28.
Ďakujem pekne za slovo. Naozaj, k tomu, pán minister, že by bolo korektnejšie, keby ste to predložili ako vy, ako vlastný vládny návrh novely zákona o vysokých školách, pretože je to rozsiahla zmena zákona o vysokých školách. A po druhé, teda k upresneniu, je síce pravda, že Akreditačná komisia dáva stanovisko a minister ho musí poslať na vládu, ale nie je pravda, že vláda musí rozhodnúť kladne. Vláda môže rozhodnúť, a to sa aj v minulosti stávalo, že vláda rozhodla záporne. To znamená, že nedovolia zriadiť súkromnú školu. Takže toto, čo tu máte, nie je tak celkom presné, že umožňuje ministrovi dať aj záporné stanovisko, vláda, lebo minister je členom vlády, takže vláda aj doteraz mohla dať záporné stanovisko. Čo sa aj v minulosti dialo.
Ďakujem pekne.
|
22.
Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by mal len jednu metodickú pripomienku, pretože nepovažujem za správne, aby sa opäť robilo to, čo táto vláda nám spravila niekoľkokrát, myslím v tomto období dosluhujúcej vlády, keď novelu zákona, ktorú predkladá niektorý z poslancov a ktorá má povedzme jeden-dva riadky, sa, ministerstvo školstva prostredníctvom pánov poslancov doplní rozsahom, ktorý je možno desaťnásobne väčší, ako je samotný návrh novely zákona a nesúvisí s tým, čo v samotnej novele bolo predložené. Takýto postup umožňuje to, že sa ministerstvo školstva vyhne rokovaniu vlády, vyhne sa stanovisku pána prezidenta, nie som si istý, či pán prezident podpísal a vie o tom, čo ministerstvo školstva po konzultácii s pánmi poslancami predkladá do Národnej rady, predkladajú páni poslanci, ale viem, ako to beží, a preto, aj keď ten obsah povedzme je v poriadku, ale tá forma, ktorá bola zvolená, tak tú považujem za nesprávnu.
Ďakujem pekne.
|
18.
Pán poslanec Beblavý, nie je to tak, ako ste povedali, pretože tento problém sa naozaj riešil už pred tromi-štyrmi rokmi. Bol niekoľkokrát konzultovaný s Konferenciou biskupov Slovenska a prijal sa taký návrh, aký doporučili oni v tom čase. Teraz povedzme je iný názor, prevláda iný názor, ale nie je jednotný. Treba povedať, že nie je jednotný. Pravdu má pani poslankyňa Obrimčáková. Prišla pripomienka na tri strany, kde sa naozaj ten titul, ktorý je udávaný a ktorý je na všetkých katolíckych univerzitách vo svete známy a platný, tak o ten sa teraz príde.
Ďakujem pekne.
|
53.
Áno, my sme mali v rozpočte, Martin, takzvané viaczdrojové financovanie a je aj dobre, že napríklad operačný program Veda a výskum má dnes 50-percentné čerpanie. Zazmluvnenosť je, je skoro 90 percent. Takže, tie projekty idú dole. Takže, tam by som nejaký problém nevidel. Ide o to, že ako sa to povie, že či sa zvyšuje alebo sa nezvyšuje automaticky. Ale šport išiel predsa z jednej miliardy korún dole na sedemsto miliónov slovenských korún. Za dva roky. Z jednej miliardy, čo bolo aj za teba aj za mňa, teraz išlo na, sedemsto miliónov slovenských korún, šport. A pán docent Pavlásek bol, bol krajským predsedom KDH dlhé roky, ale je vedúci katedry mechatroniky a elektroniky. A ako to, že je na údržbe ciest? Nemá ani len príbuzné vzdelanie. Je elektrikár. Elektrikár. A pán poslanec Matej, príjmy klesli z 3,6 desatín miliardy na 13, z 13,6 klesli na 13,147, čo je 0,5 miliardy eur, v percentách to je presne tak, ako som povedal.
|
41.
Takže vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zaujal stanovisko k rozpočtu za poslanecký klub Slovenskej národnej strany.
Hneď na úvod si dovolím povedať, že od prvých riadkov je zrejmé, pán minister, že na predmetný rozpočet určite nie ste hrdý. A dovolím si povedať, že je to asi to najhoršie, čo ste za, čo ste vôbec ako minister financií predložili. Okrem toho, že ste upustili takmer od všetkých zmien a zásad, na ktorých boli postavené východiská, je rozpočet zmätočný, chaotický, mení sa na poslednú chvíľu a všetky parametre, či už ide o príjmovú, výdavkovú alebo vnútornú alokáciu, sú zmätočné.
Avšak ako najväčší nedostatok vidím schodok rozpočtu, nakoľko ste spadli z 3,8 desatín percenta na 4,6 percenta HDP. Zníženie príjmov z 3,7 percenta predpokladaných v septembri na 1,7 upresnených v novembri sa jednoducho premietli do vyššieho schodku, keď z 2,88 mld. eur sa zvýšil schodok na 3,7 miliardy eur bez toho, žeby sa vôbec brvou pohlo. To považujem nielen za vašu osobnú, ale za prehru celej tejto pravicovej vlády.
Predložiť rozpočet so schodkom 3,7 miliardy eur, čiže stojedenásť miliárd slovenských korún v situácii, keď nás čaká ťažká kríza a keď sa už aj tie najzadlženejšie štáty snažia stlačiť svoje schodky pod 3 percentá a ešte menej, tak vy rozšafne zvýšite schodok na 4,6 percenta. V tejto dobe.
Argumentujete tým, že idú predčasné voľby. No ale, veď ľudia, národ, podnikateľská sféra nemôže za to, že sa táto vláda rozpadla. Tá sa rozpadla sama. Tak prečo by malo byť trestom za to zvýšenie zadlženia úroky, ktoré sa budú splácať dlhé roky?
Ak ste aj mali pocit, že kvôli eurovalu padla táto vláda nespravodlivo, tak kvôli tomuto rozpočtu určite by padla spravodlivo, dokonca si myslím, že by mala odísť sama.
Už aj tvrdenie v textovej časti rozpočtu, kde sa hovorí, že dôležitý alebo najdôležitejší je rok 2013, kedy má klesnúť schodok verejných financií pod 3 percentá HDP, a nie rok 2012, je alibistické. Prečo hovoríme o roku 2013, prečo nehovoríme o roku 2012? Ak bude rozpočet 4,7 alebo vyšší, desatiny percenta, nebudú, nebude schodok rozpočtu v roku 2012 tri celé percentá, ten rozdiel je príliš veľký. Tohto roku 4,9, na budúci rok 4,8 - 4,9 a potom má byť 3?
Takže nie táto vláda, ale niekto iný má urobiť poriadok vo verejných financiách? Ak je pritom deklarovaný schodok 3,7 miliardy eur, čo je 111 miliárd korún, tak pri našom štátnom rozpočte to je 27 percent príjmov štátneho rozpočtu. Dvadsaťsedem percent príjmov štátneho rozpočtu. A toto sa predloží ako úspešný rozpočet.
Ďalším problémom je to, že zo štrukturálnych zmien či reforiem, na ktorých mal byť rozpočet založený, sa neuskutočnila ani jedna. Ani daňová, ani odvodová či sociálna reforma. Nič. Naopak, začínajú sa rozdávať darčeky vo forme investičných stimulov, ktoré sa vždy odmietali ako nesystémové, teraz zrazu sú investičné stimuly dobré, či chaoticky sa zvyšujú platy.
Východiskom rozpočtu podľa vás je nárast HDP o 1,7 percenta, nárast reálnych miezd o 0,8 percenta a inflácia 2,6 percenta. Pán minister, nič z toho nebude platiť. Nič z toho nie je pravda. Ani nárast, ani reálne mzdy, ani inflácia, tá už dnes je podstatne, podstatne vyššia.
V oblasti školstva zvyšujete výdavky o stámilióny eur, ale pritom väčšina prostriedkov ide z fondov Európskej únie. Zvyšujete platy v priemere o 2 percentá, nie o 5, ale o 2 percentá. A zvyšujete rozdiel najvyšších mzdových tried na 12 percent pre zhruba päťtisíc učiteľov, čo je v poriadku. Ale nie je v poriadku to, že to ide na úkor rekondičných pobytov. Najväčšou slabinou však celého tohto rozpočtu je to, že prostriedky idú do spotreby a nie do rozvoja.
