Ďakujem. Pani predsedajúca, zapíname pána Hraška alebo... (Reakcie z pléna.) Ja môžem hovoriť hej? Pozrite, páni kolegovia, boli sme v situácii, že ja som dneska prišiel o ôsmej ráno do parlamentu, potom išiel som na školský výbor, o desiatej doobeda som sedel tu, hlasoval som zakaždým, keď ste chceli sa prezentovať, a vy ste tu sedeli a neboli ste schopní stlačiť gombík, to je proste realita, čo keby ste to boli urobili, tak rokovali by sme už doobeda od desiatej, nie od jedenástej. A mohli sme si tak ušetriť tú jednu hodinu, čo sme tu sedeli len tak.K tomu politikárčeniu a prierezovej politickej zhode. Keď si spomeniete ešte na blahú situáciu v rokoch 2010 až 2012, vtedy práve existovala prierezová diskusia o školstve, kolega Čaplovič, vtedy predseda parlamentného výboru opozičný školstva bol pravidelne diskutujúci s ministrom školstva Eugenom Jurzycom, pravidelne sme na úrovni výboru prerokúvali plánované zmeny a často sa stalo, že naozaj prišla dohoda aj s poslancami strany SMER, vtedy v opozícii. To znamená, že my vieme, ako to robiť. My sme posledné štyri roky mali pracovnú skupinu pre školstvo so zástupcami všetkých opozičných strán, len SMER tam chýbal. Dva roky sme pracovali na materiáli, ktorý predstavuje paradigmatickú zmenu v školstve a je odrazom takmer vo všetkých opozičných programoch pre školstvo, len SMER tam vtedy chýbal. Preto tvrdím, že vy to neviete a nechcete urobiť. Ďakujem pekne.
|
Idem do rozpravy, nebudem mať záverečné slovo, nechcem kolegov zo strany SMER obrať o možnosti faktických poznámok, tak ako to bežne robia predkladatelia zo strany SMER. Nevravím, že všetci to robia, hovorím, že bežne robia predkladatelia zo strany SMER, že vystupujú len v záverečnom slove. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, už vystúpte.
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
My musíme byť takí tkliví. Dôvod, prečo v uznesení, ktoré predniesol pán kolega Petrák, nič nie je, je veľmi jednoduchý. Oni totižto vôbec nevedia, nemajú tušenie, ako bude vyzerať rezort školstva po voľbách. Pozrime sa, kto na ministerstve školstva strávil najdlhší čas v modernej histórii, t. j. od revolúcie 1989. Bola to strana SNS. A prečo to tak bolo? SMER v momente, keď skladá vládu, tak školstvo okamžite takto dáva čo najďalej od seba, s tým, že: „Len, prosím vás, nech sa o to niekto tam postará. Niečo tam spravte a dajte nám s tým svätý pokoj.“ A zrazu povie: „Jáj, my máme jednofarebnú vládu musíme aj školstvo si zobrať a dáme tam Čaploviča.“ A ideme do stavu potom, že zrazu rok 1989 je relevantný pre nastavovanie školstva. A z tejto optiky treba vychádzať, keď čítame dnešné uznesenie. Ani len záväzok premiéra o 25-percentnom navýšení v nasledujúcich štyroch rokoch na platoch učiteľov tam neboli schopní dať. Aké slovo má premiér tejto krajiny Robert Fico, keď verejne vyhlásil, že za štyri roky nasledujúcej vlády, ak sa do nej dostane, tak o 25 % navýši platy učiteľov, keď to neboli schopní ani dať len do toho uznesenia?“ Však to je ich benchmark, to je ich minimum, to je ich čiara, ktorú všetci ostatní máme preskakovať. „Zmeníme zákony a spravíme text,“ to tu je. Aké zákony to budú, ako a či budeme viacej regulovať školstvo, či dáme viacej kompetencií samotným školám, či dáme v tomto viacej kompetencií samosprávam, či tu pôjde viacej peňazí do vedeckých parkov alebo na grantové, nič, nič, nič, nič, nič tam z toho nie je. A keď si hľadáme program strany SMER – sociálna demokracia pre oblasť školstva na ich webstránke, no video DESmodu tam nájdeme nejaké, ale žeby sme sa dopátrali, čo chcú robiť v školstve, to ani za toho pána tam nie je. A dôvod je taký, že oni to nevedia, lebo keby náhodou išli vládnuť so silnou národniarskou stranou, tak sa by priklonili k tomu, že, okej, SNS, má tam znovu štyri roky svojho ministra, tak budeme budovať národné povedomie a Cyril a Metod na každej stene bude a pôjdeme jednoducho trikolórou štyri roky, nech to dá, čo to dá. Keby sa tam náhodou dostal niekto iný, tak si povedia: „No tak národnostné školstvo koniec koncov bolo zanedbávané posledných 20 rokov, mali by sme sa postarať aj o to, hej.“ A v závislosti od koaličného partnera sa priority nastavia, lebo veď prioritou strany SMER – SD školstvo nie je. Ono to znie trošku vtipne, ale je to koniec koncov smutné, pretože školstvo je jedným z rezortov, kde akákoľvek zmena má veľmi dlhý dojazd, kde sa experimentuje na deťoch za účelom získania peňazí, moci a politického vplyvu.
Dnes sme tu počuli nespočetne veľakrát prázdne reči o tom, ako štrajk učiteľov bol politikmi a opozíciou zneužitý, koľko opozičných politikov ste videli na pódiách štrajkujúcich učiteľov, prosím vás? Zatiaľ čo ja si pamätám, ako odborári stáli pred parlamentom, tak Braňo Ondruš tu stál v odborárskej veste, to bolo politické zneužitie štrajku, tu za týmto pultom to bolo a nehanbil sa. Keď štrajkovali prvýkrát učitelia, Robert Fico stál s nimi tam a veľmi sa k tomu priznával, to nebolo politické zneužitie štrajku. Pán Pellegrini tu na mňa pred chvíľkou kričal, ako si ja dovoľujem niečo kritizovať s tým, že nikdy som nič neviedol, nikdy som nikde nebol. No on aj na ministerstve školstva bol. A ja musím povedať, že ja som mu vtedy fandil, ja som si hovoril, čokoľvek po Dušanovi Čaplovičovi musí byť tam lepšie. A v mnohých ohľadoch to tak je. Mnohých ľudí, ktorí tam už mali DKP-čko vytetované na pleciach na tom ministerstve, nedalo sa zbaviť za posledných 22 rokov, konečne odtiaľ dostali, to je chvályhodný čin, že začal čistiť štruktúry toho ministerstva, je chvályhodný čin, že pritom zašiel aj k tomu, že začal rúcať jednu z mála fungujúcich organizácií v tomto štáte (IUVENTA), čo sa týka ministerstva školstva, už tu boli íverčeky bokom, ktoré nemuseli byť. A dôsledky tohto organizačného šafárenia uvidíme v roku 2016 hlavne, keď prídu mládežnícke organizácie z celej Európy na Slovensko a budú chcieť mať svoje diskusie a nebudú na to mať poriadneho partnera, lebo IUVENTA dovtedy bude v rozklade, to vám hovorím už teraz. Mladí sociálni demokrati riešili svoje tam, no... (Ruch v sále.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, nediskutujte.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Takže dôvod, prečo sa dnes nedopracujeme ďalej, je ten, že zo strany SMER – SD si zmerali, že aktívni, nespokojní učitelia, ktorých zďaleka nie sú 2 %, ktorých je skoro tretina tých, ktorí štrajkovali, keď rátame hlavy, a nie školy, tak to bola tretina učiteľov, nestoja za to, aby sa s nimi rozprávalo, aby sa brali ako relevantná skupina obyvateľstva, ktorú treba počúvať, ale títo stoja iba za to, aby im bolo na ich účet klamané, podvádzané, aby sa rozprávalo o ich 1 000-eurových priemerných platoch, čím sa štve obyvateľstvo proti učiteľom, a boli dobrí iba na to, aby sa ukázalo, že my tu máme silu potlačiť kohokoľvek.
A mne je ľúto ešte teraz sa pozerať na tie sestričky na tom balkóne, ktoré sa o 21.00 hodine dostanú k tomu, že sa konečne začneme rozprávať aj o tom, aké boli ich osudy a čo ich trápi. (Reakcia z pléna.) Keby ste boli chlap, pán kolega, tak sám navrhnete, že začneme o tom rokovať zajtra ráno o 9.00 hodine. (Potlesk.) Len kvôli vašej lenivosti, len kvôli tomu, že to chcete mať čo najrýchlejšie za sebou, budeme v noci rozprávať o sestričkách. Ja som tu od 8.00 hodiny, pán kolega, ja som tu od 8.00 hodiny... (Reakcie z pléna.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, pán poslanec Podmanický.
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Jediné, čo sa po vás chcelo, keď ste tu komplet sedeli, je stlačenie gombíka. Aj pri tom čakáte na ten palec, kým vám niečo ukáže, tak mi nerozprávajte o tom, kto tu bol a kto tu nebol, dobre. (Reakcie z pléna.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, pokračujte.
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Nakoniec treba povedať jedno, ak na niečo bol dobrý štrajk učiteľov, tak to bolo na to, že tá verejná diskusia sa konečne dostala tam, kde má byť, že sa odhalilo, že SMER spravil zlé strategické rozhodnutie, že keď mu pritiekli peniaze do kasy a mohol začať riešiť reálne problémy tohto štátu, tak namiesto toho z nich miliardu eur venoval do predvolebnej korupcie vo forme svojich sociálnych balíčkov. SMER za toto rozhodnutie pyká tým, že sú učitelia a sestry v uliciach, nepyká za to, že niekto politicky niekoho manipuluje.
