať, Slovensko obchádzajú oblúkom. Som zvedavý, ako dopadne ten Jaguar, koľko to bude stáť daňových poplatníkov zo štátneho rozpočtu, koľko stoviek miliónov zaplatíte Jaguaru, aby sem láskavo prišiel?
Čiže k tomuto zákonu o cezhraničnej spolupráci vecne len jedna veta. V súlade s rokovacím poriadkom navrhujem tento zákon vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem.
|
Ďakujem. Nadviažem na faktickú poznámku pána Hraška, ktorý vlastne nepriamo, a to sa teda tiež nesmie, reagoval na pani Tomanovú. Ak táto schôdza, ak tento parlament nie je len divadielko, tak poprosím všetkých uvedomiť si, že teraz rokujeme o vládnych návrhoch zákonov, ktoré tak či onak majú nejaký dopad na štátny rozpočet, a následne sa debatuje a rokuje o štátnom rozpočte. Ak toto nie je divadielko pre ľudí, ktorí tomu nerozumejú, tak prosím vás, pani Tomanová, rešpektujte to, že tu ako poslanci máme právo prednášať návrhy, ktoré, samozrejme, majú aj dopad na štátny rozpočet, a ak takýto návrh prijmeme, tak, samozrejme, potom nasleduje rokovanie o štátnom rozpočte, kde sa ten návrh po tej finančnej stránke zapracuje. Takže ak toto je nie celé cirkus pre voličov, ale parlament Slovenskej republiky, tak to, prosím vás, rešpektujte.
Druhá vec, Európsky sociálny fond. Pani Tomanová, vy ste tá posledná, ktorá sa k tomuto má právo nejakým spôsobom vyjadrovať. Veľmi dobre viete, že rok nám trvalo, pokým sme poupratovali ten bordel, ktorý zostal po vás v oblasti projektov a Európskeho sociálneho fondu. Veď len vám pripomeniem tie vaše slávne sociálne podniky. Stálo nás to 11 mil. eur. To sme zachrániť po vás nevedeli, lebo to bol obrovský průser, obrovská blamáž.
Ďalšie projekty.
Vzdelávanie Rómov na počítači napríklad a ďalšie a ďalšie nezmysly rádovo znovu za desiatky miliónov eur. Naši ľudia to museli po vás upratovať, aby Slovensko malo tú hanbu čo najmenšiu. Toto nám trvalo rok. Naša vláda realizovala 15 mesiacov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, vážení prítomní, najprv mi dovoľte, aby som sa ešte vrátil k tej predošlej diskusii.
Pán minister, takisto ako obce, mestá, neziskové organizácie a samotní opatrovatelia vedeli, že ten projekt má trvanie jedného roka, tak presne takisto ste to predsa vedeli aj vy. Vy ste to vedeli najlepšie. Čiže pokiaľ ste vypísali tú výzvu a pokiaľ ten projekt bude pokračovať, tak ste tak mali urobiť minimálne o pol roka skôr a mohol pokračovať po 1. novembri bez toho, že by tí ľudia boli na ulici a že by tí opatrovaní ľudia stratili svojich opatrovateľov.
Pokiaľ ide o ten argument, prečo neprijmete môj pozmeňujúci návrh vo veci konateľov, spoločníkov a ďalších štatutárov obchodných spoločností, kde navrhujem v zákone o službách zamestnanosti, aby mohli byť zaradení do evidencie, aby mohli čerpať dávku v nezamestnanosti, aby štát za nich platil zdravotné poistenie v prípade, že z tej činnosti nemajú príjem, ak vy toto odôvodňujete tým, že predsa oni sú SZČO a SZČO si podáva daňové priznanie až v marci budúceho roka, tak ste, pán minister, v priamom prenose dokázali, aký ste nekompetentný, ako vôbec nerozumiete tomu, ako ten systém vôbec funguje, pretože ja v tom pozmeňujúcom návrhu hovorím o tom, či má ten spoločník, či má ten konateľ príjem z výkonu svojej funkcie. A to je príjem, ktorý je definovaný ako príjem zo závislej činnosti. A je tam väzba podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je vo vašej gescii. Tomu nerozumiete vôbec, pretože ak ten spoločník takýto príjem má, tak je prihlásený v tom momente v Sociálnej poisťovni. Čiže nemusíme vôbec čakať na nejaké jeho daňové priznanie. Mimochodom, on ho ani nemusí podať, ak má len takýto príjem, pretože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem vás upozorniť, aby ste hovorili o príspevku na starostlivosť o dieťa, a nie k predchádzajúcemu návrhu zákona.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Máte pravdu, pani predsedajúca. Ospravedlňujem sa, ale toto som jednoducho musel povedať pri plnom vedomí, že porušujem rokovací poriadok, pretože na takýto nezmysel musím reagovať.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pokračujte k zákonu.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Dobre. Prejdime teda k zákonu. Prepáčte, ešte raz sa ospravedlňujem, netvrdím, že to neurobím niekedy nabudúce, ak to bude potrebné. Rokovací poriadok pre mňa nie je zákon. Pre mňa je zákon to, čo potrebujú ľudia Slovenskej republiky, a nie nezmysly, ktoré tu rozpráva pán minister.
