205.
Ďakujem veľmi pekne. Nechcel som vystupovať k prvým čítaniam, ale chcem poďakovať poslancom, ktorí vystúpili a vystupujú k tejto problematike za kvalitnú, kvalitné teoretické kolokvium, ktoré nám pomôže objasniť problémy v tejto oblasti, aby sme sa v budúcnosti vedeli zodpovedne rozhodnúť. Ďakujem veľmi pekne.
|
Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som oboznámiť členov nášho výboru školského, že o 12.30 hodine je milé stretnutie na našom výbore. Pozývam všetkých. Ďakujem veľmi pekne.
|
K pánovi poslancovi Šebejovi. Je to, samozrejme, uhol pohľadu. Ale človeka, ktorý pôsobí na Yalovej univerzite a bol významný predstaviteľ významného inštitútu celosvetového, treba čítať v celosti, a nie čítať ho len v niektorých, povedzme, vytrhnutých častiach. A samozrejme, podobne rozmýšľal aj profesor Richard Rorty, ktorý tu bol na Slovensku. Však vy ste vtedy boli na tej jeho prednáške, ktorá bola, myslím, na SÚZA, zhodou okolností, ktorý podobne rozmýšľa a nie je marxista alebo neomarxista, ako ste to povedali pri inom prípade. A ja môžem vymenovať ďalších a ďalších nielen ekonómov a nielen v americkej vede, ale aj vo svete uznávaných, ocenených Nobelovou cenou, ktorí kritizujú tento prístup.
A, pán Dostál, vyberte si chamule z uší, pretože vy ste ma nepočuli, čo som hovoril. Na jednej strane, áno, treba racionalizovať veci a šetriť, ale na druhej strane treba vytvárať predpoklady na príjmy. A príjmy, to je to podstatné, ktoré musíme zrealizovať, to znamená príjmy z daňových únikov, z čiernej a šedej ekonomiky, z európskych daňových rajov alebo svetových rajov. A pokiaľ sa to nestane, tak potiaľ sa tá situácia vo svete, v Európe a na Slovensku nezmení. Toto je najväčší problém. A neukazujte prstom len na tých jedných, ale hovorte aj o tých druhých, pretože vy slúžite týmto korporáciám a neustále tieto veci len tak opakujete. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
|
Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi povedať niekoľko poznámok k predkladanému rozpočtu verejnej správy na roky 2012 – 2014, lepšie povedané, návrhu tohto rozpočtu. Budú konkrétne, otvorené, tak ako to cítim a vnímam teraz nielen ako politik, ale aj ako občan v tej oblasti, v ktorej som podkutý, z pohľadu politicko-historického, či kultúrnohistorického. Nie som ekonóm, a preto sa chcem k tomuto rozpočtu vyjadriť z tohto hľadiska. Myslím si, že rozpočet nemôže byť len súhrn chladných čísel, za ktorými často nie je cítiť človeka. Tak to často býva vo svete, v Európe, ale, samozrejme, aj u nás na Slovensku, a to aj preto, že sa dnes vytvorila neomylná vrstva ekonómov, ekonomických analytikov, ktorí považujú neoliberálny model či neoliberálne poučky ekonomickej vedy za božstvo nad všetkým.
Je veľkou chybou posledných desaťročí, že existujú akési ekonomické pretenzie, o ktorých písali mnohí významní svetoví sociológovia, politológovia, nad všetkým ostatným, čo, prirodzene, sprevádza civilizačné zmeny ľudstva a každodenný život človeka aj vo vzťahu k našej budúcnosti, v tom komplexnom ponímaní trvalo udržateľného rozvoja. A to sa zakorenilo a pretrváva naďalej v spleti čísel, grafov, ktoré sú považované za jediné kritérium rozvoja spoločnosti, teraz zámerne poviem, nielen hospodárskeho, ale aj spoločenského, vzdelanostného, vedomostného, kultúrneho, environmentálneho, regionálneho a nadovšetko morálneho, opakujem, morálneho. A tu ekonómia výrazne zlyháva všeobecne i konkrétne, o tom niet pochýb, lebo v minulosti slúžila a ešte aj naďalej slúži finančným korporáciám moci bohatých.
Keď pred 11 rokmi mi vtedy ako podpredsedovi Slovenskej akadémie vied prof. Immanuel Wallerstein, osobnosť americkej vedy, keď som sa podpísal pod jeho protest proti bombardovaniu Juhoslávie, o. i. uviedol, že dnešný unipolárny kapitalizmus je zvlčilý, slúži len tým najbohatším a moci i vojenskej moci, že zlyháva morálne, eticky a o niekoľko rokov sa presvedčíme, do akej strašnej krízy sa ľudstvo dostane a že bude sám tento systém zvlčilý na odchode z dejín, to bolo viac ako pred 10 rokmi, a poviem pravdu, že som mu neveril, nedávne roky a dnešok ma presvedčili, že mal úplnú pravdu. Táto osobnosť, sociológ, historik a ekonóm Yalovej univerzity v Spojených štátoch amerických, vtedy vedúci skvelého Fernand Braudel Centra pre štúdium ekonomiky historických systémov a civilizácie, kde pracoval do roku 2005, on sa stal druhým dychom svetového hnutia za spoločenskú spravodlivosť, ktoré sa v súčasnosti pretransformovalo na hnutie Obsaďme Wall Street. Aj nedávno otvorene napísal, môžete si to prečítať na blogoch a platí to aj o nás a pre nás, pre naše myslenie a konanie, ktoré vedie svet do záhuby, že veci vyzerali tak, že realizácia neoliberálneho programu zvyšovala na trhu úroveň „rastu" cenných papierov, ale súčasne viedla k celosvetovej zadlženosti a nezamestnanosti a tiež k znižovanou reálnych príjmov prevažnej väčšiny svetového obyvateľstva. A chybou bolo, že sa spoliehalo a spolieha len na trh, nevníma sa v takýchto výnimočných situáciách význam štátu a samotných vlád vstupovať do tohto procesu.
Aj vy, pán podpredseda vlády a minister financií a mnohí ekonómovia spolu s vami, ste obdivovali a obdivujete neoliberálny model. A takto to obdivujú aj niektorí financmajstri európskych vlád, výnimku tvoria predovšetkým ministri financií alebo ministerka financií Švédska a Jeho kráľovstva, Fínska, Nórska, ktoré je už mimo EÚ, alebo Dánska. A nechcem hovoriť, prečo to je, prečo to tak funguje, že práve týchto krajín alebo týchto štátov sa kríza výrazne až tak nedotkla, že to je nielen preto, že majú vysoké dane, solidárne dohodnuté, vysoké odvody medzigeneračne podporované, bez ohľadu na to, či je tam pravicová, stredopravá, stredoľavá alebo ľavicová vláda, ale aj preto, a to chcem tu podčiarknuť, už som o tom hovoril, že to vychádza z tradícií týchto štátov. V týchto štátoch sa tak nekradne ako v iných oblastiach Európy. Práve títo ekonómovia, o ktorých som hovoril, a financmajstri niektorých vlád v Európskej únii tvrdili, a tvrdia to často, že trh surový a morálne zhýralý trh, ktorý ničí osudy miliárd ľudí, je vraj založený na novej realite globalizácie, ktorá nemá a nemôže mať inú alternatívu. Všetko vôkol nás ovládajú, a treba si to priznať, nadnárodné finančné trhy, monopoly a politici sú často dobrovoľne v službe trhu, niektorí v predklone moci finančných skupín a niektorí aj nedobrovoľne vystavení obrovskému tlaku so zlyhaním morálky, akejkoľvek solidarity a úcty k tomu druhému.
