138.
Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte, aby som vás oboznámil so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrhu na voľbu člena Rady rozhlasu a televízie Slovenska.
Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňom 14. septembra 2011 skončilo funkčné obdobie pánovi Andrejovi Miklánkovi, odborníkovi v oblasti televízneho vysielania. Nakoľko na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky nebol zvolený člen rady, je potrebné vykonať novú voľbu, aby Rada Rozhlasu a televízie Slovenska bola úplná.
Na základe výzvy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá zverejnenej dňa 21. decembra 2011 predložili právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia podľa § 9 ods. 3 zákona návrhy kandidátov na členov rady.
Do stanoveného termínu výbor dostal tieto návrhy kandidátov: PhDr. Stanislava Benická, Nadácia na podporu občianskych aktivít, Mgr. Ján Dianiška, Matica Slovenská, Dr. Vladimír Dobrovič, Únia slovenských novinárov, Ing. Jozef Foltýn, Konfederácia športových zväzov SR, Ing. Henrich Krejča, Občianskej združenie Človek v ohrození, Mgr. Ľubomír Lintner, AG Štúdio Gerič, Ing, Jozef Mračna, Telovýchovná jednota Strojár Malacky, PaedDr. Ľubomír Šišák, AZEN, Mgr. Ivana Zelizňáková, Akadémia médií, vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie.
Gestorský výbor prerokoval predložené návrhy kandidátov na člena rady a konštatoval, že v súlade s § 10 zákona o Rozhlase a televízii Slovenska obsahujú všetky náležitosti. Z uvedeného dôvodu sú spôsobilí, aby boli volení do Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.
Podmienky podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov neboli preskúmané, nakoľko si ich zvolení kandidáti môžu usporiadať do tridsať dní od zvolenia.
Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností uznesením č. 119 z 31. januára 2012 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby po prvé, konštatovala, že po a) dňom 14. septembra 2011 skončilo funkčné obdobie pánovi Andrejovi Miklánkovi, odborníkovi v oblasti televízneho vysielania; po b) je potrebné zvoliť jedného člena rady podľa § 9 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska, odborníka v oblasti televízneho vysielania.
Po druhé, zvolila podľa § 9 ods. 1 zákona jedného člena rady za oblasť televízneho vysielania na funkčné obdobie do 10. februára 2017.
Po tretie, voľbu uskutočnila verejným hlasovaním podľa § 39 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov použitím hlasovacích lístkov.
Po štvrté, uskutočnila opakovanú voľbu člena rady v prípade, že nebude zvolený člen rady z navrhovaných kandidátov. Do opakovanej voľby postupujú kandidáti, ktorí neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov v opakovanej voľbe je minimálne dvojnásobok počtu členov, z ktorých treba zvoliť jedného člena rady.
Bratislava 31. januára 2012.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, skončil som.
|
114.
Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán poslanec Číž, ďakujem veľmi pekne, v tvojom monológu tiež sa vyskytol pojem silný mandát, slabý mandát. Silný mandát, slabý mandát, to je to najdôležitejšie, čo v prípade imunity, predpokladám, o čom by sme v prípade imunity mali hovoriť.
Poviem vám jeden príklad. Nedávno, nedávno skutočne, išlo o poslanecké prieskumy, ktoré sú absolútne súčasťou práce poslanca. Boli na to rôzne názory. Jeden názor prezentoval pán súčasný predseda imunitného výboru, pán poslanec Procházka, ktorý jednoznačne, keď robil poradcu súčasnej generálnej riaditeľky Zemkovej, v otázke, alebo robil jej nejaké právne analýzy a dokazovateľne nám to teda pani generálna riaditeľka Zemková na základe toho ukázala, že jednoducho boli spochybnené poslanecké prieskumy vo verejnoprávnych inštitúciách. Aj to je samozrejme model, ktorým sa dá ísť. Jednoducho prišiel iný názor, zhodou okolností pána predsedu Hrušovského, ktorý obnovil jednoducho poslanecké prieskumy vo verejnoprávnych inštitúciách.
Ja sa strašne teším na rozpravu o imunite. Pretože na jednej strane celá spoločnosť konštatuje, že ekonomické skupiny dostávajú stále väčší a väčší priestor v spoločnosti v prepojení na parlament, na vládu a tak ďalej a tak ďalej. a som zvedavý, kde bude tá činnosť toho poslaneckého prieskumu, kde bude tá činnosť toho poslaneckého mandátu, preto lebo bez imunity, dámy a páni, no kto už si bude páliť prsty, kto bude chcieť byť zavretý, kto bude chcieť tieto veci riešiť na pléne parlamentu a na pléne tohto zákonodárneho zboru tak, aby boli nejakým spôsobom vyriešené? A nie práve toto chcete vy všetci, páni zajacovci a vám všetci podobní?
|
88.
Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, vysvetlili by ste mi, prečo má mať člen vlády tie výhody, o ktorých ste hovorili?
Ďakujem za pozornosť.
|
76.
Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, za váš prejav. Naozaj ma veľmi zaujal a dotkol sa možno ako prvý z prejavov istej veľmi podstatnej veci, o ktorej by sme sa mali baviť. Ja si totiž to myslím, že my sa stále bavíme o imunite poslanca a, naopak, veľmi seriózne myslím si, že by sme sa mali najskôr baviť o mandáte poslanca, o sile tohto mandátu, z ktorého by priamo alebo nepriamo vyplynula aj sila imunity alebo žiadna imunita. Pokiaľ nebude jasné, aký mandát si poslanci odsúhlasia, aký mandát poslanca táto spoločnosť potrebuje, dovtedy ťažko my budeme hovoriť o tom, akú imunitu ten poslanec potrebuje, preto lebo, samozrejme, ju potrebuje už v súvislosti s vykonávaním mandátu. Mám na mysli kontrolnú činnosť, možno nebude treba ani žiadnu imunitu tuná v sále. Ide o to, ako sa rozhodneme podľa tých celospoločenských potrieb, ktoré vlastne sa denno denne nastoľujú. To je problém - mandát poslanca, nie imunita podľa môjho názoru.
Ďakujem veľmi pekne.
|
64.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja len takú jednu malú stručnú otázočku v súvislosti s tými modrými majákmi ohľadne toho moskovského okruhu. Ako je to s tými modrými majákmi v Amerike? Mohli by ste mi povedať, alebo v západnej Európe niekde, kde sa používajú tie modré majáky, ako je to s tou priepustnosťou tých ciest. Buďte taký láskavý, zamyslite sa nad tým modrým majákom, porozmýšľajte, čo mi poviete.
Ďakujem pekne.
|
52.
Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, aj tak cez to všetko múdre, čo ste povedali, si myslím, že v súvislosti s imunitou, ktorá nie je takou jednoduchou témou, ako sa na prvý pohľad zdá, by sme mali hovoriť aj o nejakom pojme, ktorý sa volá poslanecký mandát a jeho vykonávanie. Ak ste si všimli, dlhé roky a dlhé obdobia presadzujem istú skupinu ľudí, istú skupinu právnikov, ktorá by vznikla z parlamentu, ktorá by sa týmto mala vážne zaoberať, ale nie asi tri týždne pred voľbami, ale myslím, že na začiatku volebného obdobia, aby sa aj k niečomu dopracovala.
