Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

12345678
 
15. 2. 2018 14:52:18 - 14:52:55 26. schôdza NR SR - 10.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho   (text neprešiel jazykovou úpravou)
35.
Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Rokovací poriadok mi zakazuje ukázať vám graf a len čo skončíme, prídem za vami, ukážem vám ten graf OECD, z ktorého vyplýva, že nám stúpa krivka, ktorá znázorňuje počet mŕtvych na cestách na milión obyvateľov. A napríklad v Poľsku klesá.
Len toľko. Ale rozumiem, inak akceptujem tú vašu odpoveď na moju základnú otázku.
Ďakujem.
14. 2. 2018 18:59:55 - 19:01:30 26. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 809 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne. Budú to také tri poznámočky, resp. prvá poznámka bude s otáznikom, že či sa predkladatelia stretli s nejakým odporom, síce pán poslanec Klus hovoril, že ani nie. No ale očakávam, že nejaký odpor zrejme zo strany koalície bude. Takže či predsa len sa tam niečo nenašlo. Možno by sa dalo ešte doplniť, že možnosť voliť poštou, verím, že zmení tú diskusia predvolebnú a obohatí ju o európske témy, o témy, ktoré sú dôležité pre našich krajanov žijúcich v zahraničí a ktoré by mali byť tým pádom dôležité aj pre nás a ktoré zrejme nevygenerujeme v optimálnom rozmere pri len domácej diskusii. No a potom ešte chcem uviesť, že ten potenciálny nárast o tri percentuálne body je teda ohromujúci. Keby to sa podarilo, tak klobúk dole. Ďakujem.
14. 2. 2018 18:41:39 - 18:42:33 26. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 687 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne. Tiež zareagujem teda na oba ostatné zákony, ale na tohto predkladateľa. Dobré nápady. Vidno, že ten sociálny systém, ktorý, ktorý spôsobuje, že sa niekedy neoplatí pracovať, je hrozný, povedal by som asociálny. Ale mám otázočku k tomuto predkladanému zákonu, že či ste neuvažovali alebo neuvažujete o tom, že predsa len pri nejakej výške príjmu by tá štátna podpora postupne klesala. Bodka. Otáznik. Ďakujem.
14. 2. 2018 10:18:35 - 10:20:35 26. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 827 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem. Tiež chcem poďakovať Ondrovi Dostálovi za to, že sa snaží posunúť tú debatu z emocionálnej roviny do roviny tvrdých dát a analýz a o tom chcem hovoriť. Nie je podľa mňa pravda ani jeden externý postoj to znamená, že imigranti znižujú mzdy alebo zvyšujú mzdy. Lebo keby to tak bolo tak keďže všetci v Európe sme, keby tak dlhodobo bolo, keďže v Európe sme všetci migranti tak by tu boli nulové mzdy, keby platilo, že imigranti znižujú mzdy. Ale sú krajiny kde je takmer 100 % nezamestnanosť a tam, tí tiež tí ľudia, ktorí tam žijú tak odniekiaľ prišli. A ekonomika je katastrofálna. Čiže, dôležité sú pravidlá hry aké fungujú a aj to aký vplyv majú imigranti na tie domáce ekonomiky. A tu som vybral dve štatistiky, ktoré proste treba brať do úvahy, je to z Medzinárodného menového fondu a tá štatistika hovorí, že imigranti v časoch medzi rokmi 2007 a 2009 mali vplyv na verejné financie na príklad v Luxembursku, v Grécku pozitívny ale napríklad v Poľsku, Francúzsku, Nemecku negatívny. Čiže, toto treba sledovať pretože oni môžu prísť s rodinami nemusia prísť s rodinami. Ďalší, ďalší a tie môžu robiť alebo nemusia. A ďalšia štatistika z rovnakého zdroja hovorí, že ešte rôzne vlny imigrantov mali rôzny vplyv na sklon brať sociálne dávky. V priemere boli u tej čerstvej vlny imigrantov vyššia ako napríklad predtým ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
9. 2. 2018 13:15:08 - 13:17:09 27. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 856 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne za slovo. Tri také poznámočky k problému. Domáca produkcia verzus najnižšia cena už ak ste pán minister počúvali prejav pána Krajniaka, tak tam sala nájsť veľmi dobre sformulovaná časť odpovede. Chcel by som ale ešte vám povedať aj to, že či, otázka či má vláda zrátané do akej miery sa oplatí produkovať doma za vyššiu cenu. To sa netýka len len vojenskej techniky. To sa týka napríklad aj liekov, či teda máme nakupovať drahšie lieky a drahšie liečiť pacientov, s tým, že domáci producenti ich budú vyrábať, či máme nakupovať zariadenie do škôl drahšie s tým, že domáci producenti budú dodávať a týka sa to celého verejného obstarávania. Tvrdím, že taká analýza neexistuje,a ni nemôže existovať a druhá otázka je, že kto je potom konečným užívateľom výhod, ktoré z tohto vyplývajú. Sú to občania Slovenskej republiky alebo jeden občan niekde s účtom na Belize a myslím si,že vzhľadom na skúsenosti zo Slovenskom, že nebude až také ťažké odpovedať. A teraz keby sme jedno aj druhé vyriešili tak vzniká problém,že keď zablokujeme dovozy zo zahraničia tak zahraničie zablokuje dovozy zo Slovenska a stali sme sa izolovanou krajinou. A prečo do pozornosti nejaké rebríčky najizolovanejších krajín skoro všade sa objavujú krajiny úplne naj izolovanejšie ako Eritrea, Kongo, Zimbabwe, Severná Kórea, Somalsko, to určite nie sú krajiny ktoré by vybabrali s ekonomikou sveta. Sú to najchudobnejšie krajiny. Tie izolované.
6. 2. 2018 16:44:00 - 16:46:00 26. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 747 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
76.
Pán minister, tiež dobrý bod za vystúpenie v rozprave. Tri poznámky v rámci tejto faktickej. Po prvé, stimuly sú peniaze, ktoré sa zoberú zvyšku ekonomiky a dajú sa jednej firme. Nemáte analýzu, ktorá by hovorila, že toto je dobré pre Slovensko. Pretože to, čo zoberiete, to znamená, že niektoré firmy majú menej peňazí a možnože aj krachujú, že to bola tá posledná kvapka v pohári. A ale beriem to, že aj vy a pán Bagačka ste hovorili niečo také, akože dobre, ale čo keď to robia všetci. No keď robia všetci zlú vec, tak ju nemusíme robiť aj my. Platí, že keby všetci dotovali výrobu televízorov a predávali by televízory za polovičné ceny a robili by to dlhodobo, tak pre nás je najlepšie kupovať od nich lacné televízory a vyrábať autá. Nemusíme sa prispôsobiť, nemusíme robiť to isté.
Pokiaľ ide o ten bod, SaS-ka dávala stimuly, keď bola vo vláde, užitočnosť stimulov časom klesá. Po skončení socializmu alebo po nedobrej vláde vláda by mala vyslať signál, že zavádzame nie len dobré reformy, ale naozaj máme záujem o investorov. To tak je a teda pomerne draho zaplatiť tých prvých a na nich sa potom nabalia ďalší. A nezadali sme INESS-u, nezadali sme, aby urobili nejakú štúdiu kvôli tomuto zákonu, kvôli nám, toto naozaj vyzerá konšpiračne, toto nie je pravda. Je to asi taká pravda, ako keby ste si mysleli, že, že zadali sme akciovým trhom, aby dnes padli po včerajšej Ficovej tlačovke, kde hovoril, že čakajú nás dobré časy. Toto je naozaj konšpirácia, nefunguje to takto.
