58.
Pán predseda, kolegyne, kolegovia, dlho som rozmýšľal, či... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, keby ste nediskutovali s navrhovateľom a nevyrušovali pána poslanca Hrušovského.
Hrušovský, Pavol, poslanec NR SR
... vôbec a ak, tak ako vystúpiť k predloženému, teda dvom návrhom zákonov, jeden dokonca ústavný, preto, lebo obdivoval som odvahu navrhovateľov, ktorí prichádzajú na záver volebného obdobia do parlamentu s témou o živote a smrti. Takto ju treba chápať, takto ju treba pomenovať. A trošku mi je ľúto, že aj tá rozprava k predloženým zákonom bola plná chaosu, niekedy nenávisti, podozrievania sa, jeden druhého a vyčítania si všeličoho možného, len nie hľadania pravdy a príčin, ktoré spôsobilo to, že dnes sme svedkami niečoho, čo nás, predpokladám, všetkých mrzí, že sme si prestali život vážiť. Život od počatia až po prirodzenú smrť. Môžeme na tento problém nazerať rôzne. Nábožensky, ideologicky, stranícky, aj osobne, hľadať v tom nejaké ľudské práva. Mrzí ma trošku, že nehľadáme v tomto pohľade a postoji viacej zdravý rozum, ako niekedy uhýbame pred zodpovednosťou, ktorá pred nami ako zákonodarcami aj v tomto konkrétnom príbehu, o ktorom diskutujeme, je.
Začnem, Štefan, tým, čo si povedal na záver tvojho vystúpenia, a mrzí ma to, úprimne poviem preto, lebo si povytýkal nám, ktorí sme tu už dvadsať rokov od vzniku parlamentu za ochranu života bojovali, ale nikdy sme nepovažovali túto tému, na ktorej si budeme robiť nejaké osobné preferencie. A tento úmysel myslím, že nemáte ani vy. Ale nie je dôležité a nikdy pre mňa nebolo dôležité zákon len predložiť. Vždy tým výsledkom toho úmyslu má byť zákon presadiť. A vy ste vedeli, a to ma mrzí viacej, že tento zákon a v takej normatívnej podobe, aký predložený je, je neprijateľný. Je neprijateľný a ak by nedoznal zmien v druhom čítaní, tak ťažko možno s takýmto návrhom súhlasiť.
Jedno, čo nás vedie k tomu, aby sme podporili návrh v prvom čítaní, je duch toho zákona. Nebohý Ernest Valko vždy hovorieval o ústavných zákonoch, že treba v nich hľadať materiálne ohnisko. A to materiálne ohnisko tohto návrhu ústavného zákona je ochrana života. Preto my ten návrh podporíme. Tu ale treba hľadať príčiny, ktoré sú dôvodom, prečo sa aj dnes tu v Národnej rade Slovenskej republiky trápime s týmto problémom, ktorý je tragický. Viacerí rečníci predo mnou to už zdôrazňovali a ja na takéto ťažké témy sa snažím vždy hľadať jednoduché odpovede. A nie je v tom ani náboženstvo, ani nejaký nesúhlas s inými, ale normálny prirodzený ľudský prístup k niektorým závažným otázkam pohľadu a zmyslu života.
Kardinál Tomko, s ktorým som mal tú česť sa viackrát v živote stretávať pri osobných rozhovoroch, mi hovoril: ´Paľo, nehovorte príliš komplikovane. Neevanjelizujte, nedávajte do toho náboženstvo, ale dávajte do toho normálny ľudský pohľad. Položte vašim kolegom otázku: je normálne zabíjať nenarodené deti? A opýtajte sa, alebo čakajte na odpoveď, či je to normálne.´ No asi to normálne nie je. Ale my tu o tejto nenormálnosti už tretí deň vedieme diskusiu a môžem a tolerujem všetkých, ktorí majú iný názor, ako ho mám ja, ale niekedy sa mi zdá byť, že to nie je v poriadku so zdravým rozumom. Asi takto jednoducho.
My sme zúžili tú diskusiu na interrupcie. Ten návrh zákona ide ďalej. A na to sme pripravení neboli. A keď mám byť konkrétny s odpoveďou na tvoju otázku, či sme o tom vedeli, nevedeli. Dokonca Jožo Mikloško, ktorý je navrhovateľom tohto zákona, v piatok popoludní o štvrtej na parkovisku pred straníckou centrálou sa dozvedel o poslednej normatívnej podobe. Tak ale to nie je to najdôležitejšie. To najdôležitejšie je cieľ, ktorý nesporne je dobrý, ale prostriedky, ktoré používame, nevedú k riešeniu.
Pán kolega Mičovský tu hovoril o tom, že prečo sa nezaoberáme sexuálnou výchovou, aby sme predchádzali prípadným následkom, ktoré znamenajú ukončenie života nenarodeného dieťaťa. Nuž, je to aj preto, lebo ľudstvo začína trošku pohodlnieť. Aj pohľad na potrat začína byť iný a považujeme ho za normálnu vec. Obávam sa, že môže prísť k situácii, kedy niekto bude chcieť právo na potrat presadiť ako ľudské právo ženy. (Reakcia z pléna.) No, Martin, áno. Áno, lebo, lebo je to tak. (Reakcia z pléna.) Neskáč mi do reči! No, tak ja ťa budem počúvať, keď budeš hovoriť, ale to je môj názor a som o tom presvedčený.
Jednoducho konzumná spoločnosť, ktorá tu núti nás k nejakej vášni toho života, zľahčuje potom aj naše postoje k takýmto zásadným otázkam. A je treba povedať, že prah citlivosti našej civilizácie, a to nielen k životu, neustále klesá. Je to zrejme preto, lebo je to pre nás cynicky výhodné. A tu sa dostávam k tým príčinám, ktoré vedú k tomu hyenizmu, ktorý tu dnes, ktorého sme dnes svedkami.
Meradlom našej civilizácie sú čoraz častejšie úspech, peniaze a pohodlie. Interrupcie si zdôvodňujeme právami ženy. Eutanáziu si zdôvodňujeme právom na bezbolestnú smrť. Skutočnosť však môže byť oveľa menej vznešená. V našej civilizácii je čoraz menej výhodné mať deti, či starať sa o hendikepovaných až do ich prirodzenej smrti. Stojí to totiž veľké peniaze a tie sme sa naučili konzumovať inak, pre seba oveľa príjemnejšie.
V našej civilizácii prebiehajú dva trendy súčasne. Ty máš rád takéto diskusie o civilizačných zmenách. Stúpa hodnota peňazí a klesá rešpektovanie tradičných morálnych noriem, na ktorých bola naša civilizácia postavená. Čoraz dôležitejším kritériom je pre nás výhodnosť alebo nevýhodnosť vecí. Menej dôležitým sa pre nás stáva, či je vec správna, alebo nie.
A ja si kladiem otázky: koľko času ešte zostáva, kým sa krivky týchto dvoch trendov pretnú? Koľko času ešte zostáva našej civilizácii, kým sa kritérium výhodnosti stane absolútnym kritériom pri našom rozhodovaní?
A ďalej si kladiem otázku, že ak sa tak stane, akú šancu budú mať v našej spoločnosti hendikepovaní, nenarodené deti alebo príliš starí ľudia?
Už tu viackrát mnohí citovali svätého pápeža Jána Pavla II., ktorý naliehavo upozorňoval na to, že akceptovanie potratov a neúcta k životu narúša samotnú podstatu demokracie. Ak sme totiž necitliví k nenarodeným deťom, ak začíname byť necitliví k starým ľuďom, kde je záruka, že sa raz každý z nás neocitne v nejakej menšine, ktorú väčšina necitlivo odvrhne?
A takéto skúsenosti z nedávnej minulosti nám história ponúka. Už tu bol spomínaný holokaust, priatelia. A dá sa urobiť oblúk medzi holokaustom a nenarodenými deťmi. Nechcem zľahčovať tragédiu osudov mnohých Židov, ktorí sa stali obeťou znovu len jednej šialenej propagandy. Bude nám lepšie, ak nám nebudú zavadzať – toto bol cieľ. A možno honba za majetkom, ktorý sa stal tiež prostriedkom na to, prečo je treba niekoho zabiť. Buďme teda opatrní v hodnotení aj v názoroch.
Aj dnešným hlasovaním alebo zajtrajším posúvame prah hranice citlivosti voči ľudskému životu. Je to tak. Je to tak, či sa to voľakomu páči alebo nie. A poprosil by som vás, keby sme sa nepokúšali zastupovať Boha tu v tejto sále pri tomto hlasovaní. Aby sme sa nepokúšali za neho rozhodnúť, ako kvalitný musí byť ľudský život, aby sme ho chránili. Ja viem, že v tejto chvíli sme už asi všetci rozhodnutí, ako budeme hlasovať, ale aj tak mi nedá, aby som vás nepoprosil, aby ste sa trošku zamysleli, čo cítite vo svojom vnútri.
Na záver chcem povedať, že život je naozaj hodný ochrany už pred narodením. Život je naozaj zázrak, niekedy krásny a niekedy krutý, niekedy šťastný a niekedy bolestný. Ale taký je naozaj život. A kým je život, dámy a páni, zatiaľ je nádej.
Preto by som vás poprosil, keby ste hlasovali aspoň v prvom čítaní a v druhom využili šancu zmeniť to, čo považujeme v návrhu za zlé, za predložené návrhy zákonov.
Pán predseda, skončil som. (Potlesk.)
|
16.
Ďakujem pekne. Pán poslanec Kadúc, nie je to celkom to isté, čo pán prezident predstavil na rokovaní poslaneckého grémia. Ja som s touto iniciatívou vychádzal ešte skôr, ako išiel pán prezident požiadať poslanecké kluby o podporu tejto zmeny ústavy, ale sme blízko toho, čo chcel pán prezident a čo navrhujeme my.
