Prvý deň rokovania
13. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
31. januára 1996
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram 13. schôdzu Národnej rady
Slovenskej republiky.
Skôr ako pristúpime k rokovaniu, prosím
vás, aby ste sa
prezentovali.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky je
schopná
uznášať sa.
O
ospravedlnenie neúčasti na
dnešnej schôdzi písomne
požiadali
páni poslanci Ľubomír Roman a Ján
Borovský, ktorí
sú práceneschopní, a pán poslanec Igor
Urban z rodinných
dôvodov.
Na 13. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú
overovateľmi
páni poslanci Zsolt Komlósy a Stanislav
Líška.
Náhradníkmi
budú páni poslanci Vladimír Mikulka a Marián Po-
lák.
Po
dohode s podpredsedami
Národnej rady a politickým
grémiom
vám dnes pred schôdzou rozdali program 13. schôdze.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
v programe 13.
schôdze
sú pod bodmi 1, 2, 5, 6, 7, 8, 9, 12,
13 a 15 zara-
dené
návrhy zákonov, o ktorých dám hlasovať s návrhom, aby
podľa
§ 75 zákona o rokovacom poriadku
Národná rada Sloven-
skej
republiky súhlasila s ich prerokovaním pred uplynutím
60-dňovej
lehoty. O tomto návrhu dávam hlasovať
bez rozpra-
vy.
Sú to niektoré zákony, ktorým do
šesťdesiatich dní chý-
bajú
len dva dni. Niektorým aj viac.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Môžem
konštatovať, že Národná
rada vyjadrila súhlas
s
prerokovaním návrhov bodov programu,
ktoré boli zaradené
pred
uplynutím 60-dňovej lehoty, ako som ich uviedol.
Pristúpime k schvaľovaniu programu 13.
schôdze Národnej
rady.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
zrejme sa nemusím pýtať, či má
niekto návrhy na zmenu
a
doplnenie programu, pretože podľa
prihlásených vidím, že
zmeny
budú. Ak budú zmeny, budeme najskôr
hlasovať o navrh-
nutých
zmenách a doplnkoch a po hlasovaní o
nich sa hlasuje
o
celom programe.
Prosím, prvá sa hlási pani poslankyňa
Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne za udelenie slova.
Vážený pán predseda, dovoľte mi požiadať vás o zarade-
nie
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri
privatizácii
strategicky dôležitých štátnych
podnikov a ak-
ciových
spoločností. Chcem len upozorniť, že odkladanie toh-
to
zákona na ďalšiu schôdzu Národnej rady, vychádzajúc z vy-
jadrení
pána premiéra o odhodlaní ukončiť
privatizáciu kľú-
čových
finančných inštitúcií do polovice februára, znemožní,
aby
sa Národná rada vyjadrila k tejto nepochybne kľúčovej
otázke
slovenského hospodárstva. Je potrebné uvedomiť si, že
tu
nejde o privatizáciu budov alebo základného imania...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím pokoj, páni poslanci.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
...ale vlastne o možnosť nakladať s finančnými zdrojmi
vo
výške 300 miliárd Sk, ktorá ovplyvní slovenský peňažný
trh
a prostredníctvom neho celé slovenské hospodárstvo.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa. Chcem k tomu
len dodať, že
skoro
autentický návrh podal aj pán poslanec Černák, ktorý
som
už podľa rokovacieho poriadku poslal vláde na vyjadre-
nie.
Samozrejme, že o tomto vašom návrhu dám hlasovať.
Ďalej pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
z dôvodov, ktoré už prezentovala kolegyňa
Schmögnerová,
žiadam
o zaradenie na rokovanie tlače číslo
332, je to po-
slanecký
návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo
192/1995 Z. z. o za-
bezpečení
záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôleži-
tých
štátnych podnikov a akciových
spoločností. Bol poslaný
včera
na vyjadrenie vláde.
Len
jedným slovom - je to veľmi
krátka novelizácia,
ktorá zaraďuje
medzi prvú skupinu strategicky dôležitých
podnikov
aj všetky slovenské finančné inštitúcie, teda tie
štyri rozhodujúce, t. j. Slovenskú sporiteľňu,
poisťovňu,
Všeobecnú
úverovú banku a Investičnú a rozvojovú banku. Pro-
sím,
aby sa k nim počas rokovania vyjadrili
príslušné výbo-
ry.
Keďže vláde bol návrh poslaný, predpokladám, že na budú-
ci
týždeň by ho mimoriadne mohla zobrať do programu a vy-
jadriť
sa k nemu, a preto žiadam, aby bol
zaradený do prog-
ramu
v stredu na budúci týždeň ako prvý bod
programu o 9.00
hodine.
Môj druhý návrh spočíva v tom, že ako orgán, ktorý zá-
kony
prijíma a schvaľuje, by sme mali dbať na to, aby sa zá-
kony
aj dodržiavali. Podľa § 35 zákona číslo
127/1994 Z. z.
by
zásadné rozvojové koncepcie, najmä v
oblasti energetiky,
baníctva, priemyslu, dopravy, lesného a
vodného hospodár-
stva,
odpadového hospodárstva a cestovného ruchu, mali obsa-
hovať
aj hodnotenie z hľadiska ich predpokladaných vplyvov
na
životné prostredie.
V bode
číslo 3 máme rokovať o
priemyselnej politike,
žiaľ,
nebol dodržaný zákon a stanovisko
ministerstva život-
ného
prostredia absentuje. Preto navrhujem,
aby sme o prie-
myselnej
politike rokovali až vtedy, keď budú
naplnené jed-
notlivé
ustanovenia zákona číslo 127/1994 Z. z., t. j. keď
bude
priložené stanovisko ministerstva životného prostredia.
Mám
pocit, že by to ministerstvo mohlo stihnúť celkom pružne
a
že ku koncu tejto schôdze by sme mohli
o priemyselnej po-
litike rokovať tak, že bude splnený aj § 35 zákona číslo
127/1994
Z. z.
Takže môj návrh znie: O
priemyselnej politike rokovať
až
vtedy, keď bude priložené stanovisko
ministerstva život-
ného
prostredia.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Mám
tomu rozumieť aj tak, že ak
by do rokovania 13.
schôdze ministerstvo nepredložilo toto vyjadrenie, tak by
sme
na tejto schôdzi nemali rokovať o tomto bode programu?
Tak
to mám chápať?
Poslanec Ľ. Černák:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Ďalej pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predseda,
panie poslankyne,
páni poslanci,
predseda vlády Slovenskej republiky pán
Vladimír Mečiar
oznámil
na ekonomickom fóre v Bratislave The
Economist Con-
ferences
dňa 25. januára, že už do konca januára, čo je už
dnes,
alebo najneskôr v polovici februára bude ukončená pri-
vatizácia
finančných inštitúcií s výnimkou Národnej banky.
Vzápätí
na tom istom fóre však pán guvernér Národnej banky
povedal,
že centrálna banka zatiaľ nedostala ani
jeden pro-
jekt
spojený s privatizáciou bankových štruktúr. A deň na
to,
26. januára, na tom istom fóre podpredseda výkonného vý-
boru
Fondu národného majetku povedal, že
fond zatiaľ v pri-
vatizácii
finančných inštitúcií neprijal žiadne rozhodnutie.
Z uvedených skutočností teda vyplýva, že
predseda vlády
mimo zainteresovaných orgánov uskutočňuje privatizáciu in-
štitúcií,
ktoré sa existenčne týkajú prakticky každého obča-
na
Slovenskej republiky. Veď napríklad
Slovenská sporiteľňa
spravuje
84 % vkladov všetkých občanov Slovenska. Teda zo
100 Sk, ktoré
občania uložia do bánk,
končí 84 Sk práve
v
Slovenskej sporiteľni. V celkovom
objeme ide o sumu okolo
100
mld Sk. Teda napríklad pri predaji Slovenskej sporiteľne
nemôžeme
hovoriť len o predaji samotnej
organizácie, ale aj
o
zmene správcu týchto obrovských peňazí občanov. Iste všet-
ci
viete, že podobná je situácia napríklad
v Slovenskej po-
isťovni,
ktorá má dominantné postavenie v oblasti poisťov-
níctva,
a vo Všeobecnej úverovej banke, ktorá
má dominantné
postavenie
v oblasti poskytovaných úverov.
Na základe uvedeného a v záujme
všetkých občanov Slo-
venska, bez ohľadu
na ich politickú orientáciu,
navrhujem
zaradiť
na rokovanie 13. schôdze Národnej rady aj samostatný
bod
programu, a to oboznámenie poslancov
Národnej rady Slo-
venskej republiky s
prebiehajúcou privatizáciou finančných
inštitúcií
v Slovenskej republike. Navrhujem, aby sa tento
bod
zaradil ako bod číslo 16 podľa
pôvodného návrhu progra-
mu,
teda ako posledný bod pred odpoveďami členov vlády na
interpelácie
poslancov.
Žiadam,
aby sa na prerokovaní tohto bodu zúčastnil
autor
harmonogramu privatizácie finančných
inštitúcií, teda
predseda
vlády pán Vladimír Mečiar.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda. Predložím tiež návrh na doplne-
nie
programu schôdze, najprv mi však dovoľte povedať niekto-
ré
okolnosti, ktoré odôvodňujú naliehavosť tohto návrhu.
Dámy a páni,
ako si iste pamätáte, viackrát sme navrhovali rozšíriť
Osobitný
kontrolný orgán nad činnosťou
Slovenskej informač-
nej
služby o poslancov opozície. Je to otázka dôveryhodnosti
spravodajskej
služby i našich vzájomných vzťahov
medzi koa-
líciou
a opozíciou, zároveň je to i vec veľmi významná pri
utváraní
obrazu o Slovensku v zahraničí.
Spolupredseda Spo-
ločného
výboru Európskeho parlamentu a Národnej rady Sloven-
skej
republiky pán Herbert Bösch tu na
tlačovej konferencii
24.
novembra 1995 povedal, že nepozná
demokratickú krajinu,
v
ktorej by sa na parlamentnej kontrole
tajných služieb ne-
podieľali
aj poslanci opozičných politických
strán. Napriek
tomu
ani jeden z našich návrhov vedúcich k demokratizácii
Osobitného
kontrolného orgánu nebol prijatý.
Medzitým však Ústavný súd Slovenskej
republiky prijal
rozhodnutie, v odôvodnení ktorého konštatuje, že
jedinými
orgánmi, ktorými
Národná rada Slovenskej
republiky môže
uskutočňovať
svoje právomoci navonok, t. j. voči
iným štát-
nym
orgánom a osobám, sú výbory.
Osobitný kontrolný orgán nad činnosťou Slovenskej in-
formačnej
služby a Kontrolný orgán nad činnosťou
Vojenského
obranného
spravodajstva sú teda v zmysle tohto rozhodnutia
Ústavného súdu v
rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky.
Mohli
by sme preto dať príslušný návrh
na Ústavný súd. Tak
by
však došlo iba k zrušeniu parlamentnej
kontroly nad čin-
nosťou
tajných služieb, preto sme sa s kolegom Hrušovským
rozhodli
zvoliť konštruktívny postup a
predložili sme návrh
novely
zákonov o Slovenskej informačnej službe a o Vojenskom
obrannom
spravodajstve, ktorá dáva právomoci
oboch kontrol-
ných
orgánov vecne príslušnému výboru. Keďže tento je zlože-
ný
pluralitne, vyriešil by sa tým i
zdĺhavý politický prob-
lém,
ktorý narušuje vzájomné vzťahy a škodí Slovensku.
Navrhujem preto, aby sa ako
bod 16 podľa pôvodného
programu,
v prípade, že by prešiel bod, ktorý navrhol pán
Dzurinda, tak po
ním navrhovanom bode, zaradil nový bod
v
znení: Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky
na vydanie zákona Národnej rady
Slovenskej repub-
liky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej služ-
be
v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo
72/1995 Z. z.
a zákon Národnej rady číslo 184/1994 Z. z.
o
Vojenskom spravodajstve, tlač číslo 322.
Myslím si, že dovtedy je možné
utvoriť si priestor na
to,
aby sa tento návrh prerokoval i vo výboroch a aby sa
k
nemu vyjadrila aj vláda.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Chcem vám len povedať, že návrh
novely,
ktorý ste mi dali, som okamžite postúpil vláde, tak-
že
vláda ho má. Chcem upozorniť aj na to, že zrejme celá
koncepcia
Osobitného kontrolného orgánu aj
Vojenského spra-
vodajstva
sa bude meniť a bude sa meniť aj v rokovacom po-
riadku
Národnej rady. Tým nechcem povedať, že
váš návrh ne-
akceptujem,
len na oboznámenie, že sa robí v tejto
veci zá-
konné
opatrenie.
Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
dovolím si predložiť návrh dvoch nových
bodov programu.
Navrhujem ako nový
prvý bod programu
prerokovať a prijať
uznesenie, ktorým Národná rada vyzve vládu, aby
požiadala
rakúske štátne orgány o bezodkladný návrat
Michala Kováča
mladšieho na Slovensko, pretože vzniká neblahý
dojem, že
štát
sa zaujíma o neprávom odvlečených občanov len vtedy,
keď
sú podozriví zo spáchania
najzávažnejších trestných či-
nov,
pre ktoré existujú dôvody na väzbu,
a to je dojem ne-
blahý.
Ako
nový druhý bod programu tejto schôdze navrhujem
prerokovať návrh na
odvolanie Štefana Gavorníka z
funkcie
prezidenta
prezídia Fondu národného majetku alebo výzvu vlá-
de,
aby navrhla výmenu v tejto zodpovednej
funkcii, pretože
tým,
že Fond národného majetku sa vymyká
akejkoľvek kontro-
le,
Fond národného majetku
nekomunikuje s novinármi, nepo-
skytuje
žiadne informácie o spôsobe a postupoch privatizá-
cie,
že Fond národného majetku pod vedením Štefana Gavorníka
ignoruje
parlament, ignoruje parlamentné orgány,
teda výbo-
ry,
nedostavuje sa na pozvanie, neposkytuje
žiadne informá-
cie,
vzniká opäť nedobrý dojem, že
privatizácia pod vedením
Štefana Gavorníka nabrala nekontrolovateľný a
neprehľadný
smer
zvýhodňovaním úzkej skupiny ľudí na úkor väčšiny ostat-
ných
občanov Slovenskej republiky, že
privatizácia uskutoč-
ňovaná
Fondom národného majetku pod vedením Štefana Gavorní-
ka
je v mnohých prípadoch podvodom, v ktorom na úkor príjmov
Fondu
národného majetku prichádzajú vybrané
fyzické a práv-
nické
osoby k rýchlemu čistému zisku vo výške i niekoľkých
desiatok
miliónov korún.
Štefan Gavorník je ako najvyšší predstaviteľ Fondu Ná-
rodného
majetku zodpovedný za informovanosť
verejnosti. Na-
vyše,
a nie naposledy, denník Práca 20.
septembra 1995 uve-
rejnil,
že má k dispozícii podpísané písomné svedectvá dvoch
ľudí,
ktorí sú ochotní aj pred súdom dosvedčiť, že prezident
prezídia
dňa 1. 11. 1994 ponúkal miesto v dozornej rade Fon-
du
národného majetku, za čo žiadal 300 tisíc korún.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, to je niečo absolútne iné. Pokiaľ ide
o
váš prvý návrh, rešpektujeme nezávislosť súdov aj prokura-
túry,
nemôžeme im niečo prikazovať uznesením
Národnej rady.
Mohli
by sme požiadať ministra zahraničných vecí, aby s nimi
túto
vec konzultoval, ale nič viac.
Ten
druhý bod akceptujem
na zaradenie do programu,
a
dám o ňom hlasovať.
Poslanec J. Langoš:
Aj ten prvý, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Samozrejme, dám o ňom hlasovať, len upozorňujem, že
v
tom prvom návrhu nerobíme dobre.
Pán poslanec Macuška.
Poslanec D. Macuška:
Pán predseda, chcel by som nahlásiť, že budem hlasovať
náhradnou
kartou číslo 3.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
chcem navrhnúť nový bod programu číslo
19: návrh roz-
počtu Fondu detí
a mládeže na rok 1995. Viem,
že už som
otravný,
pretože už tretíkrát sa pokúšam, aby sme prerokova-
li
a uzavreli problém rozpočtu fondu na
rok 1995, ale ten-
tokrát
sa opieram o váš list, pán predseda,
ktorý ste adre-
sovali
predsedovi vlády, z 13. decembra 1995, kde píšete, že
na
minulej schôdzi, teda decembrovej, nebol zaradený tento
bod
do programu a uvedený doplňovací návrh
by mohol byť za-
radený
na program ďalšej schôdze. Tá sa práve
teraz začína,
preto
si dovolím znovu ho predniesť. Ďalej sa pritom opieram
o
váš list, kde píšete, že podľa § 5 ods. 5 a § 10 ods. 4
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 189 Z. z.
o
Fonde detí a mládeže fond predkladá svoj návrh rozpočtu po
prerokovaní
vo vláde a zaujatí jej stanoviska na
schválenie
v
Národnej rade Slovenskej republiky.
Myslím si, že od 13. decembra do 31.
januára bolo rela-
tívne
dosť času, aby vláda toto urobila. Ak to neurobila,
ešte
má na to budúci utorok. Myslím si teda, že bod 19 prog-
ramu
by sme mohli prerokovať. Viem, že to už
bude formálne,
ale
problém, ktorý sa ťahá vlastne celý rok
1995, treba ne-
jakým
spôsobom uzavrieť a venovať sa otázkam roku 1996, pre-
to
si dovolím tento návrh predniesť a
verím, že ho podporí-
te.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, len toľko, že tu nejde
len o rok 1995,
ale
ani rok 1994 sme neodstali, čiže to ide ešte dozadu. Som
rád,
že ste ten list citovali, len okrem toho som napísal aj
list
vášmu výboru, myslím, že ste ho prerokovali, kde som
dal termín, myslím do 8. marca, aby sa urobil poslanecký
prieskum
a vyvodili sa dôvody, prečo fond prakticky nefungu-
je.
Takže neviem, či teraz to zaraďovať, keď robíme posla-
necký
prieskum. Prosím, dávam to na zváženie poslancov.
Pán poslanec Pribilinec.
Poslanec J. Pribilinec:
Pán predseda, oznamujem vám, že budem hlasovať náhrad-
nou
kartou číslo 2.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predseda,
navrhujem zaradiť ako tretí bod programu správu o pou-
žití majetku Fondu národného majetku
Slovenskej republiky
k
30. júnu 1995, ktorú predložil prezident prezídia Fondu
národného
majetku Slovenskej republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Za rok 1995?
Poslanec V. Vaškovič:
K 30. júnu 1995.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Košnár.
Poslanec J. Košnár:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
navrhujem do programu tejto schôdze ako
bod číslo 12
podľa
pôvodného programu, resp. ako prvý bod na 7. februára,
zaradiť
návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej
rady,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde,
odmene
za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení
neskorších
predpisov, ktorý máme k dispozícii ako
tlač 298.
Vychádzame
z nespornej potreby a nevyhnutnosti
priamo v zá-
kone o mzde
upraviť podmienky, pri
splnení ktorých treba
pristúpiť k úprave
minimálnej mzdy a mechanizmu
vykonania
tejto
úpravy. Súčasný stav vonkoncom nevyhovuje a sme pre-
svedčení
o tom, že treba zákonne garantovať takú
úpravu mi-
nimálnej
mzdy, ktorá bude reflektovať tak životné náklady,
ako
aj pohyb priemerných miezd.
Tento
návrh je celkom
konkrétnym vyjadrením vôle
a
ochoty uskutočňovať zámery, ktoré sú
deklarované vo vlád-
nej koncepcii transformácie sociálnej sféry a vzhľadom na
to,
že tento návrh v stanovenom termíne
prerokovali výbory,
ktorým ste ho,
pán predseda, pridelili,
nazdávame sa, že
niet
vecných dôvodov, pre ktoré by nemohol
byť tento posla-
necký
návrh zákona prerokovaný na tejto schôdzi Národnej ra-
dy.
Teda opakujem: Navrhujem zaradiť tento
poslanecký návrh
zákona
na 7. februára 1996 ako prvý bod denného programu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dovoľte mi aj k tomu poznámku, len na
informáciu, že na
marcovú
schôdzu má predložiť takýto zákon vláda, teda aby
nedošlo
k novelizácii toho, čo budeme dnes schvaľovať.
Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem za udelené slovo, pán predseda.
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
odporúčam doplniť program o návrh skupiny
poslancov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, tlač 316, na vydanie záko-
na
Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa mení a do-
pĺňa
zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku
štátu
na iné osoby v znení neskorších
predpisov a zákon Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 39/1993
Z. z. o Naj-
vyššom kontrolnom
úrade Slovenskej republiky.
Podstatou
a
zmyslom návrhu je, aby Fond národného
majetku a jeho čin-
nosť podliehala
ústavnému kontrolnému orgánu,
Najvyššiemu
kontrolnému
úradu. Návrh je ústavne a legislatívne
ošetrený
a
nezaradiť ho znamená, že napriek
opakovaným vyhláseniam
koaličných
subjektov nie je politická vôľa uskutočňovať pri-
vatizáciu
transparentne a pod kontrolou.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
navrhujem zaradiť na 13. schôdzu Národnej rady Sloven-
skej
republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Sloven-
skej republiky na vydanie ústavného zákona
Národnej rady
Slovenskej
republiky o uplatňovaní základných práv
a slobôd
a
samosprávy. Súčasne vás prosím, aby
ste, ak ste to zatiaľ
neurobili,
poverili prerokovaním tohto návrhu
všetky výbory
Národnej
rady Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu navrhu-
jem,
aby tento bod bol zaradený až v skupine
zákonov, ktoré
budú
prerokúvané 7. februára.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, navrhujem, aby ako bod 14
bola zaradená
informácia ministra
vnútra Hudeka o
stave vyšetrovania
a
falšovania volebných hárkov Združenia robotníkov Sloven-
ska.
Občania voliči a my poslanci máme totiž právo vedieť,
aká
je pravda o tejto unikátnej falšovacej afére.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Pacola.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predseda, navrhujem zmenu programu.
Bod čís-
lo
2 - vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republi-
ky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon
číslo 92/1991 Zb. o pod-
mienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v
znení neskor-
ších
predpisov (tlač 311), odporúčam
presunúť na piatok 15.
februára
ako prvý bod programu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán predseda,
dovolím si predložiť návrh dvoch nových bodov programu
13.
schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Po prvé.
Dňa 11. 4. 1995 predložila
skupina poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky predsedovi
Národnej rady
Slovenskej
republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon
číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov.
Vzhľadom na to, že ide o naliehavú
zákonnú úpra-
vu,
dňa 18. 4. 1995 požiadala táto skupina
premiéra Mečiara
o
zaujatie stanoviska vlády Slovenskej republiky k uvedenému
návrhu.
O tom, že ide o skutočne naliehavú zákonnú úpravu,
svedčia
mnohé aktivity rôznych politických
strán, najmä Ma-
ďarskej koalície, ktoré môžu viesť k
narušeniu integrity
Slovenskej
republiky. Vzhľadom aj na sľub premiéra
Mečiara,
že
zákon na ochranu republiky, resp. novelizácia Trestného
zákona
bude prijatá ešte pred ratifikáciou
maďarsko-sloven-
skej
zmluvy, navrhujem zaradiť do
programu 13. schôdze Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky tento bod programu ako prvý
bod
programu v stredu 7. februára.
Ako druhý bod navrhujem, vzhľadom na
mimoriadne závažné
medzinárodné
rozhodnutie, ktoré bolo prijaté v
Parlamentnom
zhromaždení Rady Európy, t. j., že odporúčanie Rady Európy
číslo
1201 bude predložené znovu na prerokovanie a Výbor mi-
nistrov
sa k nemu vyjadrí, resp. zaujme definitívne stano-
visko
v júni, navrhujem, aby o tejto závažnej skutočnosti
informoval
viceprezident Parlamentného zhromaždenia Rady Eu-
rópy
Dušan Slobodník parlament a
objasnil nám aj následky,
ktoré toto
rozhodnutie môže mať
pre Slovenskú republiku
v
súvislosti s ratifikáciou slovensko-maďarskej zmluvy. Ten-
to
bod navrhujem ako druhý bod programu v
stredu 7. februá-
ra.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa, druhý váš návrh je v poriad-
ku,
ale pokiaľ ide o vašu prvú žiadosť, jednak jej celkom
nerozumiem
a zdá sa mi zmätená, pretože pán premiér by musel
v
mene vlády takýto návrh predložiť
do Národnej rady, a ja
som
ho nedostal, a nemám ani poslanecký návrh, takže neviem,
o
čom by sme rokovali. Dám o tom hlasovať, len som musel
upozorniť
poslancov na to, aký je stav.
Pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
ako
to uverejnila denná tlač, kultúrny zväz Maďarov
v
Slovenskej republike Csemadok s členskou
základňou pri-
bližne 80 tisíc
členov, teda viac ako
Matica slovenská,
v
dôsledku finančných ťažkostí dal k 1.
decembru 1995 výpo-
veď
všetkým plateným zamestnancom. Takisto kultúrny zväz Ru-
sínov
na Slovensku Rusínska obroda dal pracovníkom v počte
15
výpoveď a nemajú teraz finančné prostriedky ani na od-
stupné podľa
Zákonníka práce. V
Kultúrnom zväze Rusínov
a
Ukrajincov na Slovensku je situácia
podobná. Prepustili
približne
polovicu spolupracovníkov. Skoro také isté problé-
my
majú aj ostatné kultúrne zväzy menšín.
Som presvedčený, ba aj viacerí odborníci to hlásia, že
pomalý
a vynútený rozpad spomenutých
menšinových kultúrnych
zväzov je zapríčinený špecifickou a bezohľadnou
finančnou
politikou
Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Z tohto
dôvodu
navrhujem, aby Národná rada prerokovala túto situáciu
v
prítomnosti ministra kultúry Slovenskej republiky Ivana
Hudeca
a podpredsedu vlády pána Kalmana. Navrhujem to ako
bod
číslo 17.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
A to majú podať správu o stave alebo...
Poslanec L. Köteles:
Áno, podať správu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tak mi konkretizujte ten návrh. Podať
správu o čom?
Poslanec L. Köteles:
O súčasnej situácii v kultúrnych zväzoch národnostných
menšín.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Pacola.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predseda, omylom som tam
uviedol dátum 15.
februára.
Samozrejme, je to piatok 2. februára.
Takže opra-
vujem
to.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Duray.
Poslanec M. Duray:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pani kolegyňa Lazarová, veľmi ostro
protestujem proti
vašim
slovám, čo ste uviedli vo svojom návrhu, a žiadam vás,
aby
ste okamžite tieto slová odvolali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, hovoríme o
bodoch, ktorými doplňujeme
program, takže to
sem nepatrí. Môžete to
potom požiadať
v
politickej rozprave.
Poslanec M. Duray:
Žiadam, aby to odvolala okamžite.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že
už nikto nemá
pozmeňovacie ani doplňovacie
návrhy, preto
pristúpime
k hlasovaniu o navrhnutých zmenách a doplnkoch.
Prvý
návrh predniesla pani
poslankyňa Schmögnerová,
ktorá
žiada, aby sme na rokovanie 13. schôdze
Národnej rady
zahrnuli novelu zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo
192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov
štátu pri priva-
tizácii
strategicky dôležitých štátnych podnikov atď.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže nerozširujeme náš program o tento
bod.
Ďalej pán poslanec Černák dal vlastne
autentický návrh.
Jeho
návrh má už aj číslo tlače a je vo vláde. Nemuseli by
sme
hlasovať o tom, keďže sme odmietli predchádzajúci návrh,
ale
pán poslanec ešte podmienil svoj návrh,
že ak vláda do-
ručí
do času rokovania tejto schôdze vyjadrenie k tomuto ná-
vrhu
zákona, aby sme ho na tejto schôdzi prerokovali. Pro-
sím,
dávam o tom hlasovať.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.
Takže sme nepodporili tento návrh.
Pán poslanec Černák mal aj druhý návrh, a to tretí bod
dnešného
rokovania - priemyselná politika
Slovenskej repub-
liky,
tlač 294 - preložiť na ďalšiu schôdzu, alebo rokovať
o
ňom na tejto schôdzi, ak sa vláda do
času rokovania tejto
schôdze
k tomuto vyjadrí.
Pán poslanec Černák, tak ste to
chceli? Spresnite to,
ak
som povedal niečo zlé.
Poslanec Ľ. Černák:
V zmysle
§ 35 zákona číslo 127/1994 Z. z.
by sa malo
vyjadriť
ministerstvo životného prostredia, t. j. rokovať až
potom, keď
bude známe vyjadrenie
ministerstva životného
prostredia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže žiadate to stiahnuť z tejto
schôdze?
Poslanec Ľ. Černák:
Žiadam dodržať zákon. Ak to ministerstvo
stihne, môžeme
o
tom rokovať ešte na tejto schôdzi, ak by nestihlo, automa-
ticky
vyplýva preloženie na budúce rokovanie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže navrhujete stiahnuť to z rokovania.
Poslanec Ľ. Černák:
Môj
návrh znie: Rokovať až potom, keď
bude doručené
stanovisko
ministerstva životného prostredia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Takže pán poslanec takto
spresnil návrh. O bode
číslo
3, tlač 294, rokovať v Národnej rade až
potom, keď sa
k
tomu vyjadrí vláda prostredníctvom
ministerstva životného
prostredia.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.
Takže sme nepodporili ani tento návrh.
Ďalší návrh mal pán poslanec Dzurinda,
ktorý žiada, aby
vláda, resp. ministerstvo privatizácie informovalo Národnú
radu o priebehu
a stave privatizovania
finančných orgánov
s
tým, že by to bolo zaradené ako bod číslo 16. Ak som sa
v
niečom pomýlil, pán poslanec
Dzurinda, spresnite to. Za-
pnite
mikrofón pánu poslancovi Dzurindovi.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predseda, ten koniec sedí, ale
začiatok nesedí. Po-
inta
je v tom, že nikto nič nevie o
privatizácii finančných
inštitúcií
- ani guvernér, ani...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Koncipujte svoj návrh a dám hneď o ňom
hlasovať.
Poslanec M. Dzurinda:
Podstata je v tom, vyhlásil to pán premiér, že dnes sa
končí
privatizácia bánk (šum v sále, hlasy, že treba povedať
návrh),
a preto som navrhol, aby o tomto postupe prišiel re-
ferovať
pán premiér, nie minister privatizácie
alebo niekto
iný,
ako ste povedali vy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Teda navrhujete, aby do Národnej rady
prišiel referovať
premiér
o stave privatizovania finančných organizácií a bolo
by
to zaradené ako bod 16.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nepodporili sme tento návrh pána poslanca
Dzurindu.
Ďalší doplnok k nášmu programu dáva pán
poslanec Šimko.
Žiada
zaradiť ako bod 17, ale keďže
neprešiel bod pána po-
slanca Dzurindu, ako bod 16 novelu zákona
46/1993 Z. z.
o
Slovenskej informačnej službe v znení zákona 72/1995 Z. z.
a
zákona 184/1994 Z.
z. o Vojenskom spravodajstve.
Ide
o
tlač 322.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nepodporili sme tento návrh.
Pán
poslanec Langoš mal dva doplňovacie návrhy. Prvý
návrh
znie, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým za-
viaže
vládu, aby vláda požiadala o vydanie občana Kováča ml.
z
Rakúska.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prvý pozmeňovací návrh pána poslanca
Langoša sme nepri-
jali.
Jeho druhý návrh znie, aby z dôvodov, ktoré tu uviedol
pán
poslanec, sme pristúpili k hlasovaniu o
odvolaní prezi-
denta
Fondu národného majetku pána Štefana
Gavorníka, alebo
aby
vláda dala návrh na nového kandidáta.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Nepodporili sme tento návrh.
Ďalší je návrh pána poslanca Ftáčnika,
ktorý žiada, aby
bol
parlamentu doručený rozpočet Fondu
mládeže za rok 1995
a
aby sme ho prerokovali.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.
Nebudeme zaraďovať tento bod programu.
Pán poslanec Vaškovič žiada, aby sme
na túto schôdzu
ako bod číslo
3 zaradili správu o použití majetku fondu,
a
to za I. polrok 1995, do 30. júna.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Nebudeme o tento bod rozširovať náš
program.
Pán poslanec Košnár žiada, aby sme 7. februára ako bod
číslo
1 zaradili novelu zákona číslo 1/1992 Zb. o minimálnej
mzde
v znení ďalších zákonov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.
Nepodporili sme návrh pána poslanca
Košnára.
Pán poslanec Benčík žiada, aby sme na túto schôdzu za-
radili
tlač číslo 316, v ktorej ide o novelu zákonov číslo
1992/1991
Zb. a 31/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade
s
tým, že by Najvyšší kontrolný úrad kontroloval Fond národ-
ného
majetku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.
Nepodporili sme tento návrh.
Ďalší návrh mal pán poslanec Kováč,
ktorý nás žiada,
aby
sme na túto schôdzu Národnej rady
zaradili návrh skupi-
ny
poslancov na vydanie ústavného zákona
Národnej rady Slo-
venskej republiky o
uplatňovaní základných práv
a slobôd
v
samosprávach.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 4 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento návrh na rozšírenie nášho programu
sme prijali.
Ďalší návrh dal pán poslanec Mikloško,
ktorý žiada, aby
sme ako bod
číslo 14 zaradili
vystúpenie ministra vnútra
s
informáciou, ako prebieha prieskum falšovania podpisovania
petičných
hárkov pre robotnícku stranu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.
Neprijali sme tento návrh pána poslanca
Mikloška.
Ďalej
pán poslanec Pacola
navrhuje, aby sme bod 2
z
pôvodného návrhu programu preložili na 5. februára ako bod
číslo
1. (Šum v sále). Pardon, na piatok 2. februára ako bod
číslo
1. Tak to opravil pán poslanec Pacola.
Prosím, hlasujme.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Akceptujeme zmenu navrhovanú pánom
poslancom Pacolom.
Ďalej vystúpila pani poslankyňa Lazarová. Navrhla, aby
sme zaradili na
program rokovania 13. schôdze
novelizáciu
zákona
číslo 140/1961 Zb. s príslušnými novelami.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 9 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.
Tento návrh pani poslankyne sme
neprijali.
Pani poslankyňa mala aj druhý návrh, aby
v politickej
rozprave
predseda zahraničného výboru pán
Slobodník refero-
val
o výsledkoch rokovania a názoroch z
Rady Európy k pro-
blému
odporúčania 1201, a žiada, aby sme to zaradili ako pr-
vý
bod na 7. februára.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 72 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neakceptovali sme ani tento návrh.
Pán
poslanec Köteles žiada, aby minister kultúry pán
Hudec
a podpredseda vlády pán Kalman informovali Národnú ra-
du
o stave v národnostných kultúrnych
menšinových organizá-
ciách.
Myslím, že o finančnom stave, tak som tomu rozumel.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neschválili sme ani tento návrh.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem len
upozorniť pred
záverečným
hlasovaním o programe 13. schôdze
Národnej rady,
že
pán Černák sa vo svojom návrhu
odvolával na zákon, ktorý
predpisuje,
aby ministerstvo životného prostredia...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, to je v poriadku.
Poslanec L. Köteles:
...ale tým, že Národná rada hlasovaním,
bez rešpektova-
nia toho, či
ministerstvo životného prostredia
stanovisko
predloží,
alebo nepredloží, konala protizákonne,
protipráv-
ne,
chcem vás vyzvať, pán predseda, aby ste
z vlastnej prá-
vomoci
stiahli tento bod programu a tak navodili taký právny
stav,
takú situáciu, aby sme zachovali právo. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, vy dobre viete, že nemôžem urobiť to, čo
ste
odo mňa žiadali, pretože Národná rada o tom hlasovala.
Poslanec L. Köteles:
Vy máte právomoc ešte to stiahnuť...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nemám. Jedine mám právo navrhnúť poslaneckej snemovni,
aby
sme zase hlasovali o návrhu, ktorý predniesol pán posla-
nec
Köteles. Iné nemôžem urobiť. A keďže sme už návrhy ukon-
čili,
môžem urobiť len to, že napíšem pánu premiérovi, resp.
ministrovi
životného prostredia, že na tejto schôdzi sa pre-
rokúva
tento bod, že čakáme vyjadrenie. To môžem urobiť.
Poslanec L. Köteles:
Pán predseda, ale tým, že vypadol bod 2,
resp. bol pre-
ložený,
pravdepodobne ešte dnes budeme rokovať o tomto bode,
o
priemyselnej politike Slovenskej
republiky. Nie je mysli-
teľné, aby ministerstvo životného prostredia za
päť minút
alebo
za desať minúť vypracovalo kvalifikované stanovisko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Povedal som vám, čo môžem urobiť, a to urobím. Napíšem
list
ešte dnes.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
dám teraz hlasovať
o
celom programe schôdze so schválenými zmenami a doplnkami.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď o
ňom hlasovali.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že program 13. schôdze Národnej rady Slo-
venskej
republiky sme schválili.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k pr-
vému
bodu programu, ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách
v
znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré
ďalšie zákony.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 302, spoločnú
správu
výborov ste dostali ako tlač 302a a dodatok k nej ako
tlač
302b.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej
republiky
pán Sergej Kozlík.
Prosím, pán podpredseda.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
v
prvom rade by som vám poprial
všetko dobré na prahu
roku
1996, dobrú vzájomnú spoluprácu s vládou, nakoľko vy-
stupujem
ako prvý člen vlády v tomto pléne.
Návrh predkladanej novely zákona o bankách v navrhova-
ných
ustanoveniach reaguje na zmeny v
štátoprávnom usporia-
daní k 1.
januáru 1993, vznik Národnej banky Slovenska,
prechod
na slovenskú menu a upravuje na základe
doterajších
skúseností
pôsobenie bankových subjektov na území Slovenskej
republiky.
V súlade s Európskou dohodou o pridružení navrho-
vané
znenie zákona rozširuje doterajšie ustanovenia právnych
predpisov
krajín Európskej únie, čím prispieva k postupnej
harmonizácii
finančných služieb v rámci európskeho priestoru
pri
súčasnom zachovaní minimálnej ochrany vnútorného trhu.
Navrhovaná novela predkladaného zákona
smeruje k zvýše-
niu
bezpečnosti bankového sektoru. Významne posilňuje posta-
venie
bankového dohľadu a precizuje súčinnosť ministerstva
financií
a Národnej banky Slovenska pri usmerňovaní bankové-
ho sektoru. Na
základe poznatkov pri doterajšom
udeľovaní
povolení
na výkon bankových činností sa navrhuje
rozdelenie
povoľovacieho
konania na dva stupne, a to povolenie na zalo-
ženie
banky a povolenie na výkon bankových činností.
Vzhľadom
na to, že pobočky zahraničných bánk nie sú
subjektom
vlastníctva, a preto nemôžu mať
kapitál, v novele
sa
ustanovuje povinnosť mať trvale
poskytnuté finančné pro-
striedky
minimálne vo výške podľa opatrenia Národnej banky
Slovenska a
povinnosť ich uloženia
v bankách so sídlom
v
Slovenskej republike. Povolenie na výkon
bankových čin-
ností
môže byť obmedzené o niektoré činnosti, napríklad na
základe žiadosti banky sa môže pôvodné povolenie
rozšíriť
o
nové činnosti.
Za dôležité pokladáme ustanovenie o
neplatnosti povole-
nia
na založenie banky, ak do dvoch rokov banka alebo poboč-
ka
zahraničnej banky nepožiada o vydanie
povolenia na výkon
bankových činností.
Dôležité je ustanovenie
o udeľovaní
predchádzajúceho
súhlasu na vznik alebo zvýšenie majetkového
podielu zahraničnej osoby na základnom imaní už
zriadenej
banky,
na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie banky, ako aj
na zvýšenie alebo zníženie základného
imania banky. Pred-
chádzajúci
súhlas Národná banka Slovenska udelí po
preroko-
vaní
s ministerstvom financií. Bez
predchádzajúceho súhlasu
je
každý úkon neplatný.
V nadväznosti na zákon číslo 184/1994
Z. z. o ochrane
hospodárskej
súťaže sa upravuje podiel bankám na relevantnom
trhu
z 30 % na 40 % základných činností pre poskytovanie ko-
merčných úverov, spotrebných úverov a
pri zbere úsporných
vkladov
ako horný limit, ktorý sa nesmie prekročiť.
Nové je
ustanovenie o povinnosti bánk
bezodkladne in-
formovať
Národnú banku Slovenska o úveroch a zárukách po-
skytnutých podnikateľským subjektom, prípadne prijatých
iných
záväzkoch v slovenskej alebo cudzej mene nad jeden mi-
lión
Sk. Zákon rozširuje a sprísňuje dohľad nad činnosťou
bánk
a upravuje tiež postup v prípadoch, ak dohľad treba vy-
konať
nad činnosťou pobočky zahraničnej banky, aj nad poboč-
kami
slovenských bánk v zahraničí. Rozširujú
sa ustanovenia
týkajúce
sa nútenej správy, a to o termín jej zavedenia, ob-
sah
rozhodnutia Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej
správy,
vymedzenie práv a povinností správcu,
povinnosť re-
gistrácie
na súde, možnosti ukončenia nútenej správy. Všetky
spomínané
opatrenia sú zamerané na sprehľadnenie a bezpeč-
nosť
bankového sektoru.
Upravené je aj ustanovenie pre banky
založené ako štát-
ne peňažné ústavy z dôvodov, že podľa rozhodnutí orgánov
štátnej správy prevzali do aktív rizikové
úvery a na ich
krytie
boli získané zdroje od iných právnických subjektov.
Štátne
peňažné ústavy na základe toho majú záväzky, za ktoré
prevezme ručenie štát. V opačnom prípade by bol ohrozený
bankový sektor,
pretože by voľné
zdroje bánk poskytnuté
štátnym
peňažným ústavom chýbali bankám,
ktoré s nimi uza-
vreli
zmluvy o termínovanom uložení prostriedkov.
Nová je
ôsma časť, ktorá upravuje
hypotekárne bankov-
níctvo.
Tým sa rozširujú bankové produkty o hypotekárny úver
a
komunálny úver, ktoré sú potrebné predovšetkým na oživenie
bytovej
výstavby, na financovanie nákupu, výstavby, rekon-
štrukcie
a údržby tuzemských nehnuteľností s cieľom využívať
ich
na verejnoprospešný účel a tým aj rozvoj nadväzujúcich
odvetví
hospodárstva slovenskej republiky.
Zavádza sa inštitút hypotekárny správca a jeho zástup-
ca,
ktorý vykonáva dozor nad hypotekárnymi obchodmi v rozsa-
hu
tohto zákona, ako aj zákona o
dlhopisoch. Zákon obsahuje
vymedzenie
práv a povinností správcu, ako aj
postup správcu
pri zistení nedostatkov, riešenie rozporov medzi správcom
a
hypotekárnou bankou, bankový dohľad nad
činnosťou hypote-
kárneho
správcu, ako aj dozor vykonávaný ministerstvom fi-
nancií Slovenskej republiky a postup
uvedených inštitúcií
v
prípade zistenia nedostatkov
v činnosti hypotekárneho
správcu.
Upravuje sa ustanovenie o bankovom
tajomstve tým, že sa
rozširuje
povinnosť bánk podávať informácie o náležitostiach
klienta
v taxatívne určených prípadoch. Nové je
ustanovenie
o
zastúpení zahraničnej banky, ktorá môže propagovať činnosť
zahraničnej
banky, získavať informácie o
možnostiach hospo-
dárskej
spolupráce so Slovenskou republikou.
Vymedzuje sa postup pri žiadosti o zriadenie zastúpe-
nia,
jeho registrácia Národnou bankou
Slovenska, postup pri
nedodržaní
podmienok v rozhodnutí o registrácii.
Zastúpenie
nesmie prijímať vklady, poskytovať úvery ani
iné služby,
ktoré
poskytujú banky.
Novo
sú ustanovené procesné
záležitosti vzhľadom na
špecifické
postavenie Národnej banky
Slovenska v konaní vo
veciach jej zverených. Zákonnosť právoplatných
rozhodnutí
príslušných
orgánov Národnej banky Slovenska
vydaných podľa
tohto
zákona je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdne-
ho
poriadku.
Na zabezpečenie funkčnosti zákona sa
menia a dopĺňajú
aj ďalšie zákony, zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch
v
znení neskorších predpisov, a to
ustanovenia o hypotekár-
nych záložných
listoch, komunálnych obligáciách, riadnom
i
náhradnom krytí pohľadávok z
hypotekárnych a komunálnych
úverov.
Zákon sa dopĺňa sankciami, ktoré ministerstvo môže
uplatniť
voči emitentovi, ak nedodrží spôsoby určenia výnosu
a
spôsob vyplácania dlhopisov, ak
hypotekárny správca alebo
jeho
zástupca poruší povinnosti pri
výkone dozoru nad emi-
siou
hypotekárnych záložných listov alebo
komunálnych obli-
gácií.
Vypúšťajú sa ustanovenia Obchodného zákonníka
v znení
neskorších
predpisov, ktoré upravovali ustanovenia
o zálož-
nom
práve, a zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovna-
ní
v znení neskorších predpisov, a
prednostné uspokojovanie
pohľadávok majiteľov hypotekárnych záložných listov alebo
komunálnych
obligácií, ak je úplatcom banka, ktorá
vykonáva
hypotekárne obchody.
Dopĺňa sa Občiansky
súdny poriadok
v
nadväznosti na ustanovenia hypotekárneho
bankovníctva
a
zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení ne-
skorších predpisov o
možnosť pre Národnú banku Slovenska
získať
údaje o zaknihovaných cenných papieroch a ich majite-
ľoch
pri výkone bankového dohľadu.
Na základe rokovania výborov Národnej
rady popri legis-
latívno-technických
návrhoch a drobných úpravách sú súčasťou
navrhovaných
zmien i niektoré ustanovenia zásadného
charak-
teru.
Na ozdravenie bankového sektoru môže pozitívne vplývať
navrhované
ustanovenie týkajúce sa reštrukturalizácie úvero-
vého portfólia bánk. Uvedená úprava umožňuje
ministerstvu
financií
a Národnej banke Slovenska urýchliť proces reštruk-
turalizácie a zásadným
spôsobom riešiť oživenie
ekonomiky
Slovenskej
republiky.
Ďalšou významnou zmenou je úprava
ohlasovacej povinnos-
ti
v zákone číslo 249/1994 Z. z. o
boji proti legalizácii
príjmov z
najzávažnejších, najmä organizovaných foriem
trestnej činnosti. Táto zmena je významná aj
z hľadiska
približovania
sa právnych noriem v rámci Európskej únie.
Za najzávažnejšiu zmenu však pokladám návrh na noveli-
záciu
ustanovenia § 299 Obchodného zákonníka
a zákona číslo
174/1950
Zb. o dražbách mimo exekúcie. Napriek
tomu, že ná-
vrh vychádza zo
snahy realizovať predaj
nehnuteľností na
dražbe
v rámci realizácie záložného práva inak ako výkonom
súdneho
rozhodnutia a pomôcť bankovému sektoru riešiť pro-
blém
uspokojovania pohľadávok, navrhovaný
spôsob je zložité
považovať
za akceptovateľný.
Ustanovenie § 299 Obchodného
zákonníka nemá väzbu na
právny predpis, podľa ktorého by mal
záložný veriteľ pri
dražbe
nehnuteľností postupovať. Navyše časť
ustanovení zá-
kona
o dražbách mimo exekúcie je od roku
1950 prekonaná a
v
praxi neaplikovateľná. Uvedenú
problematiku bude potrebné
riešiť
komplexne buď novým zákonom, ktorý
upraví postup pri
dražbe nehnuteľností zaťažených záložným právom mimosúdnou
exekúciou,
alebo novou formuláciou tohto návrhu.
Vláda pri-
pravuje
riešenie tejto problematiky aj v rámci pripravovanej
rekodifikácie
občianskeho práva.
Vzhľadom na rozsah zmien je navrhnuté
splnomocňovacie
ustanovenie
k vydaniu úplného znenia zákona o bankách.
Predložený zákon si nevyžiada
zvýšenie výdavkov zo
štátneho
rozpočtu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
prosím o podporu
návrhu
tohto zákona.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne pánu podpredsedovi
vlády. Teraz prosím
spoločného
spravodajcu výborov pána poslanca Ladislava Lysá-
ka,
aby podal správu o výsledkoch
prerokovania vládneho ná-
vrhu
zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
dovoľte
mi, aby som uviedol spoločnú správu Ústavno-
právneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-
dárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu
a
národnosti o výsledku prerokovania
vládneho návrhu zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon
číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpi-
sov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, ako
je
to uvedené v tlači 302.
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách
v
znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré
ďalšie zákony, pridelil predseda Národnej rady Slo-
venskej
republiky rozhodnutím číslo 692 zo 7.
decembra 1995
Ústavnoprávnemu
výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady
pre
financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hos-
podárstvo,
privatizáciu a podnikanie a Výboru
Národnej rady
pre
verejnú správu, územnú samosprávu a
národnosti s termí-
nom
prerokovania v nadväznosti na jeho
zaradenie na program
12.
schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky. Ďalej určil
Výbor Národnej
rady pre financie,
rozpočet a menu, aby
skoordinoval
stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej re-
publiky
s tým, že skoordinované stanoviská
výborov Národnej
rady Slovenskej republiky sa majú
premietnuť v spoločnej
správe
výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
699 z 11. decembra 1995 pozmenil svoje
rozhodnutie zo
7.
decembra 1995 číslo 692 tak, že termín prerokovania vlád-
neho
návrhu zákona v určených výboroch Národnej rady Sloven-
skej
republiky je ihneď.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady na
svojej schôdzi
dňa
13. decembra 1995 a Výbor Národnej rady pre financie,
rozpočet
a menu na svojej schôdzi dňa 14. decembra 1995 pre-
rušili
rokovanie o vládnom návrhu zákona
Národnej rady Slo-
venskej republiky,
ktorým sa mení
a dopĺňa zákon číslo
21/1992
Zb. o bankách v znení neskorších
predpisov a ktorým
sa
menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, a odporúčajú Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky nerokovať o
vládnom návrhu
zákona na 12.
schôdzi Národnej rady
Slovenskej republiky
vzhľadom na
prerušenie rokovania o
tomto návrhu zákona
v
týchto výboroch a preložiť rokovanie o tomto bode programu
12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
na ďalšiu,
čiže
na 13. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady pre verejnú správu a
územnú samo-
správu
na schôdzi dňa 12. decembra 1995 a Výbor Národnej ra-
dy
pre hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie dňa 14. de-
cembra
1995 súhlasili s vládnym návrhom zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky a odporúčajú Národnej rade Slovenskej
republiky
schváliť vládny návrh zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky bez pripomienok.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
a
Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre
financie,
rozpočet
a menu, ktoré prerušili rokovanie o
vládnom návrhu
zákona Národnej
rady Slovenskej republiky,
na svojich
schôdzach
v dňoch 18. a 19. januára 1996 prijali
uznesenie,
v
ktorom vyjadrili súhlas s vládnym návrhom zákona a odporú-
čajú
ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozme-
ňovacími
a doplňovacími návrhmi, tak ako sú
uvedené v tlači
302b.
Vážené dámy a páni, z týchto 23 návrhov odporúčam body
1
až 15, 17, 19 a 23 prijať tak, ako sú
uvedené. K ďalším
bodom
budem mať isté odporúčania. Body 20 a 22 neodporúčam
prijať.
K tomu by som vystúpil v rozprave.
Vážené dámy a páni, ďakujem vám za
pozornosť.
Vážený pán predseda, hlásim sa do
rozpravy ako prvý.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Dostal som 4
písomné prihlášky. Ako ste počuli, ako prvý sa hlási pán
spoločný
spravodajca, pripraví sa pán poslanec Nagy.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
pani kolegyne, kolegovia
vážení hostia,
dovoľte mi na úvod pripomenúť, že
Slovenská republika
za
uplynulé roky samostatnosti
dosiahla naozaj pozoruhodne
dobré
výsledky. Preukázala spôsobilosť v
krátkom čase vybu-
dovať
štátnu správu, riešiť zásadné vnútorné problémy vlast-
nou
cestou a vlastnými silami. Za rovnako
dôležité pokladám
to, že sme
dokázali zabezpečiť
makroekonomickú stabilitu,
ekonomickú suverenitu a primerané medzinárodné
postavenie
obnoveného
samostatného štátu.
Napriek
podstatne horším štartovacím
podmienkam, než
aké mala povedzme Česká republika,
Slovensko sa za veľmi
krátky
čas dostalo na čelné miesto spomedzi
všetkých trans-
formujúcich sa
štátov. Či už
máme na mysli
takmer
7-percentný
rast hrubého domáceho produktu v minulom roku,
mimochodom
najvyšší v Európe, výrazný pokles inflácie z 25 %
v
roku 1993 na menej než 8 % v minulom roku, poklesla aj
nezamestnanosť
o dve percentá, narástli nám devízové
rezer-
vy.
Ale
ak dovolíte, dámy a
páni, ešte dôležitejšie je
z
hľadiska celospoločenského to, že pozitívny hospodársky
vývoj
sa prejavuje už aj u obyvateľstva. Reálne príjmy na-
šich
obyvateľov stúpli za uplynulý rok o 5 %. A
dobré vý-
sledky
i pokračujúci vývoj dávajú predpoklad,
aby i v tomto
roku
vzrástli o ďalších 6 %. Na dosiahnutí
týchto výsledkov
má
určitý podiel aj dobrá menová a čiastočne aj finančná po-
litika
štátu.
Pochopiteľne, je tu i rad problémov,
ktoré nám prichodí
systematicky riešiť. Ťažiskovým problémom slovenského ban-
kovníctva je terajší
stav, štruktúra a vývojové
tendencie
úverového portfólia komerčných bánk. Úvery
poskytnuté ko-
merčnými bankami k
31. decembru 1994
predstavovali výšku
257,6 mld korún.
Z toho neštandardné úvery tvorili 36
%
a
rizikové stratové úvery tvorili okolo 14 % zo všetkých
úverov.
Pre
objektívnosť pohľadu na
tieto skutočnosti chcem,
kolegyne a kolegovia, zdôrazniť, že v
ekonomickej pozícii
bankového sektoru
sa koncentrujú všetky negatívne vplyvy
makroekonomického
prostredia ako celku. Ale koncentruje sa
tu
aj veľký pokles výrobnej sféry na začiatku deväťdesiatych
rokov, najmä priemyslu, narušenie obchodných
väzieb a zá-
kladné
poruchy vo finančných tokoch jednotlivých odvetví.
Ozdravenie bankového sektoru je zložitý proces. Výraz-
nejšie
sa formuloval, to je všeobecne známe, na známej pora-
de
predstaviteľov vlády, finančných kruhov, podnikateľských,
vedeckovýskumných
inštitúcií a aj odborov v Šoporni a
potom
na
následných rokovaniach. Postupne sú
tieto tri veľké pro-
blémy
v oblasti bankovej sféry riešené v
troch vzájomne sú-
visiacich
rovinách. Po prvé - utváraním a
uplatňovaním pri-
meranej
hospodárskej stratégie a finančnej menovej politiky.
Po
druhé - postupným riešením podnikovej
zadlženosti a tiež
-
čo sa týka najmä nás - dotváraním právnych noriem pre túto
oblasť.
Doterajší proces reštrukturalizácie v
roku 1995 ukázal,
že
vecné problémy sa koncentrujú okrem
zdedených pohľadávok
aj
novými, niekedy nekvalifikovanými
úvermi, a teda nutnos-
ťou
(z toho vyplývajúcou) výrazného zvýšenia úrovne riadenia
úverových
rizík a hodnotenia záruk v bankách.
Z hľadiska rozsahu sa problémy
koncentrujú v troch ban-
kách.
Vo Všeobecnej úverovej banke, ktorá pri vzniku prevza-
la
až 78 % úverov, sa odrážajú najmä problémy podnikateľské-
ho
prostredia, najmä druhotná
platobná neschopnosť, ale aj
dosahy privatizácie. V Investičnej a
rozvojovej banke sú
kľúčovými
problémami tie, ktoré súvisia s úvermi na dostavbu
Mochoviec
a sčasti na konverziu zbrojného priemyslu, ktoré
boli
presunuté zo Štátnej banky československej. Slovenská
sporiteľňa
zase rieši najmä dosahy z podpory
podnikateľskej
činnosti
v prvých rokoch transformácie a z obidvoch privati-
zácií.
Niektoré problémy sa darí riešiť, iné sú,
mierne po-
vedané, dlhodobého
charakteru. O postupe riešenia svedčí
znižovanie úrokovej miery, ktoré je už aj u nás citeľné.
A
predpokladám, že ani podpredseda vlády
nepoprie, že hádam
môžeme
oprávnene očakávať aj toho roku ďalšie zníženie.
K
doterajšiemu riešeniu problémov
týchto bánk i celej
bankovej
sféry môže v značnej miere prispieť, kolegyne a ko-
legovia, aj
posudzovaná novela zákona
číslo 21/1992 Zb.
o
bankách. Jednak tým, ako bolo
už uvedené a čo máme aj
v
tlači, že sa upravujú vzťahy, ktoré sa
od prijatia zákona
zásadne
zmenili, či už ide o štátoprávne usporiadanie, vznik
samostatnej či obnovenie samostatnej Slovenskej republiky,
vznik
Národnej banky Slovenska, obnovenie vlastnej meny slo-
venskej
koruny, ale aj výrazné zmeny vnútorných a vonkajších
podmienok.
Vecne sa
v zákone upravuje najmä postup
pri zakladaní
banky,
a to rozčlenením povolenia na založenie a povolenia
na vykonávanie bankovej činnosti (mimochodom, je to mimo-
riadne
dôležité, aby nám nevznikali chudorľavé
a krachujúce
banky).
Ďalej je to výrazné zvýšenie úlohy bankového dohľadu
pri ekonomickom usmerňovaní činností, priebežnej kontrole
a
prípadnom sankcionovaní bánk
vtedy, ak porušia zákonom
stanovené
povinnosti.
Za významnú časť tejto novely
pokladám úpravu procesu
reštrukturalizácie úverového portfólia bánk. Banky, ktoré
s
klasifikovanými úvermi, u ktorých je
riziko, že nebudú
dlžníkmi
splatené riadne a včas, prejdú procesom
reštruktu-
ralizácie
ich úverového portfólia s účasťou
štátu. Pravidlá
procesu reštrukturalizácie upraví vláda nariadením. Banky
budú potom povinné vypracúvať projekty
reštrukturalizácie
(mimochodom, mnohé to
už teraz realizujú) a budú povinné
poskytovať
Národnej banke a ministerstvu financií
príslušné
údaje.
Novela zákona, ktorú teraz posudzujeme,
obsahuje tiež
významné
opatrenia (mimochodom, je to v bode 23
tlače 302b)
o
boji proti legalizácii príjmov z organizovaných foriem
trestnej
činnosti. Uvádza sa tam povinnosť
nahlásenia podo-
zrivých bankových operácií, čo sa
upraví potom všeobecne
platným
záväzným zákonným predpisom a myslím, že to bude mi-
moriadna
tortúra, ktorá vyzve ešte dosť šumu.
Výraznou zmenou, a to prínosnou, je zavedie hypotekár-
neho
bankovníctva. Nesporne môže prispieť k oživeniu bytovej
výstavby
zavedením hypotekárnych a komunálnych
úverov. Uví-
tajú
to iste tak občania, ako i banky a mala by to pocítiť
aj ekonomika ako celok. Pravda, pôjde
tu zrejme o proces
postupný,
ale pri istej účasti štátu, o ktorej sa uvažuje,
možno
predpokladať, že v priebehu dvoch - štyroch rokov by
toto
opatrenie mohlo mať vplyv alebo aktivizovať tak jednu
štvrtinu
ľudí na Slovensku.
Vážené dámy a páni, zložitosť tvorby tohto zákona spo-
čívala
najmä v enormnom množstve vzťahov a pozícií, v kto-
rých
sa dotýka občanov, fyzických a právnických osôb cez ko-
merčné
banky, Národnú banku, ministerstvo
financií a ďalšie
inštitúcie.
Mnohé vnútroštátne vzťahy sa ešte len
dotvárajú
a
treba nám počítať, pochopiteľne,
aj s prispôsobovaním sa
európskym
štandardom. Preto, vážené kolegyne a kolegovia, po
zohľadnení širších uvádzaných ekonomických súvislostí, ako
aj
z poznatkov našej komisie pre peňažníctvo, menu, zahra-
ničnoekonomické
vzťahy výboru pre financie, rozpočet a
menu
a
po ďalších konzultáciách s komerčnými bankami, Národnou
bankou
aj odborníkmi z ministerstva financií
odporúčam, tak
ako
som už uvádzal, aby sme body 1 až 15, 17 a 19 prijali
tak,
ako sú uvedené v spoločnej správe v tlači 302b.
K ďalším
bodom mám pripomienky, ktoré by
som uviedol
a
dostanete ich písomne, aby to bolo ľahšie sledovateľné.
Prvá. V
súvislosti s požiadavkou
komerčných bánk, aby
sa
zamedzilo obmedzovaniu hlavných
akcionárov bánk, respek-
tíve
iných osôb, ktoré majú osobitný vzťah na
únosnú mieru,
odporúčam po
konzultáciách tak s predstaviteľmi Národnej
banky,
ako aj ministerstva financií, aby sa upravil bod 52
návrhu novely zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení
neskorších
predpisov tak, že sa vypustí navrhovaný odsek 3
§
19 a navrhovaný odsek 4 sa označí ako odsek 3. K tomuto
paragrafu,
je to v článku I v bode 52, bola
vznesená aj po-
žiadavka
bankového sektoru na úpravu v § 19 ods. 1 písm. f),
kde
sa uplatňujú niektoré obmedzenia činnosti
bánk, t. j.
také,
že banka nesmie uzatvárať zvýhodnené
obchody s osoba-
mi,
ktoré ju riadia a kontrolujú alebo majú
vplyv na riade-
nie
banky, prípadne s ich blízkymi príbuznými. Túto časť ne-
odporúčam
prijať. Sčasti je táto činnosť povolená v § 18,
ale u týchto
osôb je tam istá poistka, že na poskytnutie
úveru
sa vyžaduje splnenie ďalšej podmienky, t. j. súhlas
rozhodnutia
štatutárneho orgánu banky. Myslím
si, že je to
postačujúce.
K bodu 16, ako som už spomínal, čo je k článku XI bodu
90
návrhu, odporúčam, aby sa za bod 90
vložili nové body 91
a
92, ktoré znejú:
Bod 91: § 38 ods. 3 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
"f) ministerstva pri výkone zákonom už stanoveného dozo-
ru9c/".
Poznámka pod čiarou k odkazu 9c) znie:
"9c) zákon číslo
600/1992 Zb.
v znení neskorších
predpisov, zákon číslo
530/1990
Zb. v znení neskorších predpisov, zákon
Slovenskej
národnej
rady číslo 24/1991 Zb. v znení zákona Slovenskej
národnej
rady číslo 25/1992 Zb., zákona
Slovenskej národnej
rady
číslo 197/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 306/1995 Z. z.".
Posledná úprava - bod 92: V § 38 ods. 5
sa označuje ako
ods. 4 a
v texte sa vypúšťajú slová "a odseku 4"." Dámy
a
páni, v nadväznosti na to sa potom prečísluje označenie
bodov
a v doterajšom bode 92 odkaz 9c) sa označí ako odkaz
9d).
Znovu
pripomínam, že všetky
tieto úpravy, ktoré tu
uvádzam,
dostanete tlačou. Schválenie tohto bodu 16 nadväzu-
je
a súvisí s návrhom uvedeným v bode 22 spoločnej správy.
Chcel my som odôvodniť túto úpravu. Pokiaľ ide o navr-
hovaný
bod, spočíva v doplnení § 38 ods. 3
zákona o bankách
o
nové písmeno f) vrátane poznámky
pod čiarou s odkazom na
platný
zákon o cenných papieroch, na zákon o dlhopisoch a na
zákon
o poisťovníctve. Ide o presný výpočet prípadov, keď
ministerstvo
je oprávnené vykonávať dozor a v tejto súvis-
losti
neplatí bankové tajomstvo. Oproti úprave obsiahnutej
v
bode 16 spoločnej správy ide o presné
vymedzenie prípadov
v
odkaze pod čiarou, a nie o demonštratívny výpočet. V tejto
súvislosti
sa v bode 22 spoločnej správy (tlač 302b) navrhu-
je
úprava článku IV, ktorá spočíva v doplnení nového bodu
2,
ktorým sa zo zákona číslo 600/1992
Zb. o cenných papie-
roch
vypustí v § 87 ods. 5 posledná veta, čo bola nepriama
novela
zákona o bankách.
Navrhovaný nový bod 92 obsahuje
legislatívnu úpravu ta-
kéhoto
znenia: Zákonom číslo 264/1992 Zb. bol zrušený § 38
ods.
4 zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách, pričom však nebo-
li urobené
s tým súvisiace legislatívno-technické úpravy
v
zákone o bankách. Predovšetkým § 38 ods. 5 nebol prečíslo-
vaný
na ods. 4 a navyše v § 38 ods. 5 a v § 39 ods. 1 zosta-
li
nefunkčné odkazy na zrušený ods. 4, na
čo bolo upozorňo-
vané.
Na tieto drobné legislatívno-technické nedostatky upo-
zornil aj legislatívny odbor Kancelárie Národnej
rady vo
všeobecnej
časti svojej informácie. Z uvedeného
dôvodu, ako
aj
vzhľadom na to, že sa ráta s uverejnením úplného znenia
zákona
o bankách, si dovoľujem navrhnúť odstránenie uvede-
ných
nedostatkov týmito dvoma úpravami:
K článku I bod 91:
Na konci bodu
91 sa pripájajú slová "a slová odsekov 2,
3
a 4 sa nahrádzajú slovami odsekov 2 a 3". Ako som už uvie-
dol,
ide o odstránenie drobných legislatívno-technických ne-
dostatkov.
Dámy a páni, k bodu 18, čo je článok I bod 96, odporú-
čam
nasledovné: Za bod 96 sa vkladá nový bod 97, ktorý znie:
"Za
§ 44 sa vkladá § 44a, ktorý znie: (Mimochodom, dohodli
sme,
že túto úpravu prednesiem po spresnení tej predlohy,
ktorá
je daná v bode 18 spoločnej
správy, ktorú máte v ru-
kách.)
Teda: § 44a
(1) Banky, ktoré poskytli úvery alebo na ktoré prešli
pohľadávky
z úverov poskytnutých pred 1. januárom 1990, pri-
čom
tieto úvery sa stali klasifikovanými z dôvodu existencie
rizika,
že pohľadávky z nich nebudú dlžníkmi splatené riadne
a
včas v ich plnej menovitej hodnote, prejdú procesom re-
štrukturalizácie ich úverového portfólia s účasťou
štátu;
pravidlá
procesu reštrukturalizácie úverového portfólia sta-
noví
vláda nariadením.
(2) Banky podľa odseku 1 sú povinné vypracovať projekt
reštrukturalizácie úverového portfólia a poskytovať mini-
sterstvu
a Národnej banke Slovenska nimi požadované údaje.
(3) Osnovu projektu reštrukturalizácie úverového port-
fólia,
rozsah, štruktúru a termíny predloženia
požadovaných
údajov upraví ministerstvo a Národná
banka Slovenska vše-
obecne
záväzným právnym predpisom."
Vážené dámy a páni, Výbor Národnej
rady pre financie,
rozpočet
a menu rokoval o potrebe
reštrukturalizácie úvero-
vého
portfólia Slovenskej sporiteľne a ďalších bánk, ktoré
vznikli
rozdelením Štátnej banky
československej a prevzali
úvery
za záväzné úlohy štátneho plánu.
Riešenie tohto prob-
lému
vyústilo do návrhu nového
ustanovenia § 44a, ktorý je
obsiahnutý
v bode 18 spoločnej správy 302b. Už vo výbore sme
sa
vecne dohodli, že riešenie tohto problému sa predloží,
ale
bude nutné urobiť tie formulačné opatrenia, ktoré som tu
uviedol
a ktoré odporúčam akceptovať. Je to prerokované aj
s
predstaviteľmi Národnej banky aj ministerstva financií.
V článku IV je odporúčaná neveľká
zmena. V uvádzacej
vete
sa za slovami "zákon Národnej rady Slovenskej republiky
číslo
374/1994" vkladajú slová
"zákon Národnej rady Sloven-
skej
republiky číslo 190/1995 Z. z.".
Do článku V sa v uvádzacej vete za
slovami "zákon Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 46/1994
Z. z." vkla-
dajú
slová "zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo
190/1995
Z. z.".
Do článku VI v úvodnej vete sa tiež za
slová "zákon Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 264/1994 Z. z." vkla-
dajú
slová "zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo
249/1994
Z. z.". Ide takisto o odstránenie drobných legisla-
tívno-technických
nedostatkov.
K už
spomínaným bodom 20 a 21
spoločnej správy, ktoré
sú uvedené v
tlači 302b: Podnet na legislatívne riešenie
funkčnosti
hypotekárnych úverov, a to doplnením § 299 Ob-
chodného
zákonníka o odsek 4 v navrhovanom znení o rozšírení
pôsobnosti
zákona číslo 174/1950 Zb. o dražbách
mimo exekú-
cií
aj na nehnuteľnosti, po prerokovaní s odborníkmi, zá-
stupcami ministerstva financií a Národnej
banky Slovenska
i
ministerstva vnútra sa ukazuje, ako už uvádzal podpredseda
vlády,
že ide o značne zjednodušený a nie dosť reálny prí-
stup,
aj keď vecne správny. Naša snaha - aj v našom výbore
pre
financie, rozpočet a menu - hoci oprávnená, rieši túto
problematiku
bez dôslednej analýzy zákona 174/1950 Zb., kto-
rá
by vyústila do návrhu riešenia bez problémov realizovať
predaj
nehnuteľností na dražbe v rámci
realizácie záložného
práva
inak ako súdnym výkonom rozhodnutia, by mohla priniesť
v
praxi zrejme viac problémov ako úžitku. Nebolo by možné
potom
problémy riešiť dôsledne a dôkladne.
Po
oboznámení sa so
zákonom číslo 174/1950 Zb. sú
pochybnosti,
pretože časť ustanovení je už prekonaná, ako sa
tu už uvádzalo. Napríklad právna úprava
súdnych exekúcií
zaznamenala
v poslednom období určitý vývoj a niektoré vý-
razné
zmeny. Preto ustanovenia, ktoré sa ukazujú problema-
tické
na dražbu hnuteľných vecí, je ešte menej vhodné bez
náležitého
posúdenia aplikovať aj na dražbu nehnuteľností,
ako
sa to navrhuje.
Najzávažnejším problémom je to, že neexistujú niektoré
osobitné
ustanovenia, ktoré sú na dražbu nehnuteľností ne-
vyhnutné.
Osobitosť subjektov realizujúcich dražbu úplne vy-
lučuje napríklad uplatnenie ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku
a vyžaduje aj osobitné riešenia, ak sa sledovaný
cieľ
nemá zmariť. Napríklad je to potreba zákonom zakázať
predaj
nehnuteľností po začatí realizácie
dražby. Treba vy-
riešiť
okamih prechodu vlastníckeho práva, vzťah k prednost-
nému
zákonnému záložnému právu a upraviť
celý postup ocene-
nia
aj dražby.
Ustanovenie § 299 Obchodného
zákonníka nemá väzbu na
právny predpis, podľa ktorého by mal
záložný veriteľ pri
dražbe nehnuteľností postupovať. Záložné právo nemôže byť
realizované
inak ako určitým legálnym procesom, ktorý presne
ustanoví
pravidlá postupu pri verejnej dražbe. To znamená,
aké
je najnižšie podanie, kto môže dražiť,
kto je z dražby
vylúčený,
komu a za akých podmienok možno udeliť príklep,
komu
udeliť príklep pri najvyššom rovnakom
podaní viacerými
držiteľmi,
aké právne následky vyvolá udelenie
príklepu, či
a
v akej lehote možno podať námietky
proti udeleniu príkle-
pu,
kto o námietkach rozhodne, kedy vzniká
vlastnícke právo
k
vydraženej nehnuteľnosti atď. Celú túto
problematiku bude
teda
treba riešiť zákonom a to novým zákonom a komplexne,
ktorý
by upravil postup pri dražbe
nehnuteľností zaťažených
záložným
právom mimosúdnou exekúciou.
Dámy a páni, podľa informácie z ministerstva vnútra sa
s
takouto úpravou ráta v komplexnej úprave novelou Exekučné-
ho poriadku. Bez týchto náležitostí by
mohlo dôjsť k ne-
oprávneným
exekúciám občanov aj organizácií s nepredstavi-
teľnými
morálnymi aj majetkovými
dôsledkami. To zrejme ne-
chceme.
A preto z dôvodov, ktoré som tu uviedol, a po zo-
hľadnení
stanovísk tých inštitúcií, ktoré som
spomínal, na-
vrhujem,
aby sme body 20 a 21 spoločnej správy neprijali.
K článku VIII, ide o termín platnosti zákona, dovoľte,
aby
som uviedol nové znenie a odporúčanie, aby tento zákon
nadobudol
účinnosť 1. marca 1995. Tento návrh je tu vzhľadom
na
to, že ide o rozsiahle vecné zmeny, ktoré sa v zákone na-
vrhujú,
a je potrebný náležitý čas na to, aby
sa pripravili
legislatívne
súvzťažné normy. Do tejto lehoty môžu
adresáti
tejto
normy ešte pripraviť jeho potrebné
náležitosti na za-
vedenie
do praxe.
Dámy a páni, ďakujem vám pekne za trpezlivosť. Dovoľte
mi
len záverečnú poznámku. Viacerí
poslanci dostali návrhy,
aby
sme do § 1 prvej časti tohto
zákona 21/1992 Zb. o ban-
kách
začlenili aj družstvá, aby mohli vykonávať bankovú čin-
nosť.
Overovali sme túto možnosť aktívne, ale
musím uviesť,
že banková
činnosť družstiev vyžaduje
osobitné riešenie
v
súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka. Bude sa to
teda riešiť
osobitným zákonom o
úverových družstvách.
V
Čechách postupovali v podstate rovnako.
Vážené dámy a páni, po posúdení týchto a prípadne ďal-
ších
návrhov na spresnenie novely zákona 21/1992 Zb. odporú-
čam
novelu tohto zákona prijať.
Ďakujem vám ešte raz za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu spoločnému
spravodajcovi. Prosím ho,
aby
zaujal miesto pre spravodajcov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
je vlastne dva-
násť
hodín. Do rozpravy sa písomne prihlásili šiesti páni
poslanci.
Mal by vystúpiť pán poslanec Nagy. Urobíme obed-
ňajšiu
prestávku? (Vyjadrenie súhlasu zo sály.)
Takže prestávka bude do 14.00 a po nej budeme pokračo-
vať
v rozprave.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme
pokračovať v ro-
kovaní
13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým,
že
bola otvorená rozprava. Do rozpravy sa medzitým prihlásil
ďalší
pán poslanec, takže mám 7 písomných prihlášok.
Ako som oznámil, prvý vystúpi pán poslanec László Nagy
a
pripraví sa pán poslanec Baránik. Tessék parancsolni.
Poslanec L. Nagy:
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne a poslanci,
zvýšenie stability bankového sektoru
predkladatelia ná-
vrhu
vidia v spresnení a výraznom posilnení právomocí banko-
vého
dohľadu Národnej banky Slovenska.
Právomoci sú defino-
vané
pri zakladaní banky, ekonomickej
stabilizácii banky so
snahou znižovať riziká banky pri priebežnom
kontrolovaní.
Kontrola
sa dotýka aj štruktúry akcionárov banky.
Súčasný zákon umožňuje
Národnej banke Slovenska mať
kontrolu nad každým
prevodom podielovej účasti,
ktorá je
rozsahom väčšia ako 15 % základného imania banky, preto je
táto
snaha nepochopiteľná.
Na definovanie vlastníka sa v novele
navrhuje, aby ban-
ka
vydala akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno,
ktoré
nie sú obchodovateľné na verejnom trhu. V súčasnosti
podľa
novelizovaného zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných pa-
pieroch
fyzické osoby a právnické osoby môžu kupovať alebo
predávať
cenné papiere, napríklad akcie, len na verejnom tr-
hu.
Z toho vyplýva, že akcie bánk verejne neobchodovateľné
nebudú
môcť zmeniť majiteľa s výnimkou bezodplatného prevodu
a
prechodu akcie. Tento spôsob
jednoznačne nevyhovuje a pa-
ralyzuje
prirodzenú kapitalizáciu bankových subjektov.
Odstránenie bankových akcií z
kapitálového trhu je
principiálne nevyhovujúce. Je všeobecne známe, že
bankové
akcie
vzhľadom na ostrú sledovanosť a častú bonitnosť patria
medzi
obľúbené akcie na kapitálových trhoch. Chýbanie banko-
vých
akcií na slovenskom kapitálovom trhu by teda len zvýši-
lo
jeho aj doterajšiu podpriemernosť.
Treba preto konštato-
vať,
že v celom návrhu je zrejmé veľmi silné posilnenie kon-
trolných
mechanizmov. Kontrolné mechanizmy v niektorých čas-
tiach
návrhu sú netransparentné a sú v rozpore s platnými
zákonmi
alebo aj so zdravou logikou riadenia firiem, v tomto
prípade
riadenia bánk. Preto k jednotlivým návrhom je po-
trebné
uviesť nasledovné postrehy.
Po prvé.
K § 6 v doplňovanom odseku 5 sa uvádza, že
banka
môže vydať len akciu na meno ako zaknihované cenné pa-
piere,
čo značne obmedzuje anonymitu
vlastníkov cenných pa-
pierov.
Snahu identifikovať a odhaľovať vlastníkov
banky je
možné pociťovať aj na iných miestach
navrhovanej novely.
Preto
navrhujem odsek 5 § 6 novely vypustiť.
Po druhé. Novela zákona v § 8
ods. 5 výslovne ukladá
podriadenosť
vnútornej kontroly dozornej rade.
Vzniká otáz-
ka, či vnútorná
organizačná vložka kontroly
je nástrojom
vnútornej kontroly vedenia banky alebo kontrolným
orgánom
dozornej
rady. Pravdepodobne takáto novela môže zaviesť cha-
os
vo vnútornej organizačnej štruktúre banky. Vedenie nebude
mať
mechanizmy vnútornej kontroly a stratí dôležitú spätnú
väzbu.
Úprava o vnútornej kontrole by mala byť
vecou vlast-
níkov a
valného zhromaždenia banky,
a nie vecou zákona
o
bankách, nehovoriac už o tom,
či vôbec dozorná rada je
kompetentná
vymenovať bankového manažéra. Táto otázka by ma-
la
byť v kompetencii valného zhromaždenia,
teda vlastníkov,
ktorí
rozhodujú o stanovách a o iných dôležitých otázkach
správy
a riadenia akciovej spoločnosti, v tomto prípade ban-
ky.
Preto navrhujem odsek 5 § 8 novely vypustiť.
Po tretie. Zaujímavý je i § 10 predmetnej
novely, ktorý
ukladá
povinnosť banke vopred písomne oznámiť zriadenie svo-
jej
pobočky na území Slovenskej republiky. Zriadenie pobočky
je
výsostným právom ktorejkoľvek banky, pretože svoj obchod-
ný
priestor by si mala každá banka
strategicky riešiť sama,
nehovoriac
už o tom, že každá banka si zodpovedá
za svoju
personálnu
politiku. Preto nie je logické, aby
banka musela
oznamovať
údaje podľa § 10 ods. 3 písm. c). Preto ho navrhu-
jem
vypustiť. Ďalej navrhujem vypustiť slovo "vopred" tak-
tiež
z § 10 ods. 3. Ak by to zostalo
nezmenené, založila by
sa
možnosť kádrovania zo strany Národnej banky Slovenska.
Po štvrté. V § 12 novela zákona ukladá
povinnosť dozor-
nej
rade predkladať Národnej banke Slovenska správu o vý-
sledku činnosti vnútornej kontroly. Treba položiť
otázku,
kto je partnerom Národnej banky Slovenska,
pretože jedno-
značne
by mal byť partnerom Národnej banky štatutárny zá-
stupca
alebo výkonný orgán podľa výpisu
obchodného registra
banky.
Národná banka Slovenska by mala komunikovať so štatu-
tárnymi
orgánmi na to určenými, a nie s ktoroukoľvek zložkou
banky
podľa ľubovôle. Tento paragraf novely teda nerešpektu-
je
suverenitu banky. Na dohľad nad bankami
má Národná banka
Slovenska svoje
vlastné zložky bankového
dohľadu. Preto
v bode 39 novely v § 12 ods. 3 navrhujem slová
"dozorná ra-
da"
vypustiť a namiesto nich uviesť slová
"štatutárny pred-
staviteľ".
Po piate. Zaujímavé je i ponímanie
vlastníckych práv.
V
§ 16 ods. 1 písm. a) a b) návrhu ukladajú povinnosť vyžia-
dať
si predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska a pre-
rokovanie
s ministerstvom pri zvýšení majetkového podielu na
základnom
imaní už založenej banky o 3 %.
Takéto úkony by
mali byť vecou
vlastníkov, pretože zvýšenie
podielu alebo
prevod
vlastníckych práv k akciám by mali byť výlučnou vecou
vlastníkov
a systému trhového hospodárstva. Takéto ustanove-
nie
zasahuje vlastne do práv akcionárov a valného zhromažde-
nia.
Preto i v tomto prípade navrhujem § 16
ods. 1 písm. a)
a
b) vypustiť.
Po
šieste. Zaujímavý je § 26 ods.
1 písm. b) čísla
4
a 5, keď navrhovaná novela
prostredníctvom Národnej banky
Slovenska
chce u bánk dosiahnuť limitovanie ich prevádzko-
vých nákladov,
prípadne i zastavenie vyplácania dividend
a
odmien. Chce týmto Národná banka Slovenska riadiť oblasť
nákladov i
výnosov iných bánk?
Načo sú potom manažéri
a
vlastníci banky? Pri zistení prípadných nedostatkov by Ná-
rodná banka Slovenska mala využívať iné
mechanizmy. Preto
navrhujem
z navrhovanej novely vypustiť § 26 ods. 1 písm. b)
čísla
4 a 5.
Po siedme. Dokonca je absurdné, keď
sa v § 26 ods. 1
písm.
c) umožňuje Národnej banke Slovenska uložiť
banke po-
vinnosť
odvolať vedúceho pracovníka banky. Toto môže len na-
rušiť
práva vlastníkov, práva predstavenstiev
a práva mana-
žérov
bánk. Navrhujem preto uvedené písm. c) ods. 1 § 26 vy-
pustiť.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
celkový dojem z predloženej
novely zákona je taký, že
zákon,
ak bude v predloženej forme prijatý, umožní zo strany
Národnej
banky Slovenska kádrovanie jednotlivých bánk, zave-
denie
netransparentnej kontroly i s možnými
prvkami zneuži-
tia
takejto kontroly.
Zákon v
tomto znení bez rešpektovania
mojich a podob-
ných
pripomienok navrhujem neprijať.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený do rozpravy
pán
poslanec Baránik a pripraví sa pán poslanec Palacka.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
návrh novely zákona číslo 21/1992 Zb. o
bankách v znení
neskorších
predpisov predstavuje ďalší krok, ktorým sa le-
gislatívnymi
normami a riadiacimi aktmi zdokonaľuje trhové
prostredie
ekonomiky Slovenskej republiky. Banky
sú subjek-
tom
monetárnej politiky a ako také
zohrávajú významnú úlohu
v
hospodárskej politike štátu. Monetárna
politika je spolu
s
rozpočtovou politikou najdôležitejším
ekonomickým nástro-
jom, a síce
nepriamym, ktorým štát
ovplyvňuje ekonomické
správanie
sa právnických osôb, fyzických osôb, podnikateľov,
ale
aj ostatného obyvateľstva.
Banky hrajú významnú úlohu pri ovplyvňovaní zásoby pe-
ňazí
v ekonomike, bankovým dohľadom sa upevňuje dôvera vkla-
dateľov v bankový
systém, čím sa značne eliminujú výkyvy
v
množstve peňazí v ekonomike, ktoré vedú
k zníženiu likvi-
dity
bánk a v krajnom prípade k ich likvidácii.
O dobrej úrovni bankového dohľadu, ktorý
sa týmto záko-
nom
posilňuje, svedčí aj skutočnosť, že
zatiaľ nebola ohro-
zená
likvidita ani jednej slovenskej banky.
Každý štát, ktorého ekonomika sa opiera o trhové vzťa-
hy,
venuje podmienkam pôsobenia bánk významnú pozornosť. Zá-
kon
číslo 21/1992 Zb. už novým podmienkam plne nevyhovuje,
preto
vláda oprávnene v úzkej súčinnosti s bankovou sústavou
pripravila novelu zákona o bankách, ktorá významne
posúva
bankový
systém bližšie k novým podmienkam, čiže novým spôso-
bom
rieši činnosť a pôsobenie celej bankovej sústavy. Ide
hlavne
o riešenie nasledujúcich problémov:
Posilňuje posta-
venie
bankového dohľadu Národnej banky
Slovenska, aby mohol
zodpovednejšie vykonávať úlohu kontroly bankovej
činnosti
obchodných bánk,
ďalej zavádza hypotekárne
bankovníctvo
-
ide o mimoriadne dôležitý čin, ktorý v tejto etape rozvoja
našej
ekonomiky má ďalekosiahly význam
ekonomický a sociál-
ny.
Ekonomický v tom, že prispeje k oživeniu stavebníctva
a
cez stavebníctvo aj nadväzujúcich odvetví priemyslu, v so-
ciálnej
oblasti prispeje k riešeniu bytovej výstavby najmä
pre
mladú generáciu.
Doterajšia úroveň dohľadu napriek
tomu, že je vyššie
kladne
hodnotený, prispela k tomu, že časť
bánk si poskyto-
vaním
nedostatočne krytých úverov zhoršovala úverové portfó-
lio,
čím sa samy banky poškodili, uškodili aj ekonomike, ale
aj
vlastníkom a vkladateľom.
Novela zákona ďalej zdokonaľuje činnosť
bánk v týchto
smeroch: Prispeje k
oživeniu a rozvoju
kapitálového trhu
tým,
že banky budú môcť vydávať nielen akcie, ale aj iné ob-
chodovateľné
cenné papiere. Akcie môžu vydávať len
na meno,
ktoré
nie sú obchodovateľné na verejnom trhu. Nakúpené akcie
banka
má povinnosť nevlastniť dlhšie ako jeden rok, čím sa
vytvárajú
podmienky na zvýšenie obratu na kapitálovom trhu
a
to je pre našu ekonomiku žiaduce.
Ďalej zákon dáva Národnej banke
právo, aby dohliadala
na
to, aby na kapitálový trh vstupovali
len všestranne pri-
pravené
bankové subjekty na bankovú činnosť.
Toto právo vy-
plýva
zo zodpovednosti Národnej banky za
monetárnu politiku
Slovenskej
republiky. Presne vymedzuje postavenie
zahranič-
ných
bánk alebo ich pobočiek, čím sa
sprehľadňuje pôsobenie
zahraničného
kapitálu a pohyb zahraničného kapitálu v banko-
vom
systéme.
V záujme znemožnenia personálnych fúzií
sa v § 8 stano-
vuje,
že člen dozornej rady banky nesmie byť členom predsta-
venstva ani zamestnancom banky, ani členom
predstavenstva
alebo
dozornej rady inej banky. Tým sa bráni zneužívaniu in-
formácií. Dôležité je
aj ustanovenie, že útvar vnútornej
kontroly
riadi dozorná rada. V rámci toho dozorná rada vyme-
núva
a odvoláva vedúceho tohto orgánu.
Vážení
poslanci, tento problém by sa mohol
zdať nie
celkom
prijateľný z hľadiska bývalých
skutočností. Ale tým,
že dnes sú
v dozornej rade zástupcovia vlastníkov banky
a
volia sa dozorné rady na valnom
zhromaždení, toto opatre-
nie
je, samozrejme, správne.
Takýmto spôsobom sa potom útvar vnútornej
kontroly stá-
va
nezávislým od výkonných orgánov a môže
takto nezávislej-
šie
vykonávať svoju kontrolnú funkciu. Jednej osobe, ktorá
má
osobitný vzťah k banke, môže banka poskytnúť úver a záru-
ku
najviac do výšky 25 % základného imania banky. Toto treba
považovať
na základe našej skúsenosti tiež za správne.
Za správne ďalej považujem, aby
audítori pripravovali
správu
o overení účtovnej uzávierky podľa
osnovy zostavenej
Národnou
bankou Slovenska, a nie ako sa často
stáva, že au-
dítorské
zahraničné firmy zostavujú audítorské správy o ove-
rení účtovnej
uzávierky podľa legislatívy ich materských
krajín,
čo spôsobuje významné daňové úniky našej ekonomike.
V § 25 sa bankovým dohľadom voči pobočkám zahraničných
bánk,
resp. ich pobočiek približujeme k
podmienkam zaužíva-
ným
v Európskej únii. Tým sa tento
zákon dostáva na vyššiu
úroveň.
V § 26 zákon dáva Národnej banke právo aktívne vstúpiť
v
záujme vkladateľov, bezpečnosti a stability bankového sys-
tému
do činnosti bánk, čo je správne. Ak
Národná banka Slo-
venska
získa informácie z bankového dohľadu, že vedenie ban-
ky
nevykonáva svoju činnosť v súlade s pravidlami o bankovej
činnosti,
môže navrhnúť rigorózne opatrenia pre
valné zhro-
maždenie,
vrátane návrhu odvolať vedúceho
pracovníka. Takže
Národná
banka nebude nikoho kádrovať, ona len
odporúča val-
nému
zhromaždeniu - a to je správne.
Na základe už našich skúseností
tieto opatrenia treba
považovať
za veľmi dôležité, aby sa predišlo nesprávnej čin-
nosti
bánk. Myslím si, že z posledného obdobia sa podobné
prípady
už stali v dvoch prípadoch a tým sa podarilo zachrá-
niť
naše banky.
Za správne považujem, aby hypotekárne
obchody mohli vy-
konávať
len naše banky a ich pobočky. Taktiež považujem za
správne,
aby oceňovanie nehnuteľností, na ktoré banka prebe-
rá záložné právo, vykonávali vlastní
odhadcovia. Zníži sa
tým
riziko poskytovania nenávratných úverov.
V záujme upevnenia úlohy monetárnej
politiky a tým kon-
troly
množstva peňazí v obehu je dôležité ustanovenie § 36
odsek
d), ktoré ukladá, na čo sa môžu použiť dočasne voľné
prostriedky získané z
hypotekárnych obchodov. Ak by
tieto
dočasne voľné prostriedky vstúpili do obehu, prispeli by
k
rastu inflácie. A takýmto spôsobom
nemajú možnosť vstúpiť
do
obehu.
Správne je tiež ustanovenie, že
zastúpenia zahraničných
bánk nemôžu vykonávať bankové operácie. Treba
vedieť, že
postavenie
v zastúpení zahraničných firiem nie je
u nás ná-
ležite právne
zabezpečené, zahraničné zastúpenia
nie sú
právnické
osoby, preto nemajú povinnosť robiť daňové prizna-
nia,
ale môžu vykonávať ekonomické
aktivity a získavať tak
z
toho príjmy. A tým, že nie sú právnické osoby a nemajú po-
vinnosť
robiť daňové priznania, dochádza k významným daňovým
únikom.
Ešte by som odporúčal, a preto dávam
pozmeňovací návrh,
aby
v § 20 ods. 3, v ktorom sa uvádza: "Národná banka po-
skytne informácie z registra banke a
pobočke zahraničnej
banky",
vsunuli slová "na území Slovenskej republiky". Tým
by
sme zabránili úniku mnohých
informácií, pri ktorých nie
je
žiaduce, aby sa dostali mimo nášho územia.
Vážené dámy a páni, predkladaná novela zákona predsta-
vuje
dokonale pripravenú novelu významného zákona, pretože
banky
zohrávajú mimoriadne významnú úlohu v našej ekonomike.
Vzhľadom
na kvalitnú prípravu tohto zákona
odporúčam a žia-
dam
vás, aby ste svojimi hlasmi podporili schválenie tejto
novely
zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej
vystúpi pán poslanec
Gabriel
Palacka a pripraví sa pán poslanec Filkus.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy a páni,
je
asi nesporným faktom, ako zaznelo aj
z úst môjho
predrečníka, že banky
majú v ekonomike Slovenska kľúčový
význam.
Najmä v súčasnej situácii nerozvinutého kapitálového
trhu,
ktorý sa aj zásluhou niektorých legislatívnych a admi-
nistratívnych
zásahov v minulom roku podarilo úspešne elimi-
novať, predstavujú banky ak nie jediný, isto rozhodujúci
prostriedok na efektívne umiestňovanie voľných
finančných
zdrojov.
Akékoľvek ľahkomyseľné ohrozenie efektívneho fungo-
vania
bánk by mohlo privodiť doslova hospodársku katastrofu,
preto
je novela zákona o bankách, teda akéhosi základného
zákona nášho
finančníctva, mimoriadne významná
a musíme
k
nej pristupovať s patričnou vážnosťou a posudzovať jednot-
livé
ustanovenia citlivo.
Skôr než
pristúpim k príslušným častiam
návrhu, chcel
by
som povedať, že novela je pripravená vcelku zodpovedne
a
primerane potrebám bankovej sféry. Prijatie návrhu, ako
bol
predložený, by zrejme nemuselo znamenať onú neželanú ka-
tastrofu.
Predsa však obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré by
mohli
byť riešené inak, podľa môjho názoru lepšie.
Dovoľte mi preto navrhnúť zopár
konštruktívnych návrhov
s
cieľom prijať skutočne dobrý zákon
o bankách. Bol by som
rád,
vážení kolegovia, keby ste sa nad týmito problematický-
mi
miestami zamysleli a hľadali spolu so mnou optimálne rie-
šenie.
Teraz k tým jednotlivým návrhom.
V bode 31 návrhu sa v novom § 6 ods. 5
hovorí, že banka
môže vydať len
akcie na meno a
verejne neobchodovateľné
a
zároveň v bode 97 návrhu sa vkladá nový
§ 45b, ktorý pri-
kazuje
aj bankám, ktoré mali doteraz vydané akcie na doruči-
teľa,
aby do 31. decembra 1997 tieto zmenili podľa nového
zákona.
V prvom rade mi nie je jasné, prečo sa
zavádza takéto
obmedzenie.
Jednak je to vo finančnom svete neobvyklé a jed-
nak
to dosť dobre nezabráni nezdravým vzťahom bánk, ako sa
to
odôvodňuje v dôvodovej správe. Vieme predsa všetci, že
vlastnícke vzťahy sa
dajú zakryť nastrčenými
fyzickými či
právnickými
osobami. Ešte absurdnejšie to vyzerá,
ak sa po-
zrieme
do zákona 600/1992 Zb. o cenných papieroch, ktorého
novelu nám predkladal tiež podpredseda
vlády pán Kozlík.
Pred niekoľkými mesiacmi nám tu
okrem iného odôvodňoval,
prečo
je dôležité, aby emitent nemohol zmeniť
cenné papiere
na
verejne neobchodovateľné, ak už
raz boli vydané ako ve-
rejne
obchodovateľné. Tak sme to v zákone aj schválili.
A
hľa, dnes je to všetko naopak a týmto zákonom to
vlastne
vláda navrhuje presne tak, ako to zákon o cenných
papieroch
zakazuje. V našich konkrétnych
podmienkach to na-
razí
na ďalší problém s akciami niektorých
bánk, ktoré boli
privatizované
v prvej vlne kupónovej privatizácie. Dnes majú
tisíce
občanov akcie Všeobecnej úverovej banky
či Investič-
nej
a rozvojovej banky a ich zmena na verejne neobchodova-
teľné
zaváňa opäť obmedzením vlastníckeho práva podľa článku
20
ústavy. Je pravda, že v spoločnej
správe sa navrhuje je-
den
pozmeňovací návrh, celkom prvý zo spoločnej správy, kto-
rý
to čiastočne rieši, ja však navrhujem iné znenie tohto
problému.
Navrhujem teda v záujme zabránenia
zbytočným kom-
plikáciám
v bode 31 nový odsek 5 vypustiť a v bode 97 nový
§
45b vypustiť.
V
bode 40 návrhu sa z § 13 písm. b) navrhuje vypustiť
slovo
desiatim, čo znamená, že pri obmedzení celkovej sumy
úverov
najväčším dlžníkom sa ruší číselné
alebo početné ob-
medzenie
týchto dlžníkov na desať. Takto však
nebude jasné,
čo znamenajú slová najväčší dlžníci. A
interpretácia môže
byť
veľmi rôzna. Môže to v praxi spôsobiť problémy bankám,
ale
i samotnému bankovému dohľadu. Preto navrhujem bod 40
návrhu
vypustiť.
Ďalej v bode 43 návrhu sa súhlasom Národnej banky Slo-
venska podmieňuje vznik alebo zvýšenie
zahraničnej účasti
v
banke nad 3 % jej základného imania. Už stanovenie hranice
3
% je istým prínosom oproti súčasnému
stavu, keď táto pod-
mienka
nie je zdola ohraničená. Napriek tomu si myslím, že
v
súčasnosti už takáto prílišná ochrana pred zahraničnými
investormi nie je
namieste. Okrem iného to
môže vyvolať
i
úplne prozaické problémy v praxi, keď
niektorá banka bude
chcieť
získať solídneho zahraničného investora
na svoje ka-
pitálové
posilnenie.
Banka napríklad oznámi verejné upisovanie
akcií. Inves-
tor
prejaví záujem a zloží príslušnú časť upisovacej ceny,
čo
môže byť z časových dôvodov spravidla skôr, než dostane
súhlas Národnej banky. Ak potom Národná
banka z nejakého
dôvodu
súhlas nevydá, čo zase z časových
dôvodov bude už po
lehote
verejného úpisu, môže sa stať celý úpis bez zahra-
ničného
investora neplatný a okrem investora aj samotná ban-
ka
aj prípadní iní domáci alebo zahraniční
investori budú
poškodení zbytočnými nákladmi. Okrem tejto
škody ide však
o
zjavnú diskrimináciu zahraničných
investorov, čo pri zná-
mom
nedostatku disponibilného domáceho
kapitálu nie je pre
Slovensko
práve výhodné. Čudne vyznievajú potom
aj reči na-
šich predstaviteľov na rôznych fórach o vytváraní
dobrých
podmienok
pre zahraničných investorov. Preto navrhujem al-
ternatívne:
V bode 43 v novom znení § 16 ods.
1 vypustiť
písm.
a) a text písmena b) spojiť s predvetím, alebo, ak to-
to
neprejde, navrhujem v bode 43 v novom
znení § 16 ods. 1
písm.
a) číslo 3 % nahradiť číslom 30 %.
Body 46 až 50 návrhu upravujú text §
17 zákona, ktorý
hovorí
o rozložení rizika banky. Toto stanovenie záväzného
rámca
je vôbec príliš striktným opatrením a navyše nie je
zaručeným všeliekom
proti zlej obchodnej politike banky.
Úlohu poradcu pri
hodnotení spoľahlivosti tej-ktorej banky
z
hľadiska rizika investora vo svete
najlepšie plnia ratin-
gové agentúry. Nakoľko sa u nás takéto inštitúcie zatiaľ
dostatočne
nerozvinuli, mohla by to dočasne plniť aj Národná
banka,
ktorá má na to najlepšie predpoklady a informácie,
ktorými
disponuje.
Obmedzovanie nákupu akcií podľa
odseku 1 spravidla
prísnejšie
obmedzujú vnútorné pravidlá banky, ak z
ich pod-
nikateľskej
orientácie nevyplýva niečo iné.
Obmedzenie naj-
vyššieho
podielu na relevantnom trhu na 40 %
vyznieva ab-
surdne, ak
vieme, že sporiteľňa
alebo VÚB majú 80- až
90-percentný
podiel na trhu vkladov alebo úverov.
Prečo ich
potom
obmedzujeme na 40 %, keď to v praxi nemôžu v žiadnom
prípade dosiahnuť? Takisto je zrejmé, že banku si vyberá
klient.
Ak sa rozhodne pre tú, ktorá už má
40-percentný po-
diel
na trhu, mala by táto banka podľa zákona vyvinúť úsi-
lie,
aby klienta odradila od záujmu o jej služby. Sami vidí-
te,
že táto konštrukcia je úplne absurdná. Z uvedených dôvo-
dov
navrhujem opäť alternatívne body 46 až
50 nahradiť jed-
ným
bodom 46, ktorý znie: § 17 sa
vypúšťa a ďalšie body sa
primerane
prečíslujú, alebo ak toto neprejde,
navrhujem bod
48
zmeniť a nový text by znel: V § 17 sa vypúšťa odsek 3,
ďalšie
odseky sa prečíslujú.
V bode 57 sa navrhuje bankám uložiť povinnosť predkla-
dať
Národnej banke ďalšie správy a výkazy. Nazdávam sa, že
administratívne
spracovanie všetkých týchto správ je mimo-
riadne náročné
a od zainteresovaných viem, že banky si
väčšinou
zriaďujú osobitné útvary na túto činnosť - na vy-
pracúvanie
správ pre Národnú banku. To si vyžaduje
od banky
zvýšené
náklady, ktoré sa chtiac-nechtiac
premietnu do cien
bankových
služieb. Zjednodušene, tým je väčší
rozdiel medzi
úrokmi
za vklady a úrokmi za úvery. Všetci vieme, aká je ne-
spokojnosť
verejnosti s úrokovými sadzbami, ako sa to všetko
premieta
do konečných spotrebiteľských cien.
Navrhujem pre-
to,
ak Národná banka uvedené správy
skutočne potrebuje, aby
niesla
aj primerané náklady na ich
spracovanie. Koniec kon-
cov,
v navrhovanom písmene f) sa to tak explicitne aj uvá-
dza.
Navrhujem preto v bode 57 návrhu v novom písmene d) do-
plniť
text: "Banke patrí od Národnej
banky Slovenska úhrada
nevyhnutných
vecných nákladov v prípade, ak správa preukáže,
že hlásenie verne zobrazuje skutočnosť,"
koniec vloženého
textu.
A v novom písmene e) analogicky doplniť: "Banke patrí
od
Národnej banky Slovenska úhrada
nevyhnutných vecných ná-
kladov
v prípade, ak správa preukáže, že údaje
v hláseniach
sú
správne."
V bode 63 sa navrhuje povinnosť predkladať údaje mini-
sterstvu
financií v rozsahu, spôsobom a v
termínoch ním ur-
čených.
Toto považujem za zbytočne prísne a najmä ľahko aj
neúmyselne
zneužiteľné. Ak sa to dovedie do
extrému, minis-
terstvo
financií môže od niektorej banky žiadať
stostranové
správy
za každý jeden deň. Zrejme uznáte, že je to absurdné.
Preto
navrhujem upraviť tento návrh takto: V bode 63 upraviť
text
odseku 4 nasledovne: "Banka
je povinná predkladať mi-
nisterstvu
účtovnú závierku a údaje z účtovníctva. Rozsah,
spôsob a termíny
predkladania určí ministerstvo
všeobecne
platným
predpisom uverejneným v Zbierke
zákonov." Zjednodu-
šene
povedané, chcem, aby to ministerstvo
určilo raz a vše-
obecne
pre všetky banky, aby si nemohlo, s prepáčením, vy-
mýšľať
pre každú banku niečo iné.
Úplne novou časťou zákona sa stáva hypotekárne bankov-
níctvo, ktoré je
obsiahnuté v bode 82 návrhu. Tento druh
bankovej
činnosti na Slovensku absentuje a
odborná i laická
verejnosť
po ňom už dlhší čas volá. Z tohto hľadiska možno
návrh
považovať za zjavný prínos. Aj v
tejto časti si však
dovolím
upozorniť na niektoré drobnosti, ktoré
by mohli byť
podľa
mňa upravené lepšie. Hneď pri definícii
hypotekárneho
úveru
sa určuje, že tento je, to znamená musí byť výlučne
financovaný prostredníctvom vydávania a predaja hypotekár-
nych
zálohových listov. Ide o dosť nelogické
a zbytočné ob-
medzenie.
Aj keď toto bude iste hlavným zdrojom financií pre
hypotekárske úvery, malo
by sa bankám umožniť financovať
tieto
úvery aj z iných zdrojov. Obmedzenie je rovnako ab-
surdné,
ako keby sa bankám prikázalo, že
napríklad úvery na
priemyselné investície
sa môžu financovať
výlučne len
z
vkladov obyvateľstva. Preto navrhujem
v bode 82 v novom
§
36b zmeniť slová "je
financovaný" na slová "môže
byť fi-
nancovaný".
Nový
§ 36f obmedzuje krytie
hypotekárnych záložných
listov
len na 60 % hodnoty založenej nehnuteľnosti,
resp.
prekročenie
tejto hranice len na maximálne 15 % všetkých hy-
potekárnych
úverov. Pre bonitných klientov táto hranica bude
neprijateľná.
Nebudú ochotní akceptovať, že 40 % nehnuteľ-
ností
im leží ladom, keď sú inak solventní a
nemajú problém
si
požičať v inej banke, napríklad nie hypotekárnej, aj na
80
% alebo aj na 100 % hodnoty svojej nehnuteľnosti. To bude
v
praxi znamenať, že klientela hypotekárnych bánk sa bude
z
najväčšej miery tvoriť menej
solventnými klientmi, ktorí
si
lepšie podmienky nenájdu v inej banke. Toto môže vážne
obmedziť
celkový rozvoj hypotekárneho
bankovníctva na Slo-
vensku.
Preto navrhujem alternatívne v novom § 36f
ods. 1
číslo
60 % zmeniť na 80 %, alebo, ak toto
neprejde, navrhu-
jem
v tom istom § 36f ods. 2 číslo 15 % zmeniť na 30 %.
Nakoniec ustanovenia nových paragrafov
36l až 36r defi-
nujú pozíciu hypotekárneho správcu v
roli akéhosi dozorcu
hypotekárnych
obchodov. Táto funkcia je z hľadiska účelnosti
sporná.
Okrem prípadného zneužitia tu hrozí aj neprofesio-
nálnymi
rozhodnutiami, keďže administratívne dosadená osoba,
ktorej
odmenu určí Národná banka nezávisle od činnosti hypo-
tekárnej
banky, nie je nijako zainteresovaná na efektívnosti
bankových
obchodov, resp. nenesie zodpovednosť,
okrem admi-
nistratívnej,
za prípadné zlé rozhodnutia. Ďalej tu
takisto
hrozí, že
náklady na činnosť správcu sa budú prenášať na
klientov
banky formou zdraženia hypotekárnych úverov. Myslím
si,
že na tento účel dozoru nad hypotekárnym bankovníctvom
plne postačuje
postavenie všeobecného bankového dohľadu.
Preto
navrhujem alternatívne v bode 82 vypustiť novonavrhnu-
té
paragrafy 36l až 36r, alebo, ak toto
neprejde, v bode 82
v
novom § 36o odsek 4 v druhej vete nahradiť slová hypote-
kárna
banka slovami Národná banka Slovenska.
Na záver mi dovoľte vyjadriť sa ešte k
jednému pozmeňo-
vaciemu
návrhu pána spoločného spravodajcu. V správe výborov
sa
navrhuje v § 44a, že banky, ktoré
vznikli rozčlenením zo
Štátnej banky československej, resp. Slovenská sporiteľňa
prejdú
procesom reštrukturalizácie. Tento návrh považujem za
odôvodnený
a myslím, že tak by mal byť aj prijatý.
Pán spo-
ločný
spravodajca však navrhol iný návrh, ktorého prijatím
by sa
vlastne zmenila definícia
týchto bánk. Nešlo by
o
všetky banky, o ktorých hovorí pôvodný
návrh, ale vlastne
by
z toho vypadla Slovenská
sporiteľňa. Považujem za mimo-
riadne
nebezpečné, aby práve sporiteľňa, ktorá obhospodaruje
takmer
všetky úspory obyvateľstva, vypadla z tejto povinnos-
ti
reštrukturalizácie. Myslím si, že práve sporiteľňa je pr-
vým
kandidátom na zásadnú
reštrukturalizáciu za účasti štá-
tu.
Preto navrhujem, ak bude prijatý
pozmeňovací návrh pána
spoločného spravodajcu, v § 44a
doplniť celkom v úvode
vetu
v odseku 1 "Slovenská
sporiteľňa a" a ďalej pokračuje
text
"banky, ktoré poskytli úvery," atď.
Na záver
by som ešte chcel požiadať,
aby sa o bodoch
14
a 16 spoločnej správy 302b hlasovalo osobitne.
Vážené kolegyne a kolegovia, toľko k
jednotlivým pozme-
ňovacím
návrhom. Prosím o ich nezaujaté
posúdenie a podporu
v
záujme zlepšenia fungovania
nášho bankovníctva a
tým
vlastne
aj celej ekonomiky, o ktorú, dúfam, všetkým ide.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pánu poslancovi. Ďalej je prihlásený pán
poslanec
Filkus a pripraví sa pán poslanec Košnár.
Poslanec R. Filkus:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
tento zákon, resp. novelizácia zákona už
prešla piatimi
nepriamymi
novelami. Toto by mohlo evokovať k tomu, že by
sme
mali rozmýšľať o tom, či netreba celkom
nový zákon. Ale
vychádzajúc
z toho, že v rámci tohto návrhu
novelizácie zá-
kona
je mimoriadne významné zavedenie
hypotekárneho bankov-
níctva, ktoré
nevyhnutne a veľmi
skoro potrebujeme,
a
vychádzajúc aj z toho, že podľa môjho názoru bude nevy-
hnutné
pre ďalší zjednocovací proces v Európe
prísť s novým
zákonom
po určitom období, možno tolerovať aj skutočnosť, že
niektoré
úvahy nemajú svoju definitívnu podobu.
Chcem
hovoriť o hypotekárnom
bankovníctve a určitých
pozmeňovacích
návrhoch, potom o regulačnej funkcii
Národnej
banky
Slovenska a zaujať stanovisko k navrhovanému doplneniu
z
pohľadu reštrukturalizácie bankovej sféry.
Hypotekárne bankovníctvo sa vyznačuje
určitými špecifi-
kami.
Tieto špecifiká sa musia odraziť aj v tejto novele zá-
kona
o bankách (samozrejme, môžeme rozmýšľať o tom, či hypo-
tekárne bankovníctvo v budúcnosti nemá mať
osobitný zákon
atď.). Ale my
potrebujeme toto bankovníctvo a
potrebujeme
s
ním v transformačnom procese narábať účinne. Odlišnosti od
klasického
bankovníctva sú najmä v tom, že ide o podstatne
vyššie
objemy požičiavaných peňazí a hlavne o
dlhšie lehoty
splatnosti hypotekárnych úverov. A to
sa musí objaviť aj
v
tomto zákone.
Konkrétny návrh z tohto pohľadu: v §
36b, strana 19,
kde
sa hovorí o splatnosti najmenej 5 rokov, navrhujem po-
zmeniť
na 10 rokov, teda splatnosť najmenej 10 rokov. Fakt
je
ten, že v priemyselne vyspelých krajinách ide o 15- až
30-ročnú splatnosť, a my sme tu vyšli s podstatne nižším
číslom.
Preto dávam tento pozmeňovací návrh.
Trhy s
hypotékami sú v porovnaní s
kapitálovými trhmi
ešte viac regulované a bezprostredne
ovplyvňované širokou
prítomnosťou štátu. Táto
sa na hypotekárnych trhoch a na
vzájomných
reláciách, súvislostiach v tomto zákone
nepreja-
vuje.
Keď hovorím o prítomnosti štátu, mám na mysli účasť
prostredníctvom rôznych inštitúcií, ktoré poskytujú záruky
vo
forme poistenia, alebo ovplyvňujú,
podporujú hypotekárny
trh či už
priamo poskytovaním
hypotekárnych úverov, alebo
nepriamo
podporou rozvoja sekundárneho trhu, vytváraním veľ-
kých
balíkov hypotekárnych úverov,
ktoré sú potom ponúkané
veľkým inštitúciám, veľkým
inštitucionálnym investorom.
V
zákone nie je naznačené, ako by sa
mal štát zúčastniť na
tomto
hypotekárnom bankovníctve najmä prostredníctvom pomoci
pri
reštrukturalizácii bankovej sféry.
Uvediem príklad. Keď sme hovorili o
nevyhnutných štruk-
turálnych
zmenách v rozvoji bankovníctva,
zdôrazňovali sme,
že
štát musí zobrať garanciu za určité zlé úvery. Po doplne-
ní
materiálu, ktorý sme dostali na stôl, sa
vo všeobecnej
rovine
tento problém rieši tým, že na úveroch poskytnutých
pred
1. 1. 1990 sa bude zúčastňovať štát
svojím podielom.
Samozrejme,
dúfam, že sa to bude dať riešiť pomocou
vykoná-
vacích predpisov, ale určite je to prvý krok k tomu, ako
riešiť
štrukturálne problémy v bankovníctve.
Ibaže, vážení,
my
si odsúhlasíme platnosť novely od 1. marca 1996 a súčasne
v
ňom budeme riešiť aj štrukturálne problémy rozvoja bankov-
níctva.
To si treba uvedomiť, lebo v tých
dodatkoch k § 44a
hovoríme
o tom, čo majú urobiť banky, reagovať
na minister-
stvo
financií atď. Teda prvý marec 1996,
avšak dosiaľ nepo-
známe
žiadne prístupy, výsledky pri
realizácii tohto proce-
su.
Chcel by som poukázať na mimoriadnu dôležitosť hypote-
kárneho bankovníctva. Zodpovedný ekonóm, čitateľ, poslanec
v
tejto chvíli naozaj musí tolerovať rôzne nedostatky legis-
latívneho
charakteru, pretože tento trh s hypotékami nevy-
hnutne,
a zdôrazňujem, veľmi skoro potrebujeme. Vo vyspelých
krajinách
patrí medzi najväčšie úverové trhy na svete. My
sme
s tým ešte nezačali. Samozrejme, lepšie by sa počúvali
iné
zaujímavé politické alebo aj menej zaujímavé politické
úvahy,
ale toto je teraz pre náš transformačný proces rozho-
dujúce.
Príklad. Nákup domu alebo bytu býva nezriedka v živote
človeka
najväčšou finančnou transakciou. Akú
inú väčšiu fi-
nančnú
transakciu má človek - nechcem dehonestovať -, oby-
čajný
človek, prostý človek, ako kúpiť si byt alebo kúpiť si
dom?
A na toto tento hypotekárny trh nutne potrebujeme.
Teraz
chcem poukázať na niektoré riziká. Predkladaná
novela
stanovuje základný rámec na fungovanie
hypotekárneho
bankovníctva.
Som však veľmi skeptický, že by v dohľadnom
čase
mohlo prísť k hmatateľným výsledkom. Prečo? Po prvé, je
to celkový nedostatok voľných úverových zdrojov
na tieto
účely.
Vysoké ceny nehnuteľností na
jednej strane, a nízke
priemerné
príjmy obyvateľstva na strane druhej. Čo v takejto
situácii
urobiť? No pravdepodobne únosné by bolo, vzhľadom
na
úroveň príjmov, rozložiť splátky do
dlhších časových ob-
dobí, čo je
zase momentálne neakceptovateľné
pre finančné
inštitúcie.
Ďalej, úver na rozumných 10-15 rokov by
vyžado-
val
príliš vysoké mesačné splátky
neakceptovateľné pre oby-
vateľstvo.
Máme jediné východisko: Uvedený
trh by sa mohol
začať
razantnejšie rozvíjať vtedy, ak by sa štát
rozhodol
v
tejto oblasti výraznejšie angažovať.
Toto musí urobiť.
Možno, že prvý
krok je cestou
reštrukturalizácie bankovej
sféry.
To je jeden z hlavných krokov, ale ak
ho nespravíme,
potom tento trh
s hypotékami sa nám nezačne ukazovať ako
efektívny.
Ešte raz chcem povedať, že z predloženej
novely nemožno
zistiť,
či a ako tu štát vstúpi do hry a aké
sú v tejto
otázke
zámery predkladateľov. Prosil by som, keby nám pán
podpredseda vlády vedel
načrtnúť, ako štát do
tejto hry
vstúpi.
V tejto súvislosti mám konkrétny návrh, pokiaľ ide
o
hypotekárne úvery a celé hypotekárne bankovníctvo. V § 36g
sú
odseky 1 a 2 a tam sa hovorí o tom, že stanovenie hodnoty
nehnuteľnosti má pre
hypotekárny úver kľúčový význam,
ale
zdá
sa mi neobvyklé, ak hypotekárna banka má byť viazaná len
vlastným
ohodnotením nehnuteľnosti. Z tohto titulu navrhujem
odsek
2 vynechať. Opakujem: § 36g odsek 2 vynechať.
Dovoľte mi teraz pár poznámok k
regulačnej funkcii Cen-
trálnej
banky vo vzťahu k bankovému sektoru. Rozčlenenie po-
voľovacieho
konania na dva kroky - na povolenie na založenie
a
povolenie na výkon bankových činností - najmä z pohľadu už
existujúcich bánk,
ktoré vykonávajú svoju
činnosť dobre
a
budú musieť do šiestich mesiacov
od účinnosti zákona po-
žiadať
o druhostupňové povolenie, t. j. § 45c
odseky 1, 3
nepovažujem
za nutné, naopak, ukazuje mi to narastanie admi-
nistratívnej náročnosti
podnikania v bankovom sektore na
Slovensku.
Pán kolega Nagy sa dotkol zmeny
štatútu bankových ak-
cií. Našiel som
už "zlepšovák" v
pozmeňovacích návrhoch,
ktoré
sme dnes dostali na stôl, § 6 ods. 5,
kde pôvodne bo-
lo,
že "banka môže vydať akcie len ako zaknihované cenné pa-
piere
na meno, ktoré nie sú obchodovateľné na verejnom tr-
hu".
Už sa navrhuje vyčiarknuť slová
"ktoré nie sú obchodo-
vateľné
na verejnom trhu". Ja navrhujem celú túto vetu, čiže
"banka
môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na
meno"
tiež z odseku 5 § 6 vypustiť.
Nezdá sa mi celkom zdôvodnené
argumentovať takéto opat-
renie
snahou kontrolovať vlastnícke
štruktúry s cieľom za-
brániť vzniku nezdravých vzťahov bánk. To je v dôvodovej
správe, strana 9,
bod 31. Najlepšiu mieru kontroly možno
predsa
dosiahnuť práve v podmienkach verejného
obchodovania
s
akciami. To je najlepšia kontrola, a nie táto
kontrola,
ktorú
navrhujeme v tomto zákone.
Pokiaľ ide o zvýšenie informačnej
povinnosti komerčných
bánk,
treba povedať, že je správne, že týmto smerom chceme
posilniť
pozíciu Centrálnej banky a že banka tým
bude donú-
tená,
aby vyžadovala ďalšie dokonalé informácie od komerč-
ných
bánk. V tejto súvislosti mám ďalší pozmeňovací návrh,
týka
sa povinnosti informovať o úveroch a
zárukách v § 20a
ods.
1. Navrhuje sa povinnosť
informovať o úveroch a záru-
kách
nad 1 milión, v spoločnej správe
je už nad 3 milióny.
Navrhujem
5 miliónov. O úveroch a zárukách nad 5 miliónov Sk.
Celkove
správny trend k zvyšovaniu informovanosti by
nemal
zostať len medzi komerčnými bankami a jej regulátorom,
teda bankovým dohľadom Národnej banky Slovenska.
Pokladám
tiež
za pozitívne a správne, že bankový dohľad z pohľadu Ná-
rodnej banky
Slovenska v týchto
súvislostiach je takto
orientovaný,
ale malo by ísť aj o posilnenie informačnej po-
vinnosti
voči verejnosti. Nie je možné napríklad
takú samo-
zrejmú
vec, ako je výročná správa, označiť v banke za banko-
vé
tajomstvo. To nikde na svete nie
je. Výročná správa ko-
merčnej banky nie
je bankové tajomstvo. Toto je tiež vec
bankového
dohľadu, aby sa aj týmito súvislosťami zaoberal.
Zopakujem svoje pozmeňovacie návrhy:
povinnosť informo-
vať
o zárukách nad 5 miliónov, splatnosť
najmenej 10 rokov
(to
je § 36b) a v § 36g odsek 2 vynechať. To sú všetky návr-
hy,
ktoré by podľa môjho názoru mohli zlepšiť túto novelu
zákona.
Na záver
chcem znovu povedať, že v tejto
novele treba
všeličo
tolerovať, ale treba sa naozaj postarať a všetkými
silami
dosiahnuť, aby hypotekárny trh, hypotekárne úvery ko-
nečne začali
v tomto transformačnom procese Slovenskej
republiky
fungovať.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán
poslanec
Košnár a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová.
Poslanec J. Košnár:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
iste sa zhodneme v tom, že moderná ekonomika, a to ani
taká ekonomika,
ktorá prechádza transformačným procesom
a
chce mať charakteristiku blížiacu sa k modernej ekonomike,
sa
bez správne fungujúceho finančného
sektoru nemôže jedno-
ducho
zaobísť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, prosím vás, ten stredný
mikrofón keby ste
si
dali bližšie, vôbec vás nepočuť.
Poslanec J. Košnár:
Správne fungujúci finančný sektor - a v našom prípade
ide
o jeho úverové inštitúcie - vyžaduje tri prvky, ktoré sú
nevyhnutné.
Je to jednak kvalifikovaný a bezúhonný personál,
vhodná
legislatíva a to je práve naša parketa a naša doména,
a
efektívne dozorné orgány, ktoré zabezpečujú dodržiavanie
príslušných
zákonov a predpisov. Nazdávam sa, že o potrebe
novelizácie
či prijatia nového zákona o bankách z tohto hľa-
diska
nie je potrebné pochybovať ani polemizovať. Posudzuje-
me
návrh novelizácie zákona o bankách,
ktorý pripravila Ná-
rodná
banka Slovenska a ministerstvo financií v spolupráci
s
Asociáciou bánk a ponechajme bokom otázku, nakoľko a v čom
je
tento návrh výsledkom kompromisu, či je
to dobrý kompro-
mis
a nakoľko majú zúčastnené strany ako
predkladatelia či
tvorcovia
pocit, že sa im niekde stúpilo, ako sa ľudovo vra-
ví,
na otlak.
Nazdávam sa, že podstatné je to, aby sme si uvedomili,
či
a nakoľko je predkladaná novela zákona o bankách v súlade
s
transformačnými a strategickými zámermi
Slovenskej repub-
liky.
A dovoľte mi, aby som z jediného
pohľadu trošičku po-
lemizoval
so slovami, ktoré tu odzneli, že je to dokonale
pripravená novela. Napokon množstvo pozmeňovacích
návrhov
svedčí
o tom, že tá miera dokonalosti mohla byť aj vyššia.
Chcel by som však povedať, že predkladaná
novela o ban-
kách
síce nie je v rozpore s Bielou knihou komisie Európske-
ho
spoločenstva ako súčasti stratégie predchádzajúcej prija-
tiu asociovaných krajín do Európskej únie, ale je celkom
evidentné, že táto
novela ani zďaleka nemôže mať ambíciu
vytvoriť
komplexné podmienky na zjednocovanie či
začleňova-
nie
sa do európsky integrovaného finančného
sektoru. Nespo-
chybňujem
potrebu tejto novely, súhlasím aj s argumentáciou,
ktorú uvádzal môj
predrečník, ale predsa sa nazdávam, že
predkladaná
novela zákona o bankách bude mať krátku život-
nosť.
Jej užitočnosť nespochybňujem, iba zdôrazňujem potrebu
skutočne
serióznej prípravy nového zákona o
bankách a iných
inštitúciách
finančného sektoru, o burzách, o cenných papie-
roch,
o investičných spoločnostiach, poisťovniach atď.
Myslím si, že pri takomto zamýšľaní
sa nad komplexnou
právnou
úpravou tohto sektoru musíme už dnes
plne rešpekto-
vať
smernice Európskej únie o bankovníctve,
ktoré zakotvujú
princípy
práva podnikať a poskytovať služby, princípy banko-
vého
dozoru, definujú základný a dodatočný
kapitál, princíp
obozretného
podnikania a dozoru nad ním, štandardy
solvent-
nosti
atď. ako aj pre nás dôležitý princíp záruky vkladov,
ktorý
má posilniť dôveru vkladateľov voči bankovému systému.
Finančné
inštitúcie totiž pracujú s peniazmi
svojich klien-
tov
a neúspech banky má za následok značné straty pre jej
klientov. Preto je
v tejto sfére služieb potrebná oveľa
účinnejšia
regulácia zabezpečujúca ochranu klientov a ochra-
nu sektoru finančníctva pred dominovým efektom spôsobeným
zlyhaním
jednej z finančných inštitúcií.
V tejto súvislosti mi dovoľte uviesť jeden pozmeňovací
návrh, ktorý smeruje k tomu, aby istota
klientov, resp.
predchádzanie
stratám pre klientov bola zvýraznená tým, že
by
sa v bode 45 týkajúcom sa § 16 ods. 1
doplnilo nové pís-
meno
d) tak, aby predchádzajúci súhlas Národnej banky Slo-
venska
udelený po prerokovaní s ministerstvom financií bol
potrebný
aj na predaj banky, pobočky zahraničnej banky alebo
ich
časti. Dá sa tým zabrániť, resp.
predchádzať vzniku mi-
moriadne zložitých
až neprehľadných právnych
situácií,
s
ktorými isté skúsenosti a isté poznatky
sú už aj zo Slo-
venskej
republiky.
A teraz
mi dovoľte pár poznámok k
hypotekárnym obcho-
dom.
I keď ich nebudem formulovať v podobe konkrétnych po-
zmeňovacích
návrhov, sú mienené skôr ako isté smerovanie ako
zdokonaliť
hypotekárne bankovníctvo. Pre hypotekárny úver je
vymedzená lehota splatnosti najmenej 5 rokov s
podmienkou
jeho zabezpečenia hypotekárnym záložným právom. Už sa tu
o
tom hovorilo. Aj ja považujem túto lehotu za krátku, treba
ju
predĺžiť, pričom osobne budem podporovať tie pozmeňovacie
návrhy,
ktoré v tejto veci boli alebo ešte budú podané.
Paragrafom 36d sa vymedzuje využívanie dočasne voľných
peňažných prostriedkov získaných z hypotekárnych obchodov.
V
tejto súvislosti treba uviesť, že univerzálne banky, ktoré
budú vykonávať hypotekárne obchody, získajú na tento účel
zdroje
iba vydaním hypotekárnych záložných listov a komunál-
nych
obligácií, ktoré budú kupovať iné hypotekárne banky, že
teda vydaním tohto zákona univerzálne banky
budú využívať
svoje voľné zdroje strednodobého charakteru
na realizáciu
hypotekárnych
obchodov, pričom tie úpravy nerešpektujú to,
čo
sa deklaruje, že hypotekárne úvery majú
dlhodobý charak-
ter.
Nazdávam sa, že k zvýšeniu zdrojov na
hypotekárne ob-
chody
by došlo aj tým, že by sa umožnilo kupovať hypotekárne
záložné
listy a komunálne obligácie aj fyzickým
osobám a ak
výnos
z týchto cenných papierov by mal vyššiu
mieru ako vý-
nos
z dlhodobých kladov. Riešenie by bolo možné napríklad
daňovým
oslobodením výnosov z hypotekárnych záložných listov
a
komunálnych obligácií alebo fixnou
úrokovou mierou s tým,
že
rozdiel medzi nižšou úrokovou mierou a fixnou úrokovou
mierou
by sa hradil zo štátneho rozpočtu eventuálne z roz-
počtu miest a
obcí. Uvedomujem si, že v tomto okamihu sa
tento
námet dá ťažko zapracovať do predkladanej novely záko-
na,
ale myslím, že s ním treba počítať ako s perspektívnym
námetom.
Tretia poznámka sa týka § 36g. Myslím
si, že v tomto
paragrafe
sa nerozlišuje prípad otvoreného
záložného práva,
t.
j. prípad, keď nehnuteľnosť má vyššiu hodnotu, ako je po-
žadovaná
výška záložného práva na
hypotekárny úver a komu-
nálne
papiere. Ak sa neumožní využívať aj toto tzv. otvorené
záložné
právo a uchádzač o hypotekárny alebo
komunálny úver
nebude
mať vlastné zdroje vo výške 31 či 40 % hodnoty nehnu-
teľnosti,
nebude môcť príslušnú investičnú akciu realizovať.
Aj
z tohto pohľadu sú očakávania, ako hypotekárne bankovníc-
tvo,
hypotekárne úvery môžu prispieť najmä v oblasti bytovej
výstavby
a k riešeniu problémov získavania bytov u mladých
rodín
a podobne, do značnej miery spochybnené.
Záverom chcem povedať, že podľa mňa je
takáto novela
zákona
potrebná, a ak sa budú rešpektovať a
zvážia dôkladne
tie pozmeňovacie návrhy, ktoré vedú
k jeho zdokonaleniu
a
zlepšeniu, urobíme asi užitočný čin.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem,
pán poslanec. Ďalej vystúpi pani poslankyňa
Schmögnerová
a pripraví sa pán poslanec Sopko.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som sa vyjadrila iba k ôsmej časti ná-
vrhu
novely zákona o bankách, ktorá sa
zaoberá hypotekárnym
bankovníctvom.
Predovšetkým preto, že od rozvoja
hypotekár-
nych
úverov si nebývajúci - a z nich sú to väčšinou mladé
rodiny
- sľubujú, že pomôže vyriešiť ich
kritickú situáciu,
ktorá
hrozí sociálnym výbuchom, ak sa nebude akútne riešiť.
Už v roku 1994 uznesením číslo 571 ku
Koncepcii bytovej
politiky
a rozvoja bytovej výstavby ukladala vláda spracovať
návrh ekonomických nástrojov na podporu
bývania. Návrh,
vychádzajúc
z koncepcie, predpokladal vytvoriť
legislatívne
podmienky
na poskytovanie hypotekárnych úverov na dostatočne
dlhý
čas (zhruba 20 rokov), ako aj
iniciovanie peňažných ú-
stavov
k tomu, aby začali poskytovať hypotekárne úvery už
v
roku 1994, resp. 1995. Aby sa mohli úvery poskytovať za
zníženú
úrokovú mieru, predpokladalo sa, že štát bude hradiť
časť úrokov, resp. rozdiel medzi komerčnou
a zvýhodnenou
úrokovou
sadzbou, ako i to, že štát zabezpečí
poistenie hy-
potekárnych úverov. Toto uznesenie vlády bolo
však prvým
uznesením,
ktoré vláda Vladimíra Mečiara po nástupe k moci
zrušila. I preto
ubehlo poldruha roka, kým sa dostáva na
prerokovanie
uvedená novela.
Pripomínam, že návrh novely
zákona o bankách jeden
z
predkladateľov mal už hotový v prvom
polroku 1995, dostal
sa však
po prvýkrát do
Národnej rady až na decembrovú
schôdzu,
a to tak, že nebolo možné ho dôkladne prediskutovať
a
odložil sa na dnešnú schôdzu Národnej
rady Slovenskej re-
publiky. Ide o
stratu času, ktorá pre
nebývajúce rodiny
s
deťmi znamená odkladanie ich zatiaľ
neriešiteľnej bytovej
situácie
a častokrát i rodinné tragédie. Fakt, že zákon pri-
chádza
s takýmto oneskorením, hodnotím teda
jednoznačne ne-
gatívne.
Dôležité je uvedomiť si, do akej miery
predložená nove-
lizácia
bude naozaj riešiť to, čo sa od
nej čaká, t. j. či
umožní desiatkam
tisícom nebývajúcich v prijateľnom čase
riešiť
ich bytovú situáciu. Keď sme návrh zákona prerokúvali
v gesčnom výbore, predseda výboru pán Maxon
priliehavo kon-
štatoval,
že z realizácie zákona bude mať úžitok iba veľmi
malý
počet nebývajúcich. Prečo je to tak? Hypotekárny úver
sa
v § 36b vymedzuje ako dlhodobý úver s
lehotou splatnosti
najmenej
5 rokov.
Bez dodatočných opatrení vlády pri
nedostatku dlhodo-
bých zdrojov je
reálne očakávať, že
hypotekárne úvery sa
začnú
poskytovať s lehotou splatnosti na 5
rokov, t. j. na
minimálnej
časovej hranici. To znamená, že
hypotekárne úve-
ry,
u ktorých je lehota splatnosti v
zahraničí najčastejšie
podstatne
vyššia, napríklad nad 10 rokov, budú
predstavovať
pre nebývajúcich obrovské finančné zaťaženie, ktoré bude
môcť
uniesť iba málo rodín. Analogicky, ak
sa zachová navr-
hovaný
princíp krytia hypotekárnych záložných
listov, ktoré
nepresahujú
60 % z hodnoty založenej nehnuteľnosti,
bude to
znamenať,
že v najlepšom prípade 31 ale až 40 % hodnoty musí
nadobúdateľ
už mať, resp. získať na iný úver. Je
zrejmé, že
40
% napríklad zo 700 tisícovej hodnoty trojizbového bytu
predstavuje 280 tisíc
korún. Ktoré mladé rodiny
disponujú
takýmito
prostriedkami?
Na dôvažok v rámci hypotekárnych obchodov vznikajú pri
navrhovanej úprave
pre banky emitujúce hypotekárne úvery
značné
voľné zdroje v rozsahu 21 až 40 %, ktoré použijú na
iné
ciele v súlade s § 36 ods. b). Ak by na získanie zdrojov
na
hypotekárne úvery boli poskytované
určité výhody, o kto-
rých
budem hovoriť neskôr, vytvára to pre
hypotekárne banky
priestor
na získavanie zvýhodnených
zdrojov, ktoré sa však
nepoužijú na hypotekárne úvery. Preto mi dovoľte
navrhnúť
dva
pozmeňovacie návrhy.
Po prvé
- v § 36 b) doplniť, aby sa pre
hypotekárne
úvery
poskytované na bytovú výstavbu lehota
splatnosti zvý-
šila
na najmenej 8 rokov. Po druhé - v § 36
f) ods. 2 dopl-
niť:
"Pri poskytovaní hypotekárnych
úverov použitých na za-
bezpečenie
bývania tento rámec nemôže presiahnuť 30 %." Zna-
mená
to, že pri prvom návrhu lehota splatnosti hypotekárneho
úveru
poskytnutého na bývanie sa predĺži na najmenej 8 rokov
a
druhý pozmeňovací návrh znamená
toľko, že v prípade po-
skytnutia
hypotekárneho úveru na bývanie je možné
jeho kry-
tie
až na 78 %. Podotýkam, že je nemálo štátov, kde právna
úprava
umožňuje až 90-percentné krytie.
Mám tie isté obavy ako Národná banka Slovenska, že ta-
kéto
pozmeňovacie návrhy môžu zabrzdiť
hypotekárne úverova-
nie.
Ale iba vtedy, ak vláda neprijme opatrenia na zvýhodne-
nie poskytovania hypotekárnych úverov na
bytovú výstavbu,
ktoré budú
motivovať banky poskytovať
hypotekárne úvery
s
dlhšou lehotou splatnosti, ako i opatrenia, ktoré dosta-
točne
zlacnia hypotekárne úvery a budú pre ich potenciálnych
nadobúdateľov prijateľné. Dovoľte mi vysvetliť, čo mám na
mysli.
Po prvé. Treba stimulovať získavanie
dlhodobých zdrojov
na
hypotekárne úvery. Dá sa to dosiahnuť viacerými spôsobmi.
Jedným
z nich je napríklad nezdaňovanie
výnosov z držby hy-
potekárnych záložných listov. Bolo by žiaduce, aby vláda
prerokovala
aj možnosť emisie určitých dlhodobých zdrojov na
financovanie
hypotekárnych úverov s Národnou bankou
Sloven-
ska.
Po druhé. Je zrejmé, že poskytovanie
hypotekárnych úve-
rov
za komerčnú úrokovú sadzbu je pre dlžníka ťažko prija-
teľné.
Málokto by si takýto drahý úver mohol dovoliť. Aby sa
navrhovaný
zákon mohol naozaj realizovať, je nutné, aby sa
hypotekárne
úvery poskytovali za zvýhodnenú a fixnú
úrokovú
sadzbu.
Straty z toho vznikajúce pre banky by
mal kryť štát
zo
zdrojov štátneho rozpočtu, resp. zo
zdrojov Fondu národ-
ného
majetku. Podotýkam, že podobné opatrenie sa realizuje
už
v Českej republike. Je zrejmé, že si to bude vyžadovať
novelu
zákona o štátnom rozpočte ešte v tomto roku, ak sa má
hypotekárne
úverovanie naozaj rozbehnúť.
Ako dodatočné zlacnenie úveru pre
nadobúdateľa je možné
i
novelizovať zákon o dani z príjmov tak, aby splátky úverov
a
úroku za hypotekárne úvery na bytovú výstavbu boli odpočí-
tateľnou
položkou pri výpočte základu na zdaňovanie pri dani
z
príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Môžeme si byť
istí, že bez
dodatočných zásahov štátu
hypotekárne úvery
zostanú
výhodou iba pre dobre situované rodiny, a pre ostat-
né,
ktorých je, žiaľ, väčšina, nebudú nič riešiť.
Chcem podotknúť, že opatrením ministra
financií Sloven-
skej
republiky z októbra 1992 a vyhláškou
ministra financií
Slovenskej
republiky číslo 119/1993 o niektorých opatreniach
na dofinancovanie družstevnej a individuálnej bytovej vý-
stavby
boli finančné výhody pre nadobúdateľa bytov prakticky
v
plnom rozsahu zrušené. Vládna koalícia nepodporila ani ná-
vrh
na zvýšenie štátnej prémie na stavebné sporenie, ktoré
v
roku 1991 bolo určené vo
výške 6 000 korún a odvtedy
zostalo
na rovnakej úrovni. V priebehu rokov 1991-1996 reál-
na
úroveň štátnej prémie poklesla skoro na
tretinu pôvodnej
úrovne.
Preto mi dovoľte navrhnúť nasledovné
uznesenie Národnej
rady
Slovenskej republiky: "Národná rada Slovenskej republi-
ky zaväzuje vládu Slovenskej republiky do
31. marca 1996
pripraviť nariadenie
vlády, ktorým sa stanovia podmienky
štátnej finančnej podpory hypotekárneho úverovania bytovej
výstavby."
Chcem upozorniť i na to, že poskytovanie
úverov budú
obmedzovať
rôzne ďalšie faktory, napríklad na
strane banko-
vého
sektoru zvýšením požiadavky na kapitálovú primeranosť
v
prípade rozšírenia činnosti na hypotekárne úverovanie, ne-
dostatočnými
či žiadnymi skúsenosťami z hypotekárneho úvero-
vania.
Na strane dlžníkov môže vzniknúť riziko
neschopnosti
splácať
úrok a istinu. Zákon predpokladá
exekučné vymáhanie
záložného
práva. Naša právna úprava, mám tu na mysli Občian-
sky
zákonník, chráni zatiaľ nájomcu tak, že
bez poskytnutia
náhradného
ubytovania nie je možné nikoho vysťahovať. Kla-
diem
si otázku, či nie je možné čakať, že za
takejto situá-
cie
zo strany poskytovateľov hypotekárnych
úverov nevznikne
záujem
realizovať novelizáciu Občianskeho
zákonníka v tomto
smere.
Dá sa tomu predísť poskytnutím
vhodnejších podmienok
na
hypotekárne úvery. V krajnom
prípade treba doriešiť so-
ciálne
bývanie, resp. dočasné náhradné bývanie. Preto by bo-
lo
vhodné zvýhodniť hypotekárne úvery pre
inštitúcie zodpo-
vedné
za sociálne bývanie.
Uvedené návrhy na dosiahnutie väčšej priechodnosti hy-
potekárnych
úverov sú iba čiastkové a Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky by malo, prirodzene, hľadať ďalšie mož-
nosti.
V § 36d navrhovanej novely sa upravuje
použitie voľných
peňažných
prostriedkov získaných z hypotekárnych obchodov
okrem
iného i na nákup štátnych dlhopisov. Keďže
nie je za-
tiaľ k dispozícii vládne nariadenie, ktoré
by presnejšie
upravovalo
nakladanie s týmito prostriedkami, a pri rastúcom
riziku
z poskytovania hypotekárnych úverov bude väčšia moti-
vácia
ukladať zdroje do štátnych dlhopisov, najmä dlhodobej-
šie
zdroje, ako do hypotekárnych úverov, bolo by potrebné
pokúsiť
sa tomu istým spôsobom zamedziť. V snahe zamedziť
takémuto
možnému postupu navrhujem, aby sa
použitie voľných
peňažných
prostriedkov na štátne dlhopisy
neumožnilo. Odpo-
rúčam
teda v § 36d vypustiť ods. d).
Zároveň navrhujem nasledujúce uznesenie Národnej rady:
"Národná
rada Slovenskej republiky zaväzuje vládu Slovenskej
republiky
do 31. marca 1996 pripraviť nariadenie vlády, kto-
rým
sa podrobnejšie upraví použitie dočasne voľných peňaž-
ných
prostriedkov získaných z hypotekárnych obchodov."
Sme svedkami toho, že ministerstvo
financií chce získať
ďalšie významné
právomoci vo sfére hypotekárnych úverov.
Keďže
chceme zaviazať vládu, aby sa časť rozpočtových či mi-
morozpočtových
zdrojov použila na podporu hypotekárneho úve-
rovania,
je možné ponechať ministerstvu financií určité prá-
vomoci,
napríklad pri rozhodovaní rozporov
medzi hypotekár-
nym
správcom a hypotečnou bankou, resp. pri menovaní hypote-
kárneho
správcu. Keďže však Národná banka
Slovenska je zod-
povedná za bankový
dohľad, nie je vhodné, aby sa bankový
dohľad
v tomto prípade rozšíril aj na pôsobnosť ministerstva
financií.
Takýmto spôsobom sa dajú interpretovať právomoci
ministerstva financií zakotvené v § 36o a 36p. Odporúčam
preto
z § 36o vypustiť slovo "ministerstvo" a v § 36p ods. 1
ukončiť
vetu "za Národnou bankou Slovenska".
Vážení
poslanci, ak naozaj
nechceme, aby hypotekárne
úvery
boli takým drahým produktom, že budú určené iba pre
úzku
sociálnu skupinu, dobre situovanú,
prosím vás, aby ste
podporili
moje pozmeňovacie návrhy a návrhy uznesení.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Ďalej je
pripravený vystúpiť
v
rozprave pán poslanec Sopko, pripraví sa pán poslanec Kunc.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády Slovenskej
republiky,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia,
navrhovaná novela zákona o
bankách výrazne posilňuje
postavenie
Národnej banky Slovenska, najmä právomoci
banko-
vého dohľadu.
Posunutím právomocí vytvoríme podmienky na
kontrolnú
činnosť voči komerčným bankám, ale súčasne nevyvá-
žene
koncentrujeme moc do rúk Národnej banky
Slovenska. No-
velizovaný
návrh taxatívnym vymenovaním práv, ale hlavne po-
vinností
komerčných bánk limituje ich
podnikateľskú aktivi-
tu.
Vyžadovaním ďalších hlásení, správ a podkladov zvyšuje
administratívnu
náročnosť v komerčných bankách. Novela pred-
pokladá
vydanie ďalších opatrení Národnej banky Slovenska,
ktoré
rozšíria povinnosti komerčných bánk až na úroveň návo-
du
k obsluhe. Tento postup je v našom právnom poriadku neob-
vyklý,
v časovom horizonte je značne
oneskorený, pretože na
Slovensku
v súčasnom období pôsobí viac než 17 bánk a 16 po-
bočiek
zahraničných bánk.
Snaha
o zavedenie väčšieho
poriadku do povoľovania
a
režimu fungovania bánk formou
sprísnenia bankového dohľa-
du,
i keď je čiastočne oneskorená, je bezosporu dobrý úmy-
sel.
Dá sa pochopiť a má oporu v
zákone o Národnej banke
Slovenska
v jej osobitnom postavení ako emisnej banky Slo-
venska.
Z môjho pohľadu je však nepochopiteľné podmieňovanie
jej
rozhodnutí prerokovaním s Ministerstvom financií Sloven-
skej
republiky. Inštitút "po prerokovaní s ministerstvom" je
právne
abstraktný pojem s možnosťou rôzneho výkladu. Ak sta-
čí
príslušné rozhodnutie, resp.
súhlas prerokovať s minis-
terstvom, potom
záporné stanovisko ministerstva nemôže
ovplyvniť
rozhodnutie Národnej banky Slovenska a
tým je sa-
motné
prerokovanie právne bezvýznamné.
Právomoc
ministerstva ako ústredného
orgánu štátnej
správy
je vo vzťahu k bankám zakotvená v § 37 zákona číslo
566/1992
Zb. o Národnej banke Slovenska v znení
zmien a do-
plnkov,
a to ako orgánu štátneho dozoru. Na základe uvedené-
ho
navrhujem vypustiť slová "po prerokovaní s ministerstvom"
z
novelizovaných ustanovení, a to z § 16 ods. 1, z § 29 ods.
4,
z § 34 ods. 1. V § 16 ods. 1 písm. b)
navrhujem vypustiť
slová
"ako aj na zvyšovanie".
Každá komerčná banka pri sprísnených pravidlách dohľa-
du,
ale aj v jej vlastnom záujme sa musí snažiť zvyšovať po-
diel
primárnych zdrojov na úkor sekundárnych. Zvýšenie zá-
kladného
imania je jedným z takých zdrojov, ktoré môžu zlep-
šiť
likviditu banky. Podmieňovať zvýšenie
základného imania
na
súhlas Národnej banky Slovenska nepovažujem za potrebné.
Novonavrhovaný § 20a ods. 2
sleduje zlepšenie pozície
komerčných bánk pri
zisťovaní informácií o
stave a výške
úverového zaťaženia potenciálnych klientov. Sledovaný účel
bude
splnený len v prípade, že Národná banka Slovenska vo
svojom
opatrení precízne spracuje spôsob vedenia registra,
jeho obsah a
zabezpečí operatívne
poskytovanie informácií
pre
banky. Predpokladám, že si všetci uvedomujeme, že požia-
davka
na získanie nového povolenia na výkon bankových čin-
ností
už existujúcich bánk podľa § 45c
ods. 2 môže narušiť
dôveru
klientov bánk k jednotlivým, hlavne
majetkovo menším
komerčným
bankám, ale aj ich istotu o svoje vklady. Svojím
spôsobom
uvedené ustanovenie pôsobí retroaktívne.
Napriek veľkému počtu pripomienok aj pozmeňovacích ná-
vrhov
treba oceniť predložený návrh novely,
pretože opatre-
nia
riešia súčasné aktuálne problémy
bankovníctva a smerujú
v
mnohých prípadoch na ochranu klienta. Je to veľmi významný
a
dôležitý zákon, preto treba veľmi
seriózne a zodpovedne
prehodnotiť
všetky pripomienky, všetky zmeny, ktoré
tu boli
predložené.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán
poslanec Kunc.
Pripraví
sa pán poslanec Černák.
Poslanec B. Kunc:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení hostia,
rád
by som sa pozrel na vec
aj z takého občianskeho
hľadiska,
pretože o bankovníctve sa teraz dosť
veľa hovorí,
a
to aj medzi veľmi jednoduchými ľuďmi. Pritom sa však musím
priznať,
že som ovplyvnený určitými reminiscenciami a aj ta-
kými
nejakými resedimentmi, pretože keď som ako mladý človek
nastupoval do Hypotečnej a komunálnej banky v
Bratislave,
tak
som tam išiel ako do kostola a, pravdu povediac, tam som
dostal
aj určitú školu do života, na
ktorú som potom nikdy
nezabudol.
Prečo? Pretože v tej banke, v jej konaní, v kona-
ní ľudí, v
správaní ľudí človek
nachádzal veľmi obyčajné
ľudské
cnosti na vysokej úrovni. A treba povedať, že aj táto
banka
ako celok tak pôsobila, a myslím si, že bola vtedy pre
Slovensko veľkým prínosom. Škoda potom, že začiatkom
roka
1951
ju premenili na Investičnú banku, n. p., ktorá potom už
nijakú
rolu neodohrala a zanikla spojením, resp. vplynutím
do
štátnej banky. To sú tie moje reminiscencie, ktoré ma ve-
dú
k tomu, aby som poukázal na niektoré občiansky videné mo-
menty nášho terajšieho bankovníctva, ktoré by
sme chceli
touto
novelou troška usmerniť.
Keď sa
zamyslíme nad vecami, tak asi
nám nebude robiť
problém
sa zorientovať, že stav bankovníctva v našej spoloč-
nosti
ako celku je taký nejaký zvláštny, taký neobyčajný.
Čím
to môže byť? Je to asi tým, to je moje poznanie a analy-
tický pohľad, že
banky vtrhli do formujúceho sa trhového
prostredia
a do transformačného procesu vôbec veľmi, veľmi
hrmotne,
dá sa povedať do istej miery
bezohľadne, vôbec ne-
rešpektovali
a nebrali na vedomie určitú
nepripravenosť ab-
solútnej
väčšiny obyvateľstva na premenu
finančných vzťahov
na
tvrdé obchodné vzťahy so všetkými dôsledkami, nie vždy
pozitívnymi.
Osobitnú rolu pritom hrá určité spoločenské postavenie
a
správanie zamestnancov bánk a
predstaviteľov bánk. Stala
sa
z nich rýchlo akási spoločenská smotánka, ktorá naozaj
o
sebe dáva vedieť, že takou je, a má
hromadu preferencií
v
tomto zmysle, hlavne príjmových preferencií a iných výhod,
ktoré neraz skutočne kričia. Nemajte mi
za zlé, ak je to
kritické,
ale nedávno som ešte v tom prostredí bol, takže
viem
o tom svoje a viem aj to, ako sa to ďalej vyvíja, a na-
vyše
musím vziať na vedomie, že si to ľudia
všímajú a že im
to,
ako sa vraví, kole oči.
Má
to aj svoje ďalšie pozadie v
konaní bánk a síce
v
tom zmysle, že je tu určitá pompéznosť
až márnivosť. Jed-
noducho
akoby zámerné ukazovanie spoločnosti,
že to sme my,
to
sme my banky, my na to máme, a teda si
budeme robiť tak,
ako
chceme. Pochopiteľne, určite to
riadne zasahuje do re-
žijných
nákladov, do nákladov prevádzky, ktorá
sa tým stáva
veľmi
nákladná, a keď sa tak nad tým
zamýšľam, tak mi napa-
dá,
že keby toto tu nebolo, tá pompéznosť a tá márnivosť,
možno
by bolo možné úrokovú mieru - hoci aj o jedno percento
-
z tohto titulu znížiť.
Nenazdávam sa, tak ako pán poslanec
Palacka, že Národná
banka
tu spôsobí osobitné náklady bankám tým, že požaduje
určité
kontrolné údaje, a teda informačné
sledovanie, ktoré
by
inak banky robiť nemuseli. Tie banky
pri modernom infor-
mačnom
systéme s tým nemajú alebo aspoň by nemali mať žiadne
problémy
pri racionálnom prístupe a finančne by ich to toľko
zasahovať
nemuselo. Ale ostatné náklady, ktoré,
ako vravím,
sú
až spoločensky neprijateľné, myslím si, že presahujú mie-
ru.
Čo
mi však odborne prekáža na jestvujúcej pôsobnosti
bánk,
to má hospodársky a finančný význam a nazval by som to
niečo
ako malý korekčný racionalizačný vplyv
na podnikateľ-
ské
rozhodovanie a na jeho priebeh. Keď v tomto smere porov-
návam
jestvujúce banky s niekdajšími časmi, s tými časmi,
keď
som ja vstupoval do bankovej sféry a chvíľu v nej praco-
val
za tých niekdajších
predsocialistických podmienok, tak
toto si veľmi
uvedomujem, že banky
pôsobili korekčne ako
usmerňovateľ,
že jednoducho ovplyvnili podnikateľské
rozho-
dovanie svojich
komitentov tak, že
im boli na pomoci.
V
dnešnom pôsobení našich bánk toto
nevidím, a to ani tých
najväčších,
teda dalo by sa povedať zabehaných, starých, ale
ani tých menších, nových, ktoré sa po tieto roky rozbieha-
jú.
A to ma na tom trápi, pretože tu sa
potom aj vlastná
funkcia
bánk nenapĺňa tak, ako by to bolo žiaduce a ako by
sme
si to predstavovali.
Čo ma takisto trápi, to je vcelku málo
pôsobivá podpora
malému
a strednému podnikaniu. My veľmi často o tom počujeme
a
dosť často aj o tom hovoríme, nakoniec
sme prijali aj zá-
kon
o podpore malého a stredného podnikania, ktorého účin-
nosť,
žiaľbohu, podľa môjho poznania taktiež nie je taká,
ako by mala
byť, nielen vinou bánk, pretože tam, pravda,
pôsobia aj iné
orgány, ale banky tu tiež odohrávajú rolu
a
musím konštatovať, že
v tomto smere nijako nevynikajú
-
jednak pre určitý nezáujem o
túto vrstvu podnikateľov,
najmä
ak nejde o obchodné živnosti, a jednak preto, že je
s
tým veľa práce pri malom príjme, aby
som tak povedal. Nuž
a
to tiež nie je v poriadku.
Z toho však treba urobiť aj taký malý
medzizáver, že ak
veľké bankovníctvo nechce týmto spôsobom podporovať malé
a
stredné podnikanie, a vyzerá to tak, že
nechce, lebo nemá
záujem,
potom by malo vzniknúť malé bankovníctvo, ktoré by
to
naozaj robilo so záujmom a lepšie. A tu je potom otvorená
myšlienka,
niekto spomínal takúto súvislosť, ako
družstevné
bankovníctvo
alebo takéto čosi. Nazdávam sa, že myšlienka je
veľmi
aktuálna. Isteže, nemohla byť vyjadrená
v tejto navr-
hovanej
novele, pretože si žiada hlbšie
premyslenie a potom
aj
samostatné vypracovanie a sformovanie
do normatívnej po-
doby,
ale som presvedčený o tom, že treba s tým pohnúť, bolo
by
to treba urobiť. A pritom tvrdím, že to nemôže byť nijaký
poslanecký
návrh, pretože to musí byť odborne
náležite pre-
myslené, prepracované, a to by mali urobiť
odborníci na
úrovni
za určitej iniciatívy a aktivity aj
ministerstva fi-
nancií.
Pamätám sa z tých čias, keď som v banke
začínal a chví-
ľu
robil, že vtedy malé finančné
inštitúcie obecného, mest-
ského alebo malého regionálneho charakteru
dokázali robiť
divy,
pretože s podnikateľom, živnostníkom operovali vlastne
z
minúty na minútu, z hodiny na hodinu,
obchody išli a zís-
kavala
aj podnikateľská sféra, aj banka. K
tomuto by sme sa
mali
vrátiť a nejakým spôsobom sa tým zaoberať.
V našej rozprave zaznelo aj to naše
opätovné a neustále
poukazovanie na to,
že pri týchto normách, ktoré nejakým
spôsobom zasahujú hospodársky život a
svojím spôsobom aj
transformačný proces, porušujeme vlastnícke práva. Isteže,
na vlastnícke práva treba dbať, podľa ústavy sú chránené
a
žiaden orgán, vrátane štátu, si nemôže počínať v tejto ve-
ci,
ako chce. Ale ja som zasa
presvedčený o tom, že vlast-
ník,
ktorý disponuje svojím majetkom, svojimi peniazmi, tým,
že vstupuje do
určitých ekonomických činností a
obchodov,
musí
v každom prípade rátať s tým, že špeciálnymi normami sa
udávajú
rámce, pravidlá a že tým potom podlieha aj jeho dis-
ponovanie
majetkom, teda aj jeho vlastnícke a
podnikateľské
správanie.
Či sa nám to ľúbi, alebo nie, ale
špeciálne zákony, vo-
láme ich "lex specialis", budeme
vydávať vždy a zavše sa
dostaneme
do týchto problémov. Ale nemali by to
byť problé-
my,
mali by to byť stykové miesta, ktoré musí navrhovateľ
normy
dokázať preklenúť práve tým, že ten špeciálny zákon
náležite
odôvodní a jeho úpravu - ako
účelovú úpravu - vie
primeraným
spôsobom potom v praxi uplatniť.
Na margo hypotekárnych úverov by som rád povedal toto:
Práve
to si cením z našej rozpravy najviac,
čo zaznelo na
margo
hypotekárnych úverov. Boli to skutočne
rozumné, cenné
myšlienky
aj dobré návrhy a som rozhodnutý za väčšinu z nich
hlasovať.
Chcel by som však aj na základe vlastného hodnote-
nia
veci povedať, že minimálna lehota
splatnosti hypotekár-
nych
úverov by mala byť 10 rokov. Nie menej.
Nepamätám sa už celkom presne na tie moje
časy z mla-
dosti,
pretože nedosiahol som takú úroveň funkčného postave-
nia,
aby mi išli cez ruky zmluvy, takže neviem už, ako to
bolo
z tohto hľadiska, ale už samotný
charakter a charakte-
ristiky
hypotekárneho úveru hovoria o tom, že vtedy bude mať
zmysel, keď poskytne náležitý čas na
kapitalizáciu. Preto
v
tejto veci podporím návrh, tuším ho predložil pán poslanec
Filkus.
Na základe toho, čo som povedal, som si premyslel aj
stanoviská
k niektorým ustanoveniam novely a k
týmto by som
ešte
chcel dodať určité pozmeňovacie a doplňovacie návrhy.
V bode 34 čl. I v § 8 ods. 5 sa hovorí o podriadenosti
kontrolných
orgánov bánk dozornej rade. Ja som, panie po-
slankyne
a páni poslanci, nie toho názoru, že by to tak malo
byť. Tu zasahujeme do vnútorného organizmu
inštitúcie. Vo
vnútornom
organizme inštitúcie musí byť kontrolný útvar, ale
ten
kontrolný útvar musí byť k dispozícii štatutárnemu orgá-
nu
z toho hľadiska, aby ho štatutárny
orgán využil na svoje
potreby
práve z hľadiska kvality rozhodovania. Za takýchto
okolností nie je
odôvodnené, aby sa práve
tento odborný
útvar
takýmto spôsobom dostal mimo jeho pôsobnosti.
Tvrdím,
že veľa z toho, čo je
v bankách nedobré, je
spôsobené
nie dosť účinným bankovým dohľadom Národnej banky,
čo,
samozrejme, má tiež svoje dôvody, veď
Národná banka po-
trebuje
tento útvar náležite rozvinúť, aby robil všetko tak,
ako
si to predstavujeme a ako to aj z tejto novely vyplynie,
ale
takisto vlastné kontrolné orgány musia pôsobiť vo vnútri
toho
organizmu tak, aby slúžili štatutárnemu orgánu, pretože
on
potrebuje poznanie, ktoré z priebežného
vedenia inštitú-
cie
nezíska, ak mu to poznanie, poznatky nepredloží kontrol-
ný
orgán. A na druhej strane dozorná rada, tá predsa ako do-
zorný
orgán nemá zábrany a ani žiadne prekážky v tom, aby si
vyžiadala
čokoľvek od ktoréhokoľvek vnútorného útvaru banky.
Na
to nepotrebuje mať kontrolný útvar v
svojej podriadenos-
ti. Bolo by
to odtrhnuté od vlastného života v organizme
banky
a nebolo by to dobré. Jednoducho štatutárnemu orgánu
by
to chýbalo a musel by to nejakým spôsobom nahradzovať. To
je
nežiaduce, a preto nebudem za tento návrh hlasovať.
V bode 52 čl. I v § 19 v ods.
3 sa hovorí o limitoch
celkových súm úverov
a záruk poskytnutých všetkým
osobám,
ktoré
majú osobitný vzťah k banke a síce na 100 % základného
imania. Ja sa
nazdávam, že je to príliš vysoké percento,
a
domnievam sa, že v tejto
fáze nášho finančného trhu
a
pôsobenia bankových inštitúcií by bolo
rozumnejšie, aby
tam
bolo maximálne 50 % základného imania,
keď ide o všetky
osoby,
a pokiaľ ide o jednu osobu, tak 10 %
základného ima-
nia,
nie 20.