Uznesenie, ktoré máme na stole zo strany pána Petráka môžeme odsúhlasiť alebo neodsúhlasiť, je to úplne jedno, lebo nie je to záväzok. Som zvedavý, ako pôjdete Kotlebovi ako jednému z kandidujúcich strán do volieb vysvetľovať, že pod toto sa má podpísať. Koľko strán kandiduje vo voľbách? Je ich 23. Ku každej jednej z nich pôjdeme teraz si pýtať povolenie, či toto sa má stať po 5. marci? Toto je tá ochota rokovať? Je úplne jedno, ako dopadne toto hlasovanie, ak prejde len toto uznesenie, tak Národná rada pre učiteľov neurobí vôbec nič. Ďakujem veľmi pekne.
|
Ďakujem veľmi pekne. No ak po mesiaci štrajkovania učiteľov a určite búrlivých diskusiách na ministerstve školstva ste prišli s týmto uznesením, tak musím povedať, že to je veľmi veľké sklamanie, pretože tu nie je konkrétny záväzok. Pri tom, že sa prijmú dve novely, my vôbec nevieme, čo v nich bude napísané, či tam bude viacej regulácie, menej regulácie, viacej peňazí, menej peňazí, či pôjde viacej peňazí do samospráv, či pôjdu peniaze do súkromných škôl, do cirkevných škôl, do verejných škôl. To je prvá vec.
Národný vzdelávací program na roky 2016 až 2024 je síce super nápad a určite ho plne podporím, len by bolo dobré, keby sme ho nemali nakoniec až znovu pred voľbami 2020, lebo tam chýba niečo časové prijať po voľbách. No dúfam, že aspoň to budete schopní spraviť.
To je fajn, modernizačný dlh škôl dofinancovať, každoročne vypracovať, takže v podstate máme tu len garantovať efektívny spravodlivý a transparentný systém financovania školstva, ale znovu nevieme ani len základné parametre, čo to má znamenať. My to máme v programe na rozdiel od vás, pán predseda. No len pozrite sa, tí ľudia, ktorí tu sedia, majú zverejnené napríklad svoje politické programy. Toto tu je desaťkrát dlhšie ako celý politický program strany SMER, lebo ten neexistuje. Odo mňa si to ľudia môžu prečítať na webe. Od vás si o tom prečítajú prd, lebo žiadny program strany SMER neexistuje.
A teraz to, s čím ste prišli pre školstvo, je úplné prázdne uznesenie, za ktoré pokojne môžeme všetci zahlasovať, lebo nehovorí o ničom. To, že k tomu prijmeme novelu, nehovorí nič, prijmeme stratégiu, nehovorí nič.
|
Ďakujem, pán Pellegrini, za vašu poznámku. Čakal som, že niečo poviete k tým tabletom, ale tam zrejme nie je čo povedať, tak ste išli na všeobecné politické témy. Tak teda poďme naspäť. Ja som vtedy zhodou okolností na ministerstve sociálnych vecí za učiteľov sedel na vyjednávaní o kolektívnej zmluve a keď si pamätáte, tak vtedy všetky platy vo verejnej správe išli o 10 % dole kvôli tomu, aby sa sanoval ten bordel, ktorý ste nechali vo verejných financiách za prvej Ficovej vlády. Vďaka tomu, že sme tam sedeli ako zástupcovia učiteľov na ministerstve sociálnych vecí, tak bola vyrokovaná nula. To znamená, že všetkým ostatným pôjde 10 % z platu dole a učiteľov a pedagogických pracovníkov sa to nedotkne. Tak keď už hovoríte o tom, tak povedzte celú pravdu. To je prvá vec.
Druhá vec, k pani Nachtmannovej. Zámerom pána Čaploviča bolo zrušiť súkromné školy, vyhladovať, zatvárať tam triedy, to sme videli na prenose tých kompetencií na VÚC-ky, znižovať normatív a všemožným spôsobom ich vyhnať zo systému. To bolo jeho zámerom. A to vychádza z jeho mentálneho a ideologického nastavenia. O tom ma nikto nepresvedčí, že to nie je pravda. A klamete, keď hovoríte, čo som povedal dnes ráno na výbore, pretože taká veta z mojich úst celkom určite nevyšla.Hovoril pán minister, že tak mu hovoria učitelia, že: „Postavte sa za nás, ľudia sú proti nám.“ No keď sa pozrieme na verejnosť, tak to, čo bolo najväčšou dýkou do chrbta učiteľov, bola veta z úst premiéra, že majú viac ako 1 000-eurový priemerný plat. Táto bezcharakterná lož otočila reálne občanov tohto štátu proti učiteľom, ktorí učia ich deti, a keď tu máme vytvárať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, mali sme možnosť vidieť vystúpenia dvoch horúcich kandidátov na post ministra školstva za stranu SMER – SD. A ak na niečo je aspoň v minimálnej možnej miere dobrá táto schôdza, tak na to, že sme videli, že sa konečne boli schopní konečne pripraviť, porozprávať o školstve aspoň do maxima svojich vlastných možností. To treba oceniť.
Pán minister už odišiel na obed, to ma mrzí. On o sebe povedal nedávno, že je technokratom. A z toho, čo sme počuli v jeho vystúpení, je to úplne jasné, pretože v školstve máte dve možnosti, ako sa postaviť k tomu, že budeme merať jeho úspešnosť a efektivitu, tak, že buď pôjdete po mäkkých výskumov, ktoré hovoria o spokojnosti, o šťastí, o zvyšovaní motivácie, o schopnosti riešiť problémy, alebo pôjdete po takzvaných tvrdých dátach a budete hovoriť o počte zákonov, ktoré ste schválili, o počte nariadení a budete sa kasať, ako veľmi veľa peňazí vy ste dokázali minúť.
Problém slovenského školstva je, že v ňom naozaj bolo minutých obrovské množstvo peňazí, avšak z tých peňazí nevidno reálnu pridanú hodnotu.
Pán Petrák povedal predo mnou, nie je to otázka peňazí, je to otázka prístupu. Tak sa poďme pozrieť na to, ako ten prístup na ministerstve školstva vyzerá. Ministerstvo školstva má v podstate dva základné balíky peňazí. Z nich prvý je zo štátneho rozpočtu a druhý je z eurofondov. To, čo ide zo štátneho rozpočtu, v podstate vykrýva základné režijné náklady, aby nám školstvo vôbec fungovalo. To sú platy, kapitálové výdavky. A to sú dodatočné peniaze, ktoré cez samosprávy idú do škôl. Tam hovoríme o navyšovaní iba kvôli tomu, už len z toho jediného dôvodu, že školstvo funguje na takzvaný kyslíkový dlh. Učitelia, ktorí pracujú v školstve dlhé roky, sú ešte stále zvyknutí po poobediach robiť krúžky zadarmo, chodiť s deťmi na vychádzky a výlety zadarmo, pripravujú sa zadarmo, nosia do školy vlastné papiere, vlastné obrázky, vlastné knižky. Toto je kyslíkový dlh v školstve. Ten keby bol započítaný do toho, čo tam reálne potrebujeme, tak tých 400 mil., ktoré súčasní učitelia požadujú v štrajku, by možno ešte nebolo dostatočné číslo. To je prvá vec.
Druhá vec. Pán Petrák hovoril, že iba 16 % kontrolovaných subjektov na základných školách vykazuje problém technicko-materiálovým vybavením. Keď si ale pozriete aj vyjadrenia samotnej hlavnej školskej inšpektorky o tom, aby prebiehali školské inšpekcie ešte v čase, keď zbierali dáta pre túto správu, ktorú tu pán Petrák doniesol, tak to sú ešte stále dáta, ktoré išli podľa starých inšpekčných metodík. A v tých metodikách máte, že máte, dajme tomu, skontrolovať, či je prítomný chemický alebo fyzikálny labák. A pani inšpektorka príde a spraví si tú kvačku na tom papieri. A to, že tie stoly sú tam od roku 1962 a do tých skúmaviek z tých istých skúmaviek tam nalievali chemikálie učitelia a deti z toho istého kusa, tí učitelia, keď tam chodili na školu, tak ešte ich tam mali tie skúmavky a majú ich tam ešte stále, tak to sa do tej kvačky pani inšpektorky nezaráta. My máme reálne školy, ktoré fyziku a chémiu učia v labákoch a učebniach vybavených z roku 1972. A nezmenilo sa v nich nič okrem plastových okien z eurofondov, dajme tomu. Toto nie je materiálovo-technologicky vybavená škola. Ale v tej istej škole môže byť v troch triedach interaktívna tabuľa a môžu tam mať zamknutú skrinku, v ktorej bude 20 alebo 25 tabletov, ale nie preto, že si ich vypýtali, nie kvôli tomu, že to bola ich potreba, ale kvôli tomu, že vedenie za pána Pellegriniho a za pána Draxlera jednoducho povedalo: „My rozdáme tie tablety, nakúpime veľa, nakúpime interaktívne tabule. Keď chcete participovať na tom, nech sa páči, poberte si ich a budete učiť planétu vedomostí, ktorá takisto stála 20 mil., z tabletov.“ To, že to je absolútne nekompatibilné s infovekáckym hardvérom, ktorý tam mali, nikoho nezaujíma, že okrem planéty vedomostí na tých tabletoch (Potlesk.) vôbec nič nebude fungovať, to nikoho nezaujíma, že sú to staré železá, ktoré tam boli už tri roky zastarané v momente, keď ich dodávalo ministerstvo, to nikoho nezaujíma. Ale pán minister sa tu bude chváliť tým, koľko tisíc peňazí nalial do toho, že tam tie tablety dostal. Toto je ten problém.
