78.
Ďakujem. V rozprave nevystúpil žiadny z poslancov. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
|
248.
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viktora Stromčeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý ste obdržali ako tlač 579. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodnej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými záväznými predpismi, v súlade s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tiež obsahuje informáciu o dopade na rozpočet verejnej správy na podnikateľské prostredie, na obyvateľstvo, zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Návrh obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ambíciou predkladanej novely je riešiť problémy spoluvlastníckych podielov bytov pri ich majetkovom vysporiadaní.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. novembra 2011 č. 583 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
|
4.
Ďakujem. Dámy a páni, škoda že len dve minúty, ale už sa s tým musím vysporiadať. Takže páni poslanci, možnosť stavať na cudzích pozemkoch ste zachovali týmto zákonom. Pretože tu definujete to, že stavebné povolania, ktoré sú platné od 26. júla alebo do 26. júla, podľa nich, protiústavných stavebných povolení sa môže stavať ďalej. S tým ste nepohli nič. Ako ste sa s tým vysporiadali a kto zapríčiňuje tu tie škody, ktoré, pán poslanec Dostál, hovoríte? Však vy, vaša vláda, ste aktivovali 51 kilometrov tých protiústavných stavebných povolení do života. Prečo ste tie stavebné povolenia, keď ste už mali nález Ústavného súdu, prečo ste ich nespravili a nezmenili v režime ústavnosti? My sme ten zákon chystali s tým, že je na hrane s ústavou, ale že je ústavný. A vy ste takí farizeji, že máte v rukách nález Ústavného súdu a aktivujete tie stavebné povolenia do života, a vôbec ste sa nevysporiadali s tými vlastníkmi, len ste definovali v tomto zákone to, že ak je takéto stavebné povolenie vyvolané, tak do februára 2013 sa musí dohodnúť s tým vlastníkom, ak nesúhlasí, alebo potom pôjde na vyvlastnenie. No, tak toto je teda ústavnosť z vašich úst, krásna.
Ďalší moment je ten, že ani jedno stavebné povolenie ste dodnes nezískali, za rok a pol ani jeden kilometer stavebného povolenia ste nezískali. Čiže toto ma na tom celom mýli, ja určite nechcem ísť proti ústave, ale budúcnosť je v tom, verte mi, že bude treba urobiť niečo iné, ale v intenciách nálezu Ústavného súdu, pretože to, čo ste urobili, ste vlastne aktivovali a ďalej aktivujete tie protiústavné konania, pretože s tým vlastníkom, napríklad na úseku Dubná skala – Turany, kde je šesťdesiatšesť nevysporiadaných vlastníkov, ste sa vôbec nevysporiadali, nijako. On je ďalej poškodzovaný a výstavbou podľa týchto protiústavných povolení aktivujete to odškodnenie do života.
|
Ďakujem. Na pána poslanec Mateja. Systém bol nastavený tak, že naozaj čerpajme v prvom rade eurofondy. Ale keďže je tu veľká diera vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest a Slovensko potrebuje riešiť regionálne disparity, riešme zároveň aj scenár PPP. Znamená to, že tie procesy boli nastavené tak, že vyčerpáme všetky eurofondy a zároveň aj postavíme ďalšie nové úseky vyše 150 kilometrov cez PPP, a tak vyplníme tú medzeru, ktorá bola po dvoch vládach Mikuláša Dzurindu v kontinuálnej výstavbe diaľnic spôsobená. Čiže nie je pravda, že by sme nečerpali eurofondy, naopak, dnes, ako som to už povedal v mojej reči, je problém, že zrejme nebudú eurofondy dočerpané, pretože nielenže bola zastavená výstavba diaľnic cez PPP, ale ani týmto prerozdelením ani eurofondy nebudú môcť byť zrejme dočerpané, čo je veľká škoda pre Slovensko.