V bode 48 čl. I ods. 3 navrhujem predkladaný návrh ne-
prijať.
V bode 53 čl. I v § 20 ods. 1
navrhujem za slová "jej
zamestnancovi"
uviesť slová "vrátane osôb,
ktoré majú oso-
bitný
vzťah k banke". Tam ide zase o
limit úveru z hľadiska
zárobku,
z hľadiska platu zamestnanca. Niet dôvodov, nevi-
dím,
prečo by sa nemalo toto obmedzenie vzťahovať aj na tých
zamestnancov, teda
tie osoby, ktoré
majú osobitný vzťah
k
banke. Totiž aj túto vec
treba vidieť v nadhľade v tom
zmysle,
že banka, aj obchodná banka ako akciová
spoločnosť,
súkromná
inštitúcia, má vlastne určitý verejnoprávny charak-
ter
tým, že predsa pôsobí pre obyvateľstvo.
Ona ho nemá in-
štitucionálne, zo zákona,
ale svojou pôsobnosťou do istej
miery
ho má, a teda na to treba prihliadať v týchto súvis-
lostiach.
Takisto v bode 63 čl. I § 24 navrhujem neprijať novo
navrhovaný
odsek 4.
V bode 59 čl. I § 22 sa hovorí o
tom, že Národná ban-
ka
požaduje od audítorov, ktorí robia audity v banke, určité
správanie,
určité výsledky. Som toho názoru, že to nie je
správne
z legislatívno-právneho hľadiska, pretože máme zákon
o
audítoroch a o komore audítorov, čiže správne bude tak, ak
sa
teraz navrhované ustanovenie neprijme a
namiesto neho sa
dá
nové znenie ods. 5 s tým, že Národná
banka Slovenska do-
hodne
povinnosti audítorov pri audite bánk so Slovenskou ko-
morou
audítorov. Túto možnosť Národná banka má a tým nezasa-
hujeme,
neprelínajú sa príslušné normy.
V bode 82 čl. I, je to § 36r, navrhujem namiesto slova
"môžu"
upraviť ministerstvo financií a Národná banka slovo
"upravia",
pretože tam sa úprava žiada. Nech správca vie,
o
aké povinnosti, o čo ide, a teda
niet prečo tam dávať to
slovo
"môžu". Žiada sa, aby z hľadiska normatívnej úpravy
bolo
vo veci jasno, a preto je vhodnejšie slovo "upravia".
Dovoľte mi ešte na koniec povedať
jednu faktickú po-
známku,
zneužijem v tejto chvíli, že som tu pri mikrofóne,
ale
súvisí priamo s našou pôsobnosťou. Totiž neviem, prečo
zrazu
ťaháme sem do tejto miestnosti
zdravotnícky výraz, že
"ošetríme,
ošetrené, ošetria". Prepáčte, ale
to nie je na-
mieste.
My predsa právne upravujeme, my
neošetrujeme, takže
(a
je to skutočne len v najnovšom čase, v ostatných dňoch
sme
sa takto zrazu začali vyjadrovať,
neviem, kde sa to za-
čalo,
ale prenáša sa to už aj sem) myslím si,
že by to bolo
neprístojné,
mali by sme ostať pri upravovaní právom, a teda
hovoriť, že
niečo máme upravené,
alebo nemáme upravené,
a
teda upravujeme.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec. Súhlasím
s vami, že neo-
šetrujeme,
na to som už aj ja pred rokom
upozornil. Teraz
prosím
pána poslanca Černáka. Pardon, pán poslanec Černák mi
dal
prihlášku až do ďalšieho bodu nášho
programu, takže mu-
sím
konštatovať, že nemám žiadne
písomné prihlášky do roz-
pravy.
Pýtam sa, pani poslankyne, páni
poslanci, či sa nie-
kto
hlási.
(Nikto.)
Ak nie,
končím rozpravu k tomuto bodu
programu s tým,
že
teraz by som mal vyzvať pána spoločného spravodajcu a pá-
na
podpredsedu vlády a ministra financií,
či sa chce vyjad-
riť
k rozprave, ale po dohode s pánom
ministrom by som uro-
bil
15-minútovú prestávku, pretože pán minister si chce pre-
konzultovať
niektoré návrhy, ktoré vzišli z
rozpravy, a po-
tom
by sa vyjadril k rozprave. Chce
akceptovať niektoré ná-
vrhy.
Vyhlasujem prestávku do 16.30 hodiny.
Pán viceguvernér Národnej banky, prosím
vás, aby ste sa
stretli
s pánom ministrom.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokova-
cej
miestnosti, prosím, aby ste sa vrátili,
budeme pokračo-
vať
v prerušenej schôdzi. Keďže bude hneď hlasovanie, prosím
všetkých pánov poslancov a poslankyne, aby
zaujali svoje
miesta
v rokovacej miestnosti. Pán poslanec Fico, rozprava
bola
skončená. Procedurálny návrh? Nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, v rozprave bolo, pokiaľ to máme spočíta-
né,
približne 40 dôležitých
pozmeňovacích návrhov. Myslím,
že
k serióznej politike patrí, keby poslanci dostali v pí-
somnej
forme tieto pozmeňovacie návrhy, pretože sme nemali
možnosť
si nejako sadnúť k tomu a si to prejsť,
pretože ne-
máme
to v jednom dokumente.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja viem, že ste tu neboli cez celý čas
rokovania, takže
ich
nepoznáte.
Poslanec R. Fico:
Ja som tu celý čas v budove, tak neviem o
čom rozpráva-
te,
pán predseda, nechápem vašu poznámku v tomto smere. Pro-
cedurálne žiadam, aby
boli pozmeňovacie návrhy
pripravené
písomne
a predložené poslaneckým klubom, aby sa
mohli k nim
riadne
vyjadriť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážení
páni poslanci, pani
poslankyne, rozprava bola
skončená.
Po rozprave je mojou povinnosťou spýtať sa vždy
pána
spravodajcu a pána podpredsedu vlády, či sa chcú vy-
jadriť
k rozprave. Najskôr pán podpredseda
vlády, chcete sa
vyjadriť
k rozprave? Nech sa páči.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte mi len krátko sa vyjadriť k
priebehu rozpravy
k
predloženému návrhu novely zákona o
bankách. Predovšetkým
si
myslím, že celkove bol súhlas s celkovým poňatím tejto
novely.
V podstate sa akceptovalo to, že sa upevňuje bankový
dohľad,
že dochádza k podstatnému presunu a zmene pozície
medzi
štátnym dozorom a bankovým dohľadom,
kde sa akceptuje
upevnenie
pozície Národnej banky Slovenska v
priestore ban-
kových
operácií a v tomto zmysle aj novela
zákona posilňuje
postavenie
Národnej banky voči ministerstvu financií, pokiaľ
sa
týka pozície bankového dohľadu.
Týmto reagujem aj na niektoré
pripomienky, predovšetkým
pani
poslankyňa Schmögnerová mala určité výhrady, myslím, že
aj
pán poslanec Sopko, ohľadne niektorých ustanovení, kde sa
hovorilo
o predchádzajúcom prerokovaní s ministerstvom fi-
nancií,
pokiaľ Národná banka rozhodne. Myslím,
že je to ur-
čitý
postupný proces a aj pojem prerokovanie s ministerstvom
financií má svoj jasný
obsah, kde ministerstvo financií
dostane
informáciu, má možnosť sa vyjadriť k
predmetnej ve-
ci,
ale, samozrejme, Národná banka potom vo svojej kompeten-
cii
rozhoduje. To je jedna podstatná záležitosť a myslím, že
Národná
rada ju akceptovala.
Pri koncipovaní upevnenia bankového
dohľadu sme využili
západné prístupy, skúsenosti s tým,
že práve v Európskej
únii sa v
poslednom čase ešte dokonca prehlbujú princípy
obozretnosti
podnikania v oblasti peňažníctva, takže domnie-
vam
sa, že tento návrh novely je plne
kompatibilný. Napriek
tomu,
že sa vám niektorým môže zdať príliš
tvrdý a málo li-
berálny,
znovu by som akcentoval, že prakticky v plnej miere
táto
novela zodpovedá pravidlám
Európskej únie. Myslím, že
kroky,
ktoré v tejto novele konáme, treba vykonať zavčasu,
než
dôjde k nejakému nie dobrému
vývoju situácie v oblasti
bánk,
než nám upadnú niektoré banky, podobne ako sa udialo
v
Českej republike. Myslím, že je to nesmierne citlivá ob-
lasť,
ktorá sa dotýka občanov aj podnikateľov. Tu kdesi sa
stretávali názory, že
bankový dohľad je príliš silný, na
druhej
strane tu zaznievali hlasy, že v niektorých oblas-
tiach
bankový dohľad treba posilniť.
Vyžiadali sme si trošku času, myslím,
že sme seriózne
prešli
jednotlivé pripomienky s tým, že pán spoločný spravo-
dajca
bude reagovať na konkrétne pripomienky
pri hlasovaní.
Len
uvediem, že niektoré pripomienky možno
vychádzali z to-
ho,
že v spoločnej správe boli niektoré
návrhy pomerne roz-
siahle,
a tak boli navrhované zmeny, ktoré v
podstate obsa-
huje
aj spoločná správa.
Ďalej chcem pripomenúť, že možno neboli
celkom pochope-
né
ustanovenia zákona, trebárs pán Nagy namietal, že Národná
banka Slovenska
je oprávnená navrhnúť odvolanie vedúcich
pracovníkov.
Novela zákona hovorí len to, že navrhuje, nemô-
že
prikázať odvolanie vedúcich
pracovníkov. Podobne pán po-
slanec
Nagy navrhoval vypustiť § 8 ods. 5, ale
táto záleži-
tosť
je už upravená v spoločnej správe.
Pomerne veľa sa diskutovalo o otázke jednotlivých per-
cent,
či to už bola otázka oznamovacej
povinnosti pri troch
percentách
podielu na základnom imaní, pri rozšírení základ-
ného imania. Dosiaľ táto povinnosť nebola
limitovaná, to
znamená,
že pri 100 tisíc alebo pri 0,1-percentnom podiele
bolo
treba túto oznamovaciu povinnosť
splniť, takže myslím,
že
naopak, určitým spôsobom sme zmäkčili túto povinnosť a
táto
povinnosť sa dáva len od troch percent vyššie, takže
myslím,
že v tomto zmysle je znenie novely ústretové. To bo-
la
pripomienka, myslím pána poslanca Palacku.
U
pána poslanca Filkusa
bola otázka informovanosti
o
poskytnutých úveroch, že ste
navrhovali zvýšiť tieto in-
formácie
na 5-miliónový úver. My sme vychádzali z určitých
skúseností
z okolitých krajín, trebárs v Rakúsku sa táto po-
vinnosť
vzťahuje na sumu 1 milión šilingov. Takže myslím, že
sme
v primeraných reláciách, pokiaľ sa týka informácie o ob-
jemoch
úverov.
Teraz k
ďalším návrhom - percentuálne
čiastky. Pokiaľ
ide
o zvýšenie zo 60 na 80 %, je to otázka sily bánk. Momen-
tálne
odhadujeme túto silu bánk, a na druhej strane koľko do
tohto
procesu môže vstúpiť štát, práve na tých 60 %. Keď dá-
me
vyššie percento, jednoducho banky
nemusia do toho vstú-
piť,
pretože k produktu hypotekárnych úverov
nemôžeme banky
donútiť,
ony musia byť stimulované. Musia mať určitý pocit
istoty,
iba vtedy do toho vstúpia. Takže
nasadzujeme momen-
tálne
60 %. Percento bude vo vývoji, možno o rok, o dva,
podľa
vývoja sily, podľa stability bánk, objemu dlhých peňa-
zí
budeme môcť posúvať percento smerom nahor.
Pokiaľ sa týka vlastnej filozofie poskytovania hypote-
kárnych
úverov a aby nám celý tento systém zabral, my sme to
už naznačovali aj pri prerokúvaní tejto
novely zákona vo
vláde,
nemôžeme očakávať, že len vlastné hypotekárne úvery
vyriešia problém bytovej výstavby, že pôjde o kombináciu
zdrojov,
že zároveň k tomuto systému musí zabrať bytové spo-
renie ako prvý
predpoklad naplnenia
hypotekárnych úverov.
Ďalej bude fungovať aj celý doterajší systém
poskytovania
úverov,
najmä pre solventnejších občanov. Do
celého procesu
musí
vstúpiť podpora štátu a ešte tu musí existovať aj urči-
tý
sociálny systém, určitý sociálny podiel štátu na výstavbe
bytov.
K tomu, samozrejme, sa musia dobudovať
aj mechanizmy
v
oblasti daní, v oblasti
rozpočtového hospodárenia a celý
tento
komplex vláda pripravuje a v podstate už došlo k doho-
de medzi
ministerstvom financií a ministerstvom výstavby
a
verejných prác.
V tomto zmysle reagujem na navrhované uznesenie, ktoré
predkladala
pani poslankyňa Schmögnerová. Myslím, že je bez-
predmetné,
v pláne práce na prvý štvrťrok túto koncepciu má-
me
a podstatou celého riešenia sú peniaze, tie sme doriešili
a
na rok 1996 objem prostriedkov, ktoré
vyčleňujeme na oži-
venie
bytovej výstavby, sa pohybuje v rozsahu 4 až 5 miliárd
korún.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
nepôjdem viac do detailov. Viaceré pripomienky poslan-
cov
sme bez ohľadu na to, či išlo o poslancov opozície, ale-
bo
vládnej koalície akceptovali, povedal
by som, že tak na
polovičku,
takže len poviem, že diskusia bola konštruktívna,
a
myslím, že aj reakcia k týmto
pripomienkam z našej strany
bude
konštruktívna.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pána
spoločného spravo-
dajcu,
či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
chcem len znovu poďakovať za veľmi intenzívnu, aktívnu
tvorivú
spoluúčasť na príprave i posudzovaní
zákona. Vystú-
pilo
8 poslancov a mali 45 pripomienok, ktoré sa v mnohom
prelínajú.
Ale dovolil by som si aspoň jednu poznámku. Mám
taký dojem, že
spôsob prípravy a schválenia
hypotekárneho
bankovníctva
a účasť štátu na 60 % dáva dobrý základ
reali-
zácii
zákona. Odzneli viaceré návrhy na zvýšenie tohto po-
dielu.
Pán podpredseda vlády uviedol a ja s
tým súhlasím:
aká
bude sila bánk, taká bude ďalšia možnosť poskytovania
úverov.
A tak ako som spomínal, po konzultácii s pracovníkmi
príslušných
inštitúcií mi vychádza, že v priebehu najbliž-
ších
rokov okolo štvrtiny rodín
Slovenska bude zrejme túto
možnosť
využívať. Mám taký dojem, že to stojí za to.
Ďakujem, to je všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, bol tu
procedurálny ná-
vrh
pána poslanca Fica. Počuli ste predtým vyjadrenie pána
ministra
aj pána spoločného spravodajcu, že viac-menej
50 %
pripomienok
bolo akceptovaných. Myslím, že by sme len zby-
točne
predlžovali, ak by sme tento návrh prijali. Prosím,
ale
dávam o ňom hlasovať. Hlasujeme o návrhu pána poslanca
Fica,
aby všetky pripomienky dostali poslanci
písomne a aby
sme
prerušili rokovanie o tomto bode.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Takže sme neprijali tento procedurálny
návrh.
Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie
v
zmysle spoločnej správy a doplňovacích a pozmeňovacích ná-
vrhov
vyplývajúcich z rozpravy.
Poslanec L. Lysák:
Začneme teda dodatkom k spoločnej správe.
Tak ako som
uvádzal,
odporúčam, aby sme prijali body 1 až 13.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Povedali ste, myslím, 1 až 15.
Poslanec L. Lysák:
Navrhoval som 1 až 15, ale bol návrh,
aby sme bod 14
vybrali
osobitne. Akceptujem to. Takže
body 1 až 13. Potom
body
15, 17, 19 a 23.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, ďakujem. Prosím, aby sme sa
prezentovali a hneď aj
hlasovali
o týchto bodoch spoločnej správy tak,
ako nám ich
prečítal
pán spoločný spravodajca s návrhom na
prijatie. Sú
to
body 1 až 13, potom body 15, 17, 19, 23.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu nehlasovalo nikto.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Prijali sme tieto pozmeňovacie body.
Poslanec L. Lysák:
Bod 14 odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme samostatne o bode 14 s návrhom
na prijatie.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Aj tento bod spoločnej správy sme
prijali.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem. Body 20 a 21 odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bodoch 20 a 21 s odporúčaním neprijať ich.
Predtým
ste hovorili aj o bode 22. Teraz to neplatí?
Poslanec L. Lysák:
Nie, ten súvisí s bodom 16.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím?
Poslanec L. Lysák:
Pardon.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, je to neplatné hlasovanie. Pán
spoločný spravo-
dajca
sa zrejme pomýlil. Pri predkladaní ste hovorili, pán
spravodajca,
že budete dávať návrh na neprijatie bodov 20
a
22 spoločnej správy. Tak mám
poznačené. Len tam máte dve
spoločné
správy a) a b).
Poslanec L. Lysák:
Zopakujem ešte raz. Prosím, aby sme hlasovali o bodoch
20
a 21. Odporúčam ich neprijať. Bod
22 súvisí s bodom 16.
Čiže
hlasujeme o bodoch 20 a 21 tak, ako som
uvádzal, s od-
porúčaním
neprijať ich.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 20 a 21 zo
spoločnej
správy s negatívnym odporúčaním.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.
Neprijali sme tieto dva body spoločnej
správy.
Poslanec L. Lysák:
K bodu 16 a súvisiacemu bodu 22 a k bodu
18 budeme pri-
jímať
uznesenie v návrhu, ktorý som podával ja, a odporúčam,
vážené kolegyne,
kolegovia, ak budete
súhlasiť, aby sme
o
všetkých mnou navrhovaných ôsmich bodoch hlasovali spoloč-
ne.
Odporúčam ich prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hovoríme o bodoch 16, 22 a 18?
Poslanec L. Lysák:
Áno, všetky sú obsiahnuté v tých bodoch, ktoré tu máme
teraz.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže hlasujeme o bodoch 16, 18 a 22 s odporúčaním pri-
jať
ich.
Poslanec L. Lysák:
Aj s ďalšími bodmi, ktoré sú obsiahnuté v mojich dopl-
ňovacích
návrhoch.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To nám musíte povedať, o ktoré body ide.
Poslanec L. Lysák:
Pardon, vysvetlím. Keby ste si zobrali,
prosím vás, ná-
vrhy,
ako ich máte rozdané. Tam máme uvedený článok I, bod 2.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hovoríme o spoločnej správe, áno?
Poslanec L. Lysák:
Nie,
hovoríme o dodatku. Ak dovolíte, zopakujem to.
(Hlasy
zo sály.) Moment, ak môžem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči.
Poslanec L. Lysák:
Bod 16 a
súvisiaci bod 22 a bod 18 sú
preformulované,
nachádzajú
sa v doplňovacích a pozmeňovacích návrhoch, ako
som
ich uviedol.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Musíte
ich oznámiť. Nech sa
páči, uveďte ešte raz,
o
ktorých bodoch ideme hlasovať, s tým, že ich
navrhujete
neprijať.
Pán poslanec, jednu časť tých bodov navrhnete na
negatívne
hlasovanie, a druhú, ak to uznávate, za pozitívne.
Vy
musíte vedieť, o ktorých bodoch ako dávate hlasovať.
Poslanec L. Lysák:
O bode 16 a súvisiacom bode 22 a o bode
18 sme hlasova-
li
negatívne. (Hlasy v sále.) Pardon,
myslel som, že to vy-
bavíme
týmto jedným hlasovaním.
Ospravedlňujem sa. Bod 16,
súvisiaci
bod 22 a bod 18 odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, takže hlasujeme o bodoch 16, 18 a 22 spoločnej
správy
s odporúčaním neprijať ich. Pán
poslanec, pri bodoch
16,
18 a 22 z rozpravy vyplynulo, že
sa má o nich hlasovať
jednotlivo. Prosím,
pán spravodajca, keby ste hlasovanie
uviedli
tak, ako to vzišlo z rozpravy.
To znamená, že toto hlasovanie je
neplatné, o týchto
troch
bodoch budeme hlasovať osobitne.
Poslanec L. Lysák:
Akceptujem to. Hlasujeme o bode 16 spoločnej správy
s
odporúčaním neprijať ho.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 16 spoločnej
správy.
Pán spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento bod sme neprijali.
Mali by sme hlasovať o bode 18.
Poslanec L. Lysák:
Hlasujeme o bode 18. Odporúčam ho
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o bode 18 spo-
ločnej
správy s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Ani tento bod spoločnej správy sme
neprijali.
Poslanec L. Lysák:
Hlasujeme o bode 22. Odporúčam ho
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme o bode 22 s odporúčaním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento bod spoločnej
správy.
Môžeme pokračovať, pán poslanec.
Poslanec L. Lysák:
Áno, ďakujem. Prejdeme k bodom z
rozpravy.
Prvý som
diskutoval ja a mal som 8
návrhov. Odporúčam
o
nich hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, z
rozpravy bude-
me
hlasovať najskôr o doplňovacích a
pozmeňovacích návrhoch
poslanca
Lysáka. Máte ich aj v písomnej forme pred sebou.
Navrhuje,
aby sme hlasovali en bloc a všetky
prijali, samo-
zrejme
s tým, že tam je preklep, namiesto 31.
marca 1995 má
byť
1996.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme pozmeňovacie a doplňovacie návrhy pána po-
slanca
Lysáka.
Poslanec L. Lysák:
Pán poslanec Nagy mal 7 návrhov. Z
nich 6 neodporúčam
prijať,
1 odporúčam prijať. Chcem sa spýtať, či
môžeme hla-
sovať...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, najskôr dajte hlasovať o tom, čo odporú-
čate
prijať, a potom sa spýtame pána
poslanca, či bude sú-
hlasiť
s hlasovaním en bloc, alebo jednotlivo.
Poslanec L. Lysák:
Pán poslanec Nagy odporúčal v bode
39 novely v § 12
ods.
3 slová "dozorná rada"
vypustiť a namiesto nich uviesť
slová
"štatutárny predstaviteľ". Tento bod odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca na-
vrhuje
prijať tento pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 117 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Tento pozmeňovací návrh poslanca Nagya
sme prijali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, je možné hlasovať en bloc o
ostatných bo-
doch.
Chcete o každom osobitne?
Poslanec L. Nagy:
Jednotlivo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, dajte hlasovať osobitne.
Poslanec L. Lysák:
Prvý návrh bol v § 6 ods. 5 novely
vypustiť časť 8. Ne-
odporúčam
prijať, je to uvádzané v návrhu pána Palacku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste návrh pána spoločného
spravodajcu. Návrh ne-
odporúča
prijať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Neprijali sme druhý pozmeňovací návrh
poslanca Nagya.
Poslanec L. Lysák:
Ďalší návrh bol vypustiť v § 8 odsek 5. Neodporúčam ho
prijať.
Je to v mojom návrhu, ktorý som uvádzal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o ďalšom návrhu pána
poslanca
Nagya s odporúčaním spoločného spravodajcu nepri-
jať
ho.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 26 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
V ďalšom návrhu pán Nagy odporúčal v § 10 vypustiť od-
sek
3 písm. c) a ďalej vypustiť slovo
"vopred" tiež v § 10
odsek
3. Návrh neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, počuli sme návrh. Prezentujme sa
hlasujme s od-
porúčaním
návrh neprijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
Ďalej pán poslanec Nagy navrhol, aby sme
v § 16 ods. 1
vypustili
písmená a) a b). Rovnako návrh neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním neprijať tento
pozmeňovací návrh pána
poslanca Nagya. Ide o § 16 ods. 1
písm.
a), b).
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec L. Lysák:
Ďalej pán Nagy odporúčal z § 26 ods. 1 písm. b) vypus-
tiť
čísla 4 a 5. Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh
pána poslanca
Nagya.
Poslanec L. Lysák:
Jeho posledný návrh bol vypustiť z §
26 ods. 1 písm.
c).
Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme, s
odporúčaním nepri-
jať
tento návrh.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 14 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Ani tento posledný pozmeňovací návrh sme
neprijali.
Poslanec L. Lysák:
Ďalej pán poslanec Baránik odporúčal,
aby sme v § 20
ods.
6 za slová "banky a pobočky
zahraničnej banky" vsunuli
slová
"na území Slovenskej republiky". Chcel by som pripome-
núť,
že toto v podstate implicitne vychádza z textu, preto
takýto
návrh odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca od-
porúča neprijať pozmeňovací návrh pána
poslanca Baránika.
Tam
išlo o odsek 6, nie odsek 3.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovali 2 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.
Neprijali sme tento pozmeňovací návrh
pána poslanca Ba-
ránika.
Môžeme pokračovať, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec L. Lysák:
Ako ďalší vystúpil pán poslanec Palacka, ktorý v prvej
časti
podal alternatívny návrh v bode 31 nový
ods. 5 vypus-
tiť,
alebo v bode 31 v novom ods. 5 vypustiť text za čiar-
kou.
S touto druhou časťou súhlasím a odporúčam ju prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže, prosím...
Poslanec L. Lysák:
Pardon, pán predseda, budeme hlasovať o tej prvej čas-
ti.
Odporúčam ju neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O ktorej prvej časti?
Poslanec L. Lysák:
O prvej
časti návrhu, kde sa navrhuje
v bode 31 nový
odsek
5 vypustiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže to
je § 6 odsek 5, ktorý navrhoval pán Palacka
vypustiť.
Áno, pán poslanec? Pán poslanec Palacka. Zapnite
mu
mikrofón. Mám poznačené, že ste chceli,
aby sa z § 6 od-
sek
5 vypustil.
Poslanec G. Palacka:
Môj prvý návrh znel: Odsek 5 z § 6
vypustiť a zároveň
v
bode 97 návrhu vypustiť § 45b.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, to je ďalší návrh.
Poslanec G. Palacka:
Nie. To je jeden návrh, ktorý spolu
súvisí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre.
Poslanec G. Palacka:
A ak ešte môžem dokončiť, ten druhý návrh, ktorý pove-
dal
spoločný spravodajca, je
obsiahnutý v spoločnej správe
a
bol prijatý. Čiže druhý alternatívny
návrh už nie je ak-
tuálny.
Poslanec L. Lysák:
Čiže týmto je akceptovaný.
Poslanec G. Palacka:
Áno, ale trvám na hlasovaní o prvom
návrhu.
Poslanec L. Lysák:
Áno, hlasujeme o prvom návrhu, ktorý
odporúčam nepri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže hlasujeme o § 6 ods. 5, ktorý žiadal pán poslanec
Palacka
vypustiť.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme s
odporúčaním spoloč-
ného
spravodajcu neprijať ho.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Takže
sme neprijali tento
pozmeňovací návrh pána po-
slanca
Palacku.
Môžete pokračovať, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec L. Lysák:
Tretí návrh bol vypustiť z návrhu bod 40. Odporúčam ho
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Bod 40?
Poslanec L. Lysák:
Bod 40 návrhu novely navrhuje vypustiť.
Odporúčam návrh
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o ďalšom návrhu pána
poslanca
Palacku, ktorý žiadal z § 13 vypustiť
písmeno b).
Spoločný
spravodajca návrh odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
Vo
štvrtom návrhu pán poslanec Palacka odporúčal v bode
43
v novom znení § 16 ods. 1 vypustiť písm. a) a text písme-
na
b) spojiť s predvetím. Alebo ak návrh neprejde, tak v bo-
de
43 v novom § 16 ods. 1 písm. a) číslo 3 nahradiť číslom
30.
Môžeme dať hlasovať o oboch, pán poslanec? (Nie.) Hlasu-
jeme
o štvrtom návrhu. Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Aby
sme rozumeli, hlasujeme o § 16
ods. 1 vypustiť
písm.
a).
Prosím, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním
spoloč-
ného
spravodajcu návrh neprijať.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.
Poslanec L. Lysák:
Ďalej bol návrh, aby v bode 43 v novom znení § 16 ods.
1
písm. a) číslo 3 % bolo nahradené
číslom 30 %. Odporúčam
ho
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Spravodajca odporúča
neprijať
takto navrhovanú zmenu pána poslanca Palacku.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento pozmeňovací
návrh.
Poslanec L. Lysák:
Ďalej bol návrh, aby sa body 46 až 50 nahradili bodom
46,
ktorý by znel: "§ 17 sa vypúšťa a
ďalšie body sa prime-
rane
prečíslujú." Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
odporúča aj tento návrh zamietnuť.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
K bodu 48 je návrh zmeniť ho takto: "V § 17 sa vypúšťa
odsek
3 a ďalšie odseky sa prečíslujú." Odporúčam návrh pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujeme sa a
hlasujeme. Pán spravodajca
odporúča prijať návrh pána poslanca Palacku,
ktorý hovorí
o
§ 17 s
vypustením odseku 3 tohto paragrafu. Potešil ma
úsmev
na tvári pána poslanca Miklošku.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 118 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 1 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňovací návrh sme prijali.
Môžete pokračovať, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec L. Lysák:
V bode 57 pán Palacka navrhuje v novom
písmene d) dopl-
niť
text: "Banke patrí od Národnej banky Slovenska úhrada
nevyhnutných
vecných nákladov v prípade, ak správa preukáže,
že
hlásenie verne zobrazuje
skutočnosť." V novom písmene e)
doplniť
text: "Banke patrí od Národnej banky Slovenska úhra-
da
nevyhnutných vecných nákladov v
prípade, ak správa pre-
ukáže,
že údaje hlásenia sú správne." Odporúčam návrh nepri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
odporúča tento návrh pána poslanca neprijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.
Poslanec L. Lysák:
V bode 63 je návrh upraviť text odseku 4 takto: "Banka
je
povinná predkladať ministerstvu účtovnú
závierku a údaje
z
účtovníctva. Rozsah, spôsob a termíny
predkladania určí
ministerstvo
všeobecne záväzným predpisom."
S týmto textom
odporúčam
návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
túto zmenu navrhuje prijať. To je § 24.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 116 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme akceptovali a prijali tento
návrh.
Poslanec L. Lysák:
V bode
82 v novom § 36b pán poslanec
odporúča zameniť
slová
"je financovaný" slovami "môže byť financovaný". Návrh
neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
odporúča neprijať návrh pána poslanca Palacku
týkajú-
ci
sa § 36 ods. d).
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
V novom § 36 písm. f) ods. 1 číslo 60 %
zmeniť na 80 %.
Odporúčam
návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním
pána spoločného
spravodajcu
neprijať zmenu v § 36 písm. f), tak ako ju navr-
hol
pán poslanec Palacka.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
Rovnako
neodporúčam, aby sme
podľa návrhu v novom
§
36e ods. 2 číslo 15 % zmenili na 30 %.
Odporúčam teda ná-
vrh
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
odporúča návrh neprijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
V bode 82 pán poslanec navrhuje vypustiť novonavrhnuté
paragrafy
36, 36l až 36r. Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca neodporúča prijať návrh pána poslanca,
ktorý hovorí
o
vypustení paragrafov 36, 36l až 36r.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Neprešiel tento pozmeňovací návrh.
Poslanec L. Lysák:
Ďalej v bode 82 v novom § 36 písm. o)
ods. 4 v druhej
vete nahradiť
slová "hypotekárna banka" slovami "Národná
banka
Slovenska". Návrh odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme takisto
s odporúčaním
spravodajcu
neprijať tento návrh.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 25 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.
Poslanec L. Lysák:
Vážené dámy a páni, ďalší návrh, aby sa o bodoch 14 až
16
hlasovalo oddelene, sme už uskutočnili.
A posledný návrh
pána
Palacku je, ak prejde spravodajcov návrh k § 44a, odpo-
rúča
doplniť do ods. 1 na začiatku vety "Slovenská sporiteľ-
ňa".
Odporúčam návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
odporúča prijať posledný návrh pána poslanca Palacku
týkajúci
sa § 34a o zmene názvu na Slovenská sporiteľňa.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 108 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme prijali tento návrh pána
poslanca Palacku.
Poslanec L. Lysák:
K
návrhu pána poslanca Filkusa:
Odporúča v bode 31
v
§ 6 odsek 5 vypustiť. V podstate si myslím, že je to už
bezpredmetné,
ale ak hlasujeme, odporúčam to neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O tom sme už hlasovali.
Poslanec L. Lysák:
Prejdeme k bodu 2, kde v § 20 ods. 1...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Myslím si, že netreba o tom hlasovať. Pán
poslanec Fil-
kus,
už sme zamietli tento návrh. Trváte na tom? (Nie.)
Poslanec L. Lysák:
Ďalší bod 36b "splatnosť najmenej
desať rokov" odporúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spra-
vodajca
odporúča neprijať zvýšenie splatnosti z
piatich ro-
kov
na desať rokov. To je spodná
hranica, čiže môže sa tam
zvyšovať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme neprijali tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
Pán poslanec Košnár odporúčal v bode 45 §
16 ods. 1 do-
plniť
o písmeno d), ktoré vrátane poznámky
pod čiarou s od-
kazom
3 by znelo: "d) predaj banky, pobočky zahraničnej ban-
ky
alebo ich časti" poznámka 3c.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Košnár, keby ste to doplnili, lebo tam to
bolo
inak.
Poslanec J. Košnár:
Chcem stiahnuť tento návrh, pretože sme o
ňom už hlaso-
vali
v rámci spoločnej správy v dvoch bodoch.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem pekne. K návrhom pani poslankyne
Schmögnerovej.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte predtým mal návrh pán poslanec
Sopko.
Poslanec L. Lysák:
Nie, až
následne. Pani Schmögnerová odporúčala
v § 36
úpravu
na 8 rokov. Návrh odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
návrhu pani poslan-
kyne
Schmögnerovej s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem. V § 36 pani poslankyňa
Schmögnerová v odseku
2
odporúča doplniť: "...pri poskytovaní hypotekárnych úverov
použitých
na zabezpečovanie bývania. Tento rámec nemôže pre-
siahnuť
30 %." Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslan-
kyne Schmögnerovej s odporúčaním neprijať ho,
tak ako to
predniesol
spoločný spravodajca.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Neprijali sme tento návrh pani
poslankyne.
Môžeme pokračovať.
Poslanec L. Lysák:
Pani poslankyňa Schmögnerová odporúčala vypustiť slovo
"ministerstvo"
v § 36o a 36e a vetu ukončiť za "Národná ban-
ka
Slovenska". Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
hlasujeme o ďalšom
návrhu pani poslankyne
Schmögnerovej
s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
Ďalej pani poslankyňa odporúčala vypustiť
v § 36d odsek
d).
Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme s odporúčaním ne-
prijať tento
ďalší pozmeňovací návrh
pani poslankyne
Schmögnerovej.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
A posledný je návrh uznesenia pani poslankyne, kde od-
porúča Národnej rade Slovenskej republiky
zaviazať vládu,
aby
pripravila nariadenie vlády, ktorým sa stanovia podmien-
ky
štátnej finančnej politiky podporiť
hypotekárne úverova-
nie bytovej výstavby a zaviazať vládu,
aby do 31. marca
1996 pripravila nariadenie, ktorým sa
podrobnejšie upraví
použitie dočasne voľných finančných prostriedkov získaných
z
hypotekárnych obchodov. Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu pani poslan-
kyne
Schmögnerovej.
Pán poslanec, ale to je uznesenie, o ňom budeme hlaso-
vať
až potom, keď budeme hlasovať o návrhu
ako celku. Takže
toto
hlasovanie neplatí.
Poslanec L. Lysák:
Prejdeme k návrhom pána poslanca Sopka,
ktorý odporú-
čal,
aby v § 16 ods. 1, v § 29 ods. 4 a v § 34 ods. 1 sa vy-
pustili
slová "po prerokovaní s ministerstvom" z novelizova-
ných
ustanovení. Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
návrhu pána poslan-
ca
Sopka s odporúčaním neprijať ho. Ide o
§ 16 ods. 1, § 29
ods.
4, § 34 ods. 1 - vypustiť slová, ktoré predniesol pán
spoločný
spravodajca.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 26 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tieto návrhy.
Poslanec L. Lysák:
Druhý
návrh pána poslanca Sopka znel, aby
sa v § 16
ods.
1 písm. b) vypustili slová "ako aj
na zvýšenie". Odpo-
rúčam
neprijať ho.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
navrhuje tento návrh pána poslanca Sopku neprijať.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
Pán poslanec Kunc navrhuje, aby sa bod
34 čl. I § 8
ods.
5 neprijal. Odporúčam jeho návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme. Pán spoločný spravodajca
navrhuje hlasovať
proti
návrhu pána poslanca Kunca týkajúceho sa § 8 ods. 5.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 10 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme neprijali tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
Ďalej pán poslanec Kunc odporúčal v bode 52 čl. I § 19
ods.
3, aby sa modifikoval limit celkovej
sumy úverov záruk
poskytovaných všetkým
osobám, ktoré majú
osobitný vzťah
k
bankám, na 50 % základného imania. K
tomu sme už prijali
platné
uznesenie, nemusíme teda hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Uznesenie nie, len návrh.
Poslanec L. Lysák:
Odporúčam v takom prípade návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Netreba o tom hlasovať. Pán
poslanec Kunc, trváte na
tom,
aby sa hlasovalo? (Nie.) Ďakujem.
Pán spravodajca, prezentujte ďalší návrh pána poslanca
Kunca.
Poslanec L. Lysák:
V ďalšom návrhu pán poslanec Kunc
odporúčal v § 17 ods.
3
návrh neprijať. Odporúčam návrh neakceptovať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Takže
hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca
Kunca
týkajúcom sa § 17 ods. 3. Pán spoločný
spravodajca ho
navrhuje
neprijať.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 15 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Tento návrh neprešiel.
Poslanec L. Lysák:
V ďalšom, štvrtom návrhu pána poslanca sa
odporúča, aby
sa
v § 20 ods. 1 za slová "jej
zamestnancovi" uviedli slová
"vrátane
osôb, ktoré majú osobitný vzťah k banke". Návrh od-
porúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. Hlasujeme o pozme-
ňovacom
návrhu pána poslanca Kunca týkajúcom sa § 20 ods. 1,
rozšírenie
práv osôb. Spoločný spravodajca ho navrhuje ne-
prijať.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 12 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
V bode 63 čl. I § 24 pán poslanec Kunc
navrhuje, aby sa
neprijal
novonavrhovaný odsek 4. Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme aj o tomto návrhu pána poslanca
Kunca
s
negatívnym odporúčaním spravodajcu.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 9 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Tento návrh neprešiel.
Poslanec L. Lysák:
V
ďalšom návrhu pán poslanec Kunc odporúča, aby sme
v
bode 59 čl. I § 22 neprijali navrhované odseky 5 a 6, kto-
ré
ukladajú povinnosti audítorom. Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Aj o
tomto návrhu budeme teda
hlasovať s odporúčaním
spravodajcu
neprijať ho.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 12 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.
Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.
Poslanec L. Lysák:
Posledný návrh z rozpravy pána poslanca
Kunca bol taký,
aby
sa v bode 82 v čl. I § 36r namiesto slova "môžu upraviť"
v
prvej vete dalo slovo "upravia". Návrh odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď
hlasujme o pozmeňovacom
návrhu
pána poslanca Kunca v § 36r s odporúčaním prijať ho.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Prijali sme tento pozmeňovací návrh pána
poslanca Kunca.
Pán poslanec Filkus, teraz hlasujeme, takže môžete mať
len
procedurálny návrh. Nech sa páči, predneste ho.
Poslanec R. Filkus:
Samozrejme, nie v nádeji, že to náhodou odhlasujete,
ale
kvôli poriadku chcem povedať, že som k
§ 20a ods. 1 dal
pripomienku povinnosť informovať o úverových
zárukách nad
5
miliónov. Bolo milión, potom ste pridali
3 a ja som navr-
hoval
5. Nedali ste o tom hlasovať. Pre nič
iné to nechcem,
len
kvôli poriadku. Hovorím, nie v nádeji,
že by ste to ná-
hodou
odhlasovali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, máte do určitej miery pravdu, ale hlaso-
vali
sme s tým, že sme odhlasovali 3 milióny, čiže tých 5 by
sme
neodhlasovali. Takže to je v poriadku. Pokoj, páni po-
slanci,
my sme sa dohodli s pánom poslancom
Filkusom. Takže
prosím,
pán spoločný spravodajca, keby ste pristúpili k hla-
sovaniu
o zákone ako celku.
Poslanec L. Lysák:
Vážené dámy a páni, iste radi všetci
teraz v závere bu-
deme
hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam prijať novelu
zákona
číslo 21/1992 Zb.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku
v
znení schválených doplnkov
a zmien. Prosím, hlasujeme.
Spravodajca
navrhuje zákon ako celok prijať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a
dopĺňa
zákon
číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpi-
sov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.
Mali
by sme hlasovať ešte o návrhu
uznesenia, ktoré
predniesla
pani poslankyňa Schmögnerová.
Poslanec L. Lysák:
Pani poslankyňa Schmögnerová navrhla, aby
sme prijali
uznesenie,
ako som už uvádzal, aby Národná rada Slovenskej
republiky
zaviazala vládu Slovenskej republiky do
31. marca
1996
pripraviť nariadenie vlády, ktorým sa stanovia podmien-
ky
štátnej finančnej podpory hypotekárneho
úverovania byto-
vej
výstavby. A druhý bod, aby Národná rada Slovenskej re-
publiky zaviazala vládu Slovenskej republiky do
30. marca
1996 pripraviť nariadenie vlády či
ministerstva financií,
ktorým
sa podrobnejšie upraví použitie dočasne voľných pe-
ňažných
prostriedkov získaných z hypotekárnych obchodov.
Tento návrh odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
hlasujeme o návrhu na uznesenie, ktoré pred-
niesla
pani poslankyňa Schmögnerová, s odporúčaním spravo-
dajcu
neprijať ho.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh uznesenia sme neprijali.
Poslanec L. Lysák:
Pán predseda, dámy a páni, ďakujem za
trpezlivosť aj
zhovievavosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán spoločný spravodajca.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prejdeme
k d r u h é m u bodu
rokovania, ktorým je
priemyselná politika Slovenskej
republiky.
Medzitým sa hlási pán poslanec Komlósy s faktickou po-
známkou.
Poslanec Zs. Komlósy:
S procedurálnou poznámkou. Ďakujem pekne,
pán predseda.
Na základe § 13 ods. 4 platného
rokovacieho poriadku
chcem
podať procedurálny návrh, aby sme tento
bod programu,
čiže
bod 3 schváleného programu, presunuli ako bod 17 pro-
gramu. Dôvody na
to som uviedol pri schvaľovaní programu
a
uviedol ich aj pán poslanec
Černák. Tým by sme vytvorili
aj
podmienky na to, aby sa ministerstvo životného prostredia
kvalifikovane pripravilo
a písomne predložilo stanovisko
k
priemyselnej politike Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, my sme už schvaľovali tento bod programu
a
prešiel. Bol tu návrh pána poslanca Černáka, takže o tom
sme
už hlasovali. Napriek tomu dám hlasovať
o vašom návrhu,
ale
chcem vás upozorniť na to, že to, čo predniesol aj pán
poslanec
Černák, nechcel som tu vtedy
replikovať. Chcem po-
vedať,
že nie je to tak, ako bolo
konštatované. Paragraf 35
zákona
číslo 127/1994 hovorí, že návrh zásadnej rozvojovej
koncepcie najmä v
oblasti energetiky, baníctva,
priemyslu
atď.
musí obsahovať hodnotenie z hľadiska jeho predkladaných
vplyvov na životné
prostredie a podľa potreby tiež návrh
opatrení
na vylúčenie alebo zníženie
nepriaznivých vplyvov.
Čiže
podľa potreby s tým, že odsek 2 hovorí:
Spracovateľ je
povinný
návrh podľa odseku 1 vopred prerokovať s minister-
stvom
z hľadiska uvedených vplyvov a
navrhovaných opatrení.
Povedal
som, že požiadam ministra, aby nám
vysvetlil, či sa
toto
stalo, čo hovoria tieto paragrafy. Čiže dám hlasovať
o
vašom návrhu, keď chcete, ale nie je podstatný.
Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Neodporúčam
prijať
návrh pána poslanca. (Hlasy z pléna.)
Ja mám právo vysvetľovať, pán poslanec.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh neprešiel.
Prosím, materiál k tomuto bodu máte
predložený ako tlač
294
a spoločnú správu výborov ako tlač 294a, ktorej súčasťou
je
aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky materiál uvedie
minister
hospodárstva Slovenskej republiky
pán Ducký. Ešte
predtým
má slovo pán poslanec Černák s faktickou poznámkou.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený
pán predseda, v krátkom vysvetlení, ktoré ste
dali
pred hlasovaním o návrhu pána poslanca Komlósyho, ste
povedali,
že je tu pán minister...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale to môže byť len procedurálny návrh.
Poslanec Ľ. Černák:
...pán
minister Zlocha preto,
aby sa vyjadril, ale
vzápätí ste dali
hlasovať. Očakával som, že pán minister
Zlocha
sa vyjadrí, pretože v § 35 je ešte aj
odsek 3, ktorý
dokonca
hovorí o tom, že to malo byť
dva mesiace predtým,
aby
bol priestor na verejnú diskusiu. Takže bolo by dobre,
keby
sa pán minister Zlocha vyjadril.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počítal som s tým, že pán minister sa
vyjadrí v rozpra-
ve,
ale samozrejme, ak by požiadal, môže sa
vyjadriť aj te-
raz.
Takže prosím pána predkladateľa a potom
sa môže vyjad-
riť pán minister. Páni poslanci, panie
poslankyne, prosím
pokoj.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som uviedol materiál Priemyselná politika
Slovenskej republiky. Prv než prejdem k formálnej
stránke
veci,
chcem povedať, že priemyselná politika
Slovenskej re-
publiky
je konečne na svete a bola jednou z priorít každej
vlády
po roku 1989, preto to slovíčko, že je konečne na sve-
te.
Tým si nechcem uzurpovať právo na jej
hodnotenie, či je
ideálna,
alebo či je taká, alebo onaká, ani kritizovať pred-
chádzajúce
vlády, i naše vlády, pretože rozsah tejto proble-
matiky,
zložitosť procesu transformácie asi spôsobila to, že
o
nej v parlamente hovoríme až teraz.
Predložený návrh priemyselnej politiky,
ktorý schválila
vláda
Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 706 zo dňa
26.
septembra minulého roku, vychádza z analýzy
súčasného
stavu
jednotlivých odvetví priemyslu a po prvýkrát sa pokúša
zhodnotiť,
opakujem - po prvýkrát vo vzťahu k dokumentu, nie
po
prvýkrát z hľadiska spracovania
čiastkových podkladov -,
komparatívne
výhody ekonomiky Slovenskej republiky a nevýho-
dy
a jej vplyv na štruktúru priemyslu a
vývojové trendy, či
už
trendy v domácej spotrebe, alebo v zahraničnom obchode.
Súčasne naznačuje variantnú prognostickú úvahu o budúcich
vývojových
tendenciách štrukturálnych zmien v priemysle Slo-
venskej
republiky a možnom charaktere harmonizačného procesu
vstupu
do Európskej únie. Nechceme sa porovnávať s okolitými
štátmi,
ktoré takisto transformujú svoje ekonomiky a spoloč-
nosť,
ani hodnotiť to, či ich máme prv, alebo
neskôr, alebo
lepšiu
ako oni.
Pokúsili sme sa zhodnotiť nielen komoditné aspekty na-
šich
obchodných vzťahov, ale predovšetkým
analyzovať otázku
možných
dlhodobejších pozícií priemyslu Slovenskej republiky
na
jednotnom trhu Európskej únie. Začleňovanie krajín stred-
nej
a východnej Európy, prípadne
ďalších do Európskej únie
vyvoláva množstvo
ekonomických otázok a samotná Európska
únia
sa nevie rozhodnúť, aspoň dosiaľ, či
zotrvať na istom
protekcionistickom
a selektívnom prístupe, napríklad k
aso-
ciovaným
krajinám, alebo či uprednostniť prístup, podľa kto-
rého
vstup týchto a výhľadovo ďalších krajín by po istom ča-
se zvýraznil
spoločný ekonomický potenciál s pozitívnymi
účinkami pre
všetkých zainteresovaných. Dnes možno ťažko
s
určitosťou alebo aspoň s veľkou pravdepodobnosťou stano-
viť,
či to budú len striktné a exaktné hospodárske výsledky,
ktoré
prehovoria v prospech či neprospech prijatia do Európ-
skej únie, alebo
či zohrajú dôležitejšiu úlohu
konkrétne,
a
v tomto období ešte nezreteľné aspekty
politického vývoja
o
4 až 5 rokov.
Dovoľte mi malé pozastavenie. 16.
decembra minulého ro-
ku
som bol ako minister hospodárstva v Rusku. Koľko kriku!
Pred
pár dňami Rada Európy prijala Rusko za
člena. Spomeňte
si
na reakcie niektorých z vás alebo
opozičnej tlače. Tento
príklad
hovorím preto, že je to vo vývoji, a ťažko na sta-
tickom
modeli hodnotiť súčasný stav a z toho prognózovať
budúci
vývoj s definitívnosťou. Ako ukazuje
posledný vývoj,
vzájomná
prepojenosť dnešného sveta môže vyvolať situácie,
ktoré
sa s istým posunom prejavia v oblasti,
ktorá je veľmi
vzdialená,
alebo ktorá na prvý pohľad bezprostredne nesúvisí
s
ekonomikou, čo platí aj o
vzťahu politiky a ekonomiky.
Tieto
zmeny musíme považovať len za prvú
etapu reštruktura-
lizácie
nášho priemyslu. Jej ďalšou oveľa zložitejšou etapou
je
prechod na výrobu vyspelej techniky a technológie.
Vychádzame z presvedčenia, a je to aj moje osobné pre-
svedčenie,
že reálna reštrukturalizácia výrobných
programov
nášho
priemyslu v jednotlivých podnikateľských subjektoch sa
môže
realizovať až po úspešnom ukončení procesu privatizá-
cie,
keď budú známi identifikovateľní
vlastníci týchto pri-
vatizovaných
subjektov. Relatívna nevýhoda slovenskej ekono-
miky
z hľadiska podielu finalizácie na celej štruktúre výro-
by
sa môže stať v určitom časovom úseku
relatívnou výhodou,
hlavne
z hľadiska obchodnej výmeny, napríklad vývoj našej
obchodnej
bilancie, platobnej bilancie alebo stability meny.
To,
čo sa ukazovalo pri delení republiky
ako nevýhoda, teda
nižší
stupeň finalizácie oproti českej ekonomike, sa ukazuje
ako relatívna výhoda najmä z hľadiska budúcich
vývojových
tendencií.
Naši podnikatelia, podnikateľské subjekty, korpo-
rácie,
sa môžu rozhodovať pre zvýšenie stupňa finalizácie vo
veľkom
rozsahu na vlastnej domácej či už
surovinovej, alebo
medziproduktovej
báze, ktorú iní musia za drahé peniaze
na-
kupovať
z iných krajín, a koniec koncov je
všeobecne známe,
že
väčšina vyspelých štátov sveta na dovozy surovín a me-
dziproduktov
dáva oveľa nižšie alebo nedáva nijaké colné ba-
riéry,
zatiaľ čo o finálnych produktoch to
neplatí. Výsled-
ky,
ktoré dosiahlo Slovensko za uplynulé roky, hlavne za rok
1995
nasvedčujú, že na tomto mojom vývode je niečo pravdy.
Nenárokujem
si právo na absolútnu pravdivosť alebo definití-
vu
tohto konštatovania.
V
predloženom návrhu porovnávame
komoditnú štruktúru
zahraničného
obchodu Slovenskej republiky s vyspelými a veľ-
kosťou
ekonomiky podobnými trhovými ekonomikami. Ukazuje sa,
že
naše výsledky sú o niečo lepšie pri rešpektovaní toho,
pokiaľ
sa niekto snaží tieto výsledky znižovať alebo zjedno-
dušovať
dosiahnutý výsledok tým, že bola
konjunktúra sveto-
vej
ekonomiky, tak neviem o tom, že by bola konjunktúra sve-
tovej
ekonomiky pre slovenskú ekonomiku, ale
zrejme to bola
schopnosť tejto
ekonomiky, jej podnikateľských subjektov
i
vlády reagovať pozitívne na tieto
možnosti a výsledky sú
také, aké poznáme
za dvanásť mesiacov
minulého roku. Bez
cieľa
stavať požiadavku na dosiahnutie analogickej štruktúry
priemyslu
a vývozu v detailoch oproti vyspelým ekonomikám,
identifikácia
štrukturálnej medzery nás vedie k záveru, že
zabezpečenie
vyššej dynamiky rastu ekonomiky
Slovenskej re-
publiky
bude musieť byť nevyhnutne podmienené
jej priblíže-
ním
sa aspoň v základných štruktúrach štruktúram malých, ale
pritom
vyspelých krajín. Spomenul som svoj názor, že to budú
musieť
v konkrétnosti realizovať noví
vlastníci a pre vládu
zostane
neodškriepiteľná povinnosť vytvoriť podmienky na ta-
kéto
zmeny.
Variantná úvaha o možnom
vývoji štruktúry priemyslu
Slovenskej
republiky v najbližších desiatich rokoch je zalo-
žená práve na
tejto adaptácii a
charakterizujú ju najmä:
základné
štrukturálne trendy spracovateľského
priemyslu vy-
braných
vyspelých krajín v období osemdesiatych a devädesia-
tych rokov a
trendy priemyselného komplexu
Európskej únie
z
druhej polovice devädesiatych rokov. Základné trendy vývo-
ja
odvetvovej štruktúry priemyslu Európskej únie, ale i štá-
tov
OECD možno charakterizovať posunom od
odvetví závislých
od
nižších technológií, pracovnej sily a
prírodných zdrojov
k
odvetviam, ktorých produkcia je
charakterizovaná potrebou
stredných
a vysokých technológií.
Predpokladáme, že uvedené tendencie sa budú prejavovať
aj
vo vývoji Slovenského priemyslu. Jeho zapájanie sa do in-
tegračných
a globalizačných tendencií v európskom
priestore
by
malo tento trend posilňovať a zároveň vyžadovať. Základné
črty
nového profilu slovenského priemyslu na obdobie po roku
2005
na podmienky krajiny s menším ekonomickým rozmerom zod-
povedajúce
pravidlám a fungovaniu trhového systému charakte-
rizujeme v troch prierezových komplexoch: palivovo-energe-
tický
komplex, ťažký spracovateľský priemysel
a ľahký spra-
covateľský
priemysel.
Z
pomerových čísel týchto
troch základných proporcií
vychádza určitá robustnosť Slovenskej republiky
podložená
hlavne fungujúcou
energetickou bázou vo všetkých médiách
energií,
počnúc elektrickou energiou cez
plynárenstvo až po
energiu
vyjadrovanú dodávkami pohonných hmôt z
petrochemic-
kého
komplexu.
Máloktorý transformujúci sa štát sa môže pochváliť ta-
kou fungujúcou a vyváženou energetickou
sústavou, ako má
Slovensko,
a nepochybne ona má tiež pozitívny vplyv na tie
výsledky,
o ktorých môžeme dnes hovoriť.
Použitie variantnej prognózy predanej
hodnoty spracova-
teľského
priemyslu a variantu jej priemernej štruktúry v ro-
ku
2005 sme premietli do jej rozčlenenia
podľa jednotlivých
odvetví
a jej priemernej ročnej dynamiky. Ako chceme túto
štrukturálnu
zmenu priemyslu, vážené panie
poslankyne a vá-
žení
páni poslanci, dosiahnuť?
Investičná náročnosť tohto procesu na
základe projektov
podnikateľských subjektov v
oblasti infraštruktúry, malého
a
stredného podnikania, cestovného
ruchu, revitalizácie
a
reštrukturalizácie priemyslových odvetví
bola v intervale
rokov
1993 až 2000 indikovaná na 500 miliárd
Sk. Pritom len
samotná
konverzia - považujem tie čísla v
minulosti za pod-
hodnotené
- predstavovala potrebu 20 miliárd Sk a energetic-
ká
infraštruktúra cca 150 miliárd Sk.
Základná investičná náročnosť pre roky 1995-2000 pred-
stavuje približne
217 miliárd Sk,
z toho 69,5 % tvoria
vlastné zdroje
podnikateľských subjektov, úvery
domáce
a
zahraničné 25 % a dotácie zo
štátneho rozpočtu iba 1,5 %
a
ostatné zdroje približne 4 %.
Na
zvládnutie procesu reštrukturalizácie priemyslu
v
celom rozsahu, vrátane
infraštruktúry, treba vytvoriť
priestor
na vstup zahraničného kapitálu či už vo forme pria-
mych,
alebo portfóliových zahraničných
investícií. I tu si
myslíme,
že zmena základných tendencií v tomto procese na-
stane
po ukončení procesu privatizácie na princípe vzájom-
ných
vzťahov nových vlastníkov s novými investormi, či už
strategickými,
alebo s investormi, ktorých môžeme nazvať fi-
nančnými.
Pôjde najmä o realizáciu investičných
akcií v od-
vetviach
a výrobných odboroch, v ktorých môžeme byť v budúc-
nosti
úspešní.
Predložený materiál obsahuje návrh strategických záme-
rov
v odvetviach a tiež vecné návrhy rozvoja podľa jednotli-
vých projektov
podnikateľských subjektov, podľa ich váhy
v
celkovom hodnotení vývoja Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
poslednou a tou najdôležitejšou
otázkou zostáva, ako
zabezpečiť
finančné zdroje na realizáciu tohto procesu.
Predpokladáme a sme presvedčení, že tento
rok bude ešte
nevyhnutné pokračovať
v maximálne obozretnej,
minimálne
prísnej
rozpočtovej politike pri súčasne
dôslednom posudzo-
vaní
riešenia nedoplatkov daňových úverov,
deblokácií a po-
dobne
ako faktora, ktorý znižuje príjmy a zároveň znižuje
výdavky
na pomoc podnikateľskej sfére.
Bankový
sektor by mal v rokoch 1996-1998 urobiť re-
štrukturalizáciu
svojho portfólia, o čom hovorí
aj zákon,
ktorý
ste pred chvíľou schvaľovali, k čomu
pomôže i projekt
EFSAL,
a preto najväčší tlak na zabezpečenie rozvoja zostáva
na
podnikateľské finančné zdroje. Rozhodli
sme sa, že i ur-
čité
snahy o revitalizáciu niektorých
odvetví nebudeme rie-
šiť s účasťou
štátu a radšej sme zvolili cestu určitého
ústupu
v procese privatizácie z ceny privatizovaného subjek-
tu s tým,
že sme ponechali celú ťarchu dlžôb na nových
vlastníkov,
aby sa s tým vyrovnali - jednak k
štátnemu roz-
počtu
v rámci daných rozpočtových pravidiel, ktoré neumožňu-
jú
odpustiť tento dlh, alebo v rámci
vzťahu k finančným or-
ganizáciám
bankovým, ktoré môžu hovoriť o rozložení z hľa-
diska času a
s určitými úľavami, ale nebude to
vzťah na
štátny
rozpočet.
Zaťaženosť štátneho rozpočtu v
tomto roku umožňuje
z
požadovanej 1 miliardy Sk poskytnúť
len 640 miliónov Sk,
a
to na program podpory malého a stredného podnikania v sume
200
miliónov Sk vynásobený tromi, pretože
200 miliónov máme
z
fondu PFARE a 200 miliónov dávajú komerčné banky. Ďalšia
suma
120 miliónov Sk je určená na program znižovania spotre-
by
energií v bytových domoch a bytoch,
ďalšia v rozsahu 50
miliónov
je program podpory rozvoja cestovného ruchu a na
program
podpory vedy a techniky v sume 270 miliónov Sk. Môže
to
byť z pohľadu potreby málo, ale v porovnaní
s minulosťou
je
to značný posun.
Nezabezpečené finančné požiadavky
zostali pre program
podpory ekonomických aktivít, vedúcich k
úspore energií
a
dovážaných surovín, program
pomoci podnikom v dočasnej
kríze a program
zavádzania čistých technológií,
pre ktoré
treba
zabezpečovať mimorozpočtové zdroje.
Uznesenie vlády Slovenskej republiky k
prijatej priemy-
selnej politike Slovenskej republiky súčasne uložilo pod-
predsedovi
vlády a zároveň ministrovi financií v
spolupráci
s
ostatnými ministrami aktivizovať mimorozpočtové finančné
zdroje
na zabezpečovanie programu rozvoja priemyslu v rokoch
1996 a v
ďalšom období. Okrem už
spomínaných finančných
zdrojov
štátneho rozpočtu, podnikateľských subjektov a domá-
cich, prípadne zahraničných úverov budú
využité i zdroje
Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky v
sume 4,013 mi-
liardy
Sk z kapitoly výdavky na aktívnu politiku zamestna-
nosti
ako i z Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
V súlade
s uznesením vlády Slovenskej
republiky číslo
826
z roku 1995 k návrhu na použitie majetku Fondu národného
majetku
Slovenskej republiky v tomto roku podľa 28 ods. 3
písm.
b) zákona číslo 92/1991 Zb. o
podmienkach prevodu ma-
jetku
štátu na iné osoby v znení neskorších
predpisov vláda
Slovenskej republiky súhlasila s použitím
finančných pro-
striedkov
vo výške 4,2 miliardy Sk, z toho na
prevzatie zá-
ruky
vo výške 1,2 na úver poskytnutý Solivaru Zbudza.
Zostatok prostriedkov v sume 3
miliárd zatiaľ nie je
špecifikovaný.
Predpokladá sa však jeho použitie na riešenie
úverového
portfólia a. s. ČSOB Bratislava
ako jednej z fo-
riem
bankovej reštrukturalizácie.
Osobitnou formou zabezpečovania mimorozpočtových zdro-
jov
je preberanie štátnych garancií, záruk
za bankové úvery
poskytnuté podnikateľom za prioritné rozvojové
programy
v
súlade so zákonom číslo 567/1992
Zb. o rozpočtových pra-
vidlách
v znení neskorších predpisov a nariadením vlády Slo-
venskej
republiky číslo 127 z roku 1995 o štátnych zárukách.
Dúfam,
že sa nám nepodaria také garancie,
ako boli dané na
Calex
a na niektoré iné akcie, ktoré zaťažujú
štátny rozpo-
čet
a zďaleka nezabezpečujú tie prínosy, s ktorými sa uvažo-
valo
pri poskytnutí garancií.
V zmysle zákona o štátnom rozpočte na rok
1996 je vláda
Slovenskej
republiky splnomocnená prevziať štátne
záruky za
úvery
až do výšky 33 % rozpočtových príjmov. Poznamenávam,
že
je tam veľká časť uvažovaná na dostavbu
prvého a druhého
bloku
Jadrovej elektrárne Mochovce.
V schválenom zákone o štátnom
rozpočte na rok 1996 sa
počíta
s emisiou obligácií vo výške 3
miliárd Sk na krytie
výdavkov
spojených s výstavbou diaľnic. Priemyselná politika
obsahuje aj návrh
prehľadu činností a
opatrení, ktoré by
umožnili
získať finančné prostriedky bez
hodnotenia defini-
tívnej
sumy alebo výšky, napríklad dane, deblokácie, to však
patrí
skôr do oblasti finančnej politiky.
Aj keď všetky tieto formy a snaha o
kumulovanie rozpoč-
tových
a mimorozpočtových zdrojov nedosahujú požadovanú výš-
ku,
som toho názoru, vážené dámy a páni, že vytvárajú impulz
na dynamizovanie aktivít v oblasti
rozvoja priemyslu i
v
nadväzujúcich odvetviach.
Nástroje procesu realizácie priemyselnej
politiky pred-
stavujú formulované
vládne rozvojové programy priemyslu.
Tieto spolu
s ekonomickými a inštitucionálnymi nástrojmi
tvoria
inštrumentárium realizácie priemyselnej politiky. Na-
vrhnuté
vládne rozvojové programy priemyslu sú plne kompati-
bilné
s globalizáciou priemyselných politík krajín Organizá-
cie
pre hospodársku spoluprácu a
rozvoj (OECD). V decembri
minulého
roku ministerstvo hospodárstva obhájilo
vstup Slo-
venskej
republiky do pracovnej skupiny
priemyselného výboru
OECD
i na základe prác, ktoré boli v tom čase známe pre sku-
pinu OECD, ktorá
sa zaoberala problematikou
priemyselného
výboru.
Samozrejme, že určité zmeny nastali aj vo
vytváraní in-
štitúcií,
pretože takto široko chápaná
priemyselná politika
naznačuje nový
prístup k tvorbe
organizačných štruktúr,
v
pomoci štátu podnikateľskej sfére
o doplnenie mezosféry.
Je to nadácia
Agentúra pre ekonomický
rozvoj, Nadácia na
podporu
poprivatizačného podnikania, Slovenský poprivatizač-
ný fond, ktorý
je už vláde predložený, Slovenský úverový
ústav,
a Agentúra pre priemyselný rozvoj a revitalizáciu.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
tento
materiál schválila vláda
Slovenskej republiky
a
svojím spôsobom dáva odpoveď i na otázku,
či ministerstvo
životného
prostredia zaujalo k nemu stanovisko. Ale to je
len
poznámka k tomu, čo sa tu povedalo pred chvíľou. Napriek
tomu,
že predložený materiál si nedáva definitívne právo od-
povede
na mnohé otvorené otázky, dokonca to
nie je ani jeho
poslaním
v trhovej ekonomike, naznačuje nutné smery ďalšieho
postupu
realizácie transformačného procesu v
Slovenskej re-
publike, predstavuje otvorený dokument vymedzujúci kľúčové
bariéry
ďalšieho vývoja priemyslu Slovenskej republiky.
Materiál prerokovali poslanci v 8
výboroch Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky. Pripomienky
a návrhy vyslovené na
rokovaniach
výborov i na dnešnom rokovaní považujeme za veľ-
mi
cenné a budeme ich v ďalšom dopracovaní a hlavne realizá-
cii
priemyselnej politiky rešpektovať.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pánu ministrovi.
Ďalej sa
prihlásil pán minister Zlocha.
Nech sa páči
pán
minister, keby ste reagovali na tie otázky, ktoré boli
položené
vo vzťahu vyjadrenia sa vášho
ministerstva k tejto
správe.
Minister životného
prostredia SR J. Zlocha:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
dovoľte
mi, aby som pár slovami vyjadril stanovisko
nášho
rezortu k požiadavke, ktorú vzniesol pán poslanec Čer-
nák.
Je skutočne pravdou, že § 35 zákona
Národnej rady Slo-
venskej
republiky číslo 127/1994 Z. z., ktorý je v platnosti
od
1. septembra 1994, stanovuje, že návrh
zásadnej rozvojo-
vej
koncepcie, najmä v oblasti energetiky, baníctva, prie-
myslu,
dopravy, poľnohospodárstva, lesného a
vodného hospo-
dárstva, odpadového hospodárstva a cestovného ruchu, musí
obsahovať
hodnotenie z hľadiska jeho predpokladaných vplyvov
na
životné prostredie a podľa potreby tiež návrh opatrení na
vylúčenie
alebo zníženie nepriaznivých vplyvov. Ďalej stano-
vuje,
že spracovateľ je povinný predpokladané vplyvy a navr-
hované
opatrenia vopred prerokovať s Ministerstvom životného
prostredia
Slovenskej republiky a ďalej, že spracovateľ je
povinný vhodným
spôsobom informovať verejnosť o príprave
koncepcie, a to
najmenej 2 mesiace pred jej prerokovaním
s
Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
K námietkam pána poslanca Černáka, člena Výboru Národ-
nej rady
Slovenskej republiky pre
životné prostredie
a
ochranu prírody, z hľadiska neprerokovania priemyselnej
politiky
podľa požiadaviek zákona číslo 127
uvádzame nasle-
dovné:
Práce na formulácii priemyselnej
politiky Slovenskej
republiky
začalo ministerstvo hospodárstva ešte pred dátumom
platnosti
zákona číslo 127 Zb. o posudzovaní
vplyvov na ži-
votné
prostredie. Pokiaľ mám správne informácie, bolo to eš-
te v roku
1992 a každá vláda ich dopracúvala a dopĺňala.
Ustanovenia
§ 35 zákona neobsahujú presnú procedúru
postupu
pri
predkladaní a posudzovaní zásadných
rozvojových koncep-
cií.
Všeobecne záväzný právny predpis
sa v súčasnom období
pripravuje
a na rozpracovanie § 35 sa využívajú v rámci tej-
to
prípravy doterajšie skúsenosti z prerokúvania koncepčných
materiálov,
tak ako to koniec koncov vyplýva z § 43 tohto
zákona.
Treba uviesť, že ministerstvo životného
prostredia lis-
tom
31. marca 1995 upozornilo ministerstvo
hospodárstva, že
problematika
priemyselnej politiky by mohla byť z hľadiska
zákona
číslo 127 predmetom posúdenia vo vzťahu k životnému
prostrediu.
Na základe uvedeného minister
hospodárstva Slo-
venskej
republiky prizýval zástupcov rezortu
životného pro-
stredia na všetky zasadnutia priemyselného výboru, ktorý
prerokúval
prípravné práce vo vzťahu k priemyselnej politike
Slovenskej republiky.
V súlade s požiadavkou § 35 zákona číslo 127/1994 boli
návrhy priemyselnej politiky ministerstvom životného pro-
stredia opakovane prerokúvané. Ministerstvo životného pro-
stredia
k nim uplatňovalo stanoviská postupne
9. júna 1995,
potom
20. júla 1995 a ku konečnému zneniu 11.
augusta 1995.
Pripomienky
sa postupne zapracovávali s tým, že konečné sta-
novisko
konštatuje - citujem:
"Predkladaná verzia
priemyselnej politiky Slovenskej
republiky
primerane akcentuje požiadavky spojené s problema-
tikou
tvorby a ochrany životného prostredia a čiastočne roz-
pracúva
zásady štátnej environmentálnej
politiky v priemy-
selnej
politike Slovenskej republiky. Pri
rokovaniach s mi-
nisterstvom
hospodárstva bolo dohodnuté, že dlhodobé ciele
priemyselnej
politiky Slovenskej republiky budú rozpracované
v
pripravovanom materiáli s názvom
Komplexný rozvoj Sloven-
ska
z hľadiska 21. storočia."
Vo vzťahu k materiálu Priemyselná
politika Slovenskej
republiky nebolo medzi Ministerstvom životného
prostredia
Slovenskej
republiky a ministerstvom hospodárstva
dohodnuté
uplatňovať
nadštandardný spôsob prerokúvania
koncepcie kon-
ferenčným
spôsobom, tak ako sa to udialo v
prípade vodohos-
podárskej koncepcie Slovenska a aktualizácie energetickej
koncepcie
Slovenska. Vzhľadom na závažný, ale
pomerne všeo-
becný
charakter formulovanej priemyselnej politiky odporúča-
me, aby Národná
rada Slovenskej republiky
zvolila podobný
postup ako v
prípade vodohospodárskej
koncepcie Slovenska
a
odsúhlasila predkladaný materiál s tým,
že Ministerstvo
životného prostredia
Slovenskej republiky a Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej
republiky uskutočnia konferenčné
prerokovanie
ako v uvádzaných dvoch predchádzajúcich
prípa-
doch
a pripomienky z takéhoto verejného
prerokovania minis-
terstvo
hospodárstva potom uplatní pri
rozpracúvaní záverov
priemyselnej
politiky Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi. Teraz by som poprosil spoloč-
ného
spravodajcu výborov pána poslanca
Hofbauera, aby podal
správu
o výsledkoch prerokovania vo výboroch. Pán poslanec
Ftáčnik,
máte procedurálny návrh? Ja vás vyvolám, pán posla-
nec.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
pani poslankyne, páni poslanci,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
svojím roz-
hodnutím
číslo 684 z 1. decembra 1995 pridelil priemyselnú
politiku
Slovenskej republiky Výboru
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre financie, rozpočet a
menu, Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie, Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo,
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre
verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a so-
ciálne
veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
obranu
a bezpečnosť, Výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a
Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu
prírody
na prerokovanie do 19. januára 1996. Zároveň určil
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie, aby pripravil na schôdzu Národnej
rady
Slovenskej republiky spoločnú správu o
výsledku prero-
kovania
uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie
Národnej
rady Slovenskej republiky.
Predložený materiál prerokovali
výbory v súlade s roz-
hodnutím
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v urče-
nom
termíne. Výbory, ktorým bol materiál pridelený na prero-
kovanie,
ho vzali na vedomie, resp. súhlasili
s ním, s vý-
nimkou
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody. Uvedený výbor
neprijal k pre-
rokúvanému
materiálu uznesenie v zmysle § 48 ods. 1 zákona
Slovenskej
národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom po-
riadku
Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpi-
sov,
nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná
väčšina všetkých
členov
výboru. Výbory ďalej odporučili Národnej rade Sloven-
skej
republiky, aby priemyselnú politiku Slovenskej republi-
ky
prerokovala a vzala na vedomie. Okrem toho Výbor Národnej
rady
Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo odporučil mi-
nistrovi
hospodárstva Slovenskej republiky: a) doplniť prie-
myselný
výbor o zástupcu Ministerstva
pôdohospodárstva Slo-
venskej republiky, b) zladiť vynakladanie
finančných pro-
striedkov
v rámci výskumu na monitorovanie cudzorodých látok
v
poľnohospodárstve.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo, privatizáciu a podnikanie na svojom
rokovaní uložil
predsedovi
výboru: a) zabezpečiť spoločné rokovanie výboru
k
postupu realizácie priemyselnej politiky Slovenskej repub-
liky
za účasti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republi-
ky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory, ťažiskových priemyselných
zväzov
a bánk do 30. júna 1996, b) požiadať
ministra hospo-
dárstva
o predloženie energetickej koncepcie
Slovenskej re-
publiky
na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie ako gestorský
výbor zároveň
odporúča
k prerokúvanému materiálu prijať uznesenie, ktoré
je
uvedené v prílohe tejto správy. Návrh
predloženého uzne-
senia
má nasledovný text:
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej
republiky k priemy-
selnej
politike Slovenskej republiky
(tlač číslo 294). Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky berie na vedomie priemyselnú
politiku
Slovenskej republiky."
To je spoločná správa. Vážený pán predseda, súčasne mi
dovoľte,
aby som sa prihlásil do rozpravy ako
prvý, ale zá-
roveň
navrhujem, aby sme rozpravu k tomuto
bodu vzhľadom na
kontinuitu
odložili na zajtrajšok.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Vážené pani
poslankyne, páni poslanci, otváram týmto
rozpravu
k tomuto bodu programu, keďže ešte nie je 19.00 ho-
dín.
S faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
chcel by som vystúpiť s
krátkou faktickou poznámkou
k
tej spornej otázke, ktorú sa vláda snažila vyriešiť vystú-
pením ministra životného prostredia. Myslím si, že
žiadne
diskusie
a informácie o konferenčnom či inom
spôsobe prero-
kúvania
tohto materiálu a o tom, že sa pripravuje viac rokov
a
vtedy ešte zákon neplatil, nemôžu zakryť skutočnosť, že
zákon o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie platí.
Dnes,
v čase predloženia tejto koncepcie zákon platí a obsa-
huje
veľmi ostrú podmienku, že návrh musí obsahovať hodnote-
nie
predpokladaných vplyvov.
Pán minister, vy ste to čítali a môžeme si to prečítať
znovu,
ale slovo "musí obsahovať"
znamená, že musí obsaho-
vať.
To, či to bolo s vami prerokované, či ste dávali pripo-
mienky,
to sú technické veci, to si vybavte, prosím, medzi
sebou.
Ale podľa zákona musí obsahovať, v
prípade, že je to
potrebné,
a myslím si, že nikto z nás nebude
pochybovať, že
v
priemyselnej politike budú dosahy
na životné prostredie,
čiže
je to potrebné, treba predložiť aj príslušné opatrenia,
prediskutovať
s verejnosťou a podobne. Nehrajme sa tu na di-
vadlo,
pretože sa to nedá zakryť. Žiaden figový list, ktorým
budeme
zakrývať to, že to v tej koncepcii obsiahnuté nie je.
Nevysvetlíme to
tým, že sme prerokúvali, pripomienkovali
a
podobne. Ak to tam je, povedzte, kde sa hodnotí, kde sú
opatrenia, a prestanú
tieto diskusie o tom, či sa
zákon
o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie uplatňuje, alebo
nie.
Už
len maličká poznámka na záver faktickej poznámky,
ktorá
nemá trvať dlho. Tento zákon, ktorý sme prijali v roku
1994,
vychádza z príslušnej smernice Európskej
únie o posu-
dzovaní
vplyvov na životné prostredie a je
to jedna zo sú-
častí
aproximácie práva, teda približovania práva Slovenskej
republiky
k Európskej únii. Čiže urobili sme normu, ktorá
vychádza
z európskeho práva, a dnes sa ju nejakým spôsobom
snažíme
obísť a vysvetliť, že sme nemali kedy, alebo zákon
ešte
neplatil, keď sme túto koncepciu tvorili. Myslím si, že
to
nie je namieste a treba tu chlapsky povedať, ako sa s tým
vyrovnáme.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Pán minister si
žiada slovo.
Chcem
však povedať, že tieto otázky sú
vecou vlády.
Môžeme konštatovať, že vláda nesplnila zákonnú
podmienku,
ale je to
vec vlády. Vláda nám predkladá takýto materiál
a
takýto materiál musíme prerokúvať.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
samozrejme, s filozofiou pripomienky súhlasím. Nemôžem
súhlasiť
s jej realizáciou, tak ako to postavil pán poslanec
Ftáčnik, pretože je
vylúčené na základe koncepcie
rozvoja
priemyselnej
politiky vyčísliť dosahy do oblasti environmen-
tálnej
politiky, pretože pri každom konkrétnom zámere, ktorý
každý
podnikateľský subjekt chce realizovať v oblasti rozvo-
ja,
je povinný ho prerokovať konkrétne s
matematikou na de-
satiny a stotiny
čísel škodlivín, ktoré
unikajú z takého
projektu
do ovzdušia, zeme, pôdy, vody a podobne, prerokovať
a
bez definitívneho dokumentu, ktoré vydáva ministerstvo ži-
votného
prostredia, nemôže ani zakopnúť pri realizácii také-
hoto
rozvoja. Čiže na jednej strane áno, ale na druhej stra-
ne
sa to jednoducho nedá, pretože vláda vo svojom programe
priemyselnej
politiky nemôže ani predurčiť, ani
nikomu ulo-
žiť,
čo sa bude konkrétne realizovať. A my
všetci ako náro-
dohospodári
a technici vieme, že dopady sa musia
vypočítať.
Čiže áno, súhlasím s tým, že sa na to musí prihliadať,
koncepcia
to zohľadňuje, na druhej strane odborníci, ktorí
boli
pri aproximácii a posudzovaní kompatibility tohto doku-
mentu
s Európskou úniou a Bielou knihou,
jasne povedali, že
je
to sféra realizácie, pretože nám ministerstvo životného
prostredia
zatiaľ nepustilo ani jeden projekt,
ktorý by ne-
rešpektoval
túto logickú podmienku ďalšieho rozvoja priemys-
lu.
A z tohto pohľadu, aby nedošlo k
znižovaniu, pri každej
investičnej
akcii, ktorá sa realizuje, nielenže sa
zabezpe-
čuje
nižší stupeň emisií, ale dokonca sa zabezpečuje zlepše-
nie
starých dlhov z pohľadu toho, že nová
investícia je po-
sudzovaná
z hľadiska prínosov tak, aby sa mohlo odbúrať nie-
čo
i zo starých ekologických dlhov. Čiže na jednej strane
áno,
na druhej strane je takmer nemožné, aby sa toto takýmto
spôsobom
prejavilo v takom dokumente, ktorý je
všeobecný a,
samozrejme, v
podmienkach trhovej ekonomiky nekonkrétny,
pretože toto už
budú realizovať s výnimkou pár subjektov
všetko
privátne podniky, aby sme mohli ísť na drobné.
Musím povedať ešte jednu poznámku, že tak
ako môj pred-
chodca pán minister Magvaši pravidelne
prizýval zástupcov
ministerstva
životného prostredia na prerokovanie
jednotli-
vých
odborných téz a prác na koncepcii tejto politiky, tak
sa
to dialo i v našom prípade, ako pán kolega povedal.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. S faktickou
poznámkou sa prihlá-
sil
pán poslanec Juriš.
Poslanec A. Juriš:
Nikto nepochybuje,
že koncepcia priemyselnej politiky
je potrebná, ale my sme právny štát a musíme
dodržiavať
právne
normy, ktoré sme prijali. Zákon o posudzovaní vplyvov
na
životné prostredie v § 35 ods. 3 jednoznačne hovorí, že
spracovateľ je povinný
podľa ods. 1 vopred to prerokovať
s
ministerstvom z hľadiska uvedených
vplyvov a navrhovaných
opatrení.
Ďalej, spracovateľ je povinný vhodným spôsobom in-
formovať
verejnosť o príprave koncepcie, a to najmenej 2 me-
siace
pred jej prerokovaním podľa ods. 2. A
to sa neudialo,
pán
minister to dobre povedal, že robilo
sa to pri energe-
tickej
koncepcii, i keď konferenčným spôsobom,
robilo sa to
pri
vodohospodárskej, ale pri priemyselnej sa to nerobilo.
Tak
vážení, skutočne máme povinnosť prerokovať tento
bod,
keď sme si ho zobrali, ale môžeme dať uznesenie, že to-
to
sa doplní, spraví a potom prijmeme túto koncepciu. Ale
toto
sa musí v rámci zákona, ktorý je teraz platný, dodržať.
Alebo
potom musíme novelizovať zákon, nemôže vláda porušovať
zákony,
ktoré sú platné. Ani jeden poslanec to
nemôže, lebo
sme
sľubovali, že budeme konať v rámci zákona.
Podobným prípadom verejného prerokovania bola dostavba
Jadrovej
elektrárne Mochovce, ktoré sa odohralo a bola to
požiadavka
Európskej banky pre obnovu a rozvoj.
Jedna z po-
žiadaviek,
ktorá sa musela splniť. Myslím, že tu
je tiež tá
istá
požiadavka, aby sa táto koncepcia prerokovala aspoň tým
konferenčným
spôsobom ako energetická koncepcia.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán minister Ducký.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Vážené pani poslankyne,
páni poslanci,
zase začnem tým, že s filozofiou,
alebo so všeobecným
duchom
tejto poznámky súhlasím. Ale keď sa dívam na § 35,
nie
je tam reč o priemyselnej politike.
Budem citovať: "Ná-
vrh
zásadnej rozvojovej koncepcie v oblasti
energetiky, ba-
níctva, priemyslu,
dopravy, poľnohospodárstva a
lesného
a
vodného hospodárstva".
Priemyselná politika je všeobecný
pojem
a každý dosah, ktorého sa vy dovolávate, z hľadiska
kvantifikácie musí vychádzať z konkretizácie. My sme si
ne-
dali
za úlohu stanoviť dogmu ako plánovacia komisia, že to
čo
je v koncepcii, narátame do dosahov až
do koruny vývozu,
do
koruny trhových fondov a do miligramov oxidu dusíka. Čiže
z
tohto pohľadu súhlasím s tým, čo ste povedali, ale každý
jeden
pokus kvantifikovať to je
absolútne zraniteľný a vy,
ktorí
sa toho domáhate, nás tu budete trápiť a hravo nám do-
kážete,
ako sme to narátali, keď to majú realizovať privátni
vlastníci
vo svojej konkretizácii priemyselnej politiky.
Čiže áno, na jednej strane, ale to
je vec realizácie.
To
je vec realizácie a nato je ministerstvo životného pro-
stredia,
ktoré žiadnu akciu, keď si netrúfne porušiť svoje
kompetencie zo zákona, nepustí, a každý náš realizátor, je
jedno, či v
energetike, či v baníctve, či v doprave, pe-
trochémii,
to musí rešpektovať. A ak si zoberiete realizova-
né
akcie alebo schválené akcie už konkretizované, či už je
to
modernizácia Slovnaftu, spracovanie ťažkých zvyškov, ale-
bo
niektoré iné akcie, všetky tento
atribút odsúhlasenia od
pána
ministra Zlochu a jeho expertov majú.
A pokiaľ to nie
je
v súlade s tým, tak prosím, ja sa ani toho času potrebné-
ho
na tú robotu nebojím, ale pri
najlepšej vôli nevieme to
urobiť
tak, aby ste boli spokojní a aby ste nás neobrátili
naopak,
naruby. Pretože tá konkretizácia
sa nedá urobiť na
základe
toho, čo sme vám tu predložili. My si neosobujeme
právo predurčovať, čo má kto realizovať a kde a za akých
podmienok.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. S faktickou
poznámkou sa prihlá-
sila
pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda, chcela by som dať na základe pre-
biehajúcej
rozpravy o tom, či tento bod vôbec mal
byť zara-
dený alebo
nie, procedurálny návrh vo forme
uznesenia Ná-
rodnej
rady:
"Národná rada Slovenskej republiky
prerušuje rokovanie
schôdze
Národnej rady v bode priemyselná politika Slovenskej
republiky.
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby do-
plnila
koncepciu priemyselnej politiky
Slovenskej republiky
o
hodnotenie tohto materiálu
z hľadiska predpokladaných
vplyvov
na životné prostredie a o návrh
opatrení na vylúče-
nie
alebo zníženie prípadných nepriaznivých vplyvov v zmysle
zákona
číslo 127/1994 Z. z.
Národná
rada Slovenskej republiky
žiada vládu, aby
k
materiálu priložila správu o prerokovaní koncepcie priemy-
selnej
politiky s ministerstvom životného
prostredia z hľa-
diska
uvedených vplyvov a navrhovaných opatrení.
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby in-
formovala
verejnosť o koncepcii priemyselnej
politiky a za-
čala
odbornú verejnú diskusiu k danej téme.
Národná
rada Slovenskej republiky
odporúča predsedovi
Národnej
rady pokračovať v rokovaní o bode priemyselná poli-
tika
Slovenskej republiky po uplynutí zákonnej lehoty, počas
ktorej
sa uskutoční odborná diskusia s verejnosťou."
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, každý materiál, ktorý
ide na rokovanie
pléna
Národnej rady, sa prerokúva vo výboroch. Neviem, čo
ste
robili vo výboroch, keď ste tento návrh
nedali tam, ale
dávate
ho teraz. Takýto návrh môže dať každý poslanec vo vý-
bore
a môže byť akceptovaný. Teraz bol schválený program, je
na
programe. Samozrejme, o vašom návrhu
ako o procedurálnom
dám
hneď teraz hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Poslankyňa E. Rusnáková:
My sme na to upozornili, pán predseda. Je
mi ľúto.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja
mám uznesenia z
výborov. Prosím, prezentujme sa
a
hlasujme.
(Hlasovanie. Prítomných bolo 44
poslancov.)
Nemôžem dať o tomto návrhu hlasovať,
pretože nie sme
uznášaniaschopní. Ale zrejme
tam došlo k omylu, lebo ste
hlasovali
za, proti. Takže prosím, ešte raz dávam
hlasovať.
Hlasujeme
o návrhu pani poslankyne Rusnákovej.
Prosím, pre-
zentujme
sa a hlasujme. Pani poslankyňa navrhla,
aby sme na
tejto
schôdzi nerokovali o tomto bode.
Prezentovalo sa 48 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
(Hlasy z pléna.)
Pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy sa písomne
prihlásili traja poslanci. Keďže dnes nie sme schopní sa
uznášať,
prerušujem schôdzu. Budeme
pokračovať zajtra ráno
o
9.00 hodine.
Druhý deň rokovania
13. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
1. februára 1996
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 13. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
V rokovaní pokračujeme rozpravou o bode
priemyselná po-
litika
vlády Slovenskej republiky, tlač číslo 294, ktorú sme
včera
prerušili. Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení tra-
ja
poslanci. Ako prvý dnes vystúpi pán kolega Černák.
Predtým
sa hlási s faktickou poznámkou pani kolegyňa
Belohorská.
Nech sa páči.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Chcela by som oznámiť, že budem hlasovať
náhradnou kar-
tou
číslo 4.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem pekne. Pán kolega Černák, nech
sa páči, máte
slovo.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
milé kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, skôr ako poviem pár slov k samotnej priemy-
selnej politike, konštatovať, že diskusia, ktorá tu včera
prebiehala tesne pred
ukončením, bola podľa môjho názoru
irelevantná,
pretože zákon je zákon a platí pre každého rov-
nako.
To, čo nám prezentoval pán minister
hospodárstva, po-
dobné
vystúpenia boli v rozprave pri zákone o posudzovaní
vplyvov
na životné prostredie, ale potom bol
zákon odsúhla-
sený,
odhlasovaný, vyšiel v Zbierke zákonov a
platí. Rád by
som
upozornil na to, a nehľadajte v tom
nejakú zámienku, že
by
sme chceli znemožniť prerokovanie
priemyselnej politiky.
Presne
takéto vystúpenie sme mali aj vo výbore. Keby pani
kolegyňa
Lazarová, predsedníčka výboru, viac
myslela na po-
vinnosti,
ktoré jej vyplývajú z funkcie predsedníčky, ako na
národnostnú
politiku, bola by upozornila predsedu Gašparovi-
ča,
že takáto pripomienka vo výbore bola a
ministerstvo ži-
votného
prostredia mohlo dať stanovisko lepšou formou, ako
včera
prezentoval pán minister Zlocha.
Napriek tomu, ak ste ho pozorne počúvali, pán minister
Zlocha pripustil,
že sa celkom nedodržal zákonný
postup
a
navrhol náhradné riešenie formou verejnej diskusie, konfe-
renčným
spôsobom. Vidím z toho asi také východisko, že po-
žiadam písomne príslušný výbor Národnej rady,
aby zaujal
stanovisko,
pretože názory, ktoré sme tu
prezentovali, boli
rozdielne.
Teraz
k samotnej priemyselnej
politike. Mnohokrát sa
medzi odborníkmi
diskutuje, či priemyselná politika áno,
alebo
nie. Liberálni zástancovia sú
presvedčení, že aj bez
priemyselnej
politiky by sa ekonomika mohla vyvíjať
smerom,
ktorý
určuje trh. Už prakticky v rokoch 1992 a 1993 na mini-
sterstve
hospodárstva bola daná úloha vypracovať priemyselnú
politiku.
Osobne som zástancom toho, aby
ekonomika bola is-
tým
spôsobom usmerňovaná tak, aby sa vyvíjala štrukturálne
tým
smerom, ktorý je pre tú-ktorú konkrétnu krajinu výhodný.
Ako
príklad - netreba chodiť ďaleko -,
ale v Japonsku nie-
koľko tisíc
odborníkov analyzuje, vypracúva
postupy, má
predstavu,
kam by chcelo dostať v priebehu
desaťročí japon-
skú
ekonomiku a potom využitím nástrojov, ktoré sú konformné
s
trhom, usmerňuje vývoj týmto smerom.
Genéza
našej priemyselnej politiky
je niekoľkoročná.
Prvú
verziu priemyselnej politiky, ktorá bola vypracovaná na
ministerstve
hospodárstva, som predkladal ešte ja do
Hospo-
dárskej
rady a 1. marca 1993 bola odsúhlasená,
resp. Hospo-
dárska
rada ju odporúčala jednotlivým rezortom realizovať.
Odvtedy
priemyselná politika prešla ďalším
vývojom. Veľmi
pozorne
som tento vývoj sledoval, po istú fázu
získavala na
kvalite
a po istom bode už začala viac získavať len na kvan-
tite
a stáva sa dosť neprehľadná, ťažšie sa v nej orientuje.
Dovoľte mi povedať bez nejakého
politického pozadia, že
priemyselná
politika mi pripomína mnohé kroky súčasnej vlád-
nej
koalície, že je silná v časti deklaratívnej, komparatív-
nej
a teoretickej, ale veľmi slabo je prepojená na konkrétne
závery,
konkrétne projekty, konkrétne programy. Záver, ktorý
sa v tejto
časti nachádza, je príliš vágny a dáva príliš
veľký priestor na
manévrovanie, uhýbanie. Ak si
zoberiete
predkladaciu správu, na
strane 4 sa konštatuje podľa mňa
veľmi
správne, že priemysel Slovenskej republiky je predi-
menzovaný,
citujem: "Priemysel Slovenskej
republiky je pre-
dimenzovaný
v ťažkom priemysle, najmä vo výrobe
kovov a ko-
vových
výrobkov, v ťažkej chémii, ale aj v ťažkom strojár-
stve."
O pár riadkov nižšie sa v predkladacej správe hovorí,
že
štrukturálna medzera, ktorá je vo
výrobe dreveného tova-
ru,
v papierenskom a polygrafickom
priemysle, v ľahkej ché-
mii,
v ľahkom strojárstve a v potravinárskom
komplexe by sa
mali zaplniť.
Ale, žiaľ, nikde
nevidíte predstavu, ako
vlastne
chceme ďalej postupovať, keď je predimenzovaný ťažký
priemysel,
čo sa budeme snažiť utlmiť, čo sa budeme snažiť
rozvíjať
a akým spôsobom budeme potom potenciovať štruktu-
rálne
zmeny v slovenskej ekonomike tak, aby nakoniec tieto
odvetvia,
o ktorých sa veľmi správne v predkladacej správe
hovorí,
boli potenciované.
Ešte
z teoretickej oblasti dve poznámočky. Na strane
2
máte veľmi pregnantný, pekný citát o
priemyselnej politi-
ke: "Všeobecne pod priemyselnou politikou rozumieme súbor
opatrení
vládnych orgánov zameraných na proces štrukturálnej
adaptácie
s cieľom získať komparatívne výhody danej ekonomi-
ky
na svetovom trhu." Takže v teoretickej časti sa hovorí
o
tom, že chceme zmeniť súčasný stav, že
taká malá ekonomi-
ka, ako je
slovenská, nemôže v takejto podobe existovať.
Žiaľ,
potom sa už málo hovorí o tom, ako budeme tieto štruk-
turálne
zmeny realizovať.
V teoretickej časti - a to je posledná
teoretická po-
známka
- sa hovorí o dvoch prístupoch v priemyselnej politi-
ke,
o sektorovom prístupe a liberálnom, kde sektorový je zá-
sadne
pre jednotlivé výrobné odvetvia, vytypúva komparatívne
výhody, nevýhody, liberálny prístup, viac berie do úvahy
finančno-ekonomické
nástroje. Veľmi správne naša priemyselná
politika
hovorí o tom, že sa nedá veľmi uplatniť ani jedna
metóda,
ani druhá, že taký zmiešaný prístup je
správny, ale
tam
sa potom akékoľvek napojenie na
štrukturálne zmeny kon-
čí.
Dovoľte mi, aby som vám ako príklad
uviedol z jednotli-
vých sektorových
ekonomík isté nezrovnalosti, na základe
ktorých
si dovolím prednášať tieto tvrdenia.
V sektorovej ekonomike v
palivovo-energetickom komplexe
je
vlastne zakonzervovaný súčasný stav.
Ani slovíčko nie je
o
tom, ako budeme postupovať ďalej.
Myslím si, že jeden zo
základných
problémov slovenskej ekonomiky v palivovo-energe-
tickom komplexe
je jednostranná závislosť od dodávateľov
z
Ruskej federácie. Keď
vyskočili časovo krátke problémy
s
dodávkami ropy, premiér vlády sa vyjadril, že budeme di-
verzifikovať,
že cez ADRIU sa napojíme na náhradného dodáva-
teľa
a že v tomto smere sa bude diskutovať aj s Rakúšanmi.
Je
to ropa, ktorú som vybral len ako
príklad. Ale čo v ply-
ne?
Budeme hľadať nejaké iné riešenie,
alebo ostaneme v ta-
kejto pozícii? Budeme sa snažiť nejakými
dobrými zmluvami
túto
našu zraniteľnosť kompenzovať? Nehovorí
sa o tom, ne-
chcem
prejudikovať nejaký výsledok, ale je to
taký problém,
o
ktorom sa malo v palivovo-energetickom komplexe hovoriť.
V palivovo-energetickom komplexe je
vlastne zakonzervo-
vaný
súčasný stav a jasná podpora jadrového variantu. Hoci
v
energetickej koncepcii sa hovorí o čomsi inom, tu sa jasne
hovorí o predĺžení
V-1, V-2 za časový horizont roku 2005
a
nie je načrtnuté, ako budeme ďalej pokračovať cez tento
časový horizont, a
už úplne absentujú alternatívne
zdroje
a
úspora energií. To sú programy, ktoré všade vo svete sú
niekoľkoročné,
desaťročné koncepcie, ako sa podporujú malé
vodné elektrárne, solárna energia, veterná energia a pre
konkrétnu
krajinu náhradné alternatívne zdroje.
Pán minister sa už o tom zmienil, a ja musím podčiark-
nuť v časti
"Výroba strojov, zariadení
a dopravných pro-
striedkov"
- tak kam vlastne chceme ísť? Vláda dala záruku
na
CALEX Zlaté Moravce, štátny rozpočet
platí ťažké miliar-
dy,
ale chladiarenské zariadenia nie sú
zahrnuté v perspek-
tívnom
rozvoji. To znamená, že to čo platíme
teraz a čo sme
oponovali
pri rozpočte, sú peniaze vyhodené do luftu, preto-
že nekalkulujeme ďalej s chladiarenskou technikou. Všetci
hovoríme, že
základným problémom slovenskej ekonomiky je
konverzia,
ale o DMD-holdingu sa hovorí len
popisne - vzni-
ká,
bude v ňom toto a toto, ale nie je načrtnuté, či sa bude
ďalej
pokračovať v konverzii, či sa súčasný stav zakonzervu-
je
a cca polovička tých
konverzovaných kapacít sa ponechá,
či
sa rysujú nejakí dodávatelia. Samozrejme, žiadne štátne
tajomstvo
nechcem prezrádzať, ale to čo nás všetkých tlačí
a
o čom hovorí každý ujo v krčme, v
priemyselnej politike
nie
je.
Správne sa hovorí o tom, že výroba kovov
a kovových vý-
robkov
je len dočasne komparatívne výhodná a že bude potreb-
né
v tomto smere urobiť nejaké zmeny. Ale v priemyselnej po-
litike
žiadna nie je načrtnutá. Viem si predstaviť, že mo-
derné
komplexy, napríklad VSŽ, vyslovene ťažia z toho, že
pred
rokom 1989 tam bola obrovská investícia, že boli zmo-
dernizované,
že nastupovali na svetový trh s
komparatívnymi
výhodami
nízkej energetickej náročnosti a s nízkymi výrobný-
mi
nákladmi. Ako pôjdu ďalej? Žiar, ktorý
je v tejto správe
hodnotený
ako firma na hranici prežitia, v roku
1995 zazna-
menal významný rast, ceny hliníka stúpli,
spláca pôžičky
a
je pravdepodobné, že finalizácia by bola v tomto smere pre
Slovensko
výhodná. Ale čo napríklad s Oravskými
ferozliati-
nárskymi
závodmi? Je to najväčší slovenský spotrebiteľ ener-
gie,
pretože síce na druhom a treťom mieste v rebríčku figu-
rujú
závody Istebné a Široké, ale keď ich
spočítate, tak sú
najväčším
spotrebiteľom. Dovezieme surovinu, vrazíme do toho
energiu
a prácu a vyvezieme. Je to perspektívne? Nechcem vy-
nášať
nejaký ortieľ, ale o tom by sa malo v
tejto časti ho-
voriť.
Chemický a farmaceutický priemysel - naša silná zbraň.
Ktoré
odvetvia budeme rozvíjať? Ktoré konkrétne zámery? Kto-
ré
konkrétne výroby by mali byť v budúcnosti ťažiskom pre
slovenskú
ekonomiku? Už vo výbore som napádal a
znovu musím
podotknúť,
že je nelogické delenie sektorov,
pretože sa ho-
vorí
o strategických, potom sa hovorí o tých, ktoré sú zalo-
žené
na domácej surovine, a potom v tretej
časti sa hovorí,
presne
citujem: "perspektívne odvetvia dôležité pre udržanie
budúceho
rozvoja priemyslu". Z toho by som si vyvodil záver,
že
tie ostatné sú neperspektívne, keď pod
perspektívnymi sú
vymenované textilný
a odevný priemysel, spracovanie kože
a
výroba kožených výrobkov, sklársky a
bižutérsky priemysel
a
výroba elektrických a optických zariadení. Toto je niekoľ-
ko malých
rozporov v časti
"Sektorová politika",
ktorá
vlastne
by mala byť ťažiskom.
Dámy a
páni, nechcem hovoriť hodinu,
ako som pôvodne
predpokladal,
preto sa telegraficky dotknem ďalších
problé-
mov,
ktoré podľa môjho názoru by bolo treba v priemyselnej
politike
riešiť. Predovšetkým veda a technika.
Veda a tech-
nika
- správne sa v analytickej časti hovorí, že musí byť
katalyzátorom
štrukturálnych zmien, ale s tými
prostriedka-
mi,
ktoré sú na ňu určené, a tým spôsobom,
ktorý je v prie-
myselnej
politike opísaný, nemá čitateľ jasno,
ako a ktorým
smerom usmerníme
vedu a techniku. Osobne si myslím, že
v
tejto oblasti obrovský potenciál Slovenska je teraz necha-
ný
napospas, samospádom zvetráva a chátra,
mozgy utekajú, a
že
tu je ťažisko priemyselnej politiky, ak
správnou politi-
kou
dokážeme iniciovať vedu, výskum a
techniku, že to potom
neskôr
zúročíme.
Veľmi
málo sa hovorí o
privatizácii. Keď sa hovorí
o
privatizácii - to je problém číslo dva
-, veľmi nesprávne
sa odvoláva
na uznesenia vlády,
ktoré rozhodli, pretože
o
privatizácii rozhoduje Fond národného
majetku, resp. pre-
zídium
fondu, ale využitie privatizácie ako
nástroja na re-
štrukturalizáciu
je základný problém a v priemyselnej
poli-
tike
absentuje.
V priemyselnej politike v teoretickej
časti sa hovorí
o
tom, že napriek dobrým výsledkom sa v makroekonomickej
časti nedosiahlo prepojenie na mikroekonomiku a konkrétne
odblokovanie
finančných tokov, proste zamrznutých pohľadávok
sa
nedá riešiť. Je to len konštatovanie.
Natíska sa otázka,
ako
to budeme riešiť.
Už hovoril pán minister, a to mu dám za
pravdu, že sa
môžeme
baviť len o takom balíku, ktorý môžeme rozdeliť, a že
základným
problémom bude otázka získať zdroje na
realizova-
nie
zámerov v priemyselnej politike. Zdroje sú buď domáce
-
tie sú dosť chabé, alebo zahraniční
investori - a v tejto
časti
o prístupe k zahraničným investorom
tiež je len lako-
nická
zmienka.
V predkladacej správe sa hovorí o tom, že jedna z kom-
paratívnych
výhod Slovenska je aj tzv. polohová renta. Pod
polohovú
rentu okrem polohy tranzitéra zahŕňam
aj prekrásne
Slovensko.
O cestovnom ruchu sa veľa diskutovalo
pred tromi
rokmi,
či má byť v priemyselnej politike, alebo nie. Nako-
niec
podľa - dá sa povedať - skoro unifikovanej terminológie
Európskej únie
aj priemysel turizmu
a cestovný ruch je
vlastne
priemysel a patrí do priemyselnej
politiky. V tomto
smere
robí závery aj naša priemyselná politika, ale veľmi
slabučko potom hovorí, ako chceme tú
polohovú rentu, ako
chceme
prednosti Slovenska v turistickom ruchu
využiť, roz-
víjať.
Jedine v závere je potom vymenovaný jeden konkrétny
program
pre cestovný ruch, ktorý bol vyhlásený pred tromi
rokmi.
Podľa môjho názoru prepojenie na malé a stredné podni-
kanie, na živnostníkov, otázka ako ďalej
usmerňovať tento
veľmi
dôležitý sektor je v priemyselnej
politike tiež slabo
spracovaná.
Po týchto kritických pripomienkach mi dovoľte, aby som
sa
spýtal pána ministra: V uznesení vlády z 26. septembra
číslo
706, ktorým bola priemyselná politika vládou zobraná
na
vedomie, je úloha pre ministra hospodárstva, aby aktuali-
zoval
priemyselnú politiku v časti "Vládne rozvojové progra-
my priemyslu" po schválení Zásad hospodárskej
politiky na
rok
1996 a ďalšie obdobie. Nečítam to celé,
lebo pán minis-
ter
vie, o čom hovorím, malo to byť do 30.
novembra. Rád by
som
sa opýtal ako to bolo splnené.
Takisto je uložené do 30. novembra podpredsedovi vlády
a
ministrovi financií spolu s ministrom
hospodárstva, s mi-
nistrom
výstavby a verejných prác, ministrom dopravy, pôšt
a
telekomunikácií aktivizovať mimorozpočtové finančné zdroje
na zabezpečenie programov rozvoja priemyslu
na rok 1996
a
ďalšie obdobie. Podľa mňa, keďže je
február, už mohla byť
krátka
informácia o tom, ako boli tieto úlohy splnené. Nebo-
la
vo výboroch, preto by som poprosil o vysvetlenie pána mi-
nistra,
ako boli tieto dve dôležité úlohy splnené.
Dámy
a páni, zhrnuté a podčiarknuté: Podľa pravidiel
európskych
krajín je vôbec otázne, či priemyselná politika
mala
byť schvaľovaná v parlamente, alebo
nie. Je to koncep-
cia,
ktorá má skôr exekutívny charakter,
bola v našom prog-
ramovom
vyhlásení spomenutá, že vláda ju prijme. Keď sa už
na
rokovanie parlamentu dostala, mal sa
dodržať zákonný po-
stup,
to znamená mala byť tu aj s tými materiálmi, o ktorých
hovorí
zákon číslo 127, a osobne si myslím, že mala byť kon-
krétnejšia
aj v tých oblastiach, ktoré som
vymenoval, aby
parlament
mal jasno, kam vláda Slovenskej
republiky smeruje
Slovensko
nielen cez svoje funkčné obdobie, ale kam by ho
chcela
dostať v roku 2005 a po časovom horizonte 2005.
Preto
budem v závere navrhovať uznesenie, ktoré odo-
vzdám
písomne pánu spoločnému spravodajcovi, aby Národná ra-
da
prerušila rokovanie o priemyselnej politike a po dopraco-
vaní
tých pripomienok, ktoré vznikli v rozprave, a po stano-
visku
ministerstva životného prostredia bola opätovne prero-
kovaná.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej
vystúpi spoloč-
ný
spravodajca pán Hofbauer. (Slová zo sály.) Na konci? Dob-
re,
ďakujem.
Nech sa
páči, s faktickou poznámkou
vystúpi pani po-
slankyňa
Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.
Vážený pán poslanec Černák,
chcela som začať svoje vystúpenie slovami, že je zará-
žajúce,
že práve pánu poslancovi Černákovi, bývalému predse-
dovi
Slovenskej národnej strany, prekáža môj záujem aj o ve-
ci
národné. Ale nie je to zarážajúce. Do toho, čo pán posla-
nec v posledných rokoch prezentoval, toto
jeho vystúpenie
iba
zapadá. Veľmi ľutujem, pán poslanec Černák, ale je veľmi
potrebné,
aby v tomto parlamente aspoň dajakým poslancom zá-
ležalo
na veciach národných a nepredali tie najvlastnejšie
záujmy
slovenského národa za mamonu. A nie ste sám. To je po
prvé.
(Hlasy v sále.) Ja mám slovo. Môžete sa hlásiť, pán
poslanec
Hrnko, až keď dohovorím.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prosím pokoj, priatelia.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Po
druhé - čo sa týka kritiky mojej práce. Náš výbor
prerokoval
priemyselnú politiku Slovenskej republiky 19. ja-
nuára
a spravodajcom bol pán poslanec Černák.
Vo svojom vy-
stúpení analyzoval predložený materiál podľa jednotlivých
častí
a navrhol do uznesenia odporučiť Národnej rade, aby
vláda raz za
rok predkladala parlamentu
plnenie programu
priemyselnej politiky. Musím konštatovať, že vôbec sa
ne-
zmienil
vo výbore o zákone Národnej rady o posudzovaní vply-
vov
na životné prostredie a jeho
súvislosti. Sedela som tam
celý
čas, nepamätám sa na to, sedel tam aj
pán tajomník vý-
boru
a tiež sa na to nepamätá. Zo schôdze
výboru máme nako-
niec
magnetofónový záznam.
A
nakoniec výbor neprijal
platné uznesenie, ktoré on
navrhol,
lebo z prítomných 11 poslancov "za" hlasovalo 5,
nikto
nebol proti a 6 členov výboru sa hlasovania zdržalo.
Čiže
náš výbor neprijal platné uznesenie. Pokiaľ ide o plat-
né
uznesenia výboru, na druhý deň sú
zaslané ministrovi ži-
votného
prostredia, ak sa požiadavky týkajú ministerstva ži-
votného
prostredia, a okamžite, ako je jeho správa alebo od-
poveď
poslaná výboru, je to rozmnožené a dané poslancom náš-
ho
výboru.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pani kolegyňa reagovala na pána poslanca Černáka, teda
na
jeho vystúpenie v rozprave. Priatelia, po prvé, nie je
zvykom, aby sme
faktickou poznámkou reagovali na
faktickú
poznámku,
a po druhé, prosím vás pekne... (Hlasy v sále.) Po
druhé,
chovajte sa slušne. (Hlasy v sále.) Tak
správajte sa
slušne.
Pán kolega, i vy, nie ste v krčme, toto
je náš par-
lamentný
chrám. Buďte, prosím vás pekne, slušní.
Nech sa páči, pán kolega Černák.
Ak to pôjde mimo, be-
riem
slovo.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
nepotrebujem školenia, nebudem
odpovedať takým spôso-
bom, ako
odpovedala pani predsedníčka. Len snemovni na
osvieženie
by som rád pripomenul, že keď sme rokovali vo vý-
bore,
mali sme k dispozícii aj materiál, ktorý vypracovala
Spoločnosť
pre trvalo udržateľný rozvoj.
Mimochodom, na tom
kvalitnom
materiáli je vidno, ako by verejná diskusia bola
pomohla
priemyselnej politike, pretože títo
ľudia ju naštu-
dovali veľmi poctivo. Dostali ju všetci
poslanci, včítane
pani
predsedníčky, v závere je jasne
konštatované porušenie
zákona
číslo 127. Na vaše osvieženie - vystúpil pán poslanec
Rózsa,
ktorý je ako právnik strážcom
ústavnosti v našom vý-
bore,
a veľmi jasne hovoril o tom, že nie je
dodržaný zákon
číslo
127. Ja ako spoločný spravodajca som aj do uznesenia
navrhol, aby táto
jeho pripomienka bola
zakomponovaná do
nášho
uznesenia, prečítal som to dvakrát, takže všetci, kto-
rí
boli vo výbore, si musia jasne spomínať na to, že sme ho-
vorili
o nedodržaní zákona číslo 127.
Predpokladám, pani predsedníčka, že keby ste boli in-
formovali
pána predsedu Gašparoviča 19.
januára, že by bol
urobil
v tomto smere nápravu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pani kolegyňa, skutočne nie je
zvykom faktic-
kou
poznámkou reagovať na faktickú poznámku. Slovo má pán
poslanec
Baránik, budeme pokračovať v rozprave.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážené dámy a páni,
vážení hostia,
dovoľte
mi, aby som
povedal tiež niekoľko poznámok
k
prerokúvanej téme, to znamená k priemyselnej politike Slo-
venskej
republiky. Vítam možnosť prerokovania takéhoto mate-
riálu,
ako prezentuje predložený materiál
priemyselná poli-
tika,
z niekoľkých dôvodov. Musíme si uvedomiť, že priemy-
selná
politika predstavuje chrbtovú kosť
národohospodárskej
politiky
a ako taká rieši základné vecné a
ekonomické prob-
lémy
ekonomiky vcelku. Preto aj zákonodarný orgán musí tomu-
to
dokumentu venovať náležitú pozornosť.
Chcel by som upo-
zorniť
na potrebu v budúcnosti spájať priemyselnú politiku
s
komplexom národohospodárskej politiky a
s komplexom stra-
tégie rozvoja spoločnosti a hospodárstva, na ktorej bude
v
budúcnosti pracovať Úrad pre stratégiu
rozvoja spoločnos-
ti,
vedy a techniky.
Opakujem, predložený materiál v podstate
hodnotím klad-
ne,
aj keď mám k nemu veľmi veľa výhrad, a poviem i svoju
predstavu,
ako by v budúcnosti takýto materiál mal
vyzerať.
Odporúčal
by som, aby bolo v uznesení zahrnuté, že parlament
žiada
pána ministra hospodárstva, aby pravidelne každý rok
predkladal
parlamentu predstavu ministerstva o
priemyselnej
politike, pretože
v priemysle sa
riešia najdôležitejšie
a
základné problémy rozvoja našej ekonomiky.
Rád by
som vás upozornil, že skutočne
potrebujeme aj
v
parlamente prerokovať takýto dokument,
ako je priemyselná
politika.
Musíme si uvedomiť, že sme ekonomika
malá a nemô-
žeme
sa spoliehať na to, ako nám bude trh formovať rozvoj
priemyslu
a ostatných odvetví národného hospodárstva, preto-
že
trh je síce najracionálnejší
nástroj, ale je predsa len
do
budúcnosti slepý a vedie k tomu, že
potom sa ekonomika
dopúšťa
množstva chýb a len cez opravy týchto chýb sa dostá-
va
k racionálnemu riešeniu. Preto ako malá
ekonomika potre-
bujeme
pri formovaní takéhoto dokumentu zaradeného do cieľo-
vých
dokumentov rozvoja spoločnosti využiť ľudský potenciál,
ktorým
disponujeme.
Chcel by som len dodať k tomu, čo tu
spomenul pán po-
slanec
Černák, že v Japonsku majú organizáciu MITI, ktorá
zamestnáva
tisíce mozgov na to, aby formovali
stratégiu ja-
ponskej
priemyselnej politiky. Chcem vás upozorniť, že len
v
centrále v Japonsku pracuje podľa našich informácií 12 ti-
síc
ľudí. A potom sa nedivme, že takýto obrovský mozgový po-
tenciál
je schopný spracovať takú priemyselnú politiku, na
základe ktorej
sa Japonsko stalo najúspešnejšou krajinou
v
druhej časti nášho storočia.
Nie celkom sa stotožňujem s tým, čo povedal pán posla-
nec Černák, že
ten materiál sa opiera väčšinou o vedecké
poznatky
atď. Mám trošku iný názor. Pre vedecký prístup je
predovšetkým
charakteristická vecná argumentácia
a v tomto
materiáli
je tej vecnej argumentácie
relatívne málo. V bu-
dúcnosti
by zrejme bolo potrebné, aj keď sa materiál odvolá-
va,
že pri jeho vypracovaní pracovali výskumné inštitúcie,
a
to Ekonomický ústav Akadémie vied a Ekonomická univerzita,
ale
v kvalite tohto materiálu účasť týchto
dvoch inštitúcií
veľmi
necítiť.
Ďalej by som rád reagoval na to, že v
tomto materiáli
je
relatívne málo zhodnotená úloha
cestovného ruchu. Vážení
poslanci
a poslankyne, uvedomme si jedno, že cestovný ruch
v
tomto období je najdynamickejším a najväčším odvetvím sve-
tovej
ekonomiky. A skutočne mu musíme venovať
maximálnu po-
zornosť
a robiť všetko preto, aby sme skutočne
náležite vy-
užili
ten potenciál pre rozvoj tohto odvetvia, ktorý máme
k
dispozícii.
Najprv poviem niekoľko pripomienok, ktoré mám k tomuto
materiálu, a potom
poviem, asi ako by mal tento materiál
v
budúcnosti vyzerať.
Pán minister, do tohto materiálu sa
nemali dostať dva
problémy, a
to je predovšetkým odhad našej
konkurenčnej
schopnosti,
ktorý je uvedený na strane 11 a 12. Myslím si,
že
také hodnotenie kvality našej
produkcie, aké je tam uve-
dené,
je nedôstojné, pretože tak sa hodnotila
kvalita našej
produkcie
koncom osemdesiatych rokov, do roku
1989, keď sme
mali
minimálny podiel vývozu na západné trhy. Neviem, kto
toto hodnotenie spracoval, ale domnievam sa, že je to na
základe
toho, pretože tam sa neuvádzajú argumenty, tam sú
uvedené
len konštatácie, a neuvádza sa, na
základe čoho tie
konštatácie
sú urobené, že v deväťdesiatom roku, možno je
vám
známe, možno nie, Česká republika umožnila, aby hodnote-
nie
kvality produkcie a vôbec riadenia
kvality u nás zabez-
pečovala
jedna západonemecká firma. A z toho potom pramení
často negatívne hodnotenie kvality našej produkcie. Tento
problém
sa dá konfrontovať s reálnou skutočnosťou. Ak sa nám
podarilo
zabezpečiť taký rozvoj ekonomiky, ktorý
je schopný
prakticky 70
% produkcie umiestniť
na západných trhoch,
svedčí
to o tom, že s tou našou kvalitou to
nie je tak, ako
v
tom hodnotení na strane 11 a 12.
Do tohto materiálu a vôbec do práce na
takomto materiá-
li
by sa nemali dostať takéto prípady,
ako je ďalej spolu-
práca
zahraničných firiem pri klasifikácii
našich podnikov.
O
práci takýchto inštitúcií, ktoré sú tam uvádzané, mám veľ-
mi
kritické hodnotenie, pretože poznám ich prácu z iných as-
pektov
a pri hodnotení iných problémov a viem, že nemajú ta-
kúto kvalifikáciu, ako im pripisujeme, ani
výsledky práce
nie
sú tak hodnotené, ako sú hodnotené často pri formálnom
pohľade.
Ak robí zahraničná firma klasifikáciu našich podni-
kov,
to znamená, že dáva impulz budúcim zahraničným investo-
rom,
aby na základe toho hodnotili aj akcie našich podnikov,
a
myslím si, že tu ide o úmysel znižovať hodnotu našich pod-
nikov.
Som presvedčený, že máme viac inštitúcií
v našej repub-
like,
ktoré by toto hodnotenie urobili
podstatne kvalitnej-
šie,
a musím povedať, že za jednu desatinu
ceny, aj keď ne-
viem,
aká cena sa zaplatila týmto inštitúciám, ale z iných
oblastí
poznám, že zahraničné inštitúcie majú premrštené ce-
ny
v porovnaní s rovnakou prácou našich inštitúcií. Preto by
som,
pán minister, odporúčal, aby ste v budúcnosti viac na
takéto
hodnotenie využili domáce inštitúcie a nedávali pred-
nosť
zahraničným inštitúciám.
Mám iný názor na hodnotenie nástrojov priemyselnej po-
litiky. Priemyselná politika využíva v
podstate tie isté
nástroje, ktoré využíva hospodárska politika,
samozrejme,
s
určitými odlišnosťami. Domnievam sa, že
táto pasáž mala
byť spracovaná precíznejšie, pretože ona
je kľúčová, ako
vláda alebo
štát môže zasahovať
pri prevahe súkromného
vlastníctva
do regulácie procesov, ktoré sa dejú v
priemys-
le.
A tam nie je urobený náznak, ako tieto nástroje a hlavne
tie
kľúčové nástroje - a to je predovšetkým
monetárna poli-
tika,
rozpočtová politika - ako sa dajú
hlavne pri orientá-
cii
na budúcnosť pri praktickej realizácii
priemyselnej po-
litiky
využiť. Ani hodnotenie odvetví nejde do hĺbky. Vzhľa-
dom
na to a tak, ako sa v tom materiáli konštatuje, v pod-
state
s malými úpravami by sme mali pokračovať ďalej. Mys-
lím,
že v tomto zmysle, práve v tej štruktúre odvetví musíme
urobiť
zásadné zmeny. To znamená skutočne na
základe vedec-
kých poznatkov, na základe dokonalej analýzy
nášho trhu,
svetového trhu, treba urobiť precízne marketingové štúdie,
vytypovať,
s ktorými odvetviami máme šancu zabezpečiť per-
spektívny
rozvoj našej ekonomiky. Toto by mala byť kľúčová
otázka
priemyselnej politiky. Bez toho je
nemysliteľné, aby
sme praktické opatrenia hospodárskej politiky robili tak,
aby
vyhovovali rozvoju našej ekonomiky pre budúcnosť.
Na potvrdenie svojich slov by som ako
príklad uviedol
realizáciu
projektu motora Lombardini.
Väčšina z vás možno
pozná,
že je to projekt, ktorý sa začal realizovať v roku
1990,
vláda naň dala záruku. Ale keďže sa neurobila seriózna
marketingová
štúdia domáceho trhu, stalo sa, že sme zaviedli
výrobu,
ktorá nakoniec nemala odbyt na domácom trhu. Tento
problém
sa nám nepodarilo náležite a efektívne využiť ani do
súčasnosti.
A to práve preto, že skutočne nemáme precízne
zmapovaný
vlastný trh. Neplatí to len na tento prípad, platí
to
trebárs na Calex, ktorý sa tu už
spomínal, a celý rad
ďalších
prípadov, ktoré sú mimoriadne finančne náročné, kto-
ré
budeme splácať veľmi draho, ale efekt z toho je relatívne
malý.
Chcel by
som ešte obrátiť pozornosť na
ďalší problém
a
to je otázka aplikácie poznatkov vedy a výskumu. Vážená
Národná
rada, náš základný potenciál, a to omieľame pri kaž-
dej
príležitosti, je intelektuálny potenciál. V priemyselnej
politike
by skutočne malo byť spracované, ako si
predstavu-
jeme realizovať invencie v hospodárskej praxi. Žiaľ, toto
nie
je. Malo by sa tam uviesť, ako chceme
revitalizovať ve-
deckovýskumnú
základňu a na základe toho z akých zdrojov,
akými cestami budeme invencie z
vedeckovýskumnej základne
pretransformúvať
do praktických problémov hospodárskej
pra-
xe.
To znamená, ako ich budeme aplikovať pri novej kvalite
produkcie,
nových technológiách a ako ich budeme aplikovať
pri
zdokonaľovaní systému riadenia. Pretože
potenciál máme,
aj
keď je zdevastovaný, ale je tu, no jeho výsledky sa nená-
ležite
využívajú v hospodárskej praxi a predovšetkým v ob-
lasti
systému riadenia, kde zbytočne
vynakladáme stovky mi-
liónov
a miliardy na nákup nových systémov riadenia, ktoré
nám
v podstate veľa neprinášajú, pretože niektoré naše sú
dokonalejšie
ako tie, ktoré nakupujeme. Mohol by som
uviesť
desiatky
príkladov, ktoré to potvrdzujú.
Zdá sa mi, že neúmerne intenzívne uplatňujeme
liberálnu
politiku
najmä v oblasti vedeckého výskumu, pretože u nás
nie
je dostatočne vybudovaná a podporovaná inštitucionálna
sieť
na podporu inovácií, transferu technológií a podobne.
Dokonca
aj krajiny, ktoré môžeme
charakterizovať ako najli-
berálnejšie,
napr. USA, majú federálom, resp. štátom a re-
giónmi
podporované inovačné inkubátory, centrá
technologic-
kého
transferu, brookerské aktivity v oblasti vysokých tech-
nológií
a podobne. U nás sa dostatočne
nevyužíva existujúci
potenciál
a naďalej sa nedarí prenášať výstupy vedy a výsku-
mu
predovšetkým zo Slovenskej akadémie vied a z univerzít do
praxe. Chýba aktívna protrhovo orientovaná inštitucionálna
podpora
zbavená filozofie akademizmu,
sebauzatvárania a ne-
účelnosti.
Inovačné impulzy do priemyselného
zázemia sa musia vy-
generovať
v školskom a vedeckovýskumnom zázemí. Tento proces
musí
byť podporovaný finančnými nástrojmi, ale trhu si neod-
porujúcimi systémami, ako je zárodkový kapitál,
rozvojový
kapitál
a podobne. O vzniku úverového ústavu,
ktorý by túto
úlohu
mal plniť, hovoríme už pomerne dlho, ale jeho realizá-
cia
je zatiaľ len v polohe deklaratívnej.
Rád by som podporil jeden z nástrojov na podporu prie-
myselného rozvoja, ktorý vychádza z uplatnenia
inovačného
transferu
a vhodného skĺbenia domáceho know-how a domáceho
a
zahraničného kapitálu. Na
základe skúseností z analýzy
vplyvu
vedeckotechnických parkov sa dospelo k
záveru, že sú
absorbérom
a katalyzátorom transferu technológie a vyvoláva-
jú
mnohé pozitívne efekty, ako je zakladanie nových firiem
v
oblasti vysokej technológie, vytváranie
nových stabilných
pracovných
miest, využitie a komercionalizácia výstupov uni-
verzít
a výskumných ústavov, užšie prepojenie malých inovač-
ných
firiem na veľké firmy a
internacionalizáciu produktov.
Vedecké
parky, ktoré sú doslova parkom, kde sa nachádzajú
inovačné
firmy, výskumné ústavy, domáce aj medzinárodné fir-
my
z oblasti telekomunikácií, výpočtovej techniky, biológie,
mnohých
oblastí s najrýchlejším rozvojom.
Vzájomná prepoje-
nosť
nezávislých firiem je vytváraná
rovnakým záujmom o tr-
hové uplatnenie výrobkov s vysokou
pridanou hodnotou. Na
Slovensku
existuje potenciál na vytvorenie
vedeckých parkov
v
Bratislave, Košiciach, Banskej
Bystrici, prípadne vo Zvo-
lene.
Pán minister, ak budete predkladať na
budúci rok správu
o
priemyselnej politike, chcel
by som vás poprosiť, aby
správa
vychádzala z dokonalej analýzy
súčasného stavu, pre-
tože
dosiaľ ani jedna inštitúcia štátnej
exekutívy, ale ani
z
výskumných inštitúcií sa nepokúsila
urobiť serióznu, ve-
decky
zdokumentovanú analýzu súčasného stavu,
hlavne za ob-
dobie
posledných dvoch rokov. Myslím si, že
toto je potreb-
né,
aby sa to pre potreby riadiacej praxe,
predovšetkým mi-
nisterstva
hospodárstva, ale aj vlády a nakoniec aj parla-
mentu
spracovalo, aby sme mali predstavu o
tom, akým poten-
ciálom
disponujeme, a aby sme si mohli utvoriť predstavu,
ako
tento potenciál v budúcnosti môžeme využiť.
Samozrejme,
na
to by mali nasledovať aj nejaké legislatívne opatrenia.
Ďalej by som si predstavoval, aby sa celkom presne vy-
medzil
cieľ priemyselnej politiky - on je
aj v tomto mate-
riáli,
ale je veľmi všeobecný -, jeho vzťah k
cieľu národo-
hospodárskej
politiky a aby sa presne vymedzili mantinely,
odkiaľ
pokiaľ sa má pohybovať priemyselná politika, aké má
mať
nástroje a ako ich má využívať.
Ďalej by sa malo deklaratívne uviesť, s akým potenciá-
lom
kapitálu priemyselná politika môže kalkulovať, to zname-
ná
potenciálu vcelku, rozdelením: aké bude mať vlastné zdro-
je, samozrejme, len predpokladané, aké zdroje
môže použiť
štát predovšetkým na realizáciu zásadných štrukturálnych
programov a zásadných
rozvojových programov. A na treťom
mieste
by mal byť zahraničný kapitál a, samozrejme, aj mimo-
rozpočtové
zdroje. Na základe toho je potrebné spracovať ví-
ziu
budúceho obdobia rozvoja priemyslu aspoň do roku 2005
a
2010. Za tým by mali nasledovať harmonogram postupu prác
vo
vecnom riešení a v jeho legislatívnom zabezpečení a tak
by sa
vytvoril materiál, ktorý
by bol relatívne malý,
s
praktickou využiteľnosťou na orientáciu jednak minister-
stva
hospodárstva, ktoré by malo byť toho realizátorom, a,
samozrejme,
pre vládu a parlament.
Takýto materiál sa dá spracovať len v úzkej súčinnosti
s
Úradom pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky,
pretože
ten okrem celospoločenského pohľadu
bude uplatňovať
aj
regionálny pohľad a domnievam sa, že v priemyselnej poli-
tike
by nebolo vhodné obísť regionálne aspekty rozvoja našej
ekonomiky.
Vážené dámy a páni, na základe toho,
čo som povedal,
ako
hodnotím tento materiál, prosím vás, aby ste ho podpori-
li,
aby sme ho prijali s určitými pripomienkami a aby sme
súčasne
požiadali pána ministra, aby nás o rok
obšťastnil
materiálom,
ktorý bude mať vyššiu kvalitatívnu hodnotu.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa
Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci,
mám len jednu otázku. Včera sme končili schôdzu Národ-
nej
rady s tým, že sa dnes na začiatku bude hlasovať o mo-
jich
piatich návrhoch na uznesenie. Bol to
procedurálny ná-
vrh.
Chcela by som vám to teda pripomenúť, ak vám to nepove-
dal
pán predseda Gašparovič, aby sme dodržali rokovací po-
riadok.
Prosím, aby ste o tom dali hlasovať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
S
faktickou poznámkou vystúpi pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcel som sa prihlásiť s faktickou poznámkou už potom,
ako
vystupoval pán poslanec Černák a pani poslankyňa Lazaro-
vá.
Chcel by som vás požiadať, aby sme pri tomto materiáli
nevytvárali atmosféru, ktorá vyvoláva len nervozitu a
ne-
pochopenie
jednej a druhej strany. Materiál, ktorý predloži-
la
vláda, nie je materiál, ktorý Národná rada schvaľuje. Ná-
rodná
rada ho dostala len na vedomie. My nebudeme prijímať
ani
uznesenie o tom, či ho schvaľujeme, alebo nie. My ho len
berieme na vedomie.
A naše právo je požiadať vládu, aby
v
budúcom roku alebo kedykoľvek sa zachovala takto alebo
inak,
ale môžeme jej to len odporučiť. Takže
nemýľte si to,
to
nie je zákon.
Preto navrhujem, aby sme pokojne
pokračovali v rozprave
s
tým, že nakoniec do uznesenia dáme niektoré veci, ktoré
predniesli
poslanci a predložíme to vláde, aby sa takto do
budúcnosti
v rámci tejto politiky správala. Môže to akcepto-
vať
a nemusí. Len toľko som chcel povedať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pani poslankyňa, ste spokojná s odpoveďou? Dajte slovo
pani
poslankyni.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda včera citoval § 35 tohto
zákona, ktorý ho-
vorí
jasne, a on to aj prečítal, že materiál
musí obsahovať
hodnotenie
z hľadiska jeho predpokladaných vplyvov na život-
né
prostredie. To znamená, že má to
byť v písomnej podobe.
Materiál vláda bola
povinná vopred prerokovať s
minister-
stvom.
Ďalej vláda je povinná viesť o tom
verejnú diskusiu.
Keby
sme tento bod aj nebrali do ohľadu, ale tie prvé dva
body
sú jednoducho zákonom vláde
prikázané. Ak si myslíte,
že
tento zákon nie je aplikovateľný, alebo mal by mať inú
dikciu,
prosím, je to veľmi jednoduché, tak ho zmeňte. Už
ste
tu sedeli aj v noci, keď bolo treba, tak to môžete spra-
viť
aj inokedy. Zmeňte zákon. Ale kým je platný, tak ho vlá-
da
musí dodržiavať. A nechcite od
parlamentu, aby ticho se-
del
a nepripomenul vláde, čo jej vyplýva zo zákona.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, dajte slovo pánu predsedovi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, keďže ste boli ironická, dovoľte byť
aj
mne. Viem, že ste študovali na právnickej
fakulte. Chcem
povedať
len toľko, že to, čo my tu povieme, s čím nesúhlasí-
me,
to môžeme dať do nášho uznesenia. My materiál prerokuje-
me
a v uznesení môžeme vytýkať, že v budúcnosti má vláda ta-
kýto
materiál predkladať s takým
a takým dôsledkom, teda
odvolaním
sa na § 35, 34 atď. Ale včera som tiež povedal, že
tam
je "vláda môže prijať opatrenia", teda nemusí.
Chcem vám povedať, nerobme z tohto bodu programu prob-
lém. Pokojne ho
prerokujme a do uznesenia si dáme to, čo
vyjde
z rozpravy. Nič iné som nechcel povedať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou
vystúpi pán spoločný
spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
pani poslankyne,
páni poslanci,
veľmi často sa tu šermuje paragrafom
35 zákona číslo
127/1994
Z. z., to znamená hodnotenie životného
prostredia.
Vyjasnime si, aký
materiál prerokúvame, čo je jeho obsah
a
čo je jeho zameranie. Prerokúvame materiál, ktorý je na
úrovni
koncepcie filozofie tohto rezortu a tohto smeru. Toto
nie
je územná štúdia, toto nie je
dokumentácia, ktorá taxa-
tívne
stanovuje dva okruhy -
kvantifikáciu a alokáciu. Po-
kiaľ
nie je kvantifikácia a alokácia, tak z
hľadiska život-
ného prostredia nie je možné hodnotiť
nič. Ak niekto je
schopný
mi oponovať, tak nech to uvedie. Ale je to jedno-
ducho
tak. Čiže priemyselná politika je
filozofia koncepcie
zamerania rozvoja tohto smeru v rámci národného
hospodár-
stva,
a nie sú to súbory štúdie stavieb,
ktoré sú konkrétne
posudzovateľné
rezortom životného prostredia. Tak nemýľme si
tu,
prosím vás, filharmóniu s filagóriou a sezónu s fazónou.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou
vystúpi pán poslanec
Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Chcem len veľmi krátko zareagovať na
slová pána spoloč-
ného
spravodajcu o mýlení si filharmónie s filagóriou. Hovo-
ril
o koncepcii. Prečítam odsek 1 z
citovaného zákona:
"a)
zásadnej rozvojovej koncepcie, najmä v oblasti energeti-
ky,
baníctva, priemyslu, dopravy
atď." Čiže zákon nehovorí
o
žiadnej štúdii súboru stavieb, ale o koncepcii. Presne
o
tom, o čom tu hovoríme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec
Lysák.
Pripraví
sa pán poslanec Vaškovič.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážení páni ministri,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
vláda nám po prvýkrát predkladá projekt
stratégie prie-
myselnej
politiky na najbližšie roky, aj na prechod do budú-
ceho storočia. Význam tohto materiálu, ktorý
prerokúvame,
nech
už ho hodnotíme akokoľvek, spočíva v
tom, že hodnotíme
naozaj,
ako sa to tu výstižne povedalo, kostru,
základ slo-
venskej
ekonomiky, pretože slovenský
priemysel, tak ako vo
všetkých
vyspelých štátoch alebo vo väčšine z nich, tvorí
okolo
60 % hrubého domáceho produktu. Zamestnáva približne
v
rovnakom rozsahu z celkového počtu zamestnaných, výrazne
sa podieľa na
zahraničnom obchode a
smeruje ekonomiku na
niekoľko
rokov dopredu.
Formovanie programu priemyselnej
politiky - spomínali
sa
tu čísla. Hovoril to pán Černák aj pán Baránik, že MITI
má
okolo 12 tisíc pracovníkov, ktorí na podobných strategic-
kých
materiáloch Japonska pracujú. To nie je
celkom presné.
To
je len časť ľudí, ktorí na stratégii pracujú. Tieto čísla
idú
do stotisícov a samo MITI vo výskume
tejto problematiky
v
Japonsku tvorí len necelých 30 %.
Význam
tohto materiálu je ešte aj v
tom, že samotná
priemyselná
politika veľmi výrazne ovplyvňuje
rozvoj celého
radu
ďalších odvetví, produkčných i
neprodukčných, či je to
doprava,
poľnohospodárstvo, ale v mnohom ovplyvňuje aj tech-
nickú
úroveň a dynamizáciu terciarizácie v mnohých ďalších
odvetviach.
Význam tohto materiálu je aj v tom, že
oveľa hlbšie ako
doteraz
posúdime problematiku štruktúry priemyslu, ktorej by
som
chcel venovať neskôr väčšiu pozornosť. Myslím, že aj pri
tejto
príležitosti treba oceniť to, že slovenský priemysel
napriek katastrofickým scenárom z prelomu
osemdesiatych
a
devädesiatych rokov dokázal pružne zareagovať a ukázalo
sa,
že naše odvetvia produkujú veľmi
zaujímavé produkty pre
veľmi
vyspelé trhy.
Dovoľte mi možno aj na adresu niektorých
kolegov teore-
tikov
ekonómov alebo tých, ktorí sa za takých pokladajú. Mám
taký
dojem, že na istej degradácii priemyslu
majú veľký po-
diel aj niektorí
ekonómovia. To je tá
skupina ekonómov,
najmä
tých rýchlo vychovávaných, ktorí
tvrdia a bigotne sa
pridržiavajú
názoru, že žijeme v postindustriálnej spoloč-
nosti.
Vážení,
myslím si, že práve pri prerokúvaní takéhoto
materiálu
si treba uvedomiť to, čo spomínali významní ame-
rickí
ekonómovia Zysmann a Cohen ešte pred vyše desiatimi
rokmi,
že si treba uvedomiť, čo znamená
priemysel, a že ne-
žijeme
v postindustriálnej, ale v
"koindustriálnej" spoloč-
nosti.
Zdôrazňujem to znovu preto, lebo niektorí podporovali
reštriktívny postup voči
priemyslu ako predpoklad rozvoja
terciárneho
sektoru. Aj dnes sa vážne tvária a tvrdia, že
budeme
rozvíjať terciárny sektor, niektorí hovoria i o kvar-
tárnom
sektore, že budeme teda tieto sektory a odvetvia roz-
víjať na
úkor priemyslu. Chcem
sa opýtať, z čoho budú
vychádzať
a pre koho bude tá terciarizácia
platiť. Treba si
uvedomiť, čo je
zdrojom tvorby hrubého domáceho
produktu,
kde
sa tvorí základ príjmov pre štátny rozpočet. Našťastie
táto stratégia
priemyslu, ktorú posudzujeme, nevychádza
z
týchto vo svete už prekonaných vízií.
Napriek niektorým čiastkovým nedostatkom, ku ktorým sa
chcem
tiež ešte dostať, chcel by som oceniť,
že tento mate-
riál
po prvýkrát v takejto ucelenej podobe
máme možnosť po-
súdiť.
Že je tu určitý pokus o precizáciu cieľov, nástrojov,
niektorých vývojových
tendencií, investičnej náročnosti
a
všetky tie zložky, ako ich máme možnosť
posudzovať, až po
prílohové časti, ktoré uvádzajú vzťah priemyslu
k ďalším
častiam
našej ekonomiky alebo ďalším odvetviam.
Za dôležité pokladám to, že sa podarilo
zostaviť nie už
kožený
plán, alebo niečo, na čo sme boli zvyknutí a čo sme
niektorí
kritizovali už dávno. Ale že je tu
predložená istá
orientácia
na tvorbu svojich koncepcií, či už ide
o malých,
stredných
alebo veľkých podnikateľov v priemysle, alebo či
ide
o niektoré súvzťažné odvetvia. Podobné
programy sú tvo-
rené práve v
najväčších, najvyspelejších
štátoch a myslím
si,
že toto je dobré priblíženie sa k týmto smerom.
Zaiste budete súhlasiť, kolegyne a kolegovia, že mate-
riál
je taký obsažný, že keby sme chceli seriózne prebrať
všetky podnety,
ktoré obsahuje, nestačila by naň celá táto
schôdza. Ani tie
prestrelky, ktoré tu existujú,
by nemali
priestor.
Dovoľte mi teraz trošku konkrétnejšie k
jednotli-
vým
častiam, k otázkam, cieľom.
Uvádza sa tam udržanie tempa, eventuálne
zvýšenie tempa
rastu,
naštartovanie zásadných štruktúrnych zmien, napojenie
sa
na programy Európskej únie. Čo mne osobne chýba a myslím,
že
by to malo byť uplatnené, pán
minister, v ďalšej časti,
je
to, čo zrejme pociťujeme spoločne: aby
sa materiál dopl-
nil
o otázky zabezpečenia výraznejšieho zvyšovania produkti-
vity
práce a kvality produkcie. Mám taký
dojem, že na toto
by
sme nemali zabúdať. Veľmi dobre je tam uvedený aktuálny
program vstupu do
Európskej únie, z čoho vyplýva, ak
to
nechcem
celé komentovať, veľmi intenzívna kooperácia v tomto
štáte.
Dovolím si povedať, že tu by sa mala nájsť spoločná
reč
pre koalíciu aj pre opozíciu.
Pokiaľ ide o druhú časť tohto
materiálu, už sám názov
konkurencieschopnosť
priemyslu nevystihuje obsah. Geotrendy,
ktoré
sú tam uvádzané, sú síce zaujímavé, ale ak dovolíte,
tie
komparatívne výhody ekonomiky, úvaha o štruktúrnych zme-
nách
je len prilepená. Potom problematika vedecko-technickej
politiky.
To by skôr patrilo do prílohy.
Zastavím sa aspoň na chvíľku pri
konkurenčnej schopnos-
ti
slovenských firiem. Mám taký dojem, že toto je najslabšia
časť
materiálu. Môže byť extraktom,
výťahom z niečoho, ale
tvrdenia
takého charakteru, ako že zaťaženosť ekonomiky je
veľká
a podobne, myslím si, by sa nemuseli v druhom variante
tohto
materiálu opakovať. Za nedostatok
pokladám, ak takýto
materiál
obsahuje tvrdenie, že Slovensko má v priemysle
len
dve
komparatívne výhody, a to kvalifikovanú prácu a lacnú
prácu.
To predsa nie je pravda. Aj tu sme už viacerí konšta-
tovali,
že Slovensko má vynikajúce vedeckovýskumné zázemie
a
geoekonomická poloha je taká
výhoda, ktorú by si mali
spracovatelia
takéhoto materiálu všimnúť. O
orientácii vedy
a
techniky tu hovoril kolega
Baránik, nechcem sa toho po-
drobne
ďalej dotýkať.
Za potrebné na dopracovanie pokladám
oblasť jednotli-
vých
komplexov tak, ako sú uvádzané, či
už ide o palivovo-
energetický priemysel, oblasť strojárskeho priemyslu, che-
mického,
textilného a ostatných odvetví spotrebného priemys-
lu.
Rovnako si myslím, že pri ďalšom dopracovaní treba veno-
vať
oveľa väčšiu pozornosť a hĺbku spracovania otázkam ná-
strojov
na zabezpečenie cieľov, ktoré boli
uvádzané. Prostý
výpočet priamych, nepriamych a inštitucionálnych nástrojov
nie
je postačujúci pre takýto materiál.
A
pokiaľ ide o
inštitucionálnu oblasť, chcel by som
pripomenúť,
že natoľko sa nám rozvinuli u nás na Slovensku
rôzne
nadácie a podporné spolky, že neviem,
kto všetko a čo
všetko
aj v rámci nášho priemyslu podporuje a
čo všetko ide
aj
proti našim vlastným záujmom.
Za
dôležitú časť tohto
materiálu pokladám odvetvovú
priemyselnú
politiku. Na rozdiel od predrečníkov si
myslím,
že
je veľmi správne určiť strategické odvetvia a vývojové
tendencie, ak
ide o palivovo-energetický komplex, otázku
ťažby
uhlia, uvažuje sa o takmer 40-percentnom zabezpečení
požiadaviek
domáceho trhu atď. Pre odborníkov tieto
tenden-
cie
naznačujú určite veľmi veľa. Pravda, to je otázka po-
drobnejšieho
sledovania.
Za veľmi
dôležité pokladám programy, ktoré
sú v tomto
materiáli
uvedené pre strojársky, chemický
priemysel a ďal-
šie
priemyselné odvetvia. Predpokladám,
že nájdem pochope-
nie,
pán minister, aj u ďalších, aby z radu projektov, ak
nechcem komentovať všetky, boli naozaj vyselektované
tie,
ktoré
majú u nás najväčšiu perspektívu a aby boli vybrané
podľa
možnosti komplexné programy, programy typu automobilo-
vého
priemyslu. Koľko sa o týchto otázkach
na Slovensku me-
dzi
odborníkmi, teoretikmi aj praktikmi diskutovalo. Doteraz
nemáme
jednoznačne určený program. V roku 1968 sa dostali
k
slovu naivní technici a ekonómovia a neumožnili stavať
automobilku,
ktorá by bola mohla byť v týchto
rokoch už na
vysokom stupni
výkonnosti. Tento komplex, alebo
napríklad
komplex
spracovania drevnej hmoty, by mali byť v takomto ma-
teriáli
oveľa lepšie rozpracované. Podobne oblasť chemického
priemyslu,
ale aj spotrebného. Výrobné programy by
mali byť
výrazne
zúžené, aby mohla na ne nadväzovať vedeckovýskumná
základňa,
ale aj edukačná činnosť, školstvo atď.
Chcel
by som sa dotknúť osobitne
jedného problému
-
vzťahu ťažký priemysel a ľahký
priemysel. Uvádza sa tam,
citoval
to, myslím, aj pán Černák, že slovenský priemysel je
veľmi
preťažený produkciou hutníckou,
strojárskou atď. Sú-
časne
sa konštatuje dôležitosť ľahkého priemyslu. Ale, váže-
ní,
v tomto materiáli sa neuvádza, že by ho vláda chcela vý-
razne
zmeniť. A to si myslím, že chceme. Je
to sčasti napo-
vedané,
keď v materiáli sa uvažuje, aby podiel exportu na
odbyte
týchto odvetví bol 50 - 70 %. Toto by som žiadal, aby
v
ďalšom variante materiálu bolo zvýraznené.
Na rozdiel od predrečníkov by som chcel
oceniť, že ten-
to materiál
uvádza aj investičnú
náročnosť jednotlivých
programov.
Oproti 500 miliardám, ktoré kedysi
prebleskovali
a
v tlači ich zo zahraničia dodnes sledujeme, sa v tomto ma-
teriáli
uvádza 217 mld Sk, s ktorými sa počíta. Sú delené na
vlastné
zdroje, tých je 151, a zahraničné úvery sa uvažujú
vo
výške 54 mil. Sk.
Vážené kolegyne, kolegovia, napriek
výhradám, ktoré som
tu uviedol, môže byť tento materiál
inšpiratívny tak pre
pracovníkov
v priemysle, ako aj pre ďalšie
súvzťažné odvet-
via. Preto odporúčam, aby sme tento materiál
akceptovali,
tak
ako to predseda Národnej rady uvádzal. Ale na rozdiel od
predchádzajúcich
návrhov si dovolím sformulovať návrh, aby
sme
odporúčali vláde Slovenskej republiky predložiť Národnej
rade
Slovenskej republiky spresnený variant priemyselnej po-
litiky,
obohatený o pripomienky z tohto rokovania. A aby nám
ho
predložila v roku 1997. Ročné
prerokúvanie nepokladám za
účelné,
vzhľadom na to, že to obsahujú mnohé ďalšie materiá-
ly
predkladané Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem,
pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán
poslanec
Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
pôvodne som nemal v úmysle vystúpiť k
tejto téme, ale
po
vcelku zaujímavo prebiehajúcej diskusii som nadobudol po-
cit,
že predsa len by som sa mal vyjadriť k tomuto závažnému
materiálu,
aj keď ho Národná rada neschvaľuje, ale iba berie
na
vedomie.
V
prvom rade, myslím si, že si
treba uvedomiť jednu
základnú
vec, že priemyselná politika je nástroj, kde buď
pomocou
legislatívnych noriem, alebo nejakého
druhu finanč-
ných
podpôr sa vstupuje do trhového procesu.
A tu je podľa
mňa základný kameň úrazu, a to nielen vo filozofii alebo
v
názoroch na Slovensku, ale je to problém, o ktorom sa dis-
kutuje,
je to problém celosvetový. Priemyselná politika sa
dá
robiť veľmi citlivo, veľmi jemným spôsobom tak, aby trho-
vé
procesy neboli narušené, ale veľmi
ľahko sa priemyselnou
politikou
dá skĺznuť do polohy, keď začnú narúšať prirodzené
trhové
procesy a namiesto efektov sa dostavujú ťažké defekty
ekonomiky,
ktoré sa niekedy musia odstraňovať 10, 15 rokov
alebo aj generácie tieto chybné rozhodnutia,
alebo chybné
podpory
štátu potom musia sanovať.
Z tohto hľadiska kritické poznámky, ktoré
tu boli vzne-
sené, skoro všetky prakticky akceptujem, ale
s niekoľkými
poznámkami
by som chcel polemizovať. Najmä hlboko nesúhlasím
s
názorom, že trh je z dlhodobého hľadiska slepý. Prosím vás
pekne, ak by
to bola pravda, tak potom nech mi odborníci
v
tejto oblasti vysvetlia, ako je možné, že v Spojených štá-
toch
amerických, kde je najnižšia regulácia štátu, a to nie-
len v oblasti
priemyslu, ale aj v oblasti výskumu, a to
technologického,
došlo k takej obrovskej akcelerácii
týchto
procesov.
A takisto, nech si preštudujú literatúru a pozrú
si,
aký podiel na nových
technológiách, na tom všetkom no-
vom, čo svetu
prináša obrovský rozvoj a ďalšie efekty aj
ďalším
krajinám, sa zúčastňuje rizikový
kapitál, ktorý tvo-
ria investičné fondy a spoločnosti. Čiže
na veľkej časti
tohto
pokroku sa jednoducho zúčastňuje, povedzme si to otvo-
rene,
súkromný sektor.
Spoluúčastní sa na tom, samozrejme, aj
štát, ale v úpl-
ne
inej podobe. Povedzme koncentrácia štátnych
prostriedkov
v
Japonsku, lebo veľmi často sa tu
operuje najmä Japonskom.
V
prvom rade by som chcel povedať, že priemyselná politika
v
Japonsku sa od roku 1950 dodnes menila každú päťročnicu.
A
od programu, ktorý bol v päťdesiatych rokoch a smeroval
k
rozvoju japonského energetického
komplexu, pretože Japon-
sko
malo problémy s energetickými
zdrojmi a na ten rozvoj,
ktorý
plánovalo, potrebovalo túto oblasť potiahnuť, prešli
prakticky
už k politike, ktorá s pôvodnou priemyselnou poli-
tikou,
podporujúcou tzv. konzervatívne štruktúry, nemá abso-
lútne
nič spoločné.
Pred dvoma rokmi som mal to šťastie mať osobnú konzul-
táciu s dnešným
predsedom vlády pánom Rjutarom
Hašimitom,
kde
som dve hodiny o týchto problémoch konzultoval, a keď
som
sa ho spýtal na čo sa sústreďujú
vlastne dnes, tak jed-
noznačne
odpovedal: my sa sústreďujeme na to, že hľadáme to-
vary
21. storočia. A keď som sa spýtal, akým spôsobom to ro-
bíte,
ako to hľadáte - no robíme to jednoducho tak, že sa na
tom
zúčastňuje hlavne základný výskum. Spýtal som sa, ako sa
zúčastňuje
na tom základný výskum, akým spôsobom štát do to-
ho
vstupuje. Hovorí: no dávame ťažké miliardy univerzitám.
Takže,
vážení páni, ja veľmi rád prijmem
poznatky Japonska,
Spojených
štátov, hociktorej krajiny, len si
treba uvedomiť
jednu
vec, kde sme a v akých podmienkach žijeme, a reálne
koncipovať
tieto otázky.
Z
tohto materiálu, ktorý
bol predložený, mám taký
zmätený
dojem, že jednoducho si myslím, že na
základe tohto
materiálu
sa žiadna reálna, efektívna priemyselná politika
realizovať nemôže. Pokúsim sa zdôvodniť, prečo.
Musíme si
uvedomiť
jednu vec, že nie sme Japonsko ani Spojené štáty,
ani
Európska únia. Napríklad Európska únia koncentruje teraz
20,3
mld ECU do základného výskumu, vážení páni, a tú kon-
centráciu
robí preto, že už ani také krajiny, ako je Nemecko
alebo
Francúzsko, nie sú schopné koncentrovať prostriedky na
niektoré
veľké výskumné projekty. Takže tu by
som chcel po-
vedať, že
keď som si
prečítal v tomto materiáli vednú
a
technologickú politiku, nevedel som, či sa mám smiať, ale-
bo
plakať. Na túto oblasť sa dáva 700
miliónov. Programy,
ktoré
sú tam, sú z 90 % tzv. modernizačné
programy. Ale mo-
dernizačné programy sú
záležitosťou podniku, do toho
štát
nemá
čo vstupovať. Jediné, čo urobí, naruší efektívnu aloká-
ciu
umiestňovania investícií týmto procesom.
Čiže ani
jeden z tých programov podľa mňa
nebol taký,
ktorý
by realizoval cieľ, ktorý sa sleduje a
ktorý je úplne
prirodzený
- posunúť tieto naše výroby do sofistikovanejších
výrob,
kvalifikovanejšej práce, s väčšou
pridanou hodnotou.
Čiže
to, čo je hlavným motorom toho celého, to tam absolútne
chýba.
Päť rokov sa tu deštruuje oblasť vedy a techniky. Stav
v
tejto oblasti je taký tragický a
uvedomme si to, páni po-
slanci,
že aj tento parlament alebo aj predošlé vlády tak
trošku
prispeli k tomuto stavu. A neriešenie
týchto problé-
mov
- a v tomto materiáli sa to vôbec nerieši - nedáva vôbec
záruku
modernej politiky. Totiž
priemyselná politika okrem
toho,
že sa môže robiť pre konzervatívne odvetvia, moderné
odvetvia,
sa môže robiť aktívne, pasívne, môže sa robiť pod-
porná
politika dopytovej strany,
ponukovej strany. Z tohto
materiálu
som nevedel identifikovať vlastne tvár,
ťah tejto
priemyselnej
politiky.
Moderné
trhové ekonomiky považujú
za najdôležitejšie
tri
podporné prvky. Dnes sa uznáva, že
prakticky dobrá eko-
logická
politika je najdôležitejším
nástrojom toho, že in-
vestície sa budú správne
umiestňovať. Dobré legislatívne
normy
v tejto oblasti a dodržiavanie týchto legislatívnych
noriem
zabezpečuje, že sa investície neumiestňujú do hlúpych
oblastí, resp. do
oblastí, ktoré ničia životné
prostredie
a
potom vyvolajú desať- až stonásobne vyššie náklady na rie-
šenie
ekologických problémov, ako je dnes. Čiže ekologická
politika
je primárna, primárny ťah, ktorý
zabezpečuje rela-
tívne
dobre umiestnenie zdrojov.
Ďalší je podpora v technologickej
politike. Lenže tu je
to už otázne.
Malá krajina nemá tie šance, čo majú veľké
krajiny,
a musí robiť, dalo by sa povedať, virtuóznu techno-
logickú
a výskumnú politiku. V tomto ohľade som tam nenašiel
prakticky
žiadne povzbudivé momenty, že sa tak na
Slovensku
udeje.
A tretia
oblasť, kde sa to zatiaľ
akceptuje bez neja-
kých
veľkých pripomienok, je proexportná politika.
Čiže toto sú tri oblasti, z ktorých
štát veľmi jemným
spôsobom
pomáha zrýchleniu kvality trhového prostredia. Ešte
raz
opakujem: pomáha zrýchleniu kvality trhového prostredia.
Zásadne dnes
nemôže vnucovať súkromným
podnikateľom, čo
a
ako majú investovať a akým spôsobom.
Teraz sa stručne ešte vyjadrím k ďalšej chimére, ktorá
tu
prevláda, a to založiť nejakú politiku na základe neja-
kých
komparatívnych výhod. Prosím vás pekne,
tisícky štúdií
si
každá krajina a rôzne výskumné ústavy robia na túto tému.
Samozrejme,
študovať komparatívne výhody je veľmi
zaujímavá
vec,
ale v princípe sa dá povedať, že to je len tzv. prvé
informačné
pole, aj pre podnikateľov. Predsa nie je možné
povedať,
že na základe toho, že dnes máme komparatívnu výho-
du
v takom alebo v takom odvetví, začneme podporovať také
alebo
onaké odvetvia. To je podľa môjho
názoru úplný nezmy-
sel.
Totiž komparatívne výhody sa reálne uplatňujú po tova-
roch,
ani nie po podniku. Podnik môže diverzifikovať tieto
veci,
ale tovar je tým produktom, na ktorom podnikateľ vie
uplatniť
komparatívnu výhodu pri investíciách
do toho pro-
duktu,
alebo nevie. Buď tí podnikatelia budú schopní
reali-
zovať
komparatívne výhody a tie im nemožno
nejakým spôsobom
naoktrojovať,
možno ich len upozorniť, alebo ich
nevyužijú,
neuplatnia
svoje výrobky na trhoch a jednoducho skrachujú.
V
tomto ohľade štát nemá prakticky nijaké veľké možnosti ve-
ci
zásadným spôsobom zmeniť.
Samozrejme, štát tam, kde je akcionárom,
a v rozhodujú-
cich,
povedzme strategických podnikoch,
tam je jeho priro-
dzenou povinnosťou urobiť koncepciu, to znamená, že
nikto
nemá
nič proti tomu, aby tu štát urobil, prijal a realizoval
energetickú
politiku. Ale to je iba tá časť priemyselnej po-
litiky, ktorú
vlastne vždy štát
musí robiť. Ak je štát
vlastníkom
v týchto oblastiach, jeho "psou povinnosťou" je
tieto
veci robiť. To nie je nijaký novodobý výmysel - ako
robiť
politiku v tých surovinových odvetviach. Ale aj tam sa
objavili
značné kritické poznámky a ja by som tiež jednu zo-
pakoval.
Napríklad to, že sú deformované ceny v
tejto oblasti
a
že nie sú prijaté programy, ktoré
by jednorazovo alebo
jednoznačne
zabezpečili efektívnosť týchto prostriedkov, po-
vedzme,
minule som tu kritizoval zatepľovanie.
Veľmi sa te-
ším a najbližšie pripravím interpeláciu na
pána ministra,
aby
mi analyzovali efektívnosť doterajšieho
použitia štvor-
alebo
päťročného programu na zatepľovanie,
kde sa každý rok
dáva
okolo sto miliónov. Podľa mňa tieto prostriedky princi-
piálne
nevyriešili tento problém. Keby sa boli koncentrovali
prostriedky v rozsahu
dvoch-troch miliárd a
kompletne sa
riešilo
zatepľovanie, potom by
pravdepodobne ináč vyzerali
vstupy
v primárnych energetických zdrojoch, a keby sa takýto
balík
prostriedkov tam investoval, možno by efekty v priebe-
hu
desiatich rokov boli desať- aj pätnásťnásobné.
A
to je tá vec, pri ktorej
chcem upozorniť, že tie
programy, kde štát
dáva veľké podporné prostriedky,
musia
byť
veľmi detailné, a potom nás v
parlamente musia presved-
čiť,
že tam vložené prostriedky prinesú väčšie efekty, ako
by
boli ináč vložené prostriedky. Čiže
jednoznačne v Japon-
sku,
pokiaľ som mal možnosť vidieť, každý program sa každý
rok
tvrdo kontroluje v parlamente a vyhodnocuje sa. A ak nie
sú
presvedčení o tom, že to ide dobrým
smerom, tak sa tento
program
jednoducho zastaví a ďalej sa nefinancuje. Na toto
nie
sme zvyknutí, na toto nemáme aparát, na
toto nemáme za-
tiaľ
odborníkov, ale musíme s tým razantne začať.
Ukončil by som svoje vystúpenie tým, že tento materiál
Demokratická
únia nemôže ani zobrať na vedomie,
pretože po-
dľa nášho konceptu je potrebné priemyselnú
politiku robiť
úplne iným spôsobom. Je formulovaná
nejasne a tak ako je
formulovaná,
podľa môjho názoru nemôže byť efektívne
reali-
zovaná.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem,
pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi pán
poslanec
Filkus. Pardon, s faktickou sa hlási pán poslanec
Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Chcel by som reagovať na predrečníka a uviesť, že Spo-
jené
štáty dosiahli takýto fantastický úspech v ekonomike,
aj
keď sú najliberalistickejšou krajinou, práve tým, že vlá-
da
financuje základný výskum, ktorý sa využíval predovšetkým
na
zbrojné účely a po aplikácii jeho výsledkov v armáde sa
následne využíval v
hospodárskej praxi. Domnievam
sa, že
išlo
o cieľavedomú politiku, a nie ľubovoľnú hru trhu.