Spomínali ste habaďúry, tak ja vám poviem o inej habaďúre, len pre vašu informáciu. Nejaká partia ľudí si pred štyrmi, piatimi, šiestimi dňami povedala, že sa zviditeľní a obsadila prechody v Bratislave autami. Proste postavila sa na tieto prechody s autami s tým, že znemožňovala ľuďom, aby po týchto prechodoch chodili. Za normálnych okolností áno, za normálnych okolností by prišla mestská polícia alebo štátna polícia a dala týchto ľudí jednoducho, alebo v rámci nejakej súkromnej firmy, odtiahnuť. Nič takéhoto sa nestalo, preto lebo ten odťah vy zaplatíte, a tá pokuta je istá jedná štvrtina celkovej sumy, ktorú zaplatíte za odťah, aj pokutu. Nič takéhoto sa nestalo. Toľko tolerancie od mestskej polície a toľko tolerancie od štátnej polície som skutočne už dávno nevidel.
Páni poslanci, skúste sa takto postaviť vy, skúste sa postaviť na prechod, ako vás hneď odtiahnú, ale táto partia má isté výsadné právo.
A toto by som sa chcel spýtať pána ministra vnútra, prečo vlastne ľudia, ktorí mali konať, nekonali?
|
42.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel veľmi pekne poďakovať pani kolegyni, pani poslankyni Vittekovej za predložený návrh zákona. Veľmi som poprosil svojich ctených kolegov, ktorým naozaj záleží na tomto návrhu zákona, ktorý naozaj myslia úprimne, a nielen zbabelo podvodnícky tento návrh, ktorý predložili, aby si to, čo pani poslankyňa predložila, skutočne prečítali a zaujali k tomu stanovisko.
Osobitne by som poprosil pani ombudsmanku, aby sa tým zaoberala a vystúpila k týmto návrhom preto, lebo si myslím, že sú nesmierne dôležité. Tieto návrhy zakladajú vlastne nové pravidlá hry. A bolo by skutočne dobré, nové pravidlá hry v zmysle priestupkovej imunity, resp. neimunity a pre celú spoločnosť, a bolo by dobré, keby, ctení kolegovia, ste sa týmto naozaj, tí, čo to myslíte úprimne, zaoberali a tak zobrali vietor z plachát rôznym politickým podvodníkom a polobláznom, ktorí sú v tomto parlamente.
Ďakujem za pozornosť.
|
99.
Ďakuje pekne. Na vystúpenie pána kolegu, ktorý tuná skutočne nás otravoval niekoľko minút svojím vystúpením, chcel by som povedať len jednu vec.
Pán kolega, vystúpili ste div nie, ako predseda vlády, alebo nový predseda vlády. Veď vy ste predsa neúspešný štátny tajomník, ktorý sa musel s hanbou vďaka zlému zákonu, ktorý existuje, vrátiť do tejto poslaneckej snemovni. (Potlesk.) To je naozaj hanba, toto. Vy ste predsa čelili podozreniam, že zastupujete alebo finančné, alebo ekonomické skupiny. Veď vy ste taká malá Gorilka, keď sa tak na vás pozerám. (Potlesk.)
|
89.
Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja chcem pripomenúť členom výboru pre kultúru a médiá, že autobus do Reduty, kde chceme spraviť návštevu, bude pristavený pred Národnú radu o 12.45 hodine.
Ďakujem.
|
14.
Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Dámy a páni, pod tlačou 314 je návrh na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu. Dovoľte, aby som vás oboznámil so správou výboru pre kultúru a médiá.
Predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu listom č. 5129/2010 z 27. októbra 2010 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisií a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov skončí dňom 30. júna 2011 funkčné obdobie členovi rady doc. Ing. Ladislavovi Štibrányimu, CSc.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom z 25. marca 2011 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti kultúry, periodickej tlače a ostatných prostriedkov verejných informácií, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrh kandidátov na člena rady.
Výbor dostal tieto návrhy kandidátov na doplnenie členov rady: Ing. Peter Abrahám, Mgr. Oľga Pohánková, Dr. Vladimír Puchala, doc. Ing. Ladislav Štibrányi, CSc., Mgr. Igor Balla.
Gestorský výbor posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu a konštatoval, že všetci kandidáti uvedení pod poradovým číslom 1 až 4 spĺňajú požadované náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými podľa § 7 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Kandidát uvedený pod čiarou s poradovým č. 5 nepredložil požadovaný výpis z registra trestov, je to § 7 ods. 1 zákona. Z uvedeného dôvodu sú zaradení do voľby štyria kandidáti uvedení pod poradovým číslom 1 až 4. Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 82 z 10. mája 2011 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu (tlač 314) a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby
1. konštatovala, že
a) dňom 30. júna 2011 skončí funkčné obdobie Ladislavovi Štibrányimu,
b) je potrebné zvoliť člena rady, aby rada mala 9 členov podľa § 6 ods. 1 zákona;
2. zvolila podľa § 6 ods. 1 a § 8 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov člena rady na obdobie šesť rokov, ktoré začne plynúť dňom 1. júla 2011;
3. voľbu člena uskutočnila verejným hlasovaním podľa § 39 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov použitím hlasovacích lístkov;
4. uskutočnila opakovanú voľbu v prípade, že vo voľbe nebude zvolený člen rady z navrhovaných kandidátov. Do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najväčší počet hlasov.
Ďakujem pekne, pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.
|
12.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Dámy a páni, dovoľte, aby som vás oboznámil s materiálom pod poradovým číslom 543 - návrh na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.
Predseda Rady Rozhlasu a televízie Slovenska listom zo dňa 14. septembra 2011 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov skončilo členstvo v rade pánovi Andrejovi Miklánkovi, odborníkovi v oblasti televízneho vysielania.
Na základe výzvy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, zverejnenej dňa 26. septembra 2011, predložili právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práv, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia návrhy kandidátov na člena rady.
Do stanoveného termínu výbor dostal tieto návrhy kandidátov: Mgr. Róbert Beňo, Mgr. Bohumír Bobocký, Mgr. Ján Dianiška, Dr. Vladimír Dobrovič, Ing. Jozef Foltýn, Ľubomír Lintner, Mgr. Elena Mallicková, Ing. Jozef Mračna, Mgr. Bernadeta Tokárová.
Gestorský výbor prerokoval predložené návrhy kandidátov na člena rady a konštatoval, že v súlade s § 10 zákona o Rozhlase a televízii Slovenska obsahujú všetky náležitosti. Z uvedeného dôvodu sú splnené, sú spôsobilí, aby boli volení do Rady Rozhlasu a televízie Slovenska. Podmienky podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov neboli preskúmané, nakoľko si ich zvolení kandidáti môžu usporiadať do 30 dní od zvolenia.
Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností uznesením č. 117 z 22. novembra 2011 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby
1. konštatovala, že
a) dňom 14. septembra 2011 skončilo funkčné obdobie pánovi Andrejovi Miklánkovi, odborníkovi v oblasti televízneho vysielania,
b) je potrebné zvoliť jedného člena rady podľa § 9 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska, odborníka v oblasti televízneho vysielania;
2. zvolila podľa § 9 ods. 1 zákona jedného člena rady za oblasť televízneho vysielania funkčného obdobia do 10. februára 2017;
3. voľbu uskutočnila verejným hlasovaním podľa § 39 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov použitím hlasovacích lístkov;
4. uskutočnila opakovanú voľbu člena rady v prípade, že nebude zvolený člen rady z navrhovaných kandidátov. Do opakovanej voľby postupujú kandidáti, ktorí neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov v opakovanej voľbe je minimálne dvojnásobok počtu členov, z ktorých treba zvoliť jedného člena rady.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.
|
104.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na váš diskusný príspevok, pán poslanec Dostál, už len toľko, zase hovoríte za stranu OKS. Ja sa pýtam, kto je to OKS? Sú to dvaja, traja, jeden a pol poslanca? Kto to je? Naozaj, tie vaše silné vyjadrenia, stranícky silné vyjadrenia sú dnes absolútne nepodstatné. Podľa vášho subjektívneho názoru tento parlament si spravil z ústavy trhací kalendár, opäť by som si dovolil apelovať na vašu subjektívnu tolerantnosť v rámci objektívnej reality. Neviem, či od vás chcem veľa, asi áno. Tento stav ste zapríčinili vy svojím hlasovaním o rozpade tejto koalície, tak sa, prosím vás pekne, nesťažujte. Nemôžete len stále lízať smotanu politickú, čo by ste veľmi radi chceli, ale neste aj za čosi zodpovednosť. Vykrikovať vie každý.
Ďakujem pekne.
|
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja len chcem kolegom z výboru pre kultúru a médiá oznámiť, že výbor je teraz ihneď v miestnosti výboru pre kultúru a médiá. Čiže všetkých členov srdečne pozývam. Ďakujem.
(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
|
10.
No, začnem odzadu. Pán poslanec, čakal som niečo múdrejšie od vás, ale tie hlúposti si nechajte na doma, keď vám to tam tolerujú.
Ja by som sa vrátil ale trošku k vážnejšej problematike, a to je problematika, ktorú nastolil váš pán kolega, a to je problematika toho referenda, o ktorom ste hovorili. Viete, vy ste veľmi dobre vedeli, že to referendum nemá úspech a že to referendum nebude úspešné. To ste dopredu vedeli 100-percentne, všetky analýzy o tom hovorili, dokonca aj z vás niektorí o tom hovorili. Bola to vaša obyčajná predvolebná kampaň, vaša obyčajná predvolebná taktika, za ktorú vám nebolo ľúto vyinkasovať od občanov tohto štátu 6 miliónov eur, pán poslanec. A vy hovoríte niečo o šetrení? Vy hovoríte niečo o tom, ako sa tuná občanom treba pozrieť alebo nepozrieť do očí s čistým svedomím? Vy ste ich okradli o 6 miliónov eur, pán poslanec. Zo dňa na deň ste ich okradli o 6 miliónov eur. Potom ste neváhali a urobili ste si tu tragikomediálne predstavenie z jedného zasadnutia parlamentu, kde ste odpálili vládu. Čo opäť je taký malý balíček za 10 miliónov eur. A vy tu čosi hovoríte, aké právo vy vôbec máte hovoriť o tom, že niekto niečo nešetrí alebo plytvá finančnými prostriedkami? Vy ste prešvihli v tomto štáte ako strana 16 miliónov eur týmito dodatkami rôznymi, o ktorých som hovoril, za ktoré ste zodpovední, či chcete, priamo alebo nepriamo. Zodpovednosť za 16 miliónov eur by ste mali zobrať na seba, či už priamo alebo nepriamo. Ak ste naozaj korektní, zdôvodnite, prečo bolo potrebné referendum. Prečo bol potrebný pád vlády, to mi je jasné z vášho pohľadu. Ale prečo ste urobili nezmyselné referendum za 6 mil. eur?
Ďakujem za pozornosť.
|
4.
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy a páni, ctení jedenásti alebo desiati koaliční kolegovia, ktorých to zaujíma preto, lebo vlastne ide o váš rozpočet, ktorý vy ste si schválili, a my ho ideme oponovať, čiže tých desať, to je také číslo, ktoré asi hovorí o tom, aké to medzi vami je.
Dámy a páni, rozpočet, ktorý nám dnes prichodí prerokúvať, naozaj nie je štandardným verejným rozpočtom demokraticky spravovaného štátu. Je to sumár čísel odhadnutých, čiastočne približne vykalkulovaných a čiastočne, ako sa medzi ľuďmi hovorí, vycucaných z prsta.
Všetci dobre vieme, prečo je to tak. Vieme, že Európou lomcuje nová, tentoraz úverová kríza, takže všetky odhady, ceny dlhovej služby postavené na dlhoročných našich i prevzatých skúsenostiach sú iba akýmisi hausnumerami a nik dnes nevie, koľko zaplatíme za pôžičky, ktoré sú pre našu ekonomiku nevyhnutné.
Všetci vieme, čo návrhu rozpočtu predchádzalo. Spomíname si na reči o 4,5-percentnom raste HDP, potom na odhady, ako to bude niekde okolo 3 percent, a kto účelovo nezabúda, určite má v pamäti aj rečičky našich vládnych predstaviteľov ešte z leta tohto roku, kde sa nešetrilo prísľubmi príchodu masívnych zahraničných investícií, ktoré znížia nezamestnanosť a zvýšia daňové príjmy.
Všetci vieme, že dnes vláda vymetá posledné rezervy, aby ich porozdávala zahraničným podnikateľom, ale, žiaľ, nie na vytvorenie, ale za láskavé udržanie ich prevádzok u nás.
Pred nejakým časom sme v tejto snemovni počúvali istého úplne vážne sa tváriaceho poslanca, ktorý vtedajšiemu ministrovi Počiatkovi dával múdre rady, ako má znížiť dane, pretože to je rozvojová cesta pre našu ekonomiku. Ten poslanec, jeho druhovia ironicky mávali rukou, keď prišla reč na krízu, a odmietali opatrenia, ktoré vtedy vláda urobila, aby na krízu nedoplatili občania, ktorí ju nezavinili.
Dokonca odmietali čo i len uznať, že vôbec nejaká kríza v Európe je. Všetky negatíva bolo predsa predvolebne efektívnejšie naváľať na hlavu nenávidenej, cez to všetko úspešnej vlády Roberta Fica.
No a všetci vieme aj to, že tá podoba rozpočtu, ktorú dnes schvaľujeme, hoci občania sa nemajú šancu s ním zoznámiť, pretože uvedené dve čísla parlamentných tlačí elektronický systém jednoducho neeviduje. Keď máte iný názor, skúsite, dozviete sa presne toto. Tlač číslo 495, 544 nie je evidovaná v systéme Evidencia parlamentných tlačí Národnej rady Slovenskej republiky. Možno preto, lebo sa v nich stále robia zmeny a je aj zrkadlom politického vývoja, ktorý viedol k pádu vlády Ivety Radičovej a vypísaniu predčasných volieb.
Pravicoví poslanci predsa už neraz v minulosti dokumentovali svoju vernosť zásade nechať pri odchode z vlády nielen prázdnu špajzu, ale pre istotu prejesť aj výplatu na pol roka dopredu a pouzatvárať objednávky na kadečo aj na celú päťročnicu.
Deje sa to, dámy a páni, v súčasnosti vo všetkých rezortoch. Chcel by som trochu detailnejšie sa venovať situácii v rezorte kultúry už aj preto, že pri schvaľovaní rozpočtu je vhodný čas na isté bilancovanie už aj preto, lebo dnes máme poslednú príležitosť hovoriť nielen o izolovaných číslach, ale môžeme sa zaoberať aj tým, čo sa v rezorte za celé skrátené funkčné obdobie udialo.
