Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
7. 2. 2012 15:00:47 - 15:05:27 28. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 362 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vášáryová, Magdaléna (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text nie je autorizovaný)
83.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci a dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pána poslanca Martina Fedora a mňa Národnej rade k tomuto návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov tlač 362.
K čl. I
K bodu 1. Pred prvý novelizačný bod sa vkladajú dva novelizačné body, ktoré znejú:
1. V § 1 ods. 1 sa za slová "(ďalej len "ministerstvo")" vkladá čiarka a slová "ak tento zákon v § 3 ods. 2, 8 a 9 a § 4 ods. 3 neustanovuje inak".
2. V § 3 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "pričom Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je povinné pri majetku štátu uvedenom v ods. 8 uplatniť najskôr postup podľa ods. 8 a 9".
Doterajšie novelizačné body sa prečíslujú.
Odôvodnenie:
V § 3 ods. 8 a 9 sa navrhuje, aby samostatne len Ministerstvo obrany Slovenskej republiky bolo povinné ponúknuť, a to bez protihodnoty, majetok štátu príslušnej obci a nadväzne vyššiemu územnému celku na území, ktorých sa nachádza majetok štátu, o ktorý neprejaví záujem žiadna štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia a ktorého všeobecná hodnota je najviac 3 300 eur.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že v § 1 ods. 1 platného zákona je zavedená spoločná legislatívna skratka "ministerstvo" pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené je potrebné upraviť, a tým aj zosúladiť platné a navrhované znenie zákona.
Po druhé. K bodu 2. Bod 2 znie:
Bod 2. V § 3 ods. 10 sa slová "odseku 6" nahrádzajú slovami "odsekov 6 a 8".
Odôvodnenie: Ide len o legislatívno-technickú úpravu.
Bod 3 môjho pozmeňujúceho návrhu. K bodom 3 a 4. Znenie týchto dvoch novelizačných bodov je potrebné zlúčiť do jedného novelizačného bodu, ktorý znie:
V § 3 ods. 12 a 13 uvádzacej vete, sa slová "odseku 8" nahrádzajú slovami "odseku 10".
Doterajšie novelizačné body sa prečíslujú. Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu.
Bod 4. K bodu 6.
Bod 6 sa vypúšťa.
Doterajšie novelizačné body sa prečíslujú.
Odôvodnenie: Z dôvodu jednoznačnosti textu a zabránenia možných problémov v aplikačnej praxi, je potrebné navrhované znenie § 4 ods. 3 vypustiť, nakoľko z neho jednoznačne nevyplýva spôsob a ani časové hľadisko, ako bude ďalej správca s týmto prebytočným majetku štátu nakladať.
Bod 5. K bodu 7. Prechodné ustanovenie v bode 7 znie:
"§ 4b. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2012. Na postup pri nakladaní s majetkom štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky, vo všeobecnej hodnote najviac 3300,- eur, ktorým sú stavby a pozemky tvoriace so stavbami jeden funkčný celok a ostatné stavby, ktorý slúžil ozbrojeným silám Slovenskej republiky a bol ponúknutý v osobitnom ponukovom konaní pred 1. marcom 2012, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona účinné do 1. marca 2012. Odôvodnenie: Prechodné ustanovenie § 4b bolo potrebné sprecizovať a výstižnejšie upraviť.
K čl. II. Článok II znie: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2012. Odôvodnenie je jednoduché, aktualizuje sa dátum k účinnosti zákona.
Toto je teda doplňujúci a pozmeňujúci návrh, ktorý sme predložili. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
7. 2. 2012 14:55:35 - 14:57:19 28. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 352 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vášáryová, Magdaléna (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text nie je autorizovaný)
79.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Predstupujem už druhýkrát v druhom čítaní pred vás, vážené dámy, vážení páni, s návrhom zákona, ktorý umožní prevod nepoužiteľného majetku ministerstiev do majetku obcí alebo vyšších územných celkov. V dôvodovej správe máte, tohto zákona máte jasné zdôvodnenie prečo toto predkladáme, ja len chcem pripomenúť, že mne osobne, predkladám to preto, pretože nám ide o záchranu obranného systému, ktorý bol vybudovaný od vzniku Československej republiky, je to unikátny systém betónových bunkrov, každý z nich je postavený podľa iného plánu, no to je naozaj unikát, potom už boli tieto bunkre stavané podľa jedného, jednej mustry, jedného architektonického plánu. Tieto bunkre z veľkej časti sa ešte zachovali a pretože sú postavené okolo bývalej kontrolnej hraničiarskej cesty na železnej opone, budú môcť byť využité na cyklistickej ceste, ktorá touto cestou pôjde tu okolo Bratislavy a okolo rieky Moravy. Takže len vám pripomínam tento problém, je to už dávno, čo sme to predkladali, ale chcela som vám to pripomenúť.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.
20. 10. 2011 9:55:49 - 9:57:49 24. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 479 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vášáryová, Magdaléna (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
20.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, bývalý minister kultúry, vy, na rozdiel od terajšieho pána ministra, ste sedeli v tom kresle štyri roky. Mali ste naozaj veľkú šancu zmeniť financovanie verejnoprávnych médií. Aj ste sa o to pokúsili. Zaviedli ste daň, ktorej sme hovorili "zástrčková daň". Bohužiaľ, bola zle vypočítaná. To znamená, že nevyriešila, skutočné, aspoň normálne prežitie napríklad Slovenskej televízie. Vy viete veľmi dobre, že pred jeden a pol rokom bola Slovenská televízia pred krachom finančným, programovým, personálnym. Rozumiem vašej rozhorčenosti aj tomu opakovaniu, že či ste chlapi alebo nie ste chlapi. Do tohoto sa ja nebudem miešať, to si vybavte medzi sebou, ale dôležité je vedieť, že jednoducho nemáme stále parlamentom schválený skutočne dobrý systém financovania verejnoprávnych médií. Ja dúfam, že v kampani, ktorá teraz ide, predložíte vy ako tieňový minister kultúry nejakú naozaj dobrú koncepciu. Dobre vypočítanú, na rozdiel od toho "zástrčkového zákona", ale upozorňujem vás, že ste dávali do televízie ad hoc peniaze zo štátneho rozpočtu, to kto platil? Tie peniaze, ktoré zrazu bolo treba v štátnom rozpočte nájsť, či už narýchlo koncipovanú zmluvu so štátom alebo na jednorázové platby do televízie. To tiež nie je riešenie, pán minister. Ak ste chlap, tak buďte férový.
27. 5. 2011 14:00:24 - 14:03:52 18. schôdza NR SR - 8.deň - A. dopoludnia Tlač 312 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vášáryová, Magdaléna (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text nie je autorizovaný)
148.
Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci, že budem môcť ešte podať tento návrh. Budem sa snažiť byť vecná a stručná.