A ďalšia vec je, že nemáte v rukách jedinú štúdiu, jediný dôvod, prečo tým deťom vôbec sa majú tie tablety do rúk dávať. Angličania robili ten výskum, pozerali sa na to, či tie tablety v rukách detí v školách prinášajú pridanú hodnotu. A zistili, že tam nie je. A prioritou je, aby digitálny líder Peter Pellegrini a jeho kamarát pán Draxler cez svojich kamarátov minuli peniaze. A potom sa tým sem prídu chváliť, to je priorita.
Ak sa rozprávame o tom, že nie je to otázkou peňazí, ale je to otázkou prístupu, tak v prvom rade sme sa mali ísť pýtať na to tam, kde tie problémy vznikli, vtedy, a nie teraz pol roka pred prázdninami parlamentnými, ktoré budú z dôvodu, že sa bude písať nové vyhlásenie vlády. Mali sme sa na to pýtať na začiatku volebného obdobia.
A spomeňme si na to, čo sa vtedy dialo. Minister Čaplovič sa vyhrážal, že zruší súkromné školy, že im nebude dávať peniaze. Minister Čaplovič hovoril o tom, že na gymnáziá sa bude musieť ísť iba s priemerom 2,0, potom mu to zrušil Ústavný súd. Všetky kroky, o ktorých dneska rozprával minister Draxler, sú výsledkom posledného polroku tej práce. Ale vy tu sa dnes zodpovedáte za osem rokov, keď ste mali ten rezort v rukách za posledných desať rokov.
A, pán kolega Petrák, ja oceňujem, že ste doniesli grafy, ale skúste si do nich zapracovať výšku deficitu verejných financií a pozrite sa, s akým deficitom prichádzala a s akým odchádzala Iveta Radičová a ako sa to vďaka tomu, ako bolo sprznené verejné financovanie celého štátu prvou Ficovou vládou, odrazilo aj na verejnej správe a na platoch učiteľov.
Pán minister hovoril o viacerých veciach, tak skúsim sa k nim vyjadriť postupne.
Hovoril o tom, že nám tu chýba základná politická zhoda. Ešte raz, v roku 2012 bolo prijaté uznesenie Národnej rady, ktorým bol zaviazaný minister školstva vypracovať komplexnú správu o stave slovenského školstva spolu s návrhmi riešení. To bola celoprierezová politická zhoda na tom, čo sa v tomto má konať. Pán Čaplovič ju sem doniesol, my sme ju prerokovali a na základe toho, že nedokázal obhájiť financovanie krokov, ktoré v nej navrhol, mu túto správu zavrhla jeho vlastná vláda. Odvtedy sme sa k nej nedostali. Nemáme odpočet, nemáme návrhy riešení, pričom vízia školstva na ďalšie roky sa odkladala na písanie programového vyhlásenia vlády o dva roky, teda po týchto voľbách, o dva roky od toho roku 2012. To znamená, že dva roky sme zabili tým, že sme sa zbavili Čaploviča, prišiel tam pán Pellegrini, prišiel tam pán Draxler. A ja súhlasím s tým, veľa vecí sa tam otočilo, ale tú zodpovednosť máte za celé štyri roky. Vy sa toho, že ste tam na dva roky toho Čaploviča dali, nezbavíte. To je prvá vec.
Pán minister sa chválil tým, že učebnice chodia na čas. Ja by som sa hanbil, hanbil by som sa po tom, ako vyzerala reforma pána Mikolaja v prvej Ficovej vláde, ešte vôbec o učebniciach čokoľvek povedať. My máme osem ročníkov detí, ktoré sa učili z prefotených papierov, máme osem ročníkov tzv. reformných ročníkov detí bez učebníc. A keď sa bavíme o tom, že nám klesajú výsledky v PISA napriek tomu, že ide viacej peňazí do rezortu, tak je jeden z dôvodov toto, tá obrovská frustrácia učiteľov, ktorí sa museli pripravovať z hodiny na hodinu, základné poučky si museli tlačiť z Wikipédie a z počítača len kvôli tomu, aby deťom mohli dať niečo do rúk. To sa jednoducho niekde muselo ukázať. A Mikolajova reforma, čo sa týka učebníc, je obrovským balvanom na posledných ôsmich rokoch vzdelávania na základných a stredných školách. Pán minister hovoril, že no, dobre, tak sme to teraz už nejako vyriešili a učebnice už pôjdu načas a pracujeme na tom, aby boli nové. To sme sa naozaj nepoučili, že nakoniec by predsa len bolo lepšie balík na učebnice dať do ruky samotnej škole, nech si ich nakúpi sama, nech učebnice vychádzajú na trhu tak ako akékoľvek iné knihy a nech si učiteľ môže vybrať z dvoch alebo troch rôznych učebníc a nakúpi si to, čo potrebuje, lebo štát v tomto jednoznačne zlyhal? Napriek tomu stále ostávame zaseknutí v tej mentálnej bariére, že však my to vieme najlepšie, tak my si zvolíme vlastný tím, ktorý napíše tú učebnicu, my ho zaplatíme, keď to nestíha urobiť, tak ho budeme hnať a keď nám ich konečne dodá, tak ich rozdáme tým školám. Toto celé stojí oveľa viacej peňazí, než keby sme celý balík peňazí na učebnice a didaktické pomôcky rozdelili samotným školám s tým, že nech si nakúpia to, čo potrebujú. Reálna zmena je toto, a nie to, že sa budeme kasať, že sme po ôsmich rokoch konečne dali deťom úplne základnú vec, a to je učebnica do rúk.
V školstve je vraj problém politický. No to som si skoro cvrkol, keď som toto počul. V školstve je vraj problém politický. Táto akcia, pán kolega, je vyvrcholením ignorancie legitímnych požiadaviek ľudí pracujúcich v školstve za posledné štyri roky. Tí ľudia, ktorí najprv vyzývali Čaploviča, aby konal a predložil víziu, sa najprv na okrúhlych stoloch rozprávali slušne a pokojne. Tí ľudia, ktorí protestovali ešte s pánom Ondekom pri prvom tom štrajku, sa rozprávali pokojne, pričom v momente, keď sa skončil, tak niektorí pokračovali v tom štafetovom štrajku, to znamená, že neboli spokojní, keď tí akože spokojní mali vyžadovať vyjednané podmienky. Pamätáte si, aká tá podmienka bola? To bolo 1,2 až 1,6 priemeru platu v národnom hospodárstve. Máme tam teraz 1,07. To znamená, ako sa my tu máme teraz pozerať na to, ako vy idete sľubovať, čo všetko zlepšíte, keď ani len základnú podmienku, ktorá bola výsledkom rokovaní po ukončení toho štrajku roku 2012, ste nedokázali splniť. A sme na tých 1,07. A ten sociálny zmier, o ktorom hovoril pán Ondek s tým, že bol dosiahnutý, bol dosiahnutý na základe toho, že príslušná najväčšia odborová organizácia neprišla k rokovaciemu stolu a nepovedala: „Dajte nám aspoň to, čo ste nám sľúbili, keď sme prestali štrajkovať.“ Z toho ustúpili. A tam tiež pramení nespokojnosť tých ľudí, ktorí teraz sú hore na balkóne. (Potlesk.)
Pán minister hovoril o zákone o odbornom vzdelávaní, aký je to veľký úspech tejto vlády. Realita je taká, že školy nie sú ochotné zapájať sa do duálneho systému, a to kvôli tomu, že nechcú prichádzať o normatívy na svojich vlastných pedagógov. Ten projekt nie je úspešný kvôli tomu, že teraz vlastne každá jedna fungujúca bunka, kde by sa mali spájať školy a súkromné firmy, sa rozbieha len na základe výnimiek, ktoré si chodia vyrokovávať na ministerstvo školstva. To znamená, máme tu s veľkou pompou spustený projekt duálneho vzdelávania, ktorý nám ale nefunguje, pretože nastavil zvrchu podmienky, ktoré nie každému vyhovujú. A tam, kde to fungovať má, si vyjednávajú také výnimky, aby vôbec mohli v tomto prostredí fungovať. To znamená, hovoriť o systéme duálneho vzdelávania prijatým touto vládou ako o úspechu je minimálne prehnané. Ja nevravím, že podporovať spájanie škôl a súkromného sektora je zlý nápad. Naopak, je to veľmi dobrý nápad, ale má to byť urobené tak, že sa vytvárajú podmienky pre to, aby prirodzené tie partnerstvá lokálne alebo odborne vznikali a aby to nebolo tak, že my dáme zvrchu podmienky, na základe ktorých tie školy ešte prídu o peniaze a ešte majú ísť do toho s tým, že budú mať prepúšťať svojich vlastných ľudí bez záruky toho, že tam bude nejaký reálny výsledok. A keď sa pozrieme na to, ako prebiehajú teraz tie konania o výnimkách, tak presne toto sú tie námietky, kvôli čomu tam tie školy nechcú vstupovať, že by prišli o peniaze a že nevedia, čo z toho bude. A to nehovorím o tom, že tam máme decká, ktoré sa na tri roky zaväzujú potom za minimálnu mzdu pracovať pre firmu, ktorá do toho vstúpi. Takže tiež až taký veľký úspech to nie je.