Pre vysoké školy klesajú výdavky na investičný rozvoj z 25 miliónov eur v roku 2010 na 4,85 miliónov eur v roku 2011 až na 2,7 milióna eur pre rok 2012.
Čiže za dva roky sa kleslo na 10 percent, nie o 10 percent, na 10 percent. Čiže o 90 percent.
U Národného programu veda a technika sa kleslo z 52 miliónov eur na 38,4, teda na úroveň 76 percent a rozpočet agentúry pre vedu a výskum klesol z 31 milióna eur na 20 miliónov eur, teda na úroveň 67 percent.
Argument, že tieto prostriedky sa nahradia dotáciami z európskych fondov, neobstoja, pretože toto financovanie malo byť ako doplnkové, nemala to byť náhrada financovaná zo štátneho rozpočtu. A okrem toho, nie všetky položky sa z týchto európskych fondov dajú financovať, napríklad nie je možné financovať prevádzku.
Ale napríklad operačný program a výzva infraštruktúr a vysokých škôl, ktorá je najbližšia k investičným, investičným prostriedkom, už je vyčerpaná, už je ukončená, je skončená. Tam je čerpané takmer 57 percent a podpísané zmluvy na úrovni 97 percent, čiže najbližšie dva-tri roky tie peniaze z európskych fondov na vysoké školy, na ich rozvoj neprídu.
V kapitole doprava, sa doslova vychvaľujete ako je pre tento rezort už typické, keď sa organizujú tlačovky aj pri asfaltovaní ciest či osadzovaní dopravných značiek, že kapitola je historicky najvyššia. Zabudli ste ale dodať, že len kvôli peniazom z európskych fondov, nakoľko peniaze v štátnom rozpočte sú, oproti očakávanej skutočnosti, tohto roku plánované pre budúci rok nižšie. Nižšie sú o 28 miliónov eur, čo je takmer 100 miliónov slovenských korún.
Pokiaľ však ide o EÚ fondy, úplne zarážajúca je informácia, ktorú sami uvádzate v rozpočte, že očakávané čerpanie prostriedkov na dopravnú infraštruktúru poklesne z 543 miliónov eur na 394, teda v tomto roku, čiže o 150 miliónov eur, 4 aj pol miliardy slovenských korún. Čiže v tomto roku sa na diaľniciach neprestavia za štyri aj pol miliárd slovenských korún. A to sa prejde len tak, ako keby sa nič nedialo. Veď za to musí byť niekto zodpovedný. Niekto si neplní svoje úlohy, pretože peniaze boli naplánované v decembri minulého roka. Samozrejme, otázka je, ako chcete v budúcom roku investovať 750 miliónov eur, keď v tomto roku neviete minúť ani 390 miliónov eur.
Okrem iného, z oficiálnych údajov k 31. októbru tohto roka sa uvádza čerpanie na výstavbu diaľníc len 28 aj pol percenta, 28 aj pol percenta. To je dokonca menej ako Veda a výskum, čo, čo uznáte sami, že, že, pričom operačný program Veda a výskum je niekoľkokrát ťažší, a je to prvý operačný program, ktorý na Slovensku je, ktorý má čerpanie 49 aj pol percenta, čiže o 20 percent vyššie je čerpanie na operačnom programe Veda a výskum, ako je na diaľniciach Slovenskej republiky. Pýtam sa, nie je to hanba?
Ďalej treba otvorene ďalej povedať, že v oblasti výstavby diaľníc vládne neskutočný chaos. Ministerstvo neustále presúva finančné prostriedky výstavby diaľníc na údržbu ciest, tak ako sa to stalo minulý týždeň. Ako napreduje výstavba diaľníc, koľko úsekov je rozostavaných a koľko sa reálne preinvestuje v tomto roku, 20-30 percent? Na základe vašich údajov to viac nebude.
Vrcholom podľa mňa je vypísanie verejnej súťaže na našu najväčšiu stavbu, a to je tunel Višňové. Pán minister sa včera predvádzal vo všetkých médiách, ale zaujímavé je to, že nikto sa z tých médií neopýtal, či má finančné prostriedky. Pretože aj Národná diaľničná spoločnosť povedala, že finančné prostriedky na úrovni 27 miliárd slovenských korún nie sú. Nie sú v štátnom rozpočte, v tomto, nebudú eurofondy, pretože stavba sa, sa presúva cez rok 2015 a pôžičky určite nebudú, pretože Európska investičná banka nepožičia, a myslím, že to je v rozpore so zákonom. Čiže peniaze nie sú na tunel Višňové, ale stavba sa, stavba sa odvčera akože slávnostne pripravuje do verejného obstarávania. Bohapustý populizmus v rozpore s realitou.
Ďalej je otázka to, že sa hovorí, že sa usporí 50 percent stavebných cien. No ale veď ešte žiadna stavba s takouto cenou skončená nebola. A som presvedčený, že ani nebude. Alebo sa použije model tunela Sitiny, kde došlo k mimosúdnemu, opakujem, mimosúdnemu vyrovnaniu na úrovni päťstoštyridsať miliónov slovenských korún, kedy vláda zaplatila súkromnému investorovi? Toto je cesta na 50-percentné ceny?
Dnes sa ukazuje úplne jasne, že päťdesiatpercentné ceny idú na úkor kvality. Ako je možné, že stavebný dozor, nezávislý stavebný dozor, ktorý má kontrolovať kvalitu vykonávaných prác, vyhráva verejné súťaže nie za 50-percentnú cenu, ale za 20-percentnú cenu. Za 20-percentné ceny sa dnes súťaží. Stavebný dozor, korekčné práce za 12-percentné. Čo sú to za projekty, čo to budú za, za dozory?
Takáto cena môže znamenať len to, že žiadne skúšky sa vykonávať nebudú, že sa investor bude prechádzať po stavbe a pozerať, čo sa robí. Ako je možné, že pri vypisovaní verejnej súťaže na nezávislého stavebného dozora sa nepožaduje certifikát kvality od tohto stavebného dozora? Že je pokles referencií, a na tunely referencie vôbec netreba, že netreba ročný obrat ani počet zamestnancov, netreba nič. Vyhrávajú, ako tomu hovorím, chodníkové firmy, dva-tri týždne staré. A tie nám budú dozorovať diaľnice.
Potom prevláda názor, že za 50-percentné ceny sa dá stavať asi len bez stavebných dozorov. Toto všetko 50-percentné ceny dehonestuje. A pokiaľ to pôjde takto ďalej, že sa bude stavať z lacných materiálov, z lacných technológií, bez kontroly kvality, tak nás tie diaľnice vyjdú veľmi draho.
O diletantizme pri výstavbe diaľníc by sa dalo rozprávať veľmi dlho, ale záhadou je aj to, že obidvaja generálni riaditelia, či už Slovenskej správy ciest alebo Národnej diaľničnej spoločnosti, sú dlhoroční vysokí funkcionári KDH. To každý, kto rozumie diaľniciam, musí byť z KDH? Dajú sa viac zosmiešniť výberové konania, keď vždy vyhrá regionálny predseda KDH?
Vážený pán minister, na záver musím povedať, že mi vás je aj celkom ľúto, lebo musíte predkladať niečo, s čím možno ani sám nesúhlasíte.
Verím, že to nemáte ľahké s touto koalíciou, pretože vám nič neprechádza, a tým nemyslím len stavebné sporenie. A šetriť sa vám nedarí.
Poviem otvorene, pán minister, škoda, že ste nepredložili rozpočet so schodkom 3,8 percenta. Boli by ste frajer. Takto je rozpočet slabý, a aj vás musíme považovať za slabšieho ministra.
Ďakujem pekne.
|
60.
