Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
20. 3. 2013 11:37:07 - 11:50:59 16. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 369 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Žitňanská, Lucia (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave  
70.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý vo svojej pôvodnej podobe, keď si odmyslíme zatiaľ spoločnú správu, je naozaj veľmi stručný a, dalo by sa povedať, nenápadný. Je to návrh zákona, ktorý rieši prístup prokurátorov k spisom a k súdnym registrom v tých prípadoch, kde prokurátor má právo vstúpiť do občianskeho súdneho konania.
Ja si dovolím tú celú tému dať ale do trošku širšieho kontextu, aby sme vedeli širšie, o čom hovoríme. Preto začnem najskôr trošku všeobecne. Podľa nášho právneho poriadku prokurátor môže podať návrh na začatie konania, občianskeho súdneho konania a môže súčasne aj vstúpiť do začatého občianskeho súdneho konania. To, do akých občianskych súdnych konaní môže prokurátor vstúpiť, hovorí Občiansky súdny poriadok v § 35 odsek 2. Dámy, aby sme presne vedeli, o čom hovoríme, tak ja si dovolím vymenovať tie konania, do ktorých môže podľa nášho právneho poriadku prokurátor vstúpiť.
Sú to (Výkrik z pléna.), sú to tieto konania, do ktorých môže prokurátor vstúpiť: môže vstúpiť do začatého konania vo veciach spôsobilosti na právne úkony, vo veciach vyhlásenia za mŕtveho, vo veciach zápisu do Obchodného registra, vo veciach vrátenia dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu pri medzinárodných únosoch detí, vo veciach výchovy maloletých, vo veciach opatrovníctva, vo veciach konkurzu a vyrovnania, vo veciach určenia neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie vlastníctva, vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora, vo veciach, v ktorých ako jeden z účastníkov konania vystupuje štát, štátny podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší územný celok, vo veciach ochrany spotrebiteľa, vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Ja som to prečítala naschvál kvôli tomu, aby sme si boli vedomí šírky tých konaní, do ktorých podľa nášho právneho poriadku môže prokurátor vstúpiť. Sú to konania, kde ide o ochranu záujmu štátu, v poriadku, ale zároveň sú to aj čisto súkromno-právne konania, kde stoja oproti sebe dva súkromné záujmy, ako je napríklad konkurz a reštrukturalizácia, ako je, ako sú tisícky vecí, ktoré sa týkajú napríklad výchovy maloletých a podobne, čo sú všetko súkromné spory, ktoré sa pred súdom vedú. Čiže naozaj nehovoríme o nejakom malom rozsahu sporov a nehovoríme len o sporoch, kde z nejakého dôvodu treba chrániť záujem štátu.
Hovorím to preto, pretože vlastne cez Občiansky súdny poriadok sa ako keby nastavuje pôsobnosť prokuratúry v tej takzvanej netrestnej oblasti. Ja to dám ešte do širšieho kontextu. Vždy keď hovoríme o justícii a prokuratúre, tak často citujeme Benátsku komisiu a odporúčania Benátskej komisie smerujúce k nejakým štandardom nezávislosti justície a nezávislosti prokuratúry. Ja si dovolím dať do pozornosti, nebudem citovať, ale dá sa to dohľadať na internete a dá sa citovať, že napríklad odporúčania Benátskej komisie vo vzťahu k prokuratúram, respektíve k štátnym zastupiteľstvám smerujú k tomu, aby sa prokuratúra orientovala predovšetkým na trestnú oblasť, a veľmi varuje Benátska komisia pred pôsobením prokuratúry práve v netrestnej oblasti tam, kde nejde o ochranu záujmu štátu, ale tam, kde ide naozaj o ochranu súkromných záujmov, pretože tu sa prokuratúra môže dostať aj do konfliktu záujmov. A ja tu upozorňujem na to, že áno, máme my cez Občiansky súdny poriadok danú pôsobnosť prokuratúry aj vstupovať do začatých konaní, napríklad vo všetkých veciach ochrany spotrebiteľa, výchovy maloletých, všetkých konkurzných alebo reštrukturalizačných konaní.
Ja len dávam do pozornosti šírku, akú v našom právnom poriadku má prokuratúra, pokiaľ ide o možnosť vstúpiť do začatých konaní, a že to naozaj nejde len o pár konaní alebo nejde len o konania, kde naozaj ide o ochranu záujmu štátu, aby sme hovorili, o akom kontexte hovoríme.
