Stenografická správa o 13. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze


 

                    Prvý deň rokovania

      13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     31. januára 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram 13. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Skôr ako pristúpime k rokovaniu, prosím vás, aby ste sa

prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky je

schopná uznášať sa.

 

     O  ospravedlnenie neúčasti  na dnešnej  schôdzi písomne

požiadali páni poslanci Ľubomír  Roman a Ján Borovský, ktorí

  práceneschopní, a  pán poslanec  Igor Urban  z rodinných

dôvodov.

 

     Na 13. schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky budú

overovateľmi páni poslanci Zsolt  Komlósy a Stanislav Líška.

Náhradníkmi budú páni poslanci Vladimír Mikulka a Marián Po-

lák.

 

     Po  dohode s  podpredsedami Národnej  rady a politickým

grémiom vám dnes pred schôdzou rozdali program 13. schôdze.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  v programe 13.

schôdze sú  pod bodmi 1, 2, 5, 6, 7, 8, 9, 12, 13 a 15 zara-

dené návrhy  zákonov, o ktorých dám  hlasovať s návrhom, aby

podľa § 75 zákona o  rokovacom poriadku Národná rada Sloven-

skej republiky  súhlasila s ich  prerokovaním pred uplynutím

60-dňovej lehoty. O tomto  návrhu dávam hlasovať bez rozpra-

vy. Sú to niektoré zákony,  ktorým do šesťdesiatich dní chý-

bajú len dva dni. Niektorým aj viac.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem  konštatovať,  že  Národná  rada vyjadrila súhlas

s prerokovaním návrhov  bodov programu, ktoré  boli zaradené

pred uplynutím 60-dňovej lehoty, ako som ich uviedol.

 

     Pristúpime k schvaľovaniu programu 13. schôdze Národnej

rady.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zrejme sa  nemusím pýtať, či má  niekto návrhy na zmenu

a doplnenie programu,  pretože podľa prihlásených  vidím, že

zmeny budú. Ak budú zmeny,  budeme najskôr hlasovať o navrh-

nutých zmenách a doplnkoch a  po hlasovaní o nich sa hlasuje

o celom programe.

 

     Prosím, prvá sa hlási pani poslankyňa Schmögnerová.

 

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne za udelenie slova.

 

     Vážený pán predseda, dovoľte  mi požiadať vás o zarade-

nie návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri

privatizácii strategicky dôležitých  štátnych podnikov a ak-

ciových spoločností. Chcem len upozorniť, že odkladanie toh-

to zákona na ďalšiu schôdzu Národnej rady, vychádzajúc z vy-

jadrení pána premiéra o  odhodlaní ukončiť privatizáciu kľú-

čových finančných inštitúcií do polovice februára, znemožní,

aby sa  Národná rada vyjadrila  k tejto nepochybne  kľúčovej

otázke slovenského hospodárstva. Je potrebné uvedomiť si, že

tu nejde o privatizáciu budov alebo základného imania...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím pokoj, páni poslanci.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     ...ale vlastne o možnosť  nakladať s finančnými zdrojmi

vo výške  300 miliárd Sk,  ktorá ovplyvní slovenský  peňažný

trh a prostredníctvom neho celé slovenské hospodárstvo.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani  poslankyňa. Chcem k  tomu len dodať,  že

skoro autentický  návrh podal aj pán  poslanec Černák, ktorý

som už  podľa rokovacieho  poriadku poslal vláde na vyjadre-

nie. Samozrejme, že o tomto vašom návrhu dám hlasovať.

 

     Ďalej pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     z dôvodov, ktoré už prezentovala kolegyňa Schmögnerová,

žiadam o zaradenie  na rokovanie tlače číslo 332,  je to po-

slanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  192/1995 Z. z. o za-

bezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôleži-

tých štátnych podnikov a  akciových spoločností. Bol poslaný

včera na vyjadrenie vláde.

 

     Len  jedným slovom  - je  to veľmi  krátka novelizácia,

ktorá  zaraďuje  medzi  prvú  skupinu strategicky dôležitých

podnikov aj  všetky slovenské finančné  inštitúcie, teda tie

štyri  rozhodujúce, t. j. Slovenskú  sporiteľňu,  poisťovňu,

Všeobecnú úverovú banku a Investičnú a rozvojovú banku. Pro-

sím, aby sa k nim  počas rokovania vyjadrili príslušné výbo-

ry. Keďže vláde bol návrh poslaný, predpokladám, že na budú-

ci týždeň  by ho mimoriadne  mohla zobrať do  programu a vy-

jadriť sa k nemu, a preto  žiadam, aby bol zaradený do prog-

ramu v stredu na budúci týždeň  ako prvý bod programu o 9.00

hodine.

 

     Môj druhý návrh spočíva v  tom, že ako orgán, ktorý zá-

kony prijíma a schvaľuje, by sme mali dbať na to, aby sa zá-

kony aj dodržiavali. Podľa §  35 zákona číslo 127/1994 Z. z.

by zásadné rozvojové koncepcie,  najmä v oblasti energetiky,

baníctva,  priemyslu, dopravy,  lesného a  vodného hospodár-

stva, odpadového hospodárstva a cestovného ruchu, mali obsa-

hovať aj  hodnotenie z hľadiska  ich predpokladaných vplyvov

na životné prostredie.

 

     V bode  číslo 3 máme  rokovať o priemyselnej  politike,

žiaľ, nebol dodržaný zákon  a stanovisko ministerstva život-

ného prostredia absentuje. Preto  navrhujem, aby sme o prie-

myselnej politike rokovali až  vtedy, keď budú naplnené jed-

notlivé ustanovenia  zákona  číslo 127/1994 Z. z., t. j. keď

bude priložené stanovisko ministerstva životného prostredia.

Mám pocit, že by to ministerstvo mohlo stihnúť celkom pružne

a že ku koncu tejto schôdze  by sme mohli o priemyselnej po-

litike  rokovať tak,  že bude  splnený aj  § 35 zákona číslo

127/1994 Z. z.

 

     Takže môj  návrh znie: O  priemyselnej politike rokovať

až vtedy, keď bude  priložené stanovisko ministerstva život-

ného prostredia.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Mám  tomu rozumieť  aj tak,  že ak  by do rokovania 13.

schôdze  ministerstvo nepredložilo  toto vyjadrenie,  tak by

sme na  tejto schôdzi nemali rokovať  o tomto bode programu?

Tak to mám chápať?

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalej pán poslanec Dzurinda.

 

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predseda,

     panie poslankyne,

     páni poslanci,

 

     predseda vlády Slovenskej republiky pán Vladimír Mečiar

oznámil na ekonomickom fóre  v Bratislave The Economist Con-

ferences dňa 25.  januára, že už do konca  januára, čo je už

dnes, alebo najneskôr v polovici februára bude ukončená pri-

vatizácia finančných  inštitúcií s výnimkou  Národnej banky.

Vzápätí na  tom istom fóre však  pán guvernér Národnej banky

povedal, že centrálna banka  zatiaľ nedostala ani jeden pro-

jekt spojený  s privatizáciou bankových  štruktúr. A deň  na

to, 26. januára, na tom istom fóre podpredseda výkonného vý-

boru Fondu národného majetku povedal,  že fond zatiaľ v pri-

vatizácii finančných inštitúcií neprijal žiadne rozhodnutie.

 

     Z uvedených skutočností teda vyplýva, že predseda vlády

mimo  zainteresovaných orgánov  uskutočňuje privatizáciu in-

štitúcií, ktoré sa existenčne týkajú prakticky každého obča-

na Slovenskej republiky.  Veď napríklad Slovenská sporiteľňa

spravuje 84 % vkladov  všetkých  občanov Slovenska. Teda  zo

100  Sk, ktoré  občania  uložia  do bánk,  končí 84 Sk práve

v Slovenskej sporiteľni. V celkovom  objeme ide o sumu okolo

100 mld Sk. Teda napríklad pri predaji Slovenskej sporiteľne

nemôžeme hovoriť len o  predaji samotnej organizácie, ale aj

o zmene správcu týchto obrovských peňazí občanov. Iste všet-

ci viete, že podobná je  situácia napríklad v Slovenskej po-

isťovni, ktorá  má dominantné postavenie  v oblasti poisťov-

níctva, a vo Všeobecnej  úverovej banke, ktorá má dominantné

postavenie v oblasti poskytovaných úverov.

 

     Na základe  uvedeného a v záujme  všetkých občanov Slo-

venska,  bez ohľadu  na ich  politickú orientáciu, navrhujem

zaradiť na rokovanie 13. schôdze Národnej rady aj samostatný

bod programu, a to  oboznámenie poslancov Národnej rady Slo-

venskej  republiky s  prebiehajúcou privatizáciou finančných

inštitúcií v  Slovenskej republike. Navrhujem,  aby sa tento

bod zaradil ako bod číslo  16 podľa pôvodného návrhu progra-

mu, teda  ako posledný bod  pred odpoveďami členov  vlády na

interpelácie poslancov.

 

     Žiadam,  aby  sa  na  prerokovaní  tohto bodu zúčastnil

autor harmonogramu privatizácie  finančných inštitúcií, teda

predseda vlády pán Vladimír Mečiar.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda. Predložím  tiež návrh na doplne-

nie programu schôdze, najprv mi však dovoľte povedať niekto-

ré okolnosti, ktoré odôvodňujú naliehavosť tohto návrhu.

 

     Dámy a páni,

 

     ako si iste pamätáte,  viackrát sme navrhovali rozšíriť

Osobitný kontrolný orgán  nad činnosťou Slovenskej informač-

nej služby o poslancov opozície. Je to otázka dôveryhodnosti

spravodajskej služby i našich  vzájomných vzťahov medzi koa-

líciou a opozíciou,  zároveň je to i vec  veľmi významná pri

utváraní obrazu o Slovensku  v zahraničí. Spolupredseda Spo-

ločného výboru Európskeho parlamentu a Národnej rady Sloven-

skej republiky pán Herbert  Bösch tu na tlačovej konferencii

24. novembra 1995 povedal, že nepozná  demokratickú krajinu,

v ktorej by sa na  parlamentnej kontrole tajných služieb ne-

podieľali aj poslanci  opozičných politických strán. Napriek

tomu ani  jeden z našich  návrhov vedúcich k  demokratizácii

Osobitného kontrolného orgánu nebol prijatý.

 

     Medzitým však  Ústavný súd Slovenskej  republiky prijal

rozhodnutie,  v odôvodnení  ktorého konštatuje,  že jedinými

orgánmi,  ktorými  Národná  rada  Slovenskej  republiky môže

uskutočňovať svoje právomoci navonok,  t. j. voči iným štát-

nym orgánom a osobám, sú výbory.

 

     Osobitný kontrolný  orgán nad činnosťou  Slovenskej in-

formačnej služby a Kontrolný  orgán nad činnosťou Vojenského

obranného spravodajstva  sú teda v  zmysle tohto rozhodnutia

Ústavného  súdu v  rozpore s  Ústavou Slovenskej  republiky.

Mohli by sme  preto dať príslušný návrh na  Ústavný súd. Tak

by však došlo iba k zrušeniu  parlamentnej kontroly nad čin-

nosťou tajných  služieb, preto sme  sa s kolegom  Hrušovským

rozhodli zvoliť konštruktívny postup  a predložili sme návrh

novely zákonov o Slovenskej informačnej službe a o Vojenskom

obrannom spravodajstve, ktorá  dáva právomoci oboch kontrol-

ných orgánov vecne príslušnému výboru. Keďže tento je zlože-

ný pluralitne, vyriešil by sa  tým i zdĺhavý politický prob-

lém, ktorý narušuje vzájomné vzťahy a škodí Slovensku.

 

     Navrhujem  preto, aby  sa  ako  bod 16  podľa pôvodného

programu, v  prípade, že by  prešiel bod, ktorý  navrhol pán

Dzurinda,  tak po  ním  navrhovanom  bode, zaradil  nový bod

v znení:  Návrh skupiny  poslancov Národnej  rady Slovenskej

republiky na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej služ-

be v  znení zákona Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

72/1995  Z. z.  a zákon  Národnej rady  číslo 184/1994 Z. z.

o Vojenskom spravodajstve, tlač číslo 322.

 

     Myslím si,  že dovtedy je možné  utvoriť si priestor na

to, aby  sa tento návrh  prerokoval i vo  výboroch a aby  sa

k nemu vyjadrila aj vláda.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Chcem  vám len povedať, že návrh

novely, ktorý ste mi dali, som okamžite postúpil vláde, tak-

že vláda  ho má. Chcem  upozorniť aj na  to, že zrejme  celá

koncepcia Osobitného kontrolného  orgánu aj Vojenského spra-

vodajstva sa bude  meniť a bude sa meniť  aj v rokovacom po-

riadku Národnej rady. Tým nechcem  povedať, že váš návrh ne-

akceptujem, len na oboznámenie, že  sa robí v tejto veci zá-

konné opatrenie.

 

     Pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovolím si predložiť návrh dvoch nových bodov programu.

Navrhujem  ako nový  prvý bod  programu prerokovať  a prijať

uznesenie,  ktorým Národná  rada vyzve  vládu, aby požiadala

rakúske  štátne orgány  o bezodkladný  návrat Michala Kováča

mladšieho  na Slovensko,  pretože vzniká  neblahý dojem,  že

štát sa  zaujíma o neprávom  odvlečených občanov len  vtedy,

keď sú podozriví zo  spáchania najzávažnejších trestných či-

nov, pre ktoré  existujú dôvody na väzbu, a  to je dojem ne-

blahý.

 

     Ako  nový druhý  bod programu  tejto schôdze  navrhujem

prerokovať  návrh na  odvolanie Štefana  Gavorníka z funkcie

prezidenta prezídia Fondu národného majetku alebo výzvu vlá-

de, aby navrhla výmenu  v tejto zodpovednej funkcii, pretože

tým, že Fond národného  majetku sa vymyká akejkoľvek kontro-

le, Fond národného majetku  nekomunikuje  s novinármi, nepo-

skytuje žiadne  informácie o spôsobe  a postupoch privatizá-

cie, že Fond národného majetku pod vedením Štefana Gavorníka

ignoruje parlament, ignoruje  parlamentné orgány, teda výbo-

ry, nedostavuje sa na  pozvanie, neposkytuje žiadne informá-

cie, vzniká opäť nedobrý  dojem, že privatizácia pod vedením

Štefana  Gavorníka nabrala  nekontrolovateľný a  neprehľadný

smer zvýhodňovaním úzkej skupiny ľudí na úkor väčšiny ostat-

ných občanov Slovenskej  republiky, že privatizácia uskutoč-

ňovaná Fondom národného majetku pod vedením Štefana Gavorní-

ka je v mnohých prípadoch podvodom, v ktorom na úkor príjmov

Fondu národného majetku prichádzajú  vybrané fyzické a práv-

nické osoby  k rýchlemu čistému zisku  vo výške i niekoľkých

desiatok miliónov korún.

 

     Štefan Gavorník je ako  najvyšší predstaviteľ Fondu Ná-

rodného majetku zodpovedný  za informovanosť verejnosti. Na-

vyše, a nie naposledy, denník  Práca 20. septembra 1995 uve-

rejnil, že má k dispozícii podpísané písomné svedectvá dvoch

ľudí, ktorí sú ochotní aj pred súdom dosvedčiť, že prezident

prezídia dňa 1. 11. 1994 ponúkal miesto v dozornej rade Fon-

du národného majetku, za čo žiadal 300 tisíc korún.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, to  je niečo  absolútne iné.  Pokiaľ ide

o váš prvý návrh, rešpektujeme nezávislosť súdov aj prokura-

túry, nemôžeme im niečo  prikazovať uznesením Národnej rady.

Mohli by sme požiadať ministra zahraničných vecí, aby s nimi

túto vec konzultoval, ale nič viac.

 

     Ten  druhý  bod  akceptujem  na  zaradenie do programu,

a dám o ňom hlasovať.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Aj ten prvý, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Samozrejme,  dám o  ňom hlasovať,  len upozorňujem,  že

v tom prvom návrhu nerobíme dobre.

 

     Pán poslanec Macuška.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Pán predseda, chcel by  som nahlásiť, že budem hlasovať

náhradnou kartou číslo 3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcem navrhnúť  nový bod programu číslo  19: návrh roz-

počtu  Fondu detí  a mládeže  na rok  1995. Viem,  že už som

otravný, pretože už tretíkrát sa pokúšam, aby sme prerokova-

li a uzavreli  problém rozpočtu fondu na rok  1995, ale ten-

tokrát sa opieram o váš  list, pán predseda, ktorý ste adre-

sovali predsedovi vlády, z 13. decembra 1995, kde píšete, že

na minulej  schôdzi, teda decembrovej,  nebol zaradený tento

bod do programu a uvedený  doplňovací návrh by mohol byť za-

radený na program ďalšej schôdze.  Tá sa práve teraz začína,

preto si dovolím znovu ho predniesť. Ďalej sa pritom opieram

o váš list, kde  píšete, že podľa § 5  ods. 5 a § 10  ods. 4

zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky  číslo 189 Z. z.

o Fonde detí a mládeže fond predkladá svoj návrh rozpočtu po

prerokovaní vo vláde a  zaujatí jej stanoviska na schválenie

v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Myslím si, že od 13. decembra do 31. januára bolo rela-

tívne dosť  času, aby vláda  toto urobila. Ak  to neurobila,

ešte má na to budúci utorok. Myslím si teda, že bod 19 prog-

ramu by sme mohli prerokovať.  Viem, že to už bude formálne,

ale problém, ktorý sa ťahá  vlastne celý rok 1995, treba ne-

jakým spôsobom uzavrieť a venovať sa otázkam roku 1996, pre-

to si dovolím tento návrh  predniesť a verím, že ho podporí-

te.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  len toľko, že  tu nejde len  o rok 1995,

ale ani rok 1994 sme neodstali, čiže to ide ešte dozadu. Som

rád, že ste ten list citovali, len okrem toho som napísal aj

list vášmu  výboru, myslím, že  ste ho prerokovali,  kde som

dal  termín, myslím  do 8.  marca, aby  sa urobil poslanecký

prieskum a vyvodili sa dôvody, prečo fond prakticky nefungu-

je. Takže  neviem, či teraz to  zaraďovať, keď robíme posla-

necký prieskum. Prosím, dávam to na zváženie poslancov.

 

     Pán poslanec Pribilinec.

 

Poslanec J. Pribilinec:

 

     Pán predseda, oznamujem vám,  že budem hlasovať náhrad-

nou kartou číslo 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.

 

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem zaradiť ako tretí  bod programu správu o pou-

žití  majetku Fondu  národného majetku  Slovenskej republiky

k 30.  júnu 1995,  ktorú predložil  prezident prezídia Fondu

národného majetku Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Za rok 1995?

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     K 30. júnu 1995.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     navrhujem do  programu tejto schôdze ako  bod  číslo 12

podľa pôvodného programu, resp. ako prvý bod na 7. februára,

zaradiť návrh  skupiny poslancov na  vydanie zákona Národnej

rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde,

odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení

neskorších predpisov, ktorý máme  k dispozícii ako tlač 298.

Vychádzame z nespornej potreby  a nevyhnutnosti priamo v zá-

kone  o mzde  upraviť podmienky,  pri splnení  ktorých treba

pristúpiť  k úprave  minimálnej mzdy  a mechanizmu vykonania

tejto úpravy.  Súčasný stav vonkoncom nevyhovuje  a sme pre-

svedčení o tom, že treba  zákonne garantovať takú úpravu mi-

nimálnej mzdy,  ktorá bude reflektovať  tak životné náklady,

ako aj pohyb priemerných miezd.

 

     Tento  návrh  je   celkom  konkrétnym  vyjadrením  vôle

a ochoty uskutočňovať zámery, ktoré  sú deklarované vo vlád-

nej  koncepcii transformácie  sociálnej sféry  a vzhľadom na

to, že tento návrh  v stanovenom termíne prerokovali výbory,

ktorým  ste ho,  pán predseda,  pridelili, nazdávame  sa, že

niet vecných dôvodov, pre ktoré  by nemohol byť tento posla-

necký návrh zákona prerokovaný na tejto schôdzi Národnej ra-

dy. Teda opakujem: Navrhujem  zaradiť tento poslanecký návrh

zákona na 7. februára 1996 ako prvý bod denného programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dovoľte mi aj k tomu poznámku, len na informáciu, že na

marcovú schôdzu  má predložiť takýto  zákon vláda, teda  aby

nedošlo k novelizácii toho, čo budeme dnes schvaľovať.

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

 

     odporúčam doplniť program o návrh skupiny poslancov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, tlač 316, na vydanie záko-

na Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a do-

pĺňa zákon  číslo 92/1991 Zb. o  podmienkach prevodu majetku

štátu na iné osoby v  znení neskorších predpisov a zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  39/1993 Z. z. o Naj-

vyššom  kontrolnom  úrade  Slovenskej  republiky.  Podstatou

a zmyslom návrhu je, aby Fond  národného majetku a jeho čin-

nosť  podliehala  ústavnému  kontrolnému orgánu, Najvyššiemu

kontrolnému úradu. Návrh je  ústavne a legislatívne ošetrený

a nezaradiť  ho znamená,  že napriek  opakovaným vyhláseniam

koaličných subjektov nie je politická vôľa uskutočňovať pri-

vatizáciu transparentne a pod kontrolou.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem zaradiť na 13.  schôdzu Národnej rady Sloven-

skej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Sloven-

skej  republiky na  vydanie ústavného  zákona Národnej  rady

Slovenskej republiky o uplatňovaní  základných práv a slobôd

a samosprávy. Súčasne vás prosím, aby  ste, ak ste to zatiaľ

neurobili, poverili prerokovaním  tohto návrhu všetky výbory

Národnej rady  Slovenskej republiky. Z  tohto dôvodu navrhu-

jem, aby tento bod bol  zaradený až v skupine zákonov, ktoré

budú prerokúvané 7. februára.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,  navrhujem, aby ako bod  14 bola zaradená

informácia  ministra  vnútra  Hudeka  o  stave  vyšetrovania

a falšovania  volebných hárkov  Združenia robotníkov Sloven-

ska. Občania  voliči a my poslanci  máme totiž právo vedieť,

aká je pravda o tejto unikátnej falšovacej afére.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Pacola.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda, navrhujem zmenu programu. Bod čís-

lo 2 - vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon číslo  92/1991 Zb. o pod-

mienkach prevodu majetku štátu na  iné osoby v znení neskor-

ších predpisov (tlač 311),  odporúčam presunúť na piatok 15.

februára ako prvý bod programu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovolím si predložiť návrh  dvoch nových bodov programu

13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Po prvé.  Dňa 11. 4. 1995  predložila skupina poslancov

Národnej rady Slovenskej  republiky predsedovi Národnej rady

Slovenskej republiky  návrh zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa

zákon číslo  140/1961 Zb. Trestný  zákon v znení  neskorších

predpisov. Vzhľadom na to, že  ide o naliehavú zákonnú úpra-

vu, dňa 18. 4. 1995  požiadala táto skupina premiéra Mečiara

o zaujatie stanoviska vlády Slovenskej republiky k uvedenému

návrhu. O tom, že ide o skutočne  naliehavú  zákonnú úpravu,

svedčia mnohé aktivity rôznych  politických strán, najmä Ma-

ďarskej  koalície, ktoré  môžu viesť  k narušeniu  integrity

Slovenskej republiky. Vzhľadom aj  na sľub premiéra Mečiara,

že zákon  na ochranu republiky,  resp. novelizácia Trestného

zákona bude prijatá ešte  pred ratifikáciou maďarsko-sloven-

skej zmluvy,  navrhujem zaradiť do programu  13. schôdze Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky tento bod programu ako prvý

bod programu v stredu 7. februára.

 

     Ako druhý bod navrhujem, vzhľadom na mimoriadne závažné

medzinárodné rozhodnutie, ktoré  bolo prijaté v Parlamentnom

zhromaždení  Rady Európy, t. j., že odporúčanie Rady  Európy

číslo 1201 bude predložené znovu na prerokovanie a Výbor mi-

nistrov sa  k nemu vyjadrí, resp.  zaujme definitívne stano-

visko v  júni, navrhujem, aby  o tejto závažnej  skutočnosti

informoval viceprezident Parlamentného zhromaždenia Rady Eu-

rópy Dušan  Slobodník parlament a objasnil  nám aj následky,

ktoré  toto  rozhodnutie  môže  mať  pre Slovenskú republiku

v súvislosti s ratifikáciou slovensko-maďarskej zmluvy. Ten-

to bod navrhujem ako druhý  bod programu v stredu 7. februá-

ra.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa, druhý  váš návrh je v poriad-

ku, ale  pokiaľ ide o  vašu prvú žiadosť,  jednak jej celkom

nerozumiem a zdá sa mi zmätená, pretože pán premiér by musel

v mene vlády  takýto návrh predložiť do  Národnej rady, a ja

som ho nedostal, a nemám ani poslanecký návrh, takže neviem,

o čom  by sme  rokovali. Dám  o tom  hlasovať, len som musel

upozorniť poslancov na to, aký je stav.

 

     Pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

 

     ako  to uverejnila  denná tlač,  kultúrny zväz  Maďarov

v Slovenskej  republike Csemadok  s členskou  základňou pri-

bližne  80 tisíc  členov,  teda  viac ako  Matica slovenská,

v dôsledku finančných ťažkostí dal  k 1. decembru 1995 výpo-

veď všetkým plateným zamestnancom. Takisto kultúrny zväz Ru-

sínov na  Slovensku Rusínska obroda dal  pracovníkom v počte

15 výpoveď  a nemajú teraz  finančné prostriedky ani  na od-

stupné  podľa  Zákonníka  práce.  V  Kultúrnom zväze Rusínov

a Ukrajincov  na Slovensku  je situácia  podobná. Prepustili

približne polovicu spolupracovníkov. Skoro také isté problé-

my majú aj ostatné kultúrne zväzy menšín.

 

     Som presvedčený, ba aj  viacerí odborníci to hlásia, že

pomalý a vynútený  rozpad spomenutých menšinových kultúrnych

zväzov  je zapríčinený  špecifickou a  bezohľadnou finančnou

politikou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Z tohto

dôvodu navrhujem, aby Národná rada prerokovala túto situáciu

v prítomnosti  ministra kultúry  Slovenskej republiky  Ivana

Hudeca a  podpredsedu vlády pána  Kalmana. Navrhujem to  ako

bod číslo 17.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A to majú podať správu o stave alebo...

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Áno, podať správu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak mi konkretizujte ten návrh. Podať správu o čom?

 

Poslanec L. Köteles:

 

     O súčasnej situácii  v kultúrnych zväzoch národnostných

menšín.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Pacola.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán  predseda, omylom som tam  uviedol dátum 15.

februára. Samozrejme, je to  piatok 2. februára. Takže opra-

vujem to.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Duray.

 

Poslanec M. Duray:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Pani kolegyňa  Lazarová, veľmi ostro  protestujem proti

vašim slovám, čo ste uviedli vo svojom návrhu, a žiadam vás,

aby ste okamžite tieto slová odvolali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec,  hovoríme  o  bodoch, ktorými doplňujeme

program,  takže to  sem  nepatrí.  Môžete to  potom požiadať

v politickej rozprave.

 

Poslanec M. Duray:

 

     Žiadam, aby to odvolala okamžite.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, konštatujem, že

  nikto nemá  pozmeňovacie ani  doplňovacie návrhy,  preto

pristúpime k hlasovaniu o navrhnutých zmenách a doplnkoch.

 

     Prvý  návrh  predniesla  pani  poslankyňa Schmögnerová,

ktorá žiada, aby sme na  rokovanie 13. schôdze Národnej rady

zahrnuli  novelu zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky

číslo 192/1995 Z. z. o  zabezpečení záujmov štátu pri priva-

tizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov atď.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže nerozširujeme náš program o tento bod.

 

     Ďalej pán poslanec Černák dal vlastne autentický návrh.

Jeho návrh má  už aj číslo tlače a je  vo vláde. Nemuseli by

sme hlasovať o tom, keďže sme odmietli predchádzajúci návrh,

ale pán poslanec ešte podmienil  svoj návrh, že ak vláda do-

ručí do času rokovania tejto schôdze vyjadrenie k tomuto ná-

vrhu zákona,  aby sme ho na  tejto schôdzi prerokovali. Pro-

sím, dávam o tom hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

 

     Takže sme nepodporili tento návrh.

 

     Pán poslanec Černák mal aj  druhý návrh, a to tretí bod

dnešného rokovania -  priemyselná politika Slovenskej repub-

liky, tlač  294 - preložiť na  ďalšiu schôdzu, alebo rokovať

o ňom na tejto schôdzi, ak  sa vláda do času rokovania tejto

schôdze k tomuto vyjadrí.

 

     Pán poslanec  Černák, tak ste to  chceli? Spresnite to,

ak som povedal niečo zlé.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     V zmysle  § 35 zákona číslo  127/1994 Z. z. by  sa malo

vyjadriť ministerstvo životného prostredia, t. j. rokovať až

potom,  keď  bude  známe  vyjadrenie  ministerstva životného

prostredia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže žiadate to stiahnuť z tejto schôdze?

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Žiadam dodržať zákon. Ak to ministerstvo stihne, môžeme

o tom rokovať ešte na tejto schôdzi, ak by nestihlo, automa-

ticky vyplýva preloženie na budúce rokovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže navrhujete stiahnuť to z rokovania.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Môj  návrh znie:  Rokovať až  potom, keď  bude doručené

stanovisko ministerstva životného prostredia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Takže pán poslanec takto spresnil  návrh. O bode

číslo 3, tlač 294, rokovať v  Národnej rade až potom, keď sa

k tomu vyjadrí vláda  prostredníctvom ministerstva životného

prostredia.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

 

     Takže sme nepodporili ani tento návrh.

 

     Ďalší návrh mal pán poslanec Dzurinda, ktorý žiada, aby

vláda,  resp. ministerstvo  privatizácie informovalo Národnú

radu  o priebehu  a stave  privatizovania finančných orgánov

s tým, že  by to bolo zaradené  ako bod číslo 16.  Ak som sa

v niečom pomýlil,  pán poslanec Dzurinda,  spresnite to. Za-

pnite mikrofón pánu poslancovi Dzurindovi.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predseda, ten koniec sedí, ale začiatok nesedí. Po-

inta je v tom, že  nikto nič nevie o privatizácii finančných

inštitúcií - ani guvernér, ani...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Koncipujte svoj návrh a dám hneď o ňom hlasovať.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Podstata je v tom, vyhlásil  to pán premiér, že dnes sa

končí privatizácia bánk (šum v sále, hlasy, že treba povedať

návrh), a preto som navrhol, aby o tomto postupe prišiel re-

ferovať pán premiér, nie  minister privatizácie alebo niekto

iný, ako ste povedali vy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Teda navrhujete, aby do Národnej rady prišiel referovať

premiér o stave privatizovania finančných organizácií a bolo

by to zaradené ako bod 16.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Nepodporili sme tento návrh pána poslanca Dzurindu.

 

     Ďalší doplnok k nášmu programu dáva pán poslanec Šimko.

Žiada zaradiť ako  bod 17, ale keďže neprešiel  bod pána po-

slanca  Dzurindu, ako  bod 16  novelu  zákona  46/1993 Z. z.

o Slovenskej informačnej službe v znení zákona 72/1995 Z. z.

a zákona  184/1994  Z.  z.  o  Vojenskom  spravodajstve. Ide

o tlač 322.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Nepodporili sme tento návrh.

 

     Pán  poslanec Langoš  mal dva  doplňovacie návrhy. Prvý

návrh znie,  aby Národná rada prijala  uznesenie, ktorým za-

viaže vládu, aby vláda požiadala o vydanie občana Kováča ml.

z Rakúska.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Langoša sme nepri-

jali.

 

     Jeho druhý návrh znie, aby  z dôvodov, ktoré tu uviedol

pán poslanec, sme pristúpili  k hlasovaniu o odvolaní prezi-

denta Fondu národného majetku  pána Štefana Gavorníka, alebo

aby vláda dala návrh na nového kandidáta.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nepodporili sme tento návrh.

 

     Ďalší je návrh pána poslanca Ftáčnika, ktorý žiada, aby

bol parlamentu  doručený rozpočet Fondu mládeže  za rok 1995

a aby sme ho prerokovali.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

 

     Nebudeme zaraďovať tento bod programu.

 

 

     Pán poslanec  Vaškovič žiada, aby  sme na túto  schôdzu

ako  bod číslo  3 zaradili  správu o  použití majetku fondu,

a to za I. polrok 1995, do 30. júna.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nebudeme o tento bod rozširovať náš program.

 

     Pán poslanec Košnár žiada, aby  sme 7. februára ako bod

číslo 1 zaradili novelu zákona číslo 1/1992 Zb. o minimálnej

mzde v znení ďalších zákonov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

 

     Nepodporili sme návrh pána poslanca Košnára.

 

     Pán poslanec Benčík žiada, aby  sme na túto schôdzu za-

radili tlač číslo  316, v ktorej ide o  novelu zákonov číslo

1992/1991 Zb.  a 31/1993 Z. z.  o Najvyššom kontrolnom úrade

s tým, že by Najvyšší kontrolný úrad kontroloval Fond národ-

ného majetku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

 

     Nepodporili sme tento návrh.

 

     Ďalší návrh  mal pán poslanec  Kováč, ktorý nás  žiada,

aby sme na túto schôdzu  Národnej rady zaradili návrh skupi-

ny poslancov na vydanie  ústavného zákona Národnej rady Slo-

venskej  republiky o  uplatňovaní základných  práv a  slobôd

v samosprávach.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 4 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento návrh na rozšírenie nášho programu sme prijali.

 

     Ďalší návrh dal pán poslanec Mikloško, ktorý žiada, aby

sme  ako bod  číslo 14  zaradili vystúpenie  ministra vnútra

s informáciou, ako prebieha prieskum falšovania podpisovania

petičných hárkov pre robotnícku stranu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh pána poslanca Mikloška.

 

     Ďalej  pán  poslanec  Pacola  navrhuje,  aby  sme bod 2

z pôvodného návrhu programu preložili na 5. februára ako bod

číslo 1. (Šum v sále). Pardon, na piatok 2. februára ako bod

číslo 1. Tak to opravil pán poslanec Pacola.

 

     Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

 

     Akceptujeme zmenu navrhovanú pánom poslancom Pacolom.

 

     Ďalej vystúpila pani  poslankyňa Lazarová. Navrhla, aby

sme  zaradili na  program rokovania  13. schôdze novelizáciu

zákona číslo 140/1961 Zb. s príslušnými novelami.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

 

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

 

     Tento návrh pani poslankyne sme neprijali.

 

     Pani poslankyňa  mala aj druhý návrh,  aby v politickej

rozprave predseda  zahraničného výboru pán Slobodník refero-

val o výsledkoch  rokovania a názoroch z Rady  Európy k pro-

blému odporúčania 1201, a žiada, aby sme to zaradili ako pr-

vý bod na 7. februára.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 72 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neakceptovali sme ani tento návrh.

 

     Pán  poslanec Köteles  žiada, aby  minister kultúry pán

Hudec a podpredseda vlády pán Kalman informovali Národnú ra-

du o stave v  národnostných kultúrnych menšinových organizá-

ciách. Myslím, že o finančnom stave, tak som tomu rozumel.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neschválili sme ani tento návrh.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem pekne,  pán predseda. Chcem  len upozorniť pred

záverečným hlasovaním o programe  13. schôdze Národnej rady,

že pán Černák sa vo  svojom návrhu odvolával na zákon, ktorý

predpisuje, aby ministerstvo životného prostredia...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, to je v poriadku.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     ...ale tým, že Národná rada hlasovaním, bez rešpektova-

nia  toho, či  ministerstvo životného  prostredia stanovisko

predloží, alebo nepredloží,  konala protizákonne, protipráv-

ne, chcem vás vyzvať, pán  predseda, aby ste z vlastnej prá-

vomoci stiahli tento bod programu a tak navodili taký právny

stav, takú situáciu, aby sme zachovali právo. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, vy dobre viete,  že nemôžem urobiť to, čo

ste odo mňa žiadali, pretože Národná rada o tom hlasovala.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vy máte právomoc ešte to stiahnuť...

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nemám. Jedine mám  právo navrhnúť poslaneckej snemovni,

aby sme zase hlasovali o návrhu, ktorý predniesol pán posla-

nec Köteles. Iné nemôžem urobiť. A keďže sme už návrhy ukon-

čili, môžem urobiť len to, že napíšem pánu premiérovi, resp.

ministrovi životného prostredia, že na tejto schôdzi sa pre-

rokúva tento bod, že čakáme vyjadrenie. To môžem urobiť.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Pán predseda, ale tým, že vypadol bod 2, resp. bol pre-

ložený, pravdepodobne ešte dnes budeme rokovať o tomto bode,

o priemyselnej politike Slovenskej  republiky. Nie je mysli-

teľné,  aby ministerstvo  životného prostredia  za päť minút

alebo za desať minúť vypracovalo kvalifikované stanovisko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Povedal som vám, čo môžem  urobiť, a to urobím. Napíšem

list ešte dnes.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  dám  teraz hlasovať

o celom programe schôdze so schválenými zmenami a doplnkami.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď o ňom hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Konštatujem,  že program 13. schôdze Národnej rady Slo-

venskej republiky sme schválili.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k pr-

vému bodu programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 21/1992  Zb. o bankách

v znení neskorších  predpisov a ktorým  sa menia a  dopĺňajú

niektoré ďalšie zákony.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali ako tlač 302, spoločnú

správu výborov ste dostali ako tlač 302a a dodatok k nej ako

tlač 302b.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  podpredseda vlády  a minister  financií Slovenskej

republiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     v prvom rade  by som vám poprial všetko  dobré na prahu

roku 1996,  dobrú vzájomnú spoluprácu s  vládou, nakoľko vy-

stupujem ako prvý člen vlády v tomto pléne.

 

     Návrh predkladanej novely zákona  o bankách v navrhova-

ných ustanoveniach reaguje na  zmeny v štátoprávnom usporia-

daní  k 1.  januáru  1993,  vznik Národnej  banky Slovenska,

prechod na slovenskú menu  a upravuje na základe doterajších

skúseností pôsobenie bankových subjektov na území Slovenskej

republiky. V súlade s Európskou dohodou o pridružení navrho-

vané znenie zákona rozširuje doterajšie ustanovenia právnych

predpisov krajín  Európskej únie, čím  prispieva k postupnej

harmonizácii finančných služieb v rámci európskeho priestoru

pri súčasnom zachovaní minimálnej ochrany vnútorného trhu.

 

     Navrhovaná novela predkladaného zákona smeruje k zvýše-

niu bezpečnosti bankového sektoru. Významne posilňuje posta-

venie bankového  dohľadu a precizuje  súčinnosť ministerstva

financií a Národnej banky Slovenska pri usmerňovaní bankové-

ho  sektoru. Na  základe poznatkov  pri doterajšom udeľovaní

povolení na výkon bankových  činností sa navrhuje rozdelenie

povoľovacieho konania na dva stupne, a to povolenie na zalo-

ženie banky a povolenie na výkon bankových činností.

 

     Vzhľadom  na to,  že pobočky  zahraničných bánk  nie sú

subjektom vlastníctva, a preto  nemôžu mať kapitál, v novele

sa ustanovuje povinnosť mať  trvale poskytnuté finančné pro-

striedky minimálne  vo výške podľa  opatrenia Národnej banky

Slovenska  a  povinnosť  ich  uloženia  v  bankách so sídlom

v Slovenskej  republike. Povolenie  na výkon  bankových čin-

ností môže  byť obmedzené o niektoré  činnosti, napríklad na

základe  žiadosti banky  sa môže  pôvodné povolenie rozšíriť

o nové činnosti.

 

     Za dôležité pokladáme ustanovenie o neplatnosti povole-

nia na založenie banky, ak do dvoch rokov banka alebo poboč-

ka zahraničnej banky nepožiada  o vydanie povolenia na výkon

bankových  činností.  Dôležité  je  ustanovenie  o udeľovaní

predchádzajúceho súhlasu na vznik alebo zvýšenie majetkového

podielu  zahraničnej osoby  na základnom  imaní už zriadenej

banky, na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie banky, ako aj

na  zvýšenie alebo  zníženie základného  imania banky. Pred-

chádzajúci súhlas Národná banka  Slovenska udelí po preroko-

vaní s ministerstvom  financií. Bez predchádzajúceho súhlasu

je každý úkon neplatný.

 

 

     V nadväznosti  na zákon číslo 184/1994  Z. z. o ochrane

hospodárskej súťaže sa upravuje podiel bankám na relevantnom

trhu z 30 % na 40 % základných činností pre poskytovanie ko-

merčných  úverov, spotrebných  úverov a  pri zbere úsporných

vkladov ako horný limit, ktorý sa nesmie prekročiť.

 

     Nové je  ustanovenie o povinnosti  bánk bezodkladne in-

formovať Národnú  banku Slovenska o  úveroch a zárukách  po-

skytnutých  podnikateľským   subjektom,  prípadne  prijatých

iných záväzkoch v slovenskej alebo cudzej mene nad jeden mi-

lión Sk.  Zákon rozširuje a  sprísňuje dohľad nad  činnosťou

bánk a upravuje tiež postup v prípadoch, ak dohľad treba vy-

konať nad činnosťou pobočky zahraničnej banky, aj nad poboč-

kami slovenských bánk v  zahraničí. Rozširujú sa ustanovenia

týkajúce sa nútenej správy, a to o termín jej zavedenia, ob-

sah rozhodnutia Národnej banky Slovenska o zavedení  nútenej

správy, vymedzenie práv a  povinností správcu, povinnosť re-

gistrácie na súde, možnosti ukončenia nútenej správy. Všetky

spomínané opatrenia  sú zamerané na  sprehľadnenie a bezpeč-

nosť bankového sektoru.

 

     Upravené je aj ustanovenie pre banky založené ako štát-

ne  peňažné ústavy  z dôvodov,  že podľa  rozhodnutí orgánov

štátnej  správy prevzali  do aktív  rizikové úvery  a na ich

krytie boli  získané zdroje od  iných právnických subjektov.

Štátne peňažné ústavy na základe toho majú záväzky, za ktoré

prevezme  ručenie štát.  V opačnom  prípade by  bol ohrozený

bankový  sektor,  pretože  by  voľné  zdroje bánk poskytnuté

štátnym peňažným  ústavom chýbali bankám, ktoré  s nimi uza-

vreli zmluvy o termínovanom uložení prostriedkov.

 

     Nová je  ôsma časť, ktorá  upravuje hypotekárne bankov-

níctvo. Tým sa rozširujú bankové produkty o hypotekárny úver

a komunálny úver, ktoré sú potrebné predovšetkým na oživenie

bytovej výstavby,  na financovanie nákupu,  výstavby, rekon-

štrukcie a údržby tuzemských nehnuteľností s cieľom využívať

ich na  verejnoprospešný účel a tým  aj rozvoj nadväzujúcich

odvetví hospodárstva slovenskej republiky.

 

     Zavádza sa inštitút hypotekárny  správca a jeho zástup-

ca, ktorý vykonáva dozor nad hypotekárnymi obchodmi v rozsa-

hu tohto zákona, ako aj  zákona o dlhopisoch. Zákon obsahuje

vymedzenie práv a povinností  správcu, ako aj postup správcu

pri  zistení nedostatkov,  riešenie rozporov  medzi správcom

a hypotekárnou bankou, bankový  dohľad nad činnosťou hypote-

kárneho správcu,  ako aj dozor  vykonávaný ministerstvom fi-

nancií  Slovenskej republiky  a postup  uvedených inštitúcií

v prípade  zistenia  nedostatkov  v  činnosti  hypotekárneho

správcu.

 

     Upravuje sa ustanovenie o bankovom tajomstve tým, že sa

rozširuje povinnosť bánk podávať informácie o náležitostiach

klienta v taxatívne určených  prípadoch. Nové je ustanovenie

o zastúpení zahraničnej banky, ktorá môže propagovať činnosť

zahraničnej banky, získavať  informácie o možnostiach hospo-

dárskej spolupráce so Slovenskou republikou.

 

     Vymedzuje sa postup pri  žiadosti o zriadenie  zastúpe-

nia, jeho registrácia Národnou  bankou Slovenska, postup pri

nedodržaní podmienok v  rozhodnutí o registrácii. Zastúpenie

nesmie  prijímať vklady,  poskytovať úvery  ani iné  služby,

ktoré poskytujú banky.

 

     Novo    ustanovené  procesné  záležitosti vzhľadom na

špecifické postavenie  Národnej banky Slovenska  v konaní vo

veciach  jej zverených.  Zákonnosť právoplatných  rozhodnutí

príslušných orgánov Národnej  banky Slovenska vydaných podľa

tohto zákona je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdne-

ho poriadku.

 

     Na zabezpečenie  funkčnosti zákona sa  menia a dopĺňajú

aj  ďalšie zákony,  zákon  číslo  530/1990 Zb.  o dlhopisoch

v znení neskorších predpisov, a  to ustanovenia o hypotekár-

nych  záložných  listoch,  komunálnych  obligáciách, riadnom

i náhradnom krytí  pohľadávok z hypotekárnych  a komunálnych

úverov. Zákon  sa dopĺňa sankciami,  ktoré ministerstvo môže

uplatniť voči emitentovi, ak nedodrží spôsoby určenia výnosu

a spôsob vyplácania dlhopisov,  ak hypotekárny správca alebo

jeho zástupca  poruší povinnosti pri výkone  dozoru nad emi-

siou hypotekárnych záložných  listov alebo komunálnych obli-

gácií.

 

     Vypúšťajú sa  ustanovenia Obchodného zákonníka  v znení

neskorších predpisov, ktoré  upravovali ustanovenia o zálož-

nom práve, a zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovna-

ní v znení neskorších  predpisov, a prednostné uspokojovanie

pohľadávok  majiteľov hypotekárnych  záložných listov  alebo

komunálnych obligácií, ak je  úplatcom banka, ktorá vykonáva

hypotekárne  obchody.  Dopĺňa  sa  Občiansky  súdny poriadok

v nadväznosti  na   ustanovenia  hypotekárneho  bankovníctva

a zákon číslo  600/1992 Zb. o cenných  papieroch v znení ne-

skorších  predpisov o  možnosť pre  Národnú banku  Slovenska

získať údaje o zaknihovaných cenných papieroch a ich majite-

ľoch pri výkone bankového dohľadu.

 

     Na základe rokovania výborov Národnej rady popri legis-

latívno-technických návrhoch a drobných úpravách sú súčasťou

navrhovaných zmien i  niektoré ustanovenia zásadného charak-

teru. Na ozdravenie bankového sektoru môže pozitívne vplývať

navrhované ustanovenie týkajúce sa reštrukturalizácie úvero-

vého  portfólia bánk.  Uvedená úprava  umožňuje ministerstvu

financií a Národnej banke Slovenska urýchliť proces reštruk-

turalizácie  a zásadným  spôsobom riešiť  oživenie ekonomiky

Slovenskej republiky.

 

     Ďalšou významnou zmenou je úprava ohlasovacej povinnos-

ti v  zákone číslo 249/1994  Z. z. o  boji proti legalizácii

príjmov  z  najzávažnejších,   najmä  organizovaných  foriem

trestnej  činnosti. Táto  zmena  je  významná aj  z hľadiska

približovania sa právnych noriem v rámci Európskej únie.

 

     Za najzávažnejšiu zmenu však  pokladám návrh na noveli-

záciu ustanovenia § 299  Obchodného zákonníka a zákona číslo

174/1950 Zb. o dražbách mimo  exekúcie. Napriek tomu, že ná-

vrh  vychádza zo  snahy realizovať  predaj nehnuteľností  na

dražbe v  rámci realizácie záložného práva  inak ako výkonom

súdneho rozhodnutia  a pomôcť bankovému  sektoru riešiť pro-

blém uspokojovania pohľadávok,  navrhovaný spôsob je zložité

považovať za akceptovateľný.

 

     Ustanovenie  § 299  Obchodného zákonníka  nemá väzbu na

právny  predpis, podľa  ktorého by  mal záložný  veriteľ pri

dražbe nehnuteľností postupovať.  Navyše časť ustanovení zá-

kona o  dražbách mimo exekúcie  je od roku  1950 prekonaná a

v praxi neaplikovateľná. Uvedenú  problematiku bude potrebné

riešiť komplexne buď novým  zákonom, ktorý upraví postup pri

dražbe  nehnuteľností zaťažených  záložným právom mimosúdnou

exekúciou, alebo novou formuláciou  tohto návrhu. Vláda pri-

pravuje riešenie tejto problematiky aj v rámci pripravovanej

rekodifikácie občianskeho práva.

 

     Vzhľadom na  rozsah zmien je  navrhnuté splnomocňovacie

ustanovenie k vydaniu úplného znenia zákona o bankách.

 

     Predložený  zákon  si  nevyžiada  zvýšenie  výdavkov zo

štátneho rozpočtu.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu

návrhu tohto zákona.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne pánu  podpredsedovi vlády.  Teraz prosím

spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ladislava Lysá-

ka, aby podal správu  o výsledkoch prerokovania vládneho ná-

vrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

 

     dovoľte  mi, aby  som uviedol  spoločnú správu Ústavno-

právneho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu a  podnikanie a  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti o výsledku  prerokovania vládneho návrhu zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpi-

sov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, ako

je to uvedené v tlači 302.

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 21/1992  Zb. o bankách

v znení neskorších  predpisov a ktorým  sa menia a  dopĺňajú

niektoré ďalšie zákony, pridelil predseda Národnej rady Slo-

venskej republiky rozhodnutím číslo  692 zo 7. decembra 1995

Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady, Výboru  Národnej rady

pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hos-

podárstvo, privatizáciu a podnikanie  a Výboru Národnej rady

pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti s termí-

nom prerokovania v nadväznosti  na jeho zaradenie na program

12. schôdze Národnej rady  Slovenskej republiky. Ďalej určil

Výbor  Národnej  rady  pre  financie,  rozpočet  a menu, aby

skoordinoval stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej re-

publiky s tým, že  skoordinované stanoviská výborov Národnej

rady  Slovenskej republiky  sa majú  premietnuť v  spoločnej

správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 699 z 11. decembra  1995 pozmenil svoje rozhodnutie zo

7. decembra 1995 číslo 692 tak, že termín prerokovania vlád-

neho návrhu zákona v určených výboroch Národnej rady Sloven-

skej republiky je ihneď.

 

     Ústavnoprávny  výbor  Národnej  rady na  svojej schôdzi

dňa 13.  decembra 1995 a  Výbor Národnej rady  pre financie,

rozpočet a menu na svojej schôdzi dňa 14. decembra 1995 pre-

rušili rokovanie o vládnom  návrhu zákona Národnej rady Slo-

venskej  republiky,  ktorým  sa  mení  a  dopĺňa zákon číslo

21/1992 Zb. o bankách v  znení neskorších predpisov a ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, a odporúčajú Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky  nerokovať o vládnom návrhu

zákona  na 12.  schôdzi Národnej  rady Slovenskej  republiky

vzhľadom  na  prerušenie  rokovania  o  tomto  návrhu zákona

v týchto výboroch a preložiť rokovanie o tomto bode programu

12.  schôdze Národnej  rady Slovenskej  republiky na ďalšiu,

čiže na 13. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej  rady pre verejnú správu  a územnú samo-

správu na schôdzi dňa 12. decembra 1995 a Výbor Národnej ra-

dy pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie  dňa 14. de-

cembra 1995 súhlasili s vládnym návrhom zákona Národnej rady

Slovenskej republiky  a odporúčajú Národnej  rade Slovenskej

republiky schváliť vládny návrh zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky bez pripomienok.

 

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

a Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre financie,

rozpočet a menu, ktoré  prerušili rokovanie o vládnom návrhu

zákona  Národnej   rady  Slovenskej  republiky,  na  svojich

schôdzach v dňoch 18. a 19. januára 1996  prijali uznesenie,

v ktorom vyjadrili súhlas s vládnym návrhom zákona a odporú-

čajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozme-

ňovacími a doplňovacími návrhmi, tak  ako sú uvedené v tlači

302b.

 

     Vážené dámy a páni, z  týchto 23 návrhov odporúčam body

1 až 15, 17, 19 a 23  prijať  tak, ako sú  uvedené. K ďalším

bodom budem  mať isté odporúčania. Body  20 a 22 neodporúčam

prijať. K tomu by som vystúpil v rozprave.

 

     Vážené dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

 

     Vážený pán predseda, hlásim sa do rozpravy ako prvý.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu programu.  Dostal som 4

písomné  prihlášky. Ako  ste počuli,  ako prvý  sa hlási pán

spoločný spravodajca, pripraví sa pán poslanec Nagy.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     pani kolegyne, kolegovia

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi  na úvod pripomenúť,  že Slovenská republika

za uplynulé  roky samostatnosti dosiahla  naozaj pozoruhodne

dobré výsledky. Preukázala spôsobilosť  v krátkom čase vybu-

dovať štátnu správu, riešiť zásadné vnútorné problémy vlast-

nou cestou a vlastnými  silami. Za rovnako dôležité pokladám

to,  že sme  dokázali zabezpečiť  makroekonomickú stabilitu,

ekonomickú  suverenitu a  primerané medzinárodné  postavenie

obnoveného samostatného štátu.

 

     Napriek  podstatne horším  štartovacím podmienkam,  než

aké  mala povedzme  Česká republika,  Slovensko sa  za veľmi

krátky čas dostalo na  čelné miesto spomedzi všetkých trans-

formujúcich  sa   štátov.  Či     máme  na  mysli   takmer

7-percentný rast  hrubého domáceho produktu  v minulom roku,

mimochodom najvyšší v Európe, výrazný pokles inflácie z 25 %

v roku 1993  na  menej  než 8 % v  minulom roku, poklesla aj

nezamestnanosť o dve percentá,  narástli nám devízové rezer-

vy.

 

     Ale  ak dovolíte,  dámy  a  páni, ešte  dôležitejšie je

z hľadiska  celospoločenského to,  že pozitívny  hospodársky

vývoj sa  prejavuje už aj u  obyvateľstva. Reálne príjmy na-

šich obyvateľov  stúpli za uplynulý rok  o 5 %. A  dobré vý-

sledky i pokračujúci vývoj dávajú  predpoklad, aby i v tomto

roku vzrástli o ďalších 6  %. Na dosiahnutí týchto výsledkov

má určitý podiel aj dobrá menová a čiastočne aj finančná po-

litika štátu.

 

     Pochopiteľne, je tu i rad problémov, ktoré nám prichodí

systematicky  riešiť. Ťažiskovým  problémom slovenského ban-

kovníctva  je terajší  stav, štruktúra  a vývojové tendencie

úverového  portfólia komerčných  bánk. Úvery  poskytnuté ko-

merčnými  bankami k  31. decembru  1994 predstavovali  výšku

257,6  mld korún.  Z toho  neštandardné úvery  tvorili 36  %

a rizikové  stratové úvery  tvorili okolo  14 %  zo všetkých

úverov.

 

 

     Pre  objektívnosť pohľadu  na tieto  skutočnosti chcem,

kolegyne  a kolegovia,  zdôrazniť, že  v ekonomickej pozícii

bankového  sektoru  sa  koncentrujú  všetky negatívne vplyvy

makroekonomického prostredia  ako celku. Ale  koncentruje sa

tu aj veľký pokles výrobnej sféry na začiatku deväťdesiatych

rokov,  najmä priemyslu,  narušenie obchodných  väzieb a zá-

kladné poruchy vo finančných tokoch jednotlivých odvetví.

 

     Ozdravenie bankového sektoru  je zložitý proces. Výraz-

nejšie sa formuloval, to je všeobecne známe, na známej pora-

de predstaviteľov vlády, finančných kruhov, podnikateľských,

vedeckovýskumných inštitúcií a aj  odborov v Šoporni a potom

na následných rokovaniach. Postupne  sú tieto tri veľké pro-

blémy v oblasti bankovej sféry  riešené v troch vzájomne sú-

visiacich rovinách. Po prvé  - utváraním a uplatňovaním pri-

meranej hospodárskej stratégie a finančnej menovej politiky.

Po druhé - postupným  riešením podnikovej zadlženosti a tiež

- čo sa týka najmä nás - dotváraním právnych noriem pre túto

oblasť.

 

     Doterajší proces reštrukturalizácie v roku 1995 ukázal,

že vecné problémy sa  koncentrujú okrem zdedených pohľadávok

aj novými, niekedy nekvalifikovanými  úvermi, a teda nutnos-

ťou (z toho vyplývajúcou) výrazného zvýšenia úrovne riadenia

úverových rizík a hodnotenia záruk v bankách.

 

     Z hľadiska rozsahu sa problémy koncentrujú v troch ban-

kách. Vo Všeobecnej úverovej banke, ktorá pri vzniku prevza-

la až 78 % úverov, sa odrážajú najmä problémy podnikateľské-

ho prostredia,  najmä druhotná platobná  neschopnosť, ale aj

dosahy  privatizácie.  V Investičnej  a rozvojovej  banke sú

kľúčovými problémami tie, ktoré súvisia s úvermi na dostavbu

Mochoviec a  sčasti na konverziu  zbrojného priemyslu, ktoré

boli presunuté  zo Štátnej banky  československej. Slovenská

sporiteľňa zase rieši najmä  dosahy z podpory podnikateľskej

činnosti v prvých rokoch transformácie a z obidvoch privati-

zácií. Niektoré problémy sa darí  riešiť, iné sú, mierne po-

vedané,  dlhodobého  charakteru.  O  postupe riešenia svedčí

znižovanie  úrokovej miery,  ktoré je  už aj  u nás citeľné.

A predpokladám, že ani podpredseda  vlády nepoprie, že hádam

môžeme oprávnene očakávať aj toho roku ďalšie zníženie.

 

     K doterajšiemu  riešeniu problémov týchto  bánk i celej

bankovej sféry môže v značnej miere prispieť, kolegyne a ko-

legovia,  aj  posudzovaná  novela  zákona  číslo 21/1992 Zb.

o bankách.  Jednak tým,  ako bolo  už uvedené  a čo  máme aj

v tlači, že sa upravujú vzťahy,  ktoré sa od prijatia zákona

zásadne zmenili, či už ide o štátoprávne usporiadanie, vznik

samostatnej  či obnovenie  samostatnej Slovenskej republiky,

vznik Národnej banky Slovenska, obnovenie vlastnej meny slo-

venskej koruny, ale aj výrazné zmeny vnútorných a vonkajších

podmienok.

 

     Vecne sa  v zákone upravuje najmä  postup pri zakladaní

banky, a  to rozčlenením povolenia na  založenie a povolenia

na  vykonávanie bankovej  činnosti (mimochodom,  je to mimo-

riadne dôležité, aby nám  nevznikali chudorľavé a krachujúce

banky). Ďalej je to výrazné zvýšenie úlohy bankového dohľadu

pri  ekonomickom usmerňovaní  činností, priebežnej  kontrole

a prípadnom  sankcionovaní  bánk  vtedy,  ak porušia zákonom

stanovené povinnosti.

 

     Za významnú  časť tejto novely  pokladám úpravu procesu

reštrukturalizácie  úverového portfólia  bánk. Banky,  ktoré

s klasifikovanými  úvermi, u  ktorých je  riziko, že  nebudú

dlžníkmi splatené riadne a  včas, prejdú procesom reštruktu-

ralizácie ich úverového portfólia  s účasťou štátu. Pravidlá

procesu  reštrukturalizácie upraví  vláda nariadením.  Banky

budú  potom povinné  vypracúvať projekty  reštrukturalizácie

(mimochodom,  mnohé to  už teraz  realizujú) a  budú povinné

poskytovať Národnej banke  a ministerstvu financií príslušné

údaje.

     Novela zákona,  ktorú teraz posudzujeme,  obsahuje tiež

významné opatrenia (mimochodom, je to  v bode 23 tlače 302b)

o boji  proti  legalizácii  príjmov  z organizovaných foriem

trestnej činnosti. Uvádza sa  tam povinnosť nahlásenia podo-

zrivých  bankových operácií,  čo sa  upraví potom  všeobecne

platným záväzným zákonným predpisom a myslím, že to bude mi-

moriadna tortúra, ktorá vyzve ešte dosť šumu.

 

     Výraznou zmenou, a to  prínosnou, je zavedie hypotekár-

neho bankovníctva. Nesporne môže prispieť k oživeniu bytovej

výstavby zavedením hypotekárnych  a komunálnych úverov. Uví-

tajú to iste  tak občania, ako i banky a  mala by to pocítiť

aj  ekonomika ako  celok. Pravda,  pôjde tu  zrejme o proces

postupný, ale  pri istej účasti štátu,  o ktorej sa uvažuje,

možno predpokladať,  že v priebehu dvoch  - štyroch rokov by

toto opatrenie  mohlo mať vplyv alebo  aktivizovať tak jednu

štvrtinu ľudí na Slovensku.

 

     Vážené dámy a páni,  zložitosť tvorby tohto zákona spo-

čívala najmä  v enormnom množstve vzťahov  a pozícií, v kto-

rých sa dotýka občanov, fyzických a právnických osôb cez ko-

merčné banky, Národnú banku,  ministerstvo financií a ďalšie

inštitúcie. Mnohé vnútroštátne vzťahy  sa ešte len dotvárajú

a treba nám  počítať, pochopiteľne, aj  s prispôsobovaním sa

európskym štandardom. Preto, vážené kolegyne a kolegovia, po

zohľadnení  širších uvádzaných  ekonomických súvislostí, ako

aj z  poznatkov našej komisie pre  peňažníctvo, menu, zahra-

ničnoekonomické vzťahy výboru pre  financie, rozpočet a menu

a po  ďalších konzultáciách  s komerčnými  bankami, Národnou

bankou aj odborníkmi z  ministerstva financií odporúčam, tak

ako som  už uvádzal, aby sme  body 1 až 15,  17 a 19 prijali

tak, ako sú uvedené v spoločnej správe v tlači 302b.

 

     K ďalším  bodom mám pripomienky,  ktoré by som  uviedol

a dostanete ich písomne, aby to bolo ľahšie sledovateľné.

 

     Prvá. V  súvislosti s požiadavkou  komerčných bánk, aby

sa zamedzilo obmedzovaniu  hlavných akcionárov bánk, respek-

tíve iných osôb, ktoré majú osobitný vzťah na  únosnú mieru,

odporúčam  po  konzultáciách  tak  s predstaviteľmi Národnej

banky, ako  aj ministerstva financií, aby  sa upravil bod 52

návrhu  novely zákona  číslo 21/1992  Zb. o  bankách v znení

neskorších predpisov  tak, že sa vypustí  navrhovaný odsek 3

§ 19 a  navrhovaný odsek 4 sa  označí ako odsek 3.  K tomuto

paragrafu, je to v článku I  v bode 52, bola vznesená aj po-

žiadavka bankového sektoru na úpravu v § 19 ods. 1 písm. f),

kde sa  uplatňujú niektoré obmedzenia  činnosti  bánk, t. j.

také, že banka nesmie  uzatvárať zvýhodnené obchody s osoba-

mi, ktoré ju riadia a  kontrolujú alebo majú vplyv na riade-

nie banky, prípadne s ich blízkymi príbuznými. Túto časť ne-

odporúčam prijať.  Sčasti je táto  činnosť povolená v  § 18,

ale  u týchto  osôb je  tam istá  poistka, že na poskytnutie

úveru sa  vyžaduje splnenie ďalšej  podmienky, t. j.  súhlas

rozhodnutia štatutárneho  orgánu banky. Myslím si,  že je to

postačujúce.

 

     K bodu 16,  ako som už spomínal, čo je k článku XI bodu

90 návrhu, odporúčam, aby sa za  bod 90 vložili nové body 91

a 92, ktoré znejú:

 

     Bod 91: § 38 ods. 3  sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie:

"f)  ministerstva  pri výkone  zákonom  už stanoveného dozo-

ru9c/".

 

     Poznámka pod čiarou k odkazu 9c) znie: "9c) zákon číslo

600/1992  Zb.  v  znení  neskorších  predpisov,  zákon číslo

530/1990 Zb. v znení  neskorších predpisov, zákon Slovenskej

národnej rady  číslo 24/1991 Zb.  v znení zákona  Slovenskej

národnej rady číslo 25/1992  Zb., zákona Slovenskej národnej

rady číslo  197/1992 Zb. a  zákona Národnej rady  Slovenskej

republiky číslo 306/1995 Z. z.".

 

     Posledná úprava - bod 92: V § 38 ods. 5 sa označuje ako

ods.  4 a  v texte  sa vypúšťajú  slová "a  odseku 4"." Dámy

a páni, v  nadväznosti na to  sa potom prečísluje  označenie

bodov a v  doterajšom bode 92 odkaz 9c)  sa označí ako odkaz

9d).

 

     Znovu  pripomínam,  že  všetky  tieto  úpravy, ktoré tu

uvádzam, dostanete tlačou. Schválenie tohto bodu 16 nadväzu-

je a súvisí s návrhom uvedeným v bode 22 spoločnej správy.

 

     Chcel my som odôvodniť túto  úpravu. Pokiaľ ide o navr-

hovaný bod, spočíva v doplnení §  38 ods. 3 zákona o bankách

o nové písmeno  f) vrátane poznámky pod  čiarou s odkazom na

platný zákon o cenných papieroch, na zákon o dlhopisoch a na

zákon o  poisťovníctve. Ide o  presný výpočet prípadov,  keď

ministerstvo je  oprávnené vykonávať dozor a  v tejto súvis-

losti neplatí  bankové tajomstvo. Oproti  úprave obsiahnutej

v bode 16 spoločnej správy  ide o presné vymedzenie prípadov

v odkaze pod čiarou, a nie o demonštratívny výpočet. V tejto

súvislosti sa v bode 22 spoločnej správy (tlač 302b) navrhu-

je úprava  článku IV, ktorá  spočíva v doplnení  nového bodu

2, ktorým sa  zo zákona číslo 600/1992 Zb.  o cenných papie-

roch vypustí v  § 87 ods. 5 posledná  veta, čo bola nepriama

novela zákona o bankách.

 

     Navrhovaný nový bod 92 obsahuje legislatívnu úpravu ta-

kéhoto znenia:  Zákonom číslo 264/1992 Zb.  bol zrušený § 38

ods. 4 zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách, pričom však nebo-

li  urobené  s  tým  súvisiace legislatívno-technické úpravy

v zákone o bankách. Predovšetkým § 38 ods. 5 nebol prečíslo-

vaný na ods. 4 a navyše v § 38 ods. 5 a v § 39 ods. 1 zosta-

li nefunkčné odkazy na zrušený  ods. 4, na čo bolo upozorňo-

vané. Na tieto drobné legislatívno-technické nedostatky upo-

zornil  aj legislatívny  odbor Kancelárie  Národnej rady  vo

všeobecnej časti svojej informácie.  Z uvedeného dôvodu, ako

aj vzhľadom na  to, že sa ráta s  uverejnením úplného znenia

zákona o  bankách, si dovoľujem  navrhnúť odstránenie uvede-

ných nedostatkov  týmito dvoma úpravami: K  článku I bod 91:

Na  konci bodu  91 sa  pripájajú slová  "a slová  odsekov 2,

3 a 4 sa nahrádzajú slovami odsekov 2 a 3". Ako som už uvie-

dol, ide o odstránenie drobných legislatívno-technických ne-

dostatkov.

 

     Dámy a páni, k bodu 18,  čo je článok I bod 96, odporú-

čam nasledovné: Za bod 96 sa vkladá nový bod 97, ktorý znie:

"Za § 44  sa vkladá § 44a, ktorý  znie: (Mimochodom, dohodli

sme, že  túto úpravu prednesiem  po spresnení tej  predlohy,

ktorá je daná  v bode 18 spoločnej správy,  ktorú máte v ru-

kách.)

 

     Teda: § 44a

 

     (1) Banky, ktoré poskytli úvery  alebo na ktoré  prešli

pohľadávky z úverov poskytnutých pred 1. januárom 1990, pri-

čom tieto úvery sa stali klasifikovanými z dôvodu existencie

rizika, že pohľadávky z nich nebudú dlžníkmi splatené riadne

a včas v  ich plnej menovitej  hodnote, prejdú procesom  re-

štrukturalizácie  ich úverového  portfólia s  účasťou štátu;

pravidlá procesu reštrukturalizácie úverového portfólia sta-

noví vláda nariadením.

 

     (2) Banky podľa odseku 1 sú  povinné vypracovať projekt

reštrukturalizácie  úverového portfólia  a poskytovať  mini-

sterstvu a Národnej banke Slovenska nimi požadované údaje.

 

     (3) Osnovu projektu  reštrukturalizácie úverového port-

fólia, rozsah, štruktúru  a termíny predloženia požadovaných

údajov  upraví ministerstvo  a Národná  banka Slovenska vše-

obecne záväzným právnym predpisom."

 

     Vážené dámy  a páni, Výbor Národnej  rady pre financie,

rozpočet a menu rokoval  o potrebe reštrukturalizácie úvero-

vého portfólia  Slovenskej sporiteľne a  ďalších bánk, ktoré

vznikli rozdelením Štátnej  banky československej a prevzali

úvery za záväzné úlohy  štátneho plánu. Riešenie tohto prob-

lému vyústilo  do návrhu nového ustanovenia  § 44a, ktorý je

obsiahnutý v bode 18 spoločnej správy 302b. Už vo výbore sme

sa vecne  dohodli, že riešenie  tohto problému sa  predloží,

ale bude nutné urobiť tie formulačné opatrenia, ktoré som tu

uviedol a  ktoré odporúčam akceptovať. Je  to prerokované aj

s predstaviteľmi Národnej banky aj ministerstva financií.

 

     V článku  IV je odporúčaná  neveľká zmena. V  uvádzacej

vete sa za slovami "zákon Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 374/1994" vkladajú slová  "zákon Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 190/1995 Z. z.".

 

     Do článku V  sa v uvádzacej vete za  slovami "zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 46/1994 Z. z." vkla-

dajú slová  "zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

190/1995 Z. z.".

 

     Do článku VI v úvodnej vete sa tiež za slová "zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 264/1994 Z. z." vkla-

dajú slová  "zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

249/1994 Z. z.". Ide takisto o odstránenie drobných legisla-

tívno-technických nedostatkov.

 

     K už  spomínaným bodom 20 a  21 spoločnej správy, ktoré

  uvedené v  tlači 302b:  Podnet na  legislatívne riešenie

funkčnosti hypotekárnych  úverov, a to  doplnením § 299  Ob-

chodného zákonníka o odsek 4 v navrhovanom znení o rozšírení

pôsobnosti zákona číslo 174/1950  Zb. o dražbách mimo exekú-

cií aj  na nehnuteľnosti, po  prerokovaní s odborníkmi,  zá-

stupcami  ministerstva financií  a Národnej  banky Slovenska

i ministerstva vnútra sa ukazuje, ako už uvádzal podpredseda

vlády, že ide  o značne zjednodušený a nie  dosť reálny prí-

stup, aj keď  vecne správny. Naša snaha -  aj v našom výbore

pre financie,  rozpočet a menu -  hoci oprávnená, rieši túto

problematiku bez dôslednej analýzy zákona 174/1950 Zb., kto-

rá by  vyústila do návrhu riešenia  bez problémov realizovať

predaj nehnuteľností na dražbe  v rámci realizácie záložného

práva inak ako súdnym výkonom rozhodnutia, by mohla priniesť

v praxi zrejme  viac problémov ako  úžitku. Nebolo by  možné

potom problémy riešiť dôsledne a dôkladne.

 

     Po  oboznámení  sa  so  zákonom  číslo  174/1950 Zb. sú

pochybnosti, pretože časť ustanovení je už prekonaná, ako sa

tu  už uvádzalo.  Napríklad právna  úprava súdnych  exekúcií

zaznamenala v  poslednom období určitý vývoj  a niektoré vý-

razné zmeny.  Preto ustanovenia, ktoré  sa ukazujú problema-

tické na  dražbu hnuteľných vecí,  je ešte menej  vhodné bez

náležitého posúdenia  aplikovať aj na  dražbu nehnuteľností,

ako sa to navrhuje.

 

     Najzávažnejším problémom je  to, že neexistujú niektoré

osobitné ustanovenia,  ktoré sú na  dražbu nehnuteľností ne-

vyhnutné. Osobitosť subjektov realizujúcich dražbu úplne vy-

lučuje  napríklad uplatnenie  ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku a  vyžaduje aj osobitné  riešenia, ak sa  sledovaný

cieľ nemá  zmariť. Napríklad je  to potreba zákonom  zakázať

predaj nehnuteľností po začatí  realizácie dražby. Treba vy-

riešiť okamih prechodu vlastníckeho práva, vzťah k prednost-

nému zákonnému záložnému právu  a upraviť celý postup ocene-

nia aj  dražby.

 

     Ustanovenie  § 299  Obchodného zákonníka  nemá väzbu na

právny  predpis, podľa  ktorého by  mal záložný  veriteľ pri

dražbe  nehnuteľností postupovať.  Záložné právo  nemôže byť

realizované inak ako určitým legálnym procesom, ktorý presne

ustanoví pravidlá  postupu pri verejnej  dražbe. To znamená,

aké je najnižšie  podanie, kto môže dražiť, kto  je z dražby

vylúčený, komu  a za akých  podmienok možno udeliť  príklep,

komu udeliť príklep pri  najvyššom rovnakom podaní viacerými

držiteľmi, aké právne následky  vyvolá udelenie príklepu, či

a v akej lehote možno  podať námietky proti udeleniu príkle-

pu, kto o námietkach  rozhodne, kedy vzniká vlastnícke právo

k vydraženej nehnuteľnosti atď.  Celú túto problematiku bude

teda treba  riešiť zákonom a  to novým zákonom  a komplexne,

ktorý by upravil postup  pri dražbe nehnuteľností zaťažených

záložným právom mimosúdnou exekúciou.

 

     Dámy a páni, podľa  informácie z ministerstva vnútra sa

s takouto úpravou ráta v komplexnej úprave novelou Exekučné-

ho  poriadku. Bez  týchto náležitostí  by mohlo  dôjsť k ne-

oprávneným exekúciám  občanov aj organizácií  s nepredstavi-

teľnými morálnymi  aj majetkovými dôsledkami.  To zrejme ne-

chceme. A  preto z dôvodov, ktoré  som tu uviedol, a  po zo-

hľadnení stanovísk tých inštitúcií,  ktoré som spomínal, na-

vrhujem, aby sme body 20 a 21 spoločnej správy neprijali.

 

     K článku VIII, ide  o termín platnosti zákona, dovoľte,

aby som  uviedol nové znenie a  odporúčanie, aby tento zákon

nadobudol účinnosť 1. marca 1995. Tento návrh je tu vzhľadom

na to, že ide o rozsiahle vecné zmeny, ktoré sa v zákone na-

vrhujú, a je potrebný náležitý  čas na to, aby sa pripravili

legislatívne súvzťažné normy. Do  tejto lehoty môžu adresáti

tejto normy ešte pripraviť  jeho potrebné náležitosti na za-

vedenie do praxe.

 

     Dámy a páni, ďakujem  vám pekne za trpezlivosť. Dovoľte

mi len záverečnú poznámku.  Viacerí poslanci dostali návrhy,

aby sme do  § 1 prvej časti tohto zákona  21/1992 Zb. o ban-

kách začlenili aj družstvá, aby mohli vykonávať bankovú čin-

nosť. Overovali sme túto  možnosť aktívne, ale musím uviesť,

že  banková  činnosť  družstiev  vyžaduje  osobitné riešenie

v súlade  s ustanoveniami  Obchodného zákonníka.  Bude sa to

teda  riešiť  osobitným   zákonom  o  úverových  družstvách.

V Čechách postupovali v podstate rovnako.

 

     Vážené dámy a páni, po  posúdení týchto a prípadne ďal-

ších návrhov na spresnenie novely zákona 21/1992 Zb. odporú-

čam novelu tohto zákona prijať.

 

     Ďakujem vám ešte raz za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím ho,

aby zaujal miesto pre spravodajcov.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je vlastne dva-

násť hodín.  Do rozpravy sa  písomne prihlásili šiesti  páni

poslanci. Mal  by vystúpiť pán poslanec  Nagy. Urobíme obed-

ňajšiu prestávku? (Vyjadrenie súhlasu zo sály.)

 

     Takže prestávka bude do 14.00  a po nej budeme pokračo-

vať v rozprave.

 

 

    (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v ro-

kovaní 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým,

že bola otvorená rozprava. Do rozpravy sa medzitým prihlásil

ďalší pán poslanec, takže mám 7 písomných prihlášok.

 

     Ako som oznámil, prvý  vystúpi pán poslanec László Nagy

a pripraví sa pán poslanec Baránik. Tessék parancsolni.

 

 

 

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené poslankyne a poslanci,

 

     zvýšenie stability bankového sektoru predkladatelia ná-

vrhu vidia v spresnení a výraznom posilnení právomocí banko-

vého dohľadu Národnej banky  Slovenska. Právomoci sú defino-

vané pri zakladaní banky,  ekonomickej stabilizácii banky so

snahou  znižovať riziká  banky pri  priebežnom kontrolovaní.

Kontrola sa dotýka aj štruktúry akcionárov banky.

 

     Súčasný  zákon  umožňuje  Národnej  banke Slovenska mať

kontrolu  nad každým  prevodom podielovej  účasti, ktorá  je

rozsahom  väčšia ako 15 %  základného imania banky, preto je

táto snaha nepochopiteľná.

 

     Na definovanie vlastníka sa v novele navrhuje, aby ban-

ka vydala  akcie len ako zaknihované  cenné papiere na meno,

ktoré nie  sú obchodovateľné na verejnom  trhu. V súčasnosti

podľa novelizovaného zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných pa-

pieroch fyzické  osoby a právnické osoby  môžu kupovať alebo

predávať cenné papiere, napríklad akcie, len na verejnom tr-

hu. Z  toho vyplýva, že akcie  bánk verejne neobchodovateľné

nebudú môcť zmeniť majiteľa s výnimkou bezodplatného prevodu

a prechodu akcie. Tento spôsob  jednoznačne nevyhovuje a pa-

ralyzuje prirodzenú kapitalizáciu bankových subjektov.

 

     Odstránenie  bankových  akcií  z  kapitálového  trhu je

principiálne  nevyhovujúce. Je  všeobecne známe,  že bankové

akcie vzhľadom na ostrú sledovanosť a častú bonitnosť patria

medzi obľúbené akcie na kapitálových trhoch. Chýbanie banko-

vých akcií na slovenskom kapitálovom trhu by teda len zvýši-

lo jeho aj doterajšiu  podpriemernosť. Treba preto konštato-

vať, že v celom návrhu je zrejmé veľmi silné posilnenie kon-

trolných mechanizmov. Kontrolné mechanizmy v niektorých čas-

tiach návrhu  sú netransparentné a  sú v rozpore  s platnými

zákonmi alebo aj so zdravou logikou riadenia firiem, v tomto

prípade riadenia  bánk. Preto k  jednotlivým návrhom je  po-

trebné uviesť nasledovné postrehy.

 

     Po prvé.  K § 6  v doplňovanom odseku  5 sa uvádza,  že

banka môže vydať len akciu na meno ako zaknihované cenné pa-

piere, čo značne obmedzuje  anonymitu vlastníkov cenných pa-

pierov. Snahu identifikovať a  odhaľovať vlastníkov banky je

možné  pociťovať aj  na iných  miestach navrhovanej  novely.

Preto navrhujem odsek 5 § 6 novely vypustiť.

 

     Po druhé.  Novela zákona v  § 8 ods.  5 výslovne ukladá

podriadenosť vnútornej kontroly  dozornej rade. Vzniká otáz-

ka,  či vnútorná  organizačná vložka  kontroly je  nástrojom

vnútornej  kontroly vedenia  banky alebo  kontrolným orgánom

dozornej rady. Pravdepodobne takáto novela môže zaviesť cha-

os vo vnútornej organizačnej štruktúre banky. Vedenie nebude

mať mechanizmy  vnútornej kontroly a  stratí dôležitú spätnú

väzbu. Úprava o vnútornej kontrole  by mala byť vecou vlast-

níkov  a  valného  zhromaždenia  banky,  a  nie vecou zákona

o bankách,  nehovoriac už  o tom,  či vôbec  dozorná rada je

kompetentná vymenovať bankového manažéra. Táto otázka by ma-

la byť v kompetencii  valného zhromaždenia, teda vlastníkov,

ktorí rozhodujú  o stanovách a  o iných dôležitých  otázkach

správy a riadenia akciovej spoločnosti, v tomto prípade ban-

ky. Preto navrhujem odsek 5 § 8 novely vypustiť.

