NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 23., 24., 25. júna, 6., 7., 8.. 9., 12., 13., 14.. 15. a 19. júla 1993
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O 20. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
1. časť X. volebné obdobie
Stenografická správa o 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 23., 24., 25. júna, 6., 7., 8., 9., 12., 13., 14.,
15. a 19. júla 1993
Program schôdze:
1. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu Slovenskej republiky do Rady Európy
2. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 453/1992 Zb.
3. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde cestného hospodárstva
4. Správa o činnosti Komisie pre dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike
5. Návrh na voľbu sudcov súdov Slovenskej republiky
6. Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1992
7. Informácia o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1992
8. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 89/1993 Z. z.
9. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení zákona číslo 264/1992 Zb. a zákona číslo 267/1992 Zb. a zákon Slovenskej národnej rady číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii
v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 312/1992 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady číslo 492/1992 Zb.
10. Správa o plnení ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10/1993 Zb. o Fonde zamestnanosti
11. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o výkone väzby
12. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov
13. Voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky
14. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov
15. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon
16. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore
17. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o občianskych preukazoch
18. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku
19. Správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1993
20. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vlastníctve k bytom a nebytovým priestorom
21. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach pri vzájomnom započítavaní pohľadávok podnikateľov
22. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov
23. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení zákona číslo 92/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z.
24. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon číslo 528/1990 Zb. v znení neskorších predpisov
25. Koncepcia a zásady poľnohospodárskej politiky
26. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov
27. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú právne predpisy o lesoch a ich obhospodarovaní
28. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krmivách
29. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov
30. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 320/1992 Zb. o správnych poplatkoch
31. Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Bartošíkovej na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona číslo 596/1992 Zb. a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
32. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých náhradách pri prevode majetku štátu na iné osoby
33. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Tomečka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov
34. Návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1993
35. Návrh poslancov Štefana Kvietika a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania
36. Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách
37. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pokutách a kauciách za nedodržiavanie zákonov upravujúcich transformáciu poľnohospodárskych družstiev a nápravu majetkových krívd v oblasti vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov
38. Návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra a viceguvernéra Národnej banky Slovenska
39. Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na písomné interpelácie, otázky a podnety poslancov z 18. schôdze a z predchádzajúcich schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
Stenografická správa o 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 23., 24., 25. júna, 6., 7., 8., 9., 12., 13., 14.,
15. a 19. júla 1993
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
prosím, aby ste zaujali svoje miesta pri hlasovacích tlačidlách, aby som mohol zistiť účasť na zasadnutí dnešnej schôdze Národnej rady.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Konštatujem, že je nás prítomných 120. Dovoľte mi preto, aby som otvoril rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás všetkých srdečne vítam.
Svoju neúčasť ospravedlnili poslanci a poslankyne Gabriela Kaliská, Bohumil Chmelík, Peter Lauko, Peter Weiss, Ladislav Polka, Anton Hrnko, Rudolf Goč, Ľudovít Černák a pán poslanec Miškovský.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
po dohode v politickom grémiu navrhujem program 20. schôdze tak, ako vám bol rozdaný v spresnenom znení. Dovoľte mi však, aby som najskôr mohol vystúpiť s niekoľkými poznámkami a návrhmi.
V poslednej dobe došlo k situácii, kedy sa začína spochybňovať prijatie Slovenska do Rady Európy. Dochádza k spochybňovaniu z viacerých prameňov. Dovoľte mi, aby som konštatoval, že Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky podniká všetky kroky pre to, aby odpadol akýkoľvek dôvod, ktorý by mohol spochybniť prijatie Slovenskej republiky do Rady Európy. Dovoľte mi, aby som mohol pred vami konštatovať, že naši páni poslanci, ktorí sa zúčastňujú rokovania vo výboroch Rady Európy, predstupujú pred tieto výbory s konkrétnymi krokmi, ktoré slovenská vláda a Národná rada urobila vo vzťahu k požiadavkám na Slovenskú republiku k niektorým problémom, ktoré boli označené, že by sa mali týkať Slovenska. Išlo o otázky Gabčíkova a išlo o otázky národnostných menšín.
Dovoľte mi preto, aby som aj z tohto miesta ubezpečil všetkých tých, ktorí z akéhokoľvek dôvodu alebo pohnútok chcú prekaziť prijatie Slovenskej republiky do Rady Európy, nech to nerobia. Nech to nerobia, pretože argumentácie, ktoré sa dostávajú k nám, sú absolútne nepravdivé a sú zavádzajúce. Dovoľte mi, aby som o tejto veci nehovoril dlho, ale aby som na ubezpečenie všetkých tých, ktorí chcú pochybovať o Slovensku ako o demokratickej republike, predniesol môj návrh, ktorý chcem, aby bol zaradený ako bod číslo 1 v rámci tohto programu, čiže dávam pozmeňovací návrh na spresnený návrh programu, ktorý máte. Môj návrh sa bude týkať uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa, ktorý by Národná rada mala prijať. Dovoľte mi, aby som vám ho prečítal vo forme uznesenia:
"Národná rada Slovenskej republiky 1. berie na vedomie
a/ informáciu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o stave prerokovania žiadosti Slovenskej republiky
o prijatie do Rady Európy vo výboroch Parlamentného zhromaždenia Rady Európy,
b/ odporúčania spravodajcov výborov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktoré boli prijaté v Politickom výbore Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a Výbore pre právne otázky a ľudské práva.
2. vyhlasuje,
že v nadväznosti na svoje uznesenie z 3. 12. 1993
a/ podporuje žiadosť Slovenskej republiky o prijatie do Rady Európy,
b/ je pripravená i naďalej uskutočňovať politiku ochrany ľudských a občianskych práv v súlade s princípmi obsiahnutými v Európskej konvencii o ľudských právach v znení následných odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Pri zabezpečovaní ochrany práv národnostných menšín bude vychádzať z princípov obsiahnutých v dodatkovom protokole k Európskej konvencii o ochrane ľudských práv číslo 1201.
3. odporúča
vláde Slovenskej republiky
podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o opatreniach potrebných pre realizáciu odporúčania 1201 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. "
Toto je návrh uznesenia, ktoré si vám dovolím predložiť na posúdenie a na rozhodnutie o tom, či ho prijmeme alebo nie. Prosím preto, aby sa to považovalo za môj návrh na zmenu programu a navrhujem ho ako bod číslo 1.
Má ešte niekto z pánov poslancov návrh na zmenu alebo na spresnenie programu?
Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:
Pán predseda, vzhľadom na to, čo ste navrhli, odporúčal by som hneď, ako nám to bude rozdané, 15 až 20-minútovú prestávku pre poradu klubu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
O tomto návrhu budeme musieť dať hlasovať.
Pani poslankyňa Bauerová, potom pán poslanec Andel. Poslankyňa E. Bauerová:
Vážený pán predseda,
dovoľujem si vás upozorniť, že na 19. schôdzi Národnej rady nebolo dokončené hlasovanie o návrhu uznesenia, ktorý bol predložený vo všeobecnej politickej rozprave a týkal sa práve týchto záležitosti, o ktorých dnes hovoríme ako o vašom návrhu na uznesenie Národnej rady. V zmysle § 25 rokovacieho poriadku vás žiadam, aby sa ukončilo hlasovanie o predloženom návrhu. Zdôrazňujem, že ide o riešenie procedurálnej otázky tejto záležitosti v zmysle rokovacieho poriadku. Doriešenie tejto otázky nie je prekážkou rokovania o merite veci v rámci programu 20. schôdze Národnej rady. Chcela by som sa pripojiť k návrhu pána Bajana, aby text návrhu uznesenia bol poslancom rozdaný.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Má ešte niekto návrh?
Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
chcel by som predložiť návrh na vyradenie vládneho návrhu zákona o štátnom fonde telesnej kultúry. Je to tlač Národnej rady Slovenskej republiky 228 pod bodom 3. Z akého dôvodu? Je síce pravda, že výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru tento návrhu zákona prijal vlastne bez problémov, ale dostali sme - a veľmi neskoro, vlastne až včera, vyjadrenie predstaviteľov športových organizácii, ktoré reprezentujú asi miliónovú členskú základňu. Nie sú veľmi spokojní s týmto návrhom zákona.
Z toho dôvodu vás chcem požiadať o preloženie uvedeného návrhu zákona na septembrovú schôdzu. Spoločne s predstaviteľmi športových organizácii by sme chceli predložiť taký návrh zákona, ktorý by vyhovoval všetkým subjektom, ktorých sa tento návrh zákona týka. Chcem podotknúť, že politické grémium s takýmto postupom súhlasí. Prosil by som vás, keby ste boli takí láskaví a aj vy podporili vyradenie tohto návrhu zákona z rokovania 20. plenárnej schôdze.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Gazdík.
Poslanec I. Gazdík:
Vážený pán predseda, dámy a páni,
ako bod 5 spresneného návrhu programu 20. schôdze je návrh poslancov Štefana Kvietika a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 170a. Vzhľadom na zaradenie v pôvodnom programe, kde sa predpokladalo, že budeme o tomto návrhu rokovať 6. resp. 7. júla, dávam pozmeňovací návrh, keďže nemáme ešte všetky posudky expertov a s prihliadnutím aj na to, že došlo k istej dohode o návrhu zákona vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru, ktorý bude treba ešte dodatočne konzultovať, prosím, aby bol tento návrh zákona zaradený ako bod 2 po bode 1 v piatok, ktorým bude voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, teda, aby sa tento návrh zákona prerokovával v piatok ako bod 2.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Hlásil sa pán poslanec Kočtúch. Poslanec H. Kočtúch:
Vážený pán predseda,
kolegovia poslanci,
pani kolegyne poslankyne,
v mene národohospodárskeho a rozpočtového výboru prosím o posunutie bodu 19, ktorý sa týka správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok a týka sa aj zmeny zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých
ďalších zákonov. My sme prerokovali správu o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok, ale pokiaľ ide o novelizáciu zákonov, niektoré veci bolo treba ešte skonkretizovať, spresniť, prerušili sme a odročili sme prerokovanie tých noviel zákonov na 30. júna a 1. júla, takže by sme chceli mať istotu, aby sme o tom potom rokovali po prerušení tejto schôdze. Prosím o porozumenie v tejto otázke.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, v piatok ako prvý bod je navrhnutý bod 35 uvedený v programe, a síce voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Som v tom, že ako bod číslo 2 je potom voľba dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Viem, na čo narážate, pán doktor, a máte pravdu, že nebudú môcť byť volení.
Poslanec J. Čarnogurský:
Prečo nie? Budú môcť byť volení. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Potom si to povieme. Poslanec J. Čarnogurský:
Ide o to, že ak sa bod 36, to znamená voľba podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu nechápe ako druhý bod
v piatkovom programe, potom to navrhujem ako druhý bod v piatkovom programe.
Predseda NR SR I, Gašparovič:
Dobre. Súhlasím. Čiže potom by návrh pána Gazdíka bol v ten deň ako bod 3.
Pán poslanec, prosím. Poslanec K. Dubjel:
Navrhujem, aby na koniec zasadania bol zaradený zákon o lesníckej komore, ktorý bude prerokovaný do tridsiateho, pretože v bode 25 budeme prerokovávať tlač číslo 213, kde sa dopĺňajú právne predpisy o lesoch a ich obhospodarovaní. Keďže zákon o lesníckej komore veľmi úzko súvisí a niektoré formulácie musia byť zladené v oboch zákonoch, bolo by možné tieto zákony prerokovať spolu. Naviac, zákon o lesníckej komore už prešiel vládou, bol odporučený, a pokiaľ prijmeme zákon 213 v tej formulácii, ako je, budeme mať potom problém so zákonom o lesníckej komore. Ak by ho bolo možné zaradiť ešte do zasadania, veľmi by to veci prospelo.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne. Prosím, pán Andel.
Poslanec M. Andel:
Chcel by som upozorniť vážených kolegov, vážené kolegyne, že po dohode s predsedom národohospodárskeho a rozpočtového výboru a nášho poslaneckého klubu k bodu 1, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322 o štátnej štatistike, nebude spoločným spravodajcom pán Černák, ktorý je mimo územia republiky, ale nahradí ho pán Marián Vrabec.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. O tom nebudeme musieť hlasovať. Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik;
Vážené kolegyne a kolegovia,
na úvod by som rád povedal jedno krátke upozornenie. Dúfam, že sa nám nebude stávať to, že dostaneme na schôdzu jednu pozvánku od predsedu Národnej rady a v deň, keď prídeme do parlamentu, dostaneme prehádzaný návrh programu. Formálne si myslím, že by sme mali posudzovať spresnený návrh programu ako pozmeňovací návrh k pôvodnému programu, ale kvôli jednoduchosti je asi rozumnejšie, ak budeme rokovať o spresnenom návrhu. Mal by však niekto vysvetliť, prečo sa balík poľnohospodárskych zákonov, ktoré sa mali prerokúvať dnes, presúva na neskôr, teda v čom je príčina.
A potom by som ešte rád navrhol jednu konkrétnu zmenu programu k spresnenému návrhu, a to bod číslo 4, ktorý sa dostal, podľa mňa, celkom neodôvodnene na začiatok rokovania schôdze, keďže pôvodný návrh programu, ktorý nám poslal pán predseda, bol konštruovaný ako bloky poľnohospodárskych, trestnoprávnych zákonov, teda, ktoré sa týkajú ministerstva spravodlivosti, ministerstva financií a podobne. Tento bod programu logicky patri k tým návrhom, ktoré sa týkajú rozpočtu Fondu národného majetku, zmeny zákona o Fonde národného majetku, teda balíka privatizácie. Navrhujem teda, aby bod číslo 4 - Správa o činnosti Komisie pre dohľad nad priebehom procesu privatizácie bol zaradený ako bod číslo 27 a po ňom nasledovali zákony, ktoré sa týkajú privatizácie, tak ako to bolo v pôvodnom bode programu. Ak by sa toto nemalo štát, mal by niekto vysvetliť, prečo to má byť zaradené skôr.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pani Bartošova. Poslankyňa E. Bartošova:
Vážený pán predseda,
skôr než pristúpime k hlasovaniu o doplnkoch k návrhu programu 20. schôdze, chcem požiadať o vysvetlenie vás ako predkladateľa programu /i keď po dohode, ako ste uviedli v politickom grémiu/, prečo do programu tejto schôdze nebol zaradený bod, ktorý vyplýva z uznesenia číslo 202 prijatého v apríli k aktualizácii programového vyhlásenia vlády. Totiž, aj keď niektorí kolegovia poslanci chápu vzatie na vedomie aktualizovaného programového vyhlásenia vlády ako schválenie, o čom sme mali možnosť sa presvedčiť i v nedeľňajšej relácii Kroky, dovolím si upozorniť na to, že aktualizované programové vyhlásenie sme iba vzali na vedomie 102 alebo 104 hlasmi a uznesením číslo 202 v bode B sme uložili vláde predložiť Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie bodmi 14 a 18 skonkretizovanú aktualizáciu prepracovanú do krátko-, stredno- a dlhodobých úloh, čo malo byť predložené do 20. mája a zároveň rozpracovaný harmonogram s vyjadrením vecnosti a zodpovednosti za jednotlivé rezorty v termíne do 30. júna. Takto sa nestalo a nestáva.
Pýtam sa teda, prečo nedošlo k predloženiu tohto materiálu jednak do výborov a nebol zaradený do programu tejto schôdze. Totiž, myslím si, že ak sme jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom a prijmeme uznesenia, tieto musia platiť bez ohľadu na to, či náhodou niektorý orgán politického subjektu rozhodne inak. Preto sa pýtam prečo, v mene svojom i v mene pána profesora Košnára.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Na túto otázku vám odpoviem hneď, skôr ako dám hlasovať o jednotlivých zmenách programu. Materiál "Konkretizácia a harmonogram úloh vyplývajúcich z Aktualizácie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky" z apríla 1993 zaslal predseda vlády Slovenskej republiky pán Mečiar 4. júna 1993 mne, predsedovi Národnej rady. Predloženie tohto materiálu vyplýva z uznesenia, ktoré ste citovali, z uznesenia Národnej rady z 26. apríla číslo 202. Podľa odporúčania, resp. na návrh politického grémia 10. júna 1993 mal by sa tento materiál prerokovať na 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spolu s ďalšou úlohou vyplývajúcou z citovaného uznesenia, a to s legislatívnym plánom vlády Slovenskej republiky na II. polrok 1993. Politické grémium odporučilo, aby sa 21. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky začala 1. septembra. Takže je to z tohto dôvodu. Inak časovo mala vláda tento materiál dať do 30. tohto mesiaca.
Poslankyňa E. Bartošová:
Pán predseda, chcem povedať len toľko, že pokiaľ platia uznesenia tohto jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu, tak musia platiť aj termíny. Je síce pravda, že uznesenie podľa návrhu pána Weissa bolo spracovať plán legislatívnych úloh a tento predložiť Národnej rade v septembri, ale nevidím dôvod nedodržania termínu v bodoch B 14 a 18 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202, práve naopak, myslím si, že toto aktualizovanie malo byť predložené a až následne vyplývajúc z toho vypracovaný spomínaný plán.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Povedal som ako sa hodnotil tento stav na grémiu s tým, že vláda to má predložiť do 30. júna. Ešte stále nie je 30. júna.
Pán poslanec Komlósy. Poslanec Zs. Komlósy:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada,
chcel by som poprosiť o vysvetlenie ako sa môžu dostať do programu také body, ako body číslo 20, 22, 32. Totiž súčasne s týmto spresneným návrhom programu 20. schôdze na tento týždeň sme dostali aj materiály a pozvánku na schôdzu výboru pre poľnohospodárstvo na budúci týždeň, kde o týchto návrhoch zákonov máme rokovať. Som zvedavý, že keď tento týždeň tieto návrhy schválime, o čom budeme budúci týždeň vo výbore pre poľnohospodárstvo rokovať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Tieto návrhy zákonov boli zaradené tiež na základe rozhodnutia v grémiu. Som veľmi rád, že ste taký optimista, pán poslanec, že to všetko tak rýchlo dnes, zajtra, pozajtra prerokujeme a odhlasujeme. Som presvedčený, že budeme sedieť ešte dlho v júli.
Konštatujem, že k programu nie sú už žiadne pripomienky, preto mi dovoľte, aby som dal hlasovať o jednotlivých návrhoch doplnkov dnešného programu.
Ako prvý bod som navrhol zaradiť rozhodnutie o prijatí uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosil by som, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 134 poslancov.
Kto je za to, aby sme ako bod číslo 1 zaradili predmetné uznesenie?
Za návrh hlasovalo 130 poslancov.
Kto je proti?
Proti nebol nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že bodom číslo 1 na dnešnom rokovaní bude navrhnuté uznesenie.
Druhá vystúpila pani poslankyňa Bauerová. Pani poslankyňa, Národná rada, ktorej v tom čase predsedal pán podpredseda Prokeš, riadne ukončila svoje zasadnutie. Keďže riadne ukončila svoje zasadnutie, je potrebné, aby ste návrh, ktorý sme neprerokovali, podali znova.
Prosím, pán poslanec. Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážená vláda,
dovoľte mi, aby som z poverenia klubu Spolužitie a Maďarské kresťansko-demokratické hnutie vyhlásil, že postup
pána predsedu na dnešnom rokovaní Národnej rady považujem za nedodržanie rokovacieho poriadku, za obštrukcie zapadajúce do rámca vytvorenia protimaďarskej hystérie, za krok nezlučiteľný a elementárnymi zásadami demokracie a právneho štátu. S poľutovanim musím konštatovať, že ak takto bude zákonodarný zbor v tejto veci postupovať, tento zákonodarný zbor našej republiky v tomto prípade bude postupovať a podliehať emóciám a týmto spôsobom bude konať v rozpore s platným právom.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, ak si dobre pamätáte situáciu, ktorá bola na minulom rokovaní, došlo k návrhu, aby bol ako bod zaradený váš návrh na prijatie uznesenia. Bolo konštatované, že toto uznesenie nikto z maďarskej strany nepredložil, nemal som ho ani ja. Bolo konštatované, že je tam citované množstvo materiálov, ktoré poslanci nepoznajú a že bude potrebné, aby sa s nimi oboznámili. Ďalej bolo konštatované, že napriek tomu je možné, aby ste s vaším poslaneckým návrhom vystúpili v rozprave. Tak sa aj stalo. Návrh bol pertraktovaný v rozprave s tým, že nedošlo k hlasovaniu, pretože Národná rada nebola uznášaniaschopná. Na základe toho predsedajúci ukončil schôdzu Národnej rady. O tomto bode sa ďalej môže rokovať jedine vtedy, ak ho podáte znova.
Poslanec E. Rózsa;
Ak dovolíte, pán predseda, musím vám oponovať v tom, že v poslednom bode rokovania 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bola predsedajúcim riadne ukončená rozprava k tomuto bodu a začalo sa hlasovanie podľa § 25, to znamená, že predsedajúci zisťoval počet prítomných. Teda hlasovanie
nie je ukončené. Toto hlasovanie treba ukončiť. Váš výklad o tom, že ide o nový návrh, je protiprávny.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, nezačalo sa hlasovanie tým, že pán predsedajúci zisťoval počet. Zisťoval, či vôbec môže dôjsť k hlasovaniu. Ak by bol zistil, že môže dôjsť, potom sa začne hlasovať. /Potlesk. /
Poslanec E. Rózsa:
Ak by pán predseda nebol z nášho fachu, tak by som sa tomu nedivil. Ale § 25 presne hovorí: "Predsedajúci upozorní, že sa prikročí k hlasovaniu a dá zistiť prítomných. " Teda zisťovaním prítomných začne hlasovanie.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec, pomohli ste mi. Pred hlasovaním, to slovíčko tam je, a práve to je to, čo hovorím.
Prosím, pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky: Dámy a páni,
pán poslanec Rózsa obvinil pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z nezákonného postupu. Pán poslanec bude musieť povedať, čo konkrétne, ktorý paragraf rokovacieho poriadku pán predseda porušil. Odvolal sa na všeobecnú zásadu, že o každom návrhu sa rozhoduje hlasovaním. Táto zásada, samozrejme, platí, ale pán poslanec zabúda na zásadu vyjadrenú v § 24 rokovacieho poriadku, kde sa hovorí, že Národná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov. A pokiaľ sa pamätám, na záver tohto rokovania, neviem presne, bolo prítomných okolo 72 poslancov, teda Národná rada nebola schopná uznášať sa a v tom prípade nemohla ani hlasovať. Ak pán poslanec neodôvodní svoje obvinenie z nezávislosti, dovoľte, aby som to považoval za naprosto obyčajnú a zámernú invektívu. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Rózsa, prosím. Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada,
ak pán predseda ústavnoprávneho výboru žiada vysvetlenie, veľmi rád ho dám. Pokiaľ poslankyňa nášho klubu Edita Bauerová upozornila pána predsedu, že treba dokončiť hlasovanie, treba to klasifikovať podľa bodu 5 § 22 rokovacieho poriadku, že o týchto návrhoch sa hlasuje bez rozpravy. Tento prípad nemožno odbiť tým, aby pani poslankyňa predložila nový návrh.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Pán predseda, myslím si, že v danom prípade bola prerušená kontinuita v súvislosti s týmto návrhom. Pre pani poslankyňu Bauerovu sú dve možnosti - buď uplatniť svoj návrh ako osobitný bod rokovania tejto schôdze, alebo s ním vystúpi vo všeobecnej rozprave v rámci posledného bodu rokovania. Čiže, bavíme sa úplne zbytočne.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Na začiatku som konštatoval, že je tu možnosť podať návrh. Chcem informovať vás všetkých, že tesne pred začatím schôdze Národnej rady zasadalo grémium. V grémiu sme hovorili aj o tomto probléme, kde kolegovia poslanci z maďarskej koalície povedali, že vyjdú s týmto návrhom. Povedal som, že vyjdem tiež a že na začiatku budem informovať o stave. Nevidím v tom problém ani teraz, aby tento návrh pani poslankyňa v rámci rozpravy znovu predniesla. Ale myslím si, že najskôr by sme mali hlasovať o jednotlivých bodoch. Nevidím dôvod, aby kolegovia maďarskej koalície s týmto návrhom znovu vyšli.
Pán poslanec Bajan, potom pani poslankyňa Bauerová a potom pán podpredseda Prokeš.
Poslanec V. Bajan:
Pán predsedajúci, dovoľte mi volne nadviazať na kolegu Brňáka. Práve v tom je problém, že minulý návrh uznesenia maďarskej koalície nebol riadnym bodom rokovania, ale sa predniesol vo všeobecnej rozprave. Všeobecná rozprava sa skončila tak, ako sa skončila, pán podpredseda ukončil schôdzu. Preto ak treba o niečom hlasovať, treba to dať ako riadny bod programu, lebo všeobecná rozprava i teraz môže skončiť tak ako minule.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pokiaľ ide o doplnenie programu, to sme skončili, pretože sme začali hlasovať už o jednotlivých návrhoch.
Pani poslankyňa Bauerová. Poslanec E. Bauerová:
Vážený pán predseda, dámy a páni,
podľa nášho názoru došlo k procedurálnemu omylu, keď sa minule schôdza ukončila. Podobný prípad sa už v praxi Národnej rady vyskytol. Vtedy nič nebránilo tomu, aby sa na ďalšej schôdzi Národnej rady riešenie problému dokončilo tým, že sa o uznesení, ktoré nebolo schválené pre nedostatok prítomných poslancov, dalo znovu hlasovať. Predpokladám, že nič nebráni tomu, aby sa tento precedens uplatnil aj teraz, keď presné, expressis verbis formulácie týkajúce sa riešenia takéhoto problému sa v rokovacom poriadku nenachádzajú, precedens v praxi Národnej rady tu je.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ešte sa k tomu vrátim. Nič vám potom nebránilo v tom prípade, keď sme rokovali v rámci rozpravy, aby ste dali návrh na prerušenie schôdze. Schôdza by bola prerušená a v tom prípade by sme boli rokovali o vašom návrhu ďalej. Tak hovorí rokovací poriadok.
Pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada,
domnievam sa, že i maďarskí kolegovia si uvedomujú, že je to vážny problém, ktorý i z našej strany, zo strany slovenských kolegov, i zo strany kolegov maďarských strán nemožno vystaviť licitácii. Keď pani poslankyňa Bauerová hovorí o tom, že takýto prípad neustanovuje v príslušnom paragrafe rokovací poriadok Národnej rady, a vskutku má pravdu, pýtam sa na dve veci: Po prvé - prečo sa hneď neprotestovalo, alebo prečo sa neprotestovalo v grémiu, alebo vo výboroch, alebo najneskôr v dnešnom grémiu, ktoré bolo? A po druhé - je tu predsa návrh uznesenia, o ktorom môžeme rokovať, máme ho na stole, môžeme ho doplniť a môžeme o ňom hlasovať.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Dovoľte mi, aby som uzavrel diskusiu k tomuto problému, ktorý sme teraz prerokúvali.
Hlási sa pán poslanec Javorský. Poslanec F. Javorský:
Vážený pán predseda, chcem len upozorniť, že v návrhu uznesenia asi došlo k preklepu v časti vyhlasuje.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Áno, ďakujem pekne, to som chcel oznámiť potom, keď budeme hlasovať o uznesení.
Ďalej vystúpil s návrhom na zmenu programu pán poslanec Andel, ktorý žiada, aby bod číslo 3, tlač 228, sme vyradili z rokovania tejto schôdze, aby sme ho zaradili na ďalšiu schôdzu.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Kto je za zmenu navrhovanú pánom poslancom Andelom?
Za návrh hlasovalo 135 poslancov.
Kto je proti?
Proti nehlasoval nikto.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že aj túto zmenu sme prijali.
Ďalej poslanec Gazdík navrhuje, aby bod číslo 5 programu, je to tlač 170a, bol zaradený v piatok ako druhý bod, po voľbe predsedu Slovenského kontrolného úradu s tým, že pán poslanec Čarnogurský doplnil tento návrh, aby bol zaradený ako tretí bod. Myslím si, že to môžeme rešpektovať. Samozrejme, že to bude po zverejnení výsledkov volieb. Čiže budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Gazdíka doplneného pánom poslancom Čarnogurským.
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 135 poslancov. Kto je za takto prednesenú zmenu? Za návrh hlasovalo 125 poslancov. Kto je proti?
Proti hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali aj túto zmenu programu.
Ďalej pán poslanec Kočtúch bod číslo 19, tlač 247, žiada posunúť na rokovanie Národnej rady po prestávke, ktorá bude. Myslím si, že o tom nemusím dať hlasovať, pretože jednak to tak vyjde, a keby nie, v priebehu rokovania môžete tento návrh znovu uplatniť.
Pán poslanec, chcete, aby som dal o tom hlasovať? Poslanec H. Kočtúch:
Prosím, kvôli poriadku. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme sa prezentovať.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Hlasujeme len o tom, aby tento bod programu bol presunutý do iného poradia, do druhej časti rokovania Národnej rady. Kto je za?
Za návrh hlasovalo 131 poslancov.
Kto je proti?
Proti nehlasoval nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Ďakujem, čiže vyhoveli sme pánu poslancovi Kočtúchovi.
S ďalším návrhom vystúpil pán poslanec Dubjel. Chcem upozorniť pána poslanca Dubjela, že tento návrh ešte nebol prerokovaný vo výboroch, takže nevidím možnosť, aby sme ho zaradili na terajšiu schôdzu. Trváte na hlasovaní, pán poslanec? Nie je možné, aby sme ho zaradili pri počte tých zákonov, ktoré na tomto zasadnutí máme prerokovať.
Poslanec K. Dubjel:
Pokiaľ viem, malo to byť prerokované do 30. júna, to znamená, že v druhej časti schôdze by mohol byť prerokovaný.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Mohol. Dávam to na zváženie poslancom. Vo výboroch budeme o ňom rokovať. Len hovorím, že je taký program, že mám obavu, či ho stačíme prerokovať. Ale prosím, dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Dubjela.
Budeme sa prezentovať.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Dubjela?
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Zdržal sa niekto hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh na zmenu bodu programu sme neprijali.
Ďalej vystúpil s návrhom na zmenu pán poslanec Ftáčnik, aby bod číslo 4, tlač 261, bol zaradený ako bod 27. Pritom sa pýtal, prečo došlo k tejto zmene. Vo vedení Národnej rady sme konštatovali, že nejde o ministerský návrh zákona, ani ministerskú správu, že ide o správu našej komisie, v rámci ktorej by sme sa ešte mali rozhodnúť aj o tom, či vytvoríme výbor pre privatizáciu, alebo nie, takže sme ho zaradili do tejto časti. Dávam vám na zváženie, či ho preložíme tak, ako navrhuje pán poslanec Ftáčnik ako bod 27, alebo ho necháme ako pôvodný.
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 133 poslancov.
Budenie hlasovať o tom, aby bod číslo 4 bol preradený ako bod 27. Kto je za?
Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Konštatujem, že jedným hlasom tento návrh neprešiel. Pani poslankyni Bartošovej som dal odpoveď hneď.
Rozhodli sme o návrhoch na doplnenie programu. Budeme hlasovať o celom programe.
Prosím, pán poslanec Slota. Poslanec J. Slota:
Ospravedlňujem sa, prišiel som trošku neskôr, takže som nemohol predniesť návrh.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, ľutujem, je odhlasované. Pripomienky k programu sa už odhlasovali. Počas schôdze môžete dať návrh, ale pri tomto hlasovaní už nie.
Poslanec J. Slota:
V priebehu rokovania v podstate sa tu ešte robili také zmeny, že nevidím dôvod, prečo by sa ešte nemohol posúdiť môj návrh.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, nie počas hlasovania, veď je to v rokovacom poriadku.
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 137 poslancov.
Budeme hlasovať o celom programe schôdze s doplnkami a zmenami, ktoré sme pred chvíľou prijali.
Kto je za takto upravený návrh schôdze? Za návrh hlasovalo 113 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že sme program 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.
Dohodli a odhlasovali sme, že po schválení programu bude prestávka pre kluby. Návrh uznesenia vám mal byť rozdaný. Pokračujeme o 12. 00 hodine.
/Po krátkej prestávke. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Dovoľte mi, aby som vám oznámil, že koalícia poslancov Együttélés a MKDH ma požiadala, aby som zvolal grémium. Vyhovel som im. Chcem povedať, že budeme mať obedňajšiu prestávku do 14. 00 hodiny a medzitým bude rokovať grémium.
/Po prestávke. /
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
budeme pokračoval v začatej schôdzi prvým bodom programu, ktorý sme schválili. Ide o
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sa týka prijatia Slovenska do Rady Európy.
Uznesenie ste dostali, medzitým zasadalo grémium, ktoré prerokovalo otázky, ktoré boli naznačené. Teraz pristúpime k rozprave a hlasovaniu. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,
chcel by som navrhnúť pozmeňovací návrh uznesenia predneseného pánom predsedom Národnej rady, a to v tomto znení:
"Národná rada Slovenskej republiky 1. berie na vedomie
a/ informáciu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o stave prerokovania žiadosti Slovenskej republiky o prijatie do Rady Európy vo výboroch Parlamentného zhromaždenia Rady Európy,
b/ odporúčania spravodajcov výborov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktoré boli prijaté v Politickom
výbore Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a vo Výbore pre právne otázky a ľudské práva;
2. vyhlasuje,
že v nadväznosti na svoje uznesenie z 3. 12. 1992
a/ podporuje žiadosť Slovenskej republiky o prijatie do Rady Európy,
b/ je pripravená i naďalej uskutočňovať politiku ochrany ľudských a občianskych práv v súlade s princípmi obsiahnutými v Európskej konvencii o ľudských právach v znení následných odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Pri zabezpečovaní ochrany práv národnostných menšín bude vychádzať z princípov obsiahnutých v odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201,
c/ upraví zákonom možnosť používania krstných mien a priezvisk v materinskom jazyku,
d/ upraví zákonom používanie názvov obcí, miest, ulíc a ďalších zemepisných názvov aj v materinskom jazyku menšín v lokalitách, kde žijú v značnom počte,
e/ pri schvaľovaní návrhu na zmenu územno-správneho členenia, ktorý je v súčasnosti predmetom diskusie, bude brat do úvahy prirodzené geografické, ekonomické, dopravné i národnostné aspekty;
3. odporúča
vláde Slovenskej republiky
podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o opatreniach potrebných pre realizáciu odporúčania 1201 z roku 1993 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov na septembrové zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky. "
Toľko pozmeňovací návrh uznesenia, ktorý prednášam. Vážená Národná rada,
tento pozmeňovací návrh uznesenia prednášam jednak na základe diskusie a, povedzme, predbežnej dohody dosiahnutej pri stretnutí parlamentných strán tejto Národnej rady, ktorá sa uskutočnila v prestávke dnešného zasadnutia. Tento pozmeňovací návrh zároveň vychádza z dokumentov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, z ktorých Rada Európy bude vychádzal pri svojom hlasovaní o prijatí Slovenska do Rady Európy. Konkrétne v správe Politického výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o žiadosti o prijatie Slovenskej republiky sa v bode 8 hovorí, že Parlamentné zhromaždenie a Politický výbor očakáva, že slovenské orgány založia svoju politiku týkajúcu sa ochrany práv menšín na princípoch uvedených v odporúčaní 1201 a v dodatočnom protokole o právach menšín k Európskej konvencii o ľudských právach. Ďalej sa tu v bode 9 uvádza, že bude možnosť používať krstné mená a priezviská v materinskom jazyku a v oblastiach, kde žijú menšiny vo väčšom počte, budú používané zemepisné názvy aj v jazyku národnostných menšín. Konečne v bode 10 sa tu hovorí, že administratívne členenie, ktoré sa zavedie v budúcnosti v Slovenskej republike, bude rešpektovať práva národnostných menšín.
V tomto dokumente Rady Európy sa ďalej hovorí o šetrení, ktoré uskutočňovali v Slovenskej republike vyslaní spravodajcovia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, že napríklad predseda vlády zdôraznil, že integrácia Slovenska s Európou je pre Slovensko prioritou. Vysoký komisár helsinskej konferencie pre práva menšín, keď navštívil Slovensko, uviedol niektoré odporúčania slovenským úradom, ktoré sa
slovenské úrady zaviazali splniť. Ďalej sa tu v tomto dokumente Rady Európy hovorí, že Národná rada, čiže my a politické strany v nej zúčastnené sme ubezpečili, rovnako ako aj vláda, že akonáhle sa Slovenská republika stane členom, bude ratifikovať Európsku konvenciu o ľudských právach spolu s článkami 25, 26 s dodatočnými protokolmi, ako aj s Európskou chartou pre regionálne a menšinové jazyky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
tým chcem povedať, že v tomto uznesení, ktoré som uviedol, nie je nič iné, iba to, čo je uvedené v dokumentoch Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, čo je uvedené v správach spravodajcov a k čomu sa vo viac alebo menej priamej forme zaviazali ústavní predstavitelia Slovenskej republiky. Preto si myslím, že by bolo vhodné, aby sme toto uznesenie prijali, pretože vieme, že v posledných dňoch sa vyskytli správy o tom, že Maďarská republika hodlá vetovať na najbližšom zasadnutí ministerskej rady prijatie Slovenska do Rady Európy. Myslím si, že by bolo vhodné, keby naši podporovatelia a priaznivci v Rade Európy a v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy mali k dispozícii dokument tejto Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým by mohli oponovať proti prípadnej argumentácii vyslanca Maďarskej republiky v Rade Európy v prípade, že by tento vyslanec uplatnil negatívny postoj Maďarskej republiky voči prijatiu Slovenskej republiky. Toto uznesenie by takýto účel plnilo a našim priaznivcom v Rade Európy by veľmi pomohlo.
Zároveň chcem povedať, že v tomto čase sa rozhoduje o budúcom politickom, ba dokonca geopolitickom zaradení Slovenskej republiky možno na dlhé desaťročia. Myslím, že predseda vlády Slovenskej republiky pán Mečiar veľmi správne zdôraznil prioritu pre Slovenskú republiku zaradenie sa do existujúcich európskych štruktúr. A kľúčom k zaradeniu sa aj
do ďalších európskych štruktúr, Európskeho spoločenstva či Západoeurópskej únie a iných je prijatie do Rady Európy. Nemôže nám byť preto ľahostajné či, kedy, za akých podmienok Slovensko bude prijaté do Rady Európy, pretože alternatívou v prípade neprijatia Slovenskej republiky do Rady Európy je veľmi nejasné, neisté geopolitické postavenie Slovenskej republiky. Navrhujem preto, aby toto pozmeňovacie uznesenie bolo prijaté.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Zólyomi. Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Pán predseda,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
pozmeňujúci návrh prednesený pánom poslancom Čarnogurským vznikol na základe pozmeňujúcich návrhov poslaneckých klubov MKDH a Együttélés a na základe dohody v rámci politického grémia. Je to vlastne odporúčanie politického grémia plénu. Naši poslanci tento návrh budú v plnej miere podporovať. Ak by tento návrh neprešiel, naše kluby navrhujú v pôvodnom znení bod 2 rozšíriť o body c/, d/, e/ v znení:
c/ upraviť zákonom možnosť používania krstných mien a priezvisk v materinskom jazyku,
d/ upraviť zákonom možnosť používania názvov obci, miest, ulíc a ďalších zemepisných názvov aj v materinskom jazyku menšín v lokalitách, kde žijú v značnom počte,
e/ že pri schvaľovaní návrhu na zmenu územno-správneho členenia bude brať do úvahy prirodzené geografické, ekonomické, národnostné i dopravné aspekty.
Navrhujeme hlasovať o každom bode osobitne. Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:
Ak dovolíte, pán predseda, rád by som položil otázku v podstate obidvom spracovateľom týchto uznesení. Prečo sa v tomto texte ani v jednom nenachádza aspoň zmienka o tom, že Slovenská republika ako suverénny štát plne rešpektuje medzinárodne uznanú a platnú zásadu nezasahovania do vnútorných záležitosti iných štátov, a teda je prirodzené, že to isté požaduje aj od iných štátov?
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik;
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
aby tých pozmeňovacích návrhov bolo viac, dovolia si predniesť tiež jeden pozmeňovací návrh, pričom chcem dopredu povedať, že podporujem návrh, ktorý tu zaznel ako prvý, pretože naozaj prialo k dohode viacerých politických strán na
politickom grémiu a zdalo sa, že by to mohla byť cesta pre prijatie príslušného uznesenia.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, povedali ste návrh ako prvý. Prvý som dával ja.
Poslanec M. Ftáčnik:
To beriem ako základný návrh, teda pôvodný text, a hovorím o pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Čarnogurský. Ten zaznel v poradí ako prvý. V prípade, že tento návrh nebude prijatý, odporúčam, aby sme prijali pozmeňovací návrh, ktorý by som si dovolil formulovať takto:
V bode 2 návrhu pána predsedu Národnej rady bod b/ by sa rozdelil na dve vety, teda bod b/ by pozostával iba z prvej vety: "Je pripravená aj naďalej uskutočňovať politiku ochrany ľudských a občianskych práv" tak, ako je to uvedené v návrhu predsedu Národnej rady. Druhá veta by sa označila písmenom c/, jej znenie by zostalo a doplnila by sa nasledovne - prečítam, ako by znel nový bod c/: "Pri zabezpečovaní ochrany práv národnostných menšín bude vychádzať z princípov obsiahnutých v dodatkovom protokole k Európskej konvencii ochrany ľudských práv číslo 1201 a odporúčaní spravodajcov výborov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy". Nič viac, nič menej.
Tým chcem len povedať, že odporúčania spravodajcov, ktoré tu volne tlmočil pán poslanec Čarnogurský, hovoria o konkrétnych bodoch, ktoré sú obsiahnuté v širšom návrhu uznesenia. Pre tých poslancov, ktorým sa zdá, že netreba menovať konkrétne body, ktoré upravíme zákonom a ktoré budeme neskôr riešiť, je možné formulovať problém tak, ako som ho
navrhol, teda, že sa budeme pri týchto otázkach držať okrem protokolu aj odporúčaní spravodajcov výborov Parlamentného zhromaždenia, čo prosím - a čiastočne sa pokúsim odpovedať na otázku pána Brňáka - je zhromaždenie, do ktorého sa usilujeme dostať. Čiže odporúčania, podmienky a návrhy, ktoré nám toto zhromaždenie dáva, nechápem ako zasahovanie do práv alebo možností Slovenskej republiky, ale ako isté zrovnanie sa tejto krajiny s ostatnými európskymi štátmi. Takže tento návrh v prípade, že predošlé pozmeňovacie návrhy nebudú prijaté, by mohol vyjadriť v kratšej podobe to, čo sa navrhuje.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, to znamená, že za predpokladu, že nebudú prijaté písmená c/, d/, e/, ktoré navrhovali pán poslanec Čarnogurský a pán poslanec Zólyomi, lebo boli skoro totožné - nie celkom, ale skoro. Áno?
Poslanec M. Ftáčnik:
Rozumiem tomu takto: Pán poslanec Čarnogurský navrhol do bodu 2 nové body c/, d/, e/, a bod 3 navrhol rozšíriť o Chartu menšinových a regionálnych jazykov. Pán poslanec Duka-Zólyomi to zúžil na nové body c/, d/, e/, a môj návrh je vytvoriť len nové písmeno c/, ktoré bude znieť tak, ako som prečítal.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Brňák, potom pán poslanec Hudec.
Poslanec P. Brňák:
K vystúpeniu pána poslanca Ftáčnika toľko, že asi sme sa neporozumeli. Ja som nič nehovoril o Rade Európy, ale o iných štátoch.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda,
myslím, že nepatrím do malej skupinky poslancov, ktorí sú trošku znechutení tým, ako sa naťahuje čas, pretože medzi prvým návrhom, ktorý ste podali vy, a medzi druhým alternatívnym návrhom v podstate niet rozdielu. Ak sa cituje nejaké uznesenie číslo 1201 a druhý ho opisuje, hovoríme vlastne o ničom. To po prvé.
Po druhé - treba v pôvodnom návrhu opraviť termín 3. 12. 1993 na termín 3. 12. 1992. Národná rada môže síce vláde niečo odporúčať, ale môže aj nariadiť, a preto si myslím, že pod písmenom 3 nie odporúča, ale navrhujem - žiada vládu Slovenskej republiky. A takisto si myslím, že je dôležité, aj keď to pán poslanec Brňák tak neformuloval, naozaj zdôrazniť istú skutočnosť, ktorú si tu všetci uvedomujeme. A preto si myslím, že preambulu tohto uznesenia treba zmeniť takto: "Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší zákonodarný zbor suverénnej Slovenskej republiky, ktorá si je vedomá zmyslu štátnej zvrchovanosti... " atď.
Ďakujem, to sú moje pozmeňujúce návrhy.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Prosím, pán poslanec.
Poslanec A. Zoričák:
K poslednému návrhu pána poslanca Hudeca sa pýtam, či je možné osobitne hlasovať. Teda o prvej časti A - odporúča vláde - hlasovať osobitne, nedávať to dokopy. Žiadal by som to takto.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlási sa ešte niekto? Prosím, pán poslanec Hraško. Poslanec J. Hraško:
Dlho som rozmýšľal, či sa postaviť a prísť k mikrofónu. Keď sme prerokovávali Ústavu Slovenskej republiky, povedal som z tejto tribúny, že sa môžeme ocitnúť v situácii, keď budeme štátom ako ten, ktorý sa hlásil v rozhlase "hovorí Tirana". Už sme tu.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /
Ak nie, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch.
Prosím, aby sme sa najskôr prezentovali. Prezentovalo sa 135 poslancov.
Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Čarnogurský. Kto je za tento návrh? Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Čarnogurského sme neprijali.
Ako druhý s pozmeňovacím návrhom vystúpil pán poslanec Zólyomi. Neviem, či som ho zachytil identicky. Pán poslanec, skúste nám to prečítal.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Vážená Národná rada, navrhoval som hlasovať o každom bode osobitne, o rozšírení bodu c/ hlasovať osobitne. Čiže bod c/: "upraviť zákon o možnosť používania krstných mien a priezvisk v materinskom jazyku". To je prvý návrh.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlasujeme o tomto prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Zólyomiho.
Najskôr sa prezentujeme. Prezentovalo sa 133 poslancov. Kto je za takto predložený návrh? Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh neprešiel. Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Navrhujem zaradiť bod d/: "upraví zákonom používanie názvov obcí, miest, ulíc a ďalších zemepisných názvov aj v materinskom jazyku menšín v lokalitách, kde žijú v značnom počte.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme sa prezentoval.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Kto je za takto prednesený pozmeňovací návrh?
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili. Poslanec Á. Puká-Zólyomi:
Tretí návrh - bod e/: "že pri schvaľovaní návrhu na zmenu územno-správneho členenia bude brat do úvahy prirodzené geografické, ekonomické, národnostné i dopravné aspekty".
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme sa prezentovať.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Kto je za prednesený pozmeňovací návrh pána poslanca?
Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že ani tento návrh sme neprijali.
Ako ďalší pozmeňujúci návrh predniesol pán poslanec Ftáčnik. Myslím, že ho nemusíme citát. Pán poslanec Ftáčnik navrhuje zmeniť v druhom odseku, v písmene b/ text, kde pridáva písmeno c/, rozčleňuje tento odsek na písmeno c/ a dodáva, že sa budeme riadiť odporúčaním správy, ktorú predložili spravodajcovia. Pán poslanec, chcete prečítať presnú formuláciu?
Poslanec M. Ftáčnik:
Pán predseda, tlmočili ste to presne, ale prečítam ten návrh. Nové písmeno c/ by znelo tak, že druhá veta z pôvodného vášho bodu b/ by bol začiatok a znela by takto: "Pri zabezpečovaní ochrany práv národnostných menšín bude vychádzať z princípov obsiahnutých v dodatkovom protokole k Európskej konvencii o ochrane ľudských práv číslo 1201 a odporúčaní spravodajcov výborov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. "
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 134 poslancov.
Budeme hlasovať o prednesenom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Kto je za?
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov a poslankýň.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.
Konštatujem, že ani tento pozmeňovací návrh neprešiel.
Budeme ďalej hlasovať o návrhoch pána poslanca Ivana Hudeca. Prosím vás, pán poslanec, ak by ste ich po jednom predniesli pred mikrofónom. Pán poslanec, keby ste prišli sem za pult, môžete tu aj hlasovať.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, mal som tri návrhy. Prvý návrh sa týkal zmeny dátumu v pôvodnom texte návrhu z 3. 12. 1993 na 3. 12. 1992.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
To bola len chyba pri písaní, tú sme opravili. Už je to v návrhu opravené.
Poslanec I. Hudec:
Druhá pripomienka bola, aby sa zmenil text "odporúča vláde Slovenskej republiky" na "žiada vládu Slovenskej republiky". A tretia - zmeniť text preambuly tohto uznesenia takto: "Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší zákonodarný zbor suverénnej Slovenskej republiky, ktorá si je vedomá zmyslu štátnej zvrchovanosti... " - ďalší text zostáva pôvodný.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme hlasovať najskôr o prvom návrhu, kde sa navrhuje slovo "odporúča" zmeniť na "žiada".
Budeme sa prezentovať.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Kto je za tento návrh?
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Hudeca neprešiel.
Druhý je návrh na zmenu preambuly, ako ho predniesol pán poslanec, nebudem ho opakovať.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Kto je za prednesený návrh pána poslanca Hudeca?
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh prešiel, čiže schválili sme návrh pána poslanca Hudeca, ktorý mení preambulu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o uznesení ako celku podľa pôvodného návrhu so zmenou, ktorú sme pred chvíľou schválili.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Kto je za pôvodne predložený návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky týkajúci sa prijatia do Rady Európy?
Za návrh hlasovalo 119 poslancov. /Potlesk. /
Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré podporuje prijatie Slovenskej republiky do Rady Európy. /Potlesk. /
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,
v poslednom čase sa v denníku TA SR Republika viackrát objavili články a rozhovory šéfredaktora Somoleca, ktoré bagatelizujú, resp. priamo ospravedlňujú zločineckú organizáciu Štátnej bezpečnosti a niektorých jej prominentných členov do novembra 1989. Vieme dobre, že riaditeľa TA SR menuje vláda Slovenskej republiky. Na protest proti tomu, že vláda Slovenskej republiky sa prizerá takejto politickej línii denníka Republika, poslanci KDH opúšťajú rokovaciu sieň Národnej rady Slovenskej republiky na 15 minút. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, aby ste nemuseli tu sedieť sami, máte 15 minút prestávku. /Potlesk. /
/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní dnešnej schôdze.
Pán poslanec - faktická poznámka. Poslanec A. Bernátak:
Pán predseda, takmer som súcítil s pánom Mikloškom, tak som sa šiel pozrieť, v akom hlbokom zamyslení sa snažia prežívať to, čo bolo napísané v tých novinách. A oni boli pri pive.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Na zdravie!
Ďakujem. Takže budeme pokračovať v rokovaní. Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 81 poslancov.
Druhým bodom nášho rokovania je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 453/1992 Zb.
Vládny návrh, páni poslanci a pani poslankyne, ste dostali ako tlač 232 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 232a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodni podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Roman Kováč.
Podpredseda vlády SR R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne a poslanci,
predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov. Účelom tohto zákona je zabezpečiť zosúladenie dikcie doteraz platného zákona o štátnej štatistike s Ústavou Slovenskej republiky a právnymi dôsledkami zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Zákon okrem toho reaguje na zmeny prijaté niektorými inými zákonmi, pokiaľ sa dotýkajú štátnej štatistiky. Tieto zákony sa uvádzajú v osobitnej časti dôvodovej správy. Premietnutím týchto úprav formou priamej novely zákona o štátnej štatistike sa dosiahne jeho väčšia právna a terminologická čistota a spomenuté zosúladenie s inými už prijatými právnymi predpismi.
Predložený návrh zákona tvorí len malú novelu doteraz platného zákona Slovenskej národnej rady o štátnej štatistike. Návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky a 25. mája 1993 bol schválený vládou Slovenskej republiky. Prijatie zákona nemá žiadny dopad na štátny rozpočet.
K prípadným pripomienkam k návrhu tohto zákona sa vyjadrím po ich prednesení v rozprave.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády. V osobe spravodajcu došlo k zmene, pretože na rokovaní nie je prítomný pán poslanec Ľudovít Černák. Ako spravodajca podá správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady pán Marián Vrabec.
Poslanec M. Vrabec:
Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia,
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 334 z 31. mája 1993 na prerokovanie v lehote do 16. júna 1993 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Koordináciou stanovísk výborov bol týmto rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený ako príslušný Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti prerokovali predmetný vládny návrh zákona Národnej rady 15. júna 1993. Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokoval 17. júna 1993. Súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov/ vyslovili všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.
Pripomienky k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky z výborov, ktoré s nim vyslovili súhlas, nemal len Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Ostatné dva výbory Národnej rady Slovenskej republiky odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov po zohľadneni pozmeňujúcich a doplňujúcich úprav, citát ich nebudem, máte ich uvedené v spoločnej správe. Obe pripomienky majú viac-menej len technicko-legislatívny charakter. Celkove o pripomienkach by som odporúčal hlasovať an blok s tým, že ich odporúčam a tiež odporúčam celkové prijatie novely tohto zákona.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Vrabcovi. Prosím, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu k druhému bodu programu. Do rozpravy som písomne nedostal žiadnu prihlášku.
Hlási sa niekto do rozpravy? /Nikto. /
Ak nie, uzatváram rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť.
Podpredseda vlády SR R. Kováč:
Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Žiada si záverečné slovo pán spravodajca? Poslanec M. Vrabec:
Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ak nie, pristúpime k hlasovaniu.
Prosím pána spravodajcu, aby nám predložil pripomienky zo spoločnej správy.
Poslanec M. Vrabec:
Odporúčam pripomienku číslo 1 a pripomienku číslo 2 schváliť an blok.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 83 poslancov. Kto je takto za prednesený návrh? Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že pripomienky boli prijaté.
Pán spravodajca, to znamená, že môžeme hlasovať o zákone ako celku.
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 84 poslancov. Kto je za predložený návrh zákona? Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národne") rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1990 Zb. o štátnej štatistike v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 453/1992 Zb.
Budeme pokračovať v rokovaní tretím bodom programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde cestného hospodárstva.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 221 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 221a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodni minister dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky pán Roman Hofbauer. Prosím, pán minister.
Minister dopravy, spojov a verejných prác SR R. Hofbauer:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky na rokovaní dňa 11. mája 1993 uznesenia číslo 313 schválila návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom fonde cestného hospodárstva v znení, ktoré vám bolo predložené. Koncepcia rozvoja dopravy schválená uznesením vlády číslo 166/1993 stanovila úlohy pre cestné a diaľničné hospodárstvo Slovenskej republiky. Na napínanie týchto cieľov podmieňujúcich rozvoj hospodárstva, obchodu, služieb a cestovného ruchu je nevyhnutné zabezpečiť primeraný a cieľavedomý finančný tok. Predložený návrh zákona vychádza zo základnej myšlienky samofinancovania podstatnej časti majetkovej správy, údržby, opráv a rozvoja ciest a diaľníc daňovými výnosmi a poplatkami hradenými užívateľmi ciest. Prvoradou úlohou navrhovaného fondu je vytvorenie stability prostriedkov, ich účelné sústreďovanie a racionálne využívanie.
Súčasná situácia vo financovaní potrieb cestného a diaľničného hospodárstva je mimoriadne nepriaznivá. Vývoj prostriedkov vynakladaných na cesty a diaľnice, na ich výstavbu a rekonštrukciu v uplynulých rokoch je krajne neuspokojivý. Ak vezmeme do úvahy, že index rastu cenovej úrovne stavebných prác je voči roku 1989 pre rok 1992 rovný 1, 844, je nízky objem pridelených prostriedkov natoľko zreteľný, že nie je potrebné osobitne zdôrazňovať, k akému výraznému poklesu výkonu dochádza v tomto kalendárnom roku. Okrem nárastu cien stavebných prác mimoriadne stúpli ceny odvodov za poľnohospodársku pôdu a výkupy pozemkov, ktoré v exponovaných prípadoch sa blížia svojou výškou k cene stavebných prác. Extrémny prípad je napríklad diaľnica D2 Bratislava,
štátna hranica s Maďarskom a Rakúskom v dĺžke 17, 5 km, kde stavebné práce predstavujú 1, 95 miliardy korún, odvody 0, 58 miliardy korún a výkupy poľnohospodárskej pôdy až 1, 4 miliardy Sk, teda odvody a výkupy predstavujú objem stavebných prác.
Poskytované prostriedky umožňujú realizovať iba nedostatočný rozsah a úsporný spôsob vykonávania údržby, najmä podceňovaným dodržiavania termínov cyklických opráv vozoviek. Životnosť bitúmenových krytov sa odborníkmi hodnotí na 6 až 8 rokov, pričom na diaľniciach je 30 % vozoviek starších ako 10 rokov a 35 % starších ako 9 rokov. V ostatnej cestnej sieti je to s cyklickou obnovou podstatne horšie, keďže sa vykonáva zväčša až po 12, 16 rokoch. Odsúvanie prác a ich nedostatočný rozsah sa prejaví v neskoršom období podstatným zhoršením technického stavu vozoviek a mostov, rozpadom vozoviek a zhoršením podmienok bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Následné dodatočné opravy budú rozhodne nepomerne technicky zložitejšie a rovnako nepomerne finančne nákladnejšie.
Rovnako neuspokojivá situácia je v investovaní, pritom z celkovej dĺžky 645 km diaľnic plánovaných na území Slovenskej republiky je vybudovaných iba 198 km. Z celkovej dĺžky 17 737 km ciest prvej, druhej aj tretej triedy je 3 062 km v nevyhovujúcom stave. Z celkového počtu 7 394 mostov je 546 mostov v nevyhovujúcom, takmer havarijnom stave. Nestabilita prostriedkov negatívne ovplyvňuje nielen technickú prípravu stavieb, opravu, údržbu a ich realizáciu, ale veľmi komplikuje aj situáciu pri financovaní stavieb z pôžičiek Európskej banky pre obnovu a rozvoj a Európskej investičnej banky, kde 40 % investičných nákladov musí financovať domáci zdroj a splácanie pôžičiek bude musieť byť zaručované aj v rokoch budúcich.
Včera na rezorte ministerstva dopravy, spojov a verejných prác sa začala misia svetovej banky, ktorá je už tretou takouto návštevou s veľmi konkrétnymi cieľmi a zámermi, ktorej časový a vecný rozsah v priebehu dvoch týždňov je zameraný na problematiku obnovy železníc a predovšetkým diaľnic na území Slovenskej republiky. Pritom rezort pre budúci rok aj pre nasledujúce roky nemá vlastne jasno, akými investičnými prostriedkami bude môcť vstupovať do tohto dialógu.
Cestná premávka nie je pritom stratová. Tvorí finančné prostriedky, a to výnosmi cestnej dane a výnosmi spotrebnej dane z predaja uhľovodíkových palív a mastív. Ostatné iné predpokladané zdroje, ako sú správne poplatky a pokuty za nadmerné používanie ciest v zmysle cestného zákona pre svoj finančný výnos predstavujú skôr motivačný príspevok podporujúci disciplínu a stavovskú príslušnosť orgánov štátnej správy.
Výnos cestnej dane hradenej podnikateľskými subjektami sa predpokladá vo výške asi 1 mld Sk ročne. Účel tejto dane bol stanovený ako príjem navrhovaného fondu už pri tvorbe zákona o cestnej dani. Celkový výnos spotrebnej dane z predaja uhľovodíkových palív a mastív sa podľa dostupných doterajších informácií reálne predpokladá vo výške 10 mld Sk a, pochopiteľne, závisí od reálneho využívania dopravných prostriedkov a predaja palív.
Rezortom predkladaný návrh zákona nárokoval stanoviť aj minimálnu výšku výnosu zo spotrebnej dane z predaja uhľovodíkových palív a mastív vo výške 40 % tak, aby bol zaručený primeraný zdroj na krytie výdavkov aspoň vo výške prostriedkov vynakladaných v minulých rokoch. Ministerstvo financií s ohľadom na situáciu v príjmovej časti rozpočtu neodporúčalo stabilizovanie prostriedkov a odporúčalo výnos zo spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mastív stanovovať pri tvorbe štátneho rozpočtu na príslušný rok. Takto bol aj návrh odsúhlasený vo vláde Slovenskej republiky a v takomto znení návrh zákona máte aj predložený.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Kolegyne, kolegovia, prosím vás, aby ste venovali pozornosť rokovaniu.
Minister dopravy, spojov
a verejných prác SR R. Hofbauer:
Stagnácia výkonov vedie nielen k zhoršovaniu kvality dopravnej cesty, ale aj k radikálnemu znižovaniu výkonov špecializovaných stavebných podnikov. Tento stav ďalej hrozí rozpadom špecializovaných investorských organizácií, inžinierskych organizácií, špecializovaných projektových organizácií, špecializovaných geologických a hydrogeologických prieskumných kapacít. Pokiaľ by k takémuto stavu prišlo, tento stav by sa v budúcich rokoch mimoriadne obtiažne naprával. Tento stav by ďalej viedol k ďalšiemu zvyšovaniu rastu nezamestnanosti.
Zastávame názor, že len určitá stabilita finančných tokov umožní primerané väzby medzi zabezpečovaním dopravných podmienok pre rozvoj hospodárstva, rozvoj regiónov a pre vstup zahraničného kapitálu, riešenie zamestnanosti v stredných podnikoch, a spätne sa budú vytvárať podmienky pre vznik daňových výnosov za užívanie ciest. V neposlednom rade považujeme za hospodársky spravodlivé platiteľom daní poskytnúť aj primeranú kvalitu dopravnej cesty. V súčasnosti takýto stav bohužiaľ nie je.
Využívanie uvedených daňových výnosov na cestnú dopravnú infraštruktúre je obvyklé aj v ostatných európskych štátoch. Napríklad v Nemecku predstavujú náklady na komunikácie 55 % sumy vyberaných osobitných poplatkov a dani.
Vznik Štátneho fondu cestného hospodárstva považujeme za prínos v tom, že umožni efektívnejšie hospodárenie s prostriedkami, aj v tom, že prípadné nespotrebované prostriedky z dôvodu nevhodných, napríklad jesenných poveternostných podmienok koncom roka neprepadnú a nepríde teda k nezmyselným používaniam, napríklad pokládkou asfaltobetónových zmesí v novembri - decembri, keď je to technologicky nevhodné. Očakávame, že postupne bude možné vytvoriť takú stabilitu zdrojov, na základe ktorých bude možné systematicky pínii koncepčné zámery. Dopravné investície totiž nie sú jednorazové akcie, ale ide o nepretržitý proces údržby, opráv, modernizácie a výstavby ciest a diaľnic, ktoré vyžadujú systematické riešenie, dlhodobú investorskú prípravu, dlhodobý a rovnomerný postup realizácie založený na istej stabilite a istote finančného krytia potrieb v súlade s dlhodobými programami, záujmami a zámermi hospodárstva Slovenskej republiky.
Pre zaujímavosť, mám tu zákon zo 14. júla 1927 o cestnom fonde, to je len ako zaujímavý argument toho, že neobjavujeme Ameriku a neobjavujeme objavené, ale v podstate ide o nadväzovanie na kontinuitu, ktorá v tomto štáte bola, a to za prvej Československej republiky aj za Slovenského štátu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste pri prerokúvaní návrhu zákona zvážili pripomienky a návrhy tak, aby zákon čo najlepšie vyhovoval účelom, pre ktoré bol konštruovaný, aby cestné hospodárstvo malo vytvorené podmienky pre rekonštrukciu, plánovanie, projektovanie a výstavbu ciest a diaľnic v budúcich rokoch.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu ministrovi Hofbauerovi. Faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský; Pán predsedajúci,
chcel by som povedať, že poslanci KDH považujú publicistiku rehabilitujúcu Štátnu bezpečnosť v denníku Republika za vážnu vec, a preto aj z vážnych dôvodov na 15 minút opustili túto rokovaciu sieň z dôvodov, ktoré oznámil predseda nášho klubu. Oných 15 minút sme sedeli v našej miestnosti pridelenej nášmu klubu nie na pive, ako povedal pán poslanec Bernaťák. Ak pán poslanec Bernaťák vie tak suverénne klamať na verejnosti, ako to pred chvíľou urobil, mal by sa nad sebou zamyslieť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán doktor Neuwirth.
Poslanec A. Neuwirth:
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,
ľutujem, že nie je tu pán predseda, lebo som mu chcel vysloviť uznanie za vtip. Ale chcem zdôrazniť, že tento vtip bol čierny, ktorý sa bolestivo dotkol všetkých obeti ŠtB. Boli to ludia statoční - mužovia, ženy aj malé deti, a väčšina tu prítomných poslancov sa z toho smiala. Som presvedčený, že keby sa hovorilo o obetiach holocaustu, nikto z prítomných by sa neopovážil k takémuto prejavu. A ja
vás prosím, aby ste voči našim mŕtvym, mučeným a trápeným mali rovnakú úctu. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem, pán doktor, ale myslím si, že vás môžem aj v mene pána predsedu ubezpečiť, že nemal ani v najmenšom v úmysle spochybniť alebo znevážiť obete predchádzajúceho obdobia, ani obete činnosti uvedenej organizácie. Prosím, aby sme to nebrali skutočne z tohto pohľadu.
Pokiaľ by to malo byť takto - ako predsedajúci nemôžem hovoriť za osobu predsedu, ale ako predsedajúci prosím, aby ste zobrali to, čo som teraz povedal, ako ospravedlnenie, ak ste to chápali takto. /Potlesk. /
V každom prípade vás ubezpečujem, že to nebol takýto pokus. Prosím, môžeme pokračovať?
Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Bibiánu Guldanovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslankyňa B. Guldanová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani kolegyne, páni kolegovia,
financovanie potrieb rozvoja a obnovy cestnej siete nie zo štátneho rozpočtu, ale z osobitného fondu, má na našom území istú tradíciu. Prvý cestný fond tu existoval už v roku 1929, druhý cestný fond na začiatku sedemdesiatych rokov. Napriek vecným pozitívam fondové hospodárstvo netrvalo dlho. Teraz teda ide o tretí pokus.
Cestný fond v zásade predstavuje myšlienku, že rozvoj a obnova ciest a diaľnic nezávisí od možností a ochoty štátneho rozpočtu resp. jeho schvaľovateľov, ale od intenzity premávky a rozvoja automobilizmu. Fond sa navrhuje vytvoriť najmä z časti výnosov spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mastív a z výnosov cestnej dane, čiže z prostriedkov, ktoré vznikajú cestnou premávkou.
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia,
predkladám vám spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o Štátnom fonde cestného hospodárstva - tlač Národnej rady číslo 221.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 324 zo dňa 24. mája 1993 pridelil tento vládny návrh zákona na prerokovanie uvedeným výborom Národnej rady s termínom do 16. júna 1993. Na skoordinovanie stanovísk bol určený Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory vládny návrh zákona prerokovali v dňoch 9. až 17. júna. Všetkých päť výborov vyslovilo s návrhom zákona súhlas s tým, že k návrhu uplatnili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Vážený pán predsedajúci, po ukončení rozpravy uvediem na hlasovanie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pekne spoločnej spravodajkyni a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcu výborov.
Otváram rozpravu o tretom bode programu. Zatiaľ som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa pán poslanec Kliman.
Poslanec L. Kliman:
Predovšetkým by som chcel informovať, že pripomienku, ktorá je uvedená v bode 5, mal aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a nie je tu uvedená. Takisto, pokiaľ si to pamätám, bolo aj s pripomienkou číslo 6. Ale to nie je podstatné. Chcem sa s tým dodatočne ako člen tohoto výboru stotožniť a zdôrazniť naliehavosť bodov 5 a 6, aby boli takto prijaté. Prosil by som, keby pán minister nám mohol k tomu podať vysvetlenie a vysloviť svoje stanovisko ministra, pretože tento problém prešiel dosť delikátne a asi sme si viacerí všimli, že pôvodný návrh zákona obsahoval uvedených 40 %, teda tak ako ho vypracovalo ministerstvo, ale vládny už neobsahuje. Prosil by som teda, keby mohol zaujať svoje odborné stanovisko k tomuto problému.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda. Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
štátny cestný fond považujeme za nástroj, pomocou ktorého je možné efektívne narábať s finančnými prostriedkami tvorenými v oblasti cestného a diaľničného hospodárstva, s prostriedkami pridelenými štátnym rozpočtom, prípadne získanými z iných zdrojov.
Zásady zákona o Štátnom cestnom fonde Slovenskej republiky boli schválené vládou Slovenskej republiky už vo februári 1992 tak, aby štátny cestný fond mohol byť zriadený a funkčný už k 1. januáru 1993, teda k dátumu nábehu na nový daňový systém, súčasťou ktorého je i cestná daň. Výnos tejto dane mal byť a aj je celý príjmom tohto Štátneho cestného fondu.
Prerokovávaný zákon vychádza z uvedených zásad, rešpektuje doterajšie vnútroštátne právne normy i medzinárodné zásady v uvedenej oblasti, predovšetkým v krajinách Európskeho spoločenstva. Jednou z takýchto základných zásad je to, že sa prostriedky spotrebúvajú v oblasti, v ktorej boli vytvorené. K návrhom fixovať percentuálny podiel dane z uhľovodíkových palív pripadajúci do Štátneho cestného fondu priamo v zákone chcem povedať, že v súčasnom štádiu transformácie ekonomiky skrýva v sebe takýto návrh nebezpečenstvo, že sa nebude plniť.
Mám na mysli aj ostatné rokovania s Medzinárodným menovým fondom, určité očakávania, ktoré smerujú aj do výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu. A myslím, že nie je dobré prijímať zákony, ak existujú objektívne pochybnosti o reálnosti ich plnenia, s čím, bohužiaľ, máme viaceré praktické skúsenosti aj tohoto roku. Ak som dobre počítal, ak teda 10 % dane z uhľovodíkových palív predstavuje zhruba 1 miliardu Sk, myslím, že významnú úlohu pri posudzovaní týchto návrhov fixovať percentuálny podiel by mal zohrať minister financií alebo Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Dovoľte mi súčasne upozorniť na drobnú chybu v dôvodovej správe, kde ostatné zdroje štátneho cestného fondu nepredstavujú 50 miliárd Sk, ale 0, 5 miliardy Sk. Na základe uvedeného Kresťansko-demokratické hnutie prerokovávaný zákon podporí.
Ďakujem. Podprededa NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Dzurindovi. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Prosím, pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážení poslanci, vážená Národná rada,
chcela by som takisto upozorniť na chybu v dôvodovej správe. Na strane druhej k § 1 sa odvoláva na také budúce právne normy, ktoré by mohli viesť k nejednotnému výkladu tohto zákona. § 1 hovorí: "Zriaďuje sa štátny fond cestného hospodárstva, ktorého účelom je sústreďovať finančné prostriedky a používať ich na výstavbu, opravy a údržbu štátnych ciest a diaľnic. " Súčasný právny stav hovorí o tom, že pod štátnymi cestami rozumieme cesty I., II. a III. triedy. V dôvodovej správe sa však k § 1 vysvetlenie odvoláva nasledovne: "Pojmovo sa vychádza z pripravovaného návrhu novely zákona o pozemných komunikáciách v jeho úplnom znení pod číslom 55/1984 Zb., kde štátnymi cestami sa rozumejú cesty I. a II. triedy. " Ide tu teda o budúci zámer, a vzhľadom na to, že dôvodová správa je aj prvým výkladom zámerov zákona, navrhujem, aby sme túto druhú vetu z dôvodovej správy vyčiarkli.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej. Hlási sa niekto ďalší?
/Nikto. /
Ak nie, ukončujem rozpravu o tomto bode. Pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:
Mám len jednu vetu. Obávam sa, že nemôžeme meniť dôvodovú správu, tú neschvaľujeme. To je proste vysvetlenie predkladateľa, čo daným zákonom mienil povedať. Neviem, či by sme mali a či vôbec môžeme na tejto dôvodovej správe niečo meniť. Obávam sa, že nie.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Bola to faktická poznámka. Rozprava je uzavretá.
Pán minister bol vyzvaný, aby sa vyjadril k niektorým otázkam, ktoré tu zazneli. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister dopravy, spojov
a verejných prác SR R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
pani poslankyne, páni poslanci,
k pripomienke pani poslankyne Rusnákovej: Je to skutočne tak, v dôvodovej správe je nepresnosť, štátnymi cestami sú cesty I., II. aj III. triedy. Ale dôvodová správa nie je
súčasťou zákona, to je v podstate len doplňujúci komentár. Textácia je tam nepresná.
K vystúpeniu pána poslanca Dzurindu: Osobne by som bol rád, ak by to, čo je uvedené v dôvodovej správe, bolo pravdou, teda 50 miliárd. Žiaľ, nie je to tak, je to 0, 50. Teda drobná nepresnosť zapracovala vo forme nuly a desatinnej čiarky.
Ďalej by som prosil zobrať na vedomie ešte jednu nepresnosť, ktorá sa dostala do dikcie zákona, a to na strane tretej. V bode 2 hore je chybne uvedené písmeno e/ dva razy v predposlednom a poslednom riadku vrchnej časti nad § 5. Tam má byť písmeno d/. To je škriatok, ktorý ma osobne mrzí.
K vysvetleniu o výške tvorby tohoto fondu: Výška fondu v podstate je záležitosť hypotetická a závisí od toho, ako bude vyzerať životná úroveň, ako ľudia budú používať motorové vozidlá, ako sa bude jazdiť, ako bude rásť alebo klesať nákladná doprava a nákladná kamiónová doprava, lebo to sú hlavní spotrebitelia, a teda predpokladaná výška je skutočne predpokladaná. Vychádzali sme z dlhodobej štatistiky rokov dozadu, koľko sa jazdilo a aká bola reálna spotreba pohonných hmôt, aká bola reálna potreba investičných prostriedkov do obnovy, údržby a výstavby cestnej siete a diaľničnej siete, včítane dostupných stavebných, projektových a inžinierskych kapacít, ktoré sú k dispozícii. Z toho vyplynula čiastka orientačne okolo 40 % z tej dane. Pokiaľ by prichádzalo k sociálnym, ekonomickým výkyvom, tie sa prejavia v celom bloku predávaných pohonných hmôt, a teda adekvátne tá čiastka bude nižšia. Odvádza sa 40 % zo 100 %, ktoré sa budú vytvárať alebo nebudú vytvárať. Výška 100 % je, pochopiteľne, pohyblivá a bude závisieť od chodu národného hospodárstva.
Či je dobre alebo nie, že sa dáva do zákona už konkrétny číselný údaj - táto skutočnosť má dve strany mince, kladnú a rizikovú. Riziková je tá - povedzme si otvorene, že takýmto spôsobom sa trošku odkrajuje z balíka sociálnej istoty, alebo z balíka určeného na sociálne dávky a presúva sa do bloku pre ekonomický rozvoj a ekonomické podnietenie chodu štátu. Osobne sa domnievam, že to je správna metodika, pretože týmto vlastne podporujeme oživenie hospodárstva a podporujeme vytváranie zamestnaných a nie vytváranie nezamestnaných. Ak sa ukáže v priebehu času, že tých 40 % nezodpovedá reálnym potrebám štátu, reálnym možnostiam, bude odôvodnené vrátiť sa k tomuto a zvážiť opäť na tejto úrovni pripadnú úpravu smerom nahor alebo smerom nadol. Ale osobne sa domnievam, že to nebude potrebné.
Samotné vytváranie fondu v takomto investičnom objeme sa javí ako bezpodmienečná nevyhnutnosť. Je ťažko mysliteľné vstupovať na rokovanie s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, s Európskou investičnou bankou, Svetovou bankou a s investičnými kruhmi za stavu, že príslušný rezort v budúcom kalendárnom roku, v nasledovnom a ešte ďalšom nemá ani približnú predstavu, akými investičnými čiastkami disponuje a disponovať bude. Žiadny z investičných domov totiž neposkytuje 100 % úverov, poskytuje len určité percento a zvyšok si musí zabezpečiť štát z vlastných zdrojov.
Je to naprosto logické, pretože žiadna banka, žiadny bankový dom nedáva 100 %. V tom prípade by nemal záruku, že ten, kto si berie tento úver, by postupoval uvážlivo, rozumne a racionálne. Potrebuje tam mať ingerenciu toho, kto si peniaze požičiava. Teda, bolo by veľmi nevhodné a neúčelné opakovanie toho stavu, že v tomto roku sa podarilo zabezpečiť od Európskej investičnej banky investičné prostriedky, ktorých príprava sa začala v predchádzajúcom kalendárnom roku, dokonca v I. polroku minulého kalendárneho roku.
Tohto roku tieto prostriedky sa reálne podarilo zabezpečiť, ale Európska investičná banka povedala svoje ultimátum, že štát do toho musí vstúpiť svojim balíkom. My sme do toho svojím objemom vstúpili, ale tento objem bol zobraný z údržby cestného fondu. Toto nie je dobrá cesta, pretože určitý zdroj investičných prostriedkov sa takto vytvoril, ale na úkor niečoho iného. Takže vytvorenie takéhoto fondu cestného hospodárstva, myslím, že namietate odôvodnene a správne. Osobne to považujem za prakticky nevyhnutné. Naprostá väčšina európskych vyspelých krajín takýto fond má.
Ak dovolíte, vyjadril by som sa k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom a doplnkom ako predkladateľ.
Bod 1 - prihováram sa prijať ho, domnievam sa, že je to z zjednodušenie.
Bod 2 odporúčam neprijať, pretože by sa to zužovalo len na prostriedky ministerstva, ale tam je otvorená aj záklopka, že môže to byť aj z iných prostriedkov, nielen z ministerstva, môže to byť aj z prostriedkov štátneho rozpočtu, ak štátny rozpočet uzná za vhodné ešte prispieť alebo nie. Čiže v zákone sme to nezužovali. Ak štátny rozpočet na to nebude mať, aj tak neprispeje.
Bod číslo 3 - neodporúčam, aby štatút fondu schvaľovala vláda. Štatút fondu totiž podlieha priamo do kompetencie ministra, ktorý je zodpovedný za hospodárenie s týmto fondom. Ak by sa to predkladalo na schvaľovanie vlády, znamenalo by to príliš zdržiavajúci, zložitý proces, pretože nie je vylúčené, že štatút bude potrebné inovovať, pripadne upravovať podľa toho, akým spôsobom sa preukáže ako vhodný alebo nevhodný.
Z bodov 4, 5 a 6 odporúčam uvážiť, ktorý je podľa vášho názoru optimálny. Osobne sa domnievam, že návrh v bode 6 je
vhodný, najmenej 40 %, aby sme nevylúčili možnosť, ak sa minister financií rozhodne prispieť aj čiastkou vyššou ako 40 %. Ale to nechám na vás.
Bod 7 odporúčam akceptovať.
Bod 8 neodporúčam akceptovať. Ak totiž tam zavádzame iné prostriedky, na tieto iné prostriedky, iné zdroje, je potrebné prijať osobitné predpisy. Iné zdroje nemôžu byť, alebo nemali by byť len tak zavesené vo vzduchu. To je ustanovené osobitnými predpismi. Ale, ak ste iného názoru, je to vo vašej kompetencii.
Takisto v bode 9 by som neodporúčal vypustenie § 5 ods. 2. Ak by sa náhodou prijal pozmeňujúci návrh, teda by ste rozhodli o vypustení § 5 ods. 2, je to možné tiež akceptovať.
Pozmeňujúci návrh v bode 10 nechám na vaše zváženie.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu ministrovi. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa?
Poslankyňa B. Guldanová:
Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ak nie, mohli by sme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím spoločnú spravodajkyňu, aby uvádzala jednotlivé pozmeňovacie
návrhy jednak v zmysle spoločnej správy, jednak podľa toho, čo tu odznelo.
Poslankyňa B. Guldanová:
Vážený pán predsedajúci, z rozpravy nevzišli žiadne pozmeňujúce návrhy, môžme teda prejsť rovno k návrhom zo spoločnej správy. Hlasovať an blok s odporúčaním prijať navrhujem o bodoch 1, 7 a 10.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 100 poslancov.
Kto je za uvedené pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy?
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Kto je proti?
Proti nehlasoval nikto.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že uvedené tri pozmeňovacie návrhy sme prijali.
Poslankyňa B. Guldanová:
Hlasovať an blok s odporúčaním neprijať navrhujem o bodoch 8 a 9.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 103 poslancov.
Kto je za uvedené pozmeňovacie návrhy? Pani spoločná spravodajkyňa ich neodporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy sme neprijali. Poslankyňa B. Guldanová:
Na osobitné hlasovanie nám ostali body 2, 3, 4, 5 a 6. Bod 2 odporúčam Národnej rade prijať.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Kontraverzné stanovisko s pánom ministrom. Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za pozmeňovací návrh uvedený pod bodom 2 v spoločnej správe?
Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslankyňa B. Guldanová;
Bod 3 odporúčam Národnej rade neprijať. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 101 poslancov.
Kto je za pozmeňovací návrh uvedený pod bodom 3 v spoločnej správe?
Za návrh hlasovalo 6 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslankyňa B. Guldanová:
Body 4, 5 a 6 sa dotýkajú jedného a toho istého paragrafu a toho istého písmena - v § 3 písmena a/. Hociktorý z týchto bodov je na prospech zákona. Ide vlastne o zásadnú časť celého vládneho návrhu zákona. Body 4 a 5 ponechávam na vaše rozhodnutie s tým, že odporúčam v súlade s návrhom pána ministra prijať bod číslo 6. Hlasovať budeme o každom bode samostatne.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ak dovolíte, sformuloval by som toto stanovisko tak, že pani spoločná spravodajkyňa necháva na vaše uváženie všetky tri body s tým, že neodporúča prijať bod 4 ani bod 5, ale prikláňa sa k bodu 6. Je to tak správne?
Poslankyňa B. Guldanová:
Môže byť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 103 poslancov.
Kto je za pozmeňovací návrh uvedený pod bodom číslo 4 v spoločnej správe?
Za návrh hlasovalo 10 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslankyňa B. Guldanová:
Ten istý postup je pri bode 5. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 99 poslancov.
Kto je za pozmeňovací návrh uvedený v spoločnej správe pod bodom číslo 5?
Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.
Konštatujem, že uvedený pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslankyňa B. Guldanová:
Bod číslo 6 odporúčam Národnej rade prijať. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 99 poslancov.
Kto je za pozmeňovací návrh uvedený pod bodom číslo 6 v spoločnej správe?
Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslankyňa B. Guldanová:
Vážený pán predsedajúci, ku všetkým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sme sa hlasovaním vyjadrili. Odporúčam hlasovať o zákone ako celku s tým, že navrhujem Národnej rade zákon prijať.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za?
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Kto je proti?
Proti nehlasoval žiaden poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde cestného hospodárstva. /Potlesk. /
O slovo požiadal pán minister.
Minister dopravy, spojov
a verejných prác SR R. Hofbauer:
Pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte, aby som poďakoval za konštruktívny pristúp. Prijatím tohto zákona sa vytvorili podmienky v budúcom roku pre rozbeh inžinierskych a projektových prác a v nasledujúcom roku aj pre realizáciu.
Ďakujem vám ešte raz. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu ministrovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Bernaťák.
Poslanec A. Bernaťák:
Pán poslanec Čarnogurský, použil som výraz "oni išli na pivo", nie KDH. To je po prvé. Po druhé: každé oni sa môže brať ako určitá rôzne veľká skupina ľudí, nejde ale o politický subjekt. Ak ste to tak chápali, považujte to za oživenie, za nedobrý vtip.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Dúfam, že táto prestrelka tým končí a nebudeme sa vzájomne vyjadrovať k tomuto spôsobu. Domnievam sa, že aj keď chápeme podstatu protestu, môžeme mať na spôsob protestu rôzny názor. Ale myslím si, že spochybňovať túto otázku by sme ďalej nemuseli. Myslím, že sa vzájomne vyjadrili obidve strany.
Dovoľte, aby sme prikročili k štvrtému bodu nášho rokovania, ktorým je
Správa o činnosti Komisie pre dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike.
Správu ste dostali ako tlač číslo 261.
Prosím predsedu komisie, pána poslanca Miroslava Mičeka, aby uviedol správu o činnosti komisie.
Poslanec M. Miček;
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci,
úvodom, prv než vám predložím správu o činnosti komisie, dovolím si vás oboznámiť, že táto správa je vypracovaná na základe uznesenia Národnej rady z minulého mesiaca, kde toto uznesenie sa skladalo z dvoch podbodov. V jednom bolo uložené mne vypracovať správu a v druhom bolo uložené predsedovi Národnej rady predložiť návrh na konštituovanie výboru pre privatizáciu. Správu by som si dovolil predložiť od doby jej zriadenia až do 31. mája 1993.
Uznesením Slovenskej národnej rady číslo 25 z 15. júla 1992 k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky bolo uložené Predsedníctvu Slovenskej národnej rady zriadiť parlamentnú komisiu na dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike od jeho začiatku. V nadväznosti na túto úlohu Predsedníctvo Slovenskej národnej rady svojim uznesením číslo 45 z 29. júla 1992 zriadilo Stálu komisiu Predsedníctva Slovenskej národnej rady na dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike, a to podľa
§ 33 zákona SNR číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.
V uznesení sa ďalej prijalo, že komisia bude vykonávať dohľad a koordináciu kontrolných funkcii vlády nad priebehom procesu privatizácie. Ide najmä o privatizačný proces v rezorte Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Po prijatí Ústavy Slovenskej republiky komisia pracovala pod názvom Komisia Národnej rady Slovenskej republiky na dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike.
Pri zriadení komisie Predsedníctvo Slovenskej národnej rady požiadalo všetky poslanecké kluby, aby navrhli do komisie svojich zástupcov. Tieto návrhy boli plne akceptované a komisia pracovala v tomto zložení: predsedom som bol ja, členovia komisie boli pán poslanec Michelko, pán poslanec Plesník, pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Sokol, pán poslanec Bárta a pán poslanec Komlósy. Komisia začala svoju činnosť dňa 31. augusta 1992 a doteraz sa uskutočnilo 10 zasadnutí. Priemerná účasť na zasadnutiach bola 69, 9 %. Na začiatku svojej práce komisia nadviazala kontakty predovšetkým s Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a s rezortnými ministerstvami. Ďalej rozvinula vzťahy aj s inými subjektami, ktoré sú priamo alebo nepriamo zainteresované v procese privatizácie. Sú to najmä Fond národného majetku Slovenskej republiky, Komisia kapitálového trhu pôsobiaca pri Ministerstve financií Slovenskej republiky. Uskutočnilo sa tiež stretnutie s Komisiou pre privatizáciu pri Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Z vecného hľadiska sa komisia v priebehu svojej činnosti zaoberala predovšetkým týmito okruhmi otázok: koncepciou ďalšieho postupu procesu privatizácie v Slovenskej republike schválenou vládou Slovenskej republiky a jej postupnou realizáciou ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku a jednotlivými rezortnými ministerstvami. Koncepciu privatizácie schválenú vládou považovala komisia za východisko celej svojej činnosti. Za účasti zodpovedných pracovníkov príslušných rezortov komisia sledovala, ako jednotlivé rezortné koncepcie napínajú stanovené zámery privatizácie a akým spôsobom a v nich riešia problémy spomaľujúce transformačný proces. Komisia sa zaoberala aj časovou postupnosťou privatizácie v jednotlivých rezortoch a upozornila na naliehavosť ich doriešenia. Posúdila tiež stav pripravenosti druhej vlny privatizácie v jednotlivých rezortoch.
Ďalej sa komisia zaoberala kontrolou vecného plnenia procesu privatizácie s prihliadnutím na konkrétne privatizačné projekty. Popri koncepčných otázkach sa komisia zaoberala aj konkrétnymi projektanti, ktorých zoznamy boli pre potreby komisie priebežne aktualizované. Osobitne komisia hodnotila neuzavreté privatizačné projekty z prvej vlny privatizácie. Bližšie sa zaoberala aj príčinami neuzavretia jednotlivých privatizačných projektov. Z týchto hľadísk komisia sledovala aj priebeh schvaľovania privatizačných projektov vo vláde Slovenskej republiky. Zaoberala sa taktiež činnosťou a hospodárením Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Členovia Prezídia a Výkonného výboru Fondu národného majetku sa pravidelne zúčastňovali na zasadnutiach komisie a informovali komisiu o jeho úlohách a činnosti. Komisia osobitne sledovala hospodárenie Fondu národného majetku Slovenskej republiky z viacerých aspektov. Zaoberala sa predovšetkým informáciami o čerpaní rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1992, i o celkovou hospodárení fondu najmä nakladaním s akciami, ktoré má v držbe, stavom realizácie schválených privatizačných projektov,
problematikou ručenia Fondu národného majetku a celkovým výkonom vlastníckych práv.
Komisia spolupracovala aj s Komisiou kapitálového trhu. Komisia si vyžiadala od Komisie kapitálového trhu zriadenej pri Ministerstve financií Slovenskej republiky informáciu
o jej činnosti, a to ústne, ako aj prostredníctvom písomných záznamov. Bol posudzovaný komplex otázok týkajúcich sa kapitálového trhu, pôsobenia investičných privatizačných fondov
i pripravenosti RM-systému v Slovenskej republike na fungovanie kapitálového trhu.
V procese tzv. veľkej privatizácie komisia poukázala na potrebu riešiť nedostatok finančných zdrojov, ktorý brzdi ďalší priebeh transformačného procesu. Zaoberala sa tiež súčasným stavom a využitím finančných prostriedkov z malej privatizácie uložených na osobitnom účte a iniciovala ich urýchlené rozdelenie v prospech obci podľa prijatých zásad.
Komisia sa zaoberala zároveň aj súčasnou legislatívou a prípravou nových právnych noriem v procese privatizácie. Posudzovala celkový stav právnej úpravy v procese privatizácie a vytypovala viaceré úzke miesta súčasných zákonov, ktoré sa v praxi neosvedčili a prinášajú problémy v privatizačnom procese. Predseda komisie inicioval riešenie viacerých z nich. Konkrétne sa komisia zaoberala novelizáciou zákona o Fonde národného majetku, novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku, pripravovaným zákonom o vlastníctve k bytom a nebytovým priestorom a ďalšími právnymi normami.
Ďalšou kapitolou, ktorou sa komisia zaoberala, boli podnety a sťažnosti na privatizačný proces. Tu som si vás dovolil upozorniť, že v prílohe 1 je uvedený prehľad sťažnosti - je ich 30, ktoré v podstate komisia riešila v spolupráci s ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku, s jej odborom kontroly. V spolupráci s odborom kontroly a sťažností Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky sa komisia pravidelne zaoberala rozborom podnetov a sťažností, ktoré obdržala na privatizačný proces či už priamo alebo prostredníctvom podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Húsku.
K 31. máju 1993 komisia evidovala 28 rôznych podaní a sťažností, ktoré sa týkajú nedostatkov privatizačných projektov, obmedzovania súťaživosti v privatizačnom procese, rôznych nelegálnych postupov pri transformácii vlastníckych vzťahov, formálnych nedostatkov privatizačného procesu a podobne. Z celkového počtu podaní a sťažností bolo 20 odstúpených na preskúmanie Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, z ktorých doriešených bolo 13, v niektorých prípadoch bol daný podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky na ďalšie prešetrenie.
Všetci členovia komisie boli a sú prizývaní na užšie súťaže, pokiaľ sa konali, organizované Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a verejné súťaže organizované Fondom národného majetku Slovenskej republiky za účelom dohľadu nad ich priebehom. Členovia komisie sa na týchto súťažiach podľa svojich možností zúčastňovali a zúčastňujú.
Celkove komisia od začiatku svojej činnosti až doteraz prijala 34 odporúčaní a úloh, ktoré sústavne eviduje a ich plnenie kontroluje. Stav ich plnenia je uvedený v prílohe 2. Ďalšie námety a pripomienky uvedené v texte správy sú súčasťou záznamov z jej rokovaní. Zainteresované subjekty boli o nich informované písomnou formou. Komisia prijala tiež 2 uznesenia. Žiadala v nich ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky doriešiť realizáciu privatizačných projektov z prvej vlny a vyslovila nespokojnosť zainteresovaným rezortom s plnením uznesenia vlády číslo 726 z roku 1992 týkajúceho sa predkladania rezortných koncepcií privatizácie.
Za hodnotené obdobie komisia uskutočnila jedno spoločné zasadnutie s Národohospodárskym a rozpočtovým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne s jeho komisiou pre privatizáciu. Účelom stretnutia bolo vymedzenie rozsahu pôsobnosti Komisie Národnej rady Slovenskej republiky v dohľade privatizačného procesu a Komisie Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky v kontrole tohoto procesu. Komisia tiež odporučila Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky gestorovať seminár zástupcov finančných inštitúcii so zainteresovanými rezortami a orgánmi v privatizačnom procese.
Doterajšia činnosť komisie plne vychádzala z uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 45 z 29. júla 1992, ktoré vymedzilo jej činnosť len na dohľad a koordináciu kontrolných funkcii vlády nad priebehom procesu privatizácie. V tomto zmysle prijímala i odporúčania a úlohy vo vzťahu k rezortom a ďalším orgánom zainteresovaným v privatizačnom procese. Komisia teda nevykonávala kontrolnú činnosť voči vláde a jej členom v tejto oblasti, vymedzenú paragrafmi 86 až 88 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.
V podstate toto by bolo krátke zhodnotenie činnosti Komisie pre dozor nad procesom privatizácie a je vecou nás a vás, ako sa k tejto správe a k tejto činnosti v rozprave vyjadríme.
Ďakujem za pozornosť.
Ešte jednu krátku pripomienku: Dovolím si upozorniť na to, že táto správa bola prerokovaná na poslednom zasadnutí komisie 15. júna tohto roku. Komisia v podstate túto správu schválila a uložila mne predniesť ju na tomto pléne. Takže uznesenie sa naplnilo.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Mičekovi za prednesie správy. Prv než otvorím rozpravu k tomuto bodu, dovoľte, aby som vám prečítal informáciu o stanoviskách poslaneckých klubov k zriadeniu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu.
Národná rada Slovenskej republiky na svojej schôdzi 20. mája 1993 uznesením číslo 218 k návrhu na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu odporučila poslaneckým klubom prerokovať tento návrh a podať svoje stanovisko predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. mája 1993. Podľa uvedeného uznesenia má predseda Národnej rady Slovenskej republiky v súlade so stanoviskami poslaneckých klubov podať na tejto schôdzi príslušný návrh.
Problematikou zriadenia uvedeného výboru, organizačným zabezpečením voľby jeho členov, ako aj potrebou ujasnenia postavenia, pôsobnosti a vzťahov medzi týmto výborom a národohospodárskym a rozpočtovým výborom sme sa zaoberali tak na porade predsedu, ako aj na politickom grémiu. K návrhu na zriadenie výboru pre privatizáciu poslanecké kluby zaujali nasledovné stanovisko:
Klub poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko v podstate nemá zásadné námietky voči vytvoreniu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, avšak odporúča definitívne rozhodnúť o uvedenej problematike po vypočutí rozpravy k správe predsedu Komisie Národnej rady Slovenskej republiky pre dohľad nad priebehom procesu privatizácie pána poslanca Mičeka.
Klub poslancov za Stranu demokratickej lavice vo svojom stanovisku z 9. júna 1993 uvádza, že prehlbovanie kontroly nad priebehom privatizácie Národnou radou Slovenskej republiky je možné riešiť
a/ posilnením právomoci Komisie na dohľad nad privatizáciou,
b/ cestou osobitnej komisie, sekcie pre privatizáciu v rámci národohospodárskeho a rozpočtového výboru,
c/ zriadením výboru pre privatizáciu.
Poslanecký klub SDĽ súhlasí so zriadením výboru pre privatizáciu za predpokladu, že s tým budú súhlasiť ostatné poslanecké kluby. V takom prípade navrhuje SDĽ za členov poslancov Juraja Plesníka a Jozefa Zselenáka.
Klub poslancov za Slovenskú národnú stranu vo svojom stanovisku doručenom 4. júna 1993 uvádza, že za predsedu výboru pre privatizáciu navrhuje poslanca Ľudovíta Černáka a za člena výboru Mariána Vrabca. Ďalej uvádza, že ak Ľudovít Černák nebude zvolený za predsedu výboru, neakceptuje ďalšiu jeho účasť vo výbore.
Klub poslancov za Kresťansko-demokratické hnutie vo svojom obsiahlom stanovisku zo 7. júna 1993 poukazuje na súčasný stav procesu privatizácie a vyvodzuje záver, že nepovažuje za správne nahrádzať riešenie zásadných principiálnych problémov zabrzdenia privatizácie hľadaním administratívnych opatrení, akým je aj návrh na utvorenie nového parlamentného výboru pre privatizáciu. Súčasný nepriaznivý stav v privatizácii odporúča riešiť v existujúcich orgánoch Narodnej rady Slovenskej republiky a na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky.
Klub poslancov za Spolužitie a Maďarské kresťanskodemokratické hnutie v spoločnom stanovisku z 3. júna 1993 nepodporuje zriadenie výboru pre privatizáciu s odôvodnením, že pre takéto prípady stačí vytvoriť ad hoc komisie. Poslanecké kluby poukazujú na to, že by sa mal definovať vzťah výboru pre privatizáciu a národohospodárskeho a rozpočtového výboru. Ak dôjde k zriadeniu výboru pre privatizáciu, podľa názoru poslaneckých klubov, stráca Komisia na dohľad nad priebehom privatizácie opodstatnenosť ďalšej existencie.
Klub nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom stanovisku z 21. mája 1993 vyslovil súhlas so zriadením výboru pre privatizáciu, ktorý by mal mať 7 až 11 členov. Za predsedu navrhuje poslanca Petra Tomečka a za člena poslanca Igora Pribulu. Poslanecký klub považuje ďalšiu existenciu Komisie na dohľad nad priebehom privatizácie za neopodstatnenú.
Politické grémium, ktoré sa zišlo 10. júna 1993, vzhľadom na nejednotnosť stanovísk poslaneckých klubov a na neujasnenosť skladby členov, postavenia, pôsobnosti a vzťahov medzi výborom pre privatizáciu a národohospodárskym a rozpočtovým výborom, neodporúča návrh na zriadenie výboru pre privatizáciu zaradiť na program 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
To je informácia predsedu zo 17. júna 1993.
Teraz otváram rozpravu k prednesenej problematike, k otázke zriadenia výboru a, samozrejme, k prednesenej správe. Hlási sa niekto? Pán poslanec Plesník.
Poslanec J. Plesník:
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,
isto si mnohí pamätáte na ustanovujúce zasadnutie Národnej rady, kedy sa ustanovovali, zriaďovali jednotlivé výbory, prerozdeľovali sa kompetencie týchto výborov i rozdelenie poslancov do týchto výborov. Isto si spomínate na prerokovanie programového vyhlásenia, kde práve ako reakcia na posudzovanie tohto programového vyhlásenia vzišlo uznesenie Národnej rady o zriadení osobitnej, spoločnej komisie Národnej rady, ktorá by posudzovala a dohliadala na proces privatizácie práve i z dôvodov určitých kritických výrokov na doterajší postup privatizácie, i nutnosť zvýraznenia transparentnosti ďalšieho procesu.
Teda, Národná rada zvolila spôsob dlhodobého procesu kontroly určitej činnosti vlády práve ustanovením spoločnej komisie, ktorú vymedzuje § 52 zákona o rokovacom poriadku. Pritom podľa vymedzenia tohto rokovacieho poriadku táto komisia má len tie kompetencie, ktoré jej vymedzuje uznesenie, ktorým sa táto komisia zriaďuje. Širšie kompetencie vo vzťahu ku kontrole činnosti vlády, ku kontrole celkového programového vyhlásenia v tejto oblasti, vymedzuje rokovací poriadok v zmysle článku 92 ústavy, práve výborom Národnej rady a sú obsiahnuté v rokovacom poriadku v § 39.
Teda, ak si spätne pripomenieme vymedzenie kompetencii, ktoré dostala komisia do svojho vienka, bolo to vykonávanie dohľadu a koordinácie kontrolných funkcii vlády nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike. Ide najmä o privatizačný proces v rezorte Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Keby som to chcel preložiť doslovne, znamenalo by to, že úlohou tejto komisie malo byť len to, aby kontrolovala, či vláda kontroluje svoje rezorty ako zabezpečujú proces privatizácie. Takto sme my, poslanci, odsúhlasili kompetencie tejto komisie.
Napriek tomu, hneď na prvom či druhom zasadnutí tejto komisie sa zástupcovia jednotlivých poslaneckých klubov, z ktorých vznikla táto komisia, za prítomnosti podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Húsku, dohodli, že okruh pôsobnosti bude predsa len trošku širší, že mimo posudzovania sťažnosti, ktoré chodili na doterajší proces privatizácie na Národnú radu, mimo posudzovania, zabezpečovania plnenia koncepcie privatizácie schválenej touto vládou, sa bude zaoberať i širšími súvislosťami vhodnosti či nevhodnosti úprav legislatívy a tvorby kapitálového trhu ako sprievodného javu privatizácie, ako aj bezprostredne bude sledovať činnosť Fondu národného majetku.
Z tohto pohľadu obsah vymedzený v činnosti komisie bol predsa len širší, než pôvodne vymedzovalo samotné uznesenie. I preto sa uskutočnilo spoločné stretnutie tejto komisie s častou národohospodárskeho a rozpočtového výboru, tou častou, ktorá bola vyčlenená pre komisiu pre privatizáciu tohto výboru, aby si vymedzili vzájomné súvzťažné otázky. Možno, že prínosom pre vzájomný súlad medzi činnosťou komisie a národohospodárskym a rozpočtovým výborom, ktorý vo svojej kompetencii má zverené všetky predmetné kapitoly spomínaných ústredných orgánov štátnej správy, mala byť i skutočnosť, že traja členovia tejto komisie boli práve z národohospodárskeho a rozpočtového výboru a, čo mohlo byť určitým pozitívom, i predseda tejto časti podvýboru bol práve v tejto komisii.
Z predloženej správy určite pozitívne môžeme hodnotiť tú časť činnosti komisie, ktorá viedla k určitým "dopredným"
krokom procesu privatizácie. Bolo iniciatívou komisie, aby sa urýchlene dopracovali úpravy v zákone číslo 92/1991 Zb. aj číslo 253/1991 Zb., komisia iniciovala stretnutie zástupcov ministerstva pre privatizáciu, Fondu národného majetku a národohospodárskeho a rozpočtového výboru s bankovým sektorom, ako aj iniciovala stretnutie hospodárskych rezortov s ministerstvom privatizácie pri prvom štarte novej koncepcie v novembri minulého roku.
Zároveň treba povedať, že komisia sa snažila získavať poznatky o tom, akým spôsobom sa vláda pripravuje na vytvorenie kapitálového trhu, a komisia pravidelne sledovala i činnosť Fondu národného majetku, jeho výkonného výboru, i keď, treba povedať pravdu, nepodarilo sa v doterajšom období sledovať činnosť samotného Prezídia či jeho Dozornej rady, a to možno, že vplyvom skutočnosti, že v týchto orgánoch dochádzalo v tomto období k zmenám.
Na druhej strane treba povedať, že nie všetky kompetenčné vzťahy medzi národohospodárskym a rozpočtovým výborom ako gesčným výborom podľa rokovacieho poriadku, a teda schváleného rozhodnutia Národnej rady, vo vzťahu k týmto ústredným orgánom Štátnej správy, našli svoju aplikáciu v odporúčaniach, ktoré komisia pre jednotlivé etapy priebehu privatizačného procesu a jeho súvzťažných javov prijala. Je to i fakt, že možno z organizačného hľadiska odporúčania nemali smerovať priamo k ústredným orgánom štátnej správy, priamo k ministrom, ale mali smerovať pre národohospodársky a rozpočtový výbor, či výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, aby tieto výbory zodpovedali za kontrolu príslušného ústredného orgánu štátnej správy, ako zabezpečuje jednotlivé úlohy či riešenia.
Dnes síce neposudzujeme proces privatizácie, napriek tomu, že už viackrát z tejto tribúny zaznela požiadavka, aby sa vyjasnili vzťahy privatizácie, vzťahy medzi privatizačným
ministerstvom a ostatnými hospodárskymi rezortami, aby sa odhalila nitka, kde to viazne, kde vznikajú nejasnosti. Pre mňa samotného je dnes viac-menej záhadou, že minister rezortu, ktorý podáva demisiu, si nekladie za povinnosť, ale túto povinnosť si nekladie ani vláda, aby Národnej rade predložila vlastne odpočet úloh predtým, ako prijme prezident demisiu takéhoto ministra, resp. na prvom zasadnutí po prijatej demisii by takáto správa mala byť predložená. Osobne sa domnievam, že je to veľmi závažný krok a ten tu nie je spravený. /Potlesk. /
Mohol by som teda uvádzať niekoľko ďalších skutočností, ktoré by zachádzali až do takých drobnosti, či je únosné, aby jeden poslanec sa venoval v plnej miere zaťaženia práci vo svojom materskom výbore a zároveň bol v ďalšej komisii, ktorá svojim rozsahom a významom mala mať poslanie samotného výboru, a teda i z pohľadu zaťaženia takmer rovnocenné materskému výboru. Samotný predseda komisie i ja sme členmi výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Len pripomínam, kolegovia a kolegyne, že toto je početne najmenší výbor Národnej rady. Ak sme teda chceli dobre obstáť v činnosti komisie i vo svojom výbore, mám taký dojem, že buď sme museli na niečom ušetriť alebo sme museli "ukradnúť" z toho svojho vlastného, možno, že na úkor i toho, aby sme si vzájomne, spoločne - Národná rada - rozdelili túto svoju zodpovednosť za kontrolu privatizačného procesu.
Návrh ako riešiť tento spor je jasne vyjadrený v stanovisku nášho poslaneckého klubu. Len zopakujem: Možno, že najjednoduchšie riešenie bude v tom, že prijmeme uznesenie, ktorým "poopravíme" kompetencie zverené tejto komisii, rozšírime jej právomoci a v podstate budeme pokračovať v činnosti komisie nad dohľadom privatizačného procesu ďalej - podotýkam len, že členovia tejto komisie sa pravidelne zúčastňujú verejných súťaží, a teda i týmto spôsobom napĺňajú kontrolný proces nad privatizáciou - ovšem v tom prípade si
kladiem otázku, ktorí poslanci budú zastávať členstvo vo svojom materskom výbore a zároveň v tejto komisii tak, aby naplnili takto rozšírené kompetencie.
Druhá možnosť je, že jednoducho zrušíme komisiu a všetky tieto povinnosti kontroly Národnej rady vo vzťahu k privatizačnému procesu, teda k tejto činnosti vlády, jednoducho vrátime späť tam, odkiaľ vzišli, a to do národohospodárskeho a rozpočtového výboru a predseda národohospodárskeho a rozpočtového výboru a členovia tohto výboru budú Národnej rade dávať odpočet za kontrolu tejto činnosti v rezortoch, ktoré sú im zverené do kapitoly.
Ovšem, vraciam sa k tomu poslednému riešeniu. Vzhľadom na výnimočnosť privatizačného charakteru, ktorý tu je, je to viac - menej v tomto období nezvratný proces, a chcem veriť, že sa nebude diať spätným chodom za nejaký rok - dva. v tomto prípade je skutočne účelné, aby Národná rada predsa len zvážila, i po vyjadrení jednotlivých klubov, návrh na ustanovenie osobitného výboru, ktorý by v priamej zodpovednosti mal nielen kapitolu ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, ale i pravidelnú kontrolu Fondu národného majetku, jeho Prezídia a Dozornej rady, ktorú sme my, poslanci, zo zákona zriadili. Koniec-koncov, k tomuto problému sa môžeme vrátiť v celej šírke, keď budeme posudzovať návrh rozpočtu na rok 1993. Týmto spôsobom by sa jasne vymedzila kontrola Národnej rady, teda špecifická kontrola Národnej rady k tejto hospodárskej činnosti vlády.
Preto predkladám tento návrh uznesenia Národnej rady, ktoré: po prvé - ruší Komisiu Národnej rady Slovenskej republiky na dohľad nad procesom privatizácie v Slovenskej republike, b/ v zmysle § 38 zriaďuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu v zložení ....., tam bude
uvedený počet členov, a po druhé - žiada vládu Slovenskej republiky, aby na druhú časť rokovania Národnej rady Slovenskej republiky predložila správu o súčasnom stave realizácie privatizačného procesu.
Vzhľadom na to, že som predložil v bode 1b/ návrh na ustanovenie výboru zatiaľ v nemenovanom počte poslancov, ani podľa menovitého, ani číselného údaju, odporúčam k tomuto bodu prerušiť schôdzu na 30 minút, uskutočniť stretnutie klubov, a aby po týchto 30 minútach boli predložené menné zoznamy na zloženie výboru a pripravené voľby na voľbu predsedu. V prípade neprijatia časti 1b/ trvám na hlasovaní o časti 1a/, o zrušení komisie a o odovzdaní časti kompetencie národohospodárskemu a rozpočtovému výboru.
Vážené kolegyne a kolegovia,
pokiaľ chceme kontrolu nad procesom privatizácie, teda touto významnou zložkou činnosti vlády, považovať za administratívny krok v ustanovení samostatného výboru, verím, že príslušné výbory, ktoré posudzujú kapitoly hospodárskych ministerstiev, budú pravidelne kontrolovať činnosť ministerstiev na všetkých úsekoch jej činnosti, teda i v privatizačnej politike.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi. Pýtam sa, či trvá na okamžitom hlasovaní.
Poslanec J. Plesník: Áno.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Dávam teda hlasovať o návrhu pána poslanca Plesníka na prerušenie rokovania. Dovolím si však jednu malú opravu, ak s tým bude pán návrhovateľ súhlasiť. Vzhľadom na to, že je 18. 28 hodín, aby sme teraz mali stretnutie klubov a pokračovali v rokovaní zajtra.
Poslanec J. Plesník:
Súhlasím. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 78 poslancov.
Kto je za to, aby sme teraz prerušili schôdzu na poradu klubov s tým, že pokračovať budeme zajtra ráno? Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada odhlasovala prerušenie schôdze na poradu klubov. V rokovaní pokračujeme zajtra ráno o 9. 00 hodine.
Druhý deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
24. júna 1993
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.
Zisťujem, že je prítomných 78 poslancov, sme uznášaniaschopní.
Nakoľko sme včera neukončili rozpravu o štvrtom bode nášho programu, ktorým bola Správa o činnosti komisie pre dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike, budeme v nej dnes pokračovať.
Do rozpravy k tomuto bodu mám písomnú prihlášku od pána poslanca Tahyho. Prosím, pán poslanec.
Poslanec M. Tahy:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení hostia,
prv ako sa dotknem bodu privatizácie, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu KDH zaželal dobrého zdravia všetkým Jánom /potlesk/,
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, môžem vás prerušiť? Ďakujem vám pekne, mal som to v úmysle a zabudol som na to. Takže sa k tomu pripájam.
Poslanec M. Tahy:
... ktorí sedia v tejto sále, ale aj tým, ktorí sa starajú o naše náležitosti v tejto budove, a zároveň im zaželal veľa úspechov a šťastia pri prijímaní záverov a presadzovaní múdrych myšlienok. A teraz dovoľte, aby som pokračoval k danej téme.
Poslanecký klub KDH sa zaoberal problémom na základe výzvy, ktorá bola nastolená pri včerajšom podvečernom rokovaní a v zásade nezmenil stanovisko, ktoré už oznámil k tomuto problému písomne. Ale dovoľte, aby som trochu rozviedol stručnú charakteristiku, ktorú včera uvádzal pán podpredseda Prokeš. Je zrejmé, v súčasnosti aj vládou konštatované, že proces privatizácie sa v Slovenskej republike značne spomalil, že toto spomalenie je jednou z príčin prehlbujúcich sa hospodárskych ťažkosti v Slovenskej republike. Domnievame sa, že pri hľadaní spôsobu ako tento stav zmeniť je potrebné vychádzať predovšetkým z príčin, ktoré tento stav spôsobili.
Naše analýzy preukazujú, ale nielen naše analýzy, že základnou príčinou je zlá súčinnosť ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku s rezortnými ministerstvami, ktorú prezentujú aj oficiálne písomné správy, ktoré ako poslanci dostávame. Posledná takáto správa ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, pána exministra Dolgoša, z 19. mája 1993 konštatuje, že aj keď v januári 1993 zásadne došlo pri rokovaniach s rezortnými ministerstvami k zjednoteniu názoru o spôsobe privatizácie i términoch predkladania privatizačných projektov na ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, rezortné ministerstvá tieto dohody stále neplnia. Veľmi vypuklé je to napríklad v prípade ministerstva dopravy, spojov a verejných prác, ktoré neplní dohody ani v sektore cestnej nákladnej dopravy, ani v sektore vodnej dopravy, ani v sektore pôšt a telekomunikácií. Nakoniec aj v správe našej komisie sa uvádza, že komisia vyslovila nespokojnosť zainteresovaným rezortom s plnením uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 726/1992, ktoré sa týka predkladania rezortných koncepcii privatizácie.
Druhou najvážnejšou príčinou je zbytočná a neživotaschopná novelizácia koncepcie privatizácie, kde dosial nie je celkom vyjasnený pomer medzi jednotlivými spôsobmi privatizácie, štandardnými i neštandardnými metódami. V rámci štandardných metód napriek tomu, že sa presadzuje ako verejná súťaž, je veľa snáh zo strany rezortov aj cez výnimku z blokačného paragrafu ísť na priamy predaj.
Poznajúc uvedené príčiny zlého stavu v oblasti privatizácie nepovažujeme za správne nahrádzať riešenie zásadných principiálnych problémov zabrzdenia privatizácie primárne hľadaním administratívnych opatrení, akým je aj návrh na vytvorenie nového parlamentného výboru pre privatizáciu. Naopak, domnievame sa, že inštitucionálne má Národná rada Slovenskej republiky všetky predpoklady plniť príslušné funkcie voči vláde, a to predovšetkým prostredníctvom národohospodárskeho a rozpočtového výboru, ktorý má zriadený aj osobitný podvýbor práve pre oblasť privatizácie. Okrem toho bola zriadená Komisia Národnej rady Slovenskej republiky pre dohľad nad privatizáciou, ktorej správu prerokovávame. Nepostrehli sme ani v správe pána Mičeka, že by táto komisia svoje úlohy nezvládla.
Súčasne je zrejmé, že privatizácia je nielen prierezový problém všetkých ekonomických rezortov, ale vlastne temer všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky a všetkých poslancov, ktorých aktivita v oblasti privatizácie je potrebná. Môžu ju vystupňovať a svoje poznatky, námety, či návrhy predostierať prostredníctvom vyššie uvedených už jestvujúcich orgánov Národnej rady.
Vážený pán predseda, z vyššie uvedeného vyplýva, že poslanecký klub KDH nepovažuje za vhodné riešiť reálne poznané vecné problémy zabrzdenia privatizácie a jej ďalšieho priebehu nárastom administratívy v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá so sebou prináša aj ďalšie finančné viacnáklady. Súčasný nepriaznivý stav v oblasti privatizácie odporúčame riešiť v jestvujúcich orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj v rámci schôdzi Národnej rady.
V súvislosti s tým si dovoľujeme predložiť do návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto bodu programu nasledovné body:
1. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť správu o priebehu privatizácie v Slovenskej republike s dôrazom na analýzu najzávažnejších problémov procesu privatizácie a na jej ďalší postup v termíne 08-93.
2. Národná rada Slovenskej republiky ukladá predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky zaradiť predmetnú správu na prerokovanie na septembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
3. Národná rada Slovenskej republiky uzavrie otázku inštitucionalizácie parlamentnej kontroly procesu privatizácie po prerokovaní správy o priebehu privatizácie.
Považujeme tento návrh za odôvodnený aj z toho dôvodu, že na novembrovom rokovaní proklamované prepriahanie záprahu zo strany pána exministra Dolgoša dodnes prakticky neskončilo, naopak, vyústilo do výmeny toho, kto drži štátnej správe opraty v koncepcii privatizácie. Nový minister by nám mal na septembrovej schôdzi predložiť svoj pohľad na koncepciu privatizácie a my by sme sa v Národnej rade mali podľa tohoto zariadiť.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Návrh odovzdávam písomne vám, pán predseda, lebo nemáme tu spravodajcu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Kočtúch. Poslanec H. Kočtúch;
Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia,
dovoľte, aby som sa vyjadril aj ja k meritu veci k otázkam privatizácie. Keby som to bral čisté osobne, povedal by som chvála Bohu, že bude existovať výbor pre privatizáciu, pretože národohospodárskemu a rozpočtovému výboru odpadne celý balík problémov, s ktorými sa zapodievame. Keď si kladiem otázku širšie, zdá sa mi, že by sme mali rekonštruovať prácu komisie, to znamená doplniť ju aj expertami pomimo - to nemusia byť len poslanci Národnej rady - rekonštruovať ju, pripraviť veci náležite, aby sme nerozprávali ad hoc k problematike, ktorá je pálčivá politicky, ekonomicky, koncepčne i strategicky. Totiž, môžem vám povedať zhruba 15 paradoxov, ktoré sa týkajú terajšej koncepcie privatizačného procesu, ale nebudem ich všetky menovať, spomeniem aspoň najzávažnejšie.
1. Privatizáciu treba predovšetkým očistiť od ideológie a podriadiť jej hodnotenie kritériu ozdravenia slovenskej ekonomiky. To vyžaduje porovnávať jej efekty s ekonomickými, ekologickými aj sociálnymi nákladmi a zväzovať čas, za aký nabiehajú prvé oproti druhým. Absolútnu hranicu tu tvorí zachovanie sociálneho pokoja. Toto by mala aj správa náležite odrážať. Trošku nie som spokojný, pretože správa konštatuje, čo sa urobilo, ale analytická časť chýba. Preto súhlasím s tým, aby sme sa, povedzme, na septembrovom pléne zaoberali problémami koncepcie, stratégie privatizačného procesu aj so všetkými jej paradoxmi.
2. Druhý základný paradox je ten, že koncepcia zdôrazňuje štandardné metódy, ale pri nedostatku domáceho, vnútorného kapitálu, štandardné metódy samé osebe skôr spomaľujú proces privatizácie a žiadali by sa neštandardné metódy. To nevadí, že máme isté negatívne skúsenosti s kupónovou privatizáciou. Popri kupónovej privatizácii existujú iné neštandardné metódy, ktoré by bolo treba zvažovať v rámci druhej vlny. Sme takpovediac akoby v uličke, ktorá nateraz nemá dostatočné východisko. Na jednej strane dôraz na štandardné metódy naráža na akútny nedostatok domácich kapitálových zdrojov, naráža na nedostatky v správe a vo výkone Fondu národného majetku, a navyše, celá podstata je trošku zatemnená. Ak Fond národného majetku z reálnej podoby ho inkasuje v podobe peňažnej, dochádza tu len k reprodukcii štátneho vlastníctva, k zmene z reálnej formy na podobu peňažnú, ale štátne vlastníctvo ako také sa zachováva. A treba nám teda povedať ako s odštátnením, či táto koncepcia odštátnenia je koherentná, kompatibilná s koncepciou privatizácie alebo nie. Už tu narážame na celý rad problémov. Tých 15 paradoxov
vám môžem dať k dispozícii, nebudem teraz o nich bližšie hovoriť.
Môj názor je ten, že bolo by nedobré, keby sme komisiu pre dohľad nad privatizáciou zrušili. Naopak, treba ju posilniť, ale pripraviť koncepčné zámery jej pôsobnosti, rozšíriť ju aj o expertov mimo parlamentu, doplniť ju a na základe toho v septembri rozhodnúť, keď si ujasnime všetky strategické ciele, ktoré privatizácia navodzuje. Myslím si, že keby sme dnes o tom rozhodovali, neurobili by sme dobre, lebo inštitucionizovali by sme niečo, k čomu nám chýba hlbinný ponor do stratégie a filozofie privatizácie, do foriem, metód a techník jej realizácie, do mechanizmu jej fungovania, do informatiky o nej, pretože máme šumy. Až potom, na základe týchto vecí by sme mali vec i legislatívne inštitucionalizovať, lebo ak sa unáhlime, ak by sme zostali len na tej polohe, na akej pôsobila komisia pre dohľad nad privatizáciou, neveľmi by sme pomohli. Potrebujeme ju urýchliť. Potrebujeme nové odpovede i na staré otázky i na nové otázky, ktoré privatizácia komplexne nastoľuje.
Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som vyjadril stanovisko Klubu HZDS k predmetnej diskusii. Dovolím si navrhnúť určitý variant uznesenia. Myslím si, že tam by sa mohli zosúladiť všetky pripomienky, ktoré tu odzneli. Navrhujeme, aby Národná rada zobrala na vedomie správu Komisie pre dohľad nad priebehom privatizácie od jej začiatku pôsobenia do 31. mája 1993, teda správu, ktorú predniesol jej predseda. Myslím si, že by sme mohli zobrať na vedomie návrh uznesenia na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu prednesený poslancom Plesníkom k tejto správe.
Odporúčame Komisii Národnej rady pre dohľad nad priebehom privatizácie predložiť na septembrové zasadnutie návrh na zriadenie výboru s vecným vymedzením obsahu činnosti týchto výborov. Odporúčame uložiť vláde Slovenskej republiky, aby predložila na septembrové zasadnutie Národnej rady komplexnú analýzu stavu privatizácie a jej ďalšieho postupu. V podstate niečo podobné, čo navrhol kolega Tahy, takže to by sme mohli nejako zosúladiť. A odporúčame poslaneckým klubom zaujať konečné stanovisko k predloženému návrhu komisie tak, aby sa táto problematika uzavrela najneskôr do skončenia septembrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň odporúčame, aby kolega Plesník stiahol svoj pôvodný návrh. To je za náš klub vlastne všetko.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto? /Nikto. /
Ak nie, pýtam sa pána poslanca Plesníka, či súhlasí s tým, čo predniesol pán poslanec Bajan.
Poslanec J. Plesník:
Vážené kolegyne, kolegovia,
možno, že poniektorých prekvapím. Súhlasím, ale verím, že tentoraz sa poslanecké kluby prípravou takéhoto vecného
zamerania parlamentnej kontroly budú zaoberať vážne, pretože sme už jedno uznesenie o posúdení otázky zriadenia výboru predložili a záver poznáme. Dnes opätovne nehovoríme o spôsobe, ako by sme mali my, parlament, vykonávať kontrolu nad tak dôležitou hospodárskou činnosťou ako je proces privatizácie, ale vo vystúpeniach kolegu Tahyho i kolegu Kočtúcha odzneli kritiky na základnú filozofiu stratégie privatizácie. To je, myslím, druhá rovina, ktorú budeme posudzovať na septembrovej schôdzi. Teda súhlasím s tým, čo predniesol kolega Bajan, ale verím, že na septembrovej schôdzi sa doberieme k reálnemu koncu nášho rozhodovania.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, vidím to reálne asi tak, že by som poprosil pána Mičeka, ktorý bol predkladatelia správy, aby spolu s pánmi poslancami Tahym a Bajanom skoncipovali tieto dva svoje návrhy v jedno uznesenie. Prešli by sme na ďalší bod programu, to je voľba sudcov, a potom by som dal odhlasovať toto uznesenie. Súhlasíte s tým? /Prejav súhlasu v sále. /
Takže by sme pokračovali ďalším bodom, ktorým je Návrh na voľbu sudcov súdov Slovenskej republiky. Návrh ste dostali ako tlač číslo 242.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodni ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová. Prosím, pani ministerka.
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, váženi poslanci,
slovenská vláda predkladá ďalší návrh na voľbu sudcov našej republiky s cieľom personálne dobudovať súdy tak, aby boli schopné realizovať ústavné právo občanov na súdnu ochranu a činnosť nezávislého súdnictva i napriek ďalšiemu a stálemu rozširovaniu jeho právomoci. Postup je v súlade s koncepciou stabilizácie súdnictva Slovenskej republiky, ktorú prednedávnom schválila Národná rada Slovenskej republiky. Kandidáti na funkciu sudcu sa podľa článku 145 Ústavy Slovenskej republiky volia na štvorročné obdobie. Po jeho uplynutí Národná rada Slovenskej republiky volí sudcov na návrh vlády Slovenskej republiky bez časového obmedzenia, to znamená doživotne.
Všetci navrhovaní kandidáti predpoklady stanovené pre výkon funkcie spĺňajú. Predložený materiál obsahuje návrh na zvolenie 47 kandidátov. Najväčšiu skupinu 36 tvoria čakatelia. Z nich je 18 absolventov, ktorí nastúpili do justície hneď po skončení vysokoškolského štúdia. Ostatní prišli z praxe. Druhú skupinu tvoria štyria prokurátori, ktorí prejavili záujem o funkciu sudcu. Podrobnejšie zdôvodnenie ich rozhodnutia obsahujú tak ako v iných prípadoch jednotlivé konkrétne návrhy. Dvaja bývali prokurátori, ktorí s cieľom realizovať svoj záujem byť sudcom rozviazali pracovný pomer prokurátora a toho času v nižšom funkčnom zaradení pracujú v justícii, a dvaja bývalí štátni notári, ktorí sa pre funkciu sudcu rozhodli dodatočne, tvoria ďalšiu skupinu. Poslednú skupinu, početne najmenšiu tvoria traja kandidáti, ktorých do predchádzajúcich skupín nezaraďujeme, pretože sú to advokáti.
Zvolenie navrhovaných kandidátov bude príspevkom k vytvoreniu nevyhnutných personálnych predpokladov na zabezpečovanie splnenia úloh súdov vo všetkých oblastiach ich činnosti, najmä však v oblasti rozhodovania súdov o obchodných veciach, kde, ako vieme, máme stále veľké problémy, vrátane uplatňovania ustanovení novely zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý toho času bude klásť dosť značné nároky na činnosť súdov.
Vážený pán predseda, vážení poslanci, vážené poslankyne,
z dôvodov uvedených v jednotlivých návrhoch odporúčam vám predložené návrhy akceptovať a predložených kandidátov do funkcie sudcu zvoliť.
Ďakujem vám za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani ministerke. Návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, preto prosím členku tohto výboru pani poslankyňu Annu Korduliakovú, aby podala informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.
Poslankyňa A. Korduliaková:
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia,
dovoľte, aby som predniesla informáciu o výsledku prerokovania návrhu na voľbu sudcov Slovenskej republiky v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávnemu výboru bol predmetný návrh pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 355 zo dňa 3. júna 1993 ako jedinému výboru Národnej rady. ústavnoprávny výbor prerokoval návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 15. júna 1993 a prijal k nemu uznesenie, v ktorom vyslovil súhlas s návrhom na voľbu sudcov Slovenskej republiky. Podľa doložených dokladov všetci navrhovaní kandidáti spĺňajú predpoklady určené v § 34 zákona číslo 335/1991 o súdoch a sudcoch v znení zákona 12/1993 Zb. z. Do dnešného dňa nevzal žiadny kandidát svoju žiadosť o zvolenie za sudcu späť.
Navrhujem o predložených kandidátoch hlasovať verejne a an blok, ak z prípadnej rozpravy nevyplynú výhrady k niektorým kandidátom navrhovaným za sudcov Slovenskej republiky. Rozpravou dotknutých kandidátov navrhujem vyčleniť zo spoločného hlasovania a hlasovať o nich jednotlivo a verejne. Zároveň si dovolím navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh na voľbu sudcov.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne pani poslankyni. Má niekto nejaké pripomienky?
/Pripomienky neboli. /
Ak nie, pýtam sa pani ministerky Tóthovej, či chce ešte k tomu zaujať stanovisko.
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová: Nie.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Konštatujem, že nie. Potom nám ostáva pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré by malo mať toto znenie:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 38 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona čislo 12/1993 Zb. z. vôli týchto sudcov s predpokladaným zadelením na súdy" - ďalej budú uvedené mená navrhovaných sudcov podľa tlače 242, samozrejme, so zohľadnenim prípadnej odhlasovanej zmeny v zozname navrhovaných sudcov. Čiže takto by malo vyzerať uznesenie.
Dám o návrhu hlasovať.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Kto je za?
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Je niekto proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Zdržal sa niekto hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za sudcov súdov
republiky vládou navrhnutých kandidátov.
Keďže nám nepredložili ešte uznesenie k predošlému bodu/ budeme pokračovať v rokovaní šiestym bodom programu, ktorým je
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1992.
Prosím, pán poslanec Tahy.
Poslanec M. Tahy:
Pán predseda, informujem, že sme skončili vecné rokovanie, návrh uznesenia sa prepise na čisto a potom sa bude môcť o ňom hlasovať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Takže môžem dať už teraz hlasovať? Poslanec M. Tahy:
Nie. Prepisuje sa na čisto, takže môžeme pokračovať. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Dobre. Nie je tu však pán minister Tóth, takže budeme pokračovať v schôdzi tým, že nám bude prednesený návrh uznesenia týkajúci sa predošlého bodu, teda činnosti komisie pre dohľad nad privatizáciou. Prosím pána poslanca Bajana, aby predniesol návrh tohto uznesenia.
Poslanec V. Bajan:
Vážené kolegovia, kolegyne, nie je to na čisto, ale potom nám to bude rozdané do lavíc.
"Národná rada Slovenskej republiky 1. berie na vedomie
a/ správu komisie pre dohľad nad privatizáciou od jej začiatku pôsobenia do 31. mája 1993,
b/ návrh uznesenia na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu prednesený poslancom Plesníkom k tejto správe;
2. odporúča
Komisii Národnej rady Slovenskej republiky pre dohľad nad priebehom privatizácie predložiť na septembrové zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na zriadenie výboru s vecným vymedzením obsahu činnosti tohto výboru;
3. žiada
vládu Slovenskej republiky
predložiť správu o priebehu privatizácie v Slovenskej republike s dôrazom na analýzu najzávažnejších problémov procesu privatizácie a na jej ďalší postup. Termín august 1993;
4. ukladá
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky
zaradiť predmetnú správu na prerokovanie na septembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky;
5. žiada poslanecké kluby
zaujať konečné stanovisko k predloženým návrhom komisie a vlády Slovenskej republiky tak, aby sa problematika uzavrela najneskôr do skončenia septembrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. "
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyne, pani poslanci, bol vám predložený návrh uznesenia, ktorý sa týka predošlého bodu. Dám o tomto návrhu na uznesenie hlasovať.
Prosím, aby sme sa najskôr prezentovali.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Kto je za takto prednesené uznesenie?
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Kto je proti?
Proti nehlasoval nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že takto prednesené uznesenie sme prijali.
Pokiaľ príde pán minister, dovoľte mi, aby som predniesol jeden návrh, ktorý sa bude týkať zmeny programu. Viete, že včera sme schválili uznesenie, ktorým odporúčame a podporujeme prijatie Slovenskej republiky do Rady Európy. Na tomto zasadnutí Národnej rady máme prerokovať aj návrh zákona týkajúci sa krstných mien. Tento zákon vláda v legislatívnej rade prerokovala a odporučila ho Národnej rade prijať. Návrh zákona som pridelil do troch výborov. Chcem požiadať, aby páni predsedovia výborov, ktorým som tento návrh pridelil, podľa možnosti v priebehu dneška zasadli, prerokovali tento návrh zákona, aby sme ho zaradili na program zajtrajšieho rokovania s tým, že by sme ho prerokovali. Chcem vás požiadať o súhlas na zmenu programu tak, ako som ju predniesol.
Dám hlasovať o zmene tohto programu. Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 96 poslancov.
Kto je za mnou prednesený pozmeňovací návrh o priebehu rokovania?
Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že ste prijali môj návrh na zmenu programu v rokovaní s tým, že zajtra by sme prerokovali zákon, o ktorom som hovoril.
Ešte raz chcem poprosiť predsedov výborov, ktorí zákon majú pridelený, aby ho v priebehu dnešného dňa prerokovali a určili spravodajcu.
Dostal som správu, že pán minister je na ceste. Kým príde, urobíme si prestávku. Akonáhle príde, budeme pokračovať.
Ďakujem. /Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, aby zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 70 poslancov. Je nás ešte málo.
Prosím, aby sme sa znovu prezentovali. /Prezentovalo sa 79 poslancov. /
Budeme pokračovať v rokovaní šiestym bodom programu, ktorým je
Návrh Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1992.
Materiál ste dostali ako tlač číslo 168 a správu o prerokovaní návrhu vo výboroch ako tlač číslo 168a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1992 uvedie minister financií Slovenskej republiky pán Július Tóth. Prosím, pán minister.
Minister financií SR J. Tóth:
Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,
ospravedlňujem sa, ale na otvorení odborového zjazdu KOVO sedeli dvaja význační činitelia tejto Národnej rady pán Ján Čarnogurský a pán Jozef Prokeš a hovorili, že určite sa môj program nedostane na rad skôr ako o 11. 00 hodine. Prepáčte mi, ale nemyslel som, že Národná rada bude pracovať tak rýchlo.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Takže, pán minister, potom sa vám ja ospravedlňujem, keď vás poslanci takto zaviedli.
Minister financií SR J. Tóth:
Som veľmi rád, že tak rýchlo pracujú. Dúfam, že aj tento bod programu bude prerokovaný tak rýchlo ako doterajšie.
Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,
vláda Slovenskej republiky dňa 11. mája tohto roku schválila návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1992 a na základe svojho uznesenia ho predkladá aj na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Úvodom považujem za potrebné oboznámiť vás s odlišnosťou schvaľovania výsledkov rozpočtového hospodárenia oproti predchádzajúcim rokom. Vzhľadom na zánik federácie nastal problém uzavretia výsledkov rozpočtového hospodárenia bývalej federácie. Po zrušení Federálneho ministerstva financií bolo vypracovaním návrhu štátneho záverečného účtu federácie poverené Ministerstvo financií Českej republiky. Toto ministerstvo návrh štátneho záverečného účtu federácie vypracovalo. Z návrhu medzivládnej dohody o uzatvorení výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu federácie a spôsobe usporiadania schodku vyplýva, že štátny záverečný účet federácie by mali schváliť parlamenty obidvoch republík.
Vláda Českej republiky už tento štátny záverečný účet schválila, vláda Slovenskej republiky sa k nemu nevyjadrila. Ide v podstate o to, že delenie majetku federácie nie je úplne ukončené a schodok federácie, ktorý predstavoval pre Slovenskú republiku hodnotu asi 3 mld korún, takisto nie je uzavretý. Teda parlamentu Slovenskej republiky bude môcť byť záverečný účet federácie a jeho dopad na slovenskú stranu predložený až po skončení delenia majetku.
K problému delenia majetku federácie ešte pripomínam, že v nadväznosti na ústavné zákony o zániku a delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa pri delení bilancie bývalej Štátnej banky uskutočnilo rozdelenie záväzkov
bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k 31. 12. 1992 z titulu schodku štátneho rozpočtu federácie, federálnych štátnych finančných aktív a pasív v pomere 2: 1 na nástupnícke peňažné ústavy, t. j. do bilancie Českej národnej banky a Národnej banky Slovenska. Delimitáciou podielu na schodku federácie a štátnych finančných aktív a pasív sa k 1. januáru zvýšili štátne finančné aktíva Slovenskej republiky o 11, 5 mld korún a štátne finančné pasíva o 21, 7 mld korún.
Toľko na úvod k obsahu a organizačným záležitostiam.
Teraz mi dovoľte, aby som uviedol návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1992 stručnou charakteristikou vývoja rozpočtového hospodárenia a ekonomických aspektov, ktoré ovplyvnili rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky v roku 1992. Podrobný odpočet dosiahnutých výsledkov v porovnaní so schváleným štátnym rozpočtom Slovenskej republiky je obsahom správy a príloh k návrhu štátneho záverečného účtu.
Vo vývoji základného makroekonomického ukazovateľa hrubého domáceho produktu pokračovali nepriaznivé tendencie. Najsledovanejší ekonomický ukazovateľ, t. j. inflácia meraná rastom spotrebiteľských cien, vzrástla medziročne v priemere o 10 % a životné náklady vzrástli v priemere o 10, 9 %. Horší než predpokladaný vývoj bol najmä v tých ukazovateľoch, ktoré sú späté s tvorbou finančných a rozpočtových zdrojov. Výsledkom nízkej výkonnosti ekonomiky, vysokej nákladovosti, ako aj odbytových problémov spôsobených okrem iného insolventnosťou odberateľov bol výrazný medziročný pokles v tvorbe zisku. Nízka tvorba zisku v roku 1992 bola spôsobená najmä vysokou stratovosťou v odvetví poľnohospodárstva.
V porovnaní s rokom 1991 sa v hodnotenom období prejavovali okrem nepriaznivého vývoja niektorých ukazovateľov aj
prvky stabilizácie. Základným javom, ktorý do značnej miery ovplyvnil vývoj makroekonomických charakteristík, je zmena organizačného a vlastníckeho charakteru hospodárstva. Pozitívnym faktorom v tomto smere bol rast súkromného sektoru a jeho podiel na tvorbe národného dôchodku, ako aj na produkcii ťažiskových odvetví. Vývoj súkromného sektoru však bol do určitej miery determinovaný aj nízkym vstupom zahraničného kapitálu. Niektoré pozitívne tendencie sa zaznamenali v oblasti zahranično-obchodnej činnosti. Tieto tendencie sa premietli aj v obchodnej bilancii Slovenska. Kým v roku 1991 boli pasíva v sume 9, 6 mld Kčs, v roku 1992 pasívum kleslo na 2, 1 mld. V obchode so štátmi s trhovou ekonomikou sa dosiahlo aktívne saldo 8, 7 mld Kčs.
Pozitívnym prvkom ekonomického vývoja v roku 1992 bolo aj zníženie počtu vykazovaných uchádzačov o zamestnanie v priebehu roka. Nakoľko sa znížila aj zamestnanosť v národnom hospodárstve, je možné konštatovať, že rozhodujúci vplyv na zníženie evidovanej nezamestnanosti mal náročnejší prístup úradov v riešení tohoto problému. Priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike v roku 1992 predstavovala 11, 4 %.
Pre reprodukčný proces hospodárstva Slovenskej republiky bol rok 1992 charakteristický celkovým nedostatkom finančných prostriedkov. Prevládal dopyt po zdrojoch nad ich tvorbou, čo vyústilo do náročných podmienok pri ich získaní. Táto tendencia sa v priebehu roka zosilňovala. Prejavovala sa v úrokovej zaťaženosti podnikovej sféry, vo vysokej platobnej neschopnosti, ale aj v problémoch pri predaji štátnych dlhopisov. Hlavné zámery rozpočtovej politiky, ktorá zostavením vyrovnaného štátneho rozpočtu sledovala tlmenie inflácie, pokračovanie v transformačnom procese a minimalizovanie miery ekonomického poklesu, sa nedosiahli. V rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky sa vykázal schodok vo výške 7, 9 mld korún.
Príčinou nepriaznivých rozpočtových výsledkov bolo okrem vplyvov už spomínaného vývoja makroekonomických ukazovatele v aj pôsobenie pretrvávajúcich nepriaznivých faktorov z minulosti a hospodárska politika v posledných rokoch, ktorá vychádzala z realizácie ekonomickej reformy najmä uplatňovaním niektorých jej prvkov. Napríklad niektoré pôvodne pripravované opatrenia sa neuplatnili. Ich pôsobenie sa oproti pôvodným predpokladom oneskorilo. Neadekvátny ekonomickým podmienkam Slovenska sa tiež ukázal rýchly prechod na trhovú ekonomiku v tom rozsahu, ako boli deklarované, umocnený takým nepriaznivým rozhodnutím, ako bola konverzia zbrojárskej výroby, ktorá vlastne nebola konverziou, ale odstavením zbrojárskej výroby. V neposlednom rade pôsobilo na ekonomické a tým aj rozpočtové výsledky správanie sa jednotlivých subjektov, ktoré boli ovplyvnené očakávaním uplatnenia nového daňového systému, ako aj nového štátoprávneho usporiadania.
Všetky tieto vplyvy vyústili do schodku v štátnom rozpočte, ktorý spôsobilo neplnenie príjmov o 1, 7 mld korún a prekročenie výdavkov o 6, 2 mld korún. Na nesplnení rozpočtom stanovených príjmov sa podieľali predovšetkým spoločné celoštátne príjmy, a to daň z obratu a odvody a dane zo zisku, z ktorých podiel pre Slovenskú republiku predstavoval 23, 5 %. Podiel na dani z obratu bol o 4, 5 mld korún nižší ako sa predpokladalo v rozpočte a podiel na spoločných odvodoch a daniach zo zisku bol v porovnaní s rozpočtom nižší o 2, 8 mld korún. Z vlastných príjmov rozpočtu sa nesplnili odvody z objemu miezd a poľnohospodárska daň z pozemkov. Nesplnenie príjmov bolo sčasti kompenzované prekročením predpokladaného výnosu dane zo mzdy, zaplatenými poplatkami, pokutami a penálami, príjmami rozpočtových a príspevkových organizácií, doplnkovými, náhodnými a ostatnými príjmami.
Nepriaznivé plnenie rozpočtovaných príjmov už od začiatku roku 1992 bolo pokračovaním tendencií v rozpočtovom hospodárení v roku 1991 a pretrvávalo do konca roku 1992. Vzhľadom na vývoj príjmov sa s cieľom zabezpečenia rozpočtovej rovnováhy pre celý rok 1992 uplatňovali regulačné opatrenia v oblasti rozpočtových výdavkov. Tieto opatrenia však nepostačovali na dosiahnutie rozpočtovej rovnováhy.
Prekročenie výdavkov výraznou mierou spôsobili dotácie na financovanie vodného diela Gabčíkovo. V priebehu roku sa poskytla dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 4, 5 mld korún. Vzhľadom na to, že s týmito výdavkami sa v schválenom rozpočte nepočítalo, koncom roku sa riešila problémová situácia financovania vodného diela emisiou štátnych dlhopisov. Avšak nízky stupeň rozvinutia peňažného trhu na Slovensku bol príčinou, že ministerstvu financií zo schválenej emisie štátnych dlhopisov v rozsahu 4, 5 mld korún s dobou splatnosti do 4 rokov sa podarilo predať dlhopisy v hodnote 1, 95 mld korún, takže sumou 2, 55 mld korún vyplývajúcou z nepredaných dlhopisov sa prekročili výdavky v štátnom rozpočte.
Prekročenie výdavkov súviselo tiež so zvýšením dôchodkov a vyššími nárokmi na dávky sociálnej starostlivosti, ako aj s financovaním potrieb v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Tlak na výdavkovú časť rozpočtu vzrástol najmä koncom roku, kedy vznikli ďalšie požiadavky na financovanie potrieb, ktoré súviseli so vznikom samostatnej Slovenskej republiky a so zavedením novej daňovej sústavy. Zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu spôsobili tiež úroky platené Národnej banke, ktoré vyplývali zo stavu zadĺženosti vládneho sektoru, čistá pozícia vládneho sektoru u bánk k 31. decembru 1992 predstavovala 20 mld korún. Najvyššou mierou sa na zadĺženosti vládneho sektoru podieľali štátne finančné pasíva, ktoré predstavovali zatiaľ neuhradenú časť schodku štátneho rozpočtu z roku 1991, deficitné hospodárenie štátneho rozpočtu z roku 1992 a záväzky voči bankám,
ktoré vyplývali z emisie štátnych dlhopisov na financovanie komplexnej bytovej výstavby a vodného diela Gabčíkovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
za stavu našej ekonomiky a výsledkov rozpočtového hospodárenia vzniká vážny problém ako riešiť úhradu schodku, ktorý vykázal štátny rozpočet v roku 1992. Doposiaľ neboli predané štátne dlhopisy emitované na krytie časti schodku štátneho rozpočtu za rok 1991 vo výške 7, 4 mld korún. Banková sústava kúpila štátne dlhopisy vydané na krytie schodku štátneho rozpočtu za rok 1991 iba za 600 miliónov korún. Z toho vyplýva, že vzhľadom na nízky stupeň rozvinutia finančného trhu u nás a nízku likviditu bankovej sústavy je nereálne uhradiť schodok štátneho rozpočtu za rok 1992 formou emisie štátnych dlhopisov.
Po zvážení tohoto stavu a vychádzajúc z vývoja rozpočtového hospodárenia v I. štvrťroku 1993 a v ďalších mesiacoch II. štvrťroka, keď schodok štátneho rozpočtu predstavuje 11 až 12 mld Sk, je nevyhnutné prijať riešenie, ktoré je navrhnuté v návrhu uznesenia vlády k prerokovanému materiálu, teda schodok vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky uhradiť z prostriedkov získaných delimitáciou štátnych finančných aktív federácie.
Vážená národná rada,
návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1992 bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. V príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky sa hodnotili záverečné účty jednotlivých rozpočtových kapitol. Na návrh vlády Slovenskej republiky odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila predložený návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky
za rok 1992, s tým, že výsledok rozpočtového hospodárenia sa bude kryt tak, ako je navrhnuté v návrhu.
Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi. Prosím pána poslanca Jozefa Košnára, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec J. Košnár:
Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, dámy a páni,
rozpočtové hospodárenie v roku 1992 má niektoré pre budúcnosť neopakovateľné črty. Prvou z nich je skutočnosť, že štátny rozpočet Slovenskej republiky bol posledný raz súčasťou rozpočtovej sústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Po druhé - podiel Slovenskej republiky na výnose spoločných príjmov, predovšetkým výnosu dane z obratu a odvodov zo zisku, bol stanovený - ako pán minister už upozorňoval - pre rok 1992 na 23, 5 %. Oproti roku 1991 bol teda nižší o 1, 5 %, čo v absolútnych cifrách znamenalo výpadok "príjmov" rozpočtu Slovenskej republiky v roku 1992 radové 3, 4 mil. korún. Po tretie - bol to rozpočet v roku 1992, ktorého príjmy sa tvorili v podmienkach platnosti starej daňovej a odvodovej sústavy, ktorá bola od 1. januára 1993 v dôsledku zásadnej daňovej reformy nahradená teraz platným systémom.
Štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 1992, ako už pán minister uvádzal a ako vyplýva z predloženej správy, bol koncipovaný ako vyrovnaný rozpočet pri objeme príjmov
a výdavkov vo výške približne 117, 5 mld korún. Rozpočtové hospodárenie skončilo deficitom vo výške 7, 930 mil. korún pri nesplnení príjmov o 1, 700 mil. a prekročení výdavkov v sume 6, 200 mil. korún. Prakticky celý deficit, alebo teda jeho obrovská časť sa vyprodukovala v II. polroku roku 1992, ale v skutočnosti rozpočet na rok 1992 bol od samého začiatku predznačený jeho vnútornou napätosťou a ohlasoval, že s veľkou pravdepodobnosťou rozpočtové hospodárenie skončí deficitom.
Podieľa sa na tom, ako ukázala diskusia osobitne v národohospodárskom a rozpočtovom výbore, jednak nadnesené optimistické očakávanie hospodárskeho vývoja, z ktorého sa vychádzalo pri tvorbe rozpočtu na rok 1992, a súčasne podcenenie alebo nedocenenie rizík, ktoré rozpočtové hospodárenie môže so sebou priniesi, ak sa začne uplatňovať zásada "každý za svoje" už pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky.
Hlavnými položkami prekročenia výdavkov v roku 1992, a teda aj deficitu štátneho rozpočtu, sú prekročenie dotácií podnikom o 2, 5 miliardy korún spôsobené tým, ako už pán minister vysvetľoval, že z emitovaných štátnych dlhopisov na dostavbu Gabčíkova vo výške 4, 5 miliardy sa predalo len za necelé 2 miliardy. Druhou položkou je prekročenie investičných výdavkov rozpočtových a príspevkových organizácii o 1, 3 miliardy. A práve táto položka by vyžadovala podrobnejší rozbor, než ho podáva návrh štátneho záverečného účtu. Vysledovať podrobnejšie skladbu tohoto prekročenia možno len z jednotlivých kapitol rozpočtu resp. z jednotlivých záverečných účtov jednotlivých kapitol. Pravda, prax v našom parlamente je taká, že prakticky žiaden, ani gesčný výbor, nemá k dispozícii rozpočty všetkých kapitol resp. záverečné účty za všetky kapitoly.
Treťou položkou, hlavnou položkou prekročenia výdavkov bolo prekročenie výdavkov v kapitolách zabezpečujúcich spoločenské služby a činnosti pre obyvateľstvo v rozsahu 3, 4 miliardy, z toho na zvýšenie dôchodkov a krytie dávok v sociálnej starostlivosti 2, 2 miliardy korún.
Úhradu schodku vo výške 7, 93 miliardy navrhuje vláda v predkladanom návrhu uznesenia riešiť z prostriedkov štátnych finančných aktív Slovenskej republiky, ktoré vznikli po delimitácii štátnych finančných aktív federácie k 1. januáru 1993. V správe, ktorú máte, vážené kolegyne a kolegovia, k dispozícii, sa dočítate len o stave finančných aktív a finančných pasív k 31. decembru, teda bez podielu, ktorý pri delimitácii pripadol Slovenskej republike. Tejto skutočnosti si bol gesčný národohospodársky a rozpočtový výbor vedomý, a preto požadoval, aby sme dostali kvalifikovanú informáciu o súčasnom stave štátnych finančných aktív a pasív, teda aj o prírastku aktív i pasív v dôsledku delimitácie. Vyžiadali sme si takýto podklad, dostali sme ho, i keď nemohol byť už predmetom rokovania národohospodárskeho a rozpočtového výboru. Z neho vyplýva, že prevedené štátne finančné aktíva bývalej federácie predstavujú sumu približne 11, 5 miliardy korún a na druhej strane na účet pasív pripadla čiastka 21, 7 miliárd korún. Pravda, nie dosť dobre si možno urobiť z tohoto doloženého dokladu prehľad o bonite štátnych finančných aktív, teda do akej miery vnútorná štruktúra týchto aktív je likvidná a v akom rozsahu umožní uskutočniť spôsob krytia schodku rozpočtu, aký sa vláde navrhuje.
Vážené kolegyne a kolegovia,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím pridelil návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru. Všetky výbory štátny záverečný účet prerokovali v predĺženom termíne, ktorý určil predseda Národnej rady do 16. júna 1993. Ako príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorému výbory Národnej rady podajú správu o výsledkoch prerokovania kapitol štátneho záverečného účtu, bol určený národohospodársky a rozpočtový výbor, ktorý vám predkladá na základe výsledkov rokovania vo výboroch obsiahlu a podrobnú spoločnú správu, tlač 168a, ktorú nemienim reprodukovať, máte ju v písomnej podobe.
Chcem iba poznamenať, že v jednotlivých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní príslušných kapitol a celého záverečného účtu vznikol celý rad veľmi vážnych podnetov, požiadaviek, námetov buď na vládu ako celok, alebo na príslušného ministra zodpovedného za kapitolu, ktorej gestorom sú jednotlivé výbory. Všetky tieto úlohy, podnety a závery sú uvedené v spoločnej správe. V návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k štátnemu záverečnému účtu sú len tie úlohy, ktoré jednotlivé výbory, a najmä gesčný národohospodársky výbor odporúča, aby si osvojila Národná rada Slovenskej republiky, a najmä v ukladacej časti, v ktorej požaduje od vlády, aby ich urobila súčasťou platného uznesenia.
V závere mi dovoľte poznamenať, že predložený návrh štátneho záverečného účtu posúdilo a súhlasilo s nim sedem výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Dva výbory predložený návrh neodsúhlasili predovšetkým preto, lebo za návrh z dôvodov nízkej prítomnosti poslancov nehlasovala potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov výborov. Na základe toho odporúčam, vážené kolegyne a kolegovia, aby ste podporili návrh uznesenia, v ktorom sa schvaľuje štátny záverečný účet a v ktorom sa súčasne navrhuje spôsob riešenia deficitu štátneho rozpočtu za rok 1992, ako aj tie časti uznesenia, ktoré vyšli z rokovania výborov a ktoré ukladajú vláde isté úlohy, alebo jej odporúčajú isté riešenia v oblasti rozpočtového hospodárenia.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu s tým, že písomne sa do rozpravy zatiaľ prihlásil len pán poslanec Harna. Prosím pána poslanca Harnu o vystúpenie.
Poslanec Š. Harna:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,
skôr ako prejdem k vecným problémom štátneho záverečného účtu, dovoľte mi upozorniť na jeden vážny nedostatok procesu jeho prerokovania, ktorý je zároveň porušením resp. nedodržaním zákonom stanovenej povinnosti. Ide o to, že dňa 15. februára 1993, t. j. dňom uverejnenia nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Podľa § 5 odsek 1 tohoto zákona - citujem: "Úrad vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a predkladá ho Národnej rade Slovenskej republiky. " Toľko citát. Pýtam sa preto predsedu Národnej rady pána Gašparoviča, predkladateľa, ako aj pána poslanca Arpáda Matejku, povereného riadením Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, kde je stanovisko úradu k štátnemu záverečnému účtu. V tejto súvislosti vzniká otázka, či bez tohoto stanoviska je možné resp. správne prerokoval a schváliť štátny záverečný účet. Myslím si, že by bolo potrebné pred ďalším pokračovaním odpovedať na túto otázku. Osobne si myslia, že bez tohoto stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu by sa štátny záverečný účet nemal prerokovať a schváliť.
Keď však už mám slovo, dovoľte mi dokončiť moje vystúpenie. Prvá pripomienka sa týka návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom záverečnom účte - časť B. Podľa tohoto návrhu uznesenia by mala Národná rada súhlasiť s úhradou schodku rozpočtového hospodárenia za rok 1992 vo výške 7, 93 miliardy korún z prostriedkov štátnych finančných aktív Slovenskej republiky, ktoré vznikli po delimitácii štátnych finančných aktív federácie k 1. 1. 1993. Pri prerokovaní štátneho záverečného účtu v národohospodárskom a rozpočtovom výbore som sa spýtal ministra financií pána Tótha, aký je vlastne stav aktív delimitovaných z federácie pre Slovenskú republiku, či ich výška a štruktúra je dostatočná na úhradu rozpočtového schodku. Dostal som odpoveď od pána ministra, že delenie nie je plne ukončené, teda nie sú známe definitívne údaje. Pán riaditeľ odboru pre štátny záverečný účet, ktorý bol prítomný za ministerstvo financií, nás informoval, že likvidné aktíva federácie, teda nie všetky, k 1. 1. 1993 činili 34, 3 miliardy a pasíva predstavovali až 65 miliárd korún. Pri delení aktív a pasív federácie medzi republiky v pomere 2: 1 sa pre Slovenskú republiku delimitovali aktíva v hodnote 11, 5 miliardy korún a pasíva v hodnote 21, 7 miliárd. To znamená, že saldo finančných aktív a pasív federácie delimitované pre Slovenskú republiku je pasívne vo výške 10, 2 miliardy, čiže o túto sumu sa zvyšuje štátny dlh Slovenskej republiky.
Tak, ako povedal spravodajca pán profesor Košnár, národohospodársky a rozpočtový výbor požiadal ministerstvo financií, aby do prerokovania štátneho záverečného účtu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky predložilo výboru oficiálny prehľad o stave štátnych finančných aktív a pasív delimitovaných z federácie pre Slovenskú republiku. Túto správu výbor obdržal. Táto písomná správa potvrdzuje údaje, ktoré odzneli v národohospodárskom a rozpočtovom výbore tak, ako som ich uviedol.
Materiál ministerstva financií obsahuje aj štruktúru aktív a pasív, ale veľmi hrubú - ako to spomínal spravodajca pán profesor Košnár. Štruktúra aktív je zaujímavá preto, lebo teoreticky, ale aj prakticky mohla by existovať časová rezerva pre dočasné krytie deficitu štátneho rozpočtu aktívami aj v prípade pasívneho salda. Podľa predloženej správy z 11, 5 miliárd aktív 10, 8 miliárd korún predstavujú účelové prostriedky zo zahraničných pôžičiek prijatých formou vládnych úverov na podporu platobnej bilancie. Konkrétne ide o účelové korunové prostriedky získané federáciou odpredajom devíz pri čerpaní zahraničných pôžičiek SAL od Svetovej banky, od Európskeho spoločenstva, od finančných inštitúcií G-24. Nie som si istý, že je možné tieto prostriedky použiť na financovanie deficitu štátneho rozpočtu. To by nám mohol vysvetliť pán minister financií, ktorého prosím, aby na záver rozpravy ešte k tomu zaujal stanovisko.
Úhrada deficitu štátneho rozpočtu je veľmi vážny problém, pre ktorú je pri súčasnom nedostatku volných peňazí ťažko nájsť vnútorné zdroje. Spomeňte si na prerokovanie štátneho záverečného účtu za rok 1991. Vtedy vláda z 10, 2 miliárd korún rozpočtového deficitu 8 miliárd korún navrhla uhradiť emisiou štátnych dlhopisov. Tak, ako to povedal aj pán minister, z odseku 1 na strane 3 správy o stave a zmenách štátnych finančných aktív a pasív Slovenskej republiky za rok 1992 zistite, že z emisie štátnych dlhopisov na úhradu rozpočtového deficitu Slovenskej republiky za rok 1991 vo výške 8 mld korún bolo predaných len za 600 miliónov a zostatok deficitu vo výške 7, 4 mld korún bol po celý rok krytý priamym úverom Štátnej banky česko-slovenskej, za ktorý Slovenská republika zaplatila úroky vo výške 820 miliónov korún. Znamená to, že štátne dlhopisy nie sme schopní na domácom peňažnom trhu predať. Potvrdil to aj pán minister.
V tejto súvislosti si však Národná rada Slovenskej republiky musí uvedomiť, že vlastne do dnešného dňa nie je vyriešený problém úhrady schodku deficitu rozpočtu ani za rok 1991. Považujem to za nezodpovedný postup a za neschopnosť vlády riešiť vzniknutú situáciu.
Dámy a páni,
predložený materiál obsahuje aj množstvo nepresností a množstvo skutočností zamlčuje. Aj preto by sme potrebovali stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu. Napríklad nepresné je tvrdenie na strane 3 správy o stave a zmenách aktív a pasív Slovenskej republiky za rok 1992. Podľa správy boli emitované štátne dlhopisy v úhrne 6, 75 mld korún. Pravda je však taká, že štátne dlhopisy boli vydané v celkovej hodnote 16, 7 mld, prvýkrát 4, 2 na komplexnú bytovú výstavbu, 8 mld na deficit a 4, 5 mld na Gabčíkovo. Z nich sa podarilo predať len v hodnote 6, 75 mld a zbytok bol financovaný zo štátneho rozpočtu, čo, podľa mňa, nie je celkom v súlade s právom, resp. úverovala ich Štátna banka česko-slovenská.
Príklad na zamlčanie skutočnosti by som tiež uviedol. Ministerstvo financií v predloženom materiáli na stranách 23 a 25 sa nezmieňuje, že prostredníctvom rozpočtových opatrení vlády a pána ministra prekročilo výdavky kapitoly Ministerstvo financií o 424, 9 mil. korún, teda takmer o pol miliardy, prevažne na nákup výpočtovej techniky pre daňové úrady. Nie je pritom bez zaujímavosti, že pri nákupe tejto techniky sa nepostupovalo presne podľa pravidiel konania verejnej sútaže. Odporúčam preto Najvyššiemu kontrolnému úradu preskúmať správnosť tohoto nákupu výpočtovej techniky.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Harnovi. Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni,
v kapitole II. Súhrnné zhodnotenie výsledkov rozpočtového hospodárenia sa dozvedáme, že - citát: "V porovnaní s rozpočtovými príjmami a výdavkami sa v skutočnosti vykázali obdobne ako v predchádzajúcom roku nepriaznivé výsledky. Tým sa nielen nedosiahli zámery rozpočtovej politiky, ale sa aj zvýšila zadĺženosť vládneho sektoru voči bankovej sústave. Príčinou toho bol vplyv faktorov pretrvávajúcich z minulosti a hospodárska politika v posledných dvoch rokoch charakterizovaná predovšetkým rýchlym prechodom na trhovú ekonomiku, ktorý nebol adekvátny ekonomickým podmienkam Slovenska. " - Koniec citátu.
Celkom protikladne s uvedeným konštatovaním vyznieva posledný odsek na strane 1 kapitoly I Charakteristika ekonomického vývoja Slovenska v roku 1992, kde sa hovorí, že - citát: "V porovnaní s rokom 1991 popri tendenciách ďalšieho poklesu niektorých ukazovateľov sa prejavovali i prvky stabilizácie resp. príznaky oživenia. Obdobne aj z hľadiska očakávaných výsledkov sa v niektorých ukazovateľoch zámery splnili, resp. ich vývoj bol priaznivejší. Vývoj bol nerovnomerný, v druhej polovici roka sa určité pozitívne tendencie vývoja postupne zoslabovali. " - Koniec citátu.
Nepochybne druhé z uvedených konštatovaní je omnoho bližšie k pravde. Dokázali sme to aj my celkom exaktne v našou pláne východísk Slovenskej republiky z jej krízového
stavu na základe rozboru vývoja rozhodujúcich makroekonomických ukazovateľov. Dokazuje to však aj zabrzdenie privatizácie, narastanie schodku štátneho rozpočtu, odďaľovanie plnej platnosti zákona o konkurze a vyrovnaní, nefunkčnosť Národnej poisťovne a iné oblasti ekonomiky napríklad v oblasti vecných ekonomik.
Aké sú teda hlavné príčiny zlého vývoja rozpočtového hospodárenia v druhom polroku 1992? Zo správy sa dozvedáme, že schodok štátneho rozpočtu je 7, 9 mld, pričom na tomto schodku sa neplnenie príjmov podieľa sumou 1, 7 mld, výdavky boli prekročené o 6, 2 mld korún. Pripomeňme si, že na účtovnom schodku štátneho rozpočtu za rok 1991, ktorý bol 10, 2 mld, sa prekročenie výdavkov podieľalo sumou len 1, 8 mld a až 8, 4 mld korún predstavovalo nenaplnenie príjmov. Tento pomer sa teda v roku 1992 otočil. Rozhodujúcou mierou sa na schodku štátneho rozpočtu podieľa prekročenie plánovaných výdavkov.
Celkom logické je teda pýtať sa, prečo k uvedenému prekročeniu došlo, kde k uvedenému prekročeniu došlo, prečo niektoré neplánované výdavky neboli kompenzované šetrením na inom mieste. Inými slovami, rozhodujúci priestor v správe o štátnom záverečnom účte mala dostať kvantitatívna a kvalitatívna analýza oblastí a príčin prekročenia plánovaných výdavkov a opatrení prijímaných na elimináciu hroziaceho deficitu. Žiaľ, takáto kvantitatívna a kvalitatívna analýza v správe chýba, z priloženej súhrnnej zostavy o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu môžeme zistiť, ako o tom hovoril aj pán profesor Košnár, ako sa na prekročení výdavkov podielajú jednotlivé kapitoly, ale nič viac. Nutná požadovaná analýza je v správe zhrnutá do dvoch odsekov. Išlo najmä o krytie výdavkov súvisiacich so zvýšením dôchodkov, s nárokmi na dávky sociálnej starostlivosti a financovanie nevyhnutných potrieb v rezorte ministerstva vnútra. Okrem nevyhnutných výdavkov v rámci rozpočtových opatrení sa
na prekročení celkových výdavkov podieľa mimoriadna dotácia na financovanie vodného diela Gabčíkovo a debetné úroky.
Domnievam sa, že takto analyzovať a odôvodniť prekročenie výdavkov o vyše 6 mld korún je neprijateľné. Pán vrchný riaditeľ Klimo v našom národohospodárskom a rozpočtovom výbore minulý týždeň, i pán minister Tóth dnes, urobili určitý pokus o doplnenie chýbajúceho, aspoň v zmysle konkretizácie prekročenia nákladov, ale, podľa mňa, je to nedostatočné. Rozpočtové hospodárenie potrebuje novú kvalitu, kde si obrazne a jednoducho povedané za každou vydanou korunou treba štát.
Druhým vážnym problémom je návrh spôsobu krytia schodku štátneho rozpočtu. Návrh štátneho záverečného účtu neobsahuje položkovú štruktúru štátnych finančných aktív a pasív. Včera som našiel na svojom stolíku správu o prevode štátnych finančných aktív a pasív federácie do kompetencie Českej republiky a Slovenskej republiky už tradične bez identifikácie autora, bez toho, že by sme sa dozvedeli kto ju spracoval, bez jeho podpisu.
Zo správy sa dozvedáme, že finančné aktíva v likvidnej forme sú na účte Národnej banky Slovenska vo výške približne 11, 5 mld korún. Zároveň sa dozvedáme, že rozhodujúcu časť týchto aktív predstavujú účelové prostriedky z pôžičiek od Európskych spoločenstiev, Svetovej banky a G-24. Pýtam sa, či sme si požičali za účelom krytia schodku štátneho rozpočtu, aký je vzťah k účelovosti pôžičiek a návrhu kryt z týchto aktív schodok štátneho rozpočtu.
Zároveň sa dozvedáme, že štát preberá aj dvojnásobne vyššie pasíva, z ktorých rozhodujúcu časť predstavuje záväzok Národnej banky Slovenska z prevzatia vládnych úverov vo výške viac než 13 mld Sk. Uvedené implikuje otázky ako bude riešená uvedená disproporcia medzi nižšími aktívami a dvojnásobne vyššími pasívami, aké je stanovisko Národnej banky Slovenska k navrhovanému spôsobu krytia schodku štátneho rozpočtu.
Vo svojom vystúpení by som chcel poukázať na jeden vážny poznatok týkajúci sa nedodržania uznesenia vlády číslo 740 z roku 1991 o verejnom obstarávaní, a to na Ministerstve financií Slovenskej republiky, ktoré realizovalo nákup výpočtovej techniky v objeme väčšom než 270 mil. Sk bez tendra, bez verejnej sútaže. Myslím, že ide o nebezpečný precedens, a to na ministerstve, ktoré by malo byť garantom a strážcom kvalifikovaného a šetrného narábania so štátnymi finančnými prostriedkami. Na jednej strane sa dovolávame finančnej disciplíny voči podnikom, podnikateľom, občanom, na strane druhej ju nedodržiavame na štábnom ministerstve.
Na záver svojho vystúpenia by som chcel poukázať na disproporciu uvedenú na strane 16 návrhu štátneho záverečného účtu. Porovnáva sa tam účtovný schodok za rok 1991 v objeme 10, 2 mld s účtovným schodkom za rok 1992 vo výške 7, 9 mld. Myslím si, že ide o porovnávanie neporovnateľného. Porovnáva sa totiž účtovný schodok za rok 1991 s účtovným schodkom za rok 1992 s tým rozdielom, že účtovný schodok v roku 1991 bol zúčtovaný s federáciou, schodok za rok 1992 nie je zúčtovaný s federáciou. Ako v roku 1991, tak aj v roku 1992 bolo rozpočtové hospodárenie republík nedeliteľnou súčasťou rozpočtovej sústavy republík a federácie. Výsledok rozpočtového hospodárenia republiky je možné v konečnom dôsledku posudzovať a hodnotiť až po zúčtovaní s rozpočtom federácie.
Rozpočet federácie za rok 1991 skončil prebytkom. Čistý schodok bol vtedy 7, 6 mld zaokrúhlený po pánom ministrom navrhnutých a nami odsúhlasených presunoch medzi zúčtovaním s hospodárskymi organizáciami a finančnými aktívami republiky na 8 mld korún. Takto sme štátny záverečný účet za rok
1991 - ak sa pamätáte - minulú jeseň aj schválili. Teraz vieme, že štátny rozpočet federácie skončil schodkom. Vieme, že Česká republika požaduje dohromady temer 4 mld Sk. Zrazu je tento pomer 8 mld v roku 1991 a temer 13 mld v roku 1992. Nie je dobré vyhýbať sa objektívnemu, reálnemu pohľadu na veci, tým skôr, že rozpočtové hospodárenie v roku 1993 sa vyvíja omnoho nepriaznivejšie než v predchádzajúcich rokoch.
Ďakujem pekne. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:
Vážená Národná rada,
námietku, ktorú predniesol pán poslanec Harna, ktorá sa týkala potrebného stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu, podľa môjho názoru, treba brat vážne, preto dávam procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu do tej doby, kým poslanci neobdržia oficiálne stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu za rok 1992.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Je to návrh, o ktorom treba hlasovať.
Pán poslanec Ľupták.
Poslanec I. Ľupták:
Vážené dámy a páni,
isteže, za normálnych okolností by toto stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu malo byť, ale pýtam sa, či je v poriadku to požadovať, keď Najvyšší kontrolný úrad v roku 1992 a v celom období neexistoval, čiže nemohol priebežne sledovať veci týkajúce sa rozpočtu. Takže, myslím si, že táto námietka nie je celkom namieste.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:
Pán predseda, žiadam, aby ste dodržiavali rokovací poriadok, aby ste dali hlasovať bez rozpravy o mojom procedurálnom návrhu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, počuli ste odo mňa, že som povedal, že nedám hlasovať?
Poslanec M. Tahy:
Prosím dať hlasovať bez rozpravy. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Sú faktické pripomienky. Prosím, pán poslanec.
Poslanec V. Bajan:
Nemám faktickú poznámku, len by som prosil pána Tahyho, či by to nemohol spresniť. Ide o prerušenie počas tejto schôdze?
Poslanec M. Tahy:
Nemôžem posúdiť, kedy je Najvyšší kontrolný úrad schopný splniť túto úlohu, preto som povedal, že do obdržania oficiálneho stanoviska. Kedy to bude - či to bude na tejto schôdzi alebo na septembrovej, to neviem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Matejka. Poslanec A. Matelka:
Jednoznačné je, o čom nemôžeme diskutovať, že podľa § 5 ods. 1 zákona číslo 39 Najvyšší kontrolný úrad predkladá stanovisko k štátnemu záverečnému účtu pre Národnú radu Slovenskej republiky. Pretože Najvyšší kontrolný úrad sa vyjadruje už k tvorbe rozpočtu, otázna je tu dilema, či sa mohol Najvyšší kontrolný úrad, keď minulý rok neexistoval, vyjadrovať už k tvorbe štátneho rozpočtu a teraz robiť stanovisko. Prijal by som alternatívu pána Tahyho prerušiť rokovanie o štátnom záverečnom účte a ešte v priebehu rokovania tohoto pléna túto otázku doriešiť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Nie je ďalšia faktická pripomienka? Rád by som vedel, prečo pán poslanec Harna s touto pripomienkou vystúpil na zasadnutí Národnej rady, keď je členom výboru, ktorý
je vlastne gesčným. Alebo nebol ani na jednom výbore?
Prosím, pán poslanec Harna. Poslanec Š. Harna:
Bol som prítomný, ale zákon o Najvyššom kontrolnom úrade som zobral do ruky z iných dôvodov. Chcel som si niečo overiť, nepamätal som sa presne na jeho znenie tak, ako ste sa nepamätali vy, pán predseda, alebo ostatní poslanci. A keď som čítal zákon, naraz som narazil na túto povinnosť Najvyššieho kontrolného úradu. Takže, myslím si, že som to ešte včas povedal.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Bajan - faktická pripomienka. Poslanec V. Bajan:
Len na upresnenie, pán kolega bol spravodajcom k tomuto zákonu v našom výbore.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pani poslankyňa Bauerová. Poslankyňa E. Bauerová:
Vážený pán predseda, neviem, aká je deľba práce medzi poslancom a predsedom parlamentu pri dohľade nad dodržiavaním zákona, ale myslím si, že obviniť poslanca z toho, že upozorňuje na prípadné nedodržanie zákona, nie je prinajmenšom korektné. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánom poslancom z Együttélés a z MKDH za potlesk. Chcem povedať pani poslankyni, že som sa pýtal, prečo pán poslanec neupozornil skôr, nie na to, prečo upozornil. To je veľký rozdiel. Ale bol by som rád, keby sme už nechali faktické poznámky a budeme hlasovať o návrhu, ktorý dal pán poslanec Tahy.
Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, prepáčte mi, že ešte zasahujem do diskusie, ale zdá sa mi, že niet o čom hlasovať. Totiž zákon v § 5 ods. 1 hovorí: "Úrad vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a predkladá ho Národnej rade. " Zákon vyšiel v Zbierke zákonov. Myslím si, bez toho, aby to vyzeralo ako nejaký boj o pozíciu alebo s niekým, parlament si proste musí ctiť zákon. Došlo k nedorozumeniu, prerušme to, nech Arpád Matejka vyrobí nejaký dokument. /Smiech v sále. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ak by nám stačilo len vyrobenie nejakého dokumentu, môžeme to urobiť hneď, ale myslím si, že o to nám nejde. Je tu návrh pána poslanca Tahyho, ktorý je vlastne zhodný s tým, čo ste, pán poslanec Mikloško, povedali, tak to odhlasujme.
Poslanec F. Mikloško:
Neviem si predstaviť, že parlament bude hlasovať proti zneniu zákona. Naozaj si myslím, že zákon platí a nedá sa nič robiť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, dokázal by som polemizovať o niektorých návrhoch, ktoré tu boli, ale prosím, som za, môžeme prerušiť schôdzu.
Pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:
Dámy a páni, pán Mikloško má pravdu. Zákon tu je, prikazuje pozitívnu činnosť Najvyššiemu kontrolnému úradu. Lenže za obdobie, za ktoré má tento úrad podať správu, úrad neexistoval. Začal činnosť až od účinnosti tohoto zákona. Teda, ak chcete formálnu správu, prosím, môžeme pripustiť aj takýto výklad. Úrad ju vypracuje, ale bude to správa len na základe faktických výsledkov, nie na základe sledovania ako sa plní alebo neplní štátny rozpočet počas roka. O to tu práve ide.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ešte sa hlási pán poslanec Matejka.
Poslanec A. Matejka:
Nediskutujme o tom, či úrad má alebo nemá dať stanovisko, podľa § 5 ods. 1 jednoznačne ho má dať Národnej rade. Zasadanie Národnej rady bude, povedzme, do 7. lebo 8. júla. Navrhujem zaradiť prerokovanie štátneho záverečného účtu ako posledný bod rokovania a Najvyšší kontrolný úrad tak, ako hovoril pán Sečánsky, dodá stanovisko.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Nie je to potrebné tak, ako ste povedali. Budeme hlasová t o návrhu pána poslanca Tahyho s tým, že po vystúpení pána predsedu ústavnoprávneho výboru je diskutabilné, či je potrebné prerokúvanie prerušiť alebo nie. Ale prosím, beriem do úvahy prvé vystúpenie pána poslanca Tahyho, dávam hlasová t o jeho návrhu.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Hlasujeme o prerušení rokovania o tomto bode.
Kto je za návrh, ktorý preniesol pán poslanec Tahy?
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Tahyho neprešiel.
Budeme pokračovať v rokovaní. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka;
Vážený pán predseda, vážení kolegovia poslanci,
keďže pokračujeme v prerokúvaní návrhu štátneho záverečného účtu, dovoľte, aby som sa zastavil pri jeho štvrtej časti - výdavky štátneho rozpočtu, piata kapitola, neinvestičné výdavky nevýrobnej sféry. Na strane 33 sa píše, že financovanie štátnej politiky zamestnanosti sa v roku 1992 uskutočňovalo z prostriedkov štátneho rozpočtu federácie, takže nemalo vplyv na plnenie štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky. S podobným zavádzajúcim konštatovaním sme sa stretli už na 18. schôdzi, keď sme v apríli 1993 rokovali o odpočte programového vyhlásenia vlády, v jeho časti o sociálnej politike.
Dovoľte mi zopakovať v krátkosti moje argumenty, ktoré toto tvrdenie vyvracajú a hovoria o tom, že bezhlavé míňanie peňazí vtedy z federálneho rozpočtu malo vplyv na plnenie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Dokonca podstatným spôsobom prispelo k deficitu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1992. Konkrétne, na štátnu politiku zamestnanosti v roku 1992 sa z rozpočtu federácie mohlo čerpať 5, 5 miliardy korún, z toho na aktívnu politiku zamestnanosti 3, 8 miliardy, ktoré sme aj vyčerpali. V tom boli výdavky na rekvalifikácie, spoločensky účelné pracovné miesta, verejnoprospešné práce. Na dávky sociálnej starostlivosti, ktoré sa čerpajú z republikového rozpočtu, sme vyčerpali v minulom roku 1, 7 miliardy korún.
Tieto čísla sa stávajú zrozumiteľnejšími, keď porovnáme čerpanie týchto prostriedkov v prvom a v druhom polroku roku 1992. V prvom polroku na aktívnu politiku zamestnanosti sa z federálneho rozpočtu vyčerpalo 700 miliónov. Rovnaká čiastka sa vyčerpala aj z republikového rozpočtu na dávky sociálnej starostlivosti, t. j. pre tých, ktorí po šiestich mesiacoch evidovania na úrade práce boli z tejto registrácie vypustení. V druhom polroku 1992 sa však na aktívnu politiku zamestnanosti z federálneho rozpočtu vyčerpalo neuveriteľných 3, 1 miliardy korún. Je to štyrikrát toľko ako v prvom polroku. Ale na dávkach sociálnej starostlivosti neprišlo k žiadnej úspore. Naopak, vyčerpalo sa ešte viac, a to miliarda korún. Čiže v II. polroku, i keď sme mali podstatne väčšie finančné prostriedky na aktívnu politiku zamestnanosti, počet dlhodobo nezamestnaných sa nezmenšil. Naopak, ešte sa zvýšil, o čom svedčí spomínaná jedna miliarda korún.
Prečo sa tak stalo, je všeobecne známe. Finančné prostriedky sa poskytovali na vytvorenie aj takých miest, ktoré by vznikli i bez štátnej dotácie. Štátna dotácia sa poskytovala i v takých prípadoch, ak pracovník rozviazal pracovný pomer dohodou a registroval sa na niekoľko dni na úrade práce, aby niekto naňho mohol čerpať štátnu dotáciu. Na úradoch práce sa zvyšoval počet krátkodobo nezamestnaných, aj keď to teda bolo len niekoľko dní, a zvyšoval sa počet tých, ktorí po šiestich mesiacoch boli vyradení zo zoznamu uchádzačov o zamestnanie a stávali sa sociálne odkázanými. Výsledkom takéhoto bezhlavého míňania peňazí z federálneho rozpočtu bez jasných pravidiel a najmä kontroly zo strany rezortného ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je tak vysoké čerpanie rozpočtových prostriedkov aj Slovenskej republiky, alebo i ten fakt, že napríklad v porovnaní s Českou republikou na Slovensku bolo vytvorených 103 000 pracovných miest, na ktoré sme vyčerpali 2, 85 mld korún. V Čechách za to isté obdobie bolo vytvorených takmer také isté množstvo, 93 000 pracovných miest, ale iba s nákladmi 1, 3 mld korún, čiže za dvojnásobne nižšie náklady.
Tieto moje tvrdenia sú v rozpore s tým, čo tvrdí vláda v predloženej správe k záverečnému účtu. Doteraz, ani v čase, keď sme rokovali o odpočte programového vyhlásenia, som nedostal kvalifikovanú odpoveď na tieto niekoľko mesiacov známe skutočnosti. Preto i pri prerokúvaní tohto materiálu v národohospodárskom a rozpočtovom výbore som dal návrh do uznesenia, ktoré máte aj v spoločnej správe k tomuto materiálu, aby ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny predložila kvalifikovaný rozbor použitia finančných prostriedkov pre aktívnu politiku zamestnanosti v Slovenskej republike v roku 1992 v členení na zdroje federácie a zdroje Slovenskej republiky, najmä so zreteľom na dlhodobú a krátkodobú nezamestnanosť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan;
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi odporučiť jeden návrh do uznesenia k štátnemu záverečnému účtu na rok 1992, kde vzhľadom na dodržanie zákonnosti by sme mali žiadať alebo uložiť Najvyššiemu kontrolnému úradu, aby dodal stanovisko k záverečnému účtu. Môžeme si povedať do akého termínu, ale v uznesení by také niečo malo byť.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto? /Nikto. /
Vyhlasujem rozpravu o šiestom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Tóth?
Minister financií SR J. Tóth;
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
štátny záverečný účet bol spracovaný tak ako po iné roky, ako je bežnou zvyklosťou. Každý výbor, ktorý bol gesčný,
prebral kapitolu po kapitole. Pokiaľ sa týka vyjadrenia Najvyššieho kontrolného úradu, nechám to na legislatívcov, je to ich záležitosť. Pokiaľ viem, Najvyšší kontrolný úrad zo zákona vznikol vo februári tohto roku a retrospektivita k týmto veciam - záverečný účet sa spracovával - ale prosím, nech sa to vyjasni legislatívne, to nie je moja záležitosť. Upozorňujem len na to, že pokiaľ nepokryjeme schodok štátneho rozpočtu, je to ako pôžička od Národnej banky, a táto pôžička nás stojí každý deň, alebo je zúročená 16, 7 %.
Osobne navrhujem to, čo som povedal vopred, aby štátny záverečný účet a jeho vysporiadanie bolo schválené. Pritom nič nebráni Najvyššiemu kontrolnému úradu, aby urobil v súlade so zákonom opatrenia a kontrolu všetkých výsledkov, ktoré má. Ani to, čo povedal pán Harna. Pokiaľ sa týka ministerstva financií, upozorňujem ešte raz na to, čo som povedal na národohospodárskom výbore - existujú určité predpisy a nariadenia, a najlepší spôsob, ako sabotovať prácu, je ich úplné a nezmyselné dodržiavanie.
Keď sa rozhodlo o zavedení daňovej reformy - a už som to na úrovni parlamentu hovoril - v desiatom mesiaci, nebola iná možnosť, len previesť výpočtovú techniku tak, ako to bolo urobené, na základe výberu z roku 1991. A pokiaľ sa týka jej vyššieho stupňa, v rámci harmonizácie s Českou republikou vybrať tú istú firmu, IBM, akú vybrala Česká republika, lebo na finančnej rade sme sa dohodli na tom, že budeme mať rovnaké systémy, rovnaký software. Keďže oni do toho vložili 500 miliónov korún, my sme na to nadviazali. Nemám nič proti tomu, aby Najvyšší kontrolný úrad toto prešetril. Môžem vás ubezpečiť, že vo všetkých ostatných veciach na ministerstve financií ako gesčnom pre rozpočet prebieha výber podľa kritérií, ktoré stanovila vláda.
Z toho dôvodu by som bol veľmi rád, keby ste sa k záverečnému účtu vyjadrili v takom rozsahu ako je, a kapitoly,
ktoré sú tu uvedené, schválili v tom rozsahu ako boli schválené v jednotlivých výboroch Národnej rady.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Ďakujem pekne pánu ministrovi. Žiada si záverečné slovo pán poslanec Košnár?
Poslanec J. Košnár;
Vážený pán predsedajúci,
vzhľadom na výsledok hlasovania, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa dnes uzavrie tento bod programu, sú tu len dva doplňujúce návrhy, pri ktorých odporúčam, aby ich autori, predkladatelia eventuálne vzájomne konzultovali. Jeden je návrh pána poslanca Harnu, v ktorom navrhoval, aby sa uložilo Najvyššiemu kontrolnému úradu analyzovať, preskúmať prekročenie výdavkov kapitoly Ministerstva financií Slovenskej republiky. Druhý návrh, trošku širší, podal pán poslanec Bajan, ktorý navrhuje, aby sa uznesenie k štátnemu záverečnému účtu v tej časti, kde sa ukladá vláde, doplnilo tým, že ukladá alebo žiada Najvyšší kontrolný úrad predložiť stanovisko k štátnemu záverečnému účtu do septembrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Tieto pozmeňovanie návrhy či doplnky môžeme zlúčiť do jedného, ak by s tým páni poslanci súhlasili. Teda, aby sa uložilo a/ Najvyššiemu kontrolnému úradu do septembrovej schôdze dodať podľa príslušného paragrafu stanovisko k štátnemu záverečnému účtu a b/ analyzovať, preskúmať prekročenie uvedenej kapitoly do 30. júla, resp. tiež do septembrovej schôdze.
Alebo druhý variant - ak si to páni navrhovatelia želajú, môžeme hlasovať o každom z týchto návrhov osobitne. Možno sa spýtať pánov predkladateľov, či by súhlasili so zlúčením do jedného uznesenia.
Poslanec V. Balan;
Súhlasím. Poslanec S. Harna:
Súhlasím. Poslanec J. Košnár:
V takom prípade, pán predsedajúci, neboli nijaké pripomienky k zneniu uznesenia. Je jediný doplnok do časti uznesenia, kde Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu doplniť bod, v ktorom žiada Najvyšší kontrolný úrad do septembrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky predložiť:
a/ stanovisko k štátnemu záverečnému účtu,
b/ výsledky analýzy prekročenia výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Rozprava bola ukončená, vážení priatelia. Poslanec J. Plesník;
Vážený pán predsedajúci, ako podpredseda poslaneckého klubu SDĽ chcem požiadať o prestávku pred záverečným hlasovaním na poradu klubov.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Dobre, ďakujem. Myslím, že by sme mali postupovať takým spôsobom, že najprv by sme mali hlasovať o návrhu pána predkladateľa.
Prosím prezentujme sa. Prezentovalo sa 92 poslancov.
Poslanec J. Košnár;
Hlasujeme o pozmeňovacom resp. doplňovacom návrhu pánov poslancov Bajana a Harnu na doplnenie uznesenia, že sa ukladá Najvyššiemu kontrolnému úradu dve veci - - vypracovať stanovisko k štátnemu záverečnému účtu a preskúmať prekročenie výdavkovej kapitoly. Až potom môže nasledovať celkové hlasovanie, takže je na pánu predsedajúcom, či vyhovie požiadavke a urobí teraz prestávku na rokovanie klubov, alebo sa odhlasuje tento dodatok a pred posledným hlasovaním sa urobí prestávka na rokovanie klubov.
Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Je možné, aby prestávka bola už teraz. S ohladom na situáciu, že je o 20 minút dvanásť hodín, prestávku urobíme do 14. 00 hodiny, pretože od 13. 00 hodiny budú výbory.
/Po prestávke. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Dámy a páni, prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 71 poslancov. /
Prosím, skúsme ešte raz prezentáciu. /Prezentovalo sa 87 poslancov. /
Ďakujem. Môžeme pokračovať v našom rokovaní.
Dámy a páni, prv než budeme pokračovať v prerušenom bode, dovoľte mi jednu informáciu. Bol vám rozdaný pozmeňovací návrh poslancov Slovenskej národnej strany, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, teda k tlači 249. Prosím, aby ste si tam opravili prvú vetu, pretože došlo k preklepu. Za bod 46 sa vkladá nový bod 46a. Potom 46a je § 34, aby sa nemuseli prečislovávať všetky ostatné body. Keď sa budeme odvolávať na jednotlivé body v rozprave, aby každému bolo jasné, o čom sa hovorí. Prosím, aby ste si to opravili v texte.
Ďakujem.
Prerušenie prerokúvania príslušného bodu bolo na požiadanie klubu poslancov SDĽ. Pýtam sa, či zástupcovia klubov sa chcú vyjadriť k otázke, ktorá bola dôvodom pre stretnutie klubov.
Prosím, pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník;
Kolegyne, kolegovia, považujem za korektné, keď som požiadal o zvolanie klubov, aby som dal aj odpoveď. Stanovisko klubu poslancov Strany demokratickej lavice je nasledovné:
Odporúčame, aby sa prerokoval návrh uznesenia spolu s pripomienkami tak, ako ich navrhol spoločný spravodajca, a aby sa po hlasovaní o týchto pripomienkach pristúpilo k záverečnému hlasovaniu o prerokúvanom bode programu.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.
Poslanec J. Košnár;
Vážený pán predsedajúci, pán predseda, dámy a páni,
dovoľte mi, aby som v záujme toho, aby sa predišlo dodatočným nedorozumeniam upozornil, že budeme rokovať a hlasovať o návrhu uznesenia v znení, v akom je prílohou spoločnej správy 168a, vzhľadom na to, že vo vládnom materiáli k návrhu štátneho záverečného účtu je predložený vládny návrh uznesenia, ktorý sme zahrnuli a rozšírili do návrhu uznesenia predkladaného výbormi Národnej rady Slovenskej republiky.
V rozprave odznel v zásade len jeden pozmeňujúci resp. doplňujúci návrh predložený pánom poslancom Harmom a pánom poslancom Bajanom. Tento pozmeňujúci návrh je do časti D, v ktorej sa žiada vláda doplniť bod 5 v znení - citujem: "Žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
a/ predložiť do 30. augusta 1993 stanovisko k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1992,
b/ preskúmať prekročenie výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva financií Slovenskej republiky za rok 1992 a
predložiť o tom správu Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky do 30. augusta 1993.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Kto je za uvedený pozmeňujúci návrh?
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že uvedený pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec J. Kožnár;
Ďalej si dovoľujem oznámiť, že si osvojujem pozmeňujúci návrh zo stanoviska pána ministra financií týkajúci sa časti D uznesenia, bodu 2, kde je dikcia "predložiť na 20. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky návrh opatrení na zamedzenie zhoršovania čistej pozície vládneho sektoru u bánk". Navrhujem zmeniť tento termín a namiesto 20. schôdze uviesť 21. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Kto je za uvedený pozmeňovací návrh?
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Kto je proti?
Proti nehlasoval nikto.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že uvedený pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec J. Košnár;
Pán predsedajúci, to sú všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Zostáva hlasovať o návrhu uznesenia k tlači 168 ako celku.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Opakujem upozornenie pána spoločného spravodajcu, že hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorý je uvedený v spoločnej správe s pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi, ktoré boli schválené.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia?
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1992. /Potlesk. /
Ďakujem spoločnému spravodajcovi.
Siedmym bodom programu je
Informácia o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1992.
Informáciu ste dostali ako tlač číslo 241.
Prosím pána poslanca Mariána Vrabca, aby nás oboznámil s výsledkom prerokovania informácie v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec M. Vrabec;
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,
predložená informácia obsahuje dôvody predloženia výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1992. Informácia je spracovaná podľa registrácie politických strán a politických hnutí na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky za rok 1992.
Listom predsedu Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 22. marca 1993 boli strany a hnutia požiadané, aby správy spracovali podľa priloženého vzoru. Ide o ukazovatele, ktoré vyplývajú z § 18 zákona číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach. Ako je vidieť z prílohy číslo 7, sú tam tiež uvedené okrem iného napríklad dary. Z predložených správ sa u darov, ktoré prevyšujú hodnotu 10 tisíc Kčs, nedá jednoznačne posúdiť, či ide o darcov ako fyzické alebo právnické osoby, ako to vyplýva z § 18 ods. 2 body a/ až c/ a ods. 3 zákona číslo 424/1991 Zb. Ani z tohto, ani z iného zákona o politických stranách a politických hnutiach nevyplýva povinnosť hodnotiť uvedené správy. Preto takéto hodnotenie nie je predmetom predloženej informácie.
Ako som povedal, podľa tohto zákona strany a hnutia majú povinnosť: iba predložiť: výročné finančné správy. Preto predložená informácia má tiež iba takýto charakter. Na správnosť náplne finančnej správy je oprávnený iba orgán príslušnej strany. Z predložených správ tiež vyplýva, že niektoré politické strany a politické hnutia neoznamujú dôsledne zmeny adries svojho šidla Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Z piatich organizácii boli listy vrátené. Nenašiel sa adresát.
Pre úplnosť Ministerstvo financií Slovenskej republiky správu doplnilo o prílohu číslo 6, kde je uvedené zúčtovanie výdavkov kapitoly Všeobecná pokladničná správa za politické strany, politické hnutia a občianske združenia za rok 1992. Správa pre úplnosť obsahuje v prílohe číslo 1 zoznam politických strán a politických hnutí, ktoré mali predložiť výročnú finančnú správu. V tomto zozname je uvedená aj Občianska demokratická únia, ktorá síce zanikla 6. novembra 1992, ale nie je ešte jej prípad majetkovo vysporiadaný. Ďalšia príloha číslo 2 obsahuje zoznam politických strán a politických hnutí, ktoré predložili výročnú finančnú správu. Príloha číslo 3 obsahuje zoznam strán a hnutí, ktorým pošta nemohla doručiť list predsedu Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky pravdepodobne v dôsledku zmeny ich adresy, ktorú neohlásili na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V prílohe číslo 4 je zoznam politických strán a politických hnutí, ktoré nepredložili výročnú finančnú správu. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 47/1993 Z. z. voči tým politickým stranám, ktoré výročnú finančnú správu nepredložia, nestanovuje žiadne sankcie. S týmto by sme sa nemali uspokojiť, ale navrhnúť príslušné opatrenia. Príloha číslo 7 obsahuje prehľad o majetku, príjmoch, výdavkoch a daroch politických strán a politických hnutí za rok 1992. Politické strany a politické hnutia, ktoré správy predložili, nie sú uvedené v tejto prílohe číslo 7, ak nevykázali v predložených správach žiaden majetok ani záväzky, v roku 1992 nemali ani príjmy a výdavky.
Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval uvedenú informáciu na svojej 22. schôdzi 12. mája tohoto roku. V prijatom uznesení odporučil kodifikovať predpisy o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach. Návrh treba podporiť, lebo ako ukazujú predložené výročné finančné správy politických strán a politických hnutí, jednou z príčin neúplných správ môžu byť práve uvedené zákony, ktoré jednotlivo riešia príslušnú problematiku strán a hnutí. Jeden zákon rieši napríklad príspevok zo štátneho rozpočtu, iný povinnosť predkladať výročné finančné správy. Okrem toho sa navrhuje úprava niektorých ustanovení zákonov tak, že by strany a hnutia predkladali správy do 15. februára Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Ak si túto povinnosť strany a hnutia nesplnia, v danom roku im nebude vyplatený štátny príspevok ani poskytnutá úhrada volebných nákladov a návratná finančná pomoc.
Na základe vysporiadania týchto povinnosti zo strán a hnutí by súhrnnú správu Ministerstvo financií Slovenskej republiky predložilo vláde Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky. Súčasne by sa malo rozhodnúť, aby za rok 1993 bola schválená nová účtová osnova, alebo potvrdiť osnovu bývalého Federálneho ministerstva financií číslo 2051/1992 z 13. 10. 1992 a platnosť finančných účtov v účtovníctve politických strán, občianskych združení a nezárobkových organizácii od roku 1993 tak, aby vykazované položky jednotlivých politických strán a politických hnutí boli Národnou radou Slovenskej republiky kontrolovateľné cez jednotlivé položky podľa jednotlivých účtov, vrátane spôsobu úhrady výdavkov spojených s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky.
Uvedenú informáciu prerokovalo aj Politické grémium Národnej rady Slovenskej republiky a odporučilo ju prerokovať na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. K informácii je predložený aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. V uvedenom návrhu sa žiada vláda Slovenskej republiky, aby prehodnotila uplatňovanie zákonov, ktoré sa týkajú politických strán a politických hnutí. Uvedená požiadavka vzhľadom na to, 60 som povedal, je opodstatnená. Súčasne odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uznesenie Národnej rady, ktoré je priložené.
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem spoločnému spravodajcovi. Prosím, aby zaujal miesto pre spoločných spravodajcov.
Má niekto otázky, pripomienky, alebo sa chce k informácii vyjadriť?
Pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka;
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci,
keďže v predloženej správe sa konštatuje, že nie všetky politické strany splnili všetky povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona o politických stranách, a to isté konštatoval aj spoločný spravodajca vo veci darov politickým stranám, kde ich § 18 zaväzuje, že ak hodnota daru prevyšuje 10 000 korún, alebo súčet hodnôt darov od jedného darcu za jeden rok sumu 50 000 korún, musí sa uviesť meno, priezvisko a bydlisko darcu, ak je darcom právnická osoba, jej názov
a sídlo, a toto nebolo naplnené. Mám preto jednu otázku a návrh do uznesenia. Ktoré politické strany pri predkladaní svojej výročnej finančnej správy za rok 1992 tieto náležitosti nesplnili? A navrhujem do uznesenia, aby Národná rada Slovenskej republiky zriadila parlamentnú komisiu zloženú zo zástupcov všetkých parlamentných strán, ktorá má právo nahliadnuť do účtovnej dokumentácie a vykonať jej kontrolu.
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokež;
Ďakujem pánu poslancovi Brockovi. Hlási sa ešte niekto ďalší? Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Banán;
Chcel by som kolegu Brocku upozorniť, že už máme inštitúciu, ktorá kontroluje použitie štátnych prostriedkov, a to je Najvyšší kontrolný úrad. Takže zriaďovať ďalšiu parlamentnú komisiu, ktorá by šetrila ďalšie prostriedky, myslím si, nie je účelné.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu, aby sme pristúpili k hlasovaniu.
Poslanec M. Vrabec;
Bol predložený len jeden pozmeňovací návrh. Ak som si ho dobre zaznamenal, pokúsim sa ho prečítať.
"Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje parlamentnú komisiu zloženú zo všetkých parlamentných strán, ktorá má
právo nahliadnuť do účtovnej dokumentácie a vykonať jej kontrolu. 11
Poslanec J. Brocka:
Ak dovolíte, v rozprave som položil ešte otázku, ktoré politické strany nesplnili túto podmienku alebo povinnosť zo zákona, ktorá je v § 18 tohto zákona.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pán poslanec, aby som tomu správne rozumel, tá parlamentná komisia má právo kontrolovať len tie politické strany, ktoré si nesplňujú zo zákona túto povinnosť, o ktorej sme hovorili, alebo všetky politické strany?
Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško;
Pán predsedajúci, v prvom rade si myslím, že zákon hovorí, že politické strany sú povinné oznámiť darcov v tom zmysle, ako to povedal poslanec Brocka. V prvom rade treba konštatovať, že toto niektoré politické strany nesplnili. Teraz neviem, či táto komisia má svoje opodstatnenie. Najprv treba splniť literu zákona. Aby som bol konkrétny - HZDS nepovedalo, odkial má peniaze, teda od ktorých darcov má hodnotu 20 miliónov korún. /Súm v sále. / Nie, že čo mňa je do toho, ale to hovorí zákon. KDH dalo všetko, vyúčtovali sme každý zvonček. /Smiech v sále. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi. Prosím ešte raz pána poslanca Brocku, aby spresnil, či táto komisia má právo vstupovať do
účtovných kníh každej politickej strany, alebo len tých, ktoré si nesplnili povinnosť, o ktorej sa tu hovorilo.
Poslanec J. Brocka;
Pán predsedajúci, všetky politické strany sú povinné predkladať výročnú finančnú správu. Čiže táto komisia má právo nahliadať do týchto výročných finančných správ.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Kto je za uvedený pozmeňovací návrh?
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý. Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec M. Vrabec;
Keďže pozmeňovací návrh nebol prijatý, zostáva nám hlasovať o návrhu uznesenia ako celku. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 89 poslancov. Kto je za uvedený návrh uznesenia? Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k informácii o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1992.
ôsmym bodom programu je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona Národnej radv Slovenskej republiky číslo 89/1993 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 233 a a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 233a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister financií SR J. Tóth;
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
zmena v štátoprávnom usporiadaní, presun niektorých úloh zo zrušených štátnych notárstiev na súdy, ako aj vecné zmeny súvisiacich hmotnoprávnych predpisov boli dôvodmi, pre ktoré sa pristúpilo k novelizácii zákona upravujúceho vyberanie a vyrubovanie súdnych poplatkov. Predložený vládny návrh zákona sa vypracoval v úzkej súčinnosti s Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré v konečnom dôsledku v justičnej praxi realizuje naplnenie ustanovenia tohto zákona resp. jeho prílohy.
Pri vypracovaní novely tohto zákona sa prihliadalo predovšetkým na to, aby súdne poplatky nebránili a neobmedzovali právo fyzických a právnických osôb na podávanie návrhov na súdnu ochranu, preto i napriek snahám na dvojnásobné zvýšenie základnej sadzby súdneho poplatku v návrhu na začatie konania sa ponechala bez zmeny doterajšia sadzba 4 %. Taktiež v záujme ochrany poplatníka sa pri niektorých sadzbách určila aj maximálna horná hranica poplatku, ktorú môže súd v konkrétnom spore vybrať. V návrhu sa naďalej ponechali doterajšie vecné a osobné oslobodenia od súdnych poplatkov a navyše sa ešte rozšírili o ďalšie oslobodenie v súvislosti s uplatnením reštitučných nárokov na súde. Do sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona, sa zaradili aj niektoré nové spoplatňované konania a úkony nadväzne na rozšírenie okruhu činnosti súdov. Ide prevažne o úkony a konania, ktoré vykonávali štátne notárstva a Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Odborná i časová náročnosť niektorých súdnych konaní si vyžiadala prehodnotenie doterajších sadzieb poplatkov. Tak tomu bolo pri návrhoch na obnovu konania z 500 na 1000 korún a na prvý zápis a výmaz akciovej spoločnosti do obchodného registra z 3 000 na 10 000 korún. Zvyšujúce sa vecné náklady súdov, orgánov štátnej správy, súdov a prokuratúry boli tiež dôvodom primeranej úpravy niektorých úkonových poplatkov. Neupravili sa sadzby poplatkov za tie úkony, ktoré sú najbežnejšie a majú bezprostredný vzťah k občanom, napríklad za overenie podpisov, za overenie odpisov, listín, za spísanie návrhov na súd a ďalšie.
Predložený vládny návrh novely zákona o súdnych poplatkoch je upravený v súlade so stanoviskom vlády Slovenskej
republiky a akceptujú sa aj legislatívno-technické pripomienky výborov Národnej rady. Odporúčam s predloženým vládnym návrhom novelizácie zákona o súdnych poplatkoch súhlasiť.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu ministrovi Tóthovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Štefana Kuriščáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec š. Kurisčák;
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vážení páni ministri,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu troch výborov, ktorým bol pridelený tento vládny návrh zákona, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Tento návrh zákona bol pridelený uznesením zo 7. júna 1993 číslo 361 na prerokovanie do 16. júna 1993. Ústavnoprávny výbor prerokoval tento vládny návrh zákona v lehote, národohospodársky a rozpočtový výbor prerokoval vládny návrh zákona dňa
17. júna a výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť
18. júna 1993.
Všetky tri výbory s návrhom zákona súhlasili a navrhli prijať tri pripomienky, ktoré máte v spoločnej správe, a to
k bodom 19, 24 a k bodu 5 návrhu prílohy zákona. Tieto by som navrhoval, aby ste ich po rozprave odsúhlasili.
Uvedený návrh rešpektuje zrušenie štátnych notárstiev, čím prešli ich právomoci na súdy, rozšíril sa počet spoplatňovaných úkonov na súdoch. Doplnenie sadzobníka si vyžiadala aj zmena štátoprávneho usporiadania, keď na jednej strane badať určité zvýšenie sadzieb poplatkov za súdne úkony, na druhej strane novela zahŕňa zmenu v ustanovení o oslobodení od poplatkov a pripúšťa možnosť ich spätného vrátenia. Súčasná zmena musí rešpektovať zvyšujúce sa náklady na materiálne potreby, poštovné, energiu a ostatné zvyšujúce sa náklady súdneho konania.
Navrhujem, aby sme prikročili k rozprave a aby sme tento návrh zákona odsúhlasili.
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu o ôsmom bode programu. Zatiaľ nemám žiadneho písomne prihláseného. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Fogaš.
Poslanec C. Fogaš!
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené pani ministerky, pán minister,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
predložený návrh zákona je zasa jeden z tých, ktorými
meníme príliš čerstvú právnu normu. Právna úprava obsiahnutá v zákone číslo 71 z roku 1992 Zb. o súdnych poplatkoch je sotva rok stará. Podmienky pre uplatňovanie tohto právneho predpisu sa nezmenili a z dôvodovej správy ani nevyplýva, že by sa zmenili. Napriek tomu sa predkladá návrh zákona, ktorým sa majú zvýšiť niektoré základné poplatky. Pán minister uviedol, že sa nezvýšila základná sadzba, že tie 4 % zostali zachované a že sa zvyšujú iba niektoré poplatky, ktoré súvisia s uplatňovaním nárokov trebárs v obchodno-právnych veciach. Domnievam sa, že aj toto zvýšenie môže znamenať istým spôsobom ohrozenie reálnej možnosti uplatňovať právo na súde a bude podporovať tie negatívne zjavy, ktoré sa už v našej spoločnosti objavili. Mám na mysli najmä snahy niektorých subjektov riešiť svoje spory svojpomocou.
Čísla, ktoré nám boli predložené, pokiaľ išlo o výdavky na súdnictvo v súvislosti s prerokúvaním správy, ktorú sme nazvali "Koncepcia rozvoja súdnictva", hovorili o tom, že plánované výdavky na súdnictvo sú 430 miliónov a vo výbore sme sa dozvedeli to, čo v pléne neodznelo, že celkový príjem vysoko prevyšuje túto sumu. Podľa našich informácií zhruba 18 miliónov predstavuje príjem za tzv. paušál, pokiaľ ide o trestné konanie, a ďalšie príjmy, ktoré sú napríklad z kolkov, z poplatkov na začatie konania atď. predstavujú sumu okolo 800 miliónov. Pýtam sa preto, aký dôvod máme v súčasnom období na zvýšenie poplatkov, ak čísla, ktoré boli uvedené pani ministerkou i štátnym tajomníkom u nás vo výbore, sú pravdivé, čo nás vedie k tomu, aby sme v súčasnom období upravovali súdne poplatky. Ak pán minister tvrdí, že sa dokonca rozširuje osobné alebo vecné oslobodenie, tak dovoľujem si povedať, že v roku 1992 sme okruh týchto vecí znížili. Takže teraz netvrďme, že pridaním jedného odseku sa rozsah oslobodenia rozširuje. Nebude to ani na úrovni oslobodenia z minulého obdobia.
Domnievam sa, že ak tieto čísla sú pravdivé, nechápem prečo v položke 12 suma 500 korún sa má nahradiť 1 000 korunami. Pripomínam tie prípady, kde ide o viac ako stopercentné zvýšenie. Môžeme to rovnako povedať o položke 14, kde za slovami najmenej 200 Sk sa dopĺňa najviac 50 tisíc Sk. To ohraničenie je síce sympatické, ale v skutočnosti znamená zvýšenie. Takisto v položke 16-a mohol by som ich takto vymenovať. Teda by som prosil, aby sa reálne urobil ekonomický rozbor a povedalo sa nám, aké sú čísla, pokiaľ ide o príjmy a výdavky. A rád by som pri tejto príležitosti podčiarkol, že súdnictvo nemôže byť a nesmie byť postavené na princípe akéhosi samofinancovania, pretože ide o jeden zo základných princípov fungovania demokratického charakteru štátu.
V súčasnom období sú celoeurópsky diskutované tri veci, a to prehľadností civilného procesu, jeho univerzálnosť a dostupnosť. Ak pôjdeme - a teraz sa o to pokúšame - cestou zvyšovania súdnych poplatkov, obávam sa, že prejednanie veci na súde sa stane pre niektorých jednoducho nedostupným, budú si pomáhať svojpomocou. Príklady tu už boli, vrátane Všeobecnej úverovej banky, vrátane rôznych únosov, ktoré sa teraz objavili, vrátane bitiek, ktoré sa v Bratislave objavili, len preto, aby sa zaplatili dlhy alebo vrátilo to, čo sa požičalo. Obávam sa, že touto cestou nemožno ísť, a aj keby sa rozpočet dostával do úzkych, štát má jednu zo základných funkcii, a to je právna ochrana, a tú musí plniť. Preto tento návrh nepodporím.
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Hlási sa niekto ďalší? Pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni,
dovoľte mi iba niekoľko pripomienok resp. poznámok k prerokovávanému návrhu zákona. Všetci dobre vieme, že právo na súdnu ochranu je jedným zo základných ústavných práv, ktoré je garantované aj novou Ústavou Slovenskej republiky, ktorú sme prijali len na jeseň roku 1992. Už v súvislosti s návrhmi na zvyšovanie platov sudcov sa začali objavovať názory, že môžeme zvýšiť platy sudcom, ale iba za podmienky, že zabezpečíme nejaký iný príjem do štátneho rozpočtu. Možno niekto teraz bude namietať, že návrh zákona, ktorý navrhuje zvýšiť súdne poplatky, nemá s takýmito názormi nič spoločné. Mňa však osobne prekvapuje, že aj v samotnej dôvodovej správe sa vo všeobecnej časti konštatuje, že navrhované zmeny zákona reagujú tiež na zvyšujúce sa náklady súdnictva, najmä v dôsledku rastu cien materiálnych potrieb, poštovného, energie, atď. Slovíčko "najmä" evokuje aj iný výklad dôvodov, ktoré viedli predkladateľov k navrhovaniu a predloženiu tohto návrhu zákona. V žiadnom prípade nie je možné spájať ústavné právo na súdnu ochranu s povinnosťou štátu vytvárať súdnictvu všetky primerané podmienky na to, aby súdnictvo mohlo riadne fungovať a predstavovať reálnu súdnu moc v štáte. Z toho dôvodu sa pripájam k návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Fogaš, a osobne tiež tento návrh nebudem podporovať.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. Hlási sa niekto ďalší? /Nikto. /
Ak nie, vyhlasujem rozpravu o ôsmom bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán minister Tóth?
Minister financií SR J. Tóth;
Je ťažko polemizovať: s návrhmi, ktoré tu predniesli dvaja renomovaní právnici. Hovorím to celkom vážne, pretože rozbor, ktorý chce odo mňa pán Fogaš, by minister financií alebo aj jeho široký aparát, pokiaľ takýto je, mohol ťažko dnes, za 5 minút urobiť. Vychádzam z dvoch hľadísk. Skutočne, zmenou daňovej sústavy, zmenou niektorých princípov, dochádza k zvýšeniu nákladov. Keď sa zvýšia tieto poplatky, neohrozuje sa tým možnosť občana, aby sa domáhal svojho práva na súde. Treba si však uvedomiť, že v období pred nami sme mali veľa vecí zadarmo. A veci zadarmo alebo keď sú valmi lacné, stávajú sa takými, že každý si povie, keď má nejaký problém, predsa štát je tu na to, aby môj problém okamžite riešil. Nikto nezväzuje rozsah nákladov, ktoré sú s výkonom tohoto práva, ktoré má občan, štát, teda všetci spoluobčania.
Odmietam ten názor, že Všeobecná úverová banka alebo niektoré iné inštitúcie si vymáhajú svoje náležitosti nie súdnymi cestami preto, že sú vysoké poplatky, ale vymáhajú si ich preto, že sme nevenovali možno dostatočnú pozornosť zmenám, ku ktorým v tejto praxi dochádza v celej spoločnosti. Ak sme celú spoločnosť postavili na právny základ, treba bezpodmienečne a veľmi rýchle zvyšovať počet pracovníkov tých inštitúcií, ktoré budú chrániť práva občana. Po druhé treba, aby občan, organizácie, právny subjekt zvážili, či nie je možné ich spor riešiť dohodou, či to nebude lacnejšie, ľudskejšie ako automaticky všetky spory prenášať podľa starých známych zvyklostí, keď ešte neboli de facto súdy, ale sa to robilo cez štátnu arbitráž, cez súdne orgány. Nemyslím si, že cesta znižovania súdnych poplatkov alebo
ich ponechanie na tejto úrovni pri raste cien, aký existuje, by upevňovala vážnosť súdov. A už si vôbec nemyslím, že by občanovi, ktorého sa to minimálne týka, mohla spôsobiť vážnejšie ťažkosti. Preto odporúčam, aby ste, vážené dámy a vážení páni, tento návrh zákona tak, ako je predložený, schválili.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu ministrovi. Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš.
Poslanec £. Fogaš;
Nedá mi nepovedať dve krátke poznámky, pretože nie je pravda, že sme mali súdnictvo zadarmo, v minulosti nebolo zadarmo, ani nebude zadarmo, otázkou je primeranosť. Ak dnes rokujeme o našej možnosti začleniť sa do európskych štruktúr a nebudeme rešpektovať to základné, teda zabezpečenie súdnej ochrany všade tam, kde dohoda nie je možná, dostaneme sa do tej polohy istého tlaku Európy, ako sme sa dostali v súvislosti s prerokúvaním návrhu týkajúceho sa národnostných menšín. Prosím, aby sme to brali do úvahy.
Nikto dnes nejde na súd, pokiaľ nemusí. Fakt je, a vy to, pán minister, veľmi dobre viete, že mnohé záväzkovoprávne vzťahy sa neriešia, nefungujú, neplatí sa. Subjekt nemá inú šancu, než sa obrátiť na súd, inak sa jeho právo môže premlčať, pripadne prekludovať, podľa toho, o aký nárok ide. Nesúhlasím s vami, prepáčte, že to takto otvorene musím povedať, že sa to nedotkne občana, lebo napríklad položka 24a - tam ide napríklad o vyhotovenie úradných osvedčení o skutočnostiach známych zo súdnych spisov - sa bude spravidla dotýkať občanov, vrátane tých, ktorí majú byť rehabilitovaní a ktorí si úradné osvedčenie v prípadoch, kde nebolo priamo oslobodené, musia takto vypýtať. Za vyhotovenie
a vydanie výpisu z obchodného registra, za každú stranu sa chce navrhnúť 100 Sk, čo je neprimeraná suma.
Takisto v položkách 25, 26, kde sa novela bude týkať občanov, a nepochybne celá položka 18a. Ak si dnes spočítame náklady, ktoré sa vynaložia na vedenie súdneho sporu v súvislosti s prejednaním dedičstva, ktoré je predpísané, ide o neúnosné výdavky. Pritom dedičské konanie je predpísané - povinné, aby sa konštituovali nové vlastnícke vzťahy po smrti poručiteľa. Vláda navrhuje ale poplatky, ktoré sú vyššie, než boli doteraz. Naviac, občan platí súdneho komisára, teda notára. Tak si, prosím, uvedomme, či to je alebo nie je nad únosnú mieru. Opakujem, odmietam tézu, že nárast nákladov na súdnictvo musí byť sprevádzané zdvihnutím hladiny poplatkov. Ak bude vyvážený rast reálnych miezd s nárastom životných nákladov, môžeme aj odvody do rozpočtu upraviť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Pýtam sa spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Poslanec Š. Kuriščák;
Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pristúpime teda k hlasovaniu. Poslanec Š. Kuriščák:
Vážené dámy a páni, vzhľadom na to, že z rozpravy nevzišli žiadne pozmeňujúce návrhy, odporúčam, aby sme hlasovali o troch pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, a to o bode 19, kde v § 9 ods. 7 slová "v platnej mene Šlovenskej republiky" sa odporúčajú nahradiť slovami Mv slovenskej mene". Navrhli to všetky tri výbory. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Kto je za uvedený pozmeňujúci návrh?
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že uvedený pozmeňujúci návrh sme prijali. Poslanec S. Kuriščák;
Ďalší je bod 24. V tomto sa navrhuje slová "daňovému úradu príslušnému podľa bydliska /sídla poplatníka/" nahradiť slovami "daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu /sídla poplatníka/". Odporúčam prijať, navrhli to všetky tri výbory.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Kto je za uvedenú zmenu?
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Poslanec Š. Kuriéčák:
Tretí pozmeňujúci návrh navrhli takisto všetky tri výbory - spresniť názov zákona v bode 5 prílohy zákona, a to, citujem: "číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch". To znamená, že vypadáva Nv znení neskorších predpisov". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Kto je za túto zmenu?
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Kto je proti?
Proti nehlasoval nikto.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že aj túto zmenu sme odsúhlasili. Poslanec Š. Kuriščák;
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy, navrhujem, aby sme hlasovali o celom znení návrhu zákona a odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 88 poslancov.
Kto je za predložený návrh zákona v znení odsúhlasených zmien a doplnkov?
Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 89/1993 Z. z.
Pán poslanec Bugár. Poslanec V. Bugár:
Pán predsedajúci,
je mi ľúto, ale musím žiadať vysvetlenie k výsledkom hlasovania o pôvodnom návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu Slovenskej republiky do Rady Európy. Bohužiaľ, tie výsledky sú skomolené. Viem, že počítač vypadol. Ale ako je možné, že poslanci, ktorí tu včera neboli, boli napríklad v Amerike, hlasovali za? Poslanci, ktorí sa zdržali hlasovania, neboli prítomní. Bol by som rád, keby sme to vedeli nejako rozumne uzavrieť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pán poslanec, beriem váš protest, ale neviem vám odpovedať. Môžem jedine konštatovať, že musím požiadať, aby pracovníci okolo počítača sa k predmetnej problematike vyjadrili. Zatiaľ, ak dovolíte, budeme pokračovať.
Poslanec P. Brňák;
Vzhľadom na vystúpenie pána Bugára chcem uviesť, aspoň aby to bolo zaznamenané, že som v tejto súvislosti vykázaný ako neprítomný, ale som hlasoval za.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Ba-Jan;
Pán kolega Brňák, to by bolo v poriadku v prípade, že ste sa nezaprezentovali.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím pracovníkov okolo počítača, aby túto záležitosť preverili.
Deviatym bodom programu je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení zákona číslo 264/1992 Zb. a zákona číslo 267/1992 Zb. a zákon Slovenskej národnej rady číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 312/1992 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady číslo 492/1992 Zb.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ide o pokračovanie v prerokovaní vládneho návrhu zákona z 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle uznesenia číslo 207 z 26. apríla tohto roku, v ktorom Národná rada žiadala o stanovisko k pozmeňujúcim návrhom poslancov Viery Danielovej a Františka Javorského s tým, že po doručení stanoviska vlády vládny návrh zákona prerokujú všetky výbory.
Spoločnú správu výborov ako tlač číslo 196a a 196b máte rozdanú.
O stanovisku vlády Slovenskej republiky k pozmeňujúcim návrhom poslancov podaným na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bude informovať minister financií Slovenskej republiky Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister financií SR J. Tóth;
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
vládny návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o mimosúdnych rehabilitáciách a zákon Slovenskej národnej rady číslo 319/1991 Zb. obsahuje najmä čiastočné rozšírenie okruhu reštitúcií na prípady, keď oprávnené osoby odkúpili od štátu nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát na základe právnych skutočností uvedených v zákone. Podľa návrhu novely umožňuje sa vrátenie kúpnej ceny v hotovosti vo výške 10 000 korún a zvyšok v cenných papieroch, ktoré nemajú povahu štátnych dlhopisov. Predložený návrh tiež spresňuje zákonnú úpravu odškodňovania kňazov a rehoľníkov podľa zákona číslo 267/1992 Zb., ktorým sa novelizoval zákon číslo 87/1991 Zb. určením maximálnej výšky odškodnenia. Súčasne predložený návrh novely zákona číslo 87/1991 Zb. v znení neskorších predpisov upresňuje a doplňuje niektoré špeciálne
lehoty na uplatnenie nárokov na priznanie finančnej náhrady. Aplikačná prax si tiež vyžiadala spresnenie niektorých ustanovení zákona číslo 319/1991 Zb., na základe ktorých sa rozšíri povinnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky vydať cenné papiere aj vtedy, keď o nároku na ich vydanie rozhodne iný ústredný orgán štátnej správy ako Ministerstvo financií Slovenskej republiky, a to Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ostatné navrhované zmeny znenia zákona číslo 319/1991 Zb. v znení neskorších predpisov iba spresňujú jeho doterajšie znenie. Ich účelom je odstrániť problém pri jeho výklade a aplikácii.
Vážené dámy, vážení páni,
vládny návrh novely zákona bol už predmetom rokovania Národnej rady 26. 4. 1993. Vtedy ste prijali uznesenie číslo 207 a požiadali ste vládu Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska k pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Danielovej a pána poslanca Javorského. Vláda Slovenskej republiky dňa 8. 6. 1993 sa zaoberala pozmeňujúcimi návrhmi poslancov a ich dopadmi na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Vzhľadom na skutočnosť, že dopad podľa kvalifikovaného odhadu predstavuje 80 miliónov korún, vláda vyjadrila nesúhlas s predmetným návrhom.
Vážené dámy, vážení páni,
vzhľadom na stanovisko vlády Slovenskej republiky odporúčam prijať vládny návrh novely zákona bez pozmeňujúcich návrhov pánov poslancov Danielovej a Javorského.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Eduarda Báránya, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec E. Bárány;
Vážené dámy, vážení páni,
dovoľte, aby som sa tak, ako vyplynulo z nášho uznesenia aj spoločnej správy, nezaoberal už prerokúvaním vládneho návrhu zákona, ale len pripomienkami kolegov poslancov vo výboroch.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. apríla 1993 číslo 192 prerušila prerokúvanie návrhu zákona, ktorým sa v tejto chvíli zaoberáme. Týmto uznesením Národnej rady bol návrh zákona pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady číslo 256 vydaného k prideleniu uvedeného zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky zostáva ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Národná rada v nadväznosti na uznesenie z 21. apríla 1993 číslo 192 a na základe odporúčania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 26. apríla 1993 číslo 207 požiadala vládu Slovenskej republiky o stanovisko k pozmeňovacím návrhom. Ich obsah sme si práve vypočuli.
Určené výbory Národnej rady, okrem Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, opätovne prerokovali predložený vládny návrh zákona spolu
s pozmeňujúcimi návrhmi prednesenými poslancami. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 23. apríla 1993 odporúčal Národnej rade takisto požiadať vládu o stanovisko k predmetným pozmeňujúcim návrhom a ďalej odporúčal prerušiť prerokovanie návrhu zákona do doručenia stanoviska vlády. Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru neprijal vlastné uznesenie o výsledku prerokúvania. Výbor Národnej rady pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili súhlas s predloženým vládnym návrhom. Odporúčajú ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci vyslovili súhlas s predloženým vládnym návrhom a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez pozmeňujúcich návrhov pani poslankyne Danielovej a pána poslanca Javorského. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody vyslovil súhlas s vládnym návrhom zákona. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ho s tým, že odporúča Národnej rade Slovenskej republiky požiadať vládu o predloženie a porovnanie nárokov na zmiernenie krívd a odškodnenie účastníkov protifašistického odboja podľa zákona číslo 255/1946 Zb. a oprávnených osôb podľa zákona číslo 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii a zákona číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnej rehabilitácii v znení neskorších zmien a doplnkov. Ďalej o vypracovanie návrhu zákona, ktorým sa zjednotia nároky na zmiernenie krívd a odškodnenie oprávnených osôb podľa zákona číslo 255/1946 Zb. o účastníkoch protifašistického odboja a oprávnených osôb podľa rehabilitačných zákonov.
Dovolil by som si, vážené dámy, vážení páni, čiastočne sa možno aj opakovať z minulej schôdze. Oproti minulej schôdzi máme naviac informácie o predpokladaných finančných
nárokoch spojených s realizáciou návrhov našich kolegov. Je pochopiteľné, najmä keď sa k tejto veci vyjadruje minister financií, že v súvislosti s povinnosťami svojho úradu odporúča takýto návrh neschváliť. Bol by zlým ministrom financií, keby konal ináč. Dovolím si však dotknúť sa aj ďalšej roviny problémov, najprv legislatívno-technickej roviny.
Podľa veľmi kvalitne spracovaného stanoviska legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky návrhy kolegov poslancov nevyhovujú po legislatívno-technickej stránke. V prípade, že by bola otvorená ešte k tejto veci rozprava, v čo dúfam, by som si ich dovolil požiadať, aby pripadne svoje návrhy legislatívno-technicky vylepšili a uviedli do stavu, ktorý by ich robil schváliteľnými, lebo teraz bez ohľadu na finančné nároky a na pripadnú spravodlivosť alebo nespravodlivosť ich návrhov v tej legislatívno-technickej podobe, v akej boli predložené, nie sú akceptovateľné.
Ak by boli tieto návrhy legislatívno-technicky upravené, viem, že kolegovia poslanci úpravy pripravené majú, pokiaľ ide o návrh pani kolegyne Danielovej, nechávam, ako som aj minule povedal, na zváženie svedomia každého poslanca ako sa rozhodne. Z jednoduchého dôvodu. Dobrodenie tohto jej návrhu by sa vzťahovalo ako na osoby, ktoré si ho nesporne zaslúžia, lebo boli neprávom postihnuté, tak aj na osoby, ktoré síce neboli možno postihnuté spôsobom, aký sa v právnom štáte vyžaduje, ale ak by sa aj bolo postupovalo v tej dobe podľa toho, ako sa má v právnom štáte postupovať, boli by bývali jednoznačne za svoje predchádzajúce skutky postihnuté. Čiže tu by sme mali dve skupiny, ktoré sú diametrálne odlišné a boli by účastné dobrodenia z jej návrhu. Preto sa mi zvlášť nepozdáva predstava, že by vlastne mali byť dané tieto osoby alebo jedna z týchto skupín na roveň účastníkov odboja.
Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Javorského, tam som aj minule odporúčal jeho akceptáciu. Možno uvažovať, či práve tento okruh osôb, ktorý je tam zvolený, je zvolený najvhodnejšie, či by nebolo vhodnejšie ísť podľa dedičskej postupnosti, kde je možná aj testamentárna postupnosť, ale pokiaľ viem, aj v iných obdobných právnych predpisoch sme sa rozhodli pre tento postup. Bez ohľadu na názor na rehabilitácie, myslím si, že v duchu zásady rovnosti by sme mali jeho návrh podporiť.
Toľko z mojej strany, pán predsedajúci. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pekne spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu o deviatom bode programu. Pán poslanec Fogaš.
Poslanec C. Fogaš;
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,
vo svojom vystúpení chcem reagovať na to, čo tu zaznelo v súvislosti s dokumentom, ktorý máme predložený ako dodatok k informácii, kde sa vlastne traktuje stanovisko nášho legislatívneho odboru a dostali sme k dispozícii aj stanovisko vlády k obidvom predloženým návrhom - pani poslankyne Danielovej a pána poslanca Javorského.
Uvedomujem si, že v tejto chvíli asi ťažko môžeme preformulovať obidva návrhy do takej podoby, aby boli prijateľné
a súčasne aj polemizovať trebárs s pánom ministrom o výške nákladov, ktoré sú spojené s realizáciou týchto návrhov. Pokúsili sme sa jeden z tých nárokov spočítať a vyšlo nám to podstatne menej. Ale aby nevznikli tu konflikty, i po rokovaní s predstaviteľmi SANO si myslím, že ak tieto návrhy neprejdú - a zrejme z legislatívno-technického návrhu sú ťažko prijateľné, chcem vás informovať, že sme konzultovali spolu s predstaviteľmiSANO možný návrh novely zákona 319, ktorý zrejme v krátkej dobe bude v takej polohe, že obidve požiadavky budú predložené v podobe samostatnej novely zákona aj s ekonomickým zdôvodnením. Hovorím to preto, aby sme sa silou-mocou nesnažili prijať aj právne nečisté riedenie. Návrh novely už má podobu zásad a verím, že v krátkej dobe bude dopracovaný a bude môcť byť predložený.
A ešte jedna krátka poznámka. Pokiaľ ide o zaradenie predložených dvoch návrhov, je skutočne polemické, či sa majú vzťahovať plošne na zákon číslo 87 v znení noviel, a aj na zákon číslo 319 v znení noviel, či predsa len tam nejde o odlišné situácie. Pri mimosúdnych rehabilitáciách predsa len sa má na mysli situácia, v ktorej je možné celkom zreteľne postihnúť a vyčísliť nároky, kdežto pri rehabilitáciách podľa zákona číslo 319 vlastne nejde o klasickú rehabilitáciu, ale ide o nápravu krívd, ktoré boli spôsobené často aj bez súdneho rozhodnutia. Tento detail často jednoducho znemožňuje použiť rovnaký mechanizmus. Napriek tomu si myslím, že by sme mali hľadať riešenie, ktoré bude čo najbližšie práve v záujme zabezpečenia už spomínanej rovnosti. To sa týka i možného preplatenia prepravného pre istý okruh osôb, ale o tejto otázke tiež v súčasnom období diskutujeme.
Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Medzičasom mi boli doručené písomné prihlášky. Prihlásená je pani poslankyňa
Danielová, pán poslanec Čarnogurský a pán poslanec Javorský. Prosím pani poslankyňu Danielovú.
Poslankyňa V. Danielová;
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,
ďakujem najprv pánu Fogašovi. Myslím, že jeho slová by mali byť v istom zmysle dobre chápané, ak budú mať skutočne aj ten výsledok. Napriek tomu svoje vystúpenie neodvolávam.
Chcela by som sa dotknúť skôr tak všeobecne vôbec celej problematiky rehabilitácií. Nepochybujem o tom, že od novembra 1989 bola na pôde slovenského parlamentu neraz vyjadrená politická vôľa rozísť sa s totalitnou minulosťou korunovaná okrem iného práve schválením zákonov, o novelách ktorých dnes rokujeme. Menej sa však hovorí o nedostatkoch všetkých postupne prijímaných noviel, ktoré, žiaľ, ohrozujú etickú hodnotu celého procesu rehabilitácii. Je totiž absurdné, aby zákony, ktoré majú rehabilitovať, kládli podmienky, ktoré ti, pre ktorých sú určené, jednoducho nemôžu splniť. Absurdné o to viac, keď si uvedomíme, že napríklad paragrafy týkajúce sa obeti normalizácie v sedemdesiatych rokoch nebolo potrebné novelizovať ani jediný raz. Postihnutí boli raz navždy rehabilitovaní a začlenení opäť do profesionálnopracovného života.
