Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
10. 12. 2015 16:36:05 - 16:41:27 58. schôdza NR SR - 18.deň - B. popoludní Tlač 1820 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
89.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vrátim kolegovi Jofovi Viskupičovi podporu nášho návrhu zákona a chcem povedať, že vidím určitú paralelu v týchto dvoch návrhoch, aj keď predmet záujmu je, samozrejme, výrazne odlišný.
To, čo možno tieto dva návrhy spája – na prvý pohľad nespojiteľné – je to, že aj v jednom, aj v druhom prípade tu máme nejakú realitu, ktorú podľa mňa treba dať do súladu s platnou legislatívou. Inými slovami, tento zákon zakazujúci krížové vlastníctvo na Slovensku, je v zásade neúčinný. Máme tu iks prípadov a vieme veľmi dobre, ľudia, ktorí sme znalí mediálneho prostredia, kto všetko vlastní rôzne druhy médií naprieč žánrami, akurát to musí robiť tak, že to schováva pod rôzne iné firmy.
To znamená, že výsledok tohto zákona nie je sprehľadnenie alebo lepšie zadefinovanie vlastníckych vzťahov, ale skôr naopak, znesprehľadnenie, zámerné znesprehľadnenie vlastníckej štruktúry. A potom sa dostávame do situácie, že, povedzme, máme tu kedysi celkom mienkotvorný denník, ľavicový, o ktorom sa všeličo šepká, kto ho vlastní, alebo kto ho financuje v prospech ktorej politickej strany, ale pritom oficiálne nevieme, kto je jeho vlastníkom. Myslím si, že najmä v prípade médií je veľmi dôležité, aby bol vlastník známy, pretože médiá, samozrejme, môžu slúžiť na presadzovanie rôznych záujmov, aj politických, aj ekonomických, a je dobré, pokiaľ je zadefinované, že nielen to, čo sa hovorí, píše a vysiela, ale aj kto to robí. To znamená, kto je reálny vlastník takéhoto média a či nemá nejaký konkrétny záujem v tej-ktorej téme, kauze a podobne.
Na Slovensku je totižto veľký problém v súčasnosti s mediálnym prostredím. Dokonca dovolím si povedať, že slovenské médiá sa nachádzajú v kríze, v kríze ekonomickej, ale aj v kríze obsahovej. Zo slovenského mediálneho prostredia vymizli investigatívne publicistické formáty. Hovorím o elektronických médiách. To je absurdná situácia. Pokiaľ by sme sa porovnávali s inými krajinami, tak taký stav, aký je na Slovensku, nie je nikde inde. Sú na to dva dôvody.
Prvý dôvod je ten, že práve tieto formáty sú veľmi drahé, pretože potrebujete platiť, a veľmi slušne, kvalitných ľudí, ktorí potrebujú nejaký čas na to, aby nejakú kauzu odhalili a podobne, no a zároveň je to aj dosť zložité na tomto malom Slovensku, kde každý každého poznáme. Pretože keď prichádzate s nejakou kauzou, zažil som to v minulosti, tak vždy niekto sa ozve, a pokiaľ to médium nie je dostatočne silné ekonomicky, tak môže tomu tlaku podľahnúť. Máme veľmi vratké mediálne prostredie na Slovensku z dôvodu toho, aký malý je ten reklamný trh. Máme ho veľmi vratký aj kvôli tomu, že aj verejnoprávne médiá čelia silnému politickému tlaku a čelia mu aj teraz. Jednoducho je to tak, pretože okrem toho, že nám z nášho prostredia zmizli, úplne zmizli investigatívne, z elektronického prostredia, investigatívne relácie, tak treba dať veľký otáznik aj nad politickou publicistikou. Z dôvodov asi vám známym, tak k tejto téme sa ja vyjadrovať nebudem, aby to nevyznelo trochu neslušne. Ale je faktom, že ekonomická situácia a stav reklamného trhu úplne objektívne núti majiteľov médií, aby možno brali viac začínajúcich elévov, ako platili skúsených investigatívcov. To je proste realita a ekonomická nevyhnutnosť, v ktorej sa nachádzajú.
Preto ja vítam tento návrh zákona, ktorý samozrejme šmahom ruky nedokáže vyriešiť tie problémy, ktoré sa nám naakumulovali v prostredí slovenských médií, ale môže to byť jeden z tých postupných krokov, ktorý tú situáciu môže zlepšiť. A naozaj v druhom čítaní, ak by kolegovia zo SMER-u, lebo taká je, bohužiaľ, politická realita v tomto parlamente, uznali za vhodné a posunuli ho do druhého čítania, je priestor možno ešte aj na ďalšie návrhy, ktoré môžu doplniť alebo aj vylepšiť tento návrh zákona, kde, podotýkam, ten zámer je správny a plne ho podporujem. Aj v tom zmysle, aby sme sa ho pokúsili, možno ešte viac sprehľadniť tú vlastnícku štruktúru médií na Slovensku, aby bolo celkom jasné, nie kto za koho kope, ale kto za koho vysiela.
Ďakujem pekne.
10. 12. 2015 16:22:38 - 16:23:24 58. schôdza NR SR - 18.deň - B. popoludní Tlač 1825 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
81.
Pán poslanec Csicsai, my sa nijako nebránime v druhom čítaní tento návrh vylepšiť. Sme otvorení diskusii. (Reakcia z pléna.) No veď, však iste, musí sa tam samozrejme dosť... Ale to je predsa procedúra, nie? To je legislatívny proces. Čiže teším sa, ak sa teda návrh zákona dostane do druhého čítania, že prídete s nejakými návrhmi, a určite sme otvorení diskusii.
Možno len jedna taká poznámka, ktorou chcem trošku protirečiť tomu, čo ste hovorili. Spomínali ste, že obyvatelia Maďarska sa naučili. Ja si myslím, že Slováci sa v tejto oblasti učiť nemusia.
10. 12. 2015 16:19:22 - 16:20:55 58. schôdza NR SR - 18.deň - B. popoludní Tlač 1825 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod  
77.
Ďakujem pekne mojim kolegom. Je také zaujímavé, že vystúpili práve moji dvaja kolegovia z kultúrneho výboru. Áno, ono to tak patrí ku kultúre slovenskej spoločnosti, aj táto oblasť. Ale naozaj tú pointu vystihol kolega Viskupič alebo zdôraznil to, čo som argumentoval aj ja, že naozaj to právo a právny poriadok by mal slúžiť ľuďom. Nemal by pôsobiť proti nim.
Pripomínam kolegovi Viskupičovi, že my už túto oblasť, to znamená, nejakého testovania takýchto produktov, máme už za sebou.
A čo sa týka kolegu Abrhana, tak beriem to naozaj ako svoj osobný záväzok a nechcem ho vystavovať nepríjemnej situácii, keďže je z Nitry a určite je tu autom, takže teraz pred hlasovaním ho ponúkať nebudem. Okrem toho mohlo by to vyznieť rôzne. Však? Že je to kupovanie poslancov. Ale beriem to naozaj ako osobný záväzok a určite bude príležitosť, že pristúpime k takémuto testovaniu tak, ako sme to urobili v prípade nášho predkladaného zákona o využití potravín po dobe trvanlivosti. Tak môžeme to urobiť aj v tomto prípade, určite. Sľubujem. A ja teda napriek tomu, že som nejaký štvrtý či piaty rok v politike, ja sa snažím svoje sľuby aj plniť.
10. 12. 2015 16:02:14 - 16:09:52 58. schôdza NR SR - 18.deň - B. popoludní Tlač 1825 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod  
67.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vzhľadom na tú situáciu sa pokúsim byť teda stručný. Koniec koncov o tomto návrhu zákona sa už dosť popísalo, vyvolal celkom zaujímavú diskusiu, čo ma teší, najhoršie je, keď poslanci predkladajú zákony, ktoré si nikto ani nevšimne. Predovšetkým toto nie je ani politický, ani ideologický návrh zákona, to je zákon, ktorý vychádza jednoducho zo zdravého a v tomto prípade sa dá naozaj až doslovne povedať sedliackeho rozumu.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov, predkladáme spolu s kolegami Jozefom Kollárom, Jurajom Miškovom a Martinom Chrenom, čiže kolegami, s kolegami našej strany SKOK, na základe konzultácií s bežnými ľuďmi a na základe impulzov od nich. Zmyslom návrhu je, aby majitelia ovocia, respektíve ovocných sadov, ktorí zo svojho ovocia chcú vyrobiť ovocný destilát pre vlastnú potrebu, mohli túto činnosť robiť legálne a bez strachu z právneho postihu a tiež na riadnych oficiálnych zariadeniach bez strachu o to, aby sa to dotklo negatívne ich zdravia, respektíve, aby boli postihovaní.
Chcem povedať, že takýto spôsob domáceho pálenia alkoholu funguje aj v zahraničí, napríklad v neďalekej Maďarskej republike. To znamená, že keby, povedzme, niektorí obyvatelia Jaroviec, Rusoviec alebo Čunova chceli tak ako každý rok využiť plody zo svojich ovocných marhuľových sadov, tak keď to urobia vo svojich dedinách tak, alebo v mestských častiach Bratislavy, tak je to v rozpore so zákonom, keď prejdú tri, štyri kilometre a zakúpia si autorizovanú pálenicu, tak už je to v súlade so zákonom. Tým len ilustrujem, že funguje to teda aj v priestore Európskej únie, a myslím si, že to je vec, ktorá by mohla fungovať aj na Slovensku.
Realita je totiž taká, že na Slovensku sú tisícky až desaťtisíce takzvaných čiernych páleníc. A jednoducho Slováci, však všetci o tom vieme, na tlačovej konferencii som na úvod položil otázku aj novinárom, aj divákom, že či je niekto z nás, kto by ešte v živote nevypil štamperlík po domácky vypáleného alkoholu. Ja si myslím, že na Slovensku taký nikto nie je. (Reakcia z pléna.) Áno, tak sú aj abstinenti, ktorých nepriazeň osudu dotlačila do tejto nešťastnej situácie (vyslovené s pobavením). Pán kolega, tak odporúčam, pokiaľ nemáte nejaké špeciálne dôvody. Určite je to kvalitnejšie, ako to, čo sa predáva v obchodných sieťach a vydáva sa to za pálený alkohol, ale naozaj s destilátom to nemá nič spoločné.
Takže ilustrujem tým, že takáto je realita na Slovensku, všetci o nej vieme. A myslím si, že ako poslanci by sme mohli dať do súladu realitu s právnym poriadkom.
Takzvané pálenie alkoholu z vlastného ovocia pre vlastnú potrebu je naozaj na Slovensku dlhodobou tradíciou a nič na tom nemenia ani hroziace prísne postihy v prípade, že sa to vykonáva nelegálne. Dnešný stav je taký, že buď si niekto vypáli svoje ovocie v oficiálnej pálenici, kde ale zaplatí relatívne vysokú daň, alebo si toto ovocie vypáli doma, u suseda a podobne takzvane na čierno. Podotýkam, že pri takýchto množstvách, ktoré navrhujeme, čiže pri malých bez možnosti komerčného využitia to nie je ani daňovo zaujímavá oblasť.
Zároveň chcem povedať, lebo ozvalo sa združenie, ktoré teda združuje majiteľov páleníc, že takýmto spôsobom sú ohrozené ich obchodné záujmy a podobne. My sme presvedčení, že nie. My naozaj neriešime problém tých verejných fungujúcich páleníc, oficiálnych, ale riešime problém tých tisícok až desaťtisícok čiernych páleníc. Jednoducho tí ľudia, ktorí chcú páliť alkohol teda na vlastnú spotrebu a vo verejných páleniciach, to budú robiť tak či tak tak ako doteraz, a my len chceme, aby tí, čo si to robia po domácky, to mohli robiť v súlade so zákonom a na autorizovaných zariadeniach. To, že sú to autorizované zariadenia, považujeme za veľmi dôležité, lebo tým mimochodom zvyšujeme aj bezpečnosť takto vypáleného alkoholu. Pretože v domácnostiach na Slovensku fungujú naozaj teda asi rozličné zariadenia po domácky vyrobené. A pokiaľ by išlo o autorizované zariadenia, tak tým pádom je naozaj predpoklad aj vyššej bezpečnosti. Čiže ani obavy majiteľov verejných páleníc nie sú na mieste a rovnako chcem povedať, že je predpoklad aj vyššej bezpečnosti.