A
druhá poznámka: Za
rozvrat našej vedeckovýskumnej
základne
v plnom rozsahu, nie vo väčšine, ale v plnom rozsa-
hu
nesú zodpovednosť orgány exekutívy,
hlavne v rokoch 1990
a
1991. Môžem menovať aj konkrétne osoby, ktoré za túto čin-
nosť
nesú plnú zodpovednosť. Žiaľ, dnes sú už mimo politiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Filkus, nech sa
páči.
Poslanec R. Filkus:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážení ministri,
kolegyne, kolegovia,
hostia,
správa
alebo informácia, nazvime
ju prípadne aj ako
koncepcia,
určitý názor na koncepciu priemyselnej
politiky,
je
obsažný materiál, veľmi náročne
spracovaný. Dá sa zlep-
šiť,
ale podľa tohto materiálu by sa mal zlepšiť najmä reál-
ny
stav, proces revitalizácie a reštrukturalizácie, o ktorom
tu
hovoríme. Preto by bolo dobré, aby sme si niektoré výcho-
diská,
tak ako sú načrtnuté v materiáli, objasnili, prípadne
aby
sme na ne vedeli zareagovať alebo
ich zlepšili. To nie
je chyba, ak
v tejto etape ešte nie je
všetko dokonalé
a
môže sa zlepšiť. Ide o to, do akej miery sa akceptujú tie-
to
názory na jeho možné zdokonalenie.
Z materiálu sa čitateľ dozvie, že
cieľom priemyselnej
politiky
je navodiť transformáciu. No to je úplne
chybné.
Transformácia je navodená
od devädesiatych rokov. My sme
prešli
od makroekonomickej politiky reštriktívneho charakte-
ru
až po proces privatizácie, cez proces
liberalizácie cien
a
obchodu, cez snahu dosiahnuť
konvertibilitu meny. To, čo
musí
urobiť priemyselná politika svojimi zásahmi, opatrenia-
mi,
krokmi, je najmä zachovať kontinuitu celého tohto proce-
su,
aby sme sa dostali čo najskôr k trhu.
Preto rozmýšľame,
ako lepšie revitalizovať, reštrukturalizovať. To znamená,
nie
že priemyselná politika navodzuje
proces transformácie.
Priemyselná
politika je pod strechou procesu transformácie
a
musí urobiť všetko pre to, aby sme sa k trhu a trhovému
mechanizmu
dostali čo najskôr. To je vec, ktorú by si zosta-
vovatelia,
autori priemyselnej politiky mali uvedomiť. Ak je
iný
názor, môžeme si ho vydiskutovať.
Ďalšia
poznámka východiskového charakteru. Ak ide
o
vládnu, štátnu priemyselnú politiku, a
v tomto prípade
podľa
všetkých náznakov o ňu ide, tak celá koncepcia sa musí
odvíjať
od vládnych rozvojových programov priemyslu a nemôže
sa stať, že
napríklad v tomto
materiáli, či už vizuálne,
alebo koncepčne,
sú vládne rozvojové
programy priemyslu
apendixom tejto správy. Ale veď celá priemyselná
politika
a
postup jej revitalizácie, reštrukturalizácie v transfor-
mačnom
procese sa musí odvíjať od vládnych rozvojových prog-
ramov.
Ďalšia poznámka: použitie zdrojov štátneho rozpočtu na
proces
revitalizácie a reštrukturalizácie.
Teraz nemám zá-
ujem
politizovať v týchto súvislostiach, ale chcem vám pove-
dať,
že každý, kto si prečíta, že na
reštrukturalizáciu, na
revitalizáciu
v roku 1996 bude v Slovenskej republike 50 mi-
liárd a že
rozpočet bude participovať
1,9 percentami, čo
prezentuje
miliardu, tak to je ozaj málo a nič iné sa mi ne-
núka
ako záver, že teda príjmy štátneho rozpočtu
sa použijú
najmä
na spotrebu štátu, keď na potrebu reštrukturalizácie
a
revitalizácie rátame s takým minimom.
Prosil by som, aby
pán
minister vysvetlil, prečo štátny rozpočet v roku 1996 sa
má
zúčastniť podľa tejto koncepcie na
procese revitalizácie
a
reštrukturalizácie len podielom jedného percenta.
Ak
ide o vládnu rozvojovú politiku, štátnu politiku,
tak
to je v príkrom rozpore. Samozrejme, dá
sa z toho poli-
ticky
profitovať. To, čo som spomenul, ak ste si dobre všim-
li,
potom nie som ďaleko od toho, že
vlastná spotreba štátu
je
taká drahá, že príjmy idú na spotrebu, a nie na to, čo
zdôrazňujeme, v prospech
oživovacieho procesu. Veď my ne-
ustále
prezentujeme, že tie kroky aj z
rozpočtu štátu musia
ísť
predovšetkým na ozdravenie
ekonomiky. Tak kde sú teda
tieto
zdroje? Uvedomme si, prosím vás, že vo vládnej priemy-
selnej
politike, v koncepcii priemyselnej
politiky sa tieto
súvislosti
musia inak prezentovať.
Ďalšia poznámka východiskového
charakteru: štrukturálne
zmeny a využitie
procesu privatizácie. Zase
by som veľmi
prosil
pána ministra, keby bol taký láskavý a povedal pri
tomto
nekontrolovateľnom procese privatizácie
cesty, kroky,
kanály,
ako sa dostanú prostriedky z procesu privatizácie na
reštrukturalizáciu a na
revitalizáciu. Najmä ak vieme,
že
nastali
podstatné zmeny a obraty v procese privatizácie. Ďa-
lej
to nechcem rozvíjať, to sú veci známe, ktoré sme už nie-
koľko
ráz podrobili analýze. Ale pre
koncepciu priemyselnej
politiky,
pre koncepciu rozmýšľania o tom, že chcem použiť
prostriedky štátu
aj prostriedky procesu privatizácie na
zmenu
štruktúry, na reštrukturalizáciu a revitalizáciu, je
táto
skutočnosť rozhodujúca. A tu nie je načrtnuté, akými
cestami
pôjdeme.
To sú niektoré z východiskových pripomienok, o ktorých
sa
dá, samozrejme, diskutovať, môže byť
iný názor. Ide však
o
to, aby sme si niektoré veci ešte vyjasnili v tomto počia-
točnom
štádiu realizácie priemyselnej politiky.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán poslanec. Chcem sa spýtať pána spoločného
spravodajcu,
nakoľko tu má prihlášku do rozpravy, či chce
vystúpiť
teraz, alebo v záverečnom slove. V
záverečnom slo-
ve.
Ďakujem.
S faktickou poznámkou vystúpi pán
poslanec Kunc.
Poslanec B. Kunc:
Ja by som chcel povedať dlhšiu faktickú
poznámku.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Tak nech sa páči, do rozpravy, pán
kolega.
Poslanec B. Kunc:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne poslankyne, kolegovia
poslanci,
vážený pán minister,
vážení hostia,
dostali sme do rúk obšírny dokument, o
ktorom sme iste-
že
vôbec nevedeli, ako bude vyzerať, a ani
sme nikomu nepo-
vedali,
ako by vyzerať mal, teda, čo si želáme. Asi to ani
nebolo možné, pretože dokument berieme na
vedomie a jeho
predkladateľ
je jediný, kto povie, čo v ňom chce povedať.
Dokument je podľa môjho názoru
obsahovo veľmi pestrý.
Pestrý
je preto, že podľa mňa zašiel aj ďalej, než to bolo
nevyhnutné
a z hľadiska jeho zamerania potrebné.
Rovnako je
pestrý
čo do finality, resp. dokončenosti jednotlivých sú-
častí
použitých na objasnenie vecí, pretože máme tam teóriu,
máme
tam hypotetické veci, máme určité konkrétnosti, najmä
v
súvislosti s porovnávaním a so
zisťovaním stavu vecí, ale
máme
aj úplné konkrétnosti a
podrobnosti, keď sa napríklad
o
určitej nadácii hovorí aj to, aký bude mať aparát. Nehovo-
rím
to preto, že by som chcel tvrdiť, že je to zlé. Nako-
niec,
na objasnenie vecí je každá informácia dobrá.
Celkovo mám však taký dojem, že skôr je
to štúdia s bo-
hatým
obsahom, pretože to ste potvrdili aj viacerí, že ten
obsah
je naozaj bohatý, teda poskytuje veľmi široký rámec
informácií,
a že tá koncepcia a program zameraný na
priemy-
selnú
politiku sa v ňom potom do istej miery stráca. Preto
sa
potom stalo to, že dokument nedáva odpovede na niektoré
dôležité
otvorené otázky ďalšieho rozvoja nášho priemyslu,
ale
skôr iba naznačuje niektoré želané smery. Potom aj ciele
priemyselnej
politiky sú formulované ako rámcové strategické
iniciatívy,
ale bez definovania určitých zvecňujúcich kon-
trolných
veličín a nástrojov,
prostredníctvom ktorých štát
bude
môcť a bude chcieť ovplyvňovať dosiahnutie cieľov prie-
myselnej
politiky. A za určitú chybu v tejto
súvislosti po-
važujem,
že nestihol zohľadniť stav veci, teda vývin do kon-
ca
roka 1995. To bolo dané, pochopiteľne, tým, že vypracúva-
li
ho v 3. štvrťroku, resp. vo 4. štvrťroku, a teda nebolo
dosť
dobre možné v tom čase technicky zohľadniť stav veci,
ale
bolo azda možné urobiť určitú inováciu v tomto zmysle.
Z textu mi na viacerých miestach vychádza,
že priemy-
selná
politika je definovaná vcelku len v
polohe téz a he-
siel,
ktoré sa opierajú jednak o poznanie
jestvujúceho sta-
vu,
a teda aj stavu priemyselnej štruktúry
u nás, a navyše
o
určité poznanie a porovnanie stavu vo veľkosťou porovna-
teľných
európskych krajinách. Zdôrazňujem,
veľkosťou porov-
nateľných.
A v tejto súvislosti pri tomto
porovnaní považu-
jem
za určitú chybu, že sa neporovnávajú aj
rozhodujúce či-
nitele
priemyselných štruktúr v tých krajinách, s ktorými sa
porovnávame.
Tam totiž činitele veľmi často
rozhodujú, pre-
tože
napríklad surovinová základňa je pre priemyselnú štruk-
túru
a jej rozvoj určite rozhodujúca.
V tejto
súvislosti nemám taký názor, ako
vyslovil pán
poslanec
Vaškovič o komparatívnych výhodách.
Isteže povedal
dobre a zdôraznil
komparatívne výhody na úrovni
výrobkov,
teda
finálnych produktov. Ja to vidím tak, že aj komparatív-
ne
výhody možno hodnotiť a konštruovať úrovňovo, pri úrovňo-
vej
diferencovanosti, a teda práve tak ako môžeme hovoriť
o
komparatívnych výhodách výrobkov, môžeme hovoriť aj o kom-
paratívnych
výhodách ekonomík a ich súčastí, odvetví. A prá-
ve
v tejto súvislosti by som chcel
poukázať na to, že urče-
nie
postavenia či roly a definícia nových, budúcich dynamic-
kých,
komparatívnych výhod ekonomiky ako takej, a teda prie-
myselnej
politiky, ktorá na nej
stojí, je veľmi dôležitá
a
v tomto zmysle by ju bolo treba
prehĺbiť. Nazdávam sa to-
tiž,
že úlohou štátu je pomôcť vytvárať a
udržať jestvujúce
potenciálne
komparatívne výhody, pokiaľ sú také, teda pokiaľ
to
má zmysel. A zároveň, pri náležitom predvídaní, konštruo-
vať
budúcu účasť nášho priemyslu v deľbe
práce a na trhu so
schopnosťami
konkurovať. A tam tie komparatívne výhody po-
znať
treba, dokonca treba ich identifikovať
až natoľko, aby
sme
vedeli, ako, v akej miere ako činitele môžu ovplyvniť
priemyselnú
politiku a priemyselnú štruktúru.
Takýmto spôsobom konali aj v iných krajinách, pán po-
slanec
Vaškovič niečo spomínal, ja by som napríklad dodal.
Japonsko
kedysi si vytvorilo takúto komparatívnu výhodu tým,
že dokázalo
rozvinúť automobilový priemysel. Južná Kórea
výstavbu
námorných lodí. Tchaj-wan elektroniku. Isteže, nej-
de
o to, že by sme príklady takýmto
spôsobom znásilňovali
a
stavali seba do tej istej pozície. Ale
ako metóda postupu
sa
to uplatnilo. Musíme si byť vedomí, že
terajšie kompara-
tívne
výhody raz zaniknú, a teda bude treba
stavať a rozví-
jať ďalšie.
Definícia strategických odvetví,
tak ako sa v štúdii
nachádza,
mi pripadá nepresvedčivá. Zdá sa mi, že sú to skôr
iba
strategické výrobné odbory v odvetviach, ktoré sú navyše
odkázané
na dovoz surovín. Veď práve taká je výroba kovov
a
na ňu nadväzujúce strojárstvo. Ale chýba mi v tejto súvis-
losti,
a to spomínal, myslím si, pán poslanec Baránik, že
niečím
takým strategickým je určite naša zásoba drevných su-
rovín
a ich spracúvanie. A teda rozvinutie tejto časti prie-
myslu.
Ďalej mi
v tejto časti chýba strategické
riešenie vä-
zieb
medzi odvetviami z hľadiska možnej
kooperácie podporo-
vateľnej
štátom. Pretože aj keď pôjde o firmy,
ktoré isteže
štátu
nepodliehajú, ale všetky firmy, všetci podnikatelia,
ktorí
vytvárajú jednotlivé výrobné odbory a odvetvia, určite
žijú
z informácií, ktoré im vie poskytnúť
akýkoľvek subjekt
a
tobôž vlastný štát, ktorý ovplyvňuje obchodnú a priemysel-
nú
politiku.
Určite veľmi zaujímavá je oblasť nástrojového riešenia
uskutočňovania
koncepcie i programu, pretože v tejto fáze,
v
ktorej toho času žijeme, teda vo fáze transformácie, ako
sami zisťujeme,
sa orientujeme veľmi
namáhavo a ťažko.
A
urobili sme rad chýb, pokiaľ ide o nástroje. Poukázal na
to
pán poslanec Vaškovič. O koľko ťažšie
je asi potom vyty-
povať
a organicky do programu, do realizácie programu vsadiť
nástroje
do budúcnosti. Pritom je nepochybné, že bez nástro-
jov
sa žiadna priemyselná politika, teda
žiaden program ne-
môže
uskutočňovať tak, aké sú o ňom
predstavy. Preto platí,
že
pokiaľ ide o priame nástroje, sú to skutočne len tézy,
ktoré
sú veľmi ľahko spochybniteľné a ťažko je na ne stavať.
Zaujímavé je riešenie inštitucionálnych nástrojov, kde
sa
stavia na nadácie a agentúry. Neviem,
nemám dosť poznat-
kov
o tom, ako v svetovej ekonomike a v
jednotlivých kraji-
nách
využívajú nadácie a agentúry v tomto smere. Niečo o tom
viem,
že v rôznych štátoch to robia, a dokonca tak ďaleko,
že
pôsobnosť tých nadácií sa určitým
spôsobom prenáša aj do
iných
krajín. Nakoniec, snaha je teraz taká aj voči nám, ale
sú
to náležite silné a pôsobnostne účinné subjekty na to,
aby
na ne bolo možné stavať uskutočňovanie
programu priemy-
selnej
politiky? Takúto otázku si dať musíme a myslím si, že
určitá
diskusia o tom by bola veľmi zaujímavá.
Zaujala ma aj myšlienka založenia Slovenského
úverového
ústavu,
ale priznám sa, že z toho, čo som si o
ňom prečítal
v
dokumente, nemám jasno, ako si to
vlastne tvorcovia pred-
stavujú.
Tam sa dokonca hovorí, že už sa na tom
reálne pra-
cuje,
pán minister možno o tom niečo povie. Totiž my v tejto
chvíli
ideme privatizovať finančné inštitúcie,
ešte tie po-
sledné,
ktoré sú štátne. Tie sú, pravda,
nositeľmi úverova-
nia, teda v
ich rukách sú finančné toky a
aj kapitálové
prostriedky
a narábanie s nimi, alokáciu jednoznačne ovplyv-
ňujú,
a my hovoríme o Slovenskom úverovom ústave, ktorý by
bol
štátnou inštitúciou. Nespochybňujem, pretože ako vravím,
tú
rozvinutú predstavu nepoznám, ale
upozorňujem na to, že
je
to veľmi vážna vec a bude treba o tom veľmi, veľmi poroz-
mýšľať,
pretože naše každoročné rozpočtové
bohatstvo nie je
až
také, aby štát mohol zabezpečovať
zdroje pre takýto úve-
rový ústav,
a aké sa dajú zohnať,
teda obstarať inými
spôsobmi,
to je v tejto chvíli iba do istej miery určiteľné,
čiže
možno si o tom robiť určité predstavy, ale vždy tu bude
tá
otázka, kto pôjde v ústrety štátnej finančnej inštitúcii.
Takže
treba byť pritom aj opatrný.
Povedal som niekoľko takýchto faktických
poznámok, pre-
tože k dokumentu
s takýmto rozsahom ťažko zaujať súvislé
stanovisko
aj z hľadiska jeho obsahovej rôznorodosti a úrov-
ňovej
diferencovanosti jednotlivých častí.
Nazdávam sa, že
niečo
by sa pre nás ako poslancov, ktorí majú vziať na vedo-
mie
tento dokument, predsa len dalo urobiť
tak, aby sa nám
priblížil.
Myslím si, že z dokumentu by bolo možné vybrať
to,
čo skutočne predstavuje koncepciu
priemyselnej politiky
a
dlhodobý program, pričom mám na mysli tých 10 až 15 rokov,
na
uskutočňovanie tejto koncepcie. Z
dokumentu by sa takýto
výťah
a súhrn dal urobiť asi na 20 strán. Preto chcem požia-
dať
pána ministra, aby o tom porozmýšľal. Totiž ide o to, že
keď
nám o rok zase predloží takýto dokument, ťažko budeme
porovnávať,
zatiaľčo keby sme mali jasno
tak v koncepcii,
ako
v programe, tak by to bolo omnoho
ľahšie, ale by nás to
aj
usmernilo a uľahčilo by nám úlohu, ktorá pred nami stojí,
dokument
prijať. Nazdávam sa, že prijať ho treba, pretože
ako
som povedal, informačne je bohatý a otvára pohľad na ve-
ci,
ibaže v tej stručnejšej podobe by sa to dalo urobiť sys-
tematickejšie,
prehľadnejšie, a teda aj pre nás užitočnej-
šie.
Odporúčam dokument prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán poslanec. Nakoľko nemám už
žiadne prihláš-
ky
do rozpravy, chcem sa vás spýtať, vážené kolegyne, vážení
kolegovia,
či sa niekto hlási do rozpravy.
(Nikto.)
Ak nie, vyhlasujem rozpravu o treťom bode
nášho progra-
mu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister
Ducký?
Nech sa páči.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
na úvod svojho vystúpenia by som chcel
skutočne poďako-
vať
za hlboký záujem o problematiku priemyselnej politiky.
Je
aj pochopiteľný. Jednak je pochopiteľný
preto, že prero-
kúvame
obsah priemyselnej politiky na pôde
parlamentu, a na
druhej
strane aj preto, že v dennom živote sa
s realizáciou
priemyselnej
politiky skoro všetci stretávame, a koniec kon-
cov
jej úspešnosť, či už vypracovania alebo
realizácia pre-
durčuje
aj výsledky a prejavuje určitú silu našej ekonomiky,
keď
zoberieme do úvahy, že priemysel sa podieľa na tvorbe
hrubého
domáceho produktu tými percentami, ako sa tu poveda-
lo.
Som rád,
že táto diskusia sa uskutočnila
a ukázala na
dva
hraničné póly názorov jednak na obsah priemyselnej poli-
tiky a jej
zameranie a na úlohu štátu. Odzneli tu názory
úplne
liberálne, že by sa to malo ponechať
len na pôsobenie
neviditeľnej
ruky trhu - s tým sme sa stretávali i v procese
spracovania priemyselnej politiky, ako viete,
spracúva sa
piaty
rok. Všetky vlády mali priemyselnú
politiku vo svojom
programe,
a až ku koncu minulého roka sa podarilo
tento do-
kument dopracovať. Druhý extrémny názor, ktorý
by sa dal
z
tejto diskusie vyextrahovať, je ten, že
tu boli predstavy
až
po plánovaciu komisiu a rozpis úloh pomaly až do podnikov
alebo
do podnikateľských subjektov. Obidva
tieto názory sme
odmietli
a išli sme na určitú symbiózu a na určitú nečistotu
ekonomického prostredia
v procese transformácie. Teda aj
snaha
o liberalizáciu, a zároveň nevyhnutnosť
niektoré veci
i
z úrovne štátu posudzovať a podporovať.
Pochopiteľne, že všetky doterajšie dokumenty o priemy-
selnej politike boli preštudované, vrátane
toho, ktorý sa
spracúval za činnosti
pána ministra Černáka v roku 1993,
ktorý
vyústil do 50 mld nárokov na štátny rozpočet, na štát-
ny
rozpočet, opakujem, a preto nebol vtedy vo vláde zobratý,
až
po názor, že priemyselnú politiku by
mala spracovať Aso-
ciácia
zamestnávateľských zväzov, Zväz
priemyslu, a nie mi-
nisterstvo.
Zhodou okolností som bol vtedy prezidentom Zväzu
priemyslu,
samozrejme, sme to odmietli, pretože
úloha štátu
a
kompetencie centrálnych orgánov sú nezastupiteľné. Je úpl-
ne
jedno, kto takýto dokument vypracuje z
pohľadu formálne-
ho,
ale štát sa tej zodpovednosti zbaviť nemôže.
S
mnohými vecami, ktoré tu boli povedané, súhlasím,
i
keď rozsah diskusie prekročil rámec a poslanie
priemysel-
nej
politiky. Mohol by som tiež povedať, že
mala byť najprv
stratégia
rozvoja spoločnosti, keby som išiel na
to metodo-
logicky
a teoreticky, po nej by mali byť
jednotlivé politi-
ky,
teda hospodárska politika, a za tým by
mala byť priemy-
selná
politika a potom, samozrejme, konkretizácia do jednot-
livých
odvetví, až by sa v tom podnikateľské subjekty našli.
Nechýba
nám teoretická báza poznania v tejto oblasti, ani
sme
ju vedome nevynechali, ale konali sme tak, ako kázal ro-
zum,
to znamená, doba si žiada takýto dokument.
Neosobujeme si právo, ani vláda, že je to neomylný do-
kument.
Tento dokument vláda prijala ako
dokument otvorený,
ktorý sa bude
ročne spresňovať a,
samozrejme, v konečnom
dôsledku
sa možno dožijeme toho, čoho sa
dožívame často pri
prognózach
a pri koncepciách, že život ide ináč,
komparujúc
to,
čo potrebuje trh vo zvýšenej miere, a pokiaľ sa dosiahne
prosperita
a ekonomický cieľ, ktorý sa sleduje, tak nikto
nehovorí
o tom, že prognóza alebo koncepcia bola
zlá, alebo
že sa
už nebude ďalej
robiť. Z týchto predpokladov sme
vychádzali
aj my.
Keby som mal hovoriť o tejto koncepcii z pohľadu toho,
čím
sa líšila od ostatných, tak je to
maximálne zvýšený po-
diel
podnikateľských subjektov na realizácii tejto koncepcie
a
jej reálnosť. Teda z 500 mld nárokov na štátny rozpočet až
na
217 mld, a z toho tie percentá, ktoré tam poznáte. Teda
prevažný
nárok na zdroje bude u podnikateľov,
potom to budú
úverové
zdroje, potom zahraničie a štát symbolicky.
Skoro som si tu poznamenal jednu
poznámku, že poďakujem
pánu
poslancovi Vaškovičovi za jeho vystúpenie, pretože bolo
protichodné
tým predchádzajúcim, a - teraz to myslím úprimne
-
s mnohými vecami som súhlasil aj ja, ale
vedomí si toho
obdobia,
v ktorom sa slovenská spoločnosť nachádza, a v rám-
ci
i ekonomika, sme volili tento prístup.
Samozrejme, že súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec
Filkus,
ale my sme nemysleli, že priemyselná politika by ma-
la
navodiť transformáciu spoločnosti, transformáciu v oblas-
ti
priemyslu. Takže nie je to tak, že by
to bolo naopak, že
nižšia úroveň akceptácie nejakých základných
pravidiel by
mala
predurčovať tie vyššie. Ak to bolo zle formulované, tak
sa
ospravedlňujeme. Zmysel bol navodiť
proces transformácie
v
oblasti priemyslu. Pretože nedá sa nič robiť, zotrvačníko-
vý
blok funguje veľmi silne a navyše
v určitom rozsahu vý-
sledky,
ktoré naša ekonomika dosiahla,
hlavne v roku 1995,
ktoré nie sú
premietnuté v nejakej
aktualizácii, tak ako
o
tom hovoril pán poslanec Kunc, hovoria o tom, že nie všet-
ky
všeobecné ekonomické i správne teórie a poznatky sa musia
realizovať
v praxi tak, že to prináša výsledok.
Spomenulo sa tu, že Japonsko začalo energetikou a ťaž-
kým priemyslom. Pokiaľ viem, Japonsko je
energeticky, ale
hlavne surovinovo veľmi chudobná krajina, ale
zrejme ich
ekonómovia
prišli k tomu, že keď nebudú mať energetickú bázu
a
nebudú mať vlastnú bázu medziproduktu pre strojárstvo, tak
nemôžu
byť efektívni, pretože keď to budú kupovať, tak za-
platia
ekológiu producentom železa, ocele,
know-how, zapla-
tia
sofistiku profesorov, inžinierov pri
legúrach a podobne
a
nebudú mať tie výsledky čo majú. A Japonsko, čuduj sa sve-
te,
krajina bez surovín, má veľmi silnú metalurgiu a drží si
ju,
pretože potom prešli k ďalšej fáze sofistikácie až po
súčasnú
úroveň, keď sa hovorí o spoločnosti, o informatike
a
nehovorí sa už o vecnej výrobe v tej podobe ako u nás.
Ja by som sa nebál toho, ani tej štruktúry, ktorú Slo-
vensko
má. Nebál by som sa preto, že má určitú geoekonomickú
pozíciu, že
má robustnú energetickú
základňu, fungujúcu
energetickú základňu na
rozdiel od mnohých ekonomík
okolo
nás,
že máme zmluvne zabezpečené objemy
energetických suro-
vín
aj niektorých surovín pre metalurgiu dlhodobo, ale hlav-
ne,
že sme blízko výskytu týchto zdrojov a surovín.
Spomenulo sa tu, že vo Východoslovenských železiarňach
Košice
bola kopa investícií do roku 1989. Odmietam takýto
argument
z hľadiska hodnotenia úspešnosti
po roku 1989. To
môžeme
povedať o každom odvetví, že bolo
nainvestované viac
alebo
menej. Je to len otázka roku, ktorý zoberieme za bernú
mincu.
Jedny boli rozvíjané do roku 1981, jedny v sedemde-
siatych
rokoch (textil) a takto by sme si mohli vytýkať jed-
no
odvetvie druhému, kto na čí úkor v
časovej postupnosti
a
slede ako dopadol. Ale je
to len zhoda okolností, že
k
prelomu vývoja spoločnosti došlo v roku 1989, no tak sa
využije čerstvý príklad. Košičania by nám vedeli
povedať,
ako
dlho neboli ako metalurgovia rozvíjaní, ako sa im bráni-
lo
a ako časť ekonómov tvrdila o
nezmyselnosti výroby ocele
na
Slovensku.
Nemôžem súhlasiť s tým, že v
priemyselnej politike sa
nedotýkame
diverzifikácie zdrojov základných energetických
surovín.
Dotýkame sa a v reáliách ju aj realizujeme. Odporú-
čam
všetkým, ktorí sa nevedia zmieriť s
tým, že veľká časť
týchto
surovín alebo skoro všetky sú z Ruska,
aby si uvedo-
mili,
že cez Slovensko ide takmer 90 miliárd kubíkov plynu
do
západnej Európy, len 6 miliárd kubíkov
je slovenská spo-
treba, čiže
zanedbateľne, a západná Európa má
vyše 30 %
spotreby
plynu z Ruska a nebojí sa. Čiže
nemaľujme tu stra-
šiakov
nasilu, pretože môžeme na to ekonomicky doplatiť. Nie
je
problém urobiť diverzifikáciu zdrojov surovín, ale kto si
pozrie
koncepciu expertov OECD za Českú republiku, tak sa
dočíta,
že títo experti z celého sveta tam konštatujú, že
každá
diverzifikácia zdrojov, opakujem
zdrojov, nie doprav-
ných
ciest, energetických surovín, a je tam
v zátvorke uve-
dené
aj Slovensko, lebo je to skoro identické, znamená 20 až
30
% vyššie náklady na ich obstaranie. No tak sa pýtam, kto-
rá
ekonomika by to uniesla.
Pokiaľ sa toľko dáva za príklad
INGOLSTADT, kto používa
ten
argument, tak v koncepcii je napísané,
že INGOLSTADT je
diverzifikácia
dopravnej cesty, a nie zdroja. Cez INGOLSTADT
ide
ruská ropa. My pracujeme s majiteľmi ropovodu ADRIA na
jeho
sprístupnení hlavne z pohľadu technického vo väzbe na
udalosti
na území bývalej Juhoslávie. Nie je
problém dopra-
vovať ropu po
tejto línii. Ale bude to znova
ruská ropa
a
pokiaľ by nedošlo k zmene taríf z maďarskej strany a chor-
vátskej
strany, znamená to takmer 14 dolárov na jednu tonu
ropy
viac, ako je súčasná cesta po
ropovodoch, ktoré sú vy-
budované
a fungujú. Nechcem zľahčovať, bolo by ideálne mať
viac
zdrojov, viac zdrojov surovín od viacerých dodávateľov,
ale,
samozrejme, podmienka bude neúprosná,
aby to bolo eko-
nomicky
porovnateľné a únosné.
Posledný
vývoj okolo Ruska,
hlavne schválenie jeho
vstupu
do Rady Európy, hovorí niečo iné, ako sa snažíme nie-
kedy
silou mocou dramatizovať. Opakujem, máme eminentný záu-
jem a rokovania
s rakúskou stranou sú, zdá sa,
nádejné,
nechcem
predpovedať výsledok. Ale ide o
prepojenie Slovnaf-
tu,
ropovodu a siete rakúskych ropovodov, teda nie s ÖMV ako
s
firmou. Je v tom rozdiel a dokonca
diskutujeme o reverzi-
bilnom
chode tohto ropovodu, to znamená v prípade potreby
využiť
rakúske ropovody a tlačiť to do Slovnaftu. Rakúska
strana
má taký istý záujem, aby mohli v prípade určitých po-
rúch,
alebo nedajboh keby tanker zhavaroval pred Terstom,
z
ktorého to ťahajú, aby mohli oni potom z
nášho ropovodu
brať
ruskú ropu do svojej siete ropovodov.
Viem, že to, čo
hovorím
je určite zaujímavé, ale nepredpokladám, že rozpiso-
vanie do takýchto
podrobností má byť obsahom
priemyselnej
politiky, lebo to
si realizujú v rámci svojich koncepcií
jednotlivé
podnikateľské subjekty, pretože sú už v prevažnej
miere
sprivatizované.
Som
presvedčený, že keď
budeme o rok
diskutovať
o
spresnenej priemyselnej politike, bude mať zase trošku inú
podobu, pretože medzitým sa nám rodia základné dokumenty,
ktorými sa buď
budeme riadiť, alebo nie, tak ako
je to
s
každou koncepciou a stratégiou, už bude
na svete, povedal
by
som namaľovaná, alebo
"nastínená" - poviem to po
česky,
vyslúžim
si pokutu od kolegu, nenapadne mi adekvátny sloven-
ský výraz - stratégia rozvoja spoločnosti vedy
a techniky
a
následne budeme túto stratégiu napĺňať jednotlivými vypra-
covanými politikami a v rámci nej hospodárskou
politikou,
ako
som dneska povedal, a, samozrejme, aj
politikou priemy-
selnou.
Dúfam, že tá budúca bude
mať menej strán, že bude viac
hovoriť
o smeroch a nástrojoch. Neviem, či účasť štátu je
dostatočná,
alebo nie na realizáciu priemyselnej politiky.
Na
jednej strane ako pragmatik by som
povedal, že je nízka
a
malá, na druhej strane ako člen vlády, ktorý sa usiluje
zabezpečiť
vo svojej kompetencii to, čo mu patrí,
v procese
transformácie
a odštátnenia ekonomiky je diskutabilné, či má
byť
väčšia a aká má byť, ale nesporne v jednom i druhom prí-
pade je to
predurčené výškou rozpočtu
a jeho rozdelením,
ktoré
sa udialo tu v parlamente. Čiže to je z mojej strany
neprekročiteľné
a môžem v ročných plánoch alebo rozpočtoch
diskutovať
s podpredsedom vlády a ministrom financií skutoč-
ne
len o vylaďovaní.
Aj ja by som bol radšej, keby sme mali 5
miliárd na to,
aby
sme problém zateplenia bytov
realizovali naraz, aby bol
efekt.
Ale pýtam sa aj tých, ktorí mi to radia, prečo to oni
neurobili,
keď boli v podobnej funkcii ako ja. Asi by mi od-
povedali,
že neboli na to prostriedky v rozpočte
a boli iné
priority,
ktoré doniesla doba, život a tie sa
rešpektovali,
tu
je odpoveď aj na túto časť otázky, prečo sa to nerobí
komplexne
alebo vo väčšom rozsahu, aby efekt bol
čo najlep-
ší.
Môžem
vás ubezpečiť, že merná spotreba elektrickej
energie na jednotku
výroby na Slovensku klesá, môžem vás
ubezpečiť
- v nedeľu môžete chodiť na graf
spotreby do Slo-
venských
elektrární, kam chodí generálny
riaditeľ každú ne-
deľu,
ja tam tiež občas chodievam -, že prudko
rastie spot-
reba
elektrickej energie. Rastie preto, že rastie priemysel-
ná
výroba a vzťah mernej spotreby má
správnu tendenciu, ne-
hovorím,
že dostatočnú. Teda klesá merná spotreba. Môžem vás
ubezpečiť
a môžete si to skontrolovať, parlament
na to mož-
nosti
má, že ani jedna akcia, ktorá bola schvaľovaná a je
schvaľovaná, nedostala od ministra pre životné
prostredie
výnimku,
ak nespĺňala tie kritériá, ktoré platia
zo zákona.
A
hlavne v roku 1999, keď bude takpovediac "finito" a nastú-
pia
tvrdé európske normy, nás nejaká robota bude čakať, pre-
tože
programovo sa približujeme k limitom povolených emisií,
v
niektorých prípadoch to možno nebude celkom na tej úrovni,
ale
to je už otázka budúcej diskusie.
Povedal som si, že nebudem veľmi konkrétny, ale vzhľa-
dom na to,
že niektoré veci boli spomenuté, fascinuje ma
poznámka
o Calexe. Môžem vám povedať, že keby
som bol mini-
strom
vtedy, keď sa Calex robil so
Samsungom, tak by nemal
takú
podobu, akú má. Má hanebnú podobu, zmluva je hanebná,
pretože
sa kúpila licencia na technológiu výroby kompreso-
rov,
tá sa zaplatila na drevo a urobil sa spoločný podnik na
obchodné činnosti, na starú kvalitu. Čiže pustil
sa trh
a
Kórejčania nie sú v spoločnom podniku pri výrobe vlastného
kompresoru.
Kto bol pri tom, nech si spytuje svedomie. Ja
viem,
kto bol pritom, a môžem vám dať aj
dokumenty, mám ich
meter
a pol, v akom je to v stave, takže
o to väčšmi ma tá
zmienka
prekvapila.
Samozrejme, Calex je súčasťou strojárskeho
priemyslu,
počítame
s ním a myslíme, že v procese
privatizácie sa rie-
šenie
nájde, i keď rokovania sú nekonečne tvrdé. Postavili
sme
situáciu veľmi vyhranene a ponúkli sme Samsungu privati-
zovať
Calex za predpokladu, že zaplatia za
linku a za Calex
toľko, koľko sme
zaplatili my plus nevyhnutné
investície.
A
čuduj sa svete, zrazu je to pre
nich neprijateľné, je to
pre
nich drahé. Za to, za čo to predali nám, je im to drahé.
Tak
sa pýtam vyjednávačov, ako teda rokovali, ako obhajovali
záujmy
tohto štátu. (Hlasy v sále.) Stačí si zobrať termín
zmluvy
a vieme, kto bol minister a kto bol pri moci. Pred-
pokladám,
že nie je mojou úlohou to tu povedať. Ale je to
hanba, to vám
môžem povedať, a je to čítanie "na parádu"
A
dokonca máme aj dokument, keď
jeden z mojich predchodcov
poveril
vtedajšieho generálneho riaditeľa
Calexu, aby dovo-
lil
zmenu stanov z majoritného účastníka Calexu tak, aby ma-
li
majoritné postavenie minoritní.
Hovorím to takýmto tónom, pretože človek niekedy
žasne,
keď
tí, ktorí boli pri tom, chcú
dokonca ešte aj poučovať.
Ale
ospravedlňujem sa za túto poznámku,
samozrejme, nechcem
to
hovoriť takto, ale je to k dispozícii a, pán poslanec,
môžeme
o tom diskutovať, aj vám to ukážem. (Hlas v sále.)
Vtedy
boli vaši, nie? Vtedy boli vaši,
môžeme si o tom po-
diskutovať,
ale už nebudem týmto smerom hovoriť.
Záverom
by som chcel poďakovať za obsiahlu diskusiu.
S
veľkou časťou súhlasím a
predpokladám, že mnohé poznámky
budú
zabudované, pretože mnohé už medzitým doniesol aj život
vo
vývoji. Môžem len toľko povedať, že od
roku 1990 som bol
zhrozený
destabilizáciou pozície našej vedy a
školstva. Ne-
patrím
medzi tých, ktorí sa o to pričinili. Tú
pripomienku,
samozrejme,
beriem a konečne sa nám po dlhom čase podarilo
dostať
do rozpočtu kapitoly ministerstva
hospodárstva i ne-
jaké
peniaze na vedu a techniku. I keď ich
nie je veľa, ale
konečne
je niekoľko stoviek miliónov. Bude na nás aj možno
na
vás tu prítomných, ktorí sa profesne tým zaoberáte, aby
sme
ich alokovali, ako sa moderne hovorí, umiestnili čo naj-
lepšie
tak, aby efekt bol čo najväčší.
Pokiaľ sa týka verejnej diskusie, dovoľte
mi len pre-
behnúť,
kde a kedy sa to prerokovalo. 18. 10. v Žiline na
akcii Novotech "Hlavné zámery priemyselnej politiky", na
konferencii
"Zásadné otázky rozvoja vedy a techniky", takis-
to
na "Slovensko - siločiara Európy" 10. až 12. 10. 1995,
pán
štátny tajomník Brheľ na konferencii,
medzitým v rakús-
kom
Marenburgu, priemyselná politika,
vystúpenie na konfe-
rencii,
takisto štátny tajomník. Podobne "Globalizácia prie-
myselných
politík Slovenska" vystúpenie a diskusia na konfe-
rencii
"Slovensko - siločiara Európy a sveta na prahu 3. ti-
sícročia",
takisto v desiatom mesiaci atď. atď.
Tým nechcem
povedať, že formálne
sa to nemohlo urobiť ináč, alebo že
formálne
nemohla prebehnúť táto diskusia.
Dovolím si ešte jednu poznámku, že z hľadiska ekológie
sú
závažnejšie tie veci, ktoré hovoria o
energetike, baníc-
tve
a podobne, ale čestne vám hovorím,
že to čo tu zaznelo
od
niektorých pánov poslancov a poslankýň, aby sa to kvanti-
fikovalo,
v priemyselnej politike sa to nedá,
pretože to sú
technické
veličiny, ktoré sa musia vyrátať na základe kon-
krétnej
investičnej akcie a z toho titulu
všetko to, čo tu
už
naznačil pán poslanec Hofbauer.
Čiže ďakujem za pripomienky a chcem povedať, že určite
gro
toho, s čím súhlasíme, pretavíme do novej podoby tak,
aby
mala väčšiu vypovedaciu schopnosť a
bola zrozumiteľnej-
šia
v súlade s tým, čo som tu povedal na celú oblasť straté-
gie
rozvoja spoločnosti a vypracovania
jednotlivých politík
a
v rámci toho i hospodárskej politiky a
priemyselnej poli-
tiky.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem,
pán minister. Keďže
rozprava je uzatvorená,
nebudem dávať faktické pripomienky, jedine ak
by to malo
charakter
procedurálneho návrhu. So záverečným slovom vystú-
pi
pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
pani poslankyne, páni poslanci,
v súlade so svojím programovým vyhlásením
vláda Sloven-
skej
republiky vypracúva, prerokúva,
schvaľuje a postupne
predkladá
na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky
zásadné
materiály svojej politickej,
hospodárskej a sociál-
nej
politiky rozvoja našej spoločnosti.
Vypracovanie a ria-
denie sa podľa
takýchto zásadných materiálov
si vyžaduje
nielen
kritickú analýzu východísk a reálne konštruktívne ce-
lospoločensky
prospešné smerovanie zámerov a cieľov. Vyžadu-
je si predovšetkým atmosféru celospoločenskej konštruktív-
nosti
spolupráce pri zásadných smeroch záujmov štátu, reš-
pektovanie
zásad parlamentnej demokracie, pretože opak vedie
k
permanentným spoločenským otrasom, prerušovaniu kontinuity
realizácie
koncepcií s dôsledkom retardačných potácaní.
Naša
spoločnosť takéto stavy zažila
v roku 1991 aj
v
roku 1994, keď demokraticky ustanovená vláda bola dva razy
zamenená
dočasnými, voľbami neustanovenými
vládami, a ktoré
boli
opäť nahradené po voľbách vládami
ustanovenými na báze
volieb. Šesť zmien
vlády od roku 1990, z toho
tri vlády
v
podmienkach spoločného štátu a tri vlády v samostatnej re-
publike,
sú tým najhorším prostredím na
realizáciu koncepč-
ných, dlhodobých, pozitívnych a konštruktívnych koncepcií
jednotlivých rezortov aj
odvetví, a to bez ohľadu na to,
ktorej
vlády sa to týka, a trúfam si tvrdiť, že aj keby bolo
šesť vlád
rovnakého politického zoskupenia,
jednoducho
prichádza
k prerušeniam kontinuity vývoja.
Viac ako
čohokoľvek sa to týka koncepcie
priemyselnej
politiky Slovenskej republiky, ktorú prvý
raz prerokúvame
v
takejto ucelenej forme až v súčasnosti. Naša prosperita,
ekonomický
vývoj, sociálne istoty, rozvoj kultúry, vzdela-
nosti
aj bezpečnosti - to všetko závisí od
životaschopnosti
nášho
ekonomického potenciálu, schopnosti priemyslu vyrábať,
produkovať
výrobky v žiaducom sortimente súčasného európske-
ho a
svetového štandardu kvality,
a predovšetkým našej
schopnosti
ich realizovania na svetovom trhu. Priemysel Slo-
venskej
republiky za dlhé desiatky rokov bol budovaný ako
prívesok
svojho domínia a súčasť východného trhu RVHP, takže
veľké
množstvo našich priemyselných kapacít
bolo budovaných
v
súlade s vtedajšími potrebami, a nie našimi súčasnými mož-
nosťami
a potrebami.
Po
roku 1989 sa
pre náš priemysel
rozpadol druhý
z
uvádzaných okruhov a po roku 1993 zanikol aj okruh prvý.
Náš
priemysel sa teda ocitol vo veľmi náročnom prostredí,
v
priebehu ktorého sa transformujú naše zahraničné vzťahy
a
toky a transformujú sa i naše vnútorné
a vlastnícke vzťa-
hy.
Na tieto východiská by mala nadväzovať aj reštrukturali-
zácia celej našej
priemyselnej výroby. Materiál,
ktorý tu
prerokúvame,
vychádza z analýzy nášho hospodárskeho vývoja
za
uplynulé roky, zo zhodnotenia jeho
koordinát, extrapolá-
cie
ďalšieho trendu hospodárstva a s úsilím o formulovanie
zásad štátnej priemyselnej politiky. Jej cieľom v procese
realizácie
je vytvorenie transformácie,
revitalizácie a re-
štrukturalizácie
so zámerom dosiahnutia efektívnosti
hospo-
dárskeho
rastu a takých štrukturálnych zmien, ktoré budú za-
bezpečovať výrobu konkurencieschopnej produkcie s
vysokou
produktivitou
práce, pridanou hodnotou a efektívnou štruktú-
rou
zamestnanosti.
Návrh priemyselnej politiky rešpektuje postupne klesa-
júcu
dynamiku súčasných komparatívnych výhod
Slovenskej re-
publiky
v rámci medzinárodného podnikania, a to hlavne lacnú
pracovnú silu, mzdovú prácu a podhodnotené
ceny energie,
pretože
budovať výhľad rozvoja iba na tomto je nemožné. Kon-
cepcia
súčasne vychádza z potreby adaptácie štruktúr prie-
myslu
Slovenskej republiky na parametre podobné vyspelým ob-
dobným
malým štátom západnej Európy, pretože
priemysel Slo-
venskej republiky je preťažený v odvetviach
výroby kovov,
ťažkej
chémii, ťažkom strojárstve, v prvotnom spracovaní ro-
py,
ťažkej petrochémii, a naopak nedostatočný je v spracova-
teľskom
priemysle s veľmi výraznými
štrukturálnymi medzera-
mi.
Na pohľad sa môže zdať, že prerokúvaný
materiál je nad-
merne
skeptický, čo dokumentuje iba veľmi zdržanlivý opti-
mizmus a
bez jednoznačného vyhlasovania jedinej správnej
cesty,
jediného optimálneho riešenia aj
výsledku, a to ešte
v
presne stanovenom termíne. Treba si
však vyjasniť, že ta-
kýchto lacných a
jednoduchých riešení, na
ktoré sme boli
v
nedávnej minulosti zvyknutí, už niet. A
prerokúvaný mate-
riál
naopak uvádza celé spektrum veľkého
množstva jednotli-
vých
krokov, v širokom zábere okruhov, ktorých výsledným sy-
nergickým
efektom má byť trvalý, spoľahlivý a
dynamický po-
sun
vpred našej priemyselnej sféry ako kompilát dvoch zá-
kladných
prístupov, a to sektorového a liberálneho.
122 strán textu a 30 strán príloh
materiálu predstavuje
objem,
ktorý je mierne nad hranicou čítavosti. Nejde tu však
o
beletriu. Materiál je primerane
podrobný a dostatočne ob-
siahly,
aby tvoril rámec orientácie našej priemyselnej poli-
tiky,
ktorého odpočet a projekčné kroky je
odôvodnené robiť
až
následne s väčším časovým odstupom.
Dotknem sa niektorých okruhov problematík, ktoré môžu,
ale
aj nemusia akcelerovať pozitívne trendy
nášho hospodár-
stva
a priemyslu a za také považujem vládne rozvojové pro-
gramy priemyslu.
Je nemálo programov,
ktoré pokračujú
z
predchádzajúcich rokov. Ak sú úspešné, je účelné ich akce-
lerovať.
Ak sú neúspešné, je vhodné zvážiť účelnosť pokračo-
vania
v nich. Z predloženého materiálu však nie je jedno-
značné, do ktorej
z dvoch kategórií uvádzané
rozpracované
programy
prináležia, pretože finančné čiastky na ne vyčlene-
né
sú priveľké na neefektívne programy a
primalé na výrazný
pozitívny
vstup. Za takéto programy považujem napríklad pro-
gram znižovania spotreby energie v
oblasti bývania. Ďalej
program zavádzania čistejších technológií je
výnimočným vý-
znamným projektom, ktorý má za cieľ prejsť od zastavenia
znečisťovania
prostredia "na konci potrubia" technologického
procesu
do zníženia znečisťovania jeho
jednotlivých techno-
logických
vstupov v procese výroby. Tento program
je v behu
už
dlhší čas. Jeho nositeľmi sú zahraničné zdroje, hlavne
z
Nórska a Spojených štátov amerických.
Je dosť nepochopiteľné, že na rok 1996
rezort vôbec ne-
uvažuje
so vstupom domácich zdrojov, iba so zdrojmi zahra-
ničnými
a mimorozpočtovými, čím sa nevysiela
priaznivý sig-
nál
k týmto zahraničným partnerom. Treba upozorniť, že vstup
zahraničných partnerov je podmienený aj finančnou
účasťou
slovenskej strany a
bolo by teda krajne nežiaduce, ak by
program
z týchto dôvodov nebol vecne ukončený, pretože o je-
ho
pozitívach nie sú spory.
Vládou predložená a parlamentom
prerokúvaná priemyselná
politika
Slovenskej republiky predstavuje prijateľný kompro-
mis
medzi globálnosťou a detailnosťou záberu problematiky vo
sfére
vecnej, aj operatívnosti a stratégie z pohľadu časové-
ho,
konkretizácie jednotlivých krokov z
pohľadu vecnej rea-
lizácie,
adaptabilnosti postupov a optimalizácie vecných re-
alizácií. Materiál poskytuje dostatočný a primeraný
vecný
i
časový priestor. Materiál nie je taxatívne uzavretý, ale
je
otvorený a umožňuje jeho adaptabilnosť.
Preto predložený
materiál
odporúčam po prerokovaní, čo sa udialo, zobrať na
vedomie.
Pani poslankyne, páni poslanci, myslím, že k rozprave,
ktorá
tu odznela, z mojej strany v podstate už nie sú po-
trebné ďalšie
závery, vyčerpávajúce sa o
týchto veciach
zmienil predkladajúci pán minister hospodárstva. Podobný
charakter,
ako malo prerokúvanie v pléne, v podstate mala aj
diskusia na
pôde výboru pre
hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie, kde na jednej strane
sa namietalo, čo všetko
by
v materiáli malo byť, na druhej strane
sa rovnako namie-
talo,
že materiál je veľmi obsiahly a mal by byť stručnejší.
A
takto by bolo možné tieto
antagonistické rozpory stavať
vedľa seba, že
sa vlastne vzájomne viac-menej
vylučovali.
Priznám,
že je to v podstate pozitívny jav, pretože materiál
je
zrelý na diskusiu, je zrelý na polemiku
a nie je uzavre-
tý.
Azda
k tým početným odvolávkam
na Japonsko ako náš
vzor.
Domnievam sa, že je to veľmi obtiažne, pretože Japonci
majú v
prvom rade absolútne
odlišný celý životný štýl,
počnúc doživotnosťou zamestnania, minimálnymi dovolenkami,
rabiátnym
pracovným časom. A ešte k toľko spomínanému inšti-
tútu
MITI. Ten nevydáva žiadne záväzné direktívy, vydáva od-
porúčania.
Kto ich chce rešpektovať, môže, kto nechce, nemu-
sí.
Ale MITI má takú váhu, že nik si ho
netrúfa nerešpekto-
vať.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
okrem návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej repub-
liky,
ktorý ste k materiálu dostali a ktorý vyplynul z roko-
vania
vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,
odzneli
dva doplňovacie návrhy na uznesenie, a to od pána
poslanca
Černáka a pána poslanca Lysáka. Pán poslanec Černák
v
návrhu na uznesenie odporúča nasledovný text: Národná rada
Slovenskej
republiky prerušuje rokovanie o
priemyselnej po-
litike
a po A - žiada vládu Slovenskej republiky uviesť ju
do súladu so
zákonom číslo 127/1994 Z. z. o
posudzovaní
vplyvov
na životné prostredie, doplniť o informáciu, ako bo-
li
splnené úlohy v časti B uznesenia vlády Slovenskej repub-
liky
číslo 706 z 26. septembra 1995 a
ten istý bod A - do-
pracovať
priemyselnú politiku Slovenskej
republiky v zmysle
pripomienok
z rozpravy v Národnej rade Slovenskej
republiky
do
30. 6. 1996. A v časti B
odporúča životnému prostrediu
urobiť verejnú diskusiu o priemyselnej politike
a urobiť
diskusiu s nevládnymi organizáciami,
takisto do termínu
30.
6. 1996.
Osobne tento návrh uznesenia nepodporím,
a to tým skôr,
že
blok poslancov za Demokratickú úniu nakoniec sám deklaro-
val,
že nepodporí prijatie tohto materiálu ako celku.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán
poslanec, chcem sa spýtať,
či ste ako spoločný
spravodajca ukončili záverečné slovo. Ak áno, prosím,
aby
ste
teraz uvádzali hlasovanie v tom poradí,
ako návrhy pri-
šli,
presne to, čo ste začali robiť.
Prosím, dajte slovo pánu poslancovi
Mikloškovi.
Poslanec F. Mikloško:
Pán spravodajca, chcel by som vedieť, ako
sa tam dosta-
li
tie nevládne organizácie, tá
diskusia. Teraz je program
o
priemyselnej politike. Ako to súvisí?
Poslanec R. Hofbauer:
Uvádzam textáciu, ako mi ju predložil pán
poslanec Čer-
nák
ako návrh na uznesenie.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Kunc - procedurálna
poznámka.
Poslanec B. Kunc:
Ja som sa chcel vo faktickej poznámke,
pán podpredseda,
vrátiť
k svojmu návrhu. Požiadal som pána
ministra, aby za-
ujal
stanovisko k tomu, či by nám ministerstvo nemohlo na
dvadsiatich
stranách predložiť výťah s koncepciou a
progra-
mom,
pretože...
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prepáčte, pán poslanec, iste máte pravdu,
ale keďže bo-
la
uzatvorená rozprava, už som nemohol dať
faktickú poznám-
ku.
Môže si to vyžiadať od ministra výbor.
Pani kolegyňa, procedurálna pripomienka?
Prosím, zapni-
te
mikrofón pani poslankyni Rusnákovej.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán spravodajca zabudol spomenúť môj
návrh, ktorý bol
procedurálny
a obsahoval 5 návrhov na uznesenie.
Poslanec R. Hofbauer:
Písomné
návrhy som dostal dva - od
poslanca Černáka
a
od poslanca Lysáka. Žiaden iný
nie. Takže uvádzam tie,
ktoré
mám k dispozícii.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dobre. Tak ako sme sa dohodli, pán spoločný spravodaj-
ca,
pokračujte v uvádzaní hlasovania.
Prosil by som zatiaľ kolegyňu
Rusnákovú, aby napísala
svoje
pripomienky a odovzdala ich spoločnému
spravodajcovi.
Budeme
o tom hlasovať na záver. Nech sa páči, hlasujeme.
Poslanec R. Hofbauer:
Načo?
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Keď nie, nie. Prosím, to je vaše právo.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, návrh uznesenia, ktorý predložil pán
poslanec Černák, som
uviedol v plnom texte. Odporúčam ho
neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prezentujme sa a zároveň
hlasujme o návrhu uznesenia
pána
poslanca Černáka. Pán spoločný
spravodajca ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Černáka sme nepri-
jali.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem,
pán predsedajúci. Druhý
pozmeňovací návrh,
ktorý
som dostal písomne, je od pána poslanca Lysáka. Znie
nasledovne
(je to súčasť uznesenia, o ktorom budeme hlasovať
ako
celku): Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde
Slovenskej
republiky, aby predložila Národnej rade Sloven-
skej
republiky spresnený variant
priemyselnej politiky Slo-
venskej
republiky do 30. 9. 1997.
Žiadam hlasovať o tomto návrhu uznesenia
a odporúčam ho
prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
návrh odporúča prijať.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme prijali.
Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia
ako celku vrá-
tane
schválených zmien a doplnkov. Prosím,
kolegyne a kole-
govia,
prezentujme sa a zároveň hlasujme o
návrhu uznesenia
ako
celku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky
vzala
na
vedomie uznesenie k priemyselnej
politike Slovenskej re-
publiky.
Pán minister, pán spoločný spravodajca, ďakujem vám za
spoluprácu.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem aj ja.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, pristúpime k š
t v r t é m u bodu pro-
gramu,
ktorým je
Koncepcia transformácie sociálnej sféry Slovenskej re-
publiky.
Materiál máte predložený ako tlač číslo 318 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 318a, ktorej súčasťou je aj návrh
uznesenia
Národnej rady Slovenskej republiky.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
koncepciu trans-
formácie
sociálnej sféry uvedie ministerka práce, sociálnych
vecí
a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Pani
ministerka,
máte slovo.
(Hlasy v sále.)
Nie je otvorená rozprava.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
návrh koncepcie transformácie sociálnej sféry sa pred-
kladá
ako jeden zo základných
dokumentov, ktorým sa napĺňa
Programové
vyhlásenie vlády Slovenskej
republiky. Týmto sa
zároveň plní úloha,
ktorá bola uložená nášmu
ministerstvu
plánom
práce vlády na rok 1995 a zároveň napĺňame záväzok
vlády
prijatý v Generálnej dohode na rok 1995.
Predložená koncepcia je zásadným prelomovým dokumentom
nielen
pre celú oblasť sociálnej sféry, ale aj pre oblasť
makroekonomiky.
K zmenám existujúceho systému sociálnej sfé-
ry
bolo potrebné pristúpiť najmä z toho dôvodu, lebo dote-
rajšie princípy, na ktorých bola vybudovaná
celá sociálna
sféra
minulého režimu, už nezodpovedali
vzťahom v ekonomic-
kej
sfére, založeným v transformačnom procese, a boli s nimi
v
priamom rozpore. Koncepcia teda reaguje
na zmeny vyvolané
ekonomickou
transformáciou, pričom vychádza z
doteraz usku-
točnených
zmien v sociálnej oblasti. Tento materiál vytyčuje
len
základné smery transformácie do
budúcnosti, pričom kla-
die
dôraz na presadenie základných princípov, ktorými sú:
- ústup od paternalizmu,
- osobná
zodpovednosť občana za svoj osud
a za osud
svojej
rodiny,
- štátna garancia dôstojného života
občanov,
- sociálna solidarita,
- participácia občanov na svojich
právach,
- adresnosť poskytovaných plnení,
- ochrana a rozvoj prirodzených
vlastníckych práv obča-
nov,
- presadzovanie sociálnej spravodlivosti,
- sociálne partnerstvo.
V procese transformácie sociálnej sféry kladieme dôraz
na
zabezpečenie sociálnej únosnosti
politických a hospodár-
skych
zmien, sociálneho rozvoja a podielu
Slovenskej repub-
liky
na integrácii sociálnej sféry v
európskych a svetových
dimenziách.
Z vecného hľadiska sa predložená
koncepcia zao-
berá riešením transformácie ekonomických, t. j. pracovných
aktivít občanov, a
transformácie sociálneho
zabezpečenia.
Pri transformácii ekonomických, pracovných aktivít ob-
čanov
v koncepcii kladieme dôraz na zmeny v
oblasti pracov-
ných vzťahov, a
to predovšetkým na
odčlenenie pracovných
vzťahov zamestnancov verejnej služby od pracovnoprávnych
vzťahov,
ďalej na rozvoj a posilnenie
participačných mecha-
nizmov kolektívneho vyjednávania a tripartizmu, na zmeny
v
oblasti zamestnanosti, najmä z hľadiska
rozvoja a trhu
práce,
zmeny v oblasti pracovných príjmov,
komplexné rieše-
nie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Pri transformácii sociálneho zabezpečenia sú kľúčovými
otázkami
vybudovanie systémov základného
sociálneho poiste-
nia
postaveného na nových princípoch, patrí sem nemocenské
a
dôchodkové poistenie, vybudovanie a postavenie princípov
doplnkového
dôchodkového poistenia, vybudovanie a postavenie
úrazového
poistenia, nanovo ponímame štátnu
sociálnu podpo-
ru, nanovo sociálnu pomoc založenú na
princípe plurality
subjektov
a na aktívnej participácii občana pri
prekonávaní
svojej
nepriaznivej sociálnej situácie.
Na úspešné naplnenie koncepcie transformácie sociálnej
sféry
je nevyhnutné stanoviť priority realizácie jej jednot-
livých
krokov. Tieto sú premietnuté vo vecnom a časovom har-
monograme
postupnosti základných krokov,
ktorý je súčasťou
tejto
koncepcie. Úlohy uvedené v tejto časti
materiálu pre-
sahujú
kompetenčný rámec ministerstva práce, sociálnych vecí
a
rodiny, pretože transformácia sociálnej sféry nie je zále-
žitosťou
len tohto rezortu, ale jej súčasťou sú aj viaceré
otázky,
ktoré budú riešiť vo svojej kompetencii iné rezorty,
napríklad
ministerstvo financií, ministerstvo zdravotníctva,
ministerstvo školstva, ministerstvo výstavby, ministerstvo
obrany,
ministerstvo spravodlivosti,
ministerstvo hospodár-
stva
a ďalšie, ale aj verejnoprávne
inštitúcie, ako je Fond
zamestnanosti,
Sociálna poisťovňa a Všeobecná
zdravotná po-
isťovňa.
Z tohto dôvodu sú vo vecnom a časovom
harmonograme
v
časti C zapísané úlohy, ktoré považujeme za súčasť naplne-
nia
koncepčných zámerov transformácie sociálnej sféry.
Pri koncipovaní predloženého materiálu,
pri stanovovaní
prioritných
krokov a zostavovaní vecného a časového harmo-
nogramu sme dospeli
k záveru, že niektoré z úloh vecného
a
časového harmonogramu sú už prijaté v pláne práce vlády na
rok
1995 a v pláne legislatívnych úloh vlády na rok 1995,
ale
niektoré z nich bude potrebné presunúť na iný termín.
Z
toho dôvodu sa navrhuje v návrhu
uznesenia zaviazať mini-
sterku predložiť
po schválení návrhu
koncepcie návrh na
úpravu
uvedených dokumentov vlády, a to v súlade so schvále-
ným
vecným a časovým harmonogramom úloh
koncepcie transfor-
mácie
sociálnej sféry.
Rada
by som dala do vašej pozornosti informáciu, že
príprava
návrhu koncepcie prebiehala vo viacerých etapách,
v
prvej etape, t. j. koncom roka 1993 a začiatkom roka 1994
predložilo
ministerstvo prvý variant koncepcie. V tomto čase
bol
zriadený poradný výbor Rady hospodárskej a sociálnej do-
hody
pre sociálnu reformu, v ktorom mali zastúpenie aj rôzne
neštátne subjekty.
Po zmenách vlády
v marci 1994 došlo
k
prerušeniu prác na koncepcii, poradný výbor sa nezišiel
ani
raz. Práce pokračovali po nástupe súčasnej vlády.
V priebehu prípravy materiálu sa uskutočnilo 17 zasad-
nutí
poradného výboru tripartity a celý rad ďalších rokovaní
v
užšom kruhu odborníkov. Materiál
sme pripravovali za ak-
tívnej účasti odborov a zamestnávateľov, ako aj
Sociálnej
poisťovne
a Fondu zamestnanosti. Pripomienky
týchto subjek-
tov
sme plne rešpektovali a zapracovali.
Materiál schválila
Rada
hospodárskej a sociálnej dohody 27. 9.
1995 s tým, že
sa
následne prerokúval ešte raz v poradnom
výbore a doplnil
sa
o pripomienky.
Uznesením číslo 944 zo dňa 12. 12. 1995
vláda koncepciu
schválila. Materiál som predložila bez rozporov
do vlády.
Súbežne
s prípravou koncepcie boli vypracované
návrhy zásad
zákona
o sociálnom poistení, zásady zákona o sociálnej pomo-
ci,
zásady štátnej sociálnej podpory, návrh
zákona o dopln-
kovom dôchodkovom
poistení zamestnancov, návrh koncepcie
účasti
fyzických a právnických osôb pri
poskytovaní sociál-
nych
služieb, návrh koncepcie rodinnej politiky a návrh kon-
cepcie
politiky zamestnanosti.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pani ministerka. Prosím spoločnú
spravodajkyňu
výborov
poslankyňu Martu Aibekovú, aby
podala správu o vý-
sledkoch
prerokovania predloženého materiálu vo výboroch Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu
výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky o výsledku
prerokovania koncepcie
transformácie
sociálnej sféry Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím číslo 727
z 8. januára 1996 pridelil
koncepciu
transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky všetkým
výborom
Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového
a
imunitného výboru Národnej rady a
Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky
pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych
funkcionárov na prerokovanie do 19. januára 1996.
Zároveň
poveril
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne ve-
ci,
aby vypracoval spoločnú správu o výsledku prerokovania
uvedeného
materiálu vo výboroch a návrh na
uznesenie Národ-
nej
rady Slovenskej republiky.
Koncepciu transformácie sociálnej sféry Slovenskej re-
publiky
zobralo na vedomie a odporučilo Národnej rade Slo-
venskej
republiky zobrať na vedomie bez ďalších odporúčaní
šesť
výborov Národnej rady Slovenskej
republiky a to ústav-
noprávny
výbor, výbor pre financie,
rozpočet a menu, výbor
pre
pôdohospodárstvo, výbor pre zdravotníctvo a sociálne ve-
ci,
výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a
šport a zahraničný
výbor.
S
koncepciou transformácie
sociálnej sféry Slovenskej
republiky
vyjadrili súhlas a odporučili Národnej rade Slo-
venskej
republiky zobrať na vedomie bez ďalších odporúčaní
dva
výbory, a to výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a pod-
nikanie
a výbor pre verejnú správu, územnú
samosprávu a ná-
rodnosti.
Koncepciu transformácie sociálnej sféry Slovenskej re-
publiky
zobral na vedomie s ďalším odporúčaním pre Národnú
radu
Slovenskej republiky jeden výbor, a to výbor pre život-
né
prostredie a ochranu prírody. Tieto
návrhy a odporúčania
sú
v časti B, resp. je to len jedno odporúčanie.
Iba jeden výbor, a to výbor pre
obranu a bezpečnosť,
neprijal
platné uznesenie, pretože podľa § 48
ods. 1 zákona
Slovenskej
národnej rady číslo 46/1989 Zb. o rokovacom po-
riadku
Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov
nevyslovila
s ním súhlas nadpolovičná väčšina
všetkých čle-
nov
výboru.
V časti B je uvedený návrh a odporúčanie
výboru pre ži-
votné prostredie a ochranu prírody a
ten znie: "Požiadať
vládu
Slovenskej republiky, aby predložila
koncepciu trans-
formácie sociálnej
sféry Slovenskej republiky na verejnú
diskusiu."
Nebudem odporúčať prijať toto
odporúčanie vzhľa-
dom
na to, ako v záverečných slovách
vysvetlila pani minis-
terka, že táto
diskusia prebieha na
odbornej úrovni a za
účasti
pracovníkov, ktorí v tejto oblasti
pracujú, od roku
1993,
keď aj v minulom volebnom období táto koncepcia bola
predložená
garančnému výboru, t. j. výboru pre zdravotníctvo
a
sociálne veci.
V ďalšej časti je návrh na uznesenie, ktoré znie: "Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky berie na vedomie koncepciu
transformácie
sociálnej sféry Slovenskej republiky."
Vážený
pán predsedajúci, to je spoločná správa, kom-
plexne
prednesená, tak ako ju všetci máte pod číslom 318a.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem pani poslankyni Aibekovej a
žiadam ju, aby zau-
jala
miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov.
Otváram rozpravu o štvrtom bode nášho
programu. Do roz-
pravy
sa zatiaľ prihlásili dvaja poslanci.
Ako prvý vystúpi
pán
poslanec Hanker.
Poslanec J. Hanker:
Vážená pani ministerka,
vážený pán predsedajúci Národnej rady,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vo svojom krátkom diskusnom príspevku
nechcem rozoberať
vecnú
stránku tohto materiálu, ale poukážem na jeho systémo-
vý
charakter. Predkladaná Koncepcia
transformácie sociálnej
sféry
vychádza totiž z toho, aby bol
vytvorený ucelený kom-
plexný
rámec pre všetky zmeny, ktoré treba v sociálnej sfére
vykonať
a ktoré tvoria súčasť zmien a celkových spoločen-
ských
procesov po roku 1989.
Obťažnosť pri tvorbe tohto materiálu bola najmä v jeho
ojedinelosti
a originálnosti aj v rámci ďalších
transformu-
júcich
sa ekonomík vo svete. Teda dá sa
povedať, že koncep-
cia,
ktorú máte na stole, by mohla byť vzorom. Treba zdôraz-
niť
aj to, že koncepcia akceptuje ten fakt,
že proces pre-
mien sociálnej sféry má permanentný a časovo
neohraničený
charakter
s potrebou riešenia tak aktuálnych, ako aj per-
spektívnych
úloh, ktoré sa objavujú v oblasti pracovných ak-
tivít
občanov aj vo sfére sociálneho zabezpečenia.
Ide teda o sociálnu
koncepciu, ktorú treba chápať ako
otvorený
dynamický systém s vecnou nadväznosťou
aj na ciele
a
úlohy, ktoré sa budú riešiť v iných
rezortoch a sú zakot-
vené
v koncepciách uvedených v správe, napríklad v koncepcii
priemyselnej
politiky, koncepcii vzdelávania
mládeže a do-
spelých,
v koncepcii regionálnej politiky, koncepcii zdra-
votníctva
a v ďalších koncepciách, ktoré sú uvedené v jed-
notlivých
materiáloch.
Stratégia transformácie sociálnej sféry
predpokladá vy-
medzenie
priorít realizácie v jej jednotlivých krokoch, kto-
ré sú
obsiahnuté v predloženom
harmonograme realizácie.
V
rámci uvedeného systému transformácie celej sociálnej sfé-
ry
tvoria potom subsystémy koncepcie,
zamerané na čiastkové
problémy, napríklad
Koncepcia štátnej rodinnej politiky,
Koncepcia ceny práce,
Koncepcia kolektívneho
vyjednávania
a
podobne, ale sú subsystémy aj vo forme návrhov už konkrét-
nych
zákonov, ktoré umožňujú realizáciu aktuálnych problémov
v
sociálnej oblasti. Niektoré z týchto
zákonov už boli rea-
lizované
v priebehu celého procesu, ako sme počuli od pani
ministerky,
a jednoznačne zapadajú do predloženej koncepcie.
Za prínos tohto materiálu treba pokladať aj to, že mi-
nisterstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny chce na predlože-
nú
koncepciu nadviazať a vypracovať v
ďalšom koncepciu roz-
voja
ľudských zdrojov, v ktorej bude zahrnutá sociálna sféra
v
tom najširšom zmysle slova. Aby však transformácia sociál-
nej sféry
bola úspešná, treba
dôsledne uplatniť princíp
transparentnosti a previazanosti jednotlivých systémov a,
samozrejme,
podsystémov. Preto táto koncepcia musí byť zá-
väzná
nielen pre jej tvorcu, t. j. ministerstvo práce, so-
ciálnych
vecí a rodiny, ale dôsledne akceptovateľná aj os-
tatnými
rezortmi a celou štátnou správou.
Mal som
tú česť byť pri tvorbe
predloženej koncepcie
a
zúčastniť sa s kolektívom na riešení niektorých výskumných
úloh
s ňou súvisiacich. Môžem povedať, a to
sa tu už spomí-
nalo,
že táto koncepcia nebola šitá, ako sa ľudovo hovorí,
horúcou
ihlou. Jej prvý variant vypracovalo
ministerstvo už
v
roku 1993 a po polročnom prerušení práce, zo známych poli-
tických
dôvodov, koncepcia dostala podobu,
v akej je v sú-
časnosti predložená. Treba zdôrazniť aj tú
skutočnosť, že
koncepcia
prešla rozsiahlym pripomienkovým konaním, medzire-
zortným,
v rámci odborov, v Konfederácii
odborových zväzov,
v
rámci Asociácie zamestnaneckých zväzov,
vo výskumných ús-
tavoch
a s koncepciou vyslovila súhlas aj Rada
hospodárskej
a
sociálnej dohody.
Časti tejto koncepcie sa už priebežne
publikovali a od-
borná
verejnosť bude mať možnosť
oboznámiť sa s materiálom
aj
prostredníctvom časopisov Práca a
Sociálna politika, kde
sa
táto koncepcia bude komplexne
publikovať. Myslím si pre-
to, že je
už medzi odbornou
verejnosťou dostatočne známa
a
dať ju na verejnú diskusiu, tak ako to navrhujú niektoré
výbory
parlamentu, by bolo vari prospešné, ale
nie je to až
natoľko
nutné. Pre jej vecnosť, reálnosť, postupnosť krokov,
odporúčam
s predloženou koncepciou vysloviť
súhlas. Podotý-
kam,
že ide o závažný materiál, ktorý dokazuje, že v sociál-
nej
sfére ideme správnou cestou a vieme, čo chceme dosiah-
nuť.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán poslanec.
Dámy a páni, prečítam vám ešte dva
oznamy. Predseda vý-
boru
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport
zvoláva rokovanie
svojho
výboru na 12.00 hodinu, to znamená po prerušení nášho
rokovania. Predsedníčka výboru pre životné
prostredie a
ochranu
prírody zvoláva rokovanie svojho výboru na 13.30 ho-
dinu.
Pán kolega Národa, tiež k tejto problematike? Na ktorú
hodinu?
Rokovanie výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci
bude
o 13.15 hodine.
Pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Prosím členov výboru životného
prostredia, ktorí sú eš-
te
tu, vidím tu iba dvoch či troch, ak uvidíte našich členov
výboru,
keby ste boli takí láskaví im túto správu povedať
-
o 13.30 hodine v našej rokovacej miestnosti. Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Dámy a páni, prerušíme naše
rokovanie a zídeme
sa v rokovacej
miestnosti opäť o 14.00 hodine. Želám vám
dobrú
chuť.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní 13. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky. Prerušili sme rozpravu o
štvrtom bode
nášho programu.
V rozprave bude
pokračovať pán poslanec
Brocka.
Nech sa páči, pán kolega. Pripraví sa pán poslanec
Baránik.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážení kolegovia,
Koncepcia transformácie sociálnej sféry Slovenskej re-
publiky
je na svete. Splnila sa jedna z notorických požiada-
viek
sociálnych partnerov vlády v Rade hospodárskej a so-
ciálnej
dohody. Ak by to znamenalo skvalitnenie, sprehľadne-
nie
a zrýchlenie transformačného procesu v
sociálnej sfére,
bolo
by to v poriadku. Obávam sa však, že to tak nebude.
V
rozháranom a vládnou politikou zdeformovanom prostredí,
keď
sledujeme postupnú demontáž a likvidáciu transformované-
ho
ekonomického prostredia, aj v sociálnej sfére sme doteraz
svedkami skôr prešľapovania na mieste ako
transformačných
krokov.
Na začiatku chcem zareagovať na slová
pani ministerky
aj
pána poslanca Hankera a povedať tým, u ktorých by táto
koncepcia
vyvolala dojem, že je to akoby začiatok
sociálnej
transformácie
u nás, že sociálna transformácia prebieha kon-
tinuálne
od roku 1990. A dokonca aj v roku 1994, keď podľa
pani ministerky, citujem: "boli práce na tejto koncepcii
prerušené". Pán Hanker
povedal: "z politických
dôvodov od
marca
do decembra 1994". Na tomto materiáli možno, ale nie
na
reforme. A priznám sa vám, že za to by
som sa ani nehan-
bil,
že sme v tom čase na tomto materiáli
nepracovali, lebo
tak
ako sme čakali vyše roka na tento
materiál a vďaka čomu
táto
vláda stratila veľa času, len mi to
potvrdilo, že naše
rozhodnutie
realizovať reformu a dávať do parlamentu dôleži-
té
sociálne zákony, bola správna. (Potlesk.)
My
sme sociálnu reformu, na
rozdiel od tých, ktorí
o
nej iba hovoria, realizovali. Dôkazom
toho je viacero zá-
sadných
zákonov, ktoré schválila Národná
rada v roku 1994,
alebo
ktoré zostali vypracované na stole ministerstva práce,
sociálnych
vecí a rodiny. Zo schválených Národnou radou ale-
bo
vládou uvediem niektoré, napríklad
zákon o zriadení So-
ciálnej poisťovne, zákon o prídavkoch na deti
ako prvej
štátnej
sociálnej dávke, novely zákonov o zamestnanosti, ale
aj o doplnkovom dôchodkovom poistení. To
je zákon, ktorý
vláda
v roku 1994 schválila ešte 15.
novembra a táto vláda
na
to potrebovala 14 mesiacov, aby schválila ten istý zákon.
Novela Zákonníka práce, ktorá okrem iného riešila
problém
absencie
zákona o úrazovom poistení, aj to, o
čom ste vy,
myslím
tým vládu a ministerstvo práce, minulý rok v lete or-
ganizovali
kvázireferendum a do dnešného dňa ste to
nedo-
tiahli
do parlamentu, už bolo dávno vyriešené v návrhu nove-
ly
zákona v roku 1994. Z ostatných zákonov, ktoré táto vláda
našla na stole
v decembri 1994, uvediem zákon o
štátnej
službe,
zásady nového Zákonníka práce i nového
zákona o za-
mestnanosti a
aj v koncepcii zahrnuté
piliere sociálnej
transformácie
- zásady zákona o sociálnom poistení, o
štát-
nej
sociálnej podpore i zásady zákona o sociálnej pomoci.
Dámy a páni, sociálna reforma sa teda v
roku 1994, od
marca
do decembra, nezastavila. Naopak, zastavila sa alebo
výrazne
sa spomalila práve v nasledujúcom roku, nástupom te-
rajšej
vládnej koalície. Aj práce na koncepcii, ktoré trvali
príliš
dlho, spôsobili, že vláda v minulom roku nepredložila
parlamentu
žiaden zásadný zákon z
oblasti sociálnej sféry
a
nedodržala ani svoj vlastný legislatívny program. I samot-
ná Koncepcia
transformácie sociálnej sféry - definitívna
verzia,
bola úlohou pre ministerstvo práce,
sociálnych vecí
a
rodiny na marec 1995.
Výrazom toho, že sa sociálna reforma zastavila, je to,
že
táto vláda urobila i mnohé
protireformné kroky. Počúvaj-
te,
páni poslanci. Urobila tvrdé zásahy do fungovania So-
ciálnej
poisťovne, do Fondu zamestnanosti -
verejnoprávnych
to
inštitúcií, do sociálneho zabezpečenia,
keď o ďalší rok
predĺžila
zo socializmu zdedené deformácie v sociálnom pois-
tení
(viete, že myslím na pracovné kategórie
zrušené v roku
1992,
ktorých vykazovanie vždy o ďalší rok predkladala už
tretíkrát po
sebe ministerka Keltošová). Vláda likviduje
ťažko
vydobytú pluralitu v odborovom hnutí - zákon máte pred
sebou,
je to tlač číslo 314 - a hoci i v koncepcii je opä-
tovne
reč o razantnom nástupe neštátnych subjektov v sociál-
nej
sfére, stačí si spomenúť napríklad na schválený rozpočet
na
tento rok (koľko je v ňom vyčlenených prostriedkov pre
tieto
subjekty), alebo si prečítať vládny, čiže likvidačný
návrh
zákona o nadáciách. Chcem teda povedať, že tento mate-
riál
treba brať s veľkou rezervou. Ale k obsahu koncepcie.
Ešte vláda nezrušila jedny preferované
skupiny v systé-
me
sociálneho zabezpečenia, a už sa v ňom
objavujú ďalšie
-
armáda, policajti, "siskári" (pozri "Vecný a časový harmo-
nogram
úloh" časť B, bod 21 - zákon o sociálnom
zabezpečení
vojakov
z povolania a príslušníkov ozbrojených bezpečnost-
ných
zborov).
Koncepcia je opisom súčasnosti, minulosti, mnohých zá-
merov, ale
nič konkrétne napríklad
o sociálnom poistení
v
sociálnom zabezpečení. Koncepcia obsahuje veľa, príliš ve-
ľa
zbytočne sa opakujúcich slov a bude
možno vhodnou pomôc-
kou
pre toho, kto sa chce lepšie orientovať
v terajšom sys-
téme
sociálneho zabezpečenia či pracovných
vzťahov. Neobsa-
huje
však odpovede na zásadné otázky, ako sa bude vyvíjať
vzťah
dvoch základných systémov - ekonomického a sociálneho.
Či bude štát
posilňovať prerozdeľovací
mechanizmus, alebo
nechá
ľuďom čo najviac z ich príjmov, aby o ich použití roz-
hodovali
sami. Skôr zo správania sa vlády možno
robiť úsud-
ky,
ktoré nie sú jasné a zrejmé z predloženej koncepcie.
Materiálu akoby chýbala záverečná redakčná
úprava, čo
by
ho očistila o časti, ktoré sa tam v zrejmom chvate dosta-
li,
v chvate pri zlepovaní z existujúcich
viacerých pracov-
ných
verzií. Napríklad v časti o sociálnom poistení sa do-
konca
nachádza i kapitola o individuálnom
poistení, hoci ho
sami
predkladatelia nepovažujú za súčasť sociálnej sféry.
Za výslovný rozpor považujem
charakteristiku základného
systému
sociálneho poistenia, okrem iného
priebežným finan-
covaním
a tomu zodpovedajúcou priebežnou realizáciou dávok
a
na druhej strane úvahy o
akumulácii kapitálu z vloženého
poistného.
Zásada "pay so you go"
uplatňovaná v demokratic-
kých
krajinách znamená, že sa celé vybrané
poistenie reali-
zuje
formou dávok a správnych výdavkov. Ak by vznikol prí-
padný
prebytok, znižuje sa výška poistného.
Len pre zaujímavosť uvediem, že výška poistného v Slo-
venskej
republike na dôchodok, na dôchodkové poistenie, svo-
jou
mierou nemá obdobu ani vo svete,
ani v Európe. Dokonca
sme to v
zákone o štátnom rozpočte ešte o jedno percento
upravili.
My na Slovensku, resp. zamestnanci spolu so za-
mestnávateľom
prispievajú na dôchodkové poistenie
percentom
z
príjmu vo výške 28,5 %.
Aby ste si to mohli
porovnať
s
inými krajinami, uvediem príklad alebo niekoľko príkladov.
V
Holandsku je to 15,2 %,
v Španielsku 16,7 %, vo Veľkej
Británii
18,8 %, v Rakúsku 22,9 %, v
Nemecku 17,8 %. U nás
je
to 28,5 %.
Napriek slovám... (Hlas zo sály.) Pán kolega, my sme
v
roku 1994 mali na prípravu legislatívnych noriem 4 mesiace
pred
voľbami. Táto vláda pripravovala túto koncepciu od roku
1993
a čakali sme na ňu, kým bola teraz vo vláde, ďalších
14
mesiacov. Ale budem pokračovať.
Napriek slovám o deetatizácii sociálnej
sféry, jej plu-
ralizácii, demokratizácii či privatizácii a ďalším
cudzím
slovám, štát
si naďalej ponecháva
monopolné postavenie
v
systéme sociálnej pomoci a princíp subsidiarity, ku ktoré-
mu
sa hlási a spomína pritom dokonca
pápežské encykliky, sa
v
koncepcii jednoducho stratil, i napriek
jednoznačnej skú-
senosti,
že neštátne subjekty poskytujú sociálne služby kva-
litnejšie
a ekonomicky efektívnejšie ako štátne zariadenia.
Vládna koncepcia vychádza z predpokladu,
že štát garan-
tuje
poskytovanie sociálnych služieb
občanom v núdzi, pre-
dovšetkým
vo svojich štátnych zariadeniach. Neštátne subjek-
ty budú môcť
získať prostriedky zo štátneho
rozpočtu na
úhradu
nákladov za poskytnuté služby
občanom len v prípade
spoločenskej
potreby. Čiže so súťažou sa nepočíta, aj keď je
dnes
nad slnko jasnejšie, že by sa to všetkým vyplatilo.
Dámy
a páni, predkladatelia koncepcie ďalej, podľa
môjho
názoru, vychádzajú z povrchných analýz nekorešpondujú-
cich
so skutočnosťou. V I. časti
"Východiská a ciele trans-
formácie
sociálnej sféry" sú použité údaje o demografickom
vývoji
a projekcia vývoja obyvateľstva v Slovenskej republi-
ke, vypracovaná
Štatistickým úradom Slovenskej republiky
v
roku 1993. Skutočnosť rokov 1993, 1994, 1995 však vyvracia
prognózy
predkladateľov koncepcie, aj ich optimistický zá-
ver,
že Slovensko má relatívne priaznivý demografický vývoj.
Na
strane 3 je dokonca tabuľka, v ktorej je uvedený počet
živonarodených
detí v rokoch 1994, 1995 - 79 tisíc a v
ďal-
ších
rokoch 1996 až 2000 projekcia počíta s ešte vyšším prí-
rastkom, presne 82
tisíc detí v roku. Ak porovnáme tieto
čísla
so skutočným počtom narodených detí
(napríklad v roku
1995,
keď sa ich narodilo iba 66 tisíc) i s
celkovým katas-
trofálne
klesajúcim trendom pôrodnosti u nás, koncepcia je
doslova
zavádzajúca.
K
tomuto mi dovoľte ešte niekoľko viet, nakoľko ide
o
veľmi vážny problém. Miera reprodukcie sa meria indexom
plodnosti,
ktorý vyjadruje priemerný počet narodených detí
pripadajúci
na jednu ženu. Miera jednoduchej
reprodukcie má
hodnotu
2,1 - 2,2. Zjednodušene: pri
indexe plodnosti nad
touto
úrovňou populácia rastie, pod touto hranicou klesá. Na
Slovensku bol tento
index v posledných rokoch
nasledovný:
v
roku 1993 - 1,97, v roku
1994 - 1,67, minulý rok 1,5 a
odborníci
očakávajú jeho ďalší pokles. Že tento prepad inde-
xu
plodnosti, a teda nepriaznivý
demografický vývoj, má aj
svoju
sociálno-ekonomickú dimenziu, je,
dúfam, každému jas-
né.
Aj to, že nízky a stále klesajúci prírastok obyvateľstva
spôsobí
v budúcich rokoch vážne problémy napríklad v sociál-
nom
zabezpečení dôchodcov.
Myslím, že v tejto časti treba
koncepciu prepracovať,
lebo
je nepravdivá a nekvalifikovaná.
Prepracovať by sa ju
žiadalo
aj z iného dôvodu - aby bola
zrozumiteľnejšia obča-
nom.
O to však predkladateľovi pravdepodobne
nešlo. Z toho,
čo
vláda v oblasti transformácie spoločnosti urobila dote-
raz,
vrátane tejto koncepcie, usudzujem, že ide skôr o poli-
tický
profit, ako o sociálnu reformu. Ak
niekto očakáva, že
sa
schválením tejto koncepcie vyriešia sociálne problémy na-
šej
spoločnosti, bude sklamaný. Ak by chcel vedieť, ako chce
vláda
konkrétne riešiť sociálne problémy,
tiež sa to nedo-
zvie.
A preto musíme počkať na jej ďalšie konkrétne kroky
a
návrhy zákonov, ktoré nám bude predkladať.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Faktická poznámka - pani poslankyňa
Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dámy, páni, mám iba veľmi stručnú
faktickú pripomienku,
pretože
to, čo predviedol pán poslanec Brocka, je tradične
v
intenciách, ktoré tu predvádza, ako ho zažívam od roku
1992.
Ani v jednom materiáli, ktorý predloží vláda Vladimíra
Mečiara,
či to bolo v rokoch 1991, 1992 alebo teraz, nenájde
nič
dobrého a vlastne on a jeho kolegovia
majú jedno jediné
riešenie:
vrátiť, prepracovať atď. Veľmi ma mrzí, že práve
on
takto vystupuje, čo mal možnosť deväť mesiacov riadiť re-
zort
ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pán poslanec, nehnevajte sa, ale zavádzali ste. Vo va-
šom programovom
vyhlásení vlády, ktoré
ste predkladali
v
marci roku 1994, a ja som si ho veľmi pozorne preštudovala
a
mám ho odložené dodnes, sa o koncepcii transformácie so-
ciálnej
sféry nehovorí jedno jediné slovo. Čiastkové zákony,
ktoré
ste predkladali, ste tu mnohé vymenovali. Áno, ale sa-
mi
ste vtedy povedali, že máte vytypovaný
zákon o rodinných
prídavkoch
ako svoju srdcovú záležitosť.
Takto ste to uvá-
dzali
u nás vo výbore. Žiaľ, aj keď ste ho teraz citovali
ako
prvý zákon o štátnej podpore, bohužiaľ, jedno z tých ne-
gatív
bolo, že nebolo definované, čo to
vlastne štátna pod-
pora
je a čo všetko v nej bude zahrnuté. Čiže žiadnu koncep-
ciu
ste nepredložili.
A záverom: Zákony, ktoré ste predložili, veľmi správne
ste
to uviedli, že to bolo v novembri 1994, čiže po voľbách,
keď
ste nedostali dostatok hlasov na to,
aby ste sa naďalej
podieľali
na vláde. Takže ste vedeli, že tieto zákony, ak by
boli
dobré, tak by ich nasledujúca vláda zakomponovala do
svojho
programu. Keďže má o niečo inú filozofiu, samozrejme,
nie
všetko sa zamietlo, ale tieto zákony sa prepracúvali.
A
je tu
jeden zásadný rozdiel.
Vy ste síce predkladali
čiastkové
zákony, ale nepredložili ste práve túto koncepciu,
v
tom roku 1993, a práve
preto sa v nej nepokračovalo
-
z dvoch dôvodov, že bola predložená na konci roka iba jed-
nému
výboru a potom vlastne vláda bola odstavená, nemohla to
ďalej
realizovať. Vtedy sociálni partneri,
Konfederácia od-
borových zväzov, veľmi tvrdo požadovali, aby
najskôr bola
predložená
koncepcia, a až potom zákony. Veľmi
dobre to vie
aj
pán poslanec Kováč, ktorý bol vtedy podpredsedom vlády
a
tieto zákony u nás uvádzal. Takže vy ste robili opačne,
vám to vtedy
asi konfederácia nevytýkala,
ale jednoducho
vláda
nemohla ísť tou cestou, ako ste
išli vy, pretože to,
čo
tolerovali vám, to odbory nikdy netolerovali vláde Vladi-
míra
Mečiara. Takže nikto nezamieta to, čo
sa vám podarilo,
ale,
prosím vás, uvádzajte pravdivé informácie a nezavádzaj-
te
poslancov.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán
poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predsedajúci. Určite si všetci
kolegovia
poslanci
pamätáte vystúpenia štátneho
tajomníka pána Tkáča
v
Krokoch, ktorý hovoril ako má táto vláda prepracovanú kon-
cepciu
sociálnej oblasti a ako ju hneď
predloží. Tu je ten
výsledok.
Nechcem polemizovať, ani nechcem
vystupovať takým
istým
spôsobom ako predrečníčka, a chcem vás
len na podporu
toho,
čo hovoril môj kolega Brocka, upozorniť
z tohto mate-
riálu,
ktorý máme predložený, na tabuľkovú
časť, kde sa ho-
vorí
o vecnom a časovom harmonograme úloh, na stranách 46
a
ďalej. Všimnite si, kolegovia, koľko je
tam zákonných no-
riem
a aké sú tam dátumy. 90 % zo všetkých dátumov je decem-
ber
1996, roky 1997, 1998. Taká je vaša
Koncepcia transfor-
mácie
sociálnej sféry.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
S faktickou poznámkou vystúpi pán
poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec
Brocka má plné
právo
byť kritický, je to nakoniec opozičný poslanec a ne-
pochybne
má právo vyjadriť svoj názor. Ale vaše vystúpenie
aj
teraz vaše správanie je skôr trapasom a je úplne od veci,
pretože
nerokujeme o bode programu, ktorý by sa
napríklad
volal Porovnanie sociálnej koncepcie dvoch vlád. Pani po-
slankyňa,
ten dokument sa nevolá takto. My
rokujeme o istej
sociálnej
politike súčasnej vlády, preto vaše vystúpenie bo-
lo
úplne od veci. A nepočul som ani jeden reargument voči
konkrétnym
vecným argumentom, ktorými
argumentoval pán po-
slanec
Brocka.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán
Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pani kolegyňa Aibeková, rozdiel medzi vaším vystúpením
a
vystúpením poslanca Brocku spočíva v
tom, že vy ste vo
svojom vystúpení
požadovali definíciu sociálnej
podpory
a
poslanec Brocka, zakiaľ viedol ministerstvo práce a so-
ciálnych
vecí, zariaďoval alebo poskytoval sociálnu podporu.
Ďalší
rozdiel spočíva v tom, že poslanec Brocka povedal kon-
krétne
čísla, ktoré si každý môže ľahko overiť, a vy ste ne-
povedali
žiadne konkrétne čísla, Brockove čísla
ste žiadnym
spôsobom
nevyvracali, iba ste proste všeobecne a politicky
proti
nim brojili.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Mám
dojem, že ma pani poslankyňa Aibeková nepočúvala
dosť
pozorne. Ja som netvrdil a dokonca ani sme nemali vo
svojom
programe koncepciu transformácie sociálnej sféry, le-
bo
som to v tej chvíli nepovažoval za
dôležité. A práve váš
prístup
potvrdil správnosť nášho rozhodnutia, lebo ak by sme
na
takom materiáli pracovali ako vy a taký dlhý čas, nedoká-
zali
by sme ani len dôchodky zvýšiť občanom, ktorí na ne bo-
li
odkázaní. To je prvá poznámka.
Druhá vec, že sme v novembri 1994
schválili zákon o do-
plnkovom dôchodkovom poistení, pani kolegyňa, no tá vláda
fungovala
riadne dovtedy, kým neodovzdala
spravovanie tejto
krajiny
inej vláde. Ale novej vláde trvalo skoro 14 mesia-
cov,
podľa môjho názoru, kým si ten zákon prečítala, lebo ho
schválila
bez zmeny.
Ďalšia vec, čo mi tak trošku prekáža na
vašom prístupe,
pani
kolegyňa, je to, že vystupujete, akoby sa dejiny Slo-
venska
začali vstupom HZDS do vlády. (Hlasy v sále.)
A posledná poznámka ešte ku koncepcii
alebo o niekto-
rých
veciach v tej koncepcii, napríklad o pilieroch. Dámy
a
páni, piliere transformácie sociálnej
sféry vo vašej kon-
cepcii,
to jest sociálne poistenie,
sociálna podpora a po-
moc,
je vo vašej koncepcii objavenie teplej
vody, to Európa
pozná
už od Bismarcka.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Dzurinda, ja som nikdy
nebrala opozičným
poslancom
právo na vyslovenie svojho názoru. To
ste v mojom
vystúpení
predsa nepočuli. Ja som nevytýkala pánu
Brockovi,
že
vystúpil, práve naopak, je dobré, že vystupujú opoziční
poslanci
a že si môžeme ich názory vypočuť. Vždy som takto
hovorila.
Ale práve preto, že bol ministrom a vytýka teraz
koncepcii
to, čo sám nedokázal urobiť, to som mu vytýkala
a
myslím si, že na to mám právo.
Prečo by som ja, pán poslanec
Čarnogurský, argumentova-
la
číslami? Tie čísla sú obsiahnuté v tejto koncepcii, takže
je
zbytočné opakovať niečo, čo je v písomnom materiáli, kto-
rý
každý z vás, predpokladám, čítal. A ide tu práve o to, že
pán
Brocka celé svoje vystúpenie odrážal od
toho, že nie je
pravda,
že on koncepciu nepredložil. Ale pravda
je taká, že
ju
nepredložil. Predložil čiastkové
zákony, to mu nikto ne-
berie,
ale išlo práve o to, že koncepcia nebola predložená
a
práce na koncepcii sa naozaj zastavili.
Nikdy som nepove-
dala,
že čiastkové zákony neboli predložené. A samozrejme aj
ja
ako vtedajšia opozičná poslankyňa som
mala voči nim kri-
tické
výhrady a jedna z tých výhrad bola práve to, že nebola
koncepcia
a nebolo definované, čo to vlastne
štátna podpora
je.
Takže prosím, nehľadajte v mojom vystúpení to, čo som
tam
nepovedala. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pani kolegyňa, toto vaše vystúpenie už malo oveľa vyš-
šiu
kvalitu ako to predchádzajúce. Oceňujem to, ale pripomí-
nam...
Ste veľmi nervózny, pán Rea, od samého začiatku vás
pozorujem,
odkedy rečnil pán Brocka. Máte tlačidlo
pred se-
bou, zadiskutujte kvalifikovane,
namiesto tej nervozity,
ktorú
prejavujete.
Ale ešte
jedna poznámka, pani poslankyňa
Aibeková, aj
keď
naozaj to hovorím úprimne, že toto vaše vystúpenie už
malo
inú kvalitu, predsa si len myslím, že
spájať veci tak,
ako
ste ich spájali vy, je nenáležité aj
vzhľadom na časové
obdobie, ktoré mala
k dispozícii jedna ďalšia vláda, ale
predovšetkým z pohľadu
samotnej veci a tou
je rokovanie
o
konkrétnej koncepcii konkrétnej vlády, a
tam jednoducho
netreba
odbiehať od témy.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baránik
a
pripraví sa pani poslankyňa Gbúrová. Faktická poznámka
-
pani poslankyňa Kolesárová.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán
predsedajúci.
Ja
by som chcela poprosiť predrečníkov, keby trošku
dbali aj na
politickú kultúru, a to predovšetkým z toho
dôvodu,
že keď pán predrečník hovoril o tom, že na Slovensku
je
chaos a podobné termíny, a absolútne to nekryl žiadnymi
vysvetleniami,
tak potom stojí naozaj za úvahu
hodnotiť ta-
kýto
výraz iba z toho hľadiska, že je to iba osobný názor
pána
poslanca.
Treba povedať, že materiál, ktorý tu bol
predložený, má
naozaj
svoj vývoj aj z toho hľadiska, že napríklad City Uni-
versity
v lete usporiadala seminár, na ktorom
sa zúčastnili
rôzni odborníci, a nielen z koalície, z opozície, ale aj
ďalší
odborníci, a ďalší variant, ktorý sme tu dnes dostali,
je
už upravený a to na základe dohody
všetkých zúčastnených
strán,
pretože ako vieme, koncepcia je smer a koncepcia musí
zodpovedať
názorom všetkých, ktorých sa bude týkať.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán poslanec Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán podpredseda,
vážená pani ministerka,
vážené dámy a páni,
vážení hostia,
koncepcia to je predovšetkým vyjadrenie
základnej filo-
zofie
a určenie budúcich smerov vývoja. Som
presvedčený, že
tento
materiál týmto kritériám zodpovedá.
Transformácia so-
ciálnej
sféry je kľúčový problém našej spoločnosti. Pri jeho
rozlúskavaní
si žiada položiť otázku, či sme za
transformá-
ciu
sociálnej sféry v podmienkach, v akých sa
nachádzame.
Treba
si uvedomiť, že direktívny systém aj s
určitými pozi-
tívnymi
prvkami sociálnej oblasti ako taký
zlyhal. Dochádza
k
zmene. Všetky politické sily sa hlásia
k novým prúdom, to
jest
k budovaniu spoločnosti na princípe trhových vzťahov.
Ak
sa k tomu všetci hlásime, musíme prijať
aj jeho pravidlá
hry.
Jedno z
rozhodujúcich pravidiel trhovej
ekonomiky je,
že
o rozdelení jeho produktu, respektíve
jeho efektu rozho-
duje
vlastník. A tým nie je už štát, ale sú nimi individuál-
ni vlastníci, ktorí síce v zásade
rešpektujú spoločenské
pravidlá,
ale v mnohom ako vlastníci majetku majú osobitný
záujem.
Najprirodzenejším záujmom každého
vlastníka je roz-
množovanie
majetku, ktoré umožňuje zabezpečiť trvalý zdroj
efektu
pre vlastníka, ale aj pre tých, ktorí sa o efekt naj-
viac
zaslúžili. Čiže základným
kritériom rozdelenia efektu
z
produkčnej činnosti je zásluha na jeho tvorbe. Nijaké rov-
nostárstvo, či v
rámci podnikateľského subjektu,
odvetvia
a
na úrovni spoločnosti nemá pre
budúcnosť reálne opodstat-
nenie.
S tým sa musíme vyrovnať nielen
ako občania, ale aj
ako
politici. Z tejto pozície musíme pristupovať aj k hodno-
teniu
transformácie sociálnej sféry.
Náš štát prevzal na seba úlohu nositeľa
sociálnej poli-
tiky,
ktorou chce znižovať, nie likvidovať sociálne rozdiely
medzi
skupinami obyvateľstva. Prvé kroky transformácie nás
doviedli
do nezávideniahodnej situácie.
Súčasný stav v so-
ciálnej
sfére je horší, ako by to zodpovedalo reálnym ekono-
mickým
podmienkam. V prvom období transformácie sa urobili
chybné
kroky. Nikoho tým neobviňujem, len
konštatujem fakt.
Nepremyslene sa realizovali nasledujúce kroky:
konverzia,
devalvácia
meny, rozbitie východných trhov, ale predovšetkým
povýšenie šokovej terapie na systémové opatrenia.
Tým sme
fakticky chaos
povýšili na systémový prvok transformácie
a
to nemá absolútne nijakú logiku.
Aj v ďalších krokoch bolo veľa alogizmov. Nepripravene
sme
vstúpili do transformácie vlastníctva.
Nedostatky v na-
sledujúcich rokoch
sa budú mimoriadne kriticky hodnotiť.
Výsledkom
týchto aj ďalších opatrení bol prepad ekonomiky,
ktorý sa najvýraznejšie prejavil práve v
sociálnej sfére.
Zmena
vlastníctva si vynucuje, aby sa súčasne transformovala
nová filozofia
sociálnej politiky. Za prevahy súkromného
vlastníctva
sa musíme rozlúčiť s predstavou, že štát bude
plne
garantovať každému občanovi sociálne postavenie.
Úlohou
štátu v modernej
spoločnosti je, aby umožnil
každému
podľa jeho schopností pripraviť sa na to, aby sa sám
postaral
o svoje sociálne istoty. Štát do sociálnej sféry
v
spoločnosti vstupuje predovšetkým prerozdeľovacími proces-
mi,
aby znižoval sociálne rozdiely a tým aj sociálne napä-
tie.
Štát plne zabezpečuje: vzdelanie základné a stredoškol-
ské, vrátane
prípravy mládeže na
robotnícke povolania,
a
významne prispieva na vysokoškolské
vzdelanie. Financova-
ním
Všeobecnej zdravotnej poisťovne
financuje pre prevažnú
časť
obyvateľstva zdravotné poistenie.
Súčasne prispieva na
sociálne
poistenie. Do tejto kategórie
starostlivosti štátu
patria i príspevky
do Fondu zamestnanosti, sociálne
dávky
pre
handicapovaných z rôznych dôvodov.
Sociálna sféra, kde vstupuje štát, bola rôzne legisla-
tívne
upravená. Jednotlivými krokmi, ktoré sa v posledných
rokoch urobili, sa
zabezpečuje prechod na nové ponímanie
štátu
v sociálnej sfére pri súčasnej snahe
zlepšiť sociálnu
situáciu
sociálne najslabších vrstiev
obyvateľstva. Ale to
nestačí.
Dnes máme k dispozícii návrh novej filozofie v uce-
lenej
podobe, ako komplexne zabezpečovať pre
budúce obdobie
sociálnu
politiku ako návrh na transformáciu
sociálnej sfé-
ry.
Formovanie transformácie sociálnej sféry
vychádza z vý-
voja
obyvateľstva, čo je logické. Podľa tejto prognózy pre
vývoj obyvateľstva do roku 2015 sú
charakteristické tieto
tendencie:
pokles produktívnych ročníkov v
dôsledku poklesu
pôrodnosti,
mierny vzrast do roku 2005 obyvateľstva v pro-
duktívnom
veku a potom pokles, vzrast podielu obyvateľstva
v
poproduktívnom veku. Prognózy vývoja
obyvateľstva sú oby-
čajne
najpresnejšie koncipované zo všetkých možných prognóz,
ktoré
sa v sociálnej a ekonomickej oblasti robia, ale zlomo-
vé
obdobia, tak ako u nás je toto
obdobie, vnášajú určité
alogizmy do vývoja
časových radov, na základe ktorých sa
tieto
prognózy robia. A v tomto prípade sa
toto nezohľadni-
lo.
S týmito tendenciami sa, samozrejme, môžeme zmieriť, ale
ja
by som sa prihováral, aby sa v sociálnej politike prijali
opatrenia
na zmiernenie nepriaznivého vývoja.
Návrh transformácie obsahuje realizovať takú stratégiu
zamestnanosti, ktorá zabezpečí do roku 2015 priemerne
za-
mestnanosť
pre 80 tisíc absolventov škôl. Skutočný prírastok
pracovných
príležitostí alebo pracovných miest
bude rozdiel
medzi vstupujúcimi a vystupujúcimi do
pracovného procesu,
čiže
bude iný. Vytvoriť predpoklady na
výchovu a vzdelanie.
Zabezpečovať
zvýšené nároky pre občanov, ktorí nebudú schop-
ní
postarať sa o seba. Realizovať
prestavbu systému dôchod-
kového
zabezpečenia s výraznejšou participáciou obyvateľstva
na vlastnom hmotnom zabezpečení v starobe,
a to sa deje.
Rozvoj ekonomiky
umožní postupne presúvať
starostlivosť
o
sociálne istoty od štátneho zabezpečovania k vlastnej zod-
povednosti
a k posilňovaniu princípov solidarity. Čiže za-
bezpečiť
prechod od štátneho paternalizmu
založenom na cen-
trálnom
direktívnom systéme k
decentralizácii a skupinovým
sociálnym
aktivitám.
Riešenie
problémov sociálnej politiky
sa často chápe
ako
rezíduum ekonomiky. To je
pozostatok minulosti. Aj keď
štát
v minulosti v plnej miere realizoval sociálnu politiku,
sociálna
politika sa musí stať plnohodnotnou súčasťou hospo-
dárskej politiky. Nielen jej nárokovou súčasťou,
ale musí
zohrávať
významnú úlohu ako stimulátor aktivity ekonomických
procesov
cez osobný záujem účastníkov pracovných procesov.
Na
to sa musí využiť vzrast podielu
súkromného vlastníctva,
vzrast
bohatstva relatívne významnej časti
obyvateľstva. Sú
to súkromní vlastníci, podnikatelia, zlepšenie sociálneho
postavenia
určitých povolaní, zlepšenie sociálneho
postave-
nia
zamestnaného obyvateľstva v
prosperujúcich firmách. Pre
sociálnu
politiku je významný aspekt, že ekonomické aktivity
sa
opierajú o súkromnú iniciatívu. Tým je štát zbavovaný po-
vinnosti
vo svojej sociálnej politike starať sa o
väčšinu
populácie.
Transformačný proces je založený na tom,
a to je správ-
ne,
že sa kladie dôraz na posilnenie zodpovednosti občana
nielen
za seba, ale aj za jeho rodinu a za osoby na neho od-
kázané. Pomoc
štátu sa orientuje
na podporu integrity a
plnenie
jej funkcie pri zachovaní priority rodinných vzťa-
hov
s minimálnym zásahom štátnej politiky
do života rodiny.
Transformácia podľa predlohy vychádza z týchto
princípov:
osobnej zodpovednosti občana za svoje
sociálnu situáciu
a
situáciu vlastnej rodiny, sociálnej solidarity, participá-
cie
občana na jeho právach a povinnostiach, adresnosti po-
skytovaných
plnení, štátnej garancie dôstojného života obča-
nov
a presadzovanie tendencie sociálnej
spravodlivosti, so-
ciálnej
únosnosti politických a hospodárskych zmien, sociál-
nej
stability a sociálneho zmieru. Z toho vyplývajú pre štát
mimoriadne
náročné úlohy, ktorých plnenie bude
plne podmie-
nené
ekonomickým rozvojom, čiže východiskom
na riešenie so-
ciálnych
problémov čím ďalej tým viac bude ekonomická situá-
cia.
Obsah transformácie v predloženom materiáli je zhrnutý
do
dvoch samostatných blokov. Stručne o
obidvoch. Prvý blok
sú
ekonomické aktivity občanov, ktoré zahrňujú všetky vzťahy
súvisiace
s vytváraním ekonomických aktivít
obyvateľstva od
samostatnej
zárobkovej činnosti cez úpravu
pracovných vzťa-
hov,
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, participáciu na
rozhodovaní,
kolektívne vyjednávanie, politiku zamestnanosti
a
pracovných príjmov. V
sociálnom zabezpečení sú riešené
problémy
nového chápania sociálnej
starostlivosti, založené
na
princípoch spoločnosti s trhovou ekonomikou.
Transformácia sociálneho zabezpečenia
sa usiluje kon-
cepčne
vytvoriť sociálny a spravodlivý systém sociálneho za-
bezpečenia
založený na osobnej participácii
občana, sociál-
nej
solidarite a garanciách štátu. Štát sa
bude podľa tejto
predstavy
angažovať pri právnej ochrane rodiny
cez výživné,
adopciu,
náhradnú rodinnú výchovu, v sociálnom ekonomickom
zabezpečení
rodiny, najmä pri výžive a bývaní,
výchove detí
a
mládeže a ochrane zdravia. V záujme
transformácie sociál-
neho
zabezpečenia je potrebné vybudovať systémy sociálneho
poistenia,
doplnkového sociálneho poistenia,
individuálneho
poistenia,
sociálnej podpory a sociálnej pomoci.
Predložený návrh transformácie detailne
opisuje obsaho-
vé
riešenie uvedených problémov. Problémy
transformácie so-
ciálnej sféry treba
riešiť z pohľadu vecného, finančného
a
inštitucionálneho. Východiskom
musí byť vecné riešenie,
ktoré
ukáže, aké sú finančné nároky a
ako sa musí inštitu-
cionálne
zabezpečiť. Finálnu podobu
transformácie dá i le-
gislatívne zabezpečenie, ktoré je koncentrované do troch
skupín:
ako zabezpečiť súlad s existujúcim právnym poriad-
kom,
ďalej normy na realizáciu jednotlivých krokov transfor-
mácie
a koncepčné a zásadné právne úpravy nového systému.
Úlohy
na zabezpečenie transformácie sú rozdelené do
dvoch skupín: upravujúce ekonomické aktivity
občanov, so-
ciálne zabezpečenie. Do prvej skupiny ako
najvýznamnejšie
patria
koncepcia ceny práce, ktorá sa musí riešiť v súlade
s
koncepciou rozvoja spoločnosti
a ekonomiky a osobitne
s
koncepciou cenovej politiky, zákon o zamestnanosti, Zákon-
ník
práce, zákon o verejnej službe, ako i zákon o podnikovej
sociálnej
politike. V skupine sociálne
zabezpečenie sú kon-
cepcia
štátnej rodinnej politiky, sústava
zákonov o dôchod-
kovom
poistení zamestnancov, sociálnej podpore, životnom mi-
nime,
zákon o rodine a zákon o príspevku na bývanie. V prvom
bloku
je 19 legislatívnych úloh, v druhom
bloku je 21 úloh.
Ďalej
je 37 úloh, ktoré treba realizovať, aby sa komplexne
zabezpečila
transformácia sociálnej sféry.
Predložený návrh je podľa môjho názoru spracovaný na
vysokej
úrovni. Zahrnuje komplexne všetky problémy súvisiace
s
transformáciou sociálnej sféry, aspoň podľa súčasnej úrov-
ne
poznania, vrátane postupových krokov a legislatívneho za-
bezpečenia.
V rámci úloh, s ktorými sa v podstate stotožňujem, ne-
pozdáva
sa mi termín jednej úlohy. Preto podávam návrh, kto-
rý
spočíva v tom, že odporúčam presunúť termín spracovania
koncepcie
ceny práce z marca 1996 na marec 1997.
Svoj návrh
zdôvodňujem
tým, že je to skutočne mimoriadne náročný pro-
blém,
ktorého vyriešenie nebude také jednoduché a musí sa
riešiť širokospektrálne, minimálne sa musí
riešiť spolu
s
koncepciou cenovej politiky našej republiky. A spracovať
tieto
dva problémy súčasne s koncepciou rozvoja ekonomiky je
skutočne
náročný problém. Na tom by podľa našich predstáv
mal
v najbližšom období začať pracovať Úrad pre stratégiu
rozvoja
spoločnosti, vedy a techniky. Preto by som odporúčal
skoordinovať
tieto práce s touto inštitúciou a pokúsiť sa
v
priebehu jedného roka dať aspoň hrubý
náčrt novej filozo-
fie,
ako chceme u nás zvýšiť cenu práce.
Vzhľadom na to, že
podľa
môjho názoru je Koncepcia transformácie sociálnej sfé-
ry
veľmi dobre spracovaná, žiadam vás o jej podporu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem,
pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pani
poslankyňa
Gbúrová a pripraví sa pán poslanec Roman Kováč.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážená Národná rada,
Koncepcia transformácie sociálnej sféry spĺňa kritériá
komplexného
materiálu. Ako jedna z mála koncepcií vníma svo-
je ciele vo
väzbe na všetky rezorty, ale predovšetkým na
ciele a úlohy
ekonomickej transformácie. Je
postavená na
ústupe
od štátneho paternalizmu tým, že hľadá nové spôsoby
zabezpečenia úloh v
tejto oblasti, než je
tomu doteraz.
Okrem
garancie štátu je v nej obsiahnutá aj osobná zodpoved-
nosť občana
a princíp solidarity,
čo považujem za krok
vpred.
Je
nám všetkým jasné, že sociálna oblasť nesmie byť
zvyškovým
princípom, zvyškovou politikou.
Ekonomické minis-
terstvá
musia byť spoluzodpovedné za sociálnu oblasť spolu
s
ministerstvom práce a sociálnych
vecí. Musia spracovávať
spoločné
projekty a programy. Moja prvá otázka znie, či sa
pripravujú
spoločné projekty týchto ministerstiev
a aké ob-
lasti
budú sledovať.
Ústup od štátneho paternalizmu v sociálnej oblasti po-
známe
aj z iných západných krajín. Je to nakoniec aj v súla-
de
s cieľmi programového vyhlásenia vlády. Som však čiastoč-
ne
skeptická pri realizácii tohto
projektu, nakoľko v iných
oblastiach
spoločenského života dochádza skôr k posilňovaniu
štátnych
zásahov. Keďže ekonomické a sociálne problémy sa
navzájom
prelínajú, realizácia tejto koncepcie
bude proble-
matická.
Niektoré smelé ciele v sociálnej oblasti sa budú
realizovať
len veľmi ťažko. V iných koncepčných
materiáloch
vlády
sa upozorňuje na potrebu tvrdších
štátnych zásahov vo
všetkých
oblastiach v prechodnom období a v
tejto koncepcii
sa
hovorí o frontálnom ústupe od štátneho
paternalizmu. Ide
síce
o jemný, ale predsa len existujúci
paradox, ktorý rea-
lizáciu
smelých cieľov v sociálnej oblasti
sproblematizuje.
Nie som proti štátnym zásahom, naopak,
tie sú nevyhnut-
né,
ale, žiaľ, v materiáli chýba miera týchto zásahov a kon-
kretizácia,
v akých smeroch, v akých konkrétnych
sociálnych
otázkach
a v akých zákonoch. Je to pravdepodobne spôsobené
aj
tým, že materiál neoznačuje, v akom
stupni transformácie
sa
dnes v Slovenskej republike
nachádzame, v čom treba po-
kračovať
a čo je potrebné zásadne odmietnuť. Chýba mi, že sa
nereaguje
v ňom na 5-ročný vývoj a kroky urobené v tejto ob-
lasti
od roku 1989, resp. 1990 dodnes. Nedáva odpoveď ani na
to, čo bude
transformácia znamenať pre
občana, ktorý je,
resp. bude užívateľom nového sociálneho
systému, čo bude
znamenať
pre štát, ktorý by mal byť garantom
transformácie,
ako
aj fungovania sociálneho systému.
Ak by
som to zhrnula, myslím, že
by bolo vhodné, aby
materiál jasne naznačil nielen otázky predmetu
koncepcie,
ale
predovšetkým základné programové
koncepčné ciele a sú-
časný stav transformácie sociálnej sféry. Z
toho vyplýva
potreba
vytýčiť základné predstavy v
inštitucionálnom uspo-
riadaní základných princípov financovania sociálnej sféry,
ale
najmä uviesť stupeň a mieru garancie
štátu, kvantifiká-
ciu nákladov na
uskutočnenie reformy, ako
aj nákladov na
bežné
fungovanie nového sociálneho systému a charakteristiku
postavenia
občana z finančného hľadiska pred transformáciou,
v
čase transformácie a v čase fungovania nového sociálneho
systému.
V materiáli, žiaľ, absentuje poistenie proti nezamest-
nanosti
a koncepcia, resp. otázka zdravotne
ťažko postihnu-
tých
občanov, za ktorých štát vždy bude
musieť niesť zodpo-
vednosť.
Stručne sa vyjadrím k časti 3.2.1 Sociálne poistenie.
Už
minimálne 5 rokov sa hovorí o tom, že
transformácia, jej
skutočná
a nielen deklarovaná realizácia sa prejaví predo-
všetkým
v zásadnej zmene v dôchodkovej politike. Všetci vie-
me,
že systém sociálneho poistenia neprešiel zásadnou zme-
nou,
t. j. ústupom od stranícky ponímanej zásluhovosti a ex-
tenzívneho
typu ekonomiky. Viem, že zmeniť práve tento model
je
to najťažšie a že bez zmien v ekonomickej oblasti to bude
len
veľmi ťažko realizovateľné.
Existujúci systém dôchodkového a nemocenského zabezpe-
čenia je budovaný
na princípe všeobecnej
rovnosti, čo sa
prejavuje
v minimálnych rozdieloch medzi výškou dávok jed-
notlivých
poberateľov a podstatne rôznou výškou odvodov do
poisťovne.
Preto súhlasím s názormi tých, ktorí
hovoria, že
ak
chceme, aby sa nový systém dôchodkového a nemocenského
poistenia
podobal na systémy vytvorené v krajinách Európskej
únie
a stratil svoj nivelizačný charakter, musí byť výška
dávok
odvodená od zaplateného poistného.
A
ešte jedna poznámka. Ústup od štátneho paternalizmu
nemôže
znamenať to, že úplne zanikne úloha
štátu pri garan-
tovaní
nárokov občanov v zmysle článku 39
Ústavy Slovenskej
republiky. Štát nemôže
ustúpiť od svojej zodpovednosti
za
sociálne zabezpečenie osôb, ktoré sa nemôžu alebo
nevedia
zabezpečiť
sami, a spoliehať sa iba na platiteľov poistného.
Najmä
u týchto občanov ústup od štátneho
paternalizmu neob-
stojí
a štát sa bude musieť prihlásiť k svojej povinnosti
platiť
za zákonom určené skupiny osôb poistné v plnom rozsa-
hu.
Ak by sa uplatnila zásada odvodenia
dávky od výšky za-
plateného
poistného bez tejto garancie štátom, by týmto oso-
bám
pravdepodobne nevznikol nárok ani na minimálne dôchodky.
Vážená Národná rada,
vážená pani ministerka,
napriek niektorým svojim kritickým
pripomienkam z mojej
strany
chcem konštatovať, že materiál je spracovaný na vyso-
kej
úrovni, že v materiáli je evidentná medzirezortná spo-
lupráca
a že je možné uvedený materiál vziať na vedomie.
Ďakujem
za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej v rozprave vystúpi pán
poslanec
Roman Kováč a pripraví sa pán poslanec Vaškovič.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
s veľkým záujmom som študoval dlho očakávaný materiál
Koncepcia
transformácie sociálnej sféry
Slovenskej republi-
ky, o ktorom
som predpokladal, že dá
konkrétne odpovede
v
dvoch oblastiach - čo urobiť a ako to
urobiť. Žiaľ, moje
očakávania
naplnilo len to prvé. Menovanie čo
urobiť, a nie
ako
urobiť. Samotná skladba toho materiálu je položená do
dvoch
ťažiskových sfér, jednak ekonomické
pracovné aktivity
občanov
a jednak sociálne zabezpečenie.
Domnievam sa, že materiálu by bolo
prospelo, keby bol
rozložený
do dvoch častí a hovoril osobitne o
transformácii
sociálneho
zabezpečenia a osobitne hovoriť o pracovnopráv-
nych
vzťahoch a zamestnanosti. Takto sa v
materiáli zmieša-
vajú
ekonomické kategórie so sociálnymi kategóriami a vzniká
z
toho dosť neprehľadná situácia a
súčasne sa vlastne obme-
dzil
priestor na tie veci, ktoré podľa mňa
bolo treba spra-
covať
podrobnejšie. Ako príklad by som uviedol v oblasti za-
mestnanosti krátku poznámku o tom, ako sa
bude prijímať
opatrenie
na riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Dnes vieme,
že
je to jeden zo zásadných problémov
Slovenskej republiky,
pretože 40 %
nezamestnaných charakterizujeme
ako dlhodobý
problém,
a tak som intuitívne očakával, že v
tomto bude as-
poň
zmienka o tom - ako. Tu je len zmienka
o tom, že chceme
urobiť
opatrenia.
Dovoľte
mi, aby som sa z hľadiska
skladby materiálu
dotkol jednotlivých častí tak, ako je materiál
postavený.
Nebudem
mať pripomienky k pracovnoprávnym vzťahom, pretože
si
myslím, že už dlho potrebujeme novelu Zákonníka práce, už
dlho
potrebujeme zákon o verejnej službe,
ktorý tento mate-
riál
avizuje, že bude prijatý, a myslím si, že tento problém
je
správny. Dovoľte mi pristaviť sa na chvíľu pri demogra-
fických
štúdiách, ktoré sú súčasťou materiálu, v tom zmysle,
ako
o nich hovoril kolega Brocka. Ja navyše neprijímam opti-
mizmus,
ktorý je v tomto materiáli, pretože
skutočne ukazo-
vatele,
ktoré máme z posledných 3 rokov,
svedčia o tom, že
ak
bude pokračovať taký trend plodnosti, aký je, tak sloven-
ský národ bude
postupne končiť svoju
existenciu na tejto
planéte.
Chcem sa
však skôr dotknúť jedného
problému, ktorý mi
z
tohto materiálu nie je jasný. Materiál správne konštatuje,
že život muža
v Slovenskej republike je nesmierne krátky
-
máme priemerný vek života muža
66,8 roka. To znamená, že
priemerný
občan tejto republiky 7 rokov po nástupe do penzie
zomiera.
Je tu svojím spôsobom modelovaná situácia, ako sa
bude
vyvíjať trend starších občanov do roku 2015 a rád by
som
počul odpoveď na otázku, do akej miery
autori tohto ma-
teriálu počítali s
tým, že našou zdravotnou politikou sa
predĺži
vek života občana. Pretože tie čísla ľudí v popro-
duktívnom veku, ak
by sme predĺžili vek života muža o 3,
o
4, možno o 5 rokov (a chcem povedať, že takáto situácia
predĺžiť
vek života muža o 5 rokov je reálne
dosiahnuteľná,
na
to máme príklad z Portugalska, kde
sa to podarilo za 15
rokov predĺžiť), potom by došlo k zásadnej zmene v počte
neproduktívnych
obyvateľov oproti produktívnym obyvateľom,
a
to, samozrejme, má svoj odraz v celej sociálnej politike
a
najmä v sociálnom poistení.
Ak dovolíte, trochu viac by som sa zmienil o kapitole,
kde
sa hovorí o participácii. Skutočne ma
mrzí, že táto ka-
pitola
nie je súčasťou kapitoly o kolektívnom vyjednávaní,
pretože
ťažisko participácie sa dá dosiahnuť v kolektívnom
vyjednávaní. Nie
je možné jednoducho
zakotviť zákonným
spôsobom
participáciu v tom rozsahu, ako o nej
hovorí mate-
riál.
Dosť ťažko si viem predstaviť povedzme malé súkromné
podniky, aby
so svojimi zamestnancami presadzovali formy
a
oprávnenia v povinných personálnych a
ekonomických infor-
máciách. Akých? Tie,
ktoré tvoria predmet tzv.
obchodného
tajomstva,
ktoré si stráži každý podnik?
Ďalej si neviem dosť dobre predstaviť v malých súkrom-
ných
podnikoch, aká bude priama účasť zástupcov zamestnan-
cov.
Viem si to predstaviť vo veľkých podnikoch,
ale my mu-
síme
uvažovať, že tu sa hovorí aj o
malých podnikoch, po-
vedzme
do 25 zamestnancov. Tam si to skutočne
reálne neviem
predstaviť.
Dokladom
toho, že táto kapitola nebola spracovaná na
takej úrovni, akú
by sme očakávali, je odsek, že sa budú
postupne posilňovať tripartitné a bipartitné vzťahy z ich
rôznej
úrovne v transformačných procesoch vo vzťahu k priva-
tizácii
a deetatizácii. Prosím, my sa v koncepcii dozvedáme,
že budeme
posilňovať bipartitné a tripartitné mechanizmy
v
privatizácii a deetatizácii, a pritom
nám premiér našej
vlády
oznámil, že privatizácia sa končí v lete tohto roku.
A
teraz máme v koncepcii posilňovanie
vzťahov. Na aké obdo-
bie?
Za tie tri mesiace sa toho asi veľa nestihne.
Teraz
by som sa dotkol problému zamestnanosti. Okrem
toho,
čo som hovoril, že sa tu vôbec
nehovorí o mechaniz-
moch,
ako chceme dosiahnuť nápravu, to
slovíčko "ako" je tu
dôležité,
a len sa tu hovorí, čo chceme. Podpora tvorby sta-
bilizácie
pracovných miest, dosiahnutie a stabilizácia únos-
nej
miery nezamestnanosti. Aká je tá únosná miera? Vlastne
celá
táto kapitola sa len v jednej časti skutočne dotýka re-
zortu,
ktorý vedie pani ministerka, a to je "naplnenie so-
ciálnych aspektov
zamestnanosti spočíva v
zániku zdroja
príjmu
občana a tým sa občan ocitá v obdobnom postavení",
citujem
z tohto materiálu, "ako v oblasti
sociálneho zabez-
pečenia
v prípade vzniku niektorej z definovaných sociálnych
udalostí".
K
tejto kapitole kladiem
otázku, prečo bol opustený
princíp
poistenia v nezamestnanosti. Tento
princíp sa totiž
v
pôvodných materiáloch objavoval
(viem, že prechádzali
rôznym
vývojom, ale v pôvodných materiáloch sa objavoval),
a
v tejto chvíli ho tu nemáme. Zrejme je na to nejaký dôvod,
ale
nepodarilo sa mi ho z tohto vyčítať. Ja si myslím, že je
to
moderný princíp, ktorý by práve v tejto
chvíli slovenský
občan
potreboval, veď viete, aké obrovské
ťažkosti majú ob-
čania
vo veku 55 rokov, teda v preddôchodkovom veku s tým,
aby
si našli zamestnanie, a podliehajú
vlastne takému isté-
mu,
alebo veľmi obdobnému režimu ako všetci ostatní občania.
Myslím
si, že práve poistenie v nezamestnanosti by tu bolo
namieste.
Dotknem sa kapitoly sociálneho poistenia.
Domnievam sa,
že
táto kapitola systémovo nie je dobre
spracovaná. Keď ho-
voríme
o základných pilieroch, vždy sme zdôrazňovali sociál-
ne
poistenie, sociálnu podporu a sociálnu pomoc. Tu sa náhle
objavuje
ako ďalší pilier dva - a to je doplnkové
poistenie
a
individuálne poistenie. Z hľadiska systému poistenia by
som
si skôr predstavoval rozdelenie na základné poistenie,
doplnkové
poistenie a individuálne, a to vo všetkých for-
mách,
či je to dôchodkové, či je to
nemocenské, či je to
úrazové,
vo všetkých týchto formách by sa mi
žiadalo takéto
rozčlenenie.
Žiaľ, zrejme sa tu prijal iný princíp, ktorý,
prepáčte,
ale z toho, čo som tu videl, som nepochopil.
Rovnako súhlasím s kolegyňou Gbúrovou, že tento mate-
riál
vôbec neodráža uplatnenie princípu zásluhovosti v so-
ciálnom
poistení, ktorý je podľa mňa rozhodujúci. Aj v tom
povinnom
poistení je rozhodujúci princíp zásluhovosti, ktorý
tu
nie je. Nie je definované, ktoré inštitúcie to budú vyko-
návať, či to
bude stále jedna poisťovňa, či môžeme aj to
základné zákonné poistenie preniesť na viacero
poisťovní,
aká
sa predpokladá výška. Nechcem vedieť, koľko korún dosta-
ne
dôchodca. Pre mňa je v tejto chvíli rozhodujúce, či vo
vývoji
pôjdeme k určitému percentu toho základného poiste-
nia,
určité percento bude tvoriť doplnkové a
určité indivi-
duálne.
A akým spôsobom sa k tomu chceme
dostať, aká má byť
výška
toho základného poistenia, opäť to
materiál nespomína
a
myslím si, že to je na škodu veci, pretože by dal oveľa
ucelenejší
obraz, ako by to sociálne poistenie malo vyzerať.
Rovnako
sa v kapitole nemocenské poistenie nehovorí,
akým
spôsobom uplatníme práve ten princíp zásluhovosti. Vie-
me,
že súčasná koncepcia nemocenského
poistenia vlastne ho-
vorí
o tom, že síce občan je poistený na túto poistnú uda-
losť,
ale platba je stanovená len do určitej
výšky a nesmie
sa
prekročiť. Z materiálu nevyplýva,
či ostaneme pri tomto
modele,
alebo či skutočne prejdeme na princíp
zásluhovosti,
čím
viac platíš do poisťovne, tým viac dostávaš. Upozorňu-
jem,
že tým sa neruší princíp sociálnej
solidarity, pretože
platí
do poisťovne zdravý, ale čerpá ho chorý.
Dovoľte,
aby som sa dotkol štátnej sociálnej podpory
ako
druhého piliera tohto materiálu. Ja by som túto kapitolu
nenazval
štátna sociálna podpora. Mne to skôr pripadá ako
sociálna
časť rodinnej štátnej politiky, a síce preto, že
chápem
sociálnu podporu trošku širšie. Bude to
aj predmetom
môjho návrhu
na uznesenie a
vyjadrím sa k nemu neskôr.
V
tomto materiáli nie je charakteristika
sociálnych udalos-
tí,
pri ktorých sa predpokladá poskytovanie
štátnych dávok.
Nie je jasne
stanovená konštrukcia týchto
štátnych dávok
a
zdôvodnenie. To je len tá časť, o ktorej hovorí materiál.
V tejto časti veľmi zásadnú výhradu
vznášam proti tomu,
že
sa v oblasti štátnej sociálnej podpory neobjavuje zdra-
votne
postihnutý občan. Keď sa pozriete na celý materiál, je
spomenutý
len týmito slovami: "rodina s dlhodobo ťažko zdra-
votne postihnutým dieťaťom". Teda len
toto bude predmetom
starostlivosti
štátu v štátnej sociálnej podpore. Ak si pre-
čítate,
ako je definovaná štátna sociálna podpora, tak tu sa
píše,
že je to podpora pri štátom uznaných životných udalos-
tiach
občanov a rodín s deťmi. Inými slovami,
ak nezaradíme
zdravotne
postihnutého občana do systému štátnej sociálnej
podpory,
tým dávame v koncepcii jasne
najavo, že zdravotné
postihnutie,
aj ťažké zdravotné postihnutie, nie je štátom
uznaná
životná udalosť. Myslím, že toto by sme nemali pri-
jať,
vážené kolegyne a kolegovia, a môj návrh do uznesenia
bude
znieť v tom zmysle, že Národná rada odporúča zaradiť
sociálne
zabezpečenie zdravotne postihnutých občanov do sys-
tému
štátnej sociálnej podpory. Zdôvodním prečo.
Keď sa pozriete opäť na definíciu
sociálnej pomoci, so-
ciálna
pomoc bude pomáhať občanovi za jeho aktívnej účasti
prekonávať alebo
zmierňovať sociálnu alebo hmotnú núdzu,
prípadne oboje, v
ktorých sa ocitol v dôsledku sociálnej
udalosti.
A na ďalšej strane sa píše, že osobitné postavenie
v
rámci sociálnej pomoci
bude mať riešenie
sociálnych
dôsledkov zdravotného postihnutia prostredníctvom ich kom-
penzácie
v rámci sociálnej núdze občana.
Vážené dámy a páni, Organizácia Spojených
národov vyda-
la
materiál Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých prí-
ležitostí pre
osoby so zdravotným postihnutím. Základným
cieľom
tohto materiálu je integrácia zdravotne
postihnutého
občana
do spoločnosti. Teda nemôžeme sa na neho dívať ako na
človeka,
ktorý sa ocitol v dôsledku sociálnej udalosti v so-
ciálnej
alebo hmotnej núdzi. To je dehonestácia týchto obča-
nov
a ja žiadam a navrhujem, aby táto časť o zdravotne po-
stihnutých
občanoch, teda tento jeden odsek, bol vypustený
z
kapitoly o sociálnej pomoci.
Mimochodom, tieto tri riadky
sú
jediné, ktoré sa týkajú 350 tisíc ľudí, ktorí sú zdravot-
ne
postihnutí a majú výrazne špecifické
problémy s uplatne-
ním
sa v našom živote. Celej tejto skupine
venujeme v tomto
materiáli
tri riadky.
Mám niekoľko pripomienok k časti
Doplnkové poistenie.
Doplnkové
poistenie tak, ako je formulované tu, je v rozpore
s
tým, čo sa uvádza v úvode materiálu, kde sa hovorí, že ob-
čan
sám sa musí rozhodnúť, ako sa bude podieľať na riešení
svojej sociálnej situácie, keď stratí
zamestnanie, keď je
chorý,
keď je starý, keď je invalidný. On sa
rozhoduje tak,
že
sa poisťuje. Ale, žiaľ, doplnkové poistenie, tak ako je
koncipované
tu, nedovolí občanovi rozhodnúť
sa, že sa chce
doplnkovo
pripoistiť. To nie je slobodná vôľa
občana, to je
slobodná
vôľa zamestnávateľa. Aký bude motív zamestnávateľa,
aby
robil doplnkové dôchodkové poistenia?
Ako sa
môže doplnkovo poistiť celá
sféra štátnych za-
mestnancov?
Vážení páni poslanci, ani vy sa
nemôžete dopln-
kovo dôchodkovo pripoistiť. To znamená,
že pre vás platí
základná
výmera dôchodku, nič viac. Nejdem útočiť na vaše
city,
ale skutočne si myslím, že by sme mali v zmysle ústavy
dať
rovnaké práva a nediskriminovať občanov na zamestnancov,
ktorí
sa so súhlasom zamestnávateľa môžu
poistiť, a na tých
ostatných.
Myslím si, že tu tiež treba spraviť istý korekčný
krok.
Na záver mi dovoľte povedať, že ak sa v
tomto materiáli
nezmení formou odporúčania vzťah k zdravotne
postihnutému
občanovi,
ak sa nebudú brať do úvahy pripomienky,
ktoré som
povedal,
nebudem môcť hlasovať za tento materiál.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem,
pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi pán
poslanec
Vaškovič, pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
predložený materiál by som úvodom charakterizoval na-
sledovne:
správna diagnóza slabín
existujúceho systému so-
ciálneho
zabezpečenia, to znamená byrokratická administratí-
va,
nerešpektovanie spoluzodpovednosti
občana, neexistencia
súvislosti
medzi výstupmi sociálnej sféry a ekonomickou
ak-
tivitou občanov, ako aj správne zoradenie
princípov novej
architektúry
sociálnej sféry podľa ich dôležitosti
(1. zod-
povednosť
jednotlivca, 2. sociálna
solidarita, 3. garancia
štátu),
z ktorých koncepcia vychádza, sa v dostatočnej miere
nepremietli
v samotnom obsahu predkladanej koncepcie. Jed-
noznačne
to dokazuje priestor, ktorý je v koncepcii vymedze-
ný
pre jednotlivé subsystémy
navrhovanej novej sústavy so-
ciálneho zabezpečenia, a to sociálneho poistenia,
štátnej
sociálnej podpory, sociálnej pomoci, doplnkového poistenia
a
individuálneho poistenia.
Veľká väčšina tej časti koncepcie, ktorá
sa zaoberá re-
formou systému sociálneho zabezpečenia, je totiž
venovaná
len
prvým trom subsystémom, ktoré zabezpečuje štát. Doplnko-
vé
a individuálne poistenie ako prvky, ktoré majú odbremeniť
dnešný
nevyhovujúci systém, sú v koncepcii spomínané na jed-
nej
strane, pričom individuálne
poistenie sa vošlo dokonca
do
jedného odseku. Alebo je tu všetko koncepčne v poriadku?
Tento prístup je o to
čudnejší, že autori koncepcie sa
ako
k prvému konštitučnému princípu reformy sociálneho za-
bezpečenia hlásia
k zodpovednosti jednotlivca za vlastný
osud.
Vzniká tak rozpor medzi relatívne v liberálnom duchu
formulovanými východiskami
koncepcie na jednej
strane
a
predstavou transformovaného
sociálneho systému na druhej
strane.
Len pre zaujímavosť chcem pripomenúť, že štátny tajom-
ník pán
Vojtech Tkáč ešte
v roku 1993 v denníku Práca
v
článku Architektúra pre
sociálnu spravodlivosť sa skôr
prikláňal
ku korporativistickému riešeniu, v ktorom prím hrá
nie
jednotlivec, ale subjekty, ktoré
zastupujú štát, odbory
a
tak ďalej, než k liberálnemu, čiže
tento posun je v prin-
cípe
z tohto hľadiska, z nášho hľadiska
pozitívny. Nič však
nenasvedčuje
tomu, že by predkladaná koncepcia bola naozaj
zameraná
na odstránenie ďalšej slabiny starého systému ne-
prehľadnosti.
V koncepcii nie sú žiadne záchytné body, ktoré
by
prezrádzali, ako chcú autori tento manifestovaný cieľ do-
siahnuť.
Načrtnutý systém, najmä v
oblasti sociálnej podpory
a
sociálnej pomoci, sa zdá byť pre občanov rovnako nepre-
hľadný
a nezrozumiteľný ako doteraz. Ako
ukazujú zahraničné
skúsenosti, na
problémy so sociálnym
zabezpečením vlády
väčšinou
reagovali buď zvýšením daní, čo je len krátkodobé
riešenie,
ktoré má však výrazne negatívne dôsledky na ekono-
mický
rast, alebo sprísnením kritérií na vyplácanie dávok,
prípadne
kombináciou obidvoch postupov. Do popredia
tak vy-
stupuje fakt, že
každé alokačné rozhodnutie o
poskytovaní
dávok sociálneho
zabezpečenia má aj
svoj prerozdeľovací
aspekt
- sociálnu solidaritu v podobe daňových odvodov.
Z tohto dôvodu sa treba už od začiatku
usilovať o maxi-
málnu
transparentnosť celého systému, aby
bolo možné zvážiť
všetky
dôsledky navrhovaných riešení, najmä
kto, ktorá sku-
pina
obyvateľstva a koľko získa, kto a
koľko stratí. S tým
súvisí
aj ďalší otáznik. Ak sa v koncepcii konštatuje, že
náš
systém sociálneho zabezpečenia patrí k
najdrahším v Eu-
rópe
(strana 5), samotná koncepcia nedáva jasné a jednoznač-
né
záruky, že v nej navrhovaný spôsob transformácie zabezpe-
čí
podstatne zníženie nákladov a zvýšenie
efektov predlože-
ného systému
sociálneho zabezpečenia. Naopak,
napríklad
v
súvislosti so štátnymi sociálnymi dávkami sa paradoxne
konštatuje,
že jedinou otvorenou a aktuálnou otázkou zostáva
zabezpečenie
zdrojového krytia.
Niektoré
naznačené zámery, zvýšenie
počtu sociálnych
pracovníkov,
profesionalizácia aparátu, návrh
vytvoriť oso-
bitnú
sústavu orgánov miestnej správy na
realizáciu systému
štátnej
sociálnej pomoci a sociálnej podpory, svedčia o tom,
že
navrhovaný systém by dokonca mohol byť nákladnejší ako
terajší.
Tým, že v načrtnutej novej architektúre systému so-
ciálneho
zabezpečenie, ktorý vo
väčšine krajín pozostáva
z
troch subsystémov, po prvé - štátom garantovaného, po dru-
hé
- doplnkového, financovaného zamestnávateľmi a zamestnan-
cami,
a po tretie - súkromného dlhodobého
sporenia, je evi-
dentná
nedostatočná snaha energickejšie prejsť
k progresív-
nym
alternatívam a za nosný sa považuje subsystém štátneho
sociálneho
zabezpečenia.
Rovnako zmätená je aj úvaha na strane 5 o
tom, že obča-
nia,
ktorých poistné fondy rozhádzal minulý systém, čo je
síce
pravda, sa môžu tešiť na nejakú kompenzáciu v podobe
rezerv Sociálnej
poisťovne vytvorenej nejakým
spôsobom
z
privatizácie.
Ďalej konštatovanie na strane 30, podľa
ktorého hlavným
transformačným
cieľom je dosiahnuť hospodársky rast a pro-
speritu vytvorením
sociálne orientovaného modelu trhovej
ekonomiky,
je podľa môjho názoru fatálnym omylom, ktorým tr-
peli socialisti všetkých čias. Je
to totiž práve naopak,
neplatí
kauzálna súvislosť sociálna trhová ekonomika rovná
sa
hospodársky rast, ale opačný vzťah, hospodársky rast rov-
ná
sa sociálna trhová ekonomika.
Sociálna sféra je najmä o prerozdeľovaní a to môže na-
stať
až vtedy, keď hospodársky rast niečo
vytvorí. Ľavicové
sily
vždy mali sklon hovoriť v prvom rade o
sociálnej spra-
vodlivosti a
prerozdeľovaní, zatiaľ čo
pravicové strany
o
prvoradom význame vytvárania
priaznivých podmienok na do-
sahovanie
hospodárskeho rastu, čím sa automaticky
zabezpečí
aj
spravodlivé prerozdeľovanie.
Záverom: Koncepcia je len základným dokumentom, z kto-
rého
sa dá len približne odhadovať budúce
zasahovanie štátu
do
sociálnej sféry, jeho presná
kvantifikácia bude závisieť
od
konkrétnych právnych noriem upravujúcich jednotlivé ob-
lasti.
Dokument je priam prešpikovaný chvályhodnými zámermi,
ako
je minimalizácia, paternalizmus, strana
29, stredom po-
zornosti
nie je kolektív, štát, fiktívne obecné blaho, ale
človek, indivíduum, strana 31, ktoré sú evidentne prevzaté
z
dokumentov a analýz Svetovej banky a
iných medzinárodných
organizácií.
Načrtnutá architektúra sociálneho zabezpečenia však už
menej presvedčivo dokazuje snahu realizovať ich v praxi,
najmä uskutočniť postupný prechod od
štátneho systému so-
ciálneho
zabezpečenia k neštátnym, ktoré by sa mali stať je-
ho
nosnými piliermi. To vytvára priestor
na predloženie al-
ternatívnych
návrhov, ktoré by boli založené na
odbremenení
štátneho
systému sociálneho zabezpečenia
skutočným presunom
dôrazu
na jednotlivca. V takýchto návrhoch by
nemali chýbať
niektoré
základné princípy, ako: hlavný zdroj financovania
sociálnej sféry by
mali byť súkromné úspory; kompenzácia
rastúcich
úspor adekvátnym poklesom daní; príprava štruktúry
motivujúcej
k úsporám na účely sociálneho
zabezpečenia, ich
odpočítateľnosť
z daňového základu; odloženie platieb úrokov
z
výnosov a tak ďalej, prípadne
určitej miery donútenia vo
forme
povinných úspor, ktoré by mali predísť tomu, aby si
niekto
zámerne nesporil; optimalizácia vzájomne konfliktných
požiadaviek;
existencia minimálnej sociálnej infraštruktúry;
posilnenie
motivácie občanov sporiť; príjmová
stránka štát-
neho
rozpočtu; aj podpora inštitucionálnych podmienok priaz-
nivých
na rozvoj efektívneho fungujúceho kapitálového trhu
vrátane
aktívneho prístupu a spoľahlivosti finančných inšti-
túcií,
ktoré sú absolútne nevyhnutou podmienkou úspechu toh-
to
druhu sociálnej politiky.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem,
pán poslanec. V rozprave teraz vystúpi pani
poslankyňa
Schmögnerová a pripraví sa pani
poslankyňa Baue-
rová.
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Han-
ker.
Poslanec J. Hanker:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pokúsim
sa odpovedať
-
veľmi čiastočne - svojim trom
predrečníkom. V prvom rade
ide
o to, že akosi zabúdame na to, že hovoríme o koncepcii
sociálnej
sféry, čiže o architektúre riešenia, ako správne
povedal pán
poslanec Vaškovič. Ide
o základný dokument,
a
teda nie je to možné stotožňovať s nejakou analýzou súčas-
ného
stavu, ktorá sa robí priebežne, a nie
je ani možné po-
vedať, v akom
štádiu transformácie sa
nachádzame, pretože
transformácia
je proces, v ktorom jednotlivé časti,
jednot-
livé
problémy sa nachádzajú ďalej, iné sa len začínajú.
Nie je
možné vymenovať ani nástroje,
ktorými by sa to
malo
riešiť. To, o čom sa tu hovorí, bude možné posudzovať
pri
návrhu jednotlivých zákonov, či ten zákon je správny,
alebo
nie je správny, pretože tak ako sa
hovorí na strane
45, tá legislatívna forma v súčasnosti
má tri formy. Ide
o
zákony, ktoré sú momentálne nevyhnutné,
ktoré vlastne ur-
čuje
súčasný stav, sú to zákony dočasné, potom tie, ktoré sú
aktuálne na realizáciu jednotlivých krokov
transformácie,
a
nakoniec koncepčné.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa,
máte slovo.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
kolegovia, kolegyne,
vážení hostia,
keď hodnotíme predloženú koncepciu sociálnej sféry, je
potrebné
po prvé poukázať na istý rozpor medzi proklamova-
nosťou pripravenosti na komplexnú transformáciu
sociálnej
sféry
na jednej strane a do značnej miery nekoordinovanými
postupmi
v praktickej sociálnej politike na strane druhej.
Je
to dôležité uviesť z toho dôvodu, aby
sme správne pocho-
pili
záväznosť predloženej koncepcie aj pre budúce konkrétne
sociálnopolitické
opatrenia.
Bola by som napríklad mimoriadne rada,
keby sa realizo-
val
zámer koncepcie vytvoriť určité rezervy
v Sociálnej po-
isťovni
z privatizácie. Uskutočnil by sa tak okrem iného je-
den
z návrhov, ktorý som predkladala pri rokovaní o novele
zákona
číslo 92/1991 Zb. o veľkej
privatizácii. Som si však
skoro
istá, že tento zámer vláda realizovať
nechce, a preto
sa
ani realizovať nebude.
Napriek tomu, napriek naznačeným
protirečeniam a mnohým
disproporciám, pravdaže, nemožno negovať všetko, čo sa už
uskutočnilo
v reforme sociálnej sféry, a ja to
ani urobiť
nechcem.
Dovoľte mi vyjadriť sa k vlastnej koncepcii.
Koncepcia sociálnej sféry by mala vychádzať z reálnych
možností rozvoja sociálnej sféry determinovaných hospodár-
skymi
podmienkami, z analýzy
demografického vývoja, z reš-
pektovania dlhodobých
kultúrno-spoločenských
tradícií a
z
princípov a cieľov transformácie. Čiastočne v prvej čas-
ti
sa potreba takýchto východísk rešpektuje. Možno však pri-
pomenúť,
že predikcia hospodárskeho vývoja, ktorá značne de-
terminuje
rozvoj sociálnej sféry, nie je
postačujúca na to,
aby
sme posúdili jej dosah na sociálnu
sféru. Analogicky by
koncepcia mala vychádzať z podrobnejšej analýzy
súčasného
stavu
sociálnej sféry a z predpovede kam a za ako dlho sa
chceme
dostať.
Hovorilo sa tu už dnes dvakrát o odhade demografického
vývoja
do roku 2050, podľa ktorého sa má zaradiť Slovenská
republika
medzi štáty Európy s najdynamickejším rastom popu-
lácie,
a poukazovalo sa aj na medzery tohto odhadu. Chcem
len
doplniť argumentáciu. Nerešpektujú sa
tu určité závažné
zmeny
v reprodukčnom správaní slovenskej populácie. Nereagu-
je
sa na pokles pôrodnosti v posledných rokoch, ako aj na
to,
že v tomto období do produkčného veku prichádzajú ženy
z
populačného boomu z polovice
sedemdesiatych rokov. Treba
si
uvedomiť, že kým prvý faktor vzhľadom
na podstatné zhor-
šenie
sociálnej situácie v Slovenskej
republike v porovnaní
s
rokmi pred rokom 1989 bude mať, žiaľ, dlhodobejšie trva-
nie,
silné ročníky, prichádzajúce do
reprodukčného veku, sa
už
nebudú, usudzujúc podľa vývoja natality, opakovať. Pritom
korektnosť
demografického odhadu je dôležitá práve pri so-
ciálnom
zabezpečení, ale i pri zamestnaneckej politike.
Do-
kument
sa nevyjadruje, v ktorých kultúrno-spoločenských tra-
díciách
chce rozvoj sociálnej sféry
pokračovať a ktoré ne-
chce
rešpektovať.
Dokument vychádza z troch základných
princípov: osobnej
participácie,
sociálnej solidarity a garancie štátu. Nechcem
diskutovať
k uvedeným princípom, chcem však upozorniť na to,
že
sa vynechal jeden dôležitý princíp, a
tu sa zrejme odli-
šujem
od môjho predrečníka, ktorý vychádza nie iba z dlhodo-
bých
kultúrno-spoločenských tradícií
Slovenska, no i z mo-
derného smerovania spoločnosti 21. storočia. Je to určitá
participácia
zamestnávateľov, resp. vlastníkov na
sociálnej
sfére.
Samozrejme, nechcem revokovať formy a
spôsoby parti-
cipácie
zamestnávateľov na sociálnej sfére z minulosti, kto-
ré
by značne predražovali produktívnu sféru, no upozorniť na
fakt,
že s účasťou zamestnávateľov sa napríklad počíta i pri
nových
normách dôchodkového pripoistenia, resp. tak
ako do-
siaľ,
pri zdravotnom poistení, pri poistení
proti nezamest-
nanosti
a podobne.
V koncepčnej predstave sociálnej sféry
preto treba roz-
viesť,
akú časť nákladov sociálnej sféry bude ďalej znášať
jednotlivec,
zamestnávatelia a akú štát. Je teda potrebné,
aby
sa východisková analýza sociálnej
sféry doplnila o jej
zhodnotenie
z troch hľadísk: z hľadiska jednotlivca, štátu
a
zamestnávateľa. Dokument by mal dať
odpoveď aj na otázku
kde
sme, kam sa chceme dostať a čo ešte treba pre to urobiť.
Porovnanie
súčasnej a budúcej situácie, resp. cieľovej si-
tuácie
v koncepcii chýba. Malo by byť pritom zrejmé, čo kaž-
dého
- jednotlivca, štát, zamestnávateľa - čaká v prechodnom
období
a čo v cieľovom stave. Porovnať by bolo treba charak-
teristiku postavenia
jednotlivca pred reformou sociálnej
sféry,
po jej uskutočnení a v jej priebehu.
Rozvediem to na
príklade.
Dnešné základné dôchodkové poistenie
poskytuje starobný
dôchodok
v priemere, ako sme si mali možnosť
dnes prečítať,
na
konci roka 1995 na úrovni 45,2 % z
priemernej mzdy v ná-
rodnom
hospodárstve. Priemerná výška dôchodku
dosiahla kon-
com
roka 3 102 Sk a netreba dodávať, že to
sotva postačuje
na
slušné živobytie. Aká je predstava,
podľa predkladateľa,
o
vývoji dôchodkov? Aký bude podiel na
dôchodkovom poistení
u
základného a doplnkového poistenia? Akú stratégiu vláda
v
tomto smere chce zvoliť? Kedy sa dosiahne deklarované pri-
blíženie
životnej úrovne dôchodcu životnej úrovni zamestnan-
ca?
Kriticky hodnotím to, že dokument je
taký všeobecný, že
sa
z neho nedozvieme nič o mechanizmoch zvyšovania dôchod-
kov,
životného minima, minimálnej mzdy, o konštrukcii život-
ného
a existenčného minima. Pri takomto všeobecnom dokumente
je
naozaj ťažké povedať, či bude realizácia koncepcie príno-
som
a pre koho. Pre občana, štát, či zamestnávateľa?
Dovoľte mi pár slov k časti
zaoberajúcej sa zamestna-
nosťou.
Nie je z nej zrejmé, akú úlohu bude zohrávať v ak-
tívnej
politike zamestnanosti štát. Nie je dosiaľ ujasnená
úloha Fondu zamestnanosti. Predovšetkým to, či presúvanie
celej
finančnej zodpovednosti za aktívnu
politiku zamestna-
nosti
na Fond zamestnanosti vytvára dostatočný priestor na
realizáciu
štátnej zamestnaneckej politiky. Nie je ujasnené,
resp.
doriešené ani inštitucionálne
usporiadanie sprostred-
kovania
zamestnania.
Pri
ďalšom rozpracúvaní predloženej
koncepcie bude
dôležité
i to, aby sme sa približovali normám uplatňovaným
v
sociálnej sfére v Európskej únii, konkrétne v Sociálnej
charte
Európskej únie a podobne. Chcem
upozorniť, že Európ-
ska
únia interpretuje sociálnu sféru širšie. Predložená kon-
cepcia
redukovala sociálnu sféru iba na dva okruhy: pracovné
aktivity
a sociálne zabezpečenie. Bolo by preto treba rozší-
riť
chápanie sociálnej sféry a zahrnúť do nej i otázky zdra-
via,
vzdelania, bývania a širšie otázky práce. Jednou z kľú-
čových
otázok je nepochybne cena práce, o
ktorej by koncep-
cia
mala vyjadriť svoju predstavu.
Dovoľte
mi ešte vyjadriť sa k interpretácii garancií
štátu.
Vypadol z nej jeden veľmi dôležitý aspekt. Je to kon-
trolná
funkcia štátu. Chcem upozorniť, že ju nechápem nevyh-
nutne
ako kontrolu v gescii ministerstva práce, sociálnych
vecí
a rodiny, skôr naopak. Ako príklad na nevyhnutnosť pre-
myslenia
kontrolnej funkcie štátu v sociálnej
sfére uvediem
nevyhnutnosť
zabezpečiť účinný mechanizmus kontroly prv, ako
bude
schválený a uvedený do života zákon o
dôchodkovom pri-
poistení.
Myslím, že skúsenosti zo zahraničia ma oprávňujú
povedať
to, že ak dopredu nebude vytvorený dostatočne účinný
kontrolný
mechanizmus, tí, ktorí zveria inštitúciám zodpo-
vedným
za dôchodkové pripoistenie svoje prostriedky, ktoré
si
odtrhnú z úst, budú možno veľmi sklamaní. Možno sa vám
z
hľadiska diskutovaného dokumentu zdá táto
vec okrajová,
som
však presvedčená, že zohrá jednu z najdôležitejších úloh
pri
realizácii efektívnej sociálnej sféry.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. V rozprave teraz vystúpi pani
poslankyňa Baue-
rová.
Poslankyňa E. Bauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
nechcem diskutovať o jednotlivých
konštatáciách predlo-
ženej
koncepcie. Nechcem diskutovať ani o tom, či predložená
koncepcia je potrebná, alebo nepotrebná. Iste
niet pochýb
o
tom, že sociálna transformácia je organickou súčasťou spo-
ločenskej
transformácie. Ekonomická transformácia
sa nemôže
uskutočniť
bez sociálnej transformácie. Navyše niektoré kro-
ky
v tejto sfére sa už urobili. Polovičaté riešenie však vy-
voláva
celý rad rôznych problémov, ktoré
výrazne ovplyvňujú
sociálnu situáciu niektorých sociálnych skupín. Zastarané
konštrukcie na jednej
strane, dynamicky sa vyvíjajúca
so-
ciálna
situácia, konfrontácia s celkom novými
životnými si-
tuáciami,
ktoré doteraz boli neznáme, a teda
podstatná časť
občanov
sa ocitá v nich celkom dezorientovaná a
veľmi často
aj
bezradná. Preto definícia
problémov, obsiahnutá v texte
koncepcie,
je nepochybne správna. O tom tu už zaznela podob-
ná
mienka. Dovoľte mi odcitovať:
"Sociálna sféra je poplatná byrokratickému, centralis-
tickému,
administratívnemu systému založenému na
plánovanom
hospodárstve
a rovnostárstve. Nerešpektuje potreby a
záujmy
občanov
a ďalších subjektov, ktoré v nej vystupujú len ako
objekty
pôsobenia aktivít štátu, nerešpektuje spoluzodpoved-
nosť
občana za jeho sociálne postavenie a
budúcnosť, nie je
viazaná
na jeho skutočnú ekonomickú aktivitu. Ekonomická fi-
nančná charakteristika existujúceho stavu sociálnej sféry
zaraďuje
jej súčasnú úroveň medzi najdrahšie sústavy v Euró-
pe,
pričom výstupy sú nízke, nezodpovedajú potrebám občana."
Na základe tejto definície problému
vzniká otázka, pre-
čo
si vláda dáva taký veľký odklad na
zmenu tejto situácie.
Termíny
účinnosti podstatných zákonov totiž predkladateľ na-
vrhuje
až v roku 1998. Chcela by som sa mýliť
vo svojej hy-
potéze,
že to nejakým spôsobom súvisí s rokom volieb. Je sí-
ce
prijateľný argument, že tieto zákony potrebujú určitú le-
gisvakanciu na prípravu, zmenu systému, ale
ak je proces
prípravy
v takom štádiu, ako sa píše na druhej
strane tejto
koncepcie,
že celý rad zákonov existuje v podobe zásad, ba
v
podobe pripravovaných zákonov, nie
je dôvod na odsúvanie
realizácie
do roku 1998.
Popri tejto vzniká celý rad otvorených vecných otázok.
Predložená koncepcia
napríklad nedáva odpoveď na otázku,
v
čom je problém odsúvania
ratifikácie Európskej sociálnej
charty.
Táto bola parafovaná v roku 1992. Predložená koncep-
cia
predpokladá iba prípravu podmienok na ratifikáciu v roku
1997.
V čom sú teda problémy? Predložená koncepcia nereaguje
ani
na tie výzvy, ktoré vyplývajú z Bielej knihy Európskej
únie.
Ide nielen o pracovnoprávne úpravy, ktorých uzákonenie
je
pomerne jednoduché, ale aj o taký
problém, akým je zákaz
akejkoľvek
diskriminácie mužov a žien, napríklad pri odmeňo-
vaní,
ale aj o vyrovnanie dôchodkového veku, čo je problém
oveľa zložitejší a veľmi citlivý. Čo mieni
vláda urobiť
s
týmto problémom? Ako ho mieni riešiť? Na túto otázku by
ste
spolu so mnou márne hľadali odpoveď v predloženej kon-
cepcii.
Pritom Biela kniha je dostatočne dávno známa.
Jednou z najzávažnejších úskalí súčasnej sociálnej si-
tuácie
je zmena dôchodkového poistenia. Tu zostala koncepcia
dlžná
predstavou o spôsobe transformácie vzhľadom na skutoč-
nosť,
že po roku 2000 sa bude prudko zvyšovať
počet dôchod-
cov
a zhorší sa podiel obyvateľstva v ekonomicky aktívnom
veku. Zmenu
systému dôchodkového poistenia pravdepodobne
preto
niet kam odkladať. Preto je nepochopiteľné, prečo sa
odkladá
riešenie takých záležitostí, ktoré sú legislatívne
pripravené a podľa
koncepcie už mesiac mali byť účinnými
normami.
Ide o zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení.
Zostáva otvorenou i otázka, prečo koncepcia nepredpo-
kladá
dynamickejší postup v riešení problému dlhodobej neza-
mestnanosti.