Pritom rozdiel medzi prenasledovaním v sedemdesiatych rokoch a perzekúciami v rokoch päťdesiatych je priepastný - dovolím si povedať. Takzvaní občania druhej kategórie žili nielen v profesionálnom, ale priamo v existenčnom ohrození. Nechcem sa tu bližšie dotýkať trebárs len "akcií B", dlho tabuizovaných, v rámci ktorých boli na Slovensku zo svojich
bytov vysťahovaní príslušníci 1 500 rodín. Išlo o bezúhonných občanov trestaných spôsobmi, ktoré právny poriadok nepozná. V tom je problém týchto rehabilitácii, dotknúť sa tohto merita veci, že boli odsudzovaní spôsobmi, ktoré trestný poriadok nepozná. Hádam si dnes ani nevieme predstaviť utrpenie rodín, ktoré sa museli rozdeliť, zveriť deti príbuzným, či dokonca dať deti do domovov. Vskutku eklatantný príklad porušovania ľudských práv v mene triednych záujmov. Tieto obete násilných vysťahovaní odškodnili vlastne až novely z minulého roku číslo 312 a 492 zákona číslo 319 o zmiernení majetkových a iných krívd.
Iný nedostatok konečne až teraz rieši predložená vládna novela - chýbajúce prepojenie medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a Fondom národného majetku, pretože podľa doterajších legislatívnych úprav oprávnený žiadateľ sa nedočkal peňažnej náhrady ani vo forme cenných papierov, aj keď mu ju priznalo ministerstvo vnútra, keďže Fond národného majetku, ako je to v dôvodovej správe aj vysvetlené, mohol zabezpečiť vydanie cenných papierov iba pri priznaní ministerstvom financií.
V prípade obeti táborov nútených prác však naďalej ostáva nezmyselné podmieňovanie vyplácania odškodného preukazovaním dokladov o nariadení nanútenej práce rozhodnutím správneho orgánu. Je zrejmé, že väčšina postihnutých odškodnenie práve z tohto dôvodu nedostane, pretože potrebné doklady jednoducho nezíska, a to z prostého dôvodu - buď ich nikdy nikto nikomu ad personam nevydal, alebo boli v minulosti zničené ako nepotrebné. Pritom by stačilo, aby sa príslušné oddelenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky obrátilo na archívy bývalých okresných národných výborov a vyžiadalo si zoznamy občanov, ktorí boli takto pridelení na nanútenú manuálnu prácu, a oslobodili od tejto povinnosti žiadateľov.
Záverom len toľko: V prípade obetí táborov nútených prác sa zákon číslo 87/1991 v znení noviel obmedzuje iba na žijúcich občanov a práve v tejto skupine rehabilitovaných ako jedinej úplne vylučuje dedičov. Žiaľ, zákon zabúda, že tragický osud týchto postihnutých dedili aj deti, ba aj detné deti. Z právneho hľadiska, ak aj to by sme v prvom rade mali brat do úvahy, by vymedzenie oprávnených osôb malo byť kompatibilné s vymedzením osôb v znení ostatných zákonov o mimosúdnych a súdnych rehabilitáciách. Mimochodom, len tak na okraj, v rozpravách na obranu návrhov na rehabilitáciu v parlamente často mlčia práve ti poslanci, ktorí po schválení príslušnej novely požiadajú o odškodnenie pre svojich príbuzných.
V tomto čase je teda práve na nás ako sa vyrovnáme s dedičstvom násilného porušovania ľudských a občianskych práv a slobôd. Pamätajme, že zákony musia vystihovať meritum veci. Zákon nemôže odškodňovať iba niektorých ľudí. Musí odčiniť krivdy. Je to naliehavé o to viac, že z postihnutých ostalo už veľmi málo. Z desaťtisicov tisíce, z tisícov stovky. Napríklad z 11 000 obeti táborov nútených prác odškodnenie žiada len 920 občanov. Tak málo ich prežilo. Aká je skutočná vôľa dôsledne uskutočňovať rehabilitáciu, keď z týchto 920 žiadateľov podmienky odškodnenia spĺňa len 304? Vo finančnom prepočte to činí 420 tisíc korún. Z pôvodne plánovanej sumy na celý rozsah rehabilitácií sa dodnes vyčerpali finančné prostriedky iba pre 8, 3 % pôvodného počtu postihnutých. Považovať teda na aprílovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predložené pozmeňovacie návrhy poslancov na ďalší nárast výdavkov je z tohto hľadiska troška zavádzajúce.
Preto vás prosím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste podporili napriek tomu, čo tu bolo povedané, oba pozmeňujúce poslanecké návrhy, prípadne hlasovanie nezávisle jeden na druhom, teda pri osobitnom hlasovaní. Pokiaľ ide
konkrétne o môj návrh, tak ako žiadal aj pán spravodajca, predkladám ho na tejto schôdzi v dikcii podľa úpravy legislatívneho odboru Národnej rady, ktorú máte v informácii z legislatívneho odboru a ktorú môžem prečítať. V článku 2 sa vkladá nový bod 1, ktorý znie - v § 2 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: "Oprávneným osobám uvedeným v odseku 2, ak boli v dĺžke aspoň troch mesiacov zaradení v táboroch, prislúcha s výnimkou nárokov v dôchodkovom zabezpečení rovnaký rozsah výhod ako účastníkom odboja. " A doterajší odsek 6 sa označí ako odsek 7.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pani poslankyni Danielovej. Pán poslanec Čarnogurský. Pripraví sa pán poslanec Javorský.
Kým sa ujme pán poslanec slova, dovolím si informovať na otázku, ktorú predniesol pán poslanec Bugár, že podľa záznamu tam došlo k tomu, že sa opakuje jedno meno niekoľkokrát. Tým došlo k posunu záznamu. Preto som nechal ešte preveriť záznam z televíznej kamery na monitor, ktorý sníma, aby ukázal čísla, ktoré sú tam uvedené zo včerajška. Potom budem o tom informovať.
Prosím, pán Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský;
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,
samotný vládny návrh novely rehabilitačných zákonov,
ako je uvedený v tlači 196, vypĺňa medzeru v rehabilitačných zákonoch - pomerne malú medzeru, ale predsa len medzeru. Vypĺňa ju vhodným spôsobom a v súlade s právnym vedomím našej spoločnosti v tom zmysle, že túto skupinu občanov vyrovnáva vo svojich nárokoch s ostatnými občanmi, na ktorých sa vzťahujú rehabilitačné zákony. Konkrétne ide o skupinu občanov, ktorí niekedy v rámci nespravodlivých politických procesov boli postihnutí zhabaním majetku, potom neskôr, po návrate z väzenia, si tento svoj pôvodne odobratý majetok od štátu odkúpili a teraz majú na základe vládnej novely zákona nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorú vtedy, niekedy pred rokmi alebo desaťročiami, zaplatili štátu vlastne za svoj majetok. Nazdávam sa, že je to novela, ktorá - opakujem - zodpovedá právnemu vedomiu o spravodlivosti našich občanov. Za klub poslancov KDH by som chcel povedať, že ju podporíme.
V súvislosti s dvoma doplňujúcimi návrhmi pani poslankyne Danielovej a pána poslanca Javorského k tomuto návrhu novely a k novele rehabilitačných zákonov sme narazili na historický, politický a predovšetkým morálny problém, s ktorým sme sa vlastne doteraz nestretli alebo nezaoberali sme sa s nim. Ten problém spočíva v tom, že občania Slovenska v moderných dejinách Slovenska boli vystavení dvom totalitným ideológiám - fašizmu a komunizmu a s týmito dvoma totalitnými ideológiami zápasili, alebo sa jednoducho ocitli medzi ich obetami. Nie som schopný v súčasnosti povedať nejaký historický, právny alebo filozofický rozbor rozdielnosti zápasov alebo obetí týchto dvoch skupín občanov - opakujem - zápasiacich proti fašizmu a zápasiacich proti komunizmu, vzhľadom na to, že obe kategórie obeti prebiehali v rôznych historických okolnostiach.
Rôznosť historických okolností zatiaľ nebola preskúmaná, nemáme výsledok takéhoto skúmania k dispozícii a môžeme tak trochu iba možno tápať, možno sa spoliehať na sumu vedomostí, ktorú máme. Ale oba návrhy poslancov poukázali na tento problém. Problém spočíva v tom, že vo svojich návrhoch vlastne navrhli vyrovnať určitú časť majetkových nárokov občanov spadajúcich pod rehabilitačné zákony s majetkovými nárokmi občanov spadajúcich pod zákon číslo 255 z roku 1946 o protifašistickom odboji. Tieto poslanecké návrhy a predovšetkým návrh poslanca Javorského nenavrhuje úplne vyrovnať nároky jednej i druhej kategórie, pretože napríklad poslanec Javorský navrhuje vyrovnať takpovediac jednorazové nároky poškodených spadajúcich pod rehabilitačné zákony s jednorazovými nárokmi poškodených spadajúcich pod zákon 255, ale navrhuje napríklad vyrovnať penzijné nároky.
Tým chcem povedať iba toľko, že aj v prípade prijatia týchto poslaneckých návrhov by neboli úplne vyrovnané majetkové nároky oboch skupín občanov. Ale ide o to, že keď obete zápasu proti komunizmu žiadajú vyrovnanie svojich majetkových nárokov s obeťami zápasu proti fašizmu, nie je možné zrejme len tak spakruky tieto nároky odmietnuť tak, ako to urobila vláda, v tomto prípade jednoducho poukázaním na to, že takéto vyrovnanie nárokov by stálo štátnu pokladnicu toľko a toľko miliónov alebo desiatok miliónov korún.
Mimochodom, tento problém sa opätovne objaví, predpokladám, že čoskoro, na niektorom z najbližších zasadnutí Národnej rady v súvislosti s predložením návrhu zákona o protikomunistickom odboji, ktorý je koncipovaný tak, aby išlo len o morálne uznanie účastníkov protikomunistického odboja a nie materiálne odškodnenie.
V tejto súvislosti chcem poukázať na uznesenie, ktoré prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a je uvedený v tejto spoločnej správe, kde výbor navrhuje bez ohľadu na vlastné rozhodnutie o vládnom návrhu zákona a poslaneckých návrhoch, aby Národná rada prijala uznesenie, kde
a/ požiada vládu o predloženie a porovnanie nárokov na zmiernenie krívd a odškodnenie účastníkov protifašistického odboja podľa zákona číslo 255/1946 Zb. a oprávnených osôb podľa zákona číslo 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii a zákona číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnej rehabilitácii v znení neskorších zmien a doplnkov,
b/ o vypracovanie návrhu zákona, ktorým sa zjednotia nároky na zmiernenie krívd a odškodnenie oprávnených osôb podľa zákona číslo 255/1946 Zb. o účastníkoch protifašistického odboja oprávnených osôb podľa rehabilitačných zákonov.
Mimochodom, chcel by som povedať, že toto uznesenie výbor pre životné prostredie prijal jednohlasne. Jednoducho bez toho, aby sme sa pustali do nejakých rozsiahlych historických porovnaní oboch skupín občanov, myslím poškodených podľa rehabilitačných zákonov a poškodených podľa zákona číslo 255, nazdávam sa, že treba poznať rozdiely v nárokoch, v materiálnych nárokoch oboch týchto skupín občanov. A toto uznesenie výboru pre životné prostredie poskytuje východisko pre poznanie týchto rozdielov.
Nazdávam sa, že následne tieto rozdiely by bolo potrebné nejakým spôsobom zrovnať, a to, samozrejme, aj v komunikácii s vládou, s ministerstvom financií, podľa toho, aké sú finančné možnosti štátu. Nechcem tu navrhovať žiadne nereálne alebo nerealistické návrhy.
Navrhujem preto, aby Národná rada bez ohľadu na to, ako rozhodne o vlastnom vládnom návrhu novely rehabilitačných zákonov a o poslaneckých návrhoch, prijala uznesenie podľa návrhu výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Domnievam sa, že toto uznesenie by bolo potrebné prijať tým viac, ak by poslanecké návrhy pani poslankyne Danielovej a pána poslanca Javorského boli teraz touto snemovňou zamietnuté. Prihováram sa preto, aby sme prijali uznesenie podľa návrhu výboru pre životné prostredie.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Ďakujem pekne, pán poslanec Čarnogurský. Slovo má pán poslanec Javorský z KDH.
Poslanec F. Javorský:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,
vlastne aj mojim pričinením už druhýkrát prerokovávame vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1991 Zb. a ďalšie zákony pojednávajúce o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd v oblasti mimosúdnych rehabilitácii. K môjmu návrhu, aj k návrhu kolegyne Danielovej sa vyslovila vláda Slovenskej republiky, jednotlivé výbory Národnej rady, ale aj niektorí poslanci v rozprave k tomuto návrhu na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pokladám za potrebné k niektorým stanoviskám a názorom vyjadriť sa skôr, než budeme rozhodovať o dodatku k návrhu zákona, ktorý som predložil.
Znova chcem pripomenúť, čo sleduje novonavrhovaný dodatok k vládnemu návrhu zákona. Chcem dosiahnuť, aby sa oprávneným osobám, ktoré boli v tábore nútených prác alebo v pracovnom útvare a už nežijú, poskytla ich dedičom finančná náhrada za dobu strávenú v tábore, čo podľa doterajšej právnej úpravy nie je možné už aj preto, že dovoľuje nejednoznačný výklad niektorých paragrafov zákona číslo 87/1991 Zb.
Z praxe vieme, že v rozhodovacom konaní sa nejednotné chápe termín "iná krivda", pod ktorý by sa vlastne riešenie tohoto dalo zasadiť, čo nedovoľuje potom uplatňovať si právne nároky aj dedičom oprávnených osôb.
Na 18. schôdzi Národnej rady bolo prerušené prerokovanie tohoto vládneho návrhu zákona do doručenia stanoviska vlády Slovenskej republiky. Ako z priloženého uznesenia vlády Slovenskej republiky je zrejmé, vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s pozmeňujúcim návrhom, a to z dôvodu značného dopadu na štátny rozpočet. Je pochopiteľné, že tento v súčasnosti taký závažný argument bol rozhodujúci aj pri vašich postojoch pri prerokúvaní tohoto pozmeňujúceho návrhu vo výboroch. Z uznesení jednotlivých výborov Národnej rady je tiež zrejmé, že jedine Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody okrem zaujatia kladného stanoviska k vládnemu návrhu odporúča Národnej rade požiadať vládu Slovenskej republiky a predloženie porovnateľných údajov nárokov na zmiernenie krívd a odškodnenie účastníkov protifašistického odboja a oprávnených osôb podľa zákonov o súdnej a mimosúdnej rehabilitácii. Pozoruhodná je aj obava vyjadrená pánom poslancom Fogašom, či prijatím takto doplnenej novely nebudú odškodené aj osoby zodpovedné za trestné činy v rokoch 1939 až 1945.
Dovoľte mi, aby som zaujal aspoň k týmto vyjadreniam vlastné stanovisko. Vláda vo svojom zamietavom stanovisku tvrdí - citujem: "Prijatím tohoto návrhu by dopad na štátny rozpočet v roku 1993 predstavoval podľa kvalifikovaného odhadu cca vo výške 30 miliónov Sk. " Žiaľ, musím konštatovať, že zástupcovia ministerstva financií pri prerokovávaní vo výbore ma svojím zdôvodňovaním nepresvedčili o kvalifikovanosti takéhoto výpočtu. Len si zopakujme, že podľa archívnych záznamov bolo v rokoch 1949-1952 nezákonne do táborov nútených prác zaradených asi 11 000 občanov Slovenskej republiky. Dosial len 920 z nich podalo žiadosť o odškodnenie
a 304 osôb bolo odškodnených celkovou sumou 420 000 Sk. Priemer na jednu osobu je 1 382 Sk. V prípade kladného vybavenia všetkých podaných žiadostí, čiže 920, pri použití tohoto priemeru by to robilo 1 274 440 Sk. A aj v prípade, že by svoje nároky uplatnilo 11 000 postihnutých osôb, jednorazové odškodnenie si bude vyžadovať len 15 202 000 Sk, teda nie 30 miliónov Sk, ako to uvádza vláda.
Aby sme si mohli urobiť úsudok o tom, aké požitky majú účastníci protifašistického odboja v porovnaní s nárokmi rehabilitovaných obeti komunistickej totality, uvádzam aspoň niektoré údaje. Účastníci protifašistického odboja alebo ich rodinní príslušníci, ktorí v zmysle zákona 255/1946 Zb. sú držiteľmi osvedčenia podľa tohoto zákona, majú určité výhody v oblasti sociálneho zabezpečenia, z ktorých uvediem aspoň tieto: majú výhodnejšiu výmeru starobného, invalidného a vdovského dôchodku, majú zvýhodnené služby sociálnej starostlivosti v oblasti kúpeľnej starostlivosti. Tak napríklad priemerná mesačná výška vyplácaného dôchodku účastníka odboja bola v roku 1980 1 330 korún, v roku 1985 1 572 korún a v roku 1990 1 990 korún. Priemerné mesačné zvýšenie za odboj v roku 1980 bolo 277 korún, v roku 1985 373 korún a v roku 1990 448 korún. Celková mesačná suma zvýšenia za odboj bola v roku 1980 15 910 049 korún, v roku 1985 22 783 545 korún a v roku 1990 26 835 648 korún. Celkové sumy vyplatené za tieto roky sú takéto: v roku 1980 bolo vyplatených 57 437 dôchodkov pre účastníkov odboja vo výške 190 920 580 korún, v roku 1985 62 165 dôchodkov vo výške 278 250 540 korún a v roku 1990 59 901 dôchodkov vo výške 322 027 776 korún. Okrem týchto pôžitkov bola každoročne na dávky a služby sociálnej starostlivosti vynaložená suma cca 5, 8 mil. korún.
Na základe uznesenia vlády Slovenskej socialistickej republiky číslo 165 z 21. 12. 1972 je od roku 1987 pre účastníkov odboja a ich manželky vyčlenených 992 poukazov na kúpeľnú liečbu a 880 do Liečebne SNP v Kunerade. Škoda, že ministerstvo financií pri svojich výpočtoch nárokov oprávnených osôb v zmysle tejto novely zákona sa nepozrelo aj na tieto údaje a neporovnalo ich s úhradami, ktoré zabezpečujú zákony o súdnej a mimosúdnej rehabilitácii postihnutým v bývalom režime. Treba však povedať, že odškodnenie osôb prenasledovaných fašizmom v porovnaní s odškodnením obetí komunizmu je neporovnateľne výhodnejšie v prospech tých prvých.
Tieto údaje som uviedol tiež preto, lebo si myslím, že by mohli byť podnetom pre súdy rozhodujúce o nárokoch rehabilitovaných a nakoniec aj pre ministerstvo financií na hľadanie rezerv v štátnom rozpočte Slovenskej republiky. Všeobecne sa totiž hovorí o enormnom náraste účastníkov odboja po roku 1948, ale aj po roku 1972, a to aj v najvyšších orgánoch Zväzu protifašistických bojovníkov. Sú dôkazy o tom, že mnohí tzv. odbojári si svoje zásluhy vybojovali len dodatočne.
Tu by som chcel zareagovať aj na obavy pána poslanca Fogaša. Podľa zákonov o súdnej rehabilitácii súdy overujú a potvrdzujú oprávnenosť nárokov postihnutých osôb. Účasť v protifašistickom odboji sa však nemusela overovať na súde, ani potvrdzovať súdom. Tak sa stalo, že dokumentácia o účastníkoch odboja urobená Zväzom slovenských partizánov v rokoch 1946 a 1947 sa revidovala tzv. historicko-dokumentačnou komisiou zriadenou pri každom okresnom výbore komunistickej strany v roku 1948 a druhýkrát podobnými orgánmi po roku 1972. Pri týchto politických čistkách medzi odbojármi našli svoje uplatnenie rôzni dobrodruhovia a karieristi, ktorí neraz zneužívali údaje o odboji už nežijúcich odbojárov a mnohí do týchto dni užívajú všetky výhody, ktoré im plynú zo zákona číslo 255/1946.
Najhoršie obdobie pre zneváženie odboja a skutočných účastníkov odboja nastalo po roku 1972, kedy v rámci politickej normalizácie sa stavy členov Zväzu protifašistických bojovníkov namiesto vylúčených členov komunistickej strany doplňovali aj tak, že k overeniu účasti v odboji stačili podpisy dvoch svedkov či spolubojovníkov. Od tejto doby narástli počty účastníkov protifašistického odboja, ale aj nároky na štátny rozpočet. Podotýkam, že tieto poznatky som získal aj vlastným výskumom protifašistického odboja, kde často som natrafil na opis tých istých aktivít u dvoch i viacerých ludi.
To, že je to veľmi závažný ekonomický, právny i morálny problém, ukazuje aj prípad, ktorý bol oživený v poslednom období. Iste vám neušla správa, že v nedeľu 26. júna tohto roku sa konali v dobšinskom evanjelickom kostole spomienkové bohoslužby za obete povraždené 18. júna 1945 pri obci Moštenice v okrese Přerov. Z dostupných a čiastočne publikovaných údajov sa môžeme dozvedieť, že v spomínaný deň poručík Československej armády, predtým dôstojník Slovenskej armády Karol Pazúr nechal postrieľať 265 osôb nemeckej a slovenskej národnosti, medzi ktorými bolo 71 mužov, 120 žien a 74 detí. Za tento brutálny zločin bol menovaný odsúdený vojenským súdom v Bratislave 14. januára 1949 a Najvyšším súdom v Prahe na 20 rokov väzenia. Z tohoto trestu mu bolo 10 rokov odpustených a jeden rok mu bol amnestovaný.
Po výkone trestu sa postupne tento pán dostal do Zväzu protifašistických bojovníkov, až do jeho najvyšších orgánov. Stalo sa to na základe jeho žiadosti z 15. novembra 1975, ktorou si požiadal o osvedčenie podľa zákona 255 z roku 1946 Zb. Na základe odporúčania Krajskej správy ZNB, správy ŠtB v Banskej Bystrici zo dňa 27. 3. 1975 ho napokon aj ľudia s takouto minulosťou žijú z výhod, ktoré im nepatria už aj preto, že u nich nebolo zábran ani prekážok, aby sa o tieto výhody hlásili.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
tento prípad som uviedol zámerne preto, aby ste pochopili, že dôvody uvedené v stanovisku vlády na zamietnutie môjho návrhu sú neopodstatnené. Použitými argumentami som sledoval to, aby ste pochopili, že nároky oprávnených osôb a ich pozostalých príbuzných nekladú také finančné nároky na štátny rozpočet, ako to uvádza vláda vo svojom zamietavom stanovisku, že sú tu určité rezervy v získaní finančných prostriedkov hoci aj revíziou oprávnení poberania výhod niektorými osobami v zmysle zákona 255/1946 Zb. Napokon som upozornil na to, že pokiaľ u Zväzu protifašistických bojovníkov nerozhodoval súd o priznaní nárokov za odboj, tak v prípadoch súdnej rehabilitácie terajších oprávnených osôb je zneužitie týchto zákonov zaručované súdnym rozhodnutím o každom nároku.
V prípade, že by ste aj napriek tomu tento návrh nepodporili, chcem vás upozorniť ešte na jedno dôležité hľadisko, ktoré by sme mali mať na vedomí pri našom rozhodovaní. V Ústave Slovenskej republiky, ale aj v Listine základných ľudských práv a slobôd sa zdôrazňuje, že základné ľudské práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu. A v článku 36 Listiny základných ľudských práv a slobôd sa hovorí: "Každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup. Toto by malo byť záväzné tak pre zákonodarný zbor, ako aj pre vládu, čo znamená, že nemôžeme uprieť oprávnený nárok jedným, keď bol priznaný iným v zmysle citovaných zákonov o protifašistickom odboji, súdnej a mimosúdnej rehabilitácii.
Napokon chcem povedať, že si osvojujem upravené znenie môjho návrhu legislatívou Národnej rady Slovenskej republiky
v znení, ktoré máme v dodatku k informáciám, ktoré, myslím si, nemusím ani čítať, ale prosím vás o jeho podporu.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Javorskému. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Prosím, pán poslanec.
Poslanec I. Korbela:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,
chcem sa ešte na chvíľku zastaviť pri základnom zákone číslo 87/1991 Zb., z ktorého vychádzajú ďalšie novely. Aplikácia tohto zákona počas uplynulých dvoch rokov od jeho účinnosti si vyžiadala opakovanú potrebu jeho novelizácie v záujme nápravy a zmiernenia krívd, ktoré pôvodné znenie zákona nezahrnovalo. Išlo predovšetkým o prípady zaradenia do táborov nútených prác a násilného vysťahovania z bytov. Poznatky z aplikácie zákona číslo 87/1991 Zb. i ostatných rehabilitačných a reštitučných právnych predpisov prijatých po 1. 1. 1990 ukazujú, že stále nie sú právne upravené nápravy prípadov majetkových a iných krívd spôsobených v rozhodnom období.
V dôvodovej správe k ustanovenie § 1 zákona číslo 87/1991 Zb. sa konštatovalo, že v rozhodnom období došlo zo strany štátu resp. organizácii k úkonom, ktorými boli porušené základné princípy demokratickej spoločnosti vytvorené v súlade s postulátmi Charty Organizácie Spojených národov, Všeobecnej deklarácie ľudských práv a nadväzujúcich medzinárodných paktov. Zo znenia zákona číslo 87/1991 Zb. - § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2 atď. je zrejmé, že sa vzťahuje len na tie prípady, keď v rozhodnom období vec prešla na štát. Nevzťahuje sa teda aj na tie prípady, keď vec v rozhodnom období prešla na socialistickú organizáciu t. j. právnickú osobu niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 6 tohto zákona. V tomto smere sa zákon číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách odlišuje napríklad od zákona číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, kde je upravené, že oprávneným osobám sa podľa tohto zákona vydá poľnohospodársky majetok, ktorý prešiel na štát alebo na iné právnické osoby v rozhodnom období.
V záujme spravodlivého a rovnakého prístupu k nápravám majetkových a iných krívd spôsobených v období od 25. 2. 1948 do 1. 1. 1990 javí sa potrebné v uvedenom smere zákon číslo 87/1991 Zb. doplniť. Tu by som mal určité pozmeňujúce návrhy, a to: v § 3 ods. 1 a ods. 2 doplniť "Oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu a na iné právnické osoby. " Tá istá úprava sa potom týka nasledovne aj § 4 ods. 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2 atď. Keďže vládny návrh zákona, ktorý prerokúvame, v podstate otvoril účinnosť tohoto zákona o jeden rok, druhým pozmeňujúcim návrhom je: "Uplatnenie si nároku je lehota jedného roka odo dňa účinnosti tohoto zákona. " A po tretie - doplniť tieto pozmeňujúce návrhy, a to čl. 3 a čl. 4 prečíslovať na čl. 4.
Na záver môjho krátkeho vystúpenia by som si dovolil povedať jednu vec. Táto novela v žiadnom prípade nemá vplyv na štátny rozpočet a je len na politickej vôli tohto parlamentu, ako sa k danej problematike postaví.
Ďakujem vám, že ste ma vypočuli.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Korbelovi. Hlási sa niekto ďalší? Pán poslanec Čarnogurský s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Čarnogurský;
Pán predsedajúci, chcel by som doplniť svoj návrh o termíny. Navrhujem, aby časť A návrhu uznesenia bola termínovaná do 30. septembra tohoto roku, to znamená, dokedy vláda má predložiť porovnávaciu štúdiu, a potom návrh zákona o vyrovnaní alebo zjednotení do 31. 10. tohoto roku.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pán poslanec. Hlási sa ešte niekto? /Nikto. /
Ak nie, uzatváram rozpravu. Chce sa vyjadriť pán minister Tóth?
Minister financií SR J. Tóth;
Nadväzujem na to, čo povedal pán Čarnogurský. Novelou zákona nie je možné zohľadniť všetky nároky, ktoré dnes sú. Chceli sme vyhovieť tým prípadom, ktoré boli najaktuálnejšie a ktoré boli najmarkantnejšie. Vláda nesúhlasila s návrhom nie z toho dôvodu, že ide o tých 80 miliónov korún, ale nie je to absolútne čitateľné, môže to byť podstatne viac. Okrem toho osobne som toho názoru, aby sme obidva tieto dodatky neschválili a som za to, aby sme to znovu prerokovali a zmenou niektorého zákona, povedzme zákona číslo 316, ktorý tu bol navrhnutý, upravili to neskoršie.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím o vyjadrenie pána spoločného spravodajcu. Poslanec E. Bárány;
Vážené dámy, vážení páni,
pripomenul by som vám priebeh predchádzajúcej schôdze. Na predchádzajúcej schôdzi bola ukončená rozprava k zákonu. Už som stál za týmto pultom, že sa ide hlasovať, kedy sa rozhodlo na návrh niektorého člena vlády, ak sa dobre pamätám, že vec sa má dať na stanovisko vláde a má ísť znova do výborov. To je do určitej miery zdôvodniteľné a rozumné. Čiže predmetom rokovania výborov aj nášho dnešného rokovania boli už len dva pozmeňovacie návrhy pánov poslancov, ktoré odzneli minule. Dnes tu pán kolega Korbela predložil nový návrh. Pokiaľ ide o tento nový návrh, musíme postupovať jedným z dvoch spôsobov. Prvý z nich je vychádzať z predpokladu, že už nebola rozprava k zákonu, a teda, že v nej nebolo možné podávať ďalšie pozmeňujúce návrhy k zákonu samému. Druhý - ak by sme neprijali toto vysvetlenie, v takom prípade musím požiadať o zopakovanie postupu z minulej schôdze. Netrúfam si vyjadriť takto na prvé počutie odporúčanie ani neodporúčanie návrhu pána poslanca Korbela. Takisto by som si ho musel preštudovať, porovnať a rovnako ako v predchádzajúcom prípade by som rád požiadal o predovšetkým finančné stanovisko vlády. Zatiaľ toľko k procesu nášho postupu. V prípade, že sa rozhodneme hlasovať dnes, vyjadrím sa aj k predchádzajúcim diskusným vystúpeniam, k obsahu a odporučím hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch z minulej spoločnej správy, čo som zdôvodnil, a takisto o návrhoch, ktoré odzneli na minulom zasadnutí Národnej rady, aj k návrhom na uznesenie, ktoré vznikli vo výbore pre životné prostredie.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško;
Pán predsedajúci, domnievame sa, že už nemožno ďalej preťahovať a odďaľovať hlasovanie. Myslíme si, že obidva prístupy sú naprosto legitimne, aj ten druhý, ktorý povedal pán spravodajca. Berieme túto schôdzu ako pokračovanie v rozprave, to znamená, že tieto dva alebo tri pozmeňujúce návrhy sa berú do úvahy. Dávame návrh, aby sa hlasovalo, už nemožno tento zákon znovu vracať vláde. To nemá konca.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Ak som správne rozumel, pán spoločný spravodajca navrhol, že ak budeme trvať na tom, že pán poslanec Korbela mohol predložiť ďalší pozmeňujúci návrh, tak to má ísť znovu vláde. Ak rozhodneme o tom, že nemal právo podávať ďalší pozmeňujúci návrh, potom môžeme pristúpiť: k hlasovaniu. Je to tak, pán spravodajca?
Poslanec E. Bárány;
Áno. Priznám sa, že si netrúfam teraz z hlavy podať žiadne odporúčania k návrhom pána poslanca Korbela. To by som si musel sadnúť na niekoľko hodín, porovnať, prekonzultovať to s odborníkmi. Prepáčte, netrúfam si z hlavy povedať stanovisko k takejto novelizácii. V takomto prípade viacmenej z neistoty odporučím ich zamietnutie.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pán poslanec Korbela, trváte na svojom návrhu?
Poslanec I. Korbela:
Trvám na svojom návrhu a chcel by som povedať toľko, že toto bolo s odborníkmi prekonzultované.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško;
Chcem povedať len toľko, že možno akceptovať ten pristúp, ktorý povedal pán spoločný spravodajca. On má právo povedať, že to neodporúča.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Akceptujem to. Pristúpime k hlasovaniu. Poprosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.
Poslanec E. Bárány;
Vážené dámy, vážení páni,
myslím, že by sme mali postupovať v poradí. Najprv máme návrhy zo spoločnej správy, tlač 196a, čiže to, čo vzniklo v predchádzajúcom kole rokovania výborov, ktoré zakončila minulá schôdza. K nim sa obsahový výklad podával na predchádzajúcom zasadnutí Národnej rady. V tejto tlači 196a sú štyri pripomienky.
Dovolím si len veľmi stručne pripomenúť, že zmyslom prvých dvoch z nich je, aby sa nestalo, že oprávnená osoba dostane nakoniec späť aj kúpnu cenu, aj svoj pôvodný majetok, v čom došlo k zhode vo všetkých výboroch, že toto by
nastať nemalo. Bod 1 to rieši legislatívno-technicky horšie, druhý to rieši lepšie, preto bod 1 odporúčam neprijať, bod 2 odporúčam prijať. Bod 3 je legislatívno-technickou úpravou. Bod 4 by uľahčoval podmienky pre uplatnenie niektorých reštitučných nárokov. Doteraz sa hovorí, že musí byť uzavreté v tiesni a za nápadne nevyhnutných podmienok, teraz by žiadal alternatívne len jednu z týchto variantov. Upozorňujem, že už len z dôvodov rovnosti nie je možné pristúpiť na tento variant, lebo tí, ktorí uplatnili svoj nárok pred účinnosťou tejto novely, by ho museli uplatňovať za tvrdších podmienok než po účinností tejto novely. Preto bod 4 odporúčam neprijať.
Pokiaľ viem, minule v rozprave k tomuto odporúčaniu nevznikli žiadne pripomienky, žiadne zmeny. Preto odporúčam an blok body 1 a 4 zamietnuť a body 2 a 3 schváliť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pán spoločný spravodajca, dovolím si odporučiť taký postup, aby sme hlasovali najprv o bodoch, ktoré schvaľujeme a potom o tých, ktoré odporúčate neschváliť.
Poslanec E. Bárány;
Prosím, body 2 a 3 odporúčam schváliť, body 1 a 4 zamietnuť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za body 2 a 3 spoločnej správy tlače 196a?
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že uvedené body sme schválili. Poslanec E. Bárány;
Body 1 a 4 odporúčam neprijať. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 102 poslancov.
Pán poslanec, mám ešte jednu otázku. Bod 1 sa s bodom 2 náhodou nevylučujú?
Poslanec E. Bárány;
Upozornil som, že nemožno prijať v tom istom prípade rôzne znenia.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
V takom prípade o bode 1 už netreba hlasovať, keďže sme prijali bod 2.
Poslanec E. Bárány;
Áno, máte pravdu. Stačí hlasovať o bode 4. Podpredseda NR SR J. Prokeš;
Kto je za prijatie bodu 4?
Za návrh hlasovalo 11 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Konštatujem, že bod 4 sme neprijali. Poslanec E. Bárány;
Vážené dámy a páni, teraz by sme mali hlasovať o návrhoch pani poslankyne Danielovej a po nich o návrhu pána poslanca Javorského už v tom legislatívne-technicky vylepšenom znení. V prípade pani poslankyne Danielovej nechávam na svedomie, na zváženie každého poslanca, ako sa vo veci rozhodne, pretože tu by išlo o odškodňovanie vlastne rôznych skupín osôb, z ktorých jedna si to jednoznačne zaslúži a u druhej mám prinajmenšom pochybnosti, ba ešte viac. Ďakujem.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za návrh?
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec E. Bárány;
Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Javorského, vychádzajúc zo zásady rovnosti, aby sa nároky rovnako dedili, prechádzali na najbližšie osoby, ako v iných prípadoch odškodňovania krívd, myslím, že je vhodné tento návrh podporiť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Kto je za?
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.
Konštatujem, že ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.
Poslanec E. Bárány;
Ďalšou, tretou skupinou otázok, o ktorej by sme mali rozhodnúť, sú návrhy v uznesení výboru pre životné prostredie. Tu si dovolím trošku širší exkurz aj vzhľadom na diskusiu, ktorá pred chvíľou odznela. Nepokladám za vhodné, aby sme v tejto súvislosti začínali nejakým spôsobom spochybňovať odbojárov z II. svetovej vojny poukazovaním na jednotlivé, možno i početnejšie príklady neoprávneného využívania týchto výhod. Ak niektorý z pánov kolegov vie o takomto konkrétnom príklade, ide tu o prípady, na ktoré vo väčšine by pamätal aj platný právny poriadok, mám na mysli predovšetkým Trestný zákon, myslím, že tu je cesta na riešenie. Toľko snáď len v stručnosti v tejto súvislosti. Tieto dva návrhy odporúčam neprijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 101 poslancov.
Kto je za návrhy s tým, že pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať?
Za návrhy hlasovalo 33 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhom hlasovalo 26 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.
Konštatujem, že tieto návrhy neboli prijaté. Poslanec E. Bárány;
Poslednou skupinou sú návrhy pána poslanca Korbela s už spomenutým zdôvodnením. Takisto ich odporúčam nepodporiť.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 106 poslancov.
Kto je za uvedené návrhy s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča ich podporiť?
Za návrhy hlasovalo 40 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhom hlasovalo 17 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.
Konštatujem, že tieto návrhy nedostali väčšinu hlasov. Poslanec E. Bárány;
Pán predsedajúci, myslím, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Návrh ako celok odporúčam schváliť.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Kto je za návrh zákona?
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nebol proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenské-j republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
Dámy a páni, navrhujem, aby pred desiatym bodom programu, ktorým je správa o plnení ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde zamestnanosti, sme si urobili desaťminútovú prestávku. Dovoľujem si poďakovať pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu.
/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;
Pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní desiatym bodom programu, ktorým je
Správa o plnení ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti.
Materiál ste dostali ako tlač číslo 229.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie ministerka práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím ju, aby sa ujala slova, a vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste prišli do rokovacej miestnosti.
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová;
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte, aby som predniesla správu o plnení ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10 o Fonde zamestnanosti. Ako viete, zákon o Fonde zamestnanosti schválila Národná rada Slovenskej republiky ešte 17. decembra. Jeho účelom je zmena spôsobu financovania štátnej politiky zamestnanosti, t. j. z doterajšieho - cez štátny rozpočet - na systém fondového hospodárenia. V roku 1993 prebieha činnosť fondu vo vzťahu k schválenému rozpočtu simulovane a prostriedky, ktoré sú získané odvodom do tohto fondu, sa odvádzajú na osobitný účet.
Pri tejto príležitosti by som chcela podotknúť, že prostriedky, ktoré sa vyberajú do tohto fondu, majú jedno výberčie miesto, a to je Národná poisťovňa. Vzhľadom na túto skutočnosť požiadalo ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Národnú poisťovňu o spoluprácu, ktorá potom na základe dohody, ktorú sme uzatvorili medzi sekciou práce a poisťovňou, zabezpečuje aj tento výber prispevkov. K 31. marcu 1993 boli príspevky na zamestnanosť vybrané vo výške 496 925 000 korún, čo predstavuje z celkového predpokladaného objemu 90, 5 %. Rozdiel, o ktorom hovorím, mohol vzniknúť aj pri nápočte výberu poistného už pri stavbe štátneho rozpočtu.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny oslovilo Konfederáciu odborových zväzov, ako aj Asociáciu zamestnávateľských zväzov, aby v zmysle zákona o Fonde zamestnanosti menovali troch zástupcov do Predstavenstva, Dozornej rady a troch za každý okres do správnych výborov fondu. V súčasnosti nemáme ešte kompletné zoznamy členov správnych fondov za niektoré okresy. Podotýkam, že všetky orgány fondu na najvyššej úrovni boli riadne zvolené a fungujú. Upozornili sme na túto skutočnosť zamestnávateľov aj zamestnancov. Postupne ich dopĺňame. Súčasne sme oslovili Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby zabezpečilo cez prednostov okresných úradov nahlásenie troch zástupcov štátu do správnych výborov.
V zmysle ustanovenia § 4 odsek 6 zákona 10 vymenovala vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zástupcov štátu do Predstavenstva a Dozornej rady Fondu zamestnanosti. 27. apríla tohto roku na našom ministerstve sa uskutočnilo prvé stretnutie týchto zástupcov štátu, zamestnávateľov a zamestnancov. Predstavenstva a Dozornej rady. Ako z priloženého materiálu vyplýva, boli zvolení za predsedu Predstavenstva fondu Ing. Vojtech Púha, ktorý je riaditeľom odboru verejných výdavkov ministerstva financií, za podpredsedov boli zvolení Jozef Kollár, predseda Odborového združenia energetikov a Ing. Miroslav Knitl, poradca Združenia podnikateľov Slovenska. Za predsedu Dozornej rady fondu bol zvolený Ing. František Bruckmeier, generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Za podpredsedov boli zvolení Ing. Danilová, pracovníčka ministerstva hospodárstva a Jozef Krumpolec, predseda Odborového zväzu KOVO.
Druhé spoločné rokovanie Predstavenstva a Dozornej rady Fondu zamestnanosti sa uskutočnilo 6. mája na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Na rokovaní sa prehodnotil doterajší stav vo fonde a riešili sme otázky vypracovania štatútu a rokovacieho poriadku. Ďalšie stretnutie máme naplánované do dvoch týždňov.
Na záver by som chcela povedať len toľko, že momentálne najviac diskutovanou otázkou je termín, kedy sa tento fond odpojí od štátneho rozpočtu. Priali by sme si, keby to bolo minimálne do konca tohto kalendárneho roka. Ovšem táto otázka súvisí aj s doriešením budúceho začlenenia úradov práce v súvislosti s novonavrhovanou koncepciou štátnej správy. Sme toho názoru, že prípadná integrácia úradov práce by celú situáciu s fondom a s úradmi práce veľmi skomplikovala a zároveň by to aj oddialilo začiatok samostatnej činnosti fondu. Niekoľkokrát som už povedala v masmédiách a na iných fórach, že tento krok, to znamená začlenenie, integrovanie úradov práce do všeobecnej štátnej správy, by bolo v rozpore s dohovorom MOP číslo 88 o organizovaní služieb pre sprostredkovanie práce, ktorý sme pred dvomi týždňami vo vláde ratifikovali a ktorým je Slovenská republika viazaná.
Úrady práce Slovenskej republiky boli zriadené v súlade s článkom 1 bodom 2 tohto dohovoru s čieľom zabezpečiť čo najlepšiu organizáciu na trhu práce. Súčasná nedoriešená situácia v tejto oblasti neprispieva k zlepšeniu situácie na trhu práce. Myslím si, že v dohľadnom čase všetky problémy, ktoré súvisia jednak s integráciou úradov práce, ako aj s činnosťou fondu na okresných regionálnych úrovniach doriešime.
Ďakujem za pozornosť.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;
Ďakujem pani ministerke Oľge Keltošovej. Prosím pani poslankyňu Martu Aibekovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania predloženého materiálu vo výboroch.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka,
dovoľte mi, aby som predniesla správu k prerokovaniu správy, ktorú predniesla pani ministerka. Uznesením číslo 202 z 26. apríla 1993 v časti B bod 4 Národná rada Slovenskej republiky žiadala vládu Slovenskej republiky urýchlene naplniť ustanovenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky o tom správu do 25. júna 1993. Správa bola predložená a prerokovaná v dvoch výboroch, a to vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. V oboch výboroch vzali poslanci správu na vedomie a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky, aby vzala správu taktiež na vedomie. V uvedených výboroch boli navrhnuté nasledovné uznesenia:
Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci žiada predsedu Predstavenstva Fondu zamestnanosti
a/ určiť optimálny termín pre začatie fungovania Fondu zamestnanosti nezávisle na štátnom rozpočte Slovenskej republiky,
b/ urýchlene konštituovať správne výbory v tých územných obvodoch, v ktorých sa to doteraz nepodarilo zabezpečiť.
Ministerku práce, sociálnych veci a rodiny žiada doriešiť problematiku začlenenia úradov práce v rámci kategorizácie orgánov štátnej správy v súlade s dohodou Medzinárodnej organizácie práce číslo 88/1948 a v tejto súvislosti zvažovať aj možnosť transformovania úradov práce na verejnoprávne inštitúcie.
Národohospodársky a rozpočtový výbor žiada ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predkladať národohospodárskemu a rozpočtovému výboru mesačne informáciu o finančnom hospodárení Fondu zamestnanosti v členení za zdroje príjmov a výdavkov prostriedkov fondu a splnomocňuje predsedu výboru pozvať predsedu Predstavenstva Fondu zamestnanosti, predsedu Dozornej rady Fondu zamestnanosti, prezidenta Asociácie zväzov zamestnávateľov, predsedu KOZ k prerokovaniu činnosti Fondu zamestnanosti a k zintenzívneniu jeho aktivít.
To by bolo všetko. Prosím, pán predsedajúci, aby sme dali hlasovať o tom, že berieme správu na vedomie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;
Ďakujem, pani poslankyňa, ale k tomuto bodu je potrebné otvoriť aj rozpravu. Zatiaľ vám ďakujem. Prosím, pán poslanec Brocka sa hlási do rozpravy.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci, vážená pani ministerka,
táto správa, ktorú máme teraz na stole, je vlastne splnením úlohy vlády, ktorú mala z apríla tohto roku, keď sme prerokovávali odpočet Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a v ukladacej časti Národná rada uložila vláde urýchlene naplniť ustanovenie zákona číslo 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti a predložiť Národnej rade o tom správu do 25. júna, čiže, naplniť ustanovenia zákona o Fonde zamestnanosti a predložiť o tom správu. Mám taký pocit, že táto správa je síce v termíne, dnes je 24., ale táto správa je vlastne pokračovaním mojej interpelácie. Táto správa rovnako ďalej konštatuje, že ustanovenia zákona o Fonde zamestnanosti sa neplnia. To je prvý vážny rozpor a myslím si, že tým táto správa neplní svoj pôvodný účel.
Chcem upozorniť na niektoré nedostatky resp. nesprávne tvrdenia v predloženej správe. Na prvej strane sa píše o tom, že v roku 1993 prebieha činnosť Fondu zamestnanosti vo vzťahu k schválenému štátnemu rozpočtu simulovane. Na druhej strane dolu sa hovorí o tom, že je naďalej diskutovanou otázkou začatie fungovania Fondu zamestnanosti nezávisle na štátnom rozpočte. A skutočnosť je taká, že Fond zamestnanosti funguje simulovane podľa zákona o Národnej poisťovni iba do 30. júna. Druhá vec - na tomto pléne máme jeden materiál - je to takisto správa, v rámci ktorej ideme novelizovať zákon o Fonde zamestnanosti, a to simulované fungovanie Fondu zamestnanosti - je tam taký návrh - predlžujeme do konca roka. To sú ďalšie nezrovnalosti na dvoch stranách tejto správy.
čo mňa však najviac prekvapuje, je posledná a tretia strana tejto správy. Keďže tento materiál predkladá predseda vlády Slovenskej republiky, a tretia strana hovorí o tom, že problém integrovania úradov práce do štátnej správy je veľmi delikátna záležitosť, že tento problém je stále nevyriešený a že táto nedoriešená situácia neprispieva k zlepšeniu situácie na trhu práce, nerozumiem tomu a zdá sa mi to, akoby táto tretia strana nepatrila k tejto správe predsedu vlády, akoby to bolo pokračovanie nejakej inej interpelácie, pripadne je to len stanovisko pani ministerky. Alebo - posledná možnosť je, že ju mám chápať ako sebakritiku vlády v otázke plnenia ustanovení zákona o Fonde zamestnanosti.
Ďakujem.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;
Ďakujem pánu poslancovi Brockovi. Prosím, kto sa ďalej hlási do rozpravy?
Spoločná spravodajkyňa pani Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková;
Mám len faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Brocku. Tento zákon stanoví, že podľa uvedeného zákona § 2 ods. 2 orgánmi Fondu sú Predstavenstvo, Dozorná rada a správne výbory. § 4 ods. 1, 2, 3 určujú funkciu orgánov Fondu a ich zloženie. Tvorí ich vždy 9 členov, traja zástupcovia zamestnancov, traja zástupcovia zamestnávateľov a traja zástupcovia štátu. Tu si ministerstvo a vláda svoju povinnosť splnila, a ako pani ministerka povedala, boli tieto orgány zvolené. Nie sú doriešené iba v niektorých okresoch regionálne orgány. Toto aj náš výbor ako gesčný navrhuje príslušnému ministerstvu.
čo sa týka začlenenia úradov práce, ktoré bolo spomínané aj v uznesení, to je reakcia na požiadavku riaditeľov okresných úradov práce, preto sme to aj do uznesenia dali. Zišli sa riaditelia okresných úradov práce Slovenskej republiky v Považskej Bystrici 8. apríla 1993, kde majú túto požiadavku, ktorú sme si osvojili a preto sme ju aj tlmočili. Môžem to z toho listu odcitovať. Bod 2: urýchlenú transformáciu úradov práce Slovenskej republiky zo sústavy špecializovanej štátnej správy na verejnoprávne inštitúcie Fondu zamestnanosti tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu zaťažovaniu štátneho rozpočtu a jeho príslušných kapitol. Takže toto sa deje a to bolo na požiadavku týchto riaditeľov. Boli sme ako výbor aj v teréne, v Rimavskej Sobote, kde nám tieto požiadavky tlmočili, a preto sme ich do uznesenia dali. Dovolila som si preto zareagovať na vaše vystúpenie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;
Ďakujem pani poslankyni Aibekovej. Hlási sa prosím ešte niekto o slovo?
/Nikto. /
Nie. Preto pokladám rozpravu za ukončenú a pýtam sa pani ministerky, či sa chce k rozprave vyjadriť.
Ministerka práce, sociálnych veci a rodiny SR O. Keltošová:
Ďakujem, nie. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;
Ďakujem. Vaše vystúpenie, pani spoločná spravodajkyňa, chápem vlastne ako záverečné slovo. Preto pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré máte uvedené na obale predloženej správy.
Môžeme dať hlasovať o návrhu uznesenia ako celku, pretože nebola v rozprave predložená žiadna pripomienka pozmeňujúceho charakteru.
Kolegyne a kolegovia, prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia?
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti.
Vážené dámy, vážení páni,
jedenástym bodom programu je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o výkone väzby.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač čislo 222 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 222a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová. Prosím ju, aby sa ujala slova.
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová;
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky 17. novembra 1992 v súvislosti s prerokovaním správy o stave a vývojových tendenciách väzenstva v Slovenskej republike rozhodla pripraviť návrh zákona o výkone väzby. Výkon väzby ako mimoriadne závažný zásah do občianskych práv človeka je doteraz upravený iba
rezortnou normou, a to rozkazom ministra spravodlivosti, ktorým bol vydaný poriadok pre výkon väzby, teda normou, ktorá z hľadiska hierarchie právnych noriem, ako aj jej právnej sily, nie je adekvátna takým obmedzeniam, ktorým musí byť človek podrobený počas výkonu väzby.
Predložený vládny návrh zákona schválila vláda 11. mája 1993. Navrhovaný zákon má vymedziť jednak práva a povinnosti obvinených počas výkonu väzby pri náležitom rešpektovaní prezumpcie neviny, ako aj výkon základných úloh Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky pri zabezpečovaní účelu výkonu väzby. Skutočnosť, že zahraniční experti v oblasti trestného práva kladne hodnotili legislatívnu úpravu väzby v Trestnom poriadku, nijako nespochybňuje povinnosť a potrebu zákonnej úpravy a jej výkonu.
Návrh okrem uvedených dôvodov vychádza z nasledujúcich skutočností: z nevyhnutnosti aktualizácie tohto inštitútu podľa Ústavy Slovenskej republiky, zo snáh demokratickej spoločnosti humanizovať výkon väzby, z doterajších skúseností a poznatkov, ako aj z odporúčaní obsiahnutých v medzinárodných dokumentoch. Zákon o výkone väzby normatívne upraví iba základné podmienky výkonu väzby. V nadväznosti na jeho ustanovenia bude vydaný vykonávací predpis, ktorý ako všeobecne záväzná právna norma upraví všetky podrobnosti výkonu väzby. Návrh tohto predpisu sa už pripravuje.
Vzhľadom na to, že navrhovaným zákonom sa v súlade so spomínanými tendenciami majú presnejšie formulovať a rozšíriť práva obvinených a zlepšiť podmienky ich života počas výkonu väzby, vyžiada si uvedenie predloženého návrhu do praxe náklady v sume asi 15 miliónov Sk. Bez nich by sa zmenila iba kvalita legislatívnej úpravy, ale nezmenili by sa skutočné podmienky výkonu väzby v praxi.
Uzákonenie výkonu väzby na navrhovanej úrovni, t. j. zákonom, bude akiste pozitívnym prínosom pre Slovenskú republiku aj na medzinárodnom poli, najmä pred orgánmi Rady Európy, ktoré sa zaujímajú o pôsobenie orgánov Slovenskej republiky činných v trestnom konaní pri nariaďovaní a výkone väzby. Z uvedených dôvodov, vážené pani poslankyne a páni poslanci, odporúčam, aby ste predložený návrh vlády na úpravu zákona o výkone väzby posúdili a aby ste ho po prerokovaní schválili.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;
Aj ja ďakujem pani ministerke Kataríne Tóthovej. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Róberta Ficu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec R. Fico;
Vážené dámy, vážení páni,
všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona Národnej rady pridelený, vyslovili a nim súhlas a odporučili ho Národnej rade schváliť po zohľadnení pripomienok, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe k návrhu zákona o výkone väzby. Teraz sa nebudem týmito konkrétnymi pripomienkami zaoberať, zaujmem k nim stanovisko až po skončení rozpravy. Súčasne záujmem stanovisko aj k prípadným pripomienkam, ktoré budú obsiahnuté v rozprave.
Predtým však vyjadrím svoje osobné stanovisko k návrhu ako celku. Myslím si, že je mimoriadne dôležité, aby sme taký závažný zásah do integrity a slobody človeka, ako je
väzba, upravili zákonným spôsobom, aby osoba, ktorá je držaná vo väzbe, mala zákonom garantované základné práva a súčasne uložené základné povinnosti. Preto sa s týmto návrhom zákona plne stotožňujem a sám budem podporovať jeho prijatie v Národnej rade. Z mojej strany to je zatiaľ všetko.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;
Ďakujem pánu poslancovi Róbertovi Ficovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o jedenástom bode programu. Prosím, pani poslankyňa.
Poslankyňa A. Korduliaková;
Navrhujem znenie § 27 upraviť tak, aby bolo v plnej zhode s ustanovením § 152 ods. 1 písmena a/ Trestného poriadku. Prvá veta v § 27 by teda znela nasledovne: "Ak bol obvinený právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby. " Zdôvodním: V § 152 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku sa hovorí, že ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu náklady spojené s výkonom väzby. Nie je tu teda stanovená ďalšia podmienka, aby bol aj právoplatne odsúdený. Podľa navrhovanej úpravy v zmysle § 27 by napríklad nemusel platiť trovy spojené s výkonom väzby ten, voči komu by bolo zastavené trestné stíhanie na základe amnestie prezidenta republiky, keď je páchateľ uznaný za vinného, avšak právoplatne nie je odsúdený. Z doteraz navrhovaného znenia ustanovenia § 27 vyplýva, že toto je v rozpore s platným Trestným poriadkom v citovanom ustanovení § 152 ods. 1 písmena a/.
Ďakujem za pozornosť.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Korduliakovej. Prosím, kto sa ešte hlási o slovo?
/Nikto. /
Vyhlasujem rozpravu o jedenástom bode programu za skončenú. Pani ministerka, chcete sa k rozprave vyjadriť?
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
k predloženému návrhu pani poslankyne by som sa vyjadrila v tom zmysle, že je možné akceptovať jej navrhnutú formuláciu, a síce, ak bol obvinený právoplatne uznaný za vinného, pretože sa tu rozširuje pole. Terajšie znenie síce nie je celkom v rozpore, lebo to vyplýva zo systémových súvislostí ustanovení Trestného zákona, že odsúdeným je ten, kto je právoplatne uznaný za vinného - obvinený uznaný za vinného. Ale plne akceptujem jej zdôvodnenie, že v tomto formulačnom znení by uvedené ustanovenie pokrylo aj tých, ktorí sú uznaní vinnými, ale z dôvodu amnestie alebo z iných prípadných možných dôvodov by si neodpykávali trest odňatia slobody. Teda považujem návrh za spresňujúci.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani ministerke. Žiada si záverečné slovo spravodajca výborov pán poslanec Róbert Fico?
Poslanec R. Fico:
Rád by som sa vyjadril, vážené dámy, vážení páni, k jednotlivým pripomienkam, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe a takisto aj k pripomienke, ktorá bola vznesená pani Poslankyňou.
Pokiaľ ide o pripomienky uvedené v spoločnej správe, keďže neodporúčam všetky naraz, an blok, budem sa vyjadrovať ku každej konkrétnej pripomienke osobitne.
V pripomienke uvedenej pod bodom 1 sa navrhuje v § 4 odsek 7 doplniť slovo "a obhajca". Odporúčam túto pripomienku prijať.
Pokiaľ ide o pripomienku uvedenú v bode 2 spoločnej správy, túto pripomienku neodporúčam prijať.
V pripomienke pod bodom 3 sa navrhuje, aby za slová "pomoc advokáta" boli vložené slová, "ktorý nie je obhajcom". V tomto prípade ide o styk obvineného s advokátom v nejakej civilnej veci, ktorá nemá priamy súvis s obvinením ani s danou trestnou vecou, avšak konštrukcia, ktorá je navrhovaná v tejto pripomienke, je nevyhovujúca, čiže ju neodporúčam prijať.
Pripomienka uvedená pod bodom 4 hovorí o poskytovaní duchovných služieb obvineným vo väzbe a navrhuje sa doplniť časť vety v znení "pokiaľ nejde o prípady ohrozenia života a zdravia". Týka sa to situácie, keď obvinený sa nachádza v tzv. kolúznej väzbe, kde sa prístup duchovnému umožňuje iba na základe súhlasu orgánu činného v trestnom konaní. Pripomienka uvedená v bode 4 navrhuje určitú výnimku, pokiaľ nejde o prípad ohrozenia života a zdravia, kedy by mal mať obvinený automaticky právo na duchovného, hoci by bol držaný
v kolúznej väzbe. Sú tu určité okolnosti, ktoré ma vedú, aby som neodporúčal ani tento pozmeňujúci návrh, pretože kolúzna väzba je osobitný výkon väzby spočívajúci v tom, že sa má zabrániť obvinenému v úteku, takže z tohto dôvodu ju nemôžem odporúčať.
V pripomienke uvedenej v bode 5 sa navrhuje doplniť časť vety v § 11 ods. 2 "pokiaľ nejde o prípady ohrozenia života". Neodporúčam prijať túto pripomienku.
Pripomienka v bode 6 - za slovo "osemhodinový" - ide o spánok - vložiť slovo "nočný". Neodporúčam prijať.
V bode 7 sa navrhuje doplniť nový odsek 5. Ide o žiadosť obvineného o lekára. Neodporúčam prijať.
Bod 8 - je to spresnenie poznámky - odporúčam prijať.
V bode 9 sa navrhuje doplniť slovo "písomné" v prípade podania určitého opravného prostriedku proti podaniu disciplinárneho trestu. V tomto prípade je možné súhlasiť, čiže odporúčam prijať túto pripomienku.
Pokiaľ ide o bod 10, odporúčam ho. Je to spresnenie. Bod 11 neodporúčam, avšak odporúčam bod 12.
Pokiaľ ide o pripomienku pani poslankyne vo veci § 27, úprimne povedané, potreboval by som mať k dispozícii Trestný poriadok, aby som skonfrontoval tvrdenie, ktoré predniesla. Bola by možnosť na 5 minút prerušiť a skonfrontovať toto ustanovenie s Trestným poriadkom, pretože môže dôjsť k určitým situáciám, ktoré by plne neboli konfrontné s týmto mechanizmom, ktorý je navrhovaný v § 27 pani Poslankyňou v rámci jej pripomienky. Je to v záujme veci.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím si, že takýmto spôsobom stratíme oveľa menej času, ako keby sme museli zákon potom novelizovať, takže odporúčam, aby sme dali priestor pre toto porovnanie. Takže bude 5-minútová prestávka pre pána spoločného spravodajcu.
/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Vážené dámy, vážení páni, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 75 poslancov. /
Môžeme pokračovať. Medzitým priali ďalší páni poslanci. Prosím, pán poslanec, môžete uvádzať hlasovanie.
Poslanec R. Fico:
Ešte predtým by som sa vyjadril, ak dovolíte, k návrhu pani poslankyne, ktorý sa týkal § 27 návrhu zákona o výkone väzby. Pani poslankyňa navrhovala, aby sme v prvej vete doplnili pred slovo "uznaný" slovo "právoplatný", čiže tá veta by znela: "Ak bol obvinený právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby. " Čiže vypadne časť vety "a právoplatne odsúdený".
Pri porovnaní s platným Trestným poriadkom v podstate nejde o žiadny rozdiel. Je to iba spresnenie, obsahovo sa absolútne nič nemení, ale keď chceme mať presnú dikciu Trestného poriadku, navrhoval by som - inak odporúčam prijať
váš návrh, ale súčasne navrhujem, aby slovo "obvinený" bolo zmenené na "obžalovaný". V tom prípade budeme mať v zákone o výkone väzby presnú dikciu toho ustanovenia Trestného poriadku, ktoré hovorí o náhrade trov spojených s výkonom väzby, čiže by to znelo: "Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby. " Takúto zmenu odporúčam potom prijať.
Pokiaľ ide o zákon ako celok, tiež ho odporúčam, samozrejme, prijať. Ak nie sú ďalšie pripomienky, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Áno, prosím. Poslanec R. Fico:
Pripomienku uvedenú po bodom 1 odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 90 poslancov.
Kto je za pripomienku obsiahnutú v bode 1 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že táto pripomienka bola prijatá.
Poslanec R. Fico:
Pokiaľ ide o pripomienky, ktoré sú uvedené pod bodmi 2 až 7 spoločnej správy, v rozprave nepadol žiadny iný návrh. Ku všetkým týmto pripomienkam som sa vyjadril, že ich neodporúčam prijať, čiže je tu možnosť o pripomienkach uvedených pod bodmi 2 až 7 hlasovať an blok.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Faktická pripomienka - pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:
Vzhľadom na zvolený postup pána spoločného spravodajcu, keď v podstate túto spoločnú správu a pozmeňujúce návrhy nepredniesol na úvod, ale až po skončení rozpravy, dovolil by som si navrhnúť, ak je to ešte vôbec možné, bod 4 a 5 vyňať na samostatné hlasovanie a podporiť znenie týchto návrhov vzhľadom na to, že pán spoločný spravodajca ich neodporučil na schválenie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán spoločný spravodajca, z toho vyplýva, že by sme o týchto bodoch nedali hlasovať an blok, ale budeme o nich hlasovať jednotlivo s tým, že poviete vždy stanovisko spoločného spravodajcu.
Poslanec R. Fico:
Pokiaľ ide o bod 2 spoločnej správy, neodporúčam ho prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, hlasujeme o bode 2. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 90 poslancov.
Kto je za pripomienku v bode 2 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporučil neprijať?
Za návrh hlasovalo 7 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 2 sme neprijali.
Poslanec R. Fico:
Pripomienku uvedenú pod bodom 3 spoločnej správy neodporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.
Kto je za pripomienku v bode číslo 3 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 5 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku sme neprijali.
Poslanec R. Fico:
Pokiaľ ide o bod 4, tento takisto neodporúčam prijať, ale predtým ako dáte slovo pánu Sečánskemu, by som chcel povedať, že rozprava bola uzatvorená. To je jedna vec. Druhá vec je, že som potom, ako pani ministerka predniesla tento návrh, informoval o spoločnej správe. Pokiaľ si niekto myslel, že niektoré z pripomienok sú tak dôležité, že ich treba zdôrazniť, myslím si, že v rozprave bola možnosť ovplyvniť význam alebo menší význam týchto pripomienok. Takže si myslím, že nejaké pripomienky v štádiu hlasovania nie sú teraz namieste. To je môj názor.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Iba faktická poznámka - pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:
Pán spravodajca, váš názor k týmto pripomienkam ste zaujali až po rozprave. S tým súhlasím s podpredsedom ústavnoprávneho výboru pánom Brňákom. To je jedna otázka.
Druhá - rozmeňme si pripomienku k § 11 ods. 2 na drobné. Praktický príklad: Niekto bude v kolúznej väzbe a dostane infarkt. Aby mohol dostať kňaza, ktorého si bude žiadať, bude treba súhlas sudcu alebo vyšetrovateľa, ktorý čert vie kde bude. Myslím si, že takéto ustanovenie by bolo v rozpore s Listinou. Preto navrhujem to, čo je uvedené pod bodom 4, prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Bárány - faktická poznámka.
Poslanec E. Bárány:
Pustili sme sa do rozpravy cez faktické pripomienky, ale myslím si, že ide skutočne o závažnú vec. Zareagoval by som na to, čo hovoril pán doktor Sečánsky. Myslím si, že tu by bol vhodný nie bod 4, ale bod 5. Bodu 4 totiž zodpovedá aj prípad akéhokoľvek ochorenia. Tu niekto z pléna hovorí chrípka, čo asi nie je vhodné. Bod 5 má na mysli ohrozenie života, kde by som skutočne zvažoval. To je prípad, ktorý ste aj vy spomenuli.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, vaše stanovisko je, že neodporúčate prijať?
Poslanec R. Fico:
Neodporúčam prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 96 poslancov.
Kto je za schválenie pripomienky v bode 4 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Konštatujem, že pripomienka uvedená v bode 4 bola prijatá.
Prosím, pristúpme k ďalším bodom. Poslanec R. Fico:
Pokiaľ ide o bod 5, ide tu o pripomienku, ktorá sa týka tej istej problematiky. Z toho dôvodu si myslím, že tento bod je bezpredmetný a môžeme prejsť k bodu 6.
Pokiaľ ide o bod 6, v ňom uvedené pripomienku neodporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 96 poslancov.
Kto je za túto pripomienku s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Konštatujem že táto pripomienka nebola prijatá. Poslanec R. Fico:
Pripomienku uvedenú pod bodom 7 spoločnej správy neodporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Hlasujeme o pripomienke 7 spoločnej správy. Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 96 poslancov.
Kto je za pripomienku pod bodom čislo 7 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Konštatujem že pripomienku pod bodom čislo 7 sme neschválili.
Poslanec R. Fico:
Pripomienku uvedenú pod bodom 8 spoločnej správy odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prezentujme sa, prosím. Prezentovalo sa 96 poslancov.
Kto je za pripomienku pod bodom čislo 8? Pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom čislo 8 sme prijali.
Poslanec R. Fico:
Pripomienku uvedenú pod bodom číslo 9 odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.
Kto je za pripomienku pod bodom číslo 9? Pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku sme prijali. Poslanec R. Fico:
Pripomienku uvedenú pod bodom 10 spoločnej správy odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 96 poslancov.
Kto je za? Pán spoločný spravodajca odporúča túto pripomienku prijať.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že táto pripomienka bola schválená.
Poslanec R. Fico:
Pripomienku uvedenú pod bodom 11 spoločnej správy neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 96 poslancov. Kto je za uvedenú pripomienku? Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Konštatujem, že túto pripomienku sme neprijali. Poslanec R. Fico:
Poslednú pripomienku uvedenú v spoločnej správe pod bodom 12 odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 99 poslancov. Kto je za uvedenú pripomienku? Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Kto je proti? Proti hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku sme prijali.
Poslanec R. Fico:
V rozprave bola podaná iba jedna pripomienka, a to pani poslankyne Korduliakovej. Týka sa § 27. Ešte raz prečítam pozmenený text prvej vety § 27. Podľa pripomienky pani poslankyne by mal znieť: "Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby. " Odporúčam túto pripomienku prijať.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 100 poslancov. Kto je za uvedenú pripomienku? Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Kto je proti? Proti nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že túto pripomienku sme prijali. Poslanec R. Fico:
Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pripomienkach k návrhu zákona, takže teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu ako celku.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za uvedený návrh zákona?
Za návrh hlasovalo 104 poslancov.
Kto je proti?
Proti nehlasoval žiaden poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Žiaden poslanec sa nezdržal hlasovania.
Gratulujem pani ministerke. /Potlesk. / Málo zákonov dostáva takú jednoznačnú podporu, ako dostal tento.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o výkone väzby.
Dvanástym bodom programu je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 231 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 231a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky Katarína Tóthová. Prosím ju, aby sa ujala slova.
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky predkladá na vaše posúdenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 419/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov. Dovoľte mi v tejto súvislosti v mene vlády Slovenskej republiky uviesť skutočne len pár slov k predkladanému návrhu zákona.
Zákon o kárnej zodpovednosti nie je zásahom do princípu sudcovskej nezávislosti, pretože v plnej miere garantuje nezávislosť sudcov tým, že rozhodovanie o vine sudcov vo veciach priestupkových a disciplinárnych prenecháva vo výlučnej pôsobnosti sudcovských orgánov, a to kárnych súdov. Význam tejto úpravy sa v plnom rozsahu prejavuje v nadväznosti na zákon číslo 336/1991 o súdoch a sudcoch. Tento zákon totiž podmieňuje všetky opatrenia v oblasti pracovnoprávnej vykonané proti vôli sudcu predchádzajúcim rozhodnutím kárneho súdu, ktorým sa zistilo kárne previnenie sudcu a za toto mu bolo uložené príslušné kárne opatrenie.
Zánik federatívnej republiky a vytvorenie samostatného štátu si už vyžiadalo novelu zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, ktorá upravila postavenie súdov a sudcov Slovenskej republiky. Stalo sa tak zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 12/1993 Z. z. Ostáva teda ešte úprava kárnej zodpovednosti sudcov na podmienky Slovenskej republiky po zániku federácie, ktorú úlohu plní predkladaný návrh.
Po stránke obsahovej treba zdôrazniť, že zákon číslo 412 plne vyhovuje aj podmienkam samostatného štátu. Týka sa to najmä vymedzenia kárnych previnení sudcov a úpravy procesných postupov v konaní proti nim. Novela dopĺňa iba počet kárnych opatrení o ďalšie opatrenie, a to, že v prípade závažného kárneho previnenia sa dáva možnosť zaradiť sudcu do platového stupňa nižšieho o jeden stupeň na čas až troch rokov. Tým sa postavenie sudcov v kárnom konaní nezhoršuje. Vypĺňa sa iba medzera medzi preložením sudcu ako najprísnejším opatrením spočívajúcim v návrhu a na odvolanie sudcu Národnou radou Slovenskej republiky.
V mene vlády Slovenskej republiky vám odporúčam, pani poslankyne a páni poslanci, predložený návrh odsúhlasiť.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pani ministerke Tóthovej. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Petra Brňáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
pani poslankyne a páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás ako spoločný spravodajca oboznámil so spôsobom prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov, s navrhnutými zmenami a ich zdôvodnením.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákona číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov, tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 231, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 350 z 31. 5. 1993 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu o bezpečnosť v termíne do 16. júna 1993. Týmto rozhodnutím zároveň určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov tým, že ich skoordinované stanoviská sa
premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť prerokovali uvedený vládny návrh zákona, vyslovili s nim súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov, schváliť s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi úpravami.
Z rokovania obidvoch výborov vyplynulo celkom 8 pozmeňujúcich návrhov. Ako spravodajca vám odporúčam v rámci úvodného slova schválenie navrhovaných zmien pod bodmi 2, 3, 4, 5, 7 a 8 spoločnej správy. V prípade, ak tieto body nebudú dotknuté rozpravou, navrhujem o týchto hlasovať an blok. Body 1 a 6, ktoré viac-menej spolu súvisia, vám neodporúčam schváliť.
Teraz si dovolím zdôvodniť navrhované zmeny.
K bodu 1 spoločnej správy: V tomto prípade, podľa môjho názoru, nejde o vecnú zmenu, len o jazykovo-štylistickú úpravu. Myslím si, že vyslovený názor v rámci tohto bodu je správny, ale, bohužiaľ, vzhľadom na to, že ide iba o novelizáciu, teda čiastočnú zmenu zákona, nie je možné meniť pôvodný názov zákona číslo 412/1991 Zb., ktorý zaviedol pojem kárna zodpovednosť. Tento názor zastáva aj legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, preto neodporúčam schváliť navrhovanú zmenu.
Bod 2 spoločnej správy: V tomto prípade nejde o vecnú zmenu, pričom navrhované znenie vyjadruje formálne precíznejší text. Odporúčam preto navrhovanú zmenu schváliť.
K bodu 3 spoločnej správy: V danom prípade ide o vecnú zmenu v navrhovanej vládnej novele, ktorá má podstatný charakter. Kvôli presnosti chcem uviesť, že druhá veta bodu 3 spoločnej správy fakticky znamená vypustenie bodu 8 spoločnej správy - z hľadiska faktickej stránky. Podľa navrhovanej zmeny dôjde k vypusteniu novokoncipovaného ustanovenia § 3 ods. 3 písm. c/. Toto ustanovenie má na mysli zavedenie nového kárneho opatrenia, a to zaradenie sudcu do platového stupňa nižšieho o jeden stupeň na čas až troch rokov.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať predovšetkým na skutočnosť, že už novela Zákonníka práce, a to zákonom číslo 3/1991 Zb. vypustila všetky dovtedajšie ustanovenia o kárnom konaní a ukladaní kárnych opatrení vzhľadom na medzinárodné dokumenty v pracovno-právnych vzťahoch medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Tieto medzinárodné dokumenty nepripúšťajú jednej zo zmluvných strán ukladať druhému účastníkovi pracovnej zmluvy kárne opatrenia a postihovať nimi aj nároky pracovníkov na mzdu za vykonanú prácu. Sudcovia doposiaľ, a to i v zmysle zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch sú v pracovno-právnom pomere vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, teda príslušnému krajskému súdu. Prijatím navrhovanej novely by sa opätovne voči sudcom prinavrátil stav ohľadne kárnych opatrení, ktorý bol platný pred novelou Zákonníka práce číslo 3/1991 Zb. Už len z tohto hľadiska by bol podobný postup neprípustný a z medzinárodného hľadiska neželateľný.
Domnievam sa, že pokiaľ nedôjde k úprave nového služobného vzťahu sudcu, je doterajší zákon o kárnom konaní dostačujúci. Myslím si, že pri tak závažnom kárnom previnení, o akom hovorí dôvodová správa, je potom nutné prikročiť k zásadným opatreniam voči sudcovi, a to jeho odvolaním podľa § 44 ods. 1 zákona o súdoch a sudcoch. Nakoniec si myslím, že sudcu nemožno administratívnym spôsobom riadenia donucovať na lepšiu a výkonnejšiu prácu. Túto sudca buď robí,
pretože je o tom presvedčený, že to tak má byť, alebo, keď nie, radšej sa s ním rozísť i za cenu, že sa ďalej oslabia rady justície. Z dlhodobejšieho hľadiska je takýto postup jedine správny. Podotýkam, že tento názor bol odobrený hlasovaním v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a korešponduje aj so stanoviskom Združenia sudcov Slovenska. Preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.
Bod 4 spoločnej správy: Navrhované znenie bez vecnej zmeny legislatívne čistejšie a jednoduchšie reaguje na štátoprávne zmeny. Preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.
Bod 5 spoločnej správy: Navrhovaná zmena bez vecnej zmeny má ucelenejšiu legislatívnu konštrukciu, preto odporúčam túto zmenu schváliť.
Bod 6 spoločnej správy má priamu náväznosť na bod 1 spoločnej správy, ktorý som neodporučil schváliť, preto neodporúčam schválenie ani tohto bodu.
Bod 7: Navrhovaná zmena je legislatívnym spresnením textu § 18 ods. 2. písm. c/, pretože odkaz v zátvorke sa viaže aj na ministrov spravodlivosti a obrany. Odporúčam preto navrhovanú zmenu schváliť.
Bod 8 spoločnej správy: Navrhované znenie dáva logiku bodu 20 návrhu vládnej novely. Pôvodný bod zovšeobecňuje špecifickú situáciu, a tým aj popiera vlastne zákon číslo 412/1991 Zb. Odporúčam preto navrhovanú zmenu schváliť.
Celkom na záver, pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam schváliť vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 412/191 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov.
Pokiaľ môžem, zároveň by som sa v dvoch krátkych vstupoch prihlásil do rozpravy.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spoločného spravodajcu.
Otváram rozpravu o dvanástom bode programu. Zatiaľ nemám žiadneho písomne prihláseného. Ako prvý sa hlásil pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ak dovolíte, prvá poznámka sa dotýka bodu 3 spoločnej správy. V prípade, ak by bol tento bod schválený, čo som odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, je potrebné konštatovať a do zápisu uviesť, že zároveň sa technicky upraví aj poznámka číslo 3, ktorá je tam uvedená. To už urobí viacmenej Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, pretože nejde o zmenu vecného charakteru.
Druhý, vecne pozmeňujúci návrh sa dotýka bodu 4 vládneho návrh - zrejme to ušlo predkladateľom a nakoniec aj v priebehu samotného rokovania Národnej rady Slovenskej republiky - kde je potrebné zmeniť odkaz 3 na odkaz 3a a tým, že v poznámke sa uvedie pod čiarou: "3a § 44 ods. 1, 2 zákona číslo 335/1991 Zb. " V danom prípade je potrebné uviesť, že pôvodný odkaz pod číslom 3 mal na mysli v rámci poznámky ustanovenie § 44 ods. 2 zákona číslo 335/1991 Zb. Tento zákon bol však novelizovaný zákonom číslo 12/1993 Z. z. a v danom prípade sa aj vecným spôsobom zmenilo ustanovenie § 44. Tohto bodu 4 sa dotýka nielen ustanovenie ods. 2, ale aj odseku 1. Preto je potrebné, myslím si, vecne upraviť aj odkaz s poukazom na číslicu 3a a s poznámkou.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi. Pani poslankyňa Korduliaková. Poslankyňa A. Korduliaková:
Pokial ide o navrhovanú novelizáciu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c/, podľa môjho názoru, kárne opatrenie, ktoré je navrhované, je neprimerané. Plne podporujem názor pána poslanca Brňáka.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pani poslankyni. Prosím, pani poslankyňa Draxlerová.
Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Poslankyňa A. Draxlerová:
Mala by som pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 412/1992 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov - v článku 1 návrhu za bod 12 zaradiť toto ustanovenie: Bod 13 § 16 ods. 1 znie: "Ak kárny senát dôjde k záveru, že sudca sa dopustil kárneho previnenia alebo priestupku, rozhodne, že je vinný a uloží mu kárne opatrenia podľa § 3. Kárne opatrenie musí byť uložené a písomne vyhotovené rozhodnutie o tom doručené sudcovi, proti ktorému sa kárne konanie vedie, do troch mesiacov odo dňa, keď mu bol podľa § 9 doručený návrh na začatie kárneho konania proti nemu. Ak kárny senát nemôže túto lehotu zo závažných dôvodov dodržať, rozhodne o jej primeranom predĺžení a upovedomí o tom orgán, ktorý navrhol začatie kárneho konania. Predĺženie lehoty nesmie však znemožniť uloženie kárneho opatrenia z dôvodu, že kárna zodpovednosť podľa § 4 zanikla. " Ďalšie body by sa tam prečíslovali.
Odôvodnenie: Podľa § 4 novelizovaného zákona zodpovednosť sudcu za kárne previnenie alebo za jeho priestupok zaniká, ak uplynul od ich spáchania alebo v prípade uvedenom v § 3 ods. 4 od právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku jeden rok. Stáva sa, že príslušný kárny senát nerozhodne pred zánikom kárnej zodpovednosti o uložení kárneho opatrenia, a to nezriedka aj preto, že sa kárne konanie odkladalo, alebo dochádzalo v ňom k prieťahom. Skutočnosť, že sudca nebol kárne postihnutý, lebo jeho kárna zodpovednosť v dôsledku nečinnosti kárneho orgánu uplynutím času zanikla, má preukázateľne závažný negatívny dopad na úroveň disciplíny na súdoch. Vzhľadom na to je potrebné uložiť kárnym senátom povinnosť, aby v ustanovenej lehote rozhodli o kárnom opatrení, aby sa v tejto lehote kárne postihnutému doručilo písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia.
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pani poslankyni. Kto sa hlás ďaľší do rozpravy?
/Nikto. /
Vyhlasujem rozpravu o dvanástom bode za uzavretú. Dávam slovo ani ministerke.
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
k pripomienke pána poslanca Brňáka ohľadne navrhovaného
ďalšieho kárneho opatrenia by som chcela zdôrazniť, že predkladateľ vychádza z tej skutočnosti, že v kárnom konaní sudcu sa nerozhoduje len o tých skutkoch, ktoré súvisia s jeho pracovno-právnym postavením, ale na kárne konanie sa postupuje aj rozhodovanie o priestupkoch, ktorých sa sudca dopustil ako občan tejto republiky. Z toho dôvodu sa nám v niektorých prípadoch zdalo byť prvé opatrenie veľmi mierne, a ďalšie opatrenie veľmi prísne. To bol motív, ktorý viedol predkladateľa k návrhu, aby tieto opatrenia boli rozšírené.
Ďalej by som sa chcela vyjadriť k predloženému návrhu pani poslankyne. V plnej miere by som sa s jej návrhom stotožnila. Totiž, skutočne v praxi môže dôjsť k prípadu, že uplynutím lehoty sa znemožní uplatnenie kárneho opatrenia. A keď chceme, aby naše súdy dobre fungovali, ak chceme, aby bola zachovaná sudcovská etika, zdá sa, že je namieste, aby takáto lehota bola prijatá. V žiadnom prípade - znovu zdôrazňujem - tu nejde o prostriedok, ktorý sa dostáva do rúk štátnej správy. V žiadnom prípade nie, lebo kárne senáty sú volené zo sudcov, teda sú tvorené zo sudcov. Je to orgán, v rámci ktorého sudcovia sami posudzujú svoje previnenia resp. previnenia svojich kolegov. A keď by tu nebola časová záklapka, tak ako to uviedla pani poslankyňa, nevylučujem možnosť, že by mohlo dôjsť v praxi k takým prípadom, že uplynutie lehoty by mohlo byť prvkom, ktorý by znemožnil v rámci súdnictva uskutočniť nápravu, keďže sú doživotne, a selektovať tých sudcov, ktorí sa dopúšťajú takých konaní, ktoré sú v rozpore so sudcovskou etikou a morálkou.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pani ministerke. Chce sa k rozprave vyjadriť spoločný spravodajca?
Poslanec P. Brňák:
Rád by som sa vyjadril k návrhu pani poslankyne Draxlerovej. Tento návrh bol pani Poslankyňou vznesený už v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru a tam neprešiel. Naopak, oproti zdôvodneniu tohto pozmeňujúceho návrhu sa domnievam, že zo znenia zákona číslo 412/1991 Zb. nikde nevyplýva, že by po začatí kárneho konania mala uplynúť prekluzívna lehota. Myslím si, že by to bola teraz debata ping-pongovým spôsobom z hľadiska výkladu tohto zákona a nie je asi na to celkom vhodný čas. Tento svoj názor opieram o ustanovenie § 4, 6 ods. 1 a 5 a nakoniec § 21 citovaného zákona číslo 412/1991 Zb.
Domnievam sa, že aj pokiaľ by nebola prijatá táto pozmeňujúca úprava, a v momente, akonáhle bude návrh na začatie kárneho konania predložený kárnemu orgánu, kárnemu senátu, prekluzívna lehota ako taká spočíva, ako je to normálne bežné, už v rámci súdneho konania. Minimálne ma k tomu oprávňuje ustanovenie § 24 citovaného zákona, ktoré hovorí, že ak tento zákon neustanovuje niečo iné, alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, v kárnom konaní sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku, čiže, analogicky je možné povedať, že tak ako v súdnom konaní, v priebehu toho trestnoprávneho, podobnými princípmi by sa malo riadiť aj toto konanie, pokiaľ osobitne tu nie je uvedené niečo iné, aj samotné kárne konanie. Ale je to vec názoru. Podotýkam, že tento návrh bol vznesený predtým.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
V zmysle § 19 rokovacieho poriadku požiadala o slovo pani ministerka.
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:
Ako právnička musím povedať, že prekluzivne lehoty nespočívajú, v tom je ich prekluzívnosť. Spočívajú len procesné lehoty.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Pán spravodajca. Poslanec P. Brňák:
Nedomnievam sa a nesúhlasím s týmto názorom, ale myslím si, že asi nás tu v tomto nik nerozsúdi. Takže, môžeme prikročiť k hlasovaniu.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Mohli by sme to síce odhlasovať, ale to by asi nebol správny postup.
Chce sa ešte niekto vyjadriť v rozprave? Vystúpenie pani ministerky totiž otvorilo rozpravu.
Ak nie, vyhlasujem opäť rozpravu za ukončenú. Vyjadrila sa pani ministerka, vyjadril sa spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Brňák:
Vzhľadom na to, že pozmeňujúce návrhy, ktoré som predniesol v zmysle spoločnej správy pod bodmi 2, 3, 4, 5, 7 a 8, neboli rozpravou dotknuté, naopak, jedným vystúpením
jeden bod bol podporený, myslím si, že je vhodné dať hlasovať o týchto bodoch an blok. Odporučil som ich schválenie.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Kto je za uvedené pozmeňovacie návrhy?
Za návrhy hlasovalo 89 poslancov.
Kto je proti?
Proti nehlasoval nikto.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že pripomienky sme schválili. Poslanec P. Brňák:
Zo spoločnej správy zostali body 1 a 6, ktoré som neodporučil na schválenie a žiadam o nich taktiež hlasovať an blok.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 94 poslancov. Kto je za uvedené pripomienky? Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že tieto pripomienky sme neprijali.
Poslanec P. Brňák:
Ďalšie pozmeňujúce návrhy v rámci spoločnej správy neboli.
Prvý pozmeňujúci návrh v rozprave som dal ja. Dotýka sa bodu 4 vládneho návrhu novely, kde som navrhol zmeniť odkaz 3 na 3a s tým, že pod čiarou by ako poznámka bolo uvedené "3a § 44 ods. 1, 2 zákona číslo 335/1991 Zb. "
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Kto je za pozmeňujúci návrh poslanca Brňáka?
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Brňáka sme prijali.
Poslanec P. Brňák:
Ďalší pozmeňujúci návrh predniesla pani poslankyňa Draxlerová a dotýka sa ustanovenia § 16 ods. 1, ktorý podľa tohto návrhu má znieť: "Ak kárny senát dôjde k záveru, že sudca sa dopustil kárneho previnenia alebo priestupku, rozhodne, že je vinný a uloží mu kárne opatrenie podľa § 3. Kárne opatrenie musí byť uložené a písomné vyhotovenie rozhodnutia o tom doručené sudcovi, proti ktorému sa kárne konanie vedie, do troch mesiacov odo dňa, keď mu bol podľa § 9 doručený návrh na začatie kárneho konania proti nemu. Ak kárny senát nemôže túto lehotu zo závažných dôvodov dodržať,
rozhodne o jej primeranom predĺžení a upovedomí o tom orgán, ktorý navrhol začatie kárneho konania. Predĺženie lehoty nesmie však znemožniť uloženie kárneho opatrenia z dôvodu, že kárna zodpovednosť podľa § 4 zanikla".
Ďalšie body čl. I návrhu - body 13 až 21 - očíslovať v novom poradí ako body 14 až 22. Tento pozmeňujúci návrh som neodporučil schváliť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Kto je za uvedený pozmeňovací návrh?
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec P. Brňák:
Viac pozmeňujúcich návrhov nebolo. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 96 poslancov. Kto je za predmetný návrh zákona? Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa nezdržal žiaden poslanec.
Konštatujem. že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 412/1991 Zb. o kárne1 zodpovednosti sudcov. /Potlesk. /
Súčasne gratulujem pani ministerke, pretože jej jednomyselne prešli dva zákony, ktoré tu predkladala. Znamená to, že s pomocou pripomienok poslancov by to mali byť ideálne zákony. Bodaj by to bolo tak.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, zvyčajne končíme o 19. 00 hodine. Podľa mojich hodín je 18. 48 hodiny. Navrhujem, aby sme teraz prerušili schôdzu a pokračovali zajtra ráno o 9. 00 hodine.
/Všeobecný súhlas v pléne. /
Ďakujem pekne. Stretneme sa zajtra ráno o 9. 00 hodine. Prosím, aby sa príslušné výbory, ktoré majú prerokovať predložený návrh zákona, o ktorom vás informoval pán predseda, stretli zajtra ráno o 8. 00 hodine.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť sa stretne teraz u predsedu výboru.
Členovia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti sa stretnú ráno o 8. 00 hodine v Štúrovom salóne.
Tretí deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
25. júna 1993
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
pokračujeme v rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prítomných je 90 poslancov. Budeme pokračovať.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku zaradíme aktuálne, ako bude vyhotovená a doručená nám spoločná správa o výsledku jeho prerokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
podľa programu budeme dnes pokračovať v rokovaní o tridsiatom piatom bode programu, ktorým je
Voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení prítomní,
uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 224 z 21. mája 1993 sme schválili volebný poriadok na voľbu predsedu a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky, ktorý vychádza z príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, i zákona o rokovacom poriadku a zákona o poslancoch. Týmto volebným poriadkom sa budeme riadiť a z neho vychádzať. Najskôr uskutočnime voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a po jeho zvolení sa uskutoční voľba dvoch podpredsedov, ako to určuje článok 5 ods. 1 a 2 volebného poriadku.
Pani poslankyňa - faktická poznámka. Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,
prečítala som si návrh na voľbu predsedu, ale nie je mi tam jasná vec a chcela by som niečo doplniť. Prosila by som, keby pán predsedajúci bral do úvahy lustračný zákon, ktorý je ešte stále platný. Navrhovatelia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, teda navrhovatelia jednotlivých kandidátov, prípadne predseda parlamentného klubu príslušnej strany, aby prehlásili ešte pred voľbou predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, či ich kandidát spĺňa podmienky platného lustračného zákona.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. To je zamiešanie kariet. Pozerám sa na túto záležitosť tak, že je predložené podmienené volenie, a to bolo predsa splnením všetkých podmienok, ktoré boli pre tento účel urobené podľa pravidiel rokovacieho poriadku a podľa volebného poriadku. Nevidím teraz dôvod, aby sme
z týchto dôvodov zastavili ďalší postup a znova urobili prestávku, aby sa naplnili požiadavky pani poslankyne.
Prosím, pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predsedajúci, schvaľujem návrh na to, aby za kandidátov boli prednesené aspoň ústne záruky, že spĺňajú podmienky lustračného zákona. Za doktora Pavla Bielika, ktorého klub KDH kandiduje na funkciu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu - oznámil som Národnej rade túto kandidatúru - prehlasujem, že spĺňa podmienky lustračného zákona. Napokon, lustračné osvedčenie musel predložiť a aj predložil ako námestník ministra kontroly minulý rok. Čiže, za doktora Pavla Bielika prehlasujem, že spĺňa lustračné podmienky.
Pán predsedajúci, k vašim slovám chcem povedať, že volebný poriadok pre voľbu predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu obsahuje len dve podmienky, to znamená vlastný návrh na kandidatúru toho-ktorého kandidáta, a potom jeho prehlásenie, že kandidatúru prijíma, ale volebný poriadok nevyžaduje výslovne predloženie lustračného osvedčenia alebo prehlásenie, že zodpovedá aj lustračným podmienkam. Preto si myslím, že je odôvodnené, aby to urobili predkladatelia. Samozrejme, lustračný zákon hovorí o tom, ktoré podmienky musia byť splnené. Vzhľadom na to, že vy ste jeden z predkladateľov kandidáta pána Matejku na funkciu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, navrhoval by som, aby ste teraz ústne prehlásili tejto snemovni, že pán Matejka spĺňa podmienky lustračného zákona.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
No, pokiaľ viem, tak spĺňa. Rokovali sme s pánom Matejkom v klube a máme jeho čestné prehlásenie o tom, že spĺňa
všetky podmienky lustračného zákona. Nemáme tu, samozrejme, písomný výpis.
Prosím, pán poslanec. Poslanec A. Hrnko:
Ako jeden z navrhovateľov pána poslanca Sokola na post podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu vyhlasujem, že o týchto veciach sme s pánom Sokolom hovorili, a dávam záruku, že nikdy nespolupracoval so zložkami, ktoré sú v lustračnom zákone označené, a že je hocikedy pripravený podrobiť sa lustrácii.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
Chcem ako navrhovateľ pána Jozefa Stanka vyhlásiť, že tak ako ostatní kandidáti na poslancov, sa aj pán Stank podrobil lustrácii, a podľa výpisu ministerstva vnútra, vtedy ešte federálneho, jeho výpis bol negatívny. Takže toľko k lustračnému zákonu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pretože vec je trocha zauzlená, prosil by SOB pána Matejku, aby dal svoje prehlásenie.
Poslanec A. Matelká:
Prehlasujem pred týmto plénom, že nikdy som s nikým nespolupracoval, ani som nič nepodpisoval. /Šum v sále. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Môžeme pokračovať.
Týmto volebným poriadkom sa budeme riadiť a z neho vychádzať. Najskôr uskutočníme voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a po jeho zvolení sa uskutočni voľba dvoch podpredsedov, ako to určuje článok 5 ods. 1 a 2 volebného poriadku.
Podľa článku 4 ods. 2 volebného poriadku predseda Národnej rady Slovenskej republiky 15. júna 1993 overil správnosť podania návrhov kandidátov na predsedu a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, a to v tom zmysle, či ich podali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky jej predsedovi v lehote do 10 dni pred určeným dňom voľby a či návrhy majú všetky náležitosti podľa článku 2 ods. 2 až 4 volebného poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že všetky návrhy, ktoré boli k 14. júnu 1993 podané, sú v súlade s článkom 2 ods. 1 až 4 volebného poriadku. Takto overené návrhy kandidátov na predsedu a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu vám boli ako parlamentná tlač číslo 255 zaslané v určenej lehote do 8 dni pred dňom voľby, t. j. 16. júnom 1993.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
Národnej rade Slovenskej republiky sú predložené dva návrhy kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, a to v abecednom poradí - na pána Arpáda Matejku a na pána Jozefa Stanka. Súčasne vám chcem oznámiť, že do tejto chvíle ani jeden z poslancov-navrhovateľov svoj návrh na kandidatúru nevzal späť. Rovnako ani jeden z navrhovaných kandidátov nevzal svoj súhlas s kandidatúrou na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu späť.
Podľa článku 6 ods. 1 volebného poriadku pred voľbou predsedu sa koná rozprava. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za otvorenú. Nedostal som písomne žiadne požiadavky. Hlási sa niekto do rozpravy?
Prosím, pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
pani poslankyne a páni poslanci,
dovoľte, aby som vás oboznámil so svojím stanoviskom k voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré vychádza nakoniec aj zo stanoviska Kresťansko-sociálnej únie. Vznášam protest proti voľbe pána Jozefa Stanka, člena Strany demokratickej lavice do funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pre porušovanie zákonov v súvislosti s vysporiadaním majetku po bývalej Komunistickej strane Slovenska. Strana Demokratickej lavice je právnym nástupcom Komunistickej strany Slovenska a v prípade zvolenia jej člena do funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu bude týmto spochybnená objektivita a morálny kredit tohto orgánu.
Porušovanie zákonov vedením tejto strany je možné dokumentovať rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 3 CZ 29 z roku 1992 v právnej veci povolenia zápisu zmeny v podnikovom registri týkajúcej sa organizácie Pravda, tlačového kombinátu Komunistickej strany Slovenska zo dňa 25. 6. 1992, podľa ktorého vedenie Komunistickej strany Slovenska sa pokúsilo v rozpore s platnými zákonmi o prevedenie majetku v hodnote 13 188 806 korún - vtedy československých - na súkromnú organizáciu Istropolis. Záverom žiadam, aby toto konanie bolo prešetrené, nakoľko nešlo o jediný prípad takéhoto nezákonného postupu. Podobne došlo k presunu majetku zariadenia Javorina vo Vysokých Tatrách z majetku Komunistickej strany Slovenska do majetku družstevnej kancelárie Slovakoturist.
Verím, že Národná rada Slovenskej republiky zváži tieto veľmi vážne skutočnosti s voľbou predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, preukáže svoju politickú múdrosť a zásadovosť.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Brňákovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?
Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovolte, aby som krátkou faktickou poznámkou zareagoval na svojho predrečníka, ktorý vniesol do rozpravy o voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu kauzu, ktorá, podľa mňa, do nej vôbec nepatrí. Chcem vám vysvetliť prečo.
Nechcem komentovať to, že vystupoval za stranu, ktorá sa do parlamentu po voľbách nedostala, ale to nepovažujem za podstatné, chcem hovoriť vecne. Pán Jozef Stank nepôsobil a nepôsobí v žiadnych straníckych funkciách v Strane demokratickej ľavice. To znamená, že ak sa má niesť nejaká zodpovednosť za veci, ktoré tu popisoval pán Brňák, túto zodpovednosť môžu niesť členovia vedenia strany, ktorých, myslím, všetci veľmi dobre poznajú a sú vo verejnosti známi. Takže, spájať túto kauzu s pánom Jozefom Stankom je nenáležité, pretože naozaj v žiadnej straníckej funkcii nepôsobil a nepôsobí.
Po druhé - chcem povedať, že spájať problémy hospodárenia politickej strany a nakladania s jej majetkom, nakladania s majetkom bývalého tlačového kombinátu Pravda, pripadne súkromných organizácii Istropolis, s Najvyšším kontrolným úradom takisto považujem za nenáležité a za zavádzajúce, pretože Najvyšší kontrolný úrad podľa zákona a podľa ústavy zodpovedá, a teda je zameraný na hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu. Ak vznikli pochybnosti o hospodárení politickej strany, je možné obrátiť sa v tejto veci na orgány činné v trestnom konaní a tieto orgány posúdia, či došlo k porušeniu zákona, alebo nedošlo, a kto je za ne zodpovedný. To, myslím si, sú veci, ktoré spolu jednoducho nesúvisia. Preto si myslím, že bolo nenáležité a jednoducho nepatriace do tejto rozpravy vnášať túto kauzu. Tá kauza je na stole, pán poslanec má právo, aby sa s ňou obrátil na orgány činné v trestnom konaní, ktoré sa ňou budú iste zaoberať, ak ten podnet bude oprávnený, a môžu z toho vyvodiť dôsledky, ale spájať ich s hospodárením s prostriedkami štátneho rozpočtu a s voľbou predsedu Najvyššieho kontrolného úradu jednoducho nie je namieste.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Ftáčnikovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov? Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Chcel by som poopraviť vystúpenie pána poslanca Ftáčnika v tom, že som nevystúpil v mene Kresťansko-sociálnej únie ako neparlamentnej politickej strany, ale vo svojom mene.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Hlási sa o slovo pán prvý podpredseda. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Vážené dámy, vážení páni,
samozrejme, keby bolo predmetom rokovania vysporadúvanie majetku bývalej Komunistickej strany Slovenska so štátom - a o urýchlenie tohoto procesu sme viackrát žiadali - mohol by som tu predniesť veľmi dlhú analýzu skutkového stavu veci. Na to, čo povedal pán poslanec Brňák, môžem povedať iba jedno, že rozsudok Najvyššieho súdu sa týkal zápisu do obchodného registra a nie prevodov majetku. Tak prosím, aby ste túto informáciu zobrali ako odmietnutie tvrdenia, ktoré tu predniesol pán poslanec Brňák. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto? /Nikto. /
Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Vážená Národná rada, podľa článku 1 volebného poriadku budeme predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky voliť tajným hlasovaním. Na jeho zvolenie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.
Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Prosím, aby boli rozdané hlasovacie lístky.
/Rozdanie hlasovacích lístkov. /
Pýtam sa, či každý poslanec má hlasovací lístok.
/Všetci poslanci dostali hlasovací lístok. /
Postup pri hlasovaní je upravený v článku 8 volebného poriadku. V zmysle schváleného postupu poslanec upraví hlasovací lístok tak, že vodorovne prečiarkne mená a priezviská kandidátov, s ktorými nesúhlasí. Na iné úpravy hlasovacieho lístku sa neprihliada. Platný hlasovací lístok je ten, na ktorom je ponechaný najviac jeden kandidát za predsedu. Neplatnosť hlasovacieho lístka a zdržanie sa hlasovania je vyjadrené v článku 9 ods. 3 až 5 volebného poriadku.
Ako prví budú voliť overovatelia, ktorých prosím, aby dozerali na hlasovanie, zistili výsledky voľby predsedu a oznámili aj výsledok. Po overovateľoch budú postupne hlasovať predseda a podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky, predsedovia výborov a ďalej poslanci počnúc od prvého radu. Po vykonaní voľby žiadam poslancov, aby zaujali miesta v rokovacej sieni.
/Vykonanie aktu voľby. /
Pýtam sa, či má ešte niekto vykonať akt tajného hlasovania.
/Nikto. /
Ďakujem. Prosím, aby sa overovatelia odobrali do určenej miestnosti a zistili výsledky tajného hlasovania. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
pozývam vás do rokovacej siene, budeme pokračovať. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky výsledok voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Poslanec M. Pollák:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorá sa uskutočnila tajným hlasovaním 25. júna 1993, bolo poslancom vydaných 139 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 136 platných hlasovacích lístkov a 3 neplatné hlasovacie lístky. Žiaden poslanec nebol taký, ktorý by neodovzdal hlasovací lístok.
Za kandidáta za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Arpáda Matejku hlasovalo 68 poslancov. Za kandidáta za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jozefa Stanka hlasovalo 59
poslancov. Na vysvetlenie, 9 poslanci škrtli obidvoch poslancov. Na zvolenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že navrhnutý kandidát na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Arpád Matejka nezískal potrebnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, čím potvrdzujú, že nebol zvolený za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Overovatelia ďalej konštatujú, že navrhnutý kandidát na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Jozef Stank nezískal potrebnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, čím potvrdzujú, že nebol zvolený za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Overovatelia podľa článku 11 odsek 1 volebného poriadku poverujú poslanca Poliaka oznámiť výsledok voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že ani jeden z kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nezískal potrebný počet hlasov na zvolenie. Na základe uvedeného odporúčajú uskutočniť opakovanú voľbu, do ktorej postupujú obaja kandidáti pán Arpád Matejka a Jozef Stank v zmysle článku 12 volebného poriadku.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu overovateľovi. Z výsledku voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý oznámil poverený overovateľ, vyplýva, že predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nebol zvolený v prvom kole volieb. Keďže klub HZDS požiadal o prestávku, budeme pokračovať o 13. 00 hodine.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené pani poslankyne, váženi páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní. Podľa článku 12 volebného poriadku ak nebol predseda zvolený, uskutoční sa opakovaná voľba. Do opakovenej voľby postupujú kandidáti, ktorí v prvom kole získali dva najväčšie počty hlasov, ak navrhovatel nevzal ich návrh späť, alebo ak niektorý z nich nevzal súhlas zo svojou kandidatúrou späť.
Vážení poslanci, poslankyne,
pristúpime k uskutočneniu opakovanej voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Podľa článku 12 ods. 2 volebného poriadku do opakovanej voľby postupujú obaja kandidáti, teda pán Arpád Natejka a pán Jozef Stank. Dovoľte mi oznámiť, že do tejto chvíle ani jeden z obidvoch kandidátov nevzal svoj súhlas s kandidatúrou na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky späť. Rovnako ani jeden z poslancov, ich navrhovateľov, nevzal svoj návrh na kandidatúru späť. Pri opakovanej voľbe sa použijú ustanovenia článkov 1 až 11 volebného poriadku. Postupovať budeme obdobným spôsobom ako v prvom kole. Rád by som upozornil, že jediná forma ošetrenia hlasovacieho lístku je škrtnutie jedného z kandidátov. Všetky ostatné formy sú neregulérne.
Prosím, aby boli rozdané hlasovacie lístky.
/Rozdanie hlasovacích lístkov. /
Dostal každý hlasovacie lístky?
/Všetci poslanci dostali hlasovacie lístky. /
Prosím o začatie tajného hlasovania. Postupovať budeme obdobne ako v prvom prípade. Najskôr sa však budeme prezentovať.
Prezentovalo sa 132 poslancov. Pýtam sa tých, ktorí rozdávali hlasovacie lístky, koľko hlasovacích lístkov odovzdali.
/Bolo rozdaných 140 hlasovacích lístkov. /
Prosím najprv overovateľov, aby začali prví voliť, potom bude nasledovať predseda, podpredsedovia, predsedovia výborov a potom v poradí poslanci od prvého radu.
/Vykonanie aktu hlasovania. /
Pýtam sa, či ešte niekto má vykonať akt tajného hlasovania.
Prosím, pán poslanec. Poslanec M. Andel:
Nedostal som hlasovací lístok. /Šum v sále. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pýtal som sa, či ešte niekto má vykonať akt tajného hlasovania. Ak má, prosím, môže ho vykonať.
Prosím, pán poslanec Neuwirth. Poslanec A. Neuwirth:
Pán predseda, môžem? Myslím, že kolegovia si ešte niečo hovoria. Je to veľmi závažná záležitosť. Vy ste sa pred touto otázkou, po rozdaní lístkov spýtali, či každý dostal lístok. Čiže, pán Andel sa mal vtedy prihlásiť, že nemá lístok a nie až teraz.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ešte nie je uzavreté hlasovanie. Prepáčte, pán poslanec, ja som sa pýtal, či niekto má ešte vykonať akt tajného hlasovania.
Poslanec A. Neuwirth:
Pán predsedajúci, ja to tak aj beriem. Lenže, dovoľujem si pripomenúť tú okolnosť, že vo fáze predtým, po rozdaní lístkov ste sa pýtali, či každý dostal lístok. A pán Andel si teraz vyzdvihol lístok. Kde máme záruku, že nevyzdvihol druhý lístok?
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
To snáď nemyslime vážne. Poslanec A. Neuwirth:
Prosím pekne, osobne to nemyslím vážne, ale právo je
formálne a ak je v zákone napísané, že do 31. musím niečo vykonať a vykonám to potom, tak je to neplatné. Prosím, ak upustime od princípu formálneho práva, potom môžeme spochybniť akýkoľvek akt.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, ak dovolíte, je to dovtedy, kým neuzavriem voľby. A ja som sa vyslovene pýtal, či ešte niekto má vykonať akt tajného hlasovania. Na to sa prihlásil pán poslanec. To znamená, že je to celkom seriózne.
Poslanec M. Andel:
Pán doktor, ak myslíte, môžeme zopakovať voľby. Seriózne prehlasujem, že som prišiel do rokovacej miestnosti práve vtedy, keď pán podpredseda Húska sa pýtal, kto ešte nehlasoval. Dal som hore ruku. Verte mi, že som dvakrát nehlasoval. Prosím, môžete proti tomu namietať a môžeme uskutočniť nové voľby.
Poslanec A. Neuvirth:
Pán poslanec, ak dovolíte, teraz sa vás pýtam, či ste lístok dostali pri rozdeľovaní alebo teraz, keď ste vošli do miestnosti?
Poslanec M. Andel:
Nie. Nedostal som ho pri rozdeľovaní, ale teraz. Máte pravdu.
Poslanec A. Neuwirth:
Pri rozdávaní ste ho nedostali.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prepáčte, pán poslanec, vyslovene som sa pýtal, či ešte niekto má dostať hlasovací lístok. A na základe toho sa prihlásil. Prečítam vám presné znenie: Pýtam sa, či ešte niekto má vykonať akt tajného hlasovania. To znamená, že dovtedy sa môže každý prihlásiť, kto ešte tento akt tajného hlasovania nevykonal.
Poslanec M. Andel:
A presne som využil túto možnosť. Ale prosím, môžete namietať, môžeme voľby zopakovať. Ja sa tomu nebránim.
Poslanec A. Neuwirth:
Myslím, že sa nerozumieme s pánom predsedajúcim. Nepochybujem o tej druhej fáze, ale o tom predošlom.
Poslanec M. Andel:
Pán doktor, ešte by som prosil, ak mi neveríte, ja nemám záujem tam hodiť štyri lístky, ale je komisia a tá zrejme by si všimla, že som tam išiel dvakrát. Nie som taký tenký, aby si ma nevšimli.
Poslanec A. Neuwirth:
Tak, aby bolo jasné. Pán poslanec, ja vám verím na slovo. Mne nejde o o spochybnenie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Naťahujeme to donekonečna. Sú tu overovatelia, zástupca overovateľa nech oznámi, ako prebehli voľby.
Poslankyňa B. Guldanová:
Vážený pán predsedajúci, keď ste oznámili, že sa začína voľba, od pracovníka Kancelárie Národnej rady som dostala informáciu, že bolo odovzdaných 140 platných hlasovacích lístkov. V prípade, že bude v tejto urne viac lístkov, navrhujem, aby sa opakovala druhá časť volieb.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Menej môže byť, ale tých 140 by malo byť. Dobre. Budeme sa tým riadiť. /šum v sále. /
Prosím, pán poslanec. Poslanec I. Ľupták:
Ak dovolíte, spýtal by som sa, či tento akt, ktorý sme vykonali, bol akt volieb alebo akt vyberania či preberania lístkov. Ak bol akt volieb, potom je dôležité kto ako dal lístok. Ak to bol akt vyberania si volebných lístkov, potom má pravdu pán Neuvirth.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Jakuš:
Prosím vás, myslím si, že sme najvyšší zákonodarný orgán tejto republiky a že by sme mali predovšetkým my dodržiavať základné regule zákona a pravidiel. Pokiaľ tu vznikla pochybnosť o tom, či je hlasovanie platné, malo by sa hlasovanie zopakovať. A chcem len pripomenúť - kto z vás zaručí to, že pracovníčka, ktorá odovzdávala lístky, si správne zaškrtávala, komu ich odovzdala. Dovoľujem si pripomenúť, že
keď sme volili pána prezidenta, prebiehala voľba tak, že sme vošli do osobitnej miestnosti, kde sme boli zaevidovaní podľa mandátu, podľa nášho preukazu, a išli sme za plentu, upravili sme lístok. To bola tajná voľba v pravom slova zmysle. Keď tu vznikla takáto pochybnosť, urobme to tak, ako pri voľbe pána prezidenta.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec, požiadal som overovateľov, aby povedali stanovisko. Povedali stanovisko, ja ho akceptujem.
Poslanec M. Andel:
Priatelia, veľmi ma mrzí, že kvôli Andelovi teraz bude spochybnená voľba Najvyššieho kontrolného úradu. Keby som bol vedel, neprídem do tejto miestnosti. Skutočne, ak myslíte, že tu bolo niečo neseriózne, zopakujme voľby. Ale reagoval som na otázku pána podpredsedu Húsku. Trošku ma zaráža, že nikto nenamietal vtedy, keď som utekal pre lístok a vrátil som sa späť. Ale mne je to jedno. Poviem vám otvorene, moja osoba určite tieto voľby neovplyvní.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Hlási sa pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:
Pre mňa informácia, ak jeden pracovník povedal, že je tu toľko lístkov, je asi tak záväzná, ako keď vyjde z počítača, že hlasovalo 153 poslancov.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Miček.
Poslanec M. Miček:
Osobne si myslím, že každý má na stole volebný poriadok na voľbu predsedu a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Prosím vás pekne, nájdite si článok 8, kde sa v odseku 2 píše: "Po prevzatí hlasovacieho lístka poslanec vyjadri svoju voľbu tak, že na hlasovacom lístku vodorovne prečiarkne mená a priezviská kandidátov, s ktorými nesúhlasí. " Tu sa nepíše, kedy ten lístok mal prevziať. To znamená, že keď pán Andel zobral lístok o 15 alebo 20 sekúnd neskoršie ako boli rozdané, nič sa nedeje. Zvýši sa stav o jedného. Pán Andel postupoval presne v zmysle tohoto poriadku. Ďalej sa hovorí: "Poslanec volí tak, že upravené hlasovacie lístky vloží do volebnej schránky. " Pán poslanec Andel to urobil. Na vkladanie lístkov do volebnej schránky dozerajú overovatelia. To takisto prebehlo. Neviem, o čom tu diskutujeme.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
Ešte prosím faktickú poznámku alebo dve faktické poznámky. Prvá je taká, na ktorú upozornil pán poslanec Miček, že vo volebnom poriadku sme neupravili spôsob, akým sa vykonáva tajná voľba, a preto došlo k tomuto sporu. Druhá poznámka sa týka politika, ktoré, zdá sa, je neúmerné tomu, o čo ide. Kvórum v prípade 140 prezentovaných je 71 v prospech jedného alebo druhého kandidáta. Keď sa prezentovalo 141, ak budeme rešpektovať, že pán Andel právoplatne volil, treba rovnaké kvórum, 71 sa musí vysloviť v prospech toho kandidáta. Kvórum sa v tomto prípade nezmení, ale samozrejme, záleží na hlase pána Andela.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Navrhujem uskutočniť nové voľby, aby neboli žiadne pochybnosti. /Potlesk. /
/Po prestávke. /
Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej siene.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
budeme pokračovať opakovanou voľbou. Aby sme sa vyhli ďalším pochybnostiam, dohodli sme taký postup, že overovatelia budú odovzdávať lístky v poradí pri rečníckom pulte. Tam overia ich totožnosť a pôjdu ďalej. Prosím vás, nastúpme takýmto spôsobom. Najprv nech preberú lístky overovatelia pre seba a potom ich budú odovzdávať ostatným.
Prosím pani poslankyne a pánov poslancov, aby začali takým istým poradím, ako sme pokračovali predtým, to znamená najprv predseda, podpredsedovia, predsedovia výborov a potom v poradí od prvého radu.
Ešte posledná výzva. Vážení kolegovia, kto sa nachádza mimo rokovacej sály, nech sa urýchlene dostaví. Budeme pokračovať.
Vyzývam teraz pána predsedu, pánov podpredsedov a pánov predsedov výborov, aby si išli vyzdvihnúť lístky. Potom budeme nasledovať v poradí od prvého radu.
/Preberanie hlasovacích lístkov. /
Prosím pánov overovateľov, aby nám povedali číslo poslancom odovzdaných lístkov.
Poslanec M. Pollák:
Vážený pán predsedajúci, podľa našich záznamov bolo vydaných 137 hlasovacích lístkov.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, aby sa overovatelia odobrali do určenej miestnosti a zistili výsledky tajného hlasovania v opakovanej voľbe. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
pokračujeme v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky výsledok opakovanej voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Poslanec M. Pollák:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil s výsledkom opakovanej voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Na opakovanú voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorá sa uskutočnila tajným hlasovaním dnes, 25. júna 1993, bolo poslancom vydaných 137 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 135 platných hlasovacích lístkov a 2 neplatné hlasovacie lístky. Žiaden poslanec nebol taký, ktorý by neodovzal hlasovací lístok. Deväť poslancov bolo takých, ktorí prečiarkli obidve mená navrhovaných kandidátov.
Za kandidáta na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Arpáda Matejku hlasovalo 67 poslancov. Za kandidáta na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jozefa Stanka hlasovalo 59 poslancov.
Na zvolenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v opakovanej voľbe navrhnutý kandidát na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Arpád Matejká nezískal potrebnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, čím potvrdzujú, že nebol zvolený za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Overovatelia tiež konštatujú, že v opakovanej voľbe navrhnutý kandidát na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Jozef Stank nezískal potrebnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, čím potvrdzujú, že nebol zvolený za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Overovatelia podľa článku 11 ods. 1 volebného poriadku poverujú poslanca Poliaka oznámiť výsledok voľby predsedu
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že ani jeden z kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nezískal potrebný počet hlasov na zvolenie. Na základe uvedeného odporúčajú uskutočniť novú voľbu na niektorej z ďalších schôdzi Národnej rady v zmysle článku 13 volebného poriadku.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska: Ďakujem pekne.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
na základe oznámenia výsledku opakovanej voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky konštatujem, že ani v opakovanej voľbe nebol žiaden z oboch kandidátov zvolený za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Chcem vás informovať, že podľa článku 13 volebného poriadku, ak nebol predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zvolený ani v opakovanej voľbe, uskutočni sa nová voľba predsedu na niektorej z ďalších schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pri každej novej voľbe sú vylúčení kandidáti, o ktorých hlasovali poslanci v predchádzajúcich kolách. Termín konania novej voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky po dohode s politickým grémiom oznámim včas, aby ste mohli podať v určenej lehote návrhy nových kandidátov.
Keďže predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nebol zvolený, podľa článku 5 ods. 2 volebného poriadku nemôže sa uskutočniť voľba podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, a teda schválený bod programu 20. schôdze o voľbe dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je bezpredmetný.
Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,
bola mi doručená spoločná správa o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. V rokovaní teda budeme pokračovať prerokúvaním
Vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku.
ktorý je uvedený v programe pod bodom 18.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 257 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 257a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodni minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Jozef Moravčík. Prosím, aby sa ujal slova.
Minister zahraničných vecí SR J. Moravčík:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku by mal nahradiť doterajšiu právnu úpravu zameranú na túto oblasť, ktorá však bola prijatá v dobe celkom inej, pokiaľ ide o medzinárodné a vnútropolitické hľadiská,
ktoré sú charakteristické pre súčasnosť. Vzhľadom na zmenené vnútropolitické i medzinárodnopolitické podmienky vláda je toho názoru, že tento zákon je potrebné nahradiť novým zákonom.
Návrh, ktorý vláda predložila, vychádza z viacerých medzinárodných dokumentov, z ktorých by som chcel upozorniť predovšetkým na odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201. Takisto v tomto návrhu sú adekvátnejšie vyjadrené ústavné princípy ochrany osobnosti a jej súkromia. Pri príprave návrhu zákona boli využité poznatky a skúsenosti z iných štátov, predovšetkým z právnej úpravy Talianska a Francúzska.
Navrhovaná zákonná úprava je založená na liberalizácii pri určovaní mien. Umožňuje používať cudzie mená, čím vychádza v ústrety záujmom príslušníkov národnostných menšín žijúcich v Slovenskej republike. Prijatím navrhovaného zákona sa zrušia všetky doterajšie právne úpravy týkajúce sa problematiky mien a priezvisk.
Vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru. Z ich rokovania vzišlo viacero návrhov na úpravu. S týmito pripomienkami, ktoré smerovali k legislatívno-technickému zlepšeniu návrhu, odporúčam súhlasiť.
Niektoré návrhy, ktoré sa týkajú vecného obsahu, odporúčam ešte podrobnejšie zvážiť. Prikláňam sa k návrhu na úpravu § 2 ods. 2 v záujme ochrany osobnosti dieťaťa, ďalej § 4 ods. 2 záujmy ochrany práv otca. Návrhy týkajúce sa zmeny § 4 ods. 4 odporúčam znovu ešte dôkladne posúdiť. Jednoznačná povinnosť určiť a používať ženské priezvisko s koncovkou -ová by znamenalo zachovanie doterajšej praxe a takisto by sa mohlo dotknúť aj ochrany osobnosti a práv občanov
slovenskej národnosti. Dávam preto tieto skutočnosti do vašej pozornosti s tým, aby dnešné rokovanie viedlo k prijatiu takého riešenia, ktoré bude plne rešpekovať osobnostné práva občanov zaručené Ústavou Slovenskej republiky. S návrhmi smerujúcimi na úpravu § 14 možno súhlasiť, pretože korešpondujú s uvedenými argumentami.
Vážená Národná rada, prosím, aby v prípade, že bude predložený návrh zákona schválený, nadobudol účinnosť v lehote, ktorú navrhuje vláda. Táto lehota má umožniť pracovníkom vykonávajúcim agendu týkajúcu sa problematiky mien a priezvisk oboznámiť sa s novou zákonnou úpravou, ako aj pripraviť pre nich príslušné usmernenia.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Tibora Cabaja, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
dovolíte predložiť vám spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku, tlač 257.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 17. júna 1993 číslo 381 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru na prerokovanie do 1. júla 1993. Súčasne určil ako príslušný výbor na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti s tým, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady.
Nakoľko včera sme si odhlasovali zaradenie tohoto vládneho návrhu ešte na toto zasadnutie Národnej rady, včera a dnes sa otázkou vládneho návrhu zaoberali tri výbory, ktorým bol pridelený. Na stoloch máme spoločnú správu, teda pripomienky všetkých troch výborov.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru s návrhom zákona vyslovili súhlas s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti po prerokovaní 25. júna 1993 vo svojom uznesení odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na návrh podpredsedu výboru Arpáda Duka-Zólyomiho prerušiť prerokovanie vládneho návrhu zákona na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a pokračovať v ňom na júlovom zasadnutí v druhej časti 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte raz opakujem - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti po prerokovaní 25. júna 1993 vo svojom uznesení odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na návrh podpredsedu výboru Árpáda Duka-Zólyomiho prerušiť prerokovanie vládneho návrhu zákona na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a pokračovať v ňom na júlovom zasadnutí
v druhej časti 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré s návrhom súhlasili s pripomienkami, odporučili ho prijať. Pripomienky máme rozpísané v prílohe. Stotožňujem sa s týmto návrhom Výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti s tým, aby prerokovávanie tohto zákona bolo prerušené a pokračovalo sa v druhej časti tejto schôdze.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o osemnástom bode programu.
Prosím, pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia,
keďže ide o návrh, ktorý som dal včera po prerokovaní v niektorých výboroch, v ktorých som sa aj zúčastnil, vám chcem povedať, že súhlasím s návrhom, ako ho predniesol pán spravodajca s tým, že ho budeme prerokovávať na tejto schôdzi v druhej časti schôdze, po prerušení. Navrhujem resp. určím, aby tento zákon bol daný ešte do ostatných výborov.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. O návrhu budeme hlasovať bez rozpravy. Prosím, prezentujme sa.
Prítomných je 104 poslancov.
Kto je za prednesený návrh o odložení tohoto rokovania?
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Na základe toho prerušíme pokračovanie v tomto bode.
Ďalším bodom programu tak, ako sme to schválili, je piaty bod, ktorým je
Návrh poslancov Štefana Kvietika a Ľudmily Muškovel na vydanie zákona Národneň radv Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 170a a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 170b.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslankyňa Ľudmila Mušková. Prosím, aby sa ujala slova.
Poslankyňa C. Mušková: Vážení kolegovia,
trošku netradične - za predkladateľov návrhu zákona o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania navrhujem preložiť tento bod programu z dnešného rokovania na rokovanie druhej časti schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ako 31. bod programu, kde bol aj pôvodne, resp. ako prvý bod druhej časti našej schôdze. Sami uznáte, že tento návrh zákona je veľmi zložitý a predpokladám, že rokovanie o ňom bude veľmi zdĺhavé. Toto preloženie odôvodňujem tiež tým, že ide o mimoriadne tažký návrh zákona. Garančný výbor pri svojom rokovaní dospel k určitým kompromisným návrhom, ktoré by prijali aj predkladatelia, ale považujeme za potrebné vyžiadať si k týmto návrhom nezávislé expertné stanovisko a podrobnejší ekonomický rozbor, než aký bol doteraz k dispozícii, čo s najvecnejším a najodbornejším posúdením vecí sa chceme vyhnúť tiež tlakom, ktoré sa prejavujú tak zo strany verejnoprávnych inštitúcii, ako aj súkromných žiadateľov. Dúfam, že tento zámer predkladateľov podporíte a tento môj návrh schválite hlasovaním.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne, budeme hlasovať o tomto návrhu. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 103 poslancov.
Kto je za predložený návrh odsunutia tohoto bodu na ďalšiu časť rokovania 20. schôdze?
Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol schválený. Na základe toho rokovanie o tomto bode bude na pokračujúcom rokovaní 20. schôdze.
Pokračujeme v rokovaní trinástym bodom programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo
420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 223 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 223a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová. Prosím, aby sa ujala slova.
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
Ústava Slovenskej republiky upravila súdnu moc ako samostatnú, rovnocennú a nezávislú súčasť štátnej moci. Ako vyplýva z koncepcie stabilizácie súdnictva, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 162 z 18. marca 1993, nie sú zatiaľ vytvorené priaznivé organizačné, personálne, materiálne predpoklady pre účinnú súdnu ochranu práv občanov a právnických osôb, ako aj pre dôsledné zabezpečovanie nezávislosti súdov. Predpokladom ústavou deklarovanej nezávislosti súdov a sudcov je nepochybne i posilnenie spoločenského a materiálneho postavenia sudcov. Náležité finančné ocenenie je jedným z atribútov spoločenského ocenenia funkcie sudcu v právnom štáte. Z hladiska súčasných nárokov, ktoré sa kladú na výkon funkcie sudcu, ako i neustáleho rastu zaťaženosti sudcov sa už platové ohodnotenie sudcu obsiahnuté v zákone čislo 420/1991 Zb. javí ako výrazne nedostatočné. Preto v súlade s koncepciou stabilizácie súdnictva bol 11. mája 1993 vládou Slovenskej republiky schválený návrh na novelu zákona o platových pomerov sudcov a súdnych čakateľov.
Cieľom navrhovanej novely zákona je upraviť platové pomery sudcov úmerne k platom ostatných predstaviteľov štátnej moci. Predložený návrh nadväzuje na zákon číslo 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky a obsahuje úpravu platových taríf sudcov a justičných čakateľov, úpravu požitkov predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, úpravu zápočtu praxe a úpravu poskytovania odmien. Návrh je upravený tak, aby sa vzťahoval aj na sudcov a justičných čakateľov vojenských súdov.
Úprava platov sudcov vychádza z § 23 ods. 1 zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Právna konštrukcia platov sudcov je v doteraz platnom zákone založená na časovom postupe. Tento princíp sme zachovali i v návrhu novely s tým, že odstupňovanie platov v jednotlivých stupňoch a skupinách sa navrhuje percentuálnym podielom od 70 % do 130 %, pričom východiskovou základňou pre odstupňovanie platov je plat VI. platového stupňa v 11. platovej skupine, t. j. trojnásobok priemerného mesačného platu pracovníka národného hospodárstva za predchádzajúci kalendárny rok.
Považujem za potrebné uviesť, že pri koncipovaní návrhu sme vychádzali z dostupných predbežných údajov o výške priemerného platu za rok 1992, a to zo 4 900 Sk, ktoré podľa štatistik sú stanovené nižšie, teda boli stanovené ministerkou práce, sociálnych veci a rodiny nižšie. Vzhľadom na to, že sudcovia vo veľmi sťažených podmienkach, pri nedostatočnou personálnom, materiálnom a priestorovom zabezpečení plnia úlohy vyplývajúce im z ústavy a zo zákonov, považujem za nevyhnutné zabezpečiť ich aj náležitým platovým ohodnotením. Preto, vážení páni poslanci, si vás dovoľujem požiadať, aby ste zohľadnili tieto skutočnosti a vyjadrili súhlas s predloženou novelou zákona číslo 420 z roku 1991.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pani ministerke Kataríne Tóthovej. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Ľubomíra Fogaša, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec C. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené poslankyne, vážení poslanci,
som veľmi rád, že na program nášho rokovania sa dostáva jeden zo zákonov, ktorý nepochybne posilňuje nezávislosť súdnictva, posilňuje jeho ekonomické postavenie.
Ak hovoríme o nezávislosti súdnictva, treba vidieť, samozrejme, širšie jej roviny. Pani ministerka sčasti o tom hovorila. Mám na mysli predovšetkým osobnostnú úroveň, osobnostnú silu kandidátov, ktorých volíme za sudcov, nám na mysli politickú rovinu, kde v rámci existujúceho systému musíme vytvárať i naďalej podmienky pre to, aby sudcovia neboli viazaní na nejaké politické zoskupenie, mám na mysli legislatívnu rovinu, v ktorej musíme vytvárať podmienky, podľa ktorých sudca bude viazaný iba zákonom, ústavným zákonom či ústavou, a mám na mysli tiež ekonomickú rovinu, kde sa musíme usilovať vytvárať predpoklady pre to, aby sudca nebol ani ekonomicky tlačený k rozhodnutiam, ktoré by takto mohli byť ovplyvňované smerom k nesprávnosti. Predložený vládny návrh vytvára podmienky práve pre naposledy menovanú záruku nezávislosti.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov, bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. mája 1993 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky 16. júna. Týmto rozhodnutím sa určil súčasne Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov s tým, že ich skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Spoločnú správu ste obdržali pod číslom 223a. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky i Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali uvedený návrh zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh, ktorým sa mení zákon číslo 420/1991 Zb. o platových pomerov sudcov a justičných čakateľov schváliť s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi. Návrhy máte uvedené pod bodmi 1 až 8.
Odporúčam, keďže ich máte pred sebou, súhlasiť a po hlasovaní prijať an blok body 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 7. Bod číslo 8 neodporúčam prijať, pretože podľa mojej mienky nie je možné, aby tento zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia zákona číslo 120/1993 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Zákon číslo 120 z roku 1993 totiž predpokladá vydanie právneho predpisu a až od jeho účinnosti je možné priznať určitý konkrétny plat - mám na mysli jeho výšku. Týmto predpisom je práve prerokúvaný návrh zákona. Vydávanie Zbierky zákonov nakoniec je v kompetencii ministerstva spravodlivosti, a preto nič nebráni, aby zákon ešte v tomto mesiaci vyšiel a sudcovia neprišli o žiadny zo svojich nárokov. Zastávam stanovisko, podľa ktorého by návrh zákona mal nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, to je všetko, čo som chcel ako spoločný spravodajca predniesť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Ľubomírovi Fogašovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o trinástom bode programu. Písomne som neobdržal žiadne prihlášky.
Prosím, pán poslanec.
Poslanec V. Sojka:
Vážená Národná rada,
predkladám dva pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona. Navrhujem doplniť § 4 ods. 3 s tým, že sa ponechajú ods. 1 a 2 vládneho návrhu. Teda odsek 3 by znel: "Ak sudca nespĺňa podmienky pre dosiahnutie platu podľa odseku 2, môže mu byť priznaný základný plat až do tejto výšky, ak kvantitatívne a kvalitatívne výsledky jeho sudcovskej činnosti po posúdení príslušnými súdnymi orgánmi zodpovedajú výkonnosti sudcu toho stupňa, v ktorom sa mu plat prizná. "
Svoj návrh odôvodňujem takto: Považujem za nespravodlivé, aby všetci nastupujúci sudcovia mali priznaný rovnaký priemerný plat, poťažne, aby všetci ho mali v rovnakej výške. Na druhej strane treba zvýhodniť ambicióznych sudcov, ktorí na sebe pracujú a dosahujú dobré výsledky, aby im mohol byť aj pred odslúžením príslušných rokov priznaný vyšší
plat. Bude to motivácia pre mladých sudcov, aby dosiahli potrebné výsledky.
Pod príslušnými súdnymi orgánmi treba rozumieť predsedu príslušného súdu, odvolací súd alebo Združenie sudcov Slovenska. Tento pozmeňujúci návrh odstraňuje rovnostárstvo.
Druhý pozmeňujúci návrh: Odporúčam navrhované ustanovenie bodu 4 spoločnej správy vynechať, pripadne čas práceneschopnosti znížiť, po ktorý prislúcha priemerný plat, na jeden mesiac. Navrhovaná zmena v podstate umožňuje aj menej zodpovednému sudcovi v podstate 6 mesiacov nepracovať bez platovej ujmy. Myslím si, že by nastali veľké problémy pri vybavovaní vecí. Vieme, že dnes výkonnosť súdov je rôzna a mohlo by sa to ešte znásobiť v súvislosti s tým, že mnoho veci je zanedbaných, alebo nie zanedbaných, ale čaká na vyriešenie. Dávam teda takýto pozmeňujúci návrh.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni,
rokovaním o návrhu predloženého zákona završujeme etapu etablovania súdnej moci ako rovnocennej s mocou zákonodarnou a výkonnou. Prosím vás preto, pani poslankyne a páni poslanci, aby ste zvážili všetky dôvody, ktoré vo svojom úvodnom vystúpení predniesla pani ministerka spravodlivosti a uvedený návrh podporili. Podporujem aj tie pripomienky, ktoré sú
obsiahnuté v spoločnej správe, a to v takom rozsahu, ako uviedol spoločný spravodajca, avšak s výnimkou bodu číslo 6 spoločnej správy, kde sa hovorí o mimoriadnych odmenách sudcov.
Navrhujem preto, aby sme zaradili do zákona číslo 420/1991 Zb. za § 11 nový § 11a, ktorý včítane nadpisu bude znieť: "§ 11a Odmeny. Sudcom možno poskytnúť odmeny a/ za úspešné splnenie mimoriadnych úloh, ktoré nie sú spojené s ich rozhodovacou činnosťou, b/ za ocenenie pracovných zásluh pri dosiahnutí 50 rokov veku a pri prvom skončení zamestnania po nadobudnutí nároku na starobný alebo invalidný dôchodok a c/ v iných zreteľahodných prípadoch na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti. "
Pokiaľ ide o odôvodnenie tohto návrhu, rád by som uviedol, že považujem za nevyhnutné, aby sme ocenili mimoriadne aktivity sudcov za činnosti mimo rámca vlastného výkonu funkcie sudcu. Čiže, tu nejde o činnosť, ktorá je spojená so samotným rozhodovaním. Napríklad dnes sú sudcovia členmi rôznych legislatívnych komisií, legislatívnych výborov, ktoré sa zúčastňujú, alebo ktoré majú na starosti prípravu rôznych návrhov zákonov, takže z tohto dôvodu navrhujem zaradiť osobitné ustanovenie o odmenách, ktoré by zohľadnilo túto osobitnú aktivitu sudcov. Účasť sudcov v týchto komisiách je nevyhnutná, pretože v nich využívame novodobé skúsenosti sudcov z aplikačnej činnosti v oblasti legislatívy.
Zároveň považujem za nutné zakotviť v tomto zákone aj možnosť pre ministra spravodlivosti, aby pri mimoriadnych okolnostiach mohol prostredníctvom mimoriadnych odmien oceniť zložité podmienky výkonu sudcovskej funkcie. Ako príklad by som uviedol trebárs tzv. leopoldovský proces, kde predseda senátu i sudcovia, ktorí rozhodovali tento prípad, museli vyvinúť maximálne úsilie. Myslím si že takáto práca je hodná odmeny prostredníctvom ministra spravodlivosti.
Druhá moja poznámka a návrh sa týka ohodnotenia práce predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Myslím, že nikto z nás nebude pochybovať o význame zodpovednosti tejto práce. Nakoniec, je to práve on, ktorý podpisuje rozhodnutie. Tým vlastne zverejňuje svoju osobu a vystavuje sa kritike, ale aj osočovaniu a vyhrážkam. Nemusím asi zdôrazňovať, že to nie je ojedinelé, sami ste veľakrát svedkom takéhoto postupu. Charakter práce v senáte na Najvyššom súde, jej rozsah, aj osobná zodpovednosť predsedov senátov na Najvyššom súde je prinajmenšom porovnateľná s prácou predsedu senátu Ústavného súdu. Predsedovi senátu na Ústavnom súde sme v inom zákone priznali funkčný príplatok vo výške 5 000 korún, pričom predseda senátu na Najvyššom súde Slovenskej republiky má funkčný príplatok iba 1 400 korún mesačne. Z toho dôvodu navrhujem, aby sme v zákone číslo 420/1991 Zb. v § 5 odsek 1 písmeno h/ namiesto sumy 1 400 Sk uviedli sumu 2 000 Sk.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Vyhlasujem rozpravu o trinástom bode programu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pani ministerka Katarína Tóthová?
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte, aby som sa vyjadrila k tým návrhom, ktoré nie sú v spoločnej správe a ktoré odzneli naviac. Osobne by som nebola rada, keby sme mohli v oblasti justície diferencovať platy. Mohlo by to byť považované za ovplyvňovanie sudcov. Myslím si, že mi prislúcha povinnosť ako ministerke spravodlivosti nestotožniť sa s takouto možnosťou. Mojou povinnosťou je predchádzať a vytvárať všetko pre to, aby nemohlo dôjsť k akéjkoľvek diferenciácii - lepšie povedané - k ovplyvňovaniu sudcov pri ich rozhodovaní, prípadne, aby sa ich platovou situáciou akosi nemohla tlačiť mienka, alebo deformovať ich sudcovský názor.
Pokiaľ ide o navrhovaný nový § 11, ktorý tu predniesol pán poslanec Fico, napriek tomu, že tu ide tiež o finančnú vec, s týmto by som plne súhlasila a skutočne by som sa prihovorila za jeho akceptáciu. Ide tu totiž o finančné ohodnotenie aktivít, ktoré nie sú aktivitami pri sudcovskom rozhodovaní, prípadne skončení takých záležitostí rozhodnutia, alebo aktivita v takej rozhodovacej záležitosti, ktorá skutočne nesie so sebou veľké riziká.
Veľmi si cením - a všetci v rezorte aj mimo neho - prácu sudcov, ktorí sa podujali napriek hrubým vyhrážkam voči nim a členom jeho rodiny sedieť v senáte, ktorý rozhodoval leopoldovský proces. Myslím si, že by mali byť možnosti takéhoto ocenenia, pretože môžem už dnes povedať, že bola nesmierne veľká snaha a bola to veľká práca aj predsedu Krajského súdu v Bratislave, aby sa vôbec podarilo zostaviť senát, pretože reakcie boli také: radšej odídem z justície, ako rozhodovať tento spor, pretože tu bolo skutočne mnoho vyhrážok, nielen anonymných. Takže, páni poslanci, zvážte
to, lebo si myslím, že niektoré aktivity možno mimoriadne s konkrétnym odôvodnením finančne ohodnotiť.
Inak, znovu sa prihováram, aby ste predložený návrh schválili.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pani ministerke Kataríne Tóthovej. Žiada si záverečné slovo spravodajca výborov pán poslanec Ľubomír Fogaš?
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
v rozprave boli predložené štyri návrhy, ktoré by som rozdelil na dve skupiny. Dva sú nové návrhy, ktoré sme nemali obsiahnuté v spoločnej správe a dva návrhy vlastne znamenajú, že bude treba osobitne hlasovať, a to konkrétne o bode 6, kde modifikovaný návrh na odmeny je, a potom o bode 4, kde sa nový § 4 ods. 3 a 4 spochybňuje, predovšetkým v odseku tretom, kde sa navrhuje, aby bola skrátená lehota, alebo ak som tomu dobre rozumel, návrh bol bučí vypustiť, alebo skrátiť lehotu. Takže tam sú dva návrhy, teda chápem to tak, že vypustiť odsek 3, a keď to neprejde, je ďalší návrh na schválenie mesačnej lehoty.
Navrhujem teda, aby sme hlasovaním an blok odsúhlasili tie body, ktoré neboli spochybnené, vrátili sa k dvom bodom, ktoré spochybnené boli, a potom hlasovali o návrhoch tak, ako boli v rozprave predložené.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána spravodajcu poslanca Ľubomíra Fogaša, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec C. Fogaš:
Navrhujem, aby sme v zmysle predloženej spravodajskej správy an blok schválili body 1, 2, 3 a v bode 4 navrhovaný odsek 4, ten nebol spochybnený. /Šum v sále. / Bol spochybnený iba bod 3. Prečítam návrh: navrhované nové ustanovenie navrhujem vynechať, pripadne čas práceneschopnosti znížiť, po ktorý prislúcha priemerný plat, na jeden mesiac. Toto bol návrh. Teda navrhujem v bode 4 hlasovať o odseku 4, ďalej schváliť an blok body 5 a 7. To je všetko.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Faktická pripomienka - pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:
Vážené dámy a páni, ako ste videli reakciu pléna, bod 4 bol chápaný tak, že o celom bode 4 treba hlasovať, lebo keby nebol pochopený takto, zrejme sa ozvú ďalší.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Môžem na to reagovať len citovaním písomného materiálu, ktorý predložil pán poslanec Sojka, ktorý povedal: "V bode 2" - vo svojom texte to má označené ako bod 2 - "navrhované nové ustanovenie bodu 4 navrhujem vynechať, prípadne čas
práceneschopnosti znížiť, po ktorý prislúcha priemerný plat, na jeden mesiac. " A potom je to zdôvodnené.
Chcem vás len upozorniť, vážené kolegyne a kolegovia, že sa hlasuje len o tom, čo bolo povedané v rozprave. Nemôžem brať do úvahy to, čo sa nepovie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa - faktická pripomienka. Poslankyňa A. Korduliaková:
Dovolím si upozorniť kolegov, že skutočne si asi nerozumieme, pretože v bode 4 bol v rozprave napadnutý odsek 3. Odsek 4 bol nedotknutý.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Brňák, potom pán poslanec Fico a potom pán poslanec Ľupták.
Poslanec P. Brňák:
Pokiaľ ide o túto spornú záležitosť, myslím si, pán poslanec Ľupták, že ťažko vykladať mienku iných poslancov, ktorí vystúpili. To znamená, že by bolo najlepšie, keby sa vyjadril pán poslanec Sojka, čo mal na mysli vo svojom vystúpení a čo spochybnil. Tým zabránime nejakým volným výkladom a vo vzťahu k tomu, čo mienil on.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec, mienite zaujať stanovisko?
Poslanec V. Sojka:
Pani kolegyňa Korduliaková to povedala. Nespochybnil som odsek 4, spochybnil som iba odsek 3, mal som pozmeňujúci návrh k odseku 3. Odsek 4 ponechávam v pôvodnom znení, ako je v spoločnej správe.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Fico - faktická poznámka. Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, váženi páni, opakuje sa situácia, ktorá tu bola aj včera. Po ukončení rozpravy začínate spochybňovať niečo, čo ste nespochybnili v rozprave. Predsa bola rozprava, mali ste možnosť vystúpiť a povedať, že s niektorým bodom výslovne nesúhlasíte, pretože spoločný spravodajca povedal, že tento bod odporúča prijať. Rozprava je skončená. Myslím si, že pán spoločný spravodajca presne povedal, o čom navrhuje hlasovať an blok, o čom nechce hlasovať an blok. Preto žiadam, pán predseda, aby sa pristúpilo k hlasovaniu podľa pokynov spoločného spravodajcu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Ide len o faktické poznámky. Prosím, pán poslanec Ľupták.
Poslanec I. Ľupták:
Presne tak, pán poslanec Fico. Rokovací poriadok to hovorí o faktických poznámkach. Toto je len nová prax, ktorá sa tu zavádza, že keď napadneme len určitú časť niektorého bodu, chceme ju vyňať z celého bodu. To nikdy nebolo. Keď sa niektorá časť bodu napadla, celý bod sa vyníma z hlasovania.
Ináč môže vzniknúť nebezpečenstvo, že následkom toho nebudú schválené všetky body, o ktorých navrhujete hlasovať an blok.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosim, pán poslanec Kočtúch. Poslanec H. Kočtúch:
Vážení kolegovia, vážené kolegyne,
chcel by som poprosiť pána spoločného spravodajcu, aby dal o bode 6 k § 4 osobitne hlasovať, pretože aj odsek 4, kde sa hovori o tom, že sudcovi patri príplatok vo výške 25 % základného platu určeného v odseku 1... atď., znamená, rozpočtový zásah 18 miliónov korún. Keď to ústavnoprávny výbor navrhol, mal to aspoň s nami odkonzultoval, pretože sme prijali určité pravidlá hry z hľadiska plnenia rozpočtu a pravidiel rozpočtového hospodárenia. Prosil by som, aby sa o tom hlasovalo osobitne.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pokračujeme v technických poznámkach. Prosím, pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Pánu poslancovi Ľuptákovi by som chcel v podstate povedať to, čo som už povedal vtedy. Vaša námietka by bola správna potiaľ, pokiaľ by napadnutá časť v rámci rozpravy súvisela s celým týmto bodom. Ide o dva samostatné odseky obsahovo vecne nesúvisiace. Z vystúpenia pána poslanca Sojku jednoznačne vyplýva, že napadol obsahom samostatnú časť tohto bodu.
K vystúpeniu pána predsedu národohospodárskeho a rozpočtového výboru, kde dáva určitú výčitku, že ústavnoprávny výbor mal túto vec prerokovať s národohospodárskym a rozpočtovým výborom, chcem podotknúť, že ústavnoprávny výbor riadne konal, bol v podstate v tejto záležitosti garančným výborom a oboznámil sa so všetkými dôsledkami plynúcimi zo zaradenia tohto bodu. V prípade, pokiaľ by členovia národohospodárskeho a rozpočtového výboru mali záujem, mohli sa zúčastniť tohto zasadnutia garančného výboru, čo umožňuje rokovací poriadok, a prípadne sa k tejto problematike vyjadriť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. S ohľadom na to, že sme mali sériu faktických poznámok, prosím spravodajcu pána poslanca Ľubomíra Fogaša, aby hlasovanie ešte raz uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Prosím, pán poslanec Móri. Poslanec I. Móri:
Pán predsedajúci, myslím si, že tu ide o dosť závažný bod. Dovolím si požiadať, aby o bode 4 sa dalo hlasovať, či sa bude hlasovať jednotlivo alebo o celku. Ide o to, či ten bod 4 vyjmeme alebo nevyjmeme, aby sa o ňom dalo hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán spravodajca, keby ste zaujali k tomu stanovisko.
Poslanec C. Fogaš:
Myslím si, pán predsedajúci, že by sme mohli pristúpiť
k hlasovaniu. Ak tu hrozí situácia, že by mohli byť neschválené ostatné body, potom navrhujem, aby sme to predsa len rozčlenili tak, že by sa hlasovalo o odseku 3 na dvakrát, to sa musí, pretože k nemu sú predložené dva návrhy, a raz by sa potom hlasovalo o odseku 4.
Alebo je tu ešte taká možnosť, že pani ministerka vystúpi, čim otvorí rozpravu a niekto dá návrh.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, pán poslanec. Poslanec R. Fico:
Pán predsedajúci, opäť chcem zdôrazniť, že proti rokovaciemu poriadku umožňujeme faktické pripomienky po ukončení rozpravy, pretože rokovací poriadok hovorí jednoznačne: "Poslancovi, ktorý sa v priebehu rozpravy prihlási na prednesenie faktickej poznámky alebo odpovede na ňu, sa udelí slovo bez meškania. " Rozprava tu bola ukončená. Už včera, aj v iných prípadoch bol porušený rokovací poriadok. Nie je možné po ukončení rozpravy, keď prebieha hlasovanie, keď prebieha záverečné slovo spoločného spravodajcu, aby boli faktické pripomienky.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Aby sme zachovali demokratický pristúp, prosím, pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, ďakujem vám pekne, len by som prosil, keby sme sa skutočne držali, keby tento parlament neuhýbal. To znamená, že keď raz rozprava bola uzavretá, aby bola
uzavretá. Žiadne pozmeňujúce návrhy, ani keď ich povie pán Ľupták, ktorého si všetci veľmi vážime, jednoducho neplatia. Rozprava je uzavretá, ide sa hlasovať, nie je o čom hovoriť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca, prosím aj o určité komentovanie.
Poslanec C. Fogaš:
Pravdu majú všetci tí, to treba zobrať do úvahy, že tento návrh nebol podaný v rámci rozpravy. Je tu jedna možnosť nápravy, úplne legálna, v súlade s rokovacím poriadkom, ak vystúpi pani ministerka a podá sa taký návrh. Ale to musí urobiť ona. Inak skutočne nemám inú šancu, len sa držať predpisov tak, ako sa ich chceme držať všetci, veď to sme sľubovali. Takže sa pýtam, či pani ministerka chce vystúpiť alebo nie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Myslím si, že návrhy v rámci faktických poznámok boli len takého rodu, ktoré nemenili rozsah, len navrhovali úpravu hlasovania.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ak je to tak, že rozprava bola uzavretá, navrhujem, aby sme hlasovali tak, ako som pôvodne navrhol, skutočne to nemožno inak vyriešiť. Viem o tom, že je tam l8-milionový náklad, ktorý spomínal profesor Kočtúch. Pani ministerka bola prítomná na zasadnutí výboru, neurobili sme to bez toho, aby sme nekonzultovali tieto otázky. Naše stanovisko bolo také, ako je ponúknuté v spravodajskej správe. Som tej mienky, že
som urobil návrh na hlasovanie predtým, než sme pristúpili k tejto časti. Počas vystúpení boli spochybnené tie časti, ktoré som pomenoval. Ostatné neboli. To znamená, že môj návrh nikto nespochybnil. Prosím teda, aby sme o ňom hlasovali. Ak je iná mienka, potom je možné zjednať nápravu podľa príslušných právnych predpisov. Ak ju nikto nevyužíva, potom navrhujem, pán predsedajúci, aby sme hlasovali nasledovne. O bode 1, o bode 2, o bode 3, o bode 4, ale len pokiaľ ide o odsek 4, o bode 5 a o bode 7 an blok.
Navrhujem tieto body prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán podpredseda Prokeš. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Vážené kolegyne, kolegovia, ak spoločný spravodajca navrhuje hlasovať an blok a nebolo to spochybnené, samozrejme, má na to právo. Ak sa to neprijme an blok, to neznamená, že sú pripomienky zamietnuté, ale ide sa po jednotlivých bodoch.
Poslanec C. Fogaš:
Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme skončili túto neplodnú debatu a hlasovaním vyjadrili, či sa o bode 4 bude hlasovať osobitne alebo nie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, hlási sa pani ministerka.
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
vzhľadom na to, že hrozila situácia, že všetky vylepšenia zákona by sa an blok odmietli preto, že o jednom je pochybnosť, vystúpila som.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Teda navrhujem pánu spravodajcovi, aby uvádzal body na hlasovanie.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Je otvorená rozprava. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pardon. Je otvorená rozprava. Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
pani poslankyne a páni poslanci,
rád by som pár vetami dodatočne zdôvodnil sporný § 4 ods. 4 v rámci bodu 4 spoločnej správy vzhľadom na to, že v rámci rozpravy k tomuto bodu nik nevystúpil a necítil som ani ja potrebu vystúpiť k tomuto bodu. Ak dovolíte, toto navrhované znenie o poskytnutí 25-percentného príplatku k platu nemá charakter mzdového ohodnotenia práce sudcu, ktorý vychádza plne z ustanovenia § 23 ods. 1 zákona číslo 120/1993 Z. z. Toto finančné zvýhodnenie - antipodnikateľský príplatok vyplýva z platného právneho stavu /§ 7 ods. 2. nariadenia vlády Slovenskej republiky čislo 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch/ a poskytuje sa tým pracovníkom štátnej sféry, ktorí nemôžu popri zamestnaní vykonávať iné podnikáteľské aktivity. Je pravda, že toto ustanovenie § 7 sa priamo na sudcov nevzťahuje a možno ho použiť len analogicky, ale oprávnenosť tejto požiadavky v prospech sudcov je daná priamym zákonným zákazom výkonu inej platenej funkcie a výkonu zárobkovej činnosti pre sudcov v zmysle § 52 ods. 4. zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec.
Poslanec J. Ďurana:
V rámci otvorenej rozpravy dávam pozmeňujúci návrh. Žiadam v bode 4, ktorý sa týka § 4, nových navrhnutých odsekov 3 a 4, aby odsek 4 bol vypustený.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Dubjel. Poslanec K. Dubjel:
Až teraz som vlastne pochopil, že tento zákon ide nad rámec zákona, ktorý sme schválili. Predtým nás naši kolegovia právnici presvedčili, že plat poslanca sa rovná platu sudcu. Vychádzalo sa z ústavy, že zákonodarná a súdna noc sú rovnocenné, to znamená, že aj platy by mali byť rovnocenné. Podľa toho, ako to tu prerokovávame, zisťujem, že tento zákon tieto veci porušuje a sudcovia by išli nad rámec platu poslanca, čo je vlastne nad úroveň toho, čo sme predtým prijali. A ďalej musím poznamenať, že sudca svoj plat, teda trojnásobný od poslanca, dostáva celý život a z neho sa mu vypočítava aj penzia, zatialčo u poslanca je to na niekoľko chvíí, ktoré tu strávi, a zase sa silne poruší rovnováha. Preto navrhujem pozmeňujúci návrh, celý zákon ako celok neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Móri. Poslanec I. Móri:
Vážený pán predsedajúci,
mňa, žiaľ, neuspokojili argumenty pána poslanca Brňáka. Myslím si, že odsek 4 bodu 4 je účelový. A na dôvažok si myslím, že podľa modifikovaného znenia bodu 6, ktorého sa dotkol pán Fico, tam je možná istá kompenzácia práve toho bodu 4 ods. 4, kde si myslím, že by sa mohol sledovať ten istý ciel, ale ovela primeranejším spôsobom.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, aby ste pánu spravodajcovi odovzdávali vaše pripomienky, aby to bolo zachytené. Prosím, pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Mám len dve poznámky k pánu poslancovi Dubjelovi. Domnievam sa, že je rozdiel medzi poslancami a sudcami v tomto prípade najmä v tom, že poslanci podnikať môžu a sudcovia nemôžu. Umožnenie antipodnikateľskej prirážky je dané aj štátnej sfére. A po druhé - je skutočne poľutovaniahodné, ale myslím si, že nie pre Národnú radu Slovenskej republiky, ale skôr pre vás, pán poslanec, že ste toto zistili až v čase hlasovania o tomto zákone.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Nebudeme ďalej komentovať vzájomné vystúpenia. Prosím, pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, ja si tiež myslím, že v čase hlasovania vystúpiť s tým, že sa vyčísli suma, ktorá bude ešte navyše, je nevhodné. Ústavnoprávny výbor bol gesčný, v ústavnoprávnom výbore to prešlo. Navrhujem, aby bolo prerušené rokovanie o tomto zákone, aby sa znovu zišla akási komisia, ktorá by celú vec posúdila, pokúsila sa nájsť nejaký kompromis, aby sa na júlovom zasadaní pokračovalo. Žiadam, aby sa o tomto hlasovalo bez rozpravy.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som vyjadril údiv nad tým, čo tu teraz predvádzate. Ide nám skutočne o to, aby sme garantovali demokratický vývoj v našom štáte i tým, že nielen formálno-právne, ale aj fakticky zabezpečíme oddelené fungovanie moci, čo je jeden zo základných atribútov fungovania demokratického štátu, alebo nám ide o to, aby sme i naďalej naťahovali neúnosný stav v justícii? Myslím si, že ak tu oprávnene zaznie kritika, že súdne konanie trvá dlho a ministerka vám niekoľkokrát hovorí o tom, že jej chýba ešte neviem koľko - sto, dvesto, tristo sudcov, a jednoducho súdy sú zasypané a budú zasypané, pretože naše vzťahy nie sú zatiaľ čisté, najmä v obchodno-právnej sfére, tak sa musíme usilovať tento problém vyriešiť rýchlo. Odkladanie riešenia tohto problému, podľa mojej mienky, len predlžuje určitú agóniu, znevažuje doteraz zakotvené postavenie sudcu a degraduje ho na akéhosi úradníka. Prerušiť rokovanie znamená, vážený pán poslanec, obrať sudcov prinajmenšom o plat, ktorý by mohli dostať už v budúcom mesiaci. Odmietnuť ten zákon, podľa mojej mienky, znamená prinajmenšom trojmesačné zdržanie.
Trikrát to bolo vo vláde. Vláda, podľa mojej mienky, veľmi pedantne posúdila všetky ustanovenia, ktoré sú navrhované. Pán Dubjel, na rozdiel od vás si myslím, že keby sme veľmi pedantne analyzovali príslušné ustanovenie zákona číslo 120/1993 Z. z., museli by sme dôjsť k iným záverom, než ste došli vy. Totiž došli by sme k tomu, že sudcovi patrí priemerný plat poslanca - sudcovi, nie priemerný plat sudcov. Ale je tu predložený návrh zákona, ktorý je krytý peniazmi. Keby bolo viac peňazí, určite by sme sa bili aj o iný výklad. Preto navrhujem, aby sme rozpravu, pokiaľ je
to možné, vrátane faktických poznámok, ukončili a pristúpili k samotnému hlasovaniu. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne za stanovisko pána spoločného spravodajcu. Prosím, pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán spravodajca, bohužiaľ, musím konštatovať, že ste nič nepochopili, pretože v danej situácii bude odsúhlasený sudcom taký plat, s ktorým absolútne nebudú spokojní. Ak som navrhoval prerušiť rokovanie, viem prečo.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni,
nedá mi, aby som nereagoval na finančný údaj, ktorý tu predniesol pán poslanec Kočtúch, ktorý povedal, že to prinesie schodok rozpočtu 18 miliónov korún. Nedá mi, aby som nepripomenul, že plánované výdavky na súdnictvo sú 430 miliónov korún, plánované príjmy do štátneho rozpočtu, najmä z paušálnych trov trestného konania, sú 18 miliónov korún. Lenže okrem toho súdnictvo prináša každoročne formou kolkov a formou iných platieb do štátneho rozpočtu 800 miliónov korún, to znamená, že výdavky, ktoré sú na súdnictvo, sú oveľa nižšie ako sú financie, ktoré súdnictvo prináša do štátneho rozpočtu. Pokiaľ tu chceme argumentovať 18 miliónmi korún
a spochybňovať takýto dôležitý zákon, naozaj si myslím, že nechápeme situáciu, v akej sa naše súdnictvo nachádza.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pani ministerka Tóthová, ktorá sa prihlásila.
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
skutočne by som chcela vyjadriť smútok a až v poslednej chvíli v tomto parlamente som to vycítila, a preto som aj otvorila rozpravu, aby sa niečo zventilovalo a vyjasnilo sa, lebo som dostala strach, že predložený návrh zákona neprejde. Ale mám smútok nad tým, že práve to bol parlament, ktorý schválil koncepciu stabilizácie s tým, že sa stotožnil s názorom ministerstva, že finančné ohodnotenie sudcov je v súčasnosti nenáležité. Bola som parlamentu povďačná, že pochopil miesto sudcov v našej spoločnosti a význam ich fungovania pre dosiahnutie právneho štátu, pre to, aby sa neumŕtvoval kapitál, aby neležali veci, aby si ľudia nebrali veci do vlastných rúk pomocou pästného práva.
Prosím vás pekne, domyslite, čo by znamenalo pre našu spoločnosť, keby sa čo i len tento zákon oddialil. Sudcovia sú ľudia, ktorí pochopili politickú situáciu začiatkom roku a ostali na súdoch. Toto sa nestalo v Českej republike. V českej republike mnohé súdy sa dostali až do kolapsu a rýchlo museli zvýšiť platy - a oveľa vyššie ako je návrh. Stotožňujem sa s názorom spoločného spravodajcu, že keby sme analyzovali veci, možno by sme prišli k tomu, že aby sa finančné ohodnotenie, priemerný plat sudcu rovnal platu poslanca, tým 15 tisícom, že by sme mohli ešte robiť korekcie /šum v sále/ - prepáčte, to je orientačné číslo, teda platu poslanca, lebo ten je závislý od priemernej mzdy a tá sa môže pohybovať dole, hore, čiže to môže byť aj 12 tisíc, ale ak pôjdeme dobre, môže to byť aj 20 tisíc, aby zaznela aj jedna optimistická veta. Preto chcem vyjadriť nesúhlas s názorom pána Dubjela. Sudcovské platy podľa predloženého návrhu vôbec nejdú nad ustanovenie, ktoré sa realizuje, t. j. nie sú nad plat poslanca. V žiadnom prípade. Preto si vás znovu dovolím požiadať, aby ste vyjadrili súhlas s predloženým návrhom zákona.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Slovo má pán poslanec Kočtúch. Poslanec H. Kočtúch:
Prosím vás pekne, ak som vystúpil, prosil som pána spoločného spravodajcu, aby vyňal bod 4 z hlasovania. Nikto tu nespochybňoval oprávnené nároky. Pokiaľ ide o diskusiu v národohospodárskom a rozpočtovom výbore, práve my sme to boli, ktorí sme povedali áno, sudcovia, ak majú byť nezávislí a majú rozhodovať v súlade s rozumom a svedomím, musia mať ekonomické zázemie. To sme jednoznačne prijali, čiže nespochybňujeme tieto veci. Povedali sme iba to z hľadiska tých 18 miliónov, to, čo je nad rámec. Hovoríme o tom, že ani poslanci by nemali podnikať. Je tu zákon, v ktorom rozmýšľame o strete záujmov atď. Nemyslím si, že diskutovať takýmito argumentami je právne korektné, hoci som ekonóm.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Ondrejovičová. Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Ďakujem, že ste ma nakoniec zbadali, pretože som sa veľmi dávno hlásila. Chcela som povedať čosi podobné, čo predrečník, aby sme vyňali tú štvrtú časť z hlasovania. Okrem toho zdá sa mi, že tu je ping-pong poslanci - sudcovia. Dovolím si hovoriť za dôchodcov, seniorov. Prosím vás, nehádajme sa, lebo to potom vyznie v ušiach tých, ktorí nás počúvajú, skutočne pre nás veľmi zle. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa A. Korduliaková:
Vo forme technickej poznámky dovolujem si informovať všetkých tých, ktorí to nevedia, že sudca je tak ústavný činitel, ako poslanec, a preto vás prosím, aby ste sa k tomuto pojmu chovali korektne. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Navrhujem pánu spoločnému spravodajcovi, či by nebolo účelné z hľadiska ekonómie času, aby sme hlasovali nie an blok, ale podľa jednotlivých bodov. V takom prípade je tento problém vlastne v danom prípade prekonateľný.
Poslanec p. Fogaš:
Pán predsedajúci, ak skončíte rozpravu, myslím si, že bude možné, keďže sa tu predniesli iné návrhy, bod 4 vyňať,
pretože bol spochybnený. Ale musíte skončiť rozpravu, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska: Áno. Pán poslanec Dubjel. Poslanec K. Dubjel:
Musím tu ešte vysvetliť niektoré veci, ktoré sa mi zdajú byť falošnými.
Po prvé - nič nebráni tomu, aby sudca dostal teraz tento plat. Nič nebráni ani tomu, aby nejakou podzákonnou normou alebo predpisom sa ten plat, ktorý je vlastne pre sudcu určený, diferencoval, a mne je zhruba jedno ako. Mne je dokonca jedno, či bude mať 25 % alebo 50 % prirážku, len treba myslieť na to, že ak jednému sudcovi pridáme, tomu druhému o to musíme ubrať, aby bol zachovaný priemer. A keďže tento zákon ide nad rámec normy, to znamená, všetky argumenty, ktoré som tu počul, ma nepresvedčili o tom, aby som svoj návrh stiahol.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Môžem ukončiť rozpravu? Ešte pán poslanec Kuzbert.
Poslanec T. Kuzbert:
Myslím si, že tu boli dva návrhy, aby sa pristúpilo k hlasovaniu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Bude sa hlasovať, pretože to koniec-koncov sleduje pán
spoločný spravodajca, ale ešte stále sme neukončili rozpravu. Prosím, pán poslanec Zoričák.
Poslanec A. Zoričák:
V rámci tej pestrosti a objektivity mám len takú malú pripomienku, že ani učitelia, kde tiež je kríza, nemajú tých 25 % príplatku. Ale zároveň navrhujem ukončiť rozpravu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, ukončujem rozpravu. Pán spoločný spravodajca, konečne vám dávam vedúce slovo.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predsedajúci, ale o jednom návrhu musíme dať hlasovať skôr, a to je návrh na prerušenie schôdze, o ktorom sa musí hlasovať bez rozpravy. Návrh pána Dubjela bol podaný v poradí. O ňom sa bude hlasovať tak, ako bol podaný. Tak je to podľa rokovacieho poriadku. Takže najskôr musíte dať hlasovať o návrhu pána Miklošku.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Hlásil sa ešte o slovo pán podpredseda Prokeš. Poslanec Ľ. Fogaš:
Však je skončená rozprava. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Je mi ľúto, vážení kolegovia, ale pokiaľ je daný z pléna návrh na ukončenie rozpravy, musí byť ukončená hlasovaním. Po druhé - nebola rozprava k návrhu pána poslanca Mikloška, čiže je pravda, že sa o tom bude hlasovať bez rozpravy. Ale nie je možné jednoducho splietať dve veci - rozpravu k návrhu pána Mikloška, ktorá nebola, s rozpravou k danému bodu. Takže, ak tu bol návrh na ukončenie rozpravy, osobne to nepovažujem za veími demokratické, pretože možno ešte tu boli názory, ktoré mohli byť zaujímavé, ale prosím, musíme o tom hlasovať a nie ukončiť rozpravu rozhodnutím predsedajúceho v tejto chvíli.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Spresňujem svoj návrh prerušiť teraz rokovanie a pokračovať ihneď začiatkom júla tak, ako sme to urobili so zákonom o menách a priezviskách a so zákonom o rozhlase.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Váš návrh sa sleduje. Pán spoločný spravodajca, môžeme hlasovať o ukončení rozpravy?
Poslanec Ľ. Fogaš:
Áno. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Kto je za predložený návrh na ukončenie rozpravy?
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že návrh na ukončenie rozpravy bol prijatý. Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec Ľ. Fogaš:
Treba dať teraz hlasovať o návrhu pána Miklošku, ktorý navrhol prerušiť prerokúvanie tohto bodu. To je návrh, o ktorom sa musí hlasovať pred všetkými, potom sa bude hlasovať o všetkých ďalších v poradí. Návrh odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Miklošku. Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 88 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Miklošku? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec Ľ. Fogaš:
Navrhujem body 1, 2, 3, 5 a 7 schváliť an blok.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Kto je za predložený návrh?
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Kto sa zdržuje hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že návrhy uvedené pod bodmi 1, 2, 3, 5 a 7 boli prijaté.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Bod 8, ktorý nebol ničím dotknutý, som odporučil vo svojom vystúpení zamietnuť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Kto je za predložený návrh?
Za návrh hlasovalo 9 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Kto sa zdržuje hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že bod 8 nebol prijatý. Poslanec Ľ. Fogaš:
K bodom 4 a 6 spoločnej správy boli predložené návrhy i v rámci rozpravy. O nich budeme hlasovať potom, až rozhodneme o navrhovanej spoločnej správe. Navrhujem, aby sme hlasovali o bode 4 spoločnej správy. Odporúčal som ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 85 poslancov.
Kto je za predložený návrh? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Poslanec C. Fogaš:
Môj návrh bol prijať s tým, že viacerí poslanci k tomuto ustanoveniu diskutovali a predložili návrhy, o ktorých môžeme hlasovať až potom, keď rozhodneme o tomto mojom návrhu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Kto je za?
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.
Kto sa zdržuje hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďalší napadnutý bol bod číslo 6. Išlo o úpravu ustanovenia § 11a. V rozprave bol predložený k tomuto návrhu iný návrh. Odporúčam bod 6 po vypočutí toho iného návrhu, o ktorou budeme hlasovať neskoršie, neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Kto je za predložený návrh?
Za návrh hlasovalo 9 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Kto sa zdržuje hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky návrhy, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej správe. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.
Pán poslanec Sojka odporučil v § 4 ods. 3 doplniť toto znenie: "Ak sudca nespĺňa podmienky pre dosiahnutie platu podľa odseku 2, môže mu byť priznaný základný plat až do tejto výšky, ak kvalitatívne a kvantitatívne výsledky jeho sudcovskej činnosti po posúdení príslušnými súdnymi orgánmi zodpovedajú výkonnosti sudcu toho stupňa, v ktorom sa mu plat priznáva. " Zdôvodnil, čo rozumie pod pojmom súdne orgány, teda predsedu príslušného súdu, odvolanie súdu a združenie sudcov. S tým sa nedá súhlasiť. Odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 89 poslancov.
Kto je za prijatie návrhu pána poslanca Sojku? Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať. Za návrh hlasovalo 10 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Sojku nebol prijatý.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďalej boli predložené dva pozmeňovacie návrhy k navrhovanému § 3 a § 4 odsekom 3 a 4. Prvý znel vynechať toto ustanovenie a druhý návrh znel skrátiť lehotu v navrhovanom ustanovení na 1 mesiac. Navrhoval by som nesúhlasiť s prvým návrhom a s druhým súhlasiť. Čiže budeme hlasovať prvýkrát o prvom návrhu - o návrhu na vynechanie celého odseku. Navrhoval by som s týmto návrhom nesúhlasiť. A potom budeme hlasovať o skrátení možnej lehoty zo 6 mesiacov na jeden mesiac.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 84 poslancov.
Kto je za predložený návrh? Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Za návrh hlasovalo 7 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďalej pán poslanec Sojka navrhol, aby bol pridaný odsek 3, ktorý by znel: "V čase, keď sudca nevykonáva sudcovskú
funkciu pre chorobu, patrí mu základný plat podľa odseku 1, najdlhšie však po dobu jeden mesiac. V tomto čase mu nepatria dávky nemocenského poistenia. " To odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 90 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Sojku? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec Ľ. Fogaš:
Tým sa vyčerpali návrhy pána poslanca Sojku. Ďalší návrh v rozprave predložil pán poslanec Fico. Ide o návrh na doplnenie ustanovenia § 11a tohto znenia: Nadpis bude Odmeny. Text: "Sudcom možno poskytovať odmeny a/ za úspešné splnenie mimoriadnych úloh, ktoré nie sú spojené s ich rozhodovacou činnosťou, b/ na ocenenie pracovných zásluh pri dosiahnutí 50 rokov veku a pri prvom skončení zamestnania po nadobudnutí nároku na starobný alebo invalidný dôchodok a c/ v iných zreteľahodných prípadoch na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti. " Odporúčam vám, vážené kolegyne a kolegovia, prijať tento návrh.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov.
Kto je za predložený návrh, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec C. Fogaš:
Ďalej pán poslanec Fico navrhol v § 5 odsek 1 písm. h/ zmeniť nasledovne: namiesto sumy 1 400 korún uviesť sumu 2 000 korún. Ide o rozlíšenie funkčného na Najvyššom súde. Odporúčam prijať.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 90 poslancov.
Kto je za predložený ďalší návrh pána poslanca Ficu, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh prešiel. Poslanec C. Fogaš:
Tým sme vyčerpali návrhy, ktoré predložil pán poslanec Fico. Pán Brňák vo svojom vystúpení v rámci rozpravy odôvodňoval len 25 %. O tomto návrhu je, žiaľ, rozhodnuté, už nemôžeme o ňom hlasovať.
Ďalší návrh predložil pán Ďurana. To bol návrh na vypustenie odseku 4 v bode 3. Tým, že sme vlastne neprijali celý bod, odsek 4 je vypustený. Navrhovalo sa len modifikované znenie odseku 3.
Pán Dubjel navrhol návrh zákona zamietnuť. Navrhujem tento návrh neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
To znamená, že pristupujeme k návrhu pána Dubjela. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 90 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Dubjela? Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predsedajúci, myslím, že sme vyčerpali všetky návrhy, ktoré boli uvedené v spoločnej správe, ale i návrhy, ktoré odzneli v rozprave, a preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Odporúčam, aby sme tento návrh v znení schválených zmien a doplnkov schválili.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.
Kto je za predložený návrh ako celok? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov. /Potlesk. /
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predsedajúci, chcel som poďakovať plénu i vám za spoluprácu pri schválení tohoto zákona.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
prerušujem 20. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Schôdza bude pokračovať v utorok 6. júla 1993 so začiatkom o 10. 00 hodine.
Ďakujem. Šťastnú cestu.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 23., 24., 25. júna, 6.. 7., 8.. 9., 12., 13., 14., 15. a 19. júla 1993
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O 20. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
11. č a s ť
X. volebné obdobie
Štvrtý deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
6. júla 1993
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
prosím, aby sme sa prezentovali.
Zisťujem, že je nás prítomných 79, takže pokračujeme v prerušenom rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím vás na začiatku o pozornosť, chcel by som vás niekoľkými slovami oboznámiť o priebehu rokovania v Štrasburgu, kde, ako viete, bolo rozhodnuté, že Slovenská republika bola prijatá za riadneho člena Rady Európy. /Potlesk. /
Dovoľte mi, aby som hneď na začiatku touto cestou poďakoval všetkým, ktorí na tomto úspechu Slovenskej republiky majú svoj podiel. Dovoľte mi, aby som konštatoval, že v Štrasburgu zástupcovia slovenského parlamentu vystupovali ako jeden ucelený kolektív, vystupovali nie ako zástupcovia politických strán, vystupovali ako zástupcovia Slovenskej republiky. Za to im všetkým patri vďaka. /Potlesk. / A nič iné by som si neprial, len to, aby podobná atmosféra medzi nami bola aj v tomto parlamente.
Dovoľte mi, aby som mohol konštatovať, že Slovensko do Rady Európy bolo prijaté prakticky bez problémov. Aj z odporúčaní a doplnkov, ktoré boli dané zo strany poslanca Maďarskej republiky pána Bratinku, ktoré predložil na zasadnutí v počte štyri, boli prijaté len dve. Chcem povedať, že všetci, ktorí vystúpili v diskusii, sa jednoznačne zastali Slovenskej republiky ako novej, mladej republiky, ktorá nastúpila demokratickú cestu svojho života. Dovoľte mi zacitovať resp. parafrázovať niektoré vyjadrenia tých pánov poslancov a poslankýň, ktorí vystupovali v rozprave o Slovensku.
Pán Efraimoglu z Grécka hovoril o bohatej histórii, ktorú má Slovensko. Spomenul problém menšín, ktorý sa objavuje, ale nielen v súvislosti so Slovenskom, ale všetkými žiadatelmi o prijatie do Rady Európy. Hovoril, že východná Európa má veľa minorít a veľa problémov. Vyslovil, že všetci v parlamente súhlasia s nemennosťou hraníc, ale v rámci existujúcich hraníc je potrebné dať právo menšinám. Tieto by mali požadovať len to - pokiaľ hovoril o menšinách, 60 je dostupné aj ostatným občanom. Nemali by požadovať zmenu hraníc. To bolo jeho vystúpenie. Okrem iného tam doslova poznamenal: "Pripúšťam, že som bol ovplyvnený maďarským stanoviskom, ale po prečítaní správy spravodajcov a vystúpení pána Schiedera zo susedného štátu - z Rakúska - som absolútne zmenil svoj názor. "
Pán Foschi z Talianska ocenil naše vystúpenia, ktoré
tam mali naši poslanci, a doslova povedal, že si váži zákony
týkajúce sa slobody vzdelávania a združovania - mal na mysli menšiny.
Pán Konečný z Rakúska hovoril, že cesta do Európy vedie zo Slovenska cez Viedeň. Ocenil zmeny v politickom, zákonodarnom a hospodárskom živote Slovenska. Nad vystúpením pána Bratinku vyjadril počudovanie a povedal, že nepovažuje za vhodné odkladať prijatie Slovenska, ako to navrhol v dodatku 4 pán Bratinka. Vyslovil pred celým parlamentom, že verí, že ostatní budú hlasovať za. Takisto sa vyslovil veľmi kladne pán Rehn z Fínska. Pán Foschi z Talianska ocenil ďalej aj vystúpenie našich poslancov pána Fogaša a pána Vajdu.
Pán Schwimmer z Rakúska - prijatie Českej republiky a Slovenskej republiky povedie k väčšej stabilite v strednej Európe. Otázka maďarskej menšiny nie je len otázka Slovenska a Maďarska, ale celej Európy. Dúfa, že maďarská delegácia to pochopí a podporí žiadosť Slovenskej republiky. Takisto sa veľmi kladne zastal Slovenska pán König z Rakúska.
A je tu ešte niekoľko vystúpení, ktoré všetky boli zhodné v tom, že prístup Slovenska k riešeniu otázok, ktoré boli navrhnuté v rámci prijatia do Rady Európy, je viditeľný a jednoznačný.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
atmosféra, ktorá vládla v Štrasburgu, bola skutočne jednoznačne naklonená prijatiu Slovenska do Rady Európy. Generálna sekretárka pani Lalumiérová, pán Martinez, pán König, pán minister zahraničných veci Rakúskej republiky Mock mali doslova dojemné vystúpenia, keď hovorili o Slovensku. Pán Mock pri hodnotení Slovenska dokonca recitoval Hviezdoslava, jeho Krvavé sonety. Takže skutočne atmosféra bola v Štrasburgu proslovenská.
Pani poslankyne, páni poslanci,
dovolil som si vás informovať o tom, že tento úspech, ktorý sme dosiahli v Štrasburgu, je tak veľký, že si ho možno ani neuvedomujeme. Preto ešte raz mi dovoľte, aby som všetkým, aj vám tu, v tomto parlamente, pretože si myslím, že všetci máme veľký podiel na tom, že sme do Rady Európy boli prijatí, ešte raz poďakoval a zablahoželal. /Potlesk. /
Prosím, pán poslanec - faktická poznámka.
Poslanec Š. Kuriščák:
Vážený pán predseda, dámy a páni,
maličkou, stručnou poznámkou by som vás chcel informovať o tom, že slovenská delegácia sa zúčastnila Svetového kongresu o ortodoxii v Grécku na pozvanie pána Chorachaisa, podpredsedu gréckeho parlamentu, a vysoko ocenili našu účasť na tomto kongrese o svetovej pravoslávii. Na znak vďaky, že Slovenská republika zakotvila do ústavy práva všetkým cirkvám bez rozdielu, vrátane pravoslávnej, odovzdal pán Chorachais slovenskému parlamentu pravoslávnu ikonu, ktorú by som touto cestou chcel odovzdať pánu predsedovi. /Potlesk. / A chcel by som povedal, že s pánom Brockom budeme informovať vo všeobecnej rozprave trošku bližšie.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Kuriščákovi. Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pokiaľ začneme rokovať podľa priloženého programu, poprosil ešte o vstup pán podpredseda Weiss.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
navrhujem doplnil schválený program 20. schôdze Národnej rady o
1. vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb.
o štátnom podniku v znení zákona číslo 92/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. - je to tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 267,
2. vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon číslo 528/1990 Zb. v znení neskorších predpisov - ide o tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 268,
3. vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 320/1990 Zb. o správnych poplatkoch - tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 252.
Uvedené vládne návrhy zákonov navrhujem zaradiť za bod 34 programu pokračovania schôdze, ako vám bol dnes rozdaný. Pre vašu informáciu chcem uviesť, že tieto vládne návrhy zákonov boli minulý týždeň 1. 7. 1993 pridelené na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady po dohode s predsedami týchto výborov. Pridelil som ich v zastúpení pána predsedu na žiadosť pána ministra financií z jedného jednoduchého dôvodu, aby nedošlo vzhľadom na odklad k úniku finančných zdrojov.
Dávam návrh, aby o 17. 00 hodine bolo prerušené rokovanie dnešnej schôdze s tým, že pán minister financií dá k týmto zákonom príslušným výborom výklad. Zároveň navrhujem, aby pán minister dal výklad aj k bodu číslo 19 pre členov ďalších výborov, nakoľko tento závažný bod bol pridelený iba trom výborom a vieme, že sa voči tomuto postupu ozvali určité výhrady. Samozrejme, je možné potom zvážiť aj prípadné odsunutie tohoto bodu na neskôr, ale myslím si, že po prerokovaní dnes s pánom ministrom by sme mohli dodržať navrhovaný program.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem, o tomto návrhu budem musieť dať hlasovať, ale najskôr pred hlasovaním chcem oznámiť, že z prvej časti 20. schôdze bol preložený návrh poslancov pána Kvietika a pani Muškovej na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania ako bod 1 tejto druhej časti schôdze. Po konzultácii s pánom Kvietikom a pani Muškovou, ktorí priali za mnou a upozornili ma, že to nežiadali ako prvý bod, ale dali alternatívu prvý bod alebo tridsiaty prvý bod tejto schôdze, chcem im vyhovieť. O tomto návrhu nemusím dať hlasovať. Takže dnes nezačneme zákonom predkladateľov pána Kvietika a pani Muškovej, ale ďalším zákonom, a to vládnym návrhom, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.
Teraz dám hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán podpredseda Weiss.
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 107 poslancov.
Kto je za návrh ako ho predniesol pán podpredseda Weiss?
Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali návrh na zmenu nášho rokovania prednesený pánom podpredsedom Weissom. Tieto body budú zaradené za bod 34 s tým, že o 17. 00 hodine bude prestávka, v rámci ktorej zasadnú všetky výbory v tejto miestnosti, kde im prednesie výklad pán minister financií. Ďakujem pekne.
Pán poslanec Andel sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec M. Andel:
Vážený pán predseda, dámy a páni,
pri rôznych stretnutiach poslancov Národnej rady Slovenskej republiky s delegáciami iných európskych parlamentov Národná rada dostala niekoľko takzvaných lukratívnych ponúk na zobratie futbalových stretnutí s jednotlivými európskymi parlamentami. Konkrétne ponuku sme obdržali od zástupcov britského parlamentu, rakúskeho i fínskeho parlamentu, z tohoto dôvodu, pán predseda, takzvaný dočasný realizačný tím reprezentačného mužstva poslancov Národnej rady Slovenskej republiky po vzájomnej dohode členov tohto orgánu, teda mňa na prvom mieste, pána Bajana, pána Ftáčnika a pána poslanca Čapkoviča, chce požiadať Národnú radu o ukončenie zajtrajšieho rokovania o 17. 30 hodine, teda o pol šiestej, nakoľko na 18. 00 hodinu máme pripravený výberový zápas na zloženie tohto reprezentačného mužstva. Samozrejme, že zákony prerokujeme, pokiaľ ich bude treba prerokovať.
Predkladám tento návrh zákona /smiech v sále/. Trošku som sa pomýlil, ale v podstate to bude musieť byť zákon, pretože ak niekoho nominujeme, to sa musí uzákoniť, lebo sa budeme hašteriť tak, ako pri normálnych zákonoch.
Ak to náhodou prejde a schválime, že zajtra budeme končiť o pol šiestej, chcel by som kolegov, ktorí sa prihlásili, upozorniť, aby si zakúpili resp. zohnali gumotextilové kopačky a, samozrejme, i ponožky. Ďalšiu výstroj, vrátane lôpt, dostaneme.
Pán predseda, prosil by som, keby sme o tomto návrhu mohli hlasovať. Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne. Myslím si, že nemusíme hlasovať o tomto "návrhu zákona", ako povedal pán poslanec, ale sa dohodneme podľa počasia. Neviem, či páni poslanci a pani poslankyne budú chcieť trénovať aj keď bude búrka. /Hlasy z pléna, že áno. / Dobre, takže akceptujeme návrh pána poslanca Andela s tým, že by sme skončili zajtra trošku skôr.
Ešte sa hlási pán podpredseda Weiss. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, vo svojom vystúpení som nepresne formuloval jednu vetu. Ten bod číslo 19, keďže dnes k nemu bude výklad, by sme nezaradili na dnešný deň, ale mohli by sme nim začať rokovanie zajtrajšieho dňa.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Takže dovoľte, aby sme konečne pristúpili k prvému bodu nášho rokovania. Je to prakticky podľa pôvodného programu štrnásty bod, a to
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 249 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 249a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodni ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová. Prosím, pani ministerka.
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky predkladá na vaše posúdenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Dovoľte mi v mene vlády Slovenskej republiky k predloženému návrhu predniesť niekoľko úvodných poznámok.
Vypracovaním vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, plní Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky úlohu, ktorá mu vyplynula z uznesenia vlády Slovenskej republiky z 22. 9. 1992 k správe o dosahovaných výsledkoch kriminálnej polície pri odhaľovaní ekonomickej kriminality s akcentom na nezákonné konanie v procese privatizácie, ako i z uznesenia vlády číslo 240 zo dňa 14. 4. 1993 k návrhu opatrení na zamedzenie daňových a colných únikov.
Pri príprave návrhu zákona, ktorý je vám predložený, sme vychádzali z námetov a odporúčaní nasledujúcich inštitúcii: ministerstva financií, ministerstva vnútra, Krajského súdu v Bratislave, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Slovenského protimonopolného úradu a Štátnej ochrany prírody. Osobitnú pozornosť sme venovali návrhu opatrení na zamedzenie daňových a colných únikov, ktoré predložilo ministerstvo financií, a podnetom zástupcov Štátnej ochrany prírody.
Predložený návrh novely Trestného zákona vychádza z potrieb praxe a sleduje účinnejší postih niektorých závažných konaní v oblasti ekonomickej kriminality, u ktorých sa často prejavujú prvky amorálneho a zištného správania, predovšetkým v procese privatizácie a daňovej disciplíny. V rámci prípravy návrhu novely sa konštatovalo, že platný
Trestný zákon aj v súčasnej podobe v podstate umožňuje aj prísnymi sankciami postihovať protiprávne konanie v uvedených oblastiach. Napriek tomu sa javí nevyhnutné niektoré skutkové podstaty spresniť alebo doplniť tak, aby čo najúčinnejšie zodpovedali súčasnej potrebe dodržiavania základných obchodno-právnych vzťahov a zároveň aby umožnili účinnejší trestnoprávny postih nepoctivých subjektov.
Návrh kladie predovšetkým dôraz na zamedzenie daňových únikov, ako i neplatenie ostatných poplatkov. V tejto súvislosti sa zavádzajú nové skutkové podstaty týkajúce sa týchto konaní. Okrem iného budú postihované aj nedbanlivostné činy, ktorými sa kráti daň, čo je novým prvkom oproti doterajšej úprave. Možno predpokladať, že navrhované opatrenia sa pozitívne presadia v oblasti finančnej disciplíny, teda aj pri plnení príjmovej časti štátneho rozpočtu.
Návrhom na vypustenie trestného činu podplácania sa sleduje vytvoriť predpoklad pre likvidáciu korupcie výlučnou zodpovednosťou toho, kto úplatok prijíma. Predkladatelia sú si vedomí, že táto otázka je riešená v právnych systémoch rôznym spôsobom. Doterajší systém sa však v našej právnej praxi neosvedčil. V tejto súvislosti by som chcela informovať, že na tohoročnom stretnutí ministrov spravodlivosti v Lugane bola konštatovaná aktuálnosť riešenia otázky korupcie. Tejto otázke sa bude v nasledujúcom roku venovať zvýšená pozornosť. Predmetom stretnutia ministrov spravodlivosti európskych štátov bude riešenie otázky korupcie s tým, že všetky členské štáty Rady Európy vypracujú správu o situácii vo svojej krajine, ako aj návrh predpokladaných opatrení.
Vzhľadom na zvýšený výskyt a vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti niektorých trestných činov, ktoré súvisia s nedovolenou výrobou a držaním omamných a psychotronných látok a jedov, jadrových látok a predmetov používaných na ich výrobu, je potrebné sprísniť trestný postih páchateľov
takýchto činov. Rovnako je opodstatnené sprísniť trestný postih aj u trestného činu šírenia poplašnej správy, pri trestných činoch machinácie pri konkurznom a vyrovnávacom konaní, ktoré vlastne nadobúda zvyšujúcu intenzitu, a pri trestnom čine poškodzovania a zneužitia záznamu na nosiča informácii.
Naliehavosť zintenzívnenia ochrany prírody opodstatňuje zabezpečenie trestnoprávnej ochrany živočíchov a rastlín ako špeciálnej skutkovej podstaty popri trestných činoch poškodzovania životného prostredia, teda úmyselného poškodzovania, ako aj nedbanlivosti pri plnení opatrení na ochranu životného prostredia. Ďalej sa dostáva ochrana výrobe a držaniu jadrových materiálov tak, ako je to v návrhu Trestného zákona teraz zakotvené.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
chcem uviesť, že predložený návrh zákona nebude mať negatívny finančný dopad na štátny rozpočet.
Záverom poznamenávam, že ďalšie snahy o sprísnenie trestnej represie, najmä v snahe o riešenie ekonomických a iných problémov štátu prostredníctvom trestného práva, je a aj v budúcnosti bude potrebné v záujme vytvorenia právneho demokratického štátu paralyzovať. Treba hladať iné mechanizmy - dajme tomu finančné pokuty a ďalšie - na to, aby sa táto protispoločenská činnosť minimalizovala na najmenšiu možnú mieru. Všetky ostatné námety na novelizáciu Trestného zákona, ktoré neboli premietnuté do predkladaného návrhu, budú ešte posudzované v rámci úvah rekodifikácie Trestného zákona.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
predložený návrh novely Trestného zákona je výsledkom skutočne dôslednej snahy tímu odborníkov na čo možno najlepšie stvárnenie tých skutkových podstát, ktoré v najbližšom čase je nutné novelizovať. Preto vás prosím, venujte im náležitú pozornosť. A najmä chcem vyjadriť moje želanie, že sa s predloženým návrhom stotožnite.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani ministerke. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Róberta Ficu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni,
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky trom výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Všetky tri výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený vládny návrh zákona a súčasne predložili určité zmeny a doplnky.
Dovoľte mi preto, aby som zaujal stanovisko k tým zmenám a doplnkom, ktoré sú obsiahnuté v tejto spoločnej správe.
Pokiaľ ide o bod 1 spoločnej správy, navrhuje sa v článku 1 predloženého návrhu zákona doplniť slová "nález Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zo dňa 6. septembra 1992 uverejneného v čiastke 93 z roku 1992 Zb. " Je to vlastne spresnenie určitých novelizácii, doplnkov Trestného zákona. V tomto prípade ide o nález Ústavného súdu. Čiže odporúčam, aby sme prijali pripomienku pod bodom 1 spoločnej správy.
Pokiaľ ide o bod 2 spoločnej správy, tu sa navrhuje zlúčiť niekoľko bodov predloženého návrhu zákona do jedného bodu. Problém je v tom, že v Slovenskej republike stále ešte piati federálny zákon z roku 1961 a sú v ňom obsiahnuté pojmy, ako je Česká a Slovenská Federatívna Republika, československý zákon a podobne. Navrhovatelia pôvodne v návrhu navrhujú, aby všetky tieto pojmy, ktoré sú v Trestnom zákone, boli zamenené za pojmy slovenský občan, slovenský zákon a podobne. Avšak podľa pripomienky dvoch výborov je tu návrh, aby sme to zlúčili do jedného ustanovenia. Nestotožňujem sa s touto pripomienkou, pretože máme záujem vytvoriť čistý slovenský Trestný zákon bez toho, aby sa v tomto zákone objavovali staré archaické názvy, ktoré už dnes nemajú platnosť. Neodporúčam, aby sme schválili pripomienku pod bodom číslo 2.
Pokiaľ ide o bod 3 spoločnej správy, navrhuje sa v 1 89 odsek 9 vložiť slová "člen lesnej, vodnej alebo poľovníckej stráže". Tu chcem povedať, že ide vlastne o pojem verejného činiteľa, ktorý je obsiahnutý v § 89 Trestného zákona. Tento pojem je v Trestnom zákone veľmi všeobecne postavený, čiže, keby sme tam dali túto konkretizáciu verejného činiteľa, porušili by sme koncepciu Trestného zákona v jej všeobecnom
ponímaní. Z toho dôvodu neodporúčam prijať ani bod 3 spoločnej správy.
V bode 4 sa navrhuje v § 140 navrhovaného textu za slovo "kto" vložiť slovo "úmyselne". V tomto prípade ide o trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov. Predkladatelia tohto návrhu na doplnenie slovíčka "úmyselne" chcú zvýrazniť úmyselný charakter, teda úmyselné zavinenie pri tomto trestnom čine. Nestotožňujem sa s týmto návrhom obsiahnutým v bode 4 spoločnej správy, pretože Trestný zákon vychádza zo zásady, že treba vždy úmyselné zavinenie, aj keď nie je výslovne formulované v Trestnom zákone, a iba ak výslovne Trestný zákon nehovorí, že postačuje aj zavinenie z nedbanlivosti. Čiže to, že slovíčko "úmyselne" sa nenachádza v navrhovanom texte § 140, nie je žiadna chyba a vždy musí ísť o úmyselný trestný čin. čiže neodporúčam prijať ani bod 4 spoločnej správy.
Obdobný charakter má bod 5 spoločnej správy, teda neodporúčam ani bod 5.
V bode 6 sa navrhuje sprísnenie trestného postihu pri trestnom čine útoku na verejného činiteľa. Neviem, čo viedlo predkladateľov tohto návrhu sprísniť alebo zvýšiť trestnú sadzbu z troch rokov až na päť rokov, ale trestné sadzby v Trestnom zákone sú vzájomne poprepájané a nie je možné individuálne zdvíhať alebo znižovať trestné sadzby bez toho, aby sme neupravovali iné trestné sadzby. Teda v žiadnom prípade nemôžem s takýmto zásahom súhlasiť a neodporúčam prijať ani bod 6 spoločnej správy. Je to v písmenách a/ aj b/, čiže celý bod 6 neodporúčam.
Bod 7 - je tu návrh, aby sme vypustili z návrhu zákona bod 36. Bod 36 je vlastne vypustenie trestného činu podplácania, to je § 161 Trestného zákona. Pani ministerka odôvodnila, prečo predkladatelia navrhujú vypustiť trestný čin
podplácania z Trestného zákona. Ja však odporúčam, aby sme podporili návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, čiže odporúčam schváliť bod 7 spoločnej správy.
Bod 8 navrhuje, aby sme za bod 39 návrhu zákona vložili nový bod. Ide tu vlastne o trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice. Tu sa navrhuje, aby sa v podstate rozšírila skutková podstata tohto trestného činu a aby bol trestný nielen ten, kto pre iného organizuje prekročenie štátnej hranice mimo vyznačeného štátneho priechodu, ale aj ten, kto inému ináč pomáha pri prekročení štátnej hranice mimo vyznačeného hraničného priechodu. V tomto prípade je to teda určitá forma kriminalizácie a nechávam na zváženie pánom poslancom a paniam poslankyniam, aby sa rozhodli, či tento návrh podporia alebo nepodporia. To je iba pod písmenom a/ bodu 8.
V prípade písmena b/ bodu 8 nemôžem podporiť návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, z toho dôvodu, že v danom prípade sa cudzinec, ktorý vstúpil na naše územie bez určitého povolenia alebo neoprávnene, nedopúšťa trestného činu. Ide iba o priestupok. A keď niekto niekomu pomáha, kto spáchal iba priestupok a nie trestný čin, nemôže byť trestný. Iná situácia by nastala, keby nejaký cudzinec prekročil naše štátne hranice, dopustil by sa trestného činu. V tom prípade každý, kto by mu pomáhal, by sa dopúšťal tiež trestného činu. Čiže neodporúčam schváliť tú časť bodu 8 spoločnej správy, ktorá je uvedená pod písmenom b/.
V bode 9 sa navrhuje v navrhovanom trestnom čine ochrana živočíchov a rastlín v odseku 1 vypustiť písmeno f/. Tu ide o to, že ústavnoprávny výbor odporúča vypustiť kriminalizáciu konania, ktorá spočíva v poškodzovaní stromov rastúcich mimo lesa alebo ich výrubu bez povolenia. Osobne sa domnievam, vzhľadom na to, že teraz bola prijatá špeciálna právna úprava, ktorá ohodnocuje stromy rastúce mimo lesa,
ohodnocuje tieto stromy veľmi vysokými finančnými čiastkami, že by aj táto ochrana stromov rastúcich mimo lesa mohla zostať v Trestnom zákone. Ale v tomto prípade tiež nechávam na zváženie Národnej rade, aby rozhodla, či písmeno f/ v § ISlc ostane, alebo bude vypustené.
Pokiaľ ide o bod 10 spoločnej správy, v navrhovanom § 181c, o ktorom sme pred chvíľočkou hovorili, sa navrhuje upraviť sankcie, a to tým spôsobom, že sa zase znižuje trestná sadzba navrhovaná v § 181c. Chcem iba potvrdiť slová pani ministerky, že tento návrh pripravovala komisia zodpovedná za rekodifikáciu trestného práva hmotného, a keď navrhovala tie sadzby, ktoré sú v § 181c, mala pre to určité dôvody, pretože porovnávala trestné činy, ktoré sú podobné tomuto činu, aby pri niektorých konaniach trestné sadzby neboli príliš vysoké alebo príliš nízke. Myslím si, že tie trestné sadzby, ktoré sú navrhované vo vládnom návrhu, sú primerané, a preto neodporúčam, aby sme schválili bod 10 spoločnej správy.
Bod 11 spoločnej správy novelizuje už existujúce ustanovenie § 234 Trestného zákona - branie rukojemníka, a to tým spôsobom, že sprísňuje trestnú represiu dosť výrazným spôsobom. Veľmi si vážim to, že aj páni poslanci a pani poslankyne majú iniciatívne návrhy, pokiaľ ide o novelizáciu Trestného zákona, ale myslím si, že v danom prípade ide o veľmi účelovú reakciu na dva posledné prípady brania rukojemníkov, ku ktorým došlo v Slovenskej republike. Nie som toho názoru, že trestné právo by malo takto reagovať bez určitých súvislosti a koncepcii na ojedinelé trestné činy, preto sa nestotožňujem ani s týmto návrhom a neodporúčam, aby bol prijatý. Čiže bod 11 neodporúčam.
Bod 12 - opäť sa v trestnom čine brania rukojemníka navrhuje formulačná zmena nahradiť slová "ak je pri takom čine" slovami "ak v súvislosti s takýmto činom". Ide vlastne
o kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu brania rukojemníka v § 234 písm. a/, kde ide o osobu mladšiu ako 18 rokov. Tento návrh, žiaľ, mi nedáva dobrú logiku, ak ho priamo zanesieme do znenia platného Trestného zákona. Neodporúčam prijať ani bod 12 spoločnej správy.
Pokiaľ ide o bod 13 spoločnej správy, ide o štylistickú úpravu. Túto odporúčam prijať.
Pán predsedajúci, z mojej strany je to všetko, pokiaľ ide o spoločnú správu. Súčasne využívam slovo a chcel by som požiadať o vystúpenie v diskusii.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Takže otváram rozpravu. Do rozpravy som zatiaľ nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Fico chce vystúpiť ako prvý.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
uskutočňovaná trestná politika štátu je vždy iba odrazom právnej a morálnej vyspelosti spoločnosti a politiky ako takej. To, že dnes prerokúvame jubilejnú, desiatu novelizáciu Trestného zákona od roku 1989, iba svedči o tom, koľko koncepčnosti a odbornosti bolo a je v politike, či už na úrovni federálnej alebo na úrovni samostatného štátu. Pôvodným cieľom predkladaného návrhu bolo prispôsobiť Trestný zákon novým spoločensky nebezpečným konaniam v ekonomickej oblasti, a to najmä v oblasti daňovej a pri privatizácii národného majetku. Pokiaľ by tu dnes pred nami bol takýto návrh, dal by sa s prižmúrenými očami akceptovať. Prichodí nám však zaoberať sa návrhom bez vnútornej koncepcie, s návrhom, ktorý bez súvislostí zasahuje do viacerých časti Trestného
zákona, a to v mnohých prípadoch spôsobom, ktorý nemožno akceptovať.
V krátkosti možno predložený návrh charakterizovať ako penalizačný a kriminalizačný. To znamená, že u niektorých trestných činov zvyšuje trestné sadzby a súčasne rozširuje okruh právnych vzťahov postihnuteľných trestným právom. Laická verejnosť s radosťou podobný návrh prijme. Nie je to nič neobvyklé, pretože v každej krajine sveta je laická verejnosť naklonená prísnemu trestaniu páchateľov trestných činov, vrátane trestu smrti. Laické predstavy o úlohe a možnostiach trestného práva sa však veľakrát diametrálne odlišujú od predstáv odborníkov pracujúcich priamo v trestnom systéme.
Moderná európska trestná politika vychádza dnes z dvoch základných poznatkov resp. zásad. Po prvé: Preventívny a represívny účinok trestného práva pri postihu bežnej kriminality, ktorým sa nakoniec zaoberá aj predložený návrh, je oveľa nižší, než by sme očakávali. Po druhé: Trestné právo musí byť konečným prostriedkom, ultima ratio prostriedkom riešenia konfliktov, keď všetky ostatné právne alebo mimoprávne prostriedky zlyhali. Zdá sa, že novelizácia Trestného zákona, ktorá je dnes na stole, sa týmito poznatkami neriadi. Samozrejme, že musíme rozlišovať medzi trestnoprávnym postihom mimoriadne závažnej a brutálnej kriminality a kriminality ekonomickej. Opäť dochádzame na to, že napríklad v záujme ochrany občanov pred páchateľmi surových vrážd bude potrebné prehodnotiť zrušenie trestu smrti. Za týmto účelom som pripravil príslušné návrhy na novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky a Trestného zákona. V súčasnosti konzultujem problémy, ktoré by mohli vzniknúť na medzinárodnej úrovni, a ak sa mi ich podarí preklenúť, som pripravený návrh na znovuzavedenie trestu smrti predložiť Národnej rade na ďalšie konanie.
Postih ekonomickej kriminality, ktorou sa mal predložený návrh zaoberať predovšetkým, má však úplne iné dimenzie. Z tohto dôvodu by som rád podal niekoľko pozmeňujúcich návrhov k predlohe.
V bode 32 návrhu predkladatelia sprísňujú trestný postih pri trestnom čine krátenia dane. Idú dokonca ďalej a navrhujú aj trestný postih krátenia dane z nedbanlivosti - tu ide o ustanovenie § 148 písm. a/, čo nie je typické pre iné právne poriadky, hoci napríklad anglo-americký trestný systém považuje daňové úniky za jedny z najzávažnejších trestných činov. Podstatný rozdiel medzi našim Trestným zákonom a zahraničnými trestnoprávnymi úpravami je však v tom, že trestné právo sa vo vyspelých krajinách aplikuje až po tom, čo zlyhali všetky ostatné prostriedky nápravy.
Všetci cítime, že Slovensku unikajú formou daňových podvodov obrovské finančné prostriedky. Verejnosť od vlády očakáva, že podnikne príslušné opatrenia a uspokojí sa predovšetkým s opatreniami najprísnejšími, teda s novelizáciou Trestného zákona, ktorú máme teraz na stole. Problém ale je, že táto novelizácia daňové úniky nijako neovplyvní. Možno potrestáme o niekoľko desiatok páchateľov viac, ale na ich miesto prídu ďalšie stovky, ktoré budú využívať možnosti, ktoré sú tu dané, aby oklamali štát a štátnu pokladnicu.
Rád by som sa v tejto súvislosti opýtal vlády, či urobila všetko v oblasti daňovej kontroly, aby ako krajný prostriedok mohla sprísniť aj trestný postih. Máme naozaj dostatok odborne zdatných a dobre zaplatených daňových úradníkov, máme koncepiu daňovej politiky, daňovej kontroly. Čo sme urobili v oblasti vzdelávania a poučovania verejnosti, pokiaľ ide o daňové úniky, o to, ako sa správať v daňovej oblasti? Má vláda predstavu o tom, prečo, v ktorej oblasti najčastejšie, akým spôsobom a v akom rozsahu dochádza k danovým únikom? Obávam sa, že na tieto otázky by som nedostal uspokojivé odpovede.
Ak vláda urobí v netrestnej oblasti všetko pre to, aby nedochádzalo k daňovým únikom a aj napriek tomu sa nájdu jednotlivci, ktorí právo porušia závažným spôsobom, štát musí siahnuť aj k trestným sankciám. Doteraz platné by boli dostačujúce. Nebudem namietať zvýšenie trestných sadzieb u úmyselných trestných činov, ale zásadne odmietam kriminalizáciu nedbanlivostných konaní tak, ako je formulovaná v novom § 148a predloženého návrhu. Pretože vláda neurobila všetko proti daňovým únikom v netrestnej oblasti a pretože navrhovaný doplnok nič v praxi nevyrieši, navrhujem časť bodu 32 uvedenú ako § 148a vypustiť.
V bode 36 návrhu predkladatelia navrhujú vypustiť z Trestného zákona trestný čin podplácania. Pokiaľ by sme tento návrh akceptovali, stali by sme sa asi jedinou krajinou na svete, ktorá by nemala vo svojom trestnom zákonodarstve podobný trestný čin. Logika predkladateľov je veľmi jednoduchá. Trestaní by nemali byť tí, ktorí úplatky dávajú, pretože existujúci systém ich k tomu veľakrát núti, ale ti, ktorí úplatky berú. Chcem v tejto súvislosti upozorniť na ustanovenie Trestného zákona, ktoré hovorí o účinnej lútosti. Ak by niekto dal úplatok, za čo by podľa platného Trestného zákona mal byť potrestaný, ale súčasne by urobil oznámenie u príslušného orgánu činného v trestnom konaní, vzťahovalo by sa na neho práve ustanovenie o účinnej ľútosti a nebol by za svoje konanie stíhaný. Situácie, ktoré mali predkladatelia na mysli, sú teda pokryté platnou právnou úpravou. Navrhujem bod 36 návrhu neprijať a trestný čin podplácania podľa § 161 ponechať v Trestnom zákone.
V tejto súvislosti by som rád poukázal na jednu skutočnosť, ktorá vo mne nevyvoláva dobré pocity. Návrh na vypustenie tohto trestného činu bol v pripomienkovom konaní odmietnutý všetkými pripomienkujúcimi, vrátane komisie pre rekodifikáciu trestného zákonodarstva, ktorá pripravila podstatu predloženého materiálu. Aj napriek jednoznačnému odmietavému postoju veľkého počtu odborníkov sa návrh objavil v oficiálnom vládnom materiáli. Nikto, samozrejme, nemôže vláde odoprieť právo predložiť taký návrh, aký sama považuje za vhodný. Trestné právo je však právne odvetvie, ktoré najcitlivejšie zasahuje do práv a slobôd občanov, a o to viac by sa vláda, nech už je akokoľvek zdatná, mala opierať o odbornú verejnosť a rešpektovať jej koncepčné pohľady.
Bod 46 návrhu už vôbec nezapadá do pôvodne zamýšľanej koncepcie predkladanej novelizácie Trestného zákona. Sprísňuje sa v ňom trestný postih za šírenie poplašnej správy podľa § 199 Trestného zákona. Ide o trestný čin, ktorý sme aplikovali najmä v tých prípadoch, keď niekto zdvihol telefón a povedal, že v nemocnici alebo v škole je bomba, teda išlo o pomerne nebezpečné trestné konania. Štatistiky však preukazujú, že orgánom činným v trestnom konaní sa podarilo vypátrať len veľmi mizivé percento páchateľov tejto trestnej činnosti. Okrem toho trestný čin šírenia poplašnej správy je na ústupe, čo potvrdzujú štatistiky, a predstavuje zanedbateľnú časť celkovej kriminality. Nechápem preto celkom dôvody, ktoré viedli navrhovateľa k sprísneniu trestov u tohto trestného činu. Navrhujem preto bod 46 vypustiť z návrhu.
Vážené dámy a páni,
okrem dôvodov, ktoré som už spomenul, by som rád uviedol, že Trestný zákon je komplexom vzájomne súvisiacich inštitútov a vzťahov, ktoré nemožno povytŕhať z kontextu. Trestný zákon nemožno novelizovať vždy vtedy, keď vznikne nejaký problém veľakrát ekonomickej alebo inej povahy, alebo vtedy, keď niekto cíti potrebu sprísniť trestnú represiu.
Prosím vás preto o rozvážnosť pri hlasovaní o predloženom návrhu.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Aj ja ďakujem pánu poslancovi Ficovi za jeho vystúpenie. Kto sa hlási ďalej do rozpravy? Prosím, pani poslankyňa.
Poslankyňa A. Korduliaková:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,
dovolím si podať pozmeňovací návrh k bodu 29 ak bodu 30 vládneho návrhu, čo sa týka bodu 29, u § 141 ods. 1 navrhujem jeho nasledovné znenie: "Kto falšované alebo pozmenené peniaze, ktorými mu bolo platené ako pravými, dá ako pravé, potresce sa odňatím slobody až na 2 roky, alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci. "
Čo sa týka bodu 30 obdobne aj u § 142 odseku 1 za slová "potresce sa odňatím slobody až na 2 roky" zabudovať slová "alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci". Dovolím si to odôvodniť. Je potrebné rozšíriť možnosť výberu ukladania druhov trestov najmä o peňažný trest, práve v terajšej ťažkej ekonomickej situácii, keď páchatelia protimajetkovej trestnej činnosti sa snažia rôznymi špekulatívnymi spôsobmi obohatiť na úkor štátu alebo iného jednotlivca. Je preto potrebné dať súdom väčšiu možnosť na ukladanie peňažných trestov, ktoré budú na páchateľov pôsobiť podstatnejšie výchovne, než napríklad podmienečný trest odňatia slobody.
Krátko by som si dovolila dotknúť sa bodu 46. Stotožňujem sa so závermi dôvodovej správy, a preto navrhujem v odseku 1 § 199 sprísniť trestnú sadzbu u odňatia slobody až na 2 roky.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Korduliakovej. Prosím, pán poslanec Sojka.
Poslanec V. Sojka:
Vážená Národná rada,
dovoľte niekoľko poznámok k tomuto návrhu. Nemôžem sa stotožniť s charakteristikou, ktorú predniesol spoločný spravodajca o tom, že táto novela Trestného zákona má charakter penalizačný a kriminalizačný. Nazdávam sa, že návrhy vychádzajú skôr z potrieb praxe. Chodíte medzi svojich voličov, medzi občanov, počúvate veľkú kritiku na to, ako vyzerá náš Trestný zákon, ako to vôbec vyzerá s postihmi pri protizákonnom konaní. Uznávam pána kolegu, áno, v teórii je to tak, máte pravdu, nielen na Slovensku, ale aj v iných štátoch v Európe prax je taká. Nazdávam sa, že tie návrhy, ktoré vzišli z poznatkov jednotlivých ústredných orgánov, ministerstiev, sú oprávnené. Preto by som chcel podporiť vládny návrh v tom, že rieši problémy, ktoré nás v spoločnosti dosť ťažia.
Konkrétne by som sa chcel ešte vyjadriť k bodu 11 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať tento návrh, o ktorom sme v ústavnoprávnom výbore veľmi diskutovali. Ide o § 234a - branie rukojemníka. Prerokovali sme návrh poslancov na zvýšenie sadzieb. Koniec-koncov, členovia
ústavnoprávneho výboru usúdili, že poslanecký návrh bol prísny a veľmi by narúšal systém sadzieb v Trestnom zákone, preto sme si v ústavnoprávnom výbore osvojili návrh pani ministerky tak, ako ho máte v bode 11 spoločnej správy, ktorý by som vám vrelé odporúčal prijať.
Skutočne, diskusia o braní rukojemníka sa niesla v tom slova zmysle, že nie je to účelová záležitosť, ale je to zaležitosť pro futurum, že nás tieto trestné činy neminú a asi ich bude čím ďalej viac, a ukazuje sa, že ich je viac. Keby sme zabránili akýmkoľvek najmenším pohnútkam, alebo zachránili len jeden život alebo jedného mladého alebo starého človeka, ktorí sa najčastejšie stávajú rukojemníkmi, učinili by sme zadosť.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Sojkovi. Dostal som písomnú prihlášku do rozpravy od pani poslankyne Kaliskej. Prosím, pani poslankyňa.
Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní,
pokúsim sa byť veľmi stručná. Pán spoločný spravodajca nechal na vaše zváženie bod 9 spoločnej správy, že si máte sami uvážiť, či vypustíme z § 181c odsek 1 písm. f/. Prosím vás, podporte to, aby to tam ostalo, pretože výrub drevín rastúcich mimo lesa ide niekedy do vysoko miliónových škôd a štát ochudobníme, ak to písm. f/ vyhodíme. Takže vás prosím, prikloňte sa k môjmu návrhu. Ďakujem.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Kaliskej. Prosím, dámy a páni, kto sa ešte hlási do rozpravy? Prosím, pán poslanec Hrbáľ.
Poslanec J. Hrbáľ:
Dámy a páni, navrhujem vyňať bod 3 zo spoločného hlasovania a hlasovať o ňom osobitne, pretože pod dikciu odseku 9 § 89 nespadá lesná stráž, poľovná stráž a vodná stráž. Preto navrhujem, aby sa o tom hlasovalo osobitne. Tieto činnosti sa vykonávajú na najodľahlejších a najrozsiahlejších priestoroch, takže je to najviac ohrozované - a v súčasnej dobe zvlášť.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Hrbáľovi za jeho pripomienku. Prosím, pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňovací návrh k § 148a a k § 148b. Najprv stručné zdôvodnenie. Jednou z príčin daňových únikov, na ktoré sa už dlhšiu upozorňuje, je, že daňové subjekty si neplnia svoju povinnosť oznamovať správcovi dane čísla všetkých účtov v bankách, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky podnikateľskej činnosti. Taktiež je bankám a iným peňažným ústavom v príslušných zákonoch uložená povinnosť oznamovať na písomnú žiadosť správcu dane čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov
a ich zmeny, údaje o pôžičkách, úveroch a úsporných vkladoch. Táto povinnosť vyplýva pre banky aj z ustanovenia § 38 ods. 3 písm. c/ zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách. Napriek tomu sa banky bránia plneniu týchto povinností. Tým, že daňové orgány nemajú pristúp ku všetkým účtom daňových subjektov, veľmi stažujú vymáhanie daňových nedoplatkov formou daňovej exekúcie peňažných prostriedkov, daňových dlžníkov na účtoch vedených v bankách a iných peňažných ústavoch. Súčasne to daňovým orgánom sťažuje možnosť správneho vyčíslenia základu dane, nakoľko peňažné operácie sa uskutočňujú na účtoch neznámych daňovým úradom, orgánom, prípadne v hotovosti.
Domnievam sa, že prijatím zmeny § 148a a § 148b, ktorú vám o chvíľu prednesiem, sa sprísnením sankcií za neplnenie si povinností týkajúcich sa spolupráce s finančnými orgánmi prispeje k odstráneniu spomínaných nedostatkov.
Nové navrhované znenie § 148a:
"1. Vedúci pracovník peňažného ústavu, ktorý z nedbanlivosti nezabezpečí splnenie povinnosti týkajúcej sa súčinnosti s územnými finančnými orgánmi podľa osobitných právnych predpisov potresce sa odňatím slobody na jeden rok alebo peňažným trestom.
2. Odňatím slobody na 1 rok až 4 roky, alebo peňažným trestom sa páchatel potresce
a/ ak čin uvedený v odseku 1 má za následok nevymoženie pohľadávky štátu nad 500 000 Sk:
b/ ak činom uvedeným v odseku 1 umožní krátenie dane nad 500 000 Sk:
3. Odňatím slobody na 4 roky až 8 rokov sa páchateľ potresce, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí nevymoženie pohľadávky štátu, alebo umožni krátenie dane nad 1 milión Sk.
4. Odňatím slobody na 6 až 10 rokov sa páchateľ potresce, ak takýto čin uvedený v odsekoch 2 a 3, spácha úmyselne. "
Navrhované nové znenie § 148b:
"1. Kto aj z nedbanlivosti nesplní povinnosť oznámenia čísla účtov v peňažných ústavoch, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti, uloženú osobitným právnym predpisom, potresce sa peňažným trestom.
2. Kto činom uvedeným v odseku 1 zmarí správne určenie dane, alebo zmarí alebo sťaží výkon rozhodnutia územného finančného orgánu, potresce sa odňatím slobody až na 3 roky alebo peňažným trestom.
3. Kto v úmysle zmariť výkon rozhodnutia územného finančného orgánu
a/ zruší alebo zatají účet v peňažnom ústave, alebo iným spôsobom zmarí výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave,
b/ zničí, zatají, scudzí alebo prevedie majetok na iného, potresce sa odňatím slobody až na 5 rokov alebo peňažným trestom. "
Návrh písomne odovzdám pánu spravodajcovi.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej. Prosím, pán poslanec Mori, potom pán poslanec Köteles.
Poslanec I. Móri:
Vážený pán predsedajúci,
nakoľko pán spoločný spravodajca nešpecifikoval, o ktorých bodoch dá hlasovať an blok a o ktorých sa bude hlasovať jednotlivo, aby nedošlo k nedorozumeniu, chcel by som sa prihovoriť za bod 12 spoločnej správy, aby zostal v navrhovanom znení. Odôvodním to asi takto: Pozmeňujúci návrh bodu 12 spoločnej správy umožni postihnúť páchateľa v širšej súvislosti v braní rukojemníka, napríklad nevzťahuje sa len na pristihnutie pri čine brania rukojemníka, ale aj na čas pred činom alebo po čine, ak branie rukojemníka má s týmto vniknutím do bytu súvislosť. Takže z tohto hľadiska by som sa prihováral za zachovanie bodu číslo 12 spoločnej správy.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Mórimu za jeho návrh. Prosím, pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Vážený predsedajúci, vážená Národná rada,
odporúčam, aby bod 21 bol z návrhu vypustený. Ide o to, že kto verejne hanobí republiku. Národnú radu Slovenskej republiky, vládu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky, potresce sa odňatím slobody až na 2 roky. Považujem to za neprimerane tvrdý trest. Naše historické skúsenosti dokazujú, že také pružné zákony sa dajú veľmi ľahko zneužívať v politickom živote na odstraňovanie nepohodlných ľudí.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem za pripomienku. Kolegyne, kolegovia, kto sa ešte ďalej hlási do rozpravy? Prosím, pani ministerka.
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
iste máte ešte v živej pamäti správu generálneho prokurátora, ktorý oboznámil Národnú radu Slovenskej republiky so stavom kriminality na Slovensku. Aj bez tejto správy všetci badáme zvyšujúci sa trend kriminality nielen na Slovensku, ale na celom území bývalých postkomunistických štátov, tak aj na území západnej Európy. Je to jav celoeurópsky, ba možno povedať celosvetový.
Pán poslanec Fico ako spoločný spravodajca citoval názory teórie trestného práva, ktoré akosi nabádajú, aby trestné právo bolo nekriminálne, bolo miernejšie a bolo až posledným prostriedkom pri obrane záujmov spoločnosti. Môžem vás ubezpečiť, že som posledná z tých, ktorá by si nectila výdobytky a poznatky vedy a teórie. Dlhé roky som pracovala v tomto prostredí, viem, že sú to poznatky, ktoré sú výsledkom často mravčej práce a dlhoročných tímových aj individuálnych prác. Je mi však veľmi ľúto, ale naši teoretici ešte slabo postihli trend posledných dvoch-troch rokov v teórii. Mala som možnosť stretnúť sa s ministrami spravodlivosti v Lugane. Celoeurópsky trend je upúšťanie od trestnoprávnej teórie škandinávskych štátov, ktorá bola veľmi benevolentná, až tak benevolentná, že sa Škandinávci naraz zbadali, že im chodia príslušníci iných národnosti na územie, kde sa dajú potrestať, dajú sa zavrieť do väzníc, a tu keď dobre pracujú, si našetrili toľko financií, že sa domov, do vlasti, vracali motorovými vozidlami. Ministerka spravodlivosti Fínskej republiky - mala som s ňou osobný rozhovor - spomenula, že tieto teórie sú síce pekné, ale súčasná situácia ich núti od nich odstúpiť.
Tlmočila som to aj v Trenčianskych Tepliciach, kde sa stretli naši pracovníci teórie aj sudcovia. Žiaľ, cítila som sa ešte ako osihotený ostrov, len s malou podporou. Pred niekoľkými dňami sa vrátil pán generálny prokurátor zo zahraničia a na ministerstve financií, kde sme mali stretnutie, potvrdil moje posledné poznatky zo zahraničia.
Vážení, budeme aj v tomto v závoze? Keď zistíme, že zahraničie sprísňuje sankcie, my to necháme benevolentne a až potom budeme znovu neskôr sprísňovať? Budeme vždy v závoze niekoľko rokov za zahraničím alebo sa spamätáme a pôjdeme na pulz dňa? Prosím vás pekne, uznávam kontext trestných činov, uznávam klasicky vyvinutú systémovosť, rovnovážnosť trestnosti jednotlivých činov, ale jedno nemôžem neuznať - zvýšená agresivita a aktivita určitých druhov činnosti nutne musí mať zvýšený postih v trestnosti a v prísnosti. Čiže gradácia spoločenských záujmov, ktorá tu dlhé roky existovala, ktorá nám vytvorila určitý kontext trestnosti určitých činov, sa musí zmeniť. Teória nemôže trvať dlho na zaužívaných porovnávaniach trestnosti jednotlivých činov. Čim väčšia brutalita ich páchania v praxi, tým viac zvýšený postih. Každá akcia aj reakcia majú svoju zákonitosť.
Chcem vás ubezpečiť, že patrím medzi posledných, ktorá by presadzovala trestnosť. Ovšem tam, kde niet inej cesty, musí byť prísny trest. A prosím vás, tresty nemajú len
sankčný a reparačný účinok, ale majú aj preventívny účinok. A na ten nesmieme zabúdať. Teda áno, dekriminalizáciu, posudzovať činy a robiť všetky opatrenia, ale, žiaľ, odborníci, z ktorých sme dali dohromady team - a prevažne sa skladal s praktikov, zo sudcov - dospeli k predloženému návrhu.
Ďalej by som chcela odpovedať na otázku pána poslanca Fica. Vyslovil názor, že ak vláda urobí všetko, aby zabránila daňovým únikom mimo trestného zákona, potom je namieste sprísňovať sankcie. Vážení, ktorá vláda vie urobiť všetko? Máme príklady, že vydáme právny predpis, a než príde do účinnosti, určité spoločenské skupiny už vytvoria systém ako ich obchádzať. Teda, žiaľ, naše postihy všetkých spoločensky nebezpečných činov sú v určitom závoze. Bolo by ideálne, keby sme mali team odborníkov, ktorý by v náš prospech už teraz predložené návrhy analyzoval z toho hľadiska, ako ich možno v praxi obísť. A myslím predovšetkým nie na Trestný zákon, ale všetky zákony, aby sme mohli včas vytvárať prevenčný systém opatrení.
Prosím vás pekne, chcem sa vyjadriť k bodu 47 - šírenie poplašných správ. Pán poslanec Fico povedal, že netreba ich postihovať, lebo sú na ústupe. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ak by sme išli touto logikou, pýtam sa, načo potom máme v Trestnom zákone § 210 o dvojmanželstve. A máme to tam - a s prísnymi sankciami. Koľko oficiálnych dvojmanželstiev máme do roka? Teda nemôžem súhlasiť s názorom, že by šírenie poplašných správ nebolo treba postihovať. Možno, keď sú aj na ústupe, tu sa nejdem škriepiť, ale sú veľmi spoločensky závažné. Keď musíme nemocnicu sťahovať s novorodencami, keď dostávame novonarodené detičky do nebezpečenstva smrti, keby sa nám za päť rokov jeden taký čin vyskytol, aj tak ho považujem za vážny spoločensky nebezpečný, ktorý bude treba postihovať. /Potlesk. /
Otázka podplácania - žial, nemáme spravenú analýzu, v koľkých štátoch sa trestnosť považuje aj u osoby, ktorá podpláca alebo aj berie, a v ktorých len u tých občanov, ktorí berú. Viem, že v blízkom Rakúsku - nám z inštitútu ministerstva spravodlivosti vypracovaný elaborát - je tomu tak, že trestný je aj ten, kto dáva. Všade je to tak. u nás však nastala osobitná situácia - a v celej Európe. Spomínala som vám, že témou stretnutia ministrov spravodlivosti v budúcom roku je práve problematika korupcie. Ak je to všade tak, pravdepodobne právna úprava postihov je nedostačujúca alebo nie výstižná. Dáva sa na úvahu slovenskému parlamentu takáto predložená úprava, pretože predkladatelia majú za to, aby osoby, ktoré dajú úplatok, keďže sú v situácii, že sú skutočne k tomu nepriamo určitou situáciou donútené, nemali zábrany oznamovania tejto činnosti. Sú tu aj ďalšie výhody, o ktorých sa nemienim zmieňovať bližšie.
Ďalej súhlasím z návrhom pána poslanca Hrbáľa, aby o bode 19 sa hlasovalo osobitne.
Ďalej by som chcela podporiť návrh pána poslanca Móriho, aby bod 12 bol schválený v takom znení, aby mohol postihnút nielen nebezpečnosť pri čine, ale aj konanie, ktoré je v súvislosti s takýmto činom. Je to bod 12, ktorý spoločný spravodajca pán poslanec Fico nenavrhoval prijať. Ja by som vás požiadala, aby ste tento návrh, ktorý vzišiel z radov poslancov, schválili.
K otázkam pani poslankyne, ktorá tu predniesla návrhy ohľadne finančných trestných činov, osobne sa domnieva, že skutočne idú ďalej ako naše návrhy a odporúčala by som ostať zaťial v tej rovine, v ktorej sme. V prípade, ak nebezpečnosť tohto konania nebude možné postihnúť mimotrestnou činnosťou, pristúpili by sme v rámci rekodifikácie trestného práva k ich zahrnutiu.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
chcem vás ešte raz požiadať, aby ste predložený návrh, ktorý má formu vládneho návrhu, schválili s pripomienkami, ktoré uznáte za vhodné. Skutočne je to návrh, na ktorom pracoval veľký team predovšetkým z praxe, boli tam aj zástupcovia teórie aj zástupcovia ministerstva spravodlivosti. Domnievame sa, že na úseku boja s kriminalitou a so zvyšujúcou sa trestnou činnosťou naši občania právom od nás očakávajú, aby nielen aplikačné orgány, to znamená polícia, prokuratúra a súdy urobili svoje, ale aby dostali aj dobrý právny podklad na to, aby boj s kriminalitou u nás mohol byť vedený úspešne.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani ministerke. O slovo sa prihlásil pán poslanec Kuzbert, potom pán spoločný spravodajca.
Poslanec T. Kuzbert:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážený pán predsedajúci,
pani ministerka, páni ministri,
neviem, čo viedlo kolegu predkladateľa, ktorý navrhoval zmiernenie niektorých trestov. Žiadal by som, aby body 6, 8 a 11 spoločnej správy boli vyňaté z prípadného spoločného hlasovania, aby sa o týchto bodoch hlasovalo osobitne.
Ďakujem.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Kuzbertovi. Ešte v rámci rozpravy má faktickú poznámku pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni,
prepáčte, ale musím zareagovať na niektoré tvrdenia pani ministerky. V prvom rade by som chcel povedať, že keď som predkladal spoločnú správu, nevyhlásil som, že som proti postihu trestania šírenia poplašnej správy, ale že som proti sprísneniu trestných sadzieb, ktoré sú tam. Nikdy by som takéto niečo nepovedal, pretože viem, čo by na to pani ministerka povedala. Pani ministerka to okamžite využila a urobila okolo toho takú malú demagógiu, akože vôbec netrestať trestné činy šírenia poplašnej správy. Myslím si, že záznam to potvrdí jednoznačne. Povedal som a stojím si za tým, že som proti sprísňovaniu trestných sadzieb u trestného činu šírenia poplašnej správy, ale nie som proti vypusteniu a netrestaniu trestného činu šírenia poplašnej správy. To je jedna vec.
Druhá vec, pokial ide o podplácanie, ktoré pani ministerka opäť otvorila - spomenula trestný zákon rakúsky. Ale zoberte si do ruky ktorýkoľvek zákon sveta, či to je Kanada, či to je Fínsko, či to je Švédsko a podobne, všade trestný čin podplácania poznajú a dokonca v niektorých krajinách - čo mne nie je sympatické - dávajú za trestný čin podplácania, ako napríklad v Kanade, až 14 rokov väzenia. Ak idete aj do histórie, Slovensko a Česko-Slovensko ako také si veľmi chránilo tieto právne vzťahy v minulosti. Dokonca za prvej republiky existoval osobitný zákon proti úplatkárstvu, kde boli trestné sadzby ovela prísnejšie, ako máme v tomto
Trestnom zákone. Preto si myslím, že aj vzhľadom na to, že poznáme ešte osobitné ustanovenie o účinnej ľútosti, nie je potrebné tento trestný čin z Trestného zákona vypúšťať.
A úplne posledná poznámka - pani ministerka argumentuje, že najmodernejšie trendy vo vývoji trestného práva sú práve trendy sprísňovania trestnej represie, že to priniesla z rôznych konferencii a stretnutí, ktoré mala so svojimi kolegami a kolegyňami na medzinárodnej úrovni. Tu chcem povedať, že áno, je tu trend, pokiaľ ide o trest ako taký. Trest sa už nechápe - a to chcem pani ministerku poopraviť - ako prevýchovný účinok, ako prevýchovný prostriedok, lebo sa popiera akýkoľvek prevýchovný účinok trestu, ale prináša sa nový pohľad na trest, že trest vlastne má byť iba odplatou. Čiže vraciame sa k teórii oko za oko, zub za zub. Tu je tá nová teória, ktorá je prinášaná na poli medzinárodného trestného práva a nie teória, že sa má sprísňovať trestná represia. Áno, sprísňovať trestnú represiu pri mimoriadne závažných brutálnych trestných činoch, o ktorých som hovoril. Som za to a predložím návrh na to, aby bol znovu zavedený napríklad trest smrti pri trestnom čine vraždy, ak budú vyriešené medzinárodné súvislosti. Som za to, aby sa sprísnil postih pri brutálnych znásilneniach, lúpežiach a podobne, ale predsa nič nevyriešime tým, ak sprísnime trestný postih u ekonomicky trestných činov, kde povaha toho skutku je typicky ekonomická a predovšetkým tento trestný čin musíme riešiť v ekonomickej oblasti a ekonomickými prostriedkami a až potom trestným právom.