A uvediem ďalší príklad. A to je na druhú osobnosť, ktorá, žiaľ, už nie je po roku 2007 medzi nami, profesor Richard McKay Rorty zo Stanford University v Spojených štátoch amerických, s ktorým som sa mal možnosť znovu ako podpredseda Slovenskej akadémie vied stretnúť na Slovensku, ktorého som mal možnosť hostiť, počúvať, samozrejme, aj pri mojich ďalších návštevách v Spojených štátoch amerických. On pripomínal a pripomína aj naďalej pre nás nadčasovo, tým zbožňovateľom čísel, grafov, tabuliek, že treba zabezpečiť zvýšenie na jednej strane slobody, na druhej strane ekonomickej spravodlivosti. Upozorňuje nás, že treba mať, u politikov zvlášť, empatiu k utrpeniu druhých, dokázať sa identifikovať s ostatnými, myslieť na ostatných, presadzovať doslovne politickú solidaritu. A takýmto, samozrejme, žiaľ, nie je ani tento návrh rozpočtu, že by tú politickú solidaritu a túto medzigeneračnú solidaritu a tiež solidárny systém výrazne akceptoval, nielen na rok 2012, ale aj na roky 2013 a 2014. To nie je len hra čísel, znovu to opakujem pred týmto váženým plénom, klamanie číslami. Veď z čísel, a to už mnohí predrečníci predo mnou povedali, si ľudia nenakúpia a nemôžu si plnohodnotne zabezpečiť zodpovedajúce služby vo verejnom záujme pre občanov štátu.
Tak ako napísali celkom nedávno mnohí ekonómovia, ktorí sa už prebúdzajú, najmä mladej generácii, ktorí neslúžia ako analytici rôznym bankám, ktorí sa dostali z pazúrov finančnej moci a dnes už môžu vysloviť, napísať svoj názor, konkrétne a sumarizujúc, ak ktosi sa chcel a chce aj dnes vymaniť z tohto surového súkolesia, chcel či chce zavádzať umiernenejšiu sociálnu politiku, vymaniť sa zo závislosti od finančných trhov, je vždy na to tvrdá reakcia všemocnej sily mocných finančných korporácií, bánk, finančných fondov a finančných domov.
Dnes sa ukázalo a preukázalo aj slovami mladej českej ekonómky Ilony Švihlíkovej, že, a to budem citovať, nemôže to byť taký trhový systém, v ktorom nad všetkými spoločenskými dohodami monopolne dominuje len súkromné vlastníctvo. A v tomto vleku je aj naša ekonomika riadená myšlienkami, ktoré už strácajú lesk a zbedačujú občanov, nielen na Slovensku, ale, prirodzene, aj v Európe a vo svete, teda Slovensko v tejto oblasti nie je výnimkou. Absencia prerozdeľovania, solidarity, investovania do rozvoja, sa postupne úplne vytráca. A nedajbože ak použijete tieto všeľudské hodnoty, tak ste si doslovne vykopali hrob, ste ukameňovaní. Svet čísel je rozhodujúci a človek, ten je na poslednom mieste. Pripadá mi to, ako keby sme všetci sedeli v lietadle smerujúceho z mesta Jaroslavľ, ktoré chce vzlietnuť, a držíme nohu na brzdnom systéme. A čo nasleduje? Katastrofa. Len v šetrení, v znižovaní služieb verejnosti, v znižovaní kúpnej sily a okrádaní občanov nie je cesta k revitalizácii ekonomiky, obrazne povedané, k vzlietnutiu, ale k ďalšej tragickej a výrazne sa prehlbujúcej havárii.
Dnes, pán podpredseda vlády, viete, že 100 významných anglických ekonómov napísalo protestný list terajšiemu premiérovi Veľkej Británie pánovi Cameronovi, kde ho žiadajú nielen škrtať, ale aj hľadať zdroje, ako naplniť rozpočet, z daňových únikov, zo šedej a čiernej ekonomiky. Samozrejme, myslím si, že to je cesta aj v tejto oblasti, v budúcnosti pre Slovensko. Žiaľ, a znovu to zopakujem, ctené dámy, vážení páni, taký je aj návrh tohto rozpočtu verejnej správy, pokračujúci z minulého roku v škrtení ekonomiky, vedomostného a vzdelanostného potenciálu a ďalšom zbedačovaní väčšiny ľudí na jednej strane a ochrane silného jadra najbohatších vrátane celého bankového a finančného sektora na druhej strane, lebo tí, čo majú veľa, budú mať ešte viac, a tí, čo majú málo, budú mať ešte a ešte menej. Aj tu možnože znejú slová z encykliky z roku 1981 pápeža Pavla Jána II., ktorý mnohé veci už vtedy predvídal, že budúcnosť nielen Európy, ale aj sveta a civilizácie nespočíva v tom, aby v podstate sa na jednej strane bohatlo a na druhej strane chudobnelo, aby sa tieto nožnice stále viac a viac otvárali, ale predovšetkým v tom, aby tí, čo majú veľa, ako citujem z tejto encykliky, nemali nazvyš a tí, čo majú málo, aby nepocítili nedostatok. To je systém solidárny, systém, ktorý sa v mnohých štátoch a predovšetkým v severských štátoch Európskej únie, aj mimo Európskej únie, keď hovorím o Nórsku, naďalej výrazne uplatňuje. A preto dopady terajšej krízy sú najmenej cítiť v týchto krajinách, v týchto štátoch, a preto sa veľmi uvažuje o tom silnom jadre, že to bude popri týchto severských štátoch Nemecko, Francúzsko a príp. Holandsko. Žiaľ, tento princíp sa z tohto ani z tejto encykliky nikdy nepoučil, nikto to nezobral vážne. A to bolo pred tridsiatimi rokmi. Za 30 rokov ako keby sa to nevnímalo a stále sa viac a viac cez trh drancovali ľudské zdroje a príroda vo svete a v Európe. A v čom to spočíva? Je to v tom, že všade, nielen u nás, ale aj v celej Európe sa viac a viac prehlbuje kríza, a teraz to budem hovoriť čisto z historického hľadiska, v istej empatii poznajúc dejiny, ktorá, prirodzene, môže viesť ku konfliktom a k možným vojenským stretom. A teraz si treba povedať, či sa Európa vyberie, samozrejme, v novej hodnote a novým systémom, ako bol New Deal v Spojených štátoch amerických v tridsiatych rokoch, alebo cestou tridsiatych rokov Európy v nástupe talianskeho fašizmu, nemeckého nacizmu a ruského stalinského boľševizmu, pretože moc ak začne prehrávať, nebojí sa použiť silu obuškov a zbraní.
