52.
Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že treba veľmi jasne povedať a zdôrazniť, že tento návrh je aj po vecnej stránke zlý. Je zlý z toho dôvodu, že navrhuje zaradiť medzi štátne sviatky 28. október, teda deň, kedy bola v Prahe vyhlásená Česko-slovenská republika. V tom čase nebol v Prahe prítomný žiadny relevantný slovenský zástupca, ktorý by mal právo nejakého zastupiteľského orgánu Slovenskej republiky povedať áno k vznikajúcej Česko-slovenskej republike. Urobili to zástupcovia deklaračného zhromaždenia 30. októbra v Martine. Tí sa prihlásili k Česko-slovenskej republike. Takže ak aj po vecnej stránke navrhovať vznik Česko-Slovenska za štátny sviatok, tak to mal byť 30. október a vôbec to nie je nejaká malichernosť, pretože aj pri vstupe do Európskej únie oslavujeme deň nášho prístupu do Európskej únie, nie deň vzniku Európskej únie, lebo pre nás sa stala Európska únia až 1. mája vznikajúca. Takže tento návrh je zlý a len chcem doplniť a možno to mal povedať pán poslanec Senko, že nebolo žiadnych nejakých 90 noviel ústavy alebo niečo podobné. Naša ústava sa za tých 20 rokov menila veľmi málo krát a boli tu ešte prípady, kedy boli nutné a neboli spôsobené nejakou chybou ústavy a bol to vstup do Európskej únie, bola to priama voľba prezidenta, bola to tá situácia z tých posledných dní, keď vláda bola v nedôvere a ústava to neriešila. Čiže tá naša ústava sa ukázala práve naopak za 20 rokov ako veľmi stabilný prvok na slovenskej politickej scéne a ja si myslím, že štátny sviatok Ústavy Slovenskej republiky patrí medzi naše štátne sviatky.
|
40.
Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že nezaznelo v tejto snemovni žiadne znevažovanie 28. októbra a napokon ani nemôžeme znevažovať 28. október, lebo naozaj sa slovenský národ v Česko-slovenskej republike posunul na vyššiu úroveň a myslím si, že bol to nevyhnutný medzistupeň, aby neskôr mohla vzniknúť Slovenská republika, a ja to aj otvorene hovorím a nehanbím sa za to, môžeme aj Čechom byť za veľa vecí vďační. Ale myslím si, pán poslanec Osuský, že nahrádzať 28. október ako štátny sviatok namiesto 1. septembra - Dňa Ústavy je zas neúcta k inej historickej epoche, ktorá, podľa môjho názoru, je rovnako, ak ešte nie viac významná v našich dejinách. Takže zásadne nemôžem súhlasiť s týmto vašim návrhom a zásadne ho nemôžem podporiť. No a ešte k tomu argumentu o tom, že či bol, alebo nebol Štefánik v Prahe 28. októbra. O to vôbec nejde či bol, alebo nebol, no nebol v Prahe, lebo bol v zahraničí a na Slovensko sa vracal až v roku 1920, keď za tragických okolností zahynul. Ale čo je dôležité. V devätnástom. Ale čo je dôležité. Čo je dôležité, v Prahe nebol nijaký relevantný zástupca slovenského národa, ktorý by sa mohol 28. októbra prihlásiť k vznikajúcej Česko-slovenskej republike. To urobili slovenskí zástupcovia v Martine až 30. októbra. Takže aj z tohto, takého právneho hľadiska nemôžeme povýšiť 28. október nad 30. október, pretože tieto dva dni sú akoby dvojičky a patria k sebe.
|
34.
