34.
Ďakujem, pán predseda. Ja dokonca si myslím, že je mojou povinnosťou sa v tejto chvíli vyjadriť. Najprv len zareagujem na kolegyňu Obrimčákovú. Aj ja som dostal listy, ale problém je v tom, že je veľmi ťažko tento, túto vec, tie tituly riešiť v tomto prípade, aby sme uspokojili všetkých a bolo to aj v súlade so zákonom, pretože, áno, tých, ktorých sa to týka najviac, si chválili to, čo bolo platné v prijatom zákone v roku 2002, kde dostali titul ThDr. aj PhDr.. Ale tu zase namietli všetky ostatné vysoké školy, že to nie je spravodlivé, pretože za jedno štúdium jedni získavajú dva tituly. To poznáš. Takže ja si myslím, že toto riešenie zatiaľ, ktoré sa nám podarilo aj dohodnúť, je najlepšie, ale nehovorím, že bezchybné. To je prvá poznámka.
Druhá. Ja pokladám za povinnosť reagovať, pretože tie pozmeňujúce návrhy idú nad rámec novely a predkladateľ má povinnosť povedať, že či s nimi súhlasí, a ak by s nimi nesúhlasil, tak by sa o nich nemalo rokovať. Vzhľadom na to, že obsahove v zásade s týmito obidvoma pozmeňujúcimi návrhmi súhlasím, takže, áno, myslím si, že je v poriadku, ak budú zahrnuté teda a bude sa o nich aj hlasovať.
Chcel by som trošku zareagovať aj na to, čo hovoril kolega Mikolaj. Týka sa toho, tej žiadosti o zriadenie súkromnej vysokej školy. Je to tak, ako si to povedal. Jednoducho vláda rozhodovala a vláda rozhoduje a dokonca ani..., minister je povinný predložiť do vlády návrh, ale žiaden zákon nezaväzuje a nemôže ani zaväzovať ministra, aby hlasoval za návrh, s ktorým on osobne nesúhlasí. Čiže, ale je to v poriadku, tým, že je to takto ako čistejšie, súhlasím s tým, takže z toho pohľadu tie návrhy sú dobré. Ten návrh, ktorý sa týka tých zmien, dneska so špecifickými potrebami zavedený názor je osôb s postihnutím. Myslím, že špecifikuje detailnejšie starostlivosť o týchto ľudí, ktorá aj dnes v zákone je, len nie je tak podrobne rozpísaná a neustanovuje jednotlivé detaily. To si myslím, že naozaj môžeme urobiť, že to je v prospech ako ľudí, ktorí sú s postihnutím. Toľko, pán predseda, moje vyjadrenie.
Ďakujem pekne a, samozrejme, uchádzam sa o podporu cteného parlamentu pre návrh celého zákona.
|
12.
Ďakujem pekne. Ja som sa prihlásil do rozpravy z dôvodu, aby som urobil zadosť zákonnému postupu. Keď sme predkladali tento návrh zákona ako, predsa len ste človek, ktorý má aj tie skúsenosti, ma dosť istil s účinnosťou zákona a bola daná na 1. januára, ale vzhľadom na známe okolnosti, dnes keby sme zákon schválili, tak táto účinnosť už je nie v súlade s legislatívnym procesom, preto dávam pozmeňujúci návrh:
V článku 2 sa slová „1. januára“ nahrádzajú slovami „1. apríla“.
Ďakujem.
|
8.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Moje vystúpenie nebude dlhé, celkom krátke, a som rád, že v takomto komornom zložení, pretože tá skúsenosť hovorí, že keď je v tomto zložení, tak tá debata býva racionálna, pretože po včerajšku, po tých excesoch a neuveriteľnom narcizme už sa mi zastavuje rozum.
O čo ide, jednoducho ja nechcem skúmať prečo, ako, ale jednoducho vo vysokoškolskom zákone je jedna nespravodlivosť, chyba, ktorá tam je, ktorá vlastne diskriminuje istú skupinu. Náš vysokoškolský systém je nastavený tak, že keď čosi preukážeš, a to preukázanie je, jedno z nich je ukončenie doktorandského štúdia, tak istým spôsobom dostávaš väčší priestor, väčší podiel v tej sfére vedy, výskumu a vzdelávania. Jednoducho ten, kto získa titul PhD., môže potom aktívnejšie robiť, môže byť školiteľom, môže byť oponentom a má aj väčšiu šancu získať finančné prostriedky na výskum prostredníctvom grantov. Ale v študijnom odbore katolícka teológia sa stalo, že absolventi, sú to jediní absolventi doktorandského štúdia, ktorí nezískavajú týmto titul PhD.. Takže túto chybu sa moja novela snaží napraviť, nič viac a nič menej. Možno si poviete, že je to maličkosť, život pozostáva, ako povedal jeden filozof, zo samých maličkostí, ale sám osebe nie je maličkosťou. A takisto samo osebe vzdelávanie a vysokoškolský život a život v priestore vedy a výskumu určite nie je maličkosťou.