Čo sa týka tej lacnej ceny, ako si to povedal pán poslanec, treba sa nad tým zamyslieť. Od samostatnosti Slovenska si treba zobrať štatistiku, a tak vidieť, z čoho sa stavali diaľnice za Mečiara, za Dzurindu aj za Fica, keď to takto zjednodušene poviem. A vždy platí tá poučka, že diaľnica na zelenej lúke stojí od 250 mil. do 300 mil. eur, diaľnica v geografických podmienkach Slovenska náročných stojí okolo 500 mil. a tunelová diaľnica je možno za jednu miliardu. Takto sa dáme všetci baláchať. Prečo teda je teraz polovičná cena diaľnic? Však to sa nám všetkým vráti v ich budúcej prevádzke, budúcej údržbe. Fakt je ten, že za tých 30 rokov uvidíš, aká bude cena takýchto diaľnic z hľadiska prevádzky, generálnych opráv a údržby, a uvidíš, že my skryto zadlžujeme deti našich detí takýmto spôsobom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku.
|
Chcel som ešte o železniciach hovoriť, ale to teraz nejdem komentovať, dotknem sa len tej časti kapitoly pre Úrad pre verejné obstarávanie. Viem, že ste si dali za cieľ stransparentnenie verejného obstarávania. Tento cieľ mal byť naplnený najmä tým, že budú zverejňované zmluvy vo verejnom obstarávaní, keď, citujem, veríme, že zverejňovanie zmlúv výrazne zvýši tlak na orgány verejnej moci a tie budú hospodáriť zodpovedne a ďalej a ďalej. Dokonca Transparency International hodnotila súčasnú vládu tak, že zverejňované zmluvy sú podľa Transparency jedným z najlepších protikorupčných opatrení vlády Ivety Radičovej. Ak má mať zmysel toto opatrenie, tak ho musíte naplniť v kapitole Úradu pre verejné obstarávanie. A ste nedali ani cent na to, aby mohla Transparency zabezpečiť túto úlohu vlády, ktorá je už ohodnocovaná tak, že veľmi dobre robí toto zverejňovanie. A v skutočnosti Úrad verejného obstarávania nezverejňuje nič, pretože kapitola Úradu verejného obstarávania nie je zvýšená o financie na technológiu a technické prostriedky, aby zverejňovanie zmlúv mohlo byť realizované, ale naopak, je o ne znížená. Čiže pre toto, si myslím, nemáte len deklarovať, dokonca ohodnocovať sa, že ste zabezpečili transparentnosť, ale naplniť ju máte aj v praxi. A Úrad verejného obstarávania momentálne nevie zabezpečiť túto úlohu, za ktorú ste „už zožali“ úspech.
Myslím si, že rozpočet treba prehodnotiť. A, samozrejme, pri tých nárokoch na úspory, ktoré sa majú realizovať, je problematický, najmä v časti výstavby diaľnic, pretože zastavenie výstavby diaľnic z PPP a neriešenie tohto procesu znamená významný dopad na zamestnanosť, ale aj na tú skutočnosť, po ktorej túžia ostatné krajiny, vyspelé krajiny Európskej únie, tak, že keď nemajú čo realizovať, tak veľmi radi by realizovali diaľnice. Ale ich majú urobené a my „máme tú výhodu“, že nemáme dostavané diaľnice. A naozaj výstavba diaľnic a dynamizácia tohto procesu by mali byť liekom na krízu a zamestnanosť, čo sa na Slovensku nedeje. A je to veľká škoda, ktorej negatívne ovocie budeme žať ešte dlhé roky. Ďakujem za pozornosť.
|
Za tri minúty len dopoviem pár slov. Dobre?