Dnes platí, dnes platí, že prokurátor má možnosť vstúpiť do týchto začatých konaní. Spravidla vstupuje vtedy, keď z nejakého podnetu zistí, že proste v danom konaní na ochranu záujmov konkrétneho účastníka toho sporu je namieste, aby prokuratúra vstúpila do toho konania, a zároveň tam, kde ide o ochranu štátu alebo záujmov štátu, § 35 ods. 5 hovorí, že súd musí notifikovať prokuratúre, že takéto konanie začalo. To sa týka konaní vo veciach neplatnosti prechodu alebo prevodu vlastníckeho práva alebo určenie vlastníctva, ak sa predmet konania týka majetku štátu, vyššieho územného celku, obce alebo verejnoprávnej inštitúcie, alebo majetku príspevkových a rozpočtových organizácií zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného predpisu a vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V týchto prípadoch súd notifikuje prokuratúre, že takéto konanie začalo, čo je podľa mňa v poriadku, pretože to sú konania, kde naozaj na jednej strane je štát a ide o to, aby sa dôsledne hájil v tomto prípade záujem štátu. A to ustanovenie sa tu dostalo po tom, čo sa zistilo, že jednotlivé ministerstvá nie vždy dôsledne ako strana sporu hája záujem štátu. Takže potiaľto súčasná právna úprava.
Čo hovorí novela pánov poslancov Faiča a Martvoňa? Táto novela hovorí, že vo všetkých veciach uvedených v § 35 ods. 2, to znamená aj tie, kde je stranou sporu štát, ale aj tie všetky ostatné, to znamená ochrana spotrebiteľa, maloleté deti, konkurzy, vyrovnania, obchodné registre, má prokurátor právo nazerať do súdneho registra a súdneho spisu. To doteraz nemá. Bez toho, žeby prokurátor už sa stal účastníkom toho konania. Čiže tá novela vlastne hovorí, že vo všetkých tých veciach, čo som prečítala, prokurátor môže prísť na súd a nahliadnuť do súdneho spisu. To, čo sme si? A robiť si z toho odpisy a výpisy. Máme skúsenosti a musím povedať, teraz pred nedávnom nám nejaké zápisnice utiekli a zdá sa, že z prokuratúry. To, čo sme si vydiskutovali na ústavnoprávnom výbore a čo som veľmi rada, že sme sa nakoniec aj na tom zhodli, je, že nie je v poriadku, aby prokurátor pri súčasnom stave zabezpečenia informačných systémov na súdoch mohol mať právo nazerať do súdneho registra, pretože dnes tieto systémy nedokážu vyselektovať tie súdne konania, do ktorých prokurátor má právo vstúpiť, a teda de facto po tejto novele by sa mohlo stať, že prokurátor by sa mohol pozrieť vlastne na akékoľvek konanie, ktoré prebieha na súde, čo určite nie je v poriadku.
Preto oceňujem pozmeňovací návrh, ktorý bol na základe tejto debaty predložený pánom poslancom Martvoňom a je súčasťou spoločnej správy, ktorý znie, že pokiaľ ide o súdne registre, prokurátor bude mať iba právo na informácie zo súdnych registrov, ktoré sa týkajú konaní, do ktorých môže vstúpiť. To znamená, dostane len informáciu, o ktorú si bude musieť požiadať, a nehrozí, že bude môcť si proste prehliadať súdne registre len tak, pretože prokuratúra podľa mojej mienky nestojí nad súdom. Takže toto je podľa mňa dôležitá zmena, ktorá sa na ústavnoprávnom výbore udiala a ktorá je súčasťou návrhu na zmenu v spoločnej správe.
Ja si aj tak myslím, že je to veľa. Lebo ja si nemyslím, že by sme mali zájsť tak ďaleko, aby prokurátor mal právo nazerať do všetkých súdnych spisov, ku ktorým v konaniach, do ktorých má právo vstúpiť, pred tým, ako do toho konania naozaj vstúpi. Práve preto, že ide naozaj aj o konania, kde nejde len o ochranu záujmov štátu, konania, kde sú súkromné citlivé informácie. Opakujem, ochrana spotrebiteľa, konkurz, vyrovnanie, to sú všetky podnikateľské informácie, konania, ktoré sa týkajú výchovy maloletých. To sú tak citlivé dáta na týchto súdoch, ktoré podľa mojej mienky treba chrániť, nehovoriac o tom, že považujem za iluzórne, že by to vôbec aj prokuratúra mohla zvládnuť, ak by v tom nejakú rolu aj naozaj mala hrať.
Preto môj návrh je, zúžme to právo nazerať do spisu a právo na prístup k informáciám zo súdneho registra len na tie konania, kde sa jedná o záujem štátu. To znamená len na tie konania, o ktorých už dnes má súd povinnosť informovať prokuratúru, a to sú tie konania, ktoré sa týkajú neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo určenie vlastníctva, ak sa predmet konania týka majetku štátu, vyššieho územného celku, obce alebo verejnoprávnej inštitúcie, alebo majetku príspevkových a rozpočtových organizácií zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného predpisu a vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci tak, ako je to vymedzené v § 35 ods. 4.