Ďakujem zatiaľ.
|
52.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Raši, žasnem, keď vy hovoríte nám, že ohrozujeme životy a zdravie pacientov. Vy ako lekár. Vy musíte vedieť dobre, kto a ako ohrozuje životy a zdravie pacientov. Jednoducho už tieto nezmysly mi nedá počúvať a vecne, ak ma niečo mrzí, mrzí ma to, že vďaka Lekárskemu odborovému zväzu sa urobil obraz o lekároch v spoločnosti taký, že 80 % pomaly obyvateľov je nastavená proti lekárom. Žiaľbohu.
A tretia poznámka, a to je kľúčové, všetci v tejto chvíli sme na tom istom strome, a ak ho takto budeme píliť, konár tohto stromu, tak z neho spadneme. Jednoducho čakám, čakám, že rovnakým spôsobom zareagujú o chvíľu učitelia alebo iné skupiny obyvateľstva a Slovensko sa zosype. To je náš záujem? Ja si myslím, že toto nie je otázka koalície, to je otázka celého Slovenska.
Ďakujem.
|
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ako vidíte, som v tejto chvíli sám, ktorého zaujal váš prejav k rozpočtu. Ale mňa zaujíma naozaj rozpočet, zvlášť v tejto situácii, v ktorej sa nachádzame, čo pokladám za mimoriadne vážne. Pozitívne hodnotím vaše slová, že si neprajete rozpočtové provizórium. A očakávam, že aj istým spôsobom podľa toho budete konať, lebo až vtedy sa to naplní.
Ale druhá vec. Pozorne som vás počúval a povedali ste, že deficit môže byť 6 % a viacej percent nakoniec. Len som nepočul od vás niečo, čo by povedalo, ako tomu zabrániť, ak by k tomu došlo. Ja verím, že rovnako ako my si neprajeme, tak aj vy si neprajete, aby takýto deficit nastal. A to znamená, môžete teraz povedať, že však vy nie ste vo vláde, že to je starostlivosť vlády, ale ja si myslím, že v tejto chvíli to nie je len starostlivosť súčasnej vlády, ale že je to starostlivosť a zodpovednosť všetkých nás, ktorí sme v politike, za osud Slovenska. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nechcem hovoriť dlho.
Prvá vec. Už to tu viackrát zaznelo, že Slovensko potrebuje v tejto chvíli schváliť rozpočet, aby bol aspoň aký-taký signál o našej stabilite a dôveryhodnosti. Na druhej strane keby som to vyjadril jazykom matematikov, je to nutná podmienka, určite nie postačujúca pre to.
Ale to, čo pokladám za vážnejšie. Keď tu bola diskusia, tak som počul názory o vyrovnanom rozpočte a podobne. Rozpočet napísať sa dá akýkoľvek, schváliť sa dá takisto. Ale dôležité je, aby bol naozaj aj reálny a udržateľný. A z tohto pohľadu všetci sme zaregistrovali, bolo to nakoniec aj v médiách, že Slovensko si už druhýkrát nedokázalo požičať. To znamená, že nedokázalo predať dlhopisy, tak ako sme to potrebovali. A v tejto súvislosti ma zaujíma, čo potom bude, pretože tá informácia hovorí, že máme dnes hotové peniaze takpovediac na niekoľko mesiacov, na pol roka. Takto to aspoň zaznelo. Sú rôzne cesty na to.
Len tak trošku pre ilustráciu dvoma vetami. V histórii keď minul peniaze Filip II. Pekný vo Francúzsku, tak siahol na templárov, ich zlikvidoval dúfajúc, že tam je veľký poklad. Templári totižto naozaj fungovali aj ako bezpečnostné bankové domy. Nenašiel nič. Ale toto nie je tá cesta.