Keď sa v roku 2010 ujala vlády koalícia pravicových strán, prečítali sme si vo vládnom programe aj sľubne znejúce vety. Citujem: „Vláda Slovenskej republiky považuje kultúru za duchovný základ spoločnosti, ktorý je meradlom jej vyspelosti a súčasťou národnej identity. Zároveň chápe aj význam jej ekonomického potenciálu, ktorému sa v našich podmienkach zatiaľ nepripisuje adekvátny význam.“ Krásne, aká je však realita? Dopadlo to však trochu inak, ako si vláda na začiatku nakreslila. Kultúra je na úplnom chvoste spoločenského záujmu, na podporu kultúrnych aktivít vyčleňujeme tak úbohý podiel verejných zdrojov, že možno s výnimkou Albánska niet v Európe štátu, s ktorým by sme sa mohli reálne porovnávať. O približovaní sa k európskemu štandardu nechyrovať. Naopak, ako všetky pravicové vlády, ani táto posledná nemala problém naše zaostávanie intenzívne prehlbovať.
Skúsme si heslovito pripomenúť konkrétnejšie záväzky z vládneho programu: "Vláda Slovenskej republiky vypracuje dlhodobé strategické priority kultúrnej politiky Slovenskej republiky, ktoré budú rámcom pre rozvoj kultúry v nasledujúcom období,“ toľko citát. Rekapitulácia výsledkov je stručná. Takýto materiál nejestvuje. Rezort pod vedením pána ministra Krajcera odvrhol všetko alebo takmer všetko, čo bolo rozpracované za predchádzajúceho ministra, vrátane sľubne rozbehnutých a naozaj širokospektrálne vedených diskusií o perspektívnom financovaní kultúry, na ktorých sa podieľali s ľavicovo orientovanými odborníkmi aj ľudia ako Lázsló Szigeti, Ivan Hronec či Martin Šmatlák, ktorých z podpory ľavicového konceptu kultúry možno podozrievať len veľmi ťažko.
Rezort žil a žije takpovediac z ruky do úst, zo dňa na deň, netušiac, čo ho čaká zajtra. V takej atmosfére naozaj nemôže byť reč o nejakej kultúrnej stratégii, o koncepciách a podobne, a podobne. Ďalej citujem: „Hlavným cieľom vlády Slovenskej republiky je zefektívnenie a rozšírenie systému viacdruhového financovania kultúry, s cieľom dosiahnuť súčinnosť medzi verejnými financiami a inými zdrojmi." Sumár výsledkov vlády a ministerstva o viacdruhovom financovaní kultúry - naďalej slovenská kultúrna verejnosť iba sníva. Jediná cesta, ako sa do inštitúcií zriadených obcami, mestami a regiónmi môžu dostať prostriedky z rozpočtu ministerstva, je dotačný systém, ktorý však je limitový kalendárnym rokom. Je to teda pomoc ad hoc, a nie systémová. Všetky úvahy o tom, ako by sa na niektorých aktivitách kultúrnych inštitúcií, zriadených mestami či regionálnou samosprávou, mohlo spolupodieľať ministerstvo alebo naopak, ako by do centrálne zriadených inštitúcií mohli cez ekonomické stimuly vstupovať. Záujmy miest a regiónov sú presne tam, kde boli pred voľbami 2010. Akurát sme stratili dva roky.
Ďalej: "Vláda Slovenskej republiky podporí iniciatívy zamerané na kreativitu a vytváranie synergií medzi kultúrou, vzdelávaním a priemyslom a vytvorí špeciálny prierezový program štátnej podpory." Nikoho iste neprekvapí, že prierezového programu niet. Synergia medzi kultúrou, vzdelávaním a priemyslom sa iba výnimočne a uvedene dosahuje vďaka osobnej iniciatíve a obetavosti konkrétnych ľudí bez ohľadu na to, kto je práve vo vláde. Ba skôr možno povedať napriek tomu, že kto v nej práve je, robí, čo robí. Ak, pravda, nevnímame ako plnenie tohto bodu metódu aktivácie nezamestnaných pri obnove hradov a zámkov, keď subvencie ministerstva kultúry nepriamo nahrádzajú sociálne dávky.
Aby sme si rozumeli, vďaka aj za to. Hoci táto cesta asi do prístavu obnovy kultúrneho dedičstva, ktoré by mohol zvýšiť záujem turistov o návštevu našich regiónov, nepovedie.
"Vláda Slovenskej republiky prehodnotí decentralizáciu v oblasti kultúry." Jediný skutok, ktorý by bolo, ktorý by bolo možné pripísať na vrub plneniu tohto záväzku, je neobyčajne svojrázny. Úrad vlády Slovenskej republiky sa totižto stal zriaďovateľom folklórneho súboru slovenských Maďarov Mladé Srdcia, Ifjú Szivek. Podobný súbor slovenských Rusínov a Ukrajincov Pulz, naopak, zostáva v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja.
Ja by som poprosil, pán kolega, aspoň trošku tichšie. Ale nech sa páči. SĽUK a Lúčnica sú zase organizácia ministerstva kultúry. Štyri zhruba rovnaké organizácie teda majú tri rozličné mechanizmy existencie a financovania, ale možno je to v duchu onoho záväzku a vláda Slovenskej republiky najsamprv otestovala výhodnosť jednotlivých spôsobov zriaďovania a možno sa dozvieme, že podľa plánu mal úrad vlády v roku 2014 pôsobiť ako zriaďovateľ niekoľkých stovák kultúrnych inštitúcií. Žeby sme sa všetci mýlili a iba sme nepostrehli ten geniálny koncept redukcie štátnej správy? Že napokon by sme mali mať len premiérku a úrad vlády a všetky ministerstvá by sme mohli rozpustiť, lebo tam by sa o všetko vedeli postarať.
"Vláda Slovenskej republiky vytvorí podmienky na účinnú a transparentnú podporu neštátnej kultúry reštrukturalizáciou dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Vymaní grantový systém spod netransparentného vplyvu záujmových skupín, zavedie zjednodušenie aplikačného procesu, prehľadnejšiu administratívu. Ako jeho súčasť zavedie kontinuálne financovanie vybraných kultúrnych projektov s celoeurópskym a medzinárodným dosahom."
No, vláda, ako inak, vymenila členov všetkých grantových komisií, ak pripustíme, že sa v ich práci prejavovali vplyvy "záujmových skupín" v úvodzovkách, už letmý pohľad na výsledky jednotlivých programov demonštruje, že teraz, po Krajcerových personálnych čistkách, už záujmové skupiny programy úplne ovládli.
Ministerstvo úplne pokojne dotuje aktivity, v ktorých sa za slušný honorár angažujú dokonca priamo členovia jednotlivých komisií. Administratívna náročnosť dotačného systému je priam kafkovská. Uveďme len, že žiadateľ musí pri podaní žiadosti dokladovať, že napríklad nemá podlžnosti voči žiadnej zdravotnej poisťovni, nie je v konkurze, nebol pristihnutý pri nelegálnom zamestnávaní cudzincov, skrátka, pol kila papierov a potvrdení pre každý projekt skopírovaných, pričom komisia môže žiadať aj žiadosť úplne odložiť. Logický návrh, aby takéto účtovnícke doklady predkladali žiadatelia až pri podpisovaní zmluvy, cez úradnícke bariéry neprešiel.
