Slovenská národná rada
IX. volebné obdobie
57
Písomné odpovede
členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov prednesené na 4. schôdzi Slovenskej národnej rady
Bratislava, október 1990
Odpoveď ministra priemyslu SR Jána Holčíka na interpelácie poslankyne SNR Boženy Badálovej vo veci š. p. Chemko Strážske:
Štátny podnik Chemko Strážske realizáciou havarijnej akumulačnej nádrže, ktorá bude ukončená v roku 1992 skládkou odpadov Pláne v roku 1991 a ďalšou rekonštrukciou kanalizácie v rokoch 1991 až 1993 nákladom 36, 2 mil. Kčs zabezpečí vypúšťanie odpadových vôd do Laborca v súlade so zákonom č. 138/1973 Zb. o vodách.
K zabezpečeniu čistoty odpadových vôd do Ondavy sa realizovala investičná akcia Ochrana životného prostredia I., pozostávajúca z rekonštrukcie kanalizácie, rozkladu viazaných foriem formaldehydu a rozšírenia biologickej časti ČOV, ktorá je v skúšobnej prevádzke.
Ďalšou investičnou akciou ako terciálnym čistením odpadových vôd, ktoré je v súčasnosti vo výskume, ako aj zastavením výrob, ktoré majú nasledovné dopady:
|
Názov prevádzky Rok odstavenia |
Dôvod odstavenia |
||
|
1. |
Kyselina sírová |
1990 |
ekologické, pre- |
|
vádzkové a odbyto- |
|||
|
vé problémy |
|||
|
2. |
Výroba difenylu |
1991 |
nezabezpečenie od- |
|
bytu |
|||
|
3. |
Výroba pentaerytritolu |
1991 |
ekologické dôvody |
|
4. |
Výroba chemporov |
1991 |
ekologické dôvody |
|
5. |
Výroba čpavku |
1993 |
ekonomické dôvody |
|
6. |
Výroba kyseliny dusič- |
1993 |
ekologické a kapa- |
|
nej |
citné dôvody |
||
- 2 Z uvádzaných výrob má na čistotu odpadových vôd odvádzaných do Ondavy najväčší vplyv zastavenie výroby pentaerytritolu a chemporov, pretože dávajú najväčšie organické znečistenie. Ich zastavením sa uvoľní kapacita na súčasnej ČOV tak, že odpadové vody budú v základných ukazovateľoch vyhovovať zákonu o vodách. Pre odstránenie špecifického znečistenia je nutné však vybudovať ďalší terciálny stupeň ČOV.
Realizáciou uvádzaných opatrení sa aj tak definitívny súlad vypúšťania odpadových vôd so zákonom o vodách do Ondavy dosiahne v roku 1997, t, j. po realizácii terciálneho čistenia odpadových vôd.
Z hľadiska ochrany ovzdušia realizáciou rozhodujúcich stavieb, a to: Dobudovaním TP II - kotol č. 3, plynofikáciou TP II a Likvidáciou emisii z cyklohexanónu I. etapa, zabezpečí štátny podnik Chemko zníženie plynných emisii do roku 1995 oproti roku 1990 o takmer 67 % a tuhých emisii o 48, 5 %. Realizáciou útlmového programu sa podstatne znížia emisie špecifických škodlivín o 93 %.
Pre likvidáciu odpadov, vrátane komunálnych a kalov z čistiarní odpadových vôd, bolo počítané s výstavbou spaľovne v rokoch 1994-1997. Pre jej realizáciu sa v súčasnosti hľadajú formy financovania. Rozhodujúce bude tiež stanovisko verejnoprávnych orgánov a obyvateľov okolia lokality spaľovne.
Konverzný program sa realizuje v tých výrobných podnikoch, v ktorých bola zrušená výroba špeciálnej techniky a zároveň bolo aj zrušené uchovanie výrobných schopnosti na zabezpečenie požiadaviek rozpočtového plánu.
- 3 V š. p. Chemko Strážske, ani v ostatných podnikoch rezortu Ministerstva priemyslu SR nie je v súčasnosti možný konverzný program na kapacitách výroby špeciálnej techniky, pretože výroba nebola zrušená a hlavne nebola zrušená potreba zachovania výrobných schopnosti pre rozpočtový plán za brannej pohotovosti štátu.
Vo výrobných podnikoch rezortu Ministerstva priemyslu SR sa výroba špeciálnej techniky znížila v dôsledku zníženia požiadaviek odberateľov. Ekonomické dôsledky z nevyužívania vybudovaných výrobných kapacít špeciálnej techniky a nutnosti ich uchovania pre rozpočtový plán, sú riešené úhradou strát dotáciou zo štátneho rozpočtu podľa platných zásad dotačnej politiky. V roku 1990 odsúhlasilo Federálne ministerstvo financií účelovú dotáciu pre š. p. Chemko Strážske vo výške 19 271 tis. Kčs.
V interpelácii uvádzaná potreba finančných zdrojov š. p. Chemko Strážske vo výške 160 mil. Kčs súvisí s výrobou špeciálnej techniky, ale nie na konverzný program, ale na program doplnkových výrob pre využitie časti výrobných zariadení a pracovných síl.
V Predsedníctve vlády ČSFR má byť prerokovaný materiál o konverzii a koncepcii špeciálnej techniky, z čoho vyplynie aj účasť štátu na riešení ekonomických dôsledkov z plnenia požiadaviek v oblasti obrany a bezpečnosti.
- 4
Odpoveď ministra lesného a vodného hospodárstva SR Viliama Oberhausera na interpeláciu poslankyne SNR Boženy Badálovej vo veci ekologickej havárie vzniknutej vyschnutím rieky Bodva:
šetrením uvedených požiadaviek sa potvrdilo, že v priebehu tohoročného suchého letného obdobia vyschlo koryto Bodvy v úseku nad Moldavou pod obec Péder, Problematikou sa zaoberali nami riadené podniky - správca toku Povodie Bodrogu a Hornádu v Košiciach a odberateľ vody - Východoslovenské vodárne a kanalizácie v Košiciach. Niekoľkokrát sa zúčastnili na komisionálnych rokovaniach za účasti vodoprávneho orgánu - Východoslovenského KNV. K rozhodovaniam bol prizvaní aj zástupcovia MNV v Moldave a orgánu ochrancov prírody.
Boli prijaté opatrenia - odber pitnej vody z Bodvy je obmedzený na cca 15 l/s /voda je určená pre zásobovanie Moldavy pitnou vodou, pričom iným spôsobom by vodu nebolo možné zabezpečiť/. Z podzemných odberov - čerpá sa voda iba z bezodnej studne /cca 40 1/s/ pre potreby štátnych majetkov a zbytok pre košický skupinový vodovod. Uvedené množstvá spolu nepredstavujú množstvo 100-200 1/s, ktoré sa asi na 2 km úseku v koryte stráca. Spojitosť studne s vodami Bodvy sa zatiaľ nepreukázala.
Povodie Bodrogu a Hornádu objednalo na SHMÚ v Košiciach spracovanie štúdie, výsledky ktorej by mali dať odpoveď na otázku, v ktorých miestach sa voda stráca, od akej doby sa pozorujú tieto straty, spojitosť strát s podzemnými vodami a tým poskytnúť podklady pre určenie príčin strát vody a pre návrh na ich eliminovanie. SHMÚ príslušné meranie v teréne už začal.