Konkrétne by išlo o 50 litrov 86-objemových percent etylalkoholu. Čiže keď sa bavíme o nejakej tej klasickej 52-ke, tak možno sa dostaneme niekde na úroveň 70 litrov, čo taká bežná slovenská rodina aj s deťmi študujúcimi v Bratislave alebo niekde inde, si myslím, že s ľahkosťou do roka spotrebuje. Kolegovia sa usmievajú, vedia, o čom hovorím. Áno, som presvedčený, že je to tak. (Reakcia z pléna.) Takže... Tak jeden sa ozval, ale väčšinou... Kolega Jofo Viskupič hovorí, že aj abstinenti sú. Áno, samozrejme, že sú, ale ozval sa len jeden.
No, každopádne návrh zákona nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy a rozpočty samosprávnych krajov a obcí. Predložený návrh právnej úpravy nebude mať dopad ani na životné prostredie a návrh nezakladá nároky na tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe. A rovnako sa teda nepredpokladá vplyv ani na informatizáciu spoločnosti. Presvedčení sme, že nebude negatívny dopad ani na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť a tiež sa nepredpokladajú žiadne sociálne dopady. No a, samozrejme, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a tak isto aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Sľúbil som, že budem hovoriť krátko, myslím si, že všetko to podstatné som povedal. Čiže na záver, dámy a páni, chcem vás požiadať, z času na čas by sme mohli urobiť aj rozumnú vec v tomto parlamente, ktorý je rozdelený rôznymi politickými záujmami, a umožnime ľuďom len to, aby mohli robiť, čo robia doteraz, ale v súlade so zákonom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
1. 12. 2015 17:21:52 - 17:23:52 58. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 1806 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem pekne. Som rád, že kolega Miškov upozornil na konanie vlády a strany SMER, treba otvorene povedať, že sa to týka strany SMER, pretože SMER už vo svojej predvolebnej kampani na svojich bilbordoch sa priznal vlastne k tomu, čo sa stáva jeho hlavnou predvolebnou témou. To je ochrana. Máte bilbordy, kde tvrdíte, že chránite Slovensko. Ja v tom vidím naozaj veľký problém, a to, že vaše konanie je vrcholne nezodpovedné. Volebný výsledok v jedných konkrétnych voľbách totižto povyšujete nad záujmy tejto krajiny a ľudí tejto krajiny. A vnímam to predovšetkým z dvoch dôvodov. Z nich prvý je ten, že nezodpovedne vnášate medzi ľudí strach a nenávisť. To sú veľmi silné emócie. A keď ich spustíte alebo pustíte z reťaze, tak niekedy neviete, ako to dopadne. Je to veľmi nebezpečná vec. A ja neviem či si uvedomujete, to čo robíte svojim počínaním? A druhé riziko, ktoré vidím v tom, ako ste si nastavili svoju predvolebnú kampaň, je to, že spochybňujete naše záujmy v rámci Európskej únie. Pozrite sa na aktuálne vyjadrenie českého premiéra Sobotku, ktorý koná v zhode a doteraz aj konal v zhode s premiérom Ficom, ako sa vyjadril, že nebude podávať žalobu v súvislosti s kvótami. Jeho argument je úplne jasný. Európska únia je otrasená a akékoľvek takéto ďalšie ataky môžu spochybňovať jej ďalšiu budúcnosť. Pre Slovensko je nevyhnutné, aby sme boli súčasťou Európy. A toto je vrchol nezodpovednosti, čo robíte, že to spochybňujete.
6. 10. 2015 14:41:28 - 14:46:24 54. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 1654 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod  
12.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nebudem dlho, zareagujem teda aj na to, čo tu zaznelo v rámci rozpravy. Ďakujem všetkým tým, ktorí vystúpili.
No, Alojz, ak dovolíš, na úvod otázka, ty si čítal ten návrh, ktorý predkladáme? (Reakcia z pléna.) Ešte raz a povedz pravdu, čítal si návrh, ktorý predkladáme, a s hlbokými očami? Lebo som si stopercentne istý, že si ho nečítal, lebo ak by si ho čítal, tak by si nemohol vystupovať tak, ako si tu vystúpil. Ty si totižto hovoril o niečom inom, a to už nehovoriac o tom, že, a nebudem osobný, naozaj nebudem hovoriť o tom, že o nejakej štábnej kultúre, ku ktorej vyzývaš. Mňa, v tejto téme, ktorý som absolvoval stovky rokovaní a naozaj sa tou témou zaoberám piaty rok? Nečítal si ten návrh zákona, lebo si vystúpil a svojím vystúpením si to potvrdil, že si ho ani nevidel.
Hovoriť o tom, že neberte ľuďom Boha a podobné nezmysly, o tom náš návrh vôbec nie je.
A už len jedna poznámka. Odišiel si, asi si nebol schopný počúvať tentoraz pravdu do očí, ktorú som ti chcel povedať. Ak si vyjadril ten názor, ktorý použili aj kolegovia z KDH, viacerí, že sľub o odluke je splnený, tak potom, Alojz Hlina, opýtaj sa svojich nových kolegov z poslaneckého klubu KDH, a prečo v roku 2006 si to dali do volebného programu, že idú presadzovať odluku cirkvi od štátu? Úplne jednoduchá otázka. Prosím ťa, polož ju svojim kolegom z KDH a o pokrytectve a farizejstve sa skús rozprávať s nimi a s očami, aké chceš mať.
Toto nebol príspevok, na ktorý má zmysel vecne reagovať, snažil som sa už vo svojom vystúpení na niektoré tézy v súvislosti s odlukou cirkvi od štátu zareagovať. Poviem naozaj len veľmi stručne, pre tých, ktorí strašia, uvádzam príklady z iných krajín, kde to funguje. Veľmi podobný model, ktorý síce nerieši obnovu kultúrneho dedičstva, ale myslím si, že to je skôr navyše pozitívum, ktoré sme priniesli do slovenskej reality, pretože tak ako sa my macošsky správame voči pamiatkam, tak žiadna okolitá krajina taká nie je. A je nehoráznosťou, že do ďalšieho programovacieho obdobia sa vláda vykašlala na to, aby aspoň jedna prioritná os, v minulom období sa to dalo aspoň cez ROP-ku, teraz ani to, aby sme časť eurofondov nasmerovali do tejto oblasti a možno oživili cestovný ruch v oblastiach, kde, ako je Gemer a pod., kde ťažko niečo iné tým ľuďom priniesť. Takže snažíme sa naozaj aj túto oblasť vyriešiť, pretože ju považujeme za mimoriadne dôležitú, ktorá môže byť aj veľmi zaujímavým rozvojovým impulzom aj pre ekonomiku Slovenska cez oblasť cestovného ruchu.
A funguje asignačný model. Funguje v Taliansku, spomínal to Jožko Mikloško, ktorý pozná Taliansko veľmi dobre, a funguje aj v Poľsku, dámy a páni, aj kolegovia z KDH. Poľsko, katolícka krajina, v roku 2013 prijali finančnú odluku cirkvi od štátu a nebáli sa toho a nestrašili o tom, že chce niekto ľuďom zobrať Boha a rozprávať nezmysly o tom, že kostoly budú zatvorené. Veď to nie je pravda, treba si ten návrh zákona prečítať, skutočne.
A čo je úplne najdôležitejšie, ja to poviem na záver, toto nie je primárne o peniazoch. Toto je o niečom, čo sa ťažko dá vyvážiť peniazmi alebo za peniaze kúpiť. Je to o slobode, je to o slobode občanov a v konečnom dôsledku aj o slobode cirkvi.
Ďakujem pekne.
6. 10. 2015 12:56:47 - 12:58:47 54. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 1654 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
108.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, pán Martvoň, to bolo také úsmevné, ako už býva zvykom. Vlastne na to ani nemá veľmi zmysel reagovať. Musím vám povedať, že kolegu Jarjabka s tým strašením s islamom, že nie je možné teraz odluku prijať, lebo hrozí nám tu islam, že nás tu prevalcujú moslimovia a toto oslabuje cirkev, tak to sa vám ešte nepodarilo prekonať.
Pán poslanec Hlina, hovoriť o dekóre vo vašom prípade je také zaujímavé. Naozaj. Alebo hovoriť o uletenosti alebo neuletenosti vašimi ústami je takisto zaujímavé. Skutočne.
A čo sa týka toho, že nás obviňujete z číreho marketingu, chcem vám pripomenúť, že témou odluky cirkvi od štátu sa zaoberám, odkedy som v politike. A konkrétny návrh na rokovanie s cirkvami, tým odpovedám aj kolegovi Froncovi, pretože tých rokovaní som absolvoval množstvo, som prvý predložil už v roku 2011, pán kolega. Medzitým už prešlo takmer päť rokov. Čiže obviňovať nás z toho, že teraz účelovo niečo pred voľbami predkladáme, jednoducho nie je pravda. Ale predkladáme to aj preto, aby sa prejavili politici a politické strany, ktoré to majú v programoch, ale keď príde takýto návrh na hlasovanie, tak sa zdržia alebo sú proti.
Pán kolega Fronc, duchovní sú financovaní na Slovensku na základe zákona z roku 1949. To je proste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
6. 10. 2015 12:39:20 - 12:50:42 54. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 1654 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  

100.
Jozef, z úcty k tebe by mi nestačili dve minúty, tak som požiadal o možnosť vystúpiť ako navrhovateľ a možno aj reagovať a vysvetliť niektoré z tých vecí, ktoré si povedal.
No, sľub bol splnený z novembra ´89. Nebol. A poviem aj prečo. Iste k nejakým zmenám prišlo, už tu nemáme štátom kontrolovanú cirkev alebo cirkvi, tak ako to bolo predtým, ani Pacem in terris už nefunguje, ale stále tu máme komunistický zákon z roku 1949, ktorým sa upravuje financovanie cirkví na Slovensku a z ktorého vyplýva, že duchovní sú de facto zamestnancami štátu. Pretože štát určuje výšku ich platov a, ako si sám povedal, tie platy nie sú naozaj vysoké. A my sa pýtame, a čo má čo štát určovať cirkvám, aké majú ich duchovní výšku platov? Prečo si to neriešia samotné cirkvi? Sľub splnený nebol.
Druhý argument. Druhý argument, ktorý v tejto súvislosti chcem uviesť: Zo súčasného znenia komunistického zákona z roku 1949 vyplýva aj to, že štát nepriamo stanovuje alebo obmedzuje počet duchovných v jednotlivých cirkvách. Taká nepísaná dohoda jednoducho existuje, že cirkvi si nebudú navyšovať počty svojich duchovných, aby sa nemusela navyšovať výrazne tá celková suma, ktorá ide cez rozpočtovú kapitolu ministerstva kultúry jednotlivým cirkvám.
Paľko, prihlás sa do rozpravy, budem veľmi rád, Paľko Hrušovský, pretože chcem naozaj počuť, čo aj ty povieš. A tebe pripomeniem, keď si teraz prišiel a zapájaš sa takto bez mikrofónu do debaty, v roku 2006 ste mali ako Kresťanskodemokratické hnutie vo svojom programe odluku cirkvi od štátu. Takže ja očakávam, že KDH a jeho poslanci náš návrh podporia. Ak ho nepodporíte, ak ho nepodporíte (reakcie z pléna), tak potom je na vás, aby ste o sebe povedali, čo ste. (Povedané so smiechom.) Už vám to hovorí predseda SMER-u, že ste farizeji. Nemusím ja. Máte šancu, máte šancu, minimálne, kolegovia z KDH, minimálne v tejto téme tento mýtus zrušiť, že ste farizeji. Mali ste to v programe v roku 2006, pripomínam vám.
Takže preto som presvedčený, Jožko, aj keď vnímam to, že sa naozaj poctivo tejto téme venuješ, a je pravdou, že dokonca si bol členom aj pracovnej skupiny, ktorú sme vytvorili na pôde parlamentu k tejto téme, tak v tomto prípade sa, bohužiaľ, mýliš. Ten sľub alebo záväzok z novembra ´89 naplnený nebol.
Som zároveň rád, že si korektne povedal to, čo sa stále tak v éteri objavuje z času na čas, že teda veď reštitúcie nie sú ukončené. Áno, s plnou vážnosťou hovorím, nedošlo k plnému návratu cirkevného majetku. Je to pravda, ale ani nemohlo, jednoducho z hľadiska vlastníckych vzťahov to nie je možné, nie je možné v plnom rozsahu vrátiť tento majetok. Nehovoriac o tom, že keby sme sa tak vracali do histórie, tak vzniknú aj mnohé iné otázky v súvislosti s cirkevnými majetkami. A nechcem ísť do 17. storočia. Stačí do devätnásteho. Čiže, áno, nemožno hovoriť o tom, že v rámci reštitúcií sa v plnom rozsahu vrátil cirkevný majetok, ktorý predtým, pred rokom ´48 mali cirkvi vo svojom vlastníctve, ale, bohužiaľ, ono to ani nejde.