A v tomto duchu dávam pozmeňovací návrh, aby naozaj ten prístup do spisu a prístup do registrov, respektíve informácie z registrov mali prokuratúry len v tomto rozsahu, kde na jednej strane je štát, a pokiaľ ide o tie ostatné konania, kde majú právo vstúpiť, okej, keď na základe podnetu sa prokurátor rozhodne vstúpiť do konania, tak potom má všetky práva účastníkov, aj právo pozrieť si spis. Ale naozaj v týchto konaniach mnohokrát ide veľmi citlivé údaje, ktoré by sme mali chrániť.
Preto si dovolím prečítať môj pozmeňovací návrh, ktorý znie:
V čl. I novelizačný bod znie:
"§ 35 sa dopĺňa o ods. 5:
"(5) Vo veciach uvedených v ods. 4 má prokurátor právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy a právo na informácie zo súdnych registrov. Podrobnosti o poskytovaní informácií zo súdneho registra ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky."."
Poprosím zároveň, pán spravodajca, aby sme vyňali zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie bod č. 2, aby sme mohli o mojom pozmeňovacom návrhu hlasovať.
Ďakujem veľmi pekne.
14. 3. 2013 16:13:15 - 16:19:34 16. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 359 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Žitňanská, Lucia (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, že som nedala svoj pozmeňujúci návrh podpísať pánovi poslancovi Martvoňovi, teraz si to vyčítam, ale ešte stíhate.
Ja som v dnešnej rozprave už vystúpila aj som predložila pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal troch bodov. A v rámci následnej diskusie s pánom ministrom sme dospeli k záveru alebo pán minister dospel k záveru, že po určitých korekciách dva body z môjho pozmeňujúceho návrhu vylepšujú text zákona a mohli by byť priechodné. Konkrétne ide o ten bod, kde spoločné verejné obstarávanie sa zveruje pod ministerstvo vnútra (centrálna obstarávacia organizácia), s tým, kde som v mojom dopoludňajšom vystúpení kritizovala, že návrh neumožňuje ministerstvám, ak vedia kúpiť lacnejšie, aby mohli kúpiť lacnejšie. Našli sme riešenie, ktoré je viazané na to, ak preukážu na základe prieskumu trhu, že takéto tovary, stavebné práce alebo služby by vedeli obstarať za nižšiu cenu, tak ich môžu obstarať za nižšiu cenu, čiže to bude predmetom tohto môjho prvého pozmeňujúceho návrhu, ktorý budem, žiaľ, musieť čítať dlhšie z technických dôvodov, aby sme lícovali so spoločnou správou.
Druhý môj pozmeňujúci návrh sa týkal referencií, kde som kritizovala tú hranicu trojnásobku hodnoty zákazky. Ten kompromis, ktorý vylepšuje text zákona, sa týka toho, že ostal by trojnásobok pri podlimitných zákazkách a pri nadlimitných zákazkách by tá referencia bola ohraničená predpokladanou hodnotou zákazky. Takže v tomto duchu ja si dovolím prečítať môj pozmeňujúci návrh.
A aby sme v tom nemali chaos, pán spravodajca, tak vás veľmi pekne poprosím stiahnuť, v mojom prvom pozmeňujúcom návrhu sťahujem body 1 a 2. Ostáva bod 3, tam dohoda nie je.
A teraz si dovolím prečítať môj druhý pozmeňujúci návrh.
Po prvé. V článku I bod 17 znie:
§ 10 vrátane nadpisu „Centrálna obstarávacia organizácia“ znie:
Odsek 1: „Centrálna obstarávacia organizácia na účely tohto zákona je a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra") v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ak ide o nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ktoré sú bežne dostupné na trhu, pre verejného obstarávateľa podľa § 6 ods. 1 písm. a), b) ak nejde o prípad podľa písmena a), verejný obstarávateľa, ktorý zabezpečuje tovary, stavebné práce alebo služby určené pre verejných obstarávateľov alebo zadáva zákazky, alebo uzaviera rámcové dohody určené pre verejných obstarávateľov, c) obstarávateľ, ktorý zabezpečuje tovary, stavebné práce alebo služby určené pre obstarávateľov alebo zadáva zákazky, alebo uzaviera rámcové dohody určené pre obstarávateľov, alebo d) ak nejde o prípad podľa písmena a), európsky orgán verejnej moci, ktorý 1. zabezpečuje tovary, stavebné práce alebo služby určené pre verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov alebo 2. zadáva zákazky alebo uzaviera rámcové dohody určené pre verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov.“
Odsek 2: „Ak ide o nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ktoré sú bežne dostupné na trhu, verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) je povinný nadobúdať také tovary, stavebné práce alebo služby od centrálnej obstarávacej organizácie podľa ods. 1 písm. a) alebo jej prostredníctvom, ak nie je v písomnej dohode medzi centrálnou obstarávacou organizáciou podľa ods. 1 písm. a) a verejným obstarávateľom podľa § 6 ods. 1 písm. a) dohodnuté inak alebo ak verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) nevie na základe prieskumu trhu preukázať, že takéto tovary, stavebné práce alebo služby by vedel obstarať za nižšiu cenu. Verejný obstarávateľ v prípadoch iných než podľa prvej vety a obstarávateľ môžu nadobúdať tovary, stavebné práce alebo služby prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie alebo od centrálnej obstarávacej organizácie.“
Odsek 3: „Ak centrálna obstarávacia organizácia podľa ods. 1 písm. a) až c) postupovala pri centrálnom verejnom obstarávaní v súlade s týmto zákonom, platí, že aj verejný obstarávateľ a obstarávateľ, v prospech ktorého alebo na účet ktorého sa verejné obstarávanie vykonalo, uzavrel zmluvu v súlade s týmto zákonom.“
Odsek 4: „Centrálna obstarávacia organizácia podľa odseku 1 písm. a) až c) je povinná postupovať pri centrálnom verejnom obstarávaní podľa tohto zákona.“
Aby sme mohli hlasovať v tomto bode o tomto pozmeňujúcom návrhu, ja len zopakujem, pán spravodajca, že bude treba ten bod 11 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie. Hovorila som to aj dopoludnia, ale hovorím to aj teraz pre poriadok.
