277.
Ďakujem, pán predseda, za slovo a možnosť vystúpiť k návrhu zákona o obecnom zriadení, ktorý predkladáme už opakovane a k tej istej veci, a to je zabezpečiť verejný, kultúrny aj národný záujem vo veci umiestňovania sôch, pamätníkov alebo pamätných tabúľ, ktoré sú v kompetencii obecných a mestských zastupiteľstiev, ale vzhľadom na aplikačnú prax vidíme, že sú problémy v jednak umiestňovaní niektorých sôch alebo búst kontraverzným osobnostiam, ako príklad by som mohol uviesť sochu Esterházyho, Jánosa Esterházyho v Košiciach alebo niektoré iné ako sa ešte chystajú postaviť. Na margo, napr. tiež stojí socha Rákociho a na druhej strane sme boli svedkami deložovania alebo znemožňovania postaviť niektoré sochy národným dejateľom alebo k celonárodne významným historickým udalostiam, na čo naozaj nevidíme dôvod. Opäť by som mohol z praxe hovoriť o dosť dehonestujúcom prístupe, cez rôznu komisiu a obrusovanie sochy Svätopluka, tu neďaleko na Bratislavskom hrade alebo napríklad o rozhodnutí Mestského zastupiteľstva v Nových Zámkoch, ktoré odmietlo osadiť pamätnú tabuľu česko-slovenským legionárom, ktorí v roku 1919 oslobodzovali mesto od vojsk maďarskej červenej armády.
Najnovšie asi tá najnovšia kauza a prípad, ktorý vzbudil verejný záujem je snaha tzv. Bratislavského okrášľovacieho spolku deložovať súsošie Štúrovcov z Námestia Ľudovíta Štúra v Bratislave a nahradiť toto miesto sochou Márie Terézie. Prebiehajú rôzne diskusie za i proti, ale máme za to a náš návrh smeruje k tomu, aby sa upravili predovšetkým postupy, kde ide o celonárodných dejateľov a historické osobnosti, aby sa takéto už jestvujúce pamätníky nemohli premiestňovať z ideologických alebo iných dôvodov, ako je to napríklad v Bratislave. Takže predmetný návrh zákona predchádza vzniku takýchto situácií, ktoré som vám opísal, kedy obec z titulu svojich samosprávnych kompetencií, buď odmietne využitie verejného priestranstva na účely vyššie uvedené alebo navrhne využitie verejného priestranstva premiestnením umeleckého artefaktu, ktorý sa má viazať k celonárodnej historickej udalosti alebo celonárodnej osobnosti. Chcem len pripomenúť, že už v roku 1920, podľa môjho názoru, aj keď obsoletný, ale stále platný zákon Československej republiky hovorí o súsoší Márie Terézie ako o - citujem - "pomníku, ktorý uráža národné cítenie Slovákov". Ide totiž o to, že budem hovoriť len o tomto prípade, ale on je všeobecne použiteľný na akékoľvek iné pamätníky a určite nájdete príklady aj iných osobností, možno aj zo slovenských dejín, aby to nebolo a niekto nechápal jednostranne.
Konkrétne socha Márie Terézie bola umiestnená v roku 1897, rok po tzv. pompéznych milenárnych oslavách a nemala teda nijakú časovú súvislosť s panovníčkou z 18. storočia, keďže viac ako po sto rokoch bolo toto súsošie umiestňované, navyše paradoxne jej hlava s koňom smerujú k Budapešti, ako keby k nejakej mešite, no a, samozrejme, že ju lemujú dvaja maďarskí husári. Nie je rovnako pravda, že sa to vzťahuje na historickú udalosť tzv. korunovačného pahorku, ktorý bol niekde úplne inde, a ak na jednej strane niekto podpisuje petíciu za takéto umiestnenie, tak rovnako je tu petícia viac ako päť tisíc ľudí, ktorí odmietajú takéto deložovanie Štúrovcov, pretože ide naozaj o citlivý zásah do národnej pamäte slovenského národa.
Takže vecne k odôvodneniu k bodom 1 a 2, ak dovolíte. Rieši sa tam možnosť obmedzenia využitia majetku obce, slúžiaceho na verejné účely alebo vo veciach iného spoločného záujmu a v tomto prípade sa zužuje. Teda v prípade umiestňovania alebo deložovania pamätníkov k celonárodným historickým udalostiam alebo osobnostiam. Máme za to, že ak sme kultúrny národ, tak máme si pestovať aj kultúrnu pamäť a ak napr. platí istá úcta k pamätným miestam odpočinku, ako sú cintoríny, tak rovnaký prístup by mal patriť aj k sochám, ktoré sú zhmotnením duše života a posolstva takýchto celonárodných dejateľov. Na margo ešte tohto príkladu, chcem uviesť, že nestotožňujem sa s iniciatívou tohto skrášľovacieho spolku, pretože aj podľa výpisov, ktoré boli dostupné na internete, stojí za tým istá finančná skupina, ktorá sa snaží v úvodzovkách, privatizáciu celého bratislavského nábrežia, keďže na jeho konci stojí pompézny komplex a máme tu aj, poslanci z kultúrneho výboru, ďalší problém, že za týmto komplexom nasleduje Park kultúry a oddychu, ktorý mal byť rovnako zlikvidovaný, takže, dámy a páni, chcem vás veľmi úprimne a s pokorou poprosiť, aby ste venovali tomuto návrhu náležitú pozornosť, aj keď si uvedomujem, že sme v prvom čítaní a v podstate tieto veci nám bežia už len pro forma, ale zajtra budeme hlasovať, takže myslím, že každý tu prítomný poslanec a poslankyňa môže s čistým štítom posunúť návrh do druhého čítania. Len, aby ste boli informovaní, snažil som sa predrokovať túto problematiku aj so ZMOS-om, keďže rada ZMOS-u nie vcelku pozitívne prijímala takéto zmeny, ale to je pri ZMOS-e ako typické, vždy, keď sa otvára zákon o obecnom zriadení. Potom, keď sme mali už tú veľkú debatu so ZMOS-om, ktorú absolvovali a asi zástupcovia všetkých politických strán, tak sme si tieto naše postoje vyjasnili, mienime s nimi komunikovať ďalej a myslím, že môžem povedať, nie je v tom neprekonateľný problém. Ďakujem pekne zatiaľ.
|
179.
Ďakujem za slovo, pán predseda, aj predsedajúci tejto schôdze. Dámy a páni, chcem v mene svojom, aj v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany predstaviť istý posun oproti prvému čítaniu, kde som rovnako vystúpil a upozornil som, že tak či tak Slovenská republika, ktorá je viazaná medzinárodnými dokumentmi musí dodržiavať aj všetky princípy medzinárodného práva a toto právo je aj v tomto prípade pri využívaní práv menšín výsostne individuálne. Mal som pocit, že sa ako keby vylamujú otvorené dvere, ale na druhej strane plne chápem, že v prípade nášho južného suseda a jeho exteritoriálnych noriem, pretože pán kolega z MOST-a - HÍD nespomenul, bohužiaľ, výpočet exteritoriálnych noriem, ktorých subjektom sa stala Slovenská republika a jej štátni občania. A v tom prípade má každý štát legitímne právo na legitímnu recipročnú obranu. A keďže nie je vylúčené, že budeme naďalej atakovaní cezhraničnou legislatívou zo strany nášho južného suseda, je nevyhnutné stanoviť v najvyššom zákone Slovenskej republiky explicitne to, čo je len vyplývajúce z interpretácie medzinárodného práva a ich zásad, a to, že výkon akýchkoľvek práv, čiže nielen práv národnostných menšín, aby bolo jasné, je zásadne len individuálny. Veď máme tu napríklad aj odborárov, ktorí síce kolektívne vyjednávajú alebo rokujú, ale chápe sa v praxi, samozrejme, len výkon individuálneho práva konkrétneho zamestnanca. V tejto súvislosti chcem oponovať tým, ktorí majú predstavu, že vraj tu máme zakotvené kolektívne právo naviazané na kolektívny výkon práv menšín, pretože veľmi by ma zaujímala, aká je vlastne nároková vymožiteľnosť, myslím aj subjektu. Kto zoberie na seba požiadavku a bude hovoriť v mene x-tisíc ľudí, ktorí sa hlásia k nejakej menšine, napríklad. A z tohto príkladu je vám zrejmé, že nijaká kolektívna vymožiteľnosť, ani nijaký kolektívny vymáhateľ ako kvázi etnické odbory, keby som to tak mal nazvať, neexistuje. Nie je to v praxi realizovateľné. Takže z tohto dôvodu je zrejmé, že môže ísť len o individuálny výkon práv.
Keď Slovenská republika prijímala základné dokumenty medzinárodné, ktoré sa týkali úpravy práv menšín, predovšetkým Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov, dobre viete, že už tento dokument vo svojej preambule sa odvoláva na taký výkon práv pre príslušníkov menšín, ktoré nesmú viesť k poškodzovaniu práva väčšiny alebo k akejsi apatii, napríklad osvojiť si štátny jazyk, keď hovoríme konkrétne o tomto type dokumentu.
Takisto Slovenská republika prijala k jednotlivým článkom v roku '96 aj výklad, čo sa myslí pod konkrétnym výkonom práv. Napríklad pri článku 8 je jasne definované, že chápeme to bez ujmy na výučbe v štátnom jazyku. No veď ale dnes predsa vidíme, že toto sa nedodržiava, že veľa príslušníkov, a mladých, mladých príslušníkov predovšetkým maďarskej menšiny, neovláda štátny jazyk. Keď rozprávajú v ankete pre niektoré elektronické médium, tak občania, diváci tam vidia titulkovanie, pretože nevie odpovedať. Ale to len na margo toho, kde sú možno problémy a nie je podstatné, nie je podstatné teraz riešiť, či je niekto schopný sa učiť aj povedzme štátny jazyk.
Prioritné je v tejto súvislosti stanoviť základné pravidlá, ktoré obsahuje a má obsahovať ústava ako najvyšší zákon a preto, keďže je tu aj rôzna výkladovosť či už zo strany menšín, alebo materskej krajiny, ktorá povedzme maďarskú menšinu sa snaží nejakým spôsobom zastrešovať, alebo aj lobovať na medzinárodnej scéne a zároveň je tu rozpor s medzinárodným právom. Som za to, aby parlament Slovenskej republiky schválil takúto novelizáciu ústavy, ktorá nikoho nepoškodzuje, je plne právne komfortná, je v súlade so všetkými medzinárodnými dohovormi, mimo tých individuálnych právnych názorov, ktoré možno citoval kolegu z MOST-a - HÍD, ale tie nemajú nijakú právnu oporu. My sa máme držať legitímnych, schválených medzinárodných dokumentov a ich výkladov a preto som za to, aby sme podporili takúto zmenu ústavy, práve kvôli tomu, aby bol konečne na Slovensku aký-taký aspoň etnický pokoj, alebo pokoj v spolunažívaní medzi príslušníkmi rôznych etník a majoritného obyvateľstva, pretože vidíme, že aj kríza, aj posledné udalosti a kauzy pripomínajúce jedno ochlpené zviera vzbudzujú dosť vážne napätie už v spoločnosti. Takže chcel by som poprosiť všetkých, aby sme na tejto poslednej schôdzi ukázali spoločnosti aspoň akú-takú základnú názorovú jednotu, bez ohľadu na to, či ide o koalíciu, alebo opozíciu a tento návrh z dielne dvoch poslancov zo strany SMER - sociálna demokracia podporili. Ďakujem.
|
175.