Na druhej strane, veď práve preto, že nedošlo plnohodnotne k možnosti navrátiť tento majetok, štát prispieva, to je tých vyše 38 miliónov, a my nehovoríme, že máme úplne odstrihnúť možnosť cirkví získavať finančné prostriedky, my hovoríme, že nech ich získava tá-ktorá cirkev, ale na základe slobodného rozhodnutia občana. Veď vytvárame priestor, asignačným modelom vytvárame priestor, aby tak ako tretí sektor aj cirkvi mohli získavať priamo od občanov finančné prostriedky.
A zaznel tu teda ďalší mýtus, ktorý sa pokúsim vyvrátiť, čiastočne to hovorím aj pánovi Martvoňovi, ale aj Jožkovi, aj možno niektorým iným. Keď navrhujeme finančnú odluku, my hovoríme primárne o tej sume, ktorá ide priamo zo štátneho rozpočtu a ktorá ide na platy duchovných a niektoré ústredia, ale my nehovoríme, že sa má zrušiť vzťah medzi štátom a cirkvami v tých oblastiach, kde je pôsobenie cirkvi prospešné, v oblasti charity, sociálnych vecí, dokonca aj školstva, dokonca my v SKOK-u hovoríme, že sa majú zrovnoprávniť poskytovatelia alebo zriaďovatelia. Takže poprosím vás, toto je naozaj mýtus, že má sa úplne zastaviť nejaké financovanie aktivít, ktoré cirkvi robia, to nikto nehovorí. Sú naozaj oblasti, kde je pôsobenie cirkví vysoko prospešné. My hovoríme len o peniazoch, ktoré majú ísť na platy duchovných, z čoho ale vyplýva, že duchovní sú vlastne de facto zamestnancami štátu.
Ten príklad s kultúrou neobstojí. Áno, štát zo svojho rozpočtu podporuje Slovenské národné divadlo, ale my nemáme národnú cirkev. Takže zo zákona hovoriť o tom, že sa tu podporuje nejaká konkrétna cirkev, je scestné. Takže hovoriť toto nie je dobrý príklad, nehovoriac o tom, že kultúra je podporovaná aj iným spôsobom a väčšia časť zdrojov do kultúry ide iným spôsobom. A nielen zo štátneho rozpočtu.
No a ďalší argument, pre ktorý toto porovnanie neobstojí, je ten, ktorý som uviedol pred chvíľou, že my zachovávame to spolufinancovanie v tých oblastiach, kde cirkvi pôsobia, charita, sociálna oblasť, školstvo a tak ďalej. My to nenavrhujeme rušiť. Tam, kde je to prospešné, kde to občania na základe vlastného rozhodnutia chcú v prospech seba, v prospech svojich detí, v prospech nevládnych, v prospech zdravotne postihnutých, v prospech svojich starých rodičov, nech to funguje.
A čo sa týka platov a samotného fungovania cirkví, my ten priestor vytvárame, ale opäť nech sa občan slobodne rozhodne, či chce alebo nechce prispieť. Čiže poprosím vás, nemiešajme jablká s hruškami, to sú naozaj rôzne oblasti, o ktorých hovoríme, a toto by sme si naozaj mali zadefinovať.
Rovnako je trošku také nekorektné hovoriť o tom, že veď dôchodcovia nemôžu. Dôchodcovia prispievajú, možno skromne, ale takmer všetci, aspoň po každej omši sa skladajú a hádžu tie svoje peniažky do zvončeka, čiže hovoriť o tom, že bránime dôchodcom, aby prispievali na cirkvi, tak isto neplatí. Neobstojí tento argument.
Áno, Jožko, mali sme bilbordy, ktoré hlásali heslo: "Nech žijú cirkvi, ale za svoje." Stojíme si za tým. S tým, čo som povedal pred chvíľočkou. Ale my zároveň, ale my zároveň hovoríme, že toto by malo platiť aj pre politické strany. Čiže jedným dychom navrhujeme nielen finančnú odluku cirkví, ale aj finančnú odluku politických strán. A ak chcú politické strany ovešať Slovensko bilbordami, nech to urobia, nech si žijú, ale za svoje.
Čo sa týka malých cirkví; nie, opäť, Paľo, ak chceš, prihlás sa do rozpravy, poprosím ťa, a vyjadri sa, rád na teba zareagujem, ale skús nezmiešavať tie hrušky s jablkami, lebo, bohužiaľ, to sa deje.
Malé cirkvi, malé cirkvi... (ukázanie smerom k spravodajcovi), Jožko mi hovorí, že preto, lebo si Hrušovský (povedané so smiechom), ... malé cirkvi, no áno, uznávam, že tu je trochu problém, ale má to jedno veľké a možno nielen jedno "ale".
Po prvé, malé cirkvi môžu mať omnoho disciplinovanejších veriacich, aj keď menší počet, zároveň tie cirkvi vedia omnoho efektívnejšie s tým okruhom veriacich komunikovať a veľmi dôležitý argument je aj ten, že no máme tu zákon z roku 2007, pokiaľ sa nemýlim, ktorý stanovuje minimálny počet pre registrovanú cirkev, a to je 20-tisíc členov. Viete, koľko majú niektoré cirkvi registrované? Pár stoviek členov. (Reakcia z pléna.) Tradičné? Uhm. Neviem, či sú celkom tradičné cirkvi, niektoré na Slovensku, nechcem ich všetky uvádzať, ale 18 tradičných registrovaných cirkví naozaj na Slovensku nemáme. No, to by ste teda mali vedieť.
Čiže áno, je to legitímna téma, ale opäť, opäť aj o tom sa dá diskutovať. Áno, poznám teraz závery zo synody evanjelickej cirkvi, ktorá upozorňuje na to, že máme tu menšie cirkvi, ktoré by mohli byť asignačným modelom poškodené. Diskutujme o tom. Je priestor v druhom čítaní. My ale hovoríme, že 26 rokov diskutovať bez výsledku je samoúčelné, potom je cieľom diskusia, nie zmeniť zle fungujúce veci. A my tvrdíme, že aby niečo fungovalo na základe zákona z roku 1949, je nesprávne.
Možno ešte pár slov k pánovi Martvoňovi. Pán Martvoň, tak len krátko, hovoríte, aké je to zlé, ako to nepodporíte. Jozef Mikloško spomenul, ako dobre funguje asignačný model v Taliansku, a ja vám pripomeniem, pred dvoma rokmi prijalo model asignácie na financovanie cirkvi aj katolícke Poľsko.

6. 10. 2015 11:47:43 - 12:15:26 54. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 1654 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod  

87.
Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, mám tú česť historicky po prvýkrát v Národnej rade Slovenskej republiky uviesť zákon o odluke cirkvi od štátu.
Tento návrh je predovšetkým o slobode. Minulý týždeň na diskusii v Nitre to pekne povedal bývalý františkán a teológ Marián Balázs. Podľa neho, ak by sa podarilo presadiť finančnú odluku cirkvi od štátu, tak cirkvi by získali väčšiu slobodu a väčšiu zrelosť.
Dodám, že ak by sa podarilo presadiť tento návrh, väčšiu slobodu by získali aj občania. Práve občania by sa mohli slobodne rozhodnúť, či prispejú alebo neprispejú zo svojich daní na niektorú z 18 registrovaných cirkví. Aj z tohto dôvodu sa my v SKOK-u domnievame, že ide o správnu vec. Politici a parlament by mal presadzovať správne veci, a preto tento návrh predkladáme.
Sú však aj ďalšie argumenty, ktoré podporujú správnosť tohto nášho rozhodnutia. Odluka štátu a cirkvi bola totiž základnou požiadavkou, ktorá sa objavovala v prvých novembrových výzvach pri spoločenských zmenách v roku 1989. Dodnes sa však nenašla politická vôľa a odvaha presadiť ju. Slovensko je dnes jednou z posledných krajín Európskej únie, v ktorých k odluke štátu a cirkvi dodnes nedošlo. Po 26 rokoch dnes teda naozaj nie je dôvod na ďalší odklad riešenia tejto témy, ktorá má podľa dlhodobého trendu aj väčšinovú podporu obyvateľov Slovenskej republiky.
Podľa definície je odluka cirkvi a štátu politickou a legislatívnou doktrínou, ktorá vyhlasuje, že štát a všetky náboženské inštitúcie majú byť navzájom na sebe nezávislé a oddelené. Zahŕňa v sebe dva princípy: Slobodu vierovyznania a sekulárnu vládu. Správa vecí verejných, ktorá je založená na občianskych princípoch, si vyžaduje, aby štát pristupoval ku všetkým svojim občanom rovnako. Nikto nesmie byť privilegovaný ani znevýhodňovaný zo strany štátnej moci.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný štát, ktorý sa neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu. Cirkev a jej organizácie majú v občianskej spoločnosti dôležité postavenie. Nemajú však byť privilegované.
Na druhej strane je záujmom dobrého štátu aktívnych ľudí, občiansku spoločnosť, charitu a ostatné inštitúcie podporovať, a to na nediskriminačnom základe. V slobodnej spoločnosti potrebujú byť organizácie občianskej spoločnosti a cirkvi potrebujú byť slobodné a nezávislé od štátu. Na druhej strane je v záujme štátu samotného, aby vytvoril podmienky a prostredie, v ktorom dokážu nielen plnohodnotne fungovať, ale aj rozvíjať svoju činnosť v prospech občanov.
My v SKOK-u si myslíme, že je správne odlúčiť cirkev od štátu, ale na druhej strane sa domnievame, že je viacero oblastí, v ktorých je pôsobenie cirkvi pre našu spoločnosť a našich občanov vysoko prospešné. Hovoríme o charite, hovoríme o sociálnej oblasti, v zásade aj o oblasti školstva. Áno, týchto oblastí sa väzba medzi štátom a cirkvami v našom návrhu netýka. Sme totiž presvedčení, že aj tu má byť štát nediskriminačný voči zriaďovateľom a poskytovateľom rôznych služieb, a teda aj voči cirkvám.
Stav financovania cirkví samotných, mám na mysli predovšetkým duchovných, však upravuje komunistický zákon ešte z roku 1949, a to nie je zdravé pre žiadnu z oboch strán. Duchovné veci nemajú byť predmetom svetskej politiky a rozhodovania na úrovni predstaviteľov vlády či parlamentu. Tak ako cirkev nemá robiť politiku, ani štát nemá využívať jej závislosť na financovaní zo štátneho rozpočtu.
Duchovní registrovaných cirkví sú dnes vlastne de facto zamestnancami štátu. Štát však má vykonávať svoje činnosti vo verejnom záujme v prospech všetkých občanov, a nielen ich časti. Povinné financovanie cirkevných aktivít aj z daní neveriacich tak prispieva k zbytočnej polarizácii spoločnosti. Zmena financovania cirkví z neadresného (cez štátny rozpočet) na adresné (prostredníctvom daňovej asignácie) vytvorí priamy vzťah medzi občanmi, cirkvami a charitatívnymi organizáciami a dovolíme si povedať, že tento vzťah môže aj zlepšiť.
Navrhovaný model zvýši slobodu rozhodovania ľudí o použití prostriedkov, ktoré vytvorili vlastnou prácou, bez zvýšenia ich daňového zaťaženia. SKOK navrhuje model finančnej odluky štátu a cirkvi založený na zmene spôsobu financovania nielen aktivít cirkevných, ale aj čo sa týka obnovy národných kultúrnych pamiatok, starostlivosť o ktoré predstavuje značnú časť výdavkov registrovaných cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike.
Predložený model finančnej odluky odstraňuje previazanosť a závislosť všetkých cirkví od vládnej moci. Toto, mimochodom, považujeme za jeden z kľúčových argumentov. Zároveň vytvára priestor pre celkové zvýšenie financií plynúcich na tieto účely, avšak nie z rozhodnutia politikov, ale občanov samotných. Nezabúda na riešenie historického dlhu pri obnove a rozvoji slovenského kultúrneho a historického dedičstva v záujme zachovania pre budúce generácie.