Nemienim vás unavovať a urobiť tu namiesto pána bývalého ministra Krajcera, v súčasnosti povereného vedením rezortu, odpočet jeho činnosti v úrade, ale všimnime si ešte záväzok z vládneho programu.
Dámy a páni, nedá mi pri tejto príležitosti nehovoriť o tom takzvanom sasoidnom šetrení. Len chcem upriamiť v tejto chvíli vašu pozornosť na dve záležitosti, ktoré v celkovej sume robia okolo 15,5-16 miliónov euro. Je to napríklad nezmyselné referendum, o ktorom budem ešte ďalej hovoriť, 6 miliónov euro, o čom každý vedel, že je úplne zbytočne vyhodených len preto, aby si ktosi dokázal nedokázateľné. Ďalej, 10 miliónov euro za povalenie vlády, to už len taká maličkosť a táto strana tu ide čosi hovoriť o nejakom šetriacom programe.
Vláda Slovenskej republiky zruší koncesionárske poplatky a vytvorí nový legitímny rámec financovania organizácií a fungovania verejnoprávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti a posilniť ich verejnoprávny charakter. Všimnite si, niet tu ani slova o spojení Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Napriek tomu je dnes rádiotelevízia realitou. Bohužiaľ, nielen reality šou, ale aj realitou objektívnou. Koncesionárske poplatky zrušila vláda rafinovane s účinnosťou od 1. januára 2013, keď sa jej to už netýka, a nemusí problém, ktorý vzniká, riešiť. O zvýšení efektivity opäť raz personálne, v úvodzovkách, "deratizovaných verejnoprávnych médií" môžeme len rojčiť a verejnoprávny charakter média ťažko budovať na vysielaní archívnych materiálov, keďže na tvorbu nových programov rádiotelevízia nemá peniaze, a vari už ani schopných ľudí. A posledné zistenia Rady RTVS naznačujú, že ani s verejnými obstarávaniami, s nákupmi všetko v našej rádiotelevízii v poriadku veru nie je.
Dámy a páni, táto pomsta verejnoprávnym médiám ide natvrdo, natvrdo na vrub súčasného ministra-neministra kultúry, pána Krajcera. Z veľkých slov a pekných predsavzatí vlády veľa neostalo. Aká je teda realita? Nakreslená v rozpočte na rok 2012 s výhľadom na ďalšie roky? Rozpočet pre rezort predstavoval v roku 2010, keď sa menili vlády, výdavky 189 940 472 euro, na rok 2011 je naplánovaných 167 192 123 euro, na volebný rok 2012 uvádza návrh rozpočtu 181 173 995 euro a pre rok 2012, 2013, pardon, je naplánovaných 159 901 278, a to koalícia ešte pred rozpadom stihla schváliť zákon, ktorým v roku 2013 mandatórne ukladá ministerstvu kultúry zabezpečiť namiesto zrušených poplatkov za verejnú službu minimálne 90 miliónov euro rádiotelevízii, pričom však v položkovom členení je v roku 2013 na podporu verejnoprávneho vysielania určených len 14 miliónov euro. Teda reálne by rezort bez rádiotelevízie mal podľa návrhu zákona dostať v roku 2013 ešte o 76 miliónov menej, teda nie 159,9 miliónov eur, ale 83,9 milióna euro. Takže pravicová koalícia naprogramovala pre rezort kultúry redukčnú diétu o vyše 100 miliónov euro za 3 roky, respektíve pokles výdavkov na kultúru na 44,3 percenta úrovne roku 2010. Je to náhoda, že si to minister kultúry nevšimol? Alebo je to zámer tu sediaceho ministra financií, ktorý chcel ešte nedávno predať Slovenské národné divadlo? V čom to je? O čom to je? Pomýlili sa páni? Alebo je tento rozpočet iba zdrap papiera?
Viem si živo predstaviť, ako mi pán Krajcer, Mikloš či Štefanec budú ozlomkrky vysvetľovať, že výhľadový rozpočet netreba brať úplne vážne. Že to je len základný odhad a čísla sa budú meniť. Ale potom sa ako člen tohto ctihodného zhromaždenia, mimochodom, najvyššieho zákonodarného zboru v tomto štáte, sa musím pýtať, či dovolíme, aby si z nás exekutíva, teda ľudia, ktorých my máme kontrolovať, robili jednoducho dobrý deň? Zavádzali parlament a predkladali nám na schválenie doslova a dopísmena hlúposti, dámy a páni?
Pán minister Krajcer sa s veľkým nasadením podujal riešiť niekoľko vybraných problémov rezortu. Zrušil napríklad maličké rezortné pracovisko, ktoré analyzovalo problematiku v oblasti cirkvi. Ušetril asi tri platy. Ale keď došlo k prvej vážnejšej situácii okolo istých krokov jednej z protestantských cirkví, ukázalo sa, že namiesto zrušeného úradu sa budú musieť expertízy objednávať od komerčných subjektov, no možno práve o to išlo, ktoré navyše nenesú nijakú zodpovednosť za prípadné zlé rozhodnutia na základe neúplných či mylných podkladov. Pán minister Krajcer s rovnakým nasadením trval na tom, aby sa prenájom kaštieľa v Budmericiach, sa inkasovalo, inkasovalo ministerstvo viac peňazí ako vedel platiť Literárny fond, jeho dlhoročný prevádzkovateľ. Našiel, v úvodzovkách, "novú" spoločnosť Dilema, ktorá nedokázala udržať pri živote ani len literárno-politický časopis. Literárny fond z kaštieľa vyduril a dnes je stavba, spojená so slovenskou literárnou minulosťou i prítomnosťou, prázdna. Akurát ministerstvo znáša náklady na jej stráženie, údržbu a vykurovanie a tento štát platí podporu v nezamestnanosti ľuďom, ktorých v domove slovenských spisovateľov vedeli uživiť ich ruky. Skutočne veľké víťazstvo, triumf efektivity a geniality súčasného rezortu, naozaj, a to je čosi, čo sa jednoducho zmazať ani takými alebo onakými výkladmi zákonov jednoducho nedá. Realita je taká. Pred rokom ešte v Budmericiach boli spisovatelia a tí, ktorí si tie Budmerice podľa platných predpisov objednali, dnes Budmerice chátrajú. A môže mi hovoriť ktokoľvek čokoľvek, bol som sa tam pozrieť a pokiaľ sa niečo v blízkej budúcnosti s Budmericami nestane, tak sú absolútne odsúdené na zánik.
Pán minister Krajcer urobil aj krok, ktorý mu priniesol vďaku medzi tými umelcami, ktorí nepôsobia v systéme kultúrnych inštitúcií, ale zoskupujú sa v rozličných tvorivých či občianskych organizáciách. Naozaj treba uznať, že cez grantový mechanizmus, keď tečie dnes väčší objem zdrojov, hoci stále to umožňuje vyhovieť len slabej pätine žiadostí. Ale okrem už spomínaného byrokratického molocha túto záslužnú tendenciu komplikujú aj iné veci. V novinách si v tieto dni môžeme prečítať, ako cez kultúrne poukazy na rozpočte rezortu parazitujú politicky orientované firmy, a kto má trpezlivosť preklikávať sa zoznamom žiadostí, ktoré ministerstvo cez komisie posúdilo a napokon sa minister rozhodol podporiť či nepodporiť, dozvie sa tiež kadečo. A aj to, že Martinské matičné slávnosti ministrovi za podporu nestoja vôbec, kým pre tzv. centrá nezávislej kultúry sa nájde aj po 150 tisíc eur, čo je zhruba rozpočet jednosúborového profesionálneho divadla.
