Slovník parlamentných pojmov Vytlačiť stránku / Print page

Faktická poznámka

Poslanci majú právo reagovať v rozprave na vystúpenie ostatného rečníka faktickou poznámkou v trvaní dvoch minút. Faktickou poznámkou nemôže poslanec reagovať na inú faktickú poznámku. Rečník, na ktorého poslanci reagovali, môže vystúpiť so svojim stanoviskom k vystúpeniam poslancov v trvaní dvoch minút.

Grémium

Poslanecké grémium sa skladá zo zástupcov poslaneckých klubov. Grémium posudzuje politické a procedurálne otázky, ktoré súvisia s činnosťou národnej rady. Stanoviská grémia majú charakter odporúčaní. Zasadnutie grémia zvoláva predseda národnej rady z vlastnej iniciatívy, alebo na požiadanie poslaneckých klubov.

Hlasovanie

Každý poslanec má v rokovacej miestnosti svoje stále miesto, odkiaľ môže hlasovať prostredníctvom technického zariadenia. Poslanec má za týmto účelom identifikačnú kartu, ktorú vsunie do otvoru hlasovacej jednotky a stlačí príslušné tlačidlo ktorým hlasuje za návrh, proti návrhu alebo sa zdrží hlasovania. Ide o najčastejší spôsob hlasovania. Ak sa napríklad z technických dôvodov nemôže použiť hlasovacie zariadenie, hlasujú poslanci zdvihnutím ruky. Ďalší možný spôsob hlasovania je hlasovanie podľa mien. Poslanci sú postupne vyzývaní predsedajúcim a vyhlasujú, či hlasujú za návrh, proti návrhu alebo sa zdržiavajú hlasovania. Uvedené spôsoby sa používajú pri verejnom hlasovaní. Ak národná rada hlasuje tajne, používajú sa na tento účel hlasovacie lístky. Poslanec sa v žiadnom prípade nemôže dať pri hlasovaní zastúpiť inou osobou.

Ak ústava neustanovuje niečo iné, na prijatie uznesenia národnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ide o relatívnu väčšinu, ktorá predstavuje najmenej 39 poslancov hlasujúcich za návrh (pri účasti 76 poslancov; pozri kvórum). Relatívnou väčšinou sa hlasuje napríklad o procedurálnych návrhoch alebo návrhoch zákonov.

Okrem relatívnej väčšiny vyžaduje ústava v niektorých prípadoch nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, nielen prítomných. Ide o absolútnu väčšinu, pri ktorej musí hlasovať za návrh najmenej 76 poslancov. Absolútna väčšina je potrebná napríklad pri vyslovení nedôvery vláde alebo jej členovi, alebo pri voľbe predsedu a podpredsedov národnej rady.

Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta republiky, na podanie obžaloby na prezidenta a na vypovedanie vojny inému štátu, je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Ide o kvalifikovanú väčšinu, ktorá predstavuje minimálne 90 poslancov hlasujúcich za návrh. Trojpätinovou väčšinou sa rozhoduje tiež o konaní neverejnej schôdze národnej rady.

Hodina otázok

Ak národná rada rokuje vo štvrtok, je v tento deň do jej programu na 14. hodinu zaradená hodina otázok. Počas hodiny otázok odpovedajú členovia vlády, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR na aktuálne otázky poslancov. Pre množstvo otázok a časové obmedzenie sa vopred písomne odovzdané otázky poslancov žrebujú. Prvých 15 minút je venovaných otázkam, ktoré sú položené predsedovi vlády.

Interpelácie

Prostredníctvom interpelácie adresovanej vláde, členovi vlády alebo vedúcemu iného ústredného orgánu štátnej správy, môže poslanec z otázky verejného záujmu urobiť predmet rozpravy v parlamente. Interpelácia je otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov a plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení národnej rady vládou a jej členmi.

Kluby

Poslanci sa môžu združovať v poslaneckých kluboch podľa príslušnosti k politickej strane, politickému hnutiu alebo volebnej koalícii, za ktorú boli do parlamentu zvolení. Ak sa poslanci chcú združiť do klubu iným spôsobom, napríklad vytvoriť poslanecký klub viacerých politických strán, musí vznik klubu schváliť národná rada.

Komisie

Národná rada a jej výbory si môžu zriaďovať stále alebo dočasné komisie. Ich členmi môžu byť okrem poslancov aj iné osoby. Komisie majú poradnú funkciu. Napríklad pri Výbore Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo je vytvorená Komisia pre rozvoj vidieka.

Kvórum

Kvórum predstavuje najnižší počet prítomných poslancov, nevyhnutný pre uznášaniaschopnosť národnej rady. Tvorí ho väčšina členov parlamentu t. j. 76 poslancov.

Parlamentná tlač

Parlamentnou tlačou je každý materiál, ktorý je určený na rokovanie národnej rady. Sú ňou napríklad návrhy zákonov, návrhy na voľbu sudcov, návrhy na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou, návrhy na vyslovenie nedôvery členovi vlády atď. Kancelária národnej rady prideľuje každému materiálu identifikačné číslo označované ako číslo parlamentnej tlače. Materiály sú číslované postupne, číslovanie sa končí ukončením volebného obdobia. Číslo parlamentnej tlače má význam pre evidenciu vo vnútri parlamentu.

Procedurálny návrh

Poslanci majú právo podávať procedurálne návrhy, ktoré sa týkajú spôsobu prerokúvania veci a časového a vecného postupu rokovania národnej rady. Prednesenie procedurálneho návrhu môže trvať najviac jednu minútu. Poslanec môže napríklad navrhnúť, aby sa o dvoch bodoch programu viedla spoločná rozprava, aby bolo rokovanie prerušené, aby sa pokračovalo v rokovaní aj po 19:00 hodine atď. O procedurálnych návrhoch rozhoduje národná rada hlasovaním.

