20.
Ďakujem pekne za slovo. Nadviažem na kolegu Zajaca, ktorý hovoril za klub KDH. Aj klub MOST - HÍD podporuje pripomienky prezidenta a chcem v nadväznosti na to povedať, že tak, ako sme nepodporili tento balík zákonov v prvom čítaní, pokiaľ neprejdú pripomienky pána prezidenta, tak ich, myslím tých prvých päť, tak ich nepodporíme ani v tomto čítaní, pretože podľa nášho názoru neprimeraným spôsobom narúšajú rovnováhu medzi bezpečnosťou na jednej strane a ochranou súkromia a individuálnych slobôd na strane druhej. Ďakujem veľmi pekne.
|
40.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, priznám sa, že som prekvapená - prekvapená? -, ako je to obvyklé, ale niekedy to človeka znova a znova prekvapí, za akej nulovej pozornosti poslancov za stranu SMER proste sa tu prijíma novela ústavy a naozaj tak zásadný balík zákonov a v skrátenom legislatívnom konaní. A priznám sa, že aj s kolegami snažíme sa dostať pod kožu tomu balíku zákonov. A to najhoršie na tom je, že jak to človek číta a číta to prvýkrát a druhýkrát a tretíkrát, no tak postupne zisťujete, kde je mína, kde neni mína. Možnože to, o čom som si myslela pred tromi dňa, že je to najproblémovejšie, dnes sa mi nezdá najproblémovejšie, pretože sa mi zdá problémové niečo úplne iné. Čiže to je vážna vec, ktorá sa teraz deje.
Ale poďme k novele ústavy, pretože väčšina tej diskusie, ktorá tu prebieha, je vlastne k novele Trestného zákona a súvisiacich a nesúvisiacich pätnástich zákonov, ktoré vláda predložila, a novela ústavy predsa len je trošičku ako keby ďalej od tohto balíčka.
V každom prípade platí, že tento tzv. protiteroristický balíček je naozaj mix rôznych a navzájom možno aj nesúvisiacich opatrení, ktoré niektoré s terorizmom vôbec, ale vôbec nesúvisia, a strana SMER ich tam vložila naozaj len preto, pretože ich nestihla prijať možno pred pol rokom alebo pred rokom, alebo sa jednoducho chcela vyhnúť v niektorých častiach pripomienkovému konaniu. A niektoré možno s otázkami terorizmu súvisia, ale keď sa naozaj nad tým hlboko zamyslíme, tak zistíme, že vlastne tá zmena ani nie je potrebná. A možno sú tam potom aj ustanovenia, ktoré sú užitočné, ale veľmi ťažko sa tento balík rozdeľuje, pokiaľ má byť prijatý ako balík.
Ja zopakujem za stanu MOST - HÍD, a platí to aj pre novelu ústavu, že je pre nás určujúce zachovanie rovnováhy medzi bezpečnosťou na jednej strane a ochranou slobody a súkromia jednotlivca na stane druhej.
Bolo tu opakovane povedané, a ja s tým súhlasím, že skutočný dôvod predloženia protiteroristického balíčka v tejto podobe dnes tu narýchlo je kampaň strany SMER, ktorá si na týchto otázkach začala robiť kampaň a veľmi intenzívne v tom pokračuje. (Potlesk.) To je jednoducho tak. A toto samo osebe naozaj by stačilo na to, aby sme povedali nie a vôbec o tom nediskutovali.
Zároveň ale platí, že strana SMER má dostatok hlasov na to, aby tú zákonnú úpravu, kde sú všetky koncentrované tie všetky škodlivé právne úpravy, prijala sama. Takže tam máme proste jednoducho problém, pretože to nevieme ovplyvniť, keď sa strana SMER rozhodne, že to prijme, tak to prijme.
Tak kde to ovplyvniť môžme a možno môžme prispieť aj k nejakej miere ratia, k užitočnosti právnej úpravy, tak je to novela ústavy. Novela ústavy rieši v postate len jednu jedinú otázku, a síce predlžovanie lehôt pre zadržanie a pre rozhodovanie súdu o vzatí do väzby v prípade, že ide o osobu, ktorá je dôvodne podozrivá z trestného činu terorizmu.
My sme povedali v prvom čítaní, že rozumieme tomu, že v takejto situácii, keď je tu osoba, ktorá je dôvodne podozrivá z terorizmu, má zmysel, aby polícia na to mala viac dní, ako má na to dnes. Pretože rozumieme tomu, že polícia musí komunikovať aj so zahraničnými inštitúciami a potrebuje zadovážiť všetky podklady na potrené rozhodnutia. To je tých 96 hodín. Zároveň sme povedali, že nevidíme dôvod na predĺženie rozhodovania pre súd v tomto prípade. Dnes platí v zmysle ústavy, že osoba môže byť bez rozhodnutia súdu obmedzená na osobnej slobode spolu 5 dní. Toľko je dnes priestor pre políciu a súd. Pokiaľ sa predĺži lehota pre políciu, tak to bude dokopy 7 dní. Javí sa to možno v danej situácii ako racionálne riešenie, a pokiaľ chceme byť konštruktívni, tak musíme považovať predĺženie lehoty pre políciu za vcelku rozumné riešenie.
Predložím pozmeňovací návrh, ktorým navrhnem možno technicky inak ako pán poslanec Lipšic, ale vecne v zásade to isté, aby bola z novely ústavy vypustená 6-dňová lehota pre rozhodovanie súdu a zostal ponechaný existujúci stav, aby polícia mala v prípade dôvodného podozrenia z terorizmu 96 hodín na to, aby mohla zadovážiť všetky doklady ohľadne rozhodovania pre súd.
Zopakujem stanovisko strany MOST - HÍD z prvého čítania. Pokiaľ neprejde takýto pozmeňovací návrh, ktorý vypustí v plnom rozsahu lehotu, predĺženie lehoty pre súd v prípadoch takéhoto rozhodovania, strana MOST - HÍD nemôže podporiť novelu ústavy.
Pozmeňovací návrh znie:
Čl. I znie:
Čl. I
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z., ústavného zákona č. 9/1999 Z. z., ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ústavného zákona č. 140/2004 Z. z., ústavného zákona č. 323/2004 Z. z., ústavného zákona č. 463/2005 Z. z., ústavného zákona č. 92/2006 Z. z., ústavného zákona č. 210/2006 Z. z., ústavného zákona č. 100/2010 Z. z., ústavného zákona č. 356/2011 Z. z., ústavného zákona č. 232/2012 Z. z., ústavného zákona č. 161/2014 Z. z. a ústavného zákona č. 306/2014 Z. z. sa mení takto:
V čl. 17 ods. 3 druhá veta znie: "Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu."