Druhý bod. V čl. I bode 33 sa za slová „12 mesiacov" vkladajú slová „,ak ide o podlimitnú zákazku alebo nesmie presiahnuť predpokladanú hodnotu zákazky vypočítanú na obdobie 12 mesiacov, ak ide o nadlimitnú zákazku“.
Odovzdávam pozmeňujúci návrh. Ďakujem veľmi pekne.
14. 3. 2013 9:42:14 - 10:03:15 16. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 359 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Žitňanská, Lucia (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vypočuli sme si v úvodnom prejave pána ministra Kaliňáka, ktorý hovoril o neštandardnom legislatívnom procese, tak ja asi nadviažem na tento neštandardný legislatívny proces, pretože myslím si, že to je téma, ku ktorej sa treba vrátiť, pretože toto je vládny návrh zákona, toto je spoločná správa, zhruba rovnako hrubé. A ja sa stavím, pán minister, že ak budeme dnes tento návrh zákona schvaľovať, tak všetkých 150 poslancov tohto parlamentu ho dnes bude schvaľovať s plným vedomím, že nevedia naozaj, čo schvaľujú. A to je pravda. Ja sa venujem zákonu o verejnom obstarávaní profesionálne dlho. Nejaké novely som dokonca fyzicky písala, keď som ešte nebola v pozícii ústavného činiteľa, nejaké novely tohto zákona som gestorovala. A naozaj sa snažím. Na ústavnoprávny výbor sme nedostali pozmeňujúci návrh. Prišla som sa pozrieť na hospodársky výbor, kde som sa dostala k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Bagačku. Včera som sa dozvedela, že hospodársky výbor pozmenil pozmeňujúci návrh pána poslanca Bagačku pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Bagačku. Snažila som sa naozaj venovať v priebehu tých 24 hodín spoločnej správe, ale pri všetkej pozornosti, ktorú venujem tomuto zákonu, poznajúc zákon ako taký a, dovolím si o sebe tvrdiť, slušne sa mu venujúc a poznajúc zákon o verejnom obstarávaní ako taký, ja neviem garantovať, že poznám všetky nuansy toho, čo sa tu dnes bude schvaľovať. Viem povedať, že asi je v tom zákone, v tej kompletnej podobe niečo dobré, určite, posuny k lepšiemu, najmä aby obstarávanie išlo rýchlejšie. Viem povedať, že asi určite sú tam aj veci, ktoré nie sú dobré. A určite s nimi nemôžem súhlasiť. A určite viem povedať, ak neschválite môj pozmeňujúci návrh, že sa posilní pozícia ministra Kaliňáka pri veľkých verejných obstarávaniach na úrovni vlády, pretože beriete pod seba spoločné verejné obstarávanie pre všetky ministerstvá zatiaľ bez možnosti, aby vám mohli ministerstvá ubziknúť z toho verejného obstarávania. To viem so stopercentnou istotou. Preto môj prvý návrh, ktorý si dnes dovolím dať, je návrh na vrátenie zákona na dopracovanie, pretože ak je v ňom veľa dobrého, tak ako hovoríte, tak ja si myslím, že tento návrh zákona si zaslúži to, aby ste nám ho doniesli v jednom normálnom kompletnom znení, aby sme vedeli, o čom hlasujeme. A dokonca keby sme si spravili takú skúšku, a teraz by som vám začala čítať jednotlivé pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, aj vás nachytám pán minister, ani vy celkom úplne tak do detailov neviete, čo tam všetko máte. O tom som presvedčená.