 

     Po tretie. Zaujímavý je i § 10 predmetnej novely, ktorý

ukladá povinnosť banke vopred písomne oznámiť zriadenie svo-

jej pobočky na území Slovenskej republiky. Zriadenie pobočky

je výsostným právom ktorejkoľvek banky, pretože svoj obchod-

ný priestor by si mala  každá banka strategicky riešiť sama,

nehovoriac už  o tom, že  každá banka si  zodpovedá za svoju

personálnu politiku. Preto nie  je logické, aby banka musela

oznamovať údaje podľa § 10 ods. 3 písm. c). Preto ho navrhu-

jem vypustiť.  Ďalej navrhujem vypustiť  slovo "vopred" tak-

tiež z § 10 ods. 3.  Ak by to zostalo nezmenené, založila by

sa možnosť kádrovania zo strany Národnej banky Slovenska.

 

     Po štvrté. V § 12 novela zákona ukladá povinnosť dozor-

nej rade  predkladať Národnej banke  Slovenska správu o  vý-

sledku  činnosti vnútornej  kontroly. Treba  položiť otázku,

kto  je partnerom  Národnej banky  Slovenska, pretože jedno-

značne by  mal byť partnerom  Národnej banky štatutárny  zá-

stupca alebo výkonný orgán  podľa výpisu obchodného registra

banky. Národná banka Slovenska by mala komunikovať so štatu-

tárnymi orgánmi na to určenými, a nie s ktoroukoľvek zložkou

banky podľa ľubovôle. Tento paragraf novely teda nerešpektu-

je suverenitu banky. Na dohľad  nad bankami má Národná banka

Slovenska  svoje  vlastné  zložky  bankového  dohľadu. Preto

v  bode 39 novely v § 12 ods. 3 navrhujem slová "dozorná ra-

da" vypustiť a namiesto  nich uviesť slová "štatutárny pred-

staviteľ".

 

     Po piate.  Zaujímavé je i  ponímanie vlastníckych práv.

V § 16 ods. 1 písm. a) a b) návrhu ukladajú povinnosť vyžia-

dať si predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska a pre-

rokovanie s ministerstvom pri zvýšení majetkového podielu na

základnom imaní  už založenej banky  o 3 %.  Takéto úkony by

mali  byť vecou  vlastníkov, pretože  zvýšenie podielu alebo

prevod vlastníckych práv k akciám by mali byť výlučnou vecou

vlastníkov a systému trhového hospodárstva. Takéto ustanove-

nie zasahuje vlastne do práv akcionárov a valného zhromažde-

nia. Preto i v tomto prípade  navrhujem § 16 ods. 1 písm. a)

a b) vypustiť.

 

     Po  šieste. Zaujímavý  je §  26 ods.  1 písm.  b) čísla

4 a 5, keď navrhovaná  novela prostredníctvom Národnej banky

Slovenska chce  u bánk dosiahnuť  limitovanie ich prevádzko-

vých  nákladov,  prípadne  i  zastavenie vyplácania dividend

a odmien. Chce  týmto Národná banka  Slovenska riadiť oblasť

nákladov  i  výnosov  iných  bánk?  Načo    potom manažéri

a vlastníci banky? Pri zistení prípadných nedostatkov by Ná-

rodná  banka Slovenska  mala využívať  iné mechanizmy. Preto

navrhujem z navrhovanej novely vypustiť § 26 ods. 1 písm. b)

čísla 4 a 5.

 

     Po siedme.  Dokonca je absurdné, keď  sa v § 26  ods. 1

písm. c) umožňuje Národnej  banke Slovenska uložiť banke po-

vinnosť odvolať vedúceho pracovníka banky. Toto môže len na-

rušiť práva vlastníkov, práva  predstavenstiev a práva mana-

žérov bánk. Navrhujem preto uvedené písm. c) ods. 1 § 26 vy-

pustiť.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     celkový dojem  z predloženej novely zákona  je taký, že

zákon, ak bude v predloženej forme prijatý, umožní zo strany

Národnej banky Slovenska kádrovanie jednotlivých bánk, zave-

denie netransparentnej kontroly i  s možnými prvkami zneuži-

tia takejto kontroly.

 

     Zákon v  tomto znení bez rešpektovania  mojich a podob-

ných pripomienok navrhujem neprijať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej  je prihlásený do rozpravy

pán poslanec Baránik a pripraví sa pán poslanec Palacka.

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     návrh novely zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení

neskorších predpisov  predstavuje ďalší krok,  ktorým sa le-

gislatívnymi normami a  riadiacimi aktmi  zdokonaľuje trhové

prostredie ekonomiky Slovenskej  republiky. Banky sú subjek-

tom monetárnej politiky a  ako také zohrávajú významnú úlohu

v hospodárskej politike  štátu. Monetárna politika  je spolu

s rozpočtovou politikou  najdôležitejším ekonomickým nástro-

jom,  a síce  nepriamym, ktorým  štát ovplyvňuje  ekonomické

správanie sa právnických osôb, fyzických osôb, podnikateľov,

ale aj ostatného obyvateľstva.

 

     Banky hrajú významnú úlohu  pri ovplyvňovaní zásoby pe-

ňazí v ekonomike, bankovým dohľadom sa upevňuje dôvera vkla-

dateľov  v bankový  systém, čím  sa značne  eliminujú výkyvy

v množstve peňazí v ekonomike,  ktoré vedú k zníženiu likvi-

dity bánk a v krajnom prípade k ich likvidácii.

 

     O dobrej úrovni bankového dohľadu, ktorý sa týmto záko-

nom posilňuje, svedčí aj  skutočnosť, že zatiaľ nebola ohro-

zená likvidita ani jednej slovenskej banky.

 

     Každý štát, ktorého ekonomika  sa opiera o trhové vzťa-

hy, venuje podmienkam pôsobenia bánk významnú pozornosť. Zá-

kon číslo  21/1992 Zb. už novým  podmienkam plne nevyhovuje,

preto vláda oprávnene v úzkej súčinnosti s bankovou sústavou

pripravila  novelu zákona  o bankách,  ktorá významne posúva

bankový systém bližšie k novým podmienkam, čiže novým spôso-

bom rieši  činnosť a pôsobenie  celej bankovej sústavy.  Ide

hlavne o riešenie  nasledujúcich problémov: Posilňuje posta-

venie bankového dohľadu Národnej  banky Slovenska, aby mohol

zodpovednejšie  vykonávať úlohu  kontroly bankovej  činnosti

obchodných  bánk,  ďalej  zavádza  hypotekárne  bankovníctvo

- ide o mimoriadne dôležitý čin, ktorý v tejto etape rozvoja

našej ekonomiky má ďalekosiahly  význam ekonomický a sociál-

ny. Ekonomický  v tom, že  prispeje k oživeniu  stavebníctva

a cez stavebníctvo aj nadväzujúcich odvetví priemyslu, v so-

ciálnej oblasti  prispeje k riešeniu  bytovej výstavby najmä

pre mladú generáciu.

 

     Doterajšia  úroveň dohľadu  napriek tomu,  že je vyššie

kladne hodnotený, prispela k tomu,  že časť bánk si poskyto-

vaním nedostatočne krytých úverov zhoršovala úverové portfó-

lio, čím sa samy banky poškodili, uškodili aj ekonomike, ale

aj vlastníkom a vkladateľom.

 

     Novela zákona  ďalej zdokonaľuje činnosť  bánk v týchto

smeroch:  Prispeje k  oživeniu a  rozvoju kapitálového  trhu

tým, že banky budú môcť vydávať nielen akcie, ale aj iné ob-

chodovateľné cenné papiere. Akcie  môžu vydávať len na meno,

ktoré nie sú obchodovateľné na verejnom trhu. Nakúpené akcie

banka má  povinnosť nevlastniť dlhšie ako  jeden rok, čím sa

vytvárajú podmienky  na zvýšenie obratu  na kapitálovom trhu

a to je pre našu ekonomiku žiaduce.

 

     Ďalej zákon  dáva Národnej banke  právo, aby dohliadala

na to, aby na kapitálový  trh vstupovali len všestranne pri-

pravené bankové subjekty na  bankovú činnosť. Toto právo vy-

plýva zo zodpovednosti Národnej  banky za monetárnu politiku

Slovenskej republiky. Presne  vymedzuje postavenie zahranič-

ných bánk alebo ich  pobočiek, čím sa sprehľadňuje pôsobenie

zahraničného kapitálu a pohyb zahraničného kapitálu v banko-

vom systéme.

 

 

     V záujme znemožnenia personálnych fúzií sa v § 8 stano-

vuje, že člen dozornej rady banky nesmie byť členom predsta-

venstva  ani zamestnancom  banky, ani  členom predstavenstva

alebo dozornej rady inej banky. Tým sa bráni zneužívaniu in-

formácií.  Dôležité je  aj ustanovenie,  že útvar  vnútornej

kontroly riadi dozorná rada. V rámci toho dozorná rada vyme-

núva a odvoláva vedúceho tohto orgánu.

 

     Vážení  poslanci, tento  problém by  sa mohol  zdať nie

celkom prijateľný z hľadiska  bývalých skutočností. Ale tým,

že  dnes sú  v  dozornej  rade zástupcovia  vlastníkov banky

a volia sa dozorné rady  na valnom zhromaždení, toto opatre-

nie je, samozrejme, správne.

 

     Takýmto spôsobom sa potom útvar vnútornej kontroly stá-

va nezávislým od výkonných  orgánov a môže takto nezávislej-

šie vykonávať  svoju kontrolnú funkciu.  Jednej osobe, ktorá

má osobitný vzťah k banke, môže banka poskytnúť úver a záru-

ku najviac do výšky 25 % základného imania banky. Toto treba

považovať na základe našej skúsenosti tiež za správne.

 

     Za správne  ďalej považujem, aby  audítori pripravovali

správu o overení účtovnej  uzávierky podľa osnovy zostavenej

Národnou bankou Slovenska, a nie  ako sa často stáva, že au-

dítorské zahraničné firmy zostavujú audítorské správy o ove-

rení  účtovnej  uzávierky  podľa  legislatívy ich materských

krajín, čo spôsobuje významné daňové úniky našej ekonomike.

 

     V § 25 sa  bankovým dohľadom voči pobočkám zahraničných

bánk, resp. ich pobočiek  približujeme k podmienkam zaužíva-

ným v Európskej  únii. Tým sa tento zákon  dostáva na vyššiu

úroveň.

 

     V § 26 zákon dáva  Národnej banke právo aktívne vstúpiť

v záujme vkladateľov, bezpečnosti a stability bankového sys-

tému do činnosti bánk, čo  je správne. Ak Národná banka Slo-

venska získa informácie z bankového dohľadu, že vedenie ban-

ky nevykonáva svoju činnosť v súlade s pravidlami o bankovej

činnosti, môže navrhnúť rigorózne  opatrenia pre valné zhro-

maždenie, vrátane návrhu  odvolať vedúceho pracovníka. Takže

Národná banka nebude nikoho  kádrovať, ona len odporúča val-

nému zhromaždeniu - a to je správne.

 

     Na základe  už našich skúseností  tieto opatrenia treba

považovať za veľmi dôležité, aby sa predišlo nesprávnej čin-

nosti bánk.  Myslím si, že  z posledného obdobia  sa podobné

prípady už stali v dvoch prípadoch a tým sa podarilo zachrá-

niť naše banky.

 

     Za správne považujem, aby hypotekárne obchody mohli vy-

konávať len  naše banky a ich  pobočky. Taktiež považujem za

správne, aby oceňovanie nehnuteľností, na ktoré banka prebe-

  záložné právo,  vykonávali vlastní  odhadcovia. Zníži sa

tým riziko poskytovania nenávratných úverov.

 

     V záujme upevnenia úlohy monetárnej politiky a tým kon-

troly množstva  peňazí v obehu je  dôležité ustanovenie § 36

odsek d), ktoré  ukladá, na čo sa môžu  použiť dočasne voľné

prostriedky  získané z  hypotekárnych obchodov.  Ak by tieto

dočasne  voľné prostriedky  vstúpili do  obehu, prispeli  by

k rastu inflácie. A takýmto  spôsobom nemajú možnosť vstúpiť

do obehu.

 

     Správne je tiež ustanovenie, že zastúpenia zahraničných

bánk  nemôžu vykonávať  bankové operácie.  Treba vedieť,  že

postavenie v zastúpení zahraničných firiem  nie je u nás ná-

ležite  právne  zabezpečené,  zahraničné  zastúpenia  nie sú

právnické osoby, preto nemajú povinnosť robiť daňové prizna-

nia, ale  môžu vykonávať ekonomické aktivity  a získavať tak

z toho príjmy. A tým, že nie sú právnické osoby a nemajú po-

vinnosť robiť daňové priznania, dochádza k významným daňovým

únikom.

 

     Ešte by som odporúčal, a preto dávam pozmeňovací návrh,

aby v  § 20 ods. 3,  v ktorom sa uvádza:  "Národná banka po-

skytne  informácie z  registra banke  a pobočke  zahraničnej

banky", vsunuli  slová "na území  Slovenskej republiky". Tým

by sme  zabránili úniku mnohých informácií,  pri ktorých nie

je žiaduce, aby sa dostali mimo nášho územia.

 

     Vážené dámy a páni,  predkladaná novela zákona predsta-

vuje dokonale  pripravenú novelu významného  zákona, pretože

banky zohrávajú mimoriadne významnú úlohu v našej ekonomike.

Vzhľadom na kvalitnú prípravu  tohto zákona odporúčam a žia-

dam vás,  aby ste svojimi hlasmi  podporili schválenie tejto

novely zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej vystúpi pán poslanec

Gabriel Palacka a pripraví sa pán poslanec Filkus.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy a páni,

 

     je  asi nesporným  faktom, ako  zaznelo aj  z úst môjho

predrečníka,  že banky  majú v  ekonomike Slovenska  kľúčový

význam. Najmä v súčasnej situácii nerozvinutého kapitálového

trhu, ktorý sa aj zásluhou niektorých legislatívnych a admi-

nistratívnych zásahov v minulom roku podarilo úspešne elimi-

novať,  predstavujú banky  ak nie  jediný, isto  rozhodujúci

prostriedok  na efektívne  umiestňovanie voľných  finančných

zdrojov. Akékoľvek ľahkomyseľné ohrozenie efektívneho fungo-

vania bánk by mohlo privodiť doslova hospodársku katastrofu,

preto je  novela zákona o  bankách, teda akéhosi  základného

zákona  nášho  finančníctva,  mimoriadne  významná  a musíme

k nej pristupovať s patričnou vážnosťou a posudzovať jednot-

livé ustanovenia citlivo.

 

     Skôr než  pristúpim k príslušným  častiam návrhu, chcel

by som  povedať, že novela  je pripravená vcelku  zodpovedne

a primerane  potrebám bankovej  sféry. Prijatie  návrhu, ako

bol predložený, by zrejme nemuselo znamenať onú neželanú ka-

tastrofu. Predsa však obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré by

mohli byť riešené inak, podľa môjho názoru lepšie.

 

     Dovoľte mi preto navrhnúť zopár konštruktívnych návrhov

s cieľom prijať  skutočne dobrý zákon o  bankách. Bol by som

rád, vážení kolegovia, keby ste sa nad týmito problematický-

mi miestami zamysleli a hľadali spolu so mnou optimálne rie-

šenie. Teraz k tým jednotlivým návrhom.

 

     V bode 31 návrhu sa v novom § 6 ods. 5 hovorí, že banka

môže  vydať len  akcie  na  meno a  verejne neobchodovateľné

a zároveň v bode 97 návrhu sa  vkladá nový § 45b, ktorý pri-

kazuje aj bankám, ktoré mali doteraz vydané akcie na doruči-

teľa, aby  do 31. decembra  1997 tieto zmenili  podľa nového

zákona.

 

     V prvom rade  mi nie je jasné, prečo  sa zavádza takéto

obmedzenie. Jednak je to vo finančnom svete neobvyklé a jed-

nak to  dosť dobre nezabráni nezdravým  vzťahom bánk, ako sa

to odôvodňuje  v dôvodovej správe.  Vieme predsa všetci,  že

vlastnícke  vzťahy sa  dajú zakryť  nastrčenými fyzickými či

právnickými osobami. Ešte absurdnejšie  to vyzerá, ak sa po-

zrieme do  zákona 600/1992 Zb. o  cenných papieroch, ktorého

novelu  nám predkladal  tiež  podpredseda vlády  pán Kozlík.

Pred  niekoľkými mesiacmi  nám tu  okrem iného  odôvodňoval,

prečo je dôležité, aby  emitent nemohol zmeniť cenné papiere

na verejne  neobchodovateľné, ak už raz  boli vydané ako ve-

rejne obchodovateľné. Tak sme to v zákone aj schválili.

 

     A  hľa, dnes  je to  všetko naopak  a týmto  zákonom to

vlastne vláda  navrhuje presne tak,  ako to zákon  o cenných

papieroch zakazuje. V našich  konkrétnych podmienkach to na-

razí na ďalší problém s  akciami niektorých bánk, ktoré boli

privatizované v prvej vlne kupónovej privatizácie. Dnes majú

tisíce občanov akcie Všeobecnej  úverovej banky či Investič-

nej a  rozvojovej banky a ich  zmena na verejne neobchodova-

teľné zaváňa opäť obmedzením vlastníckeho práva podľa článku

20 ústavy. Je pravda, že  v spoločnej správe sa navrhuje je-

den pozmeňovací návrh, celkom prvý zo spoločnej správy, kto-

rý to  čiastočne rieši, ja  však navrhujem iné  znenie tohto

problému. Navrhujem teda v  záujme zabránenia zbytočným kom-

plikáciám v  bode 31 nový  odsek 5 vypustiť a v bode 97 nový

§ 45b vypustiť.

 

     V bode 40  návrhu sa z § 13  písm. b) navrhuje vypustiť

slovo desiatim,  čo znamená, že pri  obmedzení celkovej sumy

úverov najväčším dlžníkom sa  ruší číselné alebo početné ob-

medzenie týchto dlžníkov na  desať. Takto však nebude jasné,

čo  znamenajú slová  najväčší dlžníci.  A interpretácia môže

byť veľmi  rôzna. Môže to v  praxi spôsobiť problémy bankám,

ale i  samotnému bankovému dohľadu.  Preto navrhujem bod  40

návrhu vypustiť.

 

     Ďalej v bode 43 návrhu  sa súhlasom Národnej banky Slo-

venska  podmieňuje vznik  alebo zvýšenie  zahraničnej účasti

v banke nad 3 % jej základného imania. Už stanovenie hranice

3 % je istým prínosom oproti  súčasnému stavu, keď táto pod-

mienka nie  je zdola ohraničená. Napriek  tomu si myslím, že

v súčasnosti  už takáto  prílišná ochrana  pred zahraničnými

investormi  nie je  namieste.  Okrem  iného to  môže vyvolať

i úplne prozaické problémy v  praxi, keď niektorá banka bude

chcieť získať solídneho zahraničného  investora na svoje ka-

pitálové posilnenie.

 

     Banka napríklad oznámi verejné upisovanie akcií. Inves-

tor prejaví  záujem a zloží príslušnú  časť upisovacej ceny,

čo môže byť z časových  dôvodov  spravidla skôr, než dostane

súhlas  Národnej banky.  Ak potom  Národná banka  z nejakého

dôvodu súhlas nevydá, čo zase  z časových dôvodov bude už po

lehote verejného  úpisu,  môže sa stať  celý úpis bez zahra-

ničného investora neplatný a okrem investora aj samotná ban-

ka aj prípadní iní domáci  alebo  zahraniční  investori budú

poškodení  zbytočnými nákladmi.  Okrem tejto  škody ide však

o zjavnú diskrimináciu zahraničných  investorov, čo pri zná-

mom nedostatku  disponibilného domáceho kapitálu  nie je pre

Slovensko práve výhodné. Čudne  vyznievajú potom aj reči na-

šich  predstaviteľov na  rôznych fórach  o vytváraní dobrých

podmienok pre  zahraničných investorov. Preto  navrhujem al-

ternatívne: V  bode 43 v  novom znení §  16 ods. 1  vypustiť

písm. a) a text písmena b) spojiť s predvetím, alebo, ak to-

to neprejde, navrhujem  v bode 43 v novom znení  § 16 ods. 1

písm. a) číslo 3 % nahradiť číslom 30 %.

 

     Body 46 až  50 návrhu upravujú text §  17 zákona, ktorý

hovorí o  rozložení rizika banky.  Toto stanovenie záväzného

rámca je  vôbec príliš striktným  opatrením a navyše  nie je

zaručeným  všeliekom  proti  zlej  obchodnej politike banky.

Úlohu  poradcu pri  hodnotení spoľahlivosti tej-ktorej banky

z hľadiska rizika investora vo  svete najlepšie plnia ratin-

gové  agentúry. Nakoľko  sa u  nás takéto  inštitúcie zatiaľ

dostatočne nerozvinuli, mohla by to dočasne plniť aj Národná

banka, ktorá  má na to  najlepšie predpoklady a  informácie,

ktorými disponuje.

 

     Obmedzovanie  nákupu  akcií  podľa  odseku  1 spravidla

prísnejšie obmedzujú vnútorné pravidlá  banky, ak z ich pod-

nikateľskej orientácie nevyplýva  niečo iné. Obmedzenie naj-

vyššieho podielu  na relevantnom trhu  na 40 %  vyznieva ab-

surdne,  ak  vieme,  že  sporiteľňa  alebo  VÚB  majú 80- až

90-percentný podiel na trhu  vkladov alebo úverov. Prečo ich

potom obmedzujeme na  40 %, keď to v  praxi nemôžu v žiadnom

prípade  dosiahnuť? Takisto  je zrejmé,  že banku  si vyberá

klient. Ak sa rozhodne pre  tú, ktorá už má 40-percentný po-

diel na trhu,  mala by táto banka podľa  zákona vyvinúť úsi-

lie, aby klienta odradila od záujmu o jej služby. Sami vidí-

te, že táto konštrukcia je úplne absurdná. Z uvedených dôvo-

dov navrhujem opäť alternatívne body  46 až 50 nahradiť jed-

ným bodom 46,  ktorý znie: § 17 sa vypúšťa  a ďalšie body sa

primerane prečíslujú, alebo ak  toto neprejde, navrhujem bod

48 zmeniť  a nový text by  znel: V § 17  sa vypúšťa odsek 3,

ďalšie odseky sa prečíslujú.

 

     V bode 57 sa  navrhuje bankám uložiť povinnosť predkla-

dať Národnej  banke ďalšie správy a  výkazy. Nazdávam sa, že

administratívne spracovanie  všetkých týchto správ  je mimo-

riadne  náročné  a  od  zainteresovaných  viem,  že banky si

väčšinou zriaďujú  osobitné útvary na túto  činnosť - na vy-

pracúvanie správ pre Národnú banku.  To si vyžaduje od banky

zvýšené náklady, ktoré sa  chtiac-nechtiac premietnu do cien

bankových služieb. Zjednodušene, tým  je väčší rozdiel medzi

úrokmi za vklady a úrokmi za úvery. Všetci vieme, aká je ne-

spokojnosť verejnosti s úrokovými sadzbami, ako sa to všetko

premieta do konečných  spotrebiteľských cien. Navrhujem pre-

to, ak Národná banka  uvedené správy skutočne potrebuje, aby

niesla aj primerané náklady  na ich spracovanie. Koniec kon-

cov, v navrhovanom  písmene f) sa to tak  explicitne aj uvá-

dza. Navrhujem preto v bode 57 návrhu v novom písmene d) do-

plniť text: "Banke patrí  od Národnej banky Slovenska úhrada

nevyhnutných vecných nákladov v prípade, ak správa preukáže,

že  hlásenie verne  zobrazuje skutočnosť,"  koniec vloženého

textu. A v novom písmene e) analogicky doplniť: "Banke patrí

od Národnej banky Slovenska  úhrada nevyhnutných vecných ná-

kladov v prípade, ak správa  preukáže, že údaje v hláseniach

sú správne."

 

     V bode 63 sa  navrhuje povinnosť predkladať údaje mini-

sterstvu financií v rozsahu, spôsobom  a v termínoch ním ur-

čených. Toto  považujem za zbytočne prísne  a najmä ľahko aj

neúmyselne zneužiteľné. Ak sa  to dovedie do extrému, minis-

terstvo financií môže od  niektorej banky žiadať stostranové

správy za každý jeden deň. Zrejme uznáte, že je to absurdné.

Preto navrhujem upraviť tento návrh takto: V bode 63 upraviť

text odseku  4 nasledovne: "Banka je  povinná predkladať mi-

nisterstvu účtovnú  závierku a údaje  z účtovníctva. Rozsah,

spôsob  a termíny  predkladania určí  ministerstvo všeobecne

platným predpisom uverejneným  v Zbierke zákonov." Zjednodu-

šene povedané, chcem, aby to  ministerstvo určilo raz a vše-

obecne pre  všetky banky, aby si  nemohlo, s prepáčením, vy-

mýšľať pre každú banku niečo iné.

 

     Úplne novou časťou zákona  sa stáva hypotekárne bankov-

níctvo,  ktoré je  obsiahnuté v  bode 82  návrhu. Tento druh

bankovej činnosti na Slovensku  absentuje a odborná i laická

verejnosť po ňom  už dlhší čas volá. Z  tohto hľadiska možno

návrh považovať za  zjavný prínos. Aj v tejto  časti si však

dovolím upozorniť na niektoré  drobnosti, ktoré by mohli byť

podľa mňa upravené lepšie.  Hneď pri definícii hypotekárneho

úveru sa  určuje, že tento  je, to znamená  musí byť výlučne

financovaný  prostredníctvom vydávania  a predaja hypotekár-

nych zálohových listov. Ide o  dosť nelogické a zbytočné ob-

medzenie. Aj keď toto bude iste hlavným zdrojom financií pre

hypotekárske  úvery, malo  by sa  bankám umožniť  financovať

tieto úvery  aj z iných  zdrojov. Obmedzenie je  rovnako ab-

surdné, ako keby sa bankám  prikázalo, že napríklad úvery na

priemyselné  investície  sa   môžu  financovať  výlučne  len

z vkladov obyvateľstva.  Preto navrhujem v  bode 82 v  novom

§ 36b zmeniť  slová "je financovaný" na  slová "môže byť fi-

nancovaný".

 

     Nový  §  36f  obmedzuje  krytie hypotekárnych záložných

listov len  na 60 %  hodnoty založenej nehnuteľnosti,  resp.

prekročenie tejto hranice len na maximálne 15 % všetkých hy-

potekárnych úverov. Pre bonitných klientov táto hranica bude

neprijateľná. Nebudú  ochotní akceptovať, že  40 % nehnuteľ-

ností im leží ladom, keď  sú inak solventní a nemajú problém

si požičať  v inej banke, napríklad  nie hypotekárnej, aj na

80 % alebo aj na 100 % hodnoty svojej nehnuteľnosti. To bude

v praxi  znamenať,  že klientela  hypotekárnych bánk sa bude

z najväčšej miery tvoriť  menej solventnými  klientmi, ktorí

si lepšie  podmienky nenájdu v  inej banke. Toto  môže vážne

obmedziť celkový  rozvoj hypotekárneho bankovníctva  na Slo-

vensku. Preto  navrhujem alternatívne v  novom § 36f  ods. 1

číslo 60 % zmeniť na 80  %, alebo, ak toto neprejde, navrhu-

jem v tom istom § 36f ods. 2 číslo 15 % zmeniť na 30 %.

 

     Nakoniec ustanovenia nových paragrafov 36l až 36r defi-

nujú  pozíciu hypotekárneho  správcu v  roli akéhosi dozorcu

hypotekárnych obchodov. Táto funkcia je z hľadiska účelnosti

sporná. Okrem  prípadného zneužitia tu  hrozí aj neprofesio-

nálnymi rozhodnutiami, keďže administratívne dosadená osoba,

ktorej odmenu určí Národná banka nezávisle od činnosti hypo-

tekárnej banky, nie je nijako zainteresovaná na efektívnosti

bankových obchodov, resp.  nenesie zodpovednosť, okrem admi-

nistratívnej, za prípadné zlé  rozhodnutia. Ďalej tu takisto

hrozí,  že  náklady  na činnosť  správcu sa budú prenášať na

klientov banky formou zdraženia hypotekárnych úverov. Myslím

si, že  na tento účel dozoru  nad hypotekárnym bankovníctvom

plne  postačuje  postavenie  všeobecného  bankového dohľadu.

Preto navrhujem alternatívne v bode 82 vypustiť novonavrhnu-

té paragrafy 36l až 36r, alebo,  ak toto neprejde, v bode 82

v novom § 36o  odsek 4 v druhej vete  nahradiť slová hypote-

kárna banka slovami Národná banka Slovenska.

 

 

     Na záver mi dovoľte vyjadriť sa ešte k jednému pozmeňo-

vaciemu návrhu pána spoločného spravodajcu. V správe výborov

sa navrhuje v § 44a,  že banky, ktoré vznikli rozčlenením zo

Štátnej  banky československej,  resp. Slovenská  sporiteľňa

prejdú procesom reštrukturalizácie. Tento návrh považujem za

odôvodnený a myslím, že tak by  mal byť aj prijatý. Pán spo-

ločný spravodajca  však navrhol iný  návrh, ktorého prijatím

by  sa  vlastne  zmenila  definícia  týchto  bánk.  Nešlo by

o všetky banky, o ktorých hovorí  pôvodný návrh, ale vlastne

by z toho vypadla  Slovenská sporiteľňa.  Považujem za mimo-

riadne nebezpečné, aby práve sporiteľňa, ktorá obhospodaruje

takmer všetky úspory obyvateľstva, vypadla z tejto povinnos-

ti reštrukturalizácie. Myslím si, že práve sporiteľňa je pr-

vým kandidátom na zásadnú  reštrukturalizáciu za účasti štá-

tu. Preto navrhujem, ak  bude prijatý pozmeňovací návrh pána

spoločného  spravodajcu,  v  §  44a  doplniť  celkom v úvode

vetu v  odseku 1 "Slovenská sporiteľňa  a" a ďalej pokračuje

text "banky, ktoré poskytli úvery," atď.

 

     Na záver  by som ešte  chcel požiadať, aby  sa o bodoch

14 a 16 spoločnej správy 302b hlasovalo osobitne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, toľko k jednotlivým pozme-

ňovacím návrhom. Prosím o  ich nezaujaté posúdenie a podporu

v záujme  zlepšenia  fungovania  nášho  bankovníctva  a  tým

vlastne aj celej ekonomiky, o ktorú, dúfam, všetkým ide.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu  poslancovi. Ďalej je prihlásený pán

poslanec Filkus a pripraví sa pán poslanec Košnár.

 

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     tento zákon, resp. novelizácia zákona už prešla piatimi

nepriamymi novelami.  Toto by mohlo  evokovať k tomu,  že by

sme mali rozmýšľať o tom,  či netreba celkom nový zákon. Ale

vychádzajúc z toho, že v  rámci tohto návrhu novelizácie zá-

kona je mimoriadne  významné zavedenie hypotekárneho bankov-

níctva,   ktoré  nevyhnutne   a  veľmi   skoro  potrebujeme,

a vychádzajúc aj  z toho, že  podľa môjho názoru  bude nevy-

hnutné pre ďalší zjednocovací proces  v Európe prísť s novým

zákonom po určitom období, možno tolerovať aj skutočnosť, že

niektoré úvahy nemajú svoju definitívnu podobu.

 

     Chcem  hovoriť o  hypotekárnom bankovníctve  a určitých

pozmeňovacích návrhoch, potom  o regulačnej funkcii Národnej

banky Slovenska a zaujať stanovisko k navrhovanému doplneniu

z pohľadu reštrukturalizácie bankovej sféry.

 

     Hypotekárne bankovníctvo sa vyznačuje určitými špecifi-

kami. Tieto špecifiká sa musia odraziť aj v tejto novele zá-

kona o bankách (samozrejme, môžeme rozmýšľať o tom, či hypo-

tekárne  bankovníctvo v  budúcnosti nemá  mať osobitný zákon

atď.).  Ale my  potrebujeme toto  bankovníctvo a potrebujeme

s ním v transformačnom procese narábať účinne. Odlišnosti od

klasického bankovníctva  sú najmä v tom,  že ide o podstatne

vyššie objemy požičiavaných peňazí  a hlavne o dlhšie lehoty

splatnosti  hypotekárnych úverov.  A to  sa musí  objaviť aj

v tomto zákone.

 

     Konkrétny návrh  z tohto pohľadu:  v § 36b,  strana 19,

kde sa  hovorí o splatnosti najmenej  5 rokov, navrhujem po-

zmeniť na  10 rokov, teda splatnosť  najmenej 10 rokov. Fakt

je ten,  že v priemyselne  vyspelých krajinách ide  o 15- až

30-ročnú  splatnosť, a  my sme  tu vyšli  s podstatne nižším

číslom. Preto dávam tento pozmeňovací návrh.

 

     Trhy s  hypotékami sú v porovnaní  s kapitálovými trhmi

ešte  viac regulované  a bezprostredne  ovplyvňované širokou

prítomnosťou  štátu. Táto  sa na  hypotekárnych trhoch  a na

vzájomných reláciách, súvislostiach  v tomto zákone nepreja-

vuje. Keď  hovorím o prítomnosti  štátu, mám na  mysli účasť

prostredníctvom  rôznych inštitúcií,  ktoré poskytujú záruky

vo forme poistenia,  alebo ovplyvňujú, podporujú hypotekárny

trh  či už  priamo poskytovaním  hypotekárnych úverov, alebo

nepriamo podporou rozvoja sekundárneho trhu, vytváraním veľ-

kých balíkov  hypotekárnych úverov, ktoré  sú potom ponúkané

veľkým  inštitúciám,   veľkým  inštitucionálnym  investorom.

V zákone nie je  naznačené, ako by sa mal  štát zúčastniť na

tomto hypotekárnom bankovníctve najmä prostredníctvom pomoci

pri reštrukturalizácii bankovej sféry.

 

     Uvediem príklad. Keď sme hovorili o nevyhnutných štruk-

turálnych zmenách v  rozvoji bankovníctva, zdôrazňovali sme,

že štát musí zobrať garanciu za určité zlé úvery. Po doplne-

ní materiálu,  ktorý sme dostali  na stôl, sa  vo všeobecnej

rovine tento  problém rieši tým, že  na úveroch poskytnutých

pred 1. 1. 1990 sa  bude zúčastňovať  štát  svojím podielom.

Samozrejme, dúfam, že sa to  bude dať riešiť pomocou vykoná-

vacích  predpisov, ale  určite je  to prvý  krok k tomu, ako

riešiť štrukturálne problémy  v bankovníctve. Ibaže, vážení,

my si odsúhlasíme platnosť novely od 1. marca 1996 a súčasne

v ňom budeme riešiť aj štrukturálne problémy rozvoja bankov-

níctva. To si treba uvedomiť, lebo  v tých dodatkoch k § 44a

hovoríme o tom, čo majú  urobiť banky, reagovať na minister-

stvo financií atď. Teda prvý  marec 1996, avšak dosiaľ nepo-

známe žiadne prístupy, výsledky  pri realizácii tohto proce-

su.

 

     Chcel by som poukázať  na mimoriadnu dôležitosť hypote-

kárneho  bankovníctva. Zodpovedný  ekonóm, čitateľ, poslanec

v tejto chvíli naozaj musí tolerovať rôzne nedostatky legis-

latívneho charakteru,  pretože tento trh  s hypotékami nevy-

hnutne, a zdôrazňujem, veľmi skoro potrebujeme. Vo vyspelých

krajinách patrí  medzi najväčšie úverové  trhy na svete.  My

sme s  tým ešte nezačali. Samozrejme,  lepšie by sa počúvali

iné zaujímavé  politické alebo aj  menej zaujímavé politické

úvahy, ale toto je teraz pre náš transformačný proces rozho-

dujúce.

 

     Príklad. Nákup domu alebo  bytu býva nezriedka v živote

človeka najväčšou finančnou transakciou.  Akú inú väčšiu fi-

nančnú transakciu  má človek - nechcem  dehonestovať -, oby-

čajný človek, prostý človek, ako kúpiť si byt alebo kúpiť si

dom? A na toto tento hypotekárny trh nutne potrebujeme.

 

     Teraz  chcem poukázať  na niektoré  riziká. Predkladaná

novela stanovuje základný  rámec na fungovanie hypotekárneho

bankovníctva. Som  však veľmi skeptický,  že by v  dohľadnom

čase mohlo prísť k hmatateľným výsledkom. Prečo? Po prvé, je

to  celkový nedostatok  voľných úverových  zdrojov na  tieto

účely. Vysoké  ceny nehnuteľností na jednej  strane, a nízke

priemerné príjmy obyvateľstva na strane druhej. Čo v takejto

situácii urobiť?  No pravdepodobne únosné  by bolo, vzhľadom

na úroveň príjmov, rozložiť  splátky do dlhších časových ob-

dobí,  čo je  zase momentálne  neakceptovateľné pre finančné

inštitúcie. Ďalej, úver na  rozumných 10-15 rokov by vyžado-

val príliš vysoké mesačné  splátky neakceptovateľné pre oby-

vateľstvo. Máme  jediné východisko: Uvedený trh  by sa mohol

začať razantnejšie  rozvíjať vtedy, ak  by sa štát  rozhodol

v tejto  oblasti výraznejšie  angažovať.  Toto musí  urobiť.

Možno,  že prvý  krok je  cestou reštrukturalizácie bankovej

sféry. To je jeden z  hlavných krokov, ale ak ho nespravíme,

potom  tento trh  s hypotékami  sa nám  nezačne ukazovať ako

efektívny.

 

     Ešte raz chcem povedať, že z predloženej novely nemožno

zistiť, či  a ako tu  štát vstúpi  do  hry a aké  sú v tejto

otázke zámery  predkladateľov. Prosil by  som, keby nám  pán

podpredseda  vlády vedel  načrtnúť,  ako  štát do  tejto hry

vstúpi. V  tejto súvislosti mám konkrétny  návrh, pokiaľ ide

o hypotekárne úvery a celé hypotekárne bankovníctvo. V § 36g

sú odseky 1 a 2 a tam sa hovorí o tom, že stanovenie hodnoty

nehnuteľnosti  má pre  hypotekárny úver  kľúčový význam, ale

zdá sa mi neobvyklé, ak hypotekárna banka má byť viazaná len

vlastným ohodnotením nehnuteľnosti. Z tohto titulu navrhujem

odsek 2 vynechať. Opakujem: § 36g odsek 2 vynechať.

 

     Dovoľte mi teraz pár poznámok k regulačnej funkcii Cen-

trálnej banky vo vzťahu k bankovému sektoru. Rozčlenenie po-

voľovacieho konania na dva kroky - na povolenie na založenie

a povolenie na výkon bankových činností - najmä z pohľadu už

existujúcich  bánk,  ktoré  vykonávajú  svoju  činnosť dobre

a budú musieť  do šiestich mesiacov od  účinnosti zákona po-

žiadať o  druhostupňové povolenie, t.  j. § 45c  odseky 1, 3

nepovažujem za nutné, naopak, ukazuje mi to narastanie admi-

nistratívnej  náročnosti  podnikania  v  bankovom sektore na

Slovensku.

 

     Pán kolega  Nagy sa dotkol zmeny  štatútu bankových ak-

cií.  Našiel som  už "zlepšovák"  v pozmeňovacích  návrhoch,

ktoré sme dnes dostali na stôl,  § 6 ods. 5, kde pôvodne bo-

lo, že "banka môže vydať akcie len ako zaknihované cenné pa-

piere na  meno, ktoré nie sú  obchodovateľné na verejnom tr-

hu". Už sa navrhuje vyčiarknuť  slová "ktoré nie sú obchodo-

vateľné na verejnom trhu". Ja navrhujem celú túto vetu, čiže

"banka môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na

meno" tiež z odseku 5 § 6 vypustiť.

 

     Nezdá sa mi celkom zdôvodnené argumentovať takéto opat-

renie snahou  kontrolovať vlastnícke štruktúry  s cieľom za-

brániť  vzniku nezdravých  vzťahov bánk.  To je  v dôvodovej

správe,  strana 9,  bod 31.  Najlepšiu mieru  kontroly možno

predsa dosiahnuť práve  v podmienkach verejného obchodovania

s akciami. To  je najlepšia kontrola,  a nie táto  kontrola,

ktorú navrhujeme v tomto zákone.

 

     Pokiaľ ide o zvýšenie informačnej povinnosti komerčných

bánk, treba  povedať, že je správne,  že týmto smerom chceme

posilniť pozíciu Centrálnej banky a  že banka tým bude donú-

tená, aby  vyžadovala ďalšie dokonalé  informácie od komerč-

ných bánk.  V tejto súvislosti mám  ďalší pozmeňovací návrh,

týka sa povinnosti  informovať o úveroch a zárukách  v § 20a

ods. 1.  Navrhuje sa povinnosť informovať  o úveroch a záru-

kách nad 1  milión, v spoločnej správe je  už nad 3 milióny.

Navrhujem 5 miliónov. O úveroch a zárukách nad 5 miliónov Sk.

 

     Celkove  správny trend  k zvyšovaniu  informovanosti by

nemal zostať len medzi komerčnými bankami a jej regulátorom,

teda  bankovým dohľadom  Národnej banky  Slovenska. Pokladám

tiež za pozitívne a správne, že bankový dohľad z pohľadu Ná-

rodnej  banky  Slovenska  v  týchto  súvislostiach  je takto

orientovaný, ale malo by ísť aj o posilnenie informačnej po-

vinnosti voči verejnosti. Nie  je možné napríklad takú samo-

zrejmú vec, ako je výročná správa, označiť v banke za banko-

vé tajomstvo. To  nikde na svete nie je.  Výročná správa ko-

merčnej  banky nie  je bankové  tajomstvo. Toto  je tiež vec

bankového dohľadu, aby sa aj týmito súvislosťami zaoberal.

 

     Zopakujem svoje pozmeňovacie návrhy: povinnosť informo-

vať o  zárukách nad 5 miliónov, splatnosť najmenej  10 rokov

(to je § 36b) a v § 36g odsek 2 vynechať. To sú všetky návr-

hy, ktoré  by podľa môjho  názoru mohli zlepšiť  túto novelu

zákona.

 

     Na záver  chcem znovu povedať, že  v tejto novele treba

všeličo tolerovať,  ale treba sa naozaj  postarať a všetkými

silami dosiahnuť, aby hypotekárny trh, hypotekárne úvery ko-

nečne  začali  v  tomto  transformačnom  procese  Slovenskej

republiky fungovať.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne, pán  poslanec. Ďalej  je prihlásený pán

poslanec Košnár a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     iste sa zhodneme v tom,  že moderná ekonomika, a to ani

taká  ekonomika,  ktorá  prechádza  transformačným  procesom

a chce mať charakteristiku blížiacu sa k modernej ekonomike,

sa bez správne fungujúceho  finančného sektoru nemôže jedno-

ducho zaobísť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, prosím vás, ten stredný mikrofón keby ste

si dali bližšie, vôbec vás nepočuť.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Správne fungujúci  finančný sektor - a  v našom prípade

ide o jeho úverové inštitúcie - vyžaduje tri prvky, ktoré sú

nevyhnutné. Je to jednak kvalifikovaný a bezúhonný personál,

vhodná legislatíva a to je práve naša parketa a naša doména,

a efektívne  dozorné orgány,  ktoré zabezpečujú dodržiavanie

príslušných zákonov  a predpisov. Nazdávam sa,  že o potrebe

novelizácie či prijatia nového zákona o bankách z tohto hľa-

diska nie je potrebné pochybovať ani polemizovať. Posudzuje-

me návrh novelizácie zákona  o bankách, ktorý pripravila Ná-

rodná banka  Slovenska a ministerstvo  financií v spolupráci

s Asociáciou bánk a ponechajme bokom otázku, nakoľko a v čom

je tento návrh výsledkom kompromisu,  či je to dobrý kompro-

mis a  nakoľko majú zúčastnené strany ako predkladatelia  či

tvorcovia pocit, že sa im niekde stúpilo, ako sa ľudovo vra-

ví, na otlak.

 

     Nazdávam sa, že podstatné je  to, aby sme si uvedomili,

či a nakoľko je predkladaná novela zákona o bankách v súlade

s transformačnými a strategickými  zámermi Slovenskej repub-

liky. A dovoľte mi, aby  som z jediného pohľadu trošičku po-

lemizoval so  slovami, ktoré tu  odzneli, že je  to dokonale

pripravená  novela. Napokon  množstvo pozmeňovacích  návrhov

svedčí o tom, že tá miera dokonalosti mohla byť aj vyššia.

 

     Chcel by som však povedať, že predkladaná novela o ban-

kách síce nie je v rozpore s Bielou knihou komisie Európske-

ho spoločenstva ako súčasti stratégie predchádzajúcej prija-

tiu  asociovaných krajín  do Európskej  únie, ale  je celkom

evidentné,  že táto  novela ani  zďaleka nemôže  mať ambíciu

vytvoriť komplexné podmienky  na zjednocovanie či začleňova-

nie sa do európsky  integrovaného finančného sektoru. Nespo-

chybňujem potrebu tejto novely, súhlasím aj s argumentáciou,

ktorú  uvádzal môj  predrečník, ale  predsa sa  nazdávam, že

predkladaná novela  zákona o bankách bude  mať krátku život-

nosť. Jej užitočnosť nespochybňujem, iba zdôrazňujem potrebu

skutočne serióznej prípravy nového  zákona o bankách a iných

inštitúciách finančného sektoru, o burzách, o cenných papie-

roch, o investičných spoločnostiach, poisťovniach atď.

 

     Myslím si,  že pri takomto zamýšľaní  sa nad komplexnou

právnou úpravou tohto sektoru  musíme už dnes plne rešpekto-

vať smernice Európskej únie  o bankovníctve, ktoré zakotvujú

princípy práva podnikať a poskytovať služby, princípy banko-

vého dozoru, definujú základný  a dodatočný kapitál, princíp

obozretného podnikania a dozoru  nad ním, štandardy solvent-

nosti atď.  ako aj pre nás  dôležitý princíp záruky vkladov,

ktorý má posilniť dôveru vkladateľov voči bankovému systému.

Finančné inštitúcie totiž pracujú  s peniazmi svojich klien-

tov a  neúspech banky má  za následok značné  straty pre jej

klientov.  Preto je  v  tejto  sfére služieb  potrebná oveľa

účinnejšia regulácia zabezpečujúca ochranu klientov a ochra-

nu  sektoru finančníctva  pred dominovým  efektom spôsobeným

zlyhaním jednej z finančných inštitúcií.

 

     V tejto súvislosti mi  dovoľte uviesť jeden pozmeňovací

návrh,  ktorý smeruje  k  tomu,  aby istota  klientov, resp.

predchádzanie stratám  pre klientov bola  zvýraznená tým, že

by sa v bode 45 týkajúcom sa  § 16 ods. 1 doplnilo nové pís-

meno d)  tak, aby predchádzajúci súhlas  Národnej banky Slo-

venska udelený  po prerokovaní s  ministerstvom financií bol

potrebný aj na predaj banky, pobočky zahraničnej banky alebo

ich časti. Dá sa tým  zabrániť, resp. predchádzať vzniku mi-

moriadne  zložitých     neprehľadných  právnych  situácií,

s ktorými isté skúsenosti  a isté poznatky sú už  aj zo Slo-

venskej republiky.

 

     A teraz  mi dovoľte pár poznámok  k hypotekárnym obcho-

dom. I  keď ich nebudem formulovať  v podobe konkrétnych po-

zmeňovacích návrhov, sú mienené skôr ako isté smerovanie ako

zdokonaliť hypotekárne bankovníctvo. Pre hypotekárny úver je

vymedzená  lehota splatnosti  najmenej 5  rokov s podmienkou

jeho  zabezpečenia hypotekárnym  záložným právom.  Už sa  tu

o tom hovorilo. Aj ja považujem túto lehotu za krátku, treba

ju predĺžiť, pričom osobne budem podporovať tie pozmeňovacie

návrhy, ktoré v tejto veci boli alebo ešte budú podané.

 

     Paragrafom 36d sa  vymedzuje využívanie dočasne voľných

peňažných  prostriedkov získaných  z hypotekárnych obchodov.

V tejto súvislosti treba uviesť, že univerzálne banky, ktoré

budú  vykonávať hypotekárne  obchody, získajú  na tento účel

zdroje iba vydaním hypotekárnych záložných listov a komunál-

nych obligácií, ktoré budú kupovať iné hypotekárne banky, že

teda  vydaním tohto  zákona univerzálne  banky budú využívať

svoje  voľné zdroje  strednodobého charakteru  na realizáciu

hypotekárnych obchodov,  pričom tie úpravy  nerešpektujú to,

čo sa deklaruje, že  hypotekárne úvery majú dlhodobý charak-

ter.

 

     Nazdávam sa,  že k zvýšeniu zdrojov  na hypotekárne ob-

chody by došlo aj tým, že by sa umožnilo kupovať hypotekárne

záložné listy a komunálne obligácie  aj fyzickým osobám a ak

výnos z týchto cenných papierov  by mal vyššiu mieru ako vý-

nos z  dlhodobých kladov. Riešenie  by bolo možné  napríklad

daňovým oslobodením výnosov z hypotekárnych záložných listov

a komunálnych obligácií alebo fixnou  úrokovou mierou s tým,

že rozdiel  medzi nižšou úrokovou  mierou a fixnou  úrokovou

mierou by  sa hradil zo štátneho  rozpočtu eventuálne z roz-

počtu  miest a  obcí. Uvedomujem  si, že  v tomto okamihu sa

tento námet dá ťažko zapracovať do predkladanej novely záko-

na, ale myslím,  že s ním treba počítať  ako s perspektívnym

námetom.

 

     Tretia poznámka  sa týka §  36g. Myslím si,  že v tomto

paragrafe sa nerozlišuje  prípad otvoreného záložného práva,

t. j. prípad, keď nehnuteľnosť má vyššiu hodnotu, ako je po-

žadovaná výška  záložného práva na hypotekárny  úver a komu-

nálne papiere. Ak sa neumožní využívať aj toto tzv. otvorené

záložné právo a uchádzač  o hypotekárny alebo komunálny úver

nebude mať vlastné zdroje vo výške 31 či 40 % hodnoty nehnu-

teľnosti, nebude môcť príslušnú investičnú akciu realizovať.

Aj z tohto pohľadu sú očakávania, ako hypotekárne bankovníc-

tvo, hypotekárne úvery môžu prispieť najmä v oblasti bytovej

výstavby a  k riešeniu problémov získavania  bytov u mladých

rodín a podobne, do značnej miery spochybnené.

 

     Záverom chcem  povedať, že podľa  mňa je takáto  novela

zákona potrebná, a ak sa  budú rešpektovať a zvážia dôkladne

tie  pozmeňovacie  návrhy,  ktoré  vedú  k jeho zdokonaleniu

a zlepšeniu, urobíme asi užitočný čin.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Ďalej vystúpi  pani poslankyňa

Schmögnerová a pripraví sa pán poslanec Sopko.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená poslanecká snemovňa,

 

     dovoľte mi, aby som sa  vyjadrila iba k ôsmej časti ná-

vrhu novely zákona o  bankách, ktorá sa zaoberá hypotekárnym

bankovníctvom. Predovšetkým preto,  že od rozvoja hypotekár-

nych úverov  si nebývajúci - a  z nich sú to  väčšinou mladé

rodiny - sľubujú, že  pomôže vyriešiť ich kritickú situáciu,

ktorá hrozí sociálnym výbuchom, ak sa nebude akútne riešiť.

 

     Už v roku 1994 uznesením číslo 571 ku Koncepcii bytovej

politiky a rozvoja bytovej výstavby ukladala vláda spracovať

návrh  ekonomických  nástrojov  na  podporu  bývania. Návrh,

vychádzajúc z koncepcie,  predpokladal vytvoriť legislatívne

podmienky na poskytovanie hypotekárnych úverov na dostatočne

dlhý čas (zhruba 20 rokov),  ako aj iniciovanie peňažných ú-

stavov k  tomu, aby začali  poskytovať hypotekárne úvery 

v roku 1994,  resp. 1995. Aby  sa mohli úvery  poskytovať za

zníženú úrokovú mieru, predpokladalo sa, že štát bude hradiť

časť  úrokov, resp.  rozdiel medzi  komerčnou a  zvýhodnenou

úrokovou sadzbou, ako i to,  že štát zabezpečí poistenie hy-

potekárnych  úverov. Toto  uznesenie vlády  bolo však  prvým

uznesením, ktoré  vláda Vladimíra Mečiara po  nástupe k moci

zrušila.  I preto  ubehlo poldruha  roka, kým  sa dostáva na

prerokovanie uvedená novela.

 

     Pripomínam,  že  návrh  novely  zákona  o bankách jeden

z predkladateľov mal už hotový  v prvom polroku 1995, dostal

sa  však  po  prvýkrát  do  Národnej  rady  až na decembrovú

schôdzu, a to tak, že nebolo možné ho dôkladne prediskutovať

a odložil sa na dnešnú  schôdzu Národnej rady Slovenskej re-

publiky.  Ide o  stratu  času,  ktorá pre  nebývajúce rodiny

s deťmi znamená odkladanie  ich zatiaľ neriešiteľnej bytovej

situácie a častokrát i rodinné tragédie. Fakt, že zákon pri-

chádza s takýmto oneskorením,  hodnotím teda jednoznačne ne-

gatívne.

 

     Dôležité je uvedomiť si, do akej miery predložená nove-

lizácia bude naozaj  riešiť to, čo sa od nej  čaká, t. j. či

umožní  desiatkam  tisícom  nebývajúcich  v prijateľnom čase

riešiť ich bytovú situáciu. Keď sme návrh zákona prerokúvali

v  gesčnom výbore, predseda výboru pán Maxon priliehavo kon-

štatoval, že  z realizácie zákona bude  mať úžitok iba veľmi

malý počet  nebývajúcich. Prečo je to  tak? Hypotekárny úver

sa v § 36b vymedzuje  ako dlhodobý úver s lehotou splatnosti

najmenej 5 rokov.

 

     Bez dodatočných  opatrení vlády pri  nedostatku dlhodo-

bých  zdrojov je  reálne očakávať,  že hypotekárne  úvery sa

začnú poskytovať s  lehotou splatnosti na 5 rokov,  t. j. na

minimálnej časovej hranici. To  znamená, že hypotekárne úve-

ry, u ktorých je  lehota splatnosti v zahraničí najčastejšie

podstatne vyššia, napríklad nad  10 rokov, budú predstavovať

pre  nebývajúcich  obrovské  finančné  zaťaženie, ktoré bude

môcť uniesť iba málo rodín.  Analogicky, ak sa zachová navr-

 

hovaný princíp krytia  hypotekárnych záložných listov, ktoré

nepresahujú 60 % z  hodnoty založenej nehnuteľnosti, bude to

znamenať, že v najlepšom prípade 31 ale až 40 % hodnoty musí

nadobúdateľ už mať, resp. získať  na iný úver. Je zrejmé, že

40 %  napríklad zo 700  tisícovej hodnoty trojizbového  bytu

predstavuje  280 tisíc  korún. Ktoré  mladé rodiny disponujú

takýmito prostriedkami?

 

     Na dôvažok v rámci  hypotekárnych obchodov vznikajú pri

navrhovanej  úprave  pre  banky  emitujúce hypotekárne úvery

značné voľné zdroje  v rozsahu 21 až 40  %, ktoré použijú na

iné ciele v súlade s § 36 ods. b). Ak by na získanie zdrojov

na hypotekárne úvery boli  poskytované určité výhody, o kto-

rých budem hovoriť neskôr,  vytvára to pre hypotekárne banky

priestor na  získavanie zvýhodnených zdrojov,  ktoré sa však

nepoužijú  na hypotekárne  úvery. Preto  mi dovoľte navrhnúť

dva pozmeňovacie návrhy.

 

     Po prvé  - v §  36 b) doplniť,  aby sa pre  hypotekárne

úvery poskytované na bytovú  výstavbu lehota splatnosti zvý-

šila na najmenej 8 rokov. Po druhé  - v § 36 f) ods. 2 dopl-

niť: "Pri poskytovaní hypotekárnych  úverov použitých na za-

bezpečenie bývania tento rámec nemôže presiahnuť 30 %." Zna-

mená to, že pri prvom návrhu lehota splatnosti hypotekárneho

úveru poskytnutého na bývanie sa predĺži na najmenej 8 rokov

a druhý pozmeňovací  návrh znamená toľko,  že v prípade  po-

skytnutia hypotekárneho úveru na  bývanie je možné jeho kry-

tie až na  78 %. Podotýkam, že je  nemálo štátov, kde právna

úprava umožňuje až 90-percentné krytie.

 

     Mám tie isté obavy ako  Národná banka Slovenska, že ta-

kéto pozmeňovacie návrhy  môžu zabrzdiť hypotekárne úverova-

nie. Ale iba vtedy, ak vláda neprijme opatrenia na zvýhodne-

nie  poskytovania hypotekárnych  úverov na  bytovú výstavbu,

ktoré  budú  motivovať  banky  poskytovať  hypotekárne úvery

s dlhšou lehotou  splatnosti, ako i  opatrenia, ktoré dosta-

točne zlacnia hypotekárne úvery a budú pre ich potenciálnych

nadobúdateľov  prijateľné. Dovoľte  mi vysvetliť,  čo mám na

mysli.

 

     Po prvé. Treba stimulovať získavanie dlhodobých zdrojov

na hypotekárne úvery. Dá sa to dosiahnuť viacerými spôsobmi.

Jedným z nich je napríklad  nezdaňovanie výnosov z držby hy-

potekárnych  záložných listov.  Bolo by  žiaduce, aby  vláda

prerokovala aj možnosť emisie určitých dlhodobých zdrojov na

financovanie hypotekárnych úverov  s Národnou bankou Sloven-

ska.

 

     Po druhé. Je zrejmé, že poskytovanie hypotekárnych úve-

rov za  komerčnú úrokovú sadzbu je  pre dlžníka ťažko prija-

teľné. Málokto by si takýto drahý úver mohol dovoliť. Aby sa

navrhovaný zákon  mohol naozaj realizovať, je  nutné, aby sa

hypotekárne úvery poskytovali za  zvýhodnenú a fixnú úrokovú

sadzbu. Straty z toho vznikajúce  pre banky by mal kryť štát

zo zdrojov štátneho rozpočtu,  resp. zo zdrojov Fondu národ-

ného majetku.  Podotýkam, že podobné  opatrenie sa realizuje

už v  Českej republike. Je  zrejmé, že si  to bude vyžadovať

novelu zákona o štátnom rozpočte ešte v tomto roku, ak sa má

hypotekárne úverovanie naozaj rozbehnúť.

 

     Ako dodatočné zlacnenie úveru pre nadobúdateľa je možné

i novelizovať zákon o dani z príjmov tak, aby splátky úverov

a úroku za hypotekárne úvery na bytovú výstavbu boli odpočí-

tateľnou položkou pri výpočte základu na zdaňovanie pri dani

z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Môžeme si byť

istí,  že bez  dodatočných zásahov  štátu hypotekárne  úvery

zostanú výhodou iba pre dobre situované rodiny, a pre ostat-

né, ktorých je, žiaľ, väčšina, nebudú nič riešiť.

 

     Chcem podotknúť, že opatrením ministra financií Sloven-

skej republiky z októbra  1992 a vyhláškou ministra financií

Slovenskej republiky číslo 119/1993 o niektorých opatreniach

na  dofinancovanie družstevnej  a individuálnej  bytovej vý-

stavby boli finančné výhody pre nadobúdateľa bytov prakticky

v plnom rozsahu zrušené. Vládna koalícia nepodporila ani ná-

vrh na  zvýšenie štátnej prémie na  stavebné sporenie, ktoré

v roku  1991 bolo  určené vo   výške 6 000  korún  a odvtedy

zostalo na rovnakej úrovni. V priebehu rokov 1991-1996 reál-

na úroveň štátnej prémie  poklesla skoro na tretinu pôvodnej

úrovne.

 

     Preto mi dovoľte navrhnúť nasledovné uznesenie Národnej

rady Slovenskej republiky: "Národná rada Slovenskej republi-

ky  zaväzuje vládu  Slovenskej republiky  do 31.  marca 1996

pripraviť  nariadenie  vlády,  ktorým  sa stanovia podmienky

štátnej  finančnej podpory  hypotekárneho úverovania bytovej

výstavby."

 

     Chcem upozorniť  i na to,  že poskytovanie úverov  budú

obmedzovať rôzne ďalšie faktory,  napríklad na strane banko-

vého sektoru  zvýšením požiadavky na  kapitálovú primeranosť

v prípade rozšírenia činnosti na hypotekárne úverovanie, ne-

dostatočnými či žiadnymi skúsenosťami z hypotekárneho úvero-

vania. Na strane dlžníkov  môže vzniknúť riziko neschopnosti

splácať úrok a istinu.  Zákon predpokladá exekučné vymáhanie

záložného práva. Naša právna úprava, mám tu na mysli Občian-

sky zákonník, chráni zatiaľ  nájomcu tak, že bez poskytnutia

náhradného ubytovania  nie je možné  nikoho vysťahovať. Kla-

diem si otázku, či nie je  možné čakať, že za takejto situá-

cie zo strany  poskytovateľov hypotekárnych úverov nevznikne

záujem realizovať novelizáciu  Občianskeho zákonníka v tomto

smere. Dá sa tomu  predísť poskytnutím vhodnejších podmienok

na hypotekárne  úvery. V krajnom prípade  treba doriešiť so-

ciálne bývanie, resp. dočasné náhradné bývanie. Preto by bo-

lo vhodné zvýhodniť hypotekárne  úvery pre inštitúcie zodpo-

vedné za sociálne bývanie.

 

     Uvedené návrhy na  dosiahnutie väčšej priechodnosti hy-

potekárnych úverov sú iba  čiastkové a Ministerstvo financií

Slovenskej republiky by malo, prirodzene, hľadať ďalšie mož-

nosti.

 

     V § 36d navrhovanej novely sa upravuje použitie voľných

peňažných prostriedkov  získaných  z hypotekárnych  obchodov

okrem iného i na nákup štátnych dlhopisov. Keďže  nie je za-

tiaľ  k dispozícii  vládne nariadenie,  ktoré by  presnejšie

upravovalo nakladanie s týmito prostriedkami, a pri rastúcom

riziku z poskytovania hypotekárnych úverov bude väčšia moti-

vácia ukladať zdroje do štátnych dlhopisov, najmä dlhodobej-

šie zdroje,  ako do hypotekárnych  úverov, bolo by  potrebné

pokúsiť sa  tomu istým spôsobom  zamedziť. V snahe  zamedziť

takémuto možnému postupu navrhujem,  aby sa použitie voľných

peňažných prostriedkov na  štátne dlhopisy neumožnilo. Odpo-

rúčam teda v § 36d vypustiť ods. d).

 

     Zároveň navrhujem nasledujúce  uznesenie Národnej rady:

"Národná rada Slovenskej republiky zaväzuje vládu Slovenskej

republiky do 31. marca 1996 pripraviť nariadenie vlády, kto-

rým sa  podrobnejšie upraví použitie  dočasne voľných peňaž-

ných prostriedkov získaných z hypotekárnych obchodov."

 

     Sme svedkami toho, že ministerstvo financií chce získať

ďalšie  významné  právomoci  vo  sfére hypotekárnych úverov.

Keďže chceme zaviazať vládu, aby sa časť rozpočtových či mi-

morozpočtových zdrojov použila na podporu hypotekárneho úve-

rovania, je možné ponechať ministerstvu financií určité prá-

vomoci, napríklad pri  rozhodovaní rozporov medzi hypotekár-

nym správcom a hypotečnou bankou, resp. pri menovaní hypote-

kárneho správcu. Keďže však  Národná banka Slovenska je zod-

povedná  za bankový  dohľad, nie  je vhodné,  aby sa bankový

dohľad v tomto prípade rozšíril aj na pôsobnosť ministerstva

financií. Takýmto  spôsobom sa dajú  interpretovať právomoci

ministerstva  financií zakotvené  v §  36o a  36p. Odporúčam

preto z § 36o vypustiť slovo "ministerstvo" a v § 36p ods. 1

ukončiť vetu "za Národnou bankou Slovenska".

 

     Vážení  poslanci, ak  naozaj nechceme,  aby hypotekárne

úvery boli  takým drahým produktom,  že budú určené  iba pre

úzku sociálnu skupinu, dobre  situovanú, prosím vás, aby ste

podporili moje pozmeňovacie návrhy a návrhy uznesení.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani  poslankyni. Ďalej je  pripravený vystúpiť

v rozprave pán poslanec Sopko, pripraví sa pán poslanec Kunc.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     navrhovaná  novela zákona  o bankách  výrazne posilňuje

postavenie Národnej banky  Slovenska, najmä právomoci banko-

vého  dohľadu.  Posunutím  právomocí  vytvoríme podmienky na

kontrolnú činnosť voči komerčným bankám, ale súčasne nevyvá-

žene koncentrujeme moc do  rúk Národnej banky Slovenska. No-

velizovaný návrh taxatívnym vymenovaním práv, ale hlavne po-

vinností komerčných bánk  limituje ich podnikateľskú aktivi-

tu. Vyžadovaním  ďalších hlásení, správ  a podkladov zvyšuje

administratívnu náročnosť v komerčných bankách. Novela pred-

pokladá vydanie  ďalších opatrení Národnej  banky Slovenska,

ktoré rozšíria povinnosti komerčných bánk až na úroveň návo-

du k obsluhe. Tento postup je v našom právnom poriadku neob-

vyklý, v časovom horizonte  je značne oneskorený, pretože na

Slovensku v súčasnom období pôsobí viac než 17 bánk a 16 po-

bočiek zahraničných bánk.

 

     Snaha  o  zavedenie  väčšieho  poriadku  do povoľovania

a režimu fungovania bánk  formou sprísnenia bankového dohľa-

du, i  keď je čiastočne oneskorená,  je bezosporu dobrý úmy-

sel. Dá  sa pochopiť a  má oporu v  zákone o Národnej  banke

Slovenska v  jej osobitnom postavení ako  emisnej banky Slo-

venska. Z môjho pohľadu je však nepochopiteľné podmieňovanie

jej rozhodnutí prerokovaním s Ministerstvom financií Sloven-

skej republiky. Inštitút "po prerokovaní s ministerstvom" je

právne abstraktný pojem s možnosťou rôzneho výkladu. Ak sta-

čí príslušné  rozhodnutie, resp. súhlas  prerokovať s minis-

terstvom,  potom  záporné   stanovisko  ministerstva  nemôže

ovplyvniť rozhodnutie Národnej banky  Slovenska a tým je sa-

motné prerokovanie právne bezvýznamné.

 

     Právomoc  ministerstva  ako  ústredného  orgánu štátnej

správy je vo  vzťahu k bankám zakotvená v  § 37 zákona číslo

566/1992 Zb. o Národnej banke  Slovenska v znení zmien a do-

plnkov, a to ako orgánu štátneho dozoru. Na základe uvedené-

ho navrhujem vypustiť slová "po prerokovaní s ministerstvom"

z novelizovaných ustanovení, a to z § 16 ods. 1, z § 29 ods.

4, z § 34 ods. 1. V  § 16 ods. 1 písm. b) navrhujem vypustiť

slová "ako aj na zvyšovanie".

 

     Každá komerčná banka  pri sprísnených pravidlách dohľa-

du, ale aj v jej vlastnom záujme sa musí snažiť zvyšovať po-

diel primárnych  zdrojov na úkor  sekundárnych. Zvýšenie zá-

kladného imania je jedným z takých zdrojov, ktoré môžu zlep-

šiť likviditu banky.  Podmieňovať zvýšenie základného imania

na súhlas Národnej banky Slovenska nepovažujem za potrebné.

 

     Novonavrhovaný §  20a ods. 2  sleduje zlepšenie pozície

komerčných  bánk pri  zisťovaní informácií  o stave  a výške

úverového  zaťaženia potenciálnych  klientov. Sledovaný účel

bude splnený  len v prípade,  že Národná banka  Slovenska vo

svojom opatrení  precízne spracuje spôsob  vedenia registra,

jeho  obsah a  zabezpečí operatívne  poskytovanie informácií

pre banky. Predpokladám, že si všetci uvedomujeme, že požia-

davka na  získanie nového povolenia na  výkon bankových čin-

ností už existujúcich  bánk podľa § 45c ods.  2 môže narušiť

dôveru klientov bánk k  jednotlivým, hlavne majetkovo menším

komerčným bankám,  ale aj ich istotu  o svoje vklady. Svojím

spôsobom uvedené ustanovenie pôsobí retroaktívne.

 

     Napriek veľkému počtu  pripomienok aj pozmeňovacích ná-

vrhov treba oceniť predložený  návrh novely, pretože opatre-

nia riešia súčasné aktuálne  problémy bankovníctva a smerujú

v mnohých prípadoch na ochranu klienta. Je to veľmi významný

a dôležitý  zákon, preto  treba veľmi  seriózne a zodpovedne

prehodnotiť všetky pripomienky, všetky  zmeny, ktoré tu boli

predložené.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Kunc.

Pripraví sa pán poslanec Černák.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     rád  by som  sa pozrel  na vec  aj z takého občianskeho

hľadiska, pretože o bankovníctve  sa teraz dosť veľa hovorí,

a to aj medzi veľmi jednoduchými ľuďmi. Pritom sa však musím

priznať, že som ovplyvnený určitými reminiscenciami a aj ta-

kými nejakými resedimentmi, pretože keď som ako mladý človek

nastupoval  do Hypotečnej  a komunálnej  banky v Bratislave,

tak som tam išiel ako do kostola a, pravdu povediac, tam som

dostal aj určitú  školu do života, na ktorú  som potom nikdy

nezabudol. Prečo? Pretože v tej banke, v jej konaní, v kona-

  ľudí, v  správaní ľudí  človek nachádzal  veľmi obyčajné

ľudské cnosti na vysokej úrovni. A treba povedať, že aj táto

banka ako celok tak pôsobila, a myslím si, že bola vtedy pre

Slovensko  veľkým prínosom.  Škoda potom,  že začiatkom roka

1951 ju premenili na Investičnú banku, n. p., ktorá potom už

nijakú rolu  neodohrala a zanikla  spojením, resp. vplynutím

do štátnej banky. To sú tie moje reminiscencie, ktoré ma ve-

dú k tomu, aby som poukázal na niektoré občiansky videné mo-

menty  nášho terajšieho  bankovníctva, ktoré  by sme  chceli

touto novelou troška usmerniť.

 

     Keď sa  zamyslíme nad vecami, tak  asi nám nebude robiť

problém sa zorientovať, že stav bankovníctva v našej spoloč-

nosti ako  celku je taký  nejaký zvláštny, taký  neobyčajný.

Čím to môže byť? Je to asi tým, to je moje poznanie a analy-

tický  pohľad, že  banky vtrhli  do formujúceho  sa trhového

prostredia a  do transformačného procesu  vôbec veľmi, veľmi

hrmotne, dá sa povedať do  istej miery bezohľadne, vôbec ne-

rešpektovali a nebrali na  vedomie určitú nepripravenosť ab-

solútnej väčšiny obyvateľstva  na premenu finančných vzťahov

na tvrdé  obchodné vzťahy so  všetkými dôsledkami, nie  vždy

pozitívnymi.

 

     Osobitnú rolu pritom  hrá určité spoločenské postavenie

a správanie zamestnancov  bánk a predstaviteľov  bánk. Stala

sa z  nich rýchlo akási  spoločenská smotánka, ktorá  naozaj

o sebe dáva  vedieť, že takou  je, a má  hromadu preferencií

v tomto zmysle, hlavne príjmových preferencií a iných výhod,

ktoré  neraz skutočne  kričia. Nemajte  mi za  zlé, ak je to

kritické, ale  nedávno som ešte  v tom prostredí  bol, takže

viem o tom svoje a viem aj to, ako sa to ďalej vyvíja, a na-

vyše musím vziať na vedomie, že  si to ľudia všímajú a že im

to, ako sa vraví, kole oči.

 

       to aj  svoje ďalšie  pozadie v  konaní bánk  a síce

v tom zmysle, že je tu  určitá pompéznosť až márnivosť. Jed-

noducho akoby zámerné ukazovanie  spoločnosti, že to sme my,

to sme my banky, my na to  máme, a teda si budeme robiť tak,

ako chceme.  Pochopiteľne, určite to riadne  zasahuje do re-

žijných nákladov, do nákladov  prevádzky, ktorá sa tým stáva

veľmi nákladná, a keď sa tak  nad tým zamýšľam, tak mi napa-

dá, že  keby toto tu  nebolo, tá pompéznosť  a tá márnivosť,

možno by bolo možné úrokovú mieru - hoci aj o jedno percento

- z tohto titulu znížiť.

 

     Nenazdávam sa, tak ako pán poslanec Palacka, že Národná

banka tu  spôsobí osobitné náklady  bankám tým, že  požaduje

určité kontrolné údaje, a  teda informačné sledovanie, ktoré

by inak banky robiť nemuseli.  Tie banky pri modernom infor-

mačnom systéme s tým nemajú alebo aspoň by nemali mať žiadne

problémy pri racionálnom prístupe a finančne by ich to toľko

zasahovať nemuselo. Ale ostatné  náklady, ktoré, ako vravím,

sú až spoločensky neprijateľné, myslím si, že presahujú mie-

ru.

 

     Čo  mi však  odborne prekáža  na jestvujúcej pôsobnosti

bánk, to má hospodársky a finančný význam a nazval by som to

niečo ako malý korekčný  racionalizačný vplyv na podnikateľ-

ské rozhodovanie a na jeho priebeh. Keď v tomto smere porov-

návam jestvujúce  banky s niekdajšími  časmi, s tými  časmi,

keď som ja vstupoval do bankovej sféry a chvíľu v nej praco-

val za  tých niekdajších predsocialistických  podmienok, tak

toto  si veľmi  uvedomujem, že  banky pôsobili  korekčne ako

usmerňovateľ, že jednoducho  ovplyvnili podnikateľské rozho-

dovanie  svojich  komitentov  tak,  že  im  boli  na pomoci.

V dnešnom pôsobení  našich bánk toto nevidím,  a to ani tých

najväčších, teda dalo by sa povedať zabehaných, starých, ale

ani  tých menších, nových, ktoré sa  po tieto roky rozbieha-

jú. A  to ma na  tom trápi, pretože  tu sa potom  aj vlastná

funkcia bánk nenapĺňa  tak, ako by to bolo  žiaduce a ako by

sme si to predstavovali.

 

     Čo ma takisto trápi, to je vcelku málo pôsobivá podpora

malému a strednému podnikaniu. My veľmi často o tom počujeme

a dosť často aj o tom  hovoríme, nakoniec sme prijali aj zá-

kon o  podpore malého a stredného  podnikania, ktorého účin-

nosť, žiaľbohu,  podľa môjho poznania  taktiež nie je  taká,

ako  by mala  byť, nielen  vinou bánk,  pretože tam, pravda,

pôsobia  aj iné  orgány, ale  banky tu  tiež odohrávajú rolu

a musím  konštatovať,  že  v  tomto  smere nijako nevynikajú

- jednak  pre určitý  nezáujem o  túto vrstvu  podnikateľov,

najmä ak  nejde o obchodné  živnosti, a jednak  preto, že je

s tým veľa práce pri malom  príjme, aby som tak povedal. Nuž

a to tiež nie je v poriadku.

 

     Z toho však treba urobiť aj taký malý medzizáver, že ak

veľké  bankovníctvo  nechce  týmto  spôsobom podporovať malé

a stredné podnikanie, a vyzerá to tak,  že nechce, lebo nemá

záujem, potom  by malo vzniknúť malé  bankovníctvo, ktoré by

to naozaj robilo so záujmom a lepšie. A tu je potom otvorená

myšlienka, niekto spomínal  takúto súvislosť, ako družstevné

bankovníctvo alebo takéto čosi. Nazdávam sa, že myšlienka je

veľmi aktuálna. Isteže, nemohla  byť vyjadrená v tejto navr-

hovanej novele, pretože si  žiada hlbšie premyslenie a potom

aj samostatné vypracovanie a  sformovanie do normatívnej po-

doby, ale som presvedčený o tom, že treba s tým pohnúť, bolo

by to treba urobiť. A pritom tvrdím, že to nemôže byť nijaký

poslanecký návrh, pretože to  musí byť odborne náležite pre-

myslené,  prepracované, a  to  by  mali urobiť  odborníci na

úrovni za určitej iniciatívy  a aktivity aj ministerstva fi-

nancií.

 

     Pamätám sa z tých čias, keď som v banke začínal a chví-

ľu robil, že vtedy  malé finančné inštitúcie obecného, mest-

ského  alebo malého  regionálneho charakteru  dokázali robiť

divy, pretože s podnikateľom, živnostníkom operovali vlastne

z minúty na minútu, z hodiny  na hodinu, obchody išli a zís-

kavala aj podnikateľská sféra, aj  banka. K tomuto by sme sa

mali vrátiť a nejakým spôsobom sa tým zaoberať.

 

     V našej rozprave zaznelo aj to naše opätovné a neustále

poukazovanie  na to,  že pri  týchto normách,  ktoré nejakým

spôsobom  zasahujú hospodársky  život a  svojím spôsobom  aj

transformačný  proces, porušujeme  vlastnícke práva. Isteže,

na  vlastnícke práva  treba dbať,  podľa ústavy  sú chránené

a žiaden orgán, vrátane štátu, si nemôže počínať v tejto ve-

ci, ako chce.  Ale ja som zasa presvedčený  o tom, že vlast-

ník, ktorý disponuje svojím majetkom, svojimi peniazmi, tým,

že  vstupuje do  určitých ekonomických  činností a obchodov,

musí v každom prípade rátať s tým, že špeciálnymi normami sa

udávajú rámce, pravidlá a že tým potom podlieha aj jeho dis-

ponovanie majetkom, teda aj  jeho vlastnícke a podnikateľské

správanie.

 

     Či sa nám to ľúbi, alebo nie, ale špeciálne zákony, vo-

láme  ich "lex  specialis", budeme  vydávať vždy  a zavše sa

dostaneme do týchto problémov. Ale  nemali by to byť problé-

my, mali  by to byť  stykové miesta, ktoré  musí navrhovateľ

normy dokázať  preklenúť práve tým,  že ten špeciálny  zákon

náležite odôvodní a  jeho úpravu - ako účelovú  úpravu - vie

primeraným spôsobom potom v praxi uplatniť.

 

     Na margo hypotekárnych úverov  by som rád povedal toto:

Práve to  si cením z  našej rozpravy najviac,  čo zaznelo na

margo hypotekárnych úverov. Boli  to skutočne rozumné, cenné

myšlienky aj dobré návrhy a som rozhodnutý za väčšinu z nich

hlasovať. Chcel by som však aj na základe vlastného hodnote-

nia veci povedať, že  minimálna lehota splatnosti hypotekár-

nych úverov by mala byť 10 rokov. Nie menej.

 

     Nepamätám sa už  celkom presne na tie moje  časy z mla-

dosti, pretože nedosiahol som takú úroveň funkčného postave-

nia, aby  mi išli cez ruky  zmluvy, takže neviem už,  ako to

bolo z tohto hľadiska, ale  už samotný charakter a charakte-

ristiky hypotekárneho úveru hovoria o tom, že vtedy bude mať

zmysel,  keď poskytne  náležitý čas  na kapitalizáciu. Preto

v tejto veci podporím návrh, tuším ho predložil pán poslanec

Filkus. Na základe toho, čo som povedal, som si premyslel aj

stanoviská k niektorým ustanoveniam novely  a k týmto by som

ešte chcel dodať určité pozmeňovacie a doplňovacie návrhy.