Vážený podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som hneď na úvod uviedol, pán minister, veľké sklamanie z toho, akým spôsobom sa prerokováva celý tento návrh zákona. Dovolím si dokonca povedať, že už v súčasnom čase je zmätočný a chaotický, o čom svedčí aj to, že sa stáva, že jednotliví páni poslanci jednoducho menia svoje pozmeňujúce návrhy, čiže tie, ktoré podali, potom zrazu, zrazu stiahnu, podajú iný, prebiehajú rôzne konania, sú rôzne prestávky, je prerušené rokovanie a dokonca som videl nové pozmeňovacie návrhy, zmeny v hlasovaní, čiže myslím si, že aj vzhľadom na to, že už nemáte tú politickú silu, ktorú ste mali, aj vzhľadom na to, že sa snažíte dohodnúť s časťou opozície, aby vám tento zákon za každú cenu prešiel, si myslím, že je chaotický, zmätočný, a dokonca si dovolím povedať, že škodí celému tomuto pôvodnému zákonu.
Za najväčší problém považujem aj to, že sa otvárajú nové, iné zákony prostredníctvom tohto zákona. To, čo je snáď najcennejšie na tomto zákone, a to je zvýšenie taríf platových tried, nie je súčasťou zákona o pedagogických zamestnancoch, ale je to predsa zákon č. 553 o odmeňovaní pri výkone práci vo verejnom záujme. To je iný zákon, to nie je zákon č. 317 o pedagogických zamestnancoch a už vôbec nie je na to dôvod, aby sa pre toto pozitívum, aby sa menil, a dovolím si povedať, deformoval zákon o pedagogických zamestnancoch. Takisto niektoré poslanecké návrhy otvárajú zákon, teda školský zákon, ktorý takisto nesúvisí so zákonom o pedagogických zamestnancoch a nie je najmenší dôvod, aby sa tento zákon teraz v tomto období takto narýchlo a chaoticky menil. Za najväčší problém považujem to, že, alebo jediným pozitívom tohto zákona je, okrem teda toho, že sa zvyšujú tarify, ale to som povedal, je v inom zákone, je snáď 2-percentné zvýšenie platov pedagogických zamestnancov, ale, žiaľbohu, je to na úkor opäť, rekvalifikačných pobytov, čo ja považujem za obrovskú škodu, pretože čo cennejšie ako zdravie pedagógom môže byť? Ak im zoberieme peniaze na takéto ich možnosti rehabilitácie len na to, aby ste splnili čiastočne sľub o zvýšení platov, to považujem za nekorektné a pedagógovia si to určite nezaslúžia. Ak im chcete zvýšiť plat, je tu zákon o štátnom rozpočte, týmto zákonom môžete otvoriť ktorýkoľvek zákon, ktorý chcete, a nemusíte deformovať tento zákon o pedagogických zamestnancoch.
Pokiaľ ide o vecné problémy, prvý vidím problém v presune kompetencií na riaditeľov škôl, pretože jednoducho zasahujete do systému a vy určite ako manažér viete, že kde nefunguje systém, začína komisia alebo subjektívne rozhodovanie. Nie je nič horšie, keď systém, ktorý platí, je nahradený subjektívnym rozhodovaním bez toho, že by boli stanovené pravidlá, čiže jednoducho je na svojvôli riaditeľov, či zoberie alebo nezoberie kredity, ktoré pedagóg poctivo na základe školenia získal.
Ak chcete usmerňovať toto, tak sú iné, oveľa elegantnejšie mechanizmy, ako je napríklad to, že nech pán riaditeľ schvaľuje, koho kde pustí, alebo nech sa povie, že pokiaľ to nesúvisí s jeho zameraním, tak v systéme je treba takéto pravidlá nastaviť, ale žiadnu svojvôľu a subjektívny vplyv, osobné rozhodovanie pána riaditeľa, či zoberie alebo nezoberie kredity pedagógom, by som nedal.
Takisto za veľký problém považujem to, že súkromné školy budú mať v podstate neobmedzené mzdy, to znamená, že pokiaľ platí ten systém, ktorý je podľa môjho názoru nastavený veľmi korektne a spravodlivo, že štátne, verejné, cirkevné a súkromné školy, všetky sú financované rovnako, teda 100-percentnou štátnou dotáciou, a zrazu zavediete jedno pravidlo, že jedna časť týchto škôl, konkrétne súkromné, budú môcť mať neobmedzené platy, a tie ostatné nesmú. Lebo jednoducho im to tie tabuľky neumožnia, tak prečo zavádzate dve kategórie škôl, z ktorých jedna bude mať určite výhodu, pretože ak budú mať dvoj-trojnásobné mzdy, ktoré vyberú, povedzme, od rodičov, tak, samozrejme, budú mať preferenciu, ktorú ostatné školy nemajú a celé to korektné prostredie, ktoré si tu dokonca zaviedol pán poslanec Fronc, pokiaľ, pán minister vtedajší Fronc, sme my držali a teraz dochádza k deformácii tohto celého systému, že zrazu sa veci, pokiaľ vyberú finančné prostriedky od rodičov, v poriadku, ale nech zvýšia pedagogický proces, nech zvýšia jeho kvalitu. Ale nieže nastane tu, by som povedal, určitá svojvôľa v odmeňovaní zamestnancov. Alebo nech sa vzdajú štátnej dotácie, čo tiež považujem za korektné, tak je to v zahraničí, v poriadku, môžete mať neobmedzené platy, ale bez štátnej dotácie, pretože buď budete nejaké pravidlá dodržiavať, alebo, alebo nie.
Takisto pokiaľ ide o návrhy pani poslankyne Rosovej ohľadom samosprávy, to je, to je iný zákon, to je školský zákon, kde nabúrava opäť zásady, na ktorých už kedysi dohoda bola a ktoré platili a sami pedagógovia žiadali, aby bol limitovaný predsa počet žiakov v triedach. Nie je možné toto nechať na svojvôľu, opäť, školám, pretože niektoré časti samosprávy sú také, aké sú, a jednoducho sa môže stať, že sa presadia ekonomické záujmy a jednoducho škola nebude. A, a poviete mi, aký môže byť pedagogický proces, keď bude v triede 35 alebo 40 žiakov, a to táto novela umožňuje, čo ja považujem za, za absurdné. Takisto sa to týka aj financovania stravy a pravidiel, ktoré jednoducho v tomto boli.
Preto si myslím, že to, čím sa jediným zdôvodňuje, a to je zvýšenie platov, že sa dá urobiť aj iným spôsobom, korektnejším, a to je zmenou zákona o štátnom rozpočte. Nedeformovať, neotvárať zbytočne tento zákon, pretože bude chaos, a to, čo je najhoršie, môžu sa uskutočniť také škody, ktoré sa len veľmi, veľmi ťažko budú v budúcnosti odstraňovať.
Ďakujem pekne.
|
140.
Vážený pán poslanec Brocka, navážate sa do pána predsedu Slotu, navážate sa do mňa, no ale uznáte aspoň to, že kvôli Slovenskej národnej strane tu asi dnes nesedíme. Stále hovoríte o tom, že ako sme šafárili my a ako úsporne sa chováte vy, ale pozrite si návrh štátneho rozpočtu, kde zistíte, že táto vláda na rok 2011 míňa o viac alebo takmer 20 mld. slovenských korún viac, ako sa míňalo v minulom roku. Aké šetrenie, keď míňate viac? Stále hovoríte o rozpočte, o schodku 8,5 % za rok 2010, ale veď pol roka ste boli vo vláde aj vy! Prečo ste neurobili to, čo sa stalo v roku 2006, keď naša vláda, ktorá nastupovala po vás, prvé čo urobila, bolo to, že zaviazala všetky ministerstvá 10-percentným šetrením. Pamätám si na to dobre, keď ako minister školstva prvú úlohu, ktorú som mal, som musel riešiť 700 miliónov slovenských korún, ktoré sa museli ušetriť kvôli viazanosti, a kvôli tomu, že rozpočet bol naviazaný tak, ako ste ho vy schválili ešte v roku 2005. Prečo ste to neurobili? Prečo ste to nechali tak a nechali ste, aby ten rozpočet vyskočil až na 8,5 percenta? To bola predsa hrubá nezodpovednosť vašej strany.
A pokiaľ ide o tú fiškálnu úniu, veď áno, vieme, aké sú pravidlá v rámci fiškálnej únie, vieme, kam to všetko vlastne dôjde, kde sa len naznačuje, že bude euroval 2, nevie sa vôbec, aký bude limit, nevie sa, aké budú pravidlá, ale vie sa len jedno, že určite v takomto mechanizme nebude mať každý štát právo veta a vôbec nie je isté, či bude mať každý štát jeden hlas, ale je dosť možné, že to bude aj podľa ekonomickej sily. Tak sa pýtam, kam to vlastne všetko smeruje?
|
86.