|
Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy a páni, samozrejme, dotknem sa tej citlivej témy, ktorou sú diaľnice, ale hneď na úvod musím skonštatovať to, že o tempe výstavby rezortu dopravy svedčí skutočné odovzdávanie týchto stavieb, kde s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2011 vyplývala pre ministra Figeľa úloha zabezpečiť odovzdanie 5,2 kilometra diaľnic ročne na D1, a to v roku 2011 a tiež v roku 2012, avšak uvedený cieľ nebol a ani nebude naplnený, je to citácia zo štátneho rozpočtu na rok 2011 (Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov, strana 20, Cestná infraštruktúra a vybraný cieľ Pokračovať v zabezpečení nadštandardného cestného spojenia), pričom dĺžka v tom programovom cieli je odovzdaných do užívania na rok 2011 5,2 kilometra a 5,2 kilometra na rok 2012 na D1. Chcem len preto skonštatovať to, že práca by sa mala hodnotiť nie na začiatku, v sľuboch, ale na konci, v realizácii. O tom, že výstavbu diaľnic táto vláda nerealizuje tak, ako by to bolo vhodné a potrebné, svedčí aj tá skutočnosť, ako reálne čerpala Národná diaľničná spoločnosť výdavky na infraštruktúru, kde v roku 2009 za nás bolo vyčerpaných 624 miliónov eur v investíciách, pričom v roku 2011 je očakávaná skutočnosť 208 mil. eur. To znamená o vyše 60 % nižšie čerpanie. A to si dovolím tvrdiť, že je to vlastne dofinancovanie tých stavieb, ktoré sme my rozostavali. Vo vysokom stupni rozostavanosti rezort dopravy ich našiel. Mať na stole pripravených stavebných povolení na 121,3 kilometra na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest a nezačať stavať ani polovicu z nich je podľa môjho názoru totálne zlyhanie tejto vlády. A o tom svedčia tie čísla, ktoré som už uviedol. Ale ešte raz sa k tomu vrátim, že v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 zrazu zmizli tie programové ciele, ktoré boli v roku 2011. A to je, odovzdanie 5,2 kilometra diaľnic na D1 ročne. A tieto boli definované, ako som už povedal, v roku 2011 na roky 2011 a 2012. A chápem tie pohnútky súčasnej vlády, ktoré sú založené na dvoch atribútoch. Po prvé, po zastavení výstavby diaľnic na Slovensku ste zistili, že neodovzdáte ani naplnený ten úbohý cieľ, tých 5,2 kilometra ročne v roku 2011 a ani v roku 2012. A preto ste to už do rozpočtu na rok 2012 nedali. A tiež chápem, že takýto úbohý cieľ, ktorý je najnižší v histórii Slovenska od samostatnosti Slovenska, nevyzerá pred voľbami dobre.
Perlička tohto rozpočtu na rok 2012 po nereálne nastavenom cieli z minulého roka. Prišiel tento rok ešte nereálnejší cieľ v rozpočte, a to, citujem, do roku 2014 odovzdať do užívania 130,4 kilometra diaľnic a rýchlostných ciest. Nesedelo mi, ako je to možné, že pri zastavení výstavby diaľnic chcete k 1. 1. 2014 odovzdať 130,4 kilometra diaľnic. Program výstavby novej vlády definovaný v tomto rozpočte je na rok 2011 odovzdaných 57,5 kilometra diaľnic, na rok 2012 odovzdaných 5,7 kilometra diaľnic a na rok 2013 odovzdaných 21 kilometrov diaľnic. Spolu teda by tam mal byť správny cieľ nie 130,4, ale 84,2 kilometra diaľnic. Čiže žiadnych 130,4 kilometra diaľnic a rýchlostných ciest v užívaní nebude a ani nemôže byť, pretože termíny výstavby rezortu dopravy týchto fiktívnych diaľnic sú natiahnuté z 28 až 30 mesiacov umelo na 40 až 42 mesiacov. A to vyplýva so zazmluvnených termínov. A preto sa nedá stihnúť do roku 2014 odovzdať to, čo deklarujete v cieľoch tohto štátneho rozpočtu. Ak by sme ale zreálnili váš cieľ na tých 84,2 kilometra, ktorý som upravil a ktorý naozaj reálne môže byť naplnený oproti tým nereálnym 130,4 kilometra, ktoré sú v rozpočte, znamenalo by to, že sme vám splnili z dôvodu zabezpečenia zatracovaného PPP 75 % vášho cieľa z tých zreálnených 84 kilometrov, ktoré môžu byť. A sú to najmä stavby PPP, ktoré som už spomenul, na D2 (Stupava) a R1 (Žarnovica). Mal by znieť tento cieľ, a to je reálne, keď ste to chceli dať reálne a nezavádzať v štátnom rozpočte ciele: „Načas skolaudovať severný obchvat Banskej Bystrice, aby sme nepozerali na hotovú cestu, a odovzdať protihlukové steny vo Vlčkovciach a Lehote. A toto je jasné, vyhodnotiteľné a pre vás v súčasnosti toto sú realizovateľné ciele.