 

     V bode 34 čl. I v §  8 ods. 5 sa hovorí o podriadenosti

kontrolných orgánov  bánk dozornej rade.  Ja som, panie  po-

slankyne a páni poslanci, nie toho názoru, že by to tak malo

byť.  Tu zasahujeme  do vnútorného  organizmu inštitúcie. Vo

vnútornom organizme inštitúcie musí byť kontrolný útvar, ale

ten kontrolný útvar musí byť k dispozícii štatutárnemu orgá-

nu z toho hľadiska, aby  ho štatutárny orgán využil na svoje

potreby práve  z hľadiska kvality  rozhodovania. Za takýchto

okolností  nie je  odôvodnené,  aby  sa práve  tento odborný

útvar takýmto spôsobom dostal mimo jeho pôsobnosti.

 

     Tvrdím,  že veľa  z toho,  čo je  v bankách nedobré, je

spôsobené nie dosť účinným bankovým dohľadom Národnej banky,

čo, samozrejme, má tiež svoje  dôvody, veď Národná banka po-

trebuje tento útvar náležite rozvinúť, aby robil všetko tak,

ako si to predstavujeme a ako to aj z tejto novely vyplynie,

ale takisto vlastné kontrolné orgány musia pôsobiť vo vnútri

toho organizmu tak, aby slúžili štatutárnemu orgánu, pretože

on potrebuje poznanie, ktoré  z priebežného vedenia inštitú-

cie nezíska, ak mu to poznanie, poznatky nepredloží kontrol-

ný orgán. A na druhej strane dozorná rada, tá predsa ako do-

zorný orgán nemá zábrany a ani žiadne prekážky v tom, aby si

vyžiadala čokoľvek od ktoréhokoľvek vnútorného útvaru banky.

Na to nepotrebuje mať  kontrolný útvar v svojej podriadenos-

ti.  Bolo by  to odtrhnuté  od vlastného  života v organizme

banky a  nebolo by to dobré.  Jednoducho štatutárnemu orgánu

by to chýbalo a musel by to nejakým spôsobom nahradzovať. To

je nežiaduce, a preto nebudem za tento návrh hlasovať.

 

     V bode 52  čl. I v §  19 v ods. 3  sa hovorí o limitoch

celkových  súm úverov  a záruk  poskytnutých všetkým osobám,

ktoré majú osobitný vzťah k banke a síce na 100 % základného

imania.  Ja sa  nazdávam, že  je to  príliš vysoké percento,

a domnievam  sa,  že  v  tejto  fáze  nášho  finančného trhu

a pôsobenia  bankových inštitúcií  by bolo  rozumnejšie, aby

tam bolo maximálne 50 %  základného imania, keď ide o všetky

osoby, a pokiaľ ide o jednu  osobu, tak 10 % základného ima-

nia, nie 20.

 

     V bode 48 čl. I  ods. 3 navrhujem predkladaný návrh ne-

prijať.

 

     V bode 53  čl. I v § 20  ods. 1 navrhujem za slová "jej

zamestnancovi" uviesť slová "vrátane  osôb, ktoré  majú oso-

bitný vzťah k banke". Tam ide  zase o limit úveru z hľadiska

zárobku, z  hľadiska platu zamestnanca.  Niet dôvodov, nevi-

dím, prečo by sa nemalo toto obmedzenie vzťahovať aj na tých

zamestnancov,  teda  tie  osoby,  ktoré  majú osobitný vzťah

k banke.  Totiž aj  túto vec  treba vidieť  v nadhľade v tom

zmysle, že banka, aj  obchodná banka ako akciová spoločnosť,

súkromná inštitúcia, má vlastne určitý verejnoprávny charak-

ter tým, že predsa pôsobí  pre obyvateľstvo. Ona ho nemá in-

štitucionálne,  zo zákona,  ale svojou  pôsobnosťou do istej

miery ho má,  a teda na to treba  prihliadať v týchto súvis-

lostiach.

 

     Takisto v  bode 63 čl.  I § 24  navrhujem neprijať novo

navrhovaný odsek 4.

 

     V bode 59  čl. I § 22 sa  hovorí o tom, že Národná ban-

ka požaduje od audítorov, ktorí robia audity v banke, určité

správanie, určité  výsledky. Som toho  názoru, že to  nie je

správne z legislatívno-právneho hľadiska, pretože máme zákon

o audítoroch a o komore audítorov, čiže správne bude tak, ak

sa teraz navrhované ustanovenie  neprijme a namiesto neho sa

dá nové znenie ods. 5 s  tým, že Národná banka Slovenska do-

hodne povinnosti audítorov pri audite bánk so Slovenskou ko-

morou audítorov. Túto možnosť Národná banka má a tým nezasa-

hujeme, neprelínajú sa príslušné normy.

 

     V bode 82 čl. I, je  to § 36r, navrhujem namiesto slova

"môžu" upraviť  ministerstvo financií a  Národná banka slovo

"upravia", pretože  tam sa úprava  žiada. Nech správca  vie,

o aké povinnosti, o  čo ide, a teda niet  prečo tam dávať to

slovo "môžu".  Žiada sa, aby  z hľadiska normatívnej  úpravy

bolo vo veci jasno, a preto je vhodnejšie slovo "upravia".

 

     Dovoľte mi  ešte na koniec  povedať jednu faktickú  po-

známku, zneužijem  v tejto chvíli, že  som tu pri mikrofóne,

ale súvisí  priamo s našou pôsobnosťou.  Totiž neviem, prečo

zrazu ťaháme sem do  tejto miestnosti zdravotnícky výraz, že

"ošetríme, ošetrené,  ošetria". Prepáčte, ale to  nie je na-

mieste. My predsa právne  upravujeme, my neošetrujeme, takže

(a je  to skutočne len  v najnovšom čase,  v ostatných dňoch

sme sa takto zrazu začali  vyjadrovať, neviem, kde sa to za-

čalo, ale prenáša sa to už aj  sem) myslím si, že by to bolo

neprístojné, mali by sme ostať pri upravovaní právom, a teda

hovoriť,  že  niečo  máme  upravené,  alebo nemáme upravené,

a teda upravujeme.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja, pán poslanec. Súhlasím  s vami, že neo-

šetrujeme, na  to som už  aj ja pred  rokom upozornil. Teraz

prosím pána poslanca Černáka. Pardon, pán poslanec Černák mi

dal prihlášku až do ďalšieho  bodu nášho programu, takže mu-

sím konštatovať,  že nemám žiadne písomné  prihlášky do roz-

pravy. Pýtam sa, pani poslankyne,  páni poslanci, či sa nie-

kto hlási.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  končím rozpravu k tomuto  bodu programu s tým,

že teraz by som mal vyzvať pána spoločného spravodajcu a pá-

na podpredsedu vlády a ministra  financií, či sa chce vyjad-

riť k rozprave, ale po dohode  s pánom ministrom by som uro-

bil 15-minútovú prestávku, pretože pán minister si chce pre-

konzultovať niektoré návrhy, ktoré  vzišli z rozpravy, a po-

tom by sa vyjadril k  rozprave. Chce akceptovať niektoré ná-

vrhy.

 

     Vyhlasujem prestávku do 16.30 hodiny.

 

     Pán viceguvernér Národnej banky, prosím vás, aby ste sa

stretli s pánom ministrom.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  ktorí ste mimo rokova-

cej miestnosti, prosím, aby  ste sa vrátili, budeme pokračo-

vať v prerušenej schôdzi. Keďže bude hneď hlasovanie, prosím

všetkých  pánov poslancov  a poslankyne,  aby zaujali  svoje

miesta v  rokovacej miestnosti. Pán  poslanec Fico, rozprava

bola skončená. Procedurálny návrh? Nech sa páči.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda, v rozprave  bolo, pokiaľ to máme spočíta-

né, približne  40 dôležitých pozmeňovacích  návrhov. Myslím,

že k  serióznej politike patrí, keby  poslanci dostali v pí-

somnej forme  tieto pozmeňovacie návrhy,  pretože sme nemali

možnosť si nejako sadnúť k tomu  a si to prejsť, pretože ne-

máme to v jednom dokumente.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja viem, že ste tu neboli cez celý čas rokovania, takže

ich nepoznáte.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ja som tu celý čas v budove, tak neviem o čom rozpráva-

te, pán predseda, nechápem vašu poznámku v tomto smere. Pro-

cedurálne  žiadam, aby  boli pozmeňovacie  návrhy pripravené

písomne a predložené poslaneckým klubom,  aby sa mohli k nim

riadne vyjadriť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážení  páni poslanci,  pani poslankyne,  rozprava bola

skončená. Po  rozprave je mojou  povinnosťou spýtať sa  vždy

pána spravodajcu  a pána podpredsedu  vlády, či sa  chcú vy-

jadriť k rozprave. Najskôr  pán podpredseda vlády, chcete sa

vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

 

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte mi  len krátko sa vyjadriť  k priebehu rozpravy

k predloženému návrhu novely  zákona o bankách. Predovšetkým

si myslím,  že celkove bol  súhlas s celkovým  poňatím tejto

novely. V podstate sa akceptovalo to, že sa upevňuje bankový

dohľad, že  dochádza k podstatnému  presunu a zmene  pozície

medzi štátnym dozorom a  bankovým dohľadom, kde sa akceptuje

upevnenie pozície Národnej banky  Slovenska v priestore ban-

kových operácií a v tomto  zmysle aj novela zákona posilňuje

postavenie Národnej banky voči ministerstvu financií, pokiaľ

sa týka pozície bankového dohľadu.

 

     Týmto reagujem aj na niektoré pripomienky, predovšetkým

pani poslankyňa Schmögnerová mala určité výhrady, myslím, že

aj pán poslanec Sopko, ohľadne niektorých ustanovení, kde sa

hovorilo o  predchádzajúcom prerokovaní s  ministerstvom fi-

nancií, pokiaľ Národná banka rozhodne.  Myslím, že je to ur-

čitý postupný proces a aj pojem prerokovanie s ministerstvom

financií    svoj  jasný  obsah,  kde ministerstvo financií

dostane informáciu, má možnosť  sa vyjadriť k predmetnej ve-

ci, ale, samozrejme, Národná banka potom vo svojej kompeten-

cii rozhoduje. To je jedna podstatná záležitosť a myslím, že

Národná rada ju akceptovala.

 

     Pri koncipovaní upevnenia bankového dohľadu sme využili

západné  prístupy, skúsenosti  s tým,  že práve  v Európskej

únii  sa v  poslednom čase  ešte dokonca  prehlbujú princípy

obozretnosti podnikania v oblasti peňažníctva, takže domnie-

vam sa, že tento návrh  novely je plne kompatibilný. Napriek

tomu, že sa vám niektorým môže  zdať príliš tvrdý a málo li-

berálny, znovu by som akcentoval, že prakticky v plnej miere

táto novela  zodpovedá pravidlám Európskej  únie. Myslím, že

kroky, ktoré  v tejto novele konáme,  treba vykonať zavčasu,

než dôjde k nejakému nie  dobrému vývoju  situácie v oblasti

bánk, než  nám upadnú niektoré banky,  podobne ako sa udialo

v Českej republike.  Myslím, že je to  nesmierne citlivá ob-

lasť, ktorá  sa dotýka občanov aj  podnikateľov. Tu kdesi sa

stretávali  názory, že  bankový dohľad  je príliš  silný, na

druhej strane  tu zaznievali hlasy,  že v niektorých  oblas-

tiach bankový dohľad treba posilniť.

 

     Vyžiadali sme  si trošku času, myslím,  že sme seriózne

prešli jednotlivé pripomienky s tým, že pán spoločný spravo-

dajca bude reagovať na  konkrétne pripomienky pri hlasovaní.

Len uvediem, že niektoré  pripomienky možno vychádzali z to-

ho, že v spoločnej správe  boli niektoré návrhy pomerne roz-

siahle, a tak boli navrhované  zmeny, ktoré v podstate obsa-

huje aj spoločná správa.

 

     Ďalej chcem pripomenúť, že možno neboli celkom pochope-

né ustanovenia zákona, trebárs pán Nagy namietal, že Národná

banka  Slovenska  je  oprávnená  navrhnúť odvolanie vedúcich

pracovníkov. Novela zákona hovorí len to, že navrhuje, nemô-

že prikázať odvolanie vedúcich  pracovníkov. Podobne pán po-

slanec Nagy navrhoval vypustiť §  8 ods. 5, ale táto záleži-

tosť je už upravená v spoločnej správe.

 

     Pomerne veľa sa diskutovalo o otázke  jednotlivých per-

cent, či to už bola  otázka oznamovacej povinnosti pri troch

percentách podielu na základnom imaní, pri rozšírení základ-

ného  imania. Dosiaľ  táto povinnosť  nebola limitovaná,  to

znamená, že  pri 100 tisíc alebo  pri 0,1-percentnom podiele

bolo treba túto oznamovaciu  povinnosť splniť, takže myslím,

že naopak,  určitým spôsobom sme  zmäkčili túto povinnosť  a

táto povinnosť sa dáva  len  od troch percent  vyššie, takže

myslím, že v tomto zmysle je znenie novely ústretové. To bo-

la pripomienka, myslím pána poslanca Palacku.

 

     U  pána  poslanca  Filkusa  bola  otázka informovanosti

o poskytnutých úveroch,  že ste navrhovali  zvýšiť tieto in-

formácie na  5-miliónový úver. My sme  vychádzali z určitých

skúseností z okolitých krajín, trebárs v Rakúsku sa táto po-

vinnosť vzťahuje na sumu 1 milión šilingov. Takže myslím, že

sme v primeraných reláciách, pokiaľ sa týka informácie o ob-

jemoch úverov.

 

     Teraz k  ďalším návrhom -  percentuálne čiastky. Pokiaľ

ide o zvýšenie zo 60 na 80 %, je to otázka sily bánk. Momen-

tálne odhadujeme túto silu bánk, a na druhej strane koľko do

tohto procesu môže vstúpiť štát, práve na tých 60 %. Keď dá-

me vyššie  percento, jednoducho banky nemusia  do toho vstú-

piť, pretože k produktu  hypotekárnych úverov nemôžeme banky

donútiť, ony  musia byť stimulované. Musia  mať určitý pocit

istoty, iba vtedy do  toho vstúpia. Takže nasadzujeme momen-

tálne 60  %. Percento bude  vo vývoji, možno  o rok, o  dva,

podľa vývoja sily, podľa stability bánk, objemu dlhých peňa-

zí budeme môcť posúvať percento smerom nahor.

 

     Pokiaľ sa týka  vlastnej filozofie poskytovania hypote-

kárnych úverov a aby nám celý tento systém zabral, my sme to

  naznačovali aj  pri prerokúvaní  tejto novely  zákona vo

vláde, nemôžeme  očakávať, že len  vlastné hypotekárne úvery

vyriešia  problém bytovej  výstavby, že  pôjde o  kombináciu

zdrojov, že zároveň k tomuto systému musí zabrať bytové spo-

renie  ako prvý  predpoklad naplnenia  hypotekárnych úverov.

Ďalej  bude fungovať  aj celý  doterajší systém poskytovania

úverov, najmä pre solventnejších  občanov. Do celého procesu

musí vstúpiť podpora štátu a ešte tu musí existovať aj urči-

tý sociálny systém, určitý sociálny podiel štátu na výstavbe

bytov. K tomu, samozrejme,  sa musia dobudovať aj mechanizmy

v oblasti daní,  v oblasti rozpočtového  hospodárenia a celý

tento komplex vláda pripravuje a v podstate už došlo k doho-

de  medzi  ministerstvom  financií  a ministerstvom výstavby

a verejných prác.

 

     V tomto zmysle reagujem  na navrhované uznesenie, ktoré

predkladala pani poslankyňa Schmögnerová. Myslím, že je bez-

predmetné, v pláne práce na prvý štvrťrok túto koncepciu má-

me a podstatou celého riešenia sú peniaze, tie sme doriešili

a na rok 1996 objem  prostriedkov, ktoré vyčleňujeme na oži-

venie bytovej výstavby, sa pohybuje v rozsahu 4 až 5 miliárd

korún.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     nepôjdem viac do  detailov. Viaceré pripomienky poslan-

cov sme bez ohľadu na to, či išlo o poslancov opozície, ale-

bo vládnej  koalície akceptovali, povedal by  som, že tak na

polovičku, takže len poviem, že diskusia bola konštruktívna,

a myslím, že aj reakcia k  týmto pripomienkam z našej strany

bude konštruktívna.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pána spoločného spravo-

dajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     chcem len znovu poďakovať  za veľmi intenzívnu, aktívnu

tvorivú spoluúčasť na príprave  i posudzovaní zákona. Vystú-

pilo 8  poslancov a mali  45 pripomienok, ktoré  sa v mnohom

prelínajú. Ale  dovolil by som si  aspoň jednu poznámku. Mám

taký  dojem, že  spôsob prípravy  a schválenia hypotekárneho

bankovníctva a účasť štátu na  60 % dáva dobrý základ reali-

zácii zákona.  Odzneli viaceré návrhy na  zvýšenie tohto po-

dielu. Pán  podpredseda vlády uviedol  a ja s  tým súhlasím:

aká bude  sila bánk, taká  bude ďalšia možnosť  poskytovania

úverov. A tak ako som spomínal, po konzultácii s pracovníkmi

príslušných inštitúcií  mi vychádza, že  v priebehu najbliž-

ších rokov  okolo štvrtiny rodín Slovenska  bude zrejme túto

možnosť využívať. Mám taký dojem, že to stojí za to.

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, bol tu procedurálny ná-

vrh pána  poslanca Fica. Počuli ste  predtým vyjadrenie pána

ministra aj pána spoločného spravodajcu, že viac-menej  50 %

pripomienok bolo  akceptovaných. Myslím, že by  sme len zby-

točne predlžovali,  ak by sme  tento návrh prijali.  Prosím,

ale dávam  o ňom hlasovať. Hlasujeme  o návrhu pána poslanca

Fica, aby všetky pripomienky  dostali poslanci písomne a aby

sme prerušili rokovanie o tomto bode.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento procedurálny návrh.

 

     Prosím, pán spoločný  spravodajca, uvádzajte hlasovanie

v zmysle spoločnej správy a doplňovacích a pozmeňovacích ná-

vrhov vyplývajúcich z rozpravy.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Začneme teda  dodatkom k spoločnej správe.  Tak ako som

uvádzal, odporúčam, aby sme prijali body 1 až 13.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Povedali ste, myslím, 1 až 15.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Navrhoval som  1 až 15, ale  bol návrh, aby sme  bod 14

vybrali osobitne.  Akceptujem to. Takže body  1 až 13. Potom

body 15, 17, 19 a 23.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ďakujem. Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj

hlasovali o týchto bodoch spoločnej  správy tak, ako nám ich

prečítal pán spoločný spravodajca  s návrhom na prijatie. Sú

to body 1 až 13, potom body 15, 17, 19, 23.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu nehlasovalo nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Prijali sme tieto pozmeňovacie body.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Bod 14 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme samostatne o bode 14 s návrhom na prijatie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Aj tento bod spoločnej správy sme prijali.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem. Body 20 a 21 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bodoch 20 a  21 s odporúčaním neprijať ich.

Predtým ste hovorili aj o bode 22. Teraz to neplatí?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Nie, ten súvisí s bodom 16.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pardon.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, je to neplatné hlasovanie. Pán spoločný spravo-

dajca sa  zrejme pomýlil. Pri predkladaní  ste hovorili, pán

spravodajca, že  budete dávať návrh  na neprijatie bodov  20

a 22 spoločnej  správy. Tak mám poznačené.  Len tam máte dve

spoločné správy a) a b).

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Zopakujem ešte raz. Prosím,  aby sme hlasovali o bodoch

20 a 21.  Odporúčam ich neprijať. Bod 22  súvisí s bodom 16.

Čiže hlasujeme o bodoch 20 a  21 tak, ako som uvádzal, s od-

porúčaním neprijať ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa  a hlasujme o bodoch 20  a 21 zo

spoločnej správy s negatívnym odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasoval 1 poslanec.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

 

     Neprijali sme tieto dva body spoločnej správy.

 

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     K bodu 16 a súvisiacemu bodu 22 a k bodu 18 budeme pri-

jímať uznesenie v návrhu, ktorý som podával ja, a odporúčam,

vážené  kolegyne,  kolegovia,  ak  budete  súhlasiť, aby sme

o všetkých mnou navrhovaných ôsmich bodoch hlasovali spoloč-

ne. Odporúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hovoríme o bodoch 16, 22 a 18?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Áno, všetky sú obsiahnuté v  tých bodoch, ktoré tu máme

teraz.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže hlasujeme o bodoch 16,  18 a 22 s odporúčaním pri-

jať ich.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Aj s ďalšími bodmi, ktoré  sú obsiahnuté v mojich dopl-

ňovacích návrhoch.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To nám musíte povedať, o ktoré body ide.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pardon, vysvetlím. Keby ste si zobrali, prosím vás, ná-

vrhy, ako ich máte rozdané. Tam máme uvedený článok I, bod 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hovoríme o spoločnej správe, áno?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Nie,  hovoríme o  dodatku. Ak  dovolíte, zopakujem  to.

(Hlasy zo sály.) Moment, ak môžem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Bod 16 a  súvisiaci bod 22 a bod  18 sú preformulované,

nachádzajú sa  v doplňovacích a  pozmeňovacích návrhoch, ako

som ich uviedol.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Musíte  ich oznámiť.  Nech  sa  páči, uveďte  ešte raz,

o ktorých bodoch  ideme hlasovať, s  tým, že ich  navrhujete

neprijať. Pán  poslanec, jednu časť tých  bodov navrhnete na

negatívne hlasovanie, a druhú, ak to uznávate, za pozitívne.

Vy musíte vedieť, o ktorých bodoch ako dávate hlasovať.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     O bode 16 a súvisiacom bode 22 a o bode 18 sme hlasova-

li negatívne. (Hlasy v sále.)  Pardon, myslel som, že to vy-

bavíme týmto  jedným hlasovaním. Ospravedlňujem  sa. Bod 16,

súvisiaci bod 22 a bod 18 odporúčam neprijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, takže hlasujeme o bodoch  16, 18 a 22 spoločnej

správy s odporúčaním neprijať  ich. Pán poslanec, pri bodoch

16, 18 a  22 z rozpravy vyplynulo, že sa  má o nich hlasovať

jednotlivo.  Prosím,  pán  spravodajca,  keby ste hlasovanie

uviedli tak, ako  to vzišlo z rozpravy.

 

     To znamená,  že toto hlasovanie  je neplatné, o  týchto

troch bodoch budeme hlasovať osobitne.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Akceptujem  to. Hlasujeme  o bode  16 spoločnej  správy

s odporúčaním neprijať ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o  bode 16 spoločnej

správy. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasoval 1 poslanec.

     Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod sme neprijali.

 

     Mali by sme hlasovať o bode 18.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Hlasujeme o bode 18. Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hneď hlasujme  o bode 18 spo-

ločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ani tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Hlasujeme o bode 22. Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o bode 22 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasoval 1 poslanec.

     Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento bod spoločnej správy.

 

     Môžeme pokračovať, pán poslanec.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Áno, ďakujem. Prejdeme k bodom z rozpravy.

 

     Prvý som  diskutoval ja a mal  som 8 návrhov. Odporúčam

o nich hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážení páni poslanci, pani poslankyne, z rozpravy bude-

me hlasovať najskôr o  doplňovacích a pozmeňovacích návrhoch

poslanca Lysáka.  Máte ich aj  v písomnej forme  pred sebou.

Navrhuje, aby sme hlasovali en  bloc a všetky prijali, samo-

zrejme s tým, že tam je  preklep, namiesto 31. marca 1995 má

byť 1996.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme pozmeňovacie a  doplňovacie návrhy pána po-

slanca Lysáka.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pán poslanec  Nagy mal 7 návrhov.  Z nich 6 neodporúčam

prijať, 1 odporúčam prijať. Chcem  sa spýtať, či môžeme hla-

sovať...

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, najskôr dajte  hlasovať o tom, čo odporú-

čate prijať, a  potom sa spýtame pána poslanca,  či bude sú-

hlasiť s hlasovaním en bloc, alebo jednotlivo.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pán poslanec  Nagy  odporúčal v bode 39  novely  v § 12

ods. 3 slová "dozorná rada"  vypustiť a namiesto nich uviesť

slová "štatutárny predstaviteľ". Tento bod odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Pán spravodajca na-

vrhuje prijať tento pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1  poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Tento pozmeňovací návrh poslanca Nagya sme prijali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, je možné hlasovať en bloc o ostatných bo-

doch. Chcete o každom osobitne?

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Jednotlivo.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, dajte hlasovať osobitne.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Prvý návrh bol v § 6 ods. 5 novely vypustiť časť 8. Ne-

odporúčam prijať, je to uvádzané v návrhu pána Palacku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. Návrh ne-

odporúča prijať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprijali sme druhý pozmeňovací návrh poslanca Nagya.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalší návrh bol vypustiť v  § 8 odsek 5. Neodporúčam ho

prijať. Je to v mojom návrhu, ktorý som uvádzal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme o ďalšom návrhu pána

poslanca Nagya  s odporúčaním spoločného  spravodajcu nepri-

jať ho.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V ďalšom návrhu pán Nagy  odporúčal v § 10 vypustiť od-

sek 3 písm.  c) a ďalej vypustiť slovo "vopred"  tiež v § 10

odsek 3. Návrh neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli sme návrh. Prezentujme sa hlasujme s od-

porúčaním návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej pán poslanec Nagy navrhol, aby sme v § 16 ods. 1

vypustili písmená a) a b). Rovnako návrh neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme  s odporúčaním neprijať tento

pozmeňovací  návrh pána  poslanca Nagya.  Ide o  § 16 ods. 1

písm. a), b).

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej pán Nagy odporúčal z §  26 ods. 1 písm. b) vypus-

tiť čísla 4 a 5. Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca

Nagya.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Jeho posledný  návrh bol vypustiť  z § 26  ods. 1 písm.

c). Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme, s odporúčaním nepri-

jať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

 

     Ani tento posledný pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej pán  poslanec Baránik odporúčal,  aby sme v  § 20

ods. 6 za slová "banky  a pobočky zahraničnej banky" vsunuli

slová "na území Slovenskej republiky". Chcel by som pripome-

núť, že  toto v podstate implicitne  vychádza z textu, preto

takýto návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Pán spravodajca od-

porúča  neprijať pozmeňovací  návrh pána  poslanca Baránika.

Tam išlo o odsek 6, nie odsek 3.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovali 2 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňovací návrh pána poslanca Ba-

ránika.

 

     Môžeme pokračovať, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ako ďalší  vystúpil pán poslanec Palacka, ktorý v prvej

časti podal alternatívny návrh v  bode 31 nový ods. 5 vypus-

tiť, alebo v  bode 31 v novom ods. 5  vypustiť text za čiar-

kou. S touto druhou časťou súhlasím a odporúčam ju prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, prosím...

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pardon, pán predseda, budeme  hlasovať o tej prvej čas-

ti. Odporúčam ju neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O ktorej prvej časti?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     O prvej  časti návrhu, kde  sa navrhuje v  bode 31 nový

odsek 5 vypustiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      Čiže to  je § 6  odsek 5, ktorý  navrhoval pán Palacka

vypustiť. Áno,  pán poslanec? Pán  poslanec Palacka. Zapnite

mu mikrofón. Mám poznačené, že ste  chceli, aby sa z § 6 od-

sek 5 vypustil.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Môj prvý návrh  znel: Odsek 5 z §  6 vypustiť a zároveň

v bode 97 návrhu vypustiť § 45b.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, to je ďalší návrh.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Nie. To je jeden návrh, ktorý spolu súvisí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     A ak ešte môžem dokončiť,  ten druhý návrh, ktorý pove-

dal spoločný  spravodajca, je obsiahnutý  v spoločnej správe

a bol prijatý.  Čiže druhý alternatívny návrh  už nie je ak-

tuálny.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Čiže týmto je akceptovaný.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Áno, ale trvám na hlasovaní o prvom návrhu.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Áno, hlasujeme  o prvom návrhu,  ktorý odporúčam nepri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže hlasujeme o § 6  ods. 5, ktorý žiadal pán poslanec

Palacka vypustiť.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním spoloč-

ného spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Takže  sme neprijali  tento pozmeňovací  návrh pána po-

slanca Palacku.

 

     Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Tretí návrh bol vypustiť z  návrhu bod 40. Odporúčam ho

neprijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bod 40?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Bod 40 návrhu novely navrhuje vypustiť. Odporúčam návrh

neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme o ďalšom návrhu pána

poslanca Palacku, ktorý žiadal z  § 13 vypustiť písmeno b).

Spoločný spravodajca návrh odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vo štvrtom návrhu pán poslanec Palacka odporúčal v bode

43 v novom znení § 16 ods. 1 vypustiť písm. a) a text písme-

na b) spojiť s predvetím. Alebo ak návrh neprejde, tak v bo-

de 43 v  novom § 16 ods. 1 písm.  a) číslo 3 nahradiť číslom

30. Môžeme dať hlasovať o oboch, pán poslanec? (Nie.) Hlasu-

jeme o štvrtom návrhu. Odporúčam ho neprijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aby  sme rozumeli,  hlasujeme o  § 16  ods. 1  vypustiť

písm. a).

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním spoloč-

ného spravodajcu návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej bol návrh, aby v bode  43 v novom znení § 16 ods.

1 písm. a) číslo  3 % bolo nahradené číslom  30 %. Odporúčam

ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spravodajca odporúča

neprijať takto navrhovanú zmenu pána poslanca Palacku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej bol návrh,  aby sa body 46 až  50 nahradili bodom

46, ktorý by znel: "§ 17  sa vypúšťa a ďalšie body sa prime-

rane prečíslujú." Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča aj tento návrh zamietnuť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     K bodu 48 je návrh zmeniť  ho takto: "V § 17 sa vypúšťa

odsek 3 a ďalšie odseky sa prečíslujú." Odporúčam návrh pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujeme sa  a hlasujeme.  Pán spravodajca

odporúča  prijať návrh  pána poslanca  Palacku, ktorý hovorí

o §  17 s  vypustením odseku  3 tohto  paragrafu. Potešil ma

úsmev na tvári pána poslanca Miklošku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 118 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 1 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

     Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V bode 57 pán Palacka navrhuje v novom písmene d) dopl-

niť text:  "Banke patrí od  Národnej banky Slovenska  úhrada

nevyhnutných vecných nákladov v prípade, ak správa preukáže,

že hlásenie  verne zobrazuje skutočnosť." V novom písmene e)

doplniť text: "Banke patrí od Národnej banky Slovenska úhra-

da nevyhnutných  vecných nákladov v prípade,  ak správa pre-

ukáže, že údaje hlásenia sú správne." Odporúčam návrh nepri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča tento návrh pána poslanca neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V bode 63 je návrh  upraviť text odseku 4 takto: "Banka

je povinná predkladať ministerstvu  účtovnú závierku a údaje

z účtovníctva.  Rozsah, spôsob  a termíny  predkladania určí

ministerstvo všeobecne  záväzným predpisom." S  týmto textom

odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca túto zmenu navrhuje prijať. To je § 24.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme akceptovali a prijali tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V bode  82 v novom  § 36b pán poslanec odporúča zameniť

slová "je financovaný" slovami "môže byť financovaný". Návrh

neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča neprijať návrh pána poslanca Palacku  týkajú-

ci sa § 36 ods. d).

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V novom § 36 písm. f) ods. 1 číslo 60 % zmeniť na 80 %.

Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním pána spoločného

spravodajcu neprijať zmenu v § 36 písm. f), tak ako ju navr-

hol pán poslanec Palacka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Rovnako  neodporúčam,  aby  sme  podľa  návrhu v  novom

§ 36e ods. 2 číslo 15 %  zmenili na 30 %. Odporúčam teda ná-

vrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V bode 82 pán  poslanec navrhuje vypustiť novonavrhnuté

paragrafy 36, 36l až 36r. Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca  neodporúča prijať  návrh pána  poslanca, ktorý hovorí

o vypustení paragrafov 36, 36l až 36r.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Neprešiel tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej v bode  82 v novom § 36 písm.  o) ods. 4 v druhej

vete  nahradiť  slová  "hypotekárna  banka" slovami "Národná

banka Slovenska". Návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme takisto s odporúčaním

spravodajcu neprijať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážené dámy a páni, ďalší návrh,  aby sa o bodoch 14 až

16 hlasovalo oddelene, sme  už uskutočnili. A posledný návrh

pána Palacku je, ak prejde spravodajcov návrh k § 44a, odpo-

rúča doplniť do ods. 1 na začiatku vety "Slovenská sporiteľ-

ňa". Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča  prijať posledný návrh  pána poslanca Palacku

týkajúci sa § 34a o zmene názvu na Slovenská sporiteľňa.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme prijali tento návrh pána poslanca Palacku.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     K  návrhu pána  poslanca  Filkusa:  Odporúča v  bode 31

v § 6  odsek 5 vypustiť. V  podstate si myslím, že  je to už

bezpredmetné, ale ak hlasujeme, odporúčam to neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O tom sme už hlasovali.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Prejdeme k bodu 2, kde v § 20 ods. 1...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Myslím si, že netreba o tom hlasovať. Pán poslanec Fil-

kus, už sme zamietli tento návrh. Trváte na tom? (Nie.)

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalší bod 36b "splatnosť najmenej desať rokov" odporúčam

neprijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hneď hlasujme. Spoločný spra-

vodajca odporúča neprijať zvýšenie  splatnosti z piatich ro-

kov na desať  rokov. To je spodná hranica,  čiže môže sa tam

zvyšovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pán poslanec Košnár odporúčal v bode 45 § 16 ods. 1 do-

plniť o písmeno d), ktoré  vrátane poznámky pod čiarou s od-

kazom 3 by znelo: "d) predaj banky, pobočky zahraničnej ban-

ky alebo ich časti" poznámka 3c.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Košnár, keby ste  to doplnili, lebo tam to

bolo inak.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Chcem stiahnuť tento návrh, pretože sme o ňom už hlaso-

vali v rámci spoločnej správy v dvoch bodoch.

 

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem pekne. K návrhom pani poslankyne Schmögnerovej.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte predtým mal návrh pán poslanec Sopko.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Nie, až  následne. Pani Schmögnerová odporúčala  v § 36

úpravu na 8 rokov. Návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslan-

kyne Schmögnerovej s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem. V  § 36 pani poslankyňa  Schmögnerová v odseku

2 odporúča doplniť: "...pri poskytovaní hypotekárnych úverov

použitých na zabezpečovanie bývania. Tento rámec nemôže pre-

siahnuť 30 %." Odporúčam návrh neprijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslan-

kyne  Schmögnerovej s  odporúčaním neprijať  ho, tak  ako to

predniesol spoločný spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh pani poslankyne.

 

     Môžeme pokračovať.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pani poslankyňa Schmögnerová  odporúčala vypustiť slovo

"ministerstvo" v § 36o a 36e a vetu ukončiť za "Národná ban-

ka Slovenska". Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  hlasujeme  o  ďalšom  návrhu  pani  poslankyne

Schmögnerovej s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej pani poslankyňa odporúčala vypustiť v § 36d odsek

d). Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujeme  sa a hlasujeme  s odporúčaním ne-

prijať  tento   ďalší  pozmeňovací  návrh   pani  poslankyne

Schmögnerovej.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     A posledný je návrh  uznesenia pani poslankyne, kde od-

porúča  Národnej rade  Slovenskej republiky  zaviazať vládu,

aby pripravila nariadenie vlády, ktorým sa stanovia podmien-

ky štátnej finančnej  politiky podporiť hypotekárne úverova-

nie  bytovej výstavby  a zaviazať  vládu, aby  do 31.  marca

1996  pripravila nariadenie,  ktorým sa  podrobnejšie upraví

použitie  dočasne voľných  finančných prostriedkov získaných

z hypotekárnych obchodov. Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme sa prezentovať a  hlasovať o návrhu pani poslan-

kyne Schmögnerovej.

 

     Pán poslanec, ale to je  uznesenie, o ňom budeme hlaso-

vať až potom, keď budeme  hlasovať o návrhu ako celku. Takže

toto hlasovanie neplatí.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Prejdeme k  návrhom pána poslanca  Sopka, ktorý odporú-

čal, aby v § 16 ods. 1, v § 29 ods. 4 a v § 34 ods. 1 sa vy-

pustili slová "po prerokovaní s ministerstvom" z novelizova-

ných ustanovení. Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslan-

ca Sopka s odporúčaním neprijať ho. Ide  o § 16 ods. 1, § 29

ods. 4, §  34 ods. 1 - vypustiť  slová, ktoré predniesol pán

spoločný spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tieto návrhy.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Druhý  návrh pána  poslanca Sopka  znel, aby  sa v § 16

ods. 1 písm. b) vypustili  slová "ako aj na zvýšenie". Odpo-

rúčam neprijať ho.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca navrhuje tento návrh pána poslanca Sopku neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pán poslanec  Kunc navrhuje, aby  sa bod 34  čl. I §  8

ods. 5 neprijal. Odporúčam jeho návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme.  Pán spoločný  spravodajca navrhuje hlasovať

proti návrhu pána poslanca Kunca týkajúceho sa § 8 ods. 5.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej pán poslanec Kunc odporúčal v  bode 52 čl. I § 19

ods. 3, aby sa modifikoval  limit celkovej sumy úverov záruk

poskytovaných  všetkým  osobám,  ktoré  majú  osobitný vzťah

k bankám, na 50  % základného imania. K tomu  sme už prijali

platné uznesenie, nemusíme teda hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Uznesenie nie, len návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Odporúčam v takom prípade návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Netreba o  tom hlasovať. Pán  poslanec Kunc, trváte  na

tom, aby sa hlasovalo? (Nie.) Ďakujem.

 

     Pán spravodajca, prezentujte  ďalší návrh pána poslanca

Kunca.

 

Poslanec  L. Lysák:

 

     V ďalšom návrhu pán poslanec Kunc odporúčal v § 17 ods.

3 návrh neprijať. Odporúčam návrh neakceptovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme  o  pozmeňovacom  návrhu pána poslanca

Kunca týkajúcom sa § 17  ods. 3. Pán spoločný spravodajca ho

navrhuje neprijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V ďalšom, štvrtom návrhu pána poslanca sa odporúča, aby

sa v § 20 ods. 1  za slová "jej zamestnancovi" uviedli slová

"vrátane osôb, ktoré majú osobitný vzťah k banke". Návrh od-

porúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujeme. Hlasujeme o pozme-

ňovacom návrhu pána poslanca Kunca týkajúcom sa § 20 ods. 1,

rozšírenie práv  osôb. Spoločný spravodajca  ho navrhuje ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V bode 63 čl. I § 24 pán poslanec Kunc navrhuje, aby sa

neprijal novonavrhovaný odsek 4. Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme  aj o tomto návrhu  pána poslanca Kunca

s negatívnym odporúčaním spravodajcu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V  ďalšom návrhu  pán poslanec  Kunc odporúča,  aby sme

v bode 59 čl. I § 22 neprijali navrhované odseky 5 a 6, kto-

ré ukladajú povinnosti audítorom. Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj o  tomto návrhu budeme  teda hlasovať s  odporúčaním

spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Posledný návrh z rozpravy pána poslanca Kunca bol taký,

aby sa v bode 82 v čl. I § 36r namiesto slova "môžu upraviť"

v prvej vete dalo slovo "upravia". Návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hneď  hlasujme o pozmeňovacom

návrhu pána poslanca Kunca v § 36r s odporúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kunca.

 

     Pán poslanec Filkus, teraz  hlasujeme, takže môžete mať

len procedurálny návrh. Nech sa páči, predneste ho.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Samozrejme,  nie v  nádeji, že  to náhodou odhlasujete,

ale kvôli poriadku chcem povedať, že  som k § 20a ods. 1 dal

pripomienku  povinnosť informovať  o úverových  zárukách nad

5 miliónov. Bolo milión, potom ste  pridali 3 a ja som navr-

hoval 5. Nedali ste o tom  hlasovať. Pre nič iné to nechcem,

len kvôli poriadku. Hovorím, nie v  nádeji, že by ste to ná-

hodou odhlasovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte do  určitej miery pravdu, ale hlaso-

vali sme s tým, že sme odhlasovali 3 milióny, čiže tých 5 by

sme neodhlasovali.  Takže to je v  poriadku. Pokoj, páni po-

slanci, my sme sa dohodli  s pánom poslancom Filkusom. Takže

prosím, pán spoločný spravodajca, keby ste pristúpili k hla-

sovaniu o zákone ako celku.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážené dámy a páni, iste radi všetci teraz v závere bu-

deme hlasovať  o zákone ako  celku. Odporúčam prijať  novelu

zákona číslo 21/1992 Zb.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o vládnom návrhu  zákona ako celku

v znení  schválených  doplnkov  a  zmien. Prosím, hlasujeme.

Spravodajca navrhuje zákon ako celok prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpi-

sov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.

 

 

     Mali  by sme  hlasovať ešte  o návrhu  uznesenia, ktoré

predniesla pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pani poslankyňa  Schmögnerová navrhla, aby  sme prijali

uznesenie, ako  som už uvádzal, aby  Národná rada Slovenskej

republiky zaviazala vládu Slovenskej  republiky do 31. marca

1996 pripraviť nariadenie vlády, ktorým sa stanovia podmien-

ky štátnej finančnej  podpory hypotekárneho úverovania byto-

vej výstavby.  A druhý bod, aby  Národná rada Slovenskej re-

publiky  zaviazala vládu  Slovenskej republiky  do 30. marca

1996  pripraviť nariadenie  vlády či  ministerstva financií,

ktorým sa  podrobnejšie upraví použitie  dočasne voľných pe-

ňažných prostriedkov získaných z hypotekárnych obchodov.

 

     Tento návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  hlasujeme o  návrhu na  uznesenie, ktoré pred-

niesla pani  poslankyňa Schmögnerová, s  odporúčaním spravo-

dajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Návrh uznesenia sme neprijali.

 

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pán predseda,  dámy a páni,  ďakujem za trpezlivosť  aj

zhovievavosť. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prejdeme  k  d r u h é m u  bodu  rokovania, ktorým je

 

     priemyselná politika Slovenskej republiky.

 

     Medzitým sa hlási pán  poslanec Komlósy s faktickou po-

známkou.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     S procedurálnou poznámkou. Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Na základe  § 13 ods.  4 platného rokovacieho  poriadku

chcem podať procedurálny návrh,  aby sme tento bod programu,

čiže bod 3 schváleného  programu,  presunuli ako bod 17 pro-

gramu.  Dôvody na  to som  uviedol pri  schvaľovaní programu

a uviedol ich  aj pán poslanec Černák.  Tým by sme vytvorili

aj podmienky na to, aby sa ministerstvo životného prostredia

kvalifikovane  pripravilo  a  písomne  predložilo stanovisko

k priemyselnej politike Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, my sme  už schvaľovali tento bod programu

a prešiel. Bol tu  návrh pána  poslanca Černáka, takže o tom

sme už hlasovali. Napriek tomu  dám hlasovať o vašom návrhu,

ale chcem vás  upozorniť na to, že to,  čo predniesol aj pán

poslanec Černák, nechcel som  tu vtedy replikovať. Chcem po-

vedať, že nie je to  tak, ako bolo konštatované. Paragraf 35

zákona číslo  127/1994 hovorí, že  návrh zásadnej rozvojovej

koncepcie  najmä v  oblasti energetiky,  baníctva, priemyslu

atď. musí obsahovať hodnotenie z hľadiska jeho predkladaných

vplyvov  na životné  prostredie a  podľa potreby  tiež návrh

opatrení na vylúčenie  alebo zníženie nepriaznivých vplyvov.

Čiže podľa potreby s tým,  že odsek 2 hovorí: Spracovateľ je

povinný návrh  podľa odseku 1 vopred  prerokovať s minister-

stvom z hľadiska uvedených  vplyvov a navrhovaných opatrení.

Povedal som, že požiadam ministra,  aby nám vysvetlil, či sa

toto stalo,  čo hovoria tieto  paragrafy. Čiže dám  hlasovať

o vašom návrhu, keď chcete, ale nie je podstatný.

 

     Prosím, prezentujme sa  a zároveň hlasujme. Neodporúčam

prijať návrh pána poslanca. (Hlasy z pléna.)

 

     Ja mám právo vysvetľovať, pán poslanec.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

 

     Prosím, materiál k tomuto bodu máte predložený ako tlač

294 a spoločnú správu výborov ako tlač 294a, ktorej súčasťou

je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia vlády  Slovenskej republiky materiál uvedie

minister hospodárstva  Slovenskej republiky pán  Ducký. Ešte

predtým má slovo pán poslanec Černák s faktickou poznámkou.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený  pán predseda,  v krátkom  vysvetlení, ktoré ste

dali pred  hlasovaním o návrhu pána  poslanca Komlósyho, ste

povedali, že je tu pán minister...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale to môže byť len procedurálny návrh.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     ...pán  minister  Zlocha  preto,  aby  sa vyjadril, ale

vzápätí  ste dali  hlasovať. Očakával  som, že  pán minister

Zlocha sa vyjadrí, pretože v § 35 je ešte aj  odsek 3, ktorý

dokonca hovorí  o tom, že  to malo byť  dva mesiace predtým,

aby bol  priestor na verejnú diskusiu.  Takže bolo by dobre,

keby sa pán minister Zlocha vyjadril.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počítal som s tým, že pán minister sa vyjadrí v rozpra-

ve, ale samozrejme, ak by  požiadal, môže sa vyjadriť aj te-

raz. Takže prosím pána predkladateľa  a potom sa môže vyjad-

riť  pán minister.  Páni poslanci,  panie poslankyne, prosím

pokoj.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte, aby som  uviedol materiál Priemyselná politika

Slovenskej  republiky. Prv  než prejdem  k formálnej stránke

veci, chcem povedať, že  priemyselná politika Slovenskej re-

publiky je konečne  na svete a bola jednou  z priorít každej

vlády po roku 1989, preto to slovíčko, že je konečne na sve-

te. Tým si nechcem uzurpovať  právo na jej hodnotenie, či je

ideálna, alebo či je taká, alebo onaká, ani kritizovať pred-

chádzajúce vlády, i naše vlády, pretože rozsah tejto proble-

matiky, zložitosť procesu transformácie asi spôsobila to, že

o nej v parlamente hovoríme až teraz.

 

     Predložený návrh priemyselnej politiky, ktorý schválila

vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 706 zo dňa

26. septembra minulého  roku, vychádza  z analýzy  súčasného

stavu jednotlivých odvetví priemyslu a po prvýkrát sa pokúša

zhodnotiť, opakujem - po prvýkrát vo vzťahu k dokumentu, nie

po prvýkrát z  hľadiska spracovania čiastkových podkladov -,

komparatívne výhody ekonomiky Slovenskej republiky a nevýho-

dy a jej vplyv na štruktúru  priemyslu a vývojové trendy, či

už trendy  v domácej spotrebe, alebo  v zahraničnom obchode.

Súčasne  naznačuje variantnú  prognostickú úvahu  o budúcich

vývojových tendenciách štrukturálnych zmien v priemysle Slo-

venskej republiky a možnom charaktere harmonizačného procesu

vstupu do Európskej únie. Nechceme sa porovnávať s okolitými

štátmi, ktoré takisto transformujú svoje ekonomiky a spoloč-

nosť, ani hodnotiť to, či  ich máme prv, alebo neskôr, alebo

lepšiu ako oni.

 

 

     Pokúsili sme sa zhodnotiť  nielen komoditné aspekty na-

šich obchodných vzťahov,  ale predovšetkým analyzovať otázku

možných dlhodobejších pozícií priemyslu Slovenskej republiky

na jednotnom trhu Európskej únie. Začleňovanie krajín stred-

nej a  východnej Európy, prípadne ďalších  do Európskej únie

vyvoláva  množstvo  ekonomických  otázok  a samotná Európska

únia sa nevie rozhodnúť, aspoň dosiaľ,  či zotrvať na  istom

protekcionistickom a selektívnom  prístupe, napríklad k aso-

ciovaným krajinám, alebo či uprednostniť prístup, podľa kto-

rého vstup týchto a výhľadovo ďalších krajín by po istom ča-

se  zvýraznil  spoločný  ekonomický  potenciál s pozitívnymi

účinkami  pre  všetkých  zainteresovaných.  Dnes možno ťažko

s určitosťou alebo  aspoň s veľkou  pravdepodobnosťou stano-

viť, či to budú len striktné a exaktné hospodárske výsledky,

ktoré prehovoria v prospech či neprospech prijatia do Európ-

skej  únie, alebo  či zohrajú  dôležitejšiu úlohu konkrétne,

a v tomto období ešte  nezreteľné aspekty politického vývoja

o 4 až 5 rokov.

 

     Dovoľte mi malé pozastavenie. 16. decembra minulého ro-

ku som  bol ako minister hospodárstva  v Rusku. Koľko kriku!

Pred pár dňami Rada Európy  prijala Rusko za člena. Spomeňte

si na reakcie niektorých z  vás alebo opozičnej tlače. Tento

príklad hovorím preto,  že je to vo vývoji,  a ťažko na sta-

tickom modeli  hodnotiť  súčasný stav  a z toho  prognózovať

budúci vývoj s definitívnosťou.  Ako ukazuje posledný vývoj,

vzájomná prepojenosť  dnešného sveta môže  vyvolať situácie,

ktoré sa s istým posunom  prejavia v oblasti, ktorá je veľmi

vzdialená, alebo ktorá na prvý pohľad bezprostredne nesúvisí

s ekonomikou,  čo platí  aj o  vzťahu politiky  a ekonomiky.

Tieto zmeny musíme považovať  len za prvú etapu reštruktura-

lizácie nášho priemyslu. Jej ďalšou oveľa zložitejšou etapou

je prechod na výrobu vyspelej techniky a technológie.

 

     Vychádzame z presvedčenia, a je  to aj moje osobné pre-

svedčenie, že reálna  reštrukturalizácia výrobných programov

nášho priemyslu v jednotlivých podnikateľských subjektoch sa

môže realizovať  až po úspešnom  ukončení procesu privatizá-

cie, keď budú známi  identifikovateľní vlastníci týchto pri-

vatizovaných subjektov. Relatívna nevýhoda slovenskej ekono-

miky z hľadiska podielu finalizácie na celej štruktúre výro-

by sa môže stať v  určitom časovom úseku relatívnou výhodou,

hlavne z hľadiska  obchodnej  výmeny, napríklad  vývoj našej

obchodnej bilancie, platobnej bilancie alebo stability meny.

To, čo sa ukazovalo pri delení  republiky ako nevýhoda, teda

nižší stupeň finalizácie oproti českej ekonomike, sa ukazuje

ako  relatívna výhoda  najmä z  hľadiska budúcich vývojových

tendencií. Naši podnikatelia, podnikateľské subjekty, korpo-

rácie, sa môžu rozhodovať pre zvýšenie stupňa finalizácie vo

veľkom rozsahu na vlastnej domácej  či už surovinovej, alebo

medziproduktovej báze, ktorú iní  musia za drahé peniaze na-

kupovať z iných krajín, a  koniec koncov je všeobecne známe,

že väčšina  vyspelých štátov sveta  na dovozy surovín  a me-

dziproduktov dáva oveľa nižšie alebo nedáva nijaké colné ba-

riéry, zatiaľ čo o  finálnych produktoch to neplatí. Výsled-

ky, ktoré dosiahlo Slovensko za uplynulé roky, hlavne za rok

1995 nasvedčujú,  že na tomto mojom  vývode je niečo pravdy.

Nenárokujem si právo na absolútnu pravdivosť alebo definití-

vu tohto konštatovania.

 

     V  predloženom návrhu  porovnávame komoditnú  štruktúru

zahraničného obchodu Slovenskej republiky s vyspelými a veľ-

kosťou ekonomiky podobnými trhovými ekonomikami. Ukazuje sa,

že naše  výsledky sú o  niečo lepšie pri  rešpektovaní toho,

pokiaľ sa niekto snaží tieto výsledky znižovať alebo zjedno-

dušovať dosiahnutý výsledok tým,  že bola konjunktúra sveto-

vej ekonomiky, tak neviem o tom, že by bola konjunktúra sve-

tovej ekonomiky pre slovenskú  ekonomiku, ale zrejme to bola

schopnosť  tejto  ekonomiky,  jej  podnikateľských subjektov

i vlády reagovať  pozitívne na tieto možnosti  a výsledky sú

také,  aké poznáme  za dvanásť  mesiacov minulého  roku. Bez

cieľa stavať požiadavku na dosiahnutie analogickej štruktúry

priemyslu a  vývozu v detailoch  oproti vyspelým ekonomikám,

identifikácia štrukturálnej  medzery nás vedie  k záveru, že

zabezpečenie vyššej dynamiky  rastu ekonomiky Slovenskej re-

publiky bude musieť byť  nevyhnutne podmienené jej priblíže-

ním sa aspoň v základných štruktúrach štruktúram malých, ale

pritom vyspelých krajín. Spomenul som svoj názor, že to budú

musieť v konkrétnosti realizovať  noví vlastníci a pre vládu

zostane neodškriepiteľná povinnosť vytvoriť podmienky na ta-

kéto zmeny.

 

     Variantná  úvaha  o  možnom  vývoji štruktúry priemyslu

Slovenskej republiky v najbližších desiatich rokoch je zalo-

žená  práve na  tejto adaptácii  a charakterizujú  ju najmä:

základné štrukturálne trendy  spracovateľského priemyslu vy-

braných vyspelých krajín v období osemdesiatych a devädesia-

tych  rokov a  trendy priemyselného  komplexu Európskej únie

z druhej polovice devädesiatych rokov. Základné trendy vývo-

ja odvetvovej štruktúry priemyslu Európskej únie, ale i štá-

tov OECD možno charakterizovať  posunom od odvetví závislých

od nižších technológií, pracovnej  sily a prírodných zdrojov

k odvetviam, ktorých produkcia  je charakterizovaná potrebou

stredných a vysokých technológií.

 

     Predpokladáme, že uvedené  tendencie sa budú prejavovať

aj vo vývoji Slovenského priemyslu. Jeho zapájanie sa do in-

tegračných a globalizačných  tendencií v európskom priestore

by malo tento trend posilňovať a zároveň vyžadovať. Základné

črty nového profilu slovenského priemyslu na obdobie po roku

2005 na podmienky krajiny s menším ekonomickým rozmerom zod-

povedajúce pravidlám a fungovaniu trhového systému charakte-

rizujeme  v troch prierezových komplexoch:  palivovo-energe-

tický komplex, ťažký spracovateľský  priemysel a ľahký spra-

covateľský priemysel.

 

     Z  pomerových čísel  týchto troch  základných proporcií

vychádza  určitá robustnosť  Slovenskej republiky  podložená

hlavne  fungujúcou  energetickou  bázou  vo všetkých médiách

energií, počnúc elektrickou energiou  cez plynárenstvo až po

energiu vyjadrovanú dodávkami  pohonných hmôt z petrochemic-

kého komplexu.

 

     Máloktorý transformujúci sa štát  sa môže pochváliť ta-

kou  fungujúcou a  vyváženou energetickou  sústavou, ako 

Slovensko, a  nepochybne ona má tiež  pozitívny vplyv na tie

výsledky, o ktorých môžeme dnes hovoriť.

 

     Použitie variantnej prognózy predanej hodnoty spracova-

teľského priemyslu a variantu jej priemernej štruktúry v ro-

ku 2005 sme premietli  do jej rozčlenenia podľa jednotlivých

odvetví a  jej priemernej ročnej  dynamiky. Ako chceme  túto

štrukturálnu zmenu priemyslu, vážené  panie poslankyne a vá-

žení páni poslanci, dosiahnuť?

 

     Investičná náročnosť tohto procesu na základe projektov

podnikateľských  subjektov v  oblasti infraštruktúry, malého

a stredného  podnikania,   cestovného  ruchu,  revitalizácie

a reštrukturalizácie priemyslových odvetví  bola v intervale

rokov 1993 až 2000 indikovaná  na 500 miliárd Sk. Pritom len

samotná konverzia - považujem tie  čísla v minulosti za pod-

hodnotené - predstavovala potrebu 20 miliárd Sk a energetic-

ká infraštruktúra cca 150 miliárd Sk.

 

     Základná investičná náročnosť  pre roky 1995-2000 pred-

stavuje  približne  217  miliárd  Sk,  z  toho 69,5 % tvoria

vlastné  zdroje  podnikateľských   subjektov,  úvery  domáce

a zahraničné 25 % a dotácie  zo štátneho  rozpočtu iba 1,5 %

a ostatné zdroje približne 4 %.

 

     Na  zvládnutie   procesu  reštrukturalizácie  priemyslu

v celom  rozsahu,  vrátane  infraštruktúry,  treba  vytvoriť

priestor na vstup zahraničného kapitálu či už vo forme pria-

mych, alebo  portfóliových zahraničných investícií.  I tu si

myslíme, že  zmena základných tendencií v  tomto procese na-

stane po  ukončení procesu privatizácie  na princípe vzájom-

ných vzťahov  nových vlastníkov s  novými investormi, či 

strategickými, alebo s investormi, ktorých môžeme nazvať fi-

nančnými. Pôjde najmä o  realizáciu investičných akcií v od-

vetviach a výrobných odboroch, v ktorých môžeme byť v budúc-

nosti úspešní.

 

     Predložený materiál obsahuje  návrh strategických záme-

rov v odvetviach a tiež vecné návrhy rozvoja podľa jednotli-

vých  projektov  podnikateľských  subjektov,  podľa ich váhy

v celkovom hodnotení vývoja Slovenskej republiky.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     poslednou  a tou  najdôležitejšou otázkou  zostáva, ako

zabezpečiť finančné zdroje na realizáciu tohto procesu.

 

     Predpokladáme a sme presvedčení, že tento rok bude ešte

nevyhnutné  pokračovať  v  maximálne  obozretnej,  minimálne

prísnej rozpočtovej politike  pri súčasne dôslednom posudzo-

vaní riešenia nedoplatkov daňových  úverov, deblokácií a po-

dobne ako  faktora, ktorý znižuje  príjmy a zároveň  znižuje

výdavky na pomoc podnikateľskej sfére.

 

     Bankový  sektor by  mal v  rokoch 1996-1998  urobiť re-

štrukturalizáciu svojho  portfólia, o čom  hovorí  aj zákon,

ktorý ste pred chvíľou schvaľovali,  k čomu pomôže i projekt

EFSAL, a preto najväčší tlak na zabezpečenie rozvoja zostáva

na podnikateľské finančné zdroje. Rozhodli  sme sa, že i ur-

čité snahy o revitalizáciu  niektorých odvetví nebudeme rie-

šiť  s účasťou  štátu a  radšej sme  zvolili cestu  určitého

ústupu v procese privatizácie z ceny privatizovaného subjek-

tu  s tým,  že sme   ponechali celú  ťarchu dlžôb  na nových

vlastníkov, aby  sa s tým vyrovnali - jednak k štátnemu roz-

počtu v rámci daných rozpočtových pravidiel, ktoré neumožňu-

jú odpustiť tento dlh, alebo  v rámci vzťahu k finančným or-

ganizáciám bankovým,  ktoré môžu hovoriť o  rozložení z hľa-

diska  času a  s určitými  úľavami, ale  nebude to  vzťah na

štátny rozpočet.

 

     Zaťaženosť  štátneho  rozpočtu  v  tomto  roku umožňuje

z požadovanej 1  miliardy Sk poskytnúť len  640 miliónov Sk,

a to na program podpory malého a stredného podnikania v sume

200 miliónov Sk vynásobený tromi, pretože  200 miliónov máme

z fondu PFARE  a 200 miliónov dávajú  komerčné banky. Ďalšia

suma 120 miliónov Sk je určená na program znižovania spotre-

by energií v  bytových domoch a bytoch, ďalšia  v rozsahu 50

miliónov je  program podpory rozvoja  cestovného ruchu a  na

program podpory vedy a techniky v sume 270 miliónov Sk. Môže

to byť z pohľadu potreby  málo, ale v porovnaní s minulosťou

je to značný posun.

 

     Nezabezpečené  finančné požiadavky  zostali pre program

podpory  ekonomických  aktivít,  vedúcich  k  úspore energií

a dovážaných  surovín,  program  pomoci  podnikom v dočasnej

kríze  a program  zavádzania čistých  technológií, pre ktoré

treba zabezpečovať mimorozpočtové zdroje.

 

     Uznesenie vlády Slovenskej republiky k prijatej priemy-

selnej  politike Slovenskej  republiky súčasne  uložilo pod-

predsedovi vlády a zároveň  ministrovi financií v spolupráci

s ostatnými  ministrami aktivizovať  mimorozpočtové finančné

zdroje na zabezpečovanie programu rozvoja priemyslu v rokoch

1996  a v  ďalšom  období.  Okrem už  spomínaných finančných

zdrojov štátneho rozpočtu, podnikateľských subjektov a domá-

cich,  prípadne zahraničných  úverov budú  využité i  zdroje

Fondu  zamestnanosti Slovenskej  republiky v  sume 4,013 mi-

liardy Sk  z kapitoly výdavky na  aktívnu politiku zamestna-

nosti ako i z Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

 

     V súlade  s uznesením vlády  Slovenskej republiky číslo

826 z roku 1995 k návrhu na použitie majetku Fondu národného

majetku Slovenskej  republiky v tomto  roku podľa 28  ods. 3

písm. b) zákona číslo 92/1991  Zb. o podmienkach prevodu ma-

jetku štátu na iné osoby  v znení neskorších predpisov vláda

Slovenskej  republiky súhlasila  s použitím  finančných pro-

striedkov vo výške 4,2 miliardy  Sk, z toho na prevzatie zá-

ruky vo výške 1,2 na úver poskytnutý Solivaru Zbudza.

 

     Zostatok prostriedkov  v sume 3  miliárd zatiaľ nie  je

špecifikovaný. Predpokladá sa však jeho použitie na riešenie

úverového portfólia a. s. ČSOB Bratislava  ako  jednej z fo-

riem bankovej reštrukturalizácie.

 

     Osobitnou formou  zabezpečovania mimorozpočtových zdro-

jov je preberanie štátnych  garancií, záruk za bankové úvery

poskytnuté  podnikateľom  za  prioritné  rozvojové  programy

v súlade so  zákonom číslo 567/1992 Zb.  o rozpočtových pra-

vidlách v znení neskorších predpisov a nariadením vlády Slo-

venskej republiky číslo 127 z roku 1995 o štátnych zárukách.

Dúfam, že sa  nám nepodaria také garancie, ako  boli dané na

Calex a na niektoré iné  akcie, ktoré zaťažujú štátny rozpo-

čet a zďaleka nezabezpečujú tie prínosy, s ktorými sa uvažo-

valo pri poskytnutí garancií.

 

     V zmysle zákona o štátnom rozpočte na rok 1996 je vláda

Slovenskej republiky splnomocnená  prevziať štátne záruky za

úvery až  do výšky 33 %  rozpočtových príjmov. Poznamenávam,

že je tam veľká časť  uvažovaná na dostavbu prvého a druhého

bloku Jadrovej elektrárne Mochovce.

 

     V schválenom zákone  o štátnom  rozpočte na rok 1996 sa

počíta s emisiou  obligácií vo výške 3 miliárd  Sk na krytie

výdavkov spojených s výstavbou diaľnic. Priemyselná politika

obsahuje  aj návrh  prehľadu činností  a opatrení,  ktoré by

umožnili získať finančné  prostriedky bez hodnotenia defini-

tívnej sumy alebo výšky, napríklad dane, deblokácie, to však

patrí skôr do oblasti finančnej politiky.

 

     Aj keď všetky tieto formy a snaha o kumulovanie rozpoč-

tových a mimorozpočtových zdrojov nedosahujú požadovanú výš-

ku, som toho názoru, vážené dámy a páni, že vytvárajú impulz

na  dynamizovanie  aktivít  v  oblasti  rozvoja  priemyslu i

v nadväzujúcich odvetviach.

 

     Nástroje procesu realizácie priemyselnej politiky pred-

stavujú  formulované  vládne  rozvojové  programy priemyslu.

Tieto  spolu  s  ekonomickými  a inštitucionálnymi nástrojmi

tvoria inštrumentárium realizácie priemyselnej politiky. Na-

vrhnuté vládne rozvojové programy priemyslu sú plne kompati-

bilné s globalizáciou priemyselných politík krajín Organizá-

cie pre  hospodársku spoluprácu a rozvoj  (OECD). V decembri

minulého roku ministerstvo  hospodárstva obhájilo vstup Slo-

venskej republiky do  pracovnej skupiny priemyselného výboru

OECD i na základe prác, ktoré boli v tom čase známe pre sku-

pinu  OECD, ktorá  sa zaoberala  problematikou priemyselného

výboru.

 

     Samozrejme, že určité zmeny nastali aj vo vytváraní in-

štitúcií, pretože takto  široko chápaná priemyselná politika

naznačuje  nový  prístup  k  tvorbe  organizačných štruktúr,

v pomoci štátu  podnikateľskej sfére o  doplnenie mezosféry.

Je  to nadácia  Agentúra pre  ekonomický rozvoj,  Nadácia na

podporu poprivatizačného podnikania, Slovenský poprivatizač-

  fond, ktorý  je už  vláde predložený,  Slovenský úverový

ústav, a Agentúra pre priemyselný rozvoj a revitalizáciu.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     tento  materiál  schválila  vláda  Slovenskej republiky

a svojím spôsobom dáva odpoveď  i na otázku, či ministerstvo

životného prostredia  zaujalo k nemu  stanovisko. Ale to  je

len poznámka k tomu, čo sa tu povedalo pred chvíľou. Napriek

tomu, že predložený materiál si nedáva definitívne právo od-

povede na mnohé otvorené otázky,  dokonca to nie je ani jeho

poslaním v trhovej ekonomike, naznačuje nutné smery ďalšieho

postupu realizácie transformačného  procesu v Slovenskej re-

publike,  predstavuje otvorený  dokument vymedzujúci kľúčové

bariéry ďalšieho vývoja priemyslu Slovenskej republiky.

 

     Materiál prerokovali poslanci v 8 výboroch Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky. Pripomienky a  návrhy vyslovené na

rokovaniach výborov i na dnešnom rokovaní považujeme za veľ-

mi cenné a budeme ich v ďalšom dopracovaní a hlavne realizá-

cii priemyselnej politiky rešpektovať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu ministrovi.

 

     Ďalej sa  prihlásil pán minister  Zlocha. Nech sa  páči

pán minister,  keby ste reagovali na  tie otázky, ktoré boli

položené vo vzťahu vyjadrenia  sa vášho ministerstva k tejto

správe.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte  mi, aby  som pár  slovami vyjadril  stanovisko

nášho rezortu k požiadavke, ktorú vzniesol pán poslanec Čer-

nák. Je skutočne pravdou, že  § 35 zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 127/1994 Z. z., ktorý je v platnosti

od 1. septembra 1994,  stanovuje, že návrh zásadnej rozvojo-

vej koncepcie,  najmä v oblasti  energetiky, baníctva, prie-

myslu, dopravy, poľnohospodárstva,  lesného a vodného hospo-

dárstva,  odpadového hospodárstva  a cestovného  ruchu, musí

obsahovať hodnotenie z hľadiska jeho predpokladaných vplyvov

na životné prostredie a podľa potreby tiež návrh opatrení na

vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov. Ďalej stano-

vuje, že spracovateľ je povinný predpokladané vplyvy a navr-

hované opatrenia vopred prerokovať s Ministerstvom životného

prostredia Slovenskej  republiky a ďalej,  že spracovateľ je

povinný  vhodným  spôsobom  informovať  verejnosť o príprave

koncepcie,  a to  najmenej 2  mesiace pred  jej prerokovaním

s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

 

     K námietkam pána poslanca  Černáka, člena Výboru Národ-

nej  rady   Slovenskej  republiky  pre   životné  prostredie

a ochranu  prírody, z  hľadiska neprerokovania  priemyselnej

politiky podľa požiadaviek zákona  číslo 127 uvádzame nasle-

dovné: Práce na  formulácii priemyselnej politiky Slovenskej

republiky začalo ministerstvo hospodárstva ešte pred dátumom

platnosti zákona číslo 127 Zb.  o posudzovaní vplyvov na ži-

votné prostredie. Pokiaľ mám správne informácie, bolo to eš-

te  v roku  1992 a  každá vláda  ich dopracúvala a dopĺňala.

Ustanovenia § 35 zákona  neobsahujú presnú procedúru postupu

pri predkladaní a  posudzovaní zásadných rozvojových koncep-

cií. Všeobecne  záväzný právny predpis sa  v súčasnom období

pripravuje a na rozpracovanie § 35 sa využívajú v rámci tej-

to prípravy doterajšie skúsenosti z prerokúvania koncepčných

materiálov, tak  ako to koniec  koncov vyplýva z  § 43 tohto

zákona.

 

     Treba uviesť, že ministerstvo životného prostredia lis-

tom 31. marca 1995  upozornilo ministerstvo hospodárstva, že

problematika priemyselnej  politiky by mohla  byť z hľadiska

zákona číslo  127 predmetom posúdenia vo  vzťahu k životnému

prostrediu. Na základe  uvedeného minister hospodárstva Slo-

venskej republiky prizýval  zástupcov rezortu životného pro-

stredia  na  všetky  zasadnutia  priemyselného výboru, ktorý

prerokúval prípravné práce vo vzťahu k priemyselnej politike

Slovenskej  republiky.

 

     V súlade s požiadavkou §  35 zákona číslo 127/1994 boli

návrhy  priemyselnej politiky  ministerstvom životného  pro-

stredia  opakovane prerokúvané.  Ministerstvo životného pro-

stredia k nim uplatňovalo  stanoviská postupne 9. júna 1995,

potom 20. júla 1995 a  ku konečnému zneniu 11. augusta 1995.

Pripomienky sa postupne zapracovávali s tým, že konečné sta-

novisko konštatuje - citujem:

 

     "Predkladaná  verzia  priemyselnej  politiky Slovenskej

republiky primerane akcentuje požiadavky spojené s problema-

tikou tvorby a ochrany životného prostredia a čiastočne roz-

pracúva zásady  štátnej environmentálnej politiky  v priemy-

selnej politike Slovenskej republiky.  Pri rokovaniach s mi-

nisterstvom hospodárstva  bolo dohodnuté, že  dlhodobé ciele

priemyselnej politiky Slovenskej republiky budú rozpracované

v pripravovanom materiáli s  názvom Komplexný rozvoj Sloven-

ska z hľadiska 21. storočia."

 

     Vo vzťahu  k materiálu Priemyselná  politika Slovenskej

republiky  nebolo medzi  Ministerstvom životného  prostredia

Slovenskej republiky a  ministerstvom hospodárstva dohodnuté

uplatňovať nadštandardný spôsob  prerokúvania koncepcie kon-

ferenčným spôsobom, tak ako sa  to udialo v prípade vodohos-

podárskej  koncepcie Slovenska  a aktualizácie  energetickej

koncepcie Slovenska. Vzhľadom na  závažný, ale pomerne všeo-

becný charakter formulovanej priemyselnej politiky odporúča-

me,  aby Národná  rada Slovenskej  republiky zvolila podobný

postup  ako v  prípade vodohospodárskej  koncepcie Slovenska

a odsúhlasila  predkladaný materiál  s tým,  že Ministerstvo

životného  prostredia  Slovenskej  republiky  a Ministerstvo

hospodárstva  Slovenskej  republiky  uskutočnia  konferenčné

prerokovanie ako v  uvádzaných dvoch predchádzajúcich prípa-

doch a pripomienky z  takéhoto verejného prerokovania minis-

terstvo hospodárstva potom  uplatní pri rozpracúvaní záverov

priemyselnej politiky Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi. Teraz  by som poprosil spoloč-

ného spravodajcu výborov pána  poslanca Hofbauera, aby podal

správu o  výsledkoch prerokovania vo  výboroch. Pán poslanec

Ftáčnik, máte procedurálny návrh? Ja vás vyvolám, pán posla-

nec.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo  684 z 1. decembra  1995 pridelil priemyselnú

politiku Slovenskej  republiky Výboru Národnej  rady Sloven-

skej republiky pre financie,  rozpočet a menu, Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

pôdohospodárstvo, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky

pre verejnú  správu, územnú samosprávu  a národnosti, Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci,  Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre

obranu a bezpečnosť, Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre vzdelanie, vedu, kultúru  a šport a Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre životné  prostredie a ochranu

prírody na  prerokovanie do 19. januára  1996. Zároveň určil

Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie, aby pripravil na schôdzu Národnej

rady Slovenskej republiky spoločnú  správu o výsledku prero-

kovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predložený materiál prerokovali výbory  v súlade s roz-

hodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v urče-

nom termíne. Výbory, ktorým bol materiál pridelený na prero-

kovanie, ho vzali  na vedomie, resp. súhlasili s  ním, s vý-

nimkou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné

prostredie a ochranu prírody.  Uvedený výbor neprijal k pre-

rokúvanému materiálu  uznesenie v zmysle §  48 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej  rady číslo 44/1989 Zb.  o rokovacom po-

riadku Slovenskej  národnej rady v  znení neskorších predpi-

sov, nevyslovila s ním  súhlas nadpolovičná väčšina všetkých

členov výboru. Výbory ďalej odporučili Národnej rade Sloven-

skej republiky, aby priemyselnú politiku Slovenskej republi-

ky prerokovala a vzala na vedomie. Okrem toho Výbor Národnej

rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo odporučil mi-

nistrovi hospodárstva Slovenskej republiky: a) doplniť prie-

myselný výbor o  zástupcu Ministerstva pôdohospodárstva Slo-

venskej  republiky, b)  zladiť vynakladanie  finančných pro-

striedkov v rámci výskumu na monitorovanie cudzorodých látok

v poľnohospodárstve.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo,  privatizáciu a  podnikanie na  svojom rokovaní uložil

predsedovi výboru:  a) zabezpečiť spoločné  rokovanie výboru

k postupu realizácie priemyselnej politiky Slovenskej repub-

liky za účasti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republi-

ky,  Ministerstva financií  Slovenskej republiky, Slovenskej

obchodnej  a priemyselnej  komory, ťažiskových priemyselných

zväzov a bánk do 30.  júna 1996, b) požiadať ministra hospo-

dárstva o predloženie  energetickej koncepcie Slovenskej re-

publiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  ako gestorský výbor zároveň

odporúča k  prerokúvanému materiálu prijať  uznesenie, ktoré

je uvedené v prílohe  tejto správy. Návrh predloženého uzne-

senia má nasledovný text:

 

     "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k priemy-

selnej politike  Slovenskej republiky (tlač  číslo 294). Ná-

rodná rada Slovenskej republiky berie na vedomie priemyselnú

politiku Slovenskej republiky."

 

     To je spoločná správa.  Vážený pán predseda, súčasne mi

dovoľte, aby som sa prihlásil  do rozpravy ako prvý, ale zá-

roveň navrhujem, aby sme rozpravu  k tomuto bodu vzhľadom na

kontinuitu odložili na zajtrajšok.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  otváram týmto

rozpravu k tomuto bodu programu, keďže ešte nie je 19.00 ho-

dín. S faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

 

     chcel  by som  vystúpiť s  krátkou faktickou  poznámkou

k tej spornej otázke, ktorú sa vláda snažila vyriešiť vystú-

pením  ministra životného  prostredia. Myslím  si, že žiadne

diskusie a informácie o  konferenčnom či inom spôsobe prero-

kúvania tohto materiálu a o tom, že sa pripravuje viac rokov

a vtedy  ešte zákon  neplatil, nemôžu  zakryť skutočnosť, že

zákon  o posudzovaní  vplyvov na  životné prostredie  platí.

Dnes, v čase predloženia tejto koncepcie zákon platí a obsa-

huje veľmi ostrú podmienku, že návrh musí obsahovať hodnote-

nie predpokladaných vplyvov.

 

     Pán minister, vy ste to  čítali a môžeme si to prečítať

znovu, ale  slovo "musí obsahovať" znamená,  že musí obsaho-

vať. To, či to bolo s vami prerokované, či ste dávali pripo-

mienky, to  sú technické veci, to  si vybavte, prosím, medzi

sebou. Ale podľa zákona musí  obsahovať, v prípade, že je to

potrebné, a myslím si, že  nikto z nás nebude pochybovať, že

v priemyselnej politike  budú dosahy na  životné prostredie,

čiže je to potrebné, treba predložiť aj príslušné opatrenia,

prediskutovať s verejnosťou a podobne. Nehrajme sa tu na di-

vadlo, pretože sa to nedá zakryť. Žiaden figový list, ktorým

budeme zakrývať to, že to v tej koncepcii obsiahnuté nie je.

Nevysvetlíme  to  tým,  že  sme prerokúvali, pripomienkovali

a podobne. Ak  to tam je,  povedzte, kde sa  hodnotí, kde sú

opatrenia,  a prestanú  tieto diskusie  o tom,  či sa  zákon

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uplatňuje, alebo

nie.

 

       len maličká  poznámka na  záver faktickej poznámky,

ktorá nemá trvať dlho. Tento zákon, ktorý sme prijali v roku

1994, vychádza z príslušnej smernice Európskej  únie o posu-

dzovaní vplyvov na  životné prostredie a je to  jedna zo sú-

častí aproximácie práva, teda približovania práva Slovenskej

republiky k  Európskej únii. Čiže  urobili sme normu,  ktorá

vychádza z  európskeho práva, a dnes  sa ju nejakým spôsobom

snažíme obísť  a vysvetliť, že sme  nemali kedy, alebo zákon

ešte neplatil, keď sme túto koncepciu tvorili. Myslím si, že

to nie je namieste a treba tu chlapsky povedať, ako sa s tým

vyrovnáme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Pán minister si žiada slovo.

 

     Chcem  však povedať,  že tieto  otázky sú  vecou vlády.

Môžeme  konštatovať, že  vláda nesplnila  zákonnú podmienku,

ale  je to  vec vlády.  Vláda nám  predkladá takýto materiál

a takýto materiál musíme prerokúvať.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     samozrejme, s filozofiou  pripomienky súhlasím. Nemôžem

súhlasiť s jej realizáciou, tak ako to postavil pán poslanec

Ftáčnik,  pretože je  vylúčené na  základe koncepcie rozvoja

priemyselnej politiky vyčísliť dosahy do oblasti environmen-

tálnej politiky, pretože pri každom konkrétnom zámere, ktorý

každý podnikateľský subjekt chce realizovať v oblasti rozvo-

ja, je povinný ho prerokovať  konkrétne s matematikou na de-

satiny  a stotiny  čísel škodlivín,  ktoré unikajú  z takého

projektu do ovzdušia, zeme, pôdy, vody a podobne, prerokovať

a bez definitívneho dokumentu, ktoré vydáva ministerstvo ži-

votného prostredia, nemôže ani zakopnúť pri realizácii také-

hoto rozvoja. Čiže na jednej strane áno, ale na druhej stra-

ne sa  to jednoducho nedá, pretože  vláda vo svojom programe

priemyselnej politiky nemôže ani  predurčiť, ani nikomu ulo-

žiť, čo sa bude konkrétne  realizovať. A my všetci ako náro-

dohospodári a technici vieme,  že dopady sa musia vypočítať.

 

     Čiže áno, súhlasím s tým,  že sa na to musí prihliadať,

koncepcia to  zohľadňuje, na druhej  strane odborníci, ktorí

boli pri aproximácii a posudzovaní kompatibility tohto doku-

mentu s Európskou úniou a  Bielou knihou, jasne povedali, že

je to  sféra realizácie, pretože  nám ministerstvo životného

prostredia zatiaľ nepustilo ani  jeden projekt, ktorý by ne-

rešpektoval túto logickú podmienku ďalšieho rozvoja priemys-

lu. A z tohto pohľadu,  aby nedošlo k znižovaniu, pri každej

investičnej akcii, ktorá sa  realizuje, nielenže sa zabezpe-

čuje nižší stupeň emisií, ale dokonca sa zabezpečuje zlepše-

nie starých dlhov z pohľadu  toho, že nová investícia je po-

sudzovaná z hľadiska prínosov tak, aby sa mohlo odbúrať nie-

čo i  zo starých ekologických  dlhov. Čiže na  jednej strane

áno, na druhej strane je takmer nemožné, aby sa toto takýmto

spôsobom prejavilo v takom  dokumente, ktorý je všeobecný a,

samozrejme,  v  podmienkach  trhovej  ekonomiky nekonkrétny,

pretože  toto už  budú realizovať  s výnimkou  pár subjektov

všetko privátne podniky, aby sme mohli ísť na drobné.

