Hodina otázok Vytlačiť stránku / Print page

Otázka od: Pavol Goga

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 14. 2. 2018 
Zadávateľ Pavol Goga 
Otázka Vážený pán predseda vlády, 23. februára sa zúčastníte summitu, ktorého témou budú aj voľby do Európskeho parlamentu, ako aj téma viacročného finančného rámca po roku 2020. Čo všetko bude ešte súčasťou tohto summitu a s akými témami sa tam ešte stretnete?  
Adresát predseda vlády SR Robert Fico 
Dátum odpovede 15. 2. 2018 
Zodpovedal predseda vlády SR Robert Fico 
Odpoveď Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, aj za vašu otázku. Dňa 23. februára 2018, tak ako uvádzate, sa v Bruseli uskutoční neformálne zasadnutie hláv štátov a predsedov vlád členských štátov Európskej únie. Vedúci predstavitelia členských štátov Európskej únie sa stretnú, aby rokovali o inštitucionálnych otázkach, ale aj o politických prioritách pre budúce obdobie. Žiadne ďalšie iné témy neboli zatiaľ v tejto fáze avizované. Začnem témou viacročného finančného rámca. Tu sa majú rozhovory sústrediť najmä na politické priority budúceho finančného rámca po roku 2020. Pôjde o to, ako možno nastaviť rovnováhu medzi starými politikami, ako je kohézia a poľnohospodárstvo, a novými politikami, ktoré sa sústreďujú na vedu, výskum či konkurencieschopnosť Únie. Medzi novými prioritami sa rysuje vytvorenie fondu na boj proti legálnej migrácii, posilnenie mobility, ktorá znamená hlavne posilnenie programu Erasmus a podpora spolupráce v oblasti obrany. Dá sa očakávať aj rámcová diskusia k výške rozpočtu vo všeobecnej rovine a diskusia o možnostiach posilnenia rozpočtu vzhľadom na nové priority. Ambíciou je uzatvoriť rokovania o viacročnom finančnom rámci ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v budúcom roku, pretože – teraz doplním – ak si predstavíte, že by sme čakali až na nové voľby a potom koľko mesiacov trvá, kým prvýkrát zasadne Európsky parlament a kým sa vykreuje úplne nová Komisia a zvolia sa jednotliví komisári, myslím, že by to už bolo nakoniec na veľmi tesnej hrane v roku 2020, kedy musíme mať jasno a hneď vedieť fungovať. Takže je dôležité, aby lídri našli túto zhodu a dohodu ešte do volieb do Európskeho parlamentu. Slovenská republika bude preto v rámci svojich pozícií zdôrazňovať, že chceme bezpečnú, prosperujúcu, silnú a viac integrovanú Úniu. Uvedomujeme si potrebu financovať aj nové výzvy. Chceme však ale zachovať dostatok prostriedkov pre kohéziu a spoločnú poľnohospodársku politiku. Slovensko bude naďalej zdôrazňovať význam ekonomickej a sociálnej konvergencie, ktorá má okrem ekonomicko-sociálneho aj silný politický rozmer ako prevencia nárastu populizmu a extrémizmu. Summit, ktorý sa bude konať na budúci týždeň, je príležitosťou aj na neformálnu diskusiu lídrov o navrhovaných úpravách a zmenách v inštitucionálnej architektúre. Z hľadiska oblastí týkajúcich sa Európskeho parlamentu budú tomuto summitu dominovať najmä jeho budúce zloženie a koncept tzv. vedúceho kandidáta. Očakávané uvoľnenie 73 kresiel britských poslancov sa stalo katalyzátorom diskusií o nadnárodnom zozname kandidátov pre voľby do Európskeho parlamentu, ktorí by boli volení v jednotnom volebnom obvode. Napriek silnej medializácii a tlaku z viacerých strán poslanci Európskeho parlamentu nepodporili vytvorenie nadnárodnej európskej kandidátky. Vítame toto rozhodnutie, ktoré reálne odráža súčasnú politickú situáciu a reflektuje aj názorovú nejednotnosť. Nemyslím, že by tento koncept zásadnejšie prispel k posilneniu demokratickej legitimity, priblíženiu Únie občanom alebo zvýšenie záujmov o voľby do Európskeho parlamentu. Vo vzťahu k budúcemu zloženiu Európskeho parlamentu sme zástancami myšlienky zníženia počtu poslancov. Je logické, že ak bude o jeden členský štát menej, malo by byť menej aj poslancov. Uvoľnenie britských kresiel je zároveň príležitosťou kompenzovať počet poslaneckých kresiel tým štátom, ktoré sú v súčasnosti menej zastúpené, preto podporujeme návrh prerozdelenia časti týchto kresiel medzi členské štáty na základe princípu degresívnej proporcionality. Pre Slovensko to môže znamenať o jeden mandát európskeho poslanca viac. Jednou z hlavných tém summitu bude aj koncept vedúceho kandidáta, tzv. Spitzenkandidat, teda určenie lídrov, ktorí budú viesť predvolebnú kampaň a z ktorých bude po voľbách určený nový predseda Európskej komisie. Tento koncept podporuje najmä Európsky parlament, Európska komisia, ako aj časť členských štátov. Prvýkrát bol využitý v roku ´14 pri kreovaní súčasnej Komisie, kedy post predsedu získal Jean-Claude Juncker, líder kandidátky ľudovcov. Podporovatelia tohto konceptu argumentujú, že občania by mali mať možnosť výberu predsedu Európskej komisie, ktorý počas volebnej kampane spopularizuje agendu celej Únie. Slovensko skôr zastáva pozíciu, že by sme mali dodržiavať pravidlá stanovené v zmluvách a rešpektovať úlohu Európskej rady pri výbere nového predsedu Európskej komisie a brať tak do úvahy charakter a úlohy jednotlivých inštitúcií a udržiavať tak ich rovnováhu. Na summite očakávame tiež zaujímavú diskusiu, pretože je naším spoločným záujmom, aby sme Európsku úniu čo najviac priblížili občanom a zvýšili účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Myslím, že diskusie s občanmi o Európskej únii sú lepšou cestou než vytváranie nadnárodných kandidátok či definovanie budúcich predsedov Európskej komisie. S podobnými aktivitami sme začali už v minulom roku a budeme v nich pokračovať. Na Slovensku sa už osvedčil koncept Národného konventu o Európskej únii, v ktorom sme odhodlaní pokračovať. Deň pred odchodom predsedu vlády do Bruselu sa bude konať úvodné podujatie Národného konventu o budúcnosti EÚ za účasti najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky a nasledovať budú aj ďalšie podujatia v regiónoch, pretože jednou z hlavných úloh je posilnenie strategickej komunikácie o Únii so širokou verejnosťou, a myslím, že konkrétne aktivity a kroky majú väčší význam než abstraktné koncepty, o ktorých sa teraz hovorí.  
Doplňujúca otázka  
Doplňujúca odpoveď  

Deň v parlamente

<- ->
Kalendár zobrazí hodinu otázok pre daný deň.