Jedna cesta je, že tá pôžička bude za oveľa väčšie úroky urobená. No ale myslím si, že by to nebolo dobré, ak by sme mali dlhopisy za úroky také, ako keď si požičiavala vláda Vladimíra Mečiara na stavanie diaľnic, 17,2 %. To sú úžernícke úroky. A to už je katastrofálny stav.
Druhá šanca je, však sme aj to skúsili, že jednoducho budú tvrdé reštrikcie, že bude viazanie v kapitolách jednotlivých rezortov. No v tomto napätom rozpočte to si tiež dosť dobre už neviem predstaviť. A tak poviem nie celkom ekonomicky, ale tá myšlienka je, myslím, zrejmá, a siahli po nej už aj iné krajiny, jednu možnú predstavu, prečo by štát nemohol vypísať dlhopisy, samozrejme, nie s hodnotou takou veľkou, ale pre obyčajných slovenských sporiteľov, to znamená v nominálnej hodnote tisíc, päťtisíc eur ap., trojročné, päťročné. Celkom iste ich úročenie pre obyvateľov by bolo lepšie ako dnes ich úročené vklady v bankách. Garancie štátu by tam v podstate nič nemenili, pretože aj dnes v súčasnom stave do 100 000 eur štát garantuje úspory jednotlivcov v plnej výške. No myslím si, že boli by s tým, samozrejme, spojené isté administratívne náklady technické. Ale myslím si, že by to nebolo to rozhodujúce. A faktom je, že tie úspory obyvateľstva sú. Čiže bolo by to systémom, že ľudia pomôžu vlastnému štátu. A súčasne by to bolo pre nich takisto, si myslím, výhodné.
Prečo hovorím o tom teraz. Jedno staré latinské príslovie hovorí, že qui cito dat, bis dat, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Dnes ešte v tej situácii nie sme, ale keby sme k tomu pristúpili v okamihu, keď už naozaj bude situácia, že Slovensko si nebude vedieť plniť svoje záväzky, myslím si, že to je v oveľa horšej situácii. Čiže zaujímala by ma potom reakcia na tento spôsob riešenia vaša, pán minister. Ďakujem pekne.
|
60.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, jednu vec musím uviesť na správnu mieru. Niekoľkokrát ste sa podľa mňa nechali uniesť, keď ste použili argument, že sa kolega Marcinčin nedostal na kandidátku KDH. Skutočnosť je taká, že kolega Marcinčin má celkom iste miesto v prvej dvadsiatke, a dobrovoľne, sám od seba sa rozhodol, že nebude kandidovať.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
28.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Rafaj, takpovediac zanariekali ste nad kapitolou školstva a ja s vami v zásade súhlasím, že to školstvo, tak ako aj v minulosti, má málo peňazí. Akurát si myslím, že štyri roky ste ho mali v rukách, a pre navýšenie rozpočtu ste neurobili nič. Naozaj nič. Ja vám môžem pripomenúť, že v roku 2006 bola navýšená kapitola, keď som odchádzal, školstva o 4,2 miliardy korún. A druhú vec, ktorú by som si veľmi rád nechal vysvetliť, vraveli ste, že SPP dividendy, takto, že zisk bol za to obdobie okolo 70 miliárd, a vyplatili si dividendy vyše 100 miliárd, teda navyše, a že to všetko odišlo kdesi, ukázali ste kdesi na západ. No, to by som rád pochopil, že ako to je možné, pretože pokiaľ viem, 51-percentným akcionárom je slovenský štát, a teda dividendy a akcie sú všetky rovnaké. To znamená, že príslušnú čiastku musel dostať z tých dividend štát.
Ďakujem.
|
49.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mikolaj, prívlastky zmätočný, chaotický, najhorší, alibistický, tak to by som ešte bral ako tak trochu opozičný folklór, ale k rozpočtu rezortu školstva. Keď hovoríš, že ten rozpočet sa vykrýva z eurofondov, no musím ti pripomenúť, že si bol prvý, ktorý si toto naštartoval. A už pri schvaľovaní rozpočtu v roku 2006 pre 2007 som ťa upozornil, že keď to bude takto pokračovať a keď skončia eurofondy, tak v rezorte školstva bude chýbať viac ako miliarda eur v dnešnej mene, viac ako miliarda eur. To neviem, odkiaľ sa to vykryje.
