132.
Ďakujem, pán predsedajúci. No, ja vás zase vidím na rozdiel od pána kolegu Madeja, takže počet poslancov klubu KDH v celkovom súčte sú tri, a naozaj, aby to bolo korektné.
Ale k vášmu, k úvodu vášho vystúpenia, pán poslanec Hlina, vy ste povedali, že pán predseda Národnej rady Pellegrini povedal, že vy nemáte nárok na nič. To nie je pravda, pán poslanec. Ja som tu sedel celý ten čas a pozorne som počúval a pán predseda Pellegrini vám povedal, ak si dobre pamätám, treba si to nechať vytiahnuť zo záznamu, som aj ja na to zvedavý, že vy nemáte nárok teraz hovoriť. Takže to je trošku iná konotácia, ako vy nemáte nárok na nič.
Prosím, buďme dôslední v týchto veciach, lebo aj výmena zopár slov zásadne mení význam, význam akejkoľvek vety. A keď vy nemáte teraz vystupovať, to sa myslelo v procedúre a v postupe, aký bol vtedy, lebo sme hlasovali a dávali ste procedurálne návrhy a tak ďalej.
Takže prosím, neprispôsobujte si to tak, ako vám to aktuálne vyhovuje.
A ďalej len na záver mojej faktickej poznámky mi dovoľte prečítať vám stručný § 22 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že "rokovacími dňami schôdzí Národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Ak predseda Národnej rady nerozhodne inak, schôdza Národnej rady začína v prvý rokovací deň o 13.00 hodine. Počas ďalších rokovacích dní schôdzí Národnej rady sa rokovanie začína o 9.00 hodine a trvá najdlhšie do 19.00 hodiny, v piatok do 16.00 hodiny, ak Národná rada nerozhodne inak." Už to vám povedal pán poslanec Šuca.
Pán predseda Národnej rady sa pri vedení a riadení schôdze pýtal, kedy sa má hlasovať, a aj z radov opozície bola odpoveď, či sa má hlasovať dnes, negatívna.
Ďakujem.
|
128.
Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem za faktické poznámky, aj za podporu.
Na vysvetlenie, pán poslanec Mikloško, veľmi stručne. V čase, keď tento, nebol to taký návrh, čo podávali vaši kolegovia, alebo teda pán Zajac, lebo on novelizoval Trestný poriadok, a jednoducho tam sme pri diskusii zistili, že jednoducho nie je to, nie je to dobrá cesta, ktorou sa vydal. Tento návrh novely je podľa mňa oveľa lepší a aj vykonateľnejší v reále. K tomu, čo ste hovorili, no nemohol som to vtedy podporiť, lebo práve, keď sa vrátite k tomu môjmu vystúpeniu, ktoré ste spomínali, vtedy bol ten systém MileageSK ešte len vo výstavbe, v príprave. Dnes už sme v bode, kedy sa testuje a je reálne spustiteľný a aplikovateľný. Takže jednoducho sú procesy, ktoré sú dané v čase, a musíme na ne, na ich aplikáciu niekedy počkať.
Ale mňa teší, že k dlhému zoznamu vašich odborností alebo tém, ku ktorým sa vyjadrujete, sa dostala aj automobilová doprava a konkrétne odometre a táto veľmi špecifická téma. Takže boli ste zatiaľ polyhistorom, teraz ste už absolútnym polyhistorom.
|
122.
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, veľmi stručné bude moje vystúpenie, v rámci ktorého predložím k tejto novele jeden pozmeňujúci návrh. Cieľom môjho pozmeňujúceho návrhu je doplniť návrh novely o realizácii jedného z opatrení, ktoré odporúča pracovná skupina IREK, Asociácia európskych registračných autorít, vozidiel a vodičov, zameraná na elimináciu podvodov s najazdenými kilometrami v Európskej únii, v ktorej má Slovenská republika aktívne zastúpenie. Informácie o stave celkovej prejdenej vzdialenosti vozidiel, tzv. systém Mileage, sa stali súčasťou, stali súčasťou zmluvy o Európskom informačnom systéme vozidiel a vodičských preukazov, ktorý sa nazýva EUCARIS, ktorého je Slovenská republika signatárom. Od roku 2014 sa na Slovensku pri kontrole originality vozidiel overujú v EUCARIS-e skutočnosti, ktoré môžu brániť opätovnej registrácii vozidla pri jeho dovoze alebo vývoze. V súvislosti s kontrolou originality a medzinárodnou výmenou údajov prostredníctvom systému EUCARIS podľa Zmluvy o európskom informačnom systéme vozidiel a vodičských preukazov je nevyhnutné ustanoviť národný register údajov z počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti, tzv. systém MileageSK, kde sa majú zaznamenávať údaje z dostupných zdrojov, napríklad z technickej kontroly, z emisnej kontroly, z kontroly originality, prípadne aj z iných zdrojov, ktorými sú autorizované servisy, nezávislé opravovne a podobne.
Centrálny register MileageSK je aktuálne pripravený a testuje sa. Registruje údaje o stavoch odometrov najmä z technických kontrol, emisných kontrol, kontrol originality a niekoľkých servisov. V súčasnosti obsahuje vyše 19 mil. záznamov k vyše 2,9 mil. na Slovensku evidovaných vozidiel a denne je aktualizovaný. Údaje sú nielen zaznamenávané, ale vyvinutými špeciálnymi algoritmami aj spracovávané, vyhodnocované a filtrované podľa viacerých náležitých kritérií, ktoré sú kľúčové pre elimináciu chýb, odhalenie podvodu a splnenie požiadaviek medzinárodnej výmeny.