Nuž a z tohto dôvodu, ak vnímam a pozerám na tento rozpočet, tak takýto rozpočet z mojej strany nie je možné osobne podporiť.
Vážení prítomní, teraz na záver sa vrátim niekoľkými poznámkami k rozpočtu z oblasti vzdelávania, vedy a výskumu.
Pán podpredseda vlády a minister financií, prostredníctvom vášho vládneho splnomocnenca pre vedomostnú spoločnosť či ekonomiku, ktorý urobil, môžem povedať, vychádzajúc aj z nášho modernizačného programu Slovensko 21, povedzme, nadväzujúc na Minervu 1, celkom dobrý program, zrejme ale tento program Minerva 2 nie je do tohto času či nečasu, má podnázov „Slovensko do prvej ligy“, ktorý má prepojiť vedu, výskum na vývoj a inovácie, na podporu malého a stredného podnikania, aj už, pokiaľ viem, my sa stretneme zajtra na našom výbore s existujúcim akčným plánom. Pozrel som si návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014, teda v tých číslach, ktoré sú tam uvedené. Tak to, čo je na papieri Minervy 2, z prevažnej časti je nerealizovateľné. Podobne je to aj s rezortným programom, to je ešte horšie, Fénix, ktorý pripravilo ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, najmä do oblasti podpory vzdelanosti, školstva.
Pán podpredseda vlády a minister financií, ak na jednej strane hovoríte a v rozpočte na rok, teda cez čísla tvrdíte, že do vedy, výskumu ide o 100 mil. eur viac, tak treba povedať nielen to A, ale aj to B, že sa výrazne, takmer 100-percentne spoliehate len na eurofondy z operačného programu Výskum a vývoj, pričom čerpanie, ako viete veľmi dobre, v rámci týchto programov je veľmi slabé a v podstate sa čerpajú prostriedky len z tých schválených úspešných projektov, ktoré boli zazmluvnené či kontrahované do júna 2010. Nové výzvy sa nevyhlasujú a viem veľmi dobre, že aj vy ste nespokojný, pán minister financií, a odporúčaná veľká výzva na veľké projekty doteraz stále neexistuje, pretože pán minister školstva, vedy, výskumu a športu nie je schopný so svojím ansámblom pripraviť a vyhlásiť nové výzvy vrátane výzvy na veľké projekty. To treba tu na tomto mieste konkrétne pomenovať a povedať.
Pán minister, podpredseda vlády, pokračujete vlastne v tendenciách, keď sa pripravoval rozpočet na tento rok, keď ste výrazne znížili o viac ako 10 mil. eur, v prepočte 300 mil. slovenských korún zdroje pre Agentúru na podporu výskumu a vývoja (APVV) roku 2011 oproti rokom 2009 a 2010. Samozrejme, aj vy ste znížili, doslovne uchmatli zdroje na investície do vedy a vysokého školstva, a to nielen do budov, ale aj na podporu pre novú laboratórnu techniku a prístrojové vybavenie. Spoliehať sa, pán minister, len na európske zdroje považujem za nezodpovedné. A tvrdil som to aj v rokoch 2006 až 2010 na mnohých seminároch vo vzťahu k vtedajšiemu ministerstvu školstva. A budem to tvrdiť aj teraz a, samozrejme, aj do budúcnosti, pokiaľ sa inak konať nebude. Nuž aj preto vo vzťahu k vláde Ivety Radičovej hovorím, že európske zdroje sú v súčasnosti, existujú, ale v budúcnosti ak nebudú doplnené výrazne vlastnými verejnými zdrojmi, budú prekliatím. To bol aj taký príspevok môj, ktorý som napísal v roku 2009. A aj tohto roku sa chválite, že ste ušetrili verejné výdavky aj zo strany vášho ministerstva, a to len vďaka tomu, že sa európske zdroje nečerpali. A tak sa nečerpali ani zdroje ministerstva na kofinancovanie týchto európskych zdrojov. A to je cesta, znovu to opakujem, verejne, aj v tomto pléne, do pekla, lebo nevyužitím týchto zdrojov, konkrétne z operačného programu Vzdelávanie, z operačného programu Výskum a vývoj a z operačného programu Informatizácia spoločnosti, ich nevyužijeme, môžeme mať pre tieto programy v budúcom období rokov 2014 až 2020 menej financií, výrazne menej financií alokovaných z európskych zdrojov pre Slovensko. Naviac čo ma mrzí, je, že práve pre tieto operačné programy vrátane operačného programu, ktorý sa nachádza na ministerstve hospodárstva, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, nefunguje stále alebo nepracuje kvalitne Monitorovací výbor pre vedomostnú ekonomiku.
Na jednej strane hovoríte vo svojom programovom vyhlásení o priorite a podpore vzdelávania, vedy, výskumu, inovácií a informačných technológií a v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014, ale aj na rok 2011 sa to už odrazilo, tento trend zásadne sa neodráža.
Závery.
Návrh rozpočtu, ktorý predkladáte na roky 2012 až 2014, nedovoľuje riešiť nielen finančne, teraz to podčiarkujem, nielen finančne hlavné problémy slovenskej vedy, výskumu aj s väzbou na inovácie, na vývoj a na podporu podnikania.
Po prvé. Vďaka absencii vednej politiky a systému financovania vedy, vedy s jasnými definovanými zámermi, cieľmi a nástrojmi, ja viem, že žaba na prameni je aj na ministerstve školstva, ale vy, ako podpredseda vlády, musíte tlačiť, aby sa tieto veci čo najskôr zrealizovali.
Po druhé. Je vysoká roztrieštenosť schválených priorít v oblasti vzdelávania, vedy. Vy o tom dobre viete. Ak však reformy, a reformy to nie sú reformy jednej vlády, ale proces, na ktorý sa reaguje stále, pretože prichádzajú nové výzvy, nielen na ekonomiku, lebo aj jednotlivé oblasti treba neustále reformovať, pretože treba dať odpovede na tieto výzvy, ktoré prichádzajú zo sveta. chcete robiť v tejto oblasti, musíte ich predfinancovať, opakujem, predfinancovať, lebo každá zmena, a to je skúsenosť, niečo stojí.
Po tretie. Návrh rozpočtu dokazuje neefektívne a fragmentované financovanie a absenciu dialógu medzi školskou, v tom vyššom leveli, vysokoškolskou a vedeckou obcou či komunitou s predstaviteľmi štátu, či už je to na úrovni rezortu, ktorý za to zodpovedá, alebo je to na úrovni rezortu ministerstva financií.
Po štvrté. Návrh rozpočtu dokazuje nedostatok systematickej podpory vedeckej a technickej infraštruktúry, ktorá je v súčasnej dobe financovaná takmer výlučne zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
Po piate. Návrh rozpočtu predstavuje neschopnosť aj v tých zámeroch, čo poznám z ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ale, samozrejme, nepočul som tu ani zo strany ministerstva financií a podpredsedu vlády o pretvorení Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV), čo bolo aj v našom programe, ako hlavnej grantovej agentúry, jej pretransformovaní na verejnoprávnu ustanovizeň, aby do nej mohli plynúť nielen prostriedky z verejného sektora a verejného národného rozpočtu, ale aj európske a privátne zdroje. Pre túto agentúru je to veľká výzva do budúcnosti, aby sa tak čo najrýchlejšie uskutočnila táto zmena.