Ďakujem, pán predseda. Som prekvapený, že pán poslanec takto otvorene obhajuje kolektívne práva, ktoré prisudzuje ako univerzálne právo pre akúkoľvek skupinu, hoci, jedine kolektívne právo, ktoré zadefinovala ešte Charta Organizácie Spojených národov je vyslovene viazané len na sebaurčovacie právo národa. Ja viem, že predstavitelia maďarskej menšiny tu majú dlhodobo problém pochopiť základnú lexiku a rozdiel medzi národom a národnosťou. Častokrát sme počúvali z ich strany terminus technicus "národné spoločenstvo" alebo "národnostné spoločenstvo". Práve vy zavádzate aj právnu, aj spoločenskú neistotu takýmito neprávnymi posunmi a som prekvapený, keď hovoríte o napätí, tak vždy len v súvislosti s tým, že ak sa upravuje a precizuje nejaká právna norma, ktorá sa môže dotýkať práv menšín, tak upozorňujete na akúsi hrozbu napätia, čo mi nepríjemne mrazí chrbát, pretože sa automaticky evokuje kosovský model, kde práve sa uplatnila výnimka práve v kolektívnom práve, kde kosovská menšina získala samostatnosť. Pán poslanec, dúfam, že mi vo faktickej poznámke na záver odpoviete, či tieto kroky majú smerovať k tomu, že aj vy sa usilujete o akýsi autonómny štatút podobný kosovskému modelu, pretože veľmi by nám to pomohlo.
|
34.
Ďakujem, pán predsedajúci. Áno, v skutočnosti mám procedurálny návrh, ktorým chcem vyzvať poslancov, ktorí vyznávajú kresťanské hodnoty, aby dodržiavali na prvom mieste prvý článok desatora: Nepoužiješ meno Božie nadarmo, Matovič!
|
11.
Pán predseda, keďže nezaznelo z vašich úst že ide o poslednú riadnu schôdzu v tomto volebnom období, chcem upozorniť a požiadať, aby sa naplnil zákon 200/2010 § 13 ods. 3, ktorý hovorí, že na poslednej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sa hrá štátna hymna Slovenskej republiky. Aj keď si myslím, že už vystúpenia rečníkov, ktorí sa prihlásili do rozpravy s procedurálnymi návrhmi, predznamenáva, že to bude asi najnechutnejšia schôdza. Zákon je zákon, a mám za to, že by ste mali dať zahrať štátnu hymnu Slovenskej republiky.
|
30.
Takisto si dovolím pripojiť blahoželanie v mene klubu Slovenskej národnej strany všetkým ľuďom na Slovensku. Pokojné Vianoce a šťastný nový rok. (Potlesk.)
|
42.
Ďakujem za slovo. Veľmi rád zareagujem na pána ministra, aj odpoviem možno na niektoré otázky. Je prirodzené, že Slovenskú národnú stranu musí zaujímať pôda, pretože pôda je dar, ktorý sme získali od Boha a vybojovali generáciami našich predkov, tých 49 tisíc kilometrov štvorcových integrovaného územia Slovenskej republiky. A hovoríme to napriek tomu, že pôda s najvyššou bonitou, teda kvalitou je práve na južnom Slovensku, kde žije asi najväčšia, najväčší elektorát strany, ktorú zastupuje pán minister Simon, pán Somogyi, ak môžem trošku odbočiť, aj keby som v tomto smere nemal. Nedostal som však odpoveď, pán minister, ako chcete riešiť zvýšenie domácej spotreby domácich potravín? Ako chcete systémovými opatreniami riešiť nadštandardný dovoz cudzích potravín? Je všeobecne známe, že som zástancom, aj aktívne sa zdravo stravujem. Mnoho ľudí, najmä mladých moderných ľudí, dnes zaujíma otázka kvality potravín, aby si mohli vyberať, a nehovorím len o biovýrobkoch, hovorím o nutnosti konzumovať potraviny predovšetkým z miesta, kde človek žije. Nie, nie tie, ktoré sú dovážané. Mňa trápi, že keď si chcem v lete kúpiť mrkvu, tak zisťujem, že ponuka je z Talianska alebo z Českej republiky, ale slovenskú mrkvu som v konkrétnom obchodnom reťazci nenašiel. Toto sú veci, ktoré, na ktoré som od vás zatiaľ nedostal odpoveď.
|
32.
Ďakujem pánovi poslancovi Záhumenskému, že doplnil veci alebo argumenty k tak závažnej téme, ako je zabezpečenie konkurencieschopnosti slovenského pôdohospodárstva a aj potravinovej bezpečnosti Slovenska, ktorá nám úprimne leží na srdci. Pánovi poslancovi Somogyimu, aj som predpokladal, že, pán kolega, zareagujete ako, ako takmer vždy na moje, moje vystúpenie. Len, chcel by som vás doplniť, nehovoril som len o maďarskej menšine, ak ste si všimli, podstatne som kritizoval vynakladané prostriedky pre tzv. znevýhodnené marginalizované skupiny, čím sa myslí rómska menšina. Pretože príliš veľa zdrojov ide na riešenie tejto problematiky, ale všetci sa pýtajú, s akým efektom? Ja som som zatiaľ účinný efekt vzhľadom k zdrojom, ktoré sa tam nalievajú a v čase krízy, nevidel. Ak ma presvedčíte, že sú účelné, tak prosím, zmením svoj názor. Ale zatiaľ ma nikto nepresvedčil, a väčšina ľudí na Slovensku je presvedčená, že tieto peniaze nie sú efektívne vynakladané. Pokiaľ ste mali starosť o Úrad zahraničných Slovákov, tak práve ja a SNS sme kritizovali činnosť úradu, ktorý, bohužiaľ, neriadi pani premiérka, ako to bolo v minulosti alebo niektorý z podpredsedov, ale len úradník, pán Nižňanský. K pánovi Froncovi na záver, prečo teda, keď hovoríme o dividendách, iný, iný štátny majoritný vlastník Deutsche Telekom v podniku Slovak Telekom tretíkrát po sebe odmietol vyplatiť dividendy vo výške 128 miliónov eur? Nech sa páči, tlačte, zavolajte pani Merkelovej a máte pol, pol miliardy v rozpočte. Takto sa správajú zahraniční akcionári voči Slovensku. Bohužiaľ, je to pravda.
|
22.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa ja dotkol v krátkosti predkladaného návrhu na schválenie rozpočtu verejnej správy na budúci rok.
Podľa môjho názoru je to rozpočet, ktorý z objektívnych dôvodov len ťažko bude hľadať alternatívu, ale na druhej strane je tu subjektívna príčina, ktorá reálne zhoršila jeho východiská, a to je z dôvodu rozpadu vládnej koalície.
Je to rozpočet inverzie, pretože keď som si pozeral viaceré kapitoly, tak veľmi ťažko bolo hľadať niektoré položky a mnohé iné sú, bohužiaľ, častokrát zavesené pod spoločné kapitoly alebo podkapitoly, pričom len s údivom sme mohli sledovať, kto ich takto mohol pospájať.
Ak je axiómou skladania rozpočtu cesta k vyrovnávajúcemu sa rozpočtu pri schvaľovaní, pri sledovaní cieľa ozdravenia verejných financií, čo všetci, dúfam, sledujeme, najmä v súvislosti s riešením dlhovej krízy, ak porovnáme dianie na finančných trhoch aj s ohľadom na fakt, že Slovenská republika si bude musieť požičiavať aj naďalej, potom je primárne dôležitou otázkou miera našej dôveryhodnosti, pretože tá môže v súvislosti nielen so štruktúrou rozpočtu, jeho nastavením v oblasti znižovania verejného dlhu, byť kľúčová práve pre veriteľov, a to najmä z hľadiska, či bude alebo nebude prijatý zákon roka. A teda aký signál vyšle slovenský parlament k finančným trhom, ktoré, ako sa ukazuje, dnes reálne diktujú oveľa silnejším ekonomikám a aj podstatne silnejším vládam, než je končiaca vláda na Slovensku.
Bohužiaľ, najnovšie sa už aj Slovensko zaraďuje medzi krajiny, ktoré majú problém si požičať na finančných trhoch tak, aby to nezhoršovalo deficit verejných financií. Čiže aby sme si nepožičiavali draho či dokonca likvidačne ako mnohé problémové štáty. O tomto budem hovoriť na záver, čo nám hrozí v prípade, že by nebol schválený štátny rozpočet. Pretože, bohužiaľ, aj z vyjadrenia niektorých koaličných predstaviteľov, vzhľadom na nastavenia a podmienky, ktoré si dávajú, tak je, je zrejmé, že táto koalícia má problém so 79 poslancami, ktorí by zaň zahlasovali. Potom by v prípade neschválenia, by už nebolo podstatné, či sa pre niektorý rezort našlo o chlp viac alebo o vlas menej prostriedkov, pretože na to by potom doplatili sme všetci, a najmä občania našej krajiny.