Treba asi na tomto mieste dodať, že istá časť umelcov a pracovníkov, a nielen nezávislých kultúrnych inštitúcií, patrila k propagátorom strán pravicovej koalície a pomáhali jej získať voličskú podporu. Ministra kultúry budeme vidieť v najbližších týždňoch predvolebnej kampane, ako odovzdáva verejnosti zrenovovanú sídelnú budovu Slovenskej filharmónie alebo Bratislavského hradu. Obe stavby našťastie ľavicová vláda odovzdávala v stave takej vysokej rozpracovanosti, že už ani pravicoví experti nemohli zastaviť rekonštrukcie, preto sú teraz pred dokončením. Ministerstvo na budúci rok sľubuje splniť konečne druhou vládou Mikuláša Dzurindu odsúhlasený záväzok iného ministra kultúry a vtedy aj podpredsedu SDKÚ Milana Kňažka a rozbehnúť rekonštrukciu a dostavbu Slovenskej národnej galérie, ktorá je od roku 2000 bez väčšiny výstavných priestorov. Na rok 2012 je v rozpočte na tento účel 10 miliónov euro. No takýmto tempom bude sídlo našej Národnej galérie dokončené pri zohľadnení inflácie a rastu cien tak o 5, o 6 rokov. Alebo minister už teraz počíta s tým, že ľavicová vláda zdroje na rýchlu realizáciu rozbabranej stavby niekde nájde. Aj to je možné.
Dámy a páni, samo ministerstvo kultúry v komentári k návrhu rozpočtu svojej kapitoly uvádza, citujem: "S ohľadom na parametre návrhu rozpočtu možno konštatovať, že limity pre rok 2012, už vôbec nehovoriac o rokoch 2013 a 2014, nezohľadňujú v plnom rozsahu potreby rezortu kultúry na zabezpečenie obligatórnych úloh, ktoré mu vyplývajú z § 18 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády Slovenskej republiky a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, nakoľko povinnosťou rezortu je vytvárať primerané podmienky pre plnenie týchto úloh, čo pri aktuálnych parametroch rozpočtu nie je v plnom rozsahu možné." Úloh a záväzkov definovaných v strategických a koncepčných materiáloch ministerstva, schválených vládou a vyplývajúcich z nových legislatívnych predpisov, napríklad zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, zdaňovanie časti poskytovaných cestovných náhrad, zverejnenie zmlúv. Teda údaje, o ktorých my tu vážne debatujeme, nezohľadňujú platné právne predpisy tohto štátu. Uvedomujeme si vôbec, čo to znamená? Že exekutíve, respektíve jedinému superministerstvu a superministrovi je v podstate úplne jedno, aké zákony tu odhlasujeme? Pretože tie asi platia len pre tých hlúpych, ktorí zákon považujú za normu, ktorú treba rešpektovať? A čo si máme myslieť o vláde, ktorá návrh rozpočtu, v ktorom nie je dostatok zdrojov na plnenie povinností stanovených zákonom, pokojne odsúhlasí a pošle nám ho na prerokovanie?
Dámy a páni, nepripomína vám to ani len náhodou režimy, ktoré si s demokratickou správou vecí verejných ťažkú hlavu nerobia? Alebo sme ešte vôbec v Európe, kde sa rešpekt k zákonom považuje za občiansku cnosť a prirodzenú povinnosť?
Dámy a páni, argumentuje sa často, že je lepší nejaký rozpočet než rozpočtové provizórium, a som ochotný veriť, že sa môže vyskytovať, že sa môžu vyskytovať situácie, keď je to argument oprávnený. Veď kto by chcel, aby nám rástli úrokové sadzby, kto by túžil po tom, aby sa naša pozícia na finančných trhoch komplikovala? Práve preto nerozumiem tomu, prečo sa minister financií celé leto a jeseň tvári, akoby ho problém štátneho rozpočtu, v úvodzovkách, "otravoval". Akoby sa ho azda ani netýkal a na vláde sa podieľajúce strany ho museli div nie na kolenách pekne poprosiť, aby vôbec nejaký materiál s názvom Rozpočet dal na stôl. To, čím sa zaoberáme, je skôr scenár podľa motta "Po nás potopa", dámy a páni.
Ja len dúfam, že táto vláda-nevláda, ktorá mala pôvodne len zažínať a zhasínať svetlo, už skutočne sa nepridá k nejakým ďalším podstatným krokom a budem sa veľmi tešiť, keď pán minister financií už konečne odíde a zhasne.
Ďakujem za pozornosť.
|
61.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Brocka, to, čo sa stalo v zdravotníctve, je predovšetkým výsledkom vášho arogantného vládnutia. Vášho arogantného vládnutia bez komunikácie a tam je ten, čo to vymyslel. Tam v tej ľavej búdke, čo sedí. Tam je ten človek, od ktorého sa to všetko odvíja. A vy buďte veľmi radi, že to prepuklo len v zdravotníctve. Lebo podobná situácia ako je v zdravotníctve, je vo všetkých rezortoch. Je v školstve, je v kultúre, proste smrdí to všade vašou prítomnosťou vo vládnutí. A to je ten kameň úrazu tohto celého problému, ktorý sa vyvŕbil aj v zdravotníctve, o ktorom vy ste teraz tak vzletne rozprávali. Čiže buďte taký láskavý, vstúpte si do seba, upracte si doma a potom sa postavte k tomu pultu a niečo nám povedzte.
Ďakujem za pozornosť.
|
48.
Ďakujem veľmi pekne, ale veľmi stručne. Pán poslanec Galbavý, poslanec-neposlanec, toto môže v tejto chvíli povedať len človek, ktorý tára. Pán poslanec, vy ste predsa nie táradlo. Ja viem, že vy ste človek nabitý intelektom a že ste to možno ani takto nemysleli. Ale naozaj to, to, čo ste povedali, to je tak nekonečná hlúposť, že na tom sa pomaly už ani zasmiať nedá. O tom, ako je to s touto vládou, či má mandát alebo nemá mandát, o tom sa láskavo nechám poučiť ústavnými právnikmi, a nie vami, hoci tá prvá veta bola skutočne skvelá, ktorú ste povedali.
Na tie ostatné pripomienky, ktoré boli v rámci môjho vystúpenia, by som povedal len toľko, naozaj ide o existenciu verejnoprávnej inštitúcie, naozaj ide o existenciu duálneho systému a tá ide vždy cez peniaze. A tento návrh, ktorý ruší koncesionárske poplatky, takzvané koncesionárske poplatky, robí iba ďalšie problémy. A to, že robí iba ďalšie problémy, pán poslanec Galbavý, viete určite aj vy. A vy v tejto chvíli možno za tento návrh zákona ani nezahlasujete, však?
Ďakujem za pozornosť.
|
38.