Ja keď počujem psa, tak sa len pozerám, z ktorej strany beží, dobre, a to sme sa dostali stále iba ku detailom.
A teraz sa poďme pozrieť na ten veľký obraz, to znamená, čo je to ten prístup, o ktorom hovoril pán kolega Petrák.
Vždy, keď hovorím o tom, že stredobodom záujmu vzdelávacieho systému má byť dieťa, tak za to zožnem posmech. Neviem, prečo to tak je. Pán minister Draxler už dvakrát mi povedal, že: „Vy by ste stále chceli iba zavádzať všade Montessori a waldorfské školy a myslíte si, že to je iba o riešení problému.“ Ja som toto nikdy nepovedal. Dokonca ja som presvedčený o tom, že keby hneď zajtra som mal tú možnosť a mal by som pokojne jednofarebnú vládu a na mne je celé školstvo, nešiel by som do toho, že by som išiel zavádzať rovnaké školy všade podľa mojich vlastných predstáv, tak ako to urobil minister Mikolaj. Tu, čo reálne potrebujeme, je, aby sa uvoľnilo prostredie pre takých, ktorí sú schopní to robiť inak s tým, aby sa im nekládli prekážky, čo reálne potrebujeme, je zvyšovať motiváciu detí učiť sa, zvyšovať ich spokojnosť na školách. A to sa nedá urobiť inak než tým, že len lepšie zaplatíme učiteľov. To je úplne prvá finančná injekcia, ktorá tam je, pričom tá druhá injekcia tam je, že nebudú pracovať vo fyzikálnych a chemických labákoch z roku 1972.
Ak sa pýtate, odkiaľ prišli tie čísla, odkiaľ prišli tie požiadavky, tak pre spokojnosť a motiváciu žiakov je úplne najnutnejšie zahasiť tento požiar, ktorý je na začiatku, až potom môžeme prichádzať s nejakým konceptným riešením, ktoré nahradí ten súčasný stav.
Máme tú utkvelú predstavu, že do roku 1989 školstvo fungovalo v zásade dobre, a teda by sme sa mali aspoň v niečom vrátiť k tomu, čo tu fungovalo predtým, predstavu, ktorá ignoruje fakt, že informácie už dávno nie sú podávané len na školách, že v zásade na nás padajú zo všetkých strán, že dnes je oveľa dôležitejšie sa v informáciách vedieť zorientovať, ako ich získavať. Dnes nemusíme stáť pred tabuľou a 45 minút rozprávať o tom, aké je a z čoho sa skladá zemské jadro a z čoho sa skladá Zem a z čoho sa skladá atmosféra. Tie deti, keď si to naťukajú do počítača alebo, dajme tomu, do tabletu, čo tam majú, tak si to vedia zistiť aj samy. Otázka je, ako ich motivovať, prečo by to mali robiť. A presne tam potrebujeme vykonať zmenu, opustiť myslenie v predmetoch, nechať deti pracovať v zmiešaných vekových skupinách, individuálne pristupovať k ich potrebám. Keď si pozriete, ako dopadli žiadosti súčasných škôl o asistentov pre deti so špeciálnymi potrebami, to je tragédia. Keď škola zažiada o siedmich alebo ôsmich takýchto asistentov, pričom dostanú pol úväzku, ako má hľadieť na individuálne potreby každého dieťaťa? Tá polovica toho asistenta tam nezvládne nič. A opäť to pôjde na frustráciu tej triednej učiteľky alebo učiteľky predmetovej, ktorá tam bude musieť s takýmito deťmi v triede s dvoma takýmito riešiť 45 minút, ako ich udržať ako-tak koncentrované, pričom ostatné deti sa nedostanú k tomu, že budú môcť vôbec pracovať. Keď tu bolo hovorené, že pri štátnom rozpočte neboli dané pozmeňujúce návrhy, ktoré by to riešili, to nie je pravda. Boli dva také. Z nich jeden bol o tom, že treba zvýšiť platy učiteľom, nebol prijatým stranou SMER, a ten druhý bol o tom, že musia byť garantované peniaze na tých asistentov, ktorý takisto nebol prijatý stranou SMER. Toto keby sme boli mali v štátnom rozpočte, tak by sme sa dneska mohli baviť zase z úplne inej lajny, než z akej sa bavíme v súčasnosti.
Ďalšia vec je, že peniaze kde sa strácajú, hej. Pán minister hovoril o tom, koľko veľa peňazí sa dalo minúť na eurofondoch, ale nepovedal, akým spôsobom to prebieha. Máme tu ministerstvo a priamo riadené ministerské organizácie, v ktorých povedia: „No možnože by sme v školstve potrebovali toto.“ A vyčlenia na to obrovský balík a s príslušnou komisiou vyrokujú, že na to dostanú peniaze. A až potom idú na školy a hovoria: „Viete čo, budeme tu mať taký projekt za takýto veľký balík peňazí. Ak si chcete z toho niečo uždibnúť z kraja, tak sa pridajte.“ A potom dostanú splachovače, potom dostanú tie, ja neviem, čo všetko to bolo po 270 eur sifóny, lebo niežeby sa ministerstvo školstva cez svoje riadené organizácie najprv spýtalo škôl, čo školy potrebujú, a potom napísalo projekt, ktorý tie potreby naplní. Najprv sa dohodnú, nakúpia veľa tohto, ešte možno sa dohodnú, že aj od koho a koľko vaty z toho padne. A potom aby mali kam dodať tie balíčky a tie sifóny a tie splachovače a tie tablety a toto všetko, tak povedia školám: „No takéto tu máte na výber tie tablety, sifóny, splachovače, vyberte si z nich a my vám to dodáme a zúčtujeme peniažky za to a bude to hotové.“ Toto nie je pokrývanie reálnych potrieb tých škôl a žiakov a študentov. Toto je pokrývanie potrieb politicky nominovaných ľudí na ministerstve a v jeho riadených organizáciách.
A ešte aj tie organizácie, ktoré tomu odolávali, ako napríklad IUVENTA, sú teraz vďaka nomináciám pána Pellegriniho a pána Draxlera v rozklade. Riadi to tam neschopný Kolesíkov kamarát. Jednu z mála organizácií, ktorá ako-tak tam fungovala, ste vyhnali z budovy a nechávate ju rozkladať sa namiesto toho, aby ste podporovali jej programy, a to nehovorím o tom, že v roku 2016 ako predsednícka krajina Európskej únie mali byť garantom toho, že mládežnícke programy a práca s mládežou bude na vysokej kvalitnej úrovni, na to sa veľmi rád pozriem, keď ešte stále nevedia, čo budú v tomto roku robiť. A to je reálny dôsledok práce pána Pellegriniho a pána Draxlera na menovanej organizácii.
Celkový dojem, ktorý tu bol vytvorený pánmi Draxlerom a pánom Petrákom, je, že: „Však my sme rozbehnutí, makáme ako fretky, ešte nás, prosím vás, zvoľte na štyri roky a všetko toto spravíme.“ Ale to na to je neskoro, nehnevajte sa na mňa. Mali ste osem rokov vládnutia, mali ste štyri roky jednofarebnej vlády. Na začiatku tohto volebného obdobia ste mali naštartovanú ešte aj spoluprácu s opozíciou, lebo sme tak boli zvyknutí z výboru, ktorý viedol pán Čaplovič za Eugena Jurzycu ako za ministra. Všetko to ste mali nastavené dobre. A to, že prierezová zhoda v opozícii na školských témach je konštantná, si môžete všímať za posledné štyri roky stále. S Jankou Žitňanskou, s Mirom Beblavým, s Rišom Vašečkom, s ktorým sa málokedy na niečom zhodnem, ale v školstve sa zhodnúť dokážeme, sme vždycky ťahali za jeden povraz a boli sme dobrým partnerom do takejto diskusie. Napriek tomu sme sa k tej diskusii nedostali. Kvôli tomuto tu dnes, vážené kolegyne a vážení kolegovia, sme. Strana SMER – SD trestuhodne vyplytvala osem rokov z posledných desiatich na ministerstve školstva. A keď pán Fico povedal pri svojej poslednej tlačovke na tému učiteľov, že odteraz to berie už iba ako politický boj, tak toto je on. Tu vám to chceme zrátať, tu vám chceme povedať, že ľudia by vám to nemali zožrať druhýkrát ani tretíkrát, že vidíme, že ste na to dobre pripravení, ale nevidíme politickú ochotu s tým niečo spraviť, že vidíme, že máte fakty a čísla, ale po mesiaci zastrašovania a klamania ich donesiete, až keď vám reálne tečie do topánok, na poslednú schôdzu parlamentu. (Potlesk.) Chceli ste mať politický boj, tak ho máte. Zlyhali ste a vo voľbách by vám to občania v tomto štáte mali zrátať.
|
72.
Ďakujem. No k Alojzovi Hlinovi, SMER chráni Slovensko presne tak isto, ako mravce chránia vošky, že oni ich držia na tom končeku tej trávy a nechajú ich uždibovať si, koľko potrebujú, aby z nich potom mohli sosať tú sladkú šťavu. Takým spôsobom SMER chráni Slovensko.
Pán Lipšic, ja súhlasím s vami. Určite tu nie sú všetci a ja som tiež rovnako hovoril aj s mnohými policajtmi, ktorí mi povedali, že ich to otravuje častokrát naozaj buzerovať malé decká a radšej by to nerobili. Poznám dokonca niekoľko prípadov, kde policajti vyslovene pomohli tomu decku, aby zo seba nespravilo ešte väčší prúser, než z toho na začiatku kukal, takže určite sú aj takí, ktorí majú ľudský prístup. Dodržujú pravidlá, ale čo som ja povedal, nieže paušálne všetci policajti, aleže som si vedomý toho, že mnohí policajti už dnes prekračujú svoje právomoci, a to sa možno zhodneme, že to tak je.
