Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
29. 2. 2012 16:25:47 - 16:27:47 29. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 619 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
124.
Pán predseda, vážený pán minister, keďže dlhé roky sa už poznáme, myslím, že to bolo jedno z tých vašich pokornejších vystúpení, a myslím, že tak ako je žalostný stav finančnej správy, tak možno aj vaše vystúpenie bolo. A teraz k vecnému problému. Už myslím, že aj Peter Kažimír spomenul, my ideme dávať možnosť, nie sankcionovať tých, ktorí nebudú môcť dávať elektronicky doručovať daňové priznania. Čiže to je veľký rozdiel. Pán minister, ak by ste boli na tom daňovom úrade, zistili by ste, že práve že sa táto finančná správa vracia do doby kamennej. Do doby kamennej tým, že jednoducho musí ručne spracovávať dáta. Ten, ktorý podá elektronicky tieto dáta, jednoducho si to musí "printskrínovať" konkrétna pracovníčka a hľadať v tom zložitom procese, čo bolo vôbec podané. Pritom jedna pracovníčka nevie, čo bolo podané na jednom daňovom pracovisku alebo na druhom. Jednoducho nie sú ani prístupové práva tých ľudí zabezpečené. Čiže tam je obrovský bordel na tom a my keď do toho bordelu vložíme tento segment, tak bude mať problém, aby sme nesankcionovali daňové subjekty za to, že jednoducho nie je pripravený tento informačný systém. My nedávame, my nechceme sankcionovať tieto subjekty, my dávame im možnosť, to je veľký rozdiel a netvrdíme že 1. 1. 2013 je konečný termín. Ak sa toto dopracuje, môže to byť aj polrok tohto roku. A druhá vec, pokiaľ ide o UNITAS, my nemáme záujem o riadiacu činnosť, UNITAS je o riadení. My máme záujem o monitorovanie, a to je veľký rozdiel, to riadenie zostáva vo vašej zodpovednosti a na vašom masle na hlave, nikoho iného. Čiže netlačte teraz do UNITAS-u členov výboru a tí budú nebodaj zodpovední za celú finančnú správu, to je obrovský rozdiel. Ďakujem pekne.
29. 2. 2012 15:08:40 - 15:15:39 29. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 619 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
98.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, už vzhľadom k avizovaným problémom, ktoré myslím si, že veľmi sú jasné a pre každého podľa mňa súdneho človeka veľmi, veľmi ohromujúce, aký je stav momentálne na Finančnej správe Slovenskej republiky.
Tento katastrofálny stav na finančnej správe ma podmieňuje k tomu, aby som podal pozmeňujúci návrh, priamu novelu zákona o verejnom obstarávaní a v závere zhodnotím, alebo v závere odôvodním, prečo teda tak činím. Myslím, že pre každého je jasné, že tento stav, ktorý je pretrvávajúci na finančnej správe, aj podľa včerajšieho prieskumu, poslaneckého prieskumu, jasné, že takýto stav nemôže naďalej pretrvávať a preto mám snahu priamou novelou tohto zákona upraviť niektoré, niektoré opatrenia, ktoré môžu napomôcť tomuto riešeniu a jednoducho nebudú sankcionovať podnikateľskú časť na území Slovenska.
Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov. Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku a v znení neskorších predpisov podávam pozmeňujúci návrh.
1. Za Čl. I sa dopĺňa nový Čl. II, ktorý znie:
„Čl. II. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z. a zákona č. 69/2012 Z. z. sa mení takto:
1. § 165a znie:
„(1) Podľa § 13 ods. 5 druhej a tretej vety postupuje správca daň, ktorým je colný úrad pri správe daní podľa osobitného predpisu (odkaz na poznámku 33) od 1. januára 2013 a podľa § 14, § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 sa postupuje od 1. januára 2013.
(2) Ak sa daňový subjekt stal platiteľom dane z pridanej hodnoty po 1. apríli 2012, povinnosť doručovania podania elektronickými prostriedkami podľa § 14 mu vznikne od 1. januára 2013. Ak daňový poradca, advokát alebo zástupca za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty a tento zástupca nie je daňovým poradcom alebo advokátom, začali pri správe daní daňový subjekt zastupovať po 1. apríli 2012, povinnosť doručovania, doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 14 vznikne od 1. januára 2013."
2. Čl. II sa označuje ako Čl. III, ktorý znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 31. marca 2012."
V nadväznosti na vloženie nového článku sa upraví aj názov návrhu zákona.
A teraz odôvodnenie: Vzhľadom k obrovským problémom, ktoré vznikli zavedením informačného systému, nového informačného systému KONS na finančnej správe a s tým súvisiace elektronické doručovanie daňových priznaní, je nutné presunúť tento termín povinného elektronického doručovania daňových priznaní až na termín 1. januára 2013.
Po prvé chcem povedať, nie je to dogma, že, že teda 1. 1. 2013, ak sa tento systém dokáže absorbovať alebo dokáže zabezpečiť rýchlejšie odovzdávanie pre podnikateľské subjekty, môže byť tento termín skrátený. Ale jednoducho v dnešnom stave, tak ako sa nachádza finančná správa, bohužiaľ, v tomto katastrofálnom stave, nie je možné sankcionovať podnikateľov, ktorí majú záujem takéto elektronické podávanie dávať, jednoducho tým, že daňová správa už aj v minulosti mala problém s prijímaním takýchto elektronických podaní. A dnes my sme povedali v zákone, že musí byť povinne, musí povinne podnikateľský subjekt od 1. 4. podávať elektronické doručovanie daňových priznaní.
To znamená, ale druhá vec a už som tu počul také poloklamstvá, pololože. Jednoducho štát príde o niečo, ak daňové subjekty to nebudú podávať elektronickou formou. Jednoducho nikto nebráni žiadnemu podnikateľskému subjektovi doručovať tieto daňové priznania elektronickou formou. Ale znovu opakujem. Ak je niečo nefunkčné, nemôžem niečo zabezpečiť a nútiť a sankcionovať podnikateľskú časť, teda celý podnikateľský sektor za to, alebo preto, že jednoducho niekto tu nezabezpečil efektívny fungujúci informačný systém, ktorý mimochodom kolabuje, ktorý dnes niekto sa snaží v dnešnej chvíli, teda možno začiatkom tohto roku, niekto chce naštartovať niečo, čo malo byť funkčné, asi pred polrokom otestované a na čo mali byť jednoducho zabezpečené systémové kroky, ktoré, bohužiaľ, kolabujú. A myslím si, že najlepšie si je vypočuť ľudí priamo z daňovej správy alebo z finančnej správy. Myslím, že my sme to absolvovali a ten jasný dôkaz alebo jasným dôkazom je to, čo aj ľudia priamo na týchto daňových alebo na tejto finančnej správe jasným spôsobom povedali. Čiže znovu opakujem. Nepodsúvajme tu nejaké pololože. Jednoducho ten, ktorý môže podať elektronické podanie, a jednoducho dá, dá sa teda, alebo že bude tá šanca, aby finančná správa akceptovala takéto riešenie, bude mať tú možnosť. Nič mu v tom nebráni. Ale jednoducho v dnešnom stave sa to nedá. A ak si niekto myslí, že potrestám niečo, za to, že som sprznil tento systém alebo nezabezpečil fungovanie tohto systému, ktorý mimochodom je srdcom a finančným tokom v rámci celého Slovenska, tak je na podľa mňa na veľkom omyle.
Ďakujem pekne za pozornosť a za podporu tohto návrhu.
8. 2. 2012 18:57:50 - 19:00:07 28. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 517 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text nie je autorizovaný)
324.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojej dôvodovej správe k zákonu o dani z príjmov č. 595/2003 chcem len povedať nasledovné. Táto dôvodová správa už nie je aktuálna vzhľadom k tomu, že bola pripravovaná pred štátnym rozpočtom, a myslíme si, že práve aj z dnešnej podoby je práve ten aktuálny pohľad na to, že je pokles predikcie hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, teda zníženie hrubého domáceho produktu z 1,7 % na 1,1-percentný bod. Myslím si, že je o to viac aktuálnejší aj tento náš návrh. Vzhľadom aj ku krátkosti času chcem uviesť, že tento návrh zákona hovorí o tom, že sa bude, že bude hľadať riešenie alebo teda, že budeme hľadať riešenie aj v dani z príjmu či už fyzických osôb, alebo právnických osôb.
Po prvé je to zaviesť zvýšenú sadzbu dane z príjmov pre fyzické osoby na úroveň 25%, ktorá sa uplatňuje pri príjmoch, ktoré hrubý príjem prekročí čiastku 33-tisíc eur, čo je v ponímaní slovenských korún asi milión korún. Uvažuje sa o tom, že to bude asi postihovať asi 25-tisíc ľudí. Príjem do štátneho rozpočtu by mohol byť podľa ESA 95 asi 65 miliónov eur.
Po druhé je to zaviesť progresívnu daň pre právnické osoby, kde základ dane z príjmov je viac ako 30 miliónov eur, čo každý vníma ako veľmi významnú vysokú čiastku, ktorá sa bude dotýkať v zásade len niečo viac ako 30 podnikov na Slovensku. Jeho príjem očakávaný je na úrovni asi 64 miliónov eur.
A potom po tretie je zavedenie, daň z dividend pre fyzické osoby vo výške 5 %, ktorej príjem by mohol byť na úrovni v roku 2012 na úrovni 20 miliónov eur. Myslíme si, že týmto návrhom zákona dáme návod na to, ako sa dajú nájsť príjmy do štátneho rozpočtu nielen zvyšovaním spotrebných daní, ktoré v konečnom dôsledku zvyšujú náklady na život pre ľudí. Už tak by som povedal, veľmi významne exponovanými nepriamymi daňami ako je zvýšenie DPH a spotrebných daní. Ďakujem pekne.
1. 2. 2012 10:21:52 - 10:29:36 28. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 561 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, asi vidieť je, že tento zákon z dielne ministerstva financií je posledný v tomto volebnom období. A tak to aj vyzerá vzhľadom na to, že sa čistia tie veci, ktoré nielen súvisia s ministerstvom financií, lebo, bohužiaľ, sú tu zakomponované nepriame novely zákonov aj iných rezortov, čo nie je síce celkom dobrou vizitkou, ale beriem to v rámci teda pozitívnych vecí, ktoré by sa mali objaviť v týchto nepriamych novelách. Z nich môžeme s niektorými súhlasiť, dokonca niektoré vyslovene budeme podporovať. Faktom ale je, že v rámci všetkých tých dobre mienených vecí do zákona o rozpočtových pravidlách sa tu dostávajú veci, pri ktorých dúfam, že je to nejakým nedopatrením. Ale skôr si myslím, že nejakým špekulatívnym spôsobom sa tu dostávajú veci, ktoré určitým spôsobom veľmi, veľmi naštrbili dôveru v to, čo tu vlastne ako zámer ministerstva financií v týchto nepriamych novelách je.
Ja pripomeniem bod 9 pozmeňujúceho návrhu. A je tu článok III, ktorý hovorí o zmene dane z príjmov, pričom ak si to pozriete, vážení kolegovia, tak zistíte, že touto nepriamou novelou zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. sa tu dostávame do veľmi zaujímavej pozície. To je to, že dnes pri fúzii, pri spojení firiem je preceňovanie majetkov teda smerom dole, keď je to smerom hore, tak je jasné, zaplatí ten podnikateľský subjekt daň z precenenia. V prípade precenenia dole je to stále pripočítateľná položka základu dane z príjmov. Teda daný subjekt zaplatí daň z tohto precenenia. Ale problém je, že dnes nenápadnou zmenou dochádzame k tomuto. Teda nedá so to nejakým spôsobom, by som povedal, vylúčiť. Aj pán poslanec Matej, ktorý prezentoval tento pozmeňujúci návrh na výbore, jasným spôsobom deklaroval, že je to vlastne pozmeňujúci návrh, ktorý pripravilo ministerstvo financií. A sám štátny tajomník Ďurajka sa vlastne hrdo hlásil k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Takže len chcem upozorniť na to, že my sme zaviedli precedens a zavádzame precedens a neviem, či je to pripravená vec pre nejaké nadnárodné spoločnosti, kde precenenie majetku v prípade splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo teda doslova fúzie spoločností, precenenie majetku tam, kde je odpisovaný tento majetok z budov, z hmotných statkov, pri odpisovanom majetku môže daný právny subjekt v stopercentnej výške dať do nákladov, odpísať v danom roku, keď precenil tento majetok. A musím povedať, že ja viem si predstaviť rôzne špekulatívne spájania, splynutia, rozdelenia, kde práve pri takýchto veciach môžu práve nastáť pri takýchto špekulatívnych náležitostiach doslova obrovské škody pre štátny rozpočet. Spomeniem len veľmi jednoduchý príklad, že ak nejaká spoločnosť má zostatkovú hodnotu odpisovaného majetku, povedzme, nejakej stavby vo výške 100 % a pri tomto splynutí s inou spoločnosťou ho precení na úroveň 50 %, tých 50 % je daňovým nákladom.