Druhou systémovou otázkou pri schvaľovaní rozpočtu by mala byť analýza, s akým pridaným efektom dokážu jednotlivé rezorty prispieť k výkonnosti slovenskej ekonomiky. Teda či budú určené na rozvoj alebo na spotrebu. Máme tu jeden paradox. Slovensko v ére samostatnosti dosiaľ zaznamenalo len jeden rok s nulou a jeden rok poklesu pod 4,8 percenta. Ďalších šestnásť rokov sme mali v priemere hospodársky rast nad 4,8 percenta. Ale, bohužiaľ, každá vláda doteraz vyrobí nejaký dlh, a tak priemerná výška nášho dlhu už presahuje dve miliardy eur. Podstatné teda je, aby sme sa nehádali, že či pôžičky áno alebo nie. To je, bohužiaľ, realita. Podstatné je, do čoho sa investujú, alebo na čo sa spotrebujú a aký multiplikačný efekt opäť do budúcna dokážu priniesť. Predpokladaný pokles hrubého domáceho produktu len v dôsledku úsporných opatrení na tento rok bol odhadovaný mínus 1,6 percenta. Podľa agentúry nemeckej DPA, úsporné opatrenia budú znamenať mínus 3 percentá pre náš rozpočet na budúci rok 2012. V tejto súvislosti by sme mali riešiť aj otázku jedného mýtu, a to, že Slovensko je údajne proexportnou krajinou. Dá sa o tom polemizovať, pretože toto by mohol byť jeden z veľkých príjmových zdrojov, keby sa vláda venovala prioritne otázke vývozu, vývozu zo Slovenska, aby bol väčší, než je náš dovoz. Bohužiaľ, ukážem vám aj graf, tomu tak nie je. A to, že niektoré štáty, a podstatne vyspelejšie, dokážu lobovať, dokazuje aj medializovaná informácia, kde sa dokonca naša pani premiérka nedávno ohradila voči aktivite istého veľvyslanca, ktorý doslovne loboval za firmu z jeho materskej krajiny. Saldo, teda rozdiel medzi vývozom a dovozom, bohužiaľ, sa stále zväčšuje. Len v roku 2007 to bolo mínus 0,71 percent, v 2008 0,66, 2009 bol relatívne najlepší, iba s rozdielom mínus 0,14. Ale rok 2010 už bol mínus 1,77, tento rok mínus 2,08, no a podľa štatistického úradu a národnej banky nás čaká na budúci rok rozdiel až mínus 2,47. Teda ďalší reálny prepad v neprospech slovenského vývozu o 25 percentuálnych bodov. Môžem vám k tomu ukázať aj tento graf. Bohužiaľ, sú to smutné čísla. Tie červené znamenajú slovenský dovoz, modré vývoz. Podľa, zhodneme sa na tom, že by to malo byť opačne, pretože určite by to prinieslo aj viac zdrojov do slovenskej ekonomiky. Toto je teda nebezpečný negatívny trend, ktorý by sme mali všetci zvrátiť, len, bohužiaľ, v rozpočte mi chýbajú vyčlenené prostriedky na takúto proaktívnu zahraničnú politiku. A chcem podotknúť, že v tejto súvislosti nie sme odkázaní len na dovoz energií. Predovšetkým, Slovensko nadštandardne má veľa zahraničného spotrebného tovaru, a čo je najsmutnejšie, a som rád, že na mieste predkladateľa sedí aj, teda v súčasnosti sedí minister pôdohospodárstva, bohužiaľ, máme najhoršiu bilanciu v spotrebe domácich slovenských produktov. Slovenská poľnohospodárska komora odhaduje, že klesáme až na 52 percent domácej spotreby. Zatiaľ čo napríklad Briti spotrebujú až 94 percent v Británii vyrobených poľnohospodárskych produktov. Takže je zrejmé, že pokiaľ máme takýto enormný a masívny dovoz nielen cudzieho spotrebného tovaru, ale aj potravín, tak je zrejmé, že sa nám nielen stenčujú naše rezervy, ale je to aj v neprospech rozpočtu ekonomiky Slovenska. A to už nehovorím o čiernych tovaroch z Číny, o ktorých takmer všetci rozprávajú, ale ako keby to nikto nevedel a nechcel riešiť.
Teraz mi dovoľte po týchto pár poznámkach, kde som sa snažil aj naznačiť tie diery, ktoré by som očakával, že by vláda mohla riešiť, niektoré konkretizácie. Veľmi ma zaujalo vyčlenenie prostriedkov pre takzvané znevýhodnené skupiny. Určite, zhodneme sa na tom, že môžu tu byť nejaké znevýhodnené skupiny, neviem, či objektívne alebo subjektívne. Ale v čase, v čase krízy, keď sa všade škrtá, myslím si, že je na mieste sa pozrieť aj na tento segment spoločnosti.
Na tvorbu, implementáciu politík úradu vlády ide celkovo 39,76 milióna eur, v čom sú ixkrát zahrnuté napríklad potreby rómskej komunity či menšinová politika kultúrna alebo tanečné divadlo, hoci je tu aj samostatná kapitola 06P0904 Menšinová kultúrna politika s vyčleneným objemom štyri a pol milióna eur. Navyše, v ďalšej kapitole 06P0901 Ľudské práva a boj proti diskriminácii a internetový dialóg, vidíte tuto opäť, toto je jedna kapitola. Ľudské práva, diskriminácia, internetový dialóg (Správ. interetický dialóg - pozn. jaz. red.). Ide o zvláštne zmiešanie v rozpočtovom mixéri, na ktorý sa však vyčlenilo opäť takmer dva a pol milióna eur. Čo na to povedať? No zdá sa, že niektorým skupinám obyvateľstva aj v čase krízy sa žije veľmi dobre a majú zabezpečený dostatočný počet zdrojov. V školstve napríklad, v programe AA 301 a AA 03, Podpora vzdelávania osôb s osobitnými vzdelávacími programami a s podprogramom Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít je vyčlenených 19,29 milióna eur. V rezorte sociálnych vecí a rodiny v sekcii 07C08 Podpora sociálnej inklúzie a v nadväznosti na marginalizované, opäť, rómske komunity, viac ako 2 milióny eur, plus, samozrejme, musíme tam zarátať aj výdavky zo zdrojov Európskej únie, spolu 13,5 milióna eur. Ďalšie určené kapitoly na zamestnanosť, vzdelanosť, rovnosť a kultúru týchto komunít, viac ako 35 miliónov eur. To sú naozaj zvláštne čísla v kontexte aj faktu, že každoročne ide na tieto problémové skupiny množstvo financií, avšak všetci potom na konci roka skonštatujú, že výsledný efekt akoby sa niekde stratil. Zvláštnu kapitolu má, samozrejme, aj úrad vlády, kde opäť sa zabezpečujú prostriedky na podporu menšinovej kultúrnej politiky aj na riešenie problematiky rómskych komunít a tak ďalej. Čiže vidíme, že pomaly v, v piatich alebo šiestich kapitolách a rezortoch sú rozpoložkované v podstate tie isté, tie isté zámery. Pokles výdavkov pre úrad vlády o 30 percent v celkovej sume 17,4 milióna eur je však spôsobený znížením objemu prostriedkov na protipovodňovú ochranu, pričom objem osobných výdavkov pre úradníkov a pracovníkov na úrade vlády má len symbolický pokles o rozprávkový vlások 0,81 percenta. Inak povedané, vláda sa o svojich úradníkov na úrade vlády vie veľmi dobre postarať. Mínus 17,4 milióna na protipovodňové aktivity, na mzdy, platy a ďalšie ohodnotenia len mínus 0,81. Keď sme pri týchto mzdách, mimochodom, bolo by dobré, keby ste si pozreli, ako sú rozpočtované. Je tam k základnému platu ďalších šesť položiek, ktoré tvoria ďalších dodatočných 80 percent príjmu úradníkov na úrade vlády. To je naozaj zvláštny luxus. Pričom zo štatistík je zrejmé, že pani premiérka podpisuje tieto, tieto odmeny svojim ľuďom, ktorí zarábajú podstatne viac než tu sediaci páni poslanci. Ako úradníci, zdôrazňujem, úradníci vo vláde. Paradoxne, dávno po vstupe do Európskej únie nám narástla rozpočtová podkapitola úradu vlády pre komunikačné aktivity o Európskej únii o 11 percent. A pýtam sa načo? Nepotrebujeme skôr komunikačné aktivity o Slovensku v Európskej únii? Je smutné, že v podkapitole činnosti úradu vlády svieti pri položke Podpora športu a mládeže nula. A rovnako aj pri vedomostnej spoločnosti, zatiaľ čo na aktivity splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ako obyčajne už, zaznamenávame mierny nárast. Naozaj neviem prečo, aj keď tuším a rozumiem, z akého dôvodu museli rozpočtári spojiť dotácie pre rómsku komunitu, vidíme ďalšie vyčlenenie prostriedkov pre túto komunitu, s úplne odlišnou protidrogovou politikou. Toto je v jednom rozpočtovom balíku v sume 1,348 miliónov eur. Príbuzná oblasť ľudských práv, ale najmä národnostných menšín, je od roku 2011 zastrešovaná samostatným podporným programom v rámci štruktúry úradu vlády s celkovým medziročným navýšením plus 6,48 percenta. Opäť zvláštna anomália, ak si uvedomíme, v akých oblastiach, či je to zdravotníctvo alebo iné, iné oblasti, napríklad poľnohospodárstvo, zaznamenávajú pokles. Pričom je tu ešte samostatná kapitola menšinovej kultúry a politiky s obdivuhodným nárastom zo 650 tisíc eur, to je údaj z roku 2010, na 4 milióny v roku 2011 a ďalší kalkulovaný rast na 4,5 milióna v roku 2012. Chcem len upozorniť, že takzvaná "cieľová" znevýhodnených skupín má na svoju kultúru ešte ďalej vyčlenené samostatné špecifické prostriedky aj v rezorte ministerstva kultúry. Čo k tomu dodať? No, proste, niekto asi potrebuje nadštandardnú, nadštandardnú starostlivosť, len je naozaj otázne, že či by už nebolo vhodné prehodnotiť tieto, tieto politiky a zohľadňovať zodpovednosť a adresnosť vydávania týchto, týchto prostriedkov a aj odsledovať ich využiteľnosť, a najmä dlhodobé pôsobenie. Ale to budeme možno o tom hovoriť niekedy inokedy.
Ďalší príklad, ktorý chcem zdôrazniť, pardon, je v rezorte pôdohospodárstva, kde sa síce kladie dôraz na zabezpečenie štandardu bezpečnosti potravín pre obyvateľstvo aj pôdohospodárov, ale chýba vízia podpory zdravých potravín. Teda myslím na báze výživovej kvality, nielen bázického eliminovania škodlivín, pán minister. A toto by sa malo diať v súčinnosti s ďalšími rezortmi školstva a zdravotníctva. Ďalej podporujeme síce zabezpečovanie princípov spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, ale opäť, paradoxne, v čase krízy neriešime podporu domácej slovenskej agroprodukcie. Ja som už hovoril tie čísla. Oni sa rozchádzajú, ale jednoznačne, ak je to tesne nad 50 percent, a keby to bolo aj možno nad 60 percent, sme hlboko pod priemerom Európskej únie. Pričom takto laxne by sa nijaký štát nemal správať k najvýnosnejšiemu výrobnému prostriedku, ktorým je pôda a dopestovanie potravín. Pretože po rôznych variantoch krízy, či to bola najskôr hypotekárna, potom finančná, teraz dlhová, určite príde kríza potravinová, pán minister. A na toto, bohužiaľ, Slovensko, zdá sa, nemyslí. Európska komisia chce v budúcom roku znížiť objem prostriedkov, ktoré členské štáty doplácajú svojim farmárom vo forme národného dodatku. Fajn.