Pán Martvoň, s veľkým záujmom a potešením som si vypočul vašu poslednú faktickú v tomto parlamente.
Ďakujem veľmi pekne.
|
64.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, hostia, raz za čas Robert Fico zvykne povedať, že on chce, aby Slovensko bol silný štát. Silný štát práve teraz vidíme, čo znamená v jeho ponímaní silný štát. Silný štát v ponímaní Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a mocenskej mašinérie SMER-u nie je silný štát, ktorý má svojimi širokými ramenami zakryť obyvateľov pred nebezpečenstvom. Silný štát v očiach Fica, Kaliňáka a mocenskej mašinérie SMER-u je štát pre silných. Je štát pre takých, ktorí sa vedia dostať na obrazovku, keď sa im niečo stane, je štát pre takých, ktorí majú komu zavolať, keď ich náhodou postretne nejaká nebezpečná situácia. Štát pre silných je taký, kde policajt pred nejakou legitimizáciou zrazí opätky a povie: "Prepáčte, nevedel som, že to ste vy". Toto je silný štát v očiach Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a mocenskej mašinérie SMER-u.
Ja mám možnosť sa pravidelne dostávať k informáciám z tej druhej strany, to je k informáciám od ľudí, ktorí by mali byť chránení v tomto štáte. Ľudia z ťažkých rodinných podmienok, kde to nikdy nie je jednoduché, skôr je to komplikované, ľudia z rómskych osád. Ľudia, ktorí niekedy trávia svoj život aj na hrane zákonnosti, pretože nevedia inak, povedzme to tak. A treba povedať, že voči týmto ľuďom už dnes policajti pravidelne prekračujú svoje právomoci. To sú tí ľudia, ktorým sú prehľadávané tašky, vačky, autá už dnes, napriek tomu, že neexistuje žiadne podozrenie, že by mohli páchať trestnú činnosť. To sú tí ľudia, na ktorých policajti kričia: "a tašku na kapotu, a všetko z vreciek na kapotu" napriek tomu, že ich zastavili úplnou náhodou niekde na okraji nejakého skateparku. To sú decká v rómskych osadách, na ktoré policajt dokáže zakričať s čímkoľvek, lebo vie, že sa nikto neozve, aby sa za to decko postavil. A keď vieme, že právomoci silových zložiek boli prekračované doteraz, čo sa stane, keď bude prijatý tento Kaliňákov balíček, ktorý si nezaslúži, aby sme mu hovorili protiteroristický, lebo iba pridávame vodu na mlyn propagande, ktorú tu SMER pred voľbami šíri?
Ja vám poviem, čo sa podľa mňa stalo. Ešte ako člen ústavnoprávneho výboru, keď sme chodili po Slovensku, stretávali sme sa s prokurátormi, so sudcami, s policajtmi, tak pravidelne nám povedali: "Tuto by sa nám zišlo trošku rozšíriť právomoci, lebo máme príliš ťažkú prácu, nemôžme robiť to, čo by sme chceli. A ešte aj tuto by sa nám zišlo rozšíriť právomoci, lebo máme moc ťažkú prácu, musíme sa príliš pýtať, príliš chrániť toho človeka a chceli by sme to mať jednoduchšie." Keď si spomenieme, ako to prebiehalo na Slovensku s metadátami, ktoré potom boli stopnuté na základe stopnutia smernice Európskej únie, tak na začiatku tých žiadostí o metadáta bolo zopár. A potom každým rokom viac, až to išlo k tisícom, pretože policajti zistili, že je to ľahšie, ako reálne za tým človekom ísť, niečo mu dokazovať, vyšetrovať, robiť si svoju prácu.
V rámci uľahčovania práce policajtov, prokurátorov a možno niekedy sudcov sa tu zavádza to, o čom hovorili moji kolegovia doteraz, policajný štát. A s hrozbou akéhokoľvek teroristického útoku to nemá nič. A to, čo hovoril Alojz Hlina, áno, tam sa stretáva jeden silný jedinec s druhým. Smeráci vedia, že Alojz je silný a nemôžu si dovoliť úplne všetko, lebo médiá má na svojej strane niekedy. Alojz vie, že keď prekročia tú poslednú hranicu, ktorú by nemali, tak z toho už budú mať reálny prúser, lebo vždycky je nejaká kamera, ktorá ho sníma. Aspoň v médiách ten prúser bude.
Ale ja počúvam príbehy ľudí, ktorí venčili psa v lese v Horskom parku a zrazu sa zjavil policajt a chcel od nich, aby mu vysypali na zem celý obsah svojho ruksaku, bez príčiny. Tam žiadna kamera nie je. Do dnešného dňa taký policajt porušoval zákon. Keď bude schválený tento balíček, už ho porušovať nebude, lebo sa vyhovorí na terorizmus, lebo sa vyhovorí na pátranie po nezvestnej osobe.
Ja počúvam príbehy detí 16, 17-ročných, ktoré strávili štyri hodiny pripútané k stolom v baroch počas policajných razií, kde nakoniec boli rozdané pokuty za zlé parkovanie. Ja počúvam, 19. decembra, kolegyne, kolegovia, (povedané so smiechom) vošli asi desať policajtov do krčmy vo Veľkom Krtíši legitimizovať ľudí, to je dva dni dozadu, lebo hľadali utečencov. Na toto potrebujeme 2 500 nových žien a mužov v policajnom zbore, lebo keď potrebujeme každú krčmu prehľadať, aj tých pár vo Veľkom Krtíši, tak to sakra bude kopec práce.
Keby povedali podľa mňa v tom tureckom zajateckom tábore tým utečencom, že by mohli skončiť vo Veľkom Krtíši, tak by sa na tom veľmi dobre bavili. Ale policajti ich tam hľadajú, policajti ich tam hľadajú.
My sme tu uprostred procesu, kedy sa systematicky strach vytvára, podporuje a míňajú sa zdroje na to, aby sa proti nemu potom bojovalo. V klasickej teórii argumentácie sa tomuto hovorí "straw man fallacy", ale dotiahnutý dokonca. Chyba slameného panáka, že najprv sa niečo vytvorí a potom sa proti tomu bojuje. Keby ho na začiatku nikto nevytváral, nie je proti čomu bojovať. To je to, čo robí súčasná mocenská garnitúra SMER-u.
Ale keď toto všetko prehrmí, kolegovia a kolegyne, tak tu zrazu budeme mať silové zložky s oveľa väčšími právomocami, ako majú doteraz. Tam, kde doteraz porušovali zákon a mohli si to dovoliť, lebo vedeli, že sa im na to nepríde, tak ho odteraz nebudú porušovať a budú si dovoľovať o to viacej. Voči slabým, voči ľuďom ako Jana Teleki v Považskej Bystrici sa bude zasahovať ešte brutálnejšie, lebo tí policajti si povedia: "už na nás nemôžu ani toľko, ako mohli dovtedy, kým to bolo schválené". To je najväčšie nebezpečie, lebo teraz ešte tri týždne, mesiac, do marca budeme to možno tomu SMER-u obuchávať o hlavu a predsa ste to schválili a predsa strašíte, a aj tak to máte, ale o rok, o dva, o tri, keď to bude faktickým stavom, keď sa policajti budú cítiť silnejší a že už na nich sa nedá dočiahnuť, lebo sa môžu vyhovoriť na teroristov, lebo sa môžu vyhovoriť na prehľadávanie auta kvôli tomu, že hľadajú nejakého nezvestného, potom až uvidíme, čo sme urobili. A dnes je posledná šanca to zvrátiť.
Je posledná šanca vyhovieť pripomienkam prezidenta a urobiť len to, čo je dôsledkom tej nešťastnej zmeny ústavy, ktorú sme tu mali pred pár týždňami. A ja vás vyzývam, aby sme to urobili. Pretože, keď opadne toto všetko, bude po voľbách, nikdy nevieme, kto bude držať moc v tomto štáte, aby sme sa jedného pekného dňa ešte neštípali, že to bolo prehnané.
Ďakujem veľmi pekne.
|
140.
Ďakujem pekne. No pár bodov. Som rád, že ste spomenuli toho Poppera, ja som na ňom vyrástol, neviem, či viete, ale pravidlá debaty stredoškolákov na Slovensku sú, tá debata sa volá debatný turnaj podľa Karla Poppera a má sa falzifikovať. Kým sa nefalzifikuje, tak vec platí.
Pre mňa zo súčasnej debaty zatiaľ platia tézy, ktoré boli prezentované na začiatku, pretože z reči pána ministra som ne..., ako tá refutácia neprišla. Vyvrátenie argumentov neprišlo. Dopočul som sa mnoho technických detailov. Jediná vec, ktorú dávam ako platnú tej opozičnej, teda v tomto prípade vašej strane, je tá vec s tým tunelom. Zatiaľ teda argumentačne, keby som to mal rozhodovať, tak vám to dám. Ale všetko ostatné, prepojenia, peniaze, zmanipulovanie tej súťaže, zatiaľ stále stojí na strane predkladateľov tejto schôdze. A ani vy, pán kolega, ste k tomu moc nepovedali.