- 5 Podľa informácie, spracovanie ďalšej štúdie zabezpečil ONV Košice-vidiek.
Po ukončení štúdii bude možné rozšíriť doterajšie opatrenia /obmedzenie, resp. zastavenie odberov vody/ o ďalšie opatrenia. Obidva podniky Povodie Bodrogu a Hornádu ako aj Východoslovenské vodárne a kanalizácie venujú problematike zvýšenú pozornost.
Odpoveď predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara na interpeláciu poslanca SNR Mikuláša Hubu, týkajúcu sa oblému a sortimentu vyvážaného dreva a nespracovaných drevných polotovarov:
Lesné hospodárstvo v predchádzajúcich rokoch zabezpečovalo vývoz sortimentov surového dreva ako súčasť záväzných úloh štátneho plánu. Fondové krytie hodnotových ukazovateľov štátneho plánu vyplývajúce z hmotových bilancii bolo nepostačujúce a z toho dôvodu bolo nevyhnutné zaradiť do vývozu i menšiu časť guľatinových sortimentov vhodných na piliarske spracovanie. Za plnenie úloh vývozu ktoré nevyplývalo z aktivity, ale zo záväznosti plnenia štátneho plánu bolo lesné hospodárstvo už v predchádzajúcom období terčom verejnej kritiky.
V roku 1990 sa situácia vo vývoze dreva podstatne zmenila, vývoz surového dreva nie je súčasťou záväzných výstupov štátneho plánu a jeho výška je obmedzená len na krytie nasledovných potrieb lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu:
1/ na vytvorenie zdrojov pre úhradu platobných sklzov do zahraničia za predchádzajúce roky;
- 6 2/ na krytie splátok devízovo-rozvojových úverov a leasingu, ktoré štátne podniky lesného hospodárstva uzavreli v predchádzajúcich rokoch na dovozy strojných investícií;
3/ na získanie zdrojov pre nákup vhodnej drevnej suroviny pre celulózopapierenský priemysel.
S ohľadom na nedostatok zdrojov guľatinových sortimentov vhodných na piliarske spracovnie Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SR s vývozom neuvažuje a vydalo zákaz vývozu tohto sortimentu.
U vlákninového a ostatného priemyselného dreva dochádza k výraznému poklesu v ihličnatom a len čiastočne v listnatom dreve. Pre porovnanie vývoj vývozu surového dreva bol za predchádzajúce tri roky nasledovný:
|
metre kubické |
||||
|
Ihličnaté drevo |
Listnaté drevo |
|||
|
Rok |
výrezy |
vlákninové |
výrezy |
vlákninové |
|
drevo |
drevo |
|||
|
Sk. 1987 |
15 017 |
12 162 |
170 974 |
|
|
Sk. 1988 |
19 119 |
45 704 |
11 857 |
176 298 |
|
Sk. 1989 |
6 834 |
86 531 |
8 654 |
135 584 |
|
pl. 1990 |
---- |
35 000 |
--- |
127 000 |
Vývoz vlákninového dreva v tomto roku ovplyvňuje rozhodujúcim spôsobom drevinová a hrúbková štruktúra zdrojov a možnosti ich spracovania v celulózo-papierenskom priemysle. Súčasná štruktúra a technologická koncepcia tohto odvetvia nevytvára predpoklad pre spracovanie celej škály drevinovej a hrúbkovej štruktúry listnatého a
- 7 vlákninového a ostatného priemyslového dreva. Neprekonateľnou prekážkou je zatiaľ odber a spracovanie prehrúbleho dreva. Drevo hrubšie ako 45 cm je možné spracovať len v Severoslovenských celulózkach a papierňach, š. p. Ružomberok a spracovanie dreva s hrúbkou nad 70 cm je limitované kapacitou technológie na max. 60 tis. metrov kubických ihličnatého a listnatého dreva spolu. Avizovaný predpoklad výskytu nadmerného dreva /hrúbka nad 70 cm/ bol pre tento rok v územnom priereze cca 112 tis. metrov kubických listnatého a 35 tis. metrov kubických ihličnatého vlákninového dreva. Za tejto situácie bolo nevyhnutné umiestniť cca 87 tis. metrov kubických kapacitne nespracovateľného prehrúbleho dreva na vývoz. Zároveň bolo treba riešiť ešte otázku pokrytia výroby drevnou surovinou v Chemicelulóze š. p. Žilina /nespracuje hrubšie drevo ako 45 cm/ a v Juhoslovenských celulózkach a papierňach, š. p. Štúrovo /spracováva len obmedzenú škálu drevín/. Pre obe celulózky bolo nevyhnutné z týchto dôvodov riešiť otázku pokrytia plánovanej výroby buničin dovozom cca 95 tis. metrov kubických listnatého vlákninového dreva vhodnej drevinovej a hrúbkovej štruktúry. Vývozom listnatého vlákninového dreva nevhodnej hrúbkovej štruktúry sa vytvárajú zdroje na krytie dovozu požadovaného objemu drevnej suroviny.
Spracovanie vyššieho podielu ihličnatej imisnej kalamity negatívne ovplyvňuje akostnú štruktúru zdrojov ihličnatého dreva. Vyššie zdroje ihličnatého vlákninového dreva oproti spracovateľkým možnostiam vytvorili priestor pre vývoz tohto sortimentu na riešenie otázky krytia splátok devízovo-rozvojových úverov a leazingu, ktoré štátne podniky uzatvorili v predchádzajúcich rokoch.
Zdravotný stav lesa nedáva ani v blízkej budúcnosti predpoklady pre podstatné zníženie podielu menej akostných sortimentov. Rovnako ani zásoby prestárlych bukových porastov nevytvárajú možnosti zníženia podielu prehrúbleho
- 8 vlákninového dreva. Zníženie vývozu sortimentov surového dreva, resp. jeho odstránenie je závislé výlučne na spracovateľských možnostiach. V každom prípade však bude pre zníženie vývozu potrebné zabezpečiť v drevospracujúcom priemysle zvýšenie kapacity štiepania nielen prehrúbleho dreva s hrúbkou nad 70 cm, ale už od priemeru 45 cm a zabezpečiť technologickú pripravenosť spracovania reálnej drevinovej škály zdrojov listnatého dreva a možnosť vzájomnej substitúcie s ihličnatým drevom
Vývoz nespracovaných drevných polotovarov /ihličnaté rezivo, listnaté rezivo, preglejky ploché, drevovláknité dosky, drevotrieskové dosky/ mal rezort predpisované štátnym plánom, Pre rok 1990 štátny plán /okrem ihličnatého a listnatého reziva/ už nepredpisoval bilancované položky na vývoz, ale predpisoval záväzný výstup štátneho plánu - splnenie minimálneho odvodu do CDZ /centrálneho devízového zdroja/, ktorý bol ešte progresívnejší ako v roku 1989.
Nakoľko v odvetví nedošlo k štrukturálnym zmenám štátne podniky plnili tento záväzný výstup výrobkami, ako v predchádzajúcich rokoch.