Počet záznamov by mal mať stúpajúcu tendenciu. Cieľom je skrátiť interval medzi dvoma záznamami natoľko, aby sa manipulácia jednoducho neoplatila. Tento fakt je hlavným nástrojom overeného systému. Základný princíp riešenia spočíva vo vytvorení transparentnej histórie s dostatočným počtom prevádzkovým záznamov, ktoré odhalia manipuláciu. Čím viac záznamov, tým menší priestor na manipuláciu. Najväčší počet záznamov by mal zákonite pochádzať z autobrandže ako takej.
Slovenská republika je už technicky pripravená na výmenu údajov z odometrov s ostatnými členskými štátmi Európskej únie, ktoré pristúpia k vzájomnej výmene. Dňa 14. júla 2015 boli holandským dopravným úradom RDW, ktorý je správcom EUCARIS-u, úspešne ukončené akceptačné Mileage testy so Slovenskom. Slovensko je tak už pripravené na ostrú prevádzku. Umožní to odhaliť manipulácie odometrov vykonané na dovážaných ojazdených vozidlách pri kontrole originality vozidiel ešte pred ich opätovnou registráciou na Slovensku. Platí to však aj opačne. V rámci reciprocity je Slovenská republika povinná tieto údaje sprístupňovať členským štátom Európskej únie, hlavne k exportovaným vozidlám. Bez cezhraničnej výmeny údajov je takmer nemožné prevod na importovanom alebo exportovanom vozidle odhaliť.
Takže dovoľte mi predložiť môj pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1748).
V čl. I sa za doterajší 3. bod vkladá nový bod 4, ktorý znie:
"4. V § 32 sa ods. 1 dopĺňa písm. j), ktoré znie:
"j) spravovať údaje o prevádzkových záznamoch vozidiel vrátane údajov z počítadiel celkovej prejdenej vzdialenosti vozidiel v registri prevádzkových záznamov vozidiel s celoštátnou pôsobnosťou pre kontrolu vozidiel a pre medzinárodný informačný systém vozidiel, poznámka 23a), a tieto poskytovať oprávneným osobám v rozsahu a spôsobom ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona; poverená technická služba kontroly originality môže uverejňovať na svojom webovom sídle aleboposkytovať tretím osobám v elektronickej forme so súhlasom ministerstva údaje o prevádzkových záznamoch vozidiel".".
Odôvodnenie: Tak ako som už spomínal vo svojom vystúpení, informácie o stave prejdenej vzdialenosti vozidiel, teda systém Mileage, sa stali súčasťou zmluvy o Európskom informačnom systéme vozidiel a vodičských preukazov pod názvom EUCARIS, ktorého je Slovenská republika signatárom. Od roku 2014 sa na Slovensku pri kontrole originality vozidiel overuje v EUCARIS-e, overujú v EUCARIS-e skutočnosti, ktoré môžu brániť opätovnej registrácii vozidla.
V súvislosti s kontrolou originality a medzinárodnou výmenou údajov prostredníctvom systému EUCARIS podľa zmluvy o Európskom informačnom systéme vozidiel a vodičských preukazov je nevyhnutné ustanoviť národný register údajov z počítadla prejdenej vzdialenosti MileageSK, kde sa budú zaznamenávať údaje z dostupných zdrojov, napríklad z technickej kontroly, z emisnej kontroly, z kontroly originality, prípadne aj z iných zdrojov. Slovenská republika je už technicky pripravená na výmenu údajov z odometrov s ostatnými členskými štátmi Európskej únie, ktoré pristúpia k vzájomnej výmene.
Dňa 14. júla 2015 boli holandským dopravným úradom RDV, ktorý je správcom EUCARS-u, úspešne ukončené akceptačné Mileage testy so Slovenskom. Slovensko je tak už pripravené na ostrú prevádzku. Umožní to odhaliť manipulácie odometrov vykonané na dovážaných ojazdených vozidlách pri kontrole originality vozidiel ešte pred ich opätovnou registráciou na Slovensku, čo platí aj opačne. V rámci reciprocity je Slovenská republika povinná tieto údaje sprístupňovať členským štátom Európskej únie, hlavne k exportovaným vozidlám zo Slovenska.
Takže skrátka a jasne, týmto mojím pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol odkonzultovaný a odsúhlasený ministerstvom vnútra a ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, sa ustanovuje národný register prevádzkových záznamov vozidiel pre výkon kontrolnej činnosti a pre medzinárodnú výmenu informácií o histórii najazdených kilometrov motorových vozidiel.
Dovoľujem si vás, vážené dámy a vážení páni poslanci, poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem.
|
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1721) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1925 z 22. septembra 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 688 z 3. novembra 2015, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 498 z 5. novembra 2015 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 265 z 3. novembra 2015.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy spoločne s odporúčaním schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 521 z 10. novembra 2015.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu predložiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, čo som práve urobil.Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
|
63.
Ďakujem, pán predseda. Len pre zápis, pri hlasovaní č. 283 č. parlamentnej tlače 1566 ma hlasovacie zariadenie vykázalo, akože som nehlasoval. Išlo o pozmeňujúci návrh pána poslanca Lukšu. Samozrejme, hlasoval som za.
Ďakujem.
|
184.
Ďakujem, pán predsedajúci, nič sa nestalo. V zásade súhlasím s vašou faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Radošovského, ktoré som počúval, ale myslím si, že je podstatné alebo že by sme si mali osviežiť pamäť, pán poslanec Radošovský. Vy dobre viete, že výberové konanie na pozíciu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie vyhlásila ešte vláda Ivety Radičovej. A táto vláda rešpektovala tých, ktorí sa doňho prihlásili, a vybrala terajšiu predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie pani Zitu Táborskú. Snáď nechcete tvrdiť, že Zita Táborská je nominantkou tejto vlády na čele Úradu pre verejné obstarávanie. Na toto ste akosi pozabudli.
