70.
Ten úvod sa mi celkom páčil, lebo ten rok 2008 bol v poriadku, a ono to aj bolo s tým, že tie automobilky išli do toho plného výkonu, a preto bol aj vysoký rast HDP, hej. A ešte, mimochodom, bol aj oveľa nižší deficit, myslím, že pod 2 %. Hej, to znamená, že vtedy boli veľmi dobré makro údaje, alebo v porovnaní s tým, čo je, hej. Takže s tým súhlasím.
No ten záver už akože, že či je vyšší dôchodok pre dôchodcu alebo dávať 66 mil. zo štátnej kasy, tak akože, ako určite by som, by som, už ten záver sa mi nepáčil. Samozrejme, že my vo volebnom programe predstavíme, samozrejme, máte pravdu, že treba povedať, že aj skadiaľ sa to zoberie, ale dočkajte. Viete, ja si to dobre premýšľam, že nebojte sa, hej. Ja vám to vysvetlím potom. (Povedané so smiechom.) Dobre. Ale určite, určite to nie sú také, také akcie a určite nebudeme mať ďalší balíček.
Díki.
|
64.
V princípe súhlasím, hej, len otázka je, či tá latka vždy, či tá latka jednoducho, čo ste preskočili, je dosť vysoká, lebo jednoducho keď v porovnaní s inými krajinami stále sme v tých rebríčkoch na chvoste, to je aj v tej nezamestnanosti, aj v tej efektivite výberu, hej. O tom hovorím. Ja nehovorím, že sa nezlepšilo, hej.
Ďakujem.
|
58.
Ďakujem. Dovoľte mi teda pokračovať. Na úvod tejto druhej časti by som sa rád venoval jednej takej zavádzajúcej veci, ktorá je dosť známa, zavádzajúca nie v tom slova zmysle, že by bola nepravdivá, ale je jednoducho zavádzajúca, pretože ak ste si všimli, stále sa porovnáva alebo vláda stále porovnáva svoje výsledky s krajinami eurozóny.
Treba tuná povedať otvorene, že krajiny eurozóny vôbec nie je nejaký elitný klub, a pravdou je to, že v mnohých makroekonomických údajoch, ak nie v drvivej väčšine makroekonomických údajov, krajiny, ktoré sú mimo eurozóny, majú lepšie výsledky. Možno pre niekoho je to šokujúce, ale jednoducho je to tak, to sú obyčajné fakty. Samozrejme, preto som to naznačil, pretože keď vláda povie, že sa porovnáva s priemerom eurozóny, tým automaticky si dáva nižšiu latku, pretože keď porovnávame údaje s krajinami a priemer s Európskou úniou, tá latka je veľakrát a v drvivej väčšine prípadov vyššia. Ja, samozrejme, teraz môžem to rozoberať, ale nie je teraz, nejde o to, že, o Grécko a tak ďalej, o iné krajiny, ktoré nedodržiavajú maastrichtské kritéria, na ktorých sme sa dohodli, tak. (Ruch v sále.) Ďakujem, takže tá nižšia latka je napríklad v nezamestnanosti, to som už spomínal, že eurozóna má, 19 krajín eurozóny má v priemere 10,8 priemer nezamestnanosti, celá EÚ 9,3, a keby sme ešte vybrali nieže celú EÚ, ale krajiny mimo eurozóny, tak majú ešte nižšiu, napríklad som spomenul krajiny V4, ktoré, každá z nich má nižšiu nezamestnanosť, ako je priemer v Európskej únii, čo už to je nižšia, akože že to je vysoká latka.
Čo sa týka rastu, samozrejme, zase platí to, že v eurozóne, v priemere je rast nižší ako v krajinách EÚ a, samozrejme, zase tu je tá nižšia latka. Zadlženosť - ironicky - práveže krajiny, ktoré nie sú v eurozóne majú v priemere nižšiu zadlženosť. Logicky, samozrejme, pre vládu je výhodná tá latka, ktorá je nižšia. Deficity, napríklad Česká republika, susedia majú nižší deficit ako my, majú lepšiu mieru nezamestnanosti alebo nižšiu mieru nezamestnanosti, ktorá, som zdôraznil, že na druhom mieste, a aj v zadlženosti, čo sa, samozrejme, nie v nominále hovorím, ale v percentách.
Takže ja si myslím, že v skutočnosti by sme mali sa dohodnúť aspoň na tom, že pri všetkých údajoch povieme, teda nielen sa budeme porovnávať s krajinami eurozóny, ale aj v priemere s Európskou úniou a, samozrejme, ja dlhodobo proste si myslím, že najobjektívnejší, nazveme to vždycky, ako super objektívny prípad nemôže byť, tak je tá krajina V4. Určite by sme mali sa zamyslieť nad týmto a určite si tieto latky proste stavať trošku ináč a potom, samozrejme, aj tie výsledky vyzerajú úplne inakšie, to znamená, že či teda sú záporne sadzby a tak ďalej, pretože vieme, že záporné úrokové sadzby nie sú len v niektorých krajinách eurozóny, ale má to, neviem, Švédsko, Dánsko, Česká republika a tak ďalej a tak ďalej.
To znamená, že vôbec tá latka, keď si povieme, zdôrazním, zase tá eurozóna vyzerá marketingovo lepšie, ale v skutočnosti keď zoberieme tú latku okolité krajiny alebo teda krajiny mimo celej Európskej únie, tak to tá latka už tak dobre nevyzerá. Čo, čo ešte, keď hovorím o tej eurozóne, tak, samozrejme, musím byť kritický, ale jednu vec chcem povedať pozitívne, že tá eurozóna má veľké problémy, nedodržiavajú vlastné pravidlá, na ktorých sme sa dohodli v maastrichtských kritériách, a irónia je, čo som povedal, že krajiny, ktoré nie sú v eurozóne, tak majú, mnoho z nich, majú podstatne lepšie verejné financie než tie krajiny, ktoré sú v eurozóne, ale ich je, ale to chcem povedať, že v tejto vojne názorov v rámci tej eurozóny súhlasím s pánom ministrom, a to som rád, že Slovensko stojí pri riešení problémov eurozóny na strane tých, ktorí jednoducho majú radšej alebo preferujú zodpovedné financovanie, to znamená na strane Nemecka a je to správne nielen kvôli tomu, že sú zodpovední, zodpovednejší ako iné krajiny, čo sú, ale, samozrejme, je to pre nás aj veľmi dôležité, lebo to je náš najväčší obchodný partner. V skutočnosti vieme, že predsa len tá Európska únia je, tí, lídrami sú proste Nemecko a Francúzsko a jednoducho my sami málokedy niečo dosiahneme a jednoducho treba byť na strane tých zodpovednejších a je to správne, pretože jednoducho nemôžu tí, ktorí jednoducho si uťahujú opasky, tak potom doplácať na tých, ktorí jednoducho si tie opasky povoľujú a vymýšľajú rôzne, rôzne finty a podobne.
Dôležité je ešte povedať aj to, že, a súvisí to aj s tými zápornými úrokovými mierami, ja nie som fanúšik politiky Európskej centrálnej banky, samozrejme, je to nezávislá inštitúcia a tak ďalej a takto masívne tlačenie, v úvodzovkách tlačenie ako, ľudovo povedané, tlačenie peňazí, ja si myslím, že nie je správne. A ono z toho krátkodobého hľadiska povedzme môžu zvýšiť tú infláciu, resp. pretože je deflácia, ale z dlhodobého hľadiska si myslím, že je to nesprávne, a hovorím to najmä preto, že to strašne pokriví tie zrkadlá, aj čo sa týka v dôchodkových fondoch. To je veľmi dôležitá vec jednoducho, pretože tie dôchodkové fondy jednoducho nemôžu ísť do rizikových záležitostí a jednoducho budú musieť kupovať dlhopisy s dlhodobou platnosťou a, samozrejme, tie výnosy, keďže sú umelo dotované, a jeden z tých dôvodov je, to sa nebojím povedať, podporiť tie menej zodpovedné krajiny, lebo potom keď sú veľmi zadlžené a sú v zápornej úrokovej miere, tak jednoducho oni si lacnejšie požičiavajú a podľa mňa je to nesprávne a môže to mať a podľa mňa bude to mať dlhodobý negatívny, negatívny efekt. Takže to bolo, to som považoval za potrebné povedať k tomu benchmarku, teda k porovnávaniu.
Nedá mi opomenúť, keď už robíme ten odpočet, nie rozpočet, ale odpočet, tak vlastne môžem aj povedať, že v rámci výboru pre financie a rozpočet sme mali korektné vzťahy, až na niekoľko výnimiek, a to chcem proste zdôrazniť, pretože stále tu hovoríme o nejakej etike poslancov a ja neviem čo a podobne, ale jednoducho mal by byť aj etický vzťah, tí, ktorí sú u moci, a tí ktorí sú v opozícií, pretože vždy sa to môže nejako otočiť, a jednoducho tá kultúra, kultúra aj v rámci toho finančného výboru musí byť proste podľa môjho názoru, ja som zástanca toho, proste aj dlhodobá.
No čo vyčítam, vyčítam strane SMER, že nedovolila otvoriť výbor na tému schránkovej firmy Lemikon, a to znamená, že tu bol niekto taký silný, že dokázal zablokovať výbor. Kto to bol? Schránková firma. Ako si myslím, že proste otvoriť výbor, aj tak nás prehlasujete, však to je jasné, ale neotvoriť výbor, neotvoriť diskusiu vôbec na výbore na túto tému považujem za neadekvátne a tak ďalej a jednoducho fakt tie schránkové firmy, jednoducho musí si to niekto teraz skutočne zobrať a porátať sa s nimi, pretože každý vieme, že to nie sú žiadni cudzinci, sú to našinci a mnoho z nich, proste tie peniaze už sú teraz tuná zaliate v betóne na Horskom parku, hej, v domoch. Ale dobre, ale toto, toto, to proste bolo neseriózne, neetické, neotvoriť na túto tému, na túto tému výbor.
Čo mi vadilo ďalej, keď hovorím o tých financiách, neumožnili ste debatu na veľmi dôležitú tému a to bolo zníženie DPH na potraviny. Bolo to tiež neetické, keď v poslednom kole, keď sme sa všetci už vykecali, tak spravodajca vlastne pozmeňujúcim návrhom v pléne presadil toto zníženie a mohli sme reagovať len, len faktickými. A ja si myslím, že každému je jasné, že v prvom rade to patrí do výboru, a keď už nie do výboru, keď chcete, jednoducho nechcete debatovať na túto tému, tak toto nepovažujem za etické, takúto zásadnú vec povedať jednoducho v poslednom príspevku spravodajca a jednoducho si myslím, že ak sa toho nebojíte, tak máte to obhajovať, a nie jednoducho zatĺkať.
Spomínali sme tu Finančnú správu, aj keď ja uznám snahu ministra, ja nepopieram snahu ministra zefektívniť Finančnú správu, to akože, to som a vždycky som povedal, že po tých zločincoch, ktorí, ktorí jednoducho žijú z peňazí daňových poplatníkov, že falšujú dokumenty a vyťahujú peniaze, po tých treba ísť tvrdo a ja si myslím, že ešte veľmi veľa vecí treba jednoducho urobiť, pretože si myslím, že tento podiel týchto podvodníkov v tejto ekonomike stále je veľký, pretože ja si ani sám neviem poriadne vysvetliť, prečo je tá efektivita výberu daní na takej nízkej úrovni. Ako jeden z tých dôvodov je jednoducho, že stále tie, to sa volá karuselové obchody, alebo povedzme ja tomu hovorím normálne zločinci, podvodníci, vyberá zo štátnej kasy peniaze a jednoducho tam, tam, vidím tu strašne veľký priestor. Ale hovorím to preto, že na jednej strane proste sa snaží Finančná správa a minister byť transparentný a na druhej strane Finančná správa proste uzatvára tajné dokumenty s jednou firmou na velikánske peniaze, a keď sa gentleman agreement dohodneme, že aspoň nejaké údaje sa zverejnia tak jednoducho ten gentleman agreement neplatí. A jednoducho keď chce byť niekto, proste tých, núti tých ľudí, aby vypisovali všelijaké výkazy a neviem čo, a do každej rodiny jedna registračná pokladnica, tak jednoducho Finančná správa pri takýchto veciach nemá byť čo utajená, hej, v úvodzovkách. Ja nehovorím, že to nebolo v súlade so zákonom, ja hovorím o tom jednoducho, že keby bola vôľa, jednoducho tak si myslím, že aspoň zásadné veci proste daňoví poplatníci majú vedieť, a tí, ktorých, tí, ktorí teda komunikujú s tou Finančnou správou.
Samozrejme, ale tak to už je, už len posledná taká výtka, že veľa zásadných pozmeňovákov nebolo na finančnom výbore, ale až v pléne a jednoducho takých, ktoré stáli veľmi veľké peniaze, a ja si myslím, že pokiaľ to je, pokiaľ je to pozmeňovák, ktorý, v úvodzovkách, neberte ma za slovo, že má len zopár miliónov euro, teraz neberte ma za slovo, ale keď to sú už desiatky miliónov euro, jednoducho to si treba prediskutovať na tom výbore pre financie a na to je ten výbor pre financie aj príslušný.