Totiž pán prezident navrhoval rozdielny vek odchodu sudcov na súdoch všeobecných a na Najvyššom súde. Tá zmena oproti tomu, čo chcel pán prezident a čo navrhujeme my, je v tom, že tá veková hranica je ustálená rovnako pre všetkých sudcov (reakcia z pléna), tak to je lepšie, na 67 rokov. Len na vysvetlenie toho, tej otázky, že či je to to, tak nie je to celkom to.
|
12.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som využil príležitosť a podal pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky preto, lebo mali sme aj my záujem niektoré úpravy v Ústave Slovenskej republiky súdnej moci zmeniť. Argument vládnej koalície, resp. vládnej strany bol taký, že kvôli jednému bodu ústavu netreba otvárať. Síce vecne súhlasíme, vychádzame aj z vyjadrení pána ministra alebo predstaviteľov súdnej moci, a preto by som si dovolil navrhnúť pozmeňovací návrh, ktorý vecne s návrhom, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky síce nesúvisí, ale trúfam si povedať, že tento návrh je lepší a dôležitejší ako ten, ktorý predkladá vláda, preto, lebo rovnako ako môj predrečník aj viacerí poslanci vrátane mňa sme vyjadrili v prvom čítaní a pri skrátení legislatívneho konania svoje politické postoje, prečo nesúhlasíme s tým, aby sa predlžovali lehoty, kedy sa obmedzuje sloboda občana na nehoráznych 10 dní. Nevidíme najmenší dôvod, aby vláda k takémuto kroku pristúpila. A tie obavy a riziká z možného zneužitia sú tu namieste preto, lebo Slovenská republika už so zneužívaním moci skúsenosti má. Ten zápas sme vyhrali a nerád by som bol, keby sme sa do tohto zápasu znovu museli vrátiť.
A preto, ak neprejdú pozmeňujúce návrhy, ktoré budú predložené ako spoločný návrh všetkých opozičných poslancov, ale aj poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia spolu s poslaneckým klubom MOST - HÍD, Kresťanskodemokratické hnutie nebude môcť zahlasovať za zmenu ústavy. A vyjadrujem názor, že aj vtedy, keď návrh zmeny ústavy neprejde, slovenská legislatíva už dnes dostatočne umožňuje boj s terorizmom, a preto pri našom hlasovaní by sme asi porušili naše princípy. Preto ten názor zatiaľ, ak nebudú prijaté pozmeňujúce návrhy, je kresťanskodemokratického klubu takýto.
Dovoľte, aby som predložil pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov:
V čl. I sa za bod 2 dopĺňajú nové body 3 a 6, ktoré znejú: V čl. 145 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Funkcia sudcu zaniká podľa odseku 6."
V čl. 145 sa dopĺňa odsek 6, ktorý znie:
"(6) Funkcia sudcu zaniká uplynutím kalendárneho roka, v ktorom sudca dosiahol vek 67 rokov."
Čl. 147 ods. 2 znie:
"(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti."
Za § 145d sa vkladá 154e, ktorý znie:
"§ 154e
Sudcovi, ktorý dosiahol vek ustanovený v čl. 145 ods. 6 pred 1. januárom 2017, zaniká funkcia sudcu uplynutím kalendárneho roka 2017."
Tieto body nadobudnú účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne aj do ustanovenia zákona, kde je vyjadrená lehota účinnosti.
Krátke zdôvodnenie: Podľa platnej ústavnej úpravy prezident republiky môže odvolať sudcu všeobecného súdu po dosiahnutí 65 rokov veku. Predpokladom na takéto rozhodnutie prezidenta republiky je návrh Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorý je Súdna rada povinná prezidentovi republiky predložiť. V Ústave Slovenskej republiky ani v nadväzujúcej zákonnej úprave nie sú ustanovené žiadne kritériá, ktoré určujú, akým spôsobom prezident republiky vykonáva túto svoju právomoc. Z toho vyplýva, že rozhodnutie prezidenta republiky, či, kedy a koho odvolá z funkcie sudcu, nemá prakticky žiadne objektívne obmedzenia. Prezident republiky je ústavne zaradený k výkonnej moci. Toto ústavné postavenie priamo volenej hlavy štátu však v súvislosti s prakticky neexistujúcim objektívnym obmedzením pri odvolávaní sudcov, ktorí dosiahli vek 65 rokov, vyvoláva otázky, či takúto úpravu dostatočne garantuje nezávislosť súdnej moci od moci výkonnej.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme, aby dosiahnutie určitého veku sudcu bolo dôvodom zániku jeho funkcie ex constitutione. Dosiahnutie veku 67 rokov je veková hranica, ktorá reflektuje predlženie priemernej dĺžky života a súčasne aj obdobné vekové limity v iných štátoch Európskej únie.
Zároveň sa ustanovuje aj prechodné obdobie pre sudcov, ktorí dosiahli vek 67 rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona.
Účelom tejto úpravy je zabezpečiť, aby sa nenarušila rozhodovacia činnosť súdov a aby bol predsedom súdov poskytnutý dostatočný čas na riešenie personálneho obsadenia súdov.
Pani podpredsedníčka, skončil som.
|
48.
Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, pán navrhovateľ, dovoľte, aby som z poverenia ústavnoprávneho výboru Národnú radu informoval ako poverený spravodajca podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku v prvom čítaní k uvedeným návrhom zákonov, keďže sme na úvod rokovania Národnej rady odsúhlasili zlúčenie rozpravy o týchto dvoch návrhoch zákonov. Z hľadiska formálno-právneho obidva návrhy, jak návrh ústavného zákona, ako aj zákona o umelom prerušení tehotenstva spĺňajú všetky formálno-právne náležitosti a sú v súlade s rokovacím poriadkom a legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov.
Pán predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval výbor ústavnoprávny, výbor pre zdravotníctvo, pre ľudské práva a národnostné menšiny a ako gestorský výbor navrhol výbor ústavnoprávny s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016. Predseda Národnej rady ďalej vo svojom rozhodnutí určil, aby návrh zákona tiež prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre zdravotníctvo a výbor ústavnoprávny ako výbor gestorský taktiež so stanovením lehoty na ich prerokovanie.
Dámy a páni, stručne, už pán navrhovateľ vo svojom úvodnom vystúpení, tak jak k predkladanému návrhu ústavného zákona, ale aj zákona o umelom prerušení tehotenstva, viackrát zdôraznil rozmer etický, morálny, náboženský, už menej ústavný a zákonný, ale to pri takýchto veľkých témach, ktoré sú o živote a smrti, rovnako to bolo zvýraznené, so sebou rokovanie o takýchto návrhoch zákonov prináša.
Ja som trošku smutný preto, lebo ja by som si rovnako želal, aby k takýmto zmenám - rovnako aj Kresťanskodemokratické hnutie - Národná rada Slovenskej republiky pristúpila. Trošku ma mrzí, pretože navrhovatelia podcenili rokovania, ktoré mali predchádzať predloženiu týchto dvoch návrhov zákonov. Možno by ten výsledok nebol iný, ako sme svedkami dnes, že ste podpísaní len traja, možno by boli podpísaní viacerí, už či v tom znení, ako je predložený, preto lebo je maximalistický alebo v pozmenenej podobe, to je v tejto chvíli hypotetická otázka. Nesporne vám neupieram zlý úmysel.
My sme s touto témou zápasili tak pred obdobím neslobody, ako aj po novembri 89 a aj v tejto sále, rokovacej, Národnej rady prebiehali veľmi náročné a ťažké, ale musím povedať korektné diskusie o ochrane života, od počatia až po prirodzenú smrť, čo som si nesmierne vážil, aj keď na túto problematiku nemusíme mať rovnaký názor. Nemusíme. Je to úplne legitímne, ale aj napriek tomu, že ako ideme na hranici možností, som pripravený aj s mojimi kolegami tento návrh zmien, ktorý predkladáte, podporiť. Už nech ten výsledok diskusie bude akýkoľvek a nerád by som bol svedkom toho, aby sme tu naozaj na tejto téme života a smrti robili teraz nejaký silný zápas politických a iných postojov k tak zásadnej otázke, ktorú ja považujem za svätú.
Preto by som chcel touto cestou ako aj spoločný spravodajca poprosiť všetkých, ktorí sa chystáme vystúpiť, aby sme boli zdržanliví. Už aj vzhľadom na čas ročného obdobia, v ktorom sa nachádzame, lebo nejaký nový život prichádza, ktorý nám tú cestu tu ukazuje a tým chcem svoje dopovedanie ako spoločného spravodajcu k týmto dvom predloženým návrhom zákonov ukončiť.
Pán predseda, ako spoločný spravodajca určený gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní podľa § 73. Rovnako navrhujem, aby Národná rada po všeobecnej rozprave o tom, že prerokuje aj návrh zákona, ktorý bezprostredne súvisí s predložením ústavného zákona, zákona o umelom prerušení tehotenstva prerokovala Národná rada v druhom čítaní. Zároveň odporúčam, aby návrh bol pridelený výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhu vo výbore v zmysle uvedeného termínu, ktorý navrhol pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som. (Potlesk.)
|
89.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Za skupinu poslancov predkladám návrh na zmenu rokovacieho poriadku, ktorá, zmena je veľmi stručná, ktorej obsah je obsiahnutý v § 68 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, kde navrhovatelia v nadväznosti na prijatú zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorou sme v čl. v čl. 41 ods. 1 zakotvili inštitút manželstva ako ten, ktorý manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru, manželstvo, rodičovstvo a rodina sa pod ochranou zákona.