Toľko som považoval za dôležité povedať na vysvetlenie a na doplnenie.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Hudec po tejto teoretickej polemike.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,
patrím medzi tých, ktorí už z tohto miesto niekoľkokrát volali po všetkých možných účinných opatreniach, aby sa zamedzilo únikom finančných prostriedkov zo štátnej pokladnice, aby boli postihovaní tzv. pseudopodnikatelia, aby sa napravili veci, ktoré nesmierne ťažko poškodzujú nielen slovenskú ekonomiku, ale aj celý slovenský kultúrny život vôbec. Preto ma prekvapilo, že sa pán predkladateľ postavil na stranu tých, ktorí v podstate zmierňujú dopady negatívnych javov veľmi tvrdo postihujúcich našu spoločnosť. Aby to vyvážil, odrazu sa stal bojovníkom za trest smrti. Ide o dve odlišné veci. Bol som vždy a budem proti trestu smrti, ale naopak, budem za to, aby sa veľmi tvrdo postihovali také ekonomické konania, ktoré postihujú slovenskú ekonomiku. Nebudem hovoriť konkrétne, hoci mám veci pripravené. Myslím si, že sa jednoznačne budeme môcť vyjadriť pri jednotlivých návrhoch. Ale, páni poslanci a pani poslankyne, akonáhle budeme benevolentní voči daňovým únikom, voči iným oficiálnym podvodom, pretože ak na to nejestvuje zákon a postih, prečo by sa každý subjekt nesprával tak, ako mu to dovoľuje zákon? Potom nehovorme o tom, že máme reálny záujem, aby sme napravili zlý skutkový stav veci.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Vážený predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy, páni,
chcel by som sa vyjadriť len k jednému bodu. Objavilo sa to v návrhu zákona, kritizoval to spoločný spravodajca, a myslím si, že celkom oprávnene. Ak zákonne oslobodíme od trestnej zodpovednosti tých, ktorí korumpujú, absolútne nezískame nič, že by sme nejakým spôsobom umožnili odhaľovať tých, ktorí sa korumpovať dajú, len zvýšime počet korupcií vzhľadom na to, že tento trestný čin sa stane netrestateľným, vlastne legálnym - čo nie je zakázané, je povolené. Neverme, že nejakým spôsobom umožníme odhaľovať trestné činy podplácania, najmä odhaľovať tých, ktorí vyžadujú úplatky za vykonanie určitých činností. Preto podporujem tú časť návrhu pána Fica, ktorá žiada, aby tento trestný čin bol ponechaný v našom Trestnom poriadku. Je to obvyklé vo všetkých demokratických štátoch.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Hrnkoví. O slovo sa prihlásil pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Vážená Národná rada, vážení zástupcovia vlády,
myslím si, že každý zákon, ktorý tu prijímame, je zákonom, ktorý odzrkadluje potreby spoločnosti. Podľa toho, aký je vývoj, aký je stav spoločnosti, zákon bude mať tvrdšie alebo miernejšie ustanovenia. V tejto dobe naozaj pociťujeme, že naša spoločnosť bude potrebovať veľmi dlhý čas na to, aby si zvykla žiť v slobode. Stále viac ľudí si pletie demokraciu s anarchiou. Stále viac ľudí si dovoľuje prekračovať zákony, ktoré by som nazval zákonmi prirodzenými. Preto je potrebné, podľa môjho názoru, naozaj zákony postaviť tak, aby boli hrádzou tejto tendencie, ktorá v našej spoločnosti je. Pritom, samozrejme, s tou mierou, ktorá ešte zachová zákonné slobody, ktoré každý z nás má právo mať.
Pokiaľ ide o organizovaný zločin, jeho stupídnosť a jeho prefíkanosť je pre nás ešte stále velkou neznámou. Len postupne sa oboznamujeme s charakterom a s možnosťami organizovaného zločinu. Jedna práve z takýchto perfídnych činností organizovaného zločinu je to, že podplácaním, a to nielen peniazmi, ale aj rôznymi inými pseudovýhodami, postupne zatiahnu príslušný objekt do spárov takéhoto organizovaného zločinu. Preto sa domnievam, že vypustenie trestného činu podplácania jednoducho napomôže organizovanému zločinu. Veď pani ministerka tiež spomenula, alebo myslím, že to ona spomenula, že tam existuje ustanovenie o účinnej ľútosti. Teda súd má možnosť posúdiť, či išlo o nevyhnutnosť tej osoby, ktorá úplatok dala a či si tým zachraňovala hodnoty, ktoré súd musí brať do úvahy, napríklad v prípade života, zdravia, atď., alebo či tu ide o niečo, čo malo nahnať len osobný prospech. Preto som za to, aby po tejto stránke sme nevypustili z Trestného zákona ustanovenie o trestaní tých, ktorí korumpujú našu spoločnosť.
A pokiaľ ide o § 102, chcel by som povedať, že tento paragraf síce sa prevzal z federálneho trestného poriadku, on tu bol aj predtým - ide o verejné hanobenie, ale na druhej strane je fakt, že naše súdy, a nielen súdy, ale aj orgány činné v trestnom konaní, tento paragraf fakticky nenapĺňali, nesledovali. Ale to je len otázka režimu. Dnes-zajtra tu môže prísť režim, ktorý bude tento paragraf tak zneužívať, ako bol zneužívaný za minulej totality, kedy viacero ľudí bolo odsúdených na niekoľkoročné žaláre za to, že zverejnili štátne tajomstvo, že prezident XY je taký a taký. čiže, som za to, aby § 102 tam bol, ale aby zároveň bolo ustanovenie o tom, čo je to verejné hanobenie. Pretože takto by sa lanko mohlo štát, za istého režimu si to viem predstaviť, že verejným hanobením by mohla byť i satira na adresu vlády alebo na adresu iného činiteľa, ktorý je v § 102 vymenovaný. Túto vec sme v našom výbore a predkladateľmi veľmi diskutovali. Fakt je, že tento problém vidia ako problém aj oni. Mali by sme nejakým spôsobom zvážiť, do akej miery § 102 v takej polohe, v akej je, zabezpečuje demokratické práva, alebo naopak, dáva predpoklad pre stíhanie vo veciach, ktoré vlastne nie sú definované.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Pittnerovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
rád by som chcel podporiť tých poslancov, ktorí navrhujú ponechať v tomto návrhu ustanovenie § 161, teda trestného činu úplatkárstva. Pokiaľ predkladatelia alebo vláda navrhuje tento paragraf z vládnej novely zákona vypustiť, je možné, že týmto motívom bola aj staroveká sentencia platná v Ríme, ktorá hovorila, že vďačnosť je matkou cností, ale toho by sme sa u nás v súčasnosti asi nemali držať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. Prosím, dámy a páni, kto sa hlási ešte do rozpravy?
/Nikto. /
Dovolím si iba dve poznámky v rámci rozpravy. Podporujem tých, ktorí sú za to, aby sa § 161 ponechal, pretože, ak by sa vypustil, štátny aparát, ale aj ďalšie subjekty by mohli byť doslova účelové vydierateľné aj organizovaným zločinom. A nezlepšilo by to situáciu, ale zhoršilo. A čo sa týka teoretickej diskusie, ktorá tu zaznela, mám z nej taký pocit, že ide o spor dvoch predstáv. Jedna predstava hovorí, že represiou alebo sprísnením postihov je možné vyriešiť aj tie problémy, ktoré majú ekonomickú podstatu. A ten druhý názor vlastne možno až príliš podceňoval účinok zvýšenia trestných postihov v mimoriadnej situácii, ktorá v našej spoločnosti je. Verím, že poslanci sa v hlasovaní rozhodnú múdro.
Keďže nikto sa neprihlásil, vyhlasujem rozpravu za skončenú a dávam slovo pani ministerke. Ak sa prihlási pán spoločný spravodajca, tiež dostane slovo.
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
k obhajobe návrhu som už povedala dosť, chcela by som len reagovať na vystúpenie pána poslanca Pittnera k otázke verejného hanobenia. V tomto ustanovení sa nič nemení v doposiaľ platnom znení, vynechávajú sa jedine ďalšie subjekty, ktoré už nie je účelné po zániku federácie ponechať. A k otázke, čo je to verejné hanobenie - otázka je vysvetlená v platnej judikatúre. Pokiaľ by však niekto vedel účinné vymedzenie, my sa nebránime, veľmi to uvítame, pretože uznávam citlivosť tohto ustanovenia a v právnom štáte je výhodné, aby nemohlo byť zneužité. Preto, ak by sa podarilo určité stvárnenie, predkladatelia ho prijmú aj v rámci rekodifikácie. Je to možné. Zatiaľ ani teória nevytvorila taký pojem, ktorý by bol výstižný pre legislatívne zakotvenie. Ovšem platná judikatúra to vymedzuje.
Ďakujem vám za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani ministerke. Pán spoločný spravodajca, prosíš si slovo?
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni, už sa nebudem vracať k argumentom, ktoré tu boli prednesené. Chcem iba v podstate vyjadriť potešenie nad tým, že diskusia, pokiaľ ide o Trestný zákon, mala naozaj odbornú úroveň, že tu nešlo o žiadnu demagógiu. Myslím si, že takýmto smerom by sa naše vzájomné polemiky mali vždy uberať.
Vážený pán predsedajúci, keďže tu bolo veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov, ak začneme hlasovať, bude potrebné uvádzať hlasovanie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Áno, môžeme prikročiť k uvádzaniu hlasovania. Pán poslanec, môžete uviesť hlasovanie v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec R. Fico:
Začal by som podľa poradia tými pripomienkami alebo doplnkami, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe. Vzhľadom na to, že v diskusii viacerí poslanci žiadali osobitné hlasovanie o jednotlivých bodoch, ako som si to zaznačoval, vlastne nezostalo už takmer nič na hlasovanie an blok. Navrhujem, aby sme prešli spoločnú správu bod po bode a o každom bode hlasovali osobitne.
Pokiaľ ide o l spoločnej správy, odporúčam ho prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Kto je za schválenie pripomienky pod bodom číslo 1 s tým, že pán spoločný spravodajca odporučil túto pripomienku schváliť?
Za návrh hlasovalo 105 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nebol proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Pripomienku sme schválili. Poslanec R. Fico:
Pokiaľ ide o bod 2, tento neodporúčam prijať, a to z toho dôvodu, že chceme mať čistý Trestný zákon bez toho, aby sa tam objavovali staré názvy, trebárs československý občan, česko-slovenská republika a podobne. Bod 2 teda neodporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prezentujme sa, prosím. Prezentovalo sa 108 poslancov.
Kto je za prijatie pripomienky pod bodom číslo 2 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať? Za návrh hlasovali 4 poslanci. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 95 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 2 Národná rada neschválila.
Poslanec R. Fico:
Pokiaľ ide o bod 3, tento neodporúčam schváliť z toho dôvodu, že ustanovenie odseku 9 § 89 Trestného zákona dáva všeobecnú charakteristiku verejného činiteľa a takéto doplnenie by bolo v rozpore s touto charakteristikou. Neodporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 108 poslancov.
Kto je za prijatie návrhu pod bodom číslo 3 s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať? Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku bod bodom číslo 3 Národná rada schválila.
Poslanec R. Fico:
Pokiaľ ide o body 4 a 5 spoločnej správy, riešia rovnakú problematiku, preto by som navrhoval, keďže neboli napadnuté v rozprave, hlasovať o nich spoločne, ale ich neodporúčam prijať z toho dôvodu, že to slovíčko "úmyselne" tam nie je potrebné. Vždy sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pokiaľ Trestný zákon nehovorí vyslovene, že postačí zavinenie z nedbanlivosti. Trestný zákon presne hovorí to, čo navrhujú predkladatelia. Čiže neodporúčam body 4 a 5 schváliť a rád by som dal o nich hlasovať spoločne.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže neodporúčate to k vôli nadbytočnosti.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Kto je za schválenie pripomienok pod bodmi 4 a 5? Budeme hlasovať spoločne s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča túto pripomienku prijať ako nadbytočnú.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodmi 4 a 5 Národná rada neschválila.
Poslanec R. Fico:
Pokiaľ ide o bod 6, tu sa navrhuje sprísniť trestný postih pri trestnom čine útoku na verejného činiteľa z 3 rokov až na 5 rokov z dôvodov, ktoré som už uviedol. Neodporúčam schválit túto pripomienku.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 107 poslancov.
Kto je za pripomienku pod bodom 6 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča schváliť? Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom 6 Národná rada schválila.
Poslanec R. Fico:
O bode 7 - to je o vypustení trestného činu podplácania bolo povedané už veľa. Odporúčam, aby sme prijali bod 7 spoločnej správy, čiže nevypustiť trestný čin podplácania.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Totiž v spoločnej správe k bodu 36 je "text k bodu 36 z návrhu vypustiť".
Poslanec R. Fico:
Áno, návrh hovorí, že vypustiť trestný čin podplácania a spoločná správa hovorí, že nevypustiť trestný čin podplácania. Ja odporúčam schváliť bod 7 spoločnej správy.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:
Mám otázku k predchádzajúcemu bodu. Tam sme prijali bod a/ aj bod b/?
Poslanec R. Fico:
Áno, to je spoločné, lebo išlo o tú istú problematiku.
Objasnil by som bod 7. Vo vládnom návrhu sa navrhuje vypustiť trestný čin podplácania z Trestného zákona. Je to uvedené pod bodom 36 vládneho návrhu. V spoločnej správe je pripomienka ústavnoprávneho výboru a ďalšieho výboru, ktorá navrhuje vypustiť bod 36, ktorý navrhuje vypustiť podplácanie z Trestného zákona. To znamená, že ak prijmeme pripomienku zo spoločnej správy, podplácanie zostane v Trestnom zákone. Odporúčam, aby sme bod 7 spoločnej správy prijali.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Je nám to jasné. Myslím, že bolo správne, že pán spoločný spravodajca to objasnil.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Kto je za schválenie pripomienky ústavnoprávneho a ďalších výborov k bodu 7? Pán spoločný spravodajca odporúča prijať túto pripomienku.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom čislo 7 Národná rada schválila.
Poslanec R. Fico:
Pokiaľ ide o bod 8, tu by som navrhoval oddelené hlasovanie o písmene a/ a písmene b/, pretože sa tu rieši rozdielna problematika. Pokiaľ ide o písmeno a/ k bodu S, dávam na zváženie Národnej rade, aby rozhodla, či túto pripomienku prijme alebo neprijme. Ide o trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice a rozširuje sa, vlastne kriminalizuje konanie toho, kto inému ináč pomáha pri prekročení štátnej hranice mimo vyznačeného hraničného priechodu. Čiže nechávam na zváženie. Hlasujeme o písmene a/ bodu 8.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dávam hlasovať o pripomienke a/ pod bodom čislo 8. Pán spoločný spravodajca nedal v tomto zmysle odporučenie, je to na našej úvahe.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Kto je za pripomienku a/ pod bodom 8?
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom 8 písmeno a/ Národná rada schválila.
Poslanec R. Fico:
Pokiaľ ide o pripomienku uvedenú pod písmenom b/ v bode
8, túto neodporúčam prijať, a to z dôvodu, že - opakujem - ten, kto prekročí štátne hranice, nejaký cudzinec, a nelegálne sa zdržiava na našom území, nespácha trestný čin. Teda nemôže byť trestný ten, kto mu pomáha v takomto nelegálnom pobyte na území Slovenskej republiky. Iné by bolo, keby prekročenie štátnej hranice bolo trestným činom. Takže, v tomto prípade je to neúnosné. Neodporúčam v žiadnom prípade schváliť pripomienku uvedenú pod písmenom b/, lebo nemôžeme kriminalizovať toho, kto pomáha inému, kto nespáchal trestný čin.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Je to, myslím si, jasné. Dámy a páni, budeme hlasovať o pripomienke b/ pod bodom 8 s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča neprijať túto pripomienku.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 110 poslancov.
Kto je za schválenie pripomienky b/ pod bodom 8 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča neprijať? Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania ? Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku b/ pod bodom 8 Národná rada neschválila.
Poslanec R. Fico:
V bode 9 sa navrhuje v § 181c, ktorý je novoformulovaný v návrhu zákona, v odseku 1 vypustiť písmeno f/. Ide vlastne o to, aby sme vypustili trestnoprávnu ochranu stromov rastúcich mimo lesa, teda výrub týchto stromov. V diskusii tu bolo osobitné vystúpenie, ktoré podporilo, aby sme nevypustili toto písmeno z ustanovenia § 181c. Opakujem - bola prijatá špeciálna právna úprava o spoločenskom ohodnotení stromov rastúcich mimo lesa, kde sú mimoriadne vysoké peňažné sadzby za vyrub stromov, ktoré sú určené v prílohe k tomuto právnemu predpisu. Napriek tomu nechcem ovplyvňovať, dávam na zváženie Národnej rady, aby rozhodla, či písmeno f/ zostane alebo nezostane v navrhovanom texte.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 109 poslancov. Kto je za vypustenie písmena f/? Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 9 Národná rada neschválila.
Poslanec R. Fico:
Bod 10 spoločnej správy je paradoxný v tom, že ako jediný navrhuje zníženie trestnej represie pri porovnaní s inými návrhmi. Vzhľadom na to, že to narušuje existujúci systém vzťahu medzi sadzbami v Trestnom zákone, neodporúčam prijať bod 10.
Prvý podpredseda NR SR p. Weiss:
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 108 poslancov.
Kto je schválenie pripomienky pod bodom 10 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom 10 Národná rada neschválila.
Poslanec R. Fico:
V bode 11 je novoformulované znenie § 234a - branie rukojemníka s tým, že sú sprísnené trestné sadzby a je doplnené písmeno b/ odseku 2. Z dôvodov, ktoré som uviedol, neodporúčam prijať bod 11 spoločnej správy.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Budeme hlasovať o tomto bode. Prezentujeme sa.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Kto je za schválenie pripomienky pod bodom 11 s tým, že pán spoločný spravodajca z uvedených dôvodov ju neodporúča prijať ?
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Kto je proti ?
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že pripomienka pod bodom 11 bola Národnou radou schválená.
Poslanec R. Fico:
Pokiaľ ide o bod 12, tam sa navrhovalo, aby sme zmenili platné ustanovenie odseku 2 § 234a, teda to, čo je v Trestnom zákone. Teraz sme prijali úplne nové znenie § 234a Trestného zákona, z toho dôvodu si myslím, že táto poznámka a pripomienka nemá žiadny súvis ani kontext. Myslím si, že je bezpredmetné o nej hlasovať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Áno, súhlasím. Môžeme pokračovať bodom 13.
Poslanec R. Fico:
Bod 13 odporúčam prijať. Ide o štylistickú úpravu.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 110 poslancov.
Kto je za schválenie pripomienky pod bodom čislo 13 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 4 poslanci.
Konštatujem, že poslednú pripomienku zo spoločnej správy Národná rada schválila.
Môžeme prejsť k pripomienkam, ktoré odzneli v rozprave.
Poslanec R. Fico:
Ako prvá v rozprave odznela pripomienka k bodu 33 návrhu zákona, ktorým sa mení Trestný zákon. Návrh znel na vypustenie § 148a. Ide o krátenie dane z nedbanlivosti, a to z dôvodov, že nepovažujem za únosné, že ak niekto zle vyplní daňové priznanie, pôjde za to do väzenia. Nechávam, samozrejme, na zváženie poslancom, ale odporúčam prijať túto pripomienku, ktorá hovorí vypustiť § 148a z návrhu zákona. Je to bod 33. To je prvá časť bodu 33, § 148a odseky 1, 2.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 107 poslancov.
Kto je za vypustenie § 148a? Pán poslanec Fico navrhol vypustiť tento paragraf.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že § 148a, ktorý je pod bodom 33 vládneho návrhu, ostáva.
Poslanec R. Fico:
Ďalší návrh sa týkal bodu 36 návrhu zákona. Ide o trestný čin podplácania. To je bezpredmetné, pretože sme hlasovali, že trestný čin podplácania zostáva v Trestnom zákone.
A bol ešte posledný návrh v mojom vystúpení, ktorý sa týkal bodu 46 návrhu, kde navrhujem, aby sme neprijali nové znenie § 199, ktoré je navrhované v návrhu zákona, pretože
existujúci právny stav, to znamená šírenie poplašnej správy podľa § 199, je dostatočne represívne a netreba sprísňovať trestnú represiu tak, ako je navrhovaná. Čiže navrhujem výpustiť bod 46 návrhu zákona.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 108 poslancov.
Kto je za vypustenie § 199 návrhu s tým, že pán spoločný spravodajca navrhuje vypustiť tento bod 46? Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že bod 46 návrhu ostáva v pôvodnom znení. Poslanec R. Fico:
Ďalšie návrhy podala pani poslankyňa Korduliaková, ktorá navrhla v bode 29 návrhu zákona doplniť sankcie, ktoré sú obsiahnuté v bode 29, to znamená trest odňatia slobody až na 2 roky, ešte aj sankciou peňažným trestom alebo prepadnutím veci. K tomu chcem povedať iba toľko, že Trestný zákon nevylučuje aj bez toho, aby peňažný trest alebo prepadnutie veci boli písomne uvedené v skutkovej podstate tohto trestného činu. To znamená, že to považujem za zbytočné a neodporúčam prijať pozmeňujúci návrh pani poslankyne Korduliakovej pokiaľ ide o bod 29.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Teda nie kvôli vecnej nesprávnosti, ale kvôli tomu, že táto vec je už riešená.
Poslanec R. Fico:
Trestný zákon nevylučuje uložiť peňažný trest aj bez toho, aby bol výslovne uvedený v konkrétnej skutkovej podstate.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže je to na našom zvážení, či to tam chceme mať vyslovene uvedené.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Kto je za pripomienku pani poslankyne Korduliakovej s tým, že z uvedených dôvodov pán spoločný spravodajstva ju neodporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.
Konštatujem, že pripomienka pani poslankyne Korduliakovej nebola prijatá.
Poslanec R. Fico:
Pokiaľ ide o bod 30, pani poslankyňa Korduliaková navrhuje vlastne tú istú zmenu - navrhuje doplniť sankcie o peňažný trest alebo prepadnutie veci. Z tých istých dôvodov neodporúčam prijať ani tento pozmeňujúci návrh.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 108 poslancov.
Kto je za návrh pani poslankyne s tým, že pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pani poslankyne Korduliakovej nedostal väčšinu hlasov.
Poslanec R. Fico:
Posledný pozmeňujúci návrh pani poslankyne Korduliakovej sa týka bodu 46 návrhu. Tu však musím konštatovať, že sme prijali nové znenie, pokiaľ to mám dobre zaznamenané, § 199 Trestného zákona o širení poplašnej správy. Následne na to bol podaný pozmeňujúci návrh pani poslankyne Korduliakovej. Tento návrh by mohol novelizovať alebo meniť už schválený návrh § 199, lebo v odseku 1 sme schválili, že trest bude až jeden rok trestu odňatia slobody a pani Korduliaková navrhuje v odseku 1 sprísniť trestnú sadzbu u odňatia slobody až na dva roky. Teraz sa chcem spýtať, lebo nie som si istý, či môžeme hlasovať o tomto, keď sme pred chvíľkou schválili nové znenie. Nové znenie sme schválili pred piatimi minútami.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Je to rozširujúci návrh, podľa môjho názoru môžeme o tom hlasovať.
Poslanec R. Fico:
V tom prípade neodporúčam schváliť návrh pani poslankyne Korduliakovej, ktorá navrhuje v novoformulovanom odseku
1 § 199 sprísniť trestnú sadzbu z jedného na dva roky. Pripomienku pani Korduliakovej teda neodporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Kto je za pripomienku pani poslankyne Korduliakovej k bodu čislo 46 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Konštatujem, že táto pripomienka pani poslankyne Korduliakovej nebola schválená.
Poslanec R. Fico:
V diskusii ďalej vystúpil pán poslanec Sojka. Navrhoval osobitne hlasovať o bode 11. Učinili sme to. Pani poslankyňa Kaliská dala návrh, ktorý bol akceptovaný. Takisto tu bol návrh osobitne hlasovať o bode 3 spoločnej správy. Hlasovali sme.
Je tu návrh pani poslankyne Rusnákovej k bodu 33 návrhu. Pani poslankyňa predkladá nové znenia dvoch ustanovení Trestného zákona, a to je § 148c a § 148d s tým, že by zostal § 148a a § I48b. To sme schválili. A navrhuje doplniť Trestný zákon o nové skutkové podstaty súvisiace s daňami. Myslím si, že je potrebné to prečítať, pretože je to dosť komplikované:
"§ 148C
Odsek 1 Vedúci pracovník peňažného ústavu, ktorý z nedbanlivosti nezabezpečí splnenie povinnosti týkajúcej sa súčinnosti s územnými finančnými orgánmi podľa osobitných právnych predpisov, potresce sa odňatím slobody na jeden rok alebo peňažným trestom.
Odsek 2 Odňatím slobody na 1 rok až 4 roky alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce
a/ ak čin uvedený v odseku 1 má za následok nevymoženie pohľadávky štátu nad 500 tisíc Sk,
b/ ak činom uvedeným v odseku 1 umožni krátenie dane nad 500 tisíc Sk.
Odsek 3 Odňatím slobody na 4 roky až 8 rokov sa páchateľ potresce, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí nevymoženie pohľadávky štátu alebo umožni krátenie dane nad 1 milión Sk.
Odsek 4 Odňatím slobody na 6 rokov až 10 rokov sa páchateľ potresce, ak takýto čin uvedený v odsekoch 2 a 3 spácha úmyselne. "
Ďalší navrhovaný je § 148d.
"Odsek 1 Kto z nedbanlivosti nesplní povinnosť oznámenia čísla účtov v peňažných ústavoch, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti uložené mu osobitným právnym predpisom, potresce sa peňažným trestom.
Odsek 2 Kto činom uvedeným v odseku 1
a/ zmarí správne určenie dane,
b/ zmarí alebo stáži výkon rozhodnutia územného finančného orgánu,
potresce sa odňatím slobody až na 3 roky alebo peňažným trestom.
Odsek 3 Kto v úmysle zmariť výkon rozhodnutia územného finančného orgánu
a/ zruší alebo zatají účet v peňažnom ústave alebo iným spôsobom zmarí výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave,
b/ zničí, zatají, scudzí alebo prevedie majetok na iného,
potresce sa odňatím slobody až na 5 rokov alebo peňažným trestom. "
To je návrh pani poslankyne Rusnákovej. K tomuto návrhu nebola žiadna polemika v diskusii a nevyjadrila sa k nemu ani pani ministerka spravodlivosti, preto chcem povedať len toľko, že sme prijali osobitný trestný čin krátenia dane z nedbanlivosti, čiže postihujeme ľudí, ktorí z nedbanlivosti trebárs zle vyplnia daňové priznanie a spôsobia značnú škodu Slovenskej republike. Navrhované ustanovenia pani poslankyne idú ešte oveľa, oveľa ďalej a kriminalizujú konania, ktoré by mali byť, podľa mňa, riešené napríklad administratívnym spôsobom alebo peňažnými pokutami na inej úrovni. Ďalej je netypické pre skutkovú podstatu, aby určovala konkrétne sumy, to znamená hovoriť tu o nevymožení pohľadávky štátu nad 500 tisíc korún, nad milión Sk. Trestný zákon vždy má určité kritériá - značná škoda, škoda veľkého rozsahu a podobne. V tomto prípade by išlo o veľmi netypickú
skutkovú podstatu, ktorá vlastne ani do Trestného zákona nepatrí. Ak dovolíte, spýtam sa veľmi jednoducho: Myslíte si, že naozaj niekto, kto z nedbanlivosti trebárs spôsobí krátenie dane, by mal ísť do väzenia na 4 až 8 rokov, to znamená, že sudca nemá možnosť dať iný trest ako 4 roky nepodmienečného trestu odňatia slobody? Ak áno, prosím, môžete za toto ustanovenie hlasovať. Moje stanovisko k § 148c a § 148d je také, že ich neodporúčam prijať a zaradiť do Trestného zákona.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán spoločný spravodajca, pán predseda klubu HZDS a pán predseda klubu SNS požiadali, keďže ide o závažnú vec, aby počas obedňajšej prestávky sa tento návrh rozmnožil pre poslancov, aby sa kluby mohli poradiť, a hneď po prestávke by sme pokračovali v hlasovaní o tomto bode a dokončili by sme hlasovanie.
Vzhľadom na to, dámy a páni, že máme veľmi bohatý program, chcel by som vás poprosiť, aby sme priali do rokovacej miestnosti ešte pred druhou a presne o druhej hodine sme mohli o tomto bode hlasovať. Prosím pracovníkov kancelárie, aby všetkým poslancom rozdali návrh pani poslankyne Rusnákovej.
/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme sa prezentovať. Prosím, kolegyne a kolegovia, skúsme sa prezentovať.
Je nás iba 48. Kolegyne, kolegovia, príďte do rokovacej miestnosti, lebo inak sa nám môže štát, že budeme rokovať v sobotu aj v nedeľu, ak chceme nastúpiť na dovolenky.
Kolegyne a kolegovia, skúsme sa ešte raz prezentovať. /Prezentovalo sa 73 poslancov. /
Prosím ešte troch kolegov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, potom budeme uznášaniaschopní. Prosím, ešte raz sa prezentujme.
/Prezentovalo sa 82 poslancov. /
Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol - predpokladám, že po konzultácii s pani Poslankyňou Rusnákovou a s pani ministerkou - ďalší bod hlasovania.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni,
budeme pokračovať v hlasovaní o jednotlivých návrhoch, ktoré odzneli v rozprave k návrhu zákona, ktorým sa mení Trestný zákon. Ako posledný som uviedol návrh pani poslankyne Rusnákovej k bodu 33, ktorá navrhuje dva nové trestné činy, dve nové skutkové podstaty krátenia dane z nedbanlivosti. Už predtým som zaujal svoje stanovisko, že takýto návrh v žiadnom prípade by nebolo možné podporiť, ani prijať. Po dohode s pani predkladateľkou navrhujem, aby tento návrh bol predmetom rokovania rekodifikačnej komisie pre trestné právo, ktorá sa nim môže bez nejakých časových tlakov, bez emócií zaoberať, môže ho konzultovať s príslušnými ministerstvami a inými zodpovednými orgánmi. Z tohoto dôvodu, pokiaľ som dobre pochopil stanovisko pani poslankyne, nie je potrebné o tomto návrhu momentálne hlasovať. Avšak bude potrebné, aby ste vyjadrili formálne stiahnutie tohto návrhu.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, pani poslankyňa Rusnáková, súhlasíte s takýmto riešením?
Poslankyňa E. Rusnáková:
Áno. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem vám, takže môžeme pokračovať hlasovaním o ďalších pripomienkach.
Poslanec R. Fico:
V diskusii potom odzneli ďalšie podporné alebo podporujúce stanoviská k jednotlivým bodom spoločnej správy. Ďalší návrh podal pán poslanec Koteles, ktorý navrhol vypustiť § 102 Trestného zákona, v návrhu zákona je uvedený tento problém pod bodom číslo 21. Teraz sa však musím spýtať pána poslanca, pretože by mohlo dôjsť k nejakému nedorozumeniu, či navrhuje vypustiť bod 21 návrhu, v tomto prípade by to znamenalo, že by v Trestnom zákone zostalo pôvodné znenie trestného činu, nebolo by prijaté nové, ktoré je navrhované v tomto návrhu, alebo či vôbec navrhuje vypustiť § 102 z Trestného zákona. To je podstatný rozdiel.
Poslanec L. Kôteles:
Vážený pán spravodajca, vychádzam z toho, že každý zákon sa dá zneužiť, čo odznelo aj tu od pána Pittnera, aj od pani ministerky. Navrhujem celý § 102 vypustiť.
Poslanec R. Fico:
Je tu návrh na vypustenie § 102 z Trestného zákona. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pani ministerka - faktická poznámka. Tým sa, prosím vás, formálne otvára rozprava. Dúfam, že iba formálne.
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:
Veľmi ľutujem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, mám len jednu vetu. Nedávala som návrh na vypustenie paragrafu, aby nedošlo k nedorozumeniu. Len som konštatovala, že pán poslanec Pittner poukázal na citlivosť tohto paragrafu, uznala som to a vyjadrila som ústretovosť v tom zmysle, že pokiaľ niekto bude vedieť presne definovať tie pojmy, ktoré boli v diskusii, pri rekodifikácii veľmi ochotne prijmeme každú ponúknutú ruku, ktorá by tie pojmy, ktoré sa považujú za citlivé, spresnila.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani ministerke. Dovolím si urobiť podobný návrh pánu poslancovi Kötelesovi, aký urobil pán poslanec Fico pani poslankyni Rusnákovej. Nechajme toto nové znenie, ktoré predkladá teraz vláda, pretože je potrebné, aby staré znenie z nášho Trestného zákona bolo vymenené, a pri rekodifikácii aj tento citlivý problém by sa mohol vhodnou formuláciou, pripadne definíciou vyriešiť. Zrejme nie sme schopní teraz tento problém vyriešiť a nemať tam vôbec žiadne ustanovenie, myslím si, že by bola rovnaká krajnosť.
Prosím, pán poslanec. Poslanec L. Kóteles:
Pán predsedajúci, žiaľ, môj názor na túto otázku je, že tento paragraf máme vypustiť. Považujem to za pozostatok z päťdesiatych rokov.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Hudec - faktická poznámka, a potom, ak dovolíte, pristúpime k hlasovaniu.
Poslanec I. Hudec:
Pani poslankyne, páni poslanci,
prosím vás, neurobme ďalšie chyby! Už jednu sme urobili. Čakám len, kedy nám Čečenci a iné mafie sem donesú kvetinové koše, keďže sme neprijali bod 8b/. Keď sme si povedali, že treba zmeniť naše zákonodarstvo aj v Trestnom zákone tak, aby bol po hrdelnom zločine zločin neplatenia dani, aj toto odložme. Prosím vás, nerobme ďalšie chyby! Uvedomme si, o čom hlasujeme!
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, pristúpme k hlasovaniu o tomto bode. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu.
Poslanec R. Fico:
Ak by ste dovolili, predtým, ako budeme hlasovať, by som prečítal ustanovenie § 102, aby sme presne vedeli, o čom budeme hlasovať, čo ideme vypustiť z Trestného zákona. Znenie § 102 je: "Kto verejne hanobí republiku, Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českú národnú radu, Slovenskú národnú radu alebo ich predsedníctva alebo vlády, alebo Ústavný súd českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Ústavný súd českej republiky alebo Ústavný súd Slovenskej republiky, potresce sa odňatím slobody až na dva roky. " Čiže hlasujeme o vypustení § 102 z Trestného zákona. Pokiaľ ide o toto ustanovenie, z tých istých dôvodov, ktoré som uviedol pri pani poslankyni Rusnákovej, neodporúčam prijať tento návrh.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Teda pán spoločný spravodajca neodporúča prijať návrh pána poslanca Kotelesa a je za to, aby ostalo znenie, ktoré je v novele vládneho návrhu Trestného zákona s tým, že je tu možnosť, aby sa to v budúcnosti rekodifikovalo. Je to, myslím, každému jasné. Vyriešme tento spor hlasovaním.
Poslanec R. Fico:
Prepáčte, ešte jednu poznámku. Chcem iba povedať pánu poslancovi, že tento návrh sa určite dostane rekodifikačnej komisii na ďalšiu diskusiu, nemusíte sa obávať, že by zostal bez povšimnutia.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 99 poslancov.
Kto je za návrh formulovaný pánom poslancom Kótelesom, aby § 102 bol vypustený z Trestného zákona? Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Kötelesa na vypustenie § 102 z Trestného zákona nedostal väčšinu hlasov.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán predsedajúci, pokiaľ sa nemýlim a páni poslanci a pani poslankyne ma neopravia, vyčerpal som všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané v rozprave. Pokiaľ ide o návrh zákona ako celok, odporúčam ho prijať a navrhujem, aby sme hlasovali o návrhu zákona ako celku.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Kolegyne, kolegovia, prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Kto je za vládny návrh novely Trestného zákona?
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok. /Potlesk. /
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a pani ministerke Tóthovej za spoluprácu.
Pokračujeme šestnástym bodom, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore.
Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 237 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 237a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Jozef Tuchyna. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Zároveň odovzdávam vedenie schôdze pánu podpredsedovi Húskovi.
Minister vnútra SR J. Tuchyňa:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
pri zabezpečovaní rozvoja demokratickej spoločnosti, predovšetkým pri ochrane bezpečnosti života a zdravia občanov, majetku a verejného poriadku patri významné miesto policajným orgánom, činnosť týchto orgánov musí vychádzať z potrieb a záujmov ľudí, musí smerovať k obnoveniu a prehlbovaniu vzájomnej dôvery a spolupráce. Polícia musí mať charakter služby obyvateľstvu, ale zároveň to musí byť dôrazne represívny orgán, ktorý je schopný eliminovať akúkoľvek protispoločenskú činnosť.
Zákon Slovenskej národnej rady číslo 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky bol vypracovaný a nadobudol účinnosť v samých začiatkoch etapy budovania demokratickej, humánnej a sociálne spravodlivej spoločnosti slobodných a rovnoprávnych občanov. Koncepcia platného zákona o Policajnom zbore síce vychádzala z požiadaviek, ktoré sú kladené na moderný policajný zbor v takejto spoločnosti, bola však poznačená odrazom vtedajšej situácie, keď bol Policajný zbor vystavený nedôvere občanov spôsobenej globálnym
odsudzovaním všetkých príslušníkov Policajného zboru ako piliera bývalej totalitnej doby.
Ďalším dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil konštrukciu zákona, bolo vtedajšie nevyhovujúce štátoprávne usporiadanie českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ústavné vymedzenie kompetencie federácie a republík v oblasti vnútorného poriadku a bezpečnosti, ale centralistické tendencie bývalého Federálneho ministerstva vnútra. V praxi tieto skutočnosti prinášali celý rad problémov najmä pri riešení úloh, kde bol výkon zverený do pôsobnosti republikám, ale zákonodarná právomoc bola zverená federácii.
Z uvedených dôvodov vznik samostatnej Slovenskej republiky, a tým aj prenesenie zabezpečovania všetkých úloh v oblasti vnútorného poriadku a bezpečnosti na Policajný zbor má zásadný význam. Na druhej strane je potrebné aj otvorene priznať, že to prinieslo aj nemalé ťažkosti. Od začiatku roku pri nedostatočnom materiálnom vybavení plní Policajný zbor úlohy, ktoré v minulosti v podmienkach republík neboli zabezpečované a s ktorými neboli praktické skúsenosti. Spoločensko-ekonomické zmeny sprevádzajúce vznik Slovenskej republiky sa odzrkadlil aj vo vývoji bezpečnostnej situácie. Nepriaznivá situácia je vo vývoji celkovej kriminality, kde bolo práve zaznamenané opätovné zvýšenie. Zaznamenaný bol najmä nárast vrážd spáchaných so strelnou zbraňou, čo svedči o ich zvyšujúcom sa počte v legálnej, ale aj v nelegálnej držbe medzi obyvateľstvom. Nepriaznivo sa tiež vyvíja situácia na úseku lúpeží a majetkovej kriminality. Vážnym problémom zostávajú v rámci majetkovej kriminality krádeže vlámaním do bytov, krádeže motorových vozidiel. Najnepriaznivejšia situácia je na území Bratislavy, kde počet krádeži motorových vozidiel dosiahol 762 prípadov, čo je len o 182 prípadov menej ako vo všetkých regiónoch Slovenska. Cieľom zamedziť takémuto druhu trestnej činnosti sa v návrhu zákona zavádza nový inštitút predbežného zaistenia veci.
Osobitným problémom v ostatnom čase je rastúci počet cudzincov, ktorí sa nelegálne zdržujú na našom území. V kontexte s medzinárodnými súvislosťami tohoto problému sa dá očakávať jeho ďalšie prehĺbenie. Chcem zdôrazniť, že tento problém nevzniká v zásade v dôsledku neoprávneného vstupu cudzincov na naše územie, ale v dôsledku ich ďalšieho nepovoleného pobytu. Mnoho cudzincov sa zámerne zbavuje svojich cestovných dokladov v úmysle znemožniť vlastnú identifikáciu, a tým aj možnosti kontroly oprávnenosti ich pobytu na našom území. Veľká časť z nich si obstaráva prostriedky na živobytie nekalým spôsobom, prevažne páchaním trestnej činnosti. Z tejto kategórie ľudí sa vytvárajú skupiny využívané organizovaným zločinom. Preto sa v predloženom zákone navrhuje zaviesť inštitút zaistenia cudzinca z dôvodov zisťovania jeho totožnosti a následného administratívneho vyhostenia. Tento inštitút treba odlišovať od trestu vyhostenia v zmysle Trestného zákona. Takéto zaistenie môže trvať najviac 30 dni.
Pre informáciu uvádzam, že v susednom Rakúsku majú policajné orgány oprávnenie obmedziť osobnú slobodu cudzinca z takýchto dôvodov až na 60 dni. Obdobné inštitúty poznajú aj právne poriadky vo Švajčiarsku, Švédsku a vo Francúzsku.
Aj keď nárast trestnej činnosti už nie je taký výrazný ako na prelome rokov 1989/1990, neustále má stúpajúci trend. Aj z týchto dôvodov bol platný zákon Slovenskej národnej rady číslo 204/1991 Zb. o Policajnom zbore podrobený dôslednej analýze a tiež porovnaniu s inými zákonmi policajných zborov v histórii demokratických štátov.
Jednoznačne môžeme konštatovať, že predložený návrh zákona o Policajnom zbore je porovnateľný čo do rozsahu oprávnení policajtov s inými policajnými zákonmi. Je však neporovnateľne presnejšie a detailnejšie upravená tá oblasť zakona, ktorá sa týka oprávnenia policajtov a použitia donucovacích prostriedkov, čo v mnohých iných štátoch je upravené len internými predpismi alebo iba veľmi rámcovo v policajných zákonoch. Rozdielnosť vidíme ako prednosť nášho zákona oproti iným úpravám, ktorá dáva občanom jednoznačne záruky zachovávania ich práv a na druhej strane aj zabezpečuje právnu istotu policajtom, ktorí zakročujú v súlade s ustanoveniami zákona.
Predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore zapadá do celkového procesu pripravovaných predpisov, zmenou ktorých je potrebné reagovať na nevyhovujúci stav v oblasti kriminality a páchania trestnej činnosti na našom území. Nová koncepcia v príprave trestno-právnych predpisov by mala zabezpečiť podstatné zníženie administratívnej náročnosti práce policajtov a urýchlenie postihu páchateľov protispoločenskej činnosti. Pripravený je aj nový zákon o zbraniach a strelive. Intenzívne sa pracuje na zákone o boji proti organizovanému zločinu a praní špinavých peňazí.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
oboznámil som sa so stanoviskami, ktoré prijali jednotlivé výbory Národnej rady k návrhu tohoto zákona. S pripomienkami, ktoré smerujú k spresneniu jednotlivých ustanovení, ako aj s pripomienkami, ktoré majú legislatívno-technický charakter sa stotožňujem. Dovoľte mi však reagovať na pripomienku, ktorej akceptovanie by nebolo v súlade so zámermi navrhovaného zákona a vo svojich dôsledkoch by oslabilo právne predpoklady pre účinný boj s kriminalitou.
Ide o vypustenie ustanovenia o finančnej polícii. Zákonom Slovenskej národnej rady číslo 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky bola vytvorená služba ochrany
ekonomických záujmov, ktorej úlohou je získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie dôležité pre ochranu ekonomiky. Národná rada Slovenskej republiky prijala v januári tohoto roku zákon číslo 46 o Slovenskej informačnej službe. V zmysle tohoto zákona informačná služba získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy republiky, z uvedeného je zrejmé, že popri sebe pôsobia dva orgány, ktorých kompetencie sa do značnej miery prekrývajú. Vzhľadom na vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti takých druhov kriminality, ako sú daňové úniky, nezákonné finančné operácie i tzv. pranie špinavých peňazí, sa navrhuje zriadiť finančnú políciu ako osobitnú službu Policajného zboru. Finančná polícia ako špecializovaná zložka Policajného zboru v úzkej súčinnosti najmä s daňovými orgánmi by mala účinnejšie čeliť týmto druhom kriminality.
So zreteľom na uvedené skutočnosti sa teda nestotožňujem s návrhom, aby boli vypustené z návrhu zákona ustanovenia o finančnej polícii. Takýmto riešením by došlo nielen k oslabeniu predpokladanej účinnosti zákona, ale by neexistovala v Policajnom zbore špecializovaná služba zameraná na boj s finančnou kriminalitou, ktorá je teraz dominujúcim druhom trestnej činnosti v Slovenskej republike. Chcem zdôrazniť, že akceptovanie uplatnenej pripomienky nedáva pozitívnu alternatívu pre riešenie tejto problematiky.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
verím, že po prijatí predloženého zákona o Policajnom zbore a nových vyššie uvedených zákonov sa vytvoria aj lepšie podmienky pre prácu policajtov, čo sa prejaví v stabilizácii počtov príslušníkov Policajného zboru, zvýšení objasniteľnosti protispoločenskej činnosti, a tým aj v jej celkovom poklese. Z toho dôvodu odporúčam schváliť prerokovaný
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu ministrovi Jozefovi Tuchyňovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Ladislava Polku, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec L. Polka:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore.
Vzhľadom na obsiahle a vecne vyargumentované úvodné slovo pána ministra vnútra sa obmedzím skutočne len na základné fakty zo spoločnej správy, ktorú máte k dispozícii. Vládny návrh zákona - tlač 237 - pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 4. júna 1993 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, ktorý poveril ako príslušný na skoordinovanie stanovísk s tým, že ich koordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady.
Prosím, opravte si na prvej strane, je tam chyba - ústavnoprávny výbor, výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti - nie národohospodársky výbor - a výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť predložený návrh zákona prerokovali a odporúčajú Národnej rade schváliť ho s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi úpravami.
Chcel by som ešte pred analýzou jednotlivých stanovísk zdôrazniť, že výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť skutočne podrobne sledoval celý priebeh prípravy tohto vládneho návrhu zákona ešte v rámci vnútrorezortnej pripomienkového konania. Môžem vás ubezpečiť, že tento návrh prešiel všetkými riadiacimi stupňami v Policajnom zbore a bol schválený a prerokovaný aj v policajnom odborovom zväze. Policajti, a môžem vás ubezpečiť, že skutočne radoví policajti, od nás čakajú urýchlenú novelizáciu zákona o Policajnom zbore a, samozrejme, aj občania sa na nás obracajú či už listami alebo priamo s naliehavou prosbou na riešenie uvedených problémov.
Chcel by som vás informovať, že ešte pred rokovaním sa stretla skupina poslancov, ktorí pracujú vo viacerých komisiách, ktoré kontrolujú činnosť správy služby pre ochranu ekonomických záujmov i Slovenskú informačnú službu a angažujú sa aj v činnosti spomínaných výborov a hľadali sme určité kompromisné riešenia, o ktorých by som vás chcel informovať.
Zo spoločnej správy a zo stanovísk výborov, ktorým by som sa chcel skutočne poďakovať za veľmi vecné a logické pripomienky, ktoré prispeli ku kvalite zákona, by som chcel odporučiť na spoločné hlasovanie body 1, 2, 3, 5, 6, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 22 a 23 s odporúčaním na schválenie. Neodporúčam schváliť body 4, 7, 8, 9, 10, 11 a 19 s tým, že v bodoch 7, 8, 9 a 11 sme našli kompromisné riešenie, ktoré si dovolím už v rámci diskusie k návrhu zákona uviesť ako prvý v rozprave. Odporúčam teda:
Po prvé - upraviť ako výsledok kompromisu z návrhov výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti § 6 tak, že odseky 5 a 6 sa vypúšťajú.
V § 7 odsek 6 upraviť koniec vety za čiarkou nasledovne: "a v minulosti vykonával túto funkciu najmenej tri roky". Tam je tá lehota pre výkon funkcie vyšetrovateľa.
Tretia pripomienka je k § 50 odsek 2. Pripomienka ústavnoprávneho výboru znela vypustiť celý odsek 2, 60 by však veľmi skomplikovalo situáciu v Policajnom zbore a na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky pri vydávaní predpisu. Kompromisný návrh znie nasledovne: v § 50 odsek 2 vypustiť druhú vetu. Tam je to ustanovenie alebo zmocňovák pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydať všeobecne záväznú právnu normu na používanie ďalších prostriedkov pre prekazenie odporu alebo marenie odporu - pri marení zákroku. Takže ostala by len prvá veta, kde je stanovené, ktorými prostriedkami sa marí odpor alebo dokončuje zákrok.
V § 70 odsek 2 - to je použitie armády pre niektoré úlohy ministerstva vnútra - doplniť o novú vetu: "Podrobnosti určí minister vnútra všeobecne záväzným predpisom. " Tu ide jednak o skutočnosť, že minister vnútra by všeobecne záväzným predpisom stanovil podrobnosti, pokiaľ ide o použitie armády alebo vojakov Armády Slovenskej republiky a najmä by sa tu zakotvili niektoré súčinnostné otázky, v ktorých prípadoch môžu byť vojaci použití, ako sa im bude veliť, ako budú chránení, ako budú inštruovaní, ako budú informovaní, pretože ide o mladých ľudí, ktorí vykonávajú službu pod velením dôstojníkov Policajného zboru. Napriek tomu chceme, aby všeobecne záväzným právnym predpisom boli tieto súčinnostné vzťahy reglementované.
To je všetko. Pán predsedajúci, skončil som.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Ladislavovi Polkovi. Rozumiem tomu tak, že to bolo zároveň vystúpenie v rozprave. Do rozpravy sa ďalej prihlásili dvaja poslanci. Slovo dostáva pán poslanec Ladislav Pittner z KDH. Pripraví sa pán poslanec Eduard Bárány z SDĽ.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážení páni zástupcovia vlády,
tak ako sme počuli v úvodných slovách, tento zákon je mimoriadne aktuálny, mimoriadne časový, a domnievam sa, že je to jeden zo zákonov, ktorý ak prijmeme, samozrejme, aj s pripomienkami, môže veľmi významne prispieť k tomu, čo verejnosť začína veľmi akcentovať, t. j. k zvýšeniu pocitu bezpečnosti našich občanov.
Dovoľte mi prejsť priamo k pripomienkam. Chcel by som najskôr v § 5 odsek 2 navrhnúť vypustenie tohoto odseku, kde sa hovorí, že vláda môže zrušiť alebo zriadiť služby Policajného zboru ak je to potrebné pre účelnejšie plnenie úloh Policajného zboru, a to z toho dôvodu, ako to pripomína aj legislatíva, že potom vlastne by bolo zbytočné ustanovenie § 4, kde jednotlivé zložky Policajného zboru sú vymenované. Okrem toho z politického dôvodu si myslím, že by bolo aj neúčelné, ak by sme vláde dávali takúto možnosť bez toho, aby to neprešlo Národnou radou ako doplnok tohto zákona alebo ako prípadná novela tohoto zákona. Preto navrhujem v § 5 odsek 2 vypustiť.
Najvážnejšie pripomienky mám k problematike finančnej polície, o ktorej tu už hovoril aj pán minister, aj pán spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca zároveň uviedol, že sme sa stretli ešte pred prerokúvaním tohoto zákona a dosiahli sme zhodu. Ja len vysvetlím, o čo tu ide. V dôvodovej správe sa uvádza, že spomínaný Úrad na ochranu ekonomických záujmov Slovenskej republiky bude presunutý do Slovenskej informačnej služby. To znamená, že celá spravodajská činnosť dotýkajúca sa ekonomických záujmov - a tam patria aj tie veci, ktoré sa, samozrejme, primárne dotýkajú daňových únikov a nekalých finančných operácií - po spravodajskej stránke bude zabezpečovaná tým úradom, ktorý teraz funguje, existuje a má byť presunutý do Slovenskej informačnej služby.
Na druhej strane, ak by sme ponechali pôvodný § 2 odsek 1 písmeno d/, kde sa hovorí, že Policajný zbor získava a sústreďuje informácie o daňových únikoch a nezákonných finančných operáciách a spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií, by sme vlastne aj z politického hľadiska konali nesprávne, a to z toho dôvodu, že v tomto písmene d/ pre Policajný zbor je zlučovanie spravodajskej činnosti s činnosťou orgánov činných v trestnom konaní. Takúto prax mala Štátna bezpečnosť a ostatné podobné služby a bola predmetom tvrdého odsúdenia. Prečo? Tak, ako od seba oddeľujeme úrady vyšetrovania a úrady, ktoré má ostatná zložka nateraz v Policajnom zbore, to znamená ostatné orgány, ktoré sú činné v trestnom konaní, a to z toho dôvodu, aby bola zabezpečená objektivita vyšetrenia, teda tieto úrady vyšetrovania sú objektívne, sú autonómne, z toho hľadiska bolo by nesprávne, ak by sme spravodajské informácie, ktoré častokrát majú len pravdepodobnostný charakter, ktoré sú len indíciami, nechali v rukách tých, ktorí potom by mohli pokračovať v dokazovaní správnosti týchto informácii. Tým by nevyhnutne mohol nastať efekt, ktorý nastal trebárs u Štátnej bezpečnosti, ktorá to, čo chcela zistiť, potom aj dokázala. Z tohoto hľadiska preto navrhujem zmeniť v § 2 odsek 1 písmeno d/ tamojší text, a to tak, že by tam zostalo: "spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií". Tým odlučujeme z Policajného zboru tie činnosti, ktoré majú charakter spravodajskej činnosti, a tá aj podľa dôvodovej správy je presunutá na Slovenskú informačnú službu.
Ďalej navrhujem vypustiť v § 6 odseky 5 a 6, a to z toho dôvodu, že pre ozbrojený organizovaný zbor je nepredstaviteľné, aby tu mohol vzniknúť nejaký stav dvojakej podriadenosti alebo nejakého dvojakého vplyvu. Ak si pozriete odsek 5, riaditeľa Služby finančnej polície vymenúva minister po dohode s ministrom financií. Odsek 6 toho istého paragrafu: "Minister a minister financií Slovenskej republiky spolurozhodujú o zásadných koncepčných otázkach a zameraní služby finančnej polície". To je jednoducho proti logike riadenia ozbrojenej zložky. Tam musí byť jednoznačnosť podriadenosti, jednoznačnosť služobného vzťahu. Z tohoto hľadiska navrhujem v § 6 odseky 5 a 6 vypustiť.
Pokiaľ ide o § 29, tam ide o dosť vážny zásah do jestvujúcej praxe, ale práve jestvujúca prax ukazuje, že tento zásah je potrebný. O čo tu ide? Ide o možnosť vstupu polície do bytu. Tak ako je riešený v navrhovanom zákone pre Policajný zbor v § 9 ods. 1, domnievam sa, a na tom sme sa aj zhodli, že takéto riešenie nezodpovedá jestvujúcej potrebe. Viac je už skúsenosti, keď polícia prenasledovala páchateľa, páchateľ skočil do bytu, zamkol za sebou a než mohla polícia do tohoto bytu vstúpiť, zatiaľ zničil usvedčujúce doklady a dokumenty. V poslednom prípade to bolo tiež tak, keď išlo o zničenie usvedčujúcich dokladov v prípade istého únosu. Z tohoto dôvodu navrhujem, aby v 29 ods. 1 v treťom riadku sa za slová "a vec neznesie odklad" vložili slová "alebo ak sa v ňom zdržuje páchateľ závažného úmyselného trestného činu a nerešpektuje výzvy polície na jeho opustenie". To, čo citujem, sme v našom výbore odsúhlasili, ale vo svojom vystúpení zdôvodňujem, prečo sme takto konali, aby plénum, ktoré je viac ako náš výbor, mohlo pochopiť tento zámer. Myslím si, že tieto úpravy napomôžu tomu, čo koniec-koncov tu predkladal pán minister vnútra, aj pán spoločný spravodajca, t. j. aby polícia bola funkčnejšia, a i keď je to isté ohrozenie prípadných nevinných ľudí, ale na druhej strane vzhľadom na všeobecné dobro, podľa môjho názoru, je takéto ustanovenie veľmi nutné.
Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Pittnerovi. Slovo má pán poslanec Eduard Bárány z SDĽ.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
nebojte sa, nejdem citát celý tento spis, ktorý som si doniesol, ale človek sa nejako cíti istejšie, keď je obložený kilom papierov. Ale k problému. Jedným z problémov, ktorý každý demokratický štát rieši, ale ešte žiadny úspešne a definitívne nevyriešil, je nájsť rovnováhu medzi oprávneniami polície v boji s trestnou činnosťou, zvlášť s organizovaným zločinom na strane jednej a ochranou občianskych práv a slobôd na strane druhej. Polícia sa priamo, i ústami ministra vnútra, spravidla domáha čim väčších oprávnení, aby mohla úspešne bojovať proti zločinu, teda chrániť občana, ale - a práve v tom "ale" je asi zádrheľ - oprávnenia polície sú použiteľné nielen proti páchateľovi, ale aj proti bezúhonnému občanovi, a to neraz aj bez zlovôle policajta. Napríklad, keď polícia dostane - a predpokladám, že dostane týmto zákonom právo organizovať tzv. policajné razie, uzatvorí priestor a skontroluje všetky osoby, ktoré sa v ňom nachádzajú. Teda znemožni na kratšiu dobu tento priestor opustiť nielen prípadnému páchateľovi, ale aj bezúhonnému občanovi. Myslím si, že toto oprávnenie by polícia mala mať. Ale tu vidíme, že obmedzuje nielen páchateľa, ale aj občana, ktorý sa náhodne v tomto priestore nachádza.
Limitom policajných právomocí by azda mohlo byť to, čo má bezúhonný občan strpieť v záujme boja s organizovaným zločinom, a teda aj v záujme svojej vlastnej ochrany. Ochota spoločnosti akceptovať rozšírenie policajných právomoci stúpa spravidla úmerne rastu zločinnosti a, žiaľ, i poklesu úspešnosti polície v boji s nim. Paradoxne tak vzniká situácia, že čim horšie sú výsledky práce polície, tým väčšie právomoci má šancu dostať. A v Slovenskej republike trvalé rastie kriminalita a klesá objasnenosť. Príčiny tohto vývoja vidím mimo problémov, ktoré bezprostredne rieši tento zákon. Pokiaľ ide o rast kriminality, korene treba hľadať niekde v celospoločenskom vývoji, pokiaľ ide o pokles objasnenosti, príčiny vidím okrem často spomínaného materiálneho vybavenia, ktoré je, podľa mňa, až treťoradé v tejto súvislosti, predovšetkým v problémoch organizačnej štruktúry a v personálnych problémoch na najvyšších miestach.
Nádej páchateľov Slovenskej republiky ujsť pred odhalením trvalé vzrastá. Nepodľahnime teda paradoxu, že horšie výsledky polície sú argumentom pre rozšírenie jej právomoci a dôsledne zvážme všetko, čo umožni polícii zasahovať do práv a slobôd občanov. Som rád, že spoločný spravodajca odporúča prijať napríklad bod 6 a prispel k nájdeniu kompromisov - alebo nenazval by som to ani kompromisov, ale v niektorých prípadoch odstránenia toho, čo jeden zahraničný politik nazval hlbokými nedorozumeniami.
Vo výboroch však odzneli i mnohé ďalšie pozmeňujúce návrhy, okrem tých, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe,
a myslím si, že aj mnohé z týchto ďalších pozmeňujúcich návrhov sú hodné zohľadnenia. Za osobitne závažné pokladám v tejto súvislosti navrhované znenia § 19 a § 20, ktoré možno nie s príliš veľkým nadsadením a s určitou dávkou irónie nazvať aj policajný odchyt osôb. Touto otázkou sa ešte, myslím, budú ďalší rečníci podrobnejšie zaoberať. Dovolím si sústrediť sa len na to, čo je azda najspornejšie, a to je § 19, jeho odsek 1 písm. c/ v kombinácii s odsekom 2. Viem, čo viedlo navrhovateľa k tomu, aby dával alebo chcel dať polícii možnosť zaistiť osobu, ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní, alebo je tu iná súvislosť so spáchaným trestným činom. Upozorňujem však, že toto umožňuje napríklad aj zaistiť svedka, čiže osobu, ktorá sa ničoho nedopustila, mala len tú smolu v tomto prípade, že trestný čin videla. Toto umožňuje, aby na 24 hodín bola táto osoba zaistená. Už len takou čerešňou na šľahačke je potom odsek 2, ktorý dáva možnosť aj takúto zaistenú osobu rôznym spôsobom - povedané policajnou hantýrkou - "si zadokumentovať". Myslím si, že toto je už hranica, kde nie je vhodné, aby sa obmedzovali práva a slobody občana, a preto odporúčam v § 19 ods. 1 písm. c/ a celý odsek 2 tohto paragrafu vynechať.
Možno sa teraz prejaví príliš moja profesionálna zaťaženosť právnika, ale ak by sme tu dali polícii oprávnenie mimo možnosti daných trestným stíhaním, a teda aj tých, na ktoré priamo výslovne pamätá ústava, zaistiť, obmedziť osobu občana na ďalšiu dobu, čo je možné zdôvodniť určitým výkladom ústavy, prijímame výklad ústavy, že vlastne tých 24 hodín na zadržanie a neskoršie 24 hodín pre prokuratúru, dnes pre súd, je vlastne zvýhodnením páchateľa trestného činu alebo, pardon, podozrivého zo spáchania trestného činu oproti občanovi, ktorý ani nie je podozrivý zo spáchania trestného činu. Toho občana, ktorý ani nie je podozrivý zo spáchania trestného činu, by potom bolo možné na základe zakoná zaistiť, čiže obmedziť, jeho osobnú slobodu na skoro akúkoľvek dobu.
Ale prejdem k ďalším problémom. Hovorilo sa už tu - a myslím, že aj pán poslanec Pittner - o § 50 ods. 2, kde odporúča v súlade so spoločným spravodajcom vypustiť druhú vetu, čo plne aj ja podporujem.
A napokon je tu ešte problém použitia vojakov na plnenie úloh Policajného zboru. Návrh počíta s možnosťou použiť vojakov na ochranu štátnych hraníc, stráženie objektov, čiže na strážnu službu, na ktorú sú cvičení, pripravení, ale aj na ochranu verejného poriadku, na ktorú už vojaci v činnej službe pripravení a cvičení nie sú. Použitie vojakov na ochranu verejného poriadku v sebe skrýva takpovediac riziko "prúšvihu", ba i tragédie. Ak bude vojak chrániť verejný poriadok bez zbrane alebo so zbraňou bez nábojov, je niekoľko možnosti. Po prvé - nič sa nestane alebo bol zbytočný, to je najpravdepodobnejšie. Po druhé - zapôsobil svojou samotnou prítomnosťou, ani to sa nedá úplne vylúčiť. Po tretie - stane sa bezbranným terčom útoku alebo ujde - dosť pravdepodobné. A vylúčiť nemožno ani to, že nejako pomôže policajtom pri zásahu. Ak bude vojak chrániť verejný poriadok so zbraňou a nábojmi, pribúda i ďalšia možnosť - zbraň, čo u vojaka základnej služby je spravidla samopal, použije, a vtedy nemožno vylúčiť ani to, že spôsobí masaker. Preto neodporúčam zakotviť možnosť použiť vojakov na ochranu verejného poriadku a zároveň navrhujem, aby pri strážení hraníc i objektov mohli vojaci pôsobiť pod velením vlastných armádnych dôstojníkov. Tieto návrhy možno legislatívno-technicky realizovať nasledovne: V § 17 ods. 1 v druhom riadku doplniť za slová "Policajného zboru" formuláciu "a poveriť jednotky armády Slovenskej republiky plnením úloh Policajného zboru" a vo štvrtom riadku vynechať slová "a verejného poriadku".
Napokon by som rád upozornil len na jednu chybu prepisu v bode 21, kde pred slovom "chrániť" vypadli slová "je povinný". Kým tam tieto slová nie sú, druhá časť vety stráca akýkoľvek zmysel.
Ďakujem vám za pozornosť a verím, že moje návrhy podporíte i v takejto chvíli poobedňajšej šiesty. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Bárányovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
rád by som vyjadril podporu predloženému návrhu zákona. Ide naozaj o jednu z ciest ako efektívne bojovať s narastajúcou kriminalitou. Nemôžem však opomenúť jeden veľmi problematický článok - paragraf tohto návrhu, ktorý predomnou spomenul aj pán poslanec Bárány. Naozaj, jedným z najproblematickejších a súčasne políciou najžiadanejších ustanovení návrhu zákona o Policajnom zbore je § 19 odsek 1 písm. c/, podľa ktorého je policajt oprávnený zaistiť osobu, ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní, čiže ide o problematiku, ktorú v krátkosti načrtol aj pán poslanec Bárány. Doba zaistenia takejto osoby je navrhovaná na 24 hodín, čo znamená, že sa v mnohých prípadoch fakticky predlžuje 48-hodinová lehota, ktorú majú k dispozícii orgány činné v trestnom konaní od momentu zadržania až po rozhodnutie o vzatí do väzby obvineného. Krátke 24-hodinové lehoty máme v Trestnom poriadku dve. Prvých 24 hodín má polícia po zadržaní na to, aby sa rozhodla, či zadržanú osobu prepusti alebo postaví pred súd. Druhú 24-hodinovú lehotu má potom k dispozícii súd, aby rozhodol,
či takáto osoba bude prepustená, alebo či bude vzatá do väzby. Tieto krátke lehoty boli do trestného konania vnesené po schválení Listiny základných práv a slobôd z 9. januára 1991. Ide o lehoty, ktoré spĺňajú vysoký európsky štandard ochrany ľudských práv. Až tak vysoký, že nám v praxi spôsobujú problémy. Len máloktorá krajina dáva polícii k dispozícii tak málo času na rozhodnutie, či zadržaná osoba bude predvedená pred sudcu, teda na rozhodnutie o väzbe, alebo prepustená na slobodu. Dokonca aj Európsky súd a Európska komisia pre ľudské práva - ide o inštitúcie, jurisdikciu ktorých sme prijali po vstupe do Rady Európy - presne neurčili, koľko by mala mať polícia k dispozícii na rozhodnutie o tom, či osobu prepustí, alebo postaví pred súd. Európsky súd, Európska komisia iba konštatovali, že doba od 4 do 6 dní je príliš dlhá. A my máme 24 hodín, čiže naozaj máme mimoriadne prísnu ochranu ľudských práv v trestnom konaní.
Existujúca právna úprava obsiahnutá v Trestnom poriadku, lebo teraz hovorím o Trestnom poriadku, spôsobuje teda orgánom činným v trestnom konaní veľké problémy. Návrh dať polícii oprávnenie zaistiť osobu, ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní, na 24 hodín je preto snahou vyjsť polícii v ústrety a dať jej väčší časový priestor pri riešení konkrétnych prípadov spáchania trestného činu. S tým, že polícii treba vyjsť v ústrety, pokiaľ to neodporuje zákonu, bude určite každý z nás súhlasiť.
Mám však obavu, že navrhované znenie § 19 ods. 1 písm. c/ nespĺňa kritériá základných právnych zásad a v praxi by mohlo viest k porušovaniu základných práv a slobôd občanov. Citované ustanovenie totiž umožňuje na 24 hodín zaistiť kohokoľvek. Kohokoľvek, kto sa bezprostredne po spáchaní trestného činu bude nachádzať na mieste tohto trestného činu. Takouto osobou môžu byť - nie ako povedal pán poslanec Bárány - svedkovia, ale takouto osobou môžu byť i úplne náhodné osoby, ktoré s trestným činom nemajú nič spoločné, nie
sú ani páchatelia, ani poškodení, ani svedkovia, nemajú nič spoločné s trestným činom. To, samozrejme, neznamená, že polícia nemôže zadržať na mieste trestného činu osobu, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu.
Osobitný mechanizmus zadržiavania osôb upravuje Trestný poriadok. Jediný problém tu je s tou 24-hodinovou lehotou, ktorá je pre políciu mimoriadne krátka. Ak chceme polícii pomôcť, novelizujme Trestný poriadok. Samozrejme, to si vyžiada najskôr novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá prezvala Listinu základných práv a slobôd, a predĺžme 24-hodinovú lehotu, ktorá je daná polícii pri zadržaní podozrivej alebo obvinenej osoby. Takúto právnu úpravu, ak bude pripravená, rád podporím.
Momentálne mám ale obavu, že pri zaisťovaní podľa tohto návrhu zákona, ktorý máme dnes na stole, by mohli byť nevinné osoby držané 24 hodín, čo nemôžem akceptovať. Z tohto dôvodu navrhujem písmeno c/ odsek 1 § 19 vypustiť a súčasne navrhujem, aby komisia zodpovedná za rekodifikáciu Trestného poriadku začala pripravovať návrh spomínanej novelizácie Trestného poriadku a Ústavy Slovenskej republiky.
Obdobne v § 20 má policajt oprávnenie zaistiť cudzinca na obdobie 30 dni. Proti dĺžke zaistenia nemám žiadne námietky. Myslím, že aj určitý výklad Ústavy Slovenskej republiky umožňuje, aby sme cudzinca z dôvodov, ktoré sú uvedené v návrhu, držali alebo mali zaisteného po takúto dlhú dobu. Upozorňujem však na článok 52 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že cudzinci, ktorí sú na území Slovenskej republiky, požívajú rovnaké oprávnenia ako občania Slovenskej republiky.
Preto dávam na zváženie, aby sme na jednej strane umožnili polícii držať 30 dní cudzinca v zaistení, ale súčasne navrhujem, aby sme zaradili do § 20 tohto návrhu nový odsek
4, ktorý by znel: "Zaistenú osobu treba do 24 hodín predviesť pred sudcu, ktorý po jej vypočutí do 24 hodín rozhodne o jej ďalšom zaistení alebo prepustení na slobodu. " čiže vlastne v tomto návrhu je prijatý mechanizmus, ktorý poznáme aj pri zadržaní podozrivej alebo obvinenej osoby s tým, že sudca bude mať tiež k dispozícii 24-hodinovú lehotu, aby sa oboznámil s prípadom a rozhodol, či môže polícia naďalej držať cudzinca 30 dni v zaistení.
Z mojej strany sú tieto dva návrhy. Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Predseda Národnej rady pán Gašparovič.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Chcem zareagovať na § 19 písmeno c/. Takéto znenie paragrafu je známe aj v iných zákonoch o policajných zboroch v Európe. Nie je to nič mimoriadne a nie je to nič zvláštne. Samozrejme, že súhlasím s pánom doktorom Bárányom aj s pánom doktorom Ficom, pokiaľ ide o lehotu 24 hodín, ale dá sa to upraviť aj inak, nemusí dôjsť k úprave ústavy, ktorá prijala Listinu ľudských práv a z tejto listiny prevzala tú neštasťnú 24-hodinovú lehotu. To je skutočne krátka lehota. Protestoval som proti tomu aj vo Federálnom zhromaždení. Snáď by bolo lepšie, keby sa doplnilo, že policajt je povinný okamžite, ako zisti, že zo zadržaných osôb podľa písmena c/ nikto nie je páchateľom, zadržaného pustiť. To teda neznamená, že ho tam bude držať 24 hodín. Dá sa to potom urobiť aj tým, že táto lehota sa skráti povedzme na 6 hodín. Sú to lehoty, v rámci ktorých sa skutočne dá zistiť, či ide o páchateľa alebo nie. Toto ustanovenie zákona má svoj význam, najmä pokiaľ ide o masové výtržnosti, kde napríklad sa bije, ruje 50 ľudí, a policajt skutočne nemôže zaregistrovať, kto to vyvolal, kto to nevyvolal. Preto tam niekedy môže dôjsť k tomu, že sa zaistí aj osoba, ktorá sa tam náhodou ocitne.
Takže si myslím, že nebolo by dobré to jednoznačne vypustiť. Na druhej strane však jednoznačne podporujem návrh pána Ficu aj pána Báránya na vypustenie odseku 2. Tento vo vzťahu k týmto osobám by tam skutočne nemal byť. Nedávam to ako pozmeňovací návrh, ale dávam to len vám na zváženie, pokial budete chcieť vychádzať z týchto návrhov, ktoré predniesli moji predrečníci.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu predsedsedovi. Prosím, pán doktor Bárány. Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
ďakujem pánu predsedovi za čiastočnú podporu, ale pokiaľ ide o to nešťastné písmeno c/, prípad, ktorý pán predseda uvádzal, je krytý aj platným trestným právom. Tam totiž ide o podozrenie u všetkých, že sa tejto ruvačky zúčastnili. Čiže už z tohto dôvodu je možné zadržať všetky osoby, ktoré mal pán predseda na mysli. Tu skôr ide o to, a to umožňuje, žiaľ, písmeno c/, zaistiť aj osoby, u ktorých je jasné, že nie sú podozrivé zo spáchania trestného činu. Takéto znenie písmena c/ umožňuje a kryje aj zaistenie toho, kto bol na mieste spáchania trestného činu a je jasné, že nie je jeho páchateľom. Môžeme argumentovať spôsobom, že pravdepodobne polícia vtedy nebude chcieť a podobne, ale právo jej to umožňuje a skutočne to vytvára priestor pre zaistenie svedkov.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Súhlasím s tým, čo ste povedali, ale pokiaľ ide o trestný čin ruvačky, je to presne to isté. Pri trestnom čine ruvačky tiež dochádza k zaisteniu alebo zadržaniu bez toho, či sa niekto zúčastnil ruvačky alebo nie, keď tam príde polícia a je tam na jednom mieste desať ľudí. Takže súhlasím s vami v tom, že je to tak, ale to je aj pri § 19, aj pri trestnom čine ruvačky. Pokiaľ tam príde hliadka, tá nepozerá, kto je priamym účastníkom ruvačky. Súhlasím s vami.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán doktor Bárány. Poslanec E. Bárány:
Len jednou vetou - dôvodom pre zaistenie pri ruvačke je podozrenie, že všetci sa na tejto ruvačke podieľali, kým písmeno c/ umožňuje zaistiť, aj keď je jasné, že nie je páchateľom trestného činu. Príklad: autonehoda, vedľa je autobusová zástavka, všetci autonehodu videli. V tomto prípade by išlo o trestný čin, boli na mieste trestného činu tesne po jeho spáchaní. Písmeno c/ umožňuje zaistiť všetkých, ktorí na zastávke boli. Netvrdím, že by to policajt vždy urobil, ale písmeno c/ mu pre to poskytuje právne krytie. A to by sme mu asi poskytnúť nemali.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec L. Polka:
Vážené kolegyne, kolegovia,
plne chápem a viackrát sme si vysvetľovali opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť § 19. Prosím vás pekne, vžite sa aj do psychológie policajta pri realizácii tohto ustanovenia. Neviem si pri dnešnej praxi predstaviť dnešného policajta, ktorý je zavalený robotou, ktorý by z normálnych logických dôvodov zberal svedkov na autobusovej zastávke ako svedkov dopravnej nehody. To sú príklady, ktoré sa tu môžu uvádzať donekonečna, jeden uviedol pán predseda, niekoľko uviedol pán poslanec Bárány, ale môžem uviesť aj ja niekoľko príkladov alebo aspoň jeden príklad. Pri lúpežných prepadnutiach, ktoré sú dnes jedným z najvážnejších, najbežnejších, najfrekventovanejších trestných činov, dnes polícia nemá právo, nemá možnosť pri zásahu, ktorý už technické prostriedky umožňujú, že sa sústredia na miesto činu autá, automobily, zastaviť, požiadať a overiť totožnosť ľudí, ktorí odchádzajú z miesta, z ulice alebo z parku, kde sa stal trestný čin - trebárs - znásilnenia alebo lúpežného prepadnutia, pretože im to táto úprava neumožňuje. Súhlasím ovšem s tým, čo už tu bolo povedané vo viacerých alternatívach, že ten odsek 2 je prísny. Zisťovať u všetkých osôb, ktoré sú náhodou na mieste činu, daktyloskopické odtlačky, overovať, filmovať, robiť z neho záznam - to je troška priveľa. Ale zadržať ľudí, ktorí sú na mieste trestného činu - nechcite, aby som argumentoval románmi Agáty Christie a Desiatimi malými černoškami alebo niečím podobným. Predsa to má každá polícia na svete, aby na určitý čas zabezpečila určitých svedkov.
Ináč vám môže kolega Brňák alebo niektorí ďalší z praxe potvrdiť, že kardinálnym problémom trestného konania dnes sú svedkovia. Nám behajú po svete ľudia, o ktorých je jasné, že spáchali trestnú činnosť, ale svedkovia, doslova by som povedal perzekuovaní orgánmi činnými v trestnom konaní, perzekuovaní v tom slova zmysle, že ich predvolávajú x-krát k výsluchu orgány činné v trestnom konaní, vyhľadávateľ, neskôr prípadne vyšetrovateľ, prokurátor, sudca pri došetrovaní, pri vrátení veci, sú dnes unavení orgánmi činnými v trestnom konaní, a preto sa vyhýbajú tejto svojej základnej povinnosti. Preto polícia v snahe predísť takýmto veciam sa snaží aspoň nejakým spôsobom zakonzervovať stav, ktorý sa stal na mieste činu, zistiť osoby, ktoré sa nachádzali ako potencionálni svedkovia, pripadne potencionálni páchatelia - v tom horšom prípade.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán predseda.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
S pánom doktorom Bárányom som konzultoval, či by sa tam ešte nemohli vsunúť slová - viem, že je také sporné, že sa niekto nachádza na mieste trestného činu, takisto sa tam môže nachádzať aj stará babka, ktorá tam predáva lósy - "ktorá sa nachádza na mieste trestného činu a je tu dôvod podozrenia" alebo "účasti na ňom". Takže, ak by pán spravodajca požiadal o 10-minútovú prestávku, my traja by sme to naformulovali. Môžem požiadať o desaťminútovú prestávku?
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
V poriadku. Vyhlasujem desaťminútovú prestávku. Predtým sa ešte hlási pán poslanec Kuzbert.
Poslanec T. Kuzbert:
Vážené kolegyne a kolegovia,
skutočne veľmi zvažujme dôležitosť tohto paragrafu. Na dokreslenie poviem skutočnú udalosť, ktorá sa stala asi pred 7 mesiacmi v Leviciach, kde v ranných hodinách zastrelili pumpára. Zhodou okolností to bolo okolo piatej hodiny. Keď tam prišla policajná hliadka, tesne predtým, alebo v súčasnej dobe tam bol zhodou okolnosti na osobnom aute nejaký občan. Samozrejme, že ho zadržali. Keď tam ležal pumpár, nemohli vedieť, či je podozrivý, kedy sa to stalo, atď. Toto skutočne zbytočne sťažuje prácu polície, keď túto možnosť policajtom nedáme.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Vyhlasujem desaťminútovú prestávku, to znamená, že sa znovu zídeme päť minút pred pol štvrtou.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Prosím, budeme sa prezentovať.
Konštatujem, že prítomných je 63 poslancov, musíme ešte chvíľku počkať.
Prichádzajú ďalší páni poslanci, dúfam, že budeme už v dostatočnom početnom stave. Prosím, prezentujme sa.
Pritomných je 78 poslancov. Už je dostatočný počet.
Teraz vyhlasujem rozpravu o šestnástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť ešte pán minister Tuchyňa?
Minister vnútra SR J. Tuchyňa: Vážená Národná rada,
pokiaľ sa týka prednesených návrhov, plne súhlasím s návrhmi pána poslanca Pittnera, sú vecné, vylepšujú predmetný návrh zákona. K ďalším návrhom snáď treba povedať niektoré skutočnosti.
Nemôžem sa stotožniť s niektorými vyjadreniami pána poslanca Báránya, pretože objasnenosť trestnej činnosti neklesá. Za I. štvrťrok 1993 bolo objasnených o 1 048 prípadov viac v porovnaní s prvým štvrťrokom 1992. Je faktom, že v percentuálnom porovnaní je o 10 % menšia, pretože vzrástol nápad trestnej činnosti zhruba o 10 000 prípadov, ale v absolútnych číslach je objasnenosť o 1 048 prípadov väčšia. Takisto sa nemôžem stotožniť s niektorými invektívami voči niektorým personálnym nezhodám.
K predmetným návrhom: Myslím si, že pán spoločný spravodajca nájde spoločný návrh predmetného § 19 ods. 1. Rád by som upozornil na odsek 2. Tento odsek je pre Policajný zbor veľmi dôležitý. Chcel by som vás upozorniť, že tento policajný zákon je koncipovaný pre výkon policajnej služby. A pokiaľ budeme šetriť a už samotný výsledok bude šetrený, v tom prípade sa postupuje podľa Trestného poriadku a Trestného zákona. Tento ods. 2 § 19 je dôležitý preto, že v tom
návale trestnej činnosti máme rad páchateľov, máme ich v evidenciách. Vlastne získavaním určitých informácií, identifikáciou dokonca sa znemožnilo, že takéhoto páchateľa vlastne nemôžeme v podstate identifikovať, alebo, pokiaľ ho máme niekde v evidencii, viest o ňom potrebné údaje na mieste činu.
Pokiaľ sa týka § 20, vážení, skutočne to zvážte. Pokiaľ sa týka cudzincov, tento problém je v súčasnej dobe značne aktuálny. Nemôžem sa stotožniť s tým, aby sme predvádzali cudzinca, ktorého totožnosť potrebujeme zistiť, k sudcovi. Páni sudcovia iste mi dajú za pravdu, že sa s nami nebudú ani baviť, pretože tí chcú vedieť čo je to za osobu, jeho údaje. A pokiaľ sme neurčili jeho totožnosť, skutočne s ním nikto nebude nakladať iným spôsobom a rozhodovať o tom, či je ho možné ďalej držať v rámci zaistenia. Hovorím to preto, že takéto prípady sa v poslednom čase množia. Cudzinci zámerne odhadzujú svoje doklady, trhajú ich alebo ich ničia, aby z akéhokoľvek dôvodu mohli pobývať na území Slovenskej republiky. Dokonca v dôvodovej správe ani nenavrhujeme, aby tento človek bol zaistený systémom vyšetrovacej väzby. Musí byť na dosah pre vykonávanie určitých úkonov. Teda či bude v hoteli alebo v našom tábore pre dočasne umiestnených odídencov, to nám v tomto prípade nemusí robiť problémy, ale bude v dosahu. Teda ho v podstate ani nezaisťujeme v tom pravom slova zmysle, že by sme ho dávali do cely predbežne zadržaných.
Pokiaľ sa týka § 70, vážené dámy, vážení páni, v podstate kopírujeme doterajší právny stav zákona číslo 333
O Federálnom policajnom zbore, kde možnosť použitia vojsk, armády bola akýmsi spôsobom vymedzená. V policajnom zákone číslo 204 nebola táto možnosť vymedzená preto, že do kompetencií Slovenskej republiky do 1. januára tohoto roku vlastne armáda nepatrila. Rád by som vám len pripomenul, že
i tento parlament odsúhlasil použitie vojakov napríklad pri
výmene peňazí, ale môže nastať taká situácia pri hromadnej migrácii, keď bude opätovne treba riešiť v spolupráci s armádou zabezpečovanie verejného poriadku v tom pravom slova zmysle. Tak vás prosím, aby ste zvážili opodstatnenosť i tohoto paragrafu.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi Tuchyňovi. Žiada si záverečné slovo spravodajca výborov pán poslanec Polka?
Poslanec L. Polka:
Vážený pán predsedajúci,
skupinka okolo pána poslanca Báránya, pána Ficu a pána predsedu Gašparoviča navrhuje takéto riešenie inkriminovaného § 19 ods. 1 písmena c/, navrhuje takéto znenie: Ide o osobu, prirodzene, "ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a je tu súvislosť so spáchaným trestným činom". Ešte raz opakujem "ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a je tu súvislosť so spáchaným trestným činom".
Pokiaľ ide o odsek 2, pri hlasovaní navrhnem na vaše rozhodnutie, aby ste sa rozhodli o tom, či tento odsek má alebo nemá byť zachovaný. Počuli ste argumenty pre i proti, počuli ste argumenty pána ministra vnútra.
V odseku 4 navrhujeme takúto zmenu: "Ak policajt neodovzdá osobu orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, osoba musí byť ihneď prepustená. Zaistenie osoby z dôvodov uvedených v odseku 1 nesmie trvať viac ako 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody. " Opakujem: "Ak
policajt neodovzdá osobu orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, osoba musí byť ihneď prepustená. Zaistenie osoby z dôvodov uvedených v odseku 1 nesmie trvať viac ako 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody. " Toto je riešenie inkriminovaného § 19 ods. 1 písm. c/ a nasledujúcich paragrafov.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím spravodajcu pána poslanca Ladislava Polku, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec L. Polka:
Na spoločné hlasovanie an blok s odporúčaním schváliť navrhujem tieto body spoločnej správy: bod 1 a tým, že tam bude legislatívna skratka "určené osoby", nie "chránené osoby", tak ako to vyplýva zo schváleného textu, ďalej body 2, 3, 5, 6, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, ale SO vsuvkou - tam vznikla tlačová chyba, na ktorú upozornil pán poslanec Bárány - vkladá sa nový odsek 3, ktorý bude znieť: "Policajný zbor môže takto získané podklady a informácie použiť len na splnenie svojich úloh a je povinný chrániť ich pred vyzradením. " Tam je vsuvka "a je povinný" - to nám tam vypadlo, takže bod 21 v takomto znení, ďalej bod 22 spoločnej správy a bod 23 spoločnej správy. Odporúčam tieto body schváliť an blok.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za predložený návrh v uvedenom rozsahu, ako to uvádza pán poslanec Polka? Poznamenávam, že pán poslanec Polka odporúča toto prijať.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Poslanec L. Polka:
V duchu spomínaných dohôd navrhujem neschváliť body spoločnej správy 4, 7, 8, 9, 10, 11 a 19. Tieto body spoločnej správy neodporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za predložený návrh bodov 4, 7, 8, 9, 10, 11 a 19? Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať. Za návrh hlasovalo 5 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec L. Polka:
Z rozpravy, ktorá bola k tomuto vládnemu návrhu zákona, budem uvádzať postupne návrhy a pripomienky k návrhu zákona. Bol to návrh vypustiť z § 6 odseky 5 a 6. Je to spoločný návrh pána poslanca Pittnera a mňa. Odporúčam schváliť. V spoločnej správe bolo riešenie vypustiť finančnú políciu. To
sme museli vylúčiť a vypustiť len odseky 5 a 6. Odporúčam tento návrh schváliť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 101 poslancov.
Kto je za predložený návrh, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec L. Polka:
Druhá pripomienka k § 7 odsek 6 navrhovaného vládneho zákona - doplniť koniec vety za čiarkou o slová "a v minulosti vykonával túto funkciu najmenej 3 roky". Odporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Kto je za predložený návrh doplnenia 7 § ods. 6 textom, ako ho uviedol spoločný spravodajca? Pán spoločný spravodajca odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Vážené kolegyne a kolegovia, chcel by som vás upozorniť, že práve sa objavili u nás páni kongresmani z USA na čele s pánom kongresmanom Forstom. /Potlesk. /
Prosím, pán spoločný spravodajca, môžeme pokračovať. Poslanec L. Polka:
Ďalšia pripomienka alebo návrh - spoločne s pánom poslancom Bárányom navrhujeme v § 50 ods. 2 vypustiť druhú vetu. Odporúčam schváliť.
Podpredseda A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 103 poslancov.
Kto je za predložený návrh, ktorý pán poslanec Polka odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec L. Polka:
Ďalšia pripomienka - v § 70 ods. 2 doplniť odsek o novú vetu: "Podrobnosti určí minister všeobecne záväzným predpisom. " Z legislatívnej skratky v § 1 navrhovaného zákona vyplýva, že ide o ministra vnútra Slovenskej republiky, prirodzene, aby niektorí ďalší ministri nechceli určovať tieto pravidlá. Odporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za predložený návrh v § 70 ods. 2 doplniť novu vetu? Pán spoločný spravodajca odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec L. Polka:
K pripomienkam pána poslanca Pittnera: Pripomienka k § 5 ods. 2 bola vyriešená v spoločnej správe pod bodom 6. Pripomienka k finančnej polícií bola akceptovaná a vyriešená v bode 2 spoločnej správy. Pripomienku k § 6 ods. 5 a 6 sme vypustili a pripomienka k § 29 ods. 1 bola akceptovaná v bode 18 spoločnej správy. To boli pripomienky pána poslanca Pittnera.
Pripomienky pána poslanca Báránya: O prvej pripomienke k § 19 budeme hlasovať v spoločnom hlasovaní. Ďalšia pripomienka sa realizovala vypustením odseku 2 v § 50. Potom je tu pripomienka k bodu 21, tá bola akceptovaná. Na hlasovanie dávam pripomienku k § 70, kde pán poslanec Bárány navrhuje vypustiť ustanovenie o verejnom poriadku z odseku 1 a doplniť § 70 nasledovne: v druhom riadku za slová "Policajného zboru" formulovať "a poveriť jednotky Armády Slovenskej republiky plnením úloh Policajného zboru". Vo štvrtom riadku vynechať slová "a verejného poriadku". Návrh pána poslanca Báránya neodporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 107 poslancov.
Kto je za predložený návrh, ktorý pán spoločný spravodajca neodporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Poslanec L. Polka:
Pripomienku pána poslanca Ficu k § 19 odseku 1 písm. c/ budeme riešiť v ďalšom hlasovaní. Potom tu bola pripomienka k § 20, kde navrhuje doplniť nový odsek 4 formulovaný nasledovne: "Zaistenú osobu treba predviesť pred sudcu do 24 hodín, ktorý po jej vypočutí do 24 hodín rozhodne o jej ďalšom zaistení alebo prepustení. " Pripomienku pána poslanca Ficu - a myslím si, že sa mi dostane zadosťučinenia od všetkých sudcov Slovenskej republiky - neodporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 107 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Ficu? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec L. Polka:
Dovoľte, aby som vám predložil spoločné riešenie niektorých ustanovení § 19 a dal na hlasovanie odsek 2 a odsek 4 citovaného paragrafu. Po spoločnej porade sme dospeli k záveru a navrhujeme upraviť ustanovenie § 19 odsek 1 písm. c/ nasledovne: "ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a je tu súvislosť so spáchaným trestným činom". Navrhujem takéto znenie prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Kto je za predložený návrh?
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Kto je proti?
Proti nehlasoval nikto.
Kto sa zdržiava hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec L. Polka:
O návrhu pána poslanca Báránya vypustiť z § 19 odsek 2 dávam hlasovať bez odporúčania. Prečítam ho. Odsek 2 § 19 znie: "Policajt je oprávnený vyzvať osobu uvedenú v odseku 1 písm. c/, aby strpela snímanie daktyloskopických odtlačkov, vyhotovenie obrazových záznamov, vonkajšie meranie tela a a zisťovanie zvláštnych telesných znamení. " To je ustanovenie vládneho návrhu citovaného zákona, ktorý pán poslanec Bárány navrhol vypustiť. Počuli ste stanovisko pána ministra vnútra, počuli ste moje stanovisko, ponechávam na vaše rozhodnutie ďalšiu existenciu tohto ustanovenia § 19 odseku 2.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Báránya? Pán spoločný spravodajca sa zdržal komentovania. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh neprešiel. Poslanec L. Polka:
Posledný je návrh skupiny poslancov vedenej predsedom Národnej rady pánom Gašparovičom na úpravu § 19 odseku 4. Nový text: "Ak policajt neodovzdá osobu orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, osoba musí byť ihneď prepustená. Zaistenie osoby z dôvodov uvedených v odseku 1 nesmie trvať viac ako 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody. " Tento návrh odporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 109 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána predsedu Gašparoviča? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec L. Polka:
Pán predsedajúci, domnievam sa, že všetky pripomienky zo spoločnej správy výborov i z rozpravy boli prerokované a bolo o nich rozhodnuté. Navrhujem dať hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení pripomienok a doplnkov, ktoré tu boli uplatnené a schválené. Odporúčam tento vládny návrh v znení schválených pripomienok schváliť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Kto je za predložený návrh?
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Kto sa zdržiava hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore Slovenskej republiky. /Potlesk. /
Poslanec L. Polka:
Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za spoluprácu a blahoželám ministrovi vnútra k jednému z najlepších policajných zákonov v Európe. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:
Po tak dobrej práci, akú sme teraz vykonali, trošku športu. Pretože bol veľký záujem masmédií, i vás samotných, kto je v nominácii Národnej rady, vyvesím to na nástenku. Prosím, ak má niekto záujem, môže sa u mňa prihlásiť, dopíšem ho. Ak má niekto záujem o vyradenie, takisto nech mi povie, ale, prosím vás, neškrtajme v tom zozname. Hlási sa i Slovenská televízia, neviem, či pán predseda Gašparovič umožní, aby uskutočnila priamy prenos.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ak za priamy prenos dobre zaplatia. /Smiech v sále. / Poslanec M. Andel:
Figuruje tu, samozrejme, i jedna žena. Ak majú ženy záujem, môžeme vytvoriť aj ženskú jedenástku.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Andelovi.
Sedemnástym bodom programu je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o občianskych preukazoch.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 251 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 251a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Jozef Tuchyňa. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister vnútra SR J. Tuchyňa:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
právna úprava dokladov o totožnosti občanov má v našom právnom poriadku dlhodobú tradíciu. Ide o stabilizovanú formu právnej regulácie, čoho dôkazom je platný zákon číslo 75/1957 Zb. o občianskych preukazoch, ktorý vo svojej viac ako tridsaťročnej histórii si nevyžiadal novelizáciu. Doklady totožnosti zjednodušujú styk občana so štátnymi orgánmi a umožňujú mu uplatňovať svoje práva alebo právom chránené záujmy. Napriek týmto skutočnostiam treba konštatovať, že doklady totožnosti občanov prešli vo vyspelých krajinách podstatnými zmenami. V súčasnosti je najrozšírenejším dokladom totožnosti identifikačná karta pre jej nesporne praktické prednosti. Za takéto prednosti sa považuje najmä lanká manipulácia, nenáročný spôsob nosenia, viacúčelové využitie, odolnosť proti bežnému opotrebovaniu a poškodeniu. Nezanedbateľným momentom je tiež skutočnosť, že technické vyhotovenie identifikačnej karty je viacnásobne zaistené proti možnosti jej falšovania, a teda aj zneužitia. Na základe
medzinárodných dohôd slúži identifikačná karta aj ako cestovný doklad, najmä v štátoch Európskeho spoločenstva.
V nadväznosti na uvedené skutočnosti je účelné zaviesť obdobný doklad aj v Slovenskej republike, ktorý nahradí doterajšiu knižnú formu občianskeho preukazu. Praktický návrh ste mali možnosť vidieť pri prerokovávaní návrhu zákona vo výboroch. Vzhľadom na podstatnú zmenu formy, ale aj rozsah údajov vyznačovaných v občianskom preukaze je nevyhnutné zmeniť právne predpisy na tomto úseku.
Koncepcia navrhovanej právnej úpravy je v súlade s ústavnou zásadou, že občanovi možno ukladať povinnosti len formou zákona. Navrhovaná právna konštrukcia je zvolená tak, že si nevyžaduje ďalšiu reguláciu formou vykonávacích predpisov. Občiansky preukaz bude mať charakter verejnej listiny, ktorou občan bude hodnoverným spôsobom preukazovať svoju totožnosť, pripadne ďalšie v ňom vyznačené údaje. Medzi takéto údaje budú patriť informácie o krvnej skupine občana, pripadne údaje o zdravotnom stave občana vyžadujúce v nevyhnutných prípadoch urýchlené podanie špeciálneho lieku. Tieto údaje sa budú zapisovať len na žiadosť občana a majú slúžiť urýchlenej záchrane jeho života.
Upustením od zapisovania niektorých údajov týkajúcich sa najmä osobného stavu, rodinných príslušníkov, pracovnoprávnych vzťahov, sa sleduje ochrana osobných údajov jednotlivca a posilnenie jeho práva slobodne rozhodovať o ich zverejňovaní. Spôsob preukazovania týchto údajov je upravený osobitnými predpismi.
Zavedením nového typu občianskeho preukazu sa značne zjednoduší administratíva, obmedzí sa počet dokladov predkladaných na jeho vyhotovenie občanom a zjednoduší sa jeho vydávanie. Pozmeňovacie návrhy vylepšujúce predkladaný návrh sú preto akceptovateľné, okrem bodu 8 odrážky 2, pretože by
sme tým vlastne museli meniť celý zákon. Ide o zákon o občianskych preukazoch a nie identifikačných kartách, tak ako je uvedené v spoločnej správe.
Pre informáciu chcem uviesť, že prostredníctvom výberového konania bola na výrobu občianskych preukazov vybraná firma De la Rouge z Veľkej Británie. /Šum v sále. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, prosím, nechajme priestor pánu ministrovi. Minister vnútra SR J. Tuchyňa:
Rozhodnutie o výbere tejto firmy ovplyvnila aj 150-ročná tradícia firmy, ktorá zabezpečuje výrobu identifikačných kariet pre ďalších 20 štátov sveta. Okrem toho z predložených 19 ponúk uviedla najnižšie cenové kalkulácie a ponúkla po dodaní dohodnutého počtu dokladov potrebných na výmenu aj dodanie technológie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďalšie podrobnosti súvisiace so zavedením nového typu občianskeho preukazu, ktoré sú potrebné na posúdenie rozhodovania, sú uvedené v dôvodovej správe tohoto zákona. Chcem zároveň vyjadriť presvedčenie, že s predloženým vládnym návrhom zákona po prerokovaní vyslovíte súhlas.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi Jozefovi Tuchynovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Františka Gauliedera, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec F. Gaulieder:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o občianskych preukazoch - tlač číslo 251. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 370 zo dňa 10. júna 1993 pridelil uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s termínom do 30. júna 1993, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Na skoordinovanie stanovísk bol určený výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh prerokovali v dňoch 15. 6. až 1. 7. 1993 a vyslovili s ním súhlas. Niektoré výbory Národnej rady Slovenskej republiky uplatnili k návrhu pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú najmä legislatívno-technického charakteru. Po ukončení rozpravy navrhnem spôsob hlasovania o nich.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Prosím, pán poslanec Goč.
Poslanec R. Goč:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,
k § 7 ods. 2 písm. e/ mám spresnenie. V tomto paragrafe sa hovorí, že z úradnej moci sa nový občiansky preukaz vydá občanovi pri zápise údajov uvedených v § 4 odsek 3. Myslím si, že to nie je z úradnej moci, ale to je na žiadosť občana, čiže to je už v odseku 1 vyjadrené. Preto navrhujem z § 7 odsek 2 písmeno e/ vypustiť.
V § 10 písm. e/ sa hovorí, že občiansky preukaz je neplatný, ak občan podstatne zmenil podobu. Veľakrát sa stáva, že zmenou účesu, najmä dámy, ale aj prejavom chorobného stavu napríklad na tvári krátkodobo môže menovaný zmeniť podobu. Navrhujem takúto zmenu: "Ak občan trvalo zmenil podobu, o čom rozhoduje policajný útvar. "
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem za pripomienku. Dámy a páni, kto má ešte príspevok do rozpravy? Prosím, pán poslanec Masarik.
Poslanec J. Masarik:
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,
pod pojmom občiansky preukaz sa nám v mysli vybaví knižočka s 32 stranami, do ktorej sa okrem bežných osobných údajov občana zaznamenávali tiež údaje o rodičoch, manželke a deťoch, o stave, vzdelaní, sociálnom postavení, vojenskom pomere, ďalej údaje o prijatí a prepustení do a zo zamestnania, o prihlásení a odhlásení pobytu, údaje o osobných dokladoch, na základe ktorých bol občiansky preukaz vystavený, a bolo v ňom miesto i pre ďalšie osobitné záznamy. Po schválení predloženého zákona sa zavedie veľmi jednoduchý preukaz, ktorý svojim obsahom zároveň naplní požiadavku jednoznačnej identifikácie občana.
Pretože sa mení forma i obsah preukazu, navrhujem zmeniť jeho názov a výraz občiansky preukaz nahradiť v celom texte názvom "preukaz totožnosti". Domnievam sa, že výraz "preukaz totožnosti" je dostatočne slovenský a zároveň dostatočne výstižný. Dovoľujem si požiadať o vašu podporu tohto návrhu.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Masarikovi. Kto sa ďalej hlási do rozpravy? Prosím pán poslanec Gaulieder.
Poslanec F. Gaulieder:
Ešte by som mal jednu pripomienku. Z ustanovenia § 1 odsek 1 odporúčam vypustiť poslednú vetu, ktorá hovorí o vyobrazení občianskeho preukazu. Vyobrazenie občianskeho preukazu je v prílohe tohto zákona. Tu ide o informatívne vysvetlenie a nejde o právnu úpravu. Z toho dôvodu odporúčam vypustiť zo znenia ustanovenia § 1 odsek 1 túto informatívnu vysvetlivku a odporúčam označiť to hviezdičkou a umiestniť pod čiarou toto vysvetlenie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Gauliederovi. Prosím, pán poslanec Sečánsky.
Poslanec M. Sečánsky:
Dámy a páni, chcem podporiť návrh pána Masarika na pomenovanie "preukaz totožnosti", až na jednu pripomienku technického charakteru. Myslím si, že by to bolo čisté. Ak si všimnete predlohu, ktorú máte ako prílohu, tam v nadpise pod Slovenskou republikou je občiansky preukaz. Ak sú už tieto občianske preukazy natlačené, myslím si, že táto zmena by nás priala veľmi draho. Len toľko som chcel pripomenúť.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Sečánskemu. Pán minister, chcete sa vyjadriť v závere alebo ešte v rámci rozpravy?
Minister vnútra SR J. Tuchyňa:
V závere. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dobre, takže môžem vyhlásiť rozpravu za ukončenú. Chce sa vyjadriť pán minister, dávam mu slovo.
Minister vnútra SR J. Tuchyňa:
Vážené dámy, vážení páni,
myslím si, že s pripomienkami k § 7, 10 a 1 možno súhlasiť. Pokiaľ sa týka celkového pomenovania, myslím si, že občiansky preukaz je u nás dlhodobo zaužívaný pojem. Naviac, táto predloha prešla pripomienkovým konaním, na zásade čoho sú zadané úlohy firme De la Rouge a v súčasnej dobe práca na týchto občianskych preukazoch prebieha. Nemôžem zaručiť Národnej rade v súčasnej dobe, v akom štádiu presne je už tlač týchto dokumentov, ale sčasti táto tlač už prebieha.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Masarik - faktická poznámka, lebo rozprava bola ukončená.
Poslanec J. Masarik:
Pán minister, chcel by som sa len spýtať, prečo ministerstvo alebo vláda dala tlačiť tieto preukazy, keď zatiaľ ešte neboli schválené zákonom.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, pán minister. Minister vnútra SR J. Tuchyňa:
Vážené dámy, vážení páni,
môžem na to odpovedať. v súčasnej dobe je koniec platných tlačív, ktoré sa vydávali doposiaľ. Celé výberové konanie prebieha viac ako pol roka, takže zdržovať ďalšie vydávanie týchto dokumentov a začať výberové konanie po prijatí zákona znamená odložiť proces rozpoznávania občanov Slovenskej republiky o ďalší pol rok.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi za vysvetlenie. Prosím, faktická poznámka.
Poslanec M. Kelemen:
Domnievam sa, že sa diskusia otočila trošku na formálnu stránku tohto pomenovania. Predsa občiansky preukaz je pojem, ktorý odzrkadľuje názov dokumentu občana Slovenskej republiky. Po obsahovej stránke ide o dôležitú vec, to si treba uvedomiť. Ako preukaz totožnosti môže slúžiť aj iný dokument, vodičský preukaz. Ak by sme prijali názov "preukaz totožnosti" v tom prípade ani poslanecký preukaz by nebol preukazom totožnosti.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi za vysvetlenie. Pán poslanec Gaulieder, chcete sa vyjadriť k rozprave?
Poslanec F. Gaulieder?
Nie. Môžeme hlasovať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, môžete začať uvádzať hlasovanie. Poslanec F. Gaulieder:
Odporúčam nasledovný spôsob hlasovania: zo spoločnej správy hlasovať an blok o bodoch 1, 4, 5, 6 a 7, o bodoch 2 a 3 hlasovať samostatne.
Ďalej mám jednu pripomienku. O dvoch samostatných pripomienkach v bode 8 neodporúčam hlasovať, nakoľko nemajú normotvorný charakter. To znamená, že o bodoch 1, 4, 5, 6 a 7 navrhujem hlasovať an blok a odporúčam tieto body prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Bárány - faktická poznámka. Poslanec E. Bárány:
Pán spoločný spravodajca, pokiaľ ide o bod 8, nie som podporovateľom ani jedného s tých dvoch návrhov, ktoré tam sú, ale hlasovať o nich musíme dať, keďže ide o veľmi konkrétne zmeny na vzore a konkrétnej podobe občianskeho preukazu. Nemyslím si, že by sa po nich malo siahnuť, ale obávam sa, že najmä druhú z nich, žiaľ, musíme nechať prejsť hlasovaním.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
To znamená nie an blok, ale individuálne.
Poslanec F. Gaulieder:
V tom prípade odporúčam hlasovať o nej samostatne.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Žiaľbohu, často vo výboroch prijímame také uznesenia, ktoré nemajú normotvorný charakter. Pýtam sa, ako možno teraz schváliť uznesenie zvážiť potrebu zosúladenia zmeny názvu občiansky preukaz na identifikačná karta. Komu dáme túto úlohu? Veď si to prečítajme celé! Buď niekto navrhne zmeniť názov "občiansky preukaz" na "identifikačná karta", potom
máme o čom hlasovať, ale zvážiť potrebu zosúladenia - nehnevajte sa - to je nezmysel.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Áno, pán poslanec Hudec má pravdu. To vyjadrenie nie je áno alebo nie, aby sa dalo o ňom hlasovať. Takže, aby sme vyriešili ten problém, pôjdeme bod po bode. Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec F. Gaulieder:
Odporúčam o bodoch 1, 4, 5, 6 a 7 hlasovať an blok. Odporúčam tieto body prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, pani poslankyňa Pavlovičová. Poslankyňa B. Pavlovičová:
V bode číslo 7 je návrh v prílohe o vyobrazení občianskeho preukazu na prednej strane slová "Republic of Slovakia" nahradiť slovami "Slovak republic". Vedeli to v tlačiarni?
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
To nie sú obsahové problémy, ale technické. Prosím, pán minister.
Minister vnútra SR J. Tuchyňa:
Táto pripomienka bolo i pri rokovaní vo vláde, takže sa
posudzovala táto možnosť. Tak, ako je navrhované zmeniť na Slovák republic, bolo to včas zachytené, zadávateľovi ešte včas doručené a tlačiareň túto úlohu takto zmenila, teda tak, ako je to navrhnuté, zmeniť názov na Slovák republic.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Myslím, že už nie je potrebné k tomu diskutovať. Pán poslanec, bučíte taký dobrý, zopakujte, o čom budeme hlasovať.
Poslanec F. Gaulieder:
Body 1, 4, 5, 6 a 7 odporúčam an blok prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Kto je za schválenie pripomienok pod bodmi, ktoré uviedol pán spoločný spravodajca s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča prijať tieto pripomienky?
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nebol proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že tieto pripomienky sme an blok schválili, Poslanec F. Gaulieder:
Ďalej o bodoch 2 a 3 odporúčam hlasovať samostatne s tým, že bod 2 ponechávam na zváženie poslancov. To je k § 6 odsek 2.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov. Kto je za pripomienku v bode 2? Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Konštatujem, že návrh v bode číslo 2 bol schválený. Poslanec F. Gaulieder:
Tým je bezpredmetné hlasovať o bode 3. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Áno. Prosím, môžeme pokračovať. Poslanec F. Gaulieder:
Pán predsedajúci, teraz položím otázku či o bode 8 budeme hlasovať alebo nie. Vzhľadom na vysvetlenie nepovažujem za správne hlasovať o tomto bode.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Z formálneho hľadiska by bolo snáď lepšie hlasovať, keďže ide tu o ten technický problém.
Poslanec F. Gaulieder:
V tom prípade ďalšia otázka, či o obidvoch odsekoch budeme hlasovať samostatne alebo o celom bode ako celku.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
O bode ako celku. Poslanec F. Gaulieder:
Navrhujem hlasovať o bode 8 ako celku a neodporúčam ho prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 96 poslancov.
Kto je za pripomienku obsiahnutú v bode 8 s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča túto pripomienku prijať? Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že pripomienka pod bodom číslo 8 nebola schválená.
Poslanec F. Gaulieder:
Tým sme ukončili pripomienky výborov zo spoločnej správy. Ďalej sú tu pripomienky a pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy. Boli to pripomienky pána poslanca Goča k § 7 odsek 2 písm. e/, kde navrhuje vypustiť údaje, ktoré sú tu uvedené, nakoľko tieto údaje sú uvedené v § 4 ods. 3. Totiž, tu sa tieto údaje zapisujú nie z úradnej moci, ale na základe žiadosti občanov. Odporúčam túto pripomienku prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ak si pamätám, pán minister tiež s ňou súhlasil. Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 100 poslancov.
Kto je za pripomienku, ktorú uviedol pán spoločný spravodajca s tým, že ju odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Kto je proti? Nikto nehlasoval proti. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že pripomienka pána poslanca Goča bola Národnou radou schválená.
Poslanec F. Gaulieder:
Ďalšou pripomienkou pána poslanca Goča je pripomienka resp. návrh zmeny v § 10 písm. e/, kde nové znenie má byť: "ak občan trvalo podstatne zmenil podobu, o čom rozhodne policajný útvar". Navrhujem túto pripomienku prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za pripomienku pána poslanca Goča s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporučil prijať? Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že táto pripomienka pána poslanca Goča nedostala potrebný počet hlasov.
Poslanec F. Gaulieder:
Ďalej pán poslanec Masarik navrhol v celom zákone zmenu názvu. Namiesto termínu "občiansky preukaz" navrhuje "preukaz totožnosti". Uvedený návrh dávam na zváženie poslancov.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pamätáme si diskusiu k tomuto návrhu, vysvetlenie pána ministra aj pána poslanca.
Pán poslanec, ale už hlasujeme, jedine, že by ste chceli zobrať svoj návrh späť.
Poslanec J. Masarik:
Pán predsedajúci, chcem len pripomenúť, že v bode 7 už Národná rada schválila zmenu textu na "preukazy".
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ale pán minister dal vysvetlenie, že táto zmena už bola anticipovaná vo vláde. To bol názov republiky. Prosím, vieme, o aký technický problém ide. Vyjadrime sa k nemu hlasovaním.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Masarika?
Za návrh hlasovalo 17 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Masarika nedostal potrebný počet hlasov.
Poslanec F. Gaulieder:
Posledný pozmeňujúci návrh bol môj návrh v § 1 odsek 1 vypustiť poslednú vetu o vyobrazení občianskeho preukazu a toto informatívne vysvetlenie dať pod čiaru s hviezdičkou. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pamätáme si diskusiu k tomu. Pán minister s týmto návrhom súhlasil.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 99 poslancov.
Je tu výhrada, že je to hmotno-právny predpis a musí byť stanovené aj ako to má vyzerať. To je faktická poznámka vedia mňa, pána poslanca Fogaša.
Kto je za túto zmenu?
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nedostal potrebný počet hlasov.
Poslanec F. Gaulieder:
Pán predsedajúci, vyčerpali sme všetky pripomienky a odporúčam hlasovať o zákone ako celku.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, sústreďme sa ešte chvíľu na toto hlasovanie.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Kto je za vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o občianskych preukazoch s pripomienkami, ktoré sme schválili?
Za návrh hlasovalo 107 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nehlasoval proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o občianskych preukazoch. /Potlesk. /
Ďakujem pánu poslancovi Gauliederovi aj pánu ministrovi Tuchyňovi za spoluprácu.
Kým vyhlásime prestávku, ešte poznámka pána predsedu. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dostali ste rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky k voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Došlo tu k určitej chybe pri prepise, kde máte v poslednon riadku napísané do 20. augusta. Keby ste si to opravili do 8. júla, do 12. 00 hodiny.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka. Poslanec M. Ftáčnik:
Pán predseda, ako dovolíte faktickú poznámku. Z vašich slov vyplýva, že vlastne 21. schôdza bude ešte v júli tohto roku. To ste nám ešte neoznámili alebo nevieme o tom ako poslanci a zatiaľ nebola plánovaná. Ak volebný poriadok hovorí, že do desať dní pred schôdzou majú byť návrhy kandidátov, z toho usudzujem, že desať dní po 8. júli bude schôdza Národnej rady, konkrétne 21. Je to pravda?
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Zatiaľ nie. Poslanec M. Ftáčnik:
Tak potom nerozumiem tomu dátumu, ktorý ste určili. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pretože chcem, aby som čím skôr dostal všetky oznamy kto bude kandidovať na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Poslanec M. Ftáčnik:
Ja vám v tom nebránim, pán predseda, ale volebný poriadok, ktorý sme schválili, hovorí, že desať dní pred stanoveným termínom voľby, do 10 dní je možné podávať návrhy. Takže
sa pýtam, kedy rátate, že bude schôdza, kedy bude voľba, a 10 dni od toho máme právo podávať návrhy. Nemôžete to urobiť opačne. Nemôžete to urobiť tak, že poviete, kedy návrhy, vy musíte povedať, kedy bude schôdza a z toho vyplynie, dokedy môžu poslanecké kluby alebo jednotliví poslanci podávať návrhy.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni o 17. 00 hodine bude spoločné zasadnutie výborov, kde pán minister dá výklad k tým štyrom zákonom, resp. k trom zákonom a k správe, ale niekoľko predsedov klubov požiadalo, aby sa zvolalo politické grémium k zákonu o mene a priezvisku, aby sa mohli zaujať stanoviská k spoločnej správe, ktoré by urýchlili a uľahčili prerokovanie tohoto návrhu. To znamená, že hneď bude rokovanie politického grémia v Hnedom salóne.
Takže vyhlasujem prestávku resp. čas na konanie spoločného zasadania výborov a ministra financií.
Zajtra rokujeme o 9. 00 hodine. Prosím, aby sme prišli všetci včas, aby sme mohli začať presne.
Dámy a páni, spoločné rokovanie výborov k tým trom zákonom plus k správe, ktorá je pod bodom číslo 19, bude tu o 17. 00 hodine.
Piaty deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
7. júla 1993
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 91 poslancov. /
Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
v rokovaní budeme pokračovať rozpravou k osemnástemu bodu programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku, ktorého prerokúvanie sme 25. júna prerušili.
Vládny návrh prerokovalo ešte ďalších šesť výborov Národnej rady Slovenskej republiky a bola vám rozdaná nová spoločná správa, tlač číslo 257b.
Vzhľadom na to, že uvedený vládny návrh v nadväznosti na záver z prvej časti tejto schôdze prerokovali aj ďalšie výbory Národnej rady, pýtam sa, či chce za navrhovateľa vystúpiť minister vnútra Slovenskej republiky pán Jozef Tuchyňa.
Minister vnútra SR J. Tuchyňa:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku bol na schôdzi Národnej rady uvedený v piatok 25. júna ministrom zahraničných veci pánom Moravčíkom. v jeho úvodnom slove zazneli argumenty a dôvody na predloženie tohoto vládneho návrhu. Z uvedeného dôvodu si dovolím len konštatovať, že predložená legislatívna úprava reaguje na požiadavky našich občanov, medzinárodno-právne odporúčania a z hľadiska vnútroštátnych podmienok premieta do zákonnej úpravy ústavné princípy ochrany osobnosti a jej súkromia.
Navrhovaná zákonná úprava je založená na liberalizácii pri určovaní mien, umožňuje používať cudzie mená, čím vychádza v ústrety záujmom najmä príslušníkov národnostných menšín žijúcich v Slovenskej republike a nahradia sa ňou všetky doterajšie právne úpravy týkajúce sa problematiky mien a priezvisk.
Vládny návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru. Z rokovania vzišlo viacero návrhov a pripomienok na úpravu vládneho návrhu. S týmito pripomienkami, ktoré smerujú k legislatívnotechnickému vylepšeniu návrhu a sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, odporúčam súhlasiť. Sú to predovšetkým body 1, 3, 4, 6 až 8, 14 až 16.
Pokiaľ ide o vecné zmeny návrhu, tieto odporúčam zvážiť. Prikláňam sa k návrhu na úpravu § 2 ods. 2 v záujme ochrany osobnosti dieťaťa, ako aj § 4 ods. 2 v záujme ochrany práv otca. Návrhy týkajúce sa zmeny § 4 ods. 4 odporúčam
posúdiť veľmi pozorne. Jednoznačná povinnosť určiť a používať ženské priezvisko s koncovkou slovenského prechyľovania by znamenala zachovanie doterajšej nespokojnosti niektorých našich občanov. Dávam preto tieto skutočnosti do vašej pozornosti s tým, aby dnešné rokovanie viedlo k prijatiu takého riešenia, ktoré bude plne rešpektovať osobnostné práva občanov zaručené Ústavou Slovenskej republiky.
K návrhom týkajúcim sa doplnenia vládneho návrhu zákona o problematike zapisovania mien a priezvisk do matriky v inom než v úradnom jazyku, ktoré sa vyskytli na rokovaniach niektorých výborov, uvádzam, že by išlo prakticky o nepriamu novelizáciu zákona o úradnom jazyku v Slovenskej republike, podľa ktorého sa písomnosti a evidencie štátnych orgánov i orgánov samosprávy obci vedú v úradnom jazyku. Určitým spôsobom by mohli navrhované zmeny tiež znamenať problémy v praxi.
S návrhmi smerujúcimi na doplnenie § 14 o nový odsek 2 možno súhlasiť, pretože korešpondujú s uvedenými argumentami a uľahčia občanom postup pri náprave predchádzajúcich chýb.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
prosím, aj keď tak už urobil minister zahraničných veci pán Moravčík, aby v prípade, že bude predložený návrh zákona schválený, mohol nadobudnúť účinnosť v navrhovanej lehote. Táto lehota umožní pracovníkom môjho rezortu vykonať všetky opatrenia potrebné na jeho uvedenie do praxe, najmä z hľadiska informovania pracovníkov vykonávajúcich túto agendu a ich metodického usmernenia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi. Prosím spravodajcu výborov poslanca Tibora Cabaja, aby zaujal stanovisko k spoločnej správe.
Poslanec T. Caba-j:
Pán predsedajúci, dámy a páni,
nebudem sa zaoberať celou spoločnou správou, nakoľko s touto ste už boli oboznámení. Oboznámim vás s druhou častou, a to od času, kedy vlastne ostatné výbory Národnej rady začali tento zákon prerokovávať.
Ostatné výbory národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona v lehote určenej do 1. júla 1993. Z nich s návrhom zákona vyslovili súhlas ešte Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a to s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre polnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo vyslovil s návrhom súhlas po zapracovaní pripomienok iných výborov a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijal k návrhu zákona platné uznesenie, pretože za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov.
Okrem toho Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade Slovenskej republiky požiadať vládu Slovenskej republiky o zabezpečenie prerokovania s vládou Maďarskej republiky
používania mien a priezvisk občanov Maďarskej republiky, príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny. O výsledku rokovania informovať Národnú radu Slovenskej republiky do 31. 12. 1993.
Výbory Národnej rady slovenskej republiky, ktoré s návrhom zákona súhlasili s pripomienkami, odporučili ho prijať so zmenami alebo doplnkami. Dovoľte mi vyjadriť sa k jednotlivým pripomienkam tak, ako sú obsiahnuté v spoločnej správe, tlač 257b.
Pripomienka číslo 1 sa dotýka § 1, kde je návrh, aby pôvodné znenie textu vládneho návrhu bolo nahradené novým textom, ktorý je obsiahnutý v tejto prílohe. S týmto návrhom sa možno stotožniť, vlastne vylepšuje § 1.
Pripomienka číslo 2 sa dotýka § 2 ods. 1, kde je návrh, aby bol tento nahradený novým textom. Tento návrh neodporúčam prijať, nakoľko celá táto záležitosť je lepšie obsiahnutá vo vládnom návrhu. Navyše, k pripomienke číslo 2 sa uvádza termín "materinský jazyk". S týmto termínom sme sa nestretli, väčšinou sa teda používa jazyk národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny.
Pripomienka číslo 3 sa dotýka § 2 ods. 2. Túto odporúčam prijať, nakoľko spresňuje vládny návrh.
Pripomienka číslo 4 sa dotýka § 3. S touto sa takisto môžem stotožniť. Budem mať potom ešte v rozprave pozmeňujúci návrh.
Pripomienka číslo 5 - v § 3 na koniec textu pripojiť vetu v navrhovanom znení. Túto neodporúčam prijať, nakoľko sa dotýka mena a priezviska a § 3 rieši iba mená. Priezviská sú riešené v § 4.
Ďalej pripomienky pod poradovými číslami 6, 7 a 8 odporúčam prijať. Sú spresňujúce.
Pripomienka pod poradovým číslom 9 je k § 4 ods. 4, kde je návrh vypustiť druhú vetu. Tento návrh dáva ústavnoprávny výbor. Len pripomínam, že odsek 4 znie: "Ženské priezvisko v slovenskom jazyku sa určuje s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania. " A je návrh, aby druhá veta: "Cudzojazyčné ženské priezvisko sa môže určiť a používať v cudzom jazyku. " To nechám na rozhodnutie pléna. V prípade, že by bola prijatá pripomienka číslo 9, nemá potom význam už hovoriť o pripomienkach 10 a 11.
Pripomienka číslo 12 sa dotýka § 6 ods. 1. Takisto to nechám na rozhodnutie pléna.
Pripomienky 13 a 14 sa dotýkajú § 7 ods. 2. Tu upozorňujem, že v prípade, že prijmeme pripomienku pod poradovým číslom 15, o týchto dvoch nemá význam hovoriť.
Pripomienku 15 odporúčam prijať v znení uvedenom v prílohe.
Takisto pripomienku pod poradovým číslom 16 odporúčam prijať. Vlastne vypadne tam termín k 1. októbru 1959.
Toto sú pripomienky, ktoré boli vznesené vo výboroch, ktoré vládny návrh zákona prerokovali.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Tiborovi Cabajovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výboru.
Pokračujeme v rozprave k osemnástemu bodu programu. Doteraz sa do rozpravy prihlásila pani Eva Bartošova - Klub nezávislých poslancov. Prosím.
Poslankyňa E. Bartošova:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení ďalší prítomní,
rešpektujem návrhy pána spoločného spravodajcu, chcem však navrhnúť plénu na zváženie tri doplnky. Prvý sa týka § 2 ods. 1, druhý - doplniť o samostatný nový § 5, čím by sa ďalšie paragrafy prečíslovali a tretí sa týka § 6.
Prvý doplnok k § 2 ods. 1 - doteraz sa súčinnosťou ministerstva vnútra a jazykovedcov podarila veľká práca pri stabilizovaní úradnej podoby mena v súvise so zápisom mena do matriky. Táto má značný kultúrny dosah. V návrhu zákona o mene a priezvisku sa úradne kodifikovaná podoba mena či už domáceho, zdomácneného alebo cudzieho vôbec nespomína, čo by mohlo byť oproti doterajšiemu stavu krok dozadu. Podľa návrhu si totiž rodič môže určiť akékoľvek meno. Lenže, kto bude rozhodovať o tom, čo je meno a čo nie. Ľudia zo snobských alebo iných dôvodov dávajú mená svojim deťom aj podľa literárnych postáv, podľa pseudonymov známych osobností. Kto bude napríklad rodičovi dokazovať, že povedzme november nie je osobné meno? V Bulharsku napríklad meno September jestvuje. Preto navrhujem, aby sa do § 2 medzi prvú a druhú vetu vsunula veta: "Mená sa zapisujú v úradne kodifikovanej podobe. " To bolo k prvému doplnku.
K druhému doplnku navrhujem za § 4 vsunúť § 5 nového znenia, čia by pôvodný § 5 bol prečíslovaný na § 6 a následne aj ostatné., To znamená, že za paragrafy 1, 2, 3, 4 by bol
vsunutý nový paragraf, ktorý by znel: "V úradnom jazyku je sled mien kodifikovaný v poradí - prvé meno, druhé priezvisko. " Prečo? Pre potreby úradného styku je nevyhnutné kodifikovať sled mien v poradí prvé meno druhé priezvisko, aby sa vždy dalo rozlíšiť meno od priezviska. Osobne sa to týka takých mien, ktoré sú zložené z dvoch osobných mien typu napríklad Ivan Rudolf alebo Rudolf Ivan. To je k druhému doplnku.
K tretiemu doplnku v § 6 - nadpis Zmena mena a priezviska. V súvise so zmenou mena, ktoré treba chápať v podstate ako výmenu jedného hanlivého, výstredného alebo smiešneho mena za iné, napríklad Rypák za Riman alebo Mascibruch na Mabuch, by bolo z praktických aj vecných dôvodov užitočné kodifikovať aj úpravu mena - podčiarkujem - úpravu, ktorá by zachovávala meno z hľadiska jeho pôvodu a sémantiky, ale upravovala by na žiadosť nositeľa iba jeho jazykovú a pravopisnú podobu. Úprava by sa týkala najmä zdomácňovania cudzojazyčných mien typu Strauss na štraus, Schneider na Šnaider, Szabó na Sabo. To je tretí návrh môjho doplnku.
To je všetko. Prosím o podporu predložených návrhov. Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pani poslankyni. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Brňák, potom pán poslanec Zselenák.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
pán predseda,
pani poslankyne a páni poslanci,
ak dovolíte, chcel by som zareagovať na zrejme dosť
sporné ustanovenie § 4 ods. 4, najmä pokiaľ ide o druhú vetu. Isté východiská sú načrtnuté aj v rámci spoločnej správy, ale nedomnievam sa, že tieto východiská sú dostatočným kompromisom, ak by som to nazval v terminológii oboch strán. Ani dôvodová správa v podstate bližšie nešpecifikuje samotnú druhú vetu ods. 4 § 4. Dokonca ani v rámci prerokovania tohto návrhu v našom ústavnoprávnom výbore ani sami predkladatelia nevedeli presne definovať obsah pojmu cudzojazyčné ženské priezviská, čo to všetko obnáša. Nakoniec sami uvádzali, že s týmto majú všade vo svete problémy.
Preto, ak dovolíte, chcel by som predniesť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka práve ustanovenia § 4 odseku 4 a ktorý by mohol byť istým kompromisom a mohol by byť aj ústretovým prvkom pre príslušníkov národnostných menšín a cudzincov v ponímaní našej Slovenskej republiky. Navrhujem toto nové znenie ustanovenia § 4 odsek 4: "Ženské priezvisko sa určuje s náležitou koncovkou prechyľovania. Takéto priezvisko v inom ako slovenskom jazyku sa môže používať aj bez tejto koncovky. "
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
dovoľte mi, aby som úvodom ocenil a privítal výsledky rokovania politického grémia. Domnievam sa, že je to spôsob, ktorým treba zvládnuť aj takéto náročné problémy, pred ktorými dnes stojíme. Chcem vysloviť svoj názor, že súhlasím so záverom, ktorý bol dohodnutý na politickom grémiu. Ako poslanec mám povinnosť opraviť maličkú chybičku, ktorá sa v tlači 257b vyskytla v súvislosti s mojím pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol akceptovaný v národohospodárskom a rozpočtovom výbore, ale je nepresne zapísaný v spoločnej správe. Moji kolegovia z výboru vedia potvrdiť, že zrejme došlo k omylu.
Keď dovolíte, prečítal by som vám pôvodný text, ktorý bol v národohospodárskom a rozpočtovom výbore kolegami poslancami schválený a akceptovaný, a prosil by som vás, aby ste si ho opravili tak, ako sa to v skutočnosti udialo. Navrhoval som v § 6 dikciu odseku 1 zmeniť nasledovne - v rozpore s tým, čo je uvedené v zápise pod bodom 12, aby ste si to našli v spoločnej správe 257b. Prečítam pre jednoduchosť celé znenie tak, ako to bolo v našom výbore schválené. § 6 ods. 1 znie: "Zmenu mena alebo priezviska možno povoliť, ak ide o meno alebo priezvisko hanlivé, výstredné, smiešne, alebo sú na to iné dôvody vhodné osobitného zreteľa. " Toto je dikcia, o ktorej hlasoval náš výbor, a to je dikcia, ktorá získala v našom výbore podporu. Preto vás prosím, aby ste si túto chybu, ktorá sa do spoločnej správy dostala, opravili.
Dámy a páni, chcem súčasne oceniť aj predložený vládny návrh zákona, ktorý, podľa môjho názoru, je ústretový. Vychádza v ústrety oprávneným požiadavkám príslušníkov menšín žijúcich na území Slovenskej republiky. Domnievam sa však, že aby bol kompletný, aby sme ho mohli schváliť a potom aj v praxi uplatňovať, je potrebné prijať odporúčania politického grémia. Ide najmä o bod 15 spoločnej správy 257b, v ktorom sa rieši aj možnosť používania mien a priezvisk v jazyku príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti, keďže ide o záležitosť, podľa môjho názoru, veľmi významnú a prakticky v tomto spočíva nová kvalita predloženej vládnej novely, a v tomto spočíva vlastne aj ústretovosť, chcem vás poprosiť o podporu môjho návrhu, ktorý znie nasledovne: Navrhujem, aby sme o bode 15 spoločnej správy týkajúcej sa úpravy § 14, kde sa odporúča doterajší text označiť ako odsek 1 a vložiť nový odsek 2 v znení, ktoré máte uvedené v spoločnej správe, hlasovali ako o prvom návrhu. Má to veľmi významný dosah na to, akým spôsobom v ďalšom upravíme text predmetného vládneho zákona a ako sa budeme môcť potom na základe tohto rozhodnutia postaviť k akceptovaniu alebo zamietnutiu ďalších pozmeňovacích návrhov, ktoré sú v spoločnej správe uvedené. Veľmi vás prosím ako príslušník menšiny o to, aby ste tento môj návrh podporili a takýmto spôsobom vytvorili predpoklady na to, aby sa schválil zákon, ktorý bude skutočne prijateľný a osožný a bude v praxi bez problémov realizovateľný a vykonateľný.
Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto? Prosím, pán poslanec. Poslanec V. Sojka:
Vážená Národná rada, vážení hostia,
už pri minulom prerokúvaní tohoto návrhu zákona, aj dnes na politickom grémiu bolo niekoľko myšlienok o tom, že by tento návrh zákona mal byť zosúladený s návrhom zákona o matrikách alebo so zákonom o matrikách. Uvažujem v týchto intenciách, či skutočne dobre urobíme, keď nevieme, do akej miery sa uvažuje, čo bude potrebné v zákone o matrikách zosúladiť s týmto návrhom. Toto by som odporúčal odročiť, alebo odložiť prerokovanie tohoto návrhu až potom, keď nám bude známy zákon o matrikách.
Ďalej by som chcel mať poznámku k vysvetleniu, ktoré podáva pán minister Tuchyňa k § 4 odseku 4 druhej vety. Nazdávam sa, že toto vysvetlenie nie je adekvátne. Keď je tá dikcia taká, aká je v tomto vládnom návrhu, skutočne by sa to sa dalo zneužiť, resp. dvojako alebo ešte ináč vyložiť. Nie je dostačujúce to, že sa odvolávame na zákon o úradnom jazyku. Preto odporúčam, aby sme bod 9 spoločnej správy prijali.
Tretia moja poznámka smeruje k podpore návrhov, ktoré predniesla kolegyňa Bartošova. Myslím si, že sú veľmi presné a vecné. Keď budeme o návrhoch rokovať, podporujem tieto návrhy.
Ďalšia poznámka sa týka celkového používania mena a priezviska. Ako viete, máme na to Pravidlá slovenského pravopisu. Pravidlá slovenského pravopisu sú jazykovou príručkou, ale sú jazykovou príručkou s kodifikačnou platnosťou. Nazdávam sa, že každý štát si upravuje takéto zásadné veci tak, aby to bolo zreteľné občanovi, aby to bolo zreteľné na matrikách, aby to bolo zreteľné v orgánoch štátnej správy a samosprávy, ktoré s tým narábajú, teda každý štát si to takýmto spôsobom upravuje. Konkrétne Gregor Martin Papuček včera v televízii, keďže maďarčina nepripúšťa náš mäkčeň, používa Gregor Martin Papucsek tak, ako to maďarčine stanovili. Teda by som vrelo odporúčal, aby sme sa držali tohto pravidla, pretože na strane 40 Pravidiel slovenského pravopisu je vysvetlené, ako sa píšu historické osobné mená aj z uhorského obdobia, ako sa píšu v slovenčine mená starogréčtiny a latinčiny, ako je to cyrilským písmom, ako je to z gréčtiny, ako je to z čínštiny, japončiny. To všetko nájdeme v Pravidlách slovenského pravopisu. Nikomu nebude
nejasné, keď sa do toho pozrie, každému to bude jasné, ako to má používať. Preto by som podporil návrh, ktorý je v spoločnej správe, kde sa hovorí, ktoré výbory tento bod prijali, aby sme sa opreli o Pravidlá slovenského pravopisu, aby sme to akceptovali.
Ďakujem pekne za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,
keď sa pozeráme na náš program a na úsilie, ktoré musíme vyvinúť na to, aby sme prijali niektoré zákonné normy, tak sa mi zdá, že tento zákon nie je rozhodujúcim zákonom. Napriek tomu mi nedá, aby som nepovedal niekoľko malých poznámok.
Pred tromi týždňami som bol na návšteve v Maďarsku a môj dobrý priateľ Balázs Szapanos mi porozprával príbeh, ktorý je veľmi zaujímavý. Pri Budapešti vznikla čínska kolónia. Tá kolónia je známa napríklad tým, že tam "nikto neumiera", tam sa len rodia deti a všetci žijú naďalej. Keď niekto umrie, doklad niekomu odovzdajú a tak táto čínska kolónia pri Budapešti vzrastá neuveriteľným spôsobom. To je len taká maličká ozdoba poznámky, ktorú som chcel povedať, ale podstatné je to, že sa tiež vyrovnávajú s problémom, ako zapracovať do maďarského kultúrneho dedičstva - pretože takým aj bude aj zostane - celé toto etnikum aj v rámci ich mien a všetkých ostatných náležitosti, ktoré tam patria.
Treba si uvedomiť jednu vec. Starí Kelti nám tu ponechali názvy vrchov, riek, údolí, niektorých miest. Nitrava je presne toho istého datovania ako je Váh, alebo, povedzme, aj Vltava alebo niektoré iné mestá. Toto kultúrne dedičstvo sa uchovávalo po dlhé stáročia, tisícročia a jednoducho nebolo potrebné ho kodifikovať takýmto normatívnym zákonom, ako chceme my prijímať. Žijeme veľmi rýchlo, čas sa skrátil, história sa nahustila, ale ku všetkým veciam musíme pristupovať nesmierne citlivo, aby sme nenarušili prirodzený beh veci. Vieme, čo to znamenalo, keď doviezli do Austrálie králiky. Nedovezme do nášho jazyka králiky! Jednoducho: Jestvujú isté zásady a zákony v rámci kultúrneho dedičstva, ktoré nemožno obísť. Uvedomme si, že názvoslovie - onomatici by nám o tom vedeli veľmi dlho rozprávať - je výraznou súčasťou kultúrneho dedičstva. Veď od názvoslovia naši jazykoví archeológovia pátrajú po zmysle istých dejov a dokonca dokážu z toho urobiť veľmi krásne závery a nálezy.
Po ďalšie - týmto zákonom v podstate umelo zasahujeme do histórie. Tento umelý zásah musí byť čo najprirodzenejší. Nemôžeme si dovoliť takú vec, ktorou by sme poškodili čokoľvek prirodzené. Čo tým chcem povedať? Nesmieme si dovoliť to, aby sme upreli akejkoľvek národnostnej menšine - nehovorím len o maďarskej - právo na existenciu, ale na druhej strane nesmieme si dovoliť to, aby sme tak deformovali prirodzenú kultúrnu entitu, ktorá tu jestvuje, že by sme ju prispôsobovali niečomu inému, cudziemu, nielen cudzorodému.
Pýtam sa, pán poslanec Zselenák, či stačí, keď hovoríte - požiadať o zmenu zápisu mena a priezviska do matriky v cudzom jazyku - aká bude transkripcia? Pýtam sa, keď sa sem dosťahuje istá veľká etnická skupina Číňanov, čo urobíme s čínskym písmom? Áno, pravidlá pravopisu o niečom hovoria, ale nevysvetľujú to bezozvyšku. Preto, prosím, pri schvaľovaní všetkých týchto zákonov resp. legislatívnych poznámok, ktoré k zákonu máme, buďme veľmi uvážliví, zachovajme všetky
práva, ktoré nám diktuje naše zákonodarstvo, naša ústava, právo národnostných menšín, ale nepoškoďme ani najväčší kultúrny poklad, ktorý máme - naše kultúrne dedičstvo.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Hudecovi. Prosím, hlási sa pán Zselenák.
Poslanec J. Zselenák:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
nepredpokladal som, že s takým pre mňa milým osobným priateľom, ako je Ivan Hudec, si budeme konzultovať názory a veci takto spoza mikrofónu. Ale keď je o to záujem, prečo nie? Však to patrí k demokracii. Prakticky so všetkým, čo povedal, možno súhlasiť. Donedávna alebo až dodnes sa to tak aj realizovalo a tak sa to aj vykonávalo. Len vás prosím, aby sme si neplietli prípadné čínske etnikum alebo zoskupenie prisťahovalcov, občanov inej republiky, napríklad Čínskej, s historicky objektívne tu existujúcou národnostnou menšinou, akou je napríklad maďarská, rusínska, nemecká menšina žijúca v Slovenskej republike. Preto hovorím, že súhlasím s pánom Hudecom, lebo treba naplniť prirodzené práva, treba naplniť prirodzené zvyklosti.
Slovenský parlament, pokiaľ by akceptoval môj pozmeňujúci návrh v podobe bodu 15, vlastne by prejavil takúto veľkorysosť, a dokázal by, že akceptuje prirodzené práva a akceptuje dedičstvo každého národa, vrátane maďarskej menšiny, ktorá tu žije. Veď ako inak je možné zachovávať a uchovávať,
pestovať, starať sa o svoju vlastnú národnú identitu, než tým, že slobodne môžem používať svoje rodné meno v jazyku, ktorý používam ako občan tejto republiky? Veď v tom je zmysel, toto je tá hlboká myšlienka demokracie a v tomto tento parlament ide teraz prekročiť prah, ktorý nedokázal ani bývalý komunistický režim - a to hovorím ako bývalý člen komunistickej strany.
A preto takto nástojčivo vás prosím o podporu takto formulovaného pozmeňovacieho návrhu. Nič nemôže byť osožnejšie a blahodarnejšie pre Slovenskú republiku, než to, že každý jej občan sa tu bude cítiť doma, každý jej občan bude pred zákonom rovný a bude si moci uplatniť aj takéto požiadavky a takéto svoje nároky, ktoré sa týkajú používania krstných mien a priezvisk. Veď to je naprirodzenejšie, čo môžeme v prospech občanov žijúcich v Slovenskej republike urobiť. A preto si myslím, že v ničom neporušujeme tie zásady, ktoré pán poslanec Hudec uviedol, ba práve naopak, prípadným schválením tohto pozmeňujúceho návrhu naplníme to, po čom volajú príslušníci menšín.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Sojka. Poslanec V. Sojka:
Prepáčte, chcem dať do súladu to, čo som povedal ohľadne Pravidiel slovenského pravopisu a k bodu 5 spoločnej správy. Prosím vás, nie je možné akceptovať bod 5 spoločnej správy v takej dikcii, ako je, pretože § 3 hovorí o mene a nehovorí o priezvisku. To znamená, že bod 5 by mohol znieť iba tak, že mená sa píšu a používajú podľa pravidiel slovenského pravopisu. To si osvojil výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Kuriščák. Poslanec Š. Kuriščák:
Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni,
ja by chotiv povisti tiľko, že bisidijeme tu furt o tým, že je tu taká národnostná menšina maďarská. Ja choču upozorneti na to, že tu existijut aj Rusnace. /Potlesk. /
Prepáčte mi ten vstup. Chcel by som povedať len toľko: Keď tu hovoríme o tom, že parlament ide prekročiť svoj prah, rád by som zdôraznil to, že ak sme doteraz rešpektovali Pravidlá slovenského pravopisu ako nejaký kodifikačný dokument, prečo sme to nerešpektovali u maďarskej menšiny. Však vlastne sme maďarskej národnosti umožnili, aby si písali Nagyová a nie Naďová. Ale prečo sme to neumožnili Rusínom? Prečo sa Oles Kereľjuk nepíše v rusinčine alebo v ukrajinčine, ale v slovenčine? Tie mená sa deformujú. My sme nikdy neprotestovali, a myslím si, že je načase. Prihováral by som sa teda, aby v bode 9 v § 4 odsek 4 sa skutočne tá druhá veta vypustila.
Chcel by som iba povedať, že ak teda pristúpime na to, že ženské mená sa budú používať aj bez náležitého prechyľovania, vlastne stratíme svoju slovenskú podstatu, pretože napríklad v iných jazykoch - bol som v Spojených štátoch - tam každé meno a priezvisko sa označuje nejako. Tam ak je, povedzme, pani Todová, napíše sa misiss Tod a presne vieme,
že je to pani. Ale v slovenčine to nebude nožné. Však práve ak sa vzdáme tej koncovky, tak budeme tu mať miš-maš. Nehnevajte sa na mňa, ale som o tom presvedčený. Ak teda chceme vychádzať v ústrety národnostným menšinám, vychádzajme všetkým, alebo ani jednej.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto? Prosím, pán Bogdan.
Poslanec P. Bogdan:
Vážená Národná rada, vážení hostia,
budem možno pokračovať v duchu niektorých predchádzajúcich vystúpení a s niektorými budem možno polemizovať. V oblasti práv národnostných menšín existujú všeobecne platné normy, ktoré by sa, pochopiteľne, mali záväzne dodržiavať, ale pritom by sa malo vždy prihliadať aj na špecifiká jednotlivých národností, ako tu zdôrazňoval pán Kuriščák. Niektoré zo špecifík sú veľmi dôležité pre konkrétnu národnosť, pretože okrem iného vypovedajú o jej národnej identite, patria k základným charakteristickým črtám príslušnej národnostnej menšiny.
Jednou z takýchto charakteristických čŕt niektorých národnostných menšín - podotýkam - trvalé žijúcich na Slovensku je aj písmo. Tieto národnosti na rozdiel od väčšinového slovenského národa a, povedzme, maďarskej alebo nemeckej národnostnej menšiny nepoužívajú latinské písmo, ale cyriliku. Písmo, ktoré na toto územie pred viac ako 1 100 rokmi priniesli Cyril a Metod, čo sme si v týchto dňoch aj na patričnej slávnostnej úrovni pripomenuli. Ide najmä, ako už bolo spomínané, o príslušníkov rusínsko-ukrajinskej a bulharskej národnostnej menšiny, ale trvalé tu žije aj niekoľko stovák Rusov.
Ak sa táto republika hrdo hlási k cyrilo-metodským tradíciám a odvoláva sa na nich dokonca aj vo svojej ústave, potom by tento parlament nemal odmietať tých, ktorí tieto tradície, či už kultúrne alebo náboženské, zachovali v ich pôvodnej podobe dodnes. Žiaľ, najmä rusínsko-ukrajinská národnostná menšina, ktorá je aj v Slovenskej republike najpočetnejšia z tých, ktoré používajú cyriliku, možno nikdy vo vyše tisícročnej existencii na tomto území nemala také problémy s udržiavaním týchto tradícií, ako v posledných rokoch. Písmo sa z verejného života vytratilo celkom, teraz sa stráca aj zo škôl, pretože sa prestáva učiť nielen jazyk ukrajinský, ale aj ruský, cirkevné obrady sa takzvane modernizujú. A čo to vlastne znamená, o tom som už z tohto miesta hovoril.
Zároveň som zdôrazňoval, že mnohé z týchto ťažkostí si príslušníci tejto národnosti zavinili aj sami a že som ďaleko od toho, aby som za nich vinil len štát a jeho zákony. Ale nemali by sme im napomáhať k asimilácii, ani nijakým spôsobom ju urýchlovať.
Navrhovaný zákon o mene a priezvisku, bohužiaľ, však nerieši problém týchto národnostných menšín, ktoré používajú cyriliku. Preto by bolo dobré zohľadniť skutočnosť, že tu žijú takéto národnosti, a to tým spôsobom, aby jej príslušníci mali možnosť zapisovať mená a priezviská do matriky aj vo svojom písme, za zápisom v slovenskej transkripcii. Nejde o zápisy do iných úradných dokumentov, tam by sa mala používať len slovenská transkripcia.
Nazdávam sa, že by to nemal byť technický problém, pretože nepredpokladám, že by túto možnosť využilo príliš veľa občanov. A potom, ak nebolo technickým problémom povedzme za Rakúsko-Uhorska či prvej Československej republiky, aby sa jazyk národnostných menšín používal napríklad aj na bankovkách, tak by to nemalo byť problémom ani v súčasnom období.
Preto si dovolím predniesť aj v mene kolegu Jozefa Zselenáka dva pozmeňujúce návrhy, a síce doplniť § 6 nasledujúcim odsekom 3 a potom, ak by bol prijatý, doterajší odsek 3 by sa prečísloval na odsek 4. Text návrhu: "Príslušník národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny žijúcej na území Slovenskej republiky a používajúcej iné písmo ako latinské, má právo na zápis mena a priezviska do matriky aj týmto písmom. Tento zápis je uvedený vždy za zápisom v písme latinskom. V úradnom styku a v iných úradných dokumentoch sa používa meno a priezvisko v podobe transkripcie do slovenského jazyka. Za účelom správnosti zápisu do matriky sú rodičia prípadne žiadate! povinní poskytnúť súčinnosť. " To znamená, že aj v tom prípade, ak matrikárka neovláda toto písmo, nebol by problém ho zapísať.
Druhý návrh - doplniť § 14 odsekom 2, doterajší by sa označil ako odsek 1, a v prípade, ak bude prijatý pozmeňujúci návrh číslo 15 zo spoločnej správy, potom by to bol odsek 3. Jeho text by znel potom takto: "Príslušník národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny žijúcej na území Slovenskej republiky a používajúcej iné písmo ako latinské môže v súlade s ustanoveniami tohto zákona požiadať o nový zápis do matriky s menom a priezviskom aj v jazyku a písme príslušnej menšiny alebo etnickej skupiny. Tento zápis sa uvedie vždy za zápisom v latinskom písme. V úradnom styku a v iných úradných dokumentoch sa používa meno a priezvisko v podobe transkripcie do slovenského jazyka. Za účelom správnosti zápisu do matriky sú rodičia prípadne žiadateľ povinní poskytnúť súčinnosť. Obvodný úrad je povinný takejto žiadosti vyhovieť. "
Nerobím si, vážení kolegovia, veľké ilúzie o tom, že tieto návrhy budú prijaté. Dúfam však, že v budúcnosti nás nebudete porovnávať s Číňanmi, pretože ako som už povedal, táto národnosť žije na tomto území aspoň toľko rokov ako príslušníci slovenského národa, ktorých si vysoko vážim. Ak tieto návrhy neprejdú, podám ich potom pri návrhu zákona o matrikách. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, rád by som upozornil, že mali sme politické grémium, kde sme dospeli k istej spoločnej politickej vôli. Domnievam sa, že ten zákon je znovu rozbitý. Tu je toľko pozmeňujúcich návrhov, že osobne navrhujem, aby po skončení rozpravy bolo znovu prerušené jeho prerokúvanie, pretože ide o vážny zákon a nedá sa to takto. Upozorňujem ešte, že s výnimkou nášho klubu všetky kluby porušili túto dohodu - plus maďarskí "baráti".
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec. Poslanec A. Neuwirth:
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,
nechcem porušiť dohodu a mám čisté technické pripomienky, ba skôr otázky, aby neskoršie nedošlo k nedorozumeniam. Plne viem pochopiť a schvaľujem stanoviská pána Kuriščáka, aj pána Bogdana. Chcel som práve nadhodiť otázku ruských mien a analogických mien. Oni už nadhodili otázku písma. Myslím si, že tam, kde v inom jazyku sa používa latinka, zápis nepredstavuje žiadne problémy. Ide teraz o cyrilické písmo. Myslím si, že vcelku na Slovensku, vzhľadom k tomu, čo bolo, a že ruština je dosť rozšírená, že ľudia ovládajú toto písmo, tento zápis by bol možný trebárs tak, ako to navrhoval kolega Bogdan.
Ak by sme však mali pripustiť akékoľvek písmo, spoľahnúť sa len na to, čo rodičia tam napíšu a prevziať za to zodpovednosť, je to veľmi ťažké. Zodpovedný je matrikár a on by, povedzme, vedel overiť, že cyrilicky zapísaný text je v zásade zhodný so slovenskou transkripciou, ale ak v čínskom písme, v ktorom sa nevyznám, ktosi pridá ešte nejakú čiarku, môže to znamenať celkom iné, a keby ktosi chcel falšovať alebo zavádzať úrady, rodičia by tam kľudne mohli napísať niečo celkom iného. To je otázka hebrejského písma alebo indického. Tu niet kritiky. Preto hovorím, že by sme to mali trošku zvažovať, lebo dávame niekomu moc, ktorá je neprimeraná.
S ruskými menami ma napadlo jedno. V našom texte máme meno a priezvisko. Ako je s menom po otcovi? Je to krstné meno, či je to priezvisko? Ak sa bude písať v pôvodnom poradí, je to jasné. Potom však musíme zachovať ďalší text, čo máme v zákone, že v našich dokladoch uvádzame iba krstné meno a priezvisko.
Ďalej by som mal otázku na našich maďarských kolegov. Prosím, keby jasne formulovali jeden vzor ženského mena. Neviem, či sa to ešte používa, ale keď sa v starej klasickej maďarčine hovorilo celé meno ženy, uvádzalo sa aj celé meno muža. Či to má byť takto alebo nie? To hovorím len preto,
aby sa predišlo prípadnému nedorozumeniu. To nie je vyčerpané, najmä tam, kde je ešte akademický titul - napríklad Dr. Pogády Jánosné, szuletett Kisfaludy Irén. Teraz či takto má byť ženské meno rozumené alebo v skrátenej forme? Pýtam sa len kvôli vecnosti.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Neuwirthovi. Prosím, hlási sa pán poslanec Duka-Zólyomi.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Pán predsedajúci, vážená Národná rada,
pripájam sa k tomu, čo hovoril pán kolega Mikloško, že sme sa skutočne v grémiu dohodli. Nebolo to jednoduché, ale dohodli sme sa na nejakom ucelenom celku. Tento celok znamená pokrok a zahrňuje možnosti, ktoré by sme mohli dávať všetkým občanom Slovenskej republiky. S pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré tu predniesol spoločný spravodajca s poznámkou, ktoré podporuje a ktoré nie, by mohol vzniknúť zákon, ktorý by mal byť vzorom. Vládny návrh je dobrý základ, dosť široký, a dáva dosť široké možnosti. Medzery, ktoré tam vznikli alebo boli, sa dajú odstrániť pozmeňujúcimi návrhmi. Preto sa tiež obávam, že touto diskusiou sa tento krásny a dobrý obraz začína rozpadávať. Čo sa týka otázky pána Neuwirta - zapisovanie maďarských ženských priezvisk chápeme nie v takom zmysle, ako to interpretuje pán poslanec, lebo koncovka "-ne" vyjadruje vzťah a používa sa najmä v Maďarsku, priamo v maďarskom jazyku. Samozrejme, v dokladoch bude každá používať spoločné meno, ktoré si zvolili s manželom. Tak to treba chápať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne, pán kolega, len chcem upozorniť, že politické grémium zároveň prijalo zásadu, že sa ešte stretnú kluby, kde sa vysvetlí celý problém a tam sa veci uzavrú. To znamená, že musíme počítať s tým, že v demokratických podmienkach je možnosť diskutovať o tomto probléme.
Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /
Vyhlasujem rozpravu o osemnástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Jozef Tuchyňa?
Minister vnútra SR J. Tuchyňa:
Vážené dámy, vážení páni,
myslím si, že skutočne tu boli vecné námietky v tom, že bolo dostatok času, aby jednotlivé návrhy mohli prejsť prerokovaním v jednotlivých výboroch. To po prvé. Po druhé - chcem vyjadriť súhlasné stanovisko s časťou vystúpenia pána poslanca Hudeca. Život skutočne ide rýchle. Rád by som to vyjadril v tom, že aj v iných častiach nášho jazyka bežne, bez zábran používame cudzie výrazy, ba dokonca v niektorých technických výrazoch sme nenašli ani adekvátne slovenské. Keby sme ich hľadali, vlastne by sme často pozmenili význam podstaty veci. Takže prosím, aby sme i z tohoto pohľadu pozerali na predmetný zákon alebo návrh zákona. Chcel by som však upozorniť, že spravidla tieto výrazy, hoci sú cudzie, uvádzame vo svojom jazyku.
Ku všetkým návrhom, ktoré tu odzneli, som sa vyjadril vo svojom úvodnom slove, preto sa nehodlám nimi zaoberať. Pokiaľ sa týka kodifikovanosti, rád by som len pripomenul, že opätovne by sme sa vrátili k tomu, čo už tu v podstate bolo.
Teraz k jednej vecnej záležitosti - či písať v takom písme alebo v onakom písme. Dovolím si položiť otázku ctenému parlamentu: Aké potom stanovíme kvalifikačné predpoklady pre matrikárov? Znalosť všetkých jazykov? Pretože potom asi bude musieť vedieť, pokiaľ to nebude chcieť obmaľovávať alebo obkresľovať, i v rámci danej súčinnosti zo zákona s rodičom alebo zákonným zástupcom bude to asi pochybné, pretože správnosť tohoto zápisu negarantuje ani rodič súčinnosťou. Preto vás, vážené dámy a páni, prosím, aby ste skutočne vecne zvážili každý návrh i z týchto pohľadov.
A ešte jedna poznámka, a síce k súladu zákona o matrikách s týmto zákonom. Dovolím si vám povedať, že som mal úlohu predložiť vláde návrh zásad zákona o matrikách do 30. júna. Tieto zásady boli pripravené, ale preto, že táto požiadavka vznikla, tento zákon bol vypracovaný z týchto zásad, takže v podstate je v súlade s návrhom zásad zákona o matrikách.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi Tuchynovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Cabaj?
Poslanec T. Cabaj: Nie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
najskôr by som navrhol, aby sme hlasovali o procedurálnom návrhu pána poslanca Sojku, aby sa odročilo rokovanie o tomto zákone až dovtedy, kým nebude známy zákon o matrike.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Kto je za návrh, ktorý preniesol pán poslanec Sojka?
Za návrh hlasovalo 16 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Kto sa zdržiava hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec T. Cabaj:
Ďalej neviem ako reagovať na pripomienku pána poslanca Mikloška, ktorý hovoril, že je tu veľa pozmeňujúcich návrhov.
Poslanec F. Mikloško:
Sťahujem svoj návrh.
Poslanec T. Cabaj:
Pán poslanec svoj návrh stanuje, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch tak, ako ich odporučili výbory a aké stanovisko k tomu prijalo politické grémium. Vzhľadom na skutočnosť, že k mnohým boli ďalšie pozmeňujúce návrhy, navrhujem, aby sme hlasovali o každom pozmeňujúcom návrhu osobitne.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán Weiss. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán spoločný spravodajca, ale pán poslanec Zselenák navrhoval, aby sa o bode 15 hlasovalo ako o prvom.
Poslanec T. Cabaj:
Je tu už pripomienka k návrhu pána poslanca Zselenáka, ktorý navrhol, aby návrh pripomienky zo spoločnej správy pod poradovým číslom 15 sa predsunul a hlasovalo sa o ňom ako o prvom pozmeňujúcom návrhu proti vládnemu návrhu zákona. Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 115 poslancov.
Kto je za tento návrh predložený pánom poslancom Zselenákom? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec T. Caban:
Pod poradovým číslom 1 pripomienka zo spoločnej správy číslo 257b sa týka § 1, ktorý sa navrhuje zmeniť tak, ako je v tomto návrhu uvedené. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 116 poslancov.
Kto je za predložený návrh spoločnej správy? Pán spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec T. Cabaj:
Pod poradovým číslom 2 je pozmeňujúci návrh k § 2 ods. 1. Neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 120 poslancov.
Kto je za predložený návrh? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Pán poslanec Sokol - technická poznámka. Poslanec P. Sokol:
Vážený pán predsedajúci, procedurálny návrh pána Zselenáka bol, aby sa o pozmeňujúcom návrhu pod bodom 15 spoločnej správy hlasovalo ako prvom, a to sme vynechali. Prijali sme, že sa bude o ňom hlasovať ako prvom.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Hlasovalo sa o ňom. Poslanec P. Sokol:
Jeho návrh bol, aby sa o bode 15 hlasovalo ako prvom. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážení priatelia, v prípade spornosti môžeme zopakovať postup, ale myslím si, že bol odporúčaný.
Poslanec P. Sokol:
Prijali sme len jeho procedurálny návrh, že budeme hlasovať o ňom ako prvom, a potom sa o ňom nehlasovalo.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Dobre. Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Ďurana:
Dovoľte, aby som podporil návrh pána Sokola, lebo je to v skutočnosti tak. Poznámky si robíme. Hlasovali sme o prvom návrhu ako o návrhu pána Sojku. Odporúčam, aby sme ešte raz hlasovali, lebo celé toto hlasovanie považujem za zmätočné.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Zselenák:
Nemám výhrady voči tomu, aby sa hlasovalo opäť, veď môžeme zopakovať hlasovanie. Chcem len uviesť, že som predniesol návrh, aby sa o bode 15 hlasovalo ako prvom. Pán spoločný spravodajca dal hlasovať o bode 15, nie o mojom návrhu. Voči môjmu návrhu nikto v rámci rozpravy nevzniesol žiadne výhrady. Inak nemám námietky, aby sa hlasovanie zopakovalo, ale, podľa môjho názoru, hlasovanie a rozhodnutie je právoplatné.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Hlasovanie budeme opakovať, aby sme sa vyhli rôznym sporom. Pán spoločný spravodajca, uveďte ten návrh. Budeme hlasovať o obsahu návrhu, ktorý predložil pán poslanec.
Prosím, pán poslanec.
Poslanec J. Ďurana:
Pre ilustráciu ešte by som chcel uviesť ďalšiu vec. Boli tu v skutočnosti dva návrhy, ktoré požadovali, aby sa hlasovalo o ich návrhoch ako prvých. Bol to návrh pána Sojku a bol to návrh pána Zselenáka. V tomto prípade je to asi na predsedajúcom, ktorý rozhodne, o ktorom z týchto návrhov sa bude rokovať ako prvom. Odporúčam teda, aby ste, pán predsedajúci, rozhodli o tom, ktorý z týchto návrhov pôjde ako prvý.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Naraz nemôžeme hlasovať o obidvoch. Prosím, pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
myslím, že si zase zbytočne komplikujeme život, pretože návrh pána poslanca Sojku bol procedurálnym návrhom, ktorý vlastne znamenal prerušenie prerokovania tohto bodu programu. O tomto sa podľa rokovacieho poriadku hlasuje bez rozpravy a ihneď, čiže o ňom sa muselo hlasovať ako prvom. O návrhu pána Sojku sa hlasovalo, to bolo správne. O tejto otázke nemôže rozhodnúť predsedajúci, to je dané rokovacím poriadkom. Potom hlasovanie, ktoré bolo predsunuté, to akceptoval spravodajca. Spravodajca dáva hlasovať v poradí. Tu bol návrh, aby sme zmenili poradie spoločnej správy, išlo o spoločnú správu. O spoločnej správe sa hlasuje ako prvej. Aj v tomto prípade, podľa mňa, spravodajca postupoval správne, keď dal hlasovať vecne, obsahovo o bode číslo 15, ktorý podporil aj pán minister a zdalo sa, že z diskusie nevyplynuli k tomu žiadne pozmeňujúce návrhy. Som tej mienky, že
sme hlasovali o obsahu plne v súlade s tým, ako to predložil spravodajca.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, pani poslankyňa Bartošova. Poslankyňa E. Bartošova:
Chcela by som to vysvetliť tak, že podľa zákona o rokovacom poriadku sa v prípade predkladania návrhov, ktoré vzídu mimo spoločnej správy z pléna, hlasuje v poradí, ako sú predkladané. Ak chceme zmeniť toto poradie, musí sa dať najprv hlasovať o tom, či súhlasíme so zmenou poradia, s čim sme súhlasili, a až následne hlasovať o tom, či súhlasíme s obsahom návrhu. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Chcem pripomenúť, že v rokovacom poriadku nie je nikde povedané, že v spoločnej správe sa musí íst podľa bodov. Je vecou spravodajcu, ako budeme hlasovať. To je správa, ktorá nemá žiaden procedurálny charakter. Keby začal bodom 7, to je jeho vec. Ak niekto s tým nesúhlasí, nech mi ukáže v rokovacom poriadku, kde je to napísané. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec.
Poslanec A. Dudáš: Vážené plénum,
myslím si, že rozhodujúca je formulácia pána spoločného spravodajcu. Ak formuloval, či sme za návrh, ktorý predložil pán Zselenák a my sme to odsúhlasili, nevidím dôvod, aby sme sa vracali k vecnému odsúhlasovaniu tohto pozmeňovacieho návrhu. Ak niekto nedával pozor a pomýlil si pojmy, je to jeho chyba.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážení, je v tom predsa len neistota. Myslím si, že by sme mali v takom prípade zopakovať hlasovanie. Stav je totiž taký, že museli by sme teraz prerušiť rokovanie a pozrieť si zvukový záznam tohto postupu.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Myslím si, že keď sa nevieme spoľahnúť na svoju pamäť, mohli by sme rýchlo dať vytiahnuť stenografický záznam. Opravte ma, ak sa mýlim, ale pán spoločný spravodajca dal hlasovať o vecnom obsahu bodu číslo 15. Tento vecný obsah Národná rada určitým pomerom hlasov schválila. Táto vec je vybavená. Pán Mikloško má pravdu, že spoločnému spravodajcovi predsa rokovací poriadok nezabraňuje v tom, aby sám rozhodol, v akom poradí sa bude o jednotlivých bodoch spoločnej správy hlasovať. Iná vec je už s návrhmi, ktoré vzídu z rozpravy, pretože tie musí dávať v poradí, v akom boli podané.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Aby sme tu neviedli falošné rozpory, prosím o stenografický záznam a na základe toho budeme postupovať.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 82 poslancov, sme uznášaniaschopní.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, mám pred sebou záznam z predchádzajúceho postupu. Je tu text, ktorý povedal pán spoločný spravodajca. Prečítam ho: "Je tu už pripomienka k návrhu pána poslanca Zselenáka, ktorý navrhol, aby návrh pripomienky zo spoločnej správy pod poradovým číslom 15 sa predsunul a hlasovalo sa ako o prvom pozmeňujúcom návrhu proti vládnemu návrhu zákona. " Ak vychádzame z predpokladu, že kompetencia spoločného spravodajcu zahrňuje aj možnosť poradia, v takom prípade sme už hlasovali o obsahovej stránke. /Potlesk. /
Prosím, pokračujeme, pán poslanec. Poslanec T. Cabaj:
Môžeme pokračovať. Pripomienka pod poradovým číslom 3 sa týka § 2 ods. 2, kde za slová "určiť meno" sa navrhuje vložiť slová "výstredné, hanlivé alebo smiešne". Odporúčam túto pripomienku prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 94 poslancov.
Kto je za predložený návrh? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec T. Cabaj:
Pod poradovým číslom 4 pripomienka k textu § 3, ktorý je navrhnutý upraviť tak, ako je uvedený v pripomienke. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za predložený návrh? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec T. Cabaj:
Pod poradovým číslom 5 v § 3 na koniec vety pripojiť vetu v tomto znení: "Mená a priezviská sa píšu a používajú podľa Pravidiel slovenského pravopisu. "
Podpredseda NR SR A. M. Húska: Aké je vaše stanovisko?
Poslanec T. Cabaj:
Nechávam na rozhodnutie poslancov. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 106 poslancov.
Kto je za predložený návrh, ku ktorému pán spoločný spravodajca nechal voľbu riešenia?
Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec T. Cabaj:
V spoločnej správe pod poradovými číslami 6, 7 a 8 sú návrhy, ktoré sú spresňujúce. Odporúčam o týchto troch bodoch hlasovať an blok a odporúčam ich prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujte sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za predložený návrh ako ho predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý ho zároveň odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec T. Cabaj:
Pod poradovým číslom 9 je návrh, aby v § 4 odsek 4 bola vypustená druhá veta. Vzhľadom na to, že aj v pozmeňujúcich návrhoch konkrétne pán poslanec Brňák dával návrh, v tomto prípade návrh neodporúčam prijať v takomto znení.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 109 poslancov.
Kto je za predložený návrh, ktorý pán spoločný spravodajca neodporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec T. Cabaj:
Pod poradovým číslom 10 k § 4 odsek 4 je návrh v druhej vete nahradiť slová "priezvisko" atď. Neodporúčam tento návrh prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 109 poslancov. /
Kto je za predložený návrh, ktorý pán spoločný spravodajca neodporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 6 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec T. Cabaj:
Pod poradovým číslom 11 v § 4 odsek 4 je návrh na zmenu. Taktiež neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 108 poslancov.
Kto je za predložený návrh pod číslom 11? Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý. Poslanec T. Cabaj:
Pod poradovým číslom 12 je pozmeňujúci návrh k § 6 odsek 1. Vystúpil k nemu pán poslanec Zselenák s tým, že nie je v správe dobre uvedený. Dal spresňujúci návrh, teda v takom znení, ako je pod poradovým číslom 12, ho neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 106 poslancov.
Kto je za predložený návrh číslo 12? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec T. Cabaj:
Pod bodom 13 máme pozmeňujúci návrh k § 7, kde je návrh vložiť odsek 2 v znení: "Povolenie zmeny mena podľa § 6 nie je potrebné, ak ide o zmenu a meno v materinskom jazyku žiadateľa. " Vzhľadom na skutočnosť, že nepoznáme výraz "materinský jazyk", navrhujem túto pripomienku neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 108 poslancov.
Kto je za predložený návrh číslo 13? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Poslanec T. Cabaj:
Pod poradovým číslom 14 v § 7 odsek 2 je návrh upraviť ho tak, ako je v prílohe. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 109 poslancov.
Kto je za predložený návrh číslo 14? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec T. Cabaj:
o bode 15 sme hlasovali. V bode 16 je návrh v § 14 vypustiť slová "vedené od 1. októbra 1959". odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 109 poslancov.
Kto je za predložený návrh číslo 16? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec T. Cabaj:
Teraz k pozmeňujúcim návrhom, ktoré vyplynuli z rozpravy. Pani poslankyňa Bartošova navrhla v § 2 ods. 1 medzi prvú a druhú vetu vsunút ďalšiu vetu: "Mená sa zapisujú v úradne kodifikovanej podobe. " Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 111 poslancov.
Kto je za predložený návrh pani poslankyne Bartošovej? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Bartošovej bol prijatý.
Poslanec T. Cabaj:
Druhá pripomienka pani poslankyne Bartošovej bola, aby bol zaradený nový § 5 a ostatné postupne prečíslované, v znení: "V úradnom styku je sled mien kodifikovaný v poradí prvé meno, druhé priezvisko. " Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 112 poslancov.
Kto je za predložený druhý návrh pani poslankyne Bartošovej? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec T. Cabaj:
Tretí pozmeňujúci návrh bol k § 6 odsek 1. Je to zmena mena a zmena priezviska. Pani poslankyňa navrhuje: "Zmenu mena alebo priezviska a jeho úpravu možno... atď. - pokračuje sa už v texte, ktorý je uvedený.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Aké je vaše stanovisko? Poslanec T. Cabaj:
Nechám na rozhodnutie poslancom.
Pôvodné znenie § 6 odsek 1: "Zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä ak ide o meno alebo priezvisko hanlivé, výstredné alebo smiešne. " Pani poslankyňa navrhuje: "Zmenu mena alebo priezviska a jeho úpravu možno povoliť, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä ak ide o meno alebo priezvisko hanlivé, výstredné alebo smiešne. "
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Kto je za predložený tretí návrh pani poslankyne Bartošovej? Pán spoločný spravodajca ponechal na rozhodnutie poslancom.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za predložený návrh?
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Kto sa zdržiava hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pani Bartošovej nebol prijatý.
Poslanec T. Cabaj:
Tým sme vyčerpali návrhy pani poslankyne Bartošovej. Ďalej vystúpil pán poslanec Brňák. Jeho pozmeňujúci návrh bol k § 4 odsek 4. Navrhuje nové znenie tohto odseku: "Ženské priezvisko sa určuje s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania. Takéto priezvisko v inom ako slovenskom jazyku sa môže používať aj bez tejto koncovky. " Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 113 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Brňáka? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Brňáka bol prijatý.
Poslanec T. Cabaj:
Myslím, že pán poslanec Brňák nemal viac pozmeňujúcich návrhov. Pán poslanec Zselenák - to je k § 6 odsek 1: "Zmenu mena alebo priezviska možno povoliť, ak ide o meno alebo priezvisko hanlivé, výstredné, smiešne, alebo sú na to iné dôvody hodné osobitného zreteľa. "
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Aké je vaše stanovisko? Poslanec T. Cabaj:
Odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 108 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Zselenáka? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána Zselenáka bol prijatý. Poslanec T. Cabaj:
Myslím, že pán poslanec Zselenák nemal viac návrhov. Pán poslanec Sojka navrhoval v § 3 na koniec textu pripojiť vetu v tomto znení: "Mená sa píšu a používajú podľa Pravidiel slovenského pravopisu. " Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 106 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Sojku? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Sojku bol prijatý.
Poslanec T. Kuzbert:
Ospravedlňujem sa, ale pod číslom 5 v spoločnej správe sme vecne rovnaký problém zamietli v hlasovaní. Domnievam sa, že nie je podstatné, v ktorom paragrafe je to. Ide o obsahovú stránku. Už sme to raz hlasovaním zamietli pod číslom 5, kde to bolo navrhnuté. A bolo to presne ono - v § 3 na koniec textu pripojiť vetu sme zamietli, neodsúhlasili sme to. Prečo sa teraz opakovalo hlasovanie?
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Vážení páni, vážené dámy, čisté z procedurálneho hľadiska išlo o dve veci, ale aj tak je to procedurálne nový návrh, keďže ide k inému paragrafu, takže sa o ňom hlasovať musí.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Prosím, aby sme to bez akýchkoľvek citových zanietení vecne porovnali. Prosím, keby ste ešte raz prečítali návrh pána Sojku a ja prečítam návrh v bode 5.
Poslanec T. Cabaj:
Nemusíte. Keď mám slovo, uvediem, že keď som uvádzal pripomienku číslo 5, upozornil som, že ju neodporúčam prijať, lebo sa odvoláva na § 3 a hovorí sa tu o menách a priezviskách. A § 3 sú mená. Preto som hovoril, že z uvedeného dôvodu nepodporujem zo spoločnej správy pozmeňujúci návrh číslo 5, ale pán poslanec Sojka dal pozmeňujúci návrh k § 3, kde hovorí: "Mená sa píšu a používajú podľa Pravidiel slovenského pravopisu. " Je to nový návrh.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Už sme o ňom hlasovali. Prosím, pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Prepáčte, teraz nerozumiem, čo to má znamenať. čo znamená, že cudzojazyčné mená sa píšu podľa slovenského pravopisu? /Šum v sále. / To sme absolútne popreli celú filozofiu zákona.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:
Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,
chcem sa vám vyznať z toho, že som mal úprimnú radosť, že Národná rada schváli zákon, ktorým bude možné Slovenskú republiku prezentovať ako republiku, ktorá svoje predsavzatia a záväzky, ktoré prijala, berie vážne. Nemám záujem nejako dramatizovať niektoré drobné detaily alebo problémy, ktoré sa v procese hlasovania vyskytli, ale predsa len chcem vás poprosiť o pochopenie pre môj výklad toho, čo sme teraz schválením pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Bartošovej dosiahli. Myslím si, že takýto text, takáto pozmeňujúca úprava predmetného zákona neprospieva záujmom Slovenskej republiky, pretože jednak nenaplňuje oprávnené požiadavky občanov, ktorí sa hlásia k menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky. To po prvé.
A po druhé - dáva možnosť v medzinárodnom meradle, v zahraničí pred medzinárodnými inštitúciami spochybňovať aj tento zákon. Pán poslanec Mikloško uviedol, že vlastne takýmto spôsobom sme narušili filozofiu zákona, o ktorej sme rozhodli vtedy, keď ste podporili môj pozmeňovací návrh. Veď predsa nemôžeme vytvoriť priestor na to, aby sa opätovne
akýmsi spôsobom kodifikovala možnosť používať inojazyčné - nerád používam cudzojazyčné - teda inojazyčné zvraty. To sme tu doteraz mali. To aj pán minister vnútra pred chvíľkou, teda vtedy, keď vystupoval v závere rozpravy, veľmi správne na to poukázal, že iný právny predpis nižšej právnej sily umožňuje iný výklad, než tento zákon takýmto spôsobom umožňuje v prospech menšín dosiahnuť. Preto si myslím, že ustanovenie, ktoré pani poslankyňa navrhovala, výrazne znižuje prínos tohto zákona pre občanov, ktorí sa hlásia v Slovenskej republike k menšinám...
Podpredseda NR SR A. M. Húska: Pán poslanec, dve minúty. Poslanec J. Zselenák:
... a výrazne znevažuje aj jeho význam. /Potlesk a šum v sále. / Ďakujem pekne, som trpezlivý.... výrazne znevažuje aj jeho význam a hodnotu v prospech Slovenskej republiky. To k tejto veci.
Po druhé - myslím si, že hlasovanie o návrhu pani poslankyne Bartošovej bolo v rozpore s rokovacím poriadkom, pretože sme rozhodli o znení príslušného paragrafu a o príslušnom ustanovení. Vedel by som spamäti vypočítať aj niekoľko príkladov, keď sme vlastne takýmto spôsobom už definitívne rozhodli o tom, ako zákon bude znieť.
Vážené dámy a páni, preto vás prosím o to, aby ste tento výklad, ktorý k tomuto problému vám teraz uvádzam, brali vážne, s pochopením sme sa vrátili k tomuto problému a tento malilinký nedostatok, ale inak veľmi vážny, napravili a v znení zákona, ktoré sa bude publikovať, ho opravili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Ešte chce hovoriť pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Prepáčte, naozaj by som prosil pána poslanca Sojku, keby povedal, čo to znamená, ja tomu nerozumiem. Ako sa bude písať slovo János? S mäkčeňom na konci? Ak áno, naozaj zbaľme celý zákon. Vecí načo sa tu s nim dva dni trápime? Vecí to jednoducho nejde! Ako sa bude písať János? /Hlasy v pléne. / Podľa slovenského pravopisu tam bude mäkčeň na konci.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Môže byť aj to, aj to /smiech v sále/, veď bol prijatý taký postup ešte v predchádzajúcich paragrafoch, v ktorých bolo uvedené, že je možné uvádzať mená inojazyčné a v inojazyčnom znení.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, prosím, aby sme si toto vyjasnili, lebo to je zásadná vec.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Mrzí ma, že sme zaviedli túto jazykovednú štúdiu, ale, napríklad - pre niektorých poslancov to bude dobre zrozumiteľné - džin sa píše aj ako gin, aj ako džin. Sú cudzie slová osvojené a neosvojené. Prepáčte, termíny sú jasné, o čom rozhoduje presný úzus a isté pravidlá.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Vážené dámy, vážení páni, Pravidlá slovenského pravopisu sú v tejto veci jednoznačné. Cudzojazyčné mená sa píšu v pôvodnej ortografii. Keď je niekto János Várady, ako krstné meno namiesto slovenského Ján, tak sa píše vždy v pôvodnej ortografii. To je ortografia, to je pravopis jazyka, v ktorom je to meno vzniknuvšie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:
Ak je to tak, ako hovoril kolega Hrnko, dovolím si položiť otázku, načo je vôbec dobré toto posledné ustanovenie, ktoré sme naposledy schválili, že sa píše podľa slovenského pravopisu. Nám dojem, že tým práve ustanovujeme výnimku, že sa musí písať podľa pôvodného slovenského pravopisu, čiže Jánoš s mäkčeňom. Ak nie, potom je toto ustanovenie zbytočné.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec. Poslanec L. Köteles:
Vážený pán podpredseda, dovolil by som si v mene klubu
MKDH a Egyuttélés po hlasovaní o všetkých pozmeňovacích návrhoch, pred záverečným hlasovaním, požiadať o prestávku a, pokiaľ možno, o zvolanie politického grémia.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec. Poslanec I. Chamula:
Citoval by som z Pravidiel slovenského pravopisu, ktoré na strane 35 hovoria: Nezdomácnené sú predovšetkým vlastné mená, a to - tu sú uvedené mená v nemeckom, francúzskom, španielskom jazyku, ale napríklad je tu uvedené aj meno a priezvisko Kálmán Mikszáth, Zsigmond Móric, atď. - a tieto sú uvedené normálne tak, ako sa v maďarčine píšu. Takže toto sú Pravidlá slovenského pravopisu.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
To znamená, že to je úplne akceptovateľné. Najviac môžeme hovoriť o nadmernosti textu. Prosím, pán poslanec.
Poslanec J. Ďurana:
Vznikla tu u predrečníkov pochybnosť o tom, či vôbec sme filozoficky zvládli tento zákon, lebo sme schválili niečo v bode 15, a medzitým sa ukazuje, že pochybnosti sú. Čiže dávam návrh, aby sme bez rozpravy rokovali o tom, či budeme znova hlasovať o bode 15.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Bauerová. Poslankyňa E. Bauerová:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, dámy a páni,
chcela by som vás upozorniť, že tento zákon neuzákoňuje pravidlá slovenského pravopisu. Pravidlá slovenského pravopisu, i keď poznajú niektoré gramatické zákony, sú celkom inej povahy, ako zákony, ktorými sa majú spravovať občania a štát. Myslím si, že tento zákon bol iniciovaný v zásade Odporúčaním 1 201 Rady Európy, z ktorého predsa len dovoľte, aby som odcitovala, o čo vlastne ide: "Každá osoba prislúchajúca k národnostnej menšine má právo slobodne používať svoje krstné mená a priezvisko vo svojom materinskom jazyku...
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Áno, vo svojom materinskom jazyku. Poslankyňa E. Bauerová:
... a má právo na oficiálne uznanie svojho priezviska a svojich krstných mien. "
Chcela by som tiež uviesť, že rôzne podoby, rôzne modifikujúce návrhy, ktoré tu boli prijaté, by bolo potrebné zvážiť aj vo vzťahu k ústave. Nemám totiž dojem, že tie návrhy, ktoré tu boli sčasti schválené, sú všetky v súlade so schválenou, platnou slovenskou ústavou. Dovoľte mi citovať článok 12 ods. 2 slovenskej ústavy: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým, bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. " Nosiť vlastné meno, myslím si, patrí k základným občianskym právam, na ktoré sa toto ustanovenie v plnej miere vzťahuje. Navyše, článok 19 ods. 1 hovorí: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. " A to nielen v symbolickom význame.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Koniec-koncov, rád by som upozornil, že tá požiadavka alebo dikcia, ktorú ste čítali a hovorili ste "vo svojom jazyku", to je celkom prirodzené, ale akonáhle je to v inom jazyku, treba akceptovať, že sa riadi pravidlami, ktoré sú pre tento jazyk príslušné. Ďakujem pekne.
Prosím, pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, čoraz viac som presvedčený, že vlastne väčšia časť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a priznám sa teraz už aj ja, nechápu zmysel toho, o čom sa tu rozprávame a o čom sa bavíme. Vyplýva to asi z toho, že tento návrh zákona nám bol daný dosť rýchlym spôsobom a zo skutočnosti, že sa k nemu nevyjadrila kvalifikovaná odborná verejnosť. Mám na mysli predovšetkým jazykovedcov a kompetentných ľudi, ktorí by viac mohli k týmto otázkam povedať. Aj keď sa teraz hovorí vlastne o tých príkladoch, Jánoš, János alebo podobne, treba vychádzať aj z toho, že tento zákon sa nemá dotýkať len maďarskej menšiny, má sa dotýkať, povedzme, aj ukrajinskej menšiny, kde existuje azbuka, kde sú dané isté ďalšie návrhy. A myslím si, že väčšia časť poslancov si ani neuvedomuje rozdiel medzi používaním a určovaním mien a priezvisk. To sú dva rôzne inštitúty.
Preto, ak dovolíte, by som navrhoval, aj keď som si vedomý toho, že je to už dosť v neskorom stave, ale vzhľadom na to, aby sme neprijali nejaký paškvil, k čomu vlastne smerujeme týmito jednotlivými pozmeňujúcimi návrhmi, aby sme prerušili tento bod rokovania, zaradili ho ako predposledný bod tejto 20. schôdze, aby zasadol garančný výbor, ktorý je určený, aby si prizval odborníkov - mám na mysli jazykovedcov a ďalších, ktorí majú čo o tom povedať, a ak sa zváži, aby sa otvorila rozprava, aby sme skutočne neprijali nejakú zlú právnu normu.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Dávam hlasovať o tomto návrhu bez rozpravy.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Brňáka, aby sa posunulo prerokovanie tohoto bodu na ďalšie rokovanie v rámci 20. schôdze?
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Kto sa zdržiava hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.
Tento návrh pána poslanca Brňáka neprešiel.
Prosím, pán spravodajca, pokračujme v rokovaní. Ešte pán poslanec Gazdík - faktická poznámka. Poslanec I. Gazdík:
Vážený pán predsedajúci, je mi ľúto, že musím konštatovať, že neboli realizované dohody politického grémia. Celá nepríjemnosť, ktorá na tomto pléne vznikla, vznikla práve kvôli tomu. Prikláňam sa k návrhu KDH, aby sa uskutočnilo teraz rokovanie politického grémia, predtým než konečne schválime tento zákon. Mám taký dojem, že treba, aby sa uskutočnila aspoň 5-minútová porada.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Dám o tomto návrhu hlasovať. Prosím, pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Návrh KDH v tejto chvíli už nemá zmysel, vôbec sa nevyznáme, čo tam všetko je. Bolo by to treba spracovať. Politické grémium sa nemá k čomu vyjadriť, rozprava je uzavretá. Osobne už nevidím dôvod, aby zasadalo politické grémium, nehovoriac o tom, že politické grémium už k tomu dvakrát zasadlo, dvakrát to kluby zmenili. To je daný stav.
Podpredseda NR SR M. A. Húska:
Ďakujem. To je dané tým, že táto problematika je rozporná pre mnohé záujmy. Prosím, pán poslanec Ľupták.
Poslanec I. Ľupták:
Myslím si, že politické grémium by nič nevyriešilo, nakoľko na túto špecifickú otázku - dá sa povedať - každý jeden poslanec z jednotlivých klubov má naozaj svoj vyhradený názor a žiadne politické grémium ho nemôže donútiť, aby zmenil tento svoj názor. Ale, aby sme naozaj neprijali nejaký paškvil, myslím si, že nie politické grémium, ale ústavnoprávny výbor by mal prejsť doterajšie pripomienky, či si náhodou neprotirečia, a ten by sa mal vyjadriť k celej tejto problematike.
Ďakujem. Podpredseda A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Csáky. Poslanec P. Csáky:
Vážený pán predsedajúci, pôvodný návrh na prestávku bol daný zo strany MKDH a Együttélés. My na tom trváme, takže teraz tri kluby žiadajú pred záverečným hlasovaním prestávku a politické grémium. V zmysle rokovacieho poriadku to musí byť uskutočnené. Prosím, aby sa tak stalo.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:
Dámy a páni,
skutočne vás nechcem okrádať o čas, ale treba si predsa len vysvetliť niektoré základné, elementárne otázky a niektoré základné východiská. O čo nám ide týmto zákonom? Týmto
zákonom sa Slovenská republika vskutku hlási k princípom a k záväzkom, ktoré nám predpísala Rada Európy. Ide nám o to /rozruch v sále/, ide nám o to, aby sme vytvorili aj v Európe prijateľný pozitívny obraz o Slovensku. Po druhé nám ide o to, aby sme odstránili zdroje vnútorného napätia, ktoré existuje - a treba objektívne a pravdivo priznať - najmä medzi maďarským a slovenským obyvateľstvom na Slovensku.
V čom spočíva podstata problému? V priebehu nášho dnešného rokovania, alebo aj toho rokovania z minulého týždňa, sme sa prakticky veľmi priblížili - povedal by som - k prijateľnej zhode pre všetky strany. To, že sa teraz opäť nechápeme, alebo nechceme si porozumieť, je výsledkom pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol predložený pani Poslankyňou Bartošovou. Tento pozmeňujúci návrh - nech mi je odpustené - je v istom slova zmysle v rozpore s duchom a filozofiou vládnej predlohy návrhu zákona, je v rozpore s odporúčaniami Rady Európy, pretože to, čo sa na jednej strane inými ustanoveniami tohto zákona umožňuje príslušníkom menšín, na druhej strane vďaka návrhu pani poslankyne sa zužuje, eventuálne sa obmedzuje na výklad, ktorý bude potom v podobe tej kodifikovanej verzie upravený. Nechcem dopredu nikoho obviňovať, že výklad alebo kodifikovaná podoba bude taká, ktorá bude pre menšiny neprijateľná. Možno, že práve naopak, bude taká, ktorá bude prijateľná. Ale táto prax, ktorú zavádzame do tohto zákona, je, podľa môjho názoru, nie tým najšťastnejším riešením a rozhodne neprispieva k upevneniu vzájomnej dôvery, o ktorú sa tak všetci usilujeme a ktorú chceme dosiahnuť. Teda, podľa môjho názoru, v tejto chvíli stojíme pred otázkou, či...
Podpredseda NR SR A. M. Húska: Pán poslanec, dve minúty.
Poslanec J. Zselenák:
... prosím vás o trpezlivosť, aby ste si vypočuli môj výklad, chcem vás poprosiť, aby ste to vypočuli, pokiaľ nechcete, prosím, rozhodnite o tom. Máme pred sebou vlastne dve možnosti. Predstavme si teoreticky, že teraz budem tvrdiť, že návrh pani poslankyne Bartošovej bol v rozpore s rokovacím poriadkom, pretože o znení tohto paragrafu a o inom návrhu, ktorý bol už prednesený a o ktorom sme hlasovali, sme vlastne rozhodli, a nemá zmysel v tejto veci pokračovať. Museli by sme, aby sme to zvládli, aby sme z toho našli východisko, priznať výkladom, že sme hlasovali prakticky už o veci, ktorá bola rozhodnutá a že sme hlasovali zbytočne. Alebo môže prísť do úvahy aj iný spôsob riešenia, napríklad taký, aby som ako poslanec, kolega poslanec, príslušník menšín, požiadal pani Bartošovu, aby stiahla svoj návrh /rozruch v sále/, pretože ten je zjavne v rozpore s medzinárodnými právnymi normami.
Nevylučujem, že parlament doteraz a aj v ďalšom období bude musieť prijať takéto korektúry vtedy, keď sa prijme niečo, s čim je tažko možné vyjsť na verejnosť:. Ak má zasadnúť politické grémium, vlastne by malo rokovať o týchto dvoch procedurálnych otázkach a o tomto spôsobe, ako sa z tohoto princípu vymotať, pretože, potom nám nič iného neostáva, než vyhlásiť, že sme vlastne hlasovali, všetko je v poriadku a máme schválený ideálny zákon, o čom nie som presvedčený, lebo práve tento pozmeňujúci návrh spochybnil dobrý úmysel, ktorý chceli v parlamente dosiahnuť. Preto vás prosím o pochopenie, aby sme to uviedli do súladu s tým, čo sa vlastne chcelo dosiahnuť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec. Poslanec I. Chamula:
Prepáčte, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, neviem, ktorý návrh pani Bartošovej má kolega na mysli, pretože prvý návrh bol: "Mená sa zapisujú v úradne kodifikovanej podobe. " Túto kodifikovanú podobu som prečítal z Pravidiel slovenského pravopisu. Neviem, v čom je chyba. To je po prvé. Druhý návrh bol a neprešiel. Tento druhý návrh bol: "V úradnom jazyku je sled mien v poradí prvé meno a druhé priezvisko. " Neprešiel. Tak neviem, o čom tu rozprávame. /Šum v sále. / Ide tu o princíp, čo chcem povedať, že Pravidlá slovenského pravopisu sú kodifikovanou normou spisovného jazyka, to znamená, že tie hovoria tak, ako som to prečítal pred chvíľou. Tam absolútne nie je žiadna zarážka alebo obmedzenie, tam sú taxatívne vypočítané mená francúzske, španielske, nemecké, aj maďarské, a tie sa píšu tak, ako sa píšu v maďarčine. Takže nevidím v tomto problém.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem, pán poslanec Chamula. Hlási sa ešte niekto s technickou poznámkou? Prosím, pán poslanec Masarik.
Poslanec J. Masarik:
Až na to, že - a teraz by som doplnil pána poslanca Chamulu, že podľa schválenej pripomienky, teda schváleného návrhu pána poslanca Sojku, sa mená budú písať a používať podľa Pravidiel slovenského pravopisu, to znamená, že napríklad meno George Black sa bude písať po slovensky Džordž Blek. To je výsledok.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prepáčte, ale to je nedorozumenie. Práve vám čítal text, z ktorého bolo zrejmé, že slovenčina pripúšťa písanie mien a priezvisk v tom istom materinskom jazyku, o ktorých ľudí ide.
Prosím, pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:
Dámy a páni, skutočne nechcem nejak rozširovať túto diskusiu, ale chcem pripomenúť text alebo znenie návrhu pani poslankyne. Hovorí o tom, že mená sa zapisujú v úradne kodifikovanej podobe. Nikoho neobviňujem za to, že to bude inak, proste nechcem takúto diskusiu rozvíjať, chcem len požiadať pána ministra vnútra, aby sa k veci vyjadril, aby sme zvládli celý tento problém, lebo nič iného nám neostane, než potom vyhlásiť doterajšie hlasovanie za právoplatné a nemáme o čom diskutovať. Môžeme otvoriť rozpravu a vydiskutovať si to.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec, nemusíme vyhlásiť, to je doposiaľ právoplatné.
Poslanec J. Zselenák:
V záujme veci by som chcel poprosiť pána ministra, aby vystúpil, zaujal stanovisko, a tým otvoril rozpravu. Môžme si to vydiskutovať a potom môžeme rozhodnúť, ako to bude.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, pani poslankyňa Bartošova. Poslankyňa E. Bartošova:
Len stručne by som chcela reagovať na vystúpenie pána kolegu Zselenáka. Nebudem vás dlho napínať, svoj návrh nestiahnem. Bolo o ňom hlasované a plénum návrh prijalo. Potom by som mohla žiadať aj ja, aby sme znovu prerokovávali bod 15, o ktorom tiež bolo hlasované. A nebolo to len vďaka mne, ale schválil to tento parlament ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán v súlade s rokovacím poriadkom.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec. Moment, pán poslanec Mikloško, chvíľku počkajte.
Poslanec F. Mikloško:
Chcem len upozorniť, že s týmto zákonom sa naťahujeme od začiatku tohto pléna. Niekolkokrát sa zišlo politické grémium, politické kluby mohli o tom diskutovať. V deň, kedy už o ňom hlasujeme, vystúpi s úplne novým návrhom pani poslankyňa Bartošova a s úplne novým návrhom pán poslanec Sojka. Nikdy sa o ňom nediskutovalo, a parlament to zrazu prijme bez toho, aby sme si to celé ujasnili. A sme tam, kde sme - bohužiaľ. Takto sa môže pracovať niekde v krčme, ale nie v parlamente. Treba nejako vec ujasniť, vecí tu sa preberá jeden vážny zákon.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán kolega, tomu nezabraňuje rokovací poriadok. Môžeme mať názor, že to nie je dokonalé, ale je to právoplatné.
Prosím, pán kolega. Poslanec M. Fehér:
Ak dovolíte, upozornil by som presne na to, čo spomínal pán Brňák - rozdiel medzi používaním a určovaním. Presne tento rozdiel je obsiahnutý aj v odporúčaní Rady Európy číslo 1201. Dovolím si prečítať nasledovné: Ak Národnou radou schválený zákon nebude zabezpečovať, že každá osoba prislúchajúca k národnostnej menšine má právo na úradné uznanie svojho priezviska a svojich krstných mien v materinskom jazyku, čo je obsiahnuté v ustanovení článku 7 odsek 2 odporúčania číslo 1201, potom tento zákon bude v protiklade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 23 6. 1993.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,
prosím vás, uvedomme si, čo je to za termín, ktorý spomenul pán kolega. Hovoril, čo je to úradné uznanie. Pekne vás chcem poprosiť, ľudia nečakajú akurát na tento zákon. Ľudia čakajú na bytový zákon, čakajú na ekonomické zákony! /Potlesk. / Pekne vás chcem poprosiť, ak máme spory a politické grémium sa nevie dohodnúť, je to známka toho, že tu existujú vojská bez generálov alebo generáli bez vojsk. Ale to je druhá vec. Prosím, môžeme zvrchovane rozhodnúť iba tak, že budeme hlasovať. Preto vás žiadam, hlasujme! Príhováram sa za to, aby sme urobili zadosť všetkým právam, ktoré tu náležia aj slovenčine, aj národnostiam. Opakujem: Nepúšťajme králika do Austrálie, ale na druhej strane urobme zadosť všetkým veciam, ktorým treba! Toto plénum o spore môže rozhodnúť iba tak, že bude hlasovať. Nijako inak! Ani nijaké politické grémium nie je nad toto plénum.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Bárány a potom pán poslanec Hudina.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
dovolím si čiastočne zopakovať svoju otázku. Ak podľa Pravidiel slovenského pravopisu, ako nás upozornil kolega Chamula, sa cudzie mená píšu vlastne v pôvodnom jazyku, z ktorého pochádzajú, na čo je dobré ustanovenie, ktoré navrhol pán poslanec Sojka, že sa uvádzajú v jazyku slovenskom alebo podľa slovenského pravopisu? Buď je to prebytočné, lebo tak či tak slovenský pravopis hovorí, že sa uvádzajú v pravopise príslušného cudzieho jazyka, alebo to má znamenať, že napriek tomuto ustanoveniu Pravidiel slovenského pravopisu sa majú uvádzať v jazyku slovenskom.
Verím, podľa doterajšej diskusie a stanovísk pánov kolegov Sojku a najmä Chamulu, že tento druhý variant nemali na mysli. V praxi však výklad povedie, či sa nám to páči alebo nie, k tomuto druhému variantu. Mali by sme si uvedomiť, o čom vlastne sme rozhodli a k akému záveru sme dospeli. Dospeli sme k záveru, že István nakoniec bude vlastne
fonetickou transkripciou, lebo tu zákonodarca stanovil, čo je samo osebe protizmyselné, výnimku z Pravidiel slovenského pravopisu.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pokiaľ viem, to nie je výnimka, pán poslanec. Tam je práve možnosť písať názov aj v cudzom jazyku. To dovoľujú pravidlá. Ale v poriadku.
Prosím, pán poslanec Hudina. Poslanec M. Hudina:
Podávam návrh na prijatie vládneho návrhu zákona bez rozpravy a žiadam o tom hlasovať..
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu.
Pán minister Tuchyňa sa hlási o slovo. Má na to podľa rokovacieho poriadku právo. /Potlesk. /
Minister vnútra SR J. Tuchyňa:
Vážené dámy, vážení páni,
niekoľko poznámok na margo toľko citovaných záležitosti. Vládny návrh zákona vychádza z princípu, že v Slovenskej republike platí zákon o úradnom jazyku. To po prvé. Teda problematika pravopisu nemôže ani nič riešiť, pretože keď vychádza z princípu úradného jazyka, je to v podstate totožné.
Rád by som povedal na margo návrhu pani poslankyne Bartošovej. Tento návrh, skutočne si myslím - to je môj výklad - taxatívne musí vymedziť, kodifikovať mená, ktoré bude nožné písať. Teda vraciame sa k tomu, vážení, čo tu doposiaľ bolo. Pravidlá slovenského pravopisu nevymedzujú taxatívne mená, ale hovoria o tom, že sa píšu takto a takto. Ale kodifikácia znamená taxatívne vymedziť zoznam mien.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pani ministerka Tóthová sa hlási. Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som sa pripojila k názoru pána ministra. Zvrat "úradná kodifikovaná podoba" znamená výpočet mien od 1 do 1 500 alebo 2 500 a nedáva priestor na 5501. prípad, čo znamená určité obmedzenie, aj keď vo veľkej šírke. Nerada to hovorím, ale právo to takto chápe a je to takto. Každý taxatívny výpočet dáva možnosť výberu len v rámci priestoru a nie úplne slobodne. To by bola prvá pripomienka.
Druhá - musím súhlasiť s pánom poslancom Bárányom, že právne myslenie je trošku iné ako všeobecné a vychádza z toho, že keď je niečo, nejaké pravidlo a v rámci tohto pravidla dávame ďalšie pravidlo, to ďalšie pravidlo je výnimkou z pravidla. Znie to trošku zložito, ale je to tak.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, milí hostia,
dovoľte, aby som podal jeden návrh, ktorý, keď prijmeme, možno ním napravíme to, čo sme urobili zle. /Šum v sále. / Ďakujem pekne. Môžeme takto pokračovať ešte zajtra, pozajtra a dávam návrh, aby sme pracovali aj v sobotu a v nedeľu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ale, pán poslanec, vydržme. Prosím, pokračujte vo svojej poznámke.
Poslanec J. Rea:
Prosím vás pekne, pozerá sa na nás, možno to tu už niekto povedal, celá republika, tak sa takto k tejto práci postavme. V mojom návrhu som len chcel povedať, aby sme to, čo sme už dnes prijali - rozprava sa otvorila - aby sme hlasovali o tom, že to zoberieme späť a pán spoločný spravodajca začne uvádzať hlasovanie tak, ako bolo dohodnuté na politickom grémiu od samého začiatku znovu. To je jedine nožná rýchla cesta, aby sme aj to, čo sa zle urobilo, napravili. Ak je to procedurálne možné, prosím, pozrite sa na to. Opakujem, to, čo sme doteraz prijali hlasovaním, navrhujem stiahnuť späť a opätovne hlasovať podľa poriadku.
Včera sme schvaľovali Trestný zákonník a zaznela tu veta, že niekde v európskych štátoch by bol tento veľmi mäkký, že Trestný zákonník vracia trest asi tak, že oko za oko, zub za zub. Tak, prosím vás pekne, nechcime tu teraz niečo niekomu vracať, kto nám urobil zle a my mu teraz ideme urobiť nejaký zákon, aby sa mu urobilo zle a zasa zle, zasa zle. Prosím vás, je tu môj návrh, skúsme o tom ešte hlasovať. Za garančný výbor je možno chybou, beriem si ju aj sám, že sme nepožiadali vyjadrenie od príslušných ústavov k návrhu tohto zákona. Je to chyba. Beriem to na seba.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, pán poslanec Csáky. Poslanec P. Csáky:
Vážený pán predsedajúci,
vzhľadom na to, že bola otvorená znovu rozprava, dovoľujem si - po prvé - podporiť návrh pána Reu a žiadať o tom hlasovať, a po druhé - dovoľujem si predložiť pozmeňujúci návrh k § 3. Ako posledná veta, to znamená po vete, ktorú sme prijali, alebo pravdepodobne sme prijali podľa návrhu pána Sojku, posledná veta by znela takto: "Cudzojazyčné mená sa používajú podľa pravidiel príslušného jazyka". Prosím, aby sme o tomto tiež hlasovali.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. To snáď nemôžeme, lebo cudzojazyčné sú aj mená cudzincov, a to je trocha problém, mám taký dojem.
Prosím, pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,
keďže bola otvorená rozprava, dovolím si hovoriť trošku obšírnejšie. Nie síce tak, ako kedysi pán Mikloško hovoril, že začínam od 9. storočia, teraz by som začal od 16. storočia. Dovolíte mi, pán Mikloško?
Predovšetkým by sme si mali vysvetliť, čo znamená meno a priezvisko v našej kultúrnej a štátnej histórii. Predovšetkým treba povedať, že identifikačným v našej kultúrnej histórii bolo vždy meno, krstné meno, ktoré dostalo diéta pri narodení a ktoré sa stalo v podstate v kresťanskej viere aj sviatosťou posvätenou krstom. Preto, keď chceme vyjsť v ústrety požiadavke našich spoluobčanov inej národnosti ako slovenskej a zabezpečiť ich identitu, treba predovšetkým sa nasmerovať na krstné mená, ktoré by jednoznačne boli garantom toho, že sa ich identita bude zachovávať. Druhou zložkou identity človeka je priezvisko, po česky příjmení. Je to niečo, čo je pri mene alebo čo je prezývka, aby bližšie určilo meno. Preto sú aj tieto termíny v slovenskej a českej terminológii zavedené. Do 16. storočia to boli skutočne len prezývky. Až Tridentský koncil klasifikoval povinnosť používania priezvisk a ich dedenie. Odvtedy sa krstné mená a priezviská uvádzajú spolu, kde meno je to, čo identifikuje osobnosť a priezvisko je to, čo sa dedí. Až do začiatku maďarizácie v Uhorsku bola v podstate taká prax, že si mená zapisoval každý podľa svojho pravopisu v jazyku, v ktorom toto meno a priezvisko vzniklo, resp. v ktorom prostredí sa nachádzalo, v súvislosti so zoštátnením matrík sa v Uhorsku povinne používala maďarská ortografia pri písaní všetkých
mien, t. j. ortografia, ktorá vyžadovala pravopis podľa maďarskej kodifikácie.
Po roku 1918 sa u nás urobila voľnosť a mená sa písali pôvodne tak, ako sa písali, teda buď Ludvik, Lajoš alebo Ľudovít, podľa jazyka, v ktorom meno bolo dané, a priezviská sa začali uvoľňovať z pôvodnej ortografie asi tým spôsobom, že Slováci si začali prepisovať svoje priezviská do slovenského pravopisu, teda vypúšťali maďarský zložkový pravopis a občania maďarskej národnosti si nechávali tieto priezviská, resp. aj mnohí Slováci si ich nechávali v pôvodnej ortografii, akú zdedili buď z minulosti alebo z obdobia maďarizácie. Po roku 1945 sa u nás zaviedol taký systém, kde sa v podstate pripúšťali len slovenské formy krstných mien, ortografia priezvisk zostala taká, aká vyplývala z jazyka, v ktorom boli napísané.
Teda, keď dnes prichádzame k tomuto zákonu, musíme vychádzať z toho, že treba skutočne ísť podľa princípu dajte cisárovi, čo je cisárovo, a dajte pánu Bohu, čo je božie. Treba vyjsť v ústrety pri písaní krstných mien. Tam by som skutočne otázku pravopisu nemiešal a neplietol, to znamená, že treba skutočne prijať takú podobu v zákone, že krstné mená sa jednoznačne môžu písať v jazyku, v ktorom sú pôvodné. Čo sa týka priezvisk, treba vychádzať z ústavného stavu, kde ústava kvalifikuje slovenský jazyk ako jazyk štátny, t. j. rešpektovať Pravidlá slovenského pravopisu, ktoré umožňujú používať akúkoľvek ortografiu, ktorá sa píše v latinke.
V prípade inej ortografie ako je latinská, t. j. azbuka, japonské písmo, čínske písmo sa do slovenčiny prepisuje našou diakritickou ortografiou, teda píšem nie Shintaro abé, ako píšu Angličania, ale píšem pekne s mäkčeňom š. Toto všetko slovenčina upravuje. Slovenčina upravuje možnosť používania priezvisk v pôvodnej ortografii jazyka, ktorý je písaný v latinskom písme. Jedine čo vyžaduje, je v podstate
preklenovanie ženských mien. Myslím si, že takúto lojalitu od svojich občanov ženského pohlavia iných národností ako je slovenská, môžeme vyžadovať, aby si ich písali podľa pravidiel v štátnom jazyku tam, kde to treba. Myslím si, že návrh, ktorý podal pán Brňák, vyslovene toto rieši, že v slovenskom texte, v slovenskom dokumente sa píše s koncovkou "-ová" a v ostatných jazykoch umožňuje akúkoľvek vôľu. Myslím si, že tento problém by sa týmto vyriešil, ak by sme prijali zásady, o ktorých som hovoril.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Ešte pán poslanec Hudec, ale potom chcem upozorniť, že pravdepodobne musíme si stanoviť polhodinovú prestávku a pokúsime sa to preklenúť v politickom grémiu.
Poslanec I. Hudec:
Pán predsedajúci, navrhujem ukončenie diskusie, pretože bola k tomu otvorená rozprava. Ale pekne prosím, bol tu návrh pána poslanca Csákyho, aj keď jeho politické prejavy nemám rád, ale v tomto prípade podporujem jeho návrh, aby sme o ňom hlasovali. Prosím, aby sa ukončila rozprava.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Priatelia, neukončujem rozpravu a rozídeme sa na polhodinovú prestávku. Priatelia, tú prestávku dáme tak, že potom môžeme pokračovať v diskusii, lebo predpokladám, že grémium zaujme nejaké stanovisko a dá nejaké odporúčanie.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pozývam pani poslankyne a pánov poslancov do rokovacej sály. Prosím, zaujmite svoje miesta.
Pani poslankyne a páni poslanci, budeme pokračovať v znovuotvorenej rozprave na základe toho, že sme ju prerušili na pol hodiny na stretnutie politického grémia a politických klubov.
Teraz prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrhy, ktoré spoločne dohodlo politické grémium.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
z politického grémia vyšli tri návrhy, ktoré si osvojujem, a preto vám ich predkladám. V § 2 ods. 1 vládneho návrhu navrhujem zmeniť nasledovne: "Osobe narodenej na území Slovenskej republiky sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných. Pri zápise mien do matriky sú rodičia povinní poskytnúť obvodnému úradu súčinnosť. "
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Odporúčate teda prijať. Prosím, prezentujme sa. Poslanec T. Cabaj:
Pán predsedajúci, je rozprava.
Druhý pozmeňujúci návrh je k § 3. Predkladám návrh § 3 vládneho návrhu zmeniť nasledovne: "Štátny občan Slovenskej republiky používa v úradnom styku iba jedno meno. Ak má uvedených v matrike viac mien, používa meno uvedené na prvom mieste. "
A tretí pozmeňovací návrh je k § 4 ods. 4. Predkladám návrh zmeniť ho nasledovne: "Ženské priezvisko v slovenskom jazyku sa určuje a používa s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania. Cudzojazyčné ženské priezvisko sa môže určiť a používať v cudzom jazyku. "
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že politické grémium sa stretlo už niekoľkokrát, som poverený a dávam návrh, aby bola ukončená rozprava. Prosím, aby sa o tom hlasovalo.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Hlasujeme o ukončení rozpravy. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 112 poslancov.
Kto je za návrh na ukončenie rozpravy tak, ako to formuloval pán poslanec Mikloško?
Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh na ukončenie rozpravy bol prijatý.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby viedol ďalšie hlasovanie.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, dávam návrh, aby sme hlasovali najskôr o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z dohody v politickom grémiu a potom pokračovali tými, ktoré ostali z prvej časti rozpravy.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
V poriadku. Už ich nebudete uvádzať.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 111 poslancov.
Teda hlasujeme teraz o každom návrhu osobitne. Prosím, uveďte prvý návrh.
Poslanec T. Cabaj:
Prvý návrh prečítam - § 2 odsek 1 by znel: "Osobe narodenej na území Slovenskej republiky sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných. Pri zápise mien do matriky sú rodičia povinní poskytnúť obvodnému úradu súčinnosť. " Nechávam na rozhodnutie poslancom.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Kto je za tento predložený návrh z politického grémia? Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh politického grémia bol prijatý.
Poslanec T. Cabaj:
Druhý pozmeňujúci návrh je k § 3. Nové znenie: "Štátny občan Slovenskej republiky používa v úradnom styku iba jedno meno. Ak má uvedených v matrike viac mien, používa meno uvedené na prvom mieste. " Taktiež nechávam na rozhodnutie poslancom.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Kto je za predložený návrh politického grémia?
Za návrh hlasovalo 108 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Kto sa zdržiava hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že aj tento druhý návrh politického grémia
bol prijatý.
Poslanec T. Cabaj:
Návrh § 4 odsek 4: "Ženské priezvisko v slovenskom jazyku sa určuje a používa s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania. Cudzojazyčné ženské priezvisko sa môže určiť
a používať v cudzom jazyku. " Taktiež nechávam na rozhodnutie poslancom.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 117 poslancov.
Kto je za predložený návrh politického grémia - tento tretí pozmeňujúci návrh?
Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Konštatujem, že tento tretí návrh bol tiež prijatý. Poslanec T. Cabaj:
Ďalej ešte z rozpravy je návrh pána poslanca Kuriščáka, aby v § 4 odsek 4 bola vypustená druhá veta.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, pán poslanec Jakubík. Poslanec P. Jakubik:
Pán predsedajúci, teraz sme hlasovali o § 4 odseku 4 - o novom znení. Domnievam sa, že tento návrh, ktorý predkladá pán spoločný spravodajca, uplatnený pred týmto hlasovania a pred rokovaním grémia, je bezpredmetný.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Áno. Pán spoločný spravodajca, pokračujte ďalej.
Poslanec T. Cabaj:
Pán poslanec Bogdan k § 6 ods. 3 predkladá návrh znenia takto: "Príslušník národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny žijúcej na území Slovenskej republiky a používajúci iné písmo ako latinské má právo na zápis mena a priezviska do matriky aj týmto písmom. Tento zápis je uvedený vždy za zápisom v písme latinskom. V úradnom styku a v iných úradných dokumentoch sa používa meno a priezvisko v podobe transkripcie do slovenského jazyka. Za účelom správnosti zápisu do matriky sú rodičia, pripadne žiadatelia povinní poskytnúť súčinnosť. " Neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 114 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Bogdana? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Bogdana nebol prijatý.
Poslanec T. Cabaj:
Ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca Bogdana je k § 14, kde navrhuje druhý odsek: "Príslušník národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny žijúcej na území Slovenskej republiky a používajúcej iné písmo ako latinské môže v súlade s ustanoveniami tohto zákona požiadať o nový zápis do
matriky s menom a priezviskom aj v jazyku a písme príslušnej menšiny alebo etnickej skupiny. Tento zápis sa uvedie vždy za zápisom v latinskom písme. V úradnom styku a v iných úradných dokumentoch sa používa meno a priezvisko v podobe transkripcie do slovenského jazyka. Za účelom správnosti zápisu do matriky sú rodičia, prípadne žiadateľ povinní poskytnúť súčinnosť. Obvodný úrad je povinný tejto žiadosti vyhovieť. " Neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 116 poslancov.
Kto je za predložený druhý návrh pána poslanca Bogdana? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Konštatujem, že tento druhý návrh nebol prijatý. Poslanec T. Cabaj:
Mám ešte jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Csákyho. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec Csáky sťahuje svoj návrh. Poslanec T. Cabaj:
Ďakujem. Myslím, že sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy. Pán predsedajúci, dávam návrh hlasovať o zákone ako celku a odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
V súlade s ustanovením § 26 odseku 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Kto je za celkový návrh?
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku. /Potlesk. /
Faktická poznámka - pán poslanec Doboš. Poslanec L. Doboš:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci,
myslím si, že sme vykonali šľachetnú vec. Poctili sme elementárne ľudské práva. Úcta slovenskému parlamentu, úcta zdravému ľudskému rozumu. V tomto duchu by sme mali pokračovať. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Ešte pán poslanec Košnár.
Poslanec J. Košnár:
Vážený pán predsedajúci,
podávam návrh na zmenu poradia prerokúvania ďalších bodov programu v druhej časti 20. schôdze Národnej rady.
Po prvé - navrhujem bod číslo 19, tlač 247, správa o plnení štátneho rozpočtu a vládny návrh novelizácie radu ďalších zákonov rozdeliť na dva, síce súvisiace, ale predsa len samostatné body. O tom, že sú to samostatné body a že aj výbory to tak chápali, svedčí aj skutočnosť, že sú predložené dve spoločné správy a dva návrhy uznesení. Národohospodársky a rozpočtový výbor v tomto prípade, že akceptujeme rozdelenie tohoto bodu na dva samostatné, navrhuje za spoločnú spravodajkyňu k tejto prvej časti pani poslankyňu Bartošíkovú.
Po druhé - navrhujem, aby druhá časť bodu číslo 19, t. j. návrh zákonov o štátnom rozpočte a ďalších zákonov, bola zaradená do programu ako bod 1 v piatok, spolu s ďalšími súvisiacimi zákonmi, ktoré máme predbežne v programe pod bodom 34a, 34b a 34c, t. j. aby sme prerokúvali v piatok druhú časť tlače 247 v znení doplnku plus tri ďalšie návrhy zákonov, t. j. o štátnom podniku, devízový zákon a o správnych poplatkoch. Ak plénum akceptuje tento návrh na zmenu poradia v programe, v takom prípade národohospodársky a rozpočtový výbor ako gesčný výbor navrhuje resp. potvrdzuje spoločného spravodajcu pána Bajana tak, ako je uvedený v programe a v pozvánke.
Ešte chcem využiť túto príležitosť a oznámiť členom národohospodárskeho a rozpočtového výboru, že jeho zasadnutie sa uskutoční zajtra o 8. 00 hodine. Na programe bude dokončenie rokovania o zákone o štátnom podniku, devízovom zákone a zákone o správnych poplatkoch.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Počuli sme, vážení poslanci a poslankyne, návrh pána profesora Košnára, ktorý navrhuje rozdeliť pôvodný bod 19 na dva body a tým, že ďalší bod bude podľa jeho uvedeného návrhu pokračovať v piatok.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Kto je za uvedený návrh rozdelenia bodu 19?
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Kto sa zdržuje hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh rozdelenia bodu 19 sme prijali.
Prosím, pán poslanec. Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, viem, že sme nabrali rýchle tempo, ale rád by som dokončil ešte svoju robotu. Pokiaľ máte pred sebou spoločnú správu, viete, že výbor pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade požiadať vládu Slovenskej republiky o zabezpečenie prerokovania s vládou Maďarskej republiky používanie mien a priezvisk občanov Maďarskej republiky, príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny. O výsledku rokovania informovať Národnú radu Slovenskej republiky do 31. 12. 1993. Preto predkladám návrh, aby sme k predchádzajúcemu zákonu prijali uznesenie, ktorým požiadame vládu tak, ako je to v návrhu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 108 poslancov. Kto je za predložený návrh? Za návrh hlasovalo 103 poslancov.
To znamená za postup, v ktorom vláda sa žiada, aby postupovala tak, ako bolo uvedené v návrhu. Kto je proti? Nikto nebol proti. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh uznesenia zaväzujúci vládu Slovenskej republiky sme prijali.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec Andel sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec M. Andel:
Priatelia, keďže sme sa dnes psychicky skutočne vyčerpali, chcem sa spýtať, či naša dohoda platí, či ukončíme teraz rokovanie a presunieme sa na štadión SK Ružinov. Tento štadión sa nachádza pri hoteli JUNIOR, pri štrkoveckom jazere. Doprava bude zabezpečená individuálne a sú tu aj autobusy liniek číslo 34, 39 a 54, ktoré stoja priamo pred štadiónom. O chvíľu budeme vedieť, či príde aj autobus, ktorý by nás tam dopravil. Prosím, aby sme sa tam čim skôr presunuli, pretože nás čakajú dva zápasy. Sú štyri jedenástky, z ktorých sa uskutoční nominačný výber do futbalového mužstva Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pochopenie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne, vážení kolegovia a kolegyne. Končím dnešné rokovanie. Želám vám dobrú zábavu na futbale. Zajtra pokračujeme o 9. 00 hodine.
Šiesty deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
8. júla 1993
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss: Kolegyne a kolegovia,
prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti, aby sme mohli začať rokovanie, pretože program máme ešte bohatý a vyzerá to tak, že schôdza bude pokračovať ešte v pondelok na budúci týždeň, čím rýchlejšie prerokujeme dnešné body, tým je väčšia šanca, že sa dostaneme aj na dovolenky.
Kolegyne a kolegovia, skúsme sa prezentovať. Prezentovalo sa 61 poslancov. Ešte chýba 15 poslancov.
Kolegyne a kolegovia, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti. Prosím, prezentujme sa ešte raz.
Zisťujem, že je prítomných 79 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná. Môžeme pokračovať v rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to tak, ako sme si včera odhlasovali, prvou časťou devätnásteho bodu, ktorou je
Správa o Plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za prvý štvrťrok 1993.
Správu ste dostali ako tlač číslo 247 a správu o výsledku prerokovania vo výboroch máte ako tlač číslo 247a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie minister financií Slovenskej republiky Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister financií SR J. Tóth:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
ministerstvo financií sleduje a hodnotí plnenie štátneho rozpočtu a operatívne informuje vládu a najmä Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky o stave príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Úvodom musím povedať, že vývoj pokladničného plnenia štátneho rozpočtu od začiatku tohto roka má určité tendencie k rozpočtovému deficitu.
V prvých dvoch mesiacoch pozitívne ovplyvnili plnenie rozpočtových príjmov splátky daní za rok 1992 a nižšie čerpanie výdavkov. Plnenie novozavedených daní bolo nízke, a to najmä z toho dôvodu, že splátky sa realizovali nadväzne na nové termíny až od februára. V januári a februári sa dosiahol mierny schodok vo výške 1, 5 mld Sk. Z hľadiska ročných relácií bolo už od začiatku roku zrejmé určité zaostávanie v plnení príjmov, preto bolo potrebné pristúpiť k regulácii rozpočtových výdavkov.
Napriek čerpaniu výdavkov v rámci limitov stanovených reguláciou sa rozpočtový schodok k 31. marcu zvýšil na 11 mld Sk, čo bolo dôsledkom najmä nižšieho plnenia daní a príspevkov do poisťovacích fondov. Výpadok príjmov v porovnaní so štvrťročným podielom z ročného prepočtu predstavoval 14, 2 mld korún. Nižším čerpaním výdavkov vplyvom regulačných opatrení bol tento výpadok príjmov čiastočne kompenzovaný.
Tento vývoj rozpočtových príjmov pretrvával aj v ďalších mesiacoch tohto roku. Plnenie príjmov rozpočtu je nielen prejavom súčasného stavu výkonnosti ekonomiky, ale je odrazom nízkej účinnosti pôsobenia Národnej poisťovne v prvých mesiacoch tohoto roka, ďalej zvládnutia novej daňovej sústavy, účinnosti práce colníc, ako aj špekulatívnych prístupov podnikateľskej sféry.
Pokiaľ ide o štruktúru rozpočtových príjmov a rozhodujúcich nepriamych dani, sa daň z pridanej hodnoty za prvý štvrtrok splnila na 8, 7 % z ročného rozpočtu a spotrebné dane na 9, 7 % z ročného rozpočtu. Dlhodobý vývoj sa vykazuje u dane z príjmov právnických osôb, u ktorej dosiahlo plnenie ročného rozpočtu za tri mesiace 9, 7 %. Za rozhodujúce príčiny tohoto stavu možno považovať neplnenie si daňovej povinnosti podnikateľskými subjektami najmä z dôvodu prvotnej a druhotnej platobnej neschopnosti, preferovanie úhrad záväzkov voči dodávatelom a svojim pracovníkom pred úhradou záväzkov voči štátnemu rozpočtu v záujme udržania vlastnej existencie, daňové úniky zo strany daňových subjektov.
Vo výdavkovej časti rozpočtu sa pôsobením regulačných opatrení vykazuje nižšie plnenie ako je alikvotný podiel z ročného rozpočtu takmer vo všetkých druhoch výdavkov. Stanovené limity v rámci regulácie sa vo všetkých rozpočtových kapitolách dodržali. Sociálne dávky, ktoré nepodliehajú regulácii, sa vyplatili za tri mesiace vo výške 11 mld korún, čo predstavovalo 22, 2 % z ročného rozpočtu. Výška výdavkov, a tým zvýšenie schodku, výraznou mierou ovplyvnili debetné úroky platené Národnej banke, ktoré za štvrtrok predstavovali 2, 3 mld korún. Ide o nevyjasnené záležitosti a vzťahy z rozpočtu v roku 1991 a nepredané obligácie.
V prípade pokračovania nepriaznivého vývoja v rozpočtovom hospodárení a neuhradenie schodkov štátneho rozpočtu za
roky 1991 a 1992 je predpoklad vyšších výdavkov len na debetných úrokoch vo výške asi 10 mld korún. Na základe výsledkov rozpočtového hospodárenia sa aktuálnou a naliehavou úlohou v tejto oblasti stáva minimalizácia reálnej schodkovosti v nasledujúcom období.
Doteraz vykázaný deficit štátneho rozpočtu za prvý štvrťrok, ale aj za mesiace apríl a máj je zdrojom značného znepokojenia, preto je vláda Slovenskej republiky presvedčená, že je potrebné realizovať odporúčania aj misie Medzinárodného menového fondu. Z doterajších skúseností vyplýva naliehavá potreba zlepšiť výber daní prostredníctvom posilňovania daňovej správy, cestou zlepšenia právnych rámcov, ako aj prísnejším uplatňovaním existujúcich regulácií. Podľa toho novela zákona o dani z pridanej hodnoty a ostatných zákonov, ktoré sa budú prerokovávať zajtra, ukazuje určitý smer v tom, ako na príjmovej strane rozpočtu je možné riešiť čiastočne vzniknutý deficit, ako aj na strane výdavkovej je možné reguláciou výdavkov urobiť určité obmedzenia.
Vzhľadom na to, že druhú časť návrhov, ktoré sa dotýkajú plnenia úloh štátneho rozpočtu za prvý štvrťrok tohto roku, bude prerokovávať Národná rada Slovenskej republiky, k druhej časti by som sa vyjadril zajtra.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi Júliusovi Tóthovi. Prosím pani poslankyňu Máriu Bartošíkovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania predloženého materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslankyňa M. Bartošíková:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,
správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za prvý štvrťrok 1993 predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného s tým, že správu prerokujú do 16. júna 1993. Všetky výbory správu v termíne prerokovali, 8 výborov vzalo správu na vedomie, resp. s ňou vyjadrilo súhlas. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky správu neodsúhlasil, nakoľko návrh nezískal vo výbore potrebnú nadpolovičnú väčšinu. Z 19 členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z prítomných 12 za návrh hlasovalo iba 9 poslancov, 1 bol proti a 2 sa zdržali hlasovania.
Tri výbory k prerokovanej správe prijali odporúčania, ktoré sú v spoločnej správe uvedené na strane 2. Z toho prvé a druhé odporúčanie navrhujem, aby sme prijali v rámci uznesenia Národnej rady, pretože sa odvolávajú na poverenie vlády vykonať určité úkony. Tretie odporúčanie navrhujem neprijať po prebehnutej diskusii, pretože ide o poverenie pre príslušného ministra, čo je v internej moci príslušného výboru.
To je všetko pán predsedajúci. Ďakujem pekne.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Márii Bartošíkovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.
Zároveň otváram rozpravu a vyzývam vás, aby ste sa do nej prihlásili. Písomne nemám podanú žiadnu prihlášku.
Pán poslanec Tahy za Kresťansko-demokratické hnutie. Poslanec M. Tahy:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,
vzhľadom na závažné zmeny, ktoré nastávajú vo vývoji štátneho rozpočtu našej republiky na rok 1993, vzhľadom na väzby vývoja tohoto rozpočtu, ktoré iste vznikajú i z rokovaní s Medzinárodným menovým fondom, odporúčam, aby pri prerokovaní správy o vývoji štátneho rozpočtu za I. polrok v parlamente - predpokladám, že toto rokovanie bude niekedy v septembri - do uznesenia bol prijatý bod C, v ktorom Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri predkladaní správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1993 túto doplnila rozborom:
a/ vplyvu štátnej správy daní a novej daňovej sústavy,
b/ priebehu privatizácie,
c/ stavu v Národnej poisťovni,
d/ odsunu platnosti zákona číslo 328/1991 Zb. na vývoj príjmovej a výdajovej časti štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v roku 1993.
V poslednom bode d/ zákon číslo 328/1991 Zb. je tzv. bankrotový zákon. Prosím o podporu tohoto návrhu.
Ďakujem.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Tahymu. Prosím, kto sa ešte hlási do rozpravy? Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne a kolegovia,
čakal som na prerokovanie tohoto bodu a nijak zvlášť som si nepripravoval vystúpenie, pretože som očakával, že pán minister financií vo svojom úvodnom slove zareaguje na uznesenia Národnej rady, ktoré sme prijali na májovej schôdzi práve k bodu, ktorý sa týkal prípravy správy o plnení rozpočtu za I. štvrťrok 1993. Ak si pamätáte, prijali sme vtedy tri uznesenia, kde sme v jednom z nich konštatovali, že vláda nepredložila včas uvedenú správu, v druhom uznesení sme povedali, že by sme chceli, aby správa o plnení rozpočtu za daný štvrťrok bola predložená vždy druhý mesiac po tom, keď príslušný štvrťrok končí. Tretie uznesenie, o ktorom by som chcel hovoriť, žiadalo vládu, aby zhodnotila rozpočtové zabezpečenie rezortov zdravotníctva a školstva na rok 1993, a ak to bude považovať za potrebné, aby predložila príslušné návrhy na úpravu štátneho rozpočtu.
Ani v správe pod tlačou 247, ani v úvodnom slove pána ministra nebola reakcia na toto uznesenie, hoci v prehľade uznesení vlády Slovenskej republiky, ktoré dostávame ako poslanci, som pod číslom 400 našiel uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktorým reagovala na toto uznesenie Národnej rady. Obsahovo teda neviem, čo prijala, pretože tento prehľad nám nie je známy, ale jednoducho z toho vyplynulo, že
vláda sa touto otázkou zaoberala. Žiadal by som teda, aby pán minister vysvetlil, ako vláda posúdila rozpočtové zabezpečenie týchto dvoch kritických rezortov na rok 1993 a v prípade, že o tom vláda meritórne nerokovala, pretože viem, že úmysel ministerstva financií, aj úmysel Národnej rady, keď prerokúvala štátny rozpočet na rok 1993, bol taký, aby vláda po skončení polročného hospodárenia vyhodnotila, či je možné zvýšiť povedzme prostriedky na kapitolu školstvo. Existuje také uznesenie Národnej rady k štátnemu rozpočtu, aby sa vláda touto otázkou zaoberala.
Ak teda meritórne o tom nerokovala, navrhol by som, aby termín na splnenie uznesenia o posúdení rozpočtového zabezpečenia kapitol školstvo a zdravotníctvo bol vláde predĺžený na september 1993 s tým, že by vlastne už mala k dispozícii výsledky za I. polrok tohto kalendárneho roku a mohla zodpovednejšie túto otázku posúdiť a predložiť návrh príslušných opatrení Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Kto sa ďalej hlási do diskusie? Dostal som 4 písomné prihlášky k pôvodnému bodu 19 od pána Miroslava Poliaka, Štefana Harnu, Jozefa Jakuša a Milana Kňažku. Neviem, či ich chcú uplatniť teraz, k tejto prvej polovici pôvodného bodu 19. Zrejme nie.
To znamená, že nikto ďalší sa nehlási do rozpravy, môžem ju ukončiť. Pýtam sa pána ministra či sa chce k rozprave vyjadriť.
Minister financií SR J. Tóth:
Bol som vyzvaný pánom poslancom, takže k otázkam školstva a zdravotníctva sa chcem vyjadriť.
Pokiaľ sa týka zdravotníctva, na úrovni podpredsedu vlády je vytvorená komisia, ktorá prehodnocuje celkové výdavky na zdravotníctvo. Jej práca nebola ešte až tak ukončená, aby to mohlo byť vo vláde prerokované a mohli byť urobené nejaké doplnky alebo dodatky k otázkam zdravotníctva.
Pokiaľ sa týka školstva, prerokovali sme to s pracovníkmi ministerstva školstva. Takisto na úrovni podpredsedu vlády bolo dohodnuté, že vyfinancujeme potreby, ktoré vznikli v oblasti v školstva, najmä z titulu vykurovania a iných výdavkov a uhradíme ich do konca šiesteho mesiaca tak, aby školský rok mohol byť ukončený bez väčších vážnych otrasov.
Len pripomínam všetkým, ktorí v Národnej rade uvažujú, že máme málo prostriedkov na zdravotníctvo a na školstvo, že nie vždy tieto skutočnosti sú také, ako sa prezentujú. Pokiaľ sa týka výdajov, percentuálne z rozpočtu sa na školstvo v mnohých krajinách Európy dáva 4 až 7 %, my dávame skoro 10 %, takže, treba zvážit, či v jednej oblasti aj v druhej oblasti všetky prostriedky vynakladáme racionálne a či nemáme žiadne iné možnosti, ako racionálnym využitím týchto obrovských prostriedkov môžeme vplývať na jednu aj na druhú oblasť.
Osobne som veľmi rád a myslím si, že už prišla doba v jednej aj druhej oblasti, že nie natŕčaním dlaní, ale vlastnými racionalizačnými opatreniami sa dá dosiahnuť s prostriedkami rozpočtu podstatne viac, ako to bolo doteraz možné, a že sprísnením kritérií výdavkov, a možno aj lepšou činnosťou Národnej poisťovne, v zdravotníctve bude možné dôjsť k značným úsporám voči súčasnému stavu.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi financií. Faktická poznámka - pán poslanec Tahy, pretože rozpravu som ukončil.