Máte pred sebou, prosím, vážené kolegyne, kolegovia, návrh skupiny poslancov o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý spravuje ministerstvo obrany, na obec alebo vyšší územný celok. Ide o veľmi praktickú a pragmatickú právnu úpravu, ktorá pripustí alebo umožní, aby ministerstvo obrany previedlo vlastníctvo stavieb a pozemkov tvoriacimi so stavbami jeden funkčný celok, ktoré slúžili voľakedy ozbrojeným silám Československa alebo dnes Slovenskej republiky a ktorých všeobecná hodnota nie je vyššia ako 3 300 eur, formou darovania obci alebo vyššiemu územnému celku. Tento návrh zákona upravuje podmienky, aby sa s týmito lokalitami zase nemohlo nejakým spôsobom kšeftovať, aby som to tak povedala.
Chcem vás oboznámiť aj s tým, čo nemáte v dôvodovej správe, ktorú si môžete prečítať, čo je napríklad ako jeden z projektov za týmto zákonom.
Československá republika po svojom vzniku v roku 1918 a po vojnách prvé dva roky, ktoré absolvovala, zistila, že bude musieť nejakým spôsobom obrániť juhozápad Slovenska a nechala postaviť unikátny, dnes už súbor betónových bunkrov, ktoré idú popri Dunaji na druhej strane a popri rieke Morave. Všade vo svete, civilizovanom svete, kde už sa nebojuje, sa tieto obranné stavby využívajú aj ako prostriedok, ktorým sa posilňuje istý druh cestovného ruchu, ktorý je teraz veľmi populárny, to znamená, existujú celé skupiny obyvateľov celej planéty, ktorí cestujú a pozerajú si tieto unikátne stavby. My už asi pravdepodobne nikdy nebudeme na takej úrovni vojenskej a nebudeme to potrebovať, keď už máme bezpilotové lietadlá, aby sme takéto niečo potrebovali. Každý, kto aspoň trochu videl pár týchto bunkrov betónových na Petržalskej strane, pochopí, že je to určitá hodnota, ktorú by sme mohli využiť.
Preto vás prosím, keby ste sa na to pozreli a podporili tento zákon, pretože umožní napríklad v tomto prípade Bratislavskému samosprávnemu kraju, aby využil tento jedinečný súbor. Samozrejme, je tam okolo cesta, ktorou voľakedy chodili pohraničníci za elektrinou napustenými drôtmi, to by sme tiež mohli využiť. Nebude to lacné, zaviesť tam do toho elektrinu a podobne, ale v každom prípade to bude môcť byť využité na vzdelávanie, na poskytovanie informácií, ako to voľakedy bolo, a, samozrejme, pre cestovný ruch.
Ďakujem vám veľmi pekne.
30. 3. 2011 11:09:46 - 11:11:46 16. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 263 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vášáryová, Magdaléna (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Myslím si, že na vaše zahraničnopolitické pochybnosti zareaguje pán minister.
Venovala by som sa jednej veci. Vy ste hovorili niekoľkokrát, pán podpredseda zahraničného výboru, že by sme mali byť jednotní. To som vôbec nemala na mysli. Aby sme boli jednotní a dohovoriť sa v rámci, dajme tomu, desaťročného výhľadu na určitých základných cieľoch, to sú dve rozličné veci. Keby sme boli jednotní, to by znamenalo kráčať jednotne v šíkoch. To sme už mali. To hádam nechceme. Nejde tu o jednotu, ale o to, aby sme sa v konštruktívnom dialógu dohodli na určitých základných zahraničnopolitických cieľoch tak, aby sa pri výmene vlád nemenilo základné zahraničné smerovanie Slovenska. To by som vám chcela zdôrazniť, pán kolega. O jednotu tu v žiadnom prípade nejde.
Čo sa týka Poľska, to len tak na margo. Viete, pán župan, najväčším problémom je spojenie Skalité – Zwardoň, teda Bielsko-Biala – Žilina. Je to vo vašich rukách, pán župan, aby ste vytvárali tlak, aby konečne tam prestali stáť tie stĺpy a aby sme viacej sa venovali vytvoreniu skutočného rýchleho prepojenia cestného. Ja som urobila ako veľvyslankyňa, čo som mohla urobiť. Podľa správ, ktoré posiela generálny konzulát v Krakove, chystá sa veľká konferencia, ktorá bude pokračovaním konferencie, ktorú som nazvala vtedy Úzke hrdlá. Takže snáď tam sa dospeje k niečomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
30. 3. 2011 10:17:21 - 10:37:38 16. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 263 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vášáryová, Magdaléna (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, dámy a páni, v poslednom Economiste, v jednom z najvplyvnejších časopisov, ktorý píše o zahraničnej politike sveta, vyšiel článok, a ja sa opriem oň, keď mám dať názov tomuto môjmu vystúpeniu. „From Laggard to Leader“ je jedna veta tohto článku. A v tomto článku, pán minister, ste menovaný ako „the big beasts of Slovak politics“. Doteraz sa stále hovorilo o vás ako o maratóncovi. Teraz máte nový titul v tomto článku, ktorý sa venuje vlastne zmene slovenskej zahraničnej politiky.
Máme pred sebou dva štandardné materiály. A ja pravidelne tiež k nim vystupujem. A predsa by som chcela upozorniť, že sú v niečom nové. Obvykle sa robili spôsobom vyprázdňovania počítačov jednotlivých referentov na ministerstve zahraničných vecí, čomu som rozumela. Ale odrážalo sa to na jazyku, na hrúbke materiálu. Dnes keď si prelistujete tieto materiály, odporúčam, nenájdete v nich obvyklé floskuly. Vidieť, ba priam cítiť, že sú napísané originálnym jazykom a s citom pre skutočné priority. A nie všetko je potom deklarované ako priorita, čo je pre takýto materiál pre parlament veľmi dôležité, je to zlepšovanie vzťahov so susedmi, intenzívnejšia spolupráca v rámci Vyšehradskej štvorky, silnejší hlas sebavedomého Slovenska v Európskej únii, energetická bezpečnosť, rozvojová pomoc, to sú tie priority sebavedomého štátu, ktorý patrí do rodiny vyspelých demokratických európskych štátov.
A predsa nám k tomuto ambicióznemu, a pritom tak samozrejmému plánu dnes po dvadsiatich rokoch niečo chýba. A ja som veľmi rada, že pán poslanec Fronc o tom začal hovoriť predo mnou, pretože to je jedna z vecí, o ktorých som tu chcela hovoriť. Chýba nám to tu doma. A to niečo sa volá základný dohovor, konsenzus hlavných politických síl, aktérov o prioritách v našej zahraničnopolitickej orientácii a hlavných cieľov v horizonte aspoň desiatich rokov. Pán Fronc to nazval doktrínou, ja by som tu hovorila o konsenze.