Aby sme dokázali aj konkrétnejšie napĺňať tento odkaz Ústavy Slovenskej republiky v právnom poriadku a pri zmene ktorýchkoľvek zákonov, sme presvedčení, že cestou na to, ako pretaviť toto ustanovenie čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky aj do legislatívnej podoby, je zmena rokovacieho poriadku, ktorá pri predkladaní návrhov zákonov v tzv. v dôvodovej správe ukladá navrhovateľom, aby v dôvodovej správe uviedli ekonomické a právne stránky s odôvodnením, aký dopad na hospodárstvo a financie Slovenskej republiky v tzv. doložke zlučiteľnosti.
Navrhovatelia žiadajú, aby súčasťou tejto dôvodovej správy bola aj doložka zlučiteľnosti s čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky preto, lebo podľa základných zásad zákona o rodine rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti, ktorej všetky formy spoločnosť všestranne chráni. To je znenie zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
Jedným z predpokladov pre zabezpečenie účinnej ochrany manželstva a rodiny zákonom v zmysle ústavy, základných zásad o rodine v súlade s cieľmi ustanovenými ústavodarcom je posudzovanie vplyvu navrhovaného zákona, a to najmä s ohľadom na jeho hospodársky a finančný dosah na manželstvo, rodinu a rodinné prostredie. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme zakotvenie povinnosti navrhovateľa návrhu zákona posudzovať vplyv navrhovaného zákona na manželstvo, rodinu a rodinné prostredie. Takouto úpravou dôjde k zvýšeniu ochrany manželstva a rodiny v súlade s ústavou, so základnými zásadami zákona o rodine a s cieľmi stanovenými ústavodarcom.
Pani predsedajúca, skončil som.
|
85.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, rozmýšľal som vôbec, či predstúpiť pred vás a navrhnúť zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Už aj preto, lebo rokovacia sála zíva prázdnotou, a je to tak, ospravedlňujem sa tým poslancom, ktorí tu sú, pre mňa také bolestné, lebo vždy, keď rokujeme o zmene ústavy, som si želal, aby sme dokázali prejaviť aj patričnú dôveru, alebo sebavedomie a úctu k základnému zákonu štátu, nech už je tá zmena akákoľvek, či menšia, alebo väčšia, ale zmenou ústavy vždy zakladáme nejakú novú systémovú zmenu, ktorá má ďalekosiahle následky, a prepáčte, že na úvod takto možno trošku tak smutnejšie, ale nedalo mi, aby som nevyjadril aj svoj osobný pocit, aj preto, tak ako spomenul kolega Hlina, je to môj posledný ústavný zákon v tomto volebnom období, a preto tak trošku ma to trápi.
Ale teraz k veci. Za skupinu predkladateľov chcem požiadať poslancov, aby schválili návrh novely ústavy, ktorý si dovolím teraz zdôvodniť. Podľa doteraz platnej právnej ústavnej úpravy prezident Slovenskej republiky môže odvolať sudcu všeobecného súdu po dosiahnutí 65 rokov veku. Predpokladom na takéto rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky je návrh, ktorý prezidentovi republiky podľa zákona predkladá Súdna rada, a na základe povinnosti, ktorú Súdna rada má, prezident republiky má s týmto návrhom naložiť tak, ako on uzná za najlepšie.
V Ústave Slovenskej republiky ani v nadväzujúcej zákonnej úprave nie sú ustanovené žiadne kritériá, ktoré určujú, akým spôsobom prezident Slovenskej republiky vykonáva túto svoju ústavnú právomoc. Z toho vyplýva, že rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky, či, kedy a koho odvolá z funkcie, nemá prakticky žiadne objektívne obmedzenia. Častokrát sa stávalo a sme svedkami toho aj teraz, že takéto návrhy Súdnej rady ležali na prezidentskom stole, resp. v prezidentskej kancelárii niekoľko rokov, a sme svedkami toho, že dnes je 137 sudcov, ktorí majú viac ako 65 rokov alebo ich tento rok dosiahnu. Preto aj vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme, aby dosiahnutie určitého veku sudcu bolo dôvodom zániku jeho funkcie ex constitutione. Dosiahnutie veku 67 rokov je veková hranica, ktorá reflektuje jednak predĺženie priemernej dĺžky života a súčasne aj obdobné vekové limity v iných štátoch, predovšetkým v členských štátoch Európskej únie.
Zároveň sa ustanovuje aj prechodné obdobie pre sudcov, ktorí dosiahli vek 67 rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, účelom ktorého návrhu, tejto úpravy je zabezpečiť, aby sa nenarušila rozhodovacia činnosť súdov a aby bol predsedom súdov poskytnutý dostatočný čas na riešenie personálneho obsadenia súdov.
Chcel by som poprosiť, kolegyne, kolegovia, už aj preto, že prezident Slovenskej republiky pred krátkym časom oslovil všetky parlamentné politické strany a požiadal o takúto ústavnú zmenu, čo nebýva obvyklé, aby hlava štátu z vlastnej iniciatívy a dobrovoľne sa vzdávala jednej z výlučných ústavných kompetencií, ktoré doteraz prezident republiky mal.
Ja chápem dôvody, ktoré aj pána prezidenta k tomu viedli. Nie je to nejaký alibizmus, ale je to do istej miery spôsob, ako zabrániť subjektívnym pohľadom a postojom, resp. rozhodnutiam pri niektorých menách sudcov. Pred tromi dňami zasadala Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá prerokovávala návrhy na zbavenie sudcov funkcie a Súdna rada konštatovala, že dnes v slovenskej justícii je 49 sudcov nad 70 rokov. Ja si myslím, že je to aj zrelý vek nielen biologicky, ale aj vek, ktorý už je časom na to, aby sme sa pokúšali ten život si uspôsobiť inak. A nechcem tu hrať na nejaké emócie, ale vidím v tom nič iné ako len racionálne dôvody zjednodušiť, sprehľadniť a zobjektívniť možnosti obligatórneho ukončenia výkonu sudcovskej funkcie týmto návrhom zmeny ústavy.
Pani podpredsedníčka, skončil som.
|
30.
Ďakujem pekne. Škoda, Martin, že odchádzaš, preto, lebo ty si vniesol do tejto diskusie viacej, ako je vhodné, ideologický rozmer. A žasnem nad tým, čo si o našom kandidátovi, resp. o kandidátovi, ktorého som si ja dovolil navrhnúť preto, lebo profesora Mikloška, kolegyne, kolegovia, osobne poznám. A dám ruku do ohňa za toho kandidáta, že ak bude zvolený, môžete byť naňho hrdí a môžete sa naňho spoľahnúť, že prácu, ktorú by mal zverenú, bude vykonávať absolútne profesionálne, nezávisle a v súlade s európskou legislatívou. Nemiešajte tu vaše ideologické pohľady a táraniny.
Čo Jozef Mikloško také z hľadiska ideologických postojov pri vzťahu k tomu, čo robí? A tá robota hovorí zaňho, že je to naozaj úspešný manažér mnohých strategických projektov ochrany detí pred násilím. Nikdy som nemal s Jožom Mikloškom mladším skúsenosť, že by ideologizoval. Naopak, mal som tú príležitosť častokrát s ním spolupracovať a myslím, že mnohí ďalší kolegovia pri mnohých zmenách slovenskej legislatívy týkajúcich sa práve ochrany detí pred násilím, ale aj umiestňovaním osamotených detí do či už detských domovov, alebo do rodín, ktoré prejavili o to záujem. Preto by som naozaj chcel poprosiť, odpolitizujme, odideologizujme a pristúpme k tejto voľbe zodpovedne a tá zodpovedná voľba by bola taká, že Jozef Mikloško by získal našu dôveru.
Ďakujem.
|
Ďakujem pekne. Toto je tá najhoršia ukážka, ako sa dá bojovať proti terorizmu. Pán poslanec Senko, prosím, aby ste neupodozrievali nikoho z toho, že niekto má menší a že niekto má väčší úmysel účinne bojovať proti terorizmu. My používame s takou ľahkosťou tento výraz, ale ešte pred Parížom tu bol Londýn a bol tu Madrid, kde sa to stalo Bolo tu dosť času na to, aby sme v slovenskej legislatíve mohli urobiť zásadné, protiteroristické, legislatívne, účinné opatrenia, aby sme minimalizovali riziko takýchto brutálnych atakov a útokov na ľudí kdekoľvek a kedykoľvek. Takže len to som chcel ešte pánovi poslancovi Senkovi povedať, že ten úmysel aj z našej strany, priatelia, je len dobrý.
|
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, my sme už predtým, ako sme začali rokovať v pléne Národnej rady o návrhu, respektíve, nazvem to, balíku zákonov, ktoré vláda nazvala antiteroristickými, si mohli povedať aj jednotlivé postoje, či už osobné alebo za poslanecké kluby. A tiež som vzniesol isté výhrady voči spôsobu, ale aj obsahu predložených návrhov zákonov. Teraz keď som počúval rozpravu, ktorá tu prebieha, som dospel k jednému záveru, kde je ten politický chyták toho politického marketingu.Dámy a páni, osobne si myslím, že navrhovateľom nezáleží na zmene ústavy preto, lebo ju ani netreba. V boji s terorizmom dali sme sa vtiahnuť do pasce, že ak neschválime zmenu ústavy, tak nemôžeme účinne bojovať s terorizmom. A to nie je pravda. Osobne si, pán minister, myslím, že aj súčasná legislatíva umožňuje slovenským orgánom činným v trestnom konaní účinný boj s terorizmom.