Ja viem, že v KDH drieme hnev, lebo si myslelo, že doobsadí stoličku na čele predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Ale opakujem. Vyhlásenie výberového konania sa uskutočnilo, páni kolegovia, ešte za čias vlády Ivety Radičovej. (Reakcia z pléna.) Vyhlásenie výberového konania bolo za vlády Ivety Radičovej. Viem, že sa to zle počúva, pán kolega Přidal, ale je to tak jednoducho. A úrad bol neobsadený od apríla 2011, myslím, do mája 2012, ak si dobre pamätám. A ktože bol vtedy pri moci? Nebola to vláda zlepenca, ktorého ste boli súčasťou, aj vaše hnutie, pán poslanec Radošovský?
|
166.
Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1731). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre verejnú správu a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
54.
Ďakujem pán predsedajúci.
Štefan, trošku ma mrzí tvoje vystúpenie, lebo zdá sa mi, ako keby si nepochopil podstatu verejného záujmu a veľkých, významných investícií. Významné investície sú definované zákonom o významných investíciách, to nie je ktorákoľvek alebo akákoľvek investícia, lebo tak ako povedal jeden z kolegov v týchto faktických poznámkach, že kto si čo zmyslí. Tam sú presne definované podmienky, ktoré musí významná investícia spĺňať a jednoducho to, že vlastníctvo je nedotknuteľné, veď ja s tebou súhlasím.
Ale uvedom si jednu vec, Štefan, vyvlastnenie je posledným krokom v celom procese predchádzajúcich krokov, prichádza k nemu až vtedy, ak nie je možná iná dohoda. A už som to tu minule hovoril pri zákone o významných investíciách, v 90 a viac percentách, či už pri líniových stavbách, cestách, diaľniciach dochádza k dohode za primeranú náhradu a vyvlastnenie naozaj v troch, v siedmich, v desiatich maximálne percentách. Takže nestraš ľudí, že teraz príde zlý štát a zoberie im ich roličku alebo záhradu alebo niečo, o čom ani možno nevedeli, že sú vlastníkmi alebo to desiatky rokov nevyužívali.
A, Štefan, neverím tomu, že ty nechceš, aby na Slovensko prichádzali investori, ktorí dajú prácu tisíckam ľudí, tisíckam rodín. Vzniknú multiplikačné efekty, zvýši sa príjem obyvateľstva, odvody, dane a všetok tento kolobeh. Neverím tomu, že ty by si to nechcel.
|
90.
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania (tlač 1574), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1796 zo 17. júna 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 649 z 8. septembra 2015, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 446 z 3. septembra 2015, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 459 z 10. septembra 2015 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 246 z 2. júla 2015. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v nej uvedené.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 až 3 a 5 až 19 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť, o bode 4 samostatne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, tlač 1574, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 478 zo 16. septembra 2015. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
|
70.
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1571a, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rade Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1793 zo 16. júna 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 646 z 8. septembra 2015, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 462 z 10. septembra 2015 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 247 z 2. júla 2015.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe k tomuto návrhu zákona, tlač 1571a, ktorú máte všetci k dispozícii.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím... Prepáčte. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 479 zo 16. septembra 2015. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, teraz som skončil, otvorte, prosím, rozpravu v druhom čítaní.
|
52.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1721).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
184.
Ďakujem za slovo.
Pán kolega Madej, naozaj z môjho pohľadu zaujímavé vystúpenie plné faktov a vecných argumentácií. Keď som vás tak počúval, tak som si uvedomil možno jednu vec, o ktorej sa tu dnes nehovorilo. Už sa tu spomínali riziká, choroby a tak ďalej, porušovanie plošné zákonov, nelegálne prekračovanie hraníc. Dnes som zachytil dokonca informáciu, že je možné kúpiť si falošný sýrsky pas za pár sto dolárov. Jeden novinár to vyskúšal, myslím holandský, a urobil to tak zaujímavo, že fotografiu tam dal nie svoju, ale holandského premiéra. Bez problémov mu ten pas vyrobili.
Takže naozaj sýrsky pas bude mať veľkú cenu a možno už fungujú plošné falzifikátorské dielne na tento dokument.
Nielenže je tu pohyb nelegálnych migrantov, ktorí porušujú zákony, tak ako ste povedali. Ale skontroloval niekto tých ľudí, ale teraz nemám na mysli z hľadiska chorôb a iných medicínskych záležitostí, k tomu ja, na to ja nie som odborník. Ale zdravý sedliacky rozum sa ma pýta, čo všetko majú v tej svojej batožine? Čo všetko prenášajú v tých batohoch? Áno, určite možno z veľkej miery sú to základné veci: potraviny, veci na prežitie, deky. Ale čo ak sú medzi takýmito predmetmi aj zbrane, výbušniny, iný materiál, ktorý je možné použiť na teroristické útoky na území Európy? Máme istotu, že nie sú? Urobil niekto takýto skríning? Keď opúšťate, alebo nie, naopak, ak vstupujete do schengenského priestoru na ktoromkoľvek letisku mimo Schengenu, div vás nevyzlečú donaha. A nám tu pobehujú tisíce ľudí po Európe, ktorí môžu mať vo svojej batožine čokoľvek a my o tom nič nevieme!
|
Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán poslanec Chren, nepochybne úmysel tohto zákona je pozitívny a mám silné nutkanie ho podporiť. Sám sa tejto téme ako člen hospodárskeho výboru, v ktorého v gescii je aj retailový predaj alebo po slovensky maloobchod, venujem dlhodobo. Mám však dve také otázky na vás. Boli ste štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva, prečo ste v tom období neprišli s takouto iniciatívou? Neviem, trošku mi to príde také zvláštne, ale, dobre, nepolitikárčime, sadnime si k tomuto, porozprávajme sa o tom, opakujem, úmysel sa mi zdá byť v poriadku. A súhlasím aj s tými argumentmi, ktoré ste tu ako predkladateľ aj vo vašom vystúpení v rozprave uviedli, lebo naozaj sú to vecné argumenty a myslím, že sú pravdivé.