V prvej polovici deväťdesiatych rokov sme totižto k tomuto konsenzu dospeli pomaly, ale predsa. Pravicovo a stredo orientované politické sily spolu so stranou maďarskej menšiny, transformovanou Komunistickou stranou, pod názvom Slovenská demokratická ľavica, všetky tieto zodpovedné politické elity sa vtedy spojili nad jediným cieľom, zaradiť Slovensko medzi vyspelé demokratické európske štáty. Áno, samozrejme, na politickej scéne tu bolo HZDS a inak orientovaná Slovenská národná strana. Tie sa týchto rozhovorov vôbec nezúčastňovali, hoci musím sa priznať, že na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vtedajší predseda Slovenskej národnej strany pán Prokeš dostal priestor, aby sme s ním mohli diskutovať o tom, ako si Slovenská národná strana predstavuje neutralitu Slovenska. A pamätám sa, ako vtedy pán Prokeš argumentoval , že to nie je priorita Slovenskej národnej strany, ale že keby náhodou sa Slovensko nedostalo do NATO, aby sme boli s takýmto konceptom pripravení, čím nás veľmi prekvapil. Obávam sa, že HZDS, ktoré dnes už nesedí v parlamente a ktoré dnes všetci považujú za typickú populistickú stranu, nikdy nezáležalo na zahraničnej politike. A potom, jej orientácia bola na Ruskú federáciu hlavne po návšteve pána Mečiara v Rusku jasná, a tým aj jasne nastavená proti európskemu smerovaniu aj našich susedov. A tak sa to aj skončilo. V roku 1997 nás vyradili v Madride z čakateľov na členstvo v NATO. A keďže to bola aj podmienka pre náš vstup do Európskej únie, tak aj náš vstup do Európskej únie sa oddialil. Našťastie potom v roku 1998 nastúpili tieto elity, ktoré si už predtým vydiskutovali tie skutočné priority v zahraničnej politike. A v tomto základnom konsenze doviedli Slovensko k vytúženému cieľu mnohých generácií, najmenej 200 rokov zápasu našich dejateľov.
Aj dnes môžeme byť dlhodobo úspešní, ak časť zodpovedného politického spektra sa zhodne na základných zahraničnopolitických cieľoch. V posledných štyroch rokoch sme sa presvedčili, že výkyvy v našom základnom smerovaní nie sú prospešné. Každému racionálne uvažujúcemu politikovi aktivistovi, ale aj občanovi by mohlo byť jasné, že tadiaľto už cesta nevedie. O Slovenskej národnej strane sa nezmieňujem, lebo táto strana sa dlhodobo veľmi programovo zaštíťuje slovanským sentimentom, ktorý má korene v 19. storočí. A podľa mňa touto poškodenou šablónou kopírujú všetko a škodia slovenským záujmom v tomto zmysle. Ale možnože pod vplyvom plynárenskej krízy a pod vplyvom nášho úspešného členstva v Európskej únii a v NATO prehodnotia a pretnú tento bludný kruh zahraničnopolitického uvažovania.
Pamätám sa, bola som osobne svedkom tvorby konsenzu napr. na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, kde sa stretávali pravidelne politici zaoberajúci sa zahraničnou politikou. A vydiskutovali si tam, pretože tam je asi na to najvhodnejšia pôda, myslím, v mimovládnych organizáciách, svoje prípadné pochybnosti. Tam, samozrejme, sa, aj v mnohých iných think-tankoch, debatuje aj dnes. Ale nevidela som tam predstaviteľov najsilnejšej politickej strany, strany SMER. A pritom tam si možno vyskúšať svoje skutočné argumentačné schopnosti a pokúsiť sa presvedčiť, že v niečom majú pravdu a že ich intencie sú minimálne počúvaniahodné. Problémom je asi fakt, že táto strana politického spektra nemá kvalitný think-tank, think-tank, kde by sme aj my mohli chodiť na diskusie, bez pozvania príp., a kde by sme diskutovali tak, ako sa to sluší a patrí a ako to prebieha v každej demokratickej krajine. Viem, že ASA dostávala posledné štyri roky pomerne veľké finančné prostriedky na svoje aktivity, ale že jej produkcia a schopnosť zorganizovať niečo pozoruhodné bola, bohužiaľ, skoro nulová. Pýtam sa: Prečo? Určite to nebude len z dôvodu nedostatku odborníkov na zahraničnú politiku, aj keď aj v zahraničí, a tento článok v Economiste na to upozorňuje, najsilnejšia strana SMER zatiaľ neprofilovala politikov, ktorí by sa zaoberali zahraničnou politikou. Dôkazom toho je aj to, že obsadzovala posty ministerstiev, ministra zahraničných vecí diplomatmi, čo asi pravdepodobne tiež vzbudzovalo otázky u našich kolegov. Dúfam, že to nesignalizuje nedostatok vôle a chuti venovať sa tejto starobylej disciplíne čiže medzinárodným vzťahom a potrebe pestovania kultivovaných a racionálne vedených medzinárodných vzťahov.
Znovu musím zopakovať, že sme sa presvedčili, že akýkoľvek voluntarizmus a amatérstvo v zmenách zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky nielen veľmi škodí imidžu našej vlasti, ale aj stojí enormné finančné prostriedky a hlavne čas, ktorý sa nedá vyhodnotiť v peniazoch.
Aby sa tak v budúcnosti nestávalo, chcem z tohto miesta apelovať, že potrebujeme mať priestor na diskusie a pokúsiť sa dospieť k spoločným pozíciám, aspoň k tým základným, ktoré by potom nemali podliehať vnútropolitickým turbulenciám, ktoré sú normálne a pochopiteľné. To je naša zodpovednosť a nikto z nás sa jej nemôže zbaviť. Ide predsa o úspechy a dobrú povesť Slovenskej republiky v našej vlasti, a tak musia ísť krátkodobé politické kalkulácie alebo osobné animozity bokom, tak ako sa to podarilo s úspechom v roku 1998. V tomto zmysle vystupoval aj pán komisár a podpredseda Európskej komisie pán Šefčovič včera na našich spoločných zasadaniach výboru pre európsku integráciu a zahraničného výboru.