Po druhé, možno aj na základe toho, ak k nejakým politickým dohodám, respektíve rokovaniam o zmene ústavy medzi vami, väčšinou a opozíciou nepríde, tak ústava nemusí prejsť. Čo sa potom stane? Vytvorí sa o opozícii obraz, že ona nechce bojovať s teroristami, že nám na tom ani nezáleží. Na druhej strane ale vy aj bez zmeny ústavy tých ďalších 16 zákonov, v ktorých vidím riziko veľké, väčšie ako v predĺžení príslušných lehôt, aj keď môžeme polemizovať o tom, či obmedzujú ľudské práva a slobody, či je to žiaduce, či je to v tejto chvíli nevyhnutné, schválite preto, lebo máte na to väčšinu. A v tom vidím ten rafinovaný a nebezpečný postup, ktorého sme tu svedkami. Takže zvážme to ešte raz a nerobme z toho, tak ako to už viacerí kolegovia predo mnou povedali, politickú súťaž, nedajbože, predvolebný marketingový politický trik.
Ešte jednu krátku poznámku si nemôžem odpustiť. Minulý týždeň, pán kolega Hlina to už spomenul, sme schválili, respektíve ste väčšinou schválili novelu rokovacieho poriadku, kde sa jeden z dôležitých bodov, ktorý sme aj my považovali za rokovanie v parlamente a čistotu legislatívneho procesu, podporoval, bolo to ustanovenie, ktoré zakazuje prílepky k zákonom. Máme predložený návrh, ku ktorému je 15 prílepkov, myslím tým novelu Trestného zákona, plus k nemu ďalších 15 článkov, ktoré novelizujú ďalších 15 zákonov. Tak, prosím vás pekne, už aj z hľadiska legislatívnej čistoty o nutnosti prerokovať návrh alebo návrhy v skrátenom legislatívnom konaní by som tiež mohol polemizovať preto, lebo ak je situácia tak závažná, o čom nemám dôvod pochybovať preto, lebo určite pán minister, ale aj niektorí poslanci sú viac pri zdroji, možno aj prísne tajných informácií, takéto skutočnosti existujú, tak poďme to schváliť, ale nie takýmto spôsobom, že tu bude jeden druhého upodozrievať, kto je a kto nie je väčší bojovník proti terorizmu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
67.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pán navrhovateľ, pán spoločný spravodajca, kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť v krátkom mojom vystúpení uviesť dôvody, prečo klub Kresťanskodemokratického hnutia nie je rozhodnutý podporiť návrh skupiny poslancov na vydanie zmeny zákona o rokovacom poriadku.
Ja som osobne presvedčený, že úmysel navrhovateľov je dobrý. Ale spôsob, akým sme pristúpili k návrhu na zmenu rokovacieho poriadku, nepovažujem za šťastný preto, lebo sa vraciame aj do období minulých, kedy si Národná rada menila svoje pravidlá rokovania spôsobom takým, že sme hľadali široký politický konsenzus, teda zhodu na tom, aby sme minimalizovali riziká, že navrhovatelia si prispôsobujú pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky na svoje stranícke a politické ciele. Nechcem tým povedať, že v tomto návrhu takýto úmysel vidím.
Rovnako zastávam ten názor, že po dlhom čase je treba sa vrátiť k dôkladnej revízii zákona o rokovacom poriadku, preto, lebo niektoré jeho ustanovenia sú obsolentné a keď začíname volebné obdobie, tak sme prekvapení, že keď dostávame nový rokovací poriadok, je tam kurzívou vytlačené niečo, čo už neplatí. A preto hovorím o tom, že rokovací poriadok si zaslúži zmenu. Aj aplikačná prax, a prepáčte mi, ale nemôžem to nespomenúť, zvlášť v tomto volebnom období ukázala, že niektoré ustanovenia rokovacieho poriadku už nie sú, by som povedal, tak precízne naformulované, že by ich ktorýkoľvek poslanec nemohol využívať alebo, poviem ešte tvrdšie, zneužívať.
Preto som čakal od navrhovateľov, že ak zmenu, tak potom precíznu a prísnu, ktorá neumožní pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky príliš veľa špekulácií jednotlivými poslancami Národnej rady. Preto som čakal sprísnenie niektorých pravidiel rokovania, či už sa to týka skrátení lehôt na hlasovanie o prerokovávaných návrhoch zákonov, alebo tým neduhom, s ktorým sme sa tu často stretávali, a to je, že rokujeme pol dňa o návrhu, potom sa poslanec rozhodne, že návrh stiahne a vlastne o mesiac alebo o dva, keď začne nové rokovanie Národnej rady, tento návrh zákona znovu prerokuje Národná rada. Pokúšate sa o zabránenie takémuto špekulatívnemu konaniu, ale predsa len nie som spokojný s tým, ako sa to upravilo v návrhu, a to, že dávame predsedovi Národnej rady, aby, ak sa takéto niečo stane, on mohol navrhnúť Národnej rade, ktorá hlasovaním rozhodne o tom, že aj pred uplynutím lehoty šiestich mesiacov Národná rada môže rokovať o takomto návrhu zákona, ktorý navrhovateľ vzal späť z programu schôdze Národnej rady, ktorý bol schválený. A tam vidím ešte jeden ďalší nedostatok. Bol by som za tento inštitút, keby sa tak stalo vtedy, keď už návrh zákona prerokujeme. Ale stiahnuť z rokovania návrh zákona, o ktorom ešte Národná rada nehlasovala, nepovažujem za múdre, aby sme poslancovi skracovali, teda zabraňovali v možnosti rozhodnúť sa o opätovnom predložení návrhu v lehote kratšej ako šesť mesiacov, keď ešte Národná rada o tom nerokovala a len do programu zaradila tento bod, ak poslanec zvážil, že povedzme ten zákon nie je priechodný alebo že po diskusii s inými poslancami je treba niektoré ustanovenia zmeniť, tak sa rozhodne ho stiahnuť, o mesiac znovu predložiť, nevidím dôvod, aby to bolo až o šesť mesiacov, ak sme o ňom nerokovali.
Druhá vec, s ktorou sa tu najčastejšie stretávame aj pri hlasovaní už dnes, je skracovanie lehôt na hlasovanie o podaných pozmeňovacích návrhoch pred hodinou, pred dvomi alebo možno včera. A preto som sa tešil, že navrhovatelia navrhli, aby sme o podaných pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch hlasovali až po uplynutí 48 hodín. Možno; a pre mňa, tak ako pre ostatných sa zdá byť táto lehota krátka. By som bol radšej, keby to bolo viacej ako 48, ale dobre, aj to je riešenie problému, keby v tomto ustanovení v poslednej vete nebola klauzula o tom, že o skrátení lehoty, tých 48 hodín, môže Národná rada rozhodnúť hlasovaním. (Reakcia z pléna.) Dobre. Takže budem rád.
Pokiaľ sa týka etického kódexu: Bolo tu vznesených viacej dôvodov samotným pánom navrhovateľom, že si to vyžaduje GRECO a neviem ešte kto všetko iný. S týmto ja nemôžem súhlasiť, lebo Národná rada si nemôže nechať diktovať podmienky svojho rokovania nikým iným len sama sebou. Preto to riešenie, ktoré sa objavuje v pozmeňovacom návrhu ako alternatívne riešenie, že nebudeme ten etický kódex schvaľovať už teraz pri prijímaní novely zákona, ale nechávame legisvakančnú lehotu až do prvého marca, pán navrhovateľ, ak sa nemýlim, aby si Národná rada uznesením mohla prijať, teda nie že prijme, ale môže prijať etický kódex, podľa ktorého sa poslanci správať pri rokovaní Národnej rady majú. Osobne aj napriek tomuto zľaveniu z tohto inštitútu si myslím a som, nielenže myslím, som o tom presvedčený, že dnešný ústavný zákon o konflikte záujmov dostatočným spôsobom stanovuje pravidlá chovania a správania poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a nie je potrebný žiadny etický kódex. Naozaj, ten etický kódex, ak nemá niekto v hlave a v sebe, tak žiadny predpis nás nenaučí chovaniu, správaniu pri rokovaní Národnej rady.
Preto, pán navrhovateľ, pán spoločný spravodajca, by som odporúčal, keby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie o tom, že nebude rokovať o návrhu zákona v druhom čítaní, že vráti návrh zákona na dopracovanie navrhovateľom. Takýto návrh uznesenia podľa § 83 ods. 1 Národnej rady predkladám. By som ešte nechal predsa len čas, ak bude politická vôľa, na nejakú korekciu predloženého návrhu zákona a v tom prípade, ak by boli akceptované pozmeňovacie návrhy, ktoré som predniesol aj na ústavnoprávnom výbore, tak si viem predstaviť, že by kresťanskodemokratickí poslanci tento návrh zákona mohli aj podporiť.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.
|
120.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán podpredseda, pán navrhovateľ, pán spoločný spravodajca, kolegyne, kolegovia, táto téma by si možno vyžadovala väčšie sústredenie a dôstojnejšie rokovanie preto, lebo naozaj si málokto možno z nás uvedomujeme, akú zmenu v slovenskom právnom poriadku a v trestnej politike touto zmenou zákona o prokuratúre sa chystáme urobiť.
Tá diskusia, ktorá doteraz prebieha, obnažila slabé a kritické miesta predloženého návrhu zákona a mám ale veľkú obavu, že aj napriek tomu, že tá diskusia, a nevedieme ju len a len politicky, ale vecne a odborne, nenachádza pochopenie v tej časti politického spektra, ktoré môže aj bez nás a sami rozhodnúť o osude tohoto zákona.
Tie návrhy, ktoré boli predložené kolegami poslancami, či už Luciou Žitňanskou, Danielom Lipšicom, Martinom Chrenom, to sú spoločnými návrhmi opozície. My sme na nich spolupracovali a sme vlastne v zhode. Po tom, čo som bol svedkom ústavnoprávneho výboru, kde ani jeden z týchto pozmeňovacích návrhov nebol schválený, obávam sa, že rovnaký osud čaká tieto návrhy aj v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.
