NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
X. volebné obdobie
Číslo: 1891/1993-sekr.
282 Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. júla 1993 o mene a priezvisku, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky
Materiál obsahuje:
1. List prezidenta Slovenskej republiky z 20. júla 1993
2. Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona zo 7. júla 1993 o mene a priezvisku
3. Schválený zákon Národnej rady Slovenskej republiky
zo 7. júla 1993 o mene a priezvisku
Bratislava júl 1993
Predseda Slovenskej republiky
V Bratislave 20. júla 1993 Číslo: 02/32/1993/PR
Vážený pán predseda,
podľa čl. 87 ods. 3, 4 a čl. 102 písm. n) Ústavy a na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z 13. júla 1993 č. 509 vraciam Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 7. júla 1993 o mene a priezvisku s pripomienkami a žiadam, aby Národná rada SR zákon s týmito pripomienkami opätovne prerokovala.
S pozdravom
Vážený pán
JUDr. Ivan Gašparovič
predseda Národnej rady
Slovenskej republiky
Bratislava
Kancelária prezidenta Slovenskej republiky Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky
Číslo: 02/32/1993/PR
Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky
o vrátení zákona zo 7. júla 1993 o mene a priezvisku
Predkladá:
Michal Kováč prezident Slovenskej republiky
Bratislava júl 1993
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky
Podľa čl. 87 ods. 3, 4 a čl. 102 písm. n) Ústavy a na základe uznesenia vlády SR z 13. júla 1993 č. 509, vraciam Národnej rade SR zákon zo 7. júla 1993 o mene a priezvisku. Žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokúvaní uskutočnila v zákone zmeny, ktoré vychádzajú z týchto pripomienok:
I.
V atmosfére, v ktorej bol zákon prijatý, pravdepodobne neboli presne vyjadrené úmysly zákonodarcu.
Každý jazyk má svoju gramatickú stavbu a úrady v Slovenskej republike nie sú povinné a nemajú ani reálnu možnosť ovládať gramatiku týchto jazykov. Pri tom jazyk rómskeho etnika nie je vôbec kodifikovaný. Okrem toho slovenčina nepozná niektoré písmená alebo znaky, ktoré sa vyskytujú v iných jazykoch. Vôbec nie je možné používať v slovenských úradných dokumentoch a iných písomných prejavoch azbuku, znakové písmo a pod.
Plne podporujem zákonom zamýšľané rozšírenie práv národnostných menšín ale požadujem, aby z legislatívne nevyjasnenej situácie nevznikli nové nedorozumenia. Preto je potrebné presne vyjadriť úmysel zákonodarcu, aby sa tak v úradnom styku ako aj pri inom používaní mien a priezvisk predišlo nejasnostiam a z toho vyplývajúcim problémom.
II.
Uvedené požiadavky navrhujem legislatívne realizovať v zákone zo 7. júla 1993 takto:
1. V § 1 ods. 2 pripojiť druhú vetu tohto znenia: "Ak nie je známy ani jeden z rodičov dieťaťa, určí meno dieťaťa súd1/ na podnet obvodného úradu, v ktorého matrike sa vykonáva zápis o narodení dieťaťa. ".
Túto problematiku rieši § 4 ods. 3 pri priezvisku dieťaťa; nedostatok úpravy pri mene dieťaťa je zrejmým nedopatrením.
2. V § 2 ods. 1 za slovo "cudzojazyčných" vložiť text
"najviac však tri mená".
Počet mien zapisovaných do matriky nemôže byť neobmedzený.
3. V § 2 ods. 2 slová "alebo smiešne" nahradiť slovami "smiešne alebo neosobné, zdrobnené mená a domácke podoby mien ak sa ich nová forma neosamostatnila tak, že sa chápu ako vžité samostatné mená. ".
Nový text vylúči "mená", ktoré označujú veci, udalosti a pod. Používanie zdrobnelín a domáckych podôb v úradných dokladoch je zjavne nevhodné. Niektoré domácke podoby mien sa však časom natoľko osamostatnili, že ich považujeme za nové meno (napr. Ela, Hana, Ľuboš).