Komisia predložila členským krajinám dokument, v ktorom navrhuje krátiť však národné poplatky k priamym platbám až o 14 percent. Návrh Európskej komisie však opäť najviac postihne zrejme Slovensko, predovšetkým stredné a veľké podniky, ktorých je na Slovensku 2500. Žiaľ, toto je aj bremeno z prístupových rokovaní v tejto oblasti v roku 2003, ale sú príležitosti, akým spôsobom si jednoducho vybrať a vylobovať viac, ale to už je vecou konkrétnych ministrov a vlády, či toto považujú za svoju prioritu alebo nie. Pán minister tu sediaci, Simon, vyrokoval síce 18 mil. eur, pokiaľ sa nemýlim, ale bolo to z možných 40 mil., a toto sa presunulo do kategórie štátnej pomoci farmárom. Čiže keď si len porovnáme 18 mil., čo je vlastne vyrovnávacia platba z Európskej únie, napr. s rokom 2007, 18 a 147 mil., vidíme, k akému poklesu opäť došlo, a bude to mať, samozrejme, vyvolá to tlak na, na rast cien potravín, ktoré už tak či tak tvoria v spotrebnom koši priemerného Slováka nadštandard, než je v okolitých štátoch Európskej únie, a to už nehovoríme o tom, že máme 20-percentnú DPH na potraviny, zatiaľ čo väčšina štátov sa pohybuje v priemere okolo deviatich percent.
Dovoľte, aby som sa ešte pristavil pri, pri kultúre, pretože som členom výboru pre kultúru a médiá a jeho podpredseda. Na prvý pohľad môžeme súhlasiť a oceniť, že v tejto, v tejto, v tomto rezorte došlo k navýšeniu rozpočtu, ale je tam, samozrejme, to ale, ja hneď vysvetlím, aj to oceňujem, že v návrhu pre Maticu slovenskú rozpočet saturuje tú istú výšku v priemere jedna celá, pokiaľ sa nemýlim, štyridsaťdeväť mil. eur. Keď si pozrieme tabuľky, tak index rokov 2012 a '11 v sekcii program a podprogram sa pohybuje v rozmedzí 0,9 až 1,2. Čo však neprimerane vyskočí, sú výdavky určené v kapitole 08T01 Koncepcia kultúrnej politiky, riadenie a koordinácia programov a výdavky aparátu. Tu je index až 2,3, jednoducho, toto je neprehliadnuteľné a znamená medziročný skok z 12,83 až na 30 mil. eur, opakujem na koncepcie, na riadenie a výdavky aparátu. Nepoznám opotrebovanosť vozového parku ministerstva ani jeho inštitúcií rezortných, ale vyčleniť na nákup dopravných prostriedkov 1,5 mil. eur a na prezentáciu kultúry, opäť predpokladám s dodatkom mojím, že slovenskej kultúry, lebo tam to nie je, len 1 mil. eur, dvíha obočie asi každému normálnemu, ktorý si síce uvedomuje, že sme v čase krízy, ale ja by som osobne skôr dal tých 1,5 mil. na prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí a na prilákanie investorov a možno aj turistov na Slovensku, ako na nákup dopravných prostriedkov. Aj keď nepochybne projekt Európske hlavné mesto kultúry - Košice je pre Slovensko významný a všetci oceňujeme a tešíme sa, že Košice to dosiahli a v roku 2013 budú takýmto spôsobom v kultúrnej sfére reprezentovať Slovenskú republiku, otázne však je vyčlenenie finančných prostriedkov na tento projekt. Rozpočtové zaradenie na základe uznesenia vlády medzi grantový a dotačný systém považujem za ďalšiu ranu pre pôvodnú slovenskú tvorbu, tvorcov a vôbec novonastavený dotačný systém, ktorý markantne uberie tvorcom vzhľadom na to, že vláda nenašla inú rozpočtovú kapitolu pre projekt Európske hlavné mesto kultúry - Košice. Je to však klasicky vybojovaný rezortný rozpočet v kombinácii s nevyhnutnými výdavkami, pretože na ďalší rok 2013 je pre rezort kultúry už plánovaný schodok mínus 21 mil. eur a v porovnaní s budúcoročným navýšením plus 13,98 mil. eur. Takže vidíme, že na budúci rok síce takmer 14 hore, ale ďalší rok mínus 21, čiže celkový mínus viac ako 7 mil. eur.
Páni a dámy, ešte sa dotknem v krátkosti zdravotníctva, aj keď to nie je moja oblasť, a pokiaľ bude čas, myslím, že vystúpi aj kolega Štefan Zelník, ale viete, že SNS medializovala problematiku rozpočtu práve vo vzťahu k rezortu zdravotníctva, a ako vidíme, bolo to ešte pred krízou v zdravotníctve, ktorá teraz je najvypuklejšia, a požadovali sme navýšenie odvodov poistencov štátu na 5 percent, čo je podľa nás systémové riešenie, pretože tie problémy v zdravotníctve, ktoré sú, evidentne si budú vyžadovať ďalšie dodatočné zdroje. Jednoducho, budúca vláda bude musieť nájsť, či už na krytie platov alebo lekárov alebo dodatočnú sanáciu, ako sa ukázalo, v rezorte sú, sú ďalšie značné, značné dlhy. A nevieme, prečo sa tvorcovia rozpočtu nezaujímali o systémovejš prístup, ktorý by jasne garantoval, že za tohto statusu sú vyčlenené prostriedky do poisťovní, ktoré môžu, a pri istej, nielen džentlmenskej, ale naozaj férovej dohode, zabezpečiť potom potreby rezortu už bez toho, že by si rezort pýtal, pýtal dodatočné, dodatočné zdroje.
Všetci uvažujeme, že kde asi zobrať dodatočné zdroje, pokiaľ, aby sme nehovorili len o výdavkovej časti, aby to nebolo, že, áno, že však opozícia vypráva, ale nehovorí a nedáva návrhy, kde zobrať nejaké zdroje, ktoré by sa mohli naliať do rozpočtu. Nedávno, teda práve, myslím, tento týždeň sme sa dozvedeli, že našli sa nejaké mimoriadne dividendy z energetického podniku, ktoré budú odvedené, myslím, z energetickej rozvodnej sústavy do štátneho rozpočtu. Je zaujímavé, že sa to deje ako mimoriadny akt, a je zaujímavé, že práve vtedy, keď tie diery sú najväčšie, tak sa zrazu ozvú prevádzkovatelia monopolných sietí alebo energonosičov a sú ochotní ten chĺpok pustiť do štátneho rozpočtu. Ja však uvediem príklad iného energetického giganta, Slovenský plynárenský priemysel. V rokoch 2007 až 2010, to sú údaje ešte z našej vlády, predstavoval zisk po zdanení takmer 74 mld. korún, ospravedlňujem sa, budem hovoriť v korunách, lebo hovorím od roku 2007. Čiže, lepšie povedané, pardon, za rovnaké obdobie si však nadnárodní akcionári nechali vyplatiť dividendy vo výške 117,5 mld. korún. Dividendy teda, vážené dámy a páni, prevýšili zisk o 43,5 mld. korún, čo znamená, že akcionárom boli vyplatené dividendy vyššie ako samotný zisk o 58,8 percenta. Čiže priemerný ročný zisk za uvedené obdobie bol 18,5 mld., ale priemerná hodnota vyplatených dividend, ktorá išla - Francúzsko a Nemecko, 29,38 mld. Čo k tomu dodať? Nevidíte, že tu nám utekajú zdroje? Len všetci sa boja to riešiť systémovým opatrením. Ale taká bola asi privatizačná zmluva, také boli asi politické dohody pri odovzdávaní energetických tepien Slovenska zahraničným nadnárodným monopolom. Bohužiaľ, aj keď sa už raz spraví chyba, mali sme a máme teraz možnosť to napraviť. Je tu implementácia tretieho energetického balíčka Európskej únie. A čo sa stalo? Namiesto toho, aby sme si reštrukturalizovali slovenskú energoekonomiku a napr. v prípade SPP prijali model ITO, čiže Independent Transmission Operation (Správ. Independent Transmission Operator - pozn. jaz. red.), pardon, tento sme vlastne uprednostnili namiesto modelu Ownership Unbundling. Už som počul, že niektorí koaliční poslanci sú znepokojení, keď sa dozvedeli číslo, o ktoré opäť bude ukrátený slovenský rozpočet, ak toto schválime v druhom čítaní, pretože máme tu dva zákony o energetike, podľa terajších predpokladov bude to znamenať minimálne mínus 10 až 50 mil. eur. Ale prosím, výpredaj slovenskej energetiky pokračuje ďalej. Takže, dámy a páni, pokiaľ hovoríme, že kde vziať dodatočné zdroje do rozpočtu Slovenskej republiky, tak Slovenská národná strana hovorí, nech sa páči, páni a dámy z vlády, pozrite sa na energetické podniky, pozrite sa, aký je objem vývozu zdrojov zo Slovenska, pozrite sa, čo sa na Slovensku zdaňuje, a nájdite, nájdite tú zodpovednosť, o ktorej hovoríte, a môžete nájsť zdroje. Bohužiaľ, v tomto rozpočte sa to nerieši, ani sa to zrejme nedá, ono sa to, treba riešiť zákonmi, toto je síce zákon roka, ale podľa mňa, oveľa podstatnejšie je, aby sme v tejto súvislosti hovorili aj o výkonových riešeniach cez zákonodarné predpoklady, akým spôsobom si môžeme riešiť ekonomiku. Pretože inak, obávam sa, to je posledná vec, o ktorej chcem hovoriť, a to je rozpočtové provizórium. Už tu niektorí predrečníci naznačili, a nie je to opäť vinou opozície, vládna koalícia má silnú disponujúcu väčšinu, ale viacerí už analytici upozorňujú na riziko rozpočtového provizória, ktoré môže predražiť tento náš štátny rozpočet a vlastne aj vyrobiť ešte väčšiu sekeru, než, než plánovaná je, pretože nepodarilo sa nám najnovšie predať dlhopisy na aukcii, museli sme ich stiahnuť a istá ratingová agentúra už 14. októbra nám pohrozila zhoršením ratingu a dokonca, paradoxne sa môžeme dostať do skupiny, ako je Poľsko, hoci to má o dva stupne horší rating, ako je Slovensko.
Dámy a páni, myslím že toto je najvážnejšia otázka, ktorú budete musieť riešiť, vážené dámy a páni z vládnej koalície, aby cez rozpočtové provizórium sa Slovensko nedostalo do ešte väčších problémov, než v akých je.
Ja vám k tomu úprimne želám veľa odvahy a Pán Boh nech žehná Slovensku.
|
Pán poslanec Matovič, no váš narcizmus je naozaj obdivuhodný, ale odpoviem vám aj prakticky. Tento návrh podpísali všetky poslanecké kluby, ja osobne a SNS aj preto, aby sme stopli vaše vydieranie, pretože ja osobne nemám rád al-Káidu, nemám rád Roten Brigaden, nemám rád teroristov, ktorí vydierajú, a je úplne jedno, koho vydierajú, dokonca či vydierajú vládnu koalíciu, vo vzťahu ku ktorej som ja v opozícii, preto, aby ste vlastne sklapli. A toto je jedno z posledných vašich vystúpení, kde hľadáte pravdu. Ale máte takú drzosť, že sa pozeráte všetkým nám sto päťdesiatim do očí.