Odôvodnenie som prečítala. Tá technika, pán poslanec Lipšic vecne v zásade obsahovo zhodný pozmeňovací návrh predložil k návrhu novely ústavy, tak ako bol sem predložený a mení ho, ja vlastne nahrádzam čl. I predložený predkladateľom novým znením čl. I. Hovorím, ten výsledok je, ten výsledok obsahovo je rovnaký.
Dámy a páni, ja zopakujem to, čo som povedala na úvod. Je mi veľmi smutno z toho, že závažné zmeny, ktoré sa týkajú ústavy, ale závažné zmeny, ktoré sa týkajú na jednej strane možno bezpečnosti, na druhej strane ale naozaj zásahov do základných práv a súkromia osôb, občanov žijúcich na Slovensku, sa prejednávajú za takého nezáujmu vládnej strany SMER. Je to, je to prejav, neviem, či je to prejav nezáujmu. Pre mňa je to dokonca až prejav, prejav toho, že poslanci za stranu SMER si neuvedomujú, že čo sa tu vlastne v pléne predkladá. A neuvedomujú si to, že keď raz sa niečo dostane do zákonov, tak to môže byť použité nielen proti tým, ktorí sú podozriví z terorizmu, nielen proti tým, ktorí sú podozriví z politického extrémizmu, nielen proti opozícii, dnešnej opozícii, ale kedykoľvek v budúcnosti proti ktorémukoľvek z nich, ak sa z nejakého dôvodu stane nepohodlný. A toto je už pre mňa strata pudu sebazáchovy a tomu už naozaj nerozumiem.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
Ďakujem veľmi pekne. Áno, to je možný dôvod, pán poslanec Lipšic, ale potom asi to riešenie musí vyzerať inak, nie takto.A, pán poslanec Brocka, áno, myslím si, že SMER od počiatku migračnej vlny a teraz po týchto teroristických útokoch šíri strach, buduje nepriateľa a robí si na tom kampaň. A to považujem za škodlivé pre Slovensko.
|
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, strana MOST – HÍD si uvedomuje nestabilitu a vážnosť bezpečnostnej situácie vo svete, v Európe a, samozrejme, z toho vyplývajúce dopady aj pre Slovenskú republiku. Na druhej strane ale sme presvedčení o tom, že keď prijímame opatrenia na zachovanie bezpečnosti krajiny a ľudí, ktorí tu žijú, tak musíme zachovať rovnováhu medzi bezpečnosťou na jednej strane a slobodou a ochranou súkromia jednotlivca na strane druhej, a to tak, aby pri zachovaní bezpečnosti bola sloboda a ochrana súkromia jednotlivca narušená do tej miery, pokiaľ je to nevyhnutné a efektívne pre zachovanie bezpečnosti krajiny a ľudí tu žijúcich, ale nie nad rámec a nie tak, aby tieto oprávnenia mohli byť zneužité. Obávame sa, že spôsob, akým boli tieto návrhy do parlamentu predložené negarantuje to, že dokážeme v dostatočnej miere v skrátenom legislatívnom konaní posúdiť, či tento balans medzi bezpečnosťou na jednej strane a ochranou slobody a súkromia jednotlivca na strane druhej bude naozaj zachovaný a rešpektovaný.
Zároveň nemôžeme nevnímať, že súčasťou toho balíka nie sú len opatrenia, ktoré bezprostredne súvisia so vzniknutou situáciou, ale aj návrhy, ktoré podľa nášho názoru s touto situáciou nemajú nič spoločné. Poviem príklad otázky organizácie Vojenského spravodajstva. Či teraz súvisia bezprostredne s bezpečnostnou situáciou a musíme ich riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, to neviem. Domnievam sa, že s ňou nesúvisia nie. Čiže sme presvedčení, že súčasťou toho balíka sú aj návrhy, ktoré nemajú čo robiť v skrátenom konaní a nezodpovedajú odôvodneniu, s ktorým tieto návrhy prišli do parlamentu.
Priznám sa, očakávala by som v tejto situácii, že príde minister vnútra, možno na neverejnom zasadnutí všetkých dotknutých výborov oboznámi poslancov so situáciou na Slovensku, s bezpečnostnou situáciou na Slovensku a povie na to, aby sme sa cítili komfortne a dokázali v novej situácii zabezpečiť bezpečnosť krajiny a všetkých jej občanov, potrebujeme po prvé, po druhé, po tretie, po štvrté, po piate posilniť toto a toto.
A s výhľadom bolo by dobré možno sa venovať ešte ďalším otázkam. Toto sa nestalo a my dnes vlastne čelíme informačnej asymetrii, pretože z úst ministra vnútra, ale aj samotného premiéra sa cez televízne obrazovky valia rôzne informácie, ktoré my nevieme ani verifikovať, ani posúdiť, a potom sa nám aj veľmi ťažko posudzujú tieto návrhy.
Momentálne sme v situácii, že dnes rokujeme o skrátenom konaní a v schválenom programe máme v druhom čítaní, už po rokovaní výborov o týchto návrhoch rokovať v piatok o deviatej doobeda tu v pléne. Vzhľadom na krátkosť času tak si dovolím možno rovno tlmočiť základné pripomienky alebo základné požiadavky strany MOST – HÍD na to, aby mohla uvažovať o týchto návrhoch zákonov, čo je možno aj pre vás, pán minister, relevantné najmä vzhľadom na to, že predkladáte aj novelu ústavy, na čo potrebujete aj hlasy opozície.
Navrhované predĺženie lehoty na zadržanie podozrivých z terorizmu na 96 hodín pre políciu je návrh zmeny ústavy a následne právnych predpisov, ktorému dokážeme rozumieť. Vieme, asi prečo je to navrhnuté. A je možné o tom uvažovať. Čomu nerozumieme ale, je, prečo by súd potreboval následne až 144 hodín na vydanie rozhodnutia o väzbe. Priznám sa, ja sama som mala konzultácie s trestnými sudcami, ktorí rozhodujú o týchto veciach. Rozhodujú o väzbe aj pri obzvlášť závažných zločinoch, a teda informovali ma, že to nepotrebujú, že tých 72 hodín je v zásade postačujúcich. Takže tu budeme žiadať aj vysvetlenie, ale rovno vám hovorím, pán minister, že tomuto nerozumieme a pokiaľ nedostaneme k tomu patričné vysvetlenie, tak si nevieme predstaviť podporu novely ústavy pri tomto, že zostane zachovaná aj táto časť navrhovanej právnej úpravy v ústave ako takej.