K samotným výdavkom na diaľnice. Pán minister Mikloš mal aspoň toľko rozumu, že nekalkuluje s alokáciou 650 mil. eur z nového programovacieho obdobia eurofondov na roky 2014 až 2020 tak ako ministerstvo dopravy fiktívne v rozpise svojej kapitoly. Ja tomu nerozumiem. A mýli ma to, ako je to možné, že rozpočet kapitoly rezortu dopravy kalkuluje v roku 2014 s čiastkou z eurofondov 650 mil. z nového programovacieho obdobia napriek jasnému rozpočtu z ministerstva financií. Čiže tuto je určitý rozpor. A nechápem, ako môže byť rozpočet ministerstva financií spracovaný ministerstvom financií odlišný od kapitoly rezortu dopravy. A vyplýva mi z toho jediné, že už v rezorte dopravy naozaj propaganda predvolebná prepaľuje, prepaľuje nejaké ambície a určitý zdravý rozum. V prvom roku programovacieho obdobia 2014 až 2020, o ktorom ešte nič nevieme, nemáme jasný manuál, jasné procedúry, kontrolný mechanizmus, monitorovací mechanizmus. Sú tu náznaky, že ak budeme vôbec poberatelia z nového programovacieho obdobia eurofondov, tak budú úplne iné pravidlá. A rezort dopravy si už dnes vytýčil cieľ prefinancovať alebo účelne investovať v roku 2014, to je v prvom roku čerpania, 650 mil. z eurofondov. Osobne si myslím, že v tom roku bude Slovensko veľmi úspešné, keď minie čo i len jedno euro, pretože všetky tie mechanizmy naozaj treba schváliť nielen na ministerstve financií, ale najmä v Bruseli. A zrejme bude úplne iný spôsob čerpania eurofondov.
Ešte sa stručne dotknem eurofondov. V operačnom programe Doprava, si dovolím konštatovať, tie procesy sú nastavené tak, že nebude vyčerpaných skoro 20 % operačného programu Doprava, čo je veľmi, veľmi nebezpečné. A jednoznačne bude treba zmeniť a naštartovať a zdynamizovať proces čerpania eurofondov v operačnom programe Doprava, pretože v prioritnej osi 1, to sú železnice, kde, si myslím, nie sú nastavené procesy tak, aby mohol tento program byť zmysluplne do roku 2015 vyčerpaný, a takisto najmä v prioritnej osi 2, to sú diaľnice, kde takisto nie sú nastavené procesy tak, aby bolo možné vyčerpať tento operačný program, pretože je to jednoduchá matematika, tá stavba, ktorá sa nezačne na jar roku 2012, a dnes je už jasné, že niektoré stavby sa nezačnú, a sú to stavby, tak nebude môcť byť ukončená do roku 2015. A jednoznačne keď nebude ukončená do roku 2015, nebude môcť byť prefinancovaná z eurofondov. Znamená to v praxi, že tieto stavby sa nedajú nahradiť ďalšími 30 malými projektmi. Sú to tzv. veľké projekty nad 50 mil. eur. A lehota výstavby tých projektov je často 42 až 46 mesiacov. A jednoduchou matematikou keď si to spočítame, sa dostaneme k tomu, že výstavba, ktorá sa začne v lete alebo na jeseň 2012, už nemôže skončiť do roku 2015. A toto vidím veľmi problémové v čerpaní eurofondov v operačnom programu Doprava, resp. už dnes viem skonštatovať, že nebudú. Tak boli nastavené procesy súčasným vedením rezortu dopravy, že nebudú môcť byť vyčerpané niektoré časti z prioritných osí, ako som to už povedal.
Dotknem sa stručne ciest I. triedy. Môj mnou nastavený zásobník operačného programu Doprava bol nastavený tak, aby bolo možné postaviť z eurofondov tiež prepotrebné a pre Slovensko chýbajúce diaľnice mimo balíka PPP, ako to bolo napr. s D3 na Kysuciach, R4 na východe alebo R3 na Orave. A hlavne boli procesy nastavené tak, aby sa postavili nové úseky ciest I. triedy v podobe úpravy prieťahov miest a obcí, ktoré sú zahltené dopravou, a takisto realizovali rekonštrukcie niektorých preložiek. Súčasné vedenie rezortu dopravy zastavilo zabezpečenie PPP projektov. Časť stavieb pôvodne plánovaných cez PPP nahradili z eurofondov. A na zvyšnú časť ako napr. 3. balík PPP, to znamená Hričovské Podhradie, Lietavská Lúčka, a ďalej na Dubnú Skalu, ale aj na spomínané D3, R4, R3 môžeme na Slovensku zabudnúť. Zistili, že nemajú peniaze na prioritný ťah D1, a tak začali prehodnocovať zásobník projektov v operačnom programe Doprava. Zmenou systému obstarávania, teda zastavením výstavby sa operačný program dostáva do časového stresu a, to som už pred chvíľou povedal, reálne hrozí nevyčerpanie alokovaných prostriedkov. Zjednodušene povedané, stavby, ktoré boli určené, aby výrazne pohli čerpaním eurofondov, a ktoré sú na Slovensku nemenej potrebné, stoja ako D3 Žilina-Strážov – Žilina-Brodno, R2 obchvat Žiaru nad Hronom na úkor tých, ktoré mali byť financované z režimu PPP. Výsledkom našej práce a financovania z operačného programu Doprava prioritnej osi 5.1 sú stavby ako napr. R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie alebo R4 Košice – Milhosť, ktorá je v realizácii. A nerozumiem tomu, prečo v tejto koncepcii v prípade výstavby rýchlostných ciest rezort dopravy nepokračuje.