Ale čo sme si mohli všimnúť z vášho vystúpenia, je, že čo sa vlastne stane z filozofa Blahu v momente, keď sa z omladiny smeráckej dostane najvyššie na kandidátke. Lebo doteraz teda ste mali tendenciu skôr sa vyjadrovať k veciam, ku ktorým ste mali odborne blízko, ale vidím, že odvtedy, čo ste najvyššie na kandidátke zo smeráckej omladiny, tak už vám vlastne pripadá úloha, ktorú doteraz viacej hral pán Martvoň, a to znamená obhájiť čokoľvek, s čím sem SMER príde, kým predtým ste boli kvázi nezávislý filozof, tak dneska už ste smerácky aparátčik. Trošku ma to mrzí, ale zrejme si na to už budeme musieť zvyknúť tu, to miesto si treba zaslúžiť.
|
6.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za slovo. Pre mňa bude pri tomto zákone podstatná iba jedna jediná vec, a to je, ako zahlasujú predstavitelia kresťanských demokratov, jedno v ktorej strane, pretože hlasovanie o tomto zákone bude známkou o tom, aký priestor má náboženský fundamentalizmus v slovenskej spoločnosti. To je celé.
Problém náboženského fundamentalizmu vo vzťahu k rôznym veriacim máme v Európe aj vo svete stále viac vypuklý a rozmer odlúčenia spoločnosti od cirkvi a cirkvi od spoločnosti a od štátu sa už netýka len kresťanov, ale sa týka viacerých skupín veriacich ľudí. Niektorí sú schopní ponechať náboženstvo vo sfére svojho súkromného života a niektorí nie a pretláčajú ho do legislatívnej činnosti a do tvorby zákonov. A dnes budeme pred takouto skúškou, keď budeme hlasovať o tomto zákone.
Ja si úprimne želám, aby okrem navrhovateľov tam nebolo viacej hlasov "za", lebo by som to bral za veľmi nebezpečnú známku slovenskej spoločnosti. Ak tam budú, potom aj kresťanská demokracia sa posúva niekam, kde som nečakal, že by mohla ešte niekedy na Slovensku byť.
Ďakujem.
|
16.
Ďakujem pekne.
No ja teda nechcem ísť do merita, lebo to je vec, ktorej naozaj nerozumiem. Chcem sa zastaviť len pri kompetencii prezidenta, a teda aj pán Madej je právnik, aj pán Beblavý je teda vedec, čo sa týka usporiadania spoločnosti. Ja nie som erudovaný ani v jednej, ani v druhej oblasti toľko ako oni dvaja, ale doteraz som si vždy myslel, že prezident má právo veta a nemá legislatívnu iniciatívu. To znamená, že má právo vypustiť, ale nemá právo nič nové navrhnúť. A tým pádom nie úplne rozumiem tomu, čo hovoria moji kolegovia, aj pán Beblavý, aj pán Madej, že máme očakávať od prezidenta nejakú novú matériu v zákone, lebo podľa mňa by to bolo od neho neústavné, čo sa týka postupu. A ocením možno ešte, keď by pán kolega mal možnosť zareagovať na faktickú, keby mi to dovysvetlil.
Ďakujem.
|
75.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovanie o zmene ústavy odložili až do momentu, kým tu nebude zástupca vlády.
Je absurdné, aby sme išli meniť ústavu na popud vlády v zrýchlenom legislatívnom konaní, a nikto z vlády si nedal ten čas to sem prísť aspoň obhájiť alebo aspoň byť pri tom, keď sa hlasuje.
Čo už sa robí v tomto štáte z parlamentu v parlamentnej demokracii, ak v skrátenom legislatívnom konaní na popud vlády, keď sa strašia občania, že tu rýchlo, rýchlo treba zmeniť ústavu, si nikto nedá ten čas z vlády sa sem prísť aspoň pozrieť? To čo už sme spravili z tohto parlamentu?! (Potlesk.)
|
62.
Ďakujem veľmi pekne. Neviem, či si to pamätáte, kolegovia, ja som na to upozornil na začiatku tohto volebného obdobia, keď si táto vláda schválila ten univerzálny splnomocňovák na zastupovanie v parlamente. Ja som už vtedy povedal, že si tu z toho budú robiť holubník. A presne to sa deje. Presne to sa deje. To nikdy predtým, čo si pamätám, čo sledujem parlament, nebolo, že by len tak mirnix-dirnix mohol hocijaký minister zastupovať hocijakého iného. To bolo spravené až tým tzv. univerzálnym splnomocňováčikom, ktorý sa schválil, myslím, na prvom zasadaní druhej Ficovej vlády. A dôvod je úplne jednoduchý, a to je presne to, čo Pavol Paška spravil z tohto parlamentu a súčasné vedenie v tom pokračuje. Z parlamentu je handra, slúžka vlády. V parlamentnej demokracii, na ktorú sa hráme, má celá vláda parlament úplne na háku.
A takto to vyzerá, že sa postrašia ľudia, majú sa akože prijímať zákony, ktoré ich majú ochrániť, a vedenie parlamentu, predseda parlamentu nemá toľko odvahy, aby povedal príslušnému ministrovi, alebo premiérovi, keď je to tak dôležité, aby sem, sakra, došiel a obhájil to. Namiesto toho tu bude sedieť pán Jahnátek a teraz pán minister zdravotníctva, pri všetkej úcte k nemu, akým spôsobom máme vecne diskutovať k týmto akože protiteroristickým opatreniam, keď tu nie je kompetentný člen vlády?
A je to dôsledkom jediného, z tohto parlamentu sa v rukách SMER-u stala handra v rukách vlády. Toto už nie je parlamentná demokracia.
|
32.
Ďakujem pekne. No, otázka je veľmi jednoduchá: kde je Kaliňák? Kde je Kaliňák? Lebo toto nie je ani protiteroristický balíček, toto nie je Borecov balíček. A za predpokladu, že sa tajné služby nesťahujú do Komjatíc, tak to nie je ani balíček pána Jahnátka. Toto je Kaliňákova robota, ktorú si tu mal prísť obhájiť.
Presne, ako ste povedali, pán poslanec, strašne veľa z tých vecí boli dávno pripravené. A kto sa rozprával s prokurátormi, kto sa rozprával s policajtmi, kto mal možnosť, ja teda nie, rozprávať sa možno aj s ľuďmi tajných služieb, tak ja minimálne za prokurátorov a policajtov viem, že už sa roky sťažujú. Toto nemôžme, tuto nás nepustia, tuto majú tých páchatelia príliš veľa právomocí, nemôžme prehľadávať, nemôžme zobrať tašku, nemôžme sa pozrieť do auta - a vôbec to nesúviselo s terorizmom.
Keď kvôli smernici Európskej únie bolo zakázané žiadať si metadáta, strašne sa sťažovali, a pritom všetci veľmi dobre z čísel vieme, že to zneužívali roky po sebe.
Toto tu je Kaliňákov balíček, ktorým sa chce zapáčiť policajtom, prokurátorom, zľahčiť im robotu, nemá to obhájené a hádže to do vreca, na ktorom už len nápis protiteroristická agenda je urážkou, rovnakou urážkou ako volebný program strany SMER, ktorým kupuje hlasy, sa nazýva sociálnym balíčkom. Aj jedno, aj druhé je len trápna hra na kúpenie a zastrašenie voličov.
A keby mal trochu cti Kaliňák v sebe, tak si to aspoň príde sem obhájiť.
|
42.
Ďakujem. No, pani poslankyňa, v jednej veci ja mám presne rovnaký dojem, ako ste ho popísali vy vo svojej reči. Bolo veľa vecí, ktoré silové zložky v tomto štáte nariekali, že toto my nemôžeme, tam nás nepustia, tu máme obmedzené právomoci, toto sa nedá a radi by sme. Už len keď by sme si napríklad pozreli štatistiky žiadostí o využívanie metadát, ktoré potom zatrhlo, ktoré potom bolo zatrhnuté tým, že bola zrušená smernica Európskej únie, tak bolo vidieť, že prístup k súkromným dátam a ich využívanie pri vyšetrovaní bol oveľa väčší častokrát, než si samotná situácia vyžadovala. A teraz zrazu vystrašený národ čaká riešenie, tak to všetko nabúchame na jeden papier a všetko naraz to v skrátenom legislatívnom konaní preženieme cez parlament, aby sme to konečne mali. Klasický príklad.
Ja si myslím, že dôvod, prečo žiadny poslanec SMER-u nevystupuje, je, že za tie tri hodiny, čo vláda prišla na toto úžasné riešenie, ako sme počuli, nestihli ešte nabrífovať aj poslancov do rozpravy. To znamená, že bolo to dané iba na papieri a tí, ktorí už majú svoje miestečká na kandidátke, už teraz len stlačia tie knoflíky a jednoducho nám to tadeto prejde. A čo nejaká diskusia odborná, čo nejaká diskusia verejná, to je úplne nepodstatné. Základ je, aby sme mohli vystrašiť obyvateľov, aby sme sa mohli tváriť, že niečo robíme a na konci budeme vyzerať ako geroji, aj keď je to celé len trápne PR a odborne spackané riešenie.
Ďakujem.
|
26.
Ďakujem veľmi pekne. No, pán Blanár, ja som nepovedal, že sa neurobilo nič. Ja som povedal, že tam bol zmätok, nebola tam kontinuita a pri tých konkrétne dvoch veciach, o ktorých ste hovorili, pri duálnom vzdelávaní som na začiatku povedal, že s tým bude problém a keď sa pozriete teraz, jak sa začali udeľovať výnimky, že čo sa môže a čo sa nemôže a ten jednotný systém zrazu je narušený a pre každého zvlášť, tak presne sa plní to, čo som vtedy vravel, že individuálne partnerstvo medzi školou a lokálnou firmou je prirodzenejšie, ako regulácia zvrchu cez zákon. To sa teraz dokazuje, lebo nie je záujem do toho ísť. A záujem do toho ísť je iba tam, kde sa dávajú výnimky. A to viete rovnako dobre ako ja.