Tá zmena je naozaj veľká. Posilnenie kompetencie generálneho prokurátora, preloženie, prekladanie prokurátorov na iné miesto alebo tie veci, ktoré aj spomínal pán kolega Hlina, hoci tam môžeme polemizovať o tom, či je to zavedenie, alebo späť vrátenie imunity poslancom, nechcem sa k tomu teraz vyjadrovať, ale odzneli tu ďalšie vážne a zásadné pripomienky, ktoré máme, aj napríklad v prípade odmeňovania samotných prokurátorov, ku ktorým sa priradili potom aj sudcovia, a kde to porovnanie, ktoré tu bolo názorne predložené, je len transparentným dokázaním toho, ako by nemala vyzerať sociálna politika a ako by niektoré kategórie povolaní nemali byť zvýhodňované do takej exkluzivity, že sa tým ľuďom s tými 300-eurovými dôchodkami to hádam ani nechce veriť.
Takže chcel by som využiť príležitosť, ktorú mi rokovací poriadok umožňuje, a obrátiť sa na kolegu spravodajcu. Už v tejto chvíli máš, pán kolega, ty možnosť ako zastaviť rokovanie o tomto návrhu a väčšina poslancov o tom rozhodnúť preto, lebo už ja ako poslanec, hoci som to v prvom čítaní urobil, nemôžem dať návrh na prijatie uznesenia o nepokračovaní v rokovaní o návrhu alebo o rozhodnutí, aby navrhovateľ stiahol návrh z rokovania, tak túto kompetenciu rokovací poriadok ukladá tebe. A preto by som sa chcel obrátiť na teba ako právnika, aby si tak urobil a sme zabránili tomu prijatiu takéhoto zlého zákona.
Pozrite sa, veľká diskusia okolo možnosti disciplinárneho stíhania generálneho prokurátora. Kto je ten aktívne legitimovaným ústavným činiteľom, ktorý by takéto oprávnenie zo zákon alebo z ústavy mohol mať? Sú tu dva návrhy. Jeden, aby ste to boli vy, pán minister, druhý pán kolega Chren navrhol, aby návrh na začatie disciplinárneho konania mohol predložiť pán prezident Slovenskej republiky. Kde môj osobný názor je, že to bez zmeny ústavy asi ťažko pôjde.
Kolegyne, kolegovia, prikláňam sa a budeme hlasovať aj my v poslaneckom klube za všetky predložené pozmeňovacie návrhy, či už kolegyne Žitňanskej, ktoré sú spoločné, rovnako Lipšica aj Chrena mimo toho jedného, ktorý hovorí o posilnení kompetencie zase prezidenta republiky, ktorej by som sa nebránil za predpokladu, že zmeníme ústavu.
Ak tieto pozmeňovacie návrhy nebudú prijaté, za poslanecký klub chcem povedať, že za návrh zákona hlasovať nemôžeme.
|
122.
Ďakujem za udelenie slova, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, budem stručný už aj preto, lebo druhýkrát v lehote po šiestich mesiacov, odkedy tento návrh zákona v parlamente predložený bol, avšak nebol odporúčaný na prerokovanie v druhom čítaní, som znovu predstúpil pred vás a požiadať vás chcem o to, aby ste tento návrh zákona podporili.
Je to nový statusový zákon, ktorý zapadá do rámca protikorupčnej legislatívy, vymedzuje presné rámce, za akých okolností a pravidiel môže ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky, ak spĺňa na to predpoklady, je riadne zaregistrovaný, ovplyvňovať prijímanie slovenskej legislatívy, či už v parlamente alebo prijímanie iných právnych predpisov inými orgánmi štátu. Ja vidím za dôležité, aby v slovenskej legislatíve takýto návrh zákona bol. Podobne ako zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ako zákon o konflikte záujmov. A bol by som veľmi nerád, keby sme na konci volebného obdobia nedokázali aspoň o krok dopredu skvalitniť slovenskú legislatívu týkajúcu sa obmedzovania podozrenia z korupcie a klientelizmu jednak ústavných činiteľov, ale aj iných verejných činiteľov, ktorýmikoľvek záujmovými skupinami, ktoré sa snažia ovplyvniť obsah prijímanej legislatívy na Slovensku.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.
|
Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z hľadiska vecného zaujal stanovisko za klub Kresťanskodemokratického hnutia k predloženému návrhu zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov.
V prvom rade už mám zlý pocit, keď ideme zriaďovať ďalšiu komisiu. Dámy a páni, pamätáme sa, keď v tomto parlamente sa pokúsila istá vládna koalícia zriaďovať tzv. vyšetrovacie komisie, ktoré si postupne osvojovali právo, ktoré prináležalo len vyšetrovateľom, či už policajtom alebo prokurátorom. A vtedy nález Ústavného súdu Národnú radu upozornil na to, že je zakázané v zmysle rokovacieho poriadku vytvárať vyšetrovacie komisie. Tam Ústavný súd zdvihol prst a vlastne upozornil, aby sme minimalizovali zriaďovanie akýchkoľvek komisií, ktoré, prepáčte za výraz, zvádzajú ku klientelizmu, korupcii a všelijakým machináciám, ktoré umožňuje zriaďovanie takýchto čudných orgánov parlamentu, aj keď pripúšťam, že už teraz na základe platnej úpravy rokovacieho poriadku je možné zriaďovať si komisie na prekonzultovanie odborných otázok. Ale tu posúvame tú hranicu tej komisie oveľa ďalej v otázke politiky veľmi, veľmi citlivej.
Priatelia, už tu predrečníci spomínali konkrétne prípady, keď neoprávnene či už politici boli odpočúvaní alebo ktokoľvek iný bol neoprávnene odpočúvaný, a pritom prebehli všetky procesné úkony predtým, ako ITP-čka mohli príslušné inštitúcie nasadiť. Ak si niekto myslí, že odpolitizovávame sledovanie tajných služieb pri nasadení informačno-technických prostriedkov, tak je naivný.
Dámy a páni, tu o všetkom, aj o zložení komisie na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov a o každom jednom jej členovi budeme rozhodovať my, Národná rada hlasovaním. A aj keď zákon upravuje zastúpenie členstva v tejto komisii, nebuďme naivní. Aj tak tie rozhodnutia vždy sú do istej miery kalkuláciou, istým špekulatívnym konaním s tým, kto bude lepší, kto bude vyhovujúcejší, kde to bude menej či už politickým stranám, politikom alebo komukoľvek inému vytvárať väčšie riziká. A preto ja by som bol očakával, že ten návrh bude viacej otvorený občianskej kontrole ako politike. Ale asi je ten dôvod, len neviem, či je tu úmysel.
Priatelia, druhú vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, je, že z členov tej komisie vytvárame dve kategórie členov komisie, keď jedna, to sú tí dvaja, ktorí nie sú poslancami, by mali prejsť bezpečnostnými previerkami na stupeň „Prísne tajné“. Osobne sa prikláňam k názoru, ktorý či už kolega Galko alebo Lipšic vo svojom vystúpení zdôraznili, že aj poslanci, ktorí budú kandidovať a budú zvolení by mali mať bezpečnostné previerky stupňa utajenia „Prísne tajné“. A poviem vám hneď aj dôvod toho. A ten je vyslovene právny. A mal by byť aj logický. A vítam snahu pána ministra, ktorý povedal, že v rámci druhého čítania je pripravený na rešpektovanie niektorých pozmeňujúcich návrhov, ktoré vylepšia tento zákon.
Chcem upozorniť na jednu zásadnú skutočnosť. Zákon hovorí o tom, že tá komisia pokračuje v činnosti aj po skončení volebného, teda funkčného obdobia. A tu narážame na ten zásadný problém preto, lebo okamihom, keď sa končí mandát poslanca Národnej rady. To znamená, uplynutím funkčného obdobia sa z poslanca stáva radový občan, ktorý ale nebude mať bezpečnostnú previerku na stupeň utajenia „Prísne tajné“. Keď prirátam k tomu lehoty, ktoré po voľbách vznikajú, keď do 30 dní Národná rada musí mať ustanovujúcu schôdzu, nie je isté, či na ustanovujúcej schôdzi Národná rada zvolí poslancov do všetkých jej výborov, či títo poslanci hneď na ustanovujúcej schôdzi môžu alebo budú ochotní a schopní zvoliť aj poslancov do tejto komisie. To je všetko, dámy a páni, postavené na vode.
Preto ak za tento zákon mám hlasovať, tak musí doznať zásadné zmeny, ktoré oslabia riziko možné zneužitia v tak zásadnej otázke, ako je nasadenie informačno-technických prostriedkov na ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky.Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, skončil som.
|
Pán podpredseda, chápem, ťa, že ako navrhovateľ si sa snažil aj vo svojom vystúpení obhájiť návrh zákona, ale s niektorými tvojimi stanoviskami nemôžem súhlasiť. Áno, ani poslanecký klub KDH nedal na základe prvej konzultácii o možnom návrhu o zmene rokovacieho poriadku písomné pripomienky, ale, pokiaľ sa dobre pamätám, na tom rokovaní jednotlivé poslanecké kluby znášali isté požiadavky na to, že ak má byť rokovací poriadok schválený, poďme sa rozprávať v širších súvislostiach aj o iných zákonoch, napríklad o zákone o konflikte záujmov alebo o zákone tak, ako to povedal pán poslanec Abrhan, o lobingu. Vtedy ja by som videl, že je tu istá ochota. No ale k tým rokovaniam už ďalej neprišlo. Vy ste to uchopili individuálne do svojich rúk. Parlamentným inštitútom ste dali vypracovať návrh, možno aj porovnanie s inými rokovacími poriadkami iných parlamentov. Ale to náš problém nerieši, pán kolega. Rokovací poriadok nemá byť tým, ktorý má stanovovať pravidlá nejakého politického zápasu, rokovací poriadok má byť tou právnou normou, ktorá má stanovovať pravidlá politickej súťaže, nie založenej na dominancii a moci väčšiny. A teraz nemyslím len na vašu stranu, ktorá vládne sama, ale aj na koalíciu, ktorá môže byť z rôznych alebo z viacerých politických strán. A, ako som spomenul aj vo svojom vystúpení, mali by tam byť korektné pravidlá, ktoré nedajú do rúk väčšine diskriminovať menšinu alebo, naopak, menšine diskriminovať väčšinu.Obštrukcia, viackrát si sa pohrával s týmto termínom, je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa stručne vyjadril k predloženému návrhu zákona na zmenu rokovacieho poriadku. Som tu jeden z mála poslancov možno, ešte traja okrem mňa sú takí, ktorí schvaľovali rokovací poriadok, podľa, ktorého Národná rada Slovenskej republiky už skoro 20 rokov rokuje. A rokovací poriadok stanovuje isté rámce, ako máme pokračovať pri navrhovaní zákonov, ale v prvom rade, ako sa máme správať pri rokovaní o návrhu zákona.