Navrhujeme, aby každý občan sám rozhodol o tom, či chce prispieť na fungovanie registrovaných cirkví a náboženských spoločností, a to prostredníctvom preukázania podielu zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb do výšky 2 % jednej cirkvi podľa vlastného výberu, analogicky ako je tomu dnes pri preukázaní podielu dane na verejnoprospešný účel mimovládnym organizáciám. Finančné prostriedky zo zaplatenej dane, ktoré nebudú takýmto spôsobom asignované konkrétnym cirkvám, budú poukázané novozaloženému fondu na obnovu kultúrneho dedičstva, ktorý takéto finančné prostriedky vynaloží na obnovu národných kultúrnych pamiatok. Jedna polovica prostriedkov tohto fondu bude využitá na obnovu pamiatok vo vlastníctve cirkví a rozhodovať o nej bude komisia zložená z ich zástupcov. Druhá polovica prostriedkov tohto fondu bude využitá na obnovu ostatných pamiatok a rozhodovať o nej bude komisia zložená zo zástupcov ministerstva kultúry a kultúrnej obce. Podrobnosti fungovania tohto fondu upraví samostatný zákon.
Starostlivosť o národné kultúrne pamiatky a ich obnova dnes tvorí podstatnú časť výdavkov alebo značnú časť výdavkov cirkví, najmä tých väčších, ktoré majú vo svojom vlastníctve stovky nehnuteľností, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Vidíme dva dôvody, prečo navrhujeme, aby sa historicky konečne systematicky začala riešiť aj obnova slovenských pamiatok.
Prvý dôvod je ten, ktorý som spomenul, že je to výrazná ekonomická záťaž v súčasnosti pre cirkvi samotné. Druhý dôvod je, že máme historický dlh, všetci politici a všetky vládne garnitúry. Viac či menej, pretože táto oblasť je dlhodobo zanedbávaná. A preto navrhujeme, aby sa konečne systémovo začali obnovovať slovenské pamiatky. Na dôvažok, súčasná vláda zanedbala pri vyjednávaní o ďalšom programovacom období využitie časti finančných prostriedkov z eurofondov na túto oblasť. Neexistuje žiaden samostatný operačný program alebo prioritná os alebo opatrenie, ktoré by sa venovalo tejto oblasti. Považujeme to za vážnu chybu. Aj tu rastie význam takto zriadeného fondu na obnovu pamiatok.
Zároveň navrhujeme v celom systéme prechodné obdobie aj z toho dôvodu, aby si cirkvi mohli navyknúť na nový systém financovania, nechceme ich len tak hodiť do vody, aby sa naučili zo dňa na deň plávať, budú mať priestor na to, aby vysvetľovali svojim veriacim... (Rečník zmĺkol a obzrel sa dozadu.) Nie, len počul som nejakú diskusiu, tak som sa obzrel, že kto hovorí.
Čiže štvorročné prechodné obdobie, ktoré vytvorí priestor cirkvám, aby si na tento systém financovania mohli zvyknúť a mohli naň navyknúť aj svojich veriacich.
Dopad navrhnutého modelu finančnej odluky cirkvi od štátu na rozpočty a príjmy cirkevných organizácií je možné vyčísliť len odhadom, vzhľadom na počet daňovníkov, fyzických osôb, ktoré sa rozhodnú previesť časť zaplatenej dane cirkvám. V prípade, ak by sa cirkvám rozhodlo prispieť 50 % všetkých daňovníkov na Slovensku, resp. daňovníkov, ktorých daňová povinnosť predstavuje polovicu celkovej daňovej povinnosti v Slovenskej republike, príjem cirkví by sa znížil, no rozdiel by bol kompenzovaný účelovými zdrojmi na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok vo vlastníctve cirkví. V prípade, ak by sa 2 % cirkvám rozhodla poukázať menšia časť daňovníkov, príjem cirkví a náboženských spoločností by klesol a naopak. S rastúcim počtom asignujúcich daňovníkov by rástol celkový príjem cirkví, ale i podiel tohto príjmu, ktorý môžu cirkvi a náboženské spoločnosti použiť bez konkrétneho účelu.
My, samozrejme, netvrdíme, že sme neomylní a tento náš návrh tesáme do kameňa, sme otvorení ďalšej diskusii a prípadným zmenám, samozrejme, ak by sa podaril tento návrh posunúť do druhého čítania.
V súvislosti s finančnou odlukou cirkvi od štátu sa v posledných mesiacoch a rokoch objavilo viacero mýtov. Konkrétne spomeniem a vyvrátim tri z nich. Tieto mýty totižto väčšinou spomínajú tí, ktorí síce slovne podporujú odluku cirkvi od štátu, ale na druhej strane svojimi konkrétnymi krokmi tento proces spochybňujú.
Mýtus prvý: Finančná odluka cirkvi od štátu nie je možná kvôli Vatikánskej zmluve.
Nie je to pravda. Objavuje sa to vo viacerých diskusiách a dokonca aj súčasné vedenie ministerstva kultúry tvrdí, že odluka cirkvi od štátu nie je na Slovensku možná, pretože nám v tom bráni znenie základnej zmluvy so Svätou stolicou. Financovanie cirkvi je upravené starým komunistickým zákonom ešte z roku 1949, čo určite nemôže tešiť ani samotné cirkvi. Znenie tohto zákona a jeho úprava je plne v moci slovenského parlamentu. Prečo? Hovorí o tom Ústava Slovenskej republiky v čl. 1, kde sa uvádza toto: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo."
Aj samotná Vatikánska zmluva vo svojom texte sa niekoľkokrát odkazuje alebo odvoláva na právny poriadok a vnútroštátnu legislatívu Slovenskej republiky, napríklad v oblasti školstva či sociálnej oblasti. O celkovom financovaní cirkvi sa v zmluve píše len v čl. 20, citujem: "Zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi."
Keďže takúto čiastkovú zmluvu zatiaľ Slovensko neuzavrelo, neexistujú žiadne konkrétne záväzky, ktoré by nám bránili meniť aktuálny právny model financovania cirkvi. Základná zmluva s Vatikánom dokonca ani nestanovuje čas, dokedy je potrebné takúto osobitnú zmluvu prijať. Mýtus, že prijatiu finančnej odluky cirkvi od štátu na Slovensku bráni Vatikánska zmluva, je teda nepravdivý. Niektorí politici ho využívajú buď z neznalosti, alebo čisto so zámerom blokovať snahu o presadenie odluky.
Mýtus druhý: Odluka cirkvi od štátu nie je možná, lebo štát nemá na cirkevné reštitúcie.
Aj v tomto prípade ide o falošný argument. Na rozdiel od niektorých iných krajín už totiž na Slovensku cirkevné reštitúcie prebehli, išlo pritom o pomerne náročný a dlhý proces, ktorý sa uzavrel prijatím zákona v roku 2005. Ešte dôležitejšie je však v tomto kontexte uznesenie č. 1551, ktoré po prijatí tohto zákona v roku 2005 schválil parlament a znie nasledovne, citujem: "Národná rada Slovenskej republiky vyhlasuje, že nadobudnutím účinnosti zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým veciam považuje proces reštitúcií majetku cirkví a náboženských spoločností za uzavretý." Bodka, koniec úvodzoviek.
Toto uznesenie navrhol vtedajší poslanec KDH František Mikloško a bolo definitívnou, zároveň i spravodlivou bodkou za procesom cirkevných reštitúcií na Slovensku. Za toto uznesenie, dámy a páni, hlasovalo 85 poslancov vrátane drvivej väčšiny vtedajších poslancov za KDH a za stranu SMER.
Mimochodom, František Mikloško zároveň k tejto téme v parlamente dodal: "Toto uznesenie som konzultoval pre mňa s jednou z najväčších autorít katolíckej cirkvi, ktorá povedala, že áno, nemôžeme vytvoriť ani dojem o tom, že ak už niečo dostaneme, znovu chceme ďalej. Proste chceme veci uzavrieť, aby sme mohli normálne existovať. Toto uznesenie som smeroval, oznámil som, že dám také uznesenie, aj smerom k evanjelickej cirkvi, jej vrcholným orgánom, a nebolo spochybnené."
Toľko história a fakty o nej. Problematika cirkevných reštitúcií je teda na Slovensku uzavretá a ani pri odluke cirkvi od štátu neexistuje žiaden dôvod, prečo by sa mala znovu otvárať.
Mýtus tretí: Odluku nechcú ani samotné cirkvi.
Je, samozrejme, problematické hovoriť za niekoho, preto budem vychádzať len zo svojich osobných skúseností. Téma odluky cirkvi od štátu nie je novou témou, ktorú by sme vyťahovali tesne pred voľbami, tejto téme sa venujem, odkedy som v politike, a konkrétne už od roku 2011, kedy sme na ministerstve kultúry predstavili konkrétny model finančnej odluky cirkvi od štátu. Absolvoval som viacero rokovaní s najvyššími predstaviteľmi cirkví na Slovensku – či už ako minister, alebo ako poslanec. Oficiálnych aj neoficiálnych. O tých neoficiálnych alebo ich obsahu, samozrejme, hovoriť zo slušnosti nebudem. Musím ale povedať, že ani na jednom z nich nikdy nezaznelo z úst niektorého predstaviteľa cirkvi jasné "nie" finančnej odluke. Princípy návrhu odluky cirkvi od štátu, ktorý dnes presadzuje Slovenská občianska koalícia, sme predstavili aj všetkým registrovaným cirkvám, to sa stalo ešte pred štyrmi rokmi, keď som bol vo funkcii ministra kultúry. Ani vtedy sa nestalo, že by niektorý predstaviteľ cirkvi vyjadril negatívny postoj.
Prijatie odluky cirkvi od štátu podporuje zároveň väčšina obyvateľov Slovenskej republiky. A práve odluka je možným receptom na spoločenské zmiernenie po turbulentnom a kontroverznom referende, ktorého konanie viaceré cirkvi otvorene podporovali.
Okrem mýtov je v súvislosti s touto témou aj veľa pokrytectva. A to je druhý dôvod, prečo predkladáme návrh zákona o odluke cirkvi od štátu v tomto období. Je totiž potrebné strhnúť masku. Strhnúť masku tým politikom a tým politickým stranám, ktoré na jednej strane hovoria, že áno, my odluku podporujeme, na druhej strane neoficiálne robia všetko preto, aby takýto návrh neprešiel. V slovenskom parlamente nie je politická strana, ktorá by oficiálne a otvorene povedala a celkom jasne, že je proti odluke cirkvi od štátu. Slovami to síce nehovorí žiadna strana, ale skutkami, bohužiaľ, áno. Svojím konaním robia všetko preto, aby odluka neprešla, a to sa netýka len ľavice, ale čiastočne aj pravice.
Pozastavme sa konkrétne pri vládnej strane SMER, ktorá má v tomto parlamente väčšinu. V roku 2011 som ako minister kultúry zriadil expertnú komisiu, ktorá mala riešiť tému odluky cirkvi od štátu. Po niekoľkých mesiacoch sme sa dopracovali ku konkrétnemu návrhu, o ktorom sme diskutovali spolu s cirkvami. Potom prišli predčasné voľby a zmenila sa vláda. SMER síce túto expertnú skupinu nezrušil, ale po tri a pol rokoch jej pôsobenia je výsledok jej práce nulový. Expertná skupina v zásade slúžila len ako divadlo alebo presnejšie mimikry. Pretože áno, tri a pol roka aj SMER ústami svojich najvyšších predstaviteľov hovoril, že áno, my sme v zásade za odluku cirkvi od štátu, ale musíme o tom diskutovať a rokovať.
Teraz sa však blížia voľby a SMER sa demaskoval, ústami svojho predsedu sa pred pár dňami jasne vyjadril, že žiadnu odluku nepodporí a nielen teraz, ale vlastne ani po voľbách. Takže to, čo tri a pol roka predstavitelia vládnej strany hovorili, už dnes neplatí. A dovolím si povedať aj dôvod, prečo to tak je.
Počas prvej Ficovej vlády boli aj potvrdené informácie o tom, že došlo k dohode, nepísanej dohode medzi cirkvami, a najmä katolíckou cirkvou a vtedajšou vládou, že sa nebudú otvárať niektoré témy – ani z jednej, ani z druhej strany – a že sa zachová status quo. To sa, samozrejme, malo týkať aj finančnej odluky cirkvi od štátu. Dovolím si preto vysloviť názor, že k podobnej dohode došlo aj teraz, opäť nepísanej, opäť neoficiálnej, opäť uzavretej niekde potichu v kuloároch. Ale skutky vládnej strany potvrdzujú, že tento názor nie je len hypotézou, a preto je dôležité takúto masku strhnúť, čo sa vlastne našou iniciatívou podarilo. A je to memento aj pre občanov, aby brali do úvahy, ktoré politické strany vodu kážu a víno pijú.