1. 2. 2018 14:57:03 - 14:57:10 26. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
39.
Ďakujem pekne. No, úplne jasnú odpoveď, pán minister, sa mi z prečítania odpovede pána ministra Sólymosa nepodarilo dekódovať, ale ďakujem pekne, viem viac, než som vedel pred touto odpoveďou.
1. 2. 2018 14:41:13 - 14:41:21 26. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho   (text neprešiel jazykovou úpravou)
30.
Ďakujem pekne za slovo. Čiže predpokladám, pán minister, že potom sa zverejnia trendy, ako by vyzerali bez tej metodickej zmeny (reakcia ministra: "aj spätne.") aj spätne. (Reakcia ministra: "Áno, áno.") Ďakujem pekne.
1. 2. 2018 14:24:20 - 14:24:59 26. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho   (text neprešiel jazykovou úpravou)
18.
Ďakujem pekne. Dostal som odpoveď aj tú, čo som požadoval, ďakujem teda, je to odvetvová štruktúra, tak len sa chcem doplňujúcu teda opýtať, že keď už teda vláda má politiku dávania stimulov niektorým firmám, či bude zohľadňovať aj tento poznatok tých stimuloch a nebude sa snažiť len ostávať pri tých opatreniach príplatkov a legislatívnych zmien, ktoré neboli identifikované ako hlavná príčina nočnej práce.
30. 1. 2018 15:48:56 - 15:49:02 26. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 764 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
113.
Ďakujem pekne za poznámku, všetko.
30. 1. 2018 15:39:42 - 15:48:15 26. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 764 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
109.
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dámy a páni štruktúra môjho vystúpenia bude nasledovná. Poviem zopár slov o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložím, potom niekoľko poznámok k ...
===== (109.)
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Dámy a páni štruktúra môjho vystúpenia bude nasledovná, poviem zopár slovo o pozmeňujúcom návrhu. ktorý predložím, potom niekoľko poznámok k súvisiacim témam s tým návrhom súvisiacim a na koniec prečítam prečítam pozmeňujúci návrh. Čiže ten pozmeňujúci návrh má dva body, jeden hovorí to, že správy súvisiace s predloženým zákonom by mali a budú musieť ak prejde dodržiavať princípy hodnoty za peniaze. To znamená merať úspechy cez merateľné ukazovatele náklady na ne reportovať hodnotu za peniaze. Druhá časť pozmeňujúceho návrhu je takzvaná sunset klauzula, ktorá v zásade hovorí, to, že v prípade že sa stane že v roku 2023 bude pomer nezamestnanosti v menej rozvinutých okresoch k nezamestnanosti priemernej za Slovensko ešte vyšší ako teraz, tak tento zákona stráca účinnosť, pretože nepriniesol úspechy. Teraz k tým poznámka, hovorilo sa aj dnes o tom, že ako keby tá zodpovednosť bola prenesená na okresy za úspešnosť výkonu tohto zákona. Podľa môjho názoru je to principiálne zlý postoj. Aj nám sa stáva, niekedy nám voliči povedia, že prečo vy liberáli nie ste liberálnejší pri míňaní peňazí štátnych. No podľa mňa je to veľký rozdiel a niečo čo nás odlišuje od vlád Roberta Fica. Tie vlády v zásade hovoria bu´dme prísny etatistický pri výbere peňazí vyberme čo najviac a potom buďme liberáli pri rozdeľovaní peňazí a my to hovoríme presne naopak, radšej vyberme menej ale to čo vyberieme, to musíme potom rozdeľovať prísne, však to sú peniaze ľudí,ktorí zaplatili dane a odvody, tak s nimi potom treba narábať prísne. Prísne znamená merať výsledky čo sa za tie peniaze dosiahlo. tento zákon už pred novelou vytvára a hovorilo sa to tu dnes niekoľko krát vytvára zvyšuje náklady takzvané transakčné náklady, proste zvyšuje byrokraciu vytvára miesta úradníkov, vytvára radu, na tých úradníkov sú naviazané kancelárie, služobné cesty, školenia a tak ďalej a tak ďalej, čiže nejaké náklady s tým spojené sú a dnes sú to len tieto náklady o pár rokov keď už sa toto všetko dobuduje tak ten proces rastu byrokracie bude mať svoju dynamiku, pretože získa svojich obhájcov, ktorí budú opäť rokov silnejší než sú dnes. Preto má význam s takouto klauzulou prichádzať dnes, pretože rušiť nefunkčný zákon ak sa ukáže, že je nefunkčný bude ťažšie keď už sa vytvoria väzby keď už tam budú prijatí úradníci,keď už budú miestni podnikatelia zvyknutí na dotácie potom už bude naozaj oveľa ťažšie aj keď budú dáta k dispozícií zrušiť takýto zákon, čiže dôvod všeobecný na sunset klauzulu ktorú by sme v budúcnosti chceli využívať častejšie. Ešte k tej nezamestnanosti chcem uviesť, že v roku 2012 bol pomer priemernej nezamestnanosti v menej rozvinutých okresoch k priemernej nezamestnanosti na Slovensku 1,74. Minulý rok v decembri už tento pomer bol 2,06. Čiže tie nožnice sa roztvorili za ostatné roky a ten náš pozmeňujúci návrh vlastne hovorí to, že pokiaľ by sa rozvárali aj naďalej tak by nemal takýto zákon ďalej byť účinný. SaS tiež chce a určite chce aby boli nižšie rozdiely medzi regiónmi na Slovensku. Tá naša predstava ako to dosiahnuť je ale iná, už sa tu dnes o nej hovorilo, a je založená skôr na vyššej efektívnosti a na nižších daniach. A nie na pre rozdeľovaní navyše takom, že sa deje s pomocou podnikateľov, ktorí obávam sa môžu byť v konflikte záujmov, pretože v tých radách budú podnikatelia, ktorí majú dostať peniaze a toto vláda nemôže dosť dobre robiť, že vyberie peniaze, zavolá si podnikateľov, dá im peniaze a povie, že rozdeľte si ich nejako. No toto sa bude ťažko vysvetľovať tým, ktorí tie peniaze zaplatia, majiteľom firiem, zamestnávateľom aj zamestnancom, ktorí prispievajú na chod verejnej správy aj keď majú minimálne mzdy. Napríklad cez spotrebné dane. Teraz si dovolím prečítať text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Je to návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej, Jozefa Rajtára a Renáty Kaščákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2016 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov (tlač 764). Bod 1. V čl. I bod 4 v § 3 ods. 1 písm. b) sa za slová „ročných priorít" vkladajú slová „a vyhodnocuje efektívnosť verejných výdavkov na opatrenia uvedené v akčnom pláne a ročných prioritách". Bod 2. V čl. I sa za bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie: „22. Za § 11 sa dopÍňa § 12, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 12 Klauzula o revízii platnosti. Ak k 1. júlu 2023 bude priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v okresoch, ktoré boli k 1. máju 2018 zaradené do zoznamu najmenej rozvinutých okresov, vyššia ako dvojnásobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie, tento zákon stráca účinnosť dňom 31. júla 2023.".". Ďakujem pekne za pozornosť.