Po šieste. Návrh rozpočtu predstavuje neschopnosť vytvárať podmienky pre privátnu oblasť, aby sme ju motivovali, opakujem, motivovali v investovaní do vzdelávania, vedy, výskumu, vývoja a inovácií.
A napokon po siedme. Návrh rozpočtu predstavuje neschopnosť vytvoriť finančné nástroje, o tom hovorí aj tento rozpočet, na podporu aplikovaného výskumu a inovácií aj vo vzťahu k ministerstvu hospodárstva.
Teda návrh rozpočtu pláva na vode, ako tu už konštatovali moji mnohí predrečníci, nielen preto, že sa len objavuje a drží čísiel, a pritom výhľady hospodárskeho rastu na rok 2012 sú oveľa, už dnes, nižšie a horšie, s akými sa kalkuje v tomto návrhu, ktorý prerokovávame. Ale vždy treba hovoriť o prioritách, aj v najťažších situáciách. A keď som sa v minulosti stretol s prezidentom Európskej komisie niekoľkokrát, tak mi pripomínal, že práve kríza je obrovskou šancou podporiť v budúcnosti tie benefity, ktoré môžu priniesť, môžu akcelerovať hospodársky rast. A to je veda, výskum, vývoj inovácie a predovšetkým vzdelanosť tejto spoločnosti. Teda nepodporuje priority, ku ktorým sa vláda Ivety Radičovej hlásila. A vy, pán minister a pán podpredseda vlády, to nerobíte ani Minervou 2, ku ktorej ste sa prihlásili spolu s ministrom školstva, vedy, výskumu a športu, aj zo šlabikárovej a povrchnej, finančne nepokrytej stratégie Fénix, sa hlásite. Takže za takýto návrh rozpočtu nemôžem hlasovať, lebo je to len o číslach, a nie o ľuďoch a v prospech ľudí, pre ktorých ste v minulosti veľa sľubovali. A týmto návrhom rozpočtu ich chcete opäť oklamať.
A mnohí na to zabúdame, boli tu venčeky adventné v adventnom čase, tak to sa týka všetkých nás a, samozrejme, aj pána ministra a podpredsedu vlády. Tri veci sú potrebné, tri krát tri v budúcnosti, nielen v čase adventnom akceptovať a úspešne realizovať, ale zdokonaľovať, po prvé, prvé tri veci, odvahu, dobrotu a lásku k blížnemu, po druhé, z ktorých musí človek dať, sú to tri veci, čo najviac chudobným, slová útechy smutným a slovo pochvaly tým, čo si to zaslúžia, je to teda tá motivácia, po tretie, vyhýbať sa krutosti, namyslenosti a nevďačnosti, sú to tiež tri veci. A ja skutočne vám, samozrejme, želám aj v tomto čase, aby slovo „musíš“, ktoré často opakujete, sa dokázalo zmeniť vo vašom živote na slovo „chcem“ nie pre seba, nie pre tých horných desaťtisíc, ale pre väčšinu občanov Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
|
24.
Ďakujem veľmi pekne pán predseda. Pri hlasovaní o námietke pána Rašiho som hlasoval za, a vykázalo ma proti.
|
52.
Pán poslanec Blanár hovoril v dvoch rovinách, hovoril v rovine vzdelávania a takisto v rovine zdravotníctva vo vzťahu k predloženým návrhom, ktoré odzneli vo všeobecnej rozprave. Ja naozaj pociťujem, to, to sa týka aj v niektorých oblastiach školstva, tie návrhy, ktoré sa prijali, s ktorými mám problém a, samozrejme, aj zdravotníctva, že škriabete sa na plot, obrazne povediac, a neviete, čo je za ním. Aké dopady to má, v tomto prípade, samozrejme, na budúcnosť, jednej strane regionálneho školstva a na druhej strane verejného zdravotníctva a súčasne chcem naozaj v tomto svojom krátkom vystúpení v rámci faktickej poznámky upozorniť, že nám musí ísť aj o vysokoškolské ško..., vysoké školy a hlavne o lekárske fakulty. Pán minister, vy ste dostal listy, ja som ich dostal ako predseda výboru od obidvoch dekanov lekárskych fakúlt, od rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, takisto pána profesora medicíny, ktorý dlhé roky v tejto oblasti strávil, pána profesora Miroššaya a znovu opakujem, nikde v Európe nie sú univerzitné nemocnice akciovými spoločnosťami. Ako je možné na týchto špičkových pracoviskách zabezpečovať špičkový klinický výskum cez rôzne súkromné vstupy, alebo pôjdeme cestou do záhuby, že tieto nemocnice premeníme na jednoduché sanitárne podniky, kde sa bude zarábať na hlavu, podobne ako vo vojnovom stave... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
46.
Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyni môžem povedať len toľko, že v tom prvom bode, čo ste hovorili a v tom treťom, s tým môžem plne súhlasiť, v tom druhom, samozrejme, mám rozporuplné videnie a pocity, a preto sme to dali na samostatné hlasovanie. Po druhé, vždy ma napadá pesnička "Money, money", ak hovoríme o budúcnosti školstva, pretože, áno, chceme dosiahnuť to, aby absolventi pedagogických fakúlt nám neodchádzali za au-pairky do zahraničia, ale išli do škôl, a to treba, samozrejme, výrazne finančne vydotovať naše školstvo. A po tretie, treba si uvedomiť, a to je najpodstatnejšie, čo som povedal aj v jednej relácii tu prítomným pánom ministrom školstva, že ten predseda vlády alebo tá predsedníčka vlády sa zapíše do dejín slovenskej politiky, podobne ako Göran Persson, predseda švédskej vlády, že výrazne zafinancuje práve oblasti vzdelávania, vedy, výskumu, inovácií a informačných technológií. Preto je Švédsko taká úspešná krajina dnes a partneri z pravicových strán mohli na jeho politiku len nadviazať. Majú rozviazané ruky, lebo v oblasti vzdelávania je dostatok prostriedkov a do vzdelávania idú mladí ľudia, ktorí si skutočne adekvátne aj tie peniaze, ktoré si tam, ktoré získajú, aj adekvátne si ich tam odrobia a odučia. Toto je cesta jediná a myslím si, že v tom máme zhodu. Teda opakujem jednotka, dvojka, áno, vášho návrhu, trojka... Jednotka, trojka, áno, dvojka... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
14.
Pán poslanec, pán spravodajca, jeden klasik povedal: "To chce klid." A, samozrejme, vy nemôžete byť kľudný, a ja nemôžem byť tiež kľudný, pretože viem, ako je organizované súkromné školstvo vo vyspelých štátoch Európy, napríklad vo Francúzsku, kde dostávajú na súkromné školy skutočne talentované deti, ale takých rodičov, ktorí si to kompletne všetko platia. A toto je cesta v podstate budúcnosti súkromného školstva, tak aby v tejto oblasti sa realizovalo, a na základe toho sa bude aj kvalita rozvíjať.