Odvetvie drevospracujúceho priemyslu je odkázané na dovoz strojno-technologického zariadenia z NSŠ - /až na 90 %/. Nakoľko tomuto odvetviu boli predpisované vysoké vývozné úlohy na jednej strane a na druhej strane nebola umožnená modernizácia technológii, výrobno-technická základňa zostarla a sa značne vyhospodárila.
Rozvoj bol možný len formou DNÚ, za ktoré podniky zakúpili technologické zariadenia a tieto splácali polotovarmi.
- 9 V záujme zmeniť tento stav, t. j. obmedziť vývoz polotovarov a zvýšiť vývoz finálnych produktov, v rámci prechodu štátnych podnikov na štátne akciové spoločnosti sa v podnikateľských programoch počíta so vstupom zahraničného kapitálu na modernizáciu odvetvia smerujúcu k vyššej finalizácii domácej drevnej suroviny, zabezpečujúcej jej zhodnotenie, zamestnanosť a ďalšie priaznivé dopady.
Rezort v spolupráci s FMZO reguluje vývoz surového dreva a polotovarov a zvýšiť vývoz finálnych produktov, v rámci prechodu štátnych podnikov na štátne akciové spoločnosti, sa v ponikateľských programoch počíta so vstupom zahraničného kapitálu na modernizáciu odvetvia smerujúcu k vyššej finalizácii domácej drevnej suroviny, zabezpečujúcej jej zhodnotenie, zamestnanosť a ďalšie priaznivé dopady.
Rezort v spolupráci s FMZO reguluje vývoz surového dreva a polotovarov na báze dreva stanovovaním licencii tak, aby boli prednostne zabezpečení domáci finalizujúci odberatelia.
Podiel vývozu surového dreva a polotovarov z celkového vývozu /Sš Nš/ je len 10 %.
Odpoveď ministra priemyslu SR Jána Holčíka na interpeláciu poslanca SNR Mikuláša Hubu vo veci problematiky výkupu opotrebovaných olejov:
štátny podnik Benzinol v súčasnom období vykonáva výkup opotrebovaných ropných olejov /ORO/ od organizácii priamo a ich zber od motoristov prostredictvom čerpacích staníc pohonných hmôt. Od 1. júla 1990 sa zber od motoristov vykonáva za zlosovateľné kupóny, pričom sa upustilo od výkupu v cene 2, - Kčs/liter. Benzinol zároveň oproti minu-
- 10 losti podstatne zvyšuje atraktívnosť výhier zlosovacej akcie, do ktorej sú zaradené kupóny za takto odovzdaný olej. V žiadnom prípade teda nehrozí nebezpečie takého stavu kedy by sa motorista s ekologickým svedomím nemal ako zbaviť opotrebovaného oleja. Diskutabilnou zostáva otázka či výkupná cena 2, - Kčs/liter je stimulujúca pre tých ostatných motoristov /bez ekologického svedomia/.
K uvedenej zmene došlo po dohode so š. p. Renzina, v súvislosti so znížením zmluvných cien ORO zo strany spracovateľa š. p. Ostramo Ostrava. Problémy ostravskej rafinérie na tomto mieste, myslím, nie je potrebné rozoberať.
Výkup ORO od organizácií v celkovom množstve okolo 22 tisíc ton ročne prebieha v podstate bez väčších tažkosti, avšak treba brat do úvahy skutočnosť, že náklady na manipuláciu a úpravu prekračujú stanovené obchodné rozpätie o cca 63, - Kčs/t. Výkup ORO od motoristov za cenu 2, - Kčs/liter predstavoval pre š. p. Benzinol vzhľadom na predaj za cenu 1 100, - Kčs/t. Pri priemernom ročnom výkupe cca 1800 t predstavuje táto strata takmer 2, 3 mil. Kčs. Do obdobnej situácie sa dostal aj š. p. Benzina v ČR, a preto bolo uvedené opatrenie prijaté spoločne pre celú ČSFR.
Preto bolo od 1. júla 1990 rozhodnuté zmeniť výkup /len i individuálnych motoristov za stimulačnú cenu 2, Kčs/liter/ na zber ORO za zlosovateľné poukážky. Týmto sa kompenzovala strata v platobnej bilancii podniku.
Verím, že tento stav je dočasný. V záujme ochrany životného prostredia Ministerstvo priemyslu SR v súčinnosti so š. p. Benzinol hľadá spôsoby riešenia tejto situácie výkupom ORO od motoristov. Opätovné zavedenie tohto výkupu si však vyžaduje riešenie ekonomických strát. Z toho dôvodu som požiadal ministra predsedu Slovenskej
- 11 komisie pre životné prostredie o spoluprácu pri riešení problému dotáciou zo štátneho fondu vodného hospodárstva. Spolupráca bola prisľúbená s tým, že dotácia nemá byť jediným východiskom, ale je potrebné najprv hľadať iné formy bez zaťaženia štátnych zdrojov.
V tomto smere sa črtajú možnosti odbytu neregenerovateľných ORO ako vykurovacieho média v cementárňach, vápenkách a pod., ktorých technické overovanie v súčasnosti prebieha. Otázka uplatnenia ORO ako vykurovacieho média je však podmienená určitým uvoľnením v oblasti obchodných predpisov /napr. šírka obchodného rozpätia/, ktoré umožní riešiť tento problém obchodnou cestou bez príspevku štátnych zdrojov. Aj v tomto smere s. p. Benzinol pripravuje návrhy v spolupráci so š. p. Benzina.
Zároveň sa zaoberáme otázkou využitia ORO po ich vyčistení ako suroviny pre ďalšie zhodnotenie v podnikoch rezortu Ministerstva priemyslu SR, a to aj vzhľadom na obmedzenú životnosť súčasnej rafinérie v Ostrave. V tomto smere boli prijaté konkrétne úlohy z úrovne Ministerstva priemyslu SR, a. s. Slovchémia a zainteresovaných štátnych podnikov už 19. júla 1990, pričom sa sleduje cieľ, aby prvá prevádzka spracovávajúca ORO nabehla od 1. januára 1993, teda súčasne s ohláseným zastavením rafinérie v Ostrave.
Riešenie uvedenej problematiky považujem z ekologického hľadiska za veľmi dôležité. Predpokladám, že sa čoskoro podarí nájsť aj ekonomicky vhodné riešenie. Preto úlohy, prijaté v tejto oblasti a postup komplexného riešenia výkupu a ďalšieho využitia ORO budú predmetom mojej osobnej pozornosti.
- 12 Odpoveď predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara na
interpeláciu poslanca SNR Mikuláša Hubu, týkajúcu sa
príčin stratégie ekologických stavieb a spôsobu
rozdeľovania financií a kapacít v rámci jednotlivých rezortov:
Pre výstavbu ekologických investícii v Slovenskej republike v roku 1986-90 bolo vyčlenených 6, 1 mld. Kčs. Uvedený objem má byt preinvestovaný na stavbách zahrnutých do štátneho programu ekologických investícii /ŠPEI/. Podniky rezortu Ministerstva výstavby a stavebníctva SR majú zabezpečiť z tohto objemu stavebné práce na stavbách pre ochranu čistoty vôd, ovzdušia, pôdy v čiastke 3 mld. Kčs. Zvyšný obj. 3, 1 mld. Kčs zahŕňa technologické dodávky, stavby zabezpečované organizáciami s pôsobnosťou mimo rezort MVS SR a akcie "Z".