Pri ostatných návrhoch podrobnejšie sa vyjadrí kolega Gál, pokiaľ ide o návrhy protiteroristického balíčka, ale v každom prípade aj vzhľadom na spôsob, akým rokujeme o týchto návrhoch, a je to 16 zákonov, ktoré sa navrhujú novelizovať tým jedným návrhom zákona, tak minimálne, čo si myslíme, je, že je dôležitá požiadavka aj vo vzťahu k exekutíve, aby sme zaviedli do právnej úpravy aj zároveň kontrolné oprávnenia pre parlament, resp. povinnosť pre vládu a dotknuté inštitúcie, aby pravidelne informovali o použití týchto právomocí, ktoré sa navrhujú podľa tejto právnej úpravy, aby minimálne aspoň parlament vedel vyhodnocovať a vedel sa zaoberať otázkou toho, či nedochádza k nejakému zneužívaniu týchto zvýšených oprávnení, prípadne či sú efektívne využívané. Myslím si, že je našou povinnosťou sa týmito otázkami pravidelne zaoberať.
A budeme navrhovať, aby táto nová právna úprava vzhľadom na to, ako je prijímaná, bola prijímaná na obmedzený čas, na 18 mesiacov alebo 24 mesiacov, s tým, aby po týchto osemnástich mesiacoch sme vyhodnotili účinnosť tejto novej právnej úpravy, ak ju teda v tejto podobe aj presadíte, a zaoberali sa jej efektívnosťou v každom prípade, aby to muselo byť predmetom rokovania parlamentu.To sú základné postoje strany MOST – HÍD k balíčku, ktorý ste doniesli do parlamentu, pán minister, v každom prípade to východisko pre naše úvahy vychádza z toho, že sme presvedčení o tom, že musí existovať rovnováha medzi bezpečnosťou na jednej strane a slobodou a ochranou súkromia jednotlivca na strane druhej. Ďakujem veľmi pekne.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby prerokovali návrh zákona výbory do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
42.
Ďakujem pekne. Všimli ste si, pán minister, že ja som nekritizovala to, že tých zdrojov je viac. Chcela som upozorniť na to, že tak, jak vy ste to pomenovali, roboty ako na kostole, pretože aj systém justície musí byť manažovaný, manažovaný efektívne a práve preto tá otázka, či sudcovia alebo vyšší súdni úradníci, súvisí veľmi úzko s tým, čo ste povedali. Sudcovia sú na doživotie. Vyšší súdni úradníci, tam máme predsa len flexibilnejší priestor.
Jednu poznámku musím povedať, pretože často sa hovorí o tom mojom kostlivcovi v podobe sto vyšších súdnych úradníkov. Nehovorí sa o tom, ako to vzniklo.
Dohoda o tom, že môžeme prijať sto vyšších súdnych úradníkov, vznikla v roku 2011 v situácii, keď možno si spomínate, súdna rada v tom čase ešte pod vedením Štefana Harabina odmietla predkladať návrhy nových sudcov prezidentovi na vymenovanie, pretože protestovali proti nejakému systému výberových konaní. Čiže vznikli situácie, že na súdoch odchádzali sudcovia, ale skoro rok odmietla súdna rada posunúť sudcov na vymenovanie prezidentovi. Vyriešili sme to tým, že na tieto podkapacitné súdy sme doložili vyšších súdnych úradníkov. Bolo to v rámci tejto dohody s tým, že ešte dokonca sme si povedali, že uvidíme, ako efektívne budú fungovať tieto súdy, ktoré boli doplnené vyššími súdnymi úradníkmi a či to nemôže byť model. Čiže sme to zobrali a je taký test. Vláda padla a bolo na roku 2012, aby sa teda pomenovalo, že či vyšší súdni úradníci alebo sudcovia. Čiže to bola úloha nie už moja, ale niekoho iného. Ale toto treba vysvetliť, lebo tá situácia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
38.
Ďakujem veľmi pekne, ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, naozaj chcem hovoriť veľmi krátko, ale pre poriadok musím a využívam príležitosť, že to môžem hovoriť ministrovi financií, a to, čo poviem, ma v zásade nejako neteší. Hovorím to ako bývalá ministerka a predtým aj štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti a krátko sa vyjadrím teda k rozpočtu ministerstva spravodlivosti. A nebudem hovoriť o tom, že či má rezort spravodlivosti v tomto rozpočte málo alebo veľa peňazí, budem skôr hovoriť o tom, že aj z titulu mojej bývalej pozície ministerky spravodlivosti ja dnes vlastne neviem povedať, či má rezort spravodlivosti v tomto ročnom rozpočte, v budúcoročnom rozpočte veľa alebo málo peňazí.
Z môjho pohľadu rozpočet, rozpočet ministerstva spravodlivosti z hľadiska efektívnosti a manažovania celého systému spravodlivosti a súdov dnes nepredstavuje ani nástroj na vyššiu efektívnosť systému súdnictva a ani neodzrkadľuje nejaké tendencie, ako nastaviť systém, aby ten systém bol manažovaný efektívne. Hovorím to s plnou vážnosťou. Hovorím to aj po tom, čo poznám všetky tie problémy, ktoré na súdoch sú, aj s možno malou kapacitou, ktoré dnes evidentne existuje. Po prečítaní koncepcie modernizácie a stabilizácie justície, po prečítaní uznesení súdnej rady som dospela k záveru, že celý systém súdnictva stojí pred tým, aby si zodpovedal najskôr niektoré základné otázky.
Tá prvá základná otázka je, že či všetko, čo chodí na súdy, má chodiť na súdy. A ak tú otázku položila súdna rada, ktorá navrhuje, aby časť vecí bola odklonená zo súdov, ak je to tak, tak potom toto rozhodnutie treba urobiť a to rozhodnutie možno treba urobiť aj tak, že tie veci majú zostať na súdoch a majú byť rozhodované súdmi, ale potom stojíme pred druhou otázkou, že kto ich má rozhodovať, že či sudcovia alebo vyšší súdni úradníci a v akom pomere. Tá otázka dnes nie je zodpovedaná, nie je zodpovedaná ani v koncepcii modernizácie a stabilizácie justície. Tam sa naznačuje, že možno niečo by mohli robiť vyšší súdni úradníci a ja dnes na tieto otázky neviem odpovedať.
Odpovede na tieto otázky majú potom svoj odraz aj v tom, ako má byť ten celý systém manažovaný z hľadiska organizácie práce. To, čo evidujem, je, že prúdia veľké zdroje teraz do rezortu na elektronizáciu justície, čo je dobré podľa mojej mienky, lebo justícia to potrebuje, aby mohla fungovať moderne. Čo nie som si istá, že či budú tieto prostriedky na elektronizáciu justície využité efektívne, ak nemáme predtým, ako ich použijeme a nastavíme tie systémy, zodpovedané tieto predchádzajúce otázky.