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, toto asi nebude o letákoch a farebných obrázkoch, ale to bude asi o podstate veci. Na úvod ste spomínali, že sa tu prehlbuje dlhová služba, že štáty sa nám zadlžujú viac a viac. No, ale to je ten zásadný problém, ktorý máme aj my, že euroval jednoducho toto nerieši. Euroval tu máme jeden a pol roka. A aká je situácia? Štáty sa nám zadlžujú viac a viac a bez ohľadu na to, či bol alebo nebol prijatý, tak situácia sa neustále zhoršuje. Čiže euroval nerieši podstatu problému. A to je tá zásadná vec, na ktorú treba všetky tie vystúpenia smerovať. Čiže to nie je o tej polievke dokola, ale o ten základný problém.
Ďalej hovoríte, že zodpovednosť. No, ale veď akú malo zodpovednosť napríklad Grécko, alebo banky, ktoré Grécku požičiavali peniaze, bez ohľadu na to, aké boli kritériá a ako ich oni vyhodnocovali? Jednoducho im požičiavali a klamali, klamali. Takže, kto by mal prijať zodpovednosť? My, alebo Grécko a banky, ktoré mu požičiavali na to, aby sa situácia vyriešila? Ale toto situáciu nerieši, lebo to sú len veci, ktoré sa dejú okolo. Hovoríte o solidarite. Ešte raz, aká solidarita, keď tu niekto klamal? Aká solidarita, keď niekto inak vykazoval to, čo sa v skutočnosti stalo? Takže to nie je solidarita. Možnože tá solidarita je na škodu, keď sa takéto veci prekrývajú a takýmto spôsobom sa riešia.
Ale chcem sa ešte opýtať aj na ten ďalší postup, kam to vlastne smeruje? Kde skončí ten euroval 2? Nebude náhodou fiškálna únia? Kto zabráni tomu? Kde sú pravidlá? Kto bude vedieť povedať, kde skončia všetky tie ďalšie a ďalšie finančné stabilizačné mechanizmy? Nedostaneme sa nepriamo k tomu, že tu bude okrem menovej aj fiškálna únia a z tej už potom nebudeme mať najmenšiu šancu, aby sme vycúvali a rozhodovali o veciach, ktoré sú originálne pre členské štáty?
|
305.
Ďakujem pekne za slovo. No veď áno, veď, pán minister, veď ja to vyčítam najmä vám, ja vám nevyčítam, nikdy som nepovedal nedostatok učebníc, že je váš problém, to je aj môj problém, ale ja vám vyčítam toho poradcu. Bez verejnej súťaže nastrčená firma ním, to predsa viete, že to tak bolo. Pani premiérka sa zúčastnila na vaše pozvanie na prezentácii súkromnej spoločnosti, kde bolo napísané v médiách, že to bolo zadarmo ako pilotný projekt. No nebolo to zadarmo, pretože na internetovej stránke vašej sú uvedené všetky zmluvy, čo je vaša technika, a tam si môžte tie dve zmluvy nájsť, dokonca rukou písané. Na dva milióny slovenských korún. V tom čase to tam už bolo. Čiže ste mu zaplatili servis aj veci, ktoré s tým súvisia.
Ďalej ste povedali, pán minister, že nech sa aj iná firma prihlási na digitalizáciu, či vážne môže. Tak prečo nevypíšete súťaž? Prečo by sa nejaká firma mala hlásiť, keď nepozná parametre, nepozná nič? Vypíšte korektnú súťaž, sľubovali ste to voličom, vypíšte riadne alebo elektronickú aukciu a stíchne kritika na toto.
|
287.
Pán podpredseda vlády, pán minister, pozrite si, nechajte si dneska už vytiahnuť vaše stanoviská na tretí projekt PPP na Višňové. Nechajte si ich vytiahnuť, aby sa vám osviežila pamäť, čo ste tvrdili deň predtým, ako bolo rokovanie Koaličnej rady s pánom Sulíkom, kde sa to zmenilo. Keby som bol tušil, že to takto bude, tak si ich vytiahnem sám.
Po ďalšie. Veď samotné firmy stavebné sa sťažujú, že až 50 aj 70 firiem dneska si zoberie podklady a sa vie prihlásiť do súťaže, lebo tak klesli kvalitatívne parametre. Pýtam sa vás: Prečo je jedným jediným parametrom cena? Prečo to naozaj nerobíte dvojkolovo tak, aby sa tie technológie, ktoré sú lacné, tie, ktoré si vyžadujú za päť-šesť rokov údržbu, možno za desať rekonštrukciu, že tu, nechcem povedať, že tu budeme stavať diaľnice ako po druhej svetovej vojne, ale tie oceľové nosníky tak vyzerajú.
Sám ste kritizovali tú čínsku cestu v Poľsku. V Poľsku to isté bolo. Vyhral Číňan, za polovičnú cenu, za tri mesiace, keď neplatil subdodávateľom, tak musel odtiaľ odísť s veľkou hanbou. Pozrite sa, aké sú v Poľsku ceny, ako to potom vyriešili.
Takže my hovoríme len to, aby ste tie ceny naviazali na kvalitu, aby sa podnikateľský sektor nesťažoval, aby ste neznižovali certifikáty, kritériá, ktoré tu vždy boli a ktoré nám vždy predpisovala Európska únia alebo Európska investičná banka, to nebol výmysel nikoho, ale teraz ten úpadok kvality je zjavný.
|
283.
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Fronc, samozrejme, že ja si uvedomujem, že predseda alebo predsedníčka vlády sa nemôže vyjadrovať ku všetkému a všetkému nemôže rozumieť, ale ja som sa zameral iba na to, k čomu sa vyjadrovala. K tej kauze sa predsa vyjadrovala, však sa postavila za ňu. Mala tlačovú konferenciu. Takisto sa vyjadrovala ku diaľniciam a takisto sa vyjadrovala k vysokým školám. Takže kritizoval som len to, k čomu dala svoje stanovisko. Nie k tomu, na čo nemá vplyv.
Pán poslanec Osuský, ja som takisto hodnotil jednoročné obdobie tejto vlády, nie naše obdobie, lebo to by sme tu boli nie do rána, ale možno týždeň. A vy ako bývalý prorektor a súčasný pedagóg by ste mali vedieť, že sa veci zhoršili. Veci sa nepohli dopredu, veci sa zhoršili, pokiaľ ide o byrokraciu v európskych fondoch. Skúste podať projekt a budete vidieť, že ako to je.
A pokiaľ ide o financovanie, ja som, my si uvedomujeme, že je konsolidačný balíček, ale je fakt, že školstvo v rámci vnútornej alokácie peňazí v štátnom rozpočte je na tom horšie o 1 % vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. To, čo ste kritizovali u nás, tak vy robíte. Vy jednoducho robíte a to percento je nižšie.
Pán poslanec Stanko, veď pri tých diaľniciach, tam to ako zďaleka nie je len jedno kritérium - cena. Takto sa už nesúťaží nikde. Minimálne je dvojkolové, dvojkolová súťaž, kde cena môže robiť tak 70 %, a takí, ktorí prichádzajú s technológiami, ktoré sú 20, 30, 40 rokov staré, tak také technológie sa jednoducho do úvahy neberú a cena sa berie len za takých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
269.
Takže, vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Slovenská národná strana veľmi pozorne a zodpovedne sledovala činnosť predsedkyne vlády a vzhľadom na to, že podľa nášho názoru výsledky za prvý rok vládnutia sú žalostné, tak poslanecký klub Slovenskej národnej strany jednoznačne podporuje vyslovenie nedôvery Ivete Radičovej.
Od novej vlády majú občania, vždy i politickí partneri určité očakávania, no predsedníčka vlády ich nenaplnila, naopak, Slovensko upadá takmer vo všetkých parametroch. Za rok činnosti Ivety Radičovej sme v situácii, keď sa nám rozpadáva sociálny systém, sudcovský stav, Policajný zbor Slovenskej republiky, ale aj rezort školstva, nehovoriac o úpadku slovenskej armády.