Chcela by som sa pristaviť ešte krátko pri Vyšehradskej štvorke. Dôstojne sme oslávili jej 20. výročie napriek tomu, že od prvého roku existencie Vyšehradskej štvorky sa všetci novinári pretekali v tom, kto skôr ohlási smrť tejto iniciatívy. A tu máme zrazu 20 rokov. Možno to pripísať aj tomu, že spolupráca, kde sa nemanifestovalo natoľko odlišností, ale práve spoločné postoje vo Vyšehradskej štvorke, bola pre novinárov jednoducho nudná. Inštitucionálne perfektne pripravené rokovania jednoducho privádzajú našu novinársku mládež akurát tak k zívaniu. A napriek tejto ospalosti vydržala a stala sa prioritou zahraničnopolitických programov všetkých štyroch krajín. Vítam preto ďalšiu deklaráciu priority Vyšehradskej štvorky ako zásadný program regionálnej spolupráce Slovenskej republiky. Som však naďalej, pán minister, presvedčená, že, a toto je moje dlhodobé presvedčenie, bez určitej základnej inštitucionalizácie tejto spolupráce bude Vyšehradská štvorka stále príliš závislá od vnútropolitických nálad a kultivovanosti jednotlivých predstaviteľov, a tak sa bude prezentovať aj príslušný imidž bez ohľadu na potrebnosť a výsledky tejto spolupráce, a to nielen ako konzultačného nástroja, ktorý umožňuje čas od času vypracovať aj spoločnú pozíciu riešenia nejakého problému, ale aj vo vedomí skutočnej sily Vyšehradskej štvorky na pôde európskych inštitúcií a schopnosti presadiť sa ako jeden z kľúčových hráčov na európskom parkete. Slovensko má svojím vstupom do eurozóny vo Vyšehradskej štvorke výnimočné postavenie. Nehrozí mu, že pri prípadnom vzniku Európy dvojrýchlosti zostane bokom. Aj preto som s potešením zaregistrovala prihlásenie sa Poľska do konzultačného mechanizmu ESM, teda European Stability Mechanism, čo naznačuje, že si uvedomili význam eurozóny. Uvidíme, kedy si to uvedomia aj naši ostatní partneri vo Vyšehradskej štvorke. Ale pri všetkej možnej spolupráci na pôde EÚ a NATO si stále musíme uvedomovať, že najdôležitejším cieľom spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky je historicky unikátna spolupráca našich štyroch národov, ktoré si v minulosti, najmä v 20. storočí tak závideli, a dokonca sa nenávideli a pohŕdali jeden druhým, že to mávalo aj fatálne zahraničnopolitické dôsledky. Schopnosť potlačiť svoje egoistické chúťky v mene udržania nielen mieru a stability stredoeurópskeho priestoru, ale aj jeho udržateľného rozvoja bude meradlom vyspelosti nás všetkých a meradlom a základom sily nášho vystupovania v Európskej únii. Umiernenosť, táto opomínaná grécka bohyňa, nech je nám príkladom.
Chcela by som tiež aj vyjadriť potešenie, pán minister, že energetická bezpečnosť sa dnes už pravidelne objavuje ako priorita ministerstva zahraničných vecí a staré argumenty, že toto všetko patrí pod ministerstvo hospodárstva, už konečne stratili svoju opodstatnenosť. Ale riešením diverzifikácie zdrojov, príp. zmlúv na Slovensku pre dodávky plynu a ropy nekončí naša povinnosť každodenne prehodnocovať problém nielen bezpečnosti, ale aj výkonnosti dodávok plynu, ropy a ostatných surovín, hlavne plynu, ktorý prechádza našou tranzitnou sústavou, ktorú by sme veľmi neradi zaradili medzi veci do skanzenu. Dokončenie prvej rúry z projektu Nord Stream teraz v apríli tohto roku popod Baltské more medzi Vyborgom a Greifswaldom za pomoci Rusko-európskeho konzorcia dvadsiatich štyroch bánk pod finančnými poradcami spoločnosti Commerzbank, Société Générale plus UniCredit a zároveň odsúhlasenie začatia kladenia druhej rúry od mája tohto roku, teda mája 2011, čo zvýši kapacitu tohto plynového potrubia na 55 mld. kubických metrov plynu ročne bezprostredne medzi Nemeckom a Ruskom, vzbudzuje mnoho otáznikov. Projekt počíta so znižovaním ťažby plynu na európskom území, čo možno pochopiť, tomu asi pomôže aj súčasné dianie v Japonsku a strach pred používaním atómovej energie a prechod niektorých krajín na paroplynový cyklus. Ale problém naplnenia tejto kapacity baltského plynovodu bez toho, aby sa znížila hodnota prepravy naším tranzitným plynovodom, zostáva. Problémom, samozrejme, naplnenia tohto baltského plynovodu môžu byť aj oveľa nižšie ceny na spotovom trhu s plynom ako tie ceny, ktoré sú v dlhodobých kontraktoch s Gazpromom, na ktorých Gazprom trvá a čo znemožňuje vytvorenie skutočného trhu s plynom na európskom území. Pritom upozorňujem, že súčasné dodávky plynu poklesli, len tak pre zaujímavosť, v Nemecku o 25 % a vo Francúzsku až o 50 % .
Ruskí analytici Gazpromu naďalej predpokladajú, že k zvýšeniu dodávok via Baltská cesta prispejú nepokoje v severnej Afrike, pričom ale konštatujú, že konkurenčný boj medzi South Streamom a Nabuccom, teda európskym projektom a ruským projektom, zostáva neistý vo výsledku. A sú si istí, že napriek určitým problémom k otváraniu nových zdrojov na poli Štokman dokážu tento Nord Stream zaplniť len svojím plynom, pričom podotýkam, že my sme dostávali väčšinou nie ruský plyn, ale turkménsky, a že ho zaplnia z ďalšieho ložiska, južnoruského, ale, a čo je pre nás dôležité, a to som zachytila v správach Gazpromu, aj z jamalského ložiska, ako to potvrdil Andrej Kruglov z Gazpromu 4. marca v Berlíne. Takže plynu by pre vraj pre Nord Stream malo byť dosť, otázka však zostáva, ktorá európska krajina chce ešte zvýšiť svoju závislosť výlučne od ruského plynu, kde sa zoberú naň nové objednávky. A pod tým tlakom týchto informácií si musíme položiť otázku, prečo bola reakcia v Nemecku na problémy fukušimskej elektrárne taká hysterická pred regionálnymi voľbami a kto všetko za ňou stojí. Nepochybne, ak sa má naplniť nový baltský plynovod, bude treba zrušiť niekoľko uhoľných a minimálne dvadsať atómových elektrární. Reakcia krajín Vyšehradskej štvorky a diskusie o tom, ako sa prejaví tento zahraničnopolitický intenzívny plynárenský dialóg Nemecka a Ruska s našimi stále prázdnejšími tranzitnými rúrami, bude výzvou do budúcnosti.
A ako obvykle, chcela by som sa pristaviť ešte pri rozvojovej pomoci. O tom sa tu ešte nehovorilo. A ODA, ktorá bola v plienkach ešte pred pár rokmi, začína byť v plánoch ministerstva zahraničných na rok 2011 reálnym programom s reálnymi kontúrami. Ministerstvo zahraničných vecí je, samozrejme, len jedným z hráčov pri uskutočňovaní účinnej a efektívnej rozvojovej pomoci tým, ktorí to potrebujú. Chcem vyjadriť potešenie, že z materiálu jasne vyplýva vedomie vedenia ministerstva, že bez spolupráce s mimovládnymi rozvojovými organizáciami a súkromným sektorom nemôžeme mať efektívnu ODA. Veľmi vítam vytvorenie Centra transferu skúseností z integrácie a tranzitného obdobia. V posledných dvadsiatich rokoch je to mimoriadne dôležitý krok. A myslím si, že sa to od nás očakáva.