Podľa tejto dikcie, ktorú predložil pán štátny tajomník Ďurajka, kde nás dokonca na výbore presviedčal o tom, že to nie je pravda a že to jednoducho z tejto dikcie tejto novely alebo tejto nepriamej novely vôbec nevyplýva, ja by som chcel upozorniť, a ja neviem, či pán minister vie o tomto, aby jednoducho poučil svojich pracovníkov, aby nezavádzali, aby doslova neklamali poslancov vo finančnom výbore. A doslova zavádzali aj v poslancov z koalície, že čo je alebo čo nie je pripočítateľnou položkou.
Druhou vecou je, akým spôsobom to niekto chce ospravedlniť. Ja to dávam do priamej úmery a do priameho postavenia. Na jednej strane hovoríme o tom, že lízing spoločnosti rušíme, a na druhej strane dovolíme, aby daňový subjekt mohol odpísať stratu. Alebo teda zníženie hodnoty z precenenia môže odpísať priamo do nákladov. Tomu ja absolútne nerozumiem. Dnes hovoríme o tom, že zvyšujeme dobu odpisovania a zrovnoprávnime odpisovanie pre všetky subjekty, teda hovoríme o lízingu, kde ten dopad je minimálny, pričom dnes na to vytvoríme právnu normu alebo sa snažíme pripraviť právnu normu, neviem, do akej miery pán minister o tom je informovaný, predpokladám, že o tom už je informovaný, pripravujeme právnu normu, ktorú pripravil už v štátnom rozpočte. Doslova ak by som to povedal, neviem teda, asi by som mal tým odhadované čiastky, ale určite to môže pripraviť štátny rozpočet o desiatky miliónov eur. Určite to nie je pripravené pre malých a stredných podnikateľov, určite takáto novela by pomohla možno nadnárodným spoločnostiam alebo korporáciám.
Takže veľmi upozorňujem na to, že na jednej strane sa budeme byť do hrude, akým spôsobom chceme zachrániť rozpočet, a na druhej strane takouto nepriamou novelou, takouto nenápadnou novelou jednoducho podstrčíme takéto riešenie, ktoré v konečnom dôsledku môže mať veľmi negatívny dopad a za následok veľmi veľa možno špekulatívnych takýchto splynutí alebo rozdelení spoločností, ktoré budú iba za účelom toho, aby začali preceňovať majetky, aby jednoducho znížili si svoju daňovú povinnosť v období, keď urobia tento úkon. Veľmi upozorňujem na takéto veci a dovolím si povedať, že aj v roku 2006 bolo niekoľko takýchto možno nášľapných mín, ktoré možno sú nekorektné. A ja by som bol veľmi rád, keby sa potom aj pán minister vyjadril k rozprave teda. Rád by som bol, aby na to upozornil aj svojich pracovníkov, hlavne pána štátneho tajomníka Ďurajku, ktorý podľa môjho názoru absolútne vedome klamal a vedel o tom, že nie je pravda to, čo tvrdil na výbore, aspoň teda ku cti patrí generálnemu riaditeľovi, že to aspoň sa nesnažil za každú cenu obhajovať. Takže, ešte raz, budem rád, ak teda k tomu dostaneme vysvetlenie, za akým účelom a za akým zámerom to bolo. Určite to nebolo pre posilnenie štátneho rozpočtu.
A ešte k tomu v rámci tej diskusie, ktorú som načal na úvod. My máme záujem niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré sú nie priamou novelou. Takže by som vybral aj bod 6 na osobitné hlasovanie. To je v podstate možnosť predĺženia možnosti pre ľudí, ktorí mali anonymné vklady, aby jednoducho mali možnosť ešte k svojim peniazom sa dostať za obdobie ešte posunutia do roku 2013. Bol by som rád, aby aj tento bod bol vyňatý zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.
8. 12. 2011 9:41:32 - 9:48:42 26. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 556 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
16.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci a vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som tiež vystúpil k tomuto návrhu zákona ako človek, ktorý sa tiež podieľal tiež na časti prípravy tohto zákona, ale myslím si, že troška po tých, nazvem to, oslavnejších diskusných príspevkoch, skúsim teda aj tú realitu troška, oboznámiť teda ctené auditórium.
Tak, po prvé. Treba povedať, že tento projekt je ambiciózny a bolo to už spomínané, že sme jednou z prvých krajín v rámci Európskej únie a eurozóny, ktorí prijímame takýto zákon. Tento zákon je ambicióznejší ako to, čo bude navrhovať, alebo to, čo je v príprave, Európska komisia. Čiže je dôležité povedať a myslím, že tu už bolo aj definované, že vychádzame z konceptu verejného dlhu, teda čistého verejného dlhu, nie z konceptu deficitov a z konceptu teda cyklických vplyvov na verejný dlh. Takže to je veľmi dôležité a myslím si, že dáva berný obraz o tom, akým spôsobom alebo ako bude vyzerať budúci vývoj alebo budúcnosť Slovenskej republiky. Druhý pohľad je dôležitý z toho a myslím, že to už kolega Tono Marcinčin naznačil, že budeme sa tu stretávať s novými pojmami a s novým, by som povedal, pohľadom na to, že nielen príjmeme ambiciózny projekt ústavného zákona, ale budeme musieť aj dodržiavať a z toho vyplývajú určité konzekvencie. To prvé, povedzme, že budeme sa stretávať s novými pojmami, ako je štrukturálne primárne saldo, ktoré hovorí o vplyve hospodárenia štátnych podnikov, čiže nebudeme sa baviť len o štátnom rozpočte, ale aj o vplyve hospodárenia štátnych podnikov, ktoré patria priamo teda pod teda štát a pod jeho správu. Budeme hovoriť o koncepte čistého bohatstva, ako súčtu vplyvu alebo súčtu vlastných imaní hospodárenia štátnych podnikov, Národnej banky Slovenska a tak ďalej. Budeme sa baviť o implicitných záväzkoch, ktoré, mimochodom, sú veľmi dôležité a bude veľmi, veľmi dôležité, ako fiškálna rada bude pripravovať a, pardon, rada, pre túto, rada pre zodpovednosť, pre túto rozpočtovú zodpovednosť, ako bude pripravovať tento koncept implicitných dlhov. To bude veľmi dôležité a myslím si, že aj v tej pracovnej skupine sme mali dlhé diskusie o tom, akým spôsobom to do budúcna bude vyzerať. Hovoríme, že to bude prvýkrát vôbec v dejinách Slovenskej republiky, že takýto koncept sa bude pripravovať a bude veľmi dôležité, ako bude tá štartovacia plocha, ako tu bude ten nulový stav, lebo od toho sa budeme ďalej odvíjať. Je to veľmi dôležité aj preto, lebo toto je ústavný zákon a do budúcna nevie nikto preindikovať, akým spôsobom sa budú chovať politické strany, ako bude vyhovovať, ako nebude vyhovovať v určitej chvíli, povedzme, nastavenie týchto parametrov, čiže ja upozorňujem na to, že je to veľmi, veľmi striktné a dôležité, ako sa nastavia počiatočné alebo počiatočný stav, alebo ten nulový stav. Hovoríme o tom, že bude tu konsolidácia výkazníctva, konsolidácia výkazníctva, ktorú sme postavili na úroveň vplyvu, teda v tých podnikoch, v dvadsaťpercentnej podobe, teda tam, kde má štát dvadsaťpercentnú účasť, prípadne tam, kde má účasť, nepriamu účasť, dvadsaťpercentnú, prípadne tam, kde majú účasti verejný sektor, teda samosprávy a teda samosprávy.
Chcem upozorniť aj na to, že, a v tomto kontexte, že pri, síce hovoríme o tom, že premiérka bude mať dva materiály, ktoré budú dôležité pre ňu. Ten prvý bude štátny rozpočet a druhý bude táto, tento ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ale treba povedať, že zákon o štátnom rozpočte hovorí o tom, že budeme zvyšovať dlh na 47,5 %, ak neurobíme nič iné. A keď niekto bude mať ten záujem a pozrie sa do tohto štátneho rozpočtu, že východiská štátneho rozpočtu alebo teda odhady, makroekonomické odhady nesedia s tým, čo sa dalo do roku 2013-2014, nehovoriac o tom, že ak sa nič neurobí, tak budeme mať deficit, bude sa pohybovať už vysoko nad úroveň päťdesiatich percent. Čiže ja len dávam do pozornosti, že budeme prijímať ústavný zákon, ktorý bude hovoriť o tom, že jednoducho tá zodpovednosť je nielen o tom, či sú predčasné, alebo iné voľby, ale o tom, aby jednoducho ten pohľad na tie verejné financie bol zodpovedný v čase, keď to riešim. A myslím si, že nie som celkom stotožnený s tým, že to riešenie tých dvoch strán, o ktorých hovoríme, štátny rozpočet verzus ústavná zodpovednosť, je v rovnakej miere zodpovednosti. Takže ja dúfam, že toto nebude sa opakovať do budúcna a tým pádom nebude možno práve takýmto spôsobom nekvalitne postavené, alebo nie na jednej úrovni postavené obidva materiály.
Pokiaľ sa týka, to, čo vystúpil aj pán poslanec Petrák, myslím si, že tá diskusia je presne o tom, čo bolo aj na výbore pre financie a rozpočet, ktorá bola diskusia práve s vyššími územnými celkami a ZMOS-om práve o tom, akým spôsobom to chápali tieto samosprávy. Oni to chápali ako riešenie ich problémov, ktoré, bohužiaľ, tento zákon nerieši. Tento zákon rieši iba v podstate stav, ako miest, sa to nachádza. A ja súhlasím s tým, že je tam veľa problémov, ale faktom je že tento zákon ústavný nemôže riešiť tieto problémy. Ale myslím si na druhej strane, že práve samosprávy majú jednu vážnu výhodu a myslím, že to je v tom článku 6 a myslím, že je to v bode 2, kde sa hovorí o tom, že nové kompetencie, ktoré budú prevádzané na samosprávy, musia byť aj s náležitým finančným ocenením. Je to síce veľmi diskutabilné, ak sa budú meniť percentá podielu teda týchto daní, ak sa pôjde na mix daní, takže potom je to vlastne veľmi diskutabilné, ale je tam jedna vážna záruka, o ktorej, alebo ktorá sa určitým spôsobom nie celkom dodržala v minulom období. Čiže, myslím si, že aj pre nich toto bolo veľmi dôležité a bolo aj veľmi dôležité to, že sa tam našiel konsenzus pri tom kvázi hľadaní riešenia pre, povedzme, problém 60-percentného zadĺženia konkrétnej samosprávnej entity, kde by teda museli nastať určité, ja neviem, nazvem to referendové a iné náležitosti. Myslím, že sa nám našiel veľmi slušný kompromis a myslím, že pre samosprávy je to dobrá štartovacia plocha.
Ešte raz ďakujem pekne za pozornosť a dúfam, že tento zákon prispeje k lepšiemu fungovaniu hospodárenia na Slovensku.
Ďakujem pekne za pozornosť.
7. 12. 2011 11:34:58 - 11:44:12 26. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 495, 544 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
Takže sa ospravedlňujem. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, moje vystúpenie v ústnej podobe bolo vyvolané len tým, čo bolo teda spomenuté už vo vystúpení pána ministra. A chcel som len v krátkosti reagovať na to, akým spôsobom boli navrhnuté nové opatrenia alebo na opatrenia, ktoré do budúcna budú prinášať pre štátny rozpočet Slovenskej republiky alebo pre rozpočet verejných financií nové príjmy. A pokiaľ sme dobre počúvali, a ja som dobre počúval a písal som si poznámky, vieme, že boli zadefinované tri hlavné skupiny, kde teda budúca vláda alebo, nazvem to teda, vláda, ktorú predstavuje pravicové zoskupenie, bude hľadať rezervy.
Prvá vec. Je to získanie peňazí zo spotrebných daní. No tak pýtam sa, kde sú tie spotrebné dane. Ideme na spotrebné dane z piva. Tu očakávame hádam príjem do štátneho rozpočtu možno na úrovni 15 mil. Ale medzitým sa veľmi kvalitne podarí zničiť pivovarníctvo na Slovensku a konkurencieschopnosť tohto segmentu. Hovoríme o zvýšení daní z tabaku. Myslím, že ten priestor je už dosť malý. A ten sa už vylúčil v predchádzajúcom období. A to zvýšenie nemôže byť vyššie ako v rozmedzí piatich alebo desiatich miliónov eur, čo prinesie pre tento štátny rozpočet. Očakávame zvýšenie dani z motorových olejov alebo minerálnych olejov. Ak budeme takto zvyšovať dane, určite sa nám stane to, že bude turistika v oblasti nákupu pohonných hmôt obchádzať Slovensko a dostaneme sa do tých istých podmienok alebo do tých istých problémov, ktoré sme mali pred časom, keď jednotlivé meny okolitých krajín, povedzme, posilňovali alebo Slovensko malo vyššiu spotrebnú daň. Táto turistika vtedy obchádzala Slovensko a Slovensko práve na tom prerábalo. Čiže neviem si predstaviť, kde v týchto spotrebných daniach je takýto objem peňazí, ktoré môže táto vláda alebo budúce zoskupenie získať.