Tieto otázky, o ktorých hovorím, raz už na stole boli v rokoch 2002 až 2005. Vtedy sa zavádzal istý systém súdneho manažmentu aj so zahraničnými poradcami. Boli na to nastavené aj programové ciele v rámci rozpočtu. Desať rokov klesala priemerná dĺžka súdnych konaní bez ohľadu na ministrov, teraz sa predlžuje, za rok 2014. To sú tvrdé dáta, zverejnené tvrdé dáta. A to, čo bolo svojho času nastavené, možno nie dotiahnuté, ale ako prvý pokus nastavené, dnes sa evidentne vyčerpalo z hľadiska svojej kapacity a na tieto otázky, ktoré som povedala, treba odpovedať a na základe toho, aké budú odpovede, bude treba nastaviť zdroje. A uvidíme až potom, či do sudcov, či do vyšších súdnych úradníkov ako nastaviť manažment a ako potom majú vyzerať tie systémy, aj elektronické, ktorý tento manažment budú podporovať. Takže ja som tu možno mala stáť a plédovať za viac peňazí na sudcov alebo viac peňazí na vyšších súdnych úradníkov, ale cítila som potrebu takto zhrnúť stav, aký teraz je. A myslím si, že ak sa máme dožiť efektívnejšej justície, toto stojí pred nami bez ohľadu na to, kto bude vo vláde a že to potom bude musieť nájsť odraz aj v rozpočte o to viac, že ja som presvedčená o tom, že rozpočet môže byť aj nástroj, ktorý podporuje systémové zmeny, nielen odrazu nejakého stavu, ktorý teraz existuje.
Ďakujem pekne, pán minister.
|
18.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, svoje zásadné výhrady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokuratúre a ďalšie právne predpisy týkajúce sa prokuratúry, prokurátorov, ale aj súdov a sudcov, som vyslovila v prvom čítaní. Zhrniem ich veľmi krátko a dovolím si predložiť pozmeňovacie návrhy.
Som presvedčená o tom, že týmto vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokuratúre, posilňujete to, že z prokuratúry sa stáva štát v štáte, posilňujete pozíciu generálneho prokurátora do pozície, ktorá je pod malou kontrolou na to, aby existovali reálne zábrany, aby táto pozícia nemohla byť zneužitá, a v tomto smere budú aj moje pozmeňovacie návrhy k tejto časti.
Zároveň sa dotýkate alebo novelizujete aj zákony, ktoré sa týkajú súdov a sudcov. Musím povedať, že na konci volebného obdobia po tom, čo podmienky na súdoch sú také, že neumožňujú efektívny výkon súdnictva, o čom hovoria tvrdé dáta, čo sa vo výsledku prejavuje aj na dôveryhodnosti justície, vychádzate v ústrety síce sudcom, ale nerobíte systémové opatrenia.
Keď hovorím o tom, že všetky tvrdé dáta hovoria o tom, že situácia na súdoch sa za posledné štyri roky zhoršila, hovorím o tom, že 74 % ľudí nedôveruje dnes justícii, a to napriek tomu, že už rok nie je v svojej pozícii Štefan Harabin, čiže už sa nedá vyhovárať na to, že tá nedôvera v justícii bola viazaná len na osobu bývalého predsedu Najvyššieho súdu. Ale zároveň hovorím aj o tom, že aj štatistické dáta sú horšie, horšie v tom zmysle, že posledné štatistiky, ktoré sú zverejnené na webe, hovoria, že v roku 2014 sa po skoro desiatich rokoch po prvýkrát predĺžila priemerná dĺžka súdneho konania vo všetkých hlavných agendách. A to je problém. Je to problém pre spravodlivosť, je to problém pre podnikateľské prostredie. Zo sudcovského prostredia vieme, že podmienky na súdoch nie sú dobré, a hovorím, lepíte teraz oči tým, že zvyšujete výhody. Ja som posledná z tých, ktorá by hovorila, že každý sudca je zlý, naopak, treba rozlišovať medzi tými, ktorí si poctivo robia svoju robotu, a medzi tými, ktorí možno kazia dobré meno justície.
A v tomto smere predkladám aj svoj prvý pozmeňovací návrh, ktorý sa týka čl. II a má zabezpečiť to, čo aj vy máte medzi svojimi úlohami, ktoré vám boli schválené uznesením vlády, a síce zverejniť hodnotenie sudcov. Zverejňovaním hodnotenia sudcov môžme zabezpečiť to, že sa naozaj začne rozlišovať medzi tými sudcami, ktorí si poctivo robia svoju robotu, a medzi tými, ktorí možno kazia dobré meno justície.
Pán minister, opakovane predkladám tento návrh. Vy to máte ako úlohu z akčného plánu právny štát, máte to ako úlohu predložiť takýto návrh na vládu do konca decembra, predloženie akéhokoľvek návrhu zákona do konca decembra je úloha, ktorá predstavuje zdrap papiera, pretože všetci dobre vedia, že v januári už nebude riadna schôdza parlamentu, čiže parlament ju nebude môcť prerokovať, a všetci dobre vedia, že v novom volebnom období je potrebné návrhy zákonov predložiť opakovane, čiže je to úloha pre úlohu, aby ste si ju odfajkli, ale nezrealizovali. Ja si myslím, že justícia potrebuje začať rozlišovať medzi tými, ktorí naozaj robia kvalitnú robotu aj v náročných podmienkach, a tými, pre ktorých toto neplatí.
Preto predkladám môj prvý pozmeňovací návrh, ktorý znie:
Bod 1. V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: 1. Za § 27g sa vkladá § 27h, ktorý znie:
㤠27h
Ten, kto vykonal hodnotenie sudcu, zabezpečí zverejnenie hodnotenia sudcu na webovom sídle ministerstva, a to najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy sa hodnotenie sudcu stalo konečným; spolu s hodnotením sudcu zverejní aj námietky sudcu, ak boli uplatnené, vrátane stanoviska Sudcovskej rady, ako aj hodnotenie sudcu zmenené podľa § 27e ods. 5."
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. II bod 7 znie: 7. Za § 151za sa vkladá § 151zb, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 151zb
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
(1) Hodnotenie sudcu vykonané podľa § 151w ods. 2 až 4 je ten, kto ho vykonal, povinný zverejniť v rozsahu a spôsobom podľa § 27h najneskôr do 30. marca 2016.
(2) Ustanovenie § 95 ods. 4 sa vzťahuje aj na sudcu, ktorému bol priznaný príplatok za výkon funkcie sudcu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak jeho právo na príplatok k 1. januáru 2016 trvá. Rovnako sa postupuje aj v prípade príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému dôchodku."
Návrh zákona som odôvodnila na začiatku.