Poslanec M. Tahy:
Ďakujem, pán podpredseda, to je len formálna záležitosť. Pôvodný návrh uznesenia bol k obidvom častiam. Na základe toho som svoj príspevok aj formuloval ako bod C, ale tým, že sme to rozdelili, bod B vlastne vypadá z návrhu uznesenia k tomuto prvému bodu, takže môj návrh by mal byť ako B.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Ftáčnik má ešte faktickú poznámku a potom dáme slovo pani spoločnej spravodajkyni.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán minister, nijako nespochybňujem úsilie vlády o to, aby sa šetrilo v rezortoch, ktoré vydávajú podľa porovnateľných položiek s inými krajinami priveľa prostriedkov. Účelom toho uznesenia, ktoré sme minule prijali, bola otázka, aby sme sa zamysleli nad tým, že vláda Slovenskej republiky prijala niektoré opatrenia, povedzme, platovú úpravu pod číslom 636, ktorá robí dieru v rozpočte školstva vo výške 453 miliónov Sk. A informáciu, že rozpočtovo bude školstvo na I. polrok zabezpečené, ste nám podali už na májovej schôdzi, aspoň o príprave tohto stretnutia. Môj problém, a myslím, že aj problém rezortu je však ten, ako vyfinancuje svoju činnosť do konca tohto kalendárneho roku -a k tomu smerovalo to uznesenie. Toľko som len chcel upresniť na faktickú poznámku. Súhlasím s vami, že treba hľadať zdroje a vnútorné rezervy v oboch týchto rezortoch,
ale musíme vedieť, či týmito úspornými opatreniami sme schopní pokryť to, čo týmto rezortom do naplnenia potrieb chýba.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Faktická poznámka - pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:
Chcem sa len pána ministra spýtať - odvolávali ste sa na komisiu podpredsedu vlády pána Romana Kováča v súvislosti s riešením problémov ministerstva zdravotníctva, tak som to pochopil. Táto komisia bola zo strany pána ministra zdravotníctva - mierne povedané - spochybňovaná. Dokonca mám tu aj vyjadrenie predsedu Republikového zdravotníckeho klubu HZDS, kde závery komisie vedené podpredsedom vlády Romanom Kováčom pre riešenie stavu zdravotníctva v niektorých bodoch, napríklad riešenie odmeňovania zdravotníckych pracovníkov na rok 1993, znovuzavedenie platieb na tzv. hlavu v primárnej sfére, atď. - súhlas s takýmto financovaním - znamená zastavenie procesu transformácie zdravotníctva minimálne na dva roky. Chcem sa teda spýtať, či komisia, ktorá pracuje pri podpredsedovi vlády Romanovi Kováčovi, je oficiálne akceptovaná vládou, a teda očakávame skutočne jej výsledky, alebo akceptujú sa vyjadrenia ministra zdravotníctva pána Soboňu.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi za faktickú poznámku. Pán minister, chcete na ňu odpovedať?
Minister financií SR J. Tóth:
Pred chvíľou som odpovedal na otázky.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
To už bolo záverečné slovo. Toto boli otázky, ktoré možno zodpovedať po ukončení tohoto bodu v kuloároch.
Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave?
Poslankyňa M. Bartošíková:
Nie. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže prosím, aby ste uvádzali hlasovanie. Poslankyňa M. Bartošíková:
Najprv by sme sa mali vyjadriť k spoločnej správe. Vo svojom úvodnom slove som povedala, že odporučím prijať prvé dva návrhy, ktoré žiadali jednotlivé výbory pod bodmi 1 a 2 spoločnej správy na strane dva:
Národná rada odporúča predsedovi Národnej rady žiadať vládu Slovenskej republiky o dodržiavanie lehôt na podanie správ. To isté žiadal vo svojom vystúpení aj pán poslanec Ftáčnik.
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby spolu s prerokovaním správy predložila:
a/ komplex opatrení, ktoré vláda prijala pre riešenie vymáhania nedoplatkov odvodov daní,
b/ návrh legislatívnych úprav § 38 zákona o Národnej banke Slovenska o povinnosti zúčtovať zisk štvrťročne
v prospech štátneho rozpočtu, zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmu s návrhom na osobitné zdaňovanie bankového sektoru,
c/ podrobnú informáciu o obsahu rokovaní s Medzinárodným menovým fondom a dohodu, ktorú vláda prijala, vrátane systémového prístupu k legislatívnym úpravám zákonov pri riešení reštrikcie výdavkov v sociálnej oblasti a konkrétnych opatrení pre stabilizáciu a oživenie hospodárskej politiky vlády.
Tieto dva body, ktoré som čítala, odporúčam Národnej rade prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Kto je za navrhnuté dva body uznesenia? Návrhy prišli z výborov Národnej rady. Pani spoločná spravodajkyňa ich navrhuje prijať.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili. Poslankyňa M. Bartošiková:
Tretí bod návrhu výborov neodporúčam prijať. Ide o požiadavku výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť adresovanú ministrovi obrany Slovenskej republiky a týkajúcu sa nárokovania si dodatočných finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzkových potrieb rezortu i armády. Ide o záležitosť výboru, keďže sa dovoláva určitého uznesenia, ktoré môže adresovať priamo ministrovi príslušného rezortu, takže, myslím si, že nie je potrebný súhlas Národnej rady. Neodporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem za informáciu. Budeme hlasovať o tomto treťom bode návrhu uznesenia s tým, že pani spoločná spravodajkyňa neodporúča z uvedených dôvodov tento bod prijať.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Kto je za tento bod uznesenia, ktorý sa navrhol, s tým, že pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 20 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že tento bod uznesenia sme neschválili. Poslankyňa M. Bartošíková:
Keďže zo spoločnej správy máme pred sebou iba návrh na uznesenie, ktorým berieme správu na vedomie, mali by sme najprv hlasovať o jednotlivých návrhoch, ktoré boli prednesené v diskusii.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Áno, môžeme ich uvádzať. Poslankyňa M. Bartošíková:
Ako prvý vystúpil v diskusii pán poslanec Tahy, ktorý
navrhuje, aby Národná rada žiadala vládu Slovenskej republiky, aby pri predkladaní správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1993 túto doplnila rozborom
a/ vplyvu štátnej správy dani a novej daňovej sústavy,
b/ priebehu privatizácie,
c/ stavu v Národnej poisťovni a
d/ odsunu platnosti zákona číslo 328/1991 Zb. na vývoj príjmovej a výdajovej časti štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v roku 1993.
Ponechávam to na uváženie pánov poslancov. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Kto je za návrh, ktorý predniesol pán poslanec Tahy?
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Tahyho nebol prijatý.
Poslankyňa M. Bartošiková:
Ako posledný s návrhom na uznesenie vystúpil pán poslanec Ftáčnik, ktorý navrhol s odvolaním sa na uznesenia, ktoré sme k správam o plnení štátneho rozpočtu prijali v minulosti, predĺžiť termín na splnenie prijatých uznesení Národnou radou do 30. septembra. On povedal september, dovolila
som si to doplniť na 30. septembra. Pôjde o správu za II. štvrťrok tohto roku.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Ftáčnik má zrejme spresňujúcu faktickú pripomienku.
Poslanec M. Ftáčnik:
Spresňujem, že ide o uznesenie číslo 217, ktoré sme prijali k tej správe, ktorú som citoval a ide o bod číslo 3, teda rozpočtové zabezpečenie školstva a zdravotníctva. Termín september by sme nemuseli precizovať, pretože máme v septembri dve plánované zasadnutia Národnej rady. Aspoň na druhé zasadnutie by sme mohli dostať tú informáciu ako vláda naložila s týmto naším uznesením. Teda ide o informáciu, nie nejakú obsiahlu správu, ale stručnú informáciu ako vláda splnila toto odporúčanie Národnej rady.
Poslankyňa M. Bartošiková:
Pán poslanec, môžem sa spýtať, či to nemá byť súčasť správy o plnení štátneho rozpočtu za druhý štvrťrok.
Poslanec M. Ftáčnik:
Bolo by to úplne ideálne, keby tam bola časť - jedna stránka, koľko bude vláda považovať za potrebné venovať plneniu uznesenia 217 bod čislo 3.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán minister súhlasne kýval hlavou, takže môžeme dať hlasovať. Samozrejme, aj keby nekýval.
Poslankyňa M. Bartošiková:
Odporúčam prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 90 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia formulovaný a upresnený pánom poslancom Ftáčnikom? Pani poslankyňa ho odporučila prijať. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Kto je proti? Nikto nebol proti. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Ftáčnika na doplnenie uznesenia sme schválili.
Poslankyňa M. Bartošíková:
Pán predsedajúci, nemám poznačené žiadne ďalšie pripomienky z diskusie, o ktorých by sme mali hlasovať. Zostáva ešte hlasovať o uznesení k správe ako celku. "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1993. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia?
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nebol proti.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1993.
Ďakujem za spoluprácu pani poslankyni a pánu ministrovi. Dvadsiatym bodom programu je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vlastníctve k bytom a nebytovým priestorom.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky ste dostali ako tlač číslo 250 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 250a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister financií SR J. Tóth:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky je predložený vládny návrh zákona o vlastníctve k bytom a nebytovým priestorom. Doterajšia právna úprava zakotvená v zákone číslo 52 z roku 1966 Zb. o vlastníctve k bytom v znení neskorších predpisov nevyhovuje, nakoľko obmedzuje možnosti nadobúdania vlastníctva k bytom len zo štátneho vlastníctva, teda bytov, ktoré sú v správe hospodárenia štátnych podnikov, rozpočtových a príspevkových organizácii.
Bezodplatný prevod družstevných bytov umožňuje zákon číslo 42/1992 Zb., tzv. transformačný zákon, v zmysle ktorého môžu nadobudnúť do vlastníctva byty tí nájomcovia družstevných bytov, ktorí požiadali o prevod vlastníctva do 28. 7. 1992. Najväčší počet bytov vlastnia obce, ktoré bytový fond nadobudli do vlastníctva v súlade so zákonom Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 o majetku obci. Platná právna úprava neumožňuje predávač do vlastníctva obecné byty a ani nebytové priestory.
Návrh zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vychádza z ústavou zaručenej rovnosti vlastníkov a vlastníctva. Umožňuje nadobúdať do vlastníctva byty a nebytové priestory fyzickým a právnickým osobám, čím uspokojí záujem občanov o kúpu bytu, aj záujem podnikateľov o nadobudnutie vlastníctva k nebytovým priestorom, kanceláriám, ale aj k celým budovám.
Predložený návrh zákona upravuje spôsob nadobúdania bytov a nebytových priestorov do vlastníctva, spôsob správy a údržby bytového domu, ako aj práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zákon rieši komplexne v nadväznosti na Občiansky zákonník vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom a osobitne rieši špecifickú úpravu vlastníctva bytu a nebytového priestoru v nadväznosti na spoluvlastníctvo spoločných častí a zariadení domu.
Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky predložený zákon o vlastníctve k bytom a nebytovým priestorom schválila. Ďakujem.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi Júliusovi Tóthovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Rudolfa Goča, aby podal správu
o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec R. Goč:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,
predložený vládny návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 9. júna 1993 číslo 369 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného výboru, na prerokovanie do 30. 6. 1993 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady premietli v spoločnej správe.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona v čase od 15. 6. do 1. 7. 1993. Národohospodársky a rozpočtový výbor a výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru neprijali platné uznesenia k vládnemu návrhu, nakoľko nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov výboru podľa § 48 zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Zahraničný výbor Národnej rady vyslovil súhlas s vládnym návrhom zákona a odporúča Národnej rade ho schváliť. Ústavnoprávny výbor, výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona, odporúčajú ho Národnej rade schváliť s týmito pozmeňujúcimi návrhmi:
Asi to nebude treba čítať, máte to všetci pred sebou. Prosím, aby ste si zobrali aj doplnok, ktorý bol včera rozložený po laviciach, doplnok k prílohe uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Je to súčasť spoločnej správy. Takže znenie čítať nebudem a navrhnem, ktoré body v hlasovaní budeme prijímať an blok a ktoré je potrebné vyňať na separátne hlasovanie. Pán podpredseda, môžem pokračovať?
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Áno, samozrejme. Máte to všetci v ruke, páni poslanci? Poslanec R. Goč:
Bod 1 an blok prijať. Budem vysvetľovať, ku ktorému bodu prečo to navrhujem. Päť výborov sa zhodlo v znení názvu zákona. Je to spresňujúci názor, odporúčam an blok prijať. Bod 2 takisto an blok prijať. Doplnenie odkazu pod čiarou je z legislatívnej stránky potrebné. Bod 3 an blok neprijať. Pojem "rozdelené byty" sa nevyskytuje v žiadnej zákonnej norme. Myslím, samozrejme, na objekt, ktorý sa bude predávať. Pojem "rozdelené byty" je len administratívnym spôsobom zásahom obce rozdelený. Takže navrhujem an blok neprijať. Bod 4 an blok prijať. Doplnenie všetkých zákonov súvisiacich s pôvodným zákonom - zase legislatívna úprava. Bod 5 vyňať na samostatné hlasovanie. Bod 6 an blok prijať. Slovo "popis" presnejšie vystihuje technickú stránku pojmu veci. Bod 7 an blok neprijať. Text odseku je nutný, nakoľko vymedzuje vzťah celkovej plochy k predávanému podielu. Bod 8 an blok neprijať. V odseku číslo 1 písmena a/ § 5 je už zahrnutý technický stav domu, ktorý ide do predaja. Bod 9 an blok prijať. Ide o štylistické spresnenie názvu. Bod 10 an blok prijať. Odsek vystihuje aj po vypustení uvedeného textu podstatu.
Bod 11 an blok prijať. Pozemok je tiež súčasťou zmluvy, preto je to potrebné vložiť do tohto odseku. Bod 12 an blok prijať. Logické vyjadrenie skutočností, ktoré už sú vyjadrené. Pán poslanec Hudec v našom výbore to jasne povedal, že na strechu do spoločných priestorov domu sa treba dostať veľa razy cez jeden byt. Bod 13 an blok prijať. Aj keď priľahlý pozemok v § 2 odsek 6 je už definovaný, tento doplnok spresňuje a presnejšie vyjadruje resp. upozorňuje v tomto odseku, že ide aj o priľahlý pozemok. Bod 14 an blok prijať - to isté ako v predchádzajúcom bode 13. Bod 15 an blok neprijať. V odseku sa hovorí o dôležitom rozhodnutí, ktoré treba zvážiť pri podaní žaloby na súde a v tom prípade žaloba musí mať odkladný účinok. Takže odporúčam neprijať. Bod 16 odporúčam neprijať, pretože textácia odporuje zneniu zákonných predpisov, ktoré presne definujú, že ide o zápis do katastra. Bod 17 an blok prijať. Rozširuje okruh aj o právnickú osobu. Takže odporúčam prijať. Bod 18 na osobitné hlasovanie, kde budem predkladať potom ako spravodajca pozmeňujúce návrhy. Bod 19 bude tým potom vylúčený, takže zatiaľ na samostatné hlasovanie. Bod 20 takisto na samostatné hlasovanie. Zrejme bude vylúčený, ak bude prijatý bod 18.
Podobne bod 21 - samostatné hlasovanie. Bod 22 an blok neprijať. V odsekoch 3a 5 § 712 Občianskeho zákonníka je postačujúca definícia náhradného bývania, nie je potrebné to rozširovať ešte o ďalšie odkazy. Bod 23 an blok prijať. Spresňuje odseky 1, 2, 3, tieto sú postačujúce, nie je potrebné celý rozsah, ako bol pôvodne celý paragraf. Body 24 a 25 an blok prijať, ale spolu, prosím. Ak by sme sa rozhodli, že nie, že ho neprijmeme, v tom prípade budem musieť navrhnúť body 24 a 25 neprijať a definovať tento odsek ako samostatný. V tomto znení tie dva body na seba nadväzujú. Bod 26 - ak budú prijaté body 24 a 25, bod 26 bude vylúčený. Samostatné hlasovanie. Bod 27 na samostatné hlasovanie. Podotýkam, že tento bod budeme môcť prijať až vtedy, keď prijmeme bod 33. To sú tie ateliéry. Potom to pripomeniem ešte
raz. Bod 28 prosím na samostatné hlasovanie. Spresňuje sa ten pojem "akciová spoločnosť", takže na samostatné hlasovanie. Bod 29 odporúčam an blok neprijať. Celý odsek pojednáva o bytoch. Dohodnutá cena nesmie prekročiť cenu určenú podľa § 18 a vzťahuje sa na byt, nie na nebytový priestor. Bod 30 an blok prijať. Je to blokácia dražby bytov. V tomto zákone by to malo byť jednoznačne stanovené.
Bod 31 vynímam na samostatné hlasovanie. Bod 32 an blok prijať. Je to len spresnenie - slovo "investičný" sa zamieňa za "nesplatený". Bod 33 - samostatné hlasovanie. Povedal som ten odkaz, že na toto sa vzťahujú tie ateliéry prakticky v tomto bode. Keď ho prijmeme, potom v ďalších bodoch budeme hlasovať o tých ateliéroch. Bod 34 an blok neprijať. Nie je nutné ešte raz zdôrazňovať, že ide z ceny bytu. Cena je tam už vyjadrená. Bod 35 an blok neprijať. Nie je možné akceptovat rozšírenie na ďalších rodičov a prarodičov. Prakticky by tam mohli potom ostať také blokácie, že niekto by z tohto dôvodu mohol kúpiť možno aj päť bytov, a to by sme asi nechceli, aby tam boli deti, vnuci do desať rokov, rodičia, prarodičia. Neodporúčam an blok prijať. Bod 36 takisto an blok neprijať. Paragraf sa vzťahuje na výstavbu domu. A tu je namieste, aby niektorí, ktorí sa rozhodnú, že pôjdu do vkladu domu, si viac priplatili alebo nie na nebytové priestory. Bod 37 an blok prijať. Je to iba spresnenie odseku. Bod 38 bude vylúčený prijatím bodu 37. Takže navrhujem samostatné hlasovanie. Nebude potrebné, ak prijmeme bod 37 v hlasovaní an blok. Bod 39 an blok prijať. Ide o spresnenie zmluvy o výstavbe. Dúfam, že u každého je tam už prepísané nie "na správu domu vlastníkovi", ale "vlastníkmi".
Bod 40 prosím vylúčiť na samostatné hlasovanie. Má to vztah na bod 16. Bod 41 vylúčiť na osobitné hlasovanie. Bod 42 takisto na osobitné hlasovanie. Bod 43 bude zrejme prijatím bodu 44, ktorý navrhujem na osobitné hlasovanie, vylúčený, preto radšej navrhujem bod 43 na osobitné hlasovanie.
Bod 44 takisto osobitné hlasovanie. Bod 44 budem predkladať na hlasovanie skôr, ten bude vylučovať body 43 aj 45, dokonca aj 46. Bod 47 an blok prijať. Logicky spresňuje iba odsek, že sa to nevzťahuje na služobné byty. Bod 48 bude vylúčený bodom 47, lebo odkaz pod čiarou postihuje práve ministerstvá. Formulácia nie je taká, aby bola prijateľná v zákone. Bod 49 prosím na samostatné hlasovanie.
Teraz sú štyri body 50, 51, 52 a 53, ktoré pôjdu na samostatné hlasovanie, a prijatím jedného z návrhov - budem predkladať zmenu - budú potom ostatné vylúčené. Bod 54 takisto samostatné hlasovanie. Bod 55 an blok prijať. Vynechaním týchto paragrafov prakticky vyhláška 47 stráca už opodstatnenie, preto je zbytočné, aby to tam bolo ešte v zákone zdôrazňované. A bod 56 takisto an blok prijať. Upravuje zrejme chybu v zákone, je to odvolačka na zákon 68 a nie 60.
To je všetko, pán predsedajúci. Prosím, aby som mohol hovoriť prvý v rozprave.
Prepáčte, ešte je ten nový odsek, na ktorý som upozornil. O novom odseku 4 § 18, ktorý je novým odsekom a spoločná správa o tomto nepojednáva, budeme hlasovať samostatným hlasovaním - nemá to označenie bodu - potom asi na konci.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec, prosím, zopakujte ešte raz body, o ktorých sa bude hlasovať an blok - áno, body, o ktorých sa bude hlasovať an blok - nie, a body, ktoré budú vyčlenené na samostatné hlasovanie.
Poslanec R. Goč:
Body na prijatie an blok: 1, 2, 4, 6, 9, 10, 11, 12,
13, 14, 17, 23, 24, 25, v bloku spolu, 30, 32, 37, 39, 47, 55 a 56.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Teraz prosím, pán spoločný spravodajca, čo navrhujete an blok zamietnuť.
Poslanec R. Goč:
Body 3, 5, - prepáčte, bod 5 je na samostatné hlasovanie, 7, 8, 15, 16, 22, 29, 34, 35 a 36.
Na osobitné hlasovanie je zvyšok plus dodatok ešte v tom doplnku.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, vzhľadom na to, že ide o dosť komplikovaný návrh, navrhujem, aby sa stretli kluby, poradili sa o hlasovaní, najmä o tých bodoch, o ktorých sa bude hlasovať samostatne, ale až po rozprave. Alebo urobíme to teraz? /Hlasy z pléna, aby bola porada klubov teraz. / Utriedenie si stanovísk k jednotlivým bodom môže ovplyvniť rozpravu, pretože niektoré body sa apriori vylúčia. Rozprava by mohla byť potom už hutnejšia. Dám o tom hlasovať, aby bola porada klubov teraz.
Prezentujme sa, prosím.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Kto je za to, aby sa uskutočnila krátka porada klubov k týmto návrhom pána spoločného spravodajcu hneď teraz a po nej bude nasledovať rozprava?
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada schválila prestávku na zasadnutie klubov.
Prosím predsedov klubov, aby zorganizovali stretnutia a aby trvali čo najkratšie, maximálne pol hodinu, aby sme o pol dvanástej mohli začať.
/Po prestávke. /
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
budeme pokračovať v rokovaní. Skúsime sa prezentovať. /Prezentovalo sa 57 poslancov. /
Prosím ďalších kolegov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, pretože budeme hlasovať o spoločnej správe.
Môžeme otvoriť rozpravu, k tomu nemusíme byť všetci. Do rozpravy sa ako prvý prihlásil pán poslanec Igor Gazdík. Dávam mu slovo. Pripraví sa pán poslanec Hanker z Hnutia za demokratické Slovensko. Ospravedlňujem sa, pretože pán poslanec Goč požiadal, aby mohol vystúpiť ako prvý v rozprave. Prosím, pán poslanec.
Poslanec R. Goč:
Môj prvý návrh je k § 1 ods. 2 - na koniec odseku doplniť slová "ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb". Tým som chcel povedať asi to, že niektoré podnikové byty sa nachádzajú v rodinných domoch, aby tento zákon jednoznačne platil na predaj týchto bytov a zároveň, aby neplatil pre tých,
ktorí majú v podnájme ako fyzické osoby niektorých nájomníkov. To je prvý návrh.
Druhý môj návrh znie na nový odsek 3 v § 16, ktorý bude znieť: "Byt podľa odseku 1, u ktorého súd vyslovil súhlas s písomnou výpoveďou z nájmu /odvolačka pod čiarou 19a/. " Odvolávam sa na Občiansky zákonník § 711 odsek 1 písmená c/, d/, g/, h/.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, ešte raz, aby sme si to mohli zapísať.
Poslanec R. Goč:
"Byt podľa odseku 1, u ktorého súd vyslovil súhlas s písomnou výpoveďou z nájmu /odvolačka pod čiarou 19a § 711 odsek 1 písmená c/, d/, g/, h/. " Prečítam kolegyniam a kolegom poslancom, čo som tým mienil. Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu len s privolením súdu z týchto dôvodov: písmeno c/ ak nájomca alebo tí, ktorí s ním bývajú, napriek písomnej výstrahe hrubo porušujú dobré mravy v dome, písmeno d/ ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, ak nájomca má dva alebo viac bytov okrem prípadov, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby užíval len jeden byt a písmeno h/ ak nájomca neužíva byt bez vážnych dôvodov - pokračujem v tom odseku - môže byť prevedený do vlastníctva tretej osoby, pokiaľ táto poskytne nájomcovi bytovú náhradu podľa osobitného predpisu. Pod čiarou 17a § 712 Občianskeho zákonníka. V mojom návrhu sledujem asi to, že veľa obcí a miest nemá náhradné byty a je veľa takých nájomcov, ktorí obývajú napríklad jeden byt alebo horší ako prvej kategórie, a tento v prípade, že bytovú náhradu predloží a súd už zrušil užívacie právo, môže podľa tohto zákona kúpiť napríklad väčší byt. Prosím o podporu.
Ďalší môj návrh je k § 26 odsek 3, kde doplňujem vetu: "Vlastníci domov, ktorí previedli celé obytné domy a všetky byty a nebytové priestory v dome do vlastníctva, sú povinní do 6-tich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona uviesť právne vzťahy do súladu. " Takže celé obytné domy a všetky byty.
Ďalší môj návrh - nové znenie § 30. V § 30 bolo uvedené takéto pôvodné znenie: "Obec je povinná ponechať si 10 % bytového fondu vo vlastníctve na zabezpečenie bývania pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. " Navrhujem takéto znenie: "Obec stanoví všeobecne záväzným nariadením podiel bytov, ktoré si ponechá vo vlastníctve na zabezpečenie bývania pre sociálne slabšie vrstvy svojich obyvateľov. "
To sú moje pozmeňujúce návrhy, ktoré sa k spoločnej správe nevzťahujú.
Pán predsedajúci, môžem už uviesť k spoločnej správe, alebo počkám na kompletnú rozpravu?
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, keby ste ešte raz zopakovali tento posledný návrh.
Poslanec R. Goč:
V tých bodoch, ktoré boli vyňaté na separátne hlasovanie, mám nové znenie paragrafového znenia alebo odsekov. Budem ich predkladať teraz?
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Áno, predložte to teraz. Poslanec R. Goč:
Takže na osobitné hlasovanie bol bod 5. K tomu nemám svoj návrh, to nechám na rozhodnutie pléna.
K bodu 18 navrhujem, aby sme zamietli pôvodné znenie bodu 18, pretože prepisom spoločnej správy sa nedopatrením nedostali do tohto odseku dve vety zo strany číslo 12. Takže bod 18 k § 16 ods. 2 znie, ako je to v texte a k tomu treba doplniť: "Nájomcovi bytu musí pôvodný vlastník bytu zabezpečiť bytovú náhradu" - odvolávka 18 pod čiarou, ustanovenia osobitného predpisu, odvolávka 19 pod čiarou sa v tomto prípade nepoužijú. Je to inak v zákone. Ak bude prijatý tento môj návrh, budú vylúčené body 19, 20 a 21.
Bod 27 - povedal som, že nechám skôr hlasovať o bode 33. Keďže tam nemám svoj návrh, zatiaľ bod 33 nebudem uvádzať, až počas rozpravy.
Bod 28 - mám tam návrh, aby v § 17 odsek 2, kde sa spomína akciová spoločnosť, teda dopĺňame v tom istom riadku "akciová spoločnosť s účasťou štátu" sa vkladajú slová "alebo obce", miesto "akciovej spoločnosti" použiť výraz "obchodná spoločnosť". Tým sú nahradené všetky druhy spoločnosti, ktoré môžu vznikať.
Bod 41 - Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci navrhol terajší § 26 prečíslovať na 27 a vložiť nový § 26 znenia uvedeného v spoločnej správe, s riešením ktorého osobne nesúhlasím a zdá sa mi, že takéto znenie, ktoré predkladám ja, je trošku učesanejšie: "Ak bol nájomcovi podnikového bytu zrušený nájom súdnym rozhodnutím z dôvodu skončenia pracovného pomeru, obnovuje sa dňom účinnosti tohto zákona nájomcovi bytu pôvodný nájom, ak nájomca ku dňu účinnosti tohto zákona bez prerušenia byt užíva. " To sú bežné prípady, ktoré sú v skutočnosti prakticky zaužívané a doposiaľ sa s týmito bytmi po právnej stránke nič neurobilo. Tento zákon by mohol tento neprávny stav v podstate odstrániť.
Ďalej v bode 44 predkladám zmenu tohoto znenia - čítam zo spoločnej správy: "Ak nájomca družstevného bytu, garáže, vyzval bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu, garáže"
- ateliér vynechávam aj tam - "podľa osobitného predpisu"
- odvolávka pod čiarou na sedmičku - "alebo podľa tohoto zákona, je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu, garáže v lehote, na ktorej sa nájomca s bytovým družstvom písomne dohodol. " V prípade, že bod 44 bude prijatý, budú vylúčené ďalšie asi 3 body. Potom budem o tom hovoriť.
To sú všetky moje návrhy. Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Gočovi. Prosím, pán poslanec Gazdík. Pán poslanec Hanker stiahol svoju prihlášku do rozpravy. Po pánu Gazdíkovi sa pripraví pán poslanec Surový.
Poslanec I. Gazdík:
Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, vážené dámy a páni,
pokúsim sa byť stručný ako je to len možné. Dovoľte, aby som svoje vystúpenie rozdelil na tri časti. V prvej
chcem upozorniť na niektoré ustanovenia vládneho návrhu zákona, na ktoré sa budem vlastne pri svojich pozmeňovacích návrhoch odvolávať. V § 3 odseku 1 je: "Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy. " V poznámke sa cituje napríklad zákon číslo 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Za osobitne dôležitý tam považujem § 3 odsek 2 - citujem: "Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené". Citujem ďalej zo strany 12, § 16 odsek 3: "Nájomca nebytového priestoru, vlastníci a nájomcovia bytov v dome majú právo na prednostný prevod nebytového priestoru do vlastníctva v tomto poradí" - v dôvodovej správe stojí
- citujem: "Pod pojem nebytové priestory spadajú objekty vstavanej občianskej vybavenosti, ktoré boli financované z prostriedkov účelovej subvencie na komplexnú bytovú výstavbu. Nájomcovia družstevných garáži a ateliérov majú právo na ich prednostný prevod do vlastníctva. "
A konečne zo strany 14 a strany 20 vládneho návrhu
- obidve sa týkajú družstevných bytov alebo bytových družstiev: "Ak sa prevádza byt z vlastníctva bytového družstva do vlastníctva člena bytového družstva, ktorý je jeho nájomcom, je člen povinný uhradiť družstvu ako cenu bytu nesplatený úver s príslušenstvom pripadajúci na tento byt. Prevodom vlastníctva k družstevnému bytu zaniká nárok člena družstva na vrátenie členského podielu. " Na str. 20 § 27: "Nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva k bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu. "
V druhej časti konštatujem, že sa stotožňujem so spoločnou správou ako ju komentoval pán spoločný spravodajca. Chcem len upozorniť na niekoľko skutočnosti. Po prvé - nadobúdacia hodnota štátneho bytu a nadobúdacia hodnota družstevného bytu v konečnom dôsledku pri konečných platbách budúcich vlastníkov znevýhodňuje členov bytových družstiev. To znamená, ak to poviem opticky, že budúci majiteľ štátneho bytu získa byt za 2 000 Sk, za ten istý byt bude člen bytového družstva musieť zaplatiť až okolo 20 000 Sk. To znamená, že tento zákon nerieši dostatočne po prvé - ingerenciu tohto zákona voči bytovým družstvám, po druhé - nerieši dostatočne ingerenciu voči obciam, po tretie - nerieši prehodnotenie ceny bytov - to lepšie rieši návrh zákona číslo 148a pána poslanca Slotu, po štvrté - ceny pozemkov a po piate - to sa týka aj návrhu zákona číslo 148a, neriešil celkom dostatočne problém nebytových priestorov, i keď spoločná správa, najmä bodmi 31 a 33 tento problém do istej miery rieši.
To by mohla byť vlastne otázka, či nie je návrh zákona do istej miery diskriminačný voči podnikateľom, ktorí si už nebytové priestory odkúpili alebo za podstatne nevýhodných finančných podmienok najmä v obciach by ich mali získavať do vlastníctva alebo nájmu.
To sú, samozrejme, všetky problémy, ktoré sú, myslím, odstrániteľné, nie sú natoľko eklapantné, ale považoval som za potrebné na ne upozorniť. Moje pozmeňovacie návrhy sa teda nebudú týkať tých otázok, ktoré som v týchto bodoch uvádzal, ale len nebytových priestorov, konkrétne ateliérov. Prepáčte, že upozorňujem práve na ateliéry, kultúrny rozmer a potrebu podpory kultúry aj v tomto zákone vzhľadom na to, že kultúra a to, čo s kultúrou súvisí, sa očitá na jednom z posledných miest záujmu. Práve preto dovoľte a postavte sa prosím zhovievavo k mojim pozmeňovacím návrhom. Je to aj preto, že ide o spresnenie formulácií, ktoré umožňujú nájomcom ateliérov získať tieto ateliéry prednostne nielen z vlastníctva bytových družstiev, ale aj štátu, obcí alebo akciových spoločnosti s účasťou štátu. Na druhej strane ide o to, aby ateliéry, ktorých nájomníci boli umelci a do ktorých neraz investovali nemalé finančné prostriedky, mohli
získať za takú cenu, ktorá by bola skutočne prijateľná a bola v reláciách, v akých cenách sa získajú ostatné nebytové priestory, prípadne byty.
Takže, dovolím si prečítať priamo moje pozmeňovacie návrhy. K § 16 odsek 5 - je to pozmeňovací návrh, ktorý mení textáciu tohto odseku: "Nájomca garáže alebo ateliéru vo vlastníctve štátu, obce, akciovej spoločnosti s účasťou štátu" - to je to rozšírenie, lebo pôvodne tam bolo len bytového družstva - "a bytového družstva, pokiaľ ide o člena bytového družstva, má právo na prednostný prevod garáže alebo ateliéru do vlastníctva. " Prečo člena bytového družstva? Pretože nikde v zákone nie je prednosť pri budúcom vlastníkovi garáže alebo ateliéru taxatívne vymedzená tak, aby skutočný nájomca a člen družstva mal prednostné právo na v podstate nákup garáže alebo ateliéru.
Druhý pozmeňovací návrh - § 17 navrhujem rozšíriť o nový odsek 4, pričom by sa, samozrejme, prečíslovali terajšie odseky 4a 5 na 5 a 6. Citujem: "Ak sa ateliér prevádza do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi z vlastníctva štátu, obce, akciovej spoločnosti s účasťou štátu alebo bytového družstva, cena tohoto priestoru sa určuje s obstarávacej ceny stavby. "
Mal som pozmeňovací návrh číslo 3: "Štátne podniky, rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva ateliéru do jedného roka odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva k ateliéru podľa tohoto zákona. " Vzhľadom na to, že k odsúhlaseniu tohto návrhu nemohlo dôjsť vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru, ďakujem za podporu v tých výboroch, kde sa tento návrh dostal. Samozrejme, nedávam ho ako pozmeňovací návrh, pretože už v bode, myslím, 49 ho rieši pán spoločný spravodajca.
Pán minister, dámy a páni, ak môžete, podporte/ prosím, tieto pozmeňovacie návrhy.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Gazdíkovi. Svoje pripomienky dá pánu spoločnému spravodajcovi. Neviem, že či by už teraz nestálo za úvahu zjednotiť návrhy týkajúce sa akciových spoločnosti, pretože pán Goč navrhol obchodné spoločnosti, či po dohode s navrhovateľmi to nedať an blok, ak teda je to naozaj potrebné.
Prosím pána poslanca Surového, aby sa ujal slova. Pripraví sa pán poslanec Fico. Potom budú hovoriť pán poslanec Hudec a pán poslanec Brňák.
Poslanec I. Surový:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,
predkladám vám požiadavku občanov obce Kanianky v okrese Prievidza, kde ide o špecifický prípad náhradných bytov. Nakoľko národohospodársky výbor k tejto problematike nezaujal dostatočné stanovisko, dovoľujem si vystúpiť tu, v pléne. Občania Kanianky v mene cca 500 rodín sa obrátili s požiadavkou v tom, že v tomto regióne v zmysle uznesenia predsedníctva vlády československej socialistickej republiky číslo 45 z roku 1980 koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov ich vysťahovali zo svojich vlastných domov v obci Koš a osady Laskár pre banskú činnosť poddolovanie a dostali náhradné štátne byty v sídlisku Kanianka, ktoré boli vybudované pre tento účel.
Súhlas postihnutých občanov s presťahovaním bol podmienený výhodami, ako prijateľná výška nájomného a neplatenie za nadmernosť bytu. Zmenou spoločnosti a schválením nových zákonov, vyhlášok a cien táto skupina obyvateľov je značne poškodená oproti dnešným cenám nehnuteľností. Pripomínam, že ide väčšinou v súčasnej dobe o dôchodcov, teda o najslabšiu sociálnu vrstvu obyvateľov.
Na zmiernenie tejto majetkovej krízy do návrhu zákona navrhujem zapracovať nasledovné pozmeňovacie návrhy: do § 3 - citujem: "Pre občanov postihnutých uznesením vlády číslo 45/1980 preťahovaných do náhradných bytov zachovať pôvodnú výšku nájomného vyplývajúcu zo základnej zmluvy a zaradiť týchto občanov do oblasti sociálneho nájomného. " Do § 16: "Pri prevode resp. odpredaji majetku bytov na súkromné osoby poskytnúť úľavu, aby bol prevod reálne možný. "
Ďakujem za podporu týchto dvoch návrhov. To je všetko. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Surovému. Slovo udeľujem pánu poslancovi Ficovi. Pripraví sa pán poslanec Slota.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni,
po lex Colotka, ktorý riešil problematiku odpredaja bytov do osobného vlastníctva už v roku 1966, máme dnes pred sebou oveľa podrobnejší a prepracovanejší návrh - lex Mečiar. Nezastupujem ani záujmy obcí, ani záujmy družstevníkov. Rád by som však z pozície radového občana upozornil predkladateľa tohto návrhu na niektoré úskalia spojené
s predajom bytového fondu občanom a súčasne mu položil niekoľko otázok.
Medzi občanmi je záujem o kúpu bytov do osobného vlastníctva. Je potrebné, aby sme mali k dispozícii kvalitnú právnu normu, ktorá bude upravovať vzťahy v tejto oblasti. O to viac, že už spomínaný záujem občanov sa zainteresovaní terajší vlastníci bytov snažia primerane zvyšovať nepriamym presvedčovaním občanov o užitočnosti kúpy bytu do osobného vlastníctva. Bežní ludia podrobne zákony nečítajú, takže sa obávajú, čo bude v budúcnosti, či nájomníci nebudú diskriminovaní, či nájomníkom nebude hroziť vysťahovanie z bytov bez práva na náhradný byt a podobne.
Dosiahlo sa teda to, čo sa dosiahnuť chcelo. Okolo návrhu tohto zákona sa urobilo už toľko kriku, že ludia naň čakajú ako na nejaké spasenie. Obracajú sa na mňa s otázkami, kedy už budú musieť ten vlastný byt kúpiť, čo bude s nimi, ak nebudú mať peniaze na kúpu a podobne. Už v roku 1989 bol vo Federálnom zhromaždení vo výboroch prerokovávaný podobný návrh. Odvtedy sa objavilo niekoľko ďalších alternatív a predovšetkým fám, ktoré zavádzajú občanov a prinášajú iba dezinformácie. Možno by úplne postačilo primerane upraviť zákon o predaji bytov do osobného vlastníctva z roku 1966.
Odkúpením bytov do osobného vlastníctva sa faktická pozícia absolútnej väčšiny nových vlastníkov nezmení. Nebudú síce platiť nájomné, zato budú prispievať do fondu opráv. Okrem toho vzhľadom na ekonomickú situáciu 90 % z nich zostane aj naďalej bývať v tých istých bytoch. Nie, že by sa im to páčilo, ale z toho dôvodu, že nebudú objektívne spôsobilí zabezpečiť si kvalitnejšie bývanie napríklad formou výstavby vlastného rodinného domčeka, či kúpou luxusného bytu. Okrem toho vieme, že prestalo poskytovanie výhodných stavebných pôžičiek, stavebné sporenie sa iba rozbieha a je z neho viac problémov ako úžitku. Za to, že sa v ich faktickej pozícii
nič nezmení, musia zaplatiť obci, štátu, alebo družstvu nie nezanedbateľnú finančnú čiastku pri kúpe bytu, plne zodpovedať za správu, údržbu a opravy bytov a spoločných priestorov bytového domu a do fondu opráv prispievať podstatne vyššou čiastkou, ako je terajšie nájomné. Je pravda, že budú moci so svojím bytom disponovať. Disponovať de jure. De facto bude táto dispozícia obmedzená, ako som už uviedol, ich s ekonomickými možnosťami.
Mám dojem, že prijatím tohto návrhu sa štátu, obciam, mestám a družstvám uvoľnia ruky, pokiaľ ide o zodpovednosť za údržbu chátrajúceho bytového fondu a prenesie ťarcha tejto zodpovednosti na občanov, ktorí byty kúpia. Napĺňa sa to informáciami, ktoré mám k dispozícii. V § 5 návrhu sú uvedené náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Z právnej úpravy mi vyplýva, že občan nebude presne poznať technický stav bytu a stavby, v ktorej sa byt nachádza. To znamená, že ako vlastník ide do veľkého rizika, že vo veľmi blízkej budúcnosti bude znášať vysoké finančné náklady na údržbu a opravy.
V polovici osemdesiatych rokov bolo len v Bratislave plánovaných 29 miliárd korún na opravy panelového fondu. Nebola preinvestovaná, žiaľ, žiadna finančná čiastka. V obvode Bratislava-Nové mesto je dnes niečo cez 7 000 bytov a len na základné opravy by bolo hneď teraz potrebných 550 miliónov korún.
Zoberme si dosť pravdepodobnú situáciu. V bytovom dome sa všetci nájomníci rozhodnú kúpiť byty do osobného vlastníctva pre veľmi nízke ceny. Budú títo občania spôsobilí, povedzme, po niekoľkých rokoch, kedy už technický stav domu bude neudržateľný a bude hroziť faktická aj právna neobývateľnosť, znášať možno niekoľkostotisícové náklady na absolútne nevyhnutné opravy? Podľa Občianskeho zákonníka za stav veci a skryté vady, na ktoré nie je kupujúci upozornený,
zodpovedá predávajúci. Vzhľadom na zlý stav bytového fondu dôjde skoro po začatí predaja k početným sporom medzi novými vlastníkmi a pôvodnými vlastníkmi. Chcem sa preto spýtať, ako sa zabezpečí, že občania budú pri kúpe vyčerpávajúco informovaní o stave bytu a budovy, v ktorej sa byt nachádza. Navrhovaná právna úprava mi takúto garanciu v § 5 neposkytuje. Možno by stálo za úvahu prijať návrh zákona, ale odložiť jeho účinnosť až kým nebude vykonaná riadna inventarizácia a zistenie technického stavu bytového fondu.
Z toho dôvodu žiadam, aby bod 8 spoločnej správy, ktorý pán spoločný spravodajca neodporúča prijať an blok, teda v spoločnom hlasovaní, bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Bod 8 spoločnej správy totiž hovorí zaradiť do § 5, ktorý hovorí o kúpnej zmluve v prípade prevodu vlastníctva k bytom, aby za písmeno c/ bolo vložené nové písmeno d/, ktoré znie, že súčasťou tej zmluvy musí byť aj určenie technického stavu domu, bytov a nebytových priestorov znaleckým posudkom s vyšpecifikovaním opráv nutných realizovať v najbližších 12 mesiacoch. Toto považujem za veľmi potrebné a nevyhnutné, aby občania mali k dispozícii, aby vedeli, čo kupujú a čo ich očakáva v najbližších mesiacoch. Myslím si, že takáto informácia by veľmi ovplyvnila terajší záujem občanov kupovať byty, pretože ak sa dozvedia, že v priebehu 12 mesiacov treba vynaložiť na opravu domu, ktorý chcú všetci vlastníci kúpiť, pokial ide o byty, niekoľko miliónov korún, tak sa asi rozhodnú takéto byty nekúpiť.
Zanedbať nemôžeme ani potencionálne početné spory, ku ktorým celkom objektívne dôjde medzi jednotlivými vlastníkmi bytov. I keď návrh zákona ukladá novým vlastníkom povinnosť rovnako sa podielať na údržbe a opravách bytov, záujem vlastníka bývajúceho na poslednom poschodí na nevyhnutnej oprave strechy bude celkom prirodzene konfrontovaný so záujmom vlastníka bývajúceho na prízemí. Zoberme si iný príklad. Stavebný úrad nariadi vlastníkom bytov vykonať nevyhnutnú
opravu, napríklad fasády domu. Narazí na odpor vlastníkov pre nedostatok financií, tak stavebný úrad využije svoje oprávnenie a opravy vykoná na náklady vlastníkov. Vznikne nám obrovské množstvo sporov. Podobnými príkladmi by som mohol pokračovať. Nezostáva mi nič iné, len vyvodiť takýto záver: Početné spory medzi pôvodnými a novými vlastníkmi, ako aj medzi novými vlastníkmi bytov navzájom, ich časovo a finančne náročné riešenie, neschopnosť občanov kryt náklady nevyhnutných opráv bytového fondu, ktoré z rôznych dôvodov nevykonali terajší vlastníci, teda štát, obce, mestá a družstvá, bude nevyhnutne viest k ešte väčšiemu chátraniu bytového fondu. Podobnú skúsenosť okúsilo aj Holandsko, kde vlastníci bytov začali opúšťať spoločné bytové domy. Jedinou výhodou, avšak výhodou v úvodzovkách, našej situácie je, že občania nemajú ani zo schátralých domov kde ísť.
Keď už vláda hádže občanom návnadu v podobe kúpy bytu za veľmi prijateľnú cenu, mala by občanom povedať aj to, do akej situácie sa môžu dostať, ak takýto byt kúpia. Naši občania si takéto zaobchádzanie určite zaslúžia. Pýtam sa preto predkladateľa, aké kroky chce urobiť, aby minimalizoval nepriaznivé situácie, o ktorých som hovoril. Určitým východiskom by bolo napríklad, keby podstatná časť kúpnej ceny - môže to byť 50 - 60 % - musela priamo zo zákona ísť do fondu opráv, prípadne, aby sa zákonom stanovilo, že určité percento bytov v každom bytovom dome by po určitú dobu, povedzme 5 rokov, muselo zostať vo vlastníctve terajšieho vlastníka bytov, teda štátu, obce, mesta alebo družstva aby sa zodpovednosť za údržbu prenášala aj na pôvodného vlastníka.
Vážené dámy, vážení páni, hoci sme pod silným časovým tlakom, prosím vás, aby ste riadne zvážili obsah predloženého návrhu, pretože sa veľmi citeľne dotýka našich občanov.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. Ako poslednému v tejto časti rokovania dávam slovo pánu poslancovi Slotovi. Po obednajšej prestávke ako prvý vystúpi pán poslanec Hudec a po ňom pán poslanec Brňák.
Poslanec J. Slota:
Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne,
chcel by som k tomuto vládnemu návrhu zákona povedať, v podstate vlastne spochybniť filozofiu tohto zákona. Myslím si, že podstata deficitu tohto zákona je v tom, že nevychádza z nejakej koncepcie bytovej politiky, ktorá je tu proste chýbajúca. Rieši stav, ktorý je súčasný. Nepozerá sa ani rok dopredu. Ani rok. Z toho dôvodu môj návrh zákona, tlač 148a, nehovorím, že je super-vynikajúci, ale v každom prípade som presvedčený o tom, že je lepší a dokonalejší. Povedal by som základné pripomienky, ktoré mám k vládnemu návrhu zákona a z akého dôvodu neodporúčam, aby sme vôbec rokovali o prijatí tohto návrhu zákona.
Vo väčšine paragrafov vlastne je môj návrh zákona a vládny návrh zákona zhodný, ale v tých podstatných je to diametrálne odlišné. Ide predovšetkým o paragrafy 17 až 19, kde ide o cenu bytu. K zneniu týchto paragrafov môžem povedať len toľko, že týmto postupom sa cena bytu úplne degraduje. V jednotlivých výboroch som dal tento príklad, ktorý je, myslím si, veľmi vhodný. V podstate byt budeme predávať približne za cenu lepšieho bicykla, a to nielen byt, ale aj spoločné zariadenie domu, spoločnú časť domu, pripadne aj pozemok. Myslím si, že takto degradovať cenu bytu je hlboká
nezodpovednosť. Táto degradácia a sociálna humanita môže šokovo pôsobiť na väčšiu časť obyvateľstva, ktorá ešte nebýva. A tu vidím tú nekomplexnosť, že riešime proste byty, alebo obyvateľov Slovenska, ktorí bývajú, ale tých nie, ktorí nebývajú. Vieme veľmi dobre, v akej situácii je štátny rozpočet, že na komplexnú bytovú výstavbu mestá a obce nedostanú ani halier zo štátneho rozpočtu. Neviem, kde budú bývať tie mladé rodiny, ktoré predovšetkým potrebujú nejakú tú podporu, alebo na začiatok nejaké tie financie, ktoré tie financie nemajú. Z tohto dôvodu si myslím, že by sme mali k tejto cene pristupovať s celkom inou filozofiou.
Taktiež, ako hovorili aj moji predrečníci, pri odpredaji družstevných bytov dochádza k určitým rozdielom. Prípadne ako sa na to môžu pozerať aj ľudia, ktorí postavili svoje rodinné domy? To je tiež bytový fond. Jedni dostanú úplne - dá sa povedaťť - zadarmo a druhí budú musieť odkupovať po vyjdení tohto zákona, v podstate deň na to, družstevné byty za 240 až 320 tisíc korún. Skutočne som zhrozený, že proste jedným dňom sa jeden dostane k bytu zadarmo a druhý za to "vycáluje" 350 až 400 tisíc korún. Skutočne je to divný prístup. Takýmto postupom sa nastoľuje tzv. sociálna rovnosť. Zákon znevýhodňuje nájomníkov bývajúcich v bytoch na prízemiach, pod strechami, v krajných sekciách, prípadne v menej atraktívnych lokalitách. Skutočne sa dostávame do ďalšej takej divnej polohy, že za byty, ktoré sú v centrách miest - niekto bude namietať, že tieto byty sú predsa najstaršie, najviac zdevastované - by ľudia dávali veľmi vysoké čiastky. Podľa tohto vládneho návrhu zákona tieto byty budú veľmi nízko ohodnotené a na druhej strane byty na sídliskách, ktoré sú od centra vzdialené možno niekoľko kilometrov, budú relatívne drahé. Takže si myslím, že je to ďalšie veľké mínus tohto návrhu zákona.
Tento návrh zákona taktiež vôbec nerieši také domy, kde boli v nedávnom čase vykonané nákladné rekonštrukcie, pripadne modernizácie. Tento zákon to absolútne prehliada. Rôznymi zrážkami sa hrubo zasahuje do vlastníckeho práva obce i družstva, ktoré je chránené Ústavou Slovenskej republiky, Listinou práv a slobôd i Občianskym zákonníkom. V podstate prepočtom sme zistili - ľudia, ktorí sa spolu so mnou zaoberali tým mojím návrhom zákona, že týmto vládnym návrhom zákona vlastníkom zmizne skoro 90 % majetku.
Ďalším argumentom pre to, aby sme tento zákon ani neprerokovávali, je, že keď budú záujemcovia o tieto byty splácať 10 rokov nízke splátky, radšej tie byty dajme zadarmo, pretože administratíva okolo výpočtu týchto cien, vymáhania cien, sledovania splátkovania administratívne pohltí viac, ako vlastne dostaneme za cenu toho odpredaja. Takže skutočne to radšej treba dať zadarmo. Menej tento štát stratí. Určite.
V § 23 je to nešťastné riešenie, kde sa hovorí o prevode pozemkov. V podstate prechodom tohto vládneho návrhu zákona sa de facto i de jure mesto, obec pripraví v priemere o 80 %, niekde 60 %, niekde 90% všetkých pozemkov v meste. Vieme veľmi dobre, keď sa teraz prijal zákon o lesoch, aké sú problémy s urbármi a problémy okolo tých pozemkov. Ide tam o niekoľko tisíc parciel. Ale tu dôjdeme do skutočne neriešiteľnej situácie, keď v jednom meste budú desaťtisíce vlastníkov malých parciel. Pod každým blokom bude mať niekto meter štvorcový, dva, prípadne 10 až 15, maximálne 15 m2. Vieme veľmi dobre, že prvé činžiaky, paneláky po vojne, ktoré sa stavali, už dožívajú. Po technickej stránke príde určitý deň "D", kedy sa budú musieť niektoré tieto bloky strhávať. A pod týmito blokmi budú vlastníci pozemkov - skutočne stovky vlastníkov.
Keď sa má mesto, obec rozvíjať, má mať nejaký územný plán rozvoja, aby mesto koncepčne riešilo ďalšiu výstavbu. A aby to riešilo vo vzťahu k týmto tisícom drobných vlastníkov, tvrdím, že je to úplne neriešiteľné. Pozemky v rámci obcí a miest by mali zostať vo vlastníctve mesta a obce s tým, že by na to bolo vecné bremeno, samozrejme, bezplatne. Mesto by nevyberalo za to nič, bolo by to zadarmo. Ale dávať to do vlastníctva! Neviem, čo má kto z toho vlastníctva, keď býva v činžiaku a vie, že jeden m2 pod zadkom je môj. Neviem, čo mám z toho jedného m2 teoreticky, čo to môže spôsobiť z toho časového hľadiska, to skutočne si neviem predstaviť.
V § 24 práve toto základné ustanovenie je v najväčšom rozpore s ustanovením ústavy o ochrane vlastníckeho práva. Veď práve tento paragraf doslovne umožňuje - chcel by som sa vyjadriť spisovnejšie, ale doslovne umožňuje rozkradnúť administratívne budovy, samostatné objekty obchodov za úplne smiešne ceny. Tu sa hovorí o podnikateľoch. Samozrejme, treba vyjsť podnikateľom v ústrety. Ale aby sme obchod v centre miest, ktorý sa prenajíma za 10 až 12 tisíc korún za m2, odpredávali celý za 20 až 30 tisíc korún, neviem, ako to mám nazvať. Za taký obchod v dražbe by sa dali milióny. Tak neviem, ako sa má k tomuto stavať obec. Jedine záporne. Všetci rozprávame o decentralizácii štátnej moci a v podstate tým mestám a obciam všetko takýmto spôsobom okliešťuje.
Na druhej strane sa argumentuje tým, že v podstate občania tvrdia, že korupcia v mestách a obciach je taká veľká, že pri týchto odpredajoch by bola korupcia nezvládnuteľná. Myslím si, že korupcia, bohužiaľ, tu je, to nikto nemôže poprieť, ale pri týchto odpredajoch môže takisto. Z toho dôvodu, že zastupiteľstvá v podstate boli zvolené obyvateľmi, predstavitelia mesta zastupujú obyvateľov toho mesta a keď im dali dôveru, tak im majú veriť. A je tam hlavný kontrolór, sú tam kontrolné orgány mesta. A potom, keď je tam trestná činnosť, veď máme prokuratúru a ostatné veci. Takže, takto to globalizovať a pozerať sa na to, že
prichádzali pripomienky od občanov - áno, od samého začiatku som tvrdil, že treba stanoviť optimálnu cenu. Áno optimálnu.
Vládny návrh zákona v prvopočiatkoch hovoril o 300 až 400 tisíc korunách za nový byt. Teraz sa v podstate rozprávame o tom, že skoro zadarmo. Od samého začiatku som hovoril o optimálnej cene. Každý hovorí o nejakých cenách - optimálna cena, sociálna cena alebo niečo podobné. Hovorme rovno o cifrách. Keď hovorím, že nadobúdacia hodnota úplne nového trojizbového bytu podľa môjho návrhu zákona je 340 až 360 tisíc, a mesto by ho odpredalo - úplne nový byt - za polovičnú hodnotu, netvrdím, že je to sociálna cena. V žiadnom prípade, lebo je to dosť vysoká cena, ale je to optimálna cena. A z tohto by mestá v budúcnosti stavali ďalšie byty najmä pre mladé rodiny. Tu je podstata a filozofia môjho návrhu zákona, že sa pozerám trošku dopredu a nepozerám sa len na dnešok. V tomto smere by som žiadal, aby ste si uvedomili, čo prijatím tohto vládneho návrhu vlastne dosiahneme. Bude to veľmi veľké nešťastie v ďalšej bytovej politike ako celku.
Ďalej § 27 a § 28 ods. 2 by som žiadal úplne vylúčiť, pretože družstvo je súkromný podnikateľský subjekt, je chránené v ústave obchodným zákonníkom. Takýto postup je v zásadnom rozpore s týmito zákonmi. Takýto postup štátnej moci vytvorí precedens, ktorý môže doslovne zmiesť všetky podnikateľské subjekty v Slovenskej republike a môže mať veľmi negatívnu odozvu v zahraničí. Myslím si, že zákon o odpredaji družstevných bytov je dobrý. A môj návrh zákona bol koncipovaný a stavaný tak, že v podstate cena komunálneho bytu je - dá sa povedať, až na malé odchýlky - skoro zhodná s cenou, za ktorú by sa odpredával družstevný byt. Čiže, pozerali sme sa na to skutočne komplexne. A keď tu niekto oponuje tým, že vládny návrh zákona je komplexný tým, že rieši štátne byty, byty akciových spoločnosti s účasťou štátu, obecné byty, ja si myslím, že to vôbec nie je komplexné, pretože
štátne byty, aj tie akciové spoločnosti, sa môžu riešiť jednoznačne podľa zákona 148a, bez problémov, len sa to tam doplní. A družstevné byty tak, ako som povedal, stačí predĺžiť lehotu prihlásenia. Nič viac. Jednoduchá novelizácia.
K § 29 a § 30 - tie sú úplne zbytočné. To treba vylúčiť. Obec alebo mesto ako samosprávna jednotka samostatne, bez obmedzenia rozhoduje o svojich finančných prostriedkoch. Je neprípustné takýmto spôsobom obci alebo mestu obmedzovať ich rozhodovacie právomoci. Všetci, koľkí sme tu, sa chceme správať, vystupovať trhovo, ale trhovo nerozmýšľame, stále rozmýšľame v dimenziách nejakého postsocialistického režimu. Všetci sme tým doslova v myslení nakazení.
Tento parlament už prijal veľmi veľa nedokonalých zákonov, viem, prijímame toho strašne veľa a niečo ujde, ale dovolím si tvrdiť, že prijatím tohto vládneho návrhu zákona spravíme veľa zla. Radšej to o mesiac alebo o dva mesiace odsunúť, aby sa k tomu zasadlo ešte raz, seriózne. Neobviňujem pána ministra, ale dovolím si trošku pokritizovať pracovníčky, ktoré sa podieľali na práci tohto návrhu zákona, že by sa mohli spojiť aj s odborníkmi - dovolím si tvrdiť, že sú to odborníci na úrovni, sú to ľudia, ktorí v bytovej politike robia desaťročia, aby sa spracoval nejaký skutočne optimálny zákon, v nejakej fúzii vládneho návrhu zákona s mojím. Nevravím, že vo vládnom návrhu zákona je všetko zlé. To si nedovolím tvrdiť. Sú tam aj dobré myšlienky, ale dovolím si tvrdiť, že sú dobré myšlienky aj v mojom návrhu zákona, tak nevidím dôvod, prečo by sme radšej nemali toto odložiť na ďalšiu schôdzu s tým, že by plénum zaviazalo obidvoch, ako vládnu stranu /šum v sále/, teda stranu, aby sa spravil dokonalejší zákon. Žiadal by som o tomto hlasovať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Slotovi. Vo svojich štyroch návrhoch sa síce vyjadril v konjuktíve, ale chápem to tak, že dal návrhy na vypustenie troch paragrafov a dal návrh hlasovať o tom, že odložíme prerokovanie tohoto zákona a že sa urobí pokus o syntézu dvoch návrhov, ktoré máme. Rozumel som tomu správne, pán poslanec?
Poslanec J. Slota:
Predovšetkým by som žiadal hlasovať o mojom poslednom návrhu zamietnuť to s tým, že by sa spravidla nejaká syntéza týchto zákonov. V prípade, že sa parlament predsa len rozhodne o vládnom návrhu rokovať a prijať ho, samozrejme, tento môj návrh sťahujem.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Tie ostatné konkrétne návrhy pánu spoločnému spravodajcovi spresníte.
Poslanec J. Slota:
Trvám na tom, aby sa hlasovalo o odročení prerokúvania vládneho návrhu a aby sme spolupracovali na niečom normálnom, čo bude užitočné pre obývateľov Slovenska.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Takže podávate jeden návrh.
Dámy a páni, s faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Jakubík a potom by sme mohli urobiť obedňajšiu prestávku. Prosím, pán poslanec.
Poslanec P. Jakubik:
Chcel by som poprosiť pána spoločného spravodajcu, či
by bolo možné zabezpečiť, aby všetky pozmeňovacie návrhy, jednak tie, ktoré predkladal on sám k spoločnej správe, jednak tie, ktoré vyplynú z rozpravy, sme dostali formou dodatkov písomne tak, aby sme vedeli zrovnateľne všetci posúdiť predkladané úpravy a texty.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím spoločného spravodajcu, aby využil obedňajšiu prestávku a v spolupráci s pracovníkmi Kancelárie Národnej rady nám dal doterajšie návrhy, ktoré boli v rozprave formulované.
Stretneme sa o 14. 00 hodine, ale prosím, aby sme boli presní, pretože máme ešte veľký program.
/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. Prosím, pán poslanec Mikloško. Kolegyne, kolegovia, prosím o pozornosť.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predsedajúci,
na začiatku tejto schôdze sme dostali od predsedu Národnej rady rozhodnutie z 2. júla 1993, v ktorom žiada, aby do 20. augusta 1993 do 12. 00 hodiny sme predložili návrh na nových kandidátov Najvyššieho kontrolného úradu. Dnes sme dostali znovu rozhodnutie predsedu Národnej rady z 8. júla, v ktorom tento termín bez udania dôvodu určuje na zajtra do 16. 00 hodiny. Osobne, pri všetkej úcte k autorite predsedu Národnej rady, považujem takýto prístup a postup za neprijateľný. Predsa, ak na začiatku schôdze máme informáciu, že to má byt do 20. augusta, nemôže sa to dnes zmeníť, že do zajtra. Z tohto dôvodu prosím, aby bolo zvolané politické grémium, aby sme sa k tomuto problému nejak postavili. To je príliš vážna vec.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán predseda tu bude o 17. 00 alebo o 18. 00 hodine. Budem ho informovať o tejto žiadosti.
Poslanec F. Mikloško:
Takto postavený problém, aby sme z dnes na zajtra určili kandidátov, je neprijateľný a ničím ani neodôvoditeľný, najmä, keď na začiatku schôdze to bolo do 20. augusta.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Mám informácie, že aj ďalšie kluby by privítali politické grémium, takže budem informovať pána predsedu o tomto vašom návrhu.
Kolegyne, kolegovia, môžeme pokračovať v rokovaní. O slovo do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Hudec. Prosím, pán poslanec. Pripraví sa pán poslanec Brňák. Ďalšie písomné prihlášky do rozpravy nemám.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia,
ak dovolíte, v súvislosti s prerokúvaním tohto zákona podporím myšlienky, ktoré sa týkajú umeleckých ateliérov
v rámci užívania bytových a nebytových priestorov na Slovensku.
Na Slovensku je asi 600 ateliérov, ktoré majú isté špecifické vybavenie. Tým chcem povedať iba toľko, že ľudia, ktorí získali tieto ateliéry alebo tieto priestory, ich vybavili zariadením a prostriedkami, ktoré nie je možné nazvať štandardnými. Nemyslím teraz len na keramické dielne, na grafické dielne, nemyslím teraz na medirytinu a iné špeciálne technológie. Myslím si, že bolo by účelné a vhodné, aby sme uvažovali nad týmito skutočnosťami a nad týmto termínom, aby sme do zákona vniesli také ustanovenia, ktoré by umožnili a uľahčili existenciu umeleckých ateliérov.
Možno nie je až také známe, že umelecké ateliéry nie sú len dielňami remeselne zručných ľudí, to sú aj kultúrne centrá, kde sa stretávajú tvoriví ľudia, povedzme umelci, lekári, spisovatelia, filozofi, sú aj zdrojom istého poznania o Slovensku. Ide v podstate o otázku národnej kultúrnej identifikácie. A preto navrhujem, aby sme
1. v § 17 v ods. 2 doplnili text: "Dohodnutá cena ateliéru podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu podľa § 17 odseku 4 a § 18 odseku 1. "
2. V odseku 4 za slová "prevádza byt" vkladá text, "alebo ateliér".
3. V § 18 v ods. 1 sa za slová "ak sa byt" vkladajú slová "alebo ateliér".
4. V § 18 v ods. 1 písm. a/ sa pred slová "2 %" vkladajú "pri byte" a za slová "2 %" vkladajú slová "a pri ateliéri 0, 5 %".
5. V § 18 ods. 1 písm. b/ sa za slová "družstevný byt" vkladajú slová "alebo ateliér".
6. V § 28 sa vkladá nový text v odseku 3, ktorý znie: "Štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom ateliéru uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva ateliéru do jedného roka odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva k ateliéru podľa tohto zákona".
Končím svoj príspevok návrhom, aby sa o týchto mojich pozmeňovacích návrhoch hlasovalo spoločne.
Ďakujem. Návrhy odovzdám písomne. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Hudecovi. Slovo dávam pánu poslancovi Brňákovi. Pripraví sa pán poslanec Fogaš.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
pani poslankyne a páni poslanci,
v prvom rade by som chcel podporiť návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Gazdík a teraz môj predrečník, pán poslanec Hudec, pokiaľ ide o problém ateliérov.
V ďalšom by som sa chcel vyjadriť k bodom 43, 44, 46, 47 a 48 spoločnej správy. V rámci týchto bodov spoločný spravodajca navrhol osobitné hlasovanie bez akéhosi vlastného komentára alebo bez odporúčania. Body 43, 44, 46 a 47 odporučil schváliť a takisto bez komentára alebo bez návrhu bod 48. Chcel by som sa vyjadriť k týmto návrhom.
Pokiaľ ide o body 43 a 44 spoločnej správy, je potrebné uviesť, že navrhované znenia v tej podobe, v akej sú uvedené v spoločnej správe, sú v podstate identické s tým, čo sa uvádza v ustanovení § 28 ods. 1 s tým rozdielom, že sa v rámci týchto dvoch navrhovaných úprav vypúšťa stanovená lehota jedného roka, dokedy je potrebné najneskôr previesť na nájomcu družstevný byt. Osobne s týmto názorom nie celkom súhlasím. Domnievam sa, že nie je možné tento prevod ponechať výlučne na dohodu, pretože dohoda ako dvojstranný právny úkon si vyžaduje zmluvné potvrdenie v podstate obidvoch subjektov. Osobne sa domnievam, že bytové družstvá sa nebudú snažiť urýchleným spôsobom previesť byty do vlastníctva ich uživateľov, pretože toto by zmarilo aj uzavretie takejto dohody. Vlastne by mohlo dôjsť k situácii, že samotný prevod vlastníctva k takýmto bytom by mohol trvať neúmerne dlhú dobu.
Vychádzam z toho presvedčenia, že v podstate každá organizácia alebo úrad sa prirodzene bráni všetkému, čo vlastne smeruje proti záujmom tejto organizácie. Preto osobne neodporúčam plénu Národnej rady Slovenskej republiky, aby body 43 a 44 spoločnej správy schválilo z hľadiska poslancov. Samozrejme, týmto nie sú dotknuté doplňujúce návrhy pána spoločného spravodajcu, pokiaľ ide o bod 44 spoločnej správy. Taktiež, pokiaľ ide o samotný bod 46 spoločnej správy, kde sa navrhuje v ustanovení § 28 odseku 2 vypustiť slová "bytové družstvá", nedomnievam sa, že tento názor už z vyššie uvedeného by bol správny, pretože tak predkladateľ, ako aj spoločný spravodajca nie sú v zásade proti tomu, aby samotná lehota v prospech užívateľov družstevných bytov sa predĺžila oproti doteraz platnej dikcii zákona číslo 42/1992 Zb. To znamená, domnievam sa, že taktiež aj bytové družstvá by mali byť zaradené do ustanovenia § 28 odseku 2.
Pokiaľ ide o samotné body 47 a 48, taktiež by som odporučil, pani poslankyne a páni poslanci, aby tieto pozmeňujúce návrhy spoločnej správy neboli prijaté. Po prvé - samotné tieto byty, o ktorých sa tu hovorí, či už služobné byty alebo byty ministerstva vnútra, alebo vojenské byty, neboli zakomponované do pôvodnej predlohy vládneho návrhu zákona. Myslím si, že ak vychádzame zo základného princípu privatizácie uvedených bytov, týmto základným princípom je princíp spravodlivosti a v každom prípade by mal smerovať nie proti občanom, ale skôr proti doterajším právnickým osobám, ak to možno nazvať, že by mal smerovať, resp. mal by obhajovať záujem občanov a užívateľov.
Predovšetkým významnou skutočnosťou k tomu, aby sa istým spôsobom zamedzilo aj prípadným špekuláciám a machináciám, ktorým sa určite na sto percent nezabráni, je, aby táto transformácia prebehla čo najrýchlejšie a čo možno v najväčšom plošnom vyjadrení. Body 47 a 48 osobne chápem ako isté akty diskriminácie tých užívateľov, ktorí dlhodobo užívajú či už služobné byty, byty ministerstva vnútra alebo byty národnej obrany. Domnievam sa, že problém takýchto bytov, ktoré sú potrebné aj v záujme ďalšieho plnenia si úloh či už ministerstva národnej obrany alebo ministerstva vnútra, je možné riešiť iným spôsobom, napríklad z hľadiska vydelenia nejakého bytového fondu v prospech práve týchto rezortov. Čiže, taktiež neodporúčam, aby body 47 a 48 boli schválené.
V zmysle toho, čo som povedal v úvode, tie zmeny, ktoré sa dotýkajú ustanovenia § 28, ak by ste si osvojili a neschválili uvedené body 43, 44, 46, v danom prípade dávam jeden pozmeňujúci návrh, pretože si plne uvedomujem, že stanovená lehota jedného roka je zrejme dosť krátka na to, aby sa usporiadali všetky právne pomery týkajúce sa prevodu vlastníctva k bytom. V takom prípade by som navrhoval, aby táto jednoročná lehota sa zmenila na lehotu dvojročnú, či už v ustanovení § 28 odsek 1 a taktiež aj v odseku 2. Tým by sa vlastne vyriešila aj skutočnosť, že by sme to neponechali len na akúsi, možno povedať, ľubovôľu z hľadiska uzavretia
dohôd, ktoré by mohli byť torpédované jednostrannými aktami alebo jednostrannými postojmi.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. O slovo sa prihlásil pán poslanec Fogaš. Pripraví sa pán poslanec Andel.
Poslanec C. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci,
prerokúvaný návrh zákona je nesmierne dôležitou normou a či chceme, či nechceme, dotýka sa všetkých nás, resp. sa nás dotknúc môže, ak sa rozhodneme správať sa podľa neho, teda odkúpiť byty do osobného vlastníctva. Treba povedať, že už i množstvo pripomienok, ktoré sú predložené a ktoré sa odporúčajú na schválenie, ale predovšetkým sám fakt, že prerokúvame tento dokument bez širších koncepčných súvislostí, spôsobuje, že rokujeme dlho a možno ešte dlho budeme.
Treba povedať, že sme nedostali do rúk, napriek tomu, že sa to sľubovalo už za minulej vlády, zásady štátnej bytovej politiky. Aj preto vznikajú diskusie okolo toho, prečo 10 % bytového fondu sa má ponechať na sociálne účely obciam, či to má byť 10 %, či to má byť viac. Doteraz nie je povedané, akým spôsobom sa bude zabezpečovať dosahovanie sociálneho zmieru v týchto oblastiach napriek tomu, že sme boli veľmi poctivo vyškolení viacerými zahraničnými odborníkmi, ktorí odporúčali, aby sme neponechávali na náhodu tých, ktorí môžu byť odkázaní na riešenie bytového problému cez sociálnu
pomoc. Ide o to, že vo viacerých krajinách existuje celý systém riešenia tohto citlivého sociálneho problému, a to tak, že sa stanoví výška príjmu, od ktorého sa poskytuje potom buď zníženie alebo zvýšenie sadzby za nájomné.
Hovorím o tom preto, lebo sa môže stať, že na základe nami schváleného zákona sa väčšina obyvateľov rozhodne byty nekúpiť a potom bude treba hľadať cesty, ako regulovať doteraz nie celkom premyslene zvyšujúce sa nájomné, ako regulovať zachovanie určitých pravidiel hry pri zabezpečovaní základnej potreby nášho obyvateľstva. Domnievam sa, že ak by sme mali k dispozícii takýto komplexný materiál našej vlády, naše rozhodovanie by bolo oveľa jednoduchšie a možno by sme tu toľko nesedeli. Z tohoto poľadu teda považujem prerokúvaný návrh novely zákona za vytrhnutý z kontextu opatrení, ktoré sa v tejto súvislosti mali prijať. Je na stole, musíme o ňom rokovať.
V súvislosti s tým, čo sa prednieslo zo strany spravodajcu, sa chcem vyjadriť k jednému bodu, a to je bod 22, kde sa navrhuje odkaz pod poznámkou 18 a tento bod sa navrhol neprijať. Rád by som odporučil, aby sa o tomto bode hlasovalo osobitne a aby sa prijal, pretože tento odkaz má veľkú informačnú silu pre všetkých, ktorí sa v Občianskom zákonníku či vo svojich právach nevyznajú. Našou úlohou okrem iného je práve takúto informovanosť zabezpečovať. Spravodajca vo svojom vystúpení už potom ako diskutér tam tú poznámku 18 vsunul, len v spoločnej správe ju odporučil zamietnuť. Preto by som odporúčal, aby sme ju v spoločnej správe schválili.
V § 712 Občianskeho zákonníka sa totiž v odseku 1, aby ste boli informovaní, hovorí o tom, čo sú to bytové náhrady, sú to náhradné byty a náhradné ubytovanie, v odseku 2 čo je to náhradný byt, v odseku 3 čo je to náhradné ubytovanie, v odseku 5 sa hovorí o tom, ako postupovať ak skončí nájomný pomer a v odseku 7, ktorý sa navrhuje tamtiež citovať, sa
hovorí o tom, čo to je prístrešie a kedy ho stačí poskytnúť. Domnievam sa, že by sme toto ustanovenie, tento bod spoločnej správy, mali schváliť. Hovorí sa síce, že neznalosť zákona neospravedlňuje, ale našou povinnosťou je urobiť všetko pre to, aby tu existovala znalosť zákona a nie jeho neznalosť.
Dovoľte mi predniesť niekoľko pozmeňovacích návrhov. § 16, odsek 2 bol tu navrhnutý naozaj v niekoľkým verziách. Podstatou všetkých verzií je vlastne vsunutie textu, že skôr ako sa predá byt tretej osobe, musí predtým zaniknúť nájom. Domnievam sa, že by bolo možné zvážiť ešte jednu formuláciu a odporúčal by som potom, aby sa spravodajca prípadne s predkladateľom o nej poradili. Myslím si, že by sme mali vzťahy medzi nájomcom a vlastníkom ponechať na určitú voľnosť, pretože vlastne zmluvná sloboda je základom vzniku obchodnoprávnych či občianskoprávnych vzťahov. Preto odporúčam, aby odsek 2 § 16 znel nasledovne: "Byt podľa odseku 1, ktorého nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 6 mesiacov a tento dlh neuhradí v lehote 3 mesiacov" - to sa hovorilo vo viacerých návrhoch, ale ja navrhujem "od písomného upozornenia vlastníka bytu, môže byť po predchádzajúcom zániku nájmu prevedený do vlastníctva tretej osoby. " Táto formulácia sa mi zdá najpresnejšia, ktorá aj rešpektuje základné princípy samotného civilného práva. A potom by sa pokračovalo "... nájomcovi bytu... " atd, ako to vládna predloha predpokladá.
V tom istom § 16 v odseku 6 odporúčam v druhej vete vypustiť slovo "nepremlčaných". Takáto námietka je namieste, vniesol ju Slovenský zväz bytových družstiev predovšetkým z jedného logického dôvodu. Tvorba fondu financovania údžby opráv domu nie je založená na nejakej separátnej zmluve, na separátnom zmluvnom vzťahu družstva a nájomcu bytu. O tom predsa neexistujú nejaké osobitné zmluvné dohody, aby sme
vedeli začal počítať lehoty na premlčanie jednotlivých dávok. Jednoducho je to súčasť úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu. Je teda možné posudzovať aj túto časť iba v súvislosti s premlčaním celkových pohľadávok. Preto si myslím, že je treba slovo "nepremlčaných" v § 16 odsek 6 vypustiť. Jednoducho to sa nedá ani prakticky spočítať a, podľa mojej mienky, mohlo by tam dôjsť aj k určitým pochybeniam.
Konečne odporúčam formulovať nové znenia § 27 a § 28. O čom v nich ide? v § 27 sa predpokladá, že nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, ak požiada o prevod, družstvo je povinné sa podľa tohto zákona správať, a teda uskutočnil tento prevod. Domnievam sa, že tým zasahujeme do zmluvných vzťahov družstiev a aj do určitých vnútorných vzťahov, ktoré môžu byť založené stanovami samotných družstiev. Myslím si, že tu by sme mohli nechal, v súlade s tým, čo hovoril už pán poslanec Brňák, ale on to viazal na lehoty, na vôľu bytových družstiev, aby určitým spôsobom regulovali svoje vzájomné vnútorné vzťahy. Zdá sa mi nelogické, keď na základe zákona povinne vytvárame isté spoločenstvá - zjednodušene povedané - a iným spoločenstvám, už existujúcim - a nepochybne družstvá sú tiež takými spoločenstvami - predpisujeme zase zo zákona, čo majú urobil. Vieme, že o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu mohol člen družstva požiadal, a ak to neurobil, znova mu týmto zákonom istým spôsobom dávame šancu a zakladáme povinnosť družstvu to urobil. Domnievam sa, že by sme mohli § 27 formuloval nasledovne: "členská schôdza bytového družstva môže rozhodnúť, že družstvo na základe výzvy jeho člena na prevod vlastníctva bytu vykoná na neho prevod vlastníctva bytu /garáže alebo ateliéru/ podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu. " Tiež súčasne povieme, že tam, kde už skončila lehota na podanie žiadosti, sa začína vlastne nový právny stav.
Týmto ustanovením vlastne nepriamo umele predlžujeme predchádzajúcu úpravu. Domnievam sa teda, že tento text násilne zasahuje do vlastníckych práv bytových družstiev aj napriek tomu, Že ústava a v nej inkorporovaná Listina základných práv a slobôd zhodne zaručujú rovnakú ochranu všetkým vlastníkov. Prosím, toto je nesmierne citlivý problém, ktorý by sme mohli sledovať predovšetkým po našom vstupe do Rady Európy a usilovať sa naozaj vytvárať rovnaké podmienky pre všetkých. Nemôžeme ani v snahe hľadať nové riešenia vytvárať nerovnaké podmienky. Ak družstvá ako vlastníci majú svoje práva a sú ústavou chránené, nemali by sme vo vzťahu k nim zákonom vytvárať nerovné postavenie.
V tejto súvislosti chcem navrhnúť novú formuláciu § 28 odsek 1, ktorý by obdobne ako predchádzajúci môj návrh znel: "Ak nájomca družstevného bytu vyzval bytové družstvo k prevodu vlastníctva bytu /garáže, ateliéru/ podľa osobitného predpisu, je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu v lehote, na ktorej sa nájomca s družstvom písomne dohodne. " Pán Brňák navrhoval, aby sa tam stanovila lehota a aby sa to neponechávalo len na dohodu. Myslím si, že by sme tam tú voľnosť mohli nechať. Ak nie, ak by tento môj návrh neprešiel, alebo podpora predchádzajúcich rečníkov v tomto zmysle neprešla, odporúčal by som tú lehotu limitovať dlhším časovým obdobím, než je len jeden rok. Ide aj o to, aby si naši občania napríklad pri rozhodnutí o nákupe garáži či ateliéru mohli vytvoriť aj finančné zdroje na takúto transakciu a nájsť aj určitú silu vôle slobodne sa v tejto veci rozhodnúť, pretože tak, ako to už viacerí predrečníci povedali, odkúpenie bytu či garáže a podobne bude pre nich znamenať finančne mesačne rovnakú záťaž a okrem toho, že budú môcť využívať svoje vlastnícke právo, žiadne iné osobitné postavenie, myslím smerom k lepšiemu, pre nich nevyplýva.
Konečne môj posledný návrh smeruje k § 5 odsek 1, ktorý ani nenavrhujem nejak osobitne vecne pozmeniť, ale zrozumiteľnejšie usporiadať. Ide o § 5 odsek 1 písm. e/, kde navrhujem nahradiť písmeno e/ vyhlásenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome o sprístupení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve výkone správy textom "vyhlásenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení na spôsob správy obytného domu upraveného podľa tohto zákona", pričom odsek 1 nahradiť nasledujúcim textom: "na správu domu vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome: a/ založia spoločenstvo vlastníkov bytu a nebytových priestorov v dome /ďalej len spoločenstvo/, b/ uzatvoria zmluvu na výkon správy s inou právnickou alebo fyzickou osobou, c/ stanú sa členmi bytového družstva, ktoré vo svojej činnosti má správu domov. " Tým by som vlastne toto ustanovenie určitým spôsobom sprehľadnilo.
Myslím si, že by sme mali veľmi poctivo zvážiť, aj keď nám prerokúvanie tohto návrhu bude trvať možno dlhšiu dobu, všetky predložené pozmeňovacie návrhy a hlasovať so znalosťou veci, pretože si myslím, že týmto právnym predpisom berieme na seba o čosi väčšiu mieru zodpovednosti, než v iných prípadoch.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Slovo dávam pánu poslancovi Andelovi.
Poslanec M. Andel:
Slávna slovenská snemovňa,
ako by povedal môj priateľ a včerajší protihráč pán kolega Hrnko, medzi nami žije veľa občanov, ktorí boli v minulosti - možno povedať - hrubo majetkovo poškodení pri výstavbe sídlisk, ako aj iných rôznych stavieb, na ktoré im boli "vykúpené" alebo vyvlastnené rodinné domy aj so stavebnými pozemkami. Stavebné pozemky boli oceňované doslova niekolkohalierovými cenami za m2 a ocenenie stavieb bolo - určite viete sami - tiež pomerne veľmi nízke. Títo občania dostali pridelené náhradné štátne, dnes obecné byty. Teraz tejto skupine našich spoluobčanov hrozí, že budú poškodení druhýkrát, keď budú tieto byty kupovať do vlastníctva už za súčasné ceny. Preto mi dovoľte predložiť návrh, ktorý svojim spôsobom zmierni, podľa môjho názoru, predchádzajúcu krivdu.
Navrhujem doplniť § 13 odsek 1 návrhu zákona tak, že v odseku 1 časť pôvodného textu bude ako písmeno a/ a časť b/ doplniť týmto textom: "V prípade obecného bytu, ktorý bol poukázateľne pridelený ako náhradný byt za nehnuteľnosť vykúpenú resp. vyvlastnenú pre verejnú stavbu, bude pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho priamemu dedičovi pri kúpe do vlastníctva zhodnotená pôvodná nehnuteľnosť, maximálne však do výšky ceny užívaného náhradného bytu".
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Andelovi. Dámy a páni, kto sa ešte hlási do rozpravy?
/Nikto. /
Vidím, už sa už nikto nehlási do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtal som sa pána ministra, či sa k rozprave chce vyjadriť, povedal, že nie.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Poslanec R. Goč:
Pán predsedajúci, chcel som požiadať čas 20 minút na spracovanie pripomienok. Niektorí mi ich nedali písomne.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Vážení páni, vážené dámy, ktorí ste dávali pozmeňovacie návrhy, predpokladal som, že ste ich dali písomne. Ak ste tak neurobili, urobte tak, vyplýva to z rokovacieho poriadku, a navyše, zabránilo by to nepresnostiam, ktoré by predĺžili naše rokovanie.
Na požiadanie pána spoločného spravodajcu prerušujem rokovanie na 20 minút. /Šum v sále. / Pán spoločný spravodajca si spoločnú správu musí upraviť o vaše pripomienky, aby mohol v návrhoch na hlasovanie vylúčiť pripomienky, ktoré sú v rozpore. Prosím tých, ktorí ešte písomne nedali svoje pozmeňujúce návrhy, aby tak učinili. Prosím zároveň Kanceláriu Národnej rady, aby sa pokúsila pripomienky, ktoré boli vznesené v spoločnej správe, v čo najkratšom čase vytlačiť na papieri, rozmnožiť ich a rozdať poslancom, aby sme sa mohli kvalifikovať rozhodovať.
/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Páni kolegovia, pani kolegyne, prosím, aby ste ukončili diskusie s novinármi v kuloároch a prišli do rokovacej miestnosti.
Ešte raz vás prosím, kolegovia, kolegyne, príďte do rokovacej miestnosti. Ďalšie pokračovanie schôdze je podmienené prítomnosťou 76 poslancov v rokovacej miestnosti, pretože po vystúpení pána ministra a vystúpení pána spoločného spravodajcu sa bude hlasovať.
Prosím, aby sme sa prezentovali. Je nás 71. Kolegovia, ktorí ste ešte mimo rokovacej miestnosti, prosím ukončite svoje kuolárové rozhovory a príďte sa prezentovať.
Budeme sa ešte raz prezentovať. /Prezentovalo sa 85 poslancov. /
Sme uznášaniaschopní. Prosím pána ministra, aby zodpovedal na otázky poslancov. Pán Brocka, potom by sme mohli urobiť ten procedurálny návrh, ktorý chcete ponúknuť.
Minister financií SR J. Tóth:
Mám odpovedať len na otázky, alebo môžem mať záverečné slovo?
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Keďže je ukončená rozprava, môžete mať zároveň aj záverečné slovo.
Minister financií SR J. Tóth:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
ešte predtým ako zodpoviem na niektoré otázky, osobitne ktoré predniesli pán Fico a pán poslanec Slota, by som chcel
povedať, že v rámci transformácie ekonomiky je predložený zákon jedným z dôležitých transformačných zákonov z jednoduchého dôvodu, že nám dnes možno veľký problém robí to, že pohyb ľudí za prácou nemôže byť riešený aj z toho dôvodu, že bytové problémy a bývanie obyvateľstva je konzervované. Ak človek ide z jedného miesta na druhé a nemôže získať príslušné ubytovanie, nemôže získať bývanie, v podstate pohyb pracovných šil z tohoto dôvodu ostáva umŕtvený. To je jedna z rozhodujúcich činností.
Druhá - prosím vás, berme do úvahy, že vlastnícky vzťah k domu a k bytu je niečo úplne iného, ako vzťah k niečomu, v čom bývam a dal mi to štát. Keď sa pôjdete pozrieť do mnohých miest Slovenska, zistite, že družstevné domy sú v podstatne lepšom stave a vzťah družstevníka k družstevnému domu je podstatne iný, ako je vzťah občana k štátnemu domu, k štátnemu bytu. Tým odpovedám hneď aj na otázku, ktorá tu bola predložená, či občan vie alebo či môže vedieť, v akom stave je príslušný dom. Každá organizácia bola povinná viest pasportizáciu. Ako viem, najmä štátne bytové podniky túto pasportizáciu aj viedli. V pasporte každého domu bolo napísané, aké opravy sa vykonávali na tomto dome, aké sú nedostatky alebo čo by bolo treba opraviť. Určite všetko, čo bolo opravené, sa tam zaznamenávalo, pretože sa to robilo v súlade s účtovnou evidenciou, ktorá sa vykazovala o opravách. Môžem však povedať, že občan presne vie, v akom stave je jeho dom, a presne vie, v akom stave je jeho byt. Tak ako sa nedá vyhovieť všetkému v rámci transformácie ekonomiky, tak ako nikto nebral do úvahy, že sa postavili všetky podniky na rovnakú úroveň a transformácia ekonomiky by bola začala len vtedy, keď by všetky podniky mali rovnaké východiskové podmienky, bolo by to tak v roku 3000, pretože nikdy by žiaden štát, žiadna centrálna moc, nebola schopná takúto základnú požiadavku splniť.
Teraz vzniká problém a pán Fico sa ho dotkol, že občanovi - a boli tu aj nejaké návrhy zákonov - treba zohľadniť stav jeho domu alebo bytu. Pri cene, ako je konštruovaná v tomto zákone, podľa môjho názoru, nemá nikto právo žiadať ešte nejakú inú úľavu, než vyplýva z toho, čo je dané v tomto zákone. V pôvodnom znení zákona, ktorý bol odmietnutý zo strany všetkých sociálnych partnerov, bola konštrukcia, že sa cena bytu bude posudzovať v súlade s vyhláškou o oceňovaní domov a stavieb. Podľa tejto vyhlášky bolo možné oceniť všetko, či je na štvrtom poschodí, či je na severe, či je na juhu, či je v strede mesta, či na okraji mesta. Bolo povedané, že toto by bolo po prvé zdĺhavé, po druhé by to bolo nepriechodné a po tretie by to vyvolalo toľko sporov, že by ich bolo viac, ako bude takýmto spôsobom, že nadobúdaciu cenu domu podelíme určitou plochou a podľa tejto plochy vypočítame cenu odpredaja tohoto domu.
Našim účelom momentálne je zmena vlastníctva. Vieme veľmi dobre, že štát nebude mať a nemá toľko prostriedkov, aby ináč ako za predchádzajúcich štyridsať rokov, keď bytový fond klesol vo svojej kvalite, mohol tento bytový fond zdvihnúť. Keď nemáme na to, musíme sa toho zbaviť - to je jednoduchá otázka - s tým, aby občan, ktorý bude s ním hospodáriť, ho neničil, pretože bude vedieť, že ničí svoje vlastné. Som presvedčený o tom, že tak ako vo všetkých štátnych podnikoch ide o predtransformačný alebo o predprivatizačný syndróm, že sa mnohí tak správajú aj v rámci bytového hospodárstva. Správajú sa tak bytové podniky, aj občania. Získaním vlastníctva nie zadarmo, ale za určitých podmienok občan ako vlastník domu sa bude podstatne lepšie správať. Chápem, že náklady na opravy a údržby bytu bude musieť znášať občan, ale združenie občanov, ktorí bývajú v bytoch, bude vedieť zohľadniť a rozložiť tieto náklady, ktoré sú s tým spojené. Pokiaľ údržba domu bude prebiehať normálne, možno dosiahnuť, aby tieto náklady boli rozložené na dlhšie časové obdobie tak, ako je to bežné.
Nepredpokladám, že keby sme to nechali ďalších desať rokov, dostaneme bytový fond do určitého stavu. Vážení, som presvedčený o tom, že bytový fond sa dostane takisto do horšieho stavu. Predajom týchto bytov vlastne by sme mali zastaviť pokles funkčnosti a stavu bytového fondu vstupom občana ako vlastníka do tohoto procesu. Ak by sme dávali akékoľvek prostriedky, vždy by boli rozdeľované z hľadiska údržby bytového fondu nerovnomerne, nezodpovedajúc potrebám tých domov, pretože by o tom rozhodoval zase nejaký orgán, ktorý nemá k tomuto ten vlastnícky vzťah, ako bude mať občan k príslušnému bytu. Je druhá otázka, s tým súhlasím a v rámci bytovej politiky, ktorá sa pripravuje, sa bude o tom uvažovať, že občanovi, pokiaľ je v sociálnej núdzi, budeme prispievať určitým príspevkom, nie vo forme nájomného, aby mohol v tomto dome bývať. Táto otázka bude riešená v návrhu riešenia celkovej bytovej politiky, ktorú súčasne vláda pripravuje. Ale osobne si myslím, že bytová politika vo vzťahu k štátu sa nedá spájať s transformáciou bytov do osobného vlastníctva. Sú to dve podstatne oddelené čiastky, oddelené sústavy. Transformáciu urobme ako jednu vec a pomoc občanovi pri získavaní bytu, pri jeho výstavbe, pri nájomnom, keď sa dostane do sociálnej skupiny, bude iná vec, akým spôsobom mu pomôžeme.
Pokiaľ sa týka stavebného sporenia, nie som presvedčený o tom, že stavebné sporenie má problémy. Otvorili sme jednu stavebnú sporiteľňu a začínajú sa nám otvárať a vznikať ďalšie. Stavebné sporenie sa stáva normálnym princípom ekonomiky tak, ako je to v normálnych ďalších štátoch. Otázkou je len jeho rozbeh. V rozpočte sme plánovali dosť prostriedkov na stavebné sporenie ako príspevok. Myslím si, že aj v budúcom roku takéto prostriedky môžu byť použité. V tomto roku vyčerpáme na príspevok v stavebnom sporení zhruba 400 až 500 miliónov korún, teda to je dostatočná čiastka na to, aby sme stavebné sporenie rozbehli. Je to len polovička toho, čo
chceme dať v rámci predaja obligácii na dokončenie sídlisk, ale je to prvý rok stavebného sporenia. Uvedomme si túto skutočnosť, že ide o prvý rok stavebného sporenia. Možno druhý, tretí a štvrtý bude iný.
Spočítavali sa byty, počet bytov a počet rodín. Nerobilo to ministerstvo financií, robili to odborníci, ktorí tvrdia, že máme na počet rodín, ktoré sú evidované v tomto štáte, viac bytov. Teda je možné, že niektorí občania majú aj viac bytov - dva, tri byty. Predpokladáme, že prijatím tohoto zákona mnohé byty, ktoré sú zakrývané alebo nejakým spôsobom sú vlastnené inak, môžu byť predmetom kúpy a predaja. Je predpoklad, že mnoho ľudí si rozmyslí, či bude bývať v centre mesta, alebo má 25 kilometrov od väčšieho mesta na dedine vystavený rodinný dom, ktorý je dnes prázdny, presťahuje sa tam a bude dochádzať. Teda tieto skutočnosti tu existujú. Občan sa držal bývania v meste z toho dôvodu, že prihliadal na deti, na iných, a nechcel tento byt uvolniť. Jeho pôvodný dom mu nikto zobrať nemohol, ale byt, ktorý tu získal a bol štátny, bol postavený za štátne peniaze. Tu niekto hovorí, že to nepostavil za štátne peniaze. Ale 75 tisíc korún, ktoré dával štát ako príspevok na výstavbu domu, bol tiež nejaký peniaz. V rokoch 1986, 1987, keď byt na dedine stál 220, 250 tisíc, 75 tisíc dával štát. Moji známi, ktorí v tom čase stavali, povedali, že to úplne stačilo na nákup základného materiálu. Takže štát prispieval aj tým občanom. Nie je tu nič také, že by sme tých občanov, ktorí majú súkromné domy, dávali do inej kategórie, že týmto štát nepomohol.
Pokiaľ sa týka družstevníkov, nevidím žiaden rozdiel medzi tým, čo dostal družstevník na základe transformačného zákona, pretože je mnoho družstevných domov, ktoré majú mínusové položky, teda sú v podstate zadĺžené, a družstevník, keď si byt bude musieť kúpiť, to čiastočne zaplatí. Avšak štátne domy sú podstatne v horšom stave, ako domy družstevné. Teda občan, ktorý dostane byt za lacnejšie peniaze, bude možno v období nasledujúcich desať rokov vynakladať viac prostriedkov na jeho údržbu a opravu.
Chcem sa zmieniť k otázke pôdy pod domom, na ktorej je postavený a prechádza do vlastníctva občanov tohto domu, s ktorou som si osobne nie celkom istý, a dávam to pánu spravodajcovi na zváženie - už vzhľadom na to, čo povedal pán Slota. Povedali sme, že pôda pod domom, na ktorej je postavený, prechádza do vlastníctva občanov tohto domu. Neviem, som v rozpakoch, či návrh pána Slotu, že ide o pôdu, ktorá ostáva v majetku obce, ktorá to dáva bezodplatne do užívania, by nebol výhodnejší. Ale prosím, ak to nie je možné - tu mi pán spravodajca hovorí, že to sa nedá uskutočniť, možno by to bolo lepšie z hľadiska vlastníckych vzťahov.
Nie je tu pán Fogaš, ktorý dal dva návrhy. Povedal, že sa prihlási, keď ich navrhnem. Neviem, či sa prihlási, lebo tu nie je. Ako prvý bol v § 6 na konci doplniť slová "najmä s bytovým družstvom". Tam sme sa dohodli takýmto spôsobom. A v § 16 odsek 6 sme súhlasili s vypustením slova "nepremlčaný", ale navrhujeme za slovo "nedoplatkov" doplniť slová "na obytný dom". Čiže, ak sú nedoplatky na obytný dom - družstevníci mali jednoznačne pravdu, treba, aby ten, kto dom odkupuje, sa čiastočne podieľal na nákladoch, ktorá pripadajú určitým spôsobom na byt, ktorý je v tomto obytnom dome.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi. Faktické poznámky - pán Brocka, potom pán poslanec Fico a pán poslanec Bajan.
Poslanec J. Brocka:
Pán predsedajúci,
mám jeden procedurálny návrh. Ak by neprešiel procedurálny návrh poslanca Slotu o tom, aby tento návrh bol stiahnutý, navrhujem, aby boli do neho zapracované pripomienky, ktoré sú v jeho návrhu zákona, aby sme o tomto návrhu zákona a o jeho pripomienkach hlasovali až na budúci týždeň v utorok ako o prvom bode programu. Súhlasím s pánom ministrom, a tie isté dôvody ma vedú k tomuto procedurálnemu návrhu, že je to veľmi vážny a dôležitý transformačný zákon a obávam sa, aby s množstvom pripomienok, ktoré sú v spoločnej správe a ktoré odzneli aj v rozprave, sa nezopakoval prípad Národnej poisťovne. Je v záujme kvality tohto zákona, aby všetci poslanci dostali pripomienky, ktoré odzneli počas rozpravy k spoločnej správe a v utorok by sme hlasovali aj o pripomienkach, aj o celom zákone.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem za váš návrh. Budeme môcť o ňom rozhodnúť až po hlasovaní o procedurálnom návrhu pána poslanca Slotu. Teraz dávam slovo na faktickú poznámku pánu poslancovi Ficovi. Pripraví sa pán poslanec Bajan.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni, pán minister,
povedali ste, pokiaľ som to dobre pochopil - ak nie, tak mi prepáčte, že nízke ceny, ktoré občan bude musieť zaplatiť za byty ak bude chcieť byt kúpiť, sú vlastne nejakou kompenzáciou za to, že kúpi byt, o ktorom nebude presne vedieť v akom je technickom stave. Chcel by som len upozorniť - ak som to teda dobre pochopil, ak nie, tak to beriem späť, že o 4 roky alebo o 5 rokov, pretože podľa Občianskeho zákonníka piati, že za skryté vady, na ktoré nie je upozornený kupujúci v čase kúpy, zodpovedá predávajúci, sa nám všetko vráti naspäť. Občania sa začnú obracať na súdy. Budú žiadať, aby im štát vrátil určité financie za to, že na ich bytoch sa úplne objektívne tie skryté vady objavia. Povedal som, koľko finančných prostriedkov sa malo vynaložiť a nevynaložilo sa. To je z mojej strany iba poznámka, že tomuto sa asi nevyhneme a že aj na to treba myslieť, keď takýto zákon prijímame. Ale hovorím, ak som vaše vyjadrenie dobre nepochopil, beriem ho späť.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi za faktickú poznámku. Prosím, pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Prosím vás, skúsme sa odosobniť od klasifikácií, že štátny bytový fond je v lepšom poriadku ako družstevný resp. naopak. Myslím si, že platba za družstevné byty je trošku v iných reáliách, ako ste spomenuli. Myslím si, že družstevníci nemajú dôvod platiť viac len kvôli tomu, že sú v lepšom alebo v horšom stave. Ten stav je, trúfam si povedať, iný.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi za faktickú poznámku. Pán poslanec Fogaš - faktická poznámka k vlastným pozmeňujúcim návrhom.
Poslanec £. Fogaš:
Nebol som v miestnosti, keď pán minister vystúpil, ale dohodli sme sa na tom, že môže dôjsť k istým úpravám v ustanoveniach, ktoré som navrhoval zmeniť. Ide o § 16 odsek 6, kde sa vypusti slovo "nepremlčaných" a doplní sa "na obytný dom". Pozmenil by som teda svoj návrh v tomto zmysle, akceptujem ponuku. Pokiaľ ide o § 6, na konci by sa doplnili slová "najmä s bytovým družstvom". Tým by sa vlastne § 6 nemusel meniť na a, b, c, d tak, ako som navrhoval, ale zostalo by to doplnené za druhou vetou. Z tohto pohľadu by som prosil, keby ste potom, pán spravodajca, dali aj hlasovať.
Ďakujem pekne. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, aby ste odovzdali toto znenie pánu spoločnému spravodajcovi.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zostáva mi opýtať sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Poslanec R. Goč:
Nie je potrebné.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Kým dám hlasovať o návrhu pána poslanca Slotu, ešte sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Jakubík.
Poslanec P. Jakubik:
Bolo by možné dostať, tak ako som pýtal pred poludňajšou prestávkou, súpis pripomienok z popoludňajšej časti rozpravy tak, ako sme to dostali z predpoludňajšej?
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Žiadal som kanceláriu, aby v takej forme, v akej boli pripomienky z predpoludnia, boli rozdané aj tie nové pripomienky.
Prosím, pán spravodajca. Poslanec R. Goč:
Prvú čaši, ktorá bola rozsiahla najmä z mojej strany, som nechal rozmnožiť. K druhej časti, ktorá bola poobede: pán Fogaš prakticky vec vysvetlil, tým sa jeho pripomienky stiahli na tri. Keďže pán Brňák dal návrh skôr, o tej istej veci budeme hlasovať podľa jeho návrhu. To je jeden návrh. Čo sa týka pána Hudeca, to sú tie isté návrhy, ktoré dal vo výbore, čiže sú v spoločnej správe zapracované. Nie je to potrebné. Čo sa týka pána Surového, ten tam je. Ostáva pán Andel - návrh neprijať atď. Môžem to prečítať ešte raz. To sú všetky pripomienky. Takže zvážte, či je to potrebné rozmnožovať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss: Ďakujem za vysvetlenie.
Dámy a páni, dám najprv hlasovať o návrhu pána poslanca Slotu, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode, resp. aby sa vládny návrh zákona stiahol s tým, že bude dopracovaný o pripomienky a o paragrafované znenia, ktoré sú obsiahnuté v poslaneckom návrhu pána Slotu a bude predložený ako nový spoločný návrh. Pravdepodobne by to bolo na plánovanej schôdzi, ktorá mala byť začiatkom septembra.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov. Kto je za návrh pána poslanca Slotu?
Prepáčte, ešte raz sa prezentujme, zle som stlačil gombík.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Slotu?
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Slotu sme neprijali.
Teraz dávam hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Brocku, podľa ktorého by sme k hlasovaniu nepristúpili teraz, ale v utorok ako prvý bod programu, resp. v pondelok poobede, keď začne schôdza, ako prvý bod programu s tým, že medzitým počas zajtrajška budú všetkým poslancom v písomnej podobe exaktne odovzdané pripomienky, ktoré odzneli k vládnemu návrhu zákona tak, aby sme ich mohli ešte všetky zvážiť, aby sme sa kvalifikovane mohli rozhodnúť o hlasovaní.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Brocku?
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Brocku nedostal potrebnú väčšinu hlasov.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pripomienkach zo spoločnej správy.
Poslanec R. Goč:
Pán predsedajúci, pred obedom som uviedol, ktoré body navrhujem prijať an blok.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, aby ste ich pre istotu zopakovali, pretože niektoré z nich navrhli páni poslanci vyňať zo spoločného hlasovania.
Poslanec R. Goč:
Body Číslo 1, 2, 4, 6, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 17, 23, 24 a 25 spolu, 30, 32, 37, 39, 47.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Brňák navrhoval bod 47 neprijať, to znamená vyňať ho zo spoločného hlasovania. Nebude predmetom spoločného hlasovania. Vyčiarknite si ho.
Poslanec R. Goč:
Takže bod 47 nebude predmetom spoločného hlasovania. Ďalej sú to body 55 a 56.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.
Kto je za prijatie pripomienok obsiahnutých v spoločnej správe, ktoré pán spoločný spravodajca odporučil prijať an blok?
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nebol proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že pripomienky navrhnuté pánom spoločným spravodajcom na schválenie an blok boli prijaté.
Poslanec R. Goč:
Pokračujeme v hlasovaní o tých pripomienkach, ktoré navrhujem an blok neprijať.
Prvý podpredseda P. Weiss:
Prosím vás, aby ste aj tieto pripomienky ste ešte raz zopakovali.
Poslanec R. Goč:
Sú to body 3, 7, bod 8 pán Fogaš navrhoval, aby bol aj popis, takže bude o ňom osobitné hlasovanie, 15, 16, bod 22 ide na osobitné hlasovanie, 29, 34, 35 a 36. To je všetko.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Áno, súhlasí to aj s mojimi záznamami. Dámy a páni, prosím prezentujme sa. Prezentovalo sa 96 poslancov.
Kto je za prijatie bodov spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca neodporučil prijať? Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že body, ktoré navrhol pán spoločný spravodajca an blok neschváliť, sa nám aj podarilo neschváliť.
Poslanec R. Goč:
Teraz pristúpime k ďalšiemu bloku, kde budeme samostatne hlasovať o vyňatých bodoch. Prvý bod je číslo 5, ktorý po rozprave v kluboch nechávam na rozhodnutie poslancov. Je to prakticky zapracované do § 4 odsek 1 písm. a/, teda slová "alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k bytu alebo nebytovému priestoru". Podľa mňa bude ten paragraf trošku kostrbatý, mal som trochu iný návrh a znel by asi takto: "na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, k bytu alebo nebytovému priestoru s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru".
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže hlasujeme o návrhu, ktorý je pod bodom číslo 5 spoločnej správy s tým, že pán spoločný spravodajca ponúka podľa neho lepšiu alternatívu k tomuto bodu. Rozhodneme sa každý sám, ktorú alternatívu zvolíme.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Kto je za pripomienku pod bodom 5 spoločnej správy?
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom 5 spoločnej správy Národná rada neprijala.
Poslanec R. Goč:
Ďalší je bod 18. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Bod 8. Ten bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Poslanec R. Goč:
Áno, ten sme vyňali teraz, po rozprave a po dohovore s predkladateľmi navrhujem, aby bol tento doplnok prijatý.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Kto je za pripomienku pod bodom číslo 8?
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že pripomienka pod bodom 8 spoločnej správy bola schválená.
Poslanec R. Goč:
Teraz je bod 18. Tam som navrhol svoj návrh, ale po dohovore s predkladateľmi neskorších návrhov stanujem svoj návrh a beriem návrh pána Fogaša, lebo je úplný.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Z toho ale vyplýva, že bod číslo 18 odporúčate neprijať.
Poslanec R. Goč:
Odporúčam neprijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za pripomienku pod bodom číslo 18 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča neprijať, pretože sú k nej alternatívne návrhy?
Za návrh hlasovalo 17 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 18 sme neschválili.
Poslanec R. Goč:
Prejdeme ďalej, potom sa vrátime k jednotlivým bodom.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Teda body 19 a 21 podľa mojich poznámok vynecháme
a vrátime sa k nim až v prípade, že nebudú schválené ďalšie návrhy z rozpravy.
Poslanec R. Goč:
Ďalej bod 22. Síce odvolanie pod čiarou 712 z Občianskeho zákonníka som už zaviedol, ale prosím, keď je to tak, že zákon každý neovláda, aby to vedel každý citát, odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže ideme hlasovať o bode 22. Poslanec R. Goč:
Odporúčam prijať v tom znení, ako je v spoločnej správe. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Kto je za tento návrh?
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nebol proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrh pod bodom číslo 22 spoločnej správy sme prijali.
Poslanec R. Goč:
Nasleduje bod 27.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Hovorili sme, že o tomto bode budeme hlasovať až potom, čo sa rozhodne o bode 33.
Poslanec R. Goč:
Presne tak. Nasleduje bod 28. Tam bol doplnok "obchodná spoločnosť". Neodporúčam prijať v tomto znení.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Neprijať s tým, že je k tomu dokonalejší alternatívny návrh.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Kto je za schválenie bodu 28 s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať?
Za návrh hlasovali 3 poslanci.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 90 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 28 sme neschválili.
Poslanec R. Goč:
O bode 31 zatiaľ nebudeme hlasovať a prejdeme hnedí na bod 33.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Technická poznámka - pán poslanec Jakubík.
Poslanec P. Jakubík:
K bodu 28 sme hlasovali teraz len o tom, či tam bude výraz "akciová" alebo "obchodná", ale nehlasovali sme o obsahu pripomienky na doplnenie "obce". Hlasovali sme len o zmene názvu alebo o zmene pojmu akciová a obchodná. Potrebujeme hlasovať o obci.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec, pozmeňujúci návrh, ktorý dal pán spoločný spravodajca, zachováva celé znenie pripomienky pod bodom 28, teda aj to slovo "obce", ale dáva tam miesto "akciová spoločnosť" širší termín "obchodná spoločnosť". Keď sa dostaneme k tomu návrhu, schválime potom aj slovo "obce".
Poslanec R. Goč:
Takže môžeme prejsť k bodu 33. Odporúčam neprijať s tým, že mám pozmeňujúci návrh. V písmene b/ za slová "družstevný byt" sa vkladajú slová "alebo ateliér" - to tam nie je možné podľa všetkých právnych predpisov, nakoľko na ateliér neboli poskytované štátne príspevky. To znamená, že ho neodporúčam prijať a mám nové znenie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Najprv musíme hlasovať o spoločnej správe a potom o pripomienkach, ktoré sú z rozpravy, teda musíme si dať pozor, aby sme na niečo nezabudli. Spolieham sa na pána spoločného spravodajcu.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za pripomienku pod bodom 33 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať, lebo existuje k nej alternatívny návrh?
Za návrh hlasovalo 16 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom 33 sme neschválili.
Poslanec R. Goč:
Teraz ostáva bod číslo 41, lebo bod 40 a ostatná boli vylúčené už prijatím alebo neprijatím predchádzajúcich bodov. Ostáva bod číslo 41, ktorý odporúčam neprijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 100 poslancov.
Kto je za pripomienku pod bodom 41 spoločnej správy s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča neprijať? Za návrh hlasovali 3 poslanci. Kto je proti ?
Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku v bode 41 sme neschválili. Poslanec R. Goč:
V bode číslo 42 takisto mám úplnejšie znenie. Odporúčam neprijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 100 poslancov.
Kto je za pripomienku pod bodom číslo 42 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča neprijať? Za návrh hlasovali 4 poslanci. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 42 Národná rada neschválila.
Poslanec R. Goč:
O pripomienke v bode 43 pre istotu radšej hlasujeme a neodporúčam ju prijať, lebo ešte neviem, ako sa zachováme pri hlasovaní o návrhu pána Brňáka alebo mojom návrhu. Takže navrhujem bod 43 neprijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
S tým, že sú k nej alternatívne návrhy. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za návrh pod bodom číslo 43 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že bod číslo 43 spoločnej správy nebol schválený.
Poslanec R. Goč:
To isté sa týka bodu číslo 44. Neodporúčam prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za pripomienku pod bodom číslo 44 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča neprijat? Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 6 poslanci.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 44 sme neschválili.
Poslanec R. Goč:
Bod číslo 45 podobne neodporúčam prijať. Má nadväznosť na body 44 a 43.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za bod číslo 45?
Za návrh hlasovalo 5 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku bod bodom číslo 45 sme neprijali.
Poslanec R. Goč:
Nasleduje bod číslo 46. Neodporúčam prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 101 poslancov.
Kto je za pripomienku pod bodom číslo 46 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča neprijať? Za pripomienku hlasovalo 14 poslancov. Kto je proti?
Proti hlasovalo 78 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že pripomienka pod bodom číslo 46 nebola prijatá.
Poslanec R. Goč:
Nasleduje bod číslo 47. Odporúčam prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za prijatie bodu 47 s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že bod číslo 47 spoločnej správy sme schválili.
Poslanec R. Goč:
Ďalši bod 48 odporúčam neprijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za bod číslo 48 s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča
Poslanec R. Goč:
Pán podpredseda, je to vylúčené bodom 47. Keby sme boli dôslední, asi nie je o čom ani hlasovať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže odhlasujeme to ešte? Dobre. Netreba hlasovať. Je vylúčený bodom číslo 47.
Poslanec R. Goč:
Bod číslo 49 odporúčam neprijať. Mám iné znenie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 96 poslancov.
Kto je za schválenie pripomienky pod bodom číslo 49 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča neprijať? Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 7 poslanci.
Konštatujem, že pripomienka pod bodom číslo 49 nebola prijatá.
Poslanec R. Goč:
Bod číslo 50 odporúčam neprijať. Takisto som predložil nové znenie v rozprave. O všetkých štyroch bodoch, teda 50, 51, 52 a 53 môžeme hlasovať naraz, ide prakticky o to isté znenie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Budeme hlasovať naraz o bodoch 50, 51, 52 a 53.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Kto je za schválenie pripomienok pod bodmi 50, 51, 52 a 53 s tým, že pán spoločný spravodajca ich neodporúča prijať?
Za návrh hlasovali 3 poslanci.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržovali 6 poslanci.
Konštatujem, že pripomienky pod bodmi 50 až 53 sme neschválili.
Poslanec R. Goč:
Bod číslo 54 odporúčam prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.
Kto je za bod číslo 54 s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že pripomienka pod bodom 54 bola prijatá. Poslanec R. Goč:
Prešli sme všetky body. Vrátime sa k bodu číslo 18 a budem predkladať návrhy ako odzneli v rozprave.
V bode číslo 18 som hovoril, že sťahujem svoj návrh. Pán poslanec Fogaš predložil návrh takéhoto znenia k § 16 ods. 2: "Byt podľa odseku 1, ktorého nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 6 mesiacov a tento dlh neuhradil v lehote 3 mesiace od písomného upozornenia vlastníka bytu, môže byť po predchádzajúcom zániku nájmu prevedený do vlastníctva tretej osoby. Nájomcovi bytu musí pôvodný vlastník bytu zabezpečiť bytovú náhradu. " Odvolávka pod čiarou 18. Ustanovenia osobitného predpisu, odvolávka pod čiarou 19, sa v tomto prípade nepoužijú. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Kto je za pozmeňujúci návrh formulovaný pánom poslancom Fogašom s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša sme schválili.
Poslanec R. Goč:
Keďže sme schválili bod 18, je v poradí bod 27, kde slová "akciovej spoločnosti" navrhujem zmeniť na "obchodnej spoločnosti" a ostatné ako je v návrhu, čiže za slová "s účasťou štátu" sa vkladajú slová "alebo obce". Navrhujem prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
To je bod 27. Poslanec R. Goč:
Bod 28.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za pozmeňovací návrh formulovaný pánom poslancom Gočom? Samozrejme, svoj vlastný návrh odporúča schváliť. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Goča sme prijali.
Poslanec R. Goč:
Ďalší je bod pod číslom 33. K bodu 27 sa potom automaticky vrátime. Bod číslo 33 bude znieť takto: za slová "ak sa byt" sa vkladajú slová "alebo ateliér". Ďalej písmeno a/ už nemusí byť, lebo písmeno b/ navrhnem vypustiť. Ďalej pred slová "2 %" sa vkladajú slová "pri byte" a za slová "2 %" sa vkladajú slová "a pri ateliéri'1 0, 5 %. Takto je nové znenie. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.
Kto je za pripomienku formulovanú pánom poslancom Gočom s tým, že ju odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Goča sme prijali.
Poslanec R. Goč:
Vrátime sa teraz k bodu 27. Je aktuálny. Odporúčam ho prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Môžeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 95 poslancov.
Kto je za pripomienku pod bodom číslo 27? Pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 27 spoločnej správy sme schválili.
Poslanec R. Goč:
V bode číslo 41 predkladám nové znenie s tým, že terajší § 26 sa prečísluje na § 27 a ďalej sa vkladá nový § 26 tohoto znenia: "Ak bol nájomcovi podnikového bytu zrušený nájom súdnym rozhodnutím z dôvodu skončenia pracovného pomeru, obnovuje sa dňom účinnosti tohto zákona nájomcovi bytu pôvodný nájom, ak nájomca ku dňu účinnosti tohto zákona bez prerušenia byt užíva. " Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.
Kto je za návrh formulovaný pánom poslancom Gočom? Odporúča ho prijať.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Goča sme schválili.
Poslanec R. Goč:
Ďaľší je bod 42, kde mám takisto zmenu. Je to starý § 26 odsek 3 a znie: "vlastníci domov, ktorí previedli celé obytné domy a všetky byty". To je tá zmena. Ostatné znie tak, ako je to v návrhu zákona. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Môžeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 89 poslancov.
Kto je za návrh s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať?
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nehlasoval proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že aj tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Goča sme schválili.
Poslanec R. Goč:
V bode číslo 43 podľa návrhu pána poslanca Brňáka predkladám takéto znenie: "Ak nájomca družstevného bytu, garáže a ateliéru vyzval bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu, garáže a ateliéru podľa osobitného predpisu7 alebo podľa tohoto zákona, je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu, garáže a ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohoto zákona: ak sa nájomca družstevného bytu, garáže a ateliéru písomne dohodol s bytovým družstvom na prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo k bytu, garáže a ateliéru už v takto dohodnutej lehote. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Brňák, máte spresnenie? Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že bod 46 spoločnej správy, ktorý sa dotýkal ustanovenia § 28 odseku 2 neprešiel, že ostáva pôvodná dikcia odseku 2, to znamená že tam ostávajú aj bytové družstvá. Domnievam sa, že je nadbytočné a bolo by potrebné modifikovať tento návrh práve kvôli tejto skutočnosti v tom smere, že vypustiť z toho, čo čítal pán spoločný spravodajca "alebo podľa tohto zákona", pretože automaticky je to potom upravené už v odseku 2 vzhľadom na to, že neprešiel bod 46 spoločnej správy.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
To znamená, že je to vlastne legislatívno-technická úprava vzhľadom na to, čo bolo už schválené. Pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Goč:
V poriadku. Predkladateľ to stiahol, takže beriem to do úvahy. Teda "alebo podľa tohoto zákona" sa vypúšťa z toho, čo som čítal. Odporúčam prijať také znenie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Brňáka s tým malým spresnením, ktoré nám teraz oznámil? Pán spoločný spravodajca odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nebol proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Brňáka sme prijali. Poslanec R. Goč:
Keď sme prijali bod číslo 43, bod 44 je vylúčený. Podobne bod 45. Bod 46 sme neprijali. Body 49, 50, 51 sme neprijali. Navrhujem nové znenie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
To je namiesto všetkých štyroch bodov 51 až 53? Poslanec R. Goč:
Áno. § 30 bude znieť: "Obec stanoví všeobecne záväzným nariadením podiel bytov, ktoré si ponechá vo vlastníctve na
zabezpečenie bývania pre sociálne slabšie vrstvy svojich obyvateľov. " Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.
Kto je za tento návrh pána poslanca Goča, ktorý, samozrejme, odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Goča bol prijatý.
Poslanec R. Goč:
Tým bola spoločná správa vyčerpaná. Prepáčte, ešte je tu samostatný bod, ktorý bol rozdaný poslancom, nemá číslo. Pre istotu ho prečítam. Nový odsek 4 v § 18: "čiastku podľa odseku 2 písmeno a/ uhradí kupujúci spoločenstvu ako základný vklad do fondu opráv. Táto čiastka môže byť uhradená za rovnakých podmienok ako úhrada ceny bytu, pokiaľ sa spoločenstvo a vlastník bytu nedohodnú inak. " Odporúčam neprijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Kto je za? Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nedostal potrebný počet hlasov.
Poslanec R. Goč:
Takže teraz je už spoločná správa vyčerpaná. Prvý podpredseda NR SR P, Weiss:
Pán poslanec Jakubík - technická pripomienka. Poslanec P. Jakubik:
Nepostrehol som návrh nového znenia k bodu 49 a nehlasovali sme o bodoch 19, 20, 21 v nadväznosti na bod 18.
Poslanec R. Goč:
Pri bode 49 som povedal, že ho neodporúčam, nakoľko bytové družstvá nedostávali dotáciu zo štátneho príspevku. Takže bod 49 som neodporúčal prijať. Hlasovali sme o ňom. Pokial ide o ďalšie body, § 16 ods. 2 sme odsúhlasili, takže už nie je potrebné o tom hlasovať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Odsúhlasili sme nové znenie § 16 ods. 2. Tým sa vylúčili body 20 a 21.
Poslanec R. Goč:
Môžeme pokračovať. Ide o návrhy z rozpravy. Prvý som bol v rozprave ja, preto uplatňujem svoj návrh k § 1 odsek
2, a to na konci odseku doplniť "ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb". Ide o rodinné domy. To som vysvetlil. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Kto je za?
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Goča bol prijatý.
Poslanec R. Goč:
V § 16 som navrhoval nový odsek 3 - odseky 4 až 7 budú tým ako ďalšie odseky: "Byt podľa odseku 1, u ktorého súd vyslovil súhlas s písomnou výpoveďou z nájmu - pod čiaru 19a - môže byť prevedený do vlastníctva tretej osoby, pokiaľ táto poskytne nájomcovi bytovú náhradu podľa osobitného predpisu - pod čiaru 17 a. " Odkaz 19a - § 711 odsek 1 písmená c/, d/, g/, h/ Občianskeho zákonníka a odkaz 17a § 712 Občianskeho zákonníka. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Goča s tým, že ho odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že aj tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Goča bol prijatý.
Poslanec R. Goč:
Prvý diskutujúci alebo nasledujúci diskutujúci po mne bol pán poslanec Gazdík, ktorý v § 16 predkladá nový odsek 5, ktorý znie: "Nájomca garáže alebo ateliéru vo vlastníctve štátu, obce" - keďže sme prijali "akciovej spoločnosti" myslím, že to berie - "obchodnej spoločnosti s účasťou štátu a bytového družstva, pokiaľ ide o člena bytového družstva, má právo na prednostný prevod garáže alebo ateliéru do vlastníctva. " Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 94 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Gazdíka s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 18 poslanci.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Gazdíka sme prijali.
Poslanec R. Goč:
Druhý jeho návrh sa týka § 17, nového odseku 4: "Ak sa ateliér prevádza do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi z vlastníctva štátu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo bytového družstva, cena tohoto priestoru sa určuje z obstarávacej ceny stavby. " Keďže sme už prijali bod číslo 33, je bezpredmetné hlasovať o tomto návrhu.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Berieme na vedomie. Môžeme pokračovať. Poslanec R. Goč:
V bode číslo 3 navrhol v § 28 nový odsek 3: "Štátne podniky, rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva ateliéru do jedného roka odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva k ateliéru podľa tohoto zákona. " Myslím si, že je to už zohľadnené v bode číslo 49.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss: Bod číslo 49 sme neprijali. Poslanec R. Goč:
A predsa len mal pravdu pán poslanec Jakubík. Mám to poznačené - vypustiť z toho bytové družstvá.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže dáme hlasovať o návrhu pána poslanca Gazdíka. Prosím, prečítajte ho ešte raz.
Poslanec R. Goč:
"Štátne podniky, rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva ateliéru do jedného roka odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva k ateliéru podľa tohoto zákona. "
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Brňák má faktickú poznámku. Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, viem už, v akom štádiu sa nachádzame, len by som chcel povedať kvôli presnosti a možno kvôli aj nejakej unifikácii toho § 28, že prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý som dal - v lehote dvoch rokov. V odseku 2 som tiež navrhoval dva roky - o tom sa bude zrejme ešte hlasovať - a práve kvôli tomu, aj keď si uvedomujem, že už sme v čase hlasovania, aby nedošlo k takej anomálii, že prvé dva odseky budú limitované obdobím nie jedného, ale dvoch rokov, či by predsa len nebolo možné ešte v tomto štádiu, ak by si to osvojil predkladateľ tohto návrhu, dať tam klauzulu dvoch rokov a nie jedného roka.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Gazdík si to osvojuje. Súhlasí s tým. Poslanec R. Goč:
Takže odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
To znamená, že všade bude do dvoch rokov. Tak som tomu rozumel.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 87 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Gazdíka s tým spresnením, ktoré predniesol pred chvíľočkou pán poslanec Brňák? Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Kto je proti? Nikto nebol proti. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Gazdíka sme prijali. Poslanec R. Goč:
Som rád, že pán poslanec Brňák mi to pripomenul, lebo mi to písomne nedal. Takže budeme hlasovať o odseku 2 § 28: "štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva k bytu podľa tohto zákona. " Navrhujem prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Brňáka s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu nehlasoval nikto.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Brňáka k § 28 sme prijali.
Poslanec R. Goč:
Ďalej pán poslanec Surový navrhol v § 3 nový odsek 4 v znení "pre občanov postihnutých" a v § 16 nový odsek 7. Z hľadiska legislatívy to vôbec nesedí, aby v týchto paragrafoch mohli byť tieto odkazy, nehovoriac o tom, že takýchto občanov môže byť viac, ale ťažko je dokázať, ktorí sú ti občania, ktorí skutočne pod tlakom alebo dobrovoľne boli ochotní odísť a dostali náhradný byt. A akým spôsobom určiť sociálnu výhodu pre týchto občanov? Neodporúčam prijať ani prvý, ani druhý odsek, nakoľko v druhej časti takisto úľavu 30-50 % pre tieto osoby by bolo veľmi zložité dokazovať. Akým spôsobom by dokázali, že to boli práve oni? Neodporúčam prijať ani jeden, ani druhý návrh.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Z toho ale vyplýva, že táto kategória občanov, ak ste hovorili, že nebudete súhlasiť ani s návrhom pána poslanca Andela, vlastne nebude v tomto zákone nijakým spôsobom riešená.
Poslanec R. Goč:
Navrhol som tam všeobecne záväzné nariadenie, ktoré môže obec sociálne riešiť. To je po prvé. A po druhé - stále si myslím, že na tento zákon bude musieť vypracovať každá jedna obec buď zásady alebo všeobecne záväzné nariadenia, akým spôsobom to bude aplikovať. A tak isto ako by mohla vyriešiť ateliéry ako nebytové priestory, to môže obec
urobiť bez problémov s týmito občanmi. Je to vlastníctvo obce zo zákona číslo 138 z roku 1991 v znení neskorších predpisov.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Kto je za návrhy pána poslanca Surového s tým, že pán spoločný spravodajca s vysvetlením, ktoré sme si vypočuli, ich neodporúča prijať?
Za návrhy hlasovalo 31 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhom hlasovalo 16 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy pána poslanca Surového nedostali potrebný počet hlasov.
Poslanec R. Goč:
Ďalej v diskusii vystúpil pán poslanec Fico, ktorý okrem zamietavého stanoviska - ale nebudeme o tom hlasovať - predložil, aby bod 8 bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Stalo sa. Bolo to prijaté. Chcem sa spýtať, či môžem mať k tomu doplnok, lebo som zabudol jednu vetu dočítať. Ak dovolíte, prečítam to: "určenie technického stavu domu, bytov a nebytových priestorov znaleckým posudkom s vyšpecifikovaním opráv nutných realizovať v najbližších dvanástich mesiacoch: ak o to požiada nadobúdateľ".
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Bárány - faktická poznámka.
Poslanec E. Bárány:
Pán predsedajúci, prosím, aby bol celému plénu prehratý záznam, čo čítal pán poslanec Fico, a uvidíme, ako to ide. Mám dojem, že tu ide o iný zámer, ktorý si netrúfam označiť za poctivý.
Poslanec R. Goč:
Pán poslanec Bárány, ja som to povedal, nič neschovávam, bod 8 bol na osobitné hlasovanie a prijali sme ho. Povedal som, že som zabudol jednu vetu doložiť, nič viac. Ak to neprijmeme, je to v poriadku. Nič som nezatajoval.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss: Prosím, pán poslanec Vanko. Poslanec M. Vanko:
Kolegyne, kolegovia, veľmi by som vás prosil, aby sme v tomto prípade tú zabudnutú vetu odhlasovali, doplnili. Ak by sme to nechali v tomto stave, ako sme prijali bod 8, nedá sa to časové realizovať. Na znalecké posudky by bolo potrebné obrovské časové obdobie. Ďalej by vznikli tak veľké náklady na financovanie znaleckých posudkov, že možno by čiastka, ktorú by získala obec z predaja bytov, nepokryla tieto náklady. Veľmi by som vás prosil, keby sme tento dovetok prijali.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Bárány.
Poslanec E. Bárány:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozprava bola ukončená, v tejto chvíli už, žiaľ, ďalšie doplňujúce návrhy podávať nie je možné. Nejdem sa sporiť s pánom kolegom vo veci samej, či to je alebo nie je rozumné. Bolo rozhodnuté týmto spôsobom. V rozprave táto dopňujúca veta neodznela, preto o tejto veci v tejto chvíli nie je možné hlasovať. Díva sa na mňa pán minister, chcem vopred upozorniť, že ak sa podľa § 23 čítam doslova - ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním člen vlády Slovenskej republiky, otvára sa tým rozprava znovu. V tejto chvíli sme uprostred hlasovania, rozpravu už otvoriť nie je možné, žiaľ.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, pán poslanec Vanko - faktická poznámka. Poslanec M. Vanko:
Kolegyne, kolegovia, ak by sme nerealizovali túto zmenu, ten dovetok, máme jedinú možnosť ako to, čo sme zamotali, alebo to, čo sme nedobre prijali, neprijať celý zákon. Iná možnosť tu nie je. A opätovne by sme sa dostali do nového kola vo výboroch, procedurálne a tak ďalej. Veľmi by som vás prosil, ak je to len trošku možné, aby sme to zrealizovali. Ďakujem.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Andel - faktická poznámka.
Poslanec M. Andel:
Priatelia, chcel by som sa spýtať, ak sme tu skutočne čosi odhlasovali, čo bude štát veľké finančné náklady, a vieme, v akom stave sa nachádza táto spoločnosť, keď je dobrá každá jedna koruna, našou - prepáčte za výraz - tvrdohlavosťou, ješitnosťou, alebo neviem ako to povedať, schválime takýto zákon a pustíme ho von? Môžeme si to dovoliť? Máme na to? Zamyslime sa nad tým! Každý by mal hlasovať podľa svojho svedomia. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Bárány - faktická poznámka. Poslanec E. Bárány:
Keď pán kolega začal hovoriť do istej miery k hodnoteniu toho, čo sme prijali, dovolím si to zhodnotiť ináč. Ak sme prijali ustanovenie, ktoré ochráni občana pred tým, aby kúpil mačku vo vreci, mačku, ktorá keď vrece otvorí, ho v mnohých prípadoch dosť vážne pohryzie, neviem, za čo by sme to mali pokladať. Ale obávam sa, že toto už v tejto chvíli nemôže byť predmetom rokovania, v tejto chvíli už nie je možné podať takýto návrh. Pokiaľ si niekto myslí, že je to skutočne až tak závažná vec, ktorá nemôže byť, existuje cesta, ako túto vec riešiť. Akonáhle je zákon prijatý, ešte pred jeho účinnosťou nič nebráni tomu, aby ten, kto je tohto názoru, podal novelu - neviem či stvor- alebo päťvetovú, a ešte počas tohto pléna nech prejde. To je jediná cesta.
Poslanec R. Goč:
Pán poslanec Bárány, teraz ste to práve povedali, akým spôsobom to môžeme o dva mesiace opraviť, zase za peniaze. Prosím vás pekne, ja som skutočne ustúpil pánu poslancovi
Ficovi, lebo som v mojom prvom návrhu, ak si dobre pamätáte, neodporúčal prijať bod 8. Dali sme to na nové hlasovanie pod tým tlakom, čo rozprával. Mal som ešte dopísanú jednu vetu, ale pod tým tlakom, čo rozprával, čo sa všetko môže stať, pokiaľ o to požiada. Nájomca veľmi dobre vie o tom, aké sú závady v dome alebo nie sú, keď tam býva toľké roky, vie si to veľmi dobre ustrážiť.
Navrhujem, aby sme hlasovali o bode 8 v znení, kde ide o doplnenie v § 5 ods. 1 písmenom d/ "určenie technického stavu domu, bytov a nebytových priestorov znaleckým posudkom s vyšpecifikovaním opráv nutných realizovať v najbližších dvanástich mesiacoch: ak o to požiada nadobúdateľ".
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Fico - faktická poznámka. Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni, ak by ste dovolili dve vety. Prvá veta je taká, že moje vystúpenie trvalo asi 15 minút a 15 minút som upozorňoval na to, že treba prijať takéto ustanovenie, čiže všetci ste vedeli, čo prijímame. To je jedna vec. Druhá vec - začíname robiť také zásahy do rokovacieho poriadku, že je veľmi dôležité, aby sa okamžite zišli kluby na 15 - 20 minút a zaujali k tomu stanovisko. Iné riešenie neexistuje, pretože to, čo navrhuje pán spoločný spravodajca, je proti rokovaciemu poriadku, on to sám dobre vie. Navrhujem, aby sa teraz okamžite stretli kluby.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Hrnko, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Bajan - faktické poznámky. Prosím o stručnosť. Ide o procedurálne problémy.
Poslanec A. Hrnko:
Vážené dámy, vážení páni, veľmi si uvedomujem to, čo hovorí pán poslanec Goč, ale žiaľ, rokovací poriadok je zákon a malo by byť cťou tohto parlamentu, že zákony rešpektuje. Ako môže parlament žiadať od druhých, aby zákony rešpektovali, keď sám ich chce porušovat? /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Mikloško, potom pán poslanec Bajan s faktickou poznámkou.
Poslanec F. Mikloško:
Som striktným ochrancom zákona a striktným ochrancom aj procedurálneho poriadku, ale nie je to prvýkrát, čo sa pri hlasovaní veci korigujú v zmysle úmyslu, akým bol vyslovený. Mne sa teraz zdá byť absolútne logické to, čo hovorí kolega z HZDS, hoci od HZDS som dosť vzdialený, ale predsa hlasujeme v istom úmysle, v istom smerovaní, v ktorom podal ten návrh. Ak tam logicky tá veta vypadla, je nám každému jasné, že tam patrí, tak prepáčte, ale o čom chceme hovoriť? /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:
Ďakujem kolegovi Mikloškovi. Myslím si, že naozaj nie je už teraz o čom hovoriť. Chybu si treba priznať. A myslím si, že ten dovetok len vylepšuje celé znenie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Musím dať hlasovať o tom, či pán spoločný spravodajca môže dať ešte tento dovetok.
Pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico:
Pán predsedajúci, aj keď máte moje hlboké sympatie, o tomto nemôžete dať hlasovať v žiadnom prípade. O tomto nie je možné dať hlasovať, bohužiaľ. Nemáme o čom hlasovať. Dal som návrh, aby sa stretli kluby. Navrhujem stretnutie klubov. Nemôžeme hlasovať o tom, či pán Goč môže v priebehu hlasovania doplniť nejaký návrh. Nemal som úmysel ten dodatok tam dať. Myslím si, že pán poslanec Mikloško trochu neporozumel situácii. Nemal som v úmysle dať tam ten dodatok a myslím si, že treba o tom hovoriť.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:
Prepáčte, pán predsedajúci, nechcem obhajovať vlastne to, čo sa stalo, pretože po formálnej stránke iste pán poslanec Fico a pán poslanec Bárány majú pravdu. Boli tu aj iné hlasy, ktoré navrhujú, aby bola daná možnosť hlasovať. Podotýkam, že v zásade už ja sám som porušil tento rokovací poriadok, keď som vystúpil počas hlasovania a navrhol som práve kvôli priebežnému hlasovaniu, aby v ustanovení § 28 ods. 3 bola zmenená lehota oproti pôvodnému návrhu pána poslanca Gazdíka z jedného na dva roky. Som presvedčený, že aj poslanci SDĽ za to hlasovali a išlo o zjavné porušenie rokovacieho poriadku. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Z toho vyplývajú dva závery. Po prvé, že je načase, aby bol prijatý nový rokovací poriadok, a po druhé, že je škoda, že tento parlament neodsúhlasil návrh pána poslanca Brocku, pretože tejto veci sme sa mohli pri pozornom čitaní a porovnávaní týchto návrhov vyhnúť. To je moje stanovisko. Dávam hlasovať, aby Národná rada rozhodla o tom, či ešte zaradíme tento dovetok na hlasovanie, pretože názory na výklad rokovacieho poriadku sú rôzne.
Pýtam sa Národnej rady, či budeme hlasovať ešte o tom dovetku, ktorý nám prečítal pán poslanec Goč.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Kto je za to, aby sa hlasovalo o tomto dovetku?
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Prosím, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Goča.
Prezentujeme sa.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Kto je za dovetok prednesený pánom poslancom Gočom?
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Kto je proti?
Proti hlasoval 1 poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že dovetok pána poslanca Goča sme prijali.
Poslanec R. Goč:
V poradí ďalší v diskusii hovoril pán poslanec Hudec. Všetky jeho návrhy boli zapracované v spoločnej správe, preto nie je potrebné o nich hlasovať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, prosím o ticho v rokovacej miestnosti, pokračujeme.
Poslanec R. Goč:
Takisto návrhy pána poslanca Brňáka boli splnené - bod 43, 47 a 48. Pán poslanec Fogaš - bod číslo 22 v spoločnej správe - jeho žiadosť bola splnená, § 16 odsek 2 takisto. Ďalej navrhol § 27 formulovať takto: "členská schôdza bytového družstva môže rozhodnúť, že družstvo na základe výzvy člena vykoná na neho prevod vlastníctva bytu /garáže a ateliéru/ podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu. " Pod čiarou odvolávka na 7. Neodporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Brňák - faktická poznámka. Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, domnievam sa, že nie je potrebné o tomto návrhu dať hlasovať, pretože boli prijaté pozmeňujúce verzie nového § 28, ktoré vylučujú túto dikciu či už odseku 1, 2, resp. 3. Takže tento návrh by bol vlastne kontradiktórny s ustanovením § 28.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš. Poslanec C. Fogaš:
Pán poslanec, pred chvíľou ste sa bili za zákonnosť, a okrem iného zákonné je dať hlasovať o každom návrhu, ktorý tu odznel. Tento môj návrh podstatne mení ustanovenie § 27 a k § 28 som dal tiež pripomienku. Princíp spočíva v tom, že družstvá sú po transformácii a sú vlastne rovnocenné z hľadiska vlastníckych vzťahov, a to je upravené v ústave - pán minister, darmo kývate hlavou, vidím to aj zozadu - jednoducho ústava nepozná nejaké dva druhy vlastníctva, pozná iba jedno. Každý zásah do týchto práv môže znamenať pre nás, samozrejme, veľmi nepríjemnú situáciu. Preto som dal ten návrh. Myslím si, že hlasovať sa o ňom musí. Prosím, hlasujte podľa svojho svedomia, ale potom treba zobrať na seba bremeno, že sa to bude aj vysvetľovať. Už sa povedalo v ústavnoprávnom výbore - je tu kolega Vajda, možno ma upresni - už existuje okolo 200 sťažností v rôznych komisiách Rady Európy a je možné, že i v tejto súvislosti nejaké odznejú. Treba zvážiť, že tu sú ústavné garancie a podľa nich sa musíme správať. Zdôrazňujem to len preto, že družstvá sú po transformácii. Keby nebol zákon číslo 42, podľa ktorého sme donútili aj bytové družstvá sa transformovať, bol by váš návrh zákona logický. Ale dnes je iná zákonná situácia. Preto som k obidvom paragrafom dal pripomienky, a to sa nevylučuje.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:
Domnievam sa, pán predsedajúci, že skutočne sa vylučuje. Pokiaľ by bol návrh pána poslanca Fogaša daný vo vzťahu k pôvodnej verzií, je to pozmeňujúci návrh, o ktorom je potrebné dať hlasovať, ale voľne parafrázujúc rokovací poriadok - aj keď som si vedomý, že dosť ťažko sa mi v tejto chvíli oň opiera, keď sme hlasovaním v predchádzajúcej veci ináč rozhodli - o pozmeňujúcich návrhoch sa hlasuje v poradí, v akom boli predložené. Ak bol prijatý pozmeňujúci návrh a nasleduje ďalší, ktorý je v rozpore s týmto prijatým pozmeňujúcim návrhom, nie je možné o tomto návrhu dať hlasovať. A § 28 bol úplne novoprijatý. To znamená, že keby bol teraz prijatý § 27 pána poslanca Fogaša, bolo by to úplne protirečivé s ustanovením § 28 a teoreticky by mohla vzniknúť taká situácia, že prejde jeho § 27, neprejde § 28 a vzniknú vzájomne sa bijúce ustanovenia § 27 a § 28. Keď vysvetľoval dôvody, prečo je to potrebné, myslím si, že ak by bolo prijaté toto ustanovenie, je to diskriminácia voči užívateľom iných ako družstevných bytov, keďže ti môžu podľa odseku 2 bez vôle družstva, bez vôle členskej schôdze kedykoľvek požiadať o prevod vlastníckeho práva.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, v dôsledku komplikovanosti tohoto zákona a v dôsledku toho, že nebol dostatok času porovnať si tieto texty návrhov, dám ešte faktickú poznámku pánu poslancovi Fogašovi, aby sme dobre vedeli, o čom hlasujeme, aby sme z únavy alebo z iných dôvodov niečo len tak neodmietli a napokon budeme mušieť ten zákon aj tak novelizovať.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Myslím si, že by sme mali argumentovať vecne. Pán poslanec, § 27 nebol ničím dotknutý. O čom to tu rozprávate, že bol prijatý pozmeňujúci návrh k môjmu návrhu, k 27? Bol? Nebol. Môj návrh je prvý v poradí. A k § 28 som dal pozmeňujúci návrh, ale jeho text je v súlade s tým, čo predkladám
k § 27, § 28 ako nasledujúci, tak ako bol prijatý, je v duchu zákona tak, ako bol predložený. Takže, prosím vás pekne, nerozprávajte tu o veciach, ktoré sa tu nestali. Jednoducho môj návrh je prvým pozmeňujúcim návrhom k § 27. Ak ho prijmete, samozrejme, je logické, že potom je potrebné hlasovať o § 27 s mojím návrhom. Ak ho neprijmete, o § 28 nemá zmysel hlasovať. To je jednoducho logika veci.
Poslanec R. Goč:
Neodporúčal som prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.
Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fogaša k § 27. Pán spravodajca ho odporučil neprijať. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Fogaša nebol prijatý.
Poslanec R. Goč:
Ďalší návrh sa týkal § 28 ods. 1. Ako už povedal pán poslanec Fogaš, prijali sme návrh pána poslanca Brňáka, takže je bezpredmetný. Nasledujú ďalšie dva paragrafy, o ktorých sme sa dohodli po prestávke, kde pán poslanec Fogaš pôvodné návrhy stiahol a súhlasí s tým, aby v § 6 sa na konci textu doplnili štyri slová "najmä s bytovým družstvom". Prečítam to: "Na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome /ďalej len "spoločenstvo"/, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu na výkon správy s inou právnickou alebo fyzickou osobou /ďalej len "správca"/, najmä s bytovým družstvom". Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 99 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Fogaša? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval I poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Fogaša sme prijali. Poslanec R. Goč:
V § 16 odsek 6 navrhuje vypustiť slovo "nepremlčaných" a za slovo "nedoplatkov" vložiť slová "na obytný dom". Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Fogaša s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Kto je proti? Proti nehlasoval nikto.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že aj tento návrh pána poslanca Fogaša sme prijali.
Poslanec R. Goč:
Posledný návrh v rozprave predložil pán poslanec Andel, ktorý navrhuje doplniť § 13 odsek 2: "V prípade obecného bytu, ktorý bol preukázateľne pridelený ako náhradný byt za nehnuteľnosť vykúpenú, vyvlastnenú pre verejnú stavbu, bude pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho priamemu dedičovi pri kúpe bytu do vlastníctva zhodnotená pôvodná nehnutelnosť, maximálne však do výšky ceny užívaného náhradného bytu. " Ako som poukázal už pri návrhu pána poslanca Surového, neodporúčam prijať ani tento návrh, nakoľko nie je to technicky riešiteľné.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi za prednesenie návrhu. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Andela s tým, že pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Andela nedostal potrebný počet hlasov.
Poslanec R. Goč:
Keďže to bol posledný návrh z rozpravy, navrhujem, pán predsedajúci, hlasovať o návrhu zákona ako celku. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník:
Pán predsedajúci, za klub poslancov SDĽ chcem poprosiť o 5-minútovú prestávku pred záverečným hlasovaním na stretnutie klubu. /Šum v sále. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím vás pekne, poradiť sa pred hlasovaním je predsa celkom normálna vec. Dám hlasovať o návrhu pána poslanca Plesníka. Ešte je nejaký klub, ktorý má túto žiadosť?
Prosím, pán poslanec Zoričák. Poslanec A. Zoričák:
Buďme tolerantní, vynovme požiadavke. Poslanec Zs. Komlósy:
Za klub Spolužitie podporujem návrh. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.
/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prezentujme sa, prosím. /Prezentovalo sa 82 poslancov. /
Sme uznášaniaschopní, môžeme hlasovať o návrhu zákona ako celku. Prosím pánov poslancov, ktorí sú ešte vonku, aby si sadli.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov. Kto je za vládny návrh zákona? Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 8 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili zákon Národnej rady Slovenskej republiky o vlastníctve k bytom a nebytovým priestorom. /Potlesk. /
Poslanec R. Goč:
Ďakujem pánom poslancom a poslankyniam za podporu.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem za spoluprácu pánu spoločnému spravodajcovi a pánu ministrovi. Odovzdávam vedenie schôdze pánu podpredsedovi Húskovi.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
pokračujeme dvadsiatym druhým bodom programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach pri vzájomnom započítavaní pohľadávok podnikateľov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 256 a spoločnú správu ako tlač číslo 256a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister financií SR J. Tóth:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
naša ekonomika sa nachádza v súčasnosti v prechodnej etape k trhovej ekonomike. Mnohé podnikateľské subjekty sa nedostatočne prispôsobili novým podmienkam hospodárenia, čo sa odzrkadlilo v zhoršených výsledkoch hospodárenia, v raste platobnej neschopnosti a v znížení príjmov štátneho rozpočtu. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach pri vzájomnom započítavaní pohľadávok podnikateľov je preto jedným z konkrétnych krokov ako znížiť druhotnú platobnú neschopnosť. Mnohé podnikateľské subjekty, ktoré ju spôsobili, sú v anonymite. Záväzky a pohľadávky tvoria uzatvorený okruh, ktorý zahŕňa množstvo podnikateľských subjektov a vzťahov medzi nimi.
Štátne podniky, ale i ostatné podnikateľské subjekty doposiaľ veľmi málo využívajú existujúce právne prostriedky zakotvené predovšetkým v ustanovení Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. Preto sa prikročilo k vypracovaniu návrhu zákona, v ktorom sa dobrovoľné započítavanie pohľadávok mení na povinné. Zároveň sa určuje okruh subjektov, ktorým sú všetky právnické osoby zapísané v obchodnom registri. V prípade, že podnikatelia majú uzatvorené zmluvy s inou než Ministerstvom financií Slovenskej republiky poverenou osobou, v návrhu zákona je stanovené, že táto osoba do 15 dni od doručenia alebo započítavania pohľadávky bude po dobu účinnosti tejto zmluvy predkladať poverenej osobe údaje alebo vzájomne započítané pohľadávky.
V návrhu zákona je tiež presne určené, ktoré údaje podnikatelia alebo iné osoby budú poverenej osobe predkladať. Ide o IČO organizácie, jej pohľadávky spôsobilé na započítanie a jej záväzky. Poverená osoba je povinná informácie o žiadostiach podnikateľov a o započítaných pohľadávkach predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky do 3 dní po uplynutí príslušného mesiaca a zároveň zachovávať mlčanlivosť. Ti podnikatelia, ktorí si neplnia povinnosti alebo nesplnia povinnosti, t. j. nepredložia údaje na vzájomné započítavanie pohľadávok, a zároveň i poverená osoba, keď si neplní povinnosti podľa návrhu zákona, budú môcť byť pokutované.
O výške pokuty rozhodne s prihliadnutím na sumu vzájomných pohľadávok Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Pokuty budú príjmom štátneho rozpočtu. Sankcia sa zavádza z toho dôvodu, že nepredloženie údajov by mohlo spôsobiť nevykonanie vzájomných zápočtov a v konečnom dôsledku nezníženie druhotnej platobnej neschopnosti. Nad celou činnosťou poverenej osoby bude vykonávať štátny dozor Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Aby náklady na služby neboli
príliš vysoké, priamo v návrhu zákona sa určuje maximálna cena, ktorá nesmie byť vyššia ako 1 % zo započítaných pohľadávok a znížených záväzkov podnikateľa.
V návrhu zákona sa nenavrhuje obmedzenie, dokedy sa bude podľa neho postupovať na základe informácie z výsledkov o vzájomnom započítaní pohľadávok predložených od overenej osoby. Ministerstvo financií rozhodne o ukončení započítavania a navrhne zrušenie tohto zákona, pokiaľ sa nedohodne na pléne Národnej rady inak.
Pokiaľ ide o pripomienky legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky ku konkrétnym ustanoveniam návrhu zákona:
V § 2 odsek 4 pohľadávky spôsobilé na započítanie sú vymedzené v § 358 Občianskeho zákonníka, o ich spôsobilosti bude rozhodovať sám podnikateľ. V zmysle direktív Európskeho spoločenstva, ktoré sú zapracované v účtovnej osnove o postupoch účtovania pre podnikateľov, vyhláška Federálneho ministerstva financií vo Vestníku č. 20100 z roku 1992, ktorá bola publikovaná 15. 7. 1992, čl. 6, nie je možné iné vzájomné započítanie, len medzi subjektami, ktoré majú vzájomné vzťahy. Pretože poverená osoba plní funkciu sprostredkovateľa, môže buď všetky pohľadávky a záväzky prevziať od podnikateľa zmluvne na dobu určitú alebo len vzájomne nezapočítané za účelom ďalšieho započítania.
K § 8, k alternatíve a/ - v zákone sa navrhuje nadobudnutie jeho účinnosti dňom vyhlásenia, nakoľko právnické osoby mohli, avšak v dostatočnej miere nevyužívali na zmluvnom základe dobrovoľné započítanie vzájomných pohľadávok v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka - § 358 až § 364. časový posun pri nadobudnutí účinnosti zákona o povinnom započítaní pohľadávok by len oddialil riešenie druhotnej platobnej neschopnosti, nehovoriac o tom, že v podstate výber prevádzkovateľa tohto započítania bol ministerstvom financií na základe konkurzu vybratý a podniky v podstate už začali podklady pre vzájomný zápočet posielať a kumulovať.
K alternatíve b/ - obdobné dôsledky by mala i zmena v § 2 odsek 1 z 15 na 60 dní, čím by sa posunul povinný zápočet vzájomných pohľadávok.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám tento vládny návrh zákona a odporúčam ho schváliť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu ministrovi Tóthovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Vrabca, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec M. Vrabec:
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil rozhodnutím číslo 380 zo dňa 17. júna 1993 tento vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky ako tlač Národnej rady Slovenskej republiky 256 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo. Lehotu na prerokovanie určil do 1. júla 1993. Na skoordinovanie stanovísk určil Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky v dňoch 30. júna a 1. júla 1993. Všetky tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom súhlasili. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky súčasne uplatnili niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Máte ich očíslované od 1 až po 5. Nebudem ich citát, všetci ich máte k dispozícii.
Navrhujem nasledovné hlasovanie: an blok schváliť pripomienku číslo 1 a pripomienku po číslom 5, an blok neschváliť pripomienky pod číslom 2, 3 a 4.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Vrabcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.
Otváram rozpravu o dvadsiatom druhom bode programu. Nemám prihláseného nikoho z poslancov. Hlási sa niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom druhom bode programu za skončenú.
Chce sa vyjadriť ešte pán minister? Minister financií SR J. Tóth: Nie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu ministrovi Tóthovi, že nám vlastne umožnil také rýchle prerokovanie zákona. Zrejme ani pán spravodajca nemá požiadavky na vystúpenie.
Poslanec M. Vrabec:
Pán predsedajúci, prosím, keby ste gongom zvolali poslancov do sály.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím pánov poslancov, ktorí sa zdržujú mimo rokovacej sály, aby prišli na svoje miesta. Budeme hlasovať.
Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec M. Vrabec:
Odporúčam prijať an blok pozmeňovací návrh pod bodom číslo 1 spoločnej správy a pozmeňovací návrh pod bodom číslo 5 spoločnej správy.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 80 poslancov.
Kto je za predložený návrh spoločnej správy v bodoch 1 a 5, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Kto je proti? Nikto nie je proti. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že tieto body spoločnej správy boli prijaté.
Poslanec M. Vrabec:
Pripomienky pod bodmi 2, 3 a 4 odporúčam neprijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 79 poslancov.
Kto je za predložený návrh v bodoch 2, 3 a 4 spoločnej správy? Pán spoločný spravodajca ich neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Poslanec M. Vrabec:
Teraz bude hlasovanie o zákone ako celku, ktorý odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 84 poslancov. Kto je za celkový návrh zákona? Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach pri vzájomnom započítavaní pohľadávok podnikateľov. /Potlesk. /
Po porade s kolegami sme došli k záveru, že pokračovať v ďalšom bode o koncepcii a zásadách pôdohospodárskej politiky je nie dosť možné s ohľadom na to, že nie je prítomný minister a jednak na to, že ide o rozsiahly zákon. Preto vyhlasujem dnešné rokovanie za skončené.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pred skončením schôdze pán poslanec Mikloško dal návrh, aby bolo zvolané grémium. Bol by som rád, keby sme sa stretli s predsedami klubov. Prosil by som aj predsedov výborov, aby tam prišli. Bude to krátke grémium za účasti predsedov výborov. Bude vzadu v Hnedom salóne. Skončíme za 15 minút.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 23.. 24.. 25. júna. 6., 7., 8., 9.. 12.. 13.. 14.. 15. a 19. júla 1993
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O 20. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
III. časť
X. volebné obdobie
Siedmy deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
9. júla 1993
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,
pokračujeme v prerušenom rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 72 poslancov, je to ešte málo. Pozývam pánov poslancov a pani poslankyne z vonkajšieho priestoru do rokovacej sály.
Prosím vás, zopakujeme ešte raz prezentáciu.
Ďakujem. Prezentovalo sa 78 poslancov a poslankýň. Pokračujeme v prerušenom rokovaní.
Pán poslanec Rea sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec J. Rea:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, milí hostia,
kratučko by som vás chcel oboznámiť s jedným dokumentom, ktorý som obdržal ako predseda výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Ide o všeobecne záväzné
nariadenie mesta Spišské Podhradie o opatreniach na zníženie kriminality na území mesta. Toto mesto svojim všeobecne záväzným nariadením svojej mestskej polícii pridelilo také právomoci, ktoré sú snáď vo všetkých siedmich článkoch tohto všeobecne záväzného nariadenia v rozpore nielen so zákonom o obecnom zriadení, so zákonom, ktorým sa zriaďovala mestská polícia, ale aj s ustanoveniami ústavy.
Dovolím si k predmetnému všeobecne záväznému nariadeniu zvolať mimoriadny výbor a potom by som navrhol Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie. Generálna prokuratúra, keďže sa aj ona dozvedela o tomto všeobecne záväznom nariadení, už svoje príslušné kroky urobila. V súčinnosti s Generálnou prokuratúrou po rokovaní vo výbore navrhnem ďalšie riešenie tohto prípadu.
Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Reovi.
Prvým bodom dnešného rokovania bude druhá časť devätnásteho bodu programu, ktorou je
Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov.
Správu ste dostali ako tlač číslo 247, ako aj doplnok k nej, a správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch máte ako tlač číslo 247b.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister financií SR J. Tóth:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
včera pri prerokovaní správy o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok tohoto roku som povedal, že jeho vývoj je zdrojom závažného znepokojenia, a preto je vláda Slovenskej republiky presvedčená o potrebe realizovať odporúčania misie Medzinárodného menového fondu. Tieto sú zamerané na dosiahnutie deficitu štátneho rozpočtu maximálne vo výške 5 % hrubého domáceho produktu. Návrhy na novelizáciu zákonov, ktoré vláda predkladá, sú zamerané na zabezpečenie tohto cieľa. Poznamenávam, že tieto návrhy sú vzájomne previazané a zosúlaďujú reálne možnosti zdrojovej časti štátneho rozpočtu s výdavkami.
Dosiahnutie rozpočtových zámerov na rok 1993 bude vyžadovať vážne opatrenie tak na strane príjmov, ako aj výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré sú obsiahnuté v prehlásení vlády k hospodárskej politike prijatého na základe záveru misie Medzinárodného menového fondu. Realizáciu týchto opatrení predchádza ich schválenie, a to podľa príslušnosti buď vládou Slovenskej republiky alebo parlamentom.
Opatrenia v príjmovej a výdavkovej časti štátneho rozpočtu si vyžadujú úpravu zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky alebo ešte bývalým Federálnym zhromaždením. Tieto úpravy sú obsahom paragrafovaného znenia navrhovanej novely zákona o štátnom rozpočte a niektorých ďalších zákonov. Ide predovšetkým o novelu zákona o Národnej poisťovni a zákona o Fonde zamestnanosti.
Predkladaný návrh novely vychádza z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa uložilo zosúladiť zákon o Národnej poisťovni so zákonom o štátnom rozpočte. V navrhovanej novele tohto zákona sa uvažuje so simulovaným pôsobením Národnej poisťovne a Fondu zamestnanosti do konca roka 1993. Z hľadiska minimalizácie schodku štátneho rozpočtu je táto novela pre rok 1993 tak, ako je predložená, nevyhnutná.
Predkladáme i niektoré ďalšie novely, ktorými sa reaguje na niektoré súčasné aktuálne potreby. Vytvorením fondu rozvoja bývania sa vytvára predpoklad, aby sa prostriedky získané z predaja obecných bytov mohli účelové použiť na rozvoj bývania. Zákon o predaji obecných bytov a vôbec o predaji bytov ste včera schválili. Tým, že umožníme rozpočtovým organizáciám podnikať, odstráni sa, alebo sa aspoň zmierni napätie v zdrojoch najmä v rezortoch školstva a zdravotníctva, ale aj v iných rozpočtových organizáciách.
Dôvodom navrhovanej zmeny o predĺženie transformačného obdobia pre obecné podniky je vytvorenie širšieho časového priestoru na kvalitnú analýzu ekonomických dôsledkov zvolenej hospodársko-právnej formy. Ďalej sa navrhuje predĺžiť lehota, do ktorej sú ústredné orgány povinné zosúladiť spôsob hospodárenia štátnych fondov so zákonom o rozpočtových pravidlách. Šesťmesačná lehota z hľadiska uzatvoreného hospodárenia v rámci rozpočtového roka sa javí ako nedostačujúca, a preto ju odporúčame predĺžiť na jeden rok.
S cieľom posilnenia rozpočtových zdrojov sa navrhuje zvýšenie miery zdanenia DPH z 5 % na 6 % a z 23 % na 25 % a miery spotrebnej dane v priemere o 10 %. Takisto sa navrhuje zvýšenie súčasnej dane z nehnuteľnosti v priemere o 25 %.
Realizáciou týchto opatrení by sa malo dosiahnuť potenciálne zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Všetky tieto návrhy tak, ako som ich uviedol, sú zapracované do úprav noviel príslušných zákonov a sú vám predložené na schválenie. Po ich schválení musíme dôsledne kontrolovať ich realizáciu a predložiť na rozhodnutie Rade výkonných riaditeľov Medzinárodného menového fondu stanovisko na základe schválenia Národnou radou Slovenskej republiky. Aby sme mohli zapracovať závery misie Medzinárodného menového fondu do reálneho života a vzhľadnom na časovú tieseň, predložili sme tieto návrhy určitých zákonných úprav tomuto zasadnutiu pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila príslušné zmeny tak, ako vám boli predložené na odsúhlasenie.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu ministrovi Júliusovi Tóthovi. Prosím pána poslanca Vladimíra Bajana, aby podal správu o výsledkoch prerokovania predloženého materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte vzhľadom na strašne veľa bodov, ktoré máme prerokovať, nečítať celú správu, ktorú koniec-koncov máte v laviciach. Dovolím si upozorniť len na niektoré body z nej
a následne by som požiadal hneď o diskusiu vzhľadom na dosť veľký počet prihlásených.
Vážené kolegyne, kolegovia, rozhodnutím predsedu Národnej rady boli predmetné návrhy zákonov pridelené všetkým výborom, okrem mandátového a imunitného, s tým, že všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody súhlasili s predloženým návrhom zákona bez pripomienok a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
V Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci predmetný návrh zákona v znení, ktoré vám bolo predložené, nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov týchto výborov. Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1993 a zmeny zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré obsahuje spoločná správa.
Zároveň si vás, vážené kolegyne a kolegovia, dovolím upozorniť na dodatok k tejto spoločnej správe, kde sú niektoré pripomienky, ktoré predložil ústavnoprávny výbor. Vyjadrovať sa k nim budeme až v rozprave.
Zatiaľ ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím pána poslanca Vladimíra Bajana, aby si sadol na určené miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o devätnástom bode programu. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Bartošova za klub nezávislých poslancov. Pripraví sa pán poslanec Jakuš za SDĽ.
Poslankyňa E. Bartošová:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení ďalší prítomní,
k bodu vládny návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov sme obdržali tri, s dnešným materiálom štyri písomné materiály. Prvý návrh pod tlačou číslo 247, ktorý bol prerokovaný vo všetkých výboroch. K tomu zaujalo päť výborov kladné stanovisko, dva výbory ho odmietli, dva navrhli doplnky. Ďalej sme v utorok obdržali doplnok k návrhu 247. Tento bol prerokovaný len v troch výboroch. Obdržali sme i spoločnú správu výborov /dnes/, i doplnok k doplnku - správu ústavnoprávneho výboru, v týchto materiáloch je obsiahnutý návrh na novelizáciu spolu siedmich zákonov - troch v pôvodnom návrhu tlače 247, ďalších troch v doplnku, ako i ďalšieho návrhu zákona,
ktorý navrhuje výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo.
Teda za účelom minimalizácie schodku štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1993 je cieľom predloženej novely zákona zosúladenie zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993, predovšetkým so zákonmi o Národnej poisťovni číslo 7/1993 a o Fonde zamestnanosti. K tomu - príspevky do Národnej poisťovne a Fondu zamestnanosti by mali tvoriť takmer 54 miliárd korún. Podľa navrhovanej novely však štát si nebude plniť úlohu ako zamestnávateľ, ani ako garant pre osoby, ktoré sú na neho odkázané. Štát si nebude plniť svoju úlohu zamestnávateľa vyplývajúcu zo zákona číslo 7/1993, § 21 ods. 4, to znamená, že štát nebude platiť poistné vo výške 35 % z úhrnu vymeriavacích základov svojich zamestnancov. Z toho 10 % neposkytne na zdravotné poistenie, 4, 4 % na nemocenské poistenie a 20, 6 % do fondu na dôchodkové poistenie. Ďalej neuhradí podľa zákona číslo 10/1993 prostriedky do Fondu zamestnanosti za pracovníkov štátnych príspevkových a rozpočtových organizácií vo výške 3 % z úhrnu vymeriavacích základov. Teda celkove to bude znamenať, že jednotlivé fondy nezískajú prostriedky vo výške 8, 3 miliardy korún. V praxi to bude znamenať, že sa porušia princípy fondového hospodárenia, ohrozí sa fungovanie verejnoprávnej inštitúcie, ale najmä poruší sa princíp vytvárania rovnakých podmienok v trhovom prostredí.
Oslobodenie štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií od platieb týchto príspevkov zvýhodní tieto organizácie podnikajúce v oblasti výskumných a vývojových prác, projekčných a výrobných činností, ako i vo sfére služieb oproti ostatným podnikateľským subjektom. Umožni tým štátnym organizáciám, či už príspevkovým alebo rozpočtovým, výrazné zníženie nákladov, ale aj poskytovanie výrobkov a služieb za bezkonkurenčné nižšie ceny oproti podnikateľským subjektom, ktoré nie sú od platieb poistného oslobodené. Takisto sa
vytvoria nerovné možnosti vo vyplácaní miezd výrazne znevýhodňujúce neštátne podnikateľské subjekty.
Štát ďalej nebude poukazovať prostriedky do fondov podľa zákona číslo 7/1993, § 18 ods. 7 až 9, to znamená, že štát
1. Nezaplatí do Fondu zdravotného poistenia 12, 9 miliárd korún za nezaopatrené deti a študentov vysokých škôl, za nepracujúcich dôchodcov, za rodičov, ktorí sa starajú o deti do 3 rokov, za osoby sociálne odkázané, atď.
2. Nezaplatí do Fondu nemocenského poistenia za uchádzačov o zamestnanie, ktorí poberajú hmotné zabezpečenie, ani za žiakov stredných a vysokých škôl.
3. Nezaplatí do Fondu dôchodkového poistenia za osoby, ktoré sa starajú o deti do 3 rokov veku, alebo dlhodobé chorých členov domácností, za uchádzačov o zamestnanie, ktorí poberajú hmotné zabezpečenie, za vojakov základnej služby, za osoby, ktoré sa starajú o niekoho blízkeho, ktorý je trvalé bezvládny, atď.
Tým, že do Fondu nemocenského a do Fondu dôchodkového poistenia štát neuhradí za spomínané osoby a neposkytne ďalšie platby podľa § 19 zákona 7/1993, fondom bude chýbať 20, 2 miliardy korún. Analýza uvedeného návrhu umožňuje konštatovať, že najzávažnejší postih zaznamená Fond zdravotného poistenia, ktorý trpí rovnako ako celé zdravotníctvo rozsiahlym nedostatkom finančných prostriedkov. Možno teda predpokladať, že sa bude stále a stále znižovať rozsah zdravotníckych výkonov, ktoré budú môcť byť poskytnuté obyvateľstvu. Tento stav napriek akýmkoľvek opatreniam a tlakom Medzinárodného menového fondu môžeme považovať za stav verejného ohrozenia.
Zákon o štátnom rozpočte má garantovať výplatu finančných prostriedkov podľa skutočných potrieb. Môže sa teda zdať, že všetko je v poriadku. Dôchodcovia dostanú svoje dôchodky, chorí ľudia svoje nemocenské dávky. Fond zdravotného poistenia bude však uhrádzať iba tie výkony, na ktoré bude mať finančné prostriedky. A tam vzniká ten najväčší problém. Chýbať bude 12, 9 miliardy korún.
Návrh zákona číslo 7/1993 o Národnej poisťovni a návrh odvodov do fondov sa spracovávali ešte pred ukončením prác na štátnom rozpočte. Výška odvodov bola spracovávaná priamo pod vedením Ministerstva financií Slovenskej republiky. Hovoriť preto dnes o nemožnosti zladiť tieto dva zákony nie je presné. Treba povedať, že simulovanie fungovania Národnej poisťovne je potrebné nie kvôli samotnej poisťovni, ale kvôli štátnemu rozpočtu. Simuluje sa nie fungovanie poisťovne, simuluje sa naplnenosť štátneho rozpočtu. Iba tlak na osamostatnenie fungovania Národnej poisťovne a žiadosti odbornej verejnosti o sprehľadnenie príjmov a výdavkov jednotlivých fondov núti ministerstvo financií legalizovať stav, kedy si štát ako garant fungovania poisťovne neplní úlohy. Ak by štát platil do fondov, poisťovňa by nemala výraznejšie problémy s finančnými prostriedkami. A tak možný krach poisťovne a najmä Fondu zdravotného poistenia koncom roka bude musieť niesť v plnej miere ministerstvo financií.
Príchod Medzinárodného menového fondu zjednodušuje situáciu vláde a uľahčuje jej argumentáciu v nutnosti krátenia výdavkov rozpočtu. Tento postup vyvoláva nedôveru k inštitúcii, ktorá má slúžiť a zabezpečovať naplnenosť štátneho rozpočtu. Istoty strácajú občania, že štát splní svoje zákonné záväzky. Istoty strácajú podnikatelia, ktorí sú znevýhodňovaní oproti štátnym podnikom. Porušuje sa tým princíp rovnosti všetkých foriem vlastníctva. Je otázne, či takýto stav, takáto atmosféra prispeje k hospodárskej prosperite a sociálnemu zmieru.
Mám ešte poznámku k dodatku k tlači 247, ktorú sme obdržali v utorok. Nepovažujem za legislatívne správe, ak novely zákonov sú obsiahnuté v dodatku.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pani poslankyni Bartošovej. Slovo má pán poslanec Jakuš z SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Harna zo Spolužitia.
Poslanec J. Jakuš:
Vážená Národná rada, vážení páni ministri,
nebýva častou príležitosťou v demokratickom štáte a v demokraticky zvolenom parlamente, aby novelizoval zákon, ktorý sa nedodržiaval od prvého dňa jeho platnosti, a o ktorom sa vedelo už pri jeho predložení do parlamentu, že sa dodržiavať nebude. Hovorím o novelizácii zákona číslo 7 z roku 1993 o Národnej poisťovni. Históriu prípravy tohoto zákona a jeho vzniku nebudem opakovať, je všeobecne známa. Dovolím si len pripomenúť, že už pri prerokúvaní zákona o Národnej poisťovni vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci 12. decembra 1992 vznikla rozsiahla a búrlivá diskusia medzi prekladateľom, ktorým bol podpredseda vlády pán Roman Kováč, a niektorými členmi výboru. Podstatou tejto diskusie bolo financovanie Národnej poisťovne, konkrétne odvodov poistného podľa § 18 ods. 7, 8 a 9, ktoré hovoria o platení poistného štátom a o platení poistného štátnymi rozpočtovými a príspevkovými organizáciami.
Pri porovnávaní zákona o rozpočte a zákona o Národnej poisťovni sme už vtedy prišli na to, že rozpočet s týmito platbami jednoducho nepočíta. Poukázal som na tento rozpor vo výbore a hovoril som o ňom aj v pléne Národnej rady Slovenskej republiky pri schvaľovaní zákona o rozpočte. Zaujímavé v tejto súvislosti je i vyjadrenie sa k procesu transformácie zdravotníctva podpísaného predsedom republikového zdravotníckeho klubu Hnutia za demokratické Slovensko Dr. Jánom Šimkom. Píše: "Toľkokrát napádaná nefunkčnosť Národnej poisťovne má hlbšie korene už v roku 1992 neprijatím koncepcie predkladanej ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky Viliamom Soboňom na zlúčenie nemocenského a zdravotného fondu. Plnú zodpovednosť za tento krok, ktorý značným spôsobom poškodil HZDS a vládu, nesie podpredseda vlády Roman Kováč. Fungovanie terajšieho hybridu Národnej poisťovne spôsobuje odčerpávanie značnej sumy finančných prostriedkov pre potreby zdravotníctva. Po prepočtoch hovoríme o sume minimálne 2, 5 miliardy korún, najviac v práceneschopnosti a asi 1-1, 5 miliardy korún v liekoch". Toľko citát z tohoto materiálu.
V tej dobe, keď sa schvaľoval zákon, nikto nechcel počuť fakt, ktorý je dnes predmetom novelizácie, teda uzákonenia stavu, ktorý tu existuje od 1. 1. 1993. Vidiac dnes, čo znamenalo schválenie zákona o Národnej poisťovni bez náležitého naplnenia litery tohto zákona, teda fondov poistenia, musím sebakriticky priznať, že ako spravodajca zákona v pléne som mal tento zákon odmietnuť a nie sa prácne s ním trápiť a so mnou i všetci poslanci, ktorí tu sedíme. Ak financovanie verejnoprávnej inštitúcie, akou poisťovňa je, ide cez štátny rozpočet, a nenaplňujú sa fondy podľa schváleného zákona, ale podľa solventnosti štátneho rozpočtu, celá existencia Národnej poisťovne je postavená na ilúzii a odčerpáva z reštriktívneho rozpočtu peniaze použiteľné osožnejšie a účelnejšie.
V dňoch 21. až 26. júna 1993 navštívila Bratislavu misia Svetovej banky s cieľom pokračovať v dialógu s vládou o kriticky potrebných reformách v sektore zdravotníctva. Cieľov, ktoré mala stanovené, bolo päť. Pre stručnosť nebudem ich všetky vymenúvať. Dovoľte mi z obsiahleho materiálu odcitovať pasáže, ktoré bezprostredne súvisia s predmetom dnešného rokovania, novelizácie zákona o Národnej poisťovni. V bode 6 sa hovorí - citujem: "Doterajšie návrhy adaptovať slovenské zdravotníctvo na systém zdravotného poistenia podobný nemeckému systému sú technicky, administratívne nevhodné a zároveň aj veľmi nevhodne načasované vzhľadom na nekontrolovanú explóziu nákladov a možný kolaps príjmovej základne už aj tak krehkého zdravotníctva, k čomu by mohlo dôjsť v čase zhoršenia nezamestnanosti a recesie hospodárstva. Neboli vypracované štúdie priechodnosti finančnej životaschopnosti navrhnutého systému, analýza dopadov fiškálnych implikácií, ani analýza výsledkov, ktoré by preskúmali jeho dopady na zdravie. Okrem toho sa zdá, že návrh získal prekvapivo malú politickú podporu v rámci sektoru zdravotníctva, aj mimo neho. "
V nadväznosti na túto citáciu použijem inú citáciu z denníka Republika z 29. 6. 1993, z rozhovoru s pánom ministrom Soboňom, kde mu bola položená otázka: "Ďalším najčastejším argumentom proti vám je nefunkčnosť Národnej poisťovne. " Odpoveď: "Národná poisťovňa nie je ministerstvo zdravotníctva. Tam sa len podieľame v zastúpení štátu. Nefunkčnosť Národnej poisťovne je vecou prehnaného politikárčenia. Nie je pochopená ako taká, každý v nej hľadá nejaké výhody. " Ďalšia otázka: "Prečo sa podľa vás zdvihla taká vlna odporu voči bodovému systému?" Odpoveď: "Jednoducho preto, že robí priehľadným tok peňazí, ukazuje, aká je to nemocnica, či vykonáva zdravotnícku starostlivosť na takej úrovni, na akú je určená. Poukazuje na nerovnaký výkon zdravotníckych pracovníkov, ktorý lekár je dobrý, má klientelu a ktorý je slabší. Ukazuje to tak jasne, že je to niekedy
zarážajúce. Navyše dokazuje, že je viac lekárov ako dokážeme zamestnať. Výber bude taký, že slabší musia odísť. V zahraničí tento systém funguje bez pripomienok, je to prirodzená vec". Koniec citácie.
Svetová banka v spomínanom materiáli k bodovému systému a financovaniu zdravotníctva konštatuje v bode 17: "Dôrazne sa odporúča, aby zodpovednosť za financovanie zdravotníctva nebola prenesená zo štátneho rozpočtu na príspevkovú zdravotnú poisťovňu, pokiaľ: a/ Národná poisťovňa nebude mať úplne fungujúcu databázu o oprávnenosti príspevkov za celé obyvateľstvo s elektronickým prepojením na všetky pobočky Národnej poisťovne, b/ Národná poisťovňa nebude mať patričný systém na inkasovanie príspevkov, priemernú mieru doplnenia príspevkov vyššiu ako 95 % v celej krajine, vrátane účinného spôsobu kontroly pre prípad zneužitia a podvodov, c/ pokiaľ sa rastúca miera nezamestnanosti nestabilizuje, d/ pokiaľ sa neobnoví hospodársky rast na úroveň, kedy miera rastu hrubého národného produktu bude vyššia ako 3 % za rok. "
V bode 18 tohto materiálu Svetovej banky sa konštatuje: "Vzhľadom na negatívne vlastnosti navrhnutého bodového systému pre lekárov dôrazne sa odporúča preskúmať pred zavedením tohto systému iné systémy úhrady založené na výkone. Ak takéto alternatívy nie sú prijateľné, dôrazne sa odporúča počkať so zavedením súčasného bodového systému dovtedy, kým: a/ sa neuskutoční pilotná štúdia zameraná na preskúmanie efektívnosti bodového systému vzhľadom na vynaložené náklady v porovnaní s lacnejšími a menej zložitými systémami úhrady na základe výkonu, b/ pokiaľ sa značne nezredukuje počet kategórií a váhy existujúcich bodov sa neprispôsobia v prospech zásahov v zdravotníctve, ktoré budú efektívne vzhľadom na vynaložené náklady v prospech primárnej a preventívnej starostlivosti namiesto diagnostického a terapeutického inštrumentária, c/ pokiaľ sa nezavedú adekvátne nariadenia a administatívne kontrolné mechanizmy vo všetkých pobočkách
zdravotnej poisťovne a v centrále pre prípady zneužitia alebo podvody, d/ všetky pobočky zdravotnej poisťovne a centrály nebudú mať primeranú organizačnú štruktúru, menežment, nariadenia, postupy, pracovníkov a informačno-technologickú infraštruktúru, ktorá obsiahne úhrady dodávateľov, e/ Fond zdravotného poistenia nebude mať adekvátne elektronické prepojenie s databázou Národnej poisťovne oprávnenosti príspevkov.
A ešte jeden bod z citovaného materiálu, bod 19: "Veľmi dôrazne sa odporúča nepoužívať bodový systém na vyplácanie lekárskej starostlivosti poskytnutej hospitalizovaným pacientom vzhľadom na vážne skresľovanie, ktoré tento typ platobného mechanizmu spôsobuje v nemocničnej a klinickej manažérskej praxi. Len málo západných krajín používa tento typ úhrady za starostlivosť o hospitalizovaného pacienta, a tie krajiny, ktoré tento systém majú, aktívne hľadajú alternatívne riešenia. " Toľko citácia z materiálu Svetovej banky.
Dovolím si poznamenať, že za nedodržiavanie bodového systému boli u nás odvolaní riaditelia nemocníc z Kramárov, Martina, Žiliny. Kedysi som v rozhovore vyhlásil, že niektoré kroky ministerstva zdravotníctva prinášajú každý deň pre zdravotníctvo tisíce korún strát. Vytýkali mi osobnú zaujatosť a neobjektívnosť. Dnes s plnou zodpovednosťou sa pod tieto slová podpisujem znova. Upravujeme zákon, ktorého znenie bolo nerealizovateľné už vtedy, keď sa zrodil. Pýtam sa, kto bol autorom myšlienky spojenia zdravotného a nemocenského poistenia a zamietnutia dovtedy pripraveného systému samostatného zdravotného poistenia? Zamietnutie pripraveného systému zdravotného poistenia viedlo k zmareniu viac ako ročnej práce na príprave systému, včítane počítačového vybavenia, ktorého príprava stála 120 miliónov Sk. Ministerstvo zdravotníctva nereagovalo na problémy napríklad neplatenia faktúr za lieky v októbri 1992 od Liečiv, Praha a tým nepriamo vyvolalo problémy v zásobovaní liekmi na začiatku roku 1993. Ministerstvo zdravotníctva vydalo príkaz na zavedenie technologicky a administratívne nepripraveného bodového systému v zdravotníctve. Z ministerstva zdravotníctva vyšli pokyny na odvolanie riaditeľov veľkých nemocníc bez náležitého a hodnoverného zdôvodnenia.
Vážený parlament, spytujem si svedomie, a nech si celý parlament spytuje svedomie, či v súvislosti s novelizáciou zákona o Národnej poisťovní sme sa nepodpísali veľkou mierou pod súčasné problémy zdravotníctva, a predovšetkým rozhodnutím v marci tohoto roku, keď sme podporili súčasný menežment ministerstva zdravotníctva, ktorý ďalšie kroky, ktoré urobil, citované materiály ukazujú, že sú nie práve najšťastnejšie.
Škoda však už dnes plakať nad rozliatym mliekom. Uvažujme, či súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva, ktoré presadzovalo veľmi iniciatívne toho času nefunkčné úpravy v podobe poisťovne alebo bodovníka, bude schopné presadiť kroky úplne opačného charakteru, ktoré bude treba realizovať po schválení novelizácie zákona o Národnej poisťovní. Dnes sme totiž v takej situácii, že iné východisko nemáme, len to, že pristúpime k novelizácii, sparalizujeme na ďalší polrok fungovanie poisťovne, a tým vízie o fungovaní poisťovne a ďalších krokov reformy zdravotníctva ostávajú len víziami. Zdravotníctvo však nemôže existovať na víziách, ale na reálnom podklade konkrétnych krokov riadenia.
Pri vystúpení v rozprave k prerokovávanému zákonu sa zvyknú predložiť pozmeňujúce návrhy. Takéto návrhy nepredkladám, lebo tým jediným návrhom, ktorý by som mohol predložiť v tejto situácii, by bolo zamietnutie článkov novelizujúcich zákon 7 z roku 1993. Takýto návrh nedám, lebo vopred viem, že je nereálny, tak ako bolo nereálne naplnenie zákona 7 o Národnej poisťovní v dobe, keď sme ho schvaľovali. Jeho nereálnosť naplnenia sa ukázala pri schvaľovaní zákona 14
z roku 1993 o štátnom rozpočte, kedy náš klub poslancov tento návrh nepodporil. Vtedy na výzvu spravodajcu k zákonu o štátnom rozpočte pána predsedu výboru Kočtúcha sme po schválení návrhu o štátnom rozpočte na záver tohto bodu programu zaspievali štátnu hymnu. Dnes mi nenapadá nič lepšie, len aby sme po schválení novelizácie zákona o štátnom rozpočte zaspievali "Pec nám spadla".
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Jakušovi za jeho rozsiahly príspevok. Slovo má pán poslanec Štefan Harna zo Spolužitia. Pripraví sa pán poslanec Miroslav Pollák z KDH.
Poslanec Š. Harna:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,
predložená novela šiestich resp. siedmich zákonov, ako to spresnila kolegyňa, obsiahnutá v doplnku k tlači 247, je vládou odôvodnená ako plnenie záväzku voči Medzinárodnému menovému fondu. Takto ju aj chápem, aj keď si myslím, že tým sa vláda nezbavuje politickej zodpovednosti za dôsledky navrhovaných opatrení. Som toho názoru, že si musíme jasne uvedomiť tieto dôsledky, teda dopady navrhovaných úspor vo výdavkoch štátneho rozpočtu, ako aj rastu daňového bremena na obyvateľstvo a ekonomiku Slovenska. Tento dopad je dvojaký. Po prvé znamená ďalšie zníženie súkromnej a verejnej spotreby, teda ďalší pokles životnej úrovne obyvateľstva a zhorší sa už aj tak neutešená situácia rozpočtovej sféry.
Predložený materiál nešpecifikuje krátenie o 107 mil. Sk v rozpočtových a príspevkových organizáciách. Preto prosím pána ministra o vysvetlenie, ktorých rozpočtových a príspevkových organizácií sa toto krátenie bude týkať.
Druhý dopad bude taký, že bude to znamenať ďalší pokles agregátneho dopytu s nevyhnutnými dôsledkami na pokles výroby, a tým aj na tvorbu hrubého domáceho produktu, čiže na prehĺbenie úpadku ekonomiky. Na negatívny vplyv poklesu agregátneho dopytu na pokles ekonomiky upozornil aj pán Ivan Okály z Ekonomického ústavu SAV v článku "Nedá sa čakať na Godota", ktorý bol uverejnený v Národnej obrode zo 6. júla tohto roku. A tento balík noviel, ktorý dnes máme schváliť, je len začiatok tohto procesu, lebo na tretej strane prílohy doplnku k materiálu tlače 247 vláda avizuje zámer uskutočniť do konca júla ďalšie úsporné opatrenia v oblasti sociálnej. Ich podstatu a rozsah nepoznáme, máme síce určité informácie z dennej tlače, bolo by dobré, keby pán minister Tóth nám ich v rozprave viac priblížil, vysvetlil.
Na tej istej tretej strane vláda tiež avizuje, že v prípade reálneho nebezpečenstva prekročenia deficitu nad 16 mld Sk prijme do 30. septembra ďalšie úsporné opatrenia. Nechcem strašiť, ale podľa reálnych prognóz sa rozpočtový deficit ku koncu roka sotva ustáli pod čiastkou 20 miliárd Sk, preto hrozba ďalšieho škrtenia rozpočtových výdavkov je viac ako pravdepodobná. Obyvateľstvo sa teda musí pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov, na ďalšie obete. Som toho názoru, že obyvateľstvo by už malo poznať pravdu, poznať, čo ho ešte čaká a pravdepodobne neminie, ale malo by poznať aj reálne východiská z tejto ťažkej situácie. Vláda je tým doteraz verejnosti dlžná.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Harnovi. Slovo pán poslanec Miroslav Pollák z KDH. Pripraví sa pán poslanec Bohumil Chmelík z KDH.
Poslanec M. Pollák:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
moje vystúpenie bude krátke, jasné a zrozumiteľné. Dámy a páni, o kolízii medzi rozpočtom a zákonom o Národnej poisťovni sme všetci vedeli pri jeho prerokovávaní vo výboroch a v pléne tohto parlamentu. Predložil som vám vtedy návrh ako túto kolíziu riešiť. Spočívala v odmietnutí návrhu zákona o zriadení Národnej poisťovne. Navrhoval som, aby sme namiesto neho prijali zákon o zabezpečení príjmov sociálneho zabezpečenia, vrátane zamestnanosti, a poslanecký návrh zákona o zdravotnom poistení. Apeloval som na váš rozum a cit aj takýmito slovami: "Na tomto pléne schvaľujeme zákony, ktoré 1. januára budú zákonmi samostatnej Slovenskej republiky. Ako poslanec tejto Národnej rady, by som nerád schvaľoval nedobré zákony. " Bohužiaľ, návrh zákona o Národnej poistovni vo svojej prvej, druhej a šiestej časti takýmto zákonom je. Môj návrh ste vtedy neprijali a problematický zákon o Národnej poisťovni schválili.
Dnes vám chcem povedať toto: "Dámy a páni, neprijímajte teraz prerokovávaný vládny návrh zákona, predovšetkým jeho článok III a článok IV. Tieto články menia zákony číslo 7 a číslo 10 z roku 1993 Zbierky zákonov Slovenskej republiky. Tieto návrhy sú ďaleko horšie ako boli tie z decembra. Vracajú nás naspäť do socializmu. Rušia ústavné právo všetkých foriem vlastníctva na rovnosť pred zákonom. Diskriminujú všetkých, ktorí nie sú štátnou rozpočtovou či príspevkovou organizáciou. Súkromné a cirkevné školy stavajú proti štátnym školám, súkromných lekárov a lekárnikov stavajú proti štátnym zdravotníckym zariadeniam a lekárňam. Všetky dobrovoľnícke občianske a charitatívne združenia, ktoré poskytujú sociálne služby, stavajú proti štátnym sociálnym zariadeniam. Diskriminujú všetky športové kluby i všetky kultúrne zariadenia, ak nie sú štátne. Je hanbou demokracie a ústavnosti predkladať v júli roku 1993 takýto zákon. Som zásadne proti.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Poliakovi z KDH. Slovo dostáva pán poslanec Chmelík z KDH.
Poslanec B. Chmelík:
Vážený pán predsedajúci, páni ministri, dámy a páni,
dovoľte konštatovať, že predmetom všetkých častí dnes prerokovávanej novely sú len a len peniaze. A dovoľte mi upriamiť vašu pozornosť aj na oblasti, ktoré s nimi bezprostredne súvisia, t. j. na ich spravovanie. Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci veľmi pozorne sleduje činnosť Národnej poisťovne. Výbor napomohol tomu, že sa vyriešila patová situácia v Zbore zástupcov a tento začal opäť pracovať. Vymenoval troch riaditeľov správ fondov i generálneho riaditeľa. Bohužiaľ, tento posledný do funkcie nenastúpil a Národná poisťovňa pracuje už siedmy mesiac bez svojho štatutárneho predstaviteľa. Napriek tomu celkom úspešne zvládla výber poistného, keď jej úspešnosť je viac ako 90-percentná. Dávky nemocenského poistenia, dôchodky sa vyplácajú bez porúch. V termíne určenom v zákone zvládla Národná poistovňa aj náročnú akciu zvýšenia dôchodkov.
Som povinný oboznámiť vás so skutočnosťou, že toto všetko zvládli vedúci predstavitelia Národnej poisťovne bez toho, aby mali oporu v zákone. Deň čo deň museli a musia v záujme fungovania Národnej poisťovne prijímať rozhodnutia, na ktoré ich nik neoprávnil, pretože Národná poisťovňa nemá generálneho riaditeľa a v správnych fondov zase nemajú právnu subjektivitu. Zbor zástupcov zasadá aj dnes, nie sú však splnené predpoklady k tomu, aby volil a zvolil ďalšieho generálneho riaditeľa. Celú situáciu veľmi komplikuje aj očakávaná veľká novelizácia zákona, ktorá má priniesť zásadné zmeny. Z toho dôvodu vám navrhujem, aby sme všetkým trom správam fondov dali právnu subjektivitu a tak zabezpečili fungovanie. Môj návrh sa dá realizovať veľmi jednoducho novelou zákona číslo 7 z roku 1993 Zb. Dovoľte aby som tento návrh predniesol.
Návrh nového bodu v článku III: v § 12 odsek 2 sa znenie prvej vety upravuje nasledovne: "Výkonné orgány uvedené v odseku 1 písm. b/ až e/ sú právnickými osobami. " Snáď na vysvetlenie si dovolím uviesť odsek 1 § 12, v ktorom čítame: "Výkonnými orgánmi poisťovne sú a/ riaditeľstvo, b/ správa Fondu zdravotného poistenia, c/ správa Fondu nemocenského poistenia, d/ správa Fondu dôchodkového poistenia, e/ regionálne národné poisťovne.
Dámy a páni, nedá mi ako lekárovi a predsedovi výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci požiadať vás o zváženie situácie, ktorá je v zdravotníctve. Treba hľadať a nájsť možnosti financovania tohto významného rezortu. O konkrétnostiach sa tu už hovorilo, ale nemôžem tento vážny problém súčasného Slovenska obísť. Reformná cesta k plurálitnému
zdravotníctvu európskeho typu je známa vo viacerých alternatívach: veľmi pozoruhodným sa mi javí už spomínaný projekt Svetovej banky so sídlom vo Washingtone nazvaný "Slovenská republika - projekt pre zdravotníctvo a financovanie". Tu ale musím zdôrazniť, že zdravotníctvo sa denne zadlžuje od januára tohto roku a nie je nateraz schopné túto situáciu zvládnuť. Je našou povinnosťou teda aj dnes tu nezabudnúť na problémy slovenského zdravotníctva.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Chmelíkovi z KDH. Slovo má pán poslanec Dzurinda z KDH. Pripraví sa pán poslanec Pivoluska z HZDS.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy a páni,
najzaujímavejšou črtou prerokovávaného návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky je šírka škály, ktorej sa návrh dotýka. Ide o novelizáciu siedmich zákonov rôznej orientácie jediným zákonom. Pritom navrhované zmeny predstavujú rozdielnu dôležitosť i rozdielnu mieru akceptovateľnosti. To je prvé vážne úskalie schvaľovania návrhu zákona.
Medzi z môjho pohľadu najzaujímavejšie návrhy patria návrhy na novely daňových zákonov, ktorých podstatou je zvýšenie daňových sadzieb pri dani z pridanej hodnoty, pri spotrebných daniach a daniach z nehnuteľností. Tieto návrhy nadväzujú na júnovú návštevu Medzinárodného menového fondu a záväzky našej štátnej administratívy eliminovať nárast
schodku štátneho rozpočtu do neúnosných rozmerov. Tu sa žiada uviesť, že v čase prvej návštevy Medzinárodného menového fondu bol schodok v pokladničnom plnení štátneho rozpočtu okolo 1, 5 miliardy Sk, v čase júnovej návštevy Medzinárodného menového fondu sa schodok v pokladničnom plnení pohyboval v intervale 14 až 15 miliárd Sk.
Je evidentné, že eliminovať schodok v štátnom rozpočte možno dvoma cestami - zvyšovaním príjmov a znižovaním výdavkov. Žiaľ, tak ako pri prerokovávaní štátneho záverečného účtu za rok 1992, aj v tomto prípade chýba kvantitatívnokvalitatívna analýza výdavkovej, ale i príjmovej časti štátneho rozpočtu, z ktorej by sa dala posúdiť reálnosť výraznejšieho obmedzovania verejných výdavkov či aktivita štátnej administratívy v oblasti vymáhania dani. Pochopiteľne, takáto analýza by sa mala opierať o priority hospodárskej politiky vlády, o hospodársku politiku vlády, ktorej absenciu potvrdzuje aj charakter STF úveru z Medzinárodného menového fondu.
Pán minister Tóth v našom Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady Slovenskej republiky dňa 1. júla 1993 odôvodňoval nízke plnenie dane z pridanej hodnoty za prvých päť mesiacov roku 1993 - v tabuľke môžete vidieť, že to je len 20, 73 % z celoročného predpokladu - aj tým, že daňové úrady nevymáhajú tieto dane pri dovozoch do Slovenskej republiky fabrikami s konverziou zbrojnej výroby. Pán minister výboru oznámil, že na vstupoch nebolo takto od konverzujúcich fabrík vybraných 2, 8 miliárd Sk. Je teda viac než evidentné, že okrem určitého protekcionizmu v neprospech súkromných podnikateľov navrhovanou novelou daňových zákonov okrem iného a pri nutnej miere zjednodušenia prenášame bremeno niekoľkých fabrík na plecia ostatných podnikov a podnikateľov, v konečnom dôsledku na plecia občanov. Pritom daňové zaťaženie spolu z poistným zaťažením doslova ruinuje nádejne sa rozbiehajúci súkromný sektor.
Ešte citlivejšou otázkou je vzťah navrhovaného zvýšenia daní s pribrzdením procesu transformácie ekonomiky, s výrazným pribrzdením procesu privatizácie. Opäť trošku zjednodušene platí, že privatizovať treba preto, lebo na súkromnom sa hospodári omnoho efektívnejšie než na štátnom. Ak vláda ale pozastavila privatizáciu takých stratových a dotačné náročných oblasti, akou je verejná medzimestská autobusová doprava, ak vôbec nepokročila v privatizácii uholného komplexu, ale ani v ostatných sektoroch, je jasné, že náklady sa neznižujú, tržby ani odvody nerastú, dotačná náročnosť pretrváva. A tak dôsledky tejto nečinnosti štátnej administratívy prenáša vláda na plecia občanov. Pritom legislatíva v oblasti privatizácie, ktorá by mala celý proces znovu naštartovať, výrazne mešká napriek sľubne rozbehnutým politickým rozhovorom parlamentných strán na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že bez serióznej analýzy výdavkovej i príjmovej časti štátneho rozpočtu vychádzajúc z priorít hospodárskej politiky vlády, opierajúc sa o výraznú privatizáciu, nie je zvyšovanie daňových sadzieb zodpovedné a pred občanmi seriózne odôvodniteľné.
V súvislosti s návrhom na zvýšenie príslušných daní vyslovujem obavu z ďalšieho poklesu osobnej spotreby a dopytu, čo môže spôsobiť aj škrt v očakávaní výraznejšieho nárastu príjmovej zložky štátneho rozpočtu. Je evidentné, že zvýšenie daňových sadzieb spôsobí jednorazový prírastok inflácie. Pán minister v národohospodárskom výbore odpovedal, že zvýšenie daňových sadzieb pri dani z pridanej hodnoty nespôsobí vyšší prírastok inflácie než 1 %. Chcel by som poprosiť pána ministra, aby svoju odpoveď z výboru dnes doplnil o odhad celkového prírastku inflácie zo zvýšenia všetkých troch druhov daní.
Záverom by som sa chcel opýtať pána ministra, prečo nepredložil bilanciu príjmov a výdavkov na a z účtov fondov nemocenského poistenia, zdravotného poistenia, dôchodkového poistenia a z účtu Fondu zamestnanosti, keď ho k tomu zaväzovalo uznesenie národohospodárskeho a rozpočtového výboru.
Celkom na záver predkladám aj jeden pozmeňujúci návrh, a síce uplatniť znenie pozmeňujúceho návrhu uvedené v bode 3 spoločnej správy aj pre článok IV, § 32 odsek 4.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Dzurindovi z KDH. Slovo má pán poslanec Pivoluska z HZDS. Pripraví sa pán poslanec Košnár z SDĽ.
Poslanec J. Pivoluska:
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia,
využívam návrh zmeny zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 317/1992 Zb., a preto navrhujem pozmeňujúci návrh. V § 11 odsek 5 navrhujem doplniť takto: "Správca dane môže podľa miestnych podmienok zvýšiť alebo znížiť sadzbu dane podľa odseku 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ až o 50 %. Odôvodňujem to nasledovne: Rozšírenie § 11 o uvedené písmená z toho dôvodu, že v mestách, ktoré majú veľa lazníckych usadlosti, kde nie je ani základná občianska vybavenosť a od centra sú veľké vzdialenosti, obyvatelia týchto lazníckych usadlosti musia platiť takú istú daň ako obyvatelia
priamo v centre mesta, kde sú vytvorené neporovnateľné lepšie podmienky pre bývanie. Mestá si to robia svojimi nariadeniami, ale nie je to v súlade so zákonom, preto navrhujem, aby sa to takto do tohoto zákona zapracovalo. Prosím vás o podporu. Prerokoval som to aj s pánom ministrom financií, on s tým súhlasí.
Ďakujem vám veľmi pekne a žiadam o tom hlasovať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Pivoluskovi z HZDS. Slovo má pán poslanec Košnár z SDĽ.
Poslanec J. Košnár:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
dovoľte mi, aby som sa nevyjadroval k jednotlivým zákonom, ktoré sú predložené v tlači 247 v znení jeho dodatku, ale aby som hovoril o celom balíku a o filozofii celého tohoto balíka, ktorý máme pred sebou na stole. Považujem to za veľmi dôležité.
Najprv by som chcel upozorniť na tri osobitosti, s ktorými sa stretávame v tomto balíku. Prvou svojráznosťou je to, že si vláda Slovenskej republiky osvojila originálnu prax zavedenú svojho času federálnym premiérom pánom Čalfom a jeho ministrom pánom Klausom, keď spolu so zákonom o štátnom rozpočte pribalila balík piatich, siedmich sociálnych zákonov a každá nevyhnutná zmena v zákone o štátnom rozpočte automaticky vyžadovala premietnutie dopadov do príslušných novelizovaných zákonov. Takáto prax, pravdaže, umožňuje do košíka veľkých, ale trpkých jabĺčok pribaliť aj pekne vymaľované, dokonca voňavé jabĺčko. Takým je napríklad v tomto
balíku ustanovenie o použití prostriedkov Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, pričom tých ostatných sedem či šesť jabĺk je značne trpkých.
Druhá osobitosť spočíva v tom, že aj tentoraz chýbajú dôsledné kvantifikácie a dopady na štátny rozpočet, resp. argumentácia je uvádzaná v obrátenom garde, nezvyklom garde. Založená je napríklad na argumentácii - ak parlament neprijme predkladané novely, povedzme zákona číslo 7 a 10, zvýšia sa tým výdavky na rok 1993 o 28, 5 miliardy korún. Takáto argumentácia môže byť pravdivá, ale zamieňa si následky s príčinami.
No a tretia, rýdzo slovenská osobitosť, špecialita je v tom, že v priebehu rozpočtového roka sa mení nielen zákon o štátnom rozpočte, to sa napokon stáva aj iným krajinám, ale súčasne sa v priebehu daňového obdobia, daňového roku výrazne menia aj sadzby dani. Dokonca sa navrhuje zmeňiť sadzbu daní dňom vyhlásenia, teda napríklad dňom 17. júla, čo technicky nie je zvládnuteľné a uskutočniteľné.
Základným problémom je zrejme problém schodku štátneho rozpočtu, ktorého čísla tu nebudem opakovať. V súčasnosti sa pohybuje na úrovni zhruba cez 13 miliárd korún. Neprekvapuje nás to, pretože o tomto sme vedeli už pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1993. Vedeli sme od začiatku, že je deficitný, že je formálne navonok vyrovnaný, že je v ňom zabudovaný deficit 25 až 30 miliárd korún. Myslím si, a nechcel by som byť falošným prorokom, že asi v týchto polohách skončí rozpočtové hospodárenie v roku 1993. Predložený balík zákonov, ktorým sa má zabrániť tak vysokému schodku, nepovažujem za dostatočne účinný predovšetkým preto, lebo sa zameriava na síce dôležitú ale nie originálnu, nie na zdrojovú stránku, na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Je to výsledok toho, že vláda nedokázala splniť svoj predvolebný sľub, ani proklamáciu v pôvodnom programovom vyhlásení z júla minulého roku, že jej hlavnou úlohou v hospodárskej oblasti bude zastaviť úpadok hospodárstva, pokračujúcu recesiu. V tom je základná príčina zhoršovania výsledkov aj rozpočtového hospodárenia.
Dovoľte mi, aby som požiadal pána ministra, aby sa vyjadril a zdôvodnil rozhodnutie o nevyberaní poistného a príspevku do Fondu zamestnanosti. Nazdávam sa, že v tomto prípade bol prekročený 5 percentami limitovaný rozsah rozpočtových opatrení schválených v zákone o rozpočtových pravidlách a bol prekročený v kvantitatívnom i v časovom slova zmysle.
Napokon odporúčam, aby sme pri schvaľovaní resp. pri prerokúvaní správy o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 1993 dostali súčasne aj kvantifikované a špecifikované rozpočtové výhľady do konca roku 1993.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Košnárovi z SDĽ. Slovo má pán poslanec Ľupták z HZDS.
Poslanec I. Ľupták:
Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni,
pec nám spadla, ale mám obavu, že ešte nespadla, ešte sa len rúca. A dúfam, že to rúcanie nebude trvať strašne dlho. Ona sa totiž začala rúca t už v novembri 1989. Mala jednu strašnú nevýhodu - mala slabý ťah a veľmi nehospodárne spaľovanie. My totiž musíme postaviť pec, ktorá bude mať naozaj
perfektný ťah a perfektné spaľovanie, aby sme zbytočne veľa do tej pece nemuseli ládovať a bola nám stále zima. Je tu jedná strašná nevýhoda s touto pecou, že nemôžeme postavil novú vedia tej starej. To by bolo najideálnejšie. Pokiaľ by sme stavali novú, tá stará by nám čadila ďalej, a hovorili by sme si - však nejaká pec funguje. Musíme ju postavil na tom istom mieste. Či chceme, či nechceme, musíme počkať až tá stará úplne spadne a potom začneme pomaly, ale isto dvíhať tú novú.
Hovorím približne tým istým tónom ako väčšina mojich predrečníkov. Totiž - žiadna konkrétna pripomienka, bolo ich zopár, veľmi málo, ale len všeobecná rozprava, všeobecné politické debaty. Áno, tento zákon, táto novela, resp. tento bod, o ktorom sa teraz bavíme, je výsostne politické rozhodnutie. Kľudne by sme mohli pokračovať v tom ako pokračujeme, dokonca by sme mohli začal tlačil aj peniaze, nemuseli by sme postupoval podľa určitých pravidiel, ktoré sú základným pravidlom pre oživenie ekonomiky ako takej. Ale, žiaľ, rozhodli sme sa, aj keď som dnes počul, že obnovujeme nejaký socializmus, rozhodli sme sa pre trhovú ekonomiku až príliš rýchlym tempom. A to, čo dnes robíme, je len pokus, aby nás to rýchle tempo - totiž aj pretekár má na dlhej trati dve možnosti - buď si rozloží sily na celú trasu, alebo hneď na začiatku to prepáli a po pár kilometroch vypadne. Aj my sme to, nie až tak, začali po roku 1989, že sme to prepálili s reštrikciou a tá prehnaná reštrikcia nás tiež mohla dostal do situácie, že by sme nemohli pokračoval ďalej. A možno, že toto sú práve tie pokusy - nabral správne tempo, také tempo, aby nás doviedlo do cieľa v dobrom čase. Toto je asi to, 60 sa deje.
Teraz ešte, ak mi dovolíte, veľmi veľa sa tu debatovalo o zdravotníctve. Neviem, asi sa stretávame alebo ja sa stretávam s inými lekármi, ako tí páni rečníci, ktorí tu hovorili dnes o zdravotníctve, až na výnimky. Buď sa stretávam
s nesprávnymi lekármi, a sú to primári, ktorí boli primármi už aj predtým, ktorí zostali na svojich miestach, sú to riaditelia, sú to obyčajní lekári. Prečo s nesprávnymi? Lebo mne hovoria - pokračujte v tom, čo začal Soboňa. Ten bodový systém je veľmi dobrý, pokračujte v tej transformácii. Filozofia bodového systému je dobrá, to som chcel povedať. Samozrejme, že ten systém, ktorý u nás teraz robíme, je niečo, čo u nás nebolo za tých štyridsať či päťdesiat rokov, a snažíme sa to zabehnúť. Má x chýb. A keď niečo chceme otestovať, či sa nám to páči alebo nie, musíme to nejaký čas nechať bežať.
Ďalší problém - nedávno som sa rozprával s primárom jedného oddelenia. On hovorí, že kľudne by zo svojho oddelenia mohol prepustiť dvoch - troch lekárov a nič by sa nestalo. To oddelenie by pekne fungovalo (ďalej, len by tých ostatných, čo na oddelení ostanú, mohol lepšie zaplatiť. Toľko asi všeobecne o problémoch zdravotníctva. Teraz až tak ďaleko do toho nevidím, lebo nerobím v rozpočtovom výbore, ale ešte z minulého volebného obdobia, keď som robil v rozpočtovom výbore a keď som mal možnosť vidieť do hospodárenia, pri schvaľovaní rozpočtu som tiež prehlásil, že zdravotníctvo má strašne veľa "vaty". Pán minister Rakús vtedy chcel odo mňa silou - mocou vedieť, kde je tá vata. Povedal som mu, že to by mal najlepšie vedieť on, ale, žiaľbohu, ani on to nevedel.
Ďalší problém, ktorý sa tu veľmi skloňuje, a je správne, že sa skloňuje, sú sociálne otázky, že musíme škrtiť výdavky štátneho rozpočtu v sociálnej sfére. Pani poslankyne a páni poslanci, keď chodíme takto medzi ľuďmi, počúvame dva názory. Počúvame aj názor, že určitá skupina ľudí, ktorá by si to vyslovene zaslúžila, by potrebovala väčšie sociálne zabezpečenie, kvalitnejšie, ako má doteraz. Lenže väčšinou počúvame, dokedy budeme platiť, dokedy budeme vyhadzovať peniaze na ďalšiu a veľmi širokú skupinu ľudí, ktorá si to nezaslúži. A to je práve to, čo sa snaží riešiť aj táto novela, že jednoznačne musíme sprísniť sociálnu legislatívu, aby sociálne dávky dostávali ľudia, ktorí si to zaslúžia, ktorí ich potrebujú, a nie ľudia, ktorí si to nezaslúžia. Dokonca sociálne dávky dostávajú aj ľudia, ktorí to nepotrebujú. A to je to najhoršie. Tu je jednoznačná nevyhnutnosť sprísnenia sociálnej legislatívy.
Dotknem sa ešte jedného krátkeho bodu. Vlastne som už hovoril o prehnanej reštrikčnej politike. Zase sa dotknem pána poslanca Harnu, ktorý so mnou pôsobil v minulom výbore pre národné hospodárstvo a rozpočet. Na jednej strane hovoríme a hovorili sme aj v minulosti o potrebe reštrikčnej politiky. Otázka bola len v akej miere. Teraz, keď už do určitej miery, v určitých smeroch vieme ohodnotiť, kde by sme mohli reštrikčné postupovať a kde by sme nemohli, lebo naša znalosť sa podstatne prehĺbila - a práve toto dnes robíme, že sa snažíme postupovať na základe určitej znalosti a nie ako pred dvoma rokmi, kde sa to robilo plošne - akosi sa to snažíme kritizovať. Reštrikčná politika je na mieste, ale ako som hovoril, na základe poznania problematiky.
Ďakujem veľmi pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Ľuptákovi. Prihlásil sa pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Pán poslanec Ľupták, vzhľadom na to, že výroky sa zaznamenávajú do stenografického záznamu a môžu byť v budúcnosti predmetom rôznych úvah, chcel by som vysloviť nesúhlas s tým, že po roku 1989 sa u nás rýchlo začal budovať a vyvíjať komunizmus - tak, ako ste to uviedli.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec. Poslanec M. Pollák:
Napriek tomu, že pán poslanec Ľupták je tiež z Košíc, navrhoval by som mu, aby si dal prečítať záznam toho, čo tu povedal, pretože sa tam dočíta o takých veciach, ako v jednej pasáži na začiatku tvrdí, že pec nám ešte nespadla, že on verí, že nespadne a že nesmie spadnúť, a o chviľu na to rozpráva, ako musíme počkať, že spadne a že na jej mieste budeme stavať novú pec.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi. Pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:
Musím súhlasiť s pánom poslancom Ľuptákom, čo sa týka tej "vaty" v zdravotníctve. Áno, v zdravotníctve je, ako ste to nazvali, kopa vaty, ktorú treba odstrániť, ktorá nám odčerpáva z toho mala ešte zbytočne. Ale tú vatu sme odstránili už pri schvaľovaní rozpočtu. Prosím vás, uvedomte si, že sme pre tento rok schválili zhruba o päť miliárd nižší rozpočet ako bol rozpočet na minulý rok. Teda nepriamo sme donútili odstrániť tú vatu zo zdravotníctva, len legislatívnymi, vykonávacími opatreniami ministerstvo zdravotníctva, vláda a parlament neboli schopní to odobriť.
Dnes žijeme na starom systéme zákonov, ale na redukovanom rozpočte. A to sa skutočne nedá. Jednoducho každý zdravotník to musí vedieť, odkiaľ pokiaľ môže poskytovať zdravotnícku starostlivosť z toho reštriktívneho rozpočtu a odkiaľ už nemôže. To tu stále nemáme. Pokiaľ to nebudeme mať,
darmo budeme volať po nejakých racionalizačných opatreniach. Tu sa musia vymedziť mantinely a po tých mantineloch voláme prinajmenšom už z minulého volebného obdobia. Tieto mantinely nie sú stále vymedzené. Zoberte si len, koľko hovoríme o liekovej politike, koľko hovoríme o kategorizácii liekov. Denno-denne nám unikajú obrovské tisíce na zbytočnej preskripcii, na nehospodárnej preskripcii, ktorú zdravotníci robia. Ale máme na to mechanizmus, aby nám ju nerobili? Nemáme. K tomu treba dospieť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Jakušovi. Rád by som upozornil, že vo všetkých krajinách vyspelého kapitalizmu majú obrovské problémy so zdravotníctvom, s výbuchom nákladov, so spôsobom a hľadaním zdrojov práve pre túto situáciu. Takže, neviďme to úplne ako špecifický prípad Slovenska.
Prosím, pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:
Ak dovolíte, len veľmi krátko, aby nám bolo jasné, ako je to s tou pecou. Takže, začala sa rúcať v novembri roku 1989, dúfam, že sa čoskoro zrúti, aby sme mohli začať stavať novú.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Ľuptákovi. Prosím, pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážení kolegovia poslanci,
na začiatku by som chcel uspokojiť kolegu Ľuptáka, ktorý vyčítal jeho predrečníkom, že hovorili veľmi všeobecne - a on tiež hovoril veľmi všeobecne a o peci, že nebudem hovoriť ani všeobecne, ani o peci, že sa chcem vrátiť ešte k prerokovaným návrhom zákonov.
Dámy a páni, iste si mnohí pamätáte na to, ako pán poslanec Jakuš, ktorý bol spravodajcom zákona o zriadení Národnej poisťovne, veľmi dôrazne upozorňoval na nesúlad tohto zákona so zákonom o rozpočte na rok 1993. Teraz mi to pripadá ako keby sa medzitým vymenila vláda, keď na 3. strane dôvodovej správy k prerokovanému návrhu zákona čítam, že účelom novely je zosúladiť tieto rozporuplné normy. Po uplynutí šiestich mesiacov to nepokladám od predkladateľa za seriózne. V dôvodovej správe sa ako hlavný ciel uvádza minimalizovať v nasledujúcom období vzniknutý schodok štátneho rozpočtu. Súčasne sa argumentuje tým, že nové právne normy schválené v roku 1993 predstavujú celkový dopad na bilanciu štátneho rozpočtu v sume 9 miliárd korún.
Opakovane sa uvádza nezmyselné tvrdenie, že novela zákona číslo 14 o štátnom vyrovnávacom príspevku a prídavkoch na deti, predstavuje zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu o 3, 4 miliardy korún. Táto suma bude potrebná preto, že v návrhu rozpočtu bolo na štátny vyrovnávací príspevok pre deti len 600 miliónov korún. A to od 1. marca sa mal zrušiť úplne. Vláda však svoj zámer nedotiahla do konca, nenašla odvahu predstúpiť s takýmto návrhom ani pred tripartitu, ani pred parlament, a teraz využíva schválenú, no doteraz nepodpísanú novelu zákona o rozpočte na zavádzanie verejnosti.
Týmto som hlboko znepokojený. Napriek tomu, že vládou navrhnuté adresné vyplácanie štátneho vyrovnávacieho príspevku stále platí, deficit v rozpočte tejto kapitoly predstavuje už dnes viac ako 1 miliardu korún a bude sa naďalej zvyšovať, aj keď pán premiér nami schválený zákon nepodpíše ani do konca roka.
Čo sa týka zvýšenia dôchodkov, treba tiež uviesť veci na pravú mieru. Celkové výdavky štátneho rozpočtu určené dôchodcom sa valorizáciou zvýšili iba o 1, 2 miliardy. Ostatné 3 miliardy sú len náhradou za zrušený štátny vyrovnávací príspevok. Ani v tejto oblasti však vláda doteraz nepredložila žiaden návrh, aby bol systém menej nákladný. Jednoducho, nebol by populárny.
Na tomto mieste by som rád uviedol na pravú mieru aj tvrdenia o tom, aký podiel výdavkov ide do sociálnej oblasti. Na všetky druhy sociálnych dávok sme schválili 52 miliárd, čo je 30 % rozpočtu. Pre porovnanie - v roku 1992 sa zo slovenského rozpočtu vyplatilo 44 miliárd, čo predstavovalo 36 % rozpočtu. Okrem toho sa vyplatilo ďalších viac ako 12 mld na štátny vyrovnávací príspevok a zamestnanosť z federálneho rozpočtu. Celkový pokles výdavkov do sociálnej oblasti v tomto roku oproti roku 1992 predstavuje 4 miliardy.
Ako som sa dočítal na konci prvého odseku dôvodovej správy, predkladaná novela zároveň umožňuje mobilizáciu príjmov štátneho rozpočtu. Ako, čím? Veď predkladateľ návrhu si nedal námahu, aby zistil a odstránil skutočné problémy, ktoré ohrozujú splnenie očakávaných príjmov poistného. Je všeobecne známe, že oneskorené prijatie zákona o Národnej poisťovni a jeho účinnosť od 1. januára a nie od 1. decembra 1992 spôsobili, že v januári sa fondy nenaplnili. Ďalšie ohrozenie príjmov obsahuje § 22 odsek 1 zákona číslo 7. Podľa neho sa z náhrady mzdy predovšetkým za dovolenku neplatí poistné. V konečnom dôsledku to znamená, že v priebehu roku
1993 vyberie poisťovňa príspevky nie za 12, ale iba za 10 mesiacov. § 22 odsek 1 hovorí, že vymeriavacím základom pre určenie poistného je príjem dosiahnutý v zamestnaní. Pritom sa odvoláva na zákon číslo 1 z roku 1992 Zb. o mzde a zákon číslo 143 z roku 1992 o plate. Uvedené paragrafy týchto zákonov zas hovoria, že mzdou či platom sa rozumejú peňažné plnenia poskytované za prácu. Nepovažujú sa za ne náhrady mzdy, odstupné, cestovné náhrady a podobne. Pri čerpaní dovolenky sa zamestnancovi poskytuje náhrada mzdy či platu. Takisto pri prekážkach v práci. V ďalšej časti tohto odseku sa síce hovorí aj o tom, že vymeriavacím základom je príjem podliehajúci dani z príjmov. Podľa zákona o dani z príjmov aj náhrady mzdy podliehajú dani. Preto navrhujem vyriešiť tento rozpor tým, že odsek 1 § 22 sa doplní vetou: "Pre účely tohto zákona súčasťou vymeriavacieho základu sú aj náhrady mzdy. " Takouto úpravou zákona získa poisťovňa len od zamestnancov podnikateľskej sféry 3, 5 mld korún.
Tento príklad, ale aj neustále odkladanie veľkej novely zákona o Národnej poisťovni ma presviedča o tom, že vláda skutočné problémy fungovania sociálneho a zdravotného poistenia nerieši a neustále ich odkladá. Bojím sa, že schválením predloženej novely nevyriešime nič ani my, pretože v januári 1994 bude vláda stáť pred tým istým problémom ako teraz - ako splniť zákonom uloženú povinnosť poskytnúť fondom príspevok vo výške jednej šestiny plánovaného celoročného objemu. Štátna pokladnica bude prázdna a fondy takisto. Vážení kolegovia, preto navrhujem kompromis súhlasiť s tým, aby štát neplatil poistné za sociálne skupiny uvedené v § 18 odseky 7 až 9, ale nesúhlasiť s návrhom, aby poistné neplatili štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie. Okrem toho, že v poskytovaní verejných služieb ide o zjavnú diskrimináciu neštátnych subjektov, ako spomínali už moji predrečníci, v školstve, zdravotníctve, sociálnych službách, kultúre a športe znamenalo by prijatie takýchto preferencii pre štátne organizácie aj zastavenie ďalšieho procesu odštátnenia verejných služieb. Môžem ubezpečiť aj tých opatrnejších kolegov, že navrhované riešenie nespôsobí deficit štátneho rozpočtu a výdavky rezortov sociálnych vecí i zdravotníctva sa budú pohybovať vo výške určenej štátnym rozpočtom.
V závere dovoľte, aby som zhrnul všetky svoje pozmeňujúce návrhy. Týkajú sa článkov 3 a 4 návrhov zákonov, ktorými sa mení zákon číslo 7 z roku 1993 o Národnej poisťovni a zákon číslo 10 z roku 1993 o Fonde zamestnanosti. Navrhujem nový text článku III:
1. V § 22 odsek 1 sa na konci pripája táto veta: "Pre účely tohto zákona sa za príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období považujú aj náhrady mzdy. "
2. V § 22 odsek 6 v druhej vete sa vypúšťajú slová "z dôvodov prekážok v práci a z dôvodov čerpania dovolenky".
3. V § 43 odsek 1 sa na konci pripája táto veta: "V roku 1993 neplatí štát poistné podľa § 18 odseky 7 až 9.
4. V § 41 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "Nesplnenie poistnej povinnosti za rok 1993 podľa odseku 1 vo vzťahu k osobám uvedeným v § 18 odseky 7 až 9 nemá vplyv na evidenčné započítanie roku 1993 ako usporiadaného. "
5. V § 41 sa doterajšie odseky 2, 3, 4, 5, 6 a 7 označujú ako odseky 3, 4, 5, 6, 7 a 8. To je identické s tým, čo je vo vládnom návrhu zákona.
6. V § 41 odsek 6 sa slová "k 1. januáru 1993" nahrádzajú slovami "k 1. januáru 1994", slová "pre rok 1993" sa nahrádzajú slovami "pre rok 1994". Celá druhá veta odseku 6 sa vypúšťa.
7. Nový text odseku 8 § 41 sa vypúšťa.
8. Celý článok 4 návrhu zákona sa vypúšťa.
Navrhujem resp. prosím hlasovať osobitne o týchto bodoch: bod 1 a 2 spoločne, body 3, 4 a 5 mojich pripomienok spoločne a body 6, 7 a 8 samostatne.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Brockovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosim, pán poslanec.
Poslanec Ľ. Novotný:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som k predloženému doplnku k dôvodovej správe vládneho návrhu novely zákona v časti konkretizácia záverov misie Medzinárodného menového fondu na strane 4 odsek 3 neinvestičné dotácie odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prijať nasledovné uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky opätovne zvážiť možnosť viazania čiastky 700 miliónov Sk z kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v kapitole Všeobecná pokladničná správa na základe vývoja plnenia rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1993. " Uvediem dôvody:
1. Predpokladaný dopad suchého a horúceho počasia v apríli a máji 1993 sa očakáva v znížení tržieb poľnohospodárskych prvovýrobcov asi o 4 mld Sk. Z toho budú následne nutné znížené odvody z odvetvia poľnohospodárstva do štátneho rozpočtu. Pri ponechaní viazania 0, 7 mld Sk dotácií do poľnohospodárstva z rozpočtovej kapitoly rezortu je teda dnes isté, že tieto finančné prostriedky sa do poľnohospodárstva nedostanú a nebude ich možné použiť pre zastavenie ďalšieho úpadku poľnohospodárstva.
2. Pri zostavovaní rozpočtu na rok 1993 sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa bilancovalo s čiastkou 0, 8 mld Sk pre rezort poľnohospodárstva. Je preto opodstatnené 0, 7 mld Sk neinvestičných dotácií do poľnohospodárstva viazať na Všeobecnú pokladničnú správu.
3. Takýto postup má podporu aj v národohospodárskom a rozpočtovom výbore, svojim uznesením číslo 225 ho takisto podporil a schválil.
Dovolím si vás preto požiadať, vážené kolegyne a kolegovia, o podporu tohto riešenia.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, pretože pán spoločný spravodajca žiada nevyhnutný čas na spracovanie pripomienok, ak nemá už nikto príspevok do diskusie... Prosím, pán poslanec Harna.
Poslanec Š. Harna:
Pán predsedajúci, chcel by som sa spýtať, keď prerokovávame tak vážnu novelu zákonov, ktoré sa týkajú aj iných
rezortov, menovite rezortu zdravotníctva a sociálnych vecí, prečo nie sú prítomní páni ministri alebo vedúci úradu týchto ministerstiev? Odzneli tu také otázky, na ktoré by sa patrilo reagovať. Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán minister Tóth sa pokúsi odpovedať. Vážené kolegyne, kolegovia, s ohľadom na spomenutú potrebu pána spoločného spravodajcu spracovať všetky pripomienky uzatváram diskusiu. Slovo má ešte pán minister Tóth, aby odpovedal na pripomienky.
Minister financií SR J. Tóth:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
budem veľmi stručný, pretože tak sa mi zdá, že všetky opatrenia, ktoré tu boli navrhnuté, boli smerované viac na Národnú poisťovňu, ako na ostatné články. Prečo tu nesedia ministri zdravotníctva a sociálnych vecí? Pretože Národná poisťovňa na dnešný deň na ôsmu hodinu zvolala zasadnutie Zboru zástupcov, kde som mal byť prítomný aj ja, k voľbe nového generálneho riaditeľa. A keď už som začal Národnou poisťovňou, dovoľte mi reagovať. Ten materiál, o ktorom hovoril pán Jakuš, poznám. Osobne som inicioval príchod Svetovej banky, aby sme mohli riešiť niektoré problémy zdravotníctva. Dovolím si tvrdiť, že aj oni majú pohľad z krajín, v ktorých zdravotníctvo je na inom stupni, ako je v Slovenskej republike, čiže ani tých odporúčaní sa v plnom rozsahu nemôžeme držať. Pravda je vždy niekde medzitým, neviem, či bližšie k 100 % alebo nižšie ako 50 %. Ale všetky úvahy, ktoré tam boli vyslovené, sú veľmi zaujímavé.
Keď už sa odvolávame v oblasti zdravotníctva a Národnej poisťovne na Svetovú banku, musím povedať aj druhú vec. Pri
rokovaní s ňou a s Medzinárodnou organizáciou práce bolo povedané, že takúto Národnú poisťovňu, akú sme vytvorili týmto zákonom, o ktorom dnes hovoríte, že má veľa nedobrých vecí a mnoho vecí by bolo treba novelizovať, robili Fíni. Fínska republika má takúto Národnú poisťovňu. Trvalo 9 rokov, aby sa dostala do úplne funkčného stavu a každým rokom tento zákon novelizovali. Som presvedčený, že vytvorením tohoto inštitútu sme dali základy niečoho, čo bolo u nás aj do roku 1948, že nám v súčasných podmienkach ide len o zfunkčnenie tohoto orgánu, tohoto inštitútu. Som presvedčený o tom, že funkčnosť záleží nielen od týchto legislatívnych opatrení, o ktorých tu dnes hovoríme, o príjmovej a výdavkovej stránke Národnej poisťovne, ale správne hovoríte, od mnohých nadväzujúcich predpisov, ktoré prekonali svoju dobu a už nie sú platné alebo brzdia mnohé činnosti, ktoré má robiť Národná poisťovňa. Som presvedčený o tom, že mnohými úpravami, ktoré urobíme, tento základ môže ďalej prebiehať. Za túto prácu sa nehanbím, aj keď pán Pollák má iný názor, ako ho tu vyslovil, nehanbím sa za to, že Národná rada Slovenskej republiky možno ako prvá v postkomunistických krajinách sa rozhodla tvoriť poisťovníctvo v oblastiach, ktorých sa týka, na tejto báze. To je aspoň prednosťou toho, že sme to začali robiť, možno nedokonale, ale prosím vás pekne, čo je dnes na tomto svete a v Európe stopercentne dokonalé? Predpokladám, že práve získaním týchto skúsenosti budeme môcť robiť rýchlejšie kroky k zlepšeniu tejto práce.
Nechcel by som hovoriť od veci o všetkých tých záležitostiach, ale predsa sa ich musím v niečom dotknúť. Pán Ľupták má asi pravdu, že rekonštruujeme hospodárske a spoločenské prostredie tohoto štátu za prechodu. A prosím, uvedomme si všetci, beriem kritiku, ktorá tu bola povedaná, nemôžem ju nebrať, bol by som nie celkom objektívny, keby som mnohé veci nebral. Ale hospodárska recesia je v celom svete, hospodárska recesia sa dotýka všetkých krajín, ktoré sú okolo nás. Keď sa pýtame - a to som už tu niekoľkokrát povedal
- odborníkov alebo špecialistov z krajín, kde ekonomika je dnes už na trhovej báze, čo urobia, aké majú perspektívy, východiská z tejto situácie. Väčšinou nie sú na dlhé obdobie. Sú to krátkodobé východiská. Jednoznačne je podpora rozvoja ekonomiky. Na rozdiel od nich, ktorí majú zdroje v bankovom sektore, my tie zdroje nemáme. Teda ako východisko z toho okrem podpory musíme hľadať prostriedky.
Súhlasím s mnohými, že to možno dosiahnuť urýchlením privatizácie, ktoré vláda skutočne chce dosiahnuť. Tak ako ste mali dohodu, alebo ako ste sa stretli ako politické subjekty na úrovni ministerstva privatizácie a konštatovali ste určité smery, vláda v utorok prerokovala stav projektov, inventarizáciu projektov, ktoré tam boli, a je rozhodnutá, že všetky tieto projekty, ktoré sú už dnes schválené a sú na ministerstve privatizácie, urýchlene pošle do privatizácie. Tu už niet na čo čakať a niet nad čím rozmýšľať. Osobne ako minister financií hovorím, že na to, aby sme transformáciu ekonomiky mohli previesť do určitého stupňa, musíme prostriedky bezpodmienečne získať z privatizovaných podnikov. Nemôžeme získavať prostriedky len pôžičkami z iných medzinárodných inštitúcii v takom rozsahu, aby sme sa zadĺžili na úroveň Poľska alebo inej krajiny. To nie je východisko. Ak robíme transformáciu, tak ju musíme robiť tak, ako to robila anglická vláda a niektoré iné, že časť svojho rodinného striebra predala, ale nie všetko. Je len otázka, v akom rozsahu to predať a za akú cenu. Táto otázka musí byť jasná. Na toto nemáme viac času ako dva, tri mesiace, aj keď sú prázdniny. Osobne som si toho vedomý a 99 % členov vlády je tohoto rozhodnutia.
Teraz k otázke 2, 9 miliárd na konverziu. Pán poslanec, nie 2, 9 miliardy nevybratých ciel len na konverzujúce podniky - nevybratých, nezaplatených, priznaných pri prechode colným úradom. Mám zoznam podnikov, môžem ho poskytnúť, vyžiadal som podrobný zoznam podľa bývalých krajov alebo
miest, kde sú tieto podniky. Skoro všetky podniky väčšieho rozsahu, ktoré majú väčší obrat so zahraničím, majú tieto problémy. To je otázka druhotnej platobnej neschopnosti. Dal som pokyny týkajúce sa otázky nevyberania cla a DPH na colniciach, že nebudeme tieto podniky ďalej podporovať a neprepustíme im tovar do normálneho obehu. Už mám naspäť situáciu, že mnoho podnikov tým položíme na lopatky, že v podstate bez toho skrachujú, že nedostanú svoje polotovary a suroviny. Takže ak sa tieto rozhodnutia v tejto transformačnej dobe nebudú vážiť decimálkami, o chvíľu môžeme mať 30-percentnú nezamestnanosť. To predsa nie je prijateľné pre štát v transformačnej dobe, aby som revolučne rúbal - ako sa hovorí - a tým si robil problémy pre nasledujúce obdobie.