Predovšetkým nie je pravda, čo hovoríte, pretože ak hodnotíme súkromné školy, veľká časť súkromných škôl berie deti, ktoré nie sú prijaté, respektíve sú vyhodené z cirkevných alebo z verejných škôl a tí idú na súkromné školy. A tieto skončia s akýmkoľvek prospechom, ale majú v podstate rovnako ukončenú maturitu a túto školu alebo základnú školu, ako majú iné školy a pritom tá kvalita, ako veľmi dobre viete, to je merateľná, tá hovorí o tom, že sú naspodku.
Čiže tu nejde o financiách, tu nejde o financie, tu ide o to, aby sme skutočne pochopili, že privátny sektor všade v Európe je stavaný tak, aby v podstate tí, ktorí majú na to, dávali svoje deti do tých súkromných škôl, finančne, a tí, ktorí na to nemajú, aby v podstate využívali verejné a cirkevné školstvo.
A ten systém, ktorý bol nastavený za pána Fronca, bol dobrý, bol konsenzuálne dohodnutý v rokoch 2002 až 2006 tak medzi koalíciou aj opozíciou vtedajšou. A myslím si, že je to správne takýmto spôsobom riešiť, pretože týmto vstupom naozaj výrazne znevýhodňujete učiteľov a pedagógov na cirkevných a verejných či štátnych... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
10.
Ďakujem veľmi pekne. Ja plne podporujem návrh pani poslankyne Obrimčákovej vyňať zo spoločnej správy tieto dva body na osobitné hlasovanie. A poviem aj prečo ešte aj, aby som to viacej zvýraznil.
Predovšetkým, my máme hodnotené v školstve verejné školy alebo štátne. Máme hodnotené cirkevné školy a súkromné. A z tohto hodnotenia sú súkromné školy najhoršie, na poslednom mieste a my zavádzame diskriminačné opatrenie vo vzťahu k cirkevným a verejným školám, že im priznávame, súkromným školám, isté nadštandardy, a pritom ten vzdelávací proces v súkromných školách je veľmi slabý pri hodnoteniach. A, samozrejme, na základe toho treba k tomu prijať jasné stanovisko, že tento návrh odmietnuť.
Po druhé, a to je otázka znižovania sociálneho statusu, najmä peňaženiek občanov v tomto krízovom období, vo vzťahu k originálnym kompetenciám miest a obcí, osobitne, keď sa tu hovorilo o centrách voľného času umeleckých škôl, školských jedální, zhodou okolností mám skúsenosti, lebo som členom rady, ako poslanec mesta Bratislavy, takýchto škôl a viem, po čom oni volajú, tak naozaj vytvárame v tejto oblasti, ak prijmeme tento návrh, ďalšiu nezamestnanosť v regiónoch a výrazne vstúpime do peňaženiek občanov, ktorí chcú dať svoje deti do týchto zariadení, a nebudú mať na to zdroje.
Ďakujem.
|
107.
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel požiadať. Vykázalo ma zariadenie, že som nehlasoval za návrh o vyslovenie súhlasu Národnej rady s dodatkom rámcovej zmluvy. Ja som hlasoval za, takže je tam chyba. (Potlesk.)
A sú tu svedkovia v podstate, ktorí to môžu potvrdiť.
|
6.
Ďakujem veľmi pekne. Zvolávam výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na 13.15.
|
104.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, predseda poslaneckého klubu, vy ste hovorili o tom, že ako keby silný premiér bol zlý premiér. Takto to vyznievalo, pretože ste hovorili, že silný premiér Robert Fico pripomína Vladimíra Mečiara. Ja som s Robertom Ficom sedel v jednej vláde a vôbec v žiadnom nepripomínal pri rokovaniach Vladimíra Mečiara. A silných premiérov mali mnohé krajiny, či to bol Tony Blair, či to bol Helmut Kohl, či to bol Gerhard Schroeder, alebo do dávnej histórie Bruno Kreisky, alebo švédsky premiér Göran Persson. Ale to boli všetko, to boli predsedovia strán. A preto boli silní a boli rozhodní a mohli jasne, nekompromisne konať.
V prípade pani premiérky, a vrátim sa teda do ešte dávnejšej minulosti, lebo mám právo to hodnotiť ako zo Slovenskej akadémie vied, ona nezvládla ani poriadne funkciu riaditeľky Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied a výrazne zaostávala za svojimi predchodcami, ako bol Ľubomír Falťan alebo Magdaléna Piscová. A tuto máte ten presný odraz.
|
121.
Pripomínam rokovanie školského výboru o pol jednej na čísle dverí 33.
|
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec tuná hovoril o nejakom teple v tejto váženej snemovni. Nuž, ja mám zvýšenku 37,2. Pán doktor, pán poslanec, 37,2, len preto som tu, aby som si mohol tie vaše vyjadrenia, ktoré budete v mene alebo robíte v mene istých skupín, aby som si ich mohol vypočuť naživo. Ja sa vás preto aj pýtam, kto vám píše libreto týchto vašich vystúpení? Haščákovi ľudia? Na to mi odpovedzte.
A ešte jedna poznámka. Aj v čistom prostredí, ako ste hovorili, vás ošklbú. To je o ľuďoch. A predovšetkým o morálke ľudí.
A napokon, posledná poznámka. Prepáčte, ale musím vám tu natvrdo povedať, pretože pochádzam z lekárskeho prostredia, že vy ste už dávno zradili Hippokratovu prísahu.
|
Ďakujem veľmi pekne. Tieto jednotlivé zákony, ktoré prichádzajú z dielne ministerstva zdravotníctva, treba chápať komplexne. Oni sa ako v mozaike navzájom dopĺňajú a majú vždy jedného menovateľa, o ktorom hovoril môj predrečník.
Pani poslankyňa, vy ste položili otázku, prečo Slovenská republika má byť týmto pokusným králikom v tejto oblasti. No, ja vám na to jednoducho odpoviem. Pretože v Českej republike, v Poľskej republike a v Maďarskej republike nemá Penta také postavenie ako v našom zdravotníctve. A je v podnikaní osoba nežiadúca. Ďakujem.
|
Ja som na Úniu miest zabudol. Samozrejme, budem veľmi rád, keď budeme s nimi o tom konzultovať, však tam je bývalý minister školstva, pán Ftáčnik, tiež ktorý nie je v ZMOS-e, ale v Únii miest, pretože naše mestské zastupiteľstvo to zablokovalo, aby sme v podstate hľadali to, čo nás spája, nie to, čo nás rozdeľuje, hovorím o Bratislave, kde som poslancom. Prirodzene, je tragédia to, že nemáme jedného partnera, že sa zbytočne v minulosti tieto sily trieštili v oblasti samosprávy, teda hovorím všeobecne, Únie miest a ZMOS-u. Naopak, by bolo dobré, keby sme mali jedného partnera. Ale keď sú dvaja, tak ich treba vypočuť, lebo možno budeme poznať aj názory trošku kontraproduktívne iného charakteru, inšpirujúce a tak ďalej a tak ďalej.