Na záver mi dovoľte povedať ešte zopár poznámok, ktoré vlastne súvisia aj s nejakou, s naším pohľadom na rozpočet, pretože treba aj povedať potom, že dobre, keď kritizujeme, tak mali by sme aj povedať, že kde sú naše priority alebo že ako by sme niečo robili ináč. Tak ja teraz hovorím v podstate za stranu MOST, aby bolo jasné, tak určite vidíme priestor na zmenu rozpočtu, či už súčasného, alebo budúceho, čo sa týka dôchodcov. A viete, že my sme veľkí kritici a prví kritici tej valorizácie dôchodkov, ktorá je teraz 1,90 eura pre dôchodcu plošne, a to vlastne je 0,46 %. Čiže na jednej strane, ja neviem, pracovníkom vo verejnej správe sa zvyšujú platy o 4 % a vojakom o 4 % a dôchodcom o necelé polpercentá. A nehovorím, napríklad sirotské dôchodky sú už len na výške 60 centov. Aby bolo, aby bolo jasné, teraz mne nejde o nejakú demagógiu a tak ďalej. Ja viem, že existuje nejaký vzorec a ten vzorec zohľadňuje tú situáciu, ktorá je sčasti, to znamená defláciu, dva roky máme za sebou defláciu, to znamená nižšie ceny sú, hej, pod nulou.
Ale pravdou je to, že keď už vláda hovorí v kuse, že ako sa všetko darí a podobne, tak valorizácia dôchodkov ide strmo dolu, proste to je fakt, z 11,2, mal som na túto tému tlačovku, 8,8, 5 % a 1,9 %, eura, eura, pardon, to bolo plošné, aby som sa nepomýlil. Ale pravdou je to, keď Sociálna poisťovňa vyberie o 145 mil. eur viacej, ako mala v pláne, a na tú valorizáciu ide len 28 mil., jednoducho si myslím, že keď sa dajú nájsť peniaze na niečo iné, ja si myslím, že v tomto ad hoc prípade, ktorý, mimochodom, aby ste vedeli, v Čechách je velikánska diskusia. Tam okrem utečencov sa bavia aj o dôchodcoch. V kuse sú diskusie, pretože práveže oni majú podobný mechanizmus a jednoducho chcú v parlamente zasiahnuť v prospech tých dôchodcov. Bude tam jedna dávka a tak ďalej. Ale to ešte nie je doriešené. Ale ja si myslím, že jednoducho toto je veľká téma a ja si myslím, že pre mnohých tých dôchodcov, keď si pozriete, že obálka koľko stojí, tak čo je to to 1,90 eura. A nevidím dôvod, keď sa jednoducho darí vyberať. Keby sa nedarilo vyberať, ako beriem, že proste, hej, že je to velikánska výzva ten dôchodkový systém pre ďalšiu vládu, tak aby, samozrejme, sme sa snažili znížiť ten deficit poisťovne, pretože je deficit jednoducho a skutočne. Aj tie opatrenia niektoré, ktoré boli dobré, viedli k väčšej udržateľnosti verejných financií, ale stále sú ešte povedzme otvorené nedostatočne. Ale to je, to je iná téma.
Určite, určite, keď spomínam aj tých dôchodcov, tiež pán minister hovoril, že nízkopríjmovým pomohli. Ale viete, dohodári, mnohí dohodári sú tiež nízkopríjmoví a včetne dôchodcov. Tak so študentmi ste sa dohodli, že im zvýšite tú neodvoditeľnú čiastku na 200 eur, alebo resp. tam len minimum sa platí. Tak ste to mali jednoducho urobiť všetkým včetne dôchodcov. A určite, ja si myslím, že jednoducho nemôžeme vytrhávať z kontextu, a ten je študent, ten je dôchodca. Jednoducho tých prvých 200 eur by si zaslúžili všetci, čo robia na dohody. To nie sú žiadni milionári alebo multimilionári, takže toto je určite vec, ktorú by sme sa snažili ako čo najskôr zmeniť.
Ja len spomeniem niekoľko zásadných vecí, však to aj rezonovalo. Tak daňové licencie, ktoré Ústavný súd vyhlásil, že nie sú, sú, teda že sú v súlade s ústavou, tak, hej. Samozrejme, ja stále tvrdím, že je to nesprávne, a či sú v súlade, či nie, jednoducho to bolo to, že bolo mojou povinnosťou získať tie podpisy a zorganizovať to podanie, aby ten Ústavný súd sa rozhodol. Samozrejme, ja som si na začiatku bol vedomý, že to prináša strašne veľa peňazí do rozpočtu, hej. Takže ono keby to vyhlásil za protiústavne, tak to by bol aj veľký zásah do rozpočtu, ale na druhej strane si myslím, že jednoducho nepatria do daňového systému a minimálna daň z ničoho je jednoducho, proste, to znamená, že určite by sme to zrušili teda. Ale aby, aby ľudia vedeli, že jednoducho, že ako to dopadlo s tými daňovými licenciami.
Takže ďalšia vec je, že určite by sme zmenili výpočet a spôsob čerpania dôchodku pre sporiteľov v druhom pilieri. A viete, že to bola veľká diskusia, a ktorú, ktorú teda som viedol alebo viedli sme aj napriek tomu, že so SMER-om hlasovali niektorí opoziční kolegovia, opozičné strany, čo mi je ľúto, samozrejme, ale to už je ich politická zodpovednosť. A my sme potom zorganizovali podanie na Ústavný súd a ešte Ústavný súd nerozhodol. A ja si myslím, že je to veľmi dôležité, pretože dôchodky, každý z nás bude raz dôchodca, teda úprimne poviem, že som v konflikte záujmov, hej, ale teraz myslím v tom slova zmysle, že som v druhom pilieri a proste ten spôsob výpočtu tých dôchodkov, či už čo sa má započítať z prvého piliera, alebo akým spôsobom čerpať, je neadekvátny a zlý. Jednoducho to treba zásadne, zásadne zmeniť.
Ďalšia, ďalšia vec je, že, ktorú chcem povedať, že ako sa hovorí "I have a Dream", to povedal, jeden známy politik, ale aj sú slovenskí politici, ktoré majú svoje sny, a jednoducho teraz nepodpichujem, chcú si založiť strany svoje, ale ja tiež mám jeden sen a o ten sa chcem podeliť s vami, že ja by som bol veľmi rád, aby sme v budúcnosti, teraz už, samozrejme, nie, nejakým spôsobom zakotvili ústavným zákonom alebo nejakým významným zákonom nejaký zákon o stabilite daňového systému, a vysvetlím prečo. Ja si myslím, že mali by sme mať nejaké mantinely. To je jedno, proste, akákoľvek vláda, aby sme jednoducho ten daňový systém nemenili, kedykoľvek nevymýšľali nové dane. Jednoducho aby sme boli konkurencieschopní aj v tom daňovom systéme. Nie je to úplne originálna myšlienka, ale ja neviem, Gruzínsko má napríklad zákon, kde hovorí, že má len sedem daní, a dokonca tam, pokiaľ by mali byť zvýšené niektoré dane, tak by muselo byť referendum a tak ďalej, Švajčiarsko má v ústave zakotvenú najvyššiu dépeháčku a najvyššiu daň z príjmov, takže ono to neni, neni úplne niečo nového. A ja by som rád ten môj sen, teda rozdiel, teda chcem povedať, je v tom, že raz prídem niekam na konferenciu a poviem, ja som z tej krajiny, kde máme ústavný zákon o dlhovej brzde, že proste kde zakazujeme akejkoľvek vláde sa zadlžovať na rozdiel od nich atď. a normálne pod sankciami, a máme daňový stabilný systém, že jednoducho ktorý neumožňuje akejkoľvek vláde si robiť s daňami, čo chce.
Samozrejme, ja som ten návrh akože dával už v pléne, ale neprešiel. Ale ja si myslím, že je to, a teraz aby sme si rozumeli, to vôbec nie je ľavicové - pravicové. Niekto môže mať názor na rovnú daň, že to je v poriadku, niekto na progresívnu daň a tak ďalej, ale pokiaľ sa dohodneme, že žiadna daň alebo niektoré dane nemôžu byť vyššie, ako je priemer Európskej únie napríklad, hej. Proste to systémovo, ako to, ako to nastaviť. To je jak s tou dlhovou brzdou. Ako proste nastavíme, kde si dáme proste tie mantinely, v ktorých sa bude pohybovať každá vláda.
Určite, určite rozpočtu by sa týkala aj nová systémová zmena investičných stimulov s cieľom podporiť nezamestnanosť, teda zamestnanosť, samozrejme, a musíme dať tomu štandardné vzťahy. Jednoducho to, čo sa dialo za tohto volebného obdobia, tam 58 miliónov! 58 mil. eur daňové úľavy človeku, ktorý je, proste firme, ktorá je v mieste Forbes proste najbohatších, ja neviem, ľudí na svete! A ďalšiemu z Ružomberka 26 mil. a tak ďalej. A za to, že neprepustia ľudí, hej, že jednoducho, hej. To proste akože je neadekvátne a, naopak, treba mať nejakú schému, s ktorou by s cieľom znížiť nezamestnanosť, zdôrazňujem, to beriem ako aj, aj ako klasický liberál, že to môže byť proste cieľ štátu, aby jednoducho podporoval zníženie nezamestnanosti, tak dať daňové úľavy aj slovenským podnikom a, samozrejme, aj nejakým štandardným, aj keď zamestnáva desať ľudí, tak jednoducho je to v tých malých mestách aj desať ľudí zamestnať je veľmi dôležité. Takže jednoducho malo by to byť prioritou znižovať nezamestnanosť aj formou teda tých investičných stimulov.
No a na záver chcem povedať, že my ako strana, samozrejme, sa hlásime k cieľu a ten cieľ má byť vyrovnaný štátny rozpočet a, samozrejme, sa dostať pod 50 %, čo sú sankčné, sankčné pásma.
Ďakujem.
|
10.
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som zase urobil ten pomyselný výkop k debate na tému štátny rozpočet. Už v podstate po niekoľko ostatných rokov mám tú česť, niežeby som sa snažil, ale jednoducho to tak vyšlo, lebo v podstate už sú len tri kluby z pôvodných.
Takže ja si myslím, že tento, samozrejme, tento rozpočet má zvláštnu príchuť, ale nielen tým, že len 12 poslancov bolo prihlásených písomne do takej významnej debaty, ako je štátny rozpočet, pretože každý vieme, že je to zákon roka a jednoducho podľa toho hospodári celá verejná správa. Ale budiž, je to tak, ako to je. Dôležité je povedať zopár zásadných vecí, že tento rozpočet má, samozrejme, zvláštnu objektívnu príchuť, pretože už vlastne je rozpočet pre ďalšiu vládu, ale to hovorím objektívne a, samozrejme, tie marcové voľby, 5. marca, skutočne zmenia situáciu, aj čo sa týka rozpočtu. No logicky, že zmenia situáciu, pokiaľ bude iná vláda alebo zostavená z iných strán, tak každá strana má svoje priority a bude určite sa snažiť zakomponovať tieto priority do rozpočtu, takže z tohto logického dôvodu, ale na druhej strane aj vláda SMER-u, neviem si predstaviť, že keď prijmete avizovaný tretí balíček, ktorý teda začiatkom decembra prijmete po schválení rozpočtu, jednoducho že nebude nič stáť. Tak to by bol skutočne geniálny balíček, ktorý by proste bol v úvodzovkách zadarmo a, samozrejme, sú tu ešte jedny veľmi objektívne veci, ktoré sú, ktoré sú, možno vyplynulo zo situácie, jednoducho kde sa zmenia niektoré, niektoré údaje, pretože vieme, že aj tento rozpočet, ktorý síce pre budúcu vládu, ale tiež má viacej rizík, o ktorých budem teda ďalej hovoriť.
Možno len spomeniem aj ten termín volieb, aj keď to nesúvisí s rozpočtom, ale jednoducho tie ďalšie riadne voľby v podstate už nebudú v marci, ale vo februári, teda keby boli, a neviem, či je to najvhodnejší termín, aj čo sa týka rozpočtu, nielen teraz hovorím o politike, ale aj o plánovaní rozpočtu, priorít a podobne.
No, treba jednu vec povedať, že ja, samozrejme, chápem, že minister musí hovoriť, že pohár je poloplný, a mojou povinnosťou je poukazovať aj tú druhú stránku veci, to znamená, že je poloprázdny, a v niečom sa zhodneme, v niečom sa nezhodneme, ale pokúsim sa, vždy sa snažím proste byť trošku nad vecou, hlavne v takýchto odborných záležitostiach, ako je rozpočet. No chcem povedať, že najväčšia debata pri tomto rozpočte by mala byť nie ani o tých nejakých prioritách SMER-u, jednoducho pretože som povedal, že v podstate si myslím, že ten rozpočet sa tak či tak zmení, ale či skutočne napríklad ten deficit plánovaný jednoducho nie je, nie je to číslo veľmi optimistické, a ja tvrdím, že je, ale irónia je to, že to netvrdím len ja. Tvrdia to aj renomované inštitúcie, asi viete, že proste aj Európska komisia v najlepšej prognóze tvrdí, že deficit v roku 2016 bude na úrovni 2,4 %, určite to vie aj pán minister, vie, a, samozrejme, zdôrazňujem aj, každý rozpočet je plán, akože to sa aj ukáže potom ex post, aký bol. To znamená, že, že ani Európska komisia neverí, aj keď povie, že to pod 3 %, ale neverí v to konsolidačné úsilie, ako si, ako sa, ako je napísané tam v rozpočte.
Druhá inštitúcia, rozpočtová rada, ktorá poukazuje na riziká v rozpočte a ktorá hovorí o tom, že pokiaľ sa tie riziká naplnia, tak ten deficit môže byť v tom ďalšom roku, 2016, až 2,7 %. Samozrejme, pravdepodobne sa ministrovi financií tiež to ťažko počúvalo, ale jednoducho je to tak a dokonca rozpočtová rada sa prikláňa, teda, samozrejme, musí byť diplomatická, však to je v poriadku a ja si myslím, že, naopak, ja som veľmi rád, že to je, že máme tu rozpočtovú radu, a som rád, že aj, teda že ako funguje. No a tiež vyjadrujem rozpočtovej rade, že sa skôr teda prikláňa k tej prognóze horšej, to znamená, čo hovorí Európska komisia, to znamená, tiež diplomaticky, ale pravdou je to, že spochybňuje ten, ten, ten plánovaný deficit. Takže, takže je to tak, no.