Chcem sa ešte dotknúť otázky daní, daňových úradov. Pokiaľ ste počúvali alebo ste čítali vyjadrenia generálneho riaditeľa Ústrednej daňovej správy pána Jágerského, jednoznačne a otvorene hovorí, že daňové úrady začali robiť také opatrenia, ktoré predtým nikdy robené neboli. Veď už daňové úrady vyhľadávajú neplatičov odvodu z miezd u tých podnikov a podnikateľov, ktorí nie sú evidovaní. Dnes tieto nové daňové úrady robia všeobecnú kontrolu únikov týkajúcich sa alkoholu i cigariet. Ideme a hľadáme všetky náväznosti týkajúce sa vývozu alkoholu, a keď nám niekto nevie predložiť doklady, hľadáme, aké výrobky vyrobil, kde vybral fľaše, kde vybral tikety a kde vybral iné veci. A prichádzame na iné väzby bez toho, aby sme mali oprávnenie - finančnú politiku sme schvaľovali ešte predtým - čiže hľadáme to len bežnými dotazovacími prostriedkami, pretože nemáme právo vyšetrovania. Okrem toho sme dodatočne vybrali na daniach za prvých 5 mesiacov tohoto roku, čiže dovýruby a penále, za 1, 2 miliardy korún dodatkov. Teda nemôžem tomuto novému orgánu, kde je 80 % ľudí úplne nových, za jeden rok povedať, že nerobí v príjmovej stránke rozpočtu opatrenia bežného daňového úradu v západnom štáte, povedzme ako v Rakúsku. Možno ešte nerobia tak kvalitne, nie s takým dôrazom, nie s takým prehľadom, ale začali ju robiť a prispôsobili v súlade so zákonmi, ktoré máme.
Pokiaľ sa týka otázky pána Harnu, bol som informovaný, že všetky tieto podklady, ktoré sme prerokovávali, sú tu, v Národnej rade. Pozriem sa za tým, prečo neboli dané rozpočtovému výboru. Týkali sa príjmovej a výdavkovej stránky Národnej poisťovne, čo prišlo na účet a koľko sa za týchto 5 mesiacov urobilo. Bola tu tiež otázka pána Harnu k viazaniu prostriedkov v sume 107 miliárd korún. Je tu naša pracovníčka, môže mu to odovzdať presne, je to v tabuľke z vlády, v ktorých oblastiach a sektoroch to je. Nemám žiadne problémy, môžem mu to dať, nechcel som to citát. Za 5 minút to môže mať.
Teraz ešte by som chcel povedať niečo k zdravotníctvu. Prosil by som, aby sme už nestrašili. Vážení, tento národ je neustále strašený - strašený školstvom, strašený kolapsom hospodárstva, strašený kolapsom zdravotníctva. Ani jedno, ani druhé, ani tretie nie je pravda. Tu niekto povedal, že máme sociálnu bariéru. Prekonanie sociálnej bariéry je základným problémom tejto spoločnosti pre jeho ďalší rozvoj k trhovému mechanizmu. Vláda to nedala nie z dôvodov, že by nechcela, že by nemohla alebo nevedela. Máte už v Národnej rade zákon, ktorý predpokladám, že sa dostane na rokovanie v septembri. Ide o sprísnenie všetkých opatrení v sociálnej oblasti. Hovorím len sprísnenie, to čo sme chceli. Prešiel všetkými orgánmi. Ja som si tripartitu nevymyslel, ja som si nevymyslel mnohé pomocné orgány, ani vláda, ktoré normálne fungujú a musia im byť predložené aspoň na nazretie a kvôli konsenzu mnohé zákony a zákonné podklady. Ale sú, vytvorila ich demokracia, tak ich berme, že sú a musíme cez ne prejst, a len za tých podmienok, keď je tam všeobecný konsenz, sa môžeme dostať na úroveň parlamentu, lebo ak by sme to predložili bez konsenzu, príslušná skupina nájde tu dosť poslancov, ktorí povedia, že sme vynechali niečo z demokratických inštitúcií, ktoré tento štát má.
Pokiaľ sa týka ešte jednej veci v zdravotníctve, možno sa pán Jakuš bude na mňa hnevať, ale poviem toľko, že sme neurobili alebo vo väčšine prípadov nie je snaha samotných organizácií urobiť niečo, aby sme tieto organizácie mohli riadiť efektívnejšie a hospodárnejšie. Snaha nie je preto, že táto otázka vždy vyvoláva konflikty. Je to v každej hospodárskej oblasti. A ako urobiť túto snahu? V súčasných podmienkach, a myslím, že aj v iných vyspelých štátoch, krátením prostriedkov. Vtedy človek začne uvažovať, že môže niečo robiť racionálnejšie aj lepšie. Poviem jedno. Rozpustili sme okresné ústavy národného zdravia, rozpustili sme krajské ústavy národného zdravia a počet pracovníkov v administratíve v oblasti ministerstva zdravotníctva stúpol, neklesol. Účelom bolo znížiť administratívny aparát a previesť hospodárenie do týchto právnych subjektov, ku ktorým smerujú polikliniky a nemocnice. Poviete mi, že sme mali s tým už počítať. Súhlasím aj s tým, že nie sú normatívy liekov, ktoré mali byť vydané a mali byť riešené, ale z tripartity ich vrátili už osemkrát. Je len otázkou, či tieto predpisy bez týchto orgánov predložíme, schválime a vydáme - a zase bude kritika, že sme urobili voči niekomu niečo, pretože tripartita, žiaľbohu, je taká, že zabezpečuje určitý konsenz a sociálny zmier medzi partnermi, ktorí ju zastupujú. Inú možnosť nemáme, len povedať, vážení páni poslanci, toto tento orgán neschválil, neodporučil, a potom to budete mať vo výboroch a vy rozhodnete, ako to v týchto oblastiach urobiť. Vláda môže urýchliť mnohé zákony len týmto spôsobom, že to schváli podľa svojho návrhu, predloží ich vám a vy sa dohodnete s tými, ktorí by mali urobiť konsenz pred vami, a konsenz sa urobí na úrovni parlamentu.
Predpokladám, že opatrenia, ktoré sú tu navrhnuté, sú životaschopné aj v tom, čo sa týka Národnej poisťovne. My
nechceme zabezpečiť neplatenie. Pri rokovaní v národohospodárskom výbore vznikla myšlienka - a osobne nie som proti tomu, aby za to, čo štát nezaplatí Národnej poisťovni tohto roku, boli dané akcie privatizovaných podnikov, aby sa táto finančná čiastka dostala ako majetok poisťovne. Mnohé poisťovne v Japonsku a v Amerike sú bohaté tým, že majú majetok. Majetková účasť a otázka kvality majetku je rozhodujúca. Pokiaľ by sme z sprivatizovaných podnikov mohli dať akcie v tej istej hodnote, ako má štát zaplatiť tohoto roku, v podstate Národná poisťovňa dostane určitý kapitál, s ktorým môže hospodáriť a z ktorého ročne môže mať ďalšie výnosy. Záleží od toho, ako tie sprivatizované podniky budú hospodáriť na svojom. Nepredpokladáme, že všetky budú krachovať, alebo že sa všetky dostanú do mimoriadnej situácie.
S mnohými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré tu boli dané, súhlasím. Bol by som rád, keby po mojom vystúpení bolo možné sa k nim dostať tak, ako ich má pán spravodajca spísané, aby sme si ich mohli ujasniť, pretože nedali sa zapísať v tom rozsahu, ako ste ich tu prečítali a odovzdali ste ich písomne. Sú rozumné, sú prijateľné, dajú sa riešiť. Nie som však presvedčený o tom, že by simulovaný chod Národnej poisťovne nemal ísť do 31. 12. tak, ako je to navrhnuté. A nie som presvedčený o tom, čo zase žiadali sociálni partneri osobitne na tripartite, že rozpočtové a príspevkové organizácie, a pokiaľ viem, v národohospodárskom výbore boli ešte do toho zahrnuté cirkevné školy, by mohli podnikať a tým, že pôvodne sa očakávalo, že to bude so súhlasom príslušného ministerstva, v návrhu, ktorý bol včera prerokovaný, bolo odporučené, aby to bolo len s oznámením svojej podnikateľskej činnosti. Chápem, že u niektorých organizácií by mohlo dôjsť k zvýhodneniu voči súkromným podnikateľom tým, že budú podnikať v týchto oblastiach, ale nie som o tom presvedčený, že by tieto rozpočtové a príspevkové organizácie - tento paragraf bol daný najmä z titulu školstva a zdravotníctva - ohrozili celý ekonomický mechanizmus trhového hospodárstva
tak, ako tu niekto o tom hovoril, pretože musím povedať, že ešte trhové hospodárstvo nemáme.
Ďakujem vám. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán minister, chcel by som poznamenať len dve veci. Po prvé si myslím, že k tak veľkej nezamestnanosti, ako ste uviedli, sa môžeme dopracovať nielen tým, že budeme robiť nevyhnutné transformačné kroky, ale i tým, že budeme naďalej prešlapovať na mieste, že bude pribúdať fabrík, ktoré budú skracovať pracovný týždeň a tak skrytá nezamestnanosť bude rásť. Ale nie teraz v tejto faktickej poznámke to chcem predovšetkým zdôrazniť. Chcem zdôrazniť to, že ma mrzí, že už druhýkrát v priebehu tejto 20. schôdze ste mi neodpovedali na konkrétne otázky. Prvýkrát to bolo pri prerokovávaní štátneho záverečného účtu a dnes som tiež položil prinajmenšom dve konkrétne otázky. Naozaj, v zahraničí býva normálnym zvykom, že keď vláda zvyšuje dane, povie občanom: očakávajte z toho dôvodu, povedzme, zvýšenie inflácie od 1, 8 do 4, 2 %. To je úplne normálne už aj v postkomunistických transformujúcich sa štátoch. A druhá vec - vo výbore sme odsúhlasili uznesenie, že predložíte bilancie poistných účtov a účtov zamestnanosti. Chcel so sa vás opýtať, prečo tomu tak nebolo.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán minister, prosím - faktická odpoveď.
Minister financií SR J. Tóth:
Na vašu druhú otázku som odpovedal, že podľa mojich informácii bolo to sem donesené. Neviem, prečo to nie je rozdané. To by som musel okamžite isť na ministerstvo sa opýtať, kde to je, komu to odovzdali. Preto hovorím, že to bude určite v pondelok alebo ešte dnes poobede. A druhá záležitosť, pokiaľ sa týka inflácie, jedno percento som nepovedal len z toho, že bude zvýšené z 5 na 6, ale, že aj tá spotrebná, ktorá tam bola uvedená, je len tých 10, takže v podstate by to mohlo byť jedno percento. U nás vypočítali maximálne 1, 4 % na prírastku inflácie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som teraz vyhlásil prestávku do druhej hodiny. Dobrú chuť vám všetkým po tomto prácnom dopoludní.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pani poslankyne a páni poslanci, budeme sa prezentovať.
Prezentovalo sa 44 poslancov. Je to veľmi málo. Pozývam ďalších pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, ukončite rozhovory v kuloároch a prídite do rokovacej sály. Budeme sa prezentovať.
Prezentovalo sa 68 poslancov. Stále je to málo. Pozývam ešte aspoň 7 poslancov do rokovacej siene.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 76 poslancov, konečne sme uznášaniaschopní.
Žiada si záverečné slovo pán poslanec Vladimír Bajan? Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia,
vzhľadom na to, že tu bolo niekoľko zásadných pripomienok, ospravedlňujem sa, že tvorenie záverečného hlasovania trvalo tak dlho, ale myslím si, že by to nemalo byť na úkor novely, ktorú teraz prijímame. Pán predsedajúci, odporúčam pristúpiť k hlasovaniu najprv o pripomienkach zo spoločnej správy a potom o jednotlivých pripomienkach, ktoré boli vznesené v poradí pán Chmelík, Dzurinda, Pivoluska a Brocka. Pán Košnár dal návrh na uznesenie podobne ako pán Novotný. A nakoniec je tam uznesenie ústavnoprávneho výboru. Takže navrhujem hlasovať v tomto poradí.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona. Prosím spravodajcu pána poslanca Vladimíra Bajana, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec V. Bajan:
Najprv pristúpime k tlači 247b, k spoločnej správe. V podstate odporúčam všetky body, ktoré sú tam uvedené, schváliť an blok, teda celú správu 247b schváliť an blok.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 84 poslancov.
Kto je za predložený návrh schválenia spoločnej správy an blok?
Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že spoločná správa bola an blok prijatá. Poslanec V. Bajan:
Pán predsedajúci, ďalším materiálom je dodatok spoločnej správy, teda ide o materiály z ústavnoprávneho výboru. Vyjadrím sa k dvom bodom a, ako som povedal, k návrhu uznesenia až po schválení celého návrhu zákona.
Na prvej strane dodatku máte pred sebou návrh na nový § 2, ktorý by znel: "Rozpočtová organizácia, ktorá chce vykonávať podnikateľskú činnosť nad rámec svojej hlavnej činnosti, je povinná oznámiť rozsah tejto činnosti zakladateľovi. " Odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Kto je za predložený návrh doplnku zmeny § 2?
Za návrh hlasovalo 8 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že tento doplnok nebol prijatý. Poslanec V. Bajan:
Druhým bodom na druhej strane je návrh na účinnosť novely tohto zákona. Aj keď si uvedomujem, že ide naozaj o šibeničný termín, odporúčam prijať návrh, aký tam je, teda, že tento zákon nadobúda účinnosť prvým augustom 1993. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 85 poslancov.
Kto je za predložený návrh, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržuje hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec V. Bajan:
Pokračujem teda návrhmi, ktoré zazneli v rozprave. Prvý v poradí bol návrh predsedu výboru pána Chmelíka, kde navrhol, aby v § 12 odseku 2 sa znenie prvej vety v zákone číslo 7/1993 upravilo nasledovne: "Výkonné orgány uvedené v odseku 1 písmená b/ až e/ sú právnickými osobami. " Po konzultácii s príslušnými ministrami odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za prijatie návrhu pána poslanca Chmelíka? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Chmelíka bol prijatý.
Poslanec V. Bajan:
Ďalší v poradí bol pán Dzurinda, ktorý navrhol doplniť do textu článku IV v § 32 do odseku 4 slová "cirkevné školy", teda znelo by to: "Ak je zamestnávateľom štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia" - teda bez toho "a" - "a cirkevné školy, neplatí v roku 1993 príspevok podľa § 17 odseku 1". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Dzurindu, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Dzurindu sme prijali.
Poslanec V. Bajan:
Ďalším je návrh kolegu Pivolusku, ktorý dal pozmeňovací návrh k zákonu číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností, kde by doplnil § 11 odsek 5 o vetu: "Správca dane môže podľa miestnych podmienok zvýšiť alebo znížiť sadzbu dane podľa odseku 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ až o 50 %. " Odporúčam prijať.
Pán predsedajúci, tam bola technická pripomienka, že nejde o celú vetu, len o doplnenie tých písmen. Navrhujem, aby tá veta znela v novej dikcii, akú kolega navrhol. Hlasujeme o tom, že nová veta by znela tak, ako som ju prečítal. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Pivolusku? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Pivolusku bol prijatý.
Poslanec V. Bajan:
Poslednými pozmeňovacími pripomienkami sú pripomienky
pána kolegu Brocku. Okrem toho bol návrh aj na spôsob ich prijímania. Ide o pripomienku k článku III, kde o pripomienkach 1a 2 pán navrhovateľ odporúča hlasovať an blok. Teda v § 22 odsek 1 sa na konci pripája veta tohto znenia: "Pre účely tohto zákona sa za príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období považujú aj náhrady mzdy. " Druhá pripomienka - v § 22 odsek 6 v druhej vete sa vypúštajú slová "z dôvodov prekážok v práci a z dôvodov čerpania dovolenky". Teda § 6, posledná veta by znela: "... nedosiahne minimálnu výšku podľa predchádzajúcej vety z dôvodu náhradného volná za prácu nadčas alebo vo sviatok". Pán kolega Brocka navrhol o týchto dvoch pripomienkach, ako som spomenul, hlasovať an blok, takže dajme hlasovať an blok. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 108 poslancov.
Kto je za predložený prvý návrh pána poslanca Brocku? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku bol prijatý.
Poslanec V. Bajan:
Ďalšou skupinou pripomienok, o ktorých by sme mali rozhodnúť podľa návrhu predkladateľa an blok, sú nasledovné: v § 41 odsek 1 sa na konci pripája veta: "V roku 1993 neplatí štát poistné podľa § 18 ods. 7 až 9. " Druhá pripomienka - v § 41 odsek 1 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "Nesplnenie poistnej povinnosti za rok 1993 podľa odseku 1 vo vzťahu k osobám uvedeným v § 18 ods. 7 až 9 nemá vplyv na evidenčné započítanie v roku 1993 ako usporiadaného. " A nakoniec tretia pripomienka - v § 41 sa doterajšie odseky 2, 3, 4, 5, 6 a 7 označujú ako odseky 3, 4, 5, 6, 7 a 8. Odporúčam an blok prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Brocku? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať:. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec. Kto sa zdržuje hlasovania ? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že aj tento návrh pána poslanca Brocku bol prijatý.
Poslanec V. Bajan:
Ďalšou pripomienkou kolegu Brocku, o ktorej máme rozhodnúť, je pripomienka v § 41 odsek 6 sa slová "k 1. januáru 1993" nahrádzajú slovami "k 1. januáru 1994", slová "pre rok 1993" sa nahrádzajú slovami "pre rok 1994". Celá druhá veta odseku 6 sa vypúšťa. Neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 107 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Brocku? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Brocku nebol prijatý.
Poslanec V. Bajan:
Ďalšou pripomienkou je návrh, aby sa nový text odseku 8 v § 41 vypustil. Odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 103 poslancov.
Kto je za predložený ďalší návrh pána poslanca Brocku? Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku sme neprijali.
Poslanec V. Bajan:
Poslednou pripomienkou kolegu Brocku bol návrh, aby sa celý článok IV návrhu zákona vypustil. Keďže sme už hlasovali o jednotlivých paragrafoch článku IV, myslím si, že je už bezpredmetné sa k tomu vracať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, pán poslanec Brocka - faktická poznámka. Poslanec J. Brocka:
Tento posledný návrh sťahujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Poslanec V. Bajan:
Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky pripomienky jednak zo spoločnej správy, jednak z rozpravy. Odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku s tým, že sa ešte vrátime k tým uzneseniam, o ktorých som v úvode hovoril. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za predložený návrh ako celok? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov.
Poslanec V. Bajan:
Pán predsedajúci, vrátim sa k návrhom uznesenia, ktoré zazneli k tomuto zákonu, v poradí prvý bol návrh, ktorý máme v dodatku z ústavnoprávneho výboru. Návrh na uznesenie k tomuto zákonu by znel: "Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky realizovať úhradu nevyplateného príspevku do Národnej poisťovne za rok 1993 za rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie odovzdaním akcií privatizovaných štátnych podnikov. " Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 101 poslancov.
Kto je za predložený návrh uznesenia, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme prijali.
Poslanec V. Bajan:
Druhý v poradí bol návrh pána profesora Košnára, aby sme uložili vláde - tu odporúčam zmeniť ministra financií na vládu Slovenskej republiky - teda uložiť vláde Slovenskej republiky, aby spolu so správou o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 1993 predložila Národnej rade Slovenskej republiky analýzu dopadov prijatých novelizácií zákonov na štátny rozpočet a rozpočtový výhľad do konca roku 1993. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 101 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána profesora Košnára? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Kto je proti? Nikto nie je proti. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh uznesenia predložený pánom Košnárom bol prijatý.
Poslanec V. Bajan:
Posledným návrhom uznesenia k prerokovanému návrhu zákona je odporúčanie tiež vláde Slovenskej republiky zvážiť možnosť viazania čiastky 700 miliónov Sk z kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v kapitole Všeobecná pokladničná správa na základe vývoja plnenia rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1993. Ide o návrh uznesenia kolegu Novotného. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Novotného? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Novotného sme prijali.
Poslanec V. Bajan:
Pán predsedajúci, to je všetko, čo sa týka tejto tlače. Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem vám za spoluprácu. /Potlesk. /
Ďalším bodom nášho rokovania je dodatočne zaradený bod, a to
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení zákona číslo 92/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 267 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 267a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister financií SR J. Tóth:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
nová daňová sústava a účtovníctvo, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 1993, zrovnoprávnenie štátnych podnikov s ostatnými podnikateľskými subjektami, pokles výkonnosti ekonomiky, zrušenie určitých výkonných orgánov na úrovni ministerstiev - to sú hlavné činitele, ktoré viedli ministerstvo financií k novelizácii zákona o štátnom podniku. Je potrebné pripomenúť, že štátne podniky doposiaľ veľmi málo využívajú na zlepšenie svojej finančnej situácie existujúce právne prostriedky zakotvené v platných právnych normách. Ide predovšetkým o ustanovenie Obchodného zákonníka a možnosti dané zmenkovým a šekovým zákonom.
Zákon je novelizovaný v ustanoveniach finančné postavenie podniku, zloženie a pôsobnosť rady, práva a povinnosti zakladateľa. V ustanoveniach o finančnom hospodárení sa určuje pevné poradie použitia zisku zisteného v účtovnej uzávierke. Obdobne ako u obchodných spoločností štátny podnik prideľuje zisk podľa stanovených pravidiel do rezervného fondu. Naviac má v roku 1993 zakotvenú povinnosť poskytnúť príspevok pracovníkom maximálne vo výške 1 500 Sk. Poskytnutie príspevku je však viazané na vytvorenie zisku. Zostávajúcu časť použiteľného zisku podnik pridelí do ostatných fondov, v rámci ktorých si môže prednostne vytvoriť napríklad fond na nadobudnutie investícii so sociálnym zameraním. Nakoľko ide o majetok štátu a podniky nevyužívajú možnosti dané platnými normami, bolo nutné určiť v návrhu zákona
niektoré obmedzenia, ako prednostné uplatnenie zmeniek a akreditívnych foriem platenia.
V návrhu zákona sa podrobne vymedzuje pôsobnosť právomoci dozornej rady podniku, pričom jej úlohy sa zrovnoprávňujú s postavením predstavenstva a dozornej rady ostatných podnikateľských subjektov. Navrhujú sa nové úlohy, aby rada prerokovávala ročnú a mimoriadnu účtovnú uzávierku a rozhodovala o rozdelení alebo vyrovnaní hospodárskeho výsledku, schvaľovala návrh na obstaranie a financovanie hmotného a nehmotného majetku v súlade s vypracovaným štatútom, v ktorom určí hranicu, na ktorú návrh na obstaranie a financovanie hmotného a nehmotného majetku schvaľuje dozorná rada, kontrolovala údaje v účtovných knihách ako aj v ďalších dokladoch a podávala zakladateľovi správu o hospodárení podniku s odporúčaním v odôvodnených prípadoch na výmenu podniku.
V splnomocňujúcom ustanovení sa navrhuje, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky vypracovalo všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom upraví podmienky obstarávania hmotného a nehmotného majetku. Ťažiskom predloženého návrhu je zvýšiť finančnú disciplínu a nadväzne znížiť zadĺženosť a platobnú neschopnosť podniku. Odporúčam Národnej rade predložený návrh prijať.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu ministrovi Júliusovi Tóthovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Košnára, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec J. Košnár:
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,
predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení zákona číslo 92/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. sleduje základné ciele, ktoré tu charakterizoval pán predkladateľ, a upravuje okrem terminologických zmien nové povinnosti štátnych podnikov, najmä v oblasti finančného hospodárenia, obligatórneho vytvárania rezervného fondu, povinného auditu, kreovania a pôsobnosti dozornej rady. Vecne najzávažnejšími zmenami sú zmeny, ktoré sa takmer všetky týkajú § 9, teda pokiaľ ide o vytváranie rezervného fondu, o povinnosť ukladať peňažné prostriedky len v jednej financujúcej banke, ako aj o povinnosť uskutočňovať bezhotovostné platby vždy, ak ide o sumu prevyšujúcu 10 tisíc korún. Tieto opatrenia alebo tieto ustanovenia korešpondujú aj so zákonom, ktorý sme práve včera prijali, ktorý má zamedziť istým daňovým únikom, ktorý má umožniť vzájomné započítanie záväzkov, ktoré by nebolo možné pri rozptýlených úložkách na účtoch v rozmanitých peňažných ústavoch. Z tohoto hľadiska tento zákon treba privítať a podporiť.
V rozprave na spoločnom zasadnutí výborov po výklade pána ministra odzneli aj určité kritické pripomienky, ktoré sa týkali predovšetkým toho, že sa tento zákon týka len štátnych podnikov a že neukladá rovnakú povinnosť, ani nemôže tento zákon uložiť rovnakú povinnosť aj iným právnickým osobám, než sú štátne podniky, teda aj akciovým spoločnostiam, iným druhom obchodných spoločnosti, pripadne súkromným podnikateľom zapísaným v podnikovom registri. To je istý nedostatok na komplexnosti tohto opatrenia. Dávalo sa na úvahu, či by nebolo možné túto komplexnosť dosiahnuť aj úpravou nejakej inej právnej normy, ktorá by mohla postihovať alebo vzťahovať sa na všetky právnické osoby.
Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil svojim rozhodnutím túto predlohu zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým/ že na skoordinovanie stanovísk oboch výborov určil Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Oba tieto výbory prerokovali túto predlohu 7. a 8. júla 1993. Obidva výbory, ktorým bol tento návrh pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi a pripomienkami, ktoré sú v spoločnej správe v bodoch 1 až 12.
Dovoľte, aby som hneď navrhol aj istý spôsob hlasovania o pripomienkach obsiahnutých v spoločnej správe. Vzhľadom na to, že posledné dva body 11 a 12 sú duplicitné, teda je tam alternatíva - nazvime ju alternatíva A ústavnoprávneho výboru, a opätovne body 11 a 12 týkajúce sa toho istého - nazvime ju alternatíva B národohospodárskeho a rozpočtového výboru, bude potrebné najskôr hlasovaním rozhodnúť o jednej z týchto alternatív. Alternatíva, ktorú predkladá národohospodársky a rozpočtový výbor, vznikla so znalosťou alternatívy ústavnoprávneho výboru a je spresňujúca s tým, že ústavnoprávny výbor nenavrhol konkrétny dátum alebo konkrétne termíny a národohospodársky a rozpočtový výbor tento konkrétny termín doplnil. Potom by som odporúčal uskutočniť hlasovanie an blok o tých bodoch, ktoré odporúčam prijať. Sú to vlastne všetky body uvedené v spoločnej správe.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu profesorovi Košnárovi. Prosím, aby zaujal miesto vymedzené pre spravodajcu.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pretože som doteraz nedostal žiadne písomné prihlášky, obraciam sa na vás s otázkou, kto sa hlási do rozpravy. Prosím, pán poslanec.
Poslanec L. Kliman:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,
pred malou chvíľou som obdržal list adresovaný Národnej rade Slovenskej republiky, nám, poslancom, ktorý som mal krátko predtým avizovaný telefonicky s požiadaním, aby som ho predniesol. Dovoľte mi teda tak urobiť. Je to list od Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky.
Vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,
dňa 30. 6. 1993 na mimoriadnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody boli prerokované aj pripomienky k novele zákona o štátnom podniku. Zástupcovia podnikateľov mali k formulácii novely, k niektorým paragrafom principiálne výhrady, ktoré boli, žiaľ, po diskusii so zástupcami vlády RHSD akceptované, žiaľ, komentár prezentovaný ministrom financií pán Júliusom Tóthom... "
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, vás, páni, venujme pozornosť pánovi Klimanovi.
Poslanec L. Kliman:
"... v Slovenskom rozhlase 7. 7. 1993 v ranných hodinách obhajoval pôvodné znenie novely zákona, akoby v RHSD neboli k tomuto zásadné výhrady.
Preto sa obraciame na vás, vážení páni poslanci, s požiadavkou presadenia a podpory podnikateľskej sféry, aby štátne podniky neboli diskriminované a aby vládna strana akceptovala dohody, ktoré predtým prijala voči celej podnikateľskej sfére. Naše zásadné výhrady s požiadavkou zakotvenia do novely zákona sú nasledovné:
1. aby v § 3 ods. 3 bola vypustená veta: "Použiteľný zisk nie je možné podniku odobrať. " Žiadame ponechať.
2. Na rokovaní 4. až 7. 3. 1993 v Starej Turej bola prijatá nasledovná zásada o styku podnikateľov s bankami:
a/ iniciovať vytvorenie inštitúcie, ktorá bude zabezpečovať evidenciu poskytnutých úverov. Termín: 30. 4. 1993. Zodpovedné Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s bankami:
b/ zabezpečiť, aby podnikatelia boli povinní vybrať si svoju financujúcu banku a pokiaľ si otvoria účty alebo získajú úvery v iných bankách, museli toto oznámiť financujúcej banke. Termín: 30. 4. 1993. Zodpovednosť ako v predchádzajúcom bode.
Navrhovaný § 9 odsek 8 dohodnuté zásady nerešpektuje a ukladá mať uložené peniaze len v jednej banke, a preto zásadne s tým nesúhlasíme. Požadujeme akceptovať dohodnuté zásady zo Starej Turej.
3. V § 22 ods. 2 navrhujeme znenie: "Zakladateľ štátneho podniku môže výnimočne uložiť riaditeľovi štátneho podniku povinnosť vyčleniť z majetku administratívnu budovu z dôvodu celospoločenského záujmu pre potreby štátnej správy, atď. Tento odsek žiadajú doplniť znením: "v takom prípade, keď podnik je v likvidácii, prípadne došlo k zásadnej zmene v doterajšej činnosti podniku".
Vážení poslanci, sme presvedčení, že tieto naše požiadavky podporíte v záujme zdravého podnikateľského prostredia a trvalé proklamovaného prechodu na trhové podmienky. Sme toho názoru, že časť novely zákona o štátnom podniku predložený vládou Slovenskej republiky nepodporuje trhový mechanizmus a vracia sa do praktík pred rokom 1989.
S pozdravom Michalovciach, prezident AZZ.
Dovoľte, aby som si osvojil uvedené návrhy a požiadal, aby sa o nich hlasovalo.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Klimanovi. Prosím, hlási sa ešte niekto? Prosím, pán poslanec.
Poslanec F. Mikloško:
Práve sme dostali správu z Helsínk, že jeden z našich poslancov pán Čarnogurský bol zvolený za podpredsedu KBSE. Považujeme to za úspech celého Slovenska, nielen našej strany. Náš klub sa po tomto zákone na 5 minút vzdiali do bufetu. /Smiech v sále a potlesk. / Prosím, ospravedlnite nás. Keď dostaneme prvý zvýšený plat, potom vás pozývame všetkých. Zatiaľ sme len chudobní kresťanskí politici.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Teraz ide o to, že vždy sa dovolávame toho, aby neboli jedni ukrivdení, ale predsa len budú. /Smiech v sále. /
Prosím, kto sa hlási ďalej do rozpravy? /Nikto. /
Keďže sa nikto ďalej nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán minister Tóth?
Minister financií SR J. Tóth:
Súhlasím s tým, čo hovoril pán spoločný spravodajca k spoločnej správe, ktorá tu bola prečítaná. Myslím, že poslanci hlasovaním určia, pokiaľ ide o alternatívy A alebo B týkajúce sa 150 dní.
Pokiaľ sa týka telegramu Asociácie zamestnávateľských zväzov, sú tam tri body. Odpoviem na ne.
V bode 8 spoločnej správy sa reaguje na túto požiadavku. Je tu napísané - vložit slová "ktorá neslúži pre potreby podniku". Nikdy nebola zmienka o tom, že by to bolo v likvidácii, v likvidácii sa žiadna budova, žiaden majetok nedá previesť, pretože podľa zákona likvidovaný podnik musí najprv uspokojiť veriteľov a nemôže nič previesť štátu. Štát len dostáva nejaké svoje prostriedky ako veriteľ. Musí predať všetko v dražbe. Máme s tým teraz také isté problémy, že kupujeme budovy likvidovaných štátnych podnikov za drahé peniaze v dražbách a štát musí uhradiť najskôr všetky veci. V žiadnom prípade nebudeme podporovať to, aby niekto položil
podnik na lopatky a potom ešte nám určoval, ako budeme nakladať s vlastným majetkom, pretože štát je majiteľom.
Pokiaľ ide o druhú požiadavku, berme to tak, že tripartita je odporúčajúci orgán, môže niečo odporučiť, ale vláda to môže neschváliť, čiže je to orgán takéhoto rozsahu. Pokiaľ sa týka zisku, práve hovoríme o trhovom prostredí. Ak akciová spoločnosť je povinná platiť dividendy, štát nemá právo, ak by sa raz rozhodol, že takisto si bude žiadať dividendy zo zisku? Alebo sme v inom prostredí? Teda nedostávame od štátnych podnikov zatiaľ ani dane a štátne podniky nám už teraz určia, že nám nebudú dávať ani dane, ani zisky, ani dividendy, ale najmä nám dávajte na oddĺženie. Prosím vás, takéto turecké hospodárstvo je potom nulové. Potom to môžeme zbaliť a majú pravdu mnohí tu sediaci poslanci, že v tomto treba postupovať ráznejšie a trhovo.
Pokiaľ ide o účty v jednej banke, sme za to, preto sme to predĺžili na 150 dni. Povedal som to v národohospodárskom výbore, že v zákonoch, ktoré prídu v septembri, všetky podnikateľské subjekty, tak ako je to v Rakúsku, budú musieť si uložiť. Preto je tam tých 150 dní na usporiadanie, že všetky spoločnosti si budú musieť vybrať svoju financujúcu banku. Nemôžeme si dovoliť to, čo prebieha dnes a čoho sa dopustili banky, že akonáhle požičiavajú nejakému subjektu, prvou ich požiadavkou je: nevracaj banke, ktorá tam má svoje dlhy, otvor si účet u nás, možno ti dáme na výplaty a tá banka nech skrachuje. Čože nás je po nej. Dohodli sme sa s bankármi, že takáto krátkozraká politika je dobrá akurát na cestu k bankrotu, keď to mám povedať mierne, pretože pôjdem ku každej nejakej novej banke.
Ešte sa nám stáva, že dávajú do záruky všelijaké časti podnikov u troch alebo štyroch bánk, pretože ak je na určitý majetok uvalená nejaká opcia v dôsledku úverov, ktoré dostali, podnik alebo nejaký objekt je založený v troch bankách.
A keď príde na lámanie chleba, som zvedavý ako súd rozhodne, či podľa dátumu alebo podľa výšky pôžičky, ktorú má na majetok, ktorý má zabezpečený na predaný úver. Nemôžem súhlasiť ani s jednou z týchto troch podmienok, ktoré boli navrhnuté zo strany štátnych podnikov. Vlastne ich dostávame na úroveň normálnej akciovej spoločnosti v súlade s Obchodným zákonníkom.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Žiada si po ukončení rozpravy záverečné slovo spravodajca výborov pán poslanec Košnár?
Poslanec J. Košnár:
Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím spravodajcu pána Jozefa Košnára, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec J. Košnár:
Vážené dámy a páni, napred by sme mali hlasovať o bodoch 11 a 12 uvedených dvakrát v spoločnej správe na strane 4 a na strane 5. Vzhľadom na to, že na strane 5 sú tieto ustanovenia spresnené v dikcii, v akej sa ustálili v národohospodárskom a rozpočtovom výbore, a rešpektujú do písmena všetko to, čo navrhoval ústavnoprávny výbor, a pán predkladateľ súhlasí s lehotou 150 dní, odporúčam, aby sme najprv hlasovali o bodoch číslo 11 a 12 uvedených v poslednom riadku na strane 4 s pokračovaním na strane 5 spoločnej správy, ktoré odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 77 poslancov.
Kto je za predložený návrh spoločnej správy pod bodmi 11 a 12? Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Kto je proti? Proti nehlasoval nikto. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že body 11 a 12 spoločnej správy sme prijali.
Poslanec J. Košnár:
Tým sa stáva bezpredmetnou alternatíva A, body 11 a 12 uvedené na strane 4. o všetkých ostatných bodoch spoločnej správy uvedených pod číslami 1 až 10 odporúčam hlasovať an blok a odporúčam ich prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Kto je za predložené návrhy spoločnej správy uvedené pod bodmi 1 až 10 an blok? Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Kto je proti?
Proti nehlasoval nikto.
Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že návrhy spoločnej správy bod bodni 1 až 10 sme an blok prijali.
Poslanec J. Košnár:
Hlasovali sme o všetkých bodoch a návrhoch uvedených v spoločnej správe. Zostávajú doplňujúce návrhy, ktoré si osvojil pán poslanec Kliman. K všetkým trom sa vyjadril pán minister. Prvý návrh sa týka § 3, ktorý nie je predmetom tejto novelizácie. Ak akceptujeme návrh ponechať v § 3 ods. 3, resp. doplniť do § 3 ods. 3 vetu, ktorá pri poslednej novelizácii bola vynechaná, ideme nad rámec predloženého vládneho návrhu zákona. Nie som natoľko zdatný právnik, aby som vedel rozhodnúť, či to mám odporučiť alebo nie, preto by som chcel poprosiť právnikov, najmä pána Sečánskeho, aby sa k tejto veci vyjadril.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:
Dámy a páni, odpoveď je veľmi jednoduchá. Predmetom prerokovávania je predložená novela. Teda, ak niekto chce rozšíriť novelu, musí zachovať normálny legislatívny postup. Hoci viem, že viackrát sme túto zásadu v Národnej rade porušili. Môžem povedať konkrétne prípady, kedy. Ale naozaj pri normálnom postupe akákoľvek rozširujúca novela alebo nové návrhy musia prejsť normálnym legislatívnym postupom. Preto si myslím, že by sme o tomto návrhu, konkrétne o tomto jednom bode hlasovať nemali. Ovšem každý spor podľa § 25 rokovacieho poriadku, na ktorom poslanec trvá, sa rozhodne hlasovaním. Je preto na pánu predkladateľovi, či trvá na hlasovaní alebo nie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, pán poslanec Kliman. Poslanec L. Kliman:
Prosím, aby sme hlasovali. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 87 poslancov.
Poslanec J. Košnár:
Môžem zopakovať, pán predsedajúci, aby bolo jasné. Budeme hlasovať o návrhu v § 3 teraz platného zákona o štátnom podniku do odseku 3 doplniť vetu: "Použiteľný zisk nie je možné podniku odobrať. "
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Kto je za predložený návrh? Poznamenávam, že pán spoločný spravodajca to ponechal na vôľu poslancov a pán poslanec Sečánsky odporúča neprijať.
Za návrh hlasovalo 21 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.
Kto sa zdržuje hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh osvojený pánom poslancom Klimanom nebol prijatý.
Poslanec J. Košnár:
Druhú skupinu požiadaviek ťažko možno označiť za doplňujúce či pozmeňujúce návrhy, pretože ide o text, ktorý sa odvoláva, že na rokovaní v Starej Turej sa dohodli určité zásady a končí požiadavkou akceptovať dohodnuté zásady zo Starej Turej. Podľa mojej mienky nemá povahu doplňujúceho a pozmeňujúceho návrhu. Azda by to mohol pán predkladateľ tohoto návrhu navrhnúť do uznesenia, ktoré môžeme prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Je po rozprave. Poslanec J. Košnár:
Ale je po rozprave. Podľa môjho názoru v tomto prípade nemáme o čom hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Áno. Prosím, prejdite k ďalšiemu. Poslanec J. Košnár:
Tretí návrh sa týka § 22 ods. 2, v ktorom sa k už schválenému textu navrhuje iný text: "Zakladateľl štátneho podniku môže výnimočne uložiť riaditeľovi štátneho podniku povinnosť vyčleniť z majetku administratívnu budovu z dôvodu celospoločenského záujmu pre potreby štátnej správy v takom prípade, keď podnik je v likvidácii, prípadne došlo k zásadnej zmene v doterajšej činnosti podniku. " Už schválené znenie tohoto ustanovenia § 22 odsek 2 znie: "Zakladateľ môže v odôvodnených prípadoch uložiť riaditeľovi podniku povinnosť vyčleniť z majetku administratívnu budovu, ktorá neslúži pre potrebu podniku z dôvodu celospoločenského záujmu pre potreby orgánov štátnej správy. " Išlo by teda o anulovanie predchádzajúceho hlasovania v rámci an blok a o jeho nahradenie týmto novým. Neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.
Kto je za predložený doplňujúci návrh? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 7 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec J. Košnár:
Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Zostáva hlasovať o návrhu novely zákona ako celku v znení doplnkov a zmien, ktoré boli schválené. Ponechávam na vážené kolegyne a kolegov, aby hlasovali podľa vlastného uváženia.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Kto je za predložený návrh zákona ako celok?
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržuje hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení zákona číslo 92/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. /Potlesk. /
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Ako ď a l š í dodatočne zaradený bod prerokujeme
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon číslo 528/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 268 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 268a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister financií SR J. Tóth:
Vážený predsedajúci, vážená Národná rada,
hlavným dôvodom predloženia tohto návrhu je potreba zosúladenia právneho stavu, ktorý vznikol rozdelením federácie, alebo aj rozdelením bývalej spoločnej meny, následkom čoho akcie slovenských DIK-ov investované v českej republike
majú povahu majetkovej účasti podľa devízového zákona. Z tohto hľadiska návrh novely obsahuje zjednodušené riešenie možnosti uplatnenia majetkových práv našich akcionárov v Českej republike z pohľadu devízového zákona. Ďalej novela legislatívne upravuje niektoré ustanovenia zákona, ktoré nevyhovujú po zániku federácie a novo definuje pôsobnosť devízových orgánov. Súčasne sa dávajú do súladu niektoré ustanovenia s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a odstraňujú sa určité legislatívne nedostatky zákona. Zároveň sa čiastočne liberalizuje oblasť nadobúdania nehnuteľností devízovým cudzozemcom a aj súrodencom a zjednodušuje sa režim otvárania účtov pobočiek devízových tuzemcov, právnických osôb v zahraničí, v prípade prijatia návrhu sa zabezpečí aj publikácia úplného znenia devízového zákona v Zbierke zákonov.
Odporúčam prijať predložený návrh novely devízového zákona, ktorý svojím obsahom môže pozitívne vyriešiť problémy spojené s prvou vlnou kupónovej privatizácie a s rozdelením meny. Vychádzajúc zo súčasného stavu devízového hospodárstva návrh nemôže obsahovať zásadné liberalizačné úpravy, ktoré môžu byť aktuálne až vo fáze primeraného rastu zásob. Zároveň považujem za potrebné zdôrazniť, že navrhovaná novela nie je v rozpore s platobnou zmluvou s Českou republikou a nezasahuje do jej právneho poriadku. Občania Slovenskej republiky sú na území Českej republiky devízovými cudzozemcami a zmenou devízového zákona nebude dotknutá povinnosť dodržania zákonov platných na území českej republiky v oblasti obchodovania s cennými papiermi znejúcimi na českú menu. Odporúčam Národnej rade predložený návrh zákona schváliť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu ministrovi Júliusovi Tóthovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Vladimíra Bajana, aby podal
správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,
vzhľadom na čas odporúčam pristúpiť k hlasovaniu tak, ako to urobil môj predrečník. Nebudem čítať spoločnú správu, ktorú máte pred sebou. Odporúčam prijať pripomienku, ktorá je v nej uvedená. Pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Otváram rozpravu. Nemám žiadne písomné prihlášky. Hlási sa pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
pani poslankyne a páni poslanci,
ak dovolíte, mám jeden pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu, ktorý sa dotýka článku I bodu 1, ustanovenia § 2 písmena d/, kde navrhujem nové znenie. Toto nové znenie oproti pôvodnému znie: "Cenné papiere z investičných kupónov podľa osobitných predpisov1a nemajú povahu zahraničných cenných papierov podľa § 14 a § 23 tohto zákona, pokiaľ je nákup uskutočnený v tuzemsku podľa osobitného predpisu7a; uvedené platí po dobu platnosti platobnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. " V rámci poznámky 7a by išlo o vysvetlenie - zákon číslo 600 z roku 1992 Zb. o cenných papieroch. Inými slovami, pôvodné znenie ustanovenia § 2
písm. d/ sa dopĺňa tým spôsobom, že sa slová "získané za investičné kupóny" vypustia a nahradia sa slovami "z investičných kupónov" a za slová "tohto zákona" sa doplní nový text, ktorý som už citoval, to znamená "pokiaľ je nákup uskutočnený v tuzemsku podľa osobitného predpisu7a".
Z hľadiska zdôvodnenia chcem k tomu uviesť toľko, že v rámci samotného prerokovania tohto návrhu novely devízového zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bolo poukázané na nejednoznačnosť návrhu zmeny v § 2 bod číslo 1 z hľadiska jeho možného výkladu v praxi. Podľa znenia vzniká dojem, že fyzická alebo právnická osoba má možnosť nákupu cenného papieru z kupónovej privatizácie znejúceho na majetok alebo plnenie v Českej republike priamo z účtu vedeného v banke na Slovensku prostredníctvom clearingu na účet predávajúceho v českej republike. Uvedené však nie je ani v súlade s dôvodovou správou, kde predkladateľ odôvodňuje systém predaja cenných papierov na RM-systéme v súlade s podmienkami určenými v zákone o cenných papieroch.
Z tohto dôvodu pokladám za potrebné navrhovaným spôsobom jednoznačne určiť, že v danom prípade ide iba o nákup českých akcií z kupónovej privatizácie na území v tuzemsku, čím sa zabráni neodôvodneným platbám priamo do Českej republiky.
Z vecného hľadiska navrhujem primeranú úpravu slovného spojenia v úvode vety, a to vo vzťahu k pojmu "cenné papiere získané za investičné kupóny". V danom prípade fakticky išlo o nákup cenného papieru z kupónovej privatizácie a slovo "získané" by vlastne nahrádzalo pojem "nákup". Uvedené zmeny pokladám za spresňujúce z legislatívno-vecného hľadiska.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Brňákovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa v rozprave k tomuto jednému príspevku vyjadriť pán minister Tóth.
Minister financií SR J. Tóth:
Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu ministrovi Tóthovi. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?
Poslanec V. Bajan:
Myslím si, že o tejto pripomienke musíme aj tak hlasovať, preto odporúčam pristúpiť rovno k hlasovaniu najprv o spoločnej správe s tým jedným dovetkom a potom o pripomienke kolegu Brňáka.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Pán poslanec Bajan - technická poznámka.
Poslanec V. Bajan:
Vzhľadom na to, že je nás aj tak málo, dovolil by som
si spresniť, o čom hlasujeme. Hlasujeme o jednej pripomienke zo spoločnej správy.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, ktoré sú v kuloároch, aby sa dostavili do rokovacej sály, nie sme uznášaniaschopní.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 80 poslancov.
Poslanec V. Bajan:
Pán predsedajúci, odporúčam aby ste dali hlasovať o jedinej pripomienke zo spoločnej správy pod tlačou 268a. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Budeme hlasovať o jednej pripomienke v spoločnej správe. Pán spoločný spravodajca ju navrhuje prijať. Kto je za?
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Kto sa zdržuje hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh zo spoločnej správy sme prijali.
Poslanec V. Bajan:
Jedinou pripomienkou z rozpravy bola pripomienka kolegu Brňáka. Znova ju prečítam. "Cenné papiere z investičných kupónov podľa osobitných predpisov1a nemajú povahu zahraničných cenných papierov podľa § 14 a § 23 tohto zákona a pokiaľ je nákup uskutočnený v tuzemsku podľa osobitného predpisu7a, uvedené platí po dobu platnosti platobnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. " Odvolávka 7a - ide o zákon 600 z roku 1992 Zb. o cenných papieroch. Odporúčam prijať tak, ako bol návrh prednesený.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 78 poslancov.
Kto je za predloženú pripomienku pána poslanca Brňáka? Pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec V. Bajan:
Pán predsedajúci, odporúčam hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 81 poslancov. Kto je za návrh?
Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Narodnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon číslo 528/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. /Potlesk. /
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu.
Vážení prítomní, ďalším dodatočne zaradeným bodom nášho programu má byť doplnenie zákona o správnych poplatkoch. Obrátil sa na mňa predseda gesčného výboru pán poslanec Rea, ktorý žiada, aby tento bod nebol prerokovávaný, pretože má 149 pripomienok, ktoré nie sú ešte spracované a v pondelok dopoludnia ešte zasadá gesčný výbor.
Z týchto dôvodov prestupujem k ďalšiemu bodu. Dvadsiatym tretím bodom programu je Koncepcia a zásady pôdohospodárskej politiky /agrárnej, výživovej a lesníckej politiky/.
Materiál ste dostali ako tlač 246.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky Koncepciu a zásady pôdohospodárskej politiky uvedie minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Peter Baco. Prosím, aby sa ujal slova.
Ešte je technická poznámka pána poslanca Koncoša.
Poslanec P. Koncoš:
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni,
predpokladám, že prerokúvanie koncepcie bude trvať najmenej dve hodiny a je dosť možné, že by sme ju vzhľadom na to, že je piatok a pokročilý čas, nemohli schváliť. Navrhujem preto schôdzu prerušiť a pokračovať v pondelok popoludní,
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Váš potlesk vyjadruje to, že nie je potrebné dať hlasovať. /Hlasy z pléna, aby sa hlasovalo. /
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 74 poslancov.
Nie sme uznášaniaschopní. Prosím pánov poslancov, ktorí sa nachádzajú v kuloároch, aby rýchlo došli, aby sme mohli odhlasovať ďalšie pokračovanie alebo prerušenie schôdze.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána predsedu Koncoša z pôdohospodárskeho výboru, aby sme prerušili ďalšie rokovanie a pokračovali na budúci týždeň?
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Kto sa zdržuje hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Koncoša sme prijali. Prajem vám dobrý víkend, vážení priatelia.
ôsmy deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
12. júla 1993
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dovoľujem si poprosiť predsedov príslušných výborov, ktoré ešte zasadajú, aby ukončili rokovanie a priali na otvorenie schôdze.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 76 poslancov, sme uznášaniaschopní a môžeme pokračovať v prerušenom rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Dvadsiatym tretím bodom programu je
Koncepcia a zásady pôdohospodárskej politiky /agrárna. výživová a lesnícka politika/.
Materiál ste dostali ako tlač 246.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky Koncepciu a zásady pôdohospodárskej politiky uvedie minister pôdohospodárstva pán Peter Baco. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni,
v zmysle uznesenia Národnej rady číslo 25 z 15. 7.
1992 predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Koncepciu a zásady pôdohospodárskej politiky Slovenskej republiky. Koncepcia sa predkladá vo veľmi zložitom období významných spoločenských zmien v našej krajine, ktoré zďaleka nie sú ukončené. Navyše, sme svedkami prebiehajúceho zložitého procesu globálnych zmien agrárnej politiky v širšom európskom i svetovom meradle, ktoré sa dotýkajú i nášho poľnohospodárstva. Zámerom týchto koncepčných materiálov je pozitívne ovplyvniť prebiehajúci transformačný proces a dať orientáciu a rámce pre prípravu ďalších zásadných dokumentov a nástrojov agrárnej a lesníckej politiky na Slovensku.
Prekladateľovi koncepcie nejde o to, aby sa ciele vytýčené v koncepcii presne naplnili, veď koncepcia sama uvažuje s plynulou aktualizáciou vytýčených cieľov. Ide predovšetkým o to, aby objektívne zmeny v nástrojoch politiky smerovali ku konkrétnemu premyslenému cieľu. Teda koncepcia si nenárokuje určiť čo budeme robiť o päť, o sedem rokov, ale čo treba robiť zajtra, o týždeň, o mesiac, o rok, aby sme dosiahli ciele koncepcie. Koncepciami sa zároveň vytvárajú rámce dlhodobejšej orientácie Slovenska na medzinárodnej politickej a ekonomickej scéne v záujme posilnenia ambícií jeho začlenenia do Európskeho spoločenstva.
Koncepcie a zásady boli pripravované za širokej účasti zainteresovaných odborníkov, vedecko-výskumných pracovísk, vysokých škôl, samosprávnych organizácii a praxe. Názory na obsah, ciele a formy krátkodobých i dlhodobých riešení sa kryštalizovali a zjednocovali na odborných rokovaniach v otvorených diskusiách so zástupcami parlamentných politických strán a hnutí i v bežnom pripomienkovom konaní, vrátane rokovaní predstaviteľov vlády so zástupcami samosprávy a so zástupcami trhových inštitúcií. Po ich schválení v Národnej rade Slovenskej republiky budú predkladané koncepcie predstavovať základ spoločenskej dohody pre realizáciu cielených
zámerov a nástrojov ďalšieho rozvoja odvetvia, na ktorých sa spolu s vládou podieľa parlament ako tvorca legislatívnych rámcov, samosprávne organizácie ako zástupcovia podnikateľskej sféry a spolutvorcovia trhového prostredia a v neposlednom rade samotné podnikateľské subjekty ako nositelia týchto zámerov. Úlohou vlády v tomto systéme je predovšetkým iniciovať a organizovať tvorbu trhového, funkčného prostredia a plniť úlohu správcu trhu. Dovoľte, aby som stručne charakterizoval jednotlivé koncepcie.
Koncepcia agrárnej politiky Slovenskej republiky je rozpracovaním a bližšou konkretizáciou spôsobu realizácie cieľov a úloh, ktoré si vláda stanovila vo svojom programovom vyhlásení za oblasť poľnohospodárstva a potravinárstva. Ide najmä o hospodárne využívanie existujúceho prírodného, ľudského a technického potenciálu Slovenskej republiky, o potravinovú bezpečnosť štátu, racionalizáciu výživy obyvateľstva s osobitným zreteľom na zdravotnú stránku výživy, o udržanie a zveľaďovanie rázu kultúrnej poľnohospodárskej krajiny, ekológie a vidieckeho osídlenia, ale aj o zabezpečenie primeranej dôchodkovosti tohoto odvetvia.
Koncepcia je takto súborom dlhodobejších cieľov, systémových riešení, nástrojov ekonomickej a obchodnej politiky, legislatívnych zámerov a organizačných opatrení na dosiahnutie týchto cieľov. Vytvára makroekonomické rámce pre harmonizáciu záujmov spoločnosti, spotrebiteľa, prvovýrobou, spracovateľa a obchodu pri hospodárení s prírodnými zdrojmi a pri zabezpečovaní výživy obyvateľstva a plynulej reprodukcie vlastnej poľnohospodárskej výroby. Zámerom je dať výrobcom i spotrebiteľom dlhodobejšiu orientáciu o formovaní potravinového trhu a garancie existencie a funkčnosti mechanizmu dosahovania týchto cieľov.
V koncepcii a zásadách deklarujeme, že poľnohospodárstvo vzhľadom na jeho nezastupiteľnú funkciu vo výžive obyvateľsta a pri zabezpečovaní spoločensky významných krajinotvorných, ekologických, sociálno-spoločenských a ďalších mimoprodukčných funkcií je spoločenskou prioritou v ekonomike Slovenska. Osobitnou, z hľadiska časovej postupnosti prvoradou úlohou, je zastaviť súčasný úpadok poľnohospodárstva a vytvoriť podmienky pre jeho ozdravenie a ďalší rozvoj. Vychádzame pritom z obmedzených možností rozpočtových zdrojov s tým, že konkrétny rozpočtový vzťah bude každoročne predmetom dohody v závislosti na reálnych rozpočtových možnostiach pri prerokovávaní správy o stave rezortu, tzv. zelenej správy.
Vo vzťahu k výživovej politike sa v koncepcii rieši najmä jej ponuková stránka, to znamená zabezpečenie vyváženého agrárneho a potravinového trhu na báze vlastnej domácej produkcie, ďalej potravinová bezpečnosť štátu a zdravotné hľadiska výživy obyvateľstva. Koncepcia si nekladie za cieľ formovať komplexnú výživovú politiku, ktorá okrem uvedeného zahŕňa aj ďalšie stránky, najmä zdravotnú, sociálne-ekonomickú resp. dôchodkovo-cenovú, vzdelávaciu a osvetovú. Takto chápaná širšie ponímaná výživová politika má nadrezortný charakter a poskytuje pre náš rezort - rezort pôdohospodárstva výživové zadanie kvantifikované v projektoch národného programu podpory zdravia. Koncepcia je obsahovo a vecne rozdelená do štyroch blokov.
1. Analýza a základné východiská. V tejto časti je uvedený súčasný nepriaznivý stav poľnohospodárstva a analýza hlavných príčin tohto stavu, ďalej charakteristika a ocenenie hlavných výrobných činitelov, ekologické hľadiska a základné makroekonomické parametre.
2. Postavenie poľnohospodárstva, základné strategické ciele agrárnej a výživovej politiky a ich vecná charakteristika. Dlhodobým a trvalým cieľom agrárnej politiky je hospodárne využitie potenciálu poľnohospodárskej pôdy, disponibilných výrobných a ľudských zdrojov na výrobu potravín a nepotravinárskych surovín pri plnom rešpektovaní požiadaviek a ochrany krajiny a udržania vidieckeho osídlenia. Medzi základné strategické ciele agrárnej politiky koncepcia počíta zabezpečenie potravinovej bezpečnosti štátu, zdravej výživy a výživovej dostatočnosti obyvateľstva, ďalej ekonomickú stabilitu, dôchodkovú primeranosť poľnohospodárstva a regionálne vyvážený rozvoj, ďalej zveľaďovanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, ekologické hospodárenie v krajine, zamedzenie vstupu cudzorodých látok do potravinového reťazca, zachovanie poľnohospodárstva v nekonkurenčných najmä horských oblastiach ako základnej podmienky rozvoja krajinotvorných, ekologických a sociálnych funkcii a zachovania vidieckeho osídlenia.
3. Účasť a úlohy štátu pri stabilizácii agropotravinového trhu a rozvoji poľnohospodárstva, vrátane nástrojov v tejto účasti. Ide najmä o ekonomické nástroje, kde formulujeme základné rámce a špecifiká účasti štátu v oblasti cenovej politiky, finančnej a úverovej politiky, daňovej politiky a dotačnej politiky. Ďalej ide o organizačné opatrenia najmä v oblasti agrárneho trhu, ako sú trhové poriadky, fond trhovej regulácie, účasť zastupiteľských organizácií a podobne. Ďalej ide o domácu a zahraničnú obchodnú politiku, vrátane opatrení na dočasnú ochranu domáceho agrárneho trhu a definície vzťahu k medzinárodným obchodným dohovorom, vrátane colnej únie s Českou republikou. Ďalej sú to legislatívne opatrenia, ktoré chápeme ako najvyššiu formu spoločenskej dohody pri realizácii zámerov agrárnej politiky.
4. častou koncepcie sú zásady agrárnej a výživovej politiky vlády, v ktorých sú deklarované hlavné úlohy vlády v agrárnej politike pre budúce obdobie.
V osobitnej kapitole v závere koncepcie načrtávame otvorené problémy, ktoré vytvárajú riziká ďalšieho možného
vývoja a naznačujú riziko prípadnej druhej alternatívy, to znamená ponechanie vývoja na samoregulačné pôsobenie iba trhových síl.
Záverom si dovolím poukázať na šancu nášho poľnohospodárstva zaujať významné miesto v ekonomike Slovenska. Z hľadiska komparatívneho porovnávania s vyspelými štátmi má v mnohých ohľadoch lepšie východiskové postavenie, ako viaceré odvetvia národného hospodárstva Slovenskej republiky. Vymedzenie jeho postavenia a funkcie v národnom hospodárstve ako strategicky významného odvetvia je v plnom súlade so súčasným vývojom v Európe i vo svete a osobitne v súlade so zámermi programového vyhlásenia vlády.
Z programového vyhlásenia vlády vychádza aj koncepcia a zásady lesníckej politiky. Strategickým cieľom lesníctva je zachovanie lesov, ich ochrana a zveľaďovanie. Na splnenie tohoto cieľa sú v koncepcii a v zásadách lesníckej politiky rozpracované opatrenia dlhodobého i krátkodobého charakteru, ktoré sú orientované do legislatívnej, ekonomickej a technicko-organizačnej oblasti.
Lesnícka koncepcia je obsahovo a vecne rozdelená do dvoch základných blokov v súlade s uvedenými materiálmi. Do prvého bloku - stratégia a koncepcia rozvoja lesníctva na Slovensku patria: analýza a zhodnotenie súčasného stavu lesov, ďalej zámery stratégie lesníctva a štátnej lesníckej politiky, ďalej je to ekonomická reforma ako súčasť koncepčných zámerov lesníctva, ďalej zmeny v ekonomike lesníctva, organizácia a riadenie lesníctva, smery a spôsoby postupného zveľaďovania lesov na Slovensku. Navrhujú sa tiež aktuálne opatrenia na zabezpečenie cieľov koncepcie.
Lesy na Slovensku zaberajú približne 40 % z celkovej výmery územia. Svojou polohou a rozsahom porastových zásob sú mimoriadnym prírodným bohatstvom v národnom, ako aj
v nadnárodnom ponímaní. Zabezpečujú nenahraditeľné verejnoprospešné hodnoty a napriek ich súčasnému zdravotnému stavu sú aj v súčasnosti stabilizujúcim prvkom životného prostredia. Súčasný zdravotný stav lesov a narušená stabilita lesných komplexov vyvoláva vážne obavy nielen medzi odborníkmi - lesníkmi, ale poukazuje na mimoriadny význam lesa v ochrane a tvorbe životného prostredia. Výraznejšie ako doteraz sa prejavujú snahy o prijatie opatrení na zlepšenie stavu lesov, a tým aj naplnenie ich polyfunkčného poslania.
V druhom bloku lesníckej koncepcie sú uvedené zásady štátnej lesníckej politiky na Slovensku, ktoré obsahujú desať základných nosných zásad. Je v nich zdôraznený základný ciel štátnej lesníckej politiky, a to zachovanie, ochrana a zveľaďovanie lesov.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že koncepcia poľnohospodárskej politiky je reálnou cestou dosiahnutia stabilizácie a rozvoja tohoto dôležitého sektoru národného hospodárstva. Dovoľte mi, prosím, poďakovať sa vám za tvorivú spoluprácu pri spracúvaní predložených dokumentov a odporučiť vám ich schválenie.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi Petrovi Bačovi a prosím pána poslanca Pavla Koncoša, aby informoval o výsledku prerokovania koncepcie vo výboroch a podal stanovisko Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo k uvedenému materiálu.
Poslanec P. Koncoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vážení hostia a, samozrejme,
vážený pán minister,
skôr ako sa tak stane, dovolím si povedať niekoľko slov na úvod. Mohol by som snáď vo svojom krátkom úvode na konkrétnych ukazovateľoch porovnať výsledky slovenského agropotravinárskeho komplexu pred pôsobením radikálnej ekonomickej reformy s výsledkami roku 1992, ktorý bol druhým rokom jej pôsobenia v tomto odvetví. Neurobím to však, pretože vývoj vo výrobe a spotrebe potravín, ako i ekonomický vývoj v podnikoch poľnohospodárskej prvovýroby a spracovateľského priemyslu je všeobecne známy. Neurobím tak tiež preto, že nemám v úmysle glorifikovat vývoj predchádzajúceho obdobia a viac-menej sa stotožňujem s jeho stručným hodnotením obsiahnutým v koncepcii a zásadách agrárnej politiky.
Mrzí ma len, že autori radikálnej ekonomickej reformy spolu s jej realizátormi dokázali síce kriticky zhodnotiť nedostatky predchádzajúceho vývoja, ale nedokázali oceniť a nedocenili tie komparatívne výhody, ktoré slovenské poľnohospodárstvo malo, či ešte stále má. Namiesto toho sa precenil vplyv pôsobenia volného trhu, aj keď už bolo jasné, že celé odvetvie speje ku kríze. Domnievam sa, že viac-menej z politických dôvodov sa neurobili žiadne korekcie v uplatňovaní nástrojov riadenia, a to napriek tomu, že v celom vyspelom svete sa agropotravinársky komplex riadi alebo prinajmenšom reguluje, pretože volný trh nerešpektuje biologický charakter výroby, sezónnosť a vysokú rizikovosť hospodárenia na pôde, pomalú obrátkovosť a nízku účinnosť vloženého kapitálu do poľnohospodárstva. Je preto najvyšší čas, že Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky po schválení vo vláde Slovenskej republiky predkladá Národnej rade
Slovenskej republiky Koncepciu a zásady agrárnej politiky, ktorá si za prvoradú úlohu určuje zastaviť súčasný úpadok poľnohospodárstva a vytvoriť podmienky pre jeho stabilizáciu a jeho ďalší rozvoj.
Ak berieme do úvahy súčasný stav odvetvia, predpokladaný makroekonomický vývoj vo vnútri štátu, ale aj vplyvy zahraničných politicko-ekonomických vzťahov, naplnenie v koncepcii predznačených cieľov je viac ako náročné. Nie je mysliteľné bez reštrukturalizácie výrobných síl spočívajúcej najmä v tzv. technickom a technologickom prezbrojemí pri čo najekonomickejšom využití existujúcich výrobných prostriedkov, rovnako, ako nie je mysliteľné bez reštrukturalizácie výrobných vzťahov spočívajúcej najmä v pokračujúcej vnútornej transformácii poľnohospodárskeho družstevníctva a v privatizácii štátnych majetkov, prípadne v ich ekonomickom prenájme, ako aj v upevňovaní rôznych foriem súkromných poľnohospodárskych podnikov. Nie je tiež mysliteľné bez vyváženého pôsobenia ekonomických nástrojov, ktorými sú najmä ceny, dane, úvery a subvencie, bez mechanizmov agrárnej obchodnej politiky, zmien v legislatíve, organizačných a ďalších opatrení, ktoré sú rozpracované v predloženej koncepcii.
Musíme si pritom uvedomiť, že poľnohospodárstvo nie je schopné súčasnú krízu prekonať vlastnými silami bez primeranej angažovanosti štátu a peňažných ústavov. Vlastnými silami však nebude schopné ani v budúcnosti napĺňať základné strategické ciele, ani prispôsobovať sa zmeneným a meniacim sa medzinárodným ekonomickým podmienkam. Tieto skutočnosti musí mať na pamäti vláda Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu na jednotlivé roky, rovnako, ako Národná rada pri jeho schvaľovaní. Musíme si totiž uvedomiť, že medzi cieľmi vytýčenými v koncepcii a medzi zdrojmi, ktoré má poľnohospodárstvo k dispozícii, je zásadný rozpor. Tento rozpor sa ukazuje aj v roku 1993, kedy sa v žiadnom prípade nedá predpokladať ekonomická stabilizácia poľnohospodárskych prvovýrobcov, skôr naopak, aj vplyvom úmorného sucha môžeme očakávať skôr posun k druhej alternatíve, v predkladanom materiáli stručne rozpracovanej.
Ak sa chceme vyvarovať ďalšiemu poklesu poľnohospodárskej výroby, ak chceme udržať akú-takú potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť v potravinách na Slovensku, ak chceme zabrániť dodatočnému zvyšovaniu výdajov zo štátneho rozpočtu na dovoz potravín a neodôvodnený pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve a súvisiacich odvetviach, musíme aj na pôde parlamentu v najbližšom možnom termíne prerokovať tzv. zelenú správu, ktorá bude nevyhnutne obsahovať konkretizáciu opatrení pre rok 1994 v súlade s agrárnou koncepciou, ale aj vyžadovať od vlády Slovenskej republiky realizáciu opatrení pre rok 1993, vrátane opatrení na elimináciu nepriaznivých dopadov tohoročného sucha.
Pri tejto príležitosti odporúčam, resp. odporučím vytvoriť fond zábran, z ktorého sa bude hradiť agropodnikateľom, bez ohľadu na formu podnikania, ekonomická ujma spôsobená suchom na rovnakom princípe, ako je tomu napríklad v krajinách Európskeho spoločenstva. Naliehavosť riešenia roku 1993 vidím aj z toho dôvodu, že samotná agrárna koncepcia sa problémami práve tohoto roku nezaoberá.
Ak sa chcú realizovať dva základné ciele agrárnej koncepcie, ktorými sú zjednodušene povedané, výživová dostatočnosť obyvateľstva a dôchodková primeranosť poľnohospodárstva, nevyhnutne musíme mať na zreteli jednu zo základných ekonomických kategórii, ktorou je cena. Musíme ju brať do úvahy pri zhodnocovaní výroby na jednotlivých stupňoch: prvovýrobca, spracovateľ, obchod, spotrebiteľ. Pritom zachovanie požiadavky cenovej dostupnosti potravín pre všetkých občanov spôsobuje základný rozpor pri prerozdeľovani dôchodkového podielu hradeného cenou medzi jednotlivými účastníkmi potravinového reťazca, rozpor, na ktorý vždy dopláca najmä
prvovýrobca a najmä spotrebiteľ, rozpor, ktorý je, podľa môjho názoru, riešiteľný najmä tak, ak prvovýrobcom časť nákladu i časť dôchodku uhradíme mimocenovými nástrojmi.
Cieľom riešenia musí byť obmedzenie úhrady nákladov na výrobu prvovýrobcom prostredníctvom ceny, aj keď súčasný objem úhrady cenou sa zákonite musí zvýšiť tak, aby sa zabránilo úplnému premietnutiu nákladov do ceny potravín a tým, aby sa zmiernil tlak na rast príjmov obyvateľstva, hoci aj tu primeraná náprava je žiadúca, a teda, aby sa zabránilo roztečeniu inflačnej špirály.
Ako najvhodnejší mechanizmus požadovaného riešenia je využitie Fondu trhovej regulácie a jeho dotácia do takej výšky, aby sa mohol využiť nielen pre dotáciu vyvážaných potravín či živých zvierat, ale aj na príplatky k cenám výrobkov a zvierat predávaných pre domáci trh. Vymedzenie či vyčlenenie prostriedkov na mimocenovú úhradu stanovenú, podľa môjho názoru, diferencovane podľa prírodných podmienok, je jednou z klúčových úloh Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky i vlády ako celku.
Poľnohospodárska verejnosť sa domnieva, že práve v tejto oblasti jej požiadavky a potreby sústreďované v návrhoch ministerstva len čiastočne nachádzali a našli odozvu v konkrétnych opatreniach vlády. Preto právom očakáva v poľnohospodárskej politike vlády, ale aj parlamentu, zásadný obrat smerujúci k naplneniu úloh a cieľov zakotvených v práve predkladanej koncepcii agrárnej politiky. Poľnohospodárska verejnosť očakáva zásadný obrat od ostatných zainteresovaných organizácií a inštitúcii, najmä od bankovej sféry, ktorá je, takpovediac, aj osobne zainteresovaná na úpadku či prosperite odvetvia. Pravda, netreba zastierať, že o prosperitu sa musia výraznejšie a najmä aktívnejším prístupom pričiniť aj samotní poľnohospodári.
Tak trochu v tieni agrárnej koncepcie zostáva nemenej dôležitá koncepcia a zásady lesníckej politiky. Nemenej dôležitá, najmä ak si uvedomíme, že po roku 1985 sa predtým postupné a sporadicky zaznamenané znaky poškodenia lesov zmenili a dosiahli prvý až štvrtý stupeň poškodenia, čo predstavuje poškodenie 85 % z celkového počtu stromov. Tomuto stavu zodpovedajú aj navrhované ciele a zámery stratégie lesníctva a štátnej lesníckej politiky, i jednotlivé kroky vedúce k naplneniu strategických cieľov, teda k zachovaniu, ochrane a zveľaďovaniu lesov.
Za najdôležitejšie treba pokladať zámery v usporiadaní vlastníckych vzťahov k lesom na základe ich zrovnoprávnenia. Aj keď je postup reprivatizácie lesov na prvý pohľad pomalý, ocenenie si zaslúži skutočnosť, že zo 700 tisíc ha lesov zahrnutých do procesu reprivatizácie bolo pôvodným vlastníkom už vrátených 420 tisíc ha.
V súvislosti so zmenou vlastníckych vzťahov i požiadavkou prísneho oddelenia obhospodarovania štátnych lesov od štátnej správy nadobúda na význame štátny dozor nad obhospodarovaním lesov, ktorý by sa mal pôsobiť rešpektovaniu princípu neprerušenia kontinuity v obhospodarovaní lesov, ako i postupnému zveľaďovaniu lesov na Slovensku.
Keďže jednotlivé opatrenia na realizáciu úloh vyplývajúcich zo stratégie a koncepcie rozvoja lesníctva sú v predkladanom materiáli dostatočne rozpracované, odporúčam koncepciu a zásady lesníckej politiky, rovnako ako koncepciu a zásady agrárnej politiky, schváliť.
Pri tejto príležitosti treba oceniť skutočnosť, že ministerstvo pôdohospodárstva je snáď prvým ministerstvom terajšieho volebného obdobia, ktoré predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ucelenú koncepciu rozvoja. Určitou chybou krásy je, že zároveň nebola predložená na prerokovanie
vodohospodárska koncepcia, ktorá, ako vieme, nebola zatiaľ schválená vládou Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím zo 7. júna 1993 číslo 359 pridelil koncepciu a zásady pôdohospodárskej politiky na prerokovanie do 16. júna 1993 Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo. Ako príslušný výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, ktorý predloží správu o výsledkoch prerokovania uvedenej koncepcie a pripraví návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Všetky výbory, ktorým bola koncepcia pridelená, ho prerokovali v stanovenom termíne a vyslovili s ňou súhlas. Vo svojich uzneseniach odporučili Národnej rade Slovenskej republiky koncepciu a zásady pôdohospodárskej politiky schváliť. V spoločnej správe sú uvedené návrhy a pripomienky z jednotlivých výborov do uznesenia. Nebudem ich uvádzať, pretože si myslím, že každý poslanec, poslankyňa, ich majú. Dovolím si len povedať, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo zhrnul odporúčania jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky a zapracoval ich do návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako sú uvedené v prílohe spoločnej správy.
Nemienim čítať ani celý návrh uznesenia, ktorý sa predkladá Národnej rade Slovenskej republiky. Chcem len navrhnúť, aby sme o jednotlivých bodoch uznesenia v bodoch A, B a C hlasovali jednotlivo. V bode D chcem upozorniť na bod
10, kde sa navrhuje upraviť dikciu štvrtého odseku na strane 33 koncepcie začínajúci "Koncepcia neuvažuje... " na toto znenie: "Pre rok 1993 a ďalšie obdobie vychádzame z obmedzených možností rozpočtových zdrojov. Počítame s tým, že v etape prípravy štátneho rozpočtu na rokovanie vlády a parlamentu budeme pravidelne predkladať situačnú správu. Podľa vývoja rozpočtových zdrojov a možností bude v tejto etape spoločne dohodnutý reálny rozpočtový vzťah so zámerom stabilizácie agrárneho sektoru. " Tento bod dávam potom na zváženie samotným poslancom a navrhujem ho vyňať zo spoločného hlasovania, pretože, pravdu povediac, ani vo výbore sme sa celkom nezjednotili, či má zostať v koncepcii pôvodný text, alebo či sa má podľa tohoto bodu 10 upraviť a zmeniť. Toľko zatiaľ z mojej strany.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Pavlovi Koncošovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.
Zároveň otváram rozpravu o dvadsiatom tretom bode programu. Ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Štefan Táraj za Kresťansko-demokratické hnutie. Po ňom sa pripraví pán poslanec Zsolt Komlósy z hnutia Spolužitie.
Poslanec Š. Taraj:
Vážený predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci,
vypracovať dlhodobú koncepciu poľnohospodárstva je jednou z hlavných úloh ministerstva pôdohospodárstva a vlády
Slovenskej republiky. Táto koncepcia vzniká pod neustálym tlakom poľnohospodárskej verejnosti, ktorá denno-denne skloňuje už pomaly tretiu poľnohospodársku sezónu slovo "kolaps". Napriek tomu poľnohospodárstvo síce pokulháva, ale existuje a produkuje. Za akých podmienok, to vidíme sami. Ale kto to dnes má u nás ľahké? Pri čítaní zásad a koncepcie tohto dokumentu je snáď na škodu, že sa viac nespomína neslávna minulosť vývoja nášho poľnohospodárstva. Autori akoby sa báli nazrieť do minulosti a tam snáď hľadať aj mnohé zárodky dnešného stavu poľnohospodárstva. Podľa môjho názoru filozofia dnešného stavu v poľnohospodárstve prameni práve tam.
Správa práve tu jednostranne ukazuje prístup našich odborníkov študovaných práve v tomto období. Odporúčanie koncepcie a zásad ísť tou ľahšou cestou, ktorá však nemá úspešný koniec, je zavádzajúce. Veď, ak by boli úspechy nášho poľnohospodárstva v minulosti tak veľké, ako sa uvádza, už dávno ich má prebraté celá Európa. Ale opak je pravdou, že znovu chceme byť výnimoční a prví v Európe. Koncepcia síce hovorí o zahraničných aktivitách Slovenskej republiky, ale nehovorí ako sa Slovensko svojou produkciou zaradí do Európy a najmä akými produktami, aké bude naše miesto v Európe, čo je pre naše poľnohospodárstvo perspektívne, čo budeme vyvážať, kde sa budeme orientovať, aký bude záujem o naše výrobky v zahraničí.
Zavrhnúť samoregulovateľnosť trhu bez širokej analýzy názorov a podnetov i z druhej strany poľnohospodárskej verejnosti sa nemusí vždy vyplatiť. V správe sa nehľadá kompromis, ale veľkú ťarchu vkladá do aktívnej úlohy štátu zapojiť sa do agrárnej politiky či už regulovaním cien, dotáciami, daňami, a podobne. Ale štát nemá na pleciach len poľnohospodárstvo. Vláda cez štátny rozpočet uvádza do života celé spektrum odvetví národného hospodárstva. Má však za úlohu nasýtiť celý národ a viesť poľnohospodársku politiku,
aby zabezpečovala svoju potravinovú bezpečnosť a nedovolila jednostrannú závislosť na dovoze.
Keď si zoberieme minuloročný obrat predaja potravín, ktorý bol 74 mld Sk, a náš trh s potravinami vykryje zhruba len 90 % potreby, tak 10 % je nutné doviezť zo zahraničia. 10 % zo 74 mld činí 7, 4 mld Sk a v prepočítaní na doláre je to zhruba 250 miliónov dolárov, ktoré treba vytvoriť v oblasti štátnych devízových rezerv. Obmedzenie dotácií, ktoré prijala nedávno vláda Slovenskej republiky na odporúčanie Medzinárodného menového fondu, znížiť na dvakrát o 1, 9 mld Sk, môže iba zhoršiť daný percentuálny pomer v prospech dovozu potravín, a tým priamo úmerne aj nárok na devízové rezervy. Útechou sme snáď len my, poslanci v parlamente, že nemusíme odsúhlasiť novelu štátneho rozpočtu o dotáciách v kapitole poľnohospodárstva. Ale čo na to Medzinárodný menový fond? A takto ide dookola.
Koncepcia správne poukazuje, že výška subvencii môže byť primárne odvodená od finančných možností štátu a musí byť v správnom pomere aj k iným požiadavkám, ako sú zdravotníctvo, školstvo, ekológia, a podobne. Preto bude veľmi dôležité prejsť od foriem plošných subvencii k systému subvenovania, ktoré nebudú vyrovnávať rozdielne schopnosti a formy riadenia, ale budú stimulovať a garantovať efektívnosť. V tomto smere chcem vyjadriť presvedčenie, že príslušné zámery budú aj takto realizované.
Koncepcia a zásady poľnohospodárskej politiky sa málo alebo skoro nič nezaoberajú riešením platobnej neschopnosti v prvovýrobe, či v druhovýrobe, a tento problém bude kameňom úrazu i v budúcnosti, pokiaľ sa urýchlene nedoriešia právne vzťahy pre ochranu toho, kto predá tovar a nedostane platbu. Je pravdou, že koncepcia rieši problémy v širšom zábere, ale nevyriešiť problémy dnešného stavu znamená položenie slabých pilierov budúceho poľnohospodárstva. Naša spoločnosť ešte
nedorástla na tvrdé trhové pravidlá, a to najmä v oblasti serióznych partnerských, či obchodných vzťahov. Pokusom o nápravu v tejto oblasti bol snáď schválený návrh vládneho zákona o niektorých opatreniach pri vzájomnom započítavaní pohľadávok podnikateľov. Len je na škodu, že prichádza tak neskoro.
Prínosom tejto koncepcie je širší pohľad na problém poľnohospodárstva, najmä zo strany životného prostredia, zdravotníctva, vzhľadom na výrobu zdravých potravín, i pohľad celého hospodárstva Slovenskej republiky zásobujúceho poľnohospodárov príslušnými surovinami a technikou. Tento pohľad je o to dôležitejší, že poľnohospodárstvo zamestnáva najviac vidiecke obyvateľstvo, a to v oblastiach, kde je menej rozvinutá priemyselná výroba. Hrozí tu zvýšenie nezamestnanosti, ktoré úpadkom poľnohospodárstva v týchto oblastiach postihuje najviac spomenutý vidiek. Z tohoto hladiska je nutné i v koncepcii zásad venovať viac priestoru práve problému nezamestnanosti, a to podporou a rozvojom súkromného podnikania v poľnohospodárstve. Veď vplyvom vytvárania sa tohto súkromného sektoru darí sa už dnes obmedzovať v mnohých takýchto regiónoch nezamestnanosť. Ale skutočnosť dnes nie je naklonená súkromnému podnikaniu v poľnohospodárstve, ba niekedy mám pocit, že sa umele utlmuje - pozri novely zákonov, ktoré máme ďalej na programe ešte prebrať. V správe sa pozabudlo, že obnovením súkromného podnikania dedina ožíva. Vracajú sa staré ľudové tradície, ktoré už pomaly zanikali. I to je jeden z faktorov, ktorému v dlhodobej koncepcii treba venovať pozornosť či už na stránkach tlače, v masmédiách, i za podpory ministerstva kultúry. Vecí vrátiť život na dedinu je jedna zo zásad tohto dokumentu. To v praxi podporme a zviditeľnime. Spokojnosť jednoduchých občanov v Slovenskej republike pracujúcich práve v neľahkých podmienkach nášho poľnohospodárstva nech nám nie je ani tu, v parlamente, ľahostajná.
Chcem sa ešte v krátkosti dotknúť privatizácie štátnych majetkov. Nedostatkom je, že privatizačné projekty vo väčšine majú iba jeden výstup. To právom zavádza na podozrenie zachovať i naďalej monopoly veľkovýroby a pokračovať v tom, čo tu už bolo i v našich podmienkach, a je to neprijateľné z hľadiska rozšírenia konkurencie v danej oblasti. Musím sa však v tejto súvislosti opýtať, prečo sa po voľbách 1992 spomalil proces privatizácie a transformácie poľnohospodárstva. Veď pokladňa Fondu národného majetku dnes nemá peňažné prostriedky na rozdávanie, a práve tie je možné získať len privatizáciou. Preto považujem osobne za veľký nedostatok koncepcie, že v kapitole III Transformácia a privatizácia nie sú uvedené a zdôraznené hlavné kroky a postupy, vrátane legislatívy. Pretože prioritu riešenia vidím práve v urýchlení privatizácie štátnych majetkov, v legislatívnom zakotvení prednostného práva vlastníkov pôdy. Mala by sa zakotviť zásada, že kto nebol úspešným riaditeľom doteraz, nemal by mať právo stať sa majiteľom nového subjektu. Súčasne by mala byť zakotvená povinnosť Slovenského pozemkového fondu predávať štátnu pôdu prednostne začínajúcim mladým farmárom.
Zaujímavá je i tabuľková časť, kde som si všimol tabuľku číslo 4, ktorá poukazuje na spotrebu potravín na obyvateľa Slovenskej republiky až do roku 2000. V spomenutom roku sú odporúčané dávky potravín zhruba polovičné, ako v rokoch 1989 a 1990, z čoho vidieť, že najmä v spotrebe mäsa máme ešte čo znižovať. Javí sa to, ako by sme mali ešte kdesi rezervy. Preto ich treba racionálne v jednotlivých regiónov hľadať a využívať, viažuc ich na znižovanie nákladovosti. Údaje o úžitkovosti najmä dojníc sú tiež toho dôkazom, že nie vždy a všade hospodárime najlepšie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na záver chcem ešte podotknúť, že snaha ministerstva pôdohospodárstva vytvoriť koncepciu poľnohospodárstva ako široké spektrum potrieb, ktoré treba poľnohospodársky riešiť, je dobrá. Skôr metóda
ako to riešiť sa celkom nezdá vyčerpávajúca, a to z pohľadu kladenia základov nášho poľnohospodárstva na celé desaťročie dopredu. Tu sa stotožňujem s názorom mnohých poľnohospodárov, že koncepcia a zásady poťnohospodárskej politiky vytvára pocit jednostranného pohľadu na problémy poľnohospodárstva a je len na škodu, že neobsahuje širšie spektrum názorov poľnohospodárskej verejnosti, a to najmä staršej generácie. Celkove s veľkým počtom návrhov je možné súhlasiť a ostáva len veriť v úprimnosť súčasného vedenia ministerstva pôdohospodárstva, že uvedenú koncepciu a zásady poľnohospodárskej politiky bude aj v praxi realizovať.
Nebudem predkladať pozmeňujúce návrhy k danej koncepcii vyplývajúce z môjho diskusného príspevku, lebo sú obsiahnuté v uznesení výboru pre pôdohospodárstvo, ktoré tento prijal.
Ďakujem vám za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Tarajovi z Kresťansko-demokratického hnutia. Slovo udeľujem pánu poslancovi Zsoltovi Komlósymu z hnutia Spolužitie. Do diskusie sa ďalej pripraví pán poslanec Ján Varjú za Stranu demokratickej ľavice.
Poslanec Zs. Komlósy:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, pán minister, vážená Národná rada,
na úvod svojho vystúpenia by som chcel upriamiť vašu pozornosť na niečo, čo vo mne vzbudilo dojem nie celkom korektného prístupu predkladateľa na jednu zdanlivo zanedbateľnú maličkosť, pritom z hľadiska vzájomného vzťahu vlády a parlamentu veľmi dôležitú. Táto konštatácia, na ktorú chcem upozorniť, síce nie je zahrnutá do samotnej koncepcie, ale je obsiahnutá v predkladacej správe, v jej záverečnej časti.
Nie celkom chápem tento spôsob, ako vláda predkladá svoju koncepciu, aj keď sa pripravila za širokej účasti zainteresovaných. Podľa posledného odseku predkladacej správy, ktorý znie: "Koncepciou oslovujú slovenský parlament nielen jej spracovatelia a predkladatelia, ale väčšina obyvateľstva hospodáriaca na poľnohospodárskej a lesnej pôde a v spracovateľských odvetviach... " - koniec citátu - sa vláda stavia voči parlamentu do úlohy tlmočníka záujmov nielen spracovateľov a predkladateľov, ale čo je na veci zaujímavé, aj väčšiny obyvateľstva hospodáriacej na poľnohospodárskej a lesnej pôde. Pritom, ak dobre viem, Národná rada Slovenskej republiky je konštituovaná tak, že prostredníctvom občanmi volených poslancov zastúpením širokej škály názorov, pestrosťou svojho politického spektra má za úlohu obhajovať a presadzovať záujmy svojich voličov, teda väčšiny obyvateľov Slovenskej republiky. Takáto zámena úloh zo strany vlády je prinajmenšom zavádzajúca a z určitého pohľadu pre parlament aj urážajúca.
Ak sa chcem k tejto otázke vyjadriť už vzhľadom na samotný obsah predkladaného materiálu, môžem hneď pripomenúť predkladateľom, že okrem niekoľkých všeobecných konštatácii o rovnosti vlastníckych vzťahov k pôde a ostatnému poľnohospodárskemu majetku a rovnosti hospodársko-právnych foriem podnikania pozabudli napríklad na už aj dnes značný počet samostatne hospodáracich súkromných roľníkov. Materiál sa relatívne podrobne, a podotýkam, správne zaoberá problematikou neuspokojivej transformácie družstiev, ich nedostatočnou vnútornou ekonomickou transformáciou, komercionalizáciou výroby, legislatívnymi úpravami a noveliziáciou zákonov v tejto oblasti. Takisto nás oboznamuje so zásadami privatizácie a ďalšieho osudu štátnych podnikov.
Oproti tomu však mi v koncepcii chýba časť, ktorá by sa zaoberala súčasným stavom a analýzou sektoru samostatne hospodáriacich súkromných roľníkov, ďalším rozvojom, dlhodobejšími garanciami a podporou zo strany vládnej politiky pre tak dôležitú formu súkromného podnikania. Podnikanie na pôde malého a stredného rozsahu, tzv. farmársky spôsob hospodárenia, ale takisto aj súkromné podnikanie v oblasti potravinárskeho priemyslu a služieb pre poľnohospodárstvo, má svoj značný význam už dnes a predpokladám, že napriek macošskému prístupu vládnej koncepcie k tejto otázke jeho význam, ako aj podiel na celkovej produkcii a dôchodkovosti poľnohospodárstva bude rásť.
Po preštudovaní celkového obsahu predkladaného materiálu musím konštatovať, že spracovatelia urobili kus poctivej práce. V koncepcii dostatočne podrobne hodnotia vývoj a súčasný nie najlepší stav poľnohospodárstva na Slovensku. V analytickej časti správne konštatujú súvzťažnosť a väzby a ich parciálny a tiež globálny dopad z vnútropolitického hľadiska, ale aj v nadväznosti na európsku a celosvetovú politickú a hospodársku situáciu. Materiál uspokojivo vymedzuje problémové okruhy, strategické oblasti, ktoré pre stabilizáciu a následný žiadúci rozvoj poľnohospodárstva treba nevyhnutne riešiť. Naznačuje cestu, ktorou by sa malo poľnohospodárstvo uberať, žiadúcu štruktúru, miesto a význam poľnohospodárstva pre celkové hospodárstvo, ciele, ktoré by sa mali dosiahnuť. Niektoré partie budia dojem až odbornej vedeckej práce, ba pôsobia priam učebnicovo, čo však nie je na škodu veci. Pri všetkej úcte k spracovateľom a uznaní ich poctivej a kvalitnej práce mám napriek tomu svoje výhrady a pripomienky k predloženej koncepcii.
Jedna z takýchto problémových otázok súvisí so zásadou číslo 10. Vo formulácii tejto zásady sa prisudzujú poľnohospodárstvu také úlohy, také funkcie a v neposlednej miere aj také bremeno, ktoré nie je schopné uniesť. Poľnohospodárstvo nemôže v plnej miere suplovať iné rezorty a brať na seba absolútnu zodpovednosť za riešenie otázok, ako je krajinotvorba, ekologické a sociálne problémy alebo udržanie vidieckeho obyvateľstva.
Nepriaznivá situácia v týchto otázkach nie je vyvolávaná výhradne dôsledkom útlmu resp. úplnej absencie poľnohospodárskych aktivít. Samozrejme, uznávam, že má v týchto oblastiach značný význam a môže priaznivo ovplyvniť vývoj. Takisto uznávam, že všetky jeho aktivity musia byť zosúladené a podriadené krajinotvorným a ekologickým požiadavkám. Ovšem zodpovednosť a funkcie musia byť riešené v primeranej a únosnej miere s prihliahnutím na dôraznú a racionálnu reštrukturalizáciu a tak, aby neúmerne nezaťažovali poľnohospodárstvo v produkčných oblastiach. V opačnom prípade je ohrozená prvoradá a hlavná funkcia poľnohospodárstva - zabezpečenie výživovej potreby obyvateľstva a potravinovej bezpečnosti štátu.
Hlavný dôraz musí byť na regionálnej diferencovanosti, to znamená, že jednotlivé problematické regióny s nekonkurenčnými a chránenými územiami treba posudzovať podľa rozvinutosti a ďalšieho možného rozvoja iných oblasti hospodárstva, prírodných a prirodzených podmienok a predpokladu rozvoja ďalších nepoľnohospodárskych činností s ohľadom na sídelnú štruktúru a všeobecnú infraštruktúru. Až po posúdení takýchto alternatívnych možností môžeme pristúpiť k zachovaniu niektorých v danom regióne opodstatnených poľnohospodárskych aktivít v nevyhnutnej miere.
Ďalšou problematickou otázkou koncepcie je privatizácia štátnych podnikov. Tejto témy sa už dotkol aj môj predrečník. Táto otázka je pri posudzovaní budúceho postavenia a štruktúry poľnohospodárstva na Slovensku veľmi dôležitá. Je jednou z dominantných úloh, ktoré nás čakajú v najbližšom období. K tejto časti by som mal ešte dve krátke poznámky týkajúce sa najmä predznačených Kritérií privatizácie.
Pri posudzovaní privatizačných projektov alebo pri verejných a užších súťažiach nie je, podľa môjho názoru, z perspektívneho hľadiska zaujímavá, alebo je až niektorá z posledných kritérií požadovaná resp. ponúkaná cena. Oveľa dôležitejšie je hľadisko podnikateľského zámeru budúcej štruktúry podniku, relatívne záruky prosperity, z čoho sa odvíja záruka dostatočného a potrebného sortimentu, aj kvality výrobkov, zamestnávanie obyvateľstva, následné daňové odvody, a teda aj príjem do štátneho rozpočtu a podobne. Cena ako jedna z hlavných kritérií je teda len dočasné a veľmi krátkozraké riešenie terajšej situácie.
V priebehu privatizácie štátnych podnikov zásadne nesúhlasím s uprednostnením zamestnancov alebo súčasného manažmentu. Ak už aj neberiem do úvahy určitú zotrvačnosť alebo náchylnosť týchto ľudí pokračovať v doterajších praktikách, štýle riadiacej práce, spôsobe a rozsahu hospodárenia, alebo ak vylúčim doterajšie skúsenosti z podobných prípadov, kde pôsobenie bývalých riadiacich pracovníkov hraničilo a v nejednom prípade aj prekročilo hranicu kriminality, aj tak musím konštatovať, že sú vo veľkej výhode aj bez uprednostnenia. Je zrejmé, že pri tvorbe privatizačného projektu a v ďalších etapách privatizácie sú zvýhodnení tým, že podrobne poznajú štruktúru a skutočný stav podniku, skryté rezervy, využiteľnosť a spôsobilosť kapacít, nákupné a odbytové možnosti atď. Ich uprednostnením by sa dostali do bezkonkurenčnej výhody oproti iným. A nie som presvedčený, že toto je cieľom tejto koncepcie. Vzhľadom na uvedené pripomienky odporúčam vláde prehodnotiť kritériá a postup privatizácie štátnych podnikov.
Záverom by som sa chcel vyjadriť k návrhu uznesenia, a to konkrétne k bodu A. Takto formulovaný bod uznesenia sa mi javí príliš tvrdý a neadekvátny vzhľadom na kompetencie a zodpovednosť vlády resp. parlamentu za uskutočňovanú agrárnu a lesnícku politiku aj s ohľadom na problematiku, ktorú som uviedol v úvode svojho vystúpenia. Preto navrhujem, aby sa v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k materiálu "Koncepcia zásady pôdohospodárskej politiky" v bode A nahradilo slovo "schvaľuje" slovami "berie na vedomie".
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Zsoltovi Komlósymu z hnutia Spolužitie. Slovo udeľujem pánu poslancovi Jánovi Varjú za Stranu demokratickej lavice. Pripraví sa pán poslanec Ján Weis tiež za Stranu demokratickej lavice.
Poslanec J. Varjú:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister ako jediný zástupca vlády
Slovenskej republiky,
vážená Národná rada,
dámy a páni,
trochu som možno zaujatý ako poľnohospodár, ale aj z počtu prítomných poslancov a z počtu prítomných členov vlády vyplýva, že záujem o náš rezort nie je až taký veľký. Dovoľte mi hneď v úvode vyjadriť svoj ucelený názor, že súčasná agrárna politika vlády vyjadrená aj v predkladanom materiáli koncepčne, kvalifikovane rieši podstatné otázky rozvoja poľnohospodárstva. Nereaguje však dostatočne účinne a pružne na problematiku východísk z krízy a zastavenie
úpadku a prípadných rozvojových impulzov. Z materiálu tiež nevyplýva, z akých zdrojov mieni vláda realizovať uvedené veľmi náročné ciele. K tomuto môjmu tvrdeniu sa ešte vrátim, predtým si však myslím, že nebude od veci poukázať na niektoré základné vnútorné i vonkajšie súvislosti, ktoré priamo ovplyvňovali resp. ovplyvňujú vývoj v tomto prioritnom odvetví národného hospodárstva.
Ekonomická reforma resp. transformačný proces, ktorý prebieha u nás a v ostatných postkomunistických krajinách strednej a východnej Európy, je historicky bezprecedentný. Doposiaľ nejestvuje ucelená teória transformácie direktívne štátom riadenej ekonomiky na trhové hospodárstvo. Stratégia čo najrýchlejšej transformácie, ktorá pri absencii potrebných poznatkov a skúseností sa navyše uskutočňovala pod politickým tlakom, bola zákonite sprevádzaná aj menšími či väčšími nepresnosťami pri kalkulácii možných dôsledkov realizovaných hospodársko-politických opatrení. Ako príklad pripomeniem vôbec jedno z prvých reformných opatrení, podľa môjho názoru unáhlených, ktorým bolo jednorázové odbúranie zápornej obratovej dane v potravinách v hodnote asi 11 miliárd korún, (ďalej zníženie dotácie v poľnohospodárstve o 10, 4 miliardy korún. Úroveň dotácii slovenského poľnohospodárstva dosahuje asi 20 % z tržieb, zatiaľ čo vo vyspelých európskych štátoch je to 40 až 75 %. Hlboko zaostáva najmä oproti štátom Európskych spoločenstiev, v ktorých v posledných rokoch podiel dotácií do poľnohospodárstva k celkovej hodnote poľnohospodárskej produkcie predstavoval napríklad vo Švajčiarsku až 80 %, v Nórsku 77 %, vo Fínsku 71 %, v Rakúsku 52 % - a na Slovensku teda iba 20 %. Pripomínam, že slovenské poľnohospodárstvo hospodári v horších prírodných podmienkach napríklad v porovnaní s Rakúskom o 12 %.
Za najväčší nedostatok pri kvantifikácii dôsledkov ekonomickej reformy v poľnohospodárstve však treba považovať nesprávny odhad vzťahu vo vývoji cien vstupov a nákupných
cien, deformovaných v minulom ekonomickom systéme v súvislosti s presadzovaním koncepcie "lacných potravín". Významným faktorom, ktorý ovplyvňuje transformačný proces nielen v rezorte pôdohospodárstva, ale celej ekonomiky na Slovensku, je aj celosvetová recesia, ktorá má dlhodobý charakter a zasiahla aj takú hospodársky vyspelú krajinu ako je napríklad Japonsko. Z podkladov, ktoré mám k dispozícii, uvediem iba niektoré príklady a nasledovné údaje.
Medziročný nárast hrubého domáceho produktu v roku 1992 v krajinách Európskych spoločenstiev v porovnaní s rokom 1991 predstavuje len 1, 1 %, čo je najmenej za posledných cca 20 rokov. Predpoklad nárastu v roku 1993 je ešte nižší a v porovnaní s rokom 1992 predstavuje 0, 8 %. Vývoj agregátneho dopytu má podobne klesajúcu tendenciu. Objem investícií v krajinách Európskych spoločenstiev vzrástol v roku 1992 v porovnaní s rokom 1991 len o 0, 4 %. V roku 1993 sa predpokladá pokles o 0, 5 %. Tieto údaje sú nám všeobecne známe, aj výrazné zvýšenie nezamestnanosti v týchto krajinách.
Spolu s hľadaním ciest na oživenie ekonomiky vyspelé krajiny s trhovou ekonomikou, ako USA, Kanada, Západná Európa, Austrália, Nový Zéland a iné, hľadajú nový model zapojenia poľnohospodárstva do makroekonomiky, ktorého súčasťou je aj realizovaná reforma poľnohospodárstva európskych spoločenstiev. V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si vplyv aj tejto recesie na našu ekonomiku. Mali sme možnosť veľmi konkrétne to pociťovať už v tomto roku pri naplnení či neplnení našich už dohodnutých exportných zámerov, najmä čo sa týka vývozu hovädzieho dobytka a oviec.
Doterajší vývoj slovenského poľnohospodárstva bol analyzovaný niekoľkokrát a jeho stav je všeobecne známy, napríklad aj z predkladaného materiálu, preto to nepovažujem za potrebné opakovať. Dovoľujem si predsa upriamiť vašu pozornosť, vážené pani poslankyne a páni poslanci, aj vážení
hostia, na vývoj zamestnanosti a sociálne dopady na naše odvetvie uvedené v niektorých najnovších štatistických údajoch. Za posledné štyri roky 1989 až 1992 poklesla zamestnanosť v poľnohospodárskej prvovýrobe cca o 146 tisic osôb, t. j. o 44, 8 %, z toho na družstvách o 129 tisíc osôb. Pokles zamestnanosti sa uskutočňoval regionálne nerovnomerne. V produkčných okresoch bol tento pokles mierne nižší.
Na základe analýzy doterajších trendov znižovania zamestnanosti v poľnohospodárstve a zohľadňovania špecifických útlmových tendencií v poľnohospodárstve sa predpokladá, že v priebehu roka 1993 uvolní rezort v poľnohospodárskej prvovýrobe cca ďalších 30 až 40 tisíc pracovníkov. V poľnohospodárskych družstvách bol zaznamenaný k 31. 3. 1993 priemerný evidenčný počet pracovníkov 143 027 fyzických osôb, to je pokles o 14, 8 % oproti prvému štvrťroku 1992. Pritom si treba uvedomiť, že uvolnení pracovníci sa do poľnohospodárstva už nevrátia a cca 80 % z tohoto počtu sa dostane do evidencie úradov práce ako uchádzači o zamestnania. Teda nejdú do individuálnej podnikateľskej činnosti.
Ďalej by som chcel upozorniť na mzdový vývoj. Priemerné mesačné zárobky v poľnohospodárstve sú v porovnaní s hodnotenými odvetviami jednoznačne najnižšie a tempo ich nominálneho rastu je analogicky tiež výrazne najnižšie. V roku 1992 priemerné zárobky v poľnohospodárstve, bez poľnohospodárskych družstiev, boli nižšie ako priemerné zárobky v národnom hospodárstve Slovenskej republiky o 929 korún, oproti zárobkom pracovníkov potravinárskeho priemyslu o 778 korún, oproti pracovníkom v stavebníctve o 1 056 korún atď. Na porovnanie uvediem, že priemerné zárobky v poľnohospodárstve za rok 1992 boli 3 583 korún - to bol najnižší priemer - a najvyšší priemer bol v peňažníctve 7 919 korún. V uvedenom období došlo v poľnohospodárstve k evidentnému zaostávaniu rastu priemerných miezd. Podľa informácie Ministerstva poľnohospodárstva slovenskej republiky v I. štvrťroku 1993
tento vývoj naďalej pokračuje. Priemerná mesačná mzda na fyzické osoby vzrástla zo sledovaných odvetví len o 9 %, čo je spolu s lesníctvom najmenej, a reálna mzda zamestnancov poľnohospodárstva klesla o 8, 6 %.
Z porovnania rastu nominálnych zárobkov v poľnohospodárstve a vývoja životných nákladov roľníkov vyplýva, že pokles reálnych miezd a životnej úrovne postihuje najmä túto sociálnu skupinu obyvateľstva. Koncepcia akosi iba berie na vedomie tento vývoj a ráta so stabilizovaním zamestnanosti na úrovni cca 150 tisíc osôb za predpokladu, že dôchodková parita odmien pracovníkov v poľnohospodárstve nepoklesne pod úroveň 90 % v porovnaní s priemerom. Nedáva však odpovedí na riešenie zamestnanosti obyvateľstva na vidieku. Aj tento moment poukazuje na deficit ucelenej koncepcie vlády v hospodárskej a sociálnej politike.
Samozrejme, som si vedomý, že za hlboký hospodársky a sociálny pokles v poľnohospodárstve, ktorý je najväčší zo všetkých odvetví národného hospodárstva, nenesie zodpovednosť terajšia vláda, ani nie je mojím cieľom hladať akýchsi vinníkov. Hladám však východisko z daného stavu a úprimne poviem, že ani v tomto vysokokvalifikované spracovanom materiáli nenachádzam nádej na výrazné zlepšenie, a to z dôvodu nejasnosti krytia zdrojov na zastavenie úpadku a postupného oživenia poľnohospodárskej výroby. Tieto moje obavy potvrdzujú aj súčasné zásahy vlády do ekonomiky poľnohospodárskej výroby cestou zvýšenia dani a plánovaného znižovania dotácií pre poľnohospodárstvo zo štátneho rozpočtu. Je všeobecne známe, že ide o plnenie požiadaviek misie Medzinárodného menového fondu. Nevidím však žiadne náhradné riešenie a hľadanie iných zdrojov.
V tejto súvislosti by som chcel upozorniť na to, že výnosy z privatizovaného majetku a likvidácie štátnych majetkov v rezorte poľnohospodárstva sa odsúvajú do iných odvetví. Je nepochopiteľné, že i napriek veľkým prísľubom zo strany vlády sa veľmi nepružne riešili problémy financovania jarných poľnohospodárskych prác, že sa nenašli zdroje na finančné krytie úverov rýchlej pomoci poľnohospodárstvu, keď iba z priameho predaja štátnych podnikov a ich časti rezortu poľnohospodárstva v prvej vlne privatizácie dosiahla trhová cena 6 794 miliónov korún. Práve v tomto prechodnom období si nemôžeme dovoliť byť nepružní. Tiež nemožno nepripomenúť vláde neplnenie svojich vlastných uznesení, ako napríklad uznesenie číslo 737 z roku 1992, ani nezosúladenie krokov medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom financií, a taktiež nerešpektovanie odporúčaní Národnej rady Slovenskej republiky. Takéto prípady, žiaľ, v ostatnom čase sa vyskytujú a tieto veci budeme musieť konkretizovať aj v našom výbore na najbližších zasadnutiach.
Vážené dámy a páni,
uvedením týchto nedostatkov, ktoré v postupoch vlády, podľa mňa, jestvujú, som chcel upozorniť na to, že aj odborne fundovane spracovaná koncepcia môže byť znehodnotená, ak sa nevytvorí vhodné prostredie pre jej naplnenie. Osobne predkladaný materiál hodnotím kladne, odporúčam ho schváliť. Nie je však rozhodujúca kvalifikácia koncepcie na tomto pléne zo strany poslancov alebo poslaneckých klubov. Konečné jej zhodnotenie vykoná život. Skutočným jej zrkadlom bude nastávajúci vývoj v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve. Pritom rozhodujúce a najťažšie obdobie je práve súčasné obdobie. Sústreďme teda pozornosť a všetky sily na jeho zvládnutie. Návrhy krokov k riešeniu sú uvedené v návrhu na uznesenie. Nemienim ich dopĺňať. Odporúčam schváliť návrh na uznesenie.
Ďakujem za pozornosť.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Jánovi Varjú za Stranu demokratickej ľavice. Slovo odovzdávam pánu poslancovi Jánovi Weisovi za stranu demokratickej ľavice. A do tretice sa pripraví pán poslanec akademik Juraj Hraško.
Poslanec J. Weis:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
slovenská krajina bola dlhodobou cieľavedomou činnosťou človeka, najmä poľnohospodárstvom a hospodárením v lesoch, pretváraná v kultúrnu krajinu. Aj v budúcnosti by ju mal človek svojou hospodárskou činnosťou udržiavať a ďalej pozitívne dotvárať. Ďalší nárast poľnohospodárskej a lesníckej činnosti v krajine musí byť v súlade s ekologickými a krajinotvornými požiadavkami a musí viest k zvyšovaniu ich spoločensky významných funkcií. V posledných rokoch sa prudko zhoršuje zdravotný stav lesov a dochádza aj k znižovaniu poľnohospodárskej produkcie, vrátane poškodzovania poľnohospodárskej pôdy, a to najmä vplyvom imisií, ale aj sucha. Na základe vyhodnotenia monitoringu lesov v roku 1992 bolo cca 80 % všetkých stromov na Slovensku poškodených imisiami, pritom poškodenia sa vyhodnocovali podľa medzinárodných klasifikácií. Pritom podľa expertných prepočtov imisie znižujú aj poľnohospodársku produkciu o viac ako 20 % a asi 400 tisíc ha poľnohospodárskej pôdy na Slovensku je nimi výrazne poškodených.
Najdôležitejším predpokladom zníženia poškodzovania lesnej pôdy a porastov, ako aj poľnohospodárskej pôdy imisiami, je ich radikálne zníženie, a to tak u domácich producentov škodlivín, ako aj z diaľkového prenosu, najmä z Poľska, z východnej časti Nemecka a Českej republiky. Aj keď na Slovensku zaberá poľnohospodárska pôda 50 % rozlohy štátu a lesnatosť dosahuje až 40 %, niektoré krajinné celky, zvlášť nížiny, v dôsledku využívania na poľnohospodárske účely majú lesnatosť len 5 až 10 %. Výrazný deficit lesnej stromovej zelene v týchto oblastiach vyvoláva akútne a reálne poškodzovanie poľnohospodárskej pôdy eróziou. Asi 24 % poľnohospodárskej pôdy je v súčasnej dobe ohrozených veternou eróziou a podobne. Takže v snahe utlmiť tento degradačný vplyv sa v rokoch 1980 až 1985 vysadilo asi 200 km a v rokoch 1985 až 1990 ďalších 600 km líniovej zelene na Slovensku.
Z hľadiska ekologizácie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vystupujú do popredia riešenia zamerané najmä na zachovanie poľnohospodárstva v nekonkurenčných horských oblastiach ako základnej podmienky rozvoja krajinotvorných a ekologických funkcií, zvyšovanie podielu rozptýlenej zelene v nížinných oblastiach Slovenska, podpora pôdoochranárskych opatrení a vodohospodárskych funkcií lesa, meliorácie pôdy vo väzbe na predchádzanie zbytočným odtokom vody, zavádzanie alternatívneho poľnohospodárstva, výsadbu pobrežnej stromovej a krovinovej zelene, ochranné pásma vodných zdrojov a chránených území, znižovanie poškodzovania životného prostredia vlastnou produkčnou činnosťou, používanie technologických postupov v poľnohospodárstve a lesníctve, zaťaženie poľnohospodárskej pôdy agrochemikáliami a priemyslenými hnojivami. Na podporu ekologizácie a reprodukcie lesa boli v roku 1992 poskytnuté dotácie zo štátneho rozpočtu vo výške 550 miliónov korún a s takou istou čiastkou sa uvažuje aj v roku 1993.
V návrhu opatrení na realizáciu úloh vyplývajúcich z koncepcie lesníckej politiky na Slovensku sú aj opatrenia na riešenie finančných nákladov súvisiacich s ekologizáciou lesníctva. Na podporu ekologizácie poľnohospodárstva bola
v roku 1992 poskytnutá dotácia vo výške 788 miliónov korún a na rok 1993 sa počíta s dotáciou 640 miliónov korún. Podľa koncepcie agrárnej politiky realizácia ekologizácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu si vyžiada ročne rozpočtové zdroje vo výške 1, 5 až 2 miliardy Sk. Výdaje na ekológiu a ochranu pôdy budú hradené z rozpočtových zdrojov. Všeobecne možno povedať, že vzhľadom na obmedzené rozpočtové zdroje štátu tieto budú limitujúcim faktorom procesu ekologizácie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.
Predkladaná koncepcia a zásady poľnohospodárskej a lesníckej politiky sú vypracované tak, aby bolo zosúladené hospodárske využívanie prírodných zdrojov s požiadavkami ochrany a zveľaďovania životného prostredia a rešpektujú resp. podporujú jednak udržanie ekologickej rovnováhy krajiny, zachovanie ekologickej stability, uplatňovanie zvláštnych režimov hospodárenia v osobitne chránených krajinných oblastiach, postupné znižovanie kontaminácie pôdy, harmonizáciu predpisov, noriem a legislatívy s krajinami Európskeho spoločenstva výrobe poľnohospodárskych produktov. Predkladanú koncepciu a zásady agrárnej a lesníckej politiky aj vo väzbe na riešenie ekologických problémov hodnotím pozitívne, a preto ju odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Weisovi za jeho vystúpenie. Prosím, aby sa slova ujal pán poslanec Juraj Hraško za Stranu demokratickej ľavice. Pripraví sa pán Bohumír Kačmár za Hnutie za demokratické Slovensko.
Poslanec J. Hraško:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
chcel by som vysloviť uspokojenie, že sa konečne do slovenského parlamentu dostáva predstava vlády ako bude orientovaná jej poľnohospodárska politika. Priznávam sa, že túto koncepciu som očakával s istou dávkou netrpezlivosti, lebo ide o prvý ucelený dokument k poľnohospodárstvu od doby zvrhnutia starého režimu. Som totiž hlboko presvedčený o správnosti a pravdivosti zásady, že vzťah akejkoľvek vlády k poľnohospodárstvu a k poľnohospodárom je priamym odrazom vzťahu vlády k celému svojmu národu. Inak povedané, ak si vláda neváži poľnohospodára, neváži si ani vlastný národ.
Koncepciu poľnohospodárstva som s určitou netrpezlivosťou očakával aj preto, že okolo tohoto výrobného odvetvia sa vedú stále politické, pritom dovoľte konštatovať, že z vecného pohľadu nie vždy opodstatnené polemiky. Odvetvie, ktoré sme voľakedy hrdo nazývali stabilizátorom ekonomiky, je na kolenách a náš človek, ktorého sme za starého režimu kritizovali, že konzumuje veľmi málo zeleniny, vlákniny a vitamínov, je rád, ak sa dnes nasýti čímkoľvek, čo má jednu výhodu, že je lacné. Oficiálne sme totiž vyhlásili naše potraviny za otrávené, pôdy za prehnojené a kontaminované, krajinu za zdevastovanú a zničenú. Východisko sme našli a bolo okamžite naporúdzi. Treba podľa vzoru západnej Európy vybudovať rodinné farmy, zaviesť dôsledný systém trhového hospodárstva, postaviť poľnohospodárov do konkurenčného prostredia a všetko sa vyrieši. Začali sme to veľmi úspešne. Ceny máme svetové, pokiaľ ide o vstupy do poľnohospodárskej výroby, ale ceny za produkty poľnohospodárov máme, prepáčte za výraz, naďalej komunistické.
Tieto samozrejmé fakty by som ani nespomínal, keby sa s istou pravidelnosťou neobjavovali zaručené recepty ako pomoci poľnohospodárstvu, hoci prakticky celý rad týchto odporučení znamená urýchľovanie rozkladu odvetvia. Zaujímavé je pritom to, že takéto zaručené rady ako na to s poľnohospodárstvom rozdávajú najmä ti, ktorých ani nenapadne podnikať v odvetví poľnohospodárstva, presne tak, ako voľakedy agitovali do družstiev ti, ktorí veľmi rýchlo našli zadné dvierka ako z družstevného hospodárenia utiecť do výnosnejších zamestnaní. Áno, nejde o nič iné, ako o určenie rámcov pre podnikanie v poľnohospodárskej prvovýrobe tak, aby ako v akomkoľvek podnikaní mal podnikateľ záujem, aby mu jeho podnikateľské odvetvie prinášalo primeraný zisk. To sa dá docieliť vtedy, ak poľnohospodársky podnikateľ bude mať istotu, že o jeho produkciu je záujem a že ju niekto kúpi za primeranú cenu.
Diskutuje sa hodne o úlohe štátu. Táto úloha sa odmieta. Chcem však povedať, kolegyne a kolegovia, že všade na svete takúto starostlivosť, hoci aj nepriamo prostredníctvom súkromných či družstevných organizácii, prevzal na seba štát. Vezmite si colnú vojnu medzi Amerikou a Západnou Európou, vezmite si subvencie do poľnohospodárskej výroby, ktoré v Európskom spoločenstve obnášajú až 60 % rozpočtu Európskeho spoločenstva, ktoré ide na subvenovanie poľnohospodárstva. Subvenovanie, kolegyne a kolegovia, neznamená v poľnohospodárstve dotovanie tých lenivých, ale vyrovnávanie predovšetkým prírodných podmienok v jednotlivých štátoch a regiónoch, aby mohol byť spoločný trh a aby mohli byť ceny približne rovnaké. Preto by som kolegovi poslancovi Tarajovi rád poskytol údaje, ako sa to robí v Západnej Európe, pretože niektoré veci okolo toho naznačoval.
O jednej veci by som sa chcel ešte zmieniť. Často počúvame rôzne invektívy, narážky a zatracovanie predovšetkým poľnohospodárskych odborníkov, ktorí zostali pri riadení
poľnohospodárskej prvovýroby, aj keď často sú predsedami či agronómami v obci, kde nie sú vlastníkmi pôdy. Na rozdiel od kritikov na adresu týchto poľnohospodárskych odborníkov by som chcel využiť túto tribúnu, aby som im poďakoval za lásku k povolaniu poľnohospodára a vyslovil im svoj obdiv, lebo sú v podobnej situácii, ako naši otcovia pred päťdesiatimi rokmi, keď pracovali celé mesiace bez výplaty. Nazdávam sa, že týchto manažérov treba považovať za budúcich realizátorov koncepcie odvetvia poľnohospodárstva viac, ako tých, ktorí žiadajú vrátenie pôdy, ale nebudú na nej pracovať.
Začiatkom tohoto mesiaca som bol v Stuttgarte a bol som na intenzívne hospodáriacich i na intenzívnych biologických farmách. Chcem uviesť jedného farmára ako príklad, ktorý hospodári na 307 ha pôdy, ale vlastnej pôdy má len 26 ha. 158 ha patri základine krichtgauerských šľachtičien, 91 ha patrí slobodnému pánu Filipovi von Gemingen. Ale nie títo vlastníci sú poľnohospodári. Tí žijú z pôdy ako z vlastníctva, ako z renty, ako iní žijú z úrokov peňazí, ktoré majú v banke. Teda prihováram sa za to, aby sme vytvorili podnikateľské prostredie pre tých, ktorí na pôde v poľnohospodárstve ozaj podnikajú a budú podnikať. Ide teda o to, a som veľmi rád, že koncepcia pripúšťa a zohľadňuje viaceré rovnocenné formy podnikania, s ktorými sa stotožňujem.
Chcel by som tiež povedať, že pri súčasnej úrovni vedy a pri dostatku techniky, a najmä pri dostatku techniky, nie je problémom, aby zásobovalo obyvateľov približne 2-3 % činného obyvateľstva, totiž, aby jeden človek vyrobil potraviny pre 35 až 50 ľudí. To je dnes celkom možné. Ale kde zobrať na túto techniku, ako na to zobrať peniaze? Modernizácia je určitý proces, a preto prosím, keby sme tento proces založili, ale neunáhľovali ho a nenechávali všetko na pleciach poľnohospodárov a na pleciach tých, ktorí sa rozhodli v poľnohospodárstve podnikať.
V Stuttgarte sme s kolegami hovorili aj na tému, čo je v odvetví poľnohospodárstva rozhodujúce. Je rozhodujúce súkromné vlastníctvo a rodinné farmy? Je rozhodujúce intenzívne poľnohospodárstvo alebo je rozhodujúce extenzívne poľnohospodárstvo? Zhodli sme sa na tom, že vlastne takto postavená otázka je do istej miery scestná, pretože je absolútne jedno, či konzumujem mäso zo zvieratá, ktoré prišlo na svet nejakou genetickou manipuláciou, či pojedáme pšenicu, ktorá bola vypestovaná z tkaňových alebo geneticky manipulovaných kultúr, alebo bola množená normálnym spôsobom. Technicky možno veľmi veľa docieliť. Ale ak v súčasnej dobe hovoríme o úlohe poľnohospodárstva - som rád, že táto koncepcia to berie na vedomie - nám ide predovšetkým o taký systém výroby, aby na vidieku bol zaručený sociálny mier a spokojnosť vidieckeho obyvateľstva spolu s dostatkom produktov výživy prevažne z vlastnej produkcie pre všetkých obyvateľov štátu, pritom za dostupné ceny. Na akcentovaní sociálneho mieru a spokojnosti vidieckeho obyvateľstva, najmä obyvateľstva dedinského, vidí aj Západná Európa rehabilitáciu poľnohospodárstva po tom prvom opití sa intenzifikáciou poľnohospodárskej výroby cez chemizáciu a podobne.
Prerokúvame a budeme hlasovať o prijatí či odmietnutí predloženej koncepcie. Prihováram sa, kolegyne a kolegovia, za jej prijatie, aj keď v detailoch môžeme mať rôzne názory - moji predrečníci už na to upozornili, ale tieto môžu byť v ďalšom spresňované a spresnené. Ide potom o jej realizáciu, čo je už vecou konkrétnej poľnohospodárskej politiky, lebo za môjho života som čítal veľa geniálnych koncepcii, len im chýbalo jedno - neboli nikdy zrealizované. To už je úlohou vlády, ktorá musí rozpracovať, tak ako je to aj v návrhu uznesenia Národnej rady, ako na to. Nepôjde to bez účasti vlády, ale nepôjde to ani bez účasti poľnohospodárov a ich záujmových organizácii. Tieto organizácie a konkrétni poľnohospodári sú schopní nájsť vhodnejšie a možno aj rýchlejšie cesty, ako ministerskí a vládni úradníci, ktorí majú
na celom svete zvláštne presvedčenie, že geniálne môže byť len to, čo sa vymyslí na ministerstve. Otvorme cestu pre rozmýšľanie našim jednoduchým ľuďom, otvorme cestu pre rozmýšľanie v záujmových organizáciách a uvidíme, aké rôzne postupy títo jednoduchí ľudia dokážu nájsť a realizovať ich aj bez nejakých veľkých uznesení.
Navrhnuté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky ukladá vláde rad opatrení pre realizáciu tejto koncepcie. Súhlasím B týmto uznesením s tým dovetkom, že ho Národná rada adresuje vláde a nie pánu ministrovi Bačovi. Netýka sa to totiž len pána ministra, ale týka sa to aj pána ministra hospodárstva a najmä pána ministra financií.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Hraškovi za Stranu demokratickej lavice. Slovo udeľujem pánu poslancovi Bohumilovi Kačmárovi za Hnutie za demokratické Slovensko. Ďalej sa do rozpravy pripraví pán poslanec Milan Letko za Slovenskú národnú stranu.
Poslanec B. Kačmár:
Vážené dámy, vážení páni,
chcel by som predovšetkým oceniť, že sa nám dostáva na stôl materiál, ktorý v komplexnom ponímaní hodnotí súčasnú situáciu v poľnohospodárstve a hľadá východiská na riešenie nielen krátkodobých cieľov, ale predovšetkým zásadných koncepčných opatrení, ktoré by perspektívne mali vytvoriť predpoklady pre faktickú stabilizáciu hospodárenia na pôde. Kroky, ktoré k tomu majú viesť, ktoré majú viest k stabilizácii, nie sú ponímané rigidne, ale určujú rámec, v ktorom pri prijatí predkladanej filozofie sa poľnohospodárska politika bude pohybovať.
Osobne oceňujem to, že v oblasti ekonomických nástrojov, konkrétne v subvenčnej politike, sa výraznejšie diverzifikuje oblasť mimoprodukčných a produkčných funkcii, pričom produkčná oblasť sa výraznejšie obracia smerom k obracajúcim sa prostriedkom vyčleneným pre poľnohospodárstvo. Z tohoto dôvodu podporujem bod 7 v časti B, ktorý predpokladá - pre úvod vyčleňuje pol miliardy a perspektívne ďalšiu časť dotácií pretransformovať do takto sa obracajúcich prostriedkov. A keďže je zámer v širšom rozsahu pri realizácii zapojiť do tohto procesu finančné ústavy, je tu predpoklad, že napriek obmedzeným možnostiam, ktoré poskytuje rozpočet, nedôjde k mnohokrát málo efektívnemu či vyložene stratovému vynakladaniu štátnych prostriedkov, ako sa o tom ešte mnohokrát presviedčame. Z toho vyplýva, že v dotačnej politike je nutné viac sa zamerať na filozofiu pozitívnej stimulácie a upustiť od doterajšieho systému negatívnej selekcie. Pri takomto ponímaní potom životaschopné subjekty by mohli a mali mať funkciu akýchsi ťahúňov, či svetlých príkladov, a to aj za cenu výraznejšej preferencie, čo by v konečnom dôsledku viedlo, podľa môjho názoru, k odstráneniu takzvaného rovnostárskeho systému, ktorý by sa v trhovom hospodárstve mal obmedziť na minimum, a pre tieto subjekty by pôsobil stimulačne a podporoval ich snahu umiestniť sa v takzvanej špičke.
Možno, že sa to bude javiť v rozpore s práve povedaným, ale keď sme v kupónovej privatizácii brali za závažný faktor určitú satisfakciu či odškodnenie občanov, a to bez faktora individuálnych či skupinových zásluh, potom nevidím dôvod pre formuláciu uznesenia v časti B bod 7 odsek c/, a to predávať rezervované akcie potravinárskeho a spracovateľského
priemyslu pre poľnohospodárskych prvovýrobcov za jedno promile ich ceny. Tým by sme výrazne zvýhodnili určitú skupinu obyvateľov. Odôvodnene by potom každá profesné či rezortná skupina občanov mohla požadovať zvýhodnenie v privatizácii v ich rezorte. Z tohoto dôvodu navrhujem spomínaný odsek vypustiť.
Na záver sa ešte prikláňam k filozofii pána akademika Hrašku, že produkcia výrobcu musí uhrádzať jeho náklady a je len vecou dohody, nakoľko ju spotrebiteľ uhradí priamo v cene a koľko uhradíme formou návratu či prerozdelenia prostriedkov, ktoré získame cez štátny rozpočet, ale táto suma musí byť výrobcovi uhradená.
Ďakujem, to je všetko. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Kačmárovi z Hnutia za demokratické Slovensko. Slovo udeľujem pánu poslancovi Milanovi Letkovi za Slovenskú národnú stranu. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Igor Pribula, nezávislý.
Poslanec M. Letko:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,
predkladaná koncepcia a zásady agrárnej politiky svojim zameraním, obsahom a formou riešenia predstavujú určitú snahu o dosiahnutie spoločenskej dohody medzi vládou, podnikateľskou sférou a spotrebiteľmi. V súčasnom období transformácie našej ekonomiky pokladáme za potrebné i primeranú účasť štátu v podmienkach nášho poľnohospodárstva tak,
a v takej miere, ako je v koncepcii predkladaná. Vzhľadom na to, že ide o oblasť, ktorá sa bezprostredne dotýka všetkých obyvateľov našej republiky, nie je možné ponechať osud poľnohospodárskej výroby iba na pôsobenie samoregulačnej schopnosti trhu. Naša strana viackrát poukazovala na nedostatočnú ochranu nášho trhu pred relatívne kvalitnejšími a lacnejšími potravinárskymi výrobkami zo zahraničia. Štát musí uplatňovať taký ekonomický mechanizmus, ktorý dovoľuje vytvárať vhodné konkurenčné prostredie aj prostredníctvom importu potravinárskych produktov zo zahraničia, ale nepôsobiaci degresívne na hospodársky rast Slovenska. Idea tohto mechanizmu musí byť založená na správne a logicky odvodenej colnej a čiastočne aj daňovej politike.
Dovoz príslušnej potravinárskej komodity na Slovensko spôsobí neopodstatnenosť, teda zbytočnosť jej výroby našim poľnohospodárom. Štátny rozpočet stráca dane z príslušného výrobku a zároveň vyvstáva preň požiadavka prispievať na sociálne zabezpečenie nezamestnaným roľníkom, ktorých strata práce bola spôsobená práve importom príslušného množstva produktu. Clo pre konkrétny poľnohospodársky či potravinársky výrobok musí byť také vysoké, aby sa uhradili straty z výpadku daní a výdavky pre nezamestnaných. Slovensko, samozrejme, v colných tarifách nemôže postupovať svojvoľne, zohľadňujúc len svoj vlastný prospech, ale musí sa prispôsobiť medzinárodnej organizácii GATT, ktorej je členom, štátna ekonomická politika musí však poznať relácie medzi clami, odvodmi a zamestnanosťou vo všetkých odvetviach národného hospodárstva, ako aj jednotlivých výrobkov.
Rozdrobenosť pôdneho fondu a neujasnené vlastnícke vzťahy k pôde spôsobili, že transformácia poľnohospodárskych družstiev prebehla viac-menej formálne. Napríklad v oblasti riadenia je to odcudzenie člena družstva či pracovníka od pocitu vlastníckeho vzťahu k majetku a ekonomickým výsledkom podniku. Vedenie podniku takéhoto člena je v pozícii strážcu
majetku a pracovnej disciplíny. Ľudia, ktorí sú podľa neho jeho nepriateľmi, alebo prinajmenšom ktorým nedôveruje. Vnútorne sa preto musia poľnohospodárske družstvá pretransformovať tak, aby sa u každého člena obnovil pocit vlastníckeho vzťahu a zodpovednosti za hospodárske výsledky družstva. Oceňujem, že v navrhovanej koncepcii sú stanovené rovnaké podmienky pre všetky formy vlastníctva pôdy, ako i spracovateľských podnikov.
Fungovanie predkladanej koncepcie v praxi si vyžaduje dovŕšenie výstavby samosprávnych agrárnych inštitúcii. Štátnu podporu si vyžaduje tiež vytvorenie účelného informačného systému v sieti kvalifikovaných poradenských a sprostredkovateľských služieb, najmä rozpracovanie novej koncepcie poľnohospodárskeho školstva, vedy a výskumu, ich vzájomného prepojenia a medzinárodnej spolupráce. I napriek určitým výhradám, ktoré klub našich poslancov má k predkladanej koncepcii, bude hlasovať za jej prijatie.
Mal by som iba jeden konkrétny návrh do uznesenia. V celých zásadách agrárnej politiky sa nespomína a akoby sa nepočítalo s prijatím zákona o ochrane zvierat. Navrhujem, aby takýto zákon bol rozpracovaný do prvého štvrťroka budúceho roku. Žiadam to zakotviť do uznesenia pod písmeno B ako bod 15. Prosím prípadne pána ministra, aby sa vyjadril k tomuto môjmu návrhu vzhľadom na to, že o podobný zákon sa už pokúšal aj predchádzajúci parlament, takže neviem, v akom štádiu rozpracovanosti to je. Ak by navrhovaný termín bol neskorý alebo príliš skorý, som ho ochotný zmeniť.
Ďakujem pekne. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Letkovi. Slovo dávam pánu poslancovi Igorovi Pribulovi z klubu nezávislých poslancov.
Poslanec I. Pribula:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vyjadril niekoľko postrehov k prerokúvanej problematike. Jednou z charakteristických čŕt predloženého materiálu je snaha neponechať osud poľnohospodárstva na pôsobenie samoregulačných schopnosti trhu, ale sa snaží aj o jeho aktívne ovplyvňovanie štátom. Príliš sa do popredia dostávajú sociálne a politické dimenzie, a tak trochu v úzadí je ekonomické a vecné riešenie problematiky. Veľmi platonicky pôsobí snaha o aktivizáciu nových foriem hospodárenia s využitím motivácie súkromno-vlastníckej a podnikateľskej slobody, keď všetci dobre poznáme subvenčné pravidlá, ako aj nevôľu urýchliť transformáciu nedodržiavaním zákonných noriem v praxi, ako aj oddialením pôsobenia konkurzov v poľnohospodárstve.
Nie je potrebné zdôrazňovať, že transformácia družstiev je len sebaklamom, ktorý nevyriešil tak potrebnú vlastnícku a ekonomickú zainteresovanosť, ako aj ekonomicko-hospodársku reštrukturalizáciu výroby. A tak prevažná väčšina pretransformovaných družstiev vlastníkov je napriek objektívne sťaženým ekonomickým podmienkam, tak ako aj v minulosti pri oveľa vyšších dotáciách, neefektívne a neekonomický, so značnou prezamestnanosťou a bez podnikateľského zámeru hospodáriacimi subjektami prežívajúcimi len vďaka neadresnej subvenčnej podpore a možno aj vládnej tolerancii. A tak nehospodárne využívanie štátneho rozpočtu v rezorte poľnohospodárstva, a tým umožnenie ďalšieho znižovania hodnôt funkčného likvidného majetku podnikov hospodáriacich na pôde, s vytváraním materiálnych a ekonomických strát, je nebezpečenstvom nielen súčasnej doby.
Chcel by som sa ešte vyjadriť k spoločnej správe, respektíve k návrhu na uznesenie, a to konkrétne k časti B, k bodu 7 písmeno b/, ktorý sa zaoberá predložením návrhu na vyčlenenie minimálne 50 % podielu z výnosov privatizovaného majetku a likvidácie štátnych podnikov v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva zo zdrojov podporného finančného fondu. Privatizáciu totiž hodnotím ako celospoločenskú, kde ide o celospoločenské hodnoty a nie je dôvod podozrievať štát pri nakladaní s týmito prostriedkami nezabezpečovať tieto celospoločenské potreby. Preto nevidím dôvod vyčlenenia pre úzku záujmovú skupinu až v takomto rozsahu, a preto dávam pozmeňovací návrh, že 20 % z podielu z výnosov z privatizovaného majetku bude odvádzaných ako zdroj podporného finančného fondu.
To je všetko. Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Pribulovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Kačmár.
Poslanec B. Kačmár:
Len na spresnenie chcem uviesť pre niektorých kolegov, že v uznesení písmeno c/ bodu 7 už v uznesení nie je. Vo výbore sme to totiž neschválili, neprešlo to. Ak je definitívne uznesenie ponímané tak, že už bod c/ tam nie je, potom je už môj návrh bezpredmetný. Neviem, či sa tak považuje.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Myslím si, že si to vykonzultujete s pánom spoločným spravodajcom. Prosím, dámy a páni, kto sa ešte hlási do rozpravy?
Prosím, pán poslanec Farkas. Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
máme pred sebou koncepciu a zásady pôdohospodárskej politiky, materiál, ktorý právom očakávali poľnohospodári celého Slovenska. Odborníci ministerstva pôdohospodárstva nám predkladajú svoj návrh, koncepciu na ďalšiu existenciu, prípadne rozvoj poľnohospodárstva u nás. Nedá sa uprieť ich snaha a úsilie na riešenie nahromadených otázok týkajúcich sa poľnohospodárstva na Slovensku, ale, žiaľ, tento materiál je vypracovaný do určitej miery iba ako čiastková koncepcia z pohľadu rezortu pôdohospodárstva.
Základnou požiadavkou úspešnosti a reálnosti takéhoto materiálu je existencia a platnosť prijatej koncepcie a stratégie komplexnej, zásadnej hospodárskej politiky Slovenskej republiky. Pokiaľ nie je v platnosti takýto materiál, v ktorom je stanovené presné postavenie, možnosti, koncepcia a výkonnosť nášho hospodárstva v určitom časovom horizonte a nie je stanovené presne, kam smeruje naše hospodárstvo a čo chceme dosiahnuť, bude veľmi ťažké dostať sa z nepriaznivej hospodárskej situácie, v ktorej sa nachádza hospodárstvo Slovenska teraz.
Určitá koncepcia je naznačená v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ktorá však neobsahuje všetky požiadavky komplexnej a úspešne fungujúcej hospodárskej stratégie. Nedá sa budovať úspešnú hospodársku politiku na pilieroch čiastkových, len rezortných koncepcii a zásad. Je
jednoznačne potrebný komplexný a vyčerpávajúci hospodársky program, o ktorý sa opierajú aj čiastkové rezortné programy a koncepcie. Je potrebné vypracovať zásady a koncepciu takéhoto programu aj z hľadiska napojenia rezortov a rezortných rozpočtov na štátny rozpočet s jasnými a opodstatnenými vstupnými a výstupnými hodnotami.
Možno aj z hľadiska absencie platnosti takéhoto komplexného hospodárskeho programu v predkladanom materiáli vitím určité protirečenie a chýbajú mi v niektorých prípadoch aj konkrétne riešenia naznačených stratégii a koncepcií. Na jednej strane koncepcia počíta s produkciou cenovo dostupných lacných potravín aj pri neregulovanej hladine vstupov do poľnohospodárstva a naopak, na druhej strane s určitým krátením štátnych dotácií do poľnohospodárskej prvovýroby. Javí sa mi to ako paradox vzhľadom na súčasný stav poľnohospodárstva u nás a stav poľnohospodárstva vo vyspelých európskych krajinách, kde štátne dotácie do poľnohospodárskej prvovýroby sú na oveľa vyššej úrovni než u nás a podpora vývozu potravín, poľnohospodárskych výrobkov zo strany štátu je jednoznačná a výrazná.
Podľa tabuľky na strane 8 "Koncepcie a zásad pôdohospodárskej politiky" ceny vstupov do poľnohospodárstva v roku 1992 vzrástli oproti východiskovému roku 1989 o 87, 1 % a nákupné ceny poľnohospodárskych výrobkov iba o 11, 6 %, spotrebiteľské ceny potravín o 74, 9 %, teda je neporovnateľne veľký rozdiel medzi úrovňou cien vstupov a výstupov. Celkový nárast je vyšší o 75 % oproti východiskovému roku. Aj z úrovne spotrebiteľských cien potravín sa dá jednoducho vyčísliť. rozdiel medzi úrovňou nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov a úrovňou cien predávaných potravín. Tento rozdiel činí 63, 3 % v prospech potravín a, žiaľ, v neprospech poľnohospodárskej prvovýroby. Teda zo zvyšovania spotrebiteľských cien potravín "ťažili" poľnohospodárska prvovýroba iba 15 percentami, ale obchod a spracovateľský priemysel spolu až 85-percentným podielom. Je to číslo varujúce, jednak pokiaľ ide o produkciu cenové dostupných potravín, ale na druhej strane poskytuje informáciu o dosial málo využívanej možnosti zo strany poľnohospodárskej prvovýroby zúčastniť sa vo väčšej miere na produkcii finálnych výrobkov potravín a neposkytovať iba lacnú surovinu pre spracovateľský priemysel.
Napríklad časť podnikov spracovateľského priemyslu stojí pred bankrotom. Bankroty v týchto podnikoch ponúkajú jedinečnú možnosť, príležitosť a šancu poľnohospodárskej prvovýrobe na prepojenie výroby so spotrebiteľským priemyslom. Vo vyspelých európskych krajinách, ako aj v okolitých krajinách takéto prepojenie je veľmi zabehnuté, rozšírené a úspešne funguje. Kapitalizáciou pohľadávok podnikateľských subjektov z poľnohospodárskej prvovýroby v týchto neperspektívnych a neprosperujúcich spracovateľských podnikoch, ako aj výraznou zmenou ekonomiky a hospodárenia alebo manažmentu sa vytvára možnosť prosperovania spracovateľského priemyslu. Takýmto spôsobom poľnohospodárska prvovýroba dosiahne väčší podiel na cene potravín, a to do určitej miery pomôže vylepšiť ekonomickú situáciu podnikateľských subjektov v poľnohospodárskej prvovýrobe. Aby to fungovalo úspešne, treba vytvoriť všetky podmienky, vytvárať legislatívny rámec, účinnú finančnú politiku zo strany vlády a dobre, účinne fungujúcu úverovú politiku zo strany finančných inštitúcií a bánk.
Kapitálové prepojenie a zmena vlastníctva vo väčšine prípadov má pozitívny vplyv na oživenie a prípadný rozvoj poľnohospodárskej výroby. Celkové vyjasnenie vlastníckych vzťahov v poľnohospodárstve sa javí čím ďalej tým potrebnejšie. Nové nadobudnutie vlastníctva k majetku vedie cez tri kanály: reštitúcie, privatizácia, transformácia. V poľnohospodárstve je oveľa viac reštitučných nárokov, ako v priemysle a v ostatných odvetviach národného hospodárstva a má špecifický charakter. Preto treba pristupovať k tejto otázke zodpovedne a postupne riešiť všetky oprávnené reštitučné nároky. V priebehu krátkeho obdobia súkromné vlastníctvo sa musí štát dominujúcou formou vlastníctva.
Privatizácia nie iba v poľnohospodárstve prebieha veľmi pomaly a podľa všetkých predpokladov bude trvať ešte dlho. Pri riešení týchto otázok by mala zohrať dôležitú úlohu prenájomná forma, v rámci ktorej by prenajímali štátnu pôdu tým, ktorí túto pôdu budú v najbližšej budúcnosti vlastniť. Ďalšiu, veľmi vážnu úlohu by tu mala zohrať tzv. forma dlhodobého prenájmu vo vzťahu k štátnej pôde a k štátnemu majetku. Táto forma sa dosial vôbec nevyužíva.
Transformácia družstiev, žiaľ, prebieha iba formálne a vo väčšine prípadov nedosiahla očakávaný efekt. Treba ctiť slobodu rozhodovania s majetkovými podielmi oprávnených osôb, ako aj výšku majetkového podielu vypočítaného na základe platného transformačného projektu družstva. Pri vydávaní týchto podielov samostatne hospodáriacim roľníkom treba postupovať podľa výpočtov východiskovej základne čistého imania družstva. Iná vyčíslená hodnota, cena sa javí neopodstatnenou a neprijímateľnou z hľadiska transformácie poľnohospodárstva. Treba mať na zreteli, že komu sa podarí zmeniť prístup a vzťah k práci a k hospodáreniu, ten má aj budúcnosť pred sebou. Netreba sa báť bankrotov, veď bankroty v mnohých prípadoch môžu znamenať aj možnosť výskytu, nájdenia lepšieho hospodárenia. Takýto krok by znamenal aj zelený signál pre bankovú sféru, pokiaľ ide o selektívnu úverovú politiku, v rámci ktorej by úverovali perspektívne a životaschopné podnikateľské subjekty z oblasti poľnohospodárstva.
Ďalšou veľmi vážnou otázkou je regulácia trhu potravín, ale keď trhy vyspelých európskych krajín sú regulované, je vôbec ilúziou myslieť na neregulovaný domáci trh s poľnohospodárskymi výrobkami a potravinami. Aj vzhľadom na to, že všetky vyspelé krajiny výrazne podporujú export vlastných poľnohospodárskych výrobkov a potravín, a sú aj značné dotácie k výrobným cenám, otázkou tu môže byť iba miera ochrany a do určitej miery regulácia domáceho trhu. A tá by mala byť taká, aby ochraňovala naše podnikateľské subjekty poľnohospodárskej prvovýroby a výrobcov potravín, a nie likvidovala ich. Celkom otvorené trhové podmienky v podmienkach nášho poľnohospodárstva by znamenali likvidáciu domáceho poľnohospodárstva.
Predkladanú koncepciu a zásady pôdohospodárskej politiky bude treba každoročne aktualizovať v nadväznosti na vnútorné a vonkajšie hospodárske podmienky. Treba vytvoriť prijateľné podnikateľské prostredie a poľnohospodárstvo na Slovensku má všetky predpoklady, aby prosperovalo.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi. Pýtam sa, kolegyne, kolegovia, kto sa ešte hlási do rozpravy?
Prosím, pán poslanec Dubjel za Hnutie za demokratické Slovensko.
Poslanec K. Dubjel: Vážení prítomní,
nedá mi, aby som sa aspoň niekoľkými slovami nedotkol stratégie a koncepcie rozvoja lesníctva na Slovenska. Táto stratégia je spracovaná veľmi dôsledne, má v sebe zahrnuté zásady, ktoré by umožnili lesníctvu prežívať aj ďalej a zveľaďovať sa. Nedá mi však, aby som v ňom nehľadal určité nepresnosti alebo chyby, ktoré snáď sa tam nemali vyskytnúť. A potom dám ešte jeden návrh do uznesenia.
Je tu napríklad taký zásah do vlastných radov. Na strane 2, kde sa hovorí o analýze lesníctva, že tieto, ale i iné okolnosti spôsobili, že na cca 75 % plochy rubných porastov sa používajú nevhodné holorubné formy. A tak sa pýtam, kto mohol zistiť takéto číslo, že je to 75 %, a prečo nevhodné, keď všetky tieto formy vlastne predpísala hospodárska úprava lesov. Pokiaľ viem, sú to kvalifikovaní odborníci a pochybujem, že by niekto bol navrhol nevhodné hospodárske formy. To by potom spochybňovalo aj druhú časť koncepcie, kde sa hovorí, že hospodárska úprava lesov bude centrálne naďalej plánovať všetky opatrenia v lesníctve. Takže by som žiadal, aby toto slovo bolo z koncepcie vyškrtnuté.
Ďalej je tu veta taktiež na tretej strane, že súčasná výmera lesov na Slovensku vykazuje pozitívny trend. Snáď malo byť napísané "stúpajúci" trend, lebo čo je pozitívne alebo negatívne, to je v každej historickej dobe trošku iné. Ďalej sa píše, že v nasledujúcom období bude potrebné vypracovať projekt postupného zalesňovania poľnohospodárskych pozemkov nevhodných na poľnohospodárske využitie. Snáď odporučiť, pretože to môže štát len v štátnych lesoch, ale súkromnému vlastníkovi nemôže prikázať, aby niečo zalesňoval alebo odlesnil, môže mu to snáď odporučiť.
Ďalej v časti C - Ekonomická reforma ako súčasť koncepčných zámerov lesníctva je riešenie privatizácie v lesníctve, čiže odštátnenie určitých činností a zmien vo vlastníctve základných prostriedkov s rešpektovaním osobitosti lesného hospodárstva. Toto je veľmi dobre napísané, ale ak zoberieme lesnícke činnosti, dajú sa teoreticky skoro všetky privatizovať - či celý ťažbový proces, to znamená ťažbu, približovanie aj odvoz, dá sa privatizovať aj škôlkárstvo, dá sa privatizovať aj celá činnosť zalesňovania a ošetrovania porastov. Teda pýtam sa, ktoré činnosti, lebo ináč potom už v lesníctve skoro nič neostane. Takže to by malo byť nejako konkrétnejšie, ktoré činnosti navrhuje štát na privatizovanie. Ďalej sú to organizačné zmeny v lesníctve ako jeden z predpokladov naplnenia zámerov ekonomickej reformy. Organizačné zmeny sú odjakživa v každej činnosti, aj v lesníckej, ale zase mi nie je jasné aké organizačné zmeny a či je možné nejaké organizačné zmeny vôbec predpisovať súkromníkovi. Tak zase hádam toto platí len pre štátne lesy.
Taktiež v ďalšej časti je pokračovanie - jasnej transformácie ekonomickej legislatívy a transformácie jej obsahu na podmienky lesníctva. Ekonomická legislatíva platí všeobecne pre celé národné hospodárstvo a lesníctvo môže plniť alebo neplniť len tú časť, ktorá platí pre lesníctvo, a musí ju plniť. Takže tam malo byť snáď napísané, že vytvorí nové nejaké ekonomické zákony alebo niečo podobné.
Potom je tu ešte na strane 7 jedna veta "Z koncepčného hľadiska to znamená neprivatizovať lesnú pôdu. " S tým plne súhlasím. To je mimoriadne dobrá zásada - neprivatizovať lesnú pôdu. Ale hneď za tým píšu "a lesné porasty vo vlastníctve Slovenskej republiky". Nevidím dôvod, aby sa nedal privatizovať lesný porast. Odjakživa tak bolo, že prišiel obchodník, kúpil drevo na pni a potom ho vyťažil a predal. Takže porast sa, podľa mňa, privatizovať dá, nevidím nejaký osobitný dôvod na túto vetu. A tiež by som bol rád, keby tam nebola.
Je tu taktiež zaujímavá veta na strane 9 "Z dôvodu pôsobenia uvedených špecifík v lesnom hospodárstve nie je možné štátne podniky lesov pretransformovať na bežné podnikateľské subjekty. " S tým plne súhlasím. "Tieto podniky budú z dôvodu udržiavania ekologickej rovnováhy, polohovej a výnosovej renty aj napriek liberalizácii cien dreva ako celok
odkázané na štátne dotácie. " Či budú alebo nebudú odkázané, to je závislé od celkovej ekonomickej situácie a od toho, ako ide trh s drevom, ale na tejto vete ma zarazilo snáď len to, že je tam napísané "pre štátne podniky". Pokiaľ viem, máme predsa Fond zveľaďovania lesa, ktorý jednoznačne hovorí, že dáva dotácie každému, kto to potrebuje podľa určitých kritérií. Takže nie je mi jasné, prečo v tejto koncepcii sú štátne lesy.
Ďalej ešte na strane 9 na konci je osobitný problém koncepcie z hľadiska zabezpečenia dostatku dreva na vykurovanie, najmä v oblastiach, kde tento druh paliva má plné odôvodnenie. Túto koncepciu zase možno riešiť vyslovene len v štátnych lesoch, pretože súkromníkovi nikto nemôže predpísať, aby drevo spálil, keď ho vie lepšie predať a kúpi sa za tie peniaze uhlie. Takže malo by snáď byť dopísané, že v štátnych lesoch, lebo súkromníkovi sa to predpisovať nedá.
A to, najmä kvôli čomu som vystúpil, je na strane 11 - pracovníci lesníctva. Tu je napísané: "Osobitným problémom je zvyšovanie odbornosti, ako aj posudzovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov štátnej správy. " Ako viem, zákon o Lesníckej komore už máme v parlamente a bude posudzovaný, takže snáď už v tejto vete mohlo byť dané, že posudzovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov štátnej správy bude vykonávať Lesnícka komora, čo by bolo v poriadku.
A taktiež je tu ešte taká zaujímavá veta na strane 13: "Diferencovaný spôsob hospodárenia. Obmedzovanie holorubných foriem na nevyhnutnú mieru ako zvýšenie podielov prirodzenej obnovy. V rámci realizácie ekologického programu presadzovať nákup lesnej techniky výhodnej z ekologického hľadiska, používať bezolovnatý benzín a biologicky neškodné oleje. " Je to veľmi zaujímavá myšlienka, ale bolo by dobré, aby v tejto koncepcii bolo napísané, akou formou a kto to zaplatí. To slovo "presadzovať" malo snáď byť nahradené slovami "bude
dotovať" nákup lesnej techniky, ale zatial Fond zveľaďovania lesa to nedokáže. Preto by som bol rád, keby pán minister odpovedal na to, akou formou, či sa vytvorí nejaký iný fond alebo či to pôjde z rozpočtu, aby sa táto progresívna myšlienka naozaj mohla uskutočniť a neostala len vetou v tejto koncepcii.
Ďalej v celej koncepcii sa hodne vyskytuje ekologizácia a najviac v ťažbovom procese. Je pravda, že tam si lesníctvo ekologizáciu vyslovene vyžaduje, len keby sme to zobrali úplne dôkladne, tak ekologizácia potrebuje veľmi jemné ťažobné formy a zatiaľ mechanizácia, ktorá je prístupná na našom či zahraničnom trhu, nie je dostatočne ekologická a celý proces sa dá robiť ekologicky, ale je to drahé a veľmi náročné na uskladňovanie dreva a ďalšie činnosti okolo toho. A tak sa pýtam, kto bude potom pracovať ekologickejšie ako ten druhý, akým spôsobom by ho štát mohol zvýhodniť. Myšlienka je to tiež veľmi dobrá, lenže každá ekológia je podstatne drahšia ako to, čo sa robí neekologicky. Bol by som zvedavý, akou formou sa na to pôjde.
Veľmi dobrá myšlienka je okolo hospodárskej úpravy lesov, že ostane naďalej zachované centrálne sledovanie lesov bez ohľadu na vlastnícke formy. Toto je veľmi dôležité, lebo kontinuálne máme údaje o lesoch za mnoho desaťročí, a keby sa tento proces celý prerušil, bola by to nekonečná škoda. Jedno je však zaujímavé, že lesné hospodárske plány aj naďalej budú vyhotovovať len právne subjekty. Myslím si, že lesný hospodársky plán môže vyhotovovať aj fyzická osoba, len ich musí vyhotovovať podľa tých istých smerníc, ako ich vykonáva právny subjekt. Takže v tejto vete mi chýba fyzická osoba. Potreboval by som ju tam doplniť a vtedy by táto hospodárska úprava bola asi taká, ako si to želajú majitelia lesov, ale aj odborníci v lesníctve.
Ako výsledok môjho vystúpenia by vlastne malo byť doplnenie uznesenia, a to v bode 9, kde za vetu: "V tomto smere bude vláda podporovať činnosť dobrovoľných združení, " by som vložil slová "a Lesníckej komory" a potom pokračuje pôvodný text. Lesnícka komora totiž nie je dobrovoľné združenie, a keďže zákon za chvíľu schválime, som za to, aby bola aj v tejto koncepcii.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Dubjelovi za jeho pripomienky ku koncepcii, ktorú predkladá vláda, s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Hraško.
Poslanec J. Hraško:
Pán kolega Dubjel, veľmi dobre ste to asi mysleli, ale dopustili ste sa niektorých nepresností. Nemôžem sa, žiaľ, stotožniť s vami, že do súkromných lesov vláda nesmie a nemôže zasahovať. Pýtal som sa jedného vysokopostaveného úradníka v Rakúsku, do čoho zasahuje vláda v Rakúsku, a on mi povedal: "Opýtajte sa ma, do čoho nezasahuje. " Musíme si to súkromné vlastníctvo, práva súkromného vlastníka a všeobecný záujem trošku rozdiskutovať, aby sme veci nezjednodušovali. Inak, keby som domyslel vašu logiku ad absurdum, keď budeme mať striktne vyriešené vlastnícke vzťahy, a to súkromné vlastnícke vzťahy, potom by sme nemuseli mať vládu, pretože do mojich veci mi, podľa vás, nikto nemôže hovoriť. Ďakujem.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Hraškovi za faktickú poznámku. Prosím, kto sa ešte hlási do rozpravy ?
/Nikto. /
Vyhlasujem teda rozpravu o dvadsiatom tretom bode 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.
Pýtam sa pána ministra Bacu, či sa chce vyjadriť k tejto rozprave.
Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani a vážení páni poslanci,
najskôr by som sa chcel úprimne a bez akéhokoľvek iného úmyslu poďakovať za diskusiu, ktorá tu prebehla napriek tomu, že ak dovolíte - neberte to ako kritiku - si myslím, že by bola v mnohých prípadoch účinnejšia, keby bola prebiehala diskusia vo výboroch, pretože tam sme mohli priamo reagovať a zahrnúť tieto pripomienky priamo do textu. Mnohé pripomienky sú skutočne vecné a opodstatnené a mohli sa hneď zainštalovať do materiálu. Bolo by to bývalo efektívnejšie aj pre prácu v tomto pléne. Ešte raz by som chcel vyjadriť potešenie, že bez ohľadu na to, z akého uhla pohľadu sa pristupovalo k predkladanej koncepcii, všetci diskutujúci ocenili snahu a úsilie v agrárnom komplexe vytýčiť nejaké ciele a nájsť inštrumentárium ako sa k týmto cieľom dostať. Myslím si, že dobré je aj to, že vnímame túto koncepciu ako otvorený dokument. Súhlasím s pánom poslancom Hráškom, že krásnych koncepcii už bolo veľa a ani jedna sa nesplnila. Môžem sľúbiť tomuto parlamentu, že ani táto sa nesplní. /Šum v sále. / Nerobíme koncepciu preto, aby to tak bolo za 7, za 10 rokov, ale robíme koncepciu preto, aby sme dnes vedeli, čo by sme za tých 10 rokov chceli mať z hľadiska dnešného poznania, a čo treba urobiť dnes, zajtra a pozajtra, aby sme sa tam dostali. Je jasné, že každý rok alebo za kratšie obdobie budeme musieť tieto ciele prehodnocovať a aktualizovať. Z toho titulu budeme aktualizovať aj naše kroky ako sa k týmto cieľom dostať.
Zároveň by som chcel reagovať na pripomienky, že táto koncepcia je málo adresná, že málo konkrétne rieši situáciu, ktorá je dnes. Chcel by som povedať, že mnoho záverov už bolo prijatých na zasadnutiach vlády. Nechceli sme ich tu opakovať. Takisto je z tejto koncepcie zreteľné, že v auguste sa predkladá "zelená správa", ktorá každoročne bude reagovať na konkrétnu situáciu a v nej sa budú aktualizovať kroky, ktoré sú v koncepcii rámcové vyznačené, aktualizovať jednotlivé nástroje.
Niekoľko konkrétnych pripomienok. Na otázku pána poslanca Dubjela, ako budeme presadzovať niektoré zámery, ktoré tu máme, by som chcel odpovedať zároveň s odpoveďou aj na druhú jeho otázku, keď hovorí, že z tejto koncepcie nie je dostatočne zreteľné, čo si predstavujeme pod transformáciou ekonomických nástrojov do sektoru lesov. No, presne to, ako chceme presadzovať ciele, ktoré sme povedali. Keď hovoríme o tom, že budeme používať ekologické oleje, máme na to dostatok nástrojov či už legislatívnych - môžeme to obmedziť legislatívou, máme na to ekonomické nástroje, môžeme to ovplyvniť dotačnou politikou, môžeme to ovplyvniť úverovou politikou, úrokovou politikou, daňovou politikou. Presne to sme mali na mysli, že tieto právne, legislatívne, ekonomické alebo organizačné inštrumenty aplikované na dosiahnutie vytyčovaných cieľov, to je presne transformácia ekonomických nástrojov do lesov.
Ďalšia konkrétna pripomienka bola k privatizácii štátnych majetkov. Dovolil by som si prečítať stranu 49, kde je povedané, že pri posudzovaní privatizačných projektov a rozhodovaní sa bude prihliadať na tieto platné kritériá vlastníctvo pôdy, privatizácia z hľadiska funkčnosti, výška ceny, riešenie zamestnanosti, účasť zahraničného kapitálu, zapojenie riešenia privatizácie, spojenie privatizácie a reštitúcie, uprednostňovanie zamestnancov.
Takže to, čoho sa tu domáhali dvaja rečníci, že vlastníci pôdy by mali mať prednosť v privatizácii, myslím si, je tu úplne zreteľne, jasne, meritórne uvedené. Ďalej tu bola vyslovená podobná myšlienka, že nie je vyznačené, ktorým smerom pôjdeme na zahraničie. Na strane 41 jednoznačne hovoríme, že sa zo strany štátu bude uprednostňovať podpora takého vývozu, ktorý je konkurencieschopný. Menuje sa tu osivo, slad, jačmeň, obilniny, osivá, produkty oviec, teľce, pivo, víno, cukrovinky, pestovateľské systémy atď. Takisto by som chcel povedať, že je ťažké urobiť zoznam komodít s vyhliadkou na 5 rokov, pretože napríklad dnes je v Nemecku kilo býka podporovaný zo štátu troma markami a keby nastala situácia, tak ako prebiehajú rokovania na úrovni GATT, že za tri, za päť rokov to bude len polovica, tak za tri roky alebo za päť rokov môžeme aj od nás vyvážať hovädzie mäso do Západnej Európy. Pokiaľ bude taká ochrana ako je dnes, tak ho tam vyvážať nebudeme môcť. Tu vyznačujeme priestor pre tie komodity, ktoré sú aktuálne z dnešného hľadiska a vyznačujeme princíp, to znamená, že tie komodity, ktoré nevyžadujú a nebudú vyžadovať finančnú podporu štátu pri exporte, budú uprednostňované.
Ďalšia otázka bola k zákonu na ochranu zvierat a bol tu predložený aj návrh na úlohu. Súhlasíme s touto úlohou. Máme pripravené zásady, ktoré sa predkladajú do vlády a do konca roku by mali byť aj v parlamente. Zákon je premyslený a pripravený, čiže túto úlohu prijímame.
Viac pripomienok bolo v súvislosti s devízovou pozíciou. Pán poslanec Táraj tu uviedol úplne konkrétne myšlienky, že je 7, 5 miliardy dovážaných tovarov a viazal to na nutné vývozy iných komodít zo Slovenska, aby sme tieto potraviny mohli doviesť. Neviem, či som to presne pochopil, ale
myslím si, že mal na mysli, že by sa naši výrobcovia na Slovensku mohli tohoto priestoru zmocniť. S tým súhlasím. Chcel by som však zároveň povedať, že okrem týchto dovozov máme aj vývozy. Celkové vývozno-dovozné saldokonto rezortu je za minulý rok približne plus 3 miliardy korún, čo reprezentuje asi 100 miliónov dolárov.
Bolo povedaných veľa myšlienok na tému - hovoril o tom aj pán poslanec Farkas, že bude potrebné, aby v krátkom čase v rezorte prevládol súkromný sektor. Súkromný sektor prevláda. To, že je málo funkčný, je iná vec. Potravinársky priemysel alebo samotné hospodárenie na pôde je viac ako spolovice privátne. Potravinárske fabriky boli sprivatizované, ako všetci viete, podľa rôznych odvetví na 60 až 80 %. Pokiaľ ide o hospodárenie na pôde, majetok družstiev bol vydaný súkromným osobám, pôda je na 95 % v súkromnom vlastníctve, takže majetok slúžiaci hospodáreniu na pôde je z 80 % v privátnych rukách, je súkromným majetkom. Iná vec je, do akej miery - ešte raz opakujem - sa nám darí aktivizovať podnikateľské formy, ktoré by tento súkromno-vlastnícky moment vedeli dostatočne využiť. Obávam sa, že pri 80 miliónoch parciel na Slovensku, pri tom, že každý z nás je vlastníkom nejakej pôdy, nejakého majetku, za danej vlastníckej štruktúry a rozptylu trošku preceňujeme tento súkromnovlastnícky moment, pokiaľ by sme chceli aktivizovať všetkých vlastníkov pôdy a fetišizovať alebo spoliehať sa na to, že pokiaľ súkromný vlastník takéhoto maličkého majetku má plnú možnosť sa prejaviť, všetko bude v poriadku. Má možnosť sa prejaviť a nie je všetko v poriadku a nebude všetko v poriadku. Náš mechanizmus, na ktorom budeme musieť hospodáriť, je rentiersky. S pôdou a iným majetkom budeme musieť pracovať rentiersky a budeme musieť pracovať na manažérskom princípe, pretože to budú organizačné jednotky, ktoré budú vyžadovať manažérsky režim.
Ešte raz by som vám, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel poďakovať za prácu vo výboroch, aj pri príprave týchto dokumentov, aj za dnešné vaše vystúpenia. Budeme ich brat do úvahy. Myslím si, že to hlavné, o čo nám išlo, táto koncepcia, aj diskusia potvrdili. Ide o to, aby mal občan istotu. A posledné prieskumy verejnej mienky to aj potvrdili, že občan Slovenska chce, aby mu spoločnosť garantovala, že sa na Slovensku vyrobí dostatok potravín, aby prvovýrobca mal istotu, že spoločnosť o neho stojí, že spoločnosť vie, čo od neho bude chcieť, že mu dáva garancie, že tu bude fungovať mechanizmus, ktorý mu umožní, aby dôstojne žil.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi Bačovi. Žiada si záverečné slovo pán poslanec Pavol Koncoš?
Poslanec P. Koncoš:
Nie. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorý nám bol rozdaný. Prosím pána poslanca Koncoša, aby uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia, vrátane pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov. Po skončení hlasovania by sme prešli k ďalšiemu bodu.
Poslanec P. Koncoš:
Vzhľadom na to, že u dvoch diskutujúcich prišlo k určitému omylu, chcem sa opýtať, či všetci máte tento návrh uznesenia. Tento návrh nie je označený číslom tlače a predkladá ho Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo ako zhrňujúce uznesenie.
K bodu A tohto uznesenia bol návrh pána poslanca Komlósyho vypustiť slovo "schvaľuje" a dať tam slová "berie na vedomie". Neodporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR p. Weiss:
Dámy a páni, prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Kto je za pripomienku formulovanú pánom spoločným spravodajcom s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že prvá pripomienka nebola prijatá. Poslanec P. Koncoš:
Pán predsedajúci, navrhoval som, aby sme uznesenie schvaľovali podľa jednotlivých častí, takže teraz odporúčam hlasovať za písmeno A návrhu na uznesenie v pôvodnom znení. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dobre. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia pod bodom A? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že časť uznesenia označenú písmenom A sme schválili.
Poslanec P. Koncoš:
Pán poslanec Kačmár navrhol v bode 7 vypustiť písm. c/. Chcem upozorniť, že v predloženom uznesení má bod 7 len písmeno a/ a b/, písmeno c/ bolo v pôvodnom návrhu, ktorý sa prerokoval vo výbore, takže toto pokladám za bezpredmetné.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Áno. Takže nemusíme o tomto návrhu dávať hlasovať. Pokračujte, prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Koncoš:
Pán poslanec Letko navrhol do časti pod písmenom D zaradiť bod 15 tohto znenia: "Do konca I. štvrťroka 1994 vypracovať návrh zákona o ochrane zvierat. " Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Letku. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov.
Kto je za návrh formulovaný pánom poslancom Letkom s týra, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Letku sme schválili. Poslanec P. Koncoš:
Pán poslanec Pribula navrhuje v bode B odsek pod číslom 7 písm. b/ upraviť tak, že minimálne 50 % podielu zmeniť na minimálne 20 % podielu. Neodporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pribulu k časti B uznesenia.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Pribulu s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať?
Za návrh hlasovalo 16 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Pribulu Národná rada neschválila.
Poslanec P. Koncoš:
Pán poslanec Dubjel predložil návrh na zmenu bodu 9 v uznesení, ale nie v tom, ktorý má predložený Národná rada
ako návrh výboru, ale v uznesení, ktoré je prílohou samostatnej koncepcie, ktorá bola predkladaná do vlády, takže hlasovanie o tomto bode je bezpredmetné.
Navrhujem ešte, aby sa v bode B vyňal na osobitné hlasovanie bod 10, ktorý som ponechal na rozhodnutie Národnej rade. Týka sa toho, či v koncepcii má zostať pôvodná verzia, alebo sa odporúča verzia v nadväznosti na štátny rozpočet zmeniť tak, ako je v bode 10 navrhnuté. Dávam na samostatné rozhodnutie poslancov.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.
Pán spoločný spravodajca, precizujte ešte, prosím, otázku, o čom budeme rozhodovať.
Poslanec P. Koncoš:
Navrhujem teraz hlasovať o tom, aby sa bod 10 v uznesení ponechal. Tým vlastne príde k zmene textu.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Kto je za tento návrh, teda aby sa bod číslo 10 v uznesení ponechal s tým, že pán spoločný spravodajca to necháva na naše rozhodnutie?
Poslanec P. Koncoš:
Nechávam to na poslancov. Je to odporúčanie výboru, takže by som mohol povedať, že odporúčam prijať, ale bolo to rozporné pri samotnom prerokúvaní vo výbore, preto to ponechávam na poslancov.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Kto je za?
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol schválený. Poslanec P. Koncoš:
Keďže bod 10 uznesenia nebol schválený, z návrhu uznesenia sa vypúšťa a zostáva koncepcia v tejto časti v pôvodnom znení.
Odporúčam teraz hlasovať za celkové znenie pod bodom B aj s prijatými pozmeňujúcimi doplnkami a zmenami. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za schválenie časti uznesenia označenej písmenom B? Pán spoločný spravodajca odporúča túto časť prijať. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že časť uznesenia pod písmenom B sme schválili.
Poslanec P. Koncoš:
K bodu pod písmenom C navrhovaného uznesenia neboli žiadne pripomienky. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Budeme hlasovať o uznesení pod bodom C.
Prosím, prezentujme sa.
Prepáčte, pokazil som hlasovanie. Prosím, ešte raz.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Kto je za uznesenie pod bodom C?
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že uznesenie pod bodom C sme schválili. Poslanec P. Koncoš:
Odporúčam teda hlasovať o návrhu uznesenia ako celku. Odporúčam ho prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia ako celku? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky ku Koncepcii a zásadám pôdohospodárskej politiky. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu.
Prejdeme k dvadsiatemu štvrtému bodu programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o Úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.
Dámy a páni, kým ho začneme prerokovávať, z dôvodov duševnej hygieny si dovolím navrhnúť nie dlhšiu ako 10-minútovú prestávku.
/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, prosím, aby ste urýchlili svoj príchod do rokovacej miestnosti, aby sme dali príležitosť pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi vyjadriť sa k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorý ste dostali ako tlač 211 a spoločnú správu výborov ako tlač 21la, odôvodni minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladajú tri navzájom súvisiace novely zákonov upravujúce problematiku pozemkového vlastníctva. Je to aj návrh noviel zákonov o lesoch a zákona o pozemkových úpravách.
Vláda v súlade so svojím programovým vyhlásením má záujem komplexnejšie upraviť problematiku pozemkového vlastníctva, ktorého neutešený právny, evidenčný a faktický stav je vážnou prekážkou hospodárskeho života. V prípravných prácach sa však ukázalo, že pred touto úpravou je žiadúce vykonať čiastkové úpravy v reštitučných a a nimi súvisiacich predpisoch. Nie je tajomstvom, že zákon číslo 229/1991 Zb. je poznačený viacerými nepresnosťami a legislatívnymi nedokonalosťami. Táto skutočnosť je dôvodom opakovaných ťažkostí pri aplikácii zákona. Odstránenie nejasností v zákone a zaplnenie takpovediac medzier v jeho texte je jedným z cieľov predkladaného zákona.
Časť ustanovení tohto druhu má povahu spresnení a je v zásade nesporná. K druhej, rozsahom menšej časti navrhovaných ustanovení tohto druhu môžu byť, a v niektorých prípadoch aj sú, rôzne záujmovo motivované stanoviská. Ako príklad uvediem chápanie pojmu "starostlivosť riadneho hospodára" najmä v lesnom hospodárstve § 5 ods. 3, § 22 ods.
6. Keďže výnos bývalého ministerstva lesného a vodného hospodárstva, ktorý túto problematiku určitým spôsobom riešil, nevyhovuje ústavným požiadavkám na vydávanie právnych predpisov, navrhuje sa doplniť priamo zákon, a to v zásade odkazom na príslušné predpisy - bod 3 a bod 33 vládneho návrhu zákona.
Naše videnie veci považuje za výhodu tohto riešenia skutočnosť, že zabezpečuje určitosť výkladu všeobecne a zároveň cez lesné hospodárske plány, do tvorby a zmien ktorých novela lesného zákona zapája aj vlastníkov, umožňuje zohľadniť aj konkrétne miestne podmienky, a to i v takých citlivých otázkach, ako je ťažba dreva. Pokiaľ by napriek tomu vznikli v praxi určité problémy, o čom sa tu dnes asi bude veľa hovoriť, či dokonca pokusy zneužiť pojem "starostlivosť riadneho hospodára", ako sa vyjadrujú niektorí zástupcovia vlastníkov lesov, ministerstvo využije svoje oprávnenia zakladateľa štátnych podnikov, aby sa zákon v plnom rozsahu rešpektoval. Legislatívne je možné túto otázku riešiť podľa článku 120 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý umožňuje, aby vláda aj bez osobitného zákonného zmocnenia na vykonanie zákona a v jeho medziach vydávala nariadenia. Obdobne je možné riešiť aj ďalšiu toľko diskutovanú otázku, a to poskytovanie náhrad za trvalý lesný porast, ako sa uvádza v bode 17 vládneho návrhu.
Ďalšia skupina zmien sa týka niektorých čiastkových reštitučných otázok v druhej časti zákona a úpravy pomerov tam, kde vlastníctvo zostalo zachované /štvrtá časť zákona/. Drobnou úpravou navrhnutou v bode 5 sa navrhuje reštituovať majetok lesných družstiev aj na Slovensku. Teraz by som vás poprosil, aby sme si lepšie rozumeli, pokiaľ máte záujem, že by ste si listovali vo vládnom návrhu zákona, a rád by som k niektorým bodom, ktoré tam vláda udáva, povedal niekoľko poznámok.
Úpravy § 11, čiže body 13 až 16 sú motivované zvýraznením niektorých verejných záujmov, kvôli ktorým by sa pozemok nemal, podľa názoru vlády, vydávať, ale by sa poskytla zaň náhrada. Doplnky § 15 v bodoch vládneho návrhu 17 a 18 sú vyjadrením snahy nájsť priechodný model náhrad za rozdiely v stave lesných porastov. Rovnako aj zmeny v § 24 - to sú body vládneho návrhu 36 a 37. Zmeny v § 16 spresňujú formy poskytovaných náhrad. To je vládny návrh, body 19 až 21. Dôležitý je postup umožňujúci určiť v pochybnostiach povinnú osobu na poskytnutie reštitučných náhrad - body 20, 26 až
28, vrátane úloh pozemkového fondu v tejto oblasti.
Veľkým význam prikladáme doplneniu úpravy pomerov pri zániku voľakedajších užívacích práv k majetku fyzických osôb, či už ide o vyjadrenie obsahu tzv. zákonného nájmu uvádzaného v bode 33, alebo uľahčenie preukazovania práv vlastníkov - bod 34, i v neposlednom rade dopracovanie otázok zákonného nájmu lesných pozemkov, tak ako je to v bodoch
29, 31, 32, a predovšetkým hromadné odovzdávanie lesných pozemkov vlastníkom v ucelených lesných častiach, ako sa uvádza v bode 35.
Všetky tieto zmeny majú viesť k zjednodušeniu a zrýchleniu usporiadania pozemkových vzťahov, vrátane súvisiacich náhrad. Je nám vzdialená ilúzia, že všetko, ak sa tento zákon, táto novela, prijme, pôjde ľahko - napríklad pri hromadnom vydávaní lesných pozemkov a vysporadúvaní náhrad za lesné porasty. Ale aj v týchto dvoch menovaných prípadoch, ktoré napokon budú v praxi splývať, čo umožní zladiť záujmy jednotlivých vlastníkov, je navrhnutý mechanizmus uzavretý právomocou štátnej správy, a to pozemkového úradu.
S úpravami lesných predpisov súvisí spresnenie postavenia pozemkového fondu v správe lesných nehnuteľnosti štátu. Uvádza sa to v bode 24 vládneho návrhu.
Diskutovanou otázkou v príprave vládneho návrhu i pri jeho posudzovaní vo výboroch Národnej rady bol návrh na modifikované obnovenie pôvodného § 6 ods. 3 vypusteného novelou číslo 93/1991 Zb. To je obnovenie výmery 150 resp. 250 ha vydávaných pozemkov, ktorá mala byť výsledkom prvej pozemkovej reformy vyvolanej nie pomermi po druhej, ale po prvej svetovej vojne, spolu so zrušením 50 ha výmery pre oprávnené osoby postihnuté povojnovými majetkovými opatreniami, ktoré sa do zákona číslo 229/1991 Zb. dostali vlastne zo zákona o tzv. novej pozemkovej reforme z roku 1948. Domnievam sa, že odborne bolo dostatočne objasnené, že v dôsledku právnej konštrukcie nariadenia Slovenskej národnej rady číslo 104 z roku 1945, kedy sa majetok právne konfikoval k 1. marcu 1945, nech bolo patričné rozhodnutie vydané kedykoľvek neskôr, došlo formálne k prelomeniu hranice 25. februára 1948 už v pôvodnom znení zákona číslo 229, i ďalší osobný a časovo i vecný posun v právnej úprave vykonaný zákonom Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. a zákonom Federálneho zhromaždenia číslo 93/1992 Zb., ako aj možná konkurencia resp. súbeh nárokov, ktorý by za určitého riešenia mohol nastať, a napokon i to, že navrhovaná výmera nie je obmedzením následných majetkových dispozícií. V tomto momente už ide o vaše posúdenie a zhodnotenie všetkých spomínaných súvislostí.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
zákon číslo 229/1991 Zb. sa navrhuje novelizovať už tretíkrát. Okrem toho je časť reštitučných ustanovení špecifických pre územie Slovenskej republiky obsiahnutých v zákone Slovenskej národnej rady číslo 330. V tejto súvislosti sa pri prerokúvaní predkladaného návrhu v orgánoch exekutívy, ale i Národnej rady, objavovala myšlienka a, dá sa povedať, požiadavka, vydať úplne nový zákon. Legislatívno-technická stránka tejto myšlienky je pre užívateľov zákona pokrytá v článku 3 navrhovaným splnomocnením na vydanie úplného znenia zákona. Z vecného hľadiska nemožno túto myšlienku prijať preto, že zákon číslo 229 je jedinečným v konkrétnych historických súvislostiach ukotveným aktom. Z toho, samozrejme, plynú určité nedostatky, napríklad zreteľnejšie premietnutie českých reálií do textu zákona a konštrukcie jednotlivých inštitútov, opomenutie, resp. nedostatočné zohľadnenie špecifík pozemkového vlastníctva v lesníctve. Vláda sa domnieva, že tieto nedostatky je možné reparovať spolu s premietnutím v podstate technických úprav vyplývajúcich z praktickej aplikácie zákona tak, aby tento zodpovedal stavu pozemkového vlastníctva a historickým okolnostiam minulých mocenských zásahov do neho na území Slovenskej republiky, pravda, pri zachovaní historického zmyslu a koncepcie a filozofie zákona číslo 229 vyjadreného v jeho preambule - citujem: "Zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v rokoch 1948 až 1989. Dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde, upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja a vidieka, aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. " Naplnením týchto funkcií zákona bola vedená vláda pri príprave predkladaného návrhu na jeho novelizáciu. Verím, vážená Národná rada Slovenskej republiky, že tento zámer vlády podporíte.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Bohumila Kačmára, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec B. Kačmár:
Vážené dámy, vážení páni,
predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229 z roku 1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 3. mája 1993 číslo 291 na prerokovanie piatim výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Spomínané výbory predložený návrh prerokovali v stanovenom termíne a schválili ich s pripomienkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.
Teraz niečo bližšie ku genéze navrhovanej novely. Niektoré veci tu už pán minister ako predkladateľ povedal, ale dovolím si ešte niečo k tomu pripomenúť.
Zákon číslo 229 z roku 1991 bol prijatý vo Federálnom zhromaždení českej a Slovenskej Federatívnej Republiky dňa 21. mája 1991 po dlhých a často kontroverzných stanoviskách k riešeniu vlastníckych vzťahov k pôde a poľnohospodárskemu majetku, či už na parlamentnej pôde, ale aj v širokej verejnosti. Ani spomínaná široká diskusia túto rôznorodosť stanovísk neodstránila a určitý, dá sa povedať, rozdielny či kontroverzný náboj je premietnutý aj do samotného zákona. Navyše, spomínaný zákon neodkazuje ďalšie spresňujúce či vysvetľujúce záväzné právne normy, čo tiež prináša so sebou nejednoznačný výklad. Navyše, nedostatočne zohladňuje odlišné historické súvislosti predovšetkým v otázkach dedičského práva na Slovensku, čo zdá sa, je tiež problémovou oblasťou zákona číslo 229 z roku 1991, ako aj zákona číslo 42 z roku 1992.
Určitým spôsobom na zákon číslo 229 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku nadväzuje zákon Slovenskej národnej rady číslo 330 o usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách. A práve táto predkladaná novela zákona si kladie za cieľ zjednotiť, pripadne odstrániť a zjednodušiť odlišný prístup spomínaného zákona číslo 229 a zákona číslo 330. Ďalej dáva do súladu postavenie tzv. domnelého vlastníka, či postupy s týmto súvisiace pri usporiadavaní vlastníckych vzťahov v zmysle zákonov Slovenskej národnej rady číslo 265 a 266 z roku 1992 o zápise vlastníckych a iných vecných vzťahov k nehnuteľnostiam a o katastri nehnuteľností.
Zrejme určitú polemiku vyvolá bod 8 spoločnej správy, kde sa opäť zavádza horná hranica výmery poľnohospodárskej či lesnej pôdy, ktorú možno navrátiť, čiže limit, ktorý bol stanovený zákonom číslo 229 z roku 1991, potom dodatočne zrušený jeho novelou číslo 93 z roku 1992. Takýto limit však tu bol aj pred rokom 1948. Táto hranica sa navrhuje pre všetky fyzické osoby, čim sa, podľa mňa, posilňuje občiansky princíp, čiže nedáva rozdielne podmienky pre vlastníctvo napríklad z pohľadu národnostného či iného.
Ďalším dôležitým bodom je bod 17, kde je definovaný porovnateľný lesný porast a následne sa stanovujú podmienky náhrady za takýto porast. Osobne sa domnievam, že aj tu sa hľadá určitý kompromis, aj keď predpokladám, že značná časť vlastníkov s týmto riešením možno nebude celkom spokojná. Osobne nepovažuje za vhodné, aby sme ďalších desať či viac
rokov hľadeli iba do minulosti, kalkulovali a hľadali náhradu za každý strom, ale je potrebné vytvoriť podmienky pre uzatvorenie a stabilizovanie vlastníckych vzťahov a na tomto základe vytvoriť podmienky pre ďalší rozvoj. Toľko hádam na opätovné priblíženie genézy tejto právnej normy. A teraz už k samotnej spravodajskej správe.
Zo spoločnej správy navrhujem an blok prijať pripomienky, ktoré, podľa môjho názoru, zjednodušujú, majú vysvetľujúci alebo spresňujúci charakter, čiže závažným spôsobom neovplyvňujú filozofiu zákona. Sú to tieto pripomienky: Pripomienky pod bodmi 2, 3, 4 - tam je len chybne označené písmeno, miesto "n" má byť "u", body 5, 13, 14, 18, 19 - tam je takisto len tlačová chyba, miesto 15a má byť 16a, body 22 a bod 27. Keďže predpokladám, že k ostatným pripomienkam bude možno rozsiahla rozprava a rôznorodé názory, navrhujem, aby sa o nich rozhodlo v samostatnom hlasovaní podľa jednotlivých bodov, ale poviem k nim svoje stanovisko.
Bod 1 neodporúčam prijať. Predpokladám, že navrhovatelia mali v úmysle, že inštitút evidencie nehnuteľnosti nezakladá vlastnícke právo, ale túto problematiku rieši bod 2 v odkaze na zákon číslo 330, kde už je táto formulácia vynechaná.
Bod 6 nenavrhujem prijať. Nie je potrebné takéto riešenie. Táto oblasť je pokrytá. Ak by navrhovatelia dovolili, navrhoval by som, aby sa tento bod rozdelil na dve časti a aby bola prijatá druhá časť. V opačnom prípade odporúčam celý odsek neprijať, pretože táto problematika je pokrytá.
Bod 7 navrhujem neprijať, pretože v tomto bode sa zakladá opačný postup, ako sme prijali vo filozofii reštitúcií alebo riešenia vlastníckych vzťahov, totiž filozofiu, že fyzickým osobám ich vlastníctvo nechávame, nenarúšame a dávame určitým spôsobom náhradu. Práve v tomto jednom prípade by
sme prijali úplne opačný prístup, že vraciame pôvodnému vlastníkovi, a tým ďalším, ktorí by potom sa stali oprávnenými, dávame náhradu. Z toho dôvodu neodporúčam prijať.
Ďalej by som trochu prehodil poradie. Je dôležité, aby sme najprv hlasovali o bode 9, pretože ten rieši celkovú problematiku - to je spomínaná výmera, ako som už povedal predtým, považujem toto riešenie, aj keď možno trochu pritiahnuté za vlasy, za vhodnejšie a odporúčam bod 9 neprijať, aby sa bod 8 nevypúšťal. A následne, ak sa neprijme, odporúčam potom prijať bod 8, ktorý pre túto hornú výmeru dáva výnimku pri súbehu oprávnených osôb, či už dedičstva alebo podobne.
Bod 10 nenavrhujem prijať. Určitým spôsobom sa tam rozširujú možnosti a zavádza sa iný režim, alebo iný systém, aký doteraz fungoval. Predpokladám, že pri prijatí tohto návrhu by prinieslo ďalší kontraverzný alebo nejednotný postup v doterajšom uplatňovaní. Neodporúčam ho prijať.
Predpokladám, že kontraverzný bude aj bod 11. Týka sa vyčlenenia pozemkov, ktoré sa v zákone striktne uvádzajú, že sa nebudú navracať. Osobne sa domnievam, že toto obmedzenie, ktoré štát potrebuje, sa môže riešiť aj osobitným režimom. Ak vlastníci prijmú takýto režim, ktorý môže ísť napríklad až do takej tvrdosti, že im vlastníctvo zostáva - týka sa to predovšetkým lesov - a napríklad za 20 rokov nebudú môcť s týmto vlastníctvom manipulovať, až takúto filozofiu prijmú, nevidím dôvod, aby sme im to neumožnili, a to aj výkon vlastníckych práv obmedzili. Bod 11 navrhujem prijať.
Bod 12 navrhuje predĺžiť lehotu, ktorá už bola raz uzavretá 31. decembrom 1992. Navrhujem neprijať.
Bod 15 rieši určitým spôsobom porovnateľný porast a náhradu akú štát, akú terajší vlastník môže poskytnúť
vlastníkovi, ktorému sa to dostane. Odporúčam prijať. Je to možné. Nie veľmi sa to odlišuje od pôvodnej verzie vládneho návrhu a možno s tým súhlasiť. Následne potom neodporúčam prijať bod 16. Bod 17 rieši tieto vzťahy, lebo táto problematika, podľa môjho názoru, sa rieši v § 8. Neodporúčam ho prijať.
V bode 20 vlastne ide o problematiku, či výpovedná lehota zostane 3 mesiace alebo 1 rok. Čo sa týka lesov, nevidím, aby to bol tak aktuálny problém, ktorý musí byť v priebehu 3 mesiacov riešený. Neodporúčam prijať.
Bod 21 - myslím si, že navrhovateľ mal na mysli, aby v zmysle bodov 1 až 8 sa to riešilo aj u domnelého vlastníka, ale pokladám to z gramatického hľadiska za obrátenú formuláciu. Navrhujem teda, aby sme tento bod neprijali a prijali pôvodnú formuláciu s tým, že súčasne predkladám pozmeňujúci návrh, aj keby som ho mal predložiť v rozprave, ale je to iba zmena jedného slova, čiže namiesto slova "primerane" na konci použiť slovo "obdobne". Tým vlastne sa bude riešiť domnelý vlastník v zmysle § 4a bodov 1 až 8.
Bod 23 neodporúčam prijať. Zakladá sa tu možnosť ďalších a pomerne výrazných výdavkov štátu pri vyčleňovaní jednotlivých drobných parciel a podobne. Obdobne je to v bode 24. Neodporúčam ho prijať.
Bod 25 odporúčam prijať. Je to rozšírenie aj na pozemkové spoločenstvá.
Bod 26 neodporúčam prijať. Jeho prijatie je možné len v súvislosti s bodmi 23 a 24, čiže, ak body 23 a 24 sa neprijmú, je hlasovanie o ňom bezpredmetné. Aj keby sa prijali, neodporúčam ho prijať.
Bod 28 neodporúčam prijať. Nemôžeme hovoriť o pôvodnom či akom zákone, je len taký zákon, ktorý platí, čiže v zmysle noviel.
Ako som povedal, predpokladám, že tento zákon vyvolá dosť rozsiahlu a možno kontraverznú debatu, preto by som prosil všetkých, ktorí budú mať konkrétne pozmeňovacie návrhy, aby mi ich odovzdali písomne.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi Bohumilovi Kačmárovi, spoločnému spravodajcovi výborov.
Otváram rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu. Ako prvý sa do tejto rozpravy prihlásil pán poslanec Surový za Hnutie za demokratické Slovensko. Pripraví sa pán poslanec Ladislav Köteles za hnutie Spolužitie.
Poslanec I. Surový:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,
predkladám pozmeňujúci návrh v zmysle preambuly preberaného zákona o zmiernení krívd, a to v § 6 ods. 1 písm. u/ na toto znenie: "Prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov, lesných družstiev" - vložka "a roľníckych spracovateľských družstiev, pokiaľ členmi družstva boli výlučne fyzické osoby".
Svoj návrh zdôvodňujem nasledovne: Roľnícke spracovateľské družstvá si založili roľníci za účelom vzájomnej
svojpomoci na zabezpečenie rovnomerného a trvalého odbytu svojej poľnohospodárskej prvovýroby, jej spracovania a realizácie na trhu, ekonomickej podpory a prosperity prvovýroby s minimálnymi štátnymi dotáciami. Tie roľnícke poľnohospodárske družstvá, ktoré spracovávajú vo vlastnej réžii svoju poľnohospodársku prvovýrobu, sú prosperujúce, ktoré toto zanedbávajú, topia sa v dlžobách. Vrátením majetku roľníckych spracovateľských družstiev ich pôvodným členom a dedičom sa vyrieši problém privatizácie tohoto majetku s minimálnymi finančnými nákladmi štátu a ekonomicky prospeje poľnohospodárskej prvovýrobe.
Rovnaká cesta spojenia poľnohospodárskej prvovýroby a jej spracovania sa razí aj v iných štátoch a má výhodnú pozíciu. Toľko k predloženému pozmeňovaciemu návrhu.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Surovému. Keďže pán poslanec Köteles sa vzdal svojho poradia, prosím, aby pristúpil k rečníckemu pultu pán poslanec Ján Krivčík z Kresťanskodemokratického hnutia. Pripraví sa sa pán poslanec Štefan Taraj z toho istého hnutia.
Poslanec J. Krivčík:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
v úvode môjho príspevku do rozpravy k vládnemu návrhu novely zákona číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zmien a doplnkov chcem poukázať na niektoré širšie súvislosti, ktoré úzko súvisia s citovaným zákonom číslo 229, s jeho aplikáciou v praxi, ako i so samotným vládnym návrhom na zmenu tohto zákona.
Slovenský roľník svoj zápas o priestorové alokovanie prežíva znova, opätovne sa očitá vo víre zápasu o svoju existenciu. Snaží sa obnoviť svoje vlastnícke práva, cez ktoré možno pristúpiť k potrebnej reštrukturalizácii, k potrebnej zmene systému, ktorý dospel do hlbokej depresie. Generácie našich otcov, ktoré boli cez vlastnícke vzťahy k pôde tvrdo stimulované prežiť, ocitli sa v postavení nádenníkov, zbavení základných ľudských práv. Štyridsaťročné vymývanie mozgov zanechalo za sebou hlboké brázdy, a to nielen vizuálne identifikovateľné, ale najmä zdevastované vnútro človeka. Celé teamy špecialistov sledovali u každého jednotlivca, či je dostatočne premenený v duchu zhubnej ideológie. Ak nebol, nasledovalo inštrumentárium donucovacích metód. Zvlášť dôsledne sa tieto aplikovali na slovenskom roľníctve. Obdobný osud postihol i rolnícke družstevníctvo budované do roku 1948 na medzinárodne uznaných zásadách svojpomoci, dobrovoľnosti, vzájomnosti a účasti na samospráve. Toto bolo likvidované, dá sa povedať, ako Kartágo.
Termíny ako zisk, konkurencia, ale najmä vlastníctvo k pôde sa stali najväčšími prekážkami násilnej kolektivizácie, ktorej zhubné dôsledky sa pokúšame i my dnes riešiť. Ako sa nám tento zložitý proces darí zvládnuť, svedčí i táto novela zákona predložená vládou Slovenskej republiky na schválenie tomuto parlamentu.
Pre oživenie pamäti si pripomeňme ciele - pán minister už ich tu pripomenul a účel citovaného zákona číslo 229 schváleného Federálnym zhromaždením v roku 1991. Boli to najmä tieto ciele: zmiernenie následkov majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného
majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnutie zlepšenia starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde, upravenie vlastníckych vzťahov k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka, v súlade s požiadavkami krajinotvorby a ochrany životného prostredia.
Vládny návrh novely citovaného zákona číslo 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov svojou obsahovou stránkou mení v značnom rozsahu celú filozofiu reštrukčných nárokov oprávnených fyzických osôb na vydávanie nehnuteľností, ktoré prešli na štát alebo právnickú osobu na základe právnych skutočnosti v zákone uvedených. Vyvstáva pritom celkom opodstatnená otázka, čo chce vláda Slovenskej republiky touto novelou dosiahnuť, či chce podporiť proces ekonomickej transformácie v tomto rezorte vyriešením právne zložitých vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskej a lesnej pôde, ako i nadväzujúcich reštrukčných nárokov na živý a mŕtvy inventár, ktorý oddelením od pôdy sa stáva nefunkčným, alebo sa snaží dosiahnuť tzv. poslušné konkurenčné prostredie, v ktorom budú držať taktovku tzv. osvedčené managementy.
Opätovné zavedenie navrhovanej hornej hranice výmery vydávaných pozemkov na 150 ha poľnohospodárskej pôdy a 250 ha všetkej pôdy vydávanej oprávnenej osobe pôsobí antipodnikateľsky, čo v praxi znamená nové znárodnenie zákonom priznaných nárokov. Preto vládna novela zákona číslo 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov navrhovanými obmedzeniami podnikateľskej slobody a ústavou zaručených práv otvára principiálny problém, ktorý si dovolím vyjadriť jednou vetou - privatizovať áno, dedičom a oprávneným osobám vrátiť nie.
Miliardové straty, ktoré vykazujú existujúce poľnohospodárske subjekty ako výsledok svojich ekonomických aktivít, sú alarmujúce. Vládna podpora vznikajúcich súkromných fariem, ba možno povedať, že celého transformačného procesu,
je len symbolická. Atomizácia existujúcich subjektov v tomto rezorte sa javí ako nevyhnutná, avšak nepodporuje sa. Vládny návrh nedostatočne podporuje prioritu obnovenia pôdnych vlastníckych vzťahov, ale i rešpektovania obmedzenia vlastníckych vzťahov v rozsahu len najnevyhnutnejšom. Akosi samozrejme prijíma aj tento parlament porušovanie a nedodržiavanie platných zákonov.
Nedostatočná aplikácia zákona, ktorého sa dotýka vládny návrh novely, vytvára bariéry celému procesu transformácie, čo v tomto návrhu nie je dotknuté. Z praxe by som mohol spomenúť i kladné príklady, kde zainteresované strany našli spoločnú reč a tieto problémy vyriešili. Preto si dovolím poukázať na úplnú absenciu postihov pri úmyselnom porušovaní zákona, ktoré vládny návrh vôbec nerieši. Je to tichý súhlas s devastáciou právneho povedomia.
Vážená Národná rada, máme posúdiť vládny návrh novely zákona mimoriadnej ekonomickej dôležitosti, ale i vo vzťahu k cieľom hospodárskej politiky. Žneme úrodu 40-ročnej devastácie, ktorou je poznamenaný i tento vládny návrh novely zákona. Schválením predloženej dikcie by sme položili základy budúcim reštitúciám. Bolo by to neblahé dedičstvo našej činnosti. Je preto potrebné každý bod zvážiť v zmysle pozmeňovacích návrhov spoločnej správy výborov Národnej rady a rozhodnúť sa pre novelu primeranú cieľom hospodárskej politiky.
Moje pozmeňovacie návrhy sú nasledovné:
Bod 3 vládneho návrhu - § 5 ods. 3 doplniť o túto vetu: "Starostlivosťou riadneho hospodára sa pre účely tohoto zákona nepovažuje úmyselná ťažba drevnej hmoty. "
Bod 17 vládneho návrhu - § 15 ods. 2 navrhujem nasledovné znenie: "Za porovnateľný lesný porast sa považuje taký
porast, ktorý poskytuje primeraný výnos, aký poskytoval porast v čase jeho prevzatia štátom. "
Bod 28 - v § 21b navrhujem vypustiť odsek 3.
Bod 39 - § 39 doplniť o odsek 7 tohoto znenia: "Zo zákona prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnostiam pôvodným vlastníkom, ktorým bol majetok odňatý bez náhrady postupom podľa zákona číslo 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pastvinárskeho majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Pokiaľ došlo k zastaveniu alebo sú iné zákonné prekážky na vydanie, tieto prípady rieši pozemkový úrad ako pri súčasnom znení. "
Článok 1 bod 22 navrhujem vypustiť.
Toľko moje pozmeňovacie návrhy. Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Krivčíkovi. Prosím pána poslanca Štefana Taraja z Kresťansko-demokratického hnutia, aby sa ujal slova.
Poslanec Š. Taraj:
Vážený predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,
v § 13 ods. 1 zákona číslo 229/1991 Zb. sa určil 31. december 1992 ako posledný deň, v ktorom bolo možné uplatniť nárok na vydanie nehnuteľností. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniklo. Je známe, že istá nie zanedbateľná
časť osôb, na ktoré sa tento zákon vzťahuje, nemala možnosť uplatniť nárok na vydanie. Pritom jedným z hlavných dôvodov bola preťaženosť a nevybavenosť štátnych notárstiev a orgánov geodézie a kartografie. Vláda Slovenskej republiky si je vedomá tohto stavu, a preto pripravuje novelizáciu § 13 zákona číslo 42/1992 Zb. Teraz budem voľne citovať z dôvodovej správy k tomuto vládnemu návrhu zákona, v ktorej navrhuje okamžite ohraničiť lehotu pre vydanie majetkového podielu do 30. septembra 1994. Tento termín korešponduje s lehotou na odklad použitia zákona o konkurze a vyrovnaní ustanovený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 122/1993 Z. z. Vláda Slovenskej republiky uvažuje tiež nad tým, aby v prípadoch, keď nebolo možné preukázať vlastníctvo v uvedenej lehote, sa navrhovaná lehota predĺžila až do 31. decembra 1995, t. j. do konečného termínu, v ktorom je možné preukázať nároky podľa zákona Slovenskej národnej rady číslo 565/1992 Zb. Toľko z dôvodovej správy k návrhu vlády novelizovať § 13, ktorý by mal byť pravdepodobne v II. polroku predložený tomuto parlamentu.
Domnievam sa, že tento pozitívny prístup vlády by bolo možné zohľadniť už dnes pri novelizácii zákona číslo 229/1991 Zb. Preto si dovoľujem, vážené poslankyne a vážení poslanci, navrhnúť neprijať bod 12 spoločnej správy a namiesto neho prijať nový § 33a, ktorý opätovne otvorí možnosť uplatniť svoje nároky osobám, na ktoré sa vzťahuje zákon číslo 229/1991 Zb. a ktoré tak z rôznych, predovšetkým nezavinených dôvodov, nemohli urobiť do 31. decembra 1992. Znenie navrhovaného § 33a je nasledujúce: § 33a hovorím len z toho dôvodu, ak by v prípade spoločnej správy bol prijatý bod 27 spoločnej správy. V prípade neprijatia bodu 27 spoločnej správy by to bol § 33b. Čiže môj pozmeňovací návrh: "§ 33a odsek 1 Neuplatnené právo na vydanie nehnuteľností podľa § 6 v lehote stanovej v § 13 môže oprávnená osoba uplatniť odo dňa účinnosti tohto zákona do 31. decembra 1995. Odsek 2 Neuplatnené právo na náhradu živého a mŕtveho
inventára podľa § 20 v lehote stanovej v § 13 môže oprávnená osoba uplatniť odo dňa účinnosti tohto zákona do 31. decembra 1995. "
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Tarajovi za jeho príspevok do rozpravy. Prosím, pani Pavlovičová.
Poslankyňa B. Pavlovičová:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, pán minister, milé kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi zareagovať na príspevok pána poslanca Taraja. V bode 12 spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb., sa navrhuje predĺžiť lehotu na uplatnenie nárokov na vydanie nehnutelnosti o 1 rok, do 31. 12. 1993. Ten istý návrh obsahujú body 9 a 10 v spoločnej správe k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 330/1991 Zb. Rozdiel je v tom, že v tlači 211a ide o všeobecné predĺženie lehoty, v druhom prípade sa predĺženie lehoty týka vydania pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Zákon číslo 229/1991 Zb. nadobudol účinnosť 24. júnom 1991 a zákon číslo 330/1991 Zb. 19. augustom 1991.
Od uvedených termínov do 31. 12. 1992, teda približne jeden a pol roka, mali oprávnené osoby čas na uplatnenie svojich nárokov na príslušných pozemkových úradoch. Zákon
pritom nevyžaduje, aby sa k uplatnenému nároku pripojili všetky potrebné dôkazy. Na to zákon určuje osobitné lehoty - posledná veta § 13 ods. I zákona číslo 229/1991 Zb. Predĺžením lehôt o jeden rok umožníme síce ďalším oprávneným osobám uplatniť si svoje práva, treba si však uvedomiť aj negatíva takéhoto postupu. Podľa § 5 ods. 3 zákona číslo 229/1991 Zb. nehnuteľnosti, ktoré sa majú vydať oprávneným osobám, nemožno až do ich vydania odovzdávať do vlastníctva iných osôb. Takéto prevody sú neplatné. To okrem iného znamená, že minimálne o rok by sa skomplikoval proces privatizácie štátnych majetkov, ako aj proces prevodu pozemkov zo strany štátu na tie oprávnené osoby, ktorým už bol reštitučný nárok priznaný, ale pre zákonné prekážky nebolo možné vydať ich pôvodné pozemky a patrí im náhrada. Zákaz prevodu pozemkov podliehajúci reštitúciám brzdí tiež investičnú výstavbu, na čo poukazujú napríklad niektoré obce. Predlžovanie reštitučného procesu znamená aj predlžovanie neistoty v užívacích vzťahoch, nakoľko užívatelia poľnohospodárskej a lesnej pôdy nemajú prakticky možnosť uzatvárať dlhodobé nájomné zmluvy, hoci z prevádzkovo-ekonomického hľadiska by takéto zmluvy potrebovali.
Pokiaľ ide o nároky urbárnikov, vzhľadom na ich špecifické postavenie sa už vo vládnom návrhu - tlač Národnej rady 212 bod 25 - počíta s čiastočne odlišným postupom než je postup pre iné oprávnené osoby. Mám za to, že ide o primeranú ochranu tých urbárnikov, ktorí počas účinnosti zákona vyvinuli aspoň minimálnu aktivitu a nárok na vydanie majetku si uplatnili. Stačí, ak tak urobila jedna oprávnená osoba. Na základe uvedených dôvodov navrhujem, aby sa z tlače 211a vypustil bod 12 a z tlače 212a body 9 a 10.
Ďakujem.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Pavlovičovej. Prosím, pán poslanec Hrbáľ - faktická poznámka.
Poslanec J. Hrbáľ:
K návrhu pána Krivčíka, kde navrhuje vyňať zo starostlivosti riadneho hospodára úmyselné ťažby, si dovoľujem povedať, že s tým nemožno súhlasiť, pretože § 1 zákona číslo 100 určuje povinnosť pre všetkých užívateľov lesov lesy riadne obhospodarovať podľa leso-hospodárskych plánov, § 8 určuje povinnosť sústavnej obnovy výchovných porastov. Neplnenie týchto povinností podlieha sankčným postihom zo zákona. Vylúčenie úmyselných ťažieb dreva z riadneho obsluhovania lesov neodborným zásahom vychádza z úzkeho osobného poli ladu navrhovateľa. V skutočnosti predstavuje vyradenie niekoľko stotisíc ha lesov zo zásahu v štádiu porastov, ktoré je pre ich výchovu, vývoj a zdravotný stav rozhodujúce. Neviem, či by vlastníci lesov súhlasili s prevzatím prehustlých a oslabených lesov ohrozovaných kalamitami, biotickými a abiotickými činiteľmi. Obdobná situácia je pri úmyselných ťažbách dreva vykonávaných za účelom obnovy lesných porastov. Tieto sú v rôznom štádiu obnovy, ktorej prerušenie znamená nevyužitie prírodného zmladenia, stratu na prírastkoch, ponechanie kulís ohrozovaných vetrom a podobne.
Keď navrhovateľovi tohto zámeru nejde o lesy, ich riadne obhospodarovanie a ich dobrý stav, vývoj, len o prospech predstavujúci hodnotu dreva, tento problém je potrebné riešiť iným spôsobom ako porušením zásad odborného obhospodarovania lesov. Dovoľujem si poznamenať, aby sme neprijali tento návrh, mal by negatívny dopad na ďalšie hospodárenie v lesoch.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Faktická poznámka - pán poslanec Krivčík, potom ešte faktická poznámka - pán poslanec Zoričák.
Poslanec J. Krivčík:
Dovolím si zareagovať na vystúpenie môjho predrečníka. Tento návrh, ktorý som predniesol, pochádza práve od vlastníkov lesov.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Pán poslanec Zoričák. Poslanec A. Zoričák:
Je mi ľúto, ale musím upozorniť predchádzajúceho kolegu pána Hrbáľa, že veľmi rýchlo čítal alebo hovoril text a dovolím si povedať, že máloktorý z nás mohol to všetko sledovať a registrovať, teda pointu toho, čo chcel povedať. Keďže počúvam, že vystúpil v rozprave posledný poslanec, mám obavy, že predsedajúci ukonči rozpravu o tomto zákone. Ak nie, je to v poriadku, teda končím s poznámkou.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Nie, pretože ešte sú ďalší záujemcovia o vystúpenie, ale vzhľadom na to, že už je takmer 19. 00 hodín, navrhujem, aby sme schôdzu prerušili a pokračovali v rozprave zajtra o 9. 00 hodine s tým, že môžeme si večer premietnuť aj doteraz navrhnuté pozmeňujúce pripomienky resp. návrhy, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca, a reagovať na ne.
Takže, dámy a páni, prerušujem rokovanie našej schôdze do zajtra, do 9. 00 hodiny. Želám vám príjemný večer.
Deviaty deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
13. júla 1993
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
pokračujeme v prerušenom rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.
Zisťujem, že je prítomných 76 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
pokračovať budeme v rozprave k dvadsiatemu štvrtému bodu programu, ktorým je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.
Do rozpravy je ešte písomne prihlásený pán poslanec Goč. Prosím, pán poslanec.
Poslanec R. Goč:
Vážený pán minister, vážená Národná rada,
využívam príležitosť, kedy vláda predkladá návrh novely zákona číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov
k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. V § 29 tohto pôvodného zákona je tzv. blokačný paragraf na pozemky alebo majetok, ktorý bol vo vlastníctve cirkví, rádov, kongregácií. S týmto majetkom do prijatia špeciálnych zákonov nie je možné narábať. Rád by som poprosil vážených poslancov, aby podporili môj návrh na novelu tohto paragrafu z toho dôvodu, že v súčasnosti mnohé pozemky, poľnohospodárska pôda, ktoré do roku 1948 boli vo vlastníctve týchto cirkví, rádov a kongregácií, v skutočnosti sú len v správe štátu a nie je možné s nimi v žiadnom prípade nakladať. Konkrétny prípad je v Bratislave, kde zástupcovia Trnavského biskupstva sú ochotní urobiť zámenu majetku, ktorý je výhodný pre nakladanie mesta Bratislavy, samozrejme, lukratívne obojstranne výhodnú zámenu.
Preto by som prosil, aby sme prijali dovetok k § 29 v tomto znení: "Vo výnimočných prípadoch možno tento majetok previesť do vlastníctva iným osobám po predchádzajúcom súhlase pôvodného vlastníka a Ministerstva financií Slovenskej republiky. " Bolo by to pod číslom 38, terajšie body 38 a 39 by sa prečíslovali na 39 a 40 tejto novely zákona.
Hovoril som s niekoľkými poslancami aj s klubmi, prosím, keby ste podporili tento návrh. Myslím si, že nehrozia tu ani zo strany cirkvi, ani zo strany nikoho iného také zámery, ktoré by mohli úplne obrátiť pôsobnosť tohto zákona. Takže, keby ste to podporili v dobrej vôli.
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa niekto ďalší? Prosím, pán poslanec.
Poslanec Ľ. Novotný:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,
zákon číslo 229/1991 Zb. obsahuje v § 22 úpravu tzv. zákonného nájmu poľnohospodárskych a lesných pozemkov, s ktorým sú v praxi značné problémy. Vláda navrhuje preklenutie nejednoznačnosti tejto právnej úpravy v bode 33 s odkazom na úpravu nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku. Tento stav síce viac-menej vyplýva už teraz z § 492, prípadne aj v spojitosti s § 853 Občianskeho zákonníka, jeho výslovné potvrdenie v zákone číslo 229 je však užitočné. Tým sa však nerieši celá problematika nájmu v poľnohospodárstve a lesníctve, ako ho prax intenzívne napríklad v súvislosti s pripravovanou novelizáciou privatizácie štátnych majetkov, či majitelia pozemkov, tak ako i nájomcovia, pociťujú. Ide najmä o právnu istotu oboch strán, ktorá je napokon aj jedným z cieľov programového vyhlásenia vlády.
Legislatívnym riešením by bolo doplnenie splnomocnenia pre vládu na vydanie vykonávacieho predpisu. Do určitej miery by sa dalo síce splnomocnenie k § 379 Občianskeho zákonníka, to sa však vzťahuje len na zmluvný nájom a nie aj na zákonný, upravený v § 22 zákona číslo 229. Konkrétne ide o návrh v § 22 za odsek 8 vložiť odsek 9, ktorý znie: "Vláda môže nariadením
a/ podrobnejšie upraviť rozsah užívania a starostlivosti podľa odseku 6,
b/ podrobnejšie upraviť dôvody na odpustenie alebo poskytnutie zľavy z nájomného23d - odkaz pod čiarou 23d - § 637 a 675 Občianskeho zákonníka,
c/ ustanoviť výpovedné dôvody pre vypovedanie nájomnej zmluvy a nájomného vzťahu podľa odsekov 2 až 7, prípadne predlžovanie nájomného vzťahu a podrobnejšie upraviť náležitosti nájomnej zmluvy, ktorá má trvať dlhšie ako 5 rokov,
d/ ustanoviť podmienky a bližšie upraviť náležitosti a uzatváranie nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskeho podniku alebo jeho časti. Táto úprava sa použije, len ak písomná nájomná zmluva neurčuje inak. "
Navrhovaná úprava ctí zmluvnú slobodu majiteľov i podnikateľov a na druhej strane umožní riešiť mnohé spory vyplývajúce z nedostatku podrobnej právnej úpravy, ktoré by museli aj tak riešiť naše preťažené súdy. Zároveň dovoľuje tomu predchádzať, čo i dnes pri nedostatku praktických skúseností s nájomnými zmluvami je veľmi žiadúce. V konečnom dôsledku vydanie úpravy prispeje k rozvinutiu trhových vzťahov pre obhospodarovanie pôdy.
Ďakujem. Podpredseda J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Novotnému. Prosím, pán poslanec Hrbáľ.
Hlási sa niekto ďalší? Pán poslanec Zoričák, pán poslanec Varjú, pán poslanec Javorský.
Poslanec J. Hrbáľ:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,
včera zazneli v rozprave rozporné názory ohľadne starostlivosti riadneho hospodára, čo sa pod tým rozumie. Včera som to trošku podcenil, ale dnes to chcem napraviť.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 zákona číslo 229/1991 Zb. je povinná osoba povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára. V lesnom hospodárstve sa riadnym hospodárením rozumie vykonávať všetky opatrenia podľa lesného hospodárskeho plánu schváleného orgánom štátnej správy a vyhotoveného v intenciách platných zákonných predpisov, t. j. zákona číslo 100/1977 Zb. - § 8. Je tu povinnosť aj obnovy porastov. Za analogické možno považovať ustanovenie § 22 ods. 6 zákona číslo 229, podľa ktorého nájomca je oprávnený užívať pozemok v súlade s jeho určením podľa predpisov o evidencii nehnuteľností. To znamená, keď na lesných pozemkoch je v prevažnej väčšine lesný porast, vykonávať všetko podľa platného lesného hospodárskeho plánu.
Oponenti vládneho návrhu zákona - tlač 211 - požadujú, aby sa pod pojem "starostlivosť riadneho hospodára" nezahrňovala úmyselná ťažba drevnej hmoty. Je to absurdné a vzhľadom na poslanie lesov navyše neplnenie povinností, s týmto návrhom nemožno súhlasiť najmä z toho dôvodu, že potom nemôžeme hovoriť o starostlivosti riadneho hospodára alebo o užívaní pozemku podľa jeho určenia. Išlo by len o vykonávanie nákladových činností pri zakladaní porastov, ich ochrane, ošetrovaní a výchove. V takom prípade treba činnosť nazvať primeraným termínom a určiť, z akých prostriedkov majú povinné osoby zveľadovať súkromný majetok. Riadne obhospodarovanie lesov podľa lesných hospodárskych plánov má jednoznačný význam pre zabezpečenie kontinuity obhospodarovania, odstraňovania následkov po biotických a abiotických škodlivých činiteloch. Vlastnícke práva by boli rešpektované tak, že výnos ťažby drevnej hmoty po odpočítaní nákladov by bol vlastníkovi poukázaný pri podpísaní dohody o vrátení vlastníckych alebo užívacích práv.
V tejto súvislosti sa navrhuje zrušiť výnos číslo 1/1992 bývalého ministerstva lesného a vodného hospodárstva, v ktorom bolo ustanovené, že pre akúkoľvek činnosť v lesných porastoch je potrebný súhlas aj potencionálneho vlastníka, a ďalšie ustanovenia v rozpore s ostatnými právnymi predpismi. Aplikovanie tohoto výnosu v praxi prinieslo množstvo komplikácií pri obhospodarovaní lesov a odstraňovaní následkov kalamít, ktoré vyústili do terajšieho chaosu.
Záverom treba povedať, že hlavný problém treba vidieť v možnosti rýchleho vrátenia vlastníckych a užívacích práv. Ak by sa takáto možnosť našla, uvedené ustanovenia zákona číslo 229 by boli nefunkčné. Verte mi, že štátne lesy majú záujem čím rýchlejšieho navrátenia užívacích práv, aby sa mohli venovať svojim lesom. Chcem zdôrazniť, že vlastníkov lesov, ktorých spomínal pán Krivčík, že žiadajú úmyselné ťažby vypustiť, sa to netýka, oni už hospodária sami. Mám tu ten zoznam, niektorí sú v ňom uvedení aj dvakrát, napríklad Košice. Taktiež sa to netýka tých vlastníkov, ktorí si svoje lesy prevezmú v krátkej dobe. Tam by prichádzala do úvahy len nejaká náhodná ťažba. Toľko sa môžu úmyselné ťažby predržať. Týka sa to tých vlastníkov, ktorí si lesy neprevezmú v dlhšom časovom období a neuskutočnenie úmyselných ťažieb by mohlo spôsobiť hospodárske a najmä ekologické škody. Nakoniec dôkazom toho, že toto opatrenie sleduje iba povinnosť les riadne obhospodarovať, je to, že ak sa touto činnosťou dosiahne zisk, odvedie sa na účet majiteľa, ktorý si les ešte z rôznych dôvodov neprevzal. Preto odporúčam tento návrh pána Krivčíka neprijať.
V ďalšej časti sa chcem zmieniť o porovnateľňom poraste, ktorý by sa mal vymeniť za porast, ktorý bol pôvodnému majiteľovi zobraný. Podľa 15 ods. 1 zákona 229 oprávnenej osobe prislúcha právo na náhradu za trvalý porast, ktorý bol na pozemku v čase jeho prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou, ak v čase vydania pozemku na ňom nie je iný porovnateľný trvalý porast rovnakej kultúry. Podľa § 24 ods. 4 zákona 229 ak na pozemku nie sú ku dňu skončenia práva užívania porovnateľné trvalé porasty, ktoré boli na ňom ku dňu vzniku práva užívania, vymení pozemkový fond na návrh vlastníka jeho pozemok za iný pozemok vo vlastníctve štátu s porovnateľnými trvalými porastami. Ak výmena nie je možná, má vlastník právo voči užívateľovi na finančnú náhradu vo výške rozdielu medzi cenami trvalých porastov platnými ku dňu účinnosti tohoto zákona. Porovnateľný porast cenové môže byť aj porast inej kultúry. Napríklad bukové a dubové porasty s rovnakými sortimentmi sú cenové drahšie ako napríklad smrekové.
Na prvý pohľad je zrejmé, že zákonodarca nerešpektuje rovnaký právny vzťah k lesným porastom a úprava v § 15 je odlišná od ustanovenia § 24, a to napriek tomu, že právny vzťah k lesným porastom bol rovnaký, či došlo k prevzatiu pozemku do vlastníctva štátu alebo ku vzniku práva užívania. Tak napríklad lesné porasty prešli do vlastníctva štátu i pri vzniku práva užívania lesných pozemkov podľa § 12 zákona číslo 61/1977 Zb. štátnou organizáciou. Najväčší problém je s vysvetlením pojmov "porovnateľný" a "rovnakej kultúry" a so zistením exaktného stavu lesného porastu v čase odňatia vlastníckych a užívacích práv. Lesný porast oproti iným druhom trvalých porastov, napríklad sady, vinice atď., v ktorých jednoznačne možno určiť porovnateľnosť, je špecifický prípad, pretože ide v priemere o 100 až 120 rokov trvajúci obnovný cyklus, takže žiadna generácia nevykonáva súčasne založenie porastu a rubnú ťažbu.
Pritom s rastúcim vekom sa plynulé mení i hodnota lesného porastu. Pri väčších vlastníkoch a vyrovnanom zastúpení vekových tried je výnosová, teda finančná vyrovnanosť zabezpečená po celú produkčnú dobu. Oproti poľnohospodárstvu je situácia pri lesných pozemkoch sťažená nevyhnutnou identifikáciou nielen parciel, ale naviac i stavu lesných porastov v dobe ich prevzatia štátom alebo užívateľom. Jediným zdrojom informácií môžu byť lesné hospodárske plány, ktoré však nezachytávajú stav porastov k dátumu prevzatia, pretože sa vyhotovujú na desaťročné obdobie. Hranice lesných porastov nie sú totožné s hranicami parciel evidencie katastra nehnuteľností a mohli byť menené pri obnovách lesných hospodárskych plánov. Vymeriavanie náhradných pozemkov s finančne porovnateľnými porastami pri ich rôznorodosti znamená vydávanie iných výmer náhradných pozemkov než pri pôvodných pozemkoch. Pritom po x rokoch ani táto výmera resp. lesný porast na nej nebude opäť finančne porovnateľný s pôvodným stavom. Naviac, Slovenský lesný pozemkový fond nespravuje dostatok lesných pozemkov vhodných na výmenu spravidla v blízkosti pôvodných pozemkov.
Technická a administratívna náročnosť, sledovanie vzájomných pohľadávok, by celý reštitučný proces v lesnom hospodárstve len predĺžili a predražili. Podľa kvantifikácie dopadov zákona číslo 229 bolo zistené, že na dvoch tretinách výmery neštátnych lesov bolo ocenenie lesných porastov zvýšené o 2, 6 mld Sk a na jednej tretine znížené o 1, 3 mld Sk. Náklady na ocenenie uvedené súdnymi znalcami by boli 60 miliónov Sk. Trvalo by to 3-4 roky a v niektorých prípadoch by sa nedalo ukončiť pre potreby vyhotovovania geometrických plánov zvlášť v oblastiach s drobnou lesnou držbou.
Navrhované úpravy majú v prvom rade za ciel zreálniť tento proces v lesnom hospodárstve a napraviť ďalšie krivdy, napríklad povinnosť vlastníka zaplatiť za lesný porast, ak takýto porast v čase prevzatia štátom na pozemku nebol. Keby sme išli do dôsledkov, za zalesnené bývalé poľnohospodárske pozemky nevhodné na poľnohospodársku výrobu by musel potom vlastník platiť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Hrbáľovi. Pán poslanec Zoričák - faktická poznámka.
Poslanec A. Zoričák:
Pán predsedajúci, ak dovolíte, uprednostním ďalších. Ja by som ešte počkal.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Dobre. Prosím, pán poslanec Krivčík. Poslanec J. Krivčík:
Vážená Národná rada,
dovoľte, aby som zareagoval na vystúpenie pána kolegu Hrbáľa. Mojim pozmeňovacím návrhom som mal na mysli právnu ochranu 48 tisíc žiadostí na vrátenie lesných pozemkov, ktoré sú nevybavené. Čiže tvrdenie, ktoré tu pred chvíľou odznelo, sa mi javí troška ako zavádzajúce. Skutočne treba nájsť účinnú právnu ochranu, aby nedošlo doslova k narušeniu určitých práv týchto vlastníkov, ktorým neboli ešte navrátené pozemky.
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Krivčíkovi. Pán poslanec Varjú.
Poslanec J. Varjú:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
bod 20 návrhu zákona upravuje poskytovanie reštitučných náhrad v prípade, keď právnickú osobu, ktorá by inak bola povinná na poskytnutie náhrady, nemožno zistiť, a to napríklad preto, že zanikla bez právneho nástupcu. Vtedy má náhradu poskytnúť štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu. Sú však prípady, keď povinnou osobou je rozpočtová alebo príspevková organizácia. Ide napríklad o poľnohospodárske učilištia.
Keďže tieto organizácie sú napojené na štátny rozpočet, nie je účelné, aby priamo poskytovali náhradu, ktorú si zároveň nárokujú uhradiť zo štátneho rozpočtu. Účelnejšie bude ak náhradu aj v takýchto prípadoch poskytne štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu podľa nariadenia vlády číslo 75 z roku 1993 Z. z., ktorým sa podrobnejšie upravuje postup pri uplatňovaní a vyporiadaní reštitučných nárokov poľnohospodárskeho majetku.
Za týmto účelom odporúčam doplnenie bodu 20 vládneho návrhu tak, že za slovo "zistiť" sa vkladajú slová "alebo ak touto osobou je rozpočtová alebo príspevková organizácia".
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Varjú. Pán poslanec Sečánsky.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán podpredseda,
pani poslankyne, páni poslanci,
pán minister,
chcem sa vyjadriť k niektorým čiastkovým problémom prerokovávanej novely. Iste budete so mnou súhlasiť, že zákon číslo 229 z 24. júna roku 1991, ktorý bol za krátku dobu svojej existencie dvakrát novelizovaný, najprv zákonom číslo 42 a potom zákonom číslo 93 z roku 1990 Zb., je do značnej miery komplikovaný a jeho realizácia veľmi náročná. Nikto nepochybuje o tom, že úprava vlastníckych vzťahov k pôde bola a je nanajvýš nutná a potrebná. Predsa však najmä jeho neskoršia novela porušila všeobecnú zásadu prijatú pri reštitúciách neísť pred 25. február 1948. Nakoniec túto zásadu zakotvuje aj § 4a zákona číslo 229. Prečo neísť pred tento termín? Pretože tento dátum 25. február 1948 je dňom, ktorý znamenal faktický nástup komunistického panstva v našej spoločnosti. Len v snahe rešpektovať túto zásadu - to osobitne zdôrazňujem a pripomínam - ústavnoprávny výbor odporučil z § 6 úplného znenia zákona 229 - keď hovorím o úplnom znení, mám na mysli aj zmeny, ku ktorým došlo pod vplyvom novelizácií - vypustiť odsek 2. Pretože spoločná správa toto nepodchytila celkom presne a pán spoločný spravodajca zaujal k tomuto bodu negatívne stanovisko, odporúčam bod 6 tejto správy na osobitné hlasovanie. Jeho znenie navrhované ústavnoprávnym výborom je takéto: "Bod 6 znie: V § 6 sa vypúšťa odsek 2. " Ak prijmeme bod 6 v tomto znení, stane sa bezpredmetným bod 5 a aj bod 7 spoločnej správy.
Druhá časť bodu 6 spoločnej správy žiada celkom logicky vypustiť zo zákona § 7 odsek 2. Dôvod je jednoduchý. Tento odsek obsahuje len zmocnenie českej národnej rady a vôbec sa netýka Slovenska. Ak prijmeme bod 6 v novom znení, bude treba vypustiť z navrhovanej novely aj bod 8, ktorý je uvedený
v spoločnej správe ako bod 9. Tým sa stane bezpredmetným aj bod 8 spoločnej správy. Samozrejme, že návrh na tieto zmeny odovzdám pánu spoločnému spravodajcovi.
Krátkou poznámkou sa chcem vrátiť k bodu 11 spoločnej správy. § 11 odsek 1 novely rieši prípady, v ktorých nemožno vydať pozemky alebo ich časti oprávneným osobám. Patria sem napríklad pozemky, na ktorých sú cintoríny, ďalej pozemky, ktoré tvoria pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov I. stupňa, atď. Návrh novely sem radí aj pozemky, ktoré sú určené na obranu štátu. Plne si uvedomujem vážnosť a nutnosť všetkých zložiek obrany pre bezpečnosť a existenciu Slovenskej republiky. Zhodne s návrhom pána spoločného spravodajcu však nemôžem s navrhovateľom v tomto prípade súhlasiť v presvedčení, že ústavná ochrana vlastníctva a jeho praktické využívanie nemôžu byť v rozpore. Problém vojenských výcvikových priestorov bude treba riešiť inými právnymi formami a metódami, ktoré budú zhodne rešpektovať vôľu občanov a, samozrejme, aj vôľu orgánov štátnej správy.
Dámy a páni, inštitút domnelého vlastníka ako právnu domnienku uvádza alebo zavádza úplné znenie zákona 229 v odsekoch 2 a 3 § 4a. Prípady, kedy môže pozemkový úrad rozhodnutím uznať jeho vlastníctvo k nehnuteľnostiam, porastom a k inému majetku, normuje zákon Národnej rady číslo 30 z 19. augusta 1991, v § 16 odsek 3. Aj novela tohoto zákona bude predmetom nášho prerokovávania. Aby nedošlo k pochybnostiam pri uplatňovaní nárokov vzniknutých z § 26 ods. 1 až 8 zákona číslo 229, teda novely, ktorú prerokovávame, ústavnoprávny výbor odporúčal postupovať ako u domnelého vlastníka. Zdá sa nám to pregnantnejšie ako pôvodné znenie novely. Preto odporúčam bod 21 spoločnej správy schváliť.
Krátka pripomienka k bodu 24 spoločnej správy. Tento bod sa týka nového § 22 novely, konkrétne jeho odseku 1. Ide o to, aby sa lesné pozemky odovzdávali vlastníkom prednostne
v ucelených častiach, ktorými sú najmä jednotky priestorového rozdelenia lesov bez súčasného vytyčovania pozemkov, čo by podľa mienky ústavnoprávneho výboru nesmierne spomalilo proces reštitúcie. Návrh ústavnoprávneho výboru rieši aj tento problém, aj keď úprimne sa priznávam, že si uvedomujem tak personálnu, ako aj časovú náročnosť realizácie tohoto ustanovenia. Možno by tu stačilo len hraničné vytýčenie lesných častí patriacich napríklad bývalým urbárnikom, lesným družstvám, komposesorátom atď. Odporúčam ministerstvu poľnohospodárstva v tejto súvislosti, aby si jeho pracovníci povšimli spôsob odovzdávania lesov v roku 1958 - neštátnych lesov štátnym organizáciám. Robilo sa to jednoduchými zápisnicami, na základe ktorých v zmysle zákona Národnej rady z roku 1958 Zb. im pracovníci bývalých okresných národných výborov odovzdávali lesy do užívania. V nich bola úplná identifikácia parciel a celková výmera. Tieto zápisnice iste existujú v archívoch lesných závodov a mohli by byť veľkým pomocníkom pri navracaní lesov bývalým lesným spoločenstvám.
V bode 26 spoločnej správy ústavnoprávny výbor navrhol v novom § 22a vypustiť odsek 4 pre jeho nezrozumiteľnosť. Prosím, prečítajte si tento odsek, či porozumiete, o čo v ňom ide. Preto aj o tomto bode navrhujem hlasovať osobitne.
Dámy a páni, včera sme schválili koncepciu poľnohospodárstva v prípade pôdohospodárstva, hovorím to v parafráze, súčasťou ktorej sú aj legislatívne úlohy. Myslím, že prioritu z nich by mal mať zákon, ktorý by kodifikoval úpravu právnych vzťahov k pôde zrozumiteľným a nekonfliktným spôsobom. Osobne tento kódex netrpezlivo očakávam.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Sečánskemu. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vzhľadom na vystúpenie a návrh pána predsedu ústavnoprávneho výboru klub poslancov Spolužitia a MKDH žiada prerušiť rokovanie na 30 minút a žiadame pána predsedu, aby zvolal politické grémium.
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi. Pretože politické grémium je poradný orgán predsedu, v tomto smere môže rozhodnúť jedine predseda. Pán predseda nepovažuje za potrebné zvolať politické grémium, nakoľko má o chvíľu prijatie veľvyslancov.
Pokračujeme v rokovaní. Pán poslanec Varjú - faktická poznámka.
Poslanec J. Varjú:
Vážené dámy a páni,
chcel by som upozorniť, že to, čo navrhol pán poslanec Sečánsky, predseda ústavnoprávneho výboru, je veľmi vážna vec. Nebolo mi celkom jasné, lebo som počul, že navrhoval vybrať zo spoločného hlasovania tento bod. Pochopil som aj súvislosti, máte plnú pravdu, lebo to súvisí s týmto bodom. Ak by sme schválili tento bod, bolo by potrebné urobiť zase také opatrenia a také ďalšie úpravy, ako ste hovorili. Otázne je, či ako predseda ústavnoprávneho výboru osobne jednoznačne navrhujete schváliť tento bod 6. Lebo ak to navrhujete schváliť jednoznačne, potom naozaj bude potrebné zvolať politické grémium. Ak niekto pozná súvislosti tohoto bodu, určite ma pochopí. Ide najmä o to, že pán predseda ústavnoprávneho výboru má svojou politickou váhou skutočne veľký vplyv na tento parlament a môže sa stať, že tento bod prejde a potom dodatočne budeme musieť riešiť veľmi vážne politické veci. Radšej sa dohodnime teraz, kľudne, pokojne, poraďme sa ešte a až potom rozhodujme.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pán poslanec Csáky. Poslanec P. Csáky:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda,
nám sa tiež zdá, že tu vznikla veľmi nebezpečná situácia v súvislosti s návrhom pána predsedu ústavnoprávneho výboru. Domnievam sa, že túto situáciu by sme mali riešiť kultivovane, v pokoji, tam, kde to patrí - v politickom grémiu. V zmysle § l1c odsek 2 predseda Národnej rady Slovenskej republiky má zvolať politické grémium na základe žiadosti aspoň dvoch poslaneckých klubov. Zopakujem našu požiadavku v mene klubu MKDH a Együttélés. Prosím, aby bolo zvolané politické grémium.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Dva kluby požiadali o prestávku. Mám to takto chápať, pán poslanec Csáky?