Takže si zopakujme ten proces. Ten proces začal fajn, začal diskusiami, začal pripomienkovým konaním. Už vtedy sme hovorili, že ten zákon má možno niektoré dobré veci. Ale mal aj niektoré vyslovene zlé veci. Možno niečo z toho boli bubliny, od ktorých, ste vedeli od začiatku, upustíte, ako sú strategické zákazky. Ale v rámci pripomienkového konania tá debata sa dá nazvať ako štandardná debata štandardného legislatívneho procesu. A potom prišiel tento návrh zákona sem k nám do parlamentu. Jeho prvé čítanie prebehlo veľmi fajn, boli ste veľmi ústretový, pán minister, ja to veľmi oceňujem, viedli sme pomerne dobrú diskusiu, vecnú diskusiu k tomuto návrhu zákona. A potom sa naraz na vláde spamätal pán minister Vážny, že niečo treba urobiť strašne rýchlo vraj kvôli eurofondom. A prišla novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú sme v tomto parlamente v skrátenom legislatívnom konaní aj schválili, novela, ktorá proste vyňala časť tej novely, ktorá tu už bola v procese legislatívnom, niečo iné tam ešte doplnila. A potom sme sa dozvedeli, že vlastne to vôbec nebolo tak akútne, pretože v tom čase, keď to prišlo do parlamentu, tak premiér Fico už vedel, že vlastne to s tými eurofondmi až také akútne nemá, pretože je vyrokované, že máme viac času na čerpanie týchto fondov. Čiže ten 18. február naozaj nebol až taký akútny. A tá otázka, ktorú sme kládli, prečo nestačí tieto zmeny spraviť k 1. aprílu, bola absolútne, absolútne korektne namieste. A teraz, samozrejme, už nám z toho vznikol chaos. Vedeli sme, že príde nejaký veľký pozmeňujúci návrh, lebo musí prísť, pretože inak by to celé nedávalo zmysel. No tak prišiel pán poslanec Bagačka ráno s pozmeňujúcim návrhom na hospodársky výbor, ktorý mal 78 bodov, 24 strán, bol trošičku iný ako ten, ktorý pán poslanec Bagačka večer pred tým kolegom poslancom poslal. A v priebehu štvrťhodiny hospodársky výbor schválil pozmeňujúci návrh pána poslanca Bagačku. A teraz čítam, že tie isté body, ktoré hospodársky výbor schválil pred týždňom, dnes sú už v spoločnej správe nanovo v inom znení schválené na základe iného pozmeňujúceho návrhu. A teraz tam máme podobné texty, hospodársky výbor odporúča niečo schváliť, niečo nie.
A ja nerozumiem, prečo pred týždňom bol nastavený okruh výnimiek nejako a prečo za ďalší týždeň ten okruh výnimiek spod zákona o verejnom obstarávaní má byť nastavený nejako inak. A nikto mi to nevysvetlil. Takže je to veľmi neštandardný legislatívny proces, ktorého výsledkom je zmarenie možno všetkej úprimnej snahy o dobrý návrh zákona, pretože výsledok je chaos a výsledok je to, že dnes naozaj 150 poslancov v tomto parlamente nebude tak celkom presne vedieť, o čom v konečnom dôsledku hlasuje. A naozaj, čo tento zákon v skutočnosti znamená, sa dozvieme asi až v praxi. Len taký detail, pod heslom „Potrebujeme urýchliť verejné obstarávania kvôli eurofondom“ táto snemovňa schválila v skrátenom konaní novelu zákona o verejnom obstarávaní. Ja už dnes mám z praxe podnety. A koniec koncov aj sa to písalo, že určité typy verejných obstarávaní, naopak, trvajú dlhšie podľa tej novely, ktorú sme schvaľovali preto, aby verejné obstarávane trvalo kratšie. Takže preto som presvedčená o tom, že to, čo táto novela prinesie, sa vlastne dozvieme, až keď ju začneme uplatňovať. Takže toto je moja zásadná výhrada k tomuto návrhu zákona. A som hlboko presvedčená, že takýmto spôsobom sa zákony schvaľovať nemajú.
Ja som si včera prehrala spätne tlačovú konferenciu premiéra Fica keď bol na kontrolnom dni na ministerstve spravodlivosti. A dobre som sa započúvala opäť do toho apelu pána premiéra na ministra spravodlivosti a predsedu Legislatívnej rady, aby dbal na to, aby naozaj legislatívny proces prebiehal štandardne, ako je to dôležité, aby sa legislatíva prijímala po dôkladnom uvážení, a ako je dôležité naozaj tomuto venovať náležitú pozornosť. Pán minister spravodlivosti vlastne dostal úlohu od premiéra Fica starať sa o to, aby prebiehal štandardne legislatívny proces. Tak vidíme ako ministri berú svojho premiéra vážne, pretože v opačnom prípade toto, čo sa tu dnes deje, by sa diať nemohlo.