Ďalej sa chcem spýtať, ako riešite napríklad DPH, lebo súčasný stav je taký, že ak by aj chcel malopredajca, resp. obchodník pri súčasne právnom platnom stave darovať potraviny po dobe minimálnej spotreby, tak musí za ne zaplatiť DPH. A niekedy alebo takmer vždy zo skúseností predajcov to vychádza tak, že zlikvidovať legálnou cestou, predpísanou, tieto potraviny je lacnejšie pre obchodníkov, ako ich venovať, darovať, posunúť ďalej, pretože musia zaplatiť z nich DPH. Neviem, nenašiel som to vo vašom návrhu, ale to neznamená, že by sa s tým nedalo niečo urobiť. Ďakujem.
|
150.
Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky.
Áno, tak ako bolo povedané v jednej z nich, vyvlastnenie, a to stále pripomínam, je až posledným krokom v postupnosti tých krokov. A naozaj na percentá je to veľmi malé číslo, kedy dochádza naozaj ku vyvlastneniu pozemkov. Vo väčšine prípadov dochádza k dohode s tými vlastníkmi a odkúpeniu za primeranú náhradu, už tie procesy ja nebudem niekoľkokrát popisovať.
Ja som to, pán poslanec Hlina, povedal ako svoj osobný názor, pretože zákon, akýkoľvek zákon, je všeobecne platná právna norma, ktorú neviete, a ani by to nebolo správne, keby ste ju ušili na mieru akejkoľvek investícii. A jednoducho, pokiaľ to bude mať atribúty, nech tá investícia bude to, čo ste vy spomínali, alebo to, o čom som tu dnes hovoril, a schváli ju vláda, ešte stále je tam, to nie je automatický proces, ju musí schváliť vláda. A verte mi, že ju bude veľmi opatrne, alebo teda ja som presvedčený o tom, že ju bude veľmi precízne a opatrne posudzovať, čo tá investícia prinesie.
A jednoducho ešte raz, vy neviete tomu investorovi prikázať, do akého regiónu má prísť. Môžete s ním jednať, môžete ho nasmerovať, môžete ho nejakým spôsobom, nejakým spôsobom sa s ním snažiť dohodnúť, ale v zásade mu neviete prikázať, kam má ísť, hoci by ste akokoľvek chceli. Lebo ak naňho budete tlačiť veľmi, tak sa jednoducho otočí a tie svoje investície umiestni niekde inde. A potom nebudú žiadne multiplikačné efekty, nebude žiadna práca, nebudú žiadne mzdy, dane a odvody, nebude nič. A už sa nám to niekoľkokrát stalo, že sme o investície prišli aj preto, lebo sme jednoducho nevedeli ponúknuť a zabezpečiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
138.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Veľmi zrýchlene zopár mojich poznámok k tejto rozprave. Ja ako neprávnik tu vnímam určitý spor o vyvlastňovanie a o ten proces ako taký, ale chýba mi tu v tejto diskusii jedna taká z môjho pohľadu dosť zásadná vec.
K tomu vyvlastňovaniu len toľko. Vyvlastnenie je posledným krokom v nejakom postupe, kedy mu predchádza oslovenie toho konkrétneho vlastníka a snaha o dohodu. A podľa mojich informácií, ktoré mám, vo veľkej väčšine prípadov je dosiahnutá dohoda, teda odpredaj za primeranú náhradu. Vy, ktorí sa tomu venujete, lepšie viete ako ja, aké všetky kroky to obnáša. Čo však mne tu chýba v tejto diskusii, je to, prečo si ja osobne myslím, že je dôležité, aby sme schválili túto novelu zákona o príprave významných investícií.
Všetci veľmi dobre viete, že sme v hre o viacero investícií. A nemám na mysli len tie posledné medializované informácie. V minulosti sme o niektoré významné investície prišli, už to tu bolo spomenuté. Prišli sme o ne najmä preto, lebo sme nevedeli ponúknuť dostatočne veľké vhodné plochy na realizáciu týchto investícií.
Jednoducho sme v súťaži, panie poslankyne, páni poslanci, sme v súťaži s okolitými štátmi a najmä našimi susedmi, s ktorými máme inak veľmi dobré bilaterálne alebo aj skupinové vzťahy. A mám na mysli najmä štáty V4, teda okrem nás Česko, Poľsko a Maďarsko. Veľká väčšina z vás, ktorí sa tomu venujete, rozoberal som to napríklad s kolegom pánom poslancom Bobíkom, vie, že napríklad Poliaci, ktorí sú mimochodom veľmi úspešní v získavaní a v umiestňovaní zahraničných investícií na svojom území, majú trvale pripravené menšie, väčšie, ale aj rozľahlé územia o výmere niekoľkých stovák hektárov, ktoré sú pripravení ponúknuť zahraničným investorom. A aj preto sú úspešnejší ako napríklad my. Takisto v Českej republike sú pripravené takéto územia, ktoré dosahujú tiež cez 100 hektárov, nie že ich idú vyvlastňovať, majú nich pripravené.
To znamená, že ak príde zahraničný investor, ktorý chce minúť, ktorý chce minúť svoje vlastné peniaze, umiestniť ich tu na niekoľko rokov, desiatok môžeme povedať, veď si spomeňte, že Volkswagen neprišiel včera a nie je tu dva týždne. Dokonca z jedného závodu už má dnes štyri, a teda aj iné firmy. Tak asi aj ten investor - už tu nie je pán profesor Huba - má právo si povedať alebo požadovať nejaké umiestnenie.