Takže možno povedať jedným slovom, že ten plánovaný deficit na úrovni 1,94 % treba považovať za nedôveryhodný. Ďalší argument, si myslím, že aj keď sa, samozrejme, že my sa hlásime, všetci ekonómovia, to je jedno, či zľava, či sprava, že jednoducho treba smerovať k tej pomyselnej nule, pretože len vtedy môžeme povedať, že sme dosiahli nejakého cieľu, a určite každý z nás sa, každý z nás sa prikloní k tej konsolidácii, to znamená, znižovaniu deficitu. Otázka je, samozrejme, náš názor, môj názor, že treba rýchlejšie postupovať k tej nule, vláda si myslí, že netreba tak rýchlo postupovať k tej nule, a to konsolidačné úsilie, úsilie jednoducho nemusí byť také rýchle. Ale zase pravdou je to, keď si zoberieme čisto technokraticky, keby som ukázal teraz tabuľku, že je porovnanie ex post deficitov, čo dosiahla táto vláda, tak treba povedať, že kým sme v roku 2010 mali deficit hrozivý, mínus 7,7 %, ktoré, ktoré proste treba rýchlo konsolidovať, tak za rok 2011, to znamená o rok, už bol deficit na úrovni 4,94 %. To znamená, že keď vláda de facto v začiatku ’12. roku preberala vládu, deficit bol 4,94 % a v súčasnosti, to znamená po štyroch rokoch vlády, je deficit na úrovni 2,74 alebo 2,78 a, samozrejme, ešte nikto nevie, aký bude skutočný deficit, čo je logické. A tá výška deficitu bude vlastne verifikovaná až niekedy na jeseň v roku 2016.
Ale proste toto je odhad, kde sa proste pohybujeme, no ale čo to znamená. Znamená to, keď si jednoducho vydelíte a pozriete tie čísla, tak jednoducho vidíte, a keď sa, ako sa konsolidovalo za jeden rok od roku 2010 do 2011, to bolo 2,76 za jeden rok. 2,76. A za štyri roky vlády, štyri roky vlády SMER-u to bolo 2,16, čo znamená, plus-mínus niečo 0,5 % ročne. Je toto skutočné konsolidačné úsilie, ktorým sa treba chváliť? Ja nepopieram to, že sme sa dostali pod 3 %, ale bolo cieľom, aby sme sa dostali pod 3 %, a už potom len proste sa hrali o nejakého pol percenta. Ja si stále myslím, že ten cieľ má byť jednoducho vyrovnaný rozpočet, treba ísť k tomu rýchlejším tempom a, samozrejme, aj znižovať zadlženosť tak, aby sme sa dostali spod tých sankčných pásiem, čo je 50 %.
Ďalšia poznámka je, že je pravdou, že je posledných týchto štyri, štyri roky SMER-u, aj keď to neni zásluha SMER-u, ale to neni ani výčitka, ani, ani pochvala, že bol relatívne vysoký rast HDP. Každý vie, že ja nie som veľký zástanca, ako chápem, že ten rast je dôležitý, ale pre mňa veľmi ako ekonóma nie je taký dôležitý, ako sú iné veci ako zadlženosť, priemerná mzda, nezamestnanosť a tak ďalej, a je to z viacerých dôvodov a jeden z tých dôvodov je, že jednoducho ten rast nezáleží veľmi od hospodárenia vlády, ale skôr od vonkajších, od vonkajších vplyvov. A, samozrejme, si myslím, že určite je dôležitejšia kvalita zdravotníctva, kvalita školstva ako nejaké, o koľko vzrástlo HDP.
Dobre, ale to je, to som tak trošku odbočil, ale pravdou je to, že proste ten rast bol, a pravdou je aj to, že väčší výber, kvôli lepšiemu rastu treba bolo použiť vo väčšej miere na znižovanie deficitu. Jednoducho stále keď porovnáme aj nominálne, to znamená, aký je deficit v súčasnosti plánovaný a aký bol pred štyrmi rokmi, to je skutočne, jednoducho malo sa použiť viacej peňazí nie na výdavky, lebo v drvivej väčšine sa tie peniaze, čo sa viacej vybrali, použili na výdavky. Teraz nielen balíčky, ale, samozrejme, aj balíčky. No, tak to je k tomu deficitu a predpokladám, že aj k rozpočtovej rade budú aj ďalší rečníci hovoriť.
Poďme teraz k tomu samotnému rozpočtu, aj keď sme si povedali, že je to vlastne nejaký, nejaký plán pre budúcu vládu. Čo ma zarazilo v tejto, v tomto rozpočte okrem iných vecí, tak ja si myslím, že to boli, najviac ma zarazila, ten pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne bude dávať ľuďom peniaze, tým ľuďom, ktorí sú odberatelia plynu. Nehnevajte sa, vážení kolegovia, ale toto považujem za volebnú korupciu. Toto považujem vyslovene za volebnú korupciu, keď formou štátnej pomoci, štátnej pomoci budete v hotovosti dávať ľuďom, tým, ktorí odoberajú plyn. Viete, ono je to jednoduché rozdávať z cudzích peňazí a takto namiesto volebného guláša jednoducho posielať v hotovosti cestou k urne volebné peniaze. Ako ja si myslím, že to, to už je za rámec všetkých možných politických takých fínt a politického marketingu, pretože toto skutočne považujem za neadekvátne a jednoducho zlé. Samozrejme, ešte je to aj na úkor deficitu, keď máme deficit, tak jednoducho, jednoducho my nemáme právo čo teda rozdávať. A ešte takýmto spôsobom! Keby ste zvýšili dôchodky dôchodcom, to by mi nevadilo, hej, ale takýmto spôsobom to považujem skutočne za volebnú korupciu. A teraz si poviem, že o čo ide. 48 mil. euro, 48 mil. euro, chcete v hotovosti poslať cca 1,3 mil. alebo niečo viacej domácnostiam, kde v priemere podľa mojich prepočtov, aj keď ja som nevidel, nevidel ešte tú štruktúru toho, len mi je to jasné, že to majú dostať ľudia pred voľbami, a nie po voľbách, hej, a v priemere to vychádza niekde okolo 35 euro na domácnosť.
Páni zo SMER-u, ja si myslím, že robte volebnú kampaň, ale za svoje. Proste to, to jednoducho, to bolo prekročenie všetkých možných vecí. A akékoľvek vysvetlenie vymyslíte, že to sú nejaké dividendy alebo ja neviem čo, jednoducho to nemôže byť pravda, pretože sú to ľudia, ktorí nie sú klientmi SPP všetci, to je prvá vec. Druhá vec, je to štátna pomoc. Tretia vec, jednoducho to sú klienti, a nie akcionári, dividendy môžete rozdeľovať akcionárom. A, mimochodom, SPP je štátny podnik, kde sme akcionármi všetci, my daňoví poplatníci aj tí, ktorí, ktorí, ja neviem, kúria drevom alebo elektrinou, a nielen plynom.
Takže ja neviem, možno tí ľudia to ocenia, ale keď budú preberať tie peniaze, aby si uvedomovali, že tie peniaze nie sú od SMER-u, ale jednoducho tie peniaze si pekne zaplatili s daňami a odvodmi, ktoré sa zvýšili za tejto vlády a, samozrejme, potom ono sa to tak nevidí, keď sa zvyšujú vymeriavacie základy alebo dane, ale potom to sa vidí, tých 35 euro takzvaných. A to som strašne zvedavý, koľko mne pošlete euro, pretože ja tiež kúrim plynom, a hneď hovorím rovno, že túto štátnu pomoc, zdôrazním štátna pomoc, ešte je to napísané, tak ja túto štátnu pomoc niekomu inému pošlem a proste nepreberiem, pretože jednoducho takúto štátnu pomoc nepotrebujem ani ako poslanec, ani ako občan, ani... a si to nebudem vážiť.
Takže ďalšiu vec k tomu rozpočtu. Vzhľadom na to, na to, že rozpočet je de facto pre budúcu vládu, čo sme si povedali, však na tom sa zhodneme, ktorá ho z môjho hľadiska pravdepodobne neakceptuje, sme si povedali prečo. Tak v podstate treba sa venovať skôr nie rozpočtu, ale odpočtu vlády. A to, myslím, aj že minister naznačil, že teda hovoril o tom, ako sa, ako vláde darilo, takže mojou povinnosťou opozičnou, samozrejme, je aj pozrieť sa na tento odpočet aj, aj inými, inými očami, resp. poukázať na iné fakty.
No, prvá vec k tomu odpočtu bola spomínaná nezamestnanosť alebo viaceré veci, samozrejme. Takže nezamestnanosť, no, najnovšie údaje, ktoré si môžeme kliknúť na Eurostate, hovoria o tom, že Slovensko z 28 krajín EÚ je na 22. mieste. Je to dobré miesto alebo zlé miesto? No ja si myslím, že je to stále zlé miesto. A jednoducho, pokiaľ sa neposunieme, tak jednoducho ja nepovažujem žiaden úspech, ktorý sa proste by..., nejako marketingovo presadzuje, že ako sa darí vláde znižovať nezamestnanosť. Treba si uvedomiť, že vláda minula stovky, stovky miliónov eur formou daňových úľav pre všelijakých veľkopodnikateľov, formou dotácií, formou odpočítateľnej položky, formou znižovania odvodov a tak ďalej. A stále máme, tak ja by som, keďže som korektný, citujem, tak podľa najnovšieho údaju Eurostatu 11 % nezamestnanosť, pričom eurozóna má 10,8 % a EÚ v celku má 9,3 %. O tom ešte, že aké výsledky má eurozóna ako celok a európske krajiny, budem ďalej hovoriť, ale všimnite si, že aj v tomto údaji krajiny, ktoré sú mimo eurozóny, majú lepší, lepšiu zamestnanosť.
Ja by som ešte pre ozrejmenie povedal, že je veľmi seriózne aj porovnávať sa s krajinami V4 alebo okolitými krajinami, a moje najobľúbenejšie porovnanie je teda alebo myslím, že viac-menej najobjektívnejšie z môjho hľadiska je porovnávať sa nie s Gréckom alebo s Portugalskom, ale s krajinami, ktoré sú susedia, s ktorými máme najväčšie obchodné vzťahy a s ktorými viac-menej máme plus-mínus aj obdobné dejiny, hej, či už tým, že sme boli v socialistickom systéme spolu a jednoducho sme plus-mínus začali v tom istom čase budovať, no budovať, zavádzať trhovú ekonomiku, lebo budovať, to je také ešte dávnejšie slovo.
Takže Česi majú 4,8 %, mimochodom, Česká republika je v tomto kritériu druhá najlepšia v Európskej únii. Druhá najlepšia. Naši bývalí bratia sú druhí najlepší hneď po Nemecku. Maďarsko má 6,5 %, Poľsko 7,1 a ja sa ešte pamätám, Poľsko kedysi malo vyššiu nezamestnanosť ako Slovensko. Takže tak ako som povedal, podľa mňa tá nezamestnanosť, a, samozrejme, keď sa znižuje v celej Európskej únii nezamestnanosť, no tak sa znižuje aj u nás, to znamená, že my sa skutočne máme porovnávať s inými krajinami, a pokiaľ my sme stále na tom 22. mieste alebo - odzadu, keď chcete, tak to môžem počítať - v siedmom najhoršom, tak jednoducho to neni žiaden úspech. Úspech je proste, keď som vyššie v tej tabuľke, a nie, keď som na tom istom mieste už dlhšie, dlhšie obdobie.
Ďalšie porovnanie, no a, samozrejme, akože keď začneme hovoriť o dlhodobej nezamestnanosti, ktorú nehovorím, že sa dá zo dňa na deň vyriešiť, to som nepovedal, ale to je úplne katastrofa, to je totálna katastrofa, dlhodobá nezamestnanosť, nehovorím ešte nezamestnanosť mladých a podobne. A myslím, viac-menej s tým budeme súhlasiť, akurát môžeme debatovať na tému, že či vláda urobila dostatok vecí na to, aby znížila, skutočne znížila radikálne zamestnanosť, alebo nie. Takže to je k nezamestnanosti.
Ďalšia taká, taká veľmi populárna vec, ktorú stále hovorí strana SMER, že vyberá DPH lepšie. Samozrejme, že v každej rastúcej ekonomike, tuná keď niečo rastie, tak sa vyberie viacej daní, a je to alfa omega, ale skutočne musím porovnávať nielen to, že sa vyberie viacej daní, inými slovami, ďalšia vláda vyberie viacej daní ako táto, to sa nebojte, to akákoľvek by prišla, hej, ale musíme pozerať tiež na veľmi dôležitý údaj, o ktorom sa málo hovorí, ale ekonómovia ho veľmi dobre poznajú a to je efektivita výberu DPH.
To znamená, že efektivita výberu DPH je to, že čo by reálne, alebo vlastne skúma to, čo skutočne vyberie na DPH, s tým, čo by podľa sadzieb mala vybrať, hej. Hovorím to, samozrejme, zjednodušene. No a čo sa deje? Napríklad počas prvej Ficovej vlády, v tom roku 2008 efektivita výberu dane bola 15,5 %, potom radikálne klesla, áno, to je treba priznať, radikálne klesla a začala stúpať a dosiahla v súčasnosti 14, ak sa nemýlim, 14,5 % alebo okolo 14,5 % (reakcia z pléna), 14,5, dobre, tak ďakujem, takže 14,5 %. Takže vidíte, aká je irónia, že tento údaj za prvej Ficovej vlády bol v skutočnosti lepší, a vtedy sa tá Ficova vláda nechválila, ako je teraz.