Na stavbách ČOV, podľa rozpisu plánu bývalej SKPV v počte 80, majú podniky rezortu MVS SR zabezpečiť v rokoch 1986-1990 objem 2, 1 mld. Kčs s dokončením 45 stavieb. Technologické dodávky na týchto stavbách v čiastke 1, 0 mld. Kčs majú zabezpečiť organizácie riadené bývalým FMHSE priamo pre investorov stavieb /rozhodujúcim dodávateľom je Sigma/.
Objemové zabezpečovanie úloh na ČOV
Za uplynulé roky 1986-1990 bolo zrealizovaných:
- na stavebných dodávkach ......... 1, 39 mld. Kčs, čo je
66 % z úl. r. 1986-1990
- na technologických dodávkach.....0, 45 mld. Kčs, čo je
45 % z úl. r. 1986-1990.
V roku 1990 ostáva pre splnenie úloh zrealizovať:
- 13 - na stavebných dodávkach ......... 0, 71 mld. Kčs, čo je
34 % z úl. r. 1986-1990
/za obdobie január - júl 1990 bolo prestavaných 0, 39 mld. Kčs, čo je 55 % z r. úl. /
- na technologických dodávkach --- 0, 55 mld. Kčs, čo je
55 % Z Úl. r. 1986-1990
/objem technologických dodávok je nereálne splniť, nakoľko v I. polroku bolo zrealizovaných len 0, 06 mld. Kčs!!/
Dokončenie stavieb ČOV
Z plánovaných 45 stavieb na dokončenie v r. 1986-1990 bolo v rokoch 1986-1989 dokončených 30 stavieb. V roku 1990 bude dokončených 5 stavieb. Dokončenie 10 stavieb sa presúva do rokov 1991-1993, sú to stavby:
- ČOV Dunajská Sreda - 1991
- ČOV a kanál. Prešov II stavba - 1993
- ČOV a kanál. Prešov III stavba - 1993
- ČOV a kanál, Štrbské Pleso - 1992
- Likv. odp. vôd Leopoldov - Slovlik - 1991
- s ČOV Žilina IV stavba - 1991
- ČOV Hlohovec - Slovakofarma - 1991
- úpr. odp. vôd Hutníka, VSŽ - 1991
- Neutralizačná stanica Dolný
Kubín, ZVL - 1991
- ČOV Dubnica, ZŤS - 1993
K odsunom termínov realizácie stavieb došlo z príčin:
1/ sklzy v investorskej, resp. projektovej príprave a nedostatky v kvalite tejto prípravy
- 14 2/ sklzy v dodávkach technologických časti stavieb v dôsledku kapacitných nedostatkov
3/ sklzy v postupe stavebných prác v dôsledku kapacitných nedostatkov.
čo sa týka kapacitného zabezpečenia stavebných prác na výstavbe ČOV je možné konštatovať., že disproporcie v tejto oblasti sa darí postupne odstraňovať. Čiastočné pozitívum prinieslo aj uplatňovanie cenového zvýhodnenia stavebných dodávok na vybraných ČOV. Závažné nedostatky pretrvávajú v investorskej príprave, ale najmä v technologických dodávkach, čo dokumentuje enormne nízka realizácia objemov v období 19. jún 1990 - len 50 % z úlohy r. 1986-1990. Nedostatok finančných prostriedkov u investorov tejto výstavby je teda iba častou problémov.
O definitívnom riešení vodného diela Gabčíkovo sa rozhodne v najbližšom čase.
Odpoveď ministra lesného a vodného hospodárstva SR Viliama Oberhausera na interpeláciu poslanca SNR Mikuláša Hubu týkajúcu sa údajného zastavenia stavby vodného diela Gabčíkovo:
Dňa 15. decembra 1989 minister lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu SSR pán Ivan Veselý vyhlásil pre tlač, že zastavuje všetky prípravné práce na modifikovanom riešení zdrže Hrušov-Dunakiliti. Nadväzne na toto vyhlásenie dňa 21. decembra 1989 požiadal zastupujúceho riaditeľa VV š. p. Bratislava o vykonanie horeuvedeného rozhodnutia. Súčasne požiadal, aby investor zastavil odlesňovacie práce na výstavbe ochranných opatrení vodného diela Nagymaros.
- 15 Uvedený príkaz ministra LVD dotýkal sa len projektovej a územnickej prípravy náhradného technického riešenia využívania vodného diela Gabčíkovo len na území ČSSR.
Vláda SSR v roku 1989 nevydala rozhodnutie o pozastavení prác na výstavbe Sústavy vodných diel Gabčikovo-Nagymaros.
Vláda SR 25. apríla t. r. prerokovala informáciu o záveroch rokovaní odborných skupín a o ďalších odborných vyjadreniach k problematike vplyvu vodného diela Gabčikovo na ekológiu priľahlého územia. V priebehu rokovania vláda vzala na vedomie, že je treba obmedziť práce na výstavbe vodného diela Gabčíkovo len na práce súvisiace so zabezpečovaním protipovodňovej ochrany územia, vrátane dokončenia plavebných komôr a objektov na odvádzanie vnútorných vôd a s eliminovaním škôd na vybudovaných objektoch vodného diela Gabčíkovo.
Nadväzne na rokovanie vlády SR ministra lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu SR pán Ivan Veselý ešte v ten deň 25. apríla t. r. vydal príkaz na obmedzenie prác vo výstavbe, ktorý adresoval investorovi.
Investor nadväzne na príkaz ministra lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu SR požiadal dodávateľa stavby - Hydrostav Bratislava o obmedzenie stavebných prác podľa príkazu: Dodávateľ stavby - Hydrostav Bratislava odmietol realizovať príkaz ministra LVH SR a upozornil, že na výstavbu má platne uzavretú hospodársku zmluvu a na rok 1990 záväzok prestavať 625 mil. Kčs. Pokiaľ investor požaduje znižiť objem prác a dodávok v roku 1990, potom musí znášať náklady na zníženie výrobných kapacít a za nevyužitie výrobných prostriedkov, vo výške 130 mil. Kčs. Na rokovaní o rozpore na úrovni ministra LVH SR a ministra výstavby a stavebníctva 22. mája t. r. nebolo
- 16 dohodnuté zníženie objemu prác dodávateľa stavby. Treba upozorniť, že rozhodnutie ústredného orgánu, ktoré vyvolá škodu u podriadených organizácií musí znášať príslušný ústredný orgán. Preto vykonanie príkazu o pozastavenie prác prebieha len na pracovnej úrovni investor - dodávateľ stavby.
Vláda SR ani vláda ČSFR v roku 1990 nevydala doteraz žiadne svoje uznesenie, ktorým by pozastavilo výstavbu vodného diela Gabčíkovo.
Odpoveď predsedu vlády SR Vladimíra Mečiaca na interpeláciu poslanca SNR Mikuláša Hubu, týkajúcu sa zastavenia ťažby travertínu v lokalite Dreveník:
K zastaveniu ťažby travertínu na lokalite Dreveník v dobývacom priestore Spišské Podhradie vás so stanoviskom rezortu oboznámil minister Dubníček v listoch /S-1348 z
18. 8. 1990, S-1348/4 Z 24. 8. 1990/.