Ja tento návrh zákona vnímam ako určité otvorenie vyjednávacích možností vláde, ktorá prostredníctvom ministerstva hospodárstva dostáva do rúk nástroje k tomu, aby ponúkla čo najlepšie podmienky potenciálnym investorom, a to nie je len tá automobilka, páni kolegovia z opozície, to môžu byť rôzne iné, ktoré v budúcnosti môžu prísť alebo prejavia záujem o to, aby k nám prišli.
My dávame týmto zákonom alebo touto novelou do rúk vláde a ministerstvu hospodárstva nástroje, aby mohli mať lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Snáď sa nejdeme prieť, aj keď je to teda, pochopil som, viac-menej právnická diskusia o tom, že či je vo verejnom záujme, aby sme tu mali nejakú inú investíciu alebo nejakú novú investíciu, ktorá prinesie nové pracovné miesta, ktorá prinesie multiplikačné efekty 1 : 4 minimálne, tak je to v prípade automobiliek, ktorá dá prácu tisícom ľudí, na ktoré budú naviazané dodávateľské firmy a tak ďalej a tak ďalej atď. Tí ľudia budú dostávať mzdu, budú z nej platiť dane a odvody a tak ďalej a tak ďalej.
A viete čo, pán poslanec? Možno sa vám to nebude páčiť, pán poslanec Hlina, ale viem si predstaviť, že niekde, kde sú na to vhodné podmienky, napríklad kde je nejaký zdroj termálnej vody, prečo by nemohol vzniknúť aj nejaký aquapark alebo niečo podobné? No prečo nie? Mne je jedno, ako sa to bude volať. Ale prečo nie? To nie je segment trhu služieb? A keď tam preinvestujú 100 mil. eur a dajú prácu 300 ľuďom, prečo by nemohol vzniknúť aquapark? Vy to tak hanlivo nazývate ako nejaké Krtkolandy, v zásade mi je jedno, ako sa to bude volať. Máme úspešné aquaparky na Slovensku, ktoré jednoducho sa stále rozširujú, a snáď mi nechcete povedať, že sú to nejaké, že sú to nejaké zlé investície alebo zlé poskytované, alebo zlé miesta, kde sa poskytujú služby? Ale to je môj osobný názor, reagujem tak na vás. A prečo nie, prečo nie? To je nejaká zlá investícia?
A okrem toho v zmysle tohto zákona rozhodne o tejto investícii vláda, to nie je automatický proces. Ja považujem za normálnu investíciu aj aquapark, ktorý je vybudovaný v súlade s legislatívou, v súlade so všetkým, čo k tomu treba, za príslušnej a primeranej ochrany či už samotných obcí, ktoré do toho budú vstupovať, alebo toho celkového územia v rámci procesu EIA, ktoré takáto stavba iste musí mať, takže nevidím, prečo by sme sa mali hanlivo pozerať aj na takýto druh investície.
Čo len tie, ktoré poviete vy, pán kolega, sú správne?! Aj ja by som chcel mať zo Slovenska 100-percentnú znalostnú ekonomiku, ale, žiaľ, vývoj a realita ukazujú trošku inak.
Aj z tohto dôvodu a aj z toho, čo vzniklo v diskusii v prvom čítaní o návrhu novely tohto zákona, mi dovoľte predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pod parlamentnou tlačou č. 1625.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 133/2004 Z. z., zákona č. 542/2004 Z. z., zákona č. 466/2005 Z. z. a zákona č. 219/2013 Z. z., sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I v bode 2 § 1 odsek 11 znie:
"(11) Strategickým parkom sa rozumie súhrn
a) pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha a
b) stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb2a), činností v oblasti výskumu a vývoja."
Poznámka pod čiarou k odkazu 2a) znie: "2a) Čl. 57 Zmluvy o fungovaní Európskej únie."
Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu so spresnením predmetného ustanovenia, ktorého obsahom je definícia strategického parku.
Čo sa týka poznámky pod čiarou k odkazu 2a), ide o vecné a legislatívne upresnenie v § 1 ods. 11 písm. b) v tom smere, že sa presne definuje, čo sú to služby v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.
Áno, tento pozmeňujúci návrh som pripravoval v spolupráci s ministerstvom hospodárstva, nechápem, ak sa to niekomu zdá nelogické alebo zlé, som člen príslušného gestorského výboru, teda výboru pre hospodárske záležitosti, a s kým iným by som ho asi mal konzultovať? Predpokladám, že nie asi s ministerstvom zdravotníctva.
Ďakujem vám za podporu. Ďakujem.
|
98.
Ďakujem, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1625), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1817 z 19. júna 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 628 z 23. júna 2015 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 454 taktiež z 23. júna 2015.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1625), schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 455 z 23. júna 2015. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
|
Veľmi stručne, kolegyne, kolegovia, keďže máme o štyri minúty 19.00 hodín, dovoľte mi zhodnotiť rozpravu.. V rozprave vystúpilo päť poslancov a veľmi ma teší, že nikto z tých, ktorí vystúpili v rozprave, nedal v zmysle § 73 ods. 3 návrh na jeho dopracovanie alebo na nepokračovanie v rokovaní o ňom alebo že ho Národná rada neprerokuje v druhom čítaní. Takže teším sa na vašu podporu pri hlasovaní zajtra, prajem pekný večer.