Hovoríme o nepriamych daniach. Druhá časť bola to, čo pán minister deklaroval. Boli to majetkové dane. Práve tým, čo bolo v roku 2004 prijaté tou daňovou reformou, bolo to, že práve trojdaň bola zrušená. A, by som povedal, boli oslobodené všetky druhy majetkových prevodov a práv od daní. Tak som zvedavý, kde sa hľadá takýto veľký objem peňazí na to, aby sa teda vedeli sanovať v rozpočte ďalšie obrovské milióny tam, kde je nutné na to, aby schodok verejných financií sa dostal na úroveň 3 %, príp. tohoročný na úroveň 3,8 %. Pokiaľ budeme hovoriť o majetkových daniach, neviem, či tam vidím priestor väčší, ako je možno na úrovni 10 mil. eur. Celkový sumár zdrojov, ktoré chýbajú v tomto štátnom rozpočte na to, aby sme len zabezpečili schodok verejných financií na úrovni 3,8 % voči HDP, je v ESA-ckom princípe asi miliarda eur. Ja som zvedavý, kde by štát alebo kde by táto vláda chcela získať tú miliardu eur. Len proklamovanými úsporami v administratívnej časti alebo znížením administratívnych nákladov, myslím si, to nie je ten priestor na to, aby jednoducho takýmto spôsobom boli zabezpečené. (Hlasy v sále.) A myslím si, že je fajn, že je tu rozprava možno ďalšia kontinuálna. Ja by som bol veľmi rád, aby potom možno v tej záverečnej reči pán minister vysvetlil tie jednotlivé detaily tých príjmov, kde táto vláda by ich získala. Ale rád by som bol, aby to boli efektívne prínosy štátneho rozpočtu alebo rozpočtu verejných financií. Problémom je, že tie oblasti, ktoré boli definované, nie sú tými oblasťami, ktoré prinesú príjem na príjmovej časti, eventuálne výdavkovej časti, aby také zníženie enormné bolo. Určite môžeme sa baviť o tom, či objem zdrojov Európskej únie je alebo nie je vysoký, je alebo nie je nízky, v každom prípade je tam priestor možno, ak vláda nebude teda tieto zdroje čerpať, čo zase na druhej strane vlastnej je veľkou škodou, lebo približne 70 % týchto zdrojov je zo zdrojov Európskej únie. A by bola škoda nevyužiť ich aj napriek tomu, že musím povedať, že rok 2011 bude zachránený práve tým, že schodok na úrovni 4,9 % bude práve zabezpečený práve tým, že nebude dočerpávané kofinancovanie asi na úrovni 300 mil. eur, čo je teda akože veľmi slušný prínos, vláda uvažuje, že na ďalší rok, myslím, úroveň čerpania zdrojov Európskej únie bude na úrovni 3,7 mld. eur, čo teda je podľa mňa zase obrovský balík, keď v minulom roku nebola schopná vyčerpať ani polovicu toho, čo naplánovala z úrovne asi 2 mld. eur. Takže je to podľa môjho názoru skôr hra s číslami a nereálna podoba. Preto striktné odmietanie a hľadanie riešenia v daňovej oblasti aj časti priamych daní je určite podľa mňa cestou, ktorá nebude reálna. A, bohužiaľ, asi treba aj úprimne povedať občanom Slovenskej republiky, že určite dane budú rásť, budú rásť aj podľa môjho názoru na úrovni priamych daní, lebo nie je iná šanca. Ak pôjdeme tou cestou, ja si myslím, že je to cesta do pekla. Ja som si prepočítaval len to, koľko chýba v štátnom rozpočte peňazí. Ak by sme to riešili formou nepriamych daní, ak by sme išli len zvyšovaním daní tam, kde teda explicitne sa dá to robiť, tak by sme došli, povedzme, pri dani z pridanej hodnoty, čo je najväčší objem zdrojov. Pri jednopercentnom navýšení je to asi 185 mil. eur. Ak by sme to rátali, že nám chýba asi viac ako 1,1 mld. eur, tak by sme sa dopátrali k nejakým číslam, pomaly k 26-percentnej dani z pridanej hodnoty, čo, myslím si, určite by bol ďalší tlak na znižovanie spotreby, na znižovanie spotreby ľudí. A tí ľudia, ktorí, povedzme, dnes sú na úrovni, povedzme, strednej skupiny, by prepadávali do tej nižšej, už nehovoriac o tom, že tá nízka skupina, ktorá, už dnes som to spomínal, je na hranici chudoby, niekde je to viac ako 20-percentná skupina ľudí, myslím, by už mala, by som povedal, ešte väčšie problémy s nejakým normálnym fungovaním. Faktom ale je, že neuvedomujeme si, že následným javom je vlastne znižovanie domácej spotreby, ktoré by bolo odštartované takýmto neúmerným zvyšovaním nepriamych daní. Preto si myslím, že vhodná kombinácia aj zvýšenia priamych a nepriamych daní je tou cestou, ktorou môže štát zabezpečiť ďalší rozvoj. Určite som presvedčený o tom, že aj v sociálnej oblasti už predstavované zmeny, ktoré boli aj teda v tom zákone, ktorý nakoniec neprešiel, o odvodovej reforme, v konečnom dôsledku myslím si, že super hrubá mzda nie je tým prínosom pre zlepšenie výdavkovej časti štátneho rozpočtu, myslím si, že možno niektoré nápady, ktoré sú práve v tomto zákone, boli proklamované, sú možno vhodnou kombináciou, aby sa aj vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu, príp. rozpočtu Sociálnej poisťovne dal zabezpečiť kontinuálny chod, určite nie filozofia super hrubej mzdy, ktorá v konečnom dôsledku neprináša žiadny efektívny ekonomický úžitok pre Slovensko, ale skôr, by som povedal, komplikáciu riešenia. Čiže ja reagujem na to, či dnes budeme riešiť to, že malá skupina ľudí bude ešte na tom lepšie tým, že im udržíme tie dane, a veľká skupina ľudí sa vyskladá na to, aby sme mohli mať, povedzme, nízke priame dane. Ak je toto filozofia vlády, že ja neviem 5 až 10 % tej vysokopríjmovej skupiny bude mať tú výhodu na úkor toho, aby sa 70 % ľudí, ktorí nedosahujú ani priemernú mzdu, teda nedosahujú ani medián priemernej mzdy na Slovensku, vyskladalo na to v spotrebných daniach, príp. v nepriamych daniach na ten to princíp, ak je toto cesta, myslím, že je to skôr cesta do pekla. Takže ďakujem pekne za pozornosť, prajem pekný deň, dovidenia.
6. 12. 2011 16:57:11 - 16:59:11 26. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 495, 544 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
58.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Také dve poznámky. Pán minister Mikloš, tá prvá poznámka je, konečne prvýkrát počujem, čo chcete robiť s verejnými financiami. Chcete zvýšiť environmentálne dane, majetkové dane a vidíte priestor v spotrebných daniach. Fantasticky. Pán minister, máte to vôbec skalkulované, čo to dáva? Toto nedá ani 20 percent toho, čo je dnes problém v tomto štátnom rozpočte, 600 miliónov. Viete dobre, že budete zvyšovať ďalej mieru prerozdelenia na Slovensku. Jednoducho, budete stále znižovať, alebo zvyšovať mieru chudoby na Slovensku. Dnes sa musí vyskladať, a to ešte raz zopakujem, dnes sa musí vyskladať na to, aby posledný decil alebo posledných 5 percent na Slovensku žilo dobre, jednoducho sa musí vyskladať asi 80 percent ľudí. To je najväčší problém. A to je filozofický problém v tom, že vy dnes postavíte ten problém na tom, že jednoducho musia ľudia, alebo x ľudí sa musí vyskladať na to, aby jednoducho nebola, nebol mýtus o rovnej dani zrušený. A druhá malá poznámka, pán minister, ja si dobre pamätám, že vy ste navrhovali dokonca jedno protikrízové opatrenie, a to je znížiť 19-percentnú daň na 16 percent. Kde je vaše, vaše, vaše ego? Kde je vaša, by som povedal, taká aktivita alebo taký, by som povedal, prínos do riešenia problémov krízy, keď vy ste v roku 2009 navrhovali ako jedno z vážnych opatrení zníženie 19-percentnej dane na 16 percent? Kde je ten potulný umelec z Ameriky, ktorého ste nosili a ktorého ste nosili na to, aby prezentoval, že toto je najlepšie riešenie v boji proti kríze. Dnes hovoríte o zvyšovaní daní. Tie dane vám nepostačia, tvrdím, ani na 20 percent toho. A tie všeobecné diskusie o verejnej správe, to sú všetko, len diskusie. Nič iné.
Ďakujem.
6. 12. 2011 14:06:24 - 14:28:00 26. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 495, 544 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
2.
Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som aj ja vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 a roky 2012 až 2014, rozpočtu verejných financií. Na úvod treba povedať, že mám pocit, že tá, ten záujem o štátny rozpočet nie je veľký a dokonca z pohľadu vlády tu nevidím žiadneho zástupcu mimo pána ministra, čiže myslím si, že ten záujem a, povedzme, tá úroveň toho štátneho rozpočtu asi zodpovedá tomuto stavu, ktorý je tu dnes, povedzme, v tejto, v tejto váženej snemovni. Tak ako som predpokladal, tento štátny rozpočet je, je, základnou diskusiou alebo základným problémom je ten, že opozícia bude hovoriť o tom, že tento rozpočet, a budem to aj ja hovoriť, tento rozpočet nie je dobrý a jednoducho, myslím si, že ten rozpočet je jeden najmenej kvalitatívny alebo kvalitný za posledných desať rokov, ktorý som v Národnej rade... Dokonca, myslím si, že za posledných desať rokov je to jeden rozpočet, ktorý bol, keby som pejoratívne nazval, odfláknutý, a mám na to niekoľko, niekoľko dôkazov alebo argumentov, ktoré poviem v nasledujúcej časti. Jednoducho neobstoja ani, ani argumenty vlády, že jednoducho nemá mandát, neobstoja argumenty, že bola jedna z prvých krajín, ktorá bola, ktorá prišla so zmenou rozpočtu, ani to, že jednoducho funguje tu vydieranie v rámci koalície. Problémom je to, to, čo nám bolo predvedené na výbore pre financie a rozpočet, a štátny tajomník ministerstva financií, dokonca ten, ktorý nie je zodpovedný za rozpočtovú politiku, jednoducho priniesol nejaký zhluk čísiel, ktoré boli odôvodnené jednou vetou. Ja môžem túto vetu zadeklarovať: "Zmena výšky výdavkov kapitol štátneho rozpočtu na realizáciu programov súvisí s nerealizovanou daňovou odvodovou reformou a premietnutím výdavkov na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky." To je tá výdavková časť. Príjmová časť bola zdôvodnená tým, že príjmy a výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu makroekonomickej prognózy. To je asi všetko to, čo bolo prezentované ministerstvom financií na tomto výbore. Musím povedať, že ak by takýto rozpočet predložil bývalý minister Počiatek, myslím si, že určite by sme opakovali minimálne výbor pre financie a rozpočet, a jednoducho takýto, takýto návrh, takýto doslova nejaký šlabikár, ktorý bol odovzdaný, nie je hodný takýchto rozpočtov, a preto si myslím, že je po kvalitatívnej stránke jeden z najhorších ako, ako sme zažili alebo teda ja som zažil za posledných desať rokov. Faktom ale zostáva, že toto nie je len o nekoncepčnosti tohoto rozpočtu. Ale musím povedať, že zase, že ministerstvo financií sa vyslovene odfláklo alebo vyfláklo na, na rozpočet rokov 2013-2014, kde nemalo ani tú, ani tú námahu si nedalo, že jednoducho zmenilo prognózy, a nezmenilo čísla v tomto štátnom rozpočte. My roky 2013 a 2014 máme v pôvodnom znení s titulkami a jednoducho toto nie je, nielenže nehraje s prognózou, ktorú vydalo ministerstvo financií, ale jednoducho nie, tam čísla sú absolútne zavádzajúce a jednoducho ministerstvo financií nemalo ani toľko chuti, aby jednoducho do týchto čísiel zakomponovalo nové prognózy, ktoré by určite už menili charakter celkového rozpočtu. Takže sa, poďme teda konkrétne na rozpočet roku 2012. Pozrime sa na tie plné špajze, o ktorých tu pán minister stále hovorí. Pozrime sa na schodok verejných financií. Schodok verejných financií z plánovaných 4 celá, pardon, rast hrubého domáceho produktu z plánovanej výšky viac ako 4 percentá, dnes je proklamované na úrovni rastu 1,7 percentuálneho boda. Nehovoriac o tom, že prognózy Európskej komisie už hovoria o raste niečo viac ako jedného percenta, teda už dnes vieme, že tento rozpočet má, stojí na vratkých nohách. Ale pozrime sa, aké ozdravné opatrenia prijala vláda na to, aby jednoducho schodok verejných financií, ktorý pôvodne mal byť 3,8 percentuálneho bodu z hrubého domáceho produktu, ako dnes, keď teda plánuje 4,6 percentuálneho bodu, aké nevyhnutné úpravy návrhu rozpočtu urobila. Tento, tento materiál sme dostali minulý týždeň, minulý týždeň niekedy v piatok, a to hovorí o tom, aj ten výsledok toho papiera, doslova je to nejaký elaborát v skrátenej forme, takže môžeme sa pozrieť, čo sú tam za nevyhnutné úpravy rozpočtu, aby, aby jednoducho sa negatívny vplyv vo výške 690 mil. eur nejakým spôsobom konsolidoval, takže máme.