Pani premiérka začala svoju činnosť tým, že sa obklopila najmä ľuďmi z jedného politického spektra, ďalej ľuďmi z tretieho sektora, čím v podstate dehonestovala celý tretí sektor, pretože ten nie je na to, aby vládol, ten má vládu kontrolovať, a tým, že sa tí ľudia dostanú do výkonných funkcií, tak samý tretí sektor stráca svoje opodstatnenie. No a, samozrejme, aj úderkou mladíkov z SDKÚ. Najnovšie sa jej rozpadáva aj zbor poradcov, veď jedného z nich nedávno obvinili v korupčnej afére, a pokiaľ viem, aj pani štátnej tajomníčke na ministerstve práce.
Žiaľ, pani premiérka kryje aj korupčnú aféru vlastnej politickej strany, výsledkom čoho je akurát to, že sa zosmiešnila pred celým národom. Premiérka nepočúva tých, ktorí ju žiadajú o riešenie problémov, nepočúva dôchodcov, sociálne slabšie skupiny, nepočúva ani zástupcov parlamentných strán. Predseda Slovenskej národnej strany pán Slota ju začiatkom leta požiadal o riešenie závažných skutočností ohľadom osoby súčasného policajného prezidenta pána Spišiaka, predložil jej konkrétne listinné dôkazy i nahrávku, ale výsledok riešenia sa rovná nule. Znamená to, že sa kryjú aj ľudia, u ktorých je podozrenie z porušovania zákonov?
Výsledkom práce Ivety Radičovej po roku vládnutia je čoraz nižšia vnútorná spotreba, prepad reálnych miezd, absurdne nízka podpora domácej výroby s výsledkom obrovského objemu dovozu zo zahraničia a vyšších cien výrobku. Patríme k štátom Európskej únie s najvyšším percentom dovozu potravín, hoci by sme v mnohých komunitách boli aj sme sebestační.
Pani Iveta Radičová riadi vládu tak, že nastáva úpadok pôdohospodárstva, školstva, zdravotníctva, ticho sa prizerá rozkladaniu a politizácii súdnictva i prokuratúry. Nekoncepčnými opatreniami likviduje živnostenský stav a nerieši rómsku otázku, ktorá začína spôsobovať najväčšiu záťaž nášho sociálneho systému. Dehonestuje zahraničných Slovákov tým, že Úrad pre Slovákov v zahraničí riadi úradník na Úrade vlády Slovenskej republiky a nie člen vlády, ako by si táto oblasť záujmov vyžadovala.
Pani Iveta Radičová nemá politickú silu vo vlastnej strane, ale ani autoritu politických partnerov, veď nie je schopná dosiahnuť konsenzus v tak aktuálnej a zodpovednej téme, akou je podpora eurovalu.
Pre Slovenskú národnú stranu je prioritou téma presadzovania národno-štátnych záujmov, no pani premiérka vedie túto vládu k absolútnemu opaku. Pri vyjadreniach maďarskej vlády sa strká hlava do piesku a postupne sa prizeráme k vytváraniu územnej samosprávy na Slovensku. Dovolím si povedať, že maďarská vláda musí byť nadšená zo slovenskej vlády, pretože servilnejšieho partnera by asi ťažko našla.
Funkcia predsedu vlády je najvyššou výkonnou funkciou, a preto si vyžaduje, aby na jej mieste bola vysokozodpovedná, kvalifikovaná a uznávaná osobnosť, ktorej vyjadrenia sa nemenia každý deň a ktorého nezosmiešňujú aj vlastní kolegovia či podriadení. Predseda vlády predsa musí dať vládnutiu nejakú filozofiu, udávať tempo a nielen myslieť na seba a vlastný piár.
Žiaľ, ide nám druhá vlna krízy a aké sú východiská Slovenska? Obrovská nezamestnanosť, zanedbaná infraštruktúra, znižovanie výdavkov do vedy a slabý premiér. Znižovanie výdavkov do školstva a vedy ja osobne považujem za vašu najväčšiu chybu, pani premiérka, pretože to nie je o konsolidácii, nakoľko táto vláda míňa o 18 mld. Sk viac, ako míňala minulá alebo naša vláda. Ale na školstvo z týchto 18 mld. Sk nešla ani koruna, naopak, školstvo má o 300 mil., zhruba o 300 mil. slovenských korún menší rozpočet, ako bol za minulej vlády. Čiže to nie je konsolidácia, že nejdú peniaze do školstva, ale to je problém vnútornej alokácie rozpočtu, tak ako ste kritizovali nás, ale za vašej vlády je podiel prostriedkov zo 14,4 % v rámci štátneho rozpočtu, klesol na 13,78 a v návrhu na budúci rok máte pokles na 13,19 % zo štátneho rozpočtu. Pokles v rámci HDP na vedu a výskum klesol z 0,32 na 0,28 a je nepochopiteľné, ako je možné, aby sa do školstva a vedy dával taký malý finančný objem.
To, že vaše výroky a prehlásenia, žiaľ, nemajú žiadnu vážnosť, dosvedčuje obrovské množstvo vašich protirečení alebo nepravdivých výrokov. Pre krátkosť času uvediem len niektoré z nich. Úplne prvým, pokiaľ si spomínam, bolo to, že ste povedali v diskusnej relácii, že nikdy nepôjdete sama do diskusií. Myslím, že to bolo povedané v televízii Markíza. Týždeň na to ste boli sama v Slovenskej televízii v "O päť minút dvanásť", samozrejme, že s novým formátom, ktorý začal akurát s vaším vládnutím.
Tvrdili ste, že sa nebude privatizovať a zvyšovať dane.
Elektronické aukcie. Ministerstvo školstva, vedy a výskumu vybralo poradcu pre učebnice bez súťaže s nastrčenou firmou, ktorú dokonca odporučil poradca a uviedol to aj pred poslaneckým výborom a vybral aj vydavateľstvo, ktoré by malo zabezpečiť to, aby učebnice boli. Učebnice, samozrejme, neboli, peniaze, predpokladám, že sa vyplatili a štátni úradníci mali týždeň alebo mesiac voľno.
Digitalizácia študijných programov. Osobne ste boli, pani premiérka, na predvádzaní súkromnej spoločnosti, ktorá zadarmo dala tento program do 127 škôl. Ale v ten deň už bolo uverejnené na Ústave informácií a prognóz v školstve, rukou napísané dve faktúry, každá na milión slovenských korún, práve v tejto spoločnosti, ktorú ste vy boli ukazovať. Čiže nebolo to zadarmo a boli zaplatené dva milióny slovenských korún. Následne táto spoločnosť povedala, že za 12 mil. eur, 360 mil. slovenských korún, dodá počítače do všetkých škôl. Takže už nie zadarmo. Mne to pripadá tak, ako keby sme si dali postaviť sto metrov diaľnice, potom by sme sa po nej prešli, a keď sme zistili, že je prevádzky spôsobilá, tak by sme si ďalších 200 už kilometrov doobjednali za cenu, ktorú nadiktuje tento partner. Pýtam sa preto, prečo nebola elektronická aukcia? Prečo nebolo výberové konanie? A dúfam, že ani nebude.
Vrátim sa ešte k diaľniciam a PPP projektom, ktoré ste s takou pompou ohlasovali, že ste ich zrušili. No, skúste sa len rozpomenúť, ako to ono v skutočnosti bolo. Je pravdou, že vy ste zrušili druhý balík, ale tretí balík, ktorý mal ísť okolo Žiliny, tunel Višňové, ten ste predsa presadzovali. Aj vy, pani premiérka, aj pán prvý podpredseda vlády, pán minister dopravy. Pozrite si vlastné vyjadrenia, ako to bolo. Boli ste za tento tretí balík, za toto PPP, nechcem povedať, či vzhľadom, alebo nezvhľadom na to, že tam boli zahraničné firmy, ale presadzovali ste ho. Vzhľadom na to, že na Koaličnej rade sa vám nepodarilo presvedčiť pána Sulíka, tak ste večer vyhlásili, že Slovensko ušetrilo 3 mld. eur. No ale keď to pán minister presadzoval a vy ste povedali, že ste ušetrili, jak to, že ste ho neodvolali? Tak buď platí jedno, alebo platí druhé.