Mňa trošku mrzí, páni navrhovatelia, že ste trošku netrpezliví, a mrzí ma aj to, že tak krátko pred skončením funkčného obdobia tejto Národnej rady predkladáte na rokovanie Národnej rady návrh zákona, podľa ktorého, ak ho schválime, už táto Národná rada rokovať nebude. Ja som túto moju výhradu rovnako povedal aj pri predložení vládneho návrhu zákona o Zbierke zákonov, ktorý rovnako zasahuje okrajovo, pán kolega Číž, aj do návrhu zákona o rokovacom poriadku, preto, lebo stanovuje iné pravidlá normotvorby a spôsobu ako nakladať s legislatívnou iniciatívou.
Vždy keď aj v minulosti dochádzalo k pokusom o zmenu rokovacieho poriadku a bol som predsedom Národnej rady a tieto iniciatívy často prichádzali z rôznych poslaneckých klubov, nikdy sme neprikročili k zmene, ak nebola na nej zhoda nielen koalície, ale aj všetkých poslaneckých klubov a parlamentných strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky, vedomí si aj toho, že rokovací poriadok nie je na jedno volebné obdobie, že rokovací poriadok nemá byť výhodou pre koalíciu alebo opozíciu, ale rokovací poriadok má stanoviť vyvážené pravidlá tak pre opozíciu, ako aj pre koalíciu, aby nebola zneužívaná parlamentná väčšina alebo nebola diskriminovaná parlamentná menšina, nazvem to tak trošku neprávnicky.
Nebudem sa teraz venovať normatívnej podobe predloženého návrhu zákona, aj keď mi nedá nespomenúť aspoň dve výhrady konkrétne.
Vy navrhovatelia ste si stanovili ambíciu, ako skvalitniť legislatívny proces, ako stransparentniť legislatívny proces pri prerokovávaní návrhov zákonov. Možno by som, páni navrhovatelia, tomu aj uveril, keby pri tom stransparentnení, o ktoré sa pokúšate, a ja ho vnímam napríklad pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov v rámci druhého čítania, nenavrhli ste aj výnimky, ktoré negujú to, čo vy vlastne sledujete, 48 hodín po predložení pozmeňujúceho návrhu Národnej rade okamžite hlasovať. Chcete tomu zabrániť, ale na druhej strane udeľujete výnimku alebo umožňujete výnimku, že Národná rada väčšinou hlasovaním môže rozhodnúť, že to môže byť hneď. No tak, páni, to sa míňa účinku. Preto akože ak to chcete a myslíte úprimne a ten legislatívny proces skvalitniť naozaj chcete, tak odstráňme tú výnimku. A ja som to konzultoval a diskutoval o tom s mnohými stavovskými organizáciami konkrétne s podnikateľmi, s Alianciou podnikateľov Slovenska, ktorí mali vážne výhrady voči spôsobu, ako Národná rada v druhom čítaní pozmeňujúcimi návrhmi zásadným spôsobom mení obsah a charakter návrhu zákona. Keby sme sa dokázali dohodnúť, že necháme tú lehotu, povedzme, tri dni alebo týždeň, čím dlhšie, tým lepšie, a oddialili ten legislatívny proces a vrátili to tým, ktorí v rámci pripomienkového konania mohli pôvodný návrh zákona pripomienkovať, súhlasil by som s tým.Rovnako veľká diskusia, často aj v tomto pléne, a mňa to tiež uráža, bola, keď poslanci predkladajú návrhy zákonov, Národná rada sa s tým morduje v prvom čítaní, v druhom čítaní a zrazu si niekto zmyslí, že návrh zákona stiahne, keď sme tu už strávili rokovaním niekoľko hodín. Preto to ustanovenie, ktoré navrhujete, že poslanec, ktorý stiahne z rokovania schôdze zákon, o ktorom ešte Národná rada nerokovala, môže podať ten zákon na rokovanie až o šesť mesiacov, nie je dobrým riešením preto, lebo vytvárate precedens oproti tomu, čo už v rokovacom poriadku je a čo je odlišné od vlády Slovenskej republiky, ktorej ponechávate toto právo, stiahnuť návrh zákona.
Nechcem sa ďalej kriticky vyjadrovať k jednotlivým ustanoveniam, ktoré navrhujete, už vôbec sa nebudem venovať tzv. etickému kódexu, ktorý považujem za obsolétne ustanovenia, preto lebo ustanovenia, ktoré nie sú vymožiteľné právom, neznamenajú prakticky nič.
Panie poslankyne, páni poslanci, môžeme mať akýkoľvek dobrý rokovací poriadok, môžeme sa pokúšať odstrániť tie nedostatky, ktoré umožňujú poslancom zneužívať rokovací poriadok, ak nebudeme slušní my, ak nebudeme navzájom korektní voči sebe, darmo budeme vymýšľať pravidlá, ktoré aj tak nevyriešia problémy, ktoré aj dnes v tejto Národnej rade reálne existujú, preto by som chcel navrhovateľov poprosiť, a myslím to v dobrom, ešte máme na to čas, ak nesiahnete návrh zákona, čo zároveň navrhujem podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, poďme rokovať. Ak sa na tom dohodneme, schváľme to, inak všetci, myslím tým na poslanecké kluby, potom zoberme ten návrh zákona späť a nechajme novej Národnej rade na stole tento návrh, nech sa s tým vysporiada, nech si budúci poslanci Národnej rady môžu upraviť pravidlá svojho rokovania samostatne podľa toho, ako to oni budú považovať za pre nich najlepšie. Ďakujem, skončil som.
|
74.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, aj kolegovi Hlinovi. Dovoľte, aby som sa krátko vyjadril k predloženému návrhu zákona, ktorým navrhovateľ a vláda Slovenskej republiky zásadným spôsobom mení postavenie Generálnej prokuratúry, ale aj generálneho prokurátora. Možno, dámy a páni, máloktorí z nás si uvedomujeme, kto je v štáte najmocnejším mužom. Z hľadiska ústavného je Generálna prokuratúra spomínaná v Ústave Slovenskej republiky veľmi, veľmi krátko a stručne, myslím, že v troch odsekoch v jednom článku, ale najmocnejším mužom v štáte je generálny prokurátor z hľadiska trestnej politiky, z hľadiska moci, ktorú zákony Slovenskej republiky koncentrujú do osoby a funkcie generálneho prokurátora. Preto každá jedna takáto zmena, ktorá, a táto zmena je takou, ktorá túto koncentráciu trestnej politiky a zodpovednosti za ňu posilňuje, by mala byť vážne prediskutovaná, prerokovaná a odkonzultovaná so všetkými parlamentnými politickými stranami a mrzí ma, že sa tomu tak nestalo v štádiu prípravy tohto návrhu zákona. My sme ten zákon dostali do parlamentu už ako hotovú vec, teraz nebudem polemizovať o tom, či a kto je autorom. Ja verím tomu, že pán minister je odborník na trestné právo a vie, čo predkladá do parlamentu a že nie je nejakým poštárom, ale aj napriek tomu mám, a poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia, vážne výhrady voči predloženému návrhu tejto zásadnej zmeny o fungovaní a postavení Generálnej prokuratúry.
Na diskusiu o konkrétnych normatívnych zmenách je čas na ústavnoprávnom výbore a predložím niekoľko pozmeňovacích návrhov, ktoré by mohli možno vylepšiť, a za predpokladu, že budú prijaté, tak aj nevylučujem, že podporíme v druhom a treťom čítaní predložený návrh zákona.
Ale čo ma mrzí viacej, je to, čo už spomínala moja predrečníka, to predlžovanie funkčného obdobia generálneho prokurátora do času, kým nebude zvolený nový.
Dámy a páni, Slovensko má politický systém postavený na zastupiteľskej demokracii. Možno si ani neuvedomujeme, ako rezignujeme na svoju ústavnú zodpovednosť a našu povinnosť poslaneckú, a dnes sa pokúšame týmto návrhom zákona vlastne predlžovať funkčné obdobie generálneho prokurátora možno na desať - ale nechcem tu hádzať len tak čísla - rokov, a našou vinou. Zamýšľal som sa nad tým, možno to zoberiete ako vtip, ale hľadám nejaké donucovacie prostriedky, ktoré by aj Národnú radu prinútili, aby sme v termíne, o ktorom vieme, že končí funkčné obdobie generálneho prokurátora, toho kandidáta na vymenovanie mali povinnosť zvoliť.