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, v zásade s väčšinou toho, čo ste povedali, človek musí súhlasiť, lebo naozaj Milan Rastislav Štefánik a všetci dejatelia pred rokom 1918 významne prispeli k vzniku Česko-slovenskej republiky a následne potom z toho vyplynula aj opodstatnenosť vzniku Slovenskej republiky. Ale zásadne nesúhlasím s tým spojivom, ktoré ste urobili, že 28. október by mal byť štátnym sviatkom. My dnes máme medzi pamätnými dňami aj 28. október ako Deň vzniku Česko-Slovenska (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu - pozn. red.), aj 30. október ako pamätný deň Martinskej deklarácie (Výročie Deklarácie slovenského národa - pozn. red.). Čiže deň, kedy sa pripojili k Česko-slovenskej republike Slováci v Martine na svojom zhromaždení. Myslím si, že takto máme tento okamih dostatočne uctený aj medzi našimi pamätnými dňami. No a v žiadnom prípade, pán poslanec, ale v žiadnom prípade, nemôžem súhlasiť s vyradením 1. septembra, teda Dňa Ústavy Slovenskej republiky spomedzi štátnych sviatkov Slovenskej republiky. Dosť, že ste zrušili tradíciu dní otvorených dverí v parlamente dňa 1. septembra, ale vyradiť tento významný štátny sviatok a nahradiť ho iným štátnym sviatkom, ktorý je napokon spochybniteľný, lebo je otázka, kedy Česko-Slovensko naozaj vzniklo? Či toho 28. októbra, kedy jednostranne bola v Prahe vyhlásená Česko-slovenská republika alebo 30. október, kedy sa Slováci pripojili k Česko-slovenskej republike. Takže myslím si, že tento návrh nemá ani historické rácio a je neslušný voči Dňu ústavy Slovenskej republiky, ktorá je náš základný konštitutívny dokument, na ktorom stojí dnešná Slovenská republika.
|
112.
Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem predovšetkým oceniť veľmi fundované vystúpenie pána poslanca Číža a myslím si, že v dnešnej diskusii to bolo jedno z mála fundovaných vystúpení. A myslím si, že zaujalo tak koaličných, ako aj opozičných poslancov. Pán poslanec Číž upozornil na jednu skutočnosť, ktorú chcem aj ja zdôrazniť.
Dámy a páni, najväčší zneužívateľ poslaneckej imunity v tomto volebnom období je pán poslanec Igor Matovič. Je to človek, ktorý poslaneckú imunitu zneužíva drzo a arogantne. A ja si myslím, že pán poslanec Číž veľmi dobre upozornil na toto jeho konanie. Ale tu nejde len o zneužívanie priestupkovej imunity zo strany tohto obyčajného človeka, ale aj o zneužívanie trestnej imunity. Ako je možné, že človek, ktorý verejne vyhlásil, že bol korumpovaný, tento človek odmietol oznámiť, kým bol korumpovaný? (Potlesk.) Tým sa dopúšťa, vzniká podozrenie, že sa dopúšťa trestného činu neoznámenia trestného činu. A trestný čin neoznámenia trestného činu je rovnaký trestný čin rovnako vážne trestný čin ako ktorýkoľvek iný trestný čin. Takže ak sa tu niekto skrýva za imunitu a dokonca za trestnú imunitu, ktorú mimochodom nemáme, tak ako si verejnosť myslí, tak práve ten človek zneužíva imunitu.
Takže ja vyzývam tých poslancov, ktorí sa skrývajú za zrušenie poslaneckej imunity, nech prví povedia, kým boli korumpovaní a nech sa tým nedopúšťajú trestného činu.
|
42.
Áno, pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby ste nám podali vysvetlenie o stanovisku pani premiérky, nakoľko vo viacerých procedurálnych návrhoch ste boli požiadaný alebo vaši ďalší predsedajúci, aby bola pani premiérka prítomná na tejto dôležitej rozprave o tak dôležitom zákone. Chcem vás požiadať, aby ste nám podali informáciu, ako na tento náš návrh zareagovala pani premiérka, či ignorovala vašu požiadavku, alebo nejaký iný dôvod.
|
20.
Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem nadviazať a doplniť slová pána poslanca Blanára, ktorý ako župan za päť rokov svojho pôsobenia udržal všetky štyri nemocnice, ktoré mu boli zverené, a keby nepokračoval ten zákopový boj zdravotných poisťovní proti verejným nemocniciam v správe Žilinského samosprávneho kraja, tak tieto nemocnice by boli aj vysoko efektívne z hľadiska hospodárenia.
Myslím si, že pán poslanec Blanár veľmi jasne preukázal a plasticky dokázal, že ak sa nezmení prístup zdravotných poisťovní k nemocniciam, tak nič nevyrieši žiadna transformácia, pretože len zmena právnej formy z príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť nerieši absolútne, ale absolútne nič.