Môj druhý pozmeňovací návrh sa týka aj sudcov a prokurátorov a reaguje na tú časť návrhu, vládneho návrhu, ktorý nanovo zavádza možnosť udeľovania odmien sudcom, ako aj prokurátorom, čo považujem za nesystémový krok. Máme skúsenosti z minulosti, akým spôsobom v našom prostredí sa udeľovanie odmien zneužívalo na odmeňovanie za rozhodovanie, čo neprospieva nestrannosti a nezávislosti justície. Je tu priestor na to, aby sa tieto odmeny používali ako páka na motivovanie k určitému spôsobu rozhodnutia. Ja viem, že mnohí sudcovia sú dnes preťažení, zároveň platí, že garantovaná výška platu plus všetkých náležitostí pri takejto funkcii jednoducho inkluduje v sebe aj činnosti, ako je zastupovanie kolegu, prípadne činnosti v samospráve a podobne. A pokiaľ sú sudcovia preťažení, tak to treba riešiť systémovým spôsobom manažérskymi opatreniami na súdoch a nie znovu zavádzaním odmien, ktoré keď už raz boli zrušené ako nesystémový krok, tak by sme sa k tomuto nemali opätovne vracať. Platí to rovnako pre sudcov a platí to rovnako pre prokurátorov.
V tomto duchu predkladám svoj druhý pozmeňovací návrh, ktorý znie:
Bod 1. V čl. II sa vypúšťajú body 2 a 5. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. III sa vypúšťajú body 59 a 72. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 3. V čl. III bod 64 sa v navrhovanom § 103 ods. 4 za slovom "úrad" vypúšťa čiarka a slová "ak v odseku 5 nie je ustanovené inak".
Bod 4. V čl. III bod 64 sa v navrhovanom § 103 vypúšťa odsek 5.
Môj tretí pozmeňovací návrh sa týka výberových konaní na prokurátorov. Ja som spomínala v prvom čítaní, že máme tu takú potemkinovskú dedinu, pretože zavádzajú sa výberové konania na prokurátorov alebo posilňuje sa a argumentuje sa zvýšením transparentnosti výberových konaní na prokurátorov. Pravda je ale taká, že ten návrh je postavený tak, že nielenže výberových konaním generálny prokurátor nie je viazaný, ale navyše tým, že sa v plnej miere znovu zavádza inštitút prokurátorského čakateľa. A tá právna úprava je nastavená tak, že nie je potrebné vypísať výberové konanie, pokiaľ možno miesto obsadiť teda čakateľom prokuratúry, tak sa celé výberové konania stanú prakticky bezpredmetnými, pretože skúsenosť hovorí, že jednoducho sú preferovaní prokurátorskí čakatelia. Čiže hráme sa tu na transparentné výberové konania, ktoré prakticky nebudú existovať, pretože prokurátorské miesta budú obsadzované inak. To je hra, s ktorou jednoducho nemôžem súhlasiť, a myslím si, že výberové konanie by malo byť pravidlo a, samozrejme, čakatelia prokuratúry už samotným faktom, že pôsobia na prokuratúre, tak či tak majú komparatívnu výhodu v týchto výberových konaniach, nech budú akokoľvek férovo nastavené.
V tomto duchu predkladám môj tretí pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z o prokuratúre, a síce v znení:
Bod 1. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7a ods. 5 sa vypúšťajú slová "na rozhodnutie".
Bod 2. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7a odsek 8 znie: „(8) Výsledkom výberového konania je generálny prokurátor viazaný.".
Bod 3. V čl. III bod 7 znie: 7. V § 8 odsek 1 znie: "Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia na určenú okresnú prokuratúru generálny prokurátor na základe výsledku výberového konania."
Bod 4. V čl. III sa za bod 139 vkladá nový bod 140, ktorý znie: 140. V § 251 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
A keď už teda transparentné výberové konania, tak potom naozaj transparentné výberové konania, tak ako sa patrí, a k tomu smeruje môj štvrtý pozmeňovací návrh, ktorý znie:
Bod 1. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7 ods. 1 písmeno b) znie: "b) životopis a motivačný list,".
Bod 2. V čl. III bod 6 sa v navrhovanom § 7 za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie:
"(8) Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť zverejnenie všetkých žiadostí o zaradenie do výberového konania, životopisov uchádzačov, motivačných listov a písomných vyhlásení podľa odseku 6 písm. k) na webovom sídle Generálnej prokuratúry, a to aspoň 30 dní pred konaním výberového konania. Do 20 dní od zverejnenia žiadostí podľa predchádzajúcej vety môže každý vzniesť odôvodené výhrady voči uchádzačom; generálny prokurátor ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Výberová komisia môže požadovať vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada. Generálny prokurátor ďalej na webovom sídle Generálnej prokuratúry zabezpečí zverejnenie dátumu a miesta konania výberového konania a zoznamu členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním."
Doterajší odsek 8 sa označí ako odsek 9.
Bod 3. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7 ods. 8 druhá veta znie: "Ústna časť výberového konania sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku; takto vyhotovený záznam sa zverejňuje spolu so zápisnicou o priebehu výberového konania."
Bod 4. V čl. III bod 6 sa v navrhovanom § 7a vypúšťa odsek 7. Doterajší odsek 8 sa označí ako odsek 7.
Môj ďalší pozmeňovací návrh sa týka zverejňovania záväzných stanovísk, tak ako to bolo doteraz, nevidím dôvod, prečo by, prečo by záväzné stanoviská, ktoré vydáva generálny prokurátor, nemali byť proste verejne prístupné online, prečo len v správe, ktorú predkladá Generálna prokuratúra, naozaj na tom nevidím nejaký racionálny dôvod. Pretože myslím, že právnej istote svedčí, keď takéto informácie sú k dispozícii hneď, ako boli jednoducho vydané.
Takže v tomto duchu aj môj piaty pozmeňujúci návrh:
Bod 1. V čl. I bod 12 sa navrhovaný § 11 dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť bezodkladné zverejnenie záväzného stanoviska na webovom sídle Generálnej prokuratúry."
V čl. I sa vypúšťa bod 30.
V čl. I bod 114 v navrhovanom § 217a sa v celom texte druhej vety za slovo "prokurátora" vkladajú slová "a jeho zmeny".
Bod 4. V čl. I bod 114 v navrhovanom § 217d ods. 3 sa slová "na ktorom zverejňuje aj svoje zovšeobecňujúce stanoviská a odporúčania" nahrádzajú slovami "na ktorom bezodkladne zverejňuje svoje stanoviská a odporúčania vrátane ich odôvodnení, ako aj návrhov a podnetov, na základe ktorých boli vydané".
Bod 5. V čl. I bod 114 v navrhovanom § 217b ods. 3 sa na konci vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: "najmä na základe podnetu ktoréhokoľvek prokurátora alebo fyzických osôb a právnických osôb".
Tieto posledné body môjho piateho pozmeňovacieho návrhu sa týkajú etickej komisie, ktorej zriadenie vítam, akurát nevidím dôvod, aby aj táto komisia svoje stanoviská nielen zovšeobecňujúceho charakteru, ale svoje konkrétne stanoviská na podnety konkrétnych prokurátorov alebo fyzických osôb nezverejňovala, aby teda otázka etiky bola naozaj funkčná a dynamická, a teda vedeli sme, ako sa s jednotlivými podnetmi komisia vysporiadala.