Pán Fronc, ja nie som proti tomu. Však my sme mali veľké diškurzy ešte vo výbore v rokoch 2002 až 2006. Vy ste boli pán minister. No a veľmi často ste vy ako pán minister akceptovali aj návrhy, ktoré odzneli aj zo strany terajšej opozície, to musím priznať, lebo sa našiel taký konsenzus, že sa to dostalo do spoločnej správy. A spoločná správa v podstate, to je stanovisko výboru, kde sa tieto veci zrealizovali. Ale bolo to predovšetkým od vás, že ste boli aj vy ústretový, že ste tieto mnohé rokovania k niektorým závažným veciam či už o financovaní školstva alebo postavení školstva v oblasti samosprávy – školy – zriaďovateľa zvolávali na ministerstve školstva, kde chodievali poslanci tak koalície, ako aj opozície, čo teraz, žiaľ, nie je. A mňa veľmi mrzí to, že nie ste vo výbore. Musím povedať otvorene, že mi tam chýbate. Možno inak mnohé veci by sa dali pozitívne riešiť.
|
Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dneska mám trošku šansónový hlas, tak mi to prepáčte. A, samozrejme, moje vystúpenie sa bude dotýkať predovšetkým filozofie a zamerania zákona, čo je celkom prirodzené, keďže ideme do prvého čítania. A, samozrejme, pokiaľ budeme rokovať o ňom na výbore gestorskom a potom, prirodzene, aj v druhom čítaní a v treťom čítaní tuná v pléne Národnej rady na októbrovej schôdze, budú možno z našej strany predložené isté návrhy, ktoré, pevne verím, budú zobraté tiež tak, ako to uviedol pán spravodajca, ktoré budú pomáhať, pokiaľ bude možné vylepšovať tento návrh, ale, opakujem, čo je veľmi dôležité, nezasahovať tak do tej kompetencie vlády, ktorá tento zákon mala na medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde iste bol aj v Legislatívnej rade vlády, aby sme tam nedali niektoré veci, ktoré budú, samozrejme, často v rozpore s inými zákonmi. A to je dosť náročná robota. A budeme musieť mnohé veci celkom prirodzene konzultovať s ministerstvom školstva a s pánom ministrom.
Chcem, samozrejme, povedať, že vždy som tvrdil, a na tom zotrvávam, že každý zákon, ktorý tu bol aj predkladaný za našej vlády, sa v priebehu roka, poldruha roka dostane do laboratória spoločnosti. A je celkom prirodzené, že mnohé veci sa dajú tam vychytať, spoločnosť a najmä teda učiteľská, pedagogická spoločnosť na to veľmi citlivo reaguje a našou povinnosťou je, aby sme mnohé veci novelizovali, upravovali tak, ako to požadujú predovšetkým tí, pre ktorých sa tieto zákony pripravujú, teda pedagogickí a odborní zamestnanci, v tomto prípade tejto novely zákona. Myslím si, že to je to najpodstatnejšie, lebo môžeme mať rôzne idey politické, rôzne idey môžu prichádzať z mimovládnych organizácií, ale predovšetkým treba sa oprieť o tých, ktorí priamo pôsobia v pedagogickom procese alebo v odbornom procese na jednotlivých školách, konzultatívne mnohé veci s týmito riešiť.
Po druhé. Viete veľmi dobre, že som vždy podporoval vznik takéhoto zákona, ktorý prijala predchádzajúca vláda. Ja som zaň, samozrejme, aj hlasoval, čo je celkom prirodzené. A je tu prítomný aj pán expodpredseda vlády a minister školstva. Pamätá na našu diskusiu na akcii Amos v Košiciach, kde sme sa v niektorých veciach nezhodli. A tá diskusia bola tak, že sme stáli na jednej strane my s pánom predsedom Odborového zväzu školstva. A niektoré veci sa v podstate nezmenili. Ale čakali sme ďalej, ako sa to odrazí konkrétne v praxi. Moje cesty za viac ako rok sa pravidelne skoro takmer každý týždeň nachádzajú v školskom prostredí, v diskusiách predovšetkým s pedagógmi, s pedagogickými zamestnancami, teda aj odbornými zamestnancami škôl, ale aj, samozrejme, so žiakmi a študentmi. Môžem spomenúť veľmi zaujímavú diskusiu, ktorú sme mali so štátnym tajomníkom Ivančom, dva pohľady, ale v mnohých veciach sme sa vedeli zhodnúť na Obchodnej akadémii v Považskej Bystrici. A, samozrejme, treba tieto veci, čo sa týka školstva, veľmi citlivo, uvážlivo a rozumne konzultovať aj so samosprávou, so zriaďovateľmi jednotlivých škôl, pretože týmto súhrnom týchto viacerých faktorov možno navzájom dospieť k lepšej kvalite a väčšej efektívnosti.
Treba tiež povedať, a to hovorím teda všeobecne k návrhu novely zákona a najmä k tým jednotlivým častiam, aj, samozrejme, v dôvodovej správe sú rozvedené, že máme viacero druhov, to hovorím pre tých, čo nepoznajú túto školskú problematiku, vzdelávania, či to je aktualizačné vzdelávanie, či je to funkčné vzdelávanie, či je to kontinuálne vzdelávanie, o ktorom teraz najviac hovoríme v súvislosti s kreditmi, Ale musím spomenúť aj inovačné vzdelávanie alebo adaptačné vzdelávanie, ktoré sa zase špeciálne dotýka mladých učiteľov, ktorí nastupujú do škôl a ktorým treba vytvoriť maximálne podmienky na to, aby sa v tomto novom mechanizme školskej praxe adaptovali. Prirodzene, musím tiež hovoriť aj o tom, že sa mi aj dosť pozdáva to vyčlenenie kvalifikačného vzdelávania z druhov kontinuálneho vzdelávania, lebo to robilo predtým často zvláštny mix. A často sa to aj zneužívalo. A tie skúsenosti mi učitelia z regiónov potvrdili.
A musím tiež povedať, že tie diskusie na jednotlivých školách alebo u zriaďovateľov boli tvrdé, lebo učitelia pociťovali, a znovu to treba zopakovať, aj sčasti nespravodlivosti a predovšetkým, by som povedal, takej príliš veľkej vehementnej, niekedy na úkor kvality a efektivity súťaživosti, to, kto bude mať viacej kreditov. Aj to je veľmi dôležité pri tomto návrhu novely zákona, sledovať to a, prirodzene, niektoré veci, pokiaľ to bude možné, v druhom čítaní potom ponaprávať.