|
Štefan, veľmi ma mrzí, že si na úvod svojho vystúpenia povedal, že budeš hlasovať proti tomuto návrhu novely. Je to tvoje slobodné rozhodnutie. Mne neostáva nič iné, len ho rešpektovať. Ale dovoľ mi tri krátke poznámky k tomu vystúpeniu povedať. Vyvlastňovanie. Mal som taký pocit, že to ti tam najviac prekáža. Uvedom si, ale, že vyvlastňovanie je posledným krokom na ceste v istom procese, a to vtedy, keď nie možná dohoda za primeranú náhradu. Nemaj, prosím, predstavu, že teraz príde zlý štát a všetkým to bez nejakých diskusií, bez toho, že by s nimi komunikoval, alebo bez toho, že by im ponúkol primeranú náhradu, jednoducho zoberie. To tak nefunguje, ani v zmysle tohto zákona, ani v zmysle iných zákonov. Je to proces. A jeho posledným záverečným, konečným krokom je to vyvlastňovanie. Ver mi, že drvivá väčšina ľudí má tendenciu sa tu dohodnúť. Katastrálne územie. Rozoberal si tu možno také desivé príklady. Vieš o tom, Štefan, že automobilka PEUGEOT CITROEN v Trnave, jej objekt sa rozprestiera v dvoch katastrálnych územiach? Je to katastrálne územie mesta Trnava a katastrálne územie obce Zavar. Ja nie som legislatívec ani právnik, ale predpokladám, že navrhovateľ myslí tu susediace katastrálne územia, Štefan, lebo niekedy pri takých veľkých výmerách keď to jednoducho uložíš do tej mapy, tak niekde to má toho najviac a niekde v okolí tých to má toho menej. To je logika veci. A posledná vec. Zo dňa na deň sa nič nedeje, Štefan, ani žiadna automobilka sa jednoducho nezdvihne a neodíde. Vždy tomu predchádzajú rokovania. A nevieme ovplyvniť chod sveta, ale zo dňa na deň nepríde nič, možno príde iba jeho koniec.
|
Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí na mňa reagovali faktickými poznámkami.
Pán poslanec Hlina, naozaj, neberte, prosím, moje vystúpenie ako na vaše vystúpenie. Ja som vystupoval autonómne. Tie otázky, ktoré ste položili vo svojom vystúpení, sú otázkami na predkladateľa. Takže to je toľko k tomu. A určite, verte mi, to ma ani len nenapadlo, aby som mal cieľ vás poučovať, len tu padli v rozprave či už k tomuto návrhu zákona alebo aj v predchádzajúcom návrhu na skrátené legislatívne konanie mnohé otázky a možno vy to viete, vy poznáte tie odpovede, ale nie všetci kolegovia poznajú ten proces, tak som sa snažil ho naozaj veľmi jednoducho vysvetliť, pretože on je naozaj veľmi zložitý a niekedy ho komplikuje aj to, že unikajú informácie a potom si tí potenciálni investori povedia: „No tak keď je to takto, tak my ani nemáme záujem ďalej o tomto našom projekte alebo o tejto našej investícii vôbec rokovať.“ A potom idú niekde, kde si vedia dohodnúť lepšie podmienky a zároveň sa cítia komfortnejšie v komunikácii.
Takže, ešte raz, ja vnímam túto novelu ako nástroj na vyjednávanie pre ministerstvo hospodárstva a potom neskôr vládu Slovenskej republiky, ako nástroj na to, aby tu mohli byť umiestnené investície, ktoré budú produkovať výrobné kapacity, ktoré budú zamestnávať ľudí, budú dávať prácu, ktorými sa budú platiť dane a zvyšovať tak HDP našej ekonomiky. To je len toľko.
|
Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi v tejto komornej atmosfére podeliť sa s vami o zopár myšlienok alebo pohľadom, aký mám na to ja, a možno aj informovať o niečom tých, ktorí nie sú členmi výboru pre hospodárske záležitosti, kde bola k návrhu na skrátené konanie vcelku zaujímavá diskusia, padlo tam veľa zaujímavých otázok, pretože padali tu z pléna otázky aj od viacerých rečníkov pri návrhu na skrátené konanie s tým, že je možno nejaký nedostatok informácií alebo možno nejaké zahmlievanie. Trošku ma aj mrzí to nepochopenie zo strany niektorých kolegov, ktorí sa snažia silou-mocou napasovať túto novelu zákona na nejakú konkrétnu investíciu. Treba si uvedomiť, kolegovia, ani ja nie som právnik, tak ako mnohí z vás nie sú právnici, že zákon je všeobecne platná právna norma a jednoducho neviete, čo ani by nebolo správne, napasúvať nejaké zmeny na nejakú konkrétnu investíciu alebo na nejaký konkrétny zámer. Dokonca ja by som s tým nesúhlasil. Ale uvedomme si inú vec. Pri takých významných investíciách, ktoré sa majú realizovať na území, ktoré má viac ako 250 hektárov, ktoré sa rátajú v stovkách miliónov, o tieto investície je obrovský záujem. A nemyslite si, že tie štáty, ktoré majú potenciál takú investíciu získať, sa k sebe správajú ako nejakí kamaráti. A to teraz myslím v dobrom. Veď sme členom V-4 a niektorí investori zvažujú umiestnenie svojich investícií do štátov, ako je Poľská republika, Maďarsko, Česká republika alebo aj Slovensko. A jednoducho sem príde nejaká súťaž týchto štátov, za ktoré niekto vyjednáva, vyjednáva exekutíva, teda vláda v našom právnom prostredí prostredníctvom ministerstva hospodárstva. A jednoducho, áno, je to určitý spôsob dohadovanie. Ponúknete investorovi, najprv musíte poznať predstavu toho investora, čo, koľko, v akom objeme investičnom, koľko pracovných miest, aký typ výroby, aký typ služieb? Ešte aj toho sa dotknem, pán poslanec Hlina, lebo rozumiem tej otázke. Ale dovoľte mi teraz odbočiť. Určite si pamätáte na nedávne obdobie, keď Slovensko bolo v hre o umiestnenie distribučného centra americkej spoločnosti Amazon. A to čo je teda? Aký druh priemyslu je to? Vyrába niečo? Nie, nevyrába. Ubytováva niekoho? Nie, neubytováva Dováža a preváža, dajme tomu, logistické služby má, pretože dovezie z tlačiarne knihy, tie nejakým spôsobom skladuje a rozposiela po celom svete alebo regióne, kde sedia, tisíce, milióny kníh svojim klientom, ktorí si objednali cez rôzne či už ich alebo ich spriatelených nejakých roznášačov tieto knihy, filmy, videá. Ja nepoznám to portfólio. Takže aj preto sú tam tie služby, napríklad z môjho pohľadu. Ale myslím si, a naozaj, pán poslanec Hlina, nemusíte tu so mnou súhlasiť, ani ostatní kolegovia, ale nielen v tejto novele, ale aj v samotnom zákone o opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií má vláda pomerne exaktné kritériá, čo by mala spĺňať takáto investícia. Takže ja sa nejakým spôsobom neobávam, že nejaké nám tu začnú vyrastať gýčové krtkolandy alebo niečo podobné. Veď majme trošku aj súdnosť a elementárnu mieru dôvery vo vládu, a bolo to tu už povedané mojím kolegom Jozefom Mikušom, nech je zložená z kohokoľvek. Tiež sa mi možno nepáčila tá predchádzajúca vláda (alebo tie vlády predtým), ale rešpektoval som, že z volieb získala právo a má teda v zmysle zákonov a ústavy právo rozhodovať. A to, že sa mi nepáčila, neznamená, že som tých, ktorí v nej sedeli, považoval za hlupákov. Takže majme naozaj trošku mieru dôvery a snažme sa ju aj pretaviť aj smerom k vláde, ak keď viem, že teda pre opozíciu je to niekedy ťažké.