Údaj o tom, že v prvom polroku minulého roku
bolo
rekvalifikovaných necelé 3 % všetkých
nezamestnaných
a
na druhej strane vytýčený cieľ spolupráce s rezortom škol-
stva
svedčia o tom, že k riešeniu
najpálčivejších problémov
krajiny
vláda pristupuje s neprimeraným oneskorením. V tejto
súvislosti
vyhlásenie, že 10 % nezamestnaných za 11 mesiacov
bolo
vyradených z evidencie pre
nespoluprácu, nemožno pova-
žovať
ani za úspech, ani za pozitívne riešenie.
Podobný
problém odďaľovania riešenia
je badateľný
i
v oblasti systému sociálnej podpory. Treba vidieť, že veľ-
ká
časť rodín žije v blízkosti životného minima. Najmä počet
chudobou
ohrozených detí je alarmujúco vysoký.
Takmer s is-
totou sa dá
tvrdiť, že reprodukcia
sociálneho potenciálu
v
tejto vrstve sa zúži, čo
pre budúcnosť krajiny prináša
neprimerane
veľké riziká, najmä ak zvážime, že pred
nami je
zlomové
obdobie, v ktorom samotné konzervovanie daného stavu
znamená
dlhodobé zaostávanie. Navyše v Českej republike od
1.
januára tohto roku platí zákon o sociálnej podpore, kde
celý systém sociálnych podpôr je zameraný
na to, aby tí,
ktorí sa
dostali do nepriaznivej situácie, našli z nej
východisko
za podpory štátu. Naša sociálna politika zatiaľ
nepriaznivý
stav skôr konzervuje, nepomáha efektívne občano-
vi
sa z nej dostať a budúcu generáciu
odsudzuje fakticky na
zúženú
možnosť sociálnej mobility.
Na
základe uvedených skutočností
navrhujem doplniť
uznesenie
nasledovným bodom:
Národná rada odporúča vláde urýchliť proces realizácie
transformácie
sociálnej sféry, najmä prípravu a
predloženie
zásadných
zákonov o sociálnej podpore a pomoci tak, aby moh-
li
nadobudnúť účinnosť začiatkom roku 1997.
Na
rozdiel od spoločnej
spravodajkyne navrhujem pod-
poriť
návrh výboru pre životné prostredie, aby koncepcia bo-
la
predložená na verejnú diskusiu. Chcem
vám pripomenúť, že
v
porovnaní s takýmito závažnými problémami, ktoré naozaj
vytvárajú určité variabilné možnosti riešenia, kde je
po-
trebný určitý konsenzus dotknutých osôb, mám
tu na mysli
predovšetkým
rôzne záujmové združenia, rôzne civilné združe-
nia,
ktoré by sa mohli a mali vyjadriť, ako riešiť tieto zá-
važné
problémy prechodu na iný spôsob
sociálneho poistenia,
štátnej
sociálnej podpory a pomoci, v porovnaní s tým par-
ciálny
problém, či obyvateľstvo chce
zvýšiť o týždeň dovo-
lenku,
ponúkol premiér Mečiar na verejnú diskusiu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Keďže už nemám žiadnu prihlášku
do rozpravy,
skôr
ako dám faktické poznámky, chcem sa spýtať, si sa hlási
ešte
niekto z vás, pani poslankyne, páni poslanci, do roz-
pravy.
Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči. Pán poslanec
Kunc,
takisto do rozpravy? (Hlas v sále.)
Faktická poznámka
je
obmedzená troma minútami, takže potom to bude rozprava po
pani
poslankyni Rusnákovej.
Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážená pani ministerka,
snahu
o spracovanie koncepcie
transformácie sociálnej
sféry
treba podporiť. Koncepcia je avizovaná už dlho. Pôvod-
ne
mala byť predložená do Národnej rady
ešte v októbri roku
1993. Stretávame sa s ňou až teraz. Mám dve
pripomienky
a
viac-menej by som prosila pani ministerku, aby sa vyjadri-
la
najmä k tej druhej, ktorá má formu otázky.
Mám pripomienku k tomu, že sa v
návrhu koncepcie ne-
presne
používajú termíny, nie sú dostatočne jasné. Napríklad
participácia občana na
svojich právach je dosť zaujímavá
formulácia, pretože si myslím, že občania uplatňujú
svoje
práva,
a nie participujú na nich. Za omnoho závažnejší prob-
lém
však považujem to, že sa takmer nič nedozvedáme o systé-
me
prerozdelenia súčasných platieb do systému základného po-
vinného a doplnkového poistenia. V doplnkovom
dôchodkovom
poistení
je východiskom, citujem "zvýšenie zodpovednosti za-
mestnávateľov
za zamestnancov". Toto
považujem za diskuta-
bilné.
Východiskom podľa mňa by mala byť snaha o zvýšenie
osobnej
zodpovednosti za svoju životnú úroveň v
budúcnosti.
Práve
toto sa často deklaruje ako jeden zo
základných záme-
rov transformácie. Princíp
vychádzajúci pri doplnkovom
dôchodkovom
poistení z dobrovoľnosti nie na strane zamest-
nanca,
ale na strane zamestnávateľa,
znamená, že to závisí
od
jeho dobrej vôle, či pripoistí svojich
zamestnancov, po-
važujem
za krok, o ktorom by bolo treba
diskutovať, a preto
prosím
pani ministerku, aby sa k tomuto naznačenému výcho-
disku
doplnkového poistenia vyjadrila.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Kunc. Pán poslanec
Kunc je mimo
rokovacej
miestnosti. Pýtam sa, či chce ešte niekto ďalší
vystúpiť
v rozprave.
(Nikto.)
Ak nie, vyhlasujem rozpravu o štvrtom bode programu za
skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pani ministerka Keltošová?
Nech
sa páči, pani ministerka.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán predsedajúci,
ďakujem za slovo. Na úvod by som chcela
povedať, že som
si
so záujmom vypočula všetky vaše
pripomienky celého poli-
tického
spektra - odprava, stred až doľava. Samozrejme, kaž-
dý
máte právo na svoj názor, preto ste aj tu, aby ste inter-
pretovali
svoj názor, zároveň v súlade s programom strany
alebo hnutia,
ktoré zastupujete, alebo ktorú
zastupujete.
Chcem
však povedať jedno. Ak niekto žiada urýchlenie alebo
avizuje
oneskorené predloženie, koncepčný
materiál takéhoto
charakteru
sa pripravuje raz za desiatky rokov, takže aké-
koľvek
urýchlenie o rok o dva sa môže vrátiť neskorším gene-
ráciám
o 10, 15, 20 rokov a je tu veľké riziko, že by sa ce-
lý
systém, celá architektúra mohli zrútiť alebo aspoň poško-
diť
práve vďaka urýchleným a
nepremysleným krokom. Aby som
bola
konkrétna.
Táto
koncepcia bola predložená a hotová konkrétne na
prvom
zasadnutí poradného výboru v dňoch 21. až 23. marca
1995.
Ale boli to, pán poslanec, práve sociálni partneri,
ktorých
stanovisko si veľmi vážim, ktorí
žiadali ďalšie ro-
kovanie o tejto
koncepcii, aby sa dosiahla
zhoda nielen
s
odborármi a so zamestnávateľmi, ale aby
sme návrh koncep-
cie,
ktorý v marci 1995, znova opakujem,
bol hotový po ná-
stupe
do vlády, aby sme tento materiál dali
na prerokovanie
verejnosti.
Samozrejme, odbornej verejnosti. Pretože sociál-
na sféra je
síce vďačným námetom pre sociálnu demagógiu,
každý
jej rozumie asi tak ako futbalu, keď ho pozerá doma
pri
televízore a kopal by najradšej v
papučiach, len už po-
tom,
keď sa ide na konkrétne veci, tam už je to horšie.
Takže sme to dali na verejnú diskusiu, expertnú disku-
siu,
a preto sme túto koncepciu prerokúvali 17-krát v porad-
nom
výbore pre transformáciu sociálnej
sféry, kde boli za-
stúpení nielen sociálni partneri, ale aj
Združenie miest
a
obcí Slovenska, Koordinačný
výbor pre otázky zdravotne
postihnutých
občanov a iné neštátne subjekty. Mám tu
so se-
bou
konkrétne aj prezenčky, aj termíny,
koľkokrát sa stret-
li,
témy rokovaní, kto bol prítomný, ak by
ste mali záujem,
môžem to
predložiť. Odborná verejnosť,
aj nie koaličná,
môžem
povedať, prediskutovala koncepciu v súčinnosti s naším
poradným
výborom na verejných seminároch, ktoré boli uspo-
riadané
jednak cez City University, jednak cez aj váš ges-
torský
zdravotnícko-sociálny výbor, za účasti medzinárodných
expertov,
zahraničných expertov, ktorí tento
materiál posú-
dili
ako vyvážený, realistický,
pochopiteľne, každý zahra-
ničný
expert má aj svoj subjektívny pohľad.
My sme tu však
nato,
aby sme ich subjektívne pohľady zladili a prispôsobili
našim
možnostiam a našim podmienkam.
Takže aj
preto k niektorým vystúpeniam
našich poslan-
cov,
ktorí sa označujú za pravicu, som mohla
iba nesúhlasne
pokrútiť
hlavou, pretože sociálna dimenzia ekonomickej re-
formy
je v našich podmienkach nevyhnutná. To si musíme pove-
dať.
Viem, že pravicoví poslanci hlásajú iné, ale ja som to-
ho
názoru, že bez tejto sociálnej dimenzie
akákoľvek ekono-
mická reforma, sebadokonalejšia, by bola nerealizovateľná.
Toto
k predloženiu a vôbec k rokovaniu o sociálnej reforme
v
roku 1995.
Mám niekedy taký pocit, prepáčte, pán poslanec Brocka,
že
sa osobne na vás obraciam, že vám už niekedy prekáža aj
to,
že žijem a dýcham, nielen to, že predkladám materiály.
A
keď ste povedali, že ste veľmi rád, že ste nepredložili
žiadnu
koncepciu, tak som sa len pousmiala, pretože mali ste
tam
ten istý odborný a ľudský potenciál, ako mám aj ja, bolo
to
treba len zorganizovať. Čiže
neschopnosť vydávať za zá-
sluhu,
myslím si, je trošku silná káva.
Dotknem
sa teraz jednotlivých
okruhov problémov, tak
ako ich jednotliví páni poslanci prednášali.
Všeobecne na
úvod: Ako som
povedala, spolutvorcom tejto
koncepcie boli
nielen
sociálni partneri, boli to aj neštátne
subjekty, ob-
čianske
združenia. Preto si myslím, že boli zastúpené na ta-
kej
reprezentatívnej úrovni, či odbornej,
alebo i funkčnej,
že
ich závery môžeme brať ako závery určitých sociálnych ob-
čianskych
skupín, ktoré dávali pripomienky k tejto koncepcii
a
tento materiál ich zohľadnil. Preto nevidím dôvod, napokon
koncepcia
bude zverejnená, na ďalšie odborné
diskusie, pre-
tože
odborníci sa už vyjadrili.
O tom, že koncepcia bola odsúhlasená v tripartite, som
už
povedala, takže si myslím, že aj toto je určitý signál na
to, že tento
materiál prešiel skutočne
niekoľkými sitami,
kým
dospel do dnešného stavu. Myslím si, že tento materiál
treba
chápať v súvislosti v kontexte s koncepciami, o kto-
rých
hovoríme aj v závere materiálu vo vecnom a časovom har-
monograme.
To je zároveň odpoveď tým poslancom, ktorým chýba
adresnosť
a konkrétnosť.
Pani poslankyne, páni poslanci, vecný a časový harmo-
nogram
aj zoznam vecných úloh pre iné rezorty
obsahuje kon-
krétne
úlohy, nositeľov úloh a termíny. K tým termínom mám
jednu poznámku.
Niektorý poslanec namietal,
že sme mali
predložiť
do parlamentu tie termíny, ktoré
uvádzame, už sme
to
takisto dali teraz pod čiaru, v roku
1996. Uvádzané ter-
míny
sú v súlade s plánom legislatívnych úloh a plánom práce
vlády,
to znamená, my ich predložíme do vlády
v tom mesiaci
a
v tom roku, ako je v koncepcii uvedené. To ešte neznamená,
že
keď ich vláda po prerokovaní odovzdá
parlamentu, že par-
lament ich hneď
v tom mesiaci zaradí na svoje rokovanie.
Berte
to prosím tak, to je technická poznámka, všetky dátumy
sú
pre nás záväzné v zmysle predloženia do
vlády a preroko-
vania
vo vláde. Ďalší osud je už vo vašich rukách.
Mnohé otázky, na ktoré ste sa pýtali, pokiaľ ide o dl-
hodobo
nezamestnaných alebo problémy s nimi súvisiace, rieši
koncepcia
štátnej politiky zamestnanosti a trhu práce, ktorá
je
práve v týchto hodinách predmetom rokovania vlády. Takis-
to
ho dostanete k dispozícii. Čiže ak hľadáme odpoveď na fi-
lozofickú
otázku, pán poslanec Kováč, škoda, že tu nie je,
keď
povedal, že koncepcia má nedostatky, pretože iba definu-
je,
čo treba robiť - chvalabohu, aj to je
dosť, myslím si -
a
nie ako treba robiť. Prosím, to sú
problémy spojené s va-
ším
prerokúvaním, resp. s vaším nazeraním na jednotlivé par-
ciálne
zákony, ktoré sú uvedené. To je to, ako to budeme ro-
biť.
Ale to je len v spolupráci s vami. My vám dáme návrh
koncepcie, návrh zásad
zákona, návrh zákona podľa
vecného
a
časového harmonogramu, a to, že "ako", my môžeme mať svoju
predstavu,
ale tá bude, pochopiteľne, korigovaná
tak pravou
stranou
spektra, ako aj ľavou stranou spektra. Takže nechci-
te
od nás recept hneď tu v koncepcii - "ako".
Myslím
si, že všetky tieto problémy, ktoré súvisia
s
konkrétnymi riešeniami, to by
obsahovalo neviem koľko sto
strán,
keby sme vám ich hneď teraz okrem vymenovania zásad
zákona
dávali podrobne, čo ktorý návrh zákona alebo zásada
bude
riešiť, alebo čím sa bude zaoberať.
Prosím? Pán poslanec, nepočujem vás.
(Hlas v sále.) Má-
te
tam priložený vecný a časový
harmonogram. To je už odpo-
veď
"ako". Myslím si, že vo vecnom a
časovom harmonograme
ťažko
dať odpoveď na otázku "ako".
(Hlas zo sály.) V texte
je
to ľahko a povrchne, pán poslanec. Dať to v texte, budete
hľadať
jednotlivé návrhy zákonov po mesiacoch. Takže poďme
ďalej
k jednotlivým pripomienkam.
Pani poslankyňa Gbúrová - aký spoločný
materiál pripra-
vujeme
s inými rezortmi. Je to viacero politík, o ktorých
som už hovorila, ktoré sa objavia v priebehu tohto roka,
pretože
tento rok bude, myslím si, na náš rezort najnároč-
nejší.
V zozname úloh pre ďalšie rezorty sú vymenované mate-
riály,
na ktorých budú spolupracovať, takže
toto je odpoveď
k
tej prierezovosti tejto koncepcie a
prepojenosti na iné
rezorty.
Termíny sme zatiaľ nedávali, pretože
plán legisla-
tívnych úloh
a hlavný plán
úloh vlády bol pripravovaný
a
schválený vo vláde len minulý týždeň,
čiže už v tom čase,
keď
toto bolo v parlamente. Teraz sa
bude dať podľa týchto
dvoch
plánov dosadiť aj konkrétne termíny, aj nositeľov - po
minulej
vláde.
V akom stupni transformácie sa
nachádzame, na to už od-
povedal
pán poslanec Hanker. Pre mňa je stupeň transformácie
vždy
daný tým rokom, ktorý môžem hodnotiť
dozadu. Ja som sa
už
viackrát vyjadrila a napokon aj štatistiky to potvrdzujú,
že
to bol
rok stabilizácie. Ťažko povedať
alebo definovať
stupeň, podľa akých
kritérií, podľa počtu
nezamestnaných,
podľa
miery nezamestnanosti, podľa dávok
sociálnej starost-
livosti,
podľa percenta sociálne odkázaných.
Skutočne je to
ťažko,
takýto materiál nemal ambíciu toto definovať.
Kvantifikácia nákladov, na to sa pýtali
viacerí poslan-
ci.
Kvantifikácia nákladov bude predmetom
rokovaní v súvis-
losti s
jednotlivými zákonmi. Každý
zákon, ktorý budeme
predkladať,
bude mať aj - tak ako doteraz - svoju ekonomickú
časť.
Čiže tam sa môžete vyjadriť, či naša kvalifikácia ale-
bo predpoklady
sú dostatočné, alebo
nedostatočné, či sú
správne,
alebo nie. Pre mňa je dôležité, aby tento materiál,
ktorý
sme predložili a ktorý, dúfam, podporíte, dal jasný
cieľ,
trend do roku 1998, pretože v roku 1998 sa končí vo-
lebné
obdobie, a aby načrtol perspektívy až do roku 2015.
Pani poslankyňa Rusnáková sa pýtala na čiastkové veci,
ako
je doplnkové dôchodkové poistenie.
Doplnkové dôchodkové
poistenie
sa objavilo vo viacerých vystúpeniach, niekde bolo
pochválené,
niekde bolo málo zhodnotené. Doplnkové dôchodko-
vé
poistenie vláda schválila, schválila ho v inom znení, ako
ho
pripravovala minulá vláda. Myslím
si, že každá vláda má
na
to právo, to som už hovorila, je to vec politického po-
hľadu,
ako sa postaví zákon. A pokiaľ ide o motiváciu za-
mestnávateľov,
verte mi, že v tomto sme v tripartite
prešli
niekoľkými
kolami rokovaní, kde v doplnkovom dôchodkovom po-
istení štát ustúpil, pretože my sme
pôvodne žiadali, aby
príspevky, ktoré pôjdu
do doplnkových poisťovní,
išli zo
zisku.
Keďže vieme, aká je solventnosť väčšiny podnikov ale-
bo aká je
ťažká situácia väčšiny podnikov, ustúpili sme
v
tom zamestnávateľom, že to pôjde z
nákladov. Je vecou ko-
lektívneho
vyjednávania, ako sa dohodnú
zástupcovia zamest-
nancov
a zamestnávateľov, do akej výšky pôjdu podľa solvent-
nosti
jednotlivých podnikov pri doplnkovom poistení. Čiže to
ide
z nákladov. Návrh zásad zákona už bol schválený vo vláde
minulý
týždeň. Pracujeme na paragrafovanom znení. Pokiaľ ide
o
motiváciu poistencov, pri doplnkovom dôchodkovom
poistení
bude
slúžiť čiastka, ktorou budú prispievať, ako odpísateľná
položka
zo základu z dane. Takže to je
motivácia. Ale znovu
opakujem,
to sú už jednotlivé kroky v jednotlivých zákonoch.
Ten
materiál by bol 500-stranový, keby sme to všetko do toho
materiálu
dávali.
Odznelo tu viacero obáv o
demografický rozvoj Sloven-
skej
republiky. Chcela by som vás upozorniť, že okrem úda-
jov,
ktoré dostávame zo štatistického úradu,
ktoré sú všeo-
becne
prístupné, naše ministerstvo si minulý rok v júni dalo
vypracovať štúdiu Ekonomickému ústavu Slovenskej akadémie
vied,
škoda, že tu nie je pani poslankyňa
Bauerová, k demo-
grafickému a
vzdelanostnému rozvoju ľudského
potenciálu
a
jeho aktivít v komparácii s Európskymi krajinami. Myslím
si,
že tento materiál by si bolo vhodné preštudovať, a potom
by
ste súvislosti, ktoré uvádzame v našej prognóze až do ro-
ku 2015, chápali lepšie. Nechcem nikoho
unavovať číslami,
ale myslím, že
pán poslanec Dzurinda sa dožadoval čísel,
pardon
pán poslanec Čarnogurský sa dožadoval
čísel, dovolím
si
zacitovať z tejto štúdie Slovenskej akadémie vied:
V medzinárodných hodnoteniach porovnávame s európskymi
krajinami
OECD. V medzinárodných hodnoteniach geopolitických
a
ekonomických komparácií vývoja početnej veľkosti obyvateľ-
stva
a kľúčových demografických charakteristík patrí Sloven-
sko podľa uvedených ukazovateľov medzi malé
alebo stredné
európske krajiny.
Túto pozíciu si
má udržať až do roku
2050,
navyše voči susedným krajinám Česka, Maďarska a Rakús-
ka,
ale aj viacerým menším krajinám OECD, v ktorých sa počí-
ta
s poklesom obyvateľstva do roku 2050,
sa relatívna pozí-
cia Slovenska má zlepšovať. Projektovaný
vyše 1 miliónový
nárast obyvateľstva Slovenska v budúcich
55 rokoch zaradí
Slovensko
medzi skúmané európske krajiny s
najdynamickejším
dlhodobým
populačným rastom.
Myslím si, že je zaujímavé si vypočuť aj
ich názor na
trendy
pôrodnosti. Východiskovú základňu
optimistických re-
produkčných výpočtov
prirodzenej obmeny poskytuje
veľmi
priaznivé
vekové aj pohlavné zloženie, to sú ženy vo fertil-
nom
veku obyvateľstva Slovenska, ako aj relatívne pomalšie
klesajúce
trendy pôrodnosti. Potvrdzujú to aj
uvedené hrubé
miery
za roky 1990-1995 v porovnaní s ostatnými krajinami.
Vyššie
trendy pôrodnosti dosahujú len v Írsku a porovnateľné
v
Nórsku a vo Švédsku.
Oproti tomu relatívne vysoké má
Slovensko miery úmrt-
nosti,
čo je pravda a čo súvisí aj s nízkym priemerným vekom
dožitia,
predovšetkým mužov. Udržanie priaznivej demografic-
kej
pozície Slovenska s charakteristikami relatívne generač-
ne dynamicky sa rozvíjajúceho mladého
obyvateľstva k 31.
12.
1993 predstavuje jednu z najpriaznivejších európskych
úrovní
priemerného veku obyvateľstva. Navrhujú to zužitkovať
pri
našich ďalších koncepčných materiáloch, čo sme aj urobi-
li.
To je odpoveď na dôchodkový vek. Mohla by som citovať aj
ďalej,
ako to bude s nami vyzerať do roku 2005, 2010, 2015
až
2055.
Tento koncepčný materiál je z júna 1995 a dáva nám ur-
čitý
optimizmus do budúcnosti, že najmä skladba terajšieho
predproduktívneho
obyvateľstva, ktorá je výrazne lepšia
ako
vo
všetkých ostatných nám porovnateľných krajinách OECD, nás
nebude nútiť ani
do budúcnosti vyrovnávať
dôchodkový vek
a
nebude nás ani nútiť robiť úpravy v
tomto smere. Preto si
myslím,
že Slovensko až do roku 1998, pokiaľ
prijmete tento
koncepčný
materiál, bude mať svoju
koncepciu, ktorá je po-
rovnateľná napríklad s
krajinami OECD alebo aj Európskej
únie, svoju
legislatívu, ktorú, samozrejme, budeme podľa
Bielej
knihy postupne integrovať s právnymi predpismi Európ-
skej
únie.
Na
margo tej otázky,
prečo ešte stále nepristúpime
k
Európskej sociálnej charte. Na rozdiel
od Medzinárodnej
organizácie práce, kde
sme už pristúpili k 57 konvenciám
a
k ďalším 16 ešte chceme pristúpiť, právny poriadok v ob-
lasti
pracovného práva má Európska únia sama
vyvážený medzi
svojimi
štátmi. No môžem vám povedať, že v oblasti sociálne-
ho
zabezpečenia právne predpisy, ktoré
sa dotýkajú aj bez-
prostredne
Európskej sociálnej charty, sú roztrieštené a ne-
má
ich Európska únia ani medzi svojimi
členskými štátmi do-
siaľ
vyvážene integrované, čiže preto tá opatrnosť, preto to
vyčkávanie a myslím
si, že ani v tomto prípade by nebola
unáhlenosť
na osoh veci.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci,
znovu opakujem
so
záujmom som si vypočula vaše
pripomienky, všetky ostatné
konkrétne pripomienky, ktoré ste mali, navrhujem, aby
ste
využili
v rozprave k jednotlivým návrhom zákona, tak ako ich
postupne
budem do parlamentu predkladať.
A úplne
posledná poznámka, otázka
zdravotne postihnu-
tých,
ktorú tu veľmi emotívne predniesol pán
poslanec Roman
Kováč.
Nechcem to spolitizovávať. Pán poslanec dobre vie, čo
je
to pozitívna diskriminácia, čo je to nadradenie jednej
skupiny
obyvateľov nad druhú skupinu obyvateľov, a takisto
ho
môžem ubezpečiť, že vo všetkých právnych predpisoch, kto-
ré
sme v minulosti prijali, ktoré pripravujeme teraz, majú
zdravotne postihnutí
svoje výsadné postavenie. Ale práve
preto,
že pracujeme na princípe občianskej
spoločnosti, ne-
môžeme
tvoriť legislatívu len pre jednu skupinu občanov, ho-
cako
by sme to s nimi dobre mysleli. Napokon, pán poslanec
Kováč
si sám dal odpoveď, keď povedal, že ich treba integro-
vať.
Áno, ja som za integráciu na občianskom princípe.
Toľko záverom. Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pani ministerka.
Žiada si
záverečné slovo spoločná
spravodajkyňa výbo-
rov?
Nech sa páči, pani Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ak dovolíte, zhodnotila by som veľmi
stručne rozpravu
k
materiálu Koncepcia transformácie
sociálnej sféry Sloven-
skej
republiky.
V rozprave vystúpilo spolu 16 poslancov,
10 s väčšími
prejavmi
a 6 bolo v rámci faktických pripomienok. Myslím si,
že
na otázky, ktoré tu odzneli, odpovedala primerane pani
ministerka
Keltošová.
Ak môžem vysloviť svoj názor, v rozprave okrem negati-
vistických
a zhadzujúcich poznámok a pripomienok
odznelo aj
veľa podnetných
námetov a návrhov,
ktoré, myslím, budú
uplatnené
v ďalšej práci na zákonoch, ktoré bude
predkladať
nielen tento
rezort, ale aj
ďalšie rezorty, ktoré majú
k
tejto problematike čo povedať.
Napriek tejto bohatej diskusii odzneli
iba tri návrhy
uznesení,
predniesli ich páni poslanci Baránik, Kováč a pani
poslankyňa
Bauerová. Najskôr však budem uvádzať to odporúča-
nie,
ktoré je...
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Čiže,
pani poslankyňa, skončili
ste svoje záverečné
vystúpenie
a teraz pristupujeme k hlasovaniu a
postupne bu-
dete
uvádzať návrhy, tak ako boli predložené.
Keďže veľmi dôležitou súčasťou našej práce je aj hlaso-
vanie,
skôr ako pristúpime k hlasovaniu, žiadam poslancov,
ktorí
sú mimo rokovacej miestnosti, aby
prišli do rokovacej
miestnosti
plniť si svoje pracovné povinnosti.
Nech sa páči, pani kolegyňa.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem
pekne. Myslím, že tu by sme
mali postupovať
opačne
ako pri zákonoch. Najprv by sme sa mali
zaoberať od-
porúčaniami
a návrhmi, až potom prijať uznesenie "berieme na
vedomie".
Nakoľko tak ako sa niektorí poslanci aj vyjadrili,
od
toho bude závisieť i hlasovanie, budem tieto návrhy čí-
tať.
V spoločnej správe je iba jeden návrh, ktorý predložil
jeden
výbor Národnej rady, vyjadrila sa k nemu v rozprave aj
pani
poslankyňa Bauerová, ktorá na rozdiel
od môjho odporú-
čania
- ja som ho neodporúčala prijať - sa
prikláňala k to-
mu,
že ho odporúča prijať. Ja trvám na
svojom stanovisku.
Návrh,
ktorý je obsiahnutý v tejto spoločnej
správe, by som
ani
nebola čítala, ale vzhľadom na to, že sa pani poslankyňa
k
nemu vyjadrila, ho uvediem znova.
Čiže
návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre
životné prostredie a ochranu prírody a zároveň potvrdený
pani
poslankyňou Bauerovou - požiadať vládu Slovenskej re-
publiky, aby predložila Koncepciu transformácie
sociálnej
sféry
Slovenskej republiky na verejnú
diskusiu, vzhľadom na
odznelé
zdôvodnenia neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Prezentujme sa a hlasujme o
tomto návrhu, kto-
rý
pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme
neprijali.
Môžete pokračovať, pani kolegyňa.
Poslankyňa M. Aibeková:
Prvý
návrh predložil v rozprave pán poslanec Baránik
a
tento návrh sa týka časti VI koncepcie, čiže vecného a ča-
sového
harmonogramu úloh, a tu navrhuje pri
čísle 3, t. j.
koncepcia
ceny práce, aby sa termín predloženia
tohto mate-
riálu
z marca 1996 preložil na september 1996. Zdôvodňuje to
tým,
že postup práce by bolo treba zladiť s postupom prác
Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy
a techniky.
Úloha
zostáva naďalej rezortu, mení sa iba termín z marca na
september
1996. Odporúčam návrh prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme
o návrhu pána
poslanca
Baránika. Pani spoločná
spravodajkyňa ho odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme prijali.
Môžete pokračovať, pani kolegyňa.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďalší návrh na odporúčanie predniesol pán poslanec Ko-
váč
v takomto znení: "Národná rada
Slovenskej republiky od-
porúča
vláde Slovenskej republiky zaradiť problematiku so-
ciálneho
zabezpečenia zdravotne postihnutých občanov
do ob-
lasti
štátnej sociálnej podpory."
Vysvetlila to pani mini-
sterka.
Neodporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pani spoločná spra-
vodajkyňa
odporúča návrh neprijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme
neprijali.
Poslankyňa M. Aibeková:
Pani
poslankyňa Bauerová mala
dve odporúčania. Jedno
sme
už odhlasovali, to isté bolo v spoločnej správe. Druhé
znie: "Urýchliť proces realizácie transformácie sociálnej
sféry,
najmä prípravu a predloženie zákonov zásadného význa-
mu,
najmä o sociálnej podpore a pomoci tak,
aby mohli nado-
budnúť
účinnosť 1. 1. 1997." Návrh neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasuj-
me.
Pani spoločná spravodajkyňa návrh odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pani
poslankyne Bauerovej
sme
neprijali.
Keďže sme už hlasovali o pozmeňovacích
návrhoch, budeme
hlasovať
o návrhu uznesenia ako celku.
Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a
zároveň hlasujme.
Pani
spoločná spravodajkyňa odporúča...
Poslankyňa M. Aibeková:
Tak ako
je uvedené uznesenie v spoločnej
správe: "Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky berie na vedomie koncepciu
transformácie
sociálnej sféry." Odporúčam návrh prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem.
Pani spoločná spravodajkyňa návrh odporúča
prijať.
(Hlasovanie)
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky
uznesením
vzala na vedomie Koncepciu transformácie sociálnej
sféry
Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Budeme pokračovať p i a t y m bodom programu, ktorým
je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odme-
ne
za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10/1993 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
312 a spoločnú
správu
výborov ako číslo 312a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
vládny návrh zá-
kona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej
republiky pani Oľga Keltošová. Prosím
pani mini-
sterku,
aby sa ujala slova.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
páni poslanci,
zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za
pracovnú poho-
tovosť
a o priemernom zárobku nadobudol účinnosť 16. januára
1992. Počas jeho
platnosti došlo len k
čiastkovej zmene
v
súvislosti s uplatnením nového daňového
systému a zavede-
ním zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia
a
príspevkov do Fondu zamestnanosti. Nakoľko doterajšia prax
ukázala
potrebu spresniť a doplniť niektoré ustanovenia toh-
to zákona,
ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny
v
rámci plánu svojich úloh
pripravilo iniciatívny návrh na
jeho novelizáciu, ktorý vláda prerokovala a
schválila 19.
12.
1995 uznesením číslo 976.
Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je predo-
všetkým
upraviť vymedzenie peňažných plnení,
ktoré sa nepo-
važujú
za mzdu. Ďalšie navrhované úpravy zvyšujú ochranu ná-
rokov
na mzdu zamestnancov zamestnávateľov, u ktorých nie je
uzatvorená
kolektívna zmluva, resp. odmeňovania nie sú v ko-
lektívnej
zmluve dohodnuté. Vo vzťahu k vedúcim
pracovníkom
sa
navrhuje umožniť dohodnutie mzdy s nimi
už s prihliadnu-
tím
na prípadnú prácu vo sviatok, v noci alebo v sťaženom
a
zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.
Napokon sa návrhmi
určitých
spresnení znenia doterajších ustanovení
reaguje na
potreby praxe, na
zmeny v štátoprávnom
usporiadaní, najmä
pokiaľ
ide o zavedenie samostatnej meny a na
uplatňovanie
daňového
systému zrušením ustanovenia o mzde
oslobodenej od
dane
zo mzdy.
Toľko k
spoločnej správe. K prípadným
ďalším vystúpe-
niam
pánov poslancov sa vyjadrím.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pani ministerka.
Prosím
spoločného spravodajcu výborov
pána poslanca
Pavla
Derfényiho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania
tohto
návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec P. Derfényi:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu, tlač číslo 312a,
k
zákonu číslo 1/1992 Zb. o mzde.
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odme-
ne
za pracovnú pohotovosť a o
priemernom mesačnom zárobku
v
znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
10/1993
Z. z., pridelil predseda Národnej
rady svojím roz-
hodnutím
číslo 714 zo dňa 2. 1. 1996
Ústavnoprávnemu výboru
Národnej rady
Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, priva-
tizáciu
a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre pôdohospodárstvo, Výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky
pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti
a
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre zdravotníc-
tvo
a sociálne veci na prerokovanie do 19.
1. 1996. Zároveň
určil
Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci, aby skoordinoval stanoviská určených
výborov.
Všetky uvedené výbory návrh prerokovali v lehote, pri-
čom
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet a menu,
Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre
hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej
rady
Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prijali uzne-
senie,
v ktorom vyslovili s návrhom súhlas a
odporúčajú Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky jeho
schválenie bez pripo-
mienok.
Zostávajúce tri výbory v
uzneseniach odporúčajú Národ-
nej
rade Slovenskej republiky
schválenie návrhu so zmenami
a
doplnkami tak, ako sú uvedené v spoločnej správe. Z legis-
latívno-technického
a procedurálneho hľadiska k jednotlivým
bodom
uvádzam: K bodu číslo 1 za odkaz
2a v tretej vete za
slovo "príjmami" uviesť
"v znení neskorších
predpisov
a
v znení", ďalej body 1 a 3 po tejto úprave a jej schválení
odporúčam
prijať a hlasovať o nich spoločne
a bod 2 vybrať
na
samostatné hlasovanie a hlasovať o ňom
až po prijatí bo-
dov
1 a 3 s odporúčaním prijať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán poslanec, sadnite si na miesto určené pre
spoločného
spravodajcu výborov.
Otváram rozpravu o piatom bode nášho programu, ale na-
koľko
nemám žiadnu prihlášku do rozpravy,
pýtam sa, kolegy-
ne,
kolegovia, kto z vás sa hlási do rozpravy.
Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni
Schmögnerovej.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Chcela by som uviesť len jeden
pozmeňovací návrh, veľmi
krátky,
takže nepokladám za potrebné ísť
dopredu. Chcem na-
vrhnúť,
aby v článku I § 5 ods. 1 sa mzdové zvýhodnenie za
dobu
práce nadčas namiesto vo výške 25 % uviedlo najmenej vo
výške
45 %.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
To je všetko?
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Áno, ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Prosím, hlási sa ešte niekto z poslancov do
rozpravy?
(Nikto.)
Keďže nie, uzatváram rozpravu k piatemu bodu nášho ro-
kovania.
Páni ministerka, neviem, či chceš
záverečné slovo,
keďže
rozprava nebola. Nech sa páči.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Ak som
dobre pochopila pani poslankyňu,
chce za dobu
práce
nadčas, ktorá prislúcha zamestnancovi, dosiahnuť mzdo-
vé
zvýhodnenie najmenej vo výške 25 % priemerného zárobku.
Ďalšia časť vety je: "ak sa zamestnávateľ so zamestnancom
dohodli
na čerpaní náhradného voľna za dobu práce nadčas,
mzdové zvýhodnenie zamestnancovi nepatrí. Ak zamestnávateľ
neposkytne
po dobu 3 mesiacov..." atď. "...prislúcha zamest-
nancovi
mzdové zvýhodnenie podľa prvej vety." Pani poslanky-
ňa,
ja by som to zamestnancom dopriala, ale
je to vecou do-
hody v tripartite, kde zrejme
zamestnávateľská strana by
s
takýmto návrhom, hoci z vášho pohľadu možno pre zamestnan-
cov
užitočným, zrejme nesúhlasila, nebolo
to predmetom tri-
partitného
rokovania a ja z pozície štátu nemôžem
zamestná-
vateľom
nariadiť teraz zvýšenie na 45 %. Takže odporúčam ná-
vrh
neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pani ministerka. Prosím pána spoločného spra-
vodajcu,
aby uvádzal hlasovanie o pozmeňovacom návrhu a hla-
sovanie
o bodoch spoločnej správy. Nech sa páči, pán kolega.
Poslanec P. Derfényi:
Prvý a jediný v rozprave zaznel pozmeňovací návrh pani
poslankyne Schmögnerovej. Ako som už uviedol v spoločnej
správe,
bod 1 z legislatívno-technického
hľadiska odporúčam
doplniť
za slovo "príjmami" znením "v znení neskorších pred-
pisov
a v znení". Odporúčam tento návrh prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
To je zo spoločnej správy, áno?
Poslanec P. Derfényi:
Áno. Bod 1.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Budeme hlasovať o bode 1 spoločnej
správy. Prosím, pre-
zentujte sa a
zároveň hlasujte. Pán spoločný spravodajca
tento
bod odporúča prijať.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme prijali.
Nech sa páči pán kolega, môžeš
pokračovať.
Poslanec P. Derfényi:
O bodoch
1 a 3 spoločnej správy odporúčam
hlasovať spo-
ločne
s odporúčaním prijať ich.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
O bode číslo 1 sme hlasovali teraz.
Poslanec P. Derfényi:
Hlasovali sme iba o doplnení bodu 1. Teraz budeme hla-
sovať
o bodoch 1 a 3 spoločne a odporúčam ich prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán
spoločný spravodajca navrhuje,
aby sme hlasovali
o
bodoch 1 a 3 spoločne, a odporúča ich prijať. Prosím, pre-
zentujme
sa a zároveň hlasujme.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali body 1 a 3
spoločnej správy.
Poslanec P. Derfényi:
Ďalej bod 2 spoločnej správy odporúčam
prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode
číslo 2 spoločnej
správy.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 106 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že i bod číslo 2 spoločnej
správy sme pri-
jali.
Poslanec P. Derfényi:
V rozprave odznel iba jeden pozmeňovací návrh pani po-
slankyne Schmögnerovej a síce v bode 3 v § 5 ods.
1 zvýšiť
z
25 na 40 %. Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prezentujme sa a zároveň hlasujme o
pozmeňovacom návrhu
pani
poslankyne Schmögnerovej. Pán
spoločný spravodajca ho
odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme
neprijali.
To znamená, pán spoločný spravodajca, že sme hlasovali
o
všetkých pozmeňovacích, resp. doplňovacích návrhoch. V sú-
lade
s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku
môžeme
pristúpiť k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako
celku
v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča...
Poslanec P. Derfényi:
Prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán spoločný spravodajca
odporúča návrh prijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým
sa mení a dopĺňa
zákon
číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť
a
o priemernom zárobku v znení zákona
Národnej rady Sloven-
skej
republiky číslo 10/1993 Z. z.
Poslanec P. Derfényi:
Dámy a páni, ďakujem za spoluprácu.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Š i e s t y m bodom nášho programu je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 2/1991 Zb. o kolektívnom
vyjednávaní
v znení zákona číslo 519/1991 Zb.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
313 a spoločnú
správu
výborov ako tlač číslo 313a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
vládny návrh zá-
kona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej
republiky pani Oľga Keltošová. Prosím
pani mini-
sterku,
aby sa ujala slova.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej repub-
liky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 2/1991 Zb. o ko-
lektívnom
vyjednávaní v znení zákona
číslo 519/1991 Zb.,
chceme
vykonať naliehavé úpravy niektorých
jeho ustanovení,
a
tak reagovať na požiadavky, ktoré si
vyžiadala doterajšia
aplikačná
prax.
Návrh zákona je iba čiastkovou novelou,
ktorou sleduje-
me
najmä ustanoviť rozsah súčinnosti štátu v kolektívnom vy-
jednávaní,
spresniť subjekty, ktoré môžu uzavierať kolektív-
ne
zmluvy, vylúčiť osobu rozhodcu, ak v tom istom spore bola
sprostredkovateľom
alebo ak je zaujatá z dôvodu príslušnosti
ku
sporiacej sa strane, a ďalej vymedziť
úlohu sprostredko-
vateľa
na sprostredkovanie vzájomnej komunikácie.
V súlade s materiálom Koncepcia
transformácie sociálnej
sféry
budeme v nadväznosti na prípravu nového Zákonníka prá-
ce a zákona
o verejnej službe
pripravovať aj nový zákon
o
kolektívnom vyjednávaní. Tento pripravovaný zákon o kolek-
tívnom
vyjednávaní bude reagovať na
zásadné zmeny v úprave
pracovných
vzťahov a zároveň v ňom budú premietnuté prísluš-
né
dohovory Medzinárodnej organizácie práce, napríklad doho-
vor
MOP číslo 151 z roku 1978 o
podmienkach života a práce
vo
verejnej službe, ďalej dohovor MOP
číslo 154 z roku 1981
o
podpore kolektívneho vyjednávania, čím sa
vytvoria pod-
mienky
na ich ratifikáciu.
To je zároveň odpoveď na konkrétne kroky
v rámci schvá-
lenej
Koncepcie transformácie sociálnej sféry.
Pokiaľ
ide o pripomienky výborov, ktoré sú uvedené
v
spoločnej správe pod bodmi 1 a 2, stotožňujem sa s nimi.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pani ministerka.
Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre zdravotníctvo a sociálne veci poslanca Antona Náro-
du,
aby podal správu o výsledkoch
prerokovania tohto návrhu
vládneho
zákona vo výboroch Národnej rady
Slovenskej repub-
liky.
Poslanec A. Národa:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené dámy a páni,
dovoľte,
aby som predniesol spoločnú správu Ústavno-
právneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-
dárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samo-
správu
a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokova-
nia
vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republi-
ky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo
2/1991 Zb. o kolek-
tívnom
vyjednávaní v znení zákona číslo 519/1991 Zb.
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 2/1991 Zb. o kolektívnom
vyjednávaní v znení
zákona číslo 519/1991 Zb., pridelil
predseda
Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-
tím
číslo 714 zo dňa 2. 1. 1996 na prerokovanie do 19. 1.
1996
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre finan-
cie,
rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbo-
ru Národnej rady Slovenskej republiky pre
verejnú správu,
územnú
samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Zároveň
určil
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci ako príslušný skoordinovať stanoviská
výborov.
Všetky určené výbory prerokovali návrh v
lehote, vyslo-
vili
s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade
Slovenskej re-
publiky
jeho schválenie s nasledujúcimi zmenami a doplnkami:
1. K článku I bod 13 - v § 13 ods. 2 v
prvej vete slovo
"vzniknutý"
nahradiť slovami "ktorý
vznikol". Je to odporú-
čanie
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre finan-
cie,
rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbo-
ru Národnej rady Slovenskej republiky pre
verejnú správu,
územnú
samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.
2.
K článku II - článok II
nahradiť novým bodom 24
s
týmto textom: 24. Za § 32 sa vkladá § 32a, ktorý znie:
"Zrušuje sa §
4 vyhlášky Ministerstva financií
Slovenskej
republiky
číslo 179/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje výška od-
meny sprostredkovateľovi a
rozhodcovi, výška poplatku za
poskytnutie rovnopisu
kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa
a
výška a spôsob úhrady nákladov konania pred rozhodcom."
V súvislosti s touto zmenou doterajší článok III ozna-
čiť
ako článok II. Takisto je to
odporúčanie všetkých výbo-
rov,
ktoré to dostali na prerokovanie.
Ďakujem a zároveň sa hlásim ako prvý do
rozpravy.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem.
Pán predseda, dámy a páni, otváram
rozpravu o šiestom
bode
nášho programu. Ako prvý sa do diskusie
prihlásil spo-
ločný
spravodajca pán Národa. Pán Národa, prosím, máš slovo.
Poslanec A. Národa:
Vážené dámy a páni,
v
rozprave by som chcel
hneď odporučiť jednu zmenu
-
doplnok, a to: V článku I v bode 13 §
13 ods. 2 znie: "Ak
sa zmluvné strany nedohodnú podľa odseku
1, alebo ak ide
o
spor", tu odporúčam
vynechať čiarku a
slovko "alebo"
a
upraviť nasledovne: "Ak sa zmluvné
strany nedohodnú podľa
odseku 1 a
ak ide o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy,
ktorý
vznikol na pracovisku, kde je zakázané štrajkovať...
atď.", čiže vyňať
čiarku a slovo
"alebo" nahradiť slovom
"ak".
Toto je môj návrh na zmenu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán
poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
myslím, že prerokúvame návrh zákona,
ktorý treba sledo-
vať veľmi pozorne nielen z hľadiska dôslednosti
legislatív-
no-právnej
úpravy, ale aj z hľadiska zámerov,
ktoré zákono-
darca
prijatím tejto novely sleduje. Návrh zákona obsahuje
zmeny,
ktoré sa dajú rozdeliť možno do troch skupín.
Prvú
tvoria ustanovenia, ktoré
majú väzbu na zmeny
v
štátoprávnom usporiadaní a boli vykonané k 1. 1. 1993.
Ďalšia skupina obsahuje zmeny, ktoré
spresňujú doteraj-
šie
ustanovenia, vyplývajú z aplikácie
zákona a majú pomôcť
jasnejšej
realizácii. Podľa mojej mienky najzávažnejšia zme-
na
sa dotýka ustanovenia, ku ktorému už vystúpil môj pred-
chodca
pán spoločný spravodajca, teda ide o bod 13 § 13 ods.
2.
Návrh totiž rozširuje pôsobnosť Ministerstva práce, so-
ciálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky pri uzatváraní
kolektívnych zmlúv. Podľa dôvodovej správy a
doterajšieho
právneho
stavu mohlo ministerstvo zasahovať do
procesu uza-
tvárania kolektívnych zmlúv na základe
žiadosti jednej
zmluvnej
strany len vtedy, ak išlo o spor o uzavretie kolek-
tívnej zmluvy
vzniknutý na pracovisku,
kde ja zakázané
štrajkovať,
inak sa vyžadovala dohoda strán v
rozhodcovskom
konaní
o osobe rozhodcu. Podľa navrhovanej
novely... (Hlasy
v
sále.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prosím vás, priatelia, pokoj, pán kolega
Fogaš sa nevie
sústrediť.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Som veľmi rád, kolega Mikloško, že už môj prejav vyvo-
láva
diskusiu, lebo to svedčí o tom, že
je zaujímavý, ale
nechajte
ma to dokončiť.
Podľa navrhovanej novely nedostatok
dohody o rozhodcov-
skom
konaní bude môcť nahradiť ministerstvo tak, že ono určí
rozhodcu
v spore, pričom rozhodnutím rozhodcu je
kolektívna
zmluva
uzatvorená. Pri takomto postupe však
budú pracovníci
silne
obmedzení v ústavnom práve na
kolektívne vyjednávanie
a
štrajk. Odkazujem tu na článok
36 písm. g) a článok 37
ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky. Bude tomu tak preto, le-
bo
po uvedenom rozhodnutí rozhodcu, ktoré zrejme pre celý
rad
zamestnávateľov nebude ťažké dosiahnuť,
sa štrajk stane
nezákonným, a to
v súlade s § 20 písm.
b) navrhovaného
pôvodného
textu zákona. Iný prípad náš právny poriadok na-
priek
ústavnej záruke neupravuje.
Vzhľadom na to, že mám pochybnosti o tom,
či je zámer
zákonodarcu
v tomto prípade naozaj nasmerovaný na
zlepšenie
právnej
úpravy alebo či nesmeruje k ďalšej
reštrikcii v sú-
vislosti
s uplatňovaním základných práv a slobôd, tak ako sú
zakotvené
v ústave, odporúčam bod 13 vypustiť, teda neprijať
návrh
zmeny § 13 ods. 2. To je návrh, ktorý trošku rozširuje
to,
čo navrhol pán spoločný spravodajca.
Ďakujem.
Pán Mikloško, teraz to môžete komentovať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ale až keď požiada o faktickú pripomienku. Pán kolega,
nerušte
mi moje kruhy.
Pán poslanec Benčík, nech sa páči.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predsedajúci,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
mám tri doplňovacie návrhy, ktoré v podstate rozširujú
novelizáciu
oproti predloženému návrhu.
Prvý návrh: vypustiť v § 17 ods. 5 a ods.
6 prečíslovať
na
ods. 5. Dovoľte mi zdôvodnenie. Podľa
zákona 93/1990 Zb.
v
znení neskorších predpisov
je odborová organizácia pri
splnení podmienok jej vzniku právnym subjektom.
Za právny
subjekt je
oprávnený vystupovať jeho štatutárny zástupca
prípadne ďalší, ktorí majú poverenie. Toto
však naplňuje
text
§ 17 ods. 4. Preto nie je účelné predkladať zoznamy za-
mestnancov, ktorí sú
v štrajku. Zamestnávateľ má možnosť
prezentáciou zistiť, kto
do práce, výkonu funkcie nastúpil
v
priebehu štrajku a ostatných môže
evidovať ako účastníkov
štrajku,
pokiaľ nie sú práceneschopní alebo majú inú zákonnú
prekážku
v práci.
Druhý návrh: odporúčam, aby § 19 ods.
1 znel: "Prí-
slušný
odborový orgán, ktorý rozhodol o začatí štrajku, je
povinný
poskytnúť zamestnávateľovi nevyhnutnú
súčinnosť pri
zabezpečení
nevyhnutnej činnosti a prevádzke
zariadení, pri
ktorých
to vyžaduje ich charakter alebo účel s ohľadom na
bezpečnosť
a ochranu zdravia."
Zdôvodnenie: Zamestnávateľ podľa § 17 ods. 4 minimálne
tri
pracovné dni vopred vie o začatí
štrajku. Má teda mož-
nosť
si iným spôsobom zabezpečiť ochranu
zariadení pred po-
škodením,
stratou, zničením alebo zabrániť možnosti vzniku
škody
na zariadeniach.
Posledný môj návrh: z § 30 ods. 1 vypustiť druhú vetu.
Zdôvodnenie:
Ak pri štrajku zamestnancovi neprislúcha mzda
a
ďalšie nároky podľa § 24, potom pri výluke by malo byť
všetko
riešené na úrovni priemerného zárobku bez akéhokoľvek
znižovania.
Tieto tri návrhy odovzdávam písomne.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem vám, pán poslanec. Nemám žiadne
ďalšie prihláš-
ky
do rozpravy. Nech sa páči, pán kolega Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Vážený pán predsedajúci,
pani ministerka,
panie poslankyne, páni poslanci,
s poľutovaním konštatujem, že v spoločnej
správe chýba-
jú
uznesenia, ktoré boli prijaté na rokovaní Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky pre verejnú správu, samosprávu
a
národnosti, týkajúce sa článku I
bod 12. Jedno uznesenie
malo
znieť: V § 12 ods. 1 vypustiť slovo "výsledku" a na-
miesto
neho dať slovo "návrhu"
(vzhľadom na to, že odsek 1,
tak
ako je teraz navrhovaný, nie je zrozumiteľný a nevyznie-
va
jasne). Taktiež vypadlo uznesenie o článku XIII, ale spo-
ločný
spravodajca navrhol obdobné riešenie,
takže to neuvá-
dzam.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán spoločný spravodajca, vieš zareagovať
na vystúpenie
nášho kolegu k
tomu, že sa nedostalo do spoločnej správy
platné
uznesenie výboru pre verejnú správu, samosprávu a ná-
rodnosti?
Poslanec J. Miklušičák:
Hlasovalo za to všetkých 12 prítomných poslancov a nie
je
to v spoločnej správe. Týka sa článku I bod 12 - v § 12
ods.
1 slovo "výsledku" sa
nahradí slovom "návrhu". Nie
je
to
v spoločnej správe. Žiaľ, musím
skonštatovať, že toto sa
stalo
už druhýkrát, že nedôslednosťou - neviem či výboru, či
predsedu
alebo tajomníka - sa nedostali platné
uznesenia do
spoločnej
správy z nášho výboru.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Sečánsky.
Poslanec M. Sečánsky:
Dámy a páni, rád by som upozornil, že
návrhy pána po-
slanca
Benčíka rozširujú predloženú novelu. Ak
teda idú nad
túto
novelu, je to prinajmenšom nezvyklé. V
novom rokovacom
poriadku
sa zakazuje podávať takéto návrhy, samozrejme, ak
to
Národná rada schváli. A v minulom období sme toto takisto
rešpektovali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?
(Nie.)
Ak nie vyhlasujem rozpravu o šiestom bode
nášho progra-
mu
za skončenú. O záverečné slovo požiadala pani ministerka.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážení pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, poslanci,
vyjadrím sa len k trom pozmeňovacím návrhom, ktoré dá-
val
pán poslanec Benčík. Zrušiť § 17 ods. 5 a ods. 6 prečís-
lovať
na 5. Predovšetkým by som chcela upozorniť, že subjek-
tom štrajku je
odborový orgán, a nie zamestnanec, a nie
všetci
zamestnanci sa musia zúčastniť na štrajku, stačí nad-
polovičná väčšina.
Napokon, ak teda
ide o predkladanie
zoznamov,
myslím si, že tým chránime záujmy
odborovej orga-
nizácie, pretože u
niektorých zamestnávateľov by to
mohlo
mať
dosah na individuálne nároky zamestnancov z pracovného
pomeru,
napríklad na sociálne poistenie, nemocenské, náhradu
škody
a ďalšie, a takisto by to mohlo mať aj dosah na odpra-
covanú
dobu. Čiže myslím si, že je to vlastne protizamestna-
necký
návrh, a som za to, aby sa tento návrh neakceptoval.
Ďalší návrh bol k § 19 ods. 1, kde navrhujeme, aby po-
skytli
nevyhnutnú súčinnosť, to znamená príslušný odborový
orgán,
ktorý rozhodol o začatí štrajku,
poskytol nevyhnutnú
súčinnosť
pri činnosti a prevádzke zariadení, pri ktorých to
vyžaduje
ich charakter aj s ohľadom na
bezpečnosť a ochranu
zdravia
pri práci. Myslím, že vypustenie tohto paragrafu, ak
ste
to, pán poslanec, takto mysleli...
Prosím? (Hlas zo sá-
ly.)
Preformulovať. Myslím si, že tento váš návrh, tak ako
znie,
smeruje proti záujmom odborov, proti
účastníkom odbo-
rov.
Vysvetlím vám to: v prípade náhrady
škody sa môže zvý-
šiť
rozsah škody a čo ak odborová
organizácia bude pred sú-
dom neúspešná? Poviem vám príklad z Atén, kde odborárski
zástupcovia zamestnancov veľkej lodiarskej firmy prehrali
spor
so zamestnávateľmi pred súdom a ich odborárska centrála
bola
12 rokov insolventná, 12 rokov lodiari nemali svojich
zástupcov
odborárov.
Takže preto hovorím, že treba, aby odbory
spolupracova-
li
pri zabezpečovaní a najmä ochrane bezpečnosti a zdravia
pri
práci, ale aj majetku a prevádzky.
A nehnevajte sa, ak
poviem
trošku tvrdo, je to možno z vašej strany aj protispo-
ločenský
návrh, pretože cieľom štrajku nie je
spôsobiť ško-
du,
ale uspokojiť sociálne požiadavky. Myslím, že tak ste to
ani
vy nemysleli.
K poslednému návrhu - vypustiť z § 30 ods. 1 text dru-
hej
vety. Ide o výluku. Myslím si, že takisto tento návrh
nie je v
súlade so záujmom zamestnancov, pretože výluku
môžete
uplatňovať iba pri spore o kolektívnu zmluvu, vtedy
má
zamestnávateľ zo zákona právo na výluku a ak táto výhybka
nefunguje,
je to dôkazom zlej práce odborov pri
kolektívnom
vyjednávaní.
Takže týmto spôsobom by odbory mohli v podstate
zlikvidovať
zamestnávateľa, mohli by ho urobiť
insolventným
a
ďalší krok by bol, že zamestnávateľ začne prepúšťať. Preto
som
povedala, že tento váš návrh je takisto protiodborársky,
odporúčam
ho neprijať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pani ministerka.
Pán kolega, je to procedurálny návrh? (Slová zo sály.)
Je uzatvorená rozprava, bohužiaľ. Nie, to bolo záverečné
slovo.
Pán
spoločný spravodajca, želáš
si záverečné slovo,
alebo
pristúpime priamo k hlasovaniu?
Poslanec A. Národa:
Môžeme hlasovať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dobre,
takže pristúpime k
hlasovaniu o jednotlivých
pozmeňovacích
a doplňovacích návrhoch. Prosím, pán
spoločný
spravodajca,
keby si hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej
správy
a výsledkov rozpravy. (Gong.) Žiadam poslancov, ktorí
sú
mimo rokovacej miestnosti, aby prišli hlasovať.
Pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec A. Národa:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
zmeny
a doplnky spoločnej správy boli dve.
V článku
I
bod 13 v § 13 ods. 2 v prvej vete slovo "vzniknutý" nahra-
diť...
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán kolega, prepáč, to je tvoj
pozmeňovací návrh?
Poslanec A. Národa:
Nie.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
To je zo spoločnej správy?
Poslanec A. Národa:
To je zo spoločnej správy.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dobre. Ďakujem.
Poslanec A. Národa:
Nemusím to čítať, veď máte materiál pred
sebou. Odporú-
čam,
aby sme o týchto dvoch zmenách, vrátane zmeny doterajší
článok
III označiť ako článok II, hlasovali en bloc, a odpo-
rúčam
ich prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Budeme hlasovať en bloc o návrhoch, ktoré nám prednie-
sol
pán spoločný spravodajca. Odporúča
tieto návrhy zo spo-
ločnej
správy prijať.
Poslanec A. Národa:
Body 1 a 2 spoločnej správy odporúčam
prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tieto body zo spoločnej
správy sme pri-
jali.
Poslanec A. Národa:
V rámci rozpravy vystúpili štyria
poslanci či už v roz-
prave,
alebo s faktickou poznámkou, s nasledovnými návrhmi
na
zmeny a doplnky. Prvý som vystúpil ja a mal som jeden ná-
vrh
na zmenu, a to v bode
13 § 13 odsek 2 som navrhoval
v
prvej vete vypustiť čiarku a
"alebo" nahradiť slovkom
"ak". Čiže: "Ak sa zmluvné strany
nedohodnú podľa odseku
1
a ak ide o spor o uzavretí kolektívnej zmluvy, ktorý vzni-
kol..."
atď. Odporúčam, aby sme túto zmenu prijali.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prezentujme sa a zároveň hlasujme o
návrhu pána Národu,
ktorý
odporúča tento svoj návrh prijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 112 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
pána poslanca
Národu
sme prijali.
Poslanec A. Národa:
V rozprave ďalej vystúpil pán poslanec Fogaš a navrho-
val
vypustiť v bode 13 § 13 ods. 2 a
ostatné body prečíslo-
vať.
Túto zmenu odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prezentujme sa a zároveň hlasujme o
návrhu pána poslan-
ca
Fogaša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Fogaša sme
neprijali.
Poslanec A. Národa:
Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec
Benčík a mal tri
pozmeňovacie
návrhy. Pán poslanec, môžeme hlasovať o všet-
kých
návrhoch naraz, alebo jednotlivo?
Poslanec M. Benčík:
Môžem hovoriť?
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prosím, pán poslanec.
Poslanec M. Benčík:
Pred chvíľou som chcel vysvetliť, že som sám začal ho-
voriť
o tom, že predkladám rozširujúci návrh, a preto pán
Sečánsky
mal absolútne pravdu. Ale tu sa to robí tak, keď sa
mi
to hodí, ideme tak, a keď sa mi to nehodí, ideme inak.
A pokiaľ ide o moje návrhy k bodom 2 a
3, pani minis-
terka
im dala opačný zmysel, zrejme to vyplýva z toho, že
som
stručne zdôvodňoval. Súhlasím
kvôli ekonómii času, aby
sa
hlasovalo o veciach en bloc.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec A. Národa:
Ako som spomínal, pán poslanec Benčík navrhoval 3 zme-
ny.
Prvá - vypustiť v § 17 odsek 5 a odsek
6 prečíslovať na
číslo
5. Ďalší pozmeňovací návrh bol v § 19 odsek 1 znie:
"Príslušný
odborový orgán, ktorý rozhodol o začatí
štrajku,
je povinný poskytnúť zamestnávateľovi nevyhnutnú súčinnosť
pri
zabezpečení nevyhnutnej činnosti a
prevádzke zariadení,
pri
ktorých to vyžaduje ich charakter alebo účel s ohľadom
na
bezpečnosť a ochranu zdravia."
A ešte
je tu tretí pozmeňovací návrh, v
§ 30 odsek 1
vypustiť text druhej vety: "Ak pri
štrajku zamestnancovi
neprislúcha"...
atď. K týmto trom návrhom pána poslanca Ben-
číka
sa vyjadrila pani ministerka. Odporúčam ich neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
O týchto troch návrhoch budeme hlasovať spoločne. Pro-
sím,
prezentujte sa a zároveň hlasujte. Pán spoločný spravo-
dajca
ich odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tieto návrhy pána poslanca Benčíka sme
neschválili.
Nech sa páči, pán kolega.
Poslanec A. Národa:
Je
tu ešte posledný návrh pána poslanca Miklušičáka,
keďže údajne tá
zmena sa nedostala z výboru do spoločnej
správy.
Ide o zmenu v bode 12 § 12 odsek 1, kde sa navrhova-
lo
vypustiť slovo "výsledku" a
namiesto neho dať slovo "ná-
vrhu",
čiže text bude znieť: "o návrhu
riešenia sporu" atď.
Túto
zmenu odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Áno.
Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča túto zmenu prijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 103 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca
Miklušičáka
sme
prijali.
Myslím, pán kolega, že sme hlasovali o všetkých pozme-
ňovacích
a doplňovacích návrhoch.
Poslanec A. Národa:
Áno, môžeme hlasovať o návrhu zákona ako
celku.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona
ako
celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spravo-
dajca
odporúča...
Poslanec A. Národa:
Pán predsedajúci, vážená Národná rada, odporúčam tento
zákon
Národnej rady Slovenskej republiky schváliť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán spoločný spravodajca
odporúča návrh prijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme
schválili vládny návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon
číslo 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení zá-
kona
číslo 519/1991 Zb. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Nasleduje s i e d m y bod programu,
ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon číslo 120/1990 Zb.,
ktorým sa upravujú
niektoré
vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnáva-
teľmi
v znení zákona číslo 3/1991 Zb.
Vládny
návrh zákona ste dostali
ako tlač číslo 314
a
spoločnú správu výborov ako tlač číslo 314a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
vládny návrh zá-
kona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej
republiky pani Oľga Keltošová. Prosím, pani mi-
nisterku,
aby sa ujala slova.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej repub-
liky,
ktorým sa mení zákon číslo 120/1990 Zb., sa upravujú
niektoré
vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnáva-
teľmi
v znení zákona číslo 3/1991 Zb. a sleduje sa tým aj
vykonanie
úprav tých ustanovení, ktoré si vyžiadala doteraj-
šia
prax. Navrhovanou zmenou odstraňujeme
určité bariéry na
realizáciu
práva na kolektívne vyjednávanie,... (Hlasy v sá-
le.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Priatelia, prosím, keby ste boli tichšie. To sa týka,
samozrejme,
aj tu mojich priateľov po ľavej ruke.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
...ktoré garantuje článok 36 písm. g)
Ústavy Slovenskej
republiky pre
prípad, že v zamestnávateľskej organizácii
pôsobia
popri sebe viaceré odborové organizácie. Podľa sú-
časnej
právnej úpravy môžu vystupovať v kolektívnom vyjedná-
vaní voči zamestnávateľovi a konať
s právnymi dôsledkami
viaceré odborové organizácie len spoločne a vo vzájomnej
zhode, pokiaľ sa
medzi sebou a zamestnávateľom nedohodnú
inak.
Pokiaľ však nedosiahnu vzájomnú zhodu,
súčasná právna
úprava
neumožňuje kolektívne vyjednávať.
Navrhovanou zmenou § 2 ods. 2 zákona sa sleduje zabrá-
niť
zablokovaniu kolektívneho vyjednávania, ak v organizácii
popri
sebe existuje viac odborových
organizácií a ak sa ne-
dosiahne
vzájomná zhoda všetkých odborových organizácií na
spoločnom postupe
pri kolektívnom vyjednávaní. V takomto
prípade
sa navrhuje považovať za rozhodujúce
stanovisko or-
gánu
odborovej organizácie s najväčším počtom členov.
K využitiu poistného mechanizmu prostredníctvom uplat-
nenia
rozhodujúceho stanoviska orgánu
odborovej organizácie
s
najväčším počtom členov dôjde len
celkom výnimočne. Nejde
o
zvýhodňovanie tej-ktorej odborovej organizácie. Táto úpra-
va
vytvára predpoklady na
predchádzanie a zmierňovanie so-
ciálneho
napätia.
Vypustenie § 5 sa navrhuje z dôvodu, že ustanovenie je
v
súčasnej dobe už prekonané. Navyše
mechanizmus prerokova-
nia
návrhov pracovnoprávnych predpisov a
ostatných právnych
predpisov,
ktoré sa dotýkajú dôležitých záujmov pracujúcich,
najmä hospodárskych, výrobných, pracovných, mzdových, kul-
túrnych,
sociálnych a ďalších - toto všetko je
už zakotvené
v
§ 23 Zákonníka práce a to tak, že
návrhy právnych predpi-
sov
sa už dnes prerokúvajú s príslušnými
odborovými orgánmi
a
príslušnými organizáciami zamestnávateľov.
Na vašu informáciu - návrh zákona predložilo minister-
stvo
práce, sociálnych vecí a rodiny na posúdenie Medziná-
rodnej
organizácii práce. Podľa stanoviska ich výboru exper-
tov z Právnej
rady pre slobodu združovania
Medzinárodného
úradu
práce je predložený návrh zákona v
súlade s dohovormi
Medzinárodnej
organizácie práce, konkrétne s dohovorom číslo
87
z roku 1948 o slobode združovania, o
ochrane práv na or-
ganizovaní
sa, ako aj s príslušnou jurisprudenciou
publiko-
vanou
v zborníku rozhodnutí a princípov
Medzinárodnej orga-
nizácie práce, konkrétne Výboru odborárskej
slobody, ods.
236
a 239. Ak by mal niekto záujem, stanovisko Medzinárodnej
organizácie
práce mám k dispozícii.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pani ministerka.
Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre zdravotníctvo a sociálne veci poslanca Antona Náro-
du,
aby podal správu o výsledkoch
prerokovania vládneho ná-
vrhu
zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec A. Národa:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu Ústavno-
právneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-
dárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samo-
správu
a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokova-
nia
vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republi-
ky,
ktorým sa mení zákon číslo 120/1990 Zb., ktorým sa upra-
vujú niektoré vzťahy medzi odborovými
organizáciami a za-
mestnávateľmi
v znení zákona číslo 3/1991 Zb.
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon číslo 120/1990 Zb.,
ktorým sa upravujú
niektoré
vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnáva-
teľmi v
znení zákona číslo 3/1991 Zb.,
pridelil predseda
Národnej
rady Slovenskej republiky svojím
rozhodnutím číslo
714
zo dňa 2. 1. 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky pre financie, rozpočet a menu,
Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdo-
hospodárstvo,
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre
verejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti
a Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociál-
ne
veci na prerokovanie do 19. 1. 1996.
Zároveň určil Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a so-
ciálne
veci, aby skoordinoval stanoviská uvedených výborov.
Všetky určené výbory prerokovali návrh v
lehote, vyslo-
vili
s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade
Slovenskej re-
publiky
jeho schválenie bez pripomienok.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán predseda, prosím, zaujmi
miesto určené pre
spoločného
spravodajcu.
Dámy
a páni, otváram rozpravu
o siedmom bode nášho
programu.
Do rozpravy sa prihlásili traja poslanci. Ako prvý
vystúpi
pán poslanec Boros, pripraví sa pán poslanec Brocka.
Poslanec Z. Boros:
Vážený pán predsedajúci,
pán predseda,
pani ministerka,
vážené dámy a páni,
predložený vládny návrh na
novelizáciu zákona číslo
120/1990
Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odbo-
rovými
organizáciami a zamestnávateľmi v znení
zákona číslo
3/1991
Zb., je doslova a do písmena rekordne krátky. Pozo-
stáva iba z
dvoch strojom písaných
riadkov. Bolo by však
trestuhodnou krátkozrakosťou vzťahovať to isté
aj na jeho
obsah. Vážnosť dosahu celej zmeny dokumentuje
aj samotná
rozsiahla,
až päťstranová dôvodová správa, ktorou sa pred-
kladateľ
snaží zaceliť skutočnú hĺbku rezu.
Podľa nej vláda
chce
docieliť hladší priebeh každoročných, a
nepopieram, že
nie
jednoduchých, dojednávaní kolektívnych
zmlúv v tých za-
mestnávateľských
organizáciách, kde pôsobí viacej odborových
organizácií.
Chce docieliť, aby v prípade, ak
nedôjde k ich
spoločnému
postupu, mala jednoznačnú prioritu odborová orga-
nizácia s najväčším
počtom členov. Medziiným,
túto svoju
snahu
opiera o časť stanoviska výboru Správnej rady Medziná-
rodnej
organizácie práce ešte z roku 1985, kde sa hovorí, že
je
možné pripustiť možnosť rozlišovania medzi najreprezenta-
tívnejšími
zväzmi a ostatnými odborovými organizáciami.
Tu chcem podotknúť, že osobne mám silné
pochybnosti, či
práve týmto
neobmedzíme realizáciu medzinárodných noriem
o
slobode združovania a ochrane práva organizovať sa, ku
ktorým
je Slovenská republika viazaná. Myslím si, že áno,
a
nielen to, pretože na jednej strane
plne uznávame slobodu
a
pluralitu odborových organizácií, a
na druhej strane ich
pôsobnosť
mienime zúžiť do lievika. Myslím, že tvar a posla-
nie
tohto obľúbeného domáceho nástroja netreba zvlášť opiso-
vať.
Nemôžem sa totiž zbaviť dojmu, vážené
kolegyne a kole-
govia,
že predložený návrh smeruje k vytvoreniu pôdy pre mo-
nopolnú
rozhodovaciu právomoc jedinej odborovej organizácie.
A
to nie je ich sloboda a pluralita
ani v zmysle článku 37
ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, citujem:
"Obmedzovať
počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať
niektoré
z nich v podniku alebo v odvetví je neprípustné."
Koniec
citátu.
Vážené dámy a páni, chcel by som ešte
upriamiť vašu po-
zornosť
na námietku tvrdiacu, že právo slobodne sa združovať
môže
byť v zhode s manažmentom zneužité na
zablokovanie ko-
lektívneho
vyjednávania. Áno, lenže to isté predsa
platí aj
s
opačným znamienkom. To znamená aj pre prípad monopolizova-
nia
jedinej odborovej organizácie. Dôvodom na vážnejšie oba-
vy
je však v dôvodovej správe prezentovaný názor, podľa kto-
rého,
zase citujem: "Navrhovaná oprava
zároveň utvára pred-
poklady na
predchádzanie sociálnemu napätiu,
napríklad
predídeniu
štrajku alebo inej nátlakovej
akcie." Koniec ci-
tátu.
Nie som zástancom krajných metód a
spôsobov, ale takéto
vedomé
alebo nevedomé prerieknutie nás všetkých musí upozor-
niť
na značne ďalekosiahlejšie zámery predmetnej novely. Po-
važujem
za neprijateľné, aby sa pod rúškom snahy o hladký
priebeh
vyjednávaní vytvoril monopol jednej
odborovej orga-
nizácie
a zároveň aby bola snaha neskrývane obmedzovať ústa-
vou
garantované sociálne práva. Mám tu na mysli
konkrétne
článok
37 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Záverom mi, vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte vyjad-
riť
svoje presvedčenie, že pokladám za jedine správne po-
nechať pre oblasť
kolektívneho vyjednávania platnú
právnu
úpravu.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Brocka,
pripraví
sa pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi najprv krátku faktickú poznámku. Pani mini-
sterka
Keltošová v rozprave bežne s nami
nediskutuje, a keď
vystúpi
po uzavretí rozpravy, poslanci už
nemôžu zareagovať
na
jej vyjadrenie. V tejto chvíli sa nechcem vracať k jej
vyjadreniam, napríklad v
bode Koncepcia transformácie so-
ciálne
sféry, ale k jednému jej výroku sa
predsa len potre-
bujem
vyjadriť. Na moju adresu povedala, že mi na nej preká-
ža už aj
to, že dýcha a žije. Pani ministerka Keltošová,
neprekáža
mi to. (Potlesk.)
Dámy
a páni, máme
pred sebou novelu
zákona číslo
120/1990
Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odbo-
rovými
organizáciami a zamestnávateľmi. Ako kolega Boros po-
vedal,
na prvý pohľad malá nepatrná zmena, veď
obsahuje iba
dva
krátke body. Že to nebude nepatrná
zmena, dá sa usudzo-
vať
z až nezvyčajne obsiahlej dôvodovej
správy. Venujme jej
trochu
pozornosti aj preto, že ju, túto novelu, už dlhší čas
sprevádza
veľké znepokojenie najmä tých, ktorých
sa bytost-
ne
dotýka - nových, menších
odborových zväzov, ktoré u nás
po
roku 1989 spontánne vznikli a v rámci prirodzeného vývoja
odborového hnutia a
v rámci odborovej plurality obhajujú
oprávnené
záujmy svojich členov.
Podľa dôvodovej správy účelom
predloženého návrhu záko-
na
je zabrániť zablokovaniu kolektívneho vyjednávania v prí-
padoch,
ak v organizácii pôsobí viac odborových
organizácií
a
nedôjde medzi nimi k dohode o spoločnom postupe pri kolek-
tívnom vyjednávaní. Vtedy sa za rozhodujúce
stanovisko má
považovať
stanovisko odborovej organizácie s
najväčším poč-
tom
členov.
Hoci tento návrh novely zákona je
vládny návrh, nemá
rukopis vlády. Pamätáme si, ako sa
rozhodujúca strana vo
vláde
- HZDS - ešte nedávno usilovala o vybudovanie vlast-
ných
odborov. A tie by neboli hneď tak
väčšinové. Aj v kon-
cepcii
transformácie sociálnej sféry sa vláda hlási k rozvo-
ju
tripartity, sociálneho partnerstva a
kolektívneho vyjed-
návania.
Tento návrh však vylučuje z kolektívneho vyjednáva-
nia
časť menšinových odborových zväzov. Myslím, že v prípade
tohto
návrhu zákona ide o určitý obchod medzi vládou a Kon-
federáciou
odborových zväzov, reprezentantom
najväčších od-
borových
zväzov, lebo zákon chráni silnejšieho,
toho, ktorý
sa
obáva o svoje privilegované postavenie, toho, ktorý sa
bojí
súťaže v odborovom hnutí.
Zaujímalo by ma, ako často prišlo v minulosti k zablo-
kovaniu kolektívneho vyjednávania a uzavretiu
kolektívnej
zmluvy malou odborovou organizáciou. V koľkých
prípadoch?
V
jednom, v dvoch? Ja poznám jediný prípad, keď manažment
inicioval
založenie "protiodborov", aby zablokovali prijatie
kolektívnej
zmluvy. Nakoniec, dozvedel som sa cez prestávku,
že
ani tento prípad nie je vhodným príkladom.
Stane sa však iná vec, že dohodu medzi viacerými exis-
tujúcimi
odborovými organizáciami zablokuje práve tá najväč-
šia. Veď aký
bude mať záujem na dohode, keď
v konečnom
dôsledku
bude rokovať o kolektívnej zmluve aj tak iba ona,
zo
zákona? A taký prípad už
existuje u Slovenských želez-
níc.
Dohodu piatich odborových zväzov odmieta najväčší odbo-
rový
zväz, pravdepodobne vo vedomí odsúhlasenia tohto návrhu
zákona.
Dôvodová správa sa ďalej odvoláva na stanovisko Správ-
nej
rady Medzinárodnej organizácie práce pre slobodu združo-
vania, publikované v prehľade rozhodnutí a
zásad slobody
združovania
z roku 1985. Podľa tohto stanoviska zákonodar-
stvo
daného štátu môže rozlišovať medzi najreprezentatívnej-
šími
odborovými organizáciami a ostatnými odborovými organi-
záciami, ale
za podmienky, že
toto rozlišovanie nezbaví
ostatné odborové organizácie zásadnej možnosti ochraňovať
profesné
záujmy svojich členov.
Navrhovanou zmenou a pri zneužití tzv.
poistného mecha-
nizmu
najreprezentatívnejšou odborovou
organizáciou sa spo-
mínaná
podmienka vôbec nedodrží. Jedine pri
kolektívnom vy-
jednávaní
majú odborové organizácie možnosť naplno obhájiť
profesné záujmy svojich členov. Preto nemožno
inak chápať
podstatu
zmeny zákona číslo 120, len ako
zvýhodňovanie jed-
nej
odborovej organizácie a diskrimináciu odborových organi-
zácií
s menším počtom členov. Jej prijatie by
viedlo k zvý-
hodneniu určitých odborových organizácií v zamestnávateľ-
ských
organizáciách, čo by bolo v rozpore aj s článkom 37
ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý
hovorí, že žiadna
odborová
organizácia nesmie byť zvýhodnená ani diskriminova-
ná.
Dámy a páni, môj pozmeňovací návrh preto
znie: Vypustiť
bod
1 z článku I. Ak by tento pozmeňovací návrh neprešiel,
v
súlade so stanoviskom Medzinárodného
úradu práce, Výboru
pre
slobodu združovania, ktorý sa
vyjadroval k tomuto návr-
hu, spomenula to aj pani ministerka,
ja tu to stanovisko
mám,
navrhujem, aby sme zaviedli do tohto
návrhu určité ga-
rancie zahrnujúce voľbu najreprezentatívnejšej organizácie
odhlasovaním
väčšinou pracovníkov. Dávam preto druhý
alter-
natívny
pozmeňovací návrh. Čiže ak neprejde môj
prvý návrh,
poprosil
by som hlasovať o tom druhom. Ten znie:
Bod 1
§ 2 ods. 2 znie:
"Ustanovenie prvej vety pred-
chádzajúceho
odseku sa obdobne použije aj pre dojednávanie
kolektívnych
zmlúv s tým, že v mene kolektívu pracovníkov
môže
príslušný odborový orgán pôsobiaci v
zamestnávateľskej
organizácii
vystupovať a rokovať s právnymi dôsledkami pre
všetkých pracovníkov
len vtedy, ak
dojednáva kolektívnu
zmluvu
pre minimálne 80 % pracovníkov
zamestnávateľskej or-
ganizácie."
Vážení kolegovia, ďakujem vám za to, že podporíte moje
pozmeňovacie
návrhy.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán
poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
pani ministerka,
som
rád, že bez
predchádzajúceho dohovoru s
mojimi
predrečníkmi
vystúpim s podobným názorom k predkladanému ná-
vrhu
novely. Novela zákona číslo 120 z roku
1990 Zb., ktorú
predkladá
vláda, je síce krátka, ale podľa nás
bude mať ča-
som
ďalekosiahle dôsledky. Bude viesť k postupným zmenám or-
ganizácie odborov,
späť k Revolučnému odborovému hnutiu,
ktoré,
ako sme poznali, obhajovalo práva všetkých
a vlastne
nikoho. Zákon
bol doteraz novelizovaný iba raz, v roku
1991,
čo svedčí o tom, že zákonodarca
ešte v roku 1990 vy-
stihol
primerane podstatu spoločenských vzťahov, ktoré zákon
upravuje.
Predkladaná novela nie je odpoveďou na
žiaden re-
álny
problém, ktorý vznikol počas šesťročného uplatňovania
zákona.
Situácia, ktorej chce zákon predísť, v praxi ešte
nikdy
nenastala. Odborové organizácie sa doteraz vždy dohod-
li.
O čo teda vláde ide?
Oprávnene pochybujeme o tvrdení na strane 4 dôvodovej
správy,
že k využívaniu navrhovaného ustanovenia
v § 2 ods.
2
bude dochádzať len výnimočne. Opak bude
pravdou. Odborové
organizácie
s najväčším počtom členov nič nebude nútiť k to-
mu,
aby sa dohodli s ostatnými ako doteraz. Využívanie či
zneužívanie
výhody najpočetnejšieho členstva sa v budúcnosti
po
prijatí takéhoto návrhu môže stať pravidlom, a nie výnim-
kou.
Poznajúc ľudskú povahu, čo už tak môže
viesť početne
veľkú organizáciu k tomu, aby
zastupovala aj požiadavky
iných,
menších a slabších? V prípade takého
veľmi pravdepo-
dobného
vývoja bude priamo potláčaná a likvidovaná sloboda
združovania
a ochrana práv organizovať sa, ktorú
sme sa za-
viazali
uprednostňovať prijatím Dohovoru Medzinárodnej orga-
nizácie
práce číslo 87 z roku 1948. Tieto idey
nie sú samo-
účelné,
ale majú pre slobodné rozhodovanie ľudí
veľký prak-
tický
význam.
Päť strán dôvodovej správy k dvom riadkom
návrhu zákona
samo
osebe svedčí o tom, že ide o vážny
problém a vážny zá-
sah
do slobody a plurality odborového
združovania sa. Chýba
mi
preto odôvodnenie, prečo bolo vybrané iba jedno kritérium
reprezentatívnosti,
a to práve počet členov. Dokument Medzi-
národnej organizácie práce, ak takúto možnosť i
pripúšťa,
potom
vždy len na základe objektívnych a
vopred daných kri-
térií.
Takéto rozlišovanie na
najreprezentatívnejšie a tie
ostatné
nesmie zbavovať odborové
organizácie zásadnej mož-
nosti
ochraňovať profesné záujmy svojich
členov. Uvediem tu
jeden
príklad za všetky. Kto môže lepšie obhájiť profesné
záujmy
elity železničiarov, rušňovodičov, ak nie ich vlastná
federácia
strojvodcov? Z hľadiska použitého kritéria veľkos-
ti
sa k vyjednávaniu nikdy nedostanú. Nie je to iba náš aka-
demický
názor. Hoci sa o pripravovanej novele takmer nehovo-
rilo,
verejne už protestovalo viacero
organizácií a združe-
ní,
napríklad významné Fórum učiteľov Slovenska.
Dámy a
páni, dokument Medzinárodnej
organizácie práce
hovorí
o tom, že je možné pripustiť takúto možnosť na zákla-
de
objektívnych a vopred daných kritérií. V našom zákonodar-
stve
však tomu jednoznačne bráni
ústava, ktorá v článku 37
ods.
2 hovorí: "Obmedzovať počet organizácií, ako aj zvýhod-
ňovať
niektoré z nich v podniku alebo odvetví
je neprípust-
né."
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Keďže už nemám ďalšie prihlášky
do rozpravy,
pýtam
sa vás, páni poslanci, či chce ešte niekto vystúpiť
v
rozprave.
(Nikto.)
Ak nie, rozpravu o siedmom bode nášho programu považu-
jem
za skončenú.
Chce sa
k rozprave vyjadriť pani
ministerka? Nech sa
páči,
pani ministerka, máte slovo.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Ďakujem za slovo. Predovšetkým by som
chcela uviesť, že
stanovisko
výboru je zo septembra 1995, keď sme si ho vyžia-
dali
v auguste toho roku pri príprave novely, takže je to
posledné
stanovisko tohto výboru. Pre bližšie vysvetlenie,
čo sa v
jednotlivých článkoch, o
ktorých hovorím, hovorí
z
pohľadu výboru, zacitujem: "Kde vnútroštátne zákonodarstvo
bez akéhokoľvek
zámeru diskriminácie upravuje
uznávanie
zväzov,
ktoré sú v skutočnosti
najreprezentatívnejšie, isté
výsadné
práva v spojení s ochranou
zamestnaneckých záujmov,
tieto
sú v postavení účinne presadzovať
takéto výsadné prá-
va,
by nemali byť predmetom kritiky."
Ďalej článok III ods. 5 Ústavy Medzinárodnej organizá-
cie
práce umožňuje alebo upravuje možnosť
najreprezentatív-
nejších
organizácií. Výbor konštatuje, že samotný fakt, že
zákony
jednotlivých členských krajín rozlišujú
medzi najre-
prezentatívnejšími
a ostatnými organizáciami odborových zvä-
zov,
takisto nie je ani v ich členských
krajinách sám osebe
dôvodom
na kritiku. Takže toľko, pokiaľ ide o tento list,
ktorý
sme dostali, a vysvetlenie výboru.
Pokiaľ ide o článok 37 ústavy, ktorý by mal byť v roz-
pore,
resp. náš návrh § 2 ods. 2 by mal byť v rozpore s tým-
to
článkom ústavy a s jeho odsekom 2, ja
by som si dovolila
pre
informáciu poslancov aj verejnosti zacitovať. Vy ste ci-
tovali, páni poslanci, každý len iný odsek, pán poslanec
Langoš
iba odsek 2, ja zacitujem aj odsek 3.
Takže
článok 37 ods. 2 hovorí: "Odborové organizácie
vznikajú
nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových or-
ganizácií,
ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku ale-
bo
v odvetví je neprípustné." Odsek 3 hovorí: "Činnosť odbo-
rových organizácií
a vznik a
činnosť iných združení na
ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov možno
obmedziť
zákonom..."
- ústava to pripúšťa a náš zákon
to robí -
-
"...ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevy-
hnutné
na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku ale-
bo
práv a slobôd druhých." To je záver
toho odseku. Takže
pokiaľ
ochraňujeme záujmy väčšiny, myslím si, že ochraňujeme
práva
a slobody tých druhých, a je predsa
nemysliteľné, aby
menšina
mohla diskriminovať väčšinu.
Takže,
vážené poslankyne a
poslanci, odporúčam tieto
návrhy,
ktoré tu boli v tomto zmysle prednesené, neprijať.
Samozrejme, súhlasím, v
odseku 4 sa hovorí, že právo
na
štrajk
sa zaručuje. Tento zákon právo na štrajk nikomu nebe-
rie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pani ministerka. Pýtam sa
spoločného spravo-
dajcu,
či si želá záverečné slovo.
Poslanec A. Národa:
Nie.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Keďže nie, prosím spoločného spravodajcu
výborov, aby
začal uvádzať hlasovanie v zmysle spoločnej
správy, resp.
výsledkov
rozpravy.
Poslanec A. Národa:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené dámy a páni,
v rozprave vystúpili traja poslanci. Prvý pán poslanec
Boros v závere
svojho vystúpenia navrhuje
ponechať právnu
úpravu.
O tom asi nedávame hlasovať. To sa, samozrejme, roz-
hodne
pri hlasovaní k samotnej úprave tohto zákona.
Pán poslanec Brocka navrhol vypustiť bod 1 v článku I.
Odporúčam
to neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Zo spoločnej správy, pán kolega?
Poslanec A. Národa:
Zo spoločnej správy neboli žiadne návrhy,
len z rozpra-
vy.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Neboli
žiadne? Dobre. Takže
prikročíme k hlasovaniu
o
návrhu pána poslanca Brocku. Prosím,
prezentujte sa a zá-
roveň
hlasujte. Pán spoločný spravodajca
odporúča návrh ne-
prijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Brocku sme
neprijali.
Nech sa páči, pán kolega.
Poslanec A. Národa:
Pán poslanec Brocka v prípade, že mu prvý bod neschvá-
lime, navrhuje alternatívu, a to,
aby bod 1 § 2 odsek 2
znel:
"Ustanovenie prvej vety
prechádzajúceho odseku sa ob-
dobne
použije aj na dojednávanie
kolektívnych zmlúv s tým,
že
v mene kolektívu pracovníkov môže
príslušný odborový or-
gán pôsobiaci
v zamestnávateľskej organizácii vystupovať
a
rokovať s právnymi dôsledkami pre všetkých pracovníkov len
vtedy, ak dojednáva kolektívnu zmluvu pre
minimálne 80 %
pracovníkov
zamestnávateľskej organizácie."
Tento návrh od-
porúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom návrhu pána
poslanca
Brocku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča nepri-
jať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že ani druhý
pozmeňovací návrh pána po-
slanca
Brocku sme neprijali.
Poslanec A. Národa:
Vystúpil ešte pán poslanec Langoš, ale konkrétny návrh
neodovzdal,
čiže môžeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.
Prosím, prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča...
Poslanec A. Národa:
Odporúčam návrh prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán
spoločný spravodajca odporúča
prijať tento návrh
zákona.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo
120/1990
Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odbo-
rovými
organizáciami a zamestnávateľmi v znení
zákona číslo
3/1991
Zb. (Potlesk.)
Teraz pristúpime k ô
s m e m u bodu programu, ktorým
je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon číslo 119/1992 Zb. o
cestovných náhra-
dách.
Vládny
návrh zákona ste dostali
ako tlač číslo 319
a
spoločnú správu výborov ako tlač číslo 319a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
vládny návrh zá-
kona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej
republiky pani Oľga Keltošová. Prosím
pani mini-
sterku,
aby sa ujala slova.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vláda
schválila na svojom
zasadnutí 9. januára tohto
roku
uznesením číslo 1 návrh zákona Národnej rady Slovenskej
republiky,
ktorým sa mení zákon číslo 119/1992 Zb. o cestov-
ných
náhradách. Týmto vládnym návrhom sa rozšíri účel zákona
v
§ 1 odsek 1 o úpravu poskytovania
náhrad výdavkov zamest-
nancom
prideleným na výkon práce v zahraničí,
ako aj splno-
mocňovacie
ustanovenia § 24 citovaného zákona.
Podnetom na vypracovanie tohto vládneho
návrhu bola po-
žiadavka ministerstva zahraničných vecí v
súvislosti
s
uplatňovaním nariadenia vlády číslo 170
z roku 1993 o po-
skytovaní
náhrad niektorých výdavkov zamestnancom
zahranič-
nej
služby a najmä v záujme vytvorenia legislatívnych pod-
mienok
na novelu citovaného nariadenia vlády.
To je z mojej strany všetko.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem pani ministerke. Prosím spoločného spravodajcu
výborov
poslanca Jaroslava Pašku, aby podal správu o výsled-
koch
prerokovania vládneho návrhu zákona vo
výboroch Národ-
nej
rady Slovenskej republiky.
Poslanec J. Paška:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
ctení hostia,
dovoľte mi, aby som podal spoločnú
správu výborov Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky o výsledku prerokovania
vládneho
návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon číslo 119/1992 Zb. o cestových náhra-
dách.
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon číslo 119/1992 Zb. o
cestovných náhra-
dách,
pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky
svojím
rozhodnutím číslo 730 zo dňa 11. 1. 1996 Ústavnopráv-
neho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
financie, rozpočet
a
menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-
votníctvo
a sociálne veci na prerokovanie do 19. 1. 1996.
Zároveň
určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a sociálne veci, aby skoordinoval stanoviská
výborov.
Všetky
uvedené výbory prerokovali
návrh v stanovenej
lehote,
vo svojich uzneseniach s ním vyjadrili
súhlas a od-
porúčajú
Národnej rade Slovenskej republiky jeho
schválenie
bez
pripomienok. Ako spoločný spravodajca
odporúčam uvedený
zákon
prijať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Zaujmite miesto vy-
hradené
pre spoločného spravodajcu.
Otváram rozpravu o ôsmom bode nášho
programu. Keďže ne-
mám
žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, vážené kolegyne,
vážení
kolegovia, kto sa hlási do rozpravy.
(Nikto.)
Ďakujem, nikto. Vyhlasujem rozpravu o ôsmom bode prog-
ramu
za skončenú. Myslím si, že je zbytočné
dávať záverečné
slovo
či už pani ministerke, resp. spoločnému spravodajcovi.
Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie
o
jednotlivých pozmeňovacích, resp. doplňovacích návrhoch.
Poslanec J. Paška:
Vážený pán predsedajúci, zo spoločnej
správy nevyplynu-
li
žiadne pozmeňovacie návrhy, a keďže ani
v rozprave neod-
zneli žiadne pozmeňovacie návrhy, nazdávam sa, že môžeme
hlasovať
o návrhu ako celku. Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. V súlade s ustanove-
ním
§ 26 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať
o
vládnom návrhu zákona ako celku.
Prosím, prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča tento vládny návrh zákona prijať.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo
119/1992
Zb. o cestovných náhradách.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za spoluprácu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán spoločný spravodajca, pani ministerka,
ďakujem za
spoluprácu.
(Potlesk.)
Nasleduje d e v i a t y bod
programu, a to
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo
97/1963 Zb. o medziná-
rodnom
práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších pred-
pisov
a o doplnení Zákona o rodine v znení
neskorších pred-
pisov.
Vládny
návrh zákona ste dostali
ako tlač číslo 307
a
spoločnú správu výborov ako tlač 307a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán
Jozef
Liščák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
súčasne so zmenou spoločenského zriadenia
a s tým súvi-
siacim
otvorením sa Slovenskej republiky
zahraničiu vznikla
potreba
novelizovať viaceré právne predpisy v záujme prispô-
sobiť
sa novovznikajúcim spoločenským
vzťahom. Nie vo všet-
kých prípadoch
to boli novelizácie, ktorých cieľom bolo
prispôsobiť slovenský právny poriadok vyspelejším
právnym
úpravám
okolitých štátov. Slovenská republika sa niekedy mu-
sela
chrániť i pred negatívnymi následkami aplikácie aj svo-
jich
právnych predpisov. Jedným z týchto
prípadov je aj no-
velizácia zákona číslo 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve
súkromnom
a procesnom.
Nedostatok zákona číslo 97/1963 spočíva v tom, že pri
ustanovenej
konštitúcii rozhodného práva a
príslušného súdu
rozhodujú
o osvojení detí, ktoré sú občanmi Slovenskej re-
publiky,
súdy cudzej krajiny podľa práva tejto krajiny a ne-
existuje
právna možnosť na zabránenie takýchto
osvojení, aj
keď
Slovenská republika je viazaná
dohovorom o právach die-
ťaťa,
ktorý umožňuje osvojenie do
cudziny len vtedy, ak sa
o
dieťa nemožno starať vhodným spôsobom v krajine jeho pôvo-
du.
V tejto súvislosti sa stáva významným aj problém uzná-
vania
cudzích rozhodnutí o osvojení dieťaťa.
Osvojenie die-
ťaťa
je podobne ako určenie otcovstva zásadnou otázkou práv-
neho
postavenie dieťaťa. Napriek tomu § 67 ods. 1 upravuje
inštitút
exequatúry Najvyšším súdom Slovenskej republiky iba
pre
rozhodnutia vo veciach určenia otcovstva. Dôsledkom toho
je
skutočnosť, že uznanie rozhodnutia cudzieho štátu o osvo-
jení
dieťaťa, ktoré je štátnym občanom Slovenskej republiky,
realizujú
v súlade s § 63 zákona o medzinárodnom práve sú-
kromnom
a procesnom priamo ústavy starostlivosti o deti ale-
bo orgány ministerstva vnútra. Tieto orgány, ako ukazuje
prax,
majú značné problémy pri posudzovaní
skutočností roz-
hodných
na posúdenie či rozhodnutie uznať alebo nie podľa
§
64 toho istého zákona. Okrem toho, ako sa v minulosti uká-
zalo, je
stále otvorená možnosť
konania týchto orgánov,
najmä
ústavov, ovplyvňovať.
Ďalším problémovým okruhom zákona je zneužívanie usta-
novenia
§ 37 ods. 3. Citované ustanovenie zákona
umožňuje
slovenskej právnickej
osobe dojednať pre majetkové spory
príslušnosť
súdu cudzej krajiny, čo slovenské právnické oso-
by zneužívajú na vyhýbanie sa splnenia
zmluvného záväzku,
počítajúc
s tým, že rozhodnutie tohto súdu nebude
v Sloven-
skej
republike vykonateľné, nakoľko splnenie
podmienky vzá-
jomnosti je zaručené
len vo vzťahu k niektorým krajinám,
napríklad
vo Francúzsku, Portugalsku, Španielsku,
Švajčiar-
sku
a podobne.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pred-
ložilo
výborom Národnej rady Slovenskej
republiky návrh zá-
kona,
ktorý v súlade s odporúčaniami Legislatívnej rady vlá-
dy
Slovenskej republiky rieši
problémy, ktoré boli uvedené
vyššie,
týmto spôsobom: Otázku osvojenia ustanovení prísluš-
nosti
slovenského súdu na všetky konania o osvojení štátneho
občana Slovenskej
republiky cudzincom a ustanovení práva
štátu
osvojenca za rozhodné právo pri konaní o osvojenie.
Otázku
zneužívania § 37 ods. 3 novelizáciou
podmienok uzná-
vania
rozhodnutia, keď po účinnosti novely by
splnenie pod-
mienky
vzájomnosti sa nevyžadovalo pre uznanie cudzieho roz-
hodnutia,
ak slovenská právnická osoba využila § 37 ods. 3.
Predložený návrh zákona si
kladie za cieľ regulovať
proces osvojovania si detí, ktoré sú
slovenskými občanmi,
tak,
aby osvojenie bolo v ich najlepšom záujme a aby bola
zabezpečená
ich ochrana pred protiprávnymi
konaniami, a za-
medziť zneužívaniu niektorých
ustanovení zákona číslo
97/1963
Zb. na úkor dobrého mena Slovenskej
republiky v za-
hraničí.
Odporúčam preto Národnej rade
Slovenskej republiky
predložený
návrh zákona schváliť.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem,
pán minister. Prosím
spoločného spravodajcu
výborov
poslanca Róberta Fica, aby podal správu o výsledkoch
prerokovania
vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo
97/1963 Zb. o medziná-
rodnom
práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších pred-
pisov
a o doplnení Zákona o rodine v znení
neskorších pred-
pisov,
pridelil predseda Národnej rady dvom výborom, a to
ústavnoprávnemu
výboru a výboru pre zdravotníctvo a sociálne
veci.
Obidva výbory prerokovali návrh tohto zákona a prijali
k
nemu pozmeňovacie návrhy, ktoré sú
uvedené pod bodmi 1-5
spoločnej
správy.
Pán predsedajúci, budem veľmi stručný. Vyjadrím sa ku
všetkým
piatim bodom. Navrhujem, aby sme o
všetkých piatich
bodoch
spoločnej správy hlasovali en bloc, a
odporúčam, aby
sme
všetkých 5 bodov prijali. Z mojej strany je to všetko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite
miesto určené
pre
spoločného spravodajcu výborov.
Otváram rozpravu o deviatom bode programu. Nakoľko som
nedostal
ani jednu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či sa
niekto
z vás hlási do rozpravy.
(Nikto.)
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o deviatom bode progra-
mu...
Prepáčte, mal som dolu hlavou, nevšimol som si. Pán
poslanec
Brocka, nech sa páči.
Poslanec J. Brocka:
Ja by som chcel za poslanecký klub KDH
povedať, že pod-
porujeme
návrh spoločného spravodajcu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
chcem navrhnúť, aby sme o bodoch spoločnej správy hla-
sovali individuálne, a pred hlasovaním žiadam
15-minútovú
prestávku
na poradu klubu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pripája sa ešte niektorý poslanecký klub? Pán
Moric.
Poslanec V. Moric:
Prosím 20-minútovú prestávku.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Keďže
sme pred hlasovaním,
vyhlasujem prestávku do
18.15
hodiny. Dobre, pán poslanec Moric? V rokovaní budeme
pokračovať
o štvrť na sedem.
Ďakujem.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni,
budeme pokračovať v rokovaní. Napriek tomu, že žiaden
poslanec
nevystúpil v rozprave, pýtam sa pána ministra, či
si
želá záverečné slovo.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Nie.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či si želá záve-
rečné
slovo. Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
budem
naozaj stručný. Dovoľte mi, aby som
sa vrátil
k
pozmeňovacím návrhom, ktoré boli
schválené v ústavnopráv-
nom
výbore s tým, že asi nie je žiadnym
tajomstvom po vašej
prestávke,
že všetky tieto návrhy boli navrhnuté práve pred-
staviteľmi
vládnej koalície a boli podporené všetkými členmi
ústavnoprávneho
výboru. Čiže tento návrh vzišiel z "kuchyne"
vládnej koalície.
Chcem len povedať,
že naozaj... (Hlas
v
sále.) Prosím? Nemyslím, že bohužiaľ.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán kolega Šimko, prosím... Teraz sa
zameral iba na ko-
alíciu,
to je v poriadku. Nech sa páči, pán spoločný spravo-
dajca.
Poslanec R. Fico:
Rád by som povedal dve krátke poznámky k najspornejším
bodom
tohto návrhu zákona, ktoré sa potom preniesli aj do
spoločnej
správy. Predovšetkým najväčší problém je v tom, že
návrh zákona priniesol určitú zmenu v určovaní
rozhodného
práva pri osvojovaní dieťaťa, keď sme
zmenili toto právo
z
práva osvojiteľov na právo dieťaťa. Je naozaj fakt, že ke-
by
sme prijali takúto právnu úpravu, a nepodporili by sme
tie
zmeny, ktoré sú navrhnuté v spoločnej správe, dochádzalo
by
k rôznym nepríjemným právnym situáciám a k právnej nesta-
bilite
osvojovaných detí. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka. Je veľmi netypické, ak by
sme priamo zo
zákona
neuznávali niektoré cudzie rozhodnutia. Táto situácia
je teraz
takisto riešená v
zmenách, ktoré sú schválené
ústavnoprávnym
výborom. No a nakoniec, okolo toho sa veľmi
veľa hovorilo, aby sme zabránili akémusi vývozu detí na
osvojenie,
tak sme tiež prijali jednu zmenu, kde sme poveda-
li, že na
osvojenie dieťaťa, ktoré je slovenským občanom
a
má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, je prísluš-
ný
len slovenský súd. Čiže spresnili sme
tento návrh zákona
tak,
aby sme vylúčili všetky možné
nebezpečenstvá, ktoré by
mohli
vzniknúť, a súčasne sme ho urobili tak,
aby vyhovoval
všetkým
požiadavkám medzinárodného práva.
Ešte raz: Bol tu návrh na jednotlivé hlasovanie. Odpo-
rúčam,
aby sme hlasovali jednotlivo o týchto
bodoch spoloč-
nej
správy, a každý bod spoločnej správy odporúčam prijať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem. Je to procedurálna pripomienka? Nech sa páči,
dajte
slovo pánu poslancovi Cabajovi.
Poslanec T. Cabaj:
Pán
predsedajúci, sťahujem svoj
návrh na jednotlivé
hlasovanie.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Čiže ostáva pôvodný návrh, ktorý
predložil pán spoločný
spravodajca, hlasovať
o všetkých bodoch spoločnej správy
spoločne.
Dobre.
Prosím, prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča návrh prijať. Ja sa s ním stotožňujem.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme tieto body spoločnej
správy prijali.
Poslanec R. Fico:
Pán predsedajúci, keďže nebola žiadna
rozprava a nie sú
už žiadne ďalšie pozmeňovacie návrhy,
odporúčam, aby sme
hlasovali
o tomto návrhu zákona ako celku a odporúčam, aby
sme
ho aj schválili.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona
ako
celku.
Prosím, prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča tento návrh zákona...
Poslanec R. Fico:
Prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán spoločný spravodajca odporúča návrh
zákona prijať.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým
sa mení a dopĺňa
zákon číslo
97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom
a
procesnom v znení neskorších predpisov a o doplnení Zákona
o
rodine v znení neskorších predpisov.
Pán spoločný spravodajca, ďakujem za
spoluprácu. (Po-
tlesk.)
Dámy a páni,
teraz pristúpime k d
e s i a t e m u bodu nášho pro-
gramu,
ktorým je
návrh na voľbu sudcov Slovenskej
republiky.
Návrh ste dostali ako tlač
číslo 321, v ktorej máte
predložený
aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej re-
publiky.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh uvedie mi-
nister
spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.
Prosím
pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predsedajúci,
vážení páni poslanci,
vážení prítomní,
dovoľte, aby som uviedol návrh na voľbu
sudcov, spraco-
vaný
v roku 1995. Bol motivovaný snahou personálne budovať
súdy
nielen v súlade so schválenou koncepciou stabilizácie
súdnictva,
ale i súčasnou reálnou požiadavkou na početnosť
sudcov,
odvodenou od aktuálneho vývoja prírastku a charakte-
ru
súdnych sporov, predovšetkým však s cieľom znižovať počty
nevybavených
vecí. Vychádzajúc z analýzy stavu súdnej agendy
v
roku 1992, i predpokladaného
vývoja, koncepcia stanovila
potrebu
1 100 sudcov okresných a krajských
súdov. Stanovený
počet
už dnešným potrebám nezodpovedá,
napriek tomu nie je
naplnený.
K 31. decembru 1995 pôsobilo v justícii 1 050 sud-
cov
okresných a krajských súdov, z toho je približne jedna
štvrtina
funkčne mladých, zvolených na 4-ročné obdobie, kto-
rí
sa len postupne stávajú
plnohodnotnou náhradou za tých,
ktorí
rady sudcov naďalej opúšťajú.
V roku
1995 odišlo z justície 25
sudcov. V najbližšom
období
zanikne funkcia ďalším 16 sudcom. Pred tými ostatnými
na
okresných súdoch v poslednom
štvrťroku 1995 stála úloha
zvládnuť
nevybavené veci v trestnej
agende - 10 394 osôb,
65
241 civilných vecí, 25 739 obchodných
vecí, 184 486 vecí
dedičských.
A to sú informácie iba o tzv. hlavných súdnych
agendách, ktorých stav sa v roku 1995 markantne nemenil,
napriek tomu,
že počet vybavených
vecí sa takmer rovná
prírastku.
Na krajských súdoch vo veciach, ktoré
rozhodujú ako sú-
dy
prvého stupňa, je situácia najhoršia v
obchodnej agende,
a
to napriek tomu, že počet vybavených sporov prekročil prí-
rastok
o viac ako desaťtisíc vecí a počet
nevybavených vecí
sa
v treťom štvrťroku znížil o 11 534 vecí. Ďalším pozitívom
vo
vývoji súdnej agendy je to, že v tom istom období sa zní-
žil
počet nevybavených dedičských vecí na okresných súdoch
o
13 348 vecí. Z uvedených dôvodov je
zrejmé, že počty sud-
cov
treba asi naďalej dopĺňať. Pritom treba
mať okrem iného
na
zreteli, že to, čo sa v iných profesiách vykonáva prie-
bežne (ukončenie a uzatváranie pracovného
pomeru s novými
pracovníkmi),
v sudcovskom zbore sa realizuje v určitých ča-
sových intervaloch, za špecifických podmienok a
navyše na
očiach
verejnosti.
Predkladaný návrh predstavuje 33 kandidátov na funkciu
sudcu,
25 z nich zložilo v septembri roku 1995
odbornú jus-
tičnú
skúšku, z toho 9 s vyznamenaním. Spĺňajú odborné a mo-
rálne
predpoklady stanovené zákonom na funkciu sudcu. Časť
z
nich prišla do justície hneď po skončení vysokoškolského
štúdia, ďalší začínali mimo rezortu. V
súčasnosti väčšina
z
nich má najmenej dvojročnú prax na súde,
v justícii či na
prokuratúre.
Občianska bezúhonnosť, dodržiavanie etických princípov
v
každodennom živote, v rodinnom
prostredí, v pracovnom ko-
lektíve
i na verejnosti sa skúma už pri prijatí do funkcie
justičného čakateľa. Priebežne sa sleduje
a hodnotí počas
prípravného
obdobia, s osobitným dôrazom v čase, keď sa roz-
hoduje
o kandidatúre na funkciu sudcu. Kandidáti sa navrhujú
na
4-ročné volebné obdobie. Jeho cieľom je
preveriť ich od-
bornú
a morálnu spôsobilosť na výkon funkcie sudcu. Vzhľadom
na
uvedené skutočnosti je návrh na voľbu predložených kandi-
dátov
dôvodný.
Nechcem vás, vážené panie poslankyne a
páni poslanci,
unavovať
ďalšími informáciami, ale chcem
upozorniť na jednu
skutočnosť,
ktorú som zacitoval aj na hodnotení práce našich
sudcov v roku
1995. Z porovnávania počtu vybavených vecí
v
roku 1995 s rokom 1994 okrem agendy T a
CBT, to je trest-
nej
a obchodnej, v ktorých poklesol
prírastok, ale aj počet
vybavených vecí oproti roku 1994, vyplýva, že
v ďalších
agendách
v roku 1995 v celoslovenskom meradle stúpol v abso-
lútnom vyjadrení počet vybavených vecí oproti
roku 1994.
V
agende C nám pracovali sudcovia o
7 % viac ako v roku
1994.
V agende PANC, teda v starostlivosti o deti, o 9 %.
V
agende dedičskej sa zlepšili až o 23 %.
V agende výkonu
rozhodnutí
o 7,7 %. V agende RO až o 21 %. Toto urobili sud-
covia
za rok 1995, takto sa zlepšili. Vzhľadom na uvedené
argumenty
si však myslím, že návrh na voľbu ďalších kandidá-
tov
je dôvodný.
Vážený
pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení
poslanci,
odporúčam navrhnutých kandidátov zvoliť do funkcie
sudcu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán minister.
Návrh na
voľbu sudcov Slovenskej
republiky prerokoval
Ústavnoprávny
výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Pro-
sím
povereného člena výboru pána poslanca Fica, aby podal
informáciu
o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.
Poslanec R. Fico:
Pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
návrh
na voľbu sudcov prerokoval Ústavnoprávny výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky a neboli k
nemu vznesené
žiadne
námietky. Ústavnoprávny výbor odporúča
Národnej rade
schváliť
tento návrh bez pripomienok a zvoliť
všetkých kan-
didátov
do funkcie sudcu Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram
rozpravu o desiatom bode programu. Keďže som
nedostal
žiadne písomné prihlášky, pýtam sa vás, páni po-
slanci,
kto z vás chce vystúpiť v rozprave.
(Nikto.)
Ak nikto, vyhlasujem rozpravu o desiatom bode programu
za
skončenú.
Keďže
nebola rozprava, myslím si, že záverečné slovo
pre
pána ministra, resp. spoločného spravodajcu je zbytočné.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu
uznesenia tohto zne-
nia: "Národná rada Slovenskej republiky
podľa článku 145
ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a
podľa § 35 ods. 1 a
§
38 ods. 1 zákona číslo 335/1991
Zb. o súdoch a sudcoch
v
znení neskorších predpisov volí sudcov Slovenskej republi-
ky
tak, ako sú uvedení v tlači 321."
Priatelia, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
Ústavnoprávny
výbor odporúča hlasovať za.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky
schválila navrhované
uznesenie, ktorým zvolila 33 sudcov
Slovenskej
republiky. (Potlesk.)
J e d e n á s t y m bodom programu je
návrh na voľbu predsedu Najvyššieho súdu
Slovenskej re-
publiky.
Podľa §
39 ods. 1 zákona číslo
335/1991 Zb. o súdoch
a
sudcoch v znení neskorších predpisov
predsedu Najvyššieho
súdu
volí na návrhu vlády Slovenskej
republiky Národná rada
Slovenskej
republiky zo sudcov tohto súdu.
Návrh vlády na voľbu máte rozdaný ako
tlač číslo 328,
súčasťou
ktorého je aj návrh uznesenia Národnej rady Sloven-
skej
republiky na voľbu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky.
Súčasne máte rozdaný aj list predsedu Najvyššieho
súdu prof. Dr.
Karola Planka z 22. januára 1996, ktorým
oznámil
vzdanie sa funkcie predsedu Najvyššieho súdu Sloven-
skej republiky, a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky k jeho
uvoľneniu z funkcie predsedu
Najvyššieho
súdu
Slovenskej republiky.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh uvedie mi-
nister
spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení prítomní,
pán profesor Plank požiadal o uvoľnenie z
funkcie pred-
sedu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Následne som
rozhodol,
že bude poverený náročnými úlohami v oblasti reko-
difikácie
základných noriem občianskeho práva.
Dovoľte mi, vážené dámy, vážení páni, aby som na tomto
mieste
poďakoval odstupujúcemu pánu
predsedovi a vyzdvihol
jeho
nezameniteľné zásluhy v justícii. Ďakujem profesorovi
Plankovi za
jeho invenčnú kvalifikovanú reprezentáciu
vrcholného súdneho orgánu v tuzemsku i v zahraničí i ako
profesora
mnohých nás právnikov na univerzite. Oceňujem jeho
citlivý ľudský prístup k členom pracovného
kolektívu, za
ktorý
šesť rokov často v neľahkých,
komplikovaných pomeroch
zodpovedal,
za chápajúci prístup k stránkam, k občanom, kto-
rí sa pri
uplatňovaní ústavného práva
na ochranu svojich
oprávnených
práv a záujmov s dôverou obracali na Najvyšší
súd
ako poslednú súdnu inštanciu.
Osobitne
treba spomenúť i jeho zásluhy v prelomových
rokoch
justície, keď po roku 1989 hľadala svoj
smer, rieši-
la,
takpovediac za pochodu, legislatívne
aplikačné i reali-
začné
otázky.
Do uvoľnenej funkcie navrhujem schváliť
kandidáta Dr.
Milana
Karabína, predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky
od roku 1989, predsedu trestného
senátu. Menovaný
pôsobí
v justícii od začiatku svojej pracovnej kariéry. Jeho
odborný
i funkčný vývoj je úzko spätý
s vývojom justície
posledných
dvadsiatich dvoch rokov. Pozná problémy okresných
i
krajských súdov, ale tiež problémy,
ktoré sú na Najvyššom
súde
Slovenskej republiky, pretože na
všetkých stupňoch po-
stupne
pôsobil a takto získaval prax. Pozná pozitíva i nega-
tíva sudcovskej
práce, potreby svojich
kolegov, záujmy
a
ciele justície i verejnosti. Je odborne
i morálne pripra-
vený
na funkciu predsedu Najvyššieho súdu
Slovenskej repub-
liky.
Verím, že úlohy, ktoré ho na tomto poste očakávajú, je
schopný
vyriešiť.
Vážený pán predseda,
vážení poslanci,
vážení prítomní,
personálne vyriešiť post predsedu
Najvyššieho súdu Slo-
venskej
republiky je dôležité a v záujme ďalšieho rozvoja
našej
justície. Z týchto dôvodov navrhujem
predložený návrh
akceptovať
a sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Dr.
Milana
Karabína zvoliť do funkcie predsedu
Najvyššieho súdu
Slovenskej
republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán minister.
Návrh na voľbu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
re-
publiky
prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Sloven-
skej
republiky. Prosím predsedu
Ústavnoprávneho výboru po-
slanca
Petra Brňáka, aby podal informáciu o
prerokovaní ná-
vrhu
vo výbore.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
na základe rozhodnutia predsedu Národnej
rady Sloven-
skej
republiky ústavnoprávny výbor na svojej 39. schôdzi dňa
30.
januára 1996 prerokoval návrh na voľbu
predsedu Najvyš-
šieho súdu
Slovenskej republiky, tlač
328. Na pozvanie
ústavnoprávneho
výboru sa na jeho rokovaní zúčastnil aj
na-
vrhovaný kandidát Dr. Karabín, ktorý odpovedal
na kladené
otázky.
Na záver bolo prijaté uznesenie v
rozhodujúcej čas-
ti
v tomto znení:
"Ústavnoprávny výbor súhlasí s návrhom na voľbu predsedu
Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, tlač 328."
Ďakujem. To je všetko.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem
pánu poslancovi Brňákovi.
Otváram rozpravu
o
jedenástom bode programu. Takisto som
nedostal žiadnu pí-
somnú
prihlášku do rozpravy. Pýtam sa vás,
dámy a páni, či
chce
niekto vystúpiť v rozprave.
Pán poslanec Fogaš. Zapnite mikrofón pánu
poslancovi.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo. V krátkej poznámke
chcem tiež poďako-
vať
odstupujúcemu predsedovi Najvyššieho súdu aj ministrovi,
že
takýmto kultúrnym spôsobom dochádza k výmene funkcionárov
na
našom najvyššom súdnom orgáne. Chcem
vyjadriť presvedče-
nie,
že práve v načatej práci bude i novozvolený predseda
pokračovať
a že táto zmena nebude znamenať
absolútne nejaké
zníženie
chodu, ale naopak, aktivizáciu práce
súdu i sudcov
Najvyššieho
súdu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán poslanec. Hlási sa ešte niekto do rozpra-
vy?
Pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem. Pán poslanec Fogaš ma
predbehol. Ale dovoľte
mi
z vlastnej iniciatívy poďakovať ministrovi spravodlivosti
za
odborné, korektné a veľmi úprimné zhodnotenie práce pred-
sedu
Najvyššieho súdu. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán poslanec. Chce ešte niekto
vystúpiť v roz-
prave?
(Nikto.)
Ak nie, vyhlasujem rozpravu o jedenástom bode programu
za
skončenú.
Chce sa vyjadriť pán minister?
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Nie.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pán
poslanec Brňák?
Poslanec P. Brňák:
Nie.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem.
Skôr ako
pristúpime k voľbe predsedu
Najvyššieho súdu
Slovenskej
republiky, chcem na informáciu uviesť, že podľa
§
50 ods. 1 zákona o súdoch a sudcoch predseda Najvyššieho
súdu bude
na svoju žiadosť
uvoľnený z funkcie, pričom
o
uvoľnení rozhoduje orgán, ktorý ho
do tejto funkcie zvo-
lil.
Preto je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republi-
ky
uznesením uvoľnila prof. Dr. Planka z funkcie predsedu
Najvyššieho
súdu.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia tohto
znenia:
"Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že prof. JUDr. Karol Plank, CSc. listom
z
22. januára 1996 oznámil predsedovi
Národnej rady Sloven-
skej
republiky vzdanie sa funkcie predsedu
Najvyššieho súdu
Slovenskej
republiky,
B. uvoľňuje podľa § 50 ods. 1 zákona
číslo 335/1991 Zb.
o
súdoch a sudcoch v znení neskorších
predpisov prof. JUDr.
Karola
Planka, CSc. na jeho žiadosť z funkcie
predsedu Naj-
vyššieho
súdu Slovenskej republiky."
Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a
hlasujme.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že navrhnuté uznesenie sme
schválili.
Vážené
pani poslankyne, vážení
páni poslanci, teraz
pristúpime
k voľbe predsedu Najvyššieho súdu
Slovenskej re-
publiky.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia tohto znenia:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 39 ods.
1
zákona
číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskor-
ších
predpisov zvolila na návrh vlády Slovenskej republiky
sudcu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ka-
rabína
do funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej re-
publiky."
Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky
schválila
návrh vlády Slovenskej republiky a zvolila sudcu
Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana
Karabína
za predsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. (Po-
tlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Vážené dámy a páni, keďže podľa nášho
uznesenia máme
rokovať
do 19.00 hodiny a je o 14 minút 19.00 hodín, navrhu-
jem prerušiť rokovanie... (Hlasy v
sále.) Vidím, že máme
chuť
pracovať, tak budeme pokračovať.
Dámy a páni, nasleduje d v a n á s t y bod programu,
ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa dopĺňa zákon Národnej rady
Slovenskej republiky
číslo
93/1993 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických pub-
likácií
a neperiodických publikácií.
Vládny
návrh zákona ste dostali
ako tlač číslo 320
a
spoločnú správu výborov Národnej rady ako tlač číslo 320a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky, návrh zákona
odôvodní
minister kultúry Slovenskej republiky
pán Ivan Hu-
dec.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážení hostia,
z poverenia vlády Slovenskej republiky
predkladám vlád-
ny
návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým
sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
93/1993
Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií
a
neperiodických publikácií, ktorý
má číslo parlamentnej
tlače 320. Vzhľadom na to, že ide o veľmi krátku novelu,
a
aj vzhľadom na to, že máme málo času, budem veľmi stručný.
Prijatím zákona číslo 93/1993 Z. z. o
povinných výtlač-
koch
periodických a neperiodických publikácií sme v podstate
do
nášho systému daní zaviedli jednu anomáliu a to je vlast-
ne
naturálna daň pre vydavateľov
periodických a neperiodic-
kých
publikácií ako dodatočné ďalšie zdanenie. Táto faktická
naturálna daň
v podstate znevýhodnila vydavateľov oproti
iným
podnikateľom, pretože zaviedla povinnosť
najmä v ob-
lasti
tých publikácií, ktoré majú nízke
náklady. Zväčša ide
o
diela pôvodnej slovenskej tvorby, najmä poézie a prózy,
ale
aj titulov, ktoré sa počítajú medzi
vedeckú literatúru.
Myslím si, že
tento spôsob veľmi
znevýhodnil vydavateľov
tých
titulov, ktoré vydávali v malých nákladoch.
Preto sme urobili prieskum a zistili
sme, že pri nor-
málnej
vydavateľskej činnosti, ktorá je spojená aj s obchod-
nou
činnosťou vyrobených titulov, by bolo vhodné, keby sa
zákonom
upravilo to, že každý vydavateľ má právo vytlačiť
istý
počet výtlačkov, ktoré môže použiť ako
povinné výtlač-
ky,
môže ich použiť na reklamu, môže ich
použiť na propagá-
ciu
a môže ich použiť aj pre potreby tých inštitúcií doma
i
v zahraničí, ktoré majú za cieľ registrovať, evidovať, po-
žičiavať a
propagovať pôvodnú tvorbu vedeckej literatúry
a
beletrie. V prieskumoch sme
zistili, že by bolo vhodné,
keby každý vydavateľ mohol použiť 160
výtlačkov na tieto
účely.
Je to priemerné číslo, niektorí vydavatelia udávali
počet
od 120 až do 190. Myslím si, že
prijatím tohto zákona
by
sme zrovnoprávnili najmä vydavateľov takejto literatúry.
Druhé
ustanovenie hovorí o
tom, ako možno používať
a
vydávať cudzojazyčnú literatúru. Myslím
si, že minister-
stvo kultúry nemá inú možnosť ako
kontrolovať knižný trh
-
jedine prostredníctvom inštitútu ISBN a
pomocou inštitútu
povinných výtlačkov. Preto sme využili túto novelu
zákona
a
vložili sme tam aj ustanovenie, ktoré by upravilo aj vydá-
vanie
tejto literatúry. Dovolil som si takto zostručniť svo-
je
vystúpenie.
Ďakujem vám za pozornosť a prosím o
podporu tohto návr-
hu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán
minister, i ja ďakujem za racionálne vystúpenie.
Prosím
spoločného spravodajcu výborov poslanca
Jána Fekete-
ho,
aby podal správu o výsledkoch
prerokovania vládneho ná-
vrhu
zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec J. Fekete:
Vážený pán predsedajúci,
ctené plénum,
dovoľujem si predniesť spoločnú správu Ústavnoprávneho
výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky, Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samo-
správu
a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku
prero-
kovania
vládneho návrhu zákona Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
číslo 93/1993 Z. z. o povinných výtlačkoch periodic-
kých
publikácií a neperiodických
publikácií. Poznáme tento
materiál
pod tlačou číslo 320.
Uvedený vládny návrh zákona pridelil predseda Národnej
rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 11. januára 1996
číslo 732 Ústavnoprávnemu Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ve-
rejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport na prerokovanie do 19. januára 1996. Súčasne pred-
seda
Národnej rady určil na skoordinovanie stanovísk vý-
borov Národnej rady Slovenskej republiky Výbor
Národnej
rady Slovenskej
republiky pre vzdelanie,
vedu, kultúru
a
šport s tým, aby sa skoordinované
stanovisko výborov pre-
mietlo
do spoločnej správy výborov Národnej
rady Slovenskej
republiky.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh
prerokovali v určenej
lehote, s návrhom zákona vyslovili
súhlas
a odporučili ho prijať s úpravami. Sú tri, ja ich ne-
budem
čítať, nemajú ani vecný, ani obsahový charakter, sú
vyslovene
štylistické.
To je všetko, pán predsedajúci, môžete
otvoriť k danému
bodu
rozpravu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem poslancovi pánu Feketemu a prosím ho, aby zau-
jal
miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o dvanástom bode programu. Keďže ani
v
tomto prípade som nedostal žiadne písomné prihlášky do
rozpravy,
pýtam sa, kto z vás chce, páni poslanci, vystúpiť.
Pán poslanec Sečánsky, nech sa páči.
Poslanec M. Sečánsky:
Ďakujem, pán podpredseda. Mám len veľmi
stručnú pripo-
mienku.
Článok II by mal správne znieť: Tento zákon nadobúda
účinnosť
dňom vyhlásenia, nie v deň vyhlásenia.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Áno, ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto
z poslancov?
(Nikto.)
Ak nie,
vyhlasujem rozpravu o dvanástom
bode programu
za
skončenú.
Keďže nebola rozprava, zrejme pán minister nebude žia-
dať
záverečné slovo, pán spoločný spravodajca zrejme takisto
nie.
Pristúpime k hlasovaniu a
prosil by som spoločného
spravodajcu,
aby ho uvádzal.
Poslanec J. Fekete:
Zaznel iba jeden viac-menej štylisticky
spresňujúci ná-
vrh
pána Sečánskeho, odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme o návrhu
pána
poslanca Sečánskeho. Pán spoločný
spravodajca odporúča
tento
návrh prijať.
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh
schválili.
Poslanec J. Fekete:
Pán predsedajúci, teraz môžeme hlasovať o
návrhu zákona
ako
celku s tými úpravami, ktoré sú
uvedené... (Hlasy v sá-
le.)
Pardon, hlasovať o spoločnej správe,
tam sú tie 3 zme-
ny.
Ospravedlňujem sa. Odporúčam ich prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem.
Prezentujme sa a zároveň hlasujme o
bodoch
v
spoločnej správe. Pán spoločný spravodajca ich odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Tento návrh sme jednomyseľne schválili.
Poslanec J. Fekete:
Ďalšie pozmeňovacie či doplňovacie návrhy
neboli. Odpo-
rúčam hlasovať o
návrhu zákona ako celku s tými zmenami,
ktoré
sme prijali.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona
ako
celku v znení schválených zmien, resp. doplnkov.
Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a
zároveň hlasujme.
Pán
spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
A to niekto hovorí, že sa nevieme
dohodnúť. (Potlesk.)
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo
93/1993 Z. z. o po-
vinných
výtlačkoch periodických publikácií a
neperiodických
publikácií.
Dámy a páni,
prerušujem dnešné rokovanie 13. schôdze Národnej rady
Slovenskej republiky
s tým, že zajtra budeme
pokračovať
o
9.00 hodine vládnym návrhom zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon číslo 92/1991
Zb.
o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení
neskorších
predpisov.
Ďakujem za pozornosť, želám vám dobrú
noc.
Tretí deň rokovania
13. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
2. februára 1996
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne,
vážení poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 13. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky. Skôr ako budeme pokračovať v
programe
13.
schôdze Národnej rady podľa schváleného
programu, chcem
vám
oznámiť, že ukončenie dnešného
rokovania sa predpokladá
na
16.00 hodinu s tým, že odlet
lietadla je zabezpečený na
17.00
hodinu. V rokovaní prerušenej schôdze
budeme pokračo-
vať
v stredu na budúci týždeň, t. j. 7. februára o 10.00 ho-
dine.
Odlet lietadla bude v utorok 6.
februára 1996 o 14.00
hodine
z Košíc a o 14.40 z Popradu.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcem vám prečítať program, ktorý by dnes mal byť. Ako
dobre
vieme, mal byť na programe vládny návrh
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
číslo
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby
v znení neskorších predpisov. Mal ho predniesť pán mi-
nister
Bisák. Vzhľadom na to, že nie je
prítomný, jeho list
vám
prečítam, tento bod programu by sme odložili na stredu
budúci
týždeň.
Vážený
pán predseda, dňa
2. februára 1996 som mal
uviesť
návrh novely zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu
majetku štátu na iné osoby na zasadnutí
13. schôdze
Národnej
rady Slovenskej republiky. Z dôvodu
zdravotnej in-
dispozície ako i časovej tiesne osloviť ďalšieho člena
vlá-
dy
o uvedenie horeuvedeného zákona prosím o ospravedlnenie
a
zároveň o určenie náhradného termínu na uvedenie návrhu
zákona
na tejto 13. schôdzi Národnej rady Slovenskej
repub-
liky.
Vážení
poslanci, chcete, aby sme o tomto
hlasovali,
alebo
súhlasíte s tým? Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán
predsedajúci, jeden odklad
sme už urobili pri
schvaľovaní
programu a myslím, že býva obvyklým postupom, ak
člen
vlády nemôže, tak ho zastúpi iný člen
vlády. Domnievam
sa,
že napríklad pán podpredseda vlády pre
ekonomiku by mo-
hol
uviesť tento zákon.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán minister píše v liste, ako som vám už prečítal, že
vzhľadom
na to, že nestihol osloviť nikoho,
vláda neposlala
nikoho
náhradného, tak nemôžeme. Dávam preto radšej hlasovať.
Nech sa páči, pán Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel
som len to pove-
dať,
že musíme hlasovať, nie že "mali by sme". Navrhujem,
aby
sme hlasovali o týchto zmenách.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán predseda Gašparovič.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, že dáme hlasovať, to je v poriadku, ale
keď
aj odhlasujeme, že nie, tak minister tu
nie je. To zna-
mená,
že by sme museli volať na vládu, aby zohnali niektoré-
ho
z tých ministrov, ktorý môže prísť. A čo keď ho nezoženú?
Tak
nebudeme dovtedy rokovať? (Hlasy v sále.) Ale, pán po-
slanec,
boli ste ministrom, nemuseli ste sedieť na minister-
stve
od rána do večera každý deň.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predseda Národnej rady, práve preto,
že som bol mi-
nister, viem, že
keď som jednoducho mal povinnosti alebo
problémy,
tak som to povedal včas a nie
je predsa problém
v
priebehu dňa zabezpečiť náhradu za ministra, ktorý ocho-
rel.
Je to predsa obvyklý postup. A vami navrhovaný postup
je
neobvyklý.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Dáme hlasovať, či sa tento bod
programu pre-
kladá
na budúci týždeň na stredu ako prvý bod.
Nech sa páči, budeme sa prezentovať. (Gong.) Hlasujeme
za
preloženie zákona na stredu.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Čiže tento návrh sme prijali. Ďakujem.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať ď a l š í m
bodom programu a to je
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky na vydanie
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o
nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 241
a správu ústav-
noprávneho
výboru ako tlač 241a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní poslanec Ar-
pád
Tarnóczy. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Poslanec A. Tarnóczy:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
na program tejto schôdze Národnej rady sa
dostáva návrh
zákona,
ktorého anabáza, ako viete, je už šiestym opakovaním
pokusu
skupiny poslancov o to, aby s konečnou platnosťou,
pokiaľ
je to vôbec možné, došlo k
vyrovnaniu sa s nedávnou
minulosťou
existencie totalitného režimu. Chcem
teda úvodom
povedať,
že nie snaha po pomste, ale usporiadanie pomerov,
tak
aby sme mali východiskovú pozíciu na
stavbu právneho
demokratického
štátu. Chcem tiež povedať, že skupina poslan-
cov
- pán Brňák a ja - sme tento zákon neiniciovali alebo
netvorili
sami. Je z autorskej dielne
Konfederácie politic-
kých
väzňov, ktorej som členom, a využili
sme preto ústavou
dané
právo poslanca predložiť tento zákon aj
za nich. Chcel
by
som vysloviť vieru, že je dobrá vôľa a nie postoj a prio-
ri
nepriateľa voči všetkému, čo dnes
odznie na adresu toho,
čomu
som ja alebo čomu sme my vo väčšine prípadov verili,
čím
sme žili, s čím sme boli zviazaní a vzhľadom na stav
svetovej politiky sme sa zmierili s
myšlienkou, že zmena
v
dohľadnom čase niekoľkých generácií je vôbec nemožná.
Predkladaný návrh zákona nepatrí do kategórie sankč-
ných,
ale do kategórie etických noriem a podľa noriem eu-
rópskej,
teda kresťanskej civilizácie máme posúdiť a, verím,
aj
prijať predložený návrh zákona. Úvodom mi dovoľte zdôraz-
niť,
že k predloženiu návrhu zákona nás nevedie nenávisť ani
snaha
po pomste, ale výhradne pociťujeme zodpovednosť pred
sebou
samými, pred našimi spoluobčanmi, pred dejinami, aby
sme sa nestali
spoluzodpovednými za zamlčovanie
závažných
a
odsúdeniahodných zločinov páchaných
v mene ideológie
triedneho
boja a boja proti západnému imperializmu a v duchu
vtedajšieho šéfa
komunistickej strany a
štátu Gottwalda
a
Širokého, citujem: "Najhumánnejším
poslaním tejto revolú-
cie
(rozumej Február 1948) je nemilosrdne
biť a pobiť pred-
staviteľov
reakcie a buržoázie, ktorých treba
fyzicky vyhu-
biť."
Pre
triednych nepriateľov, živnostníkov, samostatne
hospodáriacich
roľníkov (rozumej kulakov) bol promptne vy-
pracovaný
a sovietskymi poradcami schválený zákon
číslo 247
o
zriadení TNP, teda táborov nútených prác, kde bez súdu
z
rozhodnutia revolučných národných výborov boli väznení ob-
čania
do doby, pokiaľ príslušný stranícky funkcionár neuznal
väzňa za prevychovaného. Korunou tohto bezprávia
bol nový
Trestný
zákon z roku 1950 a Trestný poriadok, v ktorom upra-
vili
účel trestu tak, že jeho zmyslom bolo
zneškodnenie ne-
priateľov
pracujúceho ľudu, t. j. ľudí obvinených zo spácha-
nia
protištátnej trestnej činnosti, na čo stačil nežiaduci
triedny
pôvod. Títo väzni boli držaní v špeciálnych väzni-
ciach Štátnej bezpečnosti alebo vo
zvláštnych oddeleniach
súdnych väzníc
vyhradených Štátnej bezpečnosti. V týchto
väzniciach
platil osobitný režim a ich zmyslom bola faktická
likvidácia
nepohodlných osôb za použitia všetkých prostried-
kov,
teda aj fyzického mučenia, známeho vám viac z titulov
filmov
s tematikou druhej svetovej vojny, z
vyšetrovní ges-
tapa.
A
propos, na margo: rozdiel v dennej
gramáži chleba
medzi
spomínanými zariadeniami Štátnej bezpečnosti a táborom
v
Osvienčime Majdankom, ktorý bol
najhorším, bol v nepros-
pech
našich zariadení - 30 gramov. Počet
zastrelených, ubi-
tých
na smrť pri výsluchoch,
zavraždených vo výkone trestu
je
v štatistických číslach k počtu
obyvateľov Slovenska po-
rovnateľný
s obeťami druhej svetovej vojny. Slovensko a teda
i
Československo nebolo ostrovom. Chcem
povedať, že obdobie
vlády
totality bolo riadené z Moskvy a bolo politikou s cie-
ľom
dobyť svet. Bola to otázka ideológie
alebo program sku-
piny
či skupín provokujúcich revolúcie, odboj za účelom zís-
kania
vlády, majetku a správy nad životom občanov sveta?
V právnej terminológii je možné nazvať predmetné kona-
nie
aj ako organizovaný zločin, ktorý počtom svojich obetí
prekonal
aj počet obetí druhej svetovej vojny, a to viac ako
dvakrát.
V
preambule návrhu zákona je v bode D
uvedené najdôle-
žitejšie posolstvo, citujem: "Zamedziť, aby nikdy nedošlo
k
pokusom o obnovu komunistického systému v akejkoľvek podo-
be."
Treba si preto uvedomiť, že história a
civilizácia za-
radila komunizmus
k najväčším kataklizmám sveta, fašizmu
a
nacizmu.
Vážení poslanci, návrh tohto zákona reaguje na pád ko-
munistického
režimu v bývalej Českej a Slovenskej Federatív-
nej
Republike a v celej tzv. východnej Európe a v bývalom
Sovietskom
zväze. Väčšina zákonodarných zborov
postkomunis-
tických
štátov už tento akt vyrovnania má za sebou. Z uvede-
ného
je preto pre nás najzaujímavejším zákon
prijatý v Čes-
kej
republike, lebo pomenúva fakty v čase a obsahu totožné
s
našou históriou, spod vedenia jedného ÚV KSČ. Dnes náš
parlament stojí
pred skúškou úprimnosti
z vyznania sa
k
osobnému a tým aj občianskemu
postoju k preambule Ústavy
Slovenskej
republiky, ktorou sa hlásime k odkazu svätých Cy-
rila
a Metoda a k európskej civilizácii.
V rozprave k zahraničnej politike na minulom zasadnutí
odznel
fakt, že zahraničná politika sa robí
doma. Platí to,
podľa
mňa, hlavne o postoji k tomuto zákonu. Iste nerezonuje
tým,
čo veria v "Es kommt der Tag", ale ja verím, že v tomto
parlamente
sme len tí z vôle ľudu tejto krajiny, ktorí spolu
s
občanmi bývalého komunistického bloku
dali "vale" totali-
te,
ozbrojenej moci, ideológii
vykynoženia nepriateľov a
a
ideológii štátnych vrážd.
Vážení poslanci, mravný svet, cez prizmu ktorého pred-
ložený návrh
musíme chápať, by v chápaní legislatívnej
funkčnej
normy mohol mať vytknuté
nedostatky, ale, a to sa
už
opakujem, je apoteózou kategorického
mravného imperatívu
v
jeho zápase o filozofiu našich a budúcich dní. Prijatie
zákona
je tiež faktickou hrubou čiarou za minulosťou. Slo-
vensko je
odsúdené na šťastnú
budúcnosť, ako to verím,
v
šťastnom štáte musia byť šťastní
občania a bez vyrovnania
sa
s minulosťou to nejde, a preto vás
žiadam v mene tých
umučených
a väznených, ich rodín a priateľov, aby
ste zákon
prijali.
Na
záver chcem poznamenať, že návrh zákona je proti
pôvodnej
textácii upravený o obdobie dotknuté,
teda zmenené
od
februára 1948, čiže odmieta kolektívnu vinu a zahrnuje aj
obete
z čiernej listiny za protikomunistický odboj v roku
1968.
Týmto sa návrh zákona vyrovnal s námietkami a požia-
davkami
poslancov a občanov pri minulých prerokúvaniach.
Celkom na záver chcem povedať spolu
s profesorom Wie-
senthalom,
"že som to prežil".
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu poslancovi Tarnóczymu.
Prosím spoločného
spravodajcu
výborov poslanca Pavla Hrušovského, aby informo-
val
o výsledku prerokovania návrhu zákona v ústavnoprávnom
výbore.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Mikloš-
ko.
Poslanec F. Mikloško:
Chcem sa ako predseda poslaneckého klubu
KDH ospravedl-
niť
za neprítomnosť pána poslanca Hrušovského, pretože sme
počítali
s tým, že prvý bod programu je iný.
Prosil by som,
keby
mohol spravodajskú správu predniesť a
byť spravodajcom
pán
doktor Brňák.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, ďakujem. Dám hlasovať o tomto návrhu. Nech sa pá-
či,
pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Teraz som dostal správu, že pán
Hrušovský je v šatni.
Keby
sme minútu počkali.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre, ďakujem. Nech sa páči, pán
poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem len
oznámiť, že hlasu-
jem
náhradnou kartou číslo 4.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám predniesol správu Ústavnopráv-
neho výboru Národnej rady Slovenskej republiky
o výsledku
prerokovania
návrhu skupiny poslancov Národnej rady
Sloven-
skej republiky na vydanie zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky o
nemorálnosti a protiprávnosti komunistického
systému.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky na vydanie
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o
nemorálnosti a protiprávnosti
komunistického systému pri-
delil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím
číslo 500
z
5. septembra 1995 na prerokovanie všetkým výborom Národnej
rady
Slovenskej republiky s výnimkou Mandátového a imunitné-
ho výboru Národnej rady Slovenskej republiky
po doručení
stanoviska vlády.
Zároveň určil ústavnoprávny výbor ako
príslušný skoordinovať stanoviská výborov, ktoré sa majú
premietnuť
do spoločnej správy.
Novým rozhodnutím číslo 520 z 13. septembra 1995 pred-
seda Národnej rady pozmenil pôvodné
rozhodnutie číslo 500
v
časti A o pridelení návrhu tak, že uvedený návrh prerokuje
iba
ústavnoprávny výbor. Ústavnoprávny
výbor Národnej rady
rokoval
o návrhu spoločne s návrhom skupiny poslancov na vy-
danie
zákona Národnej rady o protikomunistickom odboji, tlač
číslo
100, ktorú sme prerokúvali na minulom pléne Národnej
rady,
na vydanie zákona o pocte a odškodnení
obetiam proti-
právneho
konania politického režimu v rokoch 1948 až 1989
s
tým, že rokovanie bolo opakovane prerušené, pričom výbor
odporučil
predkladateľom tlače 241 konzultovať návrh s pred-
kladateľmi tlače číslo
100 a s predkladateľmi tlače
228
v
gescii ústavnoprávneho výboru. Posledné rokovanie výboru
o
návrhu (tlač 241) sa uskutočnilo 31. 10. 1995, keď bol ná-
vrh
prerokovaný a prijalo sa uznesenie, v ktorom ústavno-
právny
výbor vyslovil s návrhom súhlas a odporúča Národnej
rade
jeho schválenie so zmenami a doplnkami uvedenými v spo-
ločnej
správe číslo 241a.
Odporúčam, pán predseda, aby
ste otvorili rozpravu
k
predloženému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu poslancovi Hrušovskému
a prosím ho, aby
zaujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu o šestnástom bode
programu. Do rozpra-
vy
sú prihlásení dvaja diskutujúci. Nech sa páči, pán posla-
nec
Cuper. Pripraví sa pán podpredseda Húska.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
vyrastali sme v presvedčení, že existujú iba absolútne
pravdy. Vždy bola
iba jedna pravda a tá bola
absolútna,
o
ktorej sa nesmelo ani veľmi
diskutovať. Po novembri 1989
sme
začali budovať demokratickú a pluralitnú spoločnosť a tá
si
žiada prejsť od systému absolútnych právd k systému prav-
dy
objektívnej alebo objektivizovanej,
ktorá sa má rodiť zo
vzájomného
dialógu a vzájomného pochopenia, pretože v plura-
litnej
spoločnosti by mala existovať len
objektívna pravda.
K
takejto objektívnej pravde by sme mali
dospieť aj pri po-
sudzovaní
návrhu zákona o nemorálnosti a
protiprávnosti ko-
munistického
systému. Ja viem, že tak ako celá spoločnosť,
aj táto vážená
snemovňa je rozdelená na dva krajné póly,
ktoré
majú rozdielne alebo diametrálne rozdielne názory na
to,
či takýto zákon je potrebný, alebo nie je potrebný.
Ak odhliadneme od týchto extrémnych
názorov, myslím si,
že väčšina stredu je schopná zhodnúť
sa na tom, že doba,
ktorú
sme žili, niektorí dlhšie,
niektorí kratšie (a ja už
mám
tiež takmer polstoročie), nebola
normálna. Možno nebola
ani
taká, ako ju nazývajú niektorí iní. Ale
v každom prípa-
de,
aby sme nedochádzali k takým pravdám,
ktoré sa pertrak-
tujú
o období prvej Slovenskej republiky, s ktorou sa nebola
schopná
vyrovnať predchádzajúca totalitná vláda
alebo pred-
chádzajúce
totalitné vlády, treba sa s predchádzajúcim obdo-
bím
vyrovnať aj takouto formou zákona, aby sa určil rámec,
aj
právny rámec budúcim diskusiám
historikov, vedcov, ale
aj
obyčajných ľudí. V neposlednom rade to bude aj morálne
zadosťučinenie
tým, ktorí v predchádzajúcom systéme trpeli.
Predkladaný zákon po pozmeňovacích návrhoch, ktoré
chcem
predniesť, by bol budovaný výlučne na princípe indivi-
duálnej,
a nie kolektívnej zodpovednosti, a preto si myslím,
že
by mohol byť prijateľnou platformou, na ktorej by sa par-
lament
mohol zjednotiť.
Moje
pozmeňovacie návrhy budú
nasledovné. V úvodnej
preambule
v druhom odseku nahradiť slová "oceniť obete" slo-
vami "vyjadriť mimoriadnu úctu obetiam". V piatom
odseku
preambuly nahradiť slová "komunistického systému" slovami
"totalitných
systémov". V šiestom odseku
preambuly vypustiť
slová
"jej vedenie i členovia".
V siedmom odseku preambuly
vypustiť slová "za teror vykonávaný proti
nositeľom iných
názorov,
než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu, za
devastáciu
hospodárstva". V deviatom odseku preambuly nahra-
diť
odsekom, ktorý znie: "porušovali
občianske práva a slo-
body".
V desiatom odseku preambuly nahradiť slovo "porušo-
val"
slovom "porušovali", obdobne
v celom ďalšom texte pre-
ambuly
nahradiť tvary slovies v 3. osobe jednotného čísla
tvarmi
v 3. osobe množného čísla.
Ďalej v § 1 vypustiť ods. 1. V § 1 ods. 2
nahradiť slo-
vo "zločinnou" slovami,
"ktorá nezabránila svojim
členom
a
ich pomáhačom páchať zločiny, a to aj
na ľudských právach
a
slobodách". Samozrejme, ostatné
prečíslovať. Ďalej vypus-
tiť ustanovenie § 3 a 4, ostatné
paragrafy prečíslovať.
V
§ 7 za slovo "zodpovednosti"
upraviť nasledujúci text na-
sledovne:
"tých, ktorí sa trestných činov
dopustili." Osta-
tok
vypustiť.
Vážení
páni poslanci, vážené panie poslankyne, samo-
zrejme,
žiadam jednotlivé pozmeňovacie návrhy dať na osobit-
né
hlasovanie. Dúfam, že moje pozmeňovacie
návrhy podporíte
a
že zákon schválime.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu poslancovi Cuperovi.
Ďalší sa prihlásil
pán podpredseda Húska. S faktickou poznámkou
vystúpi pán
poslanec
Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem za slovo. Nestačím
sa čudovať tomu, čo práve
pred
chvíľou predniesol pán poslanec Cuper. Na jednej strane
hovorí, že odporúča, aby sa návrh zákona prijal, že chce
urobiť
za minulosťou hrubú čiaru, a na druhej strane - ak sa
dotknem
len tých pozmeňovacích návrhov, ktoré menia zmysel
celého
zákona, ktoré tu uvádzal a za ktoré plédoval, aby sme
hlasovali,
- pýtam sa o čo vám, pán poslanec
Cuper, vlastne
ide.
Ak chcete vypustiť § 1, kde sa práve za toto všetko od-
sudzuje
režim, ale na druhej strane pripúšťate, aby boli is-
tým
spôsobom označení komunisti, tak potom vlastne je to to-
tálne
neporozumenie, pretože režim založený na takej ideoló-
gii,
aká bola a aká je všeobecne uznávaná v demokratickom
svete
za trestuhodnú a odsúdeniahodnú, tento režim to spôso-
boval
a tí jednotliví komunisti mnohokrát
boli práve obeťou
toho istého
režimu. A ak
nechcete odsúdiť režim, potom
v
tomto zákone niet o čom hovoriť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán podpredseda
Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
chcem sa prihovoriť za to, aby sme tento
zákon prijali.
S
prípadnou úpravou, s prípadným doplnením, ale v
každom
prípade
aby sme ho prijali. Priatelia, nejde
teraz o to, že
by
sme chceli dosiahnuť riešenie, ktorým sa celkom špecific-
ky
odsudzuje ako vytrhnutý z kontextu režim minulý, totalit-
ný,
režim ovplyvňovaný komunistickou
ideológiou. Ide jedno-
ducho
o to, aby sme skutočne zaujali tento postoj pri vedomí
relativizmu
takéhoto hodnotenia. My si celkom normálne musí-
me
uvedomiť, že aj v minulosti sa diali mnohé a mnohé preči-
ny,
prečiny proti ľudskosti, ale aj v minulosti sa našli po-
tom
sily, ktoré vždy boli vstave povedať pardon.
Myslím si, že ide
práve o to, aby sme v mene
štátu,
ktorý bol zneužitý na takýto spôsob,
boli vstave povedať
tento
pardon voči ľuďom. Pritom vôbec, ani na
chvíľu by som
nechcel
zdôrazňovať, že je to celkom vnútorná záležitosť to-
ho
režimu. Je nesporné, a to konštatujú
významní myslitelia
tejto
doby, že platí určitá závislosť, ktorú dokonca charak-
terizujú
podľa tzv. Curieho zákona
symetrie, že zúfalá si-
tuácia
rodí zúfalé ideológie.
Táto totalitno-komunistická ideológia
bola naozaj ideo-
lógia,
ktorá vznikla na základe zúfalých pomerov, zúfalých
sociálnych
pomerov vo všetkých industrializujúcich sa kraji-
nách.
To znamená, nemôžeme vychádzať len z predpokladu, že
je
to len vnútorné zavinenie. Bolo mnoho necitlivých bezcit-
ných
ľudí, organizácií, ktoré uspôsobovali
tzv. moderný ži-
vot, priemyselný život tak, že bol
necitlivý k sociálnym
problémom
a k sociálnym situáciám ľudí. To znamená, že tento
režim
mal, samozrejme, svoje korene v
predchádzajúcom ranom
kapitalistickom
systéme a toto treba tiež vidieť a my
to aj
chceme
zdôrazniť, a preto sa vedome hlásime k
takému rieše-
niu,
aby nebola odsudzovaná kolektívne
celá doba v takomto
zmysle
slova, teda aby sme nevykonávali akt
kolektívnej vi-
ny.
Ale na druhej strane vás zároveň
prosím, aby sme našli
toľko
vnútornej sily povedať, že odsudzujeme tých jednotliv-
cov,
ktorí používali tento systém nato, aby znižovali ľudskú
dôstojnosť
a aby spôsobili utrpenie druhým ľuďom.
Ja sám som bol jeden zo spoluautorov
predložených návr-
hov na riešenie
tohto problému a okrem toho som
trikrát
predkladal
aj návrh na riešenie problematiky PTP, to znamená
ľudí, ktorí boli
násilným spôsobom odvelení do
pracovných
vojenských
útvarov a v týchto pracovných vojenských útvaroch
museli
konať v podstate bez obmedzenia času a
vlastne až po
smrti
Stalina a Gottwalda došlo k zmene
rozhodnutia, ktorým
tzv.
pridržanie na vojenské cvičenie bez stanovenia času bo-
lo
vlastne toto svojvoľné riešenie odstránené.
Prosil
by som vás všetkých, aby ste
zohľadnili túto
skutočnosť
a zároveň by som prosil aj príslušníkov Strany
demokratickej
ľavice, aby nechápali tento prístup ako
snahu
paušálneho
odsúdenia všetkých členov vtedajšej komunistickej
strany.
Vieme, za akých okolností a životných situácií muse-
li
mnohí ľudia robiť, treba to chápať a
netreba spájať so
všetkými
ľuďmi, ktorí boli v tejto strane, zločiny, ktoré sa
v
tom období, hlavne v období vrcholenia studenej vojny, vy-
konali.
Prosím vás preto, aby ste všetci zvážili a aby ste po-
mohli
prijať tento zákon tak, aby sme mohli
vysloviť jednak
jasné
nie týmto totalitným praktikám a
vyslovili jasnú úctu
a
vďaku ľuďom, ktorí sa snažili
hájiť humanitné princípy
v
našej spoločnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu podpredsedovi Húskovi. Nech
sa páči, pán
poslanec
Šimko. Pripraví sa pani Lazarová.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
viac ako šesť rokov po ústavnom ukončení obdobia, kto-
rého
režim, metódy politickej praxe, ale i
každodenný život
našich
občanov bol určovaný po celé desaťročia jedinou poli-
tickou
organizáciou - komunistickou stranou - znovu a opako-
vane
vzniká úsilie zúčtovať s týmto temným dejinným obdobím.
Treba
to povedať jasne. Bolo to skutočne obdobie nesmierneho
utrpenia miliónov ľudí. Tí, čo na svojich bedrách niesli
najhoršie
bremeno onoho režimu a prežili, celkom pochopiteľ-
ne
požadujú účasť, uznanie a azda zo
strany ich trýzniteľov
i
slovíčko "odpusť". Tak akosi sa zrodila idea tohto zákona.
Celkom
pochopiteľne si kladie za cieľ odsúdiť to, čo našim
predkom
a starším bratom spôsobovalo utrpenie, a vyjadriť im
účasť
a úctu. Ich bolesť bola tvrdou modlitbou za slobodu
a
lepšie časy. To je čistý zámer zákona
tak, ako sa pripra-
voval
vlastne po celých uplynulých šesť rokov.
Čo však z neho máme pred sebou dnes? Iba slepý nevidí,
že z myšlienky
o morálnom zadosťučinení sa stal predmet
stranícko-politického
boja. Nesmie prejsť jeden zákon, musí
ten,
ktorý predkladá väčšina. To je logika väčšiny. Namiesto
pravdivej
reflexie o minulej dobe stáva sa zákon
pingpongo-
vou loptičkou súčasného politického zápasu. Zjednodušujúco
a
nepravdivo utvára politický tlak na
jednu stranu, práve
tú,
ktorá sa podľa mňa celkom poctivo usiluje o prekonanie
ťažkého
dedičstva minulosti, akoby tí
ostatní s našou spo-
ločnou
históriou už nemali nič spoločné.
Ale, dámy a páni, každý človek, ktorý tu žil, musí po-
znať
i mieru vlastnej zodpovednosti za kompromisy, slabosti,
či
azda i nedobré skutky. Diali sa naozaj zverstvá. Popravy,
žaláre,
to neboli iba tresty pre politickú opozíciu, režim
drvil
bez výberu. Pozoruhodný je napríklad údaj, ktorý na
pléne
Ústredného výboru KSČ v apríli 1956
povedal Vasiľ Bi-
ľak,
že iba v prešovskom kraji bolo v rokoch 1952-53 poda-
ných
24 tisíc trestných oznámení
väčšinou na tzv. drobných
ľudí.
Nebolo to panské huncútstvo, bol to masový teror.
Takéto politické metódy si naozaj zaslúžia tvrdý súd.
Treba
odsúdiť režim, ktorý umožnil ich používanie, i tých,
ktorí
ich neváhali použiť. Ale pozor, nielen vtedy, keď sa
to
hodí! Ak tieto politické metódy porušujú ľudské práva,
gniavia
dôstojnosť človeka, tak to platí nielen v určitom
dejinnom
období. Treba ich odsúdiť navždy.
Teror obdobia, ktoré zjednodušene označujeme ako komu-
nistické,
sa začínal tak ako každý teror: masívnym budovaním
tajnej
polície, odpočúvaním telefonických
hovorov, domovými
prehliadkami, sledovaním
opozičných názorov politických
strán,
ba dokonca v bohatej histórii československého gulagu
nájdeme
i únos známej osobnosti. Dr. Vladimír Clementis, mi-
nister
zahraničných vecí, najskôr vlastne ani
nebol zatknu-
tý.
Uniesli ho s vedomím Klementa Gottwalda
v úsilí kompro-
mitovať ho v
rozhovore s fingovaným
dôstojníkom americkej
tajnej
služby. Gottwald sa vraj náramne
pobavil nad zásado-
vosťou
odpovedí obete. Iste si všetci
pamätáme, ako Clemen-
tis
skončil - na šibenici.
Dámy a páni, návrh, o ktorom rokujeme, predložili čle-
novia
politického zoskupenia budujúceho tajnú službu po vzo-
re
svojich komunistických predchodcov. Zoskupenia, ktoré vy-
trvalo bráni, aby
sa táto organizácia dostala pod riadnu
pluralitnú
parlamentnú kontrolu. To nie je
vonkoncom malič-
kosť.
Vie tu niekto odhadnúť, koľkí z nás a i z vás, vládnej
koalície,
majú odpočúvané telefóny? Koľkí z tých stoviek ľu-
dí,
čo sa tu po tieto dni prechádzajú po
chodbách parlamen-
tu,
sú príslušníkmi či agentmi Slovenskej
informačnej služ-
by,
poctivo sledujúci každý náš krok? Neprekáža vám odsudzo-
vať zločiny komunizmu a pritom sa bez
väčšieho pátrania
zmieriť
so škandalóznou domovou prehliadkou v sídle predsedu
Konferencie biskupov
Slovenska, hoci na
to nebol jediný
právny
dôvod? Zdá sa vám úplne normálne, že pred piatimi me-
siacmi
bol násilne odvlečený občan Slovenska
do zahraničia,
syn prezidenta
republiky, pričom vyšetrovatelia jeden za
druhým
boli odvolávaní, pretože narazili na
neklamné dôkazy
o
účasti Slovenskej informačnej
služby, jej príslušníkov
a
techniky v tomto únose?
Vážení
kolegovia, ak svoj návrh myslíte úprimne, tak
treba
neľudské metódy v politickom
živote odsúdiť, nech sa
používajú
kedykoľvek. Preto navrhujem tento komplexný pozme-
ňovací
návrh k tlači číslo 241:
Po prvé. Pôvodný text preambuly návrhu zákona nahradiť
nasledujúcim
textom:
"Národná rada Slovenskej republiky, vedená úsilím oce-
niť
obete komunistického a každého zločinného režimu, pri-
znať
im významný podiel na obnove slobody a demokracie, ulo-
žiť
do pamäti národa utrpenie a obete tisícov občanov, za-
medziť,
aby nikdy nedošlo k pokusom o obnovu
komunistického
alebo
obdobného zločinného režimu v akejkoľvek podobe a uve-
domujúc
si povinnosť vyrovnať sa s komunistickým
totalitným
režimom
a jeho stále prežívajúcim dedičstvom vyhlasuje, že
Komunistická strana
Československa a Komunistická strana
Slovenska,
ako i tí, ktorí sa po roku
1989 pokúšajú znovu
oživovať
metódy jej politiky, sú zodpovední za spôsob
vlády
v
našej krajine od roku 1948, a to najmä
za cieľavedomé ni-
čenie tradičných
hodnôt európskej civilizácie, národných
a
náboženských práv, za úmyselné
porušovanie ľudských práv
a
slobôd, za justičné zločiny vykonané v
politických proce-
soch,
za teror vykonávaný proti nositeľom iných názorov, než
aké
zodpovedali tomu, čo hlásala, či hlása
vládna politická
garnitúra,
za devastáciu hospodárstva, za zneužívanie výcho-
vy, vzdelávania, vedy, kultúry a
masovokomunikačných pro-
striedkov
na politické a ideologické účely.