Takže nedá sa tu vôbec hovoriť o nejakom systémovom prístupe alebo o nejakej reforme, ktorá má vďaka transformácii zabrániť zadlžovaniu, jednoducho je to donebavolajúca hlúposť. A pán poslanec Blanár to jasne dokázal.
Ja sa chcem spýtať, naznačil to aj on vo svojom príhovore, kde je pani premiérka, kde je predsedníčka vlády tohto štátu v čase, dámy a páni, keď prejednávame naozaj vážny zákon. Veď kvôli tomuto zákonu bol po štyridsiatich rokoch vyhlásený núdzový stav v Slovenskej republike.
Ak dnes riešime jednu zo zásadných požiadaviek lekárov, ktorá priviedla tento štát k núdzovému stavu - kde je predsedníčka vlády? Kde je, páni, dámy, predsedníčka vlády Slovenskej republiky? Chceli ste vládnuť, tak vládnite! Nerobte toto, čo tu robíte. Je to úplná hanba! (Reakcia z pléna. Potlesk.)
|
64.
Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca Blanára o tom, ako nesystémovo pristupovalo ministerstvo financií ku všetkým opatreniam týkajúcim sa samosprávy. Naozaj je úplne nepochopiteľné, že ministerstvo financií raz jednu daň zavedie, potom tú istú daň zruší, potom zavedie zas nejakú inú daň. Dámy a páni, takto sa nedá riadiť tento štát. Takýmto systémom chaosu, raz dopredu, raz dozadu, raz čihí, druhýkrát hajta, jednoducho, takto sa tento štát riadiť nedá. Ako má tých dvetisíc deväťsto obcí riadiť svoje rozpočty, keď raz sa im jedna daň zavedie, druhýkrát sa im tá istá daň obmedzí, alebo zruší? To je veľmi nebezpečný prístup, ktorý sa tu zavádza, a ak pán minister financií očakáva od obcí zodpovedné hospodárenie, tak musí k tomu vytvoriť podmienky. A nedajú sa vytvoriť podmienky tak, že opäť tri týždne pred začatím nového kalendárneho roka meníme financovanie samosprávy, a nemeníme ho tak, ako by bolo úplne dobre, to znamená zrušiť aj daň z predaja.
Ak samospráva je jeden z článkov verejnej správy, čiže podieľa sa na riadení tohto štátu, akú logiku má, pán minister, akú logiku má zavádzanie dane pre samosprávu? Prečo nezavediete aj zdanenie štátnej správy? Prečo štátna správa neplatí daň z predaja majetku, ale samospráva platí? No preto, lebo je to vrcholne nelogické. A pri samospráve je to logické? Takže ja sa domnievam, že, bohužiaľ, pán minister, ste už za zenitom a tieto vaše kroky, ktoré robíte, len svedčia o tom, že už robíte len opatrenia ad hoc, systém v tom absolútne nie je. (Potlesk.)
|
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja vás chcem požiadať, aby sme neschválili opätovne prezidentom vrátený návrh zákona. Chcem uviesť niekoľko vecných dôvodov, ktoré súvisia s týmto mojím návrhom.
Predovšetkým treba povedať, že dnes je 29. novembra. Obce majú povinnosť 15 dní pred začiatkom nového kalendárneho roka prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktoré určí nové dane na ďalší rok. A na prípravu všeobecne záväzného nariadenia je tiež potrebný určitý čas. A takisto je potrebné zo zákona, aby každé všeobecne záväzné nariadenie bolo zverejnené pred rokovaním v obecnom zastupiteľstve 15 dní. Takže máme nevyhnutný minimálny mesiac na to, aby sme splnili všetky zákonom stanovené lehoty. A to nehovorím o tom, že je predsa potrebné dať určitý časový priestor, tú tzv. legisvakančnú dobu subjektom, ktorých sa bude tento zákon týkať, aby sa naň pripravili. Ak by sme dnes tento zákon schválili, tak budeme musieť v obrovskej hektike zabezpečiť jeho podpis, jeho uverejnenie v Zbierke zákonov, doručenie všetkým subjektom, ktorých sa bude týkať, teda je to 2 900 obcí a miest na Slovensku, takisto sa bude vyžadovať rýchle oboznámenie sa so zmenami, ktoré tento zákon prináša. Domnievam sa, že v dnešnej dobe je vrcholne nezodpovedné schváliť opätovne tento návrh zákona a pripraviť tak obciam naozaj horúce dni na konci tohto kalendárneho roka.