Čo ma však zarazilo. Je to tiež príprava plátania dier z fondov v navrhovanej výške alebo v navrhovanej zvýšenej alokácii o 200 mil. eur. A tieto peniaze, ktoré v prioritnej osi 5 sa zoberú z R-iek na plátanie dier na cestách I. triedy, budú chýbať pri samotnej výstavbe rýchlostných ciest. Je zrejmé, že minister Figeľ si je vedomý toho, že nedokáže po zmene mnou nastavených procesov zabezpečiť vyčerpanie operačného programu Doprava na tých rýchlostných cestách, na ktoré boli určené. A tak našiel nekoncepčný spôsob, ako plátať diery na cestách I. triedy z eurofondov. My sme pripravili a odsúhlasili, to musím zdôrazniť, že aj my sme to robili, časť peňazí sme chceli určiť na plátanie dier na cestách I. triedy, čo bol náročný proces, zmenu operačného programu Doprava. Odsúhlasili sme to s Európskou komisiou. Ten proces trval vyše roka, ale dali sme to za 16 mil. eur, tieto cesty mali byť zaplátané (cesty I. triedy), najmä na východe Slovenska, pod názvom Odstraňovanie nevyhovujúcich parametrov na cestách I. triedy. Tento cieľ však má za úlohu modernizovať len kritické úseku cestnej siete. A myslím, že ten rozsah bol dostačujúci pri prostriedkoch štátneho rozpočtu, nie tak, že v súčasnosti ideme asfaltovať povrchy so životnosťou maximálne 8 rokov, pričom podložie máme na cestách I. triedy nevyhovujúce. Čiže budú to podľa môjho názoru zbytočné alebo len krátkodobo vynaložené finančné prostriedky.
Záverom k tomuto kroku chcem povedať, že na nové rýchlostné cesty po presune zostane necelých 417 mil. eur z pôvodných 617 mil. eur a údržba ciest I. triedy si o 200 mil. prilepší, pričom z naplánovaných takmer 256 mil. budeme mať 456 mil. na cesty I. triedy. To však neznamená, že pri cestách I. triedy nebudú na výstavbu potrebovať prostriedky, práve naopak, návrh rozpočtu, k tomu sa chcem tiež kriticky vyjadriť, znižuje výdavky na cesty I. triedy z cca 40 mil. ročne na slabých 5 mil. eur ročne po roku 2012, čo zase bude znamenať zvýraznený kolaps ciest I. triedy...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
|
224.
Keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec a teda nebol predložený žiaden pozmeňujúci návrh, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.
|
222.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci...
|
220.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, a teda nebol prednesený žiadny pozmeňujúci návrh, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.
|
22.
Ďakujem. Pardon. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici z 18. júna 2007, ktorú ste obdržali ako tlač 445.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 12. augusta 2011 č. 451 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pričom za gestorský výbor určil výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane v gestorskom určil do 5. septembra 2011.
Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 23. augusta 2011 a prijal uznesenie č. 255. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu rokoval 25. augusta 2011 a prijal uznesenie č. 191. týchto uzneseniach oba výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom č. 1 k predmetnej dohode a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom č. 1 k predmetnej dohode a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom č. 1 k predmetnej dohode vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 6. septembra 2011 č. 200.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
|
18.
Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Čiernej Hory o medzinárodnej cestnej, osobnej a nákladnej doprave, ktorú ste obdržali ako tlač 444.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 12. augusta 2011 č. 450 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu s tým, že lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do 5. septembra 2011.
Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 23. augusta 2011 a prijal uznesenie č. 254. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu rokoval 25. augusta 2011 a prijal uznesenie č. 190. V týchto uzneseniach oba výbory odporučili Národnej rade vysloviť súhlas s predmetnou dohodou. Gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetnou dohodou vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 6. septembra 2011 č. 199.
Skončil som.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
|
12.
Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, alebo, pardon, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh poslanca Ľubomíra Vážneho k návrhu zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste všetci obdržali ako tlač 402.
V podstate sa zaoberá riešením kompenzačného fondu, pretože filozofia kompenzačného fondu je správna, avšak mám pocit, že vytvorenie kompenzačného fondu postihne v neprimeranej miere najmä Slovenskú poštu. A myslím, že všetci chceme, aby výber do toho kompenzačného fondu bol vo väčšej miere alebo v spravodlivejšej miere vyskladaný nielen zo Slovenskej pošty, ale aj od tých operátorov, ktorí na trhu pôsobia, a ktorí sa súčasným znením, predkladaným znením novely zákona o poštových službách môžu príspevkom do kompenzačného fondu vyhnúť, čím potom stráca ten kompenzačný fond svoju dynamičnosť a účinnosť, pretože bude ako bremeno len na pleciach Slovenskej pošty. Čiže toto je základná filozofia toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám. Dovoľte mi, aby som ho predniesol.
1. V čl. I § 1 sa vypúšťa odsek 2.
Odôvodnenie: Pôvodné znenie umožňuje, že dopravcovia, zasielatelia môžu vykonávať činnosti ako sú výber a distribúcia poštových zásielok bez toho, aby to bolo považované za poštové služby, čím vzniká možnosť poskytovať poštové služby bez licencie či registrácie.
2. V čl. I § 2 sa vypúšťa odsek 11.
Odôvodnenie: Definícia je nejasná. Nie je jasné, čo je to miesto pôvodu zásielky, ale ani čo je vyššia rýchlosť a spoľahlivosť. Expresná poštová služba môže byť čokoľvek. Expresnou poštovou službou môže byť čokoľvek, ako som už povedal, napríklad doporučený list prvej triedy spĺňa ods. b) c) d) a asi aj a). A nie je problém "éčko" a "efko" zabezpečiť doplnkovou službou, a takisto g) je vždy možné. Čiže precizuje sa táto formulácia, aby aj expresná služba bola jednoznačne vymedzená.
3. V čl. I § 8 odsek 3 znie nasledovne.
"(3) Prístupové miesta poštovej siete sú budovy a stále technické zariadenia prístupné verejnosti určené na vyberanie poštových zásielok."
Odôvodnenie: Navrhované znenie je nesprávnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6 a to konkrétne ustanovení článku 2 bod 3, v ktorých sú prístupové miesta definované ako, citujem, "fyzické zariadenia vrátane poštových schránok poskytnutých verejnosti buď na verejnej komunikácii, alebo v priestoroch poskytovateľa poštových služieb, kde môžu odosielatelia vložiť poštové zásielky do poštovej siete". Koniec citátu zo smernice. Z uvedenej citácie vyplýva, že v zmysle legislatívy Európskej únie za prístupové miesto možno považovať len hmotné zariadenia, do ktorých užívatelia poštových služieb môžu vkladať poštové zásielky do poštovej siete, teda nemôžu to byť fyzické zariadenia určené na dodávanie poštových zásielok.
4. V čl. I § 8 sa v odseku 7 nahrádza spojka "a" spojkou "alebo".
V návrhu zákona je pojem distribúcia definovaný ako proces spracovania poštovej zásielky po jej vybratí na prepravné smery alebo miesta dodania až po jej dodanie. Zahŕňa triedenie, prepravu a dodanie poštovej zásielky. Na poštách ako stálych prevádzkárňach určených pre styk s užívateľmi poštových služieb sa nevykonávajú všetky časti distribučného procesu, vykonáva sa len dodanie poštových zásielok. Zároveň nie na všetkých poštách sa realizuje súčasne vybratie a dodanie poštových zásielok. Od začiatku prevádzkovania poštovej siete boli zriaďované pošty, na ktorých sa vykonáva len vybratie poštových zásielok a nevykonáva sa súčasne dodanie poštových zásielok, a tento stav pretrváva.
5. V čl. I § 56 sa vypúšťa odsek 2. Ak by sa čisté náklady univerzálnej služby počítali podľa § 56 ods. 2, potom by vypočítané náklady neboli čistými nákladmi podľa § 56 ods. 1, a preto je potrebné odsek 2 vypustiť.