 

     Musím povedať ešte jednu poznámku, že tak ako môj pred-

chodca  pán minister  Magvaši pravidelne  prizýval zástupcov

ministerstva životného prostredia  na prerokovanie jednotli-

vých odborných  téz a prác na  koncepcii tejto politiky, tak

sa to dialo i v našom prípade, ako pán kolega povedal.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. S faktickou poznámkou sa prihlá-

sil pán poslanec Juriš.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Nikto  nepochybuje, že  koncepcia priemyselnej politiky

je  potrebná, ale  my sme  právny štát  a musíme  dodržiavať

právne normy, ktoré sme prijali. Zákon o posudzovaní vplyvov

na životné prostredie  v § 35 ods. 3  jednoznačne hovorí, že

spracovateľ  je povinný  podľa ods.  1 vopred  to prerokovať

s ministerstvom z hľadiska  uvedených vplyvov a navrhovaných

opatrení. Ďalej, spracovateľ je povinný vhodným spôsobom in-

formovať verejnosť o príprave koncepcie, a to najmenej 2 me-

siace pred jej prerokovaním podľa  ods. 2. A to sa neudialo,

pán minister to  dobre povedal, že robilo sa  to pri energe-

tickej koncepcii, i keď  konferenčným spôsobom, robilo sa to

pri vodohospodárskej, ale pri priemyselnej sa to nerobilo.

 

     Tak  vážení, skutočne  máme povinnosť  prerokovať tento

bod, keď sme si ho zobrali, ale môžeme dať uznesenie, že to-

to sa  doplní, spraví a  potom prijmeme túto  koncepciu. Ale

toto sa musí v rámci zákona, ktorý je teraz platný, dodržať.

Alebo potom musíme novelizovať zákon, nemôže vláda porušovať

zákony, ktoré sú platné. Ani  jeden poslanec to nemôže, lebo

sme sľubovali, že budeme konať v rámci zákona.

 

     Podobným prípadom verejného  prerokovania bola dostavba

Jadrovej elektrárne  Mochovce, ktoré sa  odohralo a bola  to

požiadavka Európskej banky pre obnovu  a rozvoj. Jedna z po-

žiadaviek, ktorá sa musela splniť.  Myslím, že tu je tiež tá

istá požiadavka, aby sa táto koncepcia prerokovala aspoň tým

konferenčným spôsobom ako energetická koncepcia.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán minister Ducký.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Vážené pani poslankyne,

     páni poslanci,

 

     zase začnem  tým, že s filozofiou,  alebo so všeobecným

duchom tejto  poznámky súhlasím. Ale  keď sa dívam  na § 35,

nie je tam reč o  priemyselnej politike. Budem citovať: "Ná-

vrh zásadnej rozvojovej koncepcie  v oblasti energetiky, ba-

níctva,  priemyslu,  dopravy,  poľnohospodárstva  a  lesného

a vodného  hospodárstva". Priemyselná  politika je všeobecný

pojem a  každý dosah, ktorého  sa vy dovolávate,  z hľadiska

kvantifikácie  musí vychádzať z konkretizácie. My sme si ne-

dali za  úlohu stanoviť dogmu ako  plánovacia komisia, že to

čo je v koncepcii, narátame  do dosahov až do koruny vývozu,

do koruny trhových fondov a do miligramov oxidu dusíka. Čiže

z tohto pohľadu  súhlasím s tým, čo  ste povedali, ale každý

jeden pokus  kvantifikovať to je absolútne  zraniteľný a vy,

ktorí sa toho domáhate, nás tu budete trápiť a hravo nám do-

kážete, ako sme to narátali, keď to majú realizovať privátni

vlastníci vo svojej konkretizácii priemyselnej politiky.

 

     Čiže áno,  na jednej strane, ale  to je vec realizácie.

To je  vec realizácie a nato  je ministerstvo životného pro-

stredia, ktoré  žiadnu akciu, keď si  netrúfne porušiť svoje

kompetencie  zo zákona, nepustí, a každý náš  realizátor, je

jedno,  či v  energetike, či  v baníctve,  či v doprave, pe-

trochémii, to musí rešpektovať. A ak si zoberiete realizova-

né akcie alebo schválené akcie    konkretizované, či už je

to modernizácia Slovnaftu, spracovanie ťažkých zvyškov, ale-

bo niektoré iné akcie,  všetky tento atribút odsúhlasenia od

pána ministra Zlochu  a jeho expertov majú. A  pokiaľ to nie

je v súlade s tým, tak prosím, ja sa ani toho času potrebné-

ho na tú  robotu nebojím, ale pri najlepšej  vôli nevieme to

urobiť tak, aby  ste boli spokojní a aby  ste nás neobrátili

naopak, naruby.  Pretože tá konkretizácia sa  nedá urobiť na

základe toho,  čo sme vám  tu predložili. My  si neosobujeme

právo  predurčovať, čo  má kto  realizovať a  kde a za akých

podmienok.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. S faktickou poznámkou sa prihlá-

sila pani poslankyňa Rusnáková.

 

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda, chcela by  som dať na základe pre-

biehajúcej rozpravy o tom, či  tento bod vôbec mal byť zara-

dený  alebo  nie, procedurálny návrh vo  forme uznesenia Ná-

rodnej rady:

 

      "Národná rada Slovenskej republiky prerušuje rokovanie

schôdze Národnej rady v bode priemyselná politika Slovenskej

republiky.

 

     Národná rada Slovenskej republiky  žiada vládu, aby do-

plnila koncepciu priemyselnej  politiky Slovenskej republiky

o hodnotenie  tohto  materiálu  z  hľadiska  predpokladaných

vplyvov na životné prostredie a  o návrh opatrení na vylúče-

nie alebo zníženie prípadných nepriaznivých vplyvov v zmysle

zákona číslo 127/1994 Z. z.

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  žiada  vládu, aby

k materiálu priložila správu o prerokovaní koncepcie priemy-

selnej politiky s ministerstvom  životného prostredia z hľa-

diska uvedených vplyvov a navrhovaných opatrení.

 

     Národná rada Slovenskej republiky  žiada vládu, aby in-

formovala verejnosť o koncepcii  priemyselnej politiky a za-

čala odbornú verejnú diskusiu k danej téme.

 

     Národná  rada Slovenskej  republiky odporúča predsedovi

Národnej rady pokračovať v rokovaní o bode priemyselná poli-

tika Slovenskej republiky po uplynutí zákonnej lehoty, počas

ktorej sa uskutoční odborná diskusia s verejnosťou."

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, každý materiál, ktorý ide na rokovanie

pléna Národnej  rady, sa prerokúva  vo výboroch. Neviem,  čo

ste robili vo výboroch, keď  ste tento návrh nedali tam, ale

dávate ho teraz. Takýto návrh môže dať každý poslanec vo vý-

bore a môže byť akceptovaný. Teraz bol schválený program, je

na programe. Samozrejme, o  vašom návrhu ako o procedurálnom

dám hneď teraz hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     My sme na to upozornili, pán predseda. Je mi ľúto.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja  mám  uznesenia  z  výborov.  Prosím, prezentujme sa

a hlasujme.

 

     (Hlasovanie. Prítomných bolo 44 poslancov.)

 

     Nemôžem dať  o tomto návrhu  hlasovať, pretože nie  sme

uznášaniaschopní.  Ale zrejme  tam došlo  k omylu,  lebo ste

hlasovali za,  proti. Takže prosím, ešte raz dávam hlasovať.

Hlasujeme o návrhu pani  poslankyne Rusnákovej. Prosím, pre-

zentujme sa a hlasujme. Pani  poslankyňa navrhla, aby sme na

tejto schôdzi nerokovali o tomto bode.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 48 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  do rozpravy sa písomne

prihlásili  traja poslanci.  Keďže dnes  nie sme  schopní sa

uznášať, prerušujem  schôdzu. Budeme pokračovať  zajtra ráno

o 9.00 hodine.

 

                    Druhý deň rokovania

      13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     1. februára 1996

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  13. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     V rokovaní pokračujeme rozpravou o bode priemyselná po-

litika vlády Slovenskej republiky, tlač číslo 294, ktorú sme

včera prerušili. Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení tra-

ja poslanci. Ako prvý dnes vystúpi pán kolega Černák.

 

     Predtým  sa hlási  s faktickou  poznámkou pani kolegyňa

Belohorská. Nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Chcela by som oznámiť, že budem hlasovať náhradnou kar-

tou číslo 4.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pekne.  Pán kolega Černák,  nech sa páči,  máte

slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, skôr ako poviem pár slov k samotnej priemy-

selnej  politike, konštatovať,  že diskusia,  ktorá tu včera

prebiehala  tesne pred  ukončením, bola  podľa môjho  názoru

irelevantná, pretože zákon je zákon a platí pre každého rov-

nako. To, čo nám  prezentoval pán minister hospodárstva, po-

dobné vystúpenia  boli v rozprave  pri zákone o  posudzovaní

vplyvov na životné prostredie,  ale potom bol zákon odsúhla-

sený, odhlasovaný, vyšiel v Zbierke  zákonov a platí. Rád by

som upozornil na to, a  nehľadajte v tom nejakú zámienku, že

by sme chceli znemožniť prerokovanie  priemyselnej politiky.

Presne takéto  vystúpenie sme mali  aj vo výbore.  Keby pani

kolegyňa Lazarová, predsedníčka výboru,  viac myslela na po-

vinnosti, ktoré jej vyplývajú z funkcie predsedníčky, ako na

národnostnú politiku, bola by upozornila predsedu Gašparovi-

ča, že takáto pripomienka vo  výbore bola a ministerstvo ži-

votného prostredia  mohlo dať stanovisko  lepšou formou, ako

včera prezentoval pán minister Zlocha.

 

     Napriek tomu, ak ste  ho pozorne počúvali, pán minister

Zlocha  pripustil,  že  sa  celkom  nedodržal zákonný postup

a navrhol náhradné riešenie formou verejnej diskusie, konfe-

renčným spôsobom.  Vidím z toho asi  také východisko, že po-

žiadam  písomne príslušný  výbor Národnej  rady, aby  zaujal

stanovisko, pretože názory, ktoré  sme tu prezentovali, boli

rozdielne.

 

     Teraz  k samotnej  priemyselnej politike.  Mnohokrát sa

medzi  odborníkmi  diskutuje,  či  priemyselná politika áno,

alebo nie.  Liberálni zástancovia sú presvedčení,  že aj bez

priemyselnej politiky by sa  ekonomika mohla vyvíjať smerom,

ktorý určuje trh. Už prakticky v rokoch 1992 a 1993 na mini-

sterstve hospodárstva bola daná úloha vypracovať priemyselnú

politiku. Osobne som zástancom  toho, aby ekonomika bola is-

tým spôsobom  usmerňovaná tak, aby  sa vyvíjala štrukturálne

tým smerom, ktorý je pre tú-ktorú konkrétnu krajinu výhodný.

Ako príklad -  netreba chodiť ďaleko -, ale  v Japonsku nie-

koľko  tisíc  odborníkov  analyzuje,  vypracúva  postupy, má

predstavu, kam by chcelo  dostať v priebehu desaťročí japon-

skú ekonomiku a potom využitím nástrojov, ktoré sú konformné

s trhom, usmerňuje vývoj týmto smerom.

 

     Genéza  našej priemyselnej  politiky je  niekoľkoročná.

Prvú verziu priemyselnej politiky, ktorá bola vypracovaná na

ministerstve hospodárstva, som predkladal  ešte ja do Hospo-

dárskej rady a 1. marca  1993 bola odsúhlasená, resp. Hospo-

dárska rada  ju odporúčala jednotlivým  rezortom realizovať.

Odvtedy priemyselná  politika prešla  ďalším  vývojom. Veľmi

pozorne som tento vývoj sledoval,  po istú fázu získavala na

kvalite a po istom bode už začala viac získavať len na kvan-

tite a stáva sa dosť neprehľadná, ťažšie sa v nej orientuje.

 

     Dovoľte mi povedať bez nejakého politického pozadia, že

priemyselná politika mi pripomína mnohé kroky súčasnej vlád-

nej koalície, že je silná v časti deklaratívnej, komparatív-

nej a teoretickej, ale veľmi slabo je prepojená na konkrétne

závery, konkrétne projekty, konkrétne programy. Záver, ktorý

sa  v tejto  časti nachádza,  je príliš  vágny a dáva príliš

veľký  priestor na  manévrovanie, uhýbanie.  Ak si zoberiete

predkladaciu  správu, na  strane 4  sa konštatuje  podľa mňa

veľmi správne,  že priemysel Slovenskej  republiky je predi-

menzovaný, citujem: "Priemysel  Slovenskej republiky je pre-

dimenzovaný v ťažkom priemysle, najmä  vo výrobe kovov a ko-

vových výrobkov,  v ťažkej chémii, ale  aj v ťažkom strojár-

stve." O pár riadkov nižšie sa v predkladacej správe hovorí,

že štrukturálna medzera, ktorá  je vo výrobe dreveného tova-

ru, v papierenskom a  polygrafickom priemysle, v ľahkej ché-

mii, v ľahkom strojárstve a  v potravinárskom komplexe by sa

mali  zaplniť.  Ale,  žiaľ,  nikde  nevidíte  predstavu, ako

vlastne chceme ďalej postupovať, keď je predimenzovaný ťažký

priemysel, čo  sa budeme snažiť utlmiť,  čo sa budeme snažiť

rozvíjať a  akým spôsobom budeme  potom potenciovať štruktu-

rálne zmeny  v slovenskej ekonomike tak,  aby nakoniec tieto

odvetvia, o  ktorých sa veľmi správne  v predkladacej správe

hovorí, boli potenciované.

 

     Ešte  z teoretickej  oblasti dve  poznámočky. Na strane

2 máte veľmi pregnantný, pekný  citát o priemyselnej politi-

ke:  "Všeobecne pod  priemyselnou politikou  rozumieme súbor

opatrení vládnych orgánov zameraných na proces štrukturálnej

adaptácie s cieľom získať komparatívne výhody danej ekonomi-

ky na  svetovom trhu." Takže  v teoretickej časti  sa hovorí

o tom, že chceme zmeniť súčasný  stav, že taká malá ekonomi-

ka,  ako je  slovenská, nemôže  v takejto  podobe existovať.

Žiaľ, potom sa už málo hovorí o tom, ako budeme tieto štruk-

turálne zmeny realizovať.

 

     V teoretickej  časti - a to  je posledná teoretická po-

známka - sa hovorí o dvoch prístupoch v priemyselnej politi-

ke, o sektorovom prístupe a liberálnom, kde sektorový je zá-

sadne pre jednotlivé výrobné odvetvia, vytypúva komparatívne

výhody,  nevýhody, liberálny  prístup, viac  berie do  úvahy

finančno-ekonomické nástroje. Veľmi správne naša priemyselná

politika hovorí o  tom, že sa nedá veľmi  uplatniť ani jedna

metóda, ani druhá, že taký  zmiešaný prístup je správny, ale

tam sa potom akékoľvek  napojenie na štrukturálne zmeny kon-

čí.

 

     Dovoľte mi, aby som vám ako príklad uviedol z jednotli-

vých  sektorových  ekonomík  isté  nezrovnalosti, na základe

ktorých si dovolím prednášať tieto tvrdenia.

 

     V sektorovej ekonomike v palivovo-energetickom komplexe

je vlastne zakonzervovaný súčasný  stav. Ani slovíčko nie je

o tom, ako  budeme postupovať ďalej. Myslím  si, že jeden zo

základných problémov slovenskej ekonomiky v palivovo-energe-

tickom  komplexe  je  jednostranná  závislosť od dodávateľov

z Ruskej  federácie.  Keď  vyskočili  časovo krátke problémy

s dodávkami ropy,  premiér vlády sa vyjadril,  že budeme di-

verzifikovať, že cez ADRIU sa napojíme na náhradného dodáva-

teľa a že  v tomto smere sa bude  diskutovať aj s Rakúšanmi.

Je to ropa, ktorú som vybral  len ako príklad. Ale čo v ply-

ne? Budeme hľadať nejaké iné  riešenie, alebo ostaneme v ta-

kejto  pozícii? Budeme  sa snažiť  nejakými dobrými zmluvami

túto našu  zraniteľnosť kompenzovať? Nehovorí sa  o tom, ne-

chcem prejudikovať nejaký výsledok,  ale je to taký problém,

o ktorom sa malo v palivovo-energetickom komplexe hovoriť.

 

     V palivovo-energetickom komplexe je vlastne zakonzervo-

vaný súčasný  stav a jasná podpora  jadrového variantu. Hoci

v energetickej koncepcii sa hovorí o čomsi inom, tu sa jasne

hovorí  o predĺžení  V-1, V-2  za časový  horizont roku 2005

a nie je  načrtnuté, ako budeme  ďalej pokračovať cez  tento

časový  horizont, a  už úplne  absentujú alternatívne zdroje

a úspora energií.  To sú programy,  ktoré všade vo  svete sú

niekoľkoročné, desaťročné  koncepcie, ako sa  podporujú malé

vodné  elektrárne, solárna  energia, veterná  energia a  pre

konkrétnu krajinu náhradné alternatívne zdroje.

 

     Pán minister sa už o  tom zmienil, a ja musím podčiark-

nuť  v časti  "Výroba strojov,  zariadení a  dopravných pro-

striedkov" -  tak kam vlastne chceme  ísť? Vláda dala záruku

na CALEX Zlaté Moravce,  štátny rozpočet platí ťažké miliar-

dy, ale chladiarenské zariadenia  nie sú zahrnuté v perspek-

tívnom rozvoji. To znamená, že to  čo platíme teraz a čo sme

oponovali pri rozpočte, sú peniaze vyhodené do luftu, preto-

že  nekalkulujeme ďalej  s chladiarenskou  technikou. Všetci

hovoríme,  že  základným  problémom  slovenskej ekonomiky je

konverzia, ale o DMD-holdingu sa  hovorí len popisne - vzni-

ká, bude v ňom toto a toto, ale nie je načrtnuté, či sa bude

ďalej pokračovať v konverzii, či sa súčasný stav zakonzervu-

je a  cca polovička tých konverzovaných  kapacít sa ponechá,

či sa  rysujú nejakí dodávatelia.  Samozrejme, žiadne štátne

tajomstvo nechcem  prezrádzať, ale to čo  nás všetkých tlačí

a o čom  hovorí každý ujo  v krčme, v  priemyselnej politike

nie je.

 

     Správne sa hovorí o tom, že výroba kovov a kovových vý-

robkov je len dočasne komparatívne výhodná a že bude potreb-

né v tomto smere urobiť nejaké zmeny. Ale v priemyselnej po-

litike žiadna  nie je načrtnutá. Viem  si predstaviť, že mo-

derné komplexy,  napríklad VSŽ, vyslovene  ťažia z toho,  že

pred rokom  1989 tam bola obrovská  investícia, že boli zmo-

dernizované, že nastupovali na  svetový trh s komparatívnymi

výhodami nízkej energetickej náročnosti a s nízkymi výrobný-

mi nákladmi. Ako pôjdu ďalej?  Žiar, ktorý je v tejto správe

hodnotený ako firma na hranici  prežitia, v roku 1995 zazna-

menal  významný rast,  ceny hliníka  stúpli, spláca  pôžičky

a je pravdepodobné, že finalizácia by bola v tomto smere pre

Slovensko výhodná. Ale čo  napríklad s Oravskými ferozliati-

nárskymi závodmi? Je to najväčší slovenský spotrebiteľ ener-

gie, pretože síce na druhom a treťom mieste v rebríčku figu-

rujú závody Istebné a Široké,  ale keď ich spočítate, tak sú

najväčším spotrebiteľom. Dovezieme surovinu, vrazíme do toho

energiu a prácu a vyvezieme. Je to perspektívne? Nechcem vy-

nášať nejaký ortieľ, ale o tom  by sa malo v tejto časti ho-

voriť.

 

     Chemický a farmaceutický priemysel  - naša silná zbraň.

Ktoré odvetvia budeme rozvíjať? Ktoré konkrétne zámery? Kto-

ré konkrétne  výroby by mali  byť v budúcnosti  ťažiskom pre

slovenskú ekonomiku? Už vo výbore  som napádal a znovu musím

podotknúť, že je nelogické  delenie sektorov, pretože sa ho-

vorí o strategických, potom sa hovorí o tých, ktoré sú zalo-

žené na domácej surovine, a  potom v tretej časti sa hovorí,

presne citujem: "perspektívne odvetvia dôležité pre udržanie

budúceho rozvoja priemyslu". Z toho by som si vyvodil záver,

že tie ostatné sú  neperspektívne, keď pod perspektívnymi sú

vymenované  textilný  a  odevný  priemysel, spracovanie kože

a výroba kožených výrobkov,  sklársky a bižutérsky priemysel

a výroba elektrických a optických zariadení. Toto je niekoľ-

ko  malých  rozporov  v  časti  "Sektorová  politika", ktorá

vlastne by mala byť ťažiskom.

 

     Dámy a  páni, nechcem hovoriť  hodinu, ako som  pôvodne

predpokladal, preto sa  telegraficky dotknem ďalších problé-

mov, ktoré  podľa môjho názoru by  bolo treba v priemyselnej

politike riešiť. Predovšetkým veda  a technika. Veda a tech-

nika -  správne sa v  analytickej časti hovorí,  že musí byť

katalyzátorom štrukturálnych zmien,  ale s tými prostriedka-

mi, ktoré sú na ňu určené,  a tým spôsobom, ktorý je v prie-

myselnej politike opísaný, nemá  čitateľ jasno, ako a ktorým

smerom  usmerníme  vedu  a  techniku.  Osobne  si myslím, že

v tejto oblasti obrovský potenciál Slovenska je teraz necha-

ný napospas, samospádom  zvetráva a chátra, mozgy utekajú, a

že tu je ťažisko  priemyselnej politiky, ak správnou politi-

kou dokážeme iniciovať vedu, výskum  a techniku, že to potom

neskôr zúročíme.

 

     Veľmi  málo sa  hovorí  o  privatizácii. Keď  sa hovorí

o privatizácii - to je problém  číslo dva -, veľmi nesprávne

sa  odvoláva  na  uznesenia  vlády,  ktoré rozhodli, pretože

o privatizácii rozhoduje Fond  národného majetku, resp. pre-

zídium fondu, ale využitie  privatizácie ako nástroja na re-

štrukturalizáciu je základný problém  a v priemyselnej poli-

tike absentuje.

 

     V priemyselnej  politike v teoretickej  časti sa hovorí

o tom,  že napriek  dobrým výsledkom  sa v  makroekonomickej

časti  nedosiahlo prepojenie  na mikroekonomiku  a konkrétne

odblokovanie finančných tokov, proste zamrznutých pohľadávok

sa nedá riešiť. Je to  len konštatovanie. Natíska sa otázka,

ako to budeme riešiť.

 

     Už hovoril pán  minister, a to mu dám  za pravdu, že sa

môžeme baviť len o takom balíku, ktorý môžeme rozdeliť, a že

základným problémom bude otázka  získať zdroje na realizova-

nie zámerov  v priemyselnej politike.  Zdroje sú buď  domáce

- tie sú  dosť chabé, alebo zahraniční investori - a v tejto

časti o prístupe k zahraničným  investorom tiež je len lako-

nická zmienka.

 

     V predkladacej správe sa hovorí  o tom, že jedna z kom-

paratívnych výhod  Slovenska je aj tzv.  polohová renta. Pod

polohovú rentu okrem polohy  tranzitéra zahŕňam aj prekrásne

Slovensko. O cestovnom ruchu  sa veľa diskutovalo pred tromi

rokmi, či  má byť v priemyselnej  politike, alebo nie. Nako-

niec podľa - dá sa povedať - skoro unifikovanej terminológie

Európskej  únie  aj  priemysel  turizmu  a  cestovný ruch je

vlastne priemysel a patrí  do priemyselnej politiky. V tomto

smere robí  závery aj naša  priemyselná politika, ale  veľmi

slabučko  potom hovorí,  ako chceme  tú polohovú  rentu, ako

chceme prednosti Slovenska v  turistickom ruchu využiť, roz-

víjať. Jedine  v závere je potom  vymenovaný jeden konkrétny

program pre  cestovný ruch, ktorý  bol vyhlásený pred  tromi

rokmi.

 

     Podľa môjho názoru prepojenie  na malé a stredné podni-

kanie,  na živnostníkov,  otázka ako  ďalej usmerňovať tento

veľmi dôležitý sektor je  v priemyselnej politike tiež slabo

spracovaná.

 

     Po týchto kritických pripomienkach  mi dovoľte, aby som

sa spýtal  pána ministra: V  uznesení vlády z  26. septembra

číslo 706,  ktorým bola priemyselná  politika vládou zobraná

na vedomie, je úloha pre ministra hospodárstva, aby aktuali-

zoval priemyselnú politiku v časti "Vládne rozvojové progra-

my  priemyslu" po  schválení Zásad  hospodárskej politiky na

rok 1996 a ďalšie obdobie.  Nečítam to celé, lebo pán minis-

ter vie, o čom hovorím, malo  to byť do 30. novembra. Rád by

som sa opýtal ako to bolo splnené.

 

     Takisto je uložené do  30. novembra podpredsedovi vlády

a ministrovi financií spolu s  ministrom hospodárstva, s mi-

nistrom výstavby  a verejných prác,  ministrom dopravy, pôšt

a telekomunikácií aktivizovať mimorozpočtové finančné zdroje

na  zabezpečenie  programov  rozvoja  priemyslu  na rok 1996

a ďalšie obdobie. Podľa mňa, keďže  je február, už mohla byť

krátka informácia o tom, ako boli tieto úlohy splnené. Nebo-

la vo výboroch, preto by som poprosil o vysvetlenie pána mi-

nistra, ako boli tieto dve dôležité úlohy splnené.

 

     Dámy  a páni,  zhrnuté a  podčiarknuté: Podľa pravidiel

európskych krajín  je vôbec otázne,  či priemyselná politika

mala byť schvaľovaná v parlamente,  alebo nie. Je to koncep-

cia, ktorá má skôr exekutívny  charakter, bola v našom prog-

ramovom vyhlásení  spomenutá, že vláda ju  prijme. Keď sa už

na rokovanie parlamentu dostala,  mal sa dodržať zákonný po-

stup, to znamená mala byť tu aj s tými materiálmi, o ktorých

hovorí zákon číslo 127, a osobne si myslím, že mala byť kon-

krétnejšia aj  v tých  oblastiach,  ktoré som vymenoval, aby

parlament mal jasno, kam  vláda Slovenskej republiky smeruje

Slovensko nielen  cez svoje funkčné  obdobie, ale kam  by ho

chcela dostať v roku 2005 a po časovom horizonte 2005.

 

     Preto  budem v  závere navrhovať  uznesenie, ktoré odo-

vzdám písomne pánu spoločnému spravodajcovi, aby Národná ra-

da prerušila rokovanie o priemyselnej politike a po dopraco-

vaní tých pripomienok, ktoré vznikli v rozprave, a po stano-

visku ministerstva životného prostredia bola opätovne prero-

kovaná.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi spoloč-

ný spravodajca pán Hofbauer. (Slová zo sály.) Na konci? Dob-

re, ďakujem.

 

     Nech sa  páči, s faktickou  poznámkou vystúpi pani  po-

slankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.

 

     Vážený pán poslanec Černák,

 

     chcela som začať svoje  vystúpenie slovami, že je zará-

žajúce, že práve pánu poslancovi Černákovi, bývalému predse-

dovi Slovenskej národnej strany, prekáža môj záujem aj o ve-

ci národné. Ale nie je to zarážajúce. Do toho, čo pán posla-

nec  v posledných  rokoch prezentoval,  toto jeho vystúpenie

iba zapadá. Veľmi ľutujem, pán poslanec Černák, ale je veľmi

potrebné, aby v tomto parlamente aspoň dajakým poslancom zá-

ležalo na  veciach národných a  nepredali tie najvlastnejšie

záujmy slovenského národa za mamonu. A nie ste sám. To je po

prvé. (Hlasy  v sále.) Ja  mám slovo. Môžete  sa hlásiť, pán

poslanec Hrnko, až keď dohovorím.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím pokoj, priatelia.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Po  druhé - čo  sa týka  kritiky mojej práce. Náš výbor

prerokoval priemyselnú politiku Slovenskej republiky 19. ja-

nuára a spravodajcom bol pán  poslanec Černák. Vo svojom vy-

stúpení  analyzoval predložený  materiál podľa  jednotlivých

častí a  navrhol do uznesenia  odporučiť Národnej rade,  aby

vláda  raz za  rok predkladala  parlamentu plnenie  programu

priemyselnej  politiky. Musím  konštatovať, že  vôbec sa ne-

zmienil vo výbore o zákone Národnej rady o posudzovaní vply-

vov na životné prostredie a  jeho súvislosti. Sedela som tam

celý čas, nepamätám sa na to,  sedel tam aj pán tajomník vý-

boru a tiež sa na to  nepamätá. Zo schôdze výboru máme nako-

niec magnetofónový záznam.

 

     A  nakoniec výbor  neprijal platné  uznesenie, ktoré on

navrhol, lebo  z prítomných 11  poslancov "za" hlasovalo  5,

nikto nebol  proti a 6 členov  výboru sa hlasovania zdržalo.

Čiže náš výbor neprijal platné uznesenie. Pokiaľ ide o plat-

né uznesenia výboru, na druhý  deň sú zaslané ministrovi ži-

votného prostredia, ak sa požiadavky týkajú ministerstva ži-

votného prostredia, a okamžite, ako je jeho správa alebo od-

poveď poslaná výboru, je to rozmnožené a dané poslancom náš-

ho výboru.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani kolegyňa reagovala na  pána poslanca Černáka, teda

na jeho  vystúpenie v rozprave.  Priatelia, po prvé,  nie je

zvykom,  aby sme  faktickou poznámkou  reagovali na faktickú

poznámku, a po druhé, prosím vás pekne... (Hlasy v sále.) Po

druhé, chovajte sa slušne. (Hlasy  v sále.) Tak správajte sa

slušne. Pán kolega, i vy, nie  ste v krčme, toto je náš par-

lamentný chrám. Buďte, prosím vás pekne, slušní.

 

     Nech sa páči, pán kolega  Černák. Ak to pôjde mimo, be-

riem slovo.

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     nepotrebujem  školenia, nebudem  odpovedať takým spôso-

bom,  ako  odpovedala  pani  predsedníčka.  Len  snemovni na

osvieženie by som rád pripomenul, že keď sme rokovali vo vý-

bore, mali  sme k dispozícii aj  materiál, ktorý vypracovala

Spoločnosť pre trvalo udržateľný  rozvoj. Mimochodom, na tom

kvalitnom materiáli  je vidno, ako by  verejná diskusia bola

pomohla priemyselnej politike, pretože  títo ľudia ju naštu-

dovali  veľmi poctivo.  Dostali ju  všetci poslanci, včítane

pani predsedníčky, v závere  je jasne konštatované porušenie

zákona číslo 127. Na vaše osvieženie - vystúpil pán poslanec

Rózsa, ktorý je ako právnik  strážcom ústavnosti v našom vý-

bore, a veľmi jasne hovoril o  tom, že nie je dodržaný zákon

číslo 127.  Ja ako spoločný spravodajca  som aj do uznesenia

navrhol,  aby táto  jeho pripomienka  bola zakomponovaná  do

nášho uznesenia, prečítal som to dvakrát, takže všetci, kto-

rí boli vo výbore, si musia jasne spomínať na to, že sme ho-

vorili o nedodržaní zákona číslo 127.

 

     Predpokladám, pani  predsedníčka, že keby  ste boli in-

formovali pána  predsedu Gašparoviča 19. januára,  že by bol

urobil v tomto smere nápravu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pani kolegyňa, skutočne nie je zvykom  faktic-

kou poznámkou  reagovať na faktickú  poznámku. Slovo má  pán

poslanec Baránik, budeme pokračovať v rozprave.

 

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

     vážení hostia,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  povedal  tiež niekoľko poznámok

k prerokúvanej téme, to znamená k priemyselnej politike Slo-

venskej republiky. Vítam možnosť prerokovania takéhoto mate-

riálu, ako prezentuje  predložený materiál priemyselná poli-

tika, z  niekoľkých dôvodov. Musíme si  uvedomiť, že priemy-

selná politika predstavuje  chrbtovú kosť národohospodárskej

politiky a ako taká rieši  základné vecné a ekonomické prob-

lémy ekonomiky vcelku. Preto aj zákonodarný orgán musí tomu-

to dokumentu  venovať náležitú pozornosť. Chcel  by som upo-

zorniť na  potrebu v budúcnosti  spájať priemyselnú politiku

s komplexom národohospodárskej politiky  a s komplexom stra-

tégie  rozvoja spoločnosti  a hospodárstva,  na ktorej  bude

v budúcnosti pracovať Úrad  pre stratégiu rozvoja spoločnos-

ti, vedy a techniky.

 

     Opakujem, predložený materiál v podstate hodnotím klad-

ne, aj  keď mám k nemu  veľmi veľa výhrad, a  poviem i svoju

predstavu, ako by v  budúcnosti takýto materiál mal vyzerať.

Odporúčal by som, aby bolo v uznesení zahrnuté, že parlament

žiada pána  ministra hospodárstva, aby  pravidelne každý rok

predkladal parlamentu predstavu  ministerstva o priemyselnej

politike,  pretože  v  priemysle  sa  riešia najdôležitejšie

a základné problémy rozvoja našej ekonomiky.

 

     Rád by  som vás upozornil,  že skutočne potrebujeme  aj

v parlamente prerokovať takýto  dokument, ako je priemyselná

politika. Musíme si uvedomiť, že  sme ekonomika malá a nemô-

žeme sa  spoliehať na to,  ako nám bude  trh formovať rozvoj

priemyslu a ostatných odvetví národného hospodárstva, preto-

že trh  je síce najracionálnejší nástroj,  ale je predsa len

do budúcnosti  slepý a vedie  k tomu, že  potom sa ekonomika

dopúšťa množstva chýb a len cez opravy týchto chýb sa dostá-

va k racionálnemu riešeniu.  Preto ako malá ekonomika potre-

bujeme pri formovaní takéhoto dokumentu zaradeného do cieľo-

vých dokumentov rozvoja spoločnosti využiť ľudský potenciál,

ktorým disponujeme.

 

     Chcel by som  len dodať k tomu, čo  tu spomenul pán po-

slanec Černák,  že v Japonsku  majú organizáciu MITI,  ktorá

zamestnáva tisíce mozgov na  to, aby formovali stratégiu ja-

ponskej priemyselnej  politiky. Chcem vás  upozorniť, že len

v centrále v Japonsku pracuje podľa našich informácií 12 ti-

síc ľudí. A potom sa nedivme, že takýto obrovský mozgový po-

tenciál je  schopný spracovať takú  priemyselnú politiku, na

základe  ktorej  sa  Japonsko  stalo najúspešnejšou krajinou

v druhej časti nášho storočia.

 

     Nie celkom sa stotožňujem s  tým, čo povedal pán posla-

nec  Černák, že  ten materiál  sa opiera  väčšinou o vedecké

poznatky atď.  Mám trošku iný názor.  Pre vedecký prístup je

predovšetkým charakteristická  vecná argumentácia a  v tomto

materiáli je  tej vecnej argumentácie relatívne  málo. V bu-

dúcnosti by zrejme bolo potrebné, aj keď sa materiál odvolá-

va, že  pri jeho vypracovaní  pracovali výskumné inštitúcie,

a to Ekonomický ústav Akadémie vied a Ekonomická univerzita,

ale v kvalite tohto  materiálu účasť týchto dvoch inštitúcií

veľmi necítiť.

 

     Ďalej by som  rád reagoval na to, že  v tomto materiáli

je relatívne málo zhodnotená  úloha cestovného ruchu. Vážení

poslanci a  poslankyne, uvedomme si jedno,  že cestovný ruch

v tomto období je najdynamickejším a najväčším odvetvím sve-

tovej ekonomiky. A skutočne  mu musíme venovať maximálnu po-

zornosť a robiť všetko preto,  aby sme skutočne náležite vy-

užili ten  potenciál pre rozvoj  tohto odvetvia, ktorý  máme

k dispozícii.

 

     Najprv poviem niekoľko pripomienok,  ktoré mám k tomuto

materiálu,  a potom  poviem, asi  ako by  mal tento materiál

v budúcnosti vyzerať.

 

     Pán minister,  do tohto materiálu sa  nemali dostať dva

problémy,  a  to  je  predovšetkým  odhad našej konkurenčnej

schopnosti, ktorý je  uvedený na strane 11 a  12. Myslím si,

že také hodnotenie kvality našej  produkcie, aké je tam uve-

dené, je nedôstojné, pretože  tak sa hodnotila kvalita našej

produkcie koncom osemdesiatych rokov,  do roku 1989, keď sme

mali minimálny  podiel vývozu na  západné trhy. Neviem,  kto

toto  hodnotenie spracoval,  ale domnievam  sa, že  je to na

základe toho,  pretože tam sa  neuvádzajú argumenty, tam 

uvedené len konštatácie, a neuvádza  sa, na základe čoho tie

konštatácie sú  urobené, že v  deväťdesiatom roku, možno  je

vám známe, možno nie, Česká republika umožnila, aby hodnote-

nie kvality produkcie a vôbec  riadenia kvality u nás zabez-

pečovala jedna  západonemecká firma. A z  toho potom pramení

často  negatívne hodnotenie  kvality našej  produkcie. Tento

problém sa dá konfrontovať s reálnou skutočnosťou. Ak sa nám

podarilo zabezpečiť taký rozvoj  ekonomiky, ktorý je schopný

prakticky  70  %  produkcie  umiestniť  na západných trhoch,

svedčí to o tom, že s tou  našou kvalitou to nie je tak, ako

v tom hodnotení na strane 11 a 12.

 

     Do tohto materiálu a vôbec do práce na takomto materiá-

li by sa  nemali dostať takéto prípady, ako  je ďalej spolu-

práca zahraničných firiem  pri klasifikácii našich podnikov.

O práci takýchto inštitúcií, ktoré sú tam uvádzané, mám veľ-

mi kritické hodnotenie, pretože poznám ich prácu z iných as-

pektov a pri hodnotení iných problémov a viem, že nemajú ta-

kúto  kvalifikáciu, ako  im pripisujeme,  ani výsledky práce

nie sú  tak hodnotené, ako sú  hodnotené často pri formálnom

pohľade. Ak robí zahraničná firma klasifikáciu našich podni-

kov, to znamená, že dáva impulz budúcim zahraničným investo-

rom, aby na základe toho hodnotili aj akcie našich podnikov,

a myslím si, že tu ide o úmysel znižovať hodnotu našich pod-

nikov.

 

     Som presvedčený, že máme viac inštitúcií v našej repub-

like, ktoré by toto  hodnotenie urobili podstatne kvalitnej-

šie, a musím povedať, že za  jednu desatinu ceny, aj keď ne-

viem, aká  cena sa zaplatila týmto  inštitúciám, ale z iných

oblastí poznám, že zahraničné inštitúcie majú premrštené ce-

ny v porovnaní s rovnakou prácou našich inštitúcií. Preto by

som, pán  minister, odporúčal, aby ste  v budúcnosti viac na

takéto hodnotenie využili domáce inštitúcie a nedávali pred-

nosť zahraničným inštitúciám.

 

     Mám iný názor na  hodnotenie nástrojov priemyselnej po-

litiky.  Priemyselná politika  využíva v  podstate tie  isté

nástroje,  ktoré využíva  hospodárska politika,  samozrejme,

s určitými  odlišnosťami. Domnievam  sa, že  táto pasáž mala

byť  spracovaná precíznejšie,  pretože ona  je kľúčová,  ako

vláda  alebo  štát  môže  zasahovať  pri  prevahe súkromného

vlastníctva do regulácie procesov,  ktoré sa dejú v priemys-

le. A tam nie je urobený náznak, ako tieto nástroje a hlavne

tie kľúčové nástroje - a  to je predovšetkým monetárna poli-

tika, rozpočtová politika - ako  sa dajú hlavne pri orientá-

cii na budúcnosť pri  praktickej realizácii priemyselnej po-

litiky využiť. Ani hodnotenie odvetví nejde do hĺbky. Vzhľa-

dom na to  a tak, ako sa v tom  materiáli konštatuje, v pod-

state s  malými úpravami by sme  mali pokračovať ďalej. Mys-

lím, že v tomto zmysle, práve v tej štruktúre odvetví musíme

urobiť zásadné zmeny. To  znamená skutočne na základe vedec-

kých  poznatkov, na  základe dokonalej  analýzy nášho  trhu,

svetového  trhu, treba urobiť precízne  marketingové štúdie,

vytypovať, s  ktorými odvetviami máme  šancu zabezpečiť per-

spektívny rozvoj  našej ekonomiky. Toto by  mala byť kľúčová

otázka priemyselnej politiky. Bez  toho je nemysliteľné, aby

sme  praktické opatrenia  hospodárskej politiky  robili tak,

aby vyhovovali rozvoju našej ekonomiky pre budúcnosť.

 

     Na potvrdenie  svojich slov by som  ako príklad uviedol

realizáciu projektu  motora Lombardini. Väčšina  z vás možno

pozná, že  je to projekt,  ktorý sa začal  realizovať v roku

1990, vláda naň dala záruku. Ale keďže sa neurobila seriózna

marketingová štúdia domáceho trhu, stalo sa, že sme zaviedli

výrobu, ktorá  nakoniec nemala odbyt na  domácom trhu. Tento

problém sa nám nepodarilo náležite a efektívne využiť ani do

súčasnosti. A  to práve preto,  že skutočne nemáme  precízne

zmapovaný vlastný trh. Neplatí to len na tento prípad, platí

to trebárs  na Calex, ktorý  sa tu už  spomínal, a celý  rad

ďalších prípadov, ktoré sú mimoriadne finančne náročné, kto-

ré budeme splácať veľmi draho, ale efekt z toho je relatívne

malý.

 

     Chcel by  som ešte obrátiť  pozornosť na ďalší  problém

a to je  otázka aplikácie poznatkov  vedy a výskumu.  Vážená

Národná rada, náš základný potenciál, a to omieľame pri kaž-

dej príležitosti, je intelektuálny potenciál. V priemyselnej

politike by skutočne malo  byť spracované, ako si predstavu-

jeme  realizovať invencie  v hospodárskej  praxi. Žiaľ, toto

nie je. Malo by sa  tam uviesť, ako chceme revitalizovať ve-

deckovýskumnú základňu  a na základe  toho z akých  zdrojov,

akými  cestami budeme  invencie z  vedeckovýskumnej základne

pretransformúvať do praktických  problémov hospodárskej pra-

xe. To  znamená, ako ich budeme  aplikovať pri novej kvalite

produkcie, nových  technológiách a ako  ich budeme aplikovať

pri zdokonaľovaní systému  riadenia. Pretože potenciál máme,

aj keď je zdevastovaný, ale je tu, no jeho výsledky sa nená-

ležite využívajú  v hospodárskej praxi a  predovšetkým v ob-

lasti systému riadenia, kde  zbytočne vynakladáme stovky mi-

liónov a  miliardy na nákup nových  systémov riadenia, ktoré

nám v  podstate veľa neprinášajú,  pretože niektoré naše 

dokonalejšie ako tie, ktoré  nakupujeme. Mohol by som uviesť

desiatky príkladov, ktoré to potvrdzujú.

 

     Zdá sa mi, že neúmerne intenzívne uplatňujeme liberálnu

politiku najmä  v oblasti vedeckého  výskumu, pretože u  nás

nie je  dostatočne vybudovaná a  podporovaná inštitucionálna

sieť na  podporu inovácií, transferu  technológií a podobne.

Dokonca aj krajiny, ktoré  môžeme charakterizovať ako najli-

berálnejšie, napr.  USA, majú federálom, resp.  štátom a re-

giónmi podporované inovačné  inkubátory, centrá technologic-

kého transferu, brookerské aktivity v oblasti vysokých tech-

nológií a podobne. U  nás sa dostatočne nevyužíva existujúci

potenciál a naďalej sa nedarí prenášať výstupy vedy a výsku-

mu predovšetkým zo Slovenskej akadémie vied a z univerzít do

praxe.  Chýba aktívna  protrhovo orientovaná inštitucionálna

podpora zbavená filozofie  akademizmu, sebauzatvárania a ne-

účelnosti.

 

     Inovačné impulzy do priemyselného  zázemia sa musia vy-

generovať v školskom a vedeckovýskumnom zázemí. Tento proces

musí byť podporovaný finančnými nástrojmi, ale trhu si neod-

porujúcimi  systémami, ako  je zárodkový  kapitál, rozvojový

kapitál a podobne. O vzniku úverového  ústavu, ktorý by túto

úlohu mal plniť, hovoríme už pomerne dlho, ale jeho realizá-

cia je zatiaľ len v polohe deklaratívnej.

 

     Rád by som podporil jeden  z nástrojov na podporu prie-

myselného  rozvoja, ktorý  vychádza z  uplatnenia inovačného

transferu a  vhodného skĺbenia domáceho  know-how a domáceho

a zahraničného  kapitálu.  Na  základe  skúseností z analýzy

vplyvu vedeckotechnických parkov sa  dospelo k záveru, že sú

absorbérom a katalyzátorom transferu technológie a vyvoláva-

jú mnohé  pozitívne efekty, ako je  zakladanie nových firiem

v oblasti vysokej technológie,  vytváranie nových stabilných

pracovných miest, využitie a komercionalizácia výstupov uni-

verzít a výskumných ústavov, užšie prepojenie malých inovač-

ných firiem na veľké  firmy a internacionalizáciu produktov.

Vedecké parky,  ktoré sú doslova  parkom, kde sa  nachádzajú

inovačné firmy, výskumné ústavy, domáce aj medzinárodné fir-

my z oblasti telekomunikácií, výpočtovej techniky, biológie,

mnohých oblastí s  najrýchlejším rozvojom. Vzájomná prepoje-

nosť nezávislých firiem je  vytváraná rovnakým záujmom o tr-

hové  uplatnenie výrobkov  s vysokou  pridanou hodnotou.  Na

Slovensku existuje potenciál  na vytvorenie vedeckých parkov

v Bratislave, Košiciach, Banskej  Bystrici, prípadne vo Zvo-

lene.

 

     Pán minister, ak budete predkladať na budúci rok správu

o priemyselnej  politike,  chcel  by  som  vás poprosiť, aby

správa vychádzala z dokonalej  analýzy súčasného stavu, pre-

tože dosiaľ ani jedna  inštitúcia štátnej exekutívy, ale ani

z výskumných inštitúcií  sa nepokúsila urobiť  serióznu, ve-

decky zdokumentovanú analýzu súčasného  stavu, hlavne za ob-

dobie posledných dvoch rokov. Myslím  si, že toto je potreb-

né, aby sa to pre  potreby riadiacej praxe, predovšetkým mi-

nisterstva hospodárstva,  ale aj vlády a  nakoniec aj parla-

mentu spracovalo, aby sme mali  predstavu o tom, akým poten-

ciálom disponujeme,  a aby sme  si mohli utvoriť  predstavu,

ako tento potenciál v  budúcnosti môžeme využiť. Samozrejme,

na to by mali nasledovať aj nejaké legislatívne opatrenia.

 

     Ďalej by som si predstavoval,  aby sa celkom presne vy-

medzil cieľ priemyselnej  politiky - on je aj  v tomto mate-

riáli, ale je veľmi všeobecný  -, jeho vzťah k cieľu národo-

hospodárskej politiky  a aby sa  presne vymedzili mantinely,

odkiaľ pokiaľ  sa má pohybovať priemyselná  politika, aké má

mať nástroje a ako ich má využívať.

 

     Ďalej by sa malo  deklaratívne uviesť, s akým potenciá-

lom kapitálu priemyselná politika môže kalkulovať, to zname-

ná potenciálu vcelku, rozdelením: aké bude mať vlastné zdro-

je,  samozrejme, len  predpokladané, aké  zdroje môže použiť

štát  predovšetkým  na  realizáciu  zásadných štrukturálnych

programov  a zásadných  rozvojových programov.  A na  treťom

mieste by mal byť zahraničný kapitál a, samozrejme, aj mimo-

rozpočtové zdroje. Na základe toho je potrebné spracovať ví-

ziu budúceho  obdobia rozvoja priemyslu  aspoň do roku  2005

a 2010. Za  tým by mali nasledovať  harmonogram postupu prác

vo vecnom  riešení a v jeho  legislatívnom zabezpečení a tak

by  sa  vytvoril  materiál,  ktorý  by  bol  relatívne malý,

s praktickou  využiteľnosťou na  orientáciu jednak minister-

stva hospodárstva,  ktoré by malo byť  toho realizátorom, a,

samozrejme, pre vládu a parlament.

 

     Takýto materiál sa dá  spracovať len v úzkej súčinnosti

s Úradom pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky,

pretože ten okrem  celospoločenského pohľadu bude uplatňovať

aj regionálny pohľad a domnievam sa, že v priemyselnej poli-

tike by nebolo vhodné obísť regionálne aspekty rozvoja našej

ekonomiky.

 

     Vážené dámy  a páni, na  základe toho, čo  som povedal,

ako hodnotím tento materiál, prosím vás, aby ste ho podpori-

li, aby  sme ho prijali  s určitými pripomienkami  a aby sme

súčasne požiadali  pána ministra, aby  nás o rok  obšťastnil

materiálom, ktorý bude mať vyššiu kvalitatívnu hodnotu.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa

Rusnáková.

 

 

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci,

 

     mám len jednu otázku.  Včera sme končili schôdzu Národ-

nej rady s  tým, že sa dnes na začiatku  bude hlasovať o mo-

jich piatich návrhoch na  uznesenie. Bol to procedurálny ná-

vrh. Chcela by som vám to teda pripomenúť, ak vám to nepove-

dal pán  predseda Gašparovič, aby sme  dodržali rokovací po-

riadok. Prosím, aby ste o tom dali hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     S faktickou poznámkou vystúpi pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     chcel som sa prihlásiť  s faktickou poznámkou už potom,

ako vystupoval pán poslanec Černák a pani poslankyňa Lazaro-

vá. Chcel by  som vás požiadať, aby sme  pri tomto materiáli

nevytvárali  atmosféru, ktorá  vyvoláva len  nervozitu a ne-

pochopenie jednej a druhej strany. Materiál, ktorý predloži-

la vláda, nie je materiál, ktorý Národná rada schvaľuje. Ná-

rodná rada  ho dostala len na  vedomie. My nebudeme prijímať

ani uznesenie o tom, či ho schvaľujeme, alebo nie. My ho len

berieme  na vedomie.  A naše  právo je  požiadať vládu,  aby

v budúcom  roku alebo  kedykoľvek sa  zachovala takto  alebo

inak, ale môžeme jej to  len odporučiť. Takže nemýľte si to,

to nie je zákon.

 

     Preto navrhujem, aby sme pokojne pokračovali v rozprave

s tým, že  nakoniec do uznesenia  dáme niektoré veci,  ktoré

predniesli poslanci  a predložíme to vláde,  aby sa takto do

budúcnosti v rámci tejto politiky správala. Môže to akcepto-

vať a nemusí. Len toľko som chcel povedať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani poslankyňa, ste spokojná  s odpoveďou? Dajte slovo

pani poslankyni.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda včera citoval § 35 tohto zákona, ktorý ho-

vorí jasne, a on to  aj prečítal, že materiál musí obsahovať

hodnotenie z hľadiska jeho predpokladaných vplyvov na život-

né prostredie. To  znamená, že má to byť  v písomnej podobe.

Materiál  vláda bola  povinná vopred  prerokovať s minister-

stvom. Ďalej vláda je povinná  viesť o tom verejnú diskusiu.

Keby sme  tento bod aj nebrali  do ohľadu, ale tie  prvé dva

body sú  jednoducho zákonom vláde prikázané.  Ak si myslíte,

že tento  zákon nie je  aplikovateľný, alebo mal  by mať inú

dikciu, prosím,  je to veľmi  jednoduché, tak ho  zmeňte. Už

ste tu sedeli aj v noci, keď bolo treba, tak to môžete spra-

viť aj inokedy. Zmeňte zákon. Ale kým je platný, tak ho vlá-

da musí dodržiavať. A nechcite  od parlamentu, aby ticho se-

del a nepripomenul vláde, čo jej vyplýva zo zákona.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, dajte slovo pánu predsedovi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa,  keďže ste boli  ironická, dovoľte byť

aj mne. Viem, že ste  študovali na právnickej fakulte. Chcem

povedať len toľko, že to, čo my tu povieme, s čím nesúhlasí-

me, to môžeme dať do nášho uznesenia. My materiál prerokuje-

me a v uznesení môžeme vytýkať, že v budúcnosti má vláda ta-

kýto materiál  predkladať  s takým  a takým dôsledkom,  teda

odvolaním sa na § 35, 34 atď. Ale včera som tiež povedal, že

tam je "vláda môže prijať opatrenia", teda nemusí.

 

     Chcem vám povedať, nerobme  z tohto bodu programu prob-

lém.  Pokojne ho  prerokujme a  do uznesenia  si dáme to, čo

vyjde z rozpravy. Nič iné som nechcel povedať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  S  faktickou  poznámkou  vystúpi pán spoločný

spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     pani poslankyne,

     páni poslanci,

 

     veľmi často  sa tu šermuje  paragrafom 35 zákona  číslo

127/1994 Z. z., to znamená  hodnotenie životného prostredia.

Vyjasnime  si, aký  materiál prerokúvame,  čo je  jeho obsah

a čo je  jeho zameranie. Prerokúvame  materiál, ktorý je  na

úrovni koncepcie filozofie tohto rezortu a tohto smeru. Toto

nie je územná štúdia, toto  nie je dokumentácia, ktorá taxa-

tívne stanovuje  dva okruhy - kvantifikáciu  a alokáciu. Po-

kiaľ nie je kvantifikácia a  alokácia, tak z hľadiska život-

ného  prostredia nie  je možné  hodnotiť nič.  Ak niekto  je

schopný mi  oponovať, tak nech  to uvedie. Ale  je to jedno-

ducho tak. Čiže priemyselná  politika je filozofia koncepcie

zamerania  rozvoja tohto  smeru v  rámci národného hospodár-

stva, a nie sú to  súbory štúdie stavieb, ktoré sú konkrétne

posudzovateľné rezortom životného prostredia. Tak nemýľme si

tu, prosím vás, filharmóniu s filagóriou a sezónu s fazónou.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  S  faktickou  poznámkou  vystúpi pán poslanec

Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Chcem len veľmi krátko zareagovať na slová pána spoloč-

ného spravodajcu o mýlení si filharmónie s filagóriou. Hovo-

ril o  koncepcii.  Prečítam  odsek 1  z  citovaného  zákona:

"a) zásadnej rozvojovej koncepcie, najmä v oblasti energeti-

ky, baníctva,  priemyslu, dopravy atď."  Čiže zákon nehovorí

o žiadnej  štúdii súboru  stavieb, ale  o koncepcii.  Presne

o tom, o čom tu hovoríme.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Ďalej  v rozprave vystúpi  pán poslanec Lysák.

Pripraví sa pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážení páni ministri,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

 

     vláda nám po prvýkrát predkladá projekt stratégie prie-

myselnej politiky na najbližšie roky, aj na prechod do budú-

ceho  storočia. Význam  tohto materiálu,  ktorý prerokúvame,

nech už ho hodnotíme akokoľvek,  spočíva v tom, že hodnotíme

naozaj, ako sa to tu  výstižne povedalo, kostru, základ slo-

venskej ekonomiky,  pretože slovenský priemysel,  tak ako vo

všetkých vyspelých  štátoch alebo vo  väčšine z nich,  tvorí

okolo 60  % hrubého domáceho  produktu. Zamestnáva približne

v rovnakom rozsahu  z celkového počtu  zamestnaných, výrazne

sa  podieľa na  zahraničnom obchode  a smeruje  ekonomiku na

niekoľko rokov dopredu.

 

     Formovanie  programu priemyselnej  politiky - spomínali

sa tu čísla.  Hovoril to pán Černák aj  pán Baránik, že MITI

má okolo 12 tisíc pracovníkov, ktorí na podobných strategic-

kých materiáloch Japonska pracujú.  To nie je celkom presné.

To je len časť ľudí, ktorí na stratégii pracujú. Tieto čísla

idú do stotisícov a samo  MITI vo výskume tejto problematiky

v Japonsku tvorí len necelých 30 %.

 

     Význam  tohto materiálu  je ešte  aj v  tom, že samotná

priemyselná politika veľmi výrazne ovplyvňuje  rozvoj celého

radu ďalších odvetví, produkčných  i neprodukčných, či je to

doprava, poľnohospodárstvo, ale v mnohom ovplyvňuje aj tech-

nickú úroveň  a dynamizáciu terciarizácie  v mnohých ďalších

odvetviach.

 

     Význam tohto materiálu je aj v tom, že oveľa hlbšie ako

doteraz posúdime problematiku štruktúry priemyslu, ktorej by

som chcel venovať neskôr väčšiu pozornosť. Myslím, že aj pri

tejto príležitosti  treba oceniť to,  že slovenský priemysel

napriek  katastrofickým  scenárom  z  prelomu  osemdesiatych

a devädesiatych  rokov dokázal  pružne zareagovať  a ukázalo

sa, že naše odvetvia  produkujú veľmi zaujímavé produkty pre

veľmi vyspelé trhy.

 

     Dovoľte mi možno aj na adresu niektorých kolegov teore-

tikov ekonómov alebo tých, ktorí sa za takých pokladajú. Mám

taký dojem, že na istej  degradácii priemyslu majú veľký po-

diel  aj niektorí  ekonómovia.  To  je tá  skupina ekonómov,

najmä tých  rýchlo vychovávaných, ktorí tvrdia  a bigotne sa

pridržiavajú názoru,  že žijeme v  postindustriálnej spoloč-

nosti.

 

     Vážení,  myslím si,  že práve  pri prerokúvaní takéhoto

materiálu si  treba uvedomiť to, čo  spomínali významní ame-

rickí ekonómovia  Zysmann a Cohen  ešte pred vyše  desiatimi

rokmi, že si treba uvedomiť,  čo znamená priemysel, a že ne-

žijeme v postindustriálnej,  ale v "koindustriálnej" spoloč-

nosti. Zdôrazňujem to znovu preto, lebo niektorí podporovali

reštriktívny  postup voči  priemyslu ako  predpoklad rozvoja

terciárneho sektoru.  Aj dnes sa  vážne tvária a  tvrdia, že

budeme rozvíjať terciárny sektor, niektorí hovoria i o kvar-

tárnom sektore, že budeme teda tieto sektory a odvetvia roz-

víjať  na  úkor  priemyslu.  Chcem  sa  opýtať,  z čoho budú

vychádzať a pre koho bude  tá terciarizácia platiť. Treba si

uvedomiť,  čo je  zdrojom tvorby  hrubého domáceho produktu,

kde sa  tvorí základ príjmov pre  štátny rozpočet. Našťastie

táto  stratégia  priemyslu,  ktorú  posudzujeme,  nevychádza

z týchto vo svete už prekonaných vízií.

 

     Napriek niektorým čiastkovým  nedostatkom, ku ktorým sa

chcem tiež ešte dostať, chcel  by som oceniť, že tento mate-

riál po prvýkrát v takejto  ucelenej podobe máme možnosť po-

súdiť. Že je tu určitý pokus o precizáciu cieľov, nástrojov,

niektorých   vývojových  tendencií,  investičnej  náročnosti

a všetky tie zložky, ako ich  máme možnosť posudzovať, až po

prílohové  časti, ktoré  uvádzajú vzťah  priemyslu k  ďalším

častiam našej ekonomiky alebo ďalším odvetviam.

 

     Za dôležité pokladám to, že sa podarilo zostaviť nie už

kožený plán, alebo  niečo, na čo sme boli  zvyknutí a čo sme

niektorí kritizovali už dávno. Ale  že je tu predložená istá

orientácia na tvorbu svojich koncepcií,  či už ide o malých,

stredných alebo  veľkých podnikateľov v  priemysle, alebo či

ide o niektoré súvzťažné  odvetvia. Podobné programy sú tvo-

rené  práve v  najväčších, najvyspelejších  štátoch a myslím

si, že toto je dobré priblíženie sa k týmto smerom.

 

 

     Zaiste budete súhlasiť, kolegyne  a kolegovia, že mate-

riál je  taký obsažný, že  keby sme chceli  seriózne prebrať

všetky  podnety,  ktoré obsahuje, nestačila by naň celá táto

schôdza.  Ani tie  prestrelky, ktoré tu existujú,  by nemali

priestor. Dovoľte mi teraz  trošku konkrétnejšie k jednotli-

vým častiam, k otázkam, cieľom.

 

     Uvádza sa tam udržanie tempa, eventuálne zvýšenie tempa

rastu, naštartovanie zásadných štruktúrnych zmien, napojenie

sa na programy Európskej únie. Čo mne osobne chýba a myslím,

že by to  malo byť uplatnené, pán minister,  v ďalšej časti,

je to, čo zrejme pociťujeme  spoločne: aby sa materiál dopl-

nil o otázky zabezpečenia výraznejšieho zvyšovania produkti-

vity práce a  kvality produkcie. Mám taký dojem,  že na toto

by sme nemali  zabúdať. Veľmi  dobre je tam uvedený aktuálny

program  vstupu do  Európskej únie,  z čoho  vyplýva, ak  to

nechcem celé komentovať, veľmi intenzívna kooperácia v tomto

štáte. Dovolím si  povedať, že tu by sa  mala nájsť spoločná

reč pre koalíciu aj pre opozíciu.

 

     Pokiaľ ide  o druhú časť tohto  materiálu, už sám názov

konkurencieschopnosť priemyslu nevystihuje obsah. Geotrendy,

ktoré sú  tam uvádzané, sú síce  zaujímavé, ale ak dovolíte,

tie komparatívne výhody ekonomiky, úvaha o štruktúrnych zme-

nách je len prilepená. Potom problematika vedecko-technickej

politiky. To by skôr patrilo do prílohy.

 

     Zastavím sa aspoň na chvíľku pri konkurenčnej schopnos-

ti slovenských firiem. Mám taký dojem, že toto je najslabšia

časť materiálu.  Môže byť extraktom, výťahom  z niečoho, ale

tvrdenia takého  charakteru, ako že  zaťaženosť ekonomiky je

veľká a podobne, myslím si, by sa nemuseli v druhom variante

tohto materiálu opakovať. Za  nedostatok pokladám, ak takýto

materiál obsahuje tvrdenie, že  Slovensko má v priemysle len

dve komparatívne  výhody, a to  kvalifikovanú prácu a  lacnú

prácu. To predsa nie je pravda. Aj tu sme už viacerí konšta-

tovali, že  Slovensko má vynikajúce  vedeckovýskumné zázemie

a geoekonomická  poloha je  taká  výhoda,  ktorú by  si mali

spracovatelia takéhoto materiálu  všimnúť. O orientácii vedy

a techniky tu  hovoril kolega Baránik,  nechcem sa toho  po-

drobne ďalej dotýkať.

 

     Za potrebné  na dopracovanie pokladám  oblasť jednotli-

vých komplexov tak,  ako sú uvádzané, či už  ide o palivovo-

energetický  priemysel, oblasť  strojárskeho priemyslu, che-

mického, textilného a ostatných odvetví spotrebného priemys-

lu. Rovnako si myslím, že pri ďalšom dopracovaní treba veno-

vať oveľa  väčšiu pozornosť a hĺbku  spracovania otázkam ná-

strojov na zabezpečenie cieľov,  ktoré boli uvádzané. Prostý

výpočet  priamych, nepriamych  a inštitucionálnych nástrojov

nie je postačujúci pre takýto materiál.

 

     A  pokiaľ ide  o inštitucionálnu  oblasť, chcel  by som

pripomenúť, že  natoľko sa nám rozvinuli  u nás na Slovensku

rôzne nadácie a podporné spolky,  že neviem, kto všetko a čo

všetko aj v rámci nášho  priemyslu podporuje a čo všetko ide

aj proti našim vlastným záujmom.

 

     Za  dôležitú  časť  tohto  materiálu pokladám odvetvovú

priemyselnú politiku. Na rozdiel  od predrečníkov si myslím,

že je  veľmi správne určiť  strategické odvetvia a  vývojové

tendencie,  ak  ide  o  palivovo-energetický komplex, otázku

ťažby uhlia,  uvažuje sa o  takmer 40-percentnom zabezpečení

požiadaviek domáceho trhu atď.  Pre odborníkov tieto tenden-

cie naznačujú  určite veľmi veľa.  Pravda, to je  otázka po-

drobnejšieho sledovania.

 

     Za veľmi  dôležité pokladám programy, ktoré  sú v tomto

materiáli uvedené pre strojársky,  chemický priemysel a ďal-

šie priemyselné  odvetvia. Predpokladám, že  nájdem pochope-

nie, pán  minister, aj u  ďalších, aby z  radu projektov, ak

nechcem  komentovať všetky,  boli naozaj  vyselektované tie,

ktoré majú  u nás najväčšiu  perspektívu a aby  boli vybrané

podľa možnosti komplexné programy, programy typu automobilo-

vého priemyslu. Koľko sa o  týchto otázkach na Slovensku me-

dzi odborníkmi, teoretikmi aj praktikmi diskutovalo. Doteraz

nemáme jednoznačne  určený program. V  roku 1968 sa  dostali

k slovu  naivní technici  a ekonómovia  a neumožnili  stavať

automobilku, ktorá by bola mohla  byť v týchto rokoch  už na

vysokom  stupni  výkonnosti. Tento  komplex, alebo napríklad

komplex spracovania drevnej hmoty, by mali byť v takomto ma-

teriáli oveľa lepšie rozpracované. Podobne oblasť chemického

priemyslu, ale aj spotrebného.  Výrobné programy by mali byť

výrazne zúžené,  aby mohla na  ne nadväzovať vedeckovýskumná

základňa, ale aj edukačná činnosť, školstvo atď.

 

     Chcel  by  som  sa  dotknúť  osobitne  jedného problému

- vzťahu ťažký  priemysel a ľahký priemysel.  Uvádza sa tam,

citoval to, myslím, aj pán Černák, že slovenský priemysel je

veľmi preťažený  produkciou hutníckou, strojárskou  atď. Sú-

časne sa konštatuje dôležitosť ľahkého priemyslu. Ale, váže-

ní, v tomto materiáli sa neuvádza, že by ho vláda chcela vý-

razne zmeniť. A to si myslím,  že chceme. Je to sčasti napo-

vedané, keď  v materiáli sa  uvažuje, aby podiel  exportu na

odbyte týchto odvetví bol 50 - 70 %. Toto by som žiadal, aby

v ďalšom variante materiálu bolo zvýraznené.

 

     Na rozdiel od predrečníkov by som chcel oceniť, že ten-

to  materiál  uvádza  aj  investičnú  náročnosť jednotlivých

programov. Oproti  500 miliardám, ktoré kedysi prebleskovali

a v tlači ich zo zahraničia dodnes sledujeme, sa v tomto ma-

teriáli uvádza 217 mld Sk, s ktorými sa počíta. Sú delené na

vlastné zdroje,  tých je 151, a  zahraničné úvery sa uvažujú

vo výške 54 mil. Sk.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, napriek výhradám, ktoré som

tu  uviedol, môže  byť tento  materiál inšpiratívny  tak pre

pracovníkov v priemysle, ako  aj pre ďalšie súvzťažné odvet-

via.  Preto odporúčam,  aby sme  tento materiál akceptovali,

tak ako to predseda Národnej rady uvádzal. Ale na rozdiel od

predchádzajúcich návrhov  si dovolím sformulovať  návrh, aby

sme odporúčali vláde Slovenskej republiky predložiť Národnej

rade Slovenskej republiky spresnený variant priemyselnej po-

litiky, obohatený o pripomienky z tohto rokovania. A aby nám

ho predložila v roku  1997. Ročné prerokúvanie nepokladám za

účelné, vzhľadom na to, že to obsahujú mnohé ďalšie materiá-

ly predkladané Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  V rozprave  ďalej vystúpi  pán

poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     pôvodne som  nemal v úmysle vystúpiť  k tejto téme, ale

po vcelku zaujímavo prebiehajúcej diskusii som nadobudol po-

cit, že predsa len by som sa mal vyjadriť k tomuto závažnému

materiálu, aj keď ho Národná rada neschvaľuje, ale iba berie

na vedomie.

 

     V  prvom rade,  myslím si,  že si  treba uvedomiť jednu

základnú vec,  že priemyselná politika  je nástroj, kde  buď

pomocou legislatívnych noriem,  alebo nejakého druhu finanč-

ných podpôr sa  vstupuje do trhového procesu. A  tu je podľa

mňa  základný kameň  úrazu, a  to nielen  vo filozofii alebo

v názoroch na Slovensku, ale je to problém, o ktorom sa dis-

kutuje, je  to problém celosvetový.  Priemyselná politika sa

dá robiť veľmi citlivo, veľmi jemným spôsobom tak, aby trho-

vé procesy neboli narušené,  ale veľmi ľahko sa priemyselnou

politikou dá skĺznuť do polohy, keď začnú narúšať prirodzené

trhové procesy a namiesto efektov sa dostavujú ťažké defekty

ekonomiky, ktoré  sa niekedy musia odstraňovať  10, 15 rokov

alebo  aj generácie  tieto chybné  rozhodnutia, alebo chybné

podpory štátu potom musia sanovať.

 

     Z tohto hľadiska kritické poznámky, ktoré tu boli vzne-

sené,  skoro všetky  prakticky akceptujem,  ale s niekoľkými

poznámkami by som chcel polemizovať. Najmä hlboko nesúhlasím

s názorom, že trh je z dlhodobého hľadiska slepý. Prosím vás

pekne,  ak by  to bola  pravda, tak  potom nech mi odborníci

v tejto oblasti vysvetlia, ako je možné, že v Spojených štá-

toch amerických, kde je najnižšia regulácia štátu, a to nie-

len  v oblasti  priemyslu, ale  aj v  oblasti výskumu,  a to

technologického, došlo k  takej obrovskej akcelerácii týchto

procesov. A  takisto, nech si preštudujú  literatúru a pozrú

si, aký  podiel na nových technológiách,  na tom všetkom no-

vom,  čo svetu  prináša obrovský  rozvoj a  ďalšie efekty aj

ďalším krajinám, sa zúčastňuje  rizikový kapitál, ktorý tvo-

ria  investičné fondy  a spoločnosti.  Čiže na  veľkej časti

tohto pokroku sa jednoducho zúčastňuje, povedzme si to otvo-

rene, súkromný sektor.

 

     Spoluúčastní sa na tom, samozrejme, aj štát, ale v úpl-

ne inej podobe.  Povedzme koncentrácia štátnych prostriedkov

v Japonsku, lebo veľmi často  sa tu operuje najmä Japonskom.

V prvom rade  by som chcel povedať,  že priemyselná politika

v Japonsku sa  od roku 1950 dodnes  menila každú päťročnicu.

A od programu,  ktorý bol v  päťdesiatych rokoch a  smeroval

k rozvoju japonského energetického  komplexu, pretože Japon-

sko malo  problémy s energetickými zdrojmi  a na ten rozvoj,

ktorý plánovalo,  potrebovalo túto oblasť  potiahnuť, prešli

prakticky už k politike, ktorá s pôvodnou priemyselnou poli-

tikou, podporujúcou tzv. konzervatívne štruktúry, nemá abso-

lútne nič spoločné.

 

     Pred dvoma rokmi som mal  to šťastie mať osobnú konzul-

táciu  s dnešným  predsedom vlády  pánom Rjutarom Hašimitom,

kde som  dve hodiny o  týchto problémoch konzultoval,  a keď

som sa ho spýtal na čo  sa sústreďujú vlastne dnes, tak jed-

noznačne odpovedal: my sa sústreďujeme na to, že hľadáme to-

vary 21. storočia. A keď som sa spýtal, akým spôsobom to ro-

bíte, ako to hľadáte - no robíme to jednoducho tak, že sa na

tom zúčastňuje hlavne základný výskum. Spýtal som sa, ako sa

zúčastňuje na tom základný výskum, akým spôsobom štát do to-

ho vstupuje.  Hovorí: no dávame  ťažké miliardy univerzitám.

Takže, vážení páni, ja  veľmi rád prijmem poznatky Japonska,

Spojených štátov, hociktorej krajiny,  len si treba uvedomiť

jednu vec,  kde sme a  v akých podmienkach  žijeme, a reálne

koncipovať tieto otázky.

 

     Z  tohto  materiálu,  ktorý  bol  predložený,  mám taký

zmätený dojem, že jednoducho si  myslím, že na základe tohto

materiálu sa  žiadna reálna, efektívna  priemyselná politika

realizovať  nemôže. Pokúsim  sa zdôvodniť,  prečo. Musíme si

uvedomiť jednu  vec, že nie sme  Japonsko ani Spojené štáty,

ani Európska únia. Napríklad Európska únia koncentruje teraz

20,3 mld ECU do  základného  výskumu, vážení páni, a tú kon-

centráciu robí preto, že už ani také krajiny, ako je Nemecko

alebo Francúzsko, nie sú schopné koncentrovať prostriedky na

niektoré veľké výskumné projekty. Takže  tu by som chcel po-

vedať,  že  keď  som  si  prečítal  v  tomto materiáli vednú

a technologickú politiku, nevedel som, či sa mám smiať, ale-

bo plakať.  Na túto oblasť  sa dáva 700  miliónov. Programy,

ktoré sú tam, sú z 90  % tzv. modernizačné programy. Ale mo-

dernizačné  programy sú  záležitosťou podniku,  do toho štát

nemá čo vstupovať. Jediné, čo urobí, naruší efektívnu aloká-

ciu umiestňovania investícií týmto procesom.

 

     Čiže ani  jeden z tých programov  podľa mňa nebol taký,

ktorý by realizoval cieľ, ktorý sa  sleduje a ktorý je úplne

prirodzený - posunúť tieto naše výroby do sofistikovanejších

výrob, kvalifikovanejšej práce,  s väčšou pridanou hodnotou.

Čiže to, čo je hlavným motorom toho celého, to tam absolútne

chýba.

 

     Päť rokov sa tu deštruuje  oblasť vedy a techniky. Stav

v tejto oblasti je taký tragický  a uvedomme si to, páni po-

slanci, že  aj tento parlament  alebo aj predošlé  vlády tak

trošku prispeli k tomuto  stavu. A neriešenie týchto problé-

mov - a v tomto materiáli sa to vôbec nerieši - nedáva vôbec

záruku modernej  politiky. Totiž priemyselná  politika okrem

toho, že  sa môže robiť pre  konzervatívne odvetvia, moderné

odvetvia, sa môže robiť aktívne, pasívne, môže sa robiť pod-

porná politika  dopytovej strany, ponukovej  strany. Z tohto

materiálu som nevedel identifikovať  vlastne tvár, ťah tejto

priemyselnej politiky.

 

     Moderné  trhové ekonomiky  považujú za  najdôležitejšie

tri podporné prvky. Dnes sa uznáva,  že prakticky dobrá eko-

logická politika  je najdôležitejším nástrojom  toho, že in-

vestície  sa  budú  správne  umiestňovať. Dobré legislatívne

normy v  tejto oblasti a  dodržiavanie týchto legislatívnych

noriem zabezpečuje, že sa investície neumiestňujú do hlúpych

oblastí,  resp. do  oblastí, ktoré  ničia životné prostredie

a potom vyvolajú desať- až stonásobne vyššie náklady na rie-

šenie ekologických  problémov, ako je  dnes. Čiže ekologická

politika je primárna, primárny  ťah, ktorý zabezpečuje rela-

tívne dobre umiestnenie zdrojov.

 

     Ďalší je podpora v technologickej politike. Lenže tu je

to  už otázne.  Malá krajina  nemá tie  šance, čo majú veľké

krajiny, a musí robiť, dalo by sa povedať, virtuóznu techno-

logickú a výskumnú politiku. V tomto ohľade som tam nenašiel

prakticky žiadne povzbudivé momenty,  že sa tak na Slovensku

udeje.

 

     A tretia  oblasť, kde sa to  zatiaľ akceptuje bez neja-

kých veľkých pripomienok, je proexportná politika.

 

     Čiže toto  sú tri oblasti, z  ktorých štát veľmi jemným

spôsobom pomáha zrýchleniu kvality trhového prostredia. Ešte

raz opakujem: pomáha zrýchleniu kvality trhového prostredia.

Zásadne  dnes  nemôže  vnucovať  súkromným  podnikateľom, čo

a ako majú investovať a akým spôsobom.

 

     Teraz sa stručne ešte  vyjadrím k ďalšej chimére, ktorá

tu prevláda,  a to založiť nejakú  politiku na základe neja-

kých komparatívnych výhod. Prosím  vás pekne, tisícky štúdií

si každá krajina a rôzne výskumné ústavy robia na túto tému.

Samozrejme, študovať komparatívne  výhody je veľmi zaujímavá

vec, ale  v princípe sa dá  povedať, že to je  len tzv. prvé

informačné pole,  aj pre podnikateľov.  Predsa nie je  možné

povedať, že na základe toho, že dnes máme komparatívnu výho-

du v  takom alebo v  takom odvetví, začneme  podporovať také

alebo onaké odvetvia. To je  podľa môjho názoru úplný nezmy-

sel.

 

     Totiž komparatívne výhody sa  reálne uplatňujú po tova-

roch, ani  nie po podniku. Podnik  môže diverzifikovať tieto

veci, ale  tovar je tým produktom,  na ktorom podnikateľ vie

uplatniť komparatívnu výhodu   pri investíciách do toho pro-

duktu, alebo nevie. Buď tí podnikatelia budú schopní  reali-

zovať komparatívne výhody a  tie im nemožno nejakým spôsobom

naoktrojovať, možno ich len  upozorniť, alebo ich nevyužijú,

neuplatnia svoje  výrobky na trhoch  a jednoducho skrachujú.

V tomto ohľade štát nemá prakticky nijaké veľké možnosti ve-

ci zásadným spôsobom zmeniť.

 

 

     Samozrejme, štát tam, kde je akcionárom, a v rozhodujú-

cich, povedzme  strategických podnikoch, tam  je jeho priro-

dzenou  povinnosťou urobiť  koncepciu, to  znamená, že nikto

nemá nič proti tomu, aby tu štát urobil, prijal a realizoval

energetickú politiku. Ale to je iba tá časť priemyselnej po-

litiky,  ktorú  vlastne  vždy  štát  musí  robiť. Ak je štát

vlastníkom v  týchto oblastiach, jeho  "psou povinnosťou" je

tieto veci  robiť. To nie  je nijaký novodobý  výmysel - ako

robiť politiku v tých surovinových odvetviach. Ale aj tam sa

objavili značné kritické poznámky a ja by som tiež jednu zo-

pakoval.

 

     Napríklad to,  že sú deformované  ceny v tejto  oblasti

a že  nie sú  prijaté programy,  ktoré by  jednorazovo alebo

jednoznačne zabezpečili efektívnosť týchto prostriedkov, po-

vedzme, minule som tu  kritizoval zatepľovanie. Veľmi sa te-

ším  a najbližšie  pripravím interpeláciu  na pána ministra,

aby mi analyzovali  efektívnosť doterajšieho použitia štvor-

alebo päťročného programu na  zatepľovanie, kde sa každý rok

dáva okolo sto miliónov. Podľa mňa tieto prostriedky princi-

piálne nevyriešili tento problém. Keby sa boli koncentrovali

prostriedky  v rozsahu  dvoch-troch miliárd  a kompletne  sa

riešilo zatepľovanie,  potom by pravdepodobne  ináč vyzerali

vstupy v primárnych energetických zdrojoch, a keby sa takýto

balík prostriedkov tam investoval, možno by efekty v priebe-

hu desiatich rokov boli desať- aj pätnásťnásobné.

