133.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona o správnych poplatkoch, je to návrh zákona č. 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
V tomto návrhu zákona navrhujem znížiť registračné poplatky na nové a ojazdené autá na pôvodnú úroveň, na akej boli pred znížením, to je 33 eur za každé vozidlo a 1,5 eura za prvé a ďalšie vozidlo pre držiteľov preukazu zdravotne ťažko postihnutých.
Dôvodom je skutočnosť, že nenaplnili sa očakávania zo zvýšenia poplatkov v štátnej kase, práve naopak, za minulý rok sme boli svedkom zníženia predaja v počte nových predaných áut na Slovensku, teda výrazne to oslabilo takisto trh s autami. Poškodilo to ľuďom a tak, ako sa dalo očakávať, zvýšené poplatky, tak ako zvýšené dane spravidla nenapĺňajú očakávanie, preto je načase, aby tá konsolidácia verejných financií sa začala robiť poctivo a predovšetkým na strane výdavkov štátneho rozpočtu, a nie na strane príjmov, teda aby sa neprenášala tá ťarcha na občanov.
Zníženie poplatkov za registráciu nových a ojazdených áut je jedným teda z návrhov zákonov, ktorým sa usilujeme zmeniť spôsob konsolidácie súčasnej vlády.
Ďakujem pekne.
|
129.
Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh novely Zákonníka práce, ktorým chcem vrátiť Zákonník práce do pôvodnej novely pred zmenami súčasnou vládou.
Jedná sa predovšetkým o tri zmeny:
Tou prvou je zmena reťazenia pracovných pomeroch na dobu určitú z dvoch rokov na tri roky, teda tri možnosti, trikrát sa dá predĺžiť doba určitá.
Druhou zmenou je rozsah pracovných hodín nadčas o 100, keďže súčasná vláda znížila tento počet o 100, vraciam to teda na pôvodnú úroveň v tomto návrhu.
A do tretice navrhujem, aby odborová organizácia vo firmách bola preukázateľná minimálne 30 % zamestnancov toho-ktorého podniku.
Myslím si, že všetky zmeny sú logické, pomohli by sprehľadniť situáciu a spružniť pracovné právo, pretože predovšetkým pružnosť pracovného práva je to, čo momentálne ničí pracovné miesta na Slovensku. Vidieť to aj v celkovej konkurencieschopnosti, ktorá nám klesá, a v tomto indexe konkurencieschopnosti až takmer pätina indexu pozostáva z pružnosti pracovného práva. Pracovné právo teda výrazne ovplyvňuje tvorbu pracovných miest a Zákonník práce je kľúčovou normou pre tvorbu pracovných miest. Navrhovanými zmenami sa teda snažím pomôcť zlepšiť situáciu v zamestnanosti na Slovensku.
Chcem vás poprosiť, kolegyne a kolegovia, o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
|
92.
Ďakujem pekne, pán predseda. Keďže dnes je môj posledný deň v Národnej rade pred odchodom do Europarlamentu, dovoľte mi, aby som poďakoval všetkým kolegyniam a kolegom za spoluprácu a poprial im osobne pevné zdravie a všetko najlepšie. Ďakujem. (Potlesk.)
|
117.
Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem aj všetkým kolegom za konštruktívne pripomienky.
Začnem odzadu, od pána Mikuša. Áno, súhlasím s tým, že tá absencia priorít sa potom prejavuje do tej servilnosti a takmer ničnerobenia a pasivity na európskej pôde. Z môjho hľadiska je potrebné jasne si zadefinovať, čo chce Slovensko presadzovať aj z ohľadu na to, že napríklad nás čaká v roku 2016 slovenské predsedníctvo v Únii a že do budúcna je potrebné, aby sme trebárs viac spolupracovali ešte na európskej pôde v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti ochrany hraníc, v oblasti migrácie.
Ale sú oblasti, kde si potrebujeme zachovať národnú suverenitu. Ja za takéto oblasti považujem oblasť priamych daní, sociálnu oblasť, kultúrnu. Jednoducho je kľúčové si tieto veci vydefinovať na domácej pôde, aby potom naši predstavitelia mohli presadzovať naše priority na európskej pôde. No a ďalšiu poznámku, to, čo sa týkalo vlastne vystúpení a poznámok každého z kolegýň a kolegov, to bola tá absencia reforiem, to by som chcel ešte raz zdôrazniť, že naozaj Slovensko pre to, aby zlepšilo konkurencieschopnosť, aby zlepšilo svoje postavenie v súťaži o nové investície, nové pracovné miesta, potrebuje robiť reformy. Nevyhnutne my potrebujeme robiť reformy, tak ako ich potrebuje robiť celá Únia, ale je potrebné si uvedomiť, že my sme momentálne v súťaži o nových ľudí a predovšetkým o nové pracovné miesta. A preto potrebujeme robiť takú politiku, ktorá tento cieľ naplní.
Členstvo v Únii a vstup na najväčší spoločný trh na svete je len príležitosťou, ktorú môžeme využiť vtedy, keď budeme robiť reformy doma. Ďakujem.
|
105.
Ďakujem, pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi aby som za klub SDKÚ - Demokratickej strany povedal pár poznámok k zlúčenej rozprave k týmto trom bodom. Najskôr mi dovoľte jednu poznámku z organizačných, z organizačného hľadiska. Musím povedať, že je zarážajúce, že aj keď tieto body boli zaradené už na minulej schôdze Národnej rady, tak pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán podpredseda vlády Lajčák si nenašiel čas, aby si stanovil termín na účasť pri tejto dôležitej parlamentnej debate. Asi má iné povinnosti. V kontraste s týmto faktom vyznieva paradoxne skutočnosť, že ja sám som na začiatku tejto schôdze požiadal snemovňu, aby som mohol hovoriť o svojich zákonoch ešte tento týždeň, čo mi nebolo umožnené. Takže na jednej strane diskriminujeme poslancov, ktorí chcú predkladať zákony, na druhej strane sám pán minister zahraničných vecí, európskych záležitosti si nenájde čas, považujem to za vážne zlyhanie organizácie Národnej rady.
A teraz k obsahu. Počuli sme v tejto správe, ktorú zastupujúci pán minister predniesol, počuli sme to aj tento týždeň z úst predsedu vlády v pondelok na tlačovke, že vraj 10 rokov členstva v Európskej únii sme využili ako jedna z najlepších krajín z celej Európskej únie. Nuž pán premiér a aj pán minister Lajčák zabudli v tomto hodnotení na jeden závažný fakt. A tým faktom sú reformy. Totiž samotný vstup Slovenska do Únie, samozrejme, že bol pozitívnym krokom, jedným z najdôležitejším krokom v novodobej histórii Slovenska, ale sám osebe neznamenal ekonomický rozvoj, sám osebe neznamenal, že všetko sa na dobré obráti. To, čo najviac prispelo k rastu ekonomiky a k rastu životnej úrovne ľudí, boli ekonomické reformy, ktoré boli uskutočnené predovšetkým druhou vládou Mikuláša Dzurindu. Bola to reforma daňová, reforma penzijného systému, reforma sociálna, reforma pracovného práva. Tieto reformy výrazne naštartovali ekonomický rast Slovenska tak, že najmä v tých prvých rokoch po vstupe do Únie Slovensko neúmerne rástlo. Rástlo najrýchlejšie zo všetkých krajín, ktoré boli v Únii, a vidíme to aj z tých čísiel. Keď hodnotíme 10 rokov Únie, tak boli sme v roku 2004 na úrovni 57 % priemeru, teraz sme na úrovni 76 % priemeru, avšak už v roku 2008 sme sa dostali na úroveň 72 %, čiže ten zásadný rast bol predovšetkým v prvých rokoch vstupu do Únie, čo je jasný dôkaz toho, že to bolo nielen vstupom do európskeho spoločného priestoru a vstupom na náš najväčší spoločný trh na svete, čo bol iste ekonomický benefit, ale bolo to predovšetkým z dôvodu vykonania zásadných štrukturálnych zmien, ktoré naštartovali ekonomický rozvoj, naštartovali zamestnanosť.
Bohužiaľ, tieto reformy sa zastavili s nástupom vlády Roberta Fica, čo najlepšie dokumentuje pokles konkurencieschopnosti Slovenska. Kým v roku 2006 bolo Slovensko v konkurencieschopnosti podľa rebríčka Svetového ekonomického fóra na 37. mieste, dnes podľa posledného hodnotenia z minulého roka sme na čísle 78. Prepadli sme sa z 37. na 78. miesto na svete, čo je výsledkom nekonania a zlyhania vlád Roberta Fica. Robert Fico robí len takú udržiavaciu taktiku. Nielen v oblasti ekonomiky, ale v oblasti európskej agendy či v zahraničnej problematike, o čom ostatne je táto zlúčená rozprava. Za jeho vlád som nezaznamenal žiadnu aktivitu v oblasti zahraničnej politiky, žiadnu aktivitu v oblasti európskej agendy. Práve naopak. Vláda servilne prijíma všetko, čo príde z Bruselu. Poviem to len na kontrastnom príklade.