Znovu tiež opakujem, že to, čo tu bolo povedané zo strany pána ministra a takisto zo strany pána spravodajcu, že sa našli dajaké prostriedky, treba povedať, že časť tých prostriedkov sa ušetrila tým, že rušíme rekondičné pobyty, to je dosť značná časť tiež. A ja som aj pánu ministrovi pri jednej diskusii u pána prezidenta, keď sme boli na inaugurácii rektorov, hovoril, že nie je to šťastné, vyhodiť to, ale že možnože treba dotiahnuť platnosť tých rekondičných pobytov, povedzme, k rokom 2014 alebo 2015, lebo akonáhle sa to odtiaľ vyhodí, tak ťažšie sa to tam dostane. Ťažšie sa to tam dostane aj v konzultáciách s jednotlivými ministrami financií, s ktorými veľmi často bojujeme o ten rozpočet na našich školách.
Ďalej si myslím, že dosť značne najslabšie budú ohodnotení tí v nižších platových triedach. Tam sme hovorili aj o tých percentách. Najlepšie to vyzerá, čo je podstatné, ten stabilný pedagogický, učiteľský stav v tej desiatke, jedenástke a dvanástke. Ale od tej šestky sa to tam až tak veľmi rýchlo neodvíja. A ja si pamätám na to, keď sme hovorili, aby sme vytvárali čo najlepšie podmienky mladým učiteľom, aby nám tí mladí učitelia z našich škôl neutekali, neodchádzali. A ja mám množstvo skúseností z diskusií cez elektronickú poštu alebo cez facebook, kde mi píšu mladí učitelia, že dokončia to teda v tom minulom školskom roku a odídu do zahraničia, pretože to finančné ohodnotenie u nás nie je bohvieaké. Ale to sa týka, samozrejme, aj teda tých učiteľov, ktorí sú vo vyššom nielen funkčnom, ale aj tarifnom postavení. A, prirodzene, zázraky sa veľké v tejto oblasti nekonajú.
Možnože teraz trošku rozbúrim krv tuná môjmu susedovi, odo mňa po pravej strane, od vás po ľavej strane, pánu spravodajcovi, keď budem hovoriť, že moja zásada bola vždy, kde tie peniaze aj v súčasnom systéme školstva hľadať. Máme verejné alebo štátne školy, máme cirkevné školy a súkromné školy a najviac sú diskriminované cirkevné školy vo vzťahu k súkromným školám. Cirkevné školy sú veľmi solidárne. A musím zopakovať, že až na pár výnimiek nevyberajú peniaze a na základe hodnotení dosahujú najlepšie výsledky. Sú to školy cirkevné a verejné. A potom je veľká priepasť, česť výnimkám, a sú tu súkromné školy. Možnože pre budúcnosť sa treba zamyslieť, keďže súkromné školy vyberajú finančné zdroje, nad tým, akým spôsobom, povedzme, to nastaviť a vytvoriť aj taký motív, ako je v Holandsku. To znamená, že existujú osobitne zadefinované jasne verejné školy alebo štátne školy, pokiaľ je ich zriaďovateľom krajský školský úrad alebo ministerstvo školstva, potom sú to cirkevné školy a súkromné školy, pričom práve osobitne zvýhodnené sú práve tieto školy, či sú to už verejné alebo sú to cirkevné školy, ktoré peniaze na vzdelávanie nevyberajú od rodičov, pretože tam vzniká istá bonifikácia. Ten rozdiel tam niekedy je diskriminačný, i keď na druhej strane môžem súhlasiť s tým, že každý je rovnaký platca daní a platí tie dane a podobne. Ale treba nájsť taký princíp, že aj na tých súkromných školách aby sa kvalitnejšie vzdelávalo, aby to nebolo tak, že na tieto súkromné školy, česť výnimkám, väčšinou idú tí, ktorí neuspejú alebo neuspeli na verejných alebo na cirkevných školách.
Ďalej, čo sa týka vyrovnávania kvality pedagogických zamestnancov, myslím, že s tým môžem aj ja osobne súhlasiť, lebo je potrebné to vyrovnávanie, lebo tam boli veľké skrivodlivosti. A o nich hovoril aj môj predrečník. A treba hľadať možnosti, akým spôsobom s tým, by som povedal, niekedy nadšením, súťažením o tie kredity budeme tlačiť viacej do tej kvality a do tej efektivity ako len do tých kvantitatívnych ukazovateľov, aby sa im, povedzme, nejaké zdroje našli.
Tiež musím pripomenúť, že podpora ďalšieho vzdelávania učiteľov je správna. Je dokonca v tomto návrhu. A tú výhodu máte, pán minister, lebo tu je už zákon, ktorý sme my prijali. A, samozrejme, dajú sa vychytať mnohé chyby a dajú sa mnohé veci spresniť a zlepšiť. Čiže aj napriek tomu, možnože aj keď prijmeme isté zmeny, ktoré v novele budú, nie so všetkými môžem súhlasiť. Najviac ma tu ťaží tá otázka finančného ocenenia učiteľov, lebo je dosť nízka, keď berieme ten priemer 2 %. Na druhej strane viete však, pán minister, som vám to aj povedal v jednej relácii, že vás si zapamätajú a každého ministra školstva si zapamätajú predovšetkým preto, že výrazne zvýši finančné zdroje do školstva. Raz sa tak stalo za pána ministra Fronca, to musím tu priznať, to bolo prvýkrát. A potom v roku 2007/2008, lebo bol dobrý ekonomický vývoj, takisto sa tie peniaze navýšili. Ja chápem, je tu kríza, hovorili sme o tom, že to nie je cyklická hospodárska kríza, hovoríme o transformačnej kríze, a keď je to transformačná kríza, tak musíme vnímať učiteľa, pedagóga ako človeka, ktorý je výrazne posilňovaný, pretože tá spoločnosť sa mení a učiteľ sa stáva, by som povedal, takým zástavníkom kvality v budúcnosti aj našej spoločnosti.
Tiež by som rád pripomenul, že sa tu spomínalo, to mi bude treba niekedy aj vysvetliť, to odobratie kompetencie po 31. decembri 2016 poskytovať vzdelávanie na doplnenie pedagogickej alebo špeciálnopedagogickej spôsobilosti. Je to osobitná kapitola, ktorá je veľmi dôležitá. A ja si tiež nemyslím, že ak tam dáme nejaký termín, že možnože bude situácia iná. Bude sa to musieť znovu predĺžiť, lebo nevieme, aká bude situácia v roku 2016. A tam musíme byť veľmi operatívni a veľmi citlivo realizovať tieto veci, aby sme veci viac pomohli, než poškodili
Znovu chcem uviesť, že sa mi páči aj to, že je tam vypustenie špecializovaného inovačného vzdelávania ako druhu kontinuálneho vzdelávania, lebo viete veľmi dobre, ako si naháňali kredity práve ITK, mnohí, ktorí to mali vo vlastnej profesii, boli profesionáli a si takýmto spôsobom tie kredity nejakým spôsobom nadháňali. Čiže aj v tomto vidím ten pozitívny posun.
Chcel by som z tohto miesta, pretože ja teraz nebudem hovoriť všeobecne, povedať, ak by sa nám podarilo na našom gestorskom výbore v spolupráci koalície a opozície podporiť pána ministra, že by ten nárast bol aspoň 3 %, to by bolo dobré, aby sme mohli výraznejšie v podstate zafinancovať to do týchto oblastí a naozaj aby sme o tom už len nehovorili, nedeklarovali to, nekázali, ale konkrétne v tejto oblasti aby sme konali. A pri dobrom, opakujem, pri dobrom zhodnotení sa to dá urobiť.