 

     A  to je  tá vec,  pri ktorej  chcem upozorniť,  že tie

programy,  kde štát  dáva veľké  podporné prostriedky, musia

byť veľmi detailné, a potom  nás v parlamente musia presved-

čiť, že  tam vložené prostriedky prinesú  väčšie efekty, ako

by boli ináč vložené  prostriedky. Čiže jednoznačne v Japon-

sku, pokiaľ  som mal možnosť vidieť,  každý program sa každý

rok tvrdo kontroluje v parlamente a vyhodnocuje sa. A ak nie

sú presvedčení o tom, že to  ide dobrým smerom, tak sa tento

program jednoducho  zastaví a ďalej sa  nefinancuje. Na toto

nie sme zvyknutí, na toto  nemáme aparát, na toto nemáme za-

tiaľ odborníkov, ale musíme s tým razantne začať.

 

     Ukončil by som svoje  vystúpenie tým, že tento materiál

Demokratická únia nemôže ani  zobrať na vedomie, pretože po-

dľa  nášho konceptu  je potrebné  priemyselnú politiku robiť

úplne  iným spôsobom.  Je formulovaná  nejasne  a tak ako je

formulovaná, podľa môjho názoru  nemôže byť efektívne reali-

zovaná.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Ďalej v  rozprave vystúpi  pán

poslanec Filkus.  Pardon, s faktickou sa  hlási pán poslanec

Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Chcel by som reagovať na  predrečníka a uviesť, že Spo-

jené štáty  dosiahli takýto fantastický  úspech v ekonomike,

aj keď sú najliberalistickejšou krajinou, práve tým, že vlá-

da financuje základný výskum, ktorý sa využíval predovšetkým

na zbrojné účely  a po aplikácii jeho výsledkov  v armáde sa

následne  využíval v  hospodárskej praxi.  Domnievam sa,  že

išlo o cieľavedomú politiku, a nie ľubovoľnú hru trhu.

 

     A  druhá  poznámka:  Za  rozvrat našej vedeckovýskumnej

základne v plnom rozsahu, nie vo väčšine, ale v plnom rozsa-

hu nesú  zodpovednosť orgány exekutívy, hlavne v rokoch 1990

a 1991. Môžem menovať aj konkrétne osoby, ktoré za túto čin-

nosť nesú plnú zodpovednosť. Žiaľ, dnes sú už mimo politiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus, nech sa páči.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážení ministri,

     kolegyne, kolegovia,

     hostia,

 

     správa  alebo informácia,  nazvime ju  prípadne aj  ako

koncepcia, určitý názor  na koncepciu priemyselnej politiky,

je obsažný  materiál, veľmi náročne spracovaný.  Dá sa zlep-

šiť, ale podľa tohto materiálu by sa mal zlepšiť najmä reál-

ny stav, proces revitalizácie a reštrukturalizácie, o ktorom

tu hovoríme. Preto by bolo dobré, aby sme si niektoré výcho-

diská, tak ako sú načrtnuté v materiáli, objasnili, prípadne

aby sme na  ne vedeli zareagovať alebo ich  zlepšili. To nie

je  chyba, ak  v tejto   etape ešte  nie je  všetko dokonalé

a môže sa zlepšiť. Ide o to, do akej miery sa akceptujú tie-

to názory na jeho možné zdokonalenie.

 

     Z materiálu  sa čitateľ dozvie,  že cieľom priemyselnej

politiky je  navodiť transformáciu. No  to je úplne  chybné.

Transformácia  je navodená  od devädesiatych  rokov. My  sme

prešli od makroekonomickej politiky reštriktívneho charakte-

ru až po proces  privatizácie, cez proces liberalizácie cien

a obchodu, cez  snahu dosiahnuť konvertibilitu  meny. To, čo

musí urobiť priemyselná politika svojimi zásahmi, opatrenia-

mi, krokmi, je najmä zachovať kontinuitu celého tohto proce-

su, aby sme sa dostali  čo najskôr k trhu. Preto rozmýšľame,

ako  lepšie revitalizovať,  reštrukturalizovať. To  znamená,

nie že priemyselná  politika navodzuje proces transformácie.

Priemyselná politika  je pod strechou  procesu transformácie

a musí urobiť  všetko pre to, aby  sme sa k trhu  a trhovému

mechanizmu dostali čo najskôr. To je vec, ktorú by si zosta-

vovatelia, autori priemyselnej politiky mali uvedomiť. Ak je

iný názor, môžeme si ho vydiskutovať.

 

     Ďalšia  poznámka  východiskového   charakteru.  Ak  ide

o vládnu,  štátnu priemyselnú  politiku, a  v tomto  prípade

podľa všetkých náznakov o ňu ide, tak celá koncepcia sa musí

odvíjať od vládnych rozvojových programov priemyslu a nemôže

sa  stať, že  napríklad v  tomto materiáli,  či už vizuálne,

alebo  koncepčne,    vládne  rozvojové  programy priemyslu

apendixom  tejto správy.  Ale veď  celá priemyselná politika

a postup  jej revitalizácie,  reštrukturalizácie v transfor-

mačnom procese sa musí odvíjať od vládnych rozvojových prog-

ramov.

 

     Ďalšia poznámka: použitie  zdrojov štátneho rozpočtu na

proces revitalizácie  a reštrukturalizácie. Teraz  nemám zá-

ujem politizovať v týchto súvislostiach, ale chcem vám pove-

dať, že každý, kto si  prečíta, že na reštrukturalizáciu, na

revitalizáciu v roku 1996 bude v Slovenskej republike 50 mi-

liárd  a že  rozpočet bude  participovať 1,9  percentami, čo

prezentuje miliardu, tak to je ozaj málo a nič iné sa mi ne-

núka ako záver, že teda  príjmy štátneho rozpočtu sa použijú

najmä na  spotrebu štátu, keď  na potrebu reštrukturalizácie

a revitalizácie rátame  s takým minimom. Prosil  by som, aby

pán minister vysvetlil, prečo štátny rozpočet v roku 1996 sa

má zúčastniť podľa tejto koncepcie  na procese revitalizácie

a reštrukturalizácie len podielom jedného percenta.

 

     Ak  ide o  vládnu rozvojovú  politiku, štátnu politiku,

tak to je v príkrom rozpore.  Samozrejme, dá sa z toho poli-

ticky profitovať. To, čo som spomenul, ak ste si dobre všim-

li, potom nie som ďaleko  od toho, že vlastná spotreba štátu

je taká  drahá, že príjmy idú  na spotrebu, a nie  na to, čo

zdôrazňujeme,  v prospech  oživovacieho procesu.  Veď my ne-

ustále prezentujeme, že tie kroky  aj z rozpočtu štátu musia

ísť predovšetkým  na ozdravenie ekonomiky.  Tak kde sú  teda

tieto zdroje? Uvedomme si, prosím vás, že vo vládnej priemy-

selnej politike, v koncepcii  priemyselnej politiky sa tieto

súvislosti musia inak prezentovať.

 

     Ďalšia poznámka východiskového charakteru: štrukturálne

zmeny  a využitie  procesu privatizácie.  Zase by  som veľmi

prosil pána  ministra, keby bol  taký láskavý a  povedal pri

tomto nekontrolovateľnom procese  privatizácie cesty, kroky,

kanály, ako sa dostanú prostriedky z procesu privatizácie na

reštrukturalizáciu  a na  revitalizáciu. Najmä  ak vieme, že

nastali podstatné zmeny a obraty v procese privatizácie. Ďa-

lej to nechcem rozvíjať, to sú veci známe, ktoré sme už nie-

koľko ráz podrobili analýze.  Ale pre koncepciu priemyselnej

politiky, pre koncepciu  rozmýšľania o tom,  že chcem použiť

prostriedky  štátu  aj  prostriedky  procesu privatizácie na

zmenu štruktúry,  na reštrukturalizáciu a  revitalizáciu, je

táto skutočnosť  rozhodujúca. A tu  nie je načrtnuté,  akými

cestami pôjdeme.

 

     To sú niektoré z  východiskových pripomienok, o ktorých

sa dá, samozrejme, diskutovať, môže  byť iný názor. Ide však

o to, aby sme si niektoré veci ešte vyjasnili v tomto počia-

točnom štádiu realizácie priemyselnej politiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Chcem  sa spýtať pána spoločného

spravodajcu, nakoľko  tu má prihlášku  do rozpravy, či  chce

vystúpiť teraz, alebo v  záverečnom slove. V záverečnom slo-

ve. Ďakujem.

 

     S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kunc.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Ja by som chcel povedať dlhšiu faktickú poznámku.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Tak nech sa páči, do rozpravy, pán kolega.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

     vážený pán minister,

     vážení hostia,

 

     dostali sme do rúk obšírny dokument, o ktorom sme iste-

že vôbec nevedeli, ako bude  vyzerať, a ani sme nikomu nepo-

vedali, ako by  vyzerať mal, teda, čo si  želáme. Asi to ani

nebolo  možné, pretože  dokument berieme  na vedomie  a jeho

predkladateľ je jediný, kto povie, čo v ňom chce povedať.

 

     Dokument je  podľa môjho názoru  obsahovo veľmi pestrý.

Pestrý je preto,  že podľa mňa zašiel aj  ďalej, než to bolo

nevyhnutné a z hľadiska  jeho zamerania potrebné. Rovnako je

pestrý čo  do finality, resp.  dokončenosti jednotlivých sú-

častí použitých na objasnenie vecí, pretože máme tam teóriu,

máme tam  hypotetické veci, máme  určité konkrétnosti, najmä

v súvislosti s porovnávaním a  so zisťovaním stavu vecí, ale

máme aj  úplné konkrétnosti a podrobnosti,  keď sa napríklad

o určitej nadácii hovorí aj to, aký bude mať aparát. Nehovo-

rím to  preto, že by som  chcel tvrdiť, že je  to zlé. Nako-

niec, na objasnenie vecí je každá informácia dobrá.

 

     Celkovo mám však taký dojem, že skôr je to štúdia s bo-

hatým obsahom,  pretože to ste potvrdili  aj viacerí, že ten

obsah je  naozaj bohatý, teda  poskytuje veľmi široký  rámec

informácií, a že tá koncepcia  a program zameraný na priemy-

selnú politiku sa  v ňom potom do istej  miery stráca. Preto

sa potom  stalo to, že dokument  nedáva odpovede na niektoré

dôležité otvorené  otázky ďalšieho rozvoja  nášho priemyslu,

ale skôr iba naznačuje niektoré želané smery. Potom aj ciele

priemyselnej politiky sú formulované ako rámcové strategické

iniciatívy, ale  bez definovania určitých  zvecňujúcich kon-

trolných veličín  a nástrojov, prostredníctvom  ktorých štát

bude môcť a bude chcieť ovplyvňovať dosiahnutie cieľov prie-

myselnej politiky. A za určitú  chybu v tejto súvislosti po-

važujem, že nestihol zohľadniť stav veci, teda vývin do kon-

ca roka 1995. To bolo dané, pochopiteľne, tým, že vypracúva-

li ho v  3. štvrťroku, resp. vo 4.  štvrťroku, a teda nebolo

dosť dobre  možné v tom čase  technicky zohľadniť stav veci,

ale bolo azda možné urobiť určitú inováciu v tomto zmysle.

 

     Z textu mi na  viacerých miestach vychádza,  že priemy-

selná politika je definovaná vcelku  len v polohe  téz a he-

siel, ktoré sa opierajú  jednak o poznanie jestvujúceho sta-

vu, a teda  aj stavu priemyselnej štruktúry u  nás, a navyše

o určité poznanie  a porovnanie stavu  vo veľkosťou porovna-

teľných európskych krajinách.  Zdôrazňujem, veľkosťou porov-

nateľných. A v tejto  súvislosti pri tomto porovnaní považu-

jem za určitú chybu, že  sa neporovnávajú aj rozhodujúce či-

nitele priemyselných štruktúr v tých krajinách, s ktorými sa

porovnávame. Tam totiž činitele  veľmi často rozhodujú, pre-

tože napríklad surovinová základňa je pre priemyselnú štruk-

túru a jej rozvoj určite rozhodujúca.

 

     V tejto  súvislosti nemám taký názor,  ako vyslovil pán

poslanec Vaškovič o  komparatívnych výhodách. Isteže povedal

dobre  a zdôraznil  komparatívne výhody  na úrovni výrobkov,

teda finálnych produktov. Ja to vidím tak, že aj komparatív-

ne výhody možno hodnotiť a konštruovať úrovňovo, pri úrovňo-

vej diferencovanosti,  a teda práve  tak ako môžeme  hovoriť

o komparatívnych výhodách výrobkov, môžeme hovoriť aj o kom-

paratívnych výhodách ekonomík a ich súčastí, odvetví. A prá-

ve v tejto súvislosti by som  chcel poukázať na to, že urče-

nie postavenia či roly a definícia nových, budúcich dynamic-

kých, komparatívnych výhod ekonomiky ako takej, a teda prie-

myselnej politiky,  ktorá  na nej  stojí, je  veľmi dôležitá

a v tomto zmysle by ju  bolo treba prehĺbiť. Nazdávam sa to-

tiž, že úlohou štátu je  pomôcť vytvárať a udržať jestvujúce

potenciálne komparatívne výhody, pokiaľ sú také, teda pokiaľ

to má zmysel. A zároveň, pri náležitom predvídaní, konštruo-

vať budúcu účasť nášho priemyslu v  deľbe práce a na trhu so

schopnosťami konkurovať.  A tam tie  komparatívne výhody po-

znať treba, dokonca treba  ich identifikovať až natoľko, aby

sme vedeli,  ako, v akej  miere ako činitele  môžu ovplyvniť

priemyselnú politiku a priemyselnú štruktúru.

 

     Takýmto spôsobom  konali aj v iných  krajinách, pán po-

slanec Vaškovič  niečo spomínal, ja by  som napríklad dodal.

Japonsko kedysi si vytvorilo takúto komparatívnu výhodu tým,

že  dokázalo  rozvinúť  automobilový  priemysel. Južná Kórea

výstavbu námorných lodí. Tchaj-wan elektroniku. Isteže, nej-

de o  to, že by  sme príklady takýmto  spôsobom znásilňovali

a stavali seba do tej istej  pozície. Ale ako metóda postupu

sa to uplatnilo. Musíme si  byť vedomí, že terajšie kompara-

tívne výhody raz zaniknú, a  teda bude treba stavať a rozví-

jať  ďalšie.

 

     Definícia  strategických odvetví,  tak ako  sa v štúdii

nachádza, mi pripadá nepresvedčivá. Zdá sa mi, že sú to skôr

iba strategické výrobné odbory v odvetviach, ktoré sú navyše

odkázané na  dovoz surovín. Veď  práve taká je  výroba kovov

a na ňu nadväzujúce strojárstvo. Ale chýba mi v tejto súvis-

losti, a  to spomínal, myslím  si, pán poslanec  Baránik, že

niečím takým strategickým je určite naša zásoba drevných su-

rovín a ich spracúvanie. A teda rozvinutie tejto časti prie-

myslu.

 

     Ďalej mi  v tejto časti chýba  strategické riešenie vä-

zieb medzi odvetviami z  hľadiska možnej kooperácie podporo-

vateľnej štátom. Pretože aj keď  pôjde o firmy, ktoré isteže

štátu nepodliehajú,  ale všetky firmy,  všetci podnikatelia,

ktorí vytvárajú jednotlivé výrobné odbory a odvetvia, určite

žijú z informácií, ktoré  im vie poskytnúť akýkoľvek subjekt

a tobôž vlastný štát, ktorý ovplyvňuje obchodnú a priemysel-

nú politiku.

 

     Určite veľmi zaujímavá  je oblasť nástrojového riešenia

uskutočňovania koncepcie  i programu, pretože  v tejto fáze,

v ktorej toho  času žijeme, teda vo  fáze transformácie, ako

sami  zisťujeme,  sa  orientujeme  veľmi  namáhavo  a ťažko.

A urobili sme  rad chýb, pokiaľ ide  o nástroje. Poukázal na

to pán poslanec Vaškovič. O  koľko ťažšie je asi potom vyty-

povať a organicky do programu, do realizácie programu vsadiť

nástroje do budúcnosti. Pritom je nepochybné, že bez nástro-

jov sa žiadna priemyselná  politika, teda žiaden program ne-

môže uskutočňovať tak, aké sú  o ňom predstavy. Preto platí,

že pokiaľ  ide o priame  nástroje, sú to  skutočne len tézy,

ktoré sú veľmi ľahko spochybniteľné a ťažko je na ne stavať.

 

     Zaujímavé je riešenie  inštitucionálnych nástrojov, kde

sa stavia na nadácie a  agentúry. Neviem, nemám dosť poznat-

kov o tom, ako v  svetovej ekonomike a v jednotlivých kraji-

nách využívajú nadácie a agentúry v tomto smere. Niečo o tom

viem, že v  rôznych štátoch to robia, a  dokonca tak ďaleko,

že pôsobnosť tých nadácií sa  určitým spôsobom prenáša aj do

iných krajín. Nakoniec, snaha je teraz taká aj voči nám, ale

sú to  náležite silné a  pôsobnostne účinné subjekty  na to,

aby na ne bolo  možné stavať uskutočňovanie programu priemy-

selnej politiky? Takúto otázku si dať musíme a myslím si, že

určitá diskusia o tom by bola veľmi zaujímavá.

 

     Zaujala ma aj myšlienka založenia Slovenského úverového

ústavu, ale priznám sa, že z  toho, čo som si o ňom prečítal

v dokumente, nemám jasno, ako  si to vlastne tvorcovia pred-

stavujú. Tam sa dokonca hovorí, že  už sa na tom reálne pra-

cuje, pán minister možno o tom niečo povie. Totiž my v tejto

chvíli ideme privatizovať finančné  inštitúcie, ešte tie po-

sledné, ktoré sú štátne.  Tie sú, pravda, nositeľmi úverova-

nia,  teda v  ich rukách  sú finančné  toky a  aj kapitálové

prostriedky a narábanie s nimi, alokáciu jednoznačne ovplyv-

ňujú, a  my hovoríme o Slovenskom  úverovom ústave, ktorý by

bol štátnou inštitúciou. Nespochybňujem, pretože ako vravím,

tú rozvinutú  predstavu nepoznám, ale upozorňujem  na to, že

je to veľmi vážna vec a bude treba o tom veľmi, veľmi poroz-

mýšľať, pretože naše každoročné  rozpočtové bohatstvo nie je

až také, aby štát mohol  zabezpečovať zdroje pre takýto úve-

rový  ústav,  a  aké  sa  dajú  zohnať,  teda obstarať inými

spôsobmi, to je v tejto chvíli iba do istej miery určiteľné,

čiže možno si o tom robiť určité predstavy, ale vždy tu bude

tá otázka, kto pôjde v ústrety štátnej finančnej inštitúcii.

Takže treba byť pritom aj opatrný.

 

     Povedal som niekoľko takýchto faktických poznámok, pre-

tože  k dokumentu  s takýmto  rozsahom ťažko  zaujať súvislé

stanovisko aj z hľadiska jeho obsahovej rôznorodosti a úrov-

ňovej diferencovanosti  jednotlivých častí. Nazdávam  sa, že

niečo by sa pre nás ako poslancov, ktorí majú vziať na vedo-

mie tento dokument,  predsa len dalo urobiť tak,  aby sa nám

priblížil. Myslím  si, že z  dokumentu by bolo  možné vybrať

to, čo skutočne  predstavuje koncepciu priemyselnej politiky

a dlhodobý program, pričom mám na mysli tých 10 až 15 rokov,

na uskutočňovanie tejto koncepcie.  Z dokumentu by sa takýto

výťah a súhrn dal urobiť asi na 20 strán. Preto chcem požia-

dať pána ministra, aby o tom porozmýšľal. Totiž ide o to, že

keď nám  o rok zase  predloží takýto dokument,  ťažko budeme

porovnávať, zatiaľčo  keby sme mali  jasno  tak v koncepcii,

ako v programe, tak by to  bolo omnoho ľahšie, ale by nás to

aj usmernilo a uľahčilo by nám úlohu, ktorá pred nami stojí,

dokument prijať.  Nazdávam sa, že  prijať ho treba,  pretože

ako som povedal, informačne je bohatý a otvára pohľad na ve-

ci, ibaže v tej stručnejšej podobe by sa to dalo urobiť sys-

tematickejšie, prehľadnejšie,  a teda aj  pre nás užitočnej-

šie.

 

     Odporúčam dokument prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Nakoľko nemám už žiadne prihláš-

ky do rozpravy, chcem sa vás spýtať, vážené kolegyne, vážení

kolegovia, či sa niekto hlási do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, vyhlasujem rozpravu o treťom bode nášho progra-

mu  za skončenú.  Chce sa  k rozprave  vyjadriť pán minister

Ducký? Nech sa páči.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na úvod svojho vystúpenia by som chcel skutočne poďako-

vať za  hlboký záujem o  problematiku priemyselnej politiky.

Je aj pochopiteľný. Jednak  je pochopiteľný preto, že prero-

kúvame obsah priemyselnej politiky  na pôde parlamentu, a na

druhej strane aj preto, že  v dennom živote sa s realizáciou

priemyselnej politiky skoro všetci stretávame, a koniec kon-

cov jej úspešnosť, či  už vypracovania alebo realizácia pre-

durčuje aj výsledky a prejavuje určitú silu našej ekonomiky,

keď zoberieme  do úvahy, že  priemysel sa podieľa  na tvorbe

hrubého domáceho produktu tými percentami, ako sa tu poveda-

lo.

 

     Som rád,  že táto diskusia sa  uskutočnila a ukázala na

dva hraničné póly názorov jednak na obsah priemyselnej poli-

tiky  a jej  zameranie a  na úlohu  štátu. Odzneli tu názory

úplne liberálne, že by sa  to malo ponechať len na pôsobenie

neviditeľnej ruky trhu - s tým sme sa stretávali i v procese

spracovania  priemyselnej politiky,  ako viete,  spracúva sa

piaty rok. Všetky vlády  mali priemyselnú politiku vo svojom

programe, a až ku koncu  minulého roka sa podarilo tento do-

kument  dopracovať. Druhý  extrémny názor,  ktorý by  sa dal

z tejto diskusie vyextrahovať, je  ten, že tu boli predstavy

až po plánovaciu komisiu a rozpis úloh pomaly až do podnikov

alebo do podnikateľských subjektov.  Obidva tieto názory sme

odmietli a išli sme na určitú symbiózu a na určitú nečistotu

ekonomického  prostredia  v  procese  transformácie. Teda aj

snaha o liberalizáciu, a  zároveň nevyhnutnosť niektoré veci

i z úrovne štátu posudzovať a podporovať.

 

     Pochopiteľne, že všetky  doterajšie dokumenty o priemy-

selnej  politike boli  preštudované, vrátane  toho, ktorý sa

spracúval  za činnosti  pána ministra  Černáka v  roku 1993,

ktorý vyústil do 50 mld nárokov na štátny rozpočet, na štát-

ny rozpočet, opakujem, a preto nebol vtedy vo vláde zobratý,

až po názor, že priemyselnú  politiku by mala spracovať Aso-

ciácia zamestnávateľských zväzov, Zväz  priemyslu, a nie mi-

nisterstvo. Zhodou okolností som bol vtedy prezidentom Zväzu

priemyslu, samozrejme, sme to  odmietli, pretože úloha štátu

a kompetencie centrálnych orgánov sú nezastupiteľné. Je úpl-

ne jedno, kto takýto  dokument vypracuje z pohľadu formálne-

ho, ale štát sa tej zodpovednosti zbaviť nemôže.

 

     S  mnohými vecami,  ktoré tu  boli povedané,  súhlasím,

i keď rozsah diskusie prekročil  rámec a poslanie priemysel-

nej politiky. Mohol by som  tiež povedať, že mala byť najprv

stratégia rozvoja spoločnosti, keby  som išiel na to metodo-

logicky a teoreticky, po nej  by mali byť jednotlivé politi-

ky, teda hospodárska politika, a  za tým by mala byť priemy-

selná politika a potom, samozrejme, konkretizácia do jednot-

livých odvetví, až by sa v tom podnikateľské subjekty našli.

Nechýba nám  teoretická báza poznania  v tejto oblasti,  ani

sme ju vedome nevynechali, ale konali sme tak, ako kázal ro-

zum, to znamená, doba si žiada takýto dokument.

 

     Neosobujeme si právo, ani vláda,  že je to neomylný do-

kument. Tento dokument vláda  prijala ako dokument otvorený,

ktorý  sa bude  ročne spresňovať  a, samozrejme,  v konečnom

dôsledku sa  možno dožijeme toho, čoho sa dožívame často pri

prognózach a pri koncepciách,  že život ide ináč, komparujúc

to, čo potrebuje trh vo zvýšenej miere, a pokiaľ sa dosiahne

prosperita a  ekonomický cieľ, ktorý  sa sleduje, tak  nikto

nehovorí o tom, že prognóza  alebo koncepcia bola zlá, alebo

že  sa    nebude  ďalej  robiť.  Z týchto predpokladov sme

vychádzali aj my.

 

     Keby som mal hovoriť o  tejto koncepcii z pohľadu toho,

čím sa líšila od ostatných,  tak je to maximálne zvýšený po-

diel podnikateľských subjektov na realizácii tejto koncepcie

a jej reálnosť. Teda z 500 mld nárokov na štátny rozpočet až

na 217 mld,  a z toho tie percentá,  ktoré tam poznáte. Teda

prevažný nárok na zdroje bude  u podnikateľov, potom to budú

úverové zdroje, potom zahraničie a štát symbolicky.

 

     Skoro som si tu poznamenal jednu poznámku, že poďakujem

pánu poslancovi Vaškovičovi za jeho vystúpenie, pretože bolo

protichodné tým predchádzajúcim, a - teraz to myslím úprimne

- s mnohými  vecami som súhlasil  aj ja, ale  vedomí si toho

obdobia, v ktorom sa slovenská spoločnosť nachádza, a v rám-

ci i ekonomika, sme volili tento prístup.

 

     Samozrejme, že súhlasím s  tým, čo povedal pán poslanec

Filkus, ale my sme nemysleli, že priemyselná politika by ma-

la navodiť transformáciu spoločnosti, transformáciu v oblas-

ti priemyslu. Takže nie je to  tak, že by to bolo naopak, že

nižšia  úroveň akceptácie  nejakých základných  pravidiel by

mala predurčovať tie vyššie. Ak to bolo zle formulované, tak

sa ospravedlňujeme. Zmysel bol  navodiť proces transformácie

v oblasti priemyslu. Pretože nedá sa nič robiť, zotrvačníko-

vý blok funguje  veľmi silne a navyše v  určitom rozsahu vý-

sledky, ktoré  naša ekonomika dosiahla, hlavne  v roku 1995,

ktoré  nie sú  premietnuté v  nejakej aktualizácii,  tak ako

o tom hovoril pán poslanec Kunc, hovoria o tom, že nie všet-

ky všeobecné ekonomické i správne teórie a poznatky sa musia

realizovať v praxi tak, že to prináša výsledok.

 

     Spomenulo sa tu, že  Japonsko začalo energetikou a ťaž-

kým  priemyslom. Pokiaľ  viem, Japonsko  je energeticky, ale

hlavne  surovinovo veľmi  chudobná krajina,  ale zrejme  ich

ekonómovia prišli k tomu, že keď nebudú mať energetickú bázu

a nebudú mať vlastnú bázu medziproduktu pre strojárstvo, tak

nemôžu byť  efektívni, pretože keď to  budú kupovať, tak za-

platia ekológiu producentom  železa, ocele, know-how, zapla-

tia sofistiku profesorov, inžinierov  pri legúrach a podobne

a nebudú mať tie výsledky čo majú. A Japonsko, čuduj sa sve-

te, krajina bez surovín, má veľmi silnú metalurgiu a drží si

ju, pretože  potom prešli k  ďalšej fáze sofistikácie  až po

súčasnú úroveň,  keď sa hovorí o  spoločnosti, o informatike

a nehovorí sa už o vecnej výrobe v tej podobe ako u nás.

 

     Ja by som sa nebál  toho, ani tej štruktúry, ktorú Slo-

vensko má. Nebál by som sa preto, že má určitú geoekonomickú

pozíciu,  že    robustnú  energetickú  základňu, fungujúcu

energetickú  základňu na  rozdiel od  mnohých ekonomík okolo

nás, že máme zmluvne  zabezpečené objemy energetických suro-

vín aj niektorých surovín pre metalurgiu dlhodobo, ale hlav-

ne, že sme blízko výskytu týchto zdrojov a surovín.

 

     Spomenulo sa tu,  že vo Východoslovenských železiarňach

Košice bola  kopa investícií do  roku 1989. Odmietam  takýto

argument z  hľadiska hodnotenia úspešnosti po  roku 1989. To

môžeme povedať o každom  odvetví, že bolo nainvestované viac

alebo menej. Je to len otázka roku, ktorý zoberieme za bernú

mincu. Jedny  boli rozvíjané do roku  1981, jedny v sedemde-

siatych rokoch (textil) a takto by sme si mohli vytýkať jed-

no odvetvie  druhému, kto na  čí úkor v  časovej postupnosti

a slede  ako  dopadol.  Ale  je  to  len zhoda okolností, že

k prelomu vývoja  spoločnosti došlo v  roku 1989, no  tak sa

využije  čerstvý príklad.  Košičania by  nám vedeli povedať,

ako dlho neboli ako metalurgovia rozvíjaní, ako sa im bráni-

lo a ako časť ekonómov  tvrdila o nezmyselnosti výroby ocele

na Slovensku.

 

     Nemôžem súhlasiť  s tým, že v  priemyselnej politike sa

nedotýkame  diverzifikácie zdrojov  základných energetických

surovín. Dotýkame sa a v reáliách ju aj realizujeme. Odporú-

čam všetkým, ktorí  sa nevedia zmieriť s tým,  že veľká časť

týchto surovín alebo skoro všetky  sú z Ruska, aby si uvedo-

mili, že  cez Slovensko ide takmer  90 miliárd kubíkov plynu

do západnej Európy, len 6  miliárd kubíkov je slovenská spo-

treba,  čiže  zanedbateľne,  a západná  Európa má  vyše 30 %

spotreby plynu z Ruska a  nebojí sa. Čiže nemaľujme tu stra-

šiakov nasilu, pretože môžeme na to ekonomicky doplatiť. Nie

je problém urobiť diverzifikáciu zdrojov surovín, ale kto si

pozrie koncepciu  expertov OECD za  Českú republiku, tak  sa

dočíta, že  títo experti z  celého sveta tam  konštatujú, že

každá diverzifikácia zdrojov,  opakujem zdrojov, nie doprav-

ných ciest, energetických surovín, a  je tam v zátvorke uve-

dené aj Slovensko, lebo je to skoro identické, znamená 20 až

30 % vyššie náklady na ich obstaranie. No tak sa pýtam, kto-

rá ekonomika by to uniesla.

 

 

     Pokiaľ sa toľko dáva za príklad INGOLSTADT, kto používa

ten argument, tak v koncepcii  je napísané, že INGOLSTADT je

diverzifikácia dopravnej cesty, a nie zdroja. Cez INGOLSTADT

ide ruská  ropa. My pracujeme s  majiteľmi ropovodu ADRIA na

jeho sprístupnení  hlavne z pohľadu technického  vo väzbe na

udalosti na území bývalej  Juhoslávie. Nie je problém dopra-

vovať  ropu po  tejto línii.  Ale bude  to znova  ruská ropa

a pokiaľ by nedošlo k zmene taríf z maďarskej strany a chor-

vátskej strany,  znamená to takmer 14  dolárov na jednu tonu

ropy viac, ako je súčasná  cesta po ropovodoch, ktoré sú vy-

budované a  fungujú. Nechcem zľahčovať, bolo  by ideálne mať

viac zdrojov, viac zdrojov surovín od viacerých dodávateľov,

ale, samozrejme, podmienka bude  neúprosná, aby to bolo eko-

nomicky porovnateľné a únosné.

 

     Posledný  vývoj  okolo  Ruska,  hlavne  schválenie jeho

vstupu do Rady Európy, hovorí niečo iné, ako sa snažíme nie-

kedy silou mocou dramatizovať. Opakujem, máme eminentný záu-

jem  a rokovania  s rakúskou  stranou sú,  zdá sa,  nádejné,

nechcem predpovedať výsledok. Ale  ide o prepojenie Slovnaf-

tu, ropovodu a siete rakúskych ropovodov, teda nie s ÖMV ako

s firmou. Je v tom rozdiel  a dokonca diskutujeme o reverzi-

bilnom chode  tohto ropovodu, to  znamená v prípade  potreby

využiť rakúske  ropovody a tlačiť  to do Slovnaftu.  Rakúska

strana má taký istý záujem, aby mohli v prípade určitých po-

rúch, alebo nedajboh  keby tanker  zhavaroval pred  Terstom,

z ktorého to  ťahajú, aby mohli  oni potom z  nášho ropovodu

brať ruskú ropu  do svojej siete ropovodov. Viem,  že to, čo

hovorím je určite zaujímavé, ale nepredpokladám, že rozpiso-

vanie  do takýchto  podrobností má  byť obsahom priemyselnej

politiky,  lebo to  si realizujú  v rámci  svojich koncepcií

jednotlivé podnikateľské subjekty, pretože sú už v prevažnej

miere sprivatizované.

 

     Som  presvedčený,  že  keď   budeme  o  rok  diskutovať

o spresnenej priemyselnej politike, bude mať zase trošku inú

podobu,  pretože medzitým  sa nám  rodia základné dokumenty,

ktorými  sa buď  budeme riadiť,   alebo nie,  tak ako  je to

s každou koncepciou a stratégiou,  už bude na svete, povedal

by som  namaľovaná, alebo "nastínená" - poviem to po  česky,

vyslúžim si pokutu od kolegu, nenapadne mi adekvátny sloven-

ský  výraz - stratégia  rozvoja spoločnosti  vedy a techniky

a následne budeme túto stratégiu napĺňať jednotlivými vypra-

covanými  politikami a  v rámci  nej hospodárskou politikou,

ako som dneska povedal,  a, samozrejme, aj politikou priemy-

selnou.

 

     Dúfam, že tá budúca bude  mať menej strán, že bude viac

hovoriť o  smeroch a nástrojoch.  Neviem, či účasť  štátu je

dostatočná, alebo  nie na realizáciu  priemyselnej politiky.

Na jednej strane  ako pragmatik by som povedal,  že je nízka

a malá, na  druhej strane ako  člen vlády, ktorý  sa usiluje

zabezpečiť vo svojej kompetencii to,  čo mu patrí, v procese

transformácie a odštátnenia ekonomiky je diskutabilné, či má

byť väčšia a aká má byť, ale nesporne v jednom i druhom prí-

pade  je to  predurčené výškou  rozpočtu a  jeho rozdelením,

ktoré sa udialo  tu v parlamente. Čiže to  je z mojej strany

neprekročiteľné a  môžem v ročných  plánoch alebo rozpočtoch

diskutovať s podpredsedom vlády a ministrom financií skutoč-

ne len o vylaďovaní.

 

     Aj ja by som bol radšej, keby sme mali 5 miliárd na to,

aby sme problém zateplenia  bytov realizovali naraz, aby bol

efekt. Ale pýtam sa aj tých, ktorí mi to radia, prečo to oni

neurobili, keď boli v podobnej funkcii ako ja. Asi by mi od-

povedali, že neboli na to  prostriedky v rozpočte a boli iné

priority, ktoré doniesla doba,  život a tie sa rešpektovali,

tu je  odpoveď aj na  túto časť otázky,  prečo sa to  nerobí

komplexne alebo vo väčšom rozsahu,  aby efekt bol čo najlep-

ší.

 

 

     Môžem  vás  ubezpečiť,  že  merná  spotreba elektrickej

energie  na jednotku  výroby na  Slovensku klesá,  môžem vás

ubezpečiť - v nedeľu môžete  chodiť na graf spotreby do Slo-

venských elektrární, kam chodí  generálny riaditeľ každú ne-

deľu, ja tam tiež občas  chodievam -, že prudko rastie spot-

reba elektrickej energie. Rastie preto, že rastie priemysel-

ná výroba a vzťah mernej  spotreby má správnu tendenciu, ne-

hovorím, že dostatočnú. Teda klesá merná spotreba. Môžem vás

ubezpečiť a môžete si to  skontrolovať, parlament na to mož-

nosti má,  že ani jedna  akcia, ktorá bola  schvaľovaná a je

schvaľovaná,  nedostala od  ministra pre  životné prostredie

výnimku, ak nespĺňala tie  kritériá, ktoré platia zo zákona.

A hlavne v roku 1999, keď bude takpovediac "finito" a nastú-

pia tvrdé európske normy, nás nejaká robota bude čakať, pre-

tože programovo sa približujeme k limitom povolených emisií,

v niektorých prípadoch to možno nebude celkom na tej úrovni,

ale to je už otázka budúcej diskusie.

 

     Povedal som si, že  nebudem veľmi konkrétny, ale vzhľa-

dom  na to,  že niektoré  veci boli  spomenuté, fascinuje ma

poznámka o Calexe. Môžem vám  povedať, že keby som bol mini-

strom vtedy, keď  sa Calex robil so Samsungom,  tak by nemal

takú podobu,  akú má. Má hanebnú  podobu, zmluva je hanebná,

pretože sa  kúpila licencia na  technológiu výroby kompreso-

rov, tá sa zaplatila na drevo a urobil sa spoločný podnik na

obchodné  činnosti, na  starú  kvalitu.  Čiže pustil  sa trh

a Kórejčania nie sú v spoločnom podniku pri výrobe vlastného

kompresoru. Kto  bol pri tom,  nech si spytuje  svedomie. Ja

viem, kto bol pritom, a môžem  vám dať aj dokumenty, mám ich

meter a pol, v  akom je to v stave, takže o  to väčšmi ma tá

zmienka prekvapila.

 

     Samozrejme,  Calex je  súčasťou strojárskeho priemyslu,

počítame s ním a myslíme,  že v procese privatizácie sa rie-

šenie nájde,  i keď rokovania sú  nekonečne tvrdé. Postavili

sme situáciu veľmi vyhranene a ponúkli sme Samsungu privati-

zovať Calex za predpokladu, že  zaplatia za linku a za Calex

toľko,  koľko sme  zaplatili my  plus nevyhnutné investície.

A čuduj sa svete,  zrazu je to pre nich  neprijateľné, je to

pre nich drahé. Za to, za čo to predali nám, je im to drahé.

Tak sa pýtam vyjednávačov, ako teda rokovali, ako obhajovali

záujmy tohto  štátu. (Hlasy v sále.)  Stačí si zobrať termín

zmluvy a vieme,  kto bol minister a kto  bol pri moci. Pred-

pokladám, že  nie je mojou úlohou  to tu povedať. Ale  je to

hanba,  to vám  môžem povedať,  a je  to čítanie "na parádu"

A dokonca máme  aj dokument, keď jeden  z mojich predchodcov

poveril vtedajšieho generálneho  riaditeľa Calexu, aby dovo-

lil zmenu stanov z majoritného účastníka Calexu tak, aby ma-

li majoritné postavenie minoritní.

 

     Hovorím to takýmto tónom, pretože človek niekedy žasne,

keď tí, ktorí  boli pri tom, chcú dokonca  ešte aj poučovať.

Ale ospravedlňujem sa za  túto poznámku, samozrejme, nechcem

to hovoriť  takto, ale je  to k dispozícii  a, pán poslanec,

môžeme o  tom diskutovať, aj  vám to ukážem.  (Hlas v sále.)

Vtedy boli vaši,  nie? Vtedy boli vaši, môžeme  si o tom po-

diskutovať, ale už nebudem týmto smerom hovoriť.

 

     Záverom  by som  chcel poďakovať  za obsiahlu diskusiu.

S veľkou časťou  súhlasím a predpokladám,  že mnohé poznámky

budú zabudované, pretože mnohé už medzitým doniesol aj život

vo vývoji. Môžem len toľko povedať,  že od roku 1990 som bol

zhrozený destabilizáciou pozície našej  vedy a školstva. Ne-

patrím medzi tých, ktorí sa  o to pričinili. Tú pripomienku,

samozrejme, beriem  a konečne sa nám  po dlhom čase podarilo

dostať do rozpočtu kapitoly  ministerstva hospodárstva i ne-

jaké peniaze na vedu a techniku.  I keď ich nie je veľa, ale

konečne je  niekoľko stoviek miliónov. Bude  na nás aj možno

na vás  tu prítomných, ktorí sa  profesne tým zaoberáte, aby

sme ich alokovali, ako sa moderne hovorí, umiestnili čo naj-

lepšie tak, aby efekt bol čo najväčší.

 

     Pokiaľ sa  týka verejnej diskusie, dovoľte  mi len pre-

behnúť, kde  a kedy sa to  prerokovalo. 18. 10. v  Žiline na

akcii  Novotech  "Hlavné  zámery  priemyselnej politiky", na

konferencii "Zásadné otázky rozvoja vedy a techniky", takis-

to na  "Slovensko - siločiara  Európy" 10. až  12. 10. 1995,

pán štátny tajomník Brheľ  na konferencii, medzitým v rakús-

kom Marenburgu,  priemyselná politika, vystúpenie  na konfe-

rencii, takisto štátny tajomník. Podobne "Globalizácia prie-

myselných politík Slovenska" vystúpenie a diskusia na konfe-

rencii "Slovensko - siločiara Európy a sveta na prahu 3. ti-

sícročia", takisto v desiatom  mesiaci atď. atď. Tým nechcem

povedať,  že formálne  sa to  nemohlo urobiť  ináč, alebo že

formálne nemohla prebehnúť táto diskusia.

 

     Dovolím si ešte jednu  poznámku, že z hľadiska ekológie

sú závažnejšie tie veci,  ktoré hovoria o energetike, baníc-

tve a podobne,  ale čestne vám hovorím, že  to čo tu zaznelo

od niektorých pánov poslancov a poslankýň, aby sa to kvanti-

fikovalo, v priemyselnej politike sa  to nedá, pretože to sú

technické veličiny,  ktoré sa musia vyrátať  na základe kon-

krétnej investičnej akcie  a z toho titulu všetko  to, čo tu

už naznačil pán poslanec Hofbauer.

 

     Čiže ďakujem za pripomienky  a chcem povedať, že určite

gro toho,  s čím súhlasíme,  pretavíme do novej  podoby tak,

aby mala väčšiu vypovedaciu  schopnosť a bola zrozumiteľnej-

šia v súlade s tým, čo som tu povedal na celú oblasť straté-

gie rozvoja spoločnosti  a vypracovania jednotlivých politík

a v rámci toho i  hospodárskej politiky a priemyselnej poli-

tiky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán minister.  Keďže rozprava  je uzatvorená,

nebudem  dávať faktické  pripomienky, jedine  ak by  to malo

charakter procedurálneho návrhu. So záverečným slovom vystú-

pi pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     v súlade so svojím programovým vyhlásením vláda Sloven-

skej republiky  vypracúva,  prerokúva,  schvaľuje a postupne

predkladá na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky

zásadné materiály svojej  politickej, hospodárskej a sociál-

nej politiky rozvoja našej  spoločnosti. Vypracovanie a ria-

denie  sa podľa  takýchto zásadných  materiálov si  vyžaduje

nielen kritickú analýzu východísk a reálne konštruktívne ce-

lospoločensky prospešné smerovanie zámerov a cieľov. Vyžadu-

je  si predovšetkým  atmosféru celospoločenskej konštruktív-

nosti spolupráce  pri zásadných smeroch  záujmov štátu, reš-

pektovanie zásad parlamentnej demokracie, pretože opak vedie

k permanentným spoločenským otrasom, prerušovaniu kontinuity

realizácie koncepcií s dôsledkom retardačných potácaní.

 

     Naša  spoločnosť takéto  stavy  zažila  v roku  1991 aj

v roku 1994, keď demokraticky ustanovená vláda bola dva razy

zamenená dočasnými, voľbami  neustanovenými vládami, a ktoré

boli opäť nahradené po  voľbách vládami ustanovenými na báze

volieb.  Šesť zmien  vlády od  roku 1990,  z toho  tri vlády

v podmienkach spoločného štátu a tri vlády v samostatnej re-

publike, sú tým najhorším  prostredím na realizáciu koncepč-

ných,  dlhodobých, pozitívnych  a konštruktívnych  koncepcií

jednotlivých  rezortov aj  odvetví, a  to bez  ohľadu na to,

ktorej vlády sa to týka, a trúfam si tvrdiť, že aj keby bolo

šesť  vlád  rovnakého   politického  zoskupenia,  jednoducho

prichádza k prerušeniam kontinuity vývoja.

 

     Viac ako  čohokoľvek sa to  týka koncepcie priemyselnej

politiky  Slovenskej republiky,  ktorú prvý  raz prerokúvame

v takejto ucelenej  forme až v  súčasnosti. Naša prosperita,

ekonomický vývoj,  sociálne istoty, rozvoj  kultúry, vzdela-

nosti aj bezpečnosti -  to všetko závisí od životaschopnosti

nášho ekonomického potenciálu, schopnosti priemyslu vyrábať,

produkovať výrobky v žiaducom sortimente súčasného európske-

ho  a  svetového  štandardu  kvality,  a  predovšetkým našej

schopnosti ich realizovania na svetovom trhu. Priemysel Slo-

venskej republiky  za dlhé desiatky  rokov bol budovaný  ako

prívesok svojho domínia a súčasť východného trhu RVHP, takže

veľké množstvo našich  priemyselných kapacít bolo budovaných

v súlade s vtedajšími potrebami, a nie našimi súčasnými mož-

nosťami a potrebami.

 

     Po  roku  1989  sa  pre  náš  priemysel  rozpadol druhý

z uvádzaných okruhov  a po roku 1993  zanikol aj okruh prvý.

Náš priemysel  sa teda ocitol  vo veľmi náročnom  prostredí,

v priebehu  ktorého sa  transformujú naše  zahraničné vzťahy

a toky a transformujú sa i  naše vnútorné a vlastnícke vzťa-

hy. Na tieto východiská by mala nadväzovať aj reštrukturali-

zácia  celej našej  priemyselnej výroby.  Materiál, ktorý tu

prerokúvame, vychádza  z analýzy nášho  hospodárskeho vývoja

za uplynulé roky, zo  zhodnotenia jeho koordinát, extrapolá-

cie ďalšieho  trendu hospodárstva a s  úsilím o formulovanie

zásad  štátnej priemyselnej  politiky. Jej  cieľom v procese

realizácie je vytvorenie  transformácie, revitalizácie a re-

štrukturalizácie so zámerom  dosiahnutia efektívnosti hospo-

dárskeho rastu a takých štrukturálnych zmien, ktoré budú za-

bezpečovať  výrobu konkurencieschopnej  produkcie s  vysokou

produktivitou práce, pridanou hodnotou a efektívnou štruktú-

rou zamestnanosti.

 

     Návrh priemyselnej politiky  rešpektuje postupne klesa-

júcu dynamiku súčasných  komparatívnych výhod Slovenskej re-

publiky v rámci medzinárodného podnikania, a to hlavne lacnú

pracovnú  silu, mzdovú  prácu a  podhodnotené ceny  energie,

pretože budovať výhľad rozvoja iba na tomto je nemožné. Kon-

cepcia súčasne  vychádza z potreby  adaptácie štruktúr prie-

myslu Slovenskej republiky na parametre podobné vyspelým ob-

dobným malým štátom západnej  Európy, pretože priemysel Slo-

venskej  republiky je  preťažený v  odvetviach výroby kovov,

ťažkej chémii, ťažkom strojárstve, v prvotnom spracovaní ro-

py, ťažkej petrochémii, a naopak nedostatočný je v spracova-

teľskom priemysle s  veľmi výraznými štrukturálnymi medzera-

mi.

 

     Na pohľad sa môže zdať, že prerokúvaný materiál je nad-

merne skeptický,  čo dokumentuje iba  veľmi zdržanlivý opti-

mizmus  a  bez  jednoznačného  vyhlasovania jedinej správnej

cesty, jediného optimálneho riešenia  aj výsledku, a to ešte

v presne stanovenom termíne. Treba  si však vyjasniť, že ta-

kýchto  lacných a  jednoduchých riešení,  na ktoré  sme boli

v nedávnej minulosti zvyknutí, už  niet. A prerokúvaný mate-

riál naopak uvádza celé  spektrum veľkého množstva jednotli-

vých krokov, v širokom zábere okruhov, ktorých výsledným sy-

nergickým efektom má byť  trvalý, spoľahlivý a dynamický po-

sun vpred  našej priemyselnej sféry  ako kompilát dvoch  zá-

kladných prístupov, a to sektorového a liberálneho.

 

     122 strán textu a 30 strán príloh materiálu predstavuje

objem, ktorý je mierne nad hranicou čítavosti. Nejde tu však

o beletriu. Materiál je primerane  podrobný a dostatočne ob-

siahly, aby tvoril rámec orientácie našej priemyselnej poli-

tiky, ktorého odpočet a  projekčné kroky je odôvodnené robiť

až následne s väčším časovým odstupom.

 

 

     Dotknem sa niektorých  okruhov problematík, ktoré môžu,

ale aj nemusia akcelerovať  pozitívne trendy nášho hospodár-

stva a  priemyslu a za také  považujem vládne rozvojové pro-

gramy  priemyslu.  Je   nemálo  programov,  ktoré  pokračujú

z predchádzajúcich rokov. Ak sú úspešné, je účelné ich akce-

lerovať. Ak sú neúspešné, je vhodné zvážiť účelnosť pokračo-

vania v  nich. Z predloženého  materiálu však nie  je jedno-

značné,  do ktorej  z dvoch  kategórií uvádzané rozpracované

programy prináležia, pretože finančné čiastky na ne vyčlene-

né sú priveľké na neefektívne  programy a primalé na výrazný

pozitívny vstup. Za takéto programy považujem napríklad pro-

gram  znižovania spotreby  energie v  oblasti bývania. Ďalej

program  zavádzania čistejších technológií je výnimočným vý-

znamným  projektom, ktorý  má za  cieľ prejsť  od zastavenia

znečisťovania prostredia "na konci potrubia" technologického

procesu do zníženia  znečisťovania jeho jednotlivých techno-

logických vstupov v procese výroby.  Tento program je v behu

už dlhší  čas. Jeho nositeľmi  sú zahraničné zdroje,  hlavne

z Nórska a Spojených štátov amerických.

 

     Je dosť nepochopiteľné, že na rok 1996 rezort vôbec ne-

uvažuje so  vstupom domácich zdrojov, iba  so zdrojmi zahra-

ničnými a mimorozpočtovými, čím  sa nevysiela priaznivý sig-

nál k týmto zahraničným partnerom. Treba upozorniť, že vstup

zahraničných  partnerov je  podmienený aj  finančnou účasťou

slovenskej  strany a  bolo by  teda krajne  nežiaduce, ak by

program z týchto dôvodov nebol vecne ukončený, pretože o je-

ho pozitívach nie sú spory.

 

     Vládou predložená a parlamentom prerokúvaná priemyselná

politika Slovenskej republiky predstavuje prijateľný kompro-

mis medzi globálnosťou a detailnosťou záberu problematiky vo

sfére vecnej, aj operatívnosti a stratégie z pohľadu časové-

ho, konkretizácie jednotlivých krokov  z pohľadu vecnej rea-

lizácie, adaptabilnosti postupov a optimalizácie vecných re-

alizácií.  Materiál poskytuje  dostatočný a  primeraný vecný

i časový priestor.  Materiál nie je  taxatívne uzavretý, ale

je otvorený a umožňuje  jeho adaptabilnosť. Preto predložený

materiál odporúčam  po prerokovaní, čo sa  udialo, zobrať na

vedomie.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  myslím, že k rozprave,

ktorá tu  odznela, z mojej strany  v podstate už nie  sú po-

trebné  ďalšie  závery,  vyčerpávajúce  sa  o týchto veciach

zmienil  predkladajúci  pán  minister  hospodárstva. Podobný

charakter, ako malo prerokúvanie v pléne, v podstate mala aj

diskusia  na  pôde  výboru  pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie, kde  na jednej strane sa  namietalo, čo všetko

by v materiáli malo byť,  na druhej strane sa rovnako namie-

talo, že materiál je veľmi obsiahly a mal by byť stručnejší.

A takto  by bolo  možné tieto  antagonistické rozpory stavať

vedľa  seba, že  sa vlastne  vzájomne viac-menej vylučovali.

Priznám, že je to v podstate pozitívny jav, pretože materiál

je zrelý na diskusiu, je zrelý  na polemiku a nie je uzavre-

tý.

 

     Azda  k tým  početným  odvolávkam  na Japonsko  ako náš

vzor. Domnievam sa, že je to veľmi obtiažne, pretože Japonci

majú  v  prvom  rade  absolútne  odlišný  celý životný štýl,

počnúc  doživotnosťou zamestnania,  minimálnymi dovolenkami,

rabiátnym pracovným časom. A ešte k toľko spomínanému inšti-

tútu MITI. Ten nevydáva žiadne záväzné direktívy, vydáva od-

porúčania. Kto ich chce rešpektovať, môže, kto nechce, nemu-

sí. Ale MITI má takú váhu,  že nik si ho netrúfa nerešpekto-

vať.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni  poslanci,

 

     okrem návrhu uznesenia  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorý ste k materiálu dostali a ktorý vyplynul z roko-

vania vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,

odzneli dva  doplňovacie návrhy na  uznesenie, a to  od pána

poslanca Černáka a pána poslanca Lysáka. Pán poslanec Černák

v návrhu na uznesenie odporúča nasledovný text: Národná rada

Slovenskej republiky prerušuje  rokovanie o priemyselnej po-

litike a po A - žiada  vládu Slovenskej  republiky uviesť ju

do  súladu so  zákonom číslo  127/1994 Z.  z. o  posudzovaní

vplyvov na životné prostredie, doplniť o informáciu, ako bo-

li splnené úlohy v časti B uznesenia vlády Slovenskej repub-

liky číslo 706  z 26. septembra 1995 a ten  istý bod A - do-

pracovať priemyselnú politiku  Slovenskej republiky v zmysle

pripomienok z rozpravy v  Národnej rade Slovenskej republiky

do 30.  6. 1996. A  v časti B  odporúča životnému prostrediu

urobiť  verejnú diskusiu  o priemyselnej  politike a  urobiť

diskusiu  s nevládnymi  organizáciami,  takisto  do  termínu

30. 6. 1996.

 

     Osobne tento návrh uznesenia nepodporím, a to tým skôr,

že blok poslancov za Demokratickú úniu nakoniec sám deklaro-

val, že nepodporí prijatie tohto materiálu ako celku.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán  poslanec, chcem  sa  spýtať,  či ste  ako spoločný

spravodajca  ukončili záverečné  slovo. Ak  áno, prosím, aby

ste teraz uvádzali hlasovanie v  tom poradí, ako návrhy pri-

šli, presne to, čo ste začali robiť.

 

     Prosím, dajte slovo pánu poslancovi Mikloškovi.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán spravodajca, chcel by som vedieť, ako sa tam dosta-

li tie  nevládne organizácie, tá diskusia.  Teraz je program

o priemyselnej politike. Ako to súvisí?

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Uvádzam textáciu, ako mi ju predložil pán poslanec Čer-

nák ako návrh na uznesenie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kunc - procedurálna poznámka.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Ja som sa chcel vo faktickej poznámke, pán podpredseda,

vrátiť k svojmu návrhu. Požiadal  som pána ministra, aby za-

ujal stanovisko  k tomu, či  by nám ministerstvo  nemohlo na

dvadsiatich stranách predložiť výťah  s koncepciou a progra-

mom, pretože...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prepáčte, pán poslanec, iste máte pravdu, ale keďže bo-

la uzatvorená rozprava, už  som nemohol dať faktickú poznám-

ku. Môže si to vyžiadať od ministra výbor.

 

     Pani kolegyňa, procedurálna pripomienka? Prosím, zapni-

te mikrofón pani poslankyni Rusnákovej.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán spravodajca  zabudol spomenúť môj  návrh, ktorý bol

procedurálny a obsahoval 5 návrhov na uznesenie.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Písomné  návrhy som  dostal dva  - od  poslanca Černáka

a od  poslanca Lysáka.  Žiaden iný  nie. Takže  uvádzam tie,

ktoré mám k dispozícii.

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre. Tak ako sme  sa dohodli, pán spoločný spravodaj-

ca, pokračujte v uvádzaní hlasovania.

 

     Prosil by  som zatiaľ kolegyňu  Rusnákovú, aby napísala

svoje pripomienky a  odovzdala ich spoločnému spravodajcovi.

Budeme o tom hlasovať na záver. Nech sa páči, hlasujeme.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Načo?

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Keď nie, nie. Prosím, to je vaše právo. Nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán predsedajúci, návrh  uznesenia, ktorý predložil pán

poslanec  Černák, som  uviedol v  plnom texte.  Odporúčam ho

neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme  sa a  zároveň hlasujme  o návrhu uznesenia

pána poslanca Černáka. Pán  spoločný spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Konštatujem, že návrh pána  poslanca Černáka sme nepri-

jali.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem,  pán  predsedajúci.  Druhý  pozmeňovací návrh,

ktorý som  dostal písomne, je od  pána poslanca Lysáka. Znie

nasledovne (je to súčasť uznesenia, o ktorom budeme hlasovať

ako celku): Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde

Slovenskej republiky,  aby predložila Národnej  rade Sloven-

skej republiky spresnený  variant priemyselnej politiky Slo-

venskej republiky do 30. 9. 1997.

 

     Žiadam hlasovať o tomto návrhu uznesenia a odporúčam ho

prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

 

     Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku vrá-

tane schválených zmien a  doplnkov. Prosím, kolegyne a kole-

govia, prezentujme sa a  zároveň hlasujme o návrhu uznesenia

ako celku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vzala

na vedomie uznesenie k  priemyselnej politike Slovenskej re-

publiky.

 

     Pán minister, pán spoločný  spravodajca, ďakujem vám za

spoluprácu.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem aj ja.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

      Dámy a páni, pristúpime  k  š t v r t é m u  bodu pro-

gramu, ktorým je

 

     Koncepcia transformácie sociálnej  sféry Slovenskej re-

publiky.

 

     Materiál máte predložený ako  tlač číslo 318 a spoločnú

správu výborov  ako tlač 318a,  ktorej súčasťou je  aj návrh

uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky koncepciu trans-

formácie sociálnej sféry uvedie ministerka práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Pani

ministerka, máte slovo.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Nie je otvorená rozprava.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     návrh koncepcie transformácie  sociálnej sféry sa pred-

kladá ako  jeden zo základných dokumentov,  ktorým sa napĺňa

Programové vyhlásenie  vlády Slovenskej republiky.  Týmto sa

zároveň  plní úloha,  ktorá bola  uložená nášmu ministerstvu

plánom práce  vlády na rok  1995 a zároveň  napĺňame záväzok

vlády prijatý v Generálnej dohode na rok 1995.

 

     Predložená koncepcia je  zásadným prelomovým dokumentom

nielen pre  celú oblasť sociálnej  sféry, ale aj  pre oblasť

makroekonomiky. K zmenám existujúceho systému sociálnej sfé-

ry bolo  potrebné pristúpiť najmä z  toho dôvodu, lebo dote-

rajšie  princípy, na  ktorých bola  vybudovaná celá sociálna

sféra minulého režimu, už  nezodpovedali vzťahom v ekonomic-

kej sfére, založeným v transformačnom procese, a boli s nimi

v priamom rozpore. Koncepcia teda  reaguje na zmeny vyvolané

ekonomickou transformáciou, pričom  vychádza z doteraz usku-

točnených zmien v sociálnej oblasti. Tento materiál vytyčuje

len základné smery transformácie  do budúcnosti, pričom kla-

die dôraz na presadenie základných princípov, ktorými sú:

 

     - ústup od paternalizmu,

     - osobná  zodpovednosť  občana za  svoj osud  a za osud

svojej rodiny,

     - štátna garancia dôstojného života občanov,

     - sociálna solidarita,

     - participácia občanov na svojich právach,

     - adresnosť poskytovaných plnení,

     - ochrana a rozvoj prirodzených vlastníckych práv obča-

nov,

     - presadzovanie sociálnej spravodlivosti,

     - sociálne partnerstvo.

 

     V procese transformácie  sociálnej sféry kladieme dôraz

na zabezpečenie sociálnej  únosnosti politických a hospodár-

skych zmien, sociálneho rozvoja  a podielu Slovenskej repub-

liky na integrácii sociálnej  sféry v európskych a svetových

dimenziách. Z vecného hľadiska  sa predložená koncepcia zao-

berá  riešením transformácie  ekonomických, t. j. pracovných

aktivít  občanov, a  transformácie sociálneho  zabezpečenia.

 

     Pri transformácii ekonomických,  pracovných aktivít ob-

čanov v koncepcii kladieme dôraz  na zmeny v oblasti pracov-

ných  vzťahov, a  to predovšetkým  na odčlenenie  pracovných

vzťahov  zamestnancov  verejnej  služby  od pracovnoprávnych

vzťahov, ďalej na rozvoj  a posilnenie participačných mecha-

nizmov  kolektívneho  vyjednávania  a  tripartizmu, na zmeny

v oblasti  zamestnanosti, najmä  z hľadiska  rozvoja a  trhu

práce, zmeny v oblasti  pracovných príjmov, komplexné rieše-

nie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

 

     Pri transformácii sociálneho  zabezpečenia sú kľúčovými

otázkami vybudovanie systémov  základného sociálneho poiste-

nia postaveného  na nových princípoch,  patrí sem nemocenské

a dôchodkové  poistenie, vybudovanie  a postavenie princípov

doplnkového dôchodkového poistenia, vybudovanie a postavenie

úrazového poistenia, nanovo  ponímame štátnu sociálnu podpo-

ru,  nanovo sociálnu  pomoc založenú  na princípe  plurality

subjektov a na aktívnej  participácii občana pri prekonávaní

svojej nepriaznivej sociálnej situácie.

 

     Na úspešné naplnenie  koncepcie transformácie sociálnej

sféry je nevyhnutné stanoviť priority realizácie jej jednot-

livých krokov. Tieto sú premietnuté vo vecnom a časovom har-

monograme postupnosti  základných krokov, ktorý  je súčasťou

tejto koncepcie. Úlohy uvedené  v tejto časti materiálu pre-

sahujú kompetenčný rámec ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny, pretože transformácia sociálnej sféry nie je zále-

žitosťou len  tohto rezortu, ale jej  súčasťou sú aj viaceré

otázky, ktoré budú riešiť vo svojej kompetencii iné rezorty,

napríklad ministerstvo financií, ministerstvo zdravotníctva,

ministerstvo  školstva, ministerstvo  výstavby, ministerstvo

obrany, ministerstvo  spravodlivosti, ministerstvo hospodár-

stva a ďalšie, ale aj  verejnoprávne inštitúcie, ako je Fond

zamestnanosti, Sociálna poisťovňa  a Všeobecná zdravotná po-

isťovňa. Z tohto dôvodu sú  vo vecnom a časovom harmonograme

v časti C zapísané úlohy, ktoré považujeme za súčasť naplne-

nia koncepčných zámerov transformácie sociálnej sféry.

 

     Pri koncipovaní predloženého materiálu, pri stanovovaní

prioritných krokov  a zostavovaní vecného  a časového harmo-

nogramu  sme dospeli  k záveru,  že niektoré  z úloh vecného

a časového harmonogramu sú už prijaté v pláne práce vlády na

rok 1995  a v pláne  legislatívnych úloh vlády  na rok 1995,

ale niektoré  z nich bude  potrebné presunúť na  iný termín.

Z toho dôvodu sa navrhuje  v návrhu uznesenia zaviazať mini-

sterku  predložiť  po  schválení  návrhu  koncepcie návrh na

úpravu uvedených dokumentov vlády, a to v súlade so schvále-

ným vecným a časovým  harmonogramom úloh koncepcie transfor-

mácie sociálnej sféry.

 

     Rada  by som  dala do  vašej pozornosti  informáciu, že

príprava návrhu  koncepcie prebiehala vo  viacerých etapách,

v prvej etape, t. j. koncom roka 1993 a začiatkom  roka 1994

predložilo ministerstvo prvý variant koncepcie. V tomto čase

bol zriadený poradný výbor Rady hospodárskej a sociálnej do-

hody pre sociálnu reformu, v ktorom mali zastúpenie aj rôzne

neštátne  subjekty.  Po  zmenách  vlády  v  marci 1994 došlo

k prerušeniu  prác na  koncepcii, poradný  výbor sa nezišiel

ani raz. Práce pokračovali po nástupe súčasnej vlády.

 

     V priebehu prípravy materiálu  sa uskutočnilo 17 zasad-

nutí poradného výboru tripartity a celý rad ďalších rokovaní

v užšom kruhu  odborníkov. Materiál sme  pripravovali za ak-

tívnej  účasti odborov  a zamestnávateľov,  ako aj Sociálnej

poisťovne a Fondu  zamestnanosti. Pripomienky týchto subjek-

tov sme plne rešpektovali  a zapracovali. Materiál schválila

Rada hospodárskej a  sociálnej dohody 27. 9. 1995  s tým, že

sa následne prerokúval ešte raz  v poradnom výbore a doplnil

sa o pripomienky.

 

     Uznesením číslo 944 zo dňa 12. 12. 1995 vláda koncepciu

schválila.  Materiál som  predložila bez  rozporov do vlády.

Súbežne s prípravou koncepcie  boli vypracované návrhy zásad

zákona o sociálnom poistení, zásady zákona o sociálnej pomo-

ci, zásady štátnej sociálnej  podpory, návrh zákona o dopln-

kovom  dôchodkovom  poistení  zamestnancov,  návrh koncepcie

účasti fyzických a právnických  osôb pri poskytovaní sociál-

nych služieb, návrh koncepcie rodinnej politiky a návrh kon-

cepcie politiky zamestnanosti.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani ministerka. Prosím spoločnú spravodajkyňu

výborov poslankyňu  Martu Aibekovú, aby podala  správu o vý-

sledkoch prerokovania predloženého materiálu vo výboroch Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi  predniesť spoločnú správu  výborov Národnej

rady Slovenskej republiky  o výsledku prerokovania koncepcie

transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím  číslo 727  z  8.  januára 1996  pridelil koncepciu

transformácie  sociálnej sféry  Slovenskej republiky všetkým

výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového

a imunitného  výboru Národnej  rady a  Výboru Národnej  rady

Slovenskej  republiky  pre  nezlučiteľnosť  funkcií štátnych

funkcionárov  na prerokovanie  do 19.  januára 1996. Zároveň

poveril Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne ve-

ci, aby  vypracoval spoločnú správu  o výsledku prerokovania

uvedeného materiálu vo výboroch a návrh  na uznesenie Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

     Koncepciu transformácie sociálnej  sféry Slovenskej re-

publiky zobralo  na vedomie a odporučilo  Národnej rade Slo-

venskej republiky  zobrať na vedomie  bez ďalších odporúčaní

šesť výborov Národnej rady  Slovenskej republiky a to ústav-

noprávny výbor,  výbor pre financie, rozpočet  a menu, výbor

pre pôdohospodárstvo, výbor pre zdravotníctvo a sociálne ve-

ci, výbor pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport a zahraničný

výbor.

 

     S  koncepciou transformácie  sociálnej sféry Slovenskej

republiky vyjadrili  súhlas a odporučili  Národnej rade Slo-

venskej republiky  zobrať na vedomie  bez ďalších odporúčaní

dva výbory, a to výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a pod-

nikanie a výbor pre verejnú  správu, územnú samosprávu a ná-

rodnosti.

 

     Koncepciu transformácie sociálnej  sféry Slovenskej re-

publiky zobral  na vedomie s ďalším  odporúčaním pre Národnú

radu Slovenskej republiky jeden výbor, a to výbor pre život-

né prostredie a ochranu  prírody. Tieto návrhy a odporúčania

sú v časti B, resp. je to len jedno odporúčanie.

 

     Iba jeden  výbor, a to  výbor pre obranu  a bezpečnosť,

neprijal platné uznesenie, pretože  podľa § 48 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej  rady číslo 46/1989 Zb.  o rokovacom po-

riadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

nevyslovila s ním súhlas  nadpolovičná väčšina všetkých čle-

nov výboru.

 

     V časti B je uvedený návrh a odporúčanie výboru pre ži-

votné  prostredie a  ochranu prírody  a ten  znie: "Požiadať

vládu Slovenskej republiky,  aby predložila koncepciu trans-

formácie  sociálnej  sféry  Slovenskej  republiky na verejnú

diskusiu." Nebudem odporúčať  prijať toto odporúčanie vzhľa-

dom na to, ako v  záverečných slovách vysvetlila pani minis-

terka,  že táto  diskusia prebieha  na odbornej  úrovni a za

účasti pracovníkov,  ktorí v tejto oblasti pracujú, od  roku

1993, keď  aj v minulom volebnom  období táto koncepcia bola

predložená garančnému výboru, t. j. výboru pre zdravotníctvo

a sociálne veci.

 

     V ďalšej časti je návrh  na uznesenie, ktoré znie: "Ná-

rodná rada  Slovenskej republiky berie  na vedomie koncepciu

transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky."

 

     Vážený  pán predsedajúci,  to je  spoločná správa, kom-

plexne prednesená, tak ako ju všetci máte pod číslom 318a.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pani poslankyni Aibekovej a žiadam ju, aby zau-

jala miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov.

 

     Otváram rozpravu o štvrtom bode nášho programu. Do roz-

pravy sa zatiaľ prihlásili  dvaja poslanci. Ako prvý vystúpi

pán poslanec Hanker.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Vážená pani ministerka,

     vážený pán predsedajúci Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     vo svojom krátkom diskusnom príspevku nechcem rozoberať

vecnú stránku tohto materiálu, ale poukážem na jeho systémo-

vý charakter. Predkladaná  Koncepcia transformácie sociálnej

sféry vychádza totiž z toho,  aby bol vytvorený ucelený kom-

plexný rámec pre všetky zmeny, ktoré treba v sociálnej sfére

vykonať a  ktoré tvoria súčasť  zmien a celkových  spoločen-

ských procesov po roku 1989.

 

     Obťažnosť pri tvorbe tohto  materiálu bola najmä v jeho

ojedinelosti a originálnosti aj  v rámci ďalších transformu-

júcich sa ekonomík vo svete.  Teda dá sa povedať, že koncep-

cia, ktorú máte na stole, by mohla byť vzorom. Treba zdôraz-

niť aj to,  že koncepcia akceptuje ten fakt,  že proces pre-

mien  sociálnej sféry  má permanentný  a časovo neohraničený

charakter s  potrebou riešenia tak  aktuálnych, ako aj  per-

spektívnych úloh, ktoré sa objavujú v oblasti pracovných ak-

tivít občanov aj vo sfére sociálneho zabezpečenia.

 

 

     Ide teda  o sociálnu koncepciu, ktorú  treba chápať ako

otvorený dynamický systém s  vecnou nadväznosťou aj na ciele

a úlohy, ktoré sa budú riešiť  v iných rezortoch a sú zakot-

vené v koncepciách uvedených v správe, napríklad v koncepcii

priemyselnej politiky,  koncepcii vzdelávania mládeže  a do-

spelých, v  koncepcii regionálnej politiky,  koncepcii zdra-

votníctva a  v ďalších koncepciách, ktoré  sú uvedené v jed-

notlivých materiáloch.

 

     Stratégia transformácie sociálnej sféry predpokladá vy-

medzenie priorít realizácie v jej jednotlivých krokoch, kto-

    obsiahnuté  v  predloženom  harmonograme realizácie.

V rámci uvedeného systému transformácie celej sociálnej sfé-

ry tvoria potom subsystémy  koncepcie, zamerané na čiastkové

problémy,  napríklad  Koncepcia  štátnej  rodinnej politiky,

Koncepcia  ceny práce,  Koncepcia kolektívneho  vyjednávania

a podobne, ale sú subsystémy aj vo forme návrhov už konkrét-

nych zákonov, ktoré umožňujú realizáciu aktuálnych problémov

v sociálnej oblasti. Niektoré z  týchto zákonov už boli rea-

lizované v  priebehu celého procesu, ako  sme počuli od pani

ministerky, a jednoznačne zapadajú do predloženej koncepcie.

 

     Za prínos tohto materiálu treba  pokladať aj to, že mi-

nisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny chce na predlože-

nú koncepciu nadviazať a  vypracovať v ďalšom koncepciu roz-

voja ľudských zdrojov, v ktorej bude zahrnutá sociálna sféra

v tom najširšom zmysle slova. Aby však transformácia sociál-

nej  sféry  bola  úspešná,  treba  dôsledne uplatniť princíp

transparentnosti  a previazanosti  jednotlivých systémov  a,

samozrejme, podsystémov.  Preto táto koncepcia  musí byť zá-

väzná nielen  pre jej  tvorcu, t. j. ministerstvo práce, so-

ciálnych vecí  a rodiny, ale dôsledne  akceptovateľná aj os-

tatnými rezortmi a celou štátnou správou.

 

     Mal som  tú česť byť  pri tvorbe predloženej  koncepcie

a zúčastniť sa s kolektívom na riešení niektorých výskumných

úloh s ňou súvisiacich. Môžem povedať,  a to sa tu už spomí-

nalo, že  táto koncepcia nebola šitá,  ako sa ľudovo hovorí,

horúcou ihlou. Jej prvý  variant vypracovalo ministerstvo už

v roku 1993 a po polročnom prerušení práce, zo známych poli-

tických dôvodov,  koncepcia dostala podobu, v  akej je v sú-

časnosti  predložená. Treba  zdôrazniť aj  tú skutočnosť, že

koncepcia prešla rozsiahlym pripomienkovým konaním, medzire-

zortným, v rámci odborov,  v Konfederácii odborových zväzov,

v rámci Asociácie zamestnaneckých  zväzov, vo výskumných ús-

tavoch a s koncepciou  vyslovila súhlas aj Rada hospodárskej

a sociálnej dohody.

 

     Časti tejto koncepcie sa už priebežne publikovali a od-

borná verejnosť  bude mať možnosť oboznámiť  sa s materiálom

aj prostredníctvom časopisov Práca a  Sociálna politika, kde

sa táto koncepcia bude  komplexne publikovať. Myslím si pre-

to,  že je  už medzi  odbornou verejnosťou  dostatočne známa

a dať ju  na verejnú diskusiu, tak  ako to navrhujú niektoré

výbory parlamentu, by bolo vari  prospešné, ale nie je to až

natoľko nutné. Pre jej vecnosť, reálnosť, postupnosť krokov,

odporúčam s predloženou  koncepciou vysloviť súhlas. Podotý-

kam, že ide o závažný materiál, ktorý dokazuje, že v sociál-

nej sfére  ideme správnou cestou a  vieme, čo chceme dosiah-

nuť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Dámy a páni, prečítam vám ešte dva oznamy. Predseda vý-

boru pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport zvoláva rokovanie

svojho výboru na 12.00 hodinu, to znamená po prerušení nášho

rokovania.  Predsedníčka  výboru  pre  životné  prostredie a

ochranu prírody zvoláva rokovanie svojho výboru na 13.30 ho-

dinu. Pán kolega Národa, tiež k tejto problematike? Na ktorú

hodinu? Rokovanie  výboru pre zdravotníctvo  a sociálne veci

bude o 13.15 hodine.

 

     Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Prosím členov výboru životného prostredia, ktorí sú eš-

te tu, vidím tu iba dvoch či troch, ak uvidíte našich členov

výboru, keby  ste boli takí  láskaví im túto  správu povedať

- o 13.30 hodine v našej rokovacej miestnosti. Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Dámy a páni, prerušíme naše rokovanie a zídeme

sa  v rokovacej  miestnosti opäť  o 14.00  hodine. Želám vám

dobrú chuť.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v rokovaní  13. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky. Prerušili sme  rozpravu o štvrtom bode

nášho  programu.  V  rozprave  bude  pokračovať pán poslanec

Brocka. Nech  sa páči, pán kolega.  Pripraví sa pán poslanec

Baránik.

 

 

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážení kolegovia,

 

     Koncepcia transformácie sociálnej  sféry Slovenskej re-

publiky je na svete. Splnila sa jedna z notorických požiada-

viek sociálnych  partnerov vlády v  Rade hospodárskej a  so-

ciálnej dohody. Ak by to znamenalo skvalitnenie, sprehľadne-

nie a zrýchlenie transformačného  procesu v sociálnej sfére,

bolo by  to v poriadku.  Obávam sa však,  že to tak  nebude.

V rozháranom  a vládnou  politikou zdeformovanom  prostredí,

keď sledujeme postupnú demontáž a likvidáciu transformované-

ho ekonomického prostredia, aj v sociálnej sfére sme doteraz

svedkami  skôr prešľapovania  na mieste  ako transformačných

krokov.

 

     Na začiatku  chcem zareagovať na  slová pani ministerky

aj pána  poslanca Hankera a  povedať tým, u  ktorých by táto

koncepcia vyvolala dojem, že  je to akoby začiatok sociálnej

transformácie u nás, že sociálna transformácia prebieha kon-

tinuálne od roku  1990. A dokonca aj v  roku 1994, keď podľa

pani  ministerky, citujem:  "boli práce  na tejto  koncepcii

prerušené".  Pán Hanker  povedal: "z  politických dôvodov od

marca do  decembra 1994". Na tomto  materiáli možno, ale nie

na reforme. A priznám sa vám, že  za to by som sa ani nehan-

bil, že sme v tom  čase na tomto materiáli nepracovali, lebo

tak ako sme čakali vyše roka  na tento materiál a vďaka čomu

táto vláda stratila veľa času,  len mi to potvrdilo, že naše

rozhodnutie realizovať reformu a dávať do parlamentu dôleži-

té sociálne zákony, bola správna. (Potlesk.)

 

     My  sme sociálnu  reformu,  na  rozdiel od  tých, ktorí

o nej iba hovoria, realizovali.  Dôkazom toho je viacero zá-

sadných zákonov,  ktoré schválila Národná rada  v roku 1994,

alebo ktoré zostali vypracované na stole ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny. Zo schválených Národnou radou ale-

bo vládou  uvediem niektoré, napríklad zákon  o zriadení So-

ciálnej  poisťovne, zákon  o  prídavkoch  na deti  ako prvej

štátnej sociálnej dávke, novely zákonov o zamestnanosti, ale

aj  o doplnkovom  dôchodkovom poistení.  To je  zákon, ktorý

vláda v roku  1994 schválila ešte 15. novembra  a táto vláda

na to potrebovala 14 mesiacov, aby schválila ten istý zákon.

Novela  Zákonníka práce,  ktorá okrem  iného riešila problém

absencie zákona  o úrazovom poistení,  aj to, o  čom ste vy,

myslím tým vládu a ministerstvo práce, minulý rok v lete or-

ganizovali kvázireferendum  a do dnešného  dňa ste to  nedo-

tiahli do parlamentu, už bolo dávno vyriešené v návrhu nove-

ly zákona v roku 1994. Z ostatných zákonov, ktoré táto vláda

našla  na stole  v decembri  1994, uvediem  zákon o  štátnej

službe, zásady nového Zákonníka práce  i nového zákona o za-

mestnanosti  a  aj  v  koncepcii  zahrnuté piliere sociálnej

transformácie - zásady zákona  o sociálnom poistení, o štát-

nej sociálnej podpore i zásady zákona o sociálnej pomoci.

 

     Dámy a páni,  sociálna reforma sa teda v  roku 1994, od

marca do  decembra, nezastavila. Naopak,  zastavila sa alebo

výrazne sa spomalila práve v nasledujúcom roku, nástupom te-

rajšej vládnej koalície. Aj práce na koncepcii, ktoré trvali

príliš dlho, spôsobili, že vláda v minulom roku nepredložila

parlamentu  žiaden zásadný  zákon z  oblasti sociálnej sféry

a nedodržala ani svoj vlastný legislatívny program. I samot-

  Koncepcia  transformácie  sociálnej  sféry - definitívna

verzia, bola úlohou pre  ministerstvo práce, sociálnych vecí

a rodiny na marec 1995.