Príjemný dobrý deň. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister-neminister, vážená vláda-nevláda, vážená koalícia-nekoalícia. A takto by som mohol pokračovať, aby som nejakým spôsobom dešifroval túto atmosféru, v ktorej všetci sedíme. Moja najzákladnejšia otázka v tomto prípade by bola, či je naozaj vôbec legitímne, pán minister, politicky legitímne, že sedíte na tomto mieste ako minister kultúry. Mňa by naozaj veľmi zaujímalo, a nemyslím to len úsmevne, vo svojom minulom nepolitickom živote, pán minister, v profesnom živote, ste boli akceptovaným komentátorom a glosátorom v súkromných televíziách. Mňa by veľmi zaujímalo, ako by sa Daniel Krajcer ako bývalý komentátor a glosátor pozeral, respektíve ako by komentoval Daniela Krajcera, ministra kultúry, ktorý v súčasnosti sedí na tomto mieste ministra kultúry. Trošku nám odbehol, ale on sa určite vráti. Ako by komentoval celé to dianie, ktorého on je teraz absolútnou súčasťou, a čo všetko prísneho by sme si vypočuli z úst niekdajšieho prísneho komentátora a glosátora, ktorý určite mal svoju autoritu. Toľko len pre začiatok tejto absurdnej situácie, ktorej sme skutočne všetci svedkovia a ktorú nemôžeme nespomenúť, lebo je to čosi nezvyklé, je to čosi absurdné a politicky totálne vymykajúce sa všetkým štandardom, ktorý sme tu doteraz zažili. Čiže ešte raz, dámy a páni, zažili sme v tomto volebnom období a v tejto sále už všeličo. Takže vlastne ani tak neprekvapuje, že dnes máme na stole návrh zákona, ktorým by mal parlament urobiť krok v 21. storočí a v podmienkach Európskej únie sotva predstaviteľný a predvídateľný.
Ak sa väčšina Európanov zhoduje na tom, že jedným zo zásadných pilierov demokracie je kontrola moci nezávislými médiami, našla sa na Slovensku politická strana, ktorá dokonca nejaký čas bola aj vo vládnej koalícii, a preto tie papiere pred nami majú označenie v úvodzovkách "vládny návrh zákona". Podotýkam ešte raz, absurdita nebývalá a v iných štátoch, neviem si predstaviť, že by vôbec mohla takáto situácia nastať. Teda tieto označenie v úvodzovkách, toto označenie v úvodzovkách "vládny návrh zákona", táto strana, ktorá ho predložila a ktorá si stále myslí, že všetci sa mýlia a naopak, štát by mal mať na médiá priamy dosah a exekutíva jednoduchý vplyv. Zaoberáme sa návrhom novelizácie zákona, ktorú predkladá vláda-nevláda, ktorá už de jure vlastne ani nie je vládou, zdôvodňuje ju minister, minister-neminister, ktorý sa už aj rozlúčil so svojimi poradcami a spolupracovníkmi, a aby to Kocúrkovo bolo totálne, tento návrh, respektíve jeho najkontraverznejšie ustanovenie o zrušení tých tzv. koncesionárskych poplatkov vstúpi do platnosti nie po schválení zákona, ani nie na začiatku najbližšieho rozpočtového obdobia, ale o dva roky. V čase, keď si na dnešnú personálnu posádku predkladajúcej vlády a ministerstvá spomenú matne iba pamätníci.
Dámy a páni, už sa tu od roku ´93 neraz viedli diskusie o verejnoprávnych médiách. Mnohí sme tu nielen konštatovali, že sa im neveľmi darí. Mnohí sme sa pokúšali nájsť spôsob, ako vyriešiť ten zásadný konflikt, ktorý stav médií verejnej služby v tomto štáte determinuje. Že totižto Slovensko má 5,5 milióna obyvateľov, ale základné náklady na prevádzku rozhlasového a televízneho verejnoprávneho vysielania presahujú reálne možnosti výberu príspevkov od občanov, nech sa to volá koncesionársky poplatok alebo platba za službu verejnosti. Priveľa obyvateľov v tomto štáte žije pod prahom chudoby, v stave trvalej sociálnej núdze. Príjmy aj zamestnaných občanov sú žalostným zlomkom príjmov ich spoluobčanov, a to všetko spôsobuje, že reálne náklady na rozhlasové a televízne vysielanie vo verejnom záujme nedokážeme v potrebnom rozsahu uhrádzať z výberu príspevku. Áno, taká je pravda. Ale od roku ´93 v tomto parlamente nepadol návrh na zoštátnenie týchto médii. Ak dobre rátam, pán predkladateľ je desiatym ministrom našej kultúry, a je prvý, kto navrhuje, aby sme rezignovali na koncept médií nezávislých od výkonnej moci, naopak, navrhuje, aby sme sa vrátili k praxi, na ktorú sa my starší pamätáme.
Ústredný výbor naplánoval činnosť. Vláda na to schválila zdroje a spoľahlivé kádre vo vedení médií sa postarali, aby stranícka objednávka bola naplnená. Ale ešte aj vtedy, hoci uznávam, že iba pro forma, sa zachovával status akože nezávislej Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a poštár vždy začiatkom mesiaca inkasoval desaťkorunáčku všade, kde sa k nemu, kde sa k nebu hrdo týčila anténa. Z tých desaťkorunáčok, samozrejme, Mlynská dolina ani obrátená py..., ani obrátenú pyramídu, ani Mlynskú dolinu nevybudovali. Obe inštitúcie dostávali podstatne viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ale ani totalitný režim si netrúfol naplno a bez servítky urobiť to, čo nám dnes navrhuje pán minister-neminister. Odňať médiá verejnej služby verejnosti a urobiť z nich štátny propagačný nástroj, dámy a páni. Taká je pravda. A môžete o tom hovoriť a zdôvodňovať, koľko chcete. Štátny rozpočet jednoducho nepustí. Pretože nech to krútime tak alebo naopak, nič iné z tohto návrhu nebude.
Exekutíva, konkrétne minister financií, ak bude zhovievavý a láskavý, priberie si k tomu ešte aj ministra kultúry. Budú tými dvoma štátnymi úradníkmi, ktorí sa zadumajú a potom povedia tým takzvaným nezávislým predstaviteľom kedysi verejnoprávnych médií, oni totižto nezávislí nebudú môcť byť, pochopiteľne, to nie je ich vina, aký peniaz sú ochotní v tejto chvíli pre ich potreby uvoľniť. Že v návrhu je percento z HDP, je úžasné, ale neznamená to, dámy a páni, vôbec nič. Percento z rozpočtu bolo predsa stanovené aj ako zdroj Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia a pán minister Mikloš a ďalší pamätníci predsa dobre vedia, koľkokrát ten zákon vláda jednoducho ignorovala. No ignorovala ho preto, preto lebo si to vždy zdôvodnila inými prioritami. Inými prioritami v rozpočte a jednoducho Pro Slovakia išla stranou. Takisto, ako na základe iných priorít pôjde stranou aj rozpočet, zo zákona prijímaný, tej takzvanej verejnoprávnej inštitúcie.