Medzi výrazné skúsenosti, ako ste o tom hovorili, pán minister, patrila činnosť Národného konventu na území Slovenskej republiky. Dnes túto skúsenosť s úspechom vyvážame. Ale musíme si byť, priatelia, vedomí, že nástupom minulej vlády bol tento inštitút všeobecnej diskusie občianskej spoločnosti a predstaviteľov verejnosti, expertov a odborníkov na slovenskom území o európskej integrácii, o jej výhodách a problémoch zlikvidovaný. To je ďalší moment, ktorý si potrebujeme uvedomiť. A potrebujeme mať aj túto skúsenosť, ktorú budeme odovzdávať našim partnerom v Ukrajine, Moldavsku, v Srbsku a teraz aj v Čiernej Hore. A znovu sa vraciam k tomu, o čom hovoril pán Fronc a ja na začiatku, aby sme sa dopredu dohodli a pokúsili sa o zhodu v zásadných zahraničnopolitických cieľoch.
Vo februári tohto roku sa podľa čínskeho horoskopu začal rok králika v znamení kovu, čo znamená pokoj a rozvahu, ak teda majú Číňania pravdu. Dúfam, že tento pokoj a rozvaha sa prenesie aj do našich zahraničnopolitických debát či už v parlamente alebo na verejnosti. Ďakujem veľmi pekne.
23. 3. 2011 14:44:16 - 14:46:16 16. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 281 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vášáryová, Magdaléna (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Toľko slov treba na obhajobu veľmi nepríjemnej a Slovensku veľmi poškodzujúcej novely zákona, tlačového zákona, ktorú prijala predošlá koalícia. Tlačový zákon je skrátka jedným z najsledovanejších indikátorov kvality demokracie. Tak to je prvé, lebo pretože prvé, čo urobí autoritárska alebo k autoritatizmu smerujúca vláda, prvý krok, ktorý urobí je, že sa snaží obmedziť slobodu slova a zastrašiť novinárov, zastrašiť vydavateľov. Nakoniec, vidíme to dnes a denne na východ od nás, dostatočne.
Ja by som sa veľmi divila, keby Rada Európy, OBSE, demokratické vlády členských štátov Európskej únie a Spojených štátov, Kanady tak zle prečítali tú novelu a vôbec nepochopili, keď protestovali proti nej, o čo ide. Myslím si, že tieto vlády a tieto organizácie veľmi dobre pochopili o čom v tejto novele, za ktorú ste vy, pán kolega, hlasovali, ide.
Nakoniec, ak ste chceli ten veľký tlačový zákon, mohli ste ho pripraviť, bolo dostatok, štyri roky, času. Ja si myslím, že pre mňa je jedna vec dôležitá, (hoci viem si predstaviť, že by sme mali tlačový zákon aj bez práva na odpoveď, lebo mne oprava stačí, tak ako v mnohých iných zákonoch európskych krajín), že už predmetom práva nebude odpoveď na akékoľvek skutkové tvrdenie. Aj nepravdivé. To, čo bolo a proti čomu som protestovala v minulom období pri prijímaní tohto zákona.
Áno, my budeme potrebovať ešte modernizovať tento zákon, pretože budeme potrebovať sa vysporiadať s novými médiami a ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
9. 2. 2011 16:37:16 - 16:39:10 12.schôdza NR SR - 6.deň - B.popoludní Tlač 246 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vášáryová, Magdaléna (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne. Ja by som sa teda vrátila v reakcii na pána bývalého ministra kultúry, pána Marka Maďariča, ktorý utiekol. Chcela som mu len pripomenúť, že to bol on, kto presadzoval projekt mediálneho centra, to znamená spojenia televízie a rozhlasu. Ja sa teraz naozaj veľmi čudujem, že po ďalších rokoch sa čuduje on, že niekto môže tento proces aj naštartovať, ktorý on sa snažil cez svoj projekt presadiť.
Chcela by som sa ho spýtať, že kto bol na vypočúvaní pána Hrehu alebo pána Nižňanského, bývalého komunistického moderátora socialistickej televízie, a že či preberá zodpovednosť. Ľudia, ktorí ho vybrali, toho pána Nižňanského, za 47 mil. eurový dlh. Štyri roky sa pán Maďarič snažil vystrnadiť z miesta generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu pani Zemkovú a cez to všetko pani Zemková s ním vyjednala oveľa lepšiu zmluvu so štátom než on bez opozície vyjednal pre Slovenskú televíziu a táto zmluva bude musieť sa zmeniť.
Ja chápem, že pán Maďarič musí protestovať, pretože teraz, po tejto voľbe bude jasné, kto ponesie zodpovednosť, keď nebude voľba dobrá. Kto sa bude zodpovedať pred verejnosťou. Tu sa pýtam, kto preberá zodpovednosť za bohapusté šafárenie v Slovenskej televízii za časov pána Hrehu a pána Nižňanského? Že by pán Maďarič? To by som sa teda veľmi čudovala.
1. 2. 2011 16:11:01 - 16:18:18 12.schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 203 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vášáryová, Magdaléna (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
66.
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vždy som vystupovala k tomuto zákonu, ešte keď sa prijímal školský zákon za pána ministra Mikolaja a považujem za potrebné aspoň veľmi v krátkosti zdôrazniť o čo v zákone, ktorý vrátil pán prezident, vlastne išlo.
Kto číta Os ešte, tak v čísle 2 z roku 2010 pod titulom, ktorý vyšiel celý ako monotematický pod titulom Spoločenské inovácie na Slovensku je veľmi zaujímavý rozhovor dvoch spoločenských vedcov Juraja Buzalku a Jozefa Bátoru s nórskym profesorom medzinárodných vzťahov. A na otázku ako je možné, že Nórsko, teda krajina počtom obyvateľov rovnako veľká ako Slovensko, má dnes veľmi veľký vplyv vo svete cez produkty svojich vedcov pracujúcich v spoločenských vedách, pán profesor Iver Neumann odpovedá: "Do veľkej miery to súvisí s tým, že Nórsko po 2. svetovej vojne sa preorientovalo na anglicky hovoriaci svet. Tým sú v priamom kontakte s najsilnejšími akademickými veľmocami a ovládajú dobre akademický jazyk dneška. A mladí, mladí Nóri študujú na prestížnych univerzitách, a keď sa vrátia domov, sú plní nových myšlienok a entuziazmu." To je koniec citátu pána Ivera Neumanna.