A ešte zdôrazním, ešte som si všimol, že v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom, ktorý bol 14,8, to znamená že sa dokonca znížila za ten kvartál alebo polrok o 0,3 %. Takže povedzme si, hráme tu lotérie ostošesť, hej, vymýšľame rôzne výkazy, kupujeme drahé, drahé a drahé IT technológie a výber, efektívny výber jednoducho je ďaleko za tou úrovňou, nehovorím, že veľmi ďaleko, ale ďaleko za tou úrovňou, čo vlastne bolo ešte v roku 2008. A jednu vec, že keď sa porovnáme v rebríčku tohto konkrétneho údaja v celej Európskej únii, tak sme na chvoste, sme na chvoste efektivity výberu DPH v Európskej únii. Je to úspech? Samozrejme, marketingovo je to dobre povedané, že proste, že sa lepšie, viacej vyberá, ale jednoducho ja to vôbec nepovažujem za dobrý úspech. Dobrý úspech by bol, že keby ste za tie štyri roky aspoň prekročili tú hranicu, čo bolo teda na začiatku prvej Ficovej vlády. Takže ďalšia poznámka, to znamená, že zdôrazňujem, že sme v tom rebríčku jedni z posledných v Európskej únii.
Čerpanie eurofondov, to snáď ani, to je každému jasné, že sme na chvoste v Európskej únii, budú, štátny rozpočet bude musieť zaplatiť budúci 235 mil. v hotovosti za to, čo vlastne tie fondy prepadli. Inými slovami, za tie neúspešné projekty jednoducho my daňoví poplatníci budeme musieť zaplatiť a, samozrejme, ten účet za nečerpanie eurofondov ešte nie je kompletný, ale zase sme na chvoste krajín v Európskej únii v čerpaní eurofondov, a jednoducho, aj keď ja nie som veľký fanúšik eurofondov, ale pravdou je to, že jednoducho keď sa nevyčerpajú, jednoducho my stále v budúcnosti budeme prispievať a to nám nikto nebude zohľadňovať, že toľko sme nevyčerpali, hoci sme mohli, v tom, ako v budúcnosti budeme platiť do, do Európskej únie, do spoločného rozpočtu. Takže skutočne je to veľmi zlé kritérium v odpočte súčasnej vlády. (Ruch v sále.) Ja sa ospravedlňujem, bude hlasovanie či môžem pokračovať? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
11.
Bude hlasovanie, takže o 11.00 hod. vás poprosím, pán poslanec, prerušiť.
Švejna, Ivan, poslanec NR SR
12.
Dobre, dobre. Takže ja, ja len skončím túto myšlienku, dobre, a potom, potom poprosím o prerušenie a budem pokračovať ďalej po 11.00 hod.
Takže to sú tie eurofondy, ktoré skutočne je velikánsky problém, a niekto musí za to niesť zodpovednosť. A ďalšia vec, ja by som skutočne chcel, aby aj vláda jednoducho zverejnila všetky tie projekty, že ktoré budeme musieť zaplatiť, a kde bola proste chybovosť, aby aj ľudia vedeli, že v ktorých konkrétnych projektoch sme museli potom z vlastných peňazí zaplatiť. Proste nech zverejní celý zoznam tých projektov, aby daňoví poplatníci vedeli.
Ďalšia vec je, že, a končím kvôli hlasovaniu a budem pokračovať, že sa hovorí tuná o podnikateľskom prostredí, a posledná myšlienka je, samozrejme, to podnikateľské prostredie sa nejakým spôsobom dá merať a sú rôzne tabuľky a plus-mínus sa nedá povedať, že sa zlepšilo podnikateľské prostredie, a, naopak, v tabuľkách sa dá povedať, že, resp. klesajúca, resp. starnúca konkurencieschopnosť.
Takže zatiaľ ďakujem za pozornosť a po hlasovaní si dovolím pokračovať.
|
43.
Vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol, som určený predsedom výboru k spravodajcovaniu uvedeného zákona, predkladám informáciu.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím Národnej rady navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, aby predmetný návrh prerokovali do 9. novembra a gestorský do 10. novembra tohto roku.
Prosím, otvorte diskusiu, rozpravu k tomuto bodu.
|
20.
Ďakujem, no ďakujem za celé dve minúty, no škoda, že sme sa nemohli o tom pobaviť aj na výbore pre financie a rozpočet, ale dobre, budiž, skúsim ešte raz zopakovať, ale úplne s chladnou hlavou, bez emócie, čo stále hovorím, že, a hovorím jednu vec, že ak ste sa rozhodli, ak ste sa rozhodli, tak ste to mali urobiť na všetky potraviny. Je to obdobný prípad, keď ste sa rozhodli znížiť DPH na knihy, v poriadku, ale je nezmysel tie knihy proste deliť na beletriu a detektívku napríklad. Jednoducho ak ste sa rozhodli, mali ste ísť po tom už po všetkom.
Prečo toto tvrdím? Preto, lebo mnoho potravín je zameniteľných. Jednoducho vyvolá to v určitých podnikateľských kruhoch špekulácie. A jednoducho aj Finančná správa potom bude mať s tým problém, len dúfam potom, už že proste sa nebude nejaký softvér vymýšľať. Ale tento problém, jednoducho niektoré potraviny alebo položky sú ľahko zameniteľné.
|
103.
Ďakujem. No, na záver, aha, ešte sa asi kolega prihlásil. No, ja skonštatujem jednu vec, že v podstate toto zníženie sadzby DPH na niektoré potraviny malo byť, ako som to pochopil, vlajkovou loďou sociálneho balíčka SMER-u. Jednoducho tak sa to prezentovalo. A spôsob ale, akým sa to uzákoňuje, žiaľbohu, degraduje vôbec toto tzv. sociálne opatrenie. A dobre ste sa rozhodli, možno diskusiu ste mohli mať za sebou. Ale môže sa aj opačne stať, že práve preto, že neprebehla diskusia, tak jednoducho práve novinári, hlavne z bulváru si dajú tú starosť a jednoducho budú porovnávať luxus a základnú potravinu a možno to budú porovnávať tak dlho, že až potom jednoducho to bude nepríjemné. A tak sa teraz nechcem rozoberať, lebo keď to už konečne som mal na stole, ešte je to stále teplé, zdôrazňujem, môžete si to každý obchytkať, tak chápem, chápem, teraz myslím to ironicky, chápem, prečo chcete mať túto diskusiu čo najskôr za sebou. Ale ja pevne verím, že táto diskusia nebude, že mať za sebou, ale, naopak, len sa o tom začne diskutovať.
Ďakujem.
|
71.
Ďakujem. No ja budem veľmi stručný. Keďže nemáme stále ten zoznam, ktorých sa to bude týkať, čo je 80 mil., tak ako Angličania hovoria: "floors is yours". Takže čakám. Ja sa vzdávam ďalšej teda reči s tým, že poviem úprimne, že ma to veľmi, veľmi mrzí, takýto postup, ako to je a sám zvažujem teraz, načo je vlastne ten výbor pre financie a rozpočet, a jednoducho, či sa vôbec toho zúčastňovať. (Reakcia z pléna.) Tak vo faktickej to môžeš povedať, ale tým som len chcel povedať, že teda čakám, že kedy sa to rozmnoží a kedy sa to rozprestrie teda na stoly naše. A keďže sa k tomu už nebude dať vyjadriť, tak sa vzdávam aj faktickej a jednoducho je to tak, ako to je.
|
42.
No, ja si myslím, že voliči rozhodnú, a nebudem to komentovať.
|
38.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, no som rád, že konečne táto diskusia naberá grády. Myslím si, že čím ďalej, tým to bude viacej emotívnejšie. A ja sa chystám teda vystúpiť dvakrát. Prvýkrát vystúpim a budem hovoriť o tej Colombovej žene, tak ako bolo spomínané, to je tiež môj obľúbený výraz. A potom, ak vôbec budem mať šancu sa dostať k rozprave a po prezentácii toho zoznamu, tak vystúpim ešte raz. Hovorím, ak budem mať šancu.
Prvú vec, čo chcem povedať, že, žiaľbohu, ten celý legislatívny proces v dépeháčke, alebo zníženie DPH, či chceme, či nechceme, jednoducho fakt musím nazvať škandalózny. Predsa premiér povedal explicitne na tabuli, že ide znižovať potraviny, teda DPH na potraviny. Vieme, že aj keď som niekedy diskutoval, keď bolo to v opačnom garde s pánom ministrom, keď sme boli my vo vláde a SMER v opozícii, tak on sám sa sťažoval verejne, že veľa opatrení, ktoré predkladá Radičovej vláda, vlastne je oznamovaná cez médiá a že vlastne komentuje len to, čo je v médiách. A ja som s ním súhlasil. Áno, áno, veľakrát proste neni to seriózna politická diskusia, keď vlastne opozícia, akákoľvek, dostala informácie, samozrejme skreslené. Pretože jednoducho aj tí novinári veľakrát nielen informujú, ale aj dezinformujú. Proste je to tak, hej, to len konštatujem. Ale jednoducho nie je to seriózna diskusia.
Ja rozumiem tej politickej taktike, ale podľa mňa toto už je prehnané. Jednoducho ja rozumiem tomu, že nechcete, aby sa o tom dlho debatovalo. Preto v podstate ani vláda to nepredniesla, nebolo to v zákone a nebolo to ani vo výbore pre financie a rozpočet. Je to tak dôležitá téma, vieme, že ide, zase len z novín to viem, okolo 80 mil. eur. A jednoducho výbor pre financie a rozpočet je ten odborne politický orgán, kde si máme vydiskutovať niektoré veci.
Ale teraz to neni len v neprospech vlády, je to aj v prospech. Však si uvedomte, že možno by sa tam mohli vychytať nejaké muchy. A skutočne na tom výbore pre financie a rozpočet, kde jednoducho je iná atmosféra, hej, dajú sa aj vychytať muchy. Ale nevieme, na čom vychytať muchy. Jednoducho aj pre vás, ja som presvedčený o tom, že v primeranej lehote informovať nielen verejnosť, ale aj poslancov o akomkoľvek zámere v takom veľkom rozsahu, pretože 80 mil. eur je velikánsky rozsah, jednoducho je primerané.
A ja som fakt veľmi sklamaný. A ja som si povedal, že ešte dokonca aj teraz, keď sa otvárala táto diskusia, tak som si myslel, že po úvodnom slove vystúpi spravodajca alebo niekto a jednoducho prednesie ten návrh. Ale vidíme, že taktika je unaviť, unaviť, unaviť, a potom niekedy, ja neviem kedy, predniesť niečo, k čomu sa ťažko vyjadrovať. Pretože človek si to potrebuje aj preštudovať. Jednoducho skutočne akože to neni len tak, že teraz ja dostanem nejaký zoznam a teraz sa budem k tomu vyjadrovať. Ja chcem vedieť, že ktorých výrobcov podporíme v tomto zozname. Ja sa budem pýtať, ja neviem, keď tam budú kurčatá, ktorí podnikatelia na tom najviac získajú, a tak ďalej. Ale teraz nejde o tých podnikateľov. Ide o to, že ak sa mám primerane k tomu vyjadriť, tak jednoducho chcem mať ten zoznam v patričnom časovom úseku.
Ja preto aj dávam procedurálny návrh, že aby sme prerušili toto rokovanie a jednoducho aby zasadol ten výbor pre financie a rozpočet a tam sa predložil ten zoznam, zoznam tých položiek, kde má byť 10-percentná DPH, a samozrejme potom aby sme sa vrátili na diskusie.
Jednoducho to je seriózna politika a to je proste, ja neviem, podľa mňa je to aj nejaké džentlmenstvo v tej politike, že... Ja, tak každému je jasné, že sa to prevalcuje, že sa to odhlasuje, ale jednoducho ja som presvedčený o tom, že takéto niečo, a hovorím, päť rokov som v politike, toto som ešte takto nezažil, že až takto to naťahovať, ten zoznam. Takže je evidentné, že chcete čo najmenej diskutovať. Takže ale tým som zdôraznil, však možno by sa aj niečo vylepšilo alebo proste nejaký, nejaké veci by sa tam mohli dodať, ubrať alebo tak ďalej, hej. Takže to je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, že pri všetkej kolegialite, alebo ja neviem, úcte a tak ďalej, samozrejme, že téma DPH je výsostne politická hra, a niekto bude tvrdiť, že pravica presadzuje vyššiu DPH a, ja neviem, a tak ďalej, a my nie. Ja som n-krát, dokonca určite viete, že ja som nemal problém aj za stranu povedať, že sme ochotní aj ústavným zákonom riešiť stabilitu teda daňového systému, kde by sme sa normálne zaviazali, že táto hranica je maximálne možná, hej, súčasná. Takže aby sa proste vylúčili všelijaké takéto debaty, že kto je za vyššiu DPH. Nie, my sme nikdy ako strana, nikdy neboli za vyššiu DPH. A sme sa aj n-krát k tomu vyjadrili.
