109.
Pán Kažimír, ja mám len jednu technickú, lebo vo svojej, vo svojom príspevku do rozpravy ste spomenuli termín biela vrana v kontexte, že sú to pracovníci daňových úradov, ktorí kolaborujúc s tými páchateľmi trestných činov, ktorí krátia daň, tak len vás chcem upozorniť, že biela vrana je zavedená, je zavedený pojem pre troška inú kategóriu ľudí. Je to ocenením spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu, takže by som vás chcel poprosiť, keby ste do budúcna aj keď ste to asi mysleli inak, tento termín využívali, tak ako sa má a nepoužívali ho v tomto kontexte negatívnom. Ďakujem pekne.
|
160.
Musím sa pridať ku kolegovi Drobovi, ak niekto počas vyjednávania predložil realistický a skutočný kompromisný návrh, tak to bola SaS. A tak, ako ste s ním naložili, už predo mnou povedal pán poslanec Droba, a nedošlo k rokovaniu o ňom, odkázali ste len cez médiá, že ho odmietate, pritom skutočne tam išlo o výrazný posun a o to, že ste mohli dosiahnuť váš cieľ, ktorý nedosiahnete tým, čím ste si zaumienili, že ho dosiahnete.
K tým trom možnostiam vám pridávam ešte štvrtú, a to je to, že Národná rada má stopäťdesiat poslancov a na schválenie eurovalu stačí sedemdesiatšesť, tých sedemdesiatšesť nemá SaS, keby mala, tak tu dnes nemusíme nič riešiť.
Ďakujem.
|
146.
Ja by som sa vyhol tým veciam, ktoré teda už spomenuli moji kolegovia, musím aj ja sa pridať v tom zmysle, že ma troška zarazila miera odovzdanosti, ktorú ste prezentovali, a idem radšej k nejakým vecným záležitostiam, keďže tu sedí aj pán minister, možno, že si poznačil nejaké vaše poznámky.
Ja sa pripájam k tomu, aby v prípade, že krajina, ktorá požiada o čerpanie eurovalu, to vnímala tak, že je to možnosť, ktorá je pre ňu nevýhodná. A nie ako je to nastavené dnes, že dneska čerpanie z eurovalu v podstate dáva čerpateľovi prostriedkov ďalšie výhody. Jeho pozícia sa výrazne zlepšuje. Je výhodné predstierať, že už ten euroval potrebujeme. A preto si myslím, že keď sa budú ďalej rozbiehať rokovania o tom, aké by mali pravidlá v eurovale vládnuť, tak si myslím, že v tomto treba pritvrdiť. Treba pritvrdiť v tom zmysle, že krajina, ktorá sa rozhodne z vlastnej vôle požiadať o čerpanie z eurovalu, mala by stratiť časť svojej fiškálnej suverenity. Jej rozpočet by mal byť supervizovaný európskymi inštitúciami. Pred tým, ako získa pôžičku z eurovalu, mala by prijať v ústave zmeny také, ktoré ju budú zaväzovať k finančnej disciplíne. To všetko by malo predchádzať tomu, aby, kým krajina čerpať bude. A myslím si, že dneska sú tieto pravidlá nastavené tak, že čerpať sa oplatí a nečerpať sa neoplatí.
Ďakujem.
|
66.
Pán podpredseda, ďakujem za predstavenie vašej vízie. Viackrát v nich ste sa odkázali, a budeme to pravdepodobne v nasledujúcich dňoch počuť veľakrát, na hrozbu nezamestnanosti, ktorá môže prísť. Na hrozbu poklesu životnej úrovne, ktorá môže prísť a zasiahnuť občanov Slovenskej republiky. Na zodpovednosť politikov, aby predišli takémuto nežiaducemu stavu.
Ja sa vás preto chcem spýtať, či si myslíte, že desaťročia nahromadené dlhy a problémy, ktoré z toho vyplývajú, je možné riešiť bezbolestne, bez poklesu nezamestnanosti a bez nárastu nezamestnanosti a bez dočasného poklesu životnej úrovne? Lebo z vášho prejavu som mal pocit, že vy ten nástroj máte a že práve dnes môžeme ten nástroj schváliť. Že vy máte ten zázračný prútik, ktorý našich občanov od nezamestnanosti a poklesu životnej úrovne ochráni, a že sa volá euroval.