Pokiaľ za minulej krátkej vlády Ivety Radičovej sme niekoľkonásobne rozporovali európske smernice na základe princípu subsidiarity a SDKÚ - Demokratická strana je doteraz jedinou stranou, ktorá tento princíp ctí, ktorá tento princíp využila a ktorá tento princíp si dala aj do programu európskych volieb na rok 2014, čo sa nakoniec, myslím si, že aj celkom slušne prejavilo. A tento princíp si chceme ctiť aj do budúcna a budeme ho presadzovať, či na pôde Národnej rady, alebo na pôde Európskeho parlamentu, pretože Európska únia, ak má byť úspešná, ak má európsky projekt dlhodobo fungovať, som presvedčený, že môže fungovať len ako projekt únie spoločných štátov, ako, ako projekt suverénnych štátov, ako projekt, ktorý je z vôle ľudí, a projekt, ktorý bude dôsledne odrážať princíp subsidiarity a proporcionality, ktorý inými slovami, jednoducho povedané, znamená to, že na európsku úroveň budeme delegovať len také právomoci, na ktorých sa slobodne rozhodneme, že budeme delegovať. A keď chceme si niečo urobiť doma, tak si to aj ochránime. A týmto spôsobom chceme dôsledne chrániť národné záujmy. To je, mimochodom, niečo, čo absolútne absentuje vo všetkých týchto troch predkladaných správach. Vláda sa ani nesnaží zdôrazňovať princíp subsidiarity, vláda nechráni národné záujmy, pretože nemá žiadnu predstavu, len tlačiť tlačítka za všetko, čo príde zvonka, čo všetko príde z Bruselu. Za tejto vlády sme z parlamentu vydali jedinú parlamentnú výhradu, ktorú opäť som inicioval len ja, ale nikto z vládnej strany sa neunúval oprieť o princíp subsidiarity, nikto sa neunúval rozporovať európsku legislatívu, pretože nie je záujem, pretože možno nie je odbornosť, na tú odpoveď, na túto otázku odpoveď si môže dať každý sám, ale faktom je, že momentálne tá servilnosť je, bohužiaľ, na veľmi vysokej, vysokej úrovni, až je to, je to zarážajúce.
Čo sa zmenilo za súčasnej vlády v európskej zahraničnej politike, je takisto skutočnosť, že pokiaľ za minulých vlád panoval konsenzus, za súčasnej vlády sa tento konsenzus stratil. Vidieť to pekne na prípade ukrajinsko-ruského konfliktu, kedy súčasná vláda ako jedna z mála sa postavila na stranu Rusov, kedy nehájila medzinárodné právo, kedy najmä premiér nedostatočne hájil slovenské záujmy a veľmi nejasne a vyhýbavo sa vyjadroval ku situácii na Ukrajine, či sa to už jedná o anexiu Krymu, evidentne proti medzinárodnému právu, či sa jedná o nepokoje vo východnej časti Ukrajiny. Našťastie tie európske stanoviská boli veľmi jednoznačné a z európskej pôdy ich potom musel preberať, pretože dodržal ten svoj druhý princíp, že preberie všetko, že nebude nič rozporovať, takže aj keď nebol aktívny, tak ako celá súčasná vláda, tak paradoxne týmito stanoviskami sme si takpovediac polepšili, lebo vlastne európske stanoviská boli identické s tým, čo sme presadzovali my a čo presadzovala celá opozícia. Osobitne to platí pre situáciu na Ukrajine, kde chcem zdôrazniť, je veľmi dôležité, aby pokračovala stabilizácia situácie, pretože je v našom prioritnom záujme, aby sme mali na východnej časti nášho najväčšieho suseda stabilného, aby sme mali suseda s celistvými hranicami, aby sme mali suseda, ktorý má jasnú perspektívu a stabilitu, a nie, ktorý je zdrojom a ohniskom nejakých konfliktov, pretože nás to môže ohrozovať, môže to ohrozovať bezpečnosť našich ľudí.
Preto z našej pozície jednoznačne podporujeme mierový plán novozvoleného ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, podporujeme predovšetkým urovnanie konfliktov vo východných častiach Ukrajiny aj za účasti medzinárodných pozorovateľov, ako sme to, mimochodom, sami navrhovali. A boli sme prvá strana, ktorá prišla so zmienkou o medzinárodných pozorovateľoch. Teší nás, že zajtra bude na Európskej rade podpísaná podstatná ekonomická časť asociačnej dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou, čo je významný... (Reakcie z pléna.) V piatok, ďakujem pekne, áno, dnes je streda, už to mám posunuté, ďakujem za pripomenutie. Politická časť bola podpísaná už v marci a zajtra ráno, v piatok, tak v piatok bude podpísaná časť ekonomická. Dnes sme to preberali, mimochodom, na eurovýbore, preto možno časový posun, áno, je pravdou, v piatok dostali sme pozvánku aj od kolegu spravodajcu a ukrajinského veľvyslanca na takú malú spomienkovú alebo na také malé pripomenutie, ktoré určite stojí za to navštíviť aj so všetkými poslancami, ktorí majú záujem o rozvoj slovensko-ukrajinských vzťahov, pretože to považujem za významný krok vpred. Keď si zoberieme, len to, čo sa dialo pred rokom, za akých dramatických okolností bol exprezident Janukovyč v tej situácii, že nakoniec odmietol podpísať asociačnú zmluvu, a čo potom nasledovalo. Je to významný posun a verím, že v prospech nielen ukrajinských občanov, ale aj slovenských občanov a celej Európskej únie.
Dovoľte mi povedať ešte pár slov na tému eurofondov, pretože sa táto téma týka priamo týchto správ a moc som tam nenašiel čísiel, detailných čísiel, ktoré by si táto správa a táto problematika naozaj vyžadovali. Veľakrát sme počuli, najmä od premiéra, že aké sú eurofondy dôležité a aké je dôležité využívať eurofondy na investície, pretože tvorí drvivú časť našich investícií. Bez nich by sme si takmer nepomohli. Čo je pravdou? Pravdou, bohužiaľ, je aj to, že za súčasnej vlády sa žalostne čerpajú eurofondy. Za roky 2007 až '13, za 7 rokov, sme ku koncu decembra vyčerpali len niečo cez 50 % eurofondov, ku koncu apríla to bolo zhruba 54 %, a ozaj ak pán premiér a súčasná vláda to myslí vážne s eurofondmi, je potrebná zásadná zmena.
Chcem preto aj z tohto miesta pri tejto príležitosti apelovať na vládu, aby brala vážne problematiku eurofondov a urobila všetko pre to, aby tieto peniaze, ktoré už sa nebudú opakovať, aby dostala na Slovensko, aby boli efektívne využité, pretože potrebujeme opraviť a budovať cesty, nemocnice, školy, čo v mnohých prípadoch je možné len, len z eurofondov. Tá situácia je dramatická, vieme, že sú problémy aj, aj cez komunikáciu medzi DG Regio a ministerstvom financií s čerpaním eurofondov práve pre podozrenie z nekalého používania a nesprávneho čerpania európskych štrukturálnych fondov. Je zarážajúce, že po toľkých rokoch táto situácia je v stave, v akom je, a naozaj je to veľký výkričník pre súčasnú vládu, aby zlepšila čerpanie eurofondov, aby využila peniaze, ktoré, ktorých príležitosť dostať na Slovensko už sa nebude opakovať.
No a na záver dovoľte mi pár poznámok, čo ďalej, pretože tie správy, ktoré sú hodnotiace, komentujú len minulosť, ale chýba mi tam opäť taká vízia, čo ďalej v Európskej únii, čo ďalej v zásadných politikách.
Chcem povedať teda veľmi jasne, že SDKÚ - DS podporuje rozširovanie Európskej únie o krajiny západného Balkánu a Východného partnerstva, samozrejme, za podmienky, že tieto krajiny splnia podmienky a že ľudia v týchto krajinách sa dobrovoľne rozhodnú takisto pričleniť k spoločnému európskemu projektu. Je dôležité povedať tiež, že podporujeme dokončenie spoločného trhu. Častokrát ešte vidíme na spoločnom európskom trhu bariéry, ktoré by nemuseli byť. Je dôležité, aby najmä v oblasti služieb sme sfunkčnili spoločný trh, aby sme dobudovali digitálny trh. Je dôležité pri každej európskej smernici či nariadení brať ohľad na pracovné miesta a pozerať sa na túto legislatívu z ohľadu na tvorbu pracovných miest, či pomáha alebo nepomáha tvorbe pracovných miest. Myslím, že to je kľúč, pretože tak ako na Slovensku, aj v celej Únii je momentálne najvyššou výzvou, najväčšou výzvou tvorba pracovných miest. S tým priamo súvisí takisto vzdelanie, potreba vzdelania a vzdelávania, čo je takisto príležitosť, ktorú môžeme lepšie využívať v rámci nášho spoločného európskeho trhu.
No a principle of equal treatment alebo dodržiavanie rovnakých pravidiel pre všetkých je takisto niečo, čo by som chcel viac zdôrazniť, a apelovať na všetkých predstaviteľov Slovenska na európskej pôde, aby pripomínali rovnaké dodržiavanie pravidiel pre všetkých, pretože pravidlá častokrát máme, len sa nedodržiavajú. Preto SDKÚ - DS pri každej príležitosti, či už na národnej pôde, alebo európskej, bude zdôrazňovať alebo presadzovať princíp rovnakého zaobchádzania, rovnakých pravidiel, či už pre našich malých podnikateľov, pre našich farmárov, pre všetkých našich občanov, pretože naši ľudia si to zaslúžia, naši ľudia sú plnoprávni občania Európskej únie a je na nás, aby sme presadzovali rovnaké zaobchádzanie pre všetkých a predovšetkým dodržiavanie pravidiel.
Toľko mojich pár poznámok, priatelia, ďakujem pekne za pozornosť.
|
2.
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, chcem vás požiadať, keby sme mohli body č. 45, 46 a 53 programu, je to tlač 991, 992 a 1035 prerokovať v piatok po hlasovaní. Dôvodom je, že sú to moje návrhy zákonov a som v Národnej rade len do piatku tohto týždňa. Veľmi rád by som bol, keby som mohol tieto body uviesť. Ďakujem.
|
93.
Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem stiahnuť návrh zákona, ktorý som predložil ja a pán poslanec Novotný na vydanie zákona o zákaze ťažby uránu na území Slovenskej republiky, tlač 993. Dôvodom je, že tento návrh zákona sa nám podarilo presadiť vo vládnom návrhu. Ďakujem.
|
36.
