128.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte aj mne vyjadriť stanovisko k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nám predkladá minister vnútra Slovenskej republiky.
Úvodom môjho vystúpenia je potrebné uviesť, že predložený návrh zákona je spracovaný unáhlene, neodborne, s dôrazom na vyvolanie emócií, bez akceptácie pripomienok odborníkov štátnych orgánov a odbornej verejnosti. Ak by si predkladateľ návrhu zákona dal tú prácu a vyhodnotil skrátené pripomienkové konanie zodpovedne, určite by sme sa nemuseli zaoberať týmto materiálom. Predložený návrh zákona ignoruje názor 147-tisíc držiteľov zbraní a spôsobil mohutnú vlnu občianskeho odporu, ktorým dôkazom je aj petícia občanov, nielen držiteľov zbraní, s tisíckami podpisov. Že je návrh zákona šitý horúcou ihlou svedčí aj to, že petíciu podpísali aj mnohí uznávaní odborníci z tejto oblasti, uznávaní športoví strelci a v neposlednom rade aj radoví občania.
Návrh zákona nielen ignoruje odborné stanoviská, ale je v priamom rozpore so základnými právnymi normami nášho štátu, Listinou základných práv a slobôd a Ústavou Slovenskej republiky. V tejto súvislosti chcem len pripomenúť znenie čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy, ktoré sú novelou zákona dotknuté a ods. 4 citovaného článku ústavy hovorí úplne jasnou rečou. Citujem: "Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody." Koniec citátu. Ďalej môžem citovať ďalšie časti ústavy, ktoré hovoria o ochrane majetku a ďalších právach občanov, ktoré sú predloženým návrhom zákona zamedzované. Ústava ďalej v čl. 3 ods. 1 hovorí, že pri obmedzovaní základných ľudských práv a slobôd sa nemusí dbať na ich podstatu a zmysel. Akú podstatu a zmysel sleduje predkladateľ návrhu zákona? Osobne mám názor, že novela zákona neprimerane zasahuje do základných práv a slobôd občanov a nie je tu taký dôvod, aby doteraz legálne vlastnený majetok a vykonávanú povolenú činnosť zákon zakázal na základe ojedinelého a náhodilého javu a minister vnútra to obhajoval nepodloženým tvrdením v obhajobe verejného záujmu.
V našej spoločnosti sa vyskytli, vyskytovali, vyskytnú a zrejme aj v budúcnosti budú vyskytovať negatívne javy, ktorým spoločnosť nedokáže nikdy účinne zabrániť, napr. s (nezrozumiteľné slovo pozn. red.) a prevádzkou cestnej premávky sú spojené dopravné nehody, ktoré tu už boli spomínané, ktorým sa nikdy nebude dať zabrániť, ale v chápaní predkladateľa tohto návrhu zákona by bolo treba asi zakázať aj predaj motorových vozidiel podľa mňa, aby sa v budúcnosti zabránilo vzniku dopravných nehôd a predkladateľ zákona by tak ochránil spoločnosť pred hromadnými nehodami, nakoľko motorové vozidlo je v rukách niektorých nezodpovedných jedincov vážna zbraň, ale preto iným vlastníkom (nezrozumiteľné slová - pozn. red.) nejde zakázať, alebo im ich protiprávne odobrať, prípadne prikázať ich zničiť, alebo, dajme tomu, rozrezať, tak zbrane sa znehodnocujú.
Väčšina z nás určite cíti, že v tomto prípade si niekto chce takýmto spôsobom vydobíjať aj lacný politický kapitál a lacný populizmus. V prípade, že predkladateľovi zákona nejde o lacné zviditeľňovanie svojej osoby, mal by si uvedomiť, že úmyselne v Slovenskej republike likviduje vybrané strelecké športové odvetvia, zberateľskú činnosť, podnikateľskú činnosť na úseku zbraní a streliva, poskytovanie činností na úseku súkromnej bezpečnosti a súčasne výrobnú, technickú, opravárenskú a skúšobnú činnosť. V náväznosti na uvedené skutočnosti treba ešte uviesť, že návrh zákona dnes, v čase hospodárskej krízy, spôsobí ďalšie zhoršenie finančnej situácie občanom, držiteľom zbrojných preukazov, rádovo o niekoľko miliónov eur, ktoré musia vynaložiť nad rámec doteraz všeobecne akceptovanej základnej úpravy povinnými zvýšenými nákladmi na posudky a kolky a rôzne iné výdavky.
Predmetný návrh zákona z hľadiska odbornej argumentácie a terminológie je veľmi nejasný, zahmlievajúci a vytvára priestor pre svojvoľný výklad v určovaní značiek a typov zbraní, ktorých sa navrhovaná novela zákona bude týkať. Zaradiť medzi zakázané zbrane tie, ktoré boli konštrukčne odvodené od samočinných zbraní znamená totálnu stratu historickej pamäti. Historicky objektívne dané, že vývinové konštrukčné riešenie samonabíjacích a samočinných zbraní išli vždy vo vzájomnej náväznosti, či už sa to nejakému odborníkovi páči, alebo nepáči. Sú to jednoducho vývinové zákonitosti. Uvedené zbrane boli vždy najskôr využívané armádou a ozbrojenými zbormi a historicky z pôvodne vojenských a policajných zbraní sa vygenerovali na zbrane používané civilnými osobami, či už na športové a poľovnícke účely, ako aj na výkon povolania alebo iného zamestnania. V tomto kontexte návrh zákona nezohľadňuje tie historicky nemenné dané okolnosti, nerozlišuje krátke a dlhé zbrane, ale nezohľadňuje ani odbornú terminológiu slovenskej technickej normy 39 5002 s názvom "Zbrane pre civilnú potrebu, civilné strelné zbrane a strelivo" a všeobecné termíny a definície, ktoré by mal predkladateľ, hlavne v jeho spracovaní návrhu zákona poznať, ako platnú normu aj používať.
Nečudujem sa potom, že do návrhu zákona nevie predkladateľ opísať ani odborné názvy z platnej slovenskej normy. Návrh zákona vytvára živnú pôdu na spôsobenie zbytočných konfliktov a svojvoľné výklady nejasných formulácií príslušnými štátnymi orgánmi. Argumentácia, že zamedzením nadobúdania a držby predmetných strelných zbraní sa zníži nebezpečenstvo trestnej činnosti, je neúčinná. Nakoľko na trhu sú dostupné aj iné výkonné strelné zbrane, a tak ako v prípade použitia zbrane v Devínskej Novej Vsi si potenciálny páchateľ takejto činnosti vie získať zbraň aj nelegálnou cestou.
Som presvedčený, že súčasná právna úprava o držbe strelných zbraní je kompatibilná s inými štátmi Európskej únie, v ktorých sa tiež nedávno stali rôzne negatívne javy spáchané so zbraňou. Myslím, že naposledy v Španielsku hlásili dva dni dozadu. Žiadny však z týchto štátov podobným spôsobom nejde v úvodzovkách vylepšovať svoju legislatívu tak, ako sa to robí u nás.
Záverom konštatujem, že predkladateľ návrhu zákona predložil do Národnej rady Slovenskej republiky neodborný, nedomyslený a aj podľa mňa Ústave Slovenskej republiky odporujúci návrh.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že tento zákon neprejde do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.