30. 1. 2018 15:39:42 - 15:48:15 26. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 764 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
109.
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dámy a páni štruktúra môjho vystúpenia bude nasledovná. Poviem zopár slov o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložím, potom niekoľko poznámok k ...
===== (109.)
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Dámy a páni štruktúra môjho vystúpenia bude nasledovná, poviem zopár slovo o pozmeňujúcom návrhu. ktorý predložím, potom niekoľko poznámok k súvisiacim témam s tým návrhom súvisiacim a na koniec prečítam prečítam pozmeňujúci návrh. Čiže ten pozmeňujúci návrh má dva body, jeden hovorí to, že správy súvisiace s predloženým zákonom by mali a budú musieť ak prejde dodržiavať princípy hodnoty za peniaze. To znamená merať úspechy cez merateľné ukazovatele náklady na ne reportovať hodnotu za peniaze. Druhá časť pozmeňujúceho návrhu je takzvaná sunset klauzula, ktorá v zásade hovorí, to, že v prípade že sa stane že v roku 2023 bude pomer nezamestnanosti v menej rozvinutých okresoch k nezamestnanosti priemernej za Slovensko ešte vyšší ako teraz, tak tento zákona stráca účinnosť, pretože nepriniesol úspechy. Teraz k tým poznámka, hovorilo sa aj dnes o tom, že ako keby tá zodpovednosť bola prenesená na okresy za úspešnosť výkonu tohto zákona. Podľa môjho názoru je to principiálne zlý postoj. Aj nám sa stáva, niekedy nám voliči povedia, že prečo vy liberáli nie ste liberálnejší pri míňaní peňazí štátnych. No podľa mňa je to veľký rozdiel a niečo čo nás odlišuje od vlád Roberta Fica. Tie vlády v zásade hovoria bu´dme prísny etatistický pri výbere peňazí vyberme čo najviac a potom buďme liberáli pri rozdeľovaní peňazí a my to hovoríme presne naopak, radšej vyberme menej ale to čo vyberieme, to musíme potom rozdeľovať prísne, však to sú peniaze ľudí,ktorí zaplatili dane a odvody, tak s nimi potom treba narábať prísne. Prísne znamená merať výsledky čo sa za tie peniaze dosiahlo. tento zákon už pred novelou vytvára a hovorilo sa to tu dnes niekoľko krát vytvára zvyšuje náklady takzvané transakčné náklady, proste zvyšuje byrokraciu vytvára miesta úradníkov, vytvára radu, na tých úradníkov sú naviazané kancelárie, služobné cesty, školenia a tak ďalej a tak ďalej, čiže nejaké náklady s tým spojené sú a dnes sú to len tieto náklady o pár rokov keď už sa toto všetko dobuduje tak ten proces rastu byrokracie bude mať svoju dynamiku, pretože získa svojich obhájcov, ktorí budú opäť rokov silnejší než sú dnes. Preto má význam s takouto klauzulou prichádzať dnes, pretože rušiť nefunkčný zákon ak sa ukáže, že je nefunkčný bude ťažšie keď už sa vytvoria väzby keď už tam budú prijatí úradníci,keď už budú miestni podnikatelia zvyknutí na dotácie potom už bude naozaj oveľa ťažšie aj keď budú dáta k dispozícií zrušiť takýto zákon, čiže dôvod všeobecný na sunset klauzulu ktorú by sme v budúcnosti chceli využívať častejšie. Ešte k tej nezamestnanosti chcem uviesť, že v roku 2012 bol pomer priemernej nezamestnanosti v menej rozvinutých okresoch k priemernej nezamestnanosti na Slovensku 1,74. Minulý rok v decembri už tento pomer bol 2,06. Čiže tie nožnice sa roztvorili za ostatné roky a ten náš pozmeňujúci návrh vlastne hovorí to, že pokiaľ by sa rozvárali aj naďalej tak by nemal takýto zákon ďalej byť účinný. SaS tiež chce a určite chce aby boli nižšie rozdiely medzi regiónmi na Slovensku. Tá naša predstava ako to dosiahnuť je ale iná, už sa tu dnes o nej hovorilo, a je založená skôr na vyššej efektívnosti a na nižších daniach. A nie na pre rozdeľovaní navyše takom, že sa deje s pomocou podnikateľov, ktorí obávam sa môžu byť v konflikte záujmov, pretože v tých radách budú podnikatelia, ktorí majú dostať peniaze a toto vláda nemôže dosť dobre robiť, že vyberie peniaze, zavolá si podnikateľov, dá im peniaze a povie, že rozdeľte si ich nejako. No toto sa bude ťažko vysvetľovať tým, ktorí tie peniaze zaplatia, majiteľom firiem, zamestnávateľom aj zamestnancom, ktorí prispievajú na chod verejnej správy aj keď majú minimálne mzdy. Napríklad cez spotrebné dane. Teraz si dovolím prečítať text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Je to návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej, Jozefa Rajtára a Renáty Kaščákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2016 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov (tlač 764). Bod 1. V čl. I bod 4 v § 3 ods. 1 písm. b) sa za slová „ročných priorít" vkladajú slová „a vyhodnocuje efektívnosť verejných výdavkov na opatrenia uvedené v akčnom pláne a ročných prioritách". Bod 2. V čl. I sa za bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie: „22. Za § 11 sa dopÍňa § 12, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 12 Klauzula o revízii platnosti. Ak k 1. júlu 2023 bude priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v okresoch, ktoré boli k 1. máju 2018 zaradené do zoznamu najmenej rozvinutých okresov, vyššia ako dvojnásobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie, tento zákon stráca účinnosť dňom 31. júla 2023.".". Ďakujem pekne za pozornosť.
30. 1. 2018 15:39:42 - 15:48:15 26. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 764 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
109.
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dámy a páni štruktúra môjho vystúpenia bude nasledovná. Poviem zopár slov o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložím, potom niekoľko poznámok k ...
===== (109.)