Takže k novele zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa.
V prvom čítaní som sa, myslím, vyjadril dosť jasne, v druhom čítaní prinášam v kontinuite toho, čo som hovoril, konkrétny pozmeňujúci návrh, ide o dve veci, po prvé, to, aby príspevok na starostlivosť o dieťa mohli poberať v prípade splnenia tých všetkých formálnych podmienok, ktoré nasledujú, aj rodičia detí vo vyššom veku, ako sú tie dva, resp. tá hranica dva-tri roky, čiže aj na 3-, 4-, 5-ročné deti, až dovtedy, pokiaľ deti nezačnú chodiť do školy, čiže pokiaľ dieťa chodí do predškolského zariadenia, resp. stará sa oň nejaká osoba na živnosť, aby mohla požiadať a čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa aj v prípade, že dieťa má vek tri-štyri roky, päť rokov, pokiaľ dieťa nezačne plniť povinnú školskú dochádzku, čiže pokiaľ nezačne riadne chodiť do školy.
Zmyslom tohto návrhu je lepšie začlenenie hlavne matiek malých detí do pracovného procesu, aby rodinný život na Slovensku fungoval lepšie. Všetci veľmi dobre viete, že zdroj financovania tohto príspevku je v zásadnej časti Európsky sociálny fond. A pán minister predsa vie vybaviť ďalšie desiatky miliónov na tento účel. O tom nikto nepochybuje.
A ak pán minister v záverečnej reči pri prvom čítaní odôvodňoval potenciálne odmietnutie takéhoto návrhu tým, že toto je kompetencia rezortu školstva, tak ho v tomto momente vyzývam, aby nepoužil takýto argument aj dnes, ale aby s tým ministrom školstva rokoval, aby našli spoločnú reč, aby rodiny tento príspevok mohli čerpať.
Už to bolo povedané, pán kolega Julo Brocka to číslo vyslovil, a tí, čo sa problematikou zaoberáte, viete že je to tak. Dnes tento príspevok čerpá len 2 500 ľudí. Ak prijmete za svoj tento môj návrh, tak je jasné, že ten príspevok budú čerpať ďalšie desaťtisíce rodičov, pretože tie menšie deti obvykle v predškolských zariadeniach jednoducho nie sú. Sú to fakticky výnimočné situácie. Ale tých detí vo veku tri-štyri roky, päť rokov je v predškolských zariadeniach naozaj dosť. A rodiny najmä v prípade, že ide o predškolské zariadenia neštátne, musia za to dieťa platiť pomerne vysoké peniaze. Je to problém. Je to problém, ktorý sa potom spätne vracia tak, že často matky pri 3-, 4-ročnom dieťati, hoci by mohli pracovať, zostávajú radšej doma pri dieťati na tej dovolenke, ktorej sa hovorí predĺžená rodičovská dovolenka, kde ale nejde o nič iné ako o neplatené voľno, keď nemajú žiaden príjem okrem prídavku na dieťa. Čiže v takomto prípade keby ste tento návrh podporili, tieto matky by sa mohli vrátiť do zamestnania a aj nepochybne aj životná úroveň, výška príjmu tejto rodiny by sa zvýšila. Čiže to je prvá vec.
Druhá vec potom je nerozdeľovať príspevok na starostlivosť o dieťa podľa toho, či je dieťa umiestnené v predškolskom zariadení neštátnom alebo štátnom. Podľa predloženého vládneho návrhu, pripomínam, to má byť tak, že v prípade, že dieťa je v predškolskom zariadení, ktoré je „súkromné“, tak limit toho príspevku sa má zvýšiť zo súčasných 230 na 280 eur. Ale v prípade, že dieťa je umiestnené v predškolskom zariadení, ktorého zriaďovateľom je samospráva alebo štát, tak tam sa má horná hranica toho príspevku znížiť na 80 eur.