Áno, pani podpredsedníčka, žiadam.
|
34.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, rád by som sa vyjadril ešte k interpelácii a k odpovedi, ktorú som dostal od pána ministra financií pána Kažimíra, ktorého som interpeloval 25. marca 2014 vo veci daňovej kontroly u pána Duča. Dostal som odpoveď, že Finančná správa túto informáciu preveruje, ale naozaj ma zarazilo, že sa tam objavila aj takáto formulácia: "V súčasnej dobe môžeme uviesť, že v jeho veci došlo k pochybeniu v jednom prípade, ktoré zapríčinil dnes už bývalý zamestnanec Finančnej správy, ktorý je tohto času trestne stíhaný za pochybné pochybenia." Koniec citátu. Keďže to považujem za závažnú informáciu, oceňujem, že pán minister priznáva pochybenie aj Finančnej správy v tejto záležitosti.
Rád by som nadviazal ešte na túto interpeláciu a položil tri otázky, ktoré považujem za kľúčové pri vyriešení tohto prípadu. Predovšetkým sa chcem opýtať: po prvé, či sa stali okolnosti, na ktoré pán Duč poukázal aj predmetom pokynov na ministerstve financií s cieľom zistenia naozaj pravdy a vyvodenia osobnej zodpovednosti za postupy, ktoré sa uskutočnili v rozpore so zákonom. Po druhé, tiež ma zaujíma špecifikovanie pokynov, ktoré boli vydané v tejto súvislosti, a po tretie ma zaujíma, aké personálne, disciplinárne, organizačné, prípadne iné závery boli vykonané s tým úmyslom, aby zistené skutočnosti viedli k tomu, aby sa neopakovali nesprávne postupy, ktoré boli predmetom tejto interpelácie.
Verím, že práve poukázaním na tento prípad sa pomôže odhaliť podobným nezákonným postupom, ktoré sa môžu opakovať. Ja verím, že toto bola skôr náhoda, ale práve takéto prípady súvisia s tým, aby sme naozaj oddelili podvodníkov od poctivých podnikateľov. Ja nespochybňujem dobrý úmysel ministerstva financií aj Finančnej správy, čo sa týka daňových kontrol, ale naozaj je potrebné v prípade, že aj Finančná správa poruší zákon pri takýchto kontrolách, poukázať veľmi jasne na tieto pochybenia, aby sme tak ako v tomto prípade poctivých podnikateľov ochránili.
Ďakujem pekne.
|
77.
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa za klub SDKÚ - Demokratickej strany vyjadril k programu stability.
Z tohto vládneho dokumentu na roky 2014 až '17 je podľa môjho názoru jasné, že nás, bohužiaľ, čaká nestabilita. Vláda nevyužila, tak ako zvykne každá vláda využívať prvý polčas svojho volebného obdobia, na štrukturálne zmeny, na to, čo je potrebné robiť, ale premrhala toto obdobie a obávam sa, že ani na ďalšie dva roky neplánuje žiadne štrukturálne zmeny, ako to vidíme ostatne z ďalšieho dokumentu národného programu reforiem, ale ako to vidíme aj z tohto dokumentu Programu stability na roky 2014 až 2017. Dovoľte mi, aby som zdôraznil zopár bodov, ktoré považujem za dôležité.
Ten prvý bod je, že vláda v tomto dokumente priznáva, že ani náhodou nešetrí na sebe, ale takmer celú konsolidačnú záťaž preniesla na občanov. Na strane 30 tohto dokumentu sú vyčíslené opatrenia za minulý rok na úrovni 1,557 mld., z toho na daniach, odvodoch a poplatkoch zaplatia ľudia a zamestnávatelia až 1,442 mld., čiže 92,6 % zo všetkých opatrení zaplatia predovšetkým, zaplatí nie vláda, ale občania, v drvivej väčšine občania a v menšej miere zamestnávatelia. Najväčšou položkou sú zmeny v druhom pilieri, kde prišli občania 695 mil. eur. A najväčšou položkou týchto opatrení je položka, ktorou vláda zhoršila udržateľnosť dôchodkového systému a zobrala ľuďom z ich budúcich dôchodkov z druhého piliera čiastku len v jednom roku 695 mil. eur. Paradoxne na druhej strane najväčšou úsporou zostáva úspora na spolufinancovaní štrukturálnych európskych fondov vo výške 261 mil. eur, že vláda nešetrí, ale najväčšou úsporou zostáva to, že vlastne nemíňa eurofondy a že, že neschopnosťou vlády čerpať eurofondy sa dosiahli úspory vo výške 261 mil. eur. Keďže tu tento bod považujem za dôležitý, dovoľte mi citovať z tohto materiálu a zdôrazniť tie položky, ktorými vláda konsolidáciu preniesla na občanov. Je to:
- zvýšenie a zosúladenie maximálnych vymeriavacích základov vo výške 160 mil. eur.,
- zvýšenie odvodovej povinnosti samostatne zárobkovo činných osôb a iné zmeny 27 mil.,
- zavedenie odvodovej povinnosti na príjmy z dohôd 134 mil. - vieme, že práve týmito zmenami sa znížil počet občanov pracujúcich na dohodu o 200-tisíc - ďalej:
- zmeny v druhom pilieri dôchodkového systému už spomínaných 695 mil. eur., rozšírenie, ďalej, pardon,
- zmeny v sadzbách daní z príjmov 283 mil. - tu treba povedať, tu sú zamestnávatelia, ale opäť ideme k občanom,
- znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov 74 mil. eur.,
- obmedzenie paušálnych výdavkov samostatne zárobkovo činných osôb 74 mil. a
- ostatné daňové odvodové opatrenia 24 mil.
Tieto opatrenia tvoria tých spomínaných 92,6 % zo všetkých opatrení, ktorými vláda vyčíslila sumu 1,557 mld. ako zoznam opatrení voči pôvodnému scenáru.
Ďalším bodom, ktorý chcem zdôrazniť, je deficit. Je pravdou, že vláde sa podarilo znížiť deficit pod tri percentá, dokonca ten deficit je nižší, ako sa pôvodne očakával, na 2,77 %, ale vláda nepokračuje v znižovaní deficitu na tento rok. Aj z tohto materiálu sa dozvedáme, že úroveň deficitu očakávaná na tento rok bude až 2,84; čiže vyššia ako v roku minulom.
Za najvýraznejší fakt považujem záporné konsolidačné úsilie v tomto roku, čím v skutočnosti predkladateľ priznáva, že nemieni pokračovať v konsolidácií a nemieni šetriť.
Dlh. Pokračuje neúmerné zadlžovanie napriek pôvodným prognózam a ubezpečovaniam vlády dosiahol verejný dlh úroveň 55,4 % a prelamuje už tretiu hranicu dlhovej brzdy. Znamená to, dámy a páni, ako vieme, podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, že od budúceho roka sa nebudú môcť zvyšovať nielen vládne výdavky, ale ani výdavky na komunálnej úrovni. Teda na zlé hospodárenie vlády doplácajú občania už aj na úrovni komunálu. Síce na ďalšie roky 2015 až 2017 vidíme nakreslené pomerne ušľachtilé ciele znižovania deficitu až na úroveň 0,54 % v roku 2017, ale zároveň vidíme, že je na to potrebné urobiť dodatočné opatrenia za tieto tri roky presahujúce 2 mld. eur, až sumu 2,134 mld. eur presne na tri roky, aby sa tento cieľ naplnil. Myslím teda, že je treba zdôrazniť, že občania Slovenska sa pri neschopnosti vlády šetriť majú čoho obávať, pretože sa majú obávať ďalších dodatočných opatrení, predovšetkým opäť zvyšovania daní, odvodov, poplatkov.
Namiesto tejto bezradnosti z čísiel je teda konečne potrebné realizovať zmeny, ktoré by tento trend, ktorý je evidentne negatívny a ktorý vedie do nestability, aj zmenili. Som presvedčený, že je konečne potrebné znižovať priame daňové zaťaženie znížením priamych daní a zrušením nezmyselnej dane zo straty, ktorá bola zavedená od začiatku tohto roka dokonca bez pripomienkového konania. Je potrebné spružniť pracovné právo zmenou Zákonníka práce a zmenou zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorý núti tvorcov pracovných miest dodržiavať zmluvy, ktoré nepodpísali. V neposlednom rade považujem za dôležité znižovať administratívne zaťaženie, ktoré bráni rozvoju najmä malého podnikania. Takisto tak ako na národnej a európskej úrovni je potrebné posudzovať každé opatrenia podľa toho, či pomôže alebo nepomôže tvorbe pracovných miezd, len tento trend alebo tieto opatrenia dokážu zmeniť trend, ktorý nás vedie, bohužiaľ, do nestability a ktorý vytvára prostredie, ktoré nie je priaznivé, a nerieši to, čo je najdôležitejšie, nerieši pracovné miesta. Mimochodom, keď sa pozrieme na pracovné miesta, tak vidíme opäť zaujímavé čísla. Ešte pred rokom vláda predpokladala, že nezamestnanosť v tomto roku sa ustáli na úrovni 13,5 %, ale v odhade z tohto materiálu už uvádza číslo 13,7 % ako predpoklad na tento rok, čo je teda závažná skutočnosť, a dokazuje to realitu, že vláda si nevie rady s tým najdôležitejším, čo je na Slovensku potrebné riešiť, a to je úroveň nezamestnanosti. Hovoril som už o konsolidačnom úsilí. Tým, že je v tomto roku záporné, vláda zhoršuje pozíciu v deficite ale zhoršuje aj celkovú udržateľnosť verejných financií.