Ja to začnem od konca. Očakáva sa, že platy ministrov a poslancov zostanú v roku 2012 zmrazené, úspora 2 milióny. Ja sa pýtam pána ministra, aký je jeho podiel na tom, že sa zmrazia tieto platy?
Ďalej navýšenie príjmov z dividend SPP v roku 2012 o 120 mil. eur. No, nehovoriac o tom, že dotlačené SPP zvýšením, zvýšením dividend si bude musieť pravdepodobne na tých 120 mil. eur zobrať úver, aby zabezpečilo platbu do štátneho rozpočtu. Vládny návrh počítal so 47 miliónovou, milión eur rezervou, dnes túto rezervu rozpúšťa, takže predpokladám, že rozpočet je napätý a nemá žiadne rezervy. Ďalej je tu vzhľadom na vypísané voľby, predčasné marcové voľby, je potreba 28 mil. eur. No, myslím si, že v každom prípade si to môže táto koalícia za to sama, čiže toto je teda, by som povedal, presne v réžii, v réžii tejto vládnej koalície. Potom je to, v rámci rokovaní o rozpočtoch bola dosiahnutá kompromisná dohoda so samosprávami, a to tým, že zvýši, že sa zvýši deficit o 61 mil., no musím povedať, že práve tu pán minister bol jeden z predkladateľov návrhov, ktoré mali v budúcnosti prijať alebo vyriešiť problém samospráv, a to tým, že sa im zvýši percento podielu na dani z príjmov fyzických osôb, a to tým, že sa celých 6 percent, ktoré patrili štátu, rozdelí v prospech týchto samospráv, naopak, dnes už hovoríme o výpadku z titulu toho, že jednoducho týmto samosprávam sme chceli zobrať.
Ešte je tu teda významný vplyv na viaceré položky štátneho rozpočtu má neschválenie odvodovej reformy. Ja len chcem upozorniť, že odvodová reforma v roku 2012, naopak, prinášala by mínus, hlavne pre Sociálnu poisťovňu, ktorá, myslím si, že pokiaľ ma pamäť neklame, je to asi vo výške 50 mil. eur. Čiže naopak, táto reforma by v roku 2012 nebola akcelerátorom nových príjmov pre štátny rozpočet. Čiže toto je len, by som povedal, krátke, krátky exkurz do toho, akým spôsobom alebo aké konsolidačné úsilie táto vláda, ministerstvo financií, jednoducho vyprodukovala, lebo máme tu ďalšie, by som povedal, ďalšie významné veci, ktoré aj ministerstvo financií deklarovalo, o úsporných a o konsolidačných opatreniach. Keď som vystupoval k záverečnému účtu a som predstavoval pánovi ministrovi, že máme tri tabuľky, ktoré jednoducho nie sú v zhode, niečo je na stránke ministerstva financií, niečo bolo v jednom návrhu, niečo bolo v druhom návrhu. Jednoducho, myslím si, že je to ako s yetim, všetci hovoria o týchto úsporných opatreniach, bohužiaľ, ale nikto ich nevidel. Ešte krajšou špajzou, môžeme sa pozrieť na hrubý dlh.
Hrubý dlh v Slovenskej republike za dva roky, tak ako to pán minister deklaroval, že posledné dva roky sú, sú teda roky, ktoré táto vládna koalícia realizuje, tak pozrime sa na to, ako sa zvýšil dlh za roky 2011 alebo ako sa zvýši proklamovaný, teda na základe rozpočtu verejných financií, za roky 2010, pardon, 2011, 2012. Ak bývalá vládna koalícia bola, bola šticovaná za to, že zvýšila schodok verejných, pardon, zvýšila hrubý dlh o viac ako 10 mld., tak táto vládna koalícia za dva roky svojej funkčnosti zvýši dlh o viac ako 7 mld., 7 mld. eur. Myslím si, že je to veľmi dobrý výkon pre túto vládnu koalíciu, nehovoriac o tom, že táto konsolidácia mala zabezpečiť znižovanie zadlženosti, teda hrubého dlhu voči HDP.
Dnes máme na stole materiál, ktorý hovorí o pravom opaku. Ak by sa len naplnili čísla, ktoré sú v tomto štátnom rozpočte, náš dlh stúpne, stúpne na 47,5 percentuálneho bodu. Toto, myslím si, že toto je len dôkazom toho, že táto vláda nemá, nemá reálne nástroje na to, aby riešila ekonomickú politiku tejto krajiny, už nehovoriac o tom, že zadlženosť na jedného obyvateľa, teda aj na to novonarodené dieťa sa zvýši len za tieto dva roky, sa zvýši takmer o 1300 eur. Len tento rozpočet, ktorý predpokladá, ktorý predpokladá deficit vo výške viac ako 3 mld. eur, zakladá viac ako 660 eur dlhu na jedného obyvateľa. Ak toto je tá, by som povedal, tá úsporná alebo tá pravica, ktorá zabezpečuje kvalitu rozpočtu, ktorá zabezpečuje znižovanie schodku verejných financií, zabezpečuje znižovanie dlhu, tak práve naopak, sme, sme svedkami niečoho, čo teda je, by som povedal, pravým opakom, a už dnes môžeme pozerať na to, ako na niečo, čo bude pre Slovensko ďalším problémom do budúcna. Keď hovoríme o tom, že sme prijali alebo budeme, alebo prijímali sme dlhovú brzdu, a predpokladám, že aj v druhom a treťom čítaní prejde, tak už dnes sa, dnes už sa dopracovávame do sadzieb alebo do čísiel, ktoré sa blížia 50-percentnej hranici hrubého dlhu voči HDP.
Ak by sme prišli alebo ak by sme teda rátali s výsledkom až do roku 2014, tak ako vláda predložila rozpočet verejných financií až do roku 2014, dnes musíme povedať, že tento schodok verejných financií by už prekročil hranicu 50 percent. Už by sa pohyboval na úrovni 51 percent, takže minister financií by musel prísť do Národnej rady a jednoducho prijať opatrenie na zníženie tohto dlhu. Viete, problém je to, a to myslím, že aj pán minister, to je jeho obligátna diskusia alebo obligátna, obligátna stratégia pri tom, akým spôsobom umlčať opozíciu, je to, však vy ste to robili v roku 2009, 2010. Ja práve naopak, myslím si, že práve zákonom o dlhovej brzde, myslel som, že budeme pozerať dopredu. My ale vidíme na tom, a myslím, že to aj, kabinetovou ukážkou bolo aj vystúpenie pána predsedu Kollára, ktorý sám demaskoval vlastne problémy v tejto vládnej koalícii, ktorý sám povedal, že vládna koalícia nebola schopná väčšinou alebo spoločne prijať také opatrenia, ktoré by v konečnom dôsledku zabezpečili deficit, ktorý sme proklamovali aj pred Európskou komisiou, Medzinárodným menovým fondom. Ktorý určite bude zakladať aj problém do budúcna pre Slovensko získať pre Slovensko dlhopisové financovanie, ktoré zabezpečí kontinuitu schodkového rozpočtu, ale zabezpečí kontinuitu finančného plánovania, deficitu bežného účtu a jednoducho takýmto spôsobom Slovensko môže sa dožiť toho, čo v poslednom období sa stalo, že Slovensko asi zo 150-miliónovej emisie umiestnilo až 28 mil. eur, čo nie je určite veľmi dobrou vizitkou. Určite ten problém nevznikal len na Slovensku, aj v iných krajinách v rámci Európskej únie, ale tým, že zakladáme problémy a systémové problémy v tomto rozpočte a v rozpočtoch na budúci rok, neviem, akým spôsobom sa predstaví alebo postaví ministerstvo financií a bude deklarovať, že Slovensko je pripravené na konsolidáciu verejných financií, keď máme rozpočet, ktorý v rokoch 2013-2014 je absolútne nereálny, a počíta s číslami, ktoré jednoducho s prognózou nemajú nič spoločné.
Slovensko je otvorenou ekonomikou a otvorená ekonomika je odvislá od zahraničného dopytu. Slovensko má možnosť získať ďalšie príjmy, aby si znížilo svoj dlh. Môže získať svoje príjmy buď teda z daňovej oblasti priamych daní, alebo nepriamymi daňami. Vláda Slovenskej republiky sa rozhodla zvyšovaním nepriamych daní a zvyšovaním poplatkov zabezpečiť príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Bojím sa, že toto nie je cesta, ktorou sa môže táto spoločnosť ďalej posúvať dopredu. Už nehovoriac o tom, že problémom Slovenska aj v hrubom dlhu je, zásadným problémom je to, že pomer hrubého domáceho produktu k príjmom Slovenska je vo výške asi 50, je, je 50-percentný, nie na Slovensku, ale v krajinách Európskej únie ako, bežným, bežným statusom.
Slovensko má z hrubého domáceho produktu asi necelú tretinu, menej ako tretinu príjmov. Čiže dnes vlastne prichádzame alebo sme v stave toho, že Slovensko aj napriek tomu, že bude mať schodok verejných financií na úrovni 3 percent, bude stále zvyšovať svoju zadlženosť. Čiže Slovensko z titulu toho, že má nízku príjmovú časť, jednoducho potrebuje, potrebuje znížiť svoj deficit až pod úroveň 3 percent, aby jednoducho už zastavila zvyšovanie svojho dlhu. Tento stav je otázka, ako to chce urobiť táto vládna koalícia alebo predstavitelia tejto vládnej koalície, a možno ten rozdielny a možno legitímny názor je možno aj opozície. Ja sa hlásim k tomu, že sme predložili do Národnej rady zvýšenie priamych daní, a myslím si, že do budúcna, ak vláda bude mať záujem na zvýšenie daní, tak si skúsme vypočítať, kde by sa mohli dostať dane, nepriame dane a čo by to malo za dôsledok, zvyšovanie nepriamych daní.
Ak by sme išli tou cestou, ktorou nastúpila táto vládna koalícia, a nechali priame dane tak, ako na úrovni sú, tak sa môžeme dožiť, matematicky beriem, že daň z pridanej hodnoty je tou najväčšou daňou alebo najväčšou masou peňazí, ak by sme dnes potrebovali jednu miliardu eur, čo je teda zníženie, zníženie deficitu verejných financií na úroveň asi približne 3 percent, tak by sme potrebovali dnes zvýšiť daň z pridanej hodnoty na úrovni 26 a možno v tom horšom prípade až na 27 percentuálnych bodov.
Vieme si predstaviť, ako by sme takýmto zvyšovaním nepriamych daní mohli ďalej pokračovať? To ja si neviem celkom predstaviť. Ak teda ešte ďalšími budeme,  ako mixom ďalších spotrebných daní, budeme v prípade pivárov, budeme znižovať konkurenčnú schopnosť, v prípade vinárov to isté, v prípade spotrebných daní na motorové vozidla alebo teda na, na naftu, vieme si predstaviť, že Slovensko nebude krajinou, kde bude mať záujem, povedzme, väčšina tých, ktorí, ktorí tankujú, budú mať záujem jednoducho tankovať na území Slovenska? Proste tým len chcem povedať, my budeme zhoršovať, buď budeme zhoršovať ekonomické prostredie na Slovensku a zároveň budeme zhoršovať životnú úroveň na Slovensku ľudí. Už dnes máme úroveň ľudí, ktorí sú na úrovni životného minima, na úrovni viac ako 20 percent, cca na úrovni 20,6 percenta, ktoré som posledne asi v štatistike videl. Jednoducho tým, že budeme zvyšovať nepriame dane, znižujeme životnú úroveň, jednoducho, týchto ľudí.
Ak je táto politika legitímna, ja sa pýtam, kde je tá hranica zvyšovania týchto daní? Kde je tá hranica toho, do akej miery sa chce dostať vláda? Ja si myslím, že je legitímne diskutovať o tom, že nájsť nejaké parciálne riešenie, povedzme aj v oblasti priamych daní, a tam sa dajú tiež nájsť zdroje, ktoré by, ktoré chýbajú dnes pre štátny rozpočet. Myslím, že aj pán minister financií dnes priamo sa usvedčil v tom, že jednoducho tá rétorika, alebo hovorí stále tou rétorikou, že ak zvýšime dane, zvyšujeme nezamestnanosť, alebo teda odplašíme teda investorov atď. Táto rétorika jednoducho nemá opodstatnenie a myslím si, že už sa vlastne aj prichytil pri tom, že..., pán minister tu hovoril, podniky, ktoré jednoducho majú daňové prázdniny, a tie podniky nie sú odvislé na dani, na priamej dani, daniach z príjmov. Jednoducho, ak neurobíme tento, tento krok, nemáme šancu ďalej, ďalej pokračovať v nejakej konsolidácii verejných financií, ak to nechceme urobiť na absolútnu, absolútne, by som povedal, hulvátsky spôsob a urobiť to na úkor ľudí, prípadne to urobiť na úkor spotrebných daní a brzdiť, povedzme, rozvoj ekonomiky po stránke podnikateľskej časti. Tak, ako to, mimochodom, bolo urobené pri lízingu a pri ďalších, ďalších veciach.