A pripomeniem ti napríklad, z peňazí rezortu, nie z eurofondov, rozvoj o programe vysokých škôl. No ty si tam dal položku prakticky nula. Šport, keď odrátame v inom rozpočte, ktorý bol schvaľovaný, dostal takmer nulu. Všetko išlo na štadión a podobne. Čiže mal by si sa predsa len trošku nad týmito svojimi údajmi zamyslieť.
A posledná poznámka, vravel si o vysokých funkcionároch, ktorí dneska robia v doprave, a nominanti KDH. No ani jeden z nich nebol žiaden funkcionár vysoký. Ja neviem, prečo spochybňuješ ako profesor vysokej školy dopravy a spojov, naschvál uvádzam tento starý názov, svojho kolegu, ktorý tam robí takisto tridsať rokov na tejto vysokej škole, docenta Pavláska. Ja si nemyslím, že nie je odborník. To je predsa len trošku priťahovanie za vlasy.
Ďakujem.
|
44.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Matovič, ono by bolo dobré, aby ste sa vrátili do školy. Pretože tisíc percent, o niekoľko tisíc percent zvýšiť plat, to by znamenalo, že pred tými rokmi ten plat toho poslanca bol možno v hodnote 100 alebo 150 eur. Takže predsa len a druhá poznámka, ja vám ukážem výplatnú pásku z roku 2008 v čase, keď sa uvádzali platy v druhom polroku v korunách aj v eurách, a súčasnú výplatnú pásku. Poslanci si od roku 2008 každý rok zmrazili platy a plat poslanca je taký istý a na budúci rok bude taký istý, ako bol v roku 2008. Preto si myslím, že by ste mali vážiť slová.
Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Madej, povedali ste, že súčasná vláda znížila platy sudcom. Viete dobre, čo hovorí zákon o platových náležitostiach ústavných činiteľov a ako sa určujú na základe tohto zákona i platy sudcov. Viete takisto dobre, že tieto platy od roku 2008 sa nemenili a každý rok sa zmrazovali. A z toho vyplýva aj zosúladenie, aj isté zmrazenie platov sudcov. Aj teraz zrejme o chvíľu odsúhlasíme zmrazenie platov všetkých ústavných činiteľov, prezidenta, ministrov, poslancov a tak ďalej. Ja si myslím, že v tejto situácii je to v poriadku. Ale chcem sa vás opýtať, či si myslíte, že sudcovia by do tohto nemali patriť a že ich platy by sa v situácii, v ktorej sa krajina nachádza, nemali takisto zmraziť. Ďakujem.
|
|
|
36.
Čiže prerokujeme zákon v treťom čítaní, dajte, prosím, hlasovať o tom, že ho schválime ako celok.
|
34.
Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave k tomuto návrhu zákona nevystúpil nik. Neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Zo spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy, preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že prerokujeme predložený návrh zákona v treťom čítaní.
|
66.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som vás zoznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ktorý je gestorským výborom k návrhu tohto zákona.
Národná rada sa uznesením č. 587 rozhodla prideliť vládny návrh zákona č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany v zákone č. 277/2009 Z. z. ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo a výstavbu a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Čl. II. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Čl. III. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku. Za návrh hlasovali 5, proti nehlasoval nikto, hlasovania sa zdržali 5 poslanci.
Ostatné výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Čl. IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/ 2004 Z. z. o obrannej štandardizácii a ktorý ďalej, a tie, a zákona č., ktorý je uvedený pod tlačou č. 472, a na základe uznesení vyjadrených v predošlom čl. č. 3 tejto správy navrhuje, aby Národná rada predmetný vládny návrh zákona schválila. Spoločná správa výborov Národnej rady republiky, Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 11/2004 Z. z., bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre bezpečnosť a obranu č. 110 na 26. schôdzi.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona.
|
34.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Moje vystúpenie bude krátke a chcem povedať len tri veci.
Prvú, pri prvom čítaní som povedal, že budem mať snahu dať pozmeňujúce návrhy na isté zmeny a podľa mňa zlepšenie znenia toho zákona. Nedám ich, v tejto inflácii pozmeňujúcich návrhov, a teraz nemyslím len na tento zákon, ale vôbec čo sa tu deje. Ja si myslím, že vyvolávať chaos nie je dobre. Čiže nebudem dávať žiaden pozmeňujúci návrh. To nebol cieľ môjho vystúpenia.