Druhá vec. Pri VÚC-kach som upozorňoval na to, že je problém, ak VÚC-ka ako zriaďovateľ stredných škôl je v konflikte záujmov a môže niekde uprednostňovať vlastné školy proti súkromným a cirkevným. Keď sa pozrieme do Banskobystrického kraja na to, akým spôsobom tam bolo prerozdelenie navrhnuté na začiatku, prerozdelenie peňazí, tak to túto moju tézu iba dokazuje. (Reakcia z pléna.) No však 8:1 (Reakcia z pléna.) Opravný mechanizmus už je tam na úrovni samosprávy a zastupiteľstva. Každopádne stále platí téza, že konflikt záujmov platí a stále trvá, pretože (reakcia z pléna) ministerstvo nebolo zriaďovateľom škôl, pretože zriaďovateľom je VÚC-ka, zriaďovateľom ja VÚC-ka. Dobre, aby som to dokončil.
Maťo Fecko, keď hovoríš o predávaní hodnôt, keď hovoríš o predávaní hodnôt, jednou z hodnôt je aj samostatnosť a to, že ak chceme vychovávať lepšieho a samostatného človeka, tak k nemu môžeme začať už od malička, začať pristupovať ako k seberovnému. Tie deti nebudú diktovať, ako má vyzerať škôlka, to by bola, samozrejme, blbosť, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
14.
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja si myslím, že súčasťou toho, aby sme vedeli vysvetliť, prečo je taký zákon dobré schváliť, je ukázať, ako by to mohlo vyzerať, keby platil. A nepôjdem teda tak zoširoka, ako kolegovia predo mnou, ale myslím si, že je, bolo by súčasťou dobrej štábnej kultúry parlamentu, ak by odpočet programového vyhlásenia vlády neprebiehal tak, ako ho modelujeme teraz v rozprave o návrhu zákona, ktorý by ho mal zaviesť, ale mal by prebiehať tak, že finálnym stretnutím parlamentu a vlády by malo byť to, že ministri si prídu obhájiť, čo spravili a parlament im povie, im ukáže palec aspoň k tomu: "berie na vedomie".
Napríklad v takom školstve by sme mohli povedať, že nepodarilo sa vám, čo ste si tam napísali, a chvalabohu. Pri mnohých otázkach naozaj to tak je. Lebo ak čítame vety, napríklad ako vláda bude pri prístupe k vzdelaniu zohľadňovať nielen ambície žiaka alebo študenta, ale aj jeho schopnosti a vytvorí také legislatívne podmienky, aby zriaďovatelia škôl alebo školy museli pri tvorbe plánu a výkonov zohľadňovať aj požiadavky trhu práce, tak to sme tu mali. Pán minister Čaplovič zaviedol neústavný strop na priemer, dosiahnutý priemer žiakov základnej školy, na základe ktorého mohli do smrti v podstate byť ochudobnení o možnosť študovať na gymnáziách. To bolo presne táto veta z programového vyhlásenia vlády. Pán Čaplovič ju splnil a Ústavný súd mu povedal e-e, nepôjde takto, nedá sa. Vrátil to naspäť a, chvalabohu, decká, okrem toho jedného roku, sa môžu dnes dostávať na gymnáziá podľa prijímacích pohovorov a nie podľa priemeru známok.
Takže tá diskusia podľa mňa nemá byť iba o tom, že či splnili, ale aj o celkovom kontexte, že čo si napísali, čo splnili a ako? Lebo častokrát vy, keď čítate vlastne programové vyhlásenie vlády, tak je to tak, že buď je to všeobecné, lebo tam nechceli dať nič záväzné, alebo je tam všeobecné, lebo tam nechceli napísať, čo chcú spraviť. A potom, keď si pozrieme napríklad v kapitole pre vysoké školstvo podporu vedy a výskumu a potom si pozrieme, koľko peňazí išlo do postavenia budov, v ktorých sa nesmie učiť, vedecko-technických parkov, kde je otázne teda, že či plníme programové vyhlásenie vlády alebo zadanie niekoho, kto chcel postaviť budovy, tak potom zrazu vidíme, že máme vágnu vetu v programovom vyhlásení vlády, potom nejaké veľké peniaze z eurofondov išli niekam, postavili sa budovy, v ktorých sa niekoľko rokov nesmie učiť a potom sa môžeme zamýšľať nad tým teda, že či plnia svoje programové vyhlásenie vlády alebo nie.
V školstve považuje vláda za rozhodujúce zabezpečenie výraznejšej úlohy a postavenia učiteľov všetkých stupňov škôl v spoločnosti, preto okrem odborného a sociálneho aspektu sa musí zvýrazniť aj ich celospoločenská pozícia, to jest politická, odborná a laická podpora učiteľskej profesie a, samozrejme, aj jej finančné ohodnotenie a zvýšenie spoločenského postavenia. Preto bude systémovo riešiť vláda zlepšenie odmeňovania pedagogických odborných a nepedagogických zamestnancov podľa ich kvality a v závislosti od možností štátneho rozpočtu. Okej. Platy učiteľov a pedagogických zamestnancov rástli, nie moc, ale rástli. Ale ako si máme potom vysvetliť fakt, že keď toto bolo napísané v programovom vyhlásení vlády, tak v roku 2015 na konci roka povie minister školstva: "No do školstva môže ísť viacej peňazí, ale musíme presvedčiť, ale spoločnosť nás musí presvedčiť, že jej na tom záleží."? Tak, keď na tom záležalo vláde v roku 2012, tak by som čakal, že štyri roky (povedané s úsmevom) na tom bude makať a nieže sa nechá potom presviedčať o tom, že sa nechá presviedčať o tom, že sa musí nechať presvedčiť spoločnosťou. Veď to je trošku zvrátené, trošku zvrátené.
Vláda si dala za úlohu, že bude podporovať zvyšovanie kompetencií detí, žiakov a študentov s väzbou na vytváranie konkurencieschopnosti európskeho štandardu hodnotení napríklad PISA. No tak tu vláda zlyhala úplne, že dramaticky. Za posledné štyri roky, čo vidíme, je, že v hodnotení PISA sa prepadávame na konci rebríčkov. A s tým súvisia ďalšie veci, o ktorých, ja som to hovoril, keď sa schvaľovalo programové vyhlásenie a poviem to znovu. Mnohé z vecí, ktoré si táto vláda stanovila a chcela splniť, splniť nemohla, pretože je ideologicky ohnutý pohľad na vzdelávanie. A vidíme to v každom tom odstavci, ktorý som citoval, ktorý sa odvoláva na potreby trhu, že v časoch, keď sa trh dramaticky dokáže zmeniť za 15 rokov napríklad tým, že vznikne niečo ako shirt economy, že tu máme RBMB, že tu máme Uber, že tu máme proste firmy, v ktorých, biznis modely, je niečo, čo sme si pred piatimi alebo desiatimi rokmi vôbec nevedeli predstaviť. Tak ak chceme vychovávať deti pre potreby trhu, tak ich nevychováme k ničomu konkrétnemu, lebo trh sa nám dramaticky z roka na rok mení.
To, čo tu chýbalo - a hovoril som to vtedy a hovorím to znova - a na základe čoho zlyhali traja ministri školstva, je koncentrácia na dieťa. Pretože bez ohľadu na to, ako sa nám mení svet, deti sa nám v zásade rodia také isté, s tými istými potrebami, s tými istými senzitívnymi obdobiami, plus-mínus trojročné dieťa bude baviť plus-mínus toto, plus-mínus päťročné dieťa bude baviť plus-mínus toto. Vtedy sa potrebuje učiť chodiť, vtedy behať, vtedy čítať, vtedy počítať a vtedy sa potrebuje naučiť dávať zmysel tomu, čo robí. Toto máme stodvadsať rokov už rozvrhnuté v tabuľke, ktorú začala kresliť ešte kedysi dávno Mária Montessori, a to sa nemení. A ak by sme toto zapracovali do tých cieľov, ktoré si ministerstvo školstva dalo, že pozrieme sa na deti, odbočím teraz.
V Holandsku vláda predstavila nový model výučby na materských školách. A hádajte, komu ho dala pripomienkovať? Deťom na materských školách. Deti v rozmedzí tri až šesť rokov jazykom im prispôsobeným sa vyjadrovali k tomu, ako by škôlky mali vyzerať. Neviem, či je to piár stand alebo či naozaj už zašli tak ďaleko, ale o tomto to má byť. Budeme, budeme, pán minister školstva vymenuje ombudsmana pre učiteľov, ktorého s učiteľmi nijakým spôsobom nekonzultoval. Mení štátny plán vzdelávania bez toho, aby sa detí na školách pýtal, čo chcú počuť a čo chcú vedieť. Menia sa nám osnovy, všetci musia učiť rovnako bez toho, aby sme vedeli, o čo tým deckám vlastne na tých školách ide. A potom sa nesmieme diviť, že keď si pozrieme medzinárodné porovnávania, je iba jedna krajina, kde sú menej motivovaní a nešťastnejší žiaci, ako na Slovensku. Tipnite si, ktorá? V Rumunsku.