Vrchol argumentov proti odluke zaznel včera, môj kolega z výboru Dušan Jarjabek mi odpustí, ale toto nebol ani argumentačný suterén, toto už bola argumentačná podzemná garáž, možno tá pod Hradom. Vyslovil totižto názor, že nemôžeme teraz odluku riešiť, lebo je tu hrozba islamu, hrozí nám islamizácia, a preto dajme odluku bokom.
Myslím to vážne, áno, tento argument včera zaznel, dámy a páni, je to možno úsmevné, pani poslankyňa Žitňanská sa otvorene smeje, možno niekomu je z takýchto slov aj do plaču. Áno, zaznelo to včera, povedal to môj kolega, predseda výboru pre kultúru a médiá, úplne scestné, ale, bohužiaľ, je to v línii súčasného marketingu strany SMER – strašiť. Treba strašiť, lebo keď sa u ľudí vyvolá strach, tak možno na všetko ostatné zabudnú, zabudnú na kauzy v zdravotníctve, v exekúciách a v mnohých iných oblastiach.
Marketing patrí do politiky, ale marketing nemôže byť obsahom politiky, dámy a páni. Áno, robíte úžasný marketing, skvelý, ja som to už povedal v tejto Národnej rade, Robert Fico je naozaj talent. Ale domnievam sa, že aj v politike niekedy nastávajú okamihy, kedy politik musí preukázať istú dávku zodpovednosti, a je to najmä v krízových situáciách, kedy naozaj reálne obyvatelia majú strach, majú obavy pred niečím cudzím, niečím prichádzajúcim, niečím, s čím sa nevedia vysporiadať. Áno, v takých okamihoch je strach prirodzený, ale je absolútne bezcharakterné takýto strach oživovať a v ľuďoch ešte vyvolávať. A, dámy a páni, takáto krátkozraká politika sa môže vrátiť. Bohužiaľ, tohto prístupu v podobe strachu a strašenia ľudí sa dopustil aj kolega Dušan Jarjabek a možno to istým spôsobom charakterizuje ten prístup strany SMER k aj takej téme, ako je odluka cirkvi od štátu.
Dámy a páni, absolvoval som stovky diskusií za posledných päť rokov na túto tému, zozbierali sme s kolegami tisícky podpisov na podporu odluky cirkvi od štátu. Musím povedať, že drvivá väčšina týchto diskusií končila s tým, že všetci diskutujúci sme sa zhodli na tom, že áno, odluka cirkvi od štátu a konkrétne finančná odluka cirkvi od štátu je správna vec a treba ju urobiť. Áno, môžeme diskutovať o konkrétnom modeli, a my sme pripravení v SKOK-u sa o tom baviť kedykoľvek, ale jednoducho ak je niečo správna vec, tak ju treba urobiť.
Predložením tohto návrhu dávame priestor a šancu politickým stranám, aby pri tejto téme prešli od slov ku skutkom, a tí, ktorí doteraz tvrdili, že podporujú odluku cirkvi od štátu, majú možnosť v tomto duchu aj hlasovať.
Ďakujem pekne.

26. 5. 2015 11:18:13 - 11:18:36 51. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 1502 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)

Chcem povedať to isté čo kolega Juraj Miškov. Ďakujem.

19. 5. 2015 18:28:12 - 18:30:11 51. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludní Tlač 1546 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
161.
Ďakujem pekne, krátko. Áno, Štefan, ide obyčajné porušenie zákona, ja nehovorím, že spáchala hrdelný zločin, ja som reagoval na to, akým spôsobom ste hovorili o tejto kandidátke. Ja nepoznám pani Crkoňovú, ja pripúšťam aj to, že je to slušný človek. Ja som ti len ponúkol dôkaz, že aj vo verejnej funkcii porušila zákon, čiže no pre teba možno nie, ale ja ti hovorím, ako to je. Veď ešte dozajtra si to môžeš preveriť. Máš ešte priestor.
A k pánovi Frešovi. Práve preto, že pre mňa v tej politike je dôležité dodržiavanie hodnôt, resp. dohôd, tak sa stane, že možno v nejakej strane neostanem, ale rozhodne ju nepochovávam.
A čo sa týka pána Mitríka, ja som nespochybňoval jeho integritu ani jeho kvality ako exprimátora, dokonca osobne som s ním ako minister spolupracoval, keď bol v pozícii šéfa SIS, korektne. Ale tu ide o niečo iné a nechápem, že nechápete, on je kandidátom Roberta Fica. Tak ale potom je to naozaj tak, že aký je rozdiel medzi modrými a červenými, keď vy, šéf modrých, symbolu pravice, navrhujete kandidáta Roberta Fica. To je to, čo som chcel zdôrazniť, že na Slovensku už prestáva byť rozdiel medzi niektorými pravicovými a ľavicovými politikmi, keď ide o stoličky, funkcie.
Ďakujem.
19. 5. 2015 18:11:08 - 18:23:56 51. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludní Tlač 1546 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
151.
Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, niekedy príde možno taká chvíľa, povedať si pravdu a ja to vnímam tak, že toto je príležitosť povedať si pravdu o slovenskej politike.
To, čo sa deje okolo voľby šéfa NKÚ, považujem za hanbu celej slovenskej politiky, predovšetkým SMER-u, ale aj časti pravice. V prípade SMER-u je to evidentné. Tri roky odmietal zvoliť vhodného a kvalitného kandidáta na pozíciu, šiestu najvýznamnejšiu ústavnú pozíciu v tejto krajine. To je aká zodpovednosť za krajinu? To je podrývanie základov tejto štátnosti a ústavnosti. Za to nesiete zodpovednosť. Neurobili ste to napriek tomu, že boli navrhnutí vhodní kandidáti. Jedným z nich bol určite Kamil Krnáč, spoluautor najlepšieho protikorupčného programu, ale Krnáča by ste zvoliť nemohli, lebo sa kontroly bojíte.
Zaradili ste teraz aktuálne voľbu šéfa NKÚ a opäť len preto, lebo ju svojím spôsobom zneužívate na prekrývanie kauzy Váhostav a možno aj veľmi zvláštnej privatizácie Telekomu. No a čo je ešte dôležitejšie, domnievam sa, že niekoľkomesačným nevyhlasovaním voľby šéfa NKÚ súčasné aj predchádzajúce vedenie Národnej rady porušilo zákon. Čo je vrchol, ak najvyšší predstavitelia zákonodarného zboru vedome porušujú zákon, lebo určite poznajú rokovací poriadok a vedia, čo sa v rokovacom poriadku píše. Tridsať dní pred uplynutím funkčného obdobia je zákonnou povinnosťou zabezpečiť zvolenie nového kandidáta. Rok sa nevyhlasovala voľba šéfa NKÚ? Ale nie je to len hanba SMER-u, aj keď najmä, ale treba povedať, že aj časti pravice. Spomínal som Kamila Krnáča. Bol to v roku 2012 jediný kandidát opozície a napriek tomu v jednej voľbe získal 63 hlasov a v druhej voľbe 53. Pýtam sa, kde bolo tých 14 hlasov. A pod jeho kandidatúru boli podpísaní predsedovia všetkých vtedajších opozičných klubov. Je to aj hanba časti pravice a tých poslancov alebo tých strán, ktoré si aj z tejto voľby urobili svoju hru. Možno čakali na to, že budú mať šancu navrhnúť svojho kandidáta, alebo tam bola nejaká iná dohoda v pozadí. Toto je vizitka slovenskej politiky. Takto to je?
A čo sa deje teraz? Opozícia v podstate mala dve možnosti. Buď sa pokúsiť naozaj navrhnúť jedného vhodného kandidáta, ktorým Maroš Žilinka určite je, a postaviť sa zaňho a nastaviť SMER-u zrkadlo. SMER by ho nezvolil, špeciálneho prokurátora predsa za najvyššieho kontrolóra v tejto krajine, ktorý by mohol rozkrývať rôzne špinavosti a zlodejstvá, predsa SMER nemôže zvoliť. Ale pravica to nedokázala a navrhla ďalších dvoch kandidátov, ktorí ale nie sú opozičnými kandidátmi. Sú to kandidáti SMER-u. Považujem to za dôkaz, že tá hra na pravicu a ľavicu, dobrú a zlú je len hrou. Na Slovensku je len hrou. Nejde o žiadne hodnoty, ideológiu. Ak treba, tak sa v pozadí dokážu dohodnúť. Inak by nebolo možné, že predseda modrých navrhne kandidáta červených. Takto to je. Ak predseda pravicovej SDKÚ, symbol pravicovosti a úspešných reforiem v tejto krajine navrhne kandidáta Roberta Fica, tak treba povedať na rovinu, že pravica v takomto stave, v takejto kvalite a v takejto kondícii momentálne nemá na to, aby ponúkla alternatívu vláde SMER-u. To je tvrdá realita. Takto to jednoducho je, pretože tu chýba elementárna zodpovednosť jednotlivcov a možno aj niektorých strán. Tak ako zodpovednosť chýbala niektorým jednotlivcom v roku 2011 pri páde vlády Ivety Radičovej a z toho tieňa súčasná pravica do dnešného dňa nevyšla. A preto som presvedčený, že v tomto stave nemôže ponúknuť vhodnú alternatívu pre výmenu SMER-u.
Pán Frešo, hovoria o vás, že ste hrobárom SDKÚ. Mŕtvolu treba pochovať, nie ju pitvať. Nechcite byť aj patológom SDKÚ. Polovica SDKÚ navrhuje jedného kandidáta v Národnej rade, polovica druhého. Toto je vizitka slovenskej pravice? Ja nechcem hľadať dôvody ani vás obviňovať z niečoho, možno sa ešte skúste zamyslieť a stiahnuť kandidatúru pána Mitríka. Veď vy sám dobre viete, že pán Mitrík je kandidátom Roberta Fica, lebo si ho želal, a myslím si, že ani pán Mitrík si to vzhľadom na svoj vek nezaslúži, aby sa ocitol v takejto hanbe. A ja si dokonca dovolím povedať, že, ako bývalý volič SDKÚ, si to nezaslúži ani vaša strana a tí členovia, ktorí v nej ešte ostali. Pretože ja vnímam naozaj SDKÚ ako stranu, ktorá bola garantom tých najdôležitejších reforiem v tejto krajine.
V slovenskej občianskej koalícii sa chceme obrátiť aj na pána poslanca Kvasničku a na pána poslanca Kuffu, aby ste stiahli kandidatúru pani Crkoňovej napriek tomu, že ste o nej obaja hovorili, aký je vhodný kandidát. Štefan, ak by sa preukázalo, že pani Crkoňová vo vysokej verejnej funkcii, konkrétne vo funkcii vedúcej služobného úradu ministerstva školstva porušila zákon, stiahneš jej kandidatúru? A teraz apelujem na tvoje svedomie. (Reakcia z pléna.) Dozvieš sa. Pýtam sa ťa, ak sa potvrdí, že porušila zákon vo vysokej verejnej funkcii, stiahneš jej kandidatúru? Pretože to bude potom v súlade s tým, ako pôsobíš, a v rozpore s tým, čo si o nej hovoril, že je bezúhonný kandidát. Čiže moja otázka znie... Ešte raz, ak ti preukážem, že pani Crkoňová porušila vo významnej štátnej funkcii zákon, stiahneš jej kandidatúru? Pýtam sa ťa to. Ak si čestný človek, tak mi odpovieš. Áno alebo nie? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
152.
Nediskutujte, pán poslanec, prosím, s kolegom z pléna. (Reakcia z pléna.)

Krajcer, Daniel, poslanec NR SR
153.
Stačí kývnuť. Stačí kývnuť. (Reakcia z pléna.) Dá sa. Dá sa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
154.
Naozaj nediskutujte navzájom.

Krajcer, Daniel, poslanec NR SR
155.
Stačí, stačí, stačí kývnuť, netreba hovoriť. Máš jednoduchú voľbu. Áno alebo nie. (Reakcia z pléna.) Dobre, čakám tvoju odpoveď vo faktickej poznámke.