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Dámy a páni štruktúra môjho vystúpenia bude nasledovná, poviem zopár slovo o pozmeňujúcom návrhu. ktorý predložím, potom niekoľko poznámok k súvisiacim témam s tým návrhom súvisiacim a na koniec prečítam prečítam pozmeňujúci návrh. Čiže ten pozmeňujúci návrh má dva body, jeden hovorí to, že správy súvisiace s predloženým zákonom by mali a budú musieť ak prejde dodržiavať princípy hodnoty za peniaze. To znamená merať úspechy cez merateľné ukazovatele náklady na ne reportovať hodnotu za peniaze. Druhá časť pozmeňujúceho návrhu je takzvaná sunset klauzula, ktorá v zásade hovorí, to, že v prípade že sa stane že v roku 2023 bude pomer nezamestnanosti v menej rozvinutých okresoch k nezamestnanosti priemernej za Slovensko ešte vyšší ako teraz, tak tento zákona stráca účinnosť, pretože nepriniesol úspechy. Teraz k tým poznámka, hovorilo sa aj dnes o tom, že ako keby tá zodpovednosť bola prenesená na okresy za úspešnosť výkonu tohto zákona. Podľa môjho názoru je to principiálne zlý postoj. Aj nám sa stáva, niekedy nám voliči povedia, že prečo vy liberáli nie ste liberálnejší pri míňaní peňazí štátnych. No podľa mňa je to veľký rozdiel a niečo čo nás odlišuje od vlád Roberta Fica. Tie vlády v zásade hovoria bu´dme prísny etatistický pri výbere peňazí vyberme čo najviac a potom buďme liberáli pri rozdeľovaní peňazí a my to hovoríme presne naopak, radšej vyberme menej ale to čo vyberieme, to musíme potom rozdeľovať prísne, však to sú peniaze ľudí,ktorí zaplatili dane a odvody, tak s nimi potom treba narábať prísne. Prísne znamená merať výsledky čo sa za tie peniaze dosiahlo. tento zákon už pred novelou vytvára a hovorilo sa to tu dnes niekoľko krát vytvára zvyšuje náklady takzvané transakčné náklady, proste zvyšuje byrokraciu vytvára miesta úradníkov, vytvára radu, na tých úradníkov sú naviazané kancelárie, služobné cesty, školenia a tak ďalej a tak ďalej, čiže nejaké náklady s tým spojené sú a dnes sú to len tieto náklady o pár rokov keď už sa toto všetko dobuduje tak ten proces rastu byrokracie bude mať svoju dynamiku, pretože získa svojich obhájcov, ktorí budú opäť rokov silnejší než sú dnes. Preto má význam s takouto klauzulou prichádzať dnes, pretože rušiť nefunkčný zákon ak sa ukáže, že je nefunkčný bude ťažšie keď už sa vytvoria väzby keď už tam budú prijatí úradníci,keď už budú miestni podnikatelia zvyknutí na dotácie potom už bude naozaj oveľa ťažšie aj keď budú dáta k dispozícií zrušiť takýto zákon, čiže dôvod všeobecný na sunset klauzulu ktorú by sme v budúcnosti chceli využívať častejšie. Ešte k tej nezamestnanosti chcem uviesť, že v roku 2012 bol pomer priemernej nezamestnanosti v menej rozvinutých okresoch k priemernej nezamestnanosti na Slovensku 1,74. Minulý rok v decembri už tento pomer bol 2,06. Čiže tie nožnice sa roztvorili za ostatné roky a ten náš pozmeňujúci návrh vlastne hovorí to, že pokiaľ by sa rozvárali aj naďalej tak by nemal takýto zákon ďalej byť účinný. SaS tiež chce a určite chce aby boli nižšie rozdiely medzi regiónmi na Slovensku. Tá naša predstava ako to dosiahnuť je ale iná, už sa tu dnes o nej hovorilo, a je založená skôr na vyššej efektívnosti a na nižších daniach. A nie na pre rozdeľovaní navyše takom, že sa deje s pomocou podnikateľov, ktorí obávam sa môžu byť v konflikte záujmov, pretože v tých radách budú podnikatelia, ktorí majú dostať peniaze a toto vláda nemôže dosť dobre robiť, že vyberie peniaze, zavolá si podnikateľov, dá im peniaze a povie, že rozdeľte si ich nejako. No toto sa bude ťažko vysvetľovať tým, ktorí tie peniaze zaplatia, majiteľom firiem, zamestnávateľom aj zamestnancom, ktorí prispievajú na chod verejnej správy aj keď majú minimálne mzdy. Napríklad cez spotrebné dane. Teraz si dovolím prečítať text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Je to návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej, Jozefa Rajtára a Renáty Kaščákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2016 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov (tlač 764). Bod 1. V čl. I bod 4 v § 3 ods. 1 písm. b) sa za slová „ročných priorít" vkladajú slová „a vyhodnocuje efektívnosť verejných výdavkov na opatrenia uvedené v akčnom pláne a ročných prioritách". Bod 2. V čl. I sa za bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie: „22. Za § 11 sa dopÍňa § 12, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 12 Klauzula o revízii platnosti. Ak k 1. júlu 2023 bude priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v okresoch, ktoré boli k 1. máju 2018 zaradené do zoznamu najmenej rozvinutých okresov, vyššia ako dvojnásobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie, tento zákon stráca účinnosť dňom 31. júla 2023.".". Ďakujem pekne za pozornosť.
30. 1. 2018 15:39:42 - 15:48:15 26. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 764 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
109.
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dámy a páni štruktúra môjho vystúpenia bude nasledovná. Poviem zopár slov o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložím, potom niekoľko poznámok k ...
===== (109.)
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Dámy a páni štruktúra môjho vystúpenia bude nasledovná, poviem zopár slovo o pozmeňujúcom návrhu. ktorý predložím, potom niekoľko poznámok k súvisiacim témam s tým návrhom súvisiacim a na koniec prečítam prečítam pozmeňujúci návrh. Čiže ten pozmeňujúci návrh má dva body, jeden hovorí to, že správy súvisiace s predloženým zákonom by mali a budú musieť ak prejde dodržiavať princípy hodnoty za peniaze. To znamená merať úspechy cez merateľné ukazovatele náklady na ne reportovať hodnotu za peniaze. Druhá časť pozmeňujúceho návrhu je takzvaná sunset klauzula, ktorá v zásade hovorí, to, že v prípade že sa stane že v roku 2023 bude pomer nezamestnanosti v menej rozvinutých okresoch k nezamestnanosti priemernej za Slovensko ešte vyšší ako teraz, tak tento zákona stráca účinnosť, pretože nepriniesol úspechy. Teraz k tým poznámka, hovorilo sa aj dnes o tom, že ako keby tá zodpovednosť bola prenesená na okresy za úspešnosť výkonu tohto zákona. Podľa môjho názoru je to principiálne zlý postoj. Aj nám sa stáva, niekedy nám voliči povedia, že prečo vy liberáli nie ste liberálnejší pri míňaní peňazí štátnych. No podľa mňa je to veľký rozdiel a niečo čo nás odlišuje od vlád Roberta Fica. Tie vlády v zásade hovoria bu´dme prísny etatistický pri výbere peňazí vyberme čo najviac a potom buďme liberáli pri rozdeľovaní peňazí a my to hovoríme presne naopak, radšej vyberme menej ale to čo vyberieme, to musíme potom rozdeľovať prísne, však to sú peniaze ľudí,ktorí zaplatili dane a odvody, tak s nimi potom treba narábať prísne. Prísne znamená merať výsledky čo sa za tie peniaze dosiahlo. tento zákon už pred novelou vytvára a hovorilo sa to tu dnes niekoľko krát vytvára zvyšuje náklady takzvané transakčné náklady, proste zvyšuje byrokraciu