Priznám sa, my sme sa s kolegom Beblavým zapojili do procesu prípravy tohto zákona v štádiu pripomienkového konania. Dávali sme pripomienky už v pripomienkovom konaní. Musím povedať, že v tej prvej fáze príliš veľa ústretovosti sme nezaznamenali, lebo to, že pán minister Kaliňák upustil od strategických zákaziek, neberiem ako ústretovosť k nám. To naozaj vnímam tak, že to bola od začiatku taká bublina v tom zákone. Na druhej strane vnímam, že tuto v procese rokovania parlamentu už k nejakým možno korekciám došlo. Ja to akceptujem aj v tom skrátenom konaní, aj teraz, ale dovolím si upozorniť na tri alebo štyri okruhy, kde nedošlo k zmenám, na ktoré sme upozorňovali od začiatku, odkedy je tento návrh zákona v pripomienkovom konaní. A mám za to, že je to dôležité. Čiže v tomto si dovolím predložiť aj pozmeňujúci návrh. Táto novela totižto nesleduje efektivitu verejných obstarávaní, nesleduje efektivitu vynakladania verejných prostriedkov. Sleduje možno cieľ rýchlosti verejného obstarávania, ale nesleduje cieľ, ako čo najmenej zabrániť plytvaniu. A tu znova musím upozorniť na to, že keď hovoríme o tomto zákone, hovoríme, keď použijeme vlaňajšie čísla, za vlani o 3,9 mld. eur, to znamená, hovoríme o sume, ktorá predstavuje dokopy skoro štvrtinu štátneho rozpočtu. Takže naozaj nie je jedno, ako sú tieto prostriedky použité. Preto si dovolím upozorniť na tri body.
V prvom rade už mnou spomínané spoločné verejné obstarávanie, kde tak ako ten návrh je nastavený, tak naozaj koncentruje spoločné verejné obstarávanie pre ministerstvá, na ministerstve vnútra, pokiaľ ide o nadlimitné zákazky, s tým, a to považujem za zlé, že neumožňuje ministerstvám nakúpiť lacnejšie, pokiaľ nakúpiť lacnejšie vedia. Aby bolo jasné, ja som zástanca spoločného verejného obstarávania, pretože si myslím, že je to dobré. Rozumiem všetci, čo sú to úspory z rozsahu. A pretože, áno, keď sa nakupuje vo veľkom, môže sa nakúpiť lacnejšie. Ale zároveň musí existovať aj možnosť, podľa mojej mienky zo zákona, ak jednotliví aktéri toho spoločného verejného obstarávania vedia nakúpiť lacnejšie, tak im túto možnosť musíme ponechať, pretože v opačnom prípade sa stráca tlak na to, aby v tom spoločnom verejnom obstarávaní naozaj ponúkali dodávatelia tovary alebo služby za najlepších alebo najvýhodnejších podmienok pre štát, nehovorím len o cene, hovorím aj o ekonomicky výhodnej ponuke, to je v poriadku. A toto je pre mňa dôležité. Tak ako je to dnes nastavené, mám takú príhodu z debát s podnikateľmi, čo všetko sa dá skryť pod pojem úspory z rozsahu. Spoločné verejné obstarávanie má svoju logiku, pretože pre obstarávateľa môžeme v rámci neho dosiahnuť nižšiu cenu, pretože naozaj keď sa nakupuje vo veľkom, môže sa nakúpiť lacnejšie. Úspory o rozsahu, zdá sa, majú aj svoju druhú stránku, pretože mne v podnikateľských kruhoch zo žartu povedali, že to je asi dobré, že bude spoločné verejné obstarávanie, pretože aj úplatky keď sa budú koncentrovať na jednom mieste, tak možno dôjde k nejakým úsporám z rozsahu. Čiže úspory z rozsahu sú zjavne na dvoch stranách. Ale ja si aj tak myslím, že by bolo správne, keby ministerstvá, keď vedia nakúpiť lacnejšie, mohli nakúpiť lacnejšie, pretože to vyvolá tlak na to, aby v rámci spoločného obstarávania sme mali naozaj ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.
Druhou mojou výhradou je, že sa ustupuje od povinnosti elektronických aukcií všade tam, kde je to možné. Je zjavné z čísiel za predchádzajúce obdobie, že elektronické aukcie podporujú mieru súťaživosti a tým pádom aj mieru toho, aby obstarávatelia mohli získať tovar alebo služby za najvýhodnejšiu cenu. Ja rozumiem tomu, že zavádzate elektronické trhovisko, ale elektronické trhovisko sa bude vzťahovať len na bežne dostupné tovary. Preto nevidím dôvod, aby tento inštitút sa nevyužíval naďalej ako povinný inštitút, pretože inak sa používať nebude.