6. V č. I § 58 sa v odseku 1 na konci pripájajú slová: "U poštového podniku poskytujúceho univerzálnu službu sa pri výpočte jeho podielu na príspevok do kompenzačného fondu bude vychádzať z obratu zameniteľných služieb poskytovaných poskytovateľom služieb, do ktorého sa nezapočítava obrat z univerzálnej služby."
V zmysle § 57 ods. 1 nového zákona je povinný do kompenzačného fondu platiť každý poštový podnik, ktorý v danom kalendárnom roku poskytoval zameniteľné poštové služby. Z tohto ustanovenia je teda zrejmé, že táto povinnosť platenia do kompenzačného fondu platí aj pre poskytovateľov univerzálnej služby, t. j. Slovenskú poštu, akciovú spoločnosť, pokiaľ v danom roku poskytovala zameniteľné služby. Výška príspevku do kompenzačného fondu je stanovená v zmysle § 57 ods. 1 nového zákona v sume rovnajúcej sa percentu z predbežných čistých nákladov univerzálnej služby, ktoré zodpovedá podielu tohto poštového podniku na trhu, najviac však v sume rovnajúcej sa 3 % z obratu poštového podniku z poskytovania zameniteľných poštových služieb, pričom do výšky podielu na trhu sa započítava aj podiel poskytovateľa univerzálnej služby z poskytovania všetkých poštových služieb, teda aj obrat z univerzálnej služby. Navrhované znenie zodpovedá aj skutočnostiam uvedeným v doložke vplyvov. Vzhľadom k tomu, že účelom kompenzačného fondu je riešenie finančného bremena z poskytovania univerzálnej služby, preto by sa do podielu poskytovateľov univerzálnej služby pre výpočet príspevku do tohto kompenzačného fondu nemal rátať obrat z poskytovania poštových služieb do rozsahu univerzálnej služby. Účelom navrhovaného znenia je odstrániť zrejmý nelogický rozpor, aby sa u poskytovateľa univerzálnej služby príspevok do kompenzačného fondu rátal aj z obratu poskytovanej univerzálnej služby, t. j. mal by sa rátať len z obratu z poskytovaných zameniteľných služieb.
Posledný bod tohto pozmeňujúceho návrhu je bod č. 7, ktorý znie:
" V čl. III sa v položke 270 písm. a) Udelenie poštovej licencie nahrádza slovo "33 193,50 eur" slovom "1000 eur".
Suma za licenciu v hodnote 33 193,5 eur je neadekvátna sume za registráciu 100 eur, ak s využitím registrácie je možné poskytovať zameniteľné poštové služby v rozsahu napríklad aj 90 % z univerzálnej služby, t. j. služby s licenciou. Navyše licencia a teda univerzálne služby sa stávajú bremenom.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.
|
293.
Ďakujem. Pán minister, ešte ste nič nepripravili, nič, čo by ste pripravili, ste nezačali stavať a nič, čo by ste začali stavať, ste neukončili, ale už tu máme veľa propagandy o tom, ako to všetko bude dobré, keď to bude ukončené. Čiže na konci bič plieska a ja vám prajem, aby ste to tak ukončili, ako ste si predsavzali, ale silne o tom pochybujem. Čiže menej propagandy a viacej činov. Ale to je iná téma, odbočili sme od témy, pretože dnes sme tu na to, aby sme sa bavili o tom, či vyjadríme dôveru predsedníčke vlády, alebo nevyjadríme. A nič neuberie na faktoch to, že vláda Ivety Radičovej zastavila a významne stlmila výstavbu diaľnic na Slovensku a odovzdá za celé štyri roky vládnutia nula celá nič kilometrov diaľnic, ktoré sú hybnou silou slovenského hospodárstva. A pri takomto postupe v tendrovaní sú len dva možné varianty. To znamená, ostane po vás spálená zem, to znamená, za vami ostane veľa-veľa subdodávateľov, ktorí skrachujú. A mám z toho vážne obavy, ako sa to celé vyvinie, pretože tento reťazec, ktorý sa teraz zadefinováva, vidím veľmi nebezpečne a mám z toho zlý pocit. A padne to tiež, ako už povedali kolegovia, na hlavu predsedníčky vlády Ivety Radičovej. Čiže odtiaľ by malo byť dosledované, ako sa to vlastne vyvíja, pretože tieto dumpingové ceny, ktoré teraz sú tu na stole, budú generovať len to, že ostane spálená zem a veľa skrachovaných firiem. A mám vážnu obavu, či vôbec budú tie diela, ktoré sa začnú, ak sa začnú, ukončené.