Národná rada Slovenskej republiky si je vedomá, že pre
komunistický
režim a pre tých, ktorí sa jeho metódy
usilujú
oživovať,
je charakteristické: nedávať občanom
možnosť slo-
bodne
vyjadriť politickú vôľu, nútiť ich
verejne vyhlasovať
svoj
súhlas aj s tým, čo považujú za klamstvo a za zločin,
a
to prenasledovaním alebo hrozbou
perzekúcie voči nim sa-
motným
i rodinám a blízkym, porušovať základné
zásady demo-
kratického právneho
štátu, medzinárodné zmluvy i svoje
vlastné zákony, zneužívať na prenasledovanie
mocenské ná-
stroje,
a to najmä obmedzovaním osobnej slobody, žalárovaním
vo
väzniciach a táboroch nútených prác, používaním brutál-
nych vyšetrovacích metód, ba i
vraždením a popravovaním,
zraňovaním
i usmrcovaním občanov pri pokusoch o
útek do za-
hraničia,
využívaním spravodajskej služby a iných štátnych
orgánov
a zložiek na nezákonné zasahovanie do
práv a slobôd
občanov,
ako i zabezpečovaním beztrestnosti pre
tých, ktorí
sa
tohto zasahovania dopúšťali, násilným
zadržiavaním pred-
staviteľov
cirkví a náboženských spoločností v sústreďova-
cích
táboroch, ako i ďalším obmedzovaním ich
slobôd, násil-
ným
vysťahovaním občanov v akcii B, bránením v práve slobod-
ne
vycestovať do zahraničia, ako i v práve slobodného návra-
tu
do svojej vlasti, zneužívaním pomocných
technických prá-
porov
na svojvoľné predlžovanie výkonu základnej vojenskej
služby,
od roku 1968 v spojení s cudzou mocnosťou a za pomo-
ci
okupačných vojsk dlhodobým
prenasledovaním občanov vede-
ných
na osobitných zoznamoch spolu s ich
rodinnými prísluš-
níkmi,
odnímaním práv, ktoré sú podľa medzinárodných zmlúv
neodňateľné a nescudziteľné, privilegovaním svojmu
režimu
blízkych
občanov pred ostatnými občanmi, obmedzovaním slobo-
dy
prejavu, práva na informácie, slobody
spolčovania, zhro-
mažďovania, petičného práva, slobodnej súťaže
politických
síl
a mnohých ďalších práv a slobôd, uzniesla sa na tomto
zákone:"
To je
prvý bod týkajúci sa preambuly.
Druhý bod, § 1
prvý
odsek znie:
"Spôsob uplatňovania moci vychádzajúci z komunistickej
ideológie,
ktorý začal rozhodovať o riadení štátu a o osu-
doch
občanov v bývalom Československu od 25.
februára 1948,
je
vždy zločinný, nelegitímny a zavrhnutiahodný."
Druhý odsek: "Komunistická strana
Československa, Komu-
nistická
strana Slovenska, rovnako ako všetky
politické or-
ganizácie
podnecujúce akúkoľvek formu
rasovej, triednej či
národnostnej nenávisti, sú vždy zločinnými organizáciami
a
režim, ktorý utvárajú, je vždy zločinný.".
Po tretie - § 2 odsek 1 znie: "Odpor občanov proti ko-
munistickému a
akémukoľvek zločinnému režimu
prameniaci
v
demokratickom presvedčení, prejavujúci sa odbojom, pomocou
prenasledovaným
alebo inou činnosťou vo vnútri štátu alebo
v
zahraničí samostatne, alebo v spojení s demokratickou moc-
nosťou,
je vždy legitímny, morálne oprávnený a
je hodný úc-
ty."
Druhý odsek: "Každý, kto bol komunistickým alebo akým-
koľvek
zločinným režimom nespravodlivo postihnutý, prispieva
k
jeho pádu a k znovunastoleniu demokracie na Slovensku
a
nepodieľa sa na jeho zločinoch, patrí mu za to vďaka."
Po štvrté - § 3 znie: "Vo vstupnej hale Národnej rady
Slovenskej
republiky sa umiestni tabuľa s textom: "Tí, čo
aktívne
alebo svojím utrpením bojovali, bojujú,
či budú bo-
jovať
proti komunistickému alebo akémukoľvek
zločinnému re-
žimu,
majú zásluhu na jeho páde a na znovunastolení demokra-
cie
na Slovensku, patrí im za to vďaka."
Po piate - v § 4 vypustiť text: "Do
29. decembra 1989."
Vážené dámy,
vážení páni,
ak navrhujete odsúdiť neľudské politické metódy, ktoré
sa
používali v časoch komunizmu, a myslíte
to naozaj úprim-
ne,
tak vám nebude robiť problém odsúdiť
ich použitie kedy-
koľvek,
hoci i teraz. Som presvedčený, že v takom prípade sa
v
tejto snemovni nenájde jediný poslanec,
ktorý by nehlaso-
val za.
Ak však chcete
odsúdiť iba násilie minulosti,
a
o dnešku cudne mlčať, to
je farizejstvo. Neverím potom
úprimnosti
vašich úmyslov. Pre Kresťanskodemokratické hnu-
tie
je v takom prípade kapitola zákona o
protikomunistickom
odboji
v tejto dobe uzavretá. Vrátime sa k nej až vtedy, keď
bude
politická vôľa odsúdiť každú
neprávosť, nielen tú, čo
sa
politicky hodí.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujeme. Budete mať možnosť po budúcich voľbách. Nech
sa
páči, pán Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Dovoľte mi, vyjadriť sa v krátkosti k
vášmu vystúpeniu,
pán
poslanec Šimko. Dovolím si povedať niečo možno subjek-
tívne
a z vašej strany ináč vnímané, ale pociťujem povinnosť
to
povedať. KDH nikdy nechcelo a nechce
prijať zákon o pro-
tikomunistickom odboji. Vždy, keď bola príhodná
politická
situácia
na to, aby takýto zákon bol
prijatý, KDH bolo tým
jazýčkom
na váhach a vždy sklamalo. Dovoľte mi pripomenúť:
Po
novembri 1989 KDH aj VPN mali reálnu
politickú moc nato,
aby
takýto zákon schválili. Nestalo sa.
Po druhé. V čase Moravčíkovej vlády - v
záujme zištnom,
politickom
ste ustúpili od tejto vašej "principiálnej požia-
davky"
a taktiež ste nepodporili vo vhodnej politickej klíme
schválenie
tohto zákona.
Po tretie. V súčasnosti, keď je opätovne priaznivá po-
litická
klíma, aspoň si myslím, na schválenie
tohto zákona,
vnášate
svoju opozičnú nenávisť proti koalícii a tým sa sna-
žíte
umývať si ruky aj nad týmto zákonom.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcel
som len povedať, že ak niekto
vystúpi v tejto
snemovni
s takýmto prejavom, lebo to neboli pozmeňovacie ná-
vrhy,
ja to pokladám za politický prejav, mám dojem, že taký
človek
žije asi na Mesiaci, ale nie v tejto
slovenskej spo-
ločnosti
v roku 1996. A v tomto smere ľutujem, že som sa
snažil
vniesť nejaký taký princíp, ktorý by zjednotil obidve
nezmieriteľné
krídla tejto snemovne, aby hlasovali za zákon,
pretože
tu sa treba ospravedlniť obetiam, pán
kolega Šimko,
a
neinkriminovať ďalších alebo
vytvárať ďalšie obete len
preto,
že niekto sa nedostal k moci a je preto urazený.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne. Chcem len
povedať pánu Brňákovi: Samo-
zrejme,
hovorí tu o veciach, ktoré sa týkali
procedúry pri-
jímania
zákona a na tie máme rozdielne názory,
je to logic-
ké, lebo sme
rozdielne politické strany
a na rozdielnych
stranách takpovediac politickej barikády, ale nevyjadrili
ste
sa k tomu základnému, k tomu problému, či chcete tie me-
tódy,
ktoré používal režim, ktorý odsudzuje tento zákon, od-
súdiť
vždy, alebo iba v určitom dejinnom období.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Rosival, nech sa
páči.
Poslanec I. Rosival:
Ďakujem za slovo. Chcem využiť sériu
faktickým poznámok
a
poprosiť pána poslanca Cupera alebo
niekoho iného z pred-
kladateľov,
aby počas rozpravy nezabudli odpovedať na otázku
pána
poslanca Pittnera. Myslím si totiž, že
pán Pittner mal
absolútnu
pravdu a že je škoda alebo je na ujmu kvality toh-
to
zákona vyradiť § 1, ktorý hovorí o odsúdení režimu, komu-
nistického
režimu, pretože všetci dobre vieme,
napríklad tu
spomínaný
Vladimír Clementis bol komunista, bol obeťou komu-
nistického
režimu a tých obetí medzi komunistami
bolo viac,
Clementis
nebol jediný. Takže toto považujem za
veľmi vážnu
výhradu pána Pittnera a pripájam sa k nemu, že tá zmena,
ktorú
pán Cuper navrhoval, nie je oprávnená.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, nech sa
páči.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Brňák, prepáčte, v prvom rade Kresťansko-
demokratické
hnutie sa necíti povinné zodpovedať
vám, ktorý
ste
tri-štyrikrát zmenili stranícky
dres, ktorý ste mali
možnosť
v dvoch-troch obdobiach tento zákon
nastoliť, samo-
zrejme,
ste ho nenastolili. Čiže v tomto smere
vy nás súdiť
nemôžete.
Takisto ste mlčali prvý čas, keď sme dali tento zákon,
mlčali
ste aj teraz, rok. To je prvá vec.
Druhá vec: KDH na rozdiel od vás rozlišuje. Rozlišuje,
čo
znamená odsúdiť jednu minulosť, ale zároveň odsúdiť ju
s
ľuďmi, ktorých vláda robí protizákonné domové prehliadky
aj
v cirkvi, čo sú zatiaľ najbrutálnejšie výpady voči cirkvi
od
roku 1989, a KDH už duplom bude
zvažovať, či môže hlaso-
vať
za takýto zákon s ľuďmi, ktorí, ako včera znovu potvrdil
premiér Mečiar, idú
prijímať zákon na ochranu republiky.
V
tomto smere svedomie KDH je trošku iné ako vaše svedomie
a
je váš problém, ako to vy posudzujete, ale my ideme svojou
cestou.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem odpovedať pánu poslancovi Rosivalovi. Ja netrpím
fóbiou,
aby som nebol hlasoval aj za § 1 tohto zákona. Ak
som
sa definitívne rozhodol, že ho navrhnem vypustiť, tak
len
preto, aby som vyhovel inej časti tejto snemovne alebo
názorovému
spektru, a myslel som, že tým sa stane pre nich
prijateľnejší.
Samozrejme, uvedomoval som si to, že toto ob-
dobie v zákone
je zhodnotené inde.
Uvedomujem si rozdiel
práve
medzi režimom a jednotlivcami, ak
odsúdime režim, ne-
budeme
ikriminovať jednotlivých ľudí.
Samozrejme, prijateľ-
nejšie
bolo odsúdiť režim ako
jednotlivých členov. Ale nič
tomu
nebráni, aby ste navrhli iný pozmeňovací návrh a ja som
ochotný
ho podporiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem,
pán predsedajúci. Domnievam
sa, že hlavnou
konštrukciou
KDH nie je konštrukcia, ale deštrukcia - de-
štrukcia
politická, deštrukcia náboženská, deštrukcia parla-
mentná.
Tomu zodpovedá aj vystúpenie pána Šimka a ja ho hod-
notím na tej
úrovni, ako je, a na tej
filozofii koncepcie
hnutia,
ktorú zastáva. Ale je typické, že keď prichádza ku
konštruktívnemu rokovaniu
o vecnej problematike, tak KDH
vystúpi
s niečím, čím chce toto rokovanie roztrieštiť, čo sa
mu
na hanbu ostatných aj často darí.
A domnievam sa, že by sme sa mali vrátiť k tej proble-
matike,
k tomu zákonu, ktorý bol predložený, a nie ku kompi-
látom znôšky
minulosti, súčasnosti, budúcnosti
a hypotéz,
ktoré
tu odzneli z úst pána Šimku. Myslím, že je to bezpred-
metné.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Rosival, nech sa páči.
Poslanec I. Rosival:
Ďakujem. Ja sa znovu vrátim k otázke
formulácie odsúde-
nia
komunistického režimu. Z môjho pohľadu predsa práve táto
formulácia
stiera alebo oslabuje pocit kolektívnej viny ale-
bo
názor na kolektívnu vinu. Zdá sa
mi, že odsúdenie komu-
nistov
je neprijateľné pre časť našej
verejnosti, ale odsú-
denie
komunistického režimu by podľa mňa malo
byť prijateľ-
nejšie.
Veď predsa skutočne, ako som hovoril,
Vladimír Cle-
mentis
nebol jedinou obeťou
komunistického režimu, jediným
komunistom,
ktorý sa stal obeťou. Tých členov
strany, ktorí
sa
stali nakoniec obeťou komunistického režimu, členov komu-
nistickej
strany, ktorí trpeli tak či onak, tých
predsa bo-
lo
oveľa viac a tá formulácia odsúdenia komunistického reži-
mu
by teda mala byť oveľa
prijateľnejšia aj pre bývalých
členov strany,
keď si uvedomíme, koľkí
komunisti trpeli
vlastným
režimom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Cítim
potrebu zareagovať na pána poslanca Hofbauera,
ktorý
povedal svoje vystúpenie a ušiel. Chcem povedať nasle-
dovné.
Pán poslanec Hofbauer bol do januára 1990 členom komu-
nistickej
strany. Vystúpil z nej a ja sám som sa nikdy už
naňho
nepozeral ako na bývalého člena
komunistickej strany.
V
tom je napríklad prístup KDH, ktorý tu on
teraz nedávno
napadol.
Ale teraz, v novoročnom čísle časopisu Horoskopy,
ktorý
je veľmi populárny, som si prečítal vystúpenie pána
poslanca
Hofbauera. Vystupovali tam viacerí
členovia vlády.
Pán
poslanec Hofbauer tam povedal na adresu
všetkých, ktorí
majú
niečo proti tejto vláde alebo niečo podobné, nech sa
zbalia
a nech odtiaľto odídu preč. Presne to
isté, čo hovo-
rili
komunisti 40 rokov, najmä za tých
posledných 20 rokov.
Komu
sa nepáči, nech odtiaľto odpáli.
A
tak sa nedivím vystúpeniu pána poslanca Hofbauera,
proste
znovu sa zrejme v ňom ozvala nostalgia za komunistic-
kou
minulosťou a za jeho vlastnou komunistickou minulosťou
a
znova z tejto pozície nás tu ide
poučovať ako my sa máme
postaviť
ku komunistickému režimu. On, ktorý to
v sebe kde-
si,
nie v srdci, ale možno v pätách nosí. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec Čopík.
Poslanec J. Čopík:
Ďakujem za slovo. Pán Mikloško, tak
to pomaly vyzerá,
že
vy ste tu tí najpravejší kresťania. Vy
hneď zvažujete,
kto
by vám vyhovoval na prijatie tohto zákona. To, čo ste
povedali
- to chcete vymeniť aj parlament, keď zvažujete, že
vlastne
s nami nemôžete tento zákon prijať?
Pretože si mys-
lím,
že v prvom rade by ste sa mali pozerať na to, čo vlast-
ne
vy sami v tomto parlamente robíte.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem za slovo. Chcel by som
odpovedať na niekoľko
predchádzajúcich
poznámok, a to vyslovene nie z
politického
pohľadu
strany alebo hnutia, v ktorom pôsobím, ale z určité-
ho svetonázorového pohľadu, ktorý, myslím si, je určitým
nadhľadom
nad politickou situáciou.
Pozrite sa, aj fašizmus, aj komunizmus by
naozaj neboli
vznikli,
ak by vtedajší súčasníci mali zmysel pre sociálnu
spravodlivosť.
Ako kresťania všetci tu, ktorí sa
hlásime ku
kresťanstvu,
bez ohľadu na to, z akej sme strany,
predsa si
pamätáme
upozornenia Leva XIII., ktoré v encyklike Rerum no-
varum
adresoval vtedajšiemu súčasnému
svetu. Nebrali to do
úvahy,
prišlo k sociálnym
nespravodlivostiam, výsledok bol
vznik fašizmu a
vznik komunizmu. Tieto
režimy boli istým
reflektovaním
na vtedajšiu sociálnu nespravodlivosť
vtedaj-
ších súčasníkov, ale zároveň sa uchýlili
k takým metódam
a
k takým prostriedkom, ktoré
prekonali vtedajšie nepravdy
a
nespravodlivosti súčasníkov.
A z tohto hľadiska odsudzujeme režim,
ktorý bol nosite-
ľom
bezprávia, bez ohľadu na to, aké má farby, aké má zafar-
benie.
Pretože i v Chile bol totalitný režim,
napriek tomu,
že
majú vynikajúce makro a mikro výsledky.
Napriek tomu bol
to totalitný režim, pokiaľ bol na čele Pinochet. Z tohto
hľadiska
sa varujme stotožňovania štátu a režimu.
A ak teda sa tu upozorňuje vo vystúpení poslanca Šimka
na
to, že nesmieme jednoducho len
jednofarebne vidieť veci,
ale
musíme ich vidieť aj v ich zložitosti, tak pochopte nás,
že
nám ide práve o to, aby sa nestotožňoval štát s režimom.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani Lazarová. Zapojte pani po-
slankyňu
Lazarovú.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne, poslanci,
vzhľadom na to, že moje vystúpenie
bude krátke, budem
hovoriť z miesta.
Nechcem sa vyjadrovať k obsahu návrhu.
Vzhľadom
na to, že zákon sa neprerokúva v parlamente prvý
raz,
všetci sme v podstate oboznámení so všetkými argumentmi
pre
a proti. Ja by som sa chcela vyjadriť
iba k názvu pred-
loženého
zákona, ktorý znie "Zákon o protiprávnosti komunis-
tického
systému".
Z gramatického hľadiska, bez ohľadu na
môj názor k jeho
obsahu,
komunistický systém nie je protiprávny. V demokra-
tických
voľbách v roku 1948 v Československej
republike de-
mokraticky
zvíťazila komunistická strana, a preto
nastúpila
k
moci právne, a nie protiprávne. Takže nemôžeme hovoriť
o
protiprávnosti komunistického systému. Nanajvýš môžeme ho-
voriť
o protiprávnostiach konaných počas komunistického sys-
tému.
Ak by
sme pomenovali tento zákon
zákonom o protipráv-
nosti
komunistického systému, museli by sme
potom aj Gorba-
čova,
ktorý je vlastne otcom revolúcie v
postkomunistických
krajinách, teraz postaviť mimo zákona. Ak necháme
pôvodný
názov
zákona tak, ako je, vyslovujeme vlastne jeho názvom
kolektívnu
vinu, týkajúcu sa všetkých členov komunistickej
strany.
Preto si dovolím predložiť iný návrh názvu zákona,
ktorý
by bolo vhodnejšie pomenovať nasledovne: "Návrh zákona
o
morálnom zadosťučinení osobám
prenasledovaným počas komu-
nistického
režimu".
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán
Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Som veľmi rád, už neraz som zdôrazňoval a
myslím si, že
to
slovenskej verejnosti treba znovu a
znovu pripomínať, že
KDH
je politický subjekt, ktorý
Slovensku zatiaľ robil iba
zle.
A budeme to robiť znovu a znovu. Ale čo som nečakal
a
čo ma teda veľmi prekvapuje je to, že pán Šimko si dovolil
súčasnú
vládu a koalíciu nazvať zločineckým režimom. A ja
mám len takú
rečnícku otázku, že to je
podlé a zákerné,
o
tom nebudem hovoriť, ale dovolím
si takú poznámku: Pán
Šimko,
páni z KDH, neraz hlasujete aj vy za návrhy zákona.
Teda vlastne podporujete, podľa vašej
teórie, samozrejme,
zločinecký
režim. Nie je to smiešne?
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Cuper, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Musím konštatovať, žiaľbohu, že je mi veľmi ľúto tých
pánov,
ktorí sedia a ktorí trpeli za minulého komunistického
systému
a ktorí očakávali, že táto snemovňa prijme zákon,
ktorým
sa im dostane zadosťučinenia. Bohužiaľ, táto debata
sa
zvrháva, pretože zákon je zrejme asi v nedohľadne, táto
debata
sa zvrháva na osočovanie terajších
foriem vládnutia.
Chcem
odpovedať v tomto smere, ale teda súhlasím s pánom Br-
ňákom,
že niet vôle práve na pravom krídle tejto snemovne
tento
zákon schváliť, teda zo strany opozície - KDH - a roz-
biť
toto rokovanie, to je už zrejmé.
Ale pánu Pittnerovi chcem odpovedať, že skutočne nemô-
žem
súhlasiť s niektorými výrokmi pána
Šimka a jeho asociá-
ciami
na čilský Pinechetov režim.
Pretože v tomto štáte je
od
roku 1989 skutočne zabezpečená
pluralitná demokracia. Ak
by
Moravčíkova vláda, ktorá sa dostala k
vládnutiu v marci,
bola
presvedčila občanov, že skutočne je taká demokratická
a
viedla by najlepšie, boli by
jej dali občania dôveru
v
nasledujúcich voľbách. Nestalo sa tak. V tomto demokratic-
kom
štáte teda vláda - na rozdiel od niektorých, ktorí hovo-
ria,
že je nelegitímna - je legitímna,
pretože bola zvolená
vo
všeobecných voľbách, ktoré sú základom každej pluralitnej
demokracie.
Samozrejme, ak si tento národ zvolí inú vládu,
bude
tu iná vláda.
Chcem povedať, že je akceptované aj právo
menšiny, pre-
tože
v tomto štáte funguje ústavný súd, ktorý nie jedno roz-
hodnutie tohto
parlamentu, ktorý rozhoduje
na princípe
väčšiny,
zmenil. A to je v každom demokratickom štáte. Iná
akceptácia
menšiny v demokratickom štáte neexistuje. Takže
takéto invektívy sú podľa mňa zahrávaním
problematiky do
autu.
To, či je demokracia, alebo nie je, alebo
či je tento
režim
demokratický, štátny a politický,
alebo nie je, lebo
pán
Pittner, či sa vám to páči, alebo nie, ste jeho súčas-
ťou,
by sme mohli nechať a venovať sa
radšej problematike
zákona,
ktorého návrh tu bol prednesený.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský, nech
sa páči.
Poslanec J. Čarnogurský:
Myslím si, že dostatočný obraz o situácii v tejto sne-
movni
a o podmienkach, či vôbec možno prijať v tejto snemov-
ni
nejaký zákon o odsúdení komunistického
režimu, dali jed-
nak
pozmeňovacie a doplňovacie návrhy pána
poslanca Cupera,
ktoré
vlastne vykastrovali pôvodný obsah
tohto návrhu záko-
na,
a ďalej príspevok alebo prejav pani poslankyne Lazaro-
vej,
ktorá označila voľby v roku 1948 za demokratické voľby.
(Potlesk,
smiech.) Ak od poslankyne tohto
parlamentu, pred-
sedkyne
jedného výboru, samozrejme, členky vládnej koalície,
odznie
takéto tvrdenie, tak asi naozaj nemá zmysel ďalej ho-
voriť o
prijatí zákona o
odsúdení komunistického režimu
vlastne
v akejkoľvek podobe.
Pani poslankyni Lazarovej by som chcel pripomenúť, ona
tiež odišla,
to je inak dosť rozšírený
zvyk poslancov
z
vládnej koalície, že niečo povedia a potom radšej odídu
preč,
aby to nemuseli obhajovať, chcel by som pani poslanky-
ni
Lazarovej pripomenúť, že vlastne ani voľby v
roku 1946
neboli
demokratické, pretože už vtedy komunisti robili teror
proti Demokratickej strane. Komunistický žandár na Orave
zastrelil
v máji 1946 počas volebnej kampane študenta Hlavá-
ča,
pretože roznášal plagáty Demokratickej
strany. 23. mája
1946
pred študentským domovom Svoradov komunistickí aktivis-
ti strieľali do študentov, ktorí tam
demonštrovali, alebo
teda
manifestovali za Demokratickú stranu. Taktiež pred voľ-
bami
v máji 1946 v Rožňave strieľali komunisti.
Guľky za-
siahli
Jaroslava Medveckého. O týchto a ešte
iných teroris-
tických
aktoch komunistov v roku 1946 písala
tlač, niektoré
citáty
mám aj tu pripravené. A preto za tejto situácie na-
zvať dokonca voľby v roku 1948 za demokratické je naozaj
prejavom,
že vlastne komunistický duch v tejto snemovni ešte
prežíva.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Dobre, že neobhajujete ešte aj Benderovcov.
Ďakujem.
Pani Zelenayová Eva.
Poslankyňa E.
Zelenayová:
Vážené dámy, páni,
ja
plne podporujem odsúdenie
komunistického režimu,
ktorý
priniesol neslobodu, utrpenie mnohým ľuďom. Ale porov-
návať
úsilie Leva XIII., ktorý varoval pred
fašizmom, s na-
šou
skutočnosťou, myslím si, že nie je
celkom správne. Pred
čím
my varujeme? My predsa chceme urobiť čiaru za minulos-
ťou.
My sme ten komunizmus zažili, alebo to
budovanie komu-
nizmu.
Takže nemyslím si, že tu sa dá nájsť
paralela. Preto
mi
dovoľte, aby som sa spýtala na niektoré
nejasnosti pred-
kladateľov,
ktoré pre mňa z tohto návrhu zákona vyplývajú
a
ktoré mi nejakým spôsobom bránia
vyjadriť sa kladne k to-
muto
návrhu zákona.
Chcem sa
spýtať, ako si mám vysvetliť
v preambule tú
časť, ktorá hovorí, že "vo vedomí,
že komunistický režim
a
tí, ktorí ho aktívne presadzovali"
atď. atď. Kto sa pova-
žuje
za aktívneho presadzovateľa komunistického režimu? Boli
to
všetci tí, ktorí poctivo a dobre pracovali?
A ešte
by som sa chcela spýtať. Viete,
mňa tak trošku
mrazí
v preambule tá časť, a preto by som chcela vysvetle-
nie, alebo nejakým spôsobom to tam, ako právnici vravia,
"ošetriť", že jej
vedenie, ich členovia sú zodpovední za
spôsob
vlády atď. Mne to pripomína čosi také, že toto sa nám
môže
stať aj o rok, aj o dva, že budeme tu robiť zodpoved-
ných
ľudí za spôsob vlády, ktorí s tým
vlastne nič nemali
spoločné.
Ak sa to dá nejakým spôsobom upraviť,
prosím, aby
sa
tak stalo.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Slobodník, vždy cítim potrebu zareagovať,
keď sa niekto
stavia do roly morálneho sudcu a z akéhosi
piedestálu
odsudzuje druhých. Vy ste povedali, že KDH len
škodí
Slovensku. Pán poslanec Slobodník, vy ste dali
tiež
návrh zákona o
odsúdení minulých štyridsiatich
rokov. Vy,
ktorý
ste boli na čele Asociácie násilne
odvlečených do bý-
valého
Sovietskeho zväzu, vy ste tam nedali platnosť tohto
zákona
od roku 1945. Vy ste zabudli na týchto 30 tisíc ľudí.
Vy,
ktorý nás takto chcete posudzovať, dneska mlčíte a ta-
kisto tolerujete to, že tento návrh
zákona platí od roku
1948.
Vám sú títo ľudia, týchto 30 tisíc ľudí
vrátane vašej
osoby,
absolútne ľahostajní. A vy nás tu idete
dnes morálne
poučovať?
Ja sa samozrejme hlboko skláňam pred
vašou obeťou
a
v tomto smere som v živote na vašu
adresu nič verejne ne-
povedal.
Ale v takejto situácii si vám dovoľujem
pripomenúť
týchto
30 tisíc vašich druhov, na ktorých ste zabudli v tom-
to
zákone.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Hofbauer, nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem. Mám tu náhodou ten
"šmirák" pani Lazarovej, má
tu
uvedený rok 1946, tak zrejme sa preriekla. Ale nie je mo-
jím
predmetom obhajovanie toho, čo povedala, či nepovedala.
Pán Mikloško, odpočet zo šafárenia z
mojej hrivny budem
skladať
za svoj život inému sudcovi, než je podpredseda KDH.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Vážené dámy a páni,
pozorne
som počúval návrh pána kolegu Šimku. Navrhol
nám odsúdiť neprávosti minulosti a súčasnosti.
Nehovoril,
čie
konkrétne, ktorej strany. Ja
nechápem, prečo sa cítite
dotknutí.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
No, zaznelo tam celkom jasne, to sa dá
zistiť zo zázna-
mu,
čo všetko povedal pán Šimko, ale ja chcem reagovať na
pána
Miklošku. Pán Mikloško, veľmi dobre viete, že boli pri-
jaté
zákony, bol prijatý zákon, myslím, za vašej éry, česť
vám za
to, číslo 319,
ktorý sa postaral o odvlečených.
A
myslím si, že nie je to nijaká zrada na
týchto ľuďoch, že
sme to
neschválili od 25.
októbra 1944, pretože vy ste
vlastne
skutočne spojili nezlučiteľné - oslobodzovanie tejto
krajiny
od režimu, s ktorým sa ani vy
nestotožňujete. Takže
myslím
si, že nemusíte sa obávať, nezradil som SANO a záujmy
týchto
ľudí sú, použijem výraz pani Zelenayovej, hoci ho ne-
mám
rád, "ošetrené". Skutočne, nie je
to tak. Aj ja som bol
navrhovateľom
zákona, sedíte tu mnohí z tých, kde som sa zú-
častnil vo výboroch, ja som aj tam zdôrazňoval jedno, že
chápem
tento zákon, ktorý sme predložili s
pánom podpredse-
dom
Húskom, ako zúčtovanie s minulosťou, ako urobenie tej
hrubej
čiary. Preto aj ja, dopredu hovorím, sa zdržím hlaso-
vania
o tomto zákone.
Vymýšľať
si zákony, ktoré
sa nedajú realizovať, je
smiešne.
Tu sedia, na Slovensku, nie v parlamente, politici,
ktorí
naozaj urobili zle. Čo sa im stalo?
Nič. A nič sa im
nestane.
A vy by ste chceli odsudzovať obyčajných ľudí, kto-
rí
boli členmi strany? Ja ako nečlen
strany to môžem hovo-
riť, to mi
nepoviete, že som štyrikrát zmenil stranícke
tričko.
Tak je to.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Roman Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
keď hovoríme o zmysle tohto zákona,
veľmi často sa tu
objavuje
pojem hrubá čiara. Tá hrubá čiara sa dá
urobiť ce-
ruzkou.
Ak dnes hovoríme o zákonom ustanovenej hrubej čiare,
tak
sa zamyslime, prečo takýto zákon chceme
prijímať. On má
vlastne
dve polohy. Jedna poloha je urobiť isté
morálne za-
dosťučinenie
tým, ktorí boli obeťami
predchádzajúceho reži-
mu.
To je správne, ale myslím si, že keby to zostalo len
v
tejto polohe, je to málo. Keď sa
odsudzoval fašizmus, tak
sa zdôrazňovalo, odsudzujeme ho, pretože spáchal zločiny
a
naše odsúdenie je výstrahou do budúcnosti, aby sa nikdy
nevrátili
k podobným praktikám. Domnievam sa, že práve také-
to
rozlúčenie sa alebo takéto vzdanie sa minulosti, ktoré
neprinesie
výstrahu do budúcnosti, by bolo zbytočné. Potom
stačí
skutočne len ceruzka a urobenie hrubej čiary.
Skutočne
v tejto chvíli nemám dôvod zdôrazňovať, kto
v
budúcnosti môže urobiť chybu alebo kto
v budúcnosti urobí
kroky,
ktoré by navracali podobný systém moci, ale domnievam
sa,
že v tomto zákone, ak ho chceme prijať, ak už opisujeme,
akým
spôsobom sa moc zneužívala, myslím si,
že by malo byť
varovanie
aj pre budúce generácie, aby sa nedopustili podob-
ných
chýb, ktoré viedli k zločinom.
Myslím si, že návrh pána Šimka
skutočne nehovorí nič
o
tom, kto tieto chyby má spraviť. Varuje len predtým, že je
zločincom
ten, kto chce obnoviť taký systém vlády, ktorý ta-
kéto
zločiny umožňuje konať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Glinský, nech sa
páči.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem.
Myslím si, že vieme pochopiť predkladateľov
ako
ľudí s osobnými zážitkami a s osobnými traumami. Návrh
zákona
však nie je hodný demokratického zákonodarcu. Najjem-
nejšie
povedané, je necitlivé, ak chceme
zákonom označiť za
zločinný
režim, ktorý za horší než dnešný
považuje len zlo-
mok
obyvateľstva. (Oživenie v sále.) Poznám mnoho rodákov,
ktorí
slovne vyjadrujú nostalgiu za
minulými rokmi i veľkú
chuť rozstrieľať
náš terajší režim
s jeho inštitúciami.
Označujú
ho za neľudský, nehodný človeka.
Nesúďme teda, zá-
konodarcovia, radikálne, aby sme radikálne neboli
súdení.
Veď len našich
dievčat, ktoré ako otrokyne zmizli v tzv.
slobodnom
svete, je nepomerne viac než disidentov v rokoch
osemdesiatych.
Nesúďme teda, ale snažme sa, trápme sa, aby
sociálna
a mravná patológia, za ktorú sme zodpovední, čím
skôr
začala klesať aspoň na úroveň rokov osemdesiatych.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Barna.
Poslanec M. Barna:
Ďakujem za slovo. Chcel by som
povedať pánu Čarnogur-
skému,
keď tak hovorí o demokracii - za prvej republiky bola
demokracia
tiež dosť chválená a vtedy takisto v
Krompašskej
vzbure
zastrelili pár robotníkov, v Čertižnom, Habure tak-
isto
strieľali do ľudí a bola to demokracia. Chcem povedať
pánu Šimkovi -
nesúďme túto dobu, ale odsúďme zločiny aj
v
minulosti. Tak by sme sa museli pozrieť aj na to, čo sa
napáchalo
všelijakých zločinov aj v mene viery. A tiež to
nechceme
súdiť teraz spätne. Nezáleží na tom, aký je systém,
všetko
robia ľudia, od ľudí záleží, čo porobia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Pittner, nech sa
páči.
Poslanec L. Pittner:
Dovoľte mi reagovať v takom
trošku pokojnejšom tóne.
Boli
by sme hlupáci - či už predkladatelia
tohto návrhu zá-
kona,
alebo tí, ktorí sa hlásime k tomu, aby sa istým spôso-
bom
naozaj urobilo zadosť každej totalite a
každým obetiam,
ktoré
v tej totalite padli, - ak by sme tvrdili, že nič dob-
ré
sa nevybudovalo počas pôsobenia aj takého totalitného re-
žimu,
akým bol komunistický režim. Veď sme v ňom žili a žili
v
ňom mnohí statoční, dokonca i členovia
strany, ktorí obe-
tovali
svoje zdravie, ktorí obetovali často i
svoje najvnú-
tornejšie potreby tomu, aby sa vtedajšia
spoločnosť mala
lepšie.
Predchádzajúci pán rečník tu hovoril o tom, že miznú
naše
dievčatá a sú odvliekané na Západ.
Zrejme má na mysli
prostitúciu, prípadne iné nemorálne činy. Ale veď
vy sa
predsa,
pán kolega, musíte pamätať na aféru
Babinského, kde
pre
vtedajších papalášov zbierali vtedajší
okresní funkcio-
nári
strany mladé dievčatá s podmienkou, že musia byť panny,
aby
- podľa záznamu z tohto trestného konania, ktoré vtedy
prebehlo,
- mohli ich tí tzv. súdruhovia papaláši takzvane
"prečítať".
Hovorme
o veciach v
súvislostiach, nevytrhávajme to
z
kontextov. A tu chcem povedať, že aj pokiaľ ide o inkvizí-
ciu,
máte pravdu, naozaj aj cirkev sa dopustila
mnohých ve-
cí,
ktoré však odsúdila a zavrhla. A odsúdila a zavrhla ich,
mimochodom, nie tak
dávno, na druhom Vatikánskom
koncile.
Ten
nebol tak dávno. Skrátka, my netvrdíme, že všetko to, čo
robia
ľudia, nech je to akákoľvek ušľachtilá idea, nie je
poznačená
ich určitými ľudskými sklonmi, nedostatkami, ba až
zvrátenosťami.
Ale pomenujme režim, ktorý si takéto
zvráte-
nosti
položil za cieľ.
Veď sa
rozpamätajte, ako Gottwald v
buržoáznom parla-
mente
za prvej republiky hovoril, že chodia
sa učiť do Mos-
kvy,
ako vykrútiť krk buržoázii. A vykrúcali
ich buržoázii?
Veď
tá včas prebehla buď na Západ, alebo do komunistickej
strany.
Vykrúcali ich práve jednoduchým ľuďom, živnostníkom,
ľuďom, ktorí
boli dokonca robotníci.
Tu kolega Javorský
svojho
času uvádzal, koľko percent
robotníkov bolo v komu-
nistických
žalároch.
Takže z
tohto hľadiska skúsme nájsť
naozaj kompromis,
aby
sme si dokázali povedať, že každé násilie, bez ohľadu na
to,
akej je farby, aké pohnútky k nemu vedú, je odsúdenia-
hodné,
a teda v súvislosti s tým, čo hovoril aj poslanec Ro-
man
Kováč, keď sa odsudzoval fašizmus, tak sa zároveň dala
výstraha,
tak aj my dnes, keď odsudzujeme
komunistické bez-
právie,
ktoré tu režim napáchal v minulom období, odsúďme
zároveň
aj všetky tie tendencie, ktoré by podobné násilie
mohli
priniesť.
To
je celý pozmeňovací návrh
Kresťanskodemokratického
hnutia.
Za predpokladu, že sa prijme, niet tu potom sporu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Švec, nech sa páči.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
pán docent Cuper vo svojom vystúpení
v úvode povedal,
že
zákon, ktorý máme prijať, treba chápať
v kontexte objek-
tívnej
pravdy. Ja nepoznám subjektívnu pravdu. Myslím si, že
to
nie je pravda. Pravda môže byť len jedna. A tou pravdou
je
skutočnosť, že komunistický režim bol
postavený na filo-
zofii
18. storočia, ktorá hlásala triednu nenávisť a triedny
boj
ako formu dosiahnutia sociálnej spravodlivosti.
Už samotná filozofia je postavená na
zločineckom zákla-
de.
Myslím, že tu niet o čom
diskutovať. Myslím si, že pán
Cuper by mal
zvážiť, či by nebolo vhodnejšie ešte raz si
premyslieť
návrh na pozmeňovacie dikcie a či
niektoré návr-
hy,
ktoré predložil, nie je možné stiahnuť.
Pánu Glinskému by som chcel povedať, že zrejme zabúda,
že
komunistický režim vyhnal v roku 1948
a v roku 1968 de-
saťtisíce
Slovákov do zahraničia v dvoch obrovských emigrač-
ných
vlnách, ktoré dnes tvoria komunitu
troch miliónov Slo-
vákov
žijúcich v zahraničí.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Barna.
Poslanec M. Barna:
Chcem len povedať pánu Pittnerovi, že
aj naša spoloč-
nosť
sa ospravedlňuje za zločiny komunizmu, určite by sme
mohli
vyhlásiť niečo také. Aj cirkev sa ospravedlnila, ale
zákon
sa neprijímal. Ani my teraz by sme nemuseli prijímať
zákon.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ja
si myslím, že skutočne existuje pluralita právd,
pretože
tak hovorila ateistická fyzika.
Absolútne pravdy sú
len
niektoré fyzikálne zákony, o tom by sme
sa mohli, pán
profesor, baviť. Samozrejme, v spoločenských vedách
treba
dospieť k nejakej
pravde. Tvrdiť, že existuje
len jedna
pravda,
to tvrdili komunisti. Alebo možno niekedy aj kres-
ťanská
cirkev bola postavená na neomylných
dogmách, ale ča-
som sa ukázalo,
že múdri pápeži ich revidovali
tak, aby
prispôsobili
aj toto učenie meniacim sa spoločenským pome-
rom.
A čo sa týka tej druhej otázky, áno, už som bol za pá-
nom
Hrušovským, že chcem vystúpiť ešte raz
a predniesť nie-
ktoré
pozmeňovacie návrhy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Obával som sa, že rýchlo skončíme, ale tak
dobre
to ide. Nech sa páči, pán poslanec Fico z SDĽ.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
ja som sa narodil v roku 1964 a mne predchádzajúci re-
žim
ani nepomohol, ani neublížil. Takže mi
dovoľte, aby som
sa
sústredil na právnu analýzu návrhu
zákona, ktorý je dnes
predložený,
a predovšetkým chcem poukázať na
niektoré veľmi
kontroverzné
dikcie.
Na úvod však musím povedať, že vždy som
odsudzoval aké-
koľvek
formy násilia. Otvorene odsudzujem
všetky tie nezmy-
selné represálie,
zatváranie ľudí pre
názor a politické
vraždy
organizované konkrétnymi fyzickými osobami, ktoré de-
formovali
myšlienky socializmu. Prihlásim sa k akémukoľvek
zmysluplnému
právnemu odsúdeniu tohto porušovania základných
práv a slobôd,
ku ktorému v rokoch 1948 až
1989 naozaj
dochádzalo.
Na takéto zistenie netreba veľa. Stačí, ak si
zoberiem
do rúk autentickú knihu o súdnom procese so Slán-
ským
a ostatnými nevinne popravenými v
päťdesiatych rokoch.
Prechovávam
hlbokú úctu aj k tým, ktorí pre odlišný politic-
ký
názor museli stráviť mesiace a roky vo väzení. Niektorí
z
nich sedia aj medzi nami.
Nakoniec
pre obete krívd na
živote, zdraví, slobode
a
majetku sa od roku 1989 urobilo veľmi
veľa. Všetky krivdy
sa však napraviť nedajú a najmä
nesmieme naprávať krivdy
spáchaním
nových krívd. Bol prijatý celý rad rehabilitačných
a
reštitučných zákonov s
niekoľkomiliardovým dosahom na
štátny
rozpočet. Zločiny predchádzajúceho
režimu sú právne
odsúdené
zákonom Federálneho zhromaždenia z roku
1990 a mo-
hol
by som uviesť ďalšie príklady. V rámci daných možností
sa
naozaj veľa napravilo, hoci stratené
životy a roky väze-
nia
sa nedajú napraviť. Ale vôľa štátu
na takýto postup tu
vždy
bola.
Dnes máme na stole mimoriadne
kontroverzný návrh zákona
o
protikomunistickom odboji. Čo
ustanovenie, to historický,
politický
a právny problém. Môžem povedať, že v mnohých prí-
padoch
problém veľmi závažný. Môžeme ísť pekne
po poriadku.
Najskôr
však treba povedať, že návrh zákona
pánov poslancov
Brňáka
a Tarnóczyho treba vidieť vo svetle pozmeňovacích ná-
vrhov
obsiahnutých v spoločnej správe, tak ako boli schvále-
né na
zasadnutí ústavnoprávneho výboru.
Ja mám nakoniec
k
dispozícii doplnený návrh tohto
zákona vrátane doplnenej
dôvodovej
správy. Poďme preto k tým najrozporuplnejším usta-
noveniam
návrhu zákona.
Návrh zákona ako taký začína veľmi tvrdo,
ak mám použiť
tento
výraz. Vo svojej preambule
nekompromisne a nevyvrati-
teľne
konštatuje, že komunistická strana, jej vedenie i čle-
novia,
to musím zdôrazniť, sú zodpovední za úmyselné porušo-
vanie
ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonané
v
politických procesoch a za teror v rokoch 1948 až 1989. Sú
tu
uvedené aj ďalšie skutky, ale tie
sú iba slabým čajovým
odvarom
proti obsahu predchádzajúcej vety a nie
je potrebné
zaoberať
sa nimi konkrétne. Pokračujúc v tomto trende, návrh
označuje
komunistickú stranu v rokoch 1948 až 1989 priamo,
bez
akýchkoľvek podmienok za zločinnú organizáciu. Návrh zá-
kona
takto obsahovo smeruje k zakázaniu
komunistickej stra-
ny.
Takýto rozsudok doteraz nevyniesol žiadny parlament ale-
bo
tribunál demokratického štátu. Ba nevyniesol ho ani No-
rimberský tribunál po
skončení 2. svetovej vojny, pokiaľ
išlo
o Národnosocialistickú stranu fašistického Nemecka, keď
za zločinecké organizácie označili iba Gestapo a jednotky
SS.
Jedinou
výnimkou bolo Federálne
zhromaždenie Českej
a
Slovenskej Federatívnej Republiky,
ktoré zákonom číslo
557/1991
Zb. novelizovalo § 260 ods. 1 Trestného zákona. Po-
kus
zaradiť do zátvorky komunizmus vedľa fašizmu ako príklad
hnutia, ktoré
preukázateľne smeruje k
potlačeniu práv
a
slobôd občanov alebo
ktoré hlása národnostnú, rasovú,
triednu alebo náboženskú nenávisť, bol neúspešný.
Ústavný
súd
svojím nálezom publikovaným v čiastke
193 Zbierky záko-
nov
z roku 1992 rozhodol, že tento text v zátvorke je v roz-
pore s ustanoveniami článku II ods. 2 a 3 a
článku IV ods.
1
a 2 Listiny základných práv a slobôd vyjadrujúcich princí-
py
právneho štátu a požiadavku právnej istoty. Len konkrétne
kroky
individuálnych osôb smerujúcich k podpore a propagácii
hnutia,
ako je fašizmus, môžu teda znamenať právnu zodpoved-
nosť.
Bolo by zaujímavé povedať si, čo je to
vlastne komuniz-
mus,
čo rozumieme pod týmto pojmom. Ide o definíciu, ktorá
je
významná pre slovenský právny poriadok, ale aj pre požia-
davku súladu s
právnym poriadkom európskych
krajín alebo
s
právom azylu v týchto krajinách.
Mohol by som naozaj
uviesť
veľa príkladov, mám ich k dispozícii, rôzne citácie
z
významných slovníkov, ako bol tento
pojem v minulosti de-
finovaný.
Obmedzím sa však iba na to, že niet sporu o tom,
že
vo všetkých týchto konštatovaniach a definíciách sa komu-
nizmus
považuje za ideu a komunistické hnutia a propagácia
týchto
myšlienok a ich autorov by mohli byť
podľa navrhova-
ného
zákona označené za zločinecké. Zákon
môže, a ak by bol
prijatý
v tej dikcii ako ho máme - samozrejme, pozmeňovacie
návrhy pána poslanca Cupera a ďalšie
pozmeňovacie návrhy
prinášajú
nové svetlo do tohto návrhu -, tento zákon by teda
mohol byť
interpretovaný tak, že
sa tým mieni činnosť
a
program politickej strany,
ktorá má slovo
komunizmus
v
názve. Znamenalo by to, že je namierený
proti organizácii
alebo
hnutiu, ktoré je legálne podľa
zákona o politických
stranách.
Takýto zákon by bol v rozpore s listinou, ústavou,
medzinárodnými
dohovormi, ktorými je Slovensko
viazané, ale
aj
s koncepciou pluralistického základu štátu.
Donedávna bolo medzi navrhovateľmi
problémom aj určenie
obdobia protikomunistického odboja.
Niektorí presadzovali
obdobie
od 6. októbra 1944 do novembra 1989, ale vzhľadom na
veľký
tlak sa v návrhu, o ktorom dnes hovoríme, objavilo ča-
sové
vymedzenie 25. február 1948 - 17. november 1989. Všetko
by
bolo v poriadku, ak vôbec môžeme v súvislosti s týmto ná-
vrhom
zákona o poriadku hovoriť, pokiaľ si
neotvoríme dôvo-
dovú
správu k návrhu zákona. Dôvodové správy
vykladajú zmy-
sel
jednotlivých ustanovení navrhovanej normy, ale u nás má-
me
veľakrát problémy s kvalitou dôvodových správ. Naša dôvo-
dová
správa sa vymyká z tohto konštatovania, pretože obsahu-
je
niektoré osobitne závažné údaje. 6.
október 1944 ako za-
čiatok
protikomunistického odboja sme
odmietli, pretože by
sme
tak popreli význam protifašistického
odboja slovenského
národa a vyčlenili
sa zo skupiny štátov bojujúcich proti
Hitlerovi.
Mali by sme si viac uvedomovať historický fakt,
že
po skončení vojny vďaka Slovenskému
národnému povstaniu,
Pražskému
povstaniu a zahraničnému odboju bolo
Českosloven-
sko
postavené vedľa krajín, ktoré vojnu
vyhrali, a nie pre-
hrali.
Predkladatelia návrhu zákona o
nemorálnosti a proti-
právnosti
komunistického systému naložili s týmto
historic-
kým
faktom po svojom. Nie aby ho vzali na vedomie, iné sa
s
ním ani nedá, ale uvádzajú, že k zmene
zo 6. októbra 1944
na
25. februára 1948 citujem: "sa nerozhodli preto, že by
pôvodne
predkladané obdobie od 6. októbra 1944 nezodpovedalo
objektívnej
skutočnosti, ani nie preto, že by to bolo morál-
ne
neprijateľné, alebo že by to mohlo mať ďalšie negatívne
dôsledky,
alebo že prijatím takéhoto
ustanovenia by sme sa
sami
vyčlenili z koalície štátov, ktoré v II. svetovej vojne
bojovali
proti fašizmu, ale ... preto, lebo SANO, organizácia
odvlečených do
bývalého Sovietskeho zväzu,
sa nepripája
k
pôvodne podanému návrhu zákona". Je to jednoducho, podľa
môjho názoru absurdná argumentácia. Protifašistický
odboj
v
zimných mesiacoch 1944 je teda pre
predkladateľov udalos-
ťou
zločineckého obdobia. Mali by sme
zvážiť dôsledky také-
hoto
tvrdenia obsiahnuté v dôvodovej správe k tejto norme.
Pokiaľ ide o odkaz na Medzinárodnú dohodu o nepremlča-
teľnosti
vojnových zločinov, treba uviesť, že
autori návrhu
zákona narábajú s
týmto odkazom a s
touto medzinárodnou
zmluvou
veľmi účelovo. Čo k tejto dohode treba
povedať? Do-
týkam
sa ustanovenia § 4 návrhu zákona o
prerušení plynutia
premlčacej
doby.
Zatiaľ
čo stíhanie hlavných
vojnových zločincov bolo
vyhradené medzinárodným tribunálom v Norimbergu a Tokiu,
stíhanie
ostatných zločincov sa ponechalo národnej jurisdik-
cii
krajín, v ktorých boli tieto zločiny spáchané. A v tejto
súvislosti vznikli
pochybnosti či inštitút premlčania vo
vnútroštátnom práve
nebude brániť dôslednému potrestaniu
vojnových
zločincov. Aktuálnosť týchto
pochýb vyplývala aj
z
toho, že sa blížil koniec 30-ročnej lehoty počítanej od
konca
II. svetovej vojny. Z týchto dôvodov
mnohé štáty uro-
bili
legislatívne opatrenia, ktorými sa
vylúčilo premlčanie
vojnových
zločincov, teda nikdy sa tak nestalo
pred uplynu-
tím
premlčacej lehoty.
V Československu sa táto otázka riešila vydaním zákona
číslo
184/1964, ktorým sa vylučuje premlčanie
stíhania naj-
závažnejších
trestných činov proti mieru, vojnových trest-
ných činov
a trestných činov
proti ľudskosti spáchaných
v
prospech alebo v službách okupantov
v období od 21. mája
1938
do 31. decembra 1946, ktoré sú zároveň
trestnými činmi
podľa
Trestného zákona z roku 1961, teda toho
Trestného zá-
kona,
ktorý platí aj dnes, za podmienky, že
premlčanie malo
nastať
ku dňu 9. mája 1965 alebo neskôr. Zákon sa netýkal
menej
závažných trestných činov, ktoré k
tomuto dňu už boli
premlčané. Potom,
čo Československá republika pristúpila
k
medzinárodnej dohode o
nepremlčateľnosti vojnových zloči-
nov,
bol do Trestného zákona novelou z
roku 1969 začlenený
nový
§ 67a, ktorý presnejšie formuluje okruh trestných či-
nov,
ktorých sa nepremlčateľnosť týka. Teda nikdy, opakujem,
nikdy
nedošlo ani k prerušeniu, ani k predloženiu premlčacej
lehoty
potom, čo už uplynula, ale vždy tesne predtým ako ma-
la
uplynúť. Opačný postup by bol vždy retroaktívnym postu-
pom,
ktorý musíme odsúdiť a zakázať.
Typickým príkladom ako sme už v novodobej
histórii čes-
koslovenského demokratického štátu naložili s retroaktivi-
tou, je zákon
o súdnej rehabilitácii,
ktorý v § 29 túto
otázku rieši. V
dôvodovej správe sa hovorí, že je
možné
predĺžiť
premlčaciu dobu trestného činu, ktorá
ešte neuply-
nula
v deň nadobudnutia účinnosti zákona o súdnych rehabili-
táciách,
t. j. 1. júla 1990, ale uplynula by
pred 1. januá-
rom
1995. Ak trestnosť činu v deň účinnosti zákona už preml-
čaním
zanikla, nemožno ju obnovovať. Čiže opäť sme zabránili
retroaktivite
trestného práva, čo bolo veľmi správne
a § 29
citovaného
zákona vyriešil túto otázku v súlade s
princípmi
demokratického
štátu.
Vážené dámy a páni, nehádžme do
vreca všetkých pri-
bližne
500 tisíc členov bývalej komunistickej
strany. Abso-
lútna
väčšina z nich boli ľudia dodržiavajúci
zákony a tvo-
riaci
hodnoty. Spôsob vládnutia do roku 1989 sa bezprostred-
ne
prejavil v stave republiky v roku 1989 - v komplexe mate-
riálnotechnickej
základne, úrovne rozvoja ekonomiky, vzdela-
nostnej
úrovne obyvateľstva, jeho sociálnej situácie, úrovne
sociálneho
zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a dosiah-
nutej
úrovne bývania. Tento stav nemožno
jednoznačne kvali-
fikovať
ako negatívny. Z tohto hmotného
dedičstva minulosti
sa
dnes plne vychádza.
Patrím do generácie ľudí narodených,
ako som povedal,
v
polovici šesťdesiatych rokov, takže
osobne môžem hodnotiť
sociálnu situáciu na
Slovensku až od osemdesiatych
rokov.
Tie
boli podľa môjho názoru sociálne spravodlivejšie, ako je
dnešné
obdobie polovice deväťdesiatych rokov.
Potvrdzujú to
aj
štatistické údaje a existujú k tomu mnohé príklady. Ľudia
mali
možnosť lacno získať byt, veľmi výrazná bola podpora
individuálnej
bytovej výstavby s príspevkom štátu za osobit-
ne výhodných
podmienok. Dnes -
škoda hovoriť. Bezplatné
školstvo
poskytovalo kvalitné vzdelanie, pričom žiaci a štu-
denti
stredných a vysokých škôl mali vždy vytvorené vhodné
ekonomické
podmienky na štúdium, bez ohľadu na majetkové po-
mery
svojich rodičov. Dnes - nedávno sme
museli tvrdo bojo-
vať
za bezplatné učebnice. Lacné internáty,
strava, a lacné
alebo
bezplatné učebné pomôcky sú už len históriou, rovnako,
ako
podpora mladých rodín systémom mladomanželských pôžičiek.
V roku 1989 priemerná mesačná výška
vyplatených dôchod-
kov
na zabezpečenie pracovníkov predstavovala
49 % z prie-
mernej mesačnej mzdy pracovníkov v národnom
hospodárstve,
a
to pri uplatňovaní princípu
stabilizácie cien potravinár-
skych
výrobkov. V roku 1994 to bolo len 46 % pri enormne vy-
sokých
cenách základných potrieb. Mohol
by som uviesť veľa
ďalších
príkladov, ale tie sú určite známe aj predkladateľom
návrhu
zákona, pretože títo neprišli na Slovensko až po roku
1989
z vyspelej demokratickej ekonomickej cudziny.
Kolektívne odsudzovanie obyčajných členov
komunistickej
strany
za spáchané zločiny, ako vyplýva z preambuly návrhu
zákona,
je absolútne neprijateľné.
Prevažná väčšina z nich
je
dnes v produktívnom veku, mnohí
jednotlivci vo významnom
ekonomickom
a politickom postavení, či už na strane opozí-
cie,
alebo vládnej koalície. Je to nakoniec celkom prirodze-
né. Aj bývalý
režim mal záujem o odborné kádre. Bez ich
prispenia
nemá táto republika šancu na úspech. Nie sú žiadni
zločinci.
Tých nech hľadá polícia a nech sú
odsúdení, ale
nie
nejaký zákon.
Vážené dámy a páni, predkladaný návrh
zákona má veľmi
veľa
právnych nedostatkov. Už len to je
dôvod pre mňa, aby
som
takýto návrh zákona nikdy nepodporil.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský - fak-
tická
poznámka.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán kolega Fico, k otázke retroaktivity
zrušenia preml-
čacej
doby: V posledných rokoch boli v dvoch
demokratických
krajinách
prijaté zákony, ktoré spätne po uplynutí
premlča-
cej
doby zrušili premlčaciu dobu, a to v
Českej republike
v
zákone o protikomunistickom odboji a ešte predtým v Nemec-
ku,
v zákone, ktorý bol prijatý po
zjednotení Nemecka, bola
zrušená premlčacia
doba týkajúca sa
zločinov spáchaných
v
politických súvislostiach v bývalej NDR.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa
Gbúrová. Pripra-
ví
sa pán poslanec Hrnko.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
prosím,
aby ste pochopili
toto moje vystúpenie ako
úprimný, ničím
a nikým nezaťažený
postoj, a prosím vás
o
trpezlivosť pri jeho interpretácii.
Z histórie poznáme, že sa
schvaľovali a, žiaľ, aj sa
schvaľujú
zákony, o ktorých predkladatelia vždy
pred schva-
ľovaním
vyhlasovali, že majú len deklaratívny charakter, ale
v
konečnom dôsledku boli namierené
proti človeku, jeho ob-
čianskym
a ľudským právam. Vinu porazených vždy určovali ví-
ťazi.
V dejinách to dokazovali etnokratické, klérokratické
a
partokratické modely moci a vlády, v ktorých sa aj tá naj-
krajšia myšlienka zvrátila, ľudsky povedané, upravila len
v
prospech mocibažných jednotlivcov, ktorí sa
pred svetom
vyhlasovali
za víťazov dobra nad zlom. Toto odcudzenie od
pôvodnej,
aj tej najkrajšej myšlienky výstižne
opísal Joha-
nes
Mario Simmel v knihe Aj klauni prinášajú slzy. Dovoľte
mi
z nej zacitovať: "To
najveľkolepejšie, čo na tomto svete
vzniklo, sú asi
náboženstvá. Náboženstvá v
čistej podobe.
Uviazli
však v rukách ideológov. A na svete
určite niet nič
horšieho.
Ideológovia aj to najkrajšie a najlepšie obrátia
na najhoršie.
Nechcú nič, iba
moc, moc nad ľuďmi. Moc,
a
z toho
prirodzene zisk. Ideológovia
naučili kresťanov
a
moslimov mučiť, ničiť, spôsobovať
utrpenie a smrť. V mene
božom.
Iní ideológovia obrátili iné, kedysi veľké idey na
zločinné
projekty." Toľko citát. Také bolo
aj celé XX. sto-
ročie
a stáročia predtým.
Vážené kolegyne, kolegovia, nemôžem súhlasiť s tým, ak
sa
hodnotenie našej rozporuplnej histórie,
akéhokoľvek kon-
krétneho bolestného historického obdobia snažíme, obrazne
povediac, zaviazať do
zákonov a v zmysle
týchto zákonov
neskôr
i súdiť. Nežila som v najťažších
päťdesiatych rokoch
komunistického
režimu, no z historických dokumentov viem, čo
dokázali
zo zákonov na ľudí upliesť prokurátori typu Urválka
a
Višinského. Naše skúsenosti,
bolestná minulosť nielen
z
obdobia XX. storočia, by nás mali konečne už presvedčiť
o
tom, že to boli najmä politici, ktorí svojou netrpezlivos-
ťou
a lomcujúcou nenávisťou zaobalenou v účelovo prijatých
zákonoch v konečnom
dôsledku otvárali brány pre
politické
procesy.
Navrhovatelia v dôvodovej správe
píšu o poučení pre
ďalšie
generácie, ale poučením sa nemôžu stať zákony, pouče-
ním sú celostné
skúsenosti z dejín. Naša generácia má už
svoje
skúsenosti z poučení pred rokom 1989. Aj z toho prame-
ní
moje jednoznačné odmietnutie akéhokoľvek zákona, ktorý sa
snaží
historikom vo vzťahu k našim dejinám
prejudikovať ne-
spochybniteľné
a nemenné hodnotenie minulosti. V hrôze vi-
dím,
kam takéto nesporne ideologizujúce hodnotenie v minu-
losti
smerovalo, a môže smerovať i dnes.
Zvolená
metóda hodnotenia dejín
zákonom býva scestná
a
spravidla sa v konečnom dôsledku
obracia proti jeho ini-
ciátorom
a vášnivým schvaľovateľom. Verím, že sme nezabudli,
ako
totalitárne režimy jednej štátostrany
po roku 1939 a po
roku
1948 v previazanosti na dve veľmoci - Nemecko a Soviet-
sky
zväz, hodnotili minulosť, minulosť svojich politických
predchodcov.
Bolo to v tisovsko-tukovskom a gottwaldovsko-
bacílkovskom
období a neskôr, po roku 1970, v období
norma-
lizácie,
predovšetkým duchovnej neslobody. Nemali by sme ko-
nať
ako ich deti a opäť, po koľkýkrát, rozdeľovať spoločnosť
na
zaslúžilých a odsúdenia či odvrhnutia hodných.
Najtragickejšie je na tomto súdenom období, že mnohí
boli členmi zločineckej organizácie, aby sa
neskôr stali
obeťami komunistického systému nespravodlivo
postihnutými
a
aby napokon prispeli k jeho pádu a k znovunastoleniu de-
mokracie
na Slovensku. Nesporne v tom
druhom prípade oveľa
viac ako predkladatelia návrhu zákona, absolventi
vysoko-
školského
štúdia v totalitnom režime. Neprinúti nás to po-
premýšľať
o obsahu tohto návrhu zákona, ktorý do obdobia ko-
munistických
represií začleňuje i obdobie prvej polovice ro-
ku
1968, keď sa pristúpilo k
rehabilitáciám, ako aj už roky
predtým?
Vážení
prítomní, nič nie
je jednoduché, jednoznačné
a
priamočiare. V zložitosti sa formuje náš život, ale aj na-
še
poznanie v tomto stredoeurópskom
priestore. Nech to ne-
znie
ako ospravedlňovanie, ale týmto návrhom
zákona o nemo-
rálnosti a protiprávnosti komunistického systému v zmysle
obsahu
úvodnej preambuly uvedenej v správe ústavnoprávneho
výboru,
tlač 241a, sa odsudzujú státisíce ľudí
poctivo pra-
cujúcich, ktorí uverili ideám, ale nikomu
neuškodili, ne-
ublížili,
nikoho nezavraždili, ba naopak, často
obetavo po-
máhali. Nemôže to
zmierniť ani obsah § 7 o individuálnej
zodpovednosti,
kde sú spoločne s vedením komunistickej stra-
ny
i jej členovia podľa obsahu úvodnej preambuly "zodpovední
za
spôsob vlády v našej krajine v rokoch
1948 a 1989, a to
najmä
za cieľavedomé ničenie tradičných hodnôt európskej ci-
vilizácie,
národných a náboženských práv, za
úmyselné poru-
šovanie
ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonané
v
politických procesoch, za teror vykonávaný proti nositeľom
iných
názorov, než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu
za
devastáciu hospodárstva." Koniec citátu.
Krivdy spáchané totalitným režimom rieši už zákon čís-
lo
119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších
predpisov,
ale aj zákon o reštitúciách, zákon Slovenskej ná-
rodnej
rady číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majet-
kových
a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy
Slovenskej republiky
v oblasti mimosúdnych rehabilitácií
v
znení neskorších predpisov a jeho ďalšie novely. Verím,
že
k nim pribudne i návrh novely predkladanej podpredsedom
Národnej rady pánom
Augustínom Mariánom Húskom pod
číslom
220
z minulého roku, kde
sa k oprávneným osobám radia aj
príslušníci
pomocných technických práporov a rehoľné sestry,
i
osoby internované od roku 1950 v
centralizovaných klášto-
roch s
režimom obdobným táborom
nútených prác. Napokon,
trestné
činy nepremlčateľného charakteru sa môžu, resp. sa
riešia
ustanovením § 67a Trestného zákona,
konkrétne zloči-
nov proti ľudskosti podľa predpisov
medzinárodného práva.
Stačí
len poukázať na konkrétneho vinníka, nositeľa trestné-
ho
činu, s dôkladnou dokumentáciou.
Rada by
som váženému plénu pripomenula
myšlienky Ale-
xandra Solženicyna, ktoré dokazujú, že niet na svete nič
zložitejšie ako ľudský
život. Dovoľte mi, veľmi stručne,
kvôli
presnosti, ich zacitovať: "Osud mi dožičil na zhrbenom
chrbte
vyniesť z trestaneckých rokov poznanie dobra i zla
v
sebe. Za mlada som sa mýlený úspechmi
pokladal za neomyl-
ného,
býval som krutý k svojim podriadeným.
Priveľká právo-
moc
- bol som veliteľom na fronte - urobila
zo mňa násilní-
ka,
záhubcu životov. V najhanebnejších
chvíľach som si na-
mýšľal,
že konám iba správne a nevyhnutne, a vždy som mal
dostatok
logických dôvodov. Na zhnitej slame v žalári som
pocítil
v srdci záchvevy dobra. Pomaly som začínal chápať,
že
hranica medzi dobrom a zlom prechádza cez každé ľudské
srdce.
Nerozdeľuje štáty ani triedy, ani politické strany,
nie
je nehybná, roky sa premiestňuje.
Dokonca srdce, v kto-
rom
prevládlo zlo, si udržuje malý kúsok dobra. Dokonca aj
v
najlepšom srdci zostáva priestor pre zlo." Toľko citát.
Rada by som navrhovateľom zákona pripomenula, že demo-
kratická
vláda a parlament v Španielsku dokázali urobiť nie-
len
hrubú čiaru za minulosťou.
Nepotrebovali na to zákon,
len pochopenie potreby národného porozumenia a
zmierenia,
a
to aj
napriek tomu, že
vláda diktátora Franka nebola
prechádzkou
v raji. V podstate v španielskom parlamente mali
poslanci
iste v srdci viacej dobra ako zla.
Vážené a ctené plénum, pozerám sa do dejín nášho náro-
da
i národov Európy a listujem v učebnici historického po-
znania.
Stretávam sa v dávnej a nedávnej minulosti, žiaľ, so
smutnými a bolestnými príkladmi násilia a jeho
dôsledkov,
ale
aj častej bezmocnosti práve zápasu svedomia proti sile
násilia. Takým bolo
obdobie reformácie a
protireformácie,
ale aj naše
storočie dvoch svetových
vojen a totalitných
ideológií.
Rozdeľovali spoločnosť a
kolektívne súdili. Raz
antifašistov
a komunistov, potom neskôr tzv. agentov impe-
rializmu
a nepriateľov socializmu. Avšak
raz už treba pre-
stať
súdiť i prostredníctvom zákonov. Preto mi je španielska
cesta
taká blízka.
Neosvojujme si to, čo nám neprináleží, čo
patrí do kom-
petencie historikov a nezávislého súdnictva. Nerozdeľujme,
ale
tvorme také zákony, ktoré budú prospievať nielen určitej
skupine,
ale celej spoločnosti, všetkým občanom Slovenska.
Rozhodne k takýmto
zákonom navrhovaný zákon
Národnej rady
Slovenskej
republiky o nemorálnosti a protiprávnosti komu-
nistického
systému nepatrí. Odmietam deklaratívnosť a účelo-
vosť
zákona namierenú proti niekomu. Odmietam pózerstvá moc-
ných
víťazov, aj keď sú zaodené túžbou po spravodlivosti.
Rada by som
však v jednom prípade urobila výnimku, a to
v
prípade, ak by poslanci Národnej rady Slovenskej republiky
schválili
do vstupnej haly Národnej rady, prirodzene záko-
nom,
pamätnú tabulu s nasledovným textom:
"Na pamiatku tým,
ktorí
svoj život zasvätili zápasu za ľudské práva a slobody,
odporu
proti všetkým formám náboženskej,
rasovej a triednej
neznášanlivosti
a nenávisti na dlhej historickej ceste k de-
mokracii
a k slovenskej štátnosti". Bolo by to v duchu nášho
vzťahu
k našej minulosti, obetiam na ceste k
skutočnej slo-
bode,
bolo by to najspravodlivejšie a
výsostne ľudské. Bolo
by
to nielen prejavom nášho vzťahu k
rozporuplnej histórii,
ale
aj vyjadrením našej nádeje v slobodný
život občanov na-
šej
vlasti v tolerantnom prostredí v
skutočne demokratickej
Slovenskej
republike.
Vážené ctené plénum, návrh predkladaného zákona Národ-
nej rady Slovenskej republiky o nemorálnosti
a protipráv-
nosti
komunistického systému v znení, ako je uvedené v sprá-
ve
ústavnoprávneho výboru (tlač 241a), odporúčam neprijať.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pani poslankyni Gbúrovej.
Nech sa páči, pán
poslanec
Hrnko. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.
Poslanec A. Hrnko:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia,
dámy a páni,
opäť sa zbytočne zaoberáme niečím, čo
podľa môjho názo-
ru
nepatrí do našej kompetencie. Našou
kompetenciou je pri-
jímať
zákony a históriu by sme mali
nechať tým, medzi kto-
rých
som aj ja patril a veľmi sa nádejam, že
skoro opäť bu-
dem
v ich radoch skúmať históriu, pretože
vidím v tom niečo
účelnejšie
ako prázdne mlátiť slamu, tak ako to
robíme už
dve
a pol hodiny tu, v tejto snemovni. Skôr než začnem ho-
voriť
o tom, čo chcem slávnej snemovni povedať, chcel by som
povedať
dve poznámky.
Prvá
- prečo svojou morálnou prítomnosťou nepodporia
zákon
v minulosti významní protikomunistickí bojovníci, čle-
novia
dnešnej vlády?
Druhá poznámka sa týka vystúpenia pána Húsku, prečo sa
obracal
smerom k Strane demokratickej ľavice a
neobrátil sa
k
celému plénu, pretože členovia bývalej komunistickej stra-
ny,
a ja sa medzi nich rátam, nesedia len v
Strane demokra-
tickej ľavice, ale
sedia roztrúsení po všetkých
stranách,
ktoré
vznikli po roku 1989, a majú v nich aj významné posta-
venie.
Takže nerád by som bol, aby sme pristupovali k rieše-
niu
veci tak, že v oku druhého uvidím aj triesku a vo svojom
ani
to povestné brvno.
Ale k jednej veci by som sa chcel
vyjadriť v súvislosti
s
týmto zákonom. Predovšetkým si myslím,
že tak ako by bol
nezmysel
prijať zákon o protiprávnosti cirkevnej inkvizície,
ako
by bol nezmysel prijať zákon o protiprávnosti
akéhokoľ-
vek
iného spoločenského javu, ktorý sa vyskytol v minulosti,
podľa
môjho názoru je nezmyselné vyrovnávať
sa vôbec s his-
tóriou
formou zákonov. História je niečo, čo nesieme vo svo-
jom
batôžku, vo svojej prítomnosti, a jednoducho sa s ňou
môžeme
vyrovnať vnútorne, ale najmä tým, že sa ňou vyrovnajú
historici.
Akékoľvek zväzovanie histórie do zákona,
do paragrafu
je
jednoducho proti zmyslu slobodného
bádania. Žiaden zákon
nemôže
tak precízne a presvedčivo opísať
nejakú skutočnosť,
ktorá
sa stala v minulosti, ako hlboká analýza historika,
ako
hlboká analýza historickej vedy.
Lebo potom sa nám do-
stávajú
do zákonov také nezmysly, ako je § 2 ods. 2, a je to
aj
v spoločnej správe pri novom znení §
1 ods. 2, ktoré si
zoberú
právomoc súdu. Podľa môjho názoru zákonodarca má uro-
biť
zákon a každý, kto sa v zmysle tohto zákona správa, je
nepostihnuteľný,
a kto ho poruší, patrí do kompetencie
súdu
a
súd potom rozhodne, či je, alebo nie je
v rozpore s týmto
zákonom.
Keď zoberieme dikciu predmetného
článku, tak zistíme,
že
sa tu organizácia vyhlasuje za
zločineckú. Keď zoberieme
-
už som to tu v tomto parlamente
hovoril - prejudikát No-
rimberského
súdu, ktorý sa nie zákonnou, ale súdnou cestou
vyrovnával s
priestupníkmi druhej
svetovej vojny, vychá-
dzal
z toho, že nevymýšľal zákony dozadu, ale dokázal repre-
zentantom
nacistického režimu aj
vykonávateľom konkrétnych
trestných činov, že
spáchali trestné činy, že porušovali
medzinárodné zmluvy, že porušovali konvencie, a na základe
tohto ich odsúdil. Na základe toho
vyniesol aj v štyroch
kauzách
označenie pre organizáciu, že je
zločinecká. Jednou
z
nich bol napríklad Waffen SS, ale nebola tam napríklad Ná-
rodnosocialistická robotnícka nemecká strana, ale len jej
zbor
politických vodcov. Na základe tohto judikátu, ktorý je
obsiahnutý
v tomto paragrafe, boli vlastne príslušníci tých-
to
organizácií zločincami a museli
byť postavení pred súd,
ktorý
už len zvážil mieru ich previnenia.
Teda nakoľko oce-
nil
ich osobnú angažovanosť v týchto
organizáciách, že bola
v
súlade s tým trestným činom, alebo s tým, alebo s vyšším.
Zavádzanie týchto pojmov do právneho systému štátu je
absolútne
podľa môjho názoru nelegitímne už aj z
toho dôvo-
du,
že ani ja, pravdepodobne ani kolega Ľupták, ani nikto
z
nás, ktorí sme boli v bývalej komunistickej strane, sa ne-
cítime byť zločincami a necítime sa ani nejakým spôsobom
zodpovední za
veci, ktoré boli
urobené v tomto režime
i
v rozpore so zákonmi, ktoré v tejto krajine platili. Jedi-
ne
historická veda a naozaj
objektívne skúmanie skutočnos-
ti
môže postihnúť všetky veci a môže aj
morálne odsúdiť mi-
nulosť,
môže aj ohodnotiť tých, ktorí nejakým
spôsobom boli
ukrivdení
alebo bojovali proti tomuto režimu, alebo inak bo-
li
nejakým spôsobom angažovaní.
A ešte jednu vec by som chcel povedať, že
vec, s ktorou
sa
chceme vyrovnať zákonom, nie je len našou vnútornou otáz-
kou,
teda otázkou angažovanosti alebo
neangažovanosti v da-
nom
konkrétnom režime, ale je to aj otázka rezistencie a ko-
laborácie.
Komunistický režim si Slováci nevymysleli sami.
Do
určitej miery, myslím, že hlavnou príčinou toho, že sa tu
uplatnil
komunistický režim, bola mocenská sféra, rozdelenie
politických
sfér vplyvu medzi víťaznými mocnosťami
a na zá-
klade
tohto sa tu potom riešili veci kolaboráciou a rezis-
tenciou.
Takže celé toto rokovanie dnes
pokladám za odoberanie
práce
iným, odoberanie práce historikom, ktorí by sa
mali
s
touto našou minulosťou vyrovnať a
svojimi závermi aj in-
formovať
verejnosť, ako treba k týmto veciam pristupovať. Ja
si
myslím, že každý z nás, ktorí tu
sedíme, sme sa s touto
minulosťou nejakým spôsobom vyrovnali, je to
teda otázka
osobného
vyrovnania, ktoré sa týka nás ako
príslušníkov ne-
jakého
národa, ako príslušníkov nejakého štátu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu poslancovi Hrnkovi.
Nech sa páči, pani
poslankyňa
Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený parlament,
vážení hostia,
ak
chce táto Národná rada zaujať postoj k minulosti
a
odsúdiť minulý režim, musí sa vyrovnať aj s otázkou svojho
vzťahu
k členom a k vedúcim funkcionárom KSČ a
KSS, a v ne-
poslednej
miere mnohí sa s ňou musia
vyrovnať aj vo svojom
vnútri nielen ako
bývalí komunisti, ale aj ako tí, ktorí
dnes
inštalujú bývalých vedúcich okresných
funkcionárov KSS
do
vysokých funkcií na ministerstvách,
alebo z bývalých no-
menklatúrnych
kádrov robia dnes prednostov okresných úradov.
Práve preto sa vás, vážení
predkladatelia, chcem spý-
tať,
čo s tými, ktorých vylúčili z KSČ a
KSS, pretože nesú-
hlasili
so vstupom okupačných vojsk na naše územie, alebo
boli
proti previerkovým komisiám a previerkam, a sú proti
nim
aj dnes. Čo s tými, ktorí ako členovia KSČ a KSS poveda-
li
svoj kritický názor na roky 1968-1969 a tým zapríčinili
svojim
deťom to, že si nevedeli nájsť stále zamestnanie, kým
iní,
ktorí sa dnes hrdia, že neboli v žiadnej strane, boli
potichu a mlčali
až po rok 1989? Čo s
tými, ktorí boli
v
strane ako mladí idealisti 2 roky a potom z nej odišli? Je
ich
vina taká istá, ako niektorých z vás, vážení poslanci,
alebo
z nás, ktorí ste boli aktívnymi členmi strany až do
roku
1989, ktorí ste boli členmi strany 15 až 20 rokov, kto-
rí
ste vďaka strane mohli byť vedúcimi katedier vedeckého
ateizmu,
a ktorí ste vďaka členstvu v strane mali vydláždenú
cestu
k vedeckým titulom a dnes, prepáčte, niekedy ako práv-
ni
amatéri hlasujete za protiústavné zákony, hoci máte titu-
ly
doktorov práv?
Čo s tými, ktorí k veľkej politike a k informáciám
mali
tak
ďaleko, že nevedeli čo za zverstvá sa napáchali v období
boľševizmu
v Rusku a v Československu za Gottwalda
a ďal-
ších?
Mnohí sa to dozvedeli spolu s nami po roku 1989. Čo
s
tými, čo na rozdiel od iných neboli
pozitívne lustrovaní?
Čo
s tými, ktorí na rozdiel od niektorých
z vás, nevyštudo-
vali
vysokú školu stranícku v Prahe, prípadne nikdy nemali
česť
študovať v Moskve?
A tak sa teda pýtam, ani nie to, čo s
týmto návrhom zá-
kona,
ale čo s vami, ktorých sa to tiež týka
a budete o tom
hlasovať?
Na umučených a uväznených a na ich
rodiny počas komu-
nistického
režimu, samozrejme, nie je možné zabudnúť. Konfe-
derácia
politických väzňov Slovenska a nezávislí historici
sú
schopní predložiť otrasné svedectvá nespravodlivo odsúde-
ných,
popravených, zastrelených na hraniciach, likvidovaných
na
príkaz strany bez súdu počas
vyšetrovania vo väzniciach.
zavlečených
do hrozných podmienok gulagov v Rusku.
Demokratická únia zastáva názor, že
princíp kolektívnej
viny
nemôže byť východiskom akéhokoľvek zákona o komunistic-
kom
totalitnom režime. Demokratická únia je
za zodpovednosť
založenú
na zásade individuálnej
zodpovednosti tých, ktorí
komunistický
režim presadzovali ako funkcionári, organizáto-
ri
a čelní predstavitelia v politickej a ideologickej oblas-
ti.
Zločiny nemožno schvaľovať a
nemožno o nich mlčať. Po-
slanecký
klub Demokratickej únie práve preto už raz hlasoval
za
návrh zákona, ktorý riešil túto problematiku predloženú
poslancami
KDH. Boli by sme však radi, keby poslanci vládnej
koalície
s takou istou vehemenciou predkladali a pripomínali
ctenému
parlamentu, aby bol dodržiavaný účinný lustračný zá-
kon, pretože dobre vieme, že pozitívne
lustrovaní občania
Slovenskej
republiky sa zúčastňovali na páchaní už
spomína-
ných
zločinov.
Poslanecký klub Demokratickej únie bude v tomto zmysle
posudzovať
pozmeňovacie návrhy ostatných poslaneckých klubov
a
právny a morálny obsah teraz predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pani poslankyni. Nech sa páči, pán
poslanec
Kunc.
Predtým faktická poznámka - pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Dovoľte mi, pani poslankyňa Rusnáková,
jednu vecnú pri-
pomienku
k vášmu vystúpeniu. Celkove asi
dvanásťkrát ste sa
opýtali,
čo s tými, a viazali ste to na našich spoluobčanov,
ktorí
boli vylúčení alebo mali súvis s
rokom 1968, alebo
boli nejakým
spôsobom za to
postihovaní, proskribovaní.
Chcem
povedať, že od 31. 10. 1995, teda už tri a pol mesiaca
existuje
spoločná správa, resp. uznesenie, v
ktorom sú títo
dotknutí
občania, takzvaní šesťdesiatosmičkári, riešení. Či-
že
z toho mi vychádza, že váš príspevok bol napísaný buď eš-
te
pred októbrom 1995, resp. ste ho neporovnali s materiá-
lom,
o ktorom sa rokuje.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pani poslankyňa Bie-
liková.
Poslankyňa A. Bieliková:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
chcela by som povedať len toľko, že
kto naozaj prežil
tragédiu,
ten nemá v sebe nenávisť. Tá nenávisť vo viacerých
vystúpeniach
mojich predrečníkov, myslím si, vyplýva
z nie-
čoho
iného, a to zrejme zo závisti, z mocenského neuspokoje-
nia,
resp. z toho, ako dobre sa mali v predchádzajúcom reži-
me.
Myslím si, že skutočne by bolo zaujímavé podľa pána Hrn-
ka spočítať bývalých komunistov do roku
1989, ktorí boli
v
strane, ktorí sú tu, medzi nami, a nielen napravo, alebo
naľavo,
ale vôbec v celej sále. (Hlasy z
pléna.) Je ich 92?
Ďakujem.
Ďalej
si myslím, že pani Rusnáková, to čo hovorila,
z
väčšej časti hovorila do vlastných radov.
Súhlasím s pánom Pittnerom, v týchto
súvislostiach náj-
dime
kompromis, ale prosím vás, nehľadajme v predloženom ná-
vrhu
ďalší zdroj nenávisti, demagógie, resp. kritiky toho,
čo
máme dnes, už aj z úcty k tým, ktorí vďaka komunistickému
režimu
už nie sú medzi nami.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kunc.
Poslanec B. Kunc:
Vážený pán predsedajúci,
milé kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
vážení hostia,
hneď na
začiatku by som chcel povedať,
že som mierne
rozčarovaný
ovzduším, v akom táto rozprava
prebieha. Vzhľa-
dom
na charakter vecí sa nazdávam, že to ovzdušie by malo
byť
skôr poznačené určitou rozvážnosťou, a nielen rozvážnos-
ťou, ale
dokonca niečím, ako je
pieta, pretože hovoríme
o
jednom ťažkom úseku dejín slovenského
národa a ľudu tejto
krajiny. Pritom treba povedať, že nezavinili
si ju sami,
pretože
v slobodných voľbách v roku 1946 - a chcel by som
zdôrazniť,
to boli slobodné voľby, nie ako voľby v roku 1948
-
predsa slovenská politická scéna jasne
povedala, aký je
stav
vecí a ako slovenský národ a slovenský
ľud hodnotí po-
litický
vývin tejto krajiny, s tým, že 63 % voličov si vtedy
volilo Demokratickú stranu ako predstaviteľku politickej
orientácie
tejto krajiny. Takže vtedy sa tento národ a tento
ľud
rozhodol za celkom iný osud, než
aký ho potom postihol
rokom
1948.
Ale chcel by som ešte na okraj volieb
roka 1948 povedať
niečo
úsmevné, čo malo však neúsmevné
dôsledky pre viace-
rých,
medziiným aj pre mňa, ale to nie je zaujímavé. Býval
som
vtedy v internáte v Horskom parku. V deň volieb komunis-
tická
samospráva z našich radov, študentov, dosadená po feb-
ruári
to narežírovala tak, že sa posadili vo vestibule, teda
vo
vestibule bolo zorganizovaná a pripravená miestnosť vo-
lieb,
samospráva sa posadila za stôl, na stôl
postavili ko-
líček
na určitom podstavci a radili voličom, že kandidátku
majú vhadzovať do urny a biele lístky majú napichovať na
kôl.
A my ako skupina študentov sme doobeda boli v meste,
a
keď sme sa vrátili, tak sme si povedali, že teraz ideme
voliť.
No a volili sme tak, že biele prázdne
lístky sme há-
dzali do
urny a kandidátky sme napichovali na kolíček.
Pochopiteľne,
to naša samospráva veľmi jasne videla a
aj si
to
veľmi dôsledne poznačili. Dôsledky prišli veľmi rýchlo,
pretože
už v septembri roku 1948 som nielen ja, ale aj ďalší
kolegovia
študenti, nedostal štipendium a bývanie v interná-
te,
už mi jednoducho boli žiadosti zamietnuté, ako aj mnohým
ďalším,
a potom o rok na to prišlo vylúčenie zo školy. Ale
to
nie je zaujímavé, chcel som tým len
naznačiť, aké boli
voľby
v roku 1948 slobodné, pretože tvrdím, že slobodné voľ-
by to neboli,
slobodné, tajné a priame voľby boli v roku
1946.
Chcel by som a veľmi by som si želal, aby
ďalší priebeh
tejto
našej rozpravy už nemal ten bojový tón,
ktorý len vy-
bičováva pocity, emócie, vášne a málo vedie k tomu, o čo
pôjde.
A v tomto zmysle by som chcel prispieť
k vytvoreniu,
pretvoreniu
tohto ovzdušia. Musíme si uvedomiť, že sme tu
v
zložení bohatej rôznorodosti, veku, názorov, poznania,
skúseností
i charakterov a z toho vyplýva, že aj vzťah k mi-
nulosti
a teda aj k minulým režimom je asi medzi nami rôzny,
rôznorodý.
Dokonca ktokoľvek z vás si môže povedať, aha ten-
to
pán, keďže toto všetko prežil, dokonca
sa cíti postihnu-
tý, vystupuje
tiež pod takými
emóciami. Nie, priatelia,
vôbec
nie, ja sa nazdávam, že skutočne nie je čas ani vhodná
historická chvíľa,
aby sme takýmto spôsobom pristupovali
k
veci a treba na to hľadieť
trochu ináč. A to hľadieť
trocha
ináč, z čoho ja vychádzam, by som chcel vysvetliť,
pretože
považujem to za dôležité z hľadiska pochopenia celé-
ho
zámeru prijať tento zákon.
Nazdávam sa, že všetci spoločne, tak ako
tu sme, stojí-
me
pred úlohou, ktorá je niečo viac než prijať jednu vše-
obecnejšiu
alebo špeciálnu normu - zákon. Je to skutočne čo-
si
iné. Je to vlastne hodnotenie, posúdenie jedného úseku
dejín
tohto národa a tohto ľudu, ktorý odohral osobitnú rolu
v
jeho vývine a, pochopiteľne, nemôže byť len tak zabudnutý.
A
pritom nechcem hovoriť o hrubej alebo tenkej čiare. To ne-
má
zmysel. Čiarami sa nič nevybaví. Vybaví
sa len myslením,
poznaním,
vcítením sa a primeraným rozhodnutím. Takže v tom-
to
zmysle stojíme pred úlohou zaujať
stanovisko k takému
štyridsaťročnému
obdobiu v živote národa a ľudu tejto kraji-
ny,
v priebehu ktorého boli strojcami utrpenia a porušova-
teľmi
základných morálnych zásad i ničiteľmi
hodnôt vlastní
príslušníci
národa a občianskej pospolitosti z vlastnej vôle
a
pre vlastné záujmy a ciele. Na to kladiem dôraz, pretože
to
znamená, že slobodne a vedome sa
rozhodli páchať aj zlo-
činy, ktoré ani
dodnes nie sú všetky
náležite objasnené
a
svojím charakterom, časovým
a priestorovým rozsahom,
spôsobili jednak nenapraviteľné a veľké
dlhodobé utrpenie
jednotlivcov
i rodín, jednak - a zase by
som prosil, keby
ste
tu spozorneli - úplné odlúčenie celej krajiny a jej ľudu
od
jej dovtedajšieho prirodzeného
spojenia a prostredia na
európskom
kontinente a jeho národov, a tým zase
spôsobili
nezmerateľné
a nevyčísliteľné historické škody, náprava kto-
rých
stojí a bude stáť tento národ i ľud a jeho krajinu, ako
to
už v týchto chvíľach zisťujeme, ďalšie
a pritom neobídi-
teľné
obete, aj keď to nebudú, dúfam, obete na životoch.
Keďže
sa toto všetko týka všetkých žijúcich občanov,
takže
prinajmenej stredná a mladá generácia
je oprávnená sa
pýtať
prečo je to tak, prečo musia prinášať tie obete, ktoré
sú
jednoznačné a nedajú sa nijakým
spôsobom obísť. A je to
jedno, či je
to už preto, že chceme byť členmi Európskej
únie,
alebo nie, jednoducho vyplývajú z tempa života, z jeho
potrieb.
A keďže aj na tieto generácie sa prenáša váha toho,
o
čo tu ide, ich otázky sú oprávnené.
Ja sa nazdávam a tvrdím, že napísané a
vyučované dejiny
tejto
krajiny nedávajú odpoveď na takúto otázku a kladiem si
sám otázku, či
ju vôbec niekedy dajú. V tejto chvíli som
skôr
toho názoru, že asi nie, pretože
dodnes nie je všetko
odhalené
a objasnené tak, ako by sa odhaliť a objasniť malo.
Pochopiteľne,
že pritom sa vždy vynorí otázka, či to,
čo sa
všetko
aj v tom 40-ročnom úseku dejín urobilo dobre - pre-
tože
všeličo sa urobilo, všeličo sa postavilo, pretvorilo -,
čo
s tým, či to tu nie je? Ja tvrdím tiež, že je. Prežil som
to, videl som
to a dokonca som sa aj tvorivo zúčastňoval
na
tých veciach. Aspoň tak som sa
snažil, kým sa len dalo.
Lenže potom prichádzam sám k otázke, za akú cenu.
Ja sa
nazdávam,
že táto otázka sa obísť nedá, pretože
príliš veľa
sa
deštruovalo kvôli tomu, aby sa robilo to nové. A to sa
týka
v podstate všetkých oblastí ľudského a
občianskeho ži-
vota,
tak ako sme ho prežívali.
Isteže, boli tu aj sociálne istoty, ako
sme ich nazýva-
li
a ako s nimi komunistický režim
pracoval, ale aj tu je
oprávnená
otázka, za akú individuálnu, osobnú a
spoločenskú
cenu
a či boli riešením, na ktorom možno založiť život náro-
da,
štátneho spoločenstva, a teda celej pospolitosti. Ak len
nepripustíme,
že išlo o experiment niekoho, kto nám
to vnú-
til,
a ten sa naozaj nezaoberal tým, za akú cenu to bolo
a
aké to prinieslo škody a aké obete. Tým
by sme sa vyvini-
li,
tým by sa teda vyvinil aj ten režim, keby to bolo možné.
Ale
my nemôžeme nájsť iného, kto to všetko spôsobil, kto bol
predstaviteľom
toho režimu, než ten, kto žil medzi nami. Tak
si
po tom všetkom kladiem tú
rozhodujúcu otázku a tá znie:
Naozaj
ide iba o zadosťučinenie a odškodnenie? O nič viac?
Ja
si myslím, že ak by išlo iba o zadosťučinenie a odškodne-
nie, tak platí,
že všeličo sme už od roku
1989 urobili,
hlavne
v zákonodarstve a právnom systéme, aby sa odškodnilo,
čo
sa dá, aby sa urobili zadosťučinenia, ale nezdávam sa, že
to
je všetko. Ak by to bolo všetko, potom by som sa v súvis-
losti
s týmto návrhom zákona neozval, ani by
som sa sem ne-
postavil.
Ja si však myslím, že ide aj o viac, a
nám sa treba za-
myslieť
viac aj nad tým, o čo ide. Ak to neurobíme a neob-
jasníme
si to, potom musím tvrdiť, že sme niečo nepochopili,
niečo veľmi dôležité, čo ako poslanci by sme mali lepšie
chápať
ako ktokoľvek v tejto štátnej
pospolitosti a v tomto
národe.
Nazdávam sa, že pri takom videní
vecí, že teda ide
len
o zadosťučinenie a odškodnenie, sme nepochopili históriu
nášho národa i
ľudu a nechápame, a preto ani nepochopíme
duchovné
a morálne požiadavky jeho terajšieho i budúceho ži-
vota
v samostatnom a zvrchovanom štáte, a teda jeho budúc-
nosť.
Tento posun, ideový, filozofický posun
je tu jednodu-
cho
nevyhnutný, pretože inak nie sme nič iné než obdivovate-
lia
majetku, ktorý by sme reštitúciami chceli získať. Nazdá-
vam
sa, že toto nás zaväzuje, a pri svojich úvahách i pri
svojom
postoji k návrhu zákona vychádzam jednoznačne z toho.
A teraz ešte na vysvetlenie. Budúcnosť
národa i štátnej
pospolitosti
sa dá totiž založiť len na úplnom
vyrovnaní sa
s
vlastnou históriou, s jej jasnými i
tienistými stránkami,
teda
s tým, čím sa možno pochváliť, i s tým,
čo treba odsú-
diť,
lebo nič tam nie je neutrálne. V tom,
čo národ prežil,
s
čím žil, čo vytvoril, čo sa s ním dialo, tam nie je nič
neutrálne,
pretože všetko má nejaký dosah na reálny život
spoločnosti, národa a štátneho spoločenstva. A len
vtedy,
keď toto pochopíme, sa možno dostaneme
aj k meritu veci
v
súvislosti s týmto návrhom zákona. Totiž len takéto pocho-
penie
môže byť prameňom odhodlania, síl,
dobrej vôle, snahy
žiť ďalej,
tvoriť budúcnosť a
tvoriť ju tak, aby bola
dôstojná
človeka, národa i štátneho spoločenstva.
Nuž a v tejto súvislosti sa zamýšľam aj
nad tým štyrid-
saťročným
úsekom tejto histórie, o ktorom je reč v návrhu
zákona.
Tvrdím, že aj na ten sa vzťahuje potreba poznania
s
princípom uspokojiť sa, že tak to bolo a dosť, alebo odsú-
diť
ho s ohľadom na jeho osobitosti, ktoré sme rôznym spôso-
bom
charakterizovali a ktoré, ako tvrdíme, naprávame, pokiaľ
sa
len dá. Pretože uspokojiť sa znamená
nebáť sa toho a ne-
báť
sa ani prípadného opakovania v nejakej
modifikácii his-
torických
podmienok a predpokladov. To čo bolo v
dejinách
jasné
a viedlo k dobrým výsledkom, prípadne
možno aj opako-
vať.
Ale ak treba odsúdiť, potom z toho
vyplýva, že zásadne
sa
treba poučiť z toho, čo sa stalo a potom v žiadnom prípa-
de
nepripustiť opakovanie. A to je, myslím
si, ideový a fi-
lozofický
základ, na ktorom možno stavať a na základe ktoré-
ho
možno zaujať osobné stanovisko k tomuto návrhu zákona.
Týka
sa to, pravda, všetkých ľudí v tejto
krajine, teda ce-
lého
štátneho spoločenstva a nás, ako som už
zdôraznil, ako
zákonodarcov
tejto krajiny osobitne. Pretože správne
pocho-
penie
historických hodnôt a primerané odsúdenie strát a škôd
znamená
vhodné, správne, pravdivé východiská pre ďalší život
v
spoločnosti a jej rozvoj.
Sám som teda presvedčený o tom, že takýto
hodnotový súd
sme povinní urobiť aj my ako parlament, nielen napísané
a
vyučované dejiny, teda len história a historici. Nie je to
pravda.
To by potom znamenalo práve nepochopenie tých sku-
točností
a tých východísk, ktoré som pred
chvíľou spomenul.
My
sa tým preto musíme zaoberať, aby sme navodili národnej
i
štátnej pospolitosti taký pocitový i vedomostný stav, kto-
rý
bude reálnym prejavom dosiahnutej národnej i občianskej
vyrovnanosti.
Ja sa nazdávam, že aj naše terajšie
problémy,
ktoré charakterizuje polarizácia,
rozpoltenosť, prístupy,
ktoré sú na
škodu jednotlivcom, spoločnosti,
teda národu
i
všetkým občanom, sú
práve dôsledkom toho,
že nie sme
schopní dospieť do
toho stavu vyrovnanosti. A tu je teda
pointa,
o ktorú ide v súvislosti s návrhom tohto zákona.
Isteže, aj ja som sa zamýšľal nad tým, čo s tým aspek-
tom zločinnosti, pretože je fakt,
že si nemôžeme dovoliť
označiť
za zločincov jednotlivých členov strany, ktorých sme
poznali
a poznáme a s ktorými sme žili, spolupracovali, kto-
rí
sú nám dokonca priatelia, príbuzní. Ale určite tam rad
zločincov
bol. To, že sme ich neodhalili, iste je
nedostat-
kom
nášho spoločenského i právneho postupu,
na ktorý sme od
roku
1989 mali dosť času. Každý návrat je boľavý a z hľadis-
ka
procesov, ktoré s tým treba vykonať,
veľmi, veľmi sťaže-
ný,
ale nazdávam sa, že predsa vieme diferencovať a potom aj
dokázať,
kto tým zločincom bol, alebo nebol. Lebo jednoznač-
ne
tvrdím, že veľká, ak nie absolútna
väčšina členov strany
zločincami nebola, pretože aj keď v správaní niekedy pod
tlakom straníckych orgánov postupovali tak, že nebolo to
celkom
v súlade so všetkými mravnými princípmi, ale zločinov
sa
nedopúšťali. Vyriešiť tento problém,
tento aspekt treba,
pretože
sa dotýka ľudí, a prijatím zákona
rozhodne nechceme
ďalej
spoločnosť ani rozdeľovať, ani vyvolať
u jednotlivcov
pocit
alebo vedomie krivdy s tým, že
však nikdy som nikomu
nič
nevykonal a teraz ma niekto takýmto
spôsobom odsudzuje.
Nazdávam sa, že
tento návrh zákona sa dá takto uspôsobiť
a
za takých okolností isteže zaň budem
hlasovať a vám odpo-
rúčam
na zváženie, či by ste nemali urobiť tak isto.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási
pán Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážené dámy,
vážení páni,
keď sa podobný zákon prijímal v Českej
republike v roku
1993, pán minister hospodárstva Vladimír Dlouhý,
ktorý je
tiež
bývalým členom bývalej
Komunistickej strany Českoslo-
venska, ho označil
za plošne použiteľný kyjak. A právnik
a
podpredseda vlády Jan Kalvoda o paragrafoch tohto zákona
povedal,
že majú so zákonom spoločné len toľko,
že majú zá-
konnú
formu a nie obsah. Ten zákon je veľmi obdobný, ktorý
sa nám tu
dnes predkladá, a ja si kladiem
otázku, či je
správne,
že v mene odsúdenia bývalého režimu ako
nelegitím-
neho a zavrhnutiahodného dnes chceme
uplatniť práve jeden
z
jeho negatívnych spôsobov, jednu z jeho
negatívnych prak-
tík,
teda, že formou zákona nariadime ľuďom, budeme im pred-
pisovať,
čo si majú myslieť a ako majú hodnotiť
celé histo-
rické
obdobie, v ktorom prežili celý svoj produktívny život,
alebo
veľkú časť tohto produktívneho života. To je jedna
poznámka.
Druhá poznámka: Autori zákona hovoria, že v zákone ide
o
morálne odsúdenie režimu a jeho
ideológie, o to, aby od-
porcovia
totalitného režimu dostali morálne
zadosťučinenie.
Pán
Kunc chce, aby sme nejakým spôsobom interpretovali deji-
ny.
Keď k tomuto návrhu zákona pristupujeme ako k právnemu
dokumentu,
tak treba povedať, že v tej podobe, v akej bol po
pozmeňovacom
návrhu v ústavnoprávnom výbore
predložený, vy-
tvára
nevyvrátiteľnú domnienku, že
členovia bývalej KSS sú
zodpovední
za množstvo vecí, ktoré napĺňajú skutkovú podsta-
tu
niektorých trestných činov,
napríklad vlastizrada, jus-
tičná
vražda, a tieto trestné činy inak
vlastne nie je ani
možné
dokázať. Ak bude záujem o nové politické procesy, ten-
to
zákon odstráni nepríjemný problém ako dokázať, že prí-
slušná
osoba trestný čin spáchala. Myslím si, že v tom je
najväčšia
problematickosť zákona, pretože na jednej strane
sa
v ňom tvrdí, že podľa paragrafov tohto zákona nikto nemô-
že byť vyšetrovaný, odsúdený a potrestaný,
ale na druhej
strane
sa po jeho schválení nikto nebude môcť ani riadne ob-
hajovať, a naopak,
môže byť politicky obvinený
všelijakým
spôsobom.
A napokon ešte jedna poznámka, keďže sme mnohí prežili
spoločne
niekoľko rokov aj v tomto parlamente.
Ja ľudsky aj
politicky
chápem tých, ktorým bývalý režim reálne a negatív-
ne
zasiahol do života a ktorí proti nemu
bojovali, keď ešte
ten
režim fungoval, teda väzňov, pozostalých, obete, otvore-
ných odporcov režimu alebo disidentov, ale
nechápem dosť
dobre,
keď teraz do boja proti už šesť rokov mŕtvemu drakovi
zrazu
vytiahli tí, ktorí sa v roku 1990 nastrašene schováva-
li
aj za našimi chrbtami, keď sme sa
snažili obhájiť česť
a
profesionálne a pracovné
výsledky radových členov KSS,
a
teraz, keď sú znovu pri moci, nás, súc
tiež bývalí členo-
via
KSS, idú presviedčať, že treba živé dejiny štátu, národa
aj
konkrétnych ľudí podriadiť novému
ideologickému hodnote-
niu
a jedinému zákonom predpísanému
výkladu. Ja si myslím,
že
takýmto spôsobom sa, dámy a páni, so
zložitou minulosťou
nevyrovnáme
a ani neprivedieme občanov Slovenskej
republiky
k
sebareflexii.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pani Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem
za slovo, pán podpredseda. Veľmi ľutujem, že
práve
teraz odišiel pán poslanec
Čarnogurský. Ja sa ospra-
vedlňujem,
že odpovedám až teraz, ale vtedy, keď
mal pripo-
mienku
ku mne, som nebola v rokovacej miestnosti prítomná.
Dovoľte
mi preto zareagovať na to teraz.
Samozrejme, že išlo o
prerieknutie. A že ide o
rok
1946,
to veľmi dobre viem, pretože po vojne v
rámci rôznych
preverovačiek
a akcií "B" naša rodina každý
rok a pol puto-
vala
po republike a bola presťahovaná do
rôznych kútov Slo-
venska.
V roku 1946 sme sa práve
nachádzali na južnom Slo-
vensku.
Bola som síce ešte malá, ale už ako-tak som vedela
čítať, a preto
som si na plotoch prečítala rôzne nápisy,
napríklad
takéto: "Hlad a bieda sa nám vráti, keď vyhrajú
demokrati";
"Každý vôl a každý pes volí stranu KSS"; "Len
ten
štát je pevný, istý, ktorý vedú komunisti", atď, atď.
Dovoľte
mi na základe toho, hoci som bola malé dieťa, usú-
diť,
že tie voľby ešte vtedy boli naozaj demokratické.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pani poslankyňa Gbúrová -
faktická poznámka.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vážený pán predsedajúci,
ctené plénum,
keďže z môjho záverečného vystúpenia
nevyplynulo celkom
jasne, že dávam
návrh na uznesenie,
dovoľte, aby som ho
z
tohto miesta ešte raz uviedla. Navrhujem, aby poslanci Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky schválili do
vstupnej haly
Národnej
rady Slovenskej republiky pamätnú tabuľu s nasle-
dovným
textom:
"Na pamiatku tým, ktorí svoj život zasvätili zápasu za
ľudské
práva a slobody, odporu proti všetkým formám nábožen-
skej, rasovej
a triednej neznášanlivosti a nenávisti na
dlhej
historickej ceste k demokracii a k slovenskej štát-
nosti".
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Do rozpravy sú prihlásení ešte
traja poslanci.
Vyhlasujem
obedňajšiu prestávku do 13.00 hodiny.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, budeme pokračo-
vať
v rokovaní rozpravou. Do rozpravy je
prihlásený pán po-
slanec
Derfényi.
Poslanec P. Derfényi:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
na úvod mi dovoľte konštatovať, že doterajšie
rehabili-
tačné
a reštitučné zákony, ako aj zákon číslo
480/1991 Zb.,
sa
vyrovnávajú s podstatou obdobia
neslobody počas komunis-
tického
režimu, s hmotnou aj morálnou
satisfakciou jeho od-
porcov
a obetí a novelizovaný Trestný zákon s
nepremlčateľ-
nosťou trestného činu politickej vraždy. Toto
už v tejto
snemovni
odznelo, preto je namieste otázka,
ktorá už tu od-
znela,
aký bude prínos tohto zákona pre dnešné Slovensko.
Nemám
k dispozícii štatistické podklady,
ale zrejme nie je
ďaleko
od skutočnosti odhad, že na Slovensku prevažná časť
rodín, resp. takmer nieto rodín, z
ktorých by sa niekto
v
priebehu uplynulých desaťročí neocitol
medzi postihnutými
režimom,
ale zároveň ani rodiny, z ktorých by sa
za to isté
obdobie
nenašiel člen štátotvornej strany, alebo niekto, kto
režim
podporoval, prípadne z neho profitoval.
Posudzovaný návrh zákona v § 2 nepriamo
spoločne posti-
huje
značnú skupinu obyvateľov bez ohľadu na
reálne správa-
nie
sa jej členov. Ak totiž zákon vyhlási
za zločineckú ko-
munistickú
stranu, potom musí za zločincov považovať všet-
kých,
ktorí sa hoci len formálne alebo v
niektorých úsekoch
svojho života ňou
riadilii, či podľa nej sa správali. Do
dnešného
dňa neexistuje a zrejme ešte nejaký čas potrvá, kým
bude
existovať seriózne vedecké zhodnotenie
obdobia od feb-
ruára
1948 do novembra 1989, ktoré, ako všetci vieme, malo
niekoľko
od seba dosť výrazne sa odlišujúcich
fáz. Prijatie
zákona
okrem iného navždy znemožní vedecké
zhodnotenie uve-
deného
obdobia skutočne demokratickým, neideologickým spôso-
bom.
Vážená Národná rada, kladiem si teda
ešte raz otázku,
aký bude
prínos zákona pre
dnešné Slovensko. Prispeje
k
upokojeniu nášho skutočného politického ovzdušia, alebo
povedie
k ďalším napätiam? Pýtam sa, či by nebolo lepšie ne-
zaoberať
sa zákonom a vytvoriť tak priestor na zhodnotenie
uplynulého
obdobia historikmi, či by nebolo lepšie v duchu
zmierenia
dívať sa do budúcna.
A na
záver ešte jedna poznámka. Na vlastnej koži som
pocítil
normalizačný proces štátotvornej
strany v sedemde-
siatych
rokoch. Napriek tomu, alebo práve preto si myslím,
že je čas
oddeliť minulosť od prítomnosti hrubou čiarou
a
prenechať hodnotenie historikom.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči,
pán poslanec Cu-
per.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni poslanci,
vzhľadom
na rozpravu k zákonu, použijúc
rétoriku pána
poslanca
Čarnogurského, že som všetko zo zákona vykastroval,
by
som mu tou istou medicínskou rétorikou
povedal, že chcem
niečo implantovať
späť do svojich pozmeňovacích návrhov.
Chcel
by som navrhnúť vo svojom pozmeňovacom návrhu alebo
doplniť
svoj pozmeňovací návrh, že
navrhujem ponechať § 1
zákona
a to v pozmenenej podobe, ktorý by znel takto: "Režim
založený
na komunistickej idelógii, ktorý
rozhodoval o ria-
dení štátu a
osudoch občanov v bývalom Československu od
25.
2. 1948 do 17. 11. 1989, bol odsúdeniahodný."
Ďalej by
som svoj pozmeňovací návrh
pozmenil tak, aby
sa
nevypúšťal § 4, ale ostal v takom
znení, ako je. To zna-
mená
§ 4 znie: "Do premlčacej doby
trestných činov sa neza-
počítava
doba od 25. februára 1948 do 29. decembra 1989, po-
kiaľ
z politických dôvodov nezlučiteľných so
základnými zá-
sadami
právneho poriadku demokratického štátu nedošlo k prá-
voplatnému
odsúdeniu alebo zbaveniu obžaloby."
V § 3 sa vypúšťa, ostatné paragrafy potom
prečíslovať.
Ďakujem, to je všetko, čo som chcel.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán poslanec, to znamená, že platia len
tieto návrhy,
ktoré
ste teraz predniesli?
Poslanec J. Cuper:
Platia všetky ostatné, čo som predniesol,
s tým, že me-
ním
svoje pôvodné pozmeňovacie návrhy tak, že sa
zaraďujú
späť
§ 1 a § 4 a § 3 sa vypúšťa, ostatné paragrafy sa pre-
číslovávajú.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec
Mikloško - faktická poznámka,
nech
sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Ja som sa chcel prihlásiť ešte pred
obedňajšou prestáv-
kou, pretože posledné slovo mala pani
poslankyňa Gbúrová,
ktorá
dala návrh na text tabule, ktorá by tu mala visieť.
Chcel
som len povedať, že ten text je taký
všeobecný a tak
nič
nehovoriaci, že podľa mojej mienky prijať takýto text by
bolo
dehonestujúce pre všetky obete, o ktorých tu celý deň
dnes
hovoríme.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Tarnóczy.
Poslanec A. Tarnóczy:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
využívam právo predkladateľa na záverečné
slovo, dovoľ-
te
mi preto niekoľko myšlienok k pripomienkam a k prerokúva-
nej
kauze.
Z diskusie som získal dojem, že veľa z nás podľa poli-
tickej orientácie
už prišlo pripravených do tejto sály
s
rozhodnutím, že si nedali prácu počúvať
či už moje úvodné
slovo,
alebo neskontrolovali si predložené zmeny,
ktoré sme
oproti
pôvodnému návrhu zákona
prepracovávali niekoľko dní
v
ústavnoprávnom výbore a pod ktorým autorstvo
by sme mohli
podpísať
aj vám, pán Čarnogurský. Vaše slová, že
pokiaľ náš
návrh
zákona nebude prijatý, budete hlasovať
a prijmete náš
návrh
zákona, si pamätám a vychádzal som z
toho aj pri tom,
keď
som potvrdzoval svoju vôľu. A v úvode
som tiež povedal,
že
sme sa nešli radiť do klubu, že Brňák a Tarnóczy s Konfe-
deráciou
politických väzňov využili svoje právo ako poslanci
a
predkladajú tento návrh zákona
na odsúdenie minulosti
a
výstrahu pre budúcnosť, ako memento,
aby sa niečo, čo už
tu
bolo, nemohlo opakovať. Tým odpovedám
aj vám, pán Kováč,
pretože
ste hľadali túto vetu alebo túto
myšlienku, túto
ideu,
a tá je predsa leitmotívom celého mnou predloženého
návrhu
zákona.
Nepovažujem tento návrh za akt pomsty,
ale za zhodnote-
nie
určitého obdobia a podielu konkrétnych ľudí, či systému,
ktorý
vytvorili, mechanizmov, ktoré na to
používali, preto-
že
nič - ako som uviedol - podobného svet
nezažil. Padli tu
niekoľkokrát slová nacizmus a fašizmus, ale len obyčajné
čísla,
inventúra obetí nám povie, kto viac a čím je to.
Vystúpenie pána poslanca Šimka považujem
za odvedenie
pozornosti
od prerokúvanej kauzy. Veľmi ľutujem,
že ste vy-
užili,
ak je to tak možné povedať - skôr zneužili situáciu
prerokúvanej
kauzy nato, aby ste prihrievali svoju politickú
polievku.
Ja som nemyslel na to, alebo nechcel som týmto ná-
vrhom
zákona hovoriť o tom, čo je teraz, alebo čo bude v bu-
dúcnosti,
chcel som hovoriť o tomto konkrétnom
návrhu záko-
na,
ktorý sa zaoberá komunistickou érou. Preto veľmi, veľmi,
veľmi
som proti tomu, čo ste povedali, že ste
odviedli celý
smer
ďalšej diskusie aj prerokúvania tohto návrhu zákona.
Súhlasím preto s tým, čo povedal tu po
vás v pripomien-
ke
pán Brňák, beriem to na seba. Samozrejme, na mňa potom
nemôže
platiť, čo ste povedali naňho, ale to, čo povedal Br-
ňák
ohľadne využitia, alebo toho, či
pasuje, alebo nepasuje
dnešný
termín, a komu pasuje, a prečo áno a prečo nie, teraz
týmto zákonom beriem na seba. Znovu chcem povedať, že ma
viedlo
k tomu moje osobné životné poznanie a
že naďalej po-
važujem
za jeden z hlavných dôvodov, prečo som vôbec poslan-
com
Národnej rady, aby sme mohli priehradu
k tomu, čo sa tu
stalo,
urobiť pre budúcnosť ako zákonodarcovia.
Pán
poslanec Glinský, sme
koaliční partneri, napriek
tomu
neviem pochopiť, či zaregistrovanie toho, že bol tu no-
vember
1989, že v Európe a vo svete nastali
zmeny, akceptu-
jete,
alebo nie. Pokiaľ váš názor poznajú vaši voliči a zvo-
lili
vás, samozrejme, rešpektujem to, nemôžem nič k tomu po-
vedať,
len to, že to akceptujem.
Pán poslanec Barna, prepáčte, je možné porovnávanie
po-
rovnateľného,
teda porovnávať inkvizíciu s tým, o čom
hovo-
ríme
- prosím vás, 92 miliónov, ak berieme kmérov, takže nie
je
o čom.
Pán
poslanec Fico, začali ste svojím vekom. Z môjho
postu
a z mojej životnej skúsenosti nemôžem s
tým už od pr-
vej vety súhlasiť už len preto, že viem, že na prihlášku
alebo
k prihláške, alebo k úspešnému prijatiu na vysokú ško-
lu
bolo treba aj desať bodov, teda za
stranícku príslušnosť
predkov alebo rodičov, že odporúčania orgánov,
ktoré boli
a
museli byť dané na právnickú fakultu, medziiným aj na iné,
samozrejme,
ale zvlášť na právnickú fakultu, vás zo všedného
priemeru
vylučovali, teda nie je pravda, že nepomohol, ani
neublížil. Nesúhlasím.
To, samozrejme, platí pre všetkých,
ktorí svoje postoje teraz modifikujú tak, ako
modifikujú,
napriek tomu, že
na základe absolvovaných
štúdií vlastne
v
porovnaní s mojimi kolegami z väzníc sa nemôžu dávať do
súvislosti.
Rozhodnutie o vrátení z väznice na OV
KSS bolo,
nemohli
ani do učilišťa, teda vtedy to boli
štátne pracovné
zálohy.
Takže nemôžem akceptovať takto podložený výklad.
K tomu, čo ste povedali, pán poslanec
Fico, k zločinec-
kej
organizácii, alebo k tomu názvu, mám protiotázku. Ako
nazvať
teror, vraždy, ak to ozaj organizovali
pod hlavičkou
straníckych
orgánov? Hovorili ste o Norimbergu. Medzi gesta-
pom
a SS je tu analógia medzi ŠtB a milíciou, hoci zatiaľ
-
to chcem tu zdôrazniť - nebol Norimberg k tejto otázke,
možnože
to nebude Norimberg, ale ako Konfederácia politic-
kých
väzňov celej Európy postkomunistických
štátov vyvíjame
politiku
týmto smerom, aby zhodnotenie tejto
doby na medzi-
národnej
úrovni s ideou Norimbergu tu existovalo.
Filozofia, že využívam juristiku
na ochranu a obranu
bezprávia,
a to úplne až na dno - takže mal by som
tomu ro-
zumieť,
že sa tu vôbec nič nestalo, že to bolo
malé potknu-
tie,
malé intermezzo len tak, že sme vystúpili a nastúpili
do
druhého vlaku? Veď to nie je pravda. Veď tretina tohto
národa
je tým poznačená. Veď 275 tisíc ľudí to
má za sebou.
Nechápem
filozofiu, ktorou toto chcete alebo
viete posudzo-
vať. Presvedčil ma však záver vášho
vystúpenia, aké bolo
kvalitné
školstvo a v čom všetkom bola kvalita
minulého re-
žimu.
Už som tu raz na túto tému vystúpil.
Máme porovnateľ-
né
alebo boli porovnateľné režimy, ktoré v
sociálnej oblas-
ti
urobili ešte viac. Aj dnes tu odznelo
na adresu pána Pi-
nocheta,
že má makro- a mikroekonomické výsledky vynikajúce,
svetové,
jeho režim však svetová populácia považovala za fa-
šistický alebo veľmi podobný tomuto výrazu, alebo tomu, čo
ten
výraz znamená. A potom v Nemecku, NSDAP z nezamestnaných
chudákov urobila
najprosperujúcejšiu
robotnícku triedu.
Nechcel
by som sa dostať do týchto porovnaní,
lebo svetoná-
zor občana alebo človeka má vychádzať z
jeho hierarchie
hodnôt,
tak ako ich má uložené. A keď tam nemá slobodu na
prvom
mieste, tak neviem, kam sa chceme
zaradiť alebo kam
chceme,
aby sme sa dostali ako populácia, ako Slováci. Je to
veľmi
nebezpečné, ako už povedal - ak dovolíte - odcitujem
pána Kanota:
"Najnebezpečnejší pre ľudstvo
sú tí, ktorí
všetko
vedia, a tragédia je to, že tomu veria."
Pánu Hrnkovi - história: Porovnávali ste tiež neporov-
nateľné,
nemáme si odkiaľ zobrať príklad. Budem mať jednu
kacírsku otázku. So
štúdiom a s vedomosťami, ktoré veľmi
cielene
dané socialistickým školstvom boli
podmienkou vašej
promócie,
ako bude vyzerať história, ktorú budete
spracová-
vať?
Bude ozaj objektívna?
Pani Rusnákovej chcem povedať toľko, že môj osobný ná-
zor
a to, čo je v predloženom návrhu, je skutočne determino-
vané
mojou vlastnou životnou skúsenosťou, a
preto sa snažím
pomenúvať veci a
javy, ktoré sa uskutočnili, tak ako
sa
uskutočnili.
Ak nájdete preto výhodné alebo vhodné juristic-
ké
vyjadrenie, budem veľmi rád, že mi pomôžete, alebo nám,
predkladateľom.
Pánu Weissovi len toľko, že ak niet skutočne čo súdiť,
potom
sa niet za čo ani ospravedlňovať. Ale rád by som počul
alternatívu,
ako vyriešiť tento problém. Ten tu je, aj keď
ho
zahovoríme.
Nemyslím si, pán Derfényi, že napätie
vyvolávame v spo-
ločnosti návrhom tohto zákona. To napätie
je aj z iných
a
omnoho viac z iných dôvodov. Možno aj preto, že sa nevieme
dohovoriť
ani na základných principiálnych
otázkach zhodno-
tenia
minulosti alebo načrtnutia vízií
budúcnosti tohto ná-
roda,
štátu. Všetko ostatné, spôsoby,
akou cestou alebo na
akom
vozíku tam pôjdeme, sme si mohli rozdeliť do politic-
kých
skupín, ale cieľ by sme už mali mať skutočne len jeden,
ten
najdôležitejší pre nás.
Pani Zelenayová - vraciam sa k tomu, čo nebolo porozu-
mené
vo vedomí, že komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne
presadzovali,
kto sú to. Chcem odpovedať vo filozofii
pred-
kladateľa:
všetci, ktorí ovládali výkonnú moc. Bolo to pred-
sa
v ústave a v cieľoch režimu, ktorý to presne špecifikoval
aj
v už spomínaných zákonoch, ktoré predával. To je všetko.
K tomu, aby sme uznali, alebo neuznali
revolúciu, alebo
transformáciu
ľudskej duše, aby sme zvládli to, aká zmena
cez
Európu a cez svet prešla, budeme veľmi potrebovať nad-
hľad. Vraciam sa
preto k samým prvým slovám: Nie pomsta,
jednoducho
potreba čistého stola pre tých, ktorí prídu pre
nás
a po nás.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
predkladateľovi pánu Tarnóczymu
za záverečné
slovo.
Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
(Nikto.)
Vyhlasujem rozpravu o šestnástom bode
programu za skon-
čenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť alebo žiada si záverečné
slovo
spoločný spravodajca pán Hrušovský?
Poslanec P. Hrušovský:
Nie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozme-
ňovacích
a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného
spravo-
dajcu pána
poslanca Hrušovského, aby
hlasovanie uvádzal
v
zmysle spoločnej správy a výsledkov
rozpravy. Nech sa pá-
či.
Prosím, pán Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, za klub KDH prosím,
respektíve žiadam
pred
záverečným hlasovaním, to znamená po
prijatí alebo ne-
prijatí
všetkých pozmeňovacích návrhov, 15-minútovú prestáv-
ku.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Veď sme teraz mali prestávku pol hodinu.
Poslanec F. Mikloško:
Ale toto súvisí s iným. Vzhľadom na to, ktoré pozmeňo-
vacie
návrhy budú prijaté, alebo nebudú
prijaté, pred záve-
rečným
hlasovaním žiadame 15-minútovú prestávku.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Bugár, nech sa páči.
Poslanec B. Bugár:
To isté.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán Hrušovský, uvádzajte
hlasovanie.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
v rozprave vystúpilo celkove 10
poslancov, z toho traja
s
pozmeňovacími návrhmi. Ako prvý
vystúpil pán poslanec Cu-
per, ktorý predniesol k predloženému návrhu
zákona, tlač
241,
v znení spoločnej správy, tlač 241a, tieto pozmeňovacie
návrhy:
V odseku 2 preambuly zákona nahradiť
slová "obete komu-
nistického
systému" a zmeniť celý tento text preambuly s no-
vým
textom "vyjadriť mimoriadnu úctu
obetiam komunistického
systému".
Chcem sa opýtať pána poslanca Cupera, či o jednot-
livých
pozmeňovacích návrhoch, ktoré sú pozmeňovacími návrh-
mi
k preambule v tlači 241a, žiada hlasovať
oddelene, alebo
o
návrhu preambuly hlasovať ako celku.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Žiadam hlasovať osobitne aj o návrhoch
preambuly.
Poslanec P. Hrušovský:
V tom prípade, pán podpredseda, by som vás prosil, aby
ste
dali hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu, ktorý pred-
niesol
pán poslanec Cuper.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Malý moment, ešte má pripomienku pán
poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, chcel
by som len upozorniť, že pán
poslanec
Hrušovský ako spravodajca nie celkom presne uviedol
prvý
pozmeňovací návrh pána poslanca Cupera. Tento hovorí:
v
druhom odseku preambuly nahradiť slová "oceniť obete" slo-
vami
"vyjadriť mimoriadnu úctu
obetiam". To kvôli spresne-
niu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, tak je to, pán poslanec Hrušovský.
Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Chcem len pripomenúť, že procedurálne sa
pokračuje tak,
že
najprv sa schvaľuje spoločná správa ústavnoprávneho výbo-
ru,
potom pozmeňovacie návrhy. My sme začali s pozmeňovacími
návrhmi.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Boli pozmeňovacie návrhy z
výborov?
Nech sa páči, pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Poukazujem v danom prípade
možno na akúsi atypickosť
tohto
prípadu, ale dávam do pozornosti pánu
poslancovi Ben-
číkovi
aj plénu Národnej rady Slovenskej republiky schválený
program tejto
schôdze. Podľa schváleného
programu tejto
schôdze
sme schválili bod pod názvom - návrh skupiny poslan-
cov
Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o nemorálnosti a protipráv-
nosti
komunistického systému, tlač 241, v
znení - podotýkam
-
v znení, ako je uvedené v správe Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 241a.
Atypickosť
daného
prípadu spočíva v tom, že program,
ktorý je schvále-
ný,
vychádza z pôvodného originálneho materiálu, ktorý tvorí
text
uznesenia ústavnoprávneho výboru, ktorý tvorí kompaktný
nový
návrh, ktorý získal po istom kompromise novú podobu.
Čiže
chcem len uviesť a pripúšťam, že ide o atypickosť tohto
prípadu,
že pôvodným materiálom je tlač 241a, to znamená, že
nie
je potrebné dať hlasovať o tomto materiáli ako o spoloč-
nej
správe. A domnievam sa, že treba dať hlasovať normálne
o
pozmeňovacích návrhoch, ktoré vzišli z tejto rozpravy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Prepáčte, bavíme sa o procedurálnych otázkach. Ja nie
celkom môžem súhlasiť s pánom poslancom
Brňákom, pretože
pôvodný
návrh predložili páni poslanci Brňák a
Tarnóczy ako
tlač
241. Potom prebehlo zasadnutie
ústavnoprávneho výboru,
na
ktorom boli prijaté pozmeňovacie
návrhy, čiže vlastne to
sú
pozmeňovacie návrhy, ktoré sa mali objaviť v spoločnej
správe.
Sú to pozmeňovacie návrhy ústavnoprávneho výboru, to
nie
je súčasť tlače, ktorú predložili do
parlamentu pán po-
slanec
Brňák a pán poslanec Tarnóczy. Myslím si, že by sa
malo
hlasovať opätovne v pléne, ak ich chceme mať zaradené
do
tohto návrhu zákona, o pozmeňovacích návrhoch schválených
v
ústavnoprávnom výbore.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
mám
jednu otázku: Kto je vlastne navrhovateľom tohto
zákona?
Ústavnoprávny výbor, alebo autori,
ktorí sú uvedení
v
pôvodnej tlači?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Ďakujem. Pán Brňák, nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Môžem mať otázku, nechcem pingpongovým spôsobom vracať
túto diskusiu tam, kde nepatrí, prečo potom
toto plénum
schválilo taký program, aký je, pretože z uvedeného bodu
jednoznačne
vyplýva, že svojím hlasovaním toto plénum roz-
hodlo
tak, že pôvodným materiálom je vlastne tlač 241a. Sta-
čí, keď
si každý z
nás prečíta schválený program
tejto
schôdze.
Poukazujem na to, že ide o atypickosť v
danom prí-
pade. V súvislosti s tým, čo uviedol pán poslanec Fico,
chcem
uviesť, že materiál pod tlačou 241a tvorí kompaktný,
úplný
celok. Nejde o pozmeňovacie alebo doplňovacie návrhy
ústavnoprávneho výboru,
ale ide o
kompaktný, kompletný,
úplný
celok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán spoločný
spravodajca, uvá-
dzajte
hlasovanie.
Poslanec P. Hrušovský:
Tak ako som uviedol, pán podpredseda, treba dať hlaso-
vať
o prvom pozmeňovacom návrhu pána
poslanca Cupera, ktorý
som už predniesol a prečítal. Odporúčam
hlasovať o tomto
pozmeňovacom
návrhu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Prosil by som však pána poslanca
Cupera, aby
presne
uviedol tento návrh, lebo bol skreslený.
Poslanec P. Hrušovský:
Ja
som ho už prečítal: v druhom odseku preambuly nahra-
diť
slová "oceniť obete"
slovami "vyjadriť mimoriadnu úctu
obetiam".
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem,
budeme hlasovať o
pozmeňovacom návrhu pána
poslanca
Cupera.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňovací návrh pána poslanca
Cupera sme prija-
li.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Hrušovský:
Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Cupera bol k od-
seku
5 preambuly, kde navrhol nahradiť slová "komunistického
systému"
slovami "totalitných systémov".
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o druhom
pozmeňovacom návrhu
pána
poslanca Cupera. Pán spoločný spravodajca, čo odporúča-
te?
Poslanec P. Hrušovský:
Neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, hlasujeme.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj tento pozmeňovací návrh sme prijali.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďalší pozmeňovací návrh smeruje k odseku 6 preambuly,
kde
pán poslanec Cuper navrhuje vypustiť
slová "jej vedenie
i
členovia". Potom by odsek 6 znel: "Uvedomujúc si povinnosť
vyrovnať
sa s komunistickým totalitným režimom vyhlasuje, že
Komunistická
strana Československa a jej odnož
Komunistická
strana
Slovenska sú zodpovedné za spôsob vlády
v našej kra-
jine."
Ďalší text zostane tak, ako je uvedený v pôvodnom ná-
vrhu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o treťom
pozmeňovacom návrhu
pána
poslanca Cupera. Pán spoločný spravodajca, odporúčate
prijať
alebo neprijať?
Poslanec P. Hrušovský:
Nechám na voľné rozhodnutie snemovne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán spravodajca to necháva na voľnú úvahu
poslancov.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj tento pozmeňovací návrh bol prijatý.
Ďakujem.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďalší pozmeňovací návrh k tomu istému odseku preambuly
znie - ospravedlňujem sa, ale pán poslanec Cuper to ešte
v
poslednej chvíli upravoval.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
V odseku 6 preambuly vypustiť slová
"za teror vykonáva-
ný
proti nositeľom iných názorov než aké
zodpovedali učeniu
marxizmu-leninizmu,
za devastáciu hospodárstva," tam by bola
čiarka a ďalej
by sa pokračovalo "za zničenie tradičných
hodnôt
vlastníckeho práva, za..."
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Poslanec J. Cuper:
Ešte raz: v odseku 6 preambuly vypustiť
slová "za teror
vykonávaný
proti nositeľom iných názorov než aké zodpovedali
učeniu marxizmu-leninizmu, za
devastáciu hospodárstva,"
-
tam by bola čiarka a pokračovalo
by sa normálne ďalším
textom.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o štvrtom pozmeňovacom návrhu
pána
poslanca Cupera. Pán spoločný spravodajca, váš návrh?
Poslanec P. Hrušovský:
Návrh neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán spravodajca neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďalší pozmeňovací návrh týkajúci sa preambuly smeruje
k
odseku 9 preambuly, ktorý pán poslanec Cuper navrhuje celý
zmeniť
a nahradiť textom "porušovali
občianske práva a slo-
body".
Návrh neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o piatom
pozmeňovacom návrhu
pána
poslanca Cupera. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča
prijať.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Ani tento pozmeňovací návrh neprešiel.
Poslanec P. Hrušovský:
Posledný pozmeňovací návrh týkajúci sa preambuly v od-
seku
10 nahradiť slovo "porušoval" slovom "porušovali", teda
znel
by: "porušovali základné princípy
demokratického práv-
neho štátu, medzinárodné zmluvy i
svoje vlastné zákony".
Nechávam
na rozhodnutie snemovne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o šiestom pozmeňovacom návrhu
pána
poslanca Cupera. Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Niečo tam vypadlo. Návrh je: obdobne v
celom texte pre-
ambuly
nahradiť tvary slovies v tretej osobe jednotného čís-
la
tvarmi v tretej osobe množného čísla. To je v podstate
gramatická
pripomienka.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, budeme hlasovať.
Ďakujem.
Prítomných je 74 poslancov, asi sa nestačili
prezentovať.
Budeme znova hlasovať o šiestom pozmeňovacom
návrhu pána poslanca Cupera. Pán spoločný
spravodajca nechá-
va na vôľu poslancov.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca
Cupera nepre-
šiel.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďalší
pozmeňovací návrh pána
poslanca Cupera sa týka
§
1 ods. 1, kde navrhuje nahradiť
doterajší text novým tex-
tom
tohto znenia: "Režim založený na komunistickej ideoló-
gii, ktorý rozhodoval o riadení štátu a
osudoch občanov
v
bývalom Československu od 25. 2. 1948 do 17. 11. 1989, bol
odsúdeniahodný."
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o siedmom pozmeňovacom návrhu pána po-
slanca
Cupera. Čo odporúčate, pán spoločný spravodajca?
Poslanec P. Hrušovský:
Návrh neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento pozmeňovací návrh sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďalší pozmeňovací návrh sa týkal ustanovení § 3 a 4,
ktoré
potom neskôr pán poslanec Cuper upravil tým, že netrvá
na
vypustení § 4, ten by zostal tak, ako je v pôvodnom znení
navrhnutý
v tlači 241a, a navrhuje vypustiť ustanovenia § 3.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pardon, ale ja som tam ešte dal
pozmeňovací návrh k od-
seku
2 § 1. Môžem to spresniť?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči.
Poslanec P. Hrušovský:
V § 1 ods. 2 nahradiť slovo "zločinnou" slovami "ktorá
nezabránila
svojim členom a ich pomáhačom páchať
zločiny,
a
to aj na ľudských právach a slobodách. To myslíte?
Poslanec J. Cuper:
Áno.
Poslanec P. Hrušovský:
Ja som bol toho názoru, že v druhom
vystúpení ste tento
váš
pozmeňovací návrh stiahli.
Poslanec J. Cuper:
Nie, ja som nič také nehovoril.
Poslanec P. Hrušovský:
Potom musíme o ňom hlasovať. Návrh neodporúčam prijať.
Nový
odsek 2 v § 1 by potom znel:
"Komunistická strana Čes-
koslovenska
ako aj Komunistická strana Slovenska
bola orga-
nizácia, ktorá nezabránila svojim členom a ich pomáhačom
páchať
zločiny, a to aj na ľudských právach a slobodách."
Poslanec J. Cuper:
Áno, ale nie "organizácia", ale
"organizáciou".
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom
pozmeňovacom návrhu
pána
poslanca Cupera. Pán spoločný
spravodajca, aký je váš
návrh?
Poslanec P. Hrušovský:
Návrh neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Tento pozmeňovací návrh sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďalší pozmeňovací návrh sa týka § 3,
ktorý pán poslanec
navrhuje
vypustiť celý, tak ako je uvedený v návrhu. Neodpo-
rúčam
ho prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Ďalší pozmeňovací návrh pána poslanca
Cupera
pán
spoločný spravodajca neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Hrušovský:
Posledný pozmeňovací návrh pána poslanca
Cupera sa týka
§
7, kde
navrhuje upraviť text nasledovne: "Zodpovednosť
a
spoluzodpovednosť na spáchaných
zložinoch je založená na
zásade
individuálnej zodpovednosti."
Nasledujúci text upra-
viť
nasledovne: "Tých, ktorí sa trestných činov dopustili,
ktorí komunistický režim presadzovali ako funkcionári...".
(Hlasy
v sále.) Pán poslanec vo svojom pozmeňovacom návrhu
nenavrhuje
vypustiť zvyšok § 7. Tu je pozmeňovací návrh pána
poslanca.
Poslanec J. Cuper:
Môžem návrh spresniť?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
"Zodpovednosť a
spoluzodpovednosť na spáchaných zloči-
noch
je založená na zásade individuálnej zodpovednosti tých,
ktorí
sa trestných činov dopustili." Zvyšok sa vypúšťa.
Poslanec P. Hrušovský:
Ale zvyšok ste nenavrhli vypustiť, pán poslanec. Tu je
písomný
pozmeňovací návrh, ktorý ste
predložili, pán posla-
nec.
Poslanec J. Cuper:
Áno, lenže ja som ho modifikoval v
druhom vystúpení,
pretože
tak sme sa dohodli, že ho budem modifikovať.
Poslanec P. Hrušovský:
Ale nie § 7.
Poslanec J. Cuper:
Myslím, že som ti ho aj napísal
ešte raz na osobitný
papier.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán predsedajúci, trvám na pôvodnom pozmeňovacom návr-
hu,
ktorý predniesol pán poslanec
Cuper, kde nenavrhol vy-
pustiť
text, ktorý by nasledoval po tom texte, ktorý navrhol
doplniť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pokoj, vážení. Pán poslanec
Fogaš, nech sa pá-
či.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Myslím
si, že spravodajca nemôže trvať
na návrhu,
s
ktorým nesúhlasí sám predkladateľ,
takže sa domnievam, že
to
je formulácia, ktorá je neprijateľná.
Spravodajca je na-
to,
aby uviedol hlasovanie o návrhoch,
ktoré predložili tí,
ktorí
dávajú pozmeňovacie návrhy. A keď pán dr. Cuper trvá
na
svojom návrhu v znení, ktoré predniesol, o tom sa môže
hlasovať,
o ničom inom.
Ďakujem.
Poslanec P. Hrušovský:
Ale môže sa hlasovať, pán poslanec, len o tom, čo bolo
prednesené
ako pozmeňovací návrh v rozprave. Či pán poslanec
už
teraz na tom trvá, alebo netrvá, to je
jeho problém, ale
je fakt, že
v rozprave bol prednesený pozmeňovací návrh
v
tom znení, ako som ho prečítal. Žiadam
vás, aby ste dali
hlasovať
o tomto pozmeňovacom návrhu. Neodporúčam ho prijať.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ale veď on predniesol pozmeňovací návrh v
podobe, ktorú
potom
spresňoval, pretože takisto som tu sedel a písal som
si,
aké sú pozmeňovacie návrhy.
Poslanec P. Hrušovský:
V druhom vystúpení pán poslanec Cuper
nespresňoval § 7.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ja tu mám pôvodný text, ktorý som čítal,
keď som vystú-
pil
prvýkrát. Samozrejme, že to mám
prečiarknuté, takže som
to
nemohol čítať. Mohlo sa stať, že to sekretárka nenapísala
do
pozmeňovacích návrhov, ale rozhodne
som to tu prečítal.
Môžeme
si ísť zobrať záznam.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre. Nech sa páči, budeme hlasovať o
pozmeňovacom ná-
vrhu
pána poslanca Cupera. Nech sa páči, ešte raz ho uveďte,
pán
poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
No, § 7 by mal znieť takto:
"Zodpovednosť a spoluzodpo-
vednosť
na spáchaných zločinoch je založená na
zásade indi-
viduálnej
zodpovednosti tých, ktorí sa trestných činov do-
pustili."
Tam by nasledovala bodka a zvyšok textu
sa má vy-
pustiť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom
pozmeňovacom návrhu.
Poslanec J. Cuper:
A ostatné paragrafy, samozrejme,
prečíslovať.
Poslanec P. Hrušovský:
Návrh neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento pozmeňovací návrh pána poslanca
Cupera sme prija-
li.
Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec
Šimko, ktorý na-
vrhol
pôvodný text preambuly návrhu zákona nahradiť nasledu-
júcim
textom: "Národná rada Slovenskej republiky vedená úsi-
lím
oceniť obete komunistického a každého zločinného režimu,
priznať
im významný podiel na obnove slobody a demokracie,
uložiť
do pamäti národa utrpenie a obete tisícov občanov,
zamedziť,
aby nikdy nedošlo k pokusom o obnovu komunistické-
ho alebo obdobného zločinného režimu v
akejkoľvek podobe
a
uvedomujúc si povinnosť vyrovnať sa s
komunistickým tota-
litným
režimom a jeho stále prežívajúcim dedičstvom vyhlasu-
je, že Komunistická strana
Československa a Komunistická
strana
Slovenska, ako aj tí, ktorí sa po roku
1989 pokúšajú
znovu
ožívať metódy jej politiky, sú zodpovední za spôsob
vlády
v našej krajine od roku 1948, a to najmä za cieľavedo-
mé
ničenie tradičných hodnôt
európskej civilizácie, národ-
ných
a náboženských práv, za úmyselné porušovanie ľudských
práv
a slobôd, za justičné zločiny vykonané v politických
procesoch,
za teror vykonávaný proti nositeľom iných názo-
rov,
než aké zodpovedali tomu, čo hlásala, či hlása vládna
politická
garnitúra, za devastáciu hospodárstva,
za zneuží-
vanie
výchovy, vzdelávania, vedy, kultúry a masovokomunikač-
ných
prostriedkov na politické a ideologické účely.
Národná rada Slovenskej republiky si je vedomá, že pre
komunistický
režim a pre tých, ktorí sa jeho metódy
usilujú
oživovať,
je charakteristické nedávať
občanom možnosť slo-
bodne
vyjadriť politickú vôľu, nútiť ich
verejne vyhlasovať
svoj
súhlas aj s tým, čo považujú za klamstvo a za zločin,
a
to prenasledovaním alebo hrozbou
perzekúcie voči ním sa-
motným,
rodinám a blízkym, porušovať základné zásady demo-
kratického právneho
štátu, medzinárodné zmluvy
i svoje
vlastné zákony, zneužívať na prenasledovanie
mocenské ná-
stroje,
a to najmä obmedzovaním osobnej slobody, žalárovaním
vo
väzniciach a táboroch nútených prác, používaním brutál-
nych vyšetrovacích metód, ba i
vraždením a popravovaním,
zraňovaním
i usmrcovaním občanov pri pokusoch o
útek do za-
hraničia,
využívaním spravodajskej služby a iných štátnych
orgánov
a zložiek na nezákonné zasahovanie do
práv a slobôd
občanov,
ako i zabezpečovaním beztrestnosti pre
tých, ktorí
sa
tohto zasahovania dopúšťali, násilným
zadržiavaním pred-
staviteľov
cirkví a náboženských spoločností v sústreďova-
cích
táboroch, ako aj ďalším obmedzovaním ich slobôd, násil-
ným
vysťahovávaním občanov v akcii B,
bránením v práve slo-
bodne vycestovať do zahraničia, ako i v práve slobodného
návratu
do svojej vlasti, zneužívaním pomocných
technických
práporov
na svojvoľné predlžovanie výkonu základnej vojen-
skej
služby, v roku 1968 v spojení s cudzou mocnosťou a za
pomoci okupačných vojsk dlhodobým prenasledovaním
občanov
vedených
na osobitných zoznamoch spolu s ich
rodinnými prí-
slušníkmi, odnímaním
práv, ktoré sú podľa medzinárodných
zmlúv
neodňateľné a nescudziteľné, privilegovaním svojmu re-
žimu
blízkych občanov pred ostatnými občanmi, obmedzovaním
slobody
prejavu, práva na informácie, slobody spolčovania,
zhromažďovania, petičného práva, slobodnej súťaže politic-
kých
síl a mnohých ďalších práv a slobôd uzniesla sa na tom-
to
zákone.
Keďže, pán podpredseda, aj ďalšie
pozmeňovacie návrhy
týkajúce
sa § 1, 2 a 3 súvisia so zmenou návrhu
na preambu-
lu,
odporúčam, aby som tieto pozmeňovacie návrhy, týkajúce
sa
týchto paragrafov, predniesol teraz a
odporúčam, aby sme
hlasovali o tomto
pozmeňovacom návrhu pána
poslanca Šimka
spoločne.
Teda § 1 navrhuje pán poslanec Šimko
zmeniť takto:
"§ 1
(1) Spôsob uplatňovania moci vychádzajúci
z komunistic-
kej ideológie,
ktorý začal rozhodovať
o riadení štátu
a
o osudoch občanov v bývalom Československu od 25. februára
1948,
je vždy zločinný, nelegitímny a zavrhnutiahodný."
(2)
Komunistická strana Československa, Komunistická
strana
Slovenska, rovnako ako všetky politické organizácie
podnecujúce
akúkoľvek formu rasovej, triednej, či národnost-
nej
nenávisti sú vždy zločinnými organizáciami a režim, kto-
rý
utvárajú, je vždy zločinný."
§ 2 navrhovaný pánom poslancom Šimkom bol
tohto znenia:
"§ 2
(1) Odpor občanov proti komunistickému a akémukoľvek
zločinnému režimu,
prameniaci v demokratickom presvedčení,
prejavujúci
sa odbojom, pomocou prenasledovaným alebo inou
činnosťou
vo vnútri štátu alebo v zahraničí, samostatne ale-
bo
v spojení s demokratickou
mocnosťou, je vždy legitímny,
morálne
oprávnený a je hodný úcty.
(2) Každý, kto bol komunistickým alebo akýmkoľvek zlo-
činným režimom nespravodlivo postihnutý, prispieva k jeho
pádu
ako k znovunastoleniu demokracie
na Slovensku a nepo-
dieľa
sa na jeho zločinoch, patrí mu za to vďaka."
Novonavrhované znenie § 3 je nasledovné:
"§ 3
Vo vstupnej hale Národnej rady Slovenskej republiky sa
umiestni
tabuľa s textom: "Tí, čo aktívne
alebo svojím utr-
pením
bojovali, bojujú, či budú bojovať proti komunistickému
alebo akémukoľvek zločinnému režimu, majú zásluhu na jeho
páde
a na znovunastolení demokracie na Slovensku, patrí im
za
to vďaka."
Posledná zmena, ktorú predniesol pán
poslanec Šimko, sa
týka
§ 4, kde navrhuje v texte vypustiť dátum "do 29. decem-
bra
1989".
Ako
spoločný spravodajca odporúčam
tento pozmeňovací
návrh
schváliť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána
poslanca
en bloc. Pán spoločný spravodajca ich odporúča pri-
jať.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Pozmeňovacie návrhy pána poslanca Šimku
sme neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Hrušovský:
S posledným pozmeňovacím návrhom
vystúpila pani poslan-
kyňa
Lazarová, ktorá navrhuje zmeniť názov
zákona a navrhu-
je,
aby zákon znel: "Návrh zákona o morálnom zadosťučinení
osobám
prenasledovaným počas komunistického režimu". Neod-
porúčam
prijať tento návrh.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca ná-
vrh
neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.
Ani tento pozmeňovaní návrh sme
neprijali.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Hrušovský:
Pán podpredseda, hlasovali sme o všetkých prednesených
pozmeňovacích
návrhoch k textu navrhovaného zákona. Ešte pa-
ni
poslankyňa Gbúrová navrhla návrh na
uznesenie, ale odpo-
rúčam,
aby sme o ňom hlasovali až po záverečnom hlasovaní.
(Hlasy
v sále.) Pani poslankyňa svoj návrh zatiaľ nestiahla.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
O jej uznesení budeme hlasovať až po schválení zákona.
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predsedajúci,
žiadam, aby bol na základe prijatých pripomienok a po-
zmeňovacích
návrhov vypracovaný čistý text zákona, aby nám
bol
predložený a až potom aby sme pristúpili k hlasovaniu
o
celom zákone, pretože sa obávam, že na základe všetkých
týchto
prijatých pripomienok zákon nie je celkom konzistent-
ný. Myslím si,
že by mal mať každý poslanec jasný text,
o
ktorom hlasuje. Navrhujem zaradiť hlasovanie na stredu rá-
no.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dávate to ako procedurálny návrh?
Poslanec J. Prokeš:
Áno, ako procedurálny návrh.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
O
tomto návrhu musíme
hlasovať. Prosím, vážení páni
poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca
Prokeša,
aby
všetci poslanci dostali pozmeňovacie
návrhy zapracované
do
zákona, aby dostali čistý text zákona a
aby bolo hlaso-
vanie
zaradené na stredu. Hlasujme o tomto návrhu.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento váš pozmeňovací návrh sme
neprijali, pán poslanec
Prokeš.
Vyhlasujem 15-minútovú
prestávku podľa požiadaviek
dvoch
klubov. O 14.30 hodine pokračujeme v rokovaní.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pani poslankyne, páni poslanci, pozývam vás do rokova-
cej
sály. Budeme pokračovať v hlasovaní o
návrhu zákona ako
celku.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
v súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení
schválených
zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Čo
odporúča pán spo-
ločný
spravodajca?
Poslanec J. Hrušovský:
Zákon
navrhujem prijať. Ale
prosím, aby ste zavolali
poslancov
DÚ.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Poslanci DÚ tu nie sú. Už idú, bývalí členovia strany,
tu
sú v plnej zbroji. Ďakujem.
Tak
ešte raz, vážené pani poslankyne, páni poslanci,
v
súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom po-
riadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení
schválených
zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
odporúča návrh zákona prijať.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
(Potlesk.)
Konštatujem, že sme schválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky
o nemorálnosti a protipráv-
nosti
komunistického systému.
Ďakujem, pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán
podpredseda, ešte nám
zostal návrh na uznesenie,
ktorý podala pani
poslankyňa Gbúrová. Chcem
upozorniť, že
tým,
že bol schválený zákon a zo zákona nebol prijatý pozme-
ňovací
návrh pána poslanca Cupera na vypustenie textu, ktorý
by
mal byť na tabuli umiestnenej vo
vestibule budovy Národ-
nej
rady, je bezpredmetné o tomto návrhu
hlasovať. Pani po-
slankyňa,
aby to bolo procedurálne čisté, sťahujete svoj ná-
vrh?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pani poslankyňa Gbúrová.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Je to vysvetlené presne, sťahujem svoj
návrh.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené panie poslankyne,
vážení paní poslanci,
ďalším
bodom rokovania je
všeobecná rozprava. Zatiaľ
nemám
žiadnu prihlášku do všeobecnej
rozpravy. Chce sa nie-
kto
prihlásiť?
(Nikto.)
Keďže nie, ďakujem vám všetkým za účasť a
končíme dneš-
né
zasadnutie 13. schôdze Národnej rady.
Pokračujeme v stredu o 10.00 hodine.
Štvrtý deň rokovania
13. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
7. februára 1996
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 13. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Schôdza bude postupovať podľa vopred dohodnutých bodov
programu,
to znamená, že začíname bodom 2, pokračujeme bodmi
13,
14, 15, 17, 18 a 19. Len pre istotu
vás chcem informo-
vať,
že predseda Národnej rady Slovenskej republiky dostal
vládny
návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, kto-
rým
sa dopĺňa zákon Národnej rady číslo
286/1992 Zb. o da-
niach
z príjmov v znení neskorších predpisov. Je pravdepo-
dobné,
že zajtra budú materiály odovzdané do
výborov Národ-
nej rady a
prípadne sa rozhodne o zaradení tohto bodu do
zajtrajšieho
programu. Teraz postupujeme normálnou cestou.
Skôr ako
budeme pokračovať v programe 13.
schôdze Ná-
rodnej
rady, dovoľte mi, aby som na dnešnom
rokovaní priví-
tal
Dr. Milana Karabína, predsedu Najvyššieho súdu Sloven-
skej
republiky (potlesk), ktorý sa na rokovaní schôdze Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky zúčastňuje po prvý raz. Ví-
tam
vás. Pri tejto príležitosti chcem pánu predsedovi Naj-
vyššieho
súdu Slovenskej republiky v mene svojom i v mene
nás
všetkých popriať v jeho významnej funkcii veľa pracov-
ných
úspechov.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa schváleného programu pristúpime k d r u h é m u
bodu
programu, ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo
92/1991 Zb. o podmien-
kach
prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších
predpisov.
Vládny
návrh zákona ste dostali
ako tlač číslo 311
a
spoločnú správu výborov ako tlač číslo 311a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní
minister pre správu a privatizáciu národného majet-
ku
Slovenskej republiky pán Peter Bisák.
Prosím pána minis-
tra,
aby sa ujal slova. Nech sa páči.
Minister
pre správu a privatizáciu
národného
majetku SR P. Bisák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
predkladám vám návrh zákona, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1991 Zb.
o
podmienkach prevodu majetku štátu na
iné osoby v znení
neskorších
predpisov. Návrhom zákona sa zavádza
nové znenie
§
10 ods. 7 a dopĺňa sa nový § 47 odsek c).
Podľa platného znenia § 10 ods. 7, ktoré
bolo schválené
ako
doplňovací poslanecký návrh, musí orgán príslušný na vy-
danie
rozhodnutia v rozhodnutí o privatizácii uložiť nadobú-
dateľovi privatizovaného majetku povinnosť umožniť zamest-
nancom
privatizovaného podniku účasť na jeho privatizácii,
a
to vo všetkých prípadoch, bez ohľadu na formu a rozsah
privatizovaného
majetku alebo právnu formu osoby nadobúda-
teľa.
V mnohých prípadoch je takéto rozhodnutie o privatizá-
cii
nerealizovateľné, ak napríklad rozhodnutie určuje povin-
nosť
umožniť zamestnancom nadobudnúť
34-percentný podiel na
základnom imaní a
zamestnanci nezaložili obchodnú
spoloč-
nosť,
alebo ak nadobúdateľom je fyzická osoba. Nové znenie
umožní,
aby bol každý predaj posudzovaný individuálne. Po-
sudzovať
sa bude odporúčanie zakladateľa a odborovej organi-
zácie
o určení podielu účasti zamestnancov na
privatizácii,
právna forma nadobúdateľa podľa toho, či ide o právnickú
alebo
fyzickú osobu, a podľa objemu a významu privatizované-
ho
majetku sa zabezpečí vhodná forma
účasti zamestnancov na
privatizácii
tak, aby všetci zamestnanci mali
možnosť nado-
budnúť
účasť na privatizácii.
Ďalej sa v zákone dopĺňa § 28 ods. 4
o slová "odsek 3
písm.
b)4", čo znamená, že pri
vzájomnom zúčtovaní príjmov
a
výdavkov Fondu národného majetku a
ministerstva sa za vý-
davky
fondu považujú výdavky použité na
podporu rozvojových
programov
Slovenskej republiky a budú teda
predmetom zúčto-
vania
z osobitného účtu ministerstva. V § 28 ods. 5 sa do-
pĺňa veta: "Ustanovenia § 10 sa použijú primerane" z toho
dôvodu,
aby fond mohol aj pri rozhodovaní o majetku fondu,
ktorý
nebolo možné privatizovať podľa pôvodného rozhodnutia,
zabezpečiť jeho
ďalšiu transformáciu. Táto
veta bola
v
pôvodnom znení zakotvená, ale nedopatrením bola zákonom
číslo
190/1995 Z. z. vypustená.
Doplnením nového § 47c sa dosiahne cieľ, aby minister-
stvo
mohlo majetok štátu, ktorý nebol doteraz privatizovaný,
prevziať
do svojej správy a následne zabezpečiť
jeho trans-
formáciu. Ministerstvo sa v tomto paragrafe splnomocnilo
vyhláškou
uverejnenou v Zbierke zákonov upraviť postup, kto-
rým
sa správa tohto majetku zabezpečí. V
súčasnosti vykoná-
vame
monitoring tohto majetku. Ukazuje
sa, že určitý objem
majetku
zostáva po ukončení malej privatizácie, ale i z veľ-
kej
privatizácie v bezprávnom stave. Je to problém, ktorý
podľa
môjho názoru treba akútne riešiť.
V
návrhu zákona sa
vykonávajú ešte niektoré drobné
legislatívno-technické
úpravy, ktorými sa odstraňujú nedos-
tatky
pôvodného znenia zákona.
Vážené dámy, vážení páni, z uvedených dôvodov, ako som
uviedol,
odporúčam vám predložený návrh zákona schváliť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu ministrovi Bisákovi.
Prosím spoločného
spravodajcu
výborov pána poslanca Miroslava Pacolu,
aby po-
dal
správu o výsledkoch prerokovania
vládneho návrhu zákona
vo
výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte
mi, aby som prečítal spoločnú správu výborov
Národnej
rady Slovenskej republiky číslo 311a.
Spoločná
správa Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky pre financie, rozpočet a menu,
Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie
a Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre pôdo-
hospodárstvo
o výsledku prerokovania vládneho návrhu
zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon
číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu
na
iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 311.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
z
18. decembra 1995 číslo 709
pridelil vládny návrh zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon
číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu
na
iné osoby v znení neskorších predpisov, na prerokovanie
do 19. januára
1996 Ústavnoprávnemu výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky pre financie, rozpočet a menu,
Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie
a Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre pôdo-
hospodárstvo.
Ako príslušný na skoordinovanie
stanovísk vý-
borov
Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným
roz-
hodnutím
predsedu Národnej rady Slovenskej
republiky určený
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie.
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
tlač
311, prerokovali v stanovenom termíne všetky výbory Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie o výsled-
ku
prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby
v znení neskorších predpisov, lebo
podľa § 48 ods. 1
zákona
Slovenskej národnej rady číslo 44/1989
Zb. o rokova-
com poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších
predpisov nevyslovila
s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých
členov výboru. Počet členov 17, prítomných 12 po-
slancov, za návrh
hlasovali 3 poslanci, proti hlasoval 1
poslanec,
hlasovania sa zdržali 8 poslanci.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor pre financie,
rozpočet
a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
pôdohospodárstvo vyslovili súhlas s
vládnym návrhom zá-
kona Národnej
rady Slovenskej republiky,
ktorým sa mení
a
dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu ma-
jetku
štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, a od-
porúčajú
ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so
zmenami
a doplnkami.
Po prvé - v článku I bod 1
v § 10 ods. 7 sa za slovo
"podniku"
vkladá čiarka a slová "a to".
Po druhé - článok I bod 1 v § 10 ods. 7 písm. b) znie:
"vydaním
zamestnaneckých akcií akciovou
spoločnosťou, ktorá
je
nadobúdateľom privatizovaného majetku
alebo jeho časti,
zamestnancom privatizovaného podniku, minimálne v
rozsahu
10
% jej základného imania".
Po tretie - v článku I bod 1 v § 10
odsek 7 písm. c)
znie:
"tým, že sa zamestnancom privatizovaného podniku umož-
ní
nadobudnúť minimálne 34-percentný
podiel na privatizova-
nom
majetku".
V článku I bod 3...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, prosil by som zachovať pokoj,
aby bolo dobre
počuť
rečníka.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Pacola:
Je návrh, aby sme to nečítali. Ja
rešpektujem tento ná-
zor.
Zmeny a doplnky uvedené pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7,
8
a 9 budem odporúčať na prijatie. Zmena, ktorá je uvedená
pod
bodom číslo 10 - ministerstvo zabezpečí riadnu správu
tohto
majetku a rozhodne o konečnom spôsobe
jeho usporiada-
nia
v spolupráci s Fondom národného majetku Slovenskej re-
publiky
alebo ministerstvom financií - tento návrh nebudem
odporúčať
prijať vzhľadom na to, že vyznačená časť bude rie-
šená samostatným
vykonávacím predpisom Ministerstva pre
správu
a privatizáciu národného hospodárstva
Slovenskej re-
publiky.
Ďalej pozmeňovacie a doplňovacie návrhy návrhy, ktoré
boli vznesené z
legislatívneho odboru, uvedené
pod bodmi
číslo
1, 2, 3, 4 a 5, budem odporúčať prijať.
Ďakujem, pán predsedajúci, to je všetko.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne pánu poslancovi
Pacolovi a prosím, aby
zaujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram
rozpravu o druhom bode programu. O
slovo sa
prihlásil
pán predseda Andrejčák. Nech sa páči.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predsedajúci, chcem oznámiť,
že budem hlaso-
vať
hlasovacou kartou číslo 3.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Aj pán predseda Národnej rady
ohlasuje, že bu-
de
hlasovať náhradnou kartou číslo 2.
Otváram teda rozpravu a mám zatiaľ 4
písomné prihlášky.
Do
rozpravy sa ako prvý prihlásil pán poslanec Zsolt Komlósy
zo
Spolužitia, ako druhý sa pripraví pán poslanec Mikuláš
Dzurinda
z KDH. Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Zs. Komlósy:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
máme pred sebou návrh zákona, ktorý - ak
ho Národná ra-
da
schváli - bude znamenať už štrnástu novelizáciu zákona
číslo 92/1991 Zb.
o tzv. veľkej privatizácii. Mám
dojem
a
čím ďalej tým viac sa vo mne tento dojem prehlbuje, hlavne
ak vezmeme do
úvahy, že tu boli aj pokusy o novelizáciu,
o
ktorých Národná rada rokovala, ale ich neschválila, a teda
nie sú ani
v oficiálnom zozname novely pôvodného zákona,
a
vieme, že ďalšiu takúto poslaneckú iniciatívu máme opäť
rozdanú,
teda mám dojem, že už ani jedna schôdza Národnej
rady
sa nezaobíde bez toho, aby sme sa
nepokúšali upraviť
alebo
doplniť aktuálne znenie zákona o veľkej
privatizácii.
S
trochou irónie by som mohol navrhnúť,
aby sme medzi stále
body
programu, akými sú interpelácie
poslancov, odpovede na
interpelácie,
všeobecná rozprava, zaradili aj nový bod, a to
permanentnú novelizáciu zákona číslo 92/1991 Zb.
Neurobím
tak
v nádeji, že zvíťazí zdravý rozum,
čiste odborný kvali-
fikovaný
pohľad na vecnú stránku zákona a všeobecne prija-
teľné
a uznávané pravidlá na proces privatizácie.
Smutné na celej doterajšej histórii predmetného zákona
je,
že skoro pri každej príležitosti sa za
textom novelizá-
cie
skrývali politické manévre, úzka a krátkozraká účelovosť
dosiahnutia
a upevnenie politickej alebo mocenskej
pozície.
Nie
je to inak ani v tomto predloženom návrhu.
Vo
svojom vystúpení sa chcem zamerať na
jediný bod,
a
to na bod číslo 1 návrhu. Podľa
predlohy nové znenie § 10
ods. 7 určuje
povinnosť pre príslušný
orgán v rozhodnutí
o
privatizácii daného podniku zabezpečiť
účasť zamestnancov
niektorých
z troch uvedených presne definovaných spôsobov,
a
to vždy ak sa tak rozhodne zakladateľ a odborová organizá-
cia
toho-ktorého podniku. S takýmto ustanovením zákona zá-
sadne
nesúhlasím a v ďalšom uvediem niekoľko vlastných názo-
rov
a námietok, prečo sa neviem s takýto riešením stotožniť.