vytvára miesta úradníkov, vytvára radu, na tých úradníkov sú naviazané kancelárie, služobné cesty, školenia a tak ďalej a tak ďalej, čiže nejaké náklady s tým spojené sú a dnes sú to len tieto náklady o pár rokov keď už sa toto všetko dobuduje tak ten proces rastu byrokracie bude mať svoju dynamiku, pretože získa svojich obhájcov, ktorí budú opäť rokov silnejší než sú dnes. Preto má význam s takouto klauzulou prichádzať dnes, pretože rušiť nefunkčný zákon ak sa ukáže, že je nefunkčný bude ťažšie keď už sa vytvoria väzby keď už tam budú prijatí úradníci,keď už budú miestni podnikatelia zvyknutí na dotácie potom už bude naozaj oveľa ťažšie aj keď budú dáta k dispozícií zrušiť takýto zákon, čiže dôvod všeobecný na sunset klauzulu ktorú by sme v budúcnosti chceli využívať častejšie. Ešte k tej nezamestnanosti chcem uviesť, že v roku 2012 bol pomer priemernej nezamestnanosti v menej rozvinutých okresoch k priemernej nezamestnanosti na Slovensku 1,74. Minulý rok v decembri už tento pomer bol 2,06. Čiže tie nožnice sa roztvorili za ostatné roky a ten náš pozmeňujúci návrh vlastne hovorí to, že pokiaľ by sa rozvárali aj naďalej tak by nemal takýto zákon ďalej byť účinný. SaS tiež chce a určite chce aby boli nižšie rozdiely medzi regiónmi na Slovensku. Tá naša predstava ako to dosiahnuť je ale iná, už sa tu dnes o nej hovorilo, a je založená skôr na vyššej efektívnosti a na nižších daniach. A nie na pre rozdeľovaní navyše takom, že sa deje s pomocou podnikateľov, ktorí obávam sa môžu byť v konflikte záujmov, pretože v tých radách budú podnikatelia, ktorí majú dostať peniaze a toto vláda nemôže dosť dobre robiť, že vyberie peniaze, zavolá si podnikateľov, dá im peniaze a povie, že rozdeľte si ich nejako. No toto sa bude ťažko vysvetľovať tým, ktorí tie peniaze zaplatia, majiteľom firiem, zamestnávateľom aj zamestnancom, ktorí prispievajú na chod verejnej správy aj keď majú minimálne mzdy. Napríklad cez spotrebné dane. Teraz si dovolím prečítať text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Je to návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej, Jozefa Rajtára a Renáty Kaščákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2016 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov (tlač 764). Bod 1. V čl. I bod 4 v § 3 ods. 1 písm. b) sa za slová „ročných priorít" vkladajú slová „a vyhodnocuje efektívnosť verejných výdavkov na opatrenia uvedené v akčnom pláne a ročných prioritách". Bod 2. V čl. I sa za bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie: „22. Za § 11 sa dopÍňa § 12, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 12 Klauzula o revízii platnosti. Ak k 1. júlu 2023 bude priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v okresoch, ktoré boli k 1. máju 2018 zaradené do zoznamu najmenej rozvinutých okresov, vyššia ako dvojnásobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie, tento zákon stráca účinnosť dňom 31. júla 2023.".". Ďakujem pekne za pozornosť.
21. 12. 2017 15:56:00 - 15:57:18 25. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 805 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
78.
Ďakujem pekne. Prvú časť faktickej mi Edo Heger zasa zobral. Áno, ja si myslím, že je to tak presne, toto tu mám napísané. To je alternatíva k ekonomickej analýze, to je vážna vec - zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky, a mala by byť k tomu urobená analýza. Nestačí to vyargumentovať tým, že ja si myslím, že je to tak, bolo to uvedené v tom prípade, že nezamestnanosť klesá, a teda nastal taký čas.
A druhá časť mojej faktickej spočíva v tom, že hovorili ste, pán poslanec, že poslanci za SaS a OĽANO v ´14. roku hlasovali proti zavedeniu odvodovej odpočítateľnej položky alebo sa zdržali. Ja tu vidím, že viacero poslancov za OĽANO hlasovalo za, napríklad Igor Matovič. A vidím tu aj to, že aj za SaS poslanci hlasovali za, napríklad Juraj Droba a Eugen Jurzyca.
Ďakujem.
13. 12. 2017 15:31:03 - 15:32:23 23. schôdza NR SR - 10.deň - B. popoludní Tlač 758 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
42.
Ďakujem pekne. Chcem sa vyjadriť k tomu, či verejný dlh a jeho dnešná úroveň je katastrofa alebo nie je. Znesie porovnanie s inými krajinami, ale platí jednoznačne, že v zlých časoch sa vláda môže zadlžiť, v dobrých časoch musí ten dlh splatiť. A čísla hovoria, že v roku 2008 sme mali dlh 28,5 % z HDP, v ´12. to bolo 52,2 a v ´16. 51,8. Čiže v ôsmom 28, teraz takmer 52. Nie veľmi to vraciame a z tohto pohľadu podľa mňa to katastrofa je.
A koniec poznámky bude spočívať v tom, že mám pocit, že som sa jasne vymedzil ako opozičný poslanec voči vládnej politike. Nepotrebujem a nemyslím si, že je v záujme Slovenska, aby som k takémuto vymedzeniu musel vždy pribaliť jeden alebo dva kamene.
13. 12. 2017 14:55:50 - 14:57:44 23. schôdza NR SR - 10.deň - B. popoludní Tlač 758 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
24.
Ďakujem pekne, Anka Zemanová, za tvoje vystúpenie. Tak zhruba v jednej tretine som mal úplne pocit, že toto bude, končí dlhodobá schizma ekonómov a ekológov, tam to bolo pekne prepojené a ja myslím, že tento prejav by mohol byť jeden z prelomových na tomto zblížení, na ceste k tomu zblíženiu. Keby to malo byť komplexnejšie a nie až tak zamerané len na ekológiu, tak by som ti odporúčal nejaké ďalšie témičky, vyberiem tri.
Jednak z tej správy vyplýva, že niektoré aj okolité krajiny a iné krajiny v Európskej únii majú čoraz vyšší verejný dlh. Napríklad také Poľsko, ani som nevedel predtým, si zvýšilo verejný dlh z 51 % na 54 % HDP za rok.
Potom sa tam dalo ešte opýtať na zaujímavú vecičku a síce, prečo nám tak dramaticky narástli v roku 2016 aktívne opatrenia, výdavky na aktívne opatrenia trhu práce, a to takmer o 77 %, keď nezamestnanosť výrazne klesala v tom čase. A potom ešte je prekvapujúca zmena stavu zásob o, nárast o 232 % takmer medziročne. Čiže len som uviedol niektoré nápady na ďalšie témy, keď takto na to pôjdeš rozumne, tak že by sa dalo tlačiť aj na ďalšie veci.
Každopádne ďakujem, veľmi dobré vystúpenie.
12. 12. 2017 15:55:26 - 15:55:44 23. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 769 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
58.
Ďakujem. Pán poslanec Krajniak, SaS nehovorí, že každý občan sa má postarať sám o seba.
6. 12. 2017 17:30:47 - 17:32:47 23. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 700, 740 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
62.
Ďakujem pekne. Teší ma, že, neteší ma, ale tak, že aj v OĽANO mali podobný problém s tými malými rozpočtami a že to Edo spomenul.
Áno, pán poslanec Kamenický, ja tomu rozumiem, že SMER-u to nevadí, ten nárast, my to registrujeme. Len mám poznámku k tomu, že, že už častejšie sa tu hovorí aj o mne v súvislosti s neoliberalizmom, tak, tak určite nehovorím, že trh vyrieši všetko, a nemyslím si, že by sa mali zrušiť križovatky, lebo trh vyrieši všetko. Takže, takže áno, sme inde než SMER, ale nie sme ďaleko od stredu.