Ale naspäť k tým investíciám alebo k tomu, prečo je to tak rýchlo a prečo možno sa tu nevie úplne všetko. Neviem ani ja, ani kolegovia z výboru nevedia, verím, ani vy neviete a, myslím si, asi nikto nevie všetko. Vrátim sa k tomu procesu vyjednávania, pán poslanec Hlina. Áno, prejavil záujem nejaký investor o investíciu XY a hľadá vhodné umiestnenie. No príde za kým? Príde na ministerstvo hospodárstva alebo príde za SARIO-m, Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu, a povie vám teda veľmi hrubú schému ako to asi prebieha, na tom nie je nič tajné, povie tak: „Toto a toto som, toto je môj profil, uvažujem o tomto, v takom objeme, v takom rozsahu, potreboval by som od vás toto.“ To je zhruba obsahom toho prvého stretnutia. A potom na ďalších stretnutia sa veci precizujú. Ale, samozrejme, je rozdiel, či príde niekto, komu stačí 50 hektárov, 100 hektárov a kto chce preinvestovať 50 mil., 75 mil., alebo či príde niekto, kto potrebuje 200 hektárov, 250 hektárov a kto chce preinvestovať stovky miliónov eur, možno aj viac. A tak isto SARIO posudzuje alebo vypracováva tony materiálov, potom ďalej pre ministerstvo hospodárstva a pre samotnú vládu, na základe ktorých sa rozhoduje ďalej čo sa urobí, kde sa urobia ponuky, kde sa vyjde v ústrety a tak ďalej a tak ďalej. Takto to bolo pri minulých investíciách. Viete, nemajme tú potrebu nejakým spôsobom zasahovať alebo absolútne neveriť vláde pri jej snahe vyjednať čo najlepšiu pozíciu pre získanie tej investície. My sme zákonodarcovia, našou úlohou podľa môjho názoru je vytvoriť podmienky vláde v tom procese, ktorý je, mimochodom, veľmi citlivý. Tí investori veľmi negatívne nejakým spôsobom vnímajú, keď sa veci vynášajú von, do mediálneho prostredia, keď ešte nie je s nimi dohodnuté všetko, dobre viete, že nie je s nimi dohodnuté nič. Aj niektorí ste to povedali, že týmto spôsobom bude sa to vykupovať dopredu a čo potom bude s tým. To tu nikde nie je napísané. My svojím spôsobom rozväzujeme vyjednávačom vo vláde alebo na ministerstve hospodárstva ruky, ktorí môžu povedať, že: „Počúvajte, chlapi, máme aj takúto možnosť, ak by ste naozaj chceli 300 hektárov, bude to zložité, ale skúsme to hľadať, ale vy musíte postaviť nielen nejakú karosáreň, ale aj toto, toto a toto, zamestnať taký podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí alebo z iných regiónov.“ Viete, to vyjednávanie nie je jednostranné, že investor príde, rozkopne dvere a diktuje si požiadavky. Je to zložité, náročné, ťažké. Často sa to skončí aj neúspechom. Pán poslanec, ja možno od vás chcem niečo kúpiť, vy si pritom poviete cenu, ja vás tu budem jednoducho tlačiť dole, kde ale nejaká hranica pre mňa, takisto ako aj pre vás je neprípustná. Tak si podáme ruku a rozídeme sa. Ale to neznamená, že to scelené územie alebo potenciálne ponúknuté územie si niekto odnesie na chrbte domov. Tak bude využité pre inú investíciu, potenciálnu. Viete, prečo si myslím, že sú Poliaci úspešnejší v získavaní takýchto veľkých investícií ako my? Majú skvele vypracovaný aktívny manažment niečoho podobného, ako je u nás SARIO. Tým nechcem SARIO nejako, samozrejme, devalvovať, ale Poliaci sú v tom jednoducho lepší, dovolím si tvrdiť, že aj Česi sú na tom tak. A sú dve také lokality v Poľsku. Samozrejme, Poľsko je rozlohou väčšie ako Slovensko. Z nich jednu majú tuším cez 250 hektárov a jednu dokonca cez 300 hektárov. Nič na nej nie je, pán poslanec, zatiaľ. Ale majú ich v ponuke, keby niekto prišiel a povedal znova: „Chlapi, potrebujeme toto a toto, takú a takú výrobu, toľko a toľko ľudí.“ A Poliaci potom prídu s mapou: „Aha, kde je investor, toto tu máte, tu je takáto infraštruktúra, beriete, neberiete to, ideme alebo nejdeme sa baviť ďalej.