A potom je tu môj posledný pozmeňovací návrh, ktorý, priznám sa, že som vypracovala aj na podnet alebo na základe vystúpenia pána poslanca Hlinu v prvom čítaní, pretože som presvedčená, že v tomto prípade má pravdu, a síce nevidím dôvod, aby oznamovanie zadržania poslanca a vyžiadanie si súhlasu na vzatie poslanca do väzby bolo zverené len do pôsobnosti generálneho prokurátora.
Preto navrhujem vo svojom šiestom pozmeňujúcom návrhu, aby v čl. I bod 12 sa v navrhovanom § 13 vypustili, teda sa vypúšťajú odseky 3 a 4. Doterajšie odseky 5 a 6 sa označia ako odseky 3 a 4.
To sú moje pozmeňujúce návrhy.
K textu mám viaceré výhrady, ktoré presahujú rámec týchto pozmeňujúcich návrhov. Preto som podporila aj pozmeňujúce návrhy pána poslanca Lipšica svojím podpisom. Čiže stotožňujem sa aj s nimi.
K pozmeňujúcim návrhom, ktoré som predložila, tých podpisov je viac. Dovolím si povedať, že tieto pozmeňujúce návrhy podporuje aj klub KDH, pán poslanec Hrušovský a ďalší kolegovia z klubu KDH ich podpísali. A v tomto zmysle som sľúbila, že to aj poviem, že klub KDH tieto pozmeňovacie návrhy podporuje.
Ďakujem veľmi pekne.
|
206.
Ďakujem veľmi pekne. Ja naozaj len veľmi krátko. Pretože sledovala som genézu tvorby vládneho návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, z ktorej sa naozaj stala len čisto implementačná novela príslušnej smernice o opakovanom použití informácií, tak ako to hovoril pán predkladateľ Osuský a nadväzujúc na to, čo ako predkladateľ hovoril pán poslanec Osuský, ja len chcem povedať, že v tej rozprave k vládnemu návrhu som sa pýtala pána ministra, prečo stiahol tie ostatné časti návrhu zákona. On to odôvodnil tým, že za tým rokovacím stolom v čase prípravy zákona sľúbil všetkým zúčastneným, že keby sa mal zhoršiť štandard prístupu k informáciám, takže ten zákon stiahne, tak som z toho porozumela, že v rámci toho pripomienkového konania hrozilo, že sa zhorší štandard prístupu k informáciám, tak pán minister radšej ostal teda len pri tej minimálnej povinnosti implementovať smernicu Európskej únie. Zároveň tu, samozrejme, o niečom svedčí, respektíve svedčí to, čo nie je dobré, pretože svedčí to aj o mandáte a sile ministra spravodlivosti, respektíve ministerstva spravodlivosti v tejto vláde v tejto veci. Pretože zároveň platí, že za tým stolom rokoval a hľadal kompromis v miere, v ktorej nevedel vlastne, aký má mandát, čo je tiež zložité, pretože vnímam to tak, že tí ostatní v dobrej viere sedeli za tým rokovacím stolom. Takže to je asi reálna situácia. Ale zákon o slobodnom prístupe k informáciám vždy čelí tomu prešu, o ktorom hovoril pán poslanec Osuský a vždy aj s občianskou spoločnosťou bola zhoda na tom, že keď sa to má zhoršiť, tak potom radšej do toho nevstupujme. Takže mám pocit, že zas sme sa dostali do tejto situácie. Ďakujem pekne. To len na margo. A ja osobne tento návrh podporujem.
|
204.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážený pán predkladateľ, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu a ak môžem, tak sa rovno do nej hlásim.
|
74.
Ďakujem pekne. Musím zareagovať najmä na ten príklad eurovolieb. No, kolega poslanec, možnože keby sme sa k Európe nestavali na jednej strane ako k dojnej krave, keď ide o eurofondy, ako k nepriateľovi, keď ide o niečo iné, ale pestovali aj na Slovensku pocit sunáležitosti a európanstva a vysvetľovali, prečo sme v Európe, na čo je to dobré a že sme Európania a čo robí Európsky parlament, tak možno aj záujem o eurovoľby by bol väčší. Možno to nie je najpopulárnejšie, ale, prepáč, musela som to povedať aj preto, pretože možno aj predseda strany, za ktorú tu teraz sedíš, tak má svoje maslo na hlave v tomto smere. Ďakujem pekne.
|
149.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, toto je veľmi stručný zákon, ktorý má v zásade meritórne iba 5 bodov, a podstata tohto návrhu zákona je v tom, aby Sociálna poisťovňa mohla regulárne a podľa práva vyhlásiť ako keby všeobecnú amnestiu na penále, ak sú na to dôvody.
Ja to zdôvodním, prečo sme pristúpili k tomuto návrhu zákona. Všetci si pamätáme, čo sa dialo v lete, aký chaos vznikol, keď, keď systém na zavádzanie nového systému na Finančnej správe jednoducho nefungoval. Z Finančnej správy nešli načas údaje do Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa, porušujúc zákon, neposlala načas tým, ktorí sú povinní platiť odvody informáciu o výške ich poistných odvodov, zároveň aj upozornila všetkých, ktorí sú, ktorých sa to týkalo, že ich zákonná povinnosť uhradiť poistné v termíne do 10. augusta nemusí byť splnená, stačí, keď zaplatia do 2. septembra, a potom zašle cez stanovisko hovorcu im Sociálna poisťovňa oznámila, že nebudú pokutovaní, nedostanú žiadne penále za to, že zaplatia to júlové poistné o mesiac neskôr.
Tvrdíme, že tisícky živnostníkov sa ocitli v právnej neistote, pretože na to konanie poisťovňa proste nemala žiaden, ale žiaden právny základ. Chceme, aby sme jednoznačne predišli situácii, že niekto si o rok, o dva spomenie, že možno niektorý živnostník nezaplatil načas svoje poistné, a bude vyrubovať penále práve za tento mesiac, vytvoriť riadny právny základ na to, aby Sociálna poisťovňa mohla v istých situáciách napríklad v takejto situácie jednoducho rozhodnúť, že všetci živnostníci, ktorí sa z objektívnych dôvodov dostali do tejto situácie, ktoré spôsobila Sociálna poisťovňa, jednoducho nebudú penalizovaní, pretože to nebolo z ich viny. Nemáme na to dnes právny základ, chceme ho vytvoriť, aby všetci, aby všetci mali tú právnu istotu, že sa im nemôže nič stať, keď za nič nemôžu.
Ďakujem veľmi pekne.
|
147.