A teraz k tým učiteľským. No, mal som tam asi povedať, že pod, pod daňovníkom si predstavujem aj záujmy detí, samozrejme. Ale na to nemierila hlavná výtka. Tie hlavné výtky mierili na to, čo je poučné pre túto diskusiu, a verím, že aj pán minister to registruje jedným uchom. Takýto odpor, aký je proti meraniu v školstve, taký odpor voči meraniu výsledkov je v každom rezorte. To je problém celého toho projektu. Pán minister sa usmieva. Už vie asi, určite, čo to znamená. No, ale keď chceme v prospech celej krajiny dosahovať vyššiu kvalitu, tak sa musíme týmto zaoberať viac. Nechcem to otvárať, lebo to je naozaj diskusia na, na strašne dlho. A ak teda autori materiálu nechcú testovať, tak potom nech rezignujú na zvyšovanie kvality.
Ďakujem.
6. 12. 2017 16:52:56 - 17:23:00 23. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 700, 740 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Jurzyca, Eugen (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
52.
Tak dobrý podvečer. Predsa len týmto falošným plánom na hlasovanie sa dosiahlo, že prišlo viac ľudí do sály aj na rozpočet. Dve poznámky mám ešte, alebo tri, pred tým, než začnem hovoriť, to, čo sa má hovoriť v rozprave. Je mi trojnásobne ľúto dnes, že nemôžeme ukazovať grafy. Viacerí by určite grafy ukázali, hladšie by prebiehala tá rozprava a možnože by bola, určite by bola aj atraktívnejšia.
Druhá poznámka je, že som prihlásený a zapísaný za klub, vystupujem za klub, čiže prejdem tak, ako sa patrí, všetky postoje, ktoré náš klub k verejným financiám má, resp. nie všetky, ale všetky relevantné. A keďže to bude časť taká nudnejšia, tak skúsim ju skrátiť, a potom verím, že sa dostanem aj k pre vás zaujímavejším častiam môjho vystúpenia.
Takže ten prelet témou a postojmi vyzerá takto, nech sa páči: Vláda Roberta Fica dlhodobo posúva svoje konsolidačné ciele, neplní ich. Ďalej, ku koncu volebného obdobia, zdá sa, že sa koncentrujú zákony a opatrenia, ktoré narobia verejným financiám problémy. Ďalej, vláda práveže využíva množstvo sektorových daní a osobitných odvodov pre zvýšenie svojich príjmov. Registrujeme, registrujeme riziká a snahy spojené s vypovedaním dohôd, strategických dohôd z roku 2012, ktoré sa týkali konsolidácie verejných financií.
Zopakujem tiež, že v rozpočtovo dobrých časoch vláda nekonsoliduje dostatočne rýchlo, nepripravuje na krízu. Aj to, že vláda vlastne dekonsoliduje. Keby sme ju nahradili autopilotom, tak by sme vyrovnaný rozpočet dosiahli skôr než s vládou. Tiež chcem skonštatovať, že registrujeme nejasnosti a pri, ktoré komplikujú tvorbu rozpočtu, a je ich veľa. Sú to rôzne plány na 13., 14. platy, poplatky, oddlženie nemocníc, hoci priatelia vlády zo ZMOS-u povedali, že poplatky nebudú mať na ich financie dopad, tak si to nemyslíme.
Tiež chcem podčiarknuť, že podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je v rozpočte nízka transparentnosť, pokiaľ ide o zrozumiteľnosť spôsobu dosiahnutia rozpočtových cieľov, a konštatujem, že záväznosť strednodobého rozpočtového rámca je nízka. A tiež to, že uvítali by sme, keby vláda viac tlačila na Komisiu, aby aj ona prijala projekt podobný projektu Hodnota za peniaze.
Ešte chcem povedať v tejto časti, že registrovali sme pomerne veľké problémy, moji kolegovia, tímlídri za jednotlivé kapitoly mali problém dostať sa k excelovským alebo elektronickým verziám tých malých rozpočtov za kapitoly. Niektorí si to potom vybavili. Ocenili by sme, keby ministerstvo financií v tomto bolo aktívne a v ďalších rokoch požiadalo jednotlivé rezorty, aby sprístupnili tieto rozpočty.
No a potom samozrejme treba povedať aj to, že vláda síce znižuje hrubý verejný dlh, ale znižuje ho jednorazovými opatreniami. Za ostatné tri roky by tento dlh rástol, nebyť, nebyť týchto jednorazových opatrení. Hovorili sme už v minulosti o tom, že sú to opatrenia typu využitie peňazí z II. piliera alebo predaj majetku. V minulosti sme hovorili aj o fiškálnej decentralizácii, ktorá sa u nás nedarí veľmi realizovať, pritom v nej máme veľké rezervy.
Tiež pripomeniem, že Komisia, Európska komisia menovala Slovensko ako jedinú krajinu, ktorá má problémy posielať pravdivé údaje o rozpočte, ktoré by sa neodkláňali od predchádzajúcich sľubov, od programu stability konkrétne. No a, a tiež spomeniem aj to, že, že reformy typu znižovanie rozdielov medzi regiónmi dosť pripomínajú systémy, ktoré sa v minulosti neosvedčili, či už je to tento konkrétny alebo povedzme duálne vzdelávanie, ktoré stálo desiatky miliónov a zatiaľ výsledky nemá.
Tak a teraz, teraz hlbšie k tým jednotlivým témam. K tomu posúvaniu sľubov. V médiách už bolo niekoľkokrát zverejnené, že sľuby o vyrovnanom rozpočte vláda posúva už mnoho rokov. Možno si pamätníci spomenú, myslím, že to bolo v roku 2006, kedy to prvýkrát odznelo od ministra financií za SMER, ktorý hovoril o tom, že vyrovnaný rozpočet by mal byť v roku 2010. Čiže odvtedy sa to ťahá, ale tak intenzívne od roku 2013, od roku 2013 vláda v žiadnom zo svojich rozpočtov nesľúbila ten deficit, ktorý nakoniec dosiahla, a všetky, všetky výsledky boli horšie než tie, ktoré vláda sľubovala. Iný parameter, ktorý doteraz v médiách veľmi alebo prezentovaný nebol, sa týka výšky výdavkov verejných financií na hrubom domácom produkte, čiže miery prerozdeľovania v našej ekonomike. Tam ten obrázok by vyzeral podobne, ako pri posúvaní tých deficitov, to znamená, od roku 2013 vláda nikdy nedodržala plánovaný podiel.
V roku 2012 sľubovala ten podiel na rok 2013 vo výške 37,1 percenta. Výsledok bol 41,4. Nebudem tú tabuľku celú čítať, hoci väčšina by si to zaslúžila, pretože nám tie grafy zakázala ukazovať, aj tabuľky, ale poviem teda, že záver je taký, že v roku 2015 sľúbila vláda na rok 2016 podiel pod 40 % HDP, realita je 41,5 % HDP. Medzinárodne je to tiež zaujímavé celkom. Kedysi sme boli z hľadiska tohto podielu v Európskej únii na 22. mieste, v 15. roku už sme boli na 13. mieste. Čiže ten podiel nám stúpa. V 16. klesol na 17., ale treba pripomenúť, že šestnásty bol prvý rok programového obdobia, čiže tam sa vždy čerpá menej a uvidíme v budúcich rokoch, ako sa budeme posúvať, ale zdá sa, že ten podiel rastie. Mierim k tomu, že... A máme ho vyšší než Poľsko a Česko. Nižší než orbánovské Maďarsko. To je pravda, ale poviem, kto je na čele a kto je na konci toho rebríčka. Najvyšší podiel verejných financií, výdavkov verejných financií na hrubom domácom produkte má Francúzsko, je to 56,4 percenta. To Francúzsko, ktoré súčasne má obrovské problémy s dlhom, s deficitom, s nezamestnanosťou a tak ďalej, a tak ďalej. Najnižšia úroveň je v Írsku, je to 27,1 %, a je to to Írsko, ktoré, ktoré je tigrom európskym v raste.