Tak sa vás pýtam, či si myslíte, že schválením eurovalu na Slovensko nárast nezamestnanosti nepríde a na Slovensko nepríde pokles životnej úrovne.
Ďakujem.
|
54.
Ďakujem za slovo. Pán minister, rád kladiete otázky, aj vo svojom vystúpení ste ich položili niekoľko. Tak ja sa spýtam také dve praktické, možnože stihnete na ne odpovedať, lebo tie odpovede sú krátke. Podľa vás skrachuje v najbližšie mesiace nejaký člen eurozóny napriek tomu, že bude existovať rozšírený euroval? Druhá otázka: Podľa vás, aká bude konečná výška eurovalu a koľkokrát sa bude ešte navyšovať?
Spomenuli ste, že pravidlá by sa mali dodržiavať. A ja som liberál a toto je a toto patrí do desatora v mojej biblii: Pacta sunt servanda. Plne sa vami súhlasím. Dnes ale nediskutujeme o tom, či ideme plniť záväzok. Dneska diskutujeme o tom, či ideme prijať záväzok. Hovorili ste, že sme v Európskej únii rešpektovaní. Že sa nás pýtajú na naše názory. A potom ste vyjadrili pochybovanie o tom, ako to bude ďalej, keď dneska euroval odmietneme. Ja sa pýtam, koľko krajín nepristúpilo k bilaterálnym pôžičkám Grécku v eurozóne? Neboli sme jediní? Podľa vašej logiky by potom s nami sa nemal nikto baviť. A vy ste povedali, že náš názor rešpektujú. Tak ako to je?
Čo sa týka politickej taktiky, práve spojením hlasovania o dôvere s týmto bodom ste vy zakázali opozícii tento val podporiť. Tak to je. Keď ste chceli hrať na túto stranu - a to vás teda ja určite nemusím poučovať - tak ste mali vyhlásiť, že hlasovanie bude jedno a že žiadne ďalšie do roku 2014 nebude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
36.
Ďakujem za slovo. Vážená pani premiérka, vypočul som si váš príhovor a musím povedať, že v mnohom s vami súhlasím. Z toho, čo ste povedali... A vyzdvihol by som hlavne tú pasáž z vášho vystúpenia, kde ste sa odkázali na morálne zásady. Prihlasujem sa k tomu, aby sme sa vrátili späť k morálnym hodnotám. Verím, že aj vstupom SaS do politiky sa v tomto v slovenskom politickom živote mnohé zmenilo a aby sme zvážili, čo z predkladaných riešení je morálnym hazardom a aby sme podporovali také riešenia, ktoré morálny hazard do budúcna nie ďalej podporujú, ale, naopak, aby sme tento morálny hazard redukovali. Lebo, ako ste správne poukázali na, vo svojom vystúpení, práve morálny hazard je koreňom problémov, pred ktorými dnes stojíme. Dnes by táto Národná rada vôbec neriešila problém eurovalu, riešili by sme reformy, riešili by sme napĺňanie programového vyhlásenia vlády, ku ktorému sme sa všetci po náročnej dohode zaviazali a ktoré všetci poslanci koalície aj podporili, a tým vystavili mandát a pracovné úlohy tejto vláde.
Takže moje hlasovanie dnes, alebo nehlasovanie, bude aj o tom, zastaviť morálny hazard.
Ďakujem.
|
52.