Hovorili ste niečo o zrkadle. Ja mám pocit skôr, že vy ste sa už dlho nevideli v tom zrkadle a zrejme ste nevideli ani vaše oči. A keďže vy ste jeden z tých, ktorí spôsobili rozpadnutie tohto vládneho zlepenca, minimálne ako významný katalyzátor, pretože v podstate už dva mesiace po voľbách bol s vami problém, s vaším hlasovaním, čo podporíte, čo nepodporíte, za čo podporíte a prečo nepodporíte niečo, tak vyzývam vás, aby ste vy zaplatili osobne predčasné voľby. Vy nemáte právo vyzývať ostatné politické strany, aby zaplatili voľby, vy ste spôsobili predčasné voľby, vy ich zaplaťte. Lenže vy ste všetok majetok previedli na svoju manželku a vy ste vlastne taký chudobný chudáčik, ktorý tu chodí len v jednom saku, bohužiaľ. (Potlesk.)
|
57.
Ďakujem pánovi županovi, že tiež sa pridal k tej kritike mixu daní. Chcem len povedať, že SNS už pred mesiacom kritizovala toto opatrenie, ktoré zaťaží občanov v obciach a mestách vo výške asi 190 miliónov eur. Ale aby som nebol len kvázi kritický, tak mám aj riešenie, pán minister, ešte stále v tejto funkcii. Začiatkom novembra má byť zvolané už tretie mimoriadne valné zhromaždenie Slovak Telekom. Kvôli čomu? Nuž, kvôli tomu, že štátny gigant Deutsche Telekom, ktorý ste urobili svojho času majoritným vlastníkom tohto slovenského striebra slovenskej ekonomiky, nám odmieta už tretí rok po sebe vyplatiť dividendy v plnej výške 258 miliónov eur. Súhlasil, pokiaľ viem, na júlovom, tom prvom rokovaní s výškou 130 miliónov. Čiže už tu máte rezervu 128 miliónov eur. A keďže ste boli takí servilní voči tlaku politiky Nemecka vo vzťahu k eurovalu, nuž požiadajte týchto priateľov Európy, že aj Slovensko je v kríze, že máme problém zaplatiť naše mestá a dane a nech teda požiada pani Merkelová svoj štátny gigant Deutsche Telekom, aby vyplatil z ich pohľadu tú smiešnu, naozaj smiešnu sumu plus 128 miliónov eur a už vám stačí zohnať iba ďalších 60 a nemusíte zdaňovať obce a mestá. A takto by sme mohli nájsť možno zdroje aj v iných, v iných oblastiach z bývalej privatizácie.
(Potlesk.)
|
178.
Pán kolega Janiš, mal som pocit, že kričíš Hannibal ante portas, pretože naozaj tento príbeh pripomína tri púnske vojny Kartága so starým Rímom. A my už tu máme druhý euroval, ktorý nám klope na dvere. A keďže ty si vyčísľoval niektoré náklady, údajné pre prvý euroval, tak ja dovolím pripomenúť, čo bude stáť slovenských daňových poplatníkov následný druhý euroval. Priame platby 660 mil. eur, čo znamená priamu záťaž na deficit verejných financií a mimochodom zodpovedá celoročným výdavkom na podporu ľuďom v hmotnej núdzi a na všetky rodičovské príspevky. Navyše garancia, ktorá bude so 100-percentnom istotou vyčerpaná v sume 7,7 mld., je viac než pätina verejného dlhu Slovenskej republiky.
To budú musieť splácať samozrejme ďalšie a ďalšie vlády a vaša tzv. dočasná, dočasne zvýšená DPH sa bude podobať trvalej prítomnosti sovietskych vojsk na území Slovenska, pretože bude donekonečna predlžovaná ako jeden z reštrikčných nástrojov na prílev do finančného rozpočtu.
Ja si myslím, keď už hovoríme o tej solidárnosti, tak nech je Európska únia solidárna aj s robotníkom vo Volkswagene, ktorý má takú istú výkonnosť ako robotník v Ingolstadte, ale nechápem, prečo slovenský robotník dostane 800 eur a nemecký dostane 3 800 eur za vyrobenie toho istého produktu. Nech sa začnú v Európskej únii zaoberať takouto harmonizáciou - rovnaké platy, rovnaké dôchodky. Nech sa páči.
|
126.
Ďakujem, pánovi kolegovi Zelníkovi za chápavosť. Samozrejme musím vyjadriť veľké počudovanie nad predstaviteľom KDH. Proste, kade plášť, tade vietor, alebo opačne, veď to je v podstate jedno. Len vám teda pripomeniem tiež fakty, aby ste aj vy, pán Brocka, rozumeli. Tento rok dosiahne štátny dlh 30 miliárd eur a vyšplhá sa na 47 % hrubého domáceho produktu. Za vašej vlády, teda v prvých mesiacoch, v prvých troch mesiacoch tohto roka si vaša vláda vo forme štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok požičala 2,3 miliardy eur, pán poslanec, 2,3 miliardy. A celkovo si v tomto roku budeme musieť požičať 8,5 miliardy eur a z tejto sumy 4,6 zaplatíme za splatenie záväzkov. Takže, neviem, či máte krátku pamäť, väčšinou pamäť je krátkodobá, stredno- a dlhodobá, ale zjavne mávate výpadky pamäte, pokiaľ sa týka tej krátkodobej, a to je v podstate pred pár mesiacmi. A to je dosť trápne a poľutovaniahodné, že Slováci sa tu opäť hádajú a tamtí tuční Gréci sa nám zase smejú, akí sme my rozhádaní, pretože vy ste v podstate obhajovali nezodpovednosť tých štátov, nielen Grécka, ale povedzme aj Portugalska a Španielka, ktoré, najlepšie by bolo, keby opustili na čas eurozónu, keď sa skonsolidujú, mileradi ich do takzvanej silnej menovej únie za účasti Slovenska prijmeme. Bolo by dobré, keby ste to tlmočili možno v Bruseli svojim priateľom z internacionály a možno by to pomohlo viac, ako takéto útočenie povedzme v rámci slovenskej politickej scény.
|
120.
Dámy a páni, kolegovia, členovia vlády, pozorovatelia, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu SNS povedal v krátkosti, prečo máme právo povedať nie aj eurovalu a aj nie tejto vláde a vyvážiť tak diskusiu, pretože niekedy mám naozaj pocit, že sme tu na tlačovej besede členov vlády a nie na rokovaní parlamentu ku konkrétnemu bodu, ktorý prerokúvame. Myslím, že sme všetci rozumeli dôvody, ktoré predkladateľ uviedol.
Chcem na úvod povedať, prečo máme aj toto morálne, ale aj faktické právo nielen hovoriť, ale aj povedať nie. Pretože Slovensko bude mať najlepšie výsledky v eurozóne. Tvrdí to renomovaná spoločnosť R&YANG, dokonca zo strednodobého hľadiska budeme patriť medzi krajiny s najlepšími výsledkami v eurozóne. Takže, ak sme jedni z najlepších, ktorí máme takéto výsledky, myslím, že je legitímne, aby sme hovorili aj o tých dôvodoch, prečo nie tým, ktorí sú nezodpovední, na rozdiel od nás. Pretože za tieto dobré výsledky, ktoré predpovedá táto spoločnosť, môžu predovšetkým občania Slovenskej republiky, ktorí to zaplatili už x-tým uťahovaním svojich opaskov.
Dámy a páni, Slovenská národná strana nemôže podporiť takéto nesystémové a predovšetkým politické, len politické rozhodnutie, pretože každý, kto si to vie zrátať, že dva a dva sú štyri, tak samozrejme, že doma si povie, že za niečo také by nezahlasoval, ale, bohužiaľ, spojili ste to s dôverou vlády, takže teraz to máte, toto maslo na hlave. Tento nástroj vytvára totiž podporu morálneho hazardu a finančnej nezodpovednosti na úkor dnešných aj budúcich daňovníkov. Čo nás mimoriadne znepokojuje, je fakt, že v rámci toho B riešenia, pretože dnes hovoríme len o prvej časti, budú nasledovať ďalšie. O tom hovorila aj pani premiérka, mimochodom neviem, neviem, prečo tu nie je, keď hovoríme a vyjadrujeme sa aj o dôvere vláde a budem citovať niektoré jej vyjadrenia, takže rád by som sa s ňou aj skonfrontoval, či hovorím naozaj vecne a pravdu, či tie informácie, ktoré som čerpal z dostupných informácií, sú pravdivé a či si ona stojí za svojimi slovami.
To, čo je pre nás znepokojujúce, je fakt, že v tých ďalších riešeniach, o ktorých hovorila aj nemecká premiérka, o jednotnom hospodárskom riadení, v podstate spejeme k centralizácii aj ekonomického, aj politického riadenia. Teda spejeme k tomu, čo pán Schröder ako exkancelár Nemecka povedal ešte 4. 9., keď vyzval, aby sme vytvorili Spojené štáty európske s tým, že takýto parlament, ktorý tu dnes rokuje, je úplne zbytočný, pretože vytvorí sa vláda z Európskej komisie a ju bude kontrolovať ten zbor papagájov v Bruseli, ktorý všetko tak či tak odsúhlasí. Takže, dámy a páni, tomuto hovoríme nie. A či sú tam tie papagáje zelené, modré, červené, to je úplne jedno.
Ďalej, veľmi ma zaujali rozpory v tvrdeniach. Ako môžu naši občania prijímať informácie a rozhodovať sa, či euroval je dobrý, zlý, či ho máme prijať, alebo nie. Ja stále tvrdím, že nie, keď pani Radičová ako premiérka vyhlásila, citujem ju: "Ja netvrdím, že takzvaný euroval je jediné možné riešenie. To je len medzikrok. Budú musieť nasledovať ďalšie rozhodnutia." Samozrejme ďalší takzvaný trvalý euroval, ďalšie navyšovanie, pretože sa ukázalo, že Grécko permanentne klame. Najnovšie klamalo tým, že má len 12,8-percentný deficit, zrazu kontrola trojky, fond a tak ďalej, pri návšteve potvrdili, že má 13,6-percentný deficit. Takže ono klamalo ešte pred dvomi týždňami a čudujem sa tým pánom ministrom aj poslancom, ktorí ronia krokodílie slzy za takúto nezodpovednú politiku. Fakt toto, toto si nezaslúži nijakú solidaritu, ale poriadny výprask.