Mimochodom, jednu poznámku ešte, do minulého roku celkove daňové výpadky, keď si zoberieme všetky dane, tak tvorili 100 miliónov eur podľa týchto materiálov. Aj z toho vidieť, že vláde sa nedarí napĺňať ciele, ktoré si dala v daňovej oblasti. Aj z toho vidíme, že tá politika zvyšovania priamych daní je naozaj škodlivá. Musím ale zároveň priznať, že dochádza k zlepšeniu vo výbere dane z pridanej hodnoty, že niektoré z krokov, ktoré prijala vláda a ktoré sme aj otvorene, ku ktorej, ku ktorým sme sa otvorene hlásili, tak boli účinné, ale treba naozaj aj povedať, že v dani pridanej hodnoty ešte nie je čo oslavovať, pretože tak, ako sa sami dočítame v programe stability na strane 59, tak dostávame sa vzhľadom na efektívnosť výberu a vzhľadom na daňovú medzeru na úroveň roku 2009. Z tohto materiálu sama priznáva vláda, že to zhoršenie, ktoré začalo po roku 2006, tak sa rieši len čiastočne a efektívnosť výberu dane z pridanej hodnoty momentálne sa pohybuje na úrovni 2009, čiže je tu veľký, veľký priestor pre zlepšenie a ozaj je tu stále čo robiť, aby sa dane vyberali lepšie. Mimochodom, v tomto ukazovateli sme v porovnaní s európskymi krajinami štvrtý najhorší, takže evidentne je tu, je tu veľká príležitosť pre zlepšenie. Veľká príležitosť pre zlepšenie je v čerpaní eurofondov. Vieme, že na konci minulého roku prišlo zo sedemročného programového obdobia na Slovensko, len 52% z celkového objemu európskych prostriedkov, na konci apríla sme zaznamenali číslo 54 %, čiže zhruba za 2,5 roka naozaj je čo robiť, aby sa tieto prostriedky vyčerpali, považujem to za kľúčové, pretože sám pán premiér deklaroval mnohokrát, že je preňho kľúčová investícia z eurofondov, že zo štátneho rozpočtu nedáva potrebné peniaze na rozvoj, pretože väčšinu z nich spotrebováva a používa eurofondy ako hlavný nástroj pre investície. Ale vidíme, že sa to celkom nedarí, keď za sedem rokov sme vyčerpali len 52 % a za sedem rokov a 4 mesiace 54 % prostriedkov eurofondov. Je naozaj potrebné napĺňať túto prioritu a urobiť opatrenia, ktoré pomôžu zjednodušiť čerpanie eurofondov a ktoré pomôžu dostať naozaj tieto peniaze, ktoré sa už historicky sa na Slovensko nemajú šancu v budúcnosti dostať, aby splnili svoj účel, aby sa dostali na miesto svojho použitia. To považujem teda za ďalšie kľúčové poučenie z tohto programu stability, že jednoducho treba pokračovať v štrukturálnych zmenách, ktoré vláda zanedbala, ktoré nerealizovala vo svojom prvom polčase. Veľmi pochybujem aj na základe predložených údajov, že vláda bude realizovať podstatné a potrebné štrukturálne zmeny v druhom polčase, ale opäť chcem zdôrazniť, že tieto zmeny sú potrebné predovšetkým pri zlepšení podnikateľského prostredia, ktoré sa neustále zhoršuje podľa všetkých ukazovateľov, či máme index z podnikateľského prostredia, či index Svetovej banky, Doing Business alebo či je to porovnanie konkurencieschopnosti podľa Svetového ekonomického fóra, všade sa prepadáme, všade sa prepadáme. Napríklad v tom rebríčku Svetového ekonomického fóra sme 78. na svete, čo je najhoršie umiestnenie Slovenska v histórii, odkedy sa tento index meria. Je teda potrebné zmeniť politiku v oblasti daní, v oblasti pracovného práva, znížiť daňové, odvodové zaťaženie, znížiť administratívne zaťaženie. Je potrebné sa sústrediť predovšetkým na rozvoj aj zlepšením čerpania eurofondov, ale predovšetkým je konečne potrebné, začať zodpovedne hospodáriť, čo podľa tohto dokumentu vláda nerobí, pretože, ešte raz to zopakujem, tento rok si vláda stanovila horší deficit ako v roku minulom. Veľmi pochybujem aj o splnení cieľov v dlhovej oblasti, kedy teda bola už prekročená tretia hranica, 55 %, a na toto nezodpovedné hospodárenie vlády doplácajú občania zvyšovaním zadlženia a dopláca už aj komunálna sféra, ktorá nemôže splniť svoje plány, pretože sa im musia viazať výdavky od budúceho roku. Je načase zvrátiť tento trend, je načase robiť konečne potrebné opatrenia a je načase, aby občania boli o týchto veciach informovaní. Ďakujem pekne za pozornosť.
|
2.
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, navrhujem, aby minister financií predložil do 30 dní do Národnej rady správu o čerpaní európskych štrukturálnych fondov. Odôvodňujem to znepokojujúcimi informáciami o liste z OLAF-u, ktorý podľa medializovaných správ hrozí pozastavením čerpania eurofondov za obdobie 2007 až 2013. Ďakujem pekne.
|
136.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, podstatou tohto návrhu zákona o sociálnom poistení je zvýšenie úrovne práce na dohodu, od ktorej sa platia potom zvýšené odvody. Kým súčasná vláda znepružnila pracovný trh a zásadne zvýšila nielen dane, ale aj odvody, okamžite sme prišli s návrhom na nastavenie sadzby osobitne pre ľudí, ktorí sú mladí a pracujú popri zamestnaní, ľudí do 25 rokov, aby si mohli privyrobiť a do určitej sadzby, navrhovali sme tú sadzbu vtedy 190 eur mesačne, tak neplatili zvýšené odvody.
Čiastočne sme uspeli, pretože táto hranica sa stanovila na úrovni 155 eur a tento rok na úrovni 159 eur. Na minulej schôdzi Národnej rady som navrhoval posunúť pre tento rok tú hranicu na úroveň 200 eur. Keďže som neuspel, k môjmu pôvodnému návrhu sa pridali kolegovia Monika Gibalová, József Nagy, ktorí sú spolupredkladatelia tejto iniciatívy, a prichádzame opäť s podobnou formuláciou, aby sme vyššie odvody zavádzali až od určitej hranice a tým pádom si mohli najmä mladí ľudia privyrobiť, získať pracovné skúsenosti a byť tak viac pripravení na trh práce, pretože potrebujeme riešiť osobitne situáciu, ktorá zlepší zamestnanosť u mladých ľudí, a túto hranicu stanovujeme na úroveň výšky životného minima. Je to z toho dôvodu, je to približne 200 eur, ale je to z toho dôvodu urobené takto, aby sa to postupne valorizovalo. Čiže nedávame tam úroveň presnú, fixnú, keďže tento návrh neprešiel, dávame vám do pozornosti ďalší návrh stanovením výšky životného minima. Pokiaľ tento návrh bude úspešný, tak každý rok táto suma by sa automaticky valorizovala a problém by bol v podstate vyriešený.
Myslím si, že táto navrhovaná právna úprava výrazne pomôže osobitne mladých ľuďom. Pripomínam jedno číslo, u nás máme nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov na úrovni 33 %, teda každý tretí človek do 25 rokov nemá praktické skúsenosti a tento návrh zákona je jedným z tých, ktorým pomôžu takéto skúsenosti získať.
Ďakujem pekne.
|
132.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol ďalší návrh zákona, ktorý sa týka zmeny daní z príjmu. Jedná sa mi o návrh navrátenia sadzby dane z príjmu právnických osôb na úroveň 19 %.
Vieme, že po nástupe súčasnej vlády sa táto sadzba dramaticky zvýšila z 19 na 23 % a očakávanie v štátnom rozpočte to evidentne nenaplnilo, pretože len za minulý rok výpadky v priamych daniach predstavovalo zhruba 700 mil. eur. Pochopiteľne, nenapĺňali sa očakávania, ale na druhej strane sa urobilo viac škody, než úžitku, pretože stanovenie tejto sadzby znamenalo neúmerné zvýšenie priamych daní, stanovenie tejto sadzby znamenalo, že Slovensko má najvyššiu priamu daň z postkomunistických krajín.
Pokiaľ civilizovaný svet ide opačnou cestou a znižuje priame dane, dokonca v krajinách, v ktorých sme to neočakávali, či je to Švédsko, Dánsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. V týchto krajinách sa pohli priame dane smerom nadol, u nás sme išli opačnou cestou a malo to, samozrejme, priamy vplyv na to, že sa zhoršila nezamestnanosť, že ľudí bez práce je viac za posledné roky a nerieši sa táto základná situácia. Malo to, samozrejme, dopad aj ďalej nepriamo na výšku investícií, ktoré Slovensko obchádzajú.
Zdá sa, že minister financií a celá vláda si túto chybu uvedomili, pretože od začiatku tohto roka navrhli znížiť túto priamu daň o jedno percento z 23 na 22 %, ale zároveň zaviedli daňovú licenciu, teda v skutočnosti daň zo straty, ktorou sa ešte viac komplikuje a zhoršuje táto situácia. Čiže prichádza sa s novu administratívou, viac byrokraticky to zaťažuje aparát aj na strane štátu, aj na strane tvorcov pracovných miest, a kľúčové, čo je kľúčové, nerieši to ten základný problém - počet pracovných miest, práve naopak.
Preto, tak ako som odmietal novú daň, ako som na minulej schôdzi navrhoval zrušenie nezmyselnej dane zo straty, prichádzam po tomto návrhu opäť s návrhom na zníženie sadzby dane z príjmu právnických osôb späť na 19 %, pretože aj súčasná úroveň 22 % je stále najvyššia z porovnateľných krajín, stále nie je atraktívna, aby sme dramaticky zmenili situáciu, ktorá nie je priaznivá na Slovensku, tak musíme urobiť nejaký zásadný krok. Preto upozorňujem, že tento krok zvýšenia priamych daní bol ozaj zásadnou chybou, vláde nepomohol, bolo to skôr ideologické, než pragmatické a praktické rozhodnutie a myslím si, že je čas na to, aby sme si priznali chybu, ktorú minister financií už začal priznávať, ale nie dosť razantne.