Prešiel som si, pán Matej, váš pozmeňovací návrh. V podstate on sa vracia späť. Pred určitým časom sme tu vlastne mali systém, ktorý bol nastavený tak, ako ho teraz vy nastavujete, to znamená, že v štátnom rozpočte sa každý rok stanoví výška štátnej prémie aj to percento. A z nejakého dôvodu, ja by som si potom pozrel asi tú dôvodovú správu, prečo sme to v minulosti menili, bol zasadený vzorec alebo vytvorený vzorec pre výpočet percenta štátnej prémie. A ja mám za to, že stavebné sporenie je dlhodobý sporiaci produkt, je myslím viazaný na šesťročnú lehotu a čo mu najviac škodí je práve to, keď ten sporiteľ, ktorý si takto na šesť rokov zaviaže svoje prostriedky, nevie predvídať, čo sa bude počas tých šiestich rokov diať z hľadiska podpory štátnej prémie. Takže... A potom by som posúdil alebo teda vás poprosil, keď budete reagovať na faktické poznámky, keby ste vysvetlili, že v čom a ako chcete eliminovať tento fenomén, keď sa vlastne budú títo sporitelia zneisťovať tým, že tie podmienky nebudú v podstate dané a nebudú určené vzorcom, ktorý bude predvídateľný. Lebo v podstate na základe tohoto pozmeňujúceho návrhu môže kľudne v roku 2013, rok po uzatvorení stavebného sporenia, štát rozhodnúť, že štátna prémia bude nulová. A bude to v súlade s týmto návrhom, ale neviem, či je to vhodné pre charakter produktu, akým stavebné sporenie je. Ďakujem.
|
36.
Značnú časť svojho príspevku v rozprave ste sa venovali vášmu pohľadu a vašim pocitom smerom k druhému pilieru. Ja chápem, že patríte medzi ľudí, ktorí systémovo nedôverujú tomuto riešeniu, ktoré sa zaviedlo do našej legislatívy. Aj počas štyroch rokov vládnutia ste niekoľkokrát vyzývali účastníkov druhého piliera, sporiteľov, aby si svoje rozhodnutie rozmysleli, a aj napriek tomu, že prebiehala kríza a skutočný prepad cien na akciových trhoch a dosiahli sme dná týchto cien, a napriek obrovskej snahe pána Muňka, vtedajšieho riaditeľa Sociálnej poisťovne, nepodarilo sa vám argumentami presvedčiť väčšinu sporiteľov, alebo teda aspoň podstatnejšiu časť, aby svoju účasť v druhom pilieri prehodnotili.
Ja vám nechcem brať váš skeptický pohľad na možnosti investovania a odkladania myslenia na svoju vlastnú starobu. Ani súčasná, ani budúca legislatíva v podstate neberie ľuďom možnosť, aby zostali čisto v prvom pilieri. Čiže kto zdieľa vaše videnie sveta, má možnosť zostať v prvom pilieri a naopak. Neexistuje človek, ktorý by mohol mať svoj dôchodok zabezpečený len z prostriedkov, ktoré si našetrí v druhom pilieri. Čiže aj človek, ktorý by celý život bol v druhom pilieri, mal zmluvu s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, minimálne polovicu svojich peňazí, ktoré odvedie na svoje zabezpečenie starobného dôchodku, tak odvedie do priebežného systému prvého piliera.
Čiže rozhodne by som to nedramatizoval. Jedná sa o rozdelenie rizika. Samozrejme, pokiaľ vy chcete stáť na jednej nohe alebo ďalší vaši kolegovia, nikto vám túto možnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Pán Brocka, ja vám neupieram v žiadnom prípade právo, aby ste hľadali riešenia, ktoré vytvoria podmienky pre ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nechcú alebo nemôžu pracovať počas štátnych sviatkov, ale hľadajte, prosím vás, také riešenia, ktoré zároveň neznemožnia tým, ktorí pracovať chcú počas štátnych sviatkov, aby pracovať mohli. To mi príde skutočne ako zásadný prvok, ktorého by ste sa mali držať, a pravidlo, ktoré by ste mali mať na zreteli.