Druhá vec, ktorú chcem povedať. Sú aj v tomto zákone, a už teraz nechcem viesť vecnú diskusiu, pozmeňujúce návrhy, s ktorými sa ja nedokážem stotožniť. Ale čo, a to poviem na záver, pokladám za mimoriadne dôležité, tento zákon, možnože malým percentom, ale predsa v ťažkej situácii pomáha pedagógom. A myslím si, že pedagógovia si to zaslúžia. Ja nechcem vôbec robiť žiadnu propagandu, pretože chcem oceniť to, čo v tejto chvíli vnímam v tejto snemovni, že takýto pocit a takýto postoj má väčšina poslancov, ktorí tu sedia, a že je ochotná práve preto tento návrh zákona podporiť. A z toho dôvodu, aj keď prejdú pozmeňovacie návrhy, s ktorými sa nestotožňujem, takisto som presvedčený, že je to malý krok, ktorý pomôže trošku učiteľom a som pripravený, napriek aj možnože niektorým nesúhlasom, podporiť dikciu tohto zákona. A to je podstatné, čo som chcel povedať.
Ďakujem pekne.
|
188.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Sulík, tu nejde o hasenie benzínom, ale jednoducho ja som sedával na Radách Európy, aj vo vedení najsilnejšej strany európskej, EPP, a jednoducho riešenie sa tam hľadá tým, že sa diskutuje a hľadá sa dohoda.
Ak chcete niečo presadiť a zmeniť, musíte nájsť spojencov. Ak ste to urobili, povedzte, ktorých spojencov ste kedy hľadali, s kým ste rokovali jednoducho dávno predtým, aby sme čosi dosiahli. To je prvá poznámka.
A nerád by som bol, keby sa naplnil ten scenár s tým Volkswagenom, ale garantujem vám a som ochotný staviť o fľašu dobrého koňaku sa s vami, že keby k tomu došlo, k takej krízovej situácii, že ten Volkswagen odtiaľto odíde bez ohľadu na podmienky, ktoré im vytvoríme. A to nebude želanie pani Merkel, to jednoducho bude odrazenie reálnej situácie v Nemecku.
Ďakujem.
|
184.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážení kolegovia, kolegyne, ja nebudem dlho hovoriť, lebo len sa dívam na túto hru s ohňom a chcem povedať tri poznámky.
Po prvé, je pravdou, že Slovensko túto krízu nezavinilo. Je pravdou, že viaceré vlády v Európskej únii sa správali nezodpovedne, že klamali a podvádzali. Je pravdou, že aj banky veľmi nezodpovedne požičiavali a dávali pôžičky. A dokonca si pamätám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR
Pán poslanec Fronc, prerušujem vaše vystúpenie.
Poprosím pánov poslancov, aby sme zachovali dôstojnosť rokovania. Tí, ktorí nechcú byť prítomní v rokovacej sále, nech opustia, a tí, ktorí chcú, nech nevyrušujú.
Nech sa páči, pán poslanec.
Fronc, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Čiže áno, to všetko, čo tu zaznievalo, je pravdou. Dokonca si pamätám v období, keď som bol vo vláde, že veľké krajiny Európskej únie Francúzsko a Nemecko nedodržalo maastrichtské kritériá a neboli na nich sankcie.
A predsa si myslím, že Slovensko musí sa zúčastniť a malo by sa zúčastniť záchrany. Viete, vnímam to tak, ako keď niekto nezodpovedne hrá sa s ohňom, podpáli, je to váš sused a podpáli svoj dom, tak ho pôjdete hasiť. Keď nie zo solidarity, tak preto, že o chvíľu zhorí aj váš. Jednoducho tu nie sme na opustenom ostrove, že sa nám nič nestane. To je prvá poznámka.
Ja som tu počúval, že euroval nič nevyrieši a že to je oddiaľovanie času. Alebo hra so získaním času a podobne. Neviem, nechcem s tým polemizovať. A uvedomujem si aj veľkosť tých záruk, som to rátal, vychádza to asi štyridsaťpäť tisíc na každého obyvateľa Slovenska, na dieťa či na dôchodcu, to je jedno. Štyridsaťpäť tisíc, no nie je to malá suma. A ja sa domnievam, že zadarmo to nebude, že možno každý z nás zaplatí desať percent zo svojich úspor, pätnásť, viac. No len si uvedomujem jedno, že ak by padlo euro, tak to neprídeme o desať percent, ale päťdesiat. Možno o všetky vaše úspory mnohí z vás prídu, a že nastanú sociálne nepokoje a že nezamestnanosť nebude trinásť percent. Tridsať, štyridsať percent? Ako to je tiež reálna šanca, treba si uvedomiť.