Osobitne vítam posilnenie právomocí riaditeľa školy v súvislosti s kreditmi, lebo riaditeľ za školu zodpovedá, má práva a má aj povinnosti. A keďže má povinnosti, tak musí mať aj práva, aj práva k formovaniu svojho pedagogického zboru, za ktorý nesie zodpovednosť aj pred svojím zriaďovateľom, aj pred štátnou inšpekciou, aj v podstate pred rodičmi, ktorí dávajú svoje deti do tejto školy. Otázka, samozrejme, to je diskusia so ZMOS-som. Pevne verím, že prebehne. A my na náš výbor aj pozveme zástupcov ZMOS-u, pána Parízka, ktorý má na starosti vzdelávanie, ale, samozrejme, aj pána Turčányho, podpredsedu, ktorý to má v podstate v kompetencii ako výkonný podpredseda, aby sme poznali aj stanoviská samosprávy, v čom tento návrh novely zákona pomáha. Hovoríme teraz niekedy, že to až nefunguje. Vy ste povedali, že to posilnenie kompetencií zriaďovateľa je niekedy disharmonické. Vy ste uviedli konkrétny príklad. No na jednej strane hovoríme o posilnení kompetencií zriaďovateľa základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení. Sú zahrnuté v tých originálnych kompetenciách, kde sú zahrnuté školy alebo školské zariadenia. Tak, prosím, ale musíme si to naozaj vydiskutovať a hlavne počúvať hlas, a ja by som pánovi ministrovi tiež to odporučil robiť, Združenia miest a obcí Slovenska a, samozrejme, aj regionálnych parlamentov, lebo majú na starosti, povedzme, stredné školstvo, sú zriaďovatelia stredných škôl, čo v podstate by bolo potrebné v tomto zákone vylepšiť a čo v podstate, čo sa tu navrhuje, v tých paragrafových zneniach nie je, by som povedal, dobré a perspektívne pre budúcnosť kvality a efektívnosti nášho školstva.
Opakujem na samotný záver, pri tomto zákone, samozrejme, ja osobne sa zdržím hlasovania celkom úprimne do druhého čítania, však tu vy budete mať väčšinu, vy ju tu máte, dúfam, a, po druhé, znovu podčiarkujem, nedajte sa, pán minister, pod tlak rôznych mimovládnych organizácií, lebo nepomôže to tomuto návrhu zákona, naopak, viacej počúvajte učiteľov, odborných zamestnancov, zriaďovateľov škôl. Tí to najlepšie vedia, lebo v mimovládnych organizáciách, česť výnimkám, sú ľudia, ktorí nikdy neučili, nikdy nepoznajú pedagogický proces, nevedia, o čom to je, a často veľmi do toho hovoria tak s návrhmi, ktoré sa nedajú realizovať, resp. by viedli našu školskú reformu do veľkého pekla.
Toľkoto na úvod. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a teším sa na stretnutie na našom gestorskom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
|
96.
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel v jednej časti, čo mala pani ministerka vystúpenie, poďakovať za pravdivé slová. Hovorila o tom, že právna veda aj právne vzdelávanie nejako pokuľháva u nás na Slovensku, ono to už dlhodobo viac ako 10 rokov padá dole, najmä právna veda. Ale tým sa poukázalo aj na druhú stránku veci, pretože vysokoškolskí pedagógovia, pretože majú nízke platy, tak nerobia vedu, idú radšej robiť advokáciu. Ak majú vypublikovať nejaký právny vedecký, odborný článok napr. do Právneho obzoru, tak ho nebudú publikovať, lebo tam nič nedostanú za to, ale keď majú nejakú malú noticku vypublikovať v Advokátskom žurnáli, tak radi napíšu, lebo dostanú trikrát, štyrikrát toľko.
A toto je zásadný problém, ak chceme mať naozaj aj kvalitné analýzy, kvalitné expertízy, kvalitne vzdelaných študentov a, samozrejme, orientovaných nielen do praxe, ale aj do právnej vedy, aj právnej teórie, tak musíme urobiť všetko pre to a myslím, že aj zo strany rezortu spravodlivosti, aby sa finančne posilnila táto stránka vysokoškolských pedagógov na právnických fakultách, aby sa skvalitnila a, samozrejme, aj v oblasti právnej vedy.
|
84.
Ja by som chcel tiež ako môj predpredrečník, ako predpredpredrečník pán Jarjabek, pán poslanec, poďakovať pánovi poslancovi Čížovi. A naozaj aj v tej oblasti, že dokázal obhájiť aj postavenie a schopnosti univerzitného profesora, profesora Mamojku v oblasti práva, ktorému sa dostalo v tomto prostredí niekedy dehonestujúceho postavenia aj z vystúpenia pani ministerky.
Ja by som tieto návrhy zákonov alebo noviel zákonov vrátane ústavy nenazýval aroganciou moci. Ja už to nazývam grimasou moci. Grimasou moci, ktorý ja, nejakým spôsobom chce ovládnuť ten tretí pilier demokracie a rozhodovať aj o ňom.
A aby som nezostal nič dlžný minulému vystúpeniu, aby sme boli rovní s rovným s pani ministerkou, nuž vy ste povedali, čo písalo Wiki Leaks o pánovi Harabinovi za našej vlády, a ja vám pripomeniem, čo písal Wiki Leaks o vašej vláde, keď ste boli najprv štátnou tajomníčkou a potom ministerkou spravodlivosti, keď ste odišli z KDH a išli do SDKÚ.
Čo sa týka zdravotníckej reformy, keď ste potrebovali poslancov HZDS a nezávislých a bez nich, by bez podplatenia, by reforma zdravotnícka v tom období neprešla. To je ďaleko väčší delikt, ako ktorý ste vy spomínali vo vzťahu k našej politickej strane. (Potlesk.)
|
60.
Pán poslanec Madej, ja sa už vôbec nedivím, že sa tento návrh novely ústavy predkladá, a znovu musím len potvrdiť to, čo povedal aj pán poslanec Jarjabek, že ak vám niekto personálne nevyhovuje, tak ste schopní zmeniť zákon a dokonca teraz hovoríte aj o zmene ústavy. To sa týka aj budúcej zmeny zákona o Ústave pamäti národa. Ale aj mnoho ďalších aktivít, ktoré často počujem, vypočujem a cítim za tým, že ten a ten človek mi nevyhovuje, a keďže ho nemôžem odvolať, lebo je tu nejaký zákon alebo ústava, tak sa ho snažím zmeniť.
Takto glajchšaltovali zákony po roku 1994 v tomto parlamente, jedna politická strana a takto pokračujete v tých revolučných tradíciách tejto politickej strany aj vy.
A pripomínam vám, pani ministerka, platí to pre každého politika, ak politik nevie zvládnuť moc, tak moc neskôr zvládne politika. A to je váš prípad. (Potlesk.)
|