Znova, v prvom čítaní, keď som o tom hovoril, pán minister odôvodňoval takéto dvojité nastavenie tým, že, po prvé, VZN-ká, všeobecné záväzné nariadenia, ktoré si prijímajú obce, obvykle definujú výšku toho príspevku na nižšej úrovni, ako je 80 eur. Je to niekde v priemere okolo 60 eur.
A druhé zdôvodnenie, ktoré tu pán minister hovoril, je, keby sa to zdvihlo na 280 v prípade týchto štátnych, respektíve samosprávnych zariadení, tak by hrozilo, že to samosprávy začnú využívať, že by tie príspevky sa zvýšili, tá požiadavka na rodičov by teda bola vyššia a malo by to negatívne dopady, zrejme tým myslel štátny rozpočet.
No tak k tomuto druhému argumentu by som povedal toľko, že ak teraz je tá hranica 230 eur aj v prípade, že dieťa je umiestnené v zariadení samosprávnom alebo štátnom, nezneužíva sa to, pretože keby sa to „zneužívalo“, tak by tých príspevkov, ktoré ľudia čerpajú, bolo viac ako 2 500. Je to štyri roky takto nastavené na hranici 230 eur. A fakt je ten, že, je to, skrátka, v rétorike pána ministra, nehovorím to možno celkom presne, ale teraz o to nejde, je tu 2 500 poberateľov, tým zvýšením o 50 eur na 280 by zrejme k žiadnej dráme nedošlo, pretože keby tomu bolo tak, tak tie VZN-ká obcí nehovoria o priemernej sume tých 60 eur. Čiže, pán minister, tu ste si vlastne pred mesiacom sám sebe protirečili.
Ale k veci. Ja si myslím, že by nemal byť žiadny problém, aby maximálna výška toho príspevku bola na dvesto osemdesiatich eurách jednotne, tak ako to bolo doteraz jednotne. Nevidím v tom žiadny problém. Ak sa v nejakej obci rozhodnú cez VZN poslanci zvýšiť požadovaný tento príspevok od rodiča, dajme tomu, na 200 eur, nech tak urobia. Ten rodič bude môcť tých 200 eur vykryť z príspevku na starostlivosť. Nech to zvýšia na 250 eur. Potom viac peňazí v tej obci, v tej samospráve zostane na iné účely, napríklad na opatrovateľskú starostlivosť, pán minister. Veď rozmýšľajme rozumne. Keď takto vlastne tlačíte obce do toho, aby príspevok na deti v škôlkach držali na nízkej úrovni, hoci tie náklady na jedno miesto v predškolskom zariadení sú omnoho vyššie, tak potom tým obciam logicky nezostávajú peniaze na iné úlohy, napríklad na to, aby si vytvorili pracovné miesta opatrovateľov starších a zdravotne postihnutých ľudí. Veď to sú spojené nádoby. Čiže rozmýšľajme, prosím vás, normálne. Naozaj sa tu nehrajme na to, kto je viac sociálny, rozmýšľajme rozumom, a nie niečím iným.
Čiže to je druhá časť môjho návrhu, kde ešte podotýkam, že tak, ako sa zvyšuje ten príspevok z hranice 230 na 280, by sme nemali zabúdať ani na ten ďalší príspevok, ktorý je dnes 41 eur 10 centov.
A ak v odôvodnení, prečo je to zvýšenie z 230 na 280, nájdeme formulácie, že sa, skrátka, zvýšili náklady medziročne za tie štyri roky o 21 %, tak poprosím, rešpektujme to zvýšenie aj v prípade, že dieťa zostáva doma v starostlivosti, povedzme, starého rodiča, ktorý nemá živnosť, a preto je tam ten 41,1-eurový príspevok, a zvýšme o tých 21 % aj tento príspevok. Tí ľudia si to predsa zaslúžia a neklamme ich. Ak hovoríme na jednej strane, že ho zvyšujeme z 230 na 280, lebo sa zvýšili o 21 % náklady, tak, prosím vás, s týmto odôvodnením rešpektujme aj to, aby sa zvýšil príspevok 41,10 na mnou navrhovaných 50 eur. Je to fakticky skromné 9-eurové zvýšenie. Kvôli tomu štátny rozpočet stratí v konečnom dôsledku ja neviem možno 100-tisíc eur, lebo veľa nie je tých ľudí, ktorí tento príspevok čerpajú. Ani ich nikdy veľa nebude. Ale je spravodlivé a rozumné a správne, aby sme mysleli aj na tento rozmer, aby sme to nezužovali len na tie samotné predškolské zariadenia.