A môj tretí návrh tiež podporuje to, aby sa dosiahla vyššia miera súťaživosti v rámci súťaží vo verejných obstarávaniach. Ja na jednej strane kvitujem, že zavádzate ten limit, strop, keď si obstarávateľ dá do podmienok, že uchádzač musí prezentovať z minulosti schopnosť, že dodá tovar v nejakom objeme. Čiže to, že sa zavádza strop, je podľa mňa fajn, na druhej strane podľa mňa trojnásobok predmetu hodnoty zákazky je naozaj strašne veľa. A môže mnohých uchádzačov vyradiť zo súťaží. My sme v schválenom vecnom zámere nového zákona o verejnom obstarávaní navrhovali strop 50 % hodnoty zákazky. Ja tu idem v mojom pozmeňujúcom návrhu na kompromis, ja navrhujem hodnotu zákazky, lebo keď raz uchádzač dokázal v hodnote zákazky niečo dodať, tak asi je toho schopný aj druhýkrát. Neviem, prečo je tam strop trojnásobok, nikto mi počas celého toho procesu práve toto rozhodnutie nevysvetlil.
No a zároveň budem navrhovať aj osobitné hlasovanie o niektorých bodoch spoločnej správy, ktoré súvisia s týmito pozmeňujúcimi návrhmi.
A zároveň budem žiadať aj osobitné hlasovanie o bode spoločnej správy, kde sa zavádza tá možnosť, aby ministerstvo financií, resp. v druhom variante pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Bagačku vláda rozhodovala o výnimkách z použitia zákona o verejnom obstarávaní, čo nepovažujem za dobré riešenie, pretože to umožňuje subjektívne rozhodovanie.
Dovolím si preto teraz predniesť môj pozmeňujúci návrh.
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 17 sa v navrhovanom § 10 ods. 2 za slová „dohodnuté inak“ vkladajú slová „alebo ak ich verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) nemôže obstarať za nižšiu cenu".
Súčasne navrhujem, aby o bode 11 spoločnej správy sme hlasovali osobitne, pretože tam sú prekryvy.
Druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 33 sa slová „trojnásobok predpokladanej hodnoty“ nahrádzajú slovami „predpokladanú hodnotu".
A tretí bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa vypúšťa bod 66. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Tu sa vraciame k tej textácii elektronických aukcií, ako je dnes. Myslím si, že budeme musieť, aby sme o tomto mohli hlasovať, osobitne hlasovať o bode 35 spoločnej správy, pán spoločný spravodajca. Čiže dávam návrh vyňať na osobitné hlasovanie aj bod 35 spoločnej správy.
Súčasne dávam návrh, aby o bodoch 1 a 2 spoločnej správy sa hlasovalo osobitne. Ide o tie body spoločnej správy, v ktorých sa zavádza, aby ministerstvo financií, resp. vláda, pretože obidva tie varianty sú v spoločnej správe, mohli udeliť výnimku z použitia zákona o verejnom obstarávaní.
Na záver ešte raz sa vrátim vlastne na začiatok môjho prejavu. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ak naozaj berieme našu rolu v tomto parlamente vážne, a teraz sa naozaj obraciam na poslancov strany SMER, tak nemôžeme hlasovať o zákone, pri ktorom, som o tom presvedčená, ani jeden z nás dnes naozaj do poslednej bodky nevie, o čom naozaj hlasuje. Ďakujem pekne.
12. 3. 2013 13:08:59 - 13:18:30 15. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 383 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Žitňanská, Lucia (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
14.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, bývalý predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky Ján Mazák po rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky o nevymenovaní Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora v rozhovore pre denník SME odpovedal aj na otázku, aký signál prezident vyslal svojím rozhodnutím.
Ján Mazák odpovedal: "Nie som si istý, či občania vnímajú toto rozhodnutie o nevymenovaní ako niečo dramatické, tak ako ja, tak ako je to napríklad dosť na hrane, ba až za hranicou únosnosti pre ústavných právnikov. Niektorí občania postoj hlavy štátu kritizujú, iní sa s ním stotožňujú, ale dôvodom na také postoje je skôr to, aký politický názor majú. Jeden z mojich priateľov to však vystihol, keď povedal: "Vidíš, pravda", a to mienil na môj odborný názor na problém vymenovania generálneho prokurátora, "bez moci je ti nanič." Pravda bez moci je ti nanič. Tak to je asi ten signál pre občana." Toľko Ján Mazák.
Ja dodávam, že je to veľmi zlý signál pre občana a to zlý signál z najvyšších miest. Z miest, o ktorých občan právom očakáva, ak dnes vôbec ešte niečo očakáva, presne opačný signál. Preto tu dnes koniec koncov sedíme, pretože nie je to rozmar opozičných poslancov, ale je to principiálna záležitosť.
Všetci tu vieme, že nevymenovanie Jozefa Čentéša je mocensko-politická hra prezidenta a strany SMER, ktorá prekročila hranice. A podľa mňa veci treba nazývať pravými menami.