Samozrejme, odvtedy neviete ako ďalej, pretože vláda schválila koncepciu výstavby diaľnic, akú som ja ešte teda nezažil, kde sa prakticky stavia bez ladu a skladu, skôr by som povedal, kde sa len trošku dá, tak sa rýchlo začne stavať bez ohľadu na to, aká je kde dopravná intenzita a aké je dopravné zaťaženie. Tak sa... (Reakcia ministra.) Viem. Tak sa stalo, že na tunel Višňové nemáte finančné prostriedky dodnes. A v tom materiáli, ktorý bol schválený, pán minister, nie je napísané, z čoho postavíte Višňové, tam sú tri varianty. Čiže nič. Buď pôžička, alebo európske fondy. Len ste zabudli, že európske fondy, že tunel sa stavia 5 rokov. Čiže nie je v tej koncepcii tunel Višňové, ako najhorší a najkritickejší úsek, ktorý by ste mali stavať, keby ste len trošku dopravné plánovanie poznali, ako prvý, nie ako posledný. A nestaviate dodnes, čo považujem za chybu. (Reakcia ministra: "Už mal byť postavený.") To je pravda.
Ďalej by som sa ešte dotkol, pani premiérka, k schváleniu vysokých škôl, kde si tak isto šliapete na jazyk, pretože ste povedali, že tadiaľto cesta nevedie, a mesiac na to ste schválili ďalšiu malilinkú súkromnú vysokú školu. Žeby ďalší poradca? (Reakcia premiérky.) Nie. Nie. Súd, že musia vzniknúť, nevyhrali, mohli ste to vo vláde zamietnuť. Vyhrali súd akurát, že to na vládu musí ísť, ale kľudne ste to mohli zamietnuť. Aj ste to zamietnuť mali, aj vy podľa mňa by ste to rada zamietli.
Pokiaľ ide o fondy Európskej únie, za rok sa neurobilo nič. Ja naozaj mám pocit, pretože - ešte raz - zospodu ako učiteľ vidím, že faktúry sa preplácajú šesť mesiacov. Ak je faktúra bez chyby a dáte si ju na ministerstvo školstva a ministerstvo financií, šesť mesiacov čakáte, kým úradníci vám túto faktúru odsúhlasia a pošlú finančné prostriedky. Neurobilo sa nič v rámci toho, aby sa administratíva obmedzila, keď už.
Ďalšie vaše vyjadrenie ohľadne pevných cien. Pamätám si, ako ste povedali, že "pevná cena, no tak to snáď nie". Na druhý deň sa zistilo, že sa porušujú pravidlá FIDIK-u, Medzinárodnej inžinierskej a konzultačnej organizácie, ktorá absolútne nepripúšťa to, aby inflácia bola započítaná do ceny, a skončila celá filozofia pevných cien. Najhoršie na tom je to, že sa nám začínajú sťažovať aj súkromní podnikatelia, ktorí nechápu, prečo pri výstavbe diaľnic sa tak upúšťa od kvality a od toho, čo sa v súčasnosti deje, preto aj tie ceny také, ako sú, pretože v súčasnosti pri výberových konaniach sa vôbec nepožadujú referencie napríklad na tunely, nepožadujú sa referencie a skúsenosti s podmienkami FIDIK Žltá kniha, nepožadujú sa referencie na certifikáty riadenia a kvality v zmysle noriem 1400, 1801 a podobne. Pýtam sa: prečo asi? Prečo taký pokles z úrovne kvality? Nie je to preto, aby mohli vyhrávať chodníkové firmy? Nie je to preto, aby sa vyhrávali tendre za 15 až 20 %, pokiaľ je, projekčné práce alebo dozory? A 50 % stavebné práce, pán prvý podpredseda vlády, vy musíte vedieť, že to nehrá, to nie je normálne. Viete, aké sú tam naprojektované mostné konštrukcie? (Reakcia ministra.) Áno. Sú tam i nosníky i... (Reakcia ministra.) No to nie sú, ja som ten návrh videl, sú tam i oceľové nosníky, ktoré budú v zozvárané zváracej dielni, natreté lacným náterom a za päť rokov budeme musieť tieto naše diaľnice, ktoré budú nekvalitné, určite opravovať.
Vzhľadom na to, že výsledky tejto vlády sú také, ako sú, poslanecký klub Slovenskej národnej strany z týchto dôvodov s plnou vážnosťou podpísal návrh vysloviť nedôveru premiérke a vyjadrujeme presvedčenie, že tento návrh aj schválený bude.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
Začnem tou televíziou včerajšou. Pokiaľ ide o teba, tak ja som len jednu jedinú vec povedal, že už ty si predložil reformu ako poslanec, nie ako minister, lebo si nebol vtedy ministrom, ako poslanec Národnej rady. To si predložil, to je fakt. A ja som to bral tak, že som ťa pochválil, lebo ty si už cítil zrejme, že tá reforma je asi pripravená, keď si našiel odvahu ju do Národnej rady predložiť. A predkladal si ju dosť agresívne, myslím, pokiaľ si na to pamätám. Takže toľko k tomu včerajšku.
Tých 30 %. No tak minimálne v tých hodinách to je, pretože týždenne to bolo 26 – 28 hodín a teraz je to 18 hodín. Čiže jednoducho fyzicky sa menej učí.
No a pokiaľ ide o ten obsah, tak ja neviem, ale možno keby si si prešiel všetky tie ISCED-y, tak by si videl, že to zadanie bolo minimálne tých 30 až 40 % dole. A robili to tie predmetové komisie. Treba na tom, samozrejme, ďalej pokračovať, ale minimálne v tých hodinách sa to podarilo.
K tým investičným stimulom. Tak, samozrejme, ale je aj pravda tá, že tie eurofondy ktoré teraz sú, priniesli do rozpočtu minimálne taký finančný objem, ako sa tu vydáva v štátnom rozpočte. Takže takéto investičné stimuly sú, ale nám je trošku ľúto, a to aj pánovi ministrovi tak nejako vyčítam, že klesá nám pomer peňazí, ktoré idú do školstva vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a k HDP. Za rok nám to kleslo, teraz nám to klesá v tomto roku a v budúcom roku nám to bude klesať o 1 % vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. A to je veľa.
|
Ja len dve-tri poznámky, lebo viac povedané nebolo.
Pani poslankyňa, ale veď riaditeľ má možnosti, ako nejako ustrážiť kto sa kde a ako vzdeláva, pretože ten proces prebieha aj počas vyučovania a niekto musí suplovať. Čiže nie je to také úplne bezbrehé, že niekto sa zoberie na dva týždne a bude sa vzdelávať a riaditeľ o tom nebude vedieť. To v tom zákone ošetrené je. Čiže nie je to tak, že riaditeľ nemá možnosti, ako riadiť a usmerňovať vzdelávanie svojich pedagógov. To v zákone bolo. Pokiaľ to nie je dotiahnuté, súhlasím s tým, aby sa toto, povedzme, v tomto zákone dotiahlo.
Nikto nikdy nepovedal, že ten, kto má viac kreditov, je lepší pedagóg. To nikto nikdy nepovedal. Ani ten zákon nebol kvôli takémuto postoju zriadený. My sme povedali jedno, že ak sa pedagóg vzdeláva, je korektné, aby to mal zaplatené. A my chceme, aby sa vzdelávali pedagógovia, pretože vývoj je mimoriadne rýchly. Tak sme považovali za korektné, aby učitelia toto vzdelávanie mali zaplatené. A preto vznikol celý tento systém, celý tento mechanizmus. Ale zas mu nepridávajte to, čo tam nie je, pretože my dneska nemáme nástroje, a ešte dlho tie nástroje nebudú, aby sme mohli pedagógov odmeňovať podľa výsledkov kvality práce. Nie je na to ani PISA, ani monitor, ani maturity. Jednoducho nemáme také mechanizmy. Keď o desať-pätnásť rokov budú, potom môžeme povedať, áno, pedagógov budeme odmeňovať podľa výsledkov žiakov. A to som ešte zvedavý , aké budú diskusie o tom, že žiaci akí sú tam, z akého sú tam prostredia a tak ďalej. Takže treba tomu zákonu dať to, čo tam je a nejako nekritizovať to, čo tam ani nie je ani nebolo cieľom.
|
Pán poslanec Zajac musím povedať, že ste to mali celkom dobre pripravené. Aj tá kritika, ktorá tam bola, tohto návrhu je správna. Škoda len tej opäť úvodnej politickej vsuvky, keď ste hovorili o tom, že je to poznačené tým, že sme to prijali my a že je to centralistické. No škoda, že ste nepovedali, v čom je to centralistické, pretože to je na 100 % dobrovoľné. Ten zákon je dobrovoľný a postavený motivačne. Naopak, to, čo sa teraz trošku zavádza, to je to, čo ste aj vy spomínali pri tej kompetencii riaditeľov, ktorá subjektívny vplyv do tohto systému zavádza. To môže spôsobiť to, že nebude tento zákon na 100 % objektívny.