V prvom rade som si položil otázku, aký
má zmysel také-
to striktné vymedzenie ďalšej podmienky v procese prevodu
majetku štátu, ďalšej povinnosti, ktorá
zaväzuje budúceho
nadobúdateľa. Či vôbec
presadzovanie tejto myšlienky
bude
prospešné na urýchlenie, adresnosť a transparentnosť
proce-
su
privatizácie, či bude slúžiť na
povzbudenie a rozšírenie
okruhu záujemcov a
či sa tým pomôže postaviť sa na nohy,
zdynamizovať
rozvoj, prosperitu a všeobecnú osožnosť takto
privatizovaných
podnikov, alebo či naopak, nejde len o lacnú
a
falošnú hru na spravodlivosť. Je očividná a hmatateľná
snaha
vlády eliminovať aj takýmto spôsobom nepriaznivý ohlas
širokej
verejnosti na celkový postup a spôsob
privatizácie,
hlavne nespokojnosť voči nahradeniu kupónovej privatizácie
dlhopisovou
metódou.
Tieto
výhrady nepramenia len zo subjektívnych dojmov
opozičných
poslancov, potvrdzujú ich aj posledné prieskumy
verejnej
mienky. Aj keď si niektorí poslanci
vládnej koalí-
cie myslia, že
uverejnené výsledky niektorých
agentúr sú
tendenčné,
zmanipulované, nebodaj sfalšované a neodzrkadľujú
pravdivú
situáciu, ja im naopak verím, samozrejme, v rámci
určitej
tolerancie, a moje vlastné skúsenosti a
zistenia to
tiež
to len dokazujú.
Tu
mi dovoľte len na margo poznamenať, že vláde a hlav-
ne
ministerstvu financií sa opäť podarilo v súvislosti s dl-
hopismi
Fondu národného majetku vyvolať vo verejnosti vlnu
hystérie,
nervozity a bezradnosti. Každý sa o tom
môže pre-
svedčiť na
ľubovoľnom registračnom mieste. Neprehľadnosť
a
chaotickosť určite neprispieva k popularite vládou prakti-
zovanej
privatizácie.
Ale
naspäť k predmetnému
zákonu. Súčasne tento krok,
teda nové znenie
§ 10 ods. 7, do značnej
miery vyhovuje
a
uspokojí ambície niektorých, povedzme
ľavicových politic-
kých
predstaviteľov hlavne vo vnútri vládnej koalície, ktorí
si
ako prvoradé, síce na falošných a zavádzajúcich princí-
poch, kladú
za povinnosť obhajovať
záujmy pracujúcich.
A
tiež nie náhodou sa objavuje v znení
navrhovaného ustano-
venia
ako jeden z iniciátorov presadzovania účasti zamest-
nancov
na privatizácii podniku odborová
organizácia. Osved-
čená
metóda medového motúzika alebo ľubozvučnej pesničky pri
známom spôsobe lovu operencov je zjavná
a uplatňovaná aj
v
tomto prípade. Po novelizácii
zákona číslo 120/1990 Zb.,
ktorým
sa upravujú niektoré vzťahy medzi
odborovými organi-
záciami
a zamestnávateľmi, prijatou parlamentom
minulý týž-
deň,
je len otázne, ak v privatizovanom
podniku pôsobí viac
odborových
organizácií, ktorá z nich bude
figurovať v pozí-
cii
rozhodujúcej o uplatnení tejto podmienky.
Ak však zoberieme do úvahy niektoré
správy o snahe vlá-
dy
vytvárať nové manažmenty a hlavne
odbory naklonené HZDS,
obraz
sa nám začne vyjasňovať.
V tejto súvislosti považujem za dôležité zdôrazniť, že
navrhovaný postup vonkoncom nezvýhodňuje zamestnancov, ne-
prináša
im žiadne mimoriadne finančné
zisky ani iné výhody
pri rozhodovaní
o ďalšej perspektíve smerovania podniku,
v
ktorom sú zamestnaní. S ich účasťou sa počíta len počas
prevodu
majetku, ďalšia úloha je zanedbateľná,
a ak nebude
vyhovovať
ozajstnému budúcemu majiteľovi,
bude navyše úmy-
selne
utlmovaná. Ak aj zabudneme na tie výhrady
a námietky,
ktoré
už zazneli z úst viacerých poslancov pri predošlých
diskusiách
o podobných návrhoch zaviesť povinnosť
pre nado-
búdateľa
vydať zamestnanecké akcie, chcem upozorniť na mini-
málne
dve riziká, dve možné nezdravé tendencie, ktoré sa mô-
žu
objaviť po schválení a uplatňovaní takto upraveného textu
zákona.
Po prvé: Avizovaná a propagovaná snaha
vlády nevynechať
z
procesu privatizácie zamestnancov, umožniť im zákonom
predpísanú
účasť pri prevode majetku, sa môže takýmto spôso-
bom
obrátiť práve proti nim. Nadobúdateľ, ktorý podľa priva-
tizačného
rozhodnutia bude povinný vydať zamestnanecké akcie
v
minimálnom rozsahu 10 % a ktorý bude mať aj záujem takýmto
legálnym spôsobom
získať prostriedky na
úhradu alebo na
čiastočnú úhradu kúpnej ceny, môže použiť na
zamestnancov
určitý
spôsob nátlaku a prípadne vyselektovať tých, ktorí sú
a
budú verní svojmu podniku, a tých, ktorí neprejavia takúto
ochotu.
Podobné tendencie sa už objavovali aj v prvej vlne
privatizácie,
ale predkladané znenie nového
ustanovenia zá-
kona
priamo navádza budúcich nadobúdateľov na takýto postup.
Okrem obmedzenia slobodného výberu zamestnancov investovať
do
cenných papierov ľubovoľného podniku vzniká týmto aj ďal-
šie
kritérium na udržanie si zamestnania.
Po
druhé: To, čo
chcem uviesť, ďalej sčasti
súvisí
s
predošlou myšlienkou a tiež s
možnosťou využitia, resp.
správnejšie
zneužitia metódy dlhopisov Fondu národného ma-
jetku.
Podľa platného zákona je osobám, ktoré majú
záväzky vo-
či
Fondu národného majetku, umožnené
jednak skupovať a tak
zhromažďovať
dlhopisy a takisto uhradiť súčtom nominálnych
hodnôt
takto získaných dlhopisov záväzky voči Fondu národné-
ho
majetku. Z tohto pohľadu je obzvlášť zaujímavé, že vládou
presadzovaný
princíp výšky úhrady prvej splátky
kúpnej ceny
je zhodný s
minimálnym podielom zamestnancov
na základnom
imaní privatizovaného podniku. Vzhľadom na
to, že ďalšie
splátky
sú hradené z prostriedkov, ktoré sa vytvárajú z pre-
vádzky
privatizovaného podniku, fakticky za
podnik zaplatia
zamestnanci,
a to svojimi dlhopismi, alebo tí, ktorí
sa ne-
zaregistrovali do
druhej vlny kupónovej
privatizácie,
z
iných vlastných financií. Takýmto spôsobom sa čiastočne
zlegalizuje často kritizované podhodnotenie a
neprimerane
nízka
úroveň prvej splátky. Prakticky budúci
nadobúdatelia,
zdôrazňujem,
budúci opravdiví majitelia, získajú
majetok od
štátu
bez väčších problémov, bez akejkoľvek
námahy a za vý-
hodných
podmienok, povedal by som - zadarmo.
Kvôli
úplnosti treba ešte
spomenúť, o aké podniky
v
prevažnej miere pôjde v pokračujúcom
procese privatizácie
pri
prevode majetku, na účasti ktorých podnikov si sľubujú
zamestnanci,
resp. politická reprezentácia, ktorá sa pasova-
la
do úlohy ich obhajcov, mimoriadne zisky zlepšením ich ma-
jetkovej
situácie.
Podľa vyjadrenia Ministerstva pre správu
a privatizáciu
národného
majetku Slovenskej republiky v dohľadnom čase budú
dominovať
jednotlivé podniky Slovenskej autobusovej
dopravy
a
väčšina štátnych majetkov, teda
podniky, u ktorých v naj-
bližšom
období je aj s najväčším
optimizmom ťažké očakávať
zodpovedajúcu
prosperitu a už vonkoncom nie vytváranie zdro-
jov
na účely rozdelenia vo forme povedzme dividend pre ak-
cionárov
alebo rapídny rast hodnoty akcií týchto podnikov na
verejnom
trhu cenných papierov.
Práve
pri privatizácii takýchto
podnikov sa počíta
s
účasťou vlastných zamestnancov, čo
nepokladám za najvhod-
nejšie
a už vonkoncom nie za spravodlivé. Aj tento fakt pat-
rí
k celkovému obrazu zámerov a uplatnenia predloženej nove-
lizácie.
Na
záver, milé kolegyne,
kolegovia, mi dovoľte pred-
niesť
pozmeňovací návrh, ktorý je už z mojej predošlej argu-
mentácie
zrejmý a predvídateľný. Navrhujem v predloženej no-
velizácii
v článku I vypustiť bod číslo 1.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Dzurinda z
KDH a pripra-
ví
sa pán poslanec Jozef Prokeš z SNS. Nech sa páči.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
panie poslankyne,
páni poslanci,
predloženie návrhu novely zákona o veľkej privatizácii
necelé
štyri mesiace po schválení jej predchádzajúcej novely
sa môže
zdať krokom prekvapujúcim, vyvolávajúcim otázku,
prečo
opäť novela a prečo tak skoro.
Prvým dôvodom je to, že posledná novela
bola šitá horú-
cou ihlou. Vyvolala ju potreba nahradiť
zrušenú kupónovú
privatizáciu čímsi
iným. Chvatná práca
spôsobila mnohé
legislatívno-technické
chyby, ktoré treba po čase jednoducho
odstrániť.
Je to zároveň aj vysvedčenie o úrovni legislatív-
nej
práce vlády. Všimnite si napríklad odôvodnenie bodu 6.
Do
zákona teraz dopĺňame vetu, ktorá vraj v pôvodnom znení
návrhu
zákona zo septembra 1995 bola, ale ako sa píše v odô-
vodnení,
vypadla z neho nedopatrením.
Hlavným dôvodom novely zákona o veľkej privatizácii je
však
novela § 10 ods. 7, ktorý v
súčasnosti ukladá orgánu
príslušnému
na vydanie rozhodnutia o privatizácii
povinnosť
zabezpečiť
účasť zamestnancov privatizovaného podniku na je-
ho
privatizácii. Ide o ustanovenie, ktoré bolo výsledkom po-
litického
úsilia predovšetkým Združenia robotníkov Slovenska
zakomponovať
do zákona o privatizácii podiel účasti
zamest-
nancov
na privatizácii. Zásadná zmena
uvedeného odseku spo-
číva
v dvoch veciach.
Po prvé:
Kým súčasná právna úprava ukladá
orgánu prí-
slušnému
na vydanie rozhodnutia o privatizácii povinnosť za-
bezpečiť
účasť zamestnancov privatizovaného
podniku na jeho
privatizácii,
teraz sa do návetia tohto odseku vkladá
text,
ktorý
túto povinnosť zmäkčuje. Zmäkčuje ju až
tak, že orgán
príslušný na vydanie
rozhodnutia o privatizácii
zabezpečí
predmetnú
povinnosť len vtedy, ak to určí zakladateľ podniku
a
odborová organizácia podniku zároveň. Ak
teda napríklad
rezortný
minister nebude trvať na tejto
povinnosti, zamest-
nanci
nedostanú nič.
Po druhé: Súčasná právna úprava ukladá
povinnosť zabez-
pečiť
účasť zamestnancov privatizovaného
podniku dvoma spô-
sobmi:
a)
vydaním zamestnaneckých akcií
v rozsahu minimálne
10
% základného imania atď.,
b) umožnením zamestnancom privatizovaného
podniku nado-
budnúť
minimálne 34-percentný podiel na základnom imaní oso-
by
nadobúdateľa.
Navrhovaná novela ponecháva prvú možnosť, ale v druhej
možnosti
oslabuje vplyv zamestnancov tým, že znižuje mini-
málny podiel zamestnancov na základnom imaní nadobúdateľa
z
34 % na 10 %. Čo je, samozrejme, zásadný principiálny roz-
diel, keď si
uvedomíme možnosti, ktoré
34-percentnému po-
dielnikovi obchodnej spoločnosti poskytuje Obchodný zákon-
ník. Navyše
novela ponúka aj
tretiu možnosť uspokojenia
účasti
zamestnancov, a to umožnením zamestnancom
nadobudnúť
minimálne
34-percentný podiel na privatizovanom majetku. Po-
inta
môže byť v tom, že v každom
podniku sa nájde kopa ne-
potrebného
dubiózneho majetku. Aspoň bude komu tento majetok
takpovediac
"zavesiť na krk".
Je evidentné, že návrh novely vyvolali praktické prob-
lémy,
s ktorými sa administratíva stretla pri
aplikácii no-
vely zákona o
veľkej privatizácii zo
septembra 1995, ale
podľa
mňa predovšetkým nepochybná nechuť
privatizérov deliť
sa o majetkový
podiel so zamestnancami.
Veď ak predmetom
privatizácie
je v súčasnosti majetok podniku, ostáva
priva-
tizérovi
len druhá možnosť, teda ponúknuť 34-percentný po-
diel
zamestnancom na základnom imaní vlastnej firmy, ale tá-
to
je zrejme pre mnohých z nich neprijateľná. Taký podielnik
vo
forme zamestnancov je iste nevítanou blchou do kožucha.
Preto sa obávam, že táto rozhodujúca
predmetná časť ná-
vrhu zákona bola
v doterajšom priebehu
privatizácie často
porušovaná
a novela má ex post tieto rozpory zo zákona záko-
nom
akože vybieliť. Inými slovami: Mám
informácie o tom, že
ani
po 6. septembri 1995 nebola účasť zamestnancov na priva-
tizácii
z veľkej časti zabezpečovaná. Inými
slovami, že zá-
kon
číslo 190/1995 Z. z. bol zo strany Fondu národného ma-
jetku
porušovaný.
V tejto súvislosti kladiem
predkladateľovi návrhu záko-
na
pánu ministrovi Bisákovi nasledujúcu otázku: Od účinnosti
zákona
číslo 190 zo 6. septembra 1995 Fond národného majetku
vydal
napríklad do 19. októbra 84 rozhodnutí o privatizácii.
Odhadujem,
že do dnešného dňa to bolo už okolo 300 rozhodnu-
tí o privatizácii. Pýtam sa vás, pán minister, v koľkých
z
uvedených rozhodnutí bola zabezpečená účasť zamestnancov
privatizovaných
podnikov na ich privatizácii v zmysle zákona
číslo
190/1995 Z. Z.
Pani poslankyne, páni poslanci, z
uvedeného vyplýva, že
a) to, čo sa zamestnancom a poslancom Združenia robot-
níkov
Slovenska podarilo novelou zo 6.
septembra 1995 vydo-
byť,
sa im touto novelou vezme,
b) novela zákona o veľkej privatizácii
opäť rieši len
problémy
a zainteresovanosť privatizérov, nie problémy a za-
interesovanosť
občanov, majiteľov kupónových knižiek.
Obča-
nia,
ktorí v lete 1994 investovali svojich 750 alebo 1050
korún, doposiaľ nemajú najmenšiu možnosť
realizovať svoje
privatizačné
dlhopisy. Občania kritizujú nahradenie
kupóno-
vej
privatizácie dlhopismi. Len 24 % občanov súhlasí s týmto
krokom,
viac ako dvojnásobok s týmto krokom nesúhlasí. Pýtam
sa,
prečo vláda nerieši to, čo trápi
občanov, ale rieši to,
čo
trápi privatizérov, prečo po troch mesiacoch opäť mení
podmienky
privatizácie, keď 65 % občanov nesúhlasí s takými-
to
zmenami pravidiel za pochodu. Nie je to
len snaha odtla-
čiť
zamestnancov podnikov od takých privatizačných koláčov
ako
sú napríklad chystané, v minulých dňoch
ohlasované pri-
vatizácie
finančných inštitúcií?
Predkladaná novela zákona má
teda nasledujúce, podľa
môjho
názoru, hlavné nedostatky. Sú štyri.
1.
Prehlbuje právnu nestabilitu a neprehľadnosť procesu
privatizácie.
2. Nenápadne, ale jasne vytláča
robotníkov a zamestnan-
cov
privatizovaných podnikov zo spoluúčasti
na privatizácii
podnikov,
v ktorých pracujú.
3.
Nerieši zainteresovanosť státisícov
robotníkov
a
pracovníkov tých podnikov či sektorov, ktoré nemôžu byť
privatizované vôbec -
pošta, železnice, nemocnice,
školy,
bezpečnosť,
armáda, pôdohospodárstvo a iné. Nerieši
ani za-
interesovanosť
robotníkov a zamestnancov tých podnikov, kto-
ré
už boli sprivatizované.
4. Nerieši premietnutie nálezu Ústavného súdu do záko-
na.
Vieme, že podľa nálezu Ústavného súdu
je povinnosť obcí
a
družstiev preberať od občanov dlhopisy v rozpore s Ústavou
Slovenskej
republiky.
A nakoniec ešte jeden nedostatok. Návrh zákona nerieši
zainteresovanosť
občanov na procese privatizácie ani ich ma-
jetkovú škodu plynúcu z viacročného blokovania
ich peňazí
a
v zmenšení ich podielu na
privatizácii oproti kupónovej
privatizácii.
Nerieši a neposúva dopredu premenu výpisu zo
Strediska
cenných papierov na reálnych 10 000 Sk.
Ľudia ne-
čakali
vyše roka na papier, ale na 10 000 korún. Teraz sa
stále
pýtajú, čo s tým. Na základe uvedeného je evidentné,
že
Národná rada Slovenskej republiky by mala odmietnuť pred-
kladanú
novelu zákona o veľkej privatizácii a mala by svojím
uznesením požiadať
vládu vyhodnotiť aplikáciu
súčasného
právneho
poriadku v privatizačnej praxi a na základe vykona-
nej
analýzy predložiť správu o realizácii dlhopisového od-
škodnenia
občanov v súlade so zákonom číslo 190/1995 Z. z.
Na
záver mi dovoľte, kolegyne
a kolegovia, aby som
predložil
návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky
v
uvedenom duchu.
Národná rada Slovenskej republiky žiada
vládu Sloven-
skej
republiky, aby
1. do
29. februára 1996 predložila
Národnej rade Slo-
venskej
republiky informáciu o aplikácii § 10
ods. 7 zákona
číslo
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby
v znení neskorších predpisov, teda o tom, ako bola za-
bezpečovaná účasť zamestnancov privatizovaných podnikov na
ich
privatizácii,
2. do
29. februára 1996 predložila
Národnej rade Slo-
venskej
republiky informáciu o aplikácii § 24 zákona číslo
92/1991
Zb. v znení neskorších predpisov, teda o tom, ako je
zabezpečená realizácia použitia dlhopisov Fondu národného
majetku
tak ako to umožňuje zákon, teda aj na vklad do ob-
chodnej spoločnosti, ktorá nadobudla majetok podľa tohto
zákona,
na nadobudnutie bytu, na doplnkové
dôchodkové pois-
tenie,
na nadobudnutie majetkových účastí
fondu na verejnom
trhu
cenných papierov, na ich predaj bankám určeným na re-
štrukturalizáciu,
3. do
29. februára 1996 predložila
Národnej rade Slo-
venskej republiky
komplexnú analýzu procesu privatizácie
s
eventuálnym komplexným návrhom
nutných legislatívnych
úprav
procesu privatizácie, vrátane
zapracovania nálezu Ús-
tavného
súdu.
Tento návrh predkladám v presvedčení, že
ide o základné
záujmy
občanov Slovenska bez ohľadu na ich
politickú orien-
táciu. Bez náležitej zainteresovanosti občanov
do procesu
privatizácie
jej úspešnosť bude čiastková. Preto verím, že
tento
návrh podporíte. O každom bode
navrhovaného uznesenia
prosím
hlasovať osobitne.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Prokeš a
pripraví sa pán
poslanec
Viliam Vaškovič z DÚ. Nech sa páči.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som upozornil na
skutočnosť, že v tejto
novele
sa rieši problém, ktorý sa riešil aj v
zákone o roz-
počte,
a to konkrétne v predloženej novele v
bode 8, kde sa
vkladá nový §
47, ktorý korešponduje s článkom 7
zákona
304/1995 Z. z.
o štátnom rozpočte, kde za §
4 v zákone
111/1990
Zb. o štátnom podniku sa vkladá nový § 4a, ktorý
rieši
tú istú otázku, ktorú teraz v tejto novelizácii zákona
číslo 92 má
riešiť nový § 47.
Preto by som sa obrátil
s
otázkou a požiadal o vysvetlenie zástupcu predkladateľa,
či
skutočne ide o to isté, alebo v prípade, že nie, v čom
spočíva
rozdiel, resp. čo je riešené navyše v dnešnej novele
a
nie je riešené tou novelizáciu, ktorá sa objavila v zákone
číslo
304/1995 Z. z. o štátnom rozpočte
Slovenskej republi-
ky.
V prípade, že ide o to isté, dávam návrh na vypustenie
bodu
8 z predloženej novelizácie.
Ďalej by som poprosil zástupcu predkladateľa o vysvet-
lenie,
ako sa technicky môže realizovať
to, čo je uvedené
v
bode 1 písm. c), teda umožniť zamestnancom privatizovaného
podniku
nadobudnúť minimálne 34-percentný podiel na privati-
zovanom
majetku. Ja si to totiž neviem technicky predstaviť,
ak
sa to nemá naozaj riešiť vyčlenením
určitej časti majet-
ku.
Ale vychádzajme z toho, že ide o funkčný majetok, sku-
točne
celý, ktorý je privatizovaný, akým spôsobom sa vyčlení
tento
34-percentný podiel, čo to znamená. Znamená to, že bu-
dú
títo zamestnanci vyplatení, teda
34 % nadobúdacej ceny,
resp.
účtovnej ceny sa vyplatí zamestnancom, alebo znamená
to
účasť na riadení, účasť na zisku
tohto podniku? Lebo je
tu
jasne napísané: nadobudnúť 34 % podiel
na privatizovanom
majetku,
teda nie na firme, nie na tej spoločnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Viliam
Vaškovič z DÚ,
pripraví
sa pán poslanec Stanislav Líška z HZDS.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
moje vystúpenie bude stručné, pretože som
podrobne pre-
zentoval
názory Demokratickej únie ešte pri minulej novele
tohto
zákona, ale keďže opakovanie je matkou múdrosti, pred-
sa
len niektoré veci zopakujem.
Naša zásadná výhrada spočívala v tom, že sme zastávali
názor,
že riešiť reguláciu tohto problému zákonnou normou je
v
podstate svojím spôsobom zneužívanie
zákona. Nevideli sme
v
tom žiadnu logiku, žiadny dôvod, pretože vláda má svoje
programové vyhlásenie,
kde je zakotvený tento programový
cieľ,
a taktiež vláda prijala zásady
privatizácie (nespomí-
nam
si teraz, aký je presný názov tohto materiálu), v ktorom
sa
takisto jednoznačne zastáva názor, že motivačné akcie za-
mestnancov
sa majú uplatňovať. Nevieme si vysvetliť, v čom
je
problém, pretože keď vládna
koalícia je jednotná, je to
v
programovom vyhlásení a je to v zásadách o privatizácii,
je už len
jediný problém - vôľa realizovať tieto zámery.
A
tu zrejme bude zásadný problém, že
pravdepodobne na Fonde
národného
majetku nebola vôľa realizovať tieto zámery a pre-
to
sa bolo treba z jednej koaličnej strany
zabezpečiť návr-
hom
novely, ktorú sme tu odsúhlasili.
Už vtedy som zastával názor, že prijatie
tejto regulač-
nej
normy spôsobí obrovské problémy pri vydávaní rozhodnutí.
Dnes
to už máme na stole. Totiž prijatím navrhovanej novely,
ktorú
navrhoval pán poslanec Pacola, ste
vlastne znemožnili
v
niektorých prípadoch realizovať rozhodnutie Fondu národné-
ho
majetku. To znamená, že v niektorých prípadoch fond nebol
schopný,
ak chcel dodržať tento zákon,
realizovať rozhodnu-
tia.
Poviem to len na dvoch prípadoch. Ide o akciovú spoloč-
nosť s ručením
obmedzeným, ak počet
zamestnancov bol nad
50,
v tom prípade nebol schopný
realizovať takýto návrh,
a
takisto ak privatizovala fyzická
osoba majetok menší ako
51
%. Čiže toto je základný problém. Vlastne touto novelou
odstraňujeme nedostatok
predošlej novely. Samozrejme, že
tento
nedostatok sa odstránil za cenu toho, že vlastne sa
nezabezpečuje
novelou to, čo pôvodne mal navrhovateľ v záuj-
me,
totiž en bloc zabezpečiť túto povinnosť v privatizačných
rozhodnutiach.
Dnes je to tak, ako už spomínali predrečníci,
že
táto povinnosť sa zabezpečí len v prípade, ak to určí mi-
nisterstvo
ako zriaďovateľ. To znamená, že
podstatne sa zu-
žuje
priestor. Takže keď to zosumarizujem, dá sa povedať,
že
Národná rada v tejto oblasti skutočne prijíma komické no-
velizácie.
Na druhej strane si treba položiť otázku, či už nie je
trošku
neskoro prijímať takúto normu a novelizovať to, keď
vlastne
privatizačný proces je v závere.
Zastávam stále ná-
zor,
že nebola potrebná žiadna regulácia, a tu sa práve uka-
zuje,
ako nedomyslená regulácia spôsobuje obrovské ťažkosti.
To
znamená, že neregulácia a dobrá vôľa
zabezpečí podstatne
hladší
chod v presadzovaní aj samotného
programového vyhlá-
senia.
Toto sú naše zásadné pripomienky k tejto
novele. Pokiaľ
ide
o ďalšie novelizačné body, takisto treba súhlasiť s tým,
že
skutočne sa zabudlo na niektoré veci v
minulej novelizá-
cii,
čo nesvedčí o kvalitnej práci legislatívy na rôznych
úrovniach.
A takisto dá sa povedať, že táto novela v princí-
pe
v ďalších bodoch rieši určité
nedostatky, s ktorými vše-
obecne
možno súhlasiť a sú výsledkom procesných problémov.
Takže
pokiaľ by tam neboli tieto kritické body, tie ďalšie
body
sú prijateľné z hľadiska novelizácie.
Záverom
by som chcel povedať, že Demokratická únia
vzhľadom
na to, že hlavne novelizáciu § 10 ods. 7 považuje
za
nezmyselnú, nehlasovala za návrh
ani pri minulej novele
a
nebudeme hlasovať za to ani teraz.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Stanislav Líška z HZDS,
pripraví
sa pán poslanec Ľudovít Černák z DÚ.
Poslanec S. Líška:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení
predniesol nie-
koľko
pozmeňovacích návrhov k predloženému návrhu novely zá-
kona
číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov. Vzhľa-
dom
na to, že najmä k návrhu novelizácie
v časti § 10 ods.
7
mi moji predrečníci vlastne uľahčili
svojou argumentáciou
situáciu a ja
by som bol nútený pri odôvodňovaní svojich
pozmeňovacích návrhov
ich vlastne len opakovať, navrhnem
rovno
novú textáciu úvodnej časti § 10 ods. 7, ktorá by mala
v
zmysle môjho návrhu znieť nasledovne:
"Fond národného ma-
jetku
môže uložiť nadobúdateľovi privatizovaného majetku po-
vinnosť
zabezpečiť účasť zamestnancov privatizovaného podni-
ku
na jeho privatizácii."
V druhej
časti mojich pozmeňovacích návrhov
by som sa
chcel
venovať tej časti predchádzajúcej
novely vládneho ná-
vrhu
zákona o veľkej privatizácii,
ktorou bol zavedený in-
štitút
dlhopisov. Vzhľadom na to, že v tejto novele, ktorá
vstúpila
do platnosti od 15. septembra 1995, boli medzi sub-
jektmi,
ktoré môžu nadobúdať a používať dlhopisy na úhradu
záväzkov Fondu národného majetku, vymedzené tie
subjekty,
ktoré
môžu tieto dlhopisy používať a nadobúdať, je potrebné,
aby
tieto subjekty mohli nadobúdať a používať tieto dlhopisy
i
na úhradu záväzkov voči Slovenskému pozemkovému fondu.
Tento
postup je odôvodnený tým, že Slovenský
pozemkový fond
taktiež
plní pri privatizácii štátnych podnikov
hospodária-
cich
na pôde úlohy, ktoré inak patria Fondu národného majet-
ku
Slovenskej republiky.
Čiže navrhol by som pozmeňovací návrh,
ktorý sa bude
dotýkať
§ 24 ods. 7 písm. a), kde sa na konci
pôvodnej dik-
cie
pripájajú slová "alebo
Slovenskému pozemkovému fondu".
Čiže
nový odsek a) by znel: "Vklad obchodnej spoločnosti,
ktorá
nadobudla majetok podľa tohto zákona za
účelom vyrov-
nania
záväzkov tejto obchodnej spoločnosti
voči fondu alebo
Slovenskému
pozemkovému fondu".
Ďalej v § 24 ods. 8 písm. a)
opätovne obdobne doplniť
dikciu
týkajúcu sa Slovenského
pozemkového fondu, za slová
"záväzkov
voči fondu" vložiť slová "alebo Slovenskému pozem-
kovému
fondu". V § 24 ods. 9 za slová "záväzku voči fondu"
vložiť
slová "alebo Slovenskému
pozemkovému fondu". V § 24
ods.
12 za slová "osobám uvedeným v
odsekoch 3 a 8 písm. b)
až
e) sa vkladajú slová "a Slovenskému pozemkovému fondu".
Ďalej
v § 28 ods. 4 navrhujem
zmeniť návrh v zmysle
vládneho
návrhu novely, ktorý hovorí o vyúčtovaní prostried-
kov
na osobitnom účte ministerstva pre správu a privatizáciu
národného
majetku nasledovnou dikciou:
"Ministerstvo pravi-
delne vykonáva
zúčtovanie svojich príjmov
podľa ods. 2
a
svojich výdavkov podľa ods. 3 písm. h) a ch) fondu vždy do
konca
februára nasledujúceho roka."
Opakujem ešte raz, ide
o
úpravu existujúcej formulácie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Černák z
DÚ.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
stotožňujem sa s mojimi
predrečníkmi, predovšetkým
s
pánom Dzurindom a pánom Vaškovičom, ktorí priamo pomenova-
li
zmysel tejto novelizácie. Nebudem zachádzať hlboko do mi-
nulosti,
dovoľte mi len pripomenúť niekoľko právnych noriem,
ktoré
sme prijali v Národnej rade a
ktoré sa potom v praxi
nedodržiavali.
Základom právneho štátu je to, že zákon platí a že zá-
kon
sa dodržiava. Ak si spomeniete na lustračný zákon, zákon
o
použití finančných prostriedkov
politických strán na vo-
lebnú
kampaň, zákon o posudzovaní vplyvov na životné pro-
stredie,
zákon o strategických podnikoch a aj zákon číslo
190
z roku 1995, máte kompletný zoznam,
resp. čiastočný zo-
znam
zákonov, ktoré sme v Národnej rade prijali, ale nedodr-
žujú
sa. Priznám sa, že si jasne pamätám na atmosféru, ktorá
bola pri prijímaní konkrétne týchto
pozmeňovacích návrhov
o
účasti zamestnancov pri novelizácii, a
keď to raz Združe-
nie
robotníkov presadilo, predpokladal som,
že sa táto časť
zákona
bude dôsledne dodržiavať, a očakával som, aký to bude
mať
ďalší vplyv. Žiaľ, situácia bola taká,
že jednoducho sa
ignorovala
táto časť zákona. "Z fleku"
by som vedel vymeno-
vať
mnoho podnikov podobne ako Bučina Zvolen, kde zamestnan-
ci
nemajú účasť na privatizácii a nemajú
ani možnosť získať
34
%. Preto o tejto časti zákona budeme hlasovať tak, ako
povedal
môj kolega Vaškovič.
Chcel by som však zvýrazniť, že zákon 92
otvárame prak-
ticky
každé tri-štyri mesiace, že tu nie
je len táto časť
privatizácie
a zmeny majetkových vzťahov, ale veľmi dôležitá
súčasť
zákona 192 - emisia dlhopisov a ich využitie. Hoci
stále
som presvedčený, že kupónová
privatizácia je najspra-
vodlivejšia,
akceptujem rozhodnutia Národnej rady a čiastoč-
ne aj Ústavného súdu a zrejme sa musíme pre
danú chvíľu
zmieriť
s tým, že dlhopisy sú tu.
Mal som pripravenú samostatnú novelizáciu,
ale keďže je
zákon
92 otvorený, podobne ako kolega Líška chcem dať nasle-
dujúci
doplňovací návrh. Ľuďom začínajú
dochádzať oznámenia
o
dlhopisoch, mnohí nevedia, čo s tým, mnohí sa pýtajú a pri
diskusiách
s našimi voličmi vznikajú aj nápady. A ja si mys-
lím,
že by bolo veľmi užitočné pre celú slovenskú pospoli-
tosť,
keby dlhopismi mohli občania a
predovšetkým mladí ľu-
dia
splácať svoje podiely do stavebných
sporiteľní a predo-
všetkým
do Prvej stavebnej sporiteľne. Je to
subjekt, ktorý
je
čiastočne dotknutý už v zákone, určený
na reštrukturali-
záciu,
a preto ak takouto formou pozbiera
dlhopisy, bude sa
vedieť
s nimi vyrovnať. To, že by mladí ľudia mali možnosť
svoje
dlhopisy a dajme tomu dlhopisy svokrovcov, rodičov dať
dokopy
a vložiť ako vklad do sporiteľne, by im umožnilo zís-
kať úver a
mohli by sme takto čiastočne nahradiť niekedy
veľmi
populárne pôžičky na výstavbu rodinných domov.
Preto dávam nasledujúci doplňovací návrh. V § 24 odsek
7
sa doplní o nové písmeno g) tohto znenia: "splatenie vkla-
du alebo splátok do Prvej stavebnej
sporiteľne Bratislava
a
iných stavebných sporení". V § 24 v odseku 8 by sa doplni-
lo
nové písmeno f) tohto znenia: "fyzické osoby na splatenie
svojich
záväzkov alebo vkladov podľa odseku 7 písm. g) od
najbližších príbuzných". Prosím, zvážte tento návrh veľmi
racionálne.
Mnohí z vás možno využili možnosti
lacných sta-
vebných
pôžičiek, postavili si domy. Mladí ľudia majú obrov-
ské
problémy s bývaním, materiál zdražel,
keby mali takouto
formou
možnosť využiť svoje dlhopisy, myslím,
že by to bolo
racionálne.
Preto vás prosím o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Písomne nemám ďalšiu
prihlášku do rozpra-
vy.
Pýtam sa, či niekto ešte mieni
vystúpiť v rozprave. Je
tu
s faktickou poznámkou pán poslanec Komlósy, nech sa páči.
Poslanec Zs. Komlósy:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ospravedlňujem sa, ale
dodatočne žiadam spoločného spravodajcu, aby dal
osobitne
hlasovať o bodoch
číslo 1, 2 a 3 spoločnej správy, totiž
tieto
súvisia s bodom 1 návrhu, ktorý som navrhoval vypustiť
z
novely.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Volf sa
hlási do rozpravy,
tak
by som prosil pána spoločného spravodajcu, aby mu ešte
umožnil
vystúpiť.
Poslanec J. Volf:
Vážené dámy,
vážení páni,
budem stručný, pretože pri štrnástej novelizácii tohto
zákona
už skutočne každé ďalšie slovo je
zbytočné. Spomínam
si
veľmi dobre na situáciu, keď pri prerokúvaní tohto návrhu
zákona,
pri jeho novelizácii neprešli návrhy
Spoločnej voľ-
by,
ktoré mali umožniť zamestnancom účasť na privatizácii,
a
potom tesne pred záverom vystúpil
kolega Pacola s návrhom
Združenia
robotníkov Slovenska, ktorý bol síce
šitý horúcou
ihlou,
ale predsa len dával akú-takú náplasť na to, aby pro-
testy
zo strany zamestnancov nemali až takúto intenzitu. Is-
te
bol šitý horúcou ihlou, ako som už povedal, a preto nebol
vo
všetkom dokonalý.
Tento návrh, ktorý máme teraz pred sebou, by
síce rád
tieto
nedokonalosti odstránil, ale, žiaľ,
odstráni aj niečo
podstatné.
Prakticky ruší pôvodný návrh Združenia robotníkov
Slovenska,
pretože účasť zamestnancov na
privatizácii pone-
cháva
na ľubovôli rezortného ministra. Ako sa
potom zamest-
nanci
k privatizácii dostanú, je skutočne
veľkým otáznikom.
Nebudem
ďalej rozvádzať, čo všetko vyplýva z takejto úpravy.
Radšej
by som bol, keby sme sa pokúsili tento
návrh modifi-
kovať takým
spôsobom, aby skutočne
zamestnancom umožnil
účasť na privatizačnom procese. Dávam teda
jediný návrh,
a
to, aby sa v § 10 ods. 7 upravilo navrhované
znenie na-
miesto
"určí zakladateľ podniku a
odborová organizácia pod-
niku"
nasledovne: "určí zakladateľ podniku alebo navrhne od-
borová
organizácia podniku". Týmto
spôsobom dávame možnosť,
aby
okrem zakladateľa mohol takýto návrh dať vlastne aj ten,
kto
zamestnancov zastupuje, teda odborová
organizácia. Body
a),
b), c) navrhujem, aby sa ponechali v pôvodnom znení.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. O slovo sa prihlásil ešte
pán spoločný
spravodajca.
Prosím, máte slovo v rozprave.
Poslanec M. Pacola:
Vážení kolegovia,
v prvom rade by som chcel povedať, že
pripomienky, kto-
ré
boli vznesené z legislatívneho
odboru Národnej rady, si
osvojujem a predkladám ich ako poslanec.
Ďalej navrhujem
v
§ 28 ods. 4 nasledujúcu zmenu: "Medzi ministerstvom a fon-
dom sa vykonáva
pravidelné ročné zúčtovanie
príjmov podľa
odseku 2
a výdavkov fondu
podľa odseku 3
písm.
b),
c), f), g), h) vždy do konca februára
nasledujúceho ro-
ku."
Ďalšia zmena, ktorú navrhujem: Predložená
novela zákona
číslo
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby v znení
neskorších predpisov v doplnení
ustanovenia
§
47c rieši komplexne správu a
transformáciu majetku v bez-
právnom
stave v zakladateľskej pôsobnosti
rezortných minis-
terstiev
a súčasne rieši majetok zaniknutých štátnych podni-
k.ov
v zakladateľskej pôsobnosti bývalých
národných výborov.
Zároveň
sa ministerstvo splnomocňuje na vydanie vykonávacie-
ho
predpisu na postup pri správe a transformácii tohto ma-
jetku.
Vzhľadom na to, že novela zákona Národnej rady Slo-
venskej
republiky číslo 304/1995 Z. z. o štátnom rozpočte na
rok
1996 a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorou sa
rieši
a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku,
nerieši
ucelene správu a transformáciu majetku
v bezprávnom
stave,
navrhujem zmenu zákona číslo
111/1990 Zb. o štátnom
podniku
v znení neskorších predpisov, a to
vypustením § 4a.
Legislatívna úprava
by bola nasledovná: "Zákon číslo
111/1990
Zb. o štátnom podniku v znení zákona
číslo 92/1991
Zb., zákona
Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
14/1993 Z. z.,
zákona Národnej rady
Slovenskej republiky
číslo
74/1993 Z. z., zákona Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
číslo 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 304/1995 Z. z. sa mení sa takto: § 4a sa vy-
púšťa."
Ďakujem. To sú všetky pozmeňovacie
návrhy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do
rozpravy?
(Nikto.)
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o
druhom bode programu
za
skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť
pán minister? Nech
sa
páči, máte slovo.
Minister
pre správu a privatizáciu
národného
majetku SR P. Bisák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som sa vyjadril k
prednesenej rozprave.
Musím
začať tým, že súčasná vládna koalícia mala účasť za-
mestnancov
riešenú vo svojich volebných programoch, následne
v
programovom vyhlásení, a túto
zásadu zabezpečuje i naďa-
lej.
Touto novelou v žiadnom prípade nedochádza k odklonu od
tejto
zásady. Treba povedať, že zásady pre
účasť zamestnan-
cov
boli schválené vo vláde, kde bolo jasne
povedané čo je
zamestnanecká
spoločnosť, aké je jej zvýhodnenie. A pre prí-
pad,
keď takáto zamestnanecká spoločnosť
nezvíťazila vo vý-
berovom
konaní, je tu taký náhradný mechanizmus, že v zákone
je
účasť zamestnancov riešená teda priamo zo zákona.
Samozrejme, sú prípady, kde účasť
zamestnancov nie je
vhodná.
Sú mnohé podniky, ktoré sú veľmi predimenzované pra-
covníkmi,
mnohé podniky môžu ďalej fungovať len pri nových
programoch
s podstatne nižším stavom pracovníkov. Čiže nie
sú
všetky prípady také, že táto účasť zamestnancov na vlast-
níctve
privatizovaných podnikov môže byť riešená. A táto no-
vela
nič viac ani nič menej nerieši, len
vytvorenie podmie-
nok,
aby tieto prípady mohli byť vlastne riešené v súlade so
zákonom.
Pokiaľ sa týka vystúpenia pána poslanca
Dzurindu, nemô-
žem
súhlasiť s jeho názorom v tom zmysle, že 34-percentný
podiel
na majetku sa nahradil 10 percentami. Tam dochádza
k
nejakému omylu. Celá zmena pri umožnení zamestnancom nado-
budnúť
34-percentný podiel spočíva v tom, že v zákone, ktorý
platí,
je 34-percentný podiel viazaný na majetok nadobúdate-
ľa.
V novele hovoríme o privatizovanom majetku. Myslím, že
to
má svoje racionálne jadro v tom zmysle,
že ak má nadobú-
dateľ
svoj základný majetok 10 miliónov a
privatizuje maje-
tok
za milión, predsa nemôže dať 34 % z tých
10 miliónov.
Čiže
to je vlastne len úprava tohto predchádzajúceho znenia.
Pokiaľ sa týka otázky, v koľkých prípadoch bola po no-
vele zákona
umožnená zamestnancom účasť na privatizácii,
v
podstate musím povedať, že tá otázka má zlého adresáta,
pretože
rozhodnutie o privatizácii robí Fond národného ma-
jetku
a výberové konanie realizuje výkonný výbor. Na túto
otázku
presne odpovedať, samozrejme, nemôžem.
Môžem povedať
jedno,
že v rozhodnutiach o privatizácii, v
ktorých je prí-
slušné ministerstvo, čo sú rozhodnutia o
verejných súťa-
žiach, vo všetkých
prípadoch táto povinnosť
zakotvená je,
a
môžem povedať aj to, že nepoznám také rozhodnutie Fondu
národného
majetku, v ktorom by táto účasť zakotvená nebola.
Pokiaľ sa týka otázok pána poslanca
Prokeša, otázku no-
vely
zákona Národnej rady číslo 304 vlastne vysvetlil už pán
poslanec
Pacola, ja to len v krátkosti zrekapitulujem. V zá-
kone
o štátnom rozpočte bol riešený
bezprávny stav podnikov
-
štátnych podnikov v pôsobnosti rezortov. Ide v podstate
o
tie podniky, kde už štátny podnik bol zrušený. Navyše zne-
nie
novely 304 v podstate uvažovalo privatizovať tento maje-
tok
štandardným postupom cez privatizačný
projekt. Vzhľadom
na
to, že táto novela neriešila v plnom rozsahu bezprávny
stav, pretože v
bezprávnom stave sú hlavne také podniky,
ktoré
boli predtým v majetku obcí, riešime to týmto spôso-
bom.
Navyše ide väčšinou o menšie podniky, menšie prevádzko-
vé
zariadenia, a takýto postup cez
privatizačný projekt po-
kladáme
za zdĺhavý, preto vo vyhláške chceme tomu stanoviť
osobitný
režim.
K otázke, čo znamená 34-percentný
podiel zamestnancov
na privatizovanom majetku - to
nie je žiadne vyplatenie,
žiadna
iná záležitosť. Je to vlastnícky vzťah, ktorý zamest-
nanci
nadobúdajú na privatizovanom majetku vo výške 34 %. To
je
ich vlastnícky podiel na majetku, ktorý sa privatizuje.
To je asi k diskusii, k tým otázkam,
ktoré som pokladal
za
vhodné nejakým spôsobom vyjasniť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu ministrovi Bisákovi.
Žiada si záverečné
slovo
pán spoločný spravodajca? Nech sa páči.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to,
že bolo dosť
pozmeňovacích a
doplňovacích návrhov, žiadam polhodinovú
prestávku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, s ohľadom na
túto situáciu
a
práve preto, že nasleduje obedňajšia
prestávka, s určitým
fázovým
posunom urobíme obedňajšiu prestávku do
pol druhej.
Súhlasíte?
(Všeobecný súhlas poslancov.) Prosil by
som vás,
aby
ste sa o pol druhej dostavili na rokovanie. Ďakujem vám,
prajem
všetkým dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
pozývam vás do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať
v
13. schôdzi odpoludňajším zasadaním.
Pán poslanec, už je koniec rozpravy, o čo ide? Prosím,
zapojte
pána poslanca, ale upozorňujem, že je po rozprave.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený
pán predsedajúci, Ústavný
súd vyniesol rozpor
medzi týmto zákonom a povinnosťou obcí
prijímať dlhopisy,
pretože
obce nie sú podľa nálezu Ústavného súdu povinné, ale
len
môžu prijímať dlhopisy. Pán minister vo
svojom závereč-
nom
slove vlastne na výzvu kolegu Dzurindu nereagoval, tak
som
chcel poprosiť, či by nemohol buď on
alebo pán spoločný
spravodajca
vysvetliť, aký bude ďalší postup.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Je po rozprave, pán poslanec, ďakujem.
Pristúpime k hlasovaniu o
jednotlivých pozmeňovacích
a
doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu výbo-
rov
pána poslanca Pacolu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle
spoločnej
správy a výsledkov v rozprave. Nech sa páči.
Poslanec M. Pacola:
Ďakujem, pán predsedajúci. Aby bolo všetko v poriadku,
prečítam,
ktorí páni poslanci vystúpili v
rozprave, aby som
na
niekoho náhodou nezabudol a
prečítam, kto predložil po-
zmeňovacie a doplňovacie návrhy. Je tu aj jeden návrh na
uznesenie.
Vystúpil pán Komlósy - mal jeden
pozmeňovací ná-
vrh,
pán Dzurinda mal návrh na uznesenie, pán Prokeš mal je-
den
návrh, pán Vaškovič mal 5 návrhov, pán Líška mal 5 zmien
a
doplnkov, ďalej pán Černák mal
2 zmeny, pán Volf mal 1
zmenu
a nakoniec som vystúpil ja. Neviem, či
som na niekoho
náhodou
nezabudol.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Budeme teda pokračovať. Začneme takým
spôsobom, že naj-
prv
budeme hlasovať o spoločnej správe.
Poslanec M. Pacola:
Zmeny a
doplnky uvedené v spoločnej
správe pod bodmi
1,
2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Upozorňujem, že pán poslanec Komlósy
žiadal, aby body
1,
2 a 3 bolo prerokované osobitne,
tak by som prosil, aby
ste
zohľadnili tento postup.
Poslanec M. Pacola:
Mám od pána poslanca Komlósyho písomne
návrhy na zmenu,
ale
bohužiaľ, to, čo hovoríte vy, tu nie je uvedené.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To je
možné, ale predniesol to ešte
v rámci rozpravy
a
berme to ako jeho návrh.
Poslanec M. Pacola:
Prikročíme k hlasovaniu. Bod 1 spoločnej
správy odporú-
čam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Budeme osobitne hlasovať o prvom bode
spoločnej správy.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
prvom bode spo-
ločnej
správy. Pán spoločný spravodajca navrhuje tento návrh
prijať.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme bod 1 spoločnej
správy prijali.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec M. Pacola:
Nakoľko pán kolega Komlósy navrhuje, aby
sme o bodoch
číslo
2 a 3 hlasovali spoločne. Navrhujem
obidva tieto body
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a
vzápätí hlasujme o bodoch
2
a 3 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporú-
ča
prijať.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že body 2 a 3 spoločnej správy sme prija-
li.
Pokračujte, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Pacola:
Body
spoločnej správy 4, 5, 6, 7, 8 a 9 odporúčam pri-
jať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bodoch 4 až
9
spoločnej správy, ktoré pán spoločný
spravodajca odporúča
en
bloc prijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 103 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že body 4 až 9 spoločnej správy boli pri-
jaté.
Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec M. Pacola:
Bod
číslo 10 zo spoločnej správy odporúčam neprijať
vzhľadom
na to, že táto časť bude riešená samostatne vykoná-
vacím
predpisom Ministerstva pre správu a privatizáciu ná-
rodného
majetku Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
10
spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca odporúča tento
bod
neprijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 23 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Konštatujem, že bod 10 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči, uvádzajte ďalej.
Poslanec M. Pacola:
Ďalší je pozmeňovací návrh pána Komlósyho
vypustiť člá-
nok
I a vypustiť bod číslo 1. Návrh odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňova-
com
návrhu pána Komlósyho. Pán spoločný spravodajca ho odpo-
rúča
neprijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Komló-
syho
nebol prijatý.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Pacola:
Ďalší pozmeňovací návrh predniesol pán kolega poslanec
Prokeš,
ale dohodli sme sa, že tento svoj návrh sťahuje.
Ďalších 5 pozmeňovacích návrhov predniesol
pán kolega
poslanec
Líška. Prvý pozmeňovací návrh prečítam,
pretože je
dosť
dôležitý: § 10 ods. 7 prvá veta znie: "Fond národného
majetku môže uložiť
nadobúdateľovi privatizovaného majetku
povinnosť
zabezpečiť účasť zamestnancov
privatizovaného ma-
jetku
na jeho privatizácii." Ako
spoločný spravodajca odpo-
rúčam
tento jeho pozmeňovací návrh prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nech sa páči, pán poslanec Líška.
Poslanec S. Líška:
Opravujem, tam nejde o zamestnancov
privatizovaného ma-
jetku
ale privatizovaného podniku.
Zamestnanci privatizova-
ného
podniku. Formálne, aby to bola presná dikcia.
Poslanec M. Pacola:
Ako spoločný spravodajca s touto zmenou
návrh odporúčam
prijať,
teda "Fond národného majetku môže uložiť nadobúdate-
ľovi
privatizovaného majetku povinnosť
zabezpečiť účasť za-
mestnancov
privatizovaného podniku na jeho privatizácii."
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňovacom
návrhu pána poslanca Líšku. Pán
spoločný spravo-
dajca
ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že prvý pozmeňovací
návrh pána poslanca
Líšku
bol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec M. Pacola:
O
ďalších troch doplňovacích
návrhoch poslanca Líšku
odporúčam
hlasovať spoločne. Týkajú sa § 24 ods.
7, ods. 8,
ods.
9, kde sa na konci pripájajú slová "alebo Slovenskému
pozemkovému
fondu". Ako spoločný spravodajca
návrhy odporú-
čam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
ďalších
troch
pozmeňovacích návrhoch pána
poslanca Líšku. Pán spo-
ločný
spravodajca ich odporúča prijať. Ide vo
všetkých prí-
padoch
o doplnenie pozemkového fondu.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že uvedené tri
pozmeňovacie návrhy pána
poslanca
Líšku boli prijaté.
Nech sa páči, uvádzajte ďalej.
Poslanec M. Pacola:
Ďalej pán kolega Líška predložil zmenu v § 28 ods. 4.
Vzhľadom na to,
že táto dikcia jeho návrhu je
spresnená
v
mojej, odporúčam túto jeho zmenu
neprijať. Je to po kon-
zultácii
s Fondom národného majetku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňova-
com
návrhu pána poslanca Líšku. Pán spoločný spravodajca od-
porúča
tento pozmeňovací návrh neprijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
pána poslanca
Líšku
nebol prijatý.
Poslanec M. Pacola:
Ďalší doplňovací návrh predložil pán kolega Černák. Pán
kolega
Černák, môžeme hlasovať spoločne alebo osobitne? Spo-
ločne.
V § 24 ods. 7 sa dopĺňa nové písmeno g) tohto znenia:
"splatenie
vkladu alebo splátok do Prvej stavebnej sporiteľ-
ne a. s.
Bratislava a iných stavebných
sporení". Ďalej
v
§ 24 ods. 8 sa dopĺňa nové písmeno f) tohto znenia: "fy-
zické
osoby na splatenie svojich záväzkov alebo vkladu podľa
odseku
7 písm. g) od najbližších príbuzných". Po konzultá-
ciách s ministerstvom financií odporúčam tento
doplňovací
návrh
pána kolegu Černáka neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňova-
cích
návrhoch pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodaj-
ca
ich odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy
pána poslanca
Černáka
neboli prijaté.
Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec M. Pacola:
Ďalej v rozprave vystúpil pán kolega
Volf, ale vzhľadom
na
to, že sme prijali dikciu, ktorú tu navrhol pán kolega
Líška,
o tomto jeho pozmeňovacom návrhu je už
zbytočné hla-
sovať.
Ďalej som vystúpil ja, kde som si
osvojil doplňovacie
a
pozmeňovacie návrhy z legislatívneho odboru uvedené pod
bodmi
1 až 5. Vzhľadom na to, že všetci by
ste ich mali mať
k
dispozícii, navrhujem o nich hlasovať spoločne a odporúčam
ich
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o 5 pozmeňo-
vacích
návrhoch, ktoré si osvojil pán spoločný
spravodajca.
Pán
spoločný spravodajca ich odporúča prijať.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy boli en bloc
prijaté.
Procedurálny návrh pána poslanca Fogaša. Prosím, zapoj-
te
pána poslanca Fogaša.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem
za slovo, pán podpredseda. Pokiaľ viem, to,
o
čom sme teraz hlasovali, nebolo prednesené v rozprave. Bo-
lo
to len rozdané. V rozprave odznelo,
že si osvojuje body
1
až 5, čiže bolo by treba tieto pozmeňovacie návrhy pred-
niesť,
aby mohli byť implantované do zákona.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážený pán poslanec, ale pán
spoločný spravodajca nás
o
tom informoval, aj doslova uviedol tú citáciu, že si osvo-
juje
tieto návrhy legislatívneho odboru.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ale to je dokument, ktorý mal byť rozdaný na výboroch.
V
pléne tieto veci musia odznieť, aby
mohli byť odhlasované
a
boli aj účinne implantované do zákona.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, je to už pasé.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ale
potom sa nám môže skutočne stať, že odhlasujeme
niečo,
čo sme dokonale neposúdili, pretože nie
každý si mu-
sel
vybrať materiály zo skrinky, nie každý
musel vedieť, čo
sú
to body 1 až 5, pretože medzitým sa mohlo čosi zmeniť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, mali ste možnosť upozorniť
na to vtedy.
Poslanec L. Fogaš:
Pán podpredseda, ja som stlačil tlačidlo, lenže vy ste
dali
hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, už sme hlasovali, nebudeme
opakovať hlasovanie.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Pacola:
V §
28 ods. 4 som navrhol zmenu:
"Medzi ministerstvom
a
fondom sa vykonáva pravidelné ročné zúčtovanie príjmov
podľa
ods. 2 a výdavkov fondu podľa ods. 3 písm. b), c), f),
g),
h) vždy do konca februára nasledujúceho roku." Návrh od-
porúčam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a
vzápätí hlasujme o pozmeňova-
com
návrhu, ktorý predniesol pán spoločný
spravodajca a od-
porúča
ho prijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
bol prijatý.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Pacola:
Nakoniec je posledný pozmeňovací návrh, ide
o môj ná-
vrh,
ktorý znie, že vypúšťa sa § 4a v zákone 304/1995 Z. z.,
nakoľko
by bol v rozpore so zákonom, ktorý sme dnes prijali.
Ako
spoločný spravodajca návrh odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňova-
com
návrhu pána poslanca Pacolu. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Pacola:
Vážený
pán predsedajúci, sú
to všetky pozmeňovacie
a
doplňovacie návrhy, ktorý vyplynuli zo spoločnej správy
a
z rozpravy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona
ako
celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Pán poslanec Líška, je to procedurálny
návrh?
Poslanec S. Líška:
Áno. Ďakujem za slovo. Chcel by som
upozorniť pána spo-
ločného
spravodajcu, že zabudol na jeden
pozmeňovací návrh,
ktorý
som predniesol a ktorý sa týka
tiež § 24, ale odseku
12,
o ňom sme nehlasovali, keď sa hlasovalo
o pozmeňovacích
návrhoch.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, preverte to, pán spoločný spravodajca, aby sme
náhodou
neurobili chybu.
Poslanec M. Pacola:
V prípade, že je to tak, potom sme mali
hlasovať spo-
ločne
o bode 2, 3, 4 a 5, pretože ide o
splatenie dlhopisov
a
týka sa to rovnakej problematiky.
Odporúčam aj tento bod
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán
spoločný spravodajca, naozaj
ste vtedy hovorili
o
troch bodoch a teraz hovoríte o štvrtom, budeme teda o ňom
osobitne
hlasovať.
Prosím, hlasujme o ďalšom návrhu pána poslanca Líšku.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
pána poslanca
Líšku
bol prijatý.
Opakujem, v súlade s
ustanovením § 26 ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona
ako
celku v znení prijatých a schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca,
aké je vaše odporúčanie?
Poslanec M. Pacola:
Odporúčam návrh prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán spoločný spravodajca návrh odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a
dopĺňa
zákon
číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu
na
iné osoby v znení neskorších predpisov.
Ďakujem vám za spoluprácu, pán spoločný
spravodajca.
Nech sa páči, uvádzajte návrh na
uznesenie.
Poslanec M. Pacola:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia
dovoľte, aby som pre-
čítal
návrh uznesenia, ktoré predniesol pán kolega Dzurinda.
Predniesol
tri body a o každom bode žiada hlasovať osobitne.
V
prvom bode Národná rada Slovenskej republiky žiada
vládu
Slovenskej republiky, aby do 20. 2. 1996
predložila
Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o
aplikácii
§
10 ods. 7 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
v
znení neskorších predpisov, teda o tom,
ako bola zabezpe-
čovaná
účasť zamestnancov v privatizovaných podnikoch na ich
privatizácii.
Vzhľadom na to, že predmetná otázka
sa týka Fondu ná-
rodného
majetku a pán poslanec môže v
súlade s § 40 zákona
o
veľkej privatizácii o to požiadať, odporúčam tento jeho
prvý
návrh neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom bode
návrhu
uznesenia pána poslanca Dzurindu. Pán
spoločný spra-
vodajca
odporúča tento návrh neprijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že prvý bod návrhu uznesenia
pána poslanca
Dzurindu
nebol prijatý.
Poslanec M. Pacola:
Ďalej pán kolega Dzurinda žiada vládu
Slovenskej repub-
liky,
aby do 29. 2. 1996 predložila Národnej rade Slovenskej
republiky
informáciu o aplikácii § 24 zákona číslo 92/1991
Zb.
v znení neskorších predpisov, teda o
tom, ako je zabez-
pečená
realizácia použitia dlhopisov Fondu národného majetku
tak,
ako to umožňuje zákon, teda aj na
vklad do obchodnej
spoločnosti,
ktorá nadobudla majetok podľa tohto
zákona, na
nadobudnutie bytu, na
doplnkové, dôchodkové poistenie,
na
nadobudnutie
majetkových účastí Fondu národného majetku na
verejnom
trhu cenných papierov, na ich predaj bankám určeným
na
reštrukturalizáciu.
Vzhľadom na to, že vo vláde je
pripravené nariadenie
vlády
o vydávaní a použití investičných kupónov, odporúčam
tento
návrh uznesenia pod bodom 2 neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o druhom bode
návrhu uznesenia,
ktorý predložil pán poslanec Dzurinda.
Spoločný
spravodajca odporúča návrh neprijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že druhý bod návrhu
uznesenia, ktoré pred-
ložil
pán poslanec Dzurinda, nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec M. Pacola:
Tretí návrh uznesenia, ktorý žiada pán
kolega Dzurinda,
žiada
vládu Slovenskej republiky, aby do 29. 2. 1996 predlo-
žila Národnej rade Slovenskej republiky
komplexnú analýzu
procesu
privatizácie s eventuálnym
komplexným návrhom nut-
ných
legislatívnych úprav procesu
privatizácie. Ako súčasť
tejto
analýzy predložiť návrh premietnutia
nálezu Ústavného
súdu
týkajúceho sa zákona číslo 190/1995 Z. z.
Vzhľadom na to, že ústavný nález nie je ešte zverejne-
ný,
odporúčam návrh neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom po-
zmeňovacom
návrhu pána poslanca Dzurindu. Pán spoločný spra-
vodajca
tento tretí bod uznesenia odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem že tento tretí bod návrhu uznesenia, ktorý
predložil
pán poslanec Dzurinda, nebol prijatý.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Pacola:
Hlasovali sme o všetkých návrhoch pána
kolegu Dzurindu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, je to všetko v poriadku.
Ďakujem vám za spoluprácu. (Potlesk.)
Vážení
kolegovia, budeme pokračovať t r
i n á s t y m
bodom
programu, ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva a o šif-
rovej
ochrane informácií a o zmene a doplnení
Trestného zá-
kona
v znení neskorších predpisov.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
podpredseda Andel.
Nech
sa páči, máte slovo.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán podpredseda, chcel by som oznámiť, že
pri tomto bo-
de
nášho programu som hlasoval náhradnou kartou číslo 4.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
306 a spoločnú
správu
výborov ako tlač číslo 306a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán
Ľudovít
Hudek.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
cieľom vládneho návrhu zákona o ochrane
štátneho tajom-
stva,
služobného tajomstva a o šifrovej ochrane informácií
a
o zmene a doplnení Trestného zákona
v znení neskorších
predpisov,
ktorý je predmetom dnešného rokovania pléna Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, je vytvoriť
ucelený funk-
čný
systém právnej ochrany informácií a
vecí dôležitých pre
ochranu
a bezpečnosť štátu, medzinárodné styky,
hospodárske
záujmy
štátu a činnosť štátneho orgánu. Má vytvoriť komplex-
ný
systém opatrení na zamedzenie
vyzradenia, zneužitia, po-
škodenia,
zničenia, straty alebo odcudzenia informácie, ale-
bo
vecí obsahujúcich štátne tajomstvo, alebo služobné tajom-
stvo.
Ochrana utajovaných skutočností je v
súčasnosti uprave-
ná
zákonom číslo 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva
v
znení neskorších predpisov. Z hľadiska
súčasných požiada-
viek
a potrieb Slovenskej republiky je táto právna úprava
nedostačujúca.
Absentuje v nej predovšetkým komplexná úprava
šifrovej
ochrany informácií, nevymedzuje dostatočne postave-
nie
a úlohy subjektov podieľajúcich sa na ochrane štátneho
a
služobného tajomstva. V
záujme zabezpečenia dôslednej
ochrany
štátneho tajomstva a služobného tajomstva je preto
potrebné
vydať novú právnu úpravu, v ktorej sa
novým spôso-
bom
vymedzí obsah pojmov štátneho
tajomstva, služobného ta-
jomstva a šifrovej
ochrany informácií, určia
právne pro-
striedky
zabezpečenia jej ochrany, vymedzia práva a povin-
nosti
subjektov, ktorým je zverená
zodpovednosť za túto ob-
lasť
činnosti, ale aj ustanovia sankcie za
porušenie povin-
ností
ustanovených týmto zákonom.
Oproti
schválenému návrhu zásad
zákona bolo potrebné
doplniť a
rozšíriť predmet navrhovanej
právnej úpravy
o
ochranu informácií a vecí chránených v
iných štátoch, ako
je
utajované postúpenie Slovenskej
republike podľa medziná-
rodných
zmlúv alebo medzinárodných protokolov ako štátne ta-
jomstvo
alebo služobné tajomstvo, ak medzinárodná zmluva ne-
ustanovuje inak, ďalej
o letecké snímkovanie, vykonávanie
geodetických
a kartografických prác, ktoré možno
uskutočniť
len
na základe povolenia, a o nové
ustanovenia § 122 Trest-
ného
zákona.
Pri príprave tohto návrhu zákona sa
vychádzalo z po-
znatkov
praktickej aplikácie doterajšej právnej
úpravy a zo
stanovísk zainteresovaných ústredných štátnych orgánov
a
vybraných organizácií Slovenskej republiky. Využité boli
aj
skúsenosti z právnych úprav tejto
problematiky v Rakúsku
a
v Nemecku, kde je ochrana štátneho tajomstva zverená orgá-
nom
štátnej polície.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vládny návrh zákona prerokovali 18. a 19.
januára tohto
roku
všetky výbory, ktorým bol pridelený.
Súhlasím s pripo-
mienkami,
ktoré ste uplatňovali k predloženému
vládnemu ná-
vrhu
zákona, ako sú uvedené pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7,
8,
9, 10, 14, 19, 20 a 22 spoločnej správy, pretože sú v sú-
lade s prijatými
zásadami návrhu zákona a môžu významnou
mierou
prispieť k ďalšiemu skvalitneniu
navrhovanej právnej
úpravy.
Odporúčam ich preto plénu Národnej rady Slovenskej
republiky
prijať.
Po dôkladnom posúdení všetkých pripomienok neodporúčam
prijať pripomienky bod bodmi 11, 12, 13, 15, 16,
17, 18
a
21 najmä z týchto dôvodov:
Je tam návrh v bode 11 doplniť § 13 ods.
1 o písmeno d)
v
tom zmysle, že na účely tohto zákona sa za bezúhonnú osobu
nepovažuje
ten, kto je podľa zákona číslo 451/1991 Zb. pozi-
tívne
lustrovaný. K tomu by som chcel uviesť len to, že lus-
tračný
zákon ustanovuje len niektoré ďalšie predpoklady na
výkon
funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách obsadzova-
ných
voľbou, vymenovaním alebo ustanovovaním. Nepokrýva teda
všetky funkcie a
úseky pracovnej činnosti, v
ktorých sa
prichádza
do styku so štátnym tajomstvom. Ďalší problém je
ten,
že lustračný zákon stráca účinnosť 31. decembra 1996,
teda
len pol roka po nadobudnutí účinnosti tohto dnes prero-
kúvaného
zákona. Ak by sa malo realizovať navrhované odporú-
čanie,
potom by sa musel novelizovať lustračný zákon.
V bodoch 12 a 13, to je k § 13, sa
navrhuje doplniť to-
to
ustanovenie o odsek 3 v tom zmysle, že na účely tohto zá-
kona
je vedúci oprávnený si vyžiadať odpis z
registra tres-
tov. Navrhovaný
postup neumožňuje súčasná
platná právna
úprava.
Ak by sa malo prijať navrhované odporúčanie, potom
by
sa musel novelizovať zákon číslo 237 o
registri. Skôr by
takýto
odpis potrebovali naše orgány, ktoré dávajú stanovis-
ká
k tým, ktorí budú prichádzať do
styku so štátnym tajom-
stvom.
V bode 15 k § 31 sa navrhuje nahradiť nadpis "Ústredný
šifrový
orgán" slovami "Funkcia
ústredného šifrového orgá-
nu".
V nadpise tohto ustanovenia nejde o vymedzenie funkcie,
ale o označenie
ústredného šifrového orgánu,
neodporúčame
preto
uvedený pozmeňovací návrh prijať.
Máme tu ešte návrh v bode 16 k § 34 ods. 1, kde sa na-
vrhuje
pripojiť na koniec vety slová "pokiaľ nejde o trestný
čin".
V súčasne platnej právnej úprave
priestupkov je navr-
hované
odporúčanie dostatočne zohľadnené tým,
že v § 2 ods.
1
zákona číslo 372/1992 Zb. o
priestupkoch sa stanovuje, čo
je
priestupok a kedy ide o trestný čin, nie je preto potreb-
né
duplicitne zdôrazňovať túto skutočnosť.
V bode
18, to je k § 33 ods. 1, sa navrhuje vypustiť
slová "alebo
obec". Uvedené ustanovenie
je koncipované
s
ohľadom na určenie zodpovednosti za ochranu utajovaných
skutočností, ako je
ustanovené v § 9 tohto
návrhu zákona
z
dôvodu zvýraznenia zodpovednosti za
plnenie úloh v uvede-
nej oblasti obcou. Jej ponechanie v tomto
ustanovení je
opodstatnené.
V
bode 17 sa navrhuje upraviť §
34 ods. 2 písm. b)
v
tom zmysle, že priestupku na úseku ochrany danej skutoč-
nosti
sa dopustí ten, kto ako nepovolaná osoba nesplní po-
vinnosť
oznámiť informáciu, o ktorej sa dozvedel a vie, že
je
predmetom štátneho tajomstva, alebo
odovzdať nájdenú vec
obsahujúcu
utajovanú skutočnosť. Navrhovaným
odporúčaním by
sa
nemohlo postihovať konanie neoprávnenej osoby, ktorá síce
nevedela,
že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť zá-
ujem
chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na
svoje
osobné pomery vedieť mala a mohla.
Preto neodporúčame
akceptovať
túto pripomienku v tomto návrhu zákona.
Posledná pripomienka je v bode 21 k § 38
ods. 1, kde sa
navrhuje,
aby určenie pre styk so štátnym
tajomstvom vydané
občanovi
Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov do
30.
decembra 1992 sa neskončilo po uplynutí jedného roka,
ale
už po uplynutí 6 mesiacov. Nakoľko
ide o pomerne veľký
počet
osôb, ktoré sú určené pre styk so
štátnym tajomstvom,
splnenie
tejto úlohy si vyžaduje dlhšie obdobie, a preto ne-
odporúčame
skrátiť o polovicu lehotu, ako je
uvedená v § 38
ods.
1.
Vážené pani poslankyne, vážení páni
poslanci, na zákla-
de
uvedeného odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republi-
ky
po prerokovaní schválila vládny návrh zákona o ochrane
štátneho
tajomstva, služobného tajomstva a o šifrovej ochra-
ne
informácií a o zmene a doplnení
Trestného zákona v znení
neskorších
predpisov. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi. Prosím spoločného spra-
vodajcu výborov pána poslanca Ladislava Polku,
aby podal
správu
o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo
výboroch
Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec L. Polka:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou
číslo
306a prerokúvaného návrhu zákona.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
ochrane štátneho tajomstva, služobného
tajomstva a o šif-
rovej
ochrane informácií a o zmene a doplnení
Trestného zá-
kona
v znení neskorších predpisov pridelil predseda Národnej
rady
Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 702 z 15. decem-
bra
1995 na prerokovanie v lehote do 19.
januára 1996 všet-
kým
výborom Národnej rady s výnimkou mandátového a imunitné-
ho
výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funk-
cionárov. Ako koordinačný výbor bol určený Výbor
Národnej
rady
Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Vládny návrh prerokovali všetky výbory v
určenej lehote
a
zaujali k nemu stanoviská.
Ústavnoprávny výbor, výbor pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, výbor pre
pôdohos-
podárstvo,
výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a ná-
rodnosti,
výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, zahranič-
ný
výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ho pre-
rokovali 18.
januára 1996, výbor
pre financie, rozpočet
a
menu a výbor pre životné prostredie 19.
januára 1996, vý-
bor
pre obranu a bezpečnosť 18. januára
a následne 30. ja-
nuára
1996.
Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, kto-
rým
bol návrh zákona pridelený, vyslovili s ním súhlas a od-
poručili
ho Národnej rady Slovenskej republiky schváliť po
zohľadnení
ich pripomienok, resp. pozmeňovacích
návrhov. Už
pán
minister uviedol niektoré svoje stanoviská k návrhu spo-
ločnej
správy, teda k pripomienkam z výborov. Dovoľte, aby
som
vás vopred informoval, ktoré pripomienky vám budem odpo-
rúčať
na schválenie a ktoré neodporúčam schváliť. V podstate
sú
rozdelené do dvoch základných blokov. Na schválenie budem
odporúčať
pripomienky v bodoch 1 až 10,
potom body 14, 19,
20
a 22. Neodporúčam schváliť
pripomienky obsiahnuté v bo-
doch
11, 12, 13, 15, 16, 17, 18 a 21 spoločnej správy 306a.
Ďakujem za pozornosť, pán podpredseda,
skončil som.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Prosím, zauj-
mite
miesto pre spravodajcu výborov.
Otváram rozpravu o trinástom bode programu. Písomne mi
boli
doručené doteraz dve prihlášky. Ako prvý vystúpi pán
poslanec
Ladislav Pittner z KDH a pripraví sa pán poslanec
Michal
Benčík z SDĽ. Nech sa páči.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážený pán minister,
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
ochrane štátneho tajomstva, služobného
tajomstva a o šif-
rovej
ochrane informácií a o zmene a doplnení
Trestného zá-
kona
v znení neskorších predpisov, tak ako
ho máme v tlači
306,
je v mnohom zhodný s podobnými
zákonmi aj v iných de-
mokratických
krajinách. Odráža tú skutočnosť, že nežijeme vo
svete
anjelov, ale vo svete, v ktorom pôsobí organizovaný
zločin,
priemyselná a hospodárska špionáž, kde
len niekoľko
desiatok
kilometrov od našich hraníc doznieva
niekoľkoročná
vojna na báze
etnických konfliktov, kde
záujmy okolitých
štátov
nemusia vždy byť v súlade s legitímnymi záujmami náš-
ho
štátu, a preto je potrebné pre úspešné fungovanie štátu
zabezpečiť
ochranu štátneho a služobného tajomstva.
No na druhej strane darmo je napríklad v
televízii, ale
i
v iných inštitúciách snaha o zmenu
myslenia, ich uvažova-
nie
je v mnohom poznačené skúsenosťami získanými v minulom
totalitnom
režime, čo sa odrazilo i na niektorých
ustanove-
niach
navrhovaného zákona. Predtým, než to konkrétne preuká-
žem
a predložím svoj prvý pozmeňovací návrh, dovoľte mi ho
zdôvodniť.
Ide tu o oblasť určenia osôb, ktoré
majú byť no-
siteľmi
služobného či štátneho tajomstva.
Príslušné paragrafy navrhovaného zákona
za vhodnú osobu
označujú
bezúhonnú osobu a v § 13 v
ods. 1 je vymedzené,
ktorú
osobu za takú na účely tohto zákona nemožno považovať.
Som
presvedčený, že za bezúhonnú osobu nemožno považovať ani
takého,
ktorý sa v minulom režime podieľal na
jeho nezákon-
nostiach
či už ako príslušník Štátnej bezpečnosti alebo taj-
ný spolupracovník Štátnej bezpečnosti na úseku boja proti
tzv. vnútornému
nepriateľovi. Navyše vzhľadom
na to, že
v
období po novembri 1989 sa i súdne
preukázalo, že viacerí
príslušníci
Štátnej bezpečnosti odcudzili osobné
spisy svo-
jich
agentov a týchto potom vydierali, sú takto
potenciálne
vydierateľné osoby
nevhodné za nositeľov štátneho tajom-
stva.
Práve tento úsek, t. j. úsek tzv. boja proti vnútorné-
mu
nepriateľovi, je i po stránke verejnej
mienky, jej etic-
kého
cítenia všeobecne odsudzovaný. Sú tiež
oprávnené indí-
cie,
že osobné spisy takýchto či už príslušníkov ŠtB alebo
ich
tajných spolupracovníkov boli
poskytnuté do zahraničia,
a
preto vydieraním cudzími službami
by mohli spôsobiť únik
služobného
či štátneho tajomstva.
Preto navrhujem § 13 ods. 1 upraviť takto - môj pozme-
ňovací
návrh znie:
"(1) Na účely tohto zákona sa za bezúhonnú osobu nepo-
važuje
ten
a)
kto bol právoplatne
odsúdený za úmyselný trestný
čin,
b) kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin ohroze-
nia
štátneho tajomstva alebo trestný čin všeobecného ohroze-
nia
spáchaný z nedbalosti,
c) kto
bol právoplatne odsúdený za
trestné činy proti
brannosti a civilnej
službe alebo trestné činy vojenské,
spáchané
z nedbanlivosti,
d) kto bol príslušníkom Štátnej
bezpečnosti alebo tajným
spolupracovníkom Štátnej
bezpečnosti na úseku boja proti
tzv. vnútornému
nepriateľovi podľa zistenia ministerstva
vnútra.
Podotýkam, že ministerstvo vnútra má
možnosť cez prí-
slušnú
dokumentáciu tieto javy zistiť a u príslušných osôb
si
to overiť.
Druhý môj pozmeňovací návrh sa dotýka §
23 navrhovaného
zákona,
kde sú vymedzené povinnosti tzv. ďalších osôb, ktoré
či
už nájdu vec, ktorá obsahuje utajovanú
skutočnosť, alebo
ako
nepovolaná osoba sa náhodne oboznámia s utajovanými sku-
točnosťami.
Skôr než tento pozmeňovací návrh
predložím, do-
voľte
mi uviesť dôvody, ktoré ma k tomu vedú.
Všetky totalitné systémy, tak ako ich poznáme z minu-
losti,
sa snažili svoje odsúdeniahodné skutky skrývať pred
verejnosťou
okrem iného ich tabuizovaním pod zámienkou štát-
neho, resp. služobného tajomstva. A tak
napríklad nemecký
národ sa až
po prehranej vojne dozvedel o obludnostiach,
ktoré sa
diali v gestapáckych mučiarňach, koncentrákoch,
v
okupovaných krajinách, až po vojne sa dozvedeli o obludnom
pláne
a realizácii konečného riešenia židovskej otázky ich
masovým
vyvražďovaním a podobne. Podobne i
obludné zločiny,
ktoré
sa odohrávali v sovietskych gulagoch,
mučiarňach taj-
nej
polície a psychiatrických liečebniach proti nevinným
obetiam,
to všetko sa šokovaná verejnosť dozvedela a dozvedá
až
po páde zločinného komunistického režimu.
Aj v
našich dejinách, v našom národe,
ktorý zvykneme
nazývať
holubičím, sa udiali neuveriteľné
skutky či už pri
vyháňaní
Čechov po vzniku prvého Slovenského štátu, v mu-
čiarňach
UŠB, pri arizácii židovského majetku,
vyvážaní Ži-
dov
a po potlačení povstania vraždením skrývajúcich sa civi-
listov
zločincami z pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy.
Ale i
zločiny partizánov, mučiarne
Štátnej bezpečnosti,
jáchymovské koncentráky, vykonštruované politické
procesy
a
popravy nevinných ľudí, to všetko
sa odhalilo a odhaľuje
až
po páde totalitných režimov i v našej
vlasti. A tie isté
skúsenosti
má i český národ i naši južní a ostatní susedia.
Ukazuje sa, tak ako o tom svedčia skúsenosti západných
demokracií, že zárukou
proti totalite a jej
zločinom je
zachovanie
slobody slova, nepripustenie zakrývania
zločinov
a
prechmatov v mene tzv.
štátneho záujmu ustanoveniami
o
štátnom a služobnom tajomstve. Práve
preto novinári a re-
daktori
z masovokomunikačných prostriedkov i prostredníctvom
tzv. investigatívnej, teda vyšetrovacej žurnalistiky majú
mimoriadny
význam a poslanie. A na druhej strane sú to práve
oni
tak v minulosti, ako i napríklad v
terajšom transformu-
júcom
sa Rusku, ktorí sú predmetom útokov, ba až surových
vrážd.
Z tohto pohľadu teda navrhujem svoj druhý pozmeňovací
návrh,
t. j. vypustiť z návrhu zákona § 23 a ostatné para-
grafy
prečíslovať, pretože najmä odsek 2
tohto paragrafu by
sa
mohol zneužiť proti novinárom a redaktorom, čím by boli
ohrozené
i záujmy celej spoločnosti. A prvý
odsek, ten zase
podceňuje
občana a jeho občiansku statočnosť, pričom práve
ustanovenia
o tom, ako si má počínať, ho privedú zo
strachu
pred
kontrolou štátnych orgánov k zatajeniu
toho, že takúto
vec
či predmet našiel.
Vážená Národná rada, verím, že
zdôvodnenie mojich dvoch
pozmeňovacích
návrhov už i vzhľadom na naše nedávne
neblahé
skúsenosti
uznáte za hodné vášho zreteľa a vášho súhlasu.
Ide
mi o to, aby nositeľmi štátneho a služobného tajomstva
boli
skutočne dôveryhodné osoby,
nevydierateľné osoby, aby
ručili za jeho
zachovanie a aby pod zámienkou zachovania
štátneho
a služobného tajomstva nebolo novinárom
a redakto-
rom
zamedzované slobodne písať a hovoriť o tých prechmatoch,
ktorých
sa dopustia ľubovoľné štátne orgány.
Len tak si mo-
censké
orgány získajú dôveru verejnosti, len tak si uchováme
a
upevníme demokraciu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Pittnerovi. Slovo má pán
poslanec
Benčík z SDĽ. Nech sa páči.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán podpredseda,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
návrh zákona na ochranu štátneho tajomstva, služobného
tajomstva
a šifrovej ochrane informácií má svoje opodstatne-
nie,
je aktuálny. Podľa môjho názoru má aj potrebné legisla-
tívne
parametre a možno ho podporiť.
Navrhovanou úpravou sa
však
má vykonať aj zmena Trestného zákona.
Je to ďalšia no-
vela
zo sérií zmien. Navrhované skutkové podstaty zodpoveda-
jú,
až na slovnú zámenu, teraz platnej úprave. Sankcie, kto-
ré
sú tu uvedené, však nezodpovedajú trendu posilňovať ukla-
danie
peňažného trestu, najmä v odsekoch 1 a 2.
Podľa mňa je nedobrým vysvedčením o úrovni koordinácie
legislatívnych
prác, ak sa trestný kódex navrhuje
meniť te-
raz
a ministerstvo spravodlivosti už pripravilo návrh ďalšej
novely
Trestného zákona a Trestného poriadku,
je už po pri-
pomienkovom
konaní, teraz je v legislatívnej rade
vlády. Je
pravdepodobné,
že v marci toho roku sa už dostane do
Národ-
nej
rady. Ale to nie je všetko. Okrem toho
na budúci týždeň
odborná komisia posudzuje návrh skupiny poslancov
SNS na
zmenu
prvej hlavy Trestného zákona. Pýtam sa, čo bráni tomu,
aby
sa tieto tri návrhy, prípadne i
ďalšie návrhy na zmenu
Trestného
zákona zapracovali do jedného legislatívneho návr-
hu.
Nestačí len propagačne pred svetom a doma vyhlasovať, že
máme
perfektné zákony, ako som to minule v rozhlase počul od
pani
vicepremiérky Tóthovej, ale
legislatívnu činnosť sku-
točne
treba riadiť a treba ju aj koordinovať.
Z uvedeného dôvodu odporúčam z návrhu
vypustiť článok
II,
t. j. časť, ktorá by mala novelizovať Trestný zákon. Tú-
to
novelu, tak ako je, hoci aj s menšími
úpravami a zosúla-
dením
najmä sankčných opatrení je potom možné
zapracovať do
novely,
ktorú budeme prerokúvať komplexnejšie v marci v tom-
to
roku. Vrele vám odporúčam, aby ste prihliadli na tento
racionálny
návrh, ktorý v podstate nemení nič,
jedine dosa-
huje
to, aby sudca alebo aj občan nie každý týždeň zisťoval,
že
zasa došlo k nejakým zmenám v Trestnom zákone. Trestný
zákon
je príliš citlivý zákon na to, aby sme ho menili podľa
zásady
trhacieho kalendára.
Ďakujem vám za pozornosť a predpokladám, že návrh pod-
poríte.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, nemám ďalšie pí-
somné
prihlášky do rozpravy. Hlási sa ešte
niekto? Pani po-
slankyňa
Sabolová, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne. Ja by som len chcela
požiadať spoločného
spravodajcu,
aby sme o bode 18 spoločnej správy hlasovali
samostatne
a nie v spoločnom bloku s neodporúčaním prijať.
Takže
bod 18 prosím vyňať zo spoločného hlasovania.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do
rozpravy?
(Nikto.)
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o
trinástom bode progra-
mu
za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Hu-
dek?
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Žiada si záverečné slovo pán spoločný
spravodajca?
Poslanec L. Polka:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pristúpime teda k
hlasovaniu o jednotlivých
pozmeňovacích
a doplňovacích návrhoch. Prosím pána spoloč-
ného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal v zmysle
spoločnej
správy a výsledkov rozpravy.
Prosím vážených kolegov a kolegyne, ktorí sa nachádza-
jú
mimo zasadacej miestnosti, aby sa
dostavili. Budeme hla-
sovať.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec L. Polka:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte, aby sme sa najskôr zaoberali
spoločnou sprá-
vou.
Zo spoločnej správy odporúčam na schválenie body 1 až
10,
ďalej body 14, 19, 20 a 22. Opakujem:
body 1 až 10, ďa-
lej
body 14, 19, 20 a 22 odporúčam Národnej
rade Slovenskej
republiky
schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bodoch 1 až
10,
14, 19, 20 a 22 spoločnej správy. Pán spoločný spravo-
dajca
ich odporúča prijať.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 1 až 10, 14, 19, 20 a 22 spoločnej
správy
sme prijali.
Nech sa páči, uvádzajte ďalej, pán spoločný spravodaj-
ca.
Poslanec L. Polka:
Zo spoločnej správy neodporúčam schváliť
body 11, 12,
13,
15, 16, 17 a 21. Bod 18 je na osobitné hlasovanie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 11,
12,
13, 15, 16, 17, 18 a 21. Pán spoločný
spravodajca odpo-
rúča
tieto body en bloc neprijať. Bod 18 vynímame na osobit-
né
hlasovanie.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 11 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že body 11, 12, 13, 15, 16, 17 a 21 spo-
ločnej
správy neboli prijaté.
Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec L. Polka:
Na základe návrhu z rozpravy bol bod 18 vyňatý na oso-
bitné
hlasovanie. Tento bod 18 neodporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
bod 18 neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že tento bod spoločnej
správy nebol prija-
tý.
Poslanec L. Polka:
V rozprave odzneli dva, resp. tri pozmeňovacie návrhy.
Prvý bol pozmeňovací návrh pána poslanca Pittnera, a to
k
§ 13 ods. 1. Navrhuje doplniť tento paragraf o nové písme-
no d) v
znení: "kto bol
príslušníkom Štátnej bezpečnosti
alebo
tajným spolupracovníkom Štátnej
bezpečnosti na úseku
boja
proti vnútornému nepriateľovi podľa
zistenia minister-
stva
vnútra".
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vaše stanovisko?
Poslanec L. Polka:
Neodporúčam tento návrh schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňovacom
návrhu pána poslanca Pittnera. Pán spoločný spra-
vodajca
ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
pána poslanca
Pittnera
nebol prijatý.
Poslanec L. Polka:
Druhý
pozmeňovací návrh pána
poslanca Pittnera znel,
alebo
jeho obsahom bolo vypustenie § 23
navrhovaného zákona
s
tým, že ďalšie paragrafy by sa primerane prečíslovali.
Tento
návrh neodporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňovacom
návrhu pána poslanca Pittnera. Pán spoločný spra-
vodajca
ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh
pána poslanca
Pittnera
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem. Obsahom návrhu pána poslanca Benčíka bolo vy-
pustenie
článku II navrhovanej právnej úpravy s
tým, že no-
velizácia
tej časti by sa mala realizovať v podstate v sú-
vislosti s
pripravovanou novelizáciou Trestného
zákona
a
Trestného poriadku. Neodpustím si
krátku poznámku z úcty
k
svojmu pedagógovi, že ako právnik s jeho návrhom by som
osobne
súhlasil, lenže Trestný zákon a Trestný poriadok je
už nami tak
doráňaný, že jedna či dve rany
mu už nejako
strašne
neublížia. Naopak, budú motívom pre príslušné orgány
vlády, aby
čo najskôr predložili
komplexnú novelizáciu
Trestného
zákona a Trestného poriadku, resp. ich rekodifiká-
ciu,
a vôbec nie som, pán kolega, taký
optimistický ako vy,
že
to bude v marci. Skôr si myslím, že to
bude neskôr. Teda
neodporúčam
tento návrh schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o
pozmeňovacom návrhu pána poslanca Benčíka. Pán spoločný
spravodajca
ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
pána poslanca
Benčíka
nebol prijatý.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec L. Polka:
Pán podpredseda, k návrhu zákona nebolo
viac pozmeňova-
cích
návrhov. Odporúčam, aby sme
hlasovali o návrhu zákona
ako
celku s tým, že ho odporúčam Národnej rade Slovenskej
republiky
schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona
ako
celku v znení uvedených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča tento návrh prijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o ochrane štátneho tajom-
stva,
služobného tajomstva a o šifrovej ochrane informácií a
o
zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších pred-
pisov.
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Poslanec L. Polka:
Pán podpredseda a vážení členovia koalície, ďakujem za
spoluprácu
a opozícii ďakujem za pochopenie. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážení prítomní, pokračujeme
š t r n á s t y m bodom
programu,
ktorým je
návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou
medzi Slovenskou
republikou
a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici.
V tejto súvislosti by som chcel medzi
nami privítať ako
hostí
občanov z osady U Sabotů a z príslušného okresu, ktorí
sa
zúčastňujú na našom rokovaní. Vítajte. (Potlesk.)
Návrh vlády ste dostali ako tlač
číslo 324 a spoločnú
správu
výborov ako tlač číslo 324a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh uvedie mi-
nister
vnútra Slovenskej republiky pán Ľudovít Hudek. Prosím
ho,
aby sa ujal slova.
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne a páni poslanci,
návrhom Zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Českou re-
publikou o spoločnej
štátnej hranici, ktorý je predmetom
vášho rokovania,
dochádza k zavŕšeniu takmer trojročného
procesu prác na
vytýčení, vyznačení a
zameraní spoločnej
slovensko-českej
štátnej hranice. Na vykonanie týchto prác
sa
oba štáty zaviazali v Zmluve o
generálnom vymedzení spo-
ločných
štátnych hraníc, ktorá bola podpísaná v Prahe 9. ok-
tóbra
1992.
Zmluva
definuje spoločnú štátnu
hranicu a určuje jej
priebeh
v teréne. Upravuje vzťah a postup zmluvných štátov
pri správe štátnej hranice, jej vyznačovaní,
preskúšavaní
a
udržiavaní. Tieto úlohy
zveruje do pôsobnosti
stálej
slovensko-českej
hraničnej komisie, ktorá bude konštituovaná
po
nadobudnutí platnosti zmluvy. Číselne, verbálne a grafic-
ky
štátnu hranicu a jej priebeh určuje a znázorňuje hraničné
dokumentárne
dielo, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Obsahom zmluvy
je návrh na
vykonanie 18 účelných zmien
v
priebehu štátnej hranice, ktorý bol určený zmluvou o gene-
rálnom
vymedzení a platí od 1. 1. 1993 a
bude platiť až do
nadobudnutia
účinnosti dnes prerokovanej zmluvy.
Dokumentá-
cia navrhovaných účelných zmien je
samostatnou prílohou
zmluvy.
Zmenami dôjde medzi oboma štátmi k
bezozvyškovej výmene
časti
štátnych území s výmerou nad 452 ha, teda oba štáty si
navzájom
postúpia 4,5 km2 svojho štátneho územia. Zmluva ďa-
lej
obsahuje ustanovenia o spôsobe a forme vysporiadania ma-
jetku
obidvoch štátov nachádzajúcich sa na vymieňaných štát-
nych
územiach a ustanovenia, ktoré
zabezpečujú vzájomné vy-
sporiadanie
vzťahov štátov, ich právnických a fyzických osôb
žijúcich
alebo pôsobiacich na týchto častiach
štátnych úze-
mí.
Sú obsahom osobitných ustanovení zmluvy. Obsahom osobit-
ných ustanovení zmluvy je aj záväzok
zmluvných strán, že
príslušné
orgány oboch štátov si navzájom a
bezplatne vyme-
nia
všetky dokumentácie, doklady, údaje a podobne,
ktoré sa
vzťahujú
k plochám vymieňaných častí štátnych území.
Zmluva sa uzaviera na dobu neurčitú
a možno ju meniť
alebo doplňovať iba na základe vzájomnej
dohody zmluvných
štátov.
Platnosť zmluvy môže skončiť iba v prípade, že sa
zmluvné
štáty dohodnú na novej zmluve o spoločnej štátnej
hranici.
Teda zmluva je nevypovedateľná. Termín nadobudnutia
platnosti
zmluvy je dohodnutý na tridsiaty deň odo dňa výme-
ny
ratifikačných listín.
Vláda Slovenskej republiky s návrhom zmluvy vyslovila
súhlas
dňa 5. decembra minulého roka. Na základe splnomocne-
ní
prezidentov obidvoch republík ministri vnútra zmluvu pod-
písali
v Židlochoviciach dňa 4. januára tohto roku.
Chcem vás všetkých ubezpečiť, že na
prijatie zmluvy ne-
trpezlivo
čakajú najmä občania osady U Sabotů, ktorá bude
postúpená
Slovenskej republike a stane sa
súčasťou obce Vr-
bovce,
ale tiež občania osady Sidónia, ktorá
bude postúpená
Českej
republike. Predlžovanie súčasného stavu
by znamenalo
zvýšenie
neistoty a zvýšenie napätia v medziľudských vzťa-
hoch
najmä v osade U Sabotů, ktoré je dnes už veľké. Súčasný
stav
neumožňuje riešiť ani vodnú úpravu
režimu a spoluprácu
na
spoločnej štátnej hranici, ktorej sa občania už dávno do-
žadujú a ktorá
umožní odstrániť mnohé
každodenné problémy
občanov
žijúcich v obciach pozdĺž štátnej hranice.
Vlády oboch republík sa zaviazali
primerane odškodniť
tých
občanov, ktorí sa po nadobudnutí platnosti zmluvy a vý-
mene
časti štátnych území rozhodnú z týchto
osád vysťahovať
na
územie domovského štátu.
Zmluva je pripravená v súlade s normami a zásadami me-
dzinárodného
práva, s právnym poriadkom v Slovenskej
repub-
liky
a je v súlade so záväzkami, ktoré
Slovenskej republike
vyplývajú z uzavretých medzinárodných zmlúv.
Zmluvu možno
charakterizovať
ako štandardnú zmluvu o štátnych hraniciach.
Z uvedených aspektov a na základe výsledkov prerokova-
nia
zmluvy v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej
republiky si vám
dovoľujem odporučiť, aby
ste so zmluvou
vyslovili
súhlas. Vyslovenie súhlasu s návrhom zmluvy a pri-
jatím
ústavného zákona o súhlase so zmenami
štátnej hranice
medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou sú ústavnými
predpokladmi
na nadobudnutie platnosti obidvoch
dokumentov.
Platnosť
zmluvy a účinnosť ústavného zákona sú navzájom pod-
mienené.
Vaším súhlasom sa vytvoria podmienky na ratifikáciu
zmluvy
zo strany Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi za uvedenie návrhu. Pro-
sím
predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
verejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti pána poslanca
Jozefa
Reu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návr-
hu
vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený predseda Národnej rady,
kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú
správu výborov
k
návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou
republikou
a Českou republikou o spoločnej štátnej
hranici,
parlamentná
tlač 324, ktorú máte pred sebou.
Návrh na vyslovenie súhlasu medzi
Slovenskou republikou
a
Českou republikou o
spoločnej štátnej hranici
pridelil
predseda
Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-
tím číslo 745
zo dňa 16. januára 1996 na prerokovanie do
30.
januára 1996 Ústavnoprávnemu
výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre
financie, rozpočet a menu, Výboru
Národnej rady Sloven-
skej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu
a
národnosti, Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
obranu
a bezpečnosť, Zahraničnému výboru
Národnej rady Slo-
venskej
republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republi-
ky
pre životné prostredie a ochranu prírody. Zároveň určil
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu,
územnú samosprávu a národnosti ako príslušný
skoordinovať
stanoviská
určených výborov.
Všetky uvedené výbory prerokovali návrh
v lehote, vy-
slovili
s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej
republiky
po prerokovaní vysloviť so Zmluvou medzi Sloven-
skou
republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hra-
nici
súhlas, s výnimkou Výboru Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý po
prerokovaní
návrhu neprijal k nemu uznesenie, pretože
podľa
§
48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb.
o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady
v znení ne-
skorších predpisov
s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých členov výboru.
Toľko, pán predsedajúci, k návrhom zo spoločnej správy
k
návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou
republikou
a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Otváram rozpravu o
štrnástom bode programu.
Mám
jednu písomnú prihlášku do rozpravy. Je
to pán poslanec
Anton
Hrnko za DÚ. Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec A. Hrnko:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda,
pristupujeme k schvaľovaniu Zmluvy medzi Českou repub-
likou
a Slovenskou republikou o vymedzení štátnej hranice,
kde
dochádza určitým spôsobom aj k výmene území medzi Českou
republikou
a Slovenskou republikou. Ako viete, na
Slovensku
boli vždy citlivou otázkou hranice chotára,
hranice poľa
a
aj v našej literatúre sa často
vyskytujú srdcervúce romá-
ny,
ktoré hovoria o tom, ako sa naši ľudia dokázali o brázdu
hádať.
Celé generácie, celé rodiny sa nenávideli kvôli tomu,
že
sused susedovi odoral kúsok brázdy a teda zbavil ho urči-
tým
spôsobom obživy.
Nechcem v súvislosti s touto zmluvou hovoriť o tom, že
výmena
území, ktorá je obsiahnutá v predmetnej zmluve, je
zlá, je nejakým
spôsobom poškodzujúca Slovensko.
To nie,
pretože
je založená na princípe parity, na princípe rovno-
právnosti,
na princípe výmeny centimetra štvorcového za cen-
timeter
štvorcový. Chcem však upozorniť na druhú skutočnosť,
ktorá
súvisí s predkladanou zmluvou, a to, že
slovenská po-
litická
reprezentácia niekedy až - nechcem povedať trestu-
hodne, ale
zarážajúco pristupuje pri
zostavovaní zmlúv
a
koncipovaní takýchto zmlúv k otázke
národnej dedovizne,
pretože
slovenská krajina, slovenská zem,
slovenská pôda je
dedovizňou
všetkých, čo tu sedíme.
V súvislosti s reguláciou Moravy bola v roku 1973 pod-
písaná zmluva medzi Rakúskou republikou a
Československou
socialistickou republikou
o vymedzení štátnych
hraníc
a
v rámci tejto zmluvy došlo aj k úbytku
slovenského územia
v
rozsahu asi 12 ha. Po
vyjasnení so zástupcami ministra
vnútra
údajne ide len o 6 ha, o ktoré Slovensko prišlo defi-
nitívne tým
spôsobom, že v
rámci vtedajšieho jednotného
Česko-Slovenska
sa územie, ktoré získala Rakúska republika
zo Slovenska reguláciou Moravy, Československej republike
vrátilo
v oblasti Znojma. Teda za slovenské územie dostala
prírastok
Česká republika.
Táto situácia, samozrejme, je aj v minulosti už známa,
ale
v tomto prípade to nemuselo byť
nenávratne, keby sme sa
boli
riadili pri koncipovaní zmlúv s Českou republikou, kto-
ré
sme prijali na konci roku 1992 a potom neskoršie vedomím,
že
nie sme prví, ale že pred nami tu boli
aj ďalšie generá-
cie.
Teda, že sme sa v zmluve o priateľstve
a dobrom sused-
stve
s Českou republikou zriekli tohto územia, na ktoré už
v
súvislosti s podpisovaním tejto zmluvy sme nemohli vzniesť
nárok.
Teda hovorím, to je upozornenie pre našich vedúcich
predstaviteľov, ktorí budú
v budúcnosti o rôznych veciach
s
našimi susedmi uzatvárať zmluvy, aby
sa riadili aj vedo-
mím,
že nie sú prví, že pred nimi tu bola aj nejaká minulosť
a
na tú minulosť treba nadväzovať a netreba prézentisticky
pristupovať
k veciam, že síce sme dosiahli
politické rozde-
lenie,
ale ako pravdepodobne krajina, ktorej nechýba 6 ha
pôdy,
sa jej jednoducho trestuhodne zriekneme.
Treba nám teda skutočne pristupovať k veciam zodpoved-
ne,
aby sme neskončili tak ako v reštitúciách, keď sme ne-
brali minulosť na
zreteľ a prvý reštitučný zákon vlastne
vracal
majetok len vlastníkom v Českej republike a naši sa
potom
až o pol roka dostali k týmto majetkom. Dnes vlastne
nie
je žiadna možnosť nápravy tohto
územného úbytku Sloven-
skej republiky, pretože zmluvu, ako je
predložená, môžeme
ratifikovať,
alebo neratifikovať, ale skôr
ratifikovať, ale
do
budúcnosti by som chcel upozorniť, aby
sme všetky súvis-
losti,
ktoré sa k danému bodu sústreďujú, brali na zreteľ.
Len
toľko som chcel povedať, lebo si myslím, že nebolo možné
nenechať
túto vec bez nejakého komentára.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, hlási sa
ešte niekto do
rozpravy?
Pán poslanec Polka, nech sa páči.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi niekoľko poznámok, ktoré síce nebudú mať
žiaden legislatívny charakter, ale niekoľko slov k tejto
zmluve,
ktorá je významným predelom alebo medzníkom v histó-
rii
česko-slovenských vzťahov, by som rád
uplatnil. Irituje
ma
to svojím spôsobom z dvoch dôvodov.
Jednak náš výbor sa
permanentne
zaoberal činnosťou rozhraničovacej komisie a vý-
vojom
tejto práce a jednak pochádzam z oblasti, kde dlhé de-
saťročia české huty
a bane poskytovali obživu desiatkam,
možno tisícom, desiatkam tisícov Slovákov, a naopak, kde
stovky
a tisíce Čechov, alebo lepšie povedané Moravanov, vy-
užívali
kysucké lesy na načerpanie nových síl a nového opti-
mizmu do života.
Práve v tejto oblasti vznikol hraničný
spor,
ktorý sme dôsledne sledovali, dôsledne
strážili. Mys-
lím
si, že to nebýva zvykom na pôde
parlamentu, ale dovoľte
mi,
aby som aj tu vyjadril poďakovanie pracovníkom rozhrani-
čovacej komisie, či
už z českej alebo slovenskej strany,
ktorí
pripravili hraničné dielo, ktoré má
skutočne európske
parametre.
Ďalej by som chcel, aby tu odznelo
poďakovanie predsta-
viteľom
samosprávnych orgánov v hraničných lokalitách, ktorí
skutočne dôsledne obhajovali záujmy
z jednej i z druhej
strany
pri realizácii tohto hraničného diela. Skutočne patrí
obdiv
ľuďom, ktorí si dôsledne hájili svoj majetok, hájili
svoje
práva a nedali sa zastrašiť nejakými pokusmi o mediál-
nu
alebo inú hystériu, ktorá hlavne v oblasti Kasární v obci
Makov
vznikala z jednej i trošku z druhej strany.
A nakoniec mi dovoľte, aby tu odznelo
poďakovanie orgá-
nom vlády Českej republiky i orgánom
Ministerstva vnútra
Českej republiky i
ďalším orgánom Českej republiky,
ktoré
skutočne
svojou dobrou, kvalitnou a zodpovednou
prácou pri-
speli
k tomu, že nedošlo k nijakej hystérii ohľadne vytvára-
nia
hranice, že nedošlo k tomu, že sa tu vytvorí nejaká nová
železná
opona, ktorá by bola bariérou vo vývoji
vzťahov me-
dzi
českým a slovenským národom.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má ešte predseda
výboru pán Rea.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som
sa aj ja osob-
ne
pripojil k slovám predrečníka. Pán poslanec Polka povedal
a
vyplýva to aj z náležitostí, ktoré
vyplývajú z predklada-
cej
správy k tejto zmluve, kde na strane 2
je v predposled-
nom
odseku uvedené nasledovné:
"Vláda Slovenskej republiky
uznesením
zo dňa 5. decembra 1995 číslo 918 uložila minis-
trovi
vnútra v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom
financií pripraviť návrh na primeranú kompenzáciu
majetku
občanov
Českej republiky žijúcich v osade U Sabotů v prípade
ich
záujmu žiť na území Českej republiky a občanom Sloven-
skej
republiky žijúcich v osade Sidónia,
ktorí prejavia zá-
ujem
žiť na území Slovenskej republiky." K tomuto odseku,
ktorý
som prečítal, navrhnem uznesenie,
aby sme sa k tejto
zmluve
v určitom období, ktoré navrhnem,
vrátili a toto uz-
nesenie
vlády si mohli v Národnej rade skontrolovať.
Návrh na
uznesenie Národnej rady
Slovenskej republiky
z
dnešného dňa k návrhu na
vyslovenie súhlasu so Zmluvou
medzi
Slovenskou republikou a Českou
republikou o spoločnej
štátnej
hranici:
1. Národná rada Slovenskej republiky
žiada vládu Slo-
venskej
republiky, aby informovala Národnú radu Slovenskej
republiky
do 30. 6. 1996 o pripravovanom návrhu na kompenzá-
ciu
majetku občanov Slovenskej republiky,
ktorým pri reali-
zácii
tejto zmluvy vznikne majetková ujma.
2. Národná rada žiada vládu
Slovenskej republiky, aby
informovala
Národnú radu do 30. 6. 1996 o pripravovanom rie-
šení
infraštruktúry a komunálnej vybavenosti osád dotknutých
touto
zmluvou.
Toľko návrh na uznesenie, ktorý vyplýva, ako som uvie-
dol,
z odseku, kde už vláda k tomu prijala
uznesenie. Tento
problém,
tak ako povedal pán poslanec Polka, bol medzi do-
tknutými
občanmi veľmi živý, a myslím si,
že bude aj naďa-
lej,
a aj podľa slov, ako povedal pán poslanec Hrnko, že na-
še
územie je skutočne výsostné a posvätné,
je potrebné, aby
sme
sa k tomuto problému vrátili. Preto
podávam návrh tohto
uznesenia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Keďže nemám žiadne ďalšie
prihlášky do
rozpravy,
pýtam sa posledný raz, kto sa ešte hlási.
(Nikto.)
Vyhlasujem rozpravu o štrnástom bode programu za skon-
čenú.
Chce sa vyjadriť k rozprave pán minister
Hudek?
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Žiada si záverečné
slovo pán spoločný spravo-
dajca?
Poslanec J. Rea:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, pristúpime teda k hlasovaniu. Budeme hlaso-
vať
o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej re-
publiky
podľa článku 86 písmena e) Ústavy
Slovenskej repub-
liky
vysloví súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou
a
Českou republikou o spoločnej štátnej hranici.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o tejto zmlu-
ve.
Pán spoločný spravodajca, aké je vaše stanovisko?
Poslanec J. Rea:
Odporúčam návrh prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 105 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhované
uznesenie o spoločnej
štátnej
hranici schválili. (Potlesk.)
Poslanec J. Rea:
Pán predsedajúci, ešte by som prosil dať
hlasovať o ná-
vrhu
uznesenia, ktoré som predniesol.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a
vzápätí hlasujme o návrhu
uznesenia, ktoré
predložil pán spoločný spravodajca. Pán
spoločný
spravodajca odporúča toto uznesenie prijať.
(Požiadavka z pléna, aby spoločný spravodajca prečítal
návrh
uznesenia.)
Pán
spoločný spravodajca, prosím,
prečítajte ho ešte
raz.
Poslanec J. Rea:
Národná rada Slovenskej republiky žiada
vládu
1. aby informovala Národnú radu do 30. 6.
o pripravova-
nom
návrhu na kompenzáciu majetku občanov dotknutých v tejto
zmluve,
2. aby informovala Národnú radu tiež do 30. 6. o pri-
pravovanom riešení infraštruktúry a komunálnej vybavenosti
osád,
ktoré sú dotknuté touto zmluvou.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia, myslím,
že je to taká
dôležitá
záležitosť, že by sme mohli požiadať, aby sa hlaso-
vanie
ešte raz opakovalo, pretože bolo na chvíľu nejasno.
Pán
spoločný spravodajca prečítal sukus uznesenia, ktoré na-
vrhol,
z týchto dôvodov zopakujeme hlasovanie.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o prednesenom
návrhu
pána poslanca Reu. Pán spoločný
spravodajca odporúča
prijať
toto uznesenie. Predchádzajúce
hlasovanie vyhlasujem
za
neplatné.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 106 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie
prijali.
Ďakujem pekne za spoluprácu, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec J. Rea:
Aj ja ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
P ä t n á s t y m bodom programu je
vládny návrh ústavného zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Sloven-
skou
republikou a Českou republikou.
Návrh ústavného zákona ste dostali ako
tlač číslo 325
a
spoločnú správu výborov ako tlač číslo 325a.
Ďakujem všetkým občanom z osady U Sabotů
a z okresu Se-
nica
za účasť pri hlasovaní o takej významnej záležitosti.
Prajeme
dobrú cestu domov. (Potlesk.)
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh ústavného
zákona
odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Ľu-
dovít
Hudek. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
článok 3 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky ustanovu-
je,
že hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústav-
ným
zákonom. Na to, aby vstúpili do
platnosti tie ustanove-
nia
Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou
o
spoločnej štátnej hranici,
ktoré obsahujú zmeny územia
Slovenskej republiky, je potrebné prijať
predložený návrh
ústavného
zákona.
V priebehu prerokúvania vládneho návrhu
ústavného záko-
na
vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v dňoch
19.
až 30. januára 1996 sa navrhlo doplniť
jeho úvodnú vetu
odkazom
na článok 3 ods. 2 ústavy a v článku II
upravujúcom
nadobudnutie
účinnosti ústavného zákona sa navrhlo ustanoviť
ju
dňom platnosti zmluvy namiesto pôvodne navrhovaného "dňom
vyhlásenia".
S oboma návrhmi možno z hľadiska
predkladateľa
súhlasiť
a odporúčam prijať ústavný zákon v
znení zohľadňu-
júcom
navrhované úpravy.
Prijatím ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej
hranice
medzi Slovenskou republikou a Českou republikou bude
zavŕšený
vnútroštátny proces spojený s ustanovením hranice
medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou. Výmenou ra-
tifikačných
listín k zmluve a uplynutím 30-dňovej lehoty na-
dobudne
ústavný zákon účinnosť a zmluva o hraniciach plat-
nosť.
Tým sa zavŕši úprava hraníc aj z
medzinárodnoprávneho
hľadiska.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi Hudekovi.
Prosím predsedu
Výboru
Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu
a
národnosti pána poslanca
Jozefa Reu, aby podal správu
o
výsledkoch prerokovania návrhu
ústavného zákona vo výbo-
roch
Národnej rady Slovenskej republiky.
Nech sa páči, máte
slovo.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
dovoľte, aby som predniesol spoločnú
správu výborov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o vládnom
návrhu ústavného
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o
súhlase so zme-
nami štátnej hranice medzi Slovenskou
republikou a Českou
republikou,
parlamentná tlač 325a, ktorú máte pred sebou.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
745 zo 16. januára 1996 pridelil
uvedený vládny návrh
ústavného
zákona na prerokovanie v termíne do 30. januára
1996
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti,
Ústavnoprávnemu vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbo-
ru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo,
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
obranu a bez-
pečnosť,
Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné
prostredie a ochranu
prírody. Na skoordinovanie
stanovísk
výborov,
ktoré sa premietnu v spoločnej správe výborov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, určil Výbor
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu
a
národnosti.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh
ústavného
zákona Národnej rady Slovenskej republiky o súhla-
se so zmenami
štátnej hranice medzi Slovenskou
republikou
a
Českou republikou prerokovali v dňoch
19. až 30. januára
1996.
S
návrhom vyslovili súhlas
všetky výbory, ktorým bol
návrh
pridelený, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre životné prostredie a ochranu
prírody, ktorý ne-
prijal
uznesenie podľa § 48 ods. 1 zákona
Slovenskej národ-
nej
rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej
národnej
rady v znení neskorších predpisov, pretože s ním
nevyslovila
súhlas nadpolovičná väčšina všetkých
členov vý-
boru.
K návrhu uplatnili jednotlivé výbory
Národnej rady Slo-
venskej
republiky pozmeňovacie a
doplňovacie návrhy. Tieto
návrhy
nebudem čítať, sú uvedené v dvoch
bodoch a týkajú sa
úvodnej
vety a článku II. Odporúčam, aby sme ich prijali,
a
ak dovolíte, v krátkosti ich odôvodním.
Prvá pripomienka je
legislatívno-technického charakte-
ru
a obsahuje odkaz na príslušný článok ústavy, na základe
ktorého
sa ústavný zákona prijíma.
V druhej pripomienke sa upravuje účinnosť
ústavného zá-
kona.
Bolo by nesprávne vyhlásiť účinnosť dňom vyhlásenia,
pretože ak
sa ratifikačný proces
u partnerskej strany
z
rôznych dôvodov oddiali, mali by sme prijatý ústavný zákon
na
základe ešte neplatnej medzištátnej zmluvy. Z toho dôvodu
odporúčam,
aby sme zo spoločnej správy tie dve
pripomienky,
ktoré
boli prijaté vo výboroch, odsúhlasili.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu predsedovi výboru za podanie
správy a pro-
sím
ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o pätnástom bode programu. Do rozpravy
mám písomnú
prihlášku od pani
poslankyne Zory Lazarovej
z
HZDS - SZA. Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte
mi pri schvaľovaní vládneho návrhu ústavného
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o
súhlase so zme-
nami štátnej hranice medzi Slovenskou
republikou a Českou
republikou poukázať na
skutočnosť, že v týchto okamihoch
prežívame
historickú chvíľu, keď sa schvaľuje v našom parla-
mente
definitívna medzinárodne uznaná
hranica medzi Českou
republikou
a Slovenskou republikou. Preto by sme sa mali as-
poň
na chvíľku pokúsiť zastaviť čas a obzrieť sa dozadu.
Takmer 80-ročné spolužitie našich dvoch
národov nemožno
hodnotiť vo všeobecnosti ako nie dobré. Isteže, dalo by sa
poukazovať
tak na pozitíva, ako negatíva nášho spolužitia,
ale
aj ten najtvrdší zástanca slovenskej
samostatnosti musí
objektívne priznať, že
na váhe spravodlivosti by
pozitíva
prevažovali
nad negatívami. Preto mi nedá
nespomenúť si pri
tejto príležitosti na množstvo dobrých
priateľov, ktorí
zostávajú
na druhej strane hranice, s ktorými sme
dlhé roky
spolupracovali
a navzájom si nezištne pomáhali.
Dovoľte mi však poukázať aj na druhú stranu mince. Pri
určovaní hranice medzi našimi republikami sa
pomerne dlhý
čas usilovali rozhraničovacie komisie nájsť kompromis, ako
rozdeliť
sporné územia v okolí rieky Moravy, aby
nebola po-
škodená
ani jedna strana. To sa im aj podarilo. Rieka Morava
sa
dnes považuje za prirodzenú, dá sa
povedať, etnickú hra-
nicu medzi
českým a slovenským
obyvateľstvom. Nechcem
zachádzať
do dávnej histórie, keď rieka Morava
nie rozdeľo-
vala,
ale spájala Slovákov, a to moravských Slovákov so slo-
venskými
Slovákmi a pretekala stredom Veľkomoravskej ríše.
Chcem však pri tejto príležitosti poukázať na inú sku-
točnosť týkajúcu sa
nedávnej minulosti. Dvadsaťšesť goral-
ských
dedín, ktoré sú dnes začlenené do
Poľska, od nepamäti
patrili
Slovensku. Po celý čas trvania Uhorska boli súčasťou
Slovenska. Žijú
v nich Slováci, ktorí sa dodnes hlásia
k
Slovensku. Aj v roku 1918 pri vzniku prvej Československej
republiky
boli tieto dediny súčasťou Slovenska.
Poľsko sa však neustále usilovalo na
medzinárodných fó-
rach tak o
získanie uvedených slovenských dedín, ako aj
o
získanie celého Tešínska. Mocnosti preto uvážili, že by
v
týchto oblastiach mal byť vypísaný plebiscit. Bolo úplne
jasné,
ako by bol plebiscit dopadol. Gorali sa jednoznačne
a
jednomyseľne hlásili k Slovákom a obyvatelia Tešínska boli
zase
tvrdí Poliaci a nimi sú aj dodnes.
Preto na zákrok Be-
neša
sa plebiscit nekonal, ale
diplomatickou cestou sa do-
siahlo, že Československá republika
dobrovoľne súhlasila
s
pripojením goralských dedín k Poľsku bez plebiscitu s tým,
že z toho
dôvodu moravská časť Tešínska bude začlenená,
takisto
bez plebiscitu v roku 1920 do prvej
Československej
republiky,
t. j. do Moravy.
Tento stav trval až do roku 1938, keď pri
vzniku prvého
Slovenského
štátu sa vtedajšia vláda a prezident diplomatic-
kou
cestou usilovali dostať naspäť tieto
slovenské goralské
dediny,
čo sa im nakoniec aj podarilo.
Nemôžem nespomenúť, keď listujeme v histórii, ani úsi-
lie
obyvateľov dosť veľkej časti dedín z
moravského Sloven-
ska
- používam pôvodný názov tejto oblasti - pričleniť sa
k
slovenskému štátu, keď bratia Úprkovci, Jozef a Ján, robi-
li
veľkú podpisovú akciu a iba vďaka
neochote Hitlera vyho-
vieť
týmto požiadavkám sa pričlenenie dedín
moravského Slo-
venska
k slovenskému štátu neuskutočnilo. Po druhej svetovej
vojne obnovilo Poľsko svoje územné požiadavky
na goralské
dediny
tak ako na Tešínsko a znovu zásahom
Beneša boli hra-
nice
druhej Československej republiky uznané veľmocami v tej
podobe,
ako ich poznáme dnes.
Plne chápem našich predstaviteľov, že sa
neusilujú dnes
získať
naspäť územia patriace predtým Slovensku, t. j. Za-
karpatskú
Rus,
ani goralské dediny
od okolitých krajín
a
plne uznávajú hranice vytýčené pre Československú republi-
ku po II.
svetovej vojne, ktoré sú nemenné a garantované
mocnosťami.
Myslím si však, že pri terajšom určovaní hranice
medzi Českou republikou a Slovenskou republikou,
ktorá sa
teraz
novotvorí a nateraz je garantovaná iba našimi krajina-
mi,
by bola vhodná príležitosť požadovať
náhradné územia za
26
goralských dedín od Moravy, ktorá v podstate za ne získa-
la
Tešínsko aspoň v oblastiach, ktoré sú prípadne neobývané,
alebo
ak nie, tak potom vyhlásiť Tešínsko za
slovenské úze-
mie.
Počas trojročnej existencie samostatnej
Slovenskej re-
publiky
od roku 1993 bolo dosť priestoru na
bilaterálne ro-
kovania
o tejto problematike s Českou republikou, prípadne
sme
sa mohli obrátiť s týmto problémom na Európsku úniu ale-
bo
Radu Európy. Ak by sa s tým nič iné nedosiahlo iba to, že
Slovensko
si pri rozdeľovaní Československa tieto územia ná-
rokovalo,
mohlo by to mať do budúcnosti veľký význam.
Nemyslím si, že práve Slovensko je taký veľký štát,
ktorý nemusí ani
považovať za potrebné sa vôbec o
tejto
problematike
zmieniť, resp. nemusí bojovať takým či onakým
spôsobom
o pomerne rozsiahle územie, ktoré bolo pričlenené
v
nedávnej minulosti Morave na úkor
Slovenska, ale sa ho
jednoducho
zrieknuť. Je to oveľa pohodlnejšie. Nuž
naše mi-
nisterstvo
zahraničných vecí sa o to ani nepokúsilo.
Záverom by som chcela vyjadriť svoje
pozitívne stano-
visko
k predloženému dokumentu. Ľutujem však, že naša diplo-
macia nevyžila túto historickú príležitosť,
ktorá sa tak
často
v dejinách národa neopakuje, a jednoducho oveľa po-
hodlnejšie
bolo sa týchto území zrieknuť.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pani poslankyni. Pani poslankyne, páni
poslanci,
do rozpravy už nie je žiadne písomná prihláška.
Pýtam
sa, či sa ešte niekto chce vyjadriť v rozprave.
(Nikto.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu programu, vyhla-
sujem
ju za skončenú.
Pán minister Hudek má právo vyjadriť sa k
rozprave. Pý-
tam
sa ho, či sa vyjadrí.
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?
Poslanec J. Rea:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spravodajca sa tiež nechce vyjadriť.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
keďže zo spoloč-
nej správy vyplývajú niektoré pozmeňovacie
návrhy a každý
pozmeňovací
návrh sa schvaľuje trojpätinovou
väčšinou, pro-
sím
vás, aby ste sa všetci vrátili do
rokovacej miestnosti.
Na
schválenie potrebujeme 90 hlasov prítomných poslancov.
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím
vás, prezentujme
sa,
koľko je nás prítomných. Prezentujeme sa bez hlasovania.
Ďakujem. Prezentovalo sa 114 poslancov.
Pristúpime k hlasovaniu. Prosím, pán
spoločný spravo-
dajca,
uvádzajte postupne hlasovanie podľa spoločnej správy.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby sme o každom
pozmeňovacom
návrhu spoločnej správy dali hlasovať osobitne.
Návrhy
máme všetci pred sebou. Mám ich čítať?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, máme ich všetci pred sebou.
Poslanec J. Rea:
Pozmeňovací návrh číslo 1 odporúčam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča prvý návrh prijať.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 118 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento prvý návrh sme
prijali.
Poslanec J. Rea:
Bod
2 spoločnej správy taktiež odporúčam prijať, tak
ako
je znenie v spoločnej správe.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 2 spo-
ločnej
správy. Pán spoločný spravodajca odporúča tento bod
prijať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 123 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy
bol prijatý.
Poslanec J. Rea:
Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali hlasovanie o dopl-
ňovacích
a pozmeňovacích návrhoch. Prosím, aby ste dali hla-
sovať
o vládnom návrhu ústavného zákona ako
celku a odporú-
čam
ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o návrh ústavného
zákona ako celku
v
znení schválených zmien a doplnkov. Podľa článku 84 ods. 3
Ústavy
Slovenskej republiky na prijatie ústavného zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky je potrebný
súhlas trojpä-
tinovej
väčšiny všetkých poslancov, teda 90 poslancov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
návrh odporúča prijať.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 122 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh ústavného
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o
súhlase so zme-
nami
štátnej hranice medzi Slovenskou
republikou a Českou
republikou.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za spoluprácu. (Po-
tlesk.)
Poslanec J. Rea:
Pán predsedajúci, dovoľte, aby som aj ja
poďakoval pani
poslankyniam
a pánom poslancom za odsúhlasenie tohto zákona.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
pokračujeme s e d e m n á s t y m
bodom programu. Je
to
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky na vydanie
ústavného zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky
o uplatňovaní základných práv a slobôd a samosprá-
vy.
Vážené kolegyne a kolegovia, pretože
tento návrh ústav-
ného
zákona ešte nebol prerokovaný vo vláde, treba zaujať
stanovisko.
Je tu poznámka pána poslanca Cupera
procedurálneho cha-
rakteru.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
návrh skupiny poslancov na vydanie
ústavného zákona Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky o uplatňovaní
základných
práv
a slobôd a samosprávy treba hodnotiť pozitívne. Avšak
vzhľadom
na to, že ide o veľmi dôležitý zásah do Ústavy Slo-
venskej
republiky a vláda k nemu nezaujala ešte
stanovisko,
dávam
procedurálny návrh, aby sme tento ústavný zákon prero-
kovali
na ďalšej schôdzi slovenského parlamentu.
Prosím pána predsedajúceho, aby dal o
mojom procedurál-
nom
návrhu hlasovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o
procedurálnom návrhu pána poslanca
Cupera, ktorý navrhuje
preložiť
prerokúvanie tohto bodu programu. Pán
predseda vý-
boru
odporúča toto odročenie prijať.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že bol prijatý
procedurálny návrh pána
poslanca
Cupera na odročenie tohto bodu programu.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
tým sme
vyčerpali body programu, ktorý
sme mali pred
sebou,
a zajtra máme pokračovať hlavným bodom programu - in-
terpeláciami.
Zároveň vás informujem, že Ústavnoprávnemu
výboru Ná-
rodnej rady, Výboru Národnej rady pre
financie, rozpočet
a
menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie bol pridelený ako tlač
číslo 336 vládny návrh
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa dopĺňa
zákon
Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 286/1992 Zb.
o
daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Na základe toho prerušujem 13.
schôdzu Národnej rady.
Pokračujeme
zajtra ráno o 9.00 hodine.
Piaty deň rokovania
13. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
8. februára 1996
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 13. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Podľa schváleného programu nasledujú
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na
interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
prednesené,
resp. písomne podané na 11. schôdzi Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky.
Písomné odpovede ste dostali ako tlač
číslo 326.
Pýtam sa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslan-
ci,
či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej repub-
liky
na vaše interpelácie. Prosím, ak sa budete hlásiť, keby
ste
povedali číslo, pod ktorým je odpoveď na vašu interpelá-
ciu
v tlači číslo 326. Nech sa páči, pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
nemôžeme
súhlasiť s odpoveďou
na moju interpeláciu,
ktorú
pod číslom 32 mi zaslal predseda vlády pán Vladimír
Mečiar ako
odpoveď na moju
interpeláciu z 11. decembra
1995.
Moje dôvody nesúhlasu sú tieto:
a) úlohy informačnej službe ukladá podľa
§ 3 ods. 3 zá-
kona 46/1993 Z.
z., a to písomne, Rada obrany štátu pro-
stredníctvom
svojho predsedu a tiež vláda Slovenskej
repub-
liky
schvaľuje štatút Slovenskej
informačnej služby, ktorý
upraví
zameranie, organizáciu a riadenie tejto služby. Preto
tá
časť mojej interpelácie, ktorá sa dotýkala úloh a organi-
zácie Slovenskej informačnej služby, nie
je v kompetencii
Osobitného
kontrolného orgánu, ale Rady obrany
štátu, resp.
vlády;
b) Osobitný kontrolný orgán sa môže v
zmysle § 5 zákona
číslo
46/1993 Z. z. zaoberať len správou o
činnosti Sloven-
skej
informačnej služby a jej výsledkoch, teda nie živými
zväzkami,
pričom podľa § 3 ods. 1 zákona 46/1993
Z. z. ria-
diteľ
Slovenskej informačnej služby je za výkon svojej funk-
cie
zodpovedný Rade obrany štátu.
Z
týchto dôvodov preto
nemôžem súhlasiť s odpoveďou,
ktorú
mi poslal pán predseda vlády.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Ďalej sa hlási pani Bauerová.
Poslankyňa E. Bauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
chcem oznámiť, že s odpoveďou ministerky školstva Slo-
venskej
republiky Evy Slavkovskej na moju interpeláciu týka-
júcu
sa opatrení, ktoré boli prijaté na základe materiálu
"Zhodnotenie
úrovne osvojenia si slovenského jazyka v ško-
lách
na národnostne zmiešanom území", nemôžem súhlasiť. Mrzí
ma, že pani
ministerka vo svojej odpovedi opäť poučuje,
uvádza,
že má dojem, že som nechopila podstatu
a zmysel vy-
pracovania
takéhoto materiálu. Obávam sa, že som pochopila
až
príliš dobre.
V
ďalšej časti namiesto
konkrétnych odpovedí na moje
konkrétne
otázky ma poučuje o poslaní učiteľa. Nedostala som
však
odpoveď na moje konkrétne námietky v
súvislosti s tým,
že
tieto opatrenia porušujú článok 33
Ústavy Slovenskej re-
publiky.
V jednej záležitosti pani ministerka
uvádza - v prípade
založenia malých
škôl, že opatrenie nevylučuje zriadenie
škôl
s vyučovaním jazykom maďarským.
Opatrenie je však jed-
noznačne
diskriminujúce, pretože jednoznačne
priorizuje za-
loženie
slovenských škôl bez ohľadu na to, aké sú požiadavky
rodičov. Dnešná prax
ukazuje, že toto opatrenie sa veľmi
dôsledným spôsobom uvádza do života. Z
uvedených dôvodov
nemôžem
súhlasiť s takouto odpoveďou.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
vážení členovia vlády,
na 11.
schôdzi Národnej rady som v
zmysle rokovacieho
poriadku
už druhýkrát položil nasledujúce otázky
premiérovi
Slovenskej
republiky, ministrovi zahraničných vecí
a minis-
trovi
spravodlivosti Slovenskej republiky:
a) Aké konkrétne kroky urobila vláda Slovenskej repub-
liky
na uplatnenie záväzkov prijatých pri vstupe do Rady Eu-
rópy.
Chcel by som dodať, že tie záväzky
dodnes nie sú prí-
stupné
ani pre poslancov Národnej rady v pôvodnom znení.
b) Kedy vláda Slovenskej republiky
predloží legislatív-
ne
návrhy na vysporiadanie následkov niektorých diskriminač-
ných tzv. benešovských dekrétov, ktoré boli
vyhlásené na
základe
tzv. kolektívnej viny.
c) Ak áno, akým spôsobom hodlá vláda Slovenskej repub-
liky
odškodniť občanov v Slovenskej republike násilne odvle-
čených
na nútenú prácu do českých a moravských
pohraničných
oblastí
v rokoch 1945 až 1948.
Premiér Slovenskej republiky Vladimír Mečiar vôbec ne-
reagoval na moju
interpeláciu, teda zjavne porušil zákon
číslo 44/1989
Zb. Minister zahraničných vecí a minister
spravodlivosti
Slovenskej republiky mi odpovedali len na pr-
vú
a čiastočne druhú otázku. Na tretiu otázku vôbec nereago-
vali.
Z tohto dôvodu navrhujem, aby Národná
rada Slovenskej
republiky
neprijala odpoveď pána ministra
zahraničných vecí
a
ministra spravodlivosti Slovenskej
republiky na moje in-
terpelácie.
Na 11. schôdzi som opätovne interpeloval ministra kul-
túry
Slovenskej republiky a položil som mu nasledovné otázky:
a) V
akej výške dostali štátne
dotácie jednotlivé di-
vadlá
v Slovenskej republike.
b) Aké zásady a kritériá boli používané
pri odsúhlasení
týchto
dotácií.
c) V akej výške dostanú konkrétne divadlá štátne dotá-
cie
globálne za rok 1995.
d) Aké
kroky chce urobiť Ministerstvo
kultúry Sloven-
skej
republiky, aby sa odstránil priepastný
rozdiel v štát-
nej podpore
medzi divadlami konkrétne
Jókaiho v Komárne
a
Tálie v Košiciach, hrajúcich pre občanov Slovenskej repub-
liky
prevažne s materinským jazykom maďarským, a celosloven-
ským
priemerom.
e)
Žiadal som ministra
kultúry Slovenskej republiky
o
predloženie konkrétneho rozpisu dotácií z fondu Pro Slova-
kia.
Minister kultúry Slovenskej
republiky v rozpore so zá-
konom
o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý mu ukladá za
povinnosť
do 30 dní odpovedať na interpeláciu
písomne alebo
ústne,
nedodržal zákonom daný termín a
odpovedal mi onesko-
rene
a na položené otázky len na jednu odpovedal konkrétne
a
vyčerpávajúco. Z tohto dôvodu
navrhujem, aby Národná rada
Slovenskej
republiky neprijala odpoveď pána ministra.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Už som povedal, že treba povedať
číslo odpove-
de
na vaše interpelácie. Písomné odpovede ste dostali ako
tlač
číslo 326. Tam si to nalistujte a treba hovoriť čísla.
Nech sa páči, pani Ďurišinová.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem pekne. Chcela by som vysloviť nesúhlas s odpo-
veďou
podpredsedu vlády pána Sergeja Kozlíka
na moju inter-
peláciu.
Odpoveď je pod bodom 20. Na 11. schôdzi som položi-
la
päť otázok, minimálne na štyri mi nebola daná správna od-
poveď.
Vo
svojej prvej otázke som sa zaujímala o to, prečo
vlastne
teraz TIPOS chce uzatvoriť novú zmluvu s G-TECH. Tá-
to
technika na príjem tipov systému
on-line patrí G-TECH
Corporation USA.
Túto spoločnosť na
Slovensko priniesla
Športka,
a. s., aj napriek nesúhlasu
ministerstva financií.
Sú
tu listy od pána Magulu. Športka má s uvedenou spoločnos-
ťou
uzavreté leasingové zmluvy. Za uvedené leasingové zmluvy
zaplatila
1 milión amerických dolárov
plus zaplatila lea-
singové
splátky za roky 1994 a 1995 až do 31. 5. Od 1. 9.
1995
Športka z hľadiska daňového nárastu DPH
na 25 % súhla-
sila, aby
leasingové splátky platil
priamo TIPOS. Teraz
TIPOS
chce uzatvoriť novú zmluvu s G-TECH
Corporation, pri-
čom
nechce Športke uhradiť náklady,
ktoré mala s uzavretím
predchádzajúcej
leasingovej zmluvy. Pritom keby neboli ne-
šťastné
vstupy ministerstva financií do číselných lotérií,
ktoré pribrzdili rozvoj on-line, mohla byť
technika podľa
leasingovej
zmluvy z jednej tretiny splatená.
V druhej
otázke by som sa chcela
ospravedlniť, omylom
som
uviedla nepresnú sumu 100 miliónov,
ktoré vznikli telo-
výchove.
Táto výška 100 miliónov je odhadovaná ako celková
škoda
z činnosti Šport Niké, ktorá sa skladá z prepadnutia
vkladu
ministerstva financií do akciovej spoločnosti Šport
Niké
- to je 10 miliónov, nezaplatený správny
poplatok vo
výške
10 %, to je 27,9 milióna atď. Dokopy to vychádza okolo
100
miliónov. Zatiaľ čo TIPOS odpustený
správny poplatok vo
výške
10 % odviedol prostredníctvom ministerstva financií do
štátneho
fondu, Šport Niké nezaplatilo ani správny poplatok,
ani
nič neodviedlo.
Neseriózne je, že ministerstvo financií
ako stopercent-
ný
akcionár si privlastnilo peniaze určené
tipujúcim, ktoré
zostali
v jackpotoch po skončení hier, a
Šport Niké z nich
v
rámci likvidácie uhrádza svoje straty.
K
tretej otázke by som
chcela povedať toľko: TIPOS
v
rokoch 1993 a 1994 až do 31. 5. 1994 odvádzal zálohovo me-
sačne
celý výťažok do fondu a telesná výchova
bola financo-
vaná
priebežne bez problémov. Tým, že
ministerstvo financií
ako
stopercentný akcionár zmenil systém odvodov zálohovo iba
10
%, pritom výťažok je 22 až 23 %, zostatok chce odviesť až
po
ročnom zúčtovaní. Spôsobil krízu vo
financovaní telesnej
kultúry a nie
iba SZTK. Neporušilo síce zákon, ale okrem
nešťastného
experimentu so Šport Niké priviedlo telesnú kul-
túru
v roku 1995 do krízového stavu.
K
štvrtej otázke by
som chcela povedať len toľko:
Športka
sa pokúša už minimálne tri roky o
to, aby dostala
povolenie
na kurzové stávky. Považujete za
normálne, že do-
siaľ
bolo vydané povolenie na kurzové stávky 16 spoločnos-
tiam
a od času - to sú už 3 roky, čo Športka žiada o povole-
nie
na kurzové stávky - bolo toto povolenie pridelené 7 spo-
ločnostiam?
Pritom výťažok z týchto hier by Športka odviedla
na
financovanie telesnej výchovy.
Chcem podotknúť, lebo v odpovedi je napísané, že v ok-
tóbri
1993 alebo 1994 Športka odmietla
povolenie s obmedze-
ním.
Ja mám informácie, že Športka nikdy
písomne takéto od-
mietnutie nepodala. Uvedené spoločnosti v rámci
súčasného
lotériového
zákona zvyšujú náklady a väčšina neuhrádza štátu
nič.
Športka by odvádzala svoje výťažky priamo do telovýcho-
vy.
K
piatej otázke, ktorá sa týkala banku: Prostriedky,
ktoré ostali v
banku, sa mohli použiť na zvýšenie výhier
v
nižších poradiach, pri poslednom losovaní nebola žiadna
výhra,
ale dali sa použiť na zvýšenie výhier v
nižšom pora-
dí,
a tak by prišli tipujúcim, ktorým patria. Tento spôsob
už
použil TIPOS, keď skončil s hrami Športka 31. 5. 1994.
V
Šport Niké sa také nestalo.
Z
týchto dôvodov si dovolím vyjadriť nesúhlas s odpove-
ďou
na svoju interpeláciu pod číslom 20.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
chcela by som vyjadriť nesúhlas s
odpoveďou na moju in-
terpeláciu,
ktorá je uvedená v zozname pod číslom 25. Táto
interpelácia
odznela na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej
republiky
a žiadala som v nej pána predsedu vlády vysvetliť,
prečo dopustil dva dni po schválení
zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 192/1995 Z. z. o
zabezpečení zá-
ujmov
štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych
podnikov
a akciových spoločností predaj
zostávajúcej majet-
kovej
účasti Fondu národného majetku na akciovej spoločnosti
VSŽ
Košice, keď citovaným zákonom bola táto spoločnosť zara-
dená medzi podniky, kde mal mať Fond
národného majetku,
resp.
vláda zlatú akciu.
Prvá časť mojej nespokojnosti je spojená s tým, že od-
poveď mi nedal
pán predseda vlády, ale pán viceprezident
prezídia
Fondu národného majetku pán Milan
Rehák. Samozrej-
me,
že nemohol odpovedať na to, na čo som
sa pýtala. V jeho
odpovedi
konštatoval len stav, ktorý
nastal, a uviedol, že
v
čase rozhodovania o predaji akcií VSŽ Košice fond nemal
informácie
o predstave zakladateľského rezortu, o charaktere
strategických záujmov
štátu v tejto akciovej spoločnosti
a
o forme a rozsahu ich presadzovania.
Myslím si, že na toto mal odpovedať práve pán premiér,
keď
mal vysvetliť, prečo v čase, keď sa robilo rozhodnutie
o
predaji poslednej časti akcií VSŽ
Košice v prospech spo-
ločnosti
FERIMEX, nemali doručené na Fond
národného majetku
stanovisko
zakladateľského rezortu, to znamená
ministerstva
hospodárstva vzhľadom na
to, že pokiaľ viem, ministerstvo
hospodárstva je
súčasťou, je jedným
zo štátnych orgánov
a
minister hospodárstva podlieha predsedovi vlády. Pán pred-
seda
vlády sa vyhol odpovedi. Nemôžem byť teda s odpoveďou
spokojná.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci. Z mojich dvoch
podnetov uve-
dených
pod číslom 12 a 13 na 11. schôdzi prvá odpoveď - pána
ministra
Zlochu je v termíne, je vecne úplná, je
veľmi kva-
litná.
Pánu ministrovi ďakujem.
Druhá odpoveď - pána ministra dopravy je takisto vecne
úplná,
v termíne, je vyčerpávajúca.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Bárdos.
Poslanec Gy. Bárdos:
Pán predsedajúci,
členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
nemôžem prijať a nemôžem súhlasiť s odpoveďou číslo 19
pána
ministra Ivana Hudeca. Ja som ho
interpeloval už viac-
krát.
Teraz je to siedma alebo ôsma interpelácia, ktorá sa
týka
financovania menšinovej kultúry. Ani
jedna odpoveď nie
je
dostačujúca. Chcel by som sa sústrediť na odpoveď na moju
tretiu
otázku, kde pán minister Hudec zdôrazňuje, že nevzni-
kol
poradný orgán ministra kultúry Slovenskej republiky, ale
vznikla
odborná komisia v rámci Štátneho fondu kultúry Pro
Slovakia.
V minulosti pán minister odpovedal,
že je to komisia
v
kompetencii jeho ministerstva a vlastne
jeho ministerstvo
a
on zodpovedá za to, kto je v tej komisii a akým spôsobom
vznikla.
Teraz v tejto odpovedi hovorí, že nie je to komisia
ministerstva kultúry, ale je to odborná komisia v rámci
Štátneho
fondu kultúry Pro Slovakia, čo je
vlastne to isté,
ale
inak povedané.
Nedostal som odpoveď na moju otázku, lebo pán minister
potvrdzuje
alebo hovorí, že v komisii sú zastúpení i prí-
slušníci
národnostných menšín. Ja naďalej ako poslanec Ná-
rodnej
rady by som chcel vedieť, kto zastupuje jednotlivé
menšiny,
kto ich tam delegoval, alebo menoval, podľa akého
kľúča,
ako som to už viackrát uvádzal vo svojej interpelá-
cii.
Teda neprijímam túto odpoveď.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Pokorný.
Poslanec J. Pokorný:
Vážené kolegyne, kolegovia,
vážení členovia vlády,
na 11. schôdzi som mal dve interpelácie.
Prvá pod bodom
26
bola na podpredsedu vlády a ministra financií vo veci ve-
kovej
hranice študentov na poskytovanie zliav
v pravidelnej
autobusovej
a železničnej osobnej doprave. V odpovedi pána
podpredsedu vlády je
uvedený skôr návod ako daný problém
riešiť,
nie konkrétne riešenie. Preto som túto
problematiku
konzultoval
s pani ministerkou Keltošovou, ktorá mi
prisľú-
bila,
že uvedený problém bude riešiť ona. Nezostáva mi nič
iné,
len vysloviť s tým súhlas.
Pod bodom 27 je odpoveď na druhú
interpeláciu vo veci
zastavenia
teplej prevádzky Ťahanovce š. p. Košický magne-
zit.
S touto odpoveďou vyslovujem nesúhlas z nasledujúcich
dôvodov:
Tento pondelok vykonali poslanecký prieskum traja
členovia Výboru
Národnej rady pre
životné prostredie
a
ochranu prírody - pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec
Köteles
a ja, kde sme sa chceli informovať o nových
skutoč-
nostiach,
ktoré nastali od času podania mojej interpelácie
-
od novembra do týchto dní, lebo mám informáciu, že prebie-
halo
niekoľko rokovaní na ministerstve
hospodárstva k tejto
problematike.
Žiaľ, prieskum nesplnil svoj účel, nezískali
sme
odpovede na naše otázky, pretože pán riaditeľ štátneho
podniku
sa nezúčastnil na našom prieskume. Preto by som zno-
vu prosil, keď
tu bude pán minister Ducký, o
aktuálnosť
a
o zásadné stanovisko k tomuto
problému. Čiže záverom vy-
slovujem nesúhlas s
odpoveďou na interpeláciu
uvedenú pod
bodom
27.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dámy a páni,
k odpovedi pani ministerky školstva
Slovenskej republi-
ky
Evy Slavkovskej na moju
interpeláciu na 11. schôdzi Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky
zaregistrovanej pod číslom
21
vo veci kapitoly rozpočtu rezortu ministerstva školstva
na
vedu a techniku si dovoľujem uviesť
nasledovné stanovis-
ko:
Vo svojej odpovedi pani ministerka na
moju interpeláciu
sa
snaží o rozptýlenie mojich obáv o
skrátenie rozpočtu vy-
sokých
škôl v kapitole veda a technika oznámením, že Národná
rada
Slovenskej republiky schválila návrh na
zvýšenie tejto
kapitoly
o 36 miliónov Sk. Toto svedčí o tom, že minister-
stvo školstva
nevie riešiť problém financovania vysokých
škôl
vo vlastnej kompetencii a túto
zodpovednosť prenáša na
iný
orgán. Národná rada Slovenskej
republiky vo svojich or-
gánoch, vo svojich
výborov teda musí korigovať nesprávne
rozhodnutie
rezortného ministra.
Pani ministerka si bola vedomá toho, že
ďalší pokles
rozpočtu
vysokých škôl v kapitole veda a
technika z 346 mi-
liónov
korún v roku 1995 na 304 miliónov korún v roku 1996
znamená
to, čo sme definovali a to, čo som i ja
vyjadril vo
svojej
interpelácii, totiž cielenú likvidáciu
vedy na vyso-
kých
školách. Ale paradoxne nebola to pani ministerka, ktorá
navrhovala
korektúru tejto kapitoly. Nebola to pani minis-
terka,
kto apeloval na poslancov Národnej rady vo výbore pre
vzdelanie,
vedu a kultúru zvýšiť túto kapitolu. Boli to naj-
menej
štyria poslanci, ktorí tento návrh predkladali.
Neobstojí ani uistenie pani
ministerky, že jej úrad
môže
žiadať ministerstvo financií o zvýšenie záväzného limi-
tu na vedu
a techniku v rámci bežných výdavkov kapitoly
školstva,
resp. z rezervy vlády, vzhľadom na to, že na tento
účel
rozpočet na rok 1994 nemá rezervu.
Z uvedeného vidieť, že vysoké školy
nie sú prioritou
rezortu
ministerstva školstva. Svedčí o
tom aj rad ďalších
opatrení,
ktoré boli z tejto úrovne a z tohto orgánu štátnej
správy
prijaté.
Na základe uvedeného som toho názoru,
že odpoveď pani
ministerky
nie je dostatočná, nie je adekvátna. Z hľadiska
problému financovania vedy na vysokých školách neprináša
žiadne
vysvetlenie ani návrh na riešenie problému.
Na základe týchto skutočností túto
odpoveď považujem za
nedostatočnú
a žiadam poslancov Národnej rady Slovenskej re-
publiky,
aby odpoveď pani ministerky Slavkovskej na moju in-
terpeláciu
nebola prijatá.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Černák, nech sa
páči.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené členky a členovia vlády Slovenskej
republiky,
kolegyne, kolegovia,
pod číslami 1 - 6 sú odpovede členov vlády na 6 mojich
interpelácií,
ktoré som predniesol na poslednej
schôdzi Ná-
rodnej
rady.
Na moju otázku, ako ďalej sa bude
znižovať finančné za-
ťaženie
predovšetkým malých živnostníkov, ale v princípe ma-
lých
a stredných podnikateľov, som
dostal odpovede od pod-
predsedu
vlády pána Kozlíka, od ministra
zdravotníctva a od
pani
ministerky Keltošovej. Zhodne všetci
traja konštatujú,
že
súčasný stav je neadekvátny, že
zaťaženie je vysoké a že
v
pláne legislatívnych úloh na rok 1996 v I.
polroku majú
predložiť
harmonogram a spôsob ako sa bude ďalej znižovať.
Preto
očakávam, že konštatovania, ktoré sú v interpeláciách,
sa
aj reálne premietnu do toho, že malí živnostníci nebudú
až
tak finančne zaťažovaní.
Dostal som odpoveď na moju otázku,
prečo starí ľudia,
ktorí
nemajú na to, aby si mohli kúpiť nový kožuch, keď si
chcú dať opraviť
starý kožuch, musia platiť 25-percentnú
DPH,
keď všeobecné služby majú 6-percentnú DPH, ale žiaľ,
dostal som odpoveď, že tak to bolo aj za predchádzajúcej
vlády
a ešte aj za vlády predtým a že jednoducho to je lu-
xusný tovar. Nezostáva mi nič iné len odpoveď akceptovať
a
pokúsiť sa príslušnou novelizáciou stav zmeniť.
Takisto pán minister vnútra, resp.
predseda komisie pán
Kačic
ma informoval, že záverečná správa o havárii VSŽ nie
je
ešte hotová, nenapísal to síce, ale predpokladám, že po
vyšetrení
správu poskytne poslancom.
Dovoľte mi preto, aby som sa zameral
na interpeláciu
pod
číslom 5. Po troch poslaneckých prieskumoch, po troch
interpeláciách
som krátkym listom, interpeláciou
žiadal mi-
nistra
vnútra, aby sa už nehral na schovávačku, že nechcem
vedieť,
koľko podpisov bolo takých, koľko bolo pravých, koľ-
ko
uznaných, ale nech odpovie na jednu jedinú otázočku, koľ-
ko
občanov svoj podpis priznalo.
Takto presne som otázku formuloval, aj som pána minis-
tra
upozornil, že tu nejde o žiadne využívanie jeho tvrdení,
či
tie podpisy boli platné, alebo neboli
platné. Jednoducho
občanov
navštívila polícia, niektorí ani
políciu nevpustili
do
bytu, niektorí povedali, že to nie je ich podpis, ale vy-
še
11 tisíc občanov povedalo: áno, to je
môj podpis. Žiadal
som
pána ministra vnútra, a aj som čakal,
že príde, prihlá-
sil som sa
na poslednú chvíľu, nech sa zachová ako chlap
a
nech jedným číslom odpovie na túto konkrétnu otázku.
Pán minister mi vo svojej odpovedi znovu
povedal, že to
nebolo predmetom skúmania a že teda je zrejmé, že
pojem
"platný
podpis" sa nezhoduje s pojmom
"pravý podpis". V zá-
vere
uvádza, že 2 744 podpisov bolo sfalšovaných, ale aj tak
tam
napísal jednu zaujímavú vetu,
ktorú vám odcitujem. Pr-
výkrát
vlastne orgány priznávajú, že preverili všetky podpi-
sy,
pretože pán minister píše - citujem: "V tejto súvislosti
považujem
za potrebné uviesť, že policajné orgány preverova-
li
i podpisy, ktoré volebná komisia
neuznala za platné."
Alebo
ináč povedané, navštívili všetkých občanov, 2 744 pod-
pisov
nebolo priznaných. Sami viete, že ich bolo vyše 14 ti-
síc.
To znamená, že tvrdenie
Demokratickej únie, že 11 313
podpisov
bolo pravých, sa zakladá na pravde.
Predpokladám, že pán minister asi neotvoril svoj sejf
a
neprečítal si zo sedemstránkovej správy, ktorú tam má, buď
tabuľky,
ktoré sú v závere, alebo časť, ktorú
vám odcitujem
-
je to strana 3 tretí odsek. Citujem zo správy: "Preverova-
ním petícií politickej strany Demokratická únia
Slovenska
bolo
zistené, že zo 14 804 osôb,
ktorých podpisy sa nachá-
dzajú na
predmetných petíciách, bolo
preverených 14 057
osôb,
pričom 11 313 osôb potvrdilo pravosť
svojich podpisov
na
petíciách a 2 744 osôb nepotvrdilo
pravosť podpisov uve-
dených
na petíciách (pozri príloha)." Pôvodne som myslel, že
vám
prečítam celú správu, aby to bolo
autentické, ale znovu
opakujem,
je to strana 3 odsek 3 zo správy, ktorú má pán mi-
nister
v sejfe.
Vyslovujem nespokojnosť s odpoveďou
pána ministra už
ani
nie z dôvodov ďalšieho spochybňovania petičných hárkov
Demokratickej
únie, ale z dôvodu, že ako poslanec som
polo-
žil
konkrétnu otázku a žiadal som na ňu konkrétnu odpoveď.
Pán
minister zrejme znovu dal napísať
odpoveď svojim spolu-
pracovníkom a nepozrel
sa do sejfu, v ktorom má zamknutú
správu,
z ktorej som vám citoval.
Dámy
a páni, nebudem znovu interpelovať, pretože po
dvoch
nálezoch Ústavného súdu, po jednoznačnom náleze Ústav-
ného
súdu, že občianske práva občana Petra
Ďurašku boli ne-
dodržané
tým, že sa robili nezákonným spôsobom kópie z petí-
cií,
je úplne zrejmé, že ak si pán
kolega Macuška prečíta
staršie
noviny a svoje vyhlásenia, nemal by
ďalej zotrvávať
v
parlamente.
Ďakujem vám.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Harach, nech sa
páči.
Poslanec Ľ. Harach:
Pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa vyjadril k odpovedi na moje in-
terpelácie
z vlastne už ani nevieme koľkej schôdze
Národnej
rady,
pretože na niekoľkých sme sa k tomuto
bodu programu
nedostali.
Odpoveď, ktorú mi dala ministerka školstva pani
Eva
Slavkovská, považujem z vecného
hľadiska za veľmi nepo-
stačujúcu
a je akýmsi potvrdením jej vlastného vyjadrenia,
že
trošku dlho jej trvá, zhruba rok, kým sa dostane do všet-
kých
problémov, ktoré v rezorte školstva sú.
Osobitne by som sa chcel vyjadriť k problematike zabez-
pečenia vydávania učebníc. Ja som vo svojej
interpelácii,
pani
ministerka, mal na vás otázku, prečo ste odstúpili od
zmluvy,
ktorá bola podpísaná s rezortom kultúry o prevode
Slovenského pedagogického nakladateľstva ako ťažiskového
nakladateľstva pri zabezpečení vydávania učebníc. Na
túto
otázku
mi neodpovedáte. Budem veľmi rád, keď koncepcia za-
bezpečenia
vydávania učebníc, konkrétne opatrenia, ktoré ako
hovoríte,
pripravujete, budú predložené Výboru Národnej rady
pre
vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Osobitnú nespokojnosť vyjadrujem s dianím okolo novely
vysokoškolského
zákona. Všetci si veľmi dobre uvedomujeme,
kolegyne
a kolegovia, že novela vysokoškolského zákona, či
dokonca
nový vysokoškolský zákon, je
prepotrebný. Podľa od-
povede,
ktorú som dostal, problém predloženia tejto novely
do
parlamentu je otázkou, alebo ťažiskom
tohto problému je
nedohoda medzi
Slovenskou akadémiou vied a
vysokoškolskou
komunitou,
tak
je to tu zhruba formulované, súvisiaca
s
postgraduálnym doktorandským
štúdiom. Z odpovede, ktorú
som
dostal, je jasné, že ministerstvo
školstva nemá jasné,
čo
je to postgraduálne doktorandské
štúdium. Keby ste mali
jasné,
pani ministerka, čo to je, tak by ste predsa museli
v
odpovedi povedať, aké je vaše
stanovisko a podľa toho po-
tom
ďalej postupovať. Ale nemožno vysokoškolskú verejnosť,
akademickú verejnosť, občiansku verejnosť držať v tom, že
pokiaľ
sa tieto dve zložky nedohodnú, vy jednoducho zákon
nepredložíte. Za predloženie novely vysokoškolského zákona
ste
zodpovedná vy, je zodpovedné ministerstvo školstva.
Vonkoncom nemožno súhlasiť s odôvodnením,
a to si dovo-
lím
odcitovať, sprístupňovania celého procesu otázok noveli-
zácie
vysokoškolského zákona do akademickej a občianskej ve-
rejnosti.
Tu sa hovorí o tom, že 17. 8. bola redakcia návrhu
zákona
vykonaná ministerstvom, tretia a posledná, predložená
do
vlády. Vieme, že o tejto redakcii bola veľká diskusia.
Táto
redakcia nebola zverejnená, nebola sprístupnená, bola
odovzdaná
iba predsedníctvu Rady vysokých škôl. Tu dokonca
uvádzate,
a to stojí za počutie a za zváženie, že vzhľadom
na
to, že išlo o zapracovanie pripomienok
vlády do vládneho
návrhu
zákona, nebolo technicky možné a ani
správne - a to
ma
zaráža - podrobne informovať verejnosť
o zmenách niekto-
rých
ustanovení a tak ďalej, a tak ďalej. No, vážení, kde to
sme?
Takže očakávam spresnenie tejto odpovede v tom, čo uro-
bí
ministerstvo školstva pre to, aby našlo konsenzuálne rie-
šenie,
ak nenájde konsenzus, tak aké riešenie, v problemati-
ke,
o ktorej som hovoril, a kedy konečne
novelu vysokoškol-
ského
zákona hodlá predložiť na ďalšie legislatívne konanie.
V súvislosti so zahraničnou spoluprácou môžem vyjadriť
vcelku
spokojnosť, že konečne sa ministerstvo
školstva roz-
hýbalo
a snaží sa konať aj v iných programoch
okrem progra-
mov,
ktoré už boli roky rozbehnuté, teda v programoch, ktoré
sú
nové. Ale nedostal som odpoveď, pani ministerka, na to,
aké
výsledky priniesla vaša cesta do Spojených štátov ame-
rických,
pretože sa o nich dozvedám len sporadicky.
Poslednú nespokojnosť chcem vyjadriť s mojou už opaku-
júcou
sa interpeláciou, teda nespokojnosť s odpoveďou na ňu,
súvisiacu
s odvolaním bývalého riaditeľa
Ústrednej školskej
inšpekcie
doc. Rosu. Pani ministerka, v odpovedi uvádzate:
"Osobne
kladne hodnotím prácu vykonanú počas
jeho funkčného
obdobia
v prospech rezortu školstva." Prosím vás pekne, pre-
čo
ste ho vlastne odvolali? V žiadnom prípade sa neuspokojím
s
tým, že v rozpore so zákonom o poslancoch mi odpovedáte,
že
nepovažujete za vhodné ma o tom informovať. Vy to odpove-
dáte
kulantne, že nepovažujete za vhodné
zverejňovať dôvody
odvolania
doc. Rosu. Súhlasím s vami, nezverejňujte ich, ale
v
súlade so zákonom o poslancoch mi odpovedzte napríklad
v
odpovedi na interpeláciu. To nie je zverejnenie.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, takže ste nespokojný s
odpoveďami?
Poslanec Ľ. Harach:
Myslím, že to z toho vyplynulo, pán
podpredseda.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi najprv
povedať svoj subjektívny
dojem
z
dnešného rokovania. Je poľutovaniahodné, že predsedajúci
schôdze
dovolí, aby poslanci zbytočne zabávali
členov vlády
počas
rokovania o takých bodoch, pri ktorých by mali byť ma-
ximálne pozorní a
mali by počúvať, pretože k nim hovoria
poslanci
a hovoria k odpovediam na otázky a
interpelácie,
ktoré
im položili. Takže chcela by som vyzvať aj kolegov,
aby si svoje
poslanecké povinnosti vybavovali
počas iného
bodu,
ako je práve tento. Pán predsedajúci, ja vás tiež pro-
sím,
aby ste ich na to upozornili.
Vyjadrím sa k odpovedi na interpeláciu,
je to bod číslo
18,
odpovedal mi na ňu minister kultúry
pán Hudec. V prvom
rade
by som mu chcela poďakovať za to, že vo
veci, v ktorej
som
ho interpelovala, nastal poriadok a že
sa dá do takého
právneho
stavu, aby bolo možné poskytnúť finančné prostried-
ky
knižnici, ktorú som spomínala.
Po druhé
mu však chcem v dobrom slova
zmysle poradiť,
aby
si urobil väčší poriadok na ministerstve kultúry, preto-
že je vrcholne
neseriózne trištvrte roka
niekomu posielať
odkazy,
že dostal peniaze a dostane ich, a až
na konci roka
v
decembri bolo ministerstvo kultúry schopné technicky zrea-
lizovať
túto finančnú výpomoc. Takže mu ďakujem, ale bolo by
dobre vždy informovať tých, ktorých sa to týka, v
takom
zmysle,
aký je skutočný stav.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Páni poslanci, počuli ste pani
poslankyňu Rus-
nákovú,
nemáte sa baviť s pánmi ministrami. Nech sa páči,
pán
poslanec Boros.
Poslanec Z. Boros:
Ďakujem pekne za slovo. Ja už len veľmi
krátko, pretože
kolegyňa
pani poslankyňa Rusnáková to povedala.
Je skutočne
nedôstojné
od nás poslancov, keď si prisadáme k pánom minis-
trom,
ktorí sem prichádzajú na to, aby si vypočuli problémy,
ktoré
tlmočíme my poslanci, a tie problémy sa dotýkajú živo-
ta
našich ľudí. Je to, myslím si,
bezprecedentné. Ja by som
veľmi
pekne chcel poprosiť našich kolegov a kolegyne, aby
sme
prestali toto praktizovať, aby sme sa v
tomto najvyššom
zákonodarnom zbore Slovenskej republiky správali dôstojne.
Myslím
si, že táto prosba je namieste a mali by sme si to
všetci
uvedomiť.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Figeľ.
Poslanec J. Figeľ:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
interpretoval som predsedu vlády a ministra zahranič-
ných
vecí v otázke obrátenia sa slovenskej vlády na Radu Eu-
rópy vo veci
posúdenia alebo znovuposúdenia
otázky trestu
smrti.