Myslím, že tak, myslím, že vzletné reči o tom, že budeme šetriť na verejnom obstarávaní, budeme šetriť na administratívnych nákladoch atď., myslím, že to nie je tu, už sa, niekoľkokrát sme sa presvedčili o tom, že to nie je cesta, a myslím, že už pri, pri daňovom úrade v Košiciach, pri nejakých tých sitkách sme sa presvedčili o tom, že jednoducho tento spôsob šetrenia je len možno verbálnou stránkou reči, ale nie reálnou. Čiže tak či tak bude musieť dôjsť a myslím, že treba povedať aj pravdu ľuďom, budú sa musieť zvyšovať dane, je to neodškriepiteľný fakt a do budúcna treba nájsť zhodu v nejakom mixe daní a určite nebudú v tom chýbať aj priame dane. Myslím si, že len, len riešením na stránke nepriamych daní nie je to, čo by sme do budúcna vedeli nejakým spôsobom udržať.
Myslím si, že bolo tu, bolo tu povedané aj o príjmovej aj o výdavkovej stránke štátneho rozpočtu už niekoľko vecí, a myslím, že asi zbytočne dnes sa vybíjať na týchto, na týchto číselných formuláciách už vzhľadom k tomu, čo som povedal, že rok 2013-2014 je absolútne nereálny, už nehovoriac o tom, že rok 2012, prepad v roku 2012 sa odzrkadlí, a keďže ekonomika má nejakú zotrvačnosť, tak zotrvačnosť sa prejaví asi v priebehu dvoch rokov, čiže tie prepady budú hlavné v roku 2013, prípadne aj 2014. Myslím, že konsolidačné úsilie na úrovni 3 percent, ktoré prezentovala vláda, jednoducho v tomto materiáli vôbec nie je vidieť.
Ale zase na druhej strane musím povedať, že v čase neistoty, v čase krízy, v čase krízy trhov, v čase, keď teda veľa krajín má problém s umiestnením svojich, svojej dlhopisovej služby, jednoducho je aj za podmienok, že ten rozpočet nie je kvalitný, jednoducho prijatie rozpočtu asi je dôležitejšie a je to určitým spôsobom signál a možno v kombinácii s dlhovou brzdou dá nejaký pozitívny signál pre trhy, že Slovensko má záujem o konsolidáciu.
Znova, znovu opakujem, tento rozpočet je možno zbytočné dnes rozoberať po stránke výdavkovej a baviť sa o tom, či v zdravotníctve je dostatok peňazí na všetky tie sľuby, ktoré dala pani premiérka, a či teda je, je v ďalších oblastiach, či to je školstvo, kde školstvo, predpokladám, že bude ďalší tlak na zvyšovanie, zvyšovanie miezd. Myslím, že určite sa vytvorí, vytvorí nejaký precedens.
Znovu opakujem, cesta, tou, ktorou sa vydala vláda, a tak, ako chce postupovať, jednoducho nie je cesta, ktorá Slovensko bude radiť medzi kvalitu Európskej únie. Preto ten zákon nepodporím.
Ďakujem pekne.
6. 12. 2011 10:34:59 - 10:36:58 26. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 495, 544 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
34.
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, musím na začiatku povedať to, že očakával som, že celý čas a celá diskusia zo strany tejto koalície, ktorá tu je už len ako, silou vôle sa drží, jednoducho bude len, len a len diskusia o tom, akým spôsobom zadlžovala predchádzajúca vláda.
Myslím si, ale vy ste nepočúvali to, čo povedal aj pán Počiatek vo svojom vystúpení. Vy tu plnú špajzu naplňujete dlhmi, dlhmi Slovenska, ktoré, keď sa nič neurobí, budú cez 50 percent. Ja som si myslel, že zákonom o rozpočtovej zodpovednosti my ideme znižovať tie dlhy. Vy, naopak, zvyšujete a za dva roky ste tu urobili takmer toľko, čo urobila vláda za štyri roky Roberta Fica, sa tu vyhovárate na, len na to, čo teda, čo tu je.
A faktom je ďalším to, čo povedal Peter Kažimír, je iba zopakovaním, že tieto, tieto firmy, ktoré sa stále oduševňujete, že jednoducho znížia zamestnanosť a že jednoducho ohrozujeme zamestnanosť, je len, by som povedal, prasprostá rétorika. Problémom je to, pán minister, vy keď chcete zvyšovať príjmy štátneho rozpočtu, budete zvyšovať nepriamymi daňami.
Ja som si dal tú námahu a prerátal som, že ak chcete zvýšiť príjmy na to, aby ste znížili schodok na 3 percentá, musíte zvýšiť daň z pridanej hodnoty na 26 percent, pri ďalšom znižovaní takmer na 27 percent. Toto je vaša cesta? My ponúkame riešenie, kde sa dajú nájsť peniaze bez toho, aby sa zaťažovala najnižšia časť obyvateľstva Slovenska. Ak je vašou cestou zvyšovanie spotrebných daní a v zvyšovaní povedzme DPH a spotrebných daní, podľa môjho názoru je to cesta do pekla. To nie je cesta moderného štátu v Európe.
Ďakujem.
1. 12. 2011 16:45:10 - 16:47:39 26. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 590 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
58.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja som vystúpil v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Ja vychádzam z premisy, že asi nie je nutné dlho o tom rozprávať, chcem len povedať, že na poslednom stretnutí výboru pre financie, rozpočet a menu, sme si vyjasňovali čísla a musím povedať, že tie čísla mali dosť, by som povedal, charakter veľmi, veľmi taký volatilný, musím povedať ale, že ten zámer ministerstva financií a hlavný príjem, ktorý chce získať práve z lízingu, pardon, nie z lízingu, ale z nového systému odpisovania, je práve prechod z ročného odpisovania na mesačné, čo teda je hlavný príjem pre, pre teda, pre štátny rozpočet, pre esovský štátny rozpočet. Pre mňa je stále ako nepochopiteľné, prečo tam, kde teda ten príjem nie je nejaký významný, alebo dokonca v niektorých prepočtoch je dokonca mínusový, chceme za každú cenu dvadsaťročné riešenie finančného lízingu, chceme takýmto spôsobom utopiť.
Chcem ale povedať, že, chcem podať pozmeňujúci návrh, ktorý práve reflektuje to, čo som, čo hovorím. A v článku I body 2, 9, 10, 12 až 15 a bod (1) prechodných ustanovení sa vypúšťajú. Odôvodnenie v podstate som povedal: Vecne navrhujeme ponechať odpisovanie pri zmluvách s právom kúpy najatej veci medzi troma metódami odpisovania, teda ponechať lízing ako jednu z foriem. Ich proinvestičný charakter má dlho preukázaný prospech. V podstate pri zamestnanosti, pri raste hrubého domáceho produktu, pri nových investíciách, čiže myslím si, že jednoducho, takýto spôsob odpisovania by jednoducho do budúcna skôr mal negatívny, negatívny charakter pre, jednak pre štátny rozpočet, myslím si a práve v čase teda, keď je depresia, keď očakávame zníženie hospodárskeho rastu, keď budeme zažívať možno také obdobie nekonjunkturálne, práve v tomto období takáto podpora pre podnikateľskú oblasť by bola veľmi pozitívna.
Ďakujem pekne za pozornosť.
30. 11. 2011 15:41:47 - 15:42:59 26. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 511 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
46.
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja sa chcem opýtať, pán minister, prečo vy dovoľujete v tomto zákone nepriame novely zákonov a priamo z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí, keď minister Mihál mal pred, včera mal spústu zákonov, ktoré sa dotýkajú práve druhého piliera, nehovoriac o tom, že pri spotrebných daniach z minerálnych olejov my riešime dlhopisové indexy a riešime odmenu pre správcovské spoločnosti v prípade tohto segmentu. Ja fakt nerozumiem a myslím si, že je to už minimálne trápne na to, že v zákone o minerálnych olejoch my riešime veci už, by som povedal, už by to bolo príhodnejšie minimálne riešiť v zákone, ktorý súvisí s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. To je podľa mňa už celkom, podľa mňa až nenormálne pochopenie. Lebo ja rozumiem, že tie nepriame novely sú, boli a možno aj budú, ale faktom je, že aspoň teda zákon, s ktorým to približne súvisí, ale nie do takéhoto zákona a tak sprzniť si zákon. To je veľká teda, aby som povedal, odvaha.
Ďakujem.
30. 11. 2011 11:58:37 - 12:00:26 26. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 590 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
134.
Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím, že, pán minister, je to taká istá hlúposť o tom, že to je prevádzanie... Alebo prevláda tu záujem lobistických skupín, ako je tento návrh. Bohužiaľ, tento návrh nedáva, nezjednocuje nijaké disproporcie. Práveže naopak, vy ste vymysleli tú barličku cez zrýchlené odpisovanie, vy ste dnes predĺžili odpisovanie pre podnikateľov o ďalšie roky. V čase krízy, keď každý štát rieši to, aby sa nakupovalo, nové technológie, aby sa investovalo, vy dnes práve týmto podnikateľom predĺžite dobu odpisovania. To, čo zaplatia, presne, to, čo ste povedali, to, čo očakávate o štátnom rozpočte. Vy ste dnes zmenili celý systém odpisovania, hlavne pokiaľ sa týka zrýchleného odpisovania.
Dnes ste nepodporili podnikateľskú oblasť, ba práve naopak, ju zhoršujete, prostredie a nemá to nič spoločné so žiadnym spôsobom nejakého lobizmu, či to je finančný lízing, alebo nejaký iný. Mimochodom, finančný lízing oproti zrýchlenému odpisu do dnešnej alebo v súčasnej podobe je veľmi blízky, pokiaľ sa týka počtu mesiacov odpisu. Čiže to nie je o žiadnom lobizme, iba o tom, aby sa zachovali podmienky pre podnikateľov tak, ako sú dnes. Zbytočne sa nekomplikovalo a mimochodom v štvrtej odpisovej skupine, to by som potom v prvom čítaní alebo v druhom čítaní vám hovoril, by ste ušetrili na tom nejakých 0,06 promile, čo je podľa mňa blbosť oproti tomu, že to skomplikujete, nezjednodušíte systém, zhoršíte podnikateľské prostredie a vôbec to nemá spoločné nič s tým, že vyrovnávate podnikateľské prostredie alebo ho zlepšujete a už vôbec nie žiadnym lobistickým riešením.
Ďakujem.
30. 11. 2011 11:48:55 - 11:55:29 26. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 590 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
128.
Ďakujem, vážený pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil, keďže som nevystúpil k skrátenému legislatívnemu konaniu, aby som to zhrnul. Dostali sme návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní a teraz preberáme prvé čítanie. Ja som očakával, že novela zákona o dani z príjmu, ktorá je jedna z najdôležitejších zákonov v rámci zákonov daňových, bude nejakým spôsobom viac akčnejším prístupom k riešeniu problematiky jednak štátneho rozpočtu, lebo všetky tieto zákony priamo súvisia so štátnym rozpočtom a nebude to riešiť, iba by som povedal veci, ktoré sú dnes predložené, dá sa povedať až banálne. Banálne preto, lebo vychádzam z toho, že uvažujúc o tom, že vláda by mohla prijať také opatrenia, ktoré by zlepšili príjem štátneho rozpočtu, uvažuje o tom, že príjme zákon, ktorým navrhuje zrušiť lízingové odpisovanie, čo je v priamom rozpore s tým, čo vláda vyhlasovala celý čas - podpora podnikateľských aktivít, podpora podnikania. A tá druhá časť, ktorá je postavená, je vlastne zhoda, na ktorej sa dohodlo ZMOS a vláda, o tom, akým spôsobom bude rozpočtový výnos prerozdeľovaný v rámci miest, obcí, vyšších územných celkov a vlády. Faktom ale zostáva, že to, čo dnes vláda navrhuje v prvej časti, zrušenie takzvaného lízingového odpisovania, je, si myslím, nie práve najlepšia cesta, cesta k tomu, aby bola podpora práve podnikateľského prostredia. Zrušenie lízingového odpisovania v podstate zapríčiní to, že jednoducho podniky, ktoré dnes sa mohli refinancovať mimo bankových zdrojov, sa mohli refinancovať na báze získania zdrojov na finančnom lízingu, dnes budú vlastne takýmto spôsobom dané nabok, alebo jednoducho budú mať veľký problém získať takto zdroje. Finančný lízing ako systém funguje možno dvadsať rokov na Slovensku. Viac-menej je to systém, ktorý funguje vo svete veľmi alebo má dlhú tradíciu, a jednoducho myslím si, že aj v jednoducho obídenie pripomienkového konania v skrátenom legislatívnom konaní, keď tento návrh už raz bol daný v zákone o dani z príjmov ešte pri rozpočte na rok 2011, ktorý neprešiel, ktorý jednoducho bol odmietnutý, tak dnes ho znovu dávame a dávame ho ako príklad toho, akým spôsobom, podľa môjho názoru, poškodíme podnikateľskú časť a podnikateľskú obec. Jednoducho dnes tým, že zrušíme lízing, takzvané lízingové odpisovanie, inak mimochodom rušíme na tri spôsoby. Všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli buď vo výbore, alebo prešli v zákone, jednoducho sa museli meniť, lebo jednoducho sa hľadala forma, ako keď zrušiť lízingové odpisovanie a nahradiť ho, nahradiť ho, by som povedal, spôsobom ako dnes, tak sa muselo nájsť, filozofia, aby v zrýchlenom odpisovaní sme našli tú takzvanú barličku na to, aby nenašlo sa dostatok priestoru na to, aby jednoducho lízingové odpisovanie bolo teda zhodnotené ako nie to, že v konečnom dôsledku neprinesie pre štátny rozpočet žiadne príjmy, ale naopak, ešte prinesie pre štátny rozpočet stratu. Preto sa vymyslelo,, aby sa obišlo teda lízingové odpisovanie normálne, sa vymyslela barlička na zrýchlené odpisovanie a to zrýchlené odpisovanie sa posunulo v neprospech podnikateľskej obce.