Aby som vám, kolegovia poslanci, najmä za stranu SMER, nie sú tu, ale ja verím, že aspoň časť z nich počúva, pomohla pochopiť, prečo je nevymenovanie generálneho prokurátora principiálna záležitosť, pomôžem si obrazom, trošku absurdným obrazom. Chce to len trošku predstavivosti. Skúste si, dámy a páni, predstaviť, že by sa história udiala v roku 2009 inak, napríklad takto:
Prezidentské voľby v roku 2009 vyhrala Iveta Radičová. Vládu po parlamentných voľbách v roku 2010 zostavila strana SMER. Možno sama, možno s niekým iným. To je jedno. Vládna väčšina zvolila za generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Iveta Radičová ho mesiace nevymenovala. Trnka sa sťažoval na Ústavnom súde, aj vládna väčšina sa obrátila na Ústavnú súd s otázkou, či prezidentka musí Trnku vymenovať. Ústavný súd rozhodol, citujem: "Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov." Prezidentka nemôže konať svojvoľne. Iveta Radičová nakoniec rozhodla. Trvalo jej to osemnásť mesiacov, ale rozhodla. Dobroslava Trnku nevymenovala a odôvodnila to jeho výrokmi o pregrciavaní a trtošení sa poslancov. Ako by reagovala strana SMER?
To bol obraz. Absurdný. Vráťme sa teraz do reality.
Prezidentom je Ivan Gašparovič a nevymenovaný generálny prokurátor je Jozef Čentéš. Aj v realite ale môžme pokračovať v absurdných úvahách. A možno nie až tak v absurdných úvahách. Už som tú úvahu počula aj z úst jedného ústavného právnika, dokonca ašpirujúceho na kandidáta na prezidenta. Keď má prezident právo nevymenovať, mal by mať aj právo odvolať. U koho z tých verejných funkcionárov, ktorých prezident vymenoval pred rozhodnutím Ústavného súdu, existujú, citujúc opätovne Ústavný súd, "dôvody závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu"?
Pripomeniem len jednu z mnohých takýchto skutočností. Nie je to tak dávno, čo predsedníčka Ústavného súdu, inak toho istého Ústavného súdu, z ktorého rozhodnutia stále citujem, napísala predsedovi Najvyššieho súdu v liste, ktorý dala na vedomie aj členom Súdnej rady: "Je zjavné," citujem pani predsedníčku Macejkovú. "Je zjavné, že vám nie je zrejmý zákonný rámec vašich kompetencií, a preto vám ich pre poriadok a pro futuro pripomeniem." Píše predsedníčka Ústavného súdu predsedovi Najvyššieho súdu.
Tak si predstavme teraz, že občania po týchto slovách napíšu petíciu, aby prezident Gašparovič odvolal sudcu Harabina z funkcie predsedu Najvyššieho súdu. To nie je až taká absurdná predstava, že to môže občanov napadnúť. Čo urobí prezident? Ak je skartovaná výpoveď a možno nie je šťastné vyjadrenie novinárovi dôvodom na nespôsobilosť Čentéša, ako uháji spôsobilosť Harabina?
Dámy a páni, na budúci rok budeme voliť prezidenta. Budú sa kandidáti na prezidenta predháňať v tom, koho v prípade svojho víťazstva odvolajú alebo nevymenujú? K čomu to bude celé spieť? Aká bude kampaň na prezidenta a aké budú očakávania voličov s tou kampaňou spojené?
Prezident má svoju zodpovednosť, ale aj parlament má svoju zodpovednosť. Ak finále mocensko-politickej hry pri nevymenovaní generálneho prokurátora, ktorým boli naozaj prekročené všetky hranice, má byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, tak sa zo dňa na deň, z 1. na 2. januára tohto roku, rozhodnutím prezidenta zásadne zmenil vzťah medzi parlamentom a prezidentom za prizerania parlamentu. De facto došlo k zmene ústavy bez súhlasu ústavodarného zboru a poslanci, poslanci strany SMER mlčali. Túto nebezpečnú hru rozohrala naplno strana SMER, kolegyne a kolegovia zo strany SMER spolu s prezidentom.
Dámy a páni, oslovujem kolegov zo strany SMER. Verím, že hlasovať prídu, pretože dnes majú šancu ukázať aspoň raz trochu odvahy. Lebo keď už, tak potom treba dohrať túto hru aj so všetkými dôsledkami za svoje rozhodnutia. Pretože dnes toto už nie je len o prezidentovi a Čentéšovi. Ani to nie je vec jedného volebného obdobia. Toto je o ústavnej neistote, v ktorej sa ocitá parlament, Generálna prokuratúra, ako aj všetci ústavní činitelia menovaní prezidentom. Toto je vážny stav, kedy je bezpochyby namieste zaujať jasné, principiálne stanovisko.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Deň v parlamente

<- ->