Naše zanovité zotrvávanie v starých koľajach, čo ako sa ukazuje dnes znamená neovládanie angličtiny, spomeňte si len na niektorých našich vládnych predstaviteľov aj z minulej garnitúry, nás neustále odsúva na vedľajšiu koľaj. Na vedľajšiu koľaj akademického sveta, na vedľajšiu koľaj celého internetového sveta, celého IT sveta, na vedľajšiu koľaj celého vedeckého sveta. Nedovoľuje našim talentom, aby sa presadili. Tu nejde len o umelecký talent zvládnuť angličtinu, jazyk, dobre učený jazyk zvládne každý, veď aj každý z nás sa naučí svoj materinský jazyk bez toho, aby sa veľmi usiloval. Tu ide o budúcnosť našich študentov. Je to svojím spôsobom, uznávam, civilizačná zmena. Zmena, ktorej sa mnohí bránia tak, ako sa bránia všetkým zmenám. Áno. Civilizačná zmena z nemčiny. Ja sama som germanistka, ale jednoducho áno, je to civilizačný odklon od nemčiny a nečudujem sa, že nemecký veľvyslanec protestuje.
Je to aj civilizačná zmena, ktorú sme prekonali v polovici 19. storočia a to je, keď sme opustili ako náš oficiálny jazyk latinčinu. Jednoducho áno a robíme túto civilizačnú zmenu na Slovensku neskoro. Neskoro. Znovu pripomínam, Nóri ju urobili po 2. svetovej vojne. Okrem toho pripomeňme si, že keď už niekto má takú starosť, že či to naši študenti zvládnu, Slováci boli vždy viacjazyční a aj dnes vedieme vo všetkých prieskumoch verejných v Európskej únii, keď deklarujeme, že vieme viacero jazykov a u mnohých je to naozaj aj pravda.
Druhou príčinou, zásadnou príčinou, prečo musíme znovu schváliť prezidentom vrátený zákon, o ktorom dnes rokujeme, sú tie likvidačné zmeny v školskom zákone, ktoré prijali naši kolegovia z vtedajšej koalície v predchádzajúcom volebnom období. Dokonca aj tí, ktorí majú školopovinné deti v Bratislave, čomu som sa veľmi čudovala. Paušálne kvóty na osemročných gymnáziách spôsobia zníženie kvality vzdelávania v Bratislave, povedal vtedy doslova dnešný župan v Bratislavskom samosprávnom kraji Pavol Frešo. Mestské časti stratia šancu ponúknuť vo svojom obvode študentom kvalitnú školu, dodal dnes po voľbách nový starosta Ružinova pán Dušan Pekár. Zaujímavé je, že záujem rodičov o to, aby poslali deti do osemročných gymnázií je naďalej enormný. Prečo to asi je? Asi preto, že vedia, že to deťom otvorí úplne iné obzory. Je určenie 5 % paušálne určenie aj pre oblasti ako je Bratislava a okolie, ktorá má najväčší počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí likvidačná zmena? Je. Samozrejme, treba s rozrastajúcim sa počtom týchto typov gymnázií robiť poriadok, ale nie takýmto spôsobom a nie takýmto tempom.
Pán minister, ktorý sa na mňa díva teraz, odôvodňoval svoj zásah tým, že nechce oddeľovať jednotkárov na základných školách, vás citujem, pán bývalý minister, od menej šikovných detí. Tomu rozumiem, ale znamená to, že by šikovné deti sa mali postarať, aby ich spolužiaci nezaostávali? Bola by to podľa mňa veľmi zvláštna reforma. Chápem, že školy bojujú o žiakov, pretože máme normatív na žiaka, ale má to ísť na úkor našich nadaných detí? Keď som tu vystupovala pri prijímaní tohto zákona, vtedy som povedala, myslím, že aj médiá ma citovali, že ak máme niečo v našej krajine, tak to je veľké množstvo talentov a nesmieme prísť ani o jeden z nich.
Odkladom platnosti tohto opatrenia, ktoré nastolil školský zákon, sa, pevne verím, vytvorí najmä to, čo teraz potrebujeme a čo sme nemali pri prijímaní školského zákona, to znamená pokojný otvorený priestor na vyriešenie praktických problémov nášho školského systému a najmä na širšiu a dobre pripravenú prediskutovanú dohodu o takej stratégii nášho školského systému aj vo vzťahu k osemročným gymnáziám, ktorá prispeje k zvýšeniu kvality a celkovej úrovne nášho vzdelávacieho systému tak, aby všetci nadaní študenti reprezentovali Slovensko a hlavne, aby si zo školy neodniesli stratený čas, ale užitočné informácie a celkový široký vedomostný prehľad. Ako dcéra dvoch učiteľov si to veľmi prajem.
Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)
4. 11. 2010 18:04:25 - 18:05:44 8.schôdza NR SR - 2.deň - B popoludní Tlač 149 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vášáryová, Magdaléna (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pán poslanec Rafaj, vy ste hlasovali za zákon, ktorý zbavuje štátneho občianstva slovenských občanov. To je niečo, čo by som nikdy neurobila, to je niečo, čo je škvrnou na akomkoľvek rétorickom cvičení o národe a o tom, akým ste vy národovcom. Nikdy by som nehlasovala za to, aby ste masovo odoberali, len preto, že sa niečoho bojíte alebo to potrebujete pre svoje krátkodobé politické ciele, aby ste odoberali ľuďom, ktorí chcú zostať v štátnom zväzku so Slovenskou republikou, aby ste im odoberali štátne občianstvo.
Chce to viacej sebavedomia, chce to viacej rozhľadu a konečne prestaňme ľudí strašiť a prestaňme šíriť paniku. Myslím si, ja tomu rozumiem, prečo to musíte robiť, ale my sa nemôžeme riadiť týmto vaším strachom a vašimi krátkodobými politickými cieľmi.
4. 11. 2010 17:51:49 - 17:51:51 8.schôdza NR SR - 2.deň - B popoludní Tlač 149 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vášáryová, Magdaléna (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, pár kratších slov k tomuto, k tejto novele zákona.
Máme pred sebou odpoveď na nedobrý a nemúdry maďarský zákon a touto odpoveďou je konečne rozumný slovenský zákon. Zákon, ktorý táto snemovňa prijala v máji tohto roku, takou odpoveďou nebol.
Pamätám sa, vystupovala som k tomuto zákonu a upozornila som aj na tú skutočnosť, že je to zákon, ktorý bude namierený proti Slovákom žijúcim v Kanade, v Austrálii, vo Veľkej Británii, v Írsku, ktorí požiadali v dobrej viere o druhé občianstvo. O niekoľko dní som dostala množstvo mailov z Austrálie a hanbila som sa, keď som sa dozvedela, že austrálska vláda urýchlila udeľovanie austrálskeho občianstva žiadateľom zo Slovenska, aby ich nevystavila strate slovenského občianstva. Hanbila som sa za nás všetkých, hoci ja som proti tomuto zákonu hlasovala, že austrálska vláda sa zachovala k našim občanom citlivejšie, ako my sme sa zachovali voči nim.