“ (Ukázanie listov papiera formátu A4.) A už to tu spomenul môj kolega Muňko a vy to dobre viete ako poľnohospodár a pán Fecko to vie lepšie ako možno my dvaja dohromady, jednoducho čo je, keď chcete sceľovať pozemky v našom zložitom, zložitom právnom stave, myslím, nehnuteľnosťami, kde ešte máme pozemkové knihy z čias Rakúsko-Uhorska. Ja vás vždy rád počúvam, pán Fecko, ako o tom rozprávate. Ja som takúto skúsenosť nikdy nemal. Nedávno uvažoval som, že si kúpim niekde nejaký pozemok na nejakú malú chatku. A som zistil, čo som si tam vyhliadol a že na 800 metrov štvorcových je 49 vlastníkov, z ktorých niektorí zomreli v roku 1927. Kde ja tých ľudí mám hľadať? Mám preto otvárať súdne, dedičské konania? A teraz si zoberte cestu, chodník, infraštruktúru, železnicu, toto všetko ten investor potrebuje. Týmto dávame, zrýchľujeme ten proces, ktorý už dnes je nastavený a existuje (Ukázanie listov papiera formátu A4.), nevymýšľame nič nové. Táto novela zákona má cieľ urýchliť a zjednodušiť sceľovanie parciel tak, aby sme ako tí Poliaci mali niečo v rukáve a vedeli to tým potenciálnym investorom ponúknuť, lebo inak potom len plačeme, oni nás oslovia. A nemyslite si, že to sú nejakí hlupáci. Veď oni oslovujú aj ostatných, veď oni chcú priniesť peniaze na Slovensko, chcú za ne niečo postaviť a chcú dať prácu našim spoluobčanom, našim ľuďom. Budú platiť dane, tí ľudia budú platiť odvody, dane z príjmu, budú vytvárať multiplikačný efekt jedna ku štyrom, napríklad v prípade automobiliek, keď už teda sme sa o nich bavili. A ten región, aj širší, aj užší, má tak veľký potenciál rozvoja. Áno, vláda by mala, a ja verím, že to tak bude, mikrometrom merať, koho a za akých podmienok k nám pustí, ale ak to chceme zamietnuť len preto, z nejakej emotívnej nedôvery, tak tu potom neurobme nič, nevytvárajme podmienky na nič a len plačme alebo si možno prečítame článok v novinách o tom, že zase to dostali tí hnusní Poliaci. Oni tým nie sú hnusní, ale sú šikovní. Áno, beriem tú výčitku pána poslanca Zajaca, aj pána poslanca Mikuša, ale ja som váš kolega, nie člen vlády, že prečo sa to nerobilo skôr, keď sa to mohlo vtedy robiť, keď boli neúspešné veci. Áno, myslím si, že mohlo sa s tým prísť aj skôr. Ale to neznamená, že je chybou, že sa s tým prichádza teraz. A jednoducho keď chceme mať konkurenčnú výhodu, keď chceme ponúknuť potenciálnym investorom niečo lepšie a viac ako naši susedia, hoc sme všetci kamaráti, tak musíme v dnešnom rýchlom svete konať rýchlo. A to, čo spomenul aj pán minister, rozhodnutie do konca septembra nech už bude akékoľvek, to je nič z pohľadu legislatívy. To ide strašne rýchlo, to je deň včerajší, čo sa pominul, ešte leto nám do toho nám ide. A opakujem, nevkladajme tam, že je to len o automobilkách. Veď s tými automobilkami prichádzajú dodávatelia, výroba, výskum, vývoj. Veď sme toho svedkami. Firmy, ktoré sú tu etablované, zamestnávajú tisíce ľudí. Volkswagen samotný má u nás desaťtisíc zamestnancov. Závod KIA v Žiline, závod PSA v Trnave, tie všetky som navštívil ako člen hospodárskeho výboru, chodíme tam pravidelne, vidíme to, ťahajú rozvoj celého regiónu. Áno, aj ja by som bol rád, kolegovia, keby to bolo v Lučenci. Ale aj ten investor má nejaké požiadavky na infraštruktúru, na dopravu, na logistiku. A nezabúdajte, nezabúdajte, to by bolo možné vtedy, keby sa zhodli na tom, že ministerstvo hospodárstva využije nejaký balík peňazí a povie: „Dobre, my postavíme závod v Lučenci preto a preto a budeme tam vyrábať neviem to, čo treba.“ Vtedy si štát môže povedať, že to bude tam, ale ten investor prináša svoje vlastné peniaze. A nerobme z neho čerta. Aj on má právo mať nejaké požiadavky. Veď aj vy si v obchode vyberáte, čo si idete kúpiť, a nekúpite automaticky to, čo vám niekto vrazí do rúk, lebo to platíte svojimi vlastnými peniazmi. Tak skúste, kolegovia, vnímať aj tento rozmer a naozaj, pán poslanec Hlina, aj trošku tej dôvery. Ja skutočne som presvedčený, že si nemyslíte, že vo vládach, či už v tejto vláde alebo v tých predchádzajúcich vládach, sedeli len a len hlupáci. Ja som presvedčený, že 99 % politikov vrátane nás, čo tu sedíme, chce dobre pre Slovensko. A ak vám nie je ľahostajný ďalší rozvoj, tvorba pracovných miest a následné multiplikačné efekty a mne je, viete, jedno, v akom regióne budú, tak by ste tento návrh novely zákona mali podporiť. Ďakujem.
|