Takže nielenže, ja myslím, že čo sa ukazuje pri kapitole školstvo, nie je to, čo sa ukazuje pri mnohých iných. Pretože pri mnohých iných si dali ciele a možnože poohýbali realitu na to, aby ich dosiahli. To je zamestnanosť. Čo sa ukazuje pri kapitole školstva, je, že bola jednoducho zle napísaná, že vychádzala zo zlých predpokladov, podmieňovala úspechy zlými kritériami a tým pádom nemohli byť tie ciele dosiahnuté, že svet vo vzdelávaní sa nám hýbe jedným smerom a či už zoberieme naozaj že kovaného boľševika, ktorý začínal na tom ministerstve alebo neosocialistu, ktorý tam končí, tým, že sa orientujeme na spoločnosť, na trh práce, na zamestnávateľov, tak jednoducho nevieme modelovať vzdelávanie tak, aby to bolo v prospech jednak detí, jednak študentov, jednak rodičov a jednak učiteľov. Jednoducho to nastavenie je zlé.
Preto nepôjdem už viacej do detailu. Poviem len to, že okrem zákona o športe, ktorý je výrazným úspechom tejto vlády, sa v rezorte školstva prešľapovalo na mieste. Rezort školstva prišiel o významné kompetencie, ktoré predtým mal a už ich nemá. Napríklad presunom na VÚC-ky, kde jedna od druhej ukazuje, že či je kompetentná alebo nekompetentná rozhodovať napríklad o triedach na stredných školách. Ja vidím pána župana, kýva hlavou. Jeho župa je príkladom toho, že sa to dá. Máme župy, ktoré sú príkladom toho, že sa to nedá. A je otázne teda, či ten presun kompetencií bol šťastným krokom alebo nebol. A páni kolegovia tuto vpredu zase (povedané s úsmevom) vedia o tom druhom prípade svoje, že áno? No.
Takže prišli sme, rezort školstva prišiel o kompetencie, čo sa týka presunu školských úradov na ministerstvo vnútra. Tam uvidíme, čo to spraví. Prišiel o kompetencie, čo sa týka rozhodovania o stredných školách presunom na VÚC-ky. Tam už vidíme, čo sa deje. A mnohé veci, ktoré boli v programovom vyhlásení vlády napísané, naplnené neboli z jedného jednoduchého dôvodu, nebola kontinuita na ministerstve. Proste svet Dušana Čaploviča, svet Petra Pellegriniho a svet Juraja Draxlera sú často nezlučiteľné svety. A keď nevychádzame z jasne zadefinovaných cieľov, ktoré zodpovedajú tomu, ako sa vyvíja svet, ale vychádzame len z vágne zadefinovaného toho, že splníme požiadavky trhu, tak to potom takto aj dopadáva.
Ďakujem veľmi pekne.
|
28.
Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, s ombudsmanmi sa nám tu roztrhlo vrece. Včera pán minister školstva zvesil zo stromu nejakého pána bez opory v zákone, zrazu máme ombudsmana pre učiteľov. Učitelia dokopy nevedeli, o koho ide, odborná verejnosť nemala možnosť sa vyjadriť. No máme nejakého nového ombudsmana. Nevieme, aké ma kompetencie, odkiaľ ho zvesili, čo bude robiť. Podľa toho, čo ja som sa dozvedel, tak má iba nasmerovať, ľudí, hej, že v podstate je to sofistikovaná vrátnička na Stromovej. Ďakujem pekne za takých ombudsmanov.
Dneska rozprávame o ľuďoch, ktorí, ktorí majú oporu v zákone a mohli by, ak to dopadne dobre, by mohli byť substanciálnou zmenou k lepšiemu. Pri tej prvej funkcii, tak ako povedal pán kolega Lipšic, v zásade nie je o čom, hej. Bez ohľadu na to, ako voľba dopadne, ja súhlasím s Luciou, že, že máme favorita, a podpisujem všetko, čo povedala, ale máme tam v zásade dvoch dobrých kandidátov. Ja si myslím, že aj pri ombudsmanovi detskom máme dvoch dobrých kandidátov, ale len jednému z nich by som zveril svoje vlastné deti.
Lucia Blahová... či Natália Blahová je pre mňa naozaj... Každému z vás by som doprial posadiť sa ku nej na dvor, hej. Ten, tá atmosféra, ktorá, ktorá tam panuje, kde človek má možnosť zacítiť, čo je to rodina, a spolu s jej prehľadom v legislatíve a s tým, akú má, aký má drajv, akú má guráž meniť veci k lepšiemu, tak táto kombinácia pre mňa je tým najlepším, čo by som si vedel predstaviť u človeka, ktorý má zastupovať záujmy všetkých detí na Slovensku.
Všetci si pamätáme, ako dopadol náš prvý ozajstný ombudsman, hej, pán Kandráč. Celé jedno volebné obdobie sme vlastne museli čakať na to, kým sme vôbec nejakého ombudsmana na Slovensku, ombudsmanku, mali. Pán Kandráč bol neviditeľný. Keď sa ho niekto pýtal, čo robí: "Vybavujem agendu." To bolo celé. Stranícky nominant HZDS tam sedel na stoličke celých tých niekoľko rokov, celé jedno volebné obdobie a v podstate až s príchodom pani Dubovcovej máme verejnú ochrankyňu ľudských práv, ktorá jasne formuluje svoje stanoviská, verejne sa vyjadruje a stojí na strane všetkých občanov.
Ja si dovolím povedať, že ak bude zvolená pani kolegyňa Tomanová, tak nás čaká niečo podobné. Budeme mať zaslúžilú exministerku za vládnu stranu, ktorá dostala flek na niekoľko rokov a bude tam. A to bude celé. Preto si myslím, že Natália Blahová je násobne lepšou kandidátkou, hneď po nej pán Galo koniec koncov takisto. Pri pánovi Mikloškovi sa zrejme nezhodneme s mnohými, ja si myslím, že jeho ideologické nastavenie je nezlučiteľné s európskou legislatívou, čo sa týka ochrany detí. Jednoducho si neviem predstaviť, ako niekto, kto popiera základné východiská ochrany detí a rovnosti aj na základe náboženskej príslušnosti a tak ďalej, by mal zrazu obhajovať tieto všeobecne platné dokumenty, ktoré sú záväzné aj pre Slovenskú republiku. To si predstaviť neviem.
Preto pri tej prvej voľbe v zásade nemám problém, nech dopadne akokoľvek, aj keď, aj keď spolu s kolegyňou Nicholsonovou podporím pani Brichtovú. Pri tej druhej by som bol naozaj veľmi rád, keby dostali šancu ľudia, ktorí myslia v kontexte európskej legislatívy ľudských práv a ochrany detí, t. j. Natália Blahová alebo poťažne pán Galo, a keby sme nezaťažili jednak tento úrad politickou nomináciou v prípade pani Tomanovej, alebo by sme ho nezaťažili ideologickým jednoducho nastavením, ktoré podľa mňa na ten úrad nepatrí, a to je v prípade pána Mikloška.
Ďakujem veľmi pekne.
|
Ďakujem. Jozef, ja som hrozne chcel počuť, čo povieš, ale som spravil osudovú chybu a ako si začal rozprávať, som si otvoril internet a prečítal som si nový článok pre bývalého predsedu parlamentu pána Pašku. A teda akože to je také mäso, že som vôbec nepočul, čo si hovoril, tak sa ti ospravedlňujem, ale dávam do pozornosti aj ostatným kolegom perfektný článok, prečítajte si ho. A ja si potom zo záznamu prečítam to, čo si povedal. Ďakujem veľmi pekne.
|
114.
Ďakujem veľmi pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu. Spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že zákon prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Gestorským výborom logicky bude školský výbor. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 21. januára 2016 a v gestorskom výbore do 22. januára 2016.
Môžete otvoriť všeobecnú rozpravu, pán predsedajúci.
|
73.
Pán kolega, ja vám presne poviem, čo sa stane. Prejde rokovák v tej podobe, ako ho kolegovia predložili. Bude tam 48-hodinová lehota a každý boží deň o jedenástej, o sedemnástej hu budeme skracovať. Stavím sa s vami kľudne, že to tak bude.
Tá lehota bude čisto formálna, nikdy nebude dodržiavaná a predkladatelia sa budú celej Národnej rade smiať do očí, že v podstate tá lehota tam nie je. Budú sa v ten deň podávať pozmeňováky, skráti sa lehota, odhlasuje sa a pôjdeme domov. Presne tak, jak je to teraz. Nijaká zmena nenastane a jediné, ešte raz, ja si inak neviem spomenúť naozaj, kedy naposledy sa nám stalo, že sme na schôdzi mali nejaké druhé čítania posledný týždeň schôdze. Tam sú správy, tam sú medzinárodné dohody, tam sú prvé čítania poslaneckých návrhov zákonov, druhé čítania vždycky sú v strede, druhý, tretí týždeň schôdze, a je to iba na organizácii Kancelárie Národnej rady, aby sa jednoducho na to myslelo. (Reakcia z pléna.)
Toto sa, nie, toto sa týka iba druhého čítania k zákonu. Dokonca skrátené konanie je odtiaľ vyňaté. Keď sa prijíma zákon v skrátenom legislatívnom konaní, tak toho sa tá lehota netýka.
Ja si myslím, že to necháva na tradičný legislatívny postup úplne široký rámec, aby sa dodržalo to pravidlo, lebo inak, ešte raz, dávate ho tam ako čisto formálne a nikto ho dodržiavať nebude.
Ďakujem.
|