Poslanec P. Csáky:
Žiadame zvolať politické grémium. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Sú dve veci. Jedna je otázka zvolania grémia a jedna je otázka prestávky.
Vážené dámy, vážení páni, vyhlasujem polhodinovú prestávku. Ja nemôžem zvolať grémium. Grémium môže zvolať len predseda. Stretneme sa o 10. 15 hodine.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 79 poslancov. /
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vzhľadom na to, že si myslíme, že skutočne prerokovávaná problematika je veľmi vážna a mnohé návrhy, ktoré tu odzneli, sú dosť, kontraverzné, z viacerých klubov je návrh, aby som bol konkrétny, je to z klubu SNS, SDĽ a HZDS, aby sme dokončili rozpravu k to* muto zákonu, potom prerušili rokovanie o tomto zákone, pokračovali v rokovaní o ňom až vo štvrtok na tejto schôdzi a dnes pokračovali v rokovaní o ďalších zákonoch. Medzitým zvolá predseda grémium alebo poradu, na ktorej by sa nezúčastnili len predsedovia klubov, ale aj odborníci z jednotlivých klubov, aby sme si skutočne položili na misku váh objektívnu realitu. Prosím, budeme o tomto návrhu teraz hlasovať.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Kto je za návrh?
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Vážené dámy a páni, pokračujeme v rozprave k dvadsiatemu štvrtému bodu, ak sa ešte niekto hlási do rozpravy.
Prosím, pán poslanec Vrabec. Poslanec M. Vrabec:
Vážený pán predsedajúci, pán predseda, kolegyne, kolegovia,
podľa zákona číslo 229/1991 Zb., § 17 ods. 1 písm. c/ pozemky, ktoré sú určené pre ťažbu nerastov, nepatria do správy Slovenského pozemkového fondu ani Slovenského lesného pozemkového fondu. Nakoľko ide o pozemky, ktoré po uskutočnení ťažby nerastov bude potrebné zrekultivovať a navrátiť do poľnohospodárskeho alebo lesného pôdneho fondu, javí sa, aby ich správou bola poverená právnická osoba zastupujúca záujmy štátu v tejto oblasti. Podľa môjho názoru by to mali byť uvedené pozemkové fondy. Z tohto dôvodu dávam pozmeňovací návrh z § 17 ods. 1 vypustiť písmeno c/ a ostatné písmená následne opraviť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi. Chcel by som ešte poprosiť, myslím si, že to bude možné aj bez hlasovania, aby všetky návrhy, ktoré tu v rozprave odznejú, boli písomne spracované a aby ich zajtra všetci poslanci dostali.
Pán poslanec Jaroš, potom pán poslanec Masarik. Poslanec I. Jaroš:
Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,
dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňovací návrh k uvádzanej novele. Týka sa bodu 5 vládneho návrhu. Navrhujem za slovami "na území Českej republiky" vypustiť bodku a text pokračuje, a slovo "výlučne" sa nahrádza slovom "aj". Dovoľte, by som zdôvodnil svoj návrh. Táto novela sa týka lesných družstiev. Z podhorského a horského charakteru severného Slovenska vyplývalo, že tu boli často lesné veľkostatky a v nich v prídelovom pokračovaní nebolo možné prídelmi lesnej pôdy rozdrobovať lesné hospodárske komplexy. Preto v tomto regióne jednou z foriem prídelov v pozemkovej reforme bolo vytváranie lesných a pasienkových spoločenstiev a lesných družstiev podľa uhorského obchodného zákonníka.
Koncom tridsiatych rokov zakladané lesné a pasienkové spoločenstvá a hospodárske a lesné družstvá uzavierali s majiteľom lesného veľkostatku, ktorý podliehal záberu v pozemkovej reforme, kúpne zmluvy podľa pokynov bývalého Pozemkového úradu v Bratislave, prípadne Ministerstva zemědělství v Prahe. Tieto zmluvy schvaľovali zmienené orgány pozemkovej reformy ako náhradu prídelu podľa prídelového zákona a ostatnú výmeru veľkostatkárovej pôdy uvolnili zo záberu podľa záberového zákona. Kúpne ceny boli stanovené pomerne nízko. Peňažné ústavy poskytli kupujúcim družstvám prijateľný úver, ktorý splácali vlastnou ťažbou. Miestami sa takto rozširovali pasienky, na ktorých mali záujem miestni roľníci.
Členmi takto založených družstiev boli prevažne mali a strední roľníci. Vlastníkom kúpených nehnuteľnosti sa stalo družstvo ako právnická osoba. V tom nepatrnom slovíčku "aj" je práve skrytá pravá príčina. Takéto ustanovenie bolo ťažko vykonateľným ustanovením, pretože lesné družstvá ako výlučne právnické osoby neexistovali. Boli tam prevažne zastúpení drobní vlastníci lesov. Výmenou slova "výlučne" za slovko "aj" umožňujeme reštituovať len fyzickým osobám, právnické osoby z tohto a z iných ustanovení sú vylúčené.
Ešte by som sa chcel vyjadriť k pozmeňovaciemu návrhu pána Krivčíka. Dovolil som si vám do lavíc rozdať materiál Slovenského združenia vlastníkov lesov. Pozmeňovací návrh pána poslanca Krivčíka je totožný s návrhom, ktorý tam uvádzam. Ešte by som uviedol jeden kratučký argument na podporu tohto pozmeňovacieho návrhu - ide o úmyselnú ťažbu dreva. Pod pojmom "starostlivosť riadneho hospodára" v lesnom hospodárstve by sa mala predovšetkým rozumieť činnosť povinných osôb smerujúca k zvelaďovaniu majetku oprávnených osôb, teda jednoznačne by sa mala z obsahu tohto pojmu vylúčiť úmyselná ťažba dreva. Protichodné argumenty, ktoré tu zazneli, že pod úmyselnou ťažbou dreva sa rozumejú aj výchovné zásahy, sú pravdivé, ale domnievam sa, že ak sa nám podarí urobiť takú novelu tohto zákona, ktorá zrýchli reštitúciu, škody, ktoré by prípadne vznikli z nevykonania výchovných zásahov, pod ktorými sa tiež rozumie úmyselná ťažba dreva, by boli nepatrné.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Jarošovi. Pán poslanec Masarik a po ňom pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Masarik:
Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážená Národná rada,
poľnohospodárska i lesná pôda vo vlastníctve štátu je v Slovenskej republike v správe Slovenského pozemkového fondu a v správe Slovenského lesného pozemkového fondu. Podľa bodu 22 návrhu zákona by sa štátna pôda na území TANAP-u vyňala z pôsobnosti obidvoch fondov a dala do správy TANAP-u, čim by TANAP prevzal ďalšie zmocnenie a vlastne dostal by sa partnersky na úroveň fondov. Podľa dnešného stavu sú právomoci TANAP-u určené zákonom Slovenskej národnej rady číslo 11/1949 Zb. o Tatranskom národnom parku. Považujem za vhodné, aby jeho pôsobnosť zostala až do prijatia nového zákona o Tatranskom národnom parku, ktorý sa v súčasnom období pripravuje, na terajšej úrovni a nerozširovala sa zmocnením podľa bodu 22 návrhu zákona, aby teda nedochádzalo ku koncentrácii právomocí vlastníka, ochranára a správcu v jednej inštitúcii.
Pán spravodajca odporúčal prijatie bodu 18 spoločnej spravodajskej správy, ktorý vznikol doplnením bodu 22 návrhu zákona, a treba povedať, že toto doplnenie je vylepšujúce, pretože v ňom sa síce pridávajú dva odkazy na zákony, ale vypúšťa sa zákon českej národnej rady, ktorý v pôvodnom zákone je, a teraz už niet dôvodu, aby tam bol. Teda navrhujem, aby z bodu 18 spoločnej spravodajskej správy, ktorý pán spravodajca odporúča prijať, sa vypustil v odkaze 16 zákon Slovenskej národnej rady číslo 11/1949 Zb. o TANAP-e a aby
bol bod 18 prijatý v tejto podobe. Tým som sa vlastne vyjadril k podobnej problematike ako pán poslanec Vrabec pred chvíľou a s rovnakým záverom.
Ďakujem vám. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Masarikovi. Pán poslanec Čarnogurský. Kto sa hlási ďalší? Pán poslanec Zoričák.
Poslanec J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
chcel by som sa vyjadriť iba k jednému aspektu predloženého návrhu resp. prebiehajúcej debaty k novele zákona číslo 229/1991 Zb., a to k návrhu pána poslanca Sečánskeho na vypustenie § 6 ods. 2 tohoto zákona zo zákona. V § 6 ods. 2 sa odvoláva na nariadenie bývalej Slovenskej národnej rady čislo 26/1948 Zb. Toto nariadenie Slovenskej národnej rady z roku 1948 vtedy formálne zrovnoprávnilo vtedajších občanov bývalej Československej republiky a zrušilo obmedzenia, ktoré sa týkali občanov maďarskej národnosti uvalené na nich na základe tzv. Benešových dekrétov. Nariadenie číslo 26/1948 Zb. bývalej Slovenskej národnej rady vychádzalo z vtedy platného právneho vzťahu, ale aj politického z toho hľadiska, že vtedajšia Československá republika sa takýmto spôsobom snažila uzavrieť povojnové obdobie, pokiaľ sa týka občanov maďarskej národnosti, a nastoliť nakoniec aj normálne medzištátne vzťahy s vtedajšou Maďarskou republikou, samozrejme, v rámci vtedajších ideologických predstáv. Ale to je iná záležitosť, ku ktorej sa nechcem teraz vyjadrovať.
Otázka, ktorá vyvstáva v súvislosti s návrhom pána poslanca Sečánskeho, spočíva v tom, či ponechaním § 6 odsek 2 v zákone rušíme Benešove dekréty, alebo nerušíme Benešove dekréty. Jedine z tohoto hľadiska by som sa chcel otázkou zaoberať. Skôr vedľajšou otázkou je, že celý tento paragraf a predovšetkým § 6 odsek 2 sa týka iba poľnohospodárskej pôdy, žiadneho iného majetku. To znamená, že celý problém je obmedzený len na poľnohospodársku pôdu, ale to je v tejto súvislosti skôr vedľajšie.
Chcem povedať, že KDH považuje minulosť za uzavretú. Nechceme sa k nej vracať a z toho hľadiska nechceme rušiť, nebudeme podporovať nejaké formálne rušenie Benešových dekrétov. Ale zároveň práve preto, že považujeme minulosť za uzavretú, pokladáme za neprípustné, aby dochádzalo k akejkoľvek diskriminácii súčasných občanov Slovenskej republiky. Vypustením § 6 odsek 2 by dochádzalo k diskriminácii jednej časti slovenských občanov, aj keď len v relatívne malom úseku, a síce pokiaľ ide o predĺženie lehoty na uplatnenie nároku na vrátenie poľnohospodárskej pôdy, ale dochádzalo by k diskriminácii istej časti slovenských občanov, pretože občania, a to prakticky maďarskí občania, by nemali predĺženú lehotu na uplatnenie nároku na vrátenie poľnohospodárskej pôdy. To by bolo v rozpore so súčasnou platnou slovenskou ústavou, ktorá zakotvuje rovnosť všetkých občanov, a to by, samozrejme, bolo aj naozaj porušením záväzkov, ktoré Slovenská republika na seba berie nielen v súvislosti so vstupom do Rady Európy, ale v súvislosti s akýmikoľvek medzinárodnými záväzkami, ktoré podstupuje.
No a konečne, ponechanie tohoto ustanovenia § 6 odsek 2 v zákone neznamená nič viac, než to, čo už v našom právnou poriadku je, a to nie iba od roku 1991, keď to bolo takto zakotvené zo zákona číslo 229/1991 Zb., ale čo v našom právnom poriadku existuje od roku 1948. A preto by bolo vonkoncom absurdné, keby sme sa teraz vypustením § 6 odsek 2 vracali v našom právnom poriadku do stavu dokonca pred rok 1948. Ponechanie § 6 odsek 2, samozrejme, v tejto súvislosti neznamená nejaké plnenie podmienok alebo odporúčanie Rady Európy pre Slovenskú republiku, ale to uvádzam skôr iba na ilustráciu, pretože teraz nejde o daný problém. Jednoducho považujem za absurdné a veľmi škodlivé pre postavenie a záujmy Slovenskej republiky, keby mal byť § 6 odsek 2 vypustený. Preto sa prihováram za to, aby návrh pána poslanca Sečánskeho bol zamietnutý.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi, ale dúfam, že pripustí jednu malú opravu toho, čo hovoril, že ide o slovenských občanov maďarskej národnosti a nie o maďarských občanov, aby to bolo presné.
Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Zoričák a pán poslanec Javorský. Prosím, pán poslanec Zoričák.
Poslanec A. Zoričák:
Vážený pán predsedajúci, pán minister, milé dámy poslankyne, páni poslanci,
v úvode by som sa chcel poďakovať za prestávku, ktorú sme vyvolali hlasovaním, čo sa týka potom definitívneho hlasovania o tomto zákone. Včera sme teda schválili koncepciu rozvoja poľnohospodárskej problematiky a táto nadväzuje na očakávané novely závažných zákonov o pôde, ktoré máme pred sebou. Osobne sa mi páčila reakcia alebo poznámka, či sľub
pána ministra Bacu o splnení či nesplnení tejto koncepcie. Je tam veľa otáznikov, ktoré sú závislé od mnohých vplyvov a podmienok. Priznám sa, že pri hlasovaní ako celku som sa v tomto prípade zdržal hlasovania z týchto vyslovených dôvodov. Podotýkam, že v dobrom úmysle, berúc tiež na vedomie, že je to otvorený dokument, ktorý má reagovať na meniace sa vývinové podmienky spoločnosti a prírody. Čiastočne, okrem pochvaly koncepcie to naznačil v poznámke životom a vedou skúsený pán akademik Hraško. Prečo tieto poznámky, vracajúce sa ku včerajšku? Povedal som, že to súvisí s týmito novelami.
Dovoľte mi, prosím, jednu poznámku na problém hlasovania. Chcem povedať, že pri schvaľovaní jednotlivých ustanovení zákonov, či zákonov ako celku, sa orientujem podľa odporúčaní kolegov odborníkov z tej-ktorej oblasti, alebo ktorí sa touto problematikou zaoberajú či majú k nej blízko. Osobne som sa pokúsil o netradičné oslovenie kolegov poslancov, kolegýň poslankýň fotozáberom, kde som sa snažil poukázať na sporné otázky, s ktorými sa stretneme aj v týchto novelách, či už je to otázka vojenských priestorov, hospodárenia, ochrany a podobne. Sú tam zábery z vojenského priestoru Javorina a najmä z oblasti Národného parku TANAP, v ktorej sa najviac pohybujem.
Cez posledný víkend som bol na znovuotvorenom turisticko-náučnom chodníku v Belanských Tatrách. Tento bol otvorený na podnet Združenia vlastníkov súkromných lesov a urbariátu obce Ždiar po približne 15 rokoch uzavretého obdobia. V skladačke, ktorú vydala správa TANAP-u a ktorú dostane turista pri nástupe na túru v Monkovej doline v Ždiari, sa hovorí - citujem: "Dôvodom jeho uzavretia v roku 1978 bolo úsilie zlepšiť životné podmienky tunajšieho rastlinstva a živočíšstva, ktorému návštevy veľkého počtu turistov neprospievajú. Pre výraznejšie zmeny v stave prírodného prostredia je však 15 rokov prikrátke obdobie. Jazvy, ktoré človek zanechal najmä vo veľmi citlivej vysokohorskej krajine, sa zaceľujú veľmi zdĺhavo. " Koniec citátu.
Po tomto víkende úprimne pochybujem o jednostrannom nazeraní odborníkov správy TANAP-u. Stav kamzičej zveri je veľmi nízky - podotýkam, že som nevidel ani jedného - oproti časom, keď som tam často zašiel ako malý či dospievajúci chlapec. Vyvstáva mi otázka, čo urobili odborníci v prípade narušených chodníkov veternou alebo vodnou eróziou v predchádzajúcom období. Cestou do Kopského sedla začala správa TANAP-u spevňovať trasu chodníka guľatinou-tenčinou, ukotvovaním oceľovými drôtmi, ktoré na prvý pohľad sú svojím prierezom slabé. Podľa dohovoru na sedle mala byť služba, ktorú má vykonávať správa. Nebolo tam okrem pár turistov nikoho. Čo ma potešilo pred koncom túry pod Muráňom, ak si pamätáte fotozábery, čerstvo stiahnuté drevo je už odkôrnené a feronový lapač kôrovca bol zodvihnutý a upevnený.
Dovolím si odcitovať spisovateľa Bela Kapolku, ktorý predniesol na Kongrese slovenskej inteligencie v Prešove: "Veda bez peňazí, bez dostatočnej oponentúry, je prislabá na to, aby účinne vzdorovala vírusu vedeckého narcizmu, čiže zmyselnej záľuby v seba samého. Začne produkovať vedecké dogmy. V celospoločenskej pračke mozgov sa vedeckým dogmám prispôsobia i tí, z ktorých skúsenosti, múdrosti i praxe vedecké dogmy vzišli. Uveria, že najväčším nebezpečenstvom pre prírodu je človek, hoci vedia, že je jej neoddeliteľnou súčasťou. Uveria, že prírodu najúčinnejšie ochránia, ak nebudú zasahovať do prírodných dejov, hoci vedia, že v uzavretých lokalitách dlhá plevelná tráva dusí výhonky vzácnych bylín, kde slúži ako kĺzačka pre prúdy vody i ničivé snehové lavíny. Uveria, že sa vo vysokohorskom prostredí nesmú pohybovať napríklad na lyžiach, lebo ubíjajú sneh, ktorý sa potom pomalšie topí a tak sa vraj skracuje beztak krátke tatranské vegetačné obdobie, hoci veria, že sneh z vrchu sublimuje, ale topí sa najmä odspodu.
Vedia i to, že dlhé vegetačné obdobie nie je pre tatranské rastliny darom. V minuloročnom dlhšom teplom lete napríklad horec ľadovcový nerozkvitol. Po 35-ročných skúsenostiach viem, že príroda sa k nám správa zväčša kruto. Dokonca si myslím, že život je pre ňu tragickým omylom. Ničí ho vetrami, bleskami, zemetrasením, ohňom i vodou. My sa iba bránime. Žijeme v pretvorenej prírode. Môžeme sa prieť o to, či sme prírodu pretvorili, lebo žijeme, či žijeme preto, lebo sme ju pretvorili. Jedna vec je jasná: nemáme kam ujsť, nemáme sa kam vrátiť. Príroda kašle na naše ľudské meradlá. Pre nás je rozumnejšie hovoriť o ochrane životného prostredia. A to sú aj regulované rieky, priehrady, vodné diela, domy, stromy, lesy, lúky, polia, vinice a nakoniec aj pivnice. Nad hlavami lietajú nám tony kovového šrotu, pod nohami máme rádioaktívne smetiska, vedia nás striehne tichá smrť, hrozí nám preľudnenie, hlad. Je za čo bojovať, je s čím i s kým viest vojnu, lenže taká vojna vyžaduje obetavosť, peniaze, ľudské úsilie. Pohodlnejšie je zakazovať, cynicky dupať po ľuďoch, vyháňať ich z prostredia, ktoré nutne potrebujú pre zdravý život, dusiť ich v smrade miest.
Rozdiel medzi Švédmi, Dánmi a nami je v o dve triedy vyššej všeobecnej vzdelanosti v náš prospech, ale aj v o dve triedy nižšej hrdosti a najmä súdržnosti. Bohužiaľ, tiež v náš prospech. Zatiaľ žijeme v takej krajine, že zdravie človeka by mohlo byť v celosvetovom meradle príslovečné. Rozmýšľajme preto, prečo to tak nie je. Myslím si, že nikto nemá právo vyháňať nás čo i len z kúska rodnej zeme, dokonca ani my sami. V tomto našom životnom priestore sme rovnovážnym prvkom. Môže sa stať, že sa na miesta, z ktorých sa vyženieme, nasťahujú vlci. Pán Boh, ochraňuj Slovensko". Koniec citátu.
Zamyslel som sa v posledných dňoch nad myšlienkami, s ktorými som sa stretol pri diskusiách o týchto problémoch.
Ak počujem z úst človeka, ktorý pracuje ako robotník v štátnom podniku, teda napríklad v TANAP-e, že predstaviteľ správy povie: Aj tak to bude vrátené naspäť - rozumej štátu - oni to nezvládnu. Ak počujem, že predstaviteľ správy povie, že strom má zostať v lese za každú cenu, lebo to je Národný park, tiež by som sa nad tým zamyslel. To je otázka kde, kedy, ako, čo sa týka polohy a podobne. Ktorý strom?
Tiež by som sa zamyslel nad technickými možnosťami a výhodami štátneho podniku oproti súkromníkom, spoločenstvám. Preto mi dovoľte, aby som vyjadril podporu pánu poslancovi Masarikovi v otázke bodu 18 spoločnej správy resp. bodu 22 návrhu novely. A tiež mi dovoľte podporiť zástupcu vlastníkov lesov kolegu Ing. Jaroša a taktiež mi dovoľte prečítať jeden návrh, ktorý si osvojujem ako návrh, ktorý vyplynul z petície vlastníkov lesov z Prešova, a to § 11 doplniť o bod c/ "pozemok možno vydať, ak sú na ňom zriadené čierne stavby tuhého domového odpadu, strelnice a podobné stavby a túto činnosť bude naďalej prevádzkovať vlastník pozemku".
Na záver ďakujem za pochopenie a prepáčte, že som to zobral tak zoširoka. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem veľmi pekne. Skôr než dám slovo ďalšiemu, dovoľte jeden oznam. V súvislosti s návštevou prezidenta Rakúskej republiky pána Klestila dopravná polícia má problémy so zabezpečením prístupu sem, pretože ulička pred Národnou radou je obsadená autami. Preto, páni poslanci, pani poslankyne, pokiaľ tam máte zaparkované auto, dovolím si vás poprosiť, aby ste ho preparkovali inde. V opačnom prípade môže byť odtiahnuté a budú z toho zbytočné problémy.
Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Prosím pán poslanec - faktická poznámka.
Poslanec I. Móri:
Chcel by som zareagovať na môjho predrečníka pána Čarnogurského. Postoj parlamentu ohľadne zachovania alebo zrušenia Benešových dekrétov je verejnosťou veľmi sledovaný a je skutočne principiálnou otázkou v tom zmysle, aby nebol vrhnutý tieň pochybnosti na usporiadanie pomerov po druhej svetovej vojne. V tomto zmysle súhlasím s názorom pána Čarnogurského, že náprava krívd, ktoré boli vykonané Benešovými dekrétmi, neznamená formálne zrušenie týchto dekrétov.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Mórimu. Prosím, pán poslanec Javorský. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy?
Poslanec F. Javorský:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
nezdržiaval som sa preto, aby som mal posledné slovo, na to si netrúfam, ale čakal som, aká bude reakcia či podpora návrhu, aby návrh pod bodom číslo 11 spoločnej správy, to znamená, aby sa vypustili požiadavky ministerstva obrany, aby sa nevracala pôda a pozemky určené na obranu štátu, teda či bude mať podporu alebo naopak, či budú výhrady voči stanovisku a návrhu spoločného spravodajcu. K tomuto návrhu, ako aj k podpore tohoto návrhu pánom poslancom Sečánskym sa
pripájam aj ja, a to z toho dôvodu, že v tejto oblasti sa ukazuje najviac neporiadku a najviac problémov ako riešiť tieto majetkovo-právne vzťahy.
Už od roku 1990 sa snažíme aspoň na jednej vzorke týchto majetkov, čiže v oblasti vojensko-výcvikového priestoru Javorina, riešiť majetkovo-právne vzťahy. Situácia je taká, že v zmysle zákona o mimosúdnych rehabilitáciách svoje nároky uplatnilo okolo 1 600 pôvodných majiteľov súdnou cestou, lebo máme dôkazy, ktoré reprezentujú prinajmenšom zápisnice dislokačnej komisie, že všetky tieto vtedy vytvorené kúpno-predajné zmluvy boli urobené nedobrovoľne, pod nátlakom, dokonca pod násilím.
Majetky obcí a urbariátov sa riešia ďalšími zákonmi. Samozrejme, že vojenská ubytovacia správa v Košiciach rešpektuje tieto zákony, ktoré prijalo Federálne zhromaždenie a Národná rada, a rieši tieto majetkovo-právne vzťahy takým spôsobom, že urbariátom už aj vracia niektoré majetky, obciam ich nevracia a súkromným majiteľom, čiže fyzickým osobám taktiež, dokonca aj takým, ktorí práve v zmysle spomínaného Benešovho dekrétu číslo 104 boli konfiškované. Aj takýto prípad v zmysle zákona číslo 229 máme už v tejto oblasti realizovaný.
Nechcem tu spomínať korešpondenciu v spojitosti a riešením týchto problémov, ale chcem konštatovať, že i ministerstvo financií, odbor majetkov a reštitúcii, nemá jasno, ako vysvetľovať zákon číslo 229. Mám pri sebe tri listy, kde každý pisateľ, každý právnik, ktorý je podpísaný, vysvetľuje možnosti na oprávnenie nárokov rozdielne. Vystúpil som najmä preto, lebo viem, že v niektorých kluboch, aj vo výboroch vystúpil pán minister Andrejčák a snaží sa tento problém neriešiť. Navrhuje ho neriešiť z toho titulu, že predpokladá, že by vydaním týchto majetkov oprávneným vlastníkom došlo k ohrozeniu bezpečnosti Slovenskej republiky.
Pre ilustráciu, len aby som nezdržiaval, chcem vám len povedať, že konkrétne v tomto prípade vojenský výcvikový priestor Javorina reprezentuje plochu asi 31 460 hektárov, z toho pre výcvikové, čiže vyložene vojenské účely sa používa len 7 508 hektárov. Sú to tabuľky, ktoré som si vyžiadal od velenia východného okruhu ešte v roku 1991. Pýtam sa teda, na aké účely v tomto priestore sa využíva zostávajúcich 24 132 hektárov. Pre vojenské účely alebo pre iné? Pre aké? Pre hospodárske?
Mám tu ďalší doklad, ktorý som si vyžiadal od terajšieho správcu týchto majetkov. Vojenské lesy za rok 1990 dostali od štátu 40 miliónov dotácií a ich ekonomický efekt bol mínus 10 miliónov a nejaké drobné. To len pre ilustráciu aké sú ekonomické výsledky, ako sa hospodári v tomto priestore. Týmito príkladmi chcem len naznačiť, že naozaj je tu veľa nejasností, veľa problémov. Som toho názoru, že vypustenie tejto požiadavky ministerstva obrany z navrhovanej novely bude len na prospech nielen vlastníkom, ktorí postupne v zmysle prijatých zákonov uplatňujú svoje nároky, ale aj na prospech tohoto parlamentu, ktorý nebude musieť znova v najbližšej dobre riešiť prípadné problémy i nezrovnalosti a lapsusy, ktoré vyplynú z prijatia tohoto bodu novely zákona.
Preto vás prosím, vážení poslanci, vážené poslankyne, podporte návrh spoločného spravodajcu odporúčaný pánom Sečánskym a dajte svoje platné stanovisko pri prerokovávaní spoločnej správy v bode číslo 11.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Javorskému. Ďalej sa o slovo prihlásil pán poslanec Rózsa. Hlási sa niekto ďalší?
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
dovoľte mi veľmi stručne podať niekoľko doplňujúcich návrhov k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Po prvé - v záujme zosúladenia termínov uvedených v ostatných reštrikčných zákonoch a najmä pre nesplnenie povinnosti bývalých štátnych notárov a štátnych notárstiev o včasnom vydávaní pozemko-knižných výpisov a bývalých stredísk geodézie a kartografie pokiaľ ide o identifikáciu parciel, hoci im táto povinnosť bola uložená zákonom, čo neumožnilo, aby oprávnené osoby získali doklady o ich vlastníckom práve a preto došlo k omeškaniu, podporujem v spoločnej správe uvedený bod 12 s tým, aby v § 13 ods. 1 zákona číslo 229 v prvej vete namiesto termínu "31. 12. 1992" bol uvedený termín "31. 12. 1995".
Ďalší návrh sa týka § 10 ods. 2, kde v poslednej vete končiacej slovami "podľa § 8" ďalší text, "ak súd rozhodol v jej neprospech" navrhujem vypustiť. Ide mi o to, že zmyslom zákona je zmierniť krivdy napáchané v minulosti a táto veta práve neumožní ani v súdnom konaní, aby sa zmiernili následky krivdy.
Tretí bod sa týka obdobne § 8 ods. 1, kde v predposlednej vete končiacej slovami "k týmto nehnuteľnostiam" namiesto bodky sa uvedie čiarka a doplní sa slovami "alebo ak fyzická osoba získala majetok k účinnosti rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 17 z roku 1965, a to z 23. januára 1965". Ide totiž o to, že týmto právnym aktom boli bývalé miestne a okresné národné výbory upozornené, že domové majetky, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskych usadlosti, sa majú vrátiť týmto majiteľom a nemajú byť speňažené, nemajú byť predané.
Ďalší bod sa týka § 5 ods. 2, kde za slovami "konfiškácie" by som navrhoval vetu ukončiť bodkou a vypustiť slová "podľa osobitných predpisov". Práve tieto tri slová robia v praxi nepríjemnosti, nedôveru a nešváry v obciach, pokiaľ sa aplikuje tento zákon.
V závere by som navrhoval v súlade s vládnym návrhom a v súlade s návrhom pána spoločného spravodajcu, aby celé ustanovenie § 6 ods. 2 nebolo zo zákona vypustené a aby bod 6 v spoločnej správe nebol prijatý.
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Rózsovi. Pani poslankyňa Ištoňová, po nej pán poslanec Brňák.
Poslankyňa A. Ištoňová: Vážení kolegovia,
mala by som k bodu 14 pozmeňujúci návrh, a to v § 1 ods. 1 písmeno f/, kde za slová "lesnícke arborétum " by som rozšírila text v novom písmene f/ "na pozemku sú botanické záhrady a arboréta zamerané na záchranu a zachovanie genofondu" - a ďalej text pokračuje. Ide o spresnenie definície
"arborétum a botanické záhrady". Prosím, aby sme to podporili.
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Pán poslanec Brňák. Hlási sa niekto ďalší? Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
pán predseda,
vážený pán minister,
pani poslankyne a páni poslanci,
vzhľadom na to, že som bol predkladateľom sporného návrhu spoločnej správy, ktorý tu vyvolal isté protichodné reakcie, a to pokiaľ ide o vypustenie ustanovenia § 6 ods. 2, chcel by som sa vyjadriť v tom smere, či tento návrh je alebo nie je diskriminačný. Chcel by som načrtnúť dve alternatívy, kde v prvej by istým spôsobom mohol byť diskriminačný a v druhej nie. Prvá alternatíva spočíva v tom, že ak by bol prijatý bod 12 spoločnej správy, ktorý pozmeňujúci návrh pán spoločný spravodajca neodporučil prijať - ide tam o predĺženie stanovenej lehoty na uplatnenie nárokov z 31. 12. 1992 na 31. 12. 1993 - v takom prípade by prijatím bodu 6 spoločnej správy, ktorý hovorí o vypustení ustanovenia § 6 ods. 2, by skutočne mohol byť diskriminačným opatrením vo vzťahu k oprávneným osobám v súvislosti s nárokmi spred 25. februára 1948. Druhá alternatíva je, že v prípade, ak by neprešiel bod 12 spoločnej správy, to znamená, že ak nebude predĺžená stanovená prekluzívna lehota z 31. 12. 1992 na 31. 12. 1993, platí v podstate doteraz platná prekluzívna lehota na uplatnenie nároku, to znamená do lehoty 31. 12. 1992.
Niektoré z týchto nárokov boli už v súčasnosti vysporiadané, niektoré boli len uplatnené, ale ešte nevysporiadané. V takom prípade by bod 6 spoločnej správy, to znamená vypustenie ustanovenia § 6 ods. 2, nemusel byť diskriminačný, keby v návrhu novely bolo výslovne uvedené, že nároky uplatnené do 31. 12. 1992 sa vysporiadajú podľa doterajších predpisov. Zároveň by bolo vhodné potom prijať aj bod 8 návrhu zákona, to znamená ustanovenie § 6 ods. 3 v stanovení výmery 150 resp. 250 ha pre tieto prípady. V takomto prípade by vypustením ustanovenia § 6 ods. 2 došlo fakticky len k politickej deklarácii spočívajúcej v tom, že 25. február 1948 je fixovaný ako v súčasnosti - podotýkam v súčasnosti - možný počiatok reštitúcií.
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. Hlási sa ešte niekto ďalší? Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
myslím, že prerokúvaný návrh zákona tak, ako sa o ňom teraz rozvinula diskusia, je rozporuplný v podstate v dvoch bodoch, pri prerokúvaní ktorých by sme nemali opomenúť celkový účel, ktorý si návrh novely zákona kladie. Treba povedať, že cieľom tejto novely je predovšetkým odstrániť všetky negatíva, ktoré tieto dva pôvodné federálne predpisy, teda zákon číslo 229/1991 a zákon číslo 93/1990 o úprave vlastníckych vzťahov sledovali. Ide predovšetkým o to, že pôvodné
predpisy sa snažili nešťastne skĺbiť do jedného predpisu reštitučné a následné vlastnícke a užívacie vzťahy k poľnohospodárskej a lesnej pôde. To je zmyslom aj našich sporov. Musíme rozlíšiť, že reštitúcia sa vzťahuje na toho kto vlastnil a neužíval. Treba jednoducho tento vzťah usporiadať a treba od neho odlíšiť vzťahy, kedy vlastníctvo pôdy prešlo na iného vlastníka. Tam je potrebné skúmať za akých podmienok sa to stalo a v rámci nápravy niektorých krívd potom podľa príslušných ustanovení postupovať, ale musíme tieto dva vzťahy odlišovať. Tam, kde už štát nadobudol trebárs kúpou, prípadne majetok nadobudla iná osoba, či už právnická alebo fyzická, je potrebné vážiť, či ide o reštitučný nárok alebo o úpravu vlastníckych vzťahov.
Ďalej treba povedať, že ak hovoríme o negatívach v doterajšej právnej úprave, že rozsah reštitúcií bol v objeme vracaného majetku a náhrade za užívacie vzťahy, ako i náhrad za trvalé porasty bezbrehý, bez rešpektovania ekonomických možností štátu a niekedy aj reálneho faktického stavu napríklad v katastri. Ak zákon predpokladá vydanie trebárs náhrady za pozemok, musíme rátať s tým, že kataster má nejakú výmeru a v rámci nej je možné niečo vydať, ale nie je to možné nad rámec katastra. Kataster nie je guma. Federálny predpis teda určoval náhrady, ktoré sa plnili z republikových rozpočtov a v tom bol rozpor medzi Slovenskou republikou a českou republikou.
Nešťastné riešenie náhrad za trvalé porasty v lesnom hospodárstve, ktoré znamenali vzájomné reštitúcie štátu občanom a nereálne náhrady občanov štátu, ak štát na pozemku niečo vypestoval, je ďalšia z anomálii, ktoré sa zákon usiluje odstrániť. Mali by sme vidieť, že zákon sa usiluje vlastne "zastrešiť" tento problém právnej úpravy vzťahov k lesnej pôde, nielen k poľnohospodárskej. Po zrušení práva užívania tieto federálne predpisy určili - nie šťastne - režim tzv. núteného nájmu bez jeho väzby na Občiansky zákonník. Veď iný právny predpis, ktorý by upravoval nájom, ani nemáme. A obidva tieto federálne zákony, predovšetkým zákon číslo 229, sa opierali o nejaký imaginárny inštitút núteného nájmu, ktorý vlastne nemal právnu oporu. Ďalej tieto zákony mali rad ďalších vecných absurdít, ktoré sa, podľa mojej mienky, v praxi neosvedčili a nerealizovali. Svedči o tom celý rad vystúpení, ktoré tu odzneli aj predo mnou v súvislosti s rôznymi náhradami. To je jeden cieľ, teda odstrániť tieto negatíva.
Druhým cieľom je doplniť predpisy o poznatky z reprivatizačného procesu v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Pri posudzovaní predloženého návrhu zákona vyvstáva otázka, či sa predkladateľovi podarilo splniť tieto dva ciele. Ak nie, nakoľko je potrebné tento návrh korigovať, resp. zvážiť jeho celkové prijatie. Predovšetkým treba zdôrazniť skutočnosť, že ide o jeden z prvých federálnych "veľkých" predpisov, u ktorých sa pokúšame o ich zmeny. Tu vyvstáva ďalšia otázka, či sú to len drobné zmeny umožňujúce tento postup, alebo či s chladom na rozsah zmien - je to v 40 bodoch, zásah je v 35 paragrafoch - nebolo vhodnejšie pristúpiť k úplnej novele, a to je s ohľadom na skutočnosť, že dňom 31. 12. vlastne uplynuli lehoty na uplatnenie reštitučných nárokov, čím sa pôvodný zámer oboch zákonov naplnil a bolo, podľa mojej mienky, možné pristúpiť k spracovaniu dlho sľubovaného zákona o pôde, ktorý by rešpektoval špecifiká lesnej a poľnohospodárskej pôdy a riešil otázky jej využitia vlastníkmi i užívateľmi na dlhšie obdobie, vrátane uzákonenia výsledkov reštitúcie a vytvorenia predpokladov na strane štátu i pre zásadnú ekonomickú reformu v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve. Práve z tejto poslednej veci, podľa mojej mienky, sa vychádzalo i pri plnení programového vyhlásenia vlády a včerajšom prerokúvaní správy, ktorá sa dotýkala koncepcie poľnohospodárskej a lesníckej politiky.
Myslím si, že tieto širšie kontúry by sme nemali stratiť pri prerokúvaní jednotlivých doplňujúcich návrhov, pretože ak chceme dosiahnuť cieľ, teda odstrániť nedostatky a súčasne uplatniť doteraz známe poznatky z reprivatizačného procesu, potom je nutné, aby sme zákon prijali a problém je iba vo vecných nadväznostiach. Napriek tomu by som bol rád, aby pán minister skôr ako odpovie na parciálne otázky, ktoré sa tu vyskytli, odpovedal na otázku, prečo nebol radšej zrušený pôvodný federálny predpis a prečo nebol spracovaný kódex o pôde, prípadne aký je zámer vlády v tejto otázke.
Myslím si, že dva sporné body, teda § 6 ods. 2 a následne aj § 6 ods. 3, o ktorom môžeme tiež diskutovať z hľadiska jeho právnej čistoty, je potrebné vidieť v kontexte práve možnej prípravy komplexného spracovania zákona. Myslím, že niet dôvodu na to, aby sme prerušili kontinuitu doterajších prác na vydávaní pôdy a zabezpečili súčasne realizáciu jednej zo základných zásad, ktorá vyplýva aj z ústavy, a to je rovnosť pri uplatňovaní vlastníckych práv. Práve nerovnosť v doterajšej právnej úprave bola jedným z predmetov kritik nášho právneho stavu, vlastne § 6 ods. 2 a jeho realizácie v praxi, kde vlastne dochádzalo k tomu, že niektorí mohli vlastniť len 50 ha, iní neobmedzené množstvo a vlastne neusporiadanosť vlastníckych vzťahov spôsobovala isté ťažkosti aj pri prerokúvaní našej správy v súvislosti s Radou Európy. Pravda, mrzí ma, že práve v tomto medzinárodnom kontexte chýbali opatrenia a reálne kroky vlády tak, ako ich vidíme teraz už v predloženom zákone, zamerané na odstránenie tejto diskrepancie.
Osobne sa domnievam, že nie je nutné odstrániť alebo zrušiť článok 6 odsek 2 napriek tomu, že aj v tomto článku sú určité sporné body. Napríklad sa tam hovorí o občanoch ČSFR, o území ČSFR. Tieto veci sa však dajú odstrániť parciálnou úpravou. Ak zákonná predloha v závere celkom jednoznačne hovorí o dovydaní majetku, teda o zrovnoprávnení určitých nárokov tak, ako sa to už tu povedalo, myslím si, že sa tento základný nedostatok dá odstrániť. Domnievam sa, že by sme mali opäť zvážiť, aké politické dopady môže mať rozhodnutie, ktoré z hľadiska právneho vlastne je irelevantné, pretože ak sa dovydá majetok do určitej výmery, na ktorej sa tu dohodneme, tým sa zrovnoprávnia vzájomné vzťahy a ak si stanovíme určitú hranicu, pod ktorú sa už z hľadiska reštitučných nárokov nepôjde, tak sme, podľa mojej mienky, splnili cieľ, ktorý sa týmto zákonom sledoval. K tomu je, samozrejme, potrebné hľadať určitú mieru vôle dosiahnuť zhodu na tomto zákone. Ide mi predovšetkým o to, aby sme brali do úvahy konečný ciel, teda spracovať kompletný zákon, kompletný kódex o pôde, a teda touto poslednou novelou vytvoriť k tomu primerané predpoklady.
Som tiež tej mienky, že treba zvážiť predlžovanie reštitučných lehôt. Vlastnícke vzťahy sú u nás neúmerne - povedal by som - rozbité. Už sme o tom tu viackrát diskutovali. Ak predložený vládny návrh v závere predpokladá, že všetci, ktorí si uplatnili svoj nárok, zachovali lehotu a bude možné im navrátiť pôdu, to znamená, že aj nevybavené veci, ktoré neboli vybavené len v dôsledku toho, že geodézia alebo kataster, prípadne iný štátny orgán nestačili vydať príslušné právne predpisy, tá lehota je zachovaná a, podľa mojej mienky, bude potrebné, aby sa vlastnícke vzťahy v tomto zmysle dotiahli do konca.
Vznikla tu diskusia o tom, ako to bude pokiaľ ide o urbariáty a iné spoločenstvá. Domnievam sa, že tam nejde o právnické osoby a zákon sa týka iba právnych pomerov k pôde, vzťahu fyzických osôb. Niet dôvodu v tejto situácii tam začať "domontovávať" nejaké ďalšie ustanovenia, pretože fyzické osoby majú nárok podľa návrhu zákona na vydanie 150 ha poľnohospodárskej a 250 ha nepoľnohospodárskej pôdy, a to sa bude vzťahovať v tomto zmysle aj na členov urbárov. Podčiarkujem, že ide o nedielne spoločenstvá. Teda nerobme si
také ilúzie, že tam má každý vydelený svoj flek. Jednoducho nemá. To celé je nedielne spoločenstvo.
Rovnako sa domnievam, že je potrebné zvážiť základné ustanovenia, ktoré sa v tomto zákone prerokúvajú. To sa týka bodu 1 spoločnej správy, kde sa charakterizuje domnelý vlastník. K tomu už hovoril predseda ústavnoprávneho výboru. Odporúčam, aby sa o tomto bode hlasovalo osobitne a aby bol prijatý, pretože následná úprava, ktorá je obsiahnutá v zákone číslo 330, neobsahuje napríklad taký titul na preukazovanie vlastníctva ako sú dedičské rozhodnutia. Nám dojem, že aj v tomto bola jedna z rozhodujúcich veci, ktoré sme zvažovali.
Samozrejme, mám iný názor pokiaľ ide o samotný bod 13 predkladanej novely, pokiaľ ide o rozhodnutie otázky vydávania lesnej pôdy, predovšetkým tam, kde je záujem na obrane štátu. Som rád, že je tu pán minister a dúfam, že k tejto otázke vystúpi, pretože sa domnievam, že pokiaľ ide o fyzické osoby, je možné, aby sme z § 11 odsek 1 písmeno d/ vypustili, ale potom si všetci musíme uvedomiť, že tam zrejme pôjde o vydanie pôdy s vecným bremenom. Právny stav sa vlastne nezmení, vlastník bude chránený tým, že bude mať vlastnícke právo a záujem na obrane štátu by sa mal realizovať práve cez toto vecné bremeno. Dokonca sa domnievam, že návrh, ktorý tu predložil pán poslanec Novotný na doplnenie § 22 v odseku 9, vytvorí predpoklady pre všetky tie prípady, kde sa vlastne občan so štátom nedohodne. Ak sa nedohodne, ak prijmeme takýto návrh, bude možné vydať vládne nariadenie, ktoré podrobne upraví režim postupu na tejto pôde. To, myslím si, že je možné a mohli by sme sa takýmto spôsobom rozhodnúť.
Chcem podčiarknuť, že tento zákon sa netýka právnických osôb. To teda znamená, že nároky iných, než sú občania, nebudú z tohoto zákona uspokojované. O tejto otázke sme sa tu
už niekoľkokrát bavili a myslím si, že si žiada politické rozhodnutia. Osobne sa teda domnievam, že návrh má smerovať predovšetkým k sprehľadneniu vzťahov a k odstráneniu tých nedostatkov, ktoré som v úvode menoval. Preto by som odporúčal veľmi pozorne si ešte raz preštudovať i doplnky, ktoré sú predložené v spoločnej správe, veľmi citlivo zvážiť každé z týchto ustanovení a rozhodnúť o prijatí zákona dnes.
Pravda, môžeme mať všetci rôzne výhrady. Aj ja cítim istú nespokojnosť s tým, že ak občan uplatnil svoj nárok - povedzme - začiatkom tohto roku a majetok mu bol vydaný, bol vydaný bez obmedzenia. Ak občan uplatnil svoj nárok a majetok mu nebol vydaný, podľa návrhu novely mu bude vydaný s obmedzením 150 a 250 ha. Nepovažujem to za prejav rešpektovania do detailov toho princípu rovnosti, ktorý by mal byť pri vlastníckych vzťahoch zachovaný, ale v tejto situácii, podľa mojej mienky, musíme zvážiť svoje stanovisko predovšetkým k rozsahu pôdy, ktorá sa takto pohne. Prosil by som pána ministra, aby povedal čo by to znamenalo, keď sa vydá pôda bez obmedzenia. Poviem nejaké čísla a prosím, aby ste ma potom, pán minister korigovali. Podľa našich informácií to malo byť 33 tisíc ha, a keď sa pôda bude vydávať s obmedzením, a tým sa vlastne ujde na každého, pretože kataster sa naozaj nedá natiahnuť, tak bude vydaných okolo 21 tisíc ha. Prosil by som, aby sme tieto čísla spresnili a domysleli aj to, čo to znamená v tých oblastiach ekonomicky, aby sa nestalo to, že vlastne jedna alebo dve osoby môžu ekonomiky zvládnuť celú oblasť.
To je všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa pán poslanec Bajan s faktickou poznámkou.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte vás zdržať na jednu sekundu, aj keď sa to netýka tejto prerokúvanej otázky. Pán predseda parlamentu, žiadam vás, aby ste okamžite zakročili voči anarchii, ktorá nastala pred Národnou radou. Autá riadne označené parkovacím povolením Národnou radou Slovenskej republiky sú odťahované na prikáž neviem koho. Pýtam sa, či poslanec je ešte stále ústavným činiteľom. To naozaj voči nám si môže dovoliť hocikto hocičo? Totiž to je systémová chyba - a nie je riešená. V prípade, že mi auto - podotýkam označené - bude odtiahnuté - a ráno, keď som parkoval, nikto ma na nič neupozornil, budem vymáhať náhradu škody od Národnej rady. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy o zákone? Pán minister Andrejčák.
Minister obrany SR I. Andrejčák:
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,
zákon, ktorý prerokúvate, sa podstatnou mierou dotýka obranyschopnosti Slovenskej republiky, aj keď by sa zdalo, že sa riešia len okrajové otázky. Podstatou mierou v tom, že treba najprv objasniť, čo vlastne Armáda Slovenskej republiky potrebuje, až potom riešiť predmetnú otázku dlhodobého sporu medzi ministerstvom obrany a občanmi v priestore Zaľubiča. Z tohto potom pochopíme súvislosti, aj môžete prijať objektívne správne rozhodnutie.
V celom svete si štát zabezpečuje priestory pre prípravu ozbrojených síl. V celom svete štát to zabezpečuje takým spôsobom, že zákonným spôsobom vykupuje pôdu a lesy, zriaďuje výcvikové priestory. Dokonca vo Veľkej Británii je ešte jeden zákon, ktorý zaväzuje štátnych činiteľov, aby po skončení potreby takto zriadeného priestoru bol majetok predaný pôvodným vlastníkom. Inú formu v štátoch s vyspelou demokraciou nepoznajú. Som presvedčený, že takto budeme robiť aj my, že to budeme robiť aj teraz, v tomto roku, pripadne začiatkom budúceho roku, pretože tým, že sme vojenské školstvo oddelili od Českej republiky, a že ho musíme kvôli nákladom sústrediť v Liptovskom Mikuláši, ak nechceme, aby sme každý rok vyhadzovali niekoľko desiatok miliónov korún, musíme takto zriadiť nové priestory na Hornom Považí. Pokiaľ to neurobíme, čo sa stane? Nastane situácia, ktorá je dnes v blízkosti Martina na vojenskom cvičisku Sučany alebo vo vojenskom výcvikovom priestore Javorina.
Aká je to situácia? V Sučanoch má Armáda Slovenskej republiky vo svojom vlastníctve vykúpený samotný priestor strelnice. Tento priestor môže používať len v tých dňoch, kedy to majitelia lesov a pozemkov v ohrozenom priestore dovoľujú. Rozpor - pokiaľ vzniká - sme sa snažili riešiť rokovaním. Dohovorili sme sa, že nám majitelia dovolia 14 pracovných dní v mesiaci do ich lesov strieľať. Chcem zvýrazniť "do ich lesov strieľať", pretože automaticky požadujú veľké finančné prostriedky ako náhradu škody na drevných porastoch. A majú na to právo, čo však vznikne od 1. septembra? Presunuli sme alebo presunieme a začneme výcvik veliteľov motostreleckých a tankových čiat. Presunieme výcvik delostrelcov z Výšková. Potrebujeme strieľať prakticky dennodenne. Konkrétne v Sučanoch znamená to ďalších 90 streleckých dní. Ak vezmete jesenné obdobie, kedy sú hmly, a na
jar, prakticky v dvoch ročných obdobiach potrebujeme 100 % pracovných a nepracovných dní. V lete a v zime, keď nie sú hmly, potrebujeme minimálne 80 % pracovných dní na to, aby sme mohli cvičiť. Som presvedčený, že tak ako nikde v štátoch na západ od našej hranice, ani my sa s majiteľmi nedohovoríme. Totiž pri 80 % sa nedostane na svoj majetok a nie je schopný ťažiť, nie je schopný využívať majetok.
Musíme teda urobiť tak, ako sa urobilo za prvej republiky, ako sa to robí bežne vo svete, že štát musí prikročiť k vykúpeniu nutných priestorov. Preto tiež pred vás predstúpim s návrhom zákona a s podrobným zdôvodnením, prečo práve tento alebo takýto veľký priestor potrebujeme. Ak by sme riešili otázku, že majetok zostane pôvodným majiteľom a štát to nevykúpi, ak by sme takúto odvahu našli, resp. vy, páni poslanci, ste našli takúto odvahu vyskúšať to vo svete, počítajte s tým, že budú neustále vleklé spory s majiteľmi. Nikto vo svete mimo bývalých socialistických štátov, kde to bolo znárodnením, túto cestu nevyskúšal. Treba potom platiť za prenájom, treba platiť za ničenie drevnej hmoty. Kde sa nájde miera? Ako stanovíme mieru škody, ktorá tam vznikne? Ako na to vytvoríme prostriedky? v týchto priestoroch treba budovať strelnice - tankovú, pechotnú, protitankovú, priestor pre hádzanie granátom. Treba budovať tankodromy, otedromy, chemické resp. protichemické cvičiska, ženijné cvičiska atď. Nejdem vás zaťažovať podrobnosťami.
Aký je princíp sporu v priestore Javorina? Princíp sporu je v tom, že tento priestor bol v bývalej federácii ako jediný postavený ako protilietadlová strelnica. Je na území Slovenska svojou rozlohou najväčší. Aj keď intenzitou využívania nie je najväčší, ale rozlohou je, pretože protilietadlové raketové prostriedky malého dosahu, protilietadlové delostrelectvo všetkých ráži vyžaduje veľký ohrozený priestor. Tento priestor bez ďalšieho vykupovania pozemkov okolo vojenského výcvikového priestoru Lešť sa nedá zmeniť. Ohrozený
priestor je väčší než celková rozloha vojenského výcvikového priestoru Lešť. Pripomínam, že uprostred tohto priestoru sú paneláky pracovníkov lesného závodu, sú tam jednotlivé lazy. Všetkých ľudí by sme museli totiž odtiaľ odsťahovať.
Pri vyčlenení finančných prostriedkov by sa dal vybudovať nový vojenský výcvikový priestor Javorina s podmienkou prikúpenia pomerne veľkej plochy na vojenský výcvikový priestor Lešť. Trvalo by to 5 až 7 rokov. Toto hovorím od okamžiku rozhodnutia vyčlenenia finančných prostriedkov. Aký je stav teraz? Vo vojenskom výcvikovom priestore Javorina máme tankovú strelnicu a ďalšie výcvikové zariadenia pre tankový pluk. Môžeme tam čiastočne previesť výcvik z Liptovského Mikuláša. Hovorím čiastočne len preto, že to znamená predĺžiť terajší systém vojenského vzdelávania, pretože miesto jednodňového výcviku sa musí organizovať najmenej dvoj až trojdňový kvôli cestám z Liptovského Mikuláša. Teda predĺžiť školu. Dá sa to, nie je to problém, budú dlhšie študovať. Ale nedá sa tam obmedzovať počet streleckých dní.
U protilietadlovej strelnice dá sa tiež urobiť iné riešenie. Dajú sa vyvážať naše protilietadlové jednotky do Poľská, s čím Poľská republika počíta. Kvôli tomu v minulom roku ukončila výstavbu jedného polygónu na Baltickom pobreží. Sumy, ktoré požadujú, Česká republika minule vyskúšala a už teraz vedú rokovania, aby strieľali u nás, pretože postavili také vysoké horentné sumy, že sa to nedá uplatiť. Ponúkajú nám na Kréte, ponúkajú nám v Afrike, ale na to nemáme prostriedky a dlho nebudeme mať. Musíme teda buď upraviť náš priestor alebo zachovať terajší.
A teraz ešte k druhej časti sporu. Som si vedomý, a od začiatku "nežnej revolúcie", vlastne od začiatku roku 1990 chodím na rokovania s ľuďmi, ktorých sa to dotýka. Rad ľudí poznám osobne, oni mňa. Od začiatku tvrdím jedno, že ak zákon stanoví, že tento priestor vám má minister vydať, vydáme
vám ho. Ak zákon stanovi, že už tu nebude armáda strieľať, nebude. Zákonodarca sa rozhodne, čo treba pre Slovensko a akým spôsobom. V tomto nie je spor. Spor je v inom. Spor je vo výklade zákona číslo 306, pretože predmetom sporu je len majetok, ktorý bol, podľa nášho výkladu, podľa výkladu legislatívy vlády a parlamentu, majetkom federácie v dobe, keď zákon číslo 306 stanovil časové obmedzenie odkedy dokedy mal byť slovenským majetkom. Navrhol som spolu s ministrom pôdohospodárstva aj novelu zákona číslo 306, možno že už sa k vám dostala, možno nie.
Pri novelizácii zákona číslo 306, ktorý by zodpovedal zákonu číslo 229, samozrejme, tento priestor sa vráti pôvodným majiteľom. Minister bude mať právo a povinnosť to urobiť. Ja to urobím. A vrátime sa potom k tomuto pôvodnému problému, s ktorým som začal. Budeme sa rozhodovať, či od vlastníkov, ktorým sa priznal majetok, majetok prenajať prakticky so zákazom vstupu do tohoto priestoru, alebo priestor vykúpiť. Tu sú len dve riešenia, vážení poslanci. Preto nie som odporcom toho, aby sa upravil zákon číslo 306 a priznalo sa právo pôvodným majiteľom.
Nie je pravdou, že priestor sa vydáva. VUSS Košice z 1 600 žiadateľov vydala 40 fyzickým osobám potvrdenie, že uznáva ich reštitučný nárok a dala to pozemkovému úradu. Zatiaľ nikomu nebolo nič vrátené, pretože treba prijať rozhodnutie o zrušení priestoru. To je tiež dané zákonom. Tam totiž dochádza k nepochopeniu, keď sa používajú pojmy "vojenský výcvikový priestor", ktorý je daný jedným zákonom, "ohrozený priestor", ktorý je daný balistickými charakteristikami a štatútom a "lesná a poľnohospodárska pôda v užívaní vojenských lesov a majetkov". To je úplne iný problém a myslím si, že nesúvisí s týmto zákonom. Len pre stručné objasnenie to vysvetlím.
Vojenské lesy a majetky vznikli z toho dôvodu, že štátne lesy odmietali v týchto vojenských priestoroch pracovať práve kvôli tomu, že bol stanovený počet streleckých dní podľa potreby armády a stávali sa prípady, že armáda kvôli hmle alebo trebárs technickej závade nemohla začať streľbu, neboli schopní zrealizovať ťažbu a potom v ostatných dňoch sa doháňala streľba. Vznikali z toho veľké škody. Bol vymyslený inštitút vojenských lesov a majetkov.
Okrem toho v každom priestore alebo u každého toho závodu vojenských lesov postupom času z nám neznámych dôvodov vojenské lesy a majetky postupne dostávali určité lesné plochy, aj plochy poľnohospodárskej pôdy. Jednoducho im boli začlenené, stali sa vojenským, vlastne štátnym majetkom v správe armády a starali sa o to vojenské lesy, ktoré sú mimo týchto výcvikových priestorov vzdialené niekedy až 100 km. Tieto samostatné lesy, lesy po okrajoch výcvikových priestorov, vlastne mimo ohrozených priestorov umožňovali, že ministerstvo obrany platilo 20 miliónov korún ročne len za ušlý zisk lesnému závodu, že dokázal len pri tejto strate existovať. Vidíte, že náklady, ktoré musí vynakladať minister obrany z rozpočtu, sú pomerne značné. To isté by sa stalo aj týmto ľuďom, pokiaľ by ste išli na variant, ktorý nie je vo svete vyskúšaný, že je to váš les, budete si v ňom ťažiť. Ale kedy?
Ako a kto dokáže rozhodovať o tom, aký orgán vytvoríme, ktorý bude rozhodovať o tom, že dnes nemôžeme strieľať, lebo je viditeľnosť 800 metrov a vy potrebujete 1 500 metrov, dnes môžete ísť ťažiť? Keď chceme strieľať, musíme mesiac dopredu resp. 14 dni dopredu, na celý mesiac dať strelecké dni. Tieto strelecké dni sa oznamujú všetkým obyvateľom v okolí cestou štátnej správy, sú verejne známe. Pokiaľ strelecký deň nevyužijeme, vojenské lesy boli schopné na to reagovať tým, že mali vytvorený systém, ktorý okamžite reagoval. Prerušili ťažbu, presunuli sa do ohrozeného priestoru
a tam ťažili. Tento systém fungoval. Myslím si, že nič lepšieho sa nám nepodarí urobiť.
Záverom chcem povedať, že nie som vôbec zástancom názoru, ako to niektorí prezentujú, že im priestor nechceme vrátiť. Áno, som za, vráťme majetok, vráťme ho zákonom, ktorý treba upraviť, pretože vlastne mimo niektorých predstaviteľov miestnej správy, potom niektorých majiteľov a pár právnikov, všetci ostatní vysvetlujú, že zákon číslo 306 na to neplatí. Upravme ho, ale potom prijímajme rozhodnutie. Po druhé - vytvorme podmienky, aby Armáda Slovenskej republiky so svojím protilietadlovým delostrelectvom buď chodila cvičiť za hranice alebo cvičila doma. A doma má iba jedinú možnosť - v priestore Javorina. Vytvorme dostatočné finančné zdroje, aby sme mohli spustiť projekt, vybrať, vykúpiť priestor na hornom Považí, pretože ťarcha výcviku Armády Slovenskej republiky bude na hornom Považí - Liptovský Mikuláš a Martin.
K vojenskému výcvikovému priestoru Lešť. Terajší priestor prakticky za rovnaké náklady sa dá obnoviť v priebehu niekoľkých rokov. Celá technológia, ktorá bola, je v rozpore s našimi normami. Máme výnimku do konca tohto roku. Okrem toho dá sa zásadným spôsobom prakticky prebudovať v úplne nových priestoroch, s rozšírením priestoru, na jednotnú výcvikovú základňu pre pozemné vojsko a protilietadlové delostrelectvo v priebehu piatich až siedmich rokov. Ale okrem toho pre Liptovský Mikuláš, pretože denné dochádzanie do zamestnania na Lešť z Liptovského Mikuláša je nemožné, musíme v blízkosti Liptovského Mikuláša aj tak vytvoriť malý priestor, ale s veľkou hĺbkou až 15, 2 km, ktorý zabezpečí, aby denne mohli vychádzať prakticky na strelnice tankisti a motostrelci.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu ministrovi Andrejčákovi. Pán poslanec Javorský.
Poslanec F. Javorský:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážená Národná rada,
musím povedať hneď na úvod, že pán minister ma trošičku sklamal. Sklamal ma tým, že svoju argumentáciu pri obhajobe svojich postojov postavil len do roviny akýchsi všeobecných úvah. Mňa totiž zaujíma jedno - a zásadné. Podľa prehľadu, ktorý máme, vieme, že vojenské výcvikové priestory na Slovensku do obdobia odchodu sovietskych vojsk sovietske vojská využívali priestorovo aj časovo na 62 %. Od Ministerstva obrany Slovenskej republiky sme sa nedozvedeli, či tieto priestory, ktoré predtým slúžili sovietskym vojskám, aj Československej armáde, aj iným, budú využívané na 100 percent, či sú dostatočné, či ich bude treba ešte zväčšiť, alebo naopak, sú nadbytočné. Samozrejme, že pán minister by nám to mohol povedať vtedy, keby sme už mali vojenskú doktrínu, keby sme poznali aspoň zámer ministerstva obrany ako bude štruktúrovaná slovenská armáda. Konkrétne, ako občan nie som presvedčený o tom, či tankový pluk v Kežmarku je potrebný a či tanková strelnica je naozaj v tých Ľubických kúpeľoch potrebná. O tom ma ešte doteraz nikto nepresvedčil. Z toho titulu hovorím - nemáme vojenskú doktrínu a nepoznáme štruktúru budovania novej slovenskej armády. Tá nám chýba. Preto hovoriť o tom, že armáda to potrebuje, myslím si, že na tejto úrovni neobstojí.
Tým viac začínam pochybovať o všetkých argumentoch, ktoré tu boli vyrieknuté aj z toho dôvodu, lebo sa použilo tvrdenie, že pokiaľ v Kežmarku sa pre výcvik používa určitá plocha, že takú u nás nemáme. Prečítam vám to z tabuľky, ktorú mám a ktorú som použil už aj predtým. Vojenský výcvikový priestor Lešť o rozlohe 11 x 17 km má rozlohu 14 591 ha, z toho pre výcvik sa využíva 7 762 ha. Vojenský výcvikový priestor Javorina má rozlohu 20 x 21 km, celkovú rozlohu 31 640 ha, pre výcvik sa využíva ešte menej, a to 7 508 ha. Čiže prinajmenšom je to rovnocenný priestor s tým, ktorý je v Lešti používaný na výcvik. Naopak, ako som poukázal, vo vojenskom výcvikovom priestore Javorina je 24 132 ha, ktoré slúžia inému než potrebám armády.
To teda len na okraj toho, že takto asi by sme nemohli obhajovať potreby slovenskej armády aj napriek tomu, že aj pán minister vie, že od roku 1990 sa o to intenzívne zaujímam. Ešte ako predsedu branno-bezpečnostného výboru ma zaujímalo, ako v rámci redislokácie zabezpečiť obranu územia Slovenskej republiky, a už vtedy sme o týchto problémoch hovorili. Hovorili sme aj o tom, že naozaj sú tu oprávnené požiadavky bývalých majiteľov. Preto keď sa prerokovávala novelizácia zákona číslo 306 o majetku obcí, tu, za týmto pultom som navrhol novelu § 15 odseku 1 písm. c/, a to v takomto zmysle, aby sa posunul dátum účinnosti tohoto zákona na 1. 1. 1993. Neprijalo sa to. Pán minister Tóth odporúčal neprijímať túto novelu. Argumentoval zas paušálne tým, že sa musí vedieť, aký to bude mať dopad na štátny rozpočet a podobne.
Som rád, že prichádzate aj s pánom ministrom Bačom na to, že sa to bude musieť riešiť. Ovšem táto novela bude riešiť len nároky obci a nároky urbariátov. Nároky súkromných majiteľov rieši práve táto novela, ktorú dnes prerokovávame. Prijatím vášho návrhu sa vlastne zablokuje tá, ktorú uviedol aj pán spravodajca. Definitívne sa zablokuje možnosť bývalých vlastníkov žiadať potom akékoľvek riešenia. Čiže tých 1 600 žiadostí podaných súdom na riešenie oprávnených požiadaviek vlastne by sa týmto prijatím zablokovalo definitívne.
Po ďalšie - hovoríte, že tento majetok je majetkom armády. Mám tu výpis z katastra v Kežmarku, ktorý sa nám po dlhých obštrukciách podarilo získať. Paradoxné je to, že majiteľ tu nie je uvedený. Byrokracia bývalého režimu bola občas taká deravá, že zabudla uviesť majiteľa. Z toho by sme mohli vydedukovať, hoci neviem, či to právne obstojí, že pôvodní majitelia celého priestoru sú vlastne naďalej pôvodnými majiteľmi a užívateľom podľa tohoto výpisu sú len Vojenské lesy a majetky, n. p. Kežmarok. Takže, o akých majetkoch tu hovoríme? O majetkoch armády, či o majetkoch pôvodných vlastníkov podľa výpisu z katastra? To sú otázky, ktoré ostávajú otvorené a problematické.
Preto by som vám navrhoval, pán minister, že by bolo schodnejšie, keby ste sa priklonili k názoru, že vzhľadom na rozporuplnosť týchto problémov by bolo lepšie neprerokovávať váš návrh zakomponovaný do tejto novely, aby sme sa k tomu vrátili potom súbežne s návrhom novely o majetku obcí, ktorý bude mať tiež vzťah k tomuto problému a naraz prerokovali aj tento váš návrh.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Javorskému. Podľa § 19 pán minister má prednosť. Potom pán poslanec Pittner.
Minister obrany SR I. Andrejčák:
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,
vidíte, že hĺbka rozdielnych názorov je značná. Ja zodpovedám vám, vážení poslanci, za to, že bude dodržiavaný zákon. Je na mňa vyvíjaný veľmi tvrdý nátlak, aby som tento zákon porušil a podpísal vrátenie majetku, ktorý nie je krytý zákonom. Preto od začiatku je mojim presvedčením - je to vlastne presvedčenie aj právnikov, s ktorými som sa radil, že zákon 306 treba novelizovať. Prečo je taký veľký rozdiel medzi 1 600 bývalými vlastníkmi a len 40 žiadosťami? Máme konkrétne údaje, že napríklad vlastník, nechcem ho menovať, za svoj pozemok v tomto priestore dostal 4 300 korún a trošku väčšiu pôdu, väčšiu plochu kúpil od štátu mimo výcvikového priestoru za 3 200 korún. Takému človeku nemôže VUSS priznať právo, nárok na tento majetok. Ale to nie je spor ministra s občanom. To je spor odborných orgánov, ktoré uznávajú alebo neuznávajú. Pritom každý občan, ktorému VUSS nárok neuzná, má právo obrátiť sa na súd. My predsa nie sme rozdávatelia majetku, my plníme štátnu normu, takú, akú ste vy ako zákonodarcovia postavili.
Čo sa týka výpisu z katastra, vážený pán poslanec, existuje zákon, ktorý v tej dobe stanovoval, že takto vytvorenému štátnemu majetku sa do výpisu z katastra alebo do výpisu z katastrálnej knihy toto nesmelo zapisovať, pretože išlo o štátny majetok. A práve o to sa oprela obhajoba armády a tvrdenie, že je to majetok štátu. Tento zákon bol aj predmetom jednania na súde. Nie som právnik, nemôžem sa prieť, na to mám odborné orgány a verím im.
Vojenský výcvikový priestor nikdy nebol a nebude využívaný na 100 percent. Prosím vás, nejde to. Tankista na to, aby otočil tankom pred strelnicou, aby prešiel dráhu 800 až 1 200 metrov a vrátil sa, potrebuje veľmi malú plochu. Pri strelive, tzv. plnej ráži, to znamená normálnom bojovom strelive, ktoré by sa za vojny používalo, máme zapaľovače, ktoré keď vystrelí z tanku, vo vzdialenosti 2 500 až 3 400 metrov prakticky dôjde k výbuchu tohoto náboja. Ak počítame ešte kilometre k dopadu, zhruba 4-5 km, nechcem teraz hovoriť konkrétne, to záleží od elevácie atď., dopadajú črepiny. Ďalej nám priestor netreba. Jeden kus náboja stojí 1 500 až 4 000 korún. Preto strieľame inak, lacnejším spôsobom
- za 100 korún, za 150, ale tieto náboje sú tak miniatúrne
- je to v podstate ako palec, 20-milimetrová strela, že nám výzbrojári, nielen naši, ale ani jeden vo svete nedokázal urobiť taký miniatúrny zapaľovač, ktorý by urobil tú istú úlohu. Tak nám tie strely lietajú 15 km ďaleko. Preto za strelnicou je 15 km hlboký priestor, ktorý podľa streleckých tabuliek je presne stanovený, aký je tam uhol, a celý tento priestor je výcvikový. Tam sa nikdy necvičí, to nie je výcviková plocha, to je ohrozená plocha, vážení poslanci. Preto je ten rozpor, koľko využívame, koľko nie. Bol by som rád, keby ste mali čas, dajte mi tú šancu, mám pripravené prekrásne názorné mapy o vlastníkoch, o výcvikových zariadeniach, zahrniem vás toľkými číslami, že sa budete diviť. Vyhýbam sa im. Som schopný vám to sem doniesť. Do výborov som to doniesol. Môžem vám tieto mapy ukázať, nie je problém premietnuť to na videu. Je to len otázka prípravy. A uvidíte tú problematiku.
Nie je problém ísť na Lešť, ukážem vám tam jedno miesto
- raz tam ešte vtedajší branno-bezpečnostný výbor vyšiel
- z toho priestoru vidno celý priestor. Ukážem vám ako málo toho potrebujeme na výcvik, ako veľké sú ohrozené priestory. Prosím vás, na Lešti je najväčší podiel využívania výcvikového priestoru, ale nie v tomto roku, veď nerobíme bojové
streľby, pretože nemáme peniaze. Tak málo ste nám dali. Takže tohoto roku cvičíme inak. Dá sa to na prechodnú dobu vydržať, nie však dlho. Na budúci rok budeme pýtať peniaze aj na bojové streľby. Ale pri bojových streľbách tanky strieľajú na ktorúkoľvek svetovú stranu, tam nemáte istotu, to sa nedá zablokovať, ohrozený priestor narastá. Keď strieľa delostrelectvo, keď strieľajú raketomety, tiež majú svoje ohrozené priestory. Nechcem sem zaťahovať odborné veci. Je to umenie. Delostrelec sa učí 4 roky, tankista sa učí 4 roky, pyrotechnici sa učia 5 rokov na vojenských školách. A je tu vlastne špecialista, ten by vám vedel zhrnúť všetko. Je to spočítané tak, aby sme nepripravovali ľudí o zdravie a o životy, ale na to musia byť presne stanovené priestory.
Lešť - prakticky to, čo postavili, aj keď často za naše peniaze, keď im KNV Banská Bystrica dával peniaze, vláda im dávala, stavali Rusi sami tak, ako chceli. Tam je principiálne iné elektrické zapojenie. Všetko treba vykopať z betónu. Tam sú drôty nie v rúrkach, ale zaliate betónom. Nebudem to rozťahovať, zbytočne by som vás bavil. Tam sa nedá použiť nič podľa našich noriem, a preto musíme všetko postaviť vedia, vybudovať. Samotný priestor vám môžem ukázať na mape. Nechal som to nakresliť na mapy rovnakého merítka. Vojenský priestor je vytlačený na mape, tam nemôžem urobiť podvod. Priložím vám na to ohrozený priestor v Kežmarku a zistíte, že ohrozený priestor je väčší než vo vojenskom výcvikovom priestore Lesť. Preto som hovoril, že keď chceme strelnicu v Kežmarku časom zrušiť, musíme zmeniť pluk, musíme prebudovať strelnicu, alebo chodiť strieľať za hranice.
Teraz k vojenskej doktríne. To, že vám nebola ešte predložená vojenská doktrína, nie je dôvodom, že neexistuje. Ona je vypracovaná. Mali sme k tomu seminár, boli tam zástupcovia parlamentných klubov. Teraz už dáme jej znenie. Dávame aj zásady národnej bezpečnosti. Dáme vám to. Prosím vás, vo vojenskej doktríne o tom, či tank potrebuje hĺbku
streľby 15 alebo 5 km, sa nedočítate. To s tým nemá nič spoločného. Čo sa týka organizácie armády, je to veľmi jednoduchá otázka. Áno, Slovensku pri takomto malom počte armády stačia brigády. Prosím, rozhodnite sa. Máme kúpiť 10 rádiostaníc divízneho typu z Ruska alebo Ukrajiny - to nie sú len rádiostanice, to sú celé súpravy, to sú miliónové hodnoty, ktoré budeme za päť alebo za sedem rokov podľa stavu národného hospodárstva všetky vyhadzovať z armády? Alebo počkáme s prechodom na brigády na túto dobu a zrušíme divízie a pluky? Vyhodíme tie peniaze alebo nám dáte peniaze na nové? Veď nebudeme dokupovať starý materiál, ktorý chceme zrušiť. A keď urobíme prechod na brigády teraz, veliteľ armády nemôže veliť, on sa totiž podriadených nedovolá. To nie je telefonické volanie, to je rádioreléové, rádiové, troposferické, telegrafné - nebudem všetko menovať čo nám treba. To sú úplné súpravy obrovskej hodnoty. Preto aj v konštrukcii armády hľadáme riešenie pre Slovensko aj ekonomicky únosné. Prejdeme na tieto jednotky a uvidíte, až vám predložíme program rozpočtu na budúci rok a pre brigádu rýchleho nasadenia budeme navrhovať, aby sme kúpili izraelské, nemecké, americké alebo francúzske rádiové stanice - Švédi nám tiež ponúkajú - prehnete sa, aké drahé rádiové stanice pre jednu brigádu budeme chcieť. Inak totiž ju nepostavíme, pretože sa s nimi nedohovoríme.
Takže, ja by som to nestaval takto - ani ako úmysel, ani ako snahu. Nebyť tohoto teoretického sporu, či sa zákon číslo 306 dotýka alebo nedotýka vojenských priestorov, nemáme o čom hovoriť. Keby sa tento problém neustále nevynášal, možno by sa dávno bol novelizoval, možno by aj ľudia boli dávno spokojní a armáda v kľude pracovala.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu ministrovi. Hlásil sa pán poslanec Pittner, potom pán poslanec Dubjel, pán poslanec Masarik. Navrhujem, aby sme po vystúpení pána poslanca Pittnera urobili prestávku a pokračovali vo štvrtok ako sme sa dohodli.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán minister,
chcem povedať, že my, ako kresťanskí demokrati, rešpektujeme dve hľadiská alebo dva princípy v tejto veci. Po prvé - je to princíp súkromného vlastníctva, ktorý v žiadnom prípade nemôžeme nechať bokom. A po druhé, a na rovnakej úrovni, je to aj princíp dostatočnej obranyschopnosti Slovenskej republiky.
V nadväznosti na to, čo hovoril pán poslanec Javorský a v súlade s ním chcem povedať, že spor tu nevidím v právnickej rovine, spor tu vidím v zladení týchto dvoch princípov. Podľa môjho názoru je to možné zladiť. Sám pán minister hovoril o tom, že sú dve možnosti - alebo sa vrátia všetky lesy a terajšie výcvikové priestory v tejto oblasti súkromným vlastníkom, a vtedy vzniká problém, akým spôsobom zabezpečiť dostatočnú obranyschopnosť našej republiky cez výcvik, alebo to od týchto majiteľov vykúpiť. Lenže obidva tieto princípy, ktoré pán minister spomenul, žiaľbohu, doteraz neboli dostatočne podložené ekonomickými prepočtami. Preto aj tu prítomní páni starostovia, prípadne aj ďalší činitelia z týchto postihnutých obci prichádzajú neustále za nami i za poslancami ostatných parlamentných strán, aby sa tento problém riešil. Tiež mi je pochopiteľné, že vojenská obranná doktrína v tomto prípade nie je natoľko rozhodujúca, ako sú
rozhodujúce ekonomické, ale aj politické podmienky jej zabezpečenia. Obávam sa, že v tomto smere ministerstvo obrany, možno i z časových dôvodov tým, že je len od januára, neurobilo dostatočnú prácu.
A pokiaľ ide o otázku finančného kompenzu a finančného vyrovnania, musíme rešpektovať tieto oprávnené záujmy bez ohľadu na to, ako to spackala byrokracia predchádzajúceho režimu, pretože to neruší princíp práva na súkromné vlastníctvo. Na druhej strane sme si vedomí toho, že obranyschopnosť republiky musí byť zabezpečená.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi. Dovolil by som si upozorniť na jednu vec, že by sme mali diskutovať k návrhu novely zákona číslo 229 a už tu začíname rozprávať o veciach, ktoré sa dotýkajú úplne iných vecí a riešenia iných vecí.
Trváte na vystúpení, pán poslanec Masarik, alebo urobíme prestávku?
Poslanec J. Masarik:
Pán predsedajúci, pán minister,
budem hovoriť naozaj k veci. Domnievam sa, že sám pán minister Andrejčák nám povedal dôvod, prečo by sme nemali schváliť bod 11 spoločnej spravodajskej správy alebo bod 13 návrhu zákona. Domnievam sa, že nemali by sme ho schváliť preto, lebo v prípade schválenia by išlo o dodatočné znárodnenie pozemkov, ktoré patria obciam. Vítam návrh, ktorý pán
minister povedal. Pán minister povedal, že túto situáciu treba riešiť zákonným spôsobom a že sa pripravuje návrh, ktorým by sa pozemky vykúpili. Domnievam sa, že treba urobiť tento krok súčasne, teda predložiť parlamentu návrh, ktorým by sa vykúpili pozemky terajších vlastníkov a potom môžeme uvažovať o tom, či v bode 13 návrhu zákona sa tieto pozemky dostanú do vlastníctva štátu, či budú teda znárodnené takýmto spôsobom.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Prosím, pán minister. Minister obrany SR I. Andrejčák:
Vážení poslanci, práve aby sme mohli toto urobiť, potrebujeme, aby v odseku 1 § 11 zostalo, že sa nevydávajú, aby sa právo priznalo. To je predsa niečo úplne iného. Aby sa im vrátilo majetkové právo, len sa nevydávalo reálne a išlo buď náhradné fyzické riešenie mimo tento priestor, alebo finančné riešenie. Inak tým ľuďom poškodíme. Čiže priznať im právo, ale zároveň kvôli tomu, že je to priestor pre obranu, ho reálne neodovzdať a dať mu náhradné riešenie. Toto potrebujeme, pretože ak to vypustime úplne, nemáme inštitút a okamžite blokujeme ten priestor. Prosím vás, vecí v tom priestore ktokoľvek z tých 1 600 ľudí, kto si bude osobovať výklad zákona tak ako niektorí - nechcem ich menovať - do toho priestoru pôjde a traja ľudia nám zablokujú využívanie tohto priestoru. Veliteľ posádky nesmie tam pustiť strieľajúcu jednotku, keď nemá strelecký deň.
Preto sme navrhovali a navrhujeme aj v novele zákona 306 priznať, že nielen do 1. 1., ale aj potom, teda že podlieha reštitúcii aj majetok, ktorý prešiel do majetku Slovenskej republiky po 1. 1. 1993, ale hneď k tomu je paragraf, že ho fyzicky nevydávať a vydávať ho tak, ako je to
uvedené v zákone číslo 229. Prosil by som vás, aby ste bod 13, alebo § 11 v bode 13, resp. § 11 ods. 1 ponechali klauzulu, že sa fyzicky nevydáva, pretože je určený na obranu a v tomto paragrafe je predsa vložené náhradné plnenie mimo vojenského priestoru. Ľudia dostanú svoje majetkové právo a nenaruší sa príprava na obranu.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Vyhlasujem prestávku do 14. 00 hodiny.
/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.
Kým príde pán minister financií, ktorý je ešte na rokovaní vlády, môžeme začať s ďalším zákonom z poľnohospodárskeho bloku. Navrhujem, aby sme neukončili rozpravu k tomuto bodu, aby zajtra ráno sa ešte stretlo, ako boli návrhy, politické grémium, aby sme si nezamedzili vysvetlenie stanovísk. Rozprava zajtra už nemusí byť dlhá, ale myslím si, že si treba nechať ešte otvorený priestor, pretože ten zákon je veľmi komplikovaný, aby potom nemusel niektorý z pánov ministrov rozpravu opäť otvárať. Predpokladám, že toto bol názor aj niektorých klubov, napríklad klubu Kresťansko-demokratického hnutia.
Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec B. Kačmár:
Pán predsedajúci, netvrdím, že musíme ukončiť rozpravu, ale nechajme nech ešte odznejú návrhy, ktoré by ešte boli, aby sa k nim mohlo komplexne zaujať stanovisko.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Rozumel som tomu tak, že už boli iba faktické pripomienky. Faktické pripomienky ešte môžu odznieť, ale navrhujem, aby rozpravu sme viedli ďalej po politickom grémiu, kde si vysvetlíme základné rozdielne prístupy k tomuto zákonu, aby sme si ulahčili hlasovanie o ňom. Myslím si, že to je racionálny prístup a ušetrime viac času.
Prosím, kto má ešte faktickú poznámku? Pán poslanec Dubjel a pán poslanec Javorský.
Poslanec K. Dubjel:
Mám len faktickú poznámku k tomu, čo povedal pán minister. My tu zmiešavame niekoľko vecí dohromady a potom to robí dojem, že niečo je nepriechodné. Musíme si uvedomiť, že sa momentálne zaoberáme vlastníckymi vzťahmi, nemáme sa čo zaoberať tým, či je priestor väčší, menší, ako sa využíva, či sa na ňom hospodári dobre alebo horšie, kto na ňom hospodári. Rokujeme o vlastníckych vzťahoch a musím povedať, že tie podľa ústavy sme povinní vlastne usporiadať, pretože v článku 20 ods. 1 sa hovorí: "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. " Ak by sme tu spravili nejakú výnimku, mám obavu, že by to mohli vlastníci podať na Ústavný súd.
Okrem toho jedna vec je priznanie majetku, druhá vec je hospodárenie na ňom, a ďalšia vec je vojenský priestor a jeho využívanie. Nikto tu nespochybnil, že chce zrušiť vojenský priestor. Pokiaľ viem, všetci žiadajú len návrat vlastníckych práv. Z ústavy tiež vieme, že môžeme obmedziť niektoré práva vlastníkov, ak je to vo všeobecnom záujme. Tomu sa ani vlastníci nebránia, oni uznávajú, že vojenský priestor tam byť musí. To, že sa tam dá hospodáriť, nám hovorí štyridsaťročná história vojenských lesov, veď tam hospodárili. Normálne hospodárili, využívali tento les a podobne. Nikto nevraví, pokiaľ viem, a ani zo zákona tak nevyplýva pri navrátení vlastníckych práv, že tam musia vstúpiť. Je to priestor s osobitným režimom. Nič nebráni tomu, aby sa vytvorila osobitná organizácia typu dnešných vojenských lesov, aby tam hospodárila, ale ďalej zachovávala vojenské tajomstvo, dodržiavala režim, až na jeden detail, že úžitok z tohto hospodárenia musí ísť vlastníkom.
Takže nevidím dôvod, prečo by sme sa museli tak hrozne báť, ako sa nám to vysvetľovalo, že keď sa vrátia vlastnícke vzťahy, akoby automaticky zanikal vojenský priestor. To je informácia, myslím, nie správna a treba na to brať zreteľ.
Okrem toho by som chcel, ale to už dávam ako návrh ešte mimo toho - doplniť § 17 ods. le/, na konci nahradiť bodku čiarkou a doplniť odsek 2 "tým by vlastne mohli vznikať urbariáty aj v spoločnostiach, ktoré majú pod 50 % vlastníkov", čo nastáva v dedinách, kde boli vysťahovaní Nemci a nemôžu tam vznikať urbariáty. Túto časť vysťahovaných Nemcov by vlastne potom mohol zastupovať Slovenský lesný pozemkový fond a právnicky by urbár mohol opäť vzniknúť, samozrejme, s nadpolovičným podielom fondu. To je všetko.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Dubjelovi za faktickú poznámku. Teraz prerušujem rokovanie o tomto bode s tým, že zajtra o pol deviatej by sa zišlo politické grémium k tomuto návrhu zákona s tým, že by som prosil, aby prišiel aj pán predkladateľ, aj pán spoločný spravodajca, aby sme si vyjasnili hlavné problémové body, ktoré majú závažný charakter.
Navrhujem, aby sme prikročili k dvadsiatemu piatemu bodu programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú právne predpisy o lesoch a ich obhospodarovaní.
Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 213 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 213a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodni minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení hostia,
dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú právne predpisy o lesoch a ich obhospodarovaní.
Zmeny ekonomických a spoločenských pomerov a vznik samostatnej Slovenskej republiky sa podobne ako v iných oblastiach musia zákonite odraziť aj v zmenách právnej sústavy v oblasti lesníctva. Ide predovšetkým o úpravu vzťahov ústavou garantovaných práv vlastníkov lesov pri súčasnom zabezpečovaní celospoločenského významu lesov funkciami presahujúcimi rámec hospodárskych úžitkov vlastníkov. V lesoch na území Slovenska prebieha v súčasnosti proces usporiadania
vlastníckych a užívacích vzťahov, ktorý je z viacerých hľadísk mimoriadne zložitý, pričom túto situáciu násobí nepriaznivý zdravotný stav lesov ako dôsledok škodlivých vplyvov civilizačných faktorov. I za tohoto stavu je však nevyhnutné zabezpečovať riadne obhospodarovanie lesov a právnu reguláciu tohoto procesu.
Postavenie a význam lesov si vyžaduje právnu úpravu na úrovni kódexu, ktorý komplexne upraví problematiku vzťahov v lesoch a v lesníctve. Na tomto zámere sa už pracuje a v rámci riadneho dvojfázového legislatívneho procesu budú na diskusiu predložené zásady nového zákona.
Z hľadiska operatívnosti sa ukázalo účelným vykonať potrebné zmeny v platných zákonných predpisoch a urýchliť tak vytvorenie legislatívneho priestoru pre lesnícku činnosť v nových podmienkach. Ide o zmeny a doplnky troch zákonných v súčasnosti platných noriem.
1. Ide o zmenu zákona číslo 61/1977 Zb. o lesoch, teda ešte federálneho zákona, v znení zákona číslo 229/1991 Zb., tzv. zákona o pôde.
2. Ide o zákon číslo 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 510/1991 Zb.
3. Ide o zákon Slovenskej národnej rady číslo 131/1991 Zb. o Štátnom fonde zveľaďovania lesa Slovenskej republiky.
Návrh zmien a doplnkov uvedených zákonov bol spracovaný ucelene ako návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú právne predpisy o lesoch a ich obhospodarovaní a po pripomienkovom konaní a prerokovaní vládou Slovenskej republiky predložený Národnej rade Slovenskej republiky.
Dovoľte, aby som v krátkosti charakterizoval zásadné vecné navrhované zmeny a doplnky, ich princípy a dôvody. V predkladanej novele zákona číslo 61/1977 Zb. o lesoch v znení zákona číslo 229/1991 Zb. o pôde je navrhnuté:
1. Povinnosť pre všetkých užívateľov lesov viesť vlastnú evidenciu užívaných pozemkov a stavieb spôsobom, ktorý bude upravený vyhláškou. Dôvodom je zabezpečenie prehľadnosti vo vlastníckych a užívacích vzťahoch, ktorých pestrosť sa reálne predpokladá, čo napomôže jednak orgánom štátnej správy, ale i samotným vlastníkom lesných pozemkov.
2. Zaviesť inštitút odvodov za vyňatie pozemkov z lesného pôdneho fondu podľa sadzieb určených nariadením vlády. Ide o finančnú náhradu za stratu účinkov celospoločenských funkcii lesov, ktorá sa bude odvádzať do Štátneho fondu zveľaďovania lesa Slovenskej republiky pre následné využitie v prospech lesov.
3. Povinnosť prevádzkovateľov robiť opatrenia na zamedzenie úniku látok poškodzujúcich lesy a zúčastňovať sa z podnetu vlastníkov, správcov a užívateľov lesov na zisťovaní vzniknutých škôd. Sleduje sa tým priama účasť prevádzkovateľov na riešení znižovania negatívnych účinkov na lesy.
4. Spresniť postavenie a správu lesného majetku po zrušení inštitútu tzv. práva užívania neštátnych lesov a súvisiaceho právneho mechanizmu.
Zmeny a doplnky zákona Slovenskej národnej rady číslo 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva sú nasmerované predovšetkým na postavenie lesného hospodárskeho plánu, jeho vyhotovovanie a záväzné údaje vo väzbe na vlastnícke a užívacie vzťahy, na zabezpečenie odborného obhospodarovania lesov odborným lesným hospodárom,
vrátane úpravy jeho postavenia, pôsobnosti a vzťahov, na zmenu hierarchie uplatňovania hospodárskych spôsobov pri obnove lesov z hľadiska ekologických princípov. V uvedenom zmysle sa predpokladá vyhotovenie lesných hospodárskych plánov pre jednotlivých užívateľov v rámci lesných hospodárskych celkov. Plány budú môcť vyhotovovať okrem špecializovaných organizácií aj iné osoby na základe osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Pri schvaľovaní lesných hospodárskych plánov sú užívatelia lesov účastníkmi konania podľa zákona o správnom konaní. Ako záväzné údaje pre jednotky priestorového rozdelenia lesa sa navrhujú základné činnosti v lesoch nevyhnutné pre ich riadne obhospodarovanie.
Významnou navrhovanou zmenou je zrušenie inštitútu odbornej správy lesov ako zákonnej povinnosti organizácií štátnych lesov voči iným užívateľom. Stanovuje sa povinnosť pre všetkých užívateľov zabezpečovať odborné obhospodarovanie lesov prostredníctvom odborného lesného hospodára, ktorým môže byť fyzická osoba, teda aj vlastník s predpísaným lesníckym vzdelaním a potrebnou praxou po úspešnom vykonaní skúšky. Odborný lesný hospodár môže byť s užívateľom lesov v pracovno-právnom alebo inom zmluvnom vzťahu. Návrh zákona taxatívne určuje povinnosti odborného lesného hospodára a vymedzuje jeho vzťah k užívateľovi a k orgánom štátnej správy. Podrobnosti budú určené vyhláškou, na vydaní ktorej sa ministerstvo zmocňuje.
Uvedené navrhované zmeny a doplnky a nadobudnutie účinnosti nových zákonných ustanovení o rozpočtových pravidlách boli dôvodom pre návrh na zmenu ustanovení zákona o Štátnom fonde zveľaďovania lesa Slovenskej republiky. Navrhuje sa doplnenie zdrojov fondu o odvody za vyňatie pozemkov z lesného pôdneho fondu. Z hľadiska užívania lesov sú navrhované možnosti poskytnutia prostriedkov fondu na podporu spoločného obhospodarovania lesov a na úhradu nákladov užívateľov, ktorí obhospodarujú lesy neznámych vlastníkov alebo vlastníkov, ktorí neuplatnili svoje nároky, a v prípade vykonania opatrení na predchádzanie škodám, ak sa nedosiahne výnos. Navrhuje sa tiež rozšírenie subjektov, ktorým môžu byť prostriedky z fondu poskytnuté, o organizácie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, vojenské lesy, ktoré pokladáme za rovnocenné subjekty užívajúce lesy na Slovensku.
Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú právne predpisy o lesoch a ich obhospodarovaní, je na prechodné obdobie do schválenia kompletnej právnej úpravy pre lesné hospodárstvo legislatívne riešiť najnevyhnutnejšie otázky a problémy vyplývajúce zo zmenených spoločenských pomerov a zabezpečiť súlad s už schválenými zákonnými úpravami. Hlavným cieľom navrhovaných zmien a doplnkov je legislatívne zabezpečenie plnej realizácie vlastníckych práv pri užívaní a obhospodarovaní lesov novovznikajúcimi subjektami. Výhodou navrhovaného procesu je možnosť overenia navrhovaných legislatívnych riešení v praxi, čoho výsledky bude možné využiť pri tvorbe nového lesného zákona.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
predkladaný návrh zákona korešponduje so súbežne predloženými návrhmi na novelizáciu zákona číslo 229 o pôde a zákona číslo 330 o pozemkových úpravách s cieľom odstránenia niektorých problémových miest, zjednodušenia a urýchlenia procesu realizácie vlastníckych a užívacích vzťahov k lesom. Sú v ňom premietnuté celospoločenské zámery, stratégie a koncepcie lesníctva na Slovensku, i zásady štátnej lesníckej politiky smerujúce v prospech lesov a ich vlastníkov a užívateľov. Prosím vás preto a podporu a prijatie predloženého návrhu.
Ďakujem.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Aj ja ďakujem pánu ministrovi Petrovi Bačovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Jána Weisa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec J. Weis:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
predkladám vám spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú právne predpisy o lesoch a ich obhospodarovaní - tlač Národnej rady Slovenskej republiky 213.
Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú právne predpisy o lesoch a ich obhospodarovaní,, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 291 z 3. mája 1993 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie
a ochranu prírody na prerokovanie do 16. júna 1993. Všetky výbory prerokovali vládny návrh v uvedenom termíne mimo Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, ktorý prerokoval vládny návrh zákona 17. júna 1993. Všetky uvedené výbory vyslovili s vládnym návrhom zákona súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky prijať s pripomienkami uvedenými v spoločnej správe - tlač 213a.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložená spoločná správa dokumentuje vážnosť prerokúvanej problematiky a prístupu. Obsahuje 65 pripomienok, ku ktorým ako spoločný spravodajca zaujímam nasledovné stanovisko.
K bodu 1 spoločnej správy - túto odporúčam prijať, nakoľko navrhovaná úprava zákona upravuje nie právne predpisy, ktoré sú nižšej právnej sily, ale zákony. Tiež neupravuje len niektoré zákony, ale všetky zákony, ktoré sa dotýkajú obhospodarovania lesa. Opakujem, tento bod odporúčam prijať.
Bod číslo 2 - vzhľadom na to, že bod číslo 1 je výstižnejší a plnšie charakterizuje problém, prijatím bodu 1 sa vylučuje prijatie bodu 2.
Bod číslo 3 - vzhľadom na zmenu vlastníckych a užívacích vzťahov spresňuje sa inštitút vedenia evidencie užívaných lesných pozemkov tak, aby túto viedol každý užívateľ. Táto skutočnosť v praxi zjednoduší jednak prehľadnosť v otázkach vlastníctva, napomôže príslušným orgánom štátnej správy a samotným vlastníkom reálne si uplatňovať vlastnícke práva. Preto tento bod odporučím prijať.
Bod číslo 4 - bolo by vhodnejšie, aby spôsob vedenia evidencie bol upravený zákonom. Preto aj tento bod odporúčam prijať.
Bod číslo 5 - novo sa zavádza povinnosť platenia odvodov za stratu všeužitočných funkcií lesa, ktoré zanikajú v dôsledku vyňatia pozemkov z lesného pozemkového fondu. Odvody budú príjmom Štátneho fondu zveľaďovania lesa a takto získané prostriedky budú využité pre obnovu a zveľaďovanie lesov. Doplnenie o slovo "základné" umožni sadzbu diferencovať podľa významu lesa. Aj tento bod odporučím prijať.
Bod číslo 6 neodporučím prijať, nakoľko odvody za stratu všeužitočných funkcií lesov sa musia vrátiť v prospech lesov prostredníctvom Štátneho fondu zveľaďovania lesa.
Bod číslo 7 - nie je potrebné zdvojovať preukazovanie pôvodcu škody, preto tento bod odporučím prijať.
Bod číslo 8 odporučím prijať, nakoľko zmena poradia poukazuje na význam, nakoľko nie každý lesný pozemok musí mať aj lesný porast.
Bod číslo 9 neodporučím prijať, nakoľko považujem za správne taxatívne vymenovanie všetkých užívateľov, pričom odborného lesného hospodára možno zaradiť pod pojem správca. Druhú časť návrhu odporučím prijať, avšak s ohľadom na rokovací poriadok túto úpravu navrhnem v rozprave.
Bod číslo 10 - pôvodný návrh členenia štvrtej časti je prehľadnejší, preto tento bod neodporučím prijať.
Bod číslo 11 súvisí s neprijatím bodu číslo 10 spoločnej správy, a preto ho tiež neodporučím prijať.
Bod číslo 12 - je vhodné aby ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy vystupovalo vo veciach nájmu ako operatívny orgán, o nájme štátneho lesného majetku by mal rozhodovať ústredný orgán. Taký je jednotný postup v rámci Slovenska. Preto aj tento bod neodporučím prijať.
Bod číslo 13 - vzhľadom na odporúčanie neprijať bod číslo 10 je úprava bodu 13 bezpredmetná. Takisto neodporučím prijať.
Bod číslo 14 - spresnenie pojmu náhrad je opodstatnené vzhľadom na ustanovenie článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Preto tento bod odporučím prijať.
Bod číslo 15 jazykovo spresňuje úpravu, preto ho navrhnem prijať.
Bod číslo 16 takisto spresňuje úpravu. Navrhnem ho prijať.
Bod číslo 17 - v porovnaní s inými predpismi sú pokuty za porušenie ustanovení tohto zákona stále veľmi nízke, a to najmä vzhľadom na celospoločenský význam lesov, napríklad zákon číslo 17/1992 Zb. o životnom prostredí. Preto odporučím tento bod prijať.
Bod číslo 18 - nie je potrebné dvojité označovanie paragrafov. Takisto odporučím prijať.
Bod číslo 19 - nakoľko v § 1 zákona číslo 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva sa hovorí o povinnostiach plánovitého hospodárstva na základe predovšetkým lesných hospodárskych plánov, považujem tento bod na nadbytočný, preto ho neodporučím prijať.
Bod číslo 20 spresňuje znenie, preto ho odporučím prijať.
Bod číslo 21 - nakoľko priestorové rozdelenie lesa je uvedené v § 2a ods. 1, nepovažujem za potrebné zdvojovať toto triedenie. Preto neodporučím prijať tento bod.
Bod 22 spresňuje znenie, preto ho odporučím prijať.
Bod 23 - pri tvorbe lesných hospodárskych celkov sa bude prihliadať aj na vlastnícke a užívacie vzťahy k lesom, čo znamená, že pokiaľ to bude z hľadiska orografických, prírodných, hospodárskych podmienok možné, bude lesný majetok vlastníka alebo užívateľa v jednom lesnom hospodárskom celku. Nie vždy to však bude možné napríklad vtedy, ak má vlastník lesný majetok vo Veľkej Fatre aj v Malej Fatre. Je odborne neopodstatnené tvoriť taký lesný hospodársky celok len kvôli vlastníckym vzťahom. Preto tento bod navrhnem neprijať a ponechať pôvodné znenie z vládneho návrhu.
Bod 24 spresňuje znenie, odporučím ho prijať.
Bod číslo 25 dám na zváženie plénu, ja ho však odporučím prijať.
Bod číslo 26 - vo vzťahu k zmenám vlastníckych a užívacích vzťahov sa v zákone upravuje základný rámec postupu pri tvorbe lesných hospodárskych plánov, teda ingerencia štátu do hospodárenia v lesoch. Stanovuje sa najnižšia výmera pre racionálny mechanizmus obhospodarovania, periodicita ingerencie štátu a demonopolizuje sa hospodársko-úpravnícka činnosť. Zároveň sa dbá na možnosť ochrany záujmov všetkých zainteresovaných subjektov zavedením procesu podľa správneho poriadku. Toto rieši vládny návrh zákona, preto bod 23 neodporučím prijať.
Bod číslo 27 spresňuje znenie, odporučím prijať.
Body číslo 28, 29 a 30, ako aj bod 31 pojednávajú o § 3 ods. 4. Na základe posúdenia všetkých návrhov odporúčam prijať návrh bod bodom číslo 31. Prijatie bodu číslo 31 potom vylúči body 28, 29 a 30. Takže bod 31 odporučím prijať.
Bod 32 spoločnej správy - ak bude schválený bod číslo 31, rokovanie o bode 32 bude bezpredmetné.
Bod číslo 33 spresňuje znenie písm. c/, odporučím ho prijať.
Bod 34 spoločnej správy - prijatím bodu 33 sa vylučuje bod číslo 34.
Bod číslo 35 - prijatím bodov 31 a 33 sa bod 35 vylučuje.
Bod číslo 36 - nie je potrebné zdvojenie označenia činností, preto ho odporúčam prijať.
Bod číslo 37 - toto členenie využívania lesov podľa ich určenia je oveľa prehľadnejšie ako v návrhu novely zákona, preto ho odporučím prijať.
Bod číslo 38 - prijatím bodu 37 sa tento bod vylúči.
Bod číslo 39 - vypustenie slov "mimoriadna ťažba" - tu ide o duplicitu, takže odporučím prijať tento bod.
Bod číslo 40 je nepresne formulovaný, preto ho neodporučím prijať.
Bod číslo 41 takisto neodporučím prijať.
Bod číslo 42 - požadované kritériá sú uvedené v § 13 ods. 3, preto neodporučím tento bod prijať.
Bod číslo 43 zjednodušuje činnosť odborného lesného hospodára, zjednoznačňuje činnosť odborného lesného hospodára, preto ho odporučím prijať.
Body 44 a 45 - tu je moje stanovisko také, že pôvodné formulácie presnejšie vystihujú problematiku, preto tieto dva body neodporučím prijať.
Bod číslo 46 - desaťročná prax pre stredoškolsky vzdelaného odborného lesného hospodára je, podľa môjho názoru, dostatočná. Preto tento bod odporučím prijať.
Bod číslo 47 - nie je potrebné odvolávať sa na všeobecne platné predpisy, preto tento bod odporúčam prijať.
Bod číslo 48 zjednoznačňuje výklad, odporučím ho prijať.
Bod číslo 49 - je to len oprava gramatickej chyby, takže ho odporučím prijať.
Bod číslo 50 - odkaz 4a pod čiarou určuje, či činnosť odborného lesného hospodára je vlastne podnikaním, čo je vhodné, pretože odborný lesný hospodár je nezávislým od vlastníka alebo užívateľa lesa. Na druhej strane sa posilňuje jeho zodpovednosť za výsledky svojej činnosti. Tento bod odporučím prijať.
Bod číslo 51 - vypustenie ods. 2 § 14a ponechám na osobitné hlasovanie a neodporučím ho prijať.
Bod číslo 52 - vypustenie bodu 21 novely zákona nechávam na osobitné hlasovanie, nakoľko formulácia ustanovená v ňom je nepresná. Ako sa stanovi vlastná spotreba? Napríklad v Rakúsku je možné denne nazbierať len 2 kg hríbov. Toto ustanovenie sa kontroluje. U nás v čase dozrievania lesných plodov robia doslovné nájazdy na lesné plochy, pričom tzv. "tiežzberači" devastujú prírodu - napríklad zber borievok česákmi, nedávno prípad vytrhávania sadeníc z náletu na východnom Slovensku a podobne. Preto neodporučím prijať.
Body číslo 53 a 54 odporučím prijať.
Bod číslo 55 neodporučím prijať. Pôvodné znenie má širší význam.
Bod číslo 56 spresňuje dikciu, takže ho odporučím prijať.
Bod číslo 57 odporučím prijať, spresňuje dikciu.
Bod číslo 58 - pôvodný návrh je správny, § 27 ods. 1 má posledné písm. i/. Takže tento bod neodporučím prijať.
Bod číslo 59 - vzhľadom na to, že ide o postup podľa legislatívnych pravidiel, tento bod odporučím prijať.
Bod číslo 60 - nie je potrebné opätovne charakterizovať odborného lesného hospodára, nakoľko výpočet jeho povinností je uvedený v § 13 ods. 1 a 3. Neodporučím prijať.
Bod číslo 61 - rieši sa súčasný skutkový stav, odporučím tento bod prijať.
Bod číslo 62 - nakoľko posledná veta sa viaže ku všetkým navrhovaným odsekom, navrhovaná zmena nie je lepšia ako vládny návrh, preto tento bod neodporučím prijať.
Bod 63 spresňuje dikciu, preto ho odporučím prijať.
Bod 64 dopĺňa slovo "predchádzajúcim". Odporučím ho prijať.
Bod 65 odporučím prijať.
Vzhľadom na veľké množstvo pripomienok v spoločnej správe si dovolím zopakovať môj návrh na hlasovanie k pripomienkam zo spoločnej správy.
An blok navrhujem hlasovať za pripomienky uvedené v spoločnej správe nasledovne: body číslo 1, 3, 4, 5, 7, 8, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 22, 24, 27, 31, 33, 36, 37, 39, 43, 46, 47, 48, 49, 50, 53, 54, 56, 57, 59, 61, 63, 64 a 65.
An blok navrhnem neprijať pripomienky uvedené v spoločnej správe nasledovne: body číslo 2, 6, 9, 10, 11, 12, 13, 19, 21, 23, 26, 32, 34, 40, 41, 42, 44, 45, 55, 58, 60 a 62.
Ak schválime bod 31, vylúčime z hlasovania body 28, 29 a 30 ako bezpredmetné. Ak schválime bod 33, vylúčime z hlasovania bod 35. Ak schválime bod 37, vylúčime z hlasovania bod 38. Na osobitné hlasovanie navrhujem vyňať body 25, 51 a 52.
Po prijatí pripomienok zo spoločnej správy a z rozpravy navrhnem novelu zákona podporiť. Tiež by som prosil všetkých pánov poslancov, ktorí vystúpia v rozprave, aby mi svoje pozmeňovacie návrhy odovzdali písomne, pretože bude to takisto dosť komplikované zosúladenie problematiky.
Vážený pán predsedajúci, zároveň by som poprosil o prvé slovo v rozprave.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca, za prehľadnú správu zo zasadnutia výborov. Údeľujem vám slovo. Ako ďalší sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Štefan Táraj za Kresťansko-demokratické hnutie. Ešte predtým má faktickú poznámku pán poslanec Tahy za Kresťansko-demokratické hnutie.
Poslanec M. Tahy:
Pán spravodajca, keď ste kategorizovali jednotlivé body ako za ne hlasovať, v žiadnej skupine ste nemenovali bod 32. Pôvodne ste ho neodporúčali, ale potom ste ho nezaradili do hlasovania an blok.
Poslanec J. Weis:
An blok som ho menoval ako neprijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Áno, môžem to potvrdiť, je to aj v mojom zázname.
Prosím, pán spoločný spravodajca, máte slovo. Poslanec J. Weis:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pri spoločnej správe som navrhol neprijať bod 9, nakoľko prvú časť tohto bodu považujem za nevhodne formulovanú, pričom druhá časť korešponduje s bodom 8 spoločnej správy a považujem ju za správnu. Takže môj návrh bude znieť: v § 10 ods. 5 slová "na lesné porasty alebo pozemky" navrhujem nahradiť slovami "na lesné pozemky alebo lesné porasty". Túto formuláciu odporučím prijať.
Ďalej navrhujem nový článok 4. Vzhľadom na to, že sa už niekoľkokrát novelizovali zákony, navrhujem článok 4 v znení: "Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona číslo 61/1977 Zb., zákona číslo 100/1977 Zb. a zákona číslo 131/1991 Zb. ako to vyplýva z neskorších zmien. " Predchádzajúci článok IV vo vládnom návrhu sa potom prečísluje na článok číslo V. Znenie ostáva pôvodné, to znamená: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. "
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Weisovi. Prosím pána poslanca Taraja, aby vystúpil s jeho príspevkom do rozpravy.
Poslanec Š. Taraj:
Vážený predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,
vzhľadom na množstvo pripomienok v spoločnej správe mal som viacero pozmeňovacích návrhov do tohoto zákona, ale keďže sa dostali do spoločnej správy, budem hovoriť len o dvoch pozmeňovacích návrhoch.
Súčasný stav legislatívy lesníckej praxe neumožňuje dnes lesu zaujať stabilizovaný stav prirodzeného lesa a spôsobuje, že naša generácia žije na úkor svojich deti. Je to nielen neekonomické, ale aj nemorálne. Veď napríklad väčšina lesných plôch na Slovensku je ťažená hrubým spôsobom a následné vodohospodárske straty neproduktívnym odtokom povrchovej vody sa odhadujú na 2 500 tisíc m3 vody ročne. Nevhodným budovaním lesných približovacích ciest strácame na Slovensku ročne odhadom 3 500 tisíc m3 pôdy. Potom finančné straty bez strát spôsobených dlhodobou stratou ekologickej stability z predošlých dvoch bodov sú približne 2, 2 miliardy Sk ročne. Z krátkodobého hľadiska je tento spôsob hospodárenia pravdepodobne pre niektoré rezorty finančne výhodný, z dlhodobého hľadiska však dochádza k nezvratným zmenám,
ktoré postavia nasledujúce generácie pred neriešitelné problémy.
Je v rukách tohto parlamentu zapísal sa do histórie pozitívnou zmenou lesníckej legislatívy. Využime preto všetci možno poslednú šancu, ktorú nám príroda ešte ponúka. Z tohoto dôvodu mám len dva pozmeňovacie návrhy, a to v § 11 ods. 4: "Je zakázané viesť cesty, zvážnice a približovacie linky korytami vodných tokov. " V § 14a ods. 3: "Odborný lesný hospodár je povinný pri schvaľovaní lesného hospodárskeho plánu tlmočiť stanovisko občanov z dotknutého regiónu /ak o to sami požiadajú/. " V krátkosti len toľko.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Tarajovi. Faktická poznámka - pán poslanec Dubjel za Hnutie za demokratické Slovensko.
Poslanec K. Dubjel:
Pán poslanec Táraj prevzal tieto veci od skupiny VĽK a treba povedať, že to sú veci prevzaté od jedného amerického lesníka, ktorý riešil problémy v štáte Oregon. U nás toto prakticky tak celkom neplatí a najmä to posledné je úplne neprípustné. Lesné hospodárske plány ako iné plány v továrňach sú hospodárskym tajomstvom vlastníka. Nie je možné, aby mu každý do toho nazeral. To by sme porušili základné ľudské práva. A čo sa týka zvážnie a zeminy, ktorá odchádza z kopcov, je to prirodzený proces. Keby neodchádzala, mali by sme dnes hory stále špicaté a neboli by okrúhle. A bez výstavby zvážnie to nejde. Žiaľ, to, či je to vhodné alebo nevhodné, posudzuje stavebný úrad a ten už s tým spraví poriadok. Ale úplne zabrániť tomu, aby pôda neodchádzala z hôr, sa nedá.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem za faktickú poznámku pánu poslancovi Dubjelovi. Nevyplýva z nej žiadny priamy návrh. Prosím, dámy a páni, kto sa ešte hlási do rozpravy? Prosím, pán poslanec Krivčík za Kresťansko-demokratické hnutie.
Poslanec J. Krivčík:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister, páni ministri,
vážená Národná rada,
dovoľte, aby som sa k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o lesoch a ich obhospodarovaní, vyjadril a súčasne predniesol môj pozmeňovací návrh.
Predložené znenie vládneho návrhu zákona taxatívne nevymedzuje použitie holorubného spôsobu ťažby, ale len tento alternatívne pripúšťa bez presnejšieho špecifikovania aplikácie tohoto spôsobu ťažby. V záujme zvýšenia ochrany životného prostredia, ktorej priority si musíme postaviť ako trvalé priority, navrhujem doplniť taxatívne vymedzenie použitia holorubného spôsobu ťažby dreva nasledovne: v článku 2 bod 11 vládneho návrhu zákona navrhujem toto znenie - v poslednej vete § 7 odseku 2 vypustiť slová "sa s ohľadom na prírodné podmienky" a tieto nahradiť slovami "v odôvodnených prípadoch". Na konci odseku 2 doplniť túto vetu: "Za odôvodnené podmienky zákon stanovuje lokality, kde nie je nožné dosiahnuť prirodzené zmladenie, v prevodoch a premenách, imisie a kalamity. " Toľko môj pozmeňovací návrh.
Súčasne by som prosil pána ministra o spresnenie, či tzv. zjednodušený lesný hospodársky plán, ktorý sa používa pri nižšej výmere ako 50 ha lesného porastu, sa vypracúva
pre každého vlastníka individuálne alebo pre územnú časť priestorového rozdelenia lesa. Vládny návrh zákona podporím.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Krivčíkovi. Prosím, dámy a páni, kto sa ešte hlási do rozpravy? Prosím, pán poslanec Dubjel za Hnutie za demokratické Slovensko.
Poslanec K. Dubjel:
Vážený prítomní, musím sa zmieniť o jednej takej raritnej záležitosti, lebo taký prípad sme ešte pri schvaľovaní zákonov nemali, ako v tomto prípade. V článku 1 bod 3 sa ruší odborná správa lesov. Myslím si, že ešte nie je celkom vhodná doba na zrušenie odbornej správy lesov. Ale v čom je to rarita? Odbornú správu lesov nechce ministerstvo, nechcú ju podniky štátnych lesov a nechcú ju ani vlastníci. To znamená, že ten článok tam patrí a niet dôvodu povedať, aby tam nepatril. Napriek tomu chcem upozorniť na jednu zvláštnu vec, ktorá tým nastane. Súvisí to s bodom 25. Tam sa vkladá nový text, ktorý znie: "V prípade zistenia opakovaného alebo hrubého porušovania povinností ustanovených v odseku 2 písm. b/ až d/ môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva zabezpečiť vykonanie nevyhnutných opatrení do doby dosiahnutia účelu na náklad vlastníka alebo užívateľa lesa. Ak sa pri výkone opatrení dosiahne výnos, patrí tento vlastníkovi alebo užívateľovi po odpočítaní nákladov na výkon opatrení. Na konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Odvolanie nemá kladný účinok. " Teda, aby bolo medzi nami jasné, čo je to odborná správa lesov.
Doteraz to bolo tak, že nad lesmi, ktoré nemali momentálne vlastníka alebo vlastník si neplnil povinnosti, museli
štátne lesy za neho tieto práce vykonať, ale bezplatne. To znamená, že všetky nepríjemné veci museli robiť štátne lesy a nikto nič nezaplatil. Samozrejme, že štátne lesy sa toho s láskou zbavujú. S radosťou sa toho zbavuje aj ministerstvo, pretože malo náklady v prácach, kde neboli žiadne výnosy. Odteraz si to vlastníci budú platiť sami. Prečo to chcú? Z jediného dôvodu. Vyvinula sa taká situácia, že štátnym lesom nikto z vlastníkov neverí a vždy sú spracovávaní v tom, že títo tam len hospodárili a neviem ako koristnícky. Teda zaplatia si to vlastníci. Ale v čom je celý problém zlý? Ako som čítal bod 25, zabezpečovať sa to bude tým, že orgán štátnej správy prikáže nejakej organizácii, aby vykonala nejaké nevyhnutné práce. Samozrejme, keď na to vlastník nemá, nie je jasné, z čoho sa to bude platiť. Fond zveľaďovania lesov vie uhradiť určité veci, ktoré sú veľmi presne vymenované. Sú však práce, ktoré tam vymenované nie sú a nie je zatiaľ mechanizmus, ktorý zrejme bude treba dotvoriť, ako tieto veci spraviť.
Ale čo, ak ide o práce značného rozsahu a značne drahé? Súčasní vlastníci lesov sú väčšinou chudobní ľudia a nemajú doma miliónové alebo státisícové položky. A tak veľmi často dôjde k prípadu, že niekto tieto práce vykonať musí, a nie je mi celkom jasný mechanizmus, ako sa tieto peniaze dostanú od vlastníkov, keď jednoducho ten výnos nemusí byť. A nie je mi jasný mechanizmus, ako štátna správa donúti akúkoľvek inú organizáciu, aby vykonala nejaké práce, ak samotná štátna správa nebude mať na tieto práce peniaze. Štátne lesy ako celoštátna organizácia vždy mali dostatok kapitálu a peňazí na to, aby preklenuli rôzne obrovské vetrové kalamity. A chcem povedať, že poisťovací systém zatiaľ tiež na to nie je nejako zariadený, lebo ináč by takéto veci mohla v niektorých prípadoch hradiť poisťovňa. To znamená, že odborný lesný hospodár síce nahrádza štátnu správu svojou odbornosťou, ale vyslovene len odbornosťou. On nič nespraví. Môže tak vyznačiť, čo sa má rúbať, kde sa má čo zalesniť a podobne, ale to je len rozum. Za ním nestoja žiadne stroje, žiadne výrobné kapacity, žiadni robotníci. Zatiaľ pri odbornej správe to všetko fungovalo. Tieto opatrenia každý vrelo potrebuje, aj vlastníci, aj štátne lesy, teda nie je dôvod zmeniť tento paragraf, len chcem upozorniť na to, že zrejme sa o krátku dobu dostaneme do dosť ťažko riešiteľných problémov a nejakým spôsobom bude treba vyriešiť financovanie takýchto akcii, na ktoré daný vlastník nemá.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Dubjelovi za vystúpenie. Prosím, kto sa hlási do rozpravy. Prosím, pán poslanec Zoričák za Hnutie za demokratické Slovensko.
Poslanec A. Zoričák:
Vážený pán predsedajúci,
dovolím si tu zase predložiť námietky resp. návrhy za vlastníkov lesov. Bod 26 spoločnej správy navrhujem upraviť na takéto znenie: "Lesný hospodársky plán sa vyhotovuje povinne u štátnych lesov, u ostatných ak výmera presahuje 50 ha. " Chcel by som to odôvodniť. Lesy spoločenstiev predstavujú širokú škálu od tisíchektárových spoločenstiev po desať ba dokonca päthektárové spoločenstvá. Ak by zákon zaviedol povinnosti vyhotovovať lesné hospodárske plány pre lesy spoločenstiev bez ohľadu na výmeru, v praxi by došlo k drobeniu práve malých spoločenstiev.
Ďalej sa stotožňujem s návrhom zamietnuť body 28 a 29 a podporujem prijatie navrhovaného znenia bodu 31 spoločnej správy. Ďakujem pekne. To je všetko.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Zoričákovi. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Nikto. Preto vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce ešte v rozprave vystúpiť.
Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:
Pán predsedajúci,
vážené dámy,
pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte poďakovať za diskusiu a pripomienky. Chcel by som povedať, že osobitne vítam návrh pána poslanca Weissa, aby boli tieto tri dotknuté zákony vydané v úplnom znení. Odpovedám na otázku pána poslanca Krivčíka, že zjednodušený hospodársky plán sa vypracováva pre skupinu vlastníkov. To znamená, že či majú les 10 vlastníci o výmere 40 ha alebo traja o výmere 150 ha, robí sa zjednodušený hospodársky plán spoločne pre skupinu individuálnych vlastníkov. Tým by som zároveň chcel usmerniť váš názor na pripomienku pána poslanca Zoričáka, že hospodársky plán by sa mal vypracovávať iba pre štátne lesy alebo pre individuálnych vlastníkov, ak je to výmera nad 50 ha. Sme toho názoru, že aj na menšiu výmeru je možné takýto zjednodušený plán urobiť. Je to dobrá pomôcka a je to účelné, aby sa aj pre 10 vlastníkov trebárs na výmere 30 ha z celkového plánu toho územia vypracoval zjednodušený plánik hospodárenia. Ešte raz ďakujem za diskusiu.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi za jeho vystúpenie.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Poslanec J. Weis:
Nie. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu, ale predtým sa musíme prezentovať. Prosím, vážené dámy, vážení páni, príďte do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu zákona.
Dámy a páni, skúsme sa prezentovať. /Prezentovalo sa 76 poslancov. /
Prosím, pán spoločný spravodajca, môžete uvádzať hlasovanie.
Poslanec J. Weis:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
z rozpravy vyplynul len jeden návrh na vyňatie bodu 26 na osobitné hlasovanie prednesený pánom Zoričákom. Navrhujem najprv hlasovať an blok o bodoch spoločnej správy, ktoré odporúčam prijať. Pre istotu ich zopakujem. An blok navrhujem hlasovať za pripomienky uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1, 3, 4, 5, 7, 8, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 22, 24, 27, 31, 33, 36, 37, 39, 43, 46, 47, 48, 49, 50, 53, 54, 56, 57, 59, 61, 63, 64 a 65. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, pán poslanec Zoričák. Poslanec A. Zoričák:
Prepáčte, ale mám pocit, že body 53 a 54 predtým boli v bloku neodporúčaných na prijatie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Nie, body 51 a 52 sú vyňaté na osobitné hlasovanie. Poslanec J. Weis:
Body 51 a 52 na osobitné hlasovanie a body 55 a 58 an blok neprijať. Ostatné päťdesiatkové body som odporúčal an blok prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Je to v poriadku, skontroloval som tieto návrhy.
Dámy a páni môžeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 86 poslancov.
Kto je za schválenie bodov an blok, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nebol proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada schválila pozmeňovacie návrhy obsiahnuté v spoločnej správe, ktoré pán spoločný spravodajca odporučil an blok prijať.
Poslanec J. Weis:
An blok navrhujem neprijať pripomienky uvedené v spoločnej správe pod bodmi 2, 6, 9, 10, 11, 12, 13, 19, 21, 23, 32, 34, 40, 41, 42, 44, 45, 55, 58, 60 a 62. Tieto an blok neodporúčam prijať. Bod číslo 26 pôvodne navrhnutý do tejto skupiny bol vyňatý na osobitné hlasovanie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 88 poslancov.
Kto je za prijatie bodov, ktoré uviedol pán spoločný spravodajca s tým, že ich neodporúča prijať? Za návrh nehlasoval nikto. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada neschválila druhú skupinu pripomienok zo spoločnej správy.
Poslanec J. Weis:
Vzhľadom na to, že sme schválili bod 31, z hlasovania sme vylúčili body 28, 29 a 30. Vzhľadom na to, že sme schválili bod 33, z hlasovania sme vylúčili bod 35. Schválením bodu 37 sme vylúčili z hlasovania bod 38. Na osobitné hlasovanie som navrhol vyňať bod 25, ktorý odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 88 poslancov.
Kto je za schválenie pripomienky pod bodom 25 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Kto je proti? Nikto nebol proti. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že bod číslo 25 sme schválili. Poslanec J. Weis:
Napriek tomu, že návrh na vyňatie bodu 26 bol v rozprave, z hľadiska postupnosti a nadväznosti navrhujem, aby sme hlasovali o bode 26 tak, ako bol predložený. Chcel by som k nemu zaujať krátke stanovisko, napriek tomu, že pán minister už niekoľko slov k tomu povedal.
Podľa vládneho návrhu sa lesné hospodárske plány budú vyhotovovať pre jednotlivých užívateľov lesov od výmery 50 hektárov, pričom sa nevylučuje vyhotovenie lesných hospodárskych plánov aj pre užívateľov s nižšou výmerou. Pre užívateľov lesov s malými výmerami sa vyhotoví spoločný lesný hospodársky plán s potrebným výpisom pre každého vlastníka lesov ako účastníka konania, so všetkými právami podľa správneho poriadku. Takže argumentácia o drobení malých spoločenstiev je neopodstatnená. Práve naopak, navrhovaný postup predstavuje komplexný, odborne opodstatnený systém obhospodarovania lesov v rámci lesného hospodárskeho celku, prospešný pre lesy i pre ich vlastníkov. Preto tento bod neodporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 88 poslancov.
Kto je za schválenie pripomienky pod bodom číslo 26 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že pripomienka pod bodom 26 sa neschválila.
Poslanec J. Weis:
Bod 51 spoločnej správy neodporúčam prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 90 poslancov.
Kto je za schválenie pripomienky pod bodom 51 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 7 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 51 sme neschválili.
Poslanec J. Weis:
Bod 52 spoločnej správy neodporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 90 poslancov.
Kto je za pripomienku pod bodom 52 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať? Za návrh hlasovali 4 poslanci. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom 52 sme neschválili.
Poslanec J. Weis:
Tým sme vyčerpali pripomienky uvedené v spoločnej správe a prešli by sme k jednotlivým pripomienkam, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Prvý návrh v rozprave som mal ja. V § 10 ods. 5 som navrhol slová "na lesné porasty alebo pozemky" nahradiť slovami "na lesné pozemky alebo lesné porasty". Túto formuláciu navrhujem prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Kto je za pripomienku z rozpravy, ktorú navrhol pán poslanec Weis s tým, že, samozrejme, svoju pripomienku odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nebol proti.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že pripomienku pána poslanca Weisa sme schválili.
Poslanec J. Weis:
Ďalej som navrhol nový článok 4 v tomto znení: "Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona číslo 61/1977 Zb., zákona číslo 100/1977 Zb. a zákona číslo 131/1991 Zb. ako to vyplýva z neskorších zmien. " Starý článok IV prečíslovať na článok V. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Kto je za návrh pána spoločného spravodajcu?
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nebol proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že aj táto pripomienka pána spoločného spravodajcu bola prijatá.
Poslanec J. Weis:
V rozprave ako prvý vystúpil pán poslanec Taraj, ktorý navrhol do § 11 ods. 4 tento text: "Je zakázané viest cesty, zvážnice a približovacie linky korytami vodných tokov. " Tu si dovolím pripomenúť, že na Slovensku je veľké množstvo extrémnych oblasti, kde je práve jediná možnosť dopravy vyťaženej lesnej hmoty cez korytá. Iné technické možnosti dopravy lesnej hmoty vrtuľníkom alebo lanovkou sú veľmi nákladné a kubík priblíženého dreva by vyšiel na 4 000 a viac korún. Z toho dôvodu musíme zosúladiť ekonomické potreby s ekologickými potrebami, nehovoriac o tom, že povinnosťou toho, kto ťaží drevo, je aspoň čiastočne vrátiť do pôvodného stavu stav prostredia. Preto tento návrh neodporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Kto je za návrh?
Za návrh hlasovalo 20 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Táraja nebol prijatý.
Poslanec J. Weis:
Druhou pripomienkou pána poslanca Táraja bola pripomienka k § 14a ods. 3, kde navrhuje nový odsek 3 v znení: "Odborný lesný hospodár je povinný pri schvaľovaní lesného hospodárskeho plánu tlmočiť stanovisko občanov z dotknutého regiónu, ak o to sami požiadajú. " Podľa môjho názoru odborný lesný hospodár je tam zbytočné medziohnivko, pretože každý občan má predsa právo svoje stanovisko preniesť a navrhnúť priamo, ale dávam na uváženie plénu ako sa rozhodne.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Taraja?
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Taraja Národná rada neschválila.
Poslanec J. Weis:
Ďalší v rozprave vystúpil s faktickou poznámkou pán poslanec Dubjel. Z jeho poznámky nevyplynuli žiadne pozmeňovacie návrhy.
Tretí v rozprave vystúpil pán poslanec Krivčík, ktorý navrhol dve zmeny, a to: v § 7 ods. 2 v predposlednej vete tohto paragrafu vypustiť slová "s ohľadom na prírodné podmienky" a tieto nahradiť slovami "v odôvodnených prípadoch". Takisto nechávam na rozhodnutie pléna.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Kto je za predložený návrh?
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili. Poslanec J. Weis:
Druhou pripomienkou pána poslanca Krivčíka bola pripomienka na konci odseku 2 doplniť túto vetu: "Za odôvodnené podmienky zákon stanovuje lokality, kde nie je možné dosiahnuť prirodzené zmladenie, v prevodoch a premenách, imisie a kalamity. " Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Krivčíka s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Krivčíka Národná rada prijala.
Poslanec J. Weis:
Ako ďalší v rozprave vystúpil zase pán poslanec Dubjel. Z jeho vystúpenia nevyplynuli žiadne pripomienky.
Pán poslanec Zoričák navrhol vyčleniť bod 26 zo spoločného hlasovania. Toto hlasovanie sme urobili.
Tým sme vyčerpali všetky pripomienky. Pán predsedajúci, žiadam hlasovať o zákone ako celku. Navrhujem ho prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o zákone ako celku.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 101 poslancov.
Kto je za vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú právne predpisy o lesoch a ich obhospodarovaní? Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú právne predpisy o lesoch a ich obhospodarovaní. /Potlesk. /
Ďakujem za spoluprácu pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram dvadsiaty šiesty bod programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krmivách.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 234 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 234a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni poslanci,
dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krmivách.
Dôvodom, ktorý nás viedol k vypracovaniu a predloženiu tohoto vládneho návrhu, je stav súčasnej právnej úpravy i praktické postoje zúčastnených na úseku výroby, obehu a používania krmív. Predkladaný návrh sa možno na prvý pohľad javí úzko až technologicky orientovaný, svojimi dopadmi však krmivárske právo môže účinne ovplyvniť nielen bezprostredne chov zvierat, ale aj parametre výrobkov z ich chovu, zdravie spotrebiteľov a niektoré otázky životného prostredia a v neposlednom rade aj hospodárske pomery výrobcov a obchodníkov s krmivami, aj ich používateľov.
Problematika krmív je v súčasnosti na úrovni zákona upravená len veľmi stručne a v podstate okrajovo v zákone o rozvoji rastlinnej výroby z roku 1964. Táto úprava svojim obsahom i mechanizmami jej realizácie zodpovedá dobe svojho prijatia. Vychádza z monopolného postavenia výrobcov krmív, z organizačnej rezortnej podriadenosti výrobcov i užívateľov krmív, ráta s existenciou nástrojov štátneho plánu a podobne.
Ha zmenené podmienky v obchode s krmivami reagovala v našom právnom poriadku už pri vydávaní ako dočasné riešenie chápaná vyhláška bývalého Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky číslo 180/1992 Zb. Vyhláška obsahovo priblížila naše predpisy vo svete zaužívanej praxi a dokázala vo svojich účinkoch zabezpečiť ochranu nášho vnútorného trhu a zdravia ľudí pred niektorými kalými praktikami domácich i zahraničných výrobcov a distributérov krmív. Takýto rozsah právnej úpravy v podzákonnej forme však nezodpovedá požiadavkám ústavy na právnu reguláciu. Absencia komplexnejšej právnej normy na úrovni zákona upravujúca vzťahy v trhovom hospodárstve v tejto oblasti pri plnom rešpektovaní zdravia zvierat a ochrany zdravia ľudí, s akcentom na životné prostredie, je v súčasnej dobe pociťovaná aj vo vzťahu k Európskym spoločenstvám. Obdobne k riešeniu tohto problému sa pristúpilo aj v českej republike.
Vážené dámy, vážení páni,
predkladaný vládny návrh zákona si kladie za ciel zabezpečiť primeranú ochranu používateľovi i výrobcovi krmiva. Osvedčeným systémom registrácie používaných i nových krmív a ich dodávateľov, vrátane skúšobnej výroby a biologickej testácie, a štátnou odbornou kontrolou krmív vytvára právne podmienky pre zabezpečenie distribúcie zdravotne nezávadných krmív, ich požadovanej akosti, dostatočnej výživnej hodnoty a primeranej použiteľnosti. Z dôvodu zabezpečenia objektivity najmä pri posudzovaní ukazovateľov a kritérií výživovej hodnoty a použiteľnosti krmív, metodických postupov a systémov hodnotenia a skúšania krmív pre potreby prípravy predpisov na vykonanie tohto zákona bude zriadená pri ministerstve odborná komisia pre krmivá. Komisia sa práve z uvedených dôvodov bude skladať zo zástupcov odbornej, štátnej a podnikovej, ako aj samosprávnej sféry. Nejde teda o poradný orgán v bežnom chápaní, ale o inštitucionálnu garanciu vyjadrenia záujmov plurality existujúcou v tejto oblasti. Inak je výkon štátnej správy zverený orgánu, ktorý ju vykonával aj doposiaľ.
Rád konštatujem, že vládny návrh zákona sa stretol pri prerokúvaní vo výboroch so záujmom a pochopením poslancov,
ktorých pripomienky predložený návrh skvalitňujú. Dovoľujem si vysloviť, vážené dámy, vážení páni, presvedčenie, že predkladaný návrh sa stretne s vašou podporou, za čo vám vopred ďakujem.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Ľubomíra Novotného, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec Ľ. Novotný:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,
dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krmivách, tlač 234. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 356 zo dňa 4. júna 1993 pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody s termínom do 16. júna 1993. Na skoordinovanie stanovísk bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali v dňoch 16. a 17. júna 1993. Všetky tri výbory vyslovili s návrhom zákona súhlas s tým, že k návrhu uplatnili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ako spoločný spravodajca súhlasím so všetkými desiatimi pripomienkami spravodajskej správy, ktoré majú vylepšujúci a spresňujúci charakter, a preto vám ich odporúčam an blok prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Áno. Môžeme otvoriť rozpravu. Písomne som zatiaľ nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona. Nikto sa nehlási, to znamená, že niet ani pre pána ministra dôvodu, aby sa k niečomu vyjadroval. Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Prosil by som najprv o prezentáciu, pretože, mnohí páni poslanci odišli z rokovacej miestnosti.
Vážené kolegyne a kolegovia, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Skúsme sa prezentovať. Je nás iba 68.
Kolegyne a kolegovia, príďte do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 83 poslancov.
Prosím, pán spoločný spravodajca, môžeme hlasovať.
Poslanec Ľ. Novotný:
Pán predsedajúci, prosím, aby ste o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločnej správy dali hlasovať ako o celku. Odporúčam ich prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže hlasujeme o pripomienkach, ktoré priniesla spoločná správa výborov.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 86 poslancov.
Kto je za pripomienky obsiahnuté v spoločnej správe? Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Kto je proti? Nikto nebol proti. Kto sa zdržal hlasovania? Nikto sa nezdržal hlasovania.
Konštatujem, že pripomienky v spoločnej správe sme jednomyseľne schválili.
Môžeme dať hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku s týmito schválenými pripomienkami.
Poslanec Ľ. Novotný: Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 92 poslancov.
Kto je za vládny návrh zákona o krmivách so schválenými pripomienkami?
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nebol proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Nikto sa nezdržal hlasovania.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krmivách. /Potlesk. /
Ďakujem za spoluprácu. Ukazuje sa, že v parlamente sú niekedy naozaj spoločné záujmy.
Dvadsiatym siedmym bodom programu je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Domnievam sa, že nič nebráni tomu, aby sme tento návrh začali prerokúvať, aby sme si vypočuli stanovisko predkladateľa, stanovisko spoločného spravodajcu a rozpravu. Keďže v určitých častiach tento návrh zákona nadväzuje na zákon, ktorý sme ešte neodhlasovali, mohli by sme tiež prerušiť rokovanie o tomto zákone a ak bude potrebné, hlasovať o ňom až po schválení zákona o pozemkových úpravách.
Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Petra Bacu, aby uviedol vládny návrh zákona, ktorý ste dostali ako tlač číslo 212 a spoločnú správu výborov ako tlač 212a.
Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
predkladám z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, o pozemkových úradoch a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Navrhované zmeny a doplnky možno rozdeliť do siedmich okruhov. Najväčší počet z nich - až 18 bodov - súvisí s vykonávaním pozemkových úprav na lesnej pôde, v piatich prípadoch ide o legislatívno-technickú úpravu. V dvoch bodoch, a to je bod 23 a 25, sa navrhuje rozšíriť oprávnenie Slovenského pozemkového fondu, a to pri nakladaní s nehnuteľnosťami vo vlastníctve štátu, resp. pri zastupovaní neznámych vlastníkov. Ostatné návrhy sa týkajú registra pôvodného stavu, preskúmavania rozhodnutí pozemkových úradov o schválení projektov pozemkových úprav súdom, o oprávnených užívateľoch náhradných pozemkov a reštitúcií - bod 29.
Ako som uviedol, najviac zmien a doplnkov súvisí s pozemkovými úpravami na lesnej pôde. Na lesné pozemky sa budú vzťahovať aj tzv. zjednodušené pozemkové úpravy uvedené v § 15 odsek 2. To je vyčleňovanie pozemkov, ktoré doteraz užívali lesné organizácie, ich vlastníkom. Rešpektujúc špecifiká hospodárenia na lesnej pôde pozemky sa budú odovzdávať vlastníkom do užívania predovšetkým v ucelených lesných častiach, bez vytyčovania jednotlivých pozemkov v prírode.
O tom sa dosť veľa diskutovalo pri zákone číslo 229, to znamená, že týmto možno aj pomôžeme pochopiť niektoré súvislosti so zákonom číslo 229 a prakticky deklarujeme, že tento problém, ktorý sa pri zákone číslo 229 tak razantne otvoril, vlastne je v zákone číslo 330 riešený.
Aby bol takýto postup možný aj v prípade, keď niektorí vlastníci pozemkov sú neznámi alebo na neznámom mieste, prípadne svoje práva si neuplatnili, v zákone sa navrhuje, a to v § 34 odsek 5, aby týchto vlastníkov zastupoval Slovenský pozemkový fond.
Novela zákona o pozemkových úpravách v § 15 odsek 3 zároveň umožňuje, aby na poľnohospodárskych pozemkoch pridelených do dočasného náhradného užívania mohli ich užívatelia vysádzať trvalé porasty a zriaďovať dočasné stavby slúžiace poľnohospodárskej výrobe.
Doplnenie ustanovení o zmiernení niektorých majetkových krívd - štvrtá časť zákona - sa týka tých prípadov, ktoré vznikli v dôsledku platnosti alebo osobitného použitia právnych predpisov na území Slovenskej republiky. Zmeny sa vzťahujú na vydávanie urbárskeho pasienkového majetku, a to vzhľadom na ťažkosti súvisiace so zisťovaním okruhu oprávnených osôb.
Súčasne sa navrhuje, aby bolo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnené úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady číslo 330 z roku 1991 Zb., čo bude prínosom pre prax pri uplatňovaní citovaného zákona.
Dovoľte, vážené dámy a vážení páni, aby som vás poprosil o podporu predloženej novely zákona 330.
Ďakujem.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem aj ja pánu ministrovi Petrovi Bačovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Stanislava Šárossyho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec S. Šárossy:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,
predkladám vám spoločnú správu piatich výborov Národnej rady, a to ústavnoprávneho výboru, národohospodárskeho a rozpočtového výboru, výboru pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania predloženého vládneho návrhu zákona.
Predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 3. mája 1993 už spomínaným výborom s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady premietli v spoločnej správe. Určené výbory Národnej rady návrh zákona prerokovali, vyslovili s predloženým návrhom zákona súhlas a odporučili ho Národnej rade schváliť s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré obsahuje spoločná správa výborov, tlač č. 212, ktorá Národnej rade bola predložená.
Z jednotlivých predložených pozmeňujúcich návrhov, ktoré citovaná správa obsahuje, odporúčam Národnej rade
a/ an blok schváliť body číslo 1, 2, 3, 6, a 13,
b/ na osobitné hlasovanie odporúčam zaradiť body číslo 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11 a 12 s tým, že ak bude prijatý bod číslo 4, vylúči sa z hlasovania bod číslo 5, ak bude prijatý bod číslo 10, vylúči sa z hlasovania bod číslo 9.
K bodu 11 budem mať doplňujúci návrh v rámci rozpravy. Predložený návrh odôvodňujem nasledovne:
a/ pozmeňujúce návrhy uvedené v bodoch číslo 1, 2, 3, 6 a 13 z vecného a legislatívneho hľadiska spresňujú navrhované formulácie predloženého návrhu,
b/ ostatné pozmeňujúce návrhy, konkrétne bod číslo 9, resp. bod číslo 10, v dôsledku ťažkostí súvisiacich so zistovaním okruhu oprávnených osôb sa odporúča prijať navrhovaná úprava s tým, že právo oprávnených osôb uvedených v § 37 ods. la 2 nezanikne, ak ho na pozemkovom úrade uplatnia v lehote do 31. 12. 1993.
Ďalej do prijatia komplexnej právnej úpravy sa odporúča doterajšiu právnu úpravu rozšíriť o § 40, to je bod 12, ktorým by sa mali riešiť otázky pozemkového spoločenstva. V súvislosti s tým treba však poznamenať, že v súčasnej dobe sa začala pripravovať nová komplexná úprava pozemkových spoločenstiev.
Pán predsedajúci, toľko mám k spoločnej správe.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o dvadsiatom siedmom bode programu. Mám tu dve prihlášky.
Prosím, aby vystúpil pán poslanec Ján Krivčík za Kresťansko-demokratické hnutie. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Ľubomír Novotný za Hnutie za demokratické Slovensko.
Poslanec J. Krivčík:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
v súvislosti s navrhovanými novelami zákonov o úprave vlastníckych vzťahov k pôde nasleduje i vládny návrh novely zákona číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách.
Vládny návrh novely zákona rozširuje pozemkové úpravy aj na lesné pozemky a jedným z dôvodov ich konania môžu byť i zmeny v obhospodarovaní lesov. V Slovenskej republike je viac ako 3 000 pasienkových spoločenstiev, ktorým bolo v minulosti odňaté právo vykonávať vlastnícke práva a zákon číslo 330 z roku 1992 Zb. umožní uplatniť tieto vlastnícke práva v termíne do 31. 12. 1992. Z praxe vieme, že tieto práva si uplatnilo cca 40 % spoločenstiev. Dôvody tohoto stavu nie sú v nezáujme týchto vlastníkov o tento druh hospodárenia, ale rôzne iné prekážky, ako je napríklad stav a nedostatočná prehľadnosť v evidencii právnych pomerov vo vzťahu k vlastníctvu a najmä schopnosť preukazovania vlastníckych nárokov.
Vládny návrh novely nereaguje na tieto skutočnosti a vo svojom návrhu nerieši tento dôležitý moment v procese reprivatizácie. Na druhej strane vládny návrh taxatívne stanovuje vydávanie lesných pozemkov len v ucelených častiach, čo v praxi by znamenalo výrazné spomalenie tohoto procesu vracania lesných pozemkov drobnovlastníkom, prípadne jeho úplné zastavenie.
Podľa čísiel štatistiky je v Slovenskej republike cca 425 tisíc ha lesnej pôdy, na ktorej samostatne hospodária spoločenstvá. Javí sa preto celkom odôvodnená potreba ich vnútorné pomery, ako i celkovú činnosť upraviť zákonnou normou. Ako provizórne riešenie do vypracovania paragrafového znenia návrhu zákona slúži bod 12 spoločnej správy, ktorý čiastočne rieši túto problematiku. Súčasne preto chcem vyjadriť podporu pozmeňovacím návrhom zo spoločnej správy, a to najmä bodom 4, 7, 8, 10 a 12. Po ich prijatí vládny návrh zákona podporím.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Krivčíkovi. Prosím, aby sa ujal slova pán poslanec Novotný. Ďalej písomne nie je prihlásený nikto z pánov poslancov.
Poslanec C. Novotný:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,
dovoľte, aby som sa vyjadril k spoločnej správe v bode číslo 12, k § 40, ktorý spoločný spravodajca odporučil na
osobitné hlasovanie. Tento bod je obsahovo vedený snahou o zdokonalenie právnej úpravy bývalých urbariaristov a im podobných spoločenstevných útvarov, ale má toľko zásadných a vecných juristických nedostatkov, že napriek akútnej potrebe riešiť predmetnú problematiku nemôžem odporúčať jeho prijatie. Predovšetkým z predloženého návrhu nie je jasné, čo má byť účelom takto konštituovaných spoločenstiev, pretože v návrhu je účel charakterizovaný na troch rôznych miestach, a to dosť protirečivo. Podľa môjho názoru nie je vylúčené, že táto skutočnosť sa môže štát potenciálnym zdrojom problémov pri aplikácii dnes novelizovaného zákona predovšetkým z hľadiska aktívnej a pasívnej legitimácie vzniknutého spoločenstva, ako aj, a to osobitne, z hľadiska prípadného vymedzenia resp. obmedzenia predmetu činnosti takéhoto spoločenstva.
Za úplne neprijateľnú považujem navrhovanú možnosť spoločenstva, aby vykonávalo funkcie hospodára za členov, ktorí svoje vlastnícke práva zatiaľ nedoložili, sú neznámi alebo pasívni. V prvých dvoch prípadoch by sme svojím schválením navrhovaného § 40 negovali iné ustanovenia tohto zákona, v zmysle ktorých za týchto vlastníkov koná Slovenský pozemkový fond a Slovenský lesný pozemkový fond. V prípade pasívnych vlastníkov sa domnievam, že by išlo o ústavné a neprípustné obmedzenie ich dispozičného práva k vlastníctvu, a to nie v záujme verejnom verejnoprávnou osobou, ale v záujme spoločenstva súkromných osôb, a tým v konečnom dôsledku v záujme týchto individuálnych osôb.
Navyše, takáto právna konštrukcia by spôsobila prakticky i z hľadiska aplikácie ustanovenia § 139 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v právnych úkonoch týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci vlastníci spoločne a nerozdielne. Navrhované znenie § 40 na jednej strane odníma pasívnemu vlastníkovi obsah vlastníckeho práva, na strane druhej mu však ponecháva zodpovednosť z prípadnej
dispozície s jeho majetkom, ktorá môže vyústiť až do prípadnej straty vlastníctva. To považujem za neprijateľné, pretože ide o potenciálne vyvlastnenie.
Právnu oporu nemá ani odsek 5 predkladaného návrhu, pretože predpokladá vedenie evidencie pozemkových spoločenstiev na obecnom úrade s odkazom na zákon, ktorý umožňuje obecným úradom registrovať a viesť evidenciu výlučne jednotlivo hospodáriacich roľníkov, a to bez zmeny citovaného zákona.
Celkovo si dovolím tvrdiť, že znenie navrhované v § 40 je úplne disfunkčné s existujúcim právnym poriadkom, pretože okrem zmienených nedostatkov neujasnenej väzby na Občiansky zákonník, na zákon číslo 219/1991 Zb., spochybňuje i príslušné ustanovenia predovšetkým § 11 zákona Národnej rady číslo 293/1992 Zb., ktoré sa snaží nepriamo novelizovať bez toho, že by sa o tom zmieňovalo. Podľa mne dostupných informácií viem, že na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z januára tohto roku sa pripravuje koncepcia usporiadania pozemkového vlastníctva Slovenskej republiky, ktorá s riešením tohto problému počíta, a podľa mojich informácií rezort pôdohospodárstva pripravuje osobitný zákon, ktorý by problematiku pozemkových spoločenstiev riešil komplexne ako špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Preto navrhujem, aby sa predložený bod 12 zamietol.
Ešte by som si dovolil dať jeden pozmeňujúci návrh k bodu 3 spoločnej správy, kde je znenie odseku 5: "Takto schválený register zapíše katastrálny úrad na základe návrhu a rozhodnutia pozemkového úradu. " Navrhujem, aby sa na konci vety pripojili slová "do katastra nehnuteľností" s odkazom 6c/ pod čiaru, kde by to bolo podľa § 17 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 266/1992 Zb. Odôvodňujem to tým, že toto doplnenie najmä s odkazom v poznámke 6c/, § 17 ods. 2 zákona 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike
sa spresňuje, že register pôvodného stavu sa zapíše do katastra nehnuteľností záznamom ako verejná listina osvedčujúca resp. potvrdzujúca právne vzťahy k nehnuteľnostiam.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Novotnému. O slovo sa prihlásil pán poslanec Jaroš z Hnutia za demokratické Slovensko.
Poslanec I. Jaroš:
Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,
dovoľte mi stručne zareagovať na slová predrečníka ohľadne navrhovaného nového znenia § 40. Uvedomujem si nie absolútnu dokonalosť navrhovaného paragrafu, ale rád by som uviedol, že znenie tohto zákona vzišlo po veľmi dlhej práci z konkrétnych pripomienok z praxe. Takisto mám informáciu o tom, že pozemkové spoločenstvá ako také majú byť v dohľadnej dobe riešené samostatným zákonom. Osobne si ale myslím, že pre odstránenie spoločenského napätia v tejto oblasti, napätia medzi pozemkovými spoločenstvami, by bolo veľmi vhodné, aby sme navrhovaný § 40 prijali takmer v tom znení, ako je uvedený, s tým, že by som si dovolil ešte dva malé pozmeňovacie návrhy uviesť do tohto § 40, ktoré nič vecne nemenia, v podstate iba zjednocujú terminológiu ods. 7 a 8.
V navrhovanom odseku 7 písm. f/ pôvodný text, ktorý je uvedený v návrhu zákona, navrhujem vypustiť a nahradiť ho týmto textom: "orgány spoločenstva a spôsob zastupovania menom spoločenstva navonok".
Druhý pozmeňovací návrh - v navrhovanom odseku 8 písm. d/ za doterajším textom navrhujem na jeho konci vypustiť bodku a doplniť o tento text: "a spôsob postupovania menom spoločenstva navonok". Dovolil som si opäť rozdať tento materiál do vašich lavíc, takže máte ho k dispozícii.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Jarošovi. Prosím, pani poslankyňa Korduliaková, potom pán poslanec Šárossy.
Poslankyňa A. Korduliaková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
majitelia spoluvlastníckych podielov dlho čakajú a právom sa dožadujú legislatívnych úprav, ktoré by legalizovali v skutočnosti existujúce a vznikajúce urbariáty. Je to o to naliehavejšie, že základná filozofia odovzdávania lesných pozemkov je založená na tom, že pozemky sa budú odovzdávať prostredníctvom ucelených častí, a teda je tu tlak svojim spôsobom na vytvorenie pozemkových spoločenstiev. Spoločné hospodárenie v urbariátoch, komposesorátoch a podobných spoločenstvách uľahčí správu v oblasti lesníctva a uľahčí spoluprácu so štátnou správou v oblasti lesníctva, keď partnerom pre lesný úrad nebude množstvo malých vlastníkov, ale zástupca spoluvlastníkov ako predstaviteľ jedného celku.
V súčasnosti existujú tieto spoločenstvá a boria sa s neprekonateľnými prekážkami, ktoré im znemožňujú hospodárenie. Na Kysuciach je to o to naliehavejší problém, že je tu značná rozdrobenosť lesných pozemkov medzi množstvo drobnovlastníkov. Dostala som informáciu, že sa zákon, ktorý by tieto problémy upravoval, pripravuje, ale myslím si, že sa riešenie uvedeného problému značne oddiali, a preto by som podporovala svojho predrečníka.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Korduliakovej. Prosím, pán poslanec Šárossy.
Poslanec S. Šárossy:
Vážená Národná rada,
v bode číslo 11 spoločnej správy navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, aby sa v § 42 ods. 1 zákona číslo 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov slová "§ 37 ods. 2" nahradili slovami "§ 37 ods. 1". V súvislosti s tým odporúčam, aby predložený návrh bol rozšírený aj o odsek 2 § 37. Týmto rozšírením sa dosiahne nielen obsahová nadväznosť na predchádzajúci odsek, ale sa aj skonkretizuje postup oprávnených osôb pri uplatňovaní svojich nárokov na pozemkových úradoch. Teda rekapitulujem: odporúčam v § 42 ods. 1, aby sa slová "§ 37 ods. 1" doplnili slovami "a 2", čím by pôvodný návrh výboru Národnej rady už uvedený v spoločnej správe bol doplnený.
To je všetko, pán predsedajúci. Prvý podpredseda NR SR p. Weiss:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, pán poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
navrhujem veľmi stručný doplnok, a síce k bodu 28 vládneho návrhu takto: v § 37 ods. 2 sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou "na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov". To je všetko.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Rózsovi. Všetky pripomienky vyslovené v rozprave sa odovzdali pánu spoločnému spravodajcovi.
Dámy a páni, kolegyne a kolegovia,
keďže návrh zákona o vlastníckych vzťahoch k pôde je takpovediac základným zákonom vo vzťahu k zákonu o pozemkových úpravách, dovoľujem si zopakovať svoj pôvodný návrh, aby sme teraz prerušili rokovanie o tomto vládnom návrhu zákona, neprerušili však rozpravu a vrátili sa prípadne k rozprave a k hlasovaniu o spoločnej správe a o ďalších pripomienkach z tejto rozpravy až potom, keď budeme mať schválený zákon o vlastníckych vzťahoch k pôde. K tomuto stanovisku som dospel po konzultáciách s pánom docentom Fogašom, pánom dr. Sečánskym aj s pánom ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Domnievam sa, že takto si vytvoríme priestor, aby sme neurobili zbytočnú chybu, pretože ide o veľmi komplikované vzťahy.
Vítam medzi nami pána ministra Tótha, ale dovoľujem si ho požiadať, aby mal s nami, poslancami, ešte 10 minút trpezlivosť, aby sme si mohli urobiť prestávku. Po desiatich
minútach, kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní návrhom vládneho zákona o správnych poplatkoch.
/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Vážené pani poslankyne, váženi páni poslanci,
teraz prerokujeme dodatočne zaradený bod programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 320/1992 Zb. o správnych poplatkoch.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 252 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 252a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodni minister financií Slovenskej republiky pán Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister financií SR J. Tóth:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
predložený návrh novely zákona Slovenskej národnej rady číslo 320/1992 Zb. o správnych poplatkoch je výsledkom širokého prípravného a pripomienkového konania. So zreteľom na špecifický charakter citovaného zákona, a najmä sadzobníka, bolo pomerne náročné skĺbiť požiadavky jednotlivých rezortov na zaradenie nimi vykonávaných činnosti a konaní medzi spoplatňované úkony do sadzobníka tohto zákona. Najmä pokiaľ
išlo o úkony a konania, ktoré prešli postupne z bývalých federálnych orgánov na republikové orgány, bolo žiadúce dôsledne ich posúdiť z hľadiska potreby spoplatňovania a následne ich zapracovať do tejto novely. Osobitná pozornosť sa venovala určeniu poplatkov za úkony zastupiteľských úradov Slovenskej republiky, colníc, za úkony Úradu priemyselného vlastníctva, orgánov pasov a víz, za úkony na úseku kapitálového trhu a peňažníctva. Vecné požiadavky rezortov sa akceptovali. Naviac, aj ich odporúčacie návrhy sa prehodnotili a mnohé z nich sa zapracovali do predloženého návrhu.
Okrem zaradenia nových poplatkových úkonov v návrhu sa upravujú aj sadzby doterajších poplatkových úkonov. Ich úpravu odôvodňuje predovšetkým časová a vecná náročnosť, ako aj všeobecné zvýšenie nákladov konania a správnych poplatkov. Do predkladaného návrhu sú zapracované legislatívnotechnické pripomienky a vecné odporúčania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a takisto vlády Slovenskej republiky pri prerokovávaní tohoto zákona.
Odporúčam, vážené dámy, vážení páni, aby ste novelu tohto zákona v predloženej forme, ale s odporúčaniami výboru, ktorý ho prerokovával, schválili.
Ďakujem za pozornosť.
Musím ešte povedať, že pokiaľ máte v tlači, ktorá vám bola predložená, návrhy príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, súhlasím s tými pripomienkami, ktoré sú tam uvedené.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi Júliusovi Tóthovi. Prosím spravodajcu výborov pána Rudolfa Goča, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec R. Goč:
Vážený pán minister, vážená Národná rada,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím čislo 400 z 1. júla tohto roku pridelil uvedený vládny návrh novely zákona Slovenskej národnej rady o správnych poplatkoch na prerokovanie Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti s termínom na prerokovanie ihneď. Konštatujem, že sa to aj udialo. Na skoordinovanie stanovísk bol poverený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neodsúhlasili s tým, že podľa § 48 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44 z roku 1989 o rokovacom poriadku návrh nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov členov výboru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti s vládnym návrhom zákona vyslovil súhlas a uplatnil k nemu nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
K článku I, bodu 3, § 1a písm. a/ na koniec znenia pripojiť text "ktoré sú uvedené v sadzobníku správnych poplatkov". Je to iba spresnenie, aby bolo jednoznačné, že úradníci štátnej správy, prípadne samosprávy, kde je prenesený výkon štátnej správy, skutočne vykonávali aplikáciu tohto zákona len podľa sadzobníka, aby nedošlo k nedorozumeniu.
K bodu 2, teda k bodu 18, § 7 ods. 1 na koniec vety pripojiť text "zloženkou alebo v hotovosti". V pôvodnom zneni zákona je hovorené, že správne poplatky do 5 000 korún sa platia v kolkoch. Zvážili sme, že v menších obciach prakticky nie sú každému prístupné kolky, tak sme odporučili, aby sa rozšírilo toto znenie "zloženkou alebo v hotovosti".
K článku II - navrhované znenie vypustiť a nahradiť týmto znením: "Zmeny a doplnky v sadzobníku správnych poplatkov sú uvedené v prílohe tohto zákona. " Ide o legislatívno-technické spresnenie.
Čo sa týka vlastného sadzobníka, vo výbore boli návrhy, aby v predloženom sadzobníku poplatky, ktoré sú vyrubované pre bežné konanie občanov, to znamená napríklad overenie, osvedčenie podpisu alebo listiny, nahliadnutie do matriky, ktoré sú skutočne v dennom konaní, boli zachované v pôvodnom znení, prípadne znížené. Naopak, poplatky, ktoré sú ojedinelé, prípadne také, ako je napríklad poplatok za spoločný zbrojný pas, sme patričným spôsobom upravili, aby skutočne bolo odstupňované, kto si to môže dovoliť, alebo nemôže dovolit.
Preto by som prosil, aby sme hlasovali o všetkých úpravách sadzobníkov an blok a odporúčam všetky body spoločnej správy prijať. Pán podpredseda, skončil som.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásil pán poslanec Pivoluska za Hnutie za demokratické Slovensko. Ďalšie písomné prihlášky nemám.
Poslanec J. Pivoluska:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
navrhujem zmeniť vládny návrh, tlač 252 nasledovne: položku 126d na strane 37 z 1 600 na 300 Sk a položku 127 na strane 39 v časti poznámky pod bodom 4 pôvodne vetu "Za udržiavanie platnosti patentu, na ktorý dáva majiteľ ponuku licencie, sa platia poplatky v polovičnej výške" zmeniť na: "Za udržiavanie platnosti patentu, na ktorý dáva majiteľ ponuku licencie, sa platia poplatky v štvrtinovej výške. "
Svoje pozmeňovacie návrhy odôvodňujem nasledovne: Hlavný príjem republiky resp. štátneho rozpočtu nie je z poplatkov vynálezcov, ale z úspešného predaja licencie a nasledujúceho prijmú a odvedenia dane z príjmu do štátneho rozpočtu. V záujme každého majiteľa patentu je predaj licencie, ale keď sa mu predaj nedarí, nenúťme ho, aby z dôvodov poplatkov za udržiavanie patentu zrušil patent, lebo ak nebude patent, nebude ani predaj tejto licencie. K prípadnej námietke zo strany predkladateľa, že poplatky sú prebrané z federálneho nariadenia, alebo že vynálezca môže darovať svoj patent podniku, život uvádza, že tieto poplatky, ktoré som menoval, sú vysoké, a podniky, i keď boli patenty darované podnikom, tieto vracajú. To znamená, že musia potom previesť vynález na patent, kde je tiež poplatok 2000 korún, ale ten nemením.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľujem si vám pripomenúť príslovie, že niekedy je aj menej viac, a to v tomto prípade určite platí. Preto vás prosím o podporenie môjho pozmeňujúceho návrhu. O návrhu navrhujem hlasovať a poslancom a poslankyniam za ich kladné vybavenie vopred ďakujem.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Pivoluskovi. Kto sa ďalej hlási do rozpravy? Prosím, pán poslanec Novotný za Hnutie za demokratické Slovensko.
Poslanec Ľ. Novotný:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,
k predloženému návrhu zákona dovolím si predložiť dva doplňujúce návrhy. V bode 52 prílohy v položke 25g písm. e/ nahradiť slovo "makléra" slovami "burzového dohodcu" a zaviesť poznámku 8d. Poznámka 8d by znela: "napríklad § 28 zákona číslo 214/1992 Zb. o burze cenných papierov, § 29 zákona číslo 229/1991 Zb. o komoditných burzách" a číslovanie ostatných poznámok by sa potom posunulo. Odôvodnenie: Slovenský právny poriadok používa pojem "burzový dohodca" a nie "maklér". Zavedením poznámky, ktorá príkladom odkazuje na existujúce zákony o burzách, sa vytvára priestor pre spoplatnenie vydávania povolení pre burzových dohodcov na existujúcich a prípadných ďalších burzách, ktoré sa budú konštituovať.
Druhý môj doplňujúci návrh sa týka bodu 73 prílohy - rozšíriť ustanovenie týkajúce sa oslobodenia Fondu národného majetku od poplatku za vklad do katastra nehnuteľností na Slovenský pozemkový fond. Odôvodnenie: Slovenský pozemkový fond vykonáva na základe § 34 zák. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách správu poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve štátu, pričom už z tohoto správcovstva vyplývajú povinnosti pri prevode nehnuteľností do vlastníctva oprávnených osôb, ktorým sa nevydávajú pôvodné nehnuteľnosti. V záujme rešpektovania špecifík privatizácie v poľnohospodárstve
rozšírila novela zákona o veľkej privatizácii v § 12 ods. 2 písm. e/ zákon číslo 253/1991 Zb. v znení neskorších právnych predpisov v § 11a pôsobnosť Slovenského pozemkového fondu v procese privatizácie. Na základe toho Slovenský pozemkový fond plní v rámci svojej vecnej pôsobnosti k majetku slúžiacemu poľnohospodárskej výrobe analogické funkcie ako Fond národného majetku, a preto je odôvodnená požiadavka, aby bol oslobodený od správnych poplatkov v rozsahu ako Fond národného majetku.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Novotnému. Prosím, dámy a páni, kto sa ďalej hlási do rozpravy?
/Nikto. /
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra financií, či sa chce k rozprave vyjadriť?
Minister financií SR J. Tóth:
Príspevok pána Novotného beriem. Pokiaľ sa týka pána poslanca Pivolusku, prosil by som, keby mohol tú navrhovanú štvrtinovú položku zmeniť na polovičnú, s tou by som súhlasil, ale štvrtinová, na 300 korún, je príliš málo.
Poslanec J. Pivoluska:
Môžem s tým súhlasiť, ale to je ako vysvedčenie. Neviem, prečo by to mal platiť? Ale môžem s tým súhlasiť, aj to je niečo.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi. Prosím, pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?
Poslanec R. Goč:
Ako som už naznačil, zo spoločnej správy navrhujem hlasovať an blok o všetkých bodoch, teda o bode 1, 2, 3 a 4 a odporúčam ich prijať. Myslím si, že na poslednej strane je nedorozumenie, to je zrejme piaty bod. Prvý bod, aj druhý a tretí je, ako som hovoril, k vlastnému zákonu, štvrtý je vlastný sadzobník a na druhej strane bod 5 rímskej IV prílohy, strana 44 návrhu uviesť nadpis "Miery". Takže odporúčam an blok prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, dámy a páni, prezentujme sa. Prezentovalo sa 80 poslancov.
Kto je za návrh, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca? Odporúčal ho prijať.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že prvú časť spoločnej správy sme schválili.
Poslanec R. Goč:
Ako prvý v rozprave hovoril pán poslanec Pivoluska, ktorý v položke 126d navrhuje, aby za vydanie patentovej listiny v rozsahu do 10 strán napísaných strojom bola sadzba
znížená - a prijal návrh pána ministra na polovicu, čiže na 800 korún. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 84 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Pivolusku v pozmeňujúcom znení? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Pivolusku Národná rada schválila.
Poslanec R. Goč:
Druhý jeho návrh sa týka bodu 127 - na strane 39 v poznámke bod 4 "Za udržanie platnosti patentu, na ktorý dáva majiteľ ponuku licencie, sa platia poplatky v polovičnej výške" - to je znenie a on navrhuje "v štvrtinovej výške". Nechám to na zváženie plénu.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Kto je za druhý návrh pána poslanca Pivolusku?
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec R. Goč:
Druhý vystúpil v diskusii pán poslanec Novotný. Navrhuje v bode 52 návrhu zákona v položke 25g písm. e/ nahradiť slovo "makléra" slovami "burzového dohodcu" a pod čiaru poznámku 8d/, ktorá znie: "Napríklad § 28 zákona číslo 214/1992 Zb. o burze cenných papierov, § 29 zákona číslo 229/1991 Zb. o komoditných burzách. "
Ale zákon číslo 229 je predsa zákon o poľnohospodárskej pôde, ktorý sme prerokúvali pred chvíľkou. Je to chyba. Pán Novotný, treba navrhnúť správne znenie.
Poslanec Ľ. Novotný:
Stačí, keď uvedieme prvú poznámku. Poslanec R. Goč:
Navrhovateľ hovorí, že stačí prvá poznámka pod čiarou, takže poznámka 8d/ znie: "Napríklad § 28 zákona číslo 214/1992 Zb. o burze cenných papierov. " Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 85 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Novotného? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Kto je proti?
Proti hlasovali 3 poslanci.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Novotného sme prijali.
Poslanec R. Goč:
Pán poslanec Novotný sa v ďalšom svojom príspevku odvolal na bod 73. Pôvodne som navrhoval, že ho z tohto návrhu zákona vypustíme, lebo je zdvojujúci. Keď si prečítame dôsledne pôvodný zákon číslo 320/1992 Zb. o správnych poplatkoch, v § 4 oslobodenie od poplatkov je zapísané: "Od poplatkov sú oslobodené tieto právnické a fyzické osoby: orgány štátnej správy, štátne fondy". A on práve myslel jeden z nich. Tento návrh je bezpredmetný.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Áno, berieme to na vedomie. Prosím, pokračujeme. Poslanec R. Goč:
Vyčerpal som všetky pripomienky. Pán predsedajúci, navrhujem hlasovať o návrhu zákona ako celku.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa, kolegyne, kolegovia. Prezentovalo sa 86 poslancov.
Kto je za vládny návrh zákona o správnych poplatkoch s prijatými pripomienkami?
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu. /Potlesk. /
Kolegyne a kolegovia,
mal by nasledovať vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých náhradách pri prevode majetku štátu na iné osoby. Podľa informácií, ktoré som dostal ráno, ho mal uvádzať pán premiér, ale ešte sa nedostavil, resp. neposlal miesto seba niektorého člena vlády. Preto navrhujem, aby sme pokračovali dvadsiatym deviatym bodom programu, a tým je návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Tomečka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa... /hlasy z pléna, že nie je prítomný/.
Nie je tu, tak si musíme urobiť nútenú prestávku, pretože aj ďalší bod súvisí s predkladateľom. Je to návrh rozpočtu Fondu národného majetku, ktorý by mal predkladal tiež pán premiér.
Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
mal by som jeden procedurálny návrh, ktorý sa týka presunutia jedného bodu programu. Po tých bodoch, ktoré ste spomínali, že nemôžeme teraz prerokovať a mali by sme čakať
na predkladateľa, by mal nasledovať zákon o rozhlasovom a televíznom vysielaní a po ňom vysokoškolský zákon. O zákone o rozhlasovom a televíznom vysielaní bola taká nepísaná dohoda, že by...
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Opravím vás, pán poslanec, pretože tridsiatym prvým bodom programu má byť návrh zákona o vysokých školách, ale predtým je rozpočet Fondu národného majetku.
Poslanec M. Ftáčnik:
To viem, ale zákon o rozhlasovom a televíznom vysielaní sme presunuli ako tridsiaty prvý bod programu, keď mal byť piatym bodom programu pokračovania tejto schôdze. Pamätáme sa na vystúpenie predsedu Národnej rady. Chcem ale povedať, že spravodajca k tomuto zákonu spracováva ešte pripomienky a prosil, aby tento zákon mohol byť prerokovaný zajtra ako prvý, keďže ide o pomerne náročný zákon.
Potom by mal nasledovať zákon o vysokých školách. A tu zase máme dohodu s pani Poslankyňou Bartošíkovou, ktorej návrh je bodom číslo 34, že pre zákon o vysokých školách by bolo veľmi dobré, aby bol pred nim prerokovaný zákon, ktorým sa upravuje zákon o dani z pridanej hodnoty vzhľadom na to, že v zákone o vysokých školách sú nejaké odpustenia pre vysoké školy, aj pre iné školy. Teda bolo by veľmi dobré, aby tento zákon predchádzal a mohli sme to zo zákona o vysokých školách vypustiť. Takúto dohodu sme uzavreli s pani Poslankyňou Bartošíkovou. Prosil by som, aby plénum formálne odsúhlasilo, že by sme teraz mohli rokovať o bode 34, o dani z pridanej hodnoty. To je poslanecký návrh, ktorý predkladá pani poslankyňa Bartošíková.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dobre. Dámy a páni, rozumeli sme, o akú zmenu v programe ide. Národná rada má možnosť program zmeniť. Myslím si, že týmto návrhom pána poslanca Ftáčnika by sme ušetrili množstvo času.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 81 poslancov.
Kto je za zmenu programu tak, ako ju navrhol pán poslanec Ftáčnik?
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili zmenu programu.
Prosím, aby sme začali rokovať o
Návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Bartošíkovej na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona číslo 596/1992 Zb. a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 236 a spoločnú správu výborov ako 236a.
Návrh zákona odôvodní pani poslankyňa Mária Bartošíková. Prosím ju, aby sa ujala slova.
Poslankyňa M. Bartošiková:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,
prechod plánovanej ekonomiky na trhovo orientovanú si vyžiadal aj u nás kompletnú zmenu daňového systému, pričom základným prvkom tohto systému sa stala daň z pridanej hodnoty. Jej zavedenie je aj podmienkou členstva v Európskom spoločenstve. Daň z pridanej hodnoty sa vyznačuje niekoľkými atribútmi, z ktorých pre štátny rozpočet je najrozhodujúcejší ten, že je mimoriadne pružným a trvalým zdrojom rozpočtových príjmov. Z charakteru dane vyplýva, že je daňou zaťažujúcou všetku verejnú a osobnú spotrebu. Okrem tejto vlastnosti je daňou neutrálnou voči zahraničnému obchodu, neskresľuje domácu produkciu a zrovnoprávňuje všetky podnikateľské subjekty, čo znamená, že daňové bremeno je rovnaké, či ide o tovar vyrábaný v súkromnom alebo verejnom sektore.
Všetky tieto prednosti dane sa prejavia iba vtedy, ak sa do jej mechanizmu nezasahuje jednorazovými odchylnými riešeniami. Samotná legislatívna úprava dane z pridanej hodnoty bola vypracovaná a schválená v období transformácie jednotnej ekonomiky Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Rozdelenie spoločného štátu spôsobilo, že daň začala pôsobiť v úplne iných podmienkach, ako sa predpokladalo. K tomuto faktu sa pridružili aj ďalšie, napríklad nové právne predpisy. Z týchto dôvodov vznikla potreba novelizovať platnú právnu úpravu s cieľom nezasiahnuť do mechanizmu dane, ale premietnuť všetky zmeny vyplývajúce z meniacich sa ekonomických podmienok.
V snahe vyjsť v ústrety podnikateľskej sfére a odblokovať na základe zákona viazané prostriedky v štátnom rozpočte vo forme dlžnej dane, navrhuje sa skrátiť lehotu na ich vrátenie z pôvodných 75 dní na 45 dní. Toto rozhodnutie bude nepriamo pôsobiť aj na zmiernenie druhotnej platobnej neschopnosti. Dlhodobo viazané finančné prostriedky podnikateľov štátnym rozpočtom boli terčom najčastejšej kritiky. Treba však povedať, že navrhované riešenie v našich podmienkach prináša aj riziko v oblasti správy dane, ktorej úroveň je neporovnateľná so správou vo vyspelých trhových ekonomikách uplatňujúcich daň z pridanej hodnoty. Preto lehota 45 dní na vrátenie dane je v súčasnosti na hranici efektívneho výkonu správy dane bez väčších rizík rozsiahlych daňových únikov.
Rozsiahle daňové úniky vyvolali potrebu zaviesť povinnosť evidencie pre daňové účely. Z toho dôvodu je potrebné definovať náležitosti daňového dokladu a spôsob vedenia evidencie nielen pre účely nepriamych daní, ale aj pre priame dane.
Cieľom navrhovanej novely nie je zasahovať do konkrétneho zatriedenia tovarov a služieb pod sadzby dane. Prípadný zásah v priebehu roka bez analýzy dopadov na daňový výnos prináša so sebou riziko reálneho výpadku zdrojov v príjmovej časti štátneho rozpočtu. Z tohto dôvodu sa v predkladanej novele navrhuje výlučne len spresniť existujúce zatriedenie tovarov a služieb, potreba čoho bola vyvolaná praktickým uplatňovaním dane. Napríklad spresnenie zatriedenia kŕmnych zmesí, zdravotníckych pomôcok, pomôcok pre zdravotne postihnutých občanov a podobne.
Predkladaná novela rieši aj dovoz tovarov, ktoré sú nadobudnuté darom a sú určené pre verejnú spotrebu napríklad v školstve, v zdravotníctve, v humanitnej pomoci. Podmienky vychádzajú z medzinárodných princípov a nadväzujú na colné predpisy. Na zreteli však stále zostáva princíp daňového zaťaženia konečnej spotreby.
Schválenie novely zákona o dani z pridanej hodnoty nepriamo prispeje k zlepšeniu ekonomiky podnikateľskej sféry.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Bartošíkovej. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Košnára, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec J. Košnár:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,
predkladaný návrh novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty je motivovaný snahou spresniť a zjednotiť niektoré ustanovenia z hľadiska efektívnej správy dane a urobiť aj príslušné formálne úpravy nutné z hľadiska existujúceho právneho stavu, najmä v dôsledku zániku českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Chcel by som upozorniť na obsahové zmeny v tomto zákone, z ktorých výbory, ktorým bol zákon pridelený, za najvýznamnejšie považovali päť zmien.
Po prvé - je to vymedzenie obsahu daňového dokladu úpravou § 12 a vložením nových paragrafov 12a, 12b a 12c - je to bod 20 v novele zákona - čím sa upravuje vystavovanie tzv. zjednodušeného daňového dokladu pri predaji tovaru v obchode v nezmenenom stave za hotové a skracuje sa lehota uschovávania takýchto dokladov z 10 rokov na 5 rokov.
Druhá významná obsahová zmena sa týka skrátenia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu zo 75 dní na 45 dní úpravou § 22, čo je obsiahnuté v bode 42 navrhovanej novelizácie.
Tretou obsahovou zmenou je to, že novovymedzuje pojem dovezený tovar, vznik daňovej povinnosti a prípady, keď sa oslobodenie od cla nevzťahuje na oslobodenie od dane. Ide o úpravu § 45, čo je pod bodom 51 novely. Tým sa dáva do súladu zákon o dani z pridanej hodnoty s platným colným zákonom.
Štvrtá obsahová zmena sa dotýka toho, že sa v neveľkom rozsahu upravuje zatriedenie tovarov do prvej skupiny so sadzbou 5 %, resp. po prerokovaní zmien zákona o štátnom rozpočte a s ním súvisiacich zákonov na 6 % a do druhej skupiny so sadzbou pôvodne 23 %, teraz už 25 %, keď do prvej skupiny sa zaraďujú niektoré položky pre potreby zdravotníctva, napríklad rádioaktívne prvky pre liečebné účely, vyšetrovacie diagnostické röntgenové prístroje a podobne, ako aj palivové drevo, drevené uhlie a slnečné kolektory. Súčasne sa z prvej skupiny vyraďujú, a teda 25 % sadzbou dane z pridanej hodnoty zaťažujú najmä papierové kancelárske potreby. Do druhej skupiny sa zaraďuje aj verejné a ostatné stravovanie, aby sa predišlo daňovým únikom.
A napokon piatou obsahovou smenou, ktorú táto novelizácia robí, je novelizácia § 63 zákona 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov, ktorou sa umožňuje nevrátiť nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty a použiť ho na úhradu prípadného nedoplatku inej dane príslušného daňového poplatníka.
Všetky uvedené vecné zmeny, ale aj ostatné legislatívno-technické a formálne úpravy, sú odôvodnené - konštatovali výbory - a napĺňajú zámer novelizácie definovaný v zásadách, ktoré sú priložené k dôvodovej správe.
Predseda Národnej rady návrh poslankyne Márie Bartošíkovej na vydanie zákona, ktorým sa novelizuje zákon číslo 222/1992 Zb., pridelil príslušným výborom Národnej rady, pričom za gesčný výbor, ktorý má skoordinovať stanoviská a podať spoločnú správu, určil Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky výbory túto predlohu zákona prerokovali a vyslovili s ňou súhlas. Odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pozmeňujúcich a doplňujúcich úprav, ktoré máte uvedené v spoločnej správe.
Chcem vám, vážené kolegyne, vážení kolegovia, odporučiť, aby sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe pri hlasovaní schválili an blok.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím, kto sa hlási do rozpravy?
Pán minister financií. Minister financií SR J. Tóth:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
nebudem opakovať to, čo hovorili moji predchodcovia, z akého dôvodu treba urobiť novelu tohoto zákona. Chcem vás však poprosiť, aby niekto z vás si osvojil niektoré dodatky, ktoré ešte vznikli za posledné dva-tri týždne.
V súvislosti s novelou zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 boli schválené aj úpravy sadzieb dane z pridanej hodnoty. Táto úprava však priamo zasahuje aj do predloženej novely. Vyplýva z nej totiž povinnosť
upraviť zmluvy uzavreté medzi kupujúcim a predávajúcim o nové sadzby dani z pridanej hodnoty. Z toho dôvodu predkladám Národnej rade návrh na doplnenie článku I bod 67, ktorý znie - § 56 sa dopĺňa odsekom 4: "Pri zmluvách uzavretých pred 1. augustom 1993, ak sa zdaniteľné plnenie uskutočni v tento deň a neskôr, vzťahujú sa naň ustanovenia osobitného predpisu" - odvolávka § 45a - "a dňom účinnosti tohto zákona sa platné podmienky zmlúv považujú za zmenené a cena zdaniteľného plnenia uvedená v zmluve sa zvýši alebo zníži, ak už zmluva túto zmenu podmienok neobsahuje. " Zároveň doplňujem vysvetlivku pod čiarou - to je 45a: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14 o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov. "
Predkladaná novela zákona o dani z pridanej hodnoty v článku III nepriamo novelizuje aj zákon číslo 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Pred prerokovaním vo vláde Slovenskej republiky bola vyslovená požiadavka doriešiť odvolací orgán v daňovom konaní pre obce. V súčasnosti sa totiž hromadia podania proti vyrubeniu dane z nehnuteľnosti a miestnych poplatkov a tieto práve z dôvodov nedoriešenia odvolacieho orgánu sa prakticky zhromažďujú a ostávajú neriešené. Z toho dôvodu predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh na doplnenie článku III o bod 3, ktorý znie - v § 48 ods. 1 na konci sa pripája táto veta: "Na účely tohto zákona je pre obce nadriadený orgán najbližšie vyššieho stupňa miestne príslušný okresný úrad. "
Zároveň si dovolím požiadať Národnú radu Slovenskej republiky, aby pani poslankyňou predložený návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty sa doplnil o splnomocnenie pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky, aby v osobitných prípadoch mohlo odpustiť clo pri dovoze tovaru. Tento návrh
podávam z dôvodu, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemá túto možnosť a obracajú sa naň so žiadosťou viaceré podnikateľské subjekty, ktoré v rámci štrukturálnych zmien slovenskej ekonomiky sú nútené doviesť technologické zariadenie a investičné celky, u ktorých vyrubenie cla a jeho zaplatenie spôsobuje značné problémy.
Vzhľadom na skutočnosť, že doteraz platná colná legislatíva neumožňuje, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky v prípadoch hodných zreteľa mohlo odpustiť clo, navrhujem, aby článok IV bolo doplnený - ustanovenie § 273 zákona číslo 618/1992 Zb., ktorý znie: "Ministerstvo financií Slovenskej republiky v osobitných prípadoch môže odpustiť clo pri dovoze tovaru, najmä v prípadoch dovozu pre zdravotníctvo, školstvo, ekológiu a humanitárne organizácie. "
Ďakujem za pozornosť. Prosil by som niektorého pána poslanca, keby si to osvojil.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi financií. Ktorý pán poslanec si osvojuje návrh?
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Osvojujem si návrh pána ministra. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pani poslankyňa Ondrejovičová si osvojila návrh. Prosím, kto sa ešte hlási do rozpravy?
/Nikto. /
Nikto sa nehlási. Preto vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Pýtam sa pani poslankyne Bartošíkovej, či sa chce k rozprave vyjadriť.
Poslankyňa M. Bartošíková:
Nie. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán spoločný spravodajca? Poslanec J. Košnár:
Nie. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
To znamená, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, pán spoločný spravodajca, uveďte hlasovanie o spoločnej správe.
Ešte sa hlási pán minister. Minister financií SR J. Tóth:
Mám ešte konkrétnu pripomienku. Prosím vás, vznikol tu rozpor, či odvolacím orgánom môže byť okresný úrad. Z toho dôvodu ma pán poslanec Goč upozornil, že v podstate rozhodnutie starostu okresný úrad nemôže zmeniť, ale v 511 je možnosť, že daňový úrad to môže urobiť.
Pán poslanec má vlastný návrh, keby ste ho vypočuli.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi za návrh. Prosím, pán poslanec Goč.
Poslanec R. Goč:
Takže § 48 ods. 1 by znel: "Pre účely tohto zákona je pre obce nadriadený orgán príslušný daňový úrad. "
Poslanec Ľ. Fogaš:
Prosím, ešte raz to prečítajte. Poslanec R. Goč:
"Pre účely tohto zákona je pre obce nadriadený orgán v odvolacom konaní príslušný daňový úrad. " V zákone 511 sa hovorí, že odvolací orgán môže rozhodnutie v odôvodnených prípadoch aj zmeniť. Naproti tomu zákon číslo 369 v § 27 ods. 1 hovorí, že okresný úrad môže rozhodnutie starostu len zrušiť alebo potvrdiť.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prepáčte túto polohlasnú konzultáciu. Kolegyne a kolegovia, keďže táto otázka je zložitejšia, ako som si pôvodne myslel, vyhlasujem päťminútovú prestávku, nech si to právnici vydiskutujú.
Prosím, pán poslanec Dudáš. Poslanec A. Dudáš:
Hlásim sa so svojou poznámkou, aby som vyplnil čas konzultácii a chcel som podotknúť k bodu 2 spoločnej správy...
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec, keďže rozprava nebola uzavretá, navrhujem vám vystúpiť po prestávke, aby bola všeobecná pozornosť.
/Po prestávke. /
Prosím pánov poslancov, pani poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 74 poslancov. /
Pán poslanec Goč, grémium právnikov prišlo k záveru, že najľahším riešením situácie by bolo, keby ste stiahli svoj návrh, aby sme vás nemuseli prehlasovať.
Poslanec R. Goč:
Sťahujem svoj návrh. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Dámy a páni, cez prestávku sa problém vyriešil. Myslím, že môžem uzavrieť rozpravu k tomuto bodu. Pani poslankyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave?
Poslankyňa M. Bartošíková:
Nie. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán spoločný spravodajca, ideme priamo na hlasovanie.
Poslanec J. Košnár:
Vážené kolegyne a kolegovia, najprv budeme hlasovať o doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch tak, ako sú obsiahnuté v spoločnej správe, tlač 236a. O bodoch 1 až 16 odporúčam hlasovať an blok a všetky navrhnuté doplňujúce a pozmeňujúce návrhy prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa, dámy a páni. Prezentovalo sa 84 poslancov.
Kto je za pripomienky, ktoré navrhol pán spoločný spravodajca odhlasovať an blok? Odporúča ich prijať. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Kto je proti? Proti nehlasoval nikto. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že pripomienky obsiahnuté v spoločnej správe sme schválili.
Poslanec J. Košnár:
V rozprave odzneli tri pozmeňujúce či doplňujúce návrhy prednesené pánom ministrom Tóthom, ktoré si osvojila pani poslankyňa Ondrejovičová.
Vzhľadom na to, že druhý pozmeňujúci návrh sa týkal doriešenia odvolacieho orgánu vo veciach týkajúcich sa obci, že ten istý pozmeňovací návrh trošku v pozmenenej dikcii podal pán poslanec Goč a po porade expertov právnikov ho stiahol, predpokladám, že tak urobí aj pani kolegyňa Ondrejovičová.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Áno. Poslanec J. Košnár:
To znamená, že máme dva pozmeňujúce návrhy. Prvý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Ondrejovičovej sa týka článku 1 bodu 67 predkladanej novely, konkrétne § 56, ktorý sa dopĺňa o odsek 4 upravujúci povinnosť upraviť zmluvy uzavreté pred termínom, kedy boli stanovené nové daňové sadzby. Bohužiaľ, nemám tú dikciu v písomnej podobe, preto prosím pani predkladateľku, aby odovzdala presné znenie tohoto doplnku.
Teda je tu doplňujúci návrh - § 56 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: "Pri zmluvách uzavretých pred 1. augustom 1993, ak sa zdaniteľné plnenie uskutoční v tento deň a neskôr, vzťahujú sa naň ustanovenia osobitného predpisu45a/ a dňom účinnosti tohoto zákona sa platné podmienky zmlúv považujú za nezmenené a cena zdaniteľného plnenia uvedená v zmluve sa zvýši alebo zníži, ak už zmluva túto zmenu podmienok neobsahuje. " Vysvetlivka 45a pod čiarou bude znieť: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo ... /1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov. "
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca? Poslanec J. Košnár:
Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Kto je za pozmeňujúci návrh pani poslankyne Ondrejovičovej v tej dikcii, akú precital pán spoločný spravodajca? Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Ondrejovičovej bol schválený.
Poslanec J. Košnár:
Druhý doplňujúci návrh sa týka článku 4, ktorý sa navrhuje doplniť o ustanovenie § 273a zákona číslo 618/1992 Zb., ktorého text znie: "Ministerstvo financií Slovenskej republiky v osobitných prípadoch môže odpustiť clo pri dovoze tovaru, najmä v prípadoch dovozu pre zdravotníctvo, školstvo, ekológiu a humanitárne organizácie. " Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 87 poslancov.
Kto je za tento pozmeňujúci návrh pani poslankyne Ondrejovičovej? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že aj druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Ondrejovičovej sme prijali.
Poslanec J. Košnár:
Pán predsedajúci, vyčerpali sme všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. Zostáva hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení tých doplnkov a zmien, ktoré sme práve odhlasovali. Odporúčam zákon prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Kto je za návrh zákona, ktorý predložila pani poslankyňa Bartošíková so schválenými pripomienkami a pozmeňujúcimi návrhmi?
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nebol proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Márie Bartošíkovej na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona číslo 596/1992 Zb. a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. /Potlesk. /
Ďakujem za spoluprácu pani poslankyni a pánu spoločnému spravodajcovi.
Dámy a páni, môžeme prejsť k dvadsiatemu bodu programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej
rady Slovenskej republiky o niektorých náhradách pri prevode majetku štátu na iné osoby.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 240 a spoločnú správu výborov ako číslo 240a.
Vládny návrh zákona uvedie predseda vlády Slovenskej republiky poverený riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky Vladimír Mečiar. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Predseda vlády SR V. Mečiar:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni poslanci,
predkladám vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých náhradách pri prevode majetku štátu na iné osoby. Cieľom tohoto zákona je upraviť výšku lehoty i založenie nárokov k povinnej osobe, ktorá uspokojila reštitučný nárok oprávnenej osoby vydaním majetku. Zákon navrhuje metodiku, lehoty a spôsob výpočtu náhrad. Zákon súčasne ukladá povinnosti fondu, ako aj pozemkového fondu k náhrade.
K zákonu ste sa vyjadrovali vzhľadom na to, že má len 6 paragrafov, vo výboroch a vcelku boli prijaté pripomienky a návrhy, ktoré bude predkladať spoločný spravodajca. Chcem potvrdiť, že všetky zmeny a návrhy, ktoré boli predložené vo
výboroch tak, ako sú spoločným spravodajcom v správe navrhované, sú akceptovateľné.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi za uvedenie návrhu zákona.
Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Jána Michelku, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec J. Michelko:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia,
prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 17/1993 z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov sme umožnili urýchliť proces veľkej privatizácie, a to tým, že sa do majetku podnikov podliehajúcich privatizácii podľa zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov zahrnul dodatočne aj ten majetok alebo jeho časti, ktorý bol podľa doterajšieho právneho stavu z tejto privatizácie vylúčený. Išlo v podstate o majetok resp. tie veci, ku ktorým mali právo hospodárenia štátne podniky a ďalšie štátne organizácie podliehajúce režimu veľkej privatizácie, ktoré v rámci tzv.
reštitučných zákonov sa majú vrátiť oprávneným fyzickým a právnickým osobám. Okruh tohto majetku vylúčeného z veľkej privatizácie je vymedzený v § 3 ods. 2 citovanej novely zákona číslo 92/1991 Zb.
Týmto riešením sa zachovali nároky oprávnených právnických a fyzických osôb na vydanie majetku. Nový vlastník privatizovaného majetku podliehajúceho reštitučným nárokom sa stáva povinnou osobou, ktorej vznikol nárok na finančné odškodnenie náhrady zo strany Fondu národného majetku resp. Slovenského pozemkového fondu vo výške ustanovenej zákonom Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe § 3 ods. 3 citovanej novely zákona číslo 92/1991 Zb., ktorý má charakter splnomocnenia na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, sa práve predkladá tento vládny návrh zákona, ktorý stanovuje, ako to už uviedol pán premiér slovenskej vlády, spôsob výpočtu výšky finančnej náhrady, ktorou poskytne Fond národného majetku alebo Slovenský pozemkový fond povinnej osobe ako náhradu za majetok vydaný oprávnenej osobe za vydaný majetok oprávnenej osobe povinnou osobou.
Teraz konkrétne k spoločnej správe, ktorú ste obdržali pod číslom 240a. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých náhradách pri prevode majetku štátu na iné osoby pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie v lehote do 16. júna 1993 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Koordináciou stanovísk bol rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený ako príslušný Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali predmetný návrh zákona, vyslovili s nim súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pozmeňujúcich a doplňujúcich úprav.
Pripomienku pod bodom 1 k nadpisu názvu návrhu zákona budem odporúčať prijať, pretože lepšie vystihuje účel zákona.
Pripomienku uvedenú pod bodom 2 týkajúcu sa § 2 nebudem odporúčať prijať, pretože pregnantnejšia, presnejšia a lepšia je dikcia § 2 uvedená pod bodom číslo 3.
To je zatiaľ všetko k spoločnej správe. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi Jánovi Michelkovi a prosím ho, aby sa posadil na miesto určené pre spravodajcov výborov.
Dámy a páni, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Prosím, kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Plesník za Stranu demokratickej lavice.
Poslanec J. Plesník:
Kolegyne, kolegovia,
k návrhu nemám pripomienky, len k bodu 3 spoločnej spravodajskej správy, ktorý spoločný spravodajca odporúčal prijať. Poznámky pod čiarou v tom texte sú zle uvedené ako čísla 3 a 4. Treba uviesť na správnu mieru, teda 2 a 3. Žiadam, aby tento návrh bol zakomponovaný do spoločnej spravodajskej správy.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Dámy a páni, kto má ešte pozmeňujúci návrh alebo príspevok do rozpravy?
/Nikto. /
Nikto, preto vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Pýtam sa formálne pána premiéra, či chce vystúpiť.
Predseda vlády SR V. Mečiar:
Nie. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, pán spoločný spravodajca, zrejme ideme rovno uvádzať hlasovanie.
Poslanec J. Michelko:
Áno, pán predsedajúci. Navrhujem, aby ste hneď začali viest schôdzu tak, aby sme hlasovali o jednotlivých návrhoch.
Na vystúpenie pána kolegu Plesníka chcem uviesť len to, že ak prijmeme bod 3 - to je podmienka, potom je nutné legislatívno-technicky upraviť číslovanie poznámok pod čiarou k týmto odkazom, čo môže urobiť legislatívny odbor Národnej rady Slovenskej republiky, alebo, ak chcete, potom môžem presne uviesť, o čo ide. Keďže je to nový zákon, legislatívny odbor je toho schopný a do určitej miery aj povinný, ale uvediem to kvôli upresneniu.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
To je bežná technická chyba, ktorú opravuje legislatívny odbor. Vieme o nej, ohlásili sme ju, takže nemusíme o tom dlho hovoriť. Prosím, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Poslanec J. Michelko:
Navrhujem, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Teraz budeme hlasovať o bode číslo 1, ktorý sa týka nadpisu. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 79 poslancov.
Kto je za pripomienku pod bodom číslo 1 spoločnej správy? Pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Kto je proti? Nikto nebol proti. Kto sa zdržal hlasovania? Nikto sa nezdržal hlasovania.
Aj názvy niekedy zjednocujú parlamenty. Môžeme pokračovať.
Poslanec J. Michelko:
Ďalej navrhujem, aby sme hlasovali o prijatí bodu 3, čím automaticky vylúčime z hlasovania pripomienku uvedenú pod bodom číslo 2. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 80 poslancov.
Kto je pripomienku pod bodom číslo 3? Pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Kto je proti? Nikto nie je proti.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 3 sme schválili.
Poslanec J. Michelko:
V súvislosti s prijatím tohto bodu je nutné legislatívno-technicky upraviť číslovanie poznámok pod čiarou, ako to správne uviedol kolega Plesník.
Vážený pán predsedajúci, zostáva nám hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku so schválenými pripomienkami a pozmeňujúcimi návrhmi. Odporúčam vládny návrh zákona prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 86 poslancov.
Kto je za vládny návrh zákona s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých náhradách pri prevode majetku štátu na iné osoby. /Potlesk. /
Ďakujem za spoluprácu pánu premiérovi a pánu spoločnému spravodajcovi.
Dámy a páni, vzhľadom na to, že o pol hodinu bude recepcia pri príležitosti štátnej návštevy prezidenta Rakúskej republiky pána Klestila, navrhujem, aby sme ukončili dnešné zasadanie. Ti, ktorí sú pozvaní, pôjdu na recepciu a tým, že rozpočet Fondu národného majetku by sme prerokovali hneď zajtra ráno. Potom by nasledoval zákon o rozhlasovom a televíznom vysielaní a potom novela zákona o vysokých školách. Poľnohospodárske zákony budú vo štvrtok. Návrh pána poslanca Tomečku bude zajtra po Fonde národného majetku.
O pol deviatej je politické grémium k zákonu o vlastníckych vzťahoch k pôde. Prosím predsedov klubov alebo ich poverených zástupcov, aby sa na tomto politickom grémiu zúčastnili, príde aj pán spoločný spravodajca a pán minister Baco.
Želám vám príjemný večer. Do videnia.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 23., 24., 25. júna, 6., 7., 8., 9., 12., 13., 14., 15. a 19. júla 1993
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O 20. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
lV. časť
X. volebné obdobie
Desiaty deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
14. júla 1993
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
pokračujeme v prerušenom rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky dvadsiatym deviatym bodom programu, ktorým je
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Tomečka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 245 a spoločnú správu výborov ako tlač č. 245a.
Návrh odôvodni poslanec Peter Tomeček. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Poslanec P. Tomeček:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia,
dovoľte, aby som vám predniesol dôvodovú správu, ktorá ma viedla k návrhu novely zákona číslo 92/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Platná právna úprava procesu veľkej privatizácie v zákone číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov prisudzuje Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pri schvaľovaní privatizačných projektov v podstate len pasívnu úlohu. Zakladateľom predložený privatizačný projekt môže buď schváliť, alebo neschváliť, nemôže ho však zmeniť, dopĺňať, prerábať. Táto skutočnosť je dnes jednou z prekážok urýchlenia privatizácie. Doterajšie skúsenosti preukázali, že predložené návrhy privatizačných projektov, najmä čo do spôsobu privatizácie, nie je prakticky možné bezo zmeny schváliť. Napríklad až 51 % privatizačných projektov predložených Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky na schválenie je v rozpore s vládou Slovenskej republiky schválenou koncepciou ďalšieho postupu privatizácie a navrhuje priamy predaj podniku alebo jeho časti. Koncepciou uprednostňovaná súťažná metóda predajom vo verejnej súťaži sa navrhuje podstatne zriedkavejšie.
Obdobná je situácia v prípadoch, ak návrh privatizačného projektu navrhuje vloženie podniku alebo jeho časti do akciovej spoločnosti a následný priamy predaj jej akcií. Aj tu je žiadúce docieliť zmenu najmä na predaj akcii vo verejnej súťaži s cieľom podporiť kupónovú privatizáciu, aj na ich predaj za investičné kupóny. Počíta sa pritom s tým, že podiel predaja akcií za investičné kupóny nepresiahne v jednotlivom prípade 46 % tak, aby vo verejnej súťaži bol ponúknutý majoritný podiel.
Uvedený stav vyvoláva nutnosť zdĺhavých rokovaní ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku s rezortami a podnikmi o prepracovaní privatizačných projektov, čim sa celý proces ich schvaľovania nežiadúco predlžuje. Predkladaný návrh novely zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov čelí uvedenej situácii tým, že navrhuje novým ustanovením § 9a rozšíriť právomoc ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku o možnosť zmeniť v privatizačnom projekte navrhovaný spôsob privatizácie a predložený návrh privatizačného projektu pred schválením primerane upraviť. Navrhované posilnenie právomoci ministerstva je v súlade so závermi nedávnych rokovaní vedúcich pracovníkov ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku s predstaviteľmi parlamentných strán zameraných na urýchlenie procesu privatizácie.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Tomečkovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jána Michelku, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec J. Michelko:
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady tak, ako sa vyslovili k predloženému návrhu zákona kolegu Petra Tomečka.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh poslanca Národnej rady Petra Tomečka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, na prerokovanie do 16. júna 1993 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Koordináciou stanovísk výborov bol rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky poverený Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor na svojom zasadnutí dňa 1. júla 1993 neodsúhlasil predložený návrh poslanca Petra Tomečka vzhľadom na to, že návrh nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov tohto výboru podľa § 48 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady. Prítomných bolo z 19 iba 13 členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za návrh hlasovalo 9 poslancov, nikto nebol proti a 4 poslanci sa hlasovania zdržali.
Národohospodársky a rozpočtový výbor prerokoval návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Tomečka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, dňa 15. júna 1993. Vyslovil s nim súhlas a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení jednej pozmeňujúcej pripomienky, ktorú máte uvedenú v spoločnej správe - tlač 245a.
Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s navrhovanou novelou zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorú predložil poslanec Peter Tomeček.
Čo sa týka pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ako som už uviedol, je iba jeden, a to ten, že v navrhovanom ustanovení § 9a sa vypúšťa slovo "primerane" a na konci sa pripájajú slová "v súlade so zmeneným spôsobom privatizácie". Túto pozmeňujúcu pripomienku budem odporúčať schváliť. To je všetko k spoločnej správe.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Jánovi Michelkovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Zároveň otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Ako prvý sa písomne prihlásil pán poslanec Brňák, ktorému udeľujem slovo. Zatiaľ ďalšie písomné prihlášky nemám.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
pani poslankyne a páni poslanci,
privatizácia je nevyhnutnou podmienkou prechodu nášho hospodárstva na trhový mechanizmus. Preto jej urýchlenie je jedným z hlavných problémov našej spoločnosti. Predlžovanie agónie štátnych podnikov nám spôsobuje veľké škody, ale ešte väčšie škody môže spôsobiť jednostranné uprednostňovanie rýchlosti na úkor kvality a ekonomických výsledkov privatizácie. Privatizovať možno rôznymi spôsobmi, ale z národohospodárskeho hľadiska má zmysel len taká privatizácia, ktorá sa stane nástrojom na zvýšenie produktívnosti a produktivity hospodárstva, teda taká, ktorá bude niesť so sebou spoľahlivú garanciu, že skutočne dôjde k reštrukturalizácii a oživeniu podnikov.
Reštrukturalizácia podniku si však žiada veľké investície. Tie sú ochotní uprednostniť pred rýchlym ziskom z dividend len ti vlastníci, ktorí majú dlhodobý osobný záujem na úspechu podniku, t. j. tí, ktorí sú s nim bytostne spojení. Ako sa ukazuje, takí vlastníci nevznikli z kupónovej privatizácie, ktorá iba vytvorila širokú celospoločenskú triedu vlastníkov-divákov, čakateľov na dividendy. Ale takí vlastníci spravidla nevznikajú u nás ani pri uplatňovaní tzv.
štandardných metód privatizácie, či už je to priamy predaj, verejná súťaž, verejná dražba, ktoré sú v našich podmienkach živnou pôdou pre rôzne machinácie, úplatkárstvo a korupciu. Ponúknuť najviac môže totiž najskôr špekulant, ktorý chce iba preprať špinavé peniaze, ale podnik hneď predať, dostať do zahraničných rúk, alebo likvidovať v záujme uvolnenia trhu pre cudzí kapitál.
Bytostne spojené s úspechom podnikov sú predovšetkým ich vnútorné tímy zamestnancov a managerov, ktorí sú v podstate tiež len zamestnancami s riadiacimi funkciami. Len takéto priamo zainteresované skupiny vlastníkov sú schopné pružne reagovať na nové potreby, vyhľadávať nové trhy a adaptovať sa na priemyselnú a hospodársku politiku štátu. Základom prosperity firmy je totiž uvolnenie podnikateľskej iniciatívy, a to je možné len vtedy, keď dostane každý zamestnanec šancu stať sa podnikateľom v zmysle inšpirujúceho Baťovho hesla "každý robotník kapitalistom".
Preto som za formu privatizácie prostredníctvom zamestnaneckých akciových spoločnosti. Zamestnanci si vytvoria akciovú spoločnosť a odkúpia si podnik na pôžičku, ktorú budú splácať formou odvodov z budúcich výnosov. Takejto akciovej spoločnosti by malo byť štátom priznané predkupné právo pri privatizácii podniku alebo jeho časti v súlade so schváleným privatizačným projektom, ak aspoň napríklad 80 % akcií v spoločnosti bolo vydaných ako zamestnaneckých akcií a ak bolo umožnené ich zakúpenie všetkým zamestnancom privatizovaného podniku alebo jeho privatizovanej časti.
Aj očakávaná námietka, že tí, ktorí nepracujú v štátnych podnikoch, by sa nemohli zúčastniť na ich privatizácii, je nižšie uvedeným návrhom do značnej miery riešená. Ak som hovoril o čísle napríklad 80 % akcií, v takom prípade 20 % akcii by mohla zamestnanecká akciová spoločnosť ponúknuť pre vonkajších záujemcov. Ak by tieto akcie ponúkala nie všeobecne, ale napríklad regionálne, zvýšilo by to ekologickú zodpovednosť privatizovaného podniku voči regiónu.
Ďalšia možnosť uspokojiť vonkajších záujemcov nastane u tých podnikov, kde nevznikne zamestnanecká akciová spoločnosť pre nezáujem zamestnancov, alebo tiež pre nemožnosť splniť uvedené kritérium, čo sa dá očakávať u kapitálové príliš veľkých podnikov.
Na základe uvedeného môj doplňujúci návrh v súvislosti s prerokúvanou novelou zákona číslo 92/1991 Zb. spočíva v tom, že navrhovaný text § 9a sa označí ako odsek 1 a nový odsek druhý bude znieť: "Zamestnanecká akciová spoločnosť zriadená podľa osobitného predpisu4a/ má predkupné právo pri privatizácii podniku alebo jeho časti v súlade so schváleným privatizačným projektom, ak aspoň 80 % akcií tejto spoločnosti bolo vydaných ako zamestnávateľských akcii a ak bolo umožnené ich zakúpenie všetkým zamestnancom privatizovaného podniku alebo jeho privatizovanej časti. " Poznámka 4a/ odkazuje na § 154 a nasledujúce zákona číslo 513/1991 Zb.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
uvedomujem si, že mnou navrhovaná zmena po vecnej stránke ide nad rámec tlače číslo 245 a vyžiadala by si minimálne jej prerokovanie v garančnom výbore a tiež stanovisko vlády Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov, pokiaľ teraz prednesený pozmeňujúci návrh nebude prijatý, dávam návrh na prijatie osobitného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona, ktorým sa odporučí predkladateľovi veľkej novelizácie zákona číslo 92/1991 Zb., ku ktorej podľa dostupných informácií by malo dôjsť na jeseň tohto roka, aby pri vypracovaní veľkej novely zohľadnili túto novú navrhovanú zmenu v prospech zamestnaneckých akciových spoločnosti. V prípade, ak by pozmeňujúci návrh, ktorý
som predniesol skôr, neprešiel, tento návrh uznesenia by som potom odporučil v tejto podobe: "Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky resp. poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, aby v rámci prípravných prác na ďalšej novelizácii alebo rekodifikácii zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu štátu na iné osoby do tejto zahrnuli tiež možnosť predkupného práva v prospech bližšie definovaných zamestnávateľských akciových spoločností v procese privatizácie podniku alebo jeho častí. "
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. Mám len malú poznámku. Obávam sa, pán poslanec, že nemôžete v tomto smere ukladať poslancom, môžeme im odporučiť. Vláde ešte ako-tak, ale poslancom ťažko možno niečo uložiť v uznesení Národnej rady. Takže "odporúča".
Prosím, kto sa ďalej hlási do rozpravy? Prosím, pán poslanec Miček.
Poslanec M. Miček:
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som zareagoval na príspevok môjho predrečníka pána poslanca Brňáka. V tom, čo povedal, v podstate povedal jednu pravdu v tom, že tento návrh nesúvisí priamo s predkladanou novelou a je niečo nové, k čomu by sme sa mali vyjadriť. Osobne zastávam názor, že jednoznačne by mala k tomuto návrhu zaujať stanovisko vláda. Vláda z toho dôvodu, že ešte v októbri minulého roku vláda prijala určitú filozofiu privatizácie, 15. októbra prijala koncepciu, podľa ktorej sa proces privatizácie riadi.
Tento návrh je v podstate pomerne veľkým zásahom do filozofie privatizácie. Z toho dôvodu by som chcel poprosiť pána kolegu Brňáka, či by nebol taký láskavý a svoj návrh k § 9a ods. 2 stiahol, ale osobne by som podporil uznesenie, ktoré navrhol, aby sa vláda zaoberala touto činnosťou. Ako predseda pre dohľad nad procesom privatizácie viem, že sa na ministerstve privatizácie pripravuje veľká novela, aby sa teda rezort zaoberal zapracovaním tejto pripomienky do veľkej novely. Myslím si, že by to bola schodnejšia cesta, ako keby sme teraz striktne zákonnou formou alebo zákonnou úpravou prikázali niečo realizovať.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Mičekovi za Hnutie za demokratické Slovensko. Prosím, pán poslanec Dzurinda za Kresťansko-demokratické hnutie.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
myslím si, že návrh, ktorý predniesol pán poslanec Brňák, je tak trošku aj prekvapujúci, ale predovšetkým rieši tému mimoriadne citlivú, tému najvyššej citlivosti. Viete dobre, ako sa vyvíja privatizácia na Slovensku. Viete, že sme v septembri minulého roku prijali novú koncepciu, ktorú nie a nie uviesť do života. Viete, že otázka privatizácie je predovšetkým otázkou jasných pravidiel hry a potom ich dodržiavania. Ak by sme niečo také teraz, dovolím si povedať,
veľmi unáhlene, dokonca zákonne upravili, myslím si, že by sme urobili veľmi veľa zlého. Spomeňte si na februárovú medzinárodnú konferenciu v hoteli Danube, kde sme zahraničným investorom hovorili o určitých pravidlách privatizácie, ktoré vychádzali zo schválenej koncepcie privatizácie. Tieto pravidlá by jednoducho zrazu neplatili.
Myslím si, že štátna administratíva si bola vedomá toho, že proces privatizácie na Slovensku sa veľmi nebezpečne spomaluje, až pribrzďuje, a aj preto z podnetu - treba povedať - štátnej administratívy alebo vlády, alebo zástupcov vlády, začali politické rokovania na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, ktoré priniesli prvé ovocie v podobe tej novely, o ktorej dnes rozprávame, a druhé ovocie v podobe toho, čo hovoril kolega Miček, že naozaj sa chystá a vypracováva veľká novela zákona o veľkej privatizácii, ktorá bude prehodnocovať aj metódy privatizácie, pretože návrh, ktorý predniesol pán Brňák, hovorí alebo spadá práve do paragrafu riešacieho metódy privatizácie.
Preto by som chcel len na ilustráciu napríklad povedať, že ak by sme takto, takpovediac "z voleja", bez prerokávania v politických kluboch, bez prerokovávania vo výboroch, bez prerokovania s vládou, keby sme tak odboku prijali takýto zákon alebo zásadnú úpravu, na jednom príklade ilustrujem, aké by to mohlo mať dôsledky.
Vieme dobre, že dnes ľudia nemajú peniaze. Vieme dobre, že naše banky dnes nemajú peniaze. Vieme dobre, že vlastne Slovenská republika je bez kapitálu a potrebujeme zahraničný kapitál, pretože len Albánsko má menej zahraničných priamych investácií ako my. Čiže len na tejto mikrovzorke som si dovolil ilustrovať, kam sa môžeme s takouto zákonnou úpravou dostať. Naši ľudia nebudú schopní privatizovať a zahraničie bude odblokované, pretože naši ľudia zo zákona sa budú
uchádzať o privatizáciu takouto metódou. A budeme tam, kde sme nechceli byť. Bez nároku na nejakú komplexnosť len na tomto krátkom príklade by som chcel ilustrovať veľkú unáhlenosť prijatia takéhoto návrhu.
Na záver by som chcel povedať, že keď si prečítate program Strany demokratickej ľavice, nájdete tam program zakladania zamestnaneckých akciových spoločnosti. Keď si prečítate program Kresťansko-demokratického hnutia, aj v našom programe nájdete takúto myšlienku. My ideme ešte ďalej, hovoríme, že najmä u malých prevádzok /špecifikujeme, aké sú to malé prevádzky/ hovoríme, že ešte najlepšie, ak sú stratové, vtedy naozaj bez rozpakov dajme prednostné právo zamestnancom, ak, dajme tomu, budú takéto okolnosti. Ale hovoríme, že žiadne šablónky našej ekonomike nepomôžu. Hovoríme o tom, že treba privatizovať od prípadu k prípadu, celý ten proces odpolitizovať a niektoré ďalšie odporúčania. Preto by som navrhoval aj pánu Brňákovi, kolegovi Brňákovi, aby uplatnil tento návrh, pripadne ďalšie osobné návrhy /alebo KSÚ, lebo čítam, že to vychádza aj z programu KSÚ/ u tej skupiny ľudí, ktorí tvoria veľkú novelu zákona o veľkej privatizácii. Myslím si, že to by bolo najserióznejšie riešenie.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Dzurindovi. Faktická poznámka - pán poslanec Harna. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Košnár.
Poslanec Š. Harna:
Poslanecké kluby Spolužitie a MKDH sú tiež toho názoru, že je potrebné, aby tento návrh prerokovali politické kluby
v parlamente. Pripájame sa k návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Miček a ktorý tu reprezentoval aj pán poslanec Dzurinda. Totiž faktom je, že uplatnenie tohoto princípu generálne vo všetkých prípadoch privatizovania podnikov by mohlo veľmi negatívne dopadnúť - na prvý pohľad to vyzerá tak - na celý proces privatizácie. Preto tiež sa pripájame k tomuto návrhu, aby pán poslanec Brňák uvážil svoj návrh, prípadne ho stiahol, aby sme mali možnosť celú túto myšlienku premyslieť. A bolo by dobré, keby sa to uplatnilo v tej novele zákona, ktorý sa pripravuje.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Harnovi z hnutia Spolužitie. Slovo má pán poslanec Košnár za Stranu demokratickej lavice.
Poslanec J. Košnár:
Vážené dámy a páni,
som potešený, že aj príslušníci iných politických strán a hnutí v tomto parlamente zaregistrovali, že myšlienka zamestnaneckých akciových spoločností je myšlienkou, ktorú niektoré subjekty označovali za politický hit vtedy, keď sa stala súčasťou ekonomického programu strany demokratickej lavice. Myslím si, že treba poďakovať Kresťansko-sociálnej únii, že okrem prepiatej pozornosti venovanej majetku bývalej Komunistickej strany Slovenska a Strany demokratickej lavice venuje tak veľkú pozornosť aj ekonomickému programu Strany demokratickej lavice, že si osvojuje nielen myšlienky, ale aj jej argumentáciu. /Potlesk. /
Samozrejme, táto myšlienka je nosná. Je to myšlienka, ktorá vnáša do procesu privatizácie silný demokratizačný
prvok. My sme túto myšlienku rozpracovali, máme ju pripravenú v komplexnom návrhu novelizácie nielen zákona číslo 92, ale aj s tým spojených ďalších zákonov. Je to na stole, bude možnosť sa vecami komplexne zaoberať v súvislosti s prípravou veľkej novelizácie zákona číslo 92 i v súvislosti s istými prezidentskými iniciatívami.
Budeme podporovať prijatie uznesenia, ktoré navrhol kolega Brňák, aby to bola myšlienka, ktorou sa bude zaoberať parlament, jeho politické kluby, ktorou sa bude rátať pri veľkej novelizácii zákona číslo 92, ale súhlasím s tým, že v tomto prípade vybočuje z rámca novelizácie, ktorú predkladá kolega Tomeček už aj preto, že je vytrhnutá z celého kontextu a nerieši všetky nadväzujúce súvislosti, napríklad súvislosti na Fond národného majektu, jeho postavenie, jeho funkcie, jeho zaradenie do celého kontextu procesu privatizácie a tak ďalej.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, pokiaľ si návrh navrhnutého uznesenia osvoja alebo podporia ho pán predkladateľ a spoločný spravodajca, v takom prípade netrvám na podanom pôvodnom pozmeňujúcom návrhu k § 9a odsek 2 a tento sťahujem. V ďalšom by SOB chcel poďakovať za kompliment prejavený pánom poslancom Košnárom.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
To bola vzájomná výmena komplimentov. Pán spoločný spravodajca, osvojíte si tento návrh pána poslanca Brňáka na uznesenie?
Poslanec J. Michelko:
Áno. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, dávam otázku, či ešte niekto chce vystúpiť v rozprave k tomuto bodu programu.
Pán spoločný spravodajca. Poslanec J. Michelko:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som sa aj ja v rozprave vyjaril k veľmi aktuálnej téme, ktorú kolega Dzurinda nazval témou najvyššej citlivosti - k privatizácii.
Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa ako zásadný princíp pokračovania procesu privatizácie vytýčilo jeho urýchlenie a transparentnosť. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, ako viete, už vypracovalo koncepciu ďalšieho postupu procesu privatizácie v Slovenskej republike, ktorá bola schválená uznesením vlády číslo 726 z 15. septembra s cieľom zabezpečiť širokú účasť podnikateľskej sféry v privatizácii a jej transparentnosť. To znamená, že už tam je v podstate inkorporovaná táto myšlienka, ktorú tu predložil pán kolega Brňák. Zároveň akcentovalo, že dominantnou metódou privatizácie bude verejná súťaž. A tak vzhľadom na zachovanie kontinuity posudzovania a schvaľovania privatizačných projektov z prvej vlny ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku dodržiavalo zásadu rešpektovať metódy privatizácie, aj keď boli v prevažnej miere určené ako predaj vopred určenému vlastníkovi. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku prostredníctvom tlačovej agentúry potom uverejnilo zoznam podnikov, ktorých privatizačné projekty navrhovali na priamy predaj vopred určenému vlastníkovi a stanovilo termín, v ktorom sa mohli občania, podnikatelia a inštitúcie vyjadriť k metóde privatizácie, ciel bol jasný, aby sa predišlo akémukoľvek spochybňovaniu navrhovanej metódy. Ak k niečomu takému došlo, potom ministerstvo vyzvalo zakladáte lov uvedených podnikov, aby zmenili metódu privatizácie spravidla buď na verejnú súťaž alebo na užšiu súťaž.
Mnoho predkladaných privatizačných projektov má aj v súčasnosti značné nedostatky, kvôli ktorým bolo ich posudzovanie časovo odsúvané a tým sa rýchlosť privatizácie značne spomalila. Je to fakt, treba to potvrdiť. Sú to najmä tieto dôvody a príčiny: závažné nedostatky v majetkovoprávnej dokumentácii, ktorou sa preukazoval spôsob nadobudnutia majetku štátom a vymedzoval sa nehnuteľný majetok navrhovaný na prevod v súlade so schváleným privatizačným projektom. Ďalej je to veľmi častý výskyt reštitučných nárokov, u ktorých nebol zrejmý spôsob ich vysporiadania, v dôsledku čoho nebolo možné zásadne stanoviť stratégiu privatizácie podniku vo vzťahu k jeho budúcej organizačnej i vlastníckej štruktúre. Toto sme odstránili schválením zákona číslo 17/1993.
Zároveň išlo o sústredenie sa podnikového vedenia na zásadné otázky existencie podniku, ktorých riešenie malo prioritu pred privatizáciou podniku a prevládalo nad záujmom
vedenia podniku o privatizáciu. Toto konštatovanie neplatí len v tom prípade, keď vedenie podniku si založilo často spoločnosť s ručením obmedzeným a samo malo eminentný záujem o jeho privatizáciu.
Takisto dochádzalo aj k nesúladu názorov o vhodnom spôsobe privatizácie podnikov medzi jeho vedením, zakladateľmi a samotným ministerstvom. Časté sú sťažnosti aj odborárov proti navrhovanému spôsobu privatizácie, ktorú vypracoval podnikový management. Ako príklad možno uviesť trebárs Topvar alebo aj interpeláciu pána poslanca ohľadom privatizácie Kovohút Krompachy.
Zároveň často dochádzalo k tomu, že proces privatizácie je brzdený až zastavený, a to z dôvodov neuskutočneného delimitačného procesu majetku, práv a najmä záväzkov. Takým výkričníkom v tomto prípade sú napríklad Slovenské magnezitové závody Košice. V rámci rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bol podnik rozatomizovaný na desať samostatných štátnych podnikov, ktoré jednoducho sa nevedia dohodnúť na delimitačnom procese, najmä pokiaľ ide o prevzatie záväzkov pôvodného podniku. Taktiež, ak privatizačný projekt navrhoval založenie akciovej spoločnosti bez adresného určenia budúceho vlastníka akcií, ministerstvo bolo nútené iniciovať príslušnú zmenu už schváleného privatizačného projektu.
Ďalej sa ministerstvo musí zaoberať aj tými privatizačnými projektami, ktoré už boli schválené a Fond národného majetku ich z rôznych príčin jednoducho nemôže realizovať. V takýchto prípadoch musí ministerstvo zabezpečiť rozhodnutie o zmene týchto schválených privatizačných projektov, pripadne iniciovať zrušenie rozhodnutia o ich schválení a prostredníctvom zakladateľa podniku predloženého privatizačného projektu potom posúdiť a schváliť.
Vzhľadom na určitú nežičlivú atmosféru, ktorá v poslednom období zavládla v nadväznosti na predkladanie a schvaľovanie návrhov privatizačných projektov vypracovaných na priamy predaj vopred určenému vlastníkovi, ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku ich predkladá vláde Slovenskej republiky na schválenie, čo opäť tento proces predlžuje. Nakoľko však ministerstvo nemôže priamo zasahovať - aspoň zatiaľ - do predložených privatizačných projektov, iniciuje u vedení štátnych podnikov alebo u zakladateľa nutnosť ich prepracovania. Takýto postup sa však značne predlžuje. Hovoríme často o predprivatizačnej agónií podniku. Schvaľovací proces je organizačne pracný, časovo zdĺhavý a rozhodne ide na úkor pracovných kapacít ministerstva, ktoré potom nemôžu byť venované na posudzovanie ďalších privatizačných projektov.
V rámci súčasne platnej právnej úpravy procesu veľkej privatizácie, ktorá je vymedzená predovšetkým zákonom 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku nemá v podstate žiadnu právnu právomoc, iba pasívnu úlohu. Ministerstvu ostáva len konštatovať, že zakladateľské rezorty predkladajú často privatizačné projekty v značnom časovom posune oproti dohodnutým termínom, ako to bolo dohodnuté na medzirezortnom dojednaní, a často i v rozpore s vládou schválenou koncepciou.
Jedným z vážnych ekonomických problémov v prvej vlne privatizácie bolo nedôsledné riešenie spôsobu vysporiadania tzv. dubiózneho majetku a iných problémov. Privatizácia podnikov sa uskutočňuje dnes v súlade so schváleným privatizačným projektom vypracovaným spravidla vedením podniku, resp. záujemcom o kúpu majetku podniku, a schvaľovací orgán nemá prakticky možnosť aktívne vstúpiť do procesu ovplyvnenia spôsobu privatizácie majetku podniku. Môže buď len existujúči niekým vypracovaný privatizačný projekt schváliť alebo neschváliť.
Ďalej si privatizácia podniku podľa platnej právnej úpravy vyžaduje úzku spoluprácu v reťazci podnik - zakladal teľ - ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku - vláda, pokiaľ ide o priamy predaj, a Fond národného majetku, resp. dnes už tu pristupuje aj Slovenský pozemkový fond, do ktorej často vstupujú ešte aj ďalšie orgány. Tento mechanizmus s uvedeným množstvom väzieb sa stáva potenciálnym zdrojom konfliktov medzi zainteresovanými orgánmi, čo predstavuje jednu z vážnych príčin, ktorá brzdí proces privatizácie. Preto, ak schválime predloženú novelu zákona číslo 92/1991 Zb., potom sa zmení spôsob privatizácie a privatizačné projekty bude ministerstvo moci schváliť na súťažnú metódu - v zásade pôjde o verejnú súťaž - a tým by potom v konečnom dôsledku odpadli zbytočné komplikácie so schvaľovaním a zdĺhavým rokovaním s rezortami a podnikmi o nutnosti prepracovania základných privatizačných projektov.
Preto môj názor je taký, že predložená novela zákona je žiadúce legislatívne opatrenie, ktoré pomôže urýchliť privatizačný proces štátnych podnikov a štátnych organizácií, na ktoré sa proces veľkej privatizácie vzťahuje. Medzi občanmi, ba i podnikateľskými zväzmi - pozri posledne Zväz stavebníkov alebo Združenie stavebných organizácií, s ktorým sme mali v piatok rokovanie, sú často uvádzané príklady iracionálneho správania sa štátnych podnikov a štátnych organizácií, ktoré sa nachádzajú v tzv. predprivatizačnej agónii. Štátne podniky sú v akomsi, dalo by sa povedať, zmrazenom stave očakávania, a preto skutočne nemajú záujem o prijímanie veľmi potrebných a dôležitých strategických, rozvojových a inovačných programov bez "požehnania" týchto rozhodnutí novým vlastníkom, ktorý jednoducho im nie je známy. Preto Štátne podniky sa správajú skutočne netrhovo, nepripravujú inovačné programy, nezvyšujú kvalitu a jednoducho potom ich výrobky
nemajú konkurenčnú schopnosť na zahraničných trhoch. Navyše, podniky v takomto zmrazenom stave umelo predlžujú predprivatizačnú agóniu už tým, že keď sú zadĺžené, tak od tzv. svojej banky idú do inej, kde za každú cenu sa snažia získať rôzne preklenovacie úvery, aby jednoducho mali na mzdy zamestnancov. Tým ešte viac minimalizujú už aj tak chudobné úverové zdroje, ktoré sú tak potrebné na alokáciu do podnikov majúcich zabezpečený zahraničný odbyt vyrábaných tovarov a často nemajú prostriedky na nákup základných vstupných surovín a materiálov, aby túto tak potrebnú výrobu realizovali. To v konečnom dôsledku ohrozuje likviditu celej bankovej sústavy a súčasne sťažuje tak žiadúci proces oživenia nášho hospodárstva.
Preto vám, vážení kolegovia a milé kolegyne, odporúčam predloženú novelu zákona s tou jednou zmenou alebo pripomienkou prijať už aj preto, že je v súlade so závermi rokovaní predstaviteľov parlamentných strán, ktoré hľadali cesty na dynamizáciu tohto procesu tak, ako to predniesol pán kolega Dzurinda.
Dovoľte mi ešte, aby som sa veľmi krátko vyjadril k predloženému návrhu novely zákona, tak ako ho preniesol pán poslanec Brňák. Naprosto je možné súhlasiť s tým, že kľúčovým prvkom ekonomickej transformácie je privatizácia. Začlenenie čo najširšieho počtu občanov do tohto procesu zabezpečí prevod domáceho súkromného vlastníctva, ktoré by mohlo byť ďalšou zárukou efektívneho formovania trhovej sociálno orientovanej ekonomiky bez akéhokoľvek nebezpečenstva, že by naše hospodárstvo spravoval alebo mohol s ním manipulovať trebárs cudzí kapitál, ktorý nemusí mať vždy čisté úmysly.
Zamestnanecké akcie sú skutočne veľmi silným demokratizačným prvkom v tomto procese, ale treba tu povedať, že mali by byť napojené aj na určité manažérske akcie, pretože len
v takejto symbióze je možné predvídať, že tento podnik bude viac-menej úspešný. Tu symbióza zamestnaneckého a súkromnokapitalistického vlastníctva založeného výslovne na partnerskom vzťahu a nie na antagonistickom vzťahu, ako sme sa to učili niekedy, teda vykorisťovaný - vykorisťovateľ, má skutočne úžasnú šancu a v zahraničí je táto forma veľmi úspešná. Spomeniem len Francúzko a Spojené štáty, kde je známa táto metóda ešte v inej modifikácii ako metóda ESOP. Aj keď nemáme rozvinuté súkromno-kapitalistické vlastníctvo, nič nám nebráni pripraviť legislatívne rámce na uplatnenie zamestnaneckých akcií, vrátane pripadne aj predkupného práva, ktoré sa tu v podstate žiada, pretože tým sa vytvára priama zainteresovanosť súkromných vlastníkov na výsledkoch hospodárenia tej-ktorej privatizovanej jednotky.
Záverom mi teda dovoľte uviesť alebo už uzavrieť túto moju rozpravu spoločného spravodajcu s tým, že o predloženom návrhu doplnenia novely zákona číslo 92/1991 Zb., ako ho predložil pán poslanec Brňák, už nebudeme hlasovať, pretože to bol jednoznačný súzvuk všetkých poslaneckých klubov. A záverom by som, samozrejme, odporúčal preto prijať návrh uznesenia tak, ako ho predložil, s jednou maličkou zmenou, že nie ukladá, ale odporúča. Potom, keď ho budeme prijímať, by som ho ešte raz prečítal.
Pán predsedajúci, teraz by som vás prosil, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcej pripomienke uvedenej v spoločnej správe pod bodom číslo 1, ktorú odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss: Najprv ukončujem rozpravu.
Pán Tomeček, chcete sa ako predkladateľ návrhu vyjadriť?
Poslanec P. Tomeček:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia,
neodporúčam prijať návrh pána poslanca Brňáka, aby sa do zákona dopracoval jeho návrh. Súhlasím s uznesením tak, ako ho predniesol, s tým, že poslancom sa bude odporúčať. A chcel by som vás ešte informovať o tom, že parlament Českej republiky prijal 8. 7. 1993 vládnu novelu zákona o veľkej privatizácii. Mimo iného sa táto novela týka tiež schvaľovania privatizačných projektov, keď ministerstvo pre správu národného majetku už nemusí schvaľovať iba jeden z predložených projektov, ale môže rozhodnúť o tom, akým spôsobom bude podnik privatizovaný a bez vypracovania nového projektu. Čiže aj náš český sused prijal takúto novelu zákona o veľkej privatizácii. Prosil by som poslancov, aby túto novelu svojím hlasovaním podporili.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Tomečkovi. Pán spoločný spravodajca, zrejme už nebudete chcieť mať záverečné slovo, pretože pán poslanec Tomeček vám nedal žiadne ďalšie podnety. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Poslanec J. Michelko:
Teraz budeme hlasovať o pripomienke uvedenej pod bodom 1. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 84 poslancov.
Kto je za schválenie pripomienky pod bodom 1 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku bodom bodom 1 spoločnej správy sme prijali.
Poslanec J. Michelko:
Vážený pán predsedajúci, keďže z rozpravy nevyplynuli ďalšie konkrétne pozmeňujúce pripomienky, zostáva nám hlasovať o návrhu novely zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov ako celku s tým, že túto novelu odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Kto je za návrh novely zákona predložený pánom poslancom Tomečkom so schválenou pripomienkou? Pán spoločný spravodajca odporúča prijať tento návrh.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.
Konštatujem, že návrh zákona sme schválili.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o uznesení, ktoré navrhol pán poslanec Brňák.