My pri zrýchlenom odpisovaní, alebo, pardon, pri normálnom odpisovaní alebo zrýchlenom odpisovaní dnes budeme odpisovať niečo zložitým spôsobom, zbytočne zložitým spôsobom len preto, aby sme našli príjmy do štátneho rozpočtu. Príjmy do štátneho rozpočtu také, ktoré v konečnom dôsledku nie sú tou rozhodujúcou zložkou štátneho rozpočtu na rok 2012. Ak vláda príjme tento návrh, alebo, pardon, tento parlament príjme tento návrh a budeme by som povedal hlasovať, alebo bude hlasovať terajšia ešte takzvaná koalícia za tento návrh, môžeme sa dožiť toho, že podnikateľská oblasť alebo podnikateľská obec vám veľmi pekne poďakuje za to, že jednoducho im skomplikujete život, vytvoríte im ešte ťažšie prostredie podnikateľské. Keď všetci vieme, že lízing bol jeden z druhov urýchlenia alebo zlepšenia podnikateľského prostredia a jednoducho normálne zrýchlené odpisovanie umožnilo podnikateľom skôr odpísať hmotný investičný majetok. Teraz ešte, v čase krízy je to ešte banálnejšie, že my ešte viac budeme tlačiť na týchto podnikateľov, aby jednoducho neuplatňovali si možnosť, alebo aby zrýchlené odpisovanie nebolo kvalitou také, ako teda bolo, ako je v pôvodnom návrhu zákona dane z príjmov.
Dnes vlastne môžeme si poďakovať alebo môžeme poďakovať vláde a podnikateľská obec môže poďakovať vláde, že jednoducho dnes máme tu návrh zákona, ktorý zhoršuje podnikateľské prostredie a vytvára určitým spôsobom neporiadok aj v účtovníctve. Ak vláda príjme tento alebo a tento parlament a vláda, tento návrh vládny príjmeme, príjmeme aj to, že jednoducho odstavíme systém, ktorý tu fungoval veľmi veľa rokov a vláda v konečnom dôsledku na tomto nezarobí. Skomplikuje systém pre podnikateľov a vláda v konečnom dôsledku, podľa môjho názoru a podľa prepočtov, ktoré boli urobené a ktoré, bohužiaľ, neboli vypočuté aj na ministerstve financií, nezíska toľko zdrojov do štátneho rozpočtu, ako si zaumienila. Dokonca myslím si, že v prvých rokoch to bude skôr v mínusovej podobe pre štátny rozpočet. Ja myslím, že sa ešte viac vyjadrím v tom prvom, pardon, v druhom čítaní a možno, že budeme aj preberať to na výbore a bude to väčšia, širšia diskusia. Lebo myslím si, že všetci čakajú na to, akým spôsobom veľmi rýchlo bude sa hlasovať o tomto návrhu zákona. Preto iba toľko zatiaľ. V druhom čítaní sa viac vyjadrím.
Ďakujem.
18. 10. 2011 16:21:33 - 16:23:31 24. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 511 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
60.
Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja v podstate budem len veľmi krátko, v podstate v rámci úvodnej, úvodnej reči, ktorú mal pán minister, bolo iba zadefinované, že sa tu zvyšuje v podstate len daň z príjmu tabakových výrobkov. Musím ale upozorniť, že to, čo sa tu deje akože systematicky o tom, že sa zvyšujú dane plošne a hlavne nepriame dane, to sa aj v tomto zákone, by som povedal, veľmi markantne prejavuje, a to je to, že z doterajšej sadzby na vykurovacie dane, na vykurovacie oleje sa zvyšuje takmer o, štvornásobne sadzba z 26,55 eur na 111,50. Dám len do povedomia to, že to je ďalší zo zákonov, kde hľadáme unisimo alebo urobiť také plošné riešenie práve v týchto nepriamych daniach, a to je ďalšia vec, ktorá, by som povedal, bude zvyšovať náklady jednak pre podnikateľskú oblasť, jednak pre bežných občanov. To je to, čo sa nerieši dlhodobo, aby sa našli peniaze aj tam, kde sa tie peniaze dajú nájsť, nielen plošným riešením zvyšovania daní. Takže pokiaľ sa týka, dá sa povedať, dane z tabakových výrobkov, pokiaľ sme vlastne urýchlili tento proces vzhľadom k tomu, aby sme naplnili štátny rozpočet aj v tej predošlej diskusii o, o teda mixe daní, aby sa teda našli peniaze a myslím si, že je práve hľadaním vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu, prípadne možno lepšou kontrolou to, čo bolo aj spomenuté v tej úvodnej reči, by sa možno mali nájsť peniaze na to, aby sme nemuseli takýmto spôsobom štvornásobne zvyšovať tieto dane, ktoré v konečnom dôsledku budú mať za následok zvýšenie alebo zníženie príjmov pre obyvateľov.
Ďakujem pekne.
18. 10. 2011 15:35:38 - 15:36:22 24. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 503 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
40.
Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Chomovi. Len mi pripomenul jednu vec, že..., a my, keď sme hľadali nejaké úsporné, alebo keď táto vláda chce hľadať nejaké úsporné riešenia, určite sa dajú možno nájsť aj zmysluplnejšie. Možno to, čo naznačil aj pán poslanec Choma. Faktom je, že prečítali sme si v pláne teda znižovania výdavkov štátu, a sme tam našli strašne veľké sumy. Ja si myslím, že tu by trebalo prehodnotiť práve to, tie úsporné opatrenia vo výdavkoch, aby sa našlo spoločné riešenie, ktoré by bolo kompenzáciou aj pre tieto municipality.
Ďakujem pekne.
18. 10. 2011 15:22:08 - 15:34:04 24. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 503 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
36.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, začnem možno dosť netradične a inšpiroval ma pán poslanec Petrák vo svojej úvodnej reči a myslím si, že paradoxom toho celého prejednávaného textu alebo tohto zákona je aj to, že len dva roky tomu dozadu tu bývalý poslanec, pán Mikloš, terajší minister financií spolu, myslím, že s pánom Štefancom práve predkladali návrh zákona, ktorý nehovoril o mixe daní, ale práve naopak, aby sa tých šesť percent, ktoré patrili alebo ktoré patria, doteraz príjem štátu, aby sa prerozdelili medzi samosprávy, teda medzi obce, mestá a vyššie územné celky. No história sa, by som povedal neopakuje, ba práve naopak, dnes sme tu pred, pred celkom inou témou a pred celkom iným problémom, ktorý riešime, a to je mix daní. Chcem povedať, že mix daní ako, ako filozoficky, ako filozofia možno je, je, je teda racionálnym riešením alebo je riešením, ktoré sa dá o tomto diskutovať určite. Určite je vec, ktorá je legitímna a myslím, že o tejto legitímnej veci sa už diskutovalo aj v rokoch predchádzajúcej vlády, hlavne to bol dôvod asi to, že daň z príjmov pre..., fyzických osôb bola najrýchlejšou daňou, ktorá rástla a tie veľké prírastky, ktoré boli práve na strane týchto samospráv, dávali aj tomu diskusiu, či je tento prírastok, je, by som povedal, do akej miery je, je riešením do budúcna, teda riešením filozofie samospráv aj, a teda štátneho rozpočtu. Musím ale povedať, že, že aj veľa kompetencií sa aj v tom čase, aj v predchádzajúcom období sa dalo do vienka týmto samosprávam a aj tým sa určitým spôsobom negovali, povedzme, tieto prírastky, ktoré je logické, teda ak Slovensko dobieha povedzme v nákladovej časti základných, základných, základných životných potrieb, tak si myslím, že aj tá mzda je tým najrýchlejšou časťou, ktorá je v dobiehaní, povedzme, či už krajín, okolitých krajín alebo západnej Európy, čiže bude dlhodobo rastová.
Faktom je, že prišla kríza a kríza ukázala v nahote všetky tieto problémy, ktoré sú v samosprávnom kraji, a teda všetkých obciach, mestách a vyšších územných celkoch. Treba povedať, že aj tieto, tieto municipality sa učia na svojich problémoch a na svojich chybách aj možno na svojich, teda tých pozitívnych stránkach o tom, ako majú hospodáriť a myslím, že takým vytriezvením toho celého stavu bol rok 2009, hlavne rok 2010. Ale netreba zabúdať, za akých podmienok jednotlivé zmeny, ktoré sa udievali, povedzme, v tom financovaní alebo financovaní samospráv, teda municipalít, ako sa udiali za minulých období. Jednoducho, veľký rozdiel je to, že za akých podmienok sa prijímal takýto návrh zákona. Ja som to hovoril aj pri návrhu v zákone o, nazvem to teda, bol to ten pracovný názov, superhrubej mzde, za akých by som povedal hektických dôb sa priná..., alebo takéto zákony prijímajú alebo ako sa chcú prijímať takéto zákony. Proste, jednoducho na poslednú chvíľu prijať takýto návrh zákona bez nejakej signifikantnej konzultácie s municipalitami bez toho, aby boli nejaké logické prepočty a aby boli nejaké dopadové štúdie, ktoré môžu nastať práve v období, keď nás očakáva, vyzerá, hospodárske spomalenie. A neni to len úvaha, úvaha teda inštitúcie ako Medzinárodný menový fond, dnes vyšla správa EBRD, ktorá hovorí dokonca o nejakom poklese rastu slovenskej ekonomiky až na úroveň 1,1 percenta oproti plánu, ktorý dáva ministerstvo financií stále na úrovni 3,4 percenta rastu HDP, myslím, že tu sú veľmi veľké skoky. V tejto časti neistoty my vstupujeme do municipalít ako, ako nejakým, nejakou takou ako, ako nášľapnou mínou a postavíme ich pred hotovú vec, príjmite takéto riešenie, lebo štátny rozpočet má problém, tak musíte sa aj vy vyskladať v rámci štátneho rozpočtu na to, aby jednoducho rozpočet, rozpočet, štátny rozpočet bol dostatočne komfortabilný.
A teda jednoducho, keby som to vyjadril, vyjadril nejakou parafrázou nejakého nekrofilného zoofila, že kde je ten pes zakopaný, tak by sme sa vrátili, že ten pes zakopaný je v tom, že ministerstvo financií fakt si najprv vypočítalo, o akú sumu sa to jedná, vypočítalo si objem, ktorý potrebuje dostať do chalupy, aby jednoducho zabezpečilo výdavkovú časť štátneho rozpočtu, aby naplnilo ambície 4,9-percentného schodku verejných financií voči HDP, a tým sa vyjavila takáto suma a takýto prepočet a takéto koeficienty výberu jednotlivých daní. No toto, si myslím, že nie je práve to najsprávnejšie, nielenže najsprávnejšie riešenie, to je podľa mňa cesta do pekla. Lebo tak, ako dnes to prepočítame takýmto spôsobom, v takom hektickej dobe sa nám to môže vrátiť za niekoľko rokov.
Tak, ako sa postavila daň z príjmov fyzických osôb v roku 2003 ako jedna z mantier alebo mantra, na báze ktorej sa budú vypočítavať budúce príjmy municipalít, tak si myslím, že dnes urobíme mix daní, ktorý tak či tak budeme musieť opravovať. Pán minister, myslím, že absolútne vie to, že tento koeficient alebo tento prepočet je urobený na superhrubú mzdu. Tak či tak, tento zákon, ak to prejde do druhého čítania, bude musieť mať absolútne veľa zmien, ktoré sa budú týkať výpočtov. Ak hovoríme o tom, že dnes je prepad v obciach a mestách a vyšších územných celkoch na druhý polrok nižší asi približne o tri percentá v závislosti od každej municipality, tak dnes garantujeme ten prepadový rozpočet, ktorý dnes museli mestá a obce a vyššie územné celky znižovať na druhý polrok, výhľad na druhý polrok, ten teraz ministerstvo financií garantuje, ako keby to bude, to bude zagarantované na budúci rok. Čiže my sa dostaneme na prepadový rozpočet tohto roka a my garantujeme vlastne to, že to budú príjmy na úrovni roku 2011, ale znížené už asi približne 2,7 percenta až 4 percentá. Už nehovoriac o tom, že v tejto dobe, v tejto dobe, keď teda v neistej situácii alebo v neistej dobe, keď teda môže byť ďalší prepad ešte do konca roka, myslím, že môžu nastať ešte ďalšie, ďalšie, by som povedal, devalvácie tohto celého riešenia. Naopak, si myslím, že by sa mohlo hľadať riešenie práve s municipalitami a hľadať také riešenie, ktoré by nepoložilo tieto samosprávne kraje, mestá a obce, nepoložilo doslova na lopatky, keďže som predsedom finančnej komisie vo vyššom územnom celku v Košiciach, viem asi o čom hovorím a viem, aké, povedzme, je veľa nášľapných mín.