A keď tu takto hovoríme za seba, že my to nechceme dávať druhým, len by som povedal, ako sa zachová Nemecko, keď vzrastie u nich nezamestnanosť tak výrazne. Ponechá fungovať Volkswagen v Bratislave? Alebo ponechá Volkswagen doma a zavrie na Slovensku Volkswagen? No, nikto im to nemôže vyčítať, že sa takto zachovajú, veď my by sme to takisto urobili. Ale to bude znamenať v podstate situáciu ekonomickú oveľa horšiu pre Slovensko. A to nehovorím o PSA, rovnako. To je druhá poznámka.
A tretia poznámka, viete, bol som účastný osem rokov v tom období zápasu, usilovného zápasu, aby sme sa dostali do Európskej únie. A ja si myslím, že to chceli všetci viac-menej, až na pár výnimiek. Ale som dostatočne starý, aby som si pamätal aj komunizmus. A aj slobodu za komunizmu, ktorú sme mali. A aj pravdu. A suverenitu. O tom, ako sa tu klamalo a všetci sme kývali, minimálne prakticky skoro všetci sme kývali a boli súčasťou toho veľkého klamstva. A vykladali sme, ako žijeme v raji, napriek biede, ktorá tu bola.
Jednoducho, historicky je pravdou, že pokiaľ sme boli súčasťou západnej Európy, či to bolo za prvej Československej republiky, alebo teraz, keď sme v Európskej únii, Slovensko malo oveľa väčšiu prosperitu, a nehovorím, že sa malo dobre, ale oveľa väčšiu prosperitu a lepšie ako v dobách, keď sme boli vo sfére vplyvu východu, aby som to veľmi jemne povedal.
A ja som presvedčený, a nechcem kresliť zlé scenáre, ale ak Slovensko neodsúhlasí euroval, tak sa ocitne v istom zmysle na periférii Európskej únie. Ja nehovorím, že sa nám to zráta zajtra alebo o týždeň, ale bez následkov to iste nebude.
A nebol by som rád, keby Slovensko sa opäť ocitlo v šedej zóne. A silové pomery medzi veľmocami sa menia. Viete, dnes sú také aké sú, ale keď sa zmenia a Slovensko bude v šedej zóne, tak znova môže padnúť do sféry vplyvu východu. A to by som nebol rád, pretože si myslím, že pre nás je naozaj dôležitejšie spojiť svoj osud s tou demokratickejšou, lepšou a prosperujúcejšou časťou Európy. A to je tam, kde sme. A tento hazard nechcem, aby sme podstúpili. Ja jednoducho nechcem, aby sme sa dostali do situácie alebo moje deti sa dostali, že budeme zase v sfére vplyvu nejakého marxizmu-komunizmu a podobne.
Ďakujem.
|
92.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, tu sa stalo zvykom, že vlastní poslanci oceňujú vždy vystúpenie svojho predsedu. Nemám to vo zvyku, ale tentokrát to chcem urobiť, pretože myslím, že to bolo jasné, povedané stanovisko výstižne.
A rád by som pripomenul jednu vec, ktorá tu zaznela z tvojej strany, geopolitický rozmer. Mám taký pocit, ako keby sme mali všetci veľmi krátku pamäť. Akoby sme zabudli, čo tu bolo pred vyše dvadsiatimi rokmi, akú sme mali vtedy slobodu, o čom sme mohli rozhodovať, keď sme boli v tábore socializmu a vo Varšavskej zmluve, ako sme denne všetci sami seba klamali a vedeli, že klameme. Dnes chceme slobodu nad hranice svojej zodpovednosti a nad hranice svojich možností. Tento geopolitický rozmer, ktorý si uviedol, pokladám za veľmi dôležitý pre budúcnosť Slovenska. Viac ako ekonomický rozmer.
Ďakujem.
|
8.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, len vecne k jednej, jednému vášmu vyjadreniu, povedali ste, že euroval stačí na záchranu malých krajín a že keby padla veľká krajina ako Taliansko, že to nebude stačiť. Nemám dôvod pochybovať o tomto vašom tvrdení, ale viete, val sa stavia, aby zabránil vlnám. A keby vybuchla sopka na Islande, tak iste by val v Holandsku nestačil na záchranu pred cunami. Jednoducho valy napriek tomu staviame a stavajú ich aj v Holandsku.
Ďakujem.
|