Samozrejme, že v otázke toho DPH, keďže sa to berie ako sociálna otázka, tak musím zase skonštatovať, že jednoducho zo strany SMER-u je to falošná hra, alebo zo strany vlády. Je to falošná hra, pretože vieme, že platil zákon, ono to síce bolo povedané, ale ešte raz to zopakujem, platil zákon, že sa zníži DPH na 19 %, keď sa dostaneme do akých-takých rámcov v rámci verejných financií. To znamená, že ak sa zníži deficit o 3 percentá. Samozrejme sa urobilo to, že sa zmenil zákon a zostala tá dépeháčka na výške a tým štát ušetril ročne 235 mil. eur. A samozrejme, keďže rastúca ekonomika je, tak aj výber DPH je vyšší. To znamená, že aj tých 235 mil. ročne sa vlastne zvyšuje každý rok. Nehnevajte sa, keď hovoríme o politickom marketingu, pretože jednoducho každý človek vie, že opatrenie, ktoré bude platiť od 1. 1. 2015, stále hovorím o Columbovej žene, samozrejme, ale od 1. 1. 2015, 2016, pardon, to je presne 63 dní pred voľbami, ktoré pravdepodobne budú 5. marca, 63 dní pred voľbami. Čokoľvek môžte povedať, ale nemôžte povedať, že to je proste úprimné opatrenie, pretože ani prvá vláda Ficova, hej, sa vôbec, nesiahla, dokonca nesiahla ani takzvanú rovnú daň. A vôbec, vôbec neriešila DPH. A samozrejme ani toto, DPH na potraviny, neriešila, DPH neriešila, hovorím o potravinách.
Súhlasím a to prejdem aj k tomu, tuná pán minister skonštatoval, že znížená DPH je na Slovensku už dávnejšie, a je to na lieky a na knihy, a to zaviedla prvá Ficova vláda. Ja s tým nemám problém to priznať, pretože je to pravda, hej. To znamená, že v podstate druhá Ficova vláda rozširuje tento zoznam na DPH, teda aj na potraviny, ale je faktom to, že proste na potraviny, čo je štandardné v drvivej väčšine krajín a v okolitých vo všetkých, môžem vymenovať, kde je nižšia DPH, ale je to štandardná záležitosť, že na potraviny, dokonca plus-mínus v rovnakom rozsahu, jednoducho je nižšia sadzba DPH. Takže sa uplatňuje.
Ja samozrejme, keď som sa vyjadroval prvýkrát, prvýkrát k tomuže návrhu zníženia DPH, ja som povedal tak vetu, samozrejme som to povedal tak, ako som to myslel, že ak sa teda rozhodlo znižovať DPH na potraviny, tak potom nerobiť takýto rozdiel medzi potravinami, pretože samozrejme takýto rozdiel potom vyvolá, ale skutočne vyvolá legitímne otázky, že čo je teda základná potravina a čo je luxusná potravina, a samozrejme vyvolá aj otázky, čo je vlastne zdravé a čo je menej zdravé. Samozrejme potom názory ľudí budú rôzne, že čo je zdravé a čo nie. Samozrejme podľa toho, kto akú diétu drží. Niekto, vegetarián, jednoducho ten je presvedčený o tom, že mäso nie je zdravé. Ja zase som zástanca paleostravy. Ja som presvedčený, že mäso, zelenina a ovocie sú zdravé a určite niektoré potraviny, kde je, ja neviem, lepok alebo nejaké alergény, že nie sú zdravé.
No mňa ináč len napadlo v tejto súvislosti, však bol tu aj taký pokus riešiť potraviny v tých školských bufetoch zo strany SMER-u, že si povedať, že čo je zdravá potravina a čo nie. No tak som strašne zvedavý, ako bude ten pôvodný zoznam tých bufetov korelovať s tým zoznamom, ktorý teda ešte stále nemáme predstavený a ktorý vlastne uvidíme. Teda uvidíme, neviem, v akom časovom úseku?
Takže aby som išiel, išiel ďalej k týmto veciam. Určite priznám jednu vec zase, čisto ako ekonóm, že ten, prejavenie v cenách znížením DPH na 10 %, z 20 na 10, ono sa to ukáže v tom, v úvodzovkách, v tom ideálnom stave, že keby sa to celé premietlo, tak by vlastne ceny sa znížili len o 8,3 %, hovorím v ideálnom stave. Samozrejme ideálny stav neexistuje a skúsenosti hovoria, že sa to premietne možno na 30, 40 percentách toho ideálneho stavu. To znamená 3 – 4 percentá. Ale samozrejme sezónnosť potravín, trh a tak ďalej. Niekde proste jednoducho nie je úplne slobodný trh, tak ono sa to nemusí, nemusí prejaviť. Takže bude to mať určitý následok.
A ja dokonca poviem, že to bude mať aj iné následky, o ktorých samozrejme chcem hovoriť zajtra. A to znamená, že ako sa to bude dotýkať dôchodcov, to znamená sociálne odkázaných ľudí, a čo to vlastne, aký vplyv na nich bude mať a či skutočne oni budú z toho profitovať. Takže to poviem zajtra. Ja len naznačím jednu zásadnú vec, že dôchodcovia budú mať valorizované dôchodky už len čisto od inflácie, od roku 2017. A pokiaľ padnú čiastočne ceny, ceny potravín, tak budú mať nulu, valorizáciu nulu. Podľa súčasne platného zákona, ktorý zaviedol SMER, budú ich dôchodky valorizované veľkou, veľkou nulou.
Ja ešte možno, možno tuná, nikdy som si nemyslel proste, že budeme na túto tému hovoriť aj s opozíciou. Ale nedá mi, lebo kolega Chren tuná povedal niečo o KDH, o MOST-e, samozrejme, budem hovoriť za MOST, že akí sme pokrytci alebo niečo takého. No, neviem, ale musím to povedať, že kandidoval za stranu SaS, ktorá ho vyniesla do parlamentu, ktorá presadila tých 19 % aj DPH, a jednoducho potom, po dvoch volebných obdobiach otočiť a jednoducho robiť tuná šaškáreň s nejakými košíkami, hej, kde jednoducho, že ľavica má poloprázdny košík, pravica 10 %, teda pravica prázdny košík a oni plný košík, tak mimochodom, keď sa znižuje DPH na 10 %, tak verte, že to je nižšia cena, ako keby bola DPH 13 percent. To vie každý.
No, takže ja na záver chcem povedať to, že ja ešte raz normálne, slušne, slušne vyzývam ministra financií, vyslovene, že slušne, že, minister financií, dajte konečne ten pokyn kolegom ukázať ten zoznam. Proste, ukážte to, ukážte tú Columbovu ženu! Však raz to musíte ukázať (vyslovené s pobavením). Ako jednoducho na tom nič nie je, ukážte to.
Ďakujem.
|
120.
Ďakujem. Ja súhlasím s mojimi konzervatívnymi kolegami, že je to vážna vec a ja som za to, samozrejme, a odporúčam, aby to išlo do druhého čítania. Ja len chcem ešte pripomenúť takú jednu, jeden fakt. Ja bývam v Ružinove v Prievoze a tam na Hraničnej je centrum pre liečenie drogových a iných závislostí a priamo pod oknami toho centra je tam herňa. Takže určite si myslím, že nejaké pravidlá, lebo regulácia nie je antiliberálne slovo, nejaké pravidlá, nejaké mantinely musia byť aj v tomto druhu podnikania. A samozrejme teraz nebudem riešiť závislosti a tak ďalej, len poukazujem proste na skutočný fakt, ktorý je proste do očí bijúci, a nemusím proste zdôrazňovať, že pod oknami, čo sa má liečiť, tak má tu pre ňu herňu.
Ďakujem.
|
108.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku. Súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokoval výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra a gestorský výbor do 10.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
|
54.
Kolega mi zobral presne tú istú otázku, tak už nebudem opakovať. To som sa chcel spýtať tiež. (Povedané so smiechom.)
|
10.
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi uviesť môj návrh zákona, čo sa týka daňových licencií. No v prvom rade mi dovoľte povedať, že v podstate pred pár dňami vlastne sme "dostali účet" za daňové licencie, to znamená, že vieme približne, koľko subjektov zaplatilo tieto daňové licencie a aký..., a v akej výške sumárnej vlastne pomohli rozpočtu. Ja, samozrejme, nemám konkrétne čísla, takže ja budem používať len čísla, pozdravujem (rečník sa podaním ruky zvítal so spravdajcom), takže ja budem len čerpať z tých údajov, údajov, ktoré som vlastne získal z novín. Takže to znamená, že vlastne si už môžeme zrekapitulovať, že čo to prinieslo, prinieslo pre podnikateľov a, samozrejme, pre verejné financie.
Takže podľa mojich informácií okolo 69-tisíc subjektov zaplatilo daňové licencie. To znamená, že to sa dá, samozrejme, interpretovať aj tak, že 69-tisíc subjektov by malo nižšiu daňovú povinnosť, keby neboli zavedené tieto daňové licencie, alebo, ináč povedané, že tí, ktorí zaplatili daňové licencie, keby neboli tieto daňové licencie, tak pre nich daň z príjmu právnických osôb bola podstatne vyššia ako pre ostatných podnikateľov alebo, po slovensky povedané, zjednodušene, keď niekto mal, vykázal účtovný zisk 480 euro a zaplatil 480 euro daňovú licenciu, v podstate zaplatil 100 % daň.
Samozrejme, že ten filozofický problém spočíva nielen v tom, že tie daňové licencie, v podstate keď si to premietneme, že daňová licencia vo výške 480 euro znamená to, že ten podnikateľ musí zarobiť minimálne 2 181 euro, a to je teda 22 % daňovej povinnosti a to je tých 480 euro, tu len štát si vlastne určil, že aký vlastne má byť zisk podnikateľa, a stanovil si teda podmienky, že jednoducho títo podnikatelia musia zarobiť minimálne túto výšku.
Ja by som ešte, ako prejdem k tomu môjmu návrhu, ešte skonštatoval, že podľa teda mojich informácii tieto daňové licencie priniesli alebo prinesú cca 77 mil. eur. Ja, samozrejme, sa môžem mýliť, len ešte raz zdôrazňujem, že to mám nie z Finančnej správy, ale z novín, no ale to je v podstate tá istá výška, čo získali dvaja známi podnikatelia na daňových úľavách, teda Duslo Šaľa a plus Ružomberok, dokonca tieto daňové úľavy sú vyššie pre týchto dvoch podnikateľov, ako je suma vybratých peňazí z týchto 69-tisíc subjektov daňových licencií.
Ja možno ešte teraz, ešte spomeniem tiež, keď tí ľudia platia tie daňové licencie, tak určite si spomenú aj na to, nielen na tieto daňové úľavy, ale aj na to, ako jeden známy podnikateľ verejne na sociálnej sieti sa chváli, ako na Cypre pomáha optimalizovať svojim klientom daňové priznanie, samozrejme, potom tie sadzby daní už nie sú tak ako pri daňových licenciách, ale podstatne nižšie, ale to len na konštatovanie.
Takže aby som prišiel k tým licenciám alebo k tomu návrhu, ešte predtým chcem druhú vec povedať, že toto kontroverzné opatrenie, samozrejme, prinieslo peniaze do rozpočtu, ale nehovorím, že či je to správne, a stále existuje ako pre informáciu, pre informáciu občanov, že existuje podanie na Ústavný súd, ktorý má rozhodnúť, či sú v súlade s ústavou, či nie. Nehovorím, že či sú, či nie sú, samozrejme, nie každý zlý zákon je v protiklade s ústavou, ale my sme teda presvedčení, že sú zlé, a, samozrejme, sme už dali aj verejný záväzok, že pokiaľ prídeme k moci, tak tieto daňové licencie zrušíme. Takže odmietame teda vôbec toto zavedenie ako v princípe. Avšak, avšak treba povedať ešte ďalšiu dôležitú vec, že do 10-tisíc subjektov, a zase hovorím len orientačne, dali svoje spoločnosti do likvidácie najmä kvôli týmto daňovým licenciám, a tak aby ich nemuseli platiť, tak radšej zaplatili likvidátorovi, aby zlikvidovali spoločnosti, a evidentne aj to, že už sa neregistrujú nové alebo menej sa registruje nových spoločností, a teda eseročiek a akciových spoločností, podľa mojich informácií je to až o 50 % menej.
No, stav je teraz takýto, ten môj návrh vlastne v podstate vychádza z toho, že min value, ako hovoria Angličania, alebo zatiaľ, kým sa nerozhodne buď Ústavný súd, alebo nová vláda sa nevyjadrí k tomu, tak zatiaľ si myslím, že pri zavedení týchto licencií sa zabudlo alebo veľakrát sa zabudlo na tie také individuálne prípady, ktoré, samozrejme, ťažko, každý ten individuálny prípad je iný, a jednoducho či už ľudia sú v účtovnej strate, alebo, ja neviem, z určitého času proste vieme, že prešli zo živnosti do eseročiek kvôli tomu, že sa, že sa zvýšili odvody, to znamená, že bolo výhodnejšie prejsť do eseročiek, ale napríklad aj tí eseročkári, hovorím, samozrejme, hovorím o tých malých firmách, tak mnohí z nich sa napríklad môžu v priebehu toho podnikania aj zamestnať, mohli vycestovať a tak ďalej a de facto nemajú, nemajú príjmy, pretože jednoducho nepodnikajú, a týmto som chcel vyjsť v ústrety. A obdoba toho nápadu, že čo chcem teda vyjsť v ústrety, je niečo ako, keď podnikateľ živnostník, lebo živnostník je tiež podnikateľ, a ten má právo zo zákona pozastaviť živnosť na dobu troch rokov, to znamená, že keď proste nejaká situácia životná vznikne, či ochorie, alebo tak ďalej, takže týmto som sa vlastne obdobne inšpiroval, pretože mnoho tých eseročiek je vlastne buď jednoosobových, alebo rodinných eseročiek, ktoré v podstate nemajú vysoké príjmy, nehovorím, že ich je gro, samozrejme, že ich neni gro, ale nezdá sa mi napríklad, ja si myslím, že možno pre tých 10-tisíc ľudí, čo išlo do likvidácie, alebo plus-mínus tých eseročiek, s kľudom keby platila, platilo niečo takého, ako navrhujem ja, to znamená, že aby sa na určité obdobie, a ja, samozrejme, som ochotný v druhom čítaní sa baviť o tom, že na aké obdobie asi, nehovorím, že aj keď je to napísané, že pozastavenie, ale nemám problém s tým napríklad, kopírovať to obdobie ako pri živnostníkoch, to znamená, maximálne do troch rokov, že pokiaľ jednoducho nepodnikajú, nevyvíjajú nejakú činnosť, tak aby nemuseli platiť daň z niečoho, čo vlastne, vlastne ani nevytvorili. Takže to je podstata môjho návrhu. Samozrejme, oponenti môžu hovoriť, že, že niektoré eseročky sa naschvál, naschvál proste zakladajú na to, aby proste boli tzv. dépeháčkari, to znamená, pýtali peniaze z daňového úradu, ale musím hneď povedať, že na tento argument je protiargument okamžitý, že tí veľkopodvodníci, tým je úplne lauter ukradnutých nejakých 480 euro z daňovej licencie, to proste oni robia vo väčších peniazoch a jednoducho to im je úplne jedno, že či platia, či nie, to znamená, že tie tzv. biele kone v podstate sme nevyčistili, a zdôrazňujem, že keď je, nazveme to spiacou eseročkou alebo dočasne, zdôrazňujem, dočasne spiacou eseročkou, samozrejme, nie som fanúšik toho, aby právnici si zakladali desiatky a desiatky eseročiek a potom to jednoducho predávali, a pointa v tých eseročkách je len to, že je proste na predaj. To nehovorím, že som fanúšik toho, ja len hovorím, že mnoho tých osobných životných prípadov je takých, že jednoducho by sme mohli umožniť týmto ľuďom proste nerobiť tú pakáreň a na určité obdobie, pokiaľ teda nemajú žiadne príjmy a, samozrejme, si nemôže ani účtovať nejaké zákazky a tak ďalej, jednoducho aby nemuseli platiť túto daňovú licenciu.