Keby sme išli s priamymi daňami ešte viac nadol, určite by to prospelo klíme pre podnikanie a zlepšeniu podmienok pre ľudí, ktorí sú aktívni, nielen pre tvorcov pracovných miest, ale aj pre ľudí, ktorí sú zamestnanci, a osobitne pre tú skupinu, ktorú sa snažíme viac vyzdvihovať a ktorej sa najviac zhoršili podmienky, a to sú malí podnikatelia.
Takže dávam vám opäť do pozornosti tento návrh a vopred ďakujem všetkým, ktorých to osloví a ktorí ho podporia.
Ďakujem pekne.
|
128.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh novely zákona o dani z príjmov, teda zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa sprehľadňuje podnikateľské prostredie a zjednocujú sa podmienky pre rôzne druhy práce.
Ide mi najmä o odstránenie diskriminácie živnostníkov, ktorí podnikajú popri zamestnaní a nemôžu si uplatniť pri živnosti stravné, ak si v rovnaký deň uplatnia nárok na stravné lístky u zamestnávateľa v trvalom pomere. V tomto prípade vzniká diskriminácia tým, že ak svoju živnosť vykonávajú po skončení pracovnej doby u zamestnávateľa, nemajú nárok uplatňovať si výdavky na stravné ani v prípade, že následne po skončení pracovnej doby u zamestnávateľa odpracujú ďalších 5 a viac hodín, čo je doba, pri ktorej nárok na stravné za ostatných okolností vzniká.
Táto právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky ani na žiadne pracovné sily a iné organizačné zabezpečenia.
Samozrejme, návrh zákona je v súlade s ústavu, ústavnými zákonmi a ďalšími zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, tento návrh zákona nepredkladám po prvýkrát, jedná sa mi naozaj o podporu malého podnikania, tak ako v minulosti, aj na tejto schôdzi Národnej rady sa držím pravidla, že minimálne na každú schôdzu Národnej rady prichádzam s jedným návrhom zákona, ktorý pomáha živnostníkom a malým podnikateľom, pretože sú naozaj znevýhodňovaní.
Najviac trpia súčasným nastavením legislatívy tým, že súčasná vláda im zvýšila dane, zavádza nové dane, napríklad nezmyselné dane zo straty. Celkovo sa podnikateľské prostredie evidentne zhoršuje, čo vidieť aj na stave nezamestnanosti, následne na stave zadlženia celej krajiny. A naviac sú postihnutí tí, ktorí zamestnávajú najviac ľudí, a to sú malí podnikatelia. Touto na prvý pohľad drobnou právnou úpravou sa snažím im pomôcť tak, aby sa ozaj podnikanie zlepšilo, aby sa podporila aktivita, aby tí, čo sú pracovití a aktívni, aby mali uľahčený život, aby mohli tvoriť viac pracovných miest, čo je určite v prospech celej krajiny.
Ďakujem pekne za podporu.
|
Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, mám štyri interpelácie.
Tá prvá interpelácia je na pána predsedu vlády v tomto znení:
Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás ohľadom alarmujúcej situácie v Štátnych hmotných rezervách.
Podľa zverejnených informácií v médiách prerobili Štátne hmotné rezervy minimálne 700 tisíc eur na obchodoch s cukrom a pšenicou. Malo sa tak stať tak, že ich nakupovali za premrštené ceny od partnera finančnej skupiny J&T Igora Rattaja.
Správa štátnych hmotných rezerv mala nakúpiť cez svoju firmu Poľnonákup TATRY asi 1 000 ton cukru. Za tonu cukru zaplatila firme MONTIR 697 eur. Spotová cena sa vtedy pohybovala okolo 520 eur. Štát tak preplatil najmenej 177 tisíc eur.
Ďalej sa objavujú informácie a podozrenia ohľadom zásob ropy, pohonných hmôt a potravín, napríklad obilia v tom zmysle, že údaje, ktoré sú vykazované papierovo, nemusia sedieť s reálnym stavom. Pri Prešove v Kendiciach napríklad sú podľa mojich informácií silá s kapacitou 20 000 ton prázdne. V Ľuboticiach v rovnakom množstve skladujú Poliaci, a nie naši občania. A postupne to vozia údajne do Pol'ska. Verím, že tieto informácie budú preverené. Ďakujem pekne.
Druhá interpelácia je na ministra financií a podpredsedu vlády pána Petra Kažimíra.
Vážený pán minister financií, interpelujem vás ohľadom množiacich sa sťažností ohľadom umelého zadržiavania vratiek DPH. Podnikatelia sa čoraz viac sťažujú na umelé predlžovanie kontrol zo strany Finančnej správy, ktorých hlavným účelom je oddialiť vyplatenie vratky dane z pridanej hodnoty.
Za množstvo prípadov budem citovať aspoň jeden konkrétny prípad, a to podnikateľa Štefana Duča z Košíc: „V mesiaci máj 2010 som začal s výstavbou spracovateľne na víno,“ citujem z informácie od tohto dotyčného pána, „a stavba do konca roka aj bola postavená, dokončená, skolaudovaná. Zároveň v tom istom roku 2010 v mesiaci november som začal s likvidáciou vinohradu v rozlohe 35 ha. V roku 2011 som investíciami pokračoval, a to v mesiaci február nakúpením techniky do vinohradov, v mesiacoch apríl až november som pokračoval s prácami plošnej úpravy terénu a prípravou pôdy pre výsadbu. Práve počas týchto investícií využil daňový úrad k realizácii uvedené vyhrážky. Pokladám to za politickú a likvidačnú objednávku zo strany SMER, ale aj vedenia KSK v Košiciach. V priebehu rokov 2010 a 2011 pozastavili mi tok peňazí (vratky DPH), pretože firma investovala veľké objemy na zelenej lúke a v tom čase nevykonávala žiadnu činnosť okrem investovania, čím si nemohla nadmerný odpočet ponížiť započítaním, tak si ho uplatnila v plnej výške. Avšak došlo k zadržiavaniu DPH rôznymi výmyslami, prieťahmi, prerušovaním kontrol medzinárodnými dožiadaniami, dokonca mali až takú drzosť, že keď MVI došlo na Slovensko, umelo ho zadržiavali ešte rok v Banskej Bystrici s odvolaním sa, že v návale prác zabudli tento doklad poslať správcovi dane. Potvrdzuje to aj tvrdenie zodpovedného pracovníka Finančnej správy vo výsluchu svedka na polícii. Ako som zistil a nadobúdal presvedčenie, že v kontrolách dochádza k umelým prieťahom a ešte viac sa znásobujú umelo vyrobené problémy, tak som zobral spravodlivosť do vlastných rúk a podaním dokladov o prieťahoch som to dal vyšetrovateľovi do spisu, preto pracovníkom Finančnej správy už nezostávalo nič iné, ako sa u vyšetrovateľa priznať k prieťahom.“ To je toľko z citátu dotyčného.
Zároveň vzniká teda vysoké podozrenie, že aj týmto spôsobom sa snaží ministerstvo financií zvyšovať efektivitu výberu daní.
Týmto vás žiadam o vyjadrenie k situácii a zároveň o informáciu, ako sú nastavené kontrolné mechanizmy, aby sa zabránilo zbytočnému predlžovaniu kontrol a zadržiavania oprávnených vratiek dane z pridanej hodnoty poctivým podnikateľom, ktorí nemôžu trpieť za to, že štát nevie dostatočne identifikovať ich nepoctivých kolegov, a takisto nemôžu fungovať ako bezplatný zdroj úverov pre štátny rozpočet. Ďakujem.
Tretia interpelácia je na pána ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka.
Vážený pán minister vnútra, interpelujem vás ohľadom podozrenia z netransparentného obstarávania rekonštrukcie hasičských staníc.
Jedná sa o obstarávania č.: 2639-WYP, 2640-WYP, 2579-WYP zverejnené 27. februára 2014 a 1. marca 2014.
Prečo nebolo vyhlásených toľko súťaží, koľko je hasičských staníc, teda v každom meste osobitne, aby sa mohli do súťaže prihlásiť aj regionálne stavebné spoločnosti, a tak ponúknuť výhodnejšiu, lacnejšiu cenu a hlavne pracovnú príležitosť v danom regióne.
Podmienky v súťaži sa javia ako pripravené pre konkrétneho dodávateľa, nakoľko požadovaný objem v predpokladanej výške 18 mil. až 20 mil. eur a na jednu zákazku 4 mil. až 4,5 mil. eur je v čase pretrvávajúcej recesie v stavebníctve nehorázna požiadavka a zbytočne zužuje okruh potenciálnych uchádzačov. Ďakujem.
A v poslednej interpelácii sa opäť obraciam na pána ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Pán minister vnútra, interpelujem vás ohľadom prípadu, o ktorom ma informoval dotyčný občan.
Podľa informácií, ktoré mám k dispozícii a ktoré vyplývajú z výstupov Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky vyžiadaných týmto občanom, toto prezídium od roku 2008 v problematike tzv. úpadkovej kriminality, resp. úmyselných marení konkurzných konaní, ignorovaním zákonnej povinnosti podať na vlastný podnikateľský subjekt návrh na vyhlásenie konkurzného konania, akonáhle sa tento ocitne v predĺžení (stanovený počet dní, čo je ustanovenie písm. a) ods. 1 § 242 Trestného zákona) nevykonalo žiadne metodické usmernenie, neposkytlo žiadnu praktickú pomoc alebo asistenciu do prípadov riešených na okresných alebo krajských úrovniach, nevydalo ani tú najmenšiu metodickú príručku a nevykonalo žiadnu kontrolu plnenia starších, ale platných metodických pokynov.