 

     Výrazom toho, že sa  sociálna reforma zastavila, je to,

že táto vláda urobila  i mnohé protireformné kroky. Počúvaj-

te, páni  poslanci. Urobila tvrdé  zásahy do fungovania  So-

ciálnej poisťovne, do  Fondu zamestnanosti - verejnoprávnych

to inštitúcií,  do sociálneho zabezpečenia, keď  o ďalší rok

predĺžila zo socializmu zdedené deformácie v sociálnom pois-

tení (viete, že myslím na  pracovné kategórie zrušené v roku

1992, ktorých  vykazovanie vždy o  ďalší rok predkladala 

tretíkrát  po  sebe  ministerka  Keltošová). Vláda likviduje

ťažko vydobytú pluralitu v odborovom hnutí - zákon máte pred

sebou, je to  tlač číslo 314 - a hoci  i v koncepcii je opä-

tovne reč o razantnom nástupe neštátnych subjektov v sociál-

nej sfére, stačí si spomenúť napríklad na schválený rozpočet

na tento  rok (koľko je  v ňom vyčlenených  prostriedkov pre

tieto subjekty),  alebo si prečítať  vládny, čiže likvidačný

návrh zákona o nadáciách. Chcem teda povedať, že tento mate-

riál treba brať s veľkou rezervou. Ale k obsahu koncepcie.

 

     Ešte vláda nezrušila jedny preferované skupiny v systé-

me sociálneho  zabezpečenia, a už  sa v ňom  objavujú ďalšie

- armáda, policajti, "siskári" (pozri "Vecný a časový harmo-

nogram úloh" časť B, bod  21 - zákon o sociálnom zabezpečení

vojakov z  povolania a príslušníkov  ozbrojených bezpečnost-

ných zborov).

 

     Koncepcia je opisom  súčasnosti, minulosti, mnohých zá-

merov,  ale  nič  konkrétne  napríklad  o sociálnom poistení

v sociálnom zabezpečení. Koncepcia obsahuje veľa, príliš ve-

ľa zbytočne sa opakujúcich slov  a bude možno vhodnou pomôc-

kou pre toho, kto sa  chce lepšie orientovať v terajšom sys-

téme sociálneho zabezpečenia  či pracovných vzťahov. Neobsa-

huje však  odpovede na zásadné  otázky, ako sa  bude vyvíjať

vzťah dvoch základných systémov - ekonomického a sociálneho.

Či  bude štát  posilňovať prerozdeľovací  mechanizmus, alebo

nechá ľuďom čo najviac z ich príjmov, aby o ich použití roz-

hodovali sami. Skôr zo správania  sa vlády možno robiť úsud-

ky, ktoré nie sú jasné a zrejmé z predloženej koncepcie.

 

     Materiálu akoby  chýbala záverečná redakčná  úprava, čo

by ho očistila o časti, ktoré sa tam v zrejmom chvate dosta-

li, v chvate pri  zlepovaní z existujúcich viacerých pracov-

ných verzií.  Napríklad v časti o  sociálnom poistení sa do-

konca nachádza i kapitola  o individuálnom poistení, hoci ho

sami predkladatelia nepovažujú za súčasť sociálnej sféry.

 

     Za výslovný rozpor považujem charakteristiku základného

systému sociálneho poistenia,  okrem iného priebežným finan-

covaním a  tomu zodpovedajúcou priebežnou  realizáciou dávok

a na druhej  strane úvahy o akumulácii  kapitálu z vloženého

poistného. Zásada "pay so  you go" uplatňovaná v demokratic-

kých krajinách znamená, že  sa celé vybrané poistenie reali-

zuje formou  dávok a správnych výdavkov.  Ak by vznikol prí-

padný prebytok, znižuje sa výška poistného.

 

     Len pre zaujímavosť uvediem,  že výška poistného v Slo-

venskej republike na dôchodok, na dôchodkové poistenie, svo-

jou mierou nemá  obdobu ani vo svete, ani  v Európe. Dokonca

sme  to v  zákone o  štátnom rozpočte  ešte o jedno percento

upravili. My  na Slovensku, resp.  zamestnanci spolu so  za-

mestnávateľom prispievajú na  dôchodkové poistenie percentom

z príjmu  vo výške  28,5 %.  Aby ste  si to  mohli  porovnať

s inými krajinami, uvediem príklad alebo niekoľko príkladov.

V Holandsku  je to  15,2 %,  v Španielsku  16,7 %, vo Veľkej

Británii 18,8 %,  v Rakúsku 22,9 %, v Nemecku  17,8 %. U nás

je to 28,5 %.

 

     Napriek slovám...  (Hlas zo sály.)  Pán kolega, my  sme

v roku 1994 mali na prípravu legislatívnych noriem 4 mesiace

pred voľbami. Táto vláda pripravovala túto koncepciu od roku

1993 a  čakali sme na ňu,  kým bola teraz vo  vláde, ďalších

14 mesiacov. Ale budem pokračovať.

 

     Napriek slovám o deetatizácii sociálnej sféry, jej plu-

ralizácii,  demokratizácii či  privatizácii a  ďalším cudzím

slovám,  štát  si  naďalej  ponecháva  monopolné  postavenie

v systéme sociálnej pomoci a princíp subsidiarity, ku ktoré-

mu sa hlási a spomína  pritom dokonca pápežské encykliky, sa

v koncepcii jednoducho stratil,  i napriek jednoznačnej skú-

senosti, že neštátne subjekty poskytujú sociálne služby kva-

litnejšie a ekonomicky efektívnejšie ako štátne zariadenia.

 

     Vládna koncepcia vychádza z predpokladu, že štát garan-

tuje poskytovanie  sociálnych služieb občanom  v núdzi, pre-

dovšetkým vo svojich štátnych zariadeniach. Neštátne subjek-

ty  budú môcť  získať  prostriedky  zo štátneho  rozpočtu na

úhradu nákladov  za poskytnuté služby občanom  len v prípade

spoločenskej potreby. Čiže so súťažou sa nepočíta, aj keď je

dnes nad slnko jasnejšie, že by sa to všetkým vyplatilo.

 

     Dámy  a  páni,  predkladatelia  koncepcie  ďalej, podľa

môjho názoru, vychádzajú z povrchných analýz nekorešpondujú-

cich so skutočnosťou. V I.  časti "Východiská a ciele trans-

formácie sociálnej  sféry" sú použité  údaje o demografickom

vývoji a projekcia vývoja obyvateľstva v Slovenskej republi-

ke,  vypracovaná  Štatistickým  úradom  Slovenskej republiky

v roku 1993. Skutočnosť rokov 1993, 1994, 1995 však vyvracia

prognózy predkladateľov  koncepcie, aj ich  optimistický zá-

ver, že Slovensko má relatívne priaznivý demografický vývoj.

Na strane  3 je dokonca  tabuľka, v ktorej  je uvedený počet

živonarodených detí v rokoch 1994, 1995  - 79 tisíc a v ďal-

ších rokoch 1996 až 2000 projekcia počíta s ešte vyšším prí-

rastkom,  presne 82  tisíc detí  v roku.  Ak porovnáme tieto

čísla so skutočným počtom  narodených detí (napríklad v roku

1995, keď sa ich narodilo iba  66 tisíc) i s celkovým katas-

trofálne klesajúcim  trendom pôrodnosti u  nás, koncepcia je

doslova zavádzajúca.

 

     K  tomuto mi  dovoľte ešte  niekoľko viet,  nakoľko ide

o veľmi  vážny problém.  Miera reprodukcie  sa meria indexom

plodnosti, ktorý  vyjadruje priemerný počet  narodených detí

pripadajúci na jednu ženu.  Miera jednoduchej reprodukcie má

hodnotu 2,1 - 2,2. Zjednodušene:  pri indexe  plodnosti  nad

touto úrovňou populácia rastie, pod touto hranicou klesá. Na

Slovensku  bol tento  index v  posledných rokoch nasledovný:

v roku  1993 - 1,97, v  roku  1994 - 1,67, minulý  rok 1,5 a

odborníci očakávajú jeho ďalší pokles. Že tento prepad inde-

xu plodnosti,  a teda nepriaznivý demografický  vývoj, má aj

svoju sociálno-ekonomickú dimenziu,  je, dúfam, každému jas-

né. Aj to, že nízky a stále klesajúci prírastok obyvateľstva

spôsobí v budúcich rokoch vážne problémy napríklad v sociál-

nom zabezpečení dôchodcov.

 

     Myslím, že  v tejto časti  treba koncepciu prepracovať,

lebo je  nepravdivá a nekvalifikovaná. Prepracovať  by sa ju

žiadalo aj z iného dôvodu  - aby bola zrozumiteľnejšia obča-

nom. O to však  predkladateľovi pravdepodobne nešlo. Z toho,

čo vláda  v oblasti transformácie  spoločnosti urobila dote-

raz, vrátane tejto koncepcie, usudzujem, že ide skôr o poli-

tický profit, ako o sociálnu  reformu. Ak niekto očakáva, že

sa schválením tejto koncepcie vyriešia sociálne problémy na-

šej spoločnosti, bude sklamaný. Ak by chcel vedieť, ako chce

vláda konkrétne  riešiť sociálne problémy, tiež  sa to nedo-

zvie. A  preto musíme počkať  na jej ďalšie  konkrétne kroky

a návrhy zákonov, ktoré nám bude predkladať.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Dámy, páni, mám iba veľmi stručnú faktickú pripomienku,

pretože to,  čo predviedol pán poslanec  Brocka, je tradične

v intenciách,  ktoré tu  predvádza, ako  ho zažívam  od roku

1992. Ani v jednom materiáli, ktorý predloží vláda Vladimíra

Mečiara, či to bolo v rokoch 1991, 1992 alebo teraz, nenájde

nič dobrého a vlastne on  a jeho kolegovia majú jedno jediné

riešenie: vrátiť,  prepracovať atď. Veľmi ma  mrzí, že práve

on takto vystupuje, čo mal možnosť deväť mesiacov riadiť re-

zort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

 

     Pán poslanec, nehnevajte sa,  ale zavádzali ste. Vo va-

šom  programovom  vyhlásení  vlády,  ktoré  ste  predkladali

v marci roku 1994, a ja som si ho veľmi pozorne preštudovala

a mám ho  odložené dodnes, sa o  koncepcii transformácie so-

ciálnej sféry nehovorí jedno jediné slovo. Čiastkové zákony,

ktoré ste predkladali, ste tu mnohé vymenovali. Áno, ale sa-

mi ste vtedy povedali, že  máte vytypovaný zákon o rodinných

prídavkoch ako  svoju srdcovú záležitosť. Takto  ste to uvá-

dzali u  nás vo výbore. Žiaľ,  aj keď ste ho  teraz citovali

ako prvý zákon o štátnej podpore, bohužiaľ, jedno z tých ne-

gatív bolo, že nebolo definované,  čo to vlastne štátna pod-

pora je a čo všetko v nej bude zahrnuté. Čiže žiadnu koncep-

ciu ste nepredložili.

 

     A záverom: Zákony, ktoré  ste predložili, veľmi správne

ste to uviedli, že to bolo v novembri 1994, čiže po voľbách,

keď ste nedostali dostatok hlasov  na to, aby ste sa naďalej

podieľali na vláde. Takže ste vedeli, že tieto zákony, ak by

boli dobré,  tak by ich  nasledujúca vláda zakomponovala  do

svojho programu. Keďže má o niečo inú filozofiu, samozrejme,

nie všetko  sa zamietlo, ale  tieto zákony sa  prepracúvali.

A je  tu  jeden  zásadný  rozdiel.  Vy  ste síce predkladali

čiastkové zákony, ale nepredložili ste práve túto koncepciu,

v tom  roku  1993,  a  práve  preto  sa  v nej nepokračovalo

- z dvoch dôvodov, že bola predložená na konci roka iba jed-

nému výboru a potom vlastne vláda bola odstavená, nemohla to

ďalej realizovať. Vtedy  sociálni partneri, Konfederácia od-

borových  zväzov, veľmi  tvrdo požadovali,  aby najskôr bola

predložená koncepcia, a až potom  zákony. Veľmi dobre to vie

aj pán  poslanec Kováč, ktorý  bol vtedy podpredsedom  vlády

a tieto zákony  u nás uvádzal.  Takže vy ste  robili opačne,

vám  to vtedy  asi konfederácia  nevytýkala, ale  jednoducho

vláda nemohla ísť  tou cestou, ako ste išli  vy, pretože to,

čo tolerovali vám, to odbory nikdy netolerovali vláde Vladi-

míra Mečiara. Takže nikto nezamieta  to, čo sa vám podarilo,

ale, prosím vás, uvádzajte pravdivé informácie a nezavádzaj-

te poslancov.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci. Určite si  všetci kolegovia

poslanci pamätáte  vystúpenia štátneho tajomníka  pána Tkáča

v Krokoch, ktorý hovoril ako má táto vláda prepracovanú kon-

cepciu sociálnej oblasti  a ako ju hneď predloží.  Tu je ten

výsledok. Nechcem polemizovať,  ani nechcem vystupovať takým

istým spôsobom ako predrečníčka, a  chcem vás len na podporu

toho, čo hovoril môj kolega  Brocka, upozorniť z tohto mate-

riálu, ktorý máme predložený, na  tabuľkovú časť, kde sa ho-

vorí o  vecnom a časovom  harmonograme úloh, na  stranách 46

a ďalej. Všimnite si, kolegovia,  koľko je tam zákonných no-

riem a aké sú tam dátumy. 90 % zo všetkých dátumov je decem-

ber 1996, roky 1997, 1998.  Taká je vaša Koncepcia transfor-

mácie sociálnej sféry.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pani poslankyňa  Aibeková, pán poslanec  Brocka má plné

právo byť  kritický, je to nakoniec  opozičný poslanec a ne-

pochybne má  právo vyjadriť svoj názor.  Ale vaše vystúpenie

aj teraz vaše správanie je skôr trapasom a je úplne od veci,

pretože nerokujeme  o bode programu,  ktorý by sa  napríklad

volal  Porovnanie sociálnej  koncepcie dvoch  vlád. Pani po-

slankyňa, ten dokument sa nevolá  takto. My rokujeme o istej

sociálnej politike súčasnej vlády, preto vaše vystúpenie bo-

lo úplne  od veci. A  nepočul som ani  jeden reargument voči

konkrétnym vecným  argumentom, ktorými argumentoval  pán po-

slanec Brocka.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     S faktickou poznámkou sa prihlásil pán Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pani kolegyňa Aibeková,  rozdiel medzi vaším vystúpením

a vystúpením  poslanca Brocku  spočíva v  tom, že  vy ste vo

svojom  vystúpení  požadovali  definíciu  sociálnej  podpory

a poslanec  Brocka, zakiaľ  viedol ministerstvo  práce a so-

ciálnych vecí, zariaďoval alebo poskytoval sociálnu podporu.

Ďalší rozdiel spočíva v tom, že poslanec Brocka povedal kon-

krétne čísla, ktoré si každý môže ľahko overiť, a vy ste ne-

povedali žiadne konkrétne čísla,  Brockove čísla ste žiadnym

spôsobom nevyvracali,  iba ste proste  všeobecne a politicky

proti nim brojili.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Brocka.

 

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Mám  dojem, že  ma pani  poslankyňa Aibeková nepočúvala

dosť pozorne.  Ja som netvrdil  a dokonca ani  sme nemali vo

svojom programe koncepciu transformácie sociálnej sféry, le-

bo som to v tej chvíli  nepovažoval za dôležité. A práve váš

prístup potvrdil správnosť nášho rozhodnutia, lebo ak by sme

na takom materiáli pracovali ako vy a taký dlhý čas, nedoká-

zali by sme ani len dôchodky zvýšiť občanom, ktorí na ne bo-

li odkázaní. To je prvá poznámka.

 

     Druhá vec, že sme v novembri 1994 schválili zákon o do-

plnkovom  dôchodkovom poistení,  pani kolegyňa,  no tá vláda

fungovala riadne dovtedy,  kým neodovzdala spravovanie tejto

krajiny inej  vláde. Ale novej vláde  trvalo skoro 14 mesia-

cov, podľa môjho názoru, kým si ten zákon prečítala, lebo ho

schválila bez zmeny.

 

     Ďalšia vec, čo mi tak trošku prekáža na vašom prístupe,

pani kolegyňa,  je to, že vystupujete,  akoby sa dejiny Slo-

venska začali vstupom HZDS do vlády. (Hlasy v sále.)

 

     A posledná  poznámka ešte ku koncepcii  alebo o niekto-

rých veciach  v tej koncepcii,  napríklad o pilieroch.  Dámy

a páni, piliere transformácie sociálnej  sféry vo vašej kon-

cepcii, to  jest sociálne poistenie, sociálna  podpora a po-

moc, je vo vašej koncepcii  objavenie teplej vody, to Európa

pozná už od Bismarcka.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani poslankyňa Aibeková.

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Pán poslanec  Dzurinda, ja som  nikdy nebrala opozičným

poslancom právo na vyslovenie svojho  názoru. To ste v mojom

vystúpení predsa nepočuli. Ja  som nevytýkala pánu Brockovi,

že vystúpil,  práve naopak, je dobré,  že vystupujú opoziční

poslanci a že  si môžeme ich názory vypočuť.  Vždy som takto

hovorila. Ale  práve preto, že bol  ministrom a vytýka teraz

koncepcii to,  čo sám nedokázal  urobiť, to som  mu vytýkala

a myslím si, že na to mám právo.

 

     Prečo by som ja, pán poslanec Čarnogurský, argumentova-

la číslami? Tie čísla sú obsiahnuté v tejto koncepcii, takže

je zbytočné opakovať niečo, čo je v písomnom materiáli, kto-

rý každý z vás, predpokladám, čítal. A ide tu práve o to, že

pán Brocka celé svoje vystúpenie  odrážal od toho, že nie je

pravda, že on koncepciu nepredložil.  Ale pravda je taká, že

ju nepredložil. Predložil čiastkové  zákony, to mu nikto ne-

berie, ale  išlo práve o to,  že koncepcia nebola predložená

a práce na koncepcii sa  naozaj zastavili. Nikdy som nepove-

dala, že čiastkové zákony neboli predložené. A samozrejme aj

ja ako vtedajšia opozičná poslankyňa  som mala voči nim kri-

tické výhrady a jedna z tých výhrad bola práve to, že nebola

koncepcia a nebolo definované,  čo to vlastne štátna podpora

je. Takže  prosím, nehľadajte v  mojom vystúpení to,  čo som

tam nepovedala. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Dzurinda.

 

 

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pani kolegyňa, toto vaše  vystúpenie už malo oveľa vyš-

šiu kvalitu ako to predchádzajúce. Oceňujem to, ale pripomí-

nam... Ste  veľmi nervózny, pán Rea,  od samého začiatku vás

pozorujem, odkedy rečnil pán  Brocka. Máte tlačidlo pred se-

bou,  zadiskutujte  kvalifikovane,  namiesto  tej nervozity,

ktorú prejavujete.

 

     Ale ešte  jedna poznámka, pani  poslankyňa Aibeková, aj

keď naozaj  to hovorím úprimne,  že toto vaše  vystúpenie už

malo inú kvalitu, predsa si  len myslím, že spájať veci tak,

ako ste ich spájali vy,  je nenáležité aj vzhľadom na časové

obdobie,  ktoré mala  k dispozícii  jedna ďalšia  vláda, ale

predovšetkým  z pohľadu  samotnej  veci  a tou  je rokovanie

o konkrétnej  koncepcii konkrétnej  vlády, a  tam jednoducho

netreba odbiehať od témy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Ďalej v rozprave  vystúpi pán poslanec Baránik

a pripraví  sa  pani  poslankyňa  Gbúrová. Faktická poznámka

- pani poslankyňa Kolesárová.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Ja  by som  chcela poprosiť  predrečníkov, keby  trošku

dbali  aj na  politickú kultúru,  a to  predovšetkým z  toho

dôvodu, že keď pán predrečník hovoril o tom, že na Slovensku

je chaos  a podobné termíny, a  absolútne to nekryl žiadnymi

vysvetleniami, tak potom stojí  naozaj za úvahu hodnotiť ta-

kýto výraz  iba z toho hľadiska,  že je to iba  osobný názor

pána poslanca.

 

     Treba povedať, že materiál, ktorý tu bol predložený, má

naozaj svoj vývoj aj z toho hľadiska, že napríklad City Uni-

versity v lete usporiadala  seminár, na ktorom sa zúčastnili

rôzni  odborníci, a  nielen z  koalície, z  opozície, ale aj

ďalší odborníci, a ďalší variant, ktorý sme tu dnes dostali,

je už upravený a to  na základe dohody všetkých zúčastnených

strán, pretože ako vieme, koncepcia je smer a koncepcia musí

zodpovedať názorom všetkých, ktorých sa bude týkať.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy a páni,

     vážení hostia,

 

     koncepcia to je predovšetkým vyjadrenie základnej filo-

zofie a určenie budúcich  smerov vývoja. Som presvedčený, že

tento materiál týmto  kritériám zodpovedá. Transformácia so-

ciálnej sféry je kľúčový problém našej spoločnosti. Pri jeho

rozlúskavaní si žiada položiť  otázku, či sme za transformá-

ciu sociálnej  sféry v podmienkach,  v akých sa  nachádzame.

Treba si uvedomiť, že direktívny  systém aj s určitými pozi-

tívnymi prvkami sociálnej oblasti  ako taký zlyhal. Dochádza

k zmene. Všetky politické sily sa  hlásia k novým prúdom, to

jest k  budovaniu spoločnosti na  princípe trhových vzťahov.

Ak sa k tomu všetci  hlásime, musíme prijať aj jeho pravidlá

hry.

 

 

     Jedno z  rozhodujúcich pravidiel trhovej  ekonomiky je,

že o rozdelení jeho  produktu, respektíve jeho efektu rozho-

duje vlastník. A tým nie je už štát, ale sú nimi individuál-

ni  vlastníci, ktorí  síce v  zásade rešpektujú  spoločenské

pravidlá, ale  v mnohom ako vlastníci  majetku majú osobitný

záujem. Najprirodzenejším záujmom  každého vlastníka je roz-

množovanie majetku,  ktoré umožňuje zabezpečiť  trvalý zdroj

efektu pre vlastníka, ale aj pre tých, ktorí sa o efekt naj-

viac zaslúžili.  Čiže základným kritériom  rozdelenia efektu

z produkčnej činnosti je zásluha na jeho tvorbe. Nijaké rov-

nostárstvo,  či v  rámci podnikateľského  subjektu, odvetvia

a na úrovni spoločnosti nemá  pre budúcnosť reálne opodstat-

nenie. S tým  sa musíme vyrovnať nielen ako  občania, ale aj

ako politici. Z tejto pozície musíme pristupovať aj k hodno-

teniu transformácie sociálnej sféry.

 

     Náš štát prevzal na seba úlohu nositeľa sociálnej poli-

tiky, ktorou chce znižovať, nie likvidovať sociálne rozdiely

medzi skupinami  obyvateľstva. Prvé kroky  transformácie nás

doviedli do  nezávideniahodnej situácie. Súčasný  stav v so-

ciálnej sfére je horší, ako by to zodpovedalo reálnym ekono-

mickým podmienkam.  V prvom období  transformácie sa urobili

chybné kroky. Nikoho tým  neobviňujem, len konštatujem fakt.

Nepremyslene  sa realizovali  nasledujúce kroky:  konverzia,

devalvácia meny, rozbitie východných trhov, ale predovšetkým

povýšenie  šokovej terapie  na systémové  opatrenia. Tým sme

fakticky  chaos  povýšili  na  systémový prvok transformácie

a to nemá absolútne nijakú logiku.

 

     Aj v ďalších krokoch  bolo veľa alogizmov. Nepripravene

sme vstúpili do transformácie  vlastníctva. Nedostatky v na-

sledujúcich  rokoch  sa  budú  mimoriadne kriticky hodnotiť.

Výsledkom týchto  aj ďalších opatrení  bol prepad ekonomiky,

ktorý  sa najvýraznejšie  prejavil práve  v sociálnej sfére.

Zmena vlastníctva si vynucuje, aby sa súčasne transformovala

nová  filozofia  sociálnej  politiky.  Za prevahy súkromného

vlastníctva sa  musíme rozlúčiť s  predstavou, že štát  bude

plne garantovať každému občanovi sociálne postavenie.

 

     Úlohou  štátu v  modernej spoločnosti  je, aby  umožnil

každému podľa jeho schopností pripraviť sa na to, aby sa sám

postaral o  svoje sociálne istoty.  Štát do sociálnej  sféry

v spoločnosti vstupuje predovšetkým prerozdeľovacími proces-

mi, aby  znižoval sociálne rozdiely a  tým aj sociálne napä-

tie. Štát plne zabezpečuje: vzdelanie základné a stredoškol-

ské,  vrátane  prípravy  mládeže  na  robotnícke  povolania,

a významne prispieva na  vysokoškolské vzdelanie. Financova-

ním Všeobecnej  zdravotnej poisťovne financuje  pre prevažnú

časť obyvateľstva zdravotné  poistenie. Súčasne prispieva na

sociálne poistenie. Do  tejto kategórie starostlivosti štátu

patria  i príspevky  do Fondu  zamestnanosti, sociálne dávky

pre handicapovaných z rôznych dôvodov.

 

     Sociálna sféra, kde vstupuje  štát, bola rôzne legisla-

tívne upravená.  Jednotlivými krokmi, ktoré  sa v posledných

rokoch  urobili, sa  zabezpečuje prechod  na nové  ponímanie

štátu v sociálnej sfére  pri súčasnej snahe zlepšiť sociálnu

situáciu sociálne  najslabších vrstiev obyvateľstva.  Ale to

nestačí. Dnes máme k dispozícii návrh novej filozofie v uce-

lenej podobe, ako komplexne  zabezpečovať pre budúce obdobie

sociálnu politiku ako návrh  na transformáciu sociálnej sfé-

ry.

 

     Formovanie transformácie sociálnej sféry vychádza z vý-

voja obyvateľstva,  čo je logické. Podľa  tejto prognózy pre

vývoj  obyvateľstva do  roku 2015  sú charakteristické tieto

tendencie: pokles produktívnych  ročníkov v dôsledku poklesu

pôrodnosti, mierny  vzrast do roku 2005  obyvateľstva v pro-

duktívnom veku  a potom pokles,  vzrast podielu obyvateľstva

v poproduktívnom veku. Prognózy  vývoja obyvateľstva sú oby-

čajne najpresnejšie koncipované zo všetkých možných prognóz,

ktoré sa v sociálnej a ekonomickej oblasti robia, ale zlomo-

vé obdobia,  tak ako u  nás je toto  obdobie, vnášajú určité

alogizmy  do vývoja  časových radov,  na základe  ktorých sa

tieto prognózy robia. A v  tomto prípade sa toto nezohľadni-

lo. S týmito tendenciami sa, samozrejme, môžeme zmieriť, ale

ja by som sa prihováral, aby sa v sociálnej politike prijali

opatrenia na zmiernenie nepriaznivého vývoja.

 

     Návrh transformácie obsahuje  realizovať takú stratégiu

zamestnanosti,  ktorá zabezpečí  do roku  2015 priemerne za-

mestnanosť pre 80 tisíc absolventov škôl. Skutočný prírastok

pracovných príležitostí alebo  pracovných miest bude rozdiel

medzi  vstupujúcimi a  vystupujúcimi do  pracovného procesu,

čiže bude iný. Vytvoriť  predpoklady na výchovu a vzdelanie.

Zabezpečovať zvýšené nároky pre občanov, ktorí nebudú schop-

ní postarať sa o  seba. Realizovať prestavbu systému dôchod-

kového zabezpečenia s výraznejšou participáciou obyvateľstva

na  vlastnom hmotnom  zabezpečení v  starobe, a  to sa deje.

Rozvoj  ekonomiky  umožní  postupne  presúvať  starostlivosť

o sociálne istoty od štátneho zabezpečovania k vlastnej zod-

povednosti a  k posilňovaniu princípov  solidarity. Čiže za-

bezpečiť prechod od štátneho  paternalizmu založenom na cen-

trálnom direktívnom  systéme k decentralizácii  a skupinovým

sociálnym aktivitám.

 

     Riešenie  problémov sociálnej  politiky sa  často chápe

ako rezíduum  ekonomiky. To je pozostatok  minulosti. Aj keď

štát v minulosti v plnej miere realizoval sociálnu politiku,

sociálna politika sa musí stať plnohodnotnou súčasťou hospo-

dárskej  politiky. Nielen  jej nárokovou  súčasťou, ale musí

zohrávať významnú úlohu ako stimulátor aktivity ekonomických

procesov cez  osobný záujem účastníkov  pracovných procesov.

Na to sa musí  využiť vzrast podielu súkromného vlastníctva,

vzrast bohatstva relatívne  významnej časti obyvateľstva. Sú

to  súkromní vlastníci,  podnikatelia, zlepšenie  sociálneho

postavenia určitých povolaní,  zlepšenie sociálneho postave-

nia zamestnaného obyvateľstva  v prosperujúcich firmách. Pre

sociálnu politiku je významný aspekt, že ekonomické aktivity

sa opierajú o súkromnú iniciatívu. Tým je štát zbavovaný po-

vinnosti vo  svojej sociálnej politike  starať sa o  väčšinu

populácie.

 

     Transformačný proces je založený na tom, a to je správ-

ne, že  sa kladie dôraz  na posilnenie zodpovednosti  občana

nielen za seba, ale aj za jeho rodinu a za osoby na neho od-

kázané.  Pomoc  štátu  sa  orientuje  na podporu integrity a

plnenie jej funkcie  pri zachovaní  priority rodinných vzťa-

hov s minimálnym zásahom  štátnej politiky do života rodiny.

Transformácia  podľa predlohy  vychádza z  týchto princípov:

osobnej  zodpovednosti  občana  za  svoje  sociálnu situáciu

a situáciu vlastnej rodiny, sociálnej solidarity, participá-

cie občana  na jeho právach a  povinnostiach, adresnosti po-

skytovaných plnení, štátnej garancie dôstojného života obča-

nov a presadzovanie  tendencie sociálnej spravodlivosti, so-

ciálnej únosnosti politických a hospodárskych zmien, sociál-

nej stability a sociálneho zmieru. Z toho vyplývajú pre štát

mimoriadne náročné úlohy, ktorých  plnenie bude plne podmie-

nené ekonomickým rozvojom, čiže  východiskom na riešenie so-

ciálnych problémov čím ďalej tým viac bude ekonomická situá-

cia.

 

     Obsah transformácie v  predloženom materiáli je zhrnutý

do dvoch samostatných blokov.  Stručne o obidvoch. Prvý blok

sú ekonomické aktivity občanov, ktoré zahrňujú všetky vzťahy

súvisiace s vytváraním  ekonomických aktivít obyvateľstva od

samostatnej zárobkovej činnosti  cez úpravu pracovných vzťa-

hov, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, participáciu na

rozhodovaní, kolektívne vyjednávanie, politiku zamestnanosti

a pracovných  príjmov.  V  sociálnom  zabezpečení sú riešené

problémy nového chápania  sociálnej starostlivosti, založené

na princípoch spoločnosti s trhovou ekonomikou.

 

 

 

     Transformácia  sociálneho zabezpečenia  sa usiluje kon-

cepčne vytvoriť sociálny a spravodlivý systém sociálneho za-

bezpečenia založený na  osobnej participácii občana, sociál-

nej solidarite a garanciách štátu.  Štát sa bude podľa tejto

predstavy angažovať pri právnej  ochrane rodiny cez výživné,

adopciu, náhradnú  rodinnú výchovu, v  sociálnom ekonomickom

zabezpečení rodiny, najmä pri  výžive a bývaní, výchove detí

a mládeže a ochrane zdravia.  V záujme transformácie sociál-

neho zabezpečenia  je potrebné vybudovať  systémy sociálneho

poistenia, doplnkového  sociálneho poistenia, individuálneho

poistenia, sociálnej podpory a sociálnej pomoci.

 

     Predložený návrh transformácie detailne opisuje obsaho-

vé riešenie uvedených  problémov. Problémy transformácie so-

ciálnej  sféry treba  riešiť z  pohľadu vecného,  finančného

a inštitucionálneho.  Východiskom musí  byť vecné  riešenie,

ktoré ukáže, aké  sú finančné nároky a ako  sa musí inštitu-

cionálne zabezpečiť.  Finálnu podobu transformácie  dá i le-

gislatívne  zabezpečenie,  ktoré  je  koncentrované do troch

skupín: ako  zabezpečiť súlad s  existujúcim právnym poriad-

kom, ďalej normy na realizáciu jednotlivých krokov transfor-

mácie a koncepčné a zásadné právne úpravy nového systému.

 

     Úlohy  na  zabezpečenie  transformácie  sú rozdelené do

dvoch  skupín: upravujúce  ekonomické aktivity  občanov, so-

ciálne  zabezpečenie. Do  prvej skupiny  ako najvýznamnejšie

patria koncepcia  ceny práce, ktorá sa  musí riešiť v súlade

s koncepciou  rozvoja  spoločnosti  a  ekonomiky  a osobitne

s koncepciou cenovej politiky, zákon o zamestnanosti, Zákon-

ník práce, zákon o verejnej službe, ako i zákon o podnikovej

sociálnej politike. V skupine  sociálne zabezpečenie sú kon-

cepcia štátnej rodinnej politiky,  sústava zákonov o dôchod-

kovom poistení zamestnancov, sociálnej podpore, životnom mi-

nime, zákon o rodine a zákon o príspevku na bývanie. V prvom

bloku je 19 legislatívnych úloh,  v druhom bloku je 21 úloh.

Ďalej je  37 úloh, ktoré treba  realizovať, aby sa komplexne

zabezpečila transformácia sociálnej sféry.

 

     Predložený  návrh je  podľa môjho  názoru spracovaný na

vysokej úrovni. Zahrnuje komplexne všetky problémy súvisiace

s transformáciou sociálnej sféry, aspoň podľa súčasnej úrov-

ne poznania, vrátane postupových krokov a legislatívneho za-

bezpečenia.

 

     V rámci úloh, s ktorými  sa v podstate stotožňujem, ne-

pozdáva sa mi termín jednej úlohy. Preto podávam návrh, kto-

rý spočíva  v tom, že odporúčam  presunúť termín spracovania

koncepcie ceny práce z marca  1996 na marec 1997. Svoj návrh

zdôvodňujem tým,  že je to skutočne  mimoriadne náročný pro-

blém, ktorého  vyriešenie nebude také  jednoduché a musí  sa

riešiť  širokospektrálne,  minimálne  sa  musí  riešiť spolu

s koncepciou cenovej  politiky našej republiky.  A spracovať

tieto dva problémy súčasne s koncepciou rozvoja ekonomiky je

skutočne náročný problém.  Na tom  by podľa našich  predstáv

mal v  najbližšom období začať  pracovať Úrad pre  stratégiu

rozvoja spoločnosti, vedy a techniky. Preto by som odporúčal

skoordinovať tieto  práce s touto  inštitúciou a pokúsiť  sa

v priebehu jedného roka dať  aspoň hrubý náčrt novej filozo-

fie, ako chceme u nás zvýšiť  cenu práce. Vzhľadom na to, že

podľa môjho názoru je Koncepcia transformácie sociálnej sfé-

ry veľmi dobre spracovaná, žiadam vás o jej podporu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  V rozprave  ďalej vystúpi pani

poslankyňa Gbúrová a pripraví sa pán poslanec Roman Kováč.

 

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážená Národná rada,

 

     Koncepcia transformácie sociálnej  sféry spĺňa kritériá

komplexného materiálu. Ako jedna z mála koncepcií vníma svo-

je  ciele vo  väzbe na  všetky rezorty,  ale predovšetkým na

ciele  a úlohy  ekonomickej transformácie.  Je postavená  na

ústupe od  štátneho paternalizmu tým, že  hľadá nové spôsoby

zabezpečenia  úloh v  tejto  oblasti,  než je  tomu doteraz.

Okrem garancie štátu je v nej obsiahnutá aj osobná zodpoved-

nosť  občana  a  princíp  solidarity,  čo  považujem za krok

vpred.

 

     Je  nám všetkým  jasné, že  sociálna oblasť  nesmie byť

zvyškovým princípom, zvyškovou  politikou. Ekonomické minis-

terstvá musia  byť spoluzodpovedné za  sociálnu oblasť spolu

s ministerstvom práce  a sociálnych vecí.  Musia spracovávať

spoločné projekty  a programy. Moja prvá  otázka znie, či sa

pripravujú spoločné projekty týchto  ministerstiev a aké ob-

lasti budú sledovať.

 

     Ústup od štátneho paternalizmu  v sociálnej oblasti po-

známe aj z iných západných krajín. Je to nakoniec aj v súla-

de s cieľmi programového vyhlásenia vlády. Som však čiastoč-

ne skeptická pri realizácii  tohto projektu, nakoľko v iných

oblastiach spoločenského života dochádza skôr k posilňovaniu

štátnych zásahov.  Keďže  ekonomické a  sociálne problémy sa

navzájom prelínajú, realizácia  tejto koncepcie bude proble-

matická. Niektoré  smelé ciele v  sociálnej oblasti sa  budú

realizovať len veľmi ťažko.  V iných koncepčných materiáloch

vlády sa upozorňuje na  potrebu tvrdších štátnych zásahov vo

všetkých oblastiach v prechodnom  období a v tejto koncepcii

sa hovorí o frontálnom  ústupe od štátneho paternalizmu. Ide

síce o jemný, ale predsa  len existujúci paradox, ktorý rea-

lizáciu smelých cieľov  v sociálnej oblasti sproblematizuje.

 

     Nie som proti štátnym zásahom, naopak, tie sú nevyhnut-

né, ale, žiaľ, v materiáli chýba miera týchto zásahov a kon-

kretizácia, v akých smeroch,  v akých konkrétnych sociálnych

otázkach a  v akých zákonoch. Je  to pravdepodobne spôsobené

aj tým, že materiál  neoznačuje, v akom stupni transformácie

sa dnes  v Slovenskej republike nachádzame,  v čom treba po-

kračovať a čo je potrebné zásadne odmietnuť. Chýba mi, že sa

nereaguje v ňom na 5-ročný vývoj a kroky urobené v tejto ob-

lasti od roku 1989, resp. 1990 dodnes. Nedáva odpoveď ani na

to,  čo bude  transformácia znamenať  pre občana,  ktorý je,

resp.  bude užívateľom  nového sociálneho  systému, čo  bude

znamenať pre štát, ktorý  by mal byť garantom transformácie,

ako aj fungovania sociálneho systému.

 

     Ak by  som to zhrnula,  myslím, že by  bolo vhodné, aby

materiál  jasne naznačil  nielen otázky  predmetu koncepcie,

ale predovšetkým  základné programové koncepčné  ciele a sú-

časný  stav transformácie  sociálnej sféry.  Z toho  vyplýva

potreba vytýčiť základné  predstavy v inštitucionálnom uspo-

riadaní  základných princípov  financovania sociálnej sféry,

ale najmä uviesť stupeň  a mieru garancie štátu, kvantifiká-

ciu  nákladov na  uskutočnenie reformy,  ako aj  nákladov na

bežné fungovanie nového sociálneho systému a charakteristiku

postavenia občana z finančného hľadiska pred transformáciou,

v čase transformácie  a v čase  fungovania nového sociálneho

systému.

 

     V materiáli, žiaľ,  absentuje poistenie proti nezamest-

nanosti a koncepcia, resp.  otázka zdravotne ťažko postihnu-

tých občanov, za ktorých štát  vždy bude musieť niesť zodpo-

vednosť.

 

 

 

     Stručne sa vyjadrím k  časti 3.2.1 Sociálne  poistenie.

Už minimálne 5 rokov sa  hovorí o tom, že transformácia, jej

skutočná a  nielen deklarovaná realizácia  sa prejaví predo-

všetkým v zásadnej zmene v dôchodkovej politike. Všetci vie-

me, že  systém sociálneho poistenia  neprešiel zásadnou zme-

nou, t. j. ústupom od stranícky ponímanej zásluhovosti a ex-

tenzívneho typu ekonomiky. Viem, že zmeniť práve tento model

je to najťažšie a že bez zmien v ekonomickej oblasti to bude

len veľmi ťažko realizovateľné.

 

     Existujúci systém dôchodkového  a nemocenského zabezpe-

čenia  je budovaný  na princípe  všeobecnej rovnosti,  čo sa

prejavuje v  minimálnych rozdieloch medzi  výškou dávok jed-

notlivých poberateľov  a podstatne rôznou  výškou odvodov do

poisťovne. Preto súhlasím s  názormi tých, ktorí hovoria, že

ak chceme,  aby sa nový  systém dôchodkového a  nemocenského

poistenia podobal na systémy vytvorené v krajinách Európskej

únie a  stratil svoj nivelizačný  charakter, musí byť  výška

dávok odvodená od zaplateného poistného.

 

     A ešte  jedna poznámka. Ústup  od štátneho paternalizmu

nemôže znamenať to, že úplne  zanikne úloha štátu pri garan-

tovaní nárokov občanov v  zmysle článku 39 Ústavy Slovenskej

republiky.  Štát nemôže  ustúpiť od  svojej zodpovednosti za

sociálne  zabezpečenie osôb,  ktoré sa  nemôžu alebo nevedia

zabezpečiť sami, a spoliehať sa iba na platiteľov poistného.

Najmä u týchto občanov  ústup od štátneho paternalizmu neob-

stojí a  štát sa bude  musieť prihlásiť k  svojej povinnosti

platiť za zákonom určené skupiny osôb poistné v plnom rozsa-

hu. Ak by  sa uplatnila zásada odvodenia dávky  od výšky za-

plateného poistného bez tejto garancie štátom, by týmto oso-

bám pravdepodobne nevznikol nárok ani na minimálne dôchodky.

 

 

 

     Vážená Národná rada,

     vážená pani ministerka,

 

     napriek niektorým svojim kritickým pripomienkam z mojej

strany chcem konštatovať, že materiál je spracovaný na vyso-

kej úrovni,  že v materiáli je  evidentná medzirezortná spo-

lupráca a že je možné uvedený materiál vziať na vedomie.

 

     Ďakujem  za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej  v rozprave vystúpi pán

poslanec Roman Kováč a pripraví sa pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     s veľkým záujmom  som študoval  dlho očakávaný materiál

Koncepcia transformácie sociálnej  sféry Slovenskej republi-

ky,  o ktorom  som  predpokladal,  že dá  konkrétne odpovede

v dvoch oblastiach - čo urobiť a  ako to urobiť.  Žiaľ, moje

očakávania naplnilo len to prvé.  Menovanie čo urobiť, a nie

ako urobiť.  Samotná skladba toho  materiálu je položená  do

dvoch ťažiskových sfér,  jednak ekonomické pracovné aktivity

občanov a jednak sociálne zabezpečenie.

 

     Domnievam sa,  že materiálu by bolo  prospelo, keby bol

rozložený do  dvoch častí a hovoril osobitne o transformácii

sociálneho zabezpečenia  a osobitne hovoriť  o pracovnopráv-

nych vzťahoch a zamestnanosti.  Takto sa v materiáli zmieša-

vajú ekonomické kategórie so sociálnymi kategóriami a vzniká

z toho dosť neprehľadná situácia  a súčasne sa vlastne obme-

dzil priestor na tie veci,  ktoré podľa mňa bolo treba spra-

covať podrobnejšie. Ako príklad by som uviedol v oblasti za-

mestnanosti  krátku poznámku  o  tom,  ako sa  bude prijímať

opatrenie na riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Dnes vieme,

že je to jeden  zo zásadných problémov Slovenskej republiky,

pretože  40 %  nezamestnaných charakterizujeme  ako dlhodobý

problém, a tak som intuitívne  očakával, že v tomto bude as-

poň zmienka o tom - ako. Tu  je len zmienka o tom, že chceme

urobiť opatrenia.

 

     Dovoľte  mi, aby  som sa  z hľadiska  skladby materiálu

dotkol  jednotlivých častí  tak, ako  je materiál postavený.

Nebudem mať  pripomienky k pracovnoprávnym  vzťahom, pretože

si myslím, že už dlho potrebujeme novelu Zákonníka práce, už

dlho potrebujeme zákon o  verejnej službe, ktorý tento mate-

riál avizuje, že bude prijatý, a myslím si, že tento problém

je správny.  Dovoľte mi pristaviť sa  na chvíľu pri demogra-

fických štúdiách, ktoré sú súčasťou materiálu, v tom zmysle,

ako o nich hovoril kolega Brocka. Ja navyše neprijímam opti-

mizmus, ktorý je v  tomto materiáli, pretože skutočne ukazo-

vatele, ktoré máme  z posledných 3 rokov, svedčia  o tom, že

ak bude pokračovať taký trend plodnosti, aký je, tak sloven-

ský  národ bude  postupne končiť  svoju existenciu  na tejto

planéte.

 

     Chcem sa  však skôr dotknúť jedného  problému, ktorý mi

z tohto materiálu nie je jasný. Materiál správne konštatuje,

že  život muža  v Slovenskej  republike je  nesmierne krátky

- máme priemerný  vek života muža 66,8  roka. To znamená, že

priemerný občan tejto republiky 7 rokov po nástupe do penzie

zomiera. Je  tu svojím spôsobom modelovaná  situácia, ako sa

bude vyvíjať  trend starších občanov  do roku 2015  a rád by

som počul odpoveď na otázku,  do akej miery autori tohto ma-

teriálu  počítali s  tým, že  našou zdravotnou  politikou sa

predĺži vek  života občana. Pretože tie  čísla ľudí v popro-

duktívnom  veku, ak  by sme  predĺžili vek  života muža o 3,

o 4, možno  o 5 rokov  (a chcem povedať,  že takáto situácia

predĺžiť vek života muža o  5 rokov je reálne dosiahnuteľná,

na to máme  príklad z Portugalska, kde sa  to podarilo za 15

rokov  predĺžiť), potom  by došlo  k zásadnej  zmene v počte

neproduktívnych obyvateľov  oproti produktívnym  obyvateľom,

a to, samozrejme,  má svoj odraz v  celej sociálnej politike

a najmä v sociálnom poistení.

 

     Ak dovolíte, trochu viac by  som sa zmienil o kapitole,

kde sa hovorí o participácii.  Skutočne ma mrzí, že táto ka-

pitola nie  je súčasťou kapitoly  o kolektívnom vyjednávaní,

pretože ťažisko  participácie sa dá  dosiahnuť v kolektívnom

vyjednávaní.  Nie  je  možné  jednoducho  zakotviť  zákonným

spôsobom participáciu v tom rozsahu,  ako o nej hovorí mate-

riál. Dosť  ťažko si viem predstaviť  povedzme malé súkromné

podniky,  aby  so  svojimi  zamestnancami presadzovali formy

a oprávnenia v povinných  personálnych a ekonomických infor-

máciách.  Akých? Tie,  ktoré tvoria  predmet tzv. obchodného

tajomstva, ktoré si stráži každý podnik?

 

     Ďalej si neviem dosť  dobre predstaviť v malých súkrom-

ných podnikoch,  aká bude priama  účasť zástupcov zamestnan-

cov. Viem si to predstaviť  vo veľkých podnikoch, ale my mu-

síme uvažovať,  že tu sa  hovorí aj o  malých podnikoch, po-

vedzme do 25 zamestnancov. Tam  si to skutočne reálne neviem

predstaviť.

 

     Dokladom  toho, že  táto kapitola  nebola spracovaná na

takej  úrovni, akú  by sme  očakávali, je  odsek, že sa budú

postupne  posilňovať tripartitné  a bipartitné  vzťahy z ich

rôznej úrovne v transformačných procesoch vo vzťahu k priva-

tizácii a deetatizácii. Prosím, my sa v koncepcii dozvedáme,

že  budeme  posilňovať  bipartitné  a tripartitné mechanizmy

v privatizácii  a deetatizácii,  a pritom  nám premiér našej

vlády oznámil,  že privatizácia sa končí  v lete tohto roku.

A teraz máme v koncepcii  posilňovanie vzťahov. Na aké obdo-

bie? Za tie tri mesiace sa toho asi veľa nestihne.

 

     Teraz  by som  sa dotkol  problému zamestnanosti. Okrem

toho, čo  som hovoril, že  sa tu vôbec  nehovorí o mechaniz-

moch, ako chceme dosiahnuť nápravu,  to slovíčko "ako" je tu

dôležité, a len sa tu hovorí, čo chceme. Podpora tvorby sta-

bilizácie pracovných miest, dosiahnutie a stabilizácia únos-

nej miery  nezamestnanosti. Aká je tá  únosná miera? Vlastne

celá táto kapitola sa len v jednej časti skutočne dotýka re-

zortu, ktorý  vedie pani ministerka, a  to je "naplnenie so-

ciálnych  aspektov  zamestnanosti  spočíva  v  zániku zdroja

príjmu občana  a tým sa  občan ocitá v  obdobnom postavení",

citujem z tohto materiálu,  "ako v oblasti sociálneho zabez-

pečenia v prípade vzniku niektorej z definovaných sociálnych

udalostí".

 

     K  tejto kapitole  kladiem otázku,  prečo bol  opustený

princíp poistenia v nezamestnanosti.  Tento princíp sa totiž

v pôvodných  materiáloch  objavoval  (viem,  že  prechádzali

rôznym vývojom,  ale v pôvodných  materiáloch sa objavoval),

a v tejto chvíli ho tu nemáme. Zrejme je na to nejaký dôvod,

ale nepodarilo sa mi ho z tohto vyčítať. Ja si myslím, že je

to moderný princíp, ktorý by  práve v tejto chvíli slovenský

občan potreboval, veď viete,  aké obrovské ťažkosti majú ob-

čania vo veku  55 rokov, teda v preddôchodkovom  veku s tým,

aby si našli zamestnanie,  a podliehajú vlastne takému isté-

mu, alebo veľmi obdobnému režimu ako všetci ostatní občania.

Myslím si,  že práve poistenie v  nezamestnanosti by tu bolo

namieste.

 

     Dotknem sa kapitoly sociálneho poistenia. Domnievam sa,

že táto kapitola systémovo nie  je dobre spracovaná. Keď ho-

voríme o základných pilieroch, vždy sme zdôrazňovali sociál-

ne poistenie, sociálnu podporu a sociálnu pomoc. Tu sa náhle

objavuje ako ďalší pilier dva  - a to je doplnkové poistenie

a individuálne  poistenie. Z  hľadiska systému  poistenia by

som si  skôr predstavoval rozdelenie  na základné poistenie,

doplnkové poistenie  a individuálne, a  to vo všetkých  for-

mách, či  je to dôchodkové,  či je to  nemocenské, či je  to

úrazové, vo všetkých týchto formách  by sa mi žiadalo takéto

rozčlenenie. Žiaľ,  zrejme sa tu prijal  iný princíp, ktorý,

prepáčte, ale z toho, čo som tu videl, som nepochopil.

 

     Rovnako súhlasím  s kolegyňou Gbúrovou,  že tento mate-

riál vôbec  neodráža uplatnenie princípu  zásluhovosti v so-

ciálnom poistení,  ktorý je podľa mňa  rozhodujúci. Aj v tom

povinnom poistení je rozhodujúci princíp zásluhovosti, ktorý

tu nie je. Nie je definované, ktoré inštitúcie to budú vyko-

návať,  či to  bude stále  jedna poisťovňa,  či môžeme aj to

základné  zákonné poistenie  preniesť na  viacero poisťovní,

aká sa predpokladá výška. Nechcem vedieť, koľko korún dosta-

ne dôchodca.  Pre mňa je  v tejto chvíli  rozhodujúce, či vo

vývoji pôjdeme  k určitému percentu  toho základného poiste-

nia, určité percento bude  tvoriť doplnkové a určité indivi-

duálne. A akým spôsobom sa k  tomu chceme dostať, aká má byť

výška toho základného poistenia,  opäť to materiál nespomína

a myslím si,  že to je na  škodu veci, pretože by  dal oveľa

ucelenejší obraz, ako by to sociálne poistenie malo vyzerať.

 

     Rovnako  sa v  kapitole nemocenské  poistenie nehovorí,

akým spôsobom uplatníme práve ten princíp zásluhovosti. Vie-

me, že súčasná koncepcia  nemocenského poistenia vlastne ho-

vorí o tom,  že síce občan je poistený  na túto poistnú uda-

losť, ale platba je stanovená  len do určitej výšky a nesmie

sa prekročiť.  Z materiálu nevyplýva, či  ostaneme pri tomto

modele, alebo či skutočne  prejdeme na princíp zásluhovosti,

čím viac  platíš do poisťovne, tým  viac dostávaš. Upozorňu-

jem, že tým sa  neruší princíp sociálnej solidarity, pretože

platí do poisťovne zdravý, ale čerpá ho chorý.

 

 

 

    Dovoľte,  aby som  sa dotkol  štátnej sociálnej podpory

ako druhého piliera tohto materiálu. Ja by som túto kapitolu

nenazval štátna  sociálna podpora. Mne  to skôr pripadá  ako

sociálna časť  rodinnej štátnej politiky,  a síce preto,  že

chápem sociálnu podporu trošku  širšie. Bude to aj predmetom

môjho  návrhu  na  uznesenie  a  vyjadrím  sa k nemu neskôr.

V tomto materiáli nie  je charakteristika sociálnych udalos-

tí, pri ktorých sa  predpokladá poskytovanie štátnych dávok.

Nie  je jasne  stanovená konštrukcia  týchto štátnych  dávok

a zdôvodnenie. To je len tá časť, o ktorej hovorí materiál.

 

     V tejto časti veľmi zásadnú výhradu vznášam proti tomu,

že sa  v oblasti štátnej sociálnej  podpory neobjavuje zdra-

votne postihnutý občan. Keď sa pozriete na celý materiál, je

spomenutý len týmito slovami: "rodina s dlhodobo ťažko zdra-

votne  postihnutým dieťaťom".  Teda len  toto bude predmetom

starostlivosti štátu v štátnej sociálnej podpore. Ak si pre-

čítate, ako je definovaná štátna sociálna podpora, tak tu sa

píše, že je to podpora pri štátom uznaných životných udalos-

tiach občanov a rodín s  deťmi. Inými slovami, ak nezaradíme

zdravotne postihnutého  občana do systému  štátnej sociálnej

podpory, tým dávame v koncepcii  jasne najavo,  že zdravotné

postihnutie, aj  ťažké zdravotné postihnutie,  nie je štátom

uznaná životná  udalosť. Myslím, že toto  by sme nemali pri-

jať, vážené  kolegyne a kolegovia, a  môj návrh do uznesenia

bude znieť  v tom zmysle,  že Národná rada  odporúča zaradiť

sociálne zabezpečenie zdravotne postihnutých občanov do sys-

tému štátnej sociálnej podpory. Zdôvodním prečo.

 

     Keď sa pozriete opäť na definíciu sociálnej pomoci, so-

ciálna pomoc  bude pomáhať občanovi za  jeho aktívnej účasti

prekonávať  alebo  zmierňovať  sociálnu  alebo hmotnú núdzu,

prípadne  oboje, v  ktorých sa  ocitol v  dôsledku sociálnej

udalosti. A na ďalšej strane sa píše, že osobitné postavenie

v rámci  sociálnej  pomoci   bude  mať  riešenie  sociálnych

dôsledkov  zdravotného postihnutia  prostredníctvom ich kom-

penzácie v rámci sociálnej núdze občana.

 

     Vážené dámy a páni, Organizácia Spojených národov vyda-

la materiál Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých prí-

ležitostí  pre  osoby  so  zdravotným postihnutím. Základným

cieľom tohto materiálu  je integrácia zdravotne postihnutého

občana do spoločnosti. Teda nemôžeme sa na neho dívať ako na

človeka, ktorý sa ocitol v dôsledku sociálnej udalosti v so-

ciálnej alebo hmotnej núdzi. To je dehonestácia týchto obča-

nov a ja  žiadam a navrhujem, aby táto  časť o zdravotne po-

stihnutých občanoch,  teda tento jeden  odsek, bol vypustený

z kapitoly o  sociálnej pomoci. Mimochodom, tieto tri riadky

sú jediné, ktoré sa týkajú 350 tisíc ľudí, ktorí sú zdravot-

ne postihnutí a majú  výrazne špecifické problémy s uplatne-

ním sa v našom živote.  Celej tejto skupine venujeme v tomto

materiáli tri riadky.

 

     Mám niekoľko  pripomienok k časti  Doplnkové poistenie.

Doplnkové poistenie tak, ako je formulované tu, je v rozpore

s tým, čo sa uvádza v úvode materiálu, kde sa hovorí, že ob-

čan sám sa  musí rozhodnúť, ako sa bude  podieľať na riešení

svojej  sociálnej situácie,  keď stratí  zamestnanie, keď je

chorý, keď je starý, keď  je invalidný. On sa rozhoduje tak,

že sa  poisťuje. Ale, žiaľ, doplnkové  poistenie, tak ako je

koncipované tu, nedovolí občanovi  rozhodnúť sa,  že sa chce

doplnkovo pripoistiť. To nie je  slobodná vôľa občana, to je

slobodná vôľa zamestnávateľa. Aký bude motív zamestnávateľa,

aby robil doplnkové dôchodkové poistenia?

 

     Ako sa  môže doplnkovo poistiť celá  sféra štátnych za-

mestnancov? Vážení páni poslanci,  ani vy sa nemôžete dopln-

kovo  dôchodkovo pripoistiť.  To znamená,  že pre  vás platí

základná výmera  dôchodku, nič viac.  Nejdem útočiť na  vaše

city, ale skutočne si myslím, že by sme mali v zmysle ústavy

dať rovnaké práva a nediskriminovať občanov na zamestnancov,

ktorí sa so súhlasom zamestnávateľa  môžu poistiť, a na tých

ostatných. Myslím si, že tu tiež treba spraviť istý korekčný

krok.

 

     Na záver mi dovoľte povedať, že ak sa v tomto materiáli

nezmení  formou odporúčania  vzťah k  zdravotne postihnutému

občanovi, ak sa nebudú brať  do úvahy pripomienky, ktoré som

povedal, nebudem môcť hlasovať za tento materiál.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Ďalej v  rozprave vystúpi  pán

poslanec Vaškovič, pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     predložený materiál  by som úvodom  charakterizoval na-

sledovne: správna  diagnóza slabín existujúceho  systému so-

ciálneho zabezpečenia, to znamená byrokratická administratí-

va, nerešpektovanie  spoluzodpovednosti občana, neexistencia

súvislosti medzi výstupmi sociálnej  sféry a ekonomickou ak-

tivitou  občanov, ako  aj správne  zoradenie princípov novej

architektúry sociálnej sféry podľa  ich dôležitosti (1. zod-

povednosť jednotlivca,  2. sociálna solidarita,  3. garancia

štátu), z ktorých koncepcia vychádza, sa v dostatočnej miere

nepremietli v  samotnom obsahu predkladanej  koncepcie. Jed-

noznačne to dokazuje priestor, ktorý je v koncepcii vymedze-

ný pre  jednotlivé subsystémy navrhovanej  novej sústavy so-

ciálneho  zabezpečenia, a  to sociálneho  poistenia, štátnej

sociálnej  podpory, sociálnej  pomoci, doplnkového poistenia

a individuálneho poistenia.

 

     Veľká väčšina tej časti koncepcie, ktorá sa zaoberá re-

formou  systému sociálneho  zabezpečenia, je  totiž venovaná

len prvým trom subsystémom, ktoré zabezpečuje štát. Doplnko-

vé a individuálne poistenie ako prvky, ktoré majú odbremeniť

dnešný nevyhovujúci systém, sú v koncepcii spomínané na jed-

nej strane,  pričom individuálne poistenie  sa vošlo dokonca

do jedného odseku. Alebo je tu všetko koncepčne v poriadku?

 

     Tento prístup je o to  čudnejší, že autori koncepcie sa

ako k  prvému konštitučnému princípu  reformy sociálneho za-

bezpečenia  hlásia  k  zodpovednosti  jednotlivca za vlastný

osud. Vzniká  tak rozpor medzi relatívne  v liberálnom duchu

formulovanými   východiskami  koncepcie   na  jednej  strane

a predstavou  transformovaného sociálneho  systému na druhej

strane.

 

     Len pre zaujímavosť  chcem pripomenúť, že štátny tajom-

ník  pán  Vojtech  Tkáč  ešte  v  roku  1993 v denníku Práca

v článku  Architektúra  pre  sociálnu  spravodlivosť sa skôr

prikláňal ku korporativistickému riešeniu, v ktorom prím hrá

nie jednotlivec, ale subjekty,  ktoré zastupujú štát, odbory

a tak ďalej, než k liberálnemu,  čiže tento posun je v prin-

cípe z tohto hľadiska, z  nášho hľadiska pozitívny. Nič však

nenasvedčuje tomu,  že by predkladaná  koncepcia bola naozaj

zameraná na  odstránenie ďalšej slabiny  starého systému ne-

prehľadnosti. V koncepcii nie sú žiadne záchytné body, ktoré

by prezrádzali, ako chcú autori tento manifestovaný cieľ do-

siahnuť.

 

     Načrtnutý  systém,  najmä  v  oblasti sociálnej podpory

a sociálnej pomoci,  sa zdá byť  pre občanov rovnako  nepre-

hľadný a nezrozumiteľný ako  doteraz. Ako ukazujú zahraničné

skúsenosti,  na  problémy  so  sociálnym  zabezpečením vlády

väčšinou reagovali  buď zvýšením daní, čo  je len krátkodobé

riešenie, ktoré má však výrazne negatívne dôsledky na ekono-

mický rast,  alebo sprísnením kritérií  na vyplácanie dávok,

prípadne kombináciou obidvoch postupov.  Do popredia tak vy-

stupuje  fakt, že  každé alokačné  rozhodnutie o poskytovaní

dávok  sociálneho  zabezpečenia    aj  svoj prerozdeľovací

aspekt - sociálnu solidaritu v podobe daňových odvodov.

 

     Z tohto dôvodu sa treba už od začiatku usilovať o maxi-

málnu transparentnosť celého systému,  aby bolo možné zvážiť

všetky dôsledky navrhovaných riešení,  najmä kto, ktorá sku-

pina obyvateľstva a  koľko získa, kto a koľko  stratí. S tým

súvisí aj  ďalší otáznik. Ak  sa v koncepcii  konštatuje, že

náš systém sociálneho zabezpečenia  patrí k najdrahším v Eu-

rópe (strana 5), samotná koncepcia nedáva jasné a jednoznač-

né záruky, že v nej navrhovaný spôsob transformácie zabezpe-

čí podstatne zníženie nákladov  a zvýšenie efektov predlože-

ného  systému  sociálneho  zabezpečenia.  Naopak,  napríklad

v súvislosti  so  štátnymi  sociálnymi  dávkami sa paradoxne

konštatuje, že jedinou otvorenou a aktuálnou otázkou zostáva

zabezpečenie zdrojového krytia.

 

     Niektoré  naznačené zámery,  zvýšenie počtu  sociálnych

pracovníkov, profesionalizácia aparátu,  návrh vytvoriť oso-

bitnú sústavu orgánov miestnej  správy na realizáciu systému

štátnej sociálnej pomoci a sociálnej podpory, svedčia o tom,

že navrhovaný  systém by dokonca  mohol byť nákladnejší  ako

terajší. Tým, že v načrtnutej novej architektúre systému so-

ciálneho zabezpečenie,  ktorý  vo  väčšine  krajín pozostáva

z troch subsystémov, po prvé - štátom garantovaného, po dru-

hé - doplnkového, financovaného zamestnávateľmi a zamestnan-

cami, a po tretie -  súkromného dlhodobého sporenia, je evi-

dentná nedostatočná snaha  energickejšie prejsť k progresív-

nym alternatívam  a za nosný sa  považuje subsystém štátneho

sociálneho zabezpečenia.

 

     Rovnako zmätená je aj úvaha na strane 5 o tom, že obča-

nia, ktorých  poistné fondy  rozhádzal minulý  systém, čo je

síce pravda,  sa môžu tešiť  na nejakú kompenzáciu  v podobe

rezerv  Sociálnej  poisťovne   vytvorenej  nejakým  spôsobom

z privatizácie.

 

     Ďalej konštatovanie na strane 30, podľa ktorého hlavným

transformačným cieľom  je dosiahnuť hospodársky  rast a pro-

speritu  vytvorením  sociálne  orientovaného  modelu trhovej

ekonomiky, je podľa môjho názoru fatálnym omylom, ktorým tr-

peli  socialisti všetkých  čias. Je  to totiž  práve naopak,

neplatí kauzálna  súvislosť sociálna trhová  ekonomika rovná

sa hospodársky rast, ale opačný vzťah, hospodársky rast rov-

ná sa sociálna trhová ekonomika.

 

     Sociálna sféra je najmä o  prerozdeľovaní a to môže na-

stať až vtedy, keď  hospodársky rast niečo vytvorí. Ľavicové

sily vždy mali sklon hovoriť  v prvom rade o sociálnej spra-

vodlivosti  a  prerozdeľovaní,  zatiaľ  čo  pravicové strany

o prvoradom význame vytvárania  priaznivých podmienok na do-

sahovanie hospodárskeho rastu,  čím sa automaticky zabezpečí

aj spravodlivé prerozdeľovanie.

 

     Záverom: Koncepcia je len  základným dokumentom, z kto-

rého sa dá len  približne odhadovať budúce zasahovanie štátu

do sociálnej sféry, jeho  presná kvantifikácia bude závisieť

od konkrétnych  právnych noriem upravujúcich  jednotlivé ob-

lasti. Dokument je priam prešpikovaný chvályhodnými zámermi,

ako je minimalizácia, paternalizmus,  strana 29, stredom po-

zornosti nie  je kolektív, štát, fiktívne  obecné blaho, ale

človek,  indivíduum, strana 31, ktoré  sú evidentne prevzaté

z dokumentov a analýz Svetovej  banky a iných medzinárodných

organizácií.

 

     Načrtnutá  architektúra sociálneho zabezpečenia však už

menej  presvedčivo dokazuje  snahu realizovať  ich v  praxi,

najmä  uskutočniť postupný  prechod od  štátneho systému so-

ciálneho zabezpečenia k neštátnym, ktoré by sa mali stať je-

ho nosnými piliermi. To  vytvára priestor na predloženie al-

ternatívnych návrhov, ktoré by  boli založené na odbremenení

štátneho systému sociálneho  zabezpečenia skutočným presunom

dôrazu na jednotlivca. V  takýchto návrhoch by nemali chýbať

niektoré základné  princípy, ako: hlavný  zdroj financovania

sociálnej  sféry by  mali byť  súkromné úspory;  kompenzácia

rastúcich úspor adekvátnym poklesom daní; príprava štruktúry

motivujúcej k úsporám na  účely sociálneho zabezpečenia, ich

odpočítateľnosť z daňového základu; odloženie platieb úrokov

z výnosov a  tak ďalej, prípadne určitej  miery donútenia vo

forme povinných  úspor, ktoré by  mali predísť tomu,  aby si

niekto zámerne nesporil; optimalizácia vzájomne konfliktných

požiadaviek; existencia minimálnej sociálnej infraštruktúry;

posilnenie motivácie občanov  sporiť; príjmová stránka štát-

neho rozpočtu; aj podpora inštitucionálnych podmienok priaz-

nivých na  rozvoj efektívneho fungujúceho  kapitálového trhu

vrátane aktívneho prístupu a spoľahlivosti finančných inšti-

túcií, ktoré sú absolútne nevyhnutou podmienkou úspechu toh-

to druhu sociálnej politiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  V rozprave  teraz vystúpi pani

poslankyňa Schmögnerová a pripraví  sa pani poslankyňa Baue-

rová. S  faktickou poznámkou sa prihlásil  pán poslanec Han-

ker.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Ďakujem pekne,  pán predsedajúci. Pokúsim  sa odpovedať

- veľmi čiastočne  - svojim trom predrečníkom.  V prvom rade

ide o to,  že akosi zabúdame na to,  že hovoríme o koncepcii

sociálnej sféry,  čiže o architektúre  riešenia, ako správne

povedal  pán  poslanec  Vaškovič.  Ide  o základný dokument,

a teda nie je to možné stotožňovať s nejakou analýzou súčas-

ného stavu, ktorá sa robí priebežne,  a nie je ani možné po-

vedať,  v akom  štádiu transformácie  sa nachádzame, pretože

transformácia je proces, v  ktorom jednotlivé časti, jednot-

livé problémy sa nachádzajú ďalej, iné sa len začínajú.

 

     Nie je  možné vymenovať ani nástroje,  ktorými by sa to

malo riešiť. To,  o čom sa tu hovorí,  bude možné posudzovať

pri návrhu  jednotlivých zákonov, či  ten zákon je  správny,

alebo nie  je správny, pretože  tak ako sa  hovorí na strane

45,  tá legislatívna  forma v  súčasnosti má  tri formy. Ide

o zákony, ktoré sú momentálne  nevyhnutné, ktoré vlastne ur-

čuje súčasný stav, sú to zákony dočasné, potom tie, ktoré sú

aktuálne  na realizáciu  jednotlivých krokov  transformácie,

a nakoniec koncepčné.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     kolegovia, kolegyne,

     vážení hostia,

 

     keď hodnotíme predloženú  koncepciu sociálnej sféry, je

potrebné po  prvé poukázať na istý  rozpor medzi proklamova-

nosťou  pripravenosti na  komplexnú transformáciu  sociálnej

sféry na  jednej strane a do  značnej miery nekoordinovanými

postupmi v  praktickej sociálnej politike  na strane druhej.

Je to dôležité uviesť z  toho dôvodu, aby sme správne pocho-

pili záväznosť predloženej koncepcie aj pre budúce konkrétne

sociálnopolitické opatrenia.

 

     Bola by som napríklad mimoriadne rada, keby sa realizo-

val zámer koncepcie vytvoriť  určité rezervy v Sociálnej po-

isťovni z privatizácie. Uskutočnil by sa tak okrem iného je-

den z  návrhov, ktorý som predkladala  pri rokovaní o novele

zákona číslo 92/1991 Zb. o  veľkej privatizácii. Som si však

skoro istá, že tento zámer  vláda realizovať nechce, a preto

sa ani realizovať nebude.

 

     Napriek tomu, napriek naznačeným protirečeniam a mnohým

disproporciám,  pravdaže, nemožno  negovať všetko,  čo sa už

uskutočnilo v  reforme sociálnej sféry,  a ja to  ani urobiť

nechcem. Dovoľte mi vyjadriť sa k vlastnej koncepcii.

 

     Koncepcia sociálnej sféry by  mala vychádzať z reálnych

možností  rozvoja sociálnej  sféry determinovaných hospodár-

skymi podmienkami,  z analýzy demografického  vývoja, z reš-

pektovania  dlhodobých   kultúrno-spoločenských  tradícií  a

z princípov a cieľov  transformácie.  Čiastočne v prvej čas-

ti sa potreba takýchto východísk rešpektuje. Možno však pri-

pomenúť, že predikcia hospodárskeho vývoja, ktorá značne de-

terminuje rozvoj sociálnej sféry,  nie je postačujúca na to,

aby sme posúdili jej dosah  na sociálnu sféru. Analogicky by

koncepcia  mala vychádzať  z podrobnejšej  analýzy súčasného

stavu sociálnej  sféry a z predpovede  kam a za ako  dlho sa

chceme dostať.

 

     Hovorilo sa tu už  dnes dvakrát o odhade demografického

vývoja do  roku 2050, podľa ktorého  sa má zaradiť Slovenská

republika medzi štáty Európy s najdynamickejším rastom popu-

lácie, a  poukazovalo sa aj  na medzery tohto  odhadu. Chcem

len doplniť argumentáciu. Nerešpektujú  sa tu určité závažné

zmeny v reprodukčnom správaní slovenskej populácie. Nereagu-

je sa  na pokles pôrodnosti  v posledných rokoch,  ako aj na

to, že  v tomto období do  produkčného veku prichádzajú ženy

z populačného boomu  z polovice sedemdesiatych  rokov. Treba

si uvedomiť, že kým prvý  faktor vzhľadom na podstatné zhor-

šenie sociálnej situácie v  Slovenskej republike v porovnaní

s rokmi pred  rokom 1989 bude mať,  žiaľ, dlhodobejšie trva-

nie, silné ročníky, prichádzajúce  do reprodukčného veku, sa

už nebudú, usudzujúc podľa vývoja natality, opakovať. Pritom

korektnosť demografického  odhadu je dôležitá  práve pri so-

ciálnom zabezpečení, ale i  pri zamestnaneckej politike. Do-

kument sa nevyjadruje, v ktorých kultúrno-spoločenských tra-

díciách chce  rozvoj sociálnej sféry pokračovať  a ktoré ne-

chce rešpektovať.

 

     Dokument vychádza z troch základných princípov: osobnej

participácie, sociálnej solidarity a garancie štátu. Nechcem

diskutovať k uvedeným princípom, chcem však upozorniť na to,

že sa vynechal jeden dôležitý  princíp, a tu sa zrejme odli-

šujem od môjho predrečníka, ktorý vychádza nie iba z dlhodo-

bých kultúrno-spoločenských  tradícií Slovenska, no  i z mo-

derného  smerovania spoločnosti  21. storočia.  Je to určitá

participácia zamestnávateľov, resp.  vlastníkov na sociálnej

sfére. Samozrejme, nechcem revokovať  formy a spôsoby parti-

cipácie zamestnávateľov na sociálnej sfére z minulosti, kto-

ré by značne predražovali produktívnu sféru, no upozorniť na

fakt, že s účasťou zamestnávateľov sa napríklad počíta i pri

nových normách dôchodkového pripoistenia, resp. tak  ako do-

siaľ, pri zdravotnom poistení,  pri poistení proti nezamest-

nanosti a podobne.

 

     V koncepčnej predstave sociálnej sféry preto treba roz-

viesť, akú  časť nákladov sociálnej sféry  bude ďalej znášať

jednotlivec, zamestnávatelia  a akú štát.  Je teda potrebné,

aby sa  východisková analýza sociálnej sféry  doplnila o jej

zhodnotenie z  troch hľadísk: z  hľadiska jednotlivca, štátu

a zamestnávateľa. Dokument  by mal dať odpoveď  aj na otázku

kde sme, kam sa chceme dostať a čo ešte treba pre to urobiť.

Porovnanie súčasnej  a budúcej situácie,  resp. cieľovej si-

tuácie v koncepcii chýba. Malo by byť pritom zrejmé, čo kaž-

dého - jednotlivca, štát, zamestnávateľa - čaká v prechodnom

období a čo v cieľovom stave. Porovnať by bolo treba charak-

teristiku  postavenia  jednotlivca  pred  reformou sociálnej

sféry, po jej uskutočnení a  v jej priebehu. Rozvediem to na

príklade.

 

     Dnešné základné dôchodkové poistenie poskytuje starobný

dôchodok v priemere, ako sme  si mali možnosť dnes prečítať,

na konci roka 1995 na úrovni  45,2 % z priemernej mzdy v ná-

rodnom hospodárstve. Priemerná  výška dôchodku dosiahla kon-

com roka 3 102 Sk a netreba dodávať,  že to sotva  postačuje

na slušné živobytie.  Aká je predstava, podľa predkladateľa,

o vývoji dôchodkov? Aký bude  podiel na dôchodkovom poistení

u základného  a doplnkového  poistenia? Akú  stratégiu vláda

v tomto smere chce zvoliť? Kedy sa dosiahne deklarované pri-

blíženie životnej úrovne dôchodcu životnej úrovni zamestnan-

ca? Kriticky hodnotím to, že  dokument je taký všeobecný, že

sa z  neho nedozvieme nič o  mechanizmoch zvyšovania dôchod-

kov, životného minima, minimálnej mzdy, o konštrukcii život-

ného a existenčného minima. Pri takomto všeobecnom dokumente

je naozaj ťažké povedať, či bude realizácia koncepcie príno-

som a pre koho. Pre občana, štát, či zamestnávateľa?

 

     Dovoľte mi  pár slov k časti  zaoberajúcej sa zamestna-

nosťou. Nie je  z nej zrejmé, akú úlohu  bude zohrávať v ak-

tívnej politike  zamestnanosti štát. Nie  je dosiaľ ujasnená

úloha  Fondu zamestnanosti.  Predovšetkým to,  či presúvanie

celej finančnej zodpovednosti  za aktívnu politiku zamestna-

nosti na  Fond zamestnanosti vytvára  dostatočný priestor na

realizáciu štátnej zamestnaneckej politiky. Nie je ujasnené,

resp. doriešené ani  inštitucionálne usporiadanie sprostred-

kovania zamestnania.

 

     Pri  ďalšom  rozpracúvaní  predloženej  koncepcie  bude

dôležité i  to, aby sme sa  približovali normám uplatňovaným

v sociálnej  sfére v  Európskej únii,  konkrétne v Sociálnej

charte Európskej únie a  podobne. Chcem upozorniť, že Európ-

ska únia interpretuje sociálnu sféru širšie. Predložená kon-

cepcia redukovala sociálnu sféru iba na dva okruhy: pracovné

aktivity a sociálne zabezpečenie. Bolo by preto treba rozší-

riť chápanie sociálnej sféry a zahrnúť do nej i otázky zdra-

via, vzdelania, bývania a širšie otázky práce. Jednou z kľú-

čových otázok je nepochybne cena  práce, o ktorej by koncep-

cia mala vyjadriť svoju predstavu.

 

     Dovoľte  mi ešte  vyjadriť sa  k interpretácii garancií

štátu. Vypadol z nej jeden veľmi dôležitý aspekt. Je to kon-

trolná funkcia štátu. Chcem upozorniť, že ju nechápem nevyh-

nutne ako  kontrolu v gescii  ministerstva práce, sociálnych

vecí a rodiny, skôr naopak. Ako príklad na nevyhnutnosť pre-

myslenia kontrolnej funkcie štátu  v sociálnej sfére uvediem

nevyhnutnosť zabezpečiť účinný mechanizmus kontroly prv, ako

bude schválený a uvedený do  života zákon o dôchodkovom pri-

poistení. Myslím,  že skúsenosti zo  zahraničia ma oprávňujú

povedať to, že ak dopredu nebude vytvorený dostatočne účinný

kontrolný mechanizmus,  tí, ktorí zveria  inštitúciám zodpo-

vedným za  dôchodkové pripoistenie svoje  prostriedky, ktoré

si odtrhnú  z úst, budú  možno veľmi sklamaní.  Možno sa vám

z hľadiska  diskutovaného dokumentu  zdá táto  vec okrajová,

som však presvedčená, že zohrá jednu z najdôležitejších úloh

pri realizácii efektívnej sociálnej sféry.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Baue-

rová.

 

Poslankyňa E. Bauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     nechcem diskutovať o jednotlivých konštatáciách predlo-

ženej koncepcie. Nechcem diskutovať ani o tom, či predložená

koncepcia  je potrebná,  alebo nepotrebná.  Iste niet pochýb

o tom, že sociálna transformácia je organickou súčasťou spo-

ločenskej transformácie. Ekonomická  transformácia sa nemôže

uskutočniť bez sociálnej transformácie. Navyše niektoré kro-

ky v tejto sfére sa už urobili. Polovičaté riešenie však vy-

voláva celý rad rôznych  problémov, ktoré výrazne ovplyvňujú

sociálnu  situáciu niektorých  sociálnych skupín.  Zastarané

konštrukcie  na jednej  strane, dynamicky  sa vyvíjajúca so-

ciálna situácia, konfrontácia s  celkom novými životnými si-

tuáciami, ktoré doteraz boli  neznáme, a teda podstatná časť

občanov sa ocitá v nich  celkom dezorientovaná a veľmi často

aj bezradná.  Preto definícia problémov,  obsiahnutá v texte

koncepcie, je nepochybne správna. O tom tu už zaznela podob-

ná mienka. Dovoľte mi odcitovať:

 

     "Sociálna sféra je  poplatná byrokratickému, centralis-

tickému, administratívnemu systému  založenému na plánovanom

hospodárstve a rovnostárstve.  Nerešpektuje potreby a záujmy

občanov a  ďalších subjektov, ktoré v  nej vystupujú len ako

objekty pôsobenia aktivít štátu, nerešpektuje spoluzodpoved-

nosť občana za jeho sociálne  postavenie a budúcnosť, nie je

viazaná na jeho skutočnú ekonomickú aktivitu. Ekonomická fi-

nančná  charakteristika existujúceho  stavu sociálnej  sféry

zaraďuje jej súčasnú úroveň medzi najdrahšie sústavy v Euró-

pe, pričom výstupy sú nízke, nezodpovedajú potrebám občana."