Okrem toho chcem pripomenúť poslancom, ktorí sa tejto problematike nevenujú, že tento zákon nemá dopad na štátny rozpočet, nie je potrebný na schválenie zákona o štátnom rozpočte, je to zákon, ktorý je z úplne iného súdka. Rieši financovanie obcí a miest. Teda ak pán minister Mikloš pri predkladaní tohto návrhu zákona viackrát argumentoval tým, že ide o zákon, ktorý má dopad na štátny rozpočet, tak nie je to pravda. Tento zákon nerieši štátny rozpočet, a preto nie sme nútení tento zákon prijať. Môžeme ho kľudne odmietnuť a nechať novému parlamentu s tým, aby rokoval so samosprávami o vhodnom nastavení ich financovania.
Chcem podotknúť, že pán minister viackrát tvrdil, že úlohou tohto zákona je zvýšiť neprimerane nízke dane z nehnuteľností, ktoré na Slovensku máme v porovnaní s inými štátmi. Fakt je ten, že v mnohých obciach nedôjde pri výbere dane z nehnuteľnosti k zvýšeniu, ale k zníženiu. V zásade nemeníme základy dane, nemeníme sadzby dane, ale meníme možnosť obcí zvyšovať podľa uváženia obecného zastupiteľstva sadzbu dane. A túto možnosť obcí znižujeme až o 75 %. Takže ak tu máme zákon o dani z príjmov, ktorým sa obciam zaviedla povinnosť platiť daň z príjmu 20 %, ak tu máme zníženie na základe nového rozpočtového výnosu dane pre nový rok, kde sa znížil ten odhad obcí o nejakých 11 %, a to ešte nevieme, aký bude vývoj ekonomiky, tak v tomto prípade a týmto zákonom berieme obci ďalší ekonomický nástroj na jej fungovanie. Takže ak zo štátu klesnú príjmy, týmto zákonom klesnú tým obciam príjmy, ako budeme od nich očakávať, aby si vykonávali v budúcom roku všetky kompetencie?
Okrem toho, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona bez dohody so samosprávou zvyšuje okruh oslobodených subjektov. Jednoducho to je neprípustné, aby sa takto hrubo mesiac pred novým kalendárnym rokom zvyšoval okruh subjektov, ktoré budú oslobodené od daní z nehnuteľností. Veď predsa treba to nechať na legálne a legitímne zvolených poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, ktorí najlepšie podľa posúdenia reálnej situácie a miestnej situácie vyhodnotia, aká je vhodná daň pre miestne subjekty. Veď tie miestne subjekty sú ich voliči. Takže netreba sa báť, že poslanci budú rozhodovať bez toho, aby zvážili všetky okolnosti stanovenia nových daní.
Takže, pani poslankyne, páni poslanci, ak nechceme bez legitímneho dôvodu vyhovieť tlaku niektorých lobistických skupín, napr. podnikateľom v kúpeľníctve, tak, prosím, nezahlasujme za tento zákon, nechajme to na nový parlament. Je bezpredmetné, aby sme tak krátko pred novým kalendárnym rokom, len štrnásť dní pred rokovaniami obecných zastupiteľstiev o tejto otázke schválili tak zásadnú zmenu vo financovaní obcí a miest. Ďakujem pekne.
|
26.
Ďakujem pekne za slovo. Je smutné, keď neexistuje dialóg medzi predstaviteľmi vlády a samosprávy vinou vlády, ale ešte smutnejšie je, keď počas tohto dialógu zaznievajú klamstvá, ako napríklad klamstvo pani premiérky Radičovej na Rade ZMOS-u. Myslím, že to bolo začiatkom tohto roka v Štrbe, keď prisľúbila Rade ZMOS-u, že sa zastaví alebo zmení ten zákon, ktorý zaviedol daň z príjmov aj pre samosprávu. Dvakrát mali poslanci tohto parlamentu aj vládni poslanci tohto parlamentu možnosť tento zákon zmeniť. Dvakrát sme ich vyzývali, že nech naplnia prísľub pani premiérky Radičovej. Ani jeden z poslancov vládnej koalície nezahlasoval za tieto návrhy, a tak vlastne fakticky urobili z premiérky klamárku.