Takže toto je v podstate podstata toho môjho návrhu, to znamená, že pre spoločnosti, tak ako som hovoril, ktoré nevykazujú zisk, resp. žiadne daňové náklady, aby nemuseli platiť daňovú licenciu.
Ďakujem za pozornosť.
|
49.
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi prispieť tiež k tejto diskusii. Ja budem mať len príspevok na aktuálnu tému a tá aktuálna téma je otvorenie druhého piliera. Keďže vieme, že Národná banka Slovenska je regulátorom trhu dôchodkového sporenia, teda nielen, ale aj, a tiež teda dohliada nielen na dôchodkové spoločnosti vo fáze šetrenia, ale aj na životné poisťovne, ktoré obdŕžali licenciu od Národnej banky Slovenska na výplatu dôchodkov.
Samozrejme, existuje veľká politická diskusia na tému, komu sa oplatí, komu sa neoplatí, čo mi, samozrejme, som to aj avizoval, že pre človeka, ktorý povedzme chápe, že aj v tejto téme dôchodkov je politikum, tak som presvedčený, že títo ľudia majú záujem o objektívne informácie. A tie objektívne informácie môžu získať hlavne teda od nejakých nezávislých odborníkov, ktorí sa venujú dôchodkom, zdôrazňujem, ktorí sa venujú dôchodkom, zdôrazňujem, ktorí sa venujú dôchodkom, no a samozrejme od Národnej banky Slovenska, pretože ona je vrchným regulátorom. A jednoducho si myslím, že v tejto tak závažnej veci, to znamená, či teda tie déedesky zhodnocujú, alebo nezhodnocujú peniaze, ja si myslím, že by sa mala vyjadriť. Aj keď dlhodobo viem, že pri tých štyroch otvoreniach NBS-ka sa snažila nevyjadrovať ako vyjadrovať, stále som presvedčený, že nič tomu nebráni, aby sa vyjadrila.
No a moja otázka na guvernéra je, že určite teda vie, že občania dostávajú od Sociálnej poisťovne leták na tému druhého piliera. Mimochodom, Jožko Mikloško mi spomenul, že tiež dostal ten leták, hoci nie je v druhom pilieri, tak potom sa pýtam, ako sa míňajú peniaze daňových poplatníkov, keď sa posielajú dopisy ohľadom druhého piliera aj ľuďom, občanom, ktorí jednoducho nie sú, ale samozrejme to je iná téma, to nie je otázka na guvernéra.
Ale otázka na guvernéra je taká, že ja teda ako sporiteľ aj ako poslanec jednoducho ho žiadam, aby sa vyjadril k niektorým tvrdeniam, aspoň k niektorým tvrdeniam, čo sú v letákoch popísané ohľadom druhého piliera. Ja mu samozrejme dám ten leták, neviem, či má, či nemá, a ja nechcem rozoberať ten leták dopodrobna. Ja len ho prosím teda, alebo žiadam, aby sa vyjadril ako regulátor trhu k trom tvrdeniam. Prvé tvrdenie v tom letáku, že druhý pilier sa zhodnotil na mínus 1,16 percenta. Respektíve ďalšie tvrdenie, za 10 rokov bolo hrubé zhodnotenie v druhom pilieri 17,8, kým v prvom pilieri až 68 %, že či teda ako ekonóm berie výraz, že prvý pilier sa zhodnotil až na 68 percent. Takže všeobecne o zhodnotení a informovať aj verejnosť, aby vedeli, že proste ako sa zhodnocujú tie fondy, pretože ja som teda informoval verejnosť, ako sa moje fondy zhodnocujú, pretože samozrejme každý prípad je individuálny podľa toho, v ktorom fonde je, alebo v ktorej spoločnosti. Takže to je prvá otázka.
Druhá otázka. Tvrdenie Sociálnej poisťovne, alebo v tomto liste, tak ja neviem, kto je autorom toho listu, že v oboch prípadoch nejde o účet, teraz, keď sa porovnáva, že účet v Sociálnej poisťovni je podobný ako v DSS, toto tvrdenie, že "v oboch prípadoch nejde o účet, na ktorom máte fyzicky uložené peniaze, ale o evidenciu všetkých vašich odvodov, z ktorých sa neskôr vypočítava váš dôchodok". Prosím vás, pán guvernér, povedzte, že či to tak je, či to je len evidencia odvodov alebo, ja viem, ako to funguje, len chcem, aby ste vy to povedali občanom, že jednoducho to neni evidencia odvodov, hej? Niečo o dôchodkových jednotkách a ako to funguje.
A tretia otázka. Ja samozrejme mám veľa otázok, ale nechcem zaťažovať. Ďalšie tvrdenie, že v druhom pilieri nefungujú mechanizmy obrany proti inflácii. Vieme, že je zákon, kde občania v tej anuitnej novele slávnej, teda myslím ironicky, ale je pravdou to, že proste sú tam možnosti tých dôchodkov vybrať si, či s valorizáciou alebo bez valorizácie alebo s pozostalostným alebo nie. Takže či je pravdou tvrdenie, že v druhom pilieri nefungujú mechanizmy obrany proti inflácii. Teraz narážam na to, či ľudia, keď sú, či si nemôžu vybrať anuitu indexovanú.
Ďakujem.
|
36.
Ďakujem. Vážený pán kolega Hlina, dovoľte mi teda len vás podporiť. Samozrejme máte svojský prejav, ale skúsim povedať aj jednu, a teraz myslím pozitívne, nesmejte sa, ako jednoducho bude to taký priamočiarejší. Ja to poviem trošku iným spôsobom. Veľmi dôležité je pochopiť aj jednu zásadnú vec, že súčasný rast HDP je zvýšenou mierou ťahaný rastom spotreby domácností, a to sa chváli aj minister financií. Lenže ten rast spotreby domácností je dvojsečná zbraň, pretože práve ten rast spotreby je zase podmienený tým, že výrazne rastie zadlženosť. To znamená, takýto spôsob rastu jednoducho nemusí byť automaticky výhodný pre obyvateľov.
Ďakujem.
|
36.
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte teda aj mne vystúpiť za klub MOST - HÍD k tejto tak závažnej téme. Ja si dovolím predsa len trošku, trošku ináč ponad túto tému, pretože už teraz si pingpongujeme konkrétne veci, ale predtým, ako si začneme konkrétne veci pingpongovať, by som ešte zopár poznámok vôbec k fondom ako-takým v spôsobe čerpania, kto za čo môže.
V prvom rade chcem povedať, že aj keď to bude vyzerať trošku od Adama, ale má to zmysel, čo poviem. Keď sme vstupovali do Európskej únie, tak pred tými jedenástimi rokmi, tak v podstate platili tie pravidlá, že tie nové členské krajiny jednoducho budú dostávať formou eurofondov peniaze na určité projekty a v podstate od začiatku bolo jasné, že tie nové členské krajiny sú čistí poberatelia. To znamená, že do tej Európskej únie dajú menej, ako od nej dostanú. Problém, samozrejme, je v tom, že v budúcnosti sa tento pomer zmení a z čistých poberateľov budeme čistými platcami a obrazne povedané, naveky, alebo teda pokiaľ bude existovať Európska únia.
Existuje veľa teoretických názorov na zmysel týchto eurofondov a samozrejme, že sú rozdielne. Niekto to berie proste ako "mešec, potras sa", niekto to berie ako nejaký dar, zase iní ekonómovia tvrdia, že je to danajský dar. Jednoducho, tie spôsoby teoretické na to, že čo sa s tým dá urobiť a čo nie, sú rozdielne, aj, samozrejme, potom názory. To znamená, že je veľmi, aj kontroverzné názory na to, ako sa to vlastne má používať a či práve na tento operačný program a či nie na tento a podobne.
A tu chcem zakotviť, teda aj poznamenať, že nielen eurofondy, ale povedzme aj dotačná politika v poľnohospodárstve je rozdielna a tiež si dovolím trúfnuť, kontroverzná.
Keď hovoríme, že načo sa tie fondy majú používať, tak ja som zástanca toho, že v prvom rade by to malo ísť na verejné investície, to znamená hlavne infraštruktúru. To už je jedno, či teraz hovoríme o diaľniciach, železniciach a tak ďalej, ale pravdou zase je to, že veľakrát sa aj tieto fondy neefektívne využívajú a ja dokonca tvrdím, že aj filozoficky neefektívne, keď jednoducho v rámci konkurencieschopnosti dotuje sa jeden podnikateľ a samozrejme ten druhý, ktorý nedostane tú dotáciu, má logickú, logickú nevýhodu voči tomu, kto to dostane, hej? A keďže dopyt po peniazoch, po dotáciách je vždycky väčší ako ponuka, tak proste to je základ alfa - omegy korupcie, pretože jednoducho už z prirodzeného toho, čo som povedal, že dopyt je väčší ako ponuka, tak musia byť, je tam korupcia, alebo miera, určitá miera korupcie jednoducho vzniká už len z tohto.
Takže, samozrejme, tých problémov je viacej. Mňa vždycky, len keď spomeniem eurofondy, každý, samozrejme, má nejaký iný príklad, ja si spomeniem na lavičky za 200-tis. korún, keď sa pýtali, že no a prečo tak draho tie lavičky? No tak, keď to tie eurofondy umožňovali? Proste, hej? Alebo prednedávnom sme z jednej televízie boli presvedčení, aby sme viacej kaprov jedli. No neviem, či ich teraz jeme, tých viacej kaprov, alebo nie. Jednoducho pravdou je to, že skutočne časť tých peňazí, ktoré sú v eurofondoch, sa využíva, nazvem to, menej efektívne alebo do niektorých oblastí idú, že do ktorých by vôbec nemuselo, nemuseli ísť.
Ale existujú a samozrejme, každá minca má dve strany, to znamená aj proti, aj za. A jednoducho, je to pravidlo fungovania tej Európy a treba zase povedať, že keď to už je, tak treba, obrazne povedané, brať a utekať. Jednoducho, keď máme možnosť z toho pravidla vyčerpať, teda minúť, ale to "minúť", to nemám rád, ani to slovo "vyčerpať", skôr "použiť" na niečo rozumného, hej, tak samozrejme treba využiť v maximálne možnej miere, zdôrazňujem, v maximálne možnej miere, aby sme túto možnosť využili. Či ju využijeme, či nevyužijeme, stále v budúcnosti budeme potom čistými platcami a nebude na to mať vplyv, či sme, koľko sme čerpali od tej Európskej únie, ale jednoducho budeme čistými platcami. To znamená, aj z tohto dôvodu treba tieto fondy použiť skôr ako nenávratnú pôžičku, ktorú, samozrejme, v budúcnosti zaplatíme iným spôsobom.
Ja by som snáď dovolil ešte povedať teraz tú druhú stránku mince, že faktom zostáva to, že tuto som si len tak pre úvod povedal, že zástupca Európskej únie, keď začiatkom mája hodnotil význam, tak, eurofondov, tak povedal, že v podstate z európskych fondov sme získali dvojnásobok, aby bolo jasné, dvojnásobok viacej, ako sme vlastne zaplatili. To znamená, že viacej ako 50 % príjmov. To znamená, v tejto správe bolo 14, vyše 14 mld. sme dostali a odviedli sme 6,8, šesť miliárd osemsto miliónov.
V tejto správe bolo konštatované, že za tieto peniaze sa postavilo vyše 107 km diaľnic a rýchlostných ciest, zmodernizovalo cca 1 430 km ciest I., II. a III. triedy, 105 km železníc. Z peňazí EÚ môže Slovensko získať 61 nových vlakov, Bratislava 120 nízkopodlažných trolejbusov - teraz nebudeme sa baviť o tom, či majú klímu, či nie - 45 električiek a tak ďalej. Deväťsto tridsaťosem obcí a miest bolo, v 930 obciach a mestách boli obnovené z eurofondov verejné priestranstvá a v 300 sídlach verejné osvetlenie. Zase teraz neriešim lavičky a podobne, ale jednoducho je to fakt, že tieto mestá by ináč tieto zdroje nedostali. Takže podporu EÚ získalo 26 priemyselných parkov, 788 malých a stredných podnikov, 570 zariadení cestovného ruchu. Slovenskí poľnohospodári získali k tomu dátumu tej správy 4 848 miliónov.