Poslanec J. Michelko:
Dovoľte mi, aby som vás ešte raz oboznámil s návrhom uznesenia Národnej rady, ktoré sa viac-menej dotýka predloženého návrhu novely zákona číslo 92/1991 Zb. tak, ako ho predložil pán poslanec Brňák, s maličkou úpravou.
"Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky a odporúča poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, aby v rámci prípravných prác na ďalšej novelizácii alebo rekodifikácii zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov do týchto zahrnuli tiež možnosť predkupného práva v prospech bližšie definovaných zamestnaneckých akciových spoločností v procese privatizácie podniku alebo jeho časti. " Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia prednesený pánom poslancom Brňákom? Pán spoločný spravodajca odporúča prijať toto uznesenie.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Brňák, sme schválili.
Zároveň konštatujem, že sme schválili návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Tomečka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. /Potlesk. /
Ďakujem pánu poslancovi Tomečkovi i pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu a môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
Návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1993.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 243.
Návrh uvedie z poverenia vlády Slovenskej republiky pani ministerka Keltošová. Prosím ju, aby sa ujala slova.
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
Fond národného majetku Slovenskej republiky, ako viete, je samostatnou právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri a vznikol 28. 6. 1991 zo zákona číslo 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodu majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky.
Materiál na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Fond národného majetku v súlade so zákonom číslo 253/1991 Zb., o ktorom som už hovorila. Návrh rozpočtu je štruktúrovaný na dve časti. Je to majetok fondu a peňažné výdavky fondu. V súvislosti so schválenou koncepciou ďalšieho postupu privatizácie na Slovensku sa predpokladá, že do konca tohto roku prejde na fond cca 344 mld Sk. Peňažné výdavky fondu sa delia na dve časti - časť nerozpočtového použitia a časť rozpočtovaných výdavkov a nákladov.
Najväčším nerozpočtovaným peňažným výdavkom fondu v roku 1993 bude splácanie dlžnej sumy obligácií na oddĺženie podnikov a posilnenie kapitálových zdrojov peňažných ústavov v celkovej hodnote 15 mld Sk.
Rozpočtované prostriedky fondu predstavujú výdavky na úhradu nákladov spojených s činnosťou fondu a nákladov spojených s privatizáciou. Z týchto dôvodov sa uvažuje s posilnením fondu kvalifikovanými pracovníkmi na cieľový stav 170 zo stavu 56 pracovníkov v roku 1992 a s vytvorením zodpovedajúcich podmienok, menovite vhodných priestorov a materiálneho vybavenia.
Prevádzkové a investičné náklady fondu pre rok 1993 predstavujú 202, 4 mil. Sk. Rozpočtované náklady spojené s privatizáciou predstavujú sumu 1 186 mil. Sk, kde najväčší objem prostriedkov sa uvažuje na prípravu, organizáciu a realizáciu verejných sútaží a dražieb - cca 800 mil. Sk. Celkové rozpočtované výdavky a náklady v roku 1993 by mali predstavovať sumu 1 388 mil. Sk.
Hospodárska rada vlády prerokovala tento návrh rozpočtu fondu na svojom zasadnutí 27. 1. 1993 a odporúčala ho vláde schváliť. Vláda tento návrh schválila, a tak dovoľte, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby som vám aj ja tento materiál, ktorý ste dostali pod číslom 243 Návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1993, odporúčala na schválenie.
Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani ministerke. Prosím pána poslanca Petra Tomečka, aby podal správu o prerokovaní predloženého návrhu.
Poslanec P. Tomeček:
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka,
správa o prerokovaní rozpočtu Fondu národného majetku nebola vydaná. Rozpočet Fondu národného majetku bol prerokovaný v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a tento bol odporučený Národnej rade na prijatie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Petrovi Tomečkovi za podanie správy a zdôvodnenie.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Pán poslanec Plesník za Stranu demokratickej lavice.
Poslanec J. Plesník:
Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,
predmetom nášho rokovania je návrh rozpočtu Fondu národného majetku na rok 1993. Úvodom mám len dve poznámky. Podľa § 15 ods. 2 zákona 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov v procese privatizácie a o zriadení Fondu národného majetku Slovenskej republiky povinnosť predložiť návrh rozpočtu Národnej rade má samotný fond, v tomto prípade jeho prezident prezídia, resp. keďže nemáme prezidenta prezídia, tak viceprezident prezídia.
Druhý fakt je ten, že návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1993 je predkladaný až po 6 mesiacoch a prerokovaný vlastne až po 7 mesiacoch od začiatku kalendárneho roka a ukazuje, že ako vláda, tak najmä my, Národná rada, si akosi neuvedomujeme význam, úlohu a postavenie Fondu národného majetku, jeho národohospodárskeho rámca.
Tieto skutočnosti uvádzam najmä pre veľmi podobnú analógiu s prerokovávaním štátneho rozpočtu. V prípade štátneho rozpočtu, ktorý sme odsúhlasovali v objeme cca 160 miliárd korún, sme v závere minulého roku zvádzali rečnícke i argumentačné súboje o každú miliónovú položku, a to ako na strane príjmov, tak najmä výdavkov. Pritom práve príjmovú stranu štátneho rozpočtu - aspoň poniektorí z nás - sme žiadali doložiť i konkrétnou hospodárskou politikou. A dnes presne podľa Parkinsonových zákonov, keď ide o mnoho, sme spokojní, a keď ide v podstate o menšie čiastky, vtedy sme veľmi dôležití. Máme sa vyjadriť k dôležitému - z pohľadu makroekonomického rámca - návrhu rozpočtu inštitúcie, ktorý - a povedzme si to z pohľadu objemu majetku, i disponovania finančnými aktívami - je čo i len najmenej zrovnateľný s vážnosťou prerokovania štátneho rozpočtu. V tom teda je tá analógia.
Predkladateľka za vládu uviedla, ako je členený tento návrh. Treba povedať, že najmä jeho druhej časti - peňažným výdavkom fondu, najmä tým, ktoré sú viazané konkrétnym rozpočtovým výdajom, je v samotnom návrhu venovaný najväčší priestor. Je našou úlohou a povinnosťou posúdiť, ako účelne a efektívne budú využité prostriedky nadobudnuté z celospoločenských zdrojov, v tomto prípade z predaja štátneho majetku, a to na úhradu nákladov spojených s činnosťou fondu i na úhradu nákladov spojených s procesom privatizácie. Z tohto hľadiska nemám zásadnejšie výhrady k tejto časti návrhu. Som toho názoru, že je oprávnená požiadavka rozšíriť počet zamestnancov a posilniť materiálno-technické zabezpečenie Fondu národného majetku, na druhej strane však vyše trojnásobné zvýšenie zamestnancov v roku 1993 sa mi javí ako neopodstatnené a naviac, i dosť ťažko realizovateľné.
Z toho sa potom odvíja i otázka k celkovému objemu vyčlenených mzdových prostriedkov na zabezpečenie tohto stavu zamestnancov. Domnievam sa, že v tomto prípade najmä vláda by mala pristúpiť k určitej koordinácii krokov, a to v súvislosti s tým, že sa presúva zodpovednosť pri deetapizácii majetku zo zakladajúcich ministerstiev na Fond národného majetku, mali by sa na jednej strane znižovať počty administratívneho aparátu na hospodárskych rezortoch a v tejto súvislosti by bol úplne prirodzený nárast počtu pracovníkov na Fonde národného majetku. To isté platí i pre zakupovanie nového kancelárskeho zariadenia a techniky, ktoré na Fonde národného majetku sú potrebné. Aj keď Fond národného majetku je oddelený od štátneho rozpočtu, uvedomme si - a opakujem to nanovo, že zdroje Fondu národného majetku nevznikajú zo súkromného, ale zo štátneho majetku, a teda i tu platí pravidlo hospodárenia. Avšak v tejto časti návrhu rozpočtu mi
stanovisko vlády, ktorá prerokovávala predmetný návrh, absolútne chýba.
Avšak akékoľvek posudzovanie tejto druhej časti omnoho viac upriamuje moju pozornosť na jednu zásadnú otázku. Bude na to Fond národného majetku mať? A to nielen v prepojení na tieto rozpočtované výdaje, ale najmä na čiastku nerozpočtovaného použitia prostriedkov fondu? Odpoveď práve na takúto otázku by mala dať najmä prvá časť predloženého návrhu, a to časť, ktorá sa dotýka tvorby majetku fondu, jeho nadobúdania, použitia a štruktúry peňažných príjmov, ako i budúci charakter takto rozhodujúceho nerozpočtovaného krytia použitia prostriedkov fondu. Práve v tejto časti je veľmi dôležité stanovisko vlády, ktorá sa mala vyjadriť, čo očakáva z makroekonomického hľadiska od Fondu národného majetku. Naviac, vzhľadom na to, že vláda zodpovedá za prípravu privatizačného procesu, má zodpovednosť i za tvorbu prostriedkov pre základné poslanie Fondu národného majetku pri transformácii vlastníctva, teda i za predpoklad, aby sa naplnila príjmová položka Fondu národného majetku.
Pozrime sa teda ako sa tvorí predpoklad zdroja príjmov pre rok 1993 v súvislosti s tým, čo sa očakáva a čo je nevyhnutné na strane krytia výdajov. Strana 4 a strana 5 nám prináša prehľad o spôsoboch nadobúdania majetku, s ktorým Fond národného majetku v roku 1993 môže počítať, a strana 5 nám prináša prehľad, v akej štruktúre sa peňažné príjmy za rok 1992 tvorili, a teda v akej štruktúre by sa mohli tvoriť v roku 1993. Uvedomujem si, že je veľmi ťažko odhadovať na základe toho, čo ešte nie je presne definované, ale chýba nám konkrétny aspoň odhadový rámec štruktúry zdroja príjmov pre rok 1993 a môžeme len usudzovať, že sa bude pohybovať niekde na úrovni 14 miliárd minulého roku.
Prečo uvádzam tieto dôvody? Veľa dohadov vzniká o rýchlosti postupu privatizácie. A práve táto rýchlosť, tento
postup je spojený s tvorbou zdrojov príjmov Fondu národného majetku, keď vieme, že plánovaný odhad do konca tohto roku je 170-180 miliárd majetku a k februáru tohoto roku bol vo fonde majetok za 52 miliárd korún. Teda sú značné rozpory medzi predstavami, ktoré sa tu očakávajú a medzi skutočnosťou, ktorá by bola želaná. Z tohto pohľadu je omnoho viac zarážajúci nielen fakt, že vláda nedala odpoveď, či bude schopná vytvoriť postupom privatizačného procesu tvorbu zdrojov príjmovej položky Fondu národného majetku, ale omnoho závažnejšia je skutočnosť, akým spôsobom sa hospodárska politika vyjadruje k nakladaniu s majetkom a s vytvorenými zdrojmi Fondu národného majetku.
Dovolím si obrátiť vašu pozornosť práve na stranu 6, ktorá hovorí o peňažných výdavkoch Fondu národného majetku, najmä v jej prvej časti. Na úvod niekoľko faktov, ktoré, podľa mňa, pre ostatných poslancov treba zvýrazniť, zviditelniť i v tej súvislosti, že Komisia Národnej rady pre dohíad nad procesom privatizácie na túto skutočnosť práve vo februári, keď prerokovávala stav majetku Fondu národného majetku, upozorňovala svojich kolegov z národohospodárskeho a rozpočtového výboru.
Súčasné záväzky Fondu národného majetku Slovenskej republiky celkom tvoria 18 miliárd korún. Z toho len záväzkové krytie, teda plnenie dlhovej služby Fondu národného majetku pre rok 1993, sa kvantifikuje v samotnej správe na výšku asi 5 miliárd korún, odhaduje sa, že 3 miliardy korún budú plynúť cez záväzky podľa § 11 ods. 3, a to je plnenie povinností ručenia fondu za splnenie záväzkov nadobudovateľmi privatizovaného majetku, a ďalšie 3, 7 miliardy korún sú viazané na záruku za presné platby za dovoz technológie na akciu kontinuálne liatie VSŽ Košice a modernizáciu výroby hliníka Žiar nad Hronom. Už len tento súčet udáva, že by na Fonde národného majetku malo byť takýmto spôsobom k dispozícii v hotovosti 12 miliárd korún.
V tejto súvislosti uvádzam ďalšie skutočnosti, ktoré sa dostávajú do pozornosti. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 454 z 29. júna 1993 odporúča Prezídiu Fondu národného majetku - dovolím si presne odcitovať: "prevziať na seba splácanie úveru 6, 344 miliárd Sk za spoločnosť Mochovce s. r. o., čím dôjde k jej oddĺženiu, a to buď jednorazové alebo v ročných splátkach až do jeho splatenia vrátane úrokov". Po druhé: "prevziať záruku na splácanie úveru 1, 6 miliardy Sk od Federálneho ministerstva financií v zmysle uznesenia vlády ČSFR číslo 637 z roku 1992". Zároveň Hospodárska rada vlády v pondelok odporučila Fondu národného majetku v previazanosti na Konsolidačnú banku doriešiť poskytovanie záruk pri oddlžovaní podnikov. Pritom sú nám ešte v živej pamäti známe výroky, ktoré zazneli v Starej Turej, že Fond národného majetku by mal napomôcť krytiu záruk pre ďalšie iné výpadky štátneho rozpočtu.
Prečo uvádzam tieto skutočnosti? Už pri prerokovávaní programového vyhlásenia vlády a opätovne pri jeho aktualizácii som upozorňoval na absenciu konkrétnej hospodárskej politiky vlády vo vzťahu k Fondu národného majetku a v tejto súvislosti som žiadal, aby bol predložený strategický zámer s nakladaním majetku Fondu národného majetku pri zabezpečovaní týchto makroekonomických úloh. Domnievam sa, že predmetným návrhom si príslušní ústavní činitelia, ktorých zákon ustanovuje do funkcie predsedu Prezídia a predsedu Dozornej rady, značne zjednodušili svoju úlohu, a to nielen tým, že predmetný návrh rozpočtu tieto širšie súvislosti v rámci národohospodárskeho kontextu neprináša. Naviac, podľa § 19 ods. 1 zákona číslo 253 som očakával, že bude predložené i stanovisko Dozornej rady.
Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, nebudem robiť teraz rozbory, čo v podstate by všetko Fond národného majetku v rámci makroekonomickej politiky mohol a mal saturovať.
Očakávam, že k tejto zodpovednosti sa vyjadrí vláda, vyjadrí sa v súvislosti s konkrétnou hospodárskou politikou v previazanosti na možnosti a schopnosti Fondu národného majetku v tomto rozmere. Domnievam sa preto, že k predmetnému návrhu sa treba vyjadriť v tejto skladbe, a preto odporúčam, aby Národná rada k predloženému návrhu prijala uznesenie v nasledovnom znení:
"Národná rada Slovenskej republiky
A. schvaľuje rozpočet Fondu národného majetku na rok 1993,
B. súhlasí, aby Fond národného majetku Slovenskej republiky v záujme efektívneho zabezpečovania procesu privatizácie podľa § 11 ods. 3 písm. c/ mohol prekročiť rozpočtované náklady v druhej kapitole o 10 % v odôvodnených prípadoch,
C. žiada Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky, aby predložilo stratégiu nakladania s majetkom Fondu národného majetku Slovenskej republiky pre rok 1993 a rok 1994 s termínom do 15. 9. 1993, aby do predloženia tejto stratégie neposkytovalo ďalšie záruky mimo vymedzenia § 11 ods. 3 písm. d/ zákona číslo 253/1991 Zb. a aby predložilo do Národnej rady zoznam poradenských firiem, ktoré boli zaradené do výberu pre organizovanie verejných súťaží,
D. žiada Dozornú radu Fondu národného majetku Slovenskej republiky predložiť stanovisko k rozpočtu Fondu národného majetku na rok 1993 a stanovisko k stratégii,
E. odporúča vláde Slovenskej republiky koordinovať znižovanie administratívy na ústredných orgánoch štátnej správy /zakladateľov/ v súvislosti s procesom deetatizácie a privatizácie a poskytnúť prebytočnú kancelársku a výpočtovú techniku ústredných orgánov štátnej správy v súvislosti s jej znižovaním na vybudovanie pracovísk Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Plesníkovi za Stranu demokratiickej lavice. Kto sa ďalej hlási do rozpravy?
/Nikto. /
Nikto sa nehlási do rozpravy, preto uzatváram rozpravu a dávam slovo pánu Tomečkovi, spoločnému spravodajcovi. Pani ministerka chcete sa vyjadriť k rozprave?
Poslanec P. Tomeček:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia,
prosil by som desaťminútovú prestávku na zaujatie stanoviska k navrhovanému uzneseniu pána poslanca Plesníka.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Aj nám dobre padne mať desaťminútovú prestávku. Začíname 5 minút po jedenástej hodine.
/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Vážení kolegovia, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu uznesenia k rozpočtu Fondu národného majetku.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 68 poslancov. /
Vážené kolegyne a kolegovia, nie je nás dosť, aby sme mohli hlasovať. Prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti.
Prosím, ešte raz sa prezentujme. /Prezentovalo sa 78 poslancov. /
Prosím, pán spoločný spravodajca, môžete začať uvádzať hlasovanie.
Poslanec P. Tomeček:
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, vážení kolegovia,
dovoľte, aby som začal predloženým návrhom na uznesenie pána poslanca Plesníka. Uznesenie sa skladá z piatich písmen. Rozdelil by som toto hlasovanie podľa písmen tak, ako ich pán poslanec predniesol.
Pod písmenom A Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje rozpočet Fondu národného majetku na rok 1993. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Budeme hlasovať o prvom bode návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Plesník s tým, že pán spoločný spravodajca prvý bod uznesenia odporúča prijať.
Kto je za?
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nebol proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že prvý bod uznesenia sme schválili. Poslanec P. Tomeček:
Ďalším bodom uznesenia je písmeno B - Národná rada Slovenskej republiky súhlasí, aby Fond národného majetku Slovenskej republiky mohol v záujme efektívneho zabezpečenia procesu privatizácie podľa § 11 ods. 3 písm. c/ prekročiť rozpočtové náklady v danej kapitole o 10 % v odôvodnených prípadoch. Neodporúčam prijať z toho dôvodu, že § 11 ods. 3 písm. c/ je viazané na § ods. 2 tohto zákona, kde sa hovorí, že fond uhrádza náklady spojené so svojou činnosťou zo svojho majetku, a to v rámci rozpočtu schváleného Slovenskou národnou radou.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia v bode číslo 2, ktorý predložil pán poslanec Plesník, s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča tento bod prijať?
Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Konštatujem, že druhá časť uznesenia navrhnutého pánom poslancom Plesníkom nedostala dostatočný počet hlasov.
Poslanec P. Tomeček:
Pod písmenom C Národná rada Slovenskej republiky žiada prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky
- aby predložilo stratégiu nakladania s majetkom Fondu národného majetku Slovenskej republiky pre rok 1993 a rok 1994 s termínom do 15. 9. 1993,
- aby do predloženia tejto stratégie neposkytovalo ďalšie záruky mimo vymedzenia § 11 ods. 3 písm. d/ zákona číslo 253/1991 Zb.,
- aby predložilo do Národnej rady Slovenskej republiky zoznam poradenských firiem, ktoré boli vybrané pre výkon na organizovanie verejných súťaží.
Neodporúčam prijať písmeno C so všetkými tromi odrazkami, pretože § 15 ods. la 2 vymedzuje pôsobnosť Prezídia a Prezídium by malo vo výročnej správe predložiť Národnej rade Slovenskej republiky po prerokovaní vo vláde výročnú správu. Takže ešte raz - neodporúčam písmeno C uznesenia prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia pod bodom C predložený pánom poslancom Plesníkom, s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča bod C prijať?
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že ani bod C návrhu uznesenia podaného pánom poslancom Plesníkom Národná rada neschválila.
Poslanec P. Tomeček:
Pod písm. D žiada Dozornú radu Fondu národného majetku Slovenskej republiky predložiť stanovisko k rozpočtu Fondu národného majetku na rok 1993 a stanovisko k stratégii.
Pokiaľ sme uznesenie k stratégii neprijali, druhá časť je bezpredmetná. K prvej časti - žiada Dozornú radu - § 19 ods. 1 a ods. 2 o pôsobnosti Dozornej rady hovorí, že návrh rozpočtu, ročnú účtovú uzávierku a výročnú správu je Prezídium povinné pred predložením vláde prerokovať v Dozornej rade s tým, že v ods. 1 sa hovorí, že podľa povahy veci Dozorná rada upozorňuje Prezídium, vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, prípadne iné príslušné orgány, na zistené nedostatky. Považoval by som za vhodné urobiť zmenu v uznesení - nie žiada Dozornú radu, ale Národná rada by mala odporúčať Dozornej rade Fondu národného majetku, aby predložila toto stanovisko k rozpočtu Fondu národného majetku na rok 1993. Ak pán predkladateľ bude súhlasiť s touto zmenou, odporúčam toto uznesenie pod písmenom D prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán predkladateľ, súhlasíte? Poslanec J. Plesník:
Súhlasím. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže hlasujeme iba o prvej časti uznesenia v bode D s tou zmenou.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia pod písmenom D, ktorý predložil pán poslanec Plesník s tým, že druhá časť už je neaktuálna a miesto "žiada" bude "odporúča"? Pán spoločný spravodajca v takomto znení odporúča túto časť uznesenia prijať.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nebol proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že návrh uznesenia pod písmenom D sme prijali.
Poslanec P. Tomeček:
Pod písm. E návrh uznesenia odporúča vláde Slovenskej republiky
- koordinovať znižovanie administratívy na ústredných orgánoch štátnej správy /zakladateľov/ v súvislosti s procesom deetatizácie a privatizácie,
- poskytnúť prebytočnú kancelársku a výpočtovú techniku ústredných orgánov štátnej správy v súvislosti so znižovaním počtu pracovníkov na vybavenie pracovísk Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Neodporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia predloženého pánom poslancom Plesníkom v bode pod písmenom E s tým, že pán spoločný spravodajca neoporúča túto časť uznesenia prijať?
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že pod bodom E navrhovanú časť uznesenia Národnej rady sme neprijali.
Ešte budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Kto je za uznesenie?
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie k rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Ďakujem za spoluprácu pani ministerke Keltošovej a pánu poslancovi Tomečkovi. /Potlesk. /
Dámy a páni, v rokovaní budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je
Návrh poslancov Štefana Kvietika a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 170a a spoločnú správu výborov ako tlač 170b.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslankyňa Ľudmila Mušková. Prosím ju, aby sa ujala slova.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,
hlavným dôvodom, prečo je potrebné a tak naliehavé prerokovať a prijať predložený návrh zákona, je predovšetkým v súčasnosti právne neupravený stav v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania po zániku československej federácie a s tým spojeným zánikom Česko-slovenského rozhlasu a Československej televízie. Stalo sa tak na základe zákona Federálneho zhromaždenia číslo 597/1992 Zb. o zrušení Československého rozhlasu, Česko-slovenskej televízie a Československej tlačovej kancelárie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Kolegyne a kolegovia, prosím, aby ste pani predkladateľke umožnili v pokoji a nerušene predniesť úvodné slovo.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ďakujem. Zákon Federálneho zhromaždenia číslo 507/1992 Zb. novelizoval § 9 bod 4 zákona Slovenskej národnej rady číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania takto: "Príslušné orgány Českej republiky a Slovenskej republiky rozhodnú o pridelení prenosových ciest, teda častí kmitočtového spektra, a v sieti vysielačov medzi prevádzkovateľov zo zákona a prevádzkovateľov na základe licencii na území Českej republiky a Slovenskej republiky. "
Vychádzajúc z tohto uznesenia súčasný stav je právne neriešený. Návrh zákona o niektorých opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania rieši teda prerozdelenie vysielacích okruhov medzi prevádzkovateľov zo zákona a prevádzkovateľov na základe licencie, to znamená medzi Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou na strane jednej a komerčnými stanicami na strane druhej.
Okrem toho návrh zákona rieši problematickú oblasť prechodu autorských práv, majetku a iných majetkových práv z Česko-slovenského rozhlasu a z Česko-slovenskej televízie v kontexte s ich zánikom, novelizuje a aktualizuje zákon Slovenskej národnej rady číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania, zákon Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, ako aj zákon číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase, ktorému sa návrhom zákona rozširuje pôsobnosť na vysielanie do zahraničia.
Tento návrh zákona bol prerokovaný v troch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Za predkladateľov vyhlasujem, že sa stotožňujeme s návrhmi, ktoré prijal vo svojom uznesení Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru tak, ako sú uvedené v spoločnej správe
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu tohto zákona - tlač 170b.
Ešte raz chcem zdôrazniť, že prijatie predloženého návrhu zákona je celospoločenský veľmi nutné, a preto by som chcela poprosiť kolegov poslancov, aby pri prerokúvaní tohto návrhu zákona podporili tento návrh.
Ďakujem vám. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Ľudmile Muškovej za predloženie návrhu zákona. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Igora Gazdíka, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania spomínaného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec I. Gazdík:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
návrh zákona, ako uviedla aj pani predkladateľka, rieši niekoľko závažných problémov.
Po prvé - právne nástupníctvo po zrušení česko-slovenských masmédií.
Po druhé - novelizáciu zákona číslo 468/1991 Zb., ako aj zákona číslo 294/1992 Zb. a ďalších zákonov.
Po tretie - vyhradenie prenosových ciest, teda kmitočtového spektra a siete vysielačov medzi prevádzkovateľom
rozhlasového a televízneho vysielania zo zákona a na základe licencií.
Po štvrté - v článku 2 vysielanie reklám v pásme VKV II v prípade Slovenského rozhlasu.
Po piate - zároveň považujem za potrebné upozorniť, že vo výbore, a nielen vo výbore, sme neraz hovorili o duálnom systéme a potrebe duálného systému v oboch prípadoch, to znamená prevádzkovateľov zo zákona aj prevádzkovateľov na základe licencií, pretože som presvedčený, že zárukou existencie duálneho systému je len nezávislé vysielanie. Jeho predpokladom je otvorenosť princípu alebo pluralita, dostatok reklamného trhu pre súkromných prevádzkovateľov. Len vtedy možno hovoriť o vnútornej i vonkajšej pluralite, nemožno si teda pliesť pluralitný systém vysielania v rámci jednej inštitúcie.
Dovolím si vás upozorniť na materiál, ktorý ste pravdepodobne dostali a má názov Transformácia médií, duálny systém, legislatíva, Rada Európy. Dovolím si pred citovaním spoločnej správy citovať aj z tohto materiálu.
"Budovanie právneho a demokratického štátu predpokladá transformáciu masmediálneho systému, tlače, rozhlasu a televízie z nástroja jednej strany na otvorený systém, ktorý sa vyznačuje:
1. politickou a ekonomickou nezávislosťou od vlády,
2. vylúčením cenzúry a plným uplatňovaním slobody prejavu,
3. pluralistickou štruktúrou systému s rôznymi formami vlastníctva,
4. pluralistickým obsahom produkcie jednotlivých médií uspokojujúcim informačné a kultúrne potreby širokej škály spoločenských skupín, vrátane menšín, a reflektujúcim všetky relevatné názorové prúdy spoločnosti,
5. kontrolou prostredníctvom nezávislých a verejnosť reprezentujúcich orgánov, tlačové, rozhlasové a televízne rady.
Vytvorenie fungujúceho duálneho systému v oblasti elektronických médií predpokladá, ako to vidíme aj v zahraničí, predovšetkým vytvorenie rovnakých podmienok pre činnosť všetkých prevádzkovateľov, bez ohľadu na to, či sú to štátne, verejno-právne alebo súkromné spoločnosti. Tieto podmienky možno vytvoriť jedine prostredníctvom zákonov, ktoré túto rovnosť garantujú.
A napokon, z členstva v Rade Európy aj pre nás vyplývajú viaceré náročné úlohy. V prvom rade budeme zaviazaní povinnosťou prispôsobovať našu mediálnu legislatívu, tak ako aj v iných oblastiach, celoeurópskym normám v súvislosti s plnením odporúčaní a záväzkov vyplývajúcich z konvencií a dohovorov.
Dovoľte, aby s ďalšími komentármi som vystúpil pri pozmeňovacích návrhoch. Dostanem sa teraz k spoločnej správe, kde musím na úvod povedať, že je výsledkom nekonečných rokovaní, kompromisov, ale i dohôd, kde zatiaľ jediným problémom, ktorý zostal a zostáva i naďalej, je problém vysielania reklám v pásme VKV II v prípade Slovenského rozhlasu.
Vážené dámy, vážení páni, nemusím vás upozorňovať, že popri ekonomických zákonoch prijímame jeden z najdôležitejších zákonov, ktorý je nielen pre prítomnosť, alebo aj pre budúcnosť. Takže dovoľte sa teraz dostať k spoločnej správe. Máte ju pred sebou ako tlač 170b.
Uvedený návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 22. marca 1993 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru. Súčasne určil ako príslušný výbor na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru, pričom vláda Slovenskej republiky zaujala k návrhu zákona kladné stanovisko. Na jej pripomienky výbory Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní návrhu zákona i vo svojich uzneseniach prihliadali.
Dovoľte, aby som sa teraz vyjadril k jednotlivým bodom spoločnej správy s odporúčajúcim alebo neodporúčajúcim stanoviskom.
Najprv k článku I. Bod 1 spoločnej správy neodporúčam prijať. Bod 2 - odseky 1, 4, 5 a 6 budem odporúčať prijať s tým, že odsek 2 vynímam na osobitné hlasovanie. /Hlasy z pléna, že nemožno vyňať len niektorý odsek z príslušného bodu spoločnej správy. / Potom, ak je možný len tento variant, vzhľadom na to, že budú pozmeňovacie návrhy, bod 2 neodporúčam prijať vzhľadom na to, že nie je možnosť vyňať jeden odsek jedného bodu na osobitné hlasovanie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ak vzájomne súvisia, ak je to prepojené, nemožno ho vyňať, pretože by sa porušila celá logika návrhu.
Poslanec I. Gazdík:
Definitívne stanovisko dám po pozmeňujúcich návrhoch.
Bod 2 teda vynímam na osobitné hlasovanie. Body 3 a 4 odporúčam prijať. Bod 5, ktorý sa už týka článku II, odporúčam prijať. Bod 6 vynímam na osobitné hlasovanie. Body 7, 8 a 9 odporúčam prijať. Bod 10 na osobitné hlasovanie a bod 11 odporúčam prijať.
Zároveň kvôli úplnosti si vás dovolím upozorniť na vydanie zákona, tlač 170a, na článok II, kde potom v spoločnom záverečnom hlasovaní budem odporúčať prijať všetky body 1 až 23 s výnimkou bodu 3, ktorý bude predmetom hlasovania s ohľadom na bod spoločnej správy číslo 5, a bodu číslo 7, o ktorom budeme hlasovať osobitne.
K článku III - taktiež pri záverečnom hlasovaní nie je dôvod body 1 až 14 neprijať, mimo bodu 11 a bodov spoločnej správy číslo 8 a 9.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Teraz je len spoločná správa, potom bude rozprava. To znamená, že bod 11 spoločnej správy ste odporučili prijať.
Teraz dáme priestor na rozpravu. Ak chcete, pán spoločný spravodajca, môžete vystúpiť ako prvý v rozprave, podľa rokovacieho poriadku máte na to právo. Môžete predniesť ďalšie pozmeňujúce návrhy, a potom budú mať priestor v rozprave ostatní kolegovia. Prosím, pán spoločný spravodajca, máte slovo a oboznámte nás so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi.
Poslanec I. Gazdík:
Pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, tentoraz som to myslel kvôli prehľadnosti, vzhľadom na to, že som chcel prebrať celý návrh zákona, aby bol prehľad o tom, akým spôsobom budeme hlasovať. Budem pokračovať. Takže k článku
II sa ešte raz vrátim. O bodoch 3 a 7 bude návrh na osobitné hlasovanie v súvislosti s tým, že o nich pojednáva spoločná správa v bode 5.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ale myslím, že to procedurálne nie je správne.
Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
Chcel by som poprosiť pána spoločného spravodajcu, aby zrozumiteľne uviedol, čo navrhuje. Nemôže navrhnúť, aby sa o niektorých bodoch zákona hlasovalo osobitne, to je vylúčené. Tu je predložený návrh, je to pôvodný návrh a podľa rokovacieho poriadku každý z nás môže predkladať k tomuto návrhu pozmeňovacie alebo doplňujúce návrhy. Nič viac, nič menej. Tento návrh predstavuje istý celok. Kým ho nezmeníme, takto budeme o ňom na záver hlasovať. Takže nie je možné o bodoch zákona hlasovať osobitne. Prosím, keby toto rešpektoval, pretože inak plénum popletie a nebudeme vedieť, o čom vlastne rozhodujeme.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán spoločný spravodajca, prosím vás, ak máte nad rámec spoločnej správy svoje vlastné pozmeňovacie návrhy k niektorým paragrafom alebo odsekom návrhu zákona, uveďte ich, resp. uveďte pozmeňujúce návrhy k tým pripomienkam, ktoré sú obsiahnuté už v spoločnej správe výborov.
Poslanec I. Gazdík:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pardon, ešte má faktickú poznámku pán poslanec Fígeľ. Poslanec J. Fígeľ:
Pán spravodajca, možno som nepochopil, ale vybrali ste na osobitné hlasovanie, alebo budete takto navrhovať, zo spoločnej správy body 10 a 6. Pri všetkých ostatných ste vyjadrili, že budete odporúčať alebo neodporúčať schváliť, ale pri týchto dvoch nie. Môžem vedieť vaše stanovisko?
Poslanec I. Gazdík:
Bod 6 dávam na osobitné hlasovanie preto, lebo mám pozmeňúci návrh, a pri bode 10 nie som si istý, či môžem dať odporúčajúce alebo neodporúčajúce stanovisko.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže k bodu 6 máte vlastne negatívne stanovisko, lebo chcete dať svoj vlastný pozmeňujúci návrh, a k bodu 10 máte neutrálne stanovisko.
Poslanec I. Gazdík:
Áno, k bodu 6 dávam pozmeňujúci návrh a k bodu 10 si netrúfam povedať, že odporúčam prijať, pretože nie som si istý, či by moje odporúčanie bolo správne.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže necháte to na hlasovanie Národnej rady, na volnú úvahu poslancom. Prosím, pán poslanec, keby ste predniesli konkrétne pozmeňujúce návrhy.
Poslanec I. Gazdík:
Áno, takže súvisí s bodom 2 spoločnej správy. Dovolím si prečítať odsek 2, ktorý pôvodne znel: "Vysielací okruh označovaný k 31. septembru 1992 ako okruh STV, budú využívať do 31. decembra 1998 Slovenská televízia ako doplnkový program prevádzkovateľa zo zákona a prevádzkovateľ na základe licencie, a to rovnakým podielom na celkovom rozsahu vysielacieho času, najmenej však každý z prevádzkovateľov televízneho vysielania šesť hodín denne. " V prípade rozdelenia vysielacieho času v pomere 50: 50 neviem, či tento návrh má veľa spoločného s duálnym vysielaním. Navyše je tu otvorená aj otázka vysielacieho času. Nie je niečím neobvyklým vo svete, napríklad pri stanici RTL, že taký program, akým je STV 2, by umožňoval vysielanie výrobcom programov, teda producentom, a to v istom percentuálnom pomere - navrhujem 80 - je to môj pozmeňujúci návrh.
Chcem vás, vážené dámy a páni, upozorniť, že tento návrh dávam len kvôli možnosti, aby som upozornil, že popri rozdelení vysielacieho času na pomer 50: 50, okrem možnosti, o ktorej sa rokovalo, že by program STV 2 zostal prevádzkovateľovi na základe licencie, je tu ešte tretia možnost, na ktorú si považujem za potrebné upozorniť. Preto dávam tento pozmeňujúci návrh. Takže nahradzuje sa novým textom v znení: "tak, že poskytuje prevádzkovateľom na základe licencie 80 % celkového vysielacieho času na vysielanie ich programov".
Druhý pozmeňovací návrh sa týka bodu 6 spoločnej správy, kde pôvodne stojí: "Prevádzkovateľ zo zákona môže vysielať reklamy v pásme VKV II do času prechodu vysielania z normy OIRT /VKV I/ do CCIR /VKV II/ v rozsahu 0, 5 %. "
Vážené dámy, vážení páni, ak hovoríme o duálnom systéme, treba si uvedomiť, že v prípade pásma VKV II ide o celoplošné vysielanie a ide len o jeden jediný program. Pritom, čo sa týka reklamy, ak bude Slovenský rozhlas v pásme VKV II vysielať reklamy práve z titulu celoplošného krytia, tento fakt znamená faktický zánik súkromných staníc, alebo môže znamenať ich zánik /ako sú Rádio Banská Bystrica, Tatry, Dubnica, Michalovce alebo rodiace sa Rádio Komárno alebo v Komárne/. Akonáhle by sme pripustili reklamy v celoplošnom vysielaní jediného programu a vo verejnoprávnej inštitúcii, znamenalo by to praktický i faktický monopol rozhlasovej reklamy. Samozrejme, myslím si, že by sa nemuselo zabraňovať v pásme VKV II vysielať sponzorské odkazy, nie však reklamné spoty, to znamená značkovú reklamu. Preto môj pozmeňujúci návrh číslo 2 by znel: "Prevádzkovateľ zo zákona nesmie vysielať reklamy v pásme VKV II do času prechodu vysielania z normy OIRT, teda VKV I do CCIR /VKV II/. "
Tretí pozmeňujúci návrh je len vecným doplnením. Na strane 2 návrhu zákona pod čiarou navrhujem poznámku 3 spresniť: "Zákon číslo 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach /autorský zákon/ v znení neskorších predpisov" za slovom "znení" uviesť "zákona číslo 89/1990 Zb. a zákona číslo 468/1991 Zb. " Ide len o spresnenie.
A napokon môj posledný pozmeňujúci návrh je rozšíriť článok II o bod 24, ktorý by bol taktiež logický v súvislosti s bodmi 21, 22 a 23 v článku II: "Kde sa v tomto zákone používajú slová "Česká a Slovenská Federatívna Republika", rozumie sa tým Slovenská republika.
Vážený pán predsedajúci, to sú všetky moje pozmeňovacie návrhy.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Faktická poznámka - pán poslanec Ftáčnik.
Pán spoločný spravodajca, môžete si sadnúť na miesto určené pre spoločného spravodajcu.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážené dámy a páni,
moja poznámka bude tentokrát vecná k vystúpeniu pána spoločného spravodajcu v rozprave. Vo svojej spravodajskej správe povedal, že neodporúča prijať bod 2 spoločnej správy, pretože má pozmeňovacie znenie k odseku 2 tohto bodu. Ak som ho dobre počúval, potom navrhol len znenie odseku 2. Znamená to, že by sa vlastne všetky ostatné body, na ktorých sa zhodol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru, ktoré sa týkajú rozhlasového vysielania, aj ďalších otázok, teda ďalších televíznych kanálov, dostali mimo zákona, zostali by v pôvodnom znení. Preto ho prosím, aby odporučil bod 2 na prijatie a potom sa bude hlasovať o jeho návrhu na zmenu odseku 2, a ak parlament bude s tým súhlasiť, bude mať také znenie, ako navrhol pán poslanec, ak nie, ostalo by znenie, ku ktorému sa po dlhých diskusiách dopracoval náš výbor. Takže prosím ho, aby bod 2 podporil a potom k nemu sa formulovali príslušné pozmeňovacie návrhy.
To je moja faktická poznámka. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.
Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, domnievam sa, že pán spoločný spravodajca v podstate neodporučil bod 2, ale odporučil komplexne v novom znení ustanovenie § 1 s jedinou odchýlkou, ktorá sa dotýka odseku 2. čiže v podstate - aspoň ja som to tak pochopil - neodporúča bod 2 v tom znení, ktorý je v spoločnej správe, ale odporúča nové znenie § 1, kde odseky 1, 4, 5 a 6 sú identické so spoločnou správou a mení sa časť odseku 2 - aj odsek 3.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán spoločný spravodajca, chcete sa k tomu vyjadriť? Poslanec I. Gazdík:
Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že ste ma upozornili, že najprv som povinný vyjadriť sa k bodom spoločnej správy, vyjadril som sa v tom zmysle, že odporúčajúce stanovisko som nútený dať až potom, keď predložím môj pozmeňujúci návrh, ktorý mám konkrétne k tomuto bodu 2.
Takže, najprv budeme rokovať o bode 2 spoločnej správy a o nej hlasovať. To je samozrejmé, aby som rešpektoval rokovací poriadok. Predložil som k nej len pozmeňovací návrh.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Mám dve písomné prihlášky do rozpravy. Dávam slovo pani poslankyni Rothmayerovej za Stranu demokratickej lavice. Pripraví sa pán poslanec Hudec, nezávislý.
Poslankyňa G. Rothmayerová:
Vážený pán predseda,
pán predsedajúci,
vláda tu nie je, tá pracuje,
ctený parlament,
ak si dobre spomínam, už dávno nezazneli také neobyčajné silné obavy, že v tejto snemovni sedí zbor nedospelých, nesamostatných, manipulovateľných a snáď aj pologramotných osôb, ako práve v súvislosti s návrhom zákona, ktorý máme práve na stole. V niektorých prípadoch sa obavy dokonca skonkretizovali, ba aj personifikovali, kto má byť tým veľkým manipulátorom. Denník Republika priniesol napríklad corpus delicti výťah z ukradnutého podkladu pre rokovanie politického orgánu Strany demokratickej lavice. Nič v zlom. Ak by bol chcel denník Republika alebo ktokoľvek iný poznač názor Strany demokratickej lavice na tento problém, celkom spokojne ho mohol dostať, nebol to ani tajný, ani utajovaný materiál. Ani náš názor nebol ani tajný, ani utajovaný. Napokon, na tom publikovanom materiáli vôbec nie je zaujímavé to, čo bolo publikované. Zaujímavejší je asi komentár. Kto si ho nestihol prečítať, tak ho srdečne odporúčam.
Pán podnikateľ Hryc zas svoje obavy skonkretizoval v listoch, ktoré poslal prezidentovi republiky, predsedovi Národnej rady a predsedovi vlády. Žiada, aby spravodajcom k tomuto zákonu nebol pán poslanec Ftáčnik, pretože podľa pána podnikateľa Hryca je pán poslanec Ftáčnik ovplyvnený a zaujatý. Je to, myslím si, vážne obvinenie, a ako to už v našich končinách býva zvykom, vyslovené celkom bez dôkazov. Dôkazom má byť v tomto prípade to, že otec pána poslanca Ftáčnika pracuje v Rock FM Rádiu. Pán podnikateľ mohol, samozrejme, veľmi ľahko zistiť, že spravodajkyňou k tomuto návrhu zákona vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru som bola ja, ale ako býva tiež zvykom v našich končinách, možno,
že som aj ja ovplyvnená, keďže pracujeme s pánom poslancom Ftáčnikom v jednom politickom klube. A ešte v akom! Ale, aby som pána podnikateľa upokojila a aby som upokojila aj ostatných, ktorí snáď mali nejaké pochybnosti, vzdala som sa spravodajstva v tomto prípade a dohodli sme sa vo výbore, že spravodajcom bude pán poslanec Gazdík, ktorého úprimne ľutujem. /Šum v sále. / Ale, to všetko je len dobový folklór na okraj návrhu zákona, o ktorom som spolu s predkladateľkou presvedčená, že ho treba prijať, a pevne verím, že ho na dnešnej schôdzi prijmeme. Súvisí totiž s usporiadaním reálií po rozdelení republiky. A ešte poznamenávam, že podobný zákon Česká národná rada prijala ešte v decembri minulého roku.
No a v súvislosti s týmto návrhom zákona sa už tuho bojuje niekoľko mesiacov v éteri a o éter. Kosťou v krku je v tomto prípade od samého začiatku Rock FM Rádio a CDI v Slovenskom rozhlase. Pre nezainteresovaného poslucháča alebo čitateľa sa možno javilo, že návrh zákona je práve o tomto probléme. A to je omyl. Národná rada Slovenskej republiky týmto zákonom, ktorý máme na stole, neurčuje, aký program vysiela či bude vysielať Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a súkromné stanice žiadajúce o licencie. Úlohou Národnej rady je prideliť prenosové cesty. Či program, ktorý na pridelených prenosových cestách vysielajú jednotliví aktéri, je v súlade s právnymi normami, nad tým má kontrolu Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie, Rada Slovenskej televízie a Rada Slovenského rozhlasu v rozsahu, ktorý im zákon presne vymedzuje.
Zacitujem zo zákona Slovenskej národnej rady z 5. mája 1992 o Rade pre rozhlasové a televízne vysielanie. V § 1 ods. 2 sa hovorí: "Rada dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich rozhlasové a televízne vysielanie, dbá na rozvoj plurality... " atď. Podľa § 2 ods. 1 písm. f/ do činnosti Rady patri určovať lehoty na nápravu porušení podmienok určených v licencii a ukladať pokuty držiteľom licencií, ktoré udelila, prevádzkovateľom, ktorí získali oprávnenie na vysielanie na základe zákona Slovenskej národnej rady, to znamená, že aj Slovenského rozhlasu. Pýtam sa: Nedodržali sa v Slovenskom rozhlase právne predpisy? Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie je presvedčená, že áno, že sa nedodržali. Udelila rada prevádzkovateľovi zo zákona pokutu, ako jej to ukladá zákon? O tom, žiaľ, ja neviem. Nevie o tom ani Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru, ani Národná rada. A ak rada udelila pokutu, v tom prípade sa Slovenský rozhlas mohol brániť a v tom prípade mohol už vec riešiť súd. Priznám sa, že som až do dnešného dňa čakala, že sa takúto informáciu dozviem ja alebo moji kolegovia z výboru. Nič takého sme sa nedozvedeli.
Takže konštatujem to, čo som už niekoľkokrát zopakovala vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru, aby problém Rock FM Rádia a stanice CDI alebo programu CDI riešil kompetentný orgán. V tomto prípade, myslím si, že je to súd. Ak je spor do dnešného dňa nevyriešený, konštatujem, že to nie je zásluhou poslancov, teda Národnej rady ako celku, ako sa to tak občas objavovalo v médiách alebo v tlači, ale že asi si niekto nesplnil povinnosť. Je mi ľúto. Ak by bol mal niekto úmysel vyriešiť tento spor tým, že ak sa pridelia prenosové cesty verejnoprávnemu rozhlasu iným spôsobom, ako sú mu udelené teraz, a tým sa vlastne potichúčky, nepozorovane tento problém vyrieši, myslím si, že to nebol celkom čestný úmysel.
Vráťme sa však k návrhu zákona. Problémové otázky vysvetlila pani predkladateľka aj pán spravodajca, takže by som sa dotkla iba takých, podľa môjho názoru, najpálčivejších a z trochu iného pohľadu.
Začnem azda tým menej pálčivým, aspoň sa nám to tak javilo vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru, to znamená
Slovenskou televíziou. Ak sme sa zhodli vo výbore, že pridelíme celoplošnú prenosovú cestu delené súkromným žiadateľom a verejnoprávnej televízii, viedol nás k tomu jediný zámer, aby sme dali možnosť aj súkromníkom vyskúšať si svoje sily, aj divákovi otestovať, čo mu vlastne ponúka. Žiaľ, nemáme doteraz nijakú možnosť vedieť a poznať, aké projekty prinášajú súkromní žiadatelia o licencie, preto sa nám zdalo, že postupovať týmto spôsobom je teda rozumné. No, a treba otvorene povedať aj to, že v súčasnosti televízia nemá na to, aby kvalitne pokryla obidva kanály. O príčinách, prečo je tomu tak, by sme sa mohli rozprávať dlho, možno že by sa dala o tom napísať aj štúdia. Dovolím si upozorniť vás na knižku Zuzany Bubílkovej, ktorú vydala nedávno. Volá sa to "Čo kamery nevideli" /ruch v sále/. Myslím si, že tam sa dozviete veľmi veľa. Je to naozaj dobový dokument. Vidím, že som vás pobavila.
Vrátime sa k návrhu zákona a vrátime sa k rozhlasovému vysielaniu. Pri rozhlasovom vysielaní sa spočiatku ukázalo ako problémové pridelenie celoplošných prenosových ciest prevádzkovateľovi zo zákona. Prevádzkovatelia súkromných staníc, ktorých na schôdzkach nášho výboru zastupoval prezident asociácie pán Hryc, namietali, že žiadajú rovnaké podmienky pre Slovenský rozhlas ako pre ostatných 10 alebo 11 súkromných staníc. V tejto súvislosti sa však musím opýtať: Je možné stanoviť rovnaké podmienky žiadateľom o súkromné stanice a prevádzkovateľovi zo zákona, ktorý zo zákona má určené povinnosti, ktoré musí plniť? Je to možné? Odpovedzte si, prosím, sami.
Na moju priamu otázku u nás vo výbore, kde v Európe majú súkromné stanice pridelenú celoplošnú prenosovú cestu, sme sa dozvedeli, že nikde. Všade sú to regionálne vysielania. Pán zástupca súkromných vysielateľov po tomto ustúpil od požiadavky na celoplošné vysielanie, ale žiadal zakázať vo verejno-právnom rozhlase vysielanie reklamy. Samo osebe
je to dosť zaujímavá požiadavka, pretože obmedziť priamo zo zákona jedného z partnerov a umožniť tak bezkonkurenčne podnikať súkromným žiadateľom je, podľa môjho názoru, príklad štátneho dirigizmu. Viem, samozrejme, že sa tak postupuje aj v iných krajinách, kde je záujem podporiť rozvoj súkromných staníc. Lenže, tu sme pri koreni celej veci, ktorá tak dlho vzrušuje žiadateľov o licencie a najmä ich majiteľov a prevádzkovateľa zo zákona.
Všetky hmly okolo Rock FM Rádia a CDI, podľa môjho názoru, sú len zastieracím manévrom. Bojuje sa o reklamu. Na slabom reklamnom slovenskom trhu ide o to, kto sa uchytí a tým získa šancu nielen prežiť, ale po čase aj slušne žiť. Myslím si, že náš prípad nie je ojedinelý. Takýto problém riešia aj v iných krajinách. Ojedinelá je ale situácia, v ktorej sme sa ocitli, a to nielen historická, v historickom dobrodružstve, ako to nedávno nazval pán Březinski, ale daná rozlohou a počtom obyvateľov. Súkromné stanice žijú len z reklamy. Preto je pre nich otázkou naozaj života a smrti, ako sa na inzertnom trhu uchytia. Verejnoprávne inštitúcie majú najväčší príjem z koncesionárskych poplatkov. Lenže, kým napríklad už v susednej Českej republike je trh, teda počet obyvateľov natoľko veľký, aby bol dostatočný počet aj koncesionárov, a tým môže byť teda vysielanie verejnoprávneho rozhlasu úplne odstrihnuté od štátneho rozpočtu, u nás je situácia, žiaľ, iná práve vďaka tomu, že máme menší trh s koncesionárskymi poplatkami.
Pán poslanec Hudec, potom sa môžeme porozprávať, rada by som dokončila.
Takže, aby sa Slovenský rozhlas a Slovenská televízia mohli samofinancovať, zase im zostáva len ďalší zdroj príjmu, a tým je reklama. Nazdávam sa, že je v našom bytostnom záujme, aby Slovenský rozhlas a Slovenská televízia boli cieľovo úplne odstrihnuté od štátneho rozpočtu, pretože tu
nejde len o financie, tu ide, samozrejme, aj o vplyv štátu alebo o možný vplyv štátu. Preto je to taká zložitá otázka a preto je na nás, aby sme sa teda rozhodli, čo chceme.
Ak sa rozhodneme, že obmedzíme vysielanie, ako to navrhoval pán spoločný spravodajca, alebo dokonca úplne zakážeme vysielanie reklamy, musíme vedieť, čo to prinesie. Že bude tu teda ďalšia požiadavka na štátny rozpočet, aby nejakým spôsobom zaplátal dieru, ktorá vznikne. Súkromníci tvrdia, že nikomu vo svete nevysvetlime, že to nebolo z politických dôvodov, ak by duálne vysielanie - nie na základe zákona, ale na základe, bohužiaľ, naozaj reality - zahynulo "na úbyté", aby som použila taký český výraz. Áno, toto riziko existuje. To treba povedať. Ale chcela by som tiež zdôrazniť, že dualita nerovná sa demokracia. Prosím vás, to sa nám tu snažil kde-kto podsúvať, že to je automaticky dané, dualita = demokracia. V roku 1970 sa vo Francúzsku zaviedol duálny systém. Dovtedy tam nebol. Bola to nedemokratická krajina? V susednom Rakúsku dodnes neexistuje duálny systém. Je to nedemokratická krajina? /Šum v sále. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Nechajme kolegyňu dohovoriť a potom budú faktické poznámky.
Poslankyňa G. Rothmaverová:
Ako to vyzerá s dualitou u nás? Renomovaný slovenský publicista v predvčerajšom denníku Sme napísal - dovolím si odcitovať: "Dnešná duálnosť v éteri znamená to, že máme viac rozhlasových staníc s veľmi podobným programom. Hovoriť o priestore napríklad pre iné názory je mierne nadnesené. V spravodajstve všetci svorne - napr. Rock FM a Rádio TWIST čítajú TASR. " Koniec citátu.
O tom, čo by sa malo vysielať a kto by mal vysielať, myslím si, že by mal rozhodnúť ten, o koho predovšetkým ide, teda divák a poslucháč. Myslím si, že on by mal v konečnom dôsledku povedať aj to, komu pôjdu zisky z reklamy. Ťažko sa hodnotí, ak nie sú rovnaké technické podmienky. Preto si skúsme urobiť sondu počúvanosti na porovnateľných územiach, kde sú technicky porovnateľné podmienky pre súkromný rozhlas i verejnoprávnu inštitúciu. Výsledky posledného výskumu Metodicko-výskumného kabinetu Slovenského rozhlasu, mimochodom, firmy, ktorá pri odhade výsledkov volieb dosiahla lepšie výsledky ako renomovaná firma INFAS - to len ak by mal niekto pochybnosti o serióznosti - sú takéto, sú z minulého týždňa.
Na území Bratislavy je dosah, to znamená počúvanosť súkromných aj verejnoprávnych rádií takáto: Rádio TWIST 5 %, Rádio RNC 6, 8 %, Slovensko 2 7, 3 %, Slovensko 3 14, 1 %, FUN Rádio 33, 6 %, Rock FM 24, 1 %, Slovensko 1 56, 4 %.
V Bratislave Západoslovenský kraj to vyzeralo takto: Rádio TWIST 1, 7 %, Rádio RNC, 2, 4 %, Slovensko 2 7, 2 %, Slovensko 3 11, 6 %, FUN Rádio 18, 3 %, Rock FM 25, 5 %, Slovensko 1 62 %
Posúďte, prosím sami, pri všetkej úcte ku všetkým zúčastneným vysielateľom, aká teda je spokojnosť u poslucháčov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nech by ma chcel ktokoľvek z čohokoľvek upodozrievať, prosím. Myslím si však, že sme súdni ľudia a naozaj zodpovedne pristúpime k problému, ktorý máme na stole. Nebudeme sa zbytočne upodozrievať a pochopíme strategický význam nášho dnešného rozhodovania.
Ďakujem za pozornosť.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Rothmayerovej za Stranu demokratickej ľavice. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Hudec. Predtým faktická poznámka - pani poslankyňa Mušková. Po pánu Hudecovi sa pripraví pán poslanec Róbert Fico za Stranu demokratickej ľavice.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Chcela by som len poprosiť kolegov poslancov, aby sme nerozprávali o tom, či duálny systém áno alebo nie. Ten tu už je zakotvený zákonom číslo 468/1991 Zb. Na nás je už len spravodlivo rozdeliť tieto prenosové cesty.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni. Prosím, pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,
len vďaka šarmu poslankyne Gabiky Rothmayerovej si zahryznem do jazyka a poviem, že toľko folklóru som už dávno nepočul. Folklóru, pretože keby som hovoril napríklad o polopravdách a lžiach, musel by som povedať, že veľmi taktne zanechala bokom taký fakt, ako je medzinárodné pirátstvo. Vieme, ktorá stanica ho robí. Ale mám chuť radšej pracovať a tak budem konkrétny.
Po prvé - navrhujem, aby sa v článku II návrh zákona v bode 7 zmenil. V § 10 odsek 3 znie: "/3/ Licencie udeľuje Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie /ďalej len "rada"/- Licencie s vysielacím dosahom na celé územie Slovenskej republiky na návrh rady schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky a po schválení udeľuje rada. Na udelenie licencie nie je právny nárok. "
Druhý návrh - v článku III návrhu za bod 8 zaradiť nový bod 9, ktorý znie: "9. Národná rada Slovenskej republiky odvolá člena rady, ak mu na základe návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vysloví nedôveru prostou väčšinou. " Doterajšie body 9 až 14 potom treba prečíslovať na body 10 až 15.
Tretí návrh - článok IV návrhu upraviť takto: "Zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 483/1992 Zb. sa dopĺňa takto:
1. § 4 sa dopĺňa písmenom c/, ktoré znie: "c/ Slovenský rozhlas je oprávnený šíriť vysielanie na krátkych vlnách do zahraničia. Náklady s týmto spojené sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. "
2. § 7 ods. 2 sa dopĺňa písmenom d/, ktoré znie: Hd/ ak mu na základe návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vysloví nedôveru Národná rada Slovenskej republiky prostou väčšinou hlasov. "
Ďalší návrh - za článok IV zaradiť nový článok V, ktorý znie: "Článok V Zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 482/1992 Zb. sa dopĺňa takto: § 8 ods. 1 sa dopĺňa písmenom d/, ktoré znie: "d/ ak mu na základe návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky
vysloví nedôveru Národná rada Slovenskej republiky prostou väčšinou hlasov. Doterajší článok V sa označí ako článok VI. "
Na záver mi dovoľte, aby som podporil návrh pána spoločného spravodajcu v článku II za bod 4 návrhu vložiť nový bod 5, ktorý by znel: "5. Prevádzkovateľ zo zákona nesmie vysielať reklamy v pásme VKV II do času prechodu vysielania z normy OIRT /VKV I/ do CCIR /VKV II/. " Ak chceme hovoriť o reálnom duálnom systéme, musíme prijať takéto znenie zákona.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Potom faktická poznámka - pán poslanec Brňák, ešte predtým pani poslankyňa Rothmayerová, ale už necháme pána poslanca Miklošku.
Poslanec F. Mikloško:
Iba úcta k pánu Hudecovi ako rodákovi z Nitry ma zdržala v tom, že si zahryznem do perí a nepoviem, že to je škandál, čo tu navrhol. Predsa všetci dobre vieme, o čo tu ide. Bola tu vytvorená napríklad akási Rada rozhlasu, ktorá v tejto chvíli do istej miery - povedal by som - statočne a hrdinsky bráni nezávislosť rozhlasu. Všetci dobre poznáme posledné útoky voči rozhlasu, ktoré sa ukázali, že sú založené na základe fám. Nepodarilo sa to, tak sa pristupuje k osvedčenému spôsobu, že odvoláme Radu rozhlasu na návrh poslanca, bez udania dôvodu, bez čohokoľvek. Prepáčte, ale neviem, kam sa to vraciame. Pán poslanec Hudec, mrzí ma, ale tieto návrhy na bezdôvodné odvolanie člena rady televízie,
rozhlasu, resp. rady prostou väčšinou považujem za škandalózne. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pani poslankyňa Rothmayerová, pán poslanec Brňák a potom pán poslanec Hudec - faktické poznámky.
Poslankyňa G. Rothmayerová:
Pán poslanec Hudec, vy ste asi veľmi nepočúvali, čo som povedala na začiatku svojho vystúpenia, pretože som povedala veľmi jasne: O tom, či sa porušuje alebo neporušuje právo v rozhlase alebo v televízii, má rozhodovať Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie. Ak máte dojem, alebo niekto má dojem, že sa tu niečo pirátsky vysiela, tak treba konať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Brňák, potom pán poslanec Hudec.
Poslanec P. Brňák:
V súvislosti s návrhom pána poslanca Hudeca pod bodom 7, teda pokiaľ ide o článok II, § 10 ods. 3, kde navrhol nové znenie, mám otázku, čo sa má na mysli pod pojmom "pokrýva celé územie Slovenskej republiky". Má sa na mysli územie na 100 % v rámci celej Slovenskej republiky?
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Hudec, prosím, faktická poznámka a môžete odpovedať aj na otázku.
Poslanec I. Hudec:
Pánu poslancovi Mikloškovi iba toľko, že tu nejde len o radu pre televíziu, nejde o radu pre rozhlas. Nech si láskavo prečíta nadpis tohto zákona. Po druhé - práve preto, že táto rada si neplní zákonom určené povinnosti, musí mať Národná rada právo kontroly. A ak táto rada nebude fungovať tak, ako jej to zákon určuje, ako sme jej to my určili, tak jednoducho musí byť vymeniteľná.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Hudec, ak považujete za potrebné, odpovedajte aj na otázku pána poslanca Brňáka. Potom ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Matejka.
Poslanec I. Hudec:
Celoplošné vysielanie je také, ktoré z jedného miesta dokáže pokryť väčšinu územia Slovenskej republiky. Lokálne vysielania sú predsa také, ktoré nepresahujú nijakými prenosovými cestami územie Slovenska.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Pán poslanec Matejka - faktická poznámka. Poslanec A. Matejka:
Ak dovolíte, mám len maličkú poznámku. Myslím si, aby sme sa zorientovali, aby nám bolo všetko jasnejšie, keby sa to dalo, bolo by veľmi zaujímavé prečítať tu mená zainteresovaných osôb do obidvoch týchto spoločnosti s veľkým S a zverejniť ich mecenášov. Myslím si, že potom parlament by túto otázku zobral veľmi vážne. Ďakujem.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže môžeme pokračovať v rozprave. Keďže je o sedem minút pol jednej, navrhujem, aby odznel ešte príspevok pána Ficu, aby mohol byť predmetom obedňajšieho rozmýšľania, prípadne rozjímania, a potom urobíme prestávku. Pán poslanec Vajda - faktická poznámka.
Poslanec M. Vajda:
Pán predsedajúci, tiež by som sa rád prihlásil do diskusie, ale vzhľadom na to, že je tu debata, či neurobiť obednú prestávku, chcel by som nadviazať na určité vystúpenia, ktoré tu boli prednesené.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Mám tu ešte písomne prihlásenú pani poslankyňu Ťavodovú a potom môžete v poradí ísť vy. Musím rešpektovať poradie, v akom prišli prihlášky.
Poslanec M. Vajda:
Odporúčam teda teraz prerušiť rozpravu a ísť na obed. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Dobre. Urobme teda prestávku. O druhej hodine ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Fico a pripraví sa pani poslankyňa Ťavodová.
Dámy a páni, prosím ešte o pozornosť. O pol druhej prosia predsedov poslaneckých klubov do Hnedého salónu, pretože sa chcú s nami rozprávať predstavitelia obcí o návrhu zákona o vlastníckych vzťahoch k pôde, ktorí majú k tomuto návrhu
výhrady. Prosím, aby sa tohto stretnutia zúčastnil aj pán predseda ústavnoprávneho výboru.
/Po prestávke. /
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, usaďme sa, aby sme v pokojnej atmosfére mohli pokračovať v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.
Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Róbert Fico za Stranu demokratickej ľavice. Po ňom sa do rozpravy pripraví pani poslankyňa Gizela Ťavodová za Hnutie za demokratické Slovensko. Ďalej je do rozpravy písomne prihlásená pani poslankyňa Viera Danielová a pán poslanec Ján Čarnogurský.
Prosím, pán poslanec Fico, máte slovo. Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
máme pred sebou návrh zákona, ktorý celkom prirodzene púta širokú pozornosť masovokomunikačných prostriedkov. Priamo alebo sprostredkovane som k nemu obdržal veľké množstvo informácií a dezinformácií. Veľmi pozorne som sledoval novinovú bitku medzi súkromnými prevádzkovateľmi rozhlasového vysielania a Slovenským rozhlasom. Táto bola poznačená mnohými nepresnosťami a snahami o diskreditáciu, pričom akoby úmyselne obchádzala podstatu sporu, ak vôbec o konkurencii v reklame môžeme hovoriť ako o spore. Podobný dojem alebo presvedčenie vyjadrila nakoniec aj pani poslankyňa Rothmayerová.
Zo spoločnej správy výborov k tomuto návrhu zákona vyplýva, že výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru navrhuje týmto zákonom upraviť zmenu časového rozsahu vysielaných reklám prevádzkovateľmi zo zákona, konkrétne Slovenským rozhlasom. Z celého textu zákona však nie je zrejmé, ako hodlajú predkladatelia riešiť stav, že ustanovenie § 7 odsek 2 platného zákona číslo 468/1991 Zb., ktoré túto otázku v súčasnosti upravuje, zostáva nedotknuté, lebo sa nenavrhuje jeho zrušenie, vypustenie, ani zmena znenia. Podľa môjho názoru ide o pomerne vážny, formálny nedostatok, ktorý je dôvodom na to, aby som neodporúčal prijať pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý pod bodom 6 v spoločnej správe výborov.
Slovenský rozhlas je príspevková organizácia priamo napojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet. V prípade, ak by bola zmena časového rozsahu vysielania reklám schválená podľa predloženého návrhu na 0, 5 % pre prevádzkovateľa zo zákona, znamenalo by to okrem iného napríklad aj to, že finančná dotácia pre Slovenský rozhlas zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky by sa musela zvýšiť približne o 20 miliónov Sk. Samozrejme, že medzi navrhovaným pol percentom, ktoré je obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu v spoločnej správe, a platnými piatimi percentami, teda v zákone, je možné nájsť kompromis. Ten ale nie je možné vzhľadom na nevyváženosť reklamného trhu stanoviť a navrhnúť okamžite.
Z formálnych dôvodov, ktoré som už uviedol, teda že pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe je nepresný, nie je z neho zrejmé, čoho sa týka, ktorého paragrafu a jeho prijatie by vlastne znamenalo, že by tam bol aj pozmeňujúci návrh, aj by tam zostalo doterajšie znenie, ktoré upravuje rozsah vysielania reklám, ale aj z dôvodov obsahových spočívajúcich v potrebe zvýšiť príspevok zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na činnosť Slovenského rozhlasu, odporúčam, aby doplňujúci návrh uvedený v spoločnej
správe, ktorý nakoniec aj pán spoločný spravodajca vyňal na osobitné hlasovanie, nebol prijatý.
Môj druhý návrh sa týka článku II predloženého návrhu zákona, a to § 19 odsek 2 zákona číslo 468/1991 o rozhlasovom a televíznom vysielaní. Tento paragraf, ktorý som práve citoval, stanovuje povinnosť šíriteľom signálu káblového rozvodu šíriť signál prevádzkovateľov televízneho vysielania zo zákona. Za príjem tohto signálu platia účastníci príjmu signálu poplatok spoločnostiam, ktoré šíria signál prostredníctvom káblového rozvodu. Pre verejnoprávnu televíziu, ktorá je prevádzkovateľom zo zákona, to pri neexistencii právnej úpravy zákona o koncesionárskych poplatkoch znamená, že účastníci príjmu signálu káblového rozvodu budú platiť za príjem signálu spoločnosti, ktorá šíri signál, a nebudú si pravdepodobne plniť povinnosti platby za televízny prijímač prevádzkovateľovi televízneho vysielania zo zákona.
Navrhovaný doplnok, ktorý o chvíľku uvediem k § 19 odsek 2 zákona číslo 468/1991 Zb., umožní prevádzkovateľovi televízneho vysielania zo zákona získať evidenciu o účastníkoch príjmu signálu káblového rozvodu, ktorí majú povinnosť platby za televízny prijímač voči prevádzkovateľovi televízneho vysielania zo zákona. Navrhovaný doplnok môže v určitej miere znížiť očakávaný hromadný úbytok koncesionárov pre verejnoprávnu televíziu, ktorý by mohol nastať pri rozšírení káblových rozvodov a s tým súvisiacej platby za káblový rozvod.
Z tohto dôvodu navrhujem, aby sme v článku II návrhu zákona doplnili nový bod 15 tohto znenia: "15. V § 19 odsek 2 za prvú vetu doplniť text tohto znenia: - ešte predtým by som, keďže mám k dispozícii zákon 468/1991, prečítal dotknuté ustanovenie § 19 odsek 2, aby bolo zrejmé, čo obsahuje a čo navrhujem vo svojom doplnku. V § 19 odsek 2 sa hovorí, že prevádzkovateľ káblového rozvodu je povinný pri obsadzovaní kanálov v káblovom rozvode zabezpečiť, aby v nich boli umiestnené programy prevádzkovateľov zo zákona, ktoré možno prijímať bežným prijímacím zariadením v mieste káblového rozvodu. Pre súčasné, úplné a nezmenené vysielanie týchto programov licencia nie je potrebná. Navrhujem teda, aby sme za prvú vetu tohto znenia, ktoré som teraz uviedol, doplnili text tohto znenia: "Prevádzkovateľ káblového rozvodu je povinný túto skutočnosť oznámiť prevádzkovateľovi vysielania zo zákona. Rovnako je povinný mu oznámiť všetkých účastníkov príjmu signálu káblového rozvodu. " Dôvody, ktoré ma vedú k tomuto návrhu, som už uviedol.
Ďakujem za vašu pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi za jeho príspevok do rozpravy. Prosím pani poslankyňu Ťavodovú za Hnutie za demokratické Slovensko. Pripraví sa pani poslankyňa Viera Danielová z klubu nezávislých poslancov.
Poslankyňa G. Ťavodová:
Vážený pán predsedajúci, pán predseda, pán minister, vážení poslanci,
Slovenská národná rada zákonom číslo 468/1991 Zb. o rozhlasovom a televíznom vysielaní rozhodla o vzniku duálneho systému. Toto rozhodnutie je v súlade s transformáciou politických, ekonomických a spoločenských štruktúr na demokratický štát, kde sa postupne vytvorí konkurenčné prostredie vo všetkých sférach činnosti inštitúcií i jednotlivcov. Duálny systém vysielania je logickým prejavom tejto transformácie a znamená jednak vysielanie prevádzkovateľov zo zákona, v našom prípade verejnoprávne inštitúcie Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, a potom vysielanie prevádzkovateľov na základe licencii, teda komerčné súkromné stanice.
Vytvorenie duálneho systému spĺňa aj odporúčania Výboru pre kultúru a vzdelanie pri Európskom spoločenstve zo zasadania 22. apríla 1991. Pre Národnú radu Slovenskej republiky je dôležitý aj fakt, že dokument má nasledovný titul: Odporúčanie číslo 1147 z roku 1991 o zodpovednosti parlamentov za demokratické reformy vo vysielaní. Zbytočné sú polemiky o Rakúsku či o BBC. Pod drobnohľadom Európskeho spoločenstva a ďalších nám nie vždy priaznivo naklonených krajín je aj Slovensko. A dokument bez okolkov uvádza: Základný problém nových demokracií v strednej a východnej Európe je hľadanie audiovizuálneho systému, ktorý nahradí bývalé centralizované politicky riadené médiá. Výbor nalieha tiež na pluralitu, nezávislosť a vyváženosť médií. Z dokumentu je však viac ako zrejmé, že krajiny Európskeho spoločenstva zaradujú medzi priority u nás práve médiá.
Vážení poslanci, možno sa niekomu zdá zbytočná obhajoba duálneho systému vysielania ako dôležitého prvku konkurenčného prostredia a demokracie u nás, ale musím konštatovať, že predložený návrh zákona, ktorý má byť významným krokom na ceste k nezávislým, vyváženým médiám, je už niekoľko mesiacov predmetom útokov, obštrukcii a dezinformácií o jeho obsahu a poslaní. Príčinou sú partikulárne a dokonca aj osobné záujmy niektorých jeho odporcov, ale predovšetkým to, že niektoré politické sily sa ešte stále nevedia zmieriť so zánikom monopolu moci a monopolu informácii.
Je tiež na počudovanie, ako sa k problému stavajú aj niektoré strany, ktoré samé seba deklarujú za pravicové. Samozrejme, že dnes si v Európe nikto nedovolí znovu znárodňovať a takto napríklad zničiť súkromných prevádzkovateľov, ale komerčné stanice môžu byť zničené aj nevhodnými podmienkami, ktoré im vytvoríme a za ktoré zodpovedáme my, poslanci.
Súčasný stav v rozhlasovom vysielaní je nevyhovujúci a znamená živorenie až zánik duálneho systému. Ani prijatie návrhu zákona o niektorých opatreniach v rozhlasovom a televíznom vysielaní definitívne nevyrieši vyváženosť medzi verejnoprávnymi inštitúciami a komerčnými stanicami, nezaručí automaticky prosperitu jedných i druhých. Predložený návrh zákona môže vytvoriť legislatívny rámec, v ktorom sa budú dotvárať podrobnosti do funkčnej podoby. Celý tento proces má a bude mať svoju dynamiku.
Pridelenie dvoch celoplošných okruhov predkladaným návrhom zákona na stredných vlnách Slovenskému rozhlasu a najmä pridelenie dvoch celoplošných okruhov na strategickom VKV II znamená také pokrytie územia Slovenska, že Slovenský rozhlas ešte stále bude mať v rukách exkluzivitu, s ktorou môžu súkromníci len ťažko súperiť. Kompromis na druhom televíznom kanáli je výsledkom úmorných rokovaní a jeho úspešné naplnenie zákonom, Slovenskou televíziou a Radou Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, by bolo úspechom pre všetkých zúčastnených.
Vážení poslanci, dovoľujem si k predkladanému návrhu zákona predložiť dva pozmeňovacie návrhy k materiálu číslo 170a. Týkajú sa časového vymedzenia, do ktorého majú spoločnosti, ktoré získajú licenciu, začať vysielanie. Obidva predkladané návrhy sa týkajú článku II.
Prvý pozmeňovací návrh - za bod 12 doplniť bod 13 tohoto znenia: "Bod 13a. V § 15 ods. 2 písm. b/ upraviť nasledovne: "BA 90 dní pri rozhlasovom vysielaní, BB 180 pri televíznom vysielaní".
Druhý pozmeňovací návrh: Bod 13b v § 15 ods. 2 písm. c/ upraviť nasledovne: "CA 90 dní pri rozhlasovom vysielaní, CB 180 dní pri televíznom vysielaní". Ostatné čísla treba prečíslovať.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Ťavodovej. Prosím, dajte svoje návrhy v písomnej podobe pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím, pani poslankyňa Viera Danielová, klub nezávislých poslancov. Pripraví sa pán poslanec Čarnogurský za Kresťanskodemokratické hnutie.
Poslankyňa V. Danielová:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
doteraz som si myslela, že Slovensko a jeho parlament nespochybňujú právo občana na nezávislé informácie a s tým súvisiaci tzv. duálny systém v elektronických médiách. Menej učene povedané, chceme u nás umožniť existenciu nezávislého rozhlasu a nezávislej televízie okrem iného i preto, že ich programy bude náš občan počúvať a sledovať bez toho, aby za to musel platiť či vo forme daní alebo vo forme koncesionárskych poplatkov. Dať formálny súhlas však iste nestačí. Každý zákon je našou previerkou a takouto skúškou bude aj praktické fungovanie, zdôrazňujem praktické fungovanie zákona, ktorý práve prijímame.
Duálny systém teda chceme, ale udržia sa nové médiá v konkurencii s niekdajšími štátnymi, ktoré sú voči nim rádovo majetnejšie, zavedenejšie a majú najlepšie vysielacie podmienky a podporu štátneho rozpočtu? Odpoveď dá dnešné zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek tomu, že sa o veci už veľa popísalo, som presvedčená, že sa toho aj veľa zahmlilo. Preto veľmi stručne zrekapitulujem situáciu, ktorá momentálne existuje.
Proti sebe teda stoja na jednej strane verejnoprávny rozhlas a na druhej strane niekoľko začínajúcich nezávislých staníc. Verejnoprávny rozhlas vysiela celoplošne na dlhých, stredných i veľmi krátkych vlnách, nezávislé stanice vysielajú regionálne a len na veľmi krátkych vlnách. Nezávislým sa darí získať len zlomok z koláča reklám, veď celoplošný rozhlas je atraktívnejší a dáva reklamný priestor aj pod cenu. Je možný aj takýto výsledok: Duálny systém jednoducho zanikne, existencia nezávislých prevádzkovateľov je ohrozená. Riešenie je známe a jedine možné, také, ktoré existuje kdekoľvek v Európe. Stanice, ktoré žijú z daní občanov a z ich koncesionárskych poplatkov, nemajú vo vysielaní reklamu. Tá sa prenecháva nezávislým, keďže je to ich jediný zdroj príjmov.
U nás nezávislé rozhlasové stanice nežiadajú nič iné, než čo je štandard všade tam, kde chcú mať duálny systém. Náš postoj k nezávislým médiám sa už stáva terčom pozornosti politikov Rady Európy. Ale nie toto by som považovala za to najhlavnejšie. Najviac nás musí zaujímať to, čo si bude o našej práci myslieť občan Slovenska. Ak sme teda sľubovali podporu slobode prejavu a nezávislosti, nezatvárajme oči pred pravdou, že ak naše začínajúce regionálne rozhlasové stanice nebudú mať podmienky, ktoré im umožnia ekonomicky prežiť, potom je náš duálny systém len potemkinovská dedina, dovolím si povedať.
Preto vyzývam, keď sa občanom dala šanca získať licencie, upravme zákon tak, aby sa im dala šanca ju skutočne využívať. Navrhujem, aby sme tak, ako inde v Európe, obmedzili vysielanie reklamy verejnoprávnej inštitúcie, konkrétne v našom prípade len v pásme VKV II. Ostatné pásma totiž verejnoprávnej inštitúcii, verejnoprávnemu rozhlasu ostávajú aj pre vysielanie reklamy, čo pri celoplošnom pôsobení je dostatočná komerčná výhoda.
Tu si dovolím poznamenať, že pán poslanec Fico nemal pravdu, pretože celý § 7 nie je potrebné zrušiť. Prvé dva odseky § 7 ostávajú v platnosti práve na vysielanie reklamy na ostatných vysielacích okruhoch Slovenského rozhlasu. Konkrétny návrh pána spoločného spravodajcu sa týka doplnenia tohto paragrafu. Ešte sa k tomu vrátim.
Na záver len takáto poznámka. Myslím si, že by sme sa dopustili veľmi veľkej chyby, ak by sme sa nechávali uniesť istými personifikáciami. Naša úloha ako najvyššieho zákonodarného orgánu je predsa v objektívnom posúdení zákona ako zložky legislatívneho systému, ktorý takto tvoríme. V tomto prípade rezolútne a úplne jasne výsledkom prijatia zákona bude buď existencia duálneho systému alebo jeho popretie. V našom konkrétnom prípade, v prípade rozhlasu, buď verejnoprávne vysielanie ostane silné a monopolné a bude brániť rozvoju súkromného sektoru, alebo dáme rovnaké šance aj súkromnému sektoru.
Z týchto dôvodov - a opakujem, pretože to, čo navrhoval pán spoločný spravodajca, nepoškodí verejnoprávny rozhlas, ale umožni prežitie práve ohrozených súkromných rozhlasových staníc, podporujem návrh spoločného spravodajcu v zmysle doplnenia nového bodu 5 v článku II návrhu zákona, kde sa § 7 dopĺňa už predneseným znením: "Prevádzkovateľ zo zákona nesmie vysielať reklamy v pásme VKV II do času prechodu vysielania z normy OIRT, čiže VKV I do CCIR, čiže VKV II.
Ďakujem pekne.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Rothmayerová, potom pán poslanec Fico.
Poslankyňa G. Rothmayerová:
Ak som dobre rozumela pani poslankyni Danielovej, jej ide veľmi o to, aby bolo vysielanie nezávislé. A ak som jej presne rozumela, pani poslankyňa sa nazdáva, že nezávislé vysielanie môže byť iba zo súkromných staníc. Chcela by som upozorniť, že tento parlament prijal zákon číslo 254 a číslo 255, kde je zapísané - citujem: "Slovenská televízia, rovnako Slovenský rozhlas je národná nezávislá verejnoprávna, kultúrna... atď. inštitúcia". Takže prosím, aby sme si nezamieňali pojmy.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Pán poslanec Fico - faktická poznámka. Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni,
mám iba jednu poznámku k vystúpeniu pani poslankyne Danielovej. Ak si zoberieme bod 6 spoločnej správy, kde sa navrhuje doplniť nový bod 5, upozornil som v súvislosti s týmto bodom, že tu nie je uvedený žiadny paragraf, nie je tu uvedené nič, takže je to formálny nedostatok. Totiž zo spoločnej správy nie je zrejmé, kde to máme zaradiť, pokiaľ ide o zákon, čo sa dopĺňa, ktoré ustanovenia a podobne. Čiže, ak
niekto vystúpi a povie, že navrhuje zaradiť nový bod 5, § 7 sa dopĺňa o nový odsek 3, tak to bude v poriadku. Iba som upozornil, že návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, nie je formálne úplný.
To je všetko. Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. Faktická poznámka - pán poslanec Gazdík ako spoločný spravodajca. Potom udelím slovo pánu poslancovi Čarnogurskému.
Poslanec I. Gazdík:
Pán predsedajúci, aj pán poslanec Fico, myslím, že tento formálny nedostatok nebude problémom odstrániť, lebo je to legislatívna chyba, že by sme v bode 6 potom jednoducho vložili "§ 7 sa dopĺňa o nový odsek 3". Tým by bol tento formálny nedostatok odstránený. Samozrejme, iná je otázka obsahového doplnenia.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Gazdíkovi. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Čarnogurský za Kresťansko-demokratické hnutie. Ďalšieho písomne prihláseného poslanca alebo poslankyňu do rozpravy nemám.
Poslanec J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda, pán predsedajúci, vážená Národná rada,
predložený návrh zákona rieši tri základné okruhy otázok vzťahov. Najskôr rieši vzťahy v dôsledku zániku ČSFR v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, po druhé
- navrhuje, alebo pokúša sa prerozdeliť vysielacie frekvencie medzi verejnoprávne rozhlasové a televízne vysielače a súkromné rozhlasové a televízne vysielače, a po tretie
- navrhuje sa obmedzenie vysielania reklamy alebo maximálneho rozsahu vysielania reklamy vo verejnoprávnom rozhlase.
Prvý okruh je, myslím si, bezproblémový a niet k tomu čo povedať. Myslím si, že nemožno označiť za bezproblémové druhý a tretí okruh otázok, ktorý návrh zákona vymedzuje. Ide o prerozdeľovanie frekvencie a prerozdelenie alebo obmedzenie vysielania reklamy vo verejnoprávnom rozhlase. Máme tu oproti sebe dve argumentácie. Na jednej strane prevádzkovatelia alebo vysielatelia súkromnoprávnych rozhlasových staníc tvrdia, že ak verejnoprávny rozhlas alebo inými slovami Slovenský rozhlas nebude obmedzený v možnosti vysielať reklamu, tieto súkromné rozhlasové stanice zaniknú jednoducho z konkurečných dôvodov.
Na druhej strane Slovenský rozhlas vo svojej argumentácii tvrdí, že ak bude obmedzený vo vysielaní reklamy na tú hranicu, ktorá sa navrhuje v predloženom návrhu, v takom prípade bude ekonomicky nútený obmedziť alebo dokonca zastaviť niektoré finančne náročné, ale kultúrne hodnotné relácie, vysielanie hodnotného kultúrneho, vzdelávacieho a iného programu, ktorý súkromné vysielacie stanice nevysielajú. Nazdávam sa, že argumentácia, ktorá doteraz vyznela k tomuto okruhu problémov aj tu, v rámci tejto debaty na pléne, je skôr argumentácia, ktorú by som nazval ideologickou, a nie argumentácia vecná. Isteže, ideologické východisko je, či chceme alebo nechceme duálne vysielanie, to znamená aj vysielanie verejnoprávne, aj súkromné. Na to odpovedám za seba, za KDH, ale predpokladám, že v tom sa zhodneme všetci, že áno, chceme duálne vysielanie.
Ďalšia časť otázky a aj odpovedí na ňu už vonkoncom nie je ideologická, ale je rýdzo praktická. To znamená, či obmedzenia verejnoprávneho rozhlasu vo frekvenciách aj vo vysielaní reklamy by priviedli verejnoprávny rozhlas k obmedzeniu vysielania finančne náročnejších a kultúrne hodnotných programov alebo nie, a naopak, či súkromné rozhlasové stanice potrebujú takýmto spôsobom obmedziť Slovenský rozhlas vo vysielaní reklamy, pretože iným spôsobom nemôžu prežiť.
Z materiálov, ktoré sme dostali zo Slovenského rozhlasu, pokiaľ som informovaný, všetci, ale aj z niektorých, ktoré sme dostali od Asociácie súkromných prevádzkovateľov, vyplýva, že vysielanie na stredných vlnách je oveľa drahšie ako vysielanie na veľmi krátkych vlnách a vysielanie na veľmi krátkych vlnách naviac je technicky kvalitnejšie. To znamená, že napríklad vážnu hudbu stereo je možné vysielať iba na frekvencii VKV. Z toho dôvodu Slovenský rozhlas, pokiaľ vysiela na strednej vlne napríklad vážnu hudbu a podobne, je v záujme spoločnosti, aby vysielal aj na VKV, čiže tým by sa pokryl, povedzme, jeden celoplošný okruh staníc VKV.
Druhý celoplošný okruh staníc VKV, pokiaľ som informovaný, Slovenský rozhlas používa na regionálne, náboženské vysielanie, rôzne špecializované vysielanie, národnostné vysielanie a podobne. A tretí vysielací okruh, alebo numericky označený ako štvrtý, používa na vysielanie Rádia Rock FM. Ak sa Slovenskému rozhlasu vezme jedna frekvencia VKV, v takom prípade musí niektorú z týchto staníc vylúčiť. Pravdepodobne by to bola stanica regionálna, národnostná, náboženská, špecializovaná, pretože vypadnutím Rock FM Rádia zrejme by mu odpadol zdroj príjmov, ktorý používa aj na financovanie hodnotnejších programov na stanici Slovensko 1.
V tejto súvislosti si musíme povedať: Je pre nás prioritou číslo 1 zachovanie kultúrneho vysielania, ktoré zvyšuje kultúru národa? Musíme si uvedomiť, že takéto vysielanie sa lanko zničí, ale potom veľmi ťažko sa obnovuje. Ak si na túto otázku odpovieme kladne, že áno, je to pre nás prioritou, potom môžeme iba konštatovať, že zatiaľ nevieme povedať, aký bude mať dopad, či zmenu vo vysielacích frekvenciách medzi verejnoprávnym rozhlasom a súkromným a taktiež obmedzenie možnosti vysielania reklamy vo verejnoprávnom rozhlase. V tejto súvislosti mám len krátku poznámku. Myslím, že pani kolegyňa Danielová povedala, že v zahraničí verejnoprávne stanice nevysielajú reklamy. Vysielajú, stačí si zapnúť Ö3, vysielajú tam aj reklamy a je to verejnoprávna stanica.
Nazdávam sa, že jednoducho zatiaľ nemáme vedomosti k tomuto aspektu problému, to znamená, aký bude ekonomický dopad a, samozrejme, následne aj programový, kultúrny, pri takom alebo onakom rozhodnutí, to znamená pri ponechaní doterajšieho alebo len málo zníženého rozsahu vysielania reklamy pri ponechaní doterajších frekvencií, a naopak, pri vyhovení tým návrhom, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona.
Preto sa mi javí, že ak chceme zodpovedne v tejto veci rozhodnúť, dnes jednoducho nie sme schopní rozhodnúť o frekvenciách a o vysielaní reklamy, ale že by sme mali túto otázku osobitným spôsobom preskúmať. A mne sa javí ako najvhodnejší a najúčinnejší spôsob, že by bola vytvorená špecializovaná ad hoc komisia Národnej rady na preskúmanie ekonomického dopadu zmeny vo vysielacích frekvenciách a zmeny v percente vysielania reklamy, ktorú by sme mali vytvoriť tu a dať jej nejakú primeranú lehotu - zhruba do jesene tohoto roku alebo aj skôr - na preskúmanie a do tej miery by sme o tejto otázke nemali rozhodnúť.
Preto dávam pozmeňovací návrh na vypustenie § 1 odsek 5 návrhu zákona. To je ustanovenie, ktoré prerozdeľuje frekvencie pre rozhlas. Navrhujem, samozrejme, vypustiť aj bod
6 spoločnej správy, ale ten návrh tu už odznel, takže nemusím ho osobitne podávať, a je to len návrh, ktorý je v spoločnej správe a nie v návrhu zákona. To je bod, ktorý sa týka obmedzenia percenta vysielania reklamy. A opakujem - vytvoriť komisiu, ktorá to preskúma, podá návrh a potom toto jedno špecializované ustanovenie, čiže prakticky § 1 odsek 5 môžeme dodatočne doplniť novelou zákona o rozhlasovom a televíznom vysielaní.
Na záver by som chcel navrhnúť, aby podľa § 20 rokovacieho poriadku sme udelili slovo a umožnili vystúpiť tu v diskusii riaditeľovi Slovenského rozhlasu pánu Vladimírovi Števkovi, ktorý je tu v budove Národnej rady. Nazdávam sa, že riaditeľ Slovenského rozhlasu môže, má čo povedať a môže nám čo povedať k tejto problematike. Uvedomme si, že Slovenský rozhlas je takpovediac náš rozhlas, že aj keď osobitne pre mňa a pre KDH to určite neplatí, čiže, pán predseda, dávam tento procedurálny návrh.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pani poslankyňa Danielová sa hlási s faktickou poznámkou, ale predtým by som chcel povedať svoju faktickú poznámku. Aby sme vyhoveli tomuto želaniu, potom by bolo našou morálnou povinnosťou vyhovieť aj želaniu ďalších, a je otázne, akú hranicu by sme stanovili, kto už môže a kto nie. Zrejme potom by bolo dobré, aby vystúpil riaditeľ Slovenského rozhlasu a predseda Asociácie súkromných vysielateľov. Všetky súkromné rozhlasy nie. To je môj názor.
Prosím, pán predseda.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
tento zákon prakticky pripravujeme v Národnej rade už od novembra. Niekoľkokrát bol už zaradený na program Národnej rady, niekoľkokrát sme ho stiahli. Vo výboroch vystúpili všetci, ktorí sú na koncipovaní tohoto zákona zainteresovaní. Vo výboroch sa zúčastňoval zasadnutia pán riaditeľ Slovenského rozhlasu, aj pán predseda Asociácie súkromných prevádzkovateľov. Myslím si, že ak by sme z nášho parlamentu urobili Hydepark pre všetkých, že to nemá význam. Nedospejeme ani k tomu, k čomu sme dospeli dnes. Myslím si, že po serióznych zváženiach, po serióznych rozhodnutiach aj o pripomienkach môžeme dnes tento zákon prijať. To je môj návrh. Bol by som skutočne rád, aby sme už tento problém mali zo stola preč, vyriešený spravodlivo a objektívne. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, pani poslankyňa Danielová. Poslankyňa V. Danielová:
Dovoľte len malú poznámku. Možno 03 má možnosť vysielať reklamy, ale napríklad BBC nesmie, vyslovene nesmie vysielať reklamy, a to aj napriek tomu, že Veľká Británia má rozvinutý trh reklám. V Európe platí pravidlo, že práve v krajinách, kde trh nie je rozvinutý, prežitie súkromných držiteľov licencií je umožnené práve tým, že sa neumožni vysielať reklamy verejnoprávnym inštitúciám, alebo sa maximálne obmedzí.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Danielovej. Vzhľadom na to, čo povedal pán predseda Národnej rady, dávam otázku pánu poslancovi Čarnogurskému, či trvá na svojom návrhu, aby vystúpil riaditeľ Slovenského rozhlasu, lebo musím dať o tom čisté z procedurálnych dôvodov hlasovať.
Poslanec J. Čarnogurský:
Áno, pán predsedajúci, trvám na tom s tým, že ho rozširujem, aby vystúpil aj predseda Asociácie súkromných prevádzkovateľov pán Hryc a navrhujem, aby sa vystúpenie každého z nich časovo obmedzilo. Navrhujem päť minút jednému aj druhému.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ešte jedna faktická poznámka - pán predseda Národnej rady.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, nechcem hovoriť dlho. Uvedomte si, aký precedens dnes urobíme, uvedomte si, aké zákony nás ešte čakajú a kto každý bude chcieť do týchto zákonov hovoriť.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Všetci, samozrejme, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia zvážime návrh, ktorý dal pán poslanec Čarnogurský. Rozšíril ho o právo vystúpiť na päť minút pánu riaditeľovi Slovenského rozhlasu, aj pánu predsedovi Asociácie súkromných prevádzkovateľov. Preto, dámy a páni, bez ďalšej rozpravy budeme o tomto návrhu hlasovať.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 92 poslancov.
Kto je za návrh, ktorý v spresnenej podobe formuloval pán poslanec Čarnogurský?
Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Čarnogurského nedostal potrebný počet hlasov.
Pýtam sa, dámy a páni, či sa ešte niekto ďalší hlási do rozpravy. Pán poslanec Vajda za Hnutie za demokratické Slovensko.
Poslanec M. Vajda:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, členovia vlády, milí kolegovia a kolegyne,
tiež som bol postihnutý tým, že som bol spravodajcom tohto zákona vo výbore, a to v ústavnoprávnom výbore, a tiež sa zdá, že sa na mňa vyvinulo toľko tlakov a s toľkými ľuďmi som o tom zákone hovoril, že už tiež asi nemôžem o sebe povedať, že som v tomto pohľade objektívny. Ale budem sa snažiť hovoriť stručne a jasne k istej veci, ktorá sa tu málo otvorila a ku ktorej sme napríklad pre pár minútami dostali na stôl rezignácie troch členov Rady Slovenskej televízie. Podľa zákona Rada slovenskej televízie schvaľuje dlhodobé plány a koncepcie televízie, návrhy investičných programov
a ich realizáciu, typové vysielacie štruktúry a prerokúva návrh rozpočtu Slovenskej televízie.
Radu slovenskej televízie sme zvolili v závere minulého roku a už niekoľko mesiacov má podpísaný svoj štatút. Do dnešného dňa však neschválila jediný zásadný koncepčný materiál. Kde sú naformulované a schválené napríklad hlavné ciele organizácie a programovej stratégie televízie? Ako je možné, že rada dodnes neprerokovala vysielacie štruktúry, že si nevšimla viac ako stomiliónový investičný projekt, ktorý sa robí v televízii cez súkromnú firmu bývalých pracovníkov Slovenskej televízie? Rada Slovenskej televízie sa ani nevyjadrila k rozpočtu Slovenskej televízie, ktorý je tak predimenzovaný, že pravidelne dochádza k situáciám, že ku koncu mesiaca je na účte Slovenskej televízie 50 - 60 korún. Ak by Rada Slovenskej televízie rešpektovala zákon, všimla by si rozpočet a s ním spojené problémy delimitácie majetku, zistila by aj ďalšie perličky. Napríklad v Moskve má televízia doteraz 3 nevysporiadané byty, v ktorých nik nebýva, ale Slovenská televízia ich platí. Každý mesiac nás tento vtip stál už 10 tisíc dolárov.
Napokon, zdá sa mi, že Rada Slovenskej televízie nie je nejak dostatočne informovaná nielen o rozpočte Slovenskej televízie. Jej členovia pravdepodobne vedia alebo nevedia o tom, že v Slovenskej televízii pravidelne dochádza k porušovaniu mnohých vnútropodnikových predpisov, pretože keby sa dodržiavali nevysielalo by sa takmer nič, že sa stáva dobrým zvykom ohrozovať vysielanie a že relácie sa často dokončujú doslova niekoľko hodín pred vysielaním. Ako môže vystupovať Rada Slovenskej televízie v úlohe akéhokoľvek garanta nezávislostí a odbornosti, keď doteraz neschválila žiadnu vysielaciu štruktúru a nevie, čo, kedy a prečo vysiela?
Funkčnosť Rady Slovenskej televízie jednoznačne spochybňujú svojim odchodom z nej aj traja bývalí členovia
- pani Kočtúchová, pán Hlinka a pani Rapaičová. Dôvody, ktoré uviedli, hovoria jasnou rečou. Rada Slovenskej televízie nemá, a zrejme ani nechce mať k dispozícii dôležité informácie o Slovenskej televízii, nezaoberá sa kvalitou vysielacích programov, ba ani zásadnými koncepčnými materiálmi. Zostávajúci šiesti členovia už nie sú schopní navrhnúť ani nového riaditeľa, ktorý by mal vyjsť z plánovaného konkurzu, nakoľko podľa štatútu rady je k takémuto rozhodnutiu potrebných 7 hlasov. Napokon, podľa § 9 ods. 3 sa hovorí, že členom rady nemôže byť ani ten, kto je v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere k audiovizuálnej organizácii. Nazdávam sa, že televízia je audiovizuálna organizácia a ak od nej niekto berie peniaze za vykonanú autorskú prácu, potom je s ňou pravdepodobne v inom obdobnom pomere. Pán predseda Rady Slovenskej televízie dostáva naďalej zo Slovenskej televízie honoráre, a tým porušuje tento zákon. Výška sumy nie je rozhodujúca. Sú to honoráre za réžiu, tantiémy, i za reprízy. Jeden doklad má napríklad číslo V 106 z roku 1993.
Vážení poslanci, vážené poslankyne,
fakty, ktoré som uviedol, sú podľa mňa dostatočným dôvodom na vyslovenie nedôvery Rade Slovenskej televízie, nakoľko nesplnila a neplní ani jednu z rozhodujúcich úloh, ktoré jej zákon ukladá. Naopak, svojim konaním dokonca tento zákon porušuje. Preto v plnom rozsahu podporujem návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Hudec vo svojom predchádzajúcom návrhu.
A teraz by som sa rád dotkol problému, ktorý som pôvodne nechcel otvárať, a to je problém vysielacích časov. Myslím si, že ani návrh pána poslanca Čarnogurského nerieši tento problém tak, ako by sme si asi predstavovali. Podľa mňa akákoľvek komisia, ktorá sa vytvorí na pôde Národnej rady, bude obmedzovaná nátlakovými skupinami aj z jednej aj
z druhej strany. Jediný kompetentný orgán je toto plénum, ktoré dnes by mohlo rozhodnúť o tom, koľko a aké percento vysielania v tom spornom paragrafe, ktorý hovorí o vysielaní na frekvencii VKV II, by mohlo byť pridelené pre Slovenský rozhlas.
Osobne poviem teraz názor, ktorý sa pravdepodobne zrodil po dlhých kompromisoch, a podám to ako pozmeňovací návrh k tomu paragrafu. Viem, že tým na svoju osobu prenesiem mnohé útoky jednak rozhlasu a jednak súkromných prevádzkovateľov, ale je pravdepodobne nutné tento proces už ďalej nepreťahovať. Ak by došlo k nejakým problémom pri stanovení toho času, som ochotný na seba zobrať bremeno, že v najbližšom čase by som navrhol iné riešenie. Preto navrhujem, aby v spornom paragrafe sa zvýšilo percento vysielacieho času pre rozhlas na 1 %. Tým by sa, podľa môjho uváženia, v bode 6 spoločnej správy kompromisne zvýšil rozsah vysielania Slovenského rozhlasu na VKV II až do prechodu na vysielanie do nového systému na 1 %. To je všetko.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Vajdovi. Prosím, dámy a páni, kto sa ešte hlási do rozpravy? Pán poslanec Gazdík.
Poslanec I. Gazdík:
Pán predsedajúci, dovoľte, aby som si sám ešte osvojil jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám. Týka sa práve bodu 6 spoločnej správy v článku II za bod 4 návrhu vložiť nový bod 5, ktorý znie - a to by bol ten doplnok: "v § 7 ods. 2 sa pripája nová veta, ktorá znie: "Prevádzkovateľ zo zákona môže vysielať reklamy. " - Aby sme odstránili tento formálny nedostatok.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Gazdíkovi. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Potom dám slovo pánu poslancovi Andelovi ešte stále v rámci rozpravy.
Poslanec F. Mikloško:
Nadviazal by som na to, čo som už hovoril a na to, čo povedal pán poslanec Vajda. V jeho vystúpení tu bol kompetentne podaný výklad o tom, že Rada Slovenskej televízie zrejme neplní v tejto chvíli svoje funkcie, a preto z toho vyvodzujem názor, že by tam malo dôjsť k nejakým zmenám. Toto sa mi zdá byť jedno demokratické a parlamentné riešenie, ale celkom som nerozumel vývod, kde podporujete na základe toho, čo ste povedali, návrh pána Hudeca, ktorý hovorí o bezdôvodnom - bez toho, aby niekde nejaké dôvody boli podané - možnom odvolaní ktoréhokoľvek člena rady televízie alebo rozhlasu. Z tohto dôvodu znovu opakujem, že takýmto spôsobom zaviesť do zákona, že na základe jedného hlasu odvolať bezdôvodne, považujem za neúnosné.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Vajda - faktická poznámka. Poslanec M. Vajda:
Pán poslanec Mikloško, nerád by som s vami polemizoval, ale, podľa mňa, v tomto prípade nepôjde o odvolanie na základe jedného hlasu. V návrhu pána poslanca Hudeca sa predsa žiada prostá väčšina, a myslím si, že prostá väčšina poslancov Národnej rady je dostatočne kompetentná, aby vedela posúdiť akýkoľvek návrh aj jedného poslanca na odvolanie kohokoľvek. Pokiaľ poslanec neodôvodní svoj návrh, pravdepodobne asi nepresvedčí tú prostú väčšinu poslancov o tom, že má pravdu. /Potlesk. /
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Rothmayerová. Poslankyňa G. Rothmaverová:
Pán poslanec Vajda, môžete mi povedať, čo je to prostá väčšina?
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Zrejme, väčšina z prítomných. Poslankyňa G. Rothmayerová:
No nie, lebo náš právny poriadok nepozná prostú väčšinu. Ak navrhujete, aby bol prijatý návrh pána poslanca Hudeca, to treba upraviť.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, pán poslanec Andel sa prihlásil ešte do rozpravy.
Poslanec M. Andel:
Vážené dámy a páni,
tak ako povedal predseda parlamentu pán Gašparovič, toto je jeden z najkomplikovanejších zákonov resp. návrhov zákonov, ktoré sme mali nielen v tomto volebnom období, ale
snáď aj v minulom volebnom období. Môžem povedať, že náš výbor sa snažil veľmi seriózne pristupovať k riešeniu tohto problému. My, ktorí sme aspoň čiastočne zasvätení do problematiky, dnes vieme, že na sto percent neuspokojíme či už štátny sektor alebo privátnych prevádzkovateľov. Z toho dôvodu by som vám odporučil, riadiť sa pri hlasovaní v rámci spoločnej správy odporúčaniami nášho výboru. Samozrejme, že bod 6 nechávam na vaše vedomie a svedomie.
Osobne si uvedomujem, že ak štátnemu rozhlasu, teda verejnoprávnej inštitúcii resp. národno-kultúrnej inštitúcii odoberieme nejaké percentá z vysielania reklamy na VKV II, že buď jej nedáme nič alebo jej dáme pol percenta alebo neviem koľko oproti teraz platnému stavu, v konečnom dôsledku budeme musieť zrejme zvýšiť štátny rozpočet pre Slovenský rozhlas. To je jedna stránka mince.
Ale nezabudnime ani na druhú stránku mince. Či chceme alebo nechceme existuje tu doteraz platný zákon o duálnom vysielaní, a to je tá moja a naša dilema. Ak privátnemu sektoru nedáme možnosť a nevytvoríme nejakým spôsobom rovnakú štartovaciu čiaru, opäť to nie je svojim spôsobom najserióznejšie. Ale tá dilema tu je. Preto vás nechcem v tomto momente žiadať, aby ste pri bode 6 hlasovali za pol percenta, za jedno percento, resp. za nič. Boli podané rôzne návrhy. Hlasovanie nechávam na svedomie každého z vás.
Ďalej, samozrejme, sú tu i niektoré ďalšie problémy napríklad v Rade Slovenskej televízie tak, ako bolo na to poukázané. Nakoniec, dostali ste k dispozícii dôvody vystúpenia z Rady jednotlivých jej členov. Ako predseda výboru som oboznámil s tým každého člena nášho výboru. Zvážil som a uvedomil som si, že teraz, keď rokujeme o tak vážnom návrhu, by sa s týmito dôvodmi mal oboznámiť každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Svojím spôsobom by som súhlasil s návrhmi pána poslanca Hudeca, avšak niektoré veci skutočne, či chceme alebo nechceme, nie sú či už právne alebo morálne čisté. Mali sme dnes krátke rokovanie výboru. Som prekvapený, že nikto z výboru - mali tam viacerí kolegovia návrhy - nevystúpil a neupravil návrhy pána Hudeca alebo nepredložil svoj návrh. Preto chcem tak urobiť teraz ja.
Je veľmi dôležité, či niekto z poslancov môže vystúpiť a navrhnúť, odvolanie člena tej-ktorej rady. Myslím si, že v našom rokovacom poriadku resp. v Ústave Slovenskej republiky sú zakomponované mechanizmy, napríklad ako odvolávať člena vlády. Preto by som si dovolil predložiť môj prispôsobený návrh v tomto znení: "Návrh na vyslovenie nedôvery rade alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky, ak o to požiada najmenej jedna desatina jej poslancov. "
Ďalší môj protinávrh oproti návrhu pána Hudeca je výraz "prostá väčšina", nakoľko legislatívne nie je známy, nahradiť výrazom "nadpolovičná väčšina prítomných poslancov".
Ďakujem, to je zatiaľ všetko. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, pán poslanec Húska, udeľujem vám slovo.
Kým tu nie je pán poslanec Hudec, niet inej možnosti, ako dať najprv hlasovať o návrhu pána poslanca Hudeca a potom o vašom, pán poslanec Andel.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, nechcem, samozrejme, pripomínať, čo je všetkým poslancom známe, že máme do činenia s tromi druhmi rád, teda s Radou Slovenskej televízie, s Radou Slovenského rozhlasu a s Radou pre rozhlasové a televízne vysielanie. Ale rád by som upozornil, že abdikácia troch členov - pána Hlinku, pani Rapaičovej a pani Kočtúchovej bola orientovaná na televíznu radu ako protest proti jej disfunkčnosti.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem podpredsedovi Národnej rady pánu Húskovi. Kto sa ešte hlási do rozpravy?
/Nikto. /
Nikto sa nehlási, preto vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce k rozprave vyjadriť. Prepáčte, urobil som formálnu chybu, pretože predkladateľom nebola vláda, ale pani poslankyňa Mušková s pánom poslancom Kvietikom. Takže beriem svoje slová späť.
Pýtam sa pani poslankyne Muškovej, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Chcela by som reagovať na niektoré pripomienky kolegov poslancov z rozpravy.
K návrhu pána Gazdíka, k článku I bod 2 - Slovenská televízia nemôže prenajímať vysielací čas, pretože ho má sama pridelený ako verejnoprávna inštitúcia zo zákona. Práve tento zákon vysielací čas Slovenskej televízii prideľuje.
Pani poslankyňa Rothmayerová hovorila, že prevádzkovatelia na základe licencii majú všetci rovnaký program. Myslím si, že toto je v rukách Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, kde vlastne pri určovaní podmienok môže určiť alebo súhlasiť s určitým typom programu. Týmto by sa tieto rôzne druhy programu mali vyriešiť.
K pánu poslancovi Hudecovi - rada by som nechala posledný bod na úvahu parlamentu.
K pánu poslancovi Ficovi - myslím si, že legislatívny nedostatok zákona číslo 468 pán spravodajca vyriešil. S jeho doplnkom súhlasím, je veľmi potrebný. Ďakujem.
Pani Ťavodová navrhla skrátenie času začiatku vysielania, určeného doterajším zákonom. Predsa by som len prosila parlament zvážiť, či budú mať súkromníci dostatok času pripraviť sa na toto vysielanie. Tiež by som to nechala na zváženie parlamentu.
Pán poslanec Čarnogurský - reklama Slovenskému rozhlasu vlastne zostáva v pásme stredných vín, aj na VKV I neobmedzene, v 5 %. Je to niekoľko celoplošných okruhov, teda myslím si, že má dosť miesta na reklamu.
Pán poslanec Vajda navrhol 1 %, ktoré tiež nechávam na úvahu kolegov poslancov.
Odporučila by som, aby bol prijatý návrh pána poslanca Andela na "nadpolovičnú väčšinu poslancov", aby to bolo legislatívne čisté.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani predkladateľke návrhu zákona za jej vystúpenie. Dávam teraz slovo spravodajcovi pánu Gazdíkovi.
Poslanec I. Gazdík:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vážený pán minister,
všetko podstatné odznelo, nechcem teda komentovať, ani vytvárať tzv. postkonflikt k niečomu, o čom musíme tak či onak hlasovať. Ešte raz si dovolím upozorniť, že spoločná správa je výsledkom kompromisu, dohôd a hľadania možných variantov po takmer pol roku hľadania najvyhovujúcejšieho modelu. Preto aj ja, ktorý som predkladal pozmeňujúci návrh v prípade televízie, vyjadrím sa ešte, samozrejme, pri ňom, ale nevyhnutne som nútený aj eticky podporovať rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru v prípade rozdelenia vysielacích pásiem pre Slovenskú televíziu, druhý okruh.
Ak som hovoril, že ide o výsledok kompromisu, vyskytol sa nám tu jeden jediný bod, ale je to bod s obrovským "B" - vysielanie reklám. Hovorili sme o duálnom systéme, nakoľko vonkajšia i vnútorná pluralita je výsledkom alebo možnosťami nezávislého vysielania, nakoľko môže podmieňovať alebo byť nimi podmienená. Preto len zdôrazňujem, že duálny systém, samozrejme, neznamená to, že sa realizuje v jednej jedinej inštitúcii, ale že viacero inštitúcii má právo podielať sa na vytváraní obrazu - a použijem úmyselne slovo - národnej i stredoeurópskej kultúry tejto republiky. Preto, ak má vedia seba existovať viacero staníc, teda verejnoprávne, aj súkromné, musíme urobiť všetko pre to, aby súkromné mali právo na svoje prejavenie sa a vysielanie. Znamená to, že kľúčovým a najožehavejším problémom sú financie. V našom malom trhu je to problém, ktorý bezprostredne súvisí aj s príjmom z reklamy.
Nechcem ovplyvňovať vaše rozhodnutie, sú tu vlastne tri návrhy, musíte v konečnom dôsledku rozhodnúť sami. Som však presvedčený, a na to upozorňujem, že v pásme VKV II ide momentálne iba o jednu stanicu. Je to Rock FM Rádio. Ak by sa obmedzili reklamy, alebo prípadne sa reklamy vôbec nemohli vysielať, to podčiarkujem, ide len o dočasné opatrenie do času prechodu do pásma VKV II, to znamená do roku 1995. To znamená, že ak prijmeme akékoľvek rozhodnutie, nie je to vlastne doživotné rozhodnutie, že rozhlas nebude môcť narábať s reklamami ako takými. Je to len do času rozdelenia, do prechodu z normy OIRT do CCIR, teda do pásma VKV II.
Chcem ešte zároveň upozorniť, a veľmi vecne, že súkromné stanice nemajú žiadny iný zdroj príjmu, než ako sú reklamy, na rozdiel od verejnoprávnych inštitúcii, ktoré, aj keď nie veľkými, ale predsa len disponujú koncesionárskymi poplatkami a disponujú napokon aj istými financiami zo štátneho rozpočtu. Priznám sa, že som v konečnom dôsledku v rozpakoch. Ale ak nám ide o duálne vysielanie a snahu dať skutočnú možnosť tým staniciam, ktoré sú vlastne na začiatku, myslím si, že nie je správne zrovnávať, ktorú, aký počet poslucháčov sleduje, lebo po štyroch mesiacoch nie je možné robiť taký prieskum, ako napríklad pri inštitúcii, ktorá funguje 2, 10, lebo 20 rokov. Preto vás prosím, vzhľadom na to, že ide o veľmi závažný zákon, aby sme hlasovali s plnou zodpovednosťou v prospech toho najlepšieho, čo môžeme pre neho spraviť.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.
Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že v rozprave odznelo dostatočné množstvo alebo veľa pozmeňujúcich návrhov, chcel by som poprosiť pána spoločného spravodajcu práve kvôli tomu, aby tieto pozmeňujúce návrhy z rozpravy, ktoré boli vznesené, neboli vylúčené samotným hlasovaním o častiach zo spoločnej správy, aby pán spoločný spravodajca vzhľadom na to, že nemáme zachytené všetky pozmeňujúce návrhy z rozpravy, netradične pri každom návrhu, o ktorom dá hlasovať, upozornil poslancov na skutočnosť, že existujú ešte iné pozmeňujúce návrhy týkajúce sa tej istej problematiky, aby sme sa prípadne vedeli potom rozhodnúť v samotnom hlasovaní.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:
Vážený pán predsedajúci, chcel by som v mene troch poslaneckých klubov, a to SNS, SDĽ a HZDS, požiadať o krátku desaťminútovú, pripadne pätnásťminútovú prestávku, pretože tu odznelo skutočne pomerne veľa návrhov.
Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Myslím si, že naozaj sa treba v kluboch poradiť.
/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Kolegyne a kolegovia, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona.
Prosím, prezentujme sa.
Je nás iba 47. Prosím pánov poslancov, aby opustili spoločnosť renomovaných publicistov a dostavili sa do rokovacej miestnosti.
Kolegyne a kolegovia, skúsme sa ešte raz prezentovať, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Prosím, pán spoločný spravodajca, môžete začať uvádzať hlasovanie.
Poslanec I. Gazdík:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, body zo spoločnej správy 3, 4, 5, 7, 8, 9 a 11 odporúčam v hlasovaní an blok prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 92 poslancov.
Prosím, pán spoločný spravodajca, ešte raz prečítajte body, o ktorých budeme hlasovať an blok.
Poslanec I. Gazdík:
Tieto body neboli nijako dotknuté rozpravou. Ide o body 3, 4, 5, 7, 8, 9 a 11. Odporúčam ich prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Kto je za schválenie bodov, ktoré uviedol pán spoločný spravodajca? Odporúča ich an blok prijať. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Kto je proti? Proti nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že body 3, 4, 5, 7, 8, 9 a 11 spoločnej správy výborov sme jednomyseľne schválili. Môžeme pokračovať v hlasovaní.
Poslanec I. Gazdík:
Bod 1 spoločnej správy sa týka tej istej problematiky ako je v bode 2. Bod 1 neodporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za prijatie bodu 1 spoločnej správy s tým, že pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 6 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Konštatujem, že bod číslo 1 spoločnej správy sme neprijali.
Poslanec I. Gazdík:
Bod 2 spoločnej správy odporúčam prijať, ale dovolím si aj na návrh pána poslanca Brňáka povedať, aké pozmeňujúce návrhy ohľadom tohoto bodu ešte boli. Môj pozmeňovací návrh bol v odseku 2: "Vysielací okruh označovaný k 31. decembru 1992 ako okruh STV bude využívať do 31. decembra 1998 Slovenská televízia ako doplnkový program prevádzkovateľa zo zákona tak, že poskytne prevádzkovateľom na základe licencie 80 % celkového vysielacieho času na vysielanie ich programov. " To bol môj pozmeňovací návrh.
Pán poslanec Čarnogurský, mal návrh aby sa odsek 5 vypustil.
Takže pristupujeme k hlasovaniu o bode 2 spoločnej správy. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Hrnko. Poslanec: A. Hrnko:
Navrhujem, aby sa hlasovalo po odsekoch. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Povedali sme už na začiatku, že sa to nedá.
Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.
Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, v danom prípade by mal pán spoločný spravodajca, ak chce dať pozmeňujúci text v odseku 2 § 1, navrhnúť neprijať bod 2 spoločnej správy s tým, že navrhne vlastnú komplexnú verziu pozostávajúcu zo všetkých piatich odsekov.
Poslanec I. Gazdík:
Pán Brňák, osvojil som si vyjadrenie výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru, ktorého som členom. Ak sa prijme návrh tak, ako som povedal - bod 2 prijať, potom môj pozmeňovací návrh stiahnem.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže tí, ktorí chcete dať priestor pozmeňovacím návrhom, viete, ako máte hlasovať. Nechcem nikoho navádzať.
Budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za schválenie bodu 2 spoločnej správy s tým, že pán spoločný spravodajca v súlade s uznesením príslušného výboru ho odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že bod číslo 2 spoločnej správy Národná rada Slovenskej republiky schválila. Môžeme pokračovať, pán spoločný spravodajca.
Poslanec I. Gazdík:
Pán predsedajúci, predtým než budeme hlasovať o bode 6, chcem len upozorniť na môj pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude týkať všetkých alternatív v článku II, za bod 4 návrhu vložiť nový bod 5, ktorý znie: "V § 7 ods. 2 sa pripája nová veta, ktorá znie - a teraz pôjde o všetky tri alternatívy: Prevádzkovateľ zo zákona môže vysielať reklamy v pásme VKV do času prechodu vysielania z normy OIRT /VKV I/ do CCIR /VKV II/ v rozsahu 0, 5 %. " Samozrejme, tento pozmeňujúci návrh môžem dať až potom, keď odhlasujeme spoločnú správu. Upozorňujem len na to, že sa bude dopĺňať pri všetkých troch alternatívach. Takže teraz hlasujeme o bode 6.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Váš návrh je vlastne legislatívno-technického charakteru, takže nemení nič na meritu veci. Ako o prvom budeme hlasovať o texte, ktorý máme v bode 6, teda 0, 5 %. Potom bol - ak si dobre pamätám - pozmeňovací návrh 0 a potom 1 %.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 105 poslancov.
Kto je za prijatie bodu číslo 6 spoločnej správy s tým, že pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že bod číslo 6 spoločnej správy Národná rada prijala, to znamená, že ďalšie pozmeňujúce návrhy už odchádzajú do histórie.
Poslanec I. Gazdík:
Dámy a páni, ešte máme bod 10 na osobitné hlasovanie. Prepáčte mi, že som ho pôvodne vyňal s predpokladom, že sa v rozprave otvorí. Bod 10 odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za schválenie pripomienky pod bodom číslo 10 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Kto je proti? Proti nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku spoločnej správy pod bodom číslo 10 Národná rada schválila.
Poslanec I. Gazdík:
Môj ďalší pozmeňovací návrh je k poznámke číslo 3 pod čiarou v návrhu na vydanie zákona, a to "Zákon číslo 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach /autorský zákon/ v znení... "- a tu je doplnok "zákona číslo 89/1990 Zb. a zákona číslo 468/1991 Zb. " Je to legislatívne čistejšie. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Ide tiež o legislatívno-technický návrh. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za práve prednesený návrh pána poslanca Gazdíka s tým, že ho odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že prvú pripomienku pána poslanca Gazdíka sme schválili.
Poslanec I. Gazdík:
Druhý pozmeňovací návrh sa týka článku II návrhu na vydanie zákona, a to doplnenie článku II o bod 24: "Kde sa v tomto zákone používajú slová Česká a Slovenská Federatívna Republika, rozumie sa tým Slovenská republika. " Ak si všimnete predchádzajúce body 21, 22 a 23, všade, kde sa používa "Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky", alebo "Českej a Slovenskej Národnej rady", sa používa "Národná rada Slovenskej republiky", kde je slovo federálna "rada", používa sa "rada", teda pre rozhlasové a televízne vysielanie. Takže treba to doplniť aj v bode 24 o slová "Slovenská republika".
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Ide o text na strane 6 tesne pred článkom III. Je nám to jasné.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Gazdíka s tým, že ho odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Kto je proti?
Proti nehlasoval nikto.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že aj túto pozmeňovaciu pripomienku pána poslanca Gazdíka sme schválili.
Poslanec I. Gazdík:
Pristúpime k pozmeňovacím návrhom z rozpravy. Ako prvý uvádzam pozmeňovací návrh pána poslanca Ficu.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec, nemali sme odsúhlasiť ešte vašu ďalšiu pripomienku?
Poslanec I. Gazdík:
Áno, ďakujem za upozornenie, veľmi sa ospravedlňujem. Myslel som si, že to máme za sebou.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
To je vsuvka k bodu 6 spoločnej správy. Poslanec I. Gazdík:
Bod 6 článku II - za bod 4 návrhu vložiť bod 5, ktorý znie: "§ 7 sa dopĺňa o nový odsek 3-a tam je to "prevádzkovateľ..., atď. " Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
To je legislatívno-technický doplnok, aby bolo jasné, ku ktorému paragrafu a odseku sa tento doplnok vzťahuje.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 105 poslancov.
Kto je za pripomienku pána poslanca Gazdíka k bodu 6 spoločnej správy tak, ako ju formuloval? Odporúča ju prijať. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Kto je proti? Proti nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že aj tretiu pripomienku pána poslanca Gazdíka Národná rada schválila.
Môžeme prejsť k ďalším pripomienkam z rozpravy, teda k pripomienkam pána poslanca Ficu.
Poslanec I. Gazdík:
Návrh pána poslanca Ficu - v článku II návrhu zákona doplniť nový bod 15 tohto znenia: "V § 19 ods. 2 za prvú vetu doplniť text tohto znenia: "Prevádzkovateľ káblového rozvodu je povinný túto skutočnosť oznámiť prevádzkovateľovi vysielania zo zákona. Rovnako je povinný mu oznamovať všetkých účastníkov príjmu signálu káblového rozvodu. " Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 103 poslancov.
Kto je za pripomienku formulovanú pánom poslancom Ficom?
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Ficu sme prijali.
Poslanec I. Gazdík:
Ďalší pozmeňujúci návrh predniesla pani poslankyňa Ťavodová, ale oznámila mi, že ho sťahuje, takže tento návrh je stiahnutý. Čo sa týka pána poslanca Vajdu, to už je bezpredmetné. Takže už nám zostal len návrh pána poslanca Hudeca a potom návrh pána poslanca Andela, ktorý návrh pána poslanca Hudeca spresňuje.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
To znamená, že ak chceme uprednostniť druhý návrh, keďže tu nemáme pána poslanca Hudeca, musíme najskôr rozhodnúť o návrhu pána poslanca Hudeca.
Poslanec I. Gazdík:
V návrhu pána poslanca Hudeca je jeden bod, ktorý sa vyníma z tohto hlasovania, ktoré predniesol aj pán poslanec Andel. Dovoľte, aby som ho prečítal - v čl. II návrhu bod 7 zmeniť takto - v § 10 ods. 3 znie: "Ods. 3 Licencie udeľuje Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie /ďalej len "rada"/. Licencie s vysielacím dosahom na celé územie Slovenskej republiky na návrh rady schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky a udeľuje rada. Na udelenie licencie nie je právny nárok. " Dámy a páni, musím to nechať na vaše rozhodnutie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Hudeca s tým, že pán spoločný spravodajca nemá k tomuto návrhu vlastné stanovisko, necháva to na naše rozhodnutie?
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Hudeca Národná rada prijala.
Poslanec I. Gazdík:
Pán predsedajúci, neviem, či je potrebné návrhy pána poslanca Hudeca čítať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pani poslankyňa Mušková sa hlási s faktickou poznámkou ako predkladateľka.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Chcela by som doplniť pána spravodajcu, že posledný bod, ktorý navrhol pán poslanec Hudec, je bezpredmetný.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže môžeme prejsť k návrhu pána poslanca Hudeca, ktorý sa týka Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.
Poslanec I. Gazdík:
Len ide o to, či ho treba prečítať, či poznáte znenie. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prečítajte ho, aby sme si osviežili pamäť. Poslanec I. Gazdík:
Myslím, že to bude lepšie aj preto, lebo pán poslanec Andel ho vylepšil.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Je tu už aj pán poslanec Hudec. Poslanec I. Gazdík:
Dovoľte, aby som to prečítal a zároveň pokúsil sa teraz riešiť tento bod vzájomnou dohodou. Bod 2 - v článku III bod 8 zaradiť nový bod 9, ktorý znie: "Národná rada Slovenskej republiky odvolá člena rady, ak mu na základe návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vysloví nedôveru prostou väčšinou. " Vylepšujúci návrh pána poslanca Andela je takýto: "Národná rada Slovenskej republiky odvolá člena rady, ak mu na základe návrhu desatiny poslancov vysloví nedôveru. " Doterajšie body 9 až 14 treba prečíslovať na body 10 až 15.
Bod 3 článok IV upraviť - zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 484/1990 Zb. sa dopĺňa takto: "ods. 1 § 4 sa dopĺňa písmenom c/, ktoré znie: "Slovenský rozhlas je oprávnený šíriť vysielanie na krátkych vlnách do
zahraničia. Náklady s tým spojené sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. "
Pán poslanec Hudec, dovolím si vás upozorniť, že presne takéto znenie, ktoré navrhujete, je už v článku IV návrhu zákona. Takže z tohoto hľadiska je duplicitné a teda bolo by zbytočné o ňom hlasovať. Napriek tomu by sa žiadala legislatívna úprava - v úvodnej vete sa za slovo "rozhlase" vkladajú slová "v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 483/1992 Zb. " - a nasleduje váš štvrtý pozmeňovací návrh, teda § 7 ods. 2 sa dopĺňa písmenom d/, ktoré znie: "ak mu na základe návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vysloví nedôveru Národná rada Slovenskej republiky prostou väčšinou hlasov". Vzhľadom na to, že prostá väčšina v zákone neexistuje, návrh pána poslanca Andela potom spresňuje "na návrh desatiny poslancov vysloví nedôveru Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou prítomných". Týka sa to všetkých návrhov, kde sa hovorí "prostou väčšinou". Pán poslanec Andel navrhol "nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov", aby som to citoval presne.
Bod 5 - za článok IV zaradiť nový článok V, ktorý znie: "Zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 482/1992 Zb. sa dopĺňa takto: § 8 ods. 1 sa dopĺňa písmenom d/, ktoré znie: "Ak mu na základe návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vysloví nedôveru Národná rada Slovenskej republiky prostou väčšinou hlasov" - opäť je návrh pána poslanca Andela "ak mu na základe návrhu desatiny poslancov Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov". Tam je ešte dodatok - doterajší článok V sa označí ako článok VI.
Posledný váš pozmeňujúci návrh, pán poslanec Hudec, je vlastne bezpredmetný, lebo sa už o ňom hlasovalo. Vaše návrhy neprešli.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Móri - faktická poznámka. Poslanec I. Móri:
Kvôli spresneniu by som odporúčal pánu poslancovi Andelovi, aby nebol použitý výraz "desatina poslancov", ale "desatina všetkých poslancov", aby bolo jednoznačne jasné, že ide o všetkých poslancov Národnej rady.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Môže sa povedať 15 poslancov, pretože Ústava Slovenskej republiky presne stanovuje počet poslancov.
Poslanec I. Gazdík:
Pán predsedajúci, už hlasujeme, nemôžeme teraz meniť pozmeňovacie návrhy, jedine vtedy, ak by sme otvorili rozpravu. Treba hlasovať o jednom alebo druhom návrhu s tým, že sa opýtam pána poslanca Hudeca, či by stiahol svoj návrh a pristúpil by na upravený návrh pánom poslancom Andelom.
Poslanec I. Hudec:
Súhlasím. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Kto má ešte faktickú poznámku? Prosím, pán poslanec. Poslanec M. Andel:
Pánu kolegovi chcem povedať, že som vychádzal z ústavy - návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky
atď. prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Takéto znenie, ako je v ústave, som chcel uplatniť aj na toto, teda jedna desatina.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Hudec súhlasí s pripomienkami, ktoré urobil do jeho návrhu pán poslanec Andel, takže môžeme hlasovať o všetkých.
Poslanec I. Gazdík:
Áno, môžeme, lebo sa týkajú toho istého problému, týkajú sa všetkých troch rád a toho istého znenia. Pán predsedajúci, dámy a páni, po rozprave, ktorá tu bola, nemôžem tento návrh odporučiť, neodporúčam ho prijať.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Hudeca v upravenej verzii poslanca Andela s tým, že pán spoločný spravodajca tento spoločný návrh neodporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo sa 15 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Hudeca s úpravou pána poslanca Andela bol prijatý.
Poslanec I. Gazdík:
Pán predsedajúci, ak sa nemýlim, tým sme vyčerpali
všetky pozmeňovacie návrhy, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku. Nechávam na individuálne hlasovanie.
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 109 poslancov.
Kto je za celkový návrh zákona so schválenými pripomienkami?
Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielanie. /Potlesk. /
Úprimne ďakujem za spoluprácu pani poslankyni Muškovej a pánu spoločnému spravodajcovi Gazdíkovi.
Pán poslanec Andel chce vystúpiť s faktickou poznámkou. Poslanec M. Andel:
Vážení priatelia, odhlasovali sme návrh zákona, ktorého spracovanie malo najdlhšie trvanie počas nášho pôsobenia v parlamente. Chcel by som osobitne poďakovať pánu kolegovi Gazdíkovi za to, že sa ujal neľahkej funkcie spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Myslím si, že svoju úlohu zvládol veľmi seriózne, a to i napriek tomu, že mal pomerne krátku dobu na prípravu. Zákon sa ťažko rodil. Vymenili sa napríklad traja spravodajcovia k tomuto návrhu zákona. Preto ešte
raz v mene nášho výboru ďakujem pánu Gazdíkovi za prácu, ktorú odviedol. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pani poslankyňa Rothmayerová. Poslankyňa G. Rothmayerová:
Vážená Národná rada,
keďže sme v priebehu rokovania dostali správu, že traja členovia televíznej rady sa vzdali svojho členstva, zo zákona nám vyplýva povinnosť do 60 dní zvoliť ďalších troch členov na tieto uprázdnené miesta. Keďže sa obávam, že Národná rada sa nezíde v septembri do termínu, aby sme stihli dva mesiace, dovolila by som si vás vyzvať, aby ste navrhli všetci, teda všetky politické kluby, svojich kandidátov na členstvo, aby náš výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru mohol posúdiť, či sú právne v poriadku, aby sme mohli zaradiť ako ďalší bod programu na mimoriadnej schôdzi aj voľbu členov rady.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J. Prokeš: Ďakujem pani poslankyni. Tridsiatym prvým bodom programu je
Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 225 a spoločnú správu výborov ako tlač 225a.
Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Navrhujem päťminútovú prestávku. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pán poslanec, už ste videli, že by sa toto plénum dokázalo po piatich minútach zísť?
Poslanec F. Mikloško:
Podľa mňa bol to zákon, ktorý nás trošku vnútorne vyčerpal. V prvom rade treba vyvetrať, nedá sa tu dýchať.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pán poslanec, beriem váš návrh ako návrh na hlasovanie.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Kto je za prestávku?
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Hlasovaním sme rozhodli o tom, že nebude prestávka.
Návrh výboru Národnej rady Slovenskej republiky odôvodní jeho člen, poslanec Ladislav Kvasnička. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Poslanec L. Kvasnička:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách, je novelou zákona, ktorý bol prijatý v máji 1990 a ktorý znamenal obnovenie akademických práv a slobôd na vysokých školách, obnovenie samosprávnych princípov ich činnosti. Tento zákon bol prijatý ako tzv. rámcový zákon. Takéto zákony sú charakteristické pre federálne alebo spolkové zákony, ku ktorým sa obvykle prijímajú podrobnejšie právne úpravy v jednotlivých štátoch či spolkových krajinách. Vzhľadom na povahu zákona číslo 172 sa ukázalo, že pri nepochybných pozitívnych zmenách, ktoré priniesol, popri jeho uplatňovaní vznikli niektoré problémy, ktoré poukázali na medzery v zákonnej úprave.
Z uvedených dôvodov Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky iniciovalo prípravu nového vysokoškolského zákona, ktorému však chýbala jednak koncepčnosť a jednak podpora vysokoškolskej obce. Rada vysokých škôl predložený nový zákon hodnotila ako neprijateľný. Zhodla sa však na tom, že by bolo žiadúce pripraviť tzv. malú novelu vysokoškolského zákona, ktorá by upravovala najnaliehavejšie zmeny pre budúci školský rok. V priebehu budúceho roku môže pripraviť nový zákon o vysokých školách na základe prehodnotenia skúseností s doterajším zákonom, na základe širokej diskusie, v ktorej sa bude hľadať riešenie tých problémov, na ktoré sú zatiaľ rôzne názory. Pri tvorbe zákona sa využijú aj európske skúsenosti tak, aby sa dosiahla primeraná kompatibilita s právnym systémom Európskeho spoločenstva v danej oblasti.
Vychádzajúc z presvedčenia, že zákon má predovšetkým povoľovať a nie zakazovať, a z princípu samosprávy, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru predkladá po nevyhnutných úpravách návrh novely zákona o vysokých školách, ktorý vznikol na základe návrhu pracovnej komisie Rady vysokých škôl v relatívne obmedzenom čase tak, aby mohol nadobudnúť účinnosť od 1. septembra 1993.
Predložený návrh zákona upravuje tieto hlavné okruhy, resp. prináša zmeny v týchto okruhoch: vznik a zriadenie novej vysokej školy, včítane policajných a vojenských vysokých škôl, ekonomické zabezpečenie chodu vysokých škôl, spôsob udeľovania titulov vysokých škôl, úprava doktorandského štúdia, zriaďovanie neštátnych vysokých škôl, legislatívne úpravy súvisiace so vznikom samostatnej Slovenskej republiky.
Návrh spresňuje postup pri vzniku novej vysokej školy zriadením, zlúčením alebo rozdelením. V oblasti ekonomického zabezpečenia chodu vysokých škôl návrh spresňuje podmienky oslobodenia od daní u tých prostriedkov, ktoré vysoké školy získajú mimo štátneho rozpočtu. Prispieva k utváraniu priaznivejšieho ekonomického prostredia pre pôsobenie vysokých škôl v situácii, keď štátny rozpočet v dlhšej časovej perspektíve bude napätý na strane výdavkovej, pričom nátlak na strane zvyšovania vzdelanostnej úrovne obyvateľstva bude s vysokou pravdepodobnosťou narastať.
Návrh zároveň precizuje spôsob rozdeľovania finančných prostriedkov jednotlivým vysokým školám vo väzbe na ich pravidelné ročné hodnotenie akreditačnou komisiou. Predložený návrh novely zákona jednoznačne zakotvuje účasť študentov v Rade vysokých škôl vytvorením jej dvojkomorového usporiadania. Z doterajšej praxe vyplynula potreba spresniť priznávanie titulov nie podľa typu škôl, ale podľa typu štúdia.
Návrh novým spôsob upravuje postgraduálne štúdium tak, aby sa vylúčila dvojkoľajnosť a upresnili sa pracovno-právne vzťahy jeho účastníkov. Názov sa mení v zmysle medzinárodných zvyklostí, pričom právo priznávať vedecký titul sa priznáva iba vysokým školám. Návrh novely však dbá na to, aby do tohto typu štúdia boli primerane zapojené i iné typy vedeckých pracovísk. Vzhľadom na obsah konsenzu navrhovatelia sa prikláňajú k zachovaniu dvojstupňovej vedeckej prípravy, ktorá by vyústila do obhajoby práce doktora vied.
Návrh novely predpokladá rozšíriť existujúcu sieť vysokých škôl o neštátne vysoké školy, ktoré by podliehali akreditačnému procesu, čím by sa zaručila ich primeraná úroveň a vytvorila by sa možnosť ich financovania zo súkromných zdrojov.
Predložený návrh nekladie nároky na štátny rozpočet a nerozširuje potrebu pracovných síl v štátnej správe.
Považujeme za potrebné ďalej uviesť, že vecné dôvody, pre ktoré vláda nesúhlasila s návrhom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru, boli v priebehu prípravy konečného znenia v prevažnej väčšine odstránené. Zásadným spôsobom sa upravila účasť študentov v Rade vysokých škôl.
Treba otvorene povedať, že predložený návrh nerieši otázku právnej subjektivity fakúlt a vysokých škôl nad rámec platného zákona, ani z nej vyplývajúcu otázku vzťahov akademických funkcionárov vysokých škôl a fakúlt, pretože zatiaľ tieto otázky sa nepodarilo vyriešiť tak, aby bolo možné v nich dosiahnuť konsenzus.
Návrh novely oproti pôvodnému zámeru tiež nerieši problém odborných vysokých škôl. Návrh predkladanej novely zákona o vysokých školách sa obmedzil na riešenie tých akútnych
problémov, v ktorých v danom obmedzenom časovom úseku bolo možné dosiahnuť zhodu, čo v danej oblasti považujeme za základnú podmienku funkčnosti zákona. Vzhľadom na naliehavosť ustanovení predloženého zákona odporúčam ho schváliť, aby mohol nadobudnúť účinnosť k 1. septembru 1993.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Kvasničkovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Milana Ftáčnika, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte, aby som začal spravodajskú správu jednoduchou pravdou, ktorú vyslovil Komenský: "Ak sa má človek stať človekom, musí sa vzdelávať. "
Trochu nadnesené možno povedať, že práve vo vzdelaní je skrytá budúcnosť každého z nás, budúcnosť našej krajiny. Možno aj preto pristupujeme, aspoň ti, ktorí sme ostali v tejto sále, s určitou úctou a zodpovednosťou k prerokúvaniu návrhu zákona, ktorý prináša nové ustanovenia o najvyššej časti vzdelávacej pyramídy - o vysokých školách. Je ním návrh výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách.
Uvedený návrh pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím z 29. mája všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 16. júna. Súčasne prerokovanie podmienil získaním stanoviska vlády Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru.
Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala 15. júna 1993 a uznesením číslo 405 vyslovila s týmto návrhom nesúhlas. Dôvodom vlády Slovenskej republiky bolo, že novela na rozdiel od návrhu, ktorý spracovalo Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky ako nový návrh zákona o vysokých školách, nerieši viacero zásadných otázok, a to osobitne problematiku právnej subjektivity fakúlt a vysokých škôl, vzájomné vzťahy funkcionárov a samosprávnych orgánov, že sa nezaoberá transformáciou sociálneho a materiálneho zabezpečenia študentov vysokých škôl. Áno, je to pravda. Už v predkladacej správe pán predkladateľ konštatoval, že novela tieto otázky nerieši a ani nemôže riešiť, pretože práve toto sú otvorené problémy, v ktorých vysokoškolská obec zatiaľ nedosiahla zhodu. A je jasné, že to chce určitý čas. To znamená, že do predloženej novely sa dostali tie problémové okruhy, ktoré sú naliehavé a v ktorých sa zhoda dosiahla.
V tejto súvislosti chcem pripomenúť myšlienku z pripravovaného seminára o perspektívach reforiem vysokoškolského vzdelávania v strednej a východnej Európe, ktorý sa uskutoční zhodou okolností budúci týždeň v Spolkovej republike Nemecko. Jedna z myšlienok úvodného referátu hovorí o tom, že vysoké školy, politici, ekonomika a spoločnosť by sa mali snažiť o konsenzus, alebo o zhodu v základných otázkach, ak ich cieľom je vyvinúť taký systém vysokoškolského vzdelávania, ktorý je orientovaný do budúcnosti a berie do úvahy rozličné podmienky a požiadavky svojej krajiny. Práve v takejto zhode sa pripravoval a prerokúval predložený návrh zákona. Osobitne chcem pripomenúť rokovanie gestorského výboru
pre vzdelanie, vedu a kultúru, ktorý za účasti rektorov, zástupcov odborov, zástupcov študentov v širokej a demokratickej diskusii posúdil všetky vznesené pripomienky, včítane tých, ktoré boli obsiahnuté v písomných stanoviskách viacerých vysokých škôl, ktoré predložený návrh zákona podporili.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokovali do 1. júla 1993. K návrhu zaujali súhlasné stanoviská okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, ktoré k návrhu neprijali platné uznesenie, pretože za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina členov ich výborov, pričom na platné uznesenie chýbal jeden hlas. Výbory národnej rady, ktoré prijali k návrhu zákona svoje uznesenia, odporučili v ňom urobiť zmeny a doplnky. Prosím, ak máte záujem, budem komentovať spoločnú správu a jednotlivé body, ktoré odporúčam prijať. Väčšinou sú také, že ich odporúčam na prijatie. Rád by som krátko vysvetlil prečo.
Bod číslo 1 odporúčam prijať, pretože je to legislatívno-technická úprava, kde sa názvom príslušnej časti presnejšie vyjadruje obsah.
V bode číslo 2 ide o pripomienku, ktorá reaguje na to, že ak bude vznikať nová vysoká škola a v zákone sa ustanovia fakulty, na ktoré sa táto škola bude členiť, treba povedať, ktorým zákonom, resp. akým mechanizmom získa príslušná vysoká škola možnosť zriaďovať fakulty resp. študijné odbory, pretože normálne sa to robí rozhodnutím senátu príslušnej vysokej školy resp. študijné odbory sa stanovujú v štatúte vysokej školy. Je tu teda daná legisvakančná lehota jedného roku, po ktorej to, čo bude stanovené v zákone, je možné zmeniť rozhodnutím samosprávneho orgánu vysokej školy.
V bode číslo 3 ide o spresnenie zloženia dočasného akademického senátu, ktorý by pôsobil na novozriadenej vysokej škole, teda takej, ktorá predtým neexistovala, aby ho tvorili práve profesori a docenti v hlavnom pracovnom pomere. Bod číslo 3 teda odporúčam prijať.
Bod číslo 4 ponechávam na osobitné hlasovanie. Tento sa týka takisto vzniku novej vysokej školy, ale konkrétne rozdelením a zlúčením, a je tu formulovaná dohoda príslušných senátov vysokých škôl, ktoré sa zlučujú, lenže dikcia tohto bodu je v istom zmysle kontraverzná v tom, že ak sa rozdeľuje vysoká škola, tak má jeden akademický senát a tam nie je možná dohoda, pretože nemá sa kto s kým dohodnúť, ale mohlo by ísť o rozhodnutie príslušného akademického senátu. Môžem teda poprosiť pána poslanca, ktorý navrhoval toto znenie vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, keby mal záujem, je možné spresniť túto dikciu tak, aby bola prijateľná, pretože takýmto spôsobom nie je možné ju podporiť.
Bod číslo 5 odporúčam prijať. Ide o tú časť zákona, kde sa hovorí o ekonomickom zabezpečení vysokých škôl a uvádza sa, že školy a aj fakulty sú rozpočtovými organizáciami, ktoré sú napojené na štátny rozpočet.
Bod číslo 6 odporúčam prijať, aj keď k nemu budú určité pozmeňovacie návrhy, ktoré by som si potom dovolil predložiť v rozprave. V tomto bode sa presnejšie vyjadruje otázka ekonomického zabezpečenia resp. možnosti vysokých škôl získavať prostriedky aj mimo štátneho rozpočtu.
Bod číslo 7 neodporúčam prijať, pretože predstavuje zásah do iných predpisov ako je zákon o vysokých školách, konkrétne do colných predpisov, pretože predložená novela v § 6 odsekoch 3 a 4 vlastne kopíruje súčasne platné znenie colného zákona a príslušných vyhlášok a tento novonavrhovaný odsek by vecne hmotno-právne menil samotný colný zákon, čo by asi nebolo prípustné.
Bod číslo 8 odporúčam prijať, pretože sa v ňom uvádza alebo - povedal by som - metodicky v zákone navádza, že pri získaní prostriedkov z podnikateľskej činnosti sa pri hospodárení s nimi postupuje podľa vyhlášky číslo 638 o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu. To znamená, že sa ukladajú na osobitný účet, hovorí sa tam o účele ich využitia, komu je možné a čo z nich vyplatiť.
V bode číslo 9 sa dopĺňa dikcia, ktorá spresňuje znenie odsekov 3 a 4 v legislatívnom zmysle a presnejšie vyjadruje to, čo som hovoril, že tieto dva odseky kopírujú súčasné právne úpravy v oblasti oslobodenia od cla.
Bod číslo 10 sa týka toho, o čom som už hovoril v prípade študijných odborov. Odporúčam ho prijať, pretože stanovuje jednoročnú legisvakančnú lehotu, po ktorej samosprávne orgány vysokej školy môžu rozhodnúť hlasovaním v senáte o zriadení, prípadne zrušení príslušných fakúlt.
Bod číslo 11 odporúčam takisto prijať, pretože presnejšie vyjadruje pôvodný zámer navrhovateľa v prípade prekročenia rozpočtových príjmov uvolniť alebo povoliť prekročenie rozpočtových limitov pre vysoké školy.
Bod číslo 12 spresňuje takisto dikciu predloženej novely pri zabezpečení účasti študentov v Rade vysokých škôl. Je to dikcia, ktorá predstavuje kompromis z jednej rozsiahlej diskusie, ktorú absolvoval náš výbor s predstaviteľmi Rady vysokých škôl a s predstaviteľmi študentov, a toto sa zdalo ako prijateľný kompromis.
Bod číslo 13 takisto odporúčam prijať. Ide v ňom o to, že akreditačná komisia v ňom dostáva možnosť, alebo spresňuje sa pri ustanoveniach o akreditačnej komisii jej oprávnenie vyjadrovať sa k právu fakúlt uskutočňovať v príslušných odboroch doktorandské štúdium.
Bod číslo 14 odporúčam prijať, pretože spresňuje úvodnú vetu bodu 14 novely v legislatívno-technickom zmysle.
V bode 15 vás prosím o opravu. Došlo k preklepu v prvom riadku. Namiesto v doterajšom bode 14 má byť v doterajšom bode 15. Teda nie 14, to je preklep, pretože bod 14 neobsahuje odseky. Tento nový štvrtý odsek patrí do bodu číslo 15. Je to výsledok spoločnej zhody predstaviteľov akadémie vied a vysokoškolskej obce, aby bolo možné získať vedecký titul aj bez absolvovania príslušného doktorandského štúdia po predložení dizertačnej práce.
V bode číslo 16 je presnejšia dikcia odseku 1, ktorá sa týka § 22 a doktorandského štúdia. Tento odsek má vyjadriť opäť jednu dohodu, ktorú uzavreli predstavitelia Slovenskej akadémie vied s vysokými školami, ktoré týmto zákonom získajú výlučné právo školiť doktorandov a udeľovať im vedecký titul, ale táto dikcia ich zaväzuje k tomu, aby tak konali len v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied a ďalšími vedeckými a výskumnými inštitúciami, a len ak príslušné vedné odbory neexistujú, teda nie je možné túto spoluprácu uskutočniť, vtedy majú právo, aby toto štúdium uskutočňovali samostatne. Odporúčam takisto bod 16 prijať.
Bod 17 odporúčam prijať. V tomto bode sa vyjadruje len to, že uchádzať sa o doktorandské štúdium môže ten, kto získal vysokoškolský diplom podľa tohto zákona alebo podľa skorších predpisov. Je to spresnenie toho, čo predpokladal navrhovateľ.
Bod číslo 18 a bod číslo 19 má rovnaký charakter. Odporúčam ich prijať. Hovorí sa v nich to, že na vojenské vysoké
školy resp. policajné vysoké školy sa nevzťahujú ustanovenia zákona o neštátnych vysokých školách. Nie je teda možné zriadiť súkromnú vojenskú vysokú školu alebo súkromnú policajnú vysokú školu.
Bod číslo 20 odporúčam prijať, pretože presnejšie vyjadruje postup pri zriaďovaní iných ako štátnych, teda neštátnych vysokých škôl. Pôvodný zámer predkladateľov bol taký, aby sa k týmto návrhom vyjadrovala Národná rada Slovenskej republiky. Po širšej diskusii sme dospeli k tomu, že dostatočný, podobne ako v iných krajinách, bude súhlas Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky.
Bod číslo 21 neodporúčam prijať. Vyjadruje návrh výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, ktorý chcel do zákona dostať členenie vysokých škôl na univerzity, vysoké školy, neštátne vysoké školy a iné vyššie školy. Nemožno takýto nadpis § 33a prijať, pretože ten sa týka len neštátnych vysokých škôl, a keby sme prijali bod 21, znamenal by zásah do celého zákona. Myslím si, že takéto členenie bude predmetom práve toho nového zákona o vysokých školách, o ktorom hovoril pán poslanec Kvasnička.
Odporúčam prijať bod 22, ktorý presnejšie vyjadruje znenie § 35 odsek 1 v legislatívno-technickom zmysle.
Body číslo 23 a 24 predstavujú alternatívu, ktorú navrhovatelia nechali v zákone alebo v predloženej novele. Táto alternatíva sa týka udeľovania titulu doktora vied. Alternatíva 1 zákona hovorila o tom, že podobne ako tento zákon ruší doterajšie udeľovanie titulu kandidáta vied, by sa zrušilo aj udeľovanie druhostupňového titulu doktora vied. Alternatíva 2 zase proti tomu hovorí, že aj keď zrušíme prvostupňový titul, je potrebné zachovať istú stimuláciu pre ďalšiu vedeckú prácu, či už pracovníkov vysokých škôl alebo pracovníkov akadémie, a teda zachovať titul doktora vied, aj keď
možno dostane inú podobu v novom zákone o vysokých školách, podobu, ktorá by bola bližšia z hľadiska názvu a obsahu podobným druhostupňovým titulom, ktoré nájdeme na vysokých školách v západnej Európe.
Chcem teda povedať, že z týchto dvoch alternatív, a môžete to vidieť zo spoločnej správy, sa k prvej alternatíve priklonili tri výbory Národnej rady, k druhej alternatíve takisto tri výbory Národnej rady. Za gestorský výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru chcem odporučiť prijatie alternatívy číslo 2. Túto alternatívu odporúčam aj preto, že sa k nej hlásia tak predstavitelia vysokoškolskej obce, ako aj predstavitelia Slovenskej akadémie vied. Samozrejme, bude záležať na vašom hlasovaní, pre ktorú alternatívu sa tento parlament rozhodne.
V nadväznosti na prijatie príslušnej alternatívy budeme musieť jednotlivo rozhodnúť o bodoch 25, 26 resp. 27. Body 25 a 26 sú viazané na prijatie alternatívy číslo 2 a ide v nich len o legislatívno-technickú úpravu zrušenia niektorých predpisov, ktoré súvisia s prijatím jednej alebo druhej alternatívy. Ak prijmeme alternatívu, ktorá zachováva doktora vied, zrušíme iba tie právne predpisy, ktoré upravovali získavanie titulu kandidát vied. Ak zrušíme oba tituly, je potrebné zrušiť všetky právne predpisy.
Bod číslo 28 odporúčam prijať. Viaže sa na ten bod, kde sa hovorí o novom zložení Rady vysokých škôl, ktorá by sa v zmysle bodu 28 takýmto novým spôsobom mala ustanoviť do 31. októbra 1993.
Bod číslo 29 spresňuje dikciu článku 2, v ktorom sa novelizuje zákon o dani z príjmu a vypúšťajú sa z neho veci, ktoré do tohto článku nepatria.
Neodporúčam prijať bod 30 vzhľadom na návrhy, ktoré budem mať v rozprave a vzhľadom na včera prijatý zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorého predkladateľkou bola pani poslankyňa Bartošiková.
Odporúčam prijať body 31 a 32. Týkajú sa splnomocnenia pre predsedu Národnej rady vyhlásiť úplné znenie zákona a v tomto úplnom znení uviesť, ako je to obvyklé, všetky vysoké školy a fakulty, ktoré dnes sú v zmysle zákona alebo pôsobia v zmysle zákona v Slovenskej republike.
Záverom chcem k spravodajskej správe povedať, že predložený návrh zákona je skutočne naliehavý. Ak k nemu budú závažné pripomienky, z toho tri by som si ešte dovolil predniesť v rámci rozpravy, je možné ich do návrhu zákona zapracovať. Presne takto postupoval náš gestorský výbor so všetkými pripomienkami, ktoré sme dostali. V prípade, že smerovali k vylepšeniu podstaty návrhu zákona, boli akceptované. Prosím o vašu podporu pre tento zákon tak, aby mohol nadobudnúť účinnosť k 1. 9. 1993.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tridsiatom prvom bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Hrnko. Potom pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec A. Hrnko:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia, trošku v menšej zostave, ale verím, že s chuťou do práce,
dovolil by som si vás oboznámiť s mojím stanoviskom i so stanoviskom ďalších príslušníkov vedeckej obce k predloženému návrhu zákona, ktorý nerieši celú problematiku školstva, ale snaží sa riešiť veci, ktoré sú naliehavé a ktoré by bolo treba urobiť.
Školstvo je veľmi citlivý organizmus a každý zásah do školstva sa dlhodobo potom prejavuje na celých generáciách. Ako také sa dlho vyvíjalo, až sa vyvinulo do podoby, v akej ho tu zanechala predchádzajúca, teda myslím predkomunistická spoločnosť.
V tejto etape školstvo na našom území, či slovenské, české alebo československé patrilo k európskej špičke a vychádzalo z princípov, ktoré boli všeobecne uznávané, a z princípov, ktoré boli aj všeobecne ctené. Po roku 1945 najmä zákonom o jednotnej škole sa pravidelne v troj-štvorročných intervaloch, kedy sa prijímali školské a vysokoškolské zákony, začal do tohto systému, ktorý sa vyvíjal dlhé roky, vnášať prvok, ktorý destabilizoval slovenské školstvo, ktorý v podstate ukázal, že každá novela resp. nový zákon predchádzajúceho školského zákona bola horšia ako to, čo sme mali predtým a ukázala, že to veľmi rýchlo treba novelizovať. Toto hranie sa na mačku a myš v našom školstve, ktoré tu bolo vyše 40 rokov, by bolo treba skončiť.
Predložená novela je tiež jednou z týchto noviel, ktorá sa snaží len hasiť to, čo ukazuje predchádzajúci vysokoškolský zákon ako neudržateľné, ale nevychádza z koncepčných zámerov, ako naše školstvo budovať a akým spôsobom sa vydať či
už vo vysokom školstve alebo v postgraduálnom štúdiu. Preto si myslím, že by sme nemali brať na malú váhu stanovisko riaditeľov a predsedov vedeckých rád pracovísk vied o spoločnosti, človeku, kultúre a dejinách SAV k predkladanej novele zákona číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách. Toto stanovisko je nasledovné a ja sa s ním stotožňujem:
"Vzhľadom na to, že vedecko-pedagogická obec nemala možnosť vyjadriť sa k novele, predkladáme stanovisko k problematike návrhu zmeny postgraduálneho štúdia na doktorandské štúdium. Dovoľujeme si vás požiadať, vážené poslankyne a vážení poslanci, o zváženie nášho návrhu. Odporúčame vyňať z novely riešenie problematiky zmeny postgraduálneho štúdia na doktorandské štúdium a ponechať to na koncepčné riešenie v rámci nového vysokoškolského zákona. Vedú nás k tomu nasledujúce dôvody:
Riešenie uvedenej problematiky je v zákone nekoncepčné a nefunkčné. Spočíva predovšetkým v tom, že
- nerešpektuje osvedčené tradície nášho vysokého školstva pred rokom 1950, teda pred prijatím zákona číslo 58/1950 Zb. o vysokých školách /rigorózne pokračovanie po absolvovaní vysokej školy, obhajobu rigoróznej práce, titul PhDr., JUDr., RNDr. /:
systém postgraduálneho štúdia koncepčne nenadväzuje ani na štandardné tradície postgraduálneho štúdia, ani na vedeckú výchovu. Prejavuje sa to predovšetkým v znížení nárokov osobitne vo vzťahu k vedeckej práci. Naviac, snaha dosiahnuť tituly nie je motivovaná získaním vedeckej kvalifikácie, ale len potrebou zvýšenia spoločenského postavenia prislúchajúcim akademickým titulom.
V predkladanej novele znenia postgraduálneho štúdia na doktorandské štúdium opäť systémovo ani funkčne neriešia dosahovanie akademických titulov, ako aj vedeckú výchovu. Naopak, je predložený akýsi hybrid akademicko-vedeckej hodnosti doktor s označením Dr., ktorý neakceptuje tak naše tradície, ako aj bežnú prax v Európe. To znamená, že opätovne akademicko-vedecký titul navrhovaného doktorandského štúdia s označením doktor, v skratke Dr., bude spĺňať len funkciu akademického titulu v tradičnom ponímaní. Celú uvedenú problematiku vysokoškolského štúdia a postdoktorandského štúdia odporúčame dôkladne koncepčne pripraviť vo vedeckopedagogickej obci a nasledovne už ako ucelený a dlhodobo funkčný systém právne vyjadriť v novom vysokoškolskom zákone. "
Podotýkam, že pod toto stanovisko sa podpísali významní predstavitelia vedeckej obce z rôznych politických táborov. Sú tu skutočne zástancovia Strany demokratickej lavice, Slovenskej národnej strany, Hnutia za demokratické Slovensko, ale aj stúpenci tých politických prúdov, ktoré neuspeli vo voľbách, ako bola VPN, ODÚ. To znamená, že aj vedecká obec sa v podstate zjednotila na stanovisku, že túto oblasť, oblasť vedeckej výchovy a oblasť postgraduálneho štúdia treba koncepčne prepracovať, treba skutočne vychádzať z našich tradícií. Môžem povedať, že takýto nekoncepčný zásah, ktorý do slovenských pomerov vniesol titul kandidáta vied a doktora vied, t. j. ruský model, ktorý vznikol v minulom storočí, potom sa stal sovietskym systémom a potom bol implantovaný tu, vyvolal nasledujúci veľmi zaujívamý fakt. Ľudia napríklad nechceli chodiť k lekárom, ktorí nemali titul MUDr., pretože vedeli, že sú z rôznych rýchlych škôl, ktoré tu vznikali po roku 1948, a radšej išli k tým ľuďom, ktorí mali titul MUDr.
Je tu nekoncepčnosť napríklad v tom, že absolventom vysokých škôl univerzitného smeru napríklad z filozofickej fakulty sa udeľuje titul Mgr., ale napríklad na lekárskej fakulte sa udeľuje titul MUDr. tak, ako je tu zaužívaný, pritom v rámci doktorandského štúdia sa dáva titul doktor so skratkou Dr., ktorý tu, v našom priestore je už zaužívaný, má určitý význam, je výsledkom rigorózneho a nie vedeckého pokračovania. Takže vlastne je tu jeden veľký miš-maš, keď to musím tak ľudovo povedať, v ktorom sa potom v budúcnosti nikto nebude vyznať.
Preto skutočne by som váženú snemovňu požiadal, aby z tohto zákona, ktorého potrebnosť nikto z nás nepopiera, vyňala tú časť, ktorá sa dotýka udeľovania vedeckých hodností a vedeckej výchovy, t. j. časti, ktoré sú v zákone - nie v spoločnej správe - v zákone pod bodmi 13, 14, 15, 18 a potom následne v bodoch 25, 26 28 a 30, t., j. aby sa tieto časti z predloženého návrhu zákona vyňali a zákon v ostatných bodoch sa prijal, aby sa tieto veci, ktoré sa týkajú postgraduálneho štúdia, štúdia na vysokých školách, akadémii, vedeckej výchovy, nechali na koncepčné spracovanie, pretože, podľa môjho názoru, ak by sme prijali túto novelu v tejto podobe, za pár rokov - ani nie rokov, možno mesiacov - by sme museli priši ku koncepčnému spracovaniu v tejto oblasti a vniesli by sme opätovne chaos do udeľovania vedeckých hodností, vedeckých titulov. Myslím si, že táto vec nie tak naliehavá, aby sme ju museli tak rýchlo a razantne meniť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Hrnkovi. Pán poslanec Čarnogurský. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Ftáčnik, pán poslanec Bárány.
Poslanec J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
dovoľte mi najskôr upozorniť na fakt, že hoci prerokúvame dôležitú novelu dôležitého zákona o vysokých školách, nie je tu prítomný ani podpredseda vlády poverený riadením Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky, ani štátny tajomník ministerstva školstva. Hovorí to o niečom. /Potlesk. /
Reagujem na upozornenie alebo výzvu pána spoločného spravodajcu a chcel by som navrhnúť určitú úpravu bodu 4 spoločnej správy. Bod 4 spoločnej správy sa týka vytvárania alebo poverovania štatutárnych orgánov novovytvorenej vysokej školy v dvoch prípadoch, a síce, keď sa vysoká škola vytvára buď rozdelením už existujúcej vysokej školy alebo zlúčením dvoch alebo viacerých tiež už existujúcich vysokých škôl. V takom prípade navrhujem, aby bod 4 spoločnej správy znel tak, že v § 3 ods. 5 na konci textu sa vloží nový text, ktorý znie: "Pri vzniku vysokej školy rozdelením alebo zlúčením /ods. 1 písm. b/ a c/ minister je pri poverení výkonom funkcií štatutárneho orgánu viazaný dohodou akademických senátov zlúčených vysokých škôl, ak k dohode došlo pred vznikom vysokej školy alebo rozhodnutím akademického senátu rozdeľovanej vysokej školy. "
Zmyslom tejto úpravy je posilnenie autonómie vysokých škôl a zdôraznenie zásady prednosti rozhodovania volených akademických orgánov pred rozhodnutím ministra školstva. V oboch týchto prípadoch - pri vzniku vysokej školy rozdelením aj zlúčením - už volené akademické senáty existujú a podľa pôvodného návrhu novely vlastne tieto akademické senáty, tieto volené orgány, by boli na isté obdobie - hoci by to mohlo byť aj relatívne krátke, ale predsa len - vlastne
pozbavené svojej právomoci, a minister školstva by tam menoval štatutárny orgán, hoci volené akademické senáty túto úlohu môžu celkom dobre urobiť. To je zmyslom tohto doplnku.
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Čarnogurskému. Pán poslanec Ftáčnik, po ňom pán poslanec Bárány.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,
som veľmi rád, že som si ponechal svoje vystúpenie až po kolegovi Hrnkovi a som rád, že tu tlmočil stanovisko, ktoré náš výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru pozná už niekoľko dní, nakoľko príslušná porada k návrhu zákona o vysokých školách sa uskutočnila už pred niekoľkými dňami, čiže mali sme možnosť sa pripraviť a reagovať na to. Chcem povedať, že nejde o stanovisko celej Slovenskej akadémie vied, ale tretieho oddelenia, čím absolútne ale nechcem znížiť význam toho, čo tu bolo povedané. Jednoducho sa ukazuje, že predložený návrh zákona rieši alebo prináša určitú zmenu, ktorá nie je celkom dobre prijatá. Táto zmena sa týka doktorantského štúdia tak, ako tu bolo povedané. Pripomienky zo strany predstaviteľov akadémie sme počuli.
V čom teda spočívajú tie problémy okolo doktorantského štúdia, ak by sme to chceli veľmi stručne zhrnúť? V tom, že podľa predloženej novely by malo doktorantské štúdium nahradiť doterajšie postgraduálne štúdium, ktoré sa dodnes uskutočňuje na vysokých školách podľa zákona číslo 172/1990 Zb., teda už tretí rok, a vedeckú výchovu podľa doterajších predpisov - to sú kandidáti vied - uskutočňovanú na akadémii vied. Výsledkom predloženého návrhu by malo byť udelenie akademicko-vedeckého titulu doktor, ktorého skratka Dr. by sa mala písať za menom, hoci zákon to priamo nehovorí. Námietky, ktoré tu tlmočil pán poslanec Hrnko, treba povedať, že sú oprávnené, k predloženému riešeniu spočívajú zhruba v týchto dvoch smeroch:
V obavách o úroveň doktorandského štúdia, že ak by výsledkom tohto doktorandského štúdia, ktoré je obvyklé na zahraničných univerzitách, malo byť získanie akademickovedeckého titulu, z toho predstavitelia akadémie vyvodzujú obavy o zníženie úrovne. Samozrejme, vecné zvládnutie záleží na príslušných školiacich pracoviskách. Legislatívnym riešením by mohlo byť udeľovanie vedeckého titulu, to znamená vypustiť slovo "akademický", aby sme zdôraznili priamo v zákone, že nám ide o posun alebo zvýraznenie toho, že doktorandské štúdium kladie predovšetkým dôraz na vedeckú prípravu a výchovu. To znamená, že mohol by byť predložený a predložím takýto pozmeňovací návrh.
Druhá obava, ktorú tlmočil pán poslanec Hrnko, súvisí s návrhom udeľovaného titulu. V prípade prijatia predloženého návrhu, že by sme udeľovali titul doktor s touto skratkou, by sa pravdepodobne zahatala cesta k obnoveniu tradičných akademických titulov JUDr., RNDr., PhDr., o znovuudeľovani ktorých sa diskutuje, pričom chcem faktickou poznámkou pripomenúť, že tieto tituly tento zákon neruší, ale zrušil ich zákon číslo 172/1990, teda už tretí rok je taká situácia, že na školách univerzitného typu sa udeľuje titul magister, na ekonomických a technických školách sa udeľuje titul inžinier a len absolventom lekárskeho štúdia sa udeľuje titul MUDr. a absolventom veterinárskeho štúdia titul MVDr. To znamená, že nie je účelom tohto zákona riešiť otázku udeľovania titulov, aj keď to z jedného bodu predloženej novely snáď vyplýva. Naša novela rieši len spôsob udeľovania titulov. To znamená, že ak sa doteraz udeľovali tituly podľa typu vysokej školy, či bola univerzitná, technická alebo ekonomická, mali by sa udeľovať podľa typu absolvovaného štúdia. Riešime tým naliehavý problém Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorá má ekonomickú fakultu a pedagogickú fakultu a nemohla by vlastne absolventom jednej z týchto fakúlt udeliť správny titul, pretože nie je školou univerzitného typu, ani čisto školou ekonomického typu.
Chcem teda povedať, že o udeľovaní tradičných titulov JUDr., MUDr., resp. RNDr., PhDr. a ďalších, o potrebe ktorých hovoril pán poslanec Hrnko, sa diskutuje, ale ich doriešenie sa ponecháva na nový vysokoškolský zákon, a to z toho dôvodu, že by sme dnes museli rozhodnúť, či má udeleniu týchto titulov predchádzať rigorózne pokračovanie, či má byť jeho súčasťou predloženie práce a tak ďalej a tak ďalej. Je tam niekoľko otvorených otázok, ale zdá sa, že k obnoveniu týchto titulov v novom zákone príde.
Ďalej je v stanovisku, ktoré tlmočil pán poslanec Hrnko, vyslovený názor, že bližšie k podmienkam Európy by bolo udeľovanie vedeckého titulu Ph. D., čítame to anglicky, teda doktor filozofie, namiesto obyčajného doktor, pretože práve pod touto skratkou je na európskych univerzitách známe ukončenie vedeckej výchovy s názvom doktorandské štúdium. Ak by mal niekto námietky, chcem pripomenúť, že udeľovanie tohto titulu nespochybňujú v zahraničí ani inžinieri, ktorí po absolvovaní doktorandského štúdia získajú tiež titul doktor filozofie, pretože filozofiu tam považujú za kráľovnú vied, čo, prosím, nie je marxistický výmysel, ale poznatok omnoho starší.
Na riešenie uvedených dvoch problémov mi dovoľte predložiť dva pozmeňovacie návrhy, ktoré som konzultoval s predstaviteími Rady vysokých škôl, ako aj s predstaviteľmi Slovenskej akadémie vied, a mám tu ich písomné vyjadrenie, že
s takýmto riešením súhlasia. Navrhujem teda, aby všade tam, kde sa v zákone hovorí o akademicko-vedeckom titule, sa slová "akademicko-vedecký" nahradili slovom "vedecký". Ide o § 1 odsek 3 zákona číslo 172, bod 6 a 7 novely, bod 15 novely odsek 1 a 3 a § 25 odsek 1 zákona číslo 172/1990 Zb.
Môj druhý pozmeňovací návrh k tejto problematike je nasledovný: Navrhujem, aby v doterajšom bode 15, v § 22 odseku 3 sa nahradili slová "doktor", ktoré sú uvedené v úvodzovkách a za tým nasleduje text v zátvorke "v skratke "Dr. " - koniec zátvorky, sa nahradili slovami "philosophiae" - je to latinsky a neviem to celkom dobre prečítať, aby to bolo jasné pre zápis - "doctor", teda čítam to tak, ako je to napísané - v zátvorke "v skratke "Ph. D. " - koniec zátvorky. Týmto by sa vyriešilo, ako som už povedal, že by sme zdôraznili, že ide o vedeckú výchovu a udeľoval by sa titul, ktorý by jasne naznačil smerom do zahraničia, o aký druh výchovy v tomto prípade ide a titul, ktorý by získali absolventi, by mohol byť v tomto prípade jasný. Otvorili by sme tým aj priestor pre obnovenie tradičných titulov v novom zákone o vysokých školách. Ak by bol tento návrh prijateľný aj pre pána poslanca Hrnku, prosil by som ho, aby sa potom vyjadril v rozprave, či trvá na hlasovaní o svojom pôvodnom návrhu.
Dovoľte mi, prosím, otvoriť ešte jeden problémový okruh, ktorý súvisí so včera prijatou novelou zákona o dani z pridanej hodnoty. Ten problémový okruh, ktorý vzbudil aj diskusiu po prijatí uznesenia v našom gestorskom výbore, je otázka ekonomického zabezpečenia školstva. Pôvodné predstavy predkladateľov sa ukázali ako naivné. Musíme to povedať sebakriticky, chceli sme oslobodiť vysoké školy aj od toho, od čoho ich z logiky veci oslobodiť nemožno - napríklad od platenia dane z pridanej hodnoty v tuzemsku. Postupne sa názory kryštalizovali, až sme si v otázke dane z pridanej hodnoty vyjasnili svoje názory na ministerstve financií, ako aj s pani Poslankyňou Bartošíkovou, ktorá predkladala príslušný
návrh zákona. Nie je teda potrebné, a treba povedať, že je to aj legislatívne nesystémové, pristupovať k novele zákona o dani z pridanej hodnoty v zákone o vysokých školách. Je možné odvolať sa na včera schválený zákon predložený pani Poslankyňou.
Dávam teda pozmeňovací návrh, aby sme vypustili článok 3 predloženej novely a v odvolávke 4 v bode 6 spoločnej správy upravili začiatok odvolávky takto: § 45 odsek 5 písmeno a/ - doteraz znie § 45 odsek 4, takže by namiesto odseku 4 bol odsek 5 písmeno a/, pričom na vybodkované miesto v tejto odvolávke sa doplní pri uverejnení v Zbierke zákonov číslo včera schválenej novely zákona o dani z pridanej hodnoty.
K ešte jednej časti ekonomického zabezpečenia vysokých škôl, ktorá by mohla vzbudiť vaše výhrady, t. j. k oslobodeniu príjmov vysokých škôl od dane z príjmov priamou novelou v tomto zákone, chcem povedať toto: Oslobodiť určité podnikateľské subjekty od dane z príjmu možno označiť tiež ako nesystémový prístup, a to hneď z dvoch dôvodov - z legislatívneho a vecného. K legislatívnej námietke, že v zákone o vysokých školách sa priamo novelizuje a bude novelizovať, ak by sme to prijali, zákon o daniach z príjmu, chcem povedať, že výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru diskutoval o tejto veci s ministrom financií, ale keďže sa zatiaľ nemáme na čo odvolať, pretože aktivity zo strany ministerstva sme sa v tejto oblasti nedočkali, navrhujeme riešenie priamo v tomto zákone.
Druhá námietka je vecná. Oslobodenie od dane z príjmu zvýhodňuje školy ako podnikateľské subjekty a takéto zvýhodnenie je v trhovom prostredí neprípustné. S touto námietkou riaditeľa odboru priamych daní Ministerstva financií Slovenskej republiky súhlasím a nie je mojím cieľom obhajovať zvýhodnenie niektorých podnikateľských subjektov. Jedno riešenie je, samozrejme, v tom, že sa vypustí článok 2 a príslušné oslobodenie od dane z príjmu. Predložím vám však iné riešenie. Riešenie vidím v tom, aby školy, ktorých podnikateľské príjmy by boli oslobodené od daní, nemohli takto získané príjmy, teda získané oslobodením od daní, použiť na rozvoj podnikateľskej činnosti, pretože to by bolo neoprávnené zvýhodnenie, ale museli by ho použiť zo zákona na rozvoj vzdelania, výchovy a výskumu, teda úloh, v ktorých sú jednoducho nezastupiteľné, inak by k oslobodeniu nedošlo. Verím, že v situácii, keď štát nemá priveľa prostriedkov na krytie potrieb školstva, podporíte takéto riešenie, ktoré je v súlade s trendami financovania vysokých škôl vo vyspelých krajinách. Na zabezpečenie takéhoto riešenia predkladám nasledovné pozmeňovacie návrhy.
Ak bude prijatý bod 6 spoločnej správy, navrhujem upravit jeho poslednú vetu takto: "Dary sú oslobodené od dani, ak sa použijú na plnenie úloh vysokých škôl podľa tohto zákona. " V zátvorke sa uvedie § 1 odsek 3, kde sa hovorí o tom, že základnou úlohou vysokých škôl je práve otázka vzdelávania, výchovy a vedeckého výskumu. Nasleduje bodkočiarka a text pokračuje "na tieto úlohy sa musia použiť aj prostriedky získané oslobodením od daní z podnikateľskej činnosti, inak podliehajú dani. " Znamená to, že ak by sa nepoužili, k oslobodeniu nepríde. Súčasne navrhujem vykonať a hlasovať o tom naraz, pretože ide o rovnakú úpravu, v článku 2 nasledovnú úpravu: Nahradiť slová "takto získané prostriedky" slovami "prostriedky získané oslobodením od daní" a v príslušnej odvolávke doplniť za § 1 odsek 3.
Vážené poslankyne a poslanci, dúfam, že dokážeme byť veľkorysí k potrebám nášho školstva a podporíme návrhy, ktoré smerujú k vylepšeniu predloženej novely.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.
Poslanec A. Hrnko:
Chcel by som pánu spoločnému spravodajcovi pripomenúť, že otázka, ktorú som nastolil v mojom vystúpení, nebola len otázkou udeľovania titulu a jeho označenia, ale i otázkou, ktorá súvisí s vedeckou výchovou všeobecne. Mnohé fakulty, poznám veľmi dobre napríklad filozofickú fakultu, najmä jej katedru histórie, ktorú som absolvoval, sa v minulosti viac venovali stránke výchovnej ako vedeckej, a otázka celkového krytia vedného odboru, aby mohla takáto fakulta robiť doktorandské štúdium, je na fakultách veľmi nízka. Keď z toho nejakým spôsobom akadémiu dostaneme mimo, hoci bod 16 spoločnej správy sa to pokúša riešiť, myslím si, že treba túto otázku viac premyslieť. Preto by som prosil ešte pred ukončením rozpravy, aby sme mohli so spoločným spravodajcom bod 16 prerokovať.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Pán poslanec Bárány.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
prichádzam za túto tribúnu obhajovať úzky skupinový záujem, ale zároveň upozorňujem, že nepredložím žiadny nový pozmeňujúci návrh k dnešnej novele. Moje vystúpenie malo byť, alebo sa snažím, aby bolo určitým zamyslením sa nad
tým, čo by malo byť v budúcom pripravovanom, uvažovanom vysokoškolskom zákone.
Pred niekoľkými rokmi sme zrušili - vtedy ešte v českej a Slovenskej Federatívnej Republike - tituly JUDr., RNDr., PhDr. Ako právnik idem hovoriť o prvom z týchto titulov. Predstavme si advokáta, ktorý skončil právnickú fakultu až v dobe, kedy sa už titul JUDr. neudeľuje. Má na svojej tabuľke vyvesený iný titul ako JUDr. - napríklad Mgr. Musím povedať, že to je niečo, čo nášmu obyvateľstvu zatiaľ vôbec nič nepovie. Ak v tom istom dome sídli jeho kolega, ktorý skončil školu o 4, o 5 rokov skôr, a má na svojej rovnakej mosadznej tabuľke titul JUDr. Ten s titulom JUDr. je veľmi zvýhodnený oproti svojmu kolegovi. Väčšina klientov pôjde k tomu, kto podľa nich úplne skončil právnickú fakultu, čiže má titul JUDr. Je to tak zafixované v našich ľuďoch a nedokážeme to ešte mnoho rokov meniť. Pýtam sa, či je to potrebné vôbec meniť.
A preto si myslím, že v týchto otázkach by sme mali byť vcelku konzervatívni a zachovať, alebo už dnes, žiaľ, obnoviť tituly, ktoré na tomto území majú možno aj stáročnú tradíciu. Dovolil som si to ukázať na titule, kde aj dôsledky sú možno najväčšie, alebo aspoň mne, vzhľadom na moju profesiu, najviac známe. U sudcu to až tak neboli z jednoduchého dôvodu, lebo ministerstvo spravodlivosti a aj Národná rada dobre vedia, že titul magistra je plnohodnotným titulom absolventa vysokej školy, ale klient advokáta si to často neuvedomí, a keď si bude môcť vybrať toho, kde si je istý, vyberie si toho, kde si je istý, a nie toho, kde má určité pochybnosti. Preto by som rád navrhol, aby budúci vysokoškolský zákon obnovil tieto tradičné tituly JUDr., RNDr., PhDr.
Chcel by som len pripomenúť, že určitý zmätok v tituloch absolventov vysokých škôl a aj vo vedeckých tituloch
nie je osobitosťou Slovenskej republiky. Je vecou prinajmenšom celoeurópskou. Tituly s inými názvami sa udeľujú v nemeckej oblasti, iné v anglosaskej. Čiže neobávajme sa tu zachovávať určité tradície. Ak by sme sa prispôsobili jednej z týchto oblastí, už sa neprispôsobujeme druhej.
Rád by som ešte podotkol jednu vec, možno trošku zovšeobecňujúcu. Uvedomme si, že titul doktorského typu JUDr., PhDr., MUDr. u nás sa chápe ako titul vyjadrujúci zakončenie vysokoškolského štúdia, úplné vysokoškolské vzdelanie a nie vedeckú hodnosť. Nevidím dôvod tu opäť niečo meniť. Preto tieto tituly by mali, podľa mňa, ostať ako zavŕšenie vysokej školy, a ďalší titul, to, čo doteraz bolo - CSc., DrSc., prípadne s inými európskejšími názvami, by sa mali taktiež zachovať už ako tituly vedecké, či už zmeníme názov CSc. na Ph. D., čo je asi najrozumnejšie, veď aj dnes vo svete bežne CSc. sa chápe, pokiaľ niekto od nás ide von, ako ekvivalent k získanému Ph. D., alebo zvolíme nejaký iný názov, to už zvážme do budúceho zákona. Ale pokúsme sa, keď nie dnes, keď to nedokážeme, aspoň v budúcom vysokoškolskom zákone ustúpiť od zbytočných novôt a vo veciach ako sú tituly, názvy, by sme mali byť, pokiaľ sa dá, konzervatívni. Pokrokoví by sme mali byť v obsahu vysokoškolského štúdia a vedeckej práce.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Bárányovi. Dovoľte aj mne jednu faktickú poznámku. Plne sa prikláňam k návrhu, ktorý predložil pán poslanec Hrnko, a takisto plne podporujem názor, ktorý tu povedal pán poslanec Bárány.
Prosím, pán poslanec.
Poslanec I. Móri:
Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,
dovoľte mi len niekoľko poznámok z tohto miesta v rozsahu faktickej poznámky, teda tých troch minút. Pán spoločný spravodajca sa síce poopravil, ale chcel by som zdôrazniť, že podľa mojich vedomostí neprišlo k obecnému konsenzu akademickej a vedeckej obce. Rozporné stanovisko pochádza najmä z vedeckých ústavov akadémie, ako to už spomenul pán poslanec Hrnko.
Ale chcel by som upozorniť aj na značnú nevyprofilovanosť samotného výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru, kde v bode 26 trochu netradične - a priznajme si - aj alibisticky navrhovatelia uvádzajú dve alternatívy zrušenia udeľovania vedeckých hodnosti. Myslím si, že celý problém je hlbší. Je tu možnosť alebo obava zrušenia konkurenčného prostredia doterajších foriem vedeckej výchovy. A nezanedbateľná je i finančná stránka problému, jednak zodpovedajúce finančné zabezpečenie doktorantov, napríklad dnešné štipendium je na úrovni minimálnej mzdy, jednak zabezpečenie finančného príspevku neuniverzitným pracoviskám vedecko-výskumnej základne na výchovu mladých vedeckých pracovníkov. Počuli ste, že pri hlasovaní vo výboroch prišlo dokonca k remíze pri hlasovaní o bode 26.
Priklonenie sa k alternatíve 2 pánom spoločným spravodajcom považujem za polovičaté riešenie. Uznávam pritom, že suma funkcii osôb zastúpených v druhej skupine môže mať väčší vplyv, ako je to v prípade prvej skupiny. Z toho však nevyplýva, že by som bol obhajcom terajšieho sovietskeho modelu, len si myslím, že problematiku treba riešiť komplexnejšie. Prosil by som vás teda, pán predsedajúci, po rozprave o 20-minútovú prestávku, aby sa zišli kluby. Toto predkladám v mene klubu Hnutia za demokratické Slovensko a po dohovore aj klubu Slovenskej národnej strany.
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto ďalší do rozpravy? Prosím, pán poslanec.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážené kolegyne a kolegovia,
možno nie je tradičné diskutovať viackrát v rozprave, ale chcem zareagovať na faktickú poznámku pána poslanca Hrnku a trošku aj na poznámku pána poslanca Móriho. Rozmýšľajme spoločne a zvážme ešte raz otázku doktorandského štúdia. Viem, že je veľmi jednoduché akceptovať návrh, ktorý predložil pán poslanec Hrnko, odložil celý problém o rok. Čo tým získame? Už dnes sú rozbehnuté kandidátske pokračovania, teda prijímacie skúšky a pohovory, ktoré prebehli na Slovenskej akadémii vied na CSc. a na príslušných školách na príslušné postgraduálne štúdium. Tento zákon, samozrejme, zachováva nároky tých, ktorí sa prihlásili, ktorí boli prijatí. Upozorňujem, len tak úplne medzi rečou, že štát nevyčlenil žiadne prostriedky na vedeckú výchovu na tento kalendárny rok, s čím budú problémy, ale to nie je problém tohto zákona - keď sme hovorili o prostriedkoch. Chcem teda povedať, že veci sú rozbehnuté. Účastníci, ktorí boli prijatí na štúdium v rámci vedeckej výchovy alebo postgraduálneho štúdia, môžu podľa ustanovení tohto zákona požiadať o prevod na doktorandské štúdium, ak existuje príslušný vedný odbor, alebo môžu dokončiť svoje štúdium podľa doterajších predpisov, zákon zachováva ich nároky.
Ak odložíme vec o rok, transformáciu doterajšieho dvojkoľajného systému vedeckej výchovy na akadémii a postgraduálneho štúdia na vysokých školách odložíme opäť o jeden rok. Chcem pripomenúť, že vonku je všade len jeden systém, a to doktorandské štúdium. Konkurenciu, to konkurenčné prostredie, o ktorom hovoril pán poslanec Móri, vidím práve v bode 16 spoločnej správy, že zo zákona zakladáme povinnosť fakúlt spolupracovať so Slovenskou akadémiou vied, prípadne 3 ďalšími vedeckými a výskumnými ústavmi, to znamená vytvárať spoločné komisie. Príklad, ktorý tu veľmi názorne tlmočil pán poslanec Hrnko, je ilustratívny. Filozofická fakulta by získala právo v oblasti histórie školiť doktorandov. Tento zákon jej ukladá, že musí pritom spolupracovať, to znamená vytvoriť spoločnú komisiu, hľadať školiteľov atď., s historickým ústavom alebo s ďalším pracoviskom, ktoré má príslušný vedný odbor vo svojej pôsobnosti a má v ňom aj výsledky, pretože samostatne to môže uskutočniť fakulta len vtedy, ak takéto pracovisko neexistuje. To hovorí tento zákon, hovorí túto podmienku. To znamená - kde inde vznikne konkurencia, ako keď budeme mať spoločnú komisiu a ten pracovník akadémie, ktorý sa rozhodne absolvovať vedeckú prípravu v podobe doktorandského štúdia, bude musieť predstúpiť pred tú istú komisiu a porovnávať výsledky svojej práce, ako jeho kolega z vysokej školy, ktorý by si, povedzme, na filozofickej fakulte chcel získať titul doktora filozofie, teda to Ph. D. ? Práve pred spoločnou komisiou, pretože ak sa rozhodneme odmietnuť tento model, máme potom už len tú istú možnosť zachovať to dvojkoľajné štúdium - nech si akadémia robí jedno, nech si školy robia druhé.
Čo sa týka rozdeľovania finančných prostriedkov, kto koľko získa, teda koľko dostane na tých doktorandov, popri tom, že nedostal nikto nič, ale ak dostane, mali by dostať tí, kde kmeňovo ten pracovník funguje. To znamená, že ak sa prihlási na doktorandské štúdium a bude mať svojho školiteľa na akadémii vied, tam by mali prísť naňho príslušné prostriedky, príslušné štipendium, ale obhajovať svoju dizertačnú prácu, skúšky, ktoré bude predpisovať príslušná vyhláška, bude pred spoločnou komisiou, a titul mu môže udeliť len fakulta, pretože takto je to obvyklé na zahraničných vysokých školách.
Chcem pripomenúť, že už došlo k posunu hľadiska stanovísk akadémie od tej porady, o ktorej hovoril pán poslanec Hrnko. Mám tu fax prvého podpredsedu SAV akademika Lubyho, ktorý tlmočí súhlas s riešením, ktoré som tu dal vo forme pozmeňovacieho návrhu a ktoré predložila skupina za Radu vysokých škôl, v ktorej bol rektor Univerzity Komenského, predseda Rady vysokých škôl a ďalší člen Rady vysokých škôl, ktorý sa zaoberá otázkou doktorandského štúdia. To znamená, že je tu akási spoločná dohoda. Prosím vás o podporu toho, aby sme skôr vstúpili do riešenia a neodkladali problém, pretože pravdepodobne nič zásadne nového, ako je dohoda týchto dvoch veľkých obcí, pravdepodobne nevymyslíme.
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Je zaujímavé, že sme sa pred nie mnohým časom tu bili za dualizmus, a teraz nám zrazu dvojkoľajnosť vadí. Ale to je len taká poznámka na margo.
Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? /Nikto. /
Ak nie, dovoľte, aby som uzavrel rozpravu. Vzhľadom na žiadosť, ktorá tu odznela od pána poslanca Móriho, a vzhľadom na to, že ak teraz vyhlásim polhodinovú prestávku, o siedmej sa začneme schádzať, neostáva mi nič iné, ak s tým
budete súhlasiť, ako prerušiť rokovanie do zajtra do 9. 00 hodiny. /Šum v sále. /
Dám o tom hlasovať, ale najprv sa prezentujme, aby sme zistili, či sme uznášaniaschopní.
Prezentovalo sa 67 poslancov.
Dovolím si vysloviť pochybnosť o tom, že dnes budeme schopní hlasovať.
Prosím, pán poslanec Kvasnička. Poslanec L. Kvasnička:
Vážený pán predsedajúci, myslím si, že ide o tak závažný zákon, že už z dôvodu, že nás je tu tak málo a že sme unavení, ale aj keby nás tu bolo snáď dosť, už z tohto dôvodu by bolo treba hlasovanie odložiť na zajtra.
Poslanec E. Bárány:
Pán predsedajúci, stáva sa to zriedka, ale podporujem váš návrh.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ja vám nesmierne ďakujem, pán poslanec, aspoň raz ma podporíte.
Dámy a páni, vyhlasujem prestávku pre kluby. Zídeme sa zajtra ráno o deviatej.
Ďakujem.
Jedenásty deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
15. júla 1993
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia,
budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 66 poslancov, nie je to dostatočný počet. Pozývam pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej siene. Budeme sa znova prezentovať.
Prezentovalo sa 78 poslancov. Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:
Vážený pán predseda, pán predsedajúci, vážená Národná rada,
prepáčte, že narušujem prerokúvanie tak závažného zákona. Neviem, či viacerých z vás stihla udalosť, ktorá stihla mňa včera pred polnocou, keď mi telefonovali zástupcovia Rómskej občianskej iniciatívy. Z tohto telefonátu som zistil, že sa pripravujú rôzne akcie zo strany našich rómskych spoluobčanov v súvislosti so Spišským Podhradím najmä z hľadiska dátumu účinnosti rozhodnutia Mestského úradu v Spišskom Podhradí.
Informoval som tohto zástupcu, že Národná rada sa touto problematikou zaoberá, aby rómski spoluobčania boli zdržanliví a predčasne neriešili tieto problémy neadekvátnym spôsobom. Osobne sa domnievam, že napriek tomu, že o týchto otázkach už masmédiá čiastočne informovali na stránkach dennej tlače, aj v parlamente sme už hovorili, že sa Národná rada bude zaoberať, touto problematikou, domnievam sa, že by Národná rada predsa len mala podľa možnosti dnes informovať o ďalšom postupe v tejto kauze a požiadať masmédiá, aby o tomto postupe znovu informovali, pretože ako som sa dozvedel, nielen v oblasti Spišského Podhradia mienia naši romskí spoluobčania podnikať určité akcie, ale aj na iných miestach Slovenska.
Preto, pán predseda, prosím vás, aby ste v tejto veci s vašimi spolupracovníkmi vo vedení parlamentu prijali nejaké stanovisko.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci,
vzhľadom na to, že tu nie je predseda výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a pre národnosti, a keďže som členom tohto výboru a som informovaný o tejto záležitosti, myslím si, že pán poslanec teraz vystúpil len z neinformovanosti. Národná rada Slovenskej republiky už v tomto prípade koná, a koná veľmi účinne, pretože po prešetrení záležitosti na mieste, kde bola delegácia poslancov Národnej rady, Národná rada dala podanie, a toto podanie zo zákona automaticky pozastavuje výkon uznesenia samosprávy v Spišskom Podhradí. To znamená, že prijaté rozhodnutie v Spišskom Podhradí nemôže byť právoplatne uplatňované. Isteže, bude ďalšie rokovanie zajtra v Spišskom Podhradí, kam ide predseda nášho výboru.
Myslím si, že už v tomto okamihu možno povedať, že Národná rada účinne zakročila a nemôže sa toto rozhodnutie samosprávy v Spišskom Podhradí uplatniť. Ak samospráva v Spišskom Podhradí sama nezruší toto ustanovenie, ktoré je v rozpore so zákonom, Národná rada môže to uskutočniť svojím uznesením sama.
Myslím si, pre upokojenie nás, aj verejnosti, treba povedať, že v podstate Národná rada už účinne zasiahla a nemôže sa toto rozhodnutie vykonať.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:
Pán poslanec Hudec, som informovaný o tom, čo ste hovorili, to je v poriadku. Takto som informoval aj nášho spoluobčana z Rómskej občianskej iniciatívy, ale som vyrozumel, že títo spoluobčania nie sú o tomto postupe informovaní. Preto by bolo potrebné tento postup zvýrazniť v masmédiách, aby sa situácia ukľudnila.
Podpredseda NR SR A. M. Húska: Ďakujem pekne.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
pokračujeme v rokovaní o tridsiatom prvom bode, ktorým je Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákona číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách. O slovo sa prihlásil podpredseda vlády pán Roman Kováč. Prosím, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR R. Kováč:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som povedal niekoľko slov k stanovisku vlády, ktoré dávala k tomuto návrhu zákona. Na vysvetlenie, prečo vláda neodporúčala tento zákon prijať, dovoľte uviesť nasledovné. Tento zákon resp. novela nerieši komplexne problematiku vysokých škôl. Ministerstvo školstva a vedy pripravuje komplexné riešenie tejto situácie a pripravuje návrh zákona o vysokých školách tak, aby ho mohlo októbrové resp. novembrové plénum Národnej rady schváliť. Teda novela by bola v platnosti pomerne krátku dobu.
Na druhej strane novela čiastočne rieši niektoré problémy, ktoré v súvislosti so vznikom samostatnej Slovenskej republiky a s určitými prechodmi federálnych zákonov, ktoré nie sú vhodné, určitým spôsobom rieši. Je tu však niekoľko otázok, ktoré treba doriešiť.
V prvom rade ide o otázky, ktoré sa týkajú ekonomiky. Dovoľte, aby som predložil návrh k článku II, § 19 písmeno
ch/ - ide o oslobodenie z priamych daní. Dovoľte, aby som navrhol, aby tento paragraf, teda toto písmeno ch/ bolo vypustené. Ide o to, že došlo by k situácii, pri ktorej by sa mohlo pri takejto dikcii zneužiť postavenie vysokých škôl a v podstate by došlo k daňovému úniku.
Celú otázku financovania vysokých škôl, samofinancovania vysokých škôl, riešime v komplexnom zákone o vysokých školách. Myslím si, že by sme tu vytvorili situáciu, ktorá by nebola z hľadiska štátneho rozpočtu prijateľná. Mám na mysli najmä obavu zo zneužitia tohoto.
V prípade, že pripomienky, ktoré boli včera predložené, a v prípade, že sa uplatní táto pripomienka z hľadiska ekonomiky, domnievam sa, že na tie štyri až päť mesiacov, ako som už hovoril, táto novela prijatá môže byť, ovšem s tým, že upozorňujem, že pracujeme a predložíme komplexný návrh zákona o vysokých školách, ktorý bude vlastne zahŕňať celú problematiku vysokých škôl.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády. O slovo sa prihlásila pani poslankyňa Bartošíková.
Poslankyňa M. Bartošíková:
Chcem poďakovať pánu podpredsedovi vlády, že otvoril diskusiu, pretože som chcela vystúpiť s podobným návrhom, aby bol vypustený celý článok II. Týmto si osvojujem jeho návrh.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Goč.
Poslanec R. Goč:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,
naša kolegyňa Gbúrová ma poprosila, keďže je toho času práceneschopná, aby som predniesol jej príhovor k tomuto zákonu a zároveň dal návrh na zmenu niektorých článkov navrhovaného zákona, ktoré si potom, samozrejme, osvojím.
"Vo svojom vystúpení k návrhu na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa a mení zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách, sa predovšetkým zameriam na nové znenie § 22 - doktorandské štúdium a taktiež neobídem doplnok k § 21 odsek 2, § 38 odsek 2 až odsek 4 v oboch alternatívach. Samozrejme, dotýka sa to aj ďalších zmien v tejto predloženej malej novele, ktorej dosah však v znení uvedených paragrafov môže mať veľké dôsledky. Prosím, som však ďaleko od konštatovania, že len negatívne. Nenazerám na vec čierno-bielo, ale domnievam sa, že jej terajšie znenie by spôsobilo mnoho nejasností u dlhodobejších cieľov, ktoré treba zvážiť a nevsúvať do noviel, ale až do nového zákona. Novelizácia zákonov, o čom sme sa mohli mnohí presvedčiť aj v tomto parlamente, v zásadných otázkach a zmenách je ako štopkanie prederavených ponožiek - kaz sa už nedá odstrániť, preto sa radšej kúpia nové.
Preto sa domnievam, že tieto zmeny siedmej časti zákona - vysokoškolské štúdium, postgraduálne štúdium, celoživotné vzdelávanie občanov - a štrnástej časti - spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, by mohli byť riešené komplexne po kvalitnej diskusii využitím skúseností a previazanosti na európsky štandard či model už v rámci pripravovaného nového zákona. Konkrétne uvediem prečo a v čom vidím veľké problémy na ceste ku skvalitneniu nielen vysokoškolskej výuky, ale aj doktorandskej resp. postdoktorandskej prípravy v období nárastu informácií predovšetkým vedecko-technického charakteru.
Dovoľte mi najprv exkurz do histórie. Schválením zákona číslo 58/1950 Zb. o vysokých školách dňa 18. mája 1950 začala cesta vzďaľovania sa od tradičných demokratických foriem vysokého školstva. Akademické práva a slobody samospráv boli postavené na vedľajšiu koľaj, zabudlo sa na dobré tradície česko-slovenského školstva, ktoré napriek politickým a štátoprávnym zmenám v prvých päťdesiatych rokoch 20. storočia si uchovalo odskúšané, overené a kvalitné právne normy ešte z Rakúsko-Uhorska. Svedčí o tom aj komentár pána Plachtu a Havelku k vysokoškolskému zákonu z obdobia prvej Československej republiky, ale aj § 36 spomínaného zákona 58/1950 Zb., ktorým sa napríklad zrušilo nariadenie číslo 57 z roku 1872, ktorým sa vydávajú nové ustanovenia o tom, ako možno nadobúdať doktorát na svetských fakultách, nariadenie číslo 57 z roku 1899, ktorým sa vydáva rigorózny poriadok pre filozofické fakulty, nariadenie číslo 271 z roku 1899, ktorým sa vydáva rigorózny poriadok pre lekárske fakulty, atď., atď.
V protirečení s týmto vývojom sa v priebehu nasledujúcich rokov až do roku 1990 prijali až štyri vysokoškolské zákony, a to spomínaný zákon číslo 58/1950 Zb., vysokoškolský zákon 19/1966 Zb., zákon 39/1980 Zb. a nakoniec zákon 172/1990 Zb., k tomu množstvo doplňujúcich vyhlášok, predpisov, smerníc a príkazov. Bolo to asi prirodzené, veď už Tacitus napísal, že "v najskazenejšom štáte je najviac zákonov". Kým prvé tri konzervovali u nás nedemokratický vývoj v prostredí vysokých škôl, posledný v roku 1990 už aplikoval a vytvoril predpoklady pre návrat tradičných európskych demokratických foriem aj do života, organizácie, koordinácie a výchovy vysokých škôl.
Dnes predkladaná nová novela už len dotvára, resp. mení postgraduálne štúdium - § 22 na doktorandské s priznaním akademicko-vedeckého titulu "doktor" /v skratke Dr. /. Ruší vedeckú prípravu CSc. podľa § 38 ods. 3 s tým, že ju spája a zahrnuje do doktorandského štúdia v internej a externej forme, ktoré zabezpečujú vysoké školy, fakulty samostatne alebo v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, s ostatnými výskumnými a vývojovými ústavmi s výhradným právom udeľovať spomínaný titul. Tento titul môže byť udelený na rozdiel od § 22 ods. 3 v zákone 172/1990 Zb. aj absolventom lekárskeho a veterinárneho štúdia. Je to akási zmešká, ktorá spája našu pôvodnú vedeckú prípravu CSc. s doktorským pokračovaním na európskych univerzitách. Z našej tradície pred rokom 1950 v doktorskej príprave sa však ruší titul PhDr., JUDr., RNDr. a podobne. V podstate sa jednoducho ruší osvedčená výsostne vedecká príprava a zavádza sa hybrid akademicko-vedeckotechnickej výučby, predlžuje sa typ výuky až po doktorandské štúdium podľa návrhu § 22 ods. 2.
Táto novela zákona Národnej rady okrem iného je namierená - a nechcem tvrdiť, že diskriminačné - predovšetkým do tzv. mäkkých vied, ktoré sú takto označené z dôvodov, že nie sú tak prísne a presné a že nie sú údajne schopné dospieť k platným zovšeobecneniam. Žeby sa tento princíp prejavoval aj v hodnotení výchovy, teda predovšetkým vo vzťahu k vedám o človeku, spoločnosti, dejinách a kultúre, pre ktoré sa pripravujú študenti na filozofických, právnických a pedagogických fakultách. V malej novele sa však dotýka predovšetkým vedných odborov znenie § 21 ods. 2 s titulmi Mgr., resp. v skrátenej výchove bakalár /Bc. /, okrem lekárskych, veterinárskych, technických, pôdohospodárskych, ekonomických študijných odborov a odborov architektúry s ponechaním titulu MUDr., MVDr., Ing., Ing. arch.
Prosím, uvedomme si, že s návrhom zachovania doteraz uvedených titulov PhDr., JUDr., RNDr. a užívania novonavrhovaných sa vytvárajú netransformovateľné zmeny a iste budú spôsobovať dostatočný zmätok.
Z uvedených dôvodov navrhujem prijať zásady, aby sa v pripravovanom novom zákone o vysokých školách v záujme ďalšieho zvyšovania odbornej a vedeckej kvalifikácie rešpektovali naše tradície vo vysokoškolskej príprave v rokoch 1918 až 1950 v previazanosti na európsky model, samozrejme s tým, že sa upustí od sovietskeho modelu vedeckých hodností CSc. Znamená to však zaviesť na našich vysokých školách, fakultách, univerzitách a pracoviskách širšie koncipované doktorandské a postdoktorandské štúdium v záujme systematického zvyšovania kvalifikácie, celoživotného vzdelávania v prepojenosti na naše a európske osvedčené skúsenosti. Mechanické kopírovanie amerického alebo západoeurópskeho modelu neodporúčam. Zvlášť sa to týka škôl humanitného, prírodovedného a umeleckého zamerania.
Čo týmto sledujem? Ponechať na fakultách udeľovanie doktorátu, nie však v neosvedčenej forme vykonávaním len štátnej rigoróznej skúšky, ako je to obsiahnuté v § 42 ods.
1 zákona 39/1980 Zb., napríklad na fakultách humanitného smeru, ale s obhajobou písomnej doktorskej práce s doktorskými skúškami a titulmi, napríklad PhDr. V prípade ďalších vedeckých predpokladov pokračovať vo vedeckom raste formou postdoktorandského štúdia v zmysle terajšieho návrhu doktorandského štúdia obsiahnutého v § 22, samozrejme, i s tými úpravami, s titulom Ph. D. Tieto tituly by boli po formálnej
stránke porovnávateľné so zahraničným štandardom. Uvedomujem si, že forma je len forma a "zviditeľniť" nás môže len a len kvalita. Uvediem príklad. Moja známa po emigrácii na Západ na základe svojich vedomostí si nostrifikovala titul PhDr. a titul CSc. na Ph. D. Takto by bolo možné riešiť aj prepojenie doteraz u nás udeľovaných univerzitných titulov a vedeckých hodností na nové formy označovania absolventov doktorandského a postdoktorandského štúdia.
Navrhujem ponechať postdoktorandské štúdium, bývalú vedeckú prípravu, kandidatúru s označením Ph. D. na akreditovaných pracoviskách vysokých škôl a vedeckých pracoviskách neuniverzitného smeru. Ďalej, keďže by sme sa mali správať trhovo aj v akademicko-vedeckej príprave, ponechať možnosť výberu vedeckej školy uchádzačovi o štúdium, reprezentovane medzinárodne uznávanou vedeckou osobnosťou, a to nezáväzne od inštitucionálnej bázy. Všeobecná plošná akreditácia pracovísk ešte neznamená, že na jednotlivých univerzitách, vysokých školách a neuniverzitných pracoviskách pracujú len uznávaní odborníci. Ti sú nesporne v rôznych pedagogických a vedeckých kolektívoch. Nenarušuje to tak, ako je obsiahnuté v navrhovanom modeli, rozlišované pluralitne formy vedeckej prípravy, existujúce konkurenčné prostredie pri výchove mladých vedeckých pracovníkov a zvyšuje kvalitu vedeckej prípravy na Slovensku.
Samozrejme, zvyšuje sa aj podiel na samostatnej vedeckej práci a využíva sa školiteľská kapacita v zapojení sa aj do práce kvalitných kolektívov na grantových projektoch. V podstate to môže smerovať k potrebnému umožneniu uplatnenia multiforiem vo výchove. Nuž a preto nech sa postdoktorand sám rozhodne, či prípravu chce absolvovať na univerzitnom resp. na neuverzitnom pracovisku podľa vedeckej školy a vedeckej spôsobilosti, prípadne akreditácie. Vecí prostredníctvom medzinárodne etablovaného pracoviska, kolektívu, osobnosti, je aj väčší kontakt so zahraničím s možnosťou
umiestnenia postdoktoranda na študijný pobyt, stáž na poprednom vedeckom zahraničnom pracovisku v rámci svojej špecializácie a prípravy. Takto by sa aj u nás s medzinárodným prepojením vytvorili vedecké školy, ktoré sa nám v posledných desaťročiach pomaly alebo iste z vedeckého a pedagogického procesu vytrácali.
Možno sa vyskytne otázka, ako si predstavujem personálne odborne zvládnuť tento požadovaný kvalitatívny rast na rigorózne a postdoktorandské štúdium. V podstate veľmi jednoducho. Do procesu prípravy budú zapojení pracovníci z akreditovaných pracovísk vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied, rezortov, a to podľa záujmu o popredných pracovníkov zo strany budúcich doktorandov a postdoktorandov. Iste by to viedlo k naplneniu neustále proklamovanej, doslovne omieľanej požiadavky vytvárania spoločných pracovísk väčšieho kontaktu a zapojenia vedeckých pracovníkov do výchovy a naopak, účasti študentov, pedagogických pracovníkov a doktorandov i postdoktorandov v laboratóriách neuniverzitného typu.
V podstate by sa mali v zákone určiť len limitujúce legislatívne kritériá, autonómnosť vysokých škôl a fakúlt by sa prejavovala špecifikáciou podľa študijných odborov. V konečnom dôsledku to znamená ponechať po ukončení štúdia na odboroch uzákonený titul magister v zmysle § 21 ods. 2 s tým, že absolvent vysokej školy by sa mohol uchádzať o doktorát podľa výberu osobnosti, podobne ako napríklad na univerzitách v Nemecku, ale aj u nás pred rokom 1950, a po akceptovaní jeho žiadosti a absolvovaní najmenej ročnej prípravy u profesorov, docentov, resp. v našich podmienkach ešte terajšieho DrSc. a CSc., predložiť písomnú doktorandskú prácu na danú tému a po jej obhajobe ešte absolvovať rigorózne skúšky napríklad na filozofickej fakulte z dejín filozofie, z odboru, s možnosťou výberu ešte vedľajšieho odboru podľa špecifikácie.
Kto sa chce vydať na (ďalšiu vedeckú dráhu, mal by sa prihlásiť na postdoktorandské štúdium Ph. D. v zmysle uvedených zásad návrhu najmenej s trojročným štúdiom, vedeckou prípravou a s postdoktorandskou prácou. Tento titul by po úspešnom absolvovaní získavali tak absolventi humanitných, medicínskych, prírodovedeckých, umeleckých, ale aj technických smerov. "
"Vážené poslankyne, poslanci, hovorila som" - čítam to v jej mene - "že predovšetkým v systematickej príprave rigorózneho a postdoktorandského štúdia je základ všetkých týchto otázok. Je však otázne, či je možné takto upraviť návrh predkladanej novely zákona o vysokých školách. Paragrafované návrhy by takto spôsobili ďalšie nevyváženosti v malej novele. Ide tu o zmenu nielen nazerania, ale aj celej filozofie akademicko-vedeckej prípravy. Žiada si to diskusiu, nie však ako teraz len k časti, ale k celku, teda k pripravovanému novému zákonu o vysokých školách. Preto navrhujem, a to je záver, ktorý potom odovzdám pánu spravodajcovi - vypustiť z návrhu zákona časť, ktorá rieši zmenu postgraduálneho štúdia na doktorandské, teda paragrafy 21, 22, 22a, 23, 35, 38 a 43 a ponechať skutočne len aktuálne ekonomické zabezpečenie vysokých škôl, vznik a zriadenie novej vysokej školy, zriadenie neštátnych vysokých škôl a legislatívne úpravy súvisiace so vznikom samostatnej republiky. "
Takže osvojujem si tento záver, ktorý navrhuje pani poslankyňa Gbúrová.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Gočovi. Do rozpravy sa ešte prihlásil spoločný spravodajca pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán podpredseda,
v nadväznosti na to, čo si osvojila pani poslankyňa Bartošíková, by som chcel navrhnúť v rámci rozpravy kratučký pozmeňovací návrh, ktorý súvisí s návrhom, ktorý predniesol pán podpredseda vlády a pani poslankyňa si ho osvojila, na vypustenie článku II. Ak si pamätáte, včera som hovoril o tom, že oslobodenie podnikateľskej činnosti vysokých škôl od daní z príjmu a jeho jeho nesystémovosť v tomto zákone možno riešiť dvoma spôsobmi - buď vypustením článku II alebo spôsobom, ktorý som navrhol v rozprave. Ak sa rozhodneme pre vypustenie článku II, treba urobiť aj príslušnú úpravu v § 6 pretože tam by potom zostalo vlastne pôvodné oslobodenie, ktoré by nemalo svoju oporu vo vypustenom článku II.
Preto navrhujem, aby súčasťou toho návrhu, ak s tým pani poslankyňa bude súhlasiť, bolo nové znenie bodu 6 spoločnej správy, teda novokoncipovaného § 6, ktorý hovorí o ekonomickom zabezpečení. Znelo by to tak, že by sa vypustila prvá časť vety, ktorá hovorí o oslobodení od daní z podnikateľskej činnosti a začínala by takto: "Domáce dary3 a zahraničné vecné dary4 sú oslobodené od daní". Príslušné odvolávky sú ako odvolávky 3 a 4, tak ako sú uvedené v bode 6 s opravou, ktorú som navrhol v rozprave. Pokračovalo by to druhou vetou: "Dary sú oslobodené od daní, ak sa použijú na plnenie úloh vysokých škôl podľa tohto zákona /§ 1 odsek 3/". Teda zostali by tam len domáce dary a zahraničné vecné dary, ktoré súvisia so schválenou novelou zákona o dani z pridanej hodnoty, resp. už platnými predpismi o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. Veci okolo oslobodenia od dane z príjmu, tak ako to navrhol podpredseda vlády, by vypadli. Myslím si, že túto úpravu treba urobiť, ak vypustíme článok II.
Toľko teda pozmeňovací návrh. Pani poslankyňa kýva hlavou, možno ma opraví.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Hlási sa pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
v prvom rade chcem jednoznačne podporiť návrh pani poslankyne Gbúrovej, ktorý v jej zastúpení predniesol pán poslanec Goč, pretože návrh zmeny postgraduálneho štúdia na doktorandské štúdium má veľmi veľké nedostatky. Prečo je to tak? Po prvé - toto riešenie nerešpektuje osvedčené tradície nášho vysokého školstva pred rokom 1950, teda pred prijatím zákona číslo 58/1950 Zb. o vysokých školách - rigorózne pokračovanie po absolvovaní vysokej školy obhajobou rigoróznej práce titulu PhDr., JUDr., RNDr. Po druhé - systém postgraduálneho štúdia koncepčne nenadväzuje ani na štandardné tradície postgraduálneho štúdia a ani na vedeckú výchovu. Prejavuje sa to predovšetkým v znížení nárokov osobitne vo vzťahu k vedeckej práci. Naviac, snaha dosiahnuť tituly nie je motivovaná získaním vedeckej kvalifikácie, ale len potrebou zvýšenia spoločenského postavenia prislúchajúcim akademickým titulom.
V predkladanej novele zmena postgraduálneho štúdia na doktorandské štúdium opäť systémovo ani funkčne nerieši dosahovanie akademických titulov ako aj vedeckú výchovu. Naopak, je predložený akýsi hybrid akademicko-vedeckej hodnosti, skratka Dr., ktorá neakceptuje naše tradície, ani
bežnú prax v Európe. To znamená, že opätovne titul navrhovaného doktorandského štúdia Dr. nebude spĺňať len funkciu akademického titulu v tradičnom ponímaní.
Celú uvedenú problematiku vysokoškolského štúdia a postdoktorandského štúdia Ph. D. odporúčam dôkladne koncepčne pripraviť vo vedecko-pedagogickej obci a nasledovne už ako ucelený a dlhodobo funkčný systém právne vyjadriť v novom vysokoškolskom zákone.
Záverom pripomínam, že sústavné menenie systému ukončenia vysokoškolského štúdia, vrátane titulov, zneprehladňuje sústavu vyššieho vzdelávania a jeho akceptáciu v zahraničí. Na základe podnetov popredných pracovníkov Slovenskej akadémie vied, riaditeľov ústavov a členov Predsedníctva Slovenskej akadémie vied predkladám pripomienky k pripravovanej novele. Vychádzam pritom z tradícií vytvorených v našej krajine napriek viacerým neefektívnym reformám v tejto sfére, i z praxe krajín s podobnou koncepciou vedy a vzdelávania - Švédsko, Nemecko, Francúzsko.
Odporúčam legislatívne zakotviť nasledujúcu hierarchiu vysokoškolských, vedeckých a vedecko-pedagogických hodností a titulov: vysokoškolské vzdelanie magister, skratka Mgr., v prípade medicíny doktor medicíny MUDr., v prípade veterinárnej medicíny MVDr., absolvent rigorózneho pokračovania, doktor Dr., konkrétne JUDr., PhDr., RNDr. a podobne, vedecké hodnosti - absolvent vedeckej výchovy, doktorandské štúdium, doktor filozofie Ph. D. za menom, vyhranená vedecká osobnosť, doktor vied, DrSc. za menom, alebo profesor, Prof. bez formálneho zvýraznenia, vedecko-pedagogické tituly, docent, skratka Doc., profesor, skratka Prof.
Na záver mi dovoľte ešte jednu krátku poznámku. Je nanajvýš nutné koncepčne v novom zákone riešiť aj typizáciu vyššieho a vysokého vzdelávania, a to by bolo treba riešiť
najmenej v štyroch kategóriách - univerzitné štúdium, vysokoškolské štúdium, súkromné vysokoškolské štúdium a iné vyššie štúdium.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Hudecovi. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Javorský.
Poslanec F. Javorský:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne,
snáď ešte dnes budeme prerokovávať zákon o vojenských vysokých školách a využívam príležitosť, ktorá mi dáva možnosť navrhnúť určitú vsuvku do § 30 tejto novely zákona. Ide o to, že na vojenských školách zástupca rektora pre veci vojenské má výnimočné postavenie z hľadiska riadenia a mal by ho priamo navrhovať minister obrany, čo doterajší zákon o vysokých školách nerieši. Preto navrhujem, aby v § 30 ako odsek c/ bol tento text: "Minister obrany Slovenskej republiky na návrh veliteľstva Armády Slovenskej republiky menuje a odvoláva zástupcu rektora pre vojenské záležitosti. Funkcia zástupcu rektora pre vojenské záležitosti je nezlučiteľná s akademickou funkciou. Jej pôsobnosť je určená osobitným predpisom". To je všetko.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Javorskému. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Teda vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Ladislav Kvasnička?
Poslanec L. Kvasnička:
Chcel by som poďakovať poslancom za predložené návrhy. Väčšinou všetky predložené návrhy mali konštruktívny charakter a bolo vidno, že skutočne poslancom záleží na vylepšení tejto novely, ktorú predkladáme. Sporným zostáva len § 22, o ktorom sa rozhodne hlasovaním. K nemu už hovoril pán spravodajca Ftáčnik. Treba si však uvedomiť, že táto novela je skutočne len na niekoľko mesiacov, že túto vec definitívne vyrieši nový vysokoškolský zákon.
Chcel by som ešte na záver povedať, že výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru venoval tejto novele a jej prerokovaniu skutočne veľa času, veľa pozornosti a pozýval si predstaviteľov akademickej obce, dokonca vycestovali sme do Herlian, do Košíc, aby sme aj s predstaviteľmi akademickej obce v Košiciach celú túto vec prerokovali. A nakoniec, priamo v tejto zasadacej miestnosti boli prítomní zástupcovia akademickej obce, kde sa znovu podrobne všetko prerokovalo. Chcel by som tlmočiť ich žiadosť, aby táto novela bola prijatá, pretože je nesmierne potrebná k novému školskému roku. Bol to všeobecný názor, že tento návrh zákona, snáď až na nejaké veci, o ktorých sa i tu diskutovalo, je v podstate dobrý. Preto by som sa i ja prihováral za predkladateľov, aby tento zákon bol prijatý.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Kvasničkovi. Žiada si záverečné slovo spravodajca výborov pán poslanec Milan Ftáčnik?
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážené kolegyne a kolegovia,
nebudem v záverečnom slove nijakým spôsobom hodnotiť diskusiu, ale chcem sa vyjadriť k závažnej otázke, o ktorej diskutoval pán poslanec Hrnko, ktorú nám tlmočila ústami pána poslanca Goča pani poslankyňa Gbúrová a ku ktorej vystúpil aj pán poslanec Hudec. Je to otázka doktorandského štúdia a riešenia problémov okolo toho, ktoré s tým súvisia, teda otázka udeľovania titulov a to, či táto novela je krokom vpred v tejto časti alebo nie.
K tej veci som sa vyjadril už včera, ale považujem za potrebné zopakovať tie argumenty. Ak hovoríme o tom, že chceme vytvoriť jeden ucelený systém, ktorý v novom zákone o vysokých školách - a dúfam, že optimizmus pána podpredsedu vlády sa naplní, že budeme schopní ho pripraviť v priebehu budúceho školského roku, nie som presvedčený, že sa to podarí tak, aby októbrové či novembrové zasadnutie parlamentu bolo schopné ho prerokovať - aby v priebehu budúceho školského roku sme doriešili otázku udeľovania titulov, ktoré sú akademickými titulmi, teda vyjadrujú typ štúdia, ktoré absolvoval príslušný absolvent, či už je to právnické, filozofické alebo ďalšie, pretože o tieto tituly a o ich označenie titulom JUDr., RNDr., teda doktor prírodovedy, doktor filozofie, či doktor práv, jednoducho ide. Ak by sme zaviedli to, čo pôvodne v novele bolo - akademicko-vedecký titul Dr., skutočne by boli oprávnené obavy, že by sme zabránili obnoveniu týchto tradičných titulov, ktoré naozaj v tejto krajine majú svoju váhu a majú svoju tradíciu. Chcem ale povedať, že nie táto novela ruší tieto tituly, a ešte raz upozorniť na to, že ich zrušil zákon číslo 172/1990 Zb. Teda už tri roky sa na univerzitách neudeľujú tituly doktora práv, doktora filozofie a doktora prírodných vied.
Nebolo v silách tejto novely obnoviť tieto tituly. Ukážem to na jednom maličkom príklade. Pani poslankyňa Gbúrová vo svojom diskusnom príspevku navrhla, aby sa tieto tituly získavali po predložení príslušnej rigoróznej práce a náročnom pokračovaní s tým spojenom tak, ako to bolo do roku 1980 podľa príslušného zákona. Ráno sa vyslovil k rovnakej veci v ústnej diskusii pán predseda Národnej rady. Nechcem sa ho dovolávať, ale diskutovali sme o rovnakej otázke. Jeho názor je ten, aby na získanie doktorského titulu, teda JUDr., PhDr., a podobne stačila ústna skúška, samozrejme, s predpísanými pravidlami a podobne. To je dôvod, prečo sa to nedostalo do tejto novely, že zatiaľ akademická obec sa nedohodla na kritériách, teda nedosiahla sa zhoda ako obnoviť tieto tituly, aké pokračovanie má viest k tomu, aby absolvent získal tento titul. Verím, že pri príprave nového zákona, pri diskusii o jeho princípoch, sa aj táto vec jednoducho dohodne a nájde sa v nej zhoda akademickej obce a príslušných predstaviteľov štátu, teda ministerstva školstva a vedy. Na tomto príklade chcem naznačiť, že do zákona sa dostali len veci, na ktorých sa dohodla akademická a vedecká obec.
Pripomínam, že stanovisko, ktoré tu včera bolo citované a dnes sa oň znovu opieral pán poslanec Hudec, má už svoj vývoj. Medzičasom sa stretli predstavitelia Rady vysokých škôl a dohodli sa na tom, že by riešením tých problémov, na ktoré tu upozornili pán poslanec Hrnko, pani Gbúrová a pán Hudec, bola taká forma postgraduálneho štúdia vo forme doktorandského štúdia, kde by výsledkom bolo získanie medzinárodne uznávaného alebo rešpektovaného titulu Ph. D., teda
doktor filozofie, že by to bol vedecký titul, to znamená bola by tam priama súvislosť s vedeckou výchovou, čo by otvorilo priestor, aby v novom zákone o vysokých školách bolo možné obnoviť tradičné tituly.
Čo sa týka obavy resp. diskusie o konkurenčnom prostredí, mám na celú vec troška odlišný názor, a je vyjadrený aj v bode 16 spoločnej správy.
Vážené kolegyne a kolegovia,
ak chceme hovoriť o prepojení vysokých škôl a akadémie vied, a o tomto sa hovorí už tri roky po novembri 1989, ale zatiaľ bolo vykonaných málo konkrétnych krokov v tomto smere, čo viac môže tomu pomocť, ako spoločné komisie, spoločná výchova vedeckého dorastu? Čo tomu viac pomôže? Ak ostane výchova oddelene na akadémii vied podľa jedných predpisov a oddelene na vysokých školách podľa iných predpisov, aká je tu konkurencia? Veď posudzovanie úrovne vedeckej práce a udelenie príslušného titulu je sčasti - a treba to povedať - aj subjektívna vec. Posúdenie úrovne sa nedá niekedy merať číslami, nedá sa merať jednoducho merateľnými hodnotami, ale súvisí s posúdením celkového kontextu vedeckého bádania v príslušnom vednom odbore. A keď to bude robiť jedna spoločná komisia, tá práve môže znamenať konkurenciu, pretože bude rovnakou mierou, rovnakým meradlom posudzovať uchádzačov z akadémie a z vysokých škôl.
Preto si myslím, že práve návrh, ktorý je vyjadrený v bode 16 a ktorý bol podporený predstaviteľmi akadémie a predstaviteľmi vysokých škôl, predstavuje krok dopredu napriek tomu, že môžu byť oprávnené obavy, čo to konkrétne prinesie. Bude to otázka príslušnej vyhlášky o doktorandskom štúdiu, aby upravila podrobnosti, alokovanie zdrojov na doktorandov a podobne. Ale myslím si, že ak otázku doktorandského štúdia odložíme o rok, teda vypustíme podľa návrhu pána poslanca Hrnku, pani Gbúrovej a pána Hudeca z tejto novely, o rok odložíme zmenu foriem tohto štúdia v tom zmysle, ako to je zavedené na západných vysokých školách, kde s tým majú tradične dobré skúsenosti. To znamená, že o rok odložíme tú prípravnú fázu a práve to, čo by malo tvoriť motor vedeckej výchovy, výchova mladých vedeckých pracovníkov zostane v tých koľajach, ako je to teraz a ne zaznamenanie v tom krok dopredu. Toľko som považoval za potrebné povedať ako spoločný spravodajca v reakcii na diskusiu, ktorá tu k zákonu prebehla.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím spravodajcu pána poslanca Milana Ftáčnika, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážené kolegyne a kolegovia,
prosím, keby ste si zobrali spoločnú správu, tlač 225a. Navrhnem vám, aby sme o bodoch, ktoré v rozprave neboli dotknuté, ku ktorým neboli výhrady a ktoré som včera odporučil prijať, aby sme ich schválili an blok. Dovoľte, aby som tie body zopakoval. Ide o body 1, 2, 3, 5, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, bod 15 s tou drobnou opravou, na ktorú som včera upozornil, že miesto čísla 14 v prvom riadku má byť bod číslo 15, ďalej som odporučil body 16, 17, 18, 19, 20, 22, 28, 29, 31 a 32. Navrhujem, aby sme o týchto hlasovali an blok, teda spoločne.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Kto je za predložený návrh v bodoch 1 až 32 tak, ako ich vymenoval pán spoločný spravodajca? Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Kto sa zdržuje hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec M. Ftáčnik:
Body, ktoré som odporučil neprijať, boli body 7, 21 a 30 spoločnej správy. Na základe rozpravy by som k nim ešte priradil bod 4, ku ktorému pán poslanec Čarnogurský navrhol lepšie znenie, teda zodpovedajúce zákonu, a bod 6, ktorý bol dotknutý, pretože sa týka ekonomických ustanovení. Čiže v znení spoločnej správy navrhujem neprijať body 4, 6, 7, 21 a 30.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 83 poslancov.
Kto je za predložený blok bodov 7, 21, 30, 4 a 6 návrhu? Pán spoločný spravodajca ich neodporúča prijať. Za návrh hlasoval 1 poslanec. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bloku nebol prijatý. Poslanec M. Ftáčnik:
Na hlasovanie nám zostala alternatíva, ktorá bola obsiahnutá v zákone a ktorá je vyjadrená v bodoch 23 a 24 spoločnej správy. Je to alternatíva I a alternatíva II. Alternatíva II vyjadruje zachovanie druhostupňového vedeckého titulu DrSc. Alternatíva I predpokladá jeho zrušenie s tým, že je tam navrhovaná trojročná lehota, počas ktorej by bolo možné dokončiť príslušnú ďalšiu kvalifikáciu vedeckých pracovníkov.
Navrhujem, aby sme hlasovali o bode 24 spoločnej správy, teda o prijatí alternatívy II o zachovaní titulu DrSc., druhostupňového titulu. Odporúčam tento návrh podporiť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 84 poslancov.
Kto je za predložený návrh v bode 24 ako druhej alternatívy, pričom pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že sme bod 24, teda druhú alternatívu prijali.
Poslanec M. Ftáčnik:
Tým sa, pán predsedajúci, vylúčil bod 23. Teraz budeme
hlasovať o bodoch 25 a 26 spoločne, pretože súvisia s práve prijatou alternatívou II. Ich prijatím, ak by sme ich odporučili, sa vylúči bod 27, ktorý by bol relevantný, keby sme prijali alternatívu I. Navrhujem teda spoločne hlasovať o bodoch 25 a 26. Týkajú sa úprav, ktoré súvisia s touto alternatívou. Odporúčam ich podporiť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 88 poslancov.
Kto je za predložený návrh v bodoch 25 a 26? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Konštatujem, že body 25 a 26 sme prijali. Poslanec M. Ftáčnik:
Tým sme vylúčili bod 27 spoločnej správy a vyriešili sme vlastne všetky body, ktoré obsahovala spoločná správa. Nasleduje hlasovanie o pripomienkach z diskusie.
Ako prvý v diskusii vystúpil pán poslanec Hrnko a navrhol vypustenie príslušných bodov, ale myslím, že má faktickú poznámku.
Podpredseda NR SR A. M. Húska: Prosím, pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Svoju pripomienku stiahnem, ale najskôr treba hlasovať o návrhu pána spoločného spravodajcu k tejto problematike.
Poslanec M. Ftáčnik:
Tento návrh som predniesol v diskusii ako tretí, po pánu poslancovi Hrnkovi, a súvisel s týra, aby sa slová "akademicko-vedecký titul" nahradili slovami "vedecký titul" a získaná hodnosť "doktor" bola označená "doktor filozofie, v skratke Ph. D. " Ak pán poslanec navrhuje tento postup, mohli by sme, vzhľadom na to, že by potom on stiahol svoj návrh, postupovať takýmto spôsobom a hlasovať najprv o tomto vecnom návrhu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov.
Kto je za predložený návrh, ktorý uviedol pán spoločný spravodajca? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme prijali. Poslanec M. Ftáčnik:
Na základe vyjadrenia pána poslanca Hrnku konštatujem, že sťahuje svoj návrh. Ako druhý vystúpil v rozprave pán poslanec Čarnogurský, ktorý spresnil znenie bodu 4 spoločnej správy. Ak by ste chceli vidieť ten text, môžete si otvoriť
bod 4 spoločnej správy, ktorý sme v pôvodnom znení zamietli a upravené znenie by znelo takto: "Po vzniku vysokej školy rozdelením alebo zlúčením /ods. 1 písm. b/ alebo c/ minister je pri poverení výkonom funkcií štatutárneho orgánu viazaný dohodou zlúčených vysokých škôl, ak k dohode došlo pred vznikom vysokej školy alebo rozhodnutím akademického senátu rozdelenej vysokej školy. " Posúdenie tejto pripomienky nechávam na zváženie pléna.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo 91 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Čarnogurského? Pán spoločný spravodajca ponecháva na voľbu poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec F. Ftáčnik:
Ďalšie návrhy som predložil v diskusii osobne a týkali sa dvoch okruhov problémov. Jedným bolo vypustenie článku III predloženého návrhu zákona a doplnenie odvolávky v bode 6 na odvolanie sa na § 45 ods. 5 písm. a/ prijatého zákona o dani z pridanej hodnoty. Vzhľadom na diskusiu odporúčam túto pripomienku schváliť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 89 poslancov.
Kto je za predložený návrh? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme prijali. Poslanec M. Ftáčnik:
Môj druhý návrh sa týkal úpravy článku II a úpravy bodu 6, teda nového znenia bodu 6 spoločnej správy, ale upozorňujem vážených poslancov, že k tomu istému bodu vystúpil pán podpredseda, a je tu pozmeňujúci návrh pani poslankyne Bartošíkovej. Nemôžem celkom dobre ustúpiť od tohto návrhu, preto prosím, aby sa o ňom hlasovalo, pretože je to návrh, ktorý zodpovedá predkladateľom, teda návrhu výboru Národnej rady. Nechávam na vaše posúdenie, ktorý z tých dvoch pozmeňovacích návrhov podporíte. Pripomínam, že sú dva k tej istej problematike oslobodenia podnikateľskej činnosti od priamych dani z príjmu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Budeme sa prezentovať.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Kto je za predložený druhý návrh pána poslanca Ftáčnika? Pán spoločný spravodajca ponecháva rozhodnutie na vôli poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.
Kto sa zdržuje hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Konštatujem, že tento druhý návrh pána poslanca Ftáčnika sme neprijali.