Povedali ste, že nemá význam pre pedagógov si zvyšovať svoju kvalifikačnú triedu. Ak máte tridsať kreditov, môžete robiť rovno II. kvalifikačnú skúšku. Budete tam mať o 12 % vyšší plat. A opäť môžete v tej vyššej kvalifikačnej skúške zbierať kredity. My sme napočítali, že jeden pedagóg by v rámci desaťročného až dvanásťročného pôsobenia takýmto systémom vedel získať až o 42 % vyšší plat, ako je len ten klasický, keby sa nezúčastnil tohto systému. Alebo sa to týka aj jeho kolegu, ktorý je takisto starý, ale nevstúpi dobrovoľne do tohto systému.
K tej slovenčine. Správne slovo nie je kariérny, ale kariérový.
A chcel by som povedať, že tie pripomienky, ktoré ste mali, tak na 80 % obsahujú to, čo sme už hovorili my s pani poslankyňou Obrimčákovou. Ďakujem pekne.
|
Pán poslanec Beblavý, ale veď ten osobný príplatok je v rukách riaditeľov škôl. Kto iný ako riaditeľ školy môže ohodnotiť pedagogický výkon? Ale povedzme to, kto mu v rámci mimopedagogických činností najviac pomáha. Pokiaľ mám vedomosti, tak viem, že to môže byť niekedy až do úrovne 8 až 11 %. Čiže to sme do systému nedávali z toho dôvodu, aby túto kompetenciu, ktorá riaditeľom škôl patrí, vedeli takýmto spôsobom ohodnotiť.
Pokiaľ ide o pedagogický výkon, ten je takisto v súčasnom zákone, v súčasnom modeli.
A kredity za napísanie učebnice sa prideľujú. Ale práve v tomto zákone je uvedené, že sa nemusia prideliť, že riaditeľ školy má právo kredity neprideliť len za tú učebnicu, ktorá je napísaná, povedzme, nebude využívaná v jeho škole alebo v jeho triede. Ale proste má kompetenciu kredity neprideliť. To považujeme za chybu.
No a pokiaľ ide o súkromné školy. Veď my máme predsa v zákone napísané, že všetky školy sú rovnocenné, štátne školy, verejné školy, cirkevné školy a súkromné školy sú rovnocenné. Nevidím dôvod, prečo by sme súkromným školám mali dávať niečo iné, experimentálne alebo ja neviem aké, vyhýbam sa slovu kvalitnejšie. Nevidím tu najmenší dôvod na to. Pokiaľ chcú robiť experimenty, sú projekty, môžu sa prihlásiť do projektov. A to sa aj deje. A v rámci projektov si môžu získať finančné prostriedky.
Pokiaľ ide o platy v týchto školách. Veď majú 100-percentnú štátnu dotáciu. To znamená, že akonáhle berú súkromné školy štátnu dotáciu, musia mať rovnaké pravidlá pre mzdy, ako ich majú verejné vysoké školy, pretože je to jediné korektné. Nemôže mať iný typ školy z tých istých peňazí inú výšky platu. Prečo by ju mal mať? Na to je kreditový systém, ktorý môže tieto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa budem snažiť byť trošku stručnejší a pragmatickejší.
Na úvod by som chcel povedať, že naozaj zákon o pedagogických zamestnancoch bol jedným z nosných kameňov celej školskej reformy. Dokonca si dovolím povedať, že je na úrovni školského zákona, pretože zasahuje podstatným spôsobom do života takmer 70 000 pedagógov.
Súhlasím aj s tým, že počas jeho krátkej existencie je naozaj potrebné, aby sa niektoré jeho časti doladili tak, aby bol vyvážený pre všetkých pedagógov, pretože prax ukáže, čo napraviť treba.
Všimol som si aj to, a poviem rovno, že, a to si celkom vážim, táto novela nezasahuje do základných princípov a do celej filozofie zákona ako takého a v podstate ho necháva na ďalšie obdobie postavený na tých princípoch, ktoré boli schválené a na základe ktorých je postavený.
Sú tam ale dve veci, ktoré však dosť podstatne môžu narušiť, vyhýbam sa slovu znehodnotiť, celý tento zákon. A dovolím si na ne poukázať.
Za prvé riziko osobne považujem presun kompetencií na riaditeľov škôl v rámci systému uznávania kreditoch. To považujem za vážnu systémovú chybu, pretože celý ten zákon bol postavený na tom, že subjektívny vplyv tam nebude, pretože sme sa báli toho, že akonáhle sem vpustíme subjektívny vplyv, že niekto môže rozhodovať o kreditoch bez merateľných výsledkov, a ak už tie merateľné výsledky sú, tak môžu ísť do systému, nepotrebujeme tu subjektívny vplyv, tak môže ukrivdiť, môže narobiť škody. A škoda by bola, aby takýto veľký zložitý komplikovaný zákon bol postavený na subjektívnom vplyve niektorých riaditeľov, pretože, ako hovorím, môžu či už svojou neznalosťou alebo aj určitými nie celkom spravodlivými alebo informáciami, alebo odhadom uškodiť tým, ktorí sa poctivo vzdelávajú, tým, že im tieto kredity jednoducho neprisúdi. To považujem za vážnu chybu.
Myslím si, že riešenie by mohlo byť v tom, že aj dnes už je to nastavené tak, že riaditeľ školy predsa súhlasí s tým, kto sa akého vzdelávania zúčastní na základe toho, aké má škola zameranie, potreby, akých pedagógov potrebuje, či má jazykárov a tak ďalej. A v rámci svojho zamerania riaditeľ má také kompetencie, aby takéto niečo schvaľoval. Pokiaľ to nie je celkom dostatočné a je možné, že tam to tak aj je, tak skúsme skôr posúdiť tieto kompetencie, aby riaditeľ mohol v rámci svojich výchovno-vzdelávacích plánov činností rozhodovať o tom, kto sa kde zúčastní. Ale už keď sa niekto toho zúčastní, tak už mu nechajme tie kredity, tak už mu ich neberme, lebo ja to považujem za nespravodlivé a nekorektné voči týmto pedagógom.
Aj tie príklady, ktoré ste uviedli v tej dôvodovej správe, že ak sa niekto zúčastní lyžiarskeho kurzu, tak nemôže mať kredit. Ako je možné, že ho tam ten pán riaditeľ pustil? A ak tam šiel bez jeho súhlasu, tak potom súhlasím, áno, tak ten kredit sa mu uznať nemusí. Ale nevieme, či to bolo alebo nebolo z jeho súhlasom. Čiže tým, že by sme skúsili kompetencie posilniť takýmto spôsobom, tak sa mi zdá byť ten princíp korektnejší. A nezasahuje nám do toho systému toho automatického uznávania kreditov v rámci celého systému.