Ďalej, pani premiérka povedala, resp. preskočíme, povedal, áno, povedala, "Grécko je de facto v bankrote". Takže ak je Grécko de facto v bankrote, prečo neumožníme bankrot bankrotujúcim štátom? To je legitímny nástroj, viacerí predrečníci o tom hovorili. Proste, najmä predstavitelia vládnej trojky tu zavádzajú. Prijali diktát Nemecka a Francúzska, pretože nemecké a francúzske banky vlastnia alebo majú vydané pôžičky v hodnote 900 miliárd eur, tak jednoducho potrebujú pred francúzskymi prezidentskými a nemeckými voľbami jednoducho pokoj doma u vlastných voličov tým, že to zaplatí celá eurozóna v rámci takzvanej solidarity. Je veľmi zvláštne, že vláda ešte v júli 2010 dokázala povedať rámcovej zmluve áno, ale pôžičku Grécku už nie. Na to sa vyjadril šéf EuroFinu Jean-Claude Juncker, ktorý povedal, ak Slovenská republika, citujem ho, "definitívne povie nie, náš 816-miliónový podiel, teda slovenský, sa rozráta medzi ostatné krajiny." Čo robíme z toho vedu? Prečo plačeme? Junckers to dávno vyriešil. Juncker, pardon, áno, áno, Juncker.
Ďalej, v júli 2010 vláda napínala veľké ramená a povedala, za akých podmienok ona vraj bude súhlasiť s eurovalom, ktorý aj dnes, dúfam, že to rokovanie je o tomto, citujem: "Súčasťou zmien bude aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu nezodpovednej krajiny." Každému je zrejmé, že táto iniciatíva sa nestretla s pochopením a viacerí to zamietli, predovšetkým Medzinárodný menový fond. Navyše, nie je to samozrejme len o Grécku, ale pristavme sa aj pri Grécku. Už dnes platí za svoje pôžičky dvakrát väčší úrok než Nemecko. Vo svojom úspornom pláne hovorí, mimochodom kvôli nemu sú obrovské štrajky, že ušetrí ročne 4,8 miliardy eur. Pri tej 110-miliardovej pôžičke a pri tých úrokoch, ktoré má, Gréci to budú splácať, len túto prvú tranžu päťdesiat rokov. Každému je jasné, že to je kotol, ktorý nemá dno, resp. má také diery, že akákoľvek finančná pomoc tam preleje sa. Takže ak súhlasíme s tým, že naše peniaze, európske peniaze sa majú vyhodiť na sanáciu nezodpovedných súkromných bánk, prosím, ale treba to otvorene povedať, veď hovoríme o snehovej guli. Ku Grécku sa už prikláňa Španielsko, Portugalsko, Taliansko. Tieto štáty dlhujú nemeckým a francúzsky bankám, ako som povedal, ďalších 900 miliárd eur.
Navyše, sú tu ďalšie štáty, našťastie táto nie je v eurozóne, ale veľmi silná ekonomika Európskej únie, Veľká Británia, tá má deficit o desatinu percenta vyšší než Grécko, 12,8. To tvrdí náš predstaviteľ pán Messick v Svetovej banke. Ďalšia autorita zo Slovenskej akadémie vied pán Stanek hovorí, Gréci nám to nikdy nevrátia. Ja neviem, koľko ešte argumentov má odznieť, aby sme pochopili, že to, o čom tu dnes rokujeme, je v podstate zbytočné vyhadzovanie peňazí, sú to zbytočné aktivity.
Pani premiérku v auguste 2010 - po tom, ako sme odmietli tú priamu pomoc Grécku, tú prvú tranžu 810-miliónovú - pobúrila údajne kritika Olliho Rehna, že slovenský parlament neschválil túto pôžičku, následne žiadala o ospravedlnenie. No a Brusel povedal, že ale veď nie je za čo. Pani premiérka, tu neprítomná, a členovia vlády, veď Brusel vám jasne hovorí, že vás má na háku, prepytujem. Jemu je úplne jedno, čo si vy myslíte, čo budete požadovať, on len potrebuje, aby ste tu dosiahli schválenie toho, čo vám naoktrojovali v Bruseli alebo v Berlíne. Aj pani Merkelová, ako hlavný motor tohto záchranného ťaženia, povedala, že záchranný balíček kupuje eurozóne len čas.
Takisto je tu kritika a otázniky nad zapojením súkromného sektora. Pozrime si na jeden príklad. Portugalsko dostáva pomoc vo výške 78 miliárd eur, ale táto pomoc zahŕňa aj pomoc pre portugalské banky v objeme 12 miliárd, to znamená 15 % týchto peňazí z prvého eurovalu skončí v súkromných portugalských bankách, ktoré opäť nezodpovedne narábali s vkladmi drobných vkladateľov, občanov, ktorí si tam vkladali svoje úspory. Ďalší otáznik je samozrejme aj legislatívny, pretože článok 125 Lisabonskej zmluvy zakazuje veľmi jednoznačne, aby členské krajiny ručili za záväzky iných, ide o takzvanú no bail out klauzulu. Samozrejme, že v dôvodovej správe sa hovorí, že je to všetko v poriadku, je to kóšer, odvoláva sa na myslím § 122. Kolega Zelník to veľmi presne povedal. Prosím vás, ak niekto dvadsať rokov permanentne klame a ešte klame aj pred dvomi týždňami, toto sú nepredvídateľné okolnosti? To nie je víchrica vo Vysokých Tatrách, to nie je povodeň v Jarovciach. To je systematické, nezodpovedné klamanie a hazard. A Slovenská národná strana takýto hazard jednoznačne odmieta.
Už len na záver, priamo k dokumentu, o ktorom máme rokovať. Dámy a páni, nie je vám čudné, že zmluva o pôžičke, o pôžičke, sa mení na zmluvu o poskytovaní finančnej pomoci? Pôžička je jasná, musí sa vrátiť. Mne nie je jasné, že sa môže vrátiť aj pomoc. Inak by som odporučil všetkým občanom, aby išli do bánk a namiesto pôžičky požiadali o finančnú pomoc. A bol by som veľmi rád, ktorá banka by im poskytla trebárs hypotekárny úver. Nie je vám čudné, aj pán predkladateľ, keby ste nám to mohli odôvodniť, prečo sa dlžník podľa nových pravidiel nahrádza pojmom "prijímateľ"? Prijímateľ pomoci. Dlžník opäť je veľmi jasný, niečo dlhuje, no tak to musí vrátiť. Ale prijímateľ pomoci? Ja som prijímateľ televízneho signálu alebo neviem čoho. (Hlasy z pléna.) Isteže. A tak, dámy a páni, je to veľmi jasné, toto je najusvedčujúci dôkaz toho, že všetko je to bublina, je to jeden veľký klam na občanoch celej Európskej únie, pretože, ako povedali experti zo Spojených štátov, ktorí pracovali na jednej štúdii ako masírovať davy, a medzi inými tam bol aj pán Littman, ktorý je veľmi uznávaným odborníkom. Jednoducho v čase krízy finančnej, hospodárskej, alebo vojenskej sa najlepšie manipulujú masy a masy dnes, teda vrátane tej časti, ktorá bude hlasovať za, súhlasí, že ideme vytvárať a meniť Európsku úniu na Európsku dlhovú úniu. Strašne dlho to bude trvať, kým bude trvať táto Európska dlhová únia.
Takže, dámy a páni, ani hlasovanie v iných štátoch nebolo také jednoznačné, ako sa tu snažili niektorí predstavitelia vlád hovoriť. Ja som hovoril a uviedol som aj príklady, za všetky Slovinsko, kde z deväťdesiatich poslancov bolo len štyridsaťdeväť za, v prospech schválenia eurovalu. A inde to takisto prechádzalo približne tak, že tretina parlamentu bola proti. A viete čo je na tom najzaujímavejšie? Že takmer bezproblémovo to prešlo v tých krajinách, ktorým tečie do topánok. V Španielsku, v Taliansku a v Portugalsku. Samozrejme. Španielsko, len štyria boli proti, pán poslanec, ktorý kývete hlavou, proti. Tristotridsať jedna bola za, štyria boli proti. Takže je to celé evidentné, nakoniec vám ukážem jeden graf, pokiaľ máte záujem, vygooglite si Financial Times, máte tu Grécko vrátane rôznych modelových situácii, vrátane bankrotu, vrátane toho, že môže vystúpiť z Európskej menovej únie, dokonca je tu aj variant rozpadu eura.
Dámy a páni, ja si myslím, že kto bude hlasovať za euroval, hlasuje súčasne aj za rozpad eura. Takže gratulujem a posledný nech zatlčie klinec do rakve. Slovenská národná strana háji národnoštátny záujem a aj vklady obyvateľov Slovenska, a preto bude hlasovať nie aj proti navýšeniu eurovalu alebo dodatku k rámcovej zmluve a takisto tým vyjadríme aj náš opozičný postoj k vládnutiu tejto vládnej koalície.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
|
88.
Ďakujem za slovo. Pán podpredseda vlády, ja si myslím, že túto kázeň o veľkých bratoch alebo politické školenie mužstva, alebo v koalícii ste si mohli odpustiť a dodržať možno aj istú politickú kultúru, o ktorej veľmi rád rozprávate, pretože pozerám na hodinky, je 17.22 hodín. Viac ako tri hodiny už rokujeme a zatiaľ stačil vystúpiť iba jeden jediný písomne, riadne písomne prihlásený člen parlamentu. A to podotýkam, za poslanecké kluby písomne prihlásený. Všetko ostatné išlo mimo poradia. Ak si takto predstavujete politickú kultúru a robíte z toho brífing vlády a myslíte si a robíte z nás hlupákov, že my sme nepochopili, čo pán predkladateľ Mikloš uviedol, že sme nepočúvali pani premiérku a jej argumenty, tak neviem, o čom to je.
A tiež sa chcem ohradiť, ak dovolíte, voči vášmu istému dešpektu voči tým politickým stranám, ktoré vo svojich krajinách získali značnú mieru podpory, predovšetkým najmä našich partnerov v Rakúsku, ktorých ste nazvali heiderovci. Možno neviete, ale pán Heider je mŕtvy a stranu vedie pán Strache, má trikrát viac preferencií ako Kresťansko-demokratické hnutie. Ak vás to irituje, robte tak isto ako on dobrú politiku. Pretože v Rakúsku zo stoosemdesiatich troch poslancov šesťdesiatšesť bolo proti, to je viac ako jedna tretina. V Holandsku rovnako tak, zo stopäťdesiatich päťdesiatštyri bolo proti, viac ako jedna tretina poslancov. V Slovinsku z deväťdesiatich bolo za len štyridsaťdeväť. A takto by sme mohli hovoriť. Možnože ste nám mohli vysvetliť, ako je možné, že v Nemecku sa červení a prečo spojili s hnedými. Takže, ak dovolíte, radšej nehovorte už ani k veci a nechajte, nech sa vyjadria ostatní.
Ďakujem.
|
48.