Taktiež do diskusie neprispievajú argumenty typu, že starostovia a primátori, ktorí sú v parlamente, sú v konflikte záujmov. To znamená, že lekári, ktorí sú v parlamente sa nemajú vyjadrovať k zákonom týkajúcich sa zdravia? To znamená, že učitelia sa nemajú vyjadrovať k školskej problematike? To znamená, že jadroví fyzici sa nemajú vyjadrovať k využívaniu atómovej energie? To znamená potom ale aj to, že ekonóm by sa nemal vyjadrovať k ekonomike a guvernér Národnej banky by nemal hovoriť o..., by nemal dávať správu o činnosti Národnej banky. Čiže, ak chceme takýmto scestným spôsobom uvažovať, tak potom naozaj tá diskusia k ničomu nepovedie.
Ale paradox je, že my zo strany SMER, poslanci a primátori, nebojujeme len za starostov a primátorov zo SMER-u, ale bojujeme aj za starostov a primátorov z SDKÚ, z KDH, z MOST-u.
|
20.
Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pán poslanec Stromček opäť zdôraznil, že základný problém tohto zákona je, že je prijímaný bez diskusie, je prijímaný ako diktát. Ja zacitujem z jedného uznesenia z predsedníctva ZMOS-u, podľa ktorého tento návrh je predložený nielen bez diskusie, ale aj bez akejkoľvek analýzy dopadov na občanov miest a obcí.
Zástupcovia miest a obcí aj preto považujú zámer za útok na princípy samosprávnosti a parametre fiškálnej decentralizácie.
Ja si myslím, že samosprávy sú dosť seriózny partner na to, aby s nimi vláda mohla v prípade krízových situácií diskutovať.
Takto vedela vláda diskutovať so samosprávami pri prijímaní eura a našiel sa konsenzus.
Takto vedela vláda diskutovať so samosprávami v roku 2009, keď sa objavili prvé príznaky krízy, a tie samosprávy sa k tomu postavili zodpovedne a myslím si, že aj chápavo. Tak myslím si, že aj teraz keby pán minister diskutoval so samosprávami, viem si predstaviť, že by sa našiel kompromis, ktorý by bol akceptovateľný aj pre samosprávy.
Takýto kompromis by mohol byť posun z 3 percent na povedzme 10 percent. Ale diktátom povedať, že budúci rok samosprávy dostanú o 3 percentá viac, hoci podľa predchádzajúceho zákona mali dostať 18 percent, tak to je nezodpovedné a pochopiteľne, pochopiteľne to vyvoláva tvrdú a zúrivú reakciu. A tá tvrdá a zúrivá reakcia sa odrazí nielen v tom, že samosprávy budú informovať, kto je skutočný vinník znižovania finančných prostriedkov v samospráve, ale prejaví sa aj tým, že samosprávy budú maximálne zdaňovať napríklad štátne podniky na ich území.
|
14.
Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca. Myslím si, že základný problém, ktorý je spojený s týmto návrhom zákona, je ten, že nie je prijímaný pri vzájomnej diskusii s predstaviteľmi samosprávy, ale je to čistý diktát tejto vlády-nevlády, voči samospráve. Niekedy mám taký pocit, že je to dokonca také osobné ťaženie pána ministra Mikloša po tom, čo bol vypískaný na poslednom sneme ZMOS-u starostami a primátormi, on sa vtedy zodvihol a odišiel. Ani sa mu nečudujem, napokon, to je v poriadku, ale ako keby si tak v tichosti povedal, však ja vám ukážem a začali prichádzať jedna rana za druhou. Spomeniem zavedenie dane z príjmov pre samosprávu, ktorá poškodí predovšetkým bývanie, nájomné bývanie, malé služby, prenájmy v obciach. To bola taká prvá rana. Za tým nasleduje oveľa väčšia, doslova taká katastrofická rana, a to je tento zákon, ktorý, ktorý závažným spôsobom poškodí samosprávy.
Bohužiaľ, vytvoril sa tu akýsi obraz, že samospráva je tá zlá a vznikol konflikt medzi štátom, v tom užšom slova zmysle, a samosprávou, pričom akoby sme nechceli si uvedomiť, že či štát, či samospráva, či štátna správa alebo samospráva, obidve tieto zložky sa podieľajú na verejnej správe, teda majú byť partnermi. A akákoľvek zásadná zmena financovania musí byť prijímaná v partnerskom dialógu, a nie diktátom vlády.
|
273.
Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že pán poslanec Mikolaj veľmi dobre vrátil tému tam, kde patrí, a obrátil pozornosť práve na pani premiérku, ktorú dnes odvolávame. A myslím si, že veľmi dobre plasticky poukázal na to a potvrdil, že Iveta Radičová je len predsedníčka vlády Ivana Mikloša. To, že je pani premiérka nemohúca vo vlastnej vláde, ju však nezbavuje zodpovednosti za úpadok a chaos, ktorý na Slovensku nastal. Dámy a páni, a to je podstata a to treba zdôrazniť. Netvárme sa, že keď je na čele vlády žena, že jej sa netýkajú všetky chyby a všetky porušenia zákonov, ktoré sa na Slovensku dejú. Ona ako predsedníčka vlády vedela, do akej funkcie ide, prijala tú funkciu, prijala zodpovednosť tej funkcie, a preto nesie zodpovednosť za to, čo sa na Slovensku deje.
Úplne komicky však, úplne komicky mi pripadá to, čo sa dnes večer deje, lebo ak si všimnete, tak za pani premiérku najviac bojujú tí ľudia z SDKÚ, ktorí využijú každú jednu príležitosť, aby ju potopili. Sú to všetko muži Mikuláša Dzurindu. Vystúpil Mikuláš Dzurinda, vystúpil pán poslanec Janiš, vystúpil pán podpredseda Hort, chystá sa vystúpiť pán Štefanec, čakám, kedy vystúpi pán Mikloš. No viete čo? Ale to už je, to už je hnus, doslova hnus, že títo ľudia, o ktorých všetci vieme, že chcú túto vládu alebo túto predsedníčku vlády potopiť, tak tí sa pred ňou pretŕčajú a ukazujú, ako oni za ňu bojujú. No ja keby som bol predseda vlády v takejto ponižujúcej pozícii, tak ja by som odstúpil a nečakal by som, kedy tá vláda padne sama.
|
237.
Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, tak ako vždy, aj teraz ste rozprávali o morálke a veľmi často ste používali slovo morálka. Ja si myslím, že každý človek by mal toto slovo používať veľmi uvážlivo, lebo len málokto má tú morálnu kvalifikáciu, aby mohol o morálke rozprávať. Zvlášť sa mi zdá čudné, keď o morálke rozpráva človek, ktorý neváhal využiť finančné prostriedky tohto štátu na financovanie výletu pre svojho syna, ktorý bol zakamuflovaný ako tlmočník.
Ale, pán podpredseda, otvorenosť za otvorenosť. Vy ste tu niektoré veci pomenovali, ja tiež niektoré veci pomenujem, ktoré myslím si, že každý jeden poslanec Národnej rady o vás dobre vie. Každý vie o vás, pán podpredseda, že vy nie ste človek Ivety Radičovej, vy ste človek Mikuláša Dzurindu a veľmi tvrdo a zákerným spôsobom vediete vnútorný boj proti vlastnej podpredsedníčke. A ak sa tu vy dnes hráte na jej obhajcu, tak ako sa na jej obhajcu hral aj Mikuláš Dzurinda, tak je to pre mňa len ďalší dôkaz toho, že vrana k vrane sadá, a je to pre mňa len ďalší dôkaz vášho hlbokého farizejstva.
|
Pán podpredseda, ja vás chcem poprosiť, čo sa týka vedenia schôdze, keby ste mohli na zajtra ráno zabezpečiť v parlamente účasť pána ministra vnútra, ktorý je predkladateľom týchto zákonov, istotne rokovanie Národnej rady bude mať tak vyššiu úroveň. Ďakujem veľmi pekne.
|
Ak by ste bol taký dobrý, pán podpredseda, zatiaľ by som pokračoval vo svojom vystúpení.