 

 

     Na základe tejto definície problému vzniká otázka, pre-

čo si vláda dáva taký  veľký odklad na zmenu tejto situácie.

Termíny účinnosti podstatných zákonov totiž predkladateľ na-

vrhuje až v roku 1998. Chcela  by som sa mýliť vo svojej hy-

potéze, že to nejakým spôsobom súvisí s rokom volieb. Je sí-

ce prijateľný argument, že tieto zákony potrebujú určitú le-

gisvakanciu  na prípravu,  zmenu systému,  ale ak  je proces

prípravy v takom štádiu, ako  sa píše na druhej strane tejto

koncepcie, že  celý rad zákonov existuje  v podobe zásad, ba

v podobe pripravovaných  zákonov, nie je  dôvod na odsúvanie

realizácie do roku 1998.

 

     Popri tejto vzniká celý  rad otvorených vecných otázok.

Predložená  koncepcia  napríklad  nedáva  odpoveď na otázku,

v čom je  problém odsúvania ratifikácie  Európskej sociálnej

charty. Táto bola parafovaná v roku 1992. Predložená koncep-

cia predpokladá iba prípravu podmienok na ratifikáciu v roku

1997.

 

     V čom sú teda  problémy? Predložená koncepcia nereaguje

ani na  tie výzvy, ktoré vyplývajú  z Bielej knihy Európskej

únie. Ide nielen o pracovnoprávne úpravy, ktorých uzákonenie

je pomerne jednoduché, ale aj  o taký problém, akým je zákaz

akejkoľvek diskriminácie mužov a žien, napríklad pri odmeňo-

vaní, ale  aj o vyrovnanie dôchodkového  veku, čo je problém

oveľa  zložitejší a  veľmi  citlivý.  Čo mieni  vláda urobiť

s týmto problémom?  Ako ho mieni  riešiť? Na túto  otázku by

ste spolu  so mnou márne hľadali  odpoveď v predloženej kon-

cepcii. Pritom Biela kniha je dostatočne dávno známa.

 

     Jednou z najzávažnejších  úskalí súčasnej sociálnej si-

tuácie je zmena dôchodkového poistenia. Tu zostala koncepcia

dlžná predstavou o spôsobe transformácie vzhľadom na skutoč-

nosť, že po roku 2000  sa bude prudko zvyšovať počet dôchod-

cov a  zhorší sa podiel obyvateľstva  v ekonomicky  aktívnom

veku.  Zmenu  systému  dôchodkového  poistenia pravdepodobne

preto niet  kam odkladať. Preto je  nepochopiteľné, prečo sa

odkladá riešenie  takých záležitostí, ktoré  sú legislatívne

pripravené  a podľa  koncepcie už  mesiac mali  byť účinnými

normami. Ide o zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení.

 

     Zostáva otvorenou  i otázka, prečo  koncepcia nepredpo-

kladá dynamickejší postup v riešení problému dlhodobej neza-

mestnanosti. Údaj  o tom, že  v prvom polroku  minulého roku

bolo rekvalifikovaných  necelé 3 %  všetkých  nezamestnaných

a na druhej strane vytýčený cieľ spolupráce s rezortom škol-

stva svedčia o tom, že k  riešeniu najpálčivejších problémov

krajiny vláda pristupuje s neprimeraným oneskorením. V tejto

súvislosti vyhlásenie, že 10 % nezamestnaných za 11 mesiacov

bolo vyradených z evidencie  pre nespoluprácu, nemožno pova-

žovať ani za úspech, ani za pozitívne riešenie.

 

     Podobný  problém  odďaľovania   riešenia  je  badateľný

i v oblasti systému sociálnej podpory. Treba vidieť, že veľ-

ká časť rodín žije v blízkosti životného minima. Najmä počet

chudobou ohrozených detí je  alarmujúco vysoký. Takmer s is-

totou  sa dá  tvrdiť, že  reprodukcia sociálneho  potenciálu

v tejto  vrstve sa  zúži, čo  pre budúcnosť  krajiny prináša

neprimerane veľké riziká, najmä ak  zvážime, že pred nami je

zlomové obdobie, v ktorom samotné konzervovanie daného stavu

znamená dlhodobé  zaostávanie. Navyše v  Českej republike od

1. januára  tohto roku platí zákon  o sociálnej podpore, kde

celý  systém sociálnych  podpôr je  zameraný na  to, aby tí,

ktorí  sa  dostali  do  nepriaznivej  situácie,  našli z nej

východisko za  podpory štátu. Naša  sociálna politika zatiaľ

nepriaznivý stav skôr konzervuje, nepomáha efektívne občano-

vi sa z nej dostať  a budúcu generáciu odsudzuje fakticky na

zúženú možnosť sociálnej mobility.

 

     Na  základe  uvedených  skutočností  navrhujem  doplniť

uznesenie nasledovným bodom:

 

     Národná rada odporúča  vláde urýchliť proces realizácie

transformácie sociálnej sféry,  najmä prípravu a predloženie

zásadných zákonov o sociálnej podpore a pomoci tak, aby moh-

li nadobudnúť účinnosť začiatkom roku 1997.

 

     Na  rozdiel od  spoločnej spravodajkyne  navrhujem pod-

poriť návrh výboru pre životné prostredie, aby koncepcia bo-

la predložená na verejnú  diskusiu. Chcem vám pripomenúť, že

v porovnaní  s takýmito  závažnými problémami,  ktoré naozaj

vytvárajú  určité variabilné  možnosti riešenia,  kde je po-

trebný  určitý konsenzus  dotknutých osôb,  mám tu  na mysli

predovšetkým rôzne záujmové združenia, rôzne civilné združe-

nia, ktoré by sa mohli a mali vyjadriť, ako riešiť tieto zá-

važné problémy prechodu na  iný spôsob sociálneho poistenia,

štátnej sociálnej  podpory a pomoci, v  porovnaní s tým par-

ciálny problém,  či obyvateľstvo chce zvýšiť  o týždeň dovo-

lenku, ponúkol premiér Mečiar na verejnú diskusiu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Keďže  už nemám žiadnu  prihlášku do rozpravy,

skôr ako dám faktické poznámky, chcem sa spýtať, si sa hlási

ešte niekto  z vás, pani poslankyne,  páni poslanci, do roz-

pravy. Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči. Pán poslanec

Kunc, takisto do rozpravy?  (Hlas v sále.) Faktická poznámka

je obmedzená troma minútami, takže potom to bude rozprava po

pani poslankyni Rusnákovej.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.

 

 

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážená pani ministerka,

 

     snahu  o spracovanie  koncepcie transformácie sociálnej

sféry treba podporiť. Koncepcia je avizovaná už dlho. Pôvod-

ne mala byť predložená do  Národnej rady ešte v októbri roku

1993.  Stretávame sa  s ňou  až teraz.  Mám dve  pripomienky

a viac-menej by som prosila pani ministerku, aby sa vyjadri-

la najmä k tej druhej, ktorá má formu otázky.

 

     Mám pripomienku  k tomu, že  sa v návrhu  koncepcie ne-

presne používajú termíny, nie sú dostatočne jasné. Napríklad

participácia  občana na  svojich právach  je dosť  zaujímavá

formulácia,  pretože si myslím,  že  občania uplatňujú svoje

práva, a nie participujú na nich. Za omnoho závažnejší prob-

lém však považujem to, že sa takmer nič nedozvedáme o systé-

me prerozdelenia súčasných platieb do systému základného po-

vinného  a doplnkového  poistenia. V  doplnkovom dôchodkovom

poistení je východiskom, citujem "zvýšenie zodpovednosti za-

mestnávateľov za  zamestnancov". Toto považujem  za diskuta-

bilné. Východiskom  podľa mňa by  mala byť snaha  o zvýšenie

osobnej zodpovednosti za svoju  životnú úroveň v budúcnosti.

Práve toto sa často deklaruje  ako jeden zo základných záme-

rov  transformácie.  Princíp   vychádzajúci  pri  doplnkovom

dôchodkovom poistení  z dobrovoľnosti nie  na strane zamest-

nanca, ale  na strane zamestnávateľa, znamená,  že to závisí

od jeho dobrej vôle,  či pripoistí svojich zamestnancov, po-

važujem za krok, o ktorom  by bolo treba diskutovať, a preto

prosím pani  ministerku, aby sa k  tomuto naznačenému výcho-

disku doplnkového poistenia vyjadrila.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Kunc. Pán poslanec  Kunc je mimo

rokovacej miestnosti.  Pýtam sa, či  chce ešte niekto  ďalší

vystúpiť v rozprave.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, vyhlasujem rozpravu  o štvrtom bode programu za

skončenú.

 

     Chce sa k rozprave  vyjadriť pani ministerka Keltošová?

Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážený pán predsedajúci,

 

     ďakujem za slovo. Na úvod by som chcela povedať, že som

si so záujmom vypočula  všetky vaše pripomienky celého poli-

tického spektra - odprava, stred až doľava. Samozrejme, kaž-

dý máte právo na svoj názor, preto ste aj tu, aby ste inter-

pretovali svoj  názor, zároveň v  súlade s programom  strany

alebo  hnutia,  ktoré  zastupujete, alebo ktorú zastupujete.

Chcem však  povedať jedno. Ak niekto  žiada urýchlenie alebo

avizuje oneskorené predloženie,  koncepčný materiál takéhoto

charakteru sa  pripravuje raz za desiatky  rokov, takže aké-

koľvek urýchlenie o rok o dva sa môže vrátiť neskorším gene-

ráciám o 10, 15, 20 rokov a je tu veľké riziko, že by sa ce-

lý systém, celá architektúra mohli zrútiť alebo aspoň poško-

diť práve  vďaka urýchleným a nepremysleným  krokom. Aby som

bola konkrétna.

 

     Táto  koncepcia bola  predložená a  hotová konkrétne na

prvom zasadnutí  poradného výboru v  dňoch 21. až  23. marca

1995. Ale  boli to, pán  poslanec, práve sociálni  partneri,

ktorých stanovisko si veľmi  vážim, ktorí žiadali ďalšie ro-

kovanie  o tejto  koncepcii,  aby  sa dosiahla  zhoda nielen

s odborármi a so zamestnávateľmi,  ale aby sme návrh koncep-

cie, ktorý v  marci 1995, znova opakujem, bol  hotový po ná-

stupe do vlády, aby sme  tento materiál dali na prerokovanie

verejnosti. Samozrejme, odbornej verejnosti. Pretože sociál-

na  sféra je  síce vďačným  námetom pre  sociálnu demagógiu,

každý jej  rozumie asi tak  ako futbalu, keď  ho pozerá doma

pri televízore a kopal by  najradšej v papučiach, len už po-

tom, keď sa ide na konkrétne veci, tam už je to horšie.

 

     Takže sme to dali  na verejnú diskusiu, expertnú disku-

siu, a preto sme túto koncepciu prerokúvali 17-krát v porad-

nom výbore  pre transformáciu sociálnej sféry,  kde boli za-

stúpení  nielen sociálni  partneri, ale  aj Združenie  miest

a obcí  Slovenska,  Koordinačný  výbor  pre otázky zdravotne

postihnutých občanov a iné neštátne  subjekty. Mám tu so se-

bou konkrétne aj prezenčky,  aj termíny, koľkokrát sa stret-

li, témy rokovaní, kto bol  prítomný, ak by ste mali záujem,

môžem  to  predložiť.  Odborná  verejnosť,  aj nie koaličná,

môžem povedať, prediskutovala koncepciu v súčinnosti s naším

poradným výborom  na verejných seminároch,  ktoré boli uspo-

riadané jednak  cez City University, jednak  cez aj váš ges-

torský zdravotnícko-sociálny výbor, za účasti medzinárodných

expertov, zahraničných expertov,  ktorí tento materiál posú-

dili ako  vyvážený, realistický, pochopiteľne,  každý zahra-

ničný expert má  aj svoj subjektívny pohľad. My  sme tu však

nato, aby sme ich subjektívne pohľady zladili a prispôsobili

našim možnostiam  a našim podmienkam.

 

 

 

     Takže aj  preto k niektorým  vystúpeniam našich poslan-

cov, ktorí sa označujú za  pravicu, som mohla iba nesúhlasne

pokrútiť hlavou,  pretože sociálna dimenzia  ekonomickej re-

formy je v našich podmienkach nevyhnutná. To si musíme pove-

dať. Viem, že pravicoví poslanci hlásajú iné, ale ja som to-

ho názoru, že bez  tejto sociálnej dimenzie akákoľvek ekono-

mická  reforma, sebadokonalejšia,  by bola nerealizovateľná.

Toto k  predloženiu a vôbec k  rokovaniu o sociálnej reforme

v roku 1995.

 

     Mám niekedy taký pocit,  prepáčte, pán poslanec Brocka,

že sa osobne  na vás obraciam, že vám  už niekedy prekáža aj

to, že  žijem a dýcham, nielen  to, že predkladám materiály.

A keď ste  povedali, že ste  veľmi rád, že  ste nepredložili

žiadnu koncepciu, tak som sa len pousmiala, pretože mali ste

tam ten istý odborný a ľudský potenciál, ako mám aj ja, bolo

to treba  len zorganizovať. Čiže neschopnosť  vydávať za zá-

sluhu, myslím si, je trošku silná káva.

 

     Dotknem  sa teraz  jednotlivých okruhov  problémov, tak

ako  ich jednotliví  páni poslanci  prednášali. Všeobecne na

úvod:  Ako som  povedala, spolutvorcom  tejto koncepcie boli

nielen sociálni partneri, boli  to aj neštátne subjekty, ob-

čianske združenia. Preto si myslím, že boli zastúpené na ta-

kej reprezentatívnej úrovni, či  odbornej, alebo i funkčnej,

že ich závery môžeme brať ako závery určitých sociálnych ob-

čianskych skupín, ktoré dávali pripomienky k tejto koncepcii

a tento materiál ich zohľadnil. Preto nevidím dôvod, napokon

koncepcia bude zverejnená, na  ďalšie odborné diskusie, pre-

tože odborníci sa už vyjadrili.

 

     O tom, že koncepcia  bola odsúhlasená v tripartite, som

už povedala, takže si myslím, že aj toto je určitý signál na

to,  že tento  materiál prešiel  skutočne niekoľkými sitami,

kým dospel  do dnešného stavu. Myslím  si, že tento materiál

treba chápať  v súvislosti v kontexte  s koncepciami, o kto-

rých hovoríme aj v závere materiálu vo vecnom a časovom har-

monograme. To je zároveň odpoveď tým poslancom, ktorým chýba

adresnosť a konkrétnosť.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, vecný  a časový harmo-

nogram aj zoznam vecných úloh  pre iné rezorty obsahuje kon-

krétne úlohy,  nositeľov úloh a termíny.  K tým termínom mám

jednu  poznámku.  Niektorý  poslanec  namietal,  že sme mali

predložiť do parlamentu tie  termíny, ktoré uvádzame, už sme

to takisto dali teraz pod  čiaru, v roku 1996. Uvádzané ter-

míny sú v súlade s plánom legislatívnych úloh a plánom práce

vlády, to znamená, my ich  predložíme do vlády v tom mesiaci

a v tom roku, ako je v koncepcii uvedené. To ešte neznamená,

že keď ich vláda po  prerokovaní odovzdá parlamentu, že par-

lament  ich hneď  v tom  mesiaci zaradí  na svoje rokovanie.

Berte to prosím tak, to je technická poznámka, všetky dátumy

sú pre nás záväzné v  zmysle predloženia do vlády a preroko-

vania vo vláde. Ďalší osud je už vo vašich rukách.

 

     Mnohé otázky, na ktoré ste  sa pýtali, pokiaľ ide o dl-

hodobo nezamestnaných alebo problémy s nimi súvisiace, rieši

koncepcia štátnej politiky zamestnanosti a trhu práce, ktorá

je práve v týchto hodinách predmetom rokovania vlády. Takis-

to ho dostanete k dispozícii. Čiže ak hľadáme odpoveď na fi-

lozofickú otázku,  pán poslanec Kováč, škoda,  že tu nie je,

keď povedal, že koncepcia má nedostatky, pretože iba definu-

je, čo treba robiť - chvalabohu, aj to je  dosť, myslím si -

a nie ako treba robiť. Prosím,  to sú problémy spojené s va-

ším prerokúvaním, resp. s vaším nazeraním na jednotlivé par-

ciálne zákony, ktoré sú uvedené. To je to, ako to budeme ro-

biť. Ale  to je len v  spolupráci s vami. My  vám dáme návrh

koncepcie,  návrh zásad  zákona, návrh  zákona podľa vecného

a časového harmonogramu, a to, že "ako", my môžeme mať svoju

predstavu, ale tá bude,  pochopiteľne, korigovaná tak pravou

stranou spektra, ako aj ľavou stranou spektra. Takže nechci-

te od nás recept hneď tu v koncepcii - "ako".

 

     Myslím  si,  že  všetky  tieto  problémy, ktoré súvisia

s konkrétnymi riešeniami, to by  obsahovalo neviem koľko sto

strán, keby  sme vám ich hneď teraz okrem  vymenovania zásad

zákona dávali  podrobne, čo ktorý návrh  zákona alebo zásada

bude riešiť, alebo čím sa bude zaoberať.

 

     Prosím? Pán poslanec, nepočujem vás. (Hlas v sále.) Má-

te tam priložený vecný a  časový harmonogram. To je už odpo-

veď "ako".  Myslím si, že  vo vecnom a  časovom harmonograme

ťažko dať odpoveď  na otázku "ako". (Hlas zo  sály.) V texte

je to ľahko a povrchne, pán poslanec. Dať to v texte, budete

hľadať jednotlivé  návrhy zákonov po  mesiacoch. Takže poďme

ďalej k jednotlivým pripomienkam.

 

     Pani poslankyňa Gbúrová - aký spoločný materiál pripra-

vujeme s  inými rezortmi. Je  to viacero politík,  o ktorých

som  už hovorila,  ktoré sa  objavia v  priebehu tohto roka,

pretože tento  rok bude, myslím si,  na náš rezort najnároč-

nejší. V zozname úloh pre ďalšie rezorty sú vymenované mate-

riály, na ktorých budú  spolupracovať, takže toto je odpoveď

k tej  prierezovosti tejto  koncepcie a  prepojenosti na iné

rezorty. Termíny sme zatiaľ  nedávali, pretože plán legisla-

tívnych  úloh  a  hlavný  plán  úloh  vlády bol pripravovaný

a schválený vo vláde len minulý  týždeň, čiže už v tom čase,

keď toto bolo  v parlamente. Teraz sa bude  dať podľa týchto

dvoch plánov dosadiť aj konkrétne termíny, aj nositeľov - po

minulej vláde.

 

     V akom stupni transformácie sa nachádzame, na to už od-

povedal pán poslanec Hanker. Pre mňa je stupeň transformácie

vždy daný tým rokom, ktorý  môžem hodnotiť dozadu. Ja som sa

už viackrát vyjadrila a napokon aj štatistiky to potvrdzujú,

že to  bol  rok stabilizácie. Ťažko  povedať alebo definovať

stupeň,  podľa akých  kritérií, podľa  počtu nezamestnaných,

podľa miery nezamestnanosti,  podľa dávok sociálnej starost-

livosti, podľa percenta sociálne  odkázaných. Skutočne je to

ťažko, takýto materiál nemal ambíciu toto definovať.

 

     Kvantifikácia nákladov, na to sa pýtali viacerí poslan-

ci. Kvantifikácia nákladov bude  predmetom rokovaní v súvis-

losti  s  jednotlivými  zákonmi.  Každý  zákon, ktorý budeme

predkladať, bude mať aj - tak ako doteraz - svoju ekonomickú

časť. Čiže tam sa môžete vyjadriť, či naša kvalifikácia ale-

bo  predpoklady    dostatočné,  alebo  nedostatočné, či sú

správne, alebo nie. Pre mňa je dôležité, aby tento materiál,

ktorý sme  predložili a ktorý,  dúfam, podporíte, dal  jasný

cieľ, trend do  roku 1998, pretože v roku  1998 sa končí vo-

lebné obdobie, a aby načrtol perspektívy až do roku 2015.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková sa  pýtala na čiastkové veci,

ako je doplnkové  dôchodkové poistenie. Doplnkové dôchodkové

poistenie sa objavilo vo viacerých vystúpeniach, niekde bolo

pochválené, niekde bolo málo zhodnotené. Doplnkové dôchodko-

vé poistenie vláda schválila, schválila ho v inom znení, ako

ho pripravovala  minulá vláda. Myslím si,  že každá vláda má

na to právo,  to som už hovorila, je  to vec politického po-

hľadu, ako  sa postaví zákon.  A pokiaľ ide  o motiváciu za-

mestnávateľov, verte mi, že v  tomto sme v tripartite prešli

niekoľkými kolami rokovaní, kde v doplnkovom dôchodkovom po-

istení  štát ustúpil,  pretože my  sme pôvodne  žiadali, aby

príspevky,  ktoré pôjdu  do doplnkových  poisťovní, išli  zo

zisku. Keďže vieme, aká je solventnosť väčšiny podnikov ale-

bo  aká je  ťažká  situácia  väčšiny podnikov,  ustúpili sme

v tom zamestnávateľom, že to pôjde  z nákladov. Je vecou ko-

lektívneho vyjednávania, ako  sa dohodnú zástupcovia zamest-

nancov a zamestnávateľov, do akej výšky pôjdu podľa solvent-

nosti jednotlivých podnikov pri doplnkovom poistení. Čiže to

ide z nákladov. Návrh zásad zákona už bol schválený vo vláde

minulý týždeň. Pracujeme na paragrafovanom znení. Pokiaľ ide

o motiváciu poistencov, pri  doplnkovom dôchodkovom poistení

bude slúžiť čiastka, ktorou budú prispievať, ako odpísateľná

položka zo základu z dane.  Takže to je motivácia. Ale znovu

opakujem, to sú už jednotlivé kroky v jednotlivých zákonoch.

Ten materiál by bol 500-stranový, keby sme to všetko do toho

materiálu dávali.

 

     Odznelo tu  viacero obáv o  demografický rozvoj Sloven-

skej republiky.  Chcela by som vás  upozorniť, že okrem úda-

jov, ktoré dostávame zo  štatistického úradu, ktoré sú všeo-

becne prístupné, naše ministerstvo si minulý rok v júni dalo

vypracovať  štúdiu Ekonomickému  ústavu Slovenskej  akadémie

vied, škoda, že tu nie  je pani poslankyňa Bauerová, k demo-

grafickému  a  vzdelanostnému  rozvoju  ľudského  potenciálu

a jeho aktivít  v komparácii s  Európskymi krajinami. Myslím

si, že tento materiál by si bolo vhodné preštudovať, a potom

by ste súvislosti, ktoré uvádzame v našej prognóze až do ro-

ku  2015, chápali  lepšie. Nechcem  nikoho unavovať číslami,

ale  myslím, že  pán poslanec  Dzurinda sa  dožadoval čísel,

pardon pán poslanec Čarnogurský  sa dožadoval čísel, dovolím

si zacitovať z tejto štúdie Slovenskej akadémie vied:

 

     V medzinárodných hodnoteniach  porovnávame s európskymi

krajinami OECD. V medzinárodných hodnoteniach geopolitických

a ekonomických komparácií vývoja početnej veľkosti obyvateľ-

stva a kľúčových demografických charakteristík patrí Sloven-

sko  podľa uvedených  ukazovateľov medzi  malé alebo stredné

európske  krajiny.  Túto  pozíciu  si    udržať až do roku

2050, navyše voči susedným krajinám Česka, Maďarska a Rakús-

ka, ale aj viacerým menším krajinám OECD, v ktorých sa počí-

ta s poklesom obyvateľstva do  roku 2050, sa relatívna pozí-

cia  Slovenska má  zlepšovať. Projektovaný  vyše 1 miliónový

nárast  obyvateľstva Slovenska  v budúcich  55 rokoch zaradí

Slovensko medzi skúmané  európske krajiny s najdynamickejším

dlhodobým populačným rastom.

 

     Myslím si, že  je zaujímavé si vypočuť aj  ich názor na

trendy pôrodnosti. Východiskovú  základňu optimistických re-

produkčných  výpočtov  prirodzenej  obmeny  poskytuje  veľmi

priaznivé vekové aj pohlavné zloženie, to sú ženy vo fertil-

nom veku  obyvateľstva Slovenska, ako  aj relatívne pomalšie

klesajúce trendy pôrodnosti. Potvrdzujú  to aj uvedené hrubé

miery za  roky 1990-1995 v porovnaní  s ostatnými krajinami.

Vyššie trendy pôrodnosti dosahujú len v Írsku a porovnateľné

v Nórsku a vo Švédsku.

 

     Oproti tomu  relatívne vysoké má  Slovensko miery úmrt-

nosti, čo je pravda a čo súvisí aj s nízkym priemerným vekom

dožitia, predovšetkým mužov. Udržanie priaznivej demografic-

kej pozície Slovenska s charakteristikami relatívne generač-

ne  dynamicky sa  rozvíjajúceho mladého  obyvateľstva k  31.

12. 1993 predstavuje  jednu z  najpriaznivejších  európskych

úrovní priemerného veku obyvateľstva. Navrhujú to zužitkovať

pri našich ďalších koncepčných materiáloch, čo sme aj urobi-

li. To je odpoveď na dôchodkový vek. Mohla by som citovať aj

ďalej, ako to  bude s nami vyzerať do  roku 2005, 2010, 2015

až 2055.

 

     Tento koncepčný materiál je z  júna 1995 a dáva nám ur-

čitý optimizmus  do budúcnosti, že  najmä skladba terajšieho

predproduktívneho obyvateľstva, ktorá  je výrazne lepšia ako

vo všetkých ostatných nám porovnateľných krajinách OECD, nás

nebude  nútiť ani  do budúcnosti  vyrovnávať dôchodkový  vek

a nebude nás ani nútiť robiť  úpravy v tomto smere. Preto si

myslím, že Slovensko až do  roku 1998, pokiaľ prijmete tento

koncepčný materiál,  bude mať svoju koncepciu,  ktorá je po-

rovnateľná  napríklad s  krajinami OECD  alebo aj  Európskej

únie,  svoju  legislatívu,  ktorú,  samozrejme, budeme podľa

Bielej knihy postupne integrovať s právnymi predpismi Európ-

skej únie.

 

     Na  margo  tej  otázky,  prečo  ešte stále nepristúpime

k Európskej  sociálnej charte.  Na rozdiel  od Medzinárodnej

organizácie  práce, kde  sme už  pristúpili k  57 konvenciám

a k ďalším  16 ešte chceme pristúpiť,  právny poriadok v ob-

lasti pracovného práva má  Európska únia sama vyvážený medzi

svojimi štátmi. No môžem vám povedať, že v oblasti sociálne-

ho zabezpečenia  právne predpisy, ktoré sa  dotýkajú aj bez-

prostredne Európskej sociálnej charty, sú roztrieštené a ne-

má ich Európska únia ani  medzi svojimi členskými štátmi do-

siaľ vyvážene integrované, čiže preto tá opatrnosť, preto to

vyčkávanie  a myslím  si, že  ani v  tomto prípade by nebola

unáhlenosť na osoh veci.

 

     Vážené panie poslankyne a páni poslanci, znovu opakujem

so záujmom som si  vypočula vaše pripomienky, všetky ostatné

konkrétne  pripomienky, ktoré  ste mali,  navrhujem, aby ste

využili v rozprave k jednotlivým návrhom zákona, tak ako ich

postupne budem do parlamentu predkladať.

 

     A úplne  posledná poznámka, otázka  zdravotne postihnu-

tých, ktorú tu veľmi  emotívne predniesol pán poslanec Roman

Kováč. Nechcem to spolitizovávať. Pán poslanec dobre vie, čo

je to  pozitívna diskriminácia, čo  je to nadradenie  jednej

skupiny obyvateľov  nad druhú skupinu  obyvateľov, a takisto

ho môžem ubezpečiť, že vo všetkých právnych predpisoch, kto-

ré sme  v minulosti prijali, ktoré  pripravujeme teraz, majú

zdravotne  postihnutí  svoje  výsadné  postavenie. Ale práve

preto, že pracujeme na  princípe občianskej spoločnosti, ne-

môžeme tvoriť legislatívu len pre jednu skupinu občanov, ho-

cako by sme  to s nimi dobre mysleli.  Napokon, pán poslanec

Kováč si sám dal odpoveď, keď povedal, že ich treba integro-

vať. Áno, ja som za integráciu na občianskom princípe.

 

     Toľko záverom. Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Žiada si  záverečné slovo spoločná  spravodajkyňa výbo-

rov? Nech sa páči, pani Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo.

 

     Ak dovolíte,  zhodnotila by som  veľmi stručne rozpravu

k materiálu Koncepcia transformácie  sociálnej sféry Sloven-

skej republiky.

 

     V rozprave  vystúpilo spolu 16 poslancov,  10 s väčšími

prejavmi a 6 bolo v rámci faktických pripomienok. Myslím si,

že na  otázky, ktoré tu  odzneli, odpovedala primerane  pani

ministerka Keltošová.

 

     Ak môžem vysloviť svoj  názor, v rozprave okrem negati-

vistických a zhadzujúcich poznámok  a pripomienok odznelo aj

veľa  podnetných  námetov  a  návrhov,  ktoré,  myslím, budú

uplatnené v ďalšej práci  na zákonoch, ktoré bude predkladať

nielen  tento  rezort,  ale  aj  ďalšie  rezorty, ktoré majú

k tejto problematike čo povedať.

 

     Napriek tejto  bohatej diskusii odzneli  iba tri návrhy

uznesení, predniesli ich páni poslanci Baránik, Kováč a pani

poslankyňa Bauerová. Najskôr však budem uvádzať to odporúča-

nie, ktoré je...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Čiže,  pani  poslankyňa,  skončili  ste svoje záverečné

vystúpenie a teraz pristupujeme  k hlasovaniu a postupne bu-

dete uvádzať návrhy, tak ako boli predložené.

 

 

     Keďže veľmi dôležitou súčasťou našej práce je aj hlaso-

vanie, skôr  ako pristúpime k  hlasovaniu, žiadam poslancov,

ktorí sú mimo rokovacej  miestnosti, aby prišli do rokovacej

miestnosti plniť si svoje pracovné povinnosti.

 

     Nech sa páči, pani kolegyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem  pekne. Myslím,  že tu  by sme  mali postupovať

opačne ako pri zákonoch. Najprv  by sme sa mali zaoberať od-

porúčaniami a návrhmi, až potom prijať uznesenie "berieme na

vedomie". Nakoľko tak ako sa niektorí poslanci aj vyjadrili,

od toho  bude závisieť i hlasovanie,  budem tieto návrhy čí-

tať.

 

     V spoločnej správe je  iba jeden návrh, ktorý predložil

jeden výbor Národnej rady, vyjadrila sa k nemu v rozprave aj

pani poslankyňa Bauerová, ktorá  na rozdiel od môjho odporú-

čania - ja som ho neodporúčala  prijať - sa prikláňala k to-

mu, že  ho odporúča prijať.  Ja trvám na  svojom stanovisku.

Návrh, ktorý je obsiahnutý v  tejto spoločnej správe, by som

ani nebola čítala, ale vzhľadom na to, že sa pani poslankyňa

k nemu vyjadrila, ho uvediem znova.

 

     Čiže  návrh Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre životné prostredie a ochranu prírody a zároveň potvrdený

pani poslankyňou  Bauerovou - požiadať  vládu Slovenskej re-

publiky,  aby predložila  Koncepciu transformácie  sociálnej

sféry Slovenskej republiky na  verejnú diskusiu, vzhľadom na

odznelé zdôvodnenia neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, kto-

rý pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

     Môžete pokračovať, pani kolegyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Prvý  návrh predložil  v rozprave  pán poslanec Baránik

a tento návrh sa týka časti VI koncepcie, čiže vecného a ča-

sového harmonogramu úloh,  a tu navrhuje pri čísle  3, t. j.

koncepcia ceny práce, aby  sa termín predloženia tohto mate-

riálu z marca 1996 preložil na september 1996. Zdôvodňuje to

tým, že  postup práce by  bolo treba zladiť  s postupom prác

Úradu  pre stratégiu  rozvoja spoločnosti,  vedy a techniky.

Úloha zostáva naďalej rezortu, mení sa iba termín z marca na

september 1996. Odporúčam návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána

poslanca Baránika.  Pani spoločná spravodajkyňa  ho odporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

 

     Môžete pokračovať, pani kolegyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďalší návrh na odporúčanie  predniesol pán poslanec Ko-

váč v takomto znení:  "Národná rada Slovenskej republiky od-

porúča vláde  Slovenskej republiky zaradiť  problematiku so-

ciálneho zabezpečenia zdravotne  postihnutých občanov do ob-

lasti štátnej  sociálnej podpory." Vysvetlila  to pani mini-

sterka. Neodporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň  hlasujme. Pani spoločná spra-

vodajkyňa odporúča návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Pani  poslankyňa Bauerová  mala dve  odporúčania. Jedno

sme už  odhlasovali, to isté bolo  v spoločnej správe. Druhé

znie:  "Urýchliť proces  realizácie transformácie  sociálnej

sféry, najmä prípravu a predloženie zákonov zásadného význa-

mu, najmä o sociálnej podpore  a pomoci tak, aby mohli nado-

budnúť účinnosť 1. 1. 1997." Návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Dámy a páni,  prezentujme sa a zároveň hlasuj-

me. Pani spoločná spravodajkyňa návrh odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento návrh pani  poslankyne Bauerovej

sme neprijali.

 

     Keďže sme už hlasovali o pozmeňovacích návrhoch, budeme

hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.

 

     Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

Pani spoločná spravodajkyňa odporúča...

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Tak ako  je uvedené uznesenie v  spoločnej správe: "Ná-

rodná rada  Slovenskej republiky berie  na vedomie koncepciu

transformácie sociálnej sféry." Odporúčam návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Pani  spoločná  spravodajkyňa  návrh odporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  Národná   rada  Slovenskej  republiky

uznesením vzala na vedomie Koncepciu transformácie sociálnej

sféry Slovenskej republiky. (Potlesk.)

 

     Budeme pokračovať   p i a t y m  bodom programu, ktorým

je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odme-

ne za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10/1993 Z. z.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 312 a spoločnú

správu výborov ako číslo 312a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zá-

kona  odôvodní ministerka  práce, sociálnych  vecí a  rodiny

Slovenskej republiky pani Oľga  Keltošová. Prosím pani mini-

sterku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     páni poslanci,

 

     zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú poho-

tovosť a o priemernom zárobku nadobudol účinnosť 16. januára

1992.  Počas jeho  platnosti  došlo  len k  čiastkovej zmene

v súvislosti s uplatnením nového  daňového systému a zavede-

ním  zdravotného,  nemocenského   a  dôchodkového  poistenia

a príspevkov do Fondu zamestnanosti. Nakoľko doterajšia prax

ukázala potrebu spresniť a doplniť niektoré ustanovenia toh-

to  zákona,  ministerstvo  práce,  sociálnych  vecí a rodiny

v rámci plánu  svojich úloh pripravilo  iniciatívny návrh na

jeho  novelizáciu, ktorý  vláda prerokovala  a schválila 19.

12. 1995 uznesením číslo 976.

 

     Cieľom predkladaného  vládneho návrhu zákona  je predo-

všetkým upraviť vymedzenie peňažných  plnení, ktoré sa nepo-

važujú za mzdu. Ďalšie navrhované úpravy zvyšujú ochranu ná-

rokov na mzdu zamestnancov zamestnávateľov, u ktorých nie je

uzatvorená kolektívna zmluva, resp. odmeňovania nie sú v ko-

lektívnej zmluve dohodnuté. Vo  vzťahu k vedúcim pracovníkom

sa navrhuje umožniť dohodnutie mzdy  s nimi už s prihliadnu-

tím na  prípadnú prácu vo  sviatok, v noci  alebo v sťaženom

a zdraviu škodlivom pracovnom  prostredí. Napokon sa návrhmi

určitých spresnení znenia  doterajších ustanovení reaguje na

potreby  praxe, na  zmeny v  štátoprávnom usporiadaní, najmä

pokiaľ ide  o zavedenie samostatnej  meny a na  uplatňovanie

daňového systému zrušením ustanovenia  o mzde oslobodenej od

dane zo mzdy.

 

   Toľko k  spoločnej správe. K  prípadným ďalším vystúpe-

niam pánov poslancov sa vyjadrím.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Prosím  spoločného  spravodajcu  výborov  pána poslanca

Pavla Derfényiho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania

tohto návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi predniesť spoločnú  správu, tlač číslo 312a,

k zákonu číslo 1/1992 Zb. o mzde.

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odme-

ne za pracovnú  pohotovosť a o priemernom  mesačnom  zárobku

v znení  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

10/1993 Z. z., pridelil predseda  Národnej rady  svojím roz-

hodnutím číslo 714 zo dňa  2. 1. 1996 Ústavnoprávnemu výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet  a menu, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  pôdohospodárstvo, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti

a Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravotníc-

tvo a sociálne veci na  prerokovanie do 19. 1. 1996. Zároveň

určil Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravot-

níctvo a sociálne veci, aby skoordinoval stanoviská určených

výborov.

 

     Všetky uvedené výbory návrh  prerokovali v lehote, pri-

čom Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie,

rozpočet  a menu,  Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej

rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prijali uzne-

senie, v ktorom vyslovili s  návrhom súhlas a odporúčajú Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky  jeho schválenie bez pripo-

mienok.

 

 

     Zostávajúce tri výbory  v uzneseniach odporúčajú Národ-

nej rade  Slovenskej republiky schválenie  návrhu so zmenami

a doplnkami tak, ako sú uvedené v spoločnej správe. Z legis-

latívno-technického a procedurálneho  hľadiska k jednotlivým

bodom uvádzam: K  bodu číslo 1 za odkaz 2a  v tretej vete za

slovo  "príjmami"  uviesť   "v  znení  neskorších  predpisov

a v znení", ďalej body 1 a 3 po tejto úprave a jej schválení

odporúčam prijať a  hlasovať o nich spoločne a  bod 2 vybrať

na samostatné hlasovanie a hlasovať  o ňom až po prijatí bo-

dov 1 a 3 s odporúčaním prijať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec, sadnite  si na miesto určené pre

spoločného spravodajcu výborov.

 

     Otváram rozpravu o piatom  bode nášho programu, ale na-

koľko nemám žiadnu prihlášku  do rozpravy, pýtam sa, kolegy-

ne, kolegovia, kto z vás sa hlási do rozpravy.

 

     Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Schmögnerovej.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Chcela by som uviesť len jeden pozmeňovací návrh, veľmi

krátky, takže nepokladám za  potrebné ísť dopredu. Chcem na-

vrhnúť, aby v  článku I § 5 ods. 1  sa mzdové zvýhodnenie za

dobu práce nadčas namiesto vo výške 25 % uviedlo najmenej vo

výške 45 %.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     To je všetko?

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

    Áno, ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Prosím,  hlási sa ešte  niekto z poslancov  do

rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, uzatváram rozpravu  k piatemu bodu nášho ro-

kovania. Páni ministerka, neviem,  či chceš záverečné slovo,

keďže rozprava nebola. Nech sa páči.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ak som  dobre pochopila pani  poslankyňu, chce za  dobu

práce nadčas, ktorá prislúcha zamestnancovi, dosiahnuť mzdo-

vé zvýhodnenie  najmenej vo výške 25  % priemerného zárobku.

Ďalšia  časť vety je: "ak sa  zamestnávateľ  so zamestnancom

dohodli na čerpaní  náhradného  voľna za dobu  práce nadčas,

mzdové  zvýhodnenie zamestnancovi  nepatrí. Ak zamestnávateľ

neposkytne po dobu 3 mesiacov..." atď. "...prislúcha zamest-

nancovi mzdové zvýhodnenie podľa prvej vety." Pani poslanky-

ňa, ja by som to zamestnancom  dopriala, ale je to vecou do-

hody  v tripartite,  kde zrejme  zamestnávateľská strana  by

s takýmto návrhom, hoci z vášho pohľadu možno pre zamestnan-

cov užitočným, zrejme nesúhlasila,  nebolo to predmetom tri-

partitného rokovania a ja  z pozície štátu nemôžem zamestná-

vateľom nariadiť teraz zvýšenie na 45 %. Takže odporúčam ná-

vrh neprijať.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani ministerka.  Prosím pána spoločného spra-

vodajcu, aby uvádzal hlasovanie o pozmeňovacom návrhu a hla-

sovanie o bodoch spoločnej správy. Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Prvý a jediný v  rozprave zaznel pozmeňovací návrh pani

poslankyne  Schmögnerovej. Ako  som už  uviedol v  spoločnej

správe, bod 1  z legislatívno-technického hľadiska odporúčam

doplniť za slovo "príjmami" znením "v znení neskorších pred-

pisov a v znení". Odporúčam tento návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     To je zo spoločnej správy, áno?

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Áno. Bod 1.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Budeme hlasovať o bode 1 spoločnej správy. Prosím, pre-

zentujte  sa a  zároveň hlasujte.  Pán spoločný  spravodajca

tento bod odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči pán kolega, môžeš pokračovať.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     O bodoch  1 a 3 spoločnej  správy odporúčam hlasovať spo-

ločne s odporúčaním prijať ich.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     O bode číslo 1 sme hlasovali teraz.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Hlasovali sme iba o doplnení  bodu 1. Teraz budeme hla-

sovať o bodoch 1 a 3 spoločne a odporúčam ich prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán  spoločný spravodajca  navrhuje, aby  sme hlasovali

o bodoch 1 a 3 spoločne, a odporúča ich prijať. Prosím, pre-

zentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme prijali body 1 a 3 spoločnej správy.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Ďalej bod 2 spoločnej správy odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 2 spoločnej

správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že i bod číslo 2 spoločnej správy sme pri-

jali.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     V rozprave odznel iba  jeden pozmeňovací návrh pani po-

slankyne  Schmögnerovej a síce v bode 3 v § 5 ods. 1  zvýšiť

z 25 na 40 %. Tento pozmeňovací návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme o pozmeňovacom návrhu

pani poslankyne  Schmögnerovej. Pán spoločný  spravodajca ho

odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

     To znamená, pán spoločný  spravodajca, že sme hlasovali

o všetkých pozmeňovacích, resp. doplňovacích návrhoch. V sú-

lade s ustanovením  § 26 ods. 1 zákona  o rokovacom poriadku

môžeme pristúpiť  k hlasovaniu o  vládnom návrhu zákona  ako

celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a  zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča...

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým  sa mení a dopĺňa

zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť

a o priemernom zárobku v  znení zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 10/1993 Z. z.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Dámy a páni, ďakujem za spoluprácu. (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Š i e s t y m  bodom nášho programu je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 2/1991 Zb. o kolektívnom

vyjednávaní v znení zákona číslo 519/1991 Zb.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 313 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 313a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zá-

kona  odôvodní ministerka  práce, sociálnych  vecí a  rodiny

Slovenskej republiky pani Oľga  Keltošová. Prosím pani mini-

sterku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládnym návrhom zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon číslo  2/1991 Zb. o ko-

lektívnom vyjednávaní  v znení  zákona  číslo  519/1991 Zb.,

chceme vykonať naliehavé  úpravy niektorých jeho ustanovení,

a tak reagovať na požiadavky,  ktoré si vyžiadala doterajšia

aplikačná prax.

 

     Návrh zákona je iba čiastkovou novelou, ktorou sleduje-

me najmä ustanoviť rozsah súčinnosti štátu v kolektívnom vy-

jednávaní, spresniť subjekty, ktoré môžu uzavierať kolektív-

ne zmluvy, vylúčiť osobu rozhodcu, ak v tom istom spore bola

sprostredkovateľom alebo ak je zaujatá z dôvodu príslušnosti

ku sporiacej sa strane,  a ďalej vymedziť úlohu sprostredko-

vateľa na sprostredkovanie vzájomnej komunikácie.

 

     V súlade s materiálom Koncepcia transformácie sociálnej

sféry budeme v nadväznosti na prípravu nového Zákonníka prá-

ce  a zákona  o verejnej  službe pripravovať  aj nový  zákon

o kolektívnom vyjednávaní. Tento pripravovaný zákon o kolek-

tívnom vyjednávaní  bude reagovať na zásadné  zmeny v úprave

pracovných vzťahov a zároveň v ňom budú premietnuté prísluš-

né dohovory Medzinárodnej organizácie práce, napríklad doho-

vor MOP  číslo 151 z roku 1978 o podmienkach  života a práce

vo verejnej službe, ďalej dohovor MOP  číslo 154 z roku 1981

o podpore  kolektívneho vyjednávania,  čím sa  vytvoria pod-

mienky na ich ratifikáciu.

 

     To je zároveň odpoveď na konkrétne kroky v rámci schvá-

lenej Koncepcie transformácie sociálnej sféry.

 

     Pokiaľ  ide  o  pripomienky  výborov,  ktoré sú uvedené

v spoločnej správe pod bodmi 1 a 2, stotožňujem sa s nimi.

 

     Ďakujem za slovo.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Prosím predsedu Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre zdravotníctvo a sociálne veci poslanca Antona Náro-

du, aby podal správu  o výsledkoch prerokovania tohto návrhu

vládneho zákona vo výboroch  Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

 

 

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte,  aby som  predniesol spoločnú  správu Ústavno-

právneho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie,  Výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  pôdohospodárstvo, Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokova-

nia vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 2/1991 Zb. o kolek-

tívnom vyjednávaní v znení zákona číslo 519/1991 Zb.

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 2/1991 Zb. o kolektívnom

vyjednávaní  v znení  zákona  číslo  519/1991 Zb.,  pridelil

predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-

tím číslo  714 zo dňa 2. 1. 1996  na prerokovanie  do 19. 1.

1996 Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbo-

ru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú správu,

územnú samosprávu  a národnosti a Výboru  Národnej rady Slo-

venskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Zároveň

určil Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravot-

níctvo a sociálne veci ako príslušný skoordinovať stanoviská

výborov.

 

     Všetky určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslo-

vili s ním súhlas a  odporúčajú Národnej rade Slovenskej re-

publiky jeho schválenie s nasledujúcimi zmenami a doplnkami:

 

     1. K článku I bod 13 - v § 13 ods. 2 v prvej vete slovo

"vzniknutý" nahradiť slovami "ktorý  vznikol". Je to odporú-

čanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbo-

ru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú správu,

územnú samosprávu  a národnosti a Výboru  Národnej rady Slo-

venskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     2.  K článku  II -  článok II  nahradiť novým  bodom 24

s týmto textom:  24. Za §  32 sa vkladá  § 32a, ktorý  znie:

"Zrušuje  sa §  4 vyhlášky  Ministerstva financií Slovenskej

republiky číslo 179/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje výška od-

meny  sprostredkovateľovi  a  rozhodcovi,  výška poplatku za

poskytnutie  rovnopisu  kolektívnej  zmluvy  vyššieho stupňa

a výška a spôsob úhrady nákladov konania pred rozhodcom."

 

     V súvislosti s touto  zmenou doterajší článok III ozna-

čiť ako článok II. Takisto  je to odporúčanie všetkých výbo-

rov, ktoré to dostali na prerokovanie.

 

     Ďakujem a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Pán predseda,  dámy a páni, otváram  rozpravu o šiestom

bode nášho programu. Ako prvý  sa do diskusie prihlásil spo-

ločný spravodajca pán Národa. Pán Národa, prosím, máš slovo.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     v  rozprave by  som  chcel  hneď odporučiť  jednu zmenu

- doplnok, a to: V článku I v  bode 13 § 13 ods. 2 znie: "Ak

sa  zmluvné strany  nedohodnú podľa  odseku 1,  alebo ak ide

o spor",  tu  odporúčam  vynechať  čiarku  a  slovko "alebo"

a upraviť nasledovne: "Ak sa  zmluvné strany nedohodnú podľa

odseku  1 a  ak ide  o spor  o uzavretie kolektívnej zmluvy,

ktorý vznikol  na pracovisku, kde  je zakázané štrajkovať...

atď.",  čiže vyňať  čiarku a  slovo "alebo"  nahradiť slovom

"ak". Toto je môj návrh na zmenu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

 

     myslím, že prerokúvame návrh zákona, ktorý treba sledo-

vať  veľmi pozorne nielen z hľadiska dôslednosti legislatív-

no-právnej úpravy, ale aj  z hľadiska zámerov, ktoré zákono-

darca prijatím  tejto novely sleduje.  Návrh zákona obsahuje

zmeny, ktoré sa dajú rozdeliť možno do troch skupín.

 

     Prvú  tvoria  ustanovenia,  ktoré  majú  väzbu na zmeny

v štátoprávnom usporiadaní a boli vykonané k 1. 1. 1993.

 

     Ďalšia skupina obsahuje zmeny, ktoré spresňujú doteraj-

šie ustanovenia, vyplývajú z  aplikácie zákona a majú pomôcť

jasnejšej realizácii. Podľa mojej mienky najzávažnejšia zme-

na sa  dotýka ustanovenia, ku ktorému  už vystúpil môj pred-

chodca pán spoločný spravodajca, teda ide o bod 13 § 13 ods.

2. Návrh  totiž rozširuje pôsobnosť  Ministerstva práce, so-

ciálnych vecí  a rodiny Slovenskej  republiky pri uzatváraní

kolektívnych  zmlúv. Podľa  dôvodovej správy  a doterajšieho

právneho stavu mohlo ministerstvo  zasahovať do procesu uza-

tvárania  kolektívnych  zmlúv  na  základe  žiadosti  jednej

zmluvnej strany len vtedy, ak išlo o spor o uzavretie kolek-

tívnej  zmluvy  vzniknutý  na  pracovisku,  kde  ja zakázané

štrajkovať, inak sa vyžadovala  dohoda strán v rozhodcovskom

konaní o osobe rozhodcu.  Podľa navrhovanej novely... (Hlasy

v sále.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím vás, priatelia, pokoj, pán kolega Fogaš sa nevie

sústrediť.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Som veľmi rád, kolega Mikloško,  že už môj prejav vyvo-

láva diskusiu,  lebo to svedčí  o tom, že  je zaujímavý, ale

nechajte ma to dokončiť.

 

     Podľa navrhovanej novely nedostatok dohody o rozhodcov-

skom konaní bude môcť nahradiť ministerstvo tak, že ono určí

rozhodcu v spore, pričom  rozhodnutím rozhodcu je kolektívna

zmluva uzatvorená. Pri takomto  postupe však budú pracovníci

silne obmedzení v ústavnom  práve na kolektívne vyjednávanie

a štrajk.  Odkazujem tu  na článok  36 písm.  g) a článok 37

ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Bude tomu tak preto, le-

bo po  uvedenom rozhodnutí rozhodcu,  ktoré zrejme pre  celý

rad zamestnávateľov nebude ťažké  dosiahnuť, sa štrajk stane

nezákonným,  a to  v súlade   s §  20 písm.  b) navrhovaného

pôvodného textu  zákona. Iný prípad náš  právny poriadok na-

priek ústavnej záruke neupravuje.

 

     Vzhľadom na to,  že mám pochybnosti o tom,  či je zámer

zákonodarcu v tomto prípade  naozaj nasmerovaný na zlepšenie

právnej úpravy alebo či nesmeruje  k ďalšej reštrikcii v sú-

vislosti s uplatňovaním základných práv a slobôd, tak ako sú

zakotvené v ústave, odporúčam bod 13 vypustiť, teda neprijať

návrh zmeny § 13 ods. 2. To je návrh, ktorý trošku rozširuje

to, čo navrhol pán spoločný spravodajca.

 

     Ďakujem.

 

     Pán Mikloško, teraz to môžete komentovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ale až keď požiada  o faktickú pripomienku. Pán kolega,

nerušte mi moje kruhy.

 

     Pán poslanec Benčík, nech sa páči.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     mám tri doplňovacie návrhy,  ktoré v podstate rozširujú

novelizáciu oproti predloženému návrhu.

 

     Prvý návrh: vypustiť v § 17 ods. 5 a ods. 6 prečíslovať

na ods. 5. Dovoľte mi  zdôvodnenie. Podľa zákona 93/1990 Zb.

v znení  neskorších  predpisov  je  odborová organizácia pri

splnení  podmienok jej  vzniku právnym  subjektom. Za právny

subjekt  je  oprávnený  vystupovať  jeho štatutárny zástupca

prípadne  ďalší, ktorí  majú poverenie.  Toto však  naplňuje

text § 17 ods. 4. Preto nie je účelné predkladať zoznamy za-

mestnancov,  ktorí sú  v štrajku.  Zamestnávateľ má  možnosť

prezentáciou  zistiť, kto  do práce, výkonu funkcie nastúpil

v priebehu štrajku a ostatných  môže evidovať ako účastníkov

štrajku, pokiaľ nie sú práceneschopní alebo majú inú zákonnú

prekážku v práci.

 

      Druhý návrh:  odporúčam, aby §  19 ods. 1  znel: "Prí-

slušný odborový  orgán, ktorý rozhodol o  začatí štrajku, je

povinný poskytnúť zamestnávateľovi  nevyhnutnú súčinnosť pri

zabezpečení nevyhnutnej činnosti  a prevádzke zariadení, pri

ktorých to  vyžaduje ich charakter  alebo účel s  ohľadom na

bezpečnosť a ochranu zdravia."

 

     Zdôvodnenie: Zamestnávateľ podľa §  17 ods. 4 minimálne

tri pracovné dni  vopred vie o začatí štrajku.  Má teda mož-

nosť si iným spôsobom  zabezpečiť ochranu zariadení pred po-

škodením, stratou,  zničením alebo zabrániť  možnosti vzniku

škody na zariadeniach.

 

     Posledný môj návrh: z §  30 ods. 1 vypustiť druhú vetu.

Zdôvodnenie: Ak  pri štrajku zamestnancovi  neprislúcha mzda

a ďalšie  nároky podľa  § 24, potom pri  výluke by  malo byť

všetko riešené na úrovni priemerného zárobku bez akéhokoľvek

znižovania.

 

     Tieto tri návrhy odovzdávam písomne.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem vám, pán poslanec. Nemám žiadne ďalšie prihláš-

ky do rozpravy. Nech sa páči, pán kolega Miklušičák.

 

 

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pani ministerka,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     s poľutovaním konštatujem, že v spoločnej správe chýba-

jú uznesenia, ktoré boli prijaté na rokovaní Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  verejnú správu, samosprávu

a národnosti, týkajúce  sa článku I bod  12. Jedno uznesenie

malo znieť:  V § 12 ods.  1 vypustiť slovo "výsledku"  a na-

miesto neho dať slovo "návrhu"  (vzhľadom na to, že odsek 1,

tak ako je teraz navrhovaný, nie je zrozumiteľný a nevyznie-

va jasne). Taktiež vypadlo uznesenie o článku XIII, ale spo-

ločný spravodajca navrhol obdobné  riešenie, takže to neuvá-

dzam.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán spoločný spravodajca, vieš zareagovať na vystúpenie

nášho  kolegu k  tomu, že  sa nedostalo  do spoločnej správy

platné uznesenie výboru pre verejnú správu, samosprávu a ná-

rodnosti?

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Hlasovalo za to všetkých  12 prítomných poslancov a nie

je to v spoločnej správe.  Týka sa  článku I bod 12 - v § 12

ods. 1  slovo "výsledku" sa nahradí  slovom "návrhu". Nie je

to v spoločnej správe. Žiaľ,  musím skonštatovať, že toto sa

stalo už druhýkrát, že nedôslednosťou - neviem či výboru, či

predsedu alebo tajomníka -  sa nedostali platné uznesenia do

spoločnej správy z nášho výboru.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Dámy a páni,  rád by som upozornil, že  návrhy pána po-

slanca Benčíka rozširujú predloženú  novelu. Ak teda idú nad

túto novelu, je to  prinajmenšom nezvyklé. V novom rokovacom

poriadku sa  zakazuje podávať takéto  návrhy, samozrejme, ak

to Národná rada schváli. A v minulom období sme toto takisto

rešpektovali.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

 

     (Nie.)

 

     Ak nie vyhlasujem rozpravu o šiestom bode nášho progra-

mu za skončenú. O záverečné slovo požiadala pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážení pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne, poslanci,

 

     vyjadrím sa len k  trom pozmeňovacím návrhom, ktoré dá-

val pán poslanec Benčík. Zrušiť § 17 ods. 5 a ods. 6 prečís-

lovať na 5. Predovšetkým by som chcela upozorniť, že subjek-

tom  štrajku je  odborový orgán,  a nie  zamestnanec, a  nie

všetci zamestnanci sa musia zúčastniť na štrajku, stačí nad-

polovičná  väčšina.  Napokon,  ak  teda  ide  o predkladanie

zoznamov, myslím si, že  tým chránime záujmy odborovej orga-

nizácie,  pretože u  niektorých zamestnávateľov  by to mohlo

mať dosah  na individuálne nároky  zamestnancov z pracovného

pomeru, napríklad na sociálne poistenie, nemocenské, náhradu

škody a ďalšie, a takisto by to mohlo mať aj dosah na odpra-

covanú dobu. Čiže myslím si, že je to vlastne protizamestna-

necký návrh, a som za to, aby sa tento návrh neakceptoval.

 

     Ďalší návrh bol k § 19  ods. 1, kde navrhujeme, aby po-

skytli nevyhnutnú  súčinnosť, to znamená  príslušný odborový

orgán, ktorý rozhodol o  začatí štrajku, poskytol nevyhnutnú

súčinnosť pri činnosti a prevádzke zariadení, pri ktorých to

vyžaduje ich charakter aj s  ohľadom na bezpečnosť a ochranu

zdravia pri práci. Myslím, že vypustenie tohto paragrafu, ak

ste to, pán poslanec, takto  mysleli... Prosím? (Hlas zo sá-

ly.) Preformulovať.  Myslím si, že tento  váš návrh, tak ako

znie, smeruje proti záujmom  odborov, proti účastníkom odbo-

rov. Vysvetlím vám to: v  prípade náhrady škody sa môže zvý-

šiť rozsah škody a čo  ak odborová organizácia bude pred sú-

dom  neúspešná? Poviem  vám príklad  z Atén,  kde odborárski

zástupcovia  zamestnancov veľkej  lodiarskej firmy  prehrali

spor so zamestnávateľmi pred súdom a ich odborárska centrála

bola 12  rokov insolventná, 12 rokov  lodiari nemali svojich

zástupcov odborárov.

 

     Takže preto hovorím, že treba, aby odbory spolupracova-

li pri  zabezpečovaní a najmä ochrane  bezpečnosti a zdravia

pri práci, ale  aj majetku a prevádzky. A  nehnevajte sa, ak

poviem trošku tvrdo, je to možno z vašej strany aj protispo-

ločenský návrh, pretože cieľom  štrajku nie je spôsobiť ško-

du, ale uspokojiť sociálne požiadavky. Myslím, že tak ste to

ani vy nemysleli.

 

     K poslednému návrhu - vypustiť z  § 30 ods. 1 text dru-

hej vety.  Ide o výluku.  Myslím si, že  takisto tento návrh

nie  je v  súlade  so  záujmom zamestnancov,  pretože výluku

môžete uplatňovať  iba pri spore o  kolektívnu zmluvu, vtedy

má zamestnávateľ zo zákona právo na výluku a ak táto výhybka

nefunguje, je to dôkazom  zlej práce odborov pri kolektívnom

vyjednávaní. Takže týmto spôsobom by odbory mohli v podstate

zlikvidovať zamestnávateľa, mohli  by ho urobiť insolventným

a ďalší krok by bol, že zamestnávateľ začne prepúšťať. Preto

som povedala, že tento váš návrh je takisto protiodborársky,

odporúčam ho neprijať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Pán kolega, je to  procedurálny návrh? (Slová zo sály.)

Je  uzatvorená rozprava,  bohužiaľ. Nie,  to bolo  záverečné

slovo.

 

     Pán  spoločný  spravodajca,  želáš  si záverečné slovo,

alebo pristúpime priamo k hlasovaniu?

 

Poslanec A. Národa:

 

     Môžeme hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre,  takže  pristúpime  k  hlasovaniu o jednotlivých

pozmeňovacích a doplňovacích  návrhoch. Prosím, pán spoločný

spravodajca, keby  si hlasovanie uvádzal  v zmysle spoločnej

správy a výsledkov rozpravy. (Gong.) Žiadam poslancov, ktorí

sú mimo rokovacej miestnosti, aby prišli hlasovať.

 

     Pán poslanec, nech sa páči.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

 

     zmeny  a doplnky  spoločnej správy  boli dve.  V článku

I bod 13 v § 13 ods. 2 v prvej vete slovo "vzniknutý" nahra-

diť...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, prepáč, to je tvoj pozmeňovací návrh?

 

Poslanec A. Národa:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     To je zo spoločnej správy?

 

Poslanec A. Národa:

 

     To je zo spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre. Ďakujem.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Nemusím to čítať, veď máte materiál pred sebou. Odporú-

čam, aby sme o týchto dvoch zmenách, vrátane zmeny doterajší

článok III označiť ako článok II, hlasovali en bloc, a odpo-

rúčam ich prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Budeme hlasovať en bloc  o návrhoch, ktoré nám prednie-

sol pán spoločný spravodajca.  Odporúča tieto návrhy zo spo-

ločnej správy prijať.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Body 1 a 2 spoločnej správy odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme pri-

jali.

 

Poslanec A. Národa:

 

     V rámci rozpravy vystúpili štyria poslanci či už v roz-

prave, alebo  s faktickou poznámkou,  s nasledovnými návrhmi

na zmeny a doplnky. Prvý som vystúpil ja a mal som jeden ná-

vrh na  zmenu, a to  v bode  13  § 13 odsek  2 som navrhoval

v prvej  vete  vypustiť  čiarku  a  "alebo" nahradiť slovkom

"ak".  Čiže: "Ak  sa zmluvné  strany nedohodnú  podľa odseku

1 a ak ide o spor o uzavretí kolektívnej zmluvy, ktorý vzni-

kol..." atď. Odporúčam, aby sme túto zmenu prijali.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána Národu,

ktorý odporúča tento svoj návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Národu sme prijali.

 

Poslanec A. Národa:

 

     V rozprave ďalej vystúpil  pán poslanec Fogaš a navrho-

val vypustiť v bode 13 §  13 ods. 2 a ostatné body prečíslo-

vať. Túto zmenu odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslan-

ca Fogaša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Konštatujem,  že tento  návrh pána  poslanca Fogaša sme

neprijali.

 

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Benčík a mal tri

pozmeňovacie návrhy.  Pán poslanec, môžeme  hlasovať o všet-

kých návrhoch naraz, alebo jednotlivo?

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Môžem hovoriť?

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, pán poslanec.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Pred chvíľou som chcel vysvetliť,  že som sám začal ho-

voriť o  tom, že predkladám  rozširujúci návrh, a  preto pán

Sečánsky mal absolútne pravdu. Ale tu sa to robí tak, keď sa

mi to hodí, ideme tak, a keď sa mi to nehodí, ideme inak.

 

     A pokiaľ ide  o moje návrhy k bodom 2  a 3, pani minis-

terka im  dala opačný zmysel,  zrejme to vyplýva  z toho, že

som stručne  zdôvodňoval. Súhlasím kvôli  ekonómii času, aby

sa hlasovalo o veciach en bloc.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ako som spomínal, pán  poslanec Benčík navrhoval 3 zme-

ny. Prvá - vypustiť v § 17 odsek 5 a  odsek 6 prečíslovať na

číslo 5.  Ďalší pozmeňovací návrh bol  v § 19 odsek  1 znie:

"Príslušný odborový orgán, ktorý  rozhodol o začatí štrajku,

je  povinný poskytnúť  zamestnávateľovi nevyhnutnú súčinnosť

pri zabezpečení nevyhnutnej  činnosti a prevádzke zariadení,

pri ktorých  to vyžaduje ich charakter  alebo účel s ohľadom

na bezpečnosť a ochranu zdravia."

 

     A ešte  je tu tretí pozmeňovací  návrh, v § 30  odsek 1

vypustiť  text druhej  vety: "Ak  pri štrajku  zamestnancovi

neprislúcha"... atď. K týmto trom návrhom pána poslanca Ben-

číka sa vyjadrila pani ministerka. Odporúčam ich neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     O týchto troch návrhoch  budeme hlasovať spoločne. Pro-

sím, prezentujte sa a zároveň hlasujte. Pán spoločný spravo-

dajca ich odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tieto návrhy  pána poslanca Benčíka sme

neschválili.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Je  tu ešte  posledný návrh  pána poslanca Miklušičáka,

keďže  údajne tá  zmena sa  nedostala z  výboru do spoločnej

správy. Ide o zmenu v bode 12 § 12 odsek 1, kde sa navrhova-

lo vypustiť slovo "výsledku" a  namiesto neho dať slovo "ná-

vrhu", čiže text bude znieť:  "o návrhu riešenia sporu" atď.

Túto zmenu odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno.  Prezentujme sa  a zároveň  hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča túto zmenu prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tento návrh pána  poslanca Miklušičáka

sme prijali.

 

     Myslím, pán kolega, že  sme hlasovali o všetkých pozme-

ňovacích a doplňovacích návrhoch.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Áno, môžeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, v súlade s  ustanovením § 26 ods. 1 zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a  zároveň hlasujme. Pán spravo-

dajca odporúča...

 

 

 

Poslanec A. Národa:

 

     Pán predsedajúci, vážená  Národná rada, odporúčam tento

zákon Národnej rady Slovenskej republiky schváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa  mení a dopĺňa

zákon číslo 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení zá-

kona číslo 519/1991 Zb. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nasleduje  s i e d m y  bod programu, ktorým  je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení zákon číslo  120/1990 Zb., ktorým sa upravujú

niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnáva-

teľmi v znení zákona číslo 3/1991 Zb.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 314

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 314a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zá-

kona  odôvodní ministerka  práce, sociálnych  vecí a  rodiny

Slovenskej republiky  pani Oľga Keltošová.  Prosím, pani mi-

nisterku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládnym návrhom zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým  sa mení zákon číslo  120/1990 Zb., sa upravujú

niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnáva-

teľmi v  znení zákona číslo 3/1991  Zb. a sleduje sa  tým aj

vykonanie úprav tých ustanovení, ktoré si vyžiadala doteraj-

šia prax. Navrhovanou zmenou  odstraňujeme určité bariéry na

realizáciu práva na kolektívne vyjednávanie,... (Hlasy v sá-

le.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, prosím,  keby ste boli tichšie.  To sa týka,

samozrejme, aj tu mojich priateľov po ľavej ruke.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     ...ktoré garantuje článok 36 písm. g) Ústavy Slovenskej

republiky  pre  prípad,  že  v zamestnávateľskej organizácii

pôsobia popri  sebe viaceré odborové  organizácie. Podľa sú-

časnej právnej úpravy môžu vystupovať v kolektívnom vyjedná-

vaní  voči zamestnávateľovi  a konať  s právnymi  dôsledkami

viaceré  odborové organizácie  len spoločne  a vo  vzájomnej

zhode,  pokiaľ sa  medzi sebou  a zamestnávateľom  nedohodnú

inak. Pokiaľ však nedosiahnu  vzájomnú zhodu, súčasná právna

úprava neumožňuje kolektívne  vyjednávať.

 

     Navrhovanou zmenou § 2 ods.  2 zákona sa sleduje zabrá-

niť zablokovaniu kolektívneho vyjednávania, ak v organizácii

popri sebe existuje viac odborových  organizácií a ak sa ne-

dosiahne vzájomná  zhoda všetkých odborových  organizácií na

spoločnom  postupe  pri  kolektívnom  vyjednávaní. V takomto

prípade sa navrhuje považovať  za rozhodujúce stanovisko or-

gánu odborovej organizácie s najväčším počtom členov.

 

     K využitiu poistného  mechanizmu prostredníctvom uplat-

nenia rozhodujúceho stanoviska  orgánu odborovej organizácie

s najväčším počtom členov dôjde  len celkom výnimočne. Nejde

o zvýhodňovanie tej-ktorej odborovej organizácie. Táto úpra-

va vytvára  predpoklady na predchádzanie  a zmierňovanie so-

ciálneho napätia.

 

     Vypustenie § 5 sa navrhuje  z dôvodu, že ustanovenie je

v súčasnej dobe už  prekonané. Navyše mechanizmus prerokova-

nia návrhov pracovnoprávnych  predpisov a ostatných právnych

predpisov, ktoré sa dotýkajú dôležitých záujmov pracujúcich,

najmä  hospodárskych, výrobných,  pracovných, mzdových, kul-

túrnych, sociálnych  a ďalších - toto všetko je už zakotvené

v § 23 Zákonníka práce a  to tak, že návrhy právnych predpi-

sov sa už dnes  prerokúvajú s príslušnými odborovými orgánmi

a príslušnými organizáciami zamestnávateľov.

 

     Na vašu informáciu - návrh  zákona predložilo minister-

stvo práce,  sociálnych vecí a rodiny  na posúdenie Medziná-

rodnej organizácii práce. Podľa stanoviska ich výboru exper-

tov  z Právnej  rady pre  slobodu združovania Medzinárodného

úradu práce je predložený návrh  zákona v súlade s dohovormi

Medzinárodnej organizácie práce, konkrétne s dohovorom číslo

87 z roku 1948 o slobode  združovania, o ochrane práv na or-

ganizovaní sa, ako aj  s príslušnou jurisprudenciou publiko-

vanou v zborníku rozhodnutí  a princípov Medzinárodnej orga-

nizácie  práce, konkrétne  Výboru odborárskej  slobody, ods.

236 a 239. Ak by mal niekto záujem, stanovisko Medzinárodnej

organizácie práce mám k dispozícii.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Prosím predsedu Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre zdravotníctvo a sociálne veci poslanca Antona Náro-

du, aby podal správu  o výsledkoch prerokovania vládneho ná-

vrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

 

     dovoľte mi, aby som  predložil spoločnú správu Ústavno-

právneho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie,  Výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  pôdohospodárstvo, Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokova-

nia vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky, ktorým sa mení zákon číslo 120/1990 Zb., ktorým sa upra-

vujú  niektoré vzťahy  medzi odborovými  organizáciami a za-

mestnávateľmi v znení zákona číslo 3/1991 Zb.

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení zákon číslo  120/1990 Zb., ktorým sa upravujú

niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnáva-

teľmi  v  znení zákona číslo  3/1991 Zb., pridelil  predseda

Národnej rady Slovenskej  republiky svojím rozhodnutím číslo

714 zo  dňa 2. 1. 1996  Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre financie,  rozpočet a  menu, Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre pôdo-

hospodárstvo, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

verejnú správu, územnú samosprávu  a národnosti a Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociál-

ne veci na prerokovanie do  19. 1. 1996. Zároveň určil Výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci, aby skoordinoval stanoviská uvedených výborov.

 

     Všetky určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslo-

vili s ním súhlas a  odporúčajú Národnej rade Slovenskej re-

publiky jeho schválenie bez pripomienok.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán predseda, prosím, zaujmi miesto určené pre

spoločného spravodajcu.

 

     Dámy  a páni,  otváram  rozpravu  o siedmom  bode nášho

programu. Do rozpravy sa prihlásili traja poslanci. Ako prvý

vystúpi pán poslanec Boros, pripraví sa pán poslanec Brocka.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán predseda,

     pani ministerka,

     vážené dámy a páni,

 

     predložený  vládny  návrh  na  novelizáciu zákona číslo

120/1990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odbo-

rovými organizáciami a zamestnávateľmi  v znení zákona číslo

3/1991 Zb.,  je doslova a do  písmena rekordne krátky. Pozo-

stáva  iba z  dvoch strojom  písaných riadkov.  Bolo by však

trestuhodnou  krátkozrakosťou vzťahovať  to isté  aj na jeho

obsah.  Vážnosť dosahu  celej zmeny  dokumentuje aj  samotná

rozsiahla, až päťstranová  dôvodová  správa, ktorou sa pred-

kladateľ snaží zaceliť skutočnú  hĺbku rezu. Podľa nej vláda

chce docieliť hladší priebeh  každoročných, a nepopieram, že

nie jednoduchých, dojednávaní kolektívnych  zmlúv v tých za-

mestnávateľských organizáciách, kde pôsobí viacej odborových

organizácií. Chce docieliť, aby v  prípade, ak nedôjde k ich

spoločnému postupu, mala jednoznačnú prioritu odborová orga-

nizácia  s najväčším  počtom členov.  Medziiným, túto  svoju

snahu opiera o časť stanoviska výboru Správnej rady Medziná-

rodnej organizácie práce ešte z roku 1985, kde sa hovorí, že

je možné pripustiť možnosť rozlišovania medzi najreprezenta-

tívnejšími zväzmi a ostatnými odborovými organizáciami.

 

     Tu chcem podotknúť, že osobne mám silné pochybnosti, či

práve  týmto  neobmedzíme  realizáciu  medzinárodných noriem

o slobode  združovania a  ochrane práva  organizovať sa,  ku

ktorým je  Slovenská republika viazaná.  Myslím si, že  áno,

a nielen to, pretože na  jednej strane plne uznávame slobodu

a pluralitu odborových  organizácií, a na  druhej strane ich

pôsobnosť mienime zúžiť do lievika. Myslím, že tvar a posla-

nie tohto obľúbeného domáceho nástroja netreba zvlášť opiso-

vať. Nemôžem sa totiž zbaviť  dojmu, vážené kolegyne a kole-

govia, že predložený návrh smeruje k vytvoreniu pôdy pre mo-

nopolnú rozhodovaciu právomoc jedinej odborovej organizácie.

A to nie je  ich sloboda a pluralita ani  v zmysle článku 37

ods. 2  Ústavy Slovenskej republiky,  ktorý hovorí, citujem:

"Obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať

niektoré z  nich v podniku alebo  v odvetví je neprípustné."

Koniec citátu.

 

 

     Vážené dámy a páni, chcel by som ešte upriamiť vašu po-

zornosť na námietku tvrdiacu, že právo slobodne sa združovať

môže byť v zhode s  manažmentom zneužité na zablokovanie ko-

lektívneho vyjednávania. Áno, lenže  to isté predsa platí aj

s opačným znamienkom. To znamená aj pre prípad monopolizova-

nia jedinej odborovej organizácie. Dôvodom na vážnejšie oba-

vy je však v dôvodovej správe prezentovaný názor, podľa kto-

rého, zase citujem: "Navrhovaná  oprava zároveň utvára pred-

poklady  na  predchádzanie   sociálnemu  napätiu,  napríklad

predídeniu štrajku alebo inej  nátlakovej akcie." Koniec ci-

tátu.

 

     Nie som zástancom krajných metód a spôsobov, ale takéto

vedomé alebo nevedomé prerieknutie nás všetkých musí upozor-

niť na značne ďalekosiahlejšie zámery predmetnej novely. Po-

važujem za  neprijateľné, aby sa  pod rúškom snahy  o hladký

priebeh vyjednávaní vytvoril  monopol jednej odborovej orga-

nizácie a zároveň aby bola snaha neskrývane obmedzovať ústa-

vou garantované  sociálne práva. Mám  tu na mysli  konkrétne

článok 37 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

 

     Záverom mi, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte vyjad-

riť svoje  presvedčenie, že pokladám  za jedine správne  po-

nechať  pre oblasť  kolektívneho vyjednávania  platnú právnu

úpravu.

 

     Ďakujem vám pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. V rozprave teraz  vystúpi pán poslanec Brocka,

pripraví sa pán poslanec Langoš.

 

 

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     dovoľte mi najprv krátku  faktickú poznámku. Pani mini-

sterka Keltošová v rozprave bežne  s nami nediskutuje, a keď

vystúpi po uzavretí rozpravy,  poslanci už nemôžu zareagovať

na jej  vyjadrenie. V tejto  chvíli sa nechcem  vracať k jej

vyjadreniam,  napríklad v  bode Koncepcia  transformácie so-

ciálne sféry, ale k jednému  jej výroku sa predsa len potre-

bujem vyjadriť. Na moju adresu povedala, že mi na nej preká-

ža  už aj  to, že  dýcha a  žije. Pani ministerka Keltošová,

neprekáža mi to. (Potlesk.)

 

     Dámy  a  páni,  máme  pred  sebou  novelu  zákona číslo

120/1990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odbo-

rovými organizáciami a zamestnávateľmi. Ako kolega Boros po-

vedal, na prvý pohľad malá  nepatrná zmena, veď obsahuje iba

dva krátke body. Že to  nebude nepatrná zmena, dá sa usudzo-

vať z až nezvyčajne  obsiahlej dôvodovej správy. Venujme jej

trochu pozornosti aj preto, že ju, túto novelu, už dlhší čas

sprevádza veľké znepokojenie  najmä tých, ktorých sa bytost-

ne dotýka  - nových, menších odborových  zväzov, ktoré u nás

po roku 1989 spontánne vznikli a v rámci prirodzeného vývoja

odborového  hnutia a  v rámci  odborovej plurality  obhajujú

oprávnené záujmy svojich členov.

 

     Podľa dôvodovej správy účelom predloženého návrhu záko-

na je zabrániť zablokovaniu kolektívneho vyjednávania v prí-

padoch, ak v organizácii  pôsobí viac odborových organizácií

a nedôjde medzi nimi k dohode o spoločnom postupe pri kolek-

tívnom  vyjednávaní. Vtedy  sa za  rozhodujúce stanovisko má

považovať stanovisko odborovej  organizácie s najväčším poč-

tom členov.

 

 

     Hoci tento  návrh novely zákona  je vládny návrh,  nemá

rukopis  vlády. Pamätáme  si, ako  sa rozhodujúca  strana vo

vláde -  HZDS - ešte nedávno  usilovala o vybudovanie vlast-

ných odborov. A tie by neboli  hneď tak väčšinové. Aj v kon-

cepcii transformácie sociálnej sféry sa vláda hlási k rozvo-

ju tripartity, sociálneho  partnerstva a kolektívneho vyjed-

návania. Tento návrh však vylučuje z kolektívneho vyjednáva-

nia časť menšinových odborových zväzov. Myslím, že v prípade

tohto návrhu zákona ide o určitý obchod medzi vládou a  Kon-

federáciou odborových zväzov,  reprezentantom najväčších od-

borových zväzov, lebo zákon  chráni silnejšieho, toho, ktorý

sa obáva  o svoje privilegované  postavenie, toho, ktorý  sa

bojí súťaže v odborovom hnutí.

 

     Zaujímalo by ma, ako často  prišlo v minulosti k zablo-

kovaniu  kolektívneho vyjednávania  a uzavretiu  kolektívnej

zmluvy  malou odborovou  organizáciou. V  koľkých prípadoch?

V jednom, v  dvoch? Ja poznám  jediný prípad, keď  manažment

inicioval založenie "protiodborov", aby zablokovali prijatie

kolektívnej zmluvy. Nakoniec, dozvedel som sa cez prestávku,

že ani tento prípad nie je vhodným príkladom.

 

     Stane sa však iná vec,  že dohodu medzi viacerými exis-

tujúcimi odborovými organizáciami zablokuje práve tá najväč-

šia.  Veď aký  bude mať   záujem na  dohode, keď  v konečnom

dôsledku bude  rokovať o kolektívnej zmluve  aj tak iba ona,

zo zákona?  A taký  prípad už  existuje u Slovenských želez-

níc. Dohodu piatich odborových zväzov odmieta najväčší odbo-

rový zväz, pravdepodobne vo vedomí odsúhlasenia tohto návrhu

zákona.

 

     Dôvodová správa sa ďalej  odvoláva na stanovisko Správ-

nej rady Medzinárodnej organizácie práce pre slobodu združo-

vania,  publikované v  prehľade rozhodnutí  a zásad  slobody

združovania z  roku 1985. Podľa  tohto stanoviska zákonodar-

stvo daného štátu môže rozlišovať medzi najreprezentatívnej-

šími odborovými organizáciami a ostatnými odborovými organi-

záciami,  ale  za  podmienky,  že  toto rozlišovanie nezbaví

ostatné  odborové organizácie  zásadnej možnosti  ochraňovať

profesné záujmy svojich členov.