Áno, nuž, ako sa do hory volá, tak sa Matovičovi ozýva. Pán poslanec, ja mám pocit, že vy ste asi niekedy v mladosti boxovali a niekto vám uštedril asi poriadne údery do hlavy a následne tu svojimi pseudoargumentami a priam boľševickou logikou, kto všetko je zlý za to, čo vy dobrí musíte naprávať, tak to, naozaj, môže oslovovať len tých najobyčajnejších z obyčajných, ktorí zrejme, ku ktorým sa možno pridáte v takom ústave, kde sa nosia biele kazajky. Tam sa veľmi jednoducho rozmýšľa. Budete tam určite šťastný, tam budete mať tú svoju bipolárnu logiku: áno, nie, biele, čierne. Ja vám možno budem nosiť nejaké buchty v sobotu, keď, alebo neviem, čo máte rád.
Vy ste už preukázali x-krát v tejto sále, že ste veľmi slabý, ak to tak mám povedať, v matematike a v prepočtoch. Neviem, kde beriete sumu nejakých 10 miliárd. Ja len jedno viem a následne sa vás aj opýtam, za minulej vlády, za našej, išli 2 miliardy priamo na zateplovanie budov. Občania cez túto podporu, ktorá išla z predaja emisií, majú zateplených X-tisíc bytových jednotiek a ich peňaženky šetria zateplené domy vo vysokom segmente kúrenia alebo vykurovania domácnosti. A ta posledná otázka. Za koľko a koľko ton, prosím vás, povedzte nám to, tak úspešne predala už táto vládna koalícia? Povedzte nám, koľko ton emisií a za tie obrovské čiastky ste vy teraz predali? Všetci na to čakáme. Možno by sme vám mohli schváliť procedurálny návrhom ďalšiu faktickú poznámku. Ja zahlasujem za. Ale nemáte odpoveď. Lebo to veľmi dobre viete. Vy ste len dep... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
44.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, predkladateľ, spravodajca, dámy a páni, pokúsim sa byť vecný a argumentačný. Nechcem dať tuto obyčajnému poslancovi dôvod na jeho ideologické prednášky, ktoré nás už doslovne unavujú. Možno viac ako tá prebudená noc.
Takže, vládna novela zákona č. 310 o stavebnom sporení nepatrí medzi tie obsahovo veľké. Má len sedem novelizovaných bodov. Avšak aj týmto malým počtom, ale priznajme si zásadných zmien, priam pre typ tohto sporenia likvidačných, prináša pre sporiteľov zavedeného štandardného nástroja na alternatívne riešenie bytovej otázky smrtiace rany a údery pod pás. Preto SNS, ani ja s takýmto ďalším obmedzovaním sporiteľov a sporenia nemôžem súhlasiť. Máme k tomu principiálne systémové aj sociálno-ekonomické výhrady.
Štát chce štátnu prémiu, ktorá neustále klesá, prakticky stratil alebo stratí cez vládu a jej opatrenia morálne právo na takéto zásahy do vnútorného prostredia stavebných sporiteľov, pardon, stavebných sporiteľní a ich stavebných sporiteľov, ktorými sú prevažne nízko príjmové skupiny obyvateľstva, respektíve ľudia, ktorí vstupujú do života a chcú realizovať jeden zo svojich snov o vlastnom bývaní, alebo aspoň o zlepšení bývania, pretože tento alternatívny nástroj slúži aj na rekonštrukcie, alebo zlepšenie kvality a modernizáciu existujúceho bytového fondu.
Medziúver, ktorý sa vláda snaží vytlačiť z ponuky pre sporiteľov reštriktívnymi opatreniami, je slobodnou a častokrát nevyhnutnou voľbou zrýchleného prístupu k riešeniu bytovej otázky. A to môže byť aj, ako som už spomenul, vyvolaná rekonštrukcia v plnom alebo v čiastočnom rozsahu, alebo využitie, povedzme, vhodnej doby na riešenie vyhovujúce pre občana sporiteľa, a je na jeho zvážení a podmienkach poskytovania úveru, aj medziúveru stavebnými sporiteľňami, ako a či dokáže splácať tieto záväzky, pričom je zrejmé, že drvivá väčšina sporiteľov nastupuje na vlak stavebného sporenia vo východzej stanici, a kým dôjde do vytúženého cieľa, čiže šiestich rokov, tak môže využiť na prestupných staniciach aj rýchlejší spoj, ktorý sa volá medziúver.
Úmysel vlády je prehľadný - v ďalšej oblasti pritiahnuť kohútik dnes už skutočne smiešnej podpory cez štátnu prémiu stavebnému sporeniu a ušetriť tak ďalšie zdroje pre štát, ale samozrejme na občanoch. Podľa mňa štát má vytvárať rôzne putá s občanom, vrátane adresných a zmysluplných podpôr, ako je aj štátna prémia na stavebné sporenie. Úmysel macošskej vlády je uvedený aj v dôvodovej správe k tomuto škrtiacemu zákonu. V štvrtom odseku posledná veta znie, citujem, "prispeje k postupnému znižovaniu nárokov na štátnu prémiu v najbližších rokoch". Opatrenie je selektívne a rozdeľuje individuálneho občana sporiteľa, ktorému sa obmedzuje rozsah výhod od...
Pán tajomník, môžem vás poprosiť? Pán predsedajúci! Poprosím pána tajomníka, nech, ak si niečo potrebuje s pánom poslancom vyriešiť, nech sa páči. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ale musím vám povedať, že takéto ticho tu už dávno nebolo.
Rafaj, Rafael, poslanec NR SR
Niekedy, niekedy počujete maďarskými, niekedy slovenskými ušami. To je zvláštne.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Viete čo, ja počúvam normálne. A nerozmýšľam, čo je maďarské alebo slovenské počúvanie.
Rafaj, Rafael, poslanec NR SR
Dobre. Poprosím, nekomentovať. Porozumeli sme si. Aj vy, aj ja. Ďakujem.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No ale, nech sa páči. Tak potom, predneste reč.
Rafaj, Rafael, poslanec NR SR
Áno, ja pokračujem. Takže zopakujem, pán minister, obmedzenie je selektívne a rozdeľuje individuálneho občana - sporiteľa, ktorému sa obmedzuje rozsah výhod, od takzvaných kolektívnych sporiteľov, čiže spoločenstiev vlastníkov bytov, čím sa zadáva aj možný protiústavný prvok, kategorizácia občanov podľa vlastníctva. V tomto prípade zvýhodnené je kolektívne vlastníctvo bytových spoločenstiev, ktoré už aj tak, na rozdiel od slabšieho občana jednotlivca, využíva aj iné nástroje štátnej podpory, napríklad cez Štátny fond rozvoja bývania. Predkladateľ podľa mňa nemá jasno, čo je zmyslom stavebného sporenia v oblasti stavebných sporiteľní. Čiže sporenie dopredu na cieľovú sumu, ktorá je prostriedkom na bývanie, alebo na zlepšenie jeho kvality bývania, keď vládny návrh uvádza, že toto opatrenie prispeje k zodpovednému zadlžovaniu sa občanov. Neviem, či to bol práve ten správny výraz, ale zopakujem, zadlžovaniu sa občanov.
Títo občania sa podľa mňa, pán minister,... (Gong.) (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, počuť všetko sem, až také ticho tu je. Nech sa páči.
Rafaj, Rafael, poslanec NR SR
Ďakujem. Títo občania sa nezadlžujú, resp. nie hneď. Oni najskôr prispievajú svojimi pravidelnými vkladmi, čiže sporením, a nie ako iný konkurenčný nástroj na trhu s úverovými zdrojmi na bývanie formou hypotekárnych úverov.
Takže nevidím nijaký dôvod na trestanie sporiteľov, a najmä tej menej solventnej časti, ktorá využíva tento našťastie ešte stále z alternatívnych výberových nástrojov na riešenie bytovej otázky, ktorá nemôže často splniť, teda tá menej solventná časť, aby sme stihli sledovať, čo chcem povedať, podmienky na poskytnutie hypoúveru. No určite nie v jeho stopercentnej výške, pretože dnes, v čase finančnej krízy klesá, alebo bankové domy ustupujú od poskytovania a prekrývania stopercentného financovania v hypoúveroch, ako to bolo, povedzme, v minulosti, a žiadajú istú značnú čiastku percentuálnu, ktorou sa má hneď na začiatku podieľať žiadateľ o hypotekárny úver.
Je teda zrejmé, že na rozdiel od stavebného sporenia hypotekárne úvery sú určené skôr pre tu solventnejšiu časť verejnosti. A mohli by sme tam hľadať aj isté demografické rozdiely, pretože vzhľadom na splátkový kalendár je šesť rokov určite prijateľnejšie na cieľovú časť, povedzme, alebo predovšetkým rekonštrukcie alebo zlepšenia bytového fondu. Neviem, či si uvedomujeme a či ste videli štatistiky v najbližších dvadsiatich rokoch, koľko občania Slovenskej republiky a štát by mali investovať do sanovania rekonštrukcie zanedbaného bytového fondu. Ja sa pýtam, ako to chceme, prečo chceme likvidovať jeden z alternatívnych zdrojov? V podstate, keby bežala a štát do tohto nejakým spôsobom nezasahoval tak ako doteraz, tak nič by sa nedialo.
Ale dovolím si vám ukázať graf, ako sa rozširujú nožnice medzi klesajúcou krivkou štátnej podpory, ktorá ide takmer niekde už k hodnote nula, a nárastom, alebo rastom priemernej mzdy. Takže tento rozdiel medzi priemernou mzdou a podporou štátu, ako vidíte, neustále rastie, ale spodná hranica za bývalej vlády zostala rovnaká v štátnej podpore. Teraz opäť, zasa nožnice sa roztvoria, pretože ideme likvidovať aj tu úbohú štátnu prémiu, ktorú ešte v úvodzovkách "štát motivuje". Doslovne motivuje pre túto časť sporenia alebo rozhodovania sa.
Ďalšou oblasťou diskriminácie, pán minister, a to predovšetkým tých zodpovedných občanov, o ktorých vy neustále rozprávate, ktorí si na rozdiel od, povedzme, neprispôsobivej časti istých komunít predovšetkým na východnom Slovensku, ktoré sú aj pozitívne zvýhodňované v segmente bývania, nežiadajú postaviť dom na kľúč od štátu, ani ho nezdevastujú o dva alebo tri roky. Nie, oni len chcú, aby štát sčasti ich motivoval k sporeniu, resp. k čerpaniu medziúveru. Viem, o čom hovorím, pán minister, to nie je žiadna teória. V deväťdesiatych rokoch som šesť rokov sám bol účastníkom takéhoto stavebného sporenia. A keďže som si potreboval aj ja zvýšiť sporenú čiastku určenú na rekonštrukciu, tak som prirodzene využil aj ja medziúver, tak ako státisíce ďalších ľudí. Vy im to teraz chcete zobrať. Pravdepodobne ste nikdy neboli odkázaný na takýto druh riešenia bytovej otázky.