Ústava pozná, kedy prezident republiky môže parlament rozpustiť, a to je do šiestich mesiacov, ak by Národná rada nebola schopná v tejto lehote prijať žiadne rozhodnutie. Čo keby sme tak aj z hľadiska dôležitosti funkcie generálneho prokurátora si povedali, že ak Národná rada do termínu, kedy vyprší funkčné obdobie alebo uplynie funkčné obdobie generálnemu prokurátorovi, nezvolili kandidáta na vymenovanie, že prezident republiky v tomto prípade parlament rozpustí.
Dámy a páni, uvedomujem si to, čo hovorím, ale aj z hľadiska toho, čo som povedal, aký je dôležitý generálny prokurátor z hľadiska trestnej politiky štátu, a to, že ho považujem ja za najsilnejšieho muža v štáte, tak nás môže akoby nútiť k tomu, aby sme sa zamýšľali nad tým, aby sme na tú našu ústavnú a poslaneckú zodpovednosť nerezignovali tým, že však ho zvolí ďalší parlament alebo uplynie nové funkčné obdobie, alebo my politici sa tu budeme medzi sebou hrať na nejaké návrhy, o ktorých vieme, že neprejdú, lebo nám ten predchádzajúci z nejakých dôvodov bude vyhovovať.
Takže sú v návrhu zákona mnohé, pán minister, slabé miesta, o ktorých je treba diskutovať, zobrať do ruky vážne túto navrhovanú zmenu, ak chceme ňou nielen posilniť postavenie generálneho prokurátora, ale chceme naplniť vymožiteľnosť práva a chceme oslabiť páchanie trestnej činnosti a skvalitniť potrestanie páchateľov trestných činov, túto zmenu ešte raz prediskutovali a posúdili.
|
89.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa krátko vyjadril k predloženému vládnemu návrhu zákona a vyjadril najskôr také osobné stanovisko.
Bol som rád, keď počas obdobia, kedy parlament nerokoval, sa objavila správa o tom, že vláda sa chystá vstúpiť zákonom do skvalitnenia legislatívneho procesu. Mnohí z nás sme boli kontaktovaní, vyjadrovali sme svoje názory a ja naozaj som si myslel, že táto snaha je úprimná a že povedie k nejakému odstráneniu častokrát chaotického stavu, ktorý vzniká pri legislatívnej tvorbe, či už keď je predkladateľom vláda Slovenskej republiky, alebo my poslanci, výbory Národnej rady, alebo tí, ktorí máme priamo legislatívnu iniciatívu.
Možno by som nebol až tak proti, pán minister, keby na tejto schôdzi sme neprerokovávali dve právne normy, ktoré navzájom spolu súvisia a ktoré obidve, predpokladám, že majú tú ambíciu, aby sme legislatívny proces skvalitnili. Ja sa však obávam, že ak by sme pokračovali v rokovaní o predložených návrhoch zákonov, že tie podmienky len zhoršíme, ako zlepšíme.
Ja osobne som veľmi podrobne študoval váš vládny návrh zákona, vedel by som si predstaviť ho schváliť vtedy, keby ste stiahli prvých desať bodov, jedenásť a pokračovali by sme len druhou časťou, ktorá obsahuje návrh o Zbierke zákonov, a nechali na nás, ako si my tu v parlamente dokážeme upraviť podmienky, za akých Národná rada prerokováva, poslanci predkladajú a potom rokujú o jednotlivých návrhoch zákonov. Takto sa mi zdá, že vytvárame neprehľadný duálny systém, preto lebo budú existovať dva zákony, budú existovať legislatívne pravidlá vlády, budú legislatívne pravidlá tvorby zákonov a okrem toho parlament bude mať svoje pravidlá, podľa ktorých poslanci predkladajú a Národná rada rokuje.
Nechcem sa teraz vyjadrovať k normatívnej podobe, preto lebo na to bude čas v druhom čítaní. Mali by sme čo zmeniť, všetci to cítime, ja som dokonca s pánom predsedom o tom hovoril, že nie novelizovať, ale prijať nový rokovací poriadok, ktorý by stransparentnil a zosúladil legislatívny proces tak pre vládu, tvorby zákonov, tak pre vládu, ako aj pre parlament. Myslím, že by sa to dalo, keby ale bola vôľa a ochota. A preto by som chcel navrhnúť, aby sme - a to považujte za môj pozmeňujúci návrh - nerokovali o návrhu zákona, o tom hlasovali. Myslím to úprimne, nie je to nejaká snaha za každú cenu torpédovať navrhovaný zákon, ale nevidím v tom žiadnu kvalitatívnu zmenu k posunu k lepšiemu.
Hromadná pripomienka je tam okrajovo spomenutá, navrhovatelia, 500 podpisov, ak takáto hromadná pripomienka vznesená bude, ako bude pokračovať potom postup, kto bude rokovať v prípade akej dohody alebo výsledku s tými, ktorí tú pripomienku vzniesli? Budeme zosúľaďovať tie výhľady tých, ktorí pripomienku vzniesli, a navrhovateľov zákona?
Zdá sa mi tam byť strašne veľa chaosu, konfliktu a nedorozumenia, preto by som, ak neprejde tento môj pozmeňovací návrh, teda procedurálny návrh, poprosil vás, pán minister, aby ste návrh zákona stiahli už aj z dôvodu možno času, ak nie obsahu. Dve schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, také, by som povedal, ktoré môžu ešte niečo zmeniť, budeme absolvovať do konca tohto volebného obdobia. Nechajme to na nový parlament, naozaj, nechajme to na tých, ktorí prídu možno s nejakou novou ambíciou, ako legislatívny proces skvalitniť. A by som už ja nerád vypracovával nejaké pravidlá, ktoré už sú poznačené možno aj príliš politicky, príliš volebne, a odporúčam takýto návrh a takéto riešenie.
Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som krátko ja zaujal možno viacej osobný ako stranícky postoj k prerokovávanej téme migrantov, ktorá sa časom zvrhla na takú výmenu politických postojov. A prepáčte mi, ja som vždy bol odporcom toho, aby sme na takýchto zásadných a dnes možno svetových problémoch robili opozično-koaličnú súťaž, aby sme doslova navzájom jeden druhého podozrievali z úmyslov, ktoré sú zlé. A takto doteraz vnímam aj túto diskusiu. Každý z nás sa za posledné mesiace stretával s rôznymi názormi, ktoré hraničia s obavou, doslova strachom z toho, čoho sme dnes svedkami, a to nielen v Európe, ale aj vo svete. Ja by som skôr začal hľadať príčiny, ktorých následky sú dnes dramatické a, trúfam si povedať, hrozia pomaly humanitárnou krízou, a to nie v Európe, ale v celom svete.
My sa tvárime, že ten problém riešime, ale okrem odmietnutia tých kvót, ktoré považujem za zodpovedný postoj vlády Slovenskej republiky, sme tu neponúkli žiadne riešenie, alebo ak sme nejaké ponúkli, tak sú to len frázy, sú to také nejaké vízie alebo predstavy, ale ich naplnenie nevieme reálne aj uskutočniť. Riešili sme pritom všetko od terorizmu až vojny.
A jedna vec, ktorá ma zaujala, bola tá, ktorú pán spoločný spravodajca povedal, že dokedy v Sýrii nebude mier, ale bude vojna, tá utečenecká vlna pokračovať bude. Dámy a páni, nuž a aké ponaučenie z tohto pre nás vyplýva. To odmietať je najjednoduchšie, ideme na vlne verejnej mienky, keď pomaly kto má iný názor, je upodozrievaný z toho, že chce na Slovensko prinášať islamský terorizmus. Pomaly vzniká strach z toho, že na Vianoce nebudeme si môcť ani v domácnostiach postaviť vianočné stromčeky, každý islamista je terorista, pomaly v našich obchodoch nebude, pánovi ministrovi poľnohospodárstva možno, odľahne bravčové mäso, teraz, ho je dosť, ale nemusí ho byť niekedy dosť. Takže s týmto sa potýkame.
A ja naozaj sa zamýšľam častejšie osobne ako človek, ako aj veriaci kresťan a v neposlednom rade aj ako ústavný činiteľ a politik, aké riešenie vlastne vieme ponúknuť, či máme odvahu vniesť do toho trošku toho európskeho, toho kresťanského, či sa vieme otvoriť, či vieme pochopiť tých ľudí, ktorých okolnosti prinútili, aby opustili krajinu, v ktorej sa narodili alebo z iných dôvodov dlho žijú. Ja sa nebránim tomu, že skôr by som tento humánnejší prístup na riešenie aktuálnej krízy uprednostnil ako silu zbrani, ktorá prináša len ďalšie obete a tragédie.
Ja som mal tú možnosť po roku 1968 roku navštíviť záchytný tábor v Traiskirchene. A vtedy tam boli tisícky slovenských, ale aj českých emigrantov, ktorí sa museli podriadiť istým pravidlám, pričom ak ich neprijali, tak nikto s nimi ani nedebatoval.
Táto migračná vlna narastá, priatelia, a neobíde Slovensko. Darmo sme sa dnes dozvedeli, že už kvóty prestali byť politickým problémom, chvalabohu, ale pár z tých utečencov, či to budú desiatky, stovky alebo tisíce, na Slovensko príde. Ja by som uprednostňoval teda, aby si Slovensko mohlo do istej miery povedať, kto je pre nás ten, ktorého naozaj považujeme za takého, ktorý si zaslúži našu pozornosť, dôveru a ktorému musíme pomôcť, každý z nás sa raz môže ocitnúť v nejakom ohrození. A títo ľudia dnes a utekajú preto.
Boli tu spomínané aj iné dôvody špekulatívne. Áno, vždy sa nájdu špekulanti a či ich je väčšina alebo ich menej, ktorí zneužívajú, vždy sa nájdu aj takí, ktorí využívajú tie ťažkosti tých ľudí, s ktorými tam žijú. A preto by som skôr sa zamýšľal, ako Slovensko môže v tejto chvíli aktívne začať pôsobiť ako ten, kto môže ukázať aj príklad iným. Poliaci to už robia niekoľko mesiacov.