4. V § 4 pripojiť odsek 5 tohto znenia:
"(5) Ustanovenie druhej vety odseku 4 sa použije pri zápise ženského priezviska do matriky, pri vyhotovovaní rodného listu, občianskeho preukazu, cestovného pasu a obdobných úradných dokladov. Ustanovenie § 2 ods. 1 druhej vety platí obdobne. Používanie ženského priezviska s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania v ústnych a v iných písomných prejavoch tým nie je dotknuté. ".
Doterajšie znenie neurčuje či ide o subjektívne právo občana
alebo o právo orgánu štátnej správy s možnosťou rozhodnúť aj inak. Preto je potrebné explicitné vyjadrenie úmyslu zákonodarcu.
5. Ustanovenie § 14 ods. 2 vypustiť a problematiku riešiť podľa všeobecných predpisov upravujúcich rozhodovanie o zmene mena.
6. Za § 14 vložiť nový § 15 tohto znenia:
"§ 15
Cudzojazyčné mená a priezviská sa zapíšu do matriky, rodného listu, občianskeho preukazu, cestovného pasu a obdobných úradných dokladov latinkou. "
Treba jednoznačne vylúčiť možné požiadavky na zápisy azbukou, znakovým písmom a pod. Naproti tomu použitie hlások, ktoré slovenčina nepozná, v prípade nezdomácnených osobných mien pravidlá slovenského pravopisu pripúšťajú (porov. vydanie z r. 1991, str. 35-36).
Doterajšie § 15 a 16 označiť ako § 16 a 17.
7. O účinnosti zákona (doterajší § 16) treba rozhodnúť v
závislosti od času opätovného prerokúvania zákona Národnou radou Slovenskej republiky.
V Bratislave 20. júla 1993
Michal Kováč prezident Slovenskej republiky
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 7. júla 1993
o mene a priezvisku
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Meno § 1
/1/ Meno osoby, ktorá sa narodila na území Slovenskej republiky, sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu. 1/
/2/ Ak druhý rodič nie je známy, meno osoby /odsek 1/ sa určuje vyhlásením jedného z rodičov.
1/§ 38 ods. 3 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.
§ 2
(1) Osobe narodenej na území Slovenskej republiky sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných. Pri zápise mena do matriky sú rodičia povinní poskytnúť obvodnému úradu súčinnosť.
(2) Nie je možné určiť meno výstredné, hanlivé alebo smiešne, prípadne mená totožné s menom žijúceho súrodenca a osobe mužského pohlavia meno ženské a naopak.
§ 3
Štátny občan Slovenskej republiky používa v úradnom styku iba jedno meno; ak má uvedených v matrike viac mien, používa meno uvedené v matrike na prvom mieste.
Priezvisko
§ 4
(1) Štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich, určené dohodou pri uzavretí manželstva, 2/ prípadne ak rodičia nie sú spolu
2/§ 8 zákona č. 94/1963 Zb.
§ 38 ods. 3 zákona č. 94/1963.
zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.
(2) Dieťa, ktoré sa narodí do 300 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, nadobúda priezvisko, na ktorom sa rozvedení manželia dohodli pri uzavretí manželstva, ak nebolo právoplatne zapreté otcovstvo bývalým manželom matky dieťaťa.
(3) Ak nie je otec dieťaťa známy, nadobúda dieťa priezvisko matky, ktoré táto má v čase jeho narodenia. Ak nie je známy ani jeden z rodičov dieťaťa, určí priezvisko dieťaťa súd1/ na podnet obvodného úradu, v ktorého matrike je vykonaný zápis o narodení dieťaťa.
(4) Ženské priezvisko v slovenskom jazyku sa určuje a používa s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania. Cudzojazyčné ženské priezvisko sa môže určiť a používať v cudzom jazyku.
§ 5
(1) Štátny občan Slovenskej republiky v úradnom styku používa viac priezvisk, len ak ich nadobudol podľa predchádzajúcich predpisov3/a je oprávnený používať ich ku dňu účinnosti tohto zákona, alebo ak ich nadobudol uzavretím manželstva s osobou, ktorá už používa viac priezvisk.