Ak hovoríme o ročnej štátnej prémii, nátlak vlády, aby sporiteľ vložil celú ročnú splátku, na ktorú sa viaže vyplatenie ročnej štátnej prémie už v januári, resp. v prvom štvrťroku a následné drastické znižovanie jej výšky, ukazuje aj na nesociálnu alebo netolerantnú stránku vlády.
Navyše toto nevoľnícke opatrenie je aj paradoxne antiliberálne, zužujúce slobodné variovanie vkladov podľa možnosti sporiteľa v priebehu sporiteľného roka alebo kalendárneho roka. Vláda by navyše v slobodnom trhu nemala vstupovať cez zákon takouto dosť prísnou reguláciou do primárneho vzťahu podľa mňa medzi stavebnou sporiteľňou a sporiteľom. To je predsa na nich, akým spôsobom, je to predovšetkým samozrejme na stavebnej sporiteľni, alebo tých niektorých, niekoľkých, ktoré pôsobia na tom trhu, aby si uvedomovali riziko s klientom a usporiadali si zmluvu a vzťah a splátkový kalendár. Je čisto na týchto dvoch subjektoch, aby si upravili podmienky.
Štát podľa mňa, pokiaľ si uvedomuje obsah pojmu štátna bytová politika, neviem, prečo k tomu dáva pridanú hodnotu reštrikcie, že za naozaj tú smiešnu sumu, ktorú ešte štát, ktorou štát motivuje občanov k tomuto typu sporenia, aby vstupoval takýmito drastickými opatreniami na to, aby doslovne negatívne a okamžite sa dotkol už 15 percent stavebných sporiteľov z celkového množstva asi osemstotridsať tisíc ľudí. To je okamžitý dopad. Vypočítaný. Pätnásť percent z osemstotridsať tisíc sporiteľov. Vláda na druhej strane alebo vy, pán minister, argumentujete, že ušetríte 10 miliónov tým, že sa zníži objem štátnej prémie v odhadovanej sume 6 miliónov eur a osobitnou úpravou určovania štátnej prémie podľa vzoru menej a ešte menej v celkovej sume 3,2 milióna eur.
Preto nemôžem súhlasiť, aby sa redukoval počet zmlúv o medziúvere pre asi ďalších stodvadsať tisíc ľudí s tým, že každý normálny človek bez ohľadu na to, kolegovia, aké stranícke tričko nosí. A poslanci za SNS, myslím si, že minimálne na tejto schôdzi, ale ak chcete argumenty, tak môžeme sa vrátiť aj do minulosti, niekoľkokrát už dokázali, že nepozeráme sa tými klapkami ani farebnými sklíčkami či sme koaličná alebo opozičná strana, aj keď možno tuto od kolegov zo SMER-u si niekedy musíme vypočuť isté tvrdé narážky na to, ako hlasujeme. No, jednoducho znova to zopakujem. To, čo je dobré, nemáme problém podporiť pre občana. Viď zmenu v liekovej politike. Viď zmenu v súvislosti organizácie RTVS. Hlasovanie o zavedení o superhrubej mzdy, aj keď s malými výhradami v oblasti úprav v dôchodkovom sporení. Alebo v predkladaní zákonov od ministra školstva, ktorý umožňuje udeľovať cirkevným vysokým školám titul PhD. Ako vidíte, nemáme s tým problém. Takže toto nie je o videní koaličnom-opozičnom. Toto je o normálnom racionálnom rozume a ľudskom prístupe pre ľudí. Samozrejme, ak si niekto uvedomuje, že má plniť aj isté úlohy, ktoré sú bežné, priam povinné zo strany štátu, toto nie je nijaký nadštandard a je to určené, opakujem, pre zodpovedných ľudí. Pre zodpovednú časť populácie, ktorá si dlhodobo šetrí a zlepšuje si svoje bývanie. Na úkor tých desaťtisícov neprispôsobivých, ktorým štát dáva na kľúč zadarmo, nevážia si to a ešte to aj likvidujú. Takže prestaňme už trestať aj tých stodvadsať tisíc ľudí, ktorí sa ocitnú v tomto režime likvidovania alebo vytlačenia z oblasti medziúveru, pretože takýto prístup odcudzí nakoniec 50 percent sporiteľov na nesplnení vládou nastavené prísne podmienky, pričom možnosti pre ľudí čerpať plnú výšku štátnej prémie sa budú opatreniami vlády naďalej zmenšovať, veď je to aj v dôvodovej správe, o 10 percent ročne. Tým sa ideme chváliť. O 10 percent ročne sa bude znižovať, zmenšovať teda objem. Objem, ale aj rozsah. Alebo počet ľudí, ktorí to budú čerpať.
Pokiaľ neveríte, odporúčal by som kolegom, aby ste si prečítali, aby ste si prečítali veľmi zaujímavý článok k tejto téme, ktorý vyšiel v denníku Pravda. Sú tam napríklad niektoré porovnania a to medzi hypotekárnymi úvermi a stavebnými sporiteľňami v segmente splácania úverov. Hypotekárne úvery, poznáme to, pán Golian, 5 percent, to znamená jedna dvadsatina ľudí nie je schopných splácať hypotekárny úver. Pri stavebných sporiteľňach, ktorým ešte túto možnosť, resp. občanom redukujeme, je to len napríklad necelé jedno percento dlžníkov.
Toto je, myslím si, pádny argument životaschopnosti tejto alternatívnej formy sporenia na bývanie. A keďže pri ďalšom porovnaní Európskej únie a Slovenska opäť ťaháme za kratší koniec, keďže v Európe je problém len pri jednom z desiatich hypotekárnych sporiteľov, na Slovensku pri každom treťom, resp. trom z desiatich, tak je evidentné, že každý normálne uvažujúci poslanec, dámy a páni, nemôže podporiť, nemôže podporiť schválenie tohto zákona. A keďže ani zmeny v druhom čítaní neboli také, ktoré by zlepšovali daný stav, tak ani ja, ani poslanci za SNS nemôžeme podporiť tento návrh zákona. A keďže kolegovia predrečníci dali zmysluplné návrhy procedurálneho charakteru, nebudem sa opakovať. Len vás poprosím, možno ste, možno aj vy dnes, keď sa bude hlasovať, že nie je to len o tom skladaní vernostných sľubov predstaviteľom vlády, že sme poslanci v parlamentnej demokracii, kde vláda by sa mala zodpovedať nám, alebo my ju kontrolovať. A robíme to v prospech občanov. Nie preto, že či niekto je v koalícii, alebo v opozícii.
Ďakujem tým, ktorí nepochopili, a želám všetko dobre tým, ktorí to pochopili.
|
423.
Ďakujem za slovo. Pán minister, skúste sa počúvať, čo ste povedali. Táto vláda tejto krajiny, ktorá vládne, v ktorej vládne táto vládna koalícia. Starí Rimania hovoril: "nomen est omen" - meno je znamením. Asi je signifikantné, že ide len o túto vládu tejto krajiny a vy ste len tento minister.
Ale aby sme veci uviedli na pravú mieru. Krajinský snem, ak dovolíte, tu bol za bývalého Uhorska, a ak dovolíte, myslím, že väčšina z nás sa cíti byť vládnymi činiteľmi suverénnej Slovenskej republiky.
Pokiaľ ste sa snažili obhajovať aj váš agrorezort, tak je smutné, že Slovensko je na chvoste spotreby domácich potravín. Podľa niektorých údajov sme klesli až na 37 %, zatiaľ čo napríklad Veľká Británia má na svojich pultoch viac ako 90 % svojej potravinovej produkcie, a to pri 6 % DPH na potraviny, nie 20 % slovenskej, a pri priemernom plate viac ako 3 800 eur, a nie slovenských 781 eur. Možno by ste si to mohli hodiť do kalkulačky a niečo s tým urobiť.
|
393.
Ja som chcel šetriť čas aj pozornosť a trpezlivosť tých, ktorí nás ešte možno v tejto nočnej hodine sledujú, ale naozaj, pán poslanec Zajac, nedá sa zareagovať. Vy ste hovorili o, so zápalom o škandalóznom vzniku a zložení predchádzajúcej vlády. A pýtam sa: To hovoríte vy? Predseda strany de iure neparlamentného subjektu, ako tu už viacerí povedali, ktorí sa prepašoval do parlamentu jednak na chrbte a jednak za chrbtom, poza chrbát inej exkluzívnej politickej strany? Nie je podľa vás škandalózne zloženie 4+1+1?
Vy ste hovorili o kauze a škandáloch. Viete, čo je skutočná kauza a škandál? Že váš, v biológii sa tomu hovorí hostiteľ, tento váš hostiteľ je de facto tiež taký unikát, etnická strana s čisto etnickým programom, pretože zatiaľ podľa, a to je fakt, pán podpredseda, stačí si pozrieť, s akými bodmi programu a zákonom ste prišli.
Ale najväčším škandálom, viete, čo podľa mňa je, pán Zajac? Že pri moci sú nielen persóny, ale dokonca aj celé politické strany, ktoré odmietli slovenskú štátnosť ako základný predpoklad toho, že vôbec môžme sedieť v tejto sále a rozhodovať o veciach slovenských. Macochy dneska vládnu slovenským deťom! Vy sa nehanbíte?
|
275.
Ďakujem za slovo. Ja by som chcel pána poslanca Mikolaja doplniť vo svojej faktickej poznámke a rozvinúť tú problematiku, ktorú načrtol, a v súvislosti s fungovaním alebo skôr nefungovaním Úradu pre zahraničných Slovákov, na čo poukazuje už aj Svetové združenie Slovákov v zahraničí, a, pani premiérka, aj vás na to podľa mojich informácií upozornili, akým spôsobom pán Vetrák úrad riadi. Možno ho riadi aj preto tak, že naozaj prvýkrát, myslím, v histórii tento úrad pre kontakt s 2,5-miliónovou komunitou Slovákov v zahraničí riadi, nech mi prepáčia, ale obyčajný úradník, nominant menovaný, pán Nižňanský, hoci v minulosti to bol vždy minimálne člen vlády, ak nie priamo podpredseda vlády, ktorý túto problematiku zastrešoval.
Na margo toho chcem povedať, že toto združenie zastrešuje sto spolkov z 24 krajín sveta. A predseda tohto úradu dokonca porušil aj uznesenie vlády, ktorá schválila koncepciu, strategický dokument o starostlivosti o našich krajanoch, keď prvýkrát v histórii nie je garantovaný, nie je naplánovaná garantovaná alokácia zdrojov. A tak sa pýtam: vyrába niekto z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí úrad proti Slovákom žijúcich v zahraničí? Lebo momentálne sa to tak deje.
Tak prosím vás, pani premiérka, ak si vážime 2,5-miliónovú komunitu, zoberte si priamo úrad vy pod kuratelu a napravte túto situáciu.
|