A ku konkrétnym dôsledkom toho návrhu. Predstavte si v Prešovskom kraji rodičov, ktorým sa nepodarilo vyštudovať a ktorí vkladajú svoje nádeje do svojho potomka, majú zárobok 400 eur v Prešovskom kraji a ich syn alebo dcéra študuje niekde v Bystrici alebo v Košiciach, alebo v Bratislave, alebo v inom meste, kde je vysoká škola. A práve týmto študentom, ktorí sú najcitlivejší na to, že musia nejakým spôsobom počas štúdia si zabezpečiť prostriedky na to, aby mohli fungovať, vy práve v čase, keď neprebieha vyučovanie a keď majú možnosť nejakým spôsobom pomôcť tým rodičom, aby financovali ich štúdium, do značnej miery uberáte tieto možnosti. Ja neviem, či si vy chcete zobrať na svedomie to, že rodičov, ktorí na tom nie sú dobre, ktorí v Prešovskom kraji zarábajú 400 eur, potomok z finančných dôvodov nedoštuduje kvôli takémuto zákonu. Mne to pripadá ja neviem či nedomyslené alebo neviem, ako by som sa k tomu vyjadril. Ale určite zvážte aj tento aspekt. Ďakujem pekne.
|
28.
Ďakujem za toto vystúpenie, ono mi pripomenulo niekoľko momentov už z piatkovej rozpravy. A to je také porovnávanie priamych a nepriamych následkov bankrotu Grécka. Vyzdvihuje sa tu ako keby taká myšlienka, že participujme, zaplaťme ten svoj diel, odpíšme pár miliárd a vyhneme sa tým pádom všetkým tým zlým veciam, ktoré bankrot prináša, tým nepriamym, ktoré pomenoval aj pán Galbavý. Napríklad zdraží sa nám úver, teda prefinancovanie nášho vlastného dlhu, klesne dopyt po našich výrobkoch, možno zdražia veci, ktoré dovážame z krajín mimo eurozóny, ako napr. zemný plyn, ktorý dovážame za doláre z Ruska. Možno opäť budú mať naše firmy a naši občania problém si požičať v bankách, tak ako sme to zažili po páde Lehman Brothers, áno, to sú všetko nepopierateľné, nepriame následky bankrotu Grécka a možno, že aj ďalších iných štátov v eurozóne. Otázka ale znie, že či my máme vôbec túto možnosť riešiť takúto dilemu, že buď priame a nebudú nepriame, alebo zaplatíme tie, alebo nezaplatíme tie priame a potom budeme znášať tie nepriame. Lebo ja mám obavu, že takto otázka nestojí. Otázka stojí tak, že či zaplatíme priame aj nepriame alebo len nepriame, pretože Grécko, ako sme sa tu už viacerí zhodli, skrachuje určite. To znamená, že tie nepriame následky gréckeho krachu ponesieme určite. A otázka teraz znie, či ponesieme aj tie priame náklady.
Ďakujem.
|
18.
Ja by som nadviazal na tú časť príspevku do rozpravy pána Procházku, v ktorej hovoril o hodnote doteraz dosiahnutej integrácie v Európskej únii, a to, čo z tohoto faktu, ktorý sa tu budoval viac ako päťdesiat rokov, my všetci, občania Európskej únie a teda aj občania Slovenska, čerpáme. Myslím si, že udržanie tohoto štandardu je asi nesporným cieľom drvivej väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. A v tomto sme myslím takmer všetci za jedno. Otázka je, že, čo tieto v súčasnosti hroziace divergenčné princípy alebo divergenčné postupy, ktoré v Európskej únii sledujeme, viacej napĺňa a viac nás k tomu rozvratu zaháňa.
A ja sa v tejto súvislosti chcem aj spýtať, lebo pán Procházka to povedal vo svojom diskusnom príspevku, že podľa tých vypočutí zo súkromného sektora, verejného sektora, ktoré má, tak predpokladá, že Grécko skrachuje za dva, tri roky, pravdepodobne.
Tak ja sa pýtam, že či je, či pomáha udržaniu toho, čo sme integráciou doposiaľ získali, to, že Grécko by skrachovalo pred rokom, alebo že skrachuje o dva mesiace, alebo že skrachuje o dva roky. Že ktorá z tých troch možností nás k tej divergencii najviac posúva a ktorá z tých troch možností zachraňuje ten náš spoločný cieľ, a to je integrovaná Európa, tak ako ju poznáme dneska.