Ďakujem.
|
100.
Ďakujem. Pán poslanec, dotkol si sa stavieb, cestných stavieb, tak ako som povedal pánovi ministrovi Figeľovi, že je asi posledný mohykán na Slovensku, ktorý verí tomu, čo prezentoval, že "rozvoj a investície pokračujú", citujem, tak mám pocit, hoci situácia je úplne iná, lebo rozvoj a investície na Slovensku sú zastavené a došlo k úplnému deklasovaniu tohto sektoru národného hospodárstva, tak mám pocit, že ty si posledný mohykán v tom, keď si povedal, že cestné stavby budú postavené o polovicu lacnejšie. Zamysli sa nad tým, čo si povedal. Pretože mal si povedať, cestné stavby sú vysúťažené o polovicu lacnejšie, to je pravda, ale ty si povedal, že budú postavené a polovicu lacnejšie a to je absolútny rozdiel. Čiže musíš si počkať na to ešte tri a pol roka alebo štyri, či to tak bude. A opakujem, si asi posledný mohykán, ktorý verí v takýto antagonizmus, lebo všetci, ktorí v tejto branži robia, vidia, že to tak nebude. Takže váž slová, keď takto hovoríš.
Takisto si spomenul, že v našom programovom vyhlásení a najmä v cestách, že sú samé vágne záväzky. Prosím ťa, buď aspoň trošku objektívny, veď v našom programovom vyhlásení bol jednoznačný merateľný, mali sme tú odvahu dať ten merateľný záväzok vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku. Pozri sa do vášho programového vyhlásenia, kde tam není ani jeden číselný údaj, len zavádzajúce tri vety. A viem aj prečo to je. Lebo vy začnete a odovzdáte iba 5,2 kilometra diaľnic za celé volebné obdobie. Čiže toto je naozaj hanba dať do programového vyhlásenia.
Čo sa týka transparentnosti, aj si tu spomenul transparentnosť pani premiérky. Prečo potom v posledný deň účinnosti starého zákona sa roztrhlo vrece s obstarávaniami? Prečo premiérka nerieši korupciu? Načo zakladá antikorupčnú linku, ktorej už neverí nikto, keď tie prípady, ktoré sú tu na stole, tie nerieši, načo potom zakladá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
22.
Ja som si neskôr zapol hlasovacie zariadenie. Ale v poriadku. Chcem len zdôrazniť to, že ozaj vzletné reči bez faktov si myslím, že treba reagovať na tie fakty, ktoré tu boli predložené, a berme to ako fakty. Ďakujem.
|
20.
Vidím, že sledujete. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
|
18.
Tak spomínal to sčasti, ale len... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
|
16.
To zaznelo aj v tom druhom, ale si myslím, že pán minister je naozaj na Slovensku posledný mohykán, ktorý verí v to, že rozvoj a investície pokračujú, pretože rozvoj a investície sú vážne zdevastované na Slovensku.
Čo sa týka pána ministra Dzurindu, nezaznela v tom príhovore predkladateľa žiadna urážka, jedine ak by ste sa vo svojej velebnosti urazili, že ste dostali na stôl tie fakty, ktoré boli predložené a na ktoré ste doteraz vôbec nezareagovali.
Čo sa týka vlastnej úspory, ktorá tu zaznela od predrečníka, 400 mil. eur, čo ste usporili v rezorte dopravy, je to už na smiech, pretože ste si stanovili predpokladanú cenu, ktorá by sa mala dosiahnuť, a tú ste navýšili a porovnali ste ju voči tomu, čo ste dosiahli. Takže opatrne.
A čo sa týka tých elektronických aukcií, ktoré tu prezentujete ako... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
|
14.
Ďakujem. Od pánov ministrov Figeľa aj Dzurindu sme si teraz vypočuli vzletné reči bez faktov, čo naozaj vám nepridáva na tom, ani jeden argument nepadol ohľadne tých podozrení, ktoré tu boli predložené.
Čo sa týka pána ministra Figeľa, chcem, zachytil som jednu vetu, rozvoj a investície pokračujú. Pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
|