Udialo sa tak napriek tomu, že som v marci odovzdal
pánu
ministrovi osobne list ako poslanec Parlamentného zhro-
maždenia Rady
Európy, v ktorom
som objasňoval situáciu
a
možné riešenie, ktoré z toho vyplynie,
že bude jednoducho
negatívne.
Napriek tomu sa v júni vláda obrátila svojou ver-
bálnou
nótou na Direktórium pre ľudské práva v Rade Európy
a
dostala veľmi zásadnú viac-menej negatívnu odpoveď. Myslím
si, že takto
sa body na medzinárodnej scéne nezískavajú,
skôr
naopak. Tento krok bol podľa mňa kontraproduktívny.
V
odpovedi pán minister,
nie pán predseda
vlády,
vychádza
z toho, že verbálna nóta bola vypracovaná na zákla-
de
verejnej mienky, ktorá sa takto transformovala do progra-
mového
vyhlásenia vlády. Chcel by som k tomu dodať, že sú aj
iné
oblasti, kde verejná mienka je veľmi vážna a veľmi alar-
mujúca,
a očakávam, keď už sme sa rozhodli takto reagovať,
podobné
kroky aj v inom smere. Predpokladám však, že asi ne-
nastanú,
čo už vopred vyjadrujem ako sklamanie.
Je nedôvera
voči spravodajskej službe, voči štýlu privatizácie, voči
pripravovanému
územnosprávnemu členeniu. Teda
nemôže sa do
našej
zahraničnej politiky dostávať
verejná mienka takýmto
nesprávnym
spôsobom.
V
Rade Európy žiadať o znovuposúdenie takej závažnej
otázky
po tom, čo sme prijali ústavu, a po tom, čo
sme pod-
písali
Európsku konvenciu o ľudských právach s
jej Dodatko-
vým
protokolom číslo 6, je prinajmenej falošné preto, lebo
sme
to doma znovu neposúdili, tento parlament sa predsa tým-
to
nezaoberal. Teda pýtať sa na
vyššom medzinárodnom fóre,
aký je postoj,
keď doma sme si to
dostatočne neotvorili
a
nezaujali postoj, zdá sa mi neprimerané.
Po ďalšie - sme členmi Rady Európy, my
tam nie sme hos-
tia
alebo pozorovatelia. To je čosi podobné, ako keby sa je-
den
z poslaneckých klubov v tejto sále
pýtal, aký je postoj
Národnej
rady k čomusi. Ak má samotný poslanecký klub nejaký
názor,
tak ho transformuje do návrhu a takto
sa snaží tento
svoj názor, návrh, podnet dostať do
legislatívy. Podobne
v
Rade Európy, keď niektorý
z členských štátov sa snaží
dostať istý svoj
záujem do formy
odporúčania, rezolúcie,
rozhodnutia, tak to
robí cez poslancov. Veľmi úspešné sú
v
tom aj susedné štáty. Je vždy dôležitý nielen obsah, ale
aj
forma.
Teda odporúčam vláde, vládnym stranám,
aby sa takýmto
štýlom snažili v
budúcnosti zvažovať
presadzovanie našich
záujmov
na medzinárodnom poli. Mrzí ma hlavne
štýl, ani nie
odpoveď,
ale štýl prenášania domácich partikulárnych záujmov
do
oficiálnej zahraničnej politiky
štátu. Vy, pán minister
zahraničných
vecí, musíte svoj rezort brániť proti takýmto
zneužívaniam
alebo tlakom. Na druhej strane - nenechať
si
odobrať
vplyv tam, kde ministerstvo
zahraničných vecí by ho
malo
mať prioritný.
Záverom: Nevyjadrujem svoj nesúhlas s odpoveďou, ktorá
je
pod číslom 31, ale so samotným skutkom,
so samotným dip-
lomatickým
aktom, ktorý bol a je podľa mňa
kontraproduktív-
ny.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pekne. Pýtam sa, vážené pani
poslankyne, vážení
páni
poslanci, či súhlasíte s
odpoveďami členov vlády Slo-
venskej
republiky. Podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku
k
písomným odpovediam členov vlády
Slovenskej republiky na
interpelácie
zaujme Národná rada Slovenskej republiky stano-
visko
uznesením.
Najskôr
budeme hlasovať o všetkých písomných odpove-
diach
členov vlády Slovenskej republiky, s
ktorými poslanci
vyjadrili
súhlas.
(Hlasy v sále.)
Prosím vás, na tabuli už neboli ďalší prihlásení. Pro-
sím
vás, prestaňte, buďte kultúrni.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať
o
odpovediach členov vlády na interpelácie poslancov, s kto-
rými
súhlasíme. Nech sa páči.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej
republiky sú-
hlasí
s odpoveďami členov vlády Slovenskej
republiky na in-
terpelácie
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
V
uznesení budú uvedené
odpovede na interpelácie,
s
ktorými poslanci súhlasili.
Teraz budeme osobitne hlasovať o
jednotlivých písomných
odpovediach
členov vlády na interpelácie, s ktorými poslanci
nesúhlasili.
Pôjdeme jednotlivo, ako ich poslanci uvádzali.
Ako
prvý bol pán
poslanec Pittner, ktorý
nesúhlasí
s
odpoveďou pána premiéra Mečiara pod
bodom 32. Budeme hla-
sovať,
či Národná rada súhlasí, alebo nesúhlasí s odpoveďou.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Teda Národná rada odsúhlasila odpoveď
na interpeláciu
pána
poslanca Pittnera.
Ďalej je pani poslankyňa Bauerová s odpoveďou pod čís-
lom
33 od pani ministerky Slavkovskej. Dávam hlasovať o tom,
či
Národná rada súhlasí s odpoveďou, alebo
nie. Nech sa pá-
či,
hlasujme.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj túto odpoveď sme prijali.
Chcem
povedať pánu poslancovi
Kötelesovi, že dal len
otázky, čiže neinterpeloval pánov ministrov, teda nemožno
o
tom hlasovať.
Pani
poslankyňa Ďurišinová mala
interpeláciu na pod-
predsedu
vlády pána Kozlíka. Odpoveď je pod číslom 20 a tiež
s
odpoveďou nesúhlasí. Dáme hlasovať o
tom, či súhlasíte
s
odpoveďou.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj túto
odpoveď pána ministra Kozlíka
pani poslankyni
Ďurišinovej
sme prijali.
Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána
Reháka pani po-
slankyni
Schmögnerovej pod číslom 25. Nech sa
páči, prezen-
tujme
sa.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj túto odpoveď sme prijali.
Budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Hudeca na in-
terpeláciu
pána poslanca Bárdosa pod číslom 19.
Nech sa pá-
či,
prezentujme sa, budeme hlasovať.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj túto odpoveď sme prijali.
Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Duckého
na
interpeláciu pána poslanca Pokorného.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Čiže aj túto odpoveď sme prijali.
Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pánu
poslancovi Černá-
kovi
od pani ministerky Keltošovej, pána ministra Kozlíka,
pána
Hudeka, pána Kačica a pána Javorského.
Chcete, aby sme
hlasovali
naraz?
Poslanec Ľ. Černák:
O nespokojnosti s interpeláciou číslo 5.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o odpovedi číslo 5. Nech
sa páči.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj túto odpoveď sme prijali.
Ďalej
ministerka Slavkovská odpovedá
pánu poslancovi
Švecovi
na otázku pod číslom 21. Dáme o tomto hlasovať. Nech
sa
páči.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Čiže aj túto odpoveď sme prijali.
Ďalej pani ministerka Slavkovská odpovedá pánu poslan-
covi
Harachovi pod číslom 7. Nech sa páči, budeme hlasovať
o
tejto odpovedi či ju prijímame, alebo nie.
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Čiže aj túto odpoveď sme prijali.
Budeme
hlasovať o odpovedi pána ministra Hudeca pani
poslankyni Rusnákovej. Pani Rusnáková súhlasí, čiže o
tom
netreba
hlasovať. Ďakujem.
Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Schenka
pánu
poslancovi Figeľovi pod číslom 31.
(Hlasy z pléna, že o tom netreba
hlasovať.)
Netreba o tom hlasovať. Ďakujem.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa výsledkov hlasovania bude vypracované uznesenie.
Odpovede
na interpelácie, s ktorými sme hlasovaním vyjadrili
súhlas,
budú zaradené pod bod súhlasí. Odpovede, s ktorými
Národná
rada Slovenskej republiky nesúhlasí,
budú pod bodom
hlasovania
nesúhlasí.
Nech sa páči, pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Pán predsedajúci, ja som sa prihlásil hneď ako doznelo
posledné
vystúpenie poslanca, vy ste sa nepozreli na tabuľu.
Chcel
som sa vyjadriť ešte k niektorým
interpeláciám, k od-
povediam
na niektoré moje interpelácie. Myslím si, že pri
troške
dobrej vôle celý tento proces mohol pokojne prebeh-
núť.
Keďže sa
už hlasovalo, chcel by som
iba poďakovať za
odpoveď
ministrovi zahraničných vecí pánu
Schenkovi, v kto-
rej
ma oboznámil s postupom vlády a ministerstva zahranič-
ných
vecí pri riešení citlivej otázky
odškodnenia obetí fa-
šizmu
v Slovenskej republike.
Chcel som poďakovať aj za ďalšie odpovede
a mal som iba
jednu
jedinú otázku na podpredsedu vlády pána Kalmana a na
podpredsedníčku
vlády pani Tóthovú, prečo sa návrhom
zákona
o
používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku bu-
de
vláda zaoberať až v druhom polroku, keďže už teraz sú in-
formácie, že už
je tu právna diera a jazykový
zákon sa
vlastne
uplatňuje niekedy podľa rôznych interpretácií.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Weissovi. Pán
poslanec Köteles,
nech
sa páči.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
vážení pán predsedajúci,
na
11. schôdzi som interpeloval
ministra kultúry, aby
oznámil,
aké zásady a kritériá používa pri odsúhlasení dotá-
cií
pre divadlá v Slovenskej republike. A takisto som žiadal
predložiť
rozpis dotácií z fondu Pro Slovakia.
Pán minister
odpovedal na interpelácie, ale len všeobecne a nebol som
s
tým spokojný. O tom sme mali hlasovať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec, bola to vaša otázka, nie inter-
pelácia.
To je rozdiel. Je to otázka poslanca
Národnej rady
Slovenskej
republiky pána Kötelesa na pána
ministra kultúry
Hudeca.
O otázke sa nedá hlasovať. Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy,
vážení páni,
chcel by som požiadať plénum Národnej rady, aby na 13.
schôdzu,
teda na túto schôdzu bol dodatočne
zaradený vládny
návrh
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa
dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo
286/1992 Zb.
o
daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Materiál
sme
dostali ako tlač 336. Zaradenie tohto vládneho návrhu
zákona
prosím okamžite po doručení spoločnej správy. Prosím,
pán
predsedajúci, aby ste o mojom návrhu dali hlasovať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Mám tomu rozumieť tak, že mám dať hneď
hlasovať?
Poslanec M. Maxon:
Áno.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca, aby
bol
na túto 13. schôdzu zaradený vládny
návrh zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým
sa dopĺňa zákon Slo-
venskej
národnej rady číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov
v
znení neskorších predpisov.
Navrhujete to ako ktorý bod?
Poslanec M. Maxon:
Zaradiť okamžite po doručení spoločnej
správy.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ešte raz, vážené pani poslankyne, vážení
páni poslanci,
budeme
sa prezentovať a znova hlasovať o tomto návrhu.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento bod programu sme
zaradili na 13. schôdzu. Ďaku-
jem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristú-
pime
k ď a l š i e m u bodu programu, ktorým sú
interpelácie a otázky poslancov.
Nech sa páči, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte
mi navrhnúť,
aby
po tom, čo bude doručená spoločná správa z výborov, bola
vyhlásená
20-minútová prestávka. Je to môj
procedurálny ná-
vrh.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Dám o tom hlasovať. Hlasujeme
o tom, aby po
doručení
správy bola 20-minútová prestávka.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Čiže tento návrh pána poslanca Fica sme
prijali.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďalším bodom sú
interpelácie
a otázky poslancov. Ako prvý je
prihlásený pán
poslanec
Csáky, potom nasleduje pán poslanec Kukan.
Poslanec P. Csáky:
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, mám dve interpelácie.
Prvú
adresujem pánu ministrovi Hudecovi.
Vážený pán minister, dňa 16. novembra
1995 ste vydali
príkaz
ministra číslo 21/1995, v ktorom ukladáte všetkým ve-
dúcim pracovníkom Ministerstva kultúry Slovenskej
republiky
a
všetkým riaditeľom organizácií
riadených ministerstvom
kultúry
postupovať pri vlastných aktivitách tak, aby sa zvý-
razňovala
suverenita Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené poslankyne, poslanci, zachovajte pokoj v sále,
pretože
rokujeme. Pánov ministrov teraz
nechajte na pokoji.
Nech
sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Csáky:
Vážený pán minister, váš príkaz bol
zaslaný listom zo
dňa
6. 12. 1995 všetkým vedúcim pracovníkom rezortu minis-
terstva
kultúry a k príkazu boli priložené
prílohy, ktorých
obsah
- citujem - "sa má rešpektovať
a zároveň v praxi vy-
užívať". Citát pochádza zo sprievodného listu
Dr. Jozefa
Gerbóca,
generálneho riaditeľa sekcie umenia. V prvej prílo-
he
sú uvedené "len", a to
"len" myslím v úvodzovkách,
nie-
ktoré
historické nepresnosti, napríklad odporúča sa používať
názov
Česko-Slovensko už od roku 1918, Česká a Slovenská Fe-
deratívna
Republika už od roku 1969. Sú tam uvedené
aj ďal-
šie
historické nepresnosti, pri aplikovaní ktorých sa vedúci
pracovníci
kultúry budú zbytočne zosmiešňovať.
Oveľa nepríjemnejšie ma však prekvapila
skutočnosť uve-
dená
v prílohe číslo 2, ktorá nesie názov "Niektoré údaje
z
dejín Slovenska v 20. storočí". V tejto prílohe medzi sku-
točne významnými udalosťami 20.
storočia v riadku 24 sa
nachádza
nasledovný text: "9. september 1941 - vládne naria-
denie
číslo 198, tzv. židovský kódex."
Vážený pán minister, dovoľujem si preto vyzvať vás ve-
rejne
aj touto interpeláciou na zaujatie stanoviska, čo hľa-
dá
tento údaj medzi významnými udalosťami
slovenských dejín
v
20. storočí.
Pán predsedajúci, moja druhá interpelácia
je adresovaná
pánu
premiérovi Slovenskej republiky ohľadne
finančného za-
bezpečenia
dostavby Jadrovej elektrárne Mochovce.
Vážený pán premiér, v poslednom čase sa
opäť veľa hovo-
rí
o rôznych variáciách dostavby Jadrovej elektrárne Mochov-
ce.
V tlači aj z úst zodpovedných vládnych
činiteľov sa ob-
javili
rôzne verzie, zdá sa, že nie na
základe serióznych
ekonomických
prepočtov. Podľa uznesenia vlády sa takáto ana-
lýza
mala skompletizovať do 31. decembra 1995. Na základe
dostupných
informácií môžem tvrdiť, že táto analýza sa dote-
raz nevypracovala, to znamená, že
nebola splnená úloha
z
uznesenia vlády číslo 660 z 5. septembra 1995.
Namiesto serióznych informácií sa v tlači objavili iné
správy,
ktoré sa zdajú protirečivé a zmätené. Pán minister
hospodárstva
Ducký po svojej decembrovej návšteve v Ruskej
federácii
sa vyjadril v takom zmysle, že prijal
odporúčanie
Moskvy, aby si
Slovensko na dostavbu
Jadrovej elektrárne
Mochovce
zarobilo na výstavbách elektrární v Iráne a
per-
spektívne
na Kube. Na slová pána ministra hospodárstva ne-
reagovali,
bohužiaľ, ako prví opoziční poslanci, ale pán mi-
nister
zahraničných vecí Schenk, s ktorým absolútne súhla-
sím, keď na
novoročnom stretnutí s
novinármi 11. januára
1996
vyhlásil, že takáto aktivita z hľadiska zahraničnopoli-
tických
zámerov a cieľov Slovenskej republiky neprichádza do
úvahy.
V tlači sa objavili aj správy o tzv.
českej úverovej
konštrukcii.
Okolo tejto možnosti je taktiež veľa
nejasnos-
tí.
V súvislosti s tzv. ruskou úverovou
konštrukciou nie je
vari
neopodstatnené citovať slová ministra
atómovej energie
Ruskej
federácie pána Viktora Michajlova, podľa ktorého rus-
ký
úver vo výške 150 mil. dolárov nemáme chápať ako pomoc
v
hotovosti.
Na základe týchto informácií môžem
vyjadriť obavy, že
asi
bude veľmi problematické zabezpečiť cca 25 mld Sk na fi-
nancovanie
dostavby prvých dvoch blokov Jadrovej
elektrárne
Mochovce. Stavba
je už teraz zaťažená úverom 15 mld Sk
a
tento dlh v dôsledku nesplácania úverov je už vrátane úve-
rov
určite podstatne vyšší. Stavba vyše 6 rokov chátra a do-
datočné
montáže bezpečnostných zariadení zo
strany francúz-
skych
a nemeckých firiem, s ktorými sa
neuvažovalo v pôvod-
nej
ruskej koncepcii, nedávajú dostatočné garancie na fungo-
vanie
a bezpečnosť tejto elektrárne. Domnievam sa, že aj tá-
to skutočnosť ovplyvňuje rozhodnutie bánk, ktoré by mohli
tento
projekt financovať. Počítajúc s požiadavkou štátnych
záruk
sa zo štátneho rozpočtu na rok 1996 zapracovalo
podľa
návrhu
rezervovanie až 88 % možných štátnych záruk na do-
stavbu
Jadrovej elektrárne Mochovce. Toto
opatrenie minima-
lizuje
možnosť poskytnúť záruky štátu na ďalšie, pre Sloven-
sko
možno potrebnejšie investície.
Problematickým sa ukazuje aj zabezpečenie finančného
krytia
zodpovednosti prevádzkovateľa jadrovej
elektrárne za
prípadnú
škodu v zmysle Viedenského
dohovoru po roku 1995,
čo si vyžaduje
ďalších vyše 3 mld Sk. V
prípade havárie
elektrárne
by však išlo o nevyčísliteľné sumy.
Skutočnosti, ktoré som uviedol,
navodzujú otázku: Je
pri
týchto finančných ťažkostiach
nevyhnutné Jadrovú elek-
tráreň Mochovce dostavať? Vychádzajúc z poznatkov a
praxe
hospodársky najsilnejších štátov sa najmä z ekonomických
dôvodov už
nové jadrové elektrárne
nebudujú. Tak je to
v
Spojených štátoch amerických, Nemecku, Kanade, Taliansku
a
od decembra minulého roku aj vo Veľkej Británii. Ďalšie
štáty,
ako Dánsko a Rakúsko, už nemajú žiadne
jadrové elek-
trárne
v prevádzke. Tieto štáty zhodnotili, že
ak do nákla-
dov
na výrobu elektrickej energie v jadrových elektrárňach
započítajú aj náklady
na manipuláciu s vyhoretým
palivom,
problémy
s jeho uskladnením a nakoniec likvidáciu elektrárne
po
čase jej životnosti, výroba elektrickej
energie vychádza
tak
draho, že je to neekonomické aj pre najbohatšie štáty.
Len
likvidácia dvoch blokov Jadrovej elektrárne Greitzwald
v
bývalej NDR, podobnej ako Mochovce,
bude stáť najmenej 88
mld
Sk.
Existuje, podľa môjho názoru, aj
ekonomicky efektívnej-
šie
riešenie zdrojov energie spočívajúce v
dôslednej reali-
zácii
ekonomicky zdôvodneného programu
úspor energie, roz-
siahlejšieho
využívania obnoviteľných zdrojov
energie a bu-
dovaní
paraplynových systémov, ktoré sú investične podstatne
nenáročnejšie, napríklad
výstavba moderného paroplynového
cyklu
v Bratislave, ktorú už realizuje firma Siemens, bude
pri
výkone vyše 200 MW elektrickej energie a 150 MW tepla
stáť
3,2 mld Sk.
Na základe uvedených
skutočností interpelujem pána
predsedu vlády Slovenskej republiky a prosím
odpovede na
tieto
otázky:
1. Aké
štúdie a prepočty dokazujúce
ekonomickú výhod-
nosť
Jadrovej elektrárne Mochovce sú vláde Slovenskej repub-
liky
známe? Žiadam názov štúdie, mená
spracovateľov a dátum
vypracovania.
Z doteraz publikovaných štúdií
nevyplýva eko-
nomická výhodnosť
Jadrovej elektrárne Mochovce.
Z akých
dôvodov
sa potom preferuje projekt dostavby bez
predchádza-
júcej
komplexnej a objektívnej analýzy?
2. Žiadam konkrétnu špecifikáciu použitia eventuálneho
úveru
Ruskej federácie, to znamená účel použitia, finančnú
výšku,
formy úhrady a ďalšie podmienky úveru.
3.
Podľa vyjadrenia generálneho
riaditeľa Stanislava
Svobodu
je akciová spoločnosť Škoda Praha
takmer pred para-
fovaním
zmlúv o blokoch 1 a 2 Jadrovej
elektrárne Mochovce.
Ktoré
spoločnosti a v akej výške sa majú
podieľať na inves-
tíciách
a dodávkach technológie? Kedy sa s nimi
majú uza-
tvoriť
príslušné zmluvy a aké sú podmienky týchto zmlúv?
4. Aká je výška sumy, ktorú vláda v roku 1996 prevezme
ako
záruku za bankové úvery na dostavbu
Jadrovej elektrárne
Mochovce?
5. Aké je stanovisko vlády Slovenskej
republiky ohľadne
rusko-slovenskej
účasti v projekte iránskej jadrovej elek-
trárne?
6. Je pravdou, že riadiaci systém firmy Siemens dodaný
do
Jadrovej elektrárne Mochovce v roku 1995 sa spláca expor-
tom
elektrickej energie? Zrojom tejto informácie sú Hospo-
dárske
noviny z 10. januára 1996. Aký je
predpoklad spláca-
nia
na tento rok?
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
odsúhlasili sme
si,
že ak spoločná správa bude rozdaná, budeme rokovať o ná-
vrhu zákona Národnej rady Slovenskej
republiky, ktorým sa
dopĺňa zákon Národnej rady číslo 288/1992 Zb. o daniach
z
príjmov v znení neskorších predpisov. Nakoľko spoločná
správa
je rozdaná... (hlasy v sále, že ju
poslanci ešte ne-
majú).
Nemáte ju ešte? Ďakujem. Tak nech sa páči, vystúpi pán
poslanec
Kukan. Ďalší bude pán poslanec Komlósy.
Poslanec E. Kukan:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne a kolegovia,
prv ako začnem svoje vystúpenie, chcel by som zablaho-
želať
členom vlády k tomu, že sa na dnešnom rokovaní zúčast-
ňujú
v takom hojnom počte, a vyjadriť nádej,
že tak bude aj
v
budúcnosti a vytvorí sa tak dobrá tradícia a dobrý zvyk
v
práci tohto parlamentu a tejto vlády.
Integrácia Slovenskej republiky do európskych a trans-
atlantických
štruktúr bola v programovom vyhlásení sloven-
skej vlády charakterizovaná ako prioritná úloha v oblasti
zahraničnej politiky. Konkrétne členstvo v
Európskej únii
predpokladá
splnenie mnohých požiadaviek, ktoré táto organi-
zácia
vyžaduje od svojich budúcich členov. Súčasná slovenská
vláda
záujem o plnoprávne členstvo v únii opakovane deklaro-
vala a potvrdzovala. Koniec koncov, odovzdanie
oficiálnej
prihlášky Slovenskej
republiky za člena
únie počas jej
summitu v Cannes
v júni minulého roku tento záujem znovu
zdôraznilo
formou čo najoficiálnejšou.
V súčasnej etape približovania sa
asociovaných krajín
k
Európskej únii dochádza však už od všeobecných proklamácií
ku
konkrétnym krokom a opatreniam. Aj v prípade Slovenska už
takmer
rok platí Európska dohoda o pridružení, v oblasti po-
litickej
sa rozvíja štruktúrovaný dialóg. Zaregistrovali sme
snahu
jednotlivých predsedníckych krajín únie
o jeho zefek-
tívnenie
a zlepšenie. Bola vydaná
Biela kniha o príprave
asociovaných
krajín strednej a východnej Európy na
integrá-
ciu
do vnútorného trhu únie. Táto kniha je už veľmi konkrét-
nym
dokumentom podrobne určujúcim presné
úlohy, ktoré treba
plniť v jednotlivých oblastiach. Ako sa v nej uvádza, má
charakter príručky,
ktorá svoje odporúčania a požiadavky
neprispôsobuje
jednotlivým krajinám. A ďalej citujem: "Každá
z
krajín strednej a
východnej Európy si stanoví vlastné
priority
a určí vlastný časový harmonogram v závislosti od
svojich ekonomických, sociálnych a politických podmienok
a
od toho, čo sa doteraz dosiahlo."
A k tejto otázke by som chcel na základe článku 89 zá-
kona
číslo 44/1989 Zb. interpelovať predsedu vlády Sloven-
skej
republiky a požiadať o komplexnú informáciu, ako bude
vláda
postupovať pri plnení tejto úlohy v roku 1996 a aké sú
východiská
na plnenie týchto úloh. Viem, že jestvuje a pôso-
bí
už dlhší čas príslušná Rada pre
integráciu pri vláde na
čele
s podpredsedom vlády pánom Kalmanom, ktorá koordinuje
postup
jednotlivých rezortov. Je však známe aj
to, že jest-
vuje
určitá dvojkoľajnosť pri plnení
všetkých úloh, pretože
otázka aproximácie nášho právneho poriadku k
právnemu po-
riadku
Európskej únie patrí do kompetencií iného podpredsedu
vlády,
konkrétne podpredsedníčky vlády pani
Tóthovej. Chýba
tu
teda jednotný orgán, ktorý by
zastrešoval celú problema-
tiku
a hádam by mohol pracovať aj efektívnejšie.
Formulujem toto v rovine otázky a
domnievam sa, že bolo
by
dobré, aby sme po takmer dvojročnom pôsobení vyhodnotili,
či
tento model inštitucionalizácie
približovania sa Sloven-
ska k Európskej
únii je najefektívnejší a najfunkčnejší.
Nie
je to nič nenormálneho, podobne postupujú aj ďalšie kra-
jiny,
ktoré sú v podobnej situácii, ako sme my, napríklad
Poľsko.
Som presvedčený, že Národná rada Slovenskej republi-
ky
by mala byť informovaná presne a konkrétne o plánoch vlá-
dy
v súvislosti s plnením týchto úloh, o harmonograme, t. j.
presne,
ktoré úlohy z Asociačnej dohody a
Bielej knihy budú
splnené
v tomto roku, aký je ich presný zoznam a časové ter-
míny,
aké problémy sa vyskytujú a aké
výsledky sa dosahujú.
Táto
informácia musí byť konkrétna preto,
aby boli úlohy na
konci
roku 1996 aj potom v ďalších rokoch kontrolovateľné.
Domnievam sa, že takáto transparentnosť
pri plnení uve-
dených
úloh by bola užitočná aj preto, že by bola konkrétnym
dôkazom
jasného postupu Slovenska na ceste do Európskej únie
a
to by bola aj konkrétna odpoveď na tie hlasy, ktoré za-
znievajú
doma aj v zahraničí a vyjadrujú určité
pochybnosti
o
tom, ako je Slovensko rozhodnuté plniť svoje záväzky, kto-
ré
vyplývajú z jeho súčasného štatútu asociovanej krajiny,
ktorá
odovzdaním oficiálnej prihlášky o
členstvo v únii de-
klarovala
svoj zásadný úmysel stať sa jej plnoprávnym čle-
nom.
Viem, že funguje takpovediac kontrolný
alebo hodnotiaci
mechanizmus vo
forme schôdzok asociačnej
rady, kde sa
o
týchto otázkach hovorí. Táto rada vznikla na základe člán-
ku
104 oddielu 9 záverečných ustanovení Asociačnej dohody.
V
súlade s týmto článkom má vláda
povinnosť dozerať nad po-
stupom
tohto procesu. To je ďalší dôvod, prečo by predklada-
nie
takejto informácie pre Národnú radu Slovenskej republiky
nemalo
pre vládu predstavovať nijaký závažnejší problém. Ko-
niec koncov, Európska dohoda o pridružení je prezidentskou
zmluvou,
ktorú Národná rada ratifikovala, a
preto je logic-
ké,
aby od vlády dostávala informácie o jej
plnení. Bolo by
nesporne
prínosom, keby takéto informácie
dostávala Národná
rada
pravidelne a v stanovených termínoch, najlepšie dvakrát
do
roka. Na predsedu vlády sa obraciam preto, aby informá-
cie,
ktoré požadujem, boli komplexné. Iba on ich môže zabez-
pečiť
s ohľadom na súčasný stav, keď dvaja podpredsedovia
vlády
majú uvedenú problematiku vo svojej kompetencii.
Na záver
chcem iba podotknúť, že tieto
požadované in-
formácie
by mali vyvolať akúsi mobilizujúcu
reakciu aj nás,
členov
Národnej rady, lebo aj Národná rada má rozhodne svoju
dôležitú
úlohu v procese približovania Slovenska k Európskej
únii.
Bolo by ju treba jasnejšie definovať a
využiť na to
Spoločný
výbor Európskeho parlamentu a Národnej
rady, ktorý
je
už konštituovaný a práve on by sa mal stať aktívnym orgá-
nom,
ktorý sa bude angažovať v týchto
otázkach aj po parla-
mentnej
línii.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec Komlósy.
Poslanec Zs. Komlósy:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
milé kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
vo svojom vystúpení chcem osloviť
ministerku školstva
pani
Slavkovskú a ministra obrany pána Siteka.
Vážená pani ministerka,
vážený pán minister,
v
Rimavskej Sobote je
okrem iných veľmi dôležitých
a
vážnych problémov jednou z najpálčivejších a možno najviac
diskutovaných
tém stav a ďalšia koncepcia základného škol-
stva
tak, aby bola pre všetkých
zainteresovaných prijateľná
a
uspokojivá. Táto problematika vyvoláva
niekedy veľmi roz-
dielne
názory, kontroverzné pohľady,
interpretácie a dohady
a
z toho vyplývajúce celkom odlišné, často sa meniace stano-
viská
kompetentných, ale aj menej kompetentných na niekedy
len
dočasné, inokedy na celkové a dlhodobé riešenie z viace-
rých
hľadísk neuspokojivej situácie.
V rámci dnešnej mojej interpelácie sa nechcem rozširo-
vať
o celej genéze základného školstva v Rimavskej Sobote
a
pripomínať vám dôvody a príčiny,
ktoré viedli k dnešnému
komplikovanému
stavu. Som presvedčený, že ministerstvo škol-
stva
je o problematike dobre informované,
vie o doterajších
krokoch
a podrobne pozná situáciu v danej
tematike. Hoci si
neodpustím poznámku, že vzhľadom na politickú
príslušnosť
vysokopostaveného
a agilného pracovníka ministerstva,
ktorý
pochádza
z Rimavskej Soboty a je o tamojšom školstve dôverne
oboznámený,
niektoré informácie ministerstva sú
jednostran-
né,
možno mierne skreslené a tým aj neobjektívne. Pretože
problém, ktorý chcem
ďalej uviesť, si vyžaduje
neodkladné
riešenie,
spomeniem len nevyhnutné súvisiace fakty.
V
priebehu roku 1992 na naliehanie a niekoľkonásobné
upozornenie
vedenia školy, rodičov, Rady školy, ale aj mest-
ského zastupiteľstva opakovanými
rokovaniami sa dospelo
k
záveru, že vzhľadom na
predimenzovanosť a z hygienických
dôvodov nevyhovujúce učebné priestory sa
Základná škola
s
vyučovacím jazykom maďarským na Šrobárovej ulici rozdelí
na
dve samostatné školy. Napriek prísľubom školskej správy
a
napriek uzneseniu mestského zastupiteľstva ako vlastníka
práve
dokončenej a odovzdanej budovy do užívania na sídlisku
Západ,
že nový objekt bude slúžiť novovytvorenej základnej
škole
s vyučovacím jazykom maďarským, školská
správa presa-
dila
ako dočasné riešenie umiestnenie
tejto novej školy od
školského
roku 1993/1994 v priestoroch kasární. Budovu, kto-
rá bola adaptovaná na školské podmienky
od roku 1991, až
dovtedy
užívala práve škola, ktorá sa premiestnila do nových
priestorov
na sídlisku Západ.
Ešte v
roku 1991 práve z dôvodov
využitia uvoľnených
objektov
po bývalej Sovietskej armáde na školské
účely bola
uzavretá
hospodárska zmluva číslo 186/1991 o dočasnom užíva-
ní
nebytových priestorov medzi
Vojenskou ubytovacou a sta-
vebnou
správou v Banskej Bystrici a Školskou správou v Ri-
mavskej
Sobote na dobu určitú od 1. júla
1991 do 1. júla
1995.
Situácia, ktorá vznikla v roku 1993, a fakt, že koneč-
né
riešenie na umiestnenie novej školy s
vyučovacím jazykom
maďarským
bolo prijaté v podobe preprojektovania
a dokonče-
nia
ďalšieho objektu na tomto sídlisku
Západ - pôvodnej ma-
terskej
školy - si vynútila spolu s finančnými ťažkosťami na
ukončenie
stavby dňa 14. júla 1993 podpísanie
dodatku číslo
1
k pôvodnej zmluve medzi spomínanými zmluvnými stranami.
V
tomto dodatku sa doba užívania
nebytových priestorov pre-
dĺžila
až do 1. júla 1998.
V dobrej viere, že vzájomnou spoluprácou mesta a škol-
skej
správy sa nájde vhodné riešenie na dokončenie stavby,
samozrejme,
za účinnej pomoci ústredných orgánov, od ktorých
očakávame až
dodnes hlavne finančné
prostriedky - totiž
stavba
bola začatá v rámci komplexnej bytovej výstavby -,
vychádzalo
v ústrety mestské zastupiteľstvo napríklad schvá-
lením
financií na dostavbu školskej budovy,
uznesením o vý-
požičke
objektu pre školskú správu na
dobu neurčitú alebo
posledným
uznesením, ktorým súhlasilo so zriadením plnoorga-
nizovanej
Základnej školy na Hviezdoslavovej ulici a tiež aj
vedenie Základnej školy s vyučovacím jazykom
maďarským na
ulici
Dobšinského bolo spokojné, že zmluvou
do 1. júla 1998
majú
zabezpečený aspoň dočasný prístrešok.
Dňa 12. júna 1995 bol však podpísaný
Vojenskou uby-
tovacou
a stavebnou správou v Banskej Bystrici a Školskou
správou
Rimavská Sobota nový dodatok číslo 2, ktorý síce bol
z
pochopiteľných dôvodov nutný
kvôli zapracovaniu nových
alebo
zmienených právnych úprav zákonov súvisiacich so zmlu-
vou,
ale popri tom bol dohodnutý aj nový termín vypršania
zmluvy
k 1. júlu 1996. S týmto novým faktom
bola oboznámená
nová
riaditeľka základnej školy len pred niekoľkými dňami.
Tým
vznikla situácia, že po ukončení tohto školského
roku musí
školská správa odovzdať objekt prenajímateľovi
a
súčasne s najväčšou pravdepodobnosťou nebude dokončené ani
nové konečné sídlo školy. Skrátka škola,
ktorú navštevuje
momentálne
386 žiakov v 17 triedach, do ktorej do dnešného
dňa
zapísali rodičia 55 nových žiakov, ktorá aj napriek pro-
vizórnym
podmienkam dosahuje vynikajúce
výsledky, stráca od
1.
júla 1996, teda tohto roku, strechu
nad hlavou a nie je
jasné,
ako, kde, v akých priestoroch a za akých podmienok
bude
pokračovať v školskom roku 1996/1997.
Verím, že ministerstvu školstva nie je ľahostajný osud
žiakov
tejto školy a určite nájde riešenie a účinnú pomoc
k
spokojnosti pedagógov, rodičov
a v neposlednom rade
v
prospech žiakov. Som presvedčený, že aj pani ministerka
vidí
najsprávnejšie riešenie tohto problému v čo najrýchlej-
šom
dokončení stavby a odovzdaní objektu do
užívania teraj-
šej
Základnej škole s vyučovacím
jazykom maďarským na Dob-
šinského
ulici, aby sa mohli žiaci a ich
učitelia pripravo-
vať
a pracovať v primeraných a dôstojných podmienkach.
Vzhľadom na to, že toto definitívne riešenie pre krát-
kosť
času do 1. septembra tohto roku nie je
veľmi pravdepo-
dobné,
chcem požiadať vás, pani ministerka, a súčasne ako
partnera
v tejto otázke aj ministra obrany pána
Siteka, aby
ste
urobili príslušné kroky k predĺženiu nájomnej zmluvy ako
dočasnému
riešeniu až do času, kým sa načrtnuté
definitívne
umiestnenie
predmetnej školy neuskutoční. V
odpovedi prosím
o
zaujatie stanoviska k danej problematike a v prípade včas-
nej
a účinnej pomoci z vašej strany v duchu
predošlých myš-
lienok
vám v mene občanov Rimavskej Soboty vopred ďakujem.
Nedá mi,
aby som vás, pani ministerka,
neoslovil ešte
v
jednej veci. V uplynulých dňoch vyvolal
veľký rozruch po-
stup
školskej správy pri organizovaní matematickej olympiády
pre
štvrtý ročník. Školská správa dňa 30. januára 1996 usku-
točnila
v praxi to, čo vo svojom Spravodaji číslo 5 oznámila
predtým
všetkým základným školám okresu. Citujem: "Oznamuje-
me
riaditeľom základných škôl, že okresné olympiády a súťaže
s
prírodovedným zameraním budú prebiehať
v slovenskom jazy-
ku."
V tomto smere sú závažné dva fakty. Po prvé, podľa mo-
jich informácií, ktoré potvrdil následne aj
pán riaditeľ
školskej
správy, boli súťažné príklady rozoslané na prísluš-
né
školské správy aj v maďarskom jazyku
tak, ako to bolo aj
v
minulých rokoch. Po druhé, nemám vedomosti o tom, že by
bol
uplatnený podobný postup aj v iných okresoch. Na základe
týchto
faktov je otázne a v tomto smere by som veľmi rád
poznal
stanovisko ministerstva školstva,
do akej miery bol
takýto
postoj v súlade s pokynmi ministerstva, či bolo vôbec
ministerstvo
o tejto veci vopred informované, či nejde o in-
dividuálnu
a trochu prehnanú iniciatívu pracovníkov Školskej
správy
v Rimavskej Sobote. Súčasne, pretože verím, že minis-
terstvo
takýto pokyn nemohlo vydať, ma veľmi zaujíma vaše
dodatočné
hodnotenie takéhoto postupu.
Som presvedčený, že takáto výsostne
odborná záležitosť,
ktorá
má za úlohu hodnotiť len čisto odborné vedomosti súťa-
žiacich,
ktorá je organizovaná z roka na rok na vyhľadávanie
a
ďalšiu starostlivosť o talenty v danom odbore, by sa nema-
la
zneužívať na vyhodnocovanie úrovne slovenského jazyka. Na
to môže ministerstvo alebo aj niektorá
školská správa vo
vlastnej
kompetencii usporiadať osobitnú súťaž,
povedzme aj
so
zameraním na ovládanie odbornej terminológie len pre ško-
ly
s vyučovacím jazykom menšín.
Odôvodnenie, že takýmto spôsobom
chce školská správa
vytvoriť
pre každého účastníka rovnaké podmienky, neobstojí.
Skôr
naopak, vzhľadom na rozdielny vyučovací jazyk jednotli-
vých
predmetov práve týmto porušuje rovnosť súťažných pod-
mienok.
V nádeji, že vaším pričinením, pani ministerka,
do-
siahneme
nápravu aj v tejto otázke, očakávam vašu odpoveď.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi.
Vážené pani poslankyne, vážení poslanci,
spoločná sprá-
va
je už rozdaná, preto budeme pokračovať v rokovaní tak,
ako
sme si odhlasovali, že len čo bude
spoločná správa roz-
daná,
prerokujeme
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým sa
dopĺňa zákon Slovenskej
národnej rady číslo
286/1992
Zb. o daniach z príjmov v znení
neskorších predpi-
sov.
Vládny
návrh zákona ste dostali ako tlač
číslo 336,
spoločnú
správu výborov ako tlač číslo 336a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej
republiky
pán Sergej Kozlík. Prosím pána
podpredsedu vlády,
aby
sa ujal slova.
Prestávka bude po vystúpení pána
podpredsedu vlády.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte
slovo.
Podpredseda vlády a minister
financií SR S. Kozlík:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
z poverenia vlády predkladám na rokovanie
Národnej rady
návrh
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa
dopĺňa
zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z
príjmov v znení
neskorších
predpisov.
Fond národného majetku v zmluvách o predaji časti pod-
niku
alebo odplatnom prevode akcií vychádzal zo zákona číslo
92/1991
Zb. konkrétne z § 6 ods. 1 písm. h). V zmluve je ur-
čená
kúpna cena, platobné podmienky ako aj podmienky prvej
splátky a platobný
kalendár ďalších splátok
rozvrhnutý na
jednotlivé
roky. V ďalších častiach zmlúv sú
uvedené ďalšie
podmienky,
ktoré ak kupujúci splní, započítavajú sa do spla-
tu
voči Fondu národného majetku, čo sa
prejavuje ako zníže-
nie
záväzku.
Vzhľadom na potrebu jednoznačného vplyvu
uvedenej prob-
lematiky
na účtovníctvo a hospodársky výsledok, vydalo Mi-
nisterstvo
financií Slovenskej republiky
opatrenie, kde sa
započítavanie
preinvestovanej sumy do splátok voči Fondu ná-
rodného majetku účtovne prejaví ako zníženie
záväzku voči
fondu
zúčtované do mimoriadnych výnosov,
t. j. ide súčasne
o
zvýšenie hospodárskeho výsledku. K tomu
treba poznamenať,
že
fond ako inštitúcia zriadená zákonom na
účely privatizá-
cie
nemá právomoc poskytovať za štát
dotáciu ani dar. Z po-
hľadu
zákona číslo 92/1991 Zb. má oprávnenie znížiť pohľa-
dávku
voči kupujúcemu, ak splnil podmienky uvedené v zmluve.
Táto
časť zníženej pohľadávky považovaná za splatenie záväz-
ku
má charakter zníženia záväzku.
Pri
platnosti doteraz uplatňovaných
ustanovení zákona
o
daniach z príjmov v súlade s
ustanovením § 23 ods. 2 a 3
zákona
číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení ne-
skorších
predpisov sa pri stanovení základu dane z príjmov
vychádza
z hospodárskeho výsledku vykázaného v súlade so zá-
konom
číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve a príslušných smerníc
k
účtovej osnove platnej pre jednotlivé
skupiny právnických
osôb.
Takto vykázaný hospodársky výsledok sa
ďalej upravuje
podľa
ustanovení zákona o daniach z príjmov s tým, že do vý-
davkov
sa uznávajú náklady vymedzené alebo
upravené zákonom
o
daniach z príjmov v zmysle § 24, 25 alebo inými osobitnými
predpismi.
V súlade s § 23 ods. 1 citovaného zákona sa do základu
za
dane nezahŕňajú taktiež príjmy
oslobodené od dane vyme-
dzené v §
19. V zmysle § 19 písm.
ch) zákona o daniach
z
príjmov sú od dane oslobodené len
príjmy plynúce z odpisu
záväzkov
pri vyrovnaní vykonanom podľa zákona 328/1991 Zb.
o
konkurze a vyrovnaní. To znamená, že zúčtovaná suma do vý-
nosov
v súlade s opatrením ministerstva
financií je zároveň
považovaná i za
príjem pre účely vyčíslenia základu dane
z
príjmov.
Pokiaľ ide o možnosť nezahrnutia
účtovného výnosu z ti-
tulu
zníženia záväzku voči Fondu národného majetku do zákla-
du
dane z príjmov, treba prijať riešenie formou zmeny zákona
o
daniach, doplnenia zákona o daniach z
príjmov. Toto dopl-
nenie
zákona o daniach z príjmov si vyžaduje doplniť ustano-
venie
§ 19 o daniach z príjmov, t. j.
oslobodenie od dane,
o
ďalší odsek, podľa ktorého príjmy
plynúce zo zníženia zá-
väzku
pri odpustení časti kúpnej ceny Fondom národného ma-
jetku
budú oslobodené od dane a ďalej tiež o ustanovenie,
ktoré
bude riešiť situáciu do konca roka 1995
taktiež oslo-
bodením
s tým, že sa doplní ustanovenie § 41 odsek 21, t. j.
prechodné
ustanovenie.
Vážené poslankyne, poslanci, prosím o
odsúhlasenie toh-
to
doplnku zákona.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem podpredsedovi vlády. Prosím
spoločnú spravodaj-
kyňu výborov
pani poslankyňu Ivetu
Novákovú, aby podala
správu
o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo vý-
boroch
Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážení členovia vlády
poslankyne, poslanci,
predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
zo
7. februára 1996 číslo 778 pridelil vládny návrh zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon
číslo 286/92 Zb.
o daniach z príjmov v znení
neskorších
predpisov, na prerokovanie v lehote ihneď
Ústavnoprávnemu
výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky, Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky pre financie,
rozpočet a menu
a
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie. Ako príslušný na skoordino-
vanie
stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky
bol
citovaným rozhodnutím predsedu Národnej
rady Slovenskej
republiky
určený Výbor pre financie, rozpočet a menu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie prerokoval
vládny návrh zá-
kona
Národnej rady, vyslovil s ním súhlas a
odporúča ho Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom zne-
ní.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
a
Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokovali vládny ná-
vrh
zákona Národnej rady, ktorým sa mení
zákon číslo 286/92
Zb.
o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, vyslo-
vili
s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej
republiky
schváliť so zmenami a doplnkami, o ktorých odporú-
čam
hlasovať en bloc a prijať ich.
Vážené panie poslankyne, vážení páni
poslanci, prosím
vás,
aby ste mi prípadné doplňovacie alebo
pozmeňovacie ná-
vrhy,
ktoré vyplynú z rozpravy, odovzdali písomne.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť
rozpravu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pani poslankyni Novákovej a prosím ju, aby za-
ujala
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Do rozpravy pí-
somne
nie je nikto prihlásený. S faktickou poznámkou sa hlá-
si
pán poslanec Fico a potom pán poslanec Vaškovič.
Poslanec R. Fico:
Pán predsedajúci, bola dohoda, že po rozdaní spoločnej
správy
bude 20-minútová prestávka. Už ste nechali vystúpiť
predkladateľa,
potom spoločnú spravodajkyňu, tak teraz
žia-
dam,
aby tá prestávka bola realizovaná v tomto momente.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Bolo povedané, že prestávka bude po
rozprave.
Poslanec R. Fico:
Vôbec to
tak nebolo, pán predsedajúci,
ale po rozdaní
spoločnej
správy. O tom sme dokonca hlasovali. Vôbec ste ne-
rešpektovali,
že sme sa so žiadosťou o prestávku
prihlásili
dvaja.
Z 90 poslancov bolo 55 poslancov za
prestávku 20 mi-
nút
po tom, čo bude rozdaná spoločná správa. Prosím vás, aby
ste
rešpektovali uznesenie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre. Do 13.00 hodiny bude
prestávka, aj obedňajšia,
lebo
máme veľa prihlásených do rozpravy.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Panie poslankyne, páni poslanci, zaujmite miesto v ro-
kovacej
sále, budeme pokračovať.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa
písomne
prihlásil pán poslanec Ivan Šimko. Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán podpredseda vlády,
dámy a páni,
nebudem sa vyjadrovať vecne k návrhu
zákona, ale dám
krátky
pozmeňovací návrh, ktorý sa dotýka tej skutočnosti,
že
ide vlastne o desiatu novelu zákona,
ktorý je veľmi po-
užívaný
a používajú ho milióny ľudí. Vzhľadom na to, že bolo
toľko
novelizácií, je veľmi ťažká orientácia
v týchto pred-
pisoch,
preto mi dovoľte predložiť doplňujúci návrh. Navrhu-
jem
vložiť nový článok II v znení "Predseda Národnej rady
Slovenskej
republiky sa splnomocňuje, aby v
Zbierke zákonov
Slovenskej
republiky vyhlásil úplne znenie zákona Slovenskej
národnej
rady číslo 286/1992 Zb. o daniach z
príjmov, ako
vyplýva
zo zmien a doplnení vykonaných
neskoršími zákonmi."
Doterajší
článok II označiť ako článok III.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi. Do rozpravy je prihlá-
sená
pani poslankyňa Schmögnerová, nech sa páči.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážený páni ministri,
vážená poslanecká snemovňa,
aj táto novela, ktorá vznikla päť minút
pred dvanástou,
aby
sa stihla ešte odraziť v ročných uzávierkach na účely
zdanenia
do konca marca 1996, rovnako ako včerajšia novela
zákona
číslo 92/1991 Zb., keď sa odobrala
povinnosť, aby sa
zabezpečila
účasť zamestnancov na privatizácii, no
i ďalšie
kroky
vlády a vládnych poslancov, ktorí nepodporili naprí-
klad
zaradenie návrhu zákona o mzde, v ktorom sa má zakotviť
mechanizmus
zvyšovania minimálnej mzdy, či návrh
novely zá-
kona
o privatizácii strategických
podnikov a novely zákona
o
kontrole privatizačného procesu, ak sa
budem pridržať iba
toho,
čo sa týka 13. schôdze Národnej rady Slovenskej repub-
liky,
dokazujú, že Národná rada sa dostáva do vleku vlády
a
vláda do vleku privatizačnej lobby.
Vážený pán minister
financií, účelový charakter dikto-
vaný
úzkymi skupinovými záujmami je taký očividný, že ho ne-
môže
vidieť iba ten, kto nechce.
Predkladatelia z minister-
stva
financií, ako sme si mali možnosť
overiť v gesčnom vý-
bore,
nevedeli ani presvedčiť poslancov,
že tento návrh je
naozaj
z ich dielne, t. j. z ministerstva financií. Jedným
z
legislatívnych pravidiel je, že návrh
zákona má uviesť
dôsledky
na štátny rozpočet. Zástupcovia ministerstva finan-
cií,
ktorí vždy dbajú, aby iní
predkladatelia toto pravidlo
dodržali,
tentokrát ho sami porušili. Z dôvodovej
správy sa
nič
nedozvedáme o dôsledkoch tejto
novely na štátny rozpo-
čet.
Predkladatelia boli takí zmätení, že
nevedeli vysvetliť
ani
to, či sa bude zákon uplatňovať retroaktívne na všetky
kúpne
zmluvy, v ktorých sa klauzula o znížení kúpnej ceny,
ak
sa z výnosov časť použije na investície, nachádza. Dosahy
na
príjmovú stránku rozpočtu sú zatiaľ nevyčíslené, ale evi-
dentne
budú vysoké. Na úkor čoho a koho? Na úkor zvýšenia
deficitu
štátneho rozpočtu, alebo zníženia výdavkov na so-
ciálnu
sféru, zdravotníctvo a podobne? Prečo,
pán minister,
keď
sme presadzovali pozmeňovací návrh, kde
sme chceli pre-
sadiť
zníženie daňového zaťaženia pre dve najnižšie príjmové
pásma,
ste argumentovali proti, a to dosahmi
na štátny roz-
počet?
Prečo dnes dosahmi na štátny rozpočet
neargumentuje-
te?
Ak tu naozaj ide o podporu
investovania, čo by mohlo
mať racionálny základ, a nie iba o účelovú podporu úzkej
skupiny,
prečo sa chcú podporiť iba tí podnikatelia, ktorí
privatizovali priamym predajom? Prečo diskriminujete tých,
ktorí
podniky nadobudli inak, napríklad na
základe verejnej
dražby, veď oni
zaplatili rovnako ako tí prví? A
ak ide
o
podporu investovania a nie zvýhodnenie iba určitých priva-
tizérov,
prečo nemajú mať rovnaké
zvýhodnenie aj iné formy
vlastníctva,
napríklad štátne, družstevné, kupónové? Ide nám
o
nové pracovné miesta, o novú produkciu, alebo o niektorých
nových
vlastníkov, o ktorých ste prevažne
rozhodovali vy zo
súčasných
politických strán?
Zmätenosť tohto návrhu a jeho
nepripravenosť dokumento-
valo
i to, že návrh sa redukoval iba na
kúpne zmluvy, ktoré
sú uzatvárané Fondom národného majetku, a nebral
do úvahy
včerajšiu
novelizáciu, ktorá vlastne do istej miery na roveň
v
tomto smere postavila aj Slovenský
pozemkový fond.
Myslím si, že takéto unáhlené a účelové novely zákona,
ktoré
predkladá vláda a núti Národnú radu ich prijímať, sú
dôkazom
iba toho, čo už pomaly začínajú aj vrabce čvirikať
a
čo som už naznačila, že tu sa
nepresadzujú záujmy väčšiny
tohto
národa, ale iba záujmy úzkej skupiny
nových zbohatlí-
kov,
nového slovenského veľkokapitálu.
Prosím vás, páni poslanci, aby ste
tento návrh zákona
rozhodne
nepodporili.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik - faktická
poznámka.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán podpredseda vlády a minister
financií, ja by
som
chcel, aby ste konkrétne odpovedali na
to, ako je pred-
ložený
zákon v súlade so zákonom o rozpočtových
pravidlách,
ktorý
ste tu predkladali vy ako zástupca ministerstva finan-
cií
a kde ste novo včlenili paragraf, ktorý dáva povinnosť
všetkým
predkladateľom odhadnúť dosahy na štátny rozpočet.
V
prípade, že sa to tak nestane, aby účinnosť zákona bola od
1.
januára ďalšieho roku, ak by šlo o porušenie príjmov či
výdavkov
štátneho rozpočtu. Takže keby ste sa
konkrétne vy-
jadrili
aj k tomuto paragrafu, pretože zákon tieto skutoč-
nosti
neobsahuje.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Košnár.
Poslanec J. Košnár:
Vážený páni podpredsedovia,
kolegyne, kolegovia,
dámy a páni,
už
sme si akosi začali zvykať na
to, že verejnosti
i
parlamentu sa predkladajú témy, ktoré
vyvolávajú vzrušené
a
často aj akoby vznešené diskusie, či už ide o národnostné,
medzištátne,
integračné, reorganizačné či iné témy. Zaniete-
ne
sa diskutuje, lobbuje, seká jazykom,
povedal by som "až
perie
lieta", a zatiaľ sa akosi v úzadí
bleskovo dokončieva
privatizácia, delenie majetku, polarizácia spoločnosti
na
mimoriadne bohatých a
obrovskú väčšinu chudobných.
Proste
deje
sa to s takou rýchlosťou a s takou
vehemenciou, že ob-
čan,
daňový poplatník precitne až vtedy, keď
príde aj o to
posledné
pierko, o prácu, o pár korún skromných úspor, ak
ešte
nejaké má, či o nádej, že svoje daňové bremeno ešte bu-
de
vládať uniesť.
Táto 13. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky je
signálom,
že sa začala nová etapa. Všetko to, o
čom som ho-
voril
predtým, je už kvázi tradičné a už sme
si na to akosi
začali
zvykať. Ale táto schôdza
naznačuje, že so servilnou
rýchlosťou
parlament prijíma rozhodnutia o tom, že
bude ro-
kovať
o zákonoch či novelách, ktoré boli pripravené, dovolím
si
tvrdiť, s nadutou povrchnosťou,
ktoré majú posvätiť ne-
uveriteľnú
chamtivosť tzv. domácej kapitálotvornej, presnej-
šie
kapitál akumulujúcej vrstvy. A tá
vznikla z priazne po-
liticky
mocných, ale teraz z úzadia diriguje politikov a dá-
va
im nepokryte najavo, že aj na Slovensku
veru platí "koho
chlieb
ješ, toho pieseň spievaj".
To by
sme si mali dobre uvedomiť
aj pri tejto novele
zákona,
ktorá je v poradí vari desiatou, pán kolega Šimko
hovoril
o desiatej, ja som narátal, že je
deviata, ale o to
nejde.
Bezosporu je to najúčelovejšia novelizácia zo všet-
kých
predchádzajúcich, ktoré sme k tomuto zákonu prijímali
tu, či ešte
v bývalej Slovenskej
národnej rade. A ani sa
veľmi
nenamáha zastrieť, v čí prospech a na
čí úkor má byť
táto
novelizácia vykonaná.
Dopĺňa sa v nej § 19, ide sa in medias
res, bez zbytoč-
ného
obaľovania, aby bolo každému jasné, kto je v tejto kra-
jine
pánom. Teda treba novelizovať § 19
vymedzujúci oslobo-
denie
od dane z príjmu právnických osôb
o nové písmeno p),
čím
sa znižuje základ dane z príjmov privatizérom o príjmy
pripadajúce
na účtovný výnos za odpustenú časť
kúpnej ceny,
a
tomu sa prispôsobuje potom aj to ďalšie ustanovenie, ktoré
zasahuje
do prechodných ustanovení tak, aby toto oslobodenie
bolo
platné a mohlo sa zúčtovať aj za rok
1995, resp. pred-
chádzajúce
roky.
Vážené dámy a páni, nazdávam sa, že
oprávnené návrhy,
aby
sa táto novela zákona nezaraďovala na túto schôdzu Ná-
rodnej
rady, boli, ignorované. A nazdávam sa,
že čin vlády,
keď
nielen úzkej skupine umožnila lacno privatizovať národný
majetok,
ale ich aj ďalej zvýhodňuje znižovaním
daňovej po-
vinnosti
na úkor ostatných daňových poplatníkov,
ktorí boli
z
privatizácie vynechaní, nemožno charakterizovať inak ako
poplatnosť
či poslušnosť onej úzkej skupine ľudí,
o ktorých
už
tu bola reč. Takúto jednoznačne
pravicovú, krajne pravi-
covú
politiku vládnucich politických strán
nemôžem podporiť
a
nazdávam sa, že nebudem sám.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Brocka sa hlási. Nech sa
páči.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
dámy a páni,
chcem sa
pripojiť k predrečníkom a
spomenúť možno aj
ďalšie
argumenty proti tomuto vládou predloženému návrhu zá-
kona.
Tento návrh umožňuje premietnuť do nákladov to, čo ma-
lo
byť zdrojom príjmov pre štátny rozpočet. Samozrejme len
úzkej
skupine, novodobej vrstve vládnym
hnutím rýchlo vykŕ-
mených
boháčov. Konkrétny dosah na štátny rozpočet v tom ná-
vrhu
nie je. Keďže kúpnopredajné zmluvy sú
uzatvárané na 10
rokov
a noví majitelia si týmto zákonom na 10
rokov dopredu
budú
zvyšovať náklady cez investície, bude len samozrejmé,
že
náklady bude treba škrtiť na inom mieste, v tomto prípade
v
mzdovej oblasti. Na 10 rokov dopredu sa
týmto zasahuje do
zvyšovania, resp. do
znižovania dane z príjmu pre štátny
rozpočet
a do mzdového vývoja zamestnancov,
ktorých mzdy sú
aj
tak nízke. Tento návrh zákona chráni bohatých, obhajuje
záujmy
bohatých na úkor zdieraných zamestnancov. Verím, dámy
a
páni, že tento vládny návrh zákona nepodporíte. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Černák, nech sa páči.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani podpredsedníčka,
vážený pán podpredseda
a členovia vlády Slovenskej republiky,
novelizáciu zákona číslo 286/1992 som navrhoval aj ja
pri
rozpočte a nie je problém zo stenografického záznamu vy-
tiahnuť
slová podpredsedu vlády pána Kozlíka, ktorý ju vtedy
vecne
nespochybnil. Povedal, že bola by potrebná, ale zásad-
ne
odmietol účelové novelizácie, hovoril o tom, že sa pri-
pravuje
komplexná novelizácia, nové ponímanie
daní z príjmu
a
že tam potom bude akceptovaná aj
požiadavka na to, aby sa
dividendy
dvakrát nezdaňovali. Moji predrečníci sa už vyjad-
rili
k tomu, prečo zrazu zmena filozofie, prečo zrazu účelo-
vá
kratučká novelizácia, predložená včera
do výborov a dnes
o
nej rokuje plénum Národnej rady.
Svoje stanovisko k tomuto fofru, k tejto
rýchlosti, vy-
jadrím
v záverečnom hlasovaní, ale keďže pán minister Kozlík
nevylúčil
vecne návrh novelizácie, ktorý som
dával pri roz-
počte,
dovolím si ho navrhnúť znovu. Dávam preto nasledujúci
doplňovací
návrh, zmyslom ktorého je zabrániť dvojitému zda-
neniu
dividend. V § 23 ods. 4 vložiť
nové písmeno f) tohto
znenia:
"príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) ak
ich zahrnul do
základu
dane daňovník, u ktorého boli vytvorené".
Dámy a páni, pokiaľ pán minister stojí za
tým, že vecne
je
táto argumentácia správna, ale vtedy
nebol priestor, te-
raz
sa otvára priestor, aby ste podporili aj tento doplňova-
cí
návrh.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Do rozpravy nemám už nikoho prihláseného. Pý-
tam
sa, či sa niekto hlási. Pán Čarnogurský, nech sa páči.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán podpredseda, až keď pôjde o zdanenie príjmov vašej
svokry.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pekne. Veď vám človek ani
nerozumie, pretože vy
raz
chcete podnikateľov zmäkčiť, raz chcete
pritvrdiť, sami
neviete,
čo chcete. Ďakujem vám pekne. Pán Mikloško, nech sa
páči.
Zdvíhate zase dva prsty.
Poslanec F. Mikloško:
Pán podpredseda, ja nesúhlasím s mojím predsedom. Po-
zrite,
väčšina politikov si zaangažováva svoje
ženy, vy ste
si
zaangažovali svoju svokru. To je v
poriadku. Len mňa by
zaujímalo,
koľko má ona rokov. Ona musí mať 85 rokov.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán Mikloško, nemôžem povedať. So svokrou sa hnevám už
2
roky. Choďte sa spýtať k nej. Ďakujem
vám. Ale, pán Mik-
loško,
ešte by vás dala do laty. Poďme ďalej. Nech
sa páči,
pán
Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predsedajúci, nechcete ešte osloviť niekoho z ďal-
ších
poslancov z KDH?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, nie. Keď sa nikto do rozpravy nehlási, vyhla-
sujem
rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Tiež sa
neskoro
hlásite, pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ferko, keď sa
ty
tak zaujímaš o cudzie svokry, kedy ty budeš mať svokru?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Aj humor tu máme. Nech sa
páči, pán poslanec
Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Potom, keď aj my začneme privatizovať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vždy, keď sa rozprava zvrhne na osobné
invektívy, alebo
keď
apriórne hľadáme iba tie najhoršie zrnká v predloženom
návrhu,
je zle.
Pokiaľ sme v programovom vyhlásení
vlády hovorili, že
budeme
podporovať účelné investovanie do podnikov, ktoré ma-
jú
zastarané technológie, v záujme konkurencieschopnosti vý-
robkov
na trhu, v záujme udržania
zamestnanosti, pokiaľ sme
hovorili,
že budeme aj daňovými úľavami zvýhodňovať investí-
cie
na odstránenie ekologických dlhov štátu, tak tieto daňo-
vé
úľavy nie sú úľavami, ktoré by boli iba kupovaním nejakej
vybranej
vrstvy. Je to investícia do budúcnosti. Pokiaľ by
štát
mal toľko zdrojov a bol taký bohatý, že
by mohol túto
zásadu
v zákone premietnuť plošne, nemohli by sme hovoriť
o
diskriminácii subjektov. Ide teda o
to, či dôverujeme,
alebo
nedôverujeme dohodám, zmluvám,
ktoré boli uzatvorené
a
ktoré zakotvujú povinnosť nadobúdateľa pri privatizácii
urobiť
určité kroky v záujme investovania do obnovy alebo
v
záujme investovania pre zamestnanosť,
alebo pre odstráne-
nie
ekologických dlhov.
Vždy, keď sme volali po tom, aby daňové
úľavy mali veľ-
mi
úzky presne vymedzený priestor, čo štát chce uprednost-
niť,
tak sme vedeli, že je to len preto, že štát nemá na to,
aby
mohol plošne znížiť dane z príjmu. Z tohto dôvodu chápem
predloženú
novelu zákona tak, že ide presne o prípady, keď
sa
zvýhodňuje nadobúdateľ v záujme
uskutočnenia dohodnutých
krokov a investovania spomenutým smerom. Preto
predloženú
novelu
zákona podporím a prosím aj svojich
kolegov, aby ne-
hľadali
v každom kroku iba zlý čin vlády.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, ja som tu pri
prerokovaní jedného zá-
kona
citoval slová Winstona Churchilla, o
ktorom nemôže ni-
kto
povedať, že bol ľavičiar. On povedal,
že podnikateľ nie
je
koza, ktorú treba podojiť, ani vlk,
ktorého treba zabiť,
ale
je to človek, ktorý pred sebou tlačí ťažkú, nesmierne
ťažkú
káru. Ja dodávam - treba mu pritom určitým spôsobom
pomôcť.
Tento zákon sa dotkne ľudí, ktorí privatizovali za kto-
rejkoľvek
vlády, ktorá na Slovensku bola. Nedotkne sa len
ľudí,
ktorí privatizovali len za určitej vlády. A preto ja
túto
novelu zákona podporím.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Prosím, pán Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Chcem len krátko zareagovať na pani
poslankyňu Bartoší-
kovú.
Vy ste vystúpili vecne, veľmi
konkrétne, ale chcem sa
opýtať,
prečo k tomuto náhlemu osvieteniu prišlo takpovediac
z
večera na ráno. Ak je
to zámer v programovom vyhlásení
vlády,
zrejme to vysvetlí podpredseda vlády,
bolo by dobre,
keby
sa to tak stalo, pretože predkladať návrhy poslancom na
stôl
aj vedené ušľachtilými zámermi, to zrejme chce nejaké
vysvetlenie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za
skončenú. Chce sa
vyjadriť podpredseda vlády
pán Kozlík?
Nech
sa páči.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia z vlády,
vážené poslankyne, poslanci,
rád by som sa vyjadril k diskusii, ktorá bola miestami
strhujúca.
V prvom rade by som reagoval na to, prečo tento
doplnok
zákona prichádza v krátkom čase, prečo
ako keby ne-
čakane.
V prvom rade si nemyslím, že nečakane. Tak ako pove-
dala
pani poslankyňa Bartošíková, vláda má dlhodobejšiu kon-
cepciu, bola predmetom volebného programu, bola
predmetom
vládneho
programu, kde jednoznačne hovoríme
o tom, že naša
koncepcia
privatizácie je taká, aby sme čo najmenej zaťažili
spoločenské
náklady. To znamená, že budeme rozkladať pre na-
dobúdateľov
získaný majetok, tú cenu, na 10 rokov
a že tú
cenu
budeme znižovať o budúce investície.
Zároveň znižujeme
inflačný tlak
na ekonomiku, vytvárame lepšie konkurenčné
predpoklady
pre podnikateľov teraz bez ohľadu na to, akú po-
litickú
farbu dresu títo podnikatelia majú, a ďalej vytvára-
me
určitú motiváciu pre podnikateľov,
kde sa v rámci zmlúv
s
Fondom národného majetku zaväzujú k
preinvestovaniu urči-
tej
časti zdrojov.
V tomto zmysle by som chcel odpovedať,
komu slúži nove-
la,
pokiaľ treba niektoré veci dotiahnuť, že slúži na roz-
voj
investícií, na ekonomický rast a v
koncovke slúži všet-
kým
občanom.
Pokiaľ ide o to, prečo prichádzame s tým doplnkom, po-
zrite
sa, od roku 1992 sa vystriedali
štyri vlády. Od roku
1992
sa riešia odpočty z cien pre nadobúdateľov predovšetkým
z
dôvodu investícií a nepostrehlo sa, že tu nie je súlad
s
účtovým stavom, že treba dotiahnuť účtovný
rámec, ktorý
sme
vlastne doťahovali až teraz v januári 1996, keď sa dával
do
súladu účtovný stav v tom zmysle, že musí byť v zmysle
účtovníctva,
a museli sme dať usmernenie daňovým
úradom, že
v
zmysle účtovníctva musí byť odpočet
investícii súčasťou
mimoriadnych
výnosov. Len v tom prípade nastala situácia, že
treba
tieto výnosy zdaňovať, a de facto by sme zdaňovali vy-
nakladané investície. Preto prichádzame s doplnkom,
ktorý
vyníma
tieto odpočtové položky zo základu dane z príjmov.
Znovu
opakujem, v podstate tým zabraňujeme
zdaňovaniu vyna-
kladaných
investícií.
Ďalšia
vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, je tá, že
v
podstate sa v dobrej vôli celý režim uplatňoval od roku
1992. To znamená,
že nevznikali príjmy štátneho
rozpočtu,
pretože tento systém sa bral ako
právne čistý, nevznikal
z
tohto titulu príjem štátneho rozpočtu, a preto ani nekvan-
tifikujeme
dosah na štátny rozpočet, pretože
nevznikal. No-
vým
zákonom sa tento stav len určitým spôsobom dostáva do
právnej
čistoty.
Pokiaľ sa týka vystúpenia pána Černáka, veľmi razantne
tu
vystúpil na začiatku ešte v interpeláciách, teda v tom,
že
by bolo treba hľadať daňové zníženie alebo zníženie daňo-
vého zaťaženia podnikateľov. Myslím, že
práve táto forma,
ktorá
rieši väzbu zníženia daňového zaťaženia práve vo väzbe
na
investície, je tou najlepšou formou,
ako znižovať daňové
zaťaženie
podnikateľov. My prídeme s novým zákonom o dani
z
príjmov do parlamentu v priebehu dvoch-troch mesiacov, kde
budeme komplexne
riešiť bonifikáciu investícií
a priamo
v
zákone budeme vymedzovať určité kroky,
ktorými zvýhodníme
práve
v daňovom režime investície. Takže aj v tomto zmysle
predkladaný
doplnok je v súlade s programovým zameraním vlá-
dy
a ministerstva financií.
Domnievam sa, že nič sme neskrývali, ani neskrývame.
Fakt
je ten, že vec, ktorá mala byť riešená
možno ešte pred
tromi rokmi,
sa rieši teraz,
ale fakt je ten, že tých
legislatívno-právnych
aktov je veľmi veľa, takže nachádzajú
sa
aj takéto právne vákuá a nemôžeme
sa pred nimi skrývať,
treba
ich jednoducho dotiahnuť.
Pýtam sa
pani Schmögnerovej, kde bola v
roku 1994 ako
ekonomická podpredsedníčka vlády. Mohla na tento problém
natrafiť
a mohla ho pomôcť riešiť. Viacerí tu sedia v parla-
mente,
ktorí takisto mohli tomuto problému, riešeniu tohto
problému
pomôcť. Pokiaľ sa týka rôznych tých melodramatic-
kých
označení o boháčoch z HZDS, ja by
som pripomenul, že
privatizovali všetky
politické garnitúry aj
privatizujú
všetky
garnitúry.
Pokiaľ sa týka návrhu pána poslanca Černáka, tento ná-
vrh
odporúčam zakotviť, prehodnotiť, zhodnotiť a zakotviť do
nového zákona o
dani z príjmov, pokiaľ k takémuto názoru
dôjdeme.
Za racionálny pokladám návrh pána poslanca Šimka,
len
ideme s novým zákonom, je to teda obsiahly zákon. Nechám
to na rozhodnutie poslancov, nebránim sa
tomu, ale ideme
s
novým zákonom, ktorý bude platiť od 1. januára 1997.
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
podpredsedovi vlády pánu
Kozlíkovi. Žiada si
záverečné
slovo spoločná spravodajkyňa výborov
pani poslan-
kyňa
Nováková?
Poslankyňa I. Nováková:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristú-
pime
k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o
bodoch spoloč-
nej
správy, ktoré odporúčam en bloc prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pani spoločná spravodajkyňa odporúča
pozmeňovacie návr-
hy
zo spoločnej správy en bloc prijať. Nech sa páči, prezen-
tujme
sa a budeme hlasovať.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy
sme prijali.
Nech sa páči, pani spoločná
spravodajkyňa.
Poslankyňa I. Nováková:
Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o pozmeňovacích a dopl-
ňovacích
návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Prvý pozmeňovací návrh predniesol pán poslanec Šimko,
ktorý
navrhuje vložiť nový článok II v znení:
"Predseda Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky sa
splnomocňuje, aby
v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie
zákona
Slovenskej národnej rady číslo 286/1992 Zb. o daniach
z
príjmov, ako vyplýva zo znenia a doplnení vykonaných ne-
skoršími zákonmi." Doterajší článok II
označiť ako článok
III.
Vážené panie poslankyne, vážení páni
poslanci, nechávam
na
zváženie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Šimka.
Pani
spoločná spravodajkyňa to necháva na zváženie poslancov.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.
Tento pozmeňovací návrh pána poslanca Šimka sme prijali.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme hlasovať o doplňovacom návrhu pána
poslanca Čer-
náka v §
23 ods. 4 vložiť nové písmeno f) tohto znenia:
"príjmy
podľa § 8 ods. 1 písm. a), ak ich zahrnul do základu
dane
daňovník, u ktorého boli
vytvorené". Odporúčam ho ne-
prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o
pozmeňovacom návrhu pána
poslanca
Černáka. Pani spoločná spravodajkyňa ho
neodporúča
prijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňovací návrh pána Černáka sme
neprijali.
Nech sa páči, pani spoločná
spravodajkyňa.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku
s prijatými
doplňovacími
a pozmeňovacími návrhmi. Vážené panie poslanky-
ne,
páni poslanci, odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona
ako
celku v znení schválených zmien a doplnkov. Prosím, pre-
zentujme
sa a hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa ho odpo-
rúča
prijať.
Ďakujem. Prítomných je 74 poslancov.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený
pán predsedajúci, prosila by som, aby ste navrh-
li
nastúpenie skrutátorov.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Žiadam skrutátorov, aby sčítali hlasy.
Dobre. Dovidenia, páni. To sa mi páči. Dáme teraz od-
hlasovať
aj interpelácie, keď nás bude dosť, aby sme...
Budeme
sa ešte raz prezentovať, lebo by
nás mal byť
v
sále dostatok. Nech sa páči. Dvere
zavrite, nech sa páči,
alebo
im pricviknite hlavu, keď tam stoja. (Smiech v sále.)
Ešte raz
sa budeme prezentovať, nech sa
páči. Len sa
prezentujeme.
Ďakujem. Prítomných je 75 poslancov. Nech sa páči, bu-
deme
hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme hlasovať, 75 poslancov stačí.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre, polovica stačí, ďakujem.
Budeme hlasovať o zákone ako celku v
znení pozmeňova-
cích
návrhov. Nech sa páči, budeme hlasovať, pani spoločná
spravodajkyňa
návrh odporúča prijať.
Poslankyňa I. Nováková:
Odporúčam prijať.
(Ruch a hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v
sále je nás
76.
Ešte raz sa budeme prezentovať. Nech
sa páči, páni po-
slanci,
budeme hlasovať aklamačne
zdvihnutím ruky. Nech sa
páči,
sadnite si na svoje miesta, budeme hlasovať zdvihnutím
ruky.
Pani spoločná spravodajkyňa odporúča
tento zákon pri-
jať.
Nech sa páči, skrutátori, spočítajte hlasy.
Kto je za?
Kto je proti?
Kto sa zdržal?
Pán Kolník, nenadúvaj sa tu, povedz
dačo. Nadúvaš sa
ako
moriak.
Dvaja
sa zdržali hlasovania. Kto je
proti? Kto sa
zdržal? Ďakujem.
Nech sa páči, vyhláste výsledok.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predsedajúci, v sále bolo
76 poslancov, 70
poslancov
hlasovalo za, 2 sa zdržali a 4 nehlasovali.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Konštatujem, že sme schválili
vládny návrh zákona
Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým sa dopĺňa zá-
kon
Slovenskej národnej rady číslo
286/1992 Zb. o daniach
z
príjmov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
ďakujem za spoluprá-
cu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.
Nech
sa páči, vystúpi
pani Lazarová. Pani Lazarová
stráca
poradie. Nech sa páči, pán Milan
Gaľa. Pán Gaľa ne-
vystúpi?
Ďakujem, vyjdite za dvere. Nech sa
páči, pán Gaľa.
Nech sa páči,
pán poslanec Gaľa. Ak nechcete vystupovať,
môžete
odísť, to je vaša vec.
Poslanec I. Šimko:
Pán podpredseda, beriem si slovo, lebo ste mi ho neda-
li.
Jednoducho vy ste sa pokúsili pred chvíľočkou mňa fyzic-
ky
vytlačiť z tejto miestnosti. Vaša pani
svokra vám zrejme
dáva
málo jedla, nemáte na mňa, ale napriek tomu mi dovoľte,
aby som vyjadril svoje opovrhnutie nad
takýmito metódami.
Nabudúce
však počítajte aj s odvetou. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, pán Šimko, ďakujem vám. Nech sa
páči.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán
predsedajúci, konštatujem, že
porušujete rokovací
poriadok, nedávate slovo, hoci som sa hlásil a hlásim sa
k
faktickej procesnej poznámke a túto chcem takýmto spôsobom
predniesť.
Chcem predniesť, že hlasovanie o
predchádzajúcom
zákone
bolo neplatné, pretože po prvé, keď ste chceli zmeniť
spôsob
hlasovania z elektronického na hlasovanie rukou, bolo
o
tom treba hlasovať a hlasovať pri
uznášaniaschopnom počte
poslancov
prítomných v sále. To ste neurobili, a
preto hla-
sovanie
rukou bolo neplatné. Po druhé - my sme
z dverí tak-
tiež
počítali poslancov prítomných v
sále a nebolo ich 76.
Preto
predchádzajúci zákon nebol platne prijatý. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán Čarnogurský, vy ste opustili sálu.
Ďakujem vám.
Vážení páni poslanci, ak budete
vystupovať s faktickými
poznámkami,
preruším schôdzu, zajtra sa zídeme,
alebo v ne-
deľu.
Dám hlasovať, nám to prejde a budete spokojní. (Prejav
nesúhlasu
v sále.) Prosím vás, pokoj. Pokoj, pokoj, pokoj.
Ja
viem, že zúrite, zúriť môžete, vážení. Pokoj.
Nech sa páči, pán Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem srdečne za slovo.
Pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
členovia vlády,
to, čo sa teraz udialo v parlamente, sa v
Čechách nazý-
va
"stav legislativní nouze", po
slovensky stav legislatív-
nej
núdze. (Smiech v sále.) Podľa mňa
je jediný dôvod. Keď
zbĺkne
Rím, parlament musí neodkladne prijať zákon, ktorým
sa
uloží povinnosť bezodkladne uhasiť požiar.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Vidno, že ste boli v Prahe,
prišli ste stade
vyškolený.
Nech sa páči, pán Čarnogurský. Ďakujem,
dobre. Nech vám
pán
Boh pomáha.
Pán Zahatlan.
Poslanec K. Zahatlan:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem len opozícii
pripomenúť, že
ak niekto niečo
blokuje, tak sú to oni.
A
k pánu Čarnogurskému len jednu
poznámku: Náš rokovací po-
riadok
nepozná elektronické hlasovanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Garai.
Poslanec J. Garai:
Ďakujem za slovo. Pán Čarnogurský, pán poslanec Čarno-
gurský,
vy ste hovorili, že zákon je neplatný,
že ste počí-
tali
hlasy. Prosím vás pekne, bez urážky, odkiaľ ste počíta-
li,
keď ja som sa díval do dverí a vy ste vôbec vo dverách
nestáli.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Cuper, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Chcel som povedať pánu poslancovi Langošovi, že nemusí
sa
tu zviditeľňovať, že bol u pána Klausa, lebo ho zviditeľ-
nila
Národná obroda, ale mohol pokojne zobrať so sebou aj
tých
päť členov, čo majú, lebo stav legislatívnej núdze je
o
niečom inom, to je o povinnosti zaradiť na prerokovanie
nejaký
zákon, a nie o hlasovaní.
A pánu
poslancovi Čarnogurskému chcem povedať, že keď
už
porušuje zákon o rokovacom poriadku predsedajúci, tak po-
rušuje
ho aj on, pretože fakticky nebol prítomný na schôdzi,
takže nemôže počítať ani hovoriť, že tu bolo toľko alebo
toľko
členov. Takže jeho slová o tom, že
nebol dostatočný
počet
ľudí, jednoducho nemajú právnu relevanciu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, ďakujem. A navyše má hriech, lebo
klame. (Smiech
v
sále.)
Pán Bajan, nech sa páči.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán podpredseda,
kolegyne, kolegovia,
pevne verím, že celá táto naša diskusia
bude zaznamena-
ná
v stenozázname. Dovoľte mi povedať, že sa tvrdo musíme
dištancovať od
tohto úbohého parlamentného primitivizmu,
ktorý
sa tu diaľ počas tohto hlasovania.
Škoda, že pán pod-
predseda
vlády a minister financií odišiel. Možno na otázku,
ktorú
mu položili kolegovia, koľko je dva a
dva síce nekla-
mal,
ale odpovedal, že tri a tri je šesť. Chcem len povedať,
že
naozaj treba už občanom povedať, že po tom, ako ste na
návrh
práve vás, jednu miliardu Fondu
národného majetku od-
tiahli,
ďalšie stámilióny sa z Fondu národného majetku práve
týmto
spôsobom odlučujú ďalej. Takže naozaj
povedzme ľuďom,
nech
si zarámujú dlhopisy, ktoré im práve v týchto dňoch do-
ručujú.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Pittner, nech sa páči.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
chcem sa len vyjadriť k interpeláciám.
Keď som odovzdal
lístok
pánu podpredsedovi, vravel mi, že budem druhý. Potom,
keď
prišli poradia, zistil som, že druhý nie som, tak som
dostal
vysvetlenie, že prišli od stola zvonku lístky a že
budem
teda štvrtý v poradí. Prijal som to, pretože som to
ešte stále pokladal za dobrú vôľu. Teraz by som
mal byť
štvrtý,
a zisťujem, že som znovu odsunutý. Ja to hovorím len
preto,
aby v prípade, že sa tu bude
manipulovať s mojím po-
radím,
ste o tom vedeli.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec, ste šiesty, tak je to zapísané.
Ďalšie
sú prečíslované. Vás považujem z KDH za čestného člo-
veka,
tak nerobte si hriech aj vy. (Smiech v sále.)
Nech sa páči, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja som
stál vo dverách,
takže
môžem potvrdiť, že to, čo povedal pán
Čarnogurský, je
pravda.
Ja som sa pokúšal dostať dovnútra, len
vy, pán pod-
predseda,
ste ma nepustili dovnútra. Ale ja som spočítal,
koľko
ľudí tu bolo, a bolo tu 75 ľudí. Zrejme
si skrutátori
pomýlili
niektorého z pánov ministrov a počítali
ho ako po-
slanca.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Ak pôjdem do pekla, tak
budem kúriť pod vás,
to
si pamätajte. (Smiech a potlesk v sále.)
Pán Cingel, nech sa páči. Pokoj, vážení.
Poslanec T. Cingel:
Je to
úmorné. Chcel by som sa
vrátiť k poznámke pána
poslanca
Čarnogurského. Keď ste dali hlasovať o návrhu záko-
na
ako celku, v sále bolo 116 poslancov, 69 poslancov hlaso-
valo
za, 5 sa hlasovania zdržali a 42 poslancov nehlasovalo,
čiže
návrh zákona bol právoplatne schválený.
To ďalšie spo-
čítanie
a to, o čom ste dávali hlasovať, bolo nadbytočné. To
len
preto chcem povedať, aby bolo jasné, že
toto hlasovanie
bolo
právoplatné, pretože toľko poslancov v
sále bolo, čiže
kvórum
poslaneckej snemovne bolo uznášaniaschopné.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči.
Poslanec M. Gaľa:
Pán predsedajúci, keďže som ešte nezačal
svoju interpe-
láciu
a medzitým sa dostavila pani poslankyňa
Lazarová, ne-
stratila
poradie, požiadala ma, aby som jej umožnil vystú-
piť.
Takže po faktických poznámkach nasleduje pani poslanky-
ňa
Lazarová.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre, ďakujem vám pekne. Nech sa páči,
pán poslanec
Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci tejto schôdze,
ja vás prosím,
a
keď prosím, myslím to doslova a do
písmena, nerobte kaba-
ret
z parlamentu. Vy ako predsedajúci schôdze nemáte právo
to komentovať systémom, keď pôjdeš
do pekla, budem kúriť
a
podobne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
To budem.
Poslanec Ľ. Černák:
Vy striktne musíte dodržiavať rokovací
poriadok.
Pán kolega Cingel, sedíte v parlamente už
druhé funkčné
obdobie.
Naším uznesením je jasne prijatý spôsob
hlasovania
automatickým
zariadením a ručne. Aklamačne nemáte právo spo-
čítavať
hlasy, keď beží automatické hlasovanie.
Musí niekto
požiadať o aklamáciu. Predsedajúci musí
povedať, že ideme
hlasovať aklamačne
a požiadať skrutátorov, aby spočítali
hlasy.
Preboha vás prosím, Jano, nerob frašku z parlamentu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujeme ti, pán poslanec Černák. Veď práve vy ste tí,
ktorí
robíte frašky.
Nech sa páči, pani Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, ak odhliadnem od vašej
myšlienky týž-
dňa,
že "Je nás 75, ideme
hlasovať", tak by som vám chcela
povedať
jednu vec, ktorej ste sa vy sám dopustili ako chyby.
Vy
ste jednak menili formy hlasovania, čo už kolegovia pove-
dali, že o
tom je potrebné hlasovať, ale pred záverečným
hlasovaním,
keď ste sčítavali ruky, ste nepovedali, koľko je
vás
v zasadacej sieni. Vy ste povedali, koľkí boli za, a tým
sa
to skončilo. Ale nikto predtým nepočul,
koľko je v zasa-
dacej
sieni poslancov. Toto hlasovanie nie je platné.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, to je váš názor. Pán poslanec
Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážené dámy a páni,
buďme
vecní, prestaňme si tu šermovať poznámkami. Sú
schválené
pravidlá na postup hlasovania. Tie
pravidlá hovo-
ria
o tom, že sa hlasuje elektronicky. Na
elektronické hla-
sovanie
sa neprezentovalo dosť poslancov. Čiže to jedno hla-
sovanie
nebolo platné, darmo sa nám tu pán Cingel pokúša po-
vedať,
že bolo. Nebolo platné, nebolo nás dosť. Preto pri-
stúpil
predsedajúci k hlasovania pomocou skrutátorov. A pra-
vidlá hovoria, že
to môže urobiť predsedajúci, ak nie je
v
sále dosť poslancov. To bola
situácia a predsedajúci po-
stupoval
správne. Lenže potom tu nasledovalo
niekoľko elek-
tronických prezentácií
poslancov, ktorí zostali
v sále,
a
ani raz tu nebolo 76 poslancov.
Nikto do sály nevstúpil,
a
napriek tomu skrutátori zistili, že je 76 poslancov. To je
to
klamstvo.
Ak máte silu na to, aby ste si
schválili zákon, ktorý
chcete
schváliť, prosím, aby ste to urobili v
súlade so zá-
konom.
Toto sa nestalo, o tom tu je reč. A ak máte argumenty
proti
tomu, nech sa páči, ale nie sú. Ak si
myslíte, že vás
je
dosť, odhlasujte si to znovu. Ale
spôsobom, akým ste to
urobili,
je to nelegálne a nemožno tomu veriť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujeme. Pán Cuper, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Černák, a to chcem povedať
aj pánu poslan-
covi
Ftáčnikovi, začali ste tu robiť komédiu, ktorá sa ani
mne
nepáčila, ktorá sa skončila pred chvíľou a ešte o nej
diskutujeme.
Keď už ste chceli urobiť obštrukciu, čo je cel-
kom
bežný parlamentný prostriedok, tak
ste mali odísť. Mne
sa
zdá strašne smiešne odísť a strkať hlavy do dverí. Tak
buď
vás to nezaujíma, čo sa tu deje, alebo ste si tu mali
nechať
aspoň parlamentára, ktorý by sa tu posadil a spočíta-
val
tie hlasy. Ale nie teraz mudrovať.
Pán kolega Ftáčnik, vy ste tu jednoducho neboli, podľa
všetkých
pravidiel, o ktorých hovorí rokovací poriadok, jed-
noducho
ste neboli prítomný v tej časti
zasadnutia. Tak ako
môžete
tak vehementne posudzovať, čo sa tu dialo?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, vážení. Nech sa páči, pán
poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem
veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pánu
Ftáčnikovi by som
chcel povedať, že považujem nášho pána
podpredsedu
za naozaj seriózneho človeka. Keď raz povedal,
že
nás je v sále 76, tak to chcel dodržať.
Preto išiel pána
Šimku
vytlačiť zo sály, aby nás nebolo 77. To je predsa kaž-
dému
jasné.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán Karol Zahatlan, nech sa
páči.
Poslanec K. Zahatlan:
Ďakujem
za slovo. K pánu
Ftáčnikovi len toľko: Pán
Ftáčnik,
mali ste možnosť vďaka svojim overovateľom zistiť
stav,
nevyužili ste ho, tak teraz nezhadzujte vinu na nieko-
ho
iného.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslane Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Chcem
pripomenúť kolegovi Ftáčnikovi,
že naozaj aj
v
minulosti, v minulom parlamente sme my
podobné obštrukcie
robili,
kde práve na jeho návrh sa povedalo, že pri hlasova-
ní elektronickým zariadením alebo hlasovacím zariadením,
ktoré
existovalo vtedy, sa bude vychádzať z prítomného počtu
poslancov
v sále. Pán kolega, ja si veľmi dobre
pamätám, že
vtedy
sa vám to hodilo a toto sa uplatňovalo počas toho, keď
ste
boli vládnou koalíciou. Dnes sa vám to,
samozrejme, ne-
hodí
a hovoríte o niečom inom. Ja tvrdím, že
pri hlasovaní,
ktoré
v tejto sále prebehlo, bolo 116 prítomných poslancov
a
za zákon hlasovalo toľko, ako som
uviedol - ten papier už
tu
nemám. Ja považujem hlasovanie za právoplatné práve v in-
tenciách
toho, pán kolega Ftáčnik, ktoré ste vy v minulom
parlamente
povedali. Prijali sme takýto úzus a ten platí.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský, nech
sa páči.
Poslanec J. Čarnogurský:
Chcel by som pripomenúť, že uznesenie o spôsobe hlaso-
vania,
teda o prechode od elektronického hlasovania k hlaso-
vaniu
rukou a k spočítavaniu prítomných poslancov v sále bo-
lo
prijaté v roku 1994, práve vtedy, keď ste vy používali
taktiku
nehlasovania elektronicky. A pokiaľ si
pamätám, tak
to
bol práve pán poslanec Ftáčnik, ktorý
to vtedy navrhol,
a
toto uznesenie bolo prijaté a platí dodnes. Podľa tohto
uznesenia
naozaj po takpovediac neplatnom elektronickom hla-
sovaní,
keď nie je dosť prítomných poslancov,
sa pristupuje
k
spočítavaniu prítomných poslancov v sále a na základe toho
k
hlasovaniu vtedy prítomných
poslancov. Čiže to by som
chcel
pripomenúť.
Druhá vec - chcel by som apelovať
na vás, aby ste si
uvedomili, aké
katastrofálne dôsledky bude
mať vôbec na
autoritu,
platnosť a záväznosť právneho poriadku, zákonov,
na
ochotu ľudí dobrovoľne dodržiavať
zákony, ak zostane čo
aj
len pochybnosť o tom, že čo aj len jeden zákon nebol pri-
jatý
platne. Prosím, aby ste si to uvedomili a podľa toho
pristupovali k
uznaniu alebo neuznaniu platnosti nedávno
akože
prijatého zákona.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, pán Čarnogurský, dosť ste už
nastrašili národ,
nestrašte
ďalej.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Pán kolega, prosím vás, prepáčte ja by som rada už za-
medzila
týmto hádkam. Vyhlasujem na svoju česť, že 76 po-
slancov
bolo v sále. Teraz som si to overila na
troch líst-
koch,
keď sme sa prezentovali a keď je
75 zaprezentova-
ných. Medzi neprítomnými je podpredseda Národnej
rady Ján
Ľupták.
Zabudol sa zaprezentovať. Prosím vás, prestaňme sa
obviňovať
z toho, že sme tu niečo úmyselne skreslili. Môžete
si
pozrieť materiály. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Ftáčnik, nech sa páči.
Poslanec M. Ftáčnik:
Chcem
poďakovať za tento vecný tón, a
aby sme v tom
vecnom
tóne zostali, ja by som požiadal podpredsedu alebo
predsedu
Národnej rady, aby nabudúce všetkým
poslancom boli
rozdané
schválené pravidlá hlasovania, a osobitne by som od-
porúčal,
aby si ich prečítal pán poslanec Cingel, možno nie-
koľkokrát,
aby vedel, ako sa v tejto sále má hlasovať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Garai.
Poslanec J. Garai:
Ďakujem za slovo. Pán Čarnogurský, ja sa vám divím ako
poslancovi
Národnej rady. Keď vyjde zákon, Zbierka zákonov
a
je tam citácia zákona, ten zákon platí
pre každého. Prečo
takto
zavádzate ľudí?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Bajan, nech sa páči.
Poslanec V. Bajan:
Len malá poznámka k tomu, čo povedala Majka Bartošíko-
vá.
Znamená to teda, že sme zmiešali dve formy hlasovania
-
aklamačný a elektronický?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, vážení, konečne sme sa dostali k cieľu. Nech
sa
páči, pani poslankyňa Lazarová sa prihlásila do rozpravy.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi v mojej interpelácii, ktorú
adresujem minis-
trovi
zahraničných vecí Slovenskej republiky pánu Schenkovi,
položiť
mu za jeho neprítomnosti štyri otázky. Predtým by
som
vás však chcela oboznámiť s dôvodmi,
prečo podávam túto
interpeláciu,
a prosím o vaše pochopenie. Tak ako sme
šesť-
krát v
parlamente prerokúvali protikomunistický zákon,
o
utrpení a krivdách ľudí, ktorí boli počas komunistického
režimu
perzekuovaní, prosím, aby sme sa aspoň raz venovali
aj tým krivdám
a utrpeniu, ktoré prežili naši Slováci na
okupovaných územiach južného Slovenska počas horthyovského
Maďarska.
Samozrejme, prosím iba tých, ktorých to zaujíma.
Koho
nie, môže prípadne odcestovať
domov, predsa "za to je
platený".
Vážený pán minister, dovoľte mi oboznámiť vás s dôvod-
mi,
prečo za jednu z najzákladnejších
podmienok ratifikácie
základnej
slovensko-maďarskej zmluvy považujeme ospravedlne-
nie
sa Maďarska Slovenskej republike a slovenskému národu za
ťažké
utrpenia a krivdy páchané
na Slovákoch žijúcich na
južnom Slovensku počas okupácie týchto území
horthyovským
Maďarskom
v rokoch 1938-1945.
Základná slovensko-maďarská zmluva je zo súčasných do-
kumentov
prerokovávaných v našom parlamente
jedným z najdô-
ležitejších,
ktorý môže ovplyvniť vývoj a existenciu Sloven-
ska,
najmä jeho južných území na veľmi dlhú
dobu. Dobré su-
sedské
vzťahy sú v stredoeurópskom priestore dôležitým pred-
pokladom
pre pokoj v Európe a spoluprácu európskych národov.
Musia
sa však zakladať na rešpektovaní práva spravodlivosti,
vzájomnej
úcte...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Kolegovia, prosím vás, venujte pozornosť
vystúpeniu.
Poslankyňa Z. Lazarová:
...ako aj rovnocennom partnerstve, aby mohli byť trva-
lé.
Žiaľ, historické skúsenosti Slovákov pri spolužití s Ma-
ďarmi boli doteraz nie dobré. Na
okupovaných územiach sa
Slováci
dostali do postavenia druhoradých
občanov zbavených
základných
ľudských práv a slobôd. Jednou z metód
násilného
pomaďarčovania
okupovaného južného Slovenska sa stali etnic-
ké
čistky. Násilné deportácie obyvateľov
slovenského pôvodu
z
ich domovov na slovenské územia
boli na dennom poriadku.
Pre
ťažké prenasledovanie bolo nútených
utiecť z tohto úze-
mia
na Slovensko 150 tisíc Slovákov, pretože politika nacio-
nálneho teroru
bola v horthyovskom Maďarsku
povýšená na
štátnu politiku. Dodnes sa maďarská vláda
neospravedlnila
Slovákom
za okupáciu južných území a najmä za utrpenie ich
obyvateľov.
Pokiaľ sa tieto skutočnosti konštatujú iba vo všeobec-
nej
rovine, nie je možné vidieť hĺbku ukrutností páchaných
na
tam žijúcich Slovákoch v pravom svetle, a preto mi dovoľ-
te
prečítať vám iba niekoľko zo stoviek
zápisníc z výpovedí
Slovákov, ktorým sa
buď podarilo ujsť, ktorí to prežili,
alebo
ktorí boli z tohto územia násilne deportovaní.
Napríklad: Pán Gustáv Fiačan z Levíc bol
väznený od
11.
júna 1939 do 23. marca 1940 úplne
nevinne. Pri vyšetro-
vaní
v Budapeštianskej vojenskej
väznici na Contiho ulici
po
otázke "kam je príslušný", na
ktorú odpovedal, že pochá-
dza
z Ondrášovej, ktorá je na Slovensku, najprv mu major bo-
xerom
vrazil do tváre tak, že mu vyrazil hneď štyri zadné
zuby.
Pritom kričal: "Szlovákia nem volt, nincs és nem is
lesz."
To znamená Slovensko nebolo, nie je,
ani nebude. Krv
nesmel
vypľuť, musel ju pregĺgať, zuby si musel vložiť do
vrecka.
To bol iba začiatok. Potom ho začal
vyšetrujúci ko-
pať
do kolien a genitálií. Začal ho
biť, kde ho len zasia-
hol.
Nakoniec ho zobrali do miestnosti, ktorú nazývali komo-
ra
mučenia. Najprv musel strčiť ruky do
zvláštneho prístro-
ja,
takže prstami nemohol ani pohnúť. Dozorca Sós si sadol
naproti
nemu a začal mu dlhou ihlou hlboko
pichať pod nech-
ty.
Potom sa musel vyzliecť donaha. Zviazali mu na chrbte
železnou reťazou ruky, ktoré priviazali o
železnú obruč,
a
vytiahli ho škripcom tak vysoko, že pol
metra od zeme vi-
sel
vo vzduchu. Potom vzal dozorca Sós remenný korbáč, na
konci
s olovenými guľkami a začal ním tohto človeka po celom
tele
bičovať do toho času, pokiaľ neupadol do mdlôb. Potom
ho
obliali vojaci vedrom ľadovej studenej
vody a nechali ho
visieť
ďalej, kým neomdlel druhýkrát.
Ďalší prípad: Ku vdove Žofii Lackovej vo
Hviezdoslavove
dňa 11. 11.
1938 vtrhla tlupa sto ľudí, všetko maďarskí
miestni
obyvatelia, a rozobrali jej všetko, čo
mala. Štyria
vojaci
ju strážili a ona sa musela prizerať rabovačke. Každý
si
odniesol, čo videl. Zobrali jej všetky veci
za 140 tisíc
korún.
Rabovačka trvala tri hodiny a potom ju
vykázali na
hranice,
musela sa zobrať okamžite preč.
Ďalej: Jána Maňáka z Hurbanovej Vsi,
keď išiel dňa 9.
11.
1938 zo Senca na bicykli domov, strhol
z bicykla maďar-
ský
vojak a prítomný dôstojník sa ho
pýtal, akej je národ-
nosti.
Keď odpovedal, že je moravský Slovák, najprv ho hodi-
li
do hlbokej jamy, kde ležal dve hodiny.
Potom ho vytiahli
von,
dokopali a nakoniec hodili do Dunaja, kam za ním dva
razy
strieľali.
Nebudem vás unúvať výpočtom ukrutností,
ktoré sa pácha-
li
na tam žijúcich Slovákoch, ktoré sú
hodné naozaj stredo-
vekých
mučiarní.
800 slovenských sedliackych rodín vyhnaných
zo svojej
zeme
ako žobráci, dokaličení, ubití, si muselo hľadať úto-
čište
na Slovensku a ich ľudské tragédie sú markantným dôka-
zom
toho, ako vyzerajú v praxi frázy o kultúrnom a civili-
začnom
poslaní maďarského národa v Európe.
Za nich, pán minister Schenk, žiadame
ospravedlnenie sa
celého
maďarského národa za ukrutnosti páchané
na Slovákoch
ešte
pred ratifikáciou maďarsko-slovenskej zmluvy.
Ako ironicky vyznievajú dnes slová vojenského zločinca
regenta Horthyho,
ktoré adresoval Slovákom
v Košiciach:
"Buďte presvedčení, že láska celého maďarského
národa vám
zabezpečí
okrem zvýšenia životnej úrovne i slobodu sloven-
skej
reči." Ako to vyzeralo v praxi? Na okupovaných územiach
sa
vytvorili tzv. ospravedlňovacie komisie, ktoré ospravedl-
nili,
alebo neospravedlnili ľudí za ich
činnosť v Českoslo-
venskej
republike a na základe čoho boli, alebo neboli vyho-
dení
zo zamestnania.
Dovolím si prečítať len jednu zápisnicu.
Ospravedlňujúca komisia nemá možnosť ospravedlniť pro-
fesora
Böhma, pretože je jedným z najškodlivejších sloven-
ských exponentov.
Žiaci slovenského reálneho gymnázia ho
pokladajú
za svojho vodcu. Doposiaľ len preto neodišiel na
Slovensko,
že tu chcel užitočne pracovať pre Slovákov. Preto
je
ku dňu 1. 4. 1940 zo štátnej služby prepustený.
Prepúšťanie slovenských
profesorov a učiteľov
pod
rôznymi zámienkami bolo na dennom poriadku, takže
takýmto
spôsobom
bolo vyhnaných z okupovaného územia 177
profesorov
a
učiteľov. Tým sa, samozrejme,
dostali slovenské gymnáziá
a
ľudové školy do novej krízy. Nebolo
dosť slovenských uči-
teľov,
a z toho dôvodu sa slovenské školy
jednoducho zruši-
li. Zrušilo sa
386 základných a 29 stredných škôl, ktoré
navštevovalo
približne 57 tisíc slovenských žiakov.
Neboli
prenasledovaní len učitelia,
ale aj slovenskí
študenti.
V Ťahanovciach len za to, že pri predstavení filmu
"Maďarské
vzkriesenie" slovenskí študenti kašľali a mrmlali,
boli
okamžite vyhodení zo školy šesťdesiati a museli odísť
doštudovať
na Slovensko.
Malá ukážka, ako vyšetrovali maďarskí
žandári 13-, 14-,
15-ročných
žiakov pri národnostných študentských nepokojoch.
Študentské nepokoje - malá ukážka ako vyšetrovali ma-
ďarskí
žandári 13-, 14-, 15-ročných žiakov. V Haliči 17. 11.
1939
priviedli na žandársku stanicu 14-ročného Františka Ši-
šu.
Tam chlapca najprv zbili a potom
vyzuli. Veliteľ Pap mu
opätkom
svojich topánok rozmliaždil päť prstov na nohe a tak
ho
dobili, že tvár mal zohavenú na nepoznanie.
Vladimíra Murgaša, žiaka 8.
triedy gymnázia v Koši-
ciach,
dňa 4. 3. 1939 vyšetroval pán Szabo a Somody. Opýtali
sa
ho iba, akej je národnosti. Keď povedal, že je Slovák,
ale
po maďarsky vie, začali ho biť po
hlave. Potom si musel
kľaknúť,
začali ho biť po chodidlách. Dostal 50 rán. Potom
prišiel
znova Szabo a začal mu - zrejme to bola bežná metóda
-
mliaždiť genitálie. Keď prišiel druhý vyšetrujúci, prinie-
sol
remenný korbáč na psov a šľahali ho, až kým mu nohy cel-
kom
nespuchli. Stále mu kládli iba jedinú otázku, akej je
národnosti
a či vie po maďarsky. Takto ho bili až do 19.00
hodiny
večer. Dňa 26. 3. 1939 ho prepustili ako nevinného so
slovami:
Teraz vás prepustíme, ak budete mlčať,
ale dúfame,
že
odteraz z vás bude dobrý Maďar.
Pri týraní Martina Mička z Černíka dňa 10. 8. 1939 po
každej
rane mu hovorili: Martinko, nezabudni, že si Slovák.
Nebudem ďalej rozvádzať, ako dokázali
ľudia takto mučiť
deti.
Kázali im jesť špinavé obrazy Masaryka za to, že sa
hlásili
k Slovákom, atď.
Za týchto študentov, pán minister, žiadam
najprv ospra-
vedlnenie
sa maďarského národa Slovákom a až potom
môžeme
pristúpiť
k ratifikácii zmluvy.
Nebudem tu rozvádzať, ako sa museli nosiť
všetky sloven-
ské
knihy zo slovenských knižníc na skládky, kde boli spále-
né.
O prepustení 750 slovenských železničiarov zo služby len
za
to, že boli Slováci. O tom, ako mučenícky zomrel slovenský
farár
z Košickej Novej Vsi, atď. atď.
Takže chvastavý výrok, že "systematickým
a plánovaným
čistením
sa podarilo Maďarsku dosiahnuť to, že na železni-
ciach,
poštách, školách, vnútornej správe atď. niet už v Ma-
ďarsku
skoro ani jediného Slováka", sa
stal vlastne skutoč-
nosťou.
Netreba sa ani zmieňovať o známych
krvavých udalostiach
po
vianočnej omši v Šuranoch, v Čechách a
v Černíku, kde sa
strieľalo
do ľudí len za to, že spievali v
kostole namiesto
maďarskej
slovenskú hymnu. Ani o ukrutnom týraní chlapcov,
ktorých
chceli obviniť ako provokatérov za tieto udalosti,
a
keď im nakoniec nič nemohli dokázať,
prepustili ich s vý-
smechom:
"Nech si nemyslia, že Šurany budú slovenské. Nesta-
ne
sa to, ani keby sme mali ešte ďalších 100 Slovákov po-
strieľať."
Nehovoriac už o počúvaní žandárov pod
oknami, či
sa doma
rozprávajú ľudia po
slovensky, a keď áno, tak
z
týchto rodín synov aj otcov odvelili na východný front,
z
ktorého sa už viac nevrátili.
Veľmi sa obávam, že história sa začína
opakovať. Dovoľ-
te
mi prečítať, ako bola charakterizovaná
maďarská politika
pred
II. svetovou vojnou: "Budapešť pri presadzovaní svojich
veľmocenských
plánov cieľavedome iniciovala
stupňovanie po-
žiadaviek
maďarskej menšiny na Slovensku." (Nie je to tak
i
teraz?) "Destabilizovaním
politickej situácie sa snažila
dosiahnuť dezintegráciu Slovenska."
(Nie je to tak i te-
raz?)
"Svojou rozsiahlou dezinformačnou kampaňou nadobúdajú-
cou charakter
psychologickej vojny vedenej
od roku 1918
pripravovala
Budapešť najmä medzinárodnú verejnosť na vojen-
ský
zásah proti Slovensku s neskrývaným cieľom zmocniť sa
časti
jeho územia. Maďarsko sledovalo základný cieľ maximál-
ne
zredukovať územie Slovenska a
vytvoriť z neho neživota-
schopný
hospodársky celok úplne odkázaný a závislý od Maďar-
ska.
Po ulúpení slovenského územia uprela
Budapešť svoj po-
hľad na
juh. Začala si
nárokovať územia v
Rumunsku a
Srbsku."
Túto časť charakteristiky nateraz
nebudem komento-
vať.
Na koniec svojej interpelácie by som vám, pán minister,
chcela
položiť štyri otázky, na ktoré žiadam
od vás písomnú
odpoveď
"ako dokument pre históriu".
Prvá
otázka: Vážený pán
minister, na základe tohto
krátkeho
výpočtu zločinov a ukrutností páchaných
na sloven-
ských
občanoch žijúcich na južnom Slovensku
počas maďarskej
okupácie
sa vás pýtam, ako je vôbec možné, že
ste nepodmie-
nili
podpísanie a ratifikáciu základnej
slovensko-maďarskej
zmluvy ospravedlnením sa Maďarska za tieto
odsúdeniahodné
skutky
a obludnosti, ktoré sa diali v mučiarňach
maďarských
žandárskych staníc a
ktoré sa doteraz Maďarsko usilovalo
skrývať tak pred
domácou, ako zahraničnou
verejnosťou. Ak
majú naše národy
v budúcnosti úzko
spolupracovať a najmä
navzájom si veriť,
tak sa to môže udiať iba
po úprimnom
ospravedlnení
sa Maďarska Slovákom za tieto ťažké zločiny.
Druhá otázka: Prečo Ministerstvo
zahraničných vecí Slo-
venskej
republiky doteraz nereagovalo na nótu Ministerstva
zahraničných
vecí Maďarskej republiky zo dňa 27. 3.
1995,
v
ktorej maďarská strana
dôrazne odmietla interpretáciu
článku
15 základnej zmluvy obsiahnutú v predchádzajúcej slo-
venskej
nóte predloženej maďarskej strane ešte pred podpisom
zmluvy?
Čo podniklo Ministerstvo zahraničných vecí Sloven-
skej
republiky od 27. marca doteraz, aby odstránilo tento
základný
rozpor ešte do ratifikácie tejto zmluvy
slovenským
parlamentom? Pritom je
evidentné, že ešte pred
platnosťou
tejto zmluvy už
vlastne vznikla situácia, ktorú predvída
článok
21 tejto zmluvy o riešení interpretačných rozporov.
Sotva
si možno predstaviť, že bez odstránenia
tohto diamet-
rálne
odlišného rozporu v interpretácii
zmluvy mohla by byť
zodpovedne základná
slovensko-maďarská zmluva slovenským
parlamentom
ratifikovaná. Totiž ak sa tento rozpor neodstrá-
ni,
vytvorí základňu pre budúce ešte väčšie
medzištátne ne-
dorozumenia,
trenice, napätia i konflikty.
Tretia
otázka: Prečo, pán minister, ste namiesto toho,
aby
ste žiadali ministra zahraničných vecí
Maďarskej repub-
liky
László Kovácsa o vysvetlenie početných protislovenských
výrokov,
ktoré vyhlasovali v maďarských masmédiách oficiálni
maďarskí predstavitelia od podpísania zmluvy
doteraz, ste
ich
nabádali k zdržanlivosti vo výrokoch až do ratifikácie
zmluvy
v slovenskom parlamente? Komu a čomu vlastne takéto
nabádanie
k zdržanlivosti do platnosti zmluvy má slúžiť?
Štvrtá otázka: Prečo ste, pán minister
zahraničných ve-
cí,
kategoricky doteraz nepožiadali, aby oficiálni
predsta-
vitelia
Maďarskej republiky prestali zámerne
používať pojem
Felvidék namiesto Slovensko, Pozsony namiesto Bratislava,
hoci
je zrejmé, že takéto nedôstojné
označovanie Slovenska,
ako
aj jeho hlavného mesta Bratislavy je
tendenčné a nereš-
pektujúce
Maďarskom podpísanú Trianonskú dohodu.
Záverom zostáva nám, pán minister, dúfať, že aspoň te-
raz
nebudete pobádať slovenský parlament k tomu, aby pristú-
pil k
ratifikácii základnej slovensko-maďarskej zmluvy
v
marci, t. j. ešte predtým, ako Výbor ministrov Rady Európy
definitívne,
t. j. v júni, rozhodne o interpretácii sporného
článku
11 Odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy
číslo
1201. Totiž ak by náš parlament uvedený dokument rati-
fikoval
ešte pred konečným rozhodnutím Výboru ministrov Rady
Európy
o interpretácii uvedeného odporúčania, došlo by k ab-
surdnej
situácii. Nevedeli by sme, k čomu sa
naša republika
vlastne
zaväzuje, aké právne záväzné podmienky po vyrieknutí
ortieľu na pôde
Rady Európy ako jediná krajina na svete,
ktorá
toto odporúčanie prijala do svojho
právneho poriadku,
budeme
musieť vlastne spĺňať. To by predsa
neurobila žiadna
vláda
ani žiaden parlament na svete, ktoré
majú čo i len
trochu
zodpovedný prístup k svojmu štátu.
Súčasne si dovoľujem opýtať sa vás, pán
minister, prečo
vo
svojich vyhláseniach určujete
termín, kedy má slovenský
parlament pristúpiť k
ratifikácii základnej zmluvy. To
je
predsa
výsostné právo parlamentu a historickú zodpovednosť
za
tento čin pred ľudom Slovenskej republiky nesie parlament
na
svojich pleciach. Jedine parlament na
čele s jej predse-
dom
Gašparovičom, a nie vláda.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Gaľa už odišiel? V poriad-
ku,
posúvame ho.
Na rade je pán poslanec Pittner z KDH a
pripraví sa pán
poslanec
Vaškovič.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán podpredseda,
vážení predstavitelia vlády,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som predniesol svoju
interpeláciu, kto-
rú
smerujem na pána predsedu vlády.
Vážený pán predseda vlády, opätovne sa obraciam na vás
vo
veci Slovenskej informačnej služby. Dovoľujem si interpe-
lovať
vás na základe týchto mne poskytnutých informácií.
1. Krátko po menovaní pána Ivana Lexu za
riaditeľa Slo-
venskej
informačnej služby mal vydať pokyn o
začatí prác na
novele
zákona 46/1993 Z. z. v tom zmysle, aby
súčasťou Slo-
venskej
informačnej služby bolo i zriadenie
odboru vyšetro-
vania
osobitných trestných činov. Len námietky pracovníkov
právneho útvaru zabránili vzniku toho, čo sme tu poznali
v
minulom totalitnom režime - Štátnej bezpečnosti.
2.
Po oznámení skorého
prerokúvania tzv. zákona na
ochranu
republiky, mal riaditeľ Slovenskej informačnej služ-
by
pán Ivan Lexa túto úlohu znovu
uložiť s tým, že trestné
činy
podľa tohto zákona by vyšetrovala
Slovenská informačná
služba. Vážený
pán premiér, zaiste
si viete predstaviť,
k
čomu by to viedlo, veď skúsenosti z pôsobenia ŠtB máme eš-
te
všetci v živej pamäti.
3. Ochrana ústavných činiteľov bola
zákonom zverená Po-
licajnému
zboru Slovenskej republiky, a to Úradu
na ochranu
ústavných
činiteľov. Táto činnosť v minulom režime bola zve-
rená Štátnej bezpečnosti, pričom, ako vieme, nešlo natoľko
o
zabezpečenie ochrany, ako
o ich spravodajskú kontrolu.
A
práve v tejto dobe o presun týchto
činností do Slovenskej
informačnej
služby sa má opäť usilovať riaditeľ Slovenskej
informačnej
služby pán Ivan Lexa. Je to vôbec možné?
4. Podľa mne poskytnutej informácie
mal riaditeľ Slo-
venskej
informačnej služby pán Ivan Lexa vydať
pokyn na od-
posluch
sekretariátov opozičných strán, a to
vlastnými pro-
striedkami, ktorými Slovenská informačná služba disponuje.
Ak
by sa táto informácia potvrdila, išlo by nielen o zneuži-
tie
funkcie verejného činiteľa v prípade pána Ivana Lexu,
prípadne
ďalších, ale i o hrubé porušenie
právneho poriadku
v
našom štáte.
5. V rámci kontrarozviedky Slovenskej
informačnej služ-
by
malo byť zriadené samostatné oddelenie na sledovanie čin-
nosti cirkví, a
to i s využitím agentúrnej siete bývalej
ŠtB.
Bola by takáto aktivita Slovenskej informačnej služby
v
súlade so záujmami nášho štátu?
Vážený pán premiér, tak ako v mojej
predchádzajúcej in-
terpelácii
i teraz ma vedie snaha upozorniť vás na
tie prí-
padné
scestné aktivity Slovenskej informačnej
služby, ktoré
podľa
môjho presvedčenia by boli i proti
vášmu úsiliu nepo-
škodiť
nášmu štátu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Slovo má pán poslanec Vaškovič a pripraví
sa pán posla-
nec
István Pásztor.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
mám
pripravené tri interpelácie.
Prvá je na ministra
financií
Slovenskej republiky.
Vláda
Slovenskej republiky sa
proklamatívne hlási
k
rozvoju kapitálového trhu na Slovensku ako katalyzátora
reštrukturalizácie a zefektívňovania hospodárstva. Súčasný
stav je charakterizovaný chaosom a
nekoncepčnosťou, čo je
dôsledkom
neschopnosti vypracovať a schváliť
koncepciu roz-
voja kapitálového trhu, ktorá bola niekoľkokrát
neúspešne
prerokovaná
vo vláde Slovenskej republiky. Napriek
medzire-
zortnému
pripomienkovému konaniu k zákonu o úrade štátneho
dozoru
nad kapitálovým trhom v apríli 1995
nebol zákon do-
teraz
dopracovaný a predložený parlamentu. Tento stav sa od-
ráža
na vývoji cien, cenných papierov v majetku drobných ak-
cionárov,
ktorý neustále klesá, a tým majetkovo poškodzuje
väčšinu
občanov Slovenskej republiky, nakoľko
väčšina obča-
nov
Slovenskej republiky je majiteľom cenných papierov.
Za tejto
situácie, ktorá je dôsledkom
nielen činnosti
Ministerstva
financií Slovenskej republiky, ale aj spôsobu
privatizácie,
sú neospravedlniteľné obmedzenia výkonu vlast-
níckych
práv voči občanom akcionárom, resp. podielnikom zo
strany
Ministerstva financií Slovenskej republiky. Obmedzený
je
výkon vlastníckych práv u:
1. 350 tisíc občanov majiteľov akcií VÚB
kupón. Doteraz
je
zákaz Ministerstva financií Slovenskej republiky k obcho-
dovaniu
s akciami VÚB kupón. Počas doby ničím neodôvodneného
zákazu
obchodovania s týmito akciami klesla trhová hodnota
majetku
o viac ako 5 mld Sk. Obrovské priame škody spôsobilo
v
roku 1995 obmedzenie práva fondu nakladať s majetkom, kto-
ré
už bolo zrušené.
2. 200 tisíc občanov akcionárov PSIPS Banská Bystrica.
Návrh
Ministerstva financií Slovenskej republiky na likvidá-
ciu
fondu proti vôli akcionárov vyjadrenej
na valných zhro-
maždeniach, nezákonný postup Ministerstva financií Sloven-
skej
republiky zistený Najvyšším súdom Slovenskej republiky,
pričom
Ministerstvo financií Slovenskej republiky doteraz na
zistenie
Najvyššieho súdu nereagovalo. Predstavenstvom fondu
bola
vyčíslená škoda pre akcionárov
fondu vo výške 3,3 mld
Sk,
ktorá vzhľadom na nečinnosť Ministerstva financií Slo-
venskej
republiky naďalej narastá.
3. 50 tisíc občanov majiteľov podielových
listov Sporo-
fondu
a Všeobecného investičného fondu spravovaných PSIPS.
Rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky bol
stanovený
dočasný správca Harvardská investičná
spoločnosť.
Od
dátumu dočasnej správy nemôžu podielnici získať svoje ve-
ľakrát
niekoľkoročné úspory v hodnote cca 2
mld Sk, aj keď
majú
zákonný nárok na ich výplatu do 30 dní od požiadania.
Na rozdiel od
občanov Harvardská investičná
spoločnosť za
výkon
dočasnej správy fondov na základe rozhodnutia Minis-
terstva
financií Slovenskej republiky inkasuje
desiatky mi-
liónov korún.
Najvyšší súd pred
dvoma mesiacmi rozhodol
o
nezákonnosti rozhodnutia Ministerstva
financií Slovenskej
republiky. Ministerstvo financií doteraz svoje rozhodnutie
nezrušilo,
ale naďalej porušuje zákon, resp. znemožňuje čin-
nosť
investičnej spoločnosti. 10 tisíc občanov nevie, kedy
budú
mať svoje peniaze. Za obdobie dočasnej správy nebola
vykonávaná
správa portfólia schopná reagovať na vývoj na ka-
pitálovom
trhu a škody podielnikov sú už v
súčasnosti pred-
metom
žaloby na Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
4. 150 tisíc občanov akcionárov BPF - zlatého a garan-
tovaného
fondu spravovaných PSIS.
Ministerstvo doteraz ne-
zrušilo dočasnú správu Harvardskej investičnej spoločnosti
a
Agroinvestu, aj keď rozhodnutia
Najvyššieho súdu Sloven-
skej republiky potvrdili nezákonnosť konania Ministerstva
financií
Slovenskej republiky. Ministerstvo
financií nereš-
pektuje
uznesenia akcionárov investičných
fondov z valných
zhromaždení.
Škody
vlastníkom akcií a
podielových listov priamo
spôsobené, resp. nepriamo spôsobené znemožnením
majiteľom
cenných papierov reagovať na klesanie cien na
kapitálovom
trhu
sa odhadujú na 5 až 10 mld Sk. Celkové negatívne dopady
s
rozhodnutím Ministerstva financií
Slovenskej republiky sa
týka
takmer 1 milióna občanov.
Vážený pán minister,
1. Dokedy bude ministerstvo financií
protizákonne ob-
medzovať
vlastnícke práva majiteľov akcií a podielových lis-
tov?
2.
Ako budú odškodnení občania majitelia
akcií a podie-
lových
listov za škody spôsobené nezákonnými rozhodnutiami
Ministerstva
financií ?
3. Čo a kedy Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
urobí
pre stabilitu a právne istoty subjektov na kapitálovom
trhu,
v akom stave je koncepcia rozvoja kapitálového trhu,
kedy
bude parlamentu predložený návrh zákona o úrade štátne-
ho
dozoru nad kapitálovým trhom, v akom stave je príprava
novelizácie zákona 248/1992 Zb. o investičných
spoločnos-
tiach
a fondoch uložená uznesením Národnej
rady zo dňa
14.
9. 1995?
4.
Sú škody na majetku drobných akcionárov výsledkom
neskúsenosti,
neschopnosti, alebo cieľom politiky
minister-
stva
financií znehodnotením majetku privatizovaného v I. vl-
ne
kupónovej privatizácie obhájiť
koncepciu vyradenia obča-
nov z privatizácie, obhájiť koncepciu náhrady
majetkových
práv
vyplývajúcich z vlastníctva akcií za dlhopisy Fondu ná-
rodného majetku Slovenskej republiky, ktoré znehodnocované
infláciou
a záujmami privatizérov budú rýchlo na
úrovni al-
mužny?
Druhá interpelácia smeruje k predsedovi vlády Sloven-
skej
republiky.
Vážený pán predseda vlády,
vláda Slovenskej republiky vo svojom
programovom vyhlá-
sení zo
dňa 12. januára
1995 v druhej časti
"Stratégia
a
základné zámery hospodárskeho rozvoja" v bode 2.2 deklaro-
vala,
že za účelom vyváženého a stabilného rozvoja spoloč-
nosti
vyšpecifikuje záujem štátu pri privatizácii strategic-
kých
podnikov najmä v energetike a plynárenstve a ďalších
z
hľadiska hospodárskej stratégie významných podnikov.
V bode 2.3 svojho programového vyhlásenia
vláda defino-
vala aj
spôsob, akým majú
byť zabezpečené záujmy štátu
z
hľadiska jeho sociálnej a hospodárskej
stratégie pri pri-
vatizácii
dôležitých štátnych podnikov a akciových spoloč-
ností
s významnou majetkovou účasťou
štátu alebo Fondu ná-
rodného
majetku Slovenskej republiky, keď vyhlásila, že vlá-
da
bude presadzovať zefektívnenie
výkonu vlastníckych práv
a
povinností štátu v štátnych podnikoch a
akciových spoloč-
nostiach
s významnou účasťou Fondu národného majetku Sloven-
skej
republiky. Vo vybraných podnikoch strategického významu
poverí
výkonom vlastníckych práv a povinností
príslušný za-
kladateľský
rezort.
Pretože finančné ústavy neboli zahrnuté v
§ 3 ústavného
zákona
číslo 192, žiadam vás o láskavé
podrobné zdôvodnenie
príčin,
ktoré viedli vládu k tomu, že
nezaradila tieto pod-
niky
do tohto paragrafu.
Moja ďalšia interpelácia smeruje k
ministrovi pre sprá-
vu
a privatizáciu národného majetku a je to zároveň podnet
pre
prezidenta Fondu národného majetku a
dozornú radu Fondu
národného
majetku.
V roku 1994 Fond národného majetku
Slovenskej republiky
začal
privatizáciu akcií vo vlastnej držbe
metódou predajov
na kapitálovom trhu. Predaj akcií na
kapitálovom trhu je
aukčný,
čiže ide o predaj formou dražby na určených mies-
tach,
ktorá prebieha vlastne každý pracovný
deň alebo urče-
né
dni. Hlavnou zásadou tohto predaja je,
aby všetci poten-
ciálni kupci boli
vopred informovaní, za akých
podmienok,
kde
a odkedy sa budú akcie ponúkať. V
prípade, že o predaji
je
informovaný len vybraný záujemca,
potom je to zo strany
Fondu
národného majetku vlastne priamy predaj pred prepážkou
RMS-systému
a nie predaj na kapitálovom trhu, čím sa hrubo
porušuje
zákon číslo 92.
Podľa výpisov o predajoch akcií na kapitálovom trhu je
opodstatnené podozrenie, že Fond národného majetku
takéto
predaje
v masívnej miere uskutočňuje.
Taktiež je vážne po-
dozrenie, že pred
predajom akcií Fondu
národného majetku
s
vopred dohodnutým kupcom pred
prepážkou sa umelo znižujú
ceny
týchto akciových spoločností. Pretože
časový sled pre-
dajov
i cenový vývoj je zaznamenaný v RMS-systéme a je možné
si
to overiť, dávam podnet prezidentovi
Fondu národného ma-
jetku
a predsedovi dozornej rady Fondu
národného majetku na
prešetrenie
uvedených skutočností.
Nakoniec by som chcel len uviesť, že Fond
národného ma-
jetku týmto
spôsobom uskutočnil predaje 151 spoločností,
predal
1 044 631 akcií, ktoré majú
nominálnu hodnotu 1 044
miliónov,
a predal ich za 108 miliónov, to znamená
za cca
10
% nominálnej ceny.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Vystúpi ďalej
pán poslanec Pásztor
a
pripraví sa pán poslanec Barnabás Ferkó.
Poslanec I. Pásztor:
Vážený predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
vo svojom vystúpení interpelujem pána
ministra dopravy,
pôšt
a telekomunikácií.
Vážený pán minister, dovoľujem si
vás interpelovať vo
veci
nakladania s majetkom štátu vo vlastníctve Slovenskej
republiky
- Slovenská pošta, š. p., Bratislava,
Východoslo-
venské
riaditeľstvo pôšt Košice.
Na území mesta Kráľovský Chlmec priamo v
jeho centre na
Hlavnej
ulici sa nachádza budova, ktorá až do roku 1989 bola
využívaná
na účely spojov. Po presťahovaní do novej budovy
sa
pôvodná budova uvoľnila a nebola a ani v súčasnosti vôbec
nie
je využívaná. Medzitým zo strany
správcu majetku štátu,
ktorým
je Slovenská pošta, š. p., Bratislava, neboli vykona-
né
žiadne opatrenia smerujúce k uchovaniu charakteru a vôbec
hodnoty tejto budovy. V dôsledku
toho došlo zo strany
rôznych
sociálnych živlov k jej znehodnoteniu
najmä vybúra-
ním priečok, ukradnutím dvier a
okien so zárubňami a tým
k
radikálnemu zníženiu jej hodnoty. Na
základe dostupných
údajov
hodnota nehnuteľností na základe znaleckého posudku
sa
mala pohybovať v roku 1994 okolo 400 000 Sk.
Už v roku 1991 Východoslovenské
riaditeľstvo pôšt v Ko-
šiciach
bolo vyzvané, aby vykonalo príslušné
opatrenia, aby
sa zlepšil estetický vzhľad budovy. Reakciou
na uvedené
výzvy
bolo rozhodnutie, na základe ktorého táto nehnuteľnosť
v
centre mesta bola označená ako prebytočná a z hľadiska
štátu neupotrebiteľná. Z existujúcej korešpodencie medzi
mestom Kráľovský Chlmec a vaším ministerstvom
vyplýva, že
listom
značky 68/630/94 zo dňa 28. 1. 1994 bolo dané ubezpe-
čenie o urýchlení
postupu súvisiaceho s
odpredajom tejto
nehnuteľnosti.
Odpredaj sa však do dnešného dňa nerealizoval
a
budova naďalej chátra a stáva sa predmetom oprávnenej kri-
tiky
občanov tohto mesta.
Vzhľadom na tento neúnosný stav a najmä na skutočnosť,
že
aj napriek upozorneniu mesta na tento
stav sa neprijali
účinné
opatrenia, na základe podnetu mesta
Kráľovský Chlmec
bolo
rozhodnutím číslo ŽP-159/95/SD zo dňa
22. 3. 1995 Slo-
venskej
pošte, š. p., Východoslovenskému
riaditeľstvu pôšt,
Poštová 18,
Košice uložená pokuta
vo výške 100 000 Sk
z
dôvodu, že nevykonala opatrenia nariadené orgánom štátneho
stavebného
dohľadu.
V tejto
súvislosti vás žiadam, aby ste
odpovedali na
nasledovné
otázky súvisiace s mojou interpeláciou:
1. Ako mieni Slovenská pošta, š. p.,
Bratislava naložiť
s
týmto prebytočným a neupotrebiteľným majetkom v Kráľovskom
Chlmci?
2. Žiadam vás, aby ste určili
presný termín vykonania
rekonštrukčných prác na
tejto budove alebo prijatie
iných
opatrení
prípadne súvisiacich aj so zmenou vlastníka tejto
budovy.
3. Koľko pokút je potrebné ešte uložiť tomuto štátnemu
podniku,
aby sa začali robiť konkrétne kroky
uvedené v bode
2
mojej interpelácie?
4. Tento spôsob nakladania s majetkom štátu považujete
za
prijateľný a svedčí podľa vás o
správaní, ktoré vyžadujú
právne
normy pri nakladaní s týmto majetkom?
Ďakujem za odpoveď, ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Ferkó a pripraví
sa
pán poslanec Rózsa.
Poslanec B. Ferkó:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
dámy a páni,
svoju interpeláciu adresujem ministrovi vnútra Sloven-
skej
republiky pánu ministrovi Hudekovi.
Vážený
pán minister, dovoľujem
si vás interpelovať
v
mene občanov Použia a
Medzibodrožia, juhovýchodnej časti
okresu
Trebišov v súvislosti s navrhovaným
územným a správ-
nym
členením Slovenskej republiky.
Pôvodný
vládny návrh územnosprávneho
členenia Sloven-
skej
republiky bol prijatý predstaviteľmi
politických strán
a
hnutí, ako aj ostatnými občanmi mesta obvodu Veľkých Kapu-
šian veľmi pozitívne. Vytvorením okresu Veľké Kapušany pre
Použie
a Medzibodrožie by odpadli mnohoročné problémy, ktoré
vznikli
po vytvorení okresu Trebišov v roku 1960 a ktoré pre
našich
občanov v oboch regiónoch znamenali zväčšenie odstupu
štátnej správy od
občanov. Vzdialenosť od
okrajovej obce
Ptrukša
do Trebišova je 60 km a z Veľkých Trakán skoro 80
km.
Vzhľadom na to, že Veľké Kapušany do
roku 1960 boli pri
každom
územnosprávnom členení sídlom vyššieho správneho cel-
ku,
okresu, a zdôrazňujúc hlavnú filozofiu
terajšieho územ-
ného
členenia, t. j. priblíženie výkonu štátnej správy k ob-
čanom,
s prekvapením som zistil, že z pôvodného návrhu záko-
na o územnosprávnom členení bol okres
Veľké Kapušany vy-
nechaný.
Zdôrazňujeme, že ministerstvá a ostatné orgány štátnej
správy
pripomienkovali pôvodný návrh, v ktorom Veľké Kapuša-
ny
boli navrhované v prvom aj v druhom
variante ako okresné
sídlo,
ani jeden ústredný orgán štátnej správy
nemá v rámci
vyhodnotenia stanovísk závažnejšie pripomienky k zriadeniu
spoločného
okresu Veľké Kapušany pre regióny Použia a Medzi-
bodrožia. Taktiež okresný úrad ako najvyšší
štátny orgán
v
okrese, ktorý detailne pozná problematiku na všetkých úse-
koch,
odporučil vo Veľkých Kapušanoch zriadiť okresné sídlo.
Nesúhlasíme s názormi oponentov proti zriadeniu okresu
Veľké
Kapušany, ktorí tvrdia, že by sa nemala narušiť ce-
listvosť
okresu Trebišov, ani s názormi, ktoré upozorňujú na
národnostnú
problematiku. Skôr vidíme obavy niektorých poli-
tických
síl v Trebišove, že okresné sídlo stratí výhodné fi-
nančné
zdroje zo závodov z obvodu Veľkých Kapušian. Pozname-
návame, že
vládna koncepcia počíta
so zriadením okresov
s
počtom obyvateľov približne 30 až 60
tisíc, pričom v prí-
pade
ponechania súčasného stavu v okrese
Trebišov je to cca
120
tisíc obyvateľov.
Vážený pán minister, žiadam vás v
záujme spoluobčanov
Použia
a Medzibodrožia o kladné stanovisko k
vytvoreniu ok-
resu Veľké
Kapušany, čím by
mohol nastať zásadný obrat
v
rozvoji tejto časti našej republiky. Samotné
mesto má vy-
tvorené
priestorové podmienky na
fungovanie štátnej správy
a
príslušných orgánov na úrovni okresu. Veríme, že zohľadní-
te
naše reálne požiadavky, za čo vám vopred ďakujeme.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Rózsa
a pripraví sa
pán
poslanec Brocka.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán podpredseda,
vážená vláda,
kolegyne, kolegovia,
veľmi stručne chcem položiť otázku podľa
§ 90 rokova-
cieho
poriadku pánu ministrovi pôdohospodárstva, a síce toh-
to
znenia: Podľa § 33b zákona číslo
264/1995 Z. z., ktorým
sa
dopĺňa zákon číslo 42/1992 Zb., inak bežne pomenovaný ako
transformačný zákon, je
stanovené: "Ak si oprávnená
osoba
uplatní
u pôdohospodárskeho družstva nárok na vydanie majet-
kového
podielu do 29. februára 1996, postupuje sa podľa §
13
ods. 2." Chcem sa spýtať pána
ministra, aké je jeho sta-
novisko
pokiaľ ide o realizáciu tohto zákona v prípade, ak
oprávnená
osoba v dobe uplatneného nároku na
vydanie majet-
kového
podielu, t. j. v tejto náhradnej
lehote, do 29. feb-
ruára 1996 nie
je podnikateľom v odbore
poľnohospodárskej
výroby
vzhľadom na záväznú normu na výpoveď nájomnej zmluvy,
ktorá je jednoročná, a pôdu ešte nemá vydanú, či v tomto
prípade
družstvo je povinné uzavrieť dohodu o
vydaní majet-
kového
podielu podľa § 33b ods. 2
citovaného zákona. Pýtam
sa
to preto, pán minister, lebo lehota sa skracuje a týka sa
to
mnohých fyzických osôb i mnohých družstiev na južnom Slo-
vensku.
Prosil by som, ak je to možné, aby som
dostal odpo-
veď
dnes.
Vážená Národná rada,
podľa § 17 rokovacieho poriadku považujem za svoju ob-
čiansku
povinnosť a povinnosť poslanca Národnej rady Sloven-
skej
republiky troma vetami reagovať na
vystúpenie pani ko-
legyne
Lazarovej, lebo jej vystúpenie prekročilo rámec in-
terpelácie,
a preto som to hodnotil ako pokus o
rozoštváva-
nie
občanov slovenskej a maďarskej
národnosti. Toto jej vy-
stúpenie
je v rozpore s § 1 ods. 2 zákona číslo
45/1989 Zb.
a
jej vystúpenie napĺňa skutkovú podstatu
o výrokoch, ktoré
sú
v rozpore s postavením a cťou poslanca Národnej rady Slo-
venskej
republiky. Preto navrhujem, aby Mandátový a imunitný
výbor
Národnej rady Slovenskej republiky zvážil postup podľa
§
28 zákona číslo 45/1989 Zb.
Ďakujem za pochopenie.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec
Brocka a pripraví
sa
pán poslanec Boros.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predsedajúci,
členovia vlády,
dámy a páni,
mám jednu otázku na predsedu Národnej
rady a interpelá-
ciu
na ministra spravodlivosti Jozefa Liščáka.
Vážený pán predseda Národnej rady, obraciam
sa na vás
s
otázkou, prečo ste doteraz nezaradili na rokovanie výborov
Národnej
rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, kto-
rým
sa mení a dopĺňa Zákonník práce a
niektoré ďalšie záko-
ny,
napriek tomu, že ho vláda schválila v auguste minulého
roka.
Uvedeným návrhom zákona sa posilňuje rovnoprávne po-
stavenie
účastníkov pracovnoprávnych vzťahov
napríklad tým,
že
sa okrem iného zvyšuje ochrana zamestnancov v podnikateľ-
ských
subjektoch, kde nie je založená odborová
organizácia,
a
upravuje sa možnosť predĺženia dovolenky.
Ďalej rozširuje
sa okruh dôvodov okamžitého zrušenia
pracovného pomeru zo
strany
zamestnanca napríklad vtedy, ak mu
zamestnávateľ ne-
vypláca
mzdu a podobne. Vážený pán predseda,
verejnosť prá-
vom
očakáva, že aj Národná rada bude pohotovo reagovať na
zmeny
spoločenského života a urýchlene prerokuje a schváli
zákon,
na ktorý čaká tisíce občanov.
Moja
interpelácia na ministra
spravodlivosti Jozefa
Liščáka:
Jednou z pozitívnych zmien po novembri 1989 u nás
bol
rozvoj a rozšírenie dobrovoľníckeho
sektoru. Jeho pozi-
tívne
účinky sa prejavili všade tam, kde sa štát angažoval
nedostatočne,
alebo tam, kde jeho pôsobenie nebolo efektívne
-
v zdravotníctve, v
sociálnych službách, v kultúre, vo
vzdelávaní, v ochrane
životného prostredia a
podobne. Do
činnosti
mimovládneho sektoru sa takto u nás zapojilo nie-
koľko stotisíc
občanov. Začiatkom tohto
roka verejnosť,
najmä
tú, ktorá sa angažuje v činnosti mimovládneho sektoru,
ale
aj tú, ktorá je odkázaná na jeho pomoc,
vzrušila správa
o
existencii vládneho návrhu zákona o
nadáciách. Vzrušila
preto,
lebo spôsob, akým chce vláda
"upraviť" ich pôsobe-
nie,
skôr nadácie likviduje - schvaľovací
proces, výška zá-
kladného
imania, požiadavka koncoročného auditu, povinné za-
sielanie
rozpočtov a výročných správ,
oznamovacia povinnosť
všetkých
darcov a darov a ďalšie.
Podľa vyjadrenia predsedu vlády z 2. februára v tomto
roku
v Slovenskom rozhlase neexistuje vládny
návrh takéhoto
zákona. Vy, pán
minister, ste sa vyjadrili, že existuje
v
rýdzo pracovnej podobe. Ja však
poznám návrh, ktorý má
všetky
náležitosti oficiálneho materiálu
ministerstva spra-
vodlivosti,
že ho predkladáte na rokovanie Rady hospodárskej
a
sociálnej dohody na základe vlastnej iniciatívy pod číslom
7519/1995-60
s dátumom december 1995. Materiál
obsahuje ná-
vrh
uznesenia vlády, predkladaciu správu, paragrafové znenie
návrhu zákona s
dôvodovou správou i vyhodnotenie
medzire-
zortného
pripomienkového konania.
To však nie je možno podstatné. Podstatné je to, že na
Slovensku jestvujú nadácie, ktoré bez prispenia
štátu zo
zbierok
a darov financujú projekty, na ktoré
štát nemá pro-
striedky
- operácie chorých ľudí, štúdium
mladých na zahra-
ničných
univerzitách, pomoc sociálne odkázaným.
Keďže návrh
zákona o nadáciách
vo vami navrhovanej podobe
predstavuje
útok
na tieto inštitúcie a v konečnom dôsledku znamená zánik
slobodného
a od štátu nezávislého sektoru, žiadam vás, aby
ste
predložili Národnej rade
Slovenskej republiky v súlade
s
jej rokovacím poriadkom najprv zásady takéhoto zákona.
V
prípade takého vážneho zákona to
považujem za úplne samo-
zrejmé
a zároveň za veľmi dôležité.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Boros
a pripraví sa
pani
poslankyňa Kolesárová. Predtým dávam slovo pánu predse-
dovi
Národnej rady s faktickou poznámkou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Len chcem zareagovať na tú vetu, kde sa
ma pán poslanec
pýta,
prečo som nezaradil na rokovanie Zákonník práce. Úplne
prozaicky,
pretože musel by byť v Národnej rade,
inak zákon
zaradiť
nemôžem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dajte slovo pánu poslancovi Brockovi.
Poslanec J. Brocka:
Myslím, že nie je žiadnym tajomstvom, a
ja som to osob-
ne
niekoľkokrát počul od ministerky práce, sociálnych vecí
a
rodiny pani Keltošovej, že tento návrh zákona vláda schvá-
lila
a už je len vecou parlamentu, kedy sa ním bude zaobe-
rať.
Teraz neviem, kto z vás dvoch hovorí pravdu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán predseda Gašparovič.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, to je absolútne jednoduché
na pochopenie.
Vláda
takýto zákon má, vláda takýto zákon prijala, zatiaľ
ešte
nie je v Národnej rade, takže nič sa
nedeje. Keď vláda
návrh
predloží parlamentu, dostanú ho výbory a potom sa môže
rokovať.
To je, myslím si, pochopiteľné.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec,
máte slovo. Pán
Brocka,
budeme tu hrať pingpong. Nech sa páči, pán Boros.
Poslanec Z. Boros:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
v zmysle
§ 86 rokovacieho poriadku
obraciam sa na mi-
nistra
kultúry Slovenskej republiky pána Ivana Hudeca, ktorý
na moje nešťastie momentálne nie je
prítomný, ale určite
tieto
otázky dostane. Obraciam sa na neho s
nasledujúcimi
otázkami:
Zo správ, ktoré pochádzajú z Ministerstva kultúry Slo-
venskej
republiky, je zrejmé, že sa
pripravuje odvolanie
z
funkcie riaditeľa divadla Tália v Košiciach pána Ing. Pet-
ra
Kollára. Pýtam sa pána ministra:
1. či
táto správa je pravdivá,
2. čím odôvodňuje pripravené odvolanie riaditeľa Petra
Kollára,
3. aké sú predstavy Ministerstva kultúry
Slovenskej re-
publiky
o ďalšej činnosti, funkcii a osude košického divadla
Tália.
Dovoľte
mi, aby som v krátkosti pripomenul niektoré
fakty
týkajúce sa divadla Tália v Košiciach a
jeho riadite-
ľa. Riaditeľ divadla inžinier Kollár v
kultúrnej oblasti
pracuje
skoro od detstva, od roku 1962. V roku 1969 bol jed-
ným
z iniciátorov založenia divadla Tália a napriek tomu, že
zamestnancom divadla
v tomto období
nebol, veľmi účinne
prispieval
k tvorbe dramatického plánu ako aj k
organizova-
niu
činnosti divadla, a to nielen v
Košiciach, ale na celom
území
Slovenska. V novembri 1989 bol zamestnancami divadla
požiadaný o obsadenie
postu umeleckého vedúceho. Pod
jeho
vedením
sa divadlo, ktoré desaťročie pracovalo ako scéna ma-
ďarského
oblastného divadla v Komárne, osamostatnilo. Od ro-
ku
1990 sa táto inštitúcia stala pevným
článkom divadelníc-
tva
na Slovensku a stala sa známou aj v zahraničí, predo-
všetkým
na Ukrajine, v Juhoslávii, Maďarskej
republike, Ru-
munsku,
Rakúsku, Kanade atď. Zásluhou jeho riaditeľa Petra
Kollára
sa technické podmienky divadla zlepšili
napriek to-
mu,
že zďaleka stále nie sú ideálne, a z dobrého ochotnícke-
ho
súboru sa stal profesionálny súbor posilnený
vysoko kva-
lifikovanými a
talentovanými hercami, absolventmi
VŠMU
v
Bratislave.
Divadlo
Tália účinne prispieva
k zachovaniu kultúry
a
materinského jazyka obyvateľov maďarskej národnosti v Slo-
venskej
republike a svojimi pohostinnými predstaveniami veľ-
mi
dobre reprezentuje Slovenskú republiku aj v Maďarskej re-
publike
tak pred maďarským, ako aj pred slovenským obecen-
stvom.
Známe sú ich predstavenia diel
slovenských i českých
autorov,
ako aj Košičana Sándora Márayho, s
ktorými divadlo
viackrát
vystupovali v Békéšskej Čabe, na Dňoch slovenskej
kultúry
v Salgótarjáne a pravidelne v Slovenskom inštitúte
v
Budapešti.
Nepochybnú zásluhu na týchto úspechoch má riaditeľ Pe-
ter
Kollár. V uplynulých rokoch na zlepšenie podmienok di-
vadla
získal viacmiliónové zahraničné a
domáce granty a da-
ry,
s čím v konečnom dôsledku obohatil aj Slovenskú republi-
ku.
V prípade jeho odvolania z funkcie
vzhľadom na jeho ob-
ľúbenosť
medzi zamestnancami divadla, medzi obyvateľmi ma-
ďarskej národnosti na Slovensku, ako aj
medzi obyvateľmi
slovenskej
národnosti môžete očakávať veľký odpor
proti ta-
kémuto
kroku. Poznamenávam, že pán Kollár je známou osobnos-
ťou
aj ďaleko za hranicami nášho štátu, a preto sa domnie-
vam, že prípadné
nepremyslené kroky vášho
ministerstva by
mohli
poškodiť záujmy Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem,
pán poslanec. Teraz vystúpi pani poslankyňa
Kolesárová,
pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení predstavitelia vlády,
panie poslankyne, páni poslanci,
vážení prítomní,
dovoľte, aby som svoju interpeláciu adresovanú predse-
dovi
Slovenského štatistického úradu
pánu Condíkovi zodpo-
vednému
za činnosť Ústavu pre výskum verejnej mienky uviedla
v
širšom kontexte.
Výskum verejnej mienky predstavuje úzko
špecializovanú,
vysokokvalifikovanú,
dominantne sociologickú činnosť. Preto
sa
aj do výsledkov činnosti takýchto pracovísk významne pre-
mieta
odborná pripravenosť a profesionálny rast pracovníkov,
ktorí
tam pracujú, ale rovnako aj
systematické skvalitňova-
nie
anketárskej siete a celková úroveň práce s prípravou,
zberom,
spracovaním a interpretáciou informácií. Vzhľadom na
možný
politický dosah a možnosť ovplyvňovania názorov verej-
nosti
prostredníctvom predkladaných výskumov verejnej mienky
je namieste
akcent na profesionálnu etiku, nestrannosť
a
pracovnú nestraníckosť jednotlivých
odborných pracovníkov
i
samotných pracovísk.
Naša verejnosť je však prakticky od
polovice decembra
minulého
roka na stránkach dennej tlače
konzumentom výsled-
kov výskumov
verejnej mienky, ktoré realizovala výskumná
agentúra
FOCUS. Z údajov, ktorými nás firma FOCUS masívne
zahrnuje, vyplýva,
že zmýšľanie obyvateľov
Slovenska je
v
podstate identické so zmýšľaním
predstaviteľov opozičných
politických strán a
verejnosť Slovenskej republiky,
resp.
jej
kvantitatívne najpočetnejšia časť
sa plne postavila na
stranu
odporcov strán vládnej koalície.
S hlavnými predstaviteľmi agentúry FOCUS
som bola v mi-
nulých
rokoch v dlhodobom nielen politickom,
ale aj výdatne
medializovanom
odbornom spore. Aj vtedy sa moja hlavná vý-
hrada týkala ideologizácie sociologických výskumov. Dnes,
ako
voči súkromnej firme namietať nechcem,
ani mi to nepri-
slúcha. Nemám záujem ani polemizovať s
prezentovanými vý-
sledkami
agentúry FOCUS, asi by to aj tak bolo len nosením
dreva
do hory. Chcem iba ako sociologička,
ktorá rozumie aj
metodickým postupom a
procedúram zberu údajov,
explicitne
upozorniť,
že všetky tieto výsledky vznikajú prostredníctvom
reprezentatívnych
výberových súborov respondentov a ako také
majú vždy,
opakujem, vždy pravdepodobnostný charakter.
Overiť
si pravdivosť možno iba prostredníctvom
iných výsku-
mov
verejnej mienky týkajúcich sa
danej témy, či prostred-
níctvom
údajov získaných inými výskumnými agentúrami alebo
pracoviskami.
A to
je aj predmet mojej
interpelácie. Adresujem ju,
ako
som už uviedla, predsedovi Štatistického úradu Sloven-
skej
republiky, do pôsobnosti ktorého spadá
aj Ústav verej-
nej
mienky. Moja otázka znie: Prečo táto inštitúcia, ktorá
má
mapovanie nálad verejnosti obsiahnuté
už vo svojom názve
a
štatúte, neprezentuje výsledky svojich prieskumov? Prečo
nevieme,
ako obyvatelia Slovenska hodnotia aktuálne politic-
ké
a sociálne problémy, nevieme, aké sú
ich súčasné vzťahy
k
jednotlivým politickým osobnostiam,
alebo aká je súčasná
politická naladenosť verejnosti? Napríklad posledné údaje
vychádzajúce
takpovediac z dielne Ústavu pre výskum verejnej
mienky
a týkajúce sa dôveryhodnosti politikov,
predstavite-
ľov
verejného života a politickej
orientácie populácie boli
týmto ústavom naposledy publikované tesne pred
voľbami na
jeseň
roku 1994. A hoci odvtedy už uplynulo
viac ako 14 me-
siacov,
tento typ informácií, rovnako ako informácie o otáz-
kach
výrazne diferencujúcich naladenosť
populácie, táto zo
štátneho
rozpočtu plne dotovaná inštitúcia
jednoducho vôbec
neposkytuje.
Teda prečo? Prečo sa nezaoberá, resp.
ak sa zaoberá,
prečo
ich nezverejňuje, politicky citlivými otázkami a prob-
lémami našej
spoločnosti, ale necháva
celý masmediálny
priestor
výlučne na akvitity súkromných agentúr, ktorých ma-
jitelia
vystupujú, a to tak doma, ako aj v zahraničí, ako
vehementní
a nezmieriteľní kritici súčasnej vládnej garnitú-
ry,
akýchkoľvek jej krokov a
rozhodnutí, i ako ideologickí
protivníci
strán dnešnej vládnej koalície.
Druhou otvorenou otázkou zostáva skutočnosť, že ak po-
rovnáme výsledky
výskumov verejnej mienky
realizovaných
FOCUS-om,
metodicko-výskumným kabinetom Slovenského rozhlasu
a
Ústavom pre výskum verejnej mienky v septembri 1995, vypo-
vedajúce
o dôvere verejnosti k inštitúciám Slovenskej repub-
liky
tak, ako to zverejnila denná tlač,
zistíme, že sa šta-
tisticky
významne líšia, teda štatisticky výrazne diferencu-
jú,
a to napriek faktu, že zber informácií v teréne sa usku-
točnil
v rovnakom čase, že vo všetkých
výskumoch išlo podľa
tvrdení
autorov o reprezentatívny prieskum
názorov dospelej
populácie, realizovaný
prostredníctvom výberového súboru
dospelej
populácie Slovenska, ktorý sa tvorí kvótnou metó-
dou,
tzv. Galuppovou metódou, a že rovnako
vo všetkých prí-
padoch
sa zisťovala dôveryhodnosť
identicky znejúcou otáz-
kou.
Pri dodržaní profesionality metodických
prístupov by sa
výsledky
všetkých troch výskumných inštitúcií mali líšiť iba
štatisticky
nevýznamne, mali by sa, keď už nie zhodovať, as-
poň významne približovať. Realita je
však iná. Napríklad
v
súvislosti s dôverou obyvateľov k vláde
Slovenskej repub-
liky
v čase realizácie prieskumov, t. j. v septembri 1995,
podľa FOCUS-u
dôverovalo vláde 39 %
respondentov, podľa
Metodicko-výskumného kabinetu
Slovenského rozhlasu 42 %
a
podľa publikovaných zistení
Ústavu pre výskum verejnej
mienky
štatistického úradu iba 32 % oslovených
občanov. Nuž
tak
si počkajme na najnovšie výsledky.
Záverom
mi dovoľte položiť
otázku širšieho významu.
Prečo
Slovenská republika, jej verejnosť i riadiace orgány
nemajú
k dispozícii seriózne a vysoko spoľahlivé informácie,
ktoré
sú štandardnou súčasťou politickej kultúry tak, ako je
to
vo všetkých krajinách s vykryštalizovanými demokratickými
tradíciami?
Ide aj o problém na zamyslenie preto, že opäť sa
nám
priblížia voľby a iste nikto nechce, aby ich predikcia
dopadla
tak neúspešne ako naposledy. A práve
volebné prefe-
rencie
sú základným kritériom, a to úplne lapidárnym, kvali-
ty
pracovísk výskumov verejnej mienky.
Nazdávam sa, že nastáva čas na vznik
nezávislej, profe-
sionálne fungujúcej agentúry, ktorá by
poskytovala reálne
a
objektívne informácie, ktorá by ich poskytovala včas, vte-
dy,
keď sú aktuálne, a ktorá by sa vedome nevyhýbala či už
sporným,
alebo aj politicky citlivým problémom dneška.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem
vám, pani poslankyňa. Teraz vystúpi pani po-
slankyňa
Sabolová a pripraví sa pán poslanec Cuper.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážení kolegovia,
moja prvá interpelácia je na ministra
kultúry pána Iva-
na
Hudeca vo veci východoslovenských divadiel ako aj reformy
divadelníctva
na Slovensku. Je mi ľúto, že tu nie je pán mi-
nister,
ale myslím, že budem adresná.
Vážený pán minister, na mítingu HZDS 1.
februára ste sa
vyjadrili, že situáciu
východoslovenských divadiel
vidíte
ako
spolitizovanú, pretože je tam veľa priaznivcov KDH a DÚ.
Na
toto vaše vyjadrenie, keďže je zavádzajúce a nepravdivé
v
časti spolitizovania problémov okolo zlučovania divadiel
Prešova
a Košíc, musím reagovať.
Túto nepripravenosť rezortu ministerstva
kultúry na ta-
kýto
vážny krok transformácie divadiel zakrývate politickými
vyhláseniami.
Zaťahujete opozičné strany do tejto
kauzy, aj
keď
problém transformácie je niekde úplne
inde. Realizované
zmeny
koncepcie divadiel boli naznačené už na
porade minis-
tra
4. októbra 1995 s riaditeľmi všetkých divadiel Sloven-
ska.
Tu sa hovorilo aj o dotáciách štátu zo štátneho rozpoč-
tu, ktoré
by mali plynúť
pre Slovenské národné divadlo
v
Bratislave a východoslovenské divadlá v
Košiciach. Táto
porada
či táto skutočnosť bola už dosť dávno a
bolo už dosť
času, aby
ministerstvo kultúry túto
zmenu koncepcie či
transformácie
divadelníctva oznámilo poslancom, aspoň výboru
pre
vedu, vzdelanie, kultúru a šport, alebo v parlamente pri
schvaľovaní
štátneho rozpočtu na rok 1996. Považujem to za
neseriózny prístup
ministerstva kultúry k
Národnej rade
a
jej poslancom ako zástupcom občanov tejto republiky v jed-
notlivých
regiónoch, ako aj k regionálnym,
okresným štátnym
orgánom
i samosprávam obidvoch miest Košíc a Prešova.
Tieto zámery ministerstva kultúry vzhľadom na významné
postavenie
Prešova i Košíc, a teda aj ich divadiel v rámci
súčasného
regiónu, ako aj pripravovanej verzii vládneho
ná-
vrhu
územnosprávneho členenia sú nevysvetliteľné. Aj keď po-
dľa
vyjadrení kompetentných by nemali
postihnúť diváka, ne-
mali by znížiť
počet premiér, mala by sa zvýšiť umelecká
úroveň,
nikto z nich to nemá podložené v
číslach a faktoch,
ani
ministerstvo kultúry, ani generálny riaditeľ Východoslo-
venského
divadla. Aj generálny riaditeľ
pán Fejko sa ešte
9.
januára 1996 vyjadril, že takáto fúzia
dvoch doterajších
samostatných
divadiel je neobvyklá a zložitá v oboch dotknu-
tých
mestách a môže byť prijímaná s nevôľou, ale je súčasťou
pripravovanej
transformácie celej slovenskej divadelnej sie-
te.
Hlavne, že poslanci Národnej rady nič
nevedia o pripra-
vovanej
koncepcii, a jej realizácia už beží.
Uviedol aj, že
takéto
riešenie nemusí byť nezvratné.
Podľa súčasných kusých informácií - a je
na škodu veci,
že
len z médií a nie priamo od vás, pán minister - sa takáto
transformácia
dotkne všetkých divadiel na Slovensku. Sú vraj
pripravované
zlúčenia pre stredoslovenský a
západoslovenský
región,
ale paradoxne v Bratislave má vraj
dôjsť k rozdele-
niu
Slovenského národného divadla a
namiesto jedného riadi-
teľa
bude mať jedného generálneho a štyroch ďalších. Z tohto
vidno,
že transformácia sa dotkne nás všetkých
a koncepcia,
ktorá
má zmeniť postavenie divadelníctva na Slovensku, nie
je
vôbec pripravená.
Začiatkom tohto týždňa sa vyjadril k
uvedenému problému
riaditeľ
hospodárskeho odboru ministerstva
kultúry Vladimír
Páleník,
že tento proces sa rozhodne nezastaví, ale že ne-
existuje
žiadny exaktný prepočet - citujem: "ale v hrubých
črtách
vidí úspory v oblasti financovania manažmentu". Preto
sa
chcem, pán minister, opýtať, ako sa prejaví táto úspora
financovania
manažmentu na zvýšení platových pomerov umel-
cov.
Budú na základe týchto zmien finančné prostriedky na
inscenovanie
nových diel? Pretože súčasná situácia
tomu ne-
nasvedčuje.
Dňa 6. februára 1996 uviedla Národná obroda stanovisko
regionálneho
klubu Konferencie slovenskej inteligencie
Slo-
vakia
Plus, že podporujú postup ministerstva kultúry pri re-
organizácii divadelníctva na východnom Slovensku. Citujem:
"Rozpútanie
emócií okolo tvorby nového modelu riadenia diva-
delníctva
sa nám javí ako politizácia a
radikalizácia prob-
lému,
ktorého riešenie je v plnej kompetencii ústredného or-
gánu
štátnej správy. Ministerstvo kultúry je orgán, ktorý za
činnosť
zodpovedá vláde i parlamentu, preto riešenie problé-
mu
je v jeho kompetencii."
Pýtam sa vás, pán minister, čo za orgán rezortu
je táto
organizácia,
že si osobuje právo dávať takéto silné stano-
viská,
že vie povedať vo svojom stanovisku, že
podmienky na
umeleckú
tvorbu sa nezhoršia, že neobstojí obava, že by tým-
to postupom, zlučovaním sa bránilo
vo zvyšovaní umeleckej
úrovne
košického i prešovského divadla, keď ani nikto z kom-
petentných
pracovníkov ministerstva kultúry,
ani sám gene-
rálny
riaditeľ pán Fejko nevie
jednoznačne povedať, aké sú
východiská
či výsledky tejto koncepcie, či už organizačné,
personálne
alebo ekonomické. Neobstojí všeobecná
formulácia
bez
čísel ušetrenia financií či pracovníkov.