Pritom:
A) Úmyselné zmarenia konkurzných konaní ignorovaním uvedenej zákonnej povinnosti zo strany viacerých štatutárov firiem smerujúcich k úpadku neraz spôsobujú u veriteľov druhotnú platobnú neschopnosť, krach ich firiem, nakoľko ich pohľadávky, ktoré by v rámci konkurzného konania mohli byť aspoň čiastočne uspokojené, sú stratené, resp. môžu si ich vymáhať od bezdomovcov a podobne, na ktorých sú vytunelované firmy prevádzané. A kompetentných vrátane top policajných špecialistov na boj s ekonomickou kriminalitou to podľa doposiaľ zistených skutočností netrápi.
B) Zrejme jedinou účinnou prevenciou proti úpadkovej kriminalite je dôsledné vyvodzovanie trestnej zodpovednosti za zmarenie konkurzného konania nesplnením si uvedenej povinnosti. Otázne je, ako môže polícia bojovať proti úpadkovej kriminalite, ak ani špecialistov na ekonomickú kriminalitu krajských riaditeľstiev Policajného zboru a dokonca ani špecialistov Prezídia Policajného zboru podľa všetkého nezaujíma, či nesplnenie uvedenej povinnosti naplňuje alebo nenaplňuje skutkovú podstatu trestného činu marenia konkurzného konania jeho znemožnením, resp. úplným zmarením.
Na otázku, či odbor ekonomickej kriminality úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru za posledné tri roky vykonal nejakú konkrétnu činnosť za účelom identifikovania prípadných 1. legislatívnych nedostatkov, 2. výkladových alebo aplikačných problémov, čo sa týka ustanovenia trestného činu marenia konkurzného konania, 3. rozdielov, čo sa týka uplatňovania ustanovenia trestného činu marenia konkurzného konania medzi jednotlivým krajmi alebo okresmi, resp. toho, akú činnosť za týmto účelom vykonal, jeho odpoveď znela: „Vzhľadom na skutočnosť, že úradom nebolo identifikované nič z uvedeného, úrad v tomto smere nevykonával žiadnu cielenú činnosť.“
Ako vidno, ku všetkým trom otázkam vznikli odpovede na otázky, ktoré neboli položené.
Odbor zjavne nebol žiadaný o odpoveď, či úrad v tomto smere niečo identifikoval alebo nie, nehovoriac o tom, že prax hovorí o niečom úplne inom. Je tu viac nedostatkov, výkladových problémov a aplikačných rozdielov, než by bolo únosné. Čakať so založenými rukami, že sa niečo samo identifikuje, je veľmi málo. Je to v príkrom rozpore so známym „pomáhať a chrániť“. Pritom občan ešte sám ponúka svoju pomoc pri riešení úpadkovej kriminality, a to aj voči krajským riaditeľstvám.
O tomto stave bol listom informovaný aj prezident Policajného zboru s výzvou, že je na ňom, či v tom zjedná alebo dá zjednať nápravu, aby sa táto problematika konečne začala riešiť. Pritom mu bola aj zo strany občana ponúknutá pomoc, ale nezjednal ju, vec nechal len formálne vyriešiť odboru ekonomickej kriminality.
Podobný osud ako tri uvedené otázky stihol aj ďalších šesť otázok občana zo dňa 21. 7. 2013 opäť s cieľom vyburcovať odbor ekonomickej kriminality k aktivite, a to napríklad otázkou, či odborom spomínaný údajne dlhodobo klesajúci charakter nápadu trestnej činnosti sa vzťahuje aj na rozoberané ignorovanie zákonnej povinnosti podať na seba návrh na konkurz, čo je ustanovenie písm. a) ods. 1 § 242 Trestného zákona. Policajné prezídium nezareagovalo ani na jednu z nich, a to s odôvodnením, že na ne už bolo odpovedané. Toto tvrdenie však nepotvrdzuje žiadna jeho odpoveď.
Preto si vás dovoľujem požiadať o zodpovedanie týchto otázok, či ste mali do prijatia tejto interpelácie vedomosť o stave riešenia alebo neriešenia tzv. úpadkovej kriminality za obdobie od roku 2009 s dôrazom na ustanovenie písm. a) ods. 1 § 242 Trestného zákona (marenie konkurzného alebo vyrovnávacieho konania), ktoré slúži ako prevencia proti tunelovaniu firiem, ak áno, tak v akom smere teda či tejto problematike bola zo strany príslušného úradu Prezídia Policajného zboru venovaná náležitá alebo nenáležitá pozornosť, v prípade, že bola nenáležitá, či potom bola vyvodzovaná zodpovednosť za nečinnosť, ak áno, tak voči komu to bolo, či to boli radoví pracovníci alebo aj nadriadení vrátane prezidenta Policajného zboru. V prípade, že o stave riešenia či neriešenia tzv. úpadkovej kriminality s dôrazom na ustanovenie písm. a) ods. 1 § 242 Trestného zákona ste doposiaľ vedomosť nemali, žiadam vás o preverenie všetkých tvrdení z tohto listu a v prípade, že ich potvrdíte aj vy, žiadam vás o vyvedenie nápravy o zodpovednosti. Taktiež vás žiadam o vyrozumenie, čo ste vo veci podnikli. Ďakujem veľmi pekne.
Toľko moje interpelácie.
|
42.
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Šebej spomenul analogickú situáciu v Podnestersku a ďalších krajinách. Ja si tiež myslím, že práve benevolencia veľkej časti svetových krajín k situácii v Podnestersku, Osetsku, Južnom Osetsku, Abcházku posilnila ruské chúťky na ďalšiu agresiu. A preto je o to dôležitejšie teraz povedať jasné nie ruskej agresii a ruskej rozpínavosti. Lebo čo bude nasledovať potom? Charkov? Rostov? Kam sa budú hýbať ďalej na západ ruské vojská, ak im teraz jasne nepovieme, že nie? A riešením môže byť len návrat do pôvodného stavu a len návrat k dodržiavaniu medzinárodného práva aj zo strany, zo strany Ruska.
Včera som mal možnosť debatovať pred stredoškolákmi aj na túto tému s ďalšími kandidátmi na europoslancov a šokovalo ma, že ďalšia kandidátka na kandidačnej listine SMER-u sa vyjadrila, že no, ale veď to je v poriadku, že tam Rusi prišli na Krym, veď oni ich tam pozvali tí občania. Tak som jej pripomenul, že aj v 68. mali sovietske vojská pozývací list. Aj v tomto je to analogická situácia.
O to je dôležitejšie, kolegyne, kolegovia, aby sme si tú situáciu vyjasnili na pôde Národnej rady, aby Národná rada prijala veľmi jasné stanovisko, aby k takýmto demagógiám a dezinformáciám nedochádzalo aj z úst ďalších popredných predstaviteľov Slovenskej republiky. Jednoznačne okupácia zostane okupáciou, agresia agresiou a bez toho, že by sme pomenovali tieto fakty, tak sa ďalej neposunieme. Ďakujem pekne.
|
32.
Ďakujem pekne, pán predseda, ďakujem veľmi pekne aj kolegom za pripomienky a doplnenie. Áno, je to skutočne tak, že ilegálne referendum na Kryme pod hlavňami zbraní treba jednoznačne odsúdiť. A to odsúdenie si zaslúži nielen z hľadiska predsedu vlády, aj z hľadiska lídra na eurokandidátke. Je to spoluzodpovednosť. Súhlasím s kolegami, tak ako to formulovali.
Na doplnenie chcem uviesť, že napr. v Sevastopole vykazujú účasť na referende 123 %. To svedčí za všetko, tento údaj, o tom, že naozaj referendum predsa nemôžeme uznať. Ale zásadný rozpor je v tom, že bolo v nesúlade a v hlbokom rozpore s ústavou Ukrajiny.
Takisto chcem podporiť to, čo hovorili kolegovia, že treba pomenovať veci pravými menami. Naozaj agresia zostane agresiou, okupácia okupáciou a zdá sa, že čas ide, ale prostriedky a spôsoby zostávajú. Tak ako v roku 1968, tak aj teraz po takmer 45 rokoch na Kryme podstata zostáva rovnaká. Podstata je agresia, podstata je invázia na cudzie územie, podstata je okupácia tohto územia. Je to neakceptovateľné a treba to odsúdiť od základu, pretože takéto kroky, takéto, takéto hrubé porušovanie medzinárodného práva nemajú v súčasnom svete čo robiť, len eskalujú napätie, zhoršujú stabilitu v medzinárodnej politike a najmä ohrozujú bezpečnosť, bezpečnosť ľudí na celom svete, nielen na Slovensku, ale bezpečnosť naozaj na celom európskom kontinente.
Takže naozaj tá situácia je vážna a som rád, že budeme môcť podporiť uznesenie, ktoré je takto naformulované. Ďakujem.
|
26.