Ďakujem veľmi pekne, ja si v záverečnom slove dovolím reagovať na vystúpenie kolegu Jurzycu. Áno, myslím si, že aj pre prokuratúru je to rovnako dôležité, v prokuratúre teda verejnej kontroly je výrazne menej zatiaľ ako v justícii ako takej, čiže tam uvažujeme verejné kontroly aj výberových konaní, aj disciplinárnych konaní, aj zverejňovanie rozhodnutí etickej komisie, ale taktiež som presvedčená, tam ešte treba vôbec zaviesť nejaký rozumný systém hodnotenia práce, ktorý by sa potom dal zverejňovať. Ale áno, som presvedčená o tom, že to je jediná cesta, ktorou sa posunieme ďalej.
A možno mi dovoľte ešte jednu poznámku, ono niekedy tieto soft riešenia verejnej kontroly a ja sa k tomu vrátim, lebo aj na tejto schôdzi práve pri tom zákone o prokuratúre pán poslanec Susko na moju tézu o verejnej kontrole povedal niečo o mantre verejnej kontroly.
Tá skúsenosť ukazuje, že na okná naozaj mnohokrát tie soft riešenia, ktoré nie sú tie silové, že vo výsledku naozaj majú svoje efekty, a nechcem sa opakovane vracať k tomu, ale naozaj treba si uvedomiť, že verejná kontrola, lebo zverejňovanie informácií výsledkov práce a vôbec prístup k informáciám nám napríklad v sektore justícii umožnil to, že sme vlastne sa konečne rukolapne dozvedeli, čo napríklad dokáže urobiť a akým spôsobom manipuluje systémom Štefan Harabin. Vtedy, keď sme zverejnili nahrávky zo Súdnej rady, zverejnili sme hlasovania a tak ďalej, hej, proste k niečomu to prispelo. Tie silové riešenia, rôznymi inými, možno až trestnoprávnymi a inými nástrojmi sme sa proste nedostali tak ďaleko ako postupne cez tú verejnú kontrolu. A to isté platí aj v iných sektoroch, preto ja verejnej kontrole verím.
Ďakujem pekne.
|
141.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu, ktorý schválila vláda v júli tohto roku, má minister spravodlivosti Borec za úlohu do konca decembra tohto roku, teda do 31. decembra 2015, pripraviť legislatívny návrh, ktorý umožní zverejňovať hodnotenie práce sudcov.
Vzhľadom na to, že návrhy, ktoré budú predložené parlamentu po 31. decembri, už nemajú šancu byť schválené v riadnom legislatívnom procese, predkladám za stranu MOST - HÍD návrh zákona o sudcoch a prísediacich, ktorý umožní jeho prerokovanie a schválenie ešte v tomto volebnom období.
Častou a v podstate aj oprávnenou požiadavkou z prostredia justície je požiadavka na individuálny prístup k posudzovaniu práce sudcov. Všeobecné hodnotenia, osobitne však negatívne, paušalizujúce vyjadrenia a hodnotenia sudcov ako kategórie a negatívne hodnotenia neprospievajú jednoducho tomu, aby sme sa dostali do toho, že budeme posudzovať tých, ktorí robia dobrú robotu a, naopak, vyčleňovať zo systému tých, ktorí kazia dobré meno justície. A výsledkom toho je, že možno aj menšie množstvo excesov alebo zlých príkladov hádže veľmi zlé svetlo na justíciu ako takú. Práve na toto vyselektovanie tých, ktorí robia dobrú robotu, a tí, ktorí by, naopak, možno mali byť zo systému vytesnení, práve s týmto cieľom bolo zavedené hodnotenie sudcov do právnej úpravy statutových sudcovských zákonov.
My však potrebujeme poznať reálny obsah tohto hodnotenia. Dnes hodnotenie sudcov robia vlastne ich kolegovia. My potrebujeme vedieť, či to robia objektívne, potrebujeme vedieť, či to hodnotenie podľa súčasných pravidiel plní svoju funkciu, má svoj význam, a to môžeme zistiť vtedy, keď budeme sa vedieť pozrieť na to, ako to hodnotenie prebieha, a ten mechanizmus, ktorý sa jednoducho osvedčuje, je verejná kontrola. Preto navrhujeme zverejňovanie hodnotenia sudcov, pretože to znamená kontrolu práce jednotlivých sudcov, ale zároveň kontrolu práce tých, ktorí hodnotia. Dnes zverejňujeme štatistické výkazy, to je len kvantitatívny ukazovateľ. Potrebujeme poznať celkový pohľad na prácu každého jedného sudcu. Preto som presvedčená o tom, že zverejňovanie hodnotenia sudcov v nejakej podobe v každom prípade má svoj zmysel a rozšírenie verejnej kontroly týmto smerom má svoj zmysel a môže zvýšiť aj dôveryhodnosť justície.
Opakujem, vláda uznesením zaviazala ministra Boreca, aby toto pripravil do konca tohto roku. Keď ministerstvo spravodlivosti zverejňovanie hodnotenia sudcov predloží na vládu do konca tohto roku, tento parlament zverejňovanie hodnotenia sudcov neschváli, to znamená, že bude na nejakej budúcej vláde na nejakom budúcom parlamente, či si túto ideu tiež osvojí, a ak si ju aj osvojí, tak to je odklad o možno ďalší rok alebo nevieme akú dobu. Myslím si, že je to dobrá vec, a keďže zjavne filozoficky sa zhodujeme aj s vládou, aj s vládnou stranou v tomto, že zverejnenie hodnotenia sudcov je dobrá vec, tak si myslím, že to treba schváliť ešte v tomto volebnom období, a v tomto zmysle som teda predložila aj návrh zákona, ktorého jediným bodom je, aby hodnotenia sudcov sa zverejňovali.
Ďakujem.
|
Ďakujem pekne. Musím povedať, pán poslanec Hlina, že dnes vám ide karta. Ale vážne si myslím, že základom celej tejto témy výberových konaní a politických nominácií je niekde na začiatku jedno veľké klamstvo. Ja rozumiem tomu a sama mnohokrát to podporujem, že je trend výberových konaní. Ale to klamstvo nastupuje vtedy, keď za výberové konanie maskujeme niečo iné a tvárime sa, že je to výberové konanie. A ja si myslím, že to jednoducho pýta aj nejakú mieru odvahy povedať, toto je sféra, kde politici majú právo nominovať, a toto je sféra, kde sa vyžaduje čistá odbornosť. A potom sa dá rozprávať aj o tom, že aj tie politické nominácie môžu vyzerať inak, ako vyzerajú teraz. A to spomínal už aj pán poslanec Gál, môžu byť úplne inak transparentné, môžu byť sprevádzané verejnými hearingami, lebo keď ten minister má nejaké právo, tak nech ukáže, že naozaj dal človeka, ktorý je človek na správnom mieste, a vie si ho aj verejne obhájiť a zastať sa ho.
Ale najhoršie, čo môžeme v tomto trende urobiť, je, že budeme klamať od počiatku. A myslím si, že na to ste dobre poukázali. Ďakujem.
|
Ďakujem veľmi pekne. Každý uprednostňuje inú formu, ale niekedy aj expresívnejšia forma proste trafí klinček po hlavičke, pretože poukáže na absurdnosti. A to je dobré.