Preto chcem podporiť návrh zákona, ktorý je predložený poslancami vládnej koalície. Je to návrh dobrý, rozumný a efektívny. Neodoberá štátne občianstva štátnym občanom Slovenskej republiky po tom, ako nadobudli štátne občianstvo iného štátu. Zákon o štátnom občianstve je odrazom vzťahu štátu a jeho občanov, teda premieta sa do neho základná filozofia, ktorá je obsiahnutá v odpovediach na dve jednoduché otázky.
Tá prvá znie. Chce štát, teda v danom prípade naša Slovenská republika svojich občanov chrániť? Stojí o nich vôbec? A druhá otázka. Je zmyslom právnej úpravy občianstva ochrana zväzku medzi jednotlivcom a štátom, teda medzi jednotlivcom a Slovenskou republikou alebo je jej zmyslom strašenie občana Slovenskej republiky? Či už stratou občianstva, pokuty alebo akejkoľvek ďalšej sankcie zásadným spôsobom zasahujúcej do vzťahu medzi občanom a Slovenskou republikou.
Zákon o občianstve je zákonom o charaktere nášho štátu. Naša vlasť, o tom som presvedčená, by mala svojich občanov chrániť a nie im z jej pozícii hroziť sankciami. Som presvedčená, že úlohou štátu Slovenskej republiky, nie je strašiť našich občanov, som presvedčená, že úlohou Slovenskej republiky, nie je ani hroziť prstom občanom nášho štátu. Som presvedčená, že úlohou nášho štátu, modernej európskej Slovenskej republiky, nie je ani zohnúť sa pri prvom záchveve vetríka zo susednej alebo z ktorejkoľvek inej krajiny. Som presvedčená o tom, že Slovenská republika nebude silnejšia tým, čím budú rezkejšie a tvrdšie postihy občanov Slovenskej republiky.
Myslím si, že Slovenská republika bude silnejšia, čím silnejšie dokáže ochrániť svojich občanov aj proti svojvôli zo zahraničia, nerešpektujúcej všeobecne uznávané medzinárodné zásahy. Budeme silnejší, čím dôslednejšie budeme stáť v ochrane záujmov našich občanov.
Novela zákona o štátnom občianstve, ktorú táto snemovňa prijala, väčšinou vtedy koaličných poslancov, strelila vlastným občanom do nôh. Namiesto ich ochrany podľa tohto zákona nasledovala pri nadobudnutí štátneho občianstva ktoréhokoľvek iného štátu sankcia straty ich vlastného občianstva. Chceme predsa, a zakladáme si na tom, aby naše reakcie smerom do zahraničia boli pokojné, dôsledné a dôstojné, suverénne, aby boli európske, aby Slovensko posilňovali a nie oslabovali, aby nám v našej zahraničnej politike dávali do rúk silnejšie a nie stále slabšie karty.
Zároveň všetkým tým občanom Slovenskej republiky, ktorí by uvažovali o nadobudnutí iného štátneho občianstva, ktoré nespĺňa tie podmienky, ktoré vyžaduje medzinárodné právo, chceme poctivo a dopredu otvorene poskytnúť informáciu týmto zákonom, podľa ktorej sa môžu rozhodnúť, že Slovenská republika neuzná účinky udelenia takéhoto štátneho občianstva. Objavili sa námietky a počula som ich tu dnes niekoľko, že zákon na jednej strane nič nerieši, nakoľko neobsahuje žiaden sankčný mechanizmus. Áno. Ak sa autori tejto otázky pýtajú, či zákon neobsahuje sankčný mechanizmus, odpovedám áno, neobsahuje. Zákon neobsahuje žiaden sankčný mechanizmus proti našim vlastným občanom, proti občanom Slovenskej republiky. Za to však obsahuje klauzulu, ktorá je sankciou za také udelenie občianstva, ktoré nie je v súlade s medzinárodným právom, ale neobracia túto sankciu proti našim vlastným občanom. Táto sankcia neuznania občianstva sa neuplatňuje voči občanom Slovenskej republiky, ale práve voči pôvodcovi udelenia štátneho občianstva, ktoré nie je v súlade s medzinárodným právom.
Objavil sa tiež názor v mnohých diskusiách, že Slovensko by malo vyčkávať, kým Maďarská republika upraví svoj zákon o občianstve a až po nich upraviť slovenský zákon o občianstve. Je to legitímny názor, ale ja ho nezdieľam. Vysvetlím prečo. A dovoľte mi, v tomto prípade malú dramatickú disgresiu.
Keď Samuel Beckett v roku 1948 napísal svoju slávnu hru Čakanie na Godota, kde Vladimír a Estragón čakajú na Godota, ktorého obidvaja považujú za známeho, ale v skutočnosti ho ani jeden z nich nepozná, po jednej z inscenácií hry, napísal jeden kritik, že je to hra, v ktorej sa nič nestane dvakrát. Obávam sa, že niečo veľmi podobné, by sa stalo aj v prípade, keby Slovenská republika zvolila takúto vyčkávaciu, čakaciu aktivitu.
Teda nemeniť svoj zákon dovtedy, pokým ho aj Maďarská republika nezmení. Hovorím to preto, lebo sa súčasne aj pýtam, čo by tým Slovenská republika získala? Kto totiž, dámy a páni, tu v tejto sále, v tomto parlamente vie zaručiť, že maďarská alebo ktorákoľvek iná legislatíva, ktorá by prijala podobný zákon ako Maďarská republika, prijme ešte nejaký nový, ďalší zákon o občianstve? Kto z nás vie zaručiť, že takýto maďarský alebo ktorýkoľvek iný zákon, by bol plne v súlade s očakávaniami slovenskej strany? Kto vie takúto záruku z nás poskytnúť? Kto dokáže prehovoriť poslancov maďarského alebo nejakého iného parlamentu, národného zhromaždenia, že je v ich záujme, aby prijali takú normu, ktorá splní očakávania slovenskej strany? Nikto asi nezdvihne ruku, že má na to silu v tomto parlamente. A keďže tejto sily niet, vráťme sa k tomu, čo chceme a môžeme urobiť teraz my, tu, v Národnej rade Slovenskej republiky. Čo môžeme robiť my preto, aby zákon Slovenskej republiky bol dobrou, dôstojnou a efektívnou odpoveďou na právny stav, ktorý vznikol v súvislosti s prijatím novely zákona o štátnom občianstve Maďarskej republiky.
Čo chceme a môžeme urobiť aj my pre to, aby sa v Európe viac diskutovalo o tom, či takéto riešenia, teda masové, bezvýberové udeľovanie občianstva, bez existencie skutočného zväzku jednotlivca a štátu, je v záujme Európskej únie? To je tá diskusia, ktorú potrebujeme a na to upozornil aj pán minister zahraničných vecí.