Ďakujem pekne. Pán predseda aj pani podpredsedníčka, ctené kolegyne, vážení kolegovia, pán predseda výboru, vážení hostia, dovoľte mi, aby som za náš klub SDKÚ - Demokratickej strany sa vyjadril k tomuto bodu, ktorý považujem v súčasnej situácii naozaj za veľmi, veľmi dôležitý. Teší ma, že sa dostal na program Národnej rady a že ním začíname toto rokovanie pléna, pretože som sa už dlhodobo snažil o to, aby Národná rada zaujala stanovisko k tak vážnemu problému, ako je situácia na Ukrajine. Mnohé parlamenty v Európskej únii už na túto tému diskutovali. Ja som najskôr inicioval výbor pre európske záležitosti, ktorý až po 11 dňoch bol zvolaný na túto tému od mojej iniciatívy, následne niekoľkokrát sedel zahraničný výbor a chcem oceniť aj aktivitu a snahu predsedu zahraničného výboru, ďalších poslancov, pána poslanca Dzurindu aj ďalších všetkých členov naprieč politickému spektru, najmä zo zahraničného výboru, že sa tejto téme venovali. Pretože, ako som už spomínal, výbor pre európske záležitosti, ktorý má kompetenciu zaviazať vládu, aby dodržiavala toto stanovisko, tak bol veľmi, veľmi pasívny vinou svojho predsedu a sedel len jedenkrát. Treba povedať ale pre korektnosť, že sedíme zajtra, pretože vo štvrtok bude premiérska rada a určite táto téma bude na pretrase, pretože téma Ukrajiny momentálne hýbe Európskou úniou aj svetom. Hýbe úplne oprávnene, pretože, obávam sa, dámy a páni, práve po dnešnom prejave Vladimíra Putina v Štátnej dume, že svet je na pokraji ďalšej studenej vojny. Situácia naozaj nie je jednoduchá, pretože kedy, ak nie teraz, by sme mali zaujať stanovisko ako slovenský parlament k tejto téme.
Ak hovoríme, že zahraničná politika má byť hodnotová, teraz práve je tá príležitosť, aby sme sa opreli o hodnoty, aby sme vyjadrili svoje stanovisko ku kľúčovej téme dnešného, dnešnej svetovej politiky. A týka sa veľmi, veľmi Slovenska, pretože sa týka nášho najväčšieho suseda. Predovšetkým, si myslím, že by sme mali pomenovať skutočnosti pravými menami, takými, aké sú. Agresia zostane agresiou, okupácia okupáciou. To, čo sa deje momentálne na Kryme po zložitom vnútropolitickom vývoji na Ukrajine, tak je jednoznačne akt ruskej agresie, je akt porušenia medzinárodného práva, je akt, ktorý narúša stabilitu v medzinárodných vzťahoch, vôbec v zahraničnej politike, na svete, je akt, ktorý ohrozuje bezpečnosť na celom európskom kontinente.
Dovoľte mi pripomenúť, že naša vláda bola dlho veľmi, veľmi váhavá. Keď sa rozhodovalo o tom, či ešte exprezident Janukovyč na Ukrajine sa rozhodne alebo nerozhodne podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou, tak premiér Fico doslova povedal, že ho vie pochopiť, pretože záleží od toho, kto dá viac, či Rusko, alebo Európska únia. Je, dovolím si povedať, hanebné, ak premiér Slovenskej republiky zvažuje takto a nehovorí o základných hodnotách v zahraničnej politike a vôbec v politike ako takej. Pán premiér Fico po tom, čo exprezident Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu, doslova povedal, že Európska únia je do seba zamilovaná, čiže postavil sa na stranu exprezidenta Janukovyča. Opäť ďalšie faux pas. Tých faux pas bolo viacero, pretože slovenská reakcia bola váhavá, nebola jednoznačná.
Dlho sme sa snažili, od začiatku tejto krízy sme pomenovali veci pravými menami a SDKÚ - Demokratická strana bola ako prvá, ktorá pomenovala veci pravými menami, a snažili sme sa, aby sme presadili toto stanovisko aj ako stanovisko Slovenskej republiky. Aj, treba povedať, aj vplyvom, vplyvom ďalších kolegov z ďalších politických strán sa to našťastie podarilo a veľmi vítam návrh vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine, tak ako bolo nám doručené do lavíc, ako ho predložil Zahraničný výbor Národnej rady.
K situácii na Ukrajine treba povedať jedno, jeden dôležitý fakt, ktorý sa často opomína, a to je skutočnosť, že stále platia dohody, ktoré sa porušujú. Stále platí medzinárodné právo, ktoré sa porušuje. Zvlášť dôležitá je Budapeštianska zmluva z roku 1994, podľa ktorej sa síce Ukrajina zbavila dobrovoľne jadrových zbraní, a následne za garanciu svojej územnej celistvosti zo strany Európskej únie, zo strany Spojených štátov amerických aj zo strany Ruska. Všetky tieto mocnosti garantovali Ukrajine územnú celistvosť. A v súčasnosti práve táto územná celistvosť je porušená zo strany ruského agresora. Je to treba pomenovať presne tak, ako to je, pretože práve tu je ten základný princíp, tu je tá základná hodnota, o ktorú sa musíme oprieť, nielen dodržiavanie pravidiel, dodržiavanie medzinárodného práva, ale dodržiavanie územnej celistvosti jednotlivých suverénnych štátov.
Dámy a páni, ak nebudeme dodržiavať tento princíp, tak to môže byť veľmi, veľmi nebezpečné. Môže to viesť ku vojnovým konfliktom, ktorý si nikto z nás, verím, neželá. Preto je potrebné využiť všetky spôsoby demokratickou a diplomatickou cestou, aby sme sa vyhli násiliu, vyhli ozbrojenému konfliktu. Chcem preto aj z tohto miesta oceniť zdržanlivosť ukrajinských predstaviteľov, ktorí dávajú prednosť všetkými mierovými a diplomatickými spôsobmi, aby presadili svoje názory, a skutočne svojou zdržanlivosťou zatiaľ dosahujú, že ten, tá, tá iskrička ešte vojnového konfliktu zatiaľ sa nerozhorela, čo je, čo je v tejto situácii kľúčové, a na tom nám, verím, záleží úprimne všetkým.
Aktivity SDKÚ - Demokratickej strany na..., od začiatku na Ukrajine boli pomerne činorodé. Najskôr sme začali po tom, ako sa situácia začala komplikovať a začala byť zložitejšou, sme začali robiť aktívne zbierky na pomoc ľuďom, ktorí demonštrovali za svoje názory na ukrajinských uliciach, ktorí hovorili svoje názory pod vlajkou Európskej únie, ktorí bojovali za slobodu a demokraciu. Naši mladí z Novej generácie zorganizovali túto zbierku, ktorú sme boli, aj ja som osobne bol doručiť výsledky zbierky, humanitárnej zbierky priamo na Ukrajine ľuďom, ktorí ju potrebujú. Iniciovali sme potom takisto zdravotnícke ošetrenie ľudí, ktorí boli zranení v týchto nepokojoch, a obrátil som sa aj na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby Slovensko prijalo v rámci možností ľudí, ktorí potrebujú lekárske ošetrenie, aj do svojich medicínskych zariadení.
Z tohto miesta musím oceniť aj postoj ministra Lajčáka, pretože táto žiadosť bola vyslyšaná, dokonca hneď nasledujúci deň. Pán minister ju predložil na Bezpečnostnej rade štátu a deklaroval ju ako stanovisko vlády, čo ma osobne naozaj teší, a dokonca musím povedať, aj keď sme na tému Ukrajiny mali s pánom ministrom pomerne iskrivú debatu na pôde eurovýboru, musím povedať, že keď som sa obrátil na neho, pretože sa na mňa obrátili aj slovenskí, aj ukrajinskí občania so žiadosťou o pomoc postihnutým, zraneným ľuďom, tak ministerstvo zahraničných vecí konalo naozaj veľmi promptne aj minister Lajčák, aj jeho pracovníci konali naozaj veľmi, veľmi promptne a snažili sa vyjsť v ústrety, v čom, vo všetkom, čo bolo v ich silách. Takže odkedy, odkedy slovenská diplomacia sa priklonila k európskemu stanovisku, čo síce, treba povedať, trošku trvalo, lebo najmä Poliaci a Česi boli veľmi, veľmi promptní a veľmi jasní. Slovenská exekutíva dlho váhala, ale odkedy sa pripojila, tak treba povedať, že, že akcie a taká aj ochota zo strany ministerstva zahraničných vecí, tak naozaj tam bola, a myslím si, že bola aj účinná, čo, čo treba korektne oceniť.
Dovoľte mi ale povedať aj stanovisko k tomu, čo neoceňujem. Neoceňujem výroky niektorých vrcholných politických predstaviteľov, dokonca europoslancov a ľudí, ktorí kandidujú do Európskeho parlamentu, ktorí sa vyjadrujú hanlivo na tému Ukrajiny, hanlivo na tému referenda na Kryme, ktorí dokonca hovoria o tom, že tí, čo spochybňujú referendum, ilegálne referendum, ktoré sa uskutočňuje pod hlavňami zbraní, by sa mali niekomu ospravedlniť.
Dámy a páni, autorkou tohto výroku je pani Monika Flašíková-Beňová. Ten výrok pochádza zo včera a považujem ho za škandalózny nielen preto, že je v rozpore s oficiálnou politikou slovenskej vlády, v rozpore so spoločnou zahraničnou politikou Európskej únie, ale predovšetkým, že je v rozpore so zásadnými pravidlami slušnosti, v rozpore so zásadnými hodnotami, ktoré by mala zahraničná politika a slovenskí ústavní činitelia a slovenskí reprezentanti aj na európskej pôde dodržiavať. Myslím si, že takýto výrok si zaslúži v prvom rade ospravedlnenie zo strany pani europoslankyne a na druhej strane aj akciu zo strany predsedu vlády. Pán predseda Fico ešte včera pri predstavovaní svojej eurokandidátky povedal, že SMER kandiduje ľudí, ktorí budú brániť národnoštátne záujmy Slovenska, ktorí budú komunikovať s vládou, parlamentom, prezidentom a budú sa snažiť presadzovať slovenské záujmy a slovenské postoje. Tento rozpor pani, tento výrok pani Moniky Flašíkovej-Beňovej je v zásadnom rozpore s týmto stanoviskom, ak to pán premiér Fico myslí vážne, že ozaj chce nominovať ľudí, ktorí hája národnoštátne záujmy, tak môže urobiť len jediné, môže urobiť to, že stiahne pani Moniku Flašíkovú-Beňovú z kandidátky do europarlamentu, pretože jej výroky sú hanebné a jej výroky zatieňujú všetko to, čo urobila slovenská diplomacia a slovenskí predstavitelia v tomto ohľade a v tejto oblasti k situácii na Ukrajine.