Čiže my staviame tieto samosprávne kraje, mestá a obce, staviame pred dve možné rozhodnutia. To prvé rozhodnutie je to, že aj pán minister asi vie tiež, že tieto municipality nie sú celkom na akruálnom princípe a všelijaké fintičky, ktorými sa vedia dostať k tomu, že oni technicky síce sú na vyrovnanom rozpočte, ale keby sme to brali podľa stopercentných akruálnych, výkazníctva, a teda účtovníctva, tak zistíme, že to tak nie je.
Čiže budú hľadať rôzne fintičky ako úniky z tohto riešenia, alebo druhú vec máme, že sa jednoducho vykašľú na celý systém a budú robiť to najnutnejšie, na čo majú. Jednoducho na to v konečnom dôsledku doplatia občania Slovenskej republiky, lebo toto je miska váh. Toto je miska váh, ktorú jednoducho nevieme, nevieme nejakým spôsobom obalamutiť, ošaliť. Jednoducho je to tak.
My keď, keď v rámci rozpočtu verejnej správy preložíme z jedného vrecka do druhého len tie isté peniaze, dostávame sa do tej istej polohy, do tej istej polohy, ako máme na začiatku. Čiže namiesto toho, aby sa teda začala seriózna diskusia s týmito municipalitami, nakoniec ideme do takýchto tvrdých opatrení.
Ja aj rozumiem ďalšej veci. Máloktorá vláda išla do nepopulárnych opatrení v oblasti dane z príjmu fyzických osôb, to je argument, prečo mix daní, lebo jednoducho pre štátny rozpočet to bol príjem možno šiestich percent. Dnes, ak teda bude mix daní, bude možno aj záujem o to, aby sa hľadali kompromisné riešenia v každej z týchto daní.
Ale pán minister, ak dnes Slovensko čelí problému, povedzme, jednak aj recesii, jednak aj zníženiu hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, ak viac ako dvadsať percent ľudí, teda viac ako pätina ľudí sa dostáva na úroveň chudoby, a my stále paušálnym riešením chceme, chceme zavádzať dane, my tu za chvíľu budeme mať zvyšovanie spotrebnej dane z, spotrebnej dane z palív, budeme zase mať len ďalší problém toho, že nám tá skupina ľudí, ktorí sú v tej strednej, povedzme, a tej nižšej triede, prepadáva práve do tej najnižšej skupiny ľudí. My nezabezpečíme ani tú primárnu spotrebu, ani ten primárny rozvoj ekonomiky, aj keď Slovensko je bytostne závislé na exporte.
Ale faktom je, že aj takýmito úkonmi, ktoré dnes predstavujeme pred občanov, tlačíme tieto municipality do toho, aby zvyšovali dane pre svojich občanov, čo zase bude unifikovaným riešením ďalšieho daňového zaťaženia alebo zaťaženia pre občanov v danom teritóriu.
Bohužiaľ, asi to môže byť aj politický podtext, ktorý tu hovoril pán poslanec Ondruš, ale môže to mať aj negatívny vplyv do ďalších volieb pre tieto municipality či sú to mestá a obce, či sú to vyššie územné celky.
Čiže takéto tlačenie bez nejakej zmysluplnej diskusie, bez toho, aby ste mali pripravený zákon, ktorý už dnes viete, že budete ho absolútne prerábať, lebo sa bude musieť prerábať, lebo dnes tie čísla absolútne nie sú signifikantné s tým, keď teda je jasné, že odvodová daňová reforma nebude súčasťou preberania sa v tejto Národnej rade, takže ctení poslanci zistia, že tieto prepočty, ktoré sú tu, sú len nejakým, nejakým nástrelom, ktorý nie je dnes podložený efektívnymi zákonmi, efektívnymi prepočtami.
Čiže dnes budeme meniť všetko, takže ja by som osobne doporučoval, aby sme teda nielen menili, ale jednoducho tento zákon dali znovu na prepracovanie a začali zmysluplne diskutovať, lebo každému záleží na tom, aby rozpočet verejných financií na Slovensku bol, aby mal nejakú zmysluplnú podobu, aby teda aj trhy ocenili to, že Slovensko dokáže nielen zabezpečiť výdavkovú časť štátneho rozpočtu, aby vláda mohla teoreticky čím viac rozhadzovať a dotlačiť VÚC-ky k tomu, a teda mestá a obce, aby buď švindľovali alebo sa dostali do nejakej nútenej správy, alebo sa dostali do problémov, ktoré už v budúcnosti bude mať veľký, veľký problém riešiť.
Takéto riešenie chceme dosiahnuť. Sme na najlepšej ceste, že tento zákon znovu budeme otáčať v ďalšom budúcom volebnom období, a nebude to mať konca-kraja, nebude to mať jednoducho to, čo potrebujeme my, a to je stabilita.
Ďakujem pekne.
14. 9. 2011 14:51:31 - 15:05:19 22. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 397 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  

56.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ktorý si zasadol do lavíc parlamentných. Áno, to je jasné, to som pochopil. A myslím si, že po prečítaní pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mateja, myslím si, že budem si musieť upraviť vôbec ako môj príspevok a myslím si, že výrazne zmení vlastne celú obsahovú náplň, ku ktorej som chcel vystúpiť. A myslím si, že asi všetkým je tu jasné a myslím, že definoval to možno nepriamo aj pán poslanec Fořt, že v roku 2012 neočakávame žiadnu štátnu prémiu. Ja očakávam o tom, že dnes sú pripravené všetky podmienky na to, že bude v štátnom rozpočte na účte alebo teda v prospech stavebného sporenia jedna veľká nula. Takisto, ako je to pri hypotekárnych úveroch. Takže nebuďme, nerobme si ilúzie, nerobme si ilúzie o tom, že tento návrh alebo tento pozmeňujúci návrh je len čistá náhoda a že teda pán poslanec Matej prišiel s nejakou vlastnou myšlienkou. Je to určite návrh, ktorý určite je pod gesciou ministerstva financií.
Myslím, že tu už bolo povedané, myslím, že aj z úst pána poslanca Maďariča, že vlastne tu sa vlastne len potvrdzuje pravidlo to, že keď vláda nešetrí na svojich výdavkoch, ale šetrí na obyvateľoch, na občanoch Slovenskej republiky, prípadne zvyšuje dane alebo znižuje ich bonifikáciu alebo prípadnú bonifikáciu práve v prípade stavebného sporenia. Mal som tu niekoľko viac návrhov, ale myslím si, že aj moji predrečníci, hlavne čo sa týka pána poslanca Pelegriniho a Kolesíka, by som povedal, že dosť obšírne definovali túto oblasť. Ja chcem len na začiatku povedať, že súhlasím s tým obmedzením, ktoré ministerstvo financií nastavilo, pokiaľ sa týka poplatkovej časti. S tým sa dá súhlasiť. Ja osobne si myslím, že zníženie týchto poplatkov alebo štandardizácia týchto poplatkov je smerom k tomu, aby títo ľudia mali za jasných podmienok tieto zmluvy, aby vedeli, koľko zaplatia. A zároveň musím povedať, že tieto poplatky sa znižujú, čo zase hovorím, že je na prospech tých sporiteľov, ktorí vstupujú do tohto systému. Je možno otázkou dnes, že či tieto sadzby zostanú nemenné zase x rokov, alebo bude úvaha o tom, či tieto sadzby by nemali byť, by som povedal, valorizované možno o nejakú infláciu alebo o nejaký údaj, ktorý by bol zmysluplný. Zase zároveň hovorím, že tento, alebo tieto údaje alebo tie obmedzenia by mali asi skôr prináležať fyzickým osobám. Pokiaľ ide o právnické osoby, myslím, že tam by som bol troška zdržanlivejší, lebo to je v podstate troška iná poloha, ako je poloha v tomto systéme. Faktom je ale, nebudem teda rozprávať, teda, aby som povedal takú nejakú, skôr sa sústredím na technické veci ako na veci, ktoré sa týkajú nejakých všeobecných rozpráv k tomuto návrhu zákona.
Čo teda mi veľmi výrazne vadí a čo výrazne vadí nielen mne, ale myslím si, že v budúcnosti to bude vadiť aj možno právnikom, možno aj teoreticky, pri možno aj vrátení zákona prezidentom, prípadne možno podania na Ústavný súd, to je prípadná retroaktivita, čo sa týka vlastne medziúverov a možností čerpania štátnej prémie. Jednoducho, ak my dnes zákonom príjmeme to, že aj tí, ktorí vstupovali niekedy dávnejšie do tohto systému, a dnes majú podľa dikcie tohto návrhu zákona, nemajú nárok na štátnu prémiu, tak si myslím, že určite minimálne je to retroaktívne pre tých, ktorí vstupovali za určitých podmienok do tohto celého systému stavebného sporenia. Otázkou zostáva, či ak by sme prijali nejako túto dikciu do budúcna, teda, že to bude platiť len pre novonastúpivších sporiteľov v tomto systéme, určite aj tam nastáva otázka, prečo jedni môžu a jedni nie? Takže tam, by som povedal, tiež by som videl ako nejaký problém, teda by som povedal nejakej rovnováhy. Ale faktom je, že určite, ak to urobíme so spätnou platnosťou, je tu veľká šanca, že tento návrh zákona bude mať možno dohru, možno dohru na Ústavnom súde alebo niekde, kde teda bude sa posudzovať retroaktivita tohto návrhu. Určite by som rád si potom vypočul, že to nie je pravda, alebo nejaké zmysluplné riešenie, že teda je to inak.
Určite mi vadí aj to, že výpočet štátnej prémie tak, ako je navrhnutý ministerstvom financií, aj keď teda možnože bude nula, takže možno nemáme sa o čo prieť. Ale v každom prípade musím povedať, že ten výpočet, ktorý je tam daný, dáva dôraz na výšku štátnej prémie na prvý kvartál a počíta s tým, že ľudia sú natoľko bonitní, že dokážu zaplatiť túto štátnu prémiu už prvý kvartál alebo podstatnú časť a tým pádom dostanú aj adekvátnu výšku štátnej prémie, a pričom ďalšie kvartále sú pomerne podstatne nižšie. Čiže občan, ktorý sporí v pravidelných dávkach, a čo je teda bežný systém minimálne u tretiny týchto sporiacich sporiteľov, jednoducho títo ľudia nemajú dostatok peňazí na to, aby ihneď na úvod, teda v prvom kvartáli dali takúto čiastku, ktorá by zodpovedala, povedzme, významnejšej čiastke, ktorú platia jednoducho mesačne, a majú iba na to, aby jednoducho takýmto spôsobom rovnomerne platili. Myslím, že ak hovoríme o tom, že stavebné sporiteľne dnes obhospodarujú asi viac ako milión klientov, myslím, že môžeme povedať, že tretina, niekde okolo tristopäťdesiattisíc ľudí sa dostáva do týchto problémov, že nebude sporiť týmto systémom a jednoducho príde ešte aj o tú malú štátnu prémiu, ktorá podľa môjho názoru, týmto návrhom buď sa zníži, výrazne zníži, alebo bude nulová. Čiže to sú základné výhrady, ktoré mám k tomu návrhu zákona.
Faktom ale je, že možno sa málo počúva, možno málo sa aj počítalo s tým, že ak sa takýmto spôsobom zmrazí stavebné sporenie, určite ten záujem bude nižší, bude menší záujem sporiteľov jednoducho žiadať o medziúvery, jednoducho menej sa bude stavať, menej sa bude investovať. Môžeme uvažovať o tom, či štátny rozpočet práve v takejto oblasti skôr nestratí, ako získa. Ak nezíska na dani z príjmov, či je to sporiteľňa, stavebná sporiteľňa, či je to bežný občan, ak sa nakúpia veci, podporuje sa spotreba, domáca spotreba, podporuje sa teda aj vratka dane z pridanej hodnoty a zároveň nehovoriac o tom, že je tu aj určitá forma zamestnanosti, kde vláda a teda každá vláda sa snaží pritiahnuť zahraničných investorov. A my týmto spôsobom sme ochotní vlastne takýto investičný stimul ako keby vo forme malého investičného stimulu, lebo toto je za málo peňazí, podľa môjho názoru, celkom slušne dosť muziky, jednoducho sme ochotní takýmto spôsobom to odbúrať. A nejedná sa práve o málo, počet pracovných miest. A myslím si, že keď sme boli ochotní dať a čo som veľmi rád, povedzme do investície do Honeywellu, ktorá zhodou okolností bola dvojnásobne vyššia, ako pôvodne sa očakávalo, ale budiš, je to aspoň na východe, je to v Prešovskom kraji. V každom prípade myslím si, že tam vznikne niekde okolo, pokiaľ si dobre pamätám, 250, v konečnom dôsledku 400 pracovných miest. Ak to porovnáme s týmto stavebným sporením, je to možno len kvapka v mori, ak ideme tým, že ideme výrazne rušiť stavebné sporenia, alebo jednoducho výrazne obmedziť.