Ako príklad ste takisto zvolili príklad napísanej učebnice, s tým, že ak je napísaná pre strednú školu, prečo by mal pán učiteľ získavať kredity na základnej škole? Také získavanie tiež nepovažujem za správne. A považujem to za systémovú chybu, pretože ak si zoberieme, koľko autorov máme na napísanie učebníc, tak vidno, že každý, kto učebnicu napíše, by ohodnotený mal byť. On tú učebnicu nepíše pre riaditeľa svojej školy, on tú učebnicu predsa píše pre všetky školy, či už sú základné alebo stredné, pre celé Slovensko. Napísať učebnicu je mimoriadne ťažká a zložitá vec. Neviem, pán minister, či ste napísali niekedy učebnicu. Ja som učebnicu napísal, mám za sebou napísaných šesť skrípt. No to je strašne ťažká práca, pretože pri nej musíte naštudovať obrovské množstvo literatúry, musíte to napísať zrozumiteľne, musíte tam mať grafické obrázky a musíte sa vzdelávať. A, samozrejme, napísať učebnicu bez vzdelávania, bez toho, že by ste nemali prehľad, čo sa deje vo svete v tej danej problematike, nedokážete. Čiže ak niekto napíše učebnicu, tak by mal dostať kredity bez ohľadu na to, čo si pán riaditeľ myslí v tej alebo onej škole. Čiže takisto si myslím, že to bol zlý príklad. A ak niekto sa vzdeláva a niekto má výkony, že to napíše, tak v rámci kreditového systému by, samozrejme, tie kredity uznané mal mať. Samozrejme, ak to domyslíme ďalej, čo bude s osemročnými gymnáziami, kde je aj základná časť výučby, aj pre stredné školy, tak tá učebnica nemôže na jednej škole, na základnej škole na druhom stupni, neplatiť a na osemročnom gymnáziu platiť len zato, že je to osemročné gymnázium.
Čiže ak to začneme ďalej rozvádzať, tak zistíme, že tam sú ďalšie a ďalšie nespravodlivosti voči kreditnému systému. Takže vynechal by som z tohto systému tieto kompetencie subjektívneho odoberania kreditov riaditeľom škôl.
Pozitívom celého tohto návrhu je to zvýšenie taríf na 12-percentný rozdiel. S tým súhlasím. To je aj na základe tých princípov. Ale to navýšenie sa mi zdá byť malé (tie 2 %) Nesúhlasím tu ani s 3 %. Treba to zvýšiť pedagógom najmenej o 6 – 7 %. A siahnuť učiteľom na rekondičné pobyty a na očkovanie, teda siahnuť na to, čo chráni pedagógom zdravie, to, si, pán minister myslím, je asi posledné, čo ste mohli urobiť. A nepovažujem to za spravodlivé ani korektné k učiteľom, aby ste im brali finančné prostriedky na to, aby mohli posilňovať svoje zdravie, a dávať im to do miezd. Buď získate tie prostriedky na mzdy vo vláde, alebo ich nezískate, ale takéto riešenie z pravého vačku do ľavého a ešte na úkor zdravia, si myslím, nie je korektné voči pedagógom.
Ja som už spomínal pri našich stretnutiach, že finančné prostriedky predsa máte alebo štát ich má. Dnes som si opäť pozrel návrh štátneho rozpočtu na tento rok a videl som, že tie výdavky sú v tomto roku o takmer 700 mil. eur vyššie, ako boli v minulom roku, ten schodok je menší kvôli tomu, že sú vyššie príjmy, ale tie výdavky sú vyššie o takmer 19 mld. Sk. Ale na školstvo z toho nešla ani koruna a školstvo má o 11 mil. eur nižšie výdavky. A dokonca vám klesá aj to percento. Kým v minulom roku bol 4,2-percentný podiel prostriedkov na školstvo zo štátneho rozpočtu, v tomto roku je to okolo 3,7 %. Už iba a budúci rok vám to klesne na 3,1 %. Čiže je rapídny počet finančných prostriedkov zo spoločného balíka, ktorý vláda k dispozícii má.
Takže, na záver, pán minister, netreba búchať do stola len kvôli tretiemu sektoru, ale aj tam, najmä kde sa búchať má. A to je na vláde, poprípade parlamente. A tie prostriedky, ktoré navyšujú štátny rozpočet, sa treba snažiť aspoň na úrovni 20 až 25 % pre školstvo získať. Ak by ste to dokázali, tak to 6- až 7-percentné zvýšenie platov sa z týchto peňazí vykryť dá. Ďakujem pekne.
|
36.
Pán poslanec Solymos, vaše vystúpenie bolo mimoriadne krátke, ale keď som si vypočul vaše argumenty a v podstate nebol ani jeden jediný argument povedaný, tak si myslím, že na to bolo aj tak dosť dlhé.
Vyčítate nám, že my sa tu chytáme príležitosti, že my sa tu chceme predvádzať. No ale, veď preboha živého, kto, kto predložil a kto vypracoval tento zákon alebo túto novú ústavu, ktorá jednoznačne pripomína to, čo tu bolo za Uhorska? Žiaľ, sa musíme vracať sto rokov dozadu. A voči tomu sa vy neohradíte. Ohradíte sa voči tomu, čo namietame my, ale takisto nepoviete žiadny argument alebo len jedným, jednou vetou poviete, že to, čo predkladá Slovenská národná strana, je zlé a že to nepodporíte a že to treba stiahnuť, ale nepoviete prečo. Nedáte si ani len tú, tú robotu alebo tú námahu, aby ste vecne posúdili, odborne posúdili, že čo tam vlastne máme a či nie sme povinní takýto ochranný mechanizmus naozaj nastaviť, pretože to, čo tu dal zahraničný výbor, to vy veľmi dobre viete, že je o ničom. To je slabé, to je, to je slabý odvar. Tam nie je nič! A dokonca ešte berieme na vedomie, na vedomie to, čo všetko v tej maďarskej ústave bude. Ďakujem.
|
16.
Vidím, pán poslanec, že sa snažíte odbočiť od toho, čo bolo podstatou vystúpenia pána poslanca a predsedu Slovenskej národnej strany Slotu. Ale, ak by sme mali porovnať tie dva dokumenty, ktoré sme predložili my, a ktoré predložila ani nie vláda, ale bol narýchlo spravený v zahraničnom výbore, tak si len zoberme, že ten hovorí, že Národná rada berie na vedomie prijatie základného zákona Maďarska. To znamená, že zoberieme na vedomie, že sa zmenil oficiálny názov Maďarsko na Magyar Ország, to je taký, ktorý je zhodný s tým, ktorý tu bol za Uhorska?
Že sa hovorí o jednotnom maďarskom národe, že, a teraz citujem, cítil zodpovednosť za krajanov a teraz nesie, zodpovednosť za krajanov v zahraničí, že volebné právo už majú aj takí, ktorí nemajú trvalý pobyt v Maďarsku. A ešte uvidíme, aké budú prijaté zákony, pretože táto ústava umožňuje nielen volebné právo, ale možno, teda ústava umožňuje aj právo byť volený. A toto všetko naša Národná rada má zobrať na vedomie.
Takže si myslím, že pokiaľ sa len trošku korektne a seriózne zachováme, a zatiaľ som nepočul nič, čo by vadilo v tom, čo sme predložili my, poslanci za Slovenskú národnú stranu, tak Národná rada by mala prijať tento náš návrh uznesenia. Ďakujem.
|
Pán kolega, vy sa dovolávate štandardov, ale možnože buďte rád, že žiadne štandardy nie sú, pretože ak v tomto návrhu zákona je to, že takmer v každom úradnom styku sa bude môcť používať už iba jazyk národnostnej menšiny, tak sa pýtam, načo tu má byť štandard? To máte v podstate stopercentné použitia možností využitia, takže všade.
A ďalej, vy hovoríte, že len v podstate vždy vtedy, keď Strana maďarskej koalície, alebo teraz Most – Híd, teda ak členovia politických prezentácií národnostnej menšiny sú vo vláde, sa veci pohnú dopredu. Ale z toho vidieť, že vám záleží naozaj iba na tej jednej časti. A to je tá, čo sa týka jazyku národnostných menšín. Ale je tu aj štátny jazyk, ktorý vyplýva z charty. A vy viete, že bolo aj testovanie urobené znalosti štátneho jazyka, dokonca aj jeden rok bolo hodnotenie v PISA, kde to dopadlo veľmi zle. V slovenskom jazyku nevedia deti z národnostných menšín uvažovať. Učia sa ho a vedia ho používať len ako cudzí jazyk. Takže sa urobilo to, že sa posilnili hodiny štátneho jazyka a dali sa do parity s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Tak sa vás chcem opýtať, či toto vy nepovažujete za kladný výsledok alebo beriete len to, že koľko je hodín jazyka národnostnej menšiny a kde všade sa dá používať. A to je krátkozraký pohľad, pán poslanec, a vidieť teda, že nerozmýšľate dobre. Ďakujem pekne.
|