Aj keď osobne podporujem ekologické hľadisko zastavenia ťažby najmä v lokalite hraníc štátnej prírodnej rezervácie, nemôžeme bez náhrady túto ťažbu zastaviť.
Jedinečnosť tohoto travertínu ho predurčila na špičkové kamenárske práce na celoslovensky kultúrne prioritné stavby, ako sú Novostavba Slovenského národného divadla a rekonštrukcia Mohyly M. R. Štefánika na Bradle.
Zastavenie ťažby a následná rekultivácia sa musí riešiť i z pohľadu ekonomiky. Preto rezort navrhuje ukončit ťažbu travertínu v tejto lokalite po dokončení vyššie
- 17menovaných stavieb, pričom zabezpečí v plnej miere dodržiavanie stanovených podmienok ochrany prírody tejto lokality.
So stanoviskom rezortu sa stotožňujem.
Odpoveď predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara na interpeláciu poslanca SNR Mikuláša Hubu vo veci výstavby v Demänovskej doline:
Stavbu obchodno-spoločenského centra Jasná, ktorej investorom je š. p. Javorina Liptovský Mikuláš, pokladáme za prospešnú predovšetkým z ekologického hľadiska. Ekologický aspekt stavby bol určujúcim už v štádiu predprojektovej a projektovej prípravy a to bolo aj dôvodom, prečo sa príslušné inštitúcie vyslovili k výstavbe pozitívne.
Dielo po dokončení vytvorí podmienky na koncentrovanie služieb a nevyhnutnej ďalšej infraštruktúry tak, aby aj sprievodné negatívne dôsledky pohybu návštevníkov Demänovskej doliny, a tie nemožno vylúčiť, lebo nejde o rezerváciu, ale o národný mpark s turistickou frekvenciou, boli minimalizované.
Treba dodať, že ide o polyfunkčný objekt, v ktorom okrem ubytovacích a stravovacích kapacít budú sídliť obchodné služby, zmenáreň, hygienické služby, ale aj národný výbor, ČSAD a v neposlednom rade aj úradovňa správy NAPANT-U.
Podľa informácii, ktoré máme k dispozícii, je stavba realizovaná v súlade s platnými právnymi predpismi.
Z podnikov Ministerstva výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky ako vyšší dodávateľ stavebnej časti
18 zabezpečuje realizáciu stavby "Stravovací a ubytovací objekt otupné", štátny podnik Pozemné stavby Žilina. Práce na zakladaní a montáži oceľovej konštrukcie vykonáva v poddodávke š. p. Stavoindustria Banská Bystrica.
Vyšší dodávateľ stavebnej časti zaivezpečuje práce
na tejto stavbe pre investora ČSZTV podľa platnej hospodárskej zmluvy a dodržuje dohodnuté podmienky.
Ďalším objektom sú "Ubytovacie priestory INPAKO" ktoré slúžili pre Pozemné stavby š. p. Žilina ako sociálne zariadenie staveniska pri realizácii "JUNIOR hotela".
Na základe rozhodnutia ONV Liptovský Mikuláš odbor územného plánu č. ÚP 1659/84/90-GA z 21. augusta 1990 musí štátny podnik PS Žilina predmetné zariadenie odstrániť do 15. októbra 1990. Ministerstvo výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky listom z 24. augusta 1990 upozornilo v predmetnej veci, ako riaditeľa podniku tak i závodu s. p. Pozemné stavby Žilina.
Odpoveď ministra spravodlivosti SR Ladislava Košťu na interpeláciu poslanca SNR Miroslava Poliaka vo veci personálneho zloženia Krajského a Mestského súdu v Košiciach a novelizácie zákona o voľbách sudcov:
Personálne obsadenie vedenia Krajského súdu v Košiciach plne odráža spoločenské zmeny po 17. novembri 1989. Odvolaný bol predseda tohto súdu a všetci jeho námestníci. Nové vedenie krajského súdu má podporu širokej verejnosti kolektívu pracovníkov i Ministerstva spravodlivosti SR. Napriek tomu, že sa vyskytujú sporadické problémy v tejto justičnej zložke naposledy to boli otázky odmeňovania odborno-administratívneho aparátu, ich riešenie je operatívne a dôsledné, v záujme vytvorenia kľudnej pracovnej
- 19 klímy pre plnenie náročných úloh, ktoré stoja pred justíciou.
Situácia na Mestskom súde v Košiciach je zložitejšia. Poverenie JUDr. Mazáka, ako odborne vysoko erudovaného sudcu vedením tohto súdu sa ukázalo z hľadiska upokojenia atmosféry vo vnútrovzťahových otázkach kolektívu tejto justičnej zložky ako nedostačujúce. JUDr. Mazák preto požiadal o uvoľnenie z funkcie predsedu Mestského súdu i sudcu z povolania k 30. 9. 1990. Predseda Krajského súdu podal návrh na poverenie JUDr. Dubovského - predsedu Okresného súdu v Poprade, vedením Mestského súdu v Košiciach. Toto riešenie sa akceptuje. JUDr. Dubovský je skúsený sudca s dobrými organizačnými schopnosťami, s náročným, pritom ľudským a kolegiálnym prístupom k pracovníkom čo je dobrým východiskovým základom pre ustálenie rozkolísaného kolektívu. V tejto súvislosti treba však zdôrazniť že neustále pokračuje fluktuácia kvalitných sudcov z povolania, ktorí v prevažnej väčšine odchádzajú pôsobiť do advokácie. Tento stav ovplyvňuje pretrvávajúce napätie v kolektívoch sudcov z povolania, určitá sociálne neistota a nie vždy opodstatnené útoky na justíciu zo strany širokej verejnosti, najmä účastníkov konania a niekedy í masmédií so snahou generalizoval kolektívnu zodpovednosť za stav justície pred 17. novembrom 1989. Prispieva k tomu i požiadavka ukončenia volebného obdobia všetkých sudcov z povolania bez výnimky k 31. 12. 1990.
Som toho názoru, že úplná očista rezortu justície od skompromitovaných sudcov sa dá dosiahnuť aj bez realizácie tejto požiadavky. K obmene sudcov zvolených do 31. 12. 1989 príde postupne v čase do 31. 12. 1991 v súlade s pripravovanou novelou zákona o organizácii súdov a voľbách sudcov z povolania. V prípade ukončenia volebného obdobia všetkých sudcov bez výnimky k 31. 12. 1990 by mohlo prísť k vážnemu ochromeniu výkonu súdnej moci v Slovenskej repub-
- 20 like a tým aj ohrozeniu postavenia celej ČSFR, ako demokratického a právneho štátu v slobodnej a o zjednotenie sa usilujúcej Európy.
Odpoveď ministra výstavby a stavebníctva Jozefa Dubnička na interpeláciu poslanca SNR Miroslava Poliaka, týkajúcu sa okamžitého odvolania riaditeľa š. p. Pozemné stavby Košice:
Predmetnou požiadavkou sa zaoberali poverení pracovníci Ministerstva výstavby a stavebníctva SR i dozorná rada š. p. Pozemné stavby Košice. Okrem toho prípad prešetruje aj Ministerstvo kontroly SR, ktoré obdržalo požiadavku na preverenie mzdových a ďalších finančných náležitosti podniku.