Takže, dámy a páni, dovoľte, aby som teda oficiálne predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Lucie Nicholsonovej a Martina Poliačika k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1706).
Prvý bod. V článku I sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie: „V § 1 odsek 1 znie: „Tento zákon upravuje poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa do začatia povinnej školskej dochádzky (ďalej len „príspevok“) ako sociálnej dávky.“.“ Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Druhý bod. V článku I bod 3 znie: „V § 5 odsek 1 znie: „Príspevok za kalendárny mesiac je v sume a) preukázaných výdavkov oprávnenej osoby na starostlivosť o dieťa, najviac v sume 280 eur, b) 50 eur, ak starostlivosť o dieťa zabezpečuje poskytovateľ podľa § 2 ods. 3 písm. d) a e).“.“
Myslím si, že odôvodnenie z mojej strany už bolo dostatočné.
Poprosím, pán spravodajca, aby sa o týchto dvoch bodoch hlasovalo osobitne.
A ešte jedna vec. Pokiaľ ide o spoločnú správu, tak cítim tam kolíziu s jedným z bodov, ale priznám sa, že si nepamätám ktorý to je bod, ale je tam v spoločnej správe zmena práve § 5 ods. 1. Čiže poprosím, aby ten konkrétny bod spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie, aby sme teda o tom vedeli korektne rozhodnúť.
Ďakujem za pozornosť a verím, že tento návrh podporíte.
|
184.
Ďakujem, pán kolega, za podporu. A chcem ešte dodať jednu vec. Ak je niekto zamestnanec, to znamená, má pracovnú zmluvu, respektíve má dohodu, môže byť v evidencii na úrade práce v prípade, že jeho príjem z toho zamestnania nepresiahne hranicu 75 % životného minima. To dnes znamená hranicu 148 eur. Čiže zoberte si, prosím, to, že ak som, povedzme, zamestnanec na nejaký kratší úväzok alebo na dohodu, čiže mám nejaký príjem, ale relatívne skromná naozaj čiastka do tých 148 eur, som v evidencii, som v evidencii na úrade práce, ale ak som konateľ v podstate proforma, lebo nejaký konateľ v tej eseročke musí byť zapísaný v obchodnom registri, nemám ani euro, ani halier, ani stotinku príjmu, ale v evidencii zapísaný byť nemôžem. Jednoducho aj v tomto porovnaní je to nespravodlivosť voči tým desaťtisícom ľuďom, ktorí teda nie sú žiadni ťažkí kapitalisti, ktorí majú našetrené, ktorí, bohvie, ako žijú, ktorí skrátka nemajú príjem. Ale v nejakom čase sa stali konateľmi alebo založili si eseročku v nádeji, že si takto pomôžu, nevyšlo to. Tá eseročka je dnes, povedzme, v bankrote, v likvidácii, ono to chvíľku trvá, ale ten konateľ tam musí byť zapísaný, a my mu skrátka odmietneme poskytnúť pomoc v podobe evidencie na úrade. To po prvé. Čiže napríklad si musí sám platiť zdravotné poistenie, to som nepovedal.
A druhá vec je tá, že ak aj si platil poistné v nezamestnanosti, nemá nárok na dávku, na plnenie z tohto poistenia. Je to jednoducho nespravodlivé. Skutočne nespravodlivé. Prosím, zamyslite sa nad tým.
|
180.
Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude obsahovať jeden pozmeňovací návrh, ktorý chcem predložiť k zákonu o službách v zamestnanosti, ale tú diskusiu, ktorú vlastne otvoril môj predrečník, pán kolega Julo Brocka, chcel by som na ňu nadviazať, využijem priestor, ktorý mám, nie v rámci faktickej poznámky, ale takto.