A teraz ti poviem, čoho sa dopustila. Nejde o žiadnu korupciu, ale ak to má byť bezúhonný kandidát, tak asi so mnou súhlasíš, že nie je možné akceptovať, že porušila zákon. Konkrétne ho porušila tým, že ako vedúca služobného úradu poverila zastupovaním Metodicko-pedagogického centra konkrétnu osobu na svoju vlastnú zodpovednosť, hoci toto oprávnenie má len minister. Odovzdávam ti dôkaz a očakávam od teba čestnú reakciu, pretože za takého človeka ťa vnímam. Preto si myslím, že či už pán Frešo, alebo vy dvaja naivní, ako vás volám, lebo si nemyslím, že za vaším prístupom je nejaká korupcia, máte ešte šancu zmeniť tú hanbu, ktorá opäť sa spája s voľbou šéfa NKÚ. Dajme príležitosť jednému kandidátovi a nastavme zrkadlo SMER-u a bude to zodpovednosť SMER-u, čo urobí. Takže, Štefan, očakávam tvoju odpoveď. A priznám sa, že my sme vyzvali kolegov alebo požiadali a navrhli kolegom z KDH, aby zvážili v takejto situácii kandidatúru pána Žilinku. Rozhodli sa, že pôjdu ďalej s touto kandidatúrou, my štyria zo SKOK-u sme dali svoje podpisy, podporili sme kandidatúru pána Žilinku, pretože ako osoba je vhodný kandidát.
A keďže si myslíme, že aj v politike by sa mali dodržiavať dohody, dáme aj svoje hlasy pánovi Žilinkovi napriek tomu, že si myslíme, že v tejto situácii, keď je zase rozohraná špinavá, perfídna hra, by sme ho nemali vystavovať tejto hanbe tak, ako jej bol vystavený Kamil Krnáč a Vladimír Klimeš. Aj na základe toho, čo som dnes povedal, ako vidím stav slovenskej politiky a, bohužiaľ, aj stav časti pravice, jedinou šancou je nová ponuka, zodpovednosť v konaní jednotlivcov a schopnosť dodržiavať dohody. Len to môže priniesť alternatívu voči súčasnému vládnutiu.
Ďakujem pekne.
12. 5. 2015 11:04:58 - 11:05:47 51. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)

43.
Ďakujem, pán predseda. K tej istej téme, o ktorej hovoril aj pán poslanec Lipšic. Tu došlo dokonca aj k ďalšiemu porušeniu rokovacieho poriadku, pretože môj kolega Martin Chren dal procedurálny návrh, aby sa hlasovalo o tom, že to hlasovanie o tom vyhlásení bolo zmätočné. A chcem len pripomenúť, my sme sa s pánom poslancom Petrákom dokonca korektne dohodli na tom, že budeme mať možnosť vsunúť do tohto vyhlásenia svoje pozmeňovacie návrhy. Áno, principiálne išlo o to, aby sme odsúdili nielen fašistickú, ale aj komunistickú diktatúru, ktorou trpela táto krajina. Čiže pripomínam, že došlo nielen k jednému, ale dokonca k dvojnásobnému porušeniu rokovacieho poriadku. Nebolo hlasované o návrhu môjho kolegu Martina Chrena.

11. 12. 2014 10:21:09 - 10:23:09 44. schôdza NR SR - 11.deň - A. dopoludnia Tlač 1230 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
26.
Ďakujem pekne pani poslankyni aj obom kolegom. Áno, pán Kvasnička, tento návrh bol predložený už v septembri, resp. na septembrovú schôdzu, viete, čo sa dialo. A teraz možno len tak filozoficky k tomu, čo ste povedali. Mám pocit, že hľadáte problém z princípu. No riziká sú v živote vždy. Nechcem teraz filozofovať. Našou úlohou je možno ich eliminovať alebo znižovať a tento návrh to robí vo vzťahu k financovaniu RTVS.
Áno, pani Mezenská správne poznamenala ten moment spravodlivosti tohto návrhu. Je to spravodlivé voči ľuďom, aj kvôli tomu, že sú mnohí, ktorí služby RTVS nevyužívajú.
No a, Jofo, a ty sa divíš, prečo sa kolegovia zo SMER-u k tomuto návrhu nevyjadrujú? No však oni sú v pasci. Oni si vybrali, že budú od ľudí vyberať koncesionárske poplatky. Ich výška nestačí na to, aby zabezpečili financovanie RTVS, tak to je, milí kolegovia, ale jednoducho ostali ste stáť na pol ceste, lebo neviete sa pohnúť, lebo marketing. Lebo prieskumy ukazujú, že jój, to je nepopulárne. Radšej s tým nehýbme.
Ja som to už povedal. Najhoršie, čo môže zodpovedný manažér a v tomto prípade aj politik urobiť, je, keď neurobí nič. Keď nespraví žiadne rozhodnutie, keď je pasívny a nekoná. Vtedy môžu nastať najväčšie škody. Čiže ja chápem, prečo SMER sa nezapája do tejto diskusie, pretože ten návrh, ktorý predkladám, je spravodlivý, je racionálny a paradoxne teraz, vážení kolegovia zo SMER-u, v dobrom vám to hovorím, dokonca aj sociálny. Možno sociálnejší ako tie vaše vlaky aj pre rakúskych dôchodcov.
Ďakujem pekne.
11. 12. 2014 10:09:51 - 10:15:43 44. schôdza NR SR - 11.deň - A. dopoludnia Tlač 1230 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod  
18.
Ďakujem pekne. Vystúpim len krátko, len sľúbil som aj kolegovi Kvasničkovi, že mu vysvetlím jeho omyl. Takže na úvod, prečo je paradox v tom, že väčšinové financovanie RTVS zo štátneho rozpočtu, paradoxne, vytvára väčšiu nezávislosť inštitúcie v porovnaní so súčasným stavom? Ten paradox spočíva v tom, pán kolega Kvasnička, že ako som povedal a vysvetlil som to aj na konkrétnych číslach, 70,5 mil. z koncesionárskych poplatkov, inštitúcia potrebuje minimálne 100 mil. na svoje fungovanie a zabezpečenie programovej služby, tak ako má povinnosti zo zákona a aspoň na minimálny rozvoj a obnovu svojich zariadení. To znamená, že tá potrebná suma ide cez inštitút zmluvy so štátom. Povedal som, že v roku 2010 bola celková výška pre rozhlas a televíziu, vtedy boli ešte rozdelené, vo výške 17 mil. eur. Na budúci rok je to 30 miliónov. Takmer dvojnásobok.
Ale, pán Kvasnička, viete, v čom je rozdiel v tom modeli, ktorý navrhujem ja, a v súčasnom z hľadiska nezávislosti inštitúcie? No rozdiel je v tom, že pokiaľ podľa môjho návrhu o financovaní RTVS nebudú rozhodovať politici a konkrétna vláda, ale zákon, tak v prípade súčasného modelu o fungovaní, o živote a smrti RTVS rozhoduje konkrétna vládna garnitúra. Pretože ak im nedajú tých 30 mil. zo zmluvy so štátom, tak RTVS má problém.
Chápete, v čom je rozdiel? A tých 30 mil. to je ad hoc rozhodnutie konkrétnej garnitúry, to nie je povinnosť zo zákona. Tých 30 mil., to je dohoda dnes jednej partie. Dáme im tých 30 miliónov. A čo keď ich budúci rok nedajú, ako som spomínal expresívny príklad? No nebudú už vlaky zadarmo, budú aj lietadlá zadarmo pre rakúskych dôchodcov. Čo keď sa rozhodnú v 2016., že marketing povie SMER-u, lebo oni fungujú len podľa marketingu, tých 30 mil., za to si kúpime efektívnejšie inú cieľovku voličskú. Dajme tam tých 30 miliónov. No tak vykrváca inštitúcia. Chápete? V tom je ten rozdiel, že, paradoxne, model, ktorý navrhujem, aj keď je to financovanie zo štátneho rozpočtu, zabezpečuje nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa.
Nemyslím si, že na tejto pôde treba riešiť program. Ja súhlasím s tebou, Jofo, áno, tie zmeny z roku 2010 a 2011 – finančná konsolidácia, postupná úprava programu – priviedli inštitúciu až do súčasnosti, kedy naozaj možno hovoriť o zlepšení programovej služby. Súhlasím s tým. Koniec koncov Vašo Mika je profík, ako si povedal. Ku kvalite diskusných relácií sa z pochopiteľných dôvodov nebudem vyjadrovať.
Ale chcem ešte povedať na záver jednu vec a naozaj pripomenúť to obdobie rokov 2010 – 2011, keď sme naozaj rýchlo pripravili na ministerstve kultúry s kolegami, neskôr vo vláde a v parlamente návrh zákona o RTVS a v roku 2011 ďalšie kroky, ktoré zachránili túto inštitúciu, napočúval som sa toho, že idem likvidovať verejnoprávne médiá. Zničiť. Ale my sme ich zachránili, dámy a páni!
A v súčasnosti je taká situácia, že zničiť RTVS môžete vy. Pokiaľ sa opäť budete držať vášho politického marketingu, neurobíte to, čo som vám povedal, že stojíte na pol ceste v prípade koncesionárskych poplatkov, ktoré ste si vybrali, že áno, to je podľa vás to správne riešenie a správny spôsob financovania verejnoprávnych médií, ale pokiaľ ich nezvýšite, lebo marketing, tak je problém. Preto ešte raz apelujem na vás. Nie ste schopní to urobiť. Rozumiem tomu, lebo fungujete podľa marketingu. Tak vám ponúkam druhú alternatívu: Zrušme koncesionárske poplatky. Koniec koncov povedal som tie dva dôvody, že súčasný model je nedostatočný a neudržateľný pre fungovanie verejnoprávnych médií a zároveň je nespravodlivý voči ľuďom. Preto považujem za spravodlivé zrušenie koncesionárskych poplatkov. Je to 50 eur ročne, ale 50 eur ročne pre rodinu s tromi, štyrmi deťmi je podľa mňa na Vianoce celkom zaujímavá suma a možno je to lepšia suma ako tie milióny, ktoré teraz tečú aj na to, aby rakúski dôchodcovia mohli cestovať našimi vlakmi. Čiže dokonca ešte aj zo sociálneho hľadiska vám ponúkam dôvod, pre ktorý by ste mohli schváliť zrušenie koncesionárskych poplatkov a ponúkam vám aj riešenie.
Takže, dámy a páni, ako som povedal vo svojom úvodnom vystúpení, je to vaše právo, ale pripomínam, že aj vaša zodpovednosť, ako sa rozhodnete vo vzťahu k RTVS a aj vo vzťahu k ľuďom.
Ďakujem pekne.
11. 12. 2014 10:05:27 - 10:07:27 44. schôdza NR SR - 11.deň - A. dopoludnia Tlač 1230 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
14.
Ďakujem pekne. V súlade s rokovacím poriadkom zareagujem len teraz na svojho predrečníka Jofa Viskupiča. Pán Kvasnička, mýlite sa, ale vysvetlím ešte vo svojom vystúpení, aj vám presne poviem, v čom sa mýlite v tých vašich záveroch.
K Jofovi len toľko, len čo sa týka programu. Pri tom modeli, ktorý funguje teraz, a pri modeli, ktorý navrhujem ja, je ťažko predpokladať výraznejší rozvoj programovej služby RTVS. To treba povedať jasne a pravdivo. Ale tie možnosti sú. Konkrétne, čo sa týka možno rozšírenia programovej služby v oblasti detskej tvorby alebo športu. Ja si viem pokojne predstaviť, že ministerstvo školstva, ktoré má vo svojej ingerencii aj šport, môže prísť s projektom, kde formou transferu zabezpečí fungovanie ďalšieho športového kanálu. A poviem aj, prečo možno má takýto spôsob uvažovania zmysel. Vo vysielaní verejnoprávnych médií naozaj nie sú podstatné programy, ktoré sú komerčne ziskové, ako je Liga majstrov. Naozaj má väčší zmysel podporovať, keď hovoríme o podpore športu, lebo tá neexistuje, neexistuje koncepcia, neexistuje nič. Viem, že pán kolega Jurzyca pripravoval koncept, aj viem, že ho dokonca mal aj už v šuflíku pripravený. Len, bohužiaľ, padla naša vláda. Ale jednoducho treba podporovať naozaj tie športy aj formou televízie a televíznych prenosov, lebo na to sú nabalené reklamy a ďalšie práva, ktoré sa neuživia samy svojím fungovaním a v tomto jednoducho je priestor aj pre rozvoj programovej služby RTVS.
11. 12. 2014 9:14:37 - 9:37:58 44. schôdza NR SR - 11.deň - A. dopoludnia Tlač 1230 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod  
6.
Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorého cieľom je zrušenie úhrad za služby verejnosti, tzv. koncesionárskych poplatkov. K predloženiu tohto návrhu ma vedú dva dôvody. Prvý z nich je, že súčasný finančný model fungovania Rozhlasu a televízie Slovenska je dlhodobo neudržateľný. Nevidím to tak len ja, ale aj manažment RTVS a generálny riaditeľ tejto inštitúcie, ktorý už pred niekoľkými mesiacmi takpovediac bil na poplach, že súčasné financovanie je nedostatočné a z dlhodobého hľadiska neudržateľné.
Druhý dôvod, ktorý ma vedie k predloženiu tohto návrhu zákona, je, že zrušenie koncesionárskych poplatkov považujem za správne a spravodlivé vo vzťahu k ľuďom. V oboch týchto prípadoch, alebo oba tieto dôvody vysvetlím.
Takže po prvé, prečo, a nielen podľa môjho názoru, ale aj podľa názoru súčasného manažmentu RTVS, je financovanie tejto verejnoprávnej inštitúcie neudržateľné a nedostatočné. Povedzme si niekoľko základných faktov: Hlavným zdrojom príjmu v súčasnosti pre Rozhlas a televíziu Slovenska sú úhrady za služby verejnosti. Na tento rok je predpokladaný výber vo výške 70,5 mil. eur. Je zrejmé, že táto suma nepostačuje na udržateľné financovanie na zabezpečenie programovej služby zo zákona. V čase, keď sme spúšťali zmeny a reformu celého projektu RTVS, bolo vypočítané, že táto inštitúcia potrebuje na zabezpečenie svojich funkcií vyplývajúcich zo zákona približne sumu 100 mil. eur.
Čiže k dispozícii je 70,5 milióna. Neriešim teraz nejaké výnosy z finančných operácií, to znamená zdroje, ktoré pochádzajú z predchádzajúcich rokov, a reklama, sponzoring je na úrovni niečo cez 4 mil. eur, čiže je evidentné, že tu vyvstáva veľká diera, ktorú súčasná garnitúra sa snaží zalepiť inštitútom, ktorý sa volá zmluva so štátom. Zmluva so štátom je inštitút, ktorý v svojej podstate môže fungovať, pokiaľ plní svoj základný a pôvodný zmysel svojho fungovania, a tým zmyslom je podpora pôvodnej tvorby.
Len pre ilustráciu, v roku 2010 plynulo zo zmluvy so štátom ešte vtedy pre oddelený rozhlas a televíziu 17 mil. eur. V súčasnosti je to, hovorím o návrhu rozpočtu na budúci rok, suma 30 mil. eur. Je zrejmé, že ide takmer o dvojnásobok tejto sumy. Potvrdzuje sa to, na čo som upozorňoval už dlhodobo, že práve zmluva so štátom slúži na riešenie problému s financovaním Rozhlasu a televízie Slovenska. Lenže tu je minimálne jeden problém, ja vidím dokonca dva. Prvý je ten, že pri tejto výške finančných prostriedkov, a keďže hovorím, že pôvodným zmyslom zmluvy so štátom je zabezpečiť tzv. výrobu pôvodnej tvorby v Rozhlase a televízii Slovenska, je zrejmé, že tieto finančné prostriedky idú aj na iné aktivity RTVS. To znamená, že naozaj sa začína odkláňať tento inštitút od svojho pôvodného zmyslu.
Druhý dôvod, pre ktorý si myslím, že takto nastavené financovanie RTVS je nesprávne, je ten, že práve zmluva so štátom môže slúžiť ako nástroj tlaku na manažment RTVS. Vysvetlím prečo. Dôvod je jednoduchý. Ide totižto o sumu, ktorá je schvaľovaná ad hoc z roka na rok pri schvaľovaní štátneho rozpočtu konkrétnou politickou garnitúrou, ktorá vládne. To znamená, že politici sa dohodnú, či nechajú inštitúciu krvácať, alebo jej budú poskytovať finančné prostriedky, ktoré kompenzujú to, že financovanie z koncesionárskych poplatkov je nedostatočné. Preto tvrdím, že zo stredno-, ale aj dlhodobého hľadiska je takto nastavený model financovania verejnoprávnych médií neudržateľný a nedostatočný.
Preto navrhujem, aby sa zrušili koncesionárske poplatky a aby sa táto inštitúcia financovala zo štátneho rozpočtu, koniec koncov ako vidíme, priamo zo štátneho rozpočtu sa už financuje aj teraz, a tá suma a ten podiel sa neustále zvyšuje. Môj návrh je, aby to bolo 0,142 % z hrubého domáceho produktu z roka predchádzajúceho, ktorý predchádza tomu, na ktorý je táto suma vyčleňovaná. Tá suma by na rok 2015 vypočítaná z HDP v roku 2013 predstavovala sumu 104,5 mil. eur. Bolo by to čiže mierne čosi viac, ako je potrebné na plnenie úloh tejto inštitúcie, s tým, že tam je ešte nejaký priestor, možno 4 až 5 mil., ktoré by vedela RTVS získať z reklamy, sponzoringu, z nejakej vlastnej činnosti, čiže zhruba by sa dostala na úroveň 110 mil. eur. To by naozaj postačovalo na fungovanie v tomto súčasnom rámci, samozrejme, nehovorím o ďalších okruhoch, nehovorím o nejakom masívnejšom rozvíjaní programovej služby, ale v tom, ako je momentálne zo zákona zadefinovaná a v akom rozsahu RTVS funguje. Keď porovnám s tým, koľko finančných prostriedkov získava z tých hlavných zdrojov RTVS v súčasnosti, je to 102 mil. eur. Hovorím o koncesionárskych poplatkoch, čiže úhradách za služby verejnosti a o tzv. zmluve so štátom.
Chcem povedať, že úhrady za služby verejnosti alebo koncesionárske poplatky sú legitímnym nástrojom financovania médií verejnej služby. V krajinách Európskej únie je možno tretina tých, ktoré sú primárne financované prostredníctvom takýchto médií, prostredníctvom koncesionárskych poplatkov, čiže je to legitímny nástroj. Rovnako ako je legitímny nástroj financovanie zo štátneho rozpočtu, lebo opäť možno tretina krajín je financovaná práve primárne z takéhoto zdroja, vysielateľov verejnoprávnych v krajinách Európskej únie, a možno tretina, teraz to hovorím naozaj nahrubo, má viaczdrojové alebo zmiešané financovanie, aj keď aj v tomto prípade nehovorím o viaczdrojovom financovaní, pretože, ako som spomenul, je tu príjem z reklamy, sponzoringu, RODC placementu a, samozrejme, aj nejakej vlastnej činnosti, plus sú to granty a transfery, ktoré jednorazovo môže získavať RTVS na výrobu konkrétnych programov, čo získava už aj teraz. Čiže aj to, čo ja navrhujem, je viaczdrojové financovanie inštitúcie.
Inými slovami chcem povedať, že tak ako je legitímne financovanie primárne zo štátneho rozpočtu vo vzťahu k verejnoprávnym médiám, rovnako je legitímne aj financovanie primárne prostredníctvom koncesionárskych poplatkov. Len teraz sa dostávame k tomu problému.
Generálny riaditeľ RTVS hovorí, že financovanie je nedostatočné. Čo je pravda, ak som povedal, že minimálne 100 mil. potrebuje inštitúcia na svoje fungovanie, k dispozícii má 70,5 z koncesionárskych poplatkov. Čiže rieši sa to tak, ako som už spomenul, kompenzuje sa to zmluvou so štátom, ktorá už podľa mňa vysoko prevyšuje tú základnú potrebu alebo možnosti, alebo priestor, ktorý je potrebný na výrobu a prípravu tzv. pôvodnej tvorby. No ale potom v čom je problém?
No problém je v tom, že to, že je to nedostatočné, si uvedomuje manažment RTVS, hovorím o tom aj ja, aj niektorí moji kolegovia, hovorí o tom dokonca aj minister kultúry, ale nič sa nedeje. To som spomínal. Aj manažment a generálny riaditeľ RTVS. No nedeje sa nič preto, lebo súčasná vládna väčšina zrušila môj návrh zákona, ktorým sa zrušili koncesionárske poplatky, keď sme boli vo vláde, tak sme túto zmenu presadili. SMER sa opätovne vrátil ku koncesionárskym poplatkom, ale s nimi nič nerobí. Nerobí s nimi preto nič, pretože je to problém politický a marketingový. Čiže naráža to na základné mantinely fungovania vládnej strany. Ak jednoducho niečo marketingovo nevyhovuje, v prieskumoch nám to nevychádza, je to nepopulárne, tak to proste nespravíme. A to je ten najväčší problém, v ktorom sa ocitla verejnoprávna inštitúcia. Je tu nečinnosť, nekonanie, schovávanie sa do piesku zo strany SMER-u, a preto ponúkam, ak nie ste schopní urobiť to, čo považujete vy za správne, ja to nepovažujem za správne. Ja si myslím, že koncesionárske poplatky sú aj z daňového hľadiska nespravodlivé, ale vy to považujete za správny spôsob financovania, keďže ste zrušili môj návrh zákona, ktorým sa rušili koncesionárske poplatky v roku 2012 a opätovne ste ich zaviedli. No tak ale v takom prípade je vašou povinnosťou, pokiaľ vám záleží na ďalšom fungovaní verejnoprávnych médií, tieto koncesionárske poplatky zvýšiť. Iná cesta nie je. Lenže vy to neurobíte. Neurobíte to, lebo marketing, naráža to na základný princíp fungovania vašej strany. To je ten problém, a to sa týka, samozrejme, mnohých oblastí fungovania ekonomiky, krajiny ako takej. Čiže zradilo vás vlastné DNA vášho fungovania v tomto prípade a výsledkom toho pokrytectva je to, že nekonáte, ad hoc púšťate peniaze cez zmluvu so štátom, hoci tie peniaze už sa míňajú pôvodnému účelu. Inštitúcia to musí všelijako kamuflovať, zďaleka to nejde len na pôvodnú tvorbu a tvárite sa, že všetko je v poriadku. No nie je.
A preto hovorím, ak nie ste schopní riešiť financovanie RTVS spôsobom, ktorý vy považuje za správny, čiže zvýšením koncesionárskych poplatkov, ponúkam druhú alternatívu opätovne. Zrušme koncesionárske poplatky, nastavme model financovania zo zákona, ktorý bude nezávislejší aj vo vzťahu k inštitúcii, respektíve inštitúcia bude nezávislejšia, a vysvetlím to práve na tej zmluve so štátom. Pretože ak je stanovená výška na základe nejakého podielu, percentuálneho podielu z HDP, tak je to stanovené zo zákona. Nie je to stanovené na základe dohody medzi ministrom financií a ministrom kultúry v tom-ktorom konkrétnom roku pri schvaľovaní rozpočtu. To znamená, že stráca sa aj priestor a možnosť vytvárania tlaku na manažment inštitúcie, pretože financovanie bude zabezpečené zo zákona. Preto tvrdím, že výhodou modelu, ktorý ponúkam, je aj väčšia nezávislosť verejnoprávnych médií. Je to paradox, pretože ide o financovanie zo štátneho rozpočtu, ale je to tak.
Takže, dámy a páni, je na vás, ako sa rozhodnete. Viete, hovorí sa, že najväčším problémom manažéra a koniec koncov aj politika je, keď neprijme žiadne rozhodnutie. A to je to, čo vy momentálne robíte, a to je to najhoršie pre RTVS. Sú dve základné možnosti, vy ste si vybrali financovanie cez koncesionárske poplatky, vykročili ste na polovicu cesty a stojíte. A tým spôsobujete problém aj verejnoprávnej inštitúcii.
Druhý dôvod, prečo predkladám tento návrh zákona, je, že som presvedčený o tom, že zrušenie koncesionárskych poplatkov je spravodlivé aj voči občanom. Vysvetlenie je opäť jednoduché. V súčasnosti, na základe zástrčkového zákona sa financovanie RTVS zabezpečuje tak, že vlastne platia všetci odberatelia elektrickej energie, fyzické aj právnické osoby, s tým, že sú stanovené nejaké výnimky.
Problém je v tom, že platia aj tí, ktorí služby RTVS jednoducho nevyužívajú, či už sú to firmy, podnikatelia alebo aj občania. Buď nemajú dokonca ani televízor, aj takí sú, dokonca aj v tejto snemovni takí sedeli, poznám aj ja takých ľudí, alebo jednoducho sledujú iné programy. Nevyužívajú služby verejnoprávnych médií. Preto som presvedčený, že zrušenie koncesionárskych poplatkov je aj spravodlivé riešenie voči občanom a podnikateľom.