Ja chcem nadviazať na to, čo tu už dnes zaznelo. A chcem povedať, že je neuveriteľné, ako sa pán minister správa v Národnej rade Slovenskej republiky. Ak ste si, pán minister, neuvedomili, tak pripomeniem, že ste v najvyššom zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky, ktorému je zodpovedná aj vláda Slovenskej republiky a jednotliví ministri. Čiže vy by ste nám tu nemali dávať školenie zo slušnosti, keď sa vy sám nesprávate slušne. Ja som, pán minister, nemal nič zlé na mysli, keď som vystúpil. A upozornil som vás, že asi desať minút stálo rokovanie Národnej rady aj s poslancami, ktorí tu sedeli, aj s podpredsedom Národnej rady. Čakal som, že vystúpite a pred úvodom poviete aspoň dve-tri slová na nejaké ospravedlnenie, lebo ten dôvod, aj to som vám povedal, by sme vedeli pochopiť, je to normálne, že ste zaneprázdnený človek. O to viac som bol zaskočený, ako zúrivo ste na mňa zaútočili, že som si dovolil vystúpiť v rozprave. Hľadal som primeranú formu. Ja vás nepoznám, nebudem vám chodiť čosi šepkať do ucha ako váš stranícky kolega. A to je v poriadku, že on vás prišiel upozorniť. Zrejme aj pánu poslancovi Krnáčovi sa to zdalo hlúpe, že neviete povedať ani bú. Prepáčte, pán minister, ste člen vlády, tu sú základné atribúty slušnosti.
Ale chcem povedať, ja si vyprosujem, pán minister, aby ste sa takto správali, keď som vás slušne upozornil. Ja som vás nijakým spôsobom neurazil. A ja som vám povedal, že viem pochopiť vaše dôvody. O to nepochopiteľnejšia je vaša zúrivá reakcia. A tá zúrivá reakcia je obrazom vašej povahy. Takže, pán minister, prosím, uvedomte si, že ste v Národnej rade Slovenskej republiky a nie ste v nejakom chlieve alebo niekde inde. Tak začnite sa podľa toho správať.
|
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Ja sa najskôr chcem spýtať, či je doručené do Kancelárie Národnej rady uznesenie vlády o tom, že poveruje predkladaním tohto návrhu zákona pána ministra obrany.
|
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Ak dovolíte, ja chcem len pripomenúť, že na pána ministra sme čakali zhruba 10 minút a nemal ani toľko slušnosti, aby povedal vám, pán podpredseda, aj nám, ostatným poslancom, že: „Prepáčte, páni poslanci, že som meškal.“ Isto mohol mať na to objektívne dôvody, preto nikto z nás neprotestoval, ale v slušnej spoločnosti treba povedať aspoň: „Prepáčte, páni poslanci, a prepáčte, pán podpredseda, že som meškal.“ Ďakujem pekne.
|
22.
Ďakujem pekne za slovo. Ja si taktiež nemyslím, pán poslanec Dostál, že by sme mali opomínať cestovný ruch, a myslím si, že je veľmi správne, že Slovenská republika a predstavitelia Slovenskej republiky hľadajú spôsob, ako tento významný segment hospodárstva naštartovať a využiť jeho potenciál. Takže ja, čo sa týka systémovo, zákon vítam a som rád, že vôbec rozmýšľame o tom, že cestovný ruch treba podporiť. Takže to je tá dobrá stránka, s ktorou možno my dvaja nesúhlasíme, ale je to môj názor a myslím si, že je to správne.
Ale poukázali ste na jeden problém, ktorý v tomto zákone je a na ktorý chcem aj ja upozorniť. My sme naviazali alebo chceme naviazať dotácie do cestovného ruchu na výšku vybratej dane z ubytovania. Čiže my chceme podporiť nejaký sektor a na druhej strane ho tlačíme do vyšších daní, ako ste správne povedali. Naozaj, ak tá oblastná organizácia cestovného ruchu bude chcieť vybrať viac peňazí, tak bude tlačiť svojich členov a členské obce, aby zvýšili dane, čo v konečnom dôsledku spôsobí buď klamanie na dani z ubytovaní, z ubytovania, alebo budeme, zadusíme ten cestovný ruch, ktorý už v akom-takom meradle existuje.