3/§ 67 ods. 2 zákona č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve.
Rovnako aj dieťa narodené z takéhoto manželstva môže používať viac priezvisk. Takéto priezviská sa však používajú vždy spolu.
(2) Štátny občan Slovenskej republiky sa môže po rozvode manželstva alebo po dovŕšení plnoletosti rozhodnúť, že bude používať iba jedno z takto nadobudnutých priezvisk.
Zmena mena a zmena priezviska
§ 6
(1) Zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno alebo priezvisko hanlivé, výstredné alebo smiešne, alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Ak majú manželia spoločné priezvisko, zmenu tohto priezviska možno povoliť len na základe spoločnej žiadosti oboch, manželov. Zmena priezviska sa vzťahuje aj na spoločné maloleté deti.
(3) Ak majú rodičia maloletého rôzne priezviská, zmena priezviska toho z rodičov, ktorého priezvisko má maloletý, sa vzťahuje aj na maloletého, ak je pojatý do žiadosti a ak s tým súhlasí druhý z rodičov.
§ 7
(1) Povolenie zmeny mena podľa § 6 nie je potrebné, ak ide o zmenu cudzojazyčného mena na slovenský ekvivalent.
(2) Zmena mena v matrike sa vykoná na základe oznámenia osoby, o ktorej meno ide; inak na základe oznámenia rodičov, ak ide o meno maloletého.
(3) Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela pri uzavretí manželstva, môže do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť príslušnému obvodnému úradu, v ktorého matrike je vykonaný zápis o uzavretí manželstva; že opäť prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva. O tom, že oznámenie o opätovnom prijatí priezviska sa vzalo na vedomie a poznamenalo v knihe manželstiev, vydá obvodný úrad oznamovateľovi potvrdenie.
§ 8
(1) Zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by táto zmena bola v rozpore so záujmami maloletého.
(2) Na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého staršieho ako 15 rokov sa vyžaduje jeho súhlas.
Príslušnosť na zmenu mena a zmenu priezviska
§ 9
Na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný obvodný úrad podľa trvalého, prípadne posledného trvalého pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky; ak štátny občan Slovenskej republiky takýto pobyt nemal, je príslušný na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska Obvodný úrad Bratislava I.
§ 10
Na zápis zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný obvodný úrad, v ktorého matrike je zapísané meno alebo priezvisko štátneho občana Slovenskej republiky, ktorého sa návrh týka.
§ 11
Náležitosti žiadosti o povolenie zmeny mena alebo zmeny
priezviska
(1) Žiadosť o povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska musí byť písomná a musí obsahovať
a/ meno, priezvisko, dátum, miesto narodenia a rodné číslo žiadateľa a dátum a miesto uzavretia manželstva, ak ide o osobu vydatú, alebo ženatú,
b/ miesto trvalého pobytu žiadateľa,
c/ meno alebo/ priezvisko, ktoré si žiadateľ zvolil,
d/ meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia manžela, pripadne maloletých, ak sa vzťahuje zmena priezviska aj na tieto osoby,
e/ údaj o štátnom občianstve žiadateľa, f/ odôvodnenie žiadosti..
(2) K žiadosti o povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska maloletého musí byť pripojený
a/ súhlas druhého rodiča, ak tento zákon neustanovuje inak, b/ ak druhý rodič zomrel, doklad o jeho úmrtí,
c/ ak bol rodič, pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, právoplatný rozsudok súdu, 4/
d/ ak nie je známy pobyt druhého rodiča v cudzine, aj čestné vyhlásenie štátneho občana Slovenskej republiky o tejto skutočnosti,
e/ ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, jeho súhlas so zmenou.
4/§ 10 Občianskeho zákonníka.
Zmena mena pri osvojení
§ 12
(1) Osvojitelia majú právo do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení zvoliť osvojencovi súhlasným písomným vyhlásením iné meno, ako má zapísané v matrike. 5/ Ak ide o osvojenie osamelou osobou, toto právo má táto osoba.
(2) Ak je osvojenec starší ako 15 rokov, je potrebný na túto zmenu jeho súhlas.