Dámy a páni, keď sme na prelome rokov 2010 a 2011 spúšťali záchrannú reformu verejnoprávnych médií, tak situácia bola taká, že kumulovaná strata v tejto inštitúcii po manažmentoch, ktoré ste zvolili, bola na úrovni 43 mil. eur. Musím to pripomenúť, 43 mil. eur bola kumulovaná strata Slovenskej televízie, čiže časti RTVS na prelome rokov 2010/2011. Hrozili exekúcie, objavovali sa názory a diskusie o význame a zmysle ďalšieho fungovania, vôbec fungovania verejnoprávnych médií. Zákonom a ďalšími zmenami, ktoré sme rýchlo pripravili, sa nám podarilo zachrániť verejnoprávne médiá spôsobom, že už v roku 2011 a najmä v roku 2012 hospodárila táto inštitúcia vyrovnane. Na základe zákona, ktorý som predložil, už nie je možné, aby došlo k tak šialenej a absurdnej situácii, že inštitúcia sa ocitne v rukách exekútorov, ktorí už mali pripravené pásky, áno, taká bola situácia, ktorí už mali pripravené pásky, aby si zabezpečili časť majetku, lebo tá výška kumulovanej straty bola obrovská a Slovenská televízia v tom čase už nebola schopná splácať svoje záväzky.
Toto sa nám podarilo vyriešiť napriek tomu, že niektorí z vás ma vtedy kritizovali, že ako môžem tak rýchlo niečo predkladať a aké problémy to spôsobí.
Viete, čo je paradox? Do dnešného dňa ste nezmenili z toho zákona ani bodku, ktorý som predložil a za ktorý som bol kritizovaný, že ho tak rýchlo a bez nejakej širokej diskusie predkladám. No predkladal som ho rýchlo a priznávam, že aj bez širšej diskusie, aj keď mal som vytvorenú pracovnú skupinu, no pretože bolo päť minút po dvanástej, pretože naozaj reálne hrozilo, že táto inštitúcia skončí, hovorím o Slovenskej televízii, tak nezodpovedne bola riadená vašimi nominantmi.
Momentálne sme v inej situácii, súčasný manažment, ktorý nastupoval v roku 2012, síce za podivuhodných okolností, čo sa týka odvolania predchádzajúcej generálnej riaditeľky, ale za to súčasný manažment nemôže, ale nastupoval do inštitúcie, kde na účtoch mala RTVS 17 mil. eur. Inými slovami, bola to finančne ozdravená inštitúcia. Preto som ešte na sklonku svojho funkčného obdobia prišiel s tým návrhom na zrušenie koncesionárskych poplatkov a predložil som teda riešenie, ktoré by udržateľne zabezpečovalo financovanie RTVS, a spoločne s kolegami, vtedajšími koaličnými poslancami, opozičnými poslancami sme presadili toto riešenie, pretože to je našou povinnosťou ako poslancov. My nemáme čo vstupovať do programu. Samozrejme, môžme sa vyjadrovať, koniec koncov mnohí kolegovia sa tu vyjadrujú v podstate ku všetkému. Ale právomocou rozvíjať po programovej alebo v programovej oblasti túto inštitúciu je vecou manažmentu, prípadne Rady RTVS, ktorá má kontrolnú funkciu. A potom je tu ešte ďalšia rada, Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá zo zákona rieši prípadné porušenia konkrétnych ustanovení. Nie je to našou povinnosťou, ale našou povinnosťou ako poslancov, keďže v tomto prípade ministerstvo kultúry nekoná, je zabezpečiť finančný model, reálny finančný model fungovania tejto inštitúcie. A ja vás k tomu vyzývam, aby ste to urobili.
Tie katastrofy, ktoré boli pred tým rokom 2010 a ´11 už nehrozia, lebo v zákone je ustanovenie, ktoré zabezpečuje, že ak by sa stalo, že manažment začne spôsobovať stratu pri hospodárení, tak je to dôvodom na odvolanie, čiže myslím si, že toto je dostatočný dôvod na to, aby sa takéto niečo nedialo. To znamená, že si nemyslím, že by sa mohla opakovať tá katastrofálna situácia z roku 2010/2011 vinou manažmentu. Ale môže sa zopakovať veľmi nepríjemná situácia vinou súčasnej garnitúry. Čo sa stane, keď na budúci rok vám marketing povie, že no, tých 30 mil. na zmluvu so štátom, vieme ich využiť lepšie, veď treba nielen vlaky, možno aj lietadlá zadarmo zabezpečiť alebo niečo vo volebnom roku, čiže v rozpočte na rok 2016, a RTVS nedostane ten svoj záchranný balíček, pretože – ako som povedal – 70,5 mil., čo je odhad na rok 2014 vo výbere koncesionárskych poplatkov, nepostačuje na financovanie a vy budete mať zodpovednosť za to, čo sa s touto inštitúciou, ktorá momentálne, musím povedať, je finančne ozdravená, programovo sa rozvíja, tak výsledkom vášho nekonania, vášho nekonania môže byť kolaps.
Mimochodom, ešte jedna poznámka v súvislosti s koncesionárskymi poplatkami. V minulosti, keď som mal presné údaje k dispozícii, boli náklady na ročný výber koncesionárskych poplatkov 100 mil. korún. Za 100 mil. korún sa dá urobiť množstvo zaujímavých programových titulov, desiatky dokumentov. 100 mil. korún, 100 mil. korún, cez 3 mil. eur boli náklady na výber koncesionárskych poplatkov a kroky voči neplatičom a tak ďalej. To je obrovská suma. Opakujem, pracoval som v televíziách, za 100 mil. korún sa dá naozaj urobiť veľa dobrých relácií. Aj to je podľa mňa dôvod, pre ktorý je efektívnejšie v našej situácii, v takej akej sme, zmeniť model financovania, vrátiť sa k tomu, čo sme presadili spolu s kolegami na sklonku roku 2011. To znamená, zrušenie koncesionárskych poplatkov a nahradenie ich financovaním zo štátneho rozpočtu. A vysvetlil som, že dokonca tento model vytvára väčšiu nezávislosť pre inštitúciu, aj keď ide o financovanie zo štátneho rozpočtu.
Takže, dámy a páni zo SMER-u, lebo taká je situácia v tomto parlamente, je na vás, ako sa rozhodnete, je vaším právom, ako sa rozhodnete. Ale chcem vám pripomenúť, že je aj vašou zodpovednosťou za inštitúciu, za RTVS a v konečnom dôsledku aj za peňaženky občanov, ako budete hlasovať.
Ďakujem pekne.
10. 11. 2014 18:11:01 - 18:13:02 42. schôdza NR SR - 1. deň - B. popoludní pokračovanie 4 Tlač 1303 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
868.
Ďakujem pekne. Martin, zaujímavé vystúpenie, naozaj si nastavil inú optiku, iný pohľad, bolo to vystúpenie bez útokov a konfrontácie, ale v mnohom naozaj pravdivé.
Súhlasím s tebou, že slovenská politika zlyháva v mnohých oblastiach. Nemôžeme od ľudí chcieť, aby si do nemocníc nosili vlastný toaletný papier, a popritom vychádzajú na povrch škandály o tom, ako unikajú finančné prostriedky v zdravotníctve. Nemôžeme byť svedkami toho, ako každoročne zo Slovenska odchádzajú tisícky mladých, kvalifikovaných ľudí, ktorí sa väčšinou nevracajú späť do našej krajiny. Toto, mimochodom, považujem za najväčšie zlyhanie slovenskej politiky, keď si teraz pripomíname 25 rokov od Nežnej revolúcie, že sa takéto niečo deje a že táto krajina prichádza ročne o tisícky mladých a kvalifikovaných ľudí.
Pravda je aj tá, že v súčasnosti, a tomu sa, kolegovia, nevyhnete, má zodpovednosť a povinnosť riešiť túto situáciu vládny SMER a čiastočne o tom bola aj táto schôdza.
Som rád, že pán minister Maďarič akceptoval ten návrh, že, áno, treba začať s tým, aby sa vylúčili schránkové firmy z daňových rajov s neznámou vlastníckou štruktúrou z verejného obstarávania. Som rád, že aspoň jeden záver z dnešnej schôdze, lebo som si istý, že inak tú zodpovednosť si nepriznáte, ale musia nasledovať aj ďalšie kroky. Toto naozaj nestačí. Máte čosi ešte vyše rok, aby ste v tejto oblasti niečo urobili, máte moc plne v rukách. Ak to neurobíte, tak trpezlivosť ľudí naozaj má svoje hranice, aj keď odmietam, aby sa v tejto súvislosti spomínal Ceauşesco.
10. 11. 2014 10:32:15 - 10:34:07 42. schôdza NR SR - 1. deň - B. popoludní pokračovanie 4 Tlač 1303 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
468.
Pán minister, ako tak počúvam, tak asi ste radšej nemali vystúpiť, lebo zjavne časť mojich kolegov stratila ilúziu, ktorú o vás mala. Moja reakcia nebude útokom, bude dobre mienenou radou vám aj premiérovi. Tak ako on ste sa totiž vyjadrili v tom duchu, že sa vlastne nič vážne nestalo. Je tu nejaká kauza cétečka, ale veď vy to riešite.
Pán minister, stalo sa. A viete, kto to v plnom rozsahu potvrdil, že ide o mimoriadne vážnu vec? Práve váš premiér, za šesť a pol roka, čo je predsedom vlády, totiž ešte nikdy nesiahol takým vážnym spôsobom na svojich nominantov vo vláde a v parlamente. Ešte nikdy, nikdy sa to nestalo. On si uvedomuje, že sa naozaj deje vážna vec, lebo spochybňuje sa elementárna dôvera ľudí v spravovanie tohto štátu. Elementárna dôvera ľudí. Na jednej strane si pacienti nosia toaletný papier do nemocníc, na druhej strane unikajú obrovské peniaze zo zdravotníctva. Toto je naozaj vážna vec a trpezlivosť ľudí má svoje hranice. Veľmi dobre to viete. A keď sa tá hranica prekročí, zmetie všetkých.
Tá rada znie, skúste minimálne zabrániť firmám z daňových rajov, aby sa zúčastňovali na verejných obstarávaniach. A ešte jedna rada. Oceňte tých dvoch ľudí, ktorí mali odvahu na túto kauzu upozorniť, sú naozaj príkladom pre nás všetkých.
29. 10. 2014 17:22:46 - 17:24:46 39. schôdza NR SR - 10.deň - B. popoludní Tlač 1235 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Krajcer, Daniel (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
91.
Ďakujem pekne. Martin, áno, je fakt, že sme viazaný Vatikánskou zmluvou ako krajina, ale ja osobne si nemyslím, že k niektorým témam, ktorým možno na prvý pohľad Vatikánska zmluva bráni, aby boli otvorené alebo nejakým spôsobom nastolené a vzápätí presadené, sa treba brániť a byť pasívny.
Poviem príklad, je to odluka cirkvi od štátu. Ja som zaregistroval pred pár týždňami vyjadrenie ministerstva kultúry, že ako Vatikánska zmluva bráni tomu, aby sme sa dohodli na nejakom modeli odluky cirkvi od štátu, a musím povedať, že to vôbec nie je pravda. Naopak, tá zmluva predpokladá, aby sme sa niečím takým zaoberali, a je priestor, aby sme prišli s takýmto návrhom, čiže ono častokrát sa to zneužíva ako téma. Ale myslím si, že, že nič nebráni tomu, aby sme takéto témy nastoľovali, diskutovali aj s cirkvami a následne ich dokázali presadiť. Čiže ja len chcem povedať, že v tomto prípade som odporcom takého pasívneho prístupu, že nepodporím nejaký návrh, lebo je tu Vatikánska zmluva. To, čo si hovoril vo svojom vystúpení, že tento návrh nepodporíš, lebo je problémom, je problémom to, že sú tu nejaké cirkevné sviatky, ja si myslím, že niekedy treba mať odvahu nastoliť isté témy. A že táto odvaha chýba niekedy politickej reprezentácii, ktorá možno aj v súčasnosti vedie túto krajinu a radšej zbabelo ustúpi, možno len zdvihnutému obočiu konferencie biskupov a ja si myslím, že treba, naopak, treba prichádzať s témami a diskutovať s nimi. A aj v konferenci samotnej sú biskupi, ktorí tie veci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Deň v parlamente

<- ->