Chcem povedať na záver, že, ešte raz, že naozaj oceňujem toto vyhlásenie zahraničného výboru, a treba povedať veľmi jasne, že Slovenská republika podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, odsudzuje ruskú agresiu, odsudzuje ruskú okupáciu. Oceňujeme zdržanlivý postup najmä ukrajinských predstaviteľov a, samozrejme, neuznávame separatistické referendum o pričlenení Krymu k Ruskej federácii, pretože sa uskutočnilo v rozpore, v jasnom rozpore s ústavou Ukrajiny. Preto SDKÚ - Demokratická strana zahlasuje za toto vyhlásenie, a naozaj som rád, že sme sa k tomuto bodu dopracovali na schôdzi Národnej rady. Verím, že toto vyhlásenie prejde, keďže prešlo na zahraničnom výbore naprieč politickým spektrom, a že konečne Slovenská republika bude mať jasné stanovisko ku kľúčovému problému súčasnej zahraničnej politiky, ku kľúčovému problému, ktorý dnes hýbe svetom. Ďakujem pekne.
|
92.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som za náš klub SDKÚ - Demokratickej strany povedal pár slov k predmetnému návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády.
Keďže pán predseda vlády a po ňom aj pán minister vnútra za obhajobu vlády sa snažili vyhýbať tej podstate, veľmi rád by som zopakoval zopár faktov, ktoré nás viedli k tomuto kroku, k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády.
Predovšetkým prvá vláda Roberta Fica najskôr účelovo zmenila návrh zákona, ktorými vláda predávala emisie. Zmenila ho tak, aby mohla použiť sprostredkovateľa. Prečo to tak bolo, sme sa dozvedeli až následne, po tom, čo sa zrealizoval predaj, kedy 15 mil. ton emisií sa predalo za cenu 5 eur a 5 centov, pričom trhová cena bola minimálne dvojnásobne vyššia. Svedčí o tom stav predaja v Česku, na Ukrajine, kde sa predávalo za 10 eur, v Maďarsku za minimálne 13 eur.
Túto zmluvu ešte v novembri 2008, presne 13. novembra 2008 za vládu Slovenskej republiky podpísal vtedajší minister životného prostredia Ján Chrbet. Keď sa táto zmluva stala predmetom medializácie a keď tie podozrenia sa objavovali vo väčšej a väčšej miere, stúpol aj tlak na vyšetrenie tohto podvodu. Piateho mája 2009 preto vtedajší minister Chrbet verejne deklaroval, že vyrokoval zrušenie tejto zmluvy bez dopadu čo i len jediného centu na Slovensko. Následne na to 6. mája 2009 vtedajší predseda vlády Robert Fico podal návrh na odvolanie ministra Chrbeta. Doteraz, dámy a páni, doteraz tento fakt zostáva nevysvetliteľný. Prečo predseda vlády odvolal ministra, ktorý navrhoval zrušiť zmluvu? Myslím si, že to jasný dôkaz politickej zodpovednosti, ktorá je stále evidentnejšia.
Vyšetrovanie prebiehalo, ako sme si zvykli, prebiehalo už pomerne dlhú dobu, ale presne pred mesiacom, 13. januára 2014 sa objavili nové informácie. Sám prezident Policajného zboru nás informoval o tom, že existujú nové informácie, že dostali zo Švajčiarka naši policajti informácie o prevode účtov, osôb a pozadí tohto podvodu. Preto sme sa následne začali o to viac zaujímať a snažili sme sa dostať k tomuto zoznamu. Keďže nám nebola umožnená správa vlády na túto tému, iniciovali sme mimoriadnu schôdzu, ktorú vládna strana znemožnila. Preto stojíme tu dnes v tejto snemovni, preto debatujeme na túto tému pri odvolávaní predsedu vlády, pretože to je jediná možnosť, kde sa dá hovoriť práve o tomto podvode, ktorý potrebuje ďalšie odhalenia.
Tento emisný podvod je symbolom vládnutia Roberta Fica za jeho prvej i druhej vlády, kedy evidentne preferuje finančné skupiny na úkor občanov. Je symptomatické, že koncom minulého roka boli schválené zákony, ktoré sme dali na Ústavný súd, pretože podľa nášho presvedčenia sú protiústavné, či to bol zákon o dani z príjmu alebo zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorými vláda ide proti vôli občanov, zamestnancom, zamestnávateľom a ktorými sa ich snaží zdierať. Na jednej strane profitujú finančné skupiny, na druhej strane evidentne vláda ukladá ďalšie, ďalšie povinnosti a ďalšie dane na občanov. Len jedna zavedená nová daň, daňová licencia, takzvaná daň zo straty, ktorú musia znášať občania, má priniesť do štátneho rozpočtu zhruba takú sumu, o akú prišla Slovenská republika práve na tomto emisnom podvode. Hovorím to zámerne preto, aby sme si uvedomili, že keby SMER nepodvádzal, tak by nemusel zvyšovať dane. Pri tomto podvode zostávajú stále nevyriešené mnohé otázky, preto využijem túto príležitosť, aby som ich položil, a tým jediným adresátom môže byť len a len predseda vlády.
Naozaj ma zaujíma, aké konkrétne kroky podnikol na získanie doplatku 15 mil. eur za predaj emisií firme Interblue Group z Washingtonu a aby zverejnil podrobný prehľad všetkých krokov, ktoré ministerstvo doteraz urobilo, aj vláda, ktoré doteraz urobila.
Otázkou zostáva, či uznáva firma Interblue Group alebo Interblue Group Europe do dnešného dňa pohľadávku Slovenska vo výške 15 mil. euro. Je tiež dôležité, či firma Interblue Group vzniesla voči Slovensku dodatočné požiadavky na správy alebo informácie o spôsobe použitia zdrojov z predaja emisných kvót. Otázkou je aj to, či predseda vlády doteraz podnikol v štáte Washington konkrétne právne kroky na vymoženie pohľadávky Slovenska. Ak áno, aké? A či sa obrátil na tamojšie súdy.
Zaujíma ma tiež, či preskúmal, či firma Interblue Group zanikla v štáte Washington zákonnou cestou. Pripomínam, že táto garážová firma vznikla len v tom istom roku, ako urobila tento kšeft storočia so Slovenskom. Ak firma Interblue Group nemá univerzálneho právneho nástupcu, pán premiér, vyvodili ste z tejto možnosti príslušné závery? Napríklad o následnej neplatnosti zmluvy o predaji emisií medzi Slovenskou republikou a firmou Interblue Group? Ďalšia otázka je: podali ste v štáte Washington trestné oznámenia na konateľov firmy pre podozrenie z trestného činu poškodzovania veriteľa a možného nezákonného zániku firmy? Obrátili ste sa na slovenské orgány činné v trestnom konaní, aby zabezpečili súčinnosť s orgánmi vo Švajčiarsku a v Spojených štátoch amerických? Tiež ma zaujíma, či pán predseda podnikol konkrétne právne kroky na vymoženie pohľadávky Slovenska vo Švajčiarsku. No a v neposlednom rade, či súhlasilo ministerstvo s prípadným prechodom a prenesením záväzku z firmy Interblue Group na švajčiarsku firmu Interblue Group Europe.
Zodpovedanie týchto otázok je dôležité pre vyjasnenie si postoja predsedu vlády, ktorý doteraz jasne zastával záujmy finančných skupín oproti záujmom občanov. Preto ja i celý klub SDKÚ - Demokratickej strany podporíme prednesený návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
66.
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Nuž, pán minister, tak ako aj predseda vlády, aj vy ste svojím vystúpením len potvrdili politickú zodpovednosť SMER-u za túto kauzu. Ani predseda vlády, ani vy ste nevysvetlili zásadnú vec, prečo bol odvolaný minister, ktorý chcel zrušiť pre Slovensko nevýhodný kšeft. Ešte 5. mája 2009 vyhlásil vtedajší minister Chrbet, že vyrokoval zrušenie kontraktu bez dopadu čo i len jediného centu na Slovensko. Šiesteho mája 2009, deň po tom, čo to minister vyhlásil, prišiel vtedajší premiér Fico za prezidentom s návrhom na jeho odvolanie. Do 24 hodín po tom, čo chcel vyrokovať, čo oznámil vyrokovanie pre Slovensko nevýhodného a špinavého kšeftu.
Myslím si, že tento argument ste sa ani nepokúsili spochybniť, pretože je nespochybniteľný, a ani ste sa ho nepokúsili vysvetliť, pretože z vašej strany je nevysvetliteľný. Keď sa pýtate, prečo je dnes táto kauza témou dňa, nuž aj preto, že 13. januára tohto roku, takto pred mesiacom polícia potvrdila, že dostala od justičných orgánov Švajčiarska výpisy z účtov, prevodné príkazy a výpisy k obchodným spoločnostiam. Čiže informácia o tom, kto stojí za týmto špinavým kšeftom. A tak, ako aj pred mesiacom, hovoríme aj dnes, že verejnosť má právo dozvedieť sa, kto sa obohatil na úkor občanov. Preto sme zvolali mimoriadnu schôdzu a preto dnes odvolávame premiéra, pretože vaši poslanci znemožnili debatu na túto tému pre týždňom v tejto snemovni. Takže hovorme k veci a budem rád, keď v ďalšom priebehu schôdze vy a vaši poslanci sa budú vyjadrovať k týmto faktom.
Ďakujem.
|