No, pán minister, mne je smutno z toho, že ako ten projekt dopadol. Jednoducho fakt je ten, že 3,5-tisíc opatrovateľov dnes nevie, čo bude ďalej. Vy teda tvrdíte, teraz dokonca pani Šedivcová, že už v decembri sa rozbehne ďalší. Ja som v médiách zachytil vyjadrenia vášho hovorcu, že v januári, respektíve niekedy na jar 2016. Tak z toho celého, z toho celého keby som ja bol ten, kto prišiel o tých 460, alebo ako sa písalo, eur hrubého, no tak by som bol nie v istote, ktorú ste sľúbili ľuďom, ale v značnej neistote, čo mám teraz vlastne robiť, či si mám hľadať nejaké zamestnanie, alebo či ten projekt skutočne bude pokračovať. Veď idú voľby. Tu bude zrejme nejaká nová vláda, vláda, ktorá bude mať možno nejaké iné predstavy. Takto sa to skrátka nerobí.
Keď ste pripravili tento projekt a spustili ho, a pokiaľ viem, tak to bolo pred rokom, tak mali ste vlastne rok času na to, aby ste to tak nastavili, aby sa plynule pokračovalo ďalej ďalšou fázou. Veď vy kade chodíte, tade rozprávate, ako ste vybojovali ďalšie a ďalšie peniaze do Európskeho sociálneho fondu na tvorbu pracovných miest v Bruseli, koľké desiatky miliónov ste tam ako dostali. To znamená, že ak toto vaše tvrdenie je pravdivé, tak predsa nemôžte mať problém s prefinancovaním tých 3500 ľudí. Všade, kde ste chodili, my v televíznych diskusiách sme sa často stretávali, ste týmto projektom operovali ako úspechom vlády pri tvorbe nových pracovných miest a ja som vám dával za pravdu. Áno, toto ste dobre urobili. Dával som vám za pravdu, mimochodom aj preto, pretože ten projekt začal ešte sa tvoriť, ešte za našej vlády, kedy sme tiež, nieže tiež, to bolo o tom istom, skrátka, keď sme nestihli my urobiť za jedenásť mesiacov alebo pätnásť mesiacov nový zákon o sociálnych službách, tak aspoň týmto projektom sa pomohlo terénnej opatrovateľskej práci v rámci sociálnych služieb ľuďom, ktorí žijú na Slovensku. Čiže vy ste vlastne tento projekt spackali.
A keby išlo len o tento projekt. Vy ste za štyri roky mali možnosť urobiť v tej úžasnej, jednotnej, nezlepeneckej vláde, ktorá nám tu prináša samé úžasné sociálne balíčky a úžasné výhody pre občanov, vy ste za tie štyri roky mali urobiť poriadne veci. Konkrétne, poriadny zákon o sociálnych službách. Mohli ste ho celý prerobiť, mohli ste ho postaviť nanovo. Máte ministra financií, ktorý je z tej istej strany, ktorý, v mojom prípade bol problém dohodnúť sa, ako to urobíme s tým financovaním, keď som sa ja o tieto veci snažil za ten rok. Vy ste na to mali štyri roky. Vláda jednej strany, čo ste v tejto veci urobili? Spackaný projekt, ktorý teraz skončil, a 3,5-tisíc ľudí nevie, čo bude ďalej. A tí, o ktorých sa takto starali tí opatrovatelia, tí takisto nevedia, čo bude s nimi ďalej. Tí starí ľudia, zdravotne postihnutí. Čo s nimi bude?
Čiže jedna vec je spackaný projekt, ale druhá vec je to, že vy ste neurobili systémový zásah do zákona o sociálnych službách. Keby ste tak spravili, tak sa o tom projekte baviť nemusíme, pretože by to celé fungovalo inak a poriadne.
Druhá vec, teda téma, s ktorou som vlastne prišiel za tento pult, pozmeňujúci návrh. Čoho sa týka? Týka sa toho, čo som hovoril v prvom čítaní. Jedna z metód, akým spôsobom vy znižujete počet nezamestnaných na úradoch práce, že hľadáte všetky možné cestičky ako tých evidovaných nezamestnaných z tých úradov dostať preč. Nie tak, že si nájdu prácu, ale tak, že si hľadáte spôsob ako ich odtiaľ vyšikanovať von. A jeden z tých spôsobov je šikan, ktorý je voči ľuďom, ktorí sú spoločníkmi, konateľmi, štatutármi v obchodných spoločnostiach. A ten šikan vlastne novelou chcete ešte zvýšiť, pretože zabudlo sa na prokuristov, ktorých treba ešte tiež poriadne "kch", im zakrútiť krkom (rečník to ilustruje gestom). Podstata je tá, že ak spoločník obchodnej spoločnosti, ak štatutár, konateľ, člen dozornej rady obchodnej spoločnosti, eseročky, akciovky je zapísaný v obchodnom registri bez ohľadu na to, či z tej svojej funkcie má nejaký profit, bez ohľadu na to, či tá spoločnosť reálne funguje alebo či je, povedzme, v bankrote, v likvidácii, vy vyhadzujete, respektíve nepustíte týchto ľudí do evidencie na úrade práce. To po prvé. Čiže fajn, máme nižšiu nezamestnanosť, pretože títo ľudia, ak sú v ťažkých problémoch, do evidencie ich nepustíte.