Keďže ministerstvo kultúry, resp. vláda za svoje roz-
hodnutia
zodpovedá parlamentu (pozri aj
vyjadrenie Slovakia
Plus),
prečo, pán minister, nebola takáto
koncepcia reorga-
nizácia divadiel
na Slovensku predložená
Národnej rade,
resp. aspoň výboru pre kultúru? V akom časovom horizonte
a
či vôbec ju mienite, pán minister, predložiť na vyjadrenie
poslancom?
A preto vás na záver chcem požiadať, aby
bol parlamentu
poskytnutý
komplexný materiál reorganizácie divadelníctva na
Slovensku.
Zároveň vás žiadam predložiť porovnanie
výdavkov
a
príjmov pre rok 1996 už s plánovanou
reorganizáciou diva-
delníctva
k predošlému roku 1995, vyčíslenie úspor minister-
stva kultúry pri
reorganizácii divadiel v
porovnaní rokov
1995
a 1996, ako sa prejaví reorganizácia na
zvýšenie miezd
umelcov,
ale aj prevádzkových pracovníkov divadiel a koľko
finančných
prostriedkov sa plánuje na prípravu nových ume-
leckých
diel?
Moja druhá interpelácie smeruje na pána
ministra finan-
cií
vo veci nesprávneho vyplácania podielových daní pre obec
Priekopa
v okrese Michalovce. Počas môjho poslaneckého dňa
v
okrese Michalovce sa na mňa obrátil
starosta obce Prieko-
pa.
Obec pri sčítaní ľudu k 3. 3. 1991 mala
309 obyvateľov.
Pri
vyplácaní podielových daní v roku 1994 jej daňový úrad
vyplácal dane za
276 obyvateľov a v roku 1995 sa znížilo
vyplácanie
daní dokonca na 259 obyvateľov, pričom k zníženiu
počtu
obyvateľov v obci nedošlo.
Starosta obce požiadal 1. februára
minulého roku cen-
trálnu evidenciu
pobytu obyvateľov v
Banskej Bystrici
o
spresnenie počtu obyvateľov obce. Dňa
15. marca 1995 odo-
slal
starosta na Ústredné daňové riaditeľstvo v Banskej Bys-
trici
správny počet obyvateľov obce.
Odpoveď znela, že oni
dostali
z ministerstva financií, odboru štátnej správy a sa-
mosprávy
číselník počtu obyvateľov k 31. 12. 1993, pomocou
ktorého
daňový úrad poskytuje podielové dane do rozpočtu ob-
cí
a jeho úpravy nie sú prípustné. Toto
stanovisko odoslalo
Ústredné
daňové riaditeľstvo aj na ministerstvo financií.
Starosta požiadal o nápravu aj ministerstvo financií,
aby
spresnilo skutočný počet obyvateľov a upravilo prerozde-
lenie
finančných prostriedkov na rok 1995 podľa skutočnosti.
Toto
sa však neudialo. Obec Priekopa je malá obec a rozpočet
obce
nestačí na zvládnutie úloh, ktoré vyplývajú z kompeten-
cie
samosprávy, a preto aj nesprávne
prerozdelenie podielo-
vých daní, ktoré
sa odvíja od počtu obyvateľov obce, má
vplyv
na naplnenie rozpočtu a potrieb obce.
Keďže bol schválený štátny rozpočet na
rok 1996 a mi-
nisterstvo
financií opäť bude vydávať číselník
počtu obyva-
teľov
pre podielové dane obcí, chcem vás, pán minister fi-
nancií, požiadať,
aby ste preverili
uvedené skutočnosti
a
vykonali v súčinnosti s ministerstvom
vnútra a štatistic-
kým
úradom nápravu tohto rozporu v počte obyvateľov podľa
sčítania
ľudu, podľa vykazovania štatistickým úradom,
podľa
prideľovania
podielových daní daňovým úradom či podľa sku-
točnej
evidencie obyvateľov uvedenej v
centrálnej evidencii
v
Banskej Bystrici.
Keďže
minulý mesiac interpelácie neboli, dovolím si
predložiť
ešte dve interpelácie, ktoré sú aj v
dnešnej dobe
aktuálne.
Táto interpelácia smeruje na pána
ministra život-
ného
prostredia a je k prevodu Dobšinskej ľadovej jaskyne do
vlastníctva
či správcovstva mesta Dobšiná.
Dobšinská ľadová jaskyňa patrila v minulosti, a to až
do roku 1949,
mestu Dobšiná. O jej hodnote pre bohatstvo
Slovenskej
republiky nemusíme pochybovať. Mesto Dobšiná pred
časom
požiadalo ministerstvo životného prostredia o vrátenie
jaskyne
do majetku mesta, a to nielen vzhľadom na jej vlast-
níctvo
z minulosti, ale aj z toho dôvodu, že
sa nachádza na
katastrálnom
území mesta. Podľa posledných informácií majú
o
takéto vlastníctvo či správu záujem aj iné obce, v ktorých
katastri
sa jaskyne nachádzajú.
Dnešné samosprávy, a teda aj mesto Dobšiná sú schopné
lepšie
a zodpovednejšie spravovať svoj vlastný
majetok a sú
schopné aj lepšie
využívať zisky nadobudnuté
z prevádzky
jaskyne
hlavne na jej zveľaďovanie ako aj na
zlepšenie pod-
mienok
cestovného ruchu v oblasti.
Nakoľko do dnešného dňa
mesto nedostalo
záväzné stanovisko ministerstva
životného
prostredia,
chcem vás, pán minister, požiadať, aby
ste v čo
najkratšom
čase prizvali na spoločné rokovanie k tejto zále-
žitosti,
k prevodu do vlastníctva, resp. správcovstvu jasky-
ne
primátora mesta alebo zástupcov mesta ako aj súčasného
správcu
- Správu jaskýň z Liptovského Mikuláša
a v prospech
vecí
urýchlene rozhodli.
Ešte jedna krátka interpelácia na pani
ministerku škol-
stva.
Začiatkom decembra 1995 boli na školské správy z mi-
nisterstva
školstva zaslané finančné
prostriedky na mzdové
účely. Tieto prostriedky boli zrejme získané z
celoročnej
reštrikcie
výdavkov ministerstva školstva. Chcela by som sa,
pani
ministerka, opýtať, koľko finančných
prostriedkov bolo
poskytnutých na zvýšenie
miezd či odmien pre pracovníkov
školstva ako celku
a koľko týchto finančných
prostriedkov
ste
poskytli na zvýšenie miezd či odmien
pre cirkevné škol-
stvo.
Chcela by som vás požiadať o špecifikáciu podľa jed-
notlivých
okresov.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem,
pani poslankyňa. Teraz
vystúpi pán poslanec
Cuper.
Pripraví sa pán poslanec Gaľa.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne,
vážení poslanci,
chcem
interpelovať v zmysle § 89
ods. 3 ministerku
školstva
pani Evu Slavkovskú a ministra kultúry pána Ivana
Hudeca.
A zároveň sa chcem opýtať môjho kolegu pána poslanca
Šveca,
ako sa na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského,
na
katedre maďarského jazyka a literatúry dodržiava jazykový
zákon.
Skôr
než svoju interpeláciu
prednesiem, chcem uviesť
jednu
životnú skúsenosť, ktorá sa mi stala minulý rok 1. de-
cembra
1995. Boli sme na návšteve v budapeštianskom parla-
mente
a potom sme boli pozvaní pani
veľvyslankyňou Mitrovou
do
Slovenského kultúrneho a
informačného strediska v Buda-
pešti.
Prítomný bol tiež poslanec za Maďarskú koalíciu pán
József
Kvarda. Mohol sa teda presvedčiť, že na území Sloven-
skej republiky v
centre Budapešti sa národnostná
politika
realizuje
tak, že na večeri, ktorý bol venovaný
slovenskému
básnikovi
Dolnozemskému, sa jeho básne recitovali
tak v ma-
ďarskom
jazyku, ako aj v slovenskom. Potom som išiel z Buda-
pešti
domov a všadiaľ som videl smerové
tabule s názvom Po-
zsony.
Zhodou okolností druhý deň som bol na
rokovaní v Bruse-
li
a v rokovacej miestnosti bola mapa Európy. Všimol som si,
že
na nej bol názov Bratislava. Neviem, kto tu balkanizuje
strednú
Európu.
A teraz skúsenosť, ktorú som zažil v pondelok na mojom
materskom
pracovisku. Išiel som po treťom poschodí, čo je
nad rektorátom Univerzity Komenského, a na dverách katedry
maďarského
jazyka a literatúry je verejný oznam, teda vy-
hláška.
Na dverách štátnej inštitúcie, i keď autonómnej, ale
štátom
platenej, teda, ktorá plní aj štátne úlohy, bol oznam
výlučne
v maďarskom jazyku, vyhláška, podotýkam, a samozrej-
me,
namiesto Bratislava Pozsony. Pýtam
sa teda pána minis-
tra
kultúry a pani ministerky, ako sa v
týchto inštitúciách
dodržiava
jazykový zákon. Pýtam sa tiež, ako ja, občan tejto
republiky
a poslanec Národnej rady, môžem kontrolovať to, čo
sa na tejto
verejnej inštitúcii, štátnej
inštitúcii deje,
keď
si jednoducho ona nepokladá uviesť -
netvrdím, že by to
mal
byť iba slovenský oznam, ale rozhodne by mohol byť aspoň
dvojjazyčný.
Prosím, aby mi bolo potom odpovedané.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec
Gaľa. Pripraví sa
pán
poslanec Peter Weiss.
Nech sa
páči, faktickú poznámku má pán
poslanec Švec,
i
keď nie ste povinný odpovedať, pretože poslanec poslanca
interpelovať
nemôže.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne, ale myslím, že je
kolegiálne a slušné,
keď
sa aj na takúto výzvu odpovedá.
Chcel by
som sa pánu docentovi poďakovať,
pretože si
uvedomujem,
že na Univerzite Komenského nie je len katedra
maďarského
jazyka, ale sú tu aj katedry iných jazykov a na
Filozofickej fakulte Univerzity Komenského sa vyučujú de-
siatky
cudzích jazykov. Myslím si, že je potrebné, aby sa
zákony Národnej
rady Slovenskej republiky
dodržiavali,
a
postarám sa o to, aby úradné oznamy zverejňované na hla-
vičkovom
papieri boli dvojjazyčné a aby sa hlavné mesto Slo-
venskej
republiky uvádzalo v znení Bratislava.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Nech sa páči, pán kolega.
Poslanec J. Cuper:
Aj
ja ďakujem pánu
poslancovi, rektorovi a zároveň
môjmu
nadriadenému.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Nech sa páči.
Poslanec M. Gaľa:
Vážený pán predsedajúci,
členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
na úvod mi dovoľte upozorniť, že niekto z predrečníkov
tu
nechal jednu peknú ceruzku, keby si ju vyzdvihol.
Vážení, 22. septembra 1995 v rámci 9. schôdze Národnej
rady
Slovenskej republiky som si dovolil interpelovať pod-
predsedu
vlády Slovenskej republiky a zároveň ministra fi-
nancií
pána Sergeja Kozlíka a ministra vnútra
pána Ľudovíta
Hudeka
vo veci úhrady finančných nákladov spojených so za-
bezpečením
návštevy Svätého otca Jána Pavla II. na Slovensku
v
júli minulého roku. S tým istým
problémom sa na pána mi-
nistra
zahraničných vecí obrátil kolega z klubu KDH poslanec
František
Javorský. Podstatou oboch našich vystúpení bola
otázka, prečo
- napriek opakovaným
sľubom a uisťovaniam
-
vláda dodnes neuhradila mestám
Bratislava, Nitra, Levoča,
Košice, Prešov a
obci Šaštín sľúbených 51 795 000 korún,
napriek
tomu, že uvedené samosprávy splnili
všetky formálne
náležitosti,
ktoré sa od nich požadovali.
Dovoľte mi citovať niektoré údaje z odpovedí troch mi-
nistrov
vlády Slovenskej republiky.
Minister vnútra Ľudovít Hudek odpoveď zo
dňa 18. októb-
ra
- citujem časť odpovede: "Vážený
pán poslanec, vo svojom
vystúpení
ste správne uviedli postup riešenia finančného za-
bezpečenia
návštevy Svätého otca na Slovensku.
Ministerstvo
vnútra
Slovenskej republiky sa zúčastnilo
všetkých rokovaní
na Ministerstve financií Slovenskej republiky, na ktorých
boli
prerokované a predbežne
odsúhlasené výdavky jednotli-
vých
obcí a miest, ktoré Svätý otec mal navštíviť. Na týchto
rokovaniach,
na ktorých sa zúčastnili okrem starostov a pri-
mátorov
obcí a miest aj prednostovia príslušných okresných
úradov,
boli pre dotknuté obce a mestá odsúhlasené predpo-
kladané
výdavky v celkovej sume 51 795 000 korún. Predpokla-
dám, že
o výške príspevkov
pre obce a mestá a ostatné
ústredné
orgány, ktoré zabezpečovali návštevu na
Slovensku,
rozhodne vláda Slovenskej republiky na základe
materiálu,
ktorý pripravuje Ministerstvo financií Slovenskej republi-
ky."
S úctou, podpis.
Minister
zahraničných vecí Juraj
Schenk, 20. október
1995: "Vážený pán poslanec, koncom mesiaca
september 1995
Ministerstvo
zahraničných vecí Slovenskej republiky odstúpi-
lo komplexný materiál týkajúci sa refundácie
vynaložených
finančných prostriedkov na konečné posúdenie
Ministerstvu
financií
Slovenskej republiky. V súčasnom období je materiál
spracovaný
a podľa informácii z Ministerstva financií Slo-
venskej
republiky bude predložený na rokovanie vlády Sloven-
skej
republiky do konca októbra 1995." S pozdravom, podpis.
Podpredseda vlády a minister
financií Sergej Kozlík,
9.
októbra 1995 - citujem: "Vážený pán poslanec, na Vašu in-
terpeláciu
podanú na 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej re-
publiky
dňa 22. 9. 1995 Vám oznamujem: V
súvislosti s ukon-
čením
návštevy Jeho Svätosti pápeža Jána Pavla II. na Slo-
vensku
minister zahraničných vecí Slovenskej
republiky lis-
tom
z 3. 8. 1995 číslo 201368/95-KAMI predložil na Minister-
stvo
financií Slovenskej republiky prehľad
požadovaných fi-
nančných
nárokov zainteresovaných miest,
rezortov a cirkev-
ných
diecéz so žiadosťou o objektívne
posúdenie opodstatne-
nosti
a reálnosti predložených finančných
požiadaviek a ur-
čenia
spôsobu ich úhrady.
Vzhľadom na to, že na základe
predložených podkladových
materiálov
nebolo možné objektívne posúdiť uplatňované po-
žiadavky,
Ministerstvo financií Slovenskej
republiky listom
číslo
3404/1995-Sekr. zo dňa 16. 8. 1995 požiadalo Minister-
stvo
zahraničných vecí Slovenskej
republiky, ktorému úloha
vyplynula z
uznesenia vlády Slovenskej
republiky číslo
315/1995,
o ich dopracovanie a doplnenie.
Ministerstvo zahraničných vecí listom
z 18. 9. 1995
číslo 201542/95-KAMI zaslalo požadované doplnenie materiá-
lov.
V súčasnosti Ministerstvo financií Slovenskej republiky
pripravilo
návrh na úhradu nákladov s tým, že
predmetný ma-
teriál
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej re-
publiky
predloží na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Na
základe
platného uznesenia vlády
ministerstvo financií po-
ukáže
príslušné sumy finančných prostriedkov priamo
jednot-
livým
zainteresovaným mestám a obciam." S pozdravom, podpis.
Vážení,
z uvedených odpovedí jasne vyplýva, že samo-
správy
miest, okresné úrady, diecézy a iné dotknuté orgány
štátnej
správy a príslušné ministerstvá splnili
všetky pat-
ričné
kroky k tomu, aby bolo možné uvedené
peniaze uhradiť.
Všetci
dobre vieme, v akej situácii sa
všeobecne nachádzajú
naše mestá a
obce, nebudem to tu opakovať. Odznelo to tu
niekoľkokrát,
posledne pri prerokovaní plnenia štátneho roz-
počtu
za tri štvrťroky, roku 1995, aj pri
schvaľovaní štát-
neho
rozpočtu na rok 1996. Ich situácia je
zlá, o to horšia
je
však situácia tých samospráv, ktoré sa
zadlžili v dobrej
viere, že vláda
včas a v plnej miere vykryje ich výdavky
spojené
s už uvedenou návštevou.
Tak trochu chápem, že peniaze stále
chýbajú, ale keď sa
chce,
vedia sa nájsť. Peniaze sa našli na
sťahovanie ústre-
dia
Slovenskej pošty do Banskej Bystrice, našli sa na sťaho-
vanie
Úradu priemyselného vlastníctva do toho
istého mesta,
našli sa peniaze
na sťahovanie ministerstva
dopravy, pôšt
a
telekomunikácii, aj na jeho nákladnú interiérovú úpravu
nových priestorov, ktorá išla do ťažkých
miliónov korún.
Tento
postoj vlády k uvedenej otázke je prinajmenšom nevhod-
ný
a je veľkou, navyše zbytočnou škvrnou na návšteve Svätého
otca
na Slovensku.
Dovoľte
mi teda opýtať sa vás, ministerský predseda
vlády Slovenskej republiky pán
Vladimír Mečiar, kedy. Je
február
1996, o niekoľko dní to bude 8 mesiacov. Ja však ve-
rím,
že to 8 mesiacov nebude. Ak by to tak malo byť, nemusí-
te
mi odpovedať písomne, ale verím, že
vaša odpoveď písomná
nebude.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážené pani ministerky,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
pán predsedajúci,
chcel by som interpelovať pána ministra dopravy a spo-
jov
a pána predsedu vlády.
V priebehu decembra 1995 a januára 1996 dostali všetky
súkromné
rozhlasové stanice od Slovenských
telekomunikácií,
štátneho
podniku, list rovnakého znenia,
podpísaný riadite-
ľom
OZ Rádiokomunikácií inžinierom Gabrielom Szántom vo veci
zmeny
taríf výkonov rádiokomunikácií od 1. 1.
1996. V tomto
liste sa uvádza
- citujem: "Výmerom
Ministerstva financií
Slovenskej
republiky bola schválená nová tarifa
výkonov rá-
diokomunikácií
číslo 010/1995 vstupujúca do platnosti
od 1.
1.
1996 pre odberateľov našich služieb.
Nová tarifa zohľad-
ňuje
zvýšenie nákladov na prevádzku a údržbu rádiokomunikač-
ných
zariadení za obdobie 1990 až 1995, koeficient nárastu
2,29.
Z výmeru vyplýva úprava cien poskytovaných služieb pre
našich
odberateľov, čo si Vám touto cestou
dovoľujeme ozná-
miť.
Vzhľadom na časovú tieseň v tomto roku predpokladáme
uzatvorenie
novej zmluvy, resp. dodatku pre rok 1996 s novou
cenou
v priebehu mesiaca január 1996. V priebehu januára ob-
držíte
spolu s pozvaním návrh zmluvy resp. dodatku na jej
prerokovanie
a podpísanie." Toľko citát.
Niektoré
stanice už dostali
aj nový návrh dohody,
v
ktorom je predložený návrh na zvýšenie ceny až o 130 %. Zo
dňa
na deň. Pritom Slovenské
telekomunikácie žiadali podpí-
sať
dodatok k zmluve, pretože pôvodne podpísané zmluvy so
starými
cenami sú platné na celý nasledujúci kalendárny rok,
ak neboli vypovedané k 31. 12.
predchádzajúceho roku, čo
Slovenské
telekomunikácie neurobili. Prostredníctvom Sloven-
ských
telekomunikácií vysielajú v
súčasnej dobe tejto súk-
romné rozhlasové stanice: FUN Bratislava, DCA Dubnica nad
Váhom,
N-rádio v Nitre, Rádio Nitra, Rebeka Martin a Twist
Bratislava.
Zhodou okolností ide o najpočúvanejšie
rádiá na
Slovensku,
pričom FUN a Twist vzhľadom na výkon a
koordiná-
ciu frekvencií nemajú v súčasnosti inú
technickú možnosť,
ako
používať služby Slovenských
telekomunikácií, ergo sú od
nich
plne závislé. Zvyšné súkromné rozhlasové stanice, ktoré
majú
lokálny charakter, vysielajú pomocou vlastných vysiela-
čov,
nakoľko ich výkon a technické podmienky im to umožňujú.
Podľa
mojich informácií zriaďovacia cena FN vysielača sa po-
hybuje
od cca 500 tis. Sk do 1 mil. Sk podľa
druhu a výkonu
vysielača, vrátane cla
a dane z pridanej hodnoty, pričom
ročná
spotreba elektrickej energie je až za 120 tis. Sk. Keď
spočítame
maximálne sumy, dostaneme číslo 1 650
tis. Sk, čo
je
cena priamych nákladov vrátane
jednorazovej vstupnej in-
vestície
zriaďovacej ceny za vysielač plus clo a
daň z pri-
danej
hodnoty. V súčasnosti platia súkromné
rozhlasové sta-
nice
za použitie jedného vysielača podľa
výkonu od 700 tis.
Sk
do 1 800 tis. Sk ročne.
Z
uvedeného vyplýva, že už dnes súkromné rozhlasové
stanice,
ktoré platia poplatky Slovenským
telekomunikáciám,
vysoko
preplácajú služby, ktoré im Slovenské telekomunikácie
poskytujú,
využívajúc svoje monopolné
postavenie na trhu,
pričom
v mnohých prípadoch Slovenské
telekomunikácie využí-
vajú vysielacie
zariadenia, ktoré sú
morálne zastarané
a
dávno odpísané. Výsledok je, že
Slovenské telekomunikácie
v
prípade poskytovania služieb pre
súkromné rozhlasové sta-
nice
boli a sú vysoko ziskové i do ohláseného zvýšenia cien,
a
preto vzniká podozrenie, či zmluvy,
ktoré Slovenské tele-
komunikácie
predkladajú všetkým súkromným
staniciam, nie sú
iba
diktátom monopolistu. Obsahujú totiž
len povinnosti od-
berateľa,
tie sú veľmi striktné a prísne, presne
však nede-
finujú povinnosti dodávateľa, a Slovenské
telekomunikácie
neboli
ochotné o podmienkach zmlúv rokovať ani s jednotlivý-
mi
rádiami, ani s Asociáciou nezávislých rozhlasových staníc
Slovenska,
ktorá reprezentuje súkromné vysielanie na Sloven-
sku.
Súkromné stanice sú takto nekompromisne
tlačené k pod-
pisu
diktovanej zmluvy v duchu pravidla "ber alebo choď".
Dámy a páni, duálne
systémy v rozhlasovom a televíznom
vysielaní,
to je jedna zo záruk nezávislého informovania ve-
rejnosti,
je to jeden z garantov demokracie v médiách. Exis-
tencia
duálneho systému je jednou z podmienok pre vstup Slo-
venskej
republiky do európskych štruktúr. Keď
Slovenská re-
publika navonok
opakovane proklamuje existenciu duálneho
systému
na Slovensku, mali by všetky štátne
orgány vytvárať
pre
súkromné stanice, ktoré sú jeho
garantom, také podmien-
ky, aby sa
medzi nimi a
verejnoprávnymi prevádzkovateľmi
vytvorila určitá rovnováha, namiesto toho, aby
bola táto
rovnováha
narušovaná. Pri zmenách podmienok na
prevádzkova-
nie
rozhlasových staníc by sa malo súkromné
vysielanie skôr
zvýhodniť,
nakoľko predsa len ide o službu verejnosti, ktorá
zo
strany štátu nie je nijako dotovaná. I keď sa na prvý
pohľad
zdá, že nové ceny sa v globále týkajú
aj Slovenského
rozhlasu,
v podstate neovplyvnia jeho
hospodárenie, pretože
toto
zvýšenie ceny sa zohľadňuje už v jeho novom rozpočte na
rok
1996, a teda o túto sumu dostal Slovenský rozhlas zvýše-
né dotácie od
štátu. Proti tomu,
samozrejme, nenamietam,
pretože aj
verejnoprávny rozhlas má svoje nezastupiteľné
funkcie.
Pripravované zvýšenie cien
súkromné vysielanie na
Slovensku
takto môže existenčne ohroziť. Ak sa tomuto proce-
su
nezabráni, môže to viesť k skorej
ekonomickej smrti súk-
romných
staníc.
Cieľom tejto interpelácie je snaha
dosiahnuť, aby vláda
Slovenskej
republiky a ministerstvo dopravy a spojov primali
Slovenské
telekomunikácie, š. p., aby za služby
poskytované
súkromnými
rozhlasovými stanicami účtovali ceny s primeraným
ziskom,
ktoré budú rešpektovať zákon o cenách a protimono-
polný
zákon. Takisto je potrebné, aby zmluvy presne špecifi-
kovali
ceny jednotlivých služieb, aby prevádzkovatelia pres-
ne
vedeli, za aké výkony platia, a aby v
prípade nedodržia-
vania zmluvných podmienok zo strany
dodávateľov bol tento
právne
postihnuteľný.
Zároveň by som chcel využiť túto
príležitosť a opýtať
sa
pána predsedu parlamentu, prečo ešte stále nebol zaradený
na
program schôdze Národnej rady
Slovenskej republiky návrh
nového
rokovacieho poriadku. Tento návrh bol pripravený ešte
pred
voľbami a predkladal sa prvýkrát, ak ma
pamäť neklame,
v
auguste 1994. Hovorím to preto, že často aj počas volebnej
kampane,
aj po nej som bol terčom všelijakých invektív, že
som
sa ako podpredseda parlamentu
zodpovedný za parlamentnú
legislatívu
nedostatočne zasadil, aby tento
rokovací poria-
dok
bol pripravený. Od volieb uplynulo
pomaly poldruha roka
a
aj dnes sme sa presvedčili, že nový rokovací poriadok je
pre tento parlament mimoriadne dôležitý, aby
nedochádzalo
k
takým nedôstojným situáciám, akých sme boli svedkami dnes.
A tretia poznámka: Pozorne som si vypočul to, čo pove-
dala
pani poslankyňa Kolesárová. Aj ja sa
prihováram za to,
aby bolo čo
najviac výskumov verejnej
mienky, ktoré nás,
poslancov,
ale aj verejnosť budú informovať o rôznych strán-
kach
politického, hospodárskeho, sociálneho
života v našej
vlasti,
aby sme mali možnosť informácie porovnávať. Preto by
bolo
dobré, keby sme možno aj tu na parlamentnej pôde zváži-
li,
či by nezávislá výskumná agentúra, ktorú pani poslankyňa
odporúčala,
nemala pôsobiť pri parlamente, a nie
pri vláde,
ako
je to doteraz, aby teda tím, ktorý robí výskumy verejnej
mienky pri vláde,
bol podriadený parlamentu a aby slúžil
nám,
poslancom, a cez nás aj celej verejnosti.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Weissovi. Pán
predseda chce od-
povedať. Chcem mu
len povedať, že už sa nespoliehajme na
žiadne
výskumy, Združenie robotníkov Slovenska
si samo robí
svoj
prieskum a výskum.
Nech sa páči, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tak ako som odpovedal pánu poslancovi
Brockovi, tak od-
poviem
hneď aj pánu poslancovi Weissovi. Myslím si, že na
tom
je dosť pravdy, i keď pán poslanec Weiss
bol podpredse-
dom, že sa
rokovací poriadok nepohol vôbec. Nakoniec sa
prihlásili
dobrovoľne sami traja páni
poslanci, čo pán po-
slanec
určite dobre vie - jeden z ich klubu, dvaja z nášho
klubu
- a vypracovali novelu rokovacieho poriadku.
Pán poslanec, ak vás váš
predseda klubu, ktorý sa zú-
častňuje
na politickom grémiu, informuje, alebo neinformuje,
ja
za to nemôžem. Na grémiu sa to povedalo.
A po tretie - je dohoda s predkladateľmi
návrhu rokova-
cieho
poriadku, ktorí ma požiadali, aby som im vybavil cestu
do
Prahy, že chcú konzultovať s pražskými poslancami o roko-
vacom
poriadku, ktorý Praha má už skoro pol
roka, a chcú sa
spýtať
na niektoré negatíva alebo pozitíva, ktoré by do neho
zapracovali.
To je posledné rozhodnutie predkladateľov roko-
vacieho
poriadku. Takže spýtajte sa pána poslanca Ftáčnika
a
pána predsedu vášho klubu, povedia vám aj detaily. Rokova-
cí
poriadok je, tento mesiac sa majú
zúčastniť na konzultá-
ciách
s pražskými poslancami.
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Ďakujem predsedovi Národnej rady. Ako ďalší je pán po-
slanec
Juriš a pripraví sa pán poslanec Langoš.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani ministerky a pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení hostia,
budem mať krátky vstup, nie ako niektorí, vážim si váš
čas.
Všetky politické subjekty, ktoré sa uchádzajú o zvole-
nie
do parlamentu, proklamujú, že ich záujmom je človek, ob-
čan
a jeho blaho. Životnú úroveň mnohých
hodnotia len podľa
množstva
materiálnych statkov, no akosi sa zabúda, že človek
môže
byť šťastný a spokojný, keď mu nechýba
zdravie. Veď čo
si
prajeme do nového roku alebo k
narodeninám? Najčastejšie
znejú vinše:
veľa zdravia, šťastia, spokojnosť, úspechov
v
práci atď. V poslednom čase sa nejak
derú dopredu aj pe-
niaze. No vláda
akosi zdraviu občanov neprikladá
náležitú
pozornosť.
Nemáme dostatok finančných prostriedkov v kapito-
le
štátneho rozpočtu na zdravotníctvo a vieme, že zdravý ob-
čan nepotrebuje navštevovať zdravotnícke zariadenia, nevy-
meškáva
z práce a je pracovne výkonný. Málo pozornosti venu-
jeme
zdravému životnému prostrediu. V celých oblastiach Slo-
venska
máme zdevastované životné prostredie, následne vysokú
chorobnosť
a znížený priemerný vek obyvateľstva.
Jednou z takých postihnutých oblastí je i Žiarska kot-
lina,
inak prekrásna časť Slovenska. Z dôvodu
vysokej škod-
livosti
zastaranej výroby hliníka sa rozhodlo o vybudovaní
novej
prevádzky. Postupne od júna do decembra 1995 sa dávali
jednotlivé časti do
prevádzky. Nový závod vraj až o 90 %
znižuje
emisie, ale tiež to nie je úplne neškodná prevádzka.
Po
dobudovaní nového závodu som očakával, že z dôvodu zacho-
vania
zdravého životného prostredia, ktoré je
tam i tak už
zaťažené,
bude škodlivá prevádzka automaticky uzatvorená. No
nestalo
sa tak.
Podobným prípadom poškodzovania kvality životného pro-
stredia je výroba
viskózového hodvábu v podniku
Istrochem
v
Bratislave. Už dávno bolo
rozhodnuté najvyššími orgánmi,
že
táto výroba bude ukončená, a niekto
tento neúnosný stav
neustále
predlžuje. Či nám nezáleží na tom,
ako žijú ľudia
v
okolí tých závodov? V Bratislave konkrétne najmä na Trnáv-
ke či v
Krasňanoch. Preto sa pýtam pána ministra Duckého
a
ministra životného prostredia pána
Zlochu, dokedy takýto
stav
bude trvať v Žiari nad Hronom a v Bratislave.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu poslancovi. Nech
sa páči, pán Langoš.
Pripraví
sa pán poslanec Bárdos.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
členovia vlády,
mám niekoľko otázok. Pýtam sa pána
predsedu vlády či
štát
nesie záruky za vklady občanov v štyroch najväčších pe-
ňažných
ústavoch: Slovenskej sporiteľni, Slovenskej poisťov-
ni,
vo Všeobecnej úverovej banke a v
Investičnej a rozvojo-
vej
banke. Žiadam verejne jednoduchú odpoveď: áno alebo nie.
Ďalej
sa pýtam pána predsedu vlády, aké predstavy má
vláda
pre ochranu vkladov občanov v ostatných komerčných pe-
ňažných
ústavoch. V týchto štyroch veľkých peňažných ústa-
voch
majú občania 80 % svojich vkladov.
Po druhé: Podľa nám dostupných informácií v súčasnosti
prebiehajú rokovania
medzi Spolkovou republikou
Nemecko
a
Slovenskou republikou o splatení
slovenskej čiastky dlhu
bývalej
Československej socialistickej
republiky voči býva-
lej
Nemeckej demokratickej republike.
Čiastka, o ktorej sa
hovorí,
je 196,6 miliónov nemeckých mariek,
skoro 4 mld ko-
rún.
Táto suma však môže byť aj vyššia. Táto suma by mala
byť
splatená v polročných splátkach v
priebehu troch rokov,
t.
j. do konca roku 1999. Splatenie tohto dlhu bude predsta-
vovať
veľkú ekonomickú záťaž. Je vhodné a žiaduce pokúsiť sa
rokovať
so Spolkovou republikou Nemecko o možnosti umŕtvenia
časti,
najlepšie celého tohto dlhu, prostredníctvom mecha-
nizmu
známeho ako depth for national fund.
Tento mechanizmus bol úspešne realizovaný na odpísanie
zahraničných
dlhov mnohých krajín, vrátane susedného Poľska,
výmenou
za investície dlžníckej krajiny do ochrany prírody
a
životného prostredia. V prípade Poľska bola napríklad časť
dlhu
odpísaná zo štátneho dlhu Poľska výmenou za vloženie
primeraných alebo
vyšších prostriedkov do štátneho fondu
a
vojvodských fondov na ochranu
životného prostredia. Pro-
striedky fondov boli
potom použité na realizáciu veľkého
množstva
ekologických investícií a projektov. Ide v podstate
o
možnosť akéhosi Marschallovho plánu na obnovenie alebo
zlepšenie
životného prostredia devastovanej strednej Európy.
Zdroje štátneho rozpočtu určené na ekologické investí-
cie
sú v Slovenskej republike čoraz
nedostatočnejšie a eko-
logická
obnova krajiny sa dostala na vedľajšiu koľaj a medzi
posledné na
zozname priorít slovenských
vlád. Konverzia
štátneho
dlhu Nemecka v prospech ekologických
investícií by
preto
mohla zohrať významnú akceleračnú úlohu
pri ekologic-
kej
rekonštrukcii strednej Európy, ako som
už povedal, pri-
rovnateľnej
k Marschallovmu plánu. Preto sa pýtam predsedu
vlády,
či vláda pozná túto možnosť a či vláda
v rokovaniach
s
nemeckou stranou túto možnosť využije.
Po tretie: V parlamente na našich laviciach sa objavil
návrh
zákona na zriadenie Vysokej školy výrobno-technologic-
kej
v Prešove. Chcem položiť pani ministerke školstva nie-
koľko
otázok: Aká je koncepcia ministerstva
školstva z hľa-
diska
diverzifikácie vysokoškolského štúdia v Slovenskej re-
publike
v zmysle odporúčaní expertov OECD? Kedy ministerstvo
túto
koncepciu spracovalo? Ako
ministerstvo zhodnotilo ne-
úspešný
pokus o takúto diverzifikáciu, keď zanikli Fakulta
odborných
štúdií Slovenskej technickej
univerzity v Trnave
a
Fakulta odborných štúdií
Technickej univerzity v Koši-
ciach?
Aká je
koncepcia Ministerstva školstva
Slovenskej re-
publiky z
hľadiska regionalizácie vysokoškolského štúdia
v
Slovenskej republike? Kedy
ministerstvo túto koncepciu
spracovalo?
Je navrhované zriadenie Vysokej školy výrobno-
technologickej
v Prešove v súlade s touto koncepciou? Aké
nové
vysoké školy ministerstvo navrhne v nasledujúcich ro-
koch zriadiť, zriadenie akých bude podporovať?
V ktorých
mestách,
podľa akých kritérií? Zriadenie a činnosť akých fa-
kúlt
a študijných odborov bude ministerstvo
podporovať úče-
lovo
pridelenými prostriedkami? Podľa akej koncepcie? Kde sa
možno
zoznámiť s touto koncepciou a s kritériami na prideľo-
vanie
takýchto prostriedkov?
Je pravda, že ninisterstvo školstva pre navrhovanú Vy-
sokú
školu výborno-technologickú v Prešove záväzne prisľúbi-
lo prideliť pri zriadení odboru odevná
technológia mzdové
prostriedky
pre 8 pracovníkov? Budú tieto prostriedky účelo-
vo pridelenými
prostriedkami? Akým spôsobom ministerstvo
školstva
bude garantovať, že zahraničný subjekt,
teda Tech-
nická univerzita Liberec v Českej republike,
splní svoje
prísľuby
pri realizácii tohto odboru? Keďže
navrhovaný ter-
mín
zriadenia tohto odboru je I. polrok 1996, vykonalo mi-
nisterstvo
školstva príslušné kroky, aby bol tento prísľub
zahraničného
subjektu preň záväzný? Kedy takéto
kroky vyko-
nalo
a aké?
A pri tejto príležitosti zneužijem ešte minútu a chcem
navrhnúť
predkladateľom a navrhovateľom zákona, aby ho dopl-
nili
o materiály charakterizujúce odbornú, vedeckú a pedago-
gickú
prax profesorov a docentov navrhovanej vysokej školy
s
tým, aby sa dokladovala ich
publikačná činnosť a citačný
index,
tak ako to požaduje ministerstvo školstva vo svojom
prípise
číslo 6091 z roku 1995-163-Up zo dňa 14. novembra
1995
od tých, ktorí sa uchádzajú o udelenie vedeckej hod-
nosti
doktora vied. Táto žiadosť je legitímna, lebo v prípa-
de
udelenia hodnosti nekvalitným
uchádzačom sa síce znižuje
jej
vážnosť, ale nie sú tým poškodení
bezprostredne iní ob-
čania.
Treba preukázať, že v prípade navrhovanej novej vyso-
kej
školy je kvalita jej učiteľov taká, že
nebudú nekvalit-
nou
výučbou poškodení poslucháči tejto školy.
Žiadam ďalej, aby navrhovatelia preukázali, že tvrde-
nia
o pomoci pri zriadení odboru odevná technológia zo stra-
ny
zahraničnej vysokej školy, teda Technickej univerzity Li-
berec,
sú zabezpečené príslušnými dohodami,
ktoré zabránia,
aby
zahraničný partner od tohto prísľubu
jednostranne a bez
následkov
z akýchkoľvek dôvodov odstúpil.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán minister.
Minister životného
prostredia SR J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
otázky, ktoré kládol pán poslanec Langoš,
sa síce netý-
kali
mňa, ale týkali sa životného prostredia a ja si dovolím
na
túto časť odpovedať.
Ja som si tiež neraz kládol otázku, či by
nebolo vhodné
dostať
sa k nejakým peniazom zo zahraničia,
napríklad takým
spôsobom,
ako to majú Poliaci alebo niektoré iné krajiny, že
vlastne
krajiny, u ktorých sú zadlžené, urobia s nimi výhod-
né
dohody, že im odpustia časť dlhu, ale musia - taká je
podmienka
- z rozpočtu republiky dávať na nejaký obratový
fond.
Nakoniec som prišiel k záveru, chvalabohu, že my nie
sme
takí zadlžení, alebo neboli sme nikdy
takí zadĺžení ako
Poľsko.
Oni by svoje dlhy nikdy neboli splnili, tak je to
vlastne
pomoc, ktorá možnože sa dáva v
najvyššej núdzi, ale
my
sme v nej, chvalabohu, neboli.
Máme
rozpracované podmienky na
vytvorenie obratového
fondu.
Uvažujeme s úverom zo zahraničia, s príspevkom z Fon-
du národného majetku, prípadne s príspevkami od
podnikov,
ktoré
majú dobré ekonomické výsledky a budú
ochotné do toh-
to
fondu nejaké prostriedky vložiť. Máme
veľmi dobrú spolu-
prácu
s rezortom životného prostredia v Poľsku. Môžem vás
ubezpečiť,
že to vôbec nie je riešením a skôr im
to prináša
viac
problémov ako nám.
Nesúhlasím s tvrdením pána poslanca, že
u nás sa dáva
málo
na ochranu životného prostredia, resp. na zlepšovanie
podmienok.
Môžem vás ubezpečiť, že sme v podstate od začiat-
ku,
tak ako bol vytvorený rezort, či už slovenská komisia,
alebo ministerstvo životného prostredia, prijali filozofiu
v
životnom prostredí, ktorá je bežná v
západných krajinách.
Teda
znečisťovateľ platí a znečisťovateľ je
povinný odstrá-
niť
zdroje znečistenia. Toto nám práve prináša veľmi dobré
výsledky
a pritom som si vedomý toho, že nemáme dosť finanč-
ných prostriedkov, alebo nedostávame dosť finančných pro-
striedkov,
aby sme mohli všetky problémy riešiť. Už som tu
hovoril
niektoré čísla, ale dovolím si ich
zopakovať. Stále
o
nich hovoríme. Sú to údaje z monitoringu,
máte možnosť sa
o
nich presvedčiť. V pomere k roku 1989 v
roku 1994 sa zní-
žili
emisie prachu o 73,6 %, emisie síry o 58,6 %, emisie
oxidov
dusíka o 23,7 % a emisie CO o 23,6 %.
Teda to jedno-
značne
svedčí o tom, že sa tu niečo v životnom prostredí ro-
bí.
Mnohí môžete povedať, že je to v
dôsledku poklesu výro-
by.
Nie je to pravda.
Máme podrobnú analýzu, v súvislosti s
prípravou na kon-
ferenciu
ministrov životného prostredia sme si
urobili roz-
bor
u 50 najväčších znečisťovateľov a môžem vás
ubezpečiť
o
tom, že skoro všetci znížili, alebo výrazne znížili emisie
týchto
štyroch hlavných zložiek. Súvisí to s tým, koľko sa
u
nás dáva celkove na ochranu a zlepšenie životného prostre-
dia.
Nemám napríklad presné číslo, koľko stálo
Slovnaft za-
vedenie
výroby bezolovnatého benzínu. Bola to obrovská in-
vestícia,
ale vďaka tomu sa od 1. 1. 1995 na Slovensku vyrá-
ba
len bezolovnatý benzín a to znamená, že
z našich áut sa
do
ovzdušia ročne dostane o 96 ton olova
menej. To je celá
tretina,
ktorá sa u nás dostáva do ovzdušia z
priemyslových
prevádzok
a pod. Pokiaľ by sme zobrali Žiar nad
Hronom, tam
investovali
okolo 150 miliónov dolárov. To sú celkom pekné
peniaze.
Zmenili úplne technológiu. Skutočne, to
má pán po-
slanec
pravdu, že sa výrazne znížili emisie všetkých škodli-
vín,
ale čo je veľmi dôležité, prakticky sa
odstránili emi-
sie
dechtu a emisie oxidu fluóru. To
sú práve tie dva naj-
nepríjemnejšie,
ktoré vlastne mohli vyvolávať vznik novotva-
rov.
V celulózke v Ružomberku pri bielení
celulózy zmenili
technológiu.
Používajú nie chlór, ale kyslík. Dnes
skutočne
máme
doklady o tom, že pod vyústením
odpadových vôd z tohto
závodu
sa už nachádzajú ryby.
Takýchto závodov je veľa. Medzi našich najväčších zne-
čisťovateľov
patria dve tepelné elektrárne Nováky a
Vojany,
samozrejme,
VSŽ Košice a Slovnaft. V Novákoch len
odsírova-
cia
jednotka stála viac ako miliardu korún.
Teraz sa prebu-
dováva
technológia na fluidné spaľovanie. To isté sa robí vo
Vojanoch.
Samozrejme, že nie sú
to bezprostredne peniaze,
ktoré
by boli vyčleňované z rozpočtu republiky, ale sú to
prostriedky,
ktoré sa dávajú na ochranu životného prostre-
dia.
Toto je oveľa prijateľnejšia situácia, ako je napríklad
v
Poľskej republike, kde fabriky dávajú menej na ochranu ži-
votného
prostredia a snažia sa to riešiť obratovým fondom,
ale
ani zďaleka sa im nedarí tak, ako sa darí nám.
Môžem vás zase ubezpečiť o tom, že
najdôležitejšia je
tu
legislatíva, ktorú už máme skutočne na dobrej úrovni. Na-
ši
legislatívci ma ubezpečujú, že asi 80 % našej legislatívy
je
kompatibilná s legislatívou v krajinách Európskej únie.
Už
vyše roka používame hodnotenie vplyvov činností na život-
né prostredie, pripravujeme zákon spolu
so zdravotníctvom
a
hospodárstvom o chemických látkach a
prípravkoch, zákon
o
ekologickom audite a
podobne. Teda práve
legislatíva
a
zodpovednosť ľudí sa u nás výrazne zmenili, a to sa už po-
tom
výrazne prejavuje aj na zlepšení životného prostredia.
A nemôžem si odpustiť ešte jednu informáciu, to je to-
tiž
taký paradox. Všeobecne sa tvrdilo, že zlý stav životné-
ho
prostredia je v podstate jediným dôvodom zlého zdravotné-
ho stavu, vysokej chorobnosti a vysokej
úmrtnosti. Poviem
vám
niekoľko čísel. Najvyšší priemerný vek na Slovensku je
v
Prievidzi, Košiciach a Bratislave, teda v troch regiónoch,
ktoré sú
zaradené medzi tie
najznečistenejšie. Najnižší
priemerný
vek mužov a žien je v južných okresoch
Slovenska.
Tam
v podstate nejakého výraznejšieho znečisťovateľa nemáme.
Je
to skutočne paradox, ktorý si všímajú naši lekári a aj
náš
rezort mu bude venovať patričnú pozornosť. Podľa môjho
názoru
oveľa väčšou príčinou zlého zdravotného
stavu a níz-
keho veku dožitia je zlý životný štýl. Ten pravdepodobne
u
nás zaváži najviac, či je to už vysoká
spotreba alkoholu,
či
je to niekoľko zamestnaní alebo nedoprianie si oddychu,
stresové
situácie, ktoré si vyrábame, a nie je to len po ro-
ku
1989, to bolo aj predtým, a potom
to, že naši ľudia od-
dychovali
alebo dovolenkovali buď na chalupe alebo pri stav-
be
domov.
Ja by som chcel pána poslanca ubezpečiť, že náš rezort
robí
dosť pre to, a myslím si, že aj výsledky sú za nami, že
stav
životného prostredia na Slovensku sa výrazne zlepšil.
Konštatuje
sa to už vo všetkých našich odborných
prácach,
monitoringu,
ale tieto naše konštatovania už sú
akceptované
aj
odbornými kruhmi v zahraničí.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu ministrovi za stručnú
odpoveď. Dúfam, že
pán
poslanec Langoš je spokojný, a keď
nie, nech sa hlási.
Vidím,
že nie je spokojný.
Chcem tiež povedať, že spomenuli ste predsedu vlády vo
vašom
vystúpení asi trikrát alebo
štyrikrát, ale ani raz
ste
nepovedali Slovenskej republiky. Teraz mám rozumieť Slo-
venskej
či Českej republiky, aby ste povedali - Klausa alebo
Mečiara?
(Šum v sále.)
No tak, vy to tiež tak robíte. Nie Klausa, nášho. Dob-
re,
ďakujem.
Nech sa páči, zapojte pána poslanca
Langoša.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne. Vážený pán minister,
ďakujem za vyčerpá-
vajúcu
odpoveď. Nie vo všetkom ste ma
presvedčili, ale sku-
točne
tie parametre sa zlepšujú. To je len na okraj, nechcem
diskutovať.
Stále na Slovensku nie je povinnosť
monitorovať
imisie
priamo u znečisťovateľa. Nie je to ešte dôsledné.
Ale
moja otázka bola na predsedu vlády, ktorý nesie
zodpovednosť
za vládu, ktorý nesie zodpovednosť za rokovanie
so
Spolkovou republikou Nemecko a za
rozhodnutie vlády. Ale
i
tak ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem pekne za slovo. Nechcem predlžovať, pretože aj
ja
poctivo čakám a som posledný na interpelácie.
Len jedným
slovom ku
kolegovi Jurišovi a
vystúpeniu pána ministra:
V
Žiari nad Hronom bol presne
stanovený harmonogram na od-
stavovanie
starej prevádzky, odstavuje sa a do konca marca
je
stará výroba odstavená. Nová modernizácia mala skutočne
veľmi
pozitívny vplyv na životné prostredie.
Pán podpredseda Ľupták, v zmysle vašej logiky, ako ste
upozornili
pána kolegu Langoša, aj vy, keď budete hovoriť
v
budúcnosti za robotníkov, vždy povedzte za robotníkov Slo-
venskej
republiky, lebo nie je jasné, či
nehovoríte náhodou
za
robotníkov Českej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Ale vy sa vždy chytáte bĺch, Ja nie. Pán Bár-
dos.
Nech sa páči. Nie je prítomný? Nech sa páči, pán posla-
nec
Miklušičák. Nie je tu. Pán poslanec
Segedi. (Hlas v sá-
le,
že Szigeti.) Ja som Slovák, nie Maďar. (Prejav nesúhlasu
v
sále s poznámkou, aby podpredseda svojimi poznámkami nede-
honestoval
parlament.)
Ale no,
ďakujem. Nerozčuľujte sa. (Hlas v sále: Hanbím
sa.)
Ale nehanbite sa, buďte pokojný, len buďte pokojný. Eš-
te
aj hrešíte, ste kresťan, nemôžete hrešiť.
Nech sa páči, pani poslankyňa
Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
milí zvyšní kolegovia a kolegyne,
mám tri
krátke interpelácie. Prvou je
interpelácia na
pani
ministerku Oľgu Keltošovú,
ministerku práce a sociál-
nych
vecí, a zároveň aj na ministra zdravotníctva pána Ľubo-
míra
Javorského vo veci Okresnej posudkovej
komisie Sociál-
nej
poisťovne v okrese Prešov, v ktorej
kompetencii je roz-
hodovať
o udeľovaní invalidných dôchodkov.
Dostala som list s dátumom 23. 1.
1996 od invalidných
dôchodcov
z Prešova. Dovoľte mi, aby som z neho aspoň nie-
ktoré
časti prečítala:
"Časť invalidných dôchodcov poberajúcich úplný i čias-
točný invalidný dôchodok dostalo pred Vianocami
darček od
Sociálnej poisťovne v podobe zníženia dôchodku na polovicu
alebo úplného
odňatia dôchodku. Sociálna poisťovňa takto
pripravila
týmto postihnutým ľuďom "príjemné" Vianoce. V ok-
rese
Prešov, ale aj v iných okresoch Východoslovenského kra-
ja
začal v mesiaci december 1995 a pokračuje aj v novom roku
doslova hon na
invalidných dôchodcov. Členovia
lekárskych
posudkových
komisií kontrolujú obvodných i odborných leká-
rov, ich
posudky, ošetrovanie a vyšetrovanie invalidných
dôchodcov.
Neprekáža im, že napríklad invalidný dôchodca bol
uznaný
krajskou posudkovou komisiou, ale jedine ony - okres-
né
posudkové komisie - rozhodujú o invalidných dôchodcoch."
Ďalej sa opisuje konanie okresných posudkových komisií
veľmi
podrobne a upozorňuje sa na to, že
odoberajú sa inva-
lidné
dôchodky bez toho, aby bolo urobené riadne rozhodnu-
tie.
Na základe toho sa postihnutí nemôžu odvolať, nemôžu sa
prihlásiť
na úrade práce, nemôžu sa uchádzať o podporu na
sociálnom
odbore mestského úradu, nemôžu sa
dovolať pravdy.
Upozorňuje
sa i na to, že takáto atmosféra vytvára napätie
medzi
lekármi nemocníc a obvodov po návštevách v Sociálnej
poisťovni,
že narastá napätie i medzi pacientmi a lekármi.
K
tomuto listu bol pripojený výstrižok z Prešovského
večerníka
z toho istého dňa, to znamená z 23.
januára tohto
roku. V ňom
sa okrem iného uvádza jeden príklad takýmto
spôsobom
postihnutej občianky. Autorka tohto
príspevku opi-
suje
príbeh ženy, ktorá po rozvode s mužom
alkoholikom sama
vychováva
3 deti až do chvíle, kým takmer podľahla dlhotrva-
júcej
vážnej chorobe. Po opakovaných hospitalizáciách, dlho-
dobých práceneschopnostiach bol
jej v roku 1992 priznaný
plný
invalidný dôchodok. Každoročne
bola predvolávaná pred
posudkovú
komisiu, ktorá opätovne konštatovala, že jej zdra-
votný
stav je veľmi nepriaznivý. V júni 1995
bola v kritic-
kom
stave hospitalizovaná, ale v auguste
1995 jej posudko-
vá
komisia bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia odňala plný
invalidný
dôchodok. Priamo ako ignorantstvo posudkovej komi-
sie vyznieva nerešpektovanie vyjadrení odborných lekárov,
ktorí potvrdili, že stav pacientky je
vážny, prognóza je
nepriaznivá,
nakoľko choroba progreduje klinicky aj
bioche-
micky
a jej aktivita je počas roka vysoká.
Napriek všetkému
bol
aj v tomto prípade odňatý plný a
priznaný iba čiastočný
invalidný
dôchodok, čo je pre osamelú matku a
živiteľku ro-
diny
skutočný šok.
Autorka
tohto príspevku píše:
"Uverila som tvrdeniu
chorej
ženy, že jedine myšlienka na rodinu zabránila jej vy-
konať
niečo neuvážené a tragické. Navyše, keď po prvý raz
v
živote odhodila svoju hrdosť a
so slzami v očiach pre-
sviedčala
lekárku, že je skutočne taká slabá, že nevládze
pracovať,
aj keby to bolo len na čiastočný úväzok. Veď aj
teraz
sa podrobuje ambulantnej infúznej
liečbe, ináč by sa
sotva
udržala na nohách. Veď pri tejto dlhotrvajúcej chorobe
schudla
tak, že váži už len 49 kg."
Dovoľte mi preto položiť niekoľko otázok
pani minister-
ke Keltošovej a pánu ministrovi
zdravotníctva Javorskému.
Občania
chodia pravidelne na kontrolu k
posudkovej komisii.
Prečo
sa od decembra 1995 začala kampaň odoberania dôchod-
kov?
Prečo Sociálna poisťovňa v Bratislave, ústredie, má po-
sudzovať
zdravotný stav pacientov?
Odvolávam sa tu na súčasný právny
stav, podľa ktorého
okresné
posudkové komisie môžu rozhodovať o priznaní inva-
lidného
dôchodku iba pri prechode z pracovnej neschopnosti
do invalidity. V ostatných prípadoch
vydávajú len posudky
o
aktuálnom zdravotnom stave a
rozhodnutia o priznaní prí-
padne odňatí dôchodku vydáva ústredie Sociálnej
poisťovne
v
Bratislave. Prečo Sociálna poisťovňa odobrala alebo zníži-
la dôchodky
invalidom o 50 % v
decembri minulého roku
a
k dnešnému dňu nevydala o tom
rozhodnutia? Je pravdou, že
lekári
posudkových komisií dostali mimoriadne odmeny za pod-
statné zníženie počtu invalidných dôchodcov bez
ohľadu na
ich
zdravotný stav?
Druhá interpelácia je na predsedu vlády Slovenskej re-
publiky
a dotýka sa použitia 25 mil. Sk na oslavy 3. výročia
Slovenskej
republiky. Keďže predpokladám, že boli financova-
né
z rezervy vlády, je to správne adresovaná
otázka na pána
predsedu
vlády. Prvá časť tejto interpelácie sa týka spôsobu
nakladania
so štátnymi zdrojmi. Prosím, aby vysvetlil, ako
je možné,
že štátne zdroje
boli rozdeľované na okresné
a
mestské výbory HZDS, ktoré s nimi ďalej nakladali. Dočkali
sme
sa znovu návratu do doby, keď štátne a stranícke peniaze
sa
dôsledne neoddeľovali, keď sa stranícke záujmy financova-
li
zo štátnych zdrojov?
Druhá
časť interpelácie sa
týka kľúča rozdeľovania
zdrojov
a zúčtovania využitia zdrojov. Okres Zvolen, ktorý
mám
okrem iného na starosti, dostal zo
štátnej kasy 100 ti-
síc
korún. Podľa počtu obyvateľov okres mal dostať 600 tisíc
korún.
Na mesto Zvolen pripadlo iba toľko, že
sa z neho fi-
nancovalo
150 fliaš šampanského a petardy na námestí,
ktoré
ohrozovali
bezpečnosť prizerajúcich sa. Žiadam preto vysvet-
liť,
akým kľúčom sa podelili zdroje na oslavy, ako sa využi-
li
a ako sa zabezpečila kontrola ich použitia.
Tretia časť tejto interpelácie sa dotýka spôsobu, akým
bola
vybratá agentúra DONAR, ktorá organizovala oslavy nové-
ho
roka a tretieho výročia vzniku
Slovenskej republiky. Akú
zásluhu
na jej výbere mal fakt, že pred voľbami jej zástupca
Fedor
Flašík pomáhal pri organizovaní predvolebnej kampane?
Tretia interpelácia je veľmi krátka, je určená minis-
trovi
pôdohospodárstva pánu Bacovi a je to interpelácia vo
veci
privatizácie Semenárskeho majetku
Osivár, štátny pod-
nik,
Holíč.
Poľnohospodársky podnik,
Semenársky majetok Osivár,
štátny
podnik, Holíč bol vyňatý uznesením vlády Slovenskej
republiky
číslo 863 zo dňa 17. 11. 1992 a
opätovným uznese-
ním
vlády Slovenskej republiky číslo 907 zo
dňa 30. 8. 1994
z
privatizácie. Napriek tomu dňa 3. 1. 1996 vedenie tohto
štátneho
podniku bolo vyzvané, aby sa dostavilo na Minister-
stvo
pôdohospodárstva Slovenskej republiky na odbor privati-
zácie. Tam mu
bolo oznámené, že do
15. 2. 1996, t. j.
v
priebehu šiestich týždňov musí vypracovať a doručiť priva-
tizačný projekt s
tým, že do konca mája, resp. júna bude
podnik
sprivatizovaný. Pritom neboli
informovaní o tom, že
uznesenia
vlády boli zrušené. Okrem iného neboli rešpektova-
né
ani snahy zamestnancov, ktorí prejavili záujem o dlhodobý
prenájom,
a bolo im odpovedané, že podnik nebude v súlade
s
uvedenými uzneseniami vlády
sprivatizovaný, a práve preto
sa
neráta ani s jeho dlhodobým prenájmom.
Chcem preto položiť tri krátke otázky: Či
uvedené uzne-
senia
vlády boli zrušené, prečo sa rozhodlo urýchlene priva-
tizovať Semenársky majetok Osivár, štátny podnik,
Holíč, do
mája,
respektíve júna tohto roku a kto bude
vlastniť budúcu
úrodu,
ktorá je založená, a úrodu z jarných plodín?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pani poslankyni. Nech sa páči, pán
poslanec
Szigeti.
Pripraví sa pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Szigeti:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
moja interpelácia je adresovaná pani ministerke škol-
stva Slovenskej republiky a týka
sa zápisu školopovinných
detí
do základnej školy.
Zápis školopovinných detí do prvého ročníka základnej
školy
je dôležitým momentom nielen v živote rodiny či dieťa-
ťa,
ale aj pre tú-ktorú základnú školu či školskú správu.
Každý rodič si zrejme zváži a prehodnotí toto rozhodnutie
a
vyberie pre svoje dieťa takú školu,
ktorá pre jeho rozvoj
osobnosti
najviac vyhovuje. Nikto nemá právo toto
rozhodnu-
tie
ovplyvniť a zmeniť. Žiaľ, existujú dôkazy, že mocenské
sily
už aj do tohto pre rodiča nedotknuteľného rozhodovacie-
ho
procesu zasahujú a snažia sa ovplyvniť rodičov pri výbere
školy.
Konkrétne mám na mysli list riaditeľa
Školskej správy
v
okrese Dunajská Streda pod číslom 13/1996 zo dňa 10. 1.
1996.
Riaditeľ školskej správy sa
obrátil s požiadavkou na
starostov obcí v
okrese, aby v termíne od 15. januára do
15.
februára 1996 v obecnom rozhlase viackrát vyhlásili pri-
ložený
oznam týkajúci sa nástupu detí do
prvého ročníka zá-
kladnej
školy. Dovoľte mi citovať z predmetného oznamu: "Na-
koľko
žijete v obci, kde toho času jediná
možnosť vzdeláva-
nia
sa vašich detí je na škole s vyučovacím jazykom maďar-
ským,
alebo nie je základná škola, školská správa na základe
vašich požiadaviek vytvorí podmienky na zriadenie triedy,
resp.
školy s vyučovacím jazykom slovenským." Koniec citátu.
Domnievam sa, že pán riaditeľ ako štátny
úradník minis-
terstva
školstva hrubo porušil základné
princípy demokracie
a
svojím nekompetentným činom prekročil právomoci riadite-
ľa
školskej správy. Pravdepodobne takýmto spôsobom chcel za-
bodovať
u svojich nadriadených a prispieť k splneniu vládne-
ho
programu a 19. bodu návrhu opatrení
vlády Slovenskej re-
publiky,
ktorý bol prijatý ako súčasť materiálu "Zhodnotenie
úrovne
osvojovania si slovenského jazyky
na školách na ná-
rodnostne
zmiešanom území", ak sa nemýlim, 14. novembra vla-
ňajšieho
roka. Oba tieto materiály hovoria o
tom, že všade,
kde
je to možné, treba zriadiť malotriedne základné školy
s
vyučovacím jazykom slovenským. A práve
v tom poslednom
slove
je môj kardinálny problém, čo ma pobúrilo a vyvolalo
vo
mne potrebu sa ozvať. Prečo len triedy a školy s vyučova-
cím
jazykom slovenským a triedy a školy s
iným ako vyučova-
cím
jazykom slovenským nie? A prečo nie?
Som za a vždy budem podporovať
založenie novej triedy
s
vyučovacím jazykom slovenským, ak je to potrebné, ak sú na
to
podmienky v obci a hlavne ak počet
školopovinných detí
to
požaduje. Ale prečo len triedy a školy s vyučovacím jazy-
kom
slovenským? Na Slovensku existujú aj
školy s vyučovacím
jazykom
ukrajinským, maďarským a nemeckým. Pre
tieto školy,
pre
školopovinné deti iných ako slovenskej národnosti máme
iný meter, iné
kritériá?
Myslím si, že v liste riaditeľa školskej
správy z okre-
su
Dunajská Streda sa odzrkadľujú
práve tie prvky vládneho
programu
a spomínaného opatrenia vlády, ktoré
hrubým spôso-
bom
diskriminujú určitú skupinu
občanov v uplatňovaní svo-
jich
ľudských práv, ktoré sú zakotvené aj v Ústave Sloven-
skej
republiky. Dovoľte mi citovať článok 12: "Ľudia sú slo-
bodní a rovní
v dôstojnosti i v právach. Základné práva
a
slobody sú zaručené na území Slovenskej
republiky všetkým
bez
ohľadu na pohlavie, rasu atď., bez ohľadu
na prísluš-
nosť
k národnosti alebo etnickej skupine." A teraz to najdô-
ležitejšie: "Nikoho nemožno z týchto
dôvodov poškodzovať,
zvýhodňovať
alebo znevýhodňovať."
Som presvedčený, že pán riaditeľ školskej správy v ok-
rese
Dunajská Streda svojím listom, svojím oznamom porušil
článok
12 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že časť občanov
z
okresu zvýhodňoval a časť
znevýhodňoval. Ako štátny úrad-
ník ovplyvnil a
vstúpil do procesu zápisov
školopovinných
detí,
čím hrubo porušil právomoci riaditeľa školskej správy.
Vážená pani ministerka, žiadam prešetrenie tejto kauzy
a
s úctou očakávam vaše stanovisko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec
Köteles.
Pripraví sa pán Ftáčnik.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
vážení členovia vlády,
vážený pán predsedajúci,
chcel by som dodať, že nemám vo zvyku
kritizovať ostat-
ných
poslancov, ale bol som veľmi nepríjemne
prekvapený vy-
stúpením
pána poslanca Cupera a mám obavy, že niektorí neza-
interesovaní
budú titul "dobrovoľný
jazykový inšpektor" do
slovenčiny
prekladať ako "udavač".
Vážená vláda, ministri zahraničných vecí
Slovenskej re-
publiky
a Maďarskej republiky dňa 5. 8. 1994
v Bratislave
podpísali
Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou re-
publikou
o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňového
úniku
v odbore daní z príjmov a majetku.
Spomínanú medziná-
rodnú
zmluvu Národná rada Slovenskej
republiky dňa 7. sep-
tembra
1995 ratifikovala. Napriek tomu, že už
uplynul piaty
mesiac
od ratifikácie v Národnej rade,
zmluva dosiaľ nebo-
la
uverejnená v Zbierke zákonov, ako napríklad podobná zmlu-
va
so Spojenými štátmi americkými, teda na
dostupnom mieste
pre
každého smrteľníka Slovenskej republiky. Takisto sa blí-
ži
posledný dátum podania daňových priznaní a zmluvou do-
tknuté
fyzické a právnické osoby v súčasnosti
stratili pre-
hľad,
ako ďalej postupovať v daňových záležitostiach.
Chcel by
som pritom pripomenúť, že
Maďarská republika
sa
vlani podieľala na našom zahraničnom obrate viac ako tro-
ma
percentami a celkový obchodný obrat tak
dosiahol 580 mi-
liónov
amerických dolárov. Náš obchod s Maďarskou republikou
je
pritom veľmi aktívny. Vo svetle tých
faktov a v mene za-
interesovaných
osôb, ktoré sa obrátili na mňa ako na poslan-
ca Národnej
rady, aby zmluva
medzi Maďarskou republikou
a
Slovenskou republikou o zamedzení
dvojakého zdanenia bola
čo
najrýchlejšie oficiálne sprístupnená,
žiadam vládu Slo-
venskej republiky v
zmysle zákona číslo 44/1989 Zb., aby
vláda čo najrýchlejšie uverejnila Zmluvu medzi
Slovenskou
republikou
a Maďarskou republikou v Zbierke
zákonov, a žia-
dam
odpoveď na otázku, prečo nebola táto
zmluva dosiaľ ofi-
ciálne
uverejnená.
Vážená vláda Slovenskej republiky,
vážená Národná rada,
jediné maďarské hrajúce divadlo na
strednom a východnom
Slovensku
až v tzv. dubčekovskej ére v roku 1969
bolo zalo-
žené
pod názvom Tália na základe desaťtisíce podporujúcich
podpisov
a s finančnou podporou bývalých
jednotných roľníc-
kych
družstiev a súkromných osôb. V roku
1970 pripojili Tá-
liu
Maďarskému oblastnému divadlu v Komárne ako detašovanú
divadelnú
scénu divadla v Košiciach, ale pre
prácu sa neza-
bezpečila
ani budova, ba ani miestnosť. Činnosť divadla bola
dočasne
až dodnes umiestnená do prenajatých priestorov mojej
bývalej
školy - do telocvične maďarskej priemyslovky v Koši-
ciach.
Ekonomické ťažkosti trvali od roku 1970 až do roku
1990,
keď štátne dotácie za 20 rokov
nestačili ani na vyba-
venie
divadelnej sály či administratívnej budovy.
1. júla 1990 sa divadlo Tália odčlenilo
od komárňanské-
ho,
takže vzniklo samostatné po maďarsky hrajúce divadlo pre
občanov stredného
a východného Slovenska.
V rokoch 1990
-
1994 sa podarilo zo štátnych dotácií od
Ministerstva kul-
túry
Slovenskej republiky aspoň
čiastočne riešiť technické
a
ekonomické problémy. Tie
však začali opäť narastať až
v
novembri 1994, kedy v rámci regulácie bola divadelná dotá-
cia
znížená o 500 tis. Sk. Mladé
divadlo Tália nemalo ešte
vytvorené
rezervy na také pomery, teda nemali z
čoho hradiť
vopred
objednané a zaviazané zákazky a faktúry na vykonané
práce
atď.
V januári 1995 dostali provizórny
rozpočet na I. štvrť-
rok
s pripomienkou, že na rok 1995 možno počítať so štvorná-
sobkom
tejto sumy. Keďže s takouto finančnou
čiastkou počí-
tali, pripravilo
sa niekoľko premiér, zaplatili niektoré
faktúry. Ďalšie veci
boli objednané, aby sa
zmestili do
predpokladaného
rozpočtu. Žiaľ, medzitým sa výrazne
zvýšilo
stravné, nocľažné,
cestovné náklady. Tália pritom pôsobí
z
veľkej časti ako zájazdové divadlo a zo 160 predstavení sa
110
hralo v rôznych mestách a dedinách celého Slovenska.
Divadlo Tália v Košiciach sa momentálne nachádza v si-
tuácii,
keď nemá vyriešené majetkovoprávne záležitosti, chý-
bajú
financie na zaplatenie kvalitných
umeleckých pracovní-
kov
a priemerná mesačná mzda v niektorých prípadoch je na
hranici
životného minima. Pre neschopnosť platiť dlh za tep-
lo,
za elektrinu, ktorý dosiahol približne 1 milión Sk, boli
zrušené
všetky decembrové predstavenia v minulom roku. Di-
vadlo dosiaľ zbytočne žiadalo zvýšenie rozpočtu
na vopred
sľúbenú výšku alebo
o jednorazový príspevok na
vyrovnanie
dlhu.
Vážená vláda, v decembri minulého roku
jediné po maďar-
sky
hrajúce divadlo na strednom a východnom Slovensku nehra-
lo
a jeho budúcnosť je v súčasnosti ohrozená. Pritom toto
divadlo
za 25 rokov predstavilo na svojom javisku niekoľko
sto
premiér divadelných hier
maďarských, slovenských, čes-
kých
a ruských autorov. Herci vystupovali aj
v najzapadlej-
ších
dedinkách a šírili dobré meno Slovenska v Rumunsku, Ma-
ďarsku, Juhoslávii a na Ukrajine. Je
pravda, že niektorí
ústavní
činitelia občas vyjadria aj taký názor,
že keď chcú
mať
Maďari divadlo, nech si ho aj sami platia. Vážená Národ-
ná
rada, vážená vláda, takéto názory nemajú nijaké opodstat-
nenie a vrcholne
urážajú nás všetkých, ktorí sa hlásime
k
inej národnosti alebo k inému
materinskému jazyku. Veď
v
našom štáte, kde žijú rôzne národnosti, sa rovnako vybera-
jú
dane od každého občana. Pritom keď
štátne dotácie na di-
vadelnú
činnosť prepočítame na národnosti, vyjdú nasledujúce
čísla:
celoslovenský priemer 92 Sk na každú
osobu, na Rómov
pripadá
na jednu osobu 122,57 Sk, na občanov
Slovenskej re-
publiky
rusínskej a ukrajinskej národnosti
pripadá na jednu
osobu
391 Sk, na občanov slovenskej národnosti 91 Sk, na Ma-
ďarov
je to 25,57 Sk. Teda rozdiely sú obrovské, ba až prie-
pastné.
A tieto rozdiely môžu byť oveľa väčšie, ako to pred-
pokladajú
niektorí zainteresovaní.
Podľa
mojich informácií v
tomto roku, teda v roku
1996,
Ministerstvo kultúry Slovenskej
republiky chce znížiť
aj
tak ponižujúco malé štátne dotácie pre divadlá hrajúce po
maďarsky
približne o milión korún. V tomto prípade Jókaiho
divadlo
v Komárne by dostalo približne 7
mil. Sk a divadlo
Tália
v Košiciach 6,5 mil. Sk s 23-percentnou
reguláciou na
I.
štvrťrok. Divadlá sú pritom nútené prepustiť zamestnancov
v
počte 16 ľudí. Teda Ministerstvo kultúry Slovenskej repub-
liky
núti pomaly, ale isto spáchať finančnú a organizačnú
samovraždu.
Som presvedčený, ba aj viacerí odborníci z tejto
oblasti
tvrdia, že súčasná poburujúca a
neznesiteľná situá-
cia
je zapríčinená špecifickou a bezohľadnou politikou Mi-
nisterstva
kultúry Slovenskej republiky v oblasti udeľovania
štátnych
dotácií z odsúhlasených štátnych rozpočtov v rokoch
1995
a 1996 pre národnostné menšiny alebo na globálny kul-
túrny
život na Slovensku.
Vážená
vláda Slovenskej republiky,
občania Slovenskej
republiky
s iným materinským jazykom, kultúrou a zvykmi majú
zvyčajne
celkom iné a špecifické nároky na
informácie, kul-
túru
a tlač. Na tie účely celkom logicky žiadajú prostriedky
v
pomere, ako sú zastúpení v našej spoločnosti, teda v pome-
re,
ako vytvárajú hodnoty napríklad zo štátneho rozpočtu.
Z tohto dôvodu v mene občanov Slovenskej
republiky ma-
ďarskej
národnosti, každého občana, ktorému
záleží na srdci
kultúrne
bohatstvo v Slovenskej republike, v zmysle § 89 zá-
kona
číslo 44/1989 Zb. interpelujem vládu
Slovenskej repub-
liky:
a) Žiadam premiéra Slovenskej republiky
Vladimíra Me-
čiara,
podpredsedu vlády Slovenskej republiky Jozefa Kalmana
a
ministra kultúry Slovenskej republiky Ivana Hudeca, aby
urobili
konkrétne kroky na zachránenie divadiel hrajúcich po
maďarsky
v Slovenskej republike.
b)
Žiadam premiéra Slovenskej
republiky, podpredsedu
vlády
Jozefa Kalmana a ministra kultúry Slovenskej republiky
Ivana
Hudeca, aby presadili, aby z
prostriedkov určených na
divadelníctvo
v Slovenskej republike štátne dotácie
pre di-
vadlá
hrajúce po maďarsky boli v pomere so
zastúpením obča-
nov
hovoriacich po maďarsky alebo občanov maďarskej národ-
nosti
v našej spoločnosti a dosiahli minimálne celoslovenský
priemer.
c)
Žiadam premiéra Slovenskej
republiky, podpredsedu
vlády
Slovenskej republiky Jozefa Kalmana a ministra kultúry
Ivana Hudeca, aby
urobili konkrétne kroky na zachránenie
menšinových
kultúrnych zväzov, ktoré sú zárukami na zachova-
nie
pestrosti a kultúrnych a duchovných
hodnôt v Slovenskej
republike.
Žiadam písomnú správu o urobených
krokoch.
d)
Žiadam ministra kultúry
Slovenskej republiky, aby
predložil
konkrétny rozpis štátnych dotácií jednak z fondu
Pro
Slovakia a takisto konkrétny rozpis na
národnostné kul-
túrne
aktivity za rok 1995.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Chcem len povedať, že
interpelujete pána mi-
nistra,
aby zas nebolo zle.
Pán Ftáčnik, nech sa páči. Pripraví sa
pán Mikloško.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán podpredseda,
vážení členovia vlády,
vážené dámy a páni,
ktorí
ešte máte chuť počúvať interpelácie a otázky,
ktorých
sa dnes nazberalo trochu viac, pretože sme už dlhšie
nemali
možnosť interpelovať. Ja sám predložím dve interpelá-
cie,
jednu otázku a jednu žiadosť o vysvetlenie.
Moja prvá interpelácia sa týka toho, o čom tu už hovo-
ril pán poslanec Gaľa, a to sú neuhradené náklady obciam
a
mestám v súvislosti s návštevou Svätého
otca. Tento prob-
lém
pre parlament nie je nový, ako dokázalo aj jeho vystúpe-
nie,
pretože sme už o ňom diskutovali. Iste
si pamätáte, že
pri
odpovediach na interpelácie, ktoré tu citoval pán posla-
nec
Gaľa, v polovici novembra minister
kultúry informoval,
že
vláda má pripravený materiál o finančnom príspevku obciam
a
mestám a bude v krátkom čase prerokovaný a záväzky budú
uhradené.
Tento parlament vtedy odmietol zaviazať vládu, aby
sa
tak stalo do konca novembra, a pravda
je taká, že sa tak
nestalo
dodnes. Keďže sa tak dodnes nestalo,
neviem, či ide
o
babráctvo zo strany vlády, alebo o
obyčajné klamstvo. Ne-
považujem slovo "klamstvo" za silné
slovo, pretože už aj
v
regionálnej tlači dotknutých
obcí a miest vyslovujú
duchovní v
súvislosti so záväzkom
štátu uhradiť obciam
a
mestám dohodnuté náklady, a keďže
sa tak nestalo, slovo
"cigánstvo".
O tom, že si mestá museli zobrať úvery, ktoré
zaťažia
ich rozpočty a nebudú môcť financovať
niektoré ďal-
šie
aktivity, tu nechcem hovoriť.
Musím povedať, že si neželám, aby vláda
tejto krajiny
klamala svojich občanov. Dôrazne preto
interpelujem vládu
Slovenskej
republiky a jej predsedu, aby dodržali
sľub daný
obciam a mestám,
ktoré navštívil Svätý otec, že im vláda
uhradí
dohodnutú časť nákladov. Je rok 1996 a treba konať.
Odpoveď
na túto interpeláciu očakávam najmä v podobe uhrade-
ných
nákladov, ale aj písomne s uvedením konkrétnych dôvo-
dov,
pre ktoré sa úhrada doteraz neuskutočnila.
Moja druhá interpelácia sa týka privatizácie stredných
odborných
učilíšť. Keď som si prečítal nedávno v novinách
informáciu
o zámeroch Fondu národného majetku
sprivatizovať
okrem
iné majetok stredných odborných učilíšť za 7,2 mld Sk,
tak
vo mne, ktorý som inak mierny človek,
vzkypela žlč. Vá-
žené
dámy a páni, ak je to pravda, tak je to nehanebnosť,
alebo
ak chcete, obyčajné svinstvo.
Keď sa
vo výbore pre vzdelanie, vedu,
kultúru a šport
diskutovalo
o zozname podnikov a organizácií zaradených do
privatizácie,
veľmi jednoznačne sa náš výbor prihlásil k to-
mu,
aby sa vzdelávacie kapacity stredných
odborných učilíšť
vrátane
priestorov na praktické vyučovanie neprivatizovali
a
v prípade, že nie sú plne využité, aby boli využité pre
potreby
školstva v iných druhoch
vzdelávania. Len pre úpl-
nosť
dodávam, že majetok stredných odborných učilíšť bol zá-
konom číslo
522/1990 Zb. delimitovaný z podnikov, vtedy
štátnych
podnikov, na jednotlivé ministerstvá.
Ak sa má te-
raz
rozpredať, bude to proti zámerom rozvoja stredných od-
borných učilíšť, ktoré schválila v októbri
minulého roku
vláda
Slovenskej republiky. Ak by sa predsa
našiel majetok,
ktorý
nemožno využiť inak ako predajom,
myslím si, že by sa
k
tomu malo vyjadriť ministerstvo školstva a nie Fond národ-
ného majetku
alebo zakladajúce ministerstvá, ktoré podľa
spomínaného materiálu
vlády získali väčšiu právomoc voči
stredným
odborným učilištiam. Dúfam, že nie kvôli privatizá-
cii.
Inak to môže ohroziť prípravu robotníckej mládeže na
povolanie,
a to si zrejme nikto z nás
neželá. Žiadam teda
vládu
Slovenskej republiky, aby sa konkrétne vyjadrila, či
má
informácie o tom, že Fond národného
majetku chce spriva-
tizovať majetok stredných odborných učilíšť a
či s touto
privatizáciou
súhlasí. Ak nie, pýtam sa, čo vláda
urobí pre
to,
aby tomu zabránila, a ak s tým
vláda súhlasí, ako si
privatizáciu predstavuje a ako sa zabezpečia záujmy
štátu
v
oblasti prípravy robotníckej mládeže na povolanie.
Moja
otázka sa týka tiež stredných odborných učilíšť
a
adresujem ju pani ministerke školstva.
Otázka znie takto:
Kedy Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vydá vše-
obecne
záväzný právny predpis, ktorým sa ustanoví spôsob fi-
nancovania
neštátnych stredných odborných učilíšť a stredísk
praktického
vyučovania? Na vysvetlenie pre pani ministerku
dodávam
nasledovné: Aj keď zákon číslo 522/1990 Zb., ktorý
som
už spomínal, odobral zriaďovateľskú funkciu štátnym pod-
nikom,
niektoré z nich mali naďalej záujem pripravovať si
učňovský
dorast vo vlastných stredných odborných učilištiach
a
strediskách praktického
vyučovania. Preto bol minister-
stvom
školstva povolený experiment podľa § 58
školského zá-
kona
pre päť podnikov, ktorý znamenal, že neinvestičné ná-
klady
boli financované ako u ostatných stredných odborných
učilíšť
a investičné náklady v plnom rozsahu hradili zriaďo-
vatelia, t. j.
Slovnaft Bratislava, Matador
Púchov, Duslo
Šaľa,
Hydrostav Bratislava a Dopravný podnik mesta Bratisla-
vy.
Experiment ukázal svoju
opodstatnenosť. Novela číslo
350 z roku
1994, novela školského
zákona, umožnila preto
podnikom a právnickým osobám zriaďovať aj
vlastné stredné
odborné
učilištia a strediská praktického
vyučovania a pri-
pravovať
učňov pre svoje potreby, prípadne aj pre potreby
štátu.
Novela splnomocnila ministerstvo na
vydanie vyhlášky
o
financovaní neštátnych stredných odborných učilíšť a stre-
dísk praktického
vyučovania. Aký je
súčasný stav? Jeden
a
pol roka po vydaní zákona vyhláška zo
strany ministerstva
vydaná
nebola. Pritom 21. 7. minulého roku
ministerka škol-
stva
ukončila experiment a listom stanovila podmienky finan-
covania týmto piatim stredným odborným
učilištiam, kde sa
vlastne
rozhodla uplatniť voči ním taký postup ako voči súk-
romným školám, resp. školským zariadeniam,
teda súkromným
stredným
odborným učilištiam. Teda list a nie
vyhláška, ako
to
stanovuje zákon, a obsah, ktorý smeruje
proti zámeru zá-
konodarcu,
ale i zámerom vlády, ktorá rozhodla minulý rok
v
októbri, že perspektívne sa štát bude
deliť s podnikateľ-
skou
sférou o náklady na praktickú prípravu,
teda štát bude
zabezpečovať
teoretickú prípravu učňov a podnikateľská sféra
by
mala hradiť praktické vyučovanie. Je jasné, že toto je
cieľový
stav, ale kroky k nemu treba urobiť už dnes.
Spomínaný postup, teda financovanie
týchto neštátnych
učilíšť,
mohli by sme povedať podnikových, takým spôsobom,
že
sa bude na ne pozerať ako na súkromné
učilištia, demoti-
vuje
podniky, pretože ony nie sú súkromnými
učilišťami. Ne-
vyberajú poplatky
za vyučovanie, ale
samy zabezpečujú
s
prispením vlastných zdrojov výchovu učňov. Keby si podniky
zriadili s cirkvou
cirkevné stredné odborné
učilištia, je
paradoxné,
že v tom prípade by im štát uhradil všetky nákla-
dy.
Myslím si však, že by to bolo
smiešne. Ide podľa mňa
znovu
o nepochopenie úlohy podnikových stredných odborných
učilíšť
zo strany ministerstva, tak ako sme mali spoločne
spor
o úlohu obecných materských škôl a ich
vzťah k súkrom-
ným
materským školám.
Preto
treba pripraviť vyhlášku,
ktorá rozdelí krytie
nákladov,
teda štát by hradil teoretické vyučovanie a nákla-
dy
na praktickú prípravu by znášal podnik, tak ako to stano-
vuje
koncepcia schválená vo vláde. Na záver
sa znovu pýtam,
kedy
bude vydaná spomínaná vyhláška.
Na záver
mám žiadosť o vysvetlenie od
predsedu alebo
podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Iste ste,
vážené
kolegyne a kolegovia, dostali domov zásielku z Kance-
lárie
Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá obsahuje dva
materiály.
Oba sú nepodpísané, nie je jasné, kto ich spraco-
val,
a obsahujú argumenty proti prijatiu maďarsko-slovenskej
zmluvy.
Žiadam o vysvetlenie, ako je možné, že
z Kancelárie
Národnej
rady dostali poslanci materiál, ktorý nemá oficiál-
nu
hlavičku a je zameraný proti vládnej politike. Alebo vari
vedenie
Národnej rady Slovenskej republiky súhlasí s predlo-
ženými
materiálmi? To aj mne ako opozičnému poslancovi umož-
ní
Kancelária Národnej rady rozosielanie
argumentov všetkým
poslancom
proti iným vládnym návrhom?
Žiadam, aby mi bolo na tieto otázky
odpovedané.
Vám, vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem
za vašu po-
zornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán podpredseda,
vážená vláda,
moja
prvá interpelácia je na ministra vnútra Hudeka.
29.
novembra 1995 Okresný úrad vyšetrovania v Žiari nad Hro-
nom,
konkrétne vyšetrovateľka nadporučíčka
Ing. Dana Gocní-
ková,
vzniesla obvinenie na Jozefa Hrtúsa, riaditeľa Biskup-
ského
úradu v Banskej Bystrici. Domová prehliadka u predsedu
Biskupskej konferencie Slovenska Rudolfa Baláža je zatiaľ
najhrubším útokom
na katolícku cirkev
od novembra 1989.
Vznesenie
obvinenia proti riaditeľovi
biskupského úradu je
súčasťou
tohto scenára a chcem poukázať na tri
konkrétnosti
tohto
prípadu.
Po prvé, citujem z obvinenia: "Jozef
Hrtús konal v roz-
pore
s ustanoveniami zákona číslo 27/1987
Zb. o štátnej pa-
miatkovej
starostlivosti v znení zmien a doplnkov, ale aj
s
ustanoveniami cirkevného práva - knihy
5, majetok cirkvi.
V
tejto súvislosti k bodu 1 hovorím:
a) Triptych Klaňanie troch kráľov nie je kultúrnou pa-
miatkou,
a preto sa naň nevzťahuje ustanovenie zákona čís-
lo
27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej
starostlivosti. Nekom-
petentnosť
vyšetrovateľky Gocníkovej v tejto veci je zaráža-
júca.
b)
Vyšetrovateľka sa odvoláva
v obvinení na cirkevné
právo,
knihu 5. Do cirkevného práva pani
vyšetrovateľku nič
nie
je. Je to interná záležitosť katolíckej cirkvi a nevedo-
mosť
vyšetrovateľky Gocníkovej v tejto veci je udivujúca.
Po druhé: Jedným z korunných svedkov celého prípadu je
istý
tajomný muž zo Švajčiarska Thomas J.
Grabner, narodený
28.
1. 1955, bytom Dalenvil, Engelbert
Strasse 9, Švajčiar-
sko.
Žiadna takáto osoba neexistuje.
Neexistuje ani dokonca
Engelbert
Strasse v Dalenvile. Je pre mňa nepochopiteľné, že
pani vyšetrovateľka Gocníková od 14.
júla 1995, kedy bol
Thomas
Grabner "identifikovaný", do
29. novembra 1995, kedy
podala
obvinenie, nezistila takúto
základnú informáciu. Je
to
"neuveriteľná dôslednosť" pani vyšetrovateľky Gocníkovej.
Po tretie: Vyšetrovateľka Gocníková používa
v súvislos-
ti
s triptychom výrok "dielo nevyčísliteľnej umelecko-histo-
rickej
hodnoty". Čo to je? Ako som
povedal, triptych nie je
na
zozname pamiatok a pani vyšetrovateľka
asi nevie, že pri
akejkoľvek
kúpe je cena vecou dohody. Pýtam sa pána ministra
vnútra,
ako môže vo svojom rezorte trpieť takú nekompetentnú
osobu,
resp. ak tak nie je, akým záujmom slúži táto osoba,
že
vydáva takéto nezmyselné a nekompetentné obvinenia. Na čo
sa
chce takáto osoba raz vyhovárať? Chce sa vyhovárať tak,
ako
sa vyhovárali vyšetrovatelia po
novembri 1989, že taká
bola
doba?
Jozef
Hrtús sa 30. 11. 1995 odvolal proti obvineniu
vznesenému na
jeho osobu Krajskej
prokuratúre v Banskej
Bystrici.
Dňa 29. decembra 1995 sťažnosť obvineného Jozefa
Hrtúsa
krajská prokuratúra, resp. krajský
prokurátor v Ban-
skej
Bystrici zamietol, použijúc tie
isté nezmysly, o kto-
rých
som tu hovoril. Zamietnutie podpísala v
zastúpení istá
JUDr.
Tančinová. Na tomto mieste kladiem
otázku generálnemu
prokurátorovi
Slovenskej republiky JUDr. Valovi, ako
to, že
Krajská
prokuratúra v Banskej Bystrici je v
takých nekompe-
tentných
rukách? Ako to, že nevie, že Klaňanie
troch kráľov
nie
je na zozname pamiatok a ďalej to
používa vo svojom za-
mietnutí?
Ako to, že nevie, že Thomas Grabner neexistuje? Čo
robila
Krajská prokuratúra v Banskej
Bystrici od 30. 11 do
29.
12. 1995? Opisovala uznesenie vyšetrovateľky Gocníkovej?
Na
čo sa chce raz pani JUDr. Tančinová
vyhovárať? Na to, na
čo
sa vyhovárali prokurátori po novembri
1989, hovoriac, že
taká
bola doba?
Tento proticirkevný útok má však aj svoju inú stránku,
a
tu pokračujem vo svojej interpelácii tohto prípadu na
predsedu
vlády Vladimíra Mečiara. Poslanec Ján Čarnogurský
sa stretol s
bývalým členom Slovenskej
informačnej služby
Oskarom
F. a tento mu opísal účasť Slovenskej
informačnej
služby pri akcii
banskobystrického biskupstva a
triptychu
Klaňanie sa troch
kráľov. V tejto súvislosti sa predsedu
vlády
Slovenskej republiky pýtam:
1. Čo je pravdy na tom, že agent
Slovenskej informačnej
služby sa
kontaktoval pod legendou
švajčiarskeho občana
s
reštaurátorom, ktorý mal predať tento obraz?
2. Čo je pravdy na tom, že peniaze, t. j. 200 000 tis.
dolárov
na tento účel vynaložila Slovenská
informačná služ-
ba?
3. Čo je pravdy na tom, že počas akcie
Slovenská infor-
mačná
služba sledovala pohyb týchto peňazí?
4. Čo je pravdy na tom, že okrem sledky Slovenskej in-
formačnej
služby boli na akcii ešte aj rôzni operátori, kto-
rí
tiež patrili k Slovenskej informačnej
službe a celú túto
akciu
riadili?
5. Čo je pravdy na tom, že pri každom
policajtovi, kto-
rý
bol na ceste medzi Kremnicou a Dolnou Vsou, stál jeden
príslušník
Slovenskej informačnej služby, ktorý im
povedal,
ktoré
auto majú zastaviť?
6. Čo
je pravdy na tom, že údajný
Švajčiar dobrovoľne
zastavil
hliadke Policajného zboru, pričom
na to nebol ani
vyzvaný?
7. Čo je pravdy na tom, že šéfovi sledky pri tejto ak-
cii
volal priamo predseda vlády Mečiar a pýtal sa, čo sa de-
je,
kde sú peniaze a ako sa skončila akcia?
8. Čo je
pravdy na tom, že pri akcii bola
koordinácia
medzi
Slovenskou informačnou službou a Krajským úradom vy-
šetrovania
v Banskej Bystrici?
9. Čo je pravdy na tom, že domová prehliadka u reštau-
rátora
sa uskutočnila bez povolenia?
10. Čo je pravdy na tom, že pri
domovej prehliadke na
Biskupskom
úrade v Banskej Bystrici boli prítomní aj pracov-
níci
sledky Slovenskej informačnej služby?
Na
predsedu vlády Slovenskej
republiky podávam ešte
jednu
interpeláciu. Pán predseda, na vašich posledných mí-
tingoch minimálne
v Bratislave na
Pasienkoch a následne
v
Prievidzi ste sa spolu s vašimi
poslucháčmi zabávali na
úkor
napadnutia mojej osoby v septembri minulého roku. Nebu-
dem sa zaoberať
vulgárnosťou, ktorou ste opisovali toto
prepadnutie,
zodpovedá vašej kultúre a kultúre tých, ktorí
sa
na tom zabávali. Chcem sa vás, pán predseda vlády, opýtať
nasledovné:
Na mítingoch ste veľmi podrobne opisovali celý
priebeh
napadnutia, aj to, čo sa potom dialo.
Zrejme ste si
dali
predložiť policajnú správu. Ja som
išiel večer o 20.45
hodine
Obchodnou ulicou, cez pasáž som prešiel
na Heydukovu
ulicu
a potom som išiel Heydukovou ulicou k môjmu domu na
čísle 27. Moja
otázka na vás, pán predseda, je, kedy ste
išli
naposledy večer sám po Bratislave pasážou, kde nie je
žiadne
svetlo? (Potlesk.)
Moja
druhá otázka je nasledovná: Pán predseda vlády,
videl
som vás už so zástavou v ruke, ako za
vami kráča sto-
tisíc pracovných miest, videl som vás už na čele štyroch
plukov
na slovensko-ukrajinskej hranici, videl
som vás, ako
sa
vám podarilo za pár dní sprivatizovať všetky banky, a vi-
del
som vás chodiť autom s ochrankou aj
v čase, keď vy ste
boli
predsedom vlády a ja som ako predseda Slovenskej národ-
nej
rady išiel peši po ulici. Pýtam sa vás, pán predseda,
kde
pôjdete po Bratislave sám, večer, nejakou pasážou? A keď
nie,
tak čoho sa bojíte?
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Aby ho nezbili ako vás, pán Mikloško. Nech sa páči ďa-
lej,
pán Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predsedajúci,
vážené panie ministerky,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
počas svojej októbrovej misie do Ruskej federácie pod-
písala
vláda Slovenskej republiky dohodu medzi vládou Ruskej
federácie a vládou
Slovenskej republiky o
spolupráci pri
ukončení výstavby
prvého dvojbloku Jadrovej
elektrárne
Mochovce.
Táto dohoda poškodzuje, podľa môjho názoru, hospo-
dárstvo
Slovenskej republiky, preto som sa dňa
21. decembra
obrátil
listom na predsedu vlády Slovenskej republiky Vladi-
míra
Mečiara so žiadosťou o
vysvetlenie. Predseda vlády mi
však
neodpovedal, ale odstúpil môj list pánu ministrovi Duc-
kému.
Ani ten mi priamo neodpovedal, podpísal len sprievodný
list stanoviska ministerstva hospodárstva, ktoré podpísal
riaditeľ
odboru ministerstva hospodárstva. Keďže na interpe-
láciu
poslanca nie je schopný alebo sa bojí odpovedať prí-
slušný ústavný
činiteľ, obraciam sa
tentoraz verejne
a
v rámci interpelácií na tejto schôdzi
Národnej rady s in-
terpeláciou
na predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra
Mečiara.
Vážený pán predseda vlády, koncom
roku 1995 schválila
vláda
Slovenskej republiky Dohodu medzi
vládou Ruskej fede-
rácie
a vládou Slovenskej republiky o spolupráci pri ukonče-
ní
výstavby prvého dvojbloku Jadrovej elektrárne Mochovce.
V
článku VI tejto dohody sa okrem iného
píše, citát: "Vláda
Slovenskej
republiky garantuje nákup jadrového paliva z Rus-
kej federácie
pre potreby všetkých slovenských jadrových
elektrární
v priebehu celej doby ich prevádzky za
podmienok
dohodnutých
v kontraktoch." Koniec citátu. Z uvedenej dikcie
ako
i dikcie celého článku VI dohody vyplýva zjavná exkluzi-
vita
poskytnutá ruským dodávateľom jadrového
paliva. Z dik-
cie
celého článku VI je zrejme, že dohoda
dostáva slovenskú
stranu
pri kontraktačných rokovaniach s ruskými partnermi do
nevýhodného postavenia.
Vláda svojimi garanciami vytvára
ruským
partnerom osobitné, dominantné postavenie,
ktoré pri
uzatváraných kontraktoch môže viesť ku všetkým
negatívnym
javom
plynúcim z monopolného postavenia dodávateľa.
(Pán predsedajúci, mám pocit, že hovoríme dvaja verej-
ne.
Môžete ten mikrofón vypnúť a nebude to také rušivé.)
Záväzok
prevzatý vašou vládou je v ostrom protiklade
voči uzneseniu
vlády Slovenskej republiky
z 8. decembra
1992
číslo 930 k štúdii o hospodárení s vyhoreným palivom
a
likvidácii vysoko aktívnych odpadov, v ktorom vláda v bode
b)
- a to je opäť citát: "súhlasí
s postupom zabezpečenia
dodávok čerstvého jadrového paliva pre
jadrové elektrárne
v
štátnom podniku Slovenský energetický
podnik Bratislava".
Koniec
citátu. Vládou odsúhlasený postup znamenal - opäť za-
čiatok citátu: "prípravu diverzifikácie dodávky čerstvého
jadrového
paliva s cieľom dosiahnuť nezávislosť odberateľa
od výrobcu paliva a využitie prostriedkov
konkurencie na
spoľahlivosť
dodávok, tvorbu ceny a vysokú kvalitu dodáva-
ných
jadrových kaziet". Koniec citátu. A tak Slovenský ener-
getický
podnik vypísal súťaž na nového výrobcu jadrového pa-
liva
s jasným cieľom zaviesť konkurenčné čerstvé jadrové pa-
livo
do tretieho bloku EMO pri jeho zavedení do prevádzky
a
následne aj pri uvádzaní štvrtého
bloku EMO - elektrárne
Mochovce
do prevádzky.
Uvedený vládou odsúhlasený postup bol
opätovne vládou
potvrdený,
a to pri schvaľovaní energetickej koncepcie pre
Slovenskú
republiku do roku 2005 uznesením vlády číslo 562
z
roku 1993. V tejto vládou schválenej
koncepcii sa píše
-
začiatok citátu: "Je potrebné uvažovať o diverzifikácii
dodávok
jadrového paliva, nepripustiť však náhradu jedného
monopolného
dodávateľa iným." Koniec citátu. Na základe uve-
dených
vládnych uznesení organizoval SEP
medzinárodnú súťaž
na výber dodávateľov jadrového paliva s cieľom
zabezpečiť
diverzifikáciu
týchto dodávateľov. Vyvrcholenie tejto
súťa-
že,
výber z uchádzačov, ktorí sa dostali do
záverečného vý-
berového
štádia, malo prebehnúť v januári 1996. Ale dohoda
uzatvorená
s Ruskom robí viacročný medzinárodný
tender, zdá
sa,
úplne bezpredmetným. Veď dáva Ruskej
federácii exkluzi-
vitu
- absolútny monopol na dodávky jadrového paliva.
Z uvedeného vyplýva, že predmetná
podpísaná dohoda je
hlboko v rozpore
s doteraz platnými vládnymi uzneseniami
o
diverzifikácii dodávok jadrového
paliva, ale najmä s ob-
jektívnymi
potrebami slovenskej ekonomiky,
slovenskej ener-
getiky.
Tými sú spoľahlivosť dodávok, ich kvalita a optimál-
na
cena. Pri monopolnom dodávateľovi
tieto kritériá nie je
možné
objektívne zabezpečiť.
Vážený
pán premiér, na základe uvedených skutočností
som
vám 21. decembra 1995 poslal list, v
ktorom som vás po-
žiadal o stanovisko. Namiesto odpovede od
vás som dostal
stanovisko
riaditeľa odboru palív z ministerstva hospodár-
stva.
Pritom ide o medzivládnu dohodu, teda o vašu zodpoved-
nosť
a vašu kompetenciu. Preto sa opätovne
obraciam na vás,
aby
ste v súlade s príslušnými predpismi
odpovedali na moju
interpeláciu, a to
predovšetkým na základnú otázku:
Prečo
ste
sa pri dodávke jadrového paliva zmluvne rozhodli poskyt-
núť exkluzivitu jedinému ruskému partnerovi,
keď vládne
uznesenia
nariaďujú diverzifikovať dodávateľa
jadrového pa-
liva,
keď Slovenské elektrárne, a. s., organizujú medziná-
rodnú
súťaž na dodávateľov tohto jadrového paliva?
Zároveň vás prosím o informáciu, aká je
účinnosť dohody
z
hľadiska času a miera jej záväznosti,
resp. podmienky vy-
povedateľnosti
alebo korigovateľnosti. Zároveň prosím o sta-
novisko, prečo ide
o dohodu medzi vládami, keď predmetom
riešenia
sú podnikové otázky.
A na záver vás prosím o odpoveď, či predmetný medziná-
rodný
tender na dodávateľov jadrového paliva
bude ukončený,
kedy
bude vyhodnotený a čo bude víťaz, resp. víťazi tejto
medzinárodnej
súťaže dodávať a pre ktoré bloky našich jadro-
vých
elektrární.
Vážený pán premiér, domnievam sa, že ide
o otázky vážne
z
hľadiska ekonomického a praktického, ale i politického.
Ocenil
by som aktívne konštruktívne hľadanie východiska zo
situácie
- podľa mňa zlej a nevýhodnej, do
ktorej Slovenskú
republiku
podpísaná dohoda dostáva.
Ešte, ak dovolíte, dve interpelácie.
Jedna sa týka pána
podpredsedu
vlády Kozlíka a druhá pána ministra Rezeša.
Vážený pán podpredseda vlády Kozlík,
odbornú verejnosť,
ale i občanov
zaujalo vyhlásenie predsedu
vlády Vladimíra
Mečiara
o tom, že do 31. januára, najneskôr do
15. februára
bude
ukončená privatizácia slovenských finančných inštitúcií
s
výnimkou Národnej banky Slovenska. Toto jeho vyhlásenie
ste
verejne potvrdili aj vy, a to na zhromaždení občanov dňa
1.
februára 1996 v Bratislave. Na základe
uvedených výrokov
vás formou interpelácie žiadam o
odpovede na nasledujúce
otázky:
1. Čo vedie vládu Slovenskej republiky k
takejto urých-
lenej
privatizácii finančných inštitúcií?
2.
Prečo vláda Slovenskej republiky prekračuje svoje
zákonné
právomoci, ktoré v procese privatizácie
zverila Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky Fondu národného majetku?
3. Aké
sú hlavné ciele prebiehajúcej
privatizácie fi-
nančných
inštitúcií?
4. Akou
metódou bude alebo je
privatizovaná Slovenská
sporiteľňa,
a. s., Všeobecná úverová banka, a. s., Slovenská
poisťovňa,
a. s., a Investičná a rozvojová banka, a. s.?
5. Aké kritériá musí splniť uchádzač o
privatizáciu
uvedených
inštitúcií, resp. ich častí?
6.
Aké kritériá budú rozhodovať o
nadobúdateľovi pred-
metných
privatizovaných inštitúcií, resp. ich častí?
7. Aký je realizačný harmonogram privatizácie prísluš-
ných
finančných inštitúcií?
A na
záver ešte interpelácia na pána
ministra Rezeša.
Vážený pán minister Rezeš, v minulých
dňoch ste rozhodli
o
premiestnení Riaditeľstva Slovenskej pošty z Bratislavy do
Banskej
Bystrice. Zároveň ste verejne oznámili
aj rozhodnu-
tie
o premiestnení Generálneho riaditeľstva Železníc Sloven-
skej
republiky do Žiliny a Slovenskej správy ciest do Košíc.
Na
základe uvedených rozhodnutí a vyhlásení vás žiadam o od-
povede
na nasledujúce otázky:
1. Aké sú dôvody na zmenu sídla
Riaditeľstva Slovenskej
pošty,
Generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republi-
ky
a Slovenskej správy ciest?
2. Prečo novým sídlom Riaditeľstva Slovenskej pošty je
Banská
Bystrica, prečo novým sídlom Generálneho riaditeľstva
Železníc
Slovenskej republiky má byť Žilina a novým sídlom
Slovenskej
správy ciest majú byť Košice?
3. Aké sú alebo budú náklady na
premiestnenie uvedených
organizácií?
4. Ako budú riešené bytové otázky
pracovníkov uvedených
organizácií,
resp. pracovné zaradenie tých pracovníkov, kto-
rí
nezmenia svoje bydlisko?
5. Kto sa stane majiteľom budovy, resp.
priestorov Slo-
venskej
pošty, Generálneho riaditeľstva
Železníc Slovenskej
republiky
a Slovenskej správy ciest?
6. Kto sa stane, alebo kto sa už stal majiteľom budovy
Ministerstva
dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej re-
publiky
na Miletičovej ulici v Bratislave?
Zároveň využívam príležitosť a rozširujem okruh otázok
aj
na aktuálne problémy rezortu, ktorý vediete, a žiadam vás
aj
o odpovede na nasledujúce otázky:
7. Zmluvou vo verejnom záujme nepokrýva štát potreby
železnice
v objeme okolo 1 300 miliónov. Sk. Ako sa železni-
ce
vyrovnajú s týmto nedoplatkom štátu?
8. Prečo ste dosiaľ nepredložili vláde materiál pojed-
návajúci
o rekonštrukcii železničnej
infraštruktúry Sloven-
ska?
9. Kedy bude elektrifikovaný železničný
priechod Skali-
té
- Zvardoň?
10.
Je pravdou, že časť slovenských pohľadávok voči
Ruskej federácii bude likvidovaná prostredníctvom
ruských
lietadiel
JAK? Prosím o bližšiu technickú špecifikáciu tých-
to
lietadiel, uvedenie ich veku, ich počet a inštitucionálne
riešenie zamýšľaného nadnárodného leteckého dopravcu. Bude
to spoločný slovensko-ruský podnik? Kto
bude predstavovať
majetkovú
časť eventuálneho ruského partnera?
Vážený
pán minister, v dennej
tlači sa v uplynulých
dňoch
objavila správa, že Slovenské
telekomunikácie, š. p.,
vám
uvoľnili priestory generálneho riaditeľa, ktoré následne
rekonštruovali
a túto rekonštrukciu aj zaplatili. Vraj ide
o
sumu 12 mil. Sk pre vašu kanceláriu a 7 400 tis. Sk pre
kanceláriu
riaditeľa Slovenských telekomunikácií, š. p. Teda
vaše
presťahovanie z budovy Ministerstva dopravy, pôšt a te-
lekomunikácií
Slovenskej republiky na
Miletičovej ulici do
budovy
Slovenskej pošty a Slovenských telekomunikácií na Ná-
mestí slobody
stálo najmenej 19 400 tisíc Sk. Na základe
uvedeného
vám kladiem otázku:
11. Aké sú hlavné výdavkové položky zo
sumy 12 mil. Sk,
ktorú
minuli Slovenské telekomunikácie na
úpravu vašej kan-
celárie?
Na záver by som chcel upozorniť na článok v denníku
Práca
v uplynulom týždni. Dočítal som sa v ňom, že sa hovorí
o
vašej zainteresovanosti na
privatizácii Hotela Dukla
v
Prešove, Hotela Slovan v Košiciach a
Hotela Patria vo Vy-
sokých
Tatrách. Žiadam vás preto, pán minister
Rezeš, o od-
poveď
na otázku, či ste, alebo či ste boli zainteresovaný na
privatizácii
uvedených hotelov.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Zatlieskajme. Pán Kanis,
nech sa páči. Bude
nasledovať
pán poslanec Mikolášik.
Poslanec P. Kanis:
Vážení interpelační priatelia, zdá sa, že ide do tuhé-
ho, lebo sa
tu hovorilo o Slovenskej informačnej službe,
o
jadrovom palive, ja budem hovoriť o krvi, ak dovolíte. To,
čo
tu najviac chýba, je teraz krv. No ale vážne.
Vážená Národná rada,
vážení členovia vlády,
nikto z
nás nevie, čo všetko nás v živote ešte čaká.
Nevieme,
kto z nás ešte bude potrebovať
najvzácnejšiu teku-
tinu
- ľudskú krv. Na transfúziu krvi je potrebná ochota,
obetavosť
i hlboké porozumenie mnohých ľudí.
Nedávno som sa
stretol
so skupinou bezpríspevkových darcov z Krupiny a oko-
lia, ktorí chodia už tradične darovať
krv do Bratislavy,
a
v rozhovore s nimi sa potvrdilo, že aj
taká vznešená čin-
nosť,
akou je darcovstvo krvi a vôbec transfuziológia, má
svoje
veľmi vážne konkrétne problémy a ťažkosti, ktoré treba
riešiť.
Darcovstvo krvi je právom aj u nás
vysoko oceňované,
ale medzi otvorené problémy patrí aj problém
financovania
transfúznych
služieb, ako aj ocenenie samotného
bezpríspev-
kového
darcovstva krvi. Zákon o Liečebnom poriadku sa nezao-
berá
transfúznou službou ako takou. Pozná
iba výkony, ktoré
sú
hradené zdravotnými poisťovňami. V § 12
ods. 4 písm. c)
sa
uvádza, že zo zdravotného poistenia sa uhrádza doprava
transfúznych
prípravkov. V prílohách zákona o
Liečebnom po-
riadku
sú uvedené výkony, ktoré sa vyplácajú
zo zdravotného
poistenia
a súvisia s transfuziológiou, ako sú odber krvi,
klinické
vyšetrenia, biochemické a hematologické vyšetrenie.
Jednotlivé
výkony sú obodované a vyplácané podľa platnej ce-
ny
bodu v súčasnosti 20 halierov.
Transfúzne stanice sú začlenené v rámci
nemocníc a tie-
to
sú financované cestou vyplácania ošetrovacích dní. Pau-
šál
za transfúznu službu je zahrnutý v
jednej platbe nemoc-
nici,
v ktorej je uvedený paušál plus suma za ošetrovacie
dni.
Transfúzna služba dodáva krv do vlastnej nemocnice bez-
platne,
pochopiteľne, lebo je súčasťou nemocnice, ale iným
zariadeniam,
ktoré transfúzne oddelenie nemajú, ju predáva
a
ceny sú dané cenovým výmerom Ministerstva financií Sloven-
skej
republiky. Náklady nemocníc na takto získanú krv a krv-
né deriváty
sú súčasťou platby
zdravotných poisťovní za
lôžkodeň,
t. j. cena krvných prípravkov je
zahrnutá do ceny
ošetrovacieho
dňa. Aj z uvedeného vyplýva, že financovanie
transfúznej
služby je v súčasnosti značne neprehľadné a prá-
ve pre túto
neprehľadnosť a nejednoznačnosť
je predmetom
takmer
permanentných diskusií Združenia zdravotných poisťov-
ní,
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a
Ministerstva zdravot-
níctva
Slovenskej republiky, ktorého sekcia
zdravotného po-
istenia
má gestorstvo nad súčinnosťou zdravotných poisťovní,
v
rámci ktorej sa rieši aj
financovanie transfúznych slu-
žieb.
Celkove
môžeme konštatovať, že
otázka financovania
transfúznych
služieb nie je v súčasnosti doriešená, hoci ne-
možno
povedať, že by sa ministerstvo zdravotníctva neangažo-
valo
v hľadaní čo najlepšieho financovania spolu so zdravot-
nými poisťovňami. Chýba tu užšia spolupráca
s odborníkmi
v
oblasti hematológie a transfuziológie,
lebo iba spoločné
hľadanie môže ako-tak uspokojiť obe strany.
Je to značne
citlivá
a komplikovaná problematika, ktorú treba riešiť.
Zrejme
je vhodné, aby sa transfuziologické oddelenia
stali samostatnými ekonomickými
subjektmi. A keďže toto
všetko je nejasné,
preto vás, pán minister
zdravotníctva,
interpelujem
vo veci úpravy Liečebného poriadku,
alebo prí-
pravy nového, aby
v ňom boli precízne a ucelene
riešené
otázky
bodovania výkonov na transfúznych oddeleniach, prí-
padne
transfúznych prípravkov. Vzhľadom
na strategický vý-
znam
štátnej krvnej politiky a vzhľadom na
stav techniky na
transfúznych
oddeleniach interpelujem vás, pán
minister Ja-
vorský,
aj vo veci súčasného stavu plnenia plazmaferetického
programu.
Vážení poslanci,
vážení členovia vlády,
Slovenská republika je jeden z mála postkomunistických
štátov,
ktorý sa dostal v bezpríspevkovom darcovstve krvi na
predrevolučnú
úroveň. Zo 170 916 odberov krvi v roku 1994
bolo
148 757 bez nároku na príspevok,
dokonca v 27 okresoch
boli realizované len bezpríspevkové odbery
krvi. Od roku
1960 do
septembra 1995 Slovenský
Červený kríž eviduje
na
Slovensku 81 001 držiteľov
bronzovej Jánskeho plakety,
33
002 striebornej, 6 349 zlatej a 500
diamantovej Jánskeho
plakety. Tieto čísla
vypovedajú niečo o dobrých
stránkach
nášho
človeka, ako aj o záslužnej práci Slovenského Červené-
ho
kríža.
Vďaka za krv isteže patrí všetkým, ktorí
ju dávajú, ale
transfúzne
oddelenia by mali najradšej bezpríspevkových dar-
cov
preto, aby sa neobchádzali pravidlá oznamovania zdravot-
ných prekážok
a dodržiavali hlavné podmienky darcovstva.
Darca
krvi musí byť dlhodobo zdravý, musí byť ochotný prísť,
keď
to treba. Bežný darca krvi - muž - môže byť ocenený zla-
tou
Jánskeho plaketou, ak daruje krv 10
rokov, z toho šty-
rikrát
každý rok. Svoje vlastné kritériá majú darcovia plaz-
my
a darcovia krvných doštičiek.
Niet pochýb, vážení páni a vážené panie, že je namies-
te
rozmýšľať aj o tom, ako vhodným
spôsobom odmeniť aj bez-
príspevkových
darcov krvi, plazmy, krvných doštičiek. Nie-
ktoré
poisťovne za odber krvi dávajú darcom
vitamínové prí-
pravky
v rôznej hodnote, najviac Vojenská poisťovňa v hodno-
te
200 Sk za odber a paradoxne najväčšia Všeobecná zdravotná
poisťovňa
nedáva nič. Darcovia krvi, nositelia Jánskeho pla-
kety majú
úľavy na cestovnom
rôzne v rôznych regiónoch
a
mestách. Ale nemohlo by sa, pán
minister, darcovstvo krvi
na tých zaslúžilejších stupňoch zohľadniť aj v zdravotnom
poistení
samotných darcov? Nemohli by ste v spolupráci so
Slovenským
Červeným krížom a zdravotnými poisťovňami nájsť
riešenie
umožňujúce oceniť takýmto spôsobom bezpríspevkových
darcov,
aby v tomto transfuziologickom vzťahu bol štát féro-
vý
tak, ako sú féroví darcovia?
Bezpríspevkoví darcovia konajú
ušľachtilo, treba ich
uctiť
o to viac, že mnohí z nich sami žijú v zložitých so-
ciálnych
a hospodárskych podmienkach. Bolo by
namieste, aby
rovnako
ušľachtilo sa k nim správal aj štát, čo
sa týka vý-
davkov
štátneho rozpočtu. Podľa mňa je preto plne namieste
úsilie
Slovenského Červeného kríža o to, aby pri preberaní
zlatej
a diamantovej Jánskeho plakety bol ich držiteľom ude-
lený
jednorazový vklad 3 000 Sk a 5 000 Sk.
Pri
rokovaní o štátnom rozpočte na rok
1996 viacerí
poslanci Národnej rady upozornili na netradičnú
výšku fi-
nančných
prostriedkov v kapitole Všeobecná pokladničná sprá-
va
a v rezerve vlády a upozornili aj na nejasnosť ich použi-
tia.
Verím, vážení členovia vlády, že všetci
chcete, aby sa
táto
kapitola štátneho rozpočtu
zviditeľňovala cez výdavky
prospešné
pre spoločnosť. Preto interpelujem vás,
pán pred-
seda
vlády, aby vláda uvoľnila na zamýšľaný
projekt Sloven-
ského
Červeného kríža o ocenení darcov krvi potrebné finanč-
né prostriedky
z kapitoly Všeobecná
pokladničná správa,
resp.
z rezervy vlády.
Na
Slovensku je dosť ľudí, ktorí by radi
darovali krv,
ak
by transfúzna služba disponovala mobilnou jednotkou v po-
dobe
špeciálneho odberového autobusu. Na Slovensku stačí je-
den-jediný odberový autobus, aby ľudia z vidieka bez prob-
lémov
darovali krv. Po dnešnom rokovaní parlamentu k tlači
336
o zavedení nového titulu na zníženie daňového základu
pre
vlastníkov, ktorí nadobudli majetok privatizáciou formou
predaja
vopred určenému vlastníkovi, teda po ďalšom rozpára-
ní
spoločného mešca, alebo v krvnej terminológii povedané,
po
ďalšom pustení žilou širokej verejnosti, som už úplne na-
čisto,
ba som úplne presvedčený, že pán premiér a pán minis-
ter
zdravotníctva dokážu uvoľniť zo
Všeobecnej pokladničnej
správy
alebo rezervy vlády príslušnú sumu aj na odberovú
mobilnú
jednotku, v ktorej by chceli darovať
krv radoví ob-
čania.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi. Som rád, že vystúpil k tomuto
problému,
a chcem mu povedať, aby nezabudol, že v
roku 1989
písali,
že Jánskeho zlaté a strieborné plakety
sú plecháče.
Bolo
to napísané v Pravde. Môj kolektív bol darcom krvi, po-
čas
5 rokov sa 20 ľudí trikrát do roka zúčastňovalo na da-
rovaní
krvi. A keď sa to dopočuli a čítali to v novinách,
povedali,
že nikdy v živote už nedarujú krv, pretože to bolo
poníženie.
Bol to vrchol drzosti a nikto na
to v novinách
nereagoval.
Vtedy tak bolo, odsúdili nás všetkých, tak som
povedal
aj ja a od roku 1989 som len raz daroval krv. Viete,
potom
je človek na rozpakoch, či naozaj táto spoločnosť mala
cit
v rokoch 1989 a 1990, keď nikto na to nereagoval. To som
chcel
len pripomenúť, ako som sa ja odmlčal v
darovaní krvi
a
aj môj kolektív, ktorý bol veľkým darcom krvi.
Ďakujem. Nech sa páči, pán
Mikolášik. Pripraví sa pani
Lazarová.
Poslanec M. Mikolášik:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážení členovia vlády,
vážené dámy,
vážení páni,
moja interpelácia sa bude dotýkať zdravotníctva, teda
interpelujem
ministra zdravotníctva pána Javorského.
Vážený pán minister,
zákon číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom
poriadku stanovu-
je
veľmi presne a exaktne podmienky poskytovania zdravotníc-
kej
starostlivosti a zdravotníckych pomôcok na základe zdra-
votného
poistenia, ako aj za čiastočnú alebo celú úhradu po-
istencov.
To je v § 1. Zo zdravotného poistenia sa poskytujú
-
citujem: "zdravotné výkony,
liečivá a zdravotnícke pomôc-
ky,
ktoré sú indikované zo zdravotných
dôvodov, zodpovedajú
súčasnému
stupňu medicínskych a
biomedicínskych vied a pri
danej
indikácii dosahujú efektívny účinok,
dodržiavajúc zá-
sady
účelnej terapie a farmakoterapie".
Citoval som z § 3.
Tieto
zdravotné výkony sú uvedené v zozname
zdravotných vý-
konov.
Zákon číslo 98/1995 Z.
z. o Liečebnom poriadku ďalej
presne
stanovuje, ktoré zdravotné výkony sa zo zdravotného
poistenia neposkytujú, ak nie sú nevyhnutné na
zachovanie
zdravia
poistenca. Pre úplnosť a na osvieženie
pamäti citu-
jem
explicitne práve § 33, ktorý to vymedzuje nasledovne:
"Na
základe zdravotného poistenia sa neuhrádzajú zdravotné
výkony
poskytované poistencom pri a)
akupunktúre, b) steri-
lizácii,
c) umelom oplodnení, d) interrupcii, e) kozmetic-
kých
operáciách, f) účasti na overovaní nových metód medi-
cínskych
poznatkov a metód a g) psychoanalýze.
Máme v živej pamäti širokú diskusiu v parlamente práve
o
§ 33. Parlament však celkom logicky a vo svetle vecných
argumentov schválil uvedené znenie § 33. Z diskusie teda
jasne
vyplynulo, že sterilizácia nie je nevyhnutná na zacho-
vanie
zdravia poistenca, naopak, sterilizácia
nezvratne od-
stráni
jednu zo základných fyziologických
kvalít, ktorou je
jeho či jej
plodnosť. Ak sa chce niekto svojej plodnosti
dobrovoľne
zbaviť, prosím, ale nech sa tak
nedeje na účet
všetkých občanov
a daňových poplatníkov, čiže za úhradu
zdravotnej
poisťovne. Nemôžem však nepripomenúť katastrofál-
ne
nízku mieru plodnosti slovenskej populácie, vôbec najniž-
šiu
v doterajšej histórii Slovákov,
kde index plodnosti za
rok
1995 je 1,5, čo je priamo proti záujmom tejto spoločnos-
ti.
Alebo vám je táto katastrofálna
situácia v miere repro-
dukcie
Slovákov ľahostajná?
Ak sa
chce niekto podrobiť umelému
oplodneniu, je to
jeho
slobodné rozhodnutie. Teraz
spomeniem celkom neprija-
teľné
manipulovanie s ľudskými zárodkami,
akoby šlo o to-
var,
neživú hmotu, a nie o vyvíjajúce sa ľudské bytosti,
pričom
i my všetci, ktorí sedíme v tejto snemovni, sme takto
začínali,
takto sa vyvíjali, nikto z nás by
zrejme nepochy-
boval
o integrite svojej osoby a jej ľudskej povahe od samé-
ho
začiatku. Opakujem teda, ak sa niekto chce podrobiť tejto
procedúre oplodnenia
in vitro, nech
tak urobí v súlade
s
platným zákonom, a teda tak, že si náklady na túto manipu-
láciu
bude hradiť sám, tak ako to ustanovuje
§ 33. Táto me-
tóda
navyše nespĺňa podmienku § 3 tohto zákona, kde podmien-
kou
poskytovania ktoréhokoľvek medicínskeho
výkonu musí byť
pri
danej indikácii - citujem: "efektívny účinok".
Pri umelom oplodnení sa na Slovensku, ale
ani vo svete,
nedosahuje viac ako
6-percentná, najviac však
10-percentá
úspešnosť.
Pýtam sa, kde je tu splnená podmienka efektívneho
účinku.
Inými slovami, úspech in vitro fertilizácie
je skôr
výnimkou,
kde zo 100 uchádzačiek odchádza domov sklamaných
viac
ako 90, ktoré majú za sebou opakovanú masívnu hormonál-
nu stimuláciu,
opakované laparoskopické operačné výkony,
opakované
celkové anestézie. Nakoniec drvivá väčšina
týchto
nešťastných
žien odchádza domov ubolených na tele i na duši,
teda
bez dieťaťa v náručí. Všetky tieto procedúry, zákroky
a
manipulácie stoja vždy najmenej 500 tisíc Sk.
Taktiež
interrupcie musia byť
hradené v celej výške
svojich
nákladov žiadateľkami a tento výkon
teda nemôžu ni-
jako
znášať všetci občania, ktorí svojimi
peňažnými dávkami
plnia
objem peňazí v zdravotných poisťovniach.
Slovenské zdravotníctvo sa zmieta v permanentnej a zú-
falej kríze
z nedostatku finančných prostriedkov. Úroveň
poskytovaných
služieb sa nezlepšuje. Poisťovne
neplatia ne-
mocniciam,
neplatia ani zmluvným lekárom za skutočne vykona-
né zdravotnícke výkony, hoci zo
zákona takáto povinnosť
zdravotným
poisťovniam vyplýva. Dozvedáme sa však z dennej
tlače,
napríklad z Hospodárskych novín z 19.
decembra 1995,
ale
i z Národnej obrody, kde ústami hovorkyne Ministerstva
zdravotníctva
Slovenskej republiky, a teda plne s
vaším sú-
hlasom,
bolo vysvetlené, že výkony uvedené v §
33, čiže na-
príklad sterilizácia, in vitro fertilizácia,
interrupcia,
môžu
byť hradené zo zdravotného poistenia - citujem: "pokiaľ
ich
indikuje ošetrujúci lekár ako
výkony nutné zo zdravot-
ných
dôvodov".
S
takouto interpretáciou a
praxou z nej vyplývajúcou
však
nemožno vonkoncom súhlasiť. Takýto výklad zákona o Lie-
čebnom
poriadku zo strany Ministerstva zdravotníctva Sloven-
skej republiky je protizákonný a vedome
prekračuje rámec
stanovený
týmto zákonom. Vaším vysvetlením v médiách, a teda
dovolením,
aby sa tieto vyššie zmienené výkony hradili zo
zdravotného poistenia, priamo ochudobňujú o milióny
korún
naše
úbohé zdravotníctvo. Zároveň však takýmto spôsobom obe-
ráte o finančné
prostriedky pacientov, ktorí
majú legálne
právo, a to
i v zmysle ústavy,
ako aj v zmysle zákona
98/1995
Z. z. o Liečebnom poriadku, a
ktorým sa liečby ne-
dostáva, pretože
zdravotná poisťovňa nemá
finančné pro-
striedky.
Tu mám na mysli onkologických pacientov, pacien-
tov,
ktorí potrebujú transplantáciu kostnej
drene na zacho-
vanie
svojho života, pacientov, ktorí potrebujú transplantá-
ciu
srdca alebo transplantáciu pečene a iné finančne náročné
výkony,
ktoré im však zabezpečia najvyššiu ľudskú hodnotu,
a
síce ľudský život.
Nemusím
zvlášť pripomínať, že tieto výkony, na ktoré
čakajú
stovky či skôr tisícky pacientov, sa nedotýkajú len
dospelej
populácie, ale na ne túžobne čakajú aj
ťažko choré
deti.
Pýtam sa zároveň, či vaším ministerstvom upravené zne-
užívanie zákona
o Liečebnom poriadku
nie je náhodou aj
v
rozpore s ústavou. Preto vás, vážený pán minister MUDr.
Javorský žiadam, aby
ste svoju chybu napravili, aby ste
s
okamžitou platnosťou zastavili
uhrádzanie uvedených zdra-
votníckych
výkonov, v neposlednom rade aj preto, lebo z 99 %
nie
sú nevyhnutné na zachovanie
zdravia poistenca. Ďalej
vás
žiadam, aby ste vyčíslili, koľko týchto výkonov bolo vy-
konaných
v rozpore so zákonom o Liečebnom
poriadku, aby ste
toto
vyjadrili aj v slovenských korunách a
informovali mňa,
ale
aj ostatných poslancov a odbornú lekársku verejnosť, aká
je
skutočná cena týchto zdravotných výkonov, čiže koľko sto-
jí
úplné hradenie napríklad jednej sterilizácie, koľko stojí
priemerne
dlhá in vitro fertilizácia a koľko stojí jedna in-
terrupcia,
a to aj v prípade, ak sú vykonané
tieto výkony
ako
tzv. nevyhnutné na zachovanie zdravia
poistenca. Žiadam
vás,
aby ste poskytli úplné, a nie dvojznačné informovanie
zdravotníckej
verejnosti, že nestačí, aby tieto výkony indi-
koval
ošetrujúci lekár.
Žiadam však, aby lekár indikujúci tieto lekárske úkony
na účet zdravotnej poisťovne uviedol
expressis verbis do
zdravotnej dokumentácie: indikujem napríklad
sterilizáciu
alebo
umelé oplodnenie, interrupciu, či
kozmetickú operáciu
a
iné, pretože je to nevyhnutné na
zachovanie zdravia pois-
tenca
- a pripojí svoj podpis. Ak sa nájdu potom nesprávne
indikované
prípady, kde v kontradikcii so zákonom bude výkon
hradený
zdravotnou poisťovňou, bude potrebné, napríklad súd-
nou
cestou, žiadať zodpovedného lekára, ktorý takúto indiká-
ciu podpísal, aby on uhradil plne takto
vzniknutú škodu
zdravotníctvu.
Do dnešného dňa však forenznú zodpovednosť za
takto
nesprávne uhrádzané výkony znáša ten, kto vedie re-
zort,
ktorý takúto informáciu oficiálne
podal, a to ste vy,
pán
minister.
Žiadam vás, pán minister, aby ste svoju
odpoveď vrátane
finančných
prepočtov v zmysle ustanovenia o interpeláciách
predložili
v písomnej podobe. Žiadam vás najmä o tieto in-
formácie:
1.
Koľko sterilizácií bolo vykonaných od
platnosti zá-
kona o Liečebnom
poriadku a koľko z nich bolo
hradených
zdravotnou
poisťovňou, percentuálne vyjadrenie tohto vzťahu,
ako
aj finančné vyčíslenie oboch kategórií.
2. Týmto istým spôsobom žiadam vyjadriť aj
vyčísliť
počty
in vitro fertilizácií. Tu prosím
vyjadriť, koľko detí
sa
vlastne narodilo v Slovenskej
republike ako výsledok in
vitro
fertilizácie a koľko vlastne pokusov in vitro fertili-
zácie
bolo celkove vykonaných.
3. Prosím uviesť podrobnú analýzu aj v otázkach inter-
rupcií
a koľko bolo takých, ktoré boli tzv. nevyhnutné na
zachovanie
zdravia poistenca.
4. Koľko bolo vykonaných akupunktúr a
kozmetických ope-
rácií
- s tou istou analýzou, ako som žiadal vyššie.
Prosím vás, aby ste osobitne časove
odlíšili obdobie do
19.
decembra 1995 a po tomto dátume doteraz. Zároveň vás,
vážený pán minister, dôrazne žiadam, aby
ste bezodkladne
a
v zmysle zákona zmenili svoje
doterajšie vyhlásenia
a
uviedli uplatňovanie Liečebného
poriadku do zákonom vyme-
dzených
medzí.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pani Lazarová, nech sa páči. Pripraví sa
pán poslanec
Švec.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán podpredseda,
vážení členovia vlády,
poslanci, poslankyne,
podľa rokovacieho poriadku sa v bode interpelácie majú
poslanci
obracať so svojimi otázkami, pripomienkami prípadne
komentovaním tej-ktorej
situácie na ministrov. Pre
pripo-
mienky a
reakcie jedného poslanca
na poslanca iného je
v
parlamente určená všeobecná rozprava.
Keď však pán posla-
nec
Rózsa už porušil rokovací poriadok a
hrubo, neoprávnene
ma napadol, je
mojou povinnosťou aspoň
veľmi v krátkosti
reagovať
na jeho vyhlásenie.
Pán poslanec Rózsa, vo svojej interpelácii som neurobi-
la
nič iné, iba som si osvojila požiadavku mnohých sloven-
ských občanov, dokonca žijúcich svedkov i
účastníkov tých
udalostí,
o ktorých som hovorila, na ospravedlnenie sa Ma-
ďarska
Slovákom za uvedené krivdy a utrpenia a
dovolila som
si
upriamiť pozornosť pána ministra
na túto samozrejmú po-
žiadavku.
Vo svojej interpelácii som neurobila
nič iné, iba
som
prečítala, resp. citovala nepatrný zlomok zo stoviek zá-
pisníc
evidovaných z tohto obdobia a konštatovala neoddisku-
tovateľné
historické skutočnosti.
Prosím pána poslanca Rózsu, aby poukázal aspoň na jed-
nu
nepravdivú skutočnosť v mojom prejave.
Naozaj neviem, za
čo
ma vlastne chce žalovať. Za to, že som
si dovolila pove-
dať
pravdu? Nič, len pravdu. Tvrdenia, že mojím cieľom je
rozoštvávať našich
obyvateľov, je úplne lživé.
Moje vy-
stúpenie volalo iba
po morálnom odškodnení
tisícov ľudí,
ktorí boli podrobení takým ukrutnostiam, ktoré
poznal iba
stredovek,
tak ako volali poslanci opakovane v
tomto parla-
mente
po morálnom odškodnení občanov
prenasledovaných počas
komunistického
režimu.
Vyprosujem si obviňovanie z úmyslu, ktorý
som nikdy ne-
mala.
Mojím cieľom bolo iba upozorniť
ministra zahraničných
vecí
pána Schenka na uvedené skutočnosti a vyzvať ho k tomu,
aby
už konečne vyhovel plne oprávnenej požiadavke našich ob-
čanov,
ktorí žiadajú aspoň ospravedlnenie sa Maďarov za uve-
dené
skutky. Svet požaduje
ospravedlnenie sa krajín, ktoré
boli
zodpovedné za ukrutnosti páchané na nevinných ľuďoch na
okupovaných
územiach, ako tú najsamozrejmejšiu vec. Ospra-
vedlnilo
sa aj Nemecko i Japonsko za agresiu za II. svetovej
vojny. Maďarsko viazalo ratifikáciu rusko-maďarskej zmluvy
na
ospravedlnenie sa Ruska za okupáciu v
roku 1956 a maďar-
ský
parlament ratifikoval túto zmluvu
až po štyroch rokoch
od
jej podpísania, pokiaľ nedosiahol svoj cieľ.
Nevidím ani ten najmenší dôvod na to, aby
Slovensko ne-
podmienilo
ratifikáciu základnej
slovensko-maďarskej zmluvy
ospravedlnením
sa Maďarska za takýto okupačný režim na
juž-
nom Slovensku
v rokoch 1938-1945,
ktorý tým najtvrdším
spôsobom
postihol tam žijúcich slovenských
občanov. Ubezpe-
čujem pána poslanca Rózsu, že som mala najprv pripravenú
svoju
interpeláciu na základe dokumentov na 20 stranách. Ne-
vedela
som, ako ju mám skrátiť, pretože jeden argument bol
závažnejší
ako druhý. Takže to, čo som tu predniesla, je iba
nepatrný
zlomok toho, o čom by mal náš parlament rokovať as-
poň
toľkokrát ako o zákone o protiprávnosti komunistického
systému. Pamätníci
týchto tragických udalostí totiž ešte
stále
žijú medzi nami.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pani poslankyni Lazarovej.
Pár ich žije aj
v
našej rodnej obci. Nech sa páči, pán poslanec Švec. Pri-
praví
sa pani poslankyňa Sabolová ako posledná.
Poslanec J. Švec:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy ministerky,
vážený pán minister,
vážené dámy poslankyne,
páni poslanci,
milé kolegyne, kolegovia,
všetci tí, ktorí vydržali s nami do tejto
hodiny, váže-
ní
hostia, milí prítomní, dovoľte, aby som
začal trošku ne-
tradične a trošku
vás prebudil k životu. Obvykle z tohto
miesta
zaznievajú interpelácie, ktoré sú namierené na členov
vlády Slovenskej
republiky tvrdými otázkami a žiadosťami
o
rôzne vysvetlenia. Ja by som dnes začal
trochu inak a rád
by
som vyjadril z tohto miesta čosi, čo má
súvis s vysokými
školami.
Samozrejme, to sa odo mňa čaká. Ale netýka sa to
ministerstva
školstva. Ja by som si dovolil vyjadriť svoje
osobné
uznanie tu prítomnej pani podpredsedníčke vlády a bý-
valej ministerke spravodlivosti pani profesorke Tóthovej,
ktorá
- ako si iste spomínate - razantným
spôsobom a vystu-
povaním vo vláde
zabezpečila zvýšenie platov
sudcov súdov
Slovenskej
republiky a takýmto spôsobom upravila
ich spolo-
čenské
postavenie.
Moja interpelácia je adresovaná premiérovi vlády Slo-
venskej
republiky pánu Vladimírovi Mečiarovi vo veci plnenia
Programového
vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z 12. ja-
nuára
1996 Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.
Vážený
pán predseda vlády, jednou z úloh zakotvených
v
Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky je zvyšo-
vanie
vzdelanostnej úrovne obyvateľstva
Slovenska. Súčasťou
tejto
úlohy je i snaha postupne dosiahnuť stav, keď najme-
nej
30 % absolventov stredných škôl bude
môcť pokračovať vo
vzdelávaní na vysokých
školách. Najdôležitejším nástrojom,
ktorým
sa táto úloha môže naplniť, je rozpočet rezortu mi-
nisterstva školstva
a jeho primerané efektívne využitie.
Premyslená realokácia kapitol rozpočtu by mala teda
viesť
k
podpore takých foriem vzdelávania, kde je zaručená zamest-
nanosť
absolventov v súlade s požiadavkami
trhu práce a tým
i
potrebami hospodárstva a služieb Slovenskej republiky.
V týchto dňoch sme dostali na vysokých
školách rozpočet
kapitoly
pre vysoké školy, z ktorého, žiaľ, vidieť, že mi-
nisterstvo
školstva zahrnulo vysoké školy
Slovenskej repub-
liky
do svojich útlmových programov. Tento
názor chcem pod-
poriť nasledovnými údajmi: Kým v
roku 1989 tvoril podiel
rozpočtu
vysokých škôl na rozpočte celého rezortu 19,3 %,
teda
takmer 20 %, v roku 1996 je tento podiel iba 12,5 %.
Kým
podiel rozpočtu stredných odborných
učilíšť v roku 1989
tvoril
2 %, v roku 1996 je tento podiel už 11 % a tento
11-percentný
podiel predstavuje sumu 2,5 miliardy
Sk, ktorá
sa presúva z
ministerstva školstva, z tohto
rezortu, do
iných
rezortov.
Z
ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny sme
dostali analýzu zamestnanosti absolventov škôl Slovenskej
republiky.
Z analýzy stavu a vývoja nezamestnanosti absol-
ventov
škôl od roku 1990 vidieť, že kým podiel registrova-
ných nezamestnaných absolventov vysokých
škôl v decembri
roku 1995
bol 0,4 % na všetkých nezamestnaných občanov
v
Slovenskej republike, 1280 absolventov, nezamestnanosť ab-
solventov
stredných odborných učilíšť s maturitou
bol osem-
krát
vyšší a stredných odborných škôl bez
maturity dvadsať-
krát
vyšší. Pritom treba povedať, že celkový rozpočet minis-
terstva tvorí
27,7 miliárd Sk,
a teda presun finančnej
čiastky
2,7 miliardy na stredné odborné učilištia dosahuje
takmer
10 % rozpočtu. Teda moja otázka je, ktoré formy vzde-
lávania
máme vlastne podporovať.
Rád by
som tu uviedol ešte jedno
číslo. Podiel neza-
mestnaných
absolventov, ktorý predstavuje 0,4 %,
sa v prie-
behu jedného roka znížil o 50 %, to znamená,
že dnes sa
vlastne
v Slovenskej republike s malými výnimkami zamestnajú
všetci
absolventi vysokých škôl do jedného
roka po skončení
štúdia.
Prečo teda vysoké školy nemajú podporu
tejto vlády?
Vysoké
školy majú kapacity, ktoré môžu využiť oveľa efektív-
nejšie.
To sme ukázali v priebehu šiestich rokov, keď
počet
vysokoškolských študentov
vzrástol z 53 000 na súčasných
77
000 študentov. Tým vysoké školy riešia veľmi veľa. Riešia
nezamestnanosť
mladých ľudí, zvyšujú intelektuálnu
kapacitu
Slovenskej
republiky a dávajú tejto republike perspektívu.
Druhou
mojou otázkou je
miera efektivity využívania
prostriedkov
rozpočtu. Tu by som si dovolil uviesť
niektoré
údaje
o realokácii prostriedkov na vysoké školy na jednej
strane
a úrad ministerstva školstva na strane
druhej. Kapi-
tálové
výdavky v § 40-18, to je tá časť
rozpočtu, ktorá za-
bezpečuje vzdelávací proces na vysokých školách,
očistené
o
účelovo vyčlenené prostriedky na nákup napríklad zariadení
do
budovy Vysokej školy ekonomickej, o ktorej čiastke sme sa
tu veľmi intenzívne rozprávali a snažili
sa túto čiastku
získať
z rezervy vlády, si teraz na seba zobrali vysoké ško-
ly
a v tomto rozpočte ju zaplatili zo
svojich prostriedkov.
Okrem
tejto vyčlenenej sumy 50 miliónov Sk
plus 20 miliónov
rezervy
zostáva v kapitálových výdavkoch
vysokých škôl suma
55
miliónov. Ministerstvo školstva si pre vlastnú potrebu,
pre
potrebu vlastného úradu a svojich
súčastí v tejto kapi-
tole
vyčlenilo z rozpočtu 77 miliónov Sk v tomto členení:
47
miliónov na vybavenie vlastného úradu,
9 miliónov na fi-
nancovanie
svojich súčastí - Ústav informácií a prognóz, Dom
školských
stykov zo zahraničím a podobne, 2
milióny na Cen-
trum
športu a 20 miliónov rezervy úradu. Teda porovnajme.
V
kapitálových výdavkoch takých
dôležitých pre vysoké školy
tieto
vysoké školy dostali v rozpočte 55 miliónov a minis-
terstvo
školstva so svojimi súčasťami 77 miliónov.
Veľmi zaujímavá je kapitola prevádzkových nákladov. Na
vysokých školách je
táto kapitola v rozpočte realokovaná
účelovo.
Celkove náklady sú rozdelené na fixné náklady a va-
riabilné.
Fixné náklady tvoria zabezpečenie
energie 370 mi-
liónov,
opravy a údržby 71 miliónov. Na internáty je v tejto
kapitole vyčlenených 100 Sk na jedno lôžko a 2,20
Sk na
stravu
študentov, čo predstavuje 39,2 miliónov
a 6,9 milió-
nov
Sk. Spolu teda táto časť na nevyhnutné výdavky, na exis-
tenciu
a prevádzku budov tvorí 491,2 miliónov korún. Ak teda
tieto
časti rozpočtu odpočítame od
celkovej sumy 743,1 mi-
liónov,
zostane na prevádzku alebo zabezpečenie výučbového
procesu,
teda vlastnej výučby na vysokých školách, 250,1 mi-
lióna
Sk. Z týchto však ministerstvo školstva vyčlenilo ďal-
šie
účelovo určené prostriedky na nové aktivity, takže pre
vysoké školy v
jestvujúcej štruktúre zostalo
na výučbový
proces
221 miliónov korún.
Na
vysokých školách v Slovenskej republike študuje
77
000 študentov. Ak podelíme 221 miliónov
na výučbový pro-
ces
77 tisícmi, dôjdeme k výsledku, že vlastná výučba jedné-
ho
študenta na slovenskej vysokej škole je
dotovaná finanč-
nou
čiastkou 2 511 Sk. Ak si predstavíme,
čo výučba vysoko-
školského
študenta potrebuje, čo je tam potrebné
- chemiká-
lie,
malé laboratórne pomôcky, laboratórne zvieratá, ochran-
né pomôcky, učiteľ potrebuje diapozitívy,
potrebuje prie-
svitky,
potrebuje kriedu - to všetko sa musí vmestiť do tej-
to
sumy 2 511 Sk. Porovnajme si to s
poplatkami, ktoré pla-
tia
zahraniční študenti. Každý zahraničný študent samoplatca
na
slovenských vysokých školách platí školné, ktoré zodpove-
dá
sume vo výške 4 - 7 tisíc dolárov. Ak by sme nemali za-
hraničných študentov, dámy a páni, vôbec by
sme nemohli
učiť,
nevedeli by sme zabezpečiť praktické cvičenia, pretože
tie
čosi stoja.
Za zmienku stojí ešte skutočnosť, že z celého rozpočtu
pre
vysoké školy vlastný pedagogický proces je zabezpečený
sumou, ktorá sa
rovná 2,59 % celého rozpočtu.
Účelové vy-
členenie
prostriedkov na internáty znamená, že internáty bu-
dú
mať zabezpečené vykurovanie, budú mať
zabezpečené osvet-
lenie,
to je pravda, s tým boli v minulosti problémy, už ne-
budú.
Ale čo to znamená? Rozpočet
prevádzkových nákladov na
internáty
stúpne cca o 20 %, ale o to sa zníži
rozpočet fa-
kúlt. To znamená,
že fakulty budú mať o 18
- 20 % menej
prostriedkov
na prevádzku. Takže moja otázka znie: Je rozpo-
čet
vysokých škôl alebo rozpočet
ministerstva školstva rea-
lokovaný
účelovo?
Moja
tretia otázka na pána premiéra vlády Slovenskej
republiky
sa týka jeho stanoviska k nesystémovému zásahu mi-
nisterstva
školstva do platnej sústavy mzdových ohodnotení
pracovníkov
rozpočtových organizácií, v našom
prípade v re-
zorte
vysokých škôl.
K 1.
marcu 1996 nadobudne platnosť
vyhláška minister-
stva
školstva o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov.
Podľa
tejto vyhlášky absolventi vysokých škôl štúdia pedago-
gických
smerov môžu byť po absolvovaní 5-ročnej praxe prera-
dení
do 10. platovej triedy našej tarifnej
sústavy. Na ten-
to
účel ministerstvo školstva už
vyčlenilo 200 miliónov Sk
z
kapitoly mzdy. Teda stredoškolský učiteľ s 5-ročnou praxou
v
10. platovej triede bude mať mesačný príjem po absolvovaní
kvalifikačnej
skúšky 6 000 Sk. Všetci sme radi, že
učitelia
na stredných školách budú mať zvýšené
platy a že sa táto
vyhláška
realizuje.
Osobne tiež vítam túto realizáciu, ale tvrdím, že toto
opatrenie
je nesystémové. Je nesystémové preto, že zostáva
otvorená
otázka, kam zaradíme pracovníkov vysokých škôl, od-
borných asistentov,
ktorí majú vedeckú hodnosť kandidáta
vied
alebo doktora, po ukončení
6-ročnej praxe. Len do 10.
triedy? To znamená,
že učitelia, ktorí učili absolventov
štúdia
pedagogických smerov, budú mať rovnaké platy po šies-
tich
rokoch ako ich produkt. Teda kam zaradíme týchto pra-
covníkov?
Do 11. triedy? Dobre, ale kam zaradíme docentov
s
titulom kandidáta vied, kam zaradíme docentov s titulom
doktora
vied a kam zaradíme profesorov doktorov vied? 13.
a
14. platovú triedu nemáme.
Už dnes je situácia na vysokých školách taká, že každý
sa hlási o
svoje právo byť preradený do vyššej
platovej
triedy.
A zamestnancov, pracovníkov rezortu
nezaujíma výška
príplatkov,
ani ich nezaujíma skutočnosť, že zo
zákona môžu
mať
príplatky tí najkvalifikovanejší až do
výšky 100 % pla-
tu,
pretože tento príplatok dnes je, zajtra
nie je. Každého
zaujíma
tarifná trieda a tarifný plat.
A teda mi dovoľte ešte jedno porovnanie.
Docent, kandi-
dát
vied s 9-ročnou praxou bude mať v
11. platovej triede
6
920 Sk a učiteľ na strednej škole s 9-ročnou praxou a kva-
lifikačnou
skúškou 6 260 Sk. Rozdiel je 600 korún. Pýtam sa:
Komu
treba ísť do vedeckej výchovy? Čo bude
stimulovať ľudí
na
vysokých školách, aby išli do vedecko-pedagogickej karié-
ry?
Každý, kto prešiel
vedecko-pedagogickou kariérou, vie,
čo to je.
Veda sa nedá robiť v pracovnom čase. Profesor,
doktor vied
s 18-ročnou praxou v 12.
platovej triede má
8
590 korún, teda rozdiel medzi
absolventom s 5-ročnou
praxou a profesorom, doktorom vied s
18-ročnou praxou je
v
tarifných platoch 2 590 Sk.
Pýtam
sa pána premiéra: Je toto systémové opatrenie
v
rezorte ministerstva školstva?
Vážené dámy, vážení páni, viem, že sme všetci unavení,
a
je mi
ľúto, že som
musel takýmto spôsobom vystúpiť,
a
úprimne poviem, že mi je ľúto aj pani ministerky, že si
túto
interpeláciu musela vypočuť, ale myslím
si, že je naj-
vyšší
čas, aby sa v rezorte ministerstva školstva čosi udia-
lo,
aby tento rezort mohol pracovať v prospech Slovenskej
republiky
tak, ako má.
A
mám ešte veľmi krátku interpeláciu adresovanú pod-
predsedovi
vlády Slovenskej republiky a ministrovi
financií
Slovenskej
republiky pánu Sergejovi Kozlíkovi vo forme otáz-
ky:
Ako je zabezpečená finančne dostavba fakultnej nemocnice
na
Rázsochách a kedy je možné očakávať jej
uvedenie do pre-
vádzky?
Vážené dámy, vážení páni, vážené dámy
ministerky, pán
minister,
všetci prítomní, ďakujem vám za pozornosť a pánu
premiérovi
vlády vopred ďakujem za jeho odpoveď. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Švecovi. Nech sa páči, pán po-
slanec
Černák. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážení prítomní,
členovia vlády Slovenskej republiky,
to najlepšie nakoniec. Tým nechcem povedať, že najlep-
šie
budú moje interpelácie, pretože za mnou ešte vystúpi ko-
legyňa
Rusnáková, ale po dnešných spôsoboch,
ako sa rokuje,
ako
pán predsedajúci viedol schôdzu, myslím
si, že skutočne
zlatým
klincom bolo, ako sa rektor univerzity obracal na mi-
nisterku,
ako k nej hovoril a pani ministerka sa
družne za-
bávala
s pani Lazarovou a prakticky nevenovala žiadnu pozor-
nosť
tomu, čo tu hovorí rektor Univerzity
Komenského. Takže
to
bolo to, čo zavŕšil dnešný deň, o ktorom ďalej nebudem
hovoriť.
Mám celkove sedem interpelácií, budem
veľmi stručný.
Z mojej
interpelácie na ministra dopravy
a spojov som
4
otázky vyčiarkol, lebo
ich už položil Miki Dzurinda,
a
preto interpelujem pána ministra dopravy a spojov a žiadam
od
neho odpoveď na 3 otázky.
Vážený pán minister, ako sa osvedčila zmena generálneho
riaditeľa
v Slovenskej dunajskej plavbe, štátnom podniku, sú
výsledky
podniku lepšie, hospodári nový riaditeľ efektívnej-
šie?
Druhá otázka: Ako sa osvedčila zmena
generálneho riadi-
teľa
v Slovenských telekomunikáciách, aké sú výsledky podni-
ku
a či je hospodárenie efektívnejšie? Zároveň sa pýtam, aké
boli
náklady na obstaranie a vybavenie bytov pre riaditeľa
Slovenských telekomunikácií a pre jeho šoféra v Stupave,
koľko
pracovníkov do podniku nastúpilo do zamestnania od vý-
meny
generálneho riaditeľa a koľko z nich predtým pôsobilo
v
Košiciach.
Posledná otázka na pána ministra Rezeša
je: V akom sta-
vom
je riešenie diaľničného obchvatu Čadce, t. j. aké je de-
finitívne
projekčné riešenie a aký je predpokladaný časový
harmonogram?
Druhá moja interpelácia je na pána ministra Baca. Pro-
sím pána ministra, aby mi odpovedal na otázku, ktoré zo
štátnych
majetkov, ktoré boli oddlžené v rokoch 1994 a 1995,
boli privatizované. V dotknutých prípadoch
prosím, aby mi
uviedol
dátumy a objem oddlženia a zároveň aj dátum, cenu
a
podmienky privatizácie.
Tretia
moja interpelácia je na ministra hospodárstva
a
na prezidenta Fondu národného majetku.
Pýtam sa pána mi-
nistra
Duckého, či má také isté informácie ako ja. Podľa mo-
jich informácií
ZDA Partizánske za
korunu privatizovala
právnická
osoba, ktorá je založená osobami, ktoré figurujú
v
právnických osobách, ktoré majú veľké
dlžoby voči Fondu
národného
majetku. Pýtam sa pána ministra, či bol informova-
ný
o tejto skutočnosti.
Štvrtá moja interpelácia je na pána generálneho proku-
rátora.
Pýtam sa pána generálneho prokurátora,
aké dôsledky
vyvodí voči
svojim podriadeným, ktorí
žiadali Policajný
zbor,
aby preveril pravosť na petičných
hárkoch Demokratic-
kej
únie na základe protizákonne vyhotovených kópií.
Piata
moja interpelácia sa týka ministrov slovenskej
vlády,
a to ministra vnútra, školstva, zdravotníctva, život-
ného
prostredia, pôdohospodárstva, kultúry a
ministerky so-
ciálnych
vecí. Prosím ich o odpoveď na jednu otázku, resp.
dve:
Aká je predstava vášho ministerstva o
rozdelení kompe-
tencií,
ktoré sú v pôsobnosti vášho ministerstva, ktoré kom-
petencie
by mali byť delegované na samosprávu,
ktoré kompe-
tencie
by mali byť vykonávané v rámci prvého a ktoré v rámci
druhého
stupňa štátnej správy?
Šiesta interpelácia, skôr teda otázka je,
kladiem otáz-
ku
pánu prezidentovi Fondu národného
majetku, a keďže viem,
že
je neprítomný, prosím, aby bola poslaná
aj vicepreziden-
tovi
Rehákovi, a otázka znie: Dal dosiaľ
niektorý právnický
subjekt
alebo fyzická osoba lepšiu ponuku na odkúpenie akcií
Biotiky
Slovenská Ľupča z Fondu národného majetku ako za-
mestnanecká
akciovka? Ak áno, prosím o porovnanie.
A posledná nie je interpelácia, to je
žiadosť o vysvet-
lenie.
Na základe § 92 ods. 2 sa obraciam na predsedu Národ-
nej
rady Slovenskej republiky o vysvetlenie, či bol pri pre-
rokúvaní priemyselnej politiky porušený zákon
číslo
127/1994
Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Tým, ktorí vytrvali, ďakujem pekne za
pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu Černákovi. Nech sa páči, vystúpi pani
Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení páni ministri,
dovoľte mi na začiatok pred mojou interpeláciou vyslo-
viť
poľutovanie, že tí, ktorí odsúhlasili a odhlasovali, aby
mohli
byť interpelácie samostatným bodom
v dnešný deň, asi
nezvážili, čo
robia, pretože napriek
ich peknému úsiliu
vyjsť vláde v
ústrety, všetci členovia
vlády neprejavujú
ochotu
sedieť tu s nami a počúvať im kladené otázky.
Onehdy, keď ešte všetci koaliční
predstavitelia zatĺka-
li,
že existujú okresné akčné päťky,
poslanec Národnej rady
Slovenskej
republiky za HZDS sa ako prvý v
regionálnych No-
vohradských
novinách preriekol a povedal pravdu. Slovensko
onedlho
na to vďaka poslancom za KDH spoznalo menoslov na-
sledovníkov previerkových komisií, ktorí rozhodujú o tom,
koho
odkiaľ odvolať a koho kam dostať. Práve preto, že v No-
vohradských novinách sa
môžem dočítať mnohé
zaujímavosti,
čítam
ich rada. A tak sa mi podarilo znovu dozvedieť niečo
zaujímavé.
Prednosta Okresného úradu v Lučenci za HZDS pán Stani-
slav
Jačmeník uviedol to, o čom vládni predkladatelia návrhu
zákona
o územnosprávnom členení mlčia. Citujem
z čísla 3 zo
16.
januára roku 1996: "Jednou zo zásad tvorby novely nových
okresov
je aj politické hľadisko, aby početnosť národnost-
ných
menšín nepresiahla 27 %." V dôvodovej správe vládneho
návrhu
zákona sa však k § 9 píše:
"Pri určení okresov sa
rešpektovali
najmä kritériá relatívnej stability, realizova-
teľnosti,
historickej a kultúrno-etnickej
identity, ako aj
funkčnosti
a veľkosti celkov a ich centier." Nerozumiem, kde
nám zostalo ono
politické kritérium, možno,
že je skryté
v
pojmoch "relatívna
stabilita". A prečo práve
27 %? Ak si
pán
Jačmeník osvojil toto kritérium, mal by verejne obyvate-
ľom
okresu oznámiť, že žijú v
relatívne stabilnom regióne,
čo
je hotová výhra.
Aké bude
teda nové územnosprávne
členenie? Pôvodne sa
hovorilo o priblížení sa úradov k občanovi, aby nemusel
za
vybavovaním záležitostí cestovať
desiatky kilometrov.
Teraz
ich bude robiť ešte viac. Hovorilo sa o znižovaní poč-
tu
administratívnych pracovníkov štátnej
správy, hoci práve
naopak, vzrástol. Nemyslím si, že práve teraz
ich počet
klesne.
Samozrejme, v príkladoch by sa dalo pokračovať ďalej
aj
tým, že obce budú podľa návrhu zákona
zabezpečovať výkon
štátnej
správy prenesenej z orgánov štátu. Škoda len, že ne-
vedia,
ktoré nové výkony by to mali byť.
Interview je teda podľa mňa dobrá vec,
pýtaný občas po-
vie
aj to, čo by nemal, alebo čo neskôr oľutuje, že si na to
vôbec spomenul. Prosím všetkých poslancov,
pokiaľ sa chcú
niečo
bližšie dozvedieť o novom
územnosprávnom členení, aby
sa
pýtali koaličného predstaviteľa štátnej správy v relatív-
ne
stabilnom okrese Lučenec, pána Jačmeníka.
Súčasne
však žiadam vás, vážený pán minister vnútra,
aby
ste nás neponechali v "informačnom
toku" pána prednostu
okresného
úradu a aby ste dali na pravú mieru, dúfam, že za-
vádzanie
pána prednostu okresného úradu. Nie je
predsa mož-
né, aby ste
takéto politické kritérium k územnosprávnemu
členeniu Slovenskej republiky pred prednostami alebo pred
členmi
HZDS na mítingoch povedali. Žiadam vás, aby ste sa
k
citovanej informácii prednostu okresného úradu vyjadrili.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová, nech
sa páči.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani podpredsedníčka,
pán minister, či ministri,
pred
chvíľou sme hovorili s
kolegami, aby som vás,
všetkých
kolegov, oslovila menom, lebo nás bolo tak málo,
ale
sme sa počtom zväčšili, tak nebudem to nepredlžovať.
Moja interpelácia smeruje na ministra
hospodárstva pána
Duckého.
Pôvodne som očakávala, že vystúpi pán kolega Pokor-
ný, a
preto som v
predošlých interpeláciách nevystúpila
s
interpeláciou na ministra hospodárstva.
Interpelujem vás, pán minister, vo veci ukončenia pre-
vádzky
košickej Magnezitky v
Ťahanovciach. Dňa 1. februára
1996
sa uskutočnilo rokovanie Mestského zastupiteľstva Koši-
ce.
Jedným z bodov programu bolo aj vystúpenie riaditeľa ko-
šickej
Magnezitky pána Ing. Švábovského a
opätovné preroko-
vanie
pozastavenia teplej prevádzky v Ťahanovciach.
Poslanci Mestského zastupiteľstva v Košiciach nemienia
zmeniť
tri roky staré uznesenie, aby sa k 31. 12. 1995 ukon-
čila
prevádzka Magnezitky. Dňa 31. januára
1996 na rokovaní
na
ministerstve hospodárstva sa
rozhodlo, že k 1. 3. 1996
bude postupne odstavovaná prevádzka dvoch rotačných pecí,
ale
písomný materiál z porady ministra ešte
začiatkom tohto
týždňa
nebol k dispozícii.
Vážený pán minister, chcem vás
požiadať o predloženie
záväzného postupu, ako bude prebiehať dostavba
novej pre-
vádzky
na Bočiari a jej financovanie a aký
bude harmonogram
odstavovania
prevádzky v Ťahanovciach.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pani poslankyni. Keďže nemám do
interpelácií už
žiadnu
prihlášku, pýtam sa, či chce ešte
niekto z poslancov
podať
interpeláciu.
(Nikto.)
Pýtam sa členov vlády, či chcú odpovedať na interpelá-
cie
a otázky poslancov hneď. Chcem ich však zároveň požia-
dať,
aby svoju odpoveď dali poslancom aj v písomnej forme.
Páni
ministri, chcete odpovedať na niektoré otázky? Páni mi-
nistri,
pani podpredsedníčka?
(Odpovede ministrov a podpredsedníčky
vlády: nie.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Tak ako som uviedol, prosím
členov vlády, aj
tých, ktorí predniesli svoje odpovede na
dnešnej schôdzi
ústne,
aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú
odpoveď
na interpelácie a otázky v stanovej lehote 30 dní.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
tým
sme program 13. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
vyčerpali.
Ďakujem vám za účasť a vyhlasujem 13. schôdzu Národnej
rady
za skončenú.
Ďakujem. Dovidenia.
Rokovanie schôdze skončené o 18.35 hodine.