Viacerí moji predrečníci tu povedali, že tí, ktorí majú dôvod odchádzať, sú v prvom rade kresťania, ktorých rozsudok trestu smrti je vykonaný v priebehu piatich minút. Rozprával mi to jeden človek, ktorý tam je a ktorý medzi nimi žije. Jediná otázka teroristu tam je: „Si ochotný konvertovať na islam,“ pýtajúc sa kresťana, ktorý ak povie nie, v tom momente je mŕtvy.
A je našou povinnosťou, priatelia, aby sme tým ľuďom pomohli, ako im len pomôcť vieme. Je to naša aj kresťanská, nielen občianska zodpovednosť. A vidím, že tadiaľto vedie cesta aj slovenskej pomoci tým, ktorí sa ocitli v ohrození života. A takto by sme možno dokázali vyselektovať aj tých špekulantov, ktorí prichádzajú do raja na Zemi, priatelia, lebo Európa je naozaj raj na Zemi. A oni si toto miesto nevybrali náhodne, aby sme ich odmietali, tak ako to robili tí Rakúšania, ako to robili ostatné krajiny po tom roku 1968, ale aj predtým, keď tam prichádzali z neľudského režimu ľudia za slobodou. A aj medzi nimi bolo niekoľko špekulantov, a preto je na mieste, aby sme si povedali podmienky a pravidlá, za akých sme pripravení a ochotní sa podieľať na tejto humanitárnej, nazvem to tak, pomoci a dokázať sa trošku otvoriť aj takýmto ťažkým skúškam, aké dnes Európa a svet zažíva.
Islamský štát, priatelia. Nechcem sa hrať na nejakého zahraničného politického experta, ale keď sa začala v Sýrii vojna, pozeral som tých bojovníkov, tak som si povedal, že za tri dni musí byť po nich. Oni mali v rukách hrdzavý kalašnikov, ruské alebo neviem aké samopaly, dneska sú vyzbrojení najmodernejšou vojenskou technikov. Kto za tým je, priatelia, aký kapitál má záujem na tom, aby na základe takýchto mocenských a ekonomických záujmov dokázali obetovať ľudské životy? Preto niekedy aj silové riešenie je riešením, ktoré môže umenšovať zlo. A od toho sme tu, aby sme sa pokúsili to zlo umenšiť, tie hrôzy a následky tým migrantom zmiernili.
Priatelia, aj som o tom presvedčený, mnohí z tých migrantov nie sú dobrovoľní migranti. Odchádzajú zo svojej krajiny pod hrozbou násilia, dokonca až smrti, a preto nezávidím ani vláde Slovenskej republiky, ale ani nám poslancom, hoci by som si želal, keby nielen premiéri a hlavy štátov, ale aj predsedovia parlamentov boli vtiahnutí na úrovni Európskej únie do riešenia tejto tak zásadnej problematiky.
A kladiem si za posledné týždne viacero otázok, kto vlastne a čo si a čím chceš byť, Európska únia? Zlyhali tu všetky ideály. Ešte je čas, aby sme Európsku úniu zachránili, ale už ho nie je veľa, preto, lebo tie silové postoje niekedy ešte viacej oslabujú dôveryhodnosť tohto celého európskeho regiónu.
Dovoľte mi, aby som tu skončil možno tak trošku odľahčene. Bol som v jednom európskom meste a čítal som tam na stene jednej budovy takýto nápis, ktorý napísali mladí ľudia, lebo tam to bolo pod ním uvedené: „Tvoj Kristus je Žid, tvoje auto je japonské, tvoja pizza je talianska, tvoja demokracia je grécka, tvoja káva je brazílska, tvoje prázdniny sú turecké, tvoje čísla sú arabské, tvoje písmo je latinské.“ A pod tým bol ďalší text: „Len tvoj blížny je stále cudzinec.“ Priatelia, skúsme sa zamyslieť aj nad týmto odkazom, ktorý je taký pekný, v ktorom je ľudskosť, je aj prejav istej veľkorysosti a aj istého európskeho postoja k tomu, čo dnes Európa zažíva. Ďakujem pekne.
|
44.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, veľmi stručne. Žijeme v dobe akejsi bezbrehej slobody, kde pomaly každý si vysvetľujeme ľudské právo po svojom, tak ako nám to kedy vyhovuje. Ja by som si veľmi želal, keby sme tejto problematike nielen teraz, ale ona bola aj v minulosti a dúfam, že aj v budúcnosti sa stane jednou z dôležitých politík, ktorou by sme sa mali zaoberať veľmi zodpovedne.
Ja, pán minister, túto novelu vítam. Pre mňa bolo skôr nepochopiteľné, po tom, ako zanikol úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva, kde som videl najväčšiu príležitosť, ale aj možnosť zaoberať sa problematikou ľudských práv, a to nielen menšinovou, náboženskou, ale dnes sme svedkami toho, že na uliciach si každý vydobýja svoje ľudské právo pomaly násilím a hovorí o individuálnom práve. Zhromaždí sa skupina ľudí, protestuje, demonštruje, pomaly lietajú zápalné fľaše. Hovoríme o kolektívnom práve na zhromažďovanie.
Preto, pán minister, touto zmenou, ktorú ja vítam, dostávate aj vy, možnože ani si neuvedomujete, ale obrovskú zodpovednosť a pritom aj kompetenciu. Preto pre mňa bolo dosť nepochopiteľné, a my sme na ústavnoprávnom výbore vyjadrili istý nesúhlas s tým, a som rád, že pán poslanec Mikloško predniesol pozmeňovací návrh, ktorým chce napraviť istú deformáciu zamýšľanej zmeny, lebo osobne si myslím, že vtedy by bola dobrá, úplná a myslená úprimne, ak by ste tie kompetencie dostali všetky. Nielen zodpovednosť za oblasť ľudských práv, ale aj právo poskytovať dotácie, ktoré ale zostávajú, žiaľ, na ministerstve zahraničných vecí.
Preto by som chcel poprosiť a apelovať aj na kolegov poslancov, aby sme ten pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený skupinou poslancov, podporili, a v tom prípade s pokojným svedomím môžem zahlasovať, aj celý poslanecký klub, za túto navrhovanú zmenu.
Ďakujem pekne.
|
48.
Ďakujem pekne. Mne sa bude trošku ťažšie vyjadrovať k návrhu, lebo ho predložili moji kolegovia poslanci a je takou nepísanou povinnosťou návrh podporiť. Ale diskutoval som s jedným z navrhovateľov kolegom Přidalom a vidím, že aj táto rozprava sa nám vymkla z rúk, lebo ona sa míňa cieľu, ktorý sledujeme. A mňa tak trošku mrzí, že sme si vytiahli len jednu kategóriu povolaní, a to sú advokáti, ktorí možno bijú do očí, a ja si viem predstaviť prienik do tohto zákona vtedy, keď napríklad zastupujú záujmy súkromných klientov proti záujmom štátu. Tam ten konflikt záujmov asi reálne aj nastáva.
A spomenul si, pán kolega, konkrétnu kauzu, paroplynový cyklus verzus štát alebo Penta verzus štát. A to sú teda kauzy, kde zo zákona môžete účtovať také sumy, že sa vám hlava zakrúti, a tam si viem predstaviť hľadať riešenie, ktoré by zamedzilo konfliktu záujmov, ktoré ja ako advokát, zároveň ústavný činiteľ, som pri skladaní poslaneckého sľubu sľúbil, že budem chrániť verejný záujem tohto štátu a budem sa starať o blaho občanov a tak ďalej a tak ďalej. Ale tu keď som v spore so štátom a zastupujem záujmy súkromnej firmy proti štátu, tak idem do istej miery aj proti duchu poslaneckého sľubu, a tam ten konflikt záujmov reálne nastáva. Teda chcem len povedať, že hľadajme riešenie, ktoré by možno obmedzilo právo zastupovať advokáta vo veciach, kde sa jedná o záujem štátu, kde je žalovaný štát, povedzme o náhradu škody, ale nerobme rozhodnutia, ktoré sú paušálne na všetko, čo to povolanie advokáta so sebou prináša.
Padol tu aj taký návrh, že nechajme ich podnikať alebo ako to nazvať, lebo samotná činnosť výkonu advokáta nie je sama osebe podnikaním, to nie je živnosť, to je založené na samostatnej právnej úprave, že nech to robia zadarmo.
Pani kolegyňa, máme s tým svoje skúsenosti, že ak si myslíme, že niekomu robíme niečo zadarmo, tak je to to najdrahšie. Zadarmo vám nikto nič neurobí a potom nastávajú tie reťazenia všelijakých podozrení z klientelizmu, z prepojenia záujmových skupín dokonca, až sa to zacyklí niekde v organizovanom zločine nazvanom mafia.
Tak snáď len toľko by som chcel v prvom čítaní, ako politický, ale aj osobný názor prejaviť, resp. zaujať k predloženému návrhu zákona. Skúsme hľadať riešenie, ktoré by bolo dobré, ktoré by príliš, poviem to tak, nediskriminovalo jednu skupinu našich kolegov poslancov, a každý sme tak, buďme úprimní, pri schvaľovaní ktoréhokoľvek zákona v istom podprahovom osobnom konflikte záujmov. Každý máme nejaké povolanie a keď tu schvaľujeme, či nové alebo zmeny legislatívy, tak do istej miery rozhodujeme aj o sebe, o istých výhodách, ktoré, alebo nevýhodách, ktoré tá zmena môže priniesť.
Toľko k návrhu zákona, ktorý predložili kolegovia poslanci. A by som bol rád, keby sme nejakú dohodu našli, ale tadiaľto cesta, aspoň to tak cítim, nevedie.
|