Z týchto dôvodov som rozhodol uzavrieť personálne obsadenie riaditeľa š. p. Pozemné stavby Košice, až po ukončení previerky Ministerstva kontroly SR.
Podotýkam, že na základe požiadaviek závodov š. p. Pozemné stavby Košice, dôjde k 1. novembru 1990 k zriadeniu viacerých nových právnych subjektov a terajší š. p. Pozemné stavby Košice prestane existovať. V tejto súvislosti budú riešené aj personálne otázky, predovšetkým obsadenie riaditeľov jednotlivých štátnych podnikov.
O mojom konečnom rozhodnutí vo veci pána riaditeľa Gacíka vás budem následne písomne informovať.
- 21 Odpoveď ministra poľnohospodárstva a výživy SR Michala Džatku na interpeláciu poslanca SNR Mariána Budaya vo veci asanačného kafilerického podniku v Drieňové:
Ako už iste viete, na riešenie likvidácie havárie do Drieňová som vyslal 2, 3. a 4. augusta 1990 svojho námestníka Ing. Habovštiaka, riaditeľa odboru ochrany životného prostredia Ing. Adamovica a riaditeľa odboru rozvoja poľnohospodárskej výroby Ing. Domina a ďalších pracovníkov. Tam zorganizovali pracovnú poradu za účasti krajských a okresných hygienikov, pracovníkov KNV, KVS, OVS, ONV Prešov a OO MPVž SR Prešov. Nasledujúci daň sa uskutočnilo za účasti pracovníkov nášho ministerstva i zasadanie krajskej protinákazovej komisie, za účasti prizvaných organizácii, ktoré boli zapojené do prác na likvidácii havárie. Súčasne boli vykonané nevyhnutné opatrenia na likvidáciu odpadu, jeho dočasného presunu do iných kafilérii a rekonštrukcie celej prevádzky.
Po vykonaní rekonštrukcie v prvých dňoch októbra 1990 sa v AKP Drieňov obnovila prevádzka, ktorá asanuje celý Východoslovenský kraj. Tento podnik je teraz kapacitne schopný spracovávať celý výskyt suroviny Východoslovenského kraja. Dňa 11. a 12. októbra 1990 sa zúčastnili obhliadky AKP Drieňov riaditelia AKP Môjsova Lúčka, AKP Senec, AKP Lieskovec, ktorí za prítomnosti nášho pracovníka konštatovali, že rekonštrukčné práce zabezpečili plynulú prevádzku.
Nepriaznivú ekonomickú situáciu tohoto AKP posúdilo aj vedenie Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR ktoré dňa 5. 9. 1990 na svojom zasadnutí rozhodlo a 19. 9. 1990 i poskytlo AKP Drieňov návratnú bezúročnú pôžičku z fondu sústavy PPaK vo výške 6 mil. Kčs. Finančné prostriedky budú použité na vyvolané zvýšené prevádzkové náklady predovšetkým z titulu zvýšenia nároku za prepravné mzdy a ďalšie prevádzkové náklady podniku.
- 22 Naše ministerstvo predložilo vláde SR návrhy na usporiadania verejno-prospešných podnikov, medzi ktorými boli aj Asanačné kafilerické podniky, teda aj Drieňov.
Pre výstavbu ďalšieho asanačného podniku vo Východoslovenskom kraji /ako sa uvažovalo v Moravanoch/ nebol dlhé roky zo strany národných výborov udelený súhlas na jeho umiestnenie. Preto sa druhý asanačný podnik vo Východoslovenskom kraji ani nemohol vybudovať, čo nepovažujem za správne. Z. hľadiska súčasnej ekonomickej situácie bude nutné v Drieňové rozšíriť výrobnú kapacitu tak, aby v prípade havárie časti technologického zariadenia mohla rezervná technologická linka tuto výrobu suplovať. TMS Padrubice vyvíjajú tzv. predvarákovú technológiu, ktorej uplatnením by sa umožnilo rýchlejšie spracovať surovinu a tým i zvýšiť v dostatočnej miere kapacitu likvidácie vyskytujúcej sa suroviny.
Nakoniec vás ubezpečujem, že ekonomické a personálne problémy AKP Drieňov budeme riešiť v rámci možnosti tak, aby tento podnik plnil úlohy v asanácii a tým v hygienicko-epidemiologickej oblasti Východoslovenského kraja. Súčasne vás informujem, že z hľadiska perspektívy a modernizácie asanačných ústavov sme v kontakte s expertom zo SRN, ktorý osobne navštívil prevádzku v Drieňové a poskytol cenné informácie o možnostiach nielen spolupráce ale aj zahraničnej investície. V takomto duchu som požiadal o pomoc aj pána ministra poľnohospodárstva SRN I. Kiechle.
- 23 Odpoveď ministra-predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie Ivana Tirpáka na interpeláciu poslanca SNR Mariána Budaya vo veci delimitácie zložiek Štátnej ochrany prírody:
V otázke delimitácie zložiek štátnej ochrany prírody vám oznamujem, že sme delimitáciu prerokovali s Východoslovenským krajským národným výborom, ktorý zatiaľ trvá na tom, aby sa všetky delimitácie v rámci jeho pôsobnosti uskutočnili z praktických dôvodov naraz. Súčasne s delimitáciou sa bude musieť doriešiť aj otázka naviazanosti na príslušnú štátnu správu Slovenskej republiky. V týchto otázkach budeme ešte viesť v krátkom čase rokovanie s Východoslovenským krajským národným výborom, resp. s Krajským ústavom štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove.
vážený pán poslanec, dávate na zváženie, či je vôbec potrebné medzi SKŽP a zložky štátnej ochrany prírody vložiť medzičlánok, podľa vás, ústredie štátnej ochrany prírody so sídlom v Liptovskom Mikuláši. Už pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona SNR o zriadení SKŽP a o zmenách
v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy SR /teraz zákon SNR č. 96/1990 Zb. / sa posudzovala aj táto otázka. Odôvodnilo sa, že ÚŠOP nebude medzičlánkom medzi SKŽP a okresmi, štátnu správu v oblasti životného prostredia by mali podľa pripravovaného a v krátkom čase prerokúvaného zákona SNR o štátnej správe pre ŽP vykonávať aj obvodné a okresné úrady ŽP. ÚŠOP bude iba odborným pracoviskom.
- 24 Stanovisko ministra - predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie Ivana Tirpáka k interpeláciám poslanca SNR Mikuláša Hubu:
Poslanec Slovenskej národnej rady pán M. Huba upozorňuje na problémy životného prostredia Ružomberku, Rudňan, Žiaru nad Hronom, Bratislavy, Žiliny, Dolnej Oravy Serede, Šale, Košíc a ďalších oblastí, pričom osobitne poukazuje na problém vodnej nádrže Turček, komunikácie Zázrivá - Oravská Lesná. Som toho názoru, že ku každej z uvedených lokalít by bolo žiadúce zaujať osobitné stanovisko, objasniť problémy a ich riešenie z pohľadu životného prostredia. Predovšetkým navrhujem, aby sa vytvoril dostatočný časový priestor, v rámci ktorého by sme sa zaoberali každou lokalitou na príslušnej úrovni a v požadovanom rozsahu buď na pôde Výboru SNR pre životné prostredie a ochranu prírody alebo na pôde SKŽP, resp, na jej zasadaniach za priamej účasti pána poslanca SNR.