(3) Zánik alebo zrušenie osvojenia nemá vplyv na meno osvojenca.
§ 13
(1) Zmenu zápisu na základe súhlasného vyhlásenia osvojíte lov o zvolení iného mena osvojencovi, ako toho, ktoré má zapísané v matrike, vykoná obvodný úrad, v ktorého matrike je vykonaný zápis o narodení. Toto vyhlásenie môže prijať aj obvodný úrad podľa miesta trvalého pobytu osvojiteľov, ktorý ho oznámi obvodnému úradu podľa prvej vety.
5/§ 10 zákona č. 268/1949 Zb. o matrikách.
(2) Vyhlásenie podľa odseku 1 musí obsahovať
a/ meno, priezvisko, dátum narodenia a rodné číslo osvojenca,
b/ miesto narodenia osvojenca,
c/ meno, priezvisko a dátum narodenia osvojiteľa,
d/ označenie právoplatného rozhodnutia súdu o osvojení dieťaťa.
Spoločné a záverečné ustanovenia
§ 14
/1/ Osoba, ktorej meno je zapísané v matrike v inom ako slovenskom jazyku a neskorší výpis z tejto matriky jej bol vyhotovený š menom v slovenskom ekvivalente, môže požiadať o výpis z matriky s menom v pôvodnom znení. Obvodný úrad je povinný tejto osobe vyhovieť.
/2/ Osoba, ktorá je príslušníkom národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny žijúcej na území Slovenskej republiky, môže v súlade s ustanoveniami tohto zákona požiadať o zmenu zápisu mena a priezviska do matriky v jazyku príslušnej národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny. Obvodný úrad je povinný tejto osobe vyhovieť.
§ 15 Zrušujú sa
1. zákon č. 55/1950 Zb. o užívaní a zmene mena a priezviska,
2. vyhláška č. 451/1950 Ú. v., ktorou sa vydávajú bližšie predpisy k zákonu o užívaní a zmene mena a priezviska,
3. § 32 ods. 1 druhá, tretia a štvrtá veta, ods. 2 a § 40 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva vnútra č. 22/1977 Zb., ktorou sa vydávajú bližšie predpisy k zákonu o matrikách.
§ 16 Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbrom 1993.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
predseda vlády Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
X. volebné obdobie
K číslu: 1891/1993-sekr.
K tlači 282 DODATOK
k rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky z 20. júla 1993 o vrátení zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. júla 1993 o mene a priezvisku na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky
Materiál obsahuje:
1. List prezidenta Slovenskej republiky z 22. júla 1993
2. List predsedu vlády Slovenskej republiky zo 16. júla 1993,
v ktorom vláda Slovenskej republiky žiada prezidenta Slovenskej republiky o vrátenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku
Bratislava júl 1993
Prezident Slovenskej republiky
Bratislava 22. júla 1993 Číslo: 02/32/1993/PR
Vážený pán predseda,
dodatkom k môjmu rozhodnutiu z 20. júla 1993, ktorým som vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon o mene a priezvisku s pripomienkami, na požiadanie predsedu vlády Slovenskej republiky z 22. júla 1993 Vám posielam aj stanovisko vlády Slovenskej republiky uvedené v liste predsedu vlády Slovenskej republiky zo 16. júla 1993.
S pozdravom
Vážený pán
JUDr. Ivan Gašparovič
predseda Národnej rady
Slovenskej republiky
Bratislava
Predseda vlády Slovenskej republiky
Bratislava 16. júla 1993
Vážený pán prezident,
v súlade s článkom 87 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky na základe uznesenia z 13. 7. 1993 č. 509 Vás žiada o vrátenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku s nasledovnými pripomienkami:
- v § 1 uvedeného zákona nie je riešená situácia určenia mena dieťaťa v prípadoch, ak nie je známy ani jeden z rodičov dieťaťa; v § 4 ods. 3 však rieši otázku určenia priezviska takéhoto dieťaťa. Ide zrejme o opomenutie;
- § 4 ods. 4 sa určuje, že cudzojazyčné ženské priezvisko
sa môže určiť a používať v cudzom jazyku, nie je však rozhodnuté o tom, či ide o subjektívne právo občana, alebo o právo štátnej správy, ktorá by mohla rozhodnúť inak. Doporučujeme eplicitné vyjadrenie úmyslu zákonodarcu;
- v § 14 ods. 2 sa hovorí o pravé osoby, ktorá je príslušníkom národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny žijúcej na území Slovenskej republiky, môže v súlade s ustanoveniami tohoto zákona požiadať o zmenu zápisu mena a priezviska do matriky v jazyku príslušnej národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny. Obvodný úrad je povinný tejto osobe vyhovieť.