Bez pochyby, pokiaľ teda existuje nejaký mechanizmus, tak, toho čerpania alebo použitia tých fondov, tak existuje aj nejaká zodpovednosť a primárna zodpovednosť, samozrejme, za čerpanie alebo použitie tých fondov má jednoznačne vláda a ja som si, a preto ako hodnotiť, že ako čerpá tie, tá vláda tie fondy, jednoducho vždycky, pokiaľ pôjdeme do konkrétnosti, tak si tu budeme pingpongovať, ale nespochybniteľné, zdôrazňujem, nespochybniteľné je porovnávanie s inými krajinami. To znamená s inými krajinami členských krajín, teda EÚ, ale samozrejme aj tých nových krajín.
Ja tu mám čerpanie eurofondov, ktoré vlastne je aktuálne z Európskej komisie a vlastne sa to aktualizovalo k včerajšiemu dňu. Je tu trošku iná tabuľka, ako kolega Zajac ukazoval, ale princíp, samozrejme, je iný, je čerpanie eurofondov, priebežne aktualizovaný stav, percentuálny podiel vyčerpaných peňazí z celkového objemu finančných prostriedkov, ktorý bol pridelený jednotlivým štátom. Takže z tohto, z tejto tabuľky k tomuto dátumu Slovensko čerpalo 62,2 % a sme na chvoste o veľmi, veľmi málo, menej čerpalo Rumunsko a nová krajina Európskej únie Chorvátsko, ktorí jednoducho ešte vôbec sú totálnymi nováčikmi. Takže zreteľne, jasne, zrozumiteľne sme skoro najhorší. To, že proste sme o 0,8 % lepší od Rumunska, myslím si, že to len svedčí, že v tejto oblasti hráme úplne poslednú ligu.
Samozrejme, príčin môže byť viacej, prečo to tak je, hej? Rôzne programy, však čo sme aj rozoberali s pánom ministrom Vážnym, aj na výbore pre európske záležitosti, aj výbore pre financie, samozrejme rôzne operačné programy, rôzne dôvody a podobne, ale ak by som mohol zhrnúť zopár takých zásadných dôvodov, že vláda jednoznačne a jasne nesie zodpovednosť za systémové nedostatky, ktoré vedú k nízkemu čerpaniu alebo použitiu fondov. Je to nekvalitný zákon o verejnom obstarávaní, nedostatočná kontrola, neefektívnosť verejnej správy, nestabilita personálnej politiky verejných orgánov.
Takže aj podľa analytikov, aj analytikov, aj Európskej komisie, len vymenujem zopár dôvodov, že aké sú problémy. Subjekty sa nevedia efektívne zapájať do obstarávania, procesy treba opakovať, súťažia proti sebe s nereálnymi nízkymi cenami, často voči sebe namietajú, vysoká citlivosť verejnej správy na politický cyklus vedie k omeškaniam a pozastaveniam, nedostatočná kontrola a korupcia, následné zastavenie čerpania zo strany EK, ešte raz zdôrazňujem, to nie je môj názor, to ja čítam z dokumentu, absencia vlastných prostriedkov žiadateľov, ktorí nemajú na spolufinancovanie.
Treba si uvedomiť aj ďalšiu vec, že prichádza pre programové nové obdobie 2014 - 2020 na Slovensku, bude alokovaných 15 mld. eur, pričom keby sme to prepočítali na hlavu obyvateľa, lebo skutočne tu boli také výčitky pri pingpongovaní, skutočne my musíme pozerať aj na veľkosť krajiny, počet obyvateľov a samozrejme, aj na časť rozpočtu, to znamená do akej miery, v pomere, vždycky treba v pomere. Takže v pomere na hlavu obyvateľa ide u nás na jednu, o druhú najvyššiu alokáciu prostriedkov. Pritom treba si jasne uvedomiť aj jednu vec, že nezávislí konzultanti vypočítali, že keby sa čerpali tieto fondy na úrovni okolo 90 %, tak by to zvýšilo ekonomický rast o cca 0,3 do 0,8 %. To znamená, že aj samotné toto použitie prostriedkov, keď to nevyužijeme, jednoducho sa vzdávame časti toho ekonomického rastu.
Takže na záver tohto úvodu, samozrejme, aj kolega Simon sa vyjadrí ako, keďže bol ministrom, takže z praktických skúseností a má aj praktické čísla, aj pri tých porovnaniach. Na záver chcem povedať, že jednoznačne bez najmenších pochýb, najmenších pochýb, pretože všetky tie krajiny boli na rovnakej štartovacej čiare, teraz to hovorím, tie nové krajiny na rovnakej štartovacej čiare, môžeme sa baviť, že o nezamestnanosti, že je to trošku ináč, ale pri čerpaní fondov všetci na rovnakej čiare. Tak my patríme na chvost tohto pelotónu a za to musí niekto niesť politickú zodpovednosť. To si nemôžme pingpong hovoriť a ty môžeš za to a ty si tam niečo nedal a ty si bol rok a ja už tri roky a podobne. Jednoducho to je fakt a treba z toho vyvodiť konkrétne, aj politické dôsledky, samozrejme, treba aj diskutovať na tému, že ako minimalizovať škody, ktoré tak či tak už budú spôsobené a jednoducho sa snažiť možno spoločnými silami, že ako znížiť tieto škody, ale tie škody budú významné a sú otázky, len do akej výšky budú.
Ďakujem.
|
87.
Ďakujem. No ja by som len chcel podčiarknuť tú myšlienku toho minimálneho dôchodku. Predsa evidentne vidno, že to neni ani ľavicová alebo pravicová, to má jednoducho, solidarita nemá ani ľavicový, ani pravicový nádych. Jednoducho solidarita je solidarita. A ten minimálny dôchodok je solidárny a je to hlavne pre nízkopríjmové skupiny. Zdôrazňujem, nízkopríjmové skupiny. A v skutočnosti nevidím najmenší logický dôvod niekoho diskriminovať, ten, kto má málo, kto zarába málo. Však z tých peňazí, to, čo som navrhoval jednoducho, ak máte problém, že má niekto naviac tie peniaze, tak jednoducho, ak chce mať ten minimálny dôchodok, nech prevedie, nech prevedie tie peniaze do... (Ozval sa zvuk rušiaci mikrofón.) Ja sa ospravedlňujem, hej? Do Sociálnej poisťovne a zase, povedzme si rovno, to nebude veľa peňazí, ako tam, keď priznáte ten dôchodok, minimálny dôchodok aj dvojpilierovému dôchodcovi, to nebude veľa štátu stáť, pretože už tie 4 %, čo tam odvádza, jednoducho to bude skutočne strašne malý podiel, to znamená, strašne malý doplatok bude, alebo relatívne malý doplatok pre toho dvojpilierového dôchodcu, keby mal nárok normálne na minimálny dôchodok.
Ja si myslím, na tom neni nič zlého. Jednoducho, nechajte si to uležať v hlave. Ja si myslím, že pokiaľ skutočne vám záleží aj na tých nízkopríjmových skupinách, tu nejde o to hazardovanie, nehazardovanie. Tak ako som vám vysvetlil, nie každý vie, ako sa bude jeho životná trajektória chovať. Jednoducho niekto môže mať veľa detí a jednoducho a tak ďalej, tých prípadov je veľa. A skutočne by ste vyslali normálny dobrý signál. A hovorím, že keby sme to urobili spolu, tak to by bol krásny signál aj pre ľudí, jednoducho, že sa vieme dohodnúť na nejakej základnej solidarite vo forme minimálneho, respektíve základného dôchodku.
Ďakujem.
|
79.
Tak ďakujem za koment kolegov. No kolega Muňko teraz vyšiel, no sme sa nepochopili, ja som zástanca minimálneho dôchodku a sa teším, že 75-tis. ľudí dostane vyšší dôchodok, teda minimálny dôchodok, ako by mali doteraz a možno by som bol aj radšej, aby to nebolo len 75-tis., možno viacej. Ale pravdou je to, že keď sa niekedy hovorí, že sú ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť, v II. pilieri, no ono ťažko niekedy, kto má, kto nemá, keď vstupuje do pracovného procesu, on nevie, aký plat bude mať, hoci je to vysokoškolák, môže ísť aj, môže sa stať nepredvídaná udalosť. Vieme veľmi dobre, že 80 % ľudí sa, tí, čo sa narodili, sa nedožijú dôchodkového veku, môžu proste mať vysoký plat a ja neviem a potom mať nízky alebo niekam odcestujú. Jednoducho toto nemôže byť kritérium, súčasný plat, či vstúpiť, či nie.
Takže a čo sa týka tých dôchodcov CZ a ten Ústavný súd, no pozerajte, nie ja to hovorím, ale tí dôchodcovia, ktorí za mnou boli. Však každému je jasné, že oni u mňa lobovali, však ja sa za to nehanbím, tí federálni dôchodcovia, a oni sami proste jednoducho vidia jedinú možnosť a jak to neprejde, že jednoducho sa to dá na Ústavný súd. A ten Ústavný súd, ako berte tak, že však ja nehovorím, aj zlý zákon nemusí byť protiústavný, nikdy som to nepovedal, hej? To, že proste si myslím a že je legitímne právo sa opýtať Ústavného súdu, že či je to v súlade, či nie.
No a čo sa týka pani kolegyne Vaľovej, tam viacej vecí bolo, ale vzhľadom na čas, len poviem len tie výsledky transakcií. No viete, kto najviac ublížil hodnote tých príspevkov ľudí? No tzv. Madejova novela, aj keď viem, že to nebol kolega Madej, že mu to podstrčili, ale to najviac ublížilo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
69.
Ďakujem. Tak vážení budúci dôchodcovia, teda aj gymnazisti budú určite budúci dôchodcovia, dovoľte mi teda predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude aj vás týkať a budú to tri pozmeňujúce návrhy. Keďže musím to presne prečítať kvôli záznamu, tak možno trošku budem nudný, ale teda poďme na to.
Takže prvý pozmeňujúci návrh bude k tomu minimálnemu dôchodku. Takže ho prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslanca Ivana Švejnu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podávam tento pozmeňujúci návrh:
Bod 1. V čl. I bod 13 § 82b odsek 2 písmeno b) znie:
"b) by poistenec mal uzatvoriť zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu 1), dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa osobitného predpisu 1), a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa osobitného predpisu 1), alebo by mu mala byť vyplatená suma podľa osobitného predpisu, 56aa), ak poistenec je sporiteľ, alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu 1)".
Bod 2. V čl. I bod 13 § 82b ods. 2 písm. c) bod 3 sa za slová "pozostalostného dôchodku" vkladajú slová "vo výške predpokladanej".
Bod 3. V čl. I bod 13 úvodná veta znie: Za § 82a sa vkladajú § 82b a § 82c, ktoré vrátane nadpisu § 82b znejú: a za § 82b sa vkladá § 82c, ktorý znie: Takže znenie § 82c.
"§ 82c
(1) V prípade zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b sa suma podľa osobitného predpisu, 56c), prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za poistenca, ktorému zanikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu, 56c), sa považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie za obdobie jeho účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu 1).
(2) Starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená suma podľa odseku 1, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení neznižuje."
Poznámka pod čiarou k odkazu 56c znie:
"56c) § 123as zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č..../2015 Z. z.".
Bod 4. Čl. IV sa dopĺňa bodom 7, ktorý znie:
7. Za § 123ar sa vkladá § 123as, ktorý vrátane nadpisu nad § 123as znie:
"Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2015.
§ 123as
(1) V prípade zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku podľa osobitného predpisu, 93c), zaniká fyzickej osobe
a) účasť na starobnom dôchodkovom sporení odo dňa vzniku prvej účasti,
b) právne postavenie sporiteľa od prvého dňa jeho vzniku a
c) zmluva o starobnom dôchodkovom sporení.
(2) Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou mal sporiteľ uzavretú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, skutočnosti podľa odseku 1.
(3) Ak nie je v odseku 4 ustanovené inak, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa doručenia písomného oznámenia Sociálnej poisťovne podľa odseku 2
a) previesť na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu,
b) vyplatiť fyzickej osobe podľa odseku 1 sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu.
(4) Ak boli sporiteľovi odpísané z osobného dôchodkového účtu dôchodkové jednotky z dôvodu vydania certifikátu a dôchodková správcovská spoločnosť nepripísala na osobný dôchodkový účet sporiteľa dôchodkové jednotky podľa § 45 ods. 4, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa doručenia písomného oznámenia Sociálnej poisťovne podľa odseku 2
a) previesť na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu uvedenú v certifikáte tvorenú z povinných príspevkov,
b) vyplatiť fyzickej osobe podľa odseku 1 sumu uvedenú v certifikáte tvorenú z dobrovoľných príspevkov,
c) vyplatiť fyzickej osobe podľa odseku 1 sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu, ak má na svojom osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky pripísané z dobrovoľných príspevkov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 93c znie:
"93c) § 82b a 82c zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č..../2015 Z. z.".
Vynímam na osobitné hlasovanie body 4 a 5 bod spoločnej správy.
Odôvodnenie. Hlavným účelom navrhovaného pozmeňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je v súvislosti so zavedením inštitútu tzv. minimálneho dôchodku riešenie možného "sanovania" strát vznikajúcich v Il. pilieri a zároveň odstránenie diskriminácie sporiteľov, ktorí uzatvorili s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení vo vzťahu k tým sporiteľom, ktorí túto zmluvu neuzatvorili, takže tá diskriminácia medzi dvojpilierovým a jednopilierovým dôchodcom.