Takže tento prvý bod, expandovaný do uvedených poznámok, končím poznámkou, že musíme, keď chceme vedieť, ako sa budú verejné financie vyvíjať v budúcnosti, musíme sa už skôr pozerať dozadu, než do rozpočtu, lebo, lebo história nám ukazuje, že tie rozpočty nie sú dodržiavané. A to nielen v jednom parametri.
Áno, máme pocit, že ku koncu volebného obdobia sa čoraz viac koncentrujú zákony a prijímanie zákonov a všelijakých opatrení, ktoré budú mať negatívny dopad na verejné financie. Je to napríklad neudržateľná valorizácia dôchodkov naplánovaná na toto volebné obdobie. Ako to potom bude ekonomicky, finančne, politicky, že nová vláda bude musieť znížiť valorizáciu dôchodkov? No veľký, veľký problém. Aj politický, aj ekonomický. Výnimky v daňovom systéme sa množia. Sociálne balíčky, zdá sa, že tá intenzita rastie ku koncu volebného obdobia.
Súčasne platí a prichádzam teraz k tým strategickým dohodám z roku 2012, ktoré sa týkali zabezpečenia ľudí na starobu a ktoré sa týkali aj udržania dlhu v nejakých medziach, čiže hovorím o dlhovej brzde. Aj, aj tu je pokus otvoriť ju a je pokus otvoriť aj systém valorizácie a veku odchodu do dôchodku, ktoré už-už boli, vytvárali predpoklady pre udržateľné verejné financie.
Určite treba spomenúť, že, že len Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Belgicko mali v eurozóne minulý rok vyšší deficit než Slovensko. A o tom, ako sa znižoval dlh, som už hovoril.
Osobitnú poznámku si vyslúži aj oddlženie nemocníc. Ten plán na oddlženie naozaj nemá opatrenia, ktoré by boli riešením tých problémov, ktoré samotný ten program prináša. Čiže vymenované problémy sú celkom dobré v prvej časti programu a riešenia tam nie sú. Pripomeniem, že keď sa oddlžovali banky, tak sa to urobilo raz a úspešne a už sa nemusia oddlžovať. Tiež pripomeniem, že ani ten argument, ktorý sa hovorí často, že je v zdravotníctve málo peňazí, neplatí, lebo aj v školstve je málo peňazí, a ukazuje sa, že školstvo sa nezadlžuje.
Poznámka k tomu, že, že máme pocit, že naša vláda by mohla pritlačiť na Komisiu viac v smere k prísnejšiemu dodržiavaniu pravidiel a k meraniu efektívnosti. Ja som sa v ostatných dvoch mesiacoch pýtal dvoch zástupcov alebo reprezentantov v štruktúre Európskej únie a pýtal som sa ich na to, prečo nemerajú efektívnosť svojich výdavkov, a obaja odpovedali, že merajú. Podľa mňa je to najhoršia odpoveď. Keby povedali, že budú merať niekedy inokedy alebo že to nechcú merať, tak dobre, ale povedali, že merajú, pritom, pritom nemerajú. Keď si pozriete akékoľvek dokumenty, či sú to výstupy audítorského dvora alebo iných organizácii, tak tam žiadne také čísla, ako u nás v projekte Hodnota za peniaze, kde sa meria návratnosť investícií, žiadne také čísla tam nenájdete. Veľmi dôležitá vec. Myslíme si, že vláda by mala pritlačiť v tomto trocha viac, sme členom Únie, sú to aj naše peniaze.
A teraz som si nechal úplne, úplne jednu špecialitu a tá sa týka Hodnoty za peniaze. Toto je projekt, za ktorý podľa mňa súčasný minister a asi aj vláda dostane v histórii nejaké pozitívne body. Už teraz tam, kde je ten projekt, myslím si, že väčšina ekonómov nečakala, že sa dostane sem, kde, kde existujú analýzy, existuje aj nejaké politické krytie. Upozorňovali sme na to, že môže byť problém so zapojením analytických jednotiek z jednotlivých rezortov do tohto projektu, a myslím si, že čiastočne sa tie riziká materializujú. Pokiaľ ide napríklad o o záverečnú správu z rezortu ochrany životného prostredia, tak tá je veľmi dobrá. Ale tie riziká vidím napríklad v správe za školstvo. Je ich dosť, ja ich prejdem, bude to chvíľku trvať, ale prejdem ich viacero, pretože keby som spomenul jedno alebo dve, tak by sa mohlo zdať, že sa tam dostali náhodne.
No, takže ten materiál, tá záverečná správa v rámci projektu Hodnoty za peniaze v oblasti školstva hovorí o tom, že treba ukončiť kreditové príplatky a celý ten systém, a pre súčasných učiteľov by sa mala skvalitniť ponuka kurzov profesijného rozvoja. A to je všetko. Ako sa má skvalitniť? Ľudia, ktorí robia na Hodnote za peniaze, tí by mali povedať, ako sa bude merať to, že tie kurzy sú kvalitnejšie. To nejde len tak zmeniť, zmeniť kurzy, musíme vedieť, ako tú kvalitu merať. Pričom ukazovateľ, merateľný ukazovateľ, autori uvádzajú počet učiteľov, ktorí sa tých kurzov zúčastnia. No to nehovorí o kvalite nič.
Ďalej, ďalší bod sa týka vysokoškolského vzdelávania. Materiál hovorí, že máme, v zásade hovorí, že máme slabé vysoké školy, súčasne hovorí, že ten rozdiel medzi platmi absolventov vysokých škôl a stredných škôl je u nás jeden z najväčších z OECD, rozhodne nadpriemerný. Čiže toto je pomerne tvrdý ukazovateľ, kvality vysokých škôl. Napriek tomu, títo analytici, ktorí by ozaj mali byť špičkou v tomto, hovoria, že tie vysoké školy sú slabé. Upozorňujem aj ich, aj ďalších, ktorí toto vystúpenie sledujú, že The Economist včera zverejnil graf na svojom Facebooku, rebríček, ktorý zoraďuje krajiny podľa toho, aké hodnotné sú tituly, ich vysokoškolské tituly v týchto krajinách, a Slovensko tam vychádza pomerne vysoko. Súčasne upozorňujem na graf Inštitútu vzdelávacej politiky, ktorý využil informácie a dáta organizácie z CIO a urobil graf, ktorý pekne ukazuje, že naši mladí odchádzajú do zahraničia, najmä do Česka predovšetkým preto, že chcú ísť na lepšiu vysokú školu. Dobre, v poriadku, ak sa ale ukáže že ten Economist zverejnil dosť pravdivý graf, ak sa ukáže, že sú pravdivé analýzy OECD, ktoré sú jediné, mimochodom, ktoré, ktoré ukazujú návratnosť investícií do vysokého školstva, a že teda, ak sa ukáže, že tieto sú blízke pravde, no tak potom tí, ktorí hovoria, že máme katastrofálne vysoké školy, a hovorí to napríklad aj Komisia, ktorej som sa pred dvoma-tromi týždňami opýtal emailom, prečo to tvrdí, odpoveď som zatiaľ nedostal, ak sa teda ukáže že tie tvrdé dáta sú bližšie tomu, čo sa tu šíri už roky vo verejnej diskusii, tak potom sme vyhnali časť mladej generácie zo Slovenska úplne zbytočne. Tak obozretne, prosím, aj ľudia z inštitútov oboch narábať s konštatovaniami, že vysoké školy sú katastrofálne alebo teda veľmi zlé.
