NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY X. VOLEBNÉ OBDOBIE
192
Návrh
Uznesenie
Národnej rady Slovenskej republiky Z................1993
k návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do nasledovných medziparlamentných organizácií
Národná rada Slovenskej republiky
na návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky
vymenúva
týchto poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medziparlamentných organizácií:
I. Parlamentné zhromaždenie RADY EURÓPY (5 5)
Členovia: Ivan Ľupták Miloš Vajda Ľubomír Fogaš Gabriela Kaliská Ján Figeľ
Náhradníci: Rudolf Goč
Mária Vrábľová Ivan Hudec Róbert Fico Pál Csáky
II. EURÓPSKY PARLAMENT (15)
Augustín Marián Húska Karol Dubjel Igor Gazdík Jozef Hanker Marián Kelemen Imrich Móri Ľudmila Mušková Juraj Hraško Juraj Plesník Milan Ftáčnik Marián Andel Július Brocka Peter Lauko Edita Bauerová Arpád Duka-Zólyomi
III. PARLAMENTNÉ ZHROMAŽDENIE KBSE (4)
Hvezdoň Kočtúch Pavol Kanis Jozef Prokeš Ján Čarnogurský
IV. SEVEROATLANTICKÉ ZHROMAŽDENIE (2)
Ladislav Polka Anton Hrnko
V. ZÁPADOEURÓPSKA ÚNIA (2)
Jozef Šutovský Eduard Bárány
VI. MEDZIPARLAMENTNÁ ÚNIA (8)
Viera Danielová Marcela Gbúrová Imrich Móri Ladislav Ballek Peter Weiss Peter Sokol Miroslav Pollák János Fóthy
Dôvodová správa
k návrhu na vymenovanie stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medziparlamentných organizácii
Historickou skutočnosťou vzniku Slovenskej republiky ako samostatného medzinárodne právneho subjektu dňom 1. januára 1993 dochádza k potrebe prevziať niektoré kompetencie, ktoré do uvedeného obdobia boli v pôsobnosti Federálneho zhromaždenia českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Už vyhlásením Národnej rady Slovenskej republiky k Rade Európy a parlamentom sveta z 3. decembra 1992 bola deklarovaná dobrá vôľa Slovenskej republiky, ako jednej z dvoch nástupníckych štátov bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prevziať na seba záväzky tak z medzinárodných zmlúv ako aj zo štatútu Rady Európy a ich plnením prispievať k naplňovaniu cieľov Rady Európy.
Vznikom Slovenskej republiky dochádza k novej kvalite ale aj kvantite medziparlamentných vzťahov. Jedným z nich je potreba nového zastúpenia v orgánoch medzinárodných európskych spoločenstiev. V približne v rovnakej štruktúre ako boli riešené zastúpením poslancami Federálneho zhromaždenia českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, avšak v zníženom počte zastúpenia, ktoré vyplynulo z podielneho zastúpenia medzi českou republikou a Slovenskou republikou alebo z priameho stanovenia počtu miest v jednotlivých medzinárodných európskych spoločenstvách.
Vychádzajúc z uvedeného, jednou z prioritných otázok sa stáva otázka menovitého stanovenia členov, ktorí budú zastupovať slovenský parlament v medzinárodných európskych spoločenstvách. Súčasne s tým vzniká aj otázka finančného podielu Slovenskej republiky na financovaní jednotlivých medzinárodných európskych spoločenstiev .
Pre predloženie návrhu na menovité stanovenie členov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v jednotlivých medzinárodných inštitúciách bol prijatý dohovor politických strán Národnej rady Slovenskej republiky, že politickými klubmi budú predložené menovité návrhy.
Predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s prijatým dohovorom na politickom grémiu oslovil jednotlivé politické kluby o predloženie návrhov svojich členov, ktorí by mali reprezentovať daný politický klub v týchto medziparlamentných organizáciách: RADA EURÓPY, EURÓPSKY PARLAMENT, KBSE, SEVEROATLANTICKÉ ZHROMAŽDENIE, MEDZIPARLAMENTNÁ ÚNIA.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 18. schôdzi dňa 9. februára 1993 bol oboznámený predsedom výboru s predloženými návrhmi poslaneckých klubov a vzhľadom na to, že návrhy prekračovali možnosť zaradenia všetkých členov do jednotlivých spoločenstiev, kde bol stanovený predbežný počet zastúpenia 33 členmi, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúčal poslaneckým klubom (uznesenie č. 79) opätovne prerokovať návrh na rozdelenie zastúpenia a delegovať svojich zástupcov do jednotlivých inštitúcií podľa pripadajúceho počtu miest, ktorý bol stanovený percentuálnym podielom jednotlivých politických strán v parlamente.
Predložený návrh na schválenie stálych delegácií akceptuje návrhy poslaneckých klubov a dohovorov, ku ktorým sa dospelo v rámci dvojstranných a spoločných rokovaní.
Samostatným okruhom v rámci európskych spoločenstiev zostalo vymenovanie zástupcov stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Medziparlamentnej únii, kde nám bol stanovený celkový počet 8 členov.
Treba pozitívne konštatovať, že poslanecké kluby pri predkladaní svojich návrhov na zástupcov a členov stálych delegácií zohľadňovali aj ich jazykovú a profesnú odbornosť.