Ďakujem.
|
Boli tu spomenutí občania v Grécku a pokusy ich hodnotiť, kto nimi je a kto nimi nie je. Ja by som upriamil v tomto smere pozornosť na jeden problém tiež, o ktorom som si prečítal v tlači v posledných dňoch. Hlavne sú to asi občania, ktorí uverili svojej vláde, uverili jej v tom, že štát nemôže zbankrotovať, a uverili aj tomu, že dlh štátu sa ich netýka. Čítal som titulky rozhorčenej občianky Grécka, že ona predsa nikomu nič nedlží. Ale dlží. A dlží závratnú sumu. A ja mám obavu, že takto infikovaných máme veľa našich spoluobčanov aj na Slovensku. Aj na Slovensku si veľa ľudí myslí, že štát nemôže zbankrotovať, že ani Sociálna poisťovňa nemôže zbankrotovať, že ani Všeobecná zdravotná poisťovňa nemôže zbankrotovať, že určite príde dôchodok, aj výplata štátneho zamestnanca že určite príde. A veľa ľudí má pocit z toho, že keď sa štát zadlžuje, že nie je to ich problém. A po prvých týždňoch v tejto snemovni som toto nepočul iba od anonymnej občianky Grécka, ale aj od poslanca Národnej rady, ktorý sedáva po mojej pravici, keď sedím na tomto mieste. A ten vlastne sa vyjadril v tom zmysle, že predsa chronický deficit je niečo bežné, že majú ho všetci. A divil sa, že prečo proti nemu brojíme. Ďakujem. (Potlesk.)
|
Som veľmi rád, že môj predrečník poukázal aj na hlbšie korene celého problému a hlavne tie hodnotové, lebo predtým sme počúvali rôzne zastieracie argumenty ako argumenty o preferenciách a iné povrchnosti, ale toto bolo potrebné, aby to tu odznelo. A to je to, o čom skutočne je tento problém. A to už nie je o nejakej tabuli alebo o nejakom pseudoprobléme, ale skutočne o probléme, ktorému bude musieť čeliť bolestne nielen Grécko a iné štáty, ktoré sú ohrozené priamo alebo v druhej vlne, ale aj Slovensko, nielen tým zvýšením úrokových sadzieb za naše dlhy, slovenské dlhy, ktoré máme. Takže naozaj je potrebné poukázať na príčiny súčasného stavu, v ktorom sa nachádzame, aby sme v duchu poznania týchto príčin vedeli hodnotiť ponúkané riešenia. A je otázka, ktorú si my musíme klásť, a zároveň aj na ňu musíme odpovedať, či súčasné riešenia, ktoré sú ponúkané, tieto príčiny dlhodobo odstraňujú alebo či ide len o prekrytie problému, ktorý vzplanie opäť a ešte väčším ohňom. Toľko by som k tomu zatiaľ mal. Ďakujem.
|
Pán Rafaj, ďakujem poslaneckému klubu SNS, že aj svojimi podpismi umožnil diskusiu o tomto bode v Národnej rade Slovenskej republiky, ale na druhej strane mi je zase trošku ľúto, že vás v tom nechali samého pri prednese vášho príspevku v rozprave.
Ale chcel by som skôr k tomu, čo ste rozprávali o konzistentnosti SNS a o postojoch, lebo toto sa ľahko rozpráva v opozícii a ťažko rozpráva, keď ste koaličná strana. A ja by som v rámci tej konzistentnosti, o ktorú ste sa chceli oprieť, sa zamyslel nad tým, že vstup Slovenska do eurovalu jedna, myslím, podpisoval minister Počiatek a vy ste boli jeho koaličným partnerom. A nebol som vtedy poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ale nespomínam si, že by ste s takýmto prejavom vystúpili alebo že by SNS nejako zvlášť kritizovala svojho koaličného partnera za to, že vstup Slovenska do eurovalu jedna podpísal. Vtedy by som o tej konzistentnosti mohol hovoriť. No a potom prešlo hlasovanie v auguste o pôžičke Grécku. A teraz si na to matne spomínam. Neviem, ako presne sa zachovala SNS, vy mi to asi budete vedieť povedať. No a čo sa týka konzistentnosti, tak tá je nielen v smere minulosť – prítomnosť, ale aj vo smere budúcnosť. A verím, že do parlamentu príde ústavný zákon o finančnej zodpovednosti. A verím, že potom budete konzistentne taktiež podporovať tento návrh. Ďakujem.