Účinnosť zákona je stanovená 1. október 1993. V atmosfére, v ktorej bol zákon prijatý pravdepodobne neboli legislatívne presne vyjadrené úmysly zákonodarcu. Problém je, že každý jazyk má aj svoju gramatickú stavbu a jazyk rómskeho etnika nie je vôbec kodifikovaný. Táto špecifická situácia nie je riešená a nie je ani vyjadrená povinnosť úradov ovládať aj gramatiku týchto jazykov ak zákonodarca chce toto uložiť. Naviac, v slovenčine nie sú určité znaky alebo písmená, ktoré má azbuka, ktoré sa vyskytujú v jazyku maďarskom a pod. Každý jazyk má aj zodpovedajúcu podobu. Pri širokom výklade ustanovenia zákona nemožno vylúčiť, že napr. vietnamská etnická skupina by mohla žiadať zápis aj vo svojom písme. Podobne ruská, ukrajinská a rusínska.
Vláda Slovenskej republiky považuje za vhodné, aby zákonodarca svoj úmysel presne v zákone vyjadril a predišlo sa tak možným budúcim nedorozumeniam od 1. 10. 1993 či už v úradnom styku alebo používaním mien a priezvisk na verejnosti vôbec.
Vláda Slovenskej republiky iniciovala prijatie tohoto zákona s úmyslom rozšíriť práva menšín, má však obavy, aby z legislatívne nie vyjasnenej situácie nevznikli nové nedorozumenia.
Dovolím si upozorniť, že ide o zákon zo 7. júla 1993.
S úctou
Vážený pán
Ing. Michal Kováč
prezident Slovenskej republiky
Bratislava
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY X. volebné obdobie
Číslo: 1891/1993
282a Spoločná správa
výborov Národnej rady Slovenskej republiky /okrem Mandátového a imunitného výboru NR SR/ o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. júla 1993 o mene a priezvisku, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky /tlač NR SR 282/
Vládny návrh zákona NR SR zo 4. júla 1993, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky /okrem Mandátového a imunitného výboru NR SR/ rozhodnutím z 9. augusta 1993 č. 428 na prerokovanie do 15. septembra 1993. Súčasne určil na skoordinovanie stanovísk výborov ako príslušný Výbor NR SR pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti s tým, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vrátený zákon v určenej lehote, pričom Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru nesúhlasil s pripomienkami
prezidenta Slovenskej republiky uvedenými v jeho rozhodnutí o vrátení zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. júla 1993 o mene a priezvisku okrem pripomienky pod bodom 7 a Výbor NR SR pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo s týmto rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky nevyslovil súhlas, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov.
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody súhlasil s rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona o mene a priezvisku v celom rozsahu.
Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky nevyslovili súhlas so všetkými pripomienkami, resp. súhlasili len s niektorými pripomienkami z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili súhlas s pripomienkami z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. júla 1993 o mene a priezvisku /ďalej len "rozhodnutie"/ takto:
1. K bodu 1 rozhodnutia
V § 1 ods. 2 pripojiť druhú vetu tohto znenia: "Ak nie je známy ani jeden z rodičov dieťaťa, určí meno dieťaťa súd 1/ na podnet obvodného úradu, v ktorého matrike sa vykonáva zápis o narodení dieťaťa. ".
Ústavnoprávny výbor NR SR
Národohospodársky a rozpočtový výbor NR SR
Výbor NR SR pre štátnu správu, územnú
samosprávu a národnosti
Výbor NR SR pre životné prostredie a
ochranu prírody
Výbor NR SR pre petície, právnu ochranu
a bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre zdravotníctvo a sociálne veci
2. K bodu 2 rozhodnutia
V § 2 ods. 1 za slovo "cudzojazyčných" vložiť text ", najviac však tri mená".