A po druhé, čo je ešte horšie, pretože jedna vec je nejaká hra s číslami, ale druhá vec je, že to sú osudy tých ľudí, pretože títo ľudia napriek tomu, že si platili poistenie v nezamestnanosti, tým, že sú zapísaní v nejakej zabudnutej, zaprášenej, nefungujúcej eseročke v obchodnom registri, nemajú tým pádom nárok na dávku v nezamestnanosti. To vaše odôvodnenie, ktoré ste hovorili v záverečnej reči v prvom čítaní, veď predsa na úradoch práce je nejaký pokyn, aby prižmúrili oko. Možno niekedy oko prižmúria, možno nie. Ja tu prinášam systémové riešenie a pri všetkom zdravom rozume, ktorý tu snáď ešte je v tejto snemovni, vás poprosím, aby ste toto riešenie podporili. Prečítam pozmeňujúci návrh.
Pán predseda?
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Nech sa páči, pán poslanec, môžte.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Lucie Nicholsonovej k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 1648).
V čl. I bod 2 znie: "2. V § 5 ods. 1 písm. a) znie: "a) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak za prácu poberá príjem zo závislej činnosti, s novým odkazom 4a").
Poznámka pod čiarou k odkazu 4a) znie: "4a) § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. zákona o dani z príjmov".".
O čo ide? Účelom návrhu je jednoznačne stanoviť, kedy štatutárni zástupcovia obchodných spoločností budú na účely zákona o službách zamestnanosti definovaní ako samostatne zárobkovo činné osoby. Čiže ako SZČO podľa definície používanej v zákone o službách zamestnanosti budú vtedy, ak ako konatelia, spoločníci, štatutári budú mať z tejto svojej činnosti príjem zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti. V takom prípade ich ako SZČO nemôže úrad práce zobrať do evidencie ako uchádzačov o zamestnanie. V opačnom prípade to znamená, ak ten spoločník, konateľ, člen dozornej rady a podobne bude mať len túto svoju funkciu, ale nebude mať z toho žiaden príjem, v takom prípade nebude v postavení SZČO na účely zákona o službách zamestnanosti. To znamená, že úrad práce pri splnení ďalších podmienok môže takúto osobu zaevidovať ako uchádzača o zamestnanie a v nadväznosti potom podľa zákona o sociálnom poistení, ak je splnená podmienka platenia si poistného v nezamestnanosti, takáto osoba bude mať nárok na dávku v nezamestnanosti. Čiže ide o spravodlivé riešenie. Ak ten konateľ, spoločník má z tej činnosti, z tej funkcie príjem, nebude zaradený do evidencie. Ale naopak, ak len po formálnej stránke bude zapísaný v obchodnom registri, ale bez toho, že by dosahoval príjem, nárok na zaevidovanie ako uchádzač o zamestnanie bude mať a pri splnení príslušných podmienok mu Sociálna poisťovňa vyplatí dávku v nezamestnanosti. Čiže nezostane bez prostriedkov.
Po technickej stránke, či má alebo nemá príjem, vieme to jednoznačne povedať, pretože buď je, alebo nie je prihlásený v Sociálnej poisťovni ako tzv. "zamestnanec", pretože to vyplýva zo zákona o sociálnom poistení. Čiže to samotné posúdenie v spolupráci Sociálna poisťovňa - úrad práce je tam podľa môjho názoru bezproblémové. A opakujem ešte raz, takéto riešenie považujem za spravodlivé, či z pohľadu záujmu štátu, či z pohľadu konkrétnej situácie daných osôb. Ak nemajú príjem, nemá byť problém so zaradením do evidencie, nemá byť problém s tým, že dostanú dávku v nezamestnanosti.
Verím, že tento návrh vo vás vzbudil pozornosť a že zajtra pri hlasovaní získa aj vašu podporu.
Ďakujem.
|