Rokovací poriadok

Rokovací poriadok je zákon, ktorý upravuje pravidlá rokovania a činnosti Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov, postavenie orgánov národnej rady a jej vzťahy navonok. (Zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu SR č. 77/1998 Z. z. a zákona č. 86/2000 Z. z.)

Rokovanie o návrhu zákona

Proces prijímania a posudzovania zákonov má svoje určené pravidlá a prebieha v niekoľkých štádiách.

Ústava SR zveruje právomoci návrh zákona predložiť do parlamentu vláde, poslancom, skupine poslancov a výboru národnej rady. Tomuto oprávneniu sa hovorí právo zákonodarnej iniciatívy. V najväčšom rozsahu ho využíva vláda, ktorá spravidla predkladá tri zo štyroch schválených zákonov.

Návrh zákona musí byť predložený do parlamentu v paragrafovom znení spolu s dôvodovou správou. V dôvodovej správe musí byť zhodnotená potreba prijatia navrhovaného zákona a musia v nej byť odôvodnené jednotlivé ustanovenia návrhu. Okrem iného sa v dôvodovej správe uvádza súlad návrhu zákona s právom Európskej únie.

V prvom čítaní sa o návrhu zákona vedie na schôdzi národnej rady všeobecná rozprava. Poslanci ani výbory nemajú možnosť v tomto štádiu návrh zákona meniť alebo dopĺňať.

V druhom čítaní rokujú o návrhu zákona výbory, ktorým bol návrh pridelený podľa ich vecného zamerania. Poslanci môžu vo výboroch predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých rozhoduje výbor hlasovaním. Návrh zákona a návrhy výborov na jeho zmeny sú následne predmetom podrobnej rozpravy na schôdzi národnej rady. V rozprave môžu byť navrhnuté ďalšie zmeny, musia ich však predložiť aspoň 15 poslanci. O všetkých navrhovaných zmenách rozhodujú poslanci hlasovaním.

V treťom čítaní hlasuje národná rada o prijatí zákona ako celku.

Ak národná rada schválila návrh zákona v treťom čítaní, zákon je predložený na podpis predsedovi parlamentu, predsedovi vlády a prezidentovi republiky. Ak prezident nevráti zákon do národnej rady v lehote 15 dní od jeho schválenia na opätovné prerokovanie (právo veta), je zákon uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Publikáciou v Zbierke zákonov nadobúda zákon platnosť a stáva sa súčasťou právneho poriadku SR.

Schôdze národnej rady

Schôdze národnej rady zvoláva jej predseda. Rokovacími dňami sú spravidla utorok až piatok. Ak predseda národnej rady nerozhodne inak, schôdza sa začína v prvý rokovací deň o 13. hodine. Počas ďalších rokovacích dní schôdze sa rokovanie začína o 9. hodine a trvá najdlhšie do 19. hodiny, v piatok do 16. hodiny. Národná rada môže rozhodnúť o inom čase rokovania. Dĺžka trvania schôdze závisí od programu schôdze, ktorý si národná rada na jej začiatku schválila. Schôdze národnej rady riadi predseda alebo ním poverený podpredseda národnej rady, v tejto funkcii označovaný ako predsedajúci.

Skrátené legislatívne konanie

Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody alebo ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona, môže národná rada rozhodnúť, že prerokuje návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. V takomto prípade sa neberú do úvahy časové obmedzenia, ktoré stanovuje rokovací poriadok pri bežnom postupe pri prijímaní zákona.

Účinnosť zákona

Každý zákon má v svojom poslednom ustanovení určený dátum účinnosti. Označuje deň, odkedy je nevyhnutné podľa zákona postupovať. Od účinnosti je potrebné odlišovať platnosť zákona, ktorú zákon nadobúda dňom, kedy bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Uverejnenie zákona v Zbierke zákonov znamená, že sa stal súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Lehota medzi platnosťou a účinnosťou slúži na to, aby sa každý, komu zo zákona vyplývajú určité práva alebo povinnosti, mohol oboznámiť s jeho obsahom.

Výbory

Výbory sú iniciatívne a kontrolné orgány národnej rady. Ich hlavnou úlohou je podrobne prerokovať návrh zákona, ktorý im národná rada pridelila. Národná rada prideľuje návrh zákona spravidla dvom alebo trom výborom, pričom jeden z nich určuje ako gestorský výbor. Gestorský výbor prostredníctvom svojho člena, ktorý je označovaný ako spoločný spravodajca výborov, informuje národnú radu o stanoviskách výborov k návrhu zákona a o ich návrhoch na jeho zmenu a doplnenie.

Výbory majú právo zákonodarnej iniciatívy (oprávnenie predkladať návrhy zákonov), na svoje schôdze môžu pozývať členov vlády, vedúcich iných orgánov štátnej správy a generálneho prokurátora a vyžadovať od nich správy, vysvetlenia a potrebné podklady.

Zákonodarná iniciatíva

Zákonodarná iniciatíva je oprávnenie predkladať parlamentu návrhy zákonov. Národnej rade môžu predkladať návrhy zákonov poslanci, výbory národnej rady a vláda Slovenskej republiky. Navrhovateľ odôvodňuje predložený návrh zákona na schôdzi národnej rady a vo výboroch, ktorým bol návrh pridelený. Za vládu plní túto úlohu poverený člen vlády, za výbor alebo skupinu poslancov nimi poverený poslanec. Navrhovateľ zákona môže svoj návrh zákona vziať kedykoľvek späť. V treťom čítaní tak môže urobiť len so súhlasom národnej rady.

Deň v parlamente

<- ->