|
Ja by som chcel taktiež oceniť minimálne teda snahu celej koalície, ktorá v podstate bola prezentovaná jednak ústami predsedu SaS a jednak ministrom financií, o to, aby sa situácia riešila čo možno najmenej bolestivo. Chcel by som aj pána ministra vyzvať nielen na taký širší pohľad aj na to, čo sa deje u nás a aké to bude mať dôsledky u nás, čo sa týka nárastu úrokovej sadzby, ale aj na ten jeho boj. Však súčasný minister financií je určitým symbolom boja pravice a ľavice. A je to neustály boj o tom, že, pán Mikloš, musíte vysvetľovať, že museli ste zvýšiť dane, lebo predchádzajúca ľavicová vláda vám tu nechala veľký dlh, museli ste prepúšťať, lebo predchádzajúca ľavicová vláda vám vyrobila prezamestnanosť v štátnych podnikoch, museli ste privatizovať, lebo predchádzajúca ľavicová vláda vám urobila obrovské sekery napr. v bankovom sektore, v nedobytných pohľadávkach. A skutočne keďže sa reálny bankrot zahmlieva, a ten bankrot tu už je, to už je fakt, ktorý už treba zobrať na vedomie, a treba sa k nemu nejako postaviť, otázka nestojí, či Grécko skrachovalo alebo neskrachovalo, ono už skrachovalo, skúste túto jedinečnú historickú situáciu využiť aj na to, aby ste do budúcna na Slovensku ukázali, že ten, kto dlh vyrobí na Slovensku, tak ten si v budúcnosti bude musieť niesť zaň aj svoje následky, nie aby to bolo tak, že Fico zvýši dlh a my potom tuná budeme krvopotne zvyšovať dane pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, premnoží štátnu byrokraciu a my sa s tým potom budeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Pán Paška, vy ste predviedli veľmi čudný pohľad strany SMER na to, čo sú národno-štátne záujmy a ich obhajoba, a na to, čo je prospešná európska integrácia. A boli ste minulé štyri roky vo vláde, mali ste premiéra, mali ste svoje možnosti ovplyvňovať chod euroinštitúcií a zobúdzať euroinštitúcie vtedy, keď dochádzalo k tomu, že nebol plnený Pakt stability. Neplnila ho ani Ficova vláda hneď odo dňa, keď sa prijalo na Slovensku euro. Nekričali ste vtedy, keď Európska centrálna banka brala do svojho portfólia bondy krajín, ktoré boli v špekulatívnom pásme. V Lisabonskej zmluve máme zakázané bail-outy, to sú proste dohody, ktoré sa tu dlhé roky nečinne, bez toho, aby k tomu európske inštitúcie zaujali taký postoj, aký zaujať majú, diali s vaším súhlasom.
A potom, hovoríte o európskej integrácii. Európska integrácia je o tom, aby sa tieto dohody dodržiavali, lebo práve nedodržiavanie týchto dohôd spôsobuje rozvrat európskej integrácie a narúša jej integritu. Aj dnešný problém Grécka, do ktorého sme sa dostali a ktorý musíme dnes riešiť a pri ktorom musíme hľadať zlé riešenie, vyberať zlé riešenie z tých, ktoré nám už dneska zostali, je len výsledkom tejto nečinnosti, ktorej ste vy boli nielen svedkom, ale aj priamo dejateľom.