A keby sa aj stal zázrak a nová vládna garnitúra by zobrala zákon vážne, je tu predsa vysoko rozvinutý systém prijímania rozpočtových opatrení, ktorými sa dá hravo dosiahnuť rovnaký výsledok. Ten výsledok je jasný. Už teraz. Ak bude vláda spokojná s tým a ako o nej, jej členoch a krokoch médiá dnes ešte ako-tak verejnej, verejnej služby informujú, blahosklonne sľúbené eurá uvoľní, ale ak budú do vlády vŕtať, upozorňovať na skutky nelichotivé, odrazí sa to na zadrhávaní toku prostriedkov, viazaní rozpočtu a iných operatívnych opatreniach, ktoré sú omnoho účinnejšie ako dnes favorizované vysielanie rezortných kontrolných skupín. To je ťažkopádne a navyše občas hrozí, že sa usilovní kontrolóri sami presvedčia z nekompetentnosti.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Keď som zámer zrušiť v tom čase už neexistujúce koncesionárske poplatky videl vo volebnom programe jednej zo strán bývalej koalície, vysvetlil som si to ako ambíciu populisticky zapôsobiť na ľudí, ktorí majú prázdne vrecká a iste by im dobre padla predstava, že z inkasa zmizne každý mesiac položka 4,64 eura ako poplatok za služby rozhlasu a televízie. Keď sme neskôr zažili lámanie rozhlasu a televízie cez palicu a ich zatlčenie obručou RTVS do jednej ohrady, vyzývali sme, aby ste kvôli nenávidenému riaditeľovi jednej inštitúcie nebúrali to, čo trpezlivo a dlhé roky budovali generácie odborníkov, ktorí neslúžili režimu či niektorej z meniacich sa vlád, ale rozhlasu a televízii ako profesným inštitúciám, schopným vygenerovať zavše aj diela, na ktoré sa nezabúda. Mám na mysli režisérov, dramaturgov, scénografov, kostýmových výtvarníkov, a tak ďalej, a tak ďalej, ktorí skutočne s politikou takou či onakou nemajú vôbec nič spoločného. Toto všetko išlo do pekla. A takto vyzerá dnešná Slovenská televízia a Slovenský rozhlas.
Vôbec to nie je pravda, čo hovoril pán minister kultúry. Akoby čarovným prútikom sa všetko zmenilo. Vôbec to nie je pravda, dámy a páni. Hovorí o tom aj rada, ktorá v súčasnosti zasadá o 10.00 hod., možno už zasadá 15 minút, kde sa riešia práve problematické veci so zmluvami, ktoré v tejto chvíli sú minimálne nie v poriadku v tom zmysle, že sa o nich hovorí, v tom zmysle, že sa musia zdôvodňovať. Nie všetko je v poriadku v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase, určite nie všetko je v poriadku z hľadiska programu a určite nie všetko je v poriadku aj z hľadiska toho zlého zákona, ktorý tuná minister kultúry takto pred rokom obhajoval. A to všetko, dámy a páni, sa dostane na pretras až v tom budúcom volebnom období. Až budúca koalícia bude robiť hodnotenia toho všetkého, čo minister kultúry dnes tuná rozpráva ako o istej ružovej nálade, ktorá v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase a perspektíve tejto nálady, ktorá v Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii panuje. Pravý opak je pravdou. Totálna neistota, totálna neistota programová, personálna, finančná. Všetko zle. Načo toto všetko bolo dobré? To si zdôvodníme v tom ďalšom volebnom období, keď predpokladám, že bude iná koalícia, ktorá sa bude na tieto veci pozerať trošku inak a nepoliticky a nedemagogicky hlavne.
Pán minister a jeho poradcovia pohrdli názormi odborníkov, ľudí, ktorí dokonale poznali situáciu v Mlynskej doline i v pyramíde, a koaličná sila prevalcovala všetky prekážky. Má zmysel vôbec položiť v tejto chvíli naozaj iba rečnícku otázku, či sa niečo po trištvrte roka zlepšilo? Veď máme čo týždeň v počítači obrázok o sledovaní televíznych programov. Denne sa na vlastné oči a uši môžeme presviedčať, že toho, čo je hodno vidieť a počuť, je stále menej a menej. A ten, ktorý to zapríčinil, to je kto? Pýtam sa, dámy a páni. Odpoveď nechám na vás.
Teraz sa od nás chce, aby sme dieru deštrukcie médii verejnej služby nasadili korunu a uchmatli ich novelizáciou zákona verejnosti. Veď čo. Verejnosť už prišla o kadečo. Od energetiky po vodovody, tak prečo jej nešlohnúť aj rozhlas a televíziu? Je azda neodôvodnená obava, že pravicovo-liberálna predstava môže smerovať od zrušenia poplatkov a financovania štátom cez zadlženie, vytvorenie akciovej spoločnosti so 100-percentnou účasťou štátu, predaj pohľadávok a ich exekúciu až k navýšeniu základného imania a tým prevzatie bývalého Rozhlasu a Televízie Slovenska nejakým nádejným mediálnym podnikateľom? Prečo by to práve v prípade RTVS mala byť dáka v úvodzovkách "fantázia", keď to už toľkokrát vyšlo, však?
Dámy a páni, som presvedčený, že by ste mali rešpektovať aj v turbulentných časoch elementárne pravidlá slušnosti. Mne pripadá ako nekorektné, priam perfídne, ak minister-neminister z koaličnej-nekoaličnej strany pretíska parlamentom návrh legislatívnej normy, ktorá sa nijako nezmestí pod pokrievku udržania kontinuity, ale chce ovplyvňovať chod štátu v ďalekej budúcnosti. Ak je to naozaj tak, že my, ktorým sa návrh nepáči, sme zanedbateľná minorita na okraji spoločnosti, nič nebráni, aby po získaní legitimity vo voľbách a možno zásadnej väčšiny v tejto snemovni predložil nový minister takýto návrh v reálnom čase, keď bude pripravený uviesť ho do života. Ale odmietam zneužívanie parlamentu v tejto primitívnej, populistickej hre na ohlupovanie verejnosti.
Dámy a páni, koalícia hanby, ohovárania a nenávisti sa končí. Poprajme tej ďalšej, ktorá vznikne po voľbách 10. marca, aby už takýto nezmyselný návrh zákona nikdy nepredložila. Navrhujem preto, aby sme tento návrh jednoznačne a jednoducho odmietli, a dokonca, keď chcete, tak aj naň zabudli.
Ďakujem za pozornosť.
|
30.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, naozaj som si dôsledne prečítal to, čo predkladáte, a chcem sa spýtať iba, iba jednu jedinú otázku, iba jednu jedinú otázku mám na vás. Naozaj si myslíte, že toto, čo predkladáte, je to najdôležitejšie, čo v súčasnosti trápi Slovenskú televíziu?
Ďakujem za pozornosť.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Kaník, ja chápem, že koalícia-nekoalícia začala svoju predvolebnú kampaň uvedomiac si, že voľby sú 10. marca, ale práve z tohto dôvodu sa mi zdá absolútne politicky nekorektné a neadekvátne predkladať takúto novelu preto, lebo toto nie je novela. Toto je nový zákon. A myslím si, že ešte by to bolo pochopiteľné, keby bolo tesne po voľbách, že si to chcete vyskúšať. Ale opakujem znovu, je tesne pred voľbami, čo vám mohlo možno trošku uniknúť. Tak by som vás na to chcel upozorniť, pán poslanec, 10. marca sú voľby. Toto, čo ste tuná v tejto chvíli predviedli, je zákon, ktorý sa dáva na začiatku volebného obdobia, a nie na konci volebného obdobia, alebo na konci vašej politickej kariéry. Opäť zdôrazňujem, zdá sa mi to absolútne politicky nekorektné. A opakujem, voľby sú 10. marca. Ďakujem za pozornosť.
|