Takže dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúce návrhy, ktoré reflektujú na toto, čo som vlastne v tej svojej rozprave alebo vo svojom vystúpení snažil sa v krátkom vystúpení povedať.
Čiže pozmeňujúci návrh jedna. Pozmeňujúci návrh k čl. I bod 5 znenie § 10 odseku 4 sa mení nasledovne:
"Paragraf 10 odsek 4. Zo zmluvy o stavebnom sporení uzatvorenej v priebehu kalendárneho roka so stavebným sporiteľom podľa § 4 písm. a), za ktorého sa uplatňuje nárok na štátnu prémiu, sa v tomto kalendárnom roku štátna prémia určuje za jednotlivé kalendárne štvrťroky vo výške percentuálneho podielu vypočítaného podľa odseku 3 zo sumy vkladov uskutočnených:
po a) v prvom štvrťroku najviac vo výške sumy ustanovenej v odseku 3,
po b) v druhom štvrťroku najviac vo výške 3/4 sumy ustanovenej v odseku 3, pričom súčet nárokov na štátnu prémiu za prvý a druhý štvrťrok nesmie presiahnuť výšku ustanovenú v odseku 3,
po c) v treťom štvrťroku najviac vo výške 1/2 sumy ustanovenej v odseku 3, pričom súčet nárokov na štátnu prémiu za prvý, druhý a tretí štvrťrok nesmie presiahnuť výšku ustanovenú v odseku 3,
po d) v štvrtom štvrťroku najviac vo výške 1/4 sumy ustanovenej v odseku 3, pričom súčet nárokov na štátnu prémiu na tento celý rok nesmie presiahnuť výšku ustanovenú v odseku 3. Na uplatnenie nároku na štátnu prémiu a na pripísanie štátnej prémie za tento kalendárny rok sa ustanovenie § 10b použije rovnako.".
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 až 8.
Myslím, že v svojej rozprave som jasne zdôvodnil filozofiu toho, aby jednoducho aj sporitelia, ktorí nie sú tak bonitní, o ktorých už bolo tu dlhšie rozprávané, aby jednoducho mohli sporiť mesačne, tak ako to robia, robí to minimálne tretina sporiteľov, ďalších, povedzme, viac 40 %, povedzme, je schopná zaplatiť možno túto prémiu na začiatku roka v tom prvom štvrťroku, ale takýmto spôsobom odbúrame tú skupinu ľudí, ktorí si poctivo na takýto systém, dlhodobý systém, ktorý zabezpečuje udržateľnosť, jednoducho a zabezpečuje aj rozvoj ekonomiky, by bolo veľmi žiaduce.
Ďalší pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh k čl. I body 7, 1 a 8.
Čl. I bod 7 k § 10a odseku 4. Navrhovaný text § 10a odseku 4 navrhujeme v celom znení vypustiť. A zároveň k čl. I bod 1, teda k § 6 odsek 2 písm. e) navrhovaný text k § 6 odseku 1 písm. e) navrhujeme v celom znení vypustiť a zároveň k čl. I bod 8, teda k § 13 odsek 2 v navrhovanom texte § 13j ods. 2 navrhujeme vypustiť časť znenia z prvej vety "a §10a ods. 4".
Myslím, že to zdôvodnenie som tiež jasne zadefinoval. Myslím si že sa tu jedná o retroaktivitu a myslím že si začíname veľmi slušne zvykať na retroaktívne zákony z dielne ministerstva financií, prípadne z ministerstva spravodlivosti, pokiaľ sa to týkalo aj konkurzných konaní. A myslím si, že to určite bude mať aj ďalšiu zaujímavú dohru.
Takže summa summarum záverom, myslím si, že po prečítaní pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítal pán poslanec Matej, myslím, že sa významne mení celý pohľad na túto skutočnosť a neviem, či aj tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré som tu predložil, vôbec zmenia nejaký pohľad ministerstva financií na túto oblasť v záujme toho, že ideme znižovať výdavky štátneho rozpočtu a to tým, že znížme už aj tak chatrnú prémiu alebo teda štátnu prémiu stavebného sporenia už aj tak zníženú na veľmi malú čiastku, už aj tak ideme do ešte nižších objemov. Ja si myslím osobne a možnože pán minister to vyvráti a povie nie, očakávame, že v štátnom rozpočte bude táto prémia. Nehovoriac o tom, že rušíme vzorec, ktorý mal nejakú stabilitu, a bol už jasnou štruktúrou vypočítaný, dokonca bol prebraný ešte v roku 2004, keď si dobre pamätám z nejakých, filozofie, ktorú uplatňujú povedzme v krajinách, ktoré, kde má históriu toto stavebné sporenie, čo je Rakúsko, povedzme, Nemecko a iné krajiny. Čiže dnes rušíme to a dnes to bude len v rukách ministerstva financií, prípadne vlády. Jednoducho není je perspektíva o tom, keď človek do toho systému vstúpi, aby mu náhodou niekto zase retroaktívne nezrušil jeho budúce možnosti príjmu. Ďakujem pekne za pozornosť.

14. 9. 2011 1:25:23 - 1:27:19 22. schôdza NR SR - 5. deň - B. popoludní a 23. schôdza NR SR - 1. deň - B. popoludní Tlač 493 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
337.
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja chápem, že je pokročilá doba a je už takmer pol druhej, a preto si myslím, že niektoré čísla, ktoré uvádzal pán podpredseda vlády Mikloš, sú určitým spôsobom zavádzajúce alebo je to dokonalé fabulovanie.
Ja ešte som za svojej histórie nepočul o tom, že by sme vypočítavali percento z percenta. To, čo ste predviedli na tom, že ste vypočítali percento zvýšenia dlhu, zo slovenského dlhu z 27 % až 31 % a porovnávali to s maďarským percentuálnym prepočtom percenta, no to je podľa mňa veľmi fantastický výkon, pokiaľ sa týka žonglovania s číslami.
Je to podobný podľa môjho názoru nedokonalosť alebo nezmysel, ako keď ste prezentovali, že príjmy, pardon, že deficit verejných financií zabezpečíte tým, že znížite výdavky. Bohužiaľ, zvyšujete len príjmy. Alebo taký istý nezmysel o tom, ako keď hovoríte o tom, že renomované firmy, ja neviem, nejaké americké, alebo aké to mali byť, posudzovali, aká výška nájmu by mala byť na daňovom úrade, alebo v budove, ktorú teraz si vybral daňový úrad. A musím povedať, že podľa mňa je najdôležitejším merítkom to, za čo firma, ktorá si prenajala tieto priestory, bola to firma Siemens, ktorá si prenajala tieto priestory a potom následne ich vrátila za koľko si ich prenajala v čase nie veľkého rozdielu medzi tým, čo túto nájomnú zmluvu podpísal daňový úrad. Určite táto cena sa veľmi blížila cene, ktorá tu bola povedaná, k tým 6,50. A skúste nám to prezentovať za akých podmienok, keď firma Siemens mala najlukratívnejšie časti tejto budovy.
Ďakujem pekne.
13. 9. 2011 10:01:35 - 10:01:41 22. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
30.
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem poďakovať Marekovi Maďaričovi, lebo presne vystihol to, kvôli čomu som vystúpil aj v tom, teda v ústnej rozprave.
Pokiaľ sa týka pána poslanca Poliačika, ja ubezpečujem, že tento systém, a to není otázka len toho, že budem ja iba niečo tvrdiť ako opozičný poslanec, sa dá jednoducho zjednodušiť tým, že nepotrebujeme na to filozofiu superhrubej mzdy, ktorá zakladá veľa, veľa problematických situácií. Myslím si, že je to asi navýsosť jasné, ak by to tak nebolo, ak by teda bolo opačne, určite asi najgeniálnejšie asi nebude v tomto smere Slovensko, lebo jednoducho je tu experiment aj z Česka, alebo jednoducho není tu experiment vôbec žiadny, ani krajín Európskej únie, ani ja nepoznám ani príklad z celého sveta.
Pokiaľ sa týka odvodového bonusu, to je presne to, vy chcete naplniť svoju nejakú programovú víziu len preto, aby ste splnili tú jednu vašu filozofiu alebo jeden návrh, ktorý ste dali do svojho programového vyhlásenia. Toto vás drží. Toto jednoducho je iba tá mantra, ktorá vás tlačí dopredu, aby ste toto nejakým spôsobom uzavreli. Jednoducho odvodový bonus, ja môžem sa tu staviť, jednoducho nebude, lebo na toto nebude dostatočný priestor.
A tak ako, bohužiaľ, to, čo znovu zopakujem, poďme sa baviť o prvom pilieri. Každému zmysluplnému ekonómovi je jasné, že sociálna oblasť, a zase, čo som opakoval, aj zdravotníctvo bude kľúčovým momentom pre to, pre udržateľnosť verejných financií, a preto si myslím, že nastavenie prvého piliera bude kľúčom na to, aby sme šli ďalej dopredu.
Ďakujem pekne.
13. 9. 2011 9:57:50 - 10:01:35 22. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Burian, Jozef (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie   (text nie je autorizovaný)
24.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, je pravdou, že sme v piatok dlhšie diskutovali. Otázka je, že to ukončenie môjho alebo mojej rozpravy alebo ten dôvod, prečo som sa prihlásil, bol veľmi prozaický, žiadal som pána ministra, aby vystúpil v priebehu diskusie. Bohužiaľ, tak sa neudialo. Ja dávam návrh pánovi ministrovi, ja preruším svoju rozpravu, ak by vystúpil, a potom, aby som mohol vystúpiť, len neviem, či to bude možné, a neviem, či pán predsedajúci, ktorý má momentálne nejakú inú diskusiu, takúto aj alternatívu aj počuje. Ale vzhľadom k tomu, teda že asi predpokladám, že takáto alternatíva bude asi veľmi ťažko vyriešiteľná, takže dovoľte, aby som ešte niekoľko málo poznámok.
Pán minister, ja sa pridávam k tomu návrhu, ktorý už tu bol, myslím, že aj pán poslanec Marcinčin si ho dával, aby sme návrh zákona dali znovu opäť na prepracovanie. A dávam taký návrh, pán minister, ak myslím si, že superhrubá mzda je niečo zbytočné, ktoré som zdôvodnil vo svojom vystúpení už minimálne dvakrát, a myslím si, že naďalej na tomto, na tejto pozícii trvám. Ale dávam návrh, poďte diskutovať o prvom pilieri, myslím, že všetkým nám je jasné, že prvý pilier je kľúčovým, kľúčovým vôbec v sociálnej oblasti. Poďme sa baviť o nastavení tohto piliera. Osobne si myslím, že by bola škoda, že niektoré, možno aj pozitívne veci, ktoré sa nachádzajú v tomto zákone, by práve možno neprijatím alebo neprijatím, včasným prijatím by možno boli, možno boli zapadli prachom.
A práve preto hovorím, dávam do pozornosti, poďme diskutovať o prvom pilieri, o nastavení tohto piliera. Myslím si, že bolo tu niekoľko aj z pozície teda koaličných poslancov, bolo tu niekoľkokrát namietané na, by som povedal, na niektoré veci a poukázané na veci, ktoré nie sú dobré alebo nie sú v súlade, a osobne myslím si, že by bolo dôležité, aby ste začali rozmýšľať práve tým kontextom filozofie zmeny prvého piliera. Myslím, že všetkým tým, ktorým záleží na budúcnosti Slovenska, asi vnímajú, že ten sociálny systém a zdravotníctvo budú kľúčovými nástrojmi udržateľnosti hrubého dlhu Slovenskej republiky a udržateľnosti rastu slovenskej ekonomiky, jasné, v kombinácii s vonkajším priestorom. Ale ak vnímame tento kontext ako veľmi dôležitý, myslím si, že by bolo dôležité, aby pán minister stiahol tento návrh zákona, stiahol superhrubú mzdu a začali by sme sa baviť o prvom pilieri ako dôležitom nástroji.
Dávam do pozornosti, aj diskusia povedzme o hrubom dlhu mala nejaký kontext, bohužiaľ, do tejto diskusie opozícia nebola vôbec vtiahnutá a veľmi ľutujem toho, že keďže nebola vtiahnutá, nemala šancu nejakým spôsobom sa mať zmysluplne vyjadriť k týmto náležitostiam, ktoré tu boli predložené.
Takže ešte raz, dávam návrh, pán minister, či teda budete mať vôbec záujem, ale, bohužiaľ, myslím si, že tu bude skôr rétorika SaS. SaS potrebuje superhrubú mzdu, potrebuje nejakým spôsobom zviditeľnenie, lebo superhrubá mzda, bohužiaľ, nerieši systémový problém. My sme všetci za zjednodušenie tohto systému, na to ale nepotrebujeme superhrubú mzdu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Deň v parlamente

<- ->