Ústavnoprávny výbor NR SR
Národohospodársky a rozpočtový výbor
NR SR
Výbor NR SR pre životné prostredie
a ochranu prírody
Výbor NR SR pre petície, právnu ochranu a
bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre zdravotníctvo a sociálne
veci
3. K bodu 3 rozhodnutia
V § 2 ods. 2 slová "alebo smiešne" nahradiť slovami "smiešne alebo neosobné, zdrobnené mená a domácke podoby mien/ ak sa ich nová forma neosamostatnila tak, že sa chápu ako vžité samostatné mená. ".
Ústavnoprávny výbor NR SR
Národohospodársky a rozpočtový výbor NR SR
Výbor NR SR pre životné prostredie a
ochranu prírody
Výbor NR SR pre petície, právnu ochranu a
bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre zdravotníctvo a sociálne
veci
4. K bodu 4 rozhodnutia
V § 4 pripojiť odsek 5 tohto znenia:
"/5/ ustanovenie druhej vety odseku 4 sa použije pri zápise ženského priezviska do matriky, pri vyhotovovaní rodného listu, občianskeho preukazu, cestovného pasu a obdobných úradných dokladov. Ustanovenie § 2 ods. 1
druhej vety platí obdobne. Používanie ženského priezviska s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania v ústnych a v iných písomných prejavoch tým nie je dotknuté. ".
Národohospodársky a rozpočtový výbor NR SR
Výbor NR SR pre životné prostredie a
ochranu prírody
Výbor NR SR pre petície, právnu ochranu a
bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre zdravotníctvo a sociálne
veci
5. K bodu 5 rozhodnutia
Ustanovenie § 14 ods. 2 vypustiť a problematiku riešiť podľa všeobecných predpisov upravujúcich rozhodovanie o zmene mena.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre životné prostredie a
ochranu prírody
Výbor NR SR pre zdravotníctvo a sociálne
veci
6. K bodu 6 rozhodnutia
Za § 14 vložiť nový § 15 tohto znenia:
" § 15
Cudzojazyčné mená a priezviská sa zapíšu do matriky, rodného listu, občianskeho preukazu, cestovného pasu a obdobných úradných dokladov latinkou. ". Doterajšie § 15 a 16 označiť ako § 16 a 17.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Národohospodársky a rozpočtový výbor NR SR Výbor NR SR pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti
Výbor NR SR pre životné prostredie a
ochranu prírody
Výbor NR SR pre petície, právnu ochranu a
bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre zdravotníctvo a sociálne
veci
7. K bodu 7 rozhodnutia
a/ Doterajší § 16 upraviť takto:
"Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1994.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru
b/ Doterajší § 16 upraviť takto:
"Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembrom 1993. ".
Národohospodársky a rozpočtový výbor NR SR
c/ O účinnosti zákona /doterajší § 16/ treba
rozhodnúť v závislosti od času opätovného
prerokúvania zákona Národnou radou Slovenskej republiky.
Výbor NR SR pre životné prostredie a
ochranu prírody
Výbor NR SR pre petície, právnu ochranu a
bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre zdravotníctvo a sociálne
veci
Bratislava 17. septembra 1993
JUDr. Milan Sečánsky v. r.
predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR
Doc. PhDr. Ivan Laluha, CSc. v. r.
predseda Zahraničného výboru NR SR
JUDr. Ernö Rózsa v. r.
predseda Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody
PhDr. Marián Andel v. r.
predseda Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru
JUDr. Ladislav Polka v. r.
predseda Výboru NR SR pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť
Ing. Pavel Koncoš v. r.
predseda Výboru NR SR pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo
Jozef Rea v. r.
predseda Výboru NR SR pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti
MUDr. Bohumil Chmelík v. r.
predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo a sociálne veci
Prof. Ing. Hvezdoň Kočtúch, DrSc. v. r.
predseda Národohospodárskeho a rozpočtového výboru NR SR