Interpelácia sa dotýka problematiky stavieb, ktoré boli v zásade povoľované v zmysle stavebného zákona, pričom sa zohľadňovali pripomienky a stanoviská rezortov, organizácii na príslušných noriem. Stavby boli povoľované za určitých podmienok, najmä územno-technických, hygienických a ďalších, ktoré však neboli počas prevádzky dodržané a bez náležitej údržby a obnovy technologických zariadení. Dochádzalo k niektorým rozporom so stanovenými hygienickými a ďalšími normami a parametrami. Treba povedať i to, že v praxi dochádzalo aj k udeľovaniu vopred pripravených výnimiek z čs. noriem, dokonca i vládou predchádzajúceho obdobia, ktoré uprednostňovali ekonomické hľadiská pred ekologickými. Tento stav si vyžiadal, aby sa v súčasnosti určil orgán slovenskej inšpekcie ŽP, ktorý by mal právomoc zastaviť tie prevádzky a investície, ktoré sú v rozpore s hygienickými a ďalšími normami.
- 25 Treba si uvedomiť, že náprava nesprávnych rozhodnutí z predchádzajúcich období si vyžaduje určitý čas na ich riešenie a značné investície, ale aj odlišný a účinnejší kontrolno-represívny systém, ktorý sa, žiaľ, len začína budovať. Isté je, že náprave dôsledkov treba vymedziť čas a prostriedky. V snahe riešiť tie najakútnejšie problémy SKŽP pripravuje podklady /návrhy moratórii na celý rad problémových okruhov/, ktoré vyústia do konkrétnych riešení ďalších problémov.
K vodárenskej nádrži Turček uvádzam, že investor podal žiadosť odboru ŽP Stredoslovenskému KNV o vydanie povolenia na zriadenie vodohospodárskeho diela. Vodohospodársky orgán vyzval žiadateľa o doplnenie žiadosti o vyjadrenie orgánu územného plánovania, či vydané územné rozhodnutie pre stavbu zostáva v platnosti vzhľadom na nové hodnotenie hľadiska ekologických dopadov, vyňatie z lesného pôdneho fondu a o majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov. Na doplnenie dokladov určil lehotu 15 dní, čo nemožno vzhľadom na časovú náročnosť zabezpečenia podkladov prakticky dodržal. Vodohospodársky orgán preto pristúpil v súlade s procesným postupom k preriešeniu konania. Zo zisteného skutkového stavu veci v súčasnosti vyplýva, že nie sú doriešené otázky začatia výstavby a otázky, ktoré súvisia s vodoprávnym konaním. Pokiaľ ide o expertízny ekologický posudok k výstavbe vodárenskej nádrže Turček, možno konštatovať, že názov "expertízny ekologický" ostal iba v názve úlohy a nezodpovedá jeho obsahu. Sú odvážne tvrdenia a závery spracovateľského kolektívu, v ktorom cítime obsenciu takých špecialistov, ako napr. hydrológ, hydrobiológ, krajský ekológ a v neposlednom rade aj ochranca prírody, že VN Turček bude mať pozitívny vplyv na ekosystém regiónu Turca.
Vzhľadom na hĺbku a profesionalitu spracovania, ako aj na výpovednosť záverov expertízneho posudku, ktorý čer-
26 pal z doteraz spracovaných štúdii a podkladov v projektovej dokumentácii VN Turček bez objektívneho zhodnotenia všetkých faktorov a hodnotení možného dopadu výstavby VN Turček na ekológiu krajiny, nemožno tento materiál považovat za objektívny a je rovnako nepostačujúci k rozhodovacej činnosti. Preto sme odporučili zadať nové vypracovanie expertízneho posudku k výstavbe VN Turček interdisciplinárnej skupine odborníkov s dostatočným časovým priestorom.
Je evidované, že v súčasnosti na Slovensku vo viacerých uvádzaných oblastiach dochádza k prekročeniu najvyšších prípustných koncentrácii najzávažnejších škodlivín vo voľnom ovzduší. žiaľ, z pohľadu platného zákona č. 35/1967 Zb. o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia majú všetci znečisťovatelia, ktorí znečisťujú ovzdušie nad prípustnú mieru povinnosť stanovenú v tomto zákone, a to platiť poplatky a pokuty. Preto SKŽP v rámci prerokovania nového zákona o ochrane ovzdušia bude požadovať takú úpravu, ktorá by umožnila v najkratšom časovom horizonte vysporiadať sa so znečisťovateľmi ovzdušia nad prípustnú mieru, a to i za cenu zníženia výroby niektorých prevádzok, alebo ich úplného zastavenia /napr. prevádzky viskózového hodvábu CHZJD a pod. /
Pokiaľ ide o riešenie výkupu opotrebovaných motorovýh olejov, nie je ešte doposiaľ, nie vinou SKŽP, doriešený účinný systém výkupu týchto olejov. Vyvíjame tlak na Ministerstvo priemyslu SR, aby túto otázku vyriešilo problém je však v cenových nástrojoch, vo vybudovaní sieti na výkup olejov a v zabezpečení kvalitných služieb poskytovaných motoristom. Na ozrejmenie veci a situácie sa zber oleja od 1. 7. t. r. vykonáva za tzv. zlosovateľné kupóny. Verím, že tento stav je dočasný. V záujme ochrany životného prostredia Ministerstvo priemyslu SR so š. p. Benzinol hľadá optimálne spôsoby riešenia súčasnej situácie. K ur-
- 27 čitým zmenám došlo po dohode so š. p. Benzina v dôsledku nižších cien týchto opotrebovaných olejov zo strany spracovateľa š. p. Ostramo - Ostrava, výkup týchto olejov v ročnom množstve 22 tis. ton prebieha bez väčších ťažkosti ale náklady na manipuláciu a úpravu prekračuje obchodné rozpätie o cca 63, - Kčs/t. Výkup opotrebovaných olejov od motoristov za 2, - Kčs/1 predstavoval pre š. p. Benzinol vzhľadom na predajnú cenu 1. 100, - Kčs/t a manipulačné náklady finančnú stratu 1. 263, - Kčs/t. Pri výkupe 1. 800 t za rok predstavuje táto strata takmer 2, 3 mil, Kčs.
V súčasnosti sa črtajú možnosti odbytu neregenerovateľných opotrebovaných olejov ako vykurovacieho média v cementárňach, vápenkách a pod., v ktorých technické overovanie v súčanosti prebieha. Otázka uplatnenia opotrebovaných olejov ako vykurovacieho média je však podmienená určitým uvoľnením v oblasti predpisov, čo by umožnilo riešiť tento problém. V súčasnosti sa riešia otázky súvisiace s postavením novej rafinérie v Kolíne. Táto by mala byt postavená až v roku 1995. Prvá prevádzka zameraná na spracovanie opotrebovaných olejov by mala nabehnúť od 1. 1. 1993.