Poslanec M. Ftáčnik:
Ak moje poznámky neklamú, ďalšie pozmeňovacie návrhy vo včerajšej rozprave predložené neboli a môžeme pristúpiť k hlasovaniu o prvom pozmeňovacom návrhu z dnešnej rozpravy. Týka sa vlastne toho istého bodu. Je to návrh na vypustenie článku II, teda oslobodenia od daní a príslušnej úpravy bodu 6 spoločnej správy tak, ako som to k tomu predniesol. Môžem sa spýtať ešte raz pani poslankyne, my sme to konzultovali, či s tým znením súhlasí? Pani poslankyňa potvrdzuje, že je to vlastne spoločný návrh. Ide o vypustenie bodu 6 a taká úprava bodu 6 spoločnej správy, ako som ju prečítal, teda článok II vypustiť a bod 6 upraviť tak, že sa to bude týkať len domácich a zahraničných darov a príslušných odvolávok, pričom oslobodenie od dane z príjmu by odpadlo. To je návrh pani poslankyne Bartošíkovej.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 90 poslancov.
Kto je za predložený návrh pani poslankyne Bartošíkovej v zmysle úpravy, akú s ňou dohodol pán spoločný spravodajca? Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že sme predložený návrh pani poslankyne Bartošíkovej prijali.
Poslanec M. Ftáčnik:
Ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec Goč, ktorý tlmočil diskusné vystúpenie pani poslankyne Gbúrovej, ktoré sme vlastne riešili, alebo jeho pripomienky sme riešili prijatím môjho pozmeňovacieho návrhu. Neviem teda, či pán poslanec trvá na tom, aby sme hlasovali o pripomienkach.
Poslanec R. Goč:
Áno. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 90 poslancov.
Poslanec M. Ftáčnik:
Tieto pripomienky súvisia s tým, že by sa vypustili všetky body týkajúce sa doktorandského štúdia tak, ako to navrhoval pán poslanec Hrnko a pani poslankyňa to tiež spresnila. Návrh neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Kto je za predložený návrh? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.
Poslanec M. Ftáčnik:
Posledný návrh v rozprave predložil pán poslanec Javorský a týkal sa doplnenia § 30 o vojenských vysokých školách. Tento odsek by ustanovil právomoc ministra obrany na návrh veliteľstva armády menovať a odvolávať zástupcu rektora, dekana pre vojenské záležitosti, pričom táto funkcia by bola nezlučiteľná s akademickou funkciou a jej pôsobnosti by boli určené osobitným predpisom. Nechávam na vaše zváženie, vážení poslanci, či je potrebné aj túto podrobnosť o zástupcovi akademických funkcionárov riešiť priamo v zákone, alebo to ponecháme na nižšie právne normy, keďže zákon hovorí iba o rektoroch a dekanoch ako akademických funkcionároch.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 88 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Javorského? Pán spoločný spravodajca to ponechal na vôľu poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neprijali. Poslanec M. Ftáčnik:
Pán predsedajúci, prosím keby ste dali hlasovať o zákone ako celku.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom
poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Kto je za celkový návrh tohoto zákona?
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.
Konštatujem, že sme tento zákon neprijali.
Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi aj pánu Kvasničkovi.
Teraz budeme pokračovať v rozprave k dvadsiatemu štvrtému bodu programu, ktorú sme prerušili v utorok 13. júla 1993 a ktorým je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Do rozpravy nemám písomne žiadnu prihlášku. Prosím, pán poslanec.
Poslanec R. Žingor:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dámy a páni,
vzhľadom na to, že k § 11 ods. 1 bola dosť rozsiahla diskusia, podávam ďalší pozmeňujúci návrh, a to do § 16 doplniť nový odsek 6, ktorý by znel: "Pozemky, u ktorých už nie sú dôvody nevydania podľa § 11 ods. 1 písm. d/ a bola
poskytnutá finančná úhrada, musia byť ponúknuté na odpredaj pôvodným vlastníkom. "
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Žingorovi. Slovo má pán poslanec Krivčík.
Poslanec J. Krivčík:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
dovolil by som si k súhrnu pripomienok k vládnemu návrhu zákona číslo 229 opraviť môj pozmeňovací návrh, ktorý je označený ako 28a - doplniť nie bod 39, ale 33. Je to technická záležitosť. Prosím, aby tento materiál bol upravený.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Krivčíkovi. Kto sa ešte hlási do rozpravy? Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec B. Kačmár:
Vážené kolegyne, kolegovia,
keďže v rozprave, ale aj v spoločnej správe sú mnohé myšlienkovo podnetné návrhy, avšak ich formulácia by mohla pôsobiť v konečnom znení dosť ťažkopádne, dovolil by som si po konzultáciách s legislatívou predniesť ďalšie pozmeňujúce návrhy, samozrejme, až po súhlase predkladateľov, pokiaľ sa
to týka rozpravy, ktoré by v podstate len formálne upravili pôvodné návrhy.
V novej spravodajskej správe, ktorú máte rozdanú v bode 8, ktorý som navrhoval prijať, formulácia "toto obmedzenie neplatí" by mohla byť ponímaná, že je to bezmedzné a bezhraničné. Keďže je to návrh nášho výboru, viem, čo sme tým mysleli. Mysleli sme tým súbeh, ale obmedzený na 150 alebo 250 ha. Takže tam by som navrhoval túto formuláciu zmeniť, a to v znení "obdobne sa postupuje aj v prípadoch", čiže namiesto slov "toto obmedzenie neplatí" uviesť slová "obdobne sa postupuje aj v prípadoch". Toto vystihuje zmysel, ktorý sme naším návrhom chceli tam vniesť.
Ďalej pod bodom 11a pani poslankyňa Ištoňová dala doplňujúci alebo rozširujúci návrh na vyňatie určitých problémov, ale v znení, ktoré máte v správe, by sa vlastne formálne opakovali slová "na pozemku" dvakrát, pretože aj v pôvodnom znení to je. Ďalej trvalá lesnícka výskumná plocha nie je definovaná ako pojem, je braná skôr opisné, je to "les osobitného určenia". Pani poslankyňa, ak by ste súhlasili, vaša myšlienka teda zostane, len podľa vášho návrhu namiesto slov "lesnícke arborétum" by text znel "botanické záhrady a arboréta zamerané na záchranu a zachovanie genofondu, alebo les určený na lesnícky výskum10a/". Pod odkazom 10a/ bude "alebo pozemky slúžiace výlučne na pestovanie nových šlachtiteľských odrôd... atď. " v znení, ktoré je v návrhu. Ten text by už pokračoval.
Tretí návrh sa týka bodu 18c, to je návrh pána poslanca Dubjela. Týka sa urbariátov v územiach, kde bolo prevažne obyvateľstvo nemeckého pôvodu. Tam je ťažko alebo je problém nájsť tých 50 % urbárnikov. Navrhuje, aby za nich toto právo vykonával fond. Tento návrh odporúčam prijať, ale potom je tam potrebné doplnenie § 33a. Navrhujem v § 33a ods. 3 za text "§ 6 ods. 1 písm. u/" doplniť ešte text "a na náhradu
podľa § 16 ods. 2", proste aby tam bol odkaz, vysvetlenie pre možné vykonanie.
Ďalej v bode 34 som navrhol na konci odseku 9 § 22 pozmení t slovo "primerane" za slovo "obdobne". Uvedomujem si však, že v § 22, kde sa rieši postup v prípade konkrétnych vlastníkov, bolo by trochu nerovnovážne, aby rovnaké uplatnenie vlastníckych práv bolo aj u domnelého vlastníka, ktorý vlastne ešte nemusí byť definitívnym vlastníkom. Takže svoj návrh stanujem, ponechávam text, ktorý je v pôvodnom vládnom návrhu v bode 34.
To sú 4 pozmeňovacie návrhy, ktoré vlastne by mali len upraviť a formálne ponechať myšlienky, ktoré tu odzneli.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Kačmárovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Baco?
Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení poslanci,
myslím si, že bolo rozumné rozhodnutie, aby sme prerušili rokovanie k novele zákona číslo 229, pretože sa ukázalo, že niektoré problémy sú príliš zložité, a bolo dobré, že sa zišlo politické grémium a k týmto problémom zaujalo politické stanovisko. Došlo sa k záverom, ktoré sú akceptovatelné a je možné prijať závery, rozhodnutie o tejto novele a možno hlasovať. Na politickom grémiu sa vlastne potvrdili návrhy vlády, vládny návrh, to znamená, že § 6 ods. 2 sa nevypúšťa. Toto sa viaže na to, že sa nebude predlžovať doba, v ktorej je možné prihlasovať sa na uplatnenie ďalších dodatočných reštitučných nárokov.
Okrem toho v diskusii, ktorá tu odznela, bolo viacero veľmi šikovných podnetných a skvalitňujúcich námetov, ktoré si myslím, že v návrhu pána spoločného spravodajcu sú akceptované. Niektoré ešte precizoval, napríklad návrh pani poslankyne Ištoňovej a s tým súvisiace námety. Myslím si, že je to dobre navrhnuté a pripravené. Takisto si myslím, že námet pána poslanca Varjú k bodu 20 je spresňujúci a vylepšujúci. Takisto si myslím, že by bolo veľmi dobré, keby ste akceptovali návrh doplniť v bode 21a v § 22 nový odsek 9, ktorým by sa poskytol vláde priestor precizovať niektoré okolnosti nájmu pôdy, že by to zákon vylepšilo. Takisto návrh pána poslanca Goča na nový bod 38 do § 29 doplniť vetu, ktorá poskytuje možnosť cirkvi a ministerstvu financií rozhodnúť o postupe, s ktorým sa cirkev stotožňuje a súhlasí pri nakladaní so svojim majetkom.
Diskusia, ktorá bola široká ešte na témy, že nám chýba kódex a že treba urýchliť tieto práce, je opodstatnená. Zároveň táto diskusia potvrdila, že problematika je príliš zložitá a nebolo možné kódexom celú túto problematiku uzavrieť, pretože vidíte, že tieto otázky sú živé, bolo treba mať na ne najskôr zjednotený názor a až potom je nožné definitívne kodifikovať postavenie pôdy, jej vlastníctvo a hospodárenie na pôde.
Myslím si, že týmto aktom, touto novelou zákona prakticky sa legislatívne riešenie reštitučných otázok okolo pôdy a poľnohospodárskeho majetku uzatvára a naozaj bude to dobrý podklad pre to, aby sme definitívne kódexom, teda zákonom o pôde celú túto problematiku zafixovali. Veľmi pekne vám ďakujem za podnetné návrhy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu ministrovi Bačovi. Žiada si záverečné slovo spravodajca výborov pán poslanec Bohumil Kačmár?
Prosím, pán poslanec Zoričák. Poslanec A. Zoričák:
Pán predsedajúci, chcel by som do uznesenia k tejto novele navrhnúť...
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec, je ukončená rozprava. Pred prejavom pána ministra sa konči rozprava.
Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec B. Kačmár:
Veľmi sa ospravedlňujem, ale ak je to možné, zabudol som ešte na jeden návrh. V bode 3a, ktorý navrhol poslanec Surový, ide o rušenie roľníckych spracovateľských družstiev. Tento bod síce neodporúčam prijať, ale v prípade prijatia by som odporúčal, aby sa vypustilo slovo "spracovateľský", pretože by sa riešil len jeden úzky problém, máme rôzne iné družstvá, boli mliekárenské družstvá a iné podobné.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Je po rozprave. To by si musel osvojiť pán minister a znova otvoriť rozpravu.
Pristúpime k hlasovaniu. Poslanec B. Kačmár:
Nepristúpime k hlasovaniu, mám posledné slovo. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím. Poslanec B. Kačmár:
Vzhľadom na rozpravu a ďalšie návrhy je potrebné pozmeniť to, čo som navrhoval hlasovaním an blok prijať alebo neprijať, pretože niektoré návrhy boli dotknuté.
Na spoločné hlasovanie nám zostávajú body, ktoré som pôvodne navrhol a neboli dotknuté v rozprave. Sú to: bod 3, bod 4, bod 5, bod 13, bod 19, bod 22 bol dotknutý, pretože tieto ďalšie návrhy s ním súvisia a tým by sa potom vylučovali, a bod 27. Toto zostáva v spoločnom hlasovaní.
Chcel by som sa ešte v záverečnom slove vyjadriť k návrhom, ktoré tu odzneli. Opäť po porade s legislatívcami zvažujem, že formulácia v bode 1, ktorá sa vlastne preberá alebo ostáva návrh z pôvodného zákona číslo 229, je predsa len presnejšia ako uvádza bod 2. Navyše, je tam aj atribút dedičského rozhodnutia, ktorý v zákone číslo 330 nie je.
Preto vyberám bod 2 zo spoločného hlasovania a nechávam ho na samostatné hlasovanie.
K bodu 6 - zo spoločného grémia vyplynul návrh, ktorý podávam, aby sa tento bod neprijal. Súčasne sa tam odporučilo, aby sa spoločne hlasovalo o bode 6 a o bode 12. Teda tieto dva body neprijať a aby boli v spoločnom hlasovaní.
Zostáva tu ešte veľmi dôležitý bod 8, ktorý hovorí o výmere. V úvodnom slove som už hovoril, že sa prikláňam alebo znovu podporujem občiansky princíp, aby sme nerozlišovali občanov podľa národnosti, prípadne inak, aby táto výmera, ktorá pôvodne bola pre maďarských občanov len 50 ha, teraz už je to bezbrehé, aby sme obmedzili každého rovnako. Znovu ešte raz sa prihováram za neprijatie bodu 9, čím navrhujem bod 8 vypustiť. V spoločnej správe je to bod 9, ktorý navrhuje bod 8 vypustiť, hovorím o spoločnej správe.
Nakoniec je tu ešte problém, ktorý odznel teraz naposledy v rozprave, čo sa týka vojenských lesov. Tento bod, ako som už pôvodne navrhoval, nechám na zváženie samotným poslancom, chcem len k tomu vysloviť názor. Podľa môjho názoru ide tu o určitú principiálnu otázku, či uznávame a riešime vlastnícke práva fyzických osôb ako v ostatných právnych normách aj v tomto zákone a potom budeme riešiť problém vojenských lesov a vojenských priestorov, alebo to vytiahneme ako jednotlivý problém, a tým prídeme možno k určitému znerovnoprávneniu.
To je všetko. Prosím, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím spravodajcu pána poslanca Bohumila Kačmára, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec B. Kačmár:
Navrhujem hlasovať o bodoch, ktoré som navrhol prijať an blok, ktoré som pred chvíľou povedal. Sú to body 3, 4, 5, 13, 19 a 27.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Aj bod 22. Poslanec B. Kačmár:
Nie, bod 22 má súvislosť s bodmi 23 a 24, teraz som to hovoril, že ho treba vyňať zo spoločného hlasovania.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 86 poslancov.
Kto je za predložený návrh v bodoch 3, 4, 5, 13, 19 a 27? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, tento návrh sme prijali. Poslanec B. Kačmár:
O všetkých ďalších bodoch teraz budeme hlasovať individuálne.
Bod 1 - ako som už povedal, zdá sa mi, že táto formulácia je prijateľnejšia. Navrhujem prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 86 poslancov.
Kto je za predložený návrh v bode 1, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že tento bod 1 sme prijali. Poslanec B. Kačmár:
Z bodu 1 logicky vyplýva, že bod 2 by sme mali neprijat, nevyplýva to však automaticky. Navrhujem, aby sme hlasovali aj o bode 2 a v zmysle logiky ho neprijali, keďže naväzuje na bod 1, ktorý sme prijali.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 89 poslancov.
Kto je za predložený návrh v bode 2? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Za návrh hlasovali 3 poslanci. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, tento bod sme neprijali. Poslanec B. Kačmár:
Navrhujem hlasovať o bode 6 a v zmysle odporúčania grémia súvzťažne s bodom 12, čiže obidva body 6 a 12 navrhujem neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 92 poslancov.
Kto je za prijatie bodov 6 a 12? Pán spoločný spravodajca ich neodporúča.
Za návrh hlasovalo 5 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Konštatujem, že body 6 a 12 neboli prijaté. Poslanec B. Kačmár:
Bod 7 navrhujem prijať. Tým by sme založili úplne opačný postup, ako je prijatý v ostatných zákonoch - reštitučných a podobne.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 90 poslancov.
Kto je za prijatie bodu 7? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že bod 7 sme neprijali.
Poslanec B. Kačmár:
Ďalej navrhujem hlasovať o bode 9, keďže bod 8 súvisí s bodom 9, o tom musíme meritórne rozhodnúť. Navrhujem tento bod neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.
Kto je za prijatie bodu 9? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Konštatujem, že bod 9 sme neprijali. Poslanec B. Kačmár:
Budeme hlasovať o bode 8. Vo svojom návrhu som spresnil túto formuláciu, ktorú treba považovať ako pozmeňujúci návrh. Odporúčam teraz bod 8 neprijať a potom následne hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.
Kto je za prijatie bodu 8? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že bod 8 sme neprijali. Poslanec B. Kačmár:
Bod 10 navrhujem neprijať. Spôsobili by sme určitú dvojkoľajnosť v uplatňovaní nárokov.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 92 poslancov.
Kto je za predložený návrh bodu 10? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Za návrh hlasovali 2 poslanci. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že bod 10 sme neprijali. Poslanec B. Kačmár:
Je tu problémový bod 11, ktorý sa týka vojenských lesov. Hovoril som, že nechám to na vaše zváženie, len spresňujem, že v prípade prijatia umožníme toto navracanie, v prípade neprijatia tohto bodu ho zablokujeme. Prosím, nech sa každý rozhodne.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 94 poslancov.
Kto je za prijatie bodu 11? Pán spoločný spravodajca to ponecháva na vôľu poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bodu 11 sme prijali. Poslanec B. Kačmár:
Bod 14 odporúčam neprijať, nakoľko je tam, podľa môjho názoru, lepší návrh pani poslankyne Ištoňovej.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Kto je za návrh pôvodného znenia? Pán spoločný spravodajca uvádza, že sa prikláňa k návrhu pani poslankyne Ištoňovej.
Za návrh hlasovalo 12 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.
Kto sa zdržuje hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.
Konštatujem, že tento bod sme neprijali. Poslanec B. Kačmár:
Hlasujeme o bode 15, ale chcem pripomenúť, že tento súvisí s bodom 16. V bode 15 ide o to, že náhrada by sa poskytovala až po preukázaní nákladov. V bode 16 by sa vlastne poskytli prostriedky a až potom by sa dokazovalo ich účelné využitie. Odporúčam prijať bod 15, ale súvisí s bodom 16. Bod 16 by sa potom vylúčil.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 99 poslancov.
Kto je za predložený návrh v bode 15? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh v bode 15 sme prijali.
Poslanec B. Kačmár:
Tým je vylúčený bod 16. Bod 17 odporúčam prijať. Chcem ešte podotknúť, že súvisí s návrhom pána poslanca Rózsu pod označením 9a a rieši túto problematiku. V prípade jeho prijatia nech pán poslanec Rózsa zváži, či je opodstatnené o jeho návrhu hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.
Kto je za predložený návrh v bode 17? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že bod číslo 17 sme prijali. Poslanec B. Kačmár:
Bod číslo 18 hovorí o tom, či zaradíme tam aj TANAP, kde sa pozemky nebudú vynímať. Chcem upozorniť, že s tým bezprostredne súvisí návrh pána poslanca Masarika a pána poslanca Krivčíka pod bodom 18a. V prípade prijatia bodu 18 potom je bezpredmetné o tom hlasovať. Nechávam na zváženie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.
Kto je za prijatie bodu 18? Pán spoločný spravodajca ho ponecháva na vôľu pánov poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Konštatujem, že bod 18 sme neprijali.
Poslanec B. Kačmár:
V bode 20 sa hovorí o výpovednej lehote tri mesiace alebo jeden rok. Myslím si, že v prípade prinavracania lesov táto doba nie je až taká podstatná. Neodporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za predložený návrh v bode 20? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že bod 20 sme neprijali. Poslanec B. Kačmár:
Bod 21 - vo svojom príhovore som hovoril, že sa mi zdá lepšia formulácia, ktorá je v pôvodnom návrhu, teda vo vládnom návrh. Odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 101 poslancov.
Kto je za prijatie bodu 21? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 14 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Konštatujem, že bod 21 sme neprijali. Poslanec B. Kačmár:
Body 22, 23 a 24 sa dotýkajú § 22a ods. 1, čiže spolu súvisia. Chcem upozorniť na to, že prijatím ktoréhokoľvek z nich sa ostatné vylučujú. Odporúčam prijať bod 22.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 101 poslancov.
Kto je za predložený návrh v bode 22, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať?
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržuje hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že bod 22 sme prijali. Poslanec B. Kačmár:
Tým sú vylúčené body 23 a 24. Bod 25 navrhujem prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 100 poslancov.
Kto je za predložený návrh pod bodom 25? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržuje hlasovania?
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 25 sme prijali. Poslanec B. Kačmár:
Bod 26 logicky súvisí s bodmi 23 a 24, ktoré sme vylúčili, ale keďže sa tým automaticky nevylučuje, je potrebné o ňom hlasovať. Odporúčam ho teda neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za prijatie bodu 26? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Za návrh hlasovali 3 poslanci. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že bod 26 sme neprijali. Poslanec B. Kačmár:
Bod 28 odporúčam neprijať. Nemôžeme pomenovať "pôvodný", "nepôvodný", máme len zákon v zmysle noviel alebo zákon. Odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Kto je za prijatie bodu 28? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že bod 28 sme neprijali. Poslanec B. Kačmár:
Tým sme vyčerpali pripomienky zo spoločnej správy. Teraz by som si dovolil navrhnúť vám trochu netradičný postup. Keďže táto správa s návrhmi, ktoré odzneli v rozprave, je spracovaná chronologicky, teda postupne, navrhoval by som hlasovať o pozmeňovacích návrhoch podľa tejto správy, čiže nie tak, ako boli podávané jednotlivými poslancami, ale ako logicky súvisia. Ničí návrh nevypadne ani sa nestratí, len sa nebude o návrhu poslancov hlasovať v poradí, ako ich podali, ale ako chronologicky súvisia.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za prijatie tohoto návrhu? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržuje hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána Kačmára sme prijali.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby vždy uvádzal mená tých, ktorí ich predložili.
Poslanec B. Kačmár:
Áno, budem uvádzať mená a sú aj v tejto správe uvedené.
Pán poslanec Krivčík navrhuje v bode 3 § 5 odsek 3 doplniť o túto vetu: "Starostlivosťou riadneho hospodára sa pre účely tohto zákona nepovažuje úmyselná ťažba drevnej hmoty. " Nechám na rozhodnutie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Krivčíka? Pán spoločný spravodajca to necháva na vôľu poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Krivčíka sme neprijali.
Poslanec B. Kačmár:
Bod bodom 3a pán poslanec Surový navrhuje doplniť § 6 odsek 1 písmena u/. Za slovo "lesných družstiev" navrhuje doplniť text "a roľníckych spracovateľských družstiev". Ako som už povedal, značná časť toho majetku je už po privatizácii a vytvorilo by to značné problémy. Neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 100 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Surového? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Surového sme neprijali.
Poslanec B. Kačmár:
Pod bodom 3b je návrh poslanca pána Jaroša, ktorý v § 6 odsek 1 písmeno u/ navrhuje nahradiť slovo "výlučne" slovom "aj". O bode 6 k § 6 bod 1 písmeno u/ sme už v bode 4 hlasovali, ale keďže ide o rozšírenie, nevidím dôvod, prečo by sme nemali o tom hlasovať. Odporúčam ho prijať. Rozširuje túto problematiku.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Jaroša? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Jaroša sme prijali.
Poslanec B. Kačmár:
Pod bodom 7a je návrh poslanca Rózsu v § 6 ods. 2 za slovami "z konfiškácie" sa veta ukončí bodkou a vypustia sa slová "podľa osobitných predpisov". Myslím si, že práve na osobitné predpisy sa musíme odvolávať. Neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Rózsu? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Rózsu sme neprijali.
Poslanec B. Kačmár:
Ďalší návrh, ktorý nemáte v texte, je ten, ktorý som povedal v rozprave. Týka sa bodu 8 spoločnej správy, kde sa menia prvé slová "Toto obmedzenie platí" na text "Obdobne sa postupuje aj v prípadoch" a ďalší text pokračuje. Navrhujem tento návrh prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 100 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Kačmára? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Kto je proti? Nikto nie je proti. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Kačmára sme prijali.
Poslanec B. Kačmár:
Pod bodom 9a je návrh poslanca Rózsu. Povedal som, že v bode 17 sme túto problematiku riešili a dokonca v širšom rozsahu, ako ju pán poslanec navrhuje. Odporúčam ho neprijat.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 106 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Rózsu? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Rózsu sme neprijali.
Poslanec B. Kačmár:
Pod bodom 10a je ďalší návrh poslanca Rózsu v § 10 ods. 2 poslednú vetu končiacu slovami "podľa § 8" ďalší text "ak súd rozhodol v jej prospech" vypustiť. Pán poslanec, § 10 je už prečíslovaný. Je to § 21, číže to neplatí, a takisto sa domnievam, že by bolo nerozumné odpúšťať platby, ak niekto dá návrh na súd, mnohokrát aj s vedomím, že tento návrh je neoprávnený. Neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Rózsu, pričom pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Rózsu sme neprijali.
Poslanec B. Kačmár:
Návrh pod bodom 11a pani poslankyne Ištoňovej som odporúčal prijať. Slová "lesnícke arborétum" sa nahrádzajú slovami "botanické záhrady a arboréta zamerané na záchranu a zachovanie genofondu alebo les určený na lesnícky výskum" - tam je potom odkaz 10a/ a text pokračuje "alebo pozemky slúžia výlučne na vypestovanie nových šľachtiteľských odrôd a semenných sadov a lesných drevín". Pod odkazom 10a/ sa doplní to, čo je v bode 14.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 106 poslancov.
Kto je za predložený návrh pani poslankyne Ištoňovej? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Ištoňovej sme prijali.
Poslanec B. Kačmár:
Pod bodom 14a je návrh poslanca Zoričáka § 11 doplniť o bod c/ "pozemok možno vydať, ak sú na ňom zriadené čierne stavby tuhého domového odpadu, strelnice a podobné stavby a túto činnosť bude naďalej prevádzkovať vlastník pozemku". V § 11 hovoríme o pozemkoch, ktoré sa nevydávajú, čiže logicky tam táto formulácia nesedí a potom je to dosť široko definované. Osobne odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 103 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Zoričáka, pričom pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Zoričáka sme neprijali.
Poslanec B. Kačmár:
Pod bodom 14b je návrh poslanca Rózsu - v ustanovení § 13 odsek 1 zákona číslo 229/1991 Zb. v prvej vete namiesto termínu "31. 12. 1992" uviesť termín "31. 12. 1995". Chcem pripomenúť, že už sme v predchádzajúcom ustanovení vlastne toto vyriešili.
Poslanec E. Rózsa:
V súlade s dohodou politického grémia návrh beriem späť.
Poslanec B. Kačmár:
Ďakujem. Pod bodom 14c je návrh poslanca Krivčíka - bod 17 vládneho návrhu § 15 odsek 2 znie: "Za porovnateľný lesný porast sa považuje taký porast, ktorý poskytuje primeraný výnos, aký poskytoval porast v čase jeho prevzatia štátom. " Chcem pripomenúť, že sme prijali určitý konsenz, že štát nebude požadovať náhradu od vlastníkov, ktorých majetok sa zvýšil alebo má vyššiu hodnotu. Pritom táto hodnota sa týka asi desiatich miliárd. Podľa mňa by nebolo celkom logické, aby štát poskytoval týmto náhradu tým, ktorým sa znížil, ale nechávam to na vaše rozhodnutie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Krivčíka? Pán spoločný spravodajca to necháva na vôľu poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Krivčíka sme neprijali.
Poslanec B. Kačmár:
Pod bodom 17a je návrh poslanca pána Varjúa - bod 20 vládneho návrhu sa dopĺňa takto: za slovo "zistiť" sa vkladajú slová "alebo ak touto osobou je rozpočtová alebo príspevková organizácia". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Varjú, pričom pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Varjúa sme prijali.
Poslanec B. Kačmár:
Teraz môžeme hlasovať o bode 18a, o návrhu poslanca Masarika a Krivčíka. Tento text však logicky nesedí, pretože bod 18 sme neprijali a tam by potom malo byť z bodu 22 vládneho návrhu, lebo tam je to doplnenie, sa výpušťa odkaz 16 a tam zákon Slovenskej národnej rady číslo 111/1949. Teraz neviem, lebo prijatím tohto návrhu 18a nič nevyriešime, lebo bod 18 sme zo spoločnej správy neprijali.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím vás, aké je vaše stanovisko k tomu? Poslanec B. Kačmár:
Ked' budeme len o tomto hlasovať, vlastne nič tým nevyriešime.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Faktická poznámka - pán poslanec Masarik. Poslanec J. Masarik:
Toto je len formálna vec. V skutočnosti pán poslanec Krivčík vo svojom príspevku navrhoval neprijať bod 22 vládneho návrhu.
Poslanec B. Kačmár:
Prosím vás, pán poslanec, mám písomné texty, ktoré v rozprave odzneli, tak ako mi to dali navrhovatelia. Toto je tu len prepísané z rozpravy.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím vaše stanovisko, pán spravodajca. Poslanec B. Kačmár:
Keď neotvoríme rozpravu, môžeme o tom hlasovať, ale vlastne nič sa tým nevyrieši. Hlasujme o tomto návrhu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Kto je za predložené návrhy pána poslanca Masarika a Krivčíka, pričom pán spoločný spravodajca to ponecháva na vôľu poslancov?
Za návrh hlasovalo 28 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.
Kto sa zdržuje hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Krivčíka a pána poslanca Masarika nebol prijatý.
Poslanec B. Kačmár:
Pod bodom 18b je návrh poslanca Vrabca - z § 17 ods.
1 vypustiť písmeno c/. Ide o plochy, kde sa ťaží, aby mohli prejsť do fondu, aby ich fond prenajímal alebo ich spravoval. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 100 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Vrabca, pričom pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Vrabca sme prijali.
Poslanec B. Kačmár:
Pod bodom 18c je návrh poslanca Dubjela doplniť § 17 ods. 1 písmeno e/, a to na konci odseku bodku nahradiť čiarkou a doplniť odsek 2. Podotýkam, že toto umožňuje prinavrátenie urbárskych lesov, ako som už spomínal, občanom nemeckej národnosti, kde je problém nájsť tých 50 %. Tých zvyšných by zastupoval teda fond. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 100 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Dubjela, pričom pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Dubjela sme prijali.
Poslanec B. Kačmár:
Keďže sme prijali tento návrh, logicky na neho nadväzuje návrh, ktorý som podal v rozprave, kde sa odkazuje kto je splnomocnený v zmysle tohto návrhu konať. Čiže v § 33a ods. 3 za text "§ 6 ods. 1 písmeno u/" doplniť text "a na náhradu podľa § 16 ods. 2". Podľa toho, čo sme teraz prijali, odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.
Kto je za prednesený návrh? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržiava hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme prijali. Poslanec B. Kačmár:
Pod bodom 19a je návrh poslanca Krivčíka v bode 28 v § Ib vypustiť odsek 3. Ide o to, že tam sa navrhuje, aby sa pri navracaní pozemkov mohlo rozhodnúť v správnom konaní a nemusel to potom ešte riešiť súd, pretože sa to neúmerne naťahuje. Neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za prednesený návrh pána poslanca Krivčíka, pričom pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Krivčíka sme neprijali.
Poslanec B. Kačmár:
Pod bodom 21a je návrh poslanca Novotného - v § 22 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie. "Vláda môže nariadením:
a/ podrobnejšie upraviť rozsah užívania a starostlivosti podľa odseku 6,
b/ podrobnejšie upraviť dôvody na odpustenie alebo poskytnutie zľavy z nájomného23b ',
c/ ustanoviť výpovedné dôvody pre vypovedanie nájomnej zmluvy a nájomného vzťahu podľa odsekov 2 a 7, prípadne predlžovanie nájomného vzťahu a podrobnejšie upraviť náležitosti nájomnej zmluvy, ktorá má trvať dlhšie ako 5 rokov.
d/ ustanoviť podmienky a bližšie upraviť náležitosti a uzatváranie nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskeho podniku alebo jeho časti. Táto úprava sa použije len ak písomná nájomná zmluva neurčuje inak.
Poznámka pod čiarou 23b znie: "§ 673 až § 675 Občianskeho zákonníka. Je to pomerne výrazný zásah alebo výrazná kompetencia, ktorá sa zveruje vláde, ale uvedomujem si, že
nájomné vzťahy čo sa týka pôdy doteraz nie sú riešené, alebo sú riešené veľmi povrchne. Osobne sa domnievam, že by bolo vhodné, aby sme tento návrh prijali aj s vedomím trochu veľkého rizika.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 101 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Novotného, pričom pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Novotného sme prijali.
Poslanec B. Kačmár:
Pod bodom 26a je návrh poslanca Goča. Navrhuje nový bod 38 - § 29 sa dopĺňa o vetu: "Vo výnimočných prípadoch možno tento majetok previesť do vlastníctva iným osobám po predchádzajúcom súhlase pôvodného vlastníka a Ministerstva financií Slovenskej republiky. "Pôvodné body 38 a ďalšie sa prečíslujú. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Goča, pričom pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Goča sme prijali.
Poslanec B. Kačmár:
Pod bodom 28 je návrh poslanca Krivčíka - bod 39 - v § 33 doplniť odsek 7 tohto znenia: "Zo zákona prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnostiam pôvodným vlastníkom, ktorým bol majetok odňatý bez náhrady postupom podľa zákona číslo 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pastvinárskeho majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. " Chcem pripomenúť, že sme zatiaľ iba raz priamo zo zákona urobili návrat vlastníctva, a to obciam. Považujem to za príliš radikálne riešenie a neodporúčam tento návrh prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 101 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Krivčíka, pričom pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Krivčíka sme neprijali.
Poslanec B. Kačmár:
Je tu ešte posledný návrh, ktorý odznel dnes v rozprave na doplnenie § 16 odseku 6. Navrhol ho pán Žingor. "Pozemky, u ktorých pominuli dôvody nevydania podľa § 11 odsek 1 písm. d/ a bola poskytnutá finančná úhrada, musia byť ponúknuté na odpredaj pôvodným vlastníkom. "
Pán Žingor. Poslanec R. Žingor:
Veľmi rozmýšľam, či mám dať o tom hlasovať. Vzhľadom na to, že § 11 bol prijatý, tento môj pozmeňujúci návrh, myslím, je bezpredmetný.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec B. Kačmár:
Ďakujem. Predpokladám, že sme vyčerpali všetky pripomienky zo spravodajskej správy, aj z návrhov, ktoré tu odzneli. Odporúčam dať hlasovať o návrhu zákona ako celku a odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 odseku 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za predložený návrh zákona? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. /Potlesk. /
Poslanec B. Kačmár:
Srdečne ďakujem všetkým za spoluprácu. Myslím si, že sme všetci radi, že máme túto tortúru za sebou.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Aj my vám ďakujeme, pán spoločný spravodajca. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Vážené dámy, vážení páni,
ďalším bodom, u ktorého sme neukončili rozpravu, je dvadsiaty siedmy bod, a to vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Do rozpravy nemám zatiaľ písomne žiadnych ďalších poslancov. Hlási sa niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Novotný.
Poslanec Ľ. Novotný:
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia,
v predchádzajúcej rozprave som sa dotkol bodu 12 spoločnej správy, ktorý som navrhol vypustiť a poukázal som na viaceré jeho nedostatky. Určitá nedokonalosť tohto paragrafu bola v rozprave uznaná, avšak zdá sa, že naliehavosť právnej úpravy je taká, že treba navrhovaný § 40 prijať. Keďže potrebu úpravy tejto problematiky som nespochybnil len ja, beriem svoj zamietavý návrh späť a dávam pozmeňovací návrh k tomuto bodu resp. k vete, ktorú považujem za najproblematickejšiu v tomto § 40. Takže môj pozmeňujúci návrh znie: V bode 12 spoločnej správy vypustiť z § 40 odsek 4 druhú vetu a nahradiť ju týmto textom: "Práva členov, ktorých vlastníctvo je nedoložené, vykonáva pozemkový fond. "
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi, ale poprosil by som ho, ak súhlasí, o jedno spresnenie jeho návrhu, a to, že sa bude týkať konkrétneho paragrafu v texte, aby sa nám nestalo, že pri hlasovaní o spoločnej správe sa dostaneme do podobnej situácie ako pred chvíľou. Nemožno upravovať spoločnú správu, možno upravovať len text, ktorý je nám predložený ako vládny návrh.
Poslanec Ľ. Novotný:
V spoločnej správe v bode 12 je nový § 40. Pôvodný môj návrh bol neprijať celý tento bod 12 a teraz súhlasím s celým týmto § 40 spoločnej správy, ale môj pozmeňujúci návrh je v odseku 4 nahradiť druhú vetu: "Práva členov, ktorých vlastníctvo je nedoložené, vykonáva pozemkový fond. "
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pán poslanec, aby sme si rozumeli. Z formálneho hľadiska ste mali navrhnúť - neprijať bod 12 spoločnej správy a miesto toho navrhujete nové znenie § 40 v znení kompletne prebranom zo spoločnej správy s výnimkou vety.
Poslanec Ľ. Novotný:
Áno. Tak je to presne. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Hovorím to preto, aby nedošlo k zmätkom pri hlasovaní. Prosím, pán poslanec Kačmár.
Poslanec B. Kačmár:
V zmysle toho, čo sme prijali v predchádzajúcom návrhu, čiže potvrdili sme bod 1, že formulácia zo zákona číslo 229 je správnejšia, a aj po dohode s pánom ministrom, aby texty oboch zákonov boli totožné. Čiže v § 16 odsek 3 písmená a/, b/, c/ navrhujem v znení, ako sú v zákone číslo 93, § 4a odsek 3a/, b/, c/. Môžem ich prečítať, ale takto sú v zákone. Je nutné, aby som ich prečítal?
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Myslím, že nie, pretože to sú texty prenesené z jedného zákona do druhého.
Vážené dámy a páni, máte ich v úplnom znení v zákone číslo 229.
Poslanec B. Kačmár:
Samozrejme, tam sme schválili, že vypadajú slová "alebo evidencia nehnuteľností". To sme schválili. Aj to by sa prenieslo už bez týchto slov.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Faktom je, že musíme urobiť rovnakú úpravu v oboch zákonoch. O nič iné nejde. Správne sa rozhodlo, pán poslanec Kačmár?
Poslanec B. Kačmár:
Áno. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ide o to, aby sme mali v oboch zákonoch rovnaké znenie. A keďže sme jedno odsúhlasili teraz pred chvíľou, nemali by sme odsúhlasiť druhé. Treba presne preniesť z tohto zákona, ktorý sme schválili, do tohto druhého.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Hlási sa niekto ďalší do rozpravy. /Nikto. /
Vážené dámy, vážení páni, keďže sa nikto ďalší nehlási do rozpravy, ukončujem rozpravu k tomuto bodu a vyhlasujem ju za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Baco?
Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
dovoľte, aby som podporil návrhy spoločného spravodajcu. Okrem týchto návrhov alebo odporúčaní spoločného spravodajcu tu odzneli ešte niektoré ďalšie návrhy. Chcel by som poukázať na návrh pána poslanca Novotného. Myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby sa akceptoval, pretože, pokiaľ by sa jeho návrh v § 40 neakceptoval, vlastne by to znamenalo, že namiesto dvoch vlastníkov z tisíc vlastníkov, ktorí nie sú známi, by mohli konať a naplno realizovať ich vlastníctvo.
Návrh pána Novotného, aby týchto neznámych vlastníkov zastupoval pozemkový fond, je v každom prípade kompatibilnejší s celou tou myšlienkou. Ďalej si myslím, že v tej istej súvislosti a v tom istom paragrafe nie je predsa možné, tak ako sa pôvodne navrhuje v § 40, aby tých súkromných vlastníkov, ktorí nekonajú, sú pasívni, mohol zastupovať iný súkromný vlastník, aby mohol za nich konať. To je predsa rozporné s ústavou. Keď ako súkromný vlastník sa rozhodnem, že budem pasívny, je to moje zvrchované právo a nikto nemôže za to, že pasívne realizujem svoje súkromné právo. Takže, ešte raz - myslím si, že návrh pána poslanca Novotného je veľmi funkčný a vylepšujúci.
Takisto návrh, ktorý dal pán poslanec Kačmár, je veľmi vylepšujúci. Vzhľadom na to, že sme schválili novelu zákona
číslo 229, odporúčam, aby sa jeho návrh akceptoval, aby celá táto úprava dostala jednotnú logiku v nadväznosti zákona číslo 229 a zákona číslo 330.
Ostatné návrhy, ktoré sú v rozpore s pôvodným odporúčaním alebo s pôvodným vládnym návrhom, sú na vašom zvážení. Samozrejme, prihováram sa za pôvodné dikcie ako ich formulovala vláda.
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu ministrovi Bačovi. Žiada si záverečné slovo spravodajca výborov pán poslanec Stanislav Šárossy?
Poslanec S. Šárossy:
Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Takže pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec S. Šárossy:
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážená Národná rada,
prv ako pristúpime k hlasovaniu o spoločnej správe výborov Národnej rady, musím vám oznámiť, že z môjho pôvodného návrhu na spoločné hlasovanie sa vylučuje bod číslo 3, nakolko v rozprave bol pripomienkovaný. Vzhľadom na to odporúčam Národnej rade, aby boli an blok schválené body spoločnej správy číslo 1, 2, 6 a 13. Odporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 69 poslancov. /
Prosím pánov poslancov, aby sa z kuloárov, ale aj z "dolnej snemovne" dostavili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Snáď je nás už dosť. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 82 poslancov.
Hlasujeme za body spoločnej správy. Vzhľadom na to, že uplynul určitý čas a nie všetci poslanci boli prítomní, prosím, aby pán spoločný spravodajca ich ešte raz uviedol.
Poslanec S. Šárossy:
Zo spoločnej správy odporúčam an blok schválil body číslo 1, 2, 6 a 13.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Kto je za?
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že body spoločnej správy sme schválili.
Poslanec S. Šárossy:
Pokračujeme v osobitnom hlasovaní o ostatných bodoch spoločnej správy. Bod číslo 4 odporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Myslím, že tam ešte bol bod 3, o ktorom sme nehlasovali. Poslanec S. Šárossy:
Bod 3 bol v rozprave napadnutý. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Hlasujeme o bode číslo 4.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Kto je za prijatie bodu 4 zo spoločnej správy?
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že bod číslo 4 sme prijali. Poslanec S. Šárossy:
Schválením bodu číslo 4 sa vylučuje hlasovanie o bode číslo 5.
Bod číslo 7 - odporúčam Národnej rade hlasovať podľa vlastného uváženia.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Kto je za uvedený bod?
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Konštatujem, že tento bod sme neprijali. Poslanec S. Šárossv:
Bod číslo 8 - odporúčam Národnej rade hlasovať podľa vlastného uváženia.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Kto je za pripomienku pod uvedeným bodom?
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pod týmto bodom sme neprijali.
Poslanec S. Šárossy:
Bod číslo 10 odporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 90 poslancov.
Kto je za pripomienku uvedenú pod bodom 10 v spoločnej správe?
Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme prijali. Poslanec S. Šárossy:
Schválením bodu číslo 10 sa vylučuje hlasovanie o bode číslo 9. Body číslo 3 a 12 spoločnej správy boli pripomienkované v rozprave. Teraz odporúčam hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, v ktorej vystúpilo 7 poslancov.
Pán poslanec Krivčík - z jeho vystúpenia nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy.
Pán poslanec Novotný predložil doplňujúci návrh k bodu číslo 3, ktorým navrhuje, aby v ods. 5 § 9 vládneho návrhu zákona boli pripojené slová "do katastra nehnuteľností", čím nový odsek 5 § 9 vládneho návrhu zákona by mal znieť takto: "Takto schválený register zapíše katastrálny úrad na základe návrhu a rozhodnutia pozemkového úradu do katastra nehnuteľností. " Ďalej poznámka pod čiarou 6c znie: "§ 17 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 266/1992 Zb. " Tento návrh odporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pán poslanec, v súlade s rokovacím poriadkom musíme hlasovať najprv o bodoch 20 spoločnej správy a potom o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. To znamená, že môžete povedať, že odporúčate neprijať bod číslo 3 zo spoločnej správy a prijať pozmeňujúci návrh, ktorý odznel v rozprave, ale najprv musíme hlasovať o tom, čo je v spoločnej správe.
Poslanec S. Šárossy:
Áno. Zo spoločnej správy pôvodný návrh bodu číslo 3 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 91 poslancov.
Kto je za prijatie pripomienky pod bodom 3 v spoločnej správe?
Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod bodom 3 spoločnej správy sme neprijali.
Teraz musíme hlasovať o bode 12 zo spoločnej správy alebo ak tam ešte nejaký ostal.
Poslanec S. Šárossy:
Bod 12 spoločnej správy v pôvodnom znení neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Tam je pozmeňovací návrh pána poslanca Novotného, ktorý mení len časť textu.
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 90 poslancov.
Kto je za prijatie pozmeňovacieho návrhu pod bodom 12 spoločnej správy?
Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod bodom 12 spoločnej správy sme neprijali.
Poslanec S. Šárossy:
Pristupujem k návrhu pána poslanca Novotného, ktorý predložil doplňujúci návrh k bodu číslo 3. Navrhuje, aby v odseku 5 § 9 vládneho návrhu zákona boli pripojené slová "do katastra nehnuteľností", čím nový odsek 5 § 9 vládneho návrhu zákona by mal znieť takto: "Takto schválený register zapíše katastrálny úrad na základe návrhu a rozhodnutia pozemkového úradu do katastra nehnuteľností. " Ďalej poznámka pod čiarou 6c znie:, "§ 17 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 266/1992 Zb. " Tento návrh odporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Faktická poznámka - pán poslanec Miček.
Poslanec M. Miček:
Neviem, či mi uniklo, ale nehlasovali sme zatiaľ o bode 11 spoločnej správy, už sme pri pozmeňujúcich návrhoch, urobme to, čo máme urobiť.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pán poslanec Šárossy, hlasovali sme o bode 11? Poslanec S. Šárossy:
Schválením bodu číslo 4 sa vylúčil 5 a schválením bodu číslo 10 sa vylúčili body 9 a 11.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Takže bod 11 je vylúčený. Pán poslanec, ale aj tak by sme mali hlasovať v postupnosti, tak ako boli predkladané pozmeňujúce návrhy v pléne. Ak nie je námietka, urobíme teraz výnimku a budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Novotného, tak ako ste ho predniesli. Súhlasí plénum? /Všeobecný súhlas v pléne. /
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 91 poslancov.
Kto je za pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Novotný?
Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Novotného sme prijali.
Poslanec S. Šárossy:
Pán poslanec Novotný v rozprave predložil ďalší doplňujúci návrh, aby v bode číslo 12 v § 40 ods. 4 bola druhá veta vypustená a zamenená textom: "Práva členov, ktorých vlastníctvo je nedoložené, vykonáva pozemkový fond. "Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Kto je za uvedený pozmeňujúci návrh?
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme prijali. Poslanec S. Šárossy:
Ďalej v rozprave pán poslanec Jaroš predložil dva návrhy. Prvý návrh sa týkal odseku 7 písm. f/ navrhovaného § 40 - pôvodný text vypustiť a nahradiť ho týmto textom: "orgány spoločenstva a spôsob zastupovania menom spoločenstva navonok". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 94 poslancov. Kto je za uvedený pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec S. Šárossy:
Druhý návrh pána poslanca Jaroša sa týkal doplnenia odseku 8 písm. d/ § 40. Návrh spočíva v tom, že za doterajším textom navrhuje na konci vypustiť bodku a doplniť tento text "a spôsob postupovania menom spoločenstva navonok".
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pán poslanec, mám taký dojem, že tam už bol text uzavretý. Bol schválený návrh pána poslanca Novotného, kde bol definovaný text § 40. Nemôžme do toho vstupovať znovu, keď sme to už raz odhlasovali.
Pán poslanec Jaroš. Poslanec I. Jaroš:
Pán poslanec Novotný podal pozmeňovacie návrhy až dnes po ukončení rozpravy, kdežto ja som to dával ešte počas rozpravy. Nesúvisí to ani vecne, ani obsahovo s tým, čo podával poslanec Novotný, takže niet dôvodu nehlasovať tak, ako navrhuje spoločný spravodajca.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Odsúhlasili sme znenie § 40, ale upozorňujem na to, že pán poslanec nedával svoje návrhy po ukončení rozpravy.
Pán poslanec Zoričák. Poslanec A. Zoričák:
Pán poslanec Novotný dopĺňal odsek 4-a tu je ďalšie doplnenie, rozšírenie.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pán poslanec Goč. Poslanec R. Goč:
Ak nastáva nedorozumenie, tak len preto, že poslanec Jaroš dával návrh skôr. To sme sa možno dopustili chyby, ale preukázateľne sme prijali znenie podľa spoločnej správy písm. c/ s odhlasovaným doplnkom, čo dal pán Novotný. Čiže už platí § 40 - a koniec.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pán poslanec Jaroš. Poslanec I. Jaroš:
Myslím, že pán poslanec Novotný nás požiadal o zmenu poradia, ako boli podávané návrhy, a preto tu došlo k tomuto nedorozumeniu. Keby sa bolo postupovalo podľa obvyklého spôsobu, nemusel byť teraz problém.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pán poslanec, položil som jasnú otázku plénu, či niekto má námietku. Nikto sa neprihlásil, že by mal námietku, aby sme nehlasovali tak, ako bolo predložené spoločným spravodajcom.
Poslanec I. Jaroš:
Ak ešte môžem - už sme pred chvíľkou hlasovali o odseku 7, kde sme prijali môj návrh. Tento odsek 8 zjednocuje terminológiu s odsekom 7, o ktorom sme pred chvíľou hlasovali. Je nelogické prestať hlasovať v tomto okamihu.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pán poslanec, ja vám rozumiem a uznávam napríklad za nelogičnosť aj to, že dnes prerušíme 20. schôdzu, začneme 21. schôdzu a po jej skončení budeme pokračovať 20. schôdzou, ale musím sa držať formálneho práva. Je mi ľúto, ale myslím si, že je to veľmi dôkladné poučenie na to, aby druhý raz spoločný spravodajca neprehadzoval poradie jednotlivých návrhov.
Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec S. Šárossy:
Pani poslankyňa Korduliaková - z jej vystúpenia nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy. Spoločný spravodajca výborov predložil návrh, aby sa v § 42 ods. 1 za slová "§ 37 ods. 1" doplnili slová, "a 2". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Kto je za?
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec S. Šárossy:
Poslanec Rózsa navrhol, aby v § 37 ods. 2 sa vypustila časť vety za bodkočiarkou, a to: "na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov". Som toho názoru, že problémy uplatňovania nárokov na vydanie nehnuteľností a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva sú konkrétne riešené v § 42 ods. 1 doteraz platného zákona. Pán poslanec Rózsa svoj návrh uplatnil len z hľadiska väčšej ujasnenosti v konaní na pozemkových úradoch. Preto odporúčam Národnej rade hlasovať podľa vlastného uváženia.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Kto je za uvedený pozmeňujúci návrh?
Za návrh hlasovalo 16 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.
Poslanec S. Šárossy:
Pán poslanec Kačmár navrhol rovnakú úpravu oboch prerokovaných zákonov s tým, že § 16 ods. 3 písm. a/, b/, c/ sa menia v znení zákona 93/1992 Zb. § 4 ods. 3, písm. a/, b/,
c/ - bez formulácie "alebo evidencie nehnuteľností". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za uvedený pozmeňujúci návrh?
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme prijali. Poslanec s. Šárossy:
Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky pripomienky a návrhy z rozpravy, preto odporúčam Národnej rade, aby sa hlasovalo o predloženom vládnom návrhu zákona v znení schválených pripomienok a doplnení.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Prosím pána poslanca Jaroša, Novotného a spoločného spravodajca, aby na chvíľu prišli sem. Ďakujem pánom poslancom, prosím aby zaujali svoje miesta.
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za predložený návrh zákona v znení pozmeňujúcich doplnkov?
Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva a pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. /Potlesk. /
Dámy a páni, mám pre vás jeden návrh, aby sme pokračovali do pol druhej a potom si urobíme prestávku do 15. 00 hodiny.
Budeme pokračovať tridsiatym druhým bodom programu, ktorým je
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pokutách a kauciách za nedodržiavanie zákonov upravujúcich transformáciu poľnohospodárskych družstiev a nápravu majetkových krívd v oblasti vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 226 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 226a.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Ján Masarik. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Poslanec J. Masarik:
Vážený pán predseda, pán predsedajúci, vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pokutách a kauciách za nedodržiavanie zákonov upravujúcich transformáciu poľnohospodárskych družstiev a nápravu majetkových krívd v oblasti vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorý budem ďalej skrátene nazývať ako návrh zákona o pokutách a kauciách. Úvod k návrhu tohto zákona napísal sám život.
Koncom februára tohto roku vyvolala vo verejnosti rozruch hladovka pred Úradom vlády Slovenskej republiky a vyhlásenie mladého roľníka Ing. Jána Vodného z Tesárskych Mlyňan, že sa upáli, pretože ani po 20 mesiacoch vytrvalého úsilia nemôže dosiahnuť vydanie svojho majetku. Prípad riešili dvaja vysokí úradníci ministerstva pôdohospodárstva a po dvoch dňoch rokovaní na družstve dosiahli aspoň čiastočné uspokojenie požiadaviek Ing. Vodného.
Takto by som mohol vymenovať stovky a stovky zdokumentovaných prípadov. Celkove však na Slovensku jestvujú tisíce prípadov z celého Slovenska, ktoré majú jediného spoločného menovateľa: zákony síce platia, ale do života sa nedostali a povinné osoby ich nerešpektujú. Samozrejme, sú aj prípady, keď predstavitelia povinných osôb sa s oprávnenými osobami majetkovo vysporiadajú, na rozlúčku si podajú ruky a v neľahkej poľnohospodárskej práci si zaželajú veľa šťastia. Napríklad pán Jozef Kučera a spoločníci našli serióznych partnerov na Štátnom majetku Demandice, ale až po výmene riaditeľa. Nový riaditeľ uzavrel s oprávnenými osobami dohodu, ktorú boli ich nároky uspokojené. Žiaľ, takýchto prípadov je ako šafranu a ich aktéri si zasluhujú úctu.
Vo väčšine prípadov sa bezohladne, vo vedomí beztrestnosti, porušujú práva oprávnených osôb pri vydávaní ich majetku v rozpore s príslušnými ustanoveniami - predovšetkým zákona číslo 229/1991 Zb. a zákona číslo 42/1992 Zb. - povinnými osobami. Poľnohospodárske družstvá a štátne majetky sa vôbec nenamáhajú splniť nároky žiadateľov a odmietajú im vydať pôdu, ale predovšetkým inventár a majetkové podiely aj vtedy, keď sú ich nároky z právneho hľadiska jasné, jednoznačné a úplne zdokumentované.
Všetci postihnutí občania sú korunnými svedkami toho, ako to s privatizáciou v skutočnosti vyzerá, a ich svedectvo nie je lichotivé: "Nie sme právny štát!" - Toto konštatovali zástupcovia vlastníkov pôdy na zasadaní Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovávaní zásad tohto návrhu zákona. Proti začínajúcim roľníkom sa používajú bezcitné a surové praktiky pripomínajúce obdobie kolektivizácie. Ako ináč nazvať to, keď po vydaní pôdy pánu Krempaskému zo Spišských Hanušoviec pracovník družstva na príkaz nadriadeného zámerne zničil mostík, ktorý bol jedinou prístupovou cestou na pole a materiál z mostíka odviezol na smetisko, kde odpočíva doteraz?
Aké možnosti zostávajú oprávneným osobám, ktoré sa napriek týmto prekážkam rozhodli obrábať pôdu a živiť sa na nej, vedomé si toho, že vydanie živého a mŕtveho inventára alebo majetkových podielov je v nedohľadne? Buď sa obrátia na súdy, ktoré sú - ako je všeobecne známe - preťažené, so vzdialenou perspektívou konečného verdiktu súdu, alebo sú nútení zadĺžiť sa a v peňažných ústavoch splácať vysoké úroky nie za seba, ale za tých, ktorí zadržiavajú vydanie ich majetku a užívajú ho. Dôsledkom je zabrzdenie alebo znemožnenie ich hospodárskeho rastu.
Pozná vláda Slovenskej republiky alebo prinajmenšom ministerstvo pôdohospodárstva, ako rešpektujú povinné osoby zákony, predovšetkým zákon o pôde alebo transformačný zákon? V dôvodovej správe k návrhu novely transformačného zákona, ktorý poslanci ešte nedostali, sa uvádza, že jedným zo základných problémov je vydávanie majetkových podielov vzniknutých z transformácie družstva oprávneným osobám, čo často vedie ku vzniku konfliktných situácií. V dôvodovej správe sa priznáva aj to, že odmietanie majetkového vysporiadania je často neodôvodnené, že v praxi dochádza k značným problémom a k pokusom o mimoprávne riešenie. Tým sa nepriamo potvrdzuje opodstatnenosť potreby právnej normy tohto druhu. Zároveň pre nás, predkladateľov, je istým sklamaním, že vláda Slovenskej republiky návrh tohto zákona nepodporila.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
uvádzané varovné signály a zároveň bolestné a trpké skúsenosti oprávnených osôb viedli predkladateľov k tomu, že ponúkajú liek na istý druh onemocnenia spoločnosti formou návrhu zákona o pokutách a kauciách. Vychádzali sme z overenej skúsenosti, že tam, kde jestvuje osobná a nie anonymná zodpovednosť za porušovanie zákona, sa mení radikálne aj správanie dotknutých osôb.
Návrh predloženého zákona pokrýva oblasť štyroch zákonov, ktoré majú jeden spoločný nedostatok - chýba v nich ustanovenie o sankciách. Podľa návrhu tohto zákona sa postihuje nedodržiavanie zákona číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, zákona číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, zákona číslo 293/1992 Zb. o úprave niektorých majetkových vzťahov k nehnuteľnostiam a zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení ich neskorších predpisov.
Rozhodovaciu právomoc v spore oprávnenej a povinnej osoby má podľa návrhu tohto zákona okresný úrad. Dovoľujem si upozorniť na to, že okresný úrad v zmysle § 3 ods. 1 a 2 tohto návrhu má možnosť a nie povinnosť uložiť sankciu. Pre uloženie sankcie sa zrejme rozhodne vtedy, keď je spor dvoch stránok jasný a jednoznačný a zo strany povinnej osoby nie je vôla uznať právo žiadateľa a uspokojiť jeho nároky. Takýchto prípadov je dnes veľký počet a je oprávnený predpoklad, že tento počet by sa rapídne zmenšil od dňa účinnosti tohto zákona. Všetky ostatné sporné prípady, môžu riešiť súdy. Z tohto hľadiska teda dochádza k odbremeneniu práce súdov, čo považujem za pozitívnu črtu tohto návrhu zákona.
Okresný úrad má možnosť za porušenie ustanovení zákonov v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/ až f/ uložiť fyzickej osobe pokutu do výšky 25 000 Sk. Po opätovnom uložení pokuty je postih tvrdší - v rozmedzí 5 000 až 50 000 Sk. Právnickej osobe môže okresný úrad uložiť povinnosť zložiť kauciu na osobitný účet. Okresný úrad postupuje podľa zákona o správnom konaní a odvolanie proti jeho rozhodnutiu nemá odkladný účinok, čím sa sleduje urýchlenie procesu majetkového vysporiadania.
Vážené kolegyne a kolegovia,
uisťujem vás, že zámerom tohto návrhu zákona nie je vytváranie nových krívd, pohon na bosorky, ani likvidácia družstiev, ako tvrdia tí, ktorí sa prijatia tohto zákona obávajú. Skutočným zámerom je vytvoriť hrádzu ignorovaniu zákonov a svojvôli, ktorej sú vystavené oprávnené osoby. Cieľom je vyvinúť tlak na pracovníkov povinných osôb, aby čím skôr skončilo neodôvodnené odmietanie vysporiadať preukázané majetkové nároky oprávnených osôb, teda riešiť jednoznačné prípady. Urýchlenie tohto procesu znamená urýchlenie vzniku konkurenčného trhového prostredia v poľnohospodárstve, znamená perspektívu lacnejších potravín pre nás všetkých a priblíženie splnenia zámerov vlády, formulovaných v Programovom prehlásení vlády Slovenskej republiky, i v koncepcii poľnohospodárskej politiky ministerstva pôdohospodárstva. Znamená tiež spokojnejších ľudí a vedomie právnej istoty v nich.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, prosím vás o podporu návrhu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Masarikovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Pavla Farkasa, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada,
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pokutách a kauciách za nedodržanie zákonov upravujúcich transformáciu poľnohospodárskych družstiev a nápravu majetkových krívd v oblasti vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majektu v znení neskorších predpisov pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 16. júna 1993 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Na koordináciu stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo.
Predmetný poslanecký návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali všetky výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť neodsúhlasili uvedený poslanecký návrh zákona vzhľadom na to, že nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov členov týchto výborov Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 48 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady. Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval uvedený návrh skupiny poslancov dňa 15. júna 1993, vyslovil s ním súhlas a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
A teraz k jednotlivým bodom spoločnej správy. Odporúčam spoločne hlasovať o bodoch číslo 1, 3 a 4, ktoré do ručitej miery spresňujú pôvodný návrh a odporúčam ich prijať. Odporúčam osobitne hlasovať o bodoch číslo 2 a 5.
V bode číslo 2 pôvodný návrh ukladá pokutu až do výšky 25 000 Sk a pri opätovnom porušení až do výšky 50 000, návrh
ukladá pokutu vo výške od 5000 do 50 000 v prvom kroku a pri opätovnom porušení od 25 000 do 50 000. Neodporúčam prijať.
Bod číslo 5 otvára termín uplatnenia nárokov podľa § 6 na základe zákona číslo 229/1991 Zb. až do 31. decembra 1994. To nechávam Národnej rade na rozhodnutie.
Ako prvý, keď môžem, by som chcel vystúpiť v rozprave. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem vám za za vystúpenie ako spoločného spravodajcu.
Otváram rozpravu k tridsiatemu druhému bodu programu. Do rozpravy sa prihlásil spoločný spravodajca pán poslanec Farkas. Nemám žiadne ďalšie písomné prihlášky.
Poslanec P. Farkas:
Chcel by som predniesť pozmeňujúce návrhy, a to k § 3 prerokúvaného návrhu zákona. Predvčerom sme odsúhlasili zákon o lesoch a ich obhospodarovaní, tlač číslo 213, v ktorom sme odsúhlasili vypustiť zo zákona Slovenskej národnej rady číslo 510/1991 Zb. § 15 a § 16, ktorým bol zriadený Slovenský lesný pozemkový fond, ktorý prechádza do Slovenského pozemkového fondu. Na základe toho navrhujem vypustiť v § 3 ods. 3 slová "alebo Slovenského lesného pozemkového fondu", v § 3 ods. 4 slová "alebo Slovenský lesný pozemkový fond", v § 3 ods. 5 slová "a Slovenského lesného pozemkového fondu 7 v závislosti od kultúry vydávanej nehnuteľnosti" a celú druhú vetu, ktorá znie: "Pri vydávaní poľnohospodárskej a lesnej kultúry súčasne je výnos príjmom toho fondu, ktorého kultúra prevláda. " Taktiež vypustiť odkaz číslo 7 pod čiarou, ktorý znie: "§ 15 zákona Slovenskej národnej rady číslo 510/1991, ktorým sa mení a dopĺňa zákon slovenskej
národnej rady číslo 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva a poľovníctva. "
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Pán poslanec Sečánsky, pán poslanec Šebo a pán poslanec Varjú.
Poslanec M. Sečánsky: Dámy a páni,
som toho názoru, že ignorantov, ktorí nerešpektujú súčasne platný právny stav, treba pohnať k zodpovednosti. Toto je oblasť nesmierne citlivá, preto táto myšlienka je sympatická a mohla by v praxi naozaj trochu pohnúť situáciu, stagnáciu pri reštitúciách poľnohospodárskych pozemkov dopredu. Ovšem nástroje, ktoré sa tu používajú, podľa mňa, sú dosť ťažko zlučiteľné so súčasne platným právom alebo zvyklostami. Predovšetkým sa chcem dotknúť článku II.
Pred pár minútami sme schválili znenie jednotlivých paragrafov zákona číslo 229. Odsúhlasili sme, že v zákone zostáva článok VI odsek 2 za podmienky, že bude vypustený § 12, teda žiadosti o predlžovanie lehoty na uplatnenie práva podľa § 13 ods. 1 zákona číslo 229. Táto lehota je konečná a zaniká dňom 31. 12. 1992. v tomto článku sa navrhuje predĺžiť lehotu do 31. 12. 1994, a pokiaľ ide o náhrady za živý a mŕtvy inventár, oprávnená osoba môže takisto uplatniť tieto nároky do 31. 12. 1994. Náhrady podľa § 20 sme prijali, teda dokedy možno uplatniť tieto nároky, pokiaľ ide o žiadosti smerujúce k pozemkovému fondu. Ďalej, pokiaľ ide o § 13, je to politická dohoda. Dohodli sme sa, že tento
termín predlžovať nebudeme. Preto navrhujem celý článok II z tohto návrhu zákona vypustiť.
Pár slov ku kaucii. Nazdávam sa, že kaucia v tomto prípade je cudzím prvkom. Návrh vnáša kauciu do konania, keď niekto má platiť určitú finančnú sumu. Premietnime si to do praxe. Prosím, predpíšeme ti kauciu. Ak urobíš do určitej doby to, čo treba, kauciu ti vrátime, ak nie, dostaneš pokutu. Teda je dosť administratívnych prác, ktoré sú s týmto spojené. Myslím si, že ten istý účinok ako kaucia by mala aj pokuta. Znova pripomínam, som za to, aby sme postihli tých, ktorí neplnia, nerešpektujú zákony - poznám veľmi veľa takýchto prípadov, pánu ministrovi som písal nie jeden list, kde urgujeme vydanie poľnohospodárskej pôdy súkromne hospodáriacim roľníkom. Ale premyslíme si, či táto metóda je naozaj najsprávnejšou.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Šebo, pán poslanec Varjú.
Poslanec J. Šebo:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené poslankyne a poslanci,
môj príspevok svojim spôsobom vlastne nadväzuje na môjho predrečníka pána Sečánskeho. Navrhujem, aby § 3 v odseku 1, ktorý pojednáva o problematike kaucie, bol celý vypustený. Rovnako ako môj predrečník nevidím reálne, aby táto kaucia plnila svoju funkciu. Stotožňujem sa s tým, že § 2 úplne postačuje na to, aby sa touto sankciou urýchlilo vydávanie pôdy. Zloženie kaucie je totiž potrebné vo výške majetku, ktorý je sporný. V súčasnosti väčšina družstiev je nesolventná, takže by v praxi nevedeli zložiť kauciu, túto čiastku v požadovanej výške, čiže by vlastne bola nerealizovateľná. Znovu hovorím, že odporúčam, aby celý § 3 bol vypustený, aby bol neschválený, a podľa toho upravená aj dikcia znenia zákona.
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Šebovi. Pán poslanec Varjú. Pripraví sa pán poslanec Korbela.
Poslanec J. Varjú:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
predložený návrh zákona sleduje základnú myšlienku zabezpečiť oprávnené nároky na reštitúcie poľnohospodárskeho majetku, získanie vlastníctva z podielov a vrátenie pozemkov súkromným vlastníkom. Všetky tieto právne normy, tak ako to spomenul aj pán predkladateľ, upravuje súbor zákonov počínajúc zákonom číslo 229 z roku 1991. V dôvodovej správe sa neuvádza štatistika, ani sa neuvádzajú príklady porušovania týchto pozemkových zákonov, i keď tu pán predkladateľ uvádza tisíce a tisíce prípadov, pritom tu menoval jeden príklad. Je však známe, že sú v praxi nesmierne problémy a rozpory a je oprávnená požiadavka problémy urýchlene riešiť.
Súčasne je osobitne dôležitá požiadavka realizovať uvedené zákony v zmysle fungovania právneho štátu, zabezpečiť predovšetkým základné právo, právo na majetok, vlastnícke právo. Avšak realizácia vlastníckeho práva sa nesmie diať na
úkor iného vlastníka. Preto v prípade tohoto návrhu ide o základnú otázku: Je súbor pozemkových zákonov vo veci vlastníctva úplný a zabezpečuje občanovi jeho majetkové právo ako jedno zo základných občianskych práv? Ak tieto zákony takými sú, a to by sa nemalo spochybňovať, potom všetky občianske práva chráni náš právny poriadok v plnom rozsahu.
V dôvodovej správe v článku II sa tvrdí, že nevybavenosť štátnych notárstiev a orgánov geodézie a kartografie sú príčinou neuspokojivého stavu pri uplatňovaní oprávnených nárokov občanov Slovenskej republiky. Ak teda v praxi sa vlastnícke právo občana nemôže uplatniť v dôsledku zlej práce týchto orgánov, potom v návrhu by mali byť na prvom mieste sankcie voči týmto štátnym orgánom. To v zákone chýba. Občan nemá možnosť pohotovo získať doklady o svojom pozemku.
Druhou príčinou a prekážkou v ochrane majetkových práv občanov sú súdy - podľa predkladateľov. V dôvodovej správe sa uvádza, že oprávnená osoba má jedinú možnosť obrátiť sa na súd, čo pri súčasnej preťaženosti súdov a justície znamená veľmi vzdialenú perspektívu definitívneho riešenia súdneho sporu. Preto sa navrhuje týmto zákonom vec vyriešiť jednoducho - za tú pomalosť súdov a orgánov evidencie nehnuteľností potrestať pokutou užívateľov nehnuteľností.
Návrh zákona chápe sankcie všeobecne, čo je neprípustné. Sankcionovať môže okresný úrad kohokoľvek. Áno, sankcionovať treba toho, kto skutočne vlastníkovi jeho majetok zadržuje bez právneho dôvodu. Táto spravodlivá myšlienka je stretom záujmu navrhovateľov, ale nápravu navrhujú sankciami tam, kde nejde o skutočného vlastníka. V zákone by sa mali vlastníci chrániť komplexne. Náš právny poriadok nemá dokonalú ochranu vlastníka. Príkladom sú nároky poľnohospodárov, agropodnikateľov, ktorým napríklad potravinársky priemysel a ďalšie podniky dlhujú dlhú dobu miliónové položky. Ako je tento vlastník príslušnej pohľadávky chránený? Prečo nemáme
zákon, napríklad, že ak odberateľ do istej doby, napríklad jedného mesiaca, nevykoná platbu, začína hodnota platby vzrastať napríklad o 20-percentný úrok? Prečo agropodnikateľ si nemôže na súde vymáhať splatnosť? Lebo súdy sú pomalé a začínajú sa vymýšľať nové a nové zákony? V tomto zmysle by tento návrh mal mať ustanovenie o ochrane oprávneného vlastníka tým, že kto zdržuje vydanie skutočne oprávneného nároku, musí nahradiť škodu najmä vysokým úrokom ušlého zisku vlastníka.
V zákone by nemala byť zahmlená štylizácia o tom, kto je oprávnený. Príkladom je ustanovenie zákona číslo 42 z roku 1992 v § 14, poznámka 12 v pôvodnom zákone, kde sa uvádza, že vlastníctvo možno preukázať členskou prihláškou do družstva. Toto ustanovenie je nerealizovateľné, najmä ak v prihláške sú hektáre spolu s tými, ktoré mal prenajaté a podobne.
Mohol by som tu pokračovať, nechcem hovoriť dlho. Chcel by som ešte upriamiť vašu pozornosť na to, že pán predkladateľ viackrát upozornil na úplne jasné príklady. Úplne jasný príklad v tejto záležitosti neexistuje. Totiž má sa vydať majetok, ktorý je vybudovaný ako celok a je veľmi ťažko delitelný fyzicky. Na dôkaz môjho tvrdenia by som vám citoval zo zákona číslo 229 § 20 odsek 3 - tento paragraf rieši náhrady za živý a mŕtvy inventár. Práve v tomto, v náhrade za živý inventár sú najväčšie problémy.
Paragraf 3 znie takto: "Náhrada sa poskytne vo veciach toho istého alebo porovnateľného druhu v akosti a v množstve primeranom prevzatej časti nehnuteľnosti na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej výroby. Ak to nie je možné, poskytne sa náhrada v službách na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, prípadne podielom, a to až do výšky hodnoty odňatých veci v cenách ku dňu účinosti... " a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže je tu ponúknutých viac možností. Keď sa teda
nemôžu dohodnúť, potom niet iného východiska. Je potom jasný príklad, prečo nemôžu existovať. Osobne poznám príklad, že bol úplne jasný príklad a oprávnená osoba na súde spor prehrala.
Preto z uvedených dôvodov neodporúčam tento zákon prijať. Hľadajme riešenie inou cestou.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Varjú. Faktická poznámka - prosím, pán poslanec.
Poslanec Š. Taraj:
Vážené kolegyne, kolegovia,
chcel by som len podotknúť, že pán poslanec Varjú zabudol, že sme práve prijali zákon o započítavaní pohľadávok podnikateľov, kde sme už prvotnú alebo druhotnú platobnú neschopnosť chceli istým spôsobom riešiť. To nie je predmetom tohoto zákona.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:
Chcel by som pánu poslancovi Varjú pripomenúť, že tie príklady, ktoré spomínal, najmä v oblasti právnických osôb, nie sú v poriadku. Napriek tomu, že máme zákony na všetko, naozaj nám právny poriadok nefunguje. Z toho dôvodu napríklad sa nemôžeme spoliehať na obchodné súdy, ale museli sme prijať novelu zákona o bankrote.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Tahymu. Hlási sa niekto ďalší s faktickou poznámkou? Nie. Prosím pána poslanca Korbelu.
Poslanec I. Korbela:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené plénum,
predkladaná právna norma sa snaží o urýchlenie transformácie a privatizácie doposiaľ neobvyklým spôsobom a zároveň sa snaží nájsť riešenie pri nedodržiavaní právnych noriem. Je veľmi ťažko v súčasnosti začínať hospodáriť na pôde, keď, ako všetci dobre vieme, peňazí je málo. A ak sa ešte k tomu pridá neochota pri navrátení živého a mŕtveho inventára, majetkových podielov poľnohospodárskych družstiev, netreba sa diviť, že len veľmi málo ľudí zvládne počiatočnú fázu podnikania na pôde. Preto ak chceme, aby sa podnikanie v oblasti poľnohospodárstva u nás zakorenilo a prosperovalo, musíme túto nespravodlivosť odstrániť.
Ešte jednu vec by som chcel povedať. Pokiaľ chcem začať podnikať na pôde, tak chcem začať dnes, nechcem začať o rok, o dva. Zrejme táto vec v prvom rade primalá navrhovateľov zákona, aby túto situáciu riešili týmto neobvyklým spôsobom.
Na záver by som chcel povedať, že tento zákon podporím a dovolil by som si dať dva pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona.
V § 3 odsek 5 za slová "výnos z pokút" doplniť "a kaucií" a ponechať tento odsek v § 3, teda nezaradiť ho do § 2 ako je uvedené v spoločnej správe.
Druhý návrh - v § 3 nový odsek 6: "Ak rozhodnutie súdu po zložení kaucie bude v neprospech oprávnenej osoby, rozhodne konajúci súd v konečnom rozhodnutí aj o vrátení zloženej kaucie povinnej osobe. " Tým sa rieši v podstate námietka vlády, čo so zloženou kauciou, ak súdny spor dopadne v neprospech oprávnenej osoby.
Ďakujem vám pekne. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Korbelovi. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Bárány.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
dovolím si sústrediť sa čisté na právnickú rovinu problému. Poľnohospodárstvu nerozumiem, preto to prenechám kolegom, ktorí sa poľnohospodárstvom zaoberajú. Chcel by som pripomenúť na úvod článok 20 odsek 1, druhú vetu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá znie: "Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. " A práve to posledné slovo z tejto vety "a ochranu" by sme porušili, ak by sme prijali predložený návrh skupiny poslancov. Čím? Práve ustanoveniami o kauciách. Ak by sa rozhodla pravdepodobne povinná osoba, čiže napríklad družstvo, možno obec, sporiť s niekým, kto tvrdí, že je oprávnenou osobou a domáha sa majetku, hrozilo by jej, že bude musieť zložiť kauciu až do výšky predmetu sporu. To môže byť pre pravdepodobnú možnú
povinnú osobu veľmi veľká suma, ktorú nemá ani reálne možnosť zložiť. Vieme, v akej finančnej situácii sú družstvá, vieme, v akej finančnej situácii sú obce. Čiže aj v prípade, že by družstvo, obec, sa nazdávali, že právo je na ich strane, netrúfali by si ísť do súdneho sporu, lebo nemajú na kauciu. A zložiť na dva na tri roky niekoľko miliónov - ktoré družstvo si to dnes môže dovoliť? Alebo aj ktorá obec? Toľko ku kauciám.
Pokiaľ ide o pokuty - pokuty sú tradičnou sankciou za priestupky, čiže za porušenia práva, ktorých stupeň spoločenskej nebezpečnosti je menší ako u trestného činu a - čo by som chcel doplniť - spravidla ide tu o relatívne jednoduché a nesporné prípady. Typickým príkladom priestupku je porušenie povolenej rýchlosti jazdy, čo je spravidla relatívne jednoduchá a nesporná otázka. Zo všetkých vystúpení, ktoré tu odzneli, bez ohľadu na to, či odznievali z úst zástancov alebo odporcov tohto návrhu, pre mňa vyplynulo, že ide väčšinou o zložité prípady a v tomto smere aj sporné. Ukladať teda pokutu, ktorá sa ukladá spravidla relatívne jednoduchým, rýchlym konaním, s akým sa počíta aj tu, neviem, či je v skutočnosti možné. Alebo presnejšie povedané, ak sa tu bude ukladať pokuta skutočne rýchle a efektívne, v mnohých prípadoch sa uloží aj veľmi nespravodlivo. Ak sa bude ukladať po dôkladnom preskúmaní, zistení skutkového stavu, tak sa neuloží skoro nikdy.
Preto si myslím, že aj problém pokút ukladaných administratívnou cestou je tu veľkým problémom a myslím si, že nie je možné riešiť touto cestou dosahovanie nápravy. Dospeli by sme k situácii, kedy by sa možno urýchlilo vydávanie majetku, ale za cenu, že ani ten, kto je presvedčený, že majetok sa vydať nemá podľa platného práva, lebo oprávnená osoba nie je v tomto prípade osobou oprávnenou, alebo ten, kto tvrdí, že je osobou oprávnenou, ňou v skutočnosti nie je, by si netrúfol odporovať a ísť sa súdiť, pretože buď by
mu hrozila osobne nezanedbateľná majetková ujma, alebo by ohrozil samotnú hospodársku existenciu družstva alebo obce. Myslím, že najlepšie urobíme, ak predložený návrh skupiny poslancov zamietneme.
Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:
Dovolil by som si pána predrečníka upozorniť, že v rámci priestupkového konania sa neriešia iba dopravné pokuty za prekročenie rýchlosti, ale aj také veci, ako sú susedské spory. To sú niekedy veľmi zamotané a komplikované situácie, ktoré páni, ktorí robili v štátnej správe na okresných úradoch, môžu potvrdiť. A predsa sa riešia v rámci priestupkového konania, čiže nešlo by o žiadne nóvum.
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Polačkovi. Pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
zhodou okolností pán poslanec Masarik, pán poslanec Varjú a ja, sme boli v minulom volebnom období členmi národohospodárskeho a rozpočtového výboru. Práve tento problém, ktorý sa pokúša riešiť tento návrh zákona, bol jednou z veľmi častých debát v tomto výbore, lebo už na začiatku transformácie a už pri prijímaní prvých zákonov, počnúc zákonom
číslo 229, sme si boli vedomí, že budú ťažkosti pri vydávaní majetku oprávneným osobám, žiaľbohu, skutočnosť tieto naše obavy potvrdila a tieto ťažkosti sú. V minulom volebnom období sa v našom výbore nepodarilo nič vymyslieť, čo by tejto veci prospelo a čo by pomohlo oprávneným osobám dostať sa k svojmu vlastnému majetku. Podľa môjho názoru, a nielen podľa môjho názoru, je tu naozaj otázka vôle ľudí, ktorí s týmto majetkom teraz narábajú a ktorí majú možnosť urýchliť navrátenie majetku alebo majú možnosť tento majetok zadržať, či tak urobia alebo tak neurobia. Aj pán predkladateľ vo svojej predkladacej reči spomenul niekoľko prípadov, resp. spomenul prípad, kde táto ochota bola a kde sa vyšlo v ústrety oprávneným osobám, ale zas na druhej strane, žiaľbohu, musel spomenúť aj viac prípadov, kde táto ochota nebola.
Pristúpili sme k riešeniu tohto problému, navrhli sme návrh zákona, ktorý by to mohol riešiť. Samozrejme, že tento návrh zákona je tu preto, preto sa s ním zaoberáme, lebo je to návrh zákona, treba, aby bol prerokovaný a aby produkt stadiaľto vyšiel čo v najlepšej forme či v najlepšej podobe. Preto sa o ňom bavíme.
Ešte by som sa dotkol - nie som právnik - tej právnickej otázky, ktorú spomínal pán poslanec Bárány, že ideme dávať pokuty, resp. po prijatí by sa dávali pokuty a museli by sa platiť kaucie nie na základe rozhodnutia súdu. Správne spomenul pán poslanec Polačko, že takýchto reálnych situácii v živote je veľa, kde sa pokuty dávajú a nemusí to byť ani uznesenie súdu. Myslím si, že najlepšou obranou a ochranou voči týmto pokutám by bolo - a vôbec by sa nemuseli dávať ani pokuty ani kaucie, keby povinné osoby oprávneným osobám dali to, čo im patrí - a problém by bol vyriešený.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Pán poslanec Varjú - faktická poznámka. Poslanec J. Varjú:
Chcel by som reagovať na to, čo spomínal pán poslanec Ľupták, že sme spolupracovali vo výbore. Predpokladám, že sa pamätá na to, keď sme boli v našom okrese v Komárne a boli sme na hospodárskom dvore v Čalovci, kde je ustajnených 500 kusov hovädzieho dobytka. Vtedy som sa vás pýtal na konkrétnom príklade, ako by ste rozdelili napríklad túto maštaľ a tento dobytok na oprávnené osoby.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Varjú. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Chamula a pán poslanec Krivčík.
Poslanec I. Chamula:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,
diskutujeme o návrhu tohto zákona a vlastne by sme si mali uvedomiť, že žijeme v osobitnej dobe. Žijeme v osobitnej dobe, keď sa tvoria nové zákony, keď tieto zákony idú do praxe, keď tieto zákony, bohužiaľ, sa rôznym spôsobom interpretujú a rôznym spôsobom realizujú. Čo sa týka poľnohospodárstva, je situácia o to neobvyklejšia, že ide o majiteľov pôdy. Vieme veľmi dobre, že predchádzajúci režim spôsobil okrem iného aj to zlo, že vykorenil zo slovenského človeka
bytostný vzťah k pôde, ktorý slovenský človek mal vypestovaný po celé generácie.
Teda, na jednej strane zákon o transformácii poľnohospodárstva ukladá povinnosť navrátiť pôdu pôvodným vlastníkom. Toto navrátenie pôdy pôvodným vlastníkom má veľmi zložitý priebeh. Prečo je to tak? A to si musíme do dôsledku uvedomiť. Je to tak preto, že existujú štatutárni zástupcovia poľnohospodárskych družstiev alebo aj štátnych majetkov, ktorí doslova využívajú to, že slovenský človek stratil vzťah k pôde, pretože tu už vlastne ide o druhú alebo až tretiu generáciu, a využívajú všetky možné spôsoby k tomu, aby toho, ktorému pôda patrí, ktorý má v poriadku všetky doklady o pôde, ktorý prešiel celým tým procesom, že pôda mu môže byť navrátená, rôznym spôsobom robia prekážky, aby mu toto navrátili. Vieme, aj z akých dôvodov. Vieme aj to, že vlastne predstavenstvá družstiev poväčšine už netvoria, alebo z veľkej časti už netvoria majitelia pôdy, ale ich tvoria vlastne námedzní poľnohospodárski robotníci. Vo vzťahu k týmto štatutárni zástupcovia poľnohospodárskych družstiev vystupujú tiež svojským spôsobom. To znamená - poviem to na rovinu - ich odpoveď je, že keď týmto navrátime pôdu, vy stratíte prácu, pretože si pôdu zoberú a vy nebudete mať na čom pracovať. To je len jeden taký konkrétny príklad. To môžem potvrdiť konkrétne zo svojej vlastnej skúsenosti.
Takže tu je ten problém - ako vyriešiť to, že sa nachádzame vo veľmi zložitej dobe, a v tom zmysle, aby majitelia pôdy boli uspokojení, aby im pôda mohla byť čo najskôr vrátená. Teda my, ktorí sme podpísali tento návrh zákona, sme vychádzali z tejto filozofie. Pripomienky, ktoré tu boli povedané z hľadiska právneho, do určitej miery beriem do úvahy, lenže tak, ako to povedal pán kolega Ľupták, všetko závisí od vôle ľudí, ktorí rozhodujú o tom, či majetok bude vrátený alebo nie. Ďalej je tu otázka, že sme tu, že sme schopní rozhodnúť a naše rozhodnutie má váhu zákona. Nejde
tu len o pôdu, ide tu aj o živý a mŕtvy inventár. Prosím vás pekne, zvážme - môžem to pripodobniť k privatizácii - koľko podnikov dokázal bývalý management podnikov rozpredať alebo rozdať - nechcem použiť slovo rozkradnúť, doviesť podnik do krachu - koľko podnikov, keď bol daný privatizačný projekt? Mám o tom konkrétne dôkazy. Koľko podnikov bývalý management podniku rozdal, rozšafáril, a ten, kto tento podnik privatizoval, s hrôzou zistil, že v podniku vlastne chýba jedna tretina hnuteľného majetku.
Prosím vás pekne, dôsledne zvážme túto skutočnosť, pretože vidím hrozbu aj v tomto prípade vrátenia poľnohospodárskeho majetku, mŕtveho a živého inventáru v určitej koexistencii s týmto procesom, ktorý sme tu už mali po roku 1989.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pekne pánu poslancovi. Navrhujem teraz posledný diskusný príspevok pána poslanca Krivčíka. Potom prerušíme schôdzu. Dohodli sme sa na pol druhú. Je pol druhej a dve minúty. Samozrejme, že neuzatváram rozpravu, nakoľko vodím, že sa hlási pán poslanec Hraško a zrejme aj ďalší.
Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Krivčík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
sotva utíchli diskusie k vládnym návrhom zákonov, ktoré svojou obsahovou stránkou upravujú nielen reštitučné nároky a spôsoby ich riešenia v praxi, ale podľa vystúpení predkladateľa, pána ministra, tieto by mali napomôcť procesu ekonomickej transformácie v hospodárskom systéme Slovenskej republiky, najmä v rezorte pôdohospodárstva.
Môžeme sa, dúfam, dohodnúť na tom, že poľnohospodárske družstvá v pôvodnej podobe, bez dôslednej premeny na podnikateľské subjekty skutočných vlastníkov nemôžu existovať. Nemôžeme vystačiť s kozmetickými úpravami. Celý proces transformácie začal a je potrebné v ňom pokračovať. Je našou povinnosťou po trojročných skúsenostiach triezvo kvantifikovať bariéry, ktoré bránia a sťažujú dosahovať čo len čiastkové ciele vytýčenej hospodárskej politiky.
Stojíme pred realitou, že zákony o vracaní poľnohospodárskej a lesnej pôdy, o vracaní živého a mŕtveho inventára sa nedodržiavajú. Oprávnené osoby sú v úlohe prosebníkov, ktorí sú často úplne bezradní proti trénovaným funkcionárom poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov, ktorí dokonale ovládajú taktiku odďaľovania majetkových vysporiadaní a podobne. Súdy sú jednoducho nepriechodné. Dovolím si otvorene vysloviť obavu, že na Slovensku sa formuje tzv. novodobá agrárna lobby, ktorá chce diktovať nielen okradnutým vlastníkom, ale aj štátu. Tento parlament si musí uvedomiť, že neprijatím tak závažného návrhu zákona, akým tento návrh je, preberá na seba zodpovednosť za úmyselné odďaľovanie budúcej prosperity a stability.
Tento návrh zákona nie je namierený proti ľudským právam alebo príslušníkom podľa politickej príslušnosti, ako sa to snažia niektorí páni verejnosti nahovoriť. Návrh zákona vo svojej filozofii podporuje proces, ktorý sa niekde na štvrťceste zastavil a nemôže sa pohnúť ďalej. Odmietavý postoj vlády Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona je zarážajúci a pre proces transformácie v poľnohospodárstve kontroverzný.
Záverom chcem poďakovať navrhovateľom, ktorí návrh spracovali a predložili ho do parlamentu, a chcem vás poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR J. Prokeš:
Ďakujem pánu poslancovi Krivčíkovi. Dámy a páni, dovoľujem si ešte poďakovať vám všetkým za to, že napriek tomu, že tu odznievajú pomerne rozporné stanoviská, diskutuje sa vecne a nevnášajú sa do toho emócie. To je veľmi pozitívny prvok v tomto parlamente.
Dámy a páni, prerušujem 20. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. O 15. 00 hodine sa stretneme, aby sme otvorili 21. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Schôdza sa prerušuje, bude sa pokračovať, po skončení 21. schôdze sa vrátime k 20. schôdzi. Rozprava k tomuto zákonu nie je uzavretá. Okamžite po skončení 21. schôdze sa pokračuje v 20. schôdzi.
Dámy a páni, stretneme sa o 15. 00 hodine. Ďakujem vám pekne. Dovidenia.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 23., 24., 25. júna, 6., 7., 8., 9.. 12., 13., 14., 15. a 19. júla 1993
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O 20. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
V. časť
X. volebné obdobie
Dvanásty deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
19. júla 1993
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Dovoľte mi, aby som vás privítal na pokračovaní 20. schôdze. Budeme pokračovať v jej prerušenom rokovaní.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Zisťujem, že je prítomných 128 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, pokračovať budeme rokovaním o tridsiatom siedmom bode, ktorým je
Návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra a viceguvernéra Národnej banky Slovenska.
Prosím predsedu vlády Slovenskej republiky pána Vladimíra Mečiara, aby uviedol návrh vlády Slovenskej republiky.
Predseda vlády SR V. Mečiar:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, dámy a páni,
Národná banka Slovenskej republiky plní mimoriadne dôležité úlohy v oblasti finančníctva. V dôsledku historického vývoja Slovenskej republiky na Slovensku v podstate emisná banka nebola, činnosti, ktoré sa vykonávali, boli predovšetkým činnosti štatistické a evidenčné, čo sa negatívne prejavilo v raste a príprave odborníkov, ktorí by boli schopní bankovú činnosť organizovať a riadiť. Táto situácia mala vplyv i na výber vlády pri navrhovaní kandidátov pre Národnú radu Slovenskej republiky.
Uznesením vlády Slovenskej republiky z 29. júna 1993 číslo 472 bol schválený návrh Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie Vladimíra Masára za guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky. Ing. Vladimír Masár narodený 2. mája 1958 v Partizánskom je ženatý, má dve deti, býva v Bratislave, má vysokoškolské vzdelanie. Od roku 1980 do roku 1990 pôsobil v Štátnej banke československej, pobočka Bratislava-mesto, od roku 1990 do roku 1991 ako námestník riaditeľa Všeobecnej úverovej banky Bratislava-mesto, od roku 1991 do roku 1992 ako riaditeľ úverového odboru Tatrabanka, akciová spoločnosť. 29. septembra 1992 bol vymenovaný za štátneho tajomníka Ministerstva financií Slovenskej republiky. Pán inžinier Vladimír Masár nie je členom žiadnej politickej strany ani hnutia. Vo funkcii sa osvedčil. Patrí k tomu typu mladých, dynamických začínajúcich bankovníkov, ktorí sú schopní i takto náročné úlohy plniť. Aktívne sa zúčastňoval na príprave zákona o rozbehu banky i budovania bankovej sústavy Slovenskej republiky vôbec.
Národná banka okrem miesta guvernéra obsadzuje i funkciu viceguvernéra. Vzhľadom na to, že nedošlo k dohode politických strán o druhej osobe viceguvernéra, vláda Slovenskej republiky navrhuje za viceguvernéra Národnej banky Slovenska Ing. Mariána Tkáča, CSc., narodeného 25. septembra 1949 v Čičave, ženatý, dve deti, vzdelanie vysokoškolské, Vysoká škola ekonomická v Bratislave. Bol zamestnaný na Mestskej finančnej správe v Bratislave do roku 1974. Potom plnil rôzne pracovné zaradenia na Ministerstve financií Slovenskej republiky až do roku 1989. V rokoch 1990 až 1992 bol námestníkom ministra financií, od júla do septembra 1992 poradcom ministra financií a splnomocnenom vlády pre prevzatie majetku po bývalej Sovietskej armáde, od októbra 1992 je viceguvernérom Štátnej banky československej, ústredie pre Slovensko a od 1. januára 1993 viceguvernérom Národnej banky Slovenska, poverený jej riadením.
Kandidáti, tak ako boli predložení, boli predmetom rokovania so zástupcami viacerých politických strán, ktoré sú v parlamente. Predpokladáme, že obaja majú v parlamente dostatočnú podporu na to, aby prešli. Ďalšie provizóriá v riadení Národnej banky Slovenska nie sú vhodné. Preto prosím Národnú radu, aby dnes o menovaní guvernéra a viceguvernéra rozhodla.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu predsedovi vlády. Má niekto otázky alebo pripomienky k návrhu? Pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán premiér, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
voľba guvernéra a viceguvernéra Národnej banky Slovenska je aktom mimoriadnej dôležitosti. Ide o funkcie, ktoré mimoriadnym spôsobom môžu ovplyvniť ďalšie smerovanie ekonomickej transformácie Slovenskej republiky. Zrejme vedomý si tejto dôležitosti požiadal pred vyše dvomi mesiacmi minister financií pán Tóth predsedu KDH, aj predsedov iných strán o návrh na kandidátov na posty guvernéra, viceguvernérov a členov Bankovej rady. KDH požadované návrhy promptne zaslalo, avšak bez odpovede pána ministra. Ľutujem jeho neprítomnosť, lebo sa domnievam, že existuje tu aj spätná povinnosť, a síce povinnosť pána ministra oznámiť nám ako s našim návrhom naložil.
O to prekvapujúcejšie bolo vyhlásenie podpredsedu Hnutia za demokratické Slovensko pána Zelenaya na tlačovej konferencii Hnutia za demokratické Slovensko dňa 16. júna tohoto roku, ktoré oznámil Slovenský rozhlas vo svojom raňajšom spravodajstve dňa 17. júna 1993, podobne ako niektoré slovenské denníky. Pán Zelenay označil kandidáta KDH na guvernéra Národnej banky Slovenska pána Antona Vavru za najlepšieho odborníka v tejto oblasti, no túto kandidatúru odmietol s odôvodnením, že je politicky motivovaná.
KDH pri výbere kandidáta nebolo motivované žiadnymi politickými cieľmi, ale jediným kritériom, a to odbornosťou a bohatou profesionálnou skúsenosťou pána Vavru. Pán Vavro nebol nikdy členom Kresťansko-demokratického hnutia, ani ním nie je. Ale je to uznávaný makroekonóm a finančný odborník. A práve takýto odborník by mal v súčasnosti stáť na čele Národnej banky Slovenska. V tejto súvislosti je veľmi nástojčivou otázkou pre neprítomného pána ministra financií otázka: Prečo ste žiadali nomináciu od opozičnej strany, ak jej nominant je vopred neprijateľný, pretože nedisponuje krvnou skupinou vládnuceho hnutia?
Druhou veľmi vážnou otázkou je otázka nezávislosti Národnej banky Slovenska, ktorá bude z veľkej časti závislá na závislosti či nezávislosti guvernéra Národnej banky Slovenska. Je evidentné, že záujmy vlád a záujmy národných bánk sa všade na svete dostávajú do vzájomných protirečení. Vláda obyčajne potrebuje krátkodobejší úspech, má tendenciu viac míňať než získavať, čo, pochopiteľne, ohrozuje zdravý protiinflačný vývoj meny.
V tejto súvislosti si kladiem otázku, nakoľko nezávislý bude guvernér Národnej banky Slovenska, ktorý sa priamo podieľal na zostave štátneho rozpočtu na rok 1993, je teda zodpovedný aj za jeho plnenie, ktorý bol viac než rok priamo funkčne podriadený ministrovi financií Slovenskej republiky. Nominačná trojčlenka je, zdá sa, teda jasná: vysokokvalifikovaný odborník s bohatými odbornými i životnými skúsenosťami na strane jednej, ale s politicky nevhodnou krvnou skupinou. Na druhej strane adept bez potrebných skúseností, ale zrejme s vhodnou politickou krvnou skupinou. O čo teda pri menovaní guvernéra Národnej banky Slovenska v prvom rade ide?
Ešte rozporuplnejšia je však nominácia pána Mariána Tkáča na post viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Známe sú mnohé verejné výroky pána viceguvernéra z oblasti makroekonomiky a finančníctva, ktoré empíria, konkrétna prax načisto vyvrátili. Pán Tkáč mnohonásobne popieral a vyvracal tzv. transfery štátnych rozpočtov medzi republikami bývalej federácie. Veľmi energicky vystupoval voči scenáru predchádzajúcej vlády, ktorý v novembri 1991 uvádzal, že v prípade osamostatnenia sa Slovenska bude potrebné počítať so stratou transferov vo výške asi 15 mld korún, a teda s nutnými dopadmi na slovenskú ekonomiku. Dnes, keď deficit v štátnom rozpočte Slovenskej republiky sa pohybuje v rozpätí 13 až 15 mld Sk a prebytok v rozpočte Českej republiky sa pohybuje v rozsahu 8 až 10 mld Čk, je zrejmé, že v prípade prognózy predchádzajúcej vlády išlo o seriózny odborný prepočet a v prípade pána Tkáča o nekvalifikované zavádzania. Ešte zaujímavejšie prehlásenie poskytol pán Tkáč v súvislosti s vývojom slovenskej meny v období, keď sa rozhodovalo o konštituovaní slovenskej štátnosti. Tvrdil a verejne publikoval, že slovenská koruna môže byť prinajhoršom o 6 % slabšia než česká, pretože v roku 1991 bola na Slovensku produktivita práca len 6 % nižšia než v Čechách. Ukazovatele o podiele na tvorbe hrubého domáceho produktu, o dovoznej náročnosti slovenskej ekonomiky a exportnej nevýkonnosti našej ekonomiky jednoducho ignoroval.
Dnes, keď slovenská koruna devalvovala voči českej korune o 10 %, by bolo akiste zaujímavé počúvať výklad pána Tkáča, toho pána, ktorý občanov Slovenskej republiky ešte nedávno verejne na stránkach tlače presviedčal, že - citát: "Budeme mať pekné a tvrdé peniaze. " Koniec citátu. Ba dokonca, že slovenská koruna bude mať tie najlepšie predpoklady na svoju revalváciu. Bol som na rokovaní, kde predseda vlády pán Mečiar vytýkal pánu Tkáčovi uvedené vyhlásenia. O to viac prekvapuje, že dnes pána Tkáča navrhuje na funkciu viceguvernéra Národnej banky Slovenska.
Dámy a páni, noviny Republika číslo 62 z 15. júna tohoto roku uverejnili vystúpenie pána Tkáča na Kongrese slovenskej inteligencie. Dovoľte zacitovať z uvedeného vystúpenia pána Tkáča - citujem: "Máme Národnú banku Slovenska, ktorá funguje 5 mesiacov a môžem vám povedať, že aj vo Washingtone pri mojej nedávnej návšteve skladali poklony, že za taký krátky čas tak dobre funguje. Má vlastný clearingový systém, ktorý chce od nás prebrať Bank of England, čo je banka Veľkej Británie s tradíciou 299 rokov. " Ďalej pán Tkáč hovorí: "Naša mena je stabilná, naša mena je lepšia ako mena maďarská aj ako mena poľská, je rovnako dobrá ako mena česká. My sme korunu nedevalvovali. Dolár má u nás hodnotu 28 korún. Pokiaľ ide o vzťah k českej mene, ktorá tiež nie je konvertibilná, v poslednom čase sme našu korunu dvojnásobne revalvovalí. Aj napriek tomu je naše aktívne platobné saldo voči českej republike 87 miliónov ECU, blížime sa ku kritickej hranici 130 miliónov ECU, keď nám bratia Česi budú platiť v tvrdej mene!" Koniec citátu.
Dámy a páni, pripomínam, že ide o príspevok z 15. júna 1993. Ako je to s našou menou, už vieme. Dnes dolár nestojí 28 korún, ale temer 34 korún. Dajme teraz ešte na pravú mieru tvrdenia o vzájomnej obchodnej výmene s českou republikou. 15. júna 1993 sa od pána Tkáča dozvedáme, že Slovenská republika je aktívna o 87 miliónov ECU, čo sú asi 3 miliardy slovenských korún. Dva týždne na to, 1. júla 1993, však Tlačová agentúra Slovenskej republiky prináša správu, že za prvé štyri mesiace roku 1993 sme do Čiech vyviezli tovar za 18, 9 miliárd korún, pričom z česká sme doviezli tovar za 21, 1 miliárd korún. Schodok na strane Slovenskej republiky tak predstavuje 2, 1 miliardy korún. Takže nie plus 3 miliardy korún, ale mínus 2, 1 miliardy korún.
Nuž zacitujme ešte z vystúpenia pána Tkáča na Kongrese slovenskej inteligencie. Citát: "Problém je v tom, že prípadná ďalšia revalvácia slovenskej koruny, ktorá by bola namieste, ktorú by sme si nevymysleli voči korune českej, by znamenala, že české pivo by bolo lacnejšie ako slovenské, a my by sme s hrôzou v Prešove aj na budúci rok pili plzenské pivo, lebo doteraz sa v Prešove dá piť iba plzenské pivo. " Koniec citátu. Pýtam sa teda, ak bola na mieste revalvácia slovenskej meny 29. mája, čo bol dátum konania Kongresu slovenskej inteligencie, ako to, že sa konala jej devalvácia 10. 7. 1993? A rukou pána Tkáča na papieri!?
Aj k ďalšej časti príspevku pán Tkáč, rovnako ako veľakrát v minulosti, sľubuje Prešovčanom kopať tunel pod Braniskom, stavať diaľnice naprieč Slovenskom, všetko navýsosť na úrovni nezodpovedných sľubov, chimérnych vidín.
Dámy a páni, myslím si, že nie je potrebné siahať po ďalších citátoch pána Tkáča. Aj z uvedeného vyplýva, že pán Tkáč v minulosti veľakrát preukázal nekvalifikovanosť a neodbornosť svojich vystúpení a konaní, čo je v zásadnom rozpore s kritériami kladenými na post viceguvernéra Národnej banky Slovenska. V záujme jej rozvoja, v záujme zdravého vývoja slovenskej meny vám odporúčam nevoliť pána Tkáča za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Nezabúdajme, vážené
pani kolegyne, vážení kolegovia, že aj my dnes svojím hlasom preberáme diel zodpovednosti za ďalší vývoj slovenskej meny, slovenskej ekonomiky.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Chcem sa spýtať predsedu vlády pána Mečiara, či sa chce k pripomienkam vyjadriť. Najprv faktická poznámka pána Brňáka a potom pána Ľuptáka.
Poslanec P. Brňák:
Pán predseda, vzhľadom na znôšku kritiky zo strany pána Dzurindu si myslím, že zabudol ešte z hľadiska tej kritiky aj na jeden podstatný fakt, ktorý mu asi ušiel, že pán Tkáč v podstate bol politický odkojený na mlieku KDH.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne za poznámku. Pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:
Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, vážené dámy a páni,
keďže sa mi zdalo čudné prehlásenie pána poslanca Dzurindu o odbornosti pána Vavru, najmä keď toto vyhlásenie bolo dané na plecia predstaviteľom HZDS, konkrétne pána Zelenaya, využil som prítomnosť pána Zelenaya tu dnes a bol som sa ho na to spýtať. Pán Zelenay zo zásady odmietal, že by
bol niekedy prehlásil, že pán Vavro je jeden náš najväčší odborník na bankovníctvo. Priznáva jedno, že to mohol citovať ako citát predstaviteľov KDH, ale priznáva jedno, že prehlásil, že motivácia kandidatúry pána Vavru je čisto politická.
Ďalej by som sa ešte chcel dotknúť momentu, ktorý tu bol citovaný o určitých vyhláseniach kandidáta na viceguvernéra Národnej banky Slovenska pána Tkáča, že sa v určitom zmysle vyjadroval pozitívne či už o našom finančníctve, či o našom bankovníctve, či o našej korune. Myslím si, že veľmi málo sa vyjadroval pozitívne, a hocikto, aby vyrovnal tú znášku ohovárania slovenskej koruny, slovenského bankovníctva, slovenskej ekonomiky, zrejme by ešte bolo treba podstatne viac hlásiť do sveta, že tá koruna nie je taká slabá, že tá ekonomika sa nám za posledné dva-tri mesiace nezrútila a že Slovensko funguje, že Slovensko ide ďalej.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Páni poslanci z KDH sa hlásili asi traja. Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, na vašu poznámku chcem povedať, že pán Ing. Tkáč bol politicky odkojený skôr, než vstúpil....
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Takúto poznámku som nepovedal. Ja mlieko vôbec nemám rád. /Smiech v sále. /
Poslanec J. Čarnogurský:
Pardon, pán poslanec Brňák. Prepáčte pán predseda, ospravedlňujem sa.... že bol odkojený skôr než sa pripojil ku KDH, ale to obdobie, ktoré mu KDH poskytlo na ďalšie odkájanie, KDH dodnes ľutuje.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Chcem sa spýtať pána premiéra, či chce zaujať stanovisko k vystúpeniu pána Dzurindu.
Predseda vlády SR V. Mečiar:
Dovoľte, aby som v krátkosti zaujal stanovisko k niektorým veciam, ktoré majú zmysel, pretože väčšina z toho, čo bolo v námietkach povedané, zmysel nemá. To zasa neprekročili svoj tieň.
Pokiaľ ide o spochybnenie, ktoré tu bolo urobené, ide k trom osobám - dve spochybniť, jednu chváliť. Vláda dokazuje svoju demokratičnosť tým, že dala všetkým subjektom právo navrhnúť kandidátov. Nevyberali sme podľa politického trička, vyberali sme podľa kvalít. Mali ste navrhnúť lepšieho. Prečo pán Vavro neprešiel, na to ste si dali, pán Dzurinda, odpoveď sám. Povedali ste, že je odborník vo financiách, ale nepovedali ste, že má základné znalosti v bankovníctve. A aký je rozdiel medzi financiami a bankovníctvom, by si človek, ktorý chce predstavovať autoritu KDH v ekonomike, mal uvedomiť a vedieť. A my sme hľadali bankára, nie financa. V tom je rozdiel.
Pokiaľ ide o spochybňovanie pána Masára, dovolím si tu povedať, že je to jediný odborník zo Slovenska, ktorý má priame pozvanie pracovať v inštitúciách Medzinárodného menového fondu, dostal ponuku práce v iných inštitúciách v zahraničí, iba pre nás doma nie je dobrý, lebo nie je z KDH. Ale nie je ani z HZDS. Buď si začneme vážiť ľudí, ktorí niečo vedia, alebo týmto politikárčením zničíte čo môžete.
Tretí, ktorý bol spochybnený, bol Marián Tkáč. Jeho spochybnenie išlo v dvoch oblastiach. Ako prvú ste mu vytýkali názorovú orientáciu a jeho koncepcie. Potom neviem, keď nie je dobrý, načo ste si ho brali za autora svojho programu? Verziu programu predtým vám predsa robil on ako hlavný odborník. A prepáčte, vláda sa odmieta krútiť ako veterný komín podľa toho, skade vietor fúka, ako sa fučí u vás v KDH. Bol to váš špecialista, ekonomický odborník. Akceptujeme ho napriek tomu. /Potlesk. /
Pokiaľ ide o otázky, ktoré ste, pán Dzurinda, začali, zasa to o vás počujem, chvíľku niečo z novín prečítate a potom to komentujete veľmi podivným spôsobom. Ak ide o devalváciu meny slovenskej koruny, tá nie je spojená s osobou Mariána Tkáča. I členovia vlády i viacerí iní funkcionári vedeli o tom, že Slovensko bude devalvovať, a prvý raz v histórii sa nič nedostalo navonok. Ak by to bol urobil, čoho sa vy domáhate, že to mal povedať, dnes ho nenavrhneme ani za nič, pretože o devalvácii je nutné mlčať. Ak je zapríčinená devalvácia, tak je zapríčinená niekoľkými momentami. V prvom rade to boli pseudoekonómovia z rozličných opozičných strán, ktorí hovorili o stave slovenskej meny ako dehonestujúcom, čím vytvorili v zahraničí stav preddevalvačného očakávania. Všetci hovorili, že to padnúť musí. Zákonite sa tým zhoršovala naša pozícia v bankovom styku a úverovom rámci.
Ak bolo rokovanie s Medzinárodným menovým fondom ako druhý faktor, konštatovali sme, že devízové zásoby Národnej banky Slovenska a Slovenskej republiky vôbec rastú, neklesajú. Nám sa nepáči tempo rastu, ale objektivita je taká, že ide hore, či sa vám to páči, či nie. Ak sme s Medzinárodným menovým fondom rokovali, dohodli sme sa na tom, že budú
existovať pravidlá, pri ktorých si dohodneme výsledok, ale nie inštrumentárium, s výnimkou jediného jedného bodu, a to bola devalvácia. V tejto veci sme sa niekoľkokrát rozhodli, že prerušíme rokovanie a znovu sme ho obnovili práve kvôli miere devalvácie a kvôli naň nadväzujúcim krokom. Ak sme sa rozhodli pre devalváciu, tak len preto, že súčasne boli prisľúbené a dnes sú realizované úverové rámce pre Slovenskú republiku, ktoré Medzinárodný menový fond garantuje v sume 90 miliónov dolárov, Svetová banka podľa predbežných dohodnutí, ešte nie podpísaných, len predbežných rozhovorov 1 miliardu dolárov a ďalšie banky okamžite po devalvácii s nami vstúpili do rozhovoru o ďalšej 1, 5 miliardy dolárov pôžičiek pre Slovenskú republiku. Ak ich neprejeme, tak nám to pomôže. Ak ich prejeme, dopustili sme sa ďalšej chyby. Vláda nemieni tieto peniaze dávať do spotreby, iba na oživovanie ekonomiky a exportu.
Pokiaľ ide o hodnotenie vystúpení a názorov pána Tkáča v minulosti, bola možnosť skúmať súvislosti, v akých boli tieto názory vyslovované, aká bola klíma, atmosféra, aké znevažovanie. Nepočul som ani jedného odborníka od vás, že by vo volebnej kampani bol protestoval proti hlúpostiam, ktoré hlásal Čalfa, že budeme mať pomer slovenskej koruny k českej korune 3: 1. Kde ste vtedy boli? Prečo ste mlčali? Boli ste námestníkom ministra. /Potlesk. / Kde ste boli vtedy, keď sa rozvíjali teórie krachu Slovenska v okamihu ako dôjde k oddeleniu štátu? Predsa viete, že môžeme nesúhlasiť s pánom Tkáčom, tiež s ním vo všeličom nesúhlasím, on so mnou, to je princíp demokracie, ale takisto viete, že pri rozdelení štátu na Slovensku bol prebytok aktív a pokles obeživa. Ak to vyjadril v istej zjednodušujúcej rovine, to neznamená, že tu neexistoval reálny základ faktov. K tomu ste sa tiež nevyjadrovali.
Takže pokiaľ ide o kandidátov, i vaše vystúpenie ma utvrdilo, že nie je dôvod zo strany vlády, aby sme menili
kandidátov. Pokiaľ politické strany alebo hnutia navrhnú ďalšieho viceguvernéra ako osobu, ktorá je prijateľná pre väčšinu v parlamente, radi sa k návrhu ďalšieho viceguvernéra vo vláde vrátime a radi takýto návrh Národnej rade predložíme. Bit sa po hrudi a kričať, že som za Slovensko, to je jedna vec, a robiť praktické kroky na konsolidáciu stavu, na zlepšenie opatrení, riešenie provizórií, ktoré tu existujú a objektívne existovali, to je vec druhá.
A, pán Dzurinda, ešte jedna záležitosť, ktorú ste znevážili takisto vo svojom vystúpení, je spôsob zakladania Národnej banky Slovenska. Tento spôsob je v celom svete obdivovaný. Ešte nikde nemali situáciu takú, že by založili banku bez budovy, bez pracovníkov a o šesť týždňov mali vlastnú menu. Taký postup ešte nepoznajú vo svete. A tie inštitúcie pracujú, produkujú na tej úrovni, na akej sú, a práve definitívnym riešením v personálnom obsadení chceme riešiť aj kvalitu ich práce tak, aby harmonizovala so všetkým. A pokiaľ ide o náväznosť banky, mali ste si už, preboha, uvedomiť, či je to základ sociológie, či psychológie, či čohokoľvek, že človeka viac moduluje status ako jeho vnútro. Ak je v postavení, ktoré zo zákona je nezávislé, nestranné, a to je zákon, ktorý prijala táto Národná rada, tak ho to núti tak sa i správať.
Pokiaľ ide o prácu navrhovaného guvernéra na ministerstve financií, bola zameraná na oblasť bankovníctva, bola úspešná a vo svete uznaná. Teší sa najväčšej dôvere a najväčšiemu uznaniu zo všetkých našich bankových odborníkov napriek svojmu veku. Tak kričte na neho len preto, že je Slovák a že je mladý. Lepších nemáte ani vy.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu premiérovi. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda: Dámy a páni,
dovoľte zopár krátkych poznámok k tomu, čo povedal pán premiér Mečiar. Bol by som býval veími rád, keby sme si boli niektoré skutočnosti z praxe kandidátov vysvetlili možno na politických rozhovoroch. Pri tejto príležitosti by som vás rád, pán premiér Mečiar, upozornil, že pán Vavro má skúsenosti z oblasti veľkých financií, aj bankovníctva. Ak by ste mali záujem poznať skutočnú prax pána Vavru, nebolo by vám ušlo napríklad aj to, že bol menovaný viceguvernérom vtedajšej Štátnej banky česko-slovenskej ako guvernér pre Slovensko, z ktorého postu neskôr sám odišiel.
Predseda vlády SR V. Mečiar:
Tak neklamte. Poslanec M. Dzurinda:
Mám pocit, že som vám neskákal do reči, pán premiér, a mám pocit, že sa to nezhoduje s etikou rokovania v Národnej rade. Som si vedomý toho, čo ste povedali, pán premiér, ale ubezpečujem vás, že neklamem, a prosím vás, aby ste aj vy vážili slová. Dnes som si všimol, pán premiér, ale aj veľakrát predtým, že pluralitnú kritiku veľmi často pomenúvate dvoma špecifickými, vám adekvátnymi a priliehavými pojmami - buď hovoríte o politikárčení alebo hovoríte o znevažovaní. Vyprosujem si takéto pojmy v súvislosti s vecnou, konkrétnou kritikou, ktorú som venoval tým, ktorým som ju venoval.
K autorstvu pána Tkáča akoby tvorcu nášho programu sa vyjadril pán predseda Čarnogurský, ja sa ešte vyjadrím k tomu, čo ste uviedli ako vyvolávanie devalvačných očakávaní. Pripomínam vám, pán premiér Mečiar, že prvý dôvod na vyvolávanie devalvačných očakávaní dala samotná štátna administratíva už tým, že povedala, že neumožní zameniť tú čiastku peňazí, domácich korún na devízy, ako tomu bolo v minulosti. To bol prvý dôvod. Po druhé - upozorňujem vás na to, že to nebol opozičný politik, ktorý vykričal do sveta, že Národná banka má 25 miliónov dolárov devíz v Národnej banke. A po tretie - upozorňujem vás, že štátna administratíva si neplní povinnosti plynúce zo zákona číslo 566 o Národnej banke Slovenska, neuverejňuje informácie o stave a vývoji devízových rezerv tak, ako jej tento zákon ukladá. To sú tri hlavné dôvody /možno, že sa nájdu aj ďalšie/ tých strašných devalvačných očakávaní, ktoré tu boli.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Pollák.
Poslanec M. Pollák:
Pán predseda Národnej rady,
som nútený sa spýtať predkladateľa, to znamená momentálne pána premiéra, či obidvaja navrhovaní kandidáti spĺňajú podmienky tzv. lustračného zákona. Naozaj som nútený, pretože momentálne nie som jediným poslancom v parlamente, ktorý v minulom volebnom období bol v tzv. lustračnej komisii a niečo viem, takže som vyslovene tlačený k tejto otázke, som nútený sa na to spýtať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda vlády,
chcel by som reagovať na vašu poznámku povedanú pred chvíľou, že vláda sa netočí ako koruhvička. Chcel by som vám pripomenúť, že som bol na zasadnutí slovenskej vlády niekedy na jeseň roku 1990, keď ste osobne dali pokyn vtedajšiemu ministrovi financií, dnešnému prezidentovi Slovenskej republiky pánu Michalovi Kováčovi, aby uvoľnil pána Tkáča z funkcie námestníka ministra financií za to, že podpísal dokument "61 krokov ku slovenskej suverenite". /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Má niekto ešte faktickú pripomienku alebo návrh? Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Keďže nie som odborník na ekonomiku, nebudem hovoriť o ekonomických veciach, ale chcel by som sa opýtať veľacteného kolegu Poliaka, keďže v lustračnej komisii mal na starosti len poslancov, odkiaľ vie iné informácie na ľudí, ktorí poslancami neboli? /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Pollák.
Poslanec M. Pollák:
Kolegovi Hrnkovi, ktorý si na to spomenie, pretože to nebolo až tak dávno - podľa uznesenia Slovenskej národnej rady predmetom našich lustrácií boli napríklad aj členovia vlády a ich námestníci. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Bárány, potom pán poslanec Ľupták.
Poslanec E. Bárány:
Chcel by som len informovať kolegov poslancov, že poslanecký klub SDĽ zaujme k navrhnutým kandidátom stanovisko bez ohľadu na tu spomínané lustračné úvahy, ktoré nepokladáme za kritérium pre výber tak, ako sme ich ani v minulosti za žiadne kritérium nepokladali. Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Bárányovi. Pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:
Myslím si, že ak pán Tkáč podpísal nejaký dokument, kde je tých "61 krokov k slovenskej suverenite", bol to naozaj dôvod, aby bol z vlády prepustený, lebo to je strašne veľa krokov. Ale zrejme pán Tkáč to potom revidoval a už ich urobili na menej krokov, takže mohol tam zostať. /Smiech v sále. / Ďalej, pán bývalý premiér, s myšlienkou toho tunela popod Branisko prišiel bývalý federálny premiér pán Čalfa, a to bola jediná rozumná myšlienka, ktorá ešte platí doteraz. Dúfam, že bude tunel. /Smiech v sále. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predseda,
z návrhu na guvernéra a viceguvernéra banky sa tu stalo pomaly akoby show. Chcel by som pripomenúť, že k navrhovanému viceguvernérovi Tkáčovi tu boli dané veľmi jasné stanoviská. Čo sa týka návrhu guvernéra, pán predseda vlády povedal, že to je mladý začínajúci bankár, dynamický. Nuž kladiem otázku, či si mladá Slovenská republika - aby som použil terminus technicus - môže dovoliť na takýto post postaviť ozaj dynamického, ale začiatočníka. To sú veci, ktoré zase by nemali byť celkom - povedal by som - predmetom úsmevov.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ešte pán podpredseda Weiss. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
robili sme v tejto Národnej rade množstvo dôležitých personálnych rozhodnutí, za ktoré nesieme potom aj zodpovednosť, a to, ktoré ideme urobiť teraz, patrí medzi tie úplne najdôležitejšie, pretože Národná banka, jej guvernér, musí fungovať a musí robiť závažné makroekonomické rozhodnutia napríklad aj v prípade, keď je momentálne vládna kríza. Preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme sa k obidvom návrhom mohli vyjadriť slobodne, a preto žiadam, aby sme o týchto dvoch návrhoch hlasovali tajne.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Keďže už nie sú žiadne faktické pripomienky, dávam návrh poslanca pána Weissa do pléna s tým, že musíme o ňom rozhodnúť hlasovaním.
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 133 poslancov.
Kto je za to, aby táto voľba bola vykonaná tajným hlasovaním?
Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Konštatujem, že návrh pán Weissa neprešiel.
Takže, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby sme pristúpili k hlasovaniu s tým, že najskôr budeme hlasovať o návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie pána Vladimíra Masára za guvernéra Národnej banky Slovenska.
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 133 poslancov.
Pán Hrnko sa hlási faktickou, ale už sme začali hlasovanie, pán Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Mám len faktickú poznámku k veci, či nie je v zákone napísané, ako sa volí, aby sme neurobili dopredu nejaký precedens.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Volí sa verejne. Ak niekto navrhne tajné hlasovanie, bude sa voliť tajným spôsobom.
Prosím, ešte raz sa budeme prezentovať.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Budeme hlasovať o návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie pána Vladimíra Masára za guvernéra Národnej banky Slovenska. Kto je za tento návrh?
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie pána Vladimíra Masára za guvernéra Národnej banky Slovenska. /Potlesk. /
Teraz budeme hlasovať o návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie pána Mariána Tkáča za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Kto je za tento návrh predložený vládou?
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie pána Mariána Tkáča za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. /Potlesk. /
Tridsiatym ôsmym bodom programu sú
Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na písomné interpelácie, otázky a podnety poslancov z 18. schôdze a z predchádzajúcich schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomné odpovede ste dostali ako tlač číslo 262.
Pýtam sa, vážené poslankyne, vážení poslanci, či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na vaše interpelácie, vrátane tých, ktoré boli doplnené podľa uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 208 z 26. apríla 1993.
Podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.
Najprv budeme hlasovať o všetkých písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas.
Je to odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Andela vo veci zabezpečenia štátnej športovej reprezentácie Slovenskej republiky v roku 1993 zo strany štátnych orgánov, ministra školstva a vedy Slovenskej republiky, ešte vtedajšieho pána Kučeru, vo veci zabezpečenia športovej reprezentácie Slovenskej republiky v roku 1993, ministra dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky pána Hofbauera vo veci pripravovaného grafikonu slovenských železníc. Pán poslanec Marián Andel s tým súhlasí.
Ďalej je to odpoveď ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Petra Bacu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Masarika vo veci odpredaja pozemkov na výstavbu rímsko-katolíckeho kostola, odpoveď ministra školstva a vedy Slovenskej republiky, ešte bývalého pána Kučeru, na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Gbúrovej vo veci zariadenia Evanjelického bilinguálneho gymnázia v Košiciach, odpoveď ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Soboňu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Bugára vo veci Strednej zdravotníckej školy v Dunajskej Strede, odpoveď ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Soboňu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Lauku vo veci vypísania konkurzu a odvolania riaditeľa NSP v Poprade, odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mečiara, ministra financií Slovenskej republiky pána Tótha, ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Kubečku a ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Keltošovej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Dudáša vo veci uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 198 z roku 1993 o podmienkach pre oslobodenie daňových subjektov od dane z príjmov.
Ďalej odpoveď ministra dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky pána Hofbauera na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Prokeša vo veci zastavovania rýchlikov v meste Ružomberok, odpoveď ministra školstva a vedy Slovenskej republiky pána Kučeru na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Brňáka vo veci riešenia problémov Konzervatória v Bratislave, odpoveď ministra školstva a vedy Slovenskej republiky pána Kučeru a ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľgy Keltošovej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Kötelesa vo veci rozpočtu výdavkov na rok 1993 pre kapitolu školstva a vedy Slovenskej republiky, odpoveď ministra vnútra Slovenskej republiky pána Tuchyňu na interpeláciu poslanca Národnej rady pána Fogaša vo veci uzatvárania sponzorských zmlúv medzi súkromnými a právnickými osobami a príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky, odpoveď ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, ešte vtedy pána Dolgoša, na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Tahyho vo veci dodatočného zvyšovania hodnoty základného majetku akciových spoločností po schválení privatizačných projektov, odpoveď ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Keltošovej a generálneho prokurátora Slovenskej republiky pána Bachu na podnet poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Masarika vo veci porušenia zákona číslo 463/1991 Zb. o životnom minime vládou Slovenskej republiky. To sú písomné interpelácie, na ktoré ste dostali odpovede od pánov ministrov, teda členov vlády, s ktorými by sme mali uznesením vyjadrit súhlas. Prosím, pán poslanec.
Poslanec P. Lauko:
Nesúhlasím s odpoveďou pána ministra zdravotníctva a chcel by som predniesť dôvody prečo nesúhlasím.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Áno, ďakujem. Ešte pán poslanec Vajda.
Poslanec M. Vajda:
Pán predseda, neviem či tu bolo bežnou praxou v predchádzajúcom parlamente vyjadrovať súhlas alebo nesúhlas s interpeláciou, ale osobne si myslím, že hlasovanie o týchto veciach, ako je súhlas a nesúhlas s interpeláciou, je pomýlenie vzťahu interpelácie. Osobne si myslím, že interpelácia je vzťah poslanca k ministrovi a list, ktorý píše minister mne, buď vezmem na vedomie ako vec vyriešenú, alebo si to budem riešiť nekonečným dopisovaním, na čo mám plné právo. Ale neviem, prečo by sme sa mali tu zaoberať, a dokonca ja by som mal hlasovať o tom, či je správna alebo nesprávna odpoveď pána Mečiara neviem komu, alebo pána ministra na problém, ktorému vôbec nerozumiem. Túto otázku by sme si mali raz navždy vydiskutovať, lebo mne sa zdá, že tento systém je pomýlený.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Musím povedať, že rokovací poriadok to hovorí a pri interpeláciách, s ktorými vyslovili poslanci nespokojnosť, musia požiadať tak, ako to chce teraz urobiť pán poslanec Lauko, v čom vidí nedostatočnú odpoveď. Nový rokovací poriadok to nebude obsahovať.
Pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:
Pán predseda, chcem sa vyjadriť k odpovedi pána ministra Dolgoša.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Ľupták.
Poslanec I. Ľupták:
Veľmi nerád, ale žiaľ, musím. Na minulom pléne som interpeloval ministra pôdohospodárstva pána Bacu a, žiaľbohu, nedostal som odpoveď.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, teraz čítam odpovede na písomné interpelácie poslancov, nie ústne prednesené na rokovaní. To je zase iný bod.
Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci, interpeloval som pána ministra v súvislosti s poskytovaním rôznych služieb, ktoré polícia prijíma v súvislosti s poskytovaním svojich vlastných služieb, bohužiaľ. Keďže ide o vážnu otázku súvisiacu dokonca s korupciou, požiadal som pána ministra o odpoveď. Pán minister mi odpovedal, len chcem, aby bolo zaprotokolované, že žiadam, aby mi odpovedal aj na druhú časť môjho listu alebo na druhú časť svojho listu, v ktorom ma ubezpečuje, že mi oznámi výsledky svojho šetrenia. To sa doteraz nestalo.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Môžem navrhnúť nášmu zasadnutiu postup, že pán poslanec Lauko, pán poslanec Tahy, pán poslanec Fogaš, pán poslanec Masarik a pán poslanec Krivčík žiadajú doplnenie odpovedi ministrov na svoje interpelácie. Môžem tak konštatovat s tým, že máte to napísané, odovzdáte to Kancelárii Národnej rady a tá to pošle ministrom.
Pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:
Pán predseda, nemám to pripravené písomne, ale chcel by som to povedať ústne.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím. Môžete ústne. Poslanec M. Tahy:
Interpeloval som ministra Dolgoša vo veci dodatočného zvyšovania základného imania 202 akciových spoločností. Toto dodatočné zvyšovanie majetku sa týka objemu 7, 5 miliardy Sk, teda nejde o žiadnu maličkosť. Nedávno sme sa tu, v parlamente zaoberali rozpočtom Fondu národného majetku, to je len zlomok oproti tejto čiastke. V tejto veci sme interpelovali tento rok už dvaja poslanci - pán poslanec Miškovský začiatkom tohoto roku a ja v apríli. Obidvaja poslanci sme dostali úplne odlišnú odpoveď na tú istú vec. Oboznámim vás, o čo ide. Pán poslanec Miškovský dostal odpoveď od pána ministra Dolgoša, že tento navýšený majetok, to základné imanie, budúci akcionári budú mať právo odkúpiť od Fondu národného majetku Slovenskej republiky percentuálnym podielom z navýšenia základného imania rovnajúcim sa jeho doterajšiemu percentuálnemu podielu na pôvodnom základnom imaní. To znamená aký podiel mali investičné privatizačné fondy, držitelia investičných kupónov, tak majú možnosť odkúpiť si tento navýšený majetok. Dostal som inú odpoveď, pretože som namietal, že sa tým porušuje Obchodný zákonník. Dostal som odpoveď, že jednotliví DIK-ovia, investičné privatizačné fondy tieto vydané nové akcie budú mať pridelené, teda nie zakúpené. Neviem, čo teda platí, a preto odporúčam, aby ma Národná rada podporila v tom, aby aspoň do národohospodárskeho a rozpočtového výboru na jesenné rokovanie sme dostali spresnenú túto záležitosť, čo vôbec platí - aj s dokladmi, ktoré rozhodujú o tejto akcii.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:
Vážený pán predseda, vážená vláda,
nesúhlasím s odpoveďou ministra zdravotníctva. Dňa 26. 4. som interpeláciou požiadal o uvedenie dôvodov na odvolanie riaditeľa Nemocnice s poliklinikou v Poprade. Keďže nejde o jeden prípad, preto som si dovolil vystúpiť a obrat vás o tri minúty času, ak dovolíte. Tento bol odvolaný z funkcie bez vážnejšieho dôvodu, účelovo, a to potom, ako bez porušenia právnych noriem odvolal z funkcie primára interného oddelenia v dôchodkovom veku, ktorý bol dlhé roky námestníkom LPS v OÚNZ Poprad, samozrejme, ako bolo vtedy zvykom, bol to stranícky káder.
V odpovedi pána ministra som sa o dôvodoch odvolania riaditeľa nedozvedel. Preto sa právom ja aj zdravotníci v Poprade domnievajú, že dôvod odvolania riaditeľa bola ochrana svojho kolegu, primára interného oddelenia. Jediný spôsob ponechania uvedeného primára vo funkcii bola výmena riaditeľa. Skutočne, po nástupe nového riaditeľa nemocnice s poliklinikou bol tento primár po ôsmich dňoch odvolania znovu uvedený do funkcie primára. Pán minister ma v odpovedi vyčerpávajúco poučil o Zákonníku práce, funkcií a účele konkurzu. Bohužiaľ, musím konštatovať, že teória výkladu právnych noriem je jedna vec a prax ministra zdravotníctva je vec druhá. Pán minister mi píše, že moje výhrady voči odvolaniu riaditeľa Nemocnice s poliklinikou v Poprade, i obvinenia z porušenia zásad konkurzného konania sú neopodstatnené. Bohužiaľ, musím konštatovať, že to nie je pravda a pán minister odvolal riaditeľa Nemocnice s poliklinikou v Poprade - mimochodom schopného organizačného pracovníka, akých veľa na Slovensku nemáme - bez závažnejšej príčiny a porušil zásady konkurzného konania, ktoré sám vydal. Štátny zamestnanec, a tobôž minister vlády, by nemal porušovať svoje vlastné nariadenia.
Píše o tom, že delegovanie podnetu na konkurz na okresného lekára v uvedených zásadách ho nezbavuje zodpovednosti za výber kandidáta. Sú to slová teoreticky správne, v praxi však minister odvolal schopného riadiaceho pracovníka bez závažnej príčiny, prípadne zistených nedostatkov v jeho práci a nového riaditeľa vymenoval bez objektívneho konkurzného konania. Dostal som tiež poučenie o zákone o Lekárskej komore. Ich protest proti odvolaniu riaditeľa označuje minister zdravotníctva za neopodstatnený. Sám cituje zo zákona, že Lekárska komora podľa zákona má spolupracovať pri obsadzovaní funkcií vedúcich pracovníkov. Píše, že túto zásadu ministerstvo striktne dodržuje, čoho dôkazom je účasť Lekárskej komory na konkurzoch. Musím konštatovať ďalšiu účelovú nepravdu v odpovedi, keďže v praxi bol nový riaditeľ menovaný bez konkurzu a Lekárskej komory sa nikto nepýtal na jej názor.
Moje slová o zvláštnych spôsoboch personálnej práce na ministerstve zdravotníctva minister považuje za slovný lapsus. Trvám na tomto názore a navyše dodávam, že takéto jednanie v personálnej praxi mi pripomína diktátorské spôsoby dobre známe z minulých rokov a z histórie.
Vzhľadom na neuspokojivú odpoveď pána ministra v tomto jednom prípade, a keďže takýchto prípadov bolo neúrekom po celom Slovensku a tiež na ministerstve, žiadam, aby minister
zdravotníctva podal správu o dôvodoch takéhoto masového odvolávania riaditeľov nemocníc, najlepšie všetkých odvolaných riaditeľov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, a osobitne o dôvodoch odvolania námestníka pre personálnu prácu a ekonomickej námestníčky ministerstva zdravotníctva. V prípade, že uvedený výbor zistí nejaký nesprávny postup v práci ministerstva, mal by podať podnet na prešetrenie nesprávnych postupov na kompetentné orgány. Ak sa takýto postup uskutoční, nebudem trvať na spresnení odpovede pána ministra. V opačnom prípade kladiem opakovane tú istú otázku ako v interpelácii, na ktorú som nedostal odpoveď: Aký bol dôvod odvolania riaditeľa Nemocnice s poliklinikou v Poprade?
Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánovi poslancovi.
Páni poslanci a pani poslankyne, chcem vás upozorniť na jednu vec. Dnes ďalším programom sú interpelácie a rozprava. Ak dnes začneme a skončime interpelácie, tým končíme a budeme mať ďalšiu schôdzu až v septembri. Ak interpelácie neskončíme dnes, budú musieť byť v stredu. Preto je potrebné, aby sme si dnes odhlasovali ako budeme pokračovať, či pokračujeme v interpeláciách alebo či budeme mať interpelácie v stredu, alebo či interpelácie presunieme na ďalšiu schôdzu. Na to potrebujeme, aby tu bola aspoň nadpolovičná väčšina prítomných. Ak nebude, automaticky bude schôdza pokračovať v stredu interpeláciami, pretože v utorok je zasadnutie vlády. Prosil by som vás, pani poslankyne, páni poslanci, keby ste všetci prišli do rokovacej miestnosti a rozhodli o tomto probléme.
Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, navrhujem, aby sme tento bod programu, ktorý teraz prerokúvame, preložili na septembrovú schôdzu a aby sme teraz začali interpelácie a potom všeobecnú rozpravu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Je to jeden návrh, dám o ňom hlasovať, ale potrebujeme na to potrebný počet poslancov. Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, chcem len pripomenúť, že táto schôdza trvá štvrtý týždeň. Tak dôležitý bod ako sú interpelácie, sa za celý rok - by som povedal - absolútne obchádza, a takisto teraz naň neprišlo. Tu si treba postaviť otázku, ako je to možné.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Kto neprišiel? Poslanec F. Mikloško:
Neprišiel tento bod na program.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Akože by neprišiel? Však teraz ide ďalej. Pýtam sa vás.
Poslanec F. Mikloško:
Vecí dáte hlasovať, každý chce ísť domov a pôjde sa domov. Vláda odišla. Kde je predseda vlády?
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vláda je tu. Je tu päť členov. Poslanec F. Mikloško:
Na interpelácie by tu mala byť celá vláda. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Myslím si, že nemusí byť celá vláda, ale vláda tu teraz je. Ale neviem, či je to teraz váš návrh, že budeme pokračovať ďalej v interpeláciách alebo sa prikláňate k tomu, čo povedal pán Čarnogurský.
Poslanec F. Mikloško:
Tvrdím, že je neúnosné, aby stále tento dôležitý bod programu bol odsúvaný.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, nikto ho neodsúva. Pokračujeme ďalej.
Pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico:
Vážený pán predseda, navrhli ste, že pokiaľ dnes neukončíme rokovanie Národnej rady, mali by sme pokračovať až v stredu, pretože zajtra je zasadnutie vlády. Pýtam sa, kto
je komu zodpovedný. Myslím si, že vláda je zodpovedná Národnej rade. Takže ak by mala Národná rada pokračovať, nech pokračuje zajtra a nech si vláda presunie svoje zasadnutie na stredu. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, vláda má pravidelné zasadnutia. My sme sa s naším programom prispôsobili a rozhodovali sme o tom aj na grémiu, že budeme dávať naše zasadnutia vtedy, keď vláda nemá zasadnutie.
Prosím, pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Vážený predsedajúci, podľa § 15 rokovacieho poriadku člen vlády Slovenskej republiky je povinný priši na schôdzu Slovenskej národnej rady, ak sa na tom uznesie Slovenská národná rada bez rozpravy. Žiadam, aby sme hlasovali o tom, aby zajtra sem prišla vláda.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, je to druhý návrh. Prvý návrh bol pána poslanca Čarnogurského, potom pána Kötelesa. Má ešte niekto nejaký návrh? Pýtam sa poslednýkrát, má ešte niekto nejaký návrh, aby som nebol upodozrievaný, že niekomu nechcem dať predniest svoj názor a návrh.
Pán poslanec Rea.
Poslanec J. Rea:
Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia, milí hostia,
pripájam sa k prvým slovám pána poslanca Miklošku, že zasadáme štyri týždne, sme absolútne vyčerpaní, a dávam takýto návrh: Keďže tá vyčerpanosť je tak veľká, jednoducho nedokážeme už zhodnotiť stav, vidím to u niektorých odpovedí na interpelácie, dávam návrh, aby sme 20. schôdzu teraz tretím hlasovaním ukončili a interpelácie a rozpravu dali ako prvý bod 22. schôdze s tým, že tak, ako sme mali predtým, ak si dobre pamätáte, pán poslanec Mikloško, tie interpelácie boli a začínali sme schôdzu programom interpelácie, aby sme takto aj 22. schôdzu začínali bodom interpelácie a všeobecnou rozpravou, aby sme o tomto dôležitom bode, za aký ho považujem aj ja, rokovali čerství, plní sviežosti po dovolenke, aby sme sa mohli do vlády zahryznúť, kde si kto zaumieni.
Predseda NR SR J. Gašparovič:
Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, za poslancov KDH chcem prehlásiť, že poslanci KDH sa vôbec necítia byť vyčerpaní, práve naopak, nám sa to teraz začína páčiť.
Predseda NR SR J. Gašparovič:
Ďakujem. Dám hlasovať o návrhoch ako boli prednesené s tým, že skôr ako dám hlasovať o prvom návrhu pána Čarnogurského, odhlasovali by sme interpelácie, ktoré som prečítal, teda budenie prijímať uznesenie o tom, či súhlasíme alebo nesúhlasíme s odpoveďami ministrov. Najskôr by som dal hlasovať o tých interpeláciách, u ktorých páni poslanci prejavili nespokojnosť s odpoveďami ministrov. Potom dám hlasovať o návrhu pána poslanca Čarnogurského, aby sme ďalej pokračovali interpeláciami a ostatné písomné interpelácie dali na ďalšiu schôdzu.
Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, predpokladám, že po hlasovaní nastane všeobecný rozvrat parlamentu, preto by som chcel upozorniť na jednu vec. Podľa Ústavy Slovenskej republiky funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a jeho podpredsedov sú nezlučiteľné so žiadnou inou funkciou. Pýtam sa preto, či títo traja ľudia po ich voľbe hlasovali pri ostatných hlasovaniach pretože v opačnom prípade táto voľba je spochybnená. Je to podľa Ústavy Slovenskej republiky - ja si ju ctím, aj keď som za ňu nehlasoval.
Predseda NR SR J. Gašparovič:
Áno, pán poslanec. Poslanec F. Mikloško:
Vážne upozorňujem, že hlasovanie týchto dvoch poslancov napríklad v prípade guvernéra banky asi je problematické.
Predseda NR SR J. Gašparovič: Neviem prečo.
Poslanec F. Mikloško:
Lebo boli zvolení a táto funkcia je nezlučiteľná s inou funkciou. Článok 61 ústavy ods. 4 hovorí: "Funkcie predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu sú nezlučiteľné s inou funkciou v štátnych orgánoch, orgánoch územnej samosprávy a orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Bohužiaľ, parlament je zatiaľ štátny orgán.
Predseda NR SR J. Gašparovič:
Nevidím tu to, čo hovoríte. Poslanec nie je štátny orgán.
Poslanec F. Mikloško:
A čo je? Súkromná firma? Predseda NR SR J. Gašparovič:
A keby aj, samozrejme, že sa vzdajú funkcií. Poslanec nie je štátny orgán. Poslanec je samostatný, volený, nikomu nezodpovedný, len parlamentu.
Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:
Priatelia, dajme hlasovať o návrhu pána poslanca Reu. Toto všetko je druhotné. /Ruch v sále. /
Predseda NR SR J. Gašparovič:
Nie, najskôr ideme hlasovať o interpeláciách pánov poslancov, ktorí neboli spokojní s odpoveďami ministrov.
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 109 poslancov.
Budeme hlasovať - pán poslanec Masarik nesúhlasí s odpoveďou ministra Bacu, pán poslanec Lauko nesúhlasí s odpoveďou ministra Soboňu, pán poslanec Fogaš nesúhlasí s odpoveďou ministra Tuchyňu, potrebuje doplniť odpoveď ministra Tuchyňu, pán poslanec Tahy nesúhlasí s odpoveďou bývalého ministra privatizácie Dolgoša a pán poslanec Masarik nesúhlasí s odpoveďou pani Keltošovej a pána generálneho prokurátora.
Prosím, faktická poznámka. Poslanec L. Köteles:
Pán predseda, ani ja nesúhlasím s odpoveďou bývalého ministra Kučeru.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda, keď sa má hlasovať, prosil by som, aby sa hlasovalo jednotlivo, pretože som nepovedal, že nesúhlasím s odpoveďou pána ministra, len pán minister ma v závere svojho listu ubezpečuje, že po prijatí opatrení vo vzťahu k dávaniu rôznych pozorností a darov okresným a rôznym iným policajným štruktúram, po prešetrení celej veci mi ešte zašle doplňujúci list. V tomto smere prosím, aby odpoveď pána ministra bola doplnená. Preto nemožno povedať, že nesúhlasím s tým, pretože to, čo napísal je v súlade s tým, čo som sledoval. Navrhujem hlasovať jednotlivo.
Predseda NR SR J. Gašparovič:
Nebudeme hlasovať jednotlivo, pán poslanec. Budeme hlasovať jednotlivo len o odpovedi na vašu interpeláciu. Všetci ostatní nesúhlasia, o tom budeme hlasovať an blok.
Poslanec Ľ. Fogaš:
V poriadku. Navrhujem, aby sa hlasovalo o mojej odpovedi samostatne.
Predseda NR SR J. Gašparovič:
Pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:
Nemôžem sa vyjadriť, že nesúhlasím s odpoveďami. Potrebujem doplnenie, pretože ide o dve rôzne interpretácie tej istej otázky. Na tú istú interpeláciu pána poslanca Miškovského a mňa od pána ministra Dolgoša prišli dve diametrálne odlišné odpovede, preto to žiadam dať na pravú mieru a myslím, že aj parlament by si to mal želať.
Predseda NR SR J. Gašparovič:
Dobre. Budeme hlasovať aj o odpovedi na vašu interpeláciu osobitne. O odpovediach na interpelácie ostatných, ktorí vyslovili nespokojnosť, budeme hlasovať an blok.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Budeme hlasovať, či Národná rada je spokojná s odpoveďou na interpelácie tých poslancov, ktorých som prečítal, okrem odpovede na interpeláciu pána poslanca Fogaša a Tahyho.
Kto je za to, že odpovede sú dostačujúce?
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Kto je za to, že tieto odpovede sú nedostačujúce, teda kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada schválila odpovede ministrov.
Teraz budeme osobitne hlasovať o interpelácii pána poslanca Tahyho, ktorý v rámci odpovede žiada spresniť informáciu, nakoľko táto je rozporuplná s informáciou pre poslanca pána Miškovského.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 112 poslancov.
Budeme hlasovať, či súhlasíme s tým, že tieto odpovede Národnej rade postačujú, alebo je potrebné, aby minister zaujal jednoznačné stanovisko. Prosím, kto je za, aby minister zaujal jednoznačné stanovisko? Prepáčte, pomýlil som vás a vy ma mýlite už štyri hodiny.
Prosím, prezentujme sa ešte raz. Prezentovalo sa 112 poslancov.
Opakujem ešte raz - budeme hlasovať o tom, že stanovisko, ktoré dal bývalý minister pánu poslancovi Tahymu, je nedostatočné, pretože je rozporuplné s iným stanoviskom pre iného pána poslanca. Kto súhlasí s tým, že tá odpoveď je dostačujúca, bude hlasovať za.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Teraz budeme hlasovať o tom, kto je toho názoru, že je nedostačujúca.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Konštatujem, že odpovedí pána ministra považujeme za nedostačujúcu.
Budeme hlasovať o žiadosti pána poslanca Fogaša. Pán Fogaš žiada doplnenie odpovede ministra.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Svoju žiadosť sťahujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán Fogaš sťahuje svoju žiadosť, pretože pán minister hovorí, že mu odpovie.
Teraz budeme hlasovať o prvom návrhu pána Čarnogurského s tým, že ďalšiu časť písomných interpelácií odkladáme na ďalšiu schôdzu a že budeme pokračovať riadnymi interpeláciami. Ešte sa však hlási pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa M. Mušková:
Obávam sa toho, že tak ako povedal pán poslanec Mikloško, skutočne teraz skončíme a nedostanem sa k tomu, aby som vás mohla osloviť.
Vážené pani kolegyne, kolegovia, dovolím si pri príležitosti vyplatenia prvého zvýšeného poslaneckého platu osloviť tých kolegov poslancov, ktorí tak ako ja sa pri hlasovaní o zvýšených platoch zdržali hlasovania, boli proti, alebo sa z hocijakých iných dôvodov neprezentovali, aby sme rozdiel medzi pôvodným a terajším platom odovzdávali späť do Národnej rady. Zároveň chcem poprosiť predsedu Národnej rady, aby otvoril na tento účel konto, kde by sme tieto peniaze mohli poukazovať. Peniaze z tohto konta môžu byť použité tam, kde by to bolo najviac potrebné, napríklad na nadáciu pre talentované deti na umeleckých školách alebo pre talentované deti vôbec. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Takže, páni poslanci, počuli výzvu pani poslankyne. Po zasadnutí vedenia Národnej rady môžem oznámiť konto. Pán poslanec Fico - faktická poznámka.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni,
myslím, že sme trošku podcenili otázku, ktorú tu postavil pán poslanec Mikloško, či poslanci, ktorí boli zvolení za predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, boli oprávnení hlasovať v nasledujúcich hlasovaniach. Myslím si, že Ústava Slovenskej republiky hovorí jednoznačne, že funkcia predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu je nezlučiteľná s inými funkciami v štátnych orgánoch. Myslím si, že nikto tu nemôže spochybňovať, že Národná rada je štátny orgán. A keďže sú tu pochybnosti, dávam návrh na uznesenie Národnej rady, ktoré by znelo: "Národná rada Slovenskej republiky ukladá Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady, aby zaujal stanovisko, či poslanci, ktorí boli zvolení za predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, mohli na tej istej schôdzi po voľbe opätovne hlasovať o iných návrhoch. "
Ďakujem za vašu pozornosť. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Černák. Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,
skôr, ako sme nominovali našich dvoch poslancov na funkcie podpredsedov, osobne som konzultoval s ústavnými právnikmi aj s mandátovým a imunitným výborom. Táto funkcia je zlučiteľná. Naši poslanci sa síce obidvaja vzdajú mandátu, ale funkcia je zlučiteľná. Máme to overené. V žiadnom prípade zákonodarný parlament nemôže byť posudzovaný za štátnu moc.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, už som pánu Ficovi odpovedal. Navrhujem, aby sme ukončili túto diskusiu s tým, že dáme hlasovať o návrhu pána Čarnogurského a budeme pokračovať ďalej. Veď tu budeme do rána.
Pán Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
rád by som poopravil pána predsedu SNS a pána poslanca. Neviem o tom, že by sa mandátový a imunitný výbor bol touto otázkou zaoberal, preto nemožno povedať, že sa to konzultovalo s mandátovým a imunitným výborom. To po prvé. A po druhé - myslím si, že treba veľmi pozorne túto otázku vyložiť. Domnievam sa, že je to nie tak, že by tieto funkcie boli zlučiteľné. Nie sú zlučiteľné. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:
Inak sa mi to páči, že po dvoch rokoch tu opäť hráme nejaký ping-pong. To je pre nás, že Tono Hrnko? Kde je? Ale pýtam sa, pán kolega - hovoríme o štátnej moci, o štátnej správe. Ty prednášaš, čo je štátna moc, zákonodarný, výkonný a súdny orgán, aká zákonná norma o čom hovorí. Konkrétne v tomto prípade o predsedovi a podpredsedovi kontrolného úradu. Buď taký láskavý, ako špecialista, že by si nám to vysvetlil....
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, nechajme túto debatu. Bol tu návrh pána poslanca Ficu. Ale na druhej strane chcem povedať, že aj páni poslanci a poslankyne zo SDĽ mali svojho kandidáta z našich radov. A doteraz im to nevadilo, až po voľbe. /Hlasy z pléna, že nebol zvolený. / A keby bol zvolený? Skončme to, prosím. Ideme hlasovať o návrhu pána Čarnogurského. Je tu návrh pána poslanca Ficu, budeme o ňom hlasovať.
Pán Bárány - faktická poznámka. Poslanec E. Bárány:
Pán predseda, viete rovnako dobre ako ja, ba pravdepodobne lepšie, že Národná rada je štátnym orgánom, čiže členstvo v nej je jednoznačne nezlučiteľné. To je prvá vec. Druhá vec - to, čo ste spomínali, že SDĽ mala svojho kandidáta tiež z radov poslancov, je, prirodzene, pravdou, lenže pri našom kandidátovi, keďže nebol zvolený, otázka zlučiteľnosti alebo nezlučiteľnosti, musím povedať žiaľ, ani nevznikla a nemali sme možnosť ju riešiť. Táto otázka by vznikla až momentom zvolenia.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
No a momentom zvolenia sa vyrieši. Prosím, pán poslanec.
Poslanec A. Matejka:
Vážení kolegovia, nakoľko som bol priamo účastný pri tvorbe zákona číslo 39 o Najvyššom kontrolnom úrade, chcem povedať, že Najvyšší kontrolný úrad je zodpovedný za svoju činnosť Národnej rade, a neviem si predstaviť, ako môže byť štatutár Najvyššieho kontrolného úradu zodpovedný sám sebe, poslancovi. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
Vážené kolegyne a kolegovia, myslím si, že posledný diskusný príspevok vyriešil kauzu o hlasovaní alebo nehlasovaní. Rád by som reagoval na výzvu pani poslankyne Muškovej, že poslanecký klub SDĽ sa touto otázkou zaoberal hneď po schválení, nie až po vyplatení prvého platu, má zriadené konto, prispieva na neho pravidelne, a môžeme toto konto oznámiť aj ďalším poslancom. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:
Samozrejme, že sa pripájame k poslancovi Ftáčnikovi. Niekto robí iba poslanca, niekto robí poslanca, docenta a má aj spoločnosť s ručením obmedzeným. Ja osobne, koľko budem mať za sebou takýchto iniciatív, teda zdrojov príjmov, toľko budem prispievať. To je jasné.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, chcel by som priamo oznámiť konto poslancov KDH. /Smiech v sále. / Je to číslo 182-6735-112/0200 Všeobecná úverová banka, Bratislava-centrum.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Nerozumel som, to je čie? Vaše konto? /Smiech v sále. / Som rád, že naša schôdza, i keď sme unavení, je pred prázdninami veselá a humorná.
Ešte pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
ak sa neurazíte, myslím si, že Národná rada Slovenskej
republiky má iné spôsoby, ako sa môže zabávať. Veľmi ma mrzí, že tento najdôstojnejší orgán Slovenskej republiky takýmto spôsobom rokuje. Navrhujem preto, aby sa okamžite ukončila diskusia k tomuto bodu programu a aby sa pokračovalo ďalej.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Dám hlasovať o návrhu pána poslanca, že končíme akúkoľvek diskusiu a budeme pokračovať hlasovaním o návrhu pána poslanca Čarnogurského.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 114 poslancov.
Kto je za to, aby sme ukončili diskusiu k týmto otázkam, ktoré sme teraz prerokúvali?
Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Takže prestaneme diskutovať a budeme hlasovať o návrhu pána Čarnogurského, aby sme upustili od ďalšieho prerokovávania písomných interpelácii a odpovedí na ne s tým, že začínané normálnymi interpeláciami tak, ako mali byť na 20. schôdzi Národnej rady.
Najskôr sa budeme prezentovať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Čarnogurského?
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Čarnogurského neprešiel.
Pán poslanec Mikloško nedal konkrétny návrh, len aby sme pokračovali. Druhý návrh dal pán poslanec Rea.
Prosím, pán poslanec. Poslanec L. Köteles:
Vážený pán predseda, podľa rokovacieho poriadku som žiadal, aby sme pokračovali zajtra a uznesením sme uložili vláde, aby prišla aj ona.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Dobre. Takže hlasujeme teraz o vašom návrhu.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Návrh pána poslanca znie, aby sme zajtra pokračovali v zasadnutí Národnej rady a pozvali na zasadnutie vládu. Kto je za tento návrh?
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca neprešiel.
Ďalším návrhom bol návrh pána poslanca Reu, ktorý navrhuje ukončiť 20. schôdzu a 22. schôdzu začať podľa plánovaného programu s tým, že interpelácie by na tejto schôdzi boli ako prvé.
Prosím, pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico:
Pán predseda, prosím vás, aby ste dali najskôr hlasovať o mojom návrhu, pretože v prípade, že bude schválený návrh pána poslanca Reu, už tu nebude vôľa na to, aby sa hlasovalo o návrhu, ktorý som podal ja.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ľutujem, ale o tom by som musel dať zase hlasovať. To môžem urobiť, nech mi Národná rada dovolí, aby som dal najskôr hlasovať o návrhu pána poslanca Fica. Je tu poradie, nedá sa nič robiť.
Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Fígeľ:
Môžeme hlasovať o zmene poradia hlasovania, len chcem k tomu dodať, že istým spôsobom toto uznesenie sa týka platnosti alebo spochybnenia či nespochybnenia dnešného diania v parlamente po voľbách zástupcov do Najvyššieho kontrolného úradu. A mať takúto nezodpovedanú otázku, myslím si, že je veľmi nepríjemné. Stalo sa to aj pri ústave. Preto vás vyzývam, aby sme to uznesenie prijali a zaoberali sa tým. Chcem k tomu dodať asi toľko, že to spochybnenie ďalšieho hlasovania dnes poobede nenastalo po ukončení bodu o Najvyššom kontrolnom úrade, ale v okamihu, keď bol zvolený predseda Najvyššieho kontrolného úradu, pretože ten sa zúčastnil druhého
kola volieb, kde sme volili podpredsedov, takže jeho hlasovanie už bolo neplatné.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec už potom nehlasoval. Poslanec J. Fígeľ:
Hlasoval stopercentne. Som overovateľom. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Mohol hlasovať, však bol poslancom. Pán poslanec Goč. Poslanec R. Goč:
Ústava obsahuje aj článok 77. Zaujímavé je, že sa účelovo vykladá stále len článok, kde je Najvyšší kontrolný úrad, pritom je rovnako postavený na úroveň poslanec, teda je spomínaný v ústave rovnako ako predseda Najvyššieho kontrolného úradu. V článku 77 je presne vymenované, ktorá funkcia je nezlučiteľná s výkonom poslaneckej funkcie. Nikde sa nenachádza predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Takže, aby sme rešpektovali článok 77. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,
prosím vás pekne, ak už sme najvyšší ústavodarný zbor,
kto iný ešte môže vykladať zákony, ktoré predkladá alebo prijíma? Ktosi môže namietať, že nemusí ich v prvom kole prijať, Najvyšší súd ich môže vrátiť späť, ale nakoniec aj tak o tom rozhodne tento orgán. Prosím, aby sme to brali na vedomie. Ak máme spor, hlasujme o výklade každého jedného zákona.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, myslím si, že by sme mali ukončiť, alebo vôbec sa nepúšťať do vecnej diskusie o tom, či zvolení funkcionári Najvyššieho kontrolného úradu mohli alebo nemohli hlasovať.. O tom predsa rozhodne, alebo zaujme k tomu stanovisko imunitný výbor. Preto teraz hlasujme iba o procedurálnej otázke, že budeme najskôr hlasovať o návrhu pána poslanca Fica pred návrhom pána poslanca Reu, ako by to normálne vyplývalo z rokovacieho poriadku, ale nepúšťajme sa do vecnej diskusie o probléme.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, pokiaľ by som chcel zachovať procedurálny postup, musím najskôr dať hlasovať o návrhu pána poslanca Reu. Takže ideme hlasovať o návrhu pána poslanca Reu.
Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, ak odhlasujeme návrh pána poslanca Reu,
nemôžeme o ničom ďalšom hlasovať, pretože schôdza končí, a potom návrh pána poslanca Fica nám zostane až na ďalšiu schôdzu, na septembrovú, a tým sa celé toto obdobie neistoty posunie prakticky o dva mesiace. Preto, keď budeme najskôr hlasovať o tom, že budeme najskôr hlasovať o návrhu pána poslanca Fica, v prípade, že to odsúhlasíme, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fica potom vecne, to znamená, či poverujeme imunitný výbor, aby zaujal stanovisko, či mohli hlasovať a podobne, odhlasujeme to, a potom budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Reu, či sa skonči táto schôdza alebo nie.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, schôdzu Národnej rady, aj keď prijmeme návrh pána poslanca Reu, ukončuje predseda Národnej rady, takže nič by sa nestalo. Ale prosím, aby som vyhovel vašej žiadosti, dám hlasovať najskôr o návrhu pána Fica, či vôbec o ňom budeme hlasovať.
Prosím, pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:
Pán predseda, o každej schôdzi je urobený protokol podpísaný vami. Aj keď si pán Vanko a naši kolegovia myslia, že sú podpredsedami, resp. predsedom, ja si myslím, že ešte nie sú.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Nie sú, až keď budú mať v rukách dekréty, potom budú. Takže hlasujeme o tom, čo navrhol pán poslanec Fico, či budeme hlasovať o jeho návrhu skôr, ako o návrhu pána Reu.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 119 poslancov.
Kto je za to, aby sme skôr ako rozhodneme o návrhu pána poslanca Reu, rozhodovali o návrhu pána poslanca Fica? Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Čiže tento návrh sme neprijali a budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Reu, ktorý znie, že sa končí schôdza a ďalšia schôdza sa začne interpeláciami.
Prosím, pán poslanec, už nebudeme meniť hlasovanie.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda, vážení členovia vlády,
chcel by som trošku spresniť to, o čom tu budeme vlastne hlasovať, pretože by sme mali naozaj ctiť procedurálny postup, ktorý je stanovený aj v ústave. Využívam teda tento čas a chcem podať návrh na prerušenie zasadnutia Národnej rady podľa článku 82 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky, a to do 1. septembra tohto roku. Tým sa najbližšia schôdza bude konať až po prerušení, samozrejme, ak odhlasujete tento môj návrh. Ústava nám ukladá obmedzenie len v tom zmysle, že prerušenie môže trvať len štyri mesiace v roku. Dávam tento návrh na mesiac a pol v tomto období. Počas prerušenia vykonáva, samozrejme, svoju pôsobnosť predseda, podpredsedovia, to znamená, že všetky ostatné funkcie by mali byť zabezpečené. Ak prejde tento návrh, myslím si, že to je to, čo podľa ústavy máme urobiť. A keďže ho považujem za spresnenie návrhu pána poslanca Reu, myslím si, že je možné, aby sa potom hlasovalo aj o návrhu pána poslanca Fica v poradí.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Tým, že dávate termín 1. septembra, vlastne stanovujete termín pokračovania 20. schôdze.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Nie, podľa ústavy Národná rada zasadá stále a zíde sa na váš podnet, pán predseda.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ale dali ste termín do 1. septembra. To znamená, že musím do 1. septembra pokračovanie schôdze začať.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Nie. Ešte raz. Národná rada Slovenskej republiky zasadá stále. Jednotlivé schôdze zvoláva jej predseda podľa článku 83, to znamená, že Národná rada podľa odseku 3 môže uznesením prerušiť svoje zasadnutie, a v tomto období nie je možné zvolať schôdzu, vykonávate svoje funkcie len vy a vaši podpredsedovia. Po schválení tohto uznesenia môžete po 1. septembri kedykoľvek zvolať schôdzu. Súčasne je možné, aby sa schôdza zišla aj skôr, a to podľa predchádzajúcich ustanovení. Teda na návrh najmenej pätiny poslancov, prípadne na iný podnet je možné, aby sa Národná rada zišla v mimoriadnych situáciách. Teda nenavrhujem, aby sa Národná rada zišla 1. septembra, ale po 1. septembri, a ponechávam to na vašu úvahu. Len prerušenie bude trvať do 1. septembra - podľa môjho návrhu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
To ste spresnili, lebo ste povedali do 1. septembra.
Prosím, pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:
Po prvé - chcel by som sa spýtať pána kolegu Fogaša, prečo treba zdôvodniť odloženie schôdze. A po druhé - prosil by som pána kolegu Fica, keby mohol ísť k mikrofónu, pretože pán kolega Fogaš to viaže na vaše vystúpenie. Pán kolega, že by ste nám to mohli ešte raz zdôvodniť. Pokiaľ som dobre porozumel, pán kolega Fogaš viaže na vás prerušenie schôdze. Pýtam sa na jeho zdôvodnenie. On to nepovedal. Prosím teda vás, pán kolega.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, pán poslanec. Poslanec R. Fico:
Ďakujem, pán predseda, za slovo. Myslím si, že hovoríme o dvoch rozdielnych veciach. Tu nie je žiadne spojenie s mojím návrhom, ktorý sa týka úplne inej otázky.
Poslanec M. Andel:
Takže nie je dôvod na prerušenie tejto schôdze tak, aby sa pokračovalo v septembri.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Andel, zatiaľ ešte ja dávam slovo. Takže žiadny dialóg.
Pán poslanec Andel, pán poslanec Fogaš navrhol, aby sme neukončili dnešnú schôdzu, ale aby sme dnešnú schôdzu prakticky len prerušili, aby sa v nej mohlo pokračovať po prvom septembri.
Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:
Chcel by som sa spýtať ešte na takúto logickú vec: V prípade, že sme zvolili kolegov na 21. schôdzi, kde je napísané, že na 20. schôdzi nemôžu hlasovať? /Ruch v sále. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Fogaš.
Prosím kľud, páni poslanci, pán poslanec Fogaš chce ešte niečo vysvetliť.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Prosím, aby sme rozlišovali podľa ústavy procedurálne ako zasadá Národná rada. Podľa ústavy Národná rada koná stále zasadnutie. V rámci stáleho zasadnutia sa konajú jednotlivé schôdze. Jednotlivé schôdze zvoláva pán predseda Národnej rady tak, ako sa dohodnú vo vedení, takú prax sme si zaviedli, na základe trebárs rokovania politického grémia, atď. Okrem toho poslanci, samozrejme, môžu vyvolať zasadnutie schôdze sami. Keďže je stále zasadnutie, znamená to, že neexistujú žiadne parlamentné prázdniny a vo všetkých krajinách existuje možnosť prerušiť zasadanie. Najdlhšie prerušenie má francúzsky parlament, ktorý hovorí o štyroch mesiacoch. My sme tiež dali takéto ustanovenie do našej ústavy. Naša ústava pripúšťa prerušiť toto stále zasadnutie, to známená, nekonať schôdze v určitom období, vlastným uznesením. A takýto návrh dávam. Pán Rea navrhol ukončiť túto schôdzu. Ja navrhujem, aby sme súčasne hlasovali, teda v poradí, v akom boli návrhy predložené, o návrhu na prerušenie stáleho zasadnutia Národnej rady na dobu mesiac a pol, teda do 1. septembra. Po 1. septembri predseda s vedením zváži, kedy zvolá Národnú radu, zase sa zídeme a budeme pokračovať v poradí 22. schôdzou. To je podľa článku 82 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško, potom pán poslanec Zselenák. Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, pán poslanec Bajan povedal posledné vysvetlenie kompetentnejšie ako Ústavný súd - na 21. schôdzi sme volili Najvyšší kontrolný úrad a na 20. schôdzi sme volili guvernéra, čiže všetko je v poriadku. V tomto zmysle aj taká opozícia ako KDH sa vzdáva a prijíma, že všetko je v poriadku. Skutočne následne to je absolútne v poriadku. /Potlesk. / Neviem, či ma aj rozumiete.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Rozumiem. Poslanec F. Mikloško:
Teraz som hovoril smrteľne vážne. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Zselenák má ešte slovo.
Poslanec J. Zselenák:
Vážený pán predseda, dámy a páni,
je mi ľúto, že po dlhom mlčaní musím vstúpiť do tejto rozbúrenej, miestami až nedôstojnej diskusie, ale vzhľadom na skutočnosť, že ešte do dnešného rána som myslel vážne aj svoju kandidatúru na úrad predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, dal som si aj ja tú námahu, že som si naštudoval súvisiace právne predpisy, ktoré túto záležitosť upravujú. Bohužiaľ, musím konštatovať, že to, čo sa udialo dnes, následne po zvolení predsedu a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, podľa môjho názoru a tých informácií a zdrojov, ktoré som si naštudoval, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, článok 61 ods. 4 hovorí nasledovne: "Funkcie predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu sú nezlučiteľné s inou funkciou v štátnych orgánoch"- teda aj v Národnej rade, pretože aj Národná rada je štátnym orgánom - "orgánoch územnej samosprávy a orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. " Je tu jasne napísané, že ide o funkciu. Zvolení páni do uvedených funkcii nadobudli túto funkciu tým, že pán predseda Národnej rady vyhlásil výsledok volieb. Teda nejde o iný pracovno-právny vzťah, o zvolenie do funkcie. Právoplatnosť tohto zvolenia je vyhlásením výsledkov volieb.
Bohužiaľ, dvaja z uvedených alebo dvaja z dotknutých troch osôb sa - vychádzajúc z článku 62 - nevzdali svojho poslaneckého mandátu, čím by uvolnili ďalší chod hlasovania, a zúčastnili sa tohto hlasovania. Domnievam sa totiž, že je celkom jedno, ktorý článok ústavy vylučuje takúto možnosť, či to je článok o postavení a právach poslancov alebo či to je článok o predsedovi a podpredsedoch Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa tohto teda situácia je nasledovná.
Hlasovanie, v ktorom sme rozhodovali o zvolení guvernéra a viceguvernéra Národnej banky, treba vyhlásiť za neplatné hlasovanie, pretože sa ho zúčastnili dvaja poslanci, ktorý v tomto prípade hlasovacie právo už nemali. Vôbec nejde o súvislosť, či to bolo na 20. alebo 21. schôdzi, ale ide o to, že to bolo po vyhlásení a po zvolení predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. Ak by Národná rada Slovenskej republiky pripustila takýto stav, podľa môjho názoru, by porušila Ústavu Slovenskej republiky, čo by nebolo veľmi dobré a neslúžilo by ku cti ani Národnej rade, ani zvoleným funkcionárom.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, som rád, že ste si to naštudovali a že ste nám to teraz predniesli.
Pán poslanec Sokol. Poslanec P. Sokol:
Milí kolegovia, som hlboko presvedčený, že mandát poslanca zaniká určitou procedúrou. My sme s kolegom Vrabcom jasne deklarovali, že po zvolení do týchto funkcií túto procedúru dodržíme a riadnym postupom sa vzdáme nášho poslaneckého mandátu. Nikde nie je napísané, že zvolením sa pozbavujeme poslaneckého mandátu. Ale urobíme to tak riadnym procedurálnym postupom, že oznámime predsedovi Národnej rady, že od dátumu, kedy budeme uvedení do funkcie, sa vzdáme poslaneckého mandátu. Myslím si, že sme tu natoľko vyspelí, aby sme chápali procedurálne otázky.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Ak by bolo došlo k situácii, že by ste neboli zvolení, museli by ste asi znovu žiadať o mandát.
Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:
Pán predseda, chcel by som len doplniť úvahu alebo možný výklad práve v súvislosti s hlasovaním poslancov, ktorí zrejme hlasovať nemali v súvislosti s guvernérom a viceguvernérom Národnej banky Slovenska. V danom prípade je možný aj taký výklad, že v podstate tieto hlasy je potrebné považovať za neplatné tak, ako keby napríklad priala do tejto miestnosti upratovačka a stisla by gombík. V danom prípade je možný aj takýto postup a nevidím teda dôvod, aby sa muselo obligatórne prikročiť k revokovaniu celého uznesenia.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, ešte pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea:
Keď si ešte, vážení priatelia, prelistujete ústavu, v niektorom článku má napísané, že Národná rada Slovenskej republiky má 150 členov. Keby sa bolo stalo, že sa títo páni vzdajú, bola by mala iba 147 a vtedy by bol by porušený ten ústavný článok, ktorý hovorí o 150 poslancoch. Toto sa môže, tak ako hovorí pán poslanec Sokol, urobiť až riadnym procedurálnym spôsobom, kedy ešte sú náhradníci v dostatočnom počte, aby doplnili potom počet do 150 poslancov. Vtedy sa to môže robiť, ale Národná rada musí mať stále 150 členov, lebo by sme zase porušili iný článok. Prosím vás pekne, tých
článkov je asi 170. Dajme si teda jedno rokovanie Národnej rady, že si článok po článku ešte raz vyložíme, alebo si odhlasujme, že nebudú prázdniny a budeme sa učiť ústavu.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ideme hlasovať o návrhu pána poslanca Reu. Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 108 poslancov.
Hlasujeme za návrh pána poslanca Reu, aby sme ukončili 20. schôdzu. Kto je za návrh?
Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Môžem konštatovať, že sme prijali návrh pána Reu.
Páni poslanci a pani poslankyne, ktorí máte u seba písomne napísané interpelácie, aby ste ich odovzdali.
Takže, vážení páni poslanci, vážené poslankyne, prijali sme návrh pána Reu, ale ešte som neukončil schôdzu. Budeme ešte hlasovať o návrhu pána poslanca Ficu aj o návrhu pána poslanca Fogaša.
Budeme sa najskôr prezentovať.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Hlasujeme o návrhu poslanca Ficu, aby výsledky volieb predsedu a podpredsedov kontrolného úradu preskúmal mandátový výbor, aby posúdil, či poslanci mohli hlasovať. Kto je za návrh?
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Takže tento návrh pána poslanca Ficu neprešiel.
Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fogaša na prerušenie zasadania Národnej rady do 1. septembra. Tým vlastne dal návrh, aby parlamentné prázdniny trvali od zajtra až do 1. septembra. Do 1. septembra by som nemal zvolať schôdzu, ak nedostanem návrh od poslancov, alebo ak nebude niečo nevyhnutné.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Fogaša?
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.
Konštatujem, že ani návrh pána poslanca Fogaša sme neprijali.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
skôr ako ukončím zasadnutie dnešnej schôdze, chcem vám povedať, že jednotliví predsedovia výborov dostali návrhy na prerokovanie zákonov s tým, že si ich rozdelili do 25. augusta. Vidím, že predsedovia výborov už tu nie sú, oznámim im to písomne s tým, že ak Národná rada nebude mať mimoriadne zasadnutie skôr, podľa harmonogramu zasadne 22. septembra. Čiže tie výbory, ktoré do 25. mali spracovať návrhy na
zákony, by ich spracovali podľa určenia termínu. Myslím si, že to určíme do 10. septembra, ak schôdza nebude zvolaná skôr.
Pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám všetkým za účasť. Prajem vám príjemné prežitie dovoleniek v kruhu svojich rodín, aby sme sa tu stretli s veselou mysľou aj v septembri.
Uznesenia
prijaté na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 23., 24., 25. júna, 6., 7., 8., 9., 12., 13., 14., 15. a
19. júla 1993
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1489/1993
225
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 23. júna 1993
k prijatiu Slovenskej republiky do Rady Európy
Národná rada Slovenskej republiky
ako najvyšší zákonodarný zbor suverénnej Slovenskej republiky, ktorá si je vedomá zmyslu štátnej zvrchovanosti
A. berie na vedomie
1. informáciu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o stave prerokovania žiadosti Slovenskej republiky o prijatie do Rady Európy vo výboroch Parlamentného zhromaždenia Rady Európy,
2. odporúčania spravodajcov výborov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktoré boli prijaté v Politickom výbore Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a vo Výbore pre právne otázky a ľudské práva;
B. vyhlasuje,
že v nadväznosti na svoje uznesenie z 3. decembra 1992
1. podporuje žiadosť Slovenskej republiky o prijatie do Rady Európy/
2. je pripravená i naďalej uskutočňovať politiku ochrany ľudských a občianskych práv v súlade s princípmi obsiahnutými v Európskej konvencii o ľudských právach v znení následných odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Pri zabezpečovaní ochrany práv národnostných menšín bude vychádzať z princípov, obsiahnutých v Odporučení č. 1201 (1993) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy k dodatkovému protokolu k Európskej konvencii o ľudských právach a právach národnostných menšín;
C. odporúča
vláde Slovenskej republiky
podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o opatreniach potrebných pre realizáciu Odporučenia č. 1201 (1993) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
Termín: 1. september 1993.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r.
Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1195/1993
226 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 23. júna 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 453/1992 Zb. (tlač NR SR 232)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 453/1992 Zb. podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 232a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F í g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1154/1993
227
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 23. júna 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde cestného hospodárstva ( tlač NR SR 221)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde cestného hospodárstva podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 221a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1257/1993
228
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24. júna 1993
k návrhu na voľbu sudcov súdov Slovenskej republiky (tlač NR SR 242)
Národná rada Slovenskej republiky
podľa § 38 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 12/1993 Z. z.
zvolila
týchto sudcov s predpokladaným zadelením na súdy: okresné (obvodné) súdy
1. JUDr. Oľga Balážová
2. JUDr. Tatiana Biedniková
3. JUDr. Vladimír Donič
4. Mgr. Ladislav Duditš
5. Mgr. Peter Farkaš
6. JUDr. Marián Furman
7. JUDr. Martin Gajer
8. JUDr. Helena Hausleitnerová
9. Štefan Chovanec
10. JUDr. Kamil Ivánek
11. Róbert Jankovský
12. JUDr. Pavel Jurek
13. JUDr. Anna Kašajová
14. Mgr. Emil Klemanič
15. JUDr. Viera Kubišová
16. JUDr. Radoslav Lacko
17. JUDr. Anna Miklová
18. JUDr. Daniel Miženko
19. JUDr. Marián Mokoš
20. JUDr. Božena Murčová
21. JUDr. Milan Oravský
22. Mgr. Ivo Parada
23. Mgr. Elena Petrusová
24. JUDr. Anna Plichtíková
25. JUDr. Ján Poprocký
26. JUDr. Juraj Považan
27. JUDr. Jana Rapčanová
28. JUDr. Ľubica Rexová
29. JUDr. Tatiana Sabadošová
30. JUDr. Jana Stejskalová
31. JUDr. Eduard Szabó
32. JUDr. Branislav Sašinka
33. JUDr. Dana Šiffalovičová
34. Mgr. Igor Škultéty
35. JUDr. Jozef áutka
36. JUDr. Dagmar Tuháčková
37. JUDr. Róbert Urban
38. JUDr. Marián Uvíra
39. JUDr. Katarína Vachulíková
40. JUDr. Ivan Varga
41. JUDr. Gabriela Veselová
42. JUDr. Alica Vôrôsová
krajské súdy
1. JUDr. Eva Baranová
2. JUDr. Ľudmila Králiková
3. JUDr. Jozef Mikuláš
4. Mgr. Miroslava Púchovská
5. JUDr. Anna Savková.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1412/1993
229
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24. júna 1993
k správe o činnosti Komisie pre dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike od jej zriadenia do 31. mája 1993 (tlač NR SR 261)
A. berie na vedomie
1. správu o činnosti Komisie Národnej rady Slovenskej republiky na dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike od jej zriadenia do 31. mája 1993,
2. návrh uznesenia na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, prednesený poslancom J. Plesníkom k tejto správe:
B. odporúča
Komisii Národnej rady Slovenskej republiky na dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike
predložiť na septembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky návrh na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu s vecným vymedzením obsahu činnosti tohto výboru:
C. žiada
1. vládu Slovenskej republiky
predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o priebehu privatizácie v Slovenskej republike s dôrazom na analýzu najzávažnejších problémov procesu privatizácie a na jej ďalší postup
do 31. augusta 1993,
2. poslanecké kluby v Národnej rade Slovenskej republiky
zaujať konečné stanovisko k návrhu na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu podanému Komisiou Národnej rady Slovenskej republiky na dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike tak, aby sa problematika uzavrela najneskôr do skončenia septembrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky:
D. ukladá
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky
zaradiť správu vlády Slovenskej republiky o priebehu privatizácie v Slovenskej republike s dôrazom na analýzu najzávažnejších problémov procesu privatizácie a na jej ďalší postup na septembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1161/1993
230
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24. júna 1993
k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1992 (tlač NR SR 168)
Národná rada Slovenskej republiky A. schvaľuje
na návrh vlády Slovenskej republiky
štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 1992, ktorý vykazuje
rozpočtové príjmy v sume 115 876 034 tis. Kčs
rozpočtové výdavky v sume 123 809 310 tis. Kčs schodok rozpočtového
hospodárenia v sume 7 933 276 tis. Kčs:
B. súhlasí
1. s úhradou schodku rozpočtového hospodárenia vykázaného v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 1992 z prostriedkov štátnych finančných aktív Slovenskej republiky, ktoré vznikli po delimitácii štátnych finančných aktív federácie k 1. 1. 1993,
2. s odpustením odložených splátok odvodov dane z objemu miezd a odmien za rok 1992 vo výške 2, 8 mld Sk Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky:
C. berie na vedomie,
že v rozpočtovom hospodárení obcí za rok 1992 sa vykázali príjmy vo výške 20 627 mil. Kčs, výdavky vo výške 19 670 mil. Kčs a prebytok vo výške 957 mil. Kčs:
D. žiada
1. vládu Slovenskej republiky
- pozastaviť exekučné vymáhanie nedoplatkov zo strany podnikov poľnohospodárskej prvovýroby voči štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky až do osobitného prerokovania tohto problému vo vláde Slovenskej republiky,
- predložiť na 22. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky návrh opatrení na zamedzenie zhoršovania čistej pozície vládneho sektoru u bánk,
- podať vyčerpávajúcu a všestrannú informáciu o rokovaniach so zástupcami Medzinárodného menového fondu a o prijatých záväzkoch, ako aj o pripravovaných rozpočtových opatreniach,
- predložiť na septembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky zásady rozpočtovej politiky pre rok 1994,
2. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
- predložiť do 30. augusta 1993 stanovisko k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1992,
- preskúmať prekročenie výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva financií Slovenskej republiky za rok 1992 a predložiť o tom správu Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky do 30. augusta 1993:
E. odporúča
vláde Slovenskej republiky,
aby zlepšený hospodársky výsledok
1. Slovenského rozhlasu vo výške 41 613 tis. Sk mu bol ponechaný na riešenie otvorených finančných problémov v roku 1993 s dôrazom na vybudovanie siete zahraničných korešpondentov,
2. Slovenskej televízie vo výške 77 029 tis. Sk jej bol ponechaný na riešenie otvorených finančných problémov v roku 1993, najmä odvodov do Fondu národného poistenia.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
Príloha k uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky č. 231 z 24. júna 1993
Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky
22. schôdza
175 Uznesenie
Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 12. mája 1993
k informácii o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1992
Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky
A. berie na vedomie
informáciu o výročných finančných správach politických strán a politických hnutí za rok 1992:
B. odporúča
I. Národnej rade Slovenskej republiky
kodifikovať predpisy o združovaní v politických stranách a politických hnutiach a o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky /zákon č. 47/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 424/1991 Zb. v znení zákona č. 468/1991 Zb. a zákona č. 190/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 86/1993 Z. z. /, a súčasne vykonať tieto úpravy
1. v § 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 47/1993 Z. z. upraviť ods. 1, ktorý znie: "(1) strana a hnutie sú povinné predložiť každoročne do 15. februára Ministerstvu financií Slovenskej republiky výročnú finančnú správu, ktoré podá súhrnnú správu Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky":
2. v § 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 47/1993 Z. z. vložiť nový ods. 2, ktorý znie: "(2) Politickým stranám a politickým hnutiam, ktoré výročnú finančnú správu nepredložia v termíne podľa ods. 1, nebude v danom roku vyplatený štátny príspevok a ani poskytnutá úhrada volebných nákladov a návratná finančná výpomoc. ":
II. predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky
1. predložiť "Informáciu" Politickému grémiu na pripomienky,
2. po prepracovaní pripomienok z Politického grémia a jeho rozhodnutí o jej predložení na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky upraviť "Informáciu" a predložiť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky (v rámci záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1992).
C. ukladá
predsedovi výboru
informovať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Informácie o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1992.
Hvezdoň K o č t ú c h v. r. predseda výboru
Štefan H a r n a v. r. overovateľ
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 248/1993
231
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24. júna 1993
k informácii o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1992 (tlač NR SR 241)
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie
informáciu o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1992:
B. žiada
vládu Slovenskej republiky
1. prehodnotiť uplatňovanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 47/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon ô. 424/1991 Zb., v znení zákona číslo 468/1991 Zb. a zákona SNR č. 180/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 86/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,
2. v zmysle stanoviska Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného v uznesení z 12. mája 1993 č. 175 predložiť návrh na novelu uvedených zákonov.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1221/1993
232
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 24. júna 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 89/1993 Z. Z. (tlač NR SR 233)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 89/1993 Z. z. podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 233a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 726/1993
233
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Z 24. júna 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon ô. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení zákona č. 264/1992 Zb. a zákona číslo 267/1992 Zb. a zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 312/1992 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 492/1992 Zb. (tlač NR SR 196)
Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení zákona č. 264/1992 Zb. a zákona číslo 267/1992 Zb. a zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych
rehabilitácií v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 312/1992 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 492/1992 Zb. podľa výsledkov hlasovania k spoločným správam výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 196a a 196b) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e l v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1196/1993
234
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 24. júna 1993
k správe o plnení ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti (tlač NR SR 229)
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie
správu o plnení ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1140/1993
235
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 24. júna 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o výkone väzby (tlač NR SR 222)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o výkone väzby podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 222a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1993/1993
236
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24. júna 1993
k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov (tlač NR SR 231)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovedností sudcov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 231a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1551/1993
237
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 25. júna 1993
k voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (tlač NR SR 255)
Národná rada Slovenskej republiky konštatuje,
že navrhnutí kandidáti Arpád Matejka a Jozef Stank v prvom kole volieb, ani v opakovanej voľbe, konaných 25. júna 1993 neboli zvolení za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1141/1993
238 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 25. júna 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov (tlač NR SR 223)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 223a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1324/1993
239 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ZO 6. Júla 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon (tlač NR SR 249)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 249a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1262/1993
240 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY zo 6. júla 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore (tlač NR SR 237)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 237a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1333/1993
241 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ZO 6. júla 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o občianskych preukazoch (tlač NR SR 251)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o občianskych preukazoch podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 251a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ČÍSlo: 1413/1993
242
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY zo 7. júla 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku (tlač NR SR 257)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 257a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1413/1993
243 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY zo 7. júla 1993
k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku (tlač NR SR 257)
Národná rada Slovenskej republiky žiada
vládu Slovenskej republiky
prerokovať s vládou Maďarskej republiky používanie mien a priezvísk občanov Maďarskej republiky - príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny. O výsledku rokovania informovať Národnú radu Slovenskej republiky
do 31. decembra 1993.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1301/1993
244 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 8. júla 1993
k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1993 (tlač NR SR 247)
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie
správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1993;
B. odporúča
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,
aby požiadal vládu Slovenskej republiky o dodržiavanie lehôt na podanie správ:
C. žiada
vládu Slovenskej republiky, aby predložila
a) komplex opatrení, ktoré vláda prijala pre riešenie vymáhania nedoplatkov odvodov a daní,
b) návrh legislatívnych úprav
§ 38 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska o povinnosti štvrťročne zúčtovať zisk v prospech štátneho rozpočtu,
zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov s návrhom na osobitné zdaňovanie bankového sektoru,
c) podrobnú informáciu o obsahu rokovaní s Medzinárodným menovým fondom a dohodu, ktorú vláda prijala, vrátane systémového prístupu k legislatívnym úpravám zákonov pri riešení reštrikcie výdavkov v sociálnej oblasti a konkrétnych opatrení pre stabilizáciu a oživenie hospodárskej politiky vlády:
D. predlžuje
platnosť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 217 bod 2 z 20. mája 1993 k informácii o príprave správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1993, t. j., aby vláda Slovenskej republiky posúdila zabezpečenie rozpočtovými prostriedkami v kriticky zabezpečených rezortoch, osobitne v školstve a zdravotníctve a predložila, ak to bude považovať za potrebné, návrhy na úpravu rozpočtu
do 30. septembra 1993.
Informáciu o plnení tohto uznesenia podať v rámci správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za II. štvrťrok 1993.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e l v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1331/1993
245 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Z 8. júla 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vlastníctve k bytom a nebytovým priestorom (tlač NR SR 250)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vlastníctve k bytom a nebytovým priestorom podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 250a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1414/1993
246 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Z 8. júla 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach pri vzájomnom započítavaní pohľadávok podnikateľov (tlač NR SR 256)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach pri vzájomnom započítavaní pohľadávok podnikateľov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 256a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1301/1993
247 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 9. júla 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov (tlač NR SR 247)
Národná rada Slovenskej republiky s ch v a ľ u j e
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 247a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1301/1993
248 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 9. júla 1993
k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov (tlač NR SR 247)
Národná rada Slovenskej republiky A. ukladá
vláde Slovenskej republiky
1. realizovať úhradu nesplateného príspevku do Národnej poisťovne za rok 1993 za rozpočtové a príspevkové organizácie odovzdaním akcií sprivatizovaných štátnych podnikov,
2. aby spolu so správou o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1993 predložila Národnej rade Slovenskej republiky analýzu dopadov prijatých novelizácií zákonov na štátny rozpočet a rozpočtový výhľad do konca roka 1993:
B. odporúča
vláde Slovenskej republiky
zvážiť možnosť viazania čiastky 700 mil. Sk z kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v kapitole Všeobecná pokladničná správa na základe vývoja plnenia rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1993.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1523/1993
249 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 9. júla 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení zákona č. 92/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z. (tlač NR SR 267)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení zákona č. 92/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z. podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 267a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1520/1993
250
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Z 9. júla 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon č. 528/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač NR SR 268)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon č. 528/1990 Zb. v znení neskorších predpisov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 268a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1280/1993
251
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 12. júla 1993 ku Koncepcii a zásadám pôdohospodárskej politiky (tlač NR SR 246)
Národná rada Slovenskej republiky
A. schvaľuje
Koncepciu a zásady pôdohospodárskej politiky, v tom: a/ koncepciu a zásady agrárnej politiky b/ koncepciu a zásady lesníckej politiky:
B. u k l a d á
I. vláde Slovenskej republiky
1. upraviť koncepciu agrárnej politiky a koncepciu lesníckej politiky v súlade so zmenami a doplnkami schválenými Národnou radou Slovenskej republiky,
Termín: 30. júl 1993
2. každoročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky situačnú správu (tzv. Zelenú správu) o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienok na realizáciu koncepčných zámerov. Správa je neoddeliteľnou súčasťou návrhu rozpočtovej kapitoly 529 Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky,
Termín: do 30. septembra 1993 a potom ročne
3. vypracovať koncepciu obchodnej politiky (vnútornej a vonkajšej), vrátane alternatívnych riešení,
Termín: 30. november 1993
4. vypracovať komplexný program využitia pôdneho produkčného potenciálu vrátane ekologických aspektov a ekonomických a právnych mechanizmov na jeho realizáciu,
Termín: 31. marec 1994
5. predložiť úvahu o ďalšom postupe transformácie a privatizácie v poľnohospodárstve a vývoj podnikateľských foriem hospodárenia na pôde,
Termín: 30. september 1993
6. rozpracovať otázky marginality s osobitným zreteľom na marginalitu vstupov do poľnohospodárstva a poľnohospodárskej výroby,
Termín: 31. decembra 1993
7. zriadiť "Podporný finančný fond Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky", ktorý by bol zložkou osobitného systému financovania a úverovania poľnohospodárstva rešpektujúceho špecifiká jeho výrobného a ekonomického reprodukčného cyklu,
a/ vyčleniť z rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva č. 529 v II. polroku 1993 finančné prostriedky pre Podporný finančný fond Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v objeme 0, 5 mld Sk,
b/ predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, v ktorom sa vyčlení min. 50 % podielu z výnosov privatizovaného majetku a likvidácie štátnych podnikov v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky do zdrojov Podporného finančného fondu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
Termín: 30. september 1993
8. pripraviť a priebežne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky súbor legislatívnych a ekonomických nástrojov pre zabezpečenie realizácie koncepcie a zásad pôdohospodárskej politiky,
9. vypracovať komplexný strategický plán riešenia úloh v bode la 2 prílohy 2, časti B k uzneseniu vlády Slovenskej republiky číslo 9/1993 s dlhodobou kvantifikáciou nárokov na štátny rozpočet Slovenskej republiky v termíne 09/1993 a každoročne ho spresňovať pri schvaľovaní štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,
10. riešiť postavenie poľovnej a lesnej stráže tak, aby poľovná a lesná stráž mala štatút verejného činiteľa a aby ich zistenia pri ochrane lesa a lesného majetku boli pre orgány činné v trestnom konaní rovnocenné so zisteniami Policajného zboru,
11. utvoriť podmienky na zriadenie poľnej stráže so štatútom verejného činiteľa,
12. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky odpočet plnenia úloh prijatých v uzneseniach vlády Slovenskej republiky č. 737 zo septembra 1992 a č. 239 zo 14. apríla 1993,
Termín: 30. september 1993
13. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky riešenie dopadov mimoriadneho sucha v roku 1993,
Termín: 30. september 1993
14. vypracovať návrh zákona o ochrane zvierat,
Termín: do 31. marca 1994
II. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky
každoročne zhodnotiť plnenie zámerov schválených v koncepcii a zásadách pôdohospodárskej politiky, ako aj plnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, prijatého k uvedenej koncepcii:
C. žiada
viceguvernéra Národnej banky Slovenska povereného riadením Národnej banky Slovenska
predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o realizácii záverov a opatrení na riešenie aktuálnych problémov v poľnohospodárstve prijatých na rokovaniach v Trenčianskych Tepliciach v prvom polroku 1993.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 996/1993
252 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 13. júla 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú právne predpisy o lesoch a ich obhospodarovaní (tlač NR SR 213)
Národná rada Slovenskej republiky s c h v a í u j e
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú právne predpisy o lesoch a ich obhospodarovaní podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 213a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 253/1993
253
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 13. júla 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 320/1990 Zb. o správnych poplatkoch (tlač NR SR 252)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 320/1990 Zb. o správnych poplatkoch podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 252a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1194/1993
254 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Z 13. júla 1993
k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Bartošíkovej na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 596/1992 Zb. a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (tlač NR SR 236)
Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e
návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Bartošíkovej na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 596/1992 Zb. a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 236a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1247/1993
255
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Z 13. júla 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých náhradách pri prevode majetku štátu na iné osoby (tlač NR SR 240)
Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých náhradách pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 240a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1249/1993
256 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY zo 14. júla 1993
k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Tomečka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač NR SR 245)
Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Tomečka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 245a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1249/1993
257
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ZO 14. júla 1993
k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky
ukladá vláde Slovenskej republiky a
odporúča poslancom Národnej rady Slovenskej republiky,
aby v rámci prípravných prác na ďalšej novelizácii alebo rekodifikácii zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby do tejto zahrnuli tiež možnosť predkupného práva v prospech bližšie definovaných zamestnaneckých akciových spoločností v procese privatizácie podniku alebo jeho časti.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ČÍSlo: 1248/1993
258 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 14. júla 1993
k návrhu rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1993 (tlač NR SR 243)
Národná rada Slovenskej republiky
A. schvaľuje
návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1993:
B. odporúča
Dozornej rade Fondu národného majetku
predložiť Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k rozpočtu Fondu národného majetku na rok 1993.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 338/1993
259 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY zo 14. júla 1993
k návrhu poslancov Š. Kvietika a Ľ. Muškovej na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania (tlač NR SR 170a)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
návrh poslancov Š. Kvietika a E. Muškovej na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 170b) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1177/1993
260 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Z 15. júla 1993
k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách (tlač NR SR 225)
Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje
návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 994/1993
261
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 15. júla 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač NR SR 211)
Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 211a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 995/1993
262
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Z 15. júla 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (tlač NR SR 212)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 212a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1579/1993
273 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Z 19. júla 1993
k návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska
Národná rada Slovenskej republiky
podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska
schvaľuje
návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Vladimíra MASÁRA za guvernéra Národnej banky Slovenska.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1579/1993
274
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 19. júla 1993
k návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska
Národná rada Slovenskej republiky
podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska
s c h v a ľ u j e
návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Mariána TKÁČA za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ČÍSlo: 1260/1993
275
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Z 13. júla 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krmivách (tlač NR SR 234)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krmivách podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 234a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1489/1993
276
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 19. júla 1993
k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov z 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 262)
Národná rada Slovenskej republiky A. súhlasí
s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie z 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorými bola poslancami Národnej rady Slovenskej republiky vyjadrená spokojnosť:
1. s odpoveďou ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky P. Bacu na interpelácie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Masarika vo veci odpredaja pozemkov na výstavbu rímsko-katolickeho kostola,
2. s odpoveďou ministra zdravotníctva Slovenskej republiky V. Soboňu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Lauka vo veci vypísania konkurzu a odvolania riaditeľa NsP v Poprade,
3. s odpoveďou ministra školstva a vedy Slovenskej republiky na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Kötelesa vo veci prepočtu výdavkov na rok 1993 pre kapitolu školstva a vedy Slovenskej republiky
4. s odpoveďou ministerky práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky O. Keltošovej a generálneho prokurátora Slovenskej republiky V. Bachu na podnet poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Masarika vo veci porušenia zákona č. 463/1991 Zb. o životnom minime vládou Slovenskej republiky
B. nesúhlasí
s odpoveďou ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky na interpelácie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Tahyho vo veci dodatočného zvyšovania hodnoty základného majetku akciových spoločnosti po schválení privatizačných projektov.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1320/1993
277
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 19. júla 1993
k návrhu poslanca Róberta FICA na zaujatie stanoviska k hlasovaniu poslancov zvolených za predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky nepostupuje
Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky návrh na zaujatie stanoviska, či poslanci, ktorí boli zvolení za predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky mohli na tej istej schôdzi po svojom zvolení do uvedených funkcií opätovne hlasovať o iných návrhoch.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1260/1993
278 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Z 19. júla 1993
k interpeláciám a otázkam poslancov a všeobecnej rozprave zaradených na program 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky odkladá
prerokovanie bodov programu 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky "interpelácie a otázky poslancov" a "všeobecná rozprava" na 22. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že budú zaradené ako 1. a 2. bod programu.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Miloš Vajda v. r. Ján F i g e ľ v. r.
|
OBSAH |
||
|
23. |
júna 1993 |
|
|
str. |
||
|
Otvorenie a procedurálne otázky |
1 |
|
|
Návrh programu schôdze |
1 |
|
|
Predseda NR SR I. Gašparovič |
2 |
|
|
Poslanec V. B a j a n |
4 |
|
|
Poslankyňa E. Bauerová |
4 |
|
|
Poslanec M. Andel |
5 |
|
|
Poslanec I. Gazdík |
6 |
|
|
Poslanec H. Kočtúch |
6 |
|
|
Poslanec J. Čarnogurský |
7 |
|
|
Poslanec K. Dubjel |
8 |
|
|
Poslanec M. Andel |
8 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
9 |
|
|
Poslankyňa E. Bartošova |
10 |
|
|
Poslanec Zs. K o m 1 ó s y |
12 |
|
|
Poslanec E. Rózsa |
13 |
|
|
Poslanec M. Sečánsky |
15 |
|
|
Poslanec E. Rózsa |
16 |
|
|
Poslanec P. Brňák |
17 |
|
|
Poslanec V. B a j a n |
17 |
|
|
Poslankyňa E. Bauerová |
18 |
|
|
Poslanec L. Pittner |
19 |
|
|
Poslanec F. Javorský |
19 |
|
|
Hlasovanie o návrhoch na zmenu a doplnenie programu |
20 |
|
|
Poslanec J. Slota |
23 |
|
|
Hlasovanie o návrhu programu |
24 |
|
|
1. |
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky |
|
|
k prijatiu Slovenskej republiky do Rady Európy |
25 |
|
|
Poslanec J. Čarnogurský |
25 |
|
|
Poslanec Á. Duka-Zólyomi |
29 |
|
|
Poslanec p. Brňák |
30 |
|
Rozprava |
||
|
Poslanec L. Kliman |
55 |
|
|
Poslanec M. Dzurinda |
55 |
|
|
Poslankyňa E. Rusnáková |
57 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
58 |
|
|
Minister dopravy, spojov a verejných prác SR |
||
|
R. Hofbauer |
58 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
63 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
67 |
|
|
Minister dopravy, spojov a verejných prác SR |
||
|
R. Hofbauer |
68 |
|
|
Poslanec A. Bernaťák |
68 |
|
|
4. |
Správa o činnosti Komisie pre dohľad nad priebehom |
|
|
procesu privatizácie v Slovenskej republike |
69 |
|
|
Poslanec M. Miček |
69 |
|
|
Podpredseda NR SR J. Prokeš |
75 |
|
|
Poslanec J. Plesník |
78 |
|
|
24. |
júna 1993 |
|
|
Poslanec M. Tahy |
85 |
|
|
Poslanec H. Kočtúch |
89 |
|
|
Poslanec V. B a j a n |
91 |
|
|
Poslanec J. Plesník |
92 |
|
|
5. |
Návrh na voľbu sudcov súdov Slovenskej republiky |
93 |
|
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová |
94 |
|
|
Poslankyňa A. Korduliaková |
94 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
97 |
|
Poslanec M. Ftáčnik |
30 |
|
|
Poslanec P. Brňák |
33 |
|
|
Poslanec I. Hudec |
33 |
|
|
Poslanec A. Zoričák |
34 |
|
|
Poslanec J. Hraško |
34 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k návrhu uznesenia |
35 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
39 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
40 |
|
|
Poslanec A. Bernaták |
41 |
|
|
2. |
Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a dopĺňa |
|
|
zákon SNR č. 322/1992 Zb. o štátnej štatistike |
||
|
v znení zákona SNR č. 453/1992 Zb. |
41 |
|
|
Podpredseda vlády SR R. Kováč |
42 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec M. Vrabec |
43 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
45 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
46 |
|
|
3. |
Vládny návrh zákona NR SR o Štátnom fonde |
|
|
cestného hospodárstva |
46 |
|
|
Minister dopravy, spojov a verejných prác SR |
||
|
R. Hofbauer |
47 |
|
|
Poslanec J. Čarnogurský |
52 |
|
|
Poslanec A. Neuwirth |
52 |
|
|
Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR |
||
|
poslankyňa B. Guldanová |
53 |
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia k Správe o činnosti Komisie pre dohľad nad procesom privatizácie |
||
|
v Slovenskej republike |
98 |
|
|
6. |
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej repub- |
|
|
liky za rok 1992 |
102 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
102 |
|
|
Poslanec J. Košnár - správa o výsledkoch |
||
|
prerokovania návrhu vo výboroch NR SR |
109 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec Š. H a r n a |
113 |
|
|
Poslanec M. Dzurinda |
117 |
|
|
Poslanec M. Tahy |
121 |
|
|
Poslanec I. Ľupták |
122 |
|
|
Poslanec A. Matejka |
123 |
|
|
Poslanec Š. H a r n a |
124 |
|
|
Poslanec V. B a j a n |
124 |
|
|
Poslankyňa E. Bauerová |
124 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
125 |
|
|
Poslanec M. Sečánsky |
126 |
|
|
Poslanec A. Matejka |
126 |
|
|
Hlasovanie o prerušení rokovania o bode 6 |
127 |
|
|
Poslanec J. Brocka |
127 |
|
|
Poslanec V. B a j a n |
130 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
130 |
|
|
Poslanec J. Košnár |
132 |
|
|
Poslanec J. Plesník |
133 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k návrhu uznesenia |
136 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
138 |
|
7. |
Informácia o predložení výročných finančných |
|
|
správ politických strán a politických hnutí |
||
|
za rok 1992 |
139 |
|
|
Poslanec M. Vrabec |
139 |
|
|
Poslanec J. Brocka |
142 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu k návrhu |
||
|
uznesenia |
144 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
145 |
|
|
8. |
Vládny návrh zákona NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa |
|
|
zákon SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch |
||
|
v znení zákona NR SR č. 89/1993 Z. z. |
146 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
146 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec Š. Kuriščák |
148 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec Ľ. Fogaš |
149 |
|
|
Poslanec R. Fico |
152 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
153 |
|
|
Poslanec Ľ. Fogaš |
154 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
155 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
158 |
|
|
Poslanec V. B u g á r |
158 |
|
|
Poslanec P. Brňák |
159 |
|
|
Poslanec V. B a j a n |
159 |
|
9. |
Vládny návrh zákona NR SR, ktorým sa mení a do- |
|
|
pĺňa zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabili- |
||
|
táciách v znení zákona č. 264/1992 Zb. a zákona |
||
|
č. 267/1992 Zb. a zákon SNR č. 319/1991 Zb. o zmier- |
||
|
není niektorých majetkových a iných krívd a o pô- |
||
|
sobnosti orgánov štátnej správy SR v oblasti mi- |
||
|
mosúdnych rehabilitácií v znení zákona SNR č. |
||
|
312/1992 Zb. a zákona SNR č. 492/1992 Zb. |
159 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
159 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec E. Bárány |
162 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec Ľ. Fogaš |
165 |
|
|
Poslankyňa V. Danielová |
167 |
|
|
Poslanec J. Čarnogurský |
170 |
|
|
Poslanec F. Javorský |
174 |
|
|
Poslanec 1. Korbela |
180 |
|
|
Poslanec J. Čarnogurský |
182 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
182 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
183 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
184 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
184 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
185 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
191 |
|
|
10. |
Správa o plnení ustanovení zákona NR SR |
|
|
č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti |
191 |
|
|
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR |
||
|
0. Keltošová |
192 |
|
|
Poslankyňa M. Aibeková- správa o vý- |
||
|
sledkoch prerokovania správy vo výboroch NR SR |
194 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec J. Brocka |
196 |
|
|
Poslankyňa M. Aibeková |
198 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
199 |
|
|
11. |
Vládny návrh zákona NR SR o výkone väzby |
200 |
|
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová |
200 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec R. Fico |
202 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslankyňa A. Korduliaková |
203 |
|
|
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová |
204 |
|
|
Poslanec R. Fico |
205 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
207 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
218 |
|
|
12. |
Vládny návrh zákona NR SR, ktorým sa mení a do- |
|
|
pĺňa zákon č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpoved- |
||
|
nosti sudcov |
218 |
|
|
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová |
218 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec P. Brňák |
220 |
|
Rozprava |
224 |
|
|
Poslanec P. Brňák |
224 |
|
|
Poslankyňa A. Korduliaková |
225 |
|
|
Poslankyňa A. Draxlerová |
225 |
|
|
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová |
226 |
|
|
Poslanec P. Brňák |
228 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
229 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
232 |
|
|
25. |
-júna 1993 |
|
|
13. |
Voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu |
|
|
Slovenskej republiky |
234 |
|
|
Poslankyňa M. Ondrejovičová |
235 |
|
|
Poslanec J. Čarnogurský |
236 |
|
|
Poslanec A. Hrnko |
237 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
237 |
|
|
Poslanec A. Matejka |
237 |
|
|
Poslanec P. Brňák |
239 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
240 |
|
|
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss |
242 |
|
|
Vykonanie tajnej voľby |
243 |
|
|
Poslanec M. Pollák - oznámenie výsledku |
||
|
voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR |
244 |
|
|
Opakovaná voľba predsedu Najvyššieho kontrolného |
||
|
úradu Slovenskej republiky |
246 |
|
|
Poslanec M. Andel |
247 |
|
|
Poslanec A. Neuwirth |
248 |
|
|
Poslankyňa B. Guldanová |
251 |
|
Poslanec I. Ľupták |
251 |
|
|
Poslanec J. Jakuš |
251 |
|
|
Poslanec M. Andel |
252 |
|
|
Poslanec V. B a j a n |
252 |
|
|
Poslanec M. Miček |
253 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
253 |
|
|
Vykonanie opakovanej tajnej voľby |
254 |
|
|
Poslanec M. Pollák - oznámenie výsledku opakovanej voľby predsedu Najvyššieho kontrol- |
||
|
ného úradu Slovenskej republiky |
255 |
|
|
Vládny návrh zákona NR SR o mene a priezvisku |
258 |
|
|
Minister zahraničných vecí SR |
||
|
J. Moravčík |
258 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec T. C a b a j |
260 |
|
|
Hlasovanie o prerušení prerokúvania zákona |
262 |
|
|
Návrh poslancov Štefana Kvietika a Ľudmily Muš- |
||
|
kovej na vydanie zákona NR SR o opatreniach |
||
|
v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania |
263 |
|
|
Poslankyňa E. Mušková |
263 |
|
|
Hlasovanie o odsunutí prerokúvania návrhu |
264 |
|
|
14. |
Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a do- |
|
|
pĺňa zákon SNR č. 420/1991 Zb. o platových po- |
||
|
meroch sudcov a justičných čakateľov |
265 |
|
|
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová |
265 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec Ľ. Fogaš |
267 |
|
Rozprava |
|
|
Poslanec V. Sojka |
269 |
|
Poslanec R. Fico |
270 |
|
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová |
273 |
|
Poslanec £. Fogaš |
274 |
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
|
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
275 |
|
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová |
283 |
|
Poslanec P. Brňák |
283 |
|
Poslanec J. Ď u r a n a |
284 |
|
Poslanec K. Dubjel |
284 |
|
Poslanec I. Mori |
285 |
|
Poslanec P. Brňák |
286 |
|
Poslanec F. Mikloško |
286 |
|
Poslanec Ľ. Fogaš |
287 |
|
Poslanec R. Fico |
288 |
|
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová |
289 |
|
Poslanec H. Kočtúch |
290 |
|
Poslankyňa M. Ondrejovičová |
291 |
|
Poslankyňa A. Korduliaková |
291 |
|
Poslanec Ľ. Fogaš |
291 |
|
Poslanec K. Dubjel |
292 |
|
Poslanec T. Kuzbert |
292 |
|
Poslanec A. Zoričák |
293 |
|
Poslanec F. Mikloško |
294 |
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
|
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
295 |
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
303 |
|
6. |
iúla 1993 |
|
|
Predseda NR SR I. Gašparovič |
304 |
|
|
Poslanec Š. Kuriščák |
307 |
|
|
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss |
307 |
|
|
Hlasovanie o návrhu na doplnenie programu |
309 |
|
|
Poslanec M. Andel |
310 |
|
|
15. |
Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a do- |
|
|
pĺňa Trestný zákon |
||
|
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová |
312 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec R. Fico |
315 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec R. Fico |
320 |
|
|
Poslankyňa A. Korduliaková |
325 |
|
|
Poslanec V. Sojka |
326 |
|
|
Poslankyňa G. Kaliská |
327 |
|
|
Poslanec J. H r b á ľ |
328 |
|
|
Poslankyňa E. Rusnáková |
328 |
|
|
Poslanec I. Móri |
331 |
|
|
Poslanec L. Koteles |
331 |
|
|
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová |
332 |
|
|
Poslanec T. Kuzbert |
336 |
|
|
Poslanec R. Fico |
337 |
|
|
Poslanec I. Hudec |
339 |
|
|
Poslanec A. Hrnko |
340 |
|
|
Poslanec L. Pittner |
340 |
|
|
Poslanec P. Brňák |
342 |
|
|
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová |
343 |
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
344 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
368 |
|
|
16. |
Vládny návrh zákona NR SR o Policajnom zbore |
368 |
|
Minister vnútra SR J. Tuchyňa |
369 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec L. Polka |
374 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec L. Pittner |
377 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
380 |
|
|
Poslanec R. Fico |
384 |
|
|
Predseda NR SR I. Gašparovič |
387 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
388 |
|
|
Predseda NR SR I. Gašparovič |
389 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
389 |
|
|
Poslanec L. Polka |
390 |
|
|
Predseda NR SR I. Gašparovič |
391 |
|
|
Poslanec T. Kuzbert |
392 |
|
|
Minister vnútra SR J. Tuchyňa |
393 |
|
|
Poslanec L. Polka |
395 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
396 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
404 |
|
|
17. |
Vládny návrh zákona NR SR o občianskych preu- |
|
|
kazoch |
406 |
|
|
Minister vnútra SR J. Tuchyňa |
406 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec F. Gaulieder |
409 |
|
Rozprava |
||
|
Poslanec R. Goč |
410 |
|
|
Poslanec J. Masarik |
410 |
|
|
Poslanec F. Gaulieder |
411 |
|
|
Poslanec M. Sečánsky |
412 |
|
|
Minister vnútra SR J. Tuchyňa |
412 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
414 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
423 |
|
|
Predseda NR SR I. Gašparovič |
423 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
424 |
|
|
7. |
júla 1993 |
|
|
18. |
Vládny návrh zákona NR SR o mene a priezvisku |
426 |
|
Minister vnútra SR J. Tuchyňa |
427 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec T. C a b a j |
429 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslankyňa E. Bartošova |
432 |
|
|
Poslanec P. Brňák |
433 |
|
|
Poslanec J. Zselenák |
434 |
|
|
Poslanec V. Sojka |
436 |
|
|
Poslanec I. Hudec |
438 |
|
|
Poslanec J. Zselenák |
440 |
|
|
Poslanec V. Sojka |
441 |
|
|
Poslanec Š. Kuriščák |
442 |
|
|
Poslanec P. Bogdan |
443 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
446 |
|
|
Poslanec A. Neuwirth |
446 |
|
Poslanec Á. Duka-Zólyomi |
448 |
|
|
Minister vnútra SR J. Tuchyňa |
449 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
451 |
|
|
Poslanec J. Zselenák - návrh na |
||
|
znovuotvorenie rozpravy |
485 |
|
|
Minister vnútra SR J. Tuchyňa |
489 |
|
|
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová |
490 |
|
|
Poslanec J. R e a |
491 |
|
|
Poslanec P. Csáky |
492 |
|
|
Poslanec A. Hrnko |
493 |
|
|
Poslanec I. Hudec |
495 |
|
|
Poslanec T. C a b a j |
496 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
496 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
503 |
|
|
Poslanec J. Košnár |
504 |
|
|
Poslanec T. C a b a j |
505 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
506 |
|
|
8. |
júla 1993 |
|
|
19. |
Správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej |
|
|
republiky za I. štvrťrok 1993 |
508 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
509 |
|
|
Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR |
||
|
poslankyňa M. Bartošíková |
512 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec M. Tahy |
513 |
|
Poslanec M. Ftáčnik |
514 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
516 |
|
|
Poslankyňa M. Bartošíková |
519 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k návrhu uznesenia |
520 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
524 |
|
|
20. |
Vládny návrh zákona NR SR o vlastníctve k bytom |
|
|
a nebytovým priestorom |
525 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
525 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec R. Goč |
527 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec R. Goč |
533 |
|
|
Poslanec I. Gazdík |
537 |
|
|
Poslanec I. Surový |
541 |
|
|
Poslanec R. Fico |
542 |
|
|
Poslanec J. Slota |
547 |
|
|
Poslanec P. Jakubík |
553 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
554 |
|
|
Poslanec I. Hudec |
555 |
|
|
Poslanec P. Brňák |
557 |
|
|
Poslanec Ľ. Fogaš |
560 |
|
|
Poslanec M. Andel |
565 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
568 |
|
|
Poslanec R. Goč |
577 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
578 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
623 |
|
21. |
Vládny návrh zákona NR SR o niektorých opat- |
|
|
reniach pri vzájomnom započítavaní pohľadávok |
||
|
podnikateľov |
624 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
624 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec M. Vrabec |
627 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
629 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
630 |
|
|
9. |
júla 1993 |
|
|
Poslanec J. R e a |
632 |
|
|
22. |
. Návrh zákona NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa |
|
|
zákon NR SR č. 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte |
||
|
Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene záko- |
||
|
nov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niekto- |
||
|
rých ďalších zákonov |
633 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
634 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec V. B a j a n |
636 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslankyňa E. Bartošova |
638 |
|
|
Poslanec J. Jakuš |
642 |
|
|
Poslanec Š. H a r n a |
648 |
|
|
Poslanec M. Pollák |
650 |
|
|
Poslanec B. Chmelík |
651 |
|
|
Poslanec M. Dzurinda |
653 |
|
|
Poslanec J. Pivoluska |
656 |
|
|
Poslanec J. Košnár |
657 |
|
Poslanec I. Ľupták |
659 |
|
|
Poslanec P. Brňák |
662 |
|
|
Poslanec M. Pollák |
663 |
|
|
Poslanec J. Jakuš |
663 |
|
|
Poslanec I. Ľupták |
664 |
|
|
Poslanec J. Brocka |
665 |
|
|
Poslanec Ľ. Novotný |
669 |
|
|
Poslanec Š. H a r n a |
670 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
671 |
|
|
Poslanec M. Dzurinda |
678 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
679 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
680 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
688 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
689 |
|
|
23. |
Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a |
|
|
dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom pod- |
||
|
niku v znení zákona č. 92/1991 Zb. a zákona |
||
|
NR SR Č. 14/1993 Z. Z. |
691 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
692 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec J. Košnár |
694 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec L. Kliman |
696 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
698 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
699 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
701 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
706 |
|
24. |
Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a |
|
|
dopĺňa devízový zákon č. 528/1990 Zb. v znení |
||
|
neskorších predpisov |
707 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
707 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec V. B a j a n |
709 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec P. Brňák |
709 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
711 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
713 |
|
|
Poslanec P. Koncoš |
715 |
|
|
Hlasovanie o prerušení rokovania schôdze |
715 |
|
|
12. |
júla 1993 |
|
|
25. |
Koncepcia a zásady pôdohospodárskej politiky |
716 |
|
Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o |
716 |
|
|
Poslanec P. Koncoš - správa o výsledku |
||
|
prerokovania koncepcie vo výboroch NR SR |
723 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec Š. Táraj |
729 |
|
|
Poslanec Zs. Komlósy |
734 |
|
|
Poslanec J. Varjú |
739 |
|
|
Poslanec J. W e i s |
745 |
|
|
Poslanec J. Hraško |
748 |
|
|
Poslanec B. Kačmár |
752 |
|
|
Poslanec M. L e t k o |
754 |
|
Poslanec I. Pribula |
757 |
|
|
Poslanec P. F a r k a s |
759 |
|
|
Poslanec K. Dubjel |
763 |
|
|
Poslanec J. Hraško |
768 |
|
|
Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o |
769 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k návrhu uznesenia |
773 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
779 |
|
|
26. |
Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a do- |
|
|
pĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníc- |
||
|
kych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu |
||
|
majetku v znení neskorších predpisov |
780 |
|
|
Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o |
781 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec B. Kačmár |
786 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec I. Surový |
791 |
|
|
Poslanec J. Krivčík |
792 |
|
|
Poslanec Š. Taraj |
796 |
|
|
Poslankyňa B. Pavlovičová |
798 |
|
|
Poslanec J. H r b á ľ |
800 |
|
|
Poslanec A. Zoričák |
801 |
|
|
13. |
-júla 1993 |
|
|
Poslanec R. Goč |
802 |
|
|
Poslanec Ľ. Novotný |
804 |
|
|
Poslanec J. H r b á 1 |
805 |
|
|
Poslanec J. Krivčík |
810 |
|
|
Poslanec J. Varjú |
811 |
|
|
Poslanec M. Sečánsky |
812 |
|
Poslanec E. Rózsa |
815 |
|
|
Poslanec J. Varjú |
815 |
|
|
Poslanec P. Csáky |
816 |
|
|
Poslanec M. Vrabec |
818 |
|
|
Poslanec I. Jaroš |
819 |
|
|
Poslanec J. Masarik |
821 |
|
|
Poslanec J. Čarnogurský |
822 |
|
|
Poslanec A. Zoričák |
824 |
|
|
Poslanec I. Mori |
829 |
|
|
Poslanec F. Javorský |
829 |
|
|
Poslanec E. Rózsa |
832 |
|
|
Poslankyňa A. Ištoňová |
833 |
|
|
Poslanec P. Brňák |
834 |
|
|
Poslanec Ľ. Fogaš |
835 |
|
|
Poslanec V. B a j a n |
842 |
|
|
Minister obrany SR I. Andrejčák |
842 |
|
|
Poslanec F. Javorský |
849 |
|
|
Minister obrany SR I. Andrejčák |
852 |
|
|
Poslanec L. Pittner |
856 |
|
|
Poslanec J. Masarik |
857 |
|
|
Minister obrany SR I. Andrejčák |
858 |
|
|
Poslanec K. Dubjel |
860 |
|
|
27. |
Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa menia a |
|
|
dopĺňajú právne predpisy o lesoch a ich ob- |
||
|
hospodarovaní |
862 |
|
|
Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o |
862 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec J. W e i s |
867 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec J. W e i s |
876 |
|
|
Poslanec Š. Táraj |
877 |
|
|
Poslanec K. Dubjel |
878 |
|
Poslanec J. Krivčík |
879 |
|
|
Poslanec K. Dubjel |
880 |
|
|
Poslanec A. Zoričák |
882 |
|
|
Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o |
883 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
884 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
894 |
|
|
28. |
Vládny návrh zákona NR SR o krmivách |
894 895 |
|
Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o |
||
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec E. Novotný |
897 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
898 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
899 |
|
|
29. |
Vládny návrh zákona NR SR, ktorým sa mení a |
900 |
|
dopĺňa zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových |
||
|
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva. |
||
|
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o po- |
||
|
zemkových spoločenstvách v znení neskorších |
||
|
predpisov |
||
|
Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o |
901 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec S. Š á r o s s y |
903 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec J. Krivčík |
905 |
|
|
Poslanec Ľ. Novotný |
906 |
|
|
Poslanec I. Jaroš |
909 |
|
|
Poslankyňa A. Korduliaková |
910 |
|
Poslanec S. Šárossy |
911 |
|
|
Poslanec E. Rózsa |
912 |
|
|
30. |
Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a do- |
|
|
pĺňa zákon SNR č. 320/1992 Zb. o správnych po- |
||
|
platkoch |
913 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
913 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec R. Goč |
915 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec J. Pivoluska |
917 |
|
|
Poslanec E. Novotný |
918 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
919 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
920 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
923 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
924 |
|
|
Hlasovanie o zmene programu |
926 |
|
|
31. |
Návrh poslankyne NR SR Márie Bartošíkovej na vy- |
|
|
danie zákona NR SR. ktorým sa mení a dopĺňa zákon |
||
|
č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení |
||
|
zákona č. 596/1992 Zb. a ktorým sa dopĺňa zákon |
||
|
SNR č. 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov a |
||
|
o zmenách v sústave územných finančných orgánov |
926 |
|
|
Poslankyňa M. Bartošíková |
927 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec J. Košnár |
929 |
|
Rozprava |
||
|
Minister financií SR J. Tóth |
931 |
|
|
Poslankyňa M. Ondrejovičová |
933 |
|
|
Minister financií SR J. Tóth |
934 |
|
|
Poslanec R. Goč |
935 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k návrhu zákona |
937 |
|
|
Hlasovanie o návrhu zákona |
940 |
|
|
32. |
Vládny návrh zákona NR SR o niektorých náhradách |
|
|
pri prevode majetku štátu na iné osoby |
941 |
|
|
Predseda vlády SR V. Mečiar |
941 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec J. Michelko |
942 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec J. Plesník |
944 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
945 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
947 |
|
|
14. |
júla 1993 |
|
|
33. |
Návrh poslanca NR SR Petra Tomečka na vydanie |
|
|
zákona NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon |
||
|
č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku |
||
|
štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov |
949 |
|
|
Poslanec P. Tomeček |
949 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec J. Michelko |
951 |
|
Rozprava |
||
|
Poslanec P. Brňák |
953 |
|
|
Poslanec M. Miček |
956 |
|
|
Poslanec M. Dzurinda |
957 |
|
|
Poslanec š. H a r n a |
959 |
|
|
Poslanec J. Košnár |
960 |
|
|
Poslanec P. Brňák |
961 |
|
|
Poslanec J. Michelko |
962 |
|
|
Poslanec P. Tomeček |
969 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k návrhu zákona |
969 |
|
|
Hlasovanie o návrhu zákona |
970 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
971 |
|
|
34. |
Návrh rozpočtu Fondu národného majetku Sloven- |
|
|
skej republiky na rok 1993 |
972 |
|
|
Ministerka práce, sociálnych veci a rodiny SR |
||
|
O. Keltošová |
972 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec P. Tomeček |
974 |
|
|
Poslanec J. Plesník |
975 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
982 |
|
|
35. |
Návrh poslancov Štefana Kvietika a Ľudmily |
|
|
Muškovej na vvdanie zákona NR SR o opatreniach |
||
|
v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania |
988 |
|
|
Poslankyňa Ľ. M u š k o v á |
988 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec I. Gazdík |
990 |
|
Poslanec M. Ftáčnik |
999 |
|
|
Poslanec P. Brňák |
1000 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslankyňa G. Rothmayerová |
1001 |
|
|
Poslanec I. Hudec |
1008 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
1010 |
|
|
Poslanec R. Fico |
1014 |
|
|
Poslankyňa G. Ťavodová |
1017 |
|
|
Poslankyňa V. Danielová |
1020 |
|
|
Poslanec J. Čarnogurský |
1024 |
|
|
Predseda NR SR I. Gašparovič |
1029 |
|
|
Poslanec M. Vajda |
1031 |
|
|
Poslanec M. Andel |
1036 |
|
|
Podpredseda NR SR A. M. Húska |
1038 |
|
|
Poslankyňa Ľ. Mušková |
1039 |
|
|
Poslanec I. Gazdík |
1041 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
k návrhu zákona |
1044 |
|
|
Hlasovanie o návrhu zákona |
1059 |
|
|
Poslanec M. Andel |
1059 |
|
|
Poslankyňa G. Rothmayerová |
1060 |
|
|
36. |
Návrh Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru |
|
|
na vydanie zákona NR SR. ktorým sa mení a dopĺňa |
||
|
zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách |
1060 |
|
|
Poslanec L. Kvasnička |
1062 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec M. Ftáčnik |
1065 |
|
Rozprava |
||
|
Poslanec A. Hrnko |
1074 |
|
|
Poslanec J. Čarnogurský |
1078 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
1079 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
1085 |
|
|
Poslanec I. Móri |
1088 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
1089 |
|
|
15. |
júla 1993 |
|
|
Poslanec M. Tahy |
1093 |
|
|
Poslanec I. Hudec |
1094 |
|
|
Podpredseda vlády SR R. Kováč |
1096 |
|
|
Poslankyňa M. Bartošíková |
1097 |
|
|
Poslanec R. Goč |
1098 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
1105 |
|
|
Poslanec I. Hudec |
1106 |
|
|
Poslanec F. Javorský |
1108 |
|
|
Poslanec L. Kvasnička |
1109 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
1110 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k návrhu zákona |
1113 |
|
|
Hlasovanie o návrhu zákona |
1123 |
|
|
Pokračovanie v rozprave k vládnemu návrhu za- |
||
|
kona NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon |
||
|
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov |
||
|
k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku |
||
|
v znení neskorších predpisov |
1123 |
|
|
Poslanec R. Žingor |
1123 |
|
|
Poslanec J. Krivčík |
1124 |
|
|
Poslanec B. Kačmár |
1124 |
|
|
Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o |
1126 |
|
Poslanec A. Zoričák |
1128 |
|
|
Poslanec B. Kačmár |
1129 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
1131 |
|
|
Hlasovanie o návrhu zákona |
1158 |
|
|
Pokračovanie v prerokúvaní vládneho návrhu za- |
||
|
kona NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR |
||
|
č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, uspo- |
||
|
riadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových |
||
|
úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spo- |
||
|
ločenstvách v znení neskorších predpisov |
1159 |
|
|
Poslanec Ľ. Novotný |
1160 |
|
|
Poslanec B. Kačmár |
1161 |
|
|
Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o |
1163 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
1164 |
|
|
Hlasovanie o návrhu zákona |
1177 |
|
|
37. |
Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona |
|
|
NR SR o pokutách a kauciách za nedodržiavanie |
||
|
zákonov upravujúcich transformáciu poľnohospo- |
||
|
dárskych družstiev a nápravu majetkových krívd |
||
|
v oblasti vlastníckych vzťahov k pôde a inému |
||
|
poľnohosdodárskemu majetku a ktorým sa mení a |
||
|
dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších |
||
|
predpisov |
1178 |
|
|
Poslanec J. Masarik |
1179 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec P. F a r k a s |
1183 |
|
Rozprava |
||
|
Poslanec P. F a r k a s |
1185 |
|
|
Poslanec M. Sečánsky |
1186 |
|
|
Poslanec J. Š e b o |
1187 |
|
|
Poslanec J. Varjú |
1188 |
|
|
Poslanec I. Korbela |
1192 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
1193 |
|
|
Poslanec I. Ľupták |
1195 |
|
|
Poslanec I. C h a m u 1 a |
1197 |
|
|
Poslanec J. Krivčík |
1199 |
|
|
19. |
júla 1993 |
|
|
38. |
Návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie |
|
|
guvernéra a viceguvernéra Národnej banky Slo- |
||
|
venska |
1202 |
|
|
Predseda vlády SR V. Mečiar |
1202 |
|
|
Poslanec M. Dzurinda |
1204 |
|
|
Poslanec P. Brňák |
1209 |
|
|
Poslanec I. Ľupták |
1209 |
|
|
Poslanec J. Čarnogurský |
1210 |
|
|
Predseda vlády SR V. Mečiar |
1211 |
|
|
Poslanec M. Dzurinda |
1215 |
|
|
Poslanec M. Pollák |
1216 |
|
|
Poslanec J. Čarnogurský |
1217 |
|
|
Poslanec A. Hrnko |
1217 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
1218 |
|
|
Poslanec I. Ľupták |
1218 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
1219 |
|
|
Prvý podpredseda NR SR P. Weiss |
1219 |
|
|
Hlasovanie o voľbe guvernéra Národnej banky SR |
1221 |
|
|
Hlasovanie o voľbe viceguvernéra Národnej |
||
|
banky SR |
1221 |
|
39. |
Písomné odpovede členov vlády SR na písomné |
|
|
interpelácie, otázky a podnety poslancov z 18. |
||
|
schôdze a z predchádzajúcich schôdzí NR SR |
1222 |
|
|
Poslanec M. Vajda |
1225 |
|
|
Poslanec I. Ľupták |
1226 |
|
|
Poslanec Ľ. Fogaš |
1226 |
|
|
Poslanec M. Tahy |
1227 |
|
|
Poslanec P. Lauko |
1228 |
|
|
Hlasovanie o odpovediach na interpelácie |
1238 |
|
|
Poslankyňa M. Mušková |
1240 |
|
|
Poslanec R. Fico |
1241 |
|
|
Poslanec E. Černák |
1242 |
|
|
Poslanec Ľ. Fogaš |
1242 |
|
|
Poslanec M. Andel |
1243 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
1243 |
|
|
Poslanec A. Matejka |
1244 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
1244 |
|
|
Poslanec J. Čarnogurský |
1245 |
|
|
Poslanec I. Hudec |
1245 |
|
|
Hlasovanie o ukončení diskusie |
1246 |
|
|
Poslanec J. F i g e ľ |
1248 |
|
|
Poslanec R. Goč |
1249 |
|
|
Poslanec I. Hudec |
1249 |
|
|
Poslanec J. Čarnogurský |
1250 |
|
|
Poslanec J. Fogaš |
1252 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
1256 |
|
|
Poslanec J. Zselenák |
1257 |
|
|
Poslanec P. Sokol |
1258 |
|
|
Poslanec P. Brňák |
1259 |
|
|
Poslanec J. R e a |
1259 |
|
Hlasovanie o ukončení 20. schôdze |
1260 |
|
Skončenie rokovania 20. schôdze NR SR |
1262 |
Uznesenia prijaté na 20. schôdzi NR SR