Navrhuje sa, aby dôsledkami zvýšenia sumy starobného dôchodku alebo sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na úroveň sumy minimálneho dôchodku bol zánik (i) účasti fyzickej osoby na starobnom dôchodkovom sporení odo dňa vzniku jej prvej účasti, (ii) právneho postavenia sporiteľa od prvého dňa jeho vzniku a (iii) zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. To znamená to, čo som tvrdil, že jednoducho tie peniaze, čo si ušetril, vlastne mu zaniká celé sporenie a všetko, čo odviedol do DSS, by mal odviesť naspäť do Sociálnej poisťovne.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti je Sociálna poisťovňa bez zbytočného odkladu oznámiť príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou mal sporiteľ uzavretú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Vzhľadom na význam daných skutočností v ďalšom procese vyplácania minimálneho dôchodku sa navrhuje písomná forma.
Zároveň som navrhol upraviť postup dôchodkovej správcovskej spoločnosti v prípade, že by nedošlo k vydaniu certifikátu, a to tak, že dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa doručenia písomného oznámenia Sociálnou poisťovňou, previesť na účet Sociálnej poisťovne sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej.
Na základe navrhovanej právnej úpravy teda v prípade, že ak dôjde k zvýšeniu sumy starobného dôchodku a sumy invalidného vyplácaného do dovŕšenia dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku, dôchodcovská správcovská spoločnosť je povinná previesť na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky. Táto suma sa tak stane súčasťou systému sociálneho poistenia.
Takže toto je ten prvý pozmeňujúci návrh, ktorý by teda podľa môjho názoru a nášho názoru vyriešil ten spor, do ktorého sa, samozrejme, ako som spomínal, pravdepodobne opozícia s vládou pohrnie teda, čo sa týka diskriminácie tých dvojpilierových dôchodcov ohľadom toho minimálneho dôchodku a zdôrazňujem, že myslím si, že by to mohlo byť elegantné, vzájomne vyhovujúce riešenie, ktoré by v podstate nikomu ani z ideologických, ani z nejakých iných dôvodov nemalo vadiť.
Druhý pozmeňovací návrh, ktorý predkladám, je o tých federálnych dôchodcoch a v podstate zase ten pozmeňovák bude veľmi jednoduchý a prečítam potom odôvodnenie.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Ivana Švejnu k vládnemu návrhu, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, č. tlače 1424, predložený na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podávam tento pozmeňujúci návrh, ktorý spočíva len v jednej vete.
V čl. 1 v bode 5, § 69b ods. 1 písm. a) sa slová "25 rokov" nahrádzajú slovami "3 roky".
To je, čo som vo svojom vystúpení hovoril o tých arbitrárnych hraniciach. Takže ja navrhujem nie hranicu 25 rokov, ale 3 roky, a ktorá, samozrejme, vplyvom tejto hranice by vlastne zasiahla to kvantum dôchodcov, ktorých by sa skutočne týkalo. Takže odôvodnenie, prečítam odôvodnenie.
Vyrovnávací príplatok upravený v navrhovanom § 69b zákona rieši finančnú ujmu tzv. "federálnych" dôchodcov, t. j. slovenských dôchodcov, ktorí ku dňu rozdelenia Československej federatívnej republiky pracovali síce na území Slovenskej republiky, ale u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo podľa obchodného registra v Českej republike. Na týchto dôchodcov sa vzťahuje režim medzinárodnej Zmluvy o sociálnom zabezpečení, ktorú v súvislosti s rozdelením federácie uzatvorili v roku 1993 Slovenská republika a Česká republika. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považuje za doby zabezpečenia tohto zmluvného štátu, na ktorom území mal zamestnávateľ sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR. Priamym dôsledkom aplikácie tejto medzinárodnej zmluvy na "federálnych" dôchodcov je tá skutočnosť, že všetky doby dôchodkového poistenia vrátane náhradných dôb, bez ohľadu na to, ako dlho pracovali pred rozdelením ČSFR pre "českého" zamestnávateľa, dosiahnuté do rozdelenia federácie sa považujú za české doby, i keď ide o občanov Slovenska, ktorí reálne celý svoj produktívny pracovný život pracovali v Slovenskej republike a všetky doby dôchodkového poistenia dosiahnuté po 1. 1. 1993 sa považujú za doby slovenské.
Výsledkom sú dva dôchodky, český - poberaný od Českej správy sociálneho zabezpečenia a slovenský - poberaný od Sociálnej poisťovne. Súčet týchto dvoch dôchodkov je v mnohých prípadoch i o niekoľko 100 eur nižší, zdôrazňujem, niekoľko 100 eur nižší, ako tzv. teoretická suma dôchodku, na ktorú by mal dôchodca nárok, ak by sa mu všetky doby dôchodkového poistenia započítali ako doby slovenské podľa slovenských právnych predpisov.
Majetkovú krivdu, ktorá federálnym dôchodcom vzniká, by mal odstrániť nový inštitút v zákone o sociálnom poistení, ktorý je obsiahnutý v navrhovanej novele zákona v § 69b, tzv. vyrovnávací príspevok. Mal by sa týkať však iba časti federálnych dôchodcov a to tých, ktorí splnia podmienku uvedenú v § 69b ods. 1 písm. a) navrhovanej úpravy a teda tých, ktorí získali pred 1. 1. 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré im bol po 31. 12. 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. V skutočnosti tak nárok na vyrovnávací príspevok vznikne iba tým slovenským dôchodcom, ktorí sa narodili do roku 1952.
Navrhujem preto nahradiť podmienku získania československého obdobia dôchodkového poistenia v trvaní najmenej 25 rokov pred 1. 1. 1993, podmienkou získania československého obdobia dôchodkového poistenia v trvaní najmenej 3 roky. Zakotvením najmenej trojročného obdobia by sa ujma, ktorá vznikla takzvaným "federálnym" dôchodcom na ich dôchodkoch odstránila plošne, a nie iba u časti z nich.
Do obdobia československého dôchodkového poistenia sa majú zahrnúť podľa navrhovanej úpravy i náhradné doby. Náhradná doba spočívajúca v období sústavnej prípravy na budúce povolanie začala plynúť poistencom nástupom na stredoškolské štúdium. Absolventi najkratšieho možného stredoškolského štúdia, máme na mysli trojročné štúdium na odborných učilištiach bez maturity, sa mohli v roku 1992, kedy československá federácia zanikla, zamestnať u zamestnávateľa so sídlom v ČR po skončení školského roka 1991/1992, t. j. je predpoklad, že im zamestnanie u českého zamestnávateľa mohlo vzniknúť najskôr od 1. 7. 1992.
Sme toho názoru, že už i títo poistenci by mali mať nárok na vyrovnávací príplatok, ak im v čase odchodu do dôchodku vznikne mínusový rozdiel súčtu dôchodkov poberaných z Českej a Slovenskej republiky, proti teoretickej sume slovenského dôchodku. Keďže títo poistenci dosiahli pred nástupom do zamestnania obdobie dôchodkového poistenia 3 roky z titulu náhradnej doby - prípravy na budúce povolanie, navrhujeme v § 69b ods. 1 písm. a) slová "25 rokov" nahradiť slovami "3 roky". U tých poistencov, ktorí dosiahli do 1. 1. 1993 menej ako tri roky československého obdobia dôchodkového poistenia, nie je potrebné vyrovnávací príplatok ustanoviť, nakoľko tí sa v čase zániku federácie ešte len sústavne pripravovali na budúce povolanie a teda logicky nemohli mať zamestnávateľa so sídlom v Českej republike.
Takže toto je druhý pozmeňovák. Ja len zdôrazním to, ako som tú zásadnú vec povedal, vždycky proste v tom sociálnom systéme sú arbitrárne rozhodnutia. Vidíme, že to je 25 rokov, ja navrhujem 3 roky, samozrejme, môžeme sa pýtať, prečo 3 roky, prečo nie iné roky? Ale jednoducho, to je systém prerozdeľovania a je to na nás, na vláde a na poslancoch, do akej miery tie skrivodlivosti, ktoré vychádzajú, ale z rôznych druhov, nehovorím len v tomto prípade. Ja stále tu spomínam donekonečna omieľaných starodôchodcov a novodôchodcov. Akonáhle jednoducho to necitlivo urobíme, vždy proste potom ľudia sa budú cítiť dotknutí a toto je pre nich tak závažná vec, že ja predpokladám, že pokiaľ sa toto neprijme, pravdepodobne tiež budeme uvažovať o tom, že sa opýtame Ústavný súd, že či je to v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. To nie je ako vyhrážka, samozrejme, ale myslím si, že pre mnohých tých, ktorí cítia tú skrivodlivosť a je to pár tisíc ľudí, že, a zdôrazňujem, to neni problém ministra a tak ďalej, pretože jednoducho je pravdou to, že sú rôzne systémy, český systém je iný, slovenský iný je, žiaľbohu, za tých pár desiatok rokov sme sa tak rozdelili v tom ponímaní, ako chápeme napríklad aj dôchodkový systém, takže len pravdou je to, že tí ľudia jednoducho majú pocit, že sa im to zlým spôsobom vypočítava. Takže tu je druhý pozmeňujúci návrh.
Tretí pozmeňujúci návrh je symbolický, pretože ho predkladám už tretíkrát, takže (povedané so smiechom), takže tretíkrát predkladám k II. pilieru, pán minister už vie asi, o čo ide teda, už stále to dookola hovorím, o tom krátení dôchodkov pre dvojpilierových dôchodcov. Ja by som ešte len k tomu povedal, že to neni nová téma a neni to, že by som to ja vymyslel ako, ja jednoducho ako trvám na tom, že je to veľmi dôležité a o tomto probléme vedia v podstate všetci. Vie o tom rozpočtová rada pre zodpovednosť, vie o tom ministerstvo, jedno, druhé, NBS-ka, nezávislí ekonómovia o tom hovoria roky a roky, môžem spomenúť INECO, INES, ktoré, mimochodom teda, druhýkrát ešte opätovne, pokiaľ máte niekto záujem si podebatovať na túto tému, tak na 12.30 hod. som zorganizoval prednášku Ďuranu, ktorého považujem za odborníka v tejto problematike a na konkrétnych príkladoch ukážeme vám, že akým spôsobom vlastne tí ľudia kvôli tomuto prichádzajú o značnú časť toho dôchodku a potom, samozrejme, tá atraktívnosť dvojpilierového systému je úplne niekde inde.
Takže ja ešte spomeniem predtým, ako to prečítam, je to aj na Ústavnom súde, už teraz, ja neviem, do kedy to rozhodne. Samozrejme, aj tá formulácia na Ústavný súd musí byť trošku iná ohľadom toho rezervného fondu, ale v podstate len ide o to, čo teraz prečítam, že akým spôsobom sa vlastne bude krátiť, lebo navrhujeme, aby sa krátil ten dôchodok z I. piliera pre dvojpilierového dôchodcu. Bude to trošku dlhšie, pretože sú tam nejaké zlomky, ale musel som to napísať v zlomkoch.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Ivana Švejnu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podávam tento pozmeňujúci návrh.
Bod 1. V článku I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
5. § 66 odsek 6 znie:
"(6) Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení
a) pred 1. septembrom 2012 zníži o 36/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
b) od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 zníži o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
c) od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 zníži o 17/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
d) od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 zníži o 18/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
e) od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zníži o 19/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
f) od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 zníži o 20/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
g) od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 zníži o 21/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
h) od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 zníži o 22/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
i) od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 zníži o 23/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
j) po 31. decembri 2023 zníži o 24/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.".
V článku I sa doterajšie body primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Predloženou novelou zákona o sociálnom poistení sa nadväzuje na zrušenie povinnosti platiť poistné do rezervného fondu solidarity v zmysle § 128 ods. 11 zákona o sociálnom poistení. Na základe tejto zmeny nebude mať zamestnávateľ, povinne dôchodkovo poistená zárobková činnosť a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba povinnosť platiť poistné vo výške 4,75 % ich vymeriavacieho základu, ktorá im vyplýva zo súčasného znenia. Účelom rezervného fondu solidarity je v zmysle § 167 ods. 1 zákona o sociálnom poistení výlučne úhrada dávok, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v príslušnom základnom fonde a na úhradu škôd podľa osobitného predpisu.
Takže pôvodný pomer krátenia vychádza z pomeru povinného odvodu do II. piliera, povinného odvodu do I. piliera. Navrhovanou úpravou dochádza k zvýšeniu povinného odvodu do I. piliera o 4,75 %, ktorý tvorí poistné pôvodne alokované v rezervnom fonde solidarity.
Ja ešte na dovysvetlenie, prečo sú tie zlomky, lebo ten pomer vlastne je v tom, že nikdy, nikdy to nebolo 9 na 9, aj keď stokrát to môžu médiá a ľudia hovoriť, že pomer je 9 na vlastný účet a 9 k štátu, jednoducho vždycky to bolo tak, že bolo to 9 do II. piliera a 9 plus 4,75, to znamená 13,75 do I. piliera. A ešte pri tom abstrahujem od toho, že existujú krížové dotácie, to znamená, že ešte z mnohých iných fondov, ktoré sú tzv. prebytkové, sa dávajú peniaze na dôchodkové sporenie, teda dôchodkové poistenie. Takže si myslím, že aspoň takúto podľa mňa triviálnu nespravodlivosť v tom krátení jednoducho treba vyriešiť a hovorím, že ešte abstrahujem od toho, že časť peňazí ide z krížových dotácií.
Takže, vážené dámy, vážení páni, ďakujem za pozornosť a teším sa na vaše faktické poznámky.
|