Zopakujem, potrebujeme dobrý zákon o konflikte záujmov. To je dôležité pre túto krajinu, aby sme vyriešili otázky konfliktu záujmov. Keď máme alebo budeme mať dobrý zákon o konflikte záujmov, tak je namieste hovoriť aj o etickom kódexe, ale nie ako o zákone. Etický kódex je preto etický kódex, že nemá formu zákona. Môže to snemovňa prijať formou uznesenia a musí to ísť jednoznačne nad rámec zákona ako niečo živé, ktoré odpovie aj poslancom, akým spôsobom sa v jednotlivých situáciách majú v jednotlivých situáciách majú správať. Etický kódex v skutočnosti nie je žiadna teoretická kategória, ale veľmi praktická pomôcka, tam, kde to funguje, praktická pomôcka na to, aby všetci proste vedeli, ako sa správať v rámci určitých mantinelov v konkrétnych situáciách. Čiže, opakujem, vráťme sa k zákonu o konflikte záujmov. Američania keď vám posunuli myšlienku etického kódexu, tak pravdepodobne netušili, že z toho vznikne nejaký únikový manéver z dobrého zákona o konflikte záujmov. Takže vráťme sa k tomu, čo je podstatné. A popritom sa môžeme rozprávať aj o etike, ale možno viacej eticky konať. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Kadúc, nejaví sa mi ako posun, keď prijímame pravidlá, ktoré majú zlepšiť kultúru v parlamente, a legislatívny proces tak, že zaväzujeme budúcu vládu, budúci parlament, ale tohto štvorročného volebného obdobia sa to netýka. Čiže vidím v tom prvok kampane, ale žiadny faktický výsledok.
Dve poznámky považujem za dôležité.
V prvom rade stále nedokážem chápať, ako jedna strana, ktorá vládne v tejto krajine, sa nedokáže zhodnúť na tom, aby rokovací poriadok a zákon o tvorbe zákonov prišiel do parlamentu tak, aby boli aspoň zladené.
A druhá poznámka, tiež k Etickému kódexu poslanca. S veľkou nevôľou vnímam, ako chceme svetu, národu v rámci tej kampane ukázať, ako zvýšime etiku, kultúru a neviem čo všetko v parlamente etickým kódexom, keď nevieme prijať jeden účinný zákon o konflikte záujmov, lebo riešenie je to, nie tento etický kódex. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si za skupinu predkladateľov naprieč politickým spektrom predložiť novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva. A uvediem ju veľmi krátko.
K predloženiu tejto novely vlastne nového zákona o výkone volebného práva nás po diskusii, opakujem, naprieč poslaneckým klubom viedlo to, že všetci sa pripravujeme na volebné kampane, máme nové pravidlá a pravdepodobne všetci alebo každá politická strana čelí mnohým otázkam, ktoré si kladie, ako interpretovať to-ktoré ustanovenie nových volebných pravidiel.
Účelom tejto novely, ktorá je inak veľmi krátka, je, aby štátna komisia politickej strane na jej žiadosť poskytla stanovisko k pravidlám financovania volebnej kampane, a to v lehote, ktorá je ustanovená zákonom.
V dobrej viere verím, že chceme uplatňovať nové volebné pravidlá, ktoré naozaj zaviedli nové pravidlá, a v dobrej viere dodržiavať tieto nové pravidlá, ak sa chceme vyhnúť možno tomu, že si nejako interpretujeme zákon, aby sa nám nestalo, že potom po voľbách štátna komisia si bude inak interpretovať zákon, tak, to je zmyslom tejto novely, môcť sa spýtať štátnej komisii, ako vidí to-ktoré ustanovenie zákona, ak máme pochybnosti, ako ho interpretovať, opakujem, v dobrej viere, aby všetci my, ktorí chceme dodržiavať zákon, sme vedeli urobiť maximum aj pre svoju istotu a právnu istotu, že tak naozaj robíme.
Tá lehota, ktorá je nastavená v tomto návrhu, je 30-dňová, ja priznávam sa, pôvodne som mala predstavu, že by tá lehota, v ktorej by sa k politickej strane mala vyjadriť alebo dať stanovisko štátna komisia, mala byť 7-dňová. Po diskusii s ministerstvom vnútra vznikla obava, či to nie je príliš krátka lehota, ale vidím tu priestor, hovorím, aj po komunikácii s ministerstvom vnútra, v rámci druhého čítania na rozumný kompromis, pretože tá obava, že tá lehota je príliš krátka, sa týka najmä iných typov volieb, a nie parlamentných, kde je veľmi veľa kandidátov, ergo regionálnych a komunálnych. Čiže ten možný kompromis v druhom čítaní by mohol byť pre parlamentné voľby 7 dní a pre ostatné voľby 30 dní. A myslím, že pre všetkých by to bolo účelné.
Samozrejme, tých otázok bude môcť byť viac, ja som rada, že, opakujem, na takomto kroku sme sa dohodli naprieč politickým spektrom, a ja verím, že nám pomôže dodržiavať pravidlá vo volebnej kampani v týchto voľbách. Ďakujem.
|
206.
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní predmetného materiálu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 31. augusta 2015 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s Medziamerickým dohovorom na prerokovanie ústavnoprávneho výboru s tým, že ako gestorský výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Ústavnoprávny výbor návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Medziamerickým dohovorom prerokoval na 113. schôdzi a uznesením č. 660 odporučil Národnej rade vysloviť s ním súhlas a zároveň rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor na základe stanovísk poslancov výboru odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s Medziamerickým dohovorom súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Medziamerickým dohovorom (tlač 1670a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 667 zo 16. septembra 2015. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
|
72.
Veľmi krátko na jednotlivé poznámky.
Ani slovo som nepovedala o verejnej kontrole trestných konaní, hovorila som o verejnej kontrole inštitúcie a podľa mojej mienky to je rozdiel. Ako takýto model, pokiaľ ide o uvoľnený post akýkoľvek, uplynutie funkčného obdobia funguje v tomto modeli, ktorý navrhujete, sme videli v prípade NKÚ roky.
A jednu zásadnú poznámku teraz. Vy ste povedali mantra transparentnosti alebo mantra verejnej kontroly, na to mám zásadnú odpoveď. Keby sme netlačili na mantru verejnej kontroly a nedali na internet všetky zmluvy, tak by dnes pán Forai kľudne si sedel tam, kde sedí, a nevideli sme, čo sa deje vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. A jediným mojím cieľom je, aby nabudúce to nebolo len o tom, že pán Forai odstúpi, ale aby tu boli inštitúcie, ktoré riadne prešetria všetky dôsledky takéhoto konania vrátane trestnoprávneho.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|