Takže keď hovoríte o ochrane národno-štátnych záujmov, tak sa pozrite na svoje hlasovanie spred roka a pomyslite na to, čo sa odvtedy zmenilo, a pomyslite na to, čo ste štyri roky robili, keď ste mali burcovať orgány Európskej únie. Ďakujem. (Potlesk.)
|
Rád by som poďakoval kolegovi Novotnému, že si dal skutočne záležať na svojom vystúpení v rozprave, obmedzil svoje politické vyhlásenia, ktoré sú v tejto téme, skutočne sa ťahajú na jazyk, a sústredil sa hlavne na vecný výpočet toho, čo všetko a v akej dobe sa už podarilo z petície premietnuť jednak do uznesenia vlády a jednak do konkrétnych pozmeňujúcich návrhov, o ktorých budeme hlasovať už na tejto schôdzi Národnej rady.
A skutočne chcem vyzdvihnúť na Slovensku pomerne nebývalý prístup, čo sa týka rýchlosti a vecnosti riešenia problémov občanov, ktorí využili petičné právo. Ďakujem pekne.
|
263.
Si myslím, že prevažná väčšina poslancov v tejto snemovni je za obmedzenie negatívnych následkov hazardných hier. Čo je moja obava, bohužiaľ, opodstatnená, ako aj vyplynulo z rozpravy, je to, že mám pochybnosti o tom, či tento návrh kladie prekážky hazardu alebo ho, naopak, podporuje. A skôr mám za to, že v tom lepšom prípade by som ho charakterizoval ako deravý a v tom horšom prípade by som ho charakterizoval tak, že sa míňa účinku toho, ako sa volá. To znamená, on sa síce volá zákon proti hazardu, keď to tak zjednodušene poviem, ale obsah toho zákona vo viacerých ustanoveniach skôr hovorí, že je to zákon na podporu hazardu.
A ja nepodporujem nadpisy, ale obsah zákona. A pokiaľ ten obsah zákona bude takto vyzerať, tak, samozrejme, tento zákon podporiť nemôžem, pretože by ten hazard podporoval.
Ďakujem.
|
66.
Pani kolegyňa Tomanová, mňa vcelku zaujala vaša prednáška, pripomenula mi moje časy, keď som sedával vo vysokoškolskej lavici, kde sa tiež veľa odborníkov snažilo posunúť svoje teoretické vedomosti, hlavne teoretické vedomosti, poslucháčom, a snažil som sa nejak si dávať dokopy tie pohľady na úlohy podniku, na zodpovednosti, ktoré jednotlivým subjektom podniku prináležia a ako tieto zodpovednosti majú napĺňať. No a keby ste zostali len v tej teoretickej rovine ako odborníčka prednášajúca na vysokej škole, tak možno by sme to aj nejak filozoficky vedeli do nejakých zaujímavých záverov dotiahnuť. Ale vy ste bola v exekutíve štyri roky, takže tieto vaše pohľady si môžem teraz veľmi pekne poprepájať s tou praxou, ktorú sme tu mali možnosť vidieť a ktorú sme po vás po tých štyroch rokoch zdedili.
Aby som povedal konkrétne príklady, kde ste ako zamestnávateľ prejavili, zamestnávateľ prejavili svoje pohľady na úlohy podniku a jeho zodpovednosť, tak spomeniem napríklad Cargo, tam ste to veľmi zaujímavo dotiahli do víťazného konca, alebo sociálne podniky, ktoré ocenila aj Európska komisia vo svojom názore na tom, či nám prostriedky na ich rozvoj poskytne alebo neposkytne, keďže ste sa venovali aj medzinárodnému rozmeru.
Tak toľko by som k tomu, ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
27.
Pani Obrimčáková, z procedurálneho hľadiska nemôžte nesúhlasiť s niečím, čo nebolo podané, čiže keďže pozmeňovací návrh nebol podaný, nemôžte s ním nesúhlasiť, to po prvé.
A po druhé ten pozmeňovací návrh sa netýka toho, o čom ste rozprávali vo svojom vystúpení, a to je o ochrane mládeže voči drogám, ale týkal sa otvorení odbornej diskusie na tému využitia marihuany v prospech občanov Slovenskej republiky na medicínske účely.
Ďakujem.
|