Čiže nezdá sa mi správne naviazať výšku poskytnutej dotácie na vybratú daň z ubytovania. Myslím si, že toto je zásadná systémová chyba, ktorú by bolo dobré odstrániť, aby sme netlačili podnikateľov k tomu, že budú umelo znižovať ubytovanie alebo daň z ubytovania alebo obce do toho, aby zvyšovali túto daň, a tým vlastne zahlušili tú rozvíjajúcu sa, ten rozvíjajúci sa cestovný ruch. Takže myslím si, že toto je zásadná chyba predloženého návrhu.
|
Ďakujem pekne. Pani ministerka, ja oceňujem ten posun z formulácie nevedomej nedbanlivosti k vedomej nedbanlivosti. Je to istotne lepšie upravená skutková podstata. Na druhej strane je ten príklad, ktorý som použil pri tých povodniach, kde ste chceli premiéra vlastne zbaviť úplnej zodpovednosti. No tak celkom to tak nie je možné, pretože práve povodne vznikajú často z tokov, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Čiže sú v majetku štátu. A aj ten predseda vlády v konečnom dôsledku, ale je to, samozrejme, „nadsázka“, nesie zodpovednosť za to, že neprijal opatrenia, aby jeho manažéri v podnikoch, ktoré spravujú tieto toky, zabránili povodniam, skrátka aby uskutočnili také preventívne protipovodňové opatrenia, ktoré nespôsobia tú škodu veľkého rozsahu. Čiže je to, samozrejme, nadsázka, je to troška zveličené. Ale na tom chcem ukázať, že stále je tá skutková podstata trestného činu tej vedomej nedbanlivosti veľmi široko formulovaná. A keď sa bude chcieť proti niekomu zneužiť, tak sa bude dať zneužiť. Ja práve toto, pani ministerka, kritizujem. A stále si myslím, že hoci je to lepšia formulácia, ešte stále nie je dobrá a môže poškodzovať aj absolútne nevinných ľudí. No ale aký mám ja teda zásadný problém? Tak mám ho taký, že do tej trestnej zodpovednosti ste nezahrnuli veľkých manažérov štátnych podnikov, ktorí spravujú oveľa väčšie hodnoty a často spôsobujú oveľa väčšie škody. Čiže ja by som od vás očakával, ak chcete byť konzistentná, aby ste rozšírili a upravili Trestný zákon a Trestný poriadok tak, aby pod tento trestný čin spadali aj manažéri veľkých štátnych podnikov, príp. členovia orgánov veľkých štátnych podnikov, ak spôsobia škodu veľkého rozsahu.
|
Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca, ktorými kritizoval tú navrhovanú úpravu v podstate nevedomej nedbanlivosti trestného činu verejných činiteľov pri správe majetku.
A ten príklad, ktorý spomenul s povodňami. Ja som tiež starosta obce, kde sme mali s povodňami mnohé problémy. A aj pri vyvinutí maximálneho úsilia nie sme schopní zabrániť tým novým ničivým klimatickým zmenám, ktoré sú čoraz častejšie na celom Slovensku. Ale tak naformulovaná nevedomá nedbanlivosť, ako je vo vládnom návrhu zákona, tak tá sa pomaly blíži k objektívnej zodpovednosti verejných činiteľov za všetko, čo sa stane. Keď použijem ten príklad povodní, tak znamená to, keď to troška nadnesiem, že bude niesť trestnú zodpovednosť starosta obce, ale nielen starosta obce. Ale za povodne v obci, ktoré spôsobia škodu veľkého rozsahu, bude niesť zodpovednosť aj prednosta obvodného úradu, prednosta obvodného úradu životného prostredia, riaditeľ Hasičského a záchranného zboru, riaditeľ, keby bol verejným činiteľom, tak aj príslušnej správy povodia, ale nielen ten, lebo tak koncipovaná zodpovednosť, ako je uvedená vo vládnom návrhu zákona, bude znamenať, že zodpovednosť bude niesť aj minister životného prostredia, príp. minister pôdohospodárstva, ale aj predseda vlády, lebo každý má povinnosť vykonávať opatrenia, ktoré zabránia tým povodniam. A my teraz ako budeme dokazovať, že on neurobil všetko pre to, čo mal urobiť. Vždy sa dá urobiť viac, keď vznikne nejaká škoda.
Čiže, pani ministerka, mne toto prekáža, že je to strašne široko zadefinované a bude veľmi ťažké sa niekomu z toho vyviniť. Takže naozaj ja sa prikláňam k tomu, aby sa táto úprava vypustila, aby sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|