Či náhodou v tých krajinách, ktoré doposiaľ nie sú členmi Európskej únie, a možno ani nikdy nebudú, nevytvára takéto udeľovanie občianstva dve kategórie občanov. Jedni sú domáci občania a druhí sú akýsi zahraniční európski občania, a či je v našom záujme, aby aj v susedstve Európskej únie bolo takýchto občanov viac, ktorí síce potom môžu v únii pracovať, ale dane platia tam, kde majú svoje domovy a rodiny. Či sa takýmto riešením, ako povedal pán minister, plazivo nerozširuje Európska únia bez toho, aby sme do toho mohli zasahovať, a aby sme rozhodli ako jej právni členovia. Či do európskeho prostredia nepreberáme vzory, ktoré nie sú pre Európsku úniu dobré, ani múdre, ani nijako užitočné.
Myslím si preto, že určite dobrým vykročením, by bol návrh zákona o štátnom občianstve. Tam by sme potom mali začať. Preto podporujem novelu zákona a budem rada, keď ju v záujme našich občanov, našich vlastných občanov, ale aj tých všetkých Slovákov, nielen srdcom, ale aj štátnym občianstvom po celom svete, podporí táto Národná rada. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
4. 11. 2010 15:34:28 - 15:36:28 8.schôdza NR SR - 2.deň - B popoludní Tlač 168 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vášáryová, Magdaléna (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. A bolo by iste veľkou naivitou očakávať, že štyri mesiace po voľbách a ustanovení novej vlády si bývalý minister kultúry alebo bývalý člen výboru pre kultúru a médiá pripomenú, že nesú plnú a nedeliteľnú zodpovednosť za situáciu vo financovaní verejnoprávnych médií, pretože hlasovali za nedobre a nedostatočne vypočítaný tzv. zástrčkový zákon, a že hlasovali za jednostranné obsadenie rád.
To treba tu povedať, lebo človek by mohol nabrať dojem, že doteraz tu štyri roky vládol niekto úplne iný. Ale neočakávam to, že niekto z vás bude chcieť zobrať zodpovednosť za 27 poťažne 37 mil. EUR sekeru v Slovenskej televízii. Táto neschopnosť prevziať zodpovednosť, poukazuje na vlastne tú chybu. Teraz ide o to, či si budete tú chybu analyzovať, a či ju my budeme tiež dostatočne analyzovať, pretože len tak sa môžu ľudia poučiť, aby neurobili po druhý raz takéto fatálne chyby a vyvodili z toho dôsledky.
Ak niekto usiloval o ovládnutie Slovenskej televízie, tak ste to, vy páni a vám sa to podarilo a dodnes ju máte v rukách. Dovoľte, aby som to pripomenula a nesiete ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) 
8. 9. 2010 9:12:46 - 9:15:38 5. schôdza NR SR-2. deň-streda- A dopoludnia Tlač 26 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vášáryová, Magdaléna (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
7.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Moje technické zariadenie zase možno nefunguje.
Vážený pán minister, ja by som nechcela, aby sme to, čo ste tu vy hovorili a čo predkladáte, nechali len bez jediného vystúpenia prejsť. Takže dovoľte len pár krátkych slov možno na spomienku.
Chcem pripomenúť, že ste to boli vy a vaša druhá vláda, ktorá presadila na pôde Európskej únie, že sa začali seriózne zaoberať s tým, že otvoria rozhovory s Chorvátskou republikou. Mali sme na to pádne dôvody a ukázalo sa a proste všetko to, čo sa potom odohralo, ukázalo, že to bol správny krok. Dnes je Slovensko znovu v tejto pozícii, že medzi pár štátmi začína znovu upozorňovať. Slovenská republika zohrávala vždy veľkú rolu v posledných 10-15 rokoch v západnom Balkáne a toto dnes musíme znovu pokračovať v tejto línii. Takže ja s tým súhlasím a prosím všetkých kolegov, keby túto zmluvu potvrdili parlamentom.
Pamätám si, keď sme tu rokovali o našej podpore Chorvátsku. Našlo sa veľa ľudí aj z oblasti médií alebo expertov, ktorí nám to vyčítali najmä na pôde niektorých západoeurópskych štátov, ale aj tu vnútri sme sa presvedčili, že jednoducho diplomacia sa nerobí na krátke trate. Diplomacia okrem toho, že vyžaduje expertné znalosti a veľké skúsenosti, je aj umením a vždy bola tak chápaná a som veľmi rada, že sa slovenská diplomacia znovu navracia k tomuto umeniu vytvárať pozície a nielen prispievať k rovnováhe a posilňovaniu mieru a dialógu na európskom území, ale aj v posilňovaní imidžu Slovenskej republiky. Som veľmi rada, že ideme touto cestou. Vždy sa mi páčila nórska cesta v diplomacii. Možno niektorí starší si to pamätajú, akú zásadnú úlohu zohrala nórska diplomacia, menší štát, 5-miliónový, na európskom území pri rokovaniach medzi Palestínou a Izraelom. Túto rolu pri všetkom tom, že niektorí ľudia si myslia, že sme príliš malí a v diplomacii bezvýznamní, nie je to pravda. A ja chcem poďakovať, že ideme znovu týmto smerom. Pán minister, ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
4. 8. 2010 17:04:28 - 17:06:28 3. schôdza NR SR - 2. deň - streda - B. popoludní Tlač 39 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vášáryová, Magdaléna (SDKÚ – DS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán bývalý minister hospodárstva, chcela by som vám pripomenúť niečo z energetickej bezpečnosti. My dvaja sme tu minulé štyri roky o tom párkrát hovorili aj medzi sebou. Spomeňte si na plynovú krízu. Bola by som očakávala od vás ako od človeka, ktorému leží na srdci osud energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky, že poviete, čo by malo byť ešte v programovom vyhlásení o tom, aby sa nestalo to, čo sa stalo za vašej vlády, keď ste presadzovali zahraničnú politiku tzv. štyroch svetových strán a hrdili ste sa strategickým partnerstvom s Ruskou federáciou a potom ste dvanásť dní nechali krvácať slovenské hospodárstvo, pretože ste nevedeli, čo máte rýchlo urobiť. Poslali ste pána premiéra, chudáka, do Kyjeva, pričom sme nemali s Ukrajinou žiadnu zmluvu. A potom prišiel z Ruska so správou, že mali by sme sa s Ukrajinou dohodnúť, že nech nám Ukrajina dá zo svojich zásob a že Rusi bez toho, aby to bolo písomne potvrdené, im to potom dajú. Smial sa z toho celý svet, pán minister, celý svet, ale dvanásť dní slovenské hospodárstvo krvácalo pre vašu naivitu.
A dovoľte ešte jednu vec, ktorú dôkladne osobne poznám, funkciu OBO. Ja dúfam, že sa konečne tejto vláde podarí odstrániť tú nelogickosť na našich zastupiteľských úradoch, kde veľvyslanci majú rozličných kamarátov rozličných slovenských firiem a rozličných slovenských podnikateľov, ktorí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Deň v parlamente

<- ->