Podpísaná: 11. decembra 2000
Účinná od: 1. februára 2003
Hlavným cieľom Zmluvy z Nice bola realizovať inštitucionálnu reformu EÚ tak, aby bola schopná zvládnuť rozšírenie o nové členské krajiny. Zmluvu prijala Európska rada ako najvyšší politický orgán EÚ, ktorý sa skladá z hláv všetkých členských štátov, na medzivládnej konferencii v Nice. Touto zmluvou sa menia a dopĺňajú dve základné (zakladajúce) zmluvy, a to Maastrichtská zmluva o Európskej únii a Rímske zmluvy.
Medzi najdôležitejšími zmenami, ktoré Zmluva z Nice priniesla sú zmeny týkajúce sa počtu hlasov v Európskej rade, zloženia Európskej komisie a ďalších orgánov a inštitúcií EÚ a počtu miest pre jednotlivé členské krajiny EÚ v Európskom parlamente. Presné zloženie a počty členov sú určované v prístupových zmluvách s jednotlivými krajinami. Zmluva z Nice tiež zmenila vo viacerých oblastiach mechanizmus hlasovania a rozšírila počet otázok, pri ktorých sa nevyžaduje jednohlasný súhlas, ale iba súhlas kvalifikovanej väčšiny.
Zmluva z Nice (1 180 KB)