Pán poslanec upozorňuje na veľmi závažné problémy spoločensky nebezpečné, týkajúce sa Jaslovských Bohunic odstavenia existujúcich blokov a jadrového odpadu. Vykonal sa poslanecký prieskum, z ktorého vyplýva, že problémy nemožno vyriešiť zo dňa na deň. Som presvedčený, že spoločným vkladom a za podpory celej verejnosti sa nám podarí v časovom horizonte vyriešiť niektoré zásadné otázky, ktoré považujeme aj za naše. To aj napriek tomu,, že zákon č. 297/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1988 Zb. o pôsobnosti federálnych ústredných orgánov štátnej správy zveruje štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou Federálnemu výboru pre životné prostredie. Máme spoločný názor v tom, že jadrovo-energetické zariadenia sú už morálne
a fyzicky zastaralé. Sú nám známe stanoviská Čs. komisie
- 28 pre atómovú energiu smerujúce buď k odstaveniu týchto zariadení alebo k zásadnej rekonštrukcii. Aj na pôde SKŽP sa týmito otázkami intenzívne zaoberáme, o ktorých budeme v ďalšom období rokovať s príslušnými orgánmi čs. federácie a orgánmi Slovenskej republiky. Isté je, že budeme musieť pristúpiť na konkrétne riešenie. To je otázka času.
Pán poslanec je presvedčený o tom, že farebné kovy jednoducho nepotrebujeme. Túto otázku nemožno stavať do takejto polohy. Ide nám predovšetkým o to, aby sme túto otázku riešili komplexne. Preto sme sa rozhodli nadviazať spoluprácu so zahraničnými firmami, ktoré majú v tejto oblasti veľké skúsenosti. Nedávno sme rokovali s americkou firmou Wahlco. o konkrétnom riešení problémov okolo farebnej metalurgie, na ktorom by sme sa mali v dohľadnej dobe dohodnúť, budem informoval neskôr.
Aj o ekologických stavbách a zabezpečení progresívnych ekologických zariadeniach sme minulý týždeň rokovali s podnikateľmi z USA, ktorí nám ponúkajú niektoré riešenia. Sme v štádiu ich prehodnotenia.
Pokiaľ ide o problematiku výstavby čistiarní komunálnych odpadových vôd, s ktorou sa zaoberajú aj príslušné organizačné útvary SKŽP v súvislosti so štátnou ekologickou politikou treba povedal, že je potrebné ju riešil s otázkami reštrukturalizácie a útlmových programov. Finančné zabezpečenie výstavby čistiarní odpadových vôd je však otázkou ministerstva financií republiky.
Nesúhlasíme s názorom, že Národnému parku Podunajsko štát venuje takmer nulovú pozornosť tento nesprávny názor pramení z nedostatočnej informovanosti. Návrh na vyhlásenie chráneného územia spracúvava odborná organizácia SKŽP - ústredie štátnej ochrany prírody. Výskum prírodných pomerov navrhovaného územia vykonáva ústav experi-
- 29 mentálnej biológie a ekológie SAV. Z iniciatívy SKŽP sa 19. 9. t. r. uskutočnila pracovná porada zástupcov maďarských, rakúskych a slovenských štátnych orgánov ochrany prírody, účastníci porady sa vzájomne informovali o stave projekčných prác na návrhu medzinárodného chráneného územia, o postoji štátnych orgánov a obyvateľstva ku predmetnému návrhu, o finančných problémoch súvisiacich s vyhlásením územia za chránené a o kategórii ochrany vyplývajúcej z platných zákonov ochrany prírody zúčastnených krajín, ktorej by navrhované územie malo zodpovedať aj vzhľadom na medzinárodne platnej a uznávanej kategorizácii chránených území.
K požiadavke na okamžité zastavenie ťažby travertínu v priestore štátnej prírodnej rezervácie Dreveník v blízkosti Národnej kultúrnej pamiatky Spišský hrad poznamenávam, že som vydal nové rozhodnutie v intenciách zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní z 5. 10. t. r., ktorým som zmenil rozhodnutie z 8. 8. t. r. Týmto rozhodnutím som odňal výnimku z podmienok ochrany štátnej prírodnej rezervácie Dreveník na ťažbu travertínu.
K problematike Demänovskej doliny sa v poslednom období /júl a august t. r. / konali viaceré odborné porady a previerky a taktiež bol vykonaný prieskum poslancov SNR vzhľadom k tomu, že mnohé závažné otázky sú nedoriešené a otvorené, začalo Ministerstvo kontroly SR od 15. októbra t. r. vykonávať komplexnú previerku nielen v priestoroch Demänovskej doliny, ale aj v Ružomberku a Žiari nad Hronom. Cieľom tejto previerky je zistiť, ako sa uplatňujú a plania uznesenia vlády SR a SNR, ako aj súlad koncepčných materiálov s celospoločenskými záujmami tvorby a ochrany životného prostredia. Súčasne sa má konkretizovať zodpovednosť a stanoviť priorita opatrení v riešení problémov. V každom prípade vláda SR a príslušné ústredné orgány štátnej správy SR prijmú konkrétne opatrenia.
- 30-
Žiadam, aby pán poslanec SNR M. Huba objasnil otázku, ako to myslí s opätovným dosadzovaním devastátorov prírody vládou SR.
Odpoveď ministra financií SR Michala Kováča na interpeláciu poslanca SNR Miroslava Poliaka, týkajúcu sa porušenia zásad konkurzného konania na miesto vedúceho okresnej pobočky Slovenskej štátnej sporiteľne v Košiciach.
Na základe vašej interpelácie, prednesenej na zasadaní SNR dňa 3. 9. 1990, osobne som preveril priebeh konkurzného konania na funkciu riaditeľa pobočky Slovenskej štátnej sporiteľne Košice-mesto. Zároveň som 4. 10. 1990 v
Košiciach prerokoval súčasný stav vzťahov medzi pracovníkmi, závodným výborom odborov a vedením organizácie so zástupcami politických strán a hnutí v Košiciach.
Zistené nedostatky som uložil odstrániť generálnemu riaditeľovi Slovenskej štátnej sporiteľne Ing. Alojzovi Ondrovi a súčasne som ho požiadal prijať opatrenia na zlepšenie situácie.
Generálny riaditeľ Slovenskej štátnej sporiteľne Ing. Alojz Ondra po dôkladnom zvážení argumentov, ktoré vyplynuli z rokovania so zástupcami vedenia OP Košice-mesto a členmi ZV odborov pobočky, zrušil výsledok konkurzného konania /uskutočneného dňa 22. 5. 1990/. v nadväznosti na to odvoláva p. Ing. Ivana Nemčíka z funkcie riaditeľa tejto pobočky dňom 1. 11. 1990. Zároveň uvoľňuje z funkcie riaditeľa OZ Košice Ing. Pavla Krescanku dňom 2. 11. 1990. O uvedenom rozhodnutí informoval generálny riaditeľ p. Jozefa Križana, predstaviteľa KC VPN a jeho prostredníctvom zástupcov ostatných politických strán a hnutí mesta Košice, ako aj ZV odborov OP Košice-mesto ktorí sa zúčastnili zasadnutia okrúhleho stola dňa 23. 8. 1990 k uvedenému problému.