Ďalej materiál hovorí, že sa má posudzovať vzdelávací systém pomocou testovania na vzorkách a ustupuje tak trocha od testovania plošného. Spomína ho tam, spomína, že sa má zlepšiť, ale už nehovorí, na čo sa má využiť, lebo to testovanie nie je len tak zo srandy. Ono má nejaké účely a v tomto materiáli sa o tých účeloch nehovorí, hovorí sa o testovaní na vzorkách napríklad, čo rozumiem tomu, rozumiem, že prečo to tak je. A vedie ma to k postoju, že ten materiál napísali ľudia, ktorí, ktorí neboli motivovaní do dostatočnej miery záujmami daňovníkov.
No, ešte pár poznámok k tomu školstvu. Tak napríklad prečítam niektoré úlohy, ktoré prináša ten materiál. Napríklad zreálniť personálnu a prevádzkovú náročnosť jednotlivých typov škôl. No fajn, fajn. A toto, či sa to podarí zreálniť, sa má merať merateľným ukazovateľom, ktorý sa volá úprava koeficientu kvalifikačnej štruktúry. Tak keď sa upraví, tak sme zreálnili personálnu a prevádzkovú náročnosť jednotlivých škôl? Nezreálnili. Rozpor. Hneď pod tým, pri alokácii zdrojov školám zohľadniť dĺžku praxe pedagogických zamestnancov. Predpokladám, že sa myslí, že teda kto má dlhšiu prax, že zarobí viac. Zapamätajme si to, lebo sa k tomu ešte dostanem v ďalších, teda pamätáme si, pri alokácií zdrojov školám zohľadniť dĺžku praxe pedagogických zamestnancov. Zrejme tí, čo dlhšie robia, by mali dostať viac podľa tohto bodu. Ďalší bod je vypracovať a zverejniť investičný pán rezortu školstva bez ohľadu na zdroje financovania. Ešte raz, vypracovať a zverejniť investičný plán rezortu školstva bez ohľadu na zdroje financovania. Tak z Útvaru hodnota za peniaze príde toto? Že koľko asi potrebujeme peňazí bez ohľadu na to, aký máme zdroj financovania? No tak, no myslím si, že to nepatrí do tohto materiálu a to asi ani nemusím vysvetľovať prečo.
Ďalší bod – zabezpečiť prepojenie administratívnych databáz o absolventoch stredných a vysokých škôl a pripraviť a realizovať absolventské a zamestnávateľské prieskumy. Dobre, to prepojenie databáz to tu predkladáme v parlamente, to je veľmi dôležitá vec, aby spoločnosť vedela, ktoré stredné a vysoké školy akých úspešných absolventov produkujú a koľko oni potom zarábajú a či sú zamestnaní. Problém je, že merateľný ukazovateľ tejto úlohy je zrealizovaný absolventský prieskum a zrealizovaný zamestnávateľský prieskum. Nie je tam merateľný ukazovateľ toho zabezpečenia prepojenia databáz. A tak isto sa vrátim k tej poznámke aj pri tomto bode, že keďže som tam robil, tak, tak som si na 99 % istý, že ten úmysel, pre ktorý to tam nie je, je ten, že v myslení autora chýbala motivácia chrániť záujmy daňovníka.
Tak a teraz ďalšia konštatácia z tohto materiálu. Popri plošnom zvyšovaní platov učiteľov by mali byť prioritami predovšetkým postavenie mladých učiteľov a odmeňovanie za kvalitu učiteľov. No upozorňoval som vás, že ten materiál hovoril o tom, že treba zaplatiť zrejme tých starších, skúsenejších, tu sa hovorí, že treba zaplatiť mladších a že treba platiť podľa kvality. A tu sa znova pristavím, pretože, pretože viem bezpečne, že na Slovensku nemáme štúdiu, ktorá by hovorila, či lepšie učia mladí učitelia alebo starí, či tridsiatnik alebo štyridsiatnik lepšie učí. Tak načo sem dávame odporúčania pred tým, než sa urobí takáto štúdia? Treba urobiť takúto štúdiu a tá sa dá urobiť, keď sa plošne testuje. A nič také tu nie je v tomto materiáli napísané, pritom je to kľúčové pre celý projekt Hodnoty za peniaze v školstve, ale aj ja som si rozobral viac školstvo, ale platí to aj pre niektoré iné kapitoly. A venujem sa mu preto aj, pán minister, tak dlho, že vy viete, že to je moja srdcovka, že to je kľúčová vec pre, pre slovenské verejné financie a teda pre spoločnosť. A ešte troška odbočím, keď teda hovoríme, že ako zlepšiť kvalitu života ľudí, no tak takto, zvýšenou efektívnosťou, nie tým, že zoberieme tomu, čo sa nepozerá, a dáme tomu druhému.
Dobre. Teraz toto ma zaujalo tiež, výdavky na žiaka kvôli poklesu školskej populácie mierne stúpajú. Tu je to tiež pekne vidno, ako autori uvažovali. Výdavky na žiaka kvôli poklesu školskej populácie mierne stúpajú. Čiže celkové výdavky na školstvo podľa autora sú priklincované v DNA vesmíru, s tými sa nedá hýbať, ak teda, keď je menej žiakov, tak stúpnu výdavky na žiaka? No nemalo by to byť, nezbláznime sa kvôli takejto formulácii, určite, ale je vidno, že to, že to nesmeruje k Hodnote za peniaze.
Oceňujem že je tam popísane, v tomto materiáli, že financujeme základné školy na žiaka, ale menšia škola dostane na žiaka viac. Čiže keď sú dve školy vo obci, keď je jedna škola v obci veľká, tak sa oplatí ju rozdeliť na dve s rôznymi zriaďovateľmi a celkovo dostanú viac peňazí od štátu, než by dostali, keby to bola jedna škola. Je to tu popísané, ale opatrenie už tam chýba. Rozumiem, že politicky nepríjemné. Ale kto to má robiť, ak nie Útvar hodnoty za peniaze?
Dobre, takže pomaly mi končí čas, dostal som ho dosť. Záver je ten, že Hodnotu za peniaze považujeme za, za, ja považujem za perlu v dekáde reforiem. Možno k nej mohla patriť aj odpočítateľná odvodová položka, ale tá sa ruší, takže nie. Ale toto je veľmi dobrá vec, treba ju strážiť aj zo strany opozície a zodpovednej časti opozície. A verím, že sa to podarí tak, aby, aby aj verejné financie prispeli významne k tomu, aby Slovensko bolo krajinou, kde sa oplatí nielen byť napojený na štátny rozpočet, ale aj pracovať a podnikať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
12345678

Deň v parlamente

<- ->