V spojitosti s návrhom na delegovanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky do stálych delegácií medzinárodných európskych spoločenstiev sa vynára aj otázka finančného krytia podielu nákladov Národnou radou Slovenskej republiky na rokovaniach týchto organizácií. Je potrebné vziať túto otázku na zreteľ, aj keď v súčasnosti ešte neboli stanovené výšky príspevkov pre Národnú radu Slovenskej republiky už aj z toho dôvodu, že oficiálne nebola Národná rada Slovenskej republiky prijatá do všetkých štruktúr medzinárodných európskych spoločenstiev.
Percentuálny podiel zastúpenia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodných európskych organizáciách
  |
NO |
MPÚ 8 |
RE 5 |
5 |
ES |
Politická strana |
41 miest spolu |
  |   |   |
15 |
HZDS |
20,23 |
3,94 |
2,47 |
2,47 |
7,49 |
SDĽ |
7,92 |
1,55 |
0,96 |
0.96 |
2,89 |
KDH |
4,92 |
0,96 |
0,60 |
0,60 |
1,80 |
SNS |
4,10 |
0,80 |
0,50 |
0.50 |
1,50 |
MKDH-ESW |
3,83 |
0,75 |
0,47 |
0,47 |
1,39 |
SPOLU |
41,00 |
8,00 |
5,00 |
5,00 |
15,07 |
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky
20. schôdza
Uznesenie
Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. marca 1993 číslo 91
k návrhu na vymenovanie členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medziparlamentných organizácií
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky
A. súhlasí
s návrhom poslaneckých klubov na zaradenie členov do stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzi parlamentných organizácií;
B. odporúča
Národnej rade Slovenskej republiky
vymenovať poslancov za členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medziparlamentných organizácií .
Ivan L a l u h a predseda výboru
Overovateľ: I. Ľupták
MEDZIPARLAMENTNÁ ÚNIA
Medziparlamentná únia je najstaršou medzinárodnou organizáciou. Vznikla v roku 1889, kedy sa konala v Paríži prvá medzinárodná komisia pre arbitráž. Odvtedy sa uskutočnilo 88 zasadnutí (posledné v roku 1992 v Štokholme).
Medziparlamentná únia je medzinárodná organizácia, ktorá združuje zástupcov parlamentov suverénnych štátov. Jej úlohou je snaha o zachovanie mieru a spolupráce medzi národmi, výmena skúseností medzi parlamentmi, riešenie otázok spoločného záujmu, ktoré spadajú do kompetencie parlamentov, podpora aktivít OSN, spolupráca s medziparlamentnými organizáciami, ktoré majú podobné ciele. Zo 149 parlamentov sveta je 116 zastúpených v MPÚ a kolektívnymi členmi sú Andský parlament a Európsky parlament.
EURÓPSKY PARLAMENT
Európsky parlament je jednou zo 4 hlavných inštitúcií Európskych spoločenstiev a má 518 členov, ktorí sú od roku 1979 volení každých 5 rokov všeobecným a priamym hlasovaním podľa procedúry, ktorá sa v jednotlivých členských krajinách líši. Najbližšie voľby sa budú konať v roku 1994. Počet kresiel v EP pre jednotlivé členské krajiny ES závisí do značnej miery na počte obyvateľstva. Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia majú po 81 kresiel, Španielsko 60, Holandsko 25, Belgicko, Grécko a Portugalsko po 24, Dánsko 16, Írsko 15 a Luxemburgsko 6.
EP vykonáva demokratickú kontrolu nad fungovaním Európskych spoločenstiev.
RADA EURÓPY
Rada Európy, založená v roku 1949, je politická medzivládna organizácia. Združuje 27 európskych pluralitných demokracií a stále sídlo má v Paláci Európy v Štrasburgu vo Francúzsku.
Rada Európy má dva pracovné orgány:
- výbor ministrov, rozhodujúci orgán organizácie. Skladá sa z ministrov zahraničných vecí.
- Parlamentné zhromaždenie, zložené z 204 členov (a 204 náhradníkov) pochádzajúcich z 27 národných parlamentov, diskutuje o aktuálnych medzinárodných problémoch a pomocou asi 50 komisií a podkomisií je motorom organizácie.
SEVEROATLANTICKÉ ZHROMAŽDENIE
Severoatlantické zhromaždenie založili v roku 1955 parlamentné kruhy členských štátov NATO ako Konferenciu členských parlamentov NATO. Terajší názov používa od roku 1967.
Zhromaždenie nemá formálne členstvo. Na jeho práci sa zúčastňujú štatutárne nelimitované, ale v praxi podľa veľkosti štátov - 5 až 40 členné delegácie poslancov zo všetkých členských štátov NATO. Zloženie delegácie určuje predseda parlamentu.
Podľa štatútu je cieľom zhromaždenia zabezpečovať spojenie medzi orgánmi NATO a parlamentmi členských krajín NATO. V praxi vyvíja zhromaždenie aj činnosť zameranú na prehĺbenie a rozvíjanie politickej, vojenskej, ale aj hospodárskej, sociálnej a kultúrnej spolupráce v rámci NATO.
KONFERENCIA O BEZPEČNOSTI A
SPOLUPRÁCI V EURÓPE
V roku 1975 bol v Helsinkách najvyššími predstaviteľmi 33 európskych štátov, Kanady a USA podpísaný záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráce v Európe (KBSE).
Zo Záverečného aktu vyplýva, že členské krajiny sa v rámci KBSE zamerajú na riešenie otázok v nasledujúcich oblastiach:
1. bezpečnosť v Európe,
2. spolupráca v oblasti hospodárstva, vedy a techniky a životného prostredia,
3. otázky vzťahujúce sa k bezpečnosti a spolupráci v Stredomorí,
4. spolupráca v humanitárnych a iných oblastiach,