 

     Navrhovanou zmenou a pri zneužití tzv. poistného mecha-

nizmu najreprezentatívnejšou odborovou  organizáciou sa spo-

mínaná podmienka vôbec nedodrží.  Jedine pri kolektívnom vy-

jednávaní majú  odborové organizácie možnosť  naplno obhájiť

profesné  záujmy svojich  členov. Preto  nemožno inak chápať

podstatu zmeny zákona číslo  120, len ako zvýhodňovanie jed-

nej odborovej organizácie a diskrimináciu odborových organi-

zácií s menším počtom členov.  Jej prijatie by viedlo k zvý-

hodneniu  určitých odborových  organizácií v  zamestnávateľ-

ských organizáciách,  čo by bolo  v rozpore aj  s článkom 37

ods. 2 Ústavy Slovenskej  republiky, ktorý hovorí, že žiadna

odborová organizácia nesmie byť zvýhodnená ani diskriminova-

ná.

 

     Dámy a páni, môj pozmeňovací návrh preto znie: Vypustiť

bod 1 z  článku I. Ak by tento  pozmeňovací návrh neprešiel,

v súlade so  stanoviskom Medzinárodného úradu  práce, Výboru

pre slobodu združovania, ktorý  sa vyjadroval k tomuto návr-

hu,  spomenula to  aj pani  ministerka, ja  tu to stanovisko

mám, navrhujem, aby sme zaviedli  do tohto návrhu určité ga-

rancie  zahrnujúce voľbu  najreprezentatívnejšej organizácie

odhlasovaním väčšinou pracovníkov.  Dávam preto druhý alter-

natívny pozmeňovací návrh. Čiže  ak neprejde môj prvý návrh,

poprosil by som hlasovať o tom druhom. Ten znie:

 

     Bod 1  § 2 ods.  2 znie: "Ustanovenie  prvej vety pred-

chádzajúceho odseku  sa obdobne použije  aj pre dojednávanie

kolektívnych zmlúv  s tým, že  v mene kolektívu  pracovníkov

môže príslušný odborový  orgán pôsobiaci v zamestnávateľskej

organizácii vystupovať  a rokovať s  právnymi dôsledkami pre

všetkých  pracovníkov  len  vtedy,  ak  dojednáva kolektívnu

zmluvu pre minimálne 80  % pracovníkov zamestnávateľskej or-

ganizácie."

 

     Vážení kolegovia, ďakujem vám  za to, že podporíte moje

pozmeňovacie návrhy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     pani ministerka,

 

     som  rád,  že  bez  predchádzajúceho  dohovoru s mojimi

predrečníkmi vystúpim s podobným názorom k predkladanému ná-

vrhu novely. Novela zákona číslo  120 z roku 1990 Zb., ktorú

predkladá vláda, je síce krátka,  ale podľa nás bude mať ča-

som ďalekosiahle dôsledky. Bude viesť k postupným zmenám or-

ganizácie  odborov,  späť  k  Revolučnému odborovému hnutiu,

ktoré, ako sme poznali,  obhajovalo práva všetkých a vlastne

nikoho.  Zákon  bol  doteraz  novelizovaný  iba  raz, v roku

1991, čo svedčí  o tom, že zákonodarca ešte  v roku 1990 vy-

stihol primerane podstatu spoločenských vzťahov, ktoré zákon

upravuje. Predkladaná novela nie  je odpoveďou na žiaden re-

álny problém,  ktorý vznikol počas  šesťročného uplatňovania

zákona. Situácia,  ktorej chce zákon  predísť, v praxi  ešte

nikdy nenastala. Odborové organizácie sa doteraz vždy dohod-

li. O čo teda vláde ide?

 

 

     Oprávnene pochybujeme  o tvrdení na  strane 4 dôvodovej

správy, že k využívaniu navrhovaného ustanovenia  v § 2 ods.

2 bude dochádzať len výnimočne.  Opak bude pravdou. Odborové

organizácie s najväčším počtom členov nič nebude nútiť k to-

mu, aby  sa dohodli s  ostatnými ako doteraz.  Využívanie či

zneužívanie výhody najpočetnejšieho členstva sa v budúcnosti

po prijatí takéhoto návrhu môže stať pravidlom, a nie výnim-

kou. Poznajúc  ľudskú povahu, čo  už tak môže  viesť početne

veľkú  organizáciu k  tomu, aby  zastupovala  aj  požiadavky

iných, menších a slabších?  V prípade takého veľmi pravdepo-

dobného vývoja  bude priamo potláčaná  a likvidovaná sloboda

združovania a ochrana práv organizovať  sa, ktorú sme sa za-

viazali uprednostňovať prijatím Dohovoru Medzinárodnej orga-

nizácie práce číslo 87 z roku  1948. Tieto idey nie sú samo-

účelné, ale majú pre  slobodné rozhodovanie ľudí veľký prak-

tický význam.

 

     Päť strán dôvodovej správy k dvom riadkom návrhu zákona

samo osebe  svedčí o tom, že ide o vážny problém a vážny zá-

sah do slobody a  plurality odborového združovania sa. Chýba

mi preto odôvodnenie, prečo bolo vybrané iba jedno kritérium

reprezentatívnosti, a to práve počet členov. Dokument Medzi-

národnej  organizácie práce,  ak takúto  možnosť i pripúšťa,

potom vždy len na základe  objektívnych a vopred daných kri-

térií. Takéto  rozlišovanie na najreprezentatívnejšie  a tie

ostatné nesmie  zbavovať odborové organizácie  zásadnej mož-

nosti ochraňovať profesné záujmy  svojich členov. Uvediem tu

jeden príklad  za všetky. Kto  môže lepšie obhájiť  profesné

záujmy elity železničiarov, rušňovodičov, ak nie ich vlastná

federácia strojvodcov? Z hľadiska použitého kritéria veľkos-

ti sa k vyjednávaniu nikdy nedostanú. Nie je to iba náš aka-

demický názor. Hoci sa o pripravovanej novele takmer nehovo-

rilo, verejne už protestovalo  viacero organizácií a združe-

ní, napríklad významné Fórum učiteľov Slovenska.

 

 

     Dámy a  páni, dokument Medzinárodnej  organizácie práce

hovorí o tom, že je možné pripustiť takúto možnosť na zákla-

de objektívnych a vopred daných kritérií. V našom zákonodar-

stve však  tomu jednoznačne bráni ústava,  ktorá v článku 37

ods. 2 hovorí: "Obmedzovať počet organizácií, ako aj zvýhod-

ňovať niektoré z nich v  podniku alebo odvetví je neprípust-

né."

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Keďže  už nemám ďalšie  prihlášky do rozpravy,

pýtam sa  vás, páni poslanci,  či chce ešte  niekto vystúpiť

v rozprave.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, rozpravu o  siedmom bode nášho programu považu-

jem za skončenú.

 

     Chce sa  k rozprave vyjadriť  pani ministerka? Nech  sa

páči, pani ministerka, máte slovo.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo. Predovšetkým by som chcela uviesť, že

stanovisko výboru je zo septembra 1995, keď sme si ho vyžia-

dali v  auguste toho roku  pri príprave novely,  takže je to

posledné stanovisko  tohto výboru. Pre  bližšie vysvetlenie,

čo  sa v  jednotlivých článkoch,  o ktorých  hovorím, hovorí

z pohľadu výboru, zacitujem: "Kde vnútroštátne zákonodarstvo

bez  akéhokoľvek  zámeru  diskriminácie  upravuje  uznávanie

zväzov, ktoré sú  v skutočnosti najreprezentatívnejšie, isté

výsadné práva v spojení  s ochranou zamestnaneckých záujmov,

tieto sú v postavení  účinne presadzovať takéto výsadné prá-

va, by nemali byť predmetom kritiky."

 

     Ďalej článok III ods.  5 Ústavy Medzinárodnej organizá-

cie práce umožňuje  alebo upravuje možnosť najreprezentatív-

nejších organizácií.  Výbor konštatuje, že  samotný fakt, že

zákony jednotlivých členských  krajín rozlišujú medzi najre-

prezentatívnejšími a ostatnými organizáciami odborových zvä-

zov, takisto nie je ani  v ich členských krajinách sám osebe

dôvodom na  kritiku. Takže toľko,  pokiaľ ide o  tento list,

ktorý sme dostali, a vysvetlenie výboru.

 

     Pokiaľ ide o článok 37 ústavy,  ktorý by mal byť v roz-

pore, resp. náš návrh § 2 ods. 2 by mal byť v rozpore s tým-

to článkom ústavy a s jeho  odsekom 2, ja by som si dovolila

pre informáciu poslancov aj verejnosti zacitovať. Vy ste ci-

tovali,  páni poslanci,  každý len  iný odsek,  pán poslanec

Langoš iba odsek 2, ja zacitujem aj odsek 3.

 

     Takže  článok 37  ods. 2  hovorí: "Odborové organizácie

vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových or-

ganizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku ale-

bo v odvetví je neprípustné." Odsek 3 hovorí: "Činnosť odbo-

rových  organizácií  a  vznik  a  činnosť  iných združení na

ochranu  hospodárskych a  sociálnych záujmov  možno obmedziť

zákonom..." - ústava  to  pripúšťa a  náš  zákon  to  robí -

- "...ak ide  o opatrenia v  demokratickej spoločnosti nevy-

hnutné na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku ale-

bo práv  a slobôd druhých."  To je záver  toho odseku. Takže

pokiaľ ochraňujeme záujmy väčšiny, myslím si, že ochraňujeme

práva a slobody tých druhých,  a je predsa nemysliteľné, aby

menšina mohla diskriminovať väčšinu.

 

     Takže,  vážené poslankyne  a poslanci,  odporúčam tieto

návrhy, ktoré  tu boli v tomto  zmysle prednesené, neprijať.

Samozrejme,  súhlasím, v  odseku 4  sa hovorí,  že právo  na

štrajk sa zaručuje. Tento zákon právo na štrajk nikomu nebe-

rie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani  ministerka. Pýtam sa  spoločného spravo-

dajcu, či si želá záverečné  slovo.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Keďže nie,  prosím spoločného spravodajcu  výborov, aby

začal  uvádzať hlasovanie  v zmysle  spoločnej správy, resp.

výsledkov rozpravy.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy a páni,

 

     v rozprave vystúpili traja  poslanci. Prvý pán poslanec

Boros  v závere  svojho vystúpenia  navrhuje ponechať právnu

úpravu. O tom asi nedávame hlasovať. To sa, samozrejme, roz-

hodne pri hlasovaní k samotnej úprave tohto zákona.

 

     Pán poslanec Brocka navrhol vypustiť  bod 1 v článku I.

Odporúčam to neprijať.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Zo spoločnej správy, pán kolega?

 

Poslanec A. Národa:

 

     Zo spoločnej správy neboli žiadne návrhy, len z rozpra-

vy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Neboli  žiadne?  Dobre.  Takže  prikročíme k hlasovaniu

o návrhu pána poslanca Brocku.  Prosím, prezentujte sa a zá-

roveň hlasujte. Pán spoločný  spravodajca odporúča návrh ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Konštatujem,  že prvý  návrh pána  poslanca Brocku  sme

neprijali.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Pán poslanec Brocka v prípade,  že mu prvý bod neschvá-

lime,  navrhuje alternatívu,  a to,  aby bod  1 §  2 odsek 2

znel: "Ustanovenie prvej vety  prechádzajúceho odseku sa ob-

dobne použije  aj na dojednávanie kolektívnych  zmlúv s tým,

že v mene kolektívu  pracovníkov môže príslušný odborový or-

gán  pôsobiaci  v  zamestnávateľskej  organizácii vystupovať

a rokovať s právnymi dôsledkami pre všetkých pracovníkov len

vtedy,  ak dojednáva  kolektívnu zmluvu  pre minimálne  80 %

pracovníkov zamestnávateľskej organizácie."  Tento návrh od-

porúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň  hlasujme o druhom návrhu pána

poslanca Brocku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča nepri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že ani  druhý pozmeňovací  návrh pána po-

slanca Brocku sme neprijali.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vystúpil ešte pán poslanec  Langoš, ale konkrétny návrh

neodovzdal, čiže môžeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča...

 

 

Poslanec A. Národa:

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán  spoločný spravodajca  odporúča prijať  tento návrh

zákona.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo

120/1990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odbo-

rovými organizáciami a zamestnávateľmi  v znení zákona číslo

3/1991 Zb. (Potlesk.)

 

     Teraz pristúpime  k  ô s m e m u  bodu programu, ktorým

je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení zákon číslo  119/1992 Zb. o cestovných náhra-

dách.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 319

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 319a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zá-

kona  odôvodní ministerka  práce, sociálnych  vecí a  rodiny

Slovenskej republiky pani Oľga  Keltošová. Prosím pani mini-

sterku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vláda  schválila na  svojom zasadnutí  9. januára tohto

roku uznesením číslo 1 návrh zákona Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení zákon číslo 119/1992 Zb. o cestov-

ných náhradách. Týmto vládnym návrhom sa rozšíri účel zákona

v § 1 odsek 1 o  úpravu poskytovania náhrad výdavkov zamest-

nancom prideleným na výkon práce  v zahraničí, ako aj splno-

mocňovacie ustanovenia § 24 citovaného zákona.

 

     Podnetom na vypracovanie tohto vládneho návrhu bola po-

žiadavka   ministerstva  zahraničných   vecí  v   súvislosti

s uplatňovaním nariadenia vlády číslo 170  z roku 1993 o po-

skytovaní náhrad niektorých  výdavkov zamestnancom zahranič-

nej služby  a najmä v záujme  vytvorenia legislatívnych pod-

mienok na novelu citovaného nariadenia vlády.

 

     To je z mojej strany všetko.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pani  ministerke. Prosím spoločného spravodajcu

výborov poslanca Jaroslava Pašku, aby podal správu o výsled-

koch prerokovania vládneho návrhu  zákona vo výboroch Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

     ctení hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som podal spoločnú  správu výborov Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  o výsledku prerokovania

vládneho návrhu  zákona Národnej rady  Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení zákon číslo 119/1992  Zb. o cestových náhra-

dách.

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení zákon číslo  119/1992 Zb. o cestovných náhra-

dách, pridelil  predseda Národnej rady  Slovenskej republiky

svojím rozhodnutím číslo 730 zo dňa 11. 1. 1996 Ústavnopráv-

neho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-

votníctvo a  sociálne veci na  prerokovanie do 19.  1. 1996.

Zároveň určil  Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a  sociálne veci, aby  skoordinoval stanoviská

výborov.

 

     Všetky  uvedené výbory  prerokovali návrh  v stanovenej

lehote, vo svojich uzneseniach s  ním vyjadrili súhlas a od-

porúčajú Národnej rade  Slovenskej republiky jeho schválenie

bez pripomienok. Ako spoločný spravodajca  odporúčam uvedený

zákon prijať.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán spoločný  spravodajca. Zaujmite miesto vy-

hradené pre spoločného spravodajcu.

 

     Otváram rozpravu o ôsmom bode nášho programu. Keďže ne-

mám žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, vážené kolegyne,

vážení kolegovia,  kto sa hlási do  rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Ďakujem, nikto. Vyhlasujem rozpravu  o ôsmom bode prog-

ramu za skončenú. Myslím si,  že je zbytočné dávať záverečné

slovo či už pani ministerke, resp. spoločnému spravodajcovi.

 

     Prosím, pán spoločný  spravodajca, uvádzajte hlasovanie

o jednotlivých pozmeňovacích, resp. doplňovacích návrhoch.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predsedajúci, zo spoločnej správy nevyplynu-

li žiadne pozmeňovacie návrhy, a  keďže ani v rozprave neod-

zneli  žiadne pozmeňovacie  návrhy, nazdávam  sa, že  môžeme

hlasovať o návrhu ako celku. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca. V súlade s ustanove-

ním § 26 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať

o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča tento vládny návrh zákona prijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo

119/1992 Zb. o cestovných náhradách.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Ďakujem za spoluprácu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán spoločný  spravodajca, pani ministerka,  ďakujem za

spoluprácu. (Potlesk.)

 

     Nasleduje  d e v i a t y  bod programu, a to

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 97/1963  Zb. o medziná-

rodnom práve súkromnom a  procesnom v znení neskorších pred-

pisov a o doplnení Zákona  o rodine v znení neskorších pred-

pisov.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 307

a spoločnú správu výborov ako tlač 307a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  minister spravodlivosti  Slovenskej republiky  pán

Jozef Liščák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     súčasne so zmenou spoločenského zriadenia a s tým súvi-

siacim otvorením sa  Slovenskej republiky zahraničiu vznikla

potreba novelizovať viaceré právne predpisy v záujme prispô-

sobiť sa novovznikajúcim spoločenským  vzťahom. Nie vo všet-

kých  prípadoch  to  boli  novelizácie,  ktorých cieľom bolo

prispôsobiť  slovenský právny  poriadok vyspelejším  právnym

úpravám okolitých štátov. Slovenská republika sa niekedy mu-

sela chrániť i pred negatívnymi následkami aplikácie aj svo-

jich právnych predpisov. Jedným z  týchto prípadov je aj no-

velizácia  zákona číslo  97/1963 Zb.  o medzinárodnom  práve

súkromnom a procesnom.

 

     Nedostatok zákona  číslo 97/1963 spočíva v  tom, že pri

ustanovenej konštitúcii rozhodného  práva a príslušného súdu

rozhodujú o  osvojení detí, ktoré sú  občanmi Slovenskej re-

publiky, súdy cudzej krajiny podľa práva tejto krajiny a ne-

existuje právna možnosť na  zabránenie takýchto osvojení, aj

keď Slovenská republika je  viazaná dohovorom o právach die-

ťaťa, ktorý  umožňuje osvojenie do cudziny  len vtedy, ak sa

o dieťa nemožno starať vhodným spôsobom v krajine jeho pôvo-

du.

 

     V tejto súvislosti sa  stáva významným aj problém uzná-

vania cudzích rozhodnutí o  osvojení dieťaťa. Osvojenie die-

ťaťa je podobne ako určenie otcovstva zásadnou otázkou práv-

neho postavenie  dieťaťa. Napriek tomu §  67 ods. 1 upravuje

inštitút exequatúry Najvyšším súdom Slovenskej republiky iba

pre rozhodnutia vo veciach určenia otcovstva. Dôsledkom toho

je skutočnosť, že uznanie rozhodnutia cudzieho štátu o osvo-

jení dieťaťa, ktoré je štátnym občanom Slovenskej republiky,

realizujú v súlade  s § 63 zákona o  medzinárodnom práve sú-

kromnom a procesnom priamo ústavy starostlivosti o deti ale-

bo  orgány ministerstva  vnútra. Tieto  orgány, ako  ukazuje

prax, majú značné problémy  pri posudzovaní skutočností roz-

hodných na  posúdenie či rozhodnutie  uznať alebo nie  podľa

§ 64 toho istého zákona. Okrem toho, ako sa v minulosti uká-

zalo,  je  stále  otvorená  možnosť  konania týchto orgánov,

najmä ústavov, ovplyvňovať.

 

     Ďalším problémovým okruhom  zákona je zneužívanie usta-

novenia §  37 ods. 3.  Citované ustanovenie zákona  umožňuje

slovenskej  právnickej  osobe  dojednať  pre majetkové spory

príslušnosť súdu cudzej krajiny, čo slovenské právnické oso-

by  zneužívajú na  vyhýbanie sa  splnenia zmluvného záväzku,

počítajúc s tým, že rozhodnutie  tohto súdu nebude v Sloven-

skej republike vykonateľné,  nakoľko splnenie podmienky vzá-

jomnosti  je zaručené  len vo  vzťahu k  niektorým krajinám,

napríklad vo Francúzsku,  Portugalsku, Španielsku, Švajčiar-

sku a podobne.

 

     Ministerstvo spravodlivosti  Slovenskej republiky pred-

ložilo výborom Národnej rady  Slovenskej republiky návrh zá-

kona, ktorý v súlade s odporúčaniami Legislatívnej rady vlá-

dy Slovenskej republiky rieši  problémy,  ktoré boli uvedené

vyššie, týmto spôsobom: Otázku osvojenia ustanovení prísluš-

nosti slovenského súdu na všetky konania o osvojení štátneho

občana  Slovenskej  republiky  cudzincom a  ustanovení práva

štátu osvojenca  za rozhodné právo  pri konaní o  osvojenie.

Otázku zneužívania § 37  ods. 3 novelizáciou podmienok uzná-

vania rozhodnutia, keď po  účinnosti novely by splnenie pod-

mienky vzájomnosti sa nevyžadovalo pre uznanie cudzieho roz-

hodnutia, ak slovenská právnická osoba využila § 37 ods. 3.

 

 

 

     Predložený  návrh zákona  si kladie  za cieľ  regulovať

proces  osvojovania si  detí, ktoré  sú slovenskými občanmi,

tak, aby  osvojenie bolo v  ich najlepšom záujme  a aby bola

zabezpečená ich ochrana pred  protiprávnymi konaniami, a za-

medziť   zneužívaniu  niektorých   ustanovení  zákona  číslo

97/1963 Zb. na úkor dobrého  mena Slovenskej republiky v za-

hraničí. Odporúčam preto  Národnej rade Slovenskej republiky

predložený návrh zákona schváliť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán minister.  Prosím spoločného  spravodajcu

výborov poslanca Róberta Fica, aby podal správu o výsledkoch

prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej ra-

dy Slovenskej republiky.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 97/1963  Zb. o medziná-

rodnom práve súkromnom a  procesnom v znení neskorších pred-

pisov a o doplnení Zákona  o rodine v znení neskorších pred-

pisov, pridelil  predseda Národnej rady  dvom výborom, a  to

ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo a sociálne

veci. Obidva výbory prerokovali návrh tohto zákona a prijali

k nemu pozmeňovacie  návrhy, ktoré sú uvedené  pod bodmi 1-5

spoločnej správy.

 

     Pán predsedajúci,  budem veľmi stručný.  Vyjadrím sa ku

všetkým piatim bodom. Navrhujem,  aby sme o všetkých piatich

bodoch spoločnej správy hlasovali  en bloc, a odporúčam, aby

sme všetkých 5 bodov prijali. Z mojej strany je to všetko.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Prosím, zaujmite  miesto určené

pre spoločného spravodajcu výborov.

 

     Otváram rozpravu o deviatom  bode programu. Nakoľko som

nedostal ani  jednu prihlášku do  rozpravy, pýtam sa,  či sa

niekto z vás hlási do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu  o deviatom bode progra-

mu... Prepáčte,  mal som dolu  hlavou, nevšimol som  si. Pán

poslanec Brocka, nech sa páči.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Ja by som chcel za poslanecký klub KDH povedať, že pod-

porujeme návrh spoločného spravodajcu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcem navrhnúť, aby sme  o bodoch spoločnej správy hla-

sovali  individuálne, a  pred hlasovaním  žiadam 15-minútovú

prestávku na poradu klubu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pripája sa ešte  niektorý poslanecký klub? Pán

Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Prosím 20-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Keďže  sme  pred  hlasovaním,  vyhlasujem  prestávku do

18.15 hodiny.  Dobre, pán  poslanec Moric? V rokovaní budeme

pokračovať o štvrť na sedem.

 

     Ďakujem.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni,

 

     budeme pokračovať  v rokovaní. Napriek  tomu, že žiaden

poslanec nevystúpil  v rozprave, pýtam sa  pána ministra, či

si želá záverečné slovo.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pýtam sa pána spoločného  spravodajcu, či si želá záve-

rečné slovo. Prosím, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     budem  naozaj stručný.  Dovoľte mi,  aby som  sa vrátil

k pozmeňovacím návrhom, ktoré  boli schválené v ústavnopráv-

nom výbore s tým, že asi  nie je žiadnym tajomstvom po vašej

prestávke, že všetky tieto návrhy boli navrhnuté práve pred-

staviteľmi vládnej koalície a boli podporené všetkými členmi

ústavnoprávneho výboru. Čiže tento návrh vzišiel z "kuchyne"

vládnej  koalície.  Chcem  len  povedať,  že naozaj... (Hlas

v sále.) Prosím? Nemyslím, že bohužiaľ.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega Šimko, prosím... Teraz sa zameral iba na ko-

alíciu, to je v poriadku. Nech sa páči, pán spoločný spravo-

dajca.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Rád by som povedal  dve krátke poznámky k najspornejším

bodom tohto  návrhu zákona, ktoré  sa potom preniesli  aj do

spoločnej správy. Predovšetkým najväčší problém je v tom, že

návrh  zákona priniesol  určitú zmenu  v určovaní rozhodného

práva  pri osvojovaní  dieťaťa, keď  sme zmenili  toto právo

z práva osvojiteľov na právo dieťaťa. Je naozaj fakt, že ke-

by sme  prijali takúto právnu  úpravu, a nepodporili  by sme

tie zmeny, ktoré sú navrhnuté v spoločnej správe, dochádzalo

by k rôznym nepríjemným právnym situáciám a k právnej nesta-

bilite osvojovaných detí. To je jedna poznámka.

 

     Druhá poznámka. Je veľmi netypické, ak by sme priamo zo

zákona neuznávali niektoré cudzie rozhodnutia. Táto situácia

je  teraz  takisto  riešená  v  zmenách,  ktoré sú schválené

ústavnoprávnym výborom.  No a nakoniec, okolo  toho sa veľmi

veľa  hovorilo, aby  sme  zabránili  akémusi vývozu  detí na

osvojenie, tak sme tiež prijali jednu zmenu, kde sme poveda-

li,  že na  osvojenie dieťaťa,  ktoré je  slovenským občanom

a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, je prísluš-

ný len slovenský súd. Čiže  spresnili sme tento návrh zákona

tak, aby sme vylúčili  všetky možné nebezpečenstvá, ktoré by

mohli vzniknúť, a súčasne sme  ho urobili tak, aby vyhovoval

všetkým požiadavkám medzinárodného práva.

 

     Ešte raz: Bol tu  návrh na jednotlivé hlasovanie. Odpo-

rúčam, aby sme hlasovali  jednotlivo o týchto bodoch spoloč-

nej správy,  a každý bod spoločnej  správy odporúčam prijať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Je to procedurálna  pripomienka? Nech sa páči,

dajte slovo pánu poslancovi Cabajovi.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Pán  predsedajúci,  sťahujem  svoj  návrh na jednotlivé

hlasovanie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Čiže ostáva pôvodný návrh, ktorý predložil pán spoločný

spravodajca,  hlasovať  o  všetkých  bodoch spoločnej správy

spoločne. Dobre.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča návrh prijať. Ja sa s ním stotožňujem.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme tieto body spoločnej správy prijali.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predsedajúci, keďže nebola žiadna rozprava a nie sú

  žiadne ďalšie  pozmeňovacie návrhy,  odporúčam, aby  sme

hlasovali o  tomto návrhu zákona ako  celku a odporúčam, aby

sme ho aj schválili.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča tento návrh zákona...

 

Poslanec R. Fico:

 

     Prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán spoločný spravodajca odporúča návrh zákona prijať.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým  sa mení a dopĺňa

zákon  číslo  97/1963  Zb.  o  medzinárodnom práve súkromnom

a procesnom v znení neskorších predpisov a o doplnení Zákona

o rodine v znení neskorších predpisov.

 

     Pán spoločný  spravodajca,  ďakujem za spoluprácu. (Po-

tlesk.)

 

 

     Dámy a páni,

 

     teraz pristúpime  k  d e s i a t e m u  bodu nášho pro-

gramu, ktorým je

 

     návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky.

 

     Návrh  ste dostali  ako tlač  číslo 321,  v ktorej máte

predložený aj  návrh uznesenia Národnej  rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-

nister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

 

 

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predsedajúci,

     vážení páni poslanci,

     vážení prítomní,

 

     dovoľte, aby som uviedol návrh na voľbu sudcov, spraco-

vaný v  roku 1995. Bol motivovaný  snahou personálne budovať

súdy nielen  v súlade so  schválenou koncepciou stabilizácie

súdnictva, ale  i súčasnou reálnou  požiadavkou na početnosť

sudcov, odvodenou od aktuálneho vývoja prírastku a charakte-

ru súdnych sporov, predovšetkým však s cieľom znižovať počty

nevybavených vecí. Vychádzajúc z analýzy stavu súdnej agendy

v roku  1992, i predpokladaného vývoja,  koncepcia stanovila

potrebu 1 100 sudcov okresných a  krajských súdov. Stanovený

počet už dnešným potrebám  nezodpovedá, napriek  tomu nie je

naplnený. K 31. decembru 1995 pôsobilo v justícii 1 050 sud-

cov okresných  a krajských súdov, z  toho je približne jedna

štvrtina funkčne mladých, zvolených na 4-ročné obdobie, kto-

rí sa  len postupne stávajú plnohodnotnou  náhradou za tých,

ktorí rady sudcov naďalej opúšťajú.

 

     V roku  1995 odišlo z justície  25 sudcov. V najbližšom

období zanikne funkcia ďalším 16 sudcom. Pred tými ostatnými

na okresných  súdoch v poslednom štvrťroku  1995 stála úloha

zvládnuť nevybavené  veci  v trestnej  agende - 10 394 osôb,

65 241 civilných vecí, 25 739 obchodných  vecí, 184 486 vecí

dedičských. A  to sú informácie iba  o tzv. hlavných súdnych

agendách,  ktorých stav  sa v  roku 1995  markantne nemenil,

napriek  tomu,  že  počet  vybavených  vecí  sa takmer rovná

prírastku.

 

     Na krajských súdoch vo veciach, ktoré rozhodujú ako sú-

dy prvého stupňa, je  situácia najhoršia v obchodnej agende,

a to napriek tomu, že počet vybavených sporov prekročil prí-

rastok o viac ako desaťtisíc  vecí a počet nevybavených vecí

sa v treťom štvrťroku znížil o 11 534 vecí. Ďalším pozitívom

vo vývoji súdnej agendy je to, že v tom istom období sa zní-

žil počet  nevybavených dedičských vecí  na okresných súdoch

o 13 348 vecí. Z uvedených  dôvodov je zrejmé, že počty sud-

cov treba asi naďalej dopĺňať.  Pritom treba mať okrem iného

na zreteli, že  to, čo sa v iných  profesiách vykonáva prie-

bežne  (ukončenie a  uzatváranie pracovného  pomeru s novými

pracovníkmi), v sudcovskom zbore sa realizuje v určitých ča-

sových  intervaloch, za  špecifických podmienok  a navyše na

očiach verejnosti.

 

     Predkladaný návrh predstavuje  33 kandidátov na funkciu

sudcu, 25 z nich zložilo  v septembri roku 1995 odbornú jus-

tičnú skúšku, z toho 9 s vyznamenaním. Spĺňajú odborné a mo-

rálne predpoklady  stanovené zákonom na  funkciu sudcu. Časť

z nich prišla  do justície hneď  po skončení vysokoškolského

štúdia,  ďalší začínali  mimo rezortu.  V súčasnosti väčšina

z nich má najmenej dvojročnú prax  na súde, v justícii či na

prokuratúre.

 

     Občianska bezúhonnosť,  dodržiavanie etických princípov

v každodennom živote, v rodinnom  prostredí, v pracovnom ko-

lektíve i na  verejnosti sa skúma už pri  prijatí do funkcie

justičného  čakateľa. Priebežne  sa sleduje  a hodnotí počas

prípravného obdobia, s osobitným dôrazom v čase, keď sa roz-

hoduje o kandidatúre na funkciu sudcu. Kandidáti sa navrhujú

na 4-ročné volebné obdobie. Jeho  cieľom je preveriť ich od-

bornú a morálnu spôsobilosť na výkon funkcie sudcu. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti je návrh na voľbu predložených kandi-

dátov dôvodný.

 

     Nechcem vás,  vážené panie poslankyne  a páni poslanci,

unavovať ďalšími informáciami, ale  chcem upozorniť na jednu

skutočnosť, ktorú som zacitoval aj na hodnotení práce našich

sudcov  v roku  1995. Z  porovnávania počtu  vybavených vecí

v roku 1995 s rokom 1994 okrem  agendy T a CBT, to je trest-

nej a  obchodnej, v ktorých poklesol prírastok, ale aj počet

vybavených  vecí oproti  roku  1994,  vyplýva, že  v ďalších

agendách v roku 1995 v celoslovenskom meradle stúpol v abso-

lútnom  vyjadrení počet  vybavených vecí  oproti roku  1994.

V agende  C nám  pracovali sudcovia  o 7  % viac  ako v roku

1994. V  agende PANC, teda v  starostlivosti o deti, o  9 %.

V agende dedičskej  sa zlepšili až  o 23 %.  V agende výkonu

rozhodnutí o 7,7 %. V agende RO až o 21 %. Toto urobili sud-

covia za  rok 1995, takto  sa zlepšili. Vzhľadom  na uvedené

argumenty si však myslím, že návrh na voľbu ďalších kandidá-

tov je dôvodný.

 

     Vážený  pán predseda,  vážený pán  predsedajúci, vážení

poslanci, odporúčam navrhnutých kandidátov zvoliť do funkcie

sudcu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Návrh na  voľbu sudcov Slovenskej  republiky prerokoval

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Pro-

sím povereného  člena výboru pána  poslanca Fica, aby  podal

informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     návrh  na voľbu  sudcov prerokoval  Ústavnoprávny výbor

Národnej rady Slovenskej republiky  a neboli k nemu vznesené

žiadne námietky. Ústavnoprávny  výbor odporúča Národnej rade

schváliť tento návrh bez  pripomienok a zvoliť všetkých kan-

didátov do funkcie sudcu Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Otváram  rozpravu o  desiatom bode  programu. Keďže som

nedostal žiadne  písomné prihlášky, pýtam  sa vás, páni  po-

slanci, kto z vás chce vystúpiť v rozprave.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nikto, vyhlasujem rozpravu  o desiatom bode programu

za skončenú.

 

     Keďže  nebola rozprava,  myslím si,  že záverečné slovo

pre pána ministra, resp. spoločného spravodajcu je zbytočné.

 

     Pristúpime k  hlasovaniu o návrhu  uznesenia tohto zne-

nia:  "Národná rada  Slovenskej republiky  podľa článku  145

ods. 1  Ústavy  Slovenskej  republiky a podľa § 35  ods. 1 a

§ 38  ods. 1  zákona číslo  335/1991 Zb.  o súdoch a sudcoch

v znení neskorších predpisov volí sudcov Slovenskej republi-

ky tak, ako sú uvedení v tlači 321."

 

     Priatelia, prosím,  prezentujme sa a  zároveň hlasujme.

Ústavnoprávny výbor odporúča hlasovať za.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  Národná   rada  Slovenskej  republiky

schválila  navrhované  uznesenie,  ktorým  zvolila 33 sudcov

Slovenskej republiky. (Potlesk.)

 

     J e d e n á s t y m  bodom programu je

 

     návrh na voľbu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej re-

publiky.

 

     Podľa §  39 ods. 1  zákona číslo 335/1991  Zb. o súdoch

a sudcoch v znení  neskorších predpisov predsedu Najvyššieho

súdu volí na návrhu  vlády Slovenskej republiky Národná rada

Slovenskej republiky zo sudcov tohto súdu.

 

     Návrh vlády  na voľbu máte rozdaný  ako tlač číslo 328,

súčasťou ktorého je aj návrh uznesenia Národnej rady Sloven-

skej republiky na voľbu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky. Súčasne máte rozdaný aj list predsedu Najvyššieho

súdu  prof. Dr.  Karola Planka  z 22.  januára 1996,  ktorým

oznámil vzdanie sa funkcie predsedu Najvyššieho súdu Sloven-

skej  republiky, a návrh uznesenia  Národnej rady Slovenskej

republiky  k jeho  uvoľneniu z  funkcie predsedu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-

nister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

 

 

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení prítomní,

 

     pán profesor Plank požiadal o uvoľnenie z funkcie pred-

sedu  Najvyššieho  súdu  Slovenskej  republiky. Následne som

rozhodol, že bude poverený náročnými úlohami v oblasti reko-

difikácie základných noriem občianskeho práva.

 

     Dovoľte mi, vážené dámy, vážení  páni, aby som na tomto

mieste poďakoval  odstupujúcemu pánu predsedovi  a vyzdvihol

jeho nezameniteľné  zásluhy v justícii.  Ďakujem profesorovi

Plankovi   za  jeho   invenčnú  kvalifikovanú  reprezentáciu

vrcholného  súdneho orgánu  v tuzemsku  i v  zahraničí i ako

profesora mnohých nás právnikov na univerzite. Oceňujem jeho

citlivý  ľudský prístup  k členom  pracovného kolektívu,  za

ktorý šesť rokov často  v neľahkých, komplikovaných pomeroch

zodpovedal, za chápajúci prístup k stránkam, k občanom, kto-

  sa pri  uplatňovaní ústavného  práva na  ochranu svojich

oprávnených práv  a záujmov s  dôverou obracali na  Najvyšší

súd ako poslednú súdnu inštanciu.

 

     Osobitne  treba spomenúť  i jeho  zásluhy v prelomových

rokoch justície, keď po roku  1989 hľadala svoj smer, rieši-

la, takpovediac za pochodu,  legislatívne aplikačné i reali-

začné otázky.

 

     Do uvoľnenej  funkcie navrhujem schváliť  kandidáta Dr.

Milana Karabína, predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky od roku 1989,  predsedu trestného senátu. Menovaný

pôsobí v justícii od začiatku svojej pracovnej kariéry. Jeho

odborný i  funkčný  vývoj je  úzko spätý s  vývojom justície

posledných dvadsiatich dvoch rokov. Pozná problémy okresných

i krajských súdov, ale tiež  problémy, ktoré sú na Najvyššom

súde Slovenskej republiky, pretože  na všetkých stupňoch po-

stupne pôsobil a takto získaval prax. Pozná pozitíva i nega-

tíva  sudcovskej  práce,  potreby  svojich  kolegov,  záujmy

a ciele justície i verejnosti.  Je odborne i morálne pripra-

vený na funkciu predsedu  Najvyššieho súdu Slovenskej repub-

liky. Verím, že úlohy, ktoré ho na tomto poste očakávajú, je

schopný vyriešiť.

 

     Vážený pán predseda,

     vážení poslanci,

     vážení prítomní,

 

     personálne vyriešiť post predsedu Najvyššieho súdu Slo-

venskej republiky  je dôležité a  v záujme ďalšieho  rozvoja

našej justície. Z týchto  dôvodov navrhujem predložený návrh

akceptovať a sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Dr.

Milana Karabína zvoliť do  funkcie predsedu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Návrh na voľbu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej re-

publiky prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky.  Prosím predsedu Ústavnoprávneho  výboru po-

slanca Petra Brňáka, aby  podal informáciu o prerokovaní ná-

vrhu vo výbore.

 

 

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     na základe  rozhodnutia predsedu Národnej  rady Sloven-

skej republiky ústavnoprávny výbor na svojej 39. schôdzi dňa

30. januára 1996 prerokoval  návrh na voľbu predsedu Najvyš-

šieho  súdu  Slovenskej  republiky,  tlač  328.  Na pozvanie

ústavnoprávneho výboru sa na  jeho rokovaní zúčastnil aj na-

vrhovaný  kandidát Dr.  Karabín, ktorý  odpovedal na kladené

otázky. Na záver bolo prijaté uznesenie  v rozhodujúcej čas-

ti v tomto znení:

 

   "Ústavnoprávny výbor súhlasí s  návrhom na voľbu predsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tlač 328."

 

    Ďakujem. To je všetko.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi  Brňákovi.  Otváram  rozpravu

o jedenástom bode programu. Takisto  som nedostal žiadnu pí-

somnú prihlášku do  rozpravy. Pýtam sa vás, dámy  a páni, či

chce niekto vystúpiť v rozprave.

 

     Pán poslanec Fogaš. Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo. V krátkej poznámke chcem tiež poďako-

vať odstupujúcemu predsedovi Najvyššieho súdu aj ministrovi,

že takýmto kultúrnym spôsobom dochádza k výmene funkcionárov

na našom najvyššom súdnom  orgáne. Chcem vyjadriť presvedče-

nie, že  práve v načatej  práci bude i  novozvolený predseda

pokračovať a že táto  zmena nebude znamenať absolútne nejaké

zníženie chodu, ale naopak,  aktivizáciu práce súdu i sudcov

Najvyššieho súdu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Hlási  sa ešte niekto do rozpra-

vy? Pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Fogaš ma  predbehol. Ale dovoľte

mi z vlastnej iniciatívy poďakovať ministrovi spravodlivosti

za odborné, korektné a veľmi úprimné zhodnotenie práce pred-

sedu Najvyššieho súdu. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Chce ešte niekto vystúpiť v roz-

prave?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, vyhlasujem rozpravu  o jedenástom bode programu

za skončenú.

 

     Chce sa vyjadriť pán minister?

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pán poslanec Brňák?

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Skôr ako  pristúpime k voľbe  predsedu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky,  chcem na informáciu  uviesť, že podľa

§ 50 ods.  1 zákona o súdoch  a sudcoch predseda Najvyššieho

súdu  bude  na  svoju  žiadosť  uvoľnený  z  funkcie, pričom

o uvoľnení rozhoduje  orgán, ktorý ho do  tejto funkcie zvo-

lil. Preto je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republi-

ky uznesením  uvoľnila prof. Dr.  Planka z funkcie  predsedu

Najvyššieho súdu.

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia tohto znenia:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. konštatuje, že prof.  JUDr. Karol Plank, CSc. listom

z 22. januára 1996 oznámil  predsedovi Národnej rady Sloven-

skej republiky vzdanie sa  funkcie predsedu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky,

 

     B. uvoľňuje podľa § 50 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb.

o súdoch a sudcoch v  znení neskorších predpisov prof. JUDr.

Karola Planka, CSc. na jeho  žiadosť z funkcie predsedu Naj-

vyššieho súdu Slovenskej republiky."

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že navrhnuté uznesenie sme schválili.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  vážení  páni poslanci, teraz

pristúpime k voľbe predsedu  Najvyššieho súdu Slovenskej re-

publiky. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia tohto znenia:

 

     "Národná rada  Slovenskej republiky podľa  § 39 ods.  1

zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskor-

ších predpisov  zvolila na návrh  vlády Slovenskej republiky

sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ka-

rabína do  funkcie predsedu Najvyššieho  súdu Slovenskej re-

publiky."

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  Národná   rada  Slovenskej  republiky

schválila návrh  vlády Slovenskej republiky  a zvolila sudcu

Najvyššieho súdu Slovenskej  republiky JUDr. Milana Karabína

za  predsedu  Najvyššieho  súdu  Slovenskej  republiky. (Po-

tlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené dámy  a páni, keďže  podľa nášho uznesenia  máme

rokovať do 19.00 hodiny a je o 14 minút 19.00 hodín, navrhu-

jem  prerušiť rokovanie...  (Hlasy v  sále.) Vidím,  že máme

chuť pracovať, tak budeme pokračovať.

 

     Dámy a páni, nasleduje  d v a n á s t y  bod  programu,

ktorým  je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  dopĺňa  zákon  Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 93/1993 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických pub-

likácií a neperiodických publikácií.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 320

a spoločnú správu výborov Národnej rady ako tlač číslo 320a.

 

     Z  poverenia vlády  Slovenskej republiky,  návrh zákona

odôvodní minister kultúry Slovenskej  republiky pán Ivan Hu-

dec. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám vlád-

ny návrh  zákona Národnej rady  Slovenskej republiky, ktorým

sa  dopĺňa zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo

93/1993 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií

a neperiodických  publikácií,  ktorý    číslo parlamentnej

tlače  320. Vzhľadom  na to,  že ide  o veľmi krátku novelu,

a aj vzhľadom na to, že máme málo času, budem veľmi stručný.

     Prijatím zákona číslo 93/1993 Z. z. o povinných výtlač-

koch periodických a neperiodických publikácií sme v podstate

do nášho systému daní zaviedli jednu anomáliu a to je vlast-

ne naturálna daň pre  vydavateľov periodických a neperiodic-

kých publikácií ako dodatočné ďalšie zdanenie. Táto faktická

naturálna  daň  v  podstate  znevýhodnila vydavateľov oproti

iným podnikateľom,  pretože zaviedla  povinnosť  najmä v ob-

lasti tých publikácií, ktoré  majú nízke náklady. Zväčša ide

o diela  pôvodnej slovenskej  tvorby, najmä  poézie a prózy,

ale aj titulov, ktoré  sa počítajú medzi vedeckú literatúru.

Myslím  si, že  tento spôsob  veľmi znevýhodnil  vydavateľov

tých titulov, ktoré vydávali v malých nákladoch.

 

     Preto sme  urobili prieskum a zistili  sme, že pri nor-

málnej vydavateľskej činnosti, ktorá je spojená aj s obchod-

nou činnosťou  vyrobených  titulov, by bolo  vhodné, keby sa

zákonom upravilo  to, že každý  vydavateľ má právo  vytlačiť

istý počet výtlačkov, ktoré  môže použiť ako povinné výtlač-

ky, môže ich použiť na  reklamu, môže ich použiť na propagá-

ciu a  môže ich použiť  aj pre potreby  tých inštitúcií doma

i v zahraničí, ktoré majú za cieľ registrovať, evidovať, po-

žičiavať  a  propagovať  pôvodnú  tvorbu vedeckej literatúry

a beletrie. V  prieskumoch sme zistili,  že by bolo  vhodné,

keby  každý vydavateľ  mohol použiť  160 výtlačkov  na tieto

účely. Je  to priemerné číslo,  niektorí vydavatelia udávali

počet od 120 až do 190.  Myslím si, že prijatím tohto zákona

by sme zrovnoprávnili najmä vydavateľov takejto literatúry.

 

     Druhé  ustanovenie  hovorí  o  tom,  ako možno používať

a vydávať cudzojazyčnú  literatúru. Myslím si,  že minister-

stvo  kultúry nemá  inú možnosť  ako kontrolovať  knižný trh

- jedine prostredníctvom inštitútu  ISBN a pomocou inštitútu

povinných  výtlačkov. Preto  sme využili  túto novelu zákona

a vložili sme tam aj ustanovenie, ktoré by upravilo aj vydá-

vanie tejto literatúry. Dovolil som si takto zostručniť svo-

je vystúpenie.

 

     Ďakujem vám za pozornosť a prosím o podporu tohto návr-

hu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán  minister, i  ja ďakujem  za racionálne vystúpenie.

Prosím spoločného spravodajcu  výborov poslanca Jána Fekete-

ho, aby podal správu  o výsledkoch prerokovania vládneho ná-

vrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     ctené plénum,

 

     dovoľujem si predniesť  spoločnú správu Ústavnoprávneho

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre vzdelanie, vedu, kultúru  a šport o výsledku prero-

kovania vládneho návrhu zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 93/1993 Z. z. o povinných výtlačkoch periodic-

kých publikácií  a neperiodických publikácií.  Poznáme tento

materiál pod tlačou číslo 320.

 

     Uvedený vládny návrh  zákona pridelil predseda Národnej

rady  Slovenskej republiky  rozhodnutím z  11. januára  1996

číslo  732 Ústavnoprávnemu  Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ve-

rejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národ-

nej rady Slovenskej  republiky  pre vzdelanie, vedu, kultúru

a šport  na prerokovanie  do 19. januára 1996. Súčasne pred-

seda Národnej rady  určil na  skoordinovanie  stanovísk  vý-

borov  Národnej rady  Slovenskej  republiky  Výbor  Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport s tým, aby  sa skoordinované stanovisko výborov pre-

mietlo do spoločnej správy  výborov Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Výbory Národnej rady  Slovenskej republiky vládny návrh

prerokovali  v určenej  lehote, s  návrhom zákona  vyslovili

súhlas a odporučili ho prijať s úpravami. Sú tri, ja ich ne-

budem čítať,  nemajú ani vecný,  ani obsahový charakter, 

vyslovene štylistické.

 

     To je všetko, pán predsedajúci, môžete otvoriť k danému

bodu rozpravu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem poslancovi pánu Feketemu  a prosím ho, aby zau-

jal miesto pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu  o dvanástom bode  programu. Keďže ani

v tomto  prípade som  nedostal žiadne  písomné prihlášky  do

rozpravy, pýtam sa, kto z vás chce, páni poslanci, vystúpiť.

 

     Pán poslanec Sečánsky, nech sa páči.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

      Ďakujem, pán podpredseda. Mám len veľmi stručnú pripo-

mienku. Článok II by mal správne znieť: Tento zákon nadobúda

účinnosť dňom vyhlásenia, nie v deň vyhlásenia.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto z poslancov?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  vyhlasujem rozpravu o  dvanástom bode programu

za skončenú.

 

     Keďže nebola rozprava, zrejme  pán minister nebude žia-

dať záverečné slovo, pán spoločný spravodajca zrejme takisto

nie.

 

     Pristúpime  k  hlasovaniu  a  prosil  by som spoločného

spravodajcu, aby ho uvádzal.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Zaznel iba jeden viac-menej štylisticky spresňujúci ná-

vrh pána Sečánskeho, odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu

pána poslanca Sečánskeho.  Pán spoločný spravodajca odporúča

tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Pán predsedajúci, teraz môžeme hlasovať o návrhu zákona

ako celku s tými úpravami,  ktoré sú uvedené... (Hlasy v sá-

le.) Pardon, hlasovať o spoločnej  správe, tam sú tie 3 zme-

ny. Ospravedlňujem sa. Odporúčam ich prijať.

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Prezentujme sa  a zároveň  hlasujme o  bodoch

v spoločnej  správe. Pán  spoločný spravodajca  ich odporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Tento návrh sme jednomyseľne schválili.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Ďalšie pozmeňovacie či doplňovacie návrhy neboli. Odpo-

rúčam  hlasovať o  návrhu zákona  ako celku  s tými zmenami,

ktoré sme prijali.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku v znení schválených zmien, resp. doplnkov.

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     A to niekto hovorí, že sa nevieme dohodnúť. (Potlesk.)

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky číslo 93/1993  Z. z. o po-

vinných výtlačkoch periodických  publikácií a neperiodických

publikácií.

 

     Dámy a páni,

 

     prerušujem dnešné  rokovanie 13. schôdze  Národnej rady

Slovenskej  republiky  s  tým,  že  zajtra budeme pokračovať

o 9.00 hodine  vládnym návrhom zákona  Národnej rady Sloven-

skej republiky, ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 92/1991

Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení

neskorších predpisov.

 

     Ďakujem za pozornosť, želám vám dobrú noc.

 

                    Tretí deň rokovania

      13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     2. februára 1996

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  13. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky. Skôr ako  budeme pokračovať v programe

13. schôdze Národnej rady  podľa schváleného programu, chcem

vám oznámiť, že ukončenie  dnešného rokovania sa predpokladá

na 16.00 hodinu  s tým, že odlet lietadla  je zabezpečený na

17.00 hodinu. V rokovaní  prerušenej schôdze budeme pokračo-

vať v stredu na budúci týždeň, t. j. 7. februára o 10.00 ho-

dine. Odlet lietadla bude v  utorok 6. februára 1996 o 14.00

hodine z Košíc a o 14.40 z Popradu.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     chcem vám prečítať program, ktorý  by dnes mal byť. Ako

dobre vieme, mal byť na  programe vládny návrh zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších predpisov. Mal ho predniesť pán mi-

nister Bisák. Vzhľadom na to,  že nie je prítomný, jeho list

vám prečítam,  tento bod programu by  sme odložili na stredu

budúci týždeň.

 

     Vážený  pán  predseda,  dňa  2.  februára  1996 som mal

uviesť návrh  novely zákona číslo 92/1991  Zb. o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné  osoby na zasadnutí 13. schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky.  Z dôvodu zdravotnej in-

dispozície  ako i časovej tiesne osloviť ďalšieho člena vlá-

dy o  uvedenie horeuvedeného zákona  prosím o ospravedlnenie

a zároveň  o určenie  náhradného termínu  na uvedenie návrhu

zákona na tejto 13.  schôdzi Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     Vážení  poslanci, chcete,  aby sme  o tomto  hlasovali,

alebo súhlasíte s tým? Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán  predsedajúci,  jeden  odklad  sme    urobili pri

schvaľovaní programu a myslím, že býva obvyklým postupom, ak

člen vlády nemôže, tak ho  zastúpi iný člen vlády. Domnievam

sa, že napríklad pán podpredseda  vlády pre ekonomiku by mo-

hol uviesť tento zákon.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán minister píše v liste,  ako som vám už prečítal, že

vzhľadom na to, že  nestihol osloviť nikoho, vláda neposlala

nikoho náhradného, tak nemôžeme. Dávam preto radšej hlasovať.

 

     Nech sa páči, pán Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel som len to pove-

dať, že  musíme hlasovať, nie  že "mali by  sme". Navrhujem,

aby sme hlasovali o týchto zmenách.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán predseda Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, že dáme hlasovať,  to je v poriadku, ale

keď aj odhlasujeme, že nie, tak  minister tu nie je. To zna-

mená, že by sme museli volať na vládu, aby zohnali niektoré-

ho z tých ministrov, ktorý môže prísť. A čo keď ho nezoženú?

Tak nebudeme  dovtedy rokovať? (Hlasy v  sále.) Ale, pán po-

slanec, boli ste ministrom, nemuseli ste sedieť na minister-

stve od rána do večera každý deň.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predseda Národnej rady, práve preto, že som bol mi-

nister,  viem, že  keď som  jednoducho mal  povinnosti alebo

problémy, tak  som to povedal  včas a nie  je predsa problém

v priebehu dňa  zabezpečiť náhradu za  ministra, ktorý ocho-

rel. Je  to predsa obvyklý postup.  A vami navrhovaný postup

je neobvyklý.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Dáme  hlasovať, či sa tento  bod programu pre-

kladá na budúci týždeň na stredu ako prvý bod.

 

     Nech sa páči, budeme  sa prezentovať. (Gong.) Hlasujeme

za preloženie zákona na stredu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže tento návrh sme prijali. Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať  ď a l š í m  bodom programu a to je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.

 

     Návrh zákona  ste dostali ako tlač  241 a správu ústav-

noprávneho výboru ako tlač 241a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Ar-

pád Tarnóczy. Prosím ho, aby sa ujal slova.

 

Poslanec A. Tarnóczy:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     na program tejto schôdze Národnej rady sa dostáva návrh

zákona, ktorého anabáza, ako viete, je už šiestym opakovaním

pokusu skupiny  poslancov o to,  aby s konečnou  platnosťou,

pokiaľ je to  vôbec možné, došlo k vyrovnaniu  sa s nedávnou

minulosťou existencie totalitného  režimu. Chcem teda úvodom

povedať, že  nie snaha po pomste,  ale usporiadanie pomerov,

tak aby  sme mali východiskovú  pozíciu na  stavbu  právneho

demokratického štátu. Chcem tiež povedať, že skupina poslan-

cov -  pán Brňák a ja  - sme tento zákon  neiniciovali alebo

netvorili sami. Je z  autorskej dielne Konfederácie politic-

kých väzňov, ktorej som členom,  a využili sme preto ústavou

dané právo poslanca predložiť tento  zákon aj za nich. Chcel

by som vysloviť vieru, že je dobrá vôľa a nie postoj a prio-

ri nepriateľa voči všetkému, čo  dnes odznie na adresu toho,

čomu som ja  alebo čomu sme my vo  väčšine prípadov  verili,

čím sme  žili, s čím  sme boli zviazaní  a vzhľadom na  stav

svetovej  politiky sme  sa zmierili  s myšlienkou,  že zmena

v dohľadnom čase niekoľkých generácií je vôbec nemožná.

 

     Predkladaný  návrh  zákona  nepatrí do kategórie sankč-

ných, ale  do kategórie  etických noriem  a podľa noriem eu-

rópskej, teda kresťanskej civilizácie máme posúdiť a, verím,

aj prijať predložený návrh zákona. Úvodom mi dovoľte zdôraz-

niť, že k predloženiu návrhu zákona nás nevedie nenávisť ani

snaha po  pomste, ale výhradne  pociťujeme zodpovednosť pred

sebou samými,  pred našimi spoluobčanmi,  pred dejinami, aby

sme  sa nestali  spoluzodpovednými za  zamlčovanie závažných

a odsúdeniahodných  zločinov  páchaných   v  mene  ideológie

triedneho boja a boja proti západnému imperializmu a v duchu

vtedajšieho  šéfa  komunistickej  strany  a  štátu Gottwalda

a Širokého, citujem: "Najhumánnejším  poslaním tejto revolú-

cie (rozumej Február 1948) je  nemilosrdne biť a pobiť pred-

staviteľov reakcie a buržoázie,  ktorých treba fyzicky vyhu-

biť."

 

     Pre  triednych  nepriateľov,  živnostníkov,  samostatne

hospodáriacich roľníkov  (rozumej kulakov) bol  promptne vy-

pracovaný a sovietskymi poradcami  schválený zákon číslo 247

o zriadení  TNP, teda  táborov nútených  prác, kde  bez súdu

z rozhodnutia revolučných národných výborov boli väznení ob-

čania do doby, pokiaľ príslušný stranícky funkcionár neuznal

väzňa  za prevychovaného.  Korunou tohto  bezprávia bol nový

Trestný zákon z roku 1950 a Trestný poriadok, v ktorom upra-

vili účel trestu tak, že  jeho zmyslom bolo zneškodnenie ne-

priateľov pracujúceho ľudu, t. j. ľudí obvinených zo spácha-

nia protištátnej  trestnej činnosti, na  čo stačil nežiaduci

triedny pôvod.  Títo väzni boli držaní  v špeciálnych väzni-

ciach  Štátnej bezpečnosti  alebo vo  zvláštnych oddeleniach

súdnych  väzníc  vyhradených  Štátnej  bezpečnosti. V týchto

väzniciach platil osobitný režim a ich zmyslom bola faktická

likvidácia nepohodlných osôb za použitia všetkých prostried-

kov, teda  aj fyzického mučenia, známeho  vám viac z titulov

filmov s tematikou druhej  svetovej vojny, z vyšetrovní ges-

tapa.

 

     A  propos, na  margo: rozdiel  v dennej  gramáži chleba

medzi spomínanými zariadeniami Štátnej bezpečnosti a táborom

v Osvienčime Majdankom,  ktorý bol najhorším,  bol v nepros-

pech našich zariadení -  30 gramov. Počet zastrelených, ubi-

tých na  smrť pri výsluchoch, zavraždených  vo výkone trestu

je v štatistických číslach  k počtu obyvateľov Slovenska po-

rovnateľný s obeťami druhej svetovej vojny. Slovensko a teda

i Československo nebolo ostrovom.  Chcem povedať, že obdobie

vlády totality bolo riadené z Moskvy a bolo politikou s cie-

ľom dobyť svet. Bola to  otázka ideológie alebo program sku-

piny či skupín provokujúcich revolúcie, odboj za účelom zís-

kania vlády, majetku a správy nad životom občanov sveta?

 

     V právnej terminológii je  možné nazvať predmetné kona-

nie aj  ako organizovaný zločin, ktorý  počtom svojich obetí

prekonal aj počet obetí druhej svetovej vojny, a to viac ako

dvakrát.

 

     V preambule návrhu zákona je  v bode D uvedené najdôle-

žitejšie  posolstvo, citujem:  "Zamedziť, aby  nikdy nedošlo

k pokusom o obnovu komunistického systému v akejkoľvek podo-

be." Treba si preto uvedomiť,  že história a civilizácia za-

radila  komunizmus  k  najväčším  kataklizmám sveta, fašizmu

a nacizmu.

 

     Vážení poslanci, návrh tohto  zákona reaguje na pád ko-

munistického režimu v bývalej Českej a Slovenskej Federatív-

nej Republike  a v celej  tzv. východnej Európe  a v bývalom

Sovietskom zväze. Väčšina  zákonodarných zborov postkomunis-

tických štátov už tento akt vyrovnania má za sebou. Z uvede-

ného je preto pre nás  najzaujímavejším zákon prijatý v Čes-

kej republike,  lebo pomenúva fakty v  čase a obsahu totožné

s našou  históriou, spod  vedenia jedného  ÚV KSČ.  Dnes náš

parlament  stojí  pred  skúškou  úprimnosti  z  vyznania  sa

k osobnému a  tým aj občianskemu postoju  k preambule Ústavy

Slovenskej republiky, ktorou sa hlásime k odkazu svätých Cy-

rila a Metoda a k európskej civilizácii.

 

     V rozprave k zahraničnej  politike na minulom zasadnutí

odznel fakt, že zahraničná politika  sa robí doma. Platí to,

podľa mňa, hlavne o postoji k tomuto zákonu. Iste nerezonuje

tým, čo veria v "Es kommt der Tag", ale ja verím, že v tomto

parlamente sme len tí z vôle ľudu tejto krajiny, ktorí spolu

s občanmi bývalého komunistického  bloku dali "vale" totali-

te, ozbrojenej  moci,  ideológii  vykynoženia  nepriateľov a

a ideológii štátnych vrážd.

 

     Vážení poslanci, mravný svet,  cez prizmu ktorého pred-

ložený  návrh  musíme  chápať,  by  v  chápaní legislatívnej

funkčnej normy  mohol mať vytknuté nedostatky,  ale, a to sa

už opakujem, je  apoteózou kategorického mravného imperatívu

v jeho zápase  o filozofiu našich  a budúcich dní.  Prijatie

zákona je  tiež faktickou hrubou čiarou  za minulosťou. Slo-

vensko  je  odsúdené  na  šťastnú  budúcnosť,  ako to verím,

v šťastnom štáte musia byť  šťastní občania a bez vyrovnania

sa s  minulosťou to nejde,  a preto vás  žiadam v mene  tých

umučených a väznených, ich rodín  a priateľov, aby ste zákon

prijali.

 

     Na  záver chcem  poznamenať, že  návrh zákona  je proti

pôvodnej textácii upravený o  obdobie dotknuté, teda zmenené

od februára 1948, čiže odmieta kolektívnu vinu a zahrnuje aj

obete z  čiernej listiny za  protikomunistický odboj v  roku

1968. Týmto  sa návrh zákona vyrovnal  s námietkami a požia-

davkami poslancov a občanov pri minulých prerokúvaniach.

 

     Celkom na  záver chcem povedať spolu  s profesorom Wie-

senthalom, "že som to prežil".

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Tarnóczymu. Prosím spoločného

spravodajcu výborov poslanca Pavla Hrušovského, aby informo-

val o  výsledku prerokovania návrhu  zákona v ústavnoprávnom

výbore. S faktickou poznámkou  sa hlási pán poslanec Mikloš-

ko.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcem sa ako predseda poslaneckého klubu KDH ospravedl-

niť za  neprítomnosť pána poslanca  Hrušovského, pretože sme

počítali s tým, že prvý bod  programu je iný. Prosil by som,

keby mohol spravodajskú správu  predniesť a byť spravodajcom

pán doktor Brňák.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem. Dám  hlasovať o tomto návrhu. Nech sa pá-

či, pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Teraz som  dostal správu, že pán  Hrušovský je v šatni.

Keby sme minútu počkali.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem len oznámiť, že hlasu-

jem náhradnou kartou číslo 4.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  vám predniesol správu Ústavnopráv-

neho  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky o výsledku

prerokovania návrhu skupiny  poslancov Národnej rady Sloven-

skej  republiky na  vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky  o  nemorálnosti  a  protiprávnosti komunistického

systému.

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

o nemorálnosti a protiprávnosti  komunistického systému pri-

delil  predseda Národnej  rady svojím  rozhodnutím číslo 500

z 5. septembra 1995 na prerokovanie všetkým výborom Národnej

rady Slovenskej republiky s výnimkou Mandátového a imunitné-

ho  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky po  doručení

stanoviska  vlády.  Zároveň  určil  ústavnoprávny  výbor ako

príslušný  skoordinovať  stanoviská  výborov,  ktoré sa majú

premietnuť do spoločnej správy.

 

     Novým rozhodnutím číslo 520  z 13. septembra 1995 pred-

seda  Národnej rady  pozmenil pôvodné  rozhodnutie číslo 500

v časti A o pridelení návrhu tak, že uvedený návrh prerokuje

iba ústavnoprávny  výbor. Ústavnoprávny výbor  Národnej rady

rokoval o návrhu spoločne s návrhom skupiny poslancov na vy-

danie zákona Národnej rady o protikomunistickom odboji, tlač

číslo 100,  ktorú sme  prerokúvali na minulom pléne Národnej

rady, na vydanie zákona o  pocte a odškodnení obetiam proti-

právneho konania  politického režimu v  rokoch 1948 až  1989

s tým, že  rokovanie bolo opakovane  prerušené, pričom výbor

odporučil predkladateľom tlače 241 konzultovať návrh s pred-

kladateľmi  tlače číslo  100  a  s predkladateľmi  tlače 228

v gescii  ústavnoprávneho výboru.  Posledné rokovanie výboru

o návrhu (tlač 241) sa uskutočnilo 31. 10. 1995, keď bol ná-

vrh prerokovaný  a prijalo sa  uznesenie, v ktorom  ústavno-

právny výbor  vyslovil s návrhom súhlas  a odporúča Národnej

rade jeho schválenie so zmenami a doplnkami uvedenými v spo-

ločnej správe číslo 241a.

 

     Odporúčam,  pán  predseda,  aby  ste  otvorili rozpravu

k predloženému návrhu zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Hrušovskému a  prosím ho, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     otváram rozpravu o šestnástom bode programu. Do rozpra-

vy sú prihlásení dvaja diskutujúci. Nech sa páči, pán posla-

nec Cuper. Pripraví sa pán podpredseda Húska.

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     vyrastali sme v presvedčení,  že existujú iba absolútne

pravdy.  Vždy bola  iba jedna  pravda a  tá bola  absolútna,

o ktorej sa  nesmelo ani veľmi diskutovať.  Po novembri 1989

sme začali budovať demokratickú a pluralitnú spoločnosť a tá

si žiada prejsť od systému absolútnych právd k systému prav-

dy objektívnej alebo objektivizovanej,  ktorá sa má rodiť zo

vzájomného dialógu a vzájomného pochopenia, pretože v plura-

litnej spoločnosti by mala  existovať len objektívna pravda.

K takejto objektívnej pravde by sme  mali dospieť aj pri po-

sudzovaní návrhu zákona o  nemorálnosti a protiprávnosti ko-

munistického systému.  Ja viem, že tak  ako celá spoločnosť,

aj  táto vážená  snemovňa je  rozdelená na  dva krajné póly,

ktoré majú  rozdielne alebo diametrálne  rozdielne názory na

to, či takýto zákon je potrebný, alebo nie je potrebný.

 

     Ak odhliadneme od týchto extrémnych názorov, myslím si,

že  väčšina stredu  je schopná  zhodnúť sa  na tom, že doba,

ktorú sme  žili, niektorí dlhšie, niektorí  kratšie (a ja už

mám tiež takmer polstoročie), nebola  normálna. Možno nebola

ani taká, ako ju nazývajú  niektorí iní. Ale v každom prípa-

de, aby sme nedochádzali k  takým pravdám, ktoré sa pertrak-

tujú o období prvej Slovenskej republiky, s ktorou sa nebola

schopná vyrovnať predchádzajúca  totalitná vláda alebo pred-

chádzajúce totalitné vlády, treba sa s predchádzajúcim obdo-

bím vyrovnať  aj takouto formou zákona,  aby sa určil rámec,

aj právny  rámec  budúcim diskusiám  historikov, vedcov, ale

aj obyčajných  ľudí. V neposlednom  rade to bude  aj morálne

zadosťučinenie tým, ktorí v predchádzajúcom systéme trpeli.

 

 

     Predkladaný  zákon  po  pozmeňovacích  návrhoch,  ktoré

chcem predniesť, by bol budovaný výlučne na princípe indivi-

duálnej, a nie kolektívnej zodpovednosti, a preto si myslím,

že by mohol byť prijateľnou platformou, na ktorej by sa par-

lament mohol zjednotiť.

 

     Moje  pozmeňovacie  návrhy  budú  nasledovné. V úvodnej

preambule v druhom odseku nahradiť slová "oceniť obete" slo-

vami  "vyjadriť mimoriadnu  úctu obetiam".  V piatom  odseku

preambuly  nahradiť slová  "komunistického systému"  slovami

"totalitných systémov". V  šiestom odseku preambuly vypustiť

slová "jej  vedenie i členovia". V  siedmom odseku preambuly

vypustiť  slová "za  teror vykonávaný  proti nositeľom iných

názorov, než  aké zodpovedali učeniu  marxizmu-leninizmu, za

devastáciu hospodárstva". V deviatom odseku preambuly nahra-

diť odsekom, ktorý znie:  "porušovali občianske práva a slo-

body". V  desiatom odseku preambuly  nahradiť slovo "porušo-

val" slovom "porušovali", obdobne  v celom ďalšom texte pre-

ambuly nahradiť  tvary slovies v  3. osobe jednotného  čísla

tvarmi v 3. osobe množného čísla.

 

     Ďalej v § 1 vypustiť ods. 1. V § 1 ods. 2 nahradiť slo-

vo  "zločinnou"  slovami,  "ktorá  nezabránila svojim členom

a ich pomáhačom páchať zločiny, a  to aj na ľudských právach

a slobodách". Samozrejme, ostatné  prečíslovať. Ďalej vypus-

tiť  ustanovenie §  3  a  4, ostatné  paragrafy prečíslovať.

V § 7 za slovo  "zodpovednosti" upraviť nasledujúci text na-

sledovne: "tých, ktorí sa  trestných činov dopustili." Osta-

tok vypustiť.

 

     Vážení  páni poslanci,  vážené panie  poslankyne, samo-

zrejme, žiadam jednotlivé pozmeňovacie návrhy dať na osobit-

né hlasovanie. Dúfam, že  moje pozmeňovacie návrhy podporíte

a že zákon schválime.

 

     Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Cuperovi. Ďalší  sa prihlásil

pán  podpredseda Húska.  S faktickou  poznámkou vystúpi  pán

poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za  slovo. Nestačím sa  čudovať tomu, čo  práve

pred chvíľou predniesol pán poslanec Cuper. Na jednej strane

hovorí,  že odporúča,  aby sa  návrh zákona  prijal, že chce

urobiť za minulosťou hrubú čiaru, a na druhej strane - ak sa

dotknem len  tých pozmeňovacích návrhov,  ktoré menia zmysel

celého zákona, ktoré tu uvádzal a za ktoré plédoval, aby sme

hlasovali, - pýtam sa o  čo vám, pán poslanec Cuper, vlastne

ide. Ak chcete vypustiť § 1, kde sa práve za toto všetko od-

sudzuje režim, ale na druhej strane pripúšťate, aby boli is-

tým spôsobom označení komunisti, tak potom vlastne je to to-

tálne neporozumenie, pretože režim založený na takej ideoló-

gii, aká  bola a aká  je všeobecne uznávaná  v demokratickom

svete za trestuhodnú a odsúdeniahodnú, tento režim to spôso-

boval a tí jednotliví  komunisti mnohokrát boli práve obeťou

toho  istého  režimu.  A  ak  nechcete  odsúdiť režim, potom

v tomto zákone niet o čom hovoriť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     chcem sa prihovoriť za to, aby sme tento zákon prijali.

S prípadnou  úpravou, s  prípadným doplnením,  ale v  každom

prípade aby sme ho prijali.  Priatelia, nejde teraz o to, že

by sme chceli dosiahnuť riešenie, ktorým sa celkom špecific-

ky odsudzuje ako vytrhnutý z kontextu režim minulý, totalit-

ný, režim ovplyvňovaný  komunistickou ideológiou. Ide jedno-

ducho o to, aby sme skutočne zaujali tento postoj pri vedomí

relativizmu takéhoto hodnotenia. My si celkom normálne musí-

me uvedomiť, že aj v minulosti sa diali mnohé a mnohé preči-

ny, prečiny proti ľudskosti, ale aj v minulosti sa našli po-

tom sily, ktoré vždy boli vstave povedať pardon.

 

     Myslím si,  že ide práve  o to, aby  sme v mene  štátu,

ktorý  bol zneužitý  na takýto  spôsob, boli  vstave povedať

tento pardon voči ľuďom. Pritom  vôbec, ani na chvíľu by som

nechcel zdôrazňovať, že je to celkom vnútorná záležitosť to-

ho režimu. Je nesporné,  a to konštatujú významní myslitelia

tejto doby, že platí určitá závislosť, ktorú dokonca charak-

terizujú podľa  tzv. Curieho zákona symetrie,  že zúfalá si-

tuácia rodí zúfalé ideológie.

 

     Táto totalitno-komunistická ideológia bola naozaj ideo-

lógia, ktorá  vznikla na základe  zúfalých pomerov, zúfalých

sociálnych pomerov vo všetkých industrializujúcich sa kraji-

nách. To  znamená, nemôžeme vychádzať len  z predpokladu, že

je to len vnútorné zavinenie. Bolo mnoho necitlivých bezcit-

ných ľudí, organizácií, ktoré  uspôsobovali tzv. moderný ži-

vot,  priemyselný život  tak, že  bol necitlivý  k sociálnym

problémom a k sociálnym situáciám ľudí. To znamená, že tento

režim mal, samozrejme, svoje  korene v predchádzajúcom ranom

kapitalistickom systéme a toto treba  tiež vidieť a my to aj

chceme zdôrazniť, a preto sa  vedome hlásime k takému rieše-

niu, aby  nebola odsudzovaná kolektívne celá  doba v takomto

zmysle slova, teda aby  sme nevykonávali akt kolektívnej vi-

ny. Ale na  druhej strane vás zároveň prosím,  aby sme našli

toľko vnútornej sily povedať, že odsudzujeme tých jednotliv-

cov, ktorí používali tento systém nato, aby znižovali ľudskú

dôstojnosť a aby spôsobili utrpenie druhým ľuďom.

 

     Ja sám som bol jeden zo spoluautorov predložených návr-

hov  na riešenie  tohto problému  a okrem  toho som  trikrát

predkladal aj návrh na riešenie problematiky PTP, to znamená

ľudí,  ktorí boli  násilným spôsobom  odvelení do pracovných

vojenských útvarov a v týchto pracovných vojenských útvaroch

museli konať v podstate bez  obmedzenia času a vlastne až po

smrti Stalina a Gottwalda  došlo k zmene rozhodnutia, ktorým

tzv. pridržanie na vojenské cvičenie bez stanovenia času bo-

lo vlastne toto svojvoľné riešenie odstránené.

 

     Prosil  by som  vás všetkých,  aby ste  zohľadnili túto

skutočnosť a  zároveň by som  prosil aj príslušníkov  Strany

demokratickej ľavice, aby nechápali  tento prístup ako snahu

paušálneho odsúdenia všetkých členov vtedajšej komunistickej

strany. Vieme, za akých okolností a životných situácií muse-

li mnohí  ľudia robiť, treba  to chápať a  netreba spájať so

všetkými ľuďmi, ktorí boli v tejto strane, zločiny, ktoré sa

v tom období, hlavne v období vrcholenia studenej vojny, vy-

konali.

 

     Prosím vás preto, aby ste  všetci zvážili a aby ste po-

mohli prijať tento zákon tak,  aby sme mohli vysloviť jednak

jasné nie týmto totalitným  praktikám a vyslovili jasnú úctu

a vďaku  ľuďom, ktorí  sa snažili  hájiť humanitné  princípy

v našej spoločnosti.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  podpredsedovi Húskovi. Nech  sa páči, pán

poslanec Šimko. Pripraví sa pani Lazarová.

 

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     viac ako šesť rokov  po ústavnom ukončení obdobia, kto-

rého režim, metódy politickej  praxe, ale i každodenný život

našich občanov bol určovaný po celé desaťročia jedinou poli-

tickou organizáciou - komunistickou stranou - znovu a opako-

vane vzniká úsilie zúčtovať s týmto temným dejinným obdobím.

Treba to povedať jasne. Bolo to skutočne obdobie nesmierneho

utrpenia  miliónov ľudí.  Tí, čo  na svojich  bedrách niesli

najhoršie bremeno onoho režimu a prežili, celkom pochopiteľ-

ne požadujú účasť, uznanie a  azda zo strany ich trýzniteľov

i slovíčko "odpusť". Tak akosi sa zrodila idea tohto zákona.

Celkom pochopiteľne  si kladie za cieľ  odsúdiť to, čo našim

predkom a starším bratom spôsobovalo utrpenie, a vyjadriť im

účasť a  úctu. Ich bolesť  bola tvrdou modlitbou  za slobodu

a lepšie časy. To je čistý  zámer zákona tak, ako sa pripra-

voval vlastne po celých uplynulých šesť rokov.

 

     Čo však z neho máme  pred sebou dnes? Iba slepý nevidí,

že  z myšlienky  o  morálnom  zadosťučinení sa  stal predmet

stranícko-politického boja. Nesmie  prejsť jeden zákon, musí

ten, ktorý predkladá väčšina. To je logika väčšiny. Namiesto

pravdivej reflexie o minulej  dobe stáva sa zákon pingpongo-

vou  loptičkou súčasného  politického zápasu. Zjednodušujúco

a nepravdivo  utvára politický  tlak na  jednu stranu, práve

tú, ktorá  sa podľa mňa celkom  poctivo usiluje o prekonanie

ťažkého dedičstva  minulosti, akoby tí ostatní  s našou spo-

ločnou históriou už nemali nič spoločné.

 

     Ale, dámy a páni, každý  človek, ktorý tu žil, musí po-

znať i mieru vlastnej zodpovednosti za kompromisy, slabosti,

či azda i nedobré skutky. Diali sa naozaj zverstvá. Popravy,

žaláre, to  neboli iba tresty pre  politickú opozíciu, režim

drvil bez  výberu. Pozoruhodný je  napríklad údaj, ktorý  na

pléne Ústredného výboru KSČ v  apríli 1956 povedal Vasiľ Bi-

ľak, že iba  v prešovskom kraji bolo v  rokoch 1952-53 poda-

ných 24  tisíc trestných oznámení väčšinou  na tzv. drobných

ľudí. Nebolo to panské huncútstvo, bol to masový teror.

 

     Takéto politické  metódy si naozaj  zaslúžia tvrdý súd.

Treba odsúdiť  režim, ktorý umožnil ich  používanie, i tých,

ktorí ich  neváhali použiť. Ale pozor,  nielen vtedy, keď sa

to hodí!  Ak tieto politické  metódy porušujú ľudské  práva,

gniavia dôstojnosť  človeka, tak to  platí nielen v  určitom

dejinnom období. Treba ich odsúdiť navždy.

 

     Teror obdobia, ktoré  zjednodušene označujeme ako komu-

nistické, sa začínal tak ako každý teror: masívnym budovaním

tajnej polície, odpočúvaním  telefonických hovorov, domovými

prehliadkami,  sledovaním   opozičných  názorov  politických

strán, ba dokonca v bohatej histórii československého gulagu

nájdeme i únos známej osobnosti. Dr. Vladimír Clementis, mi-

nister zahraničných vecí, najskôr  vlastne ani nebol zatknu-

tý. Uniesli ho s vedomím  Klementa Gottwalda v úsilí kompro-

mitovať  ho v  rozhovore s  fingovaným dôstojníkom americkej

tajnej služby. Gottwald sa  vraj náramne pobavil nad zásado-

vosťou odpovedí obete. Iste  si všetci pamätáme, ako Clemen-

tis skončil - na šibenici.

 

     Dámy a páni, návrh,  o ktorom rokujeme, predložili čle-

novia politického zoskupenia budujúceho tajnú službu po vzo-

re svojich komunistických predchodcov. Zoskupenia, ktoré vy-

trvalo  bráni, aby  sa táto  organizácia dostala  pod riadnu

pluralitnú parlamentnú kontrolu. To  nie je vonkoncom malič-

kosť. Vie tu niekto odhadnúť, koľkí z nás a i z vás, vládnej

koalície, majú odpočúvané telefóny? Koľkí z tých stoviek ľu-

dí, čo sa tu po  tieto dni prechádzajú po chodbách parlamen-

tu, sú príslušníkmi či  agentmi Slovenskej informačnej služ-

by, poctivo sledujúci každý náš krok? Neprekáža vám odsudzo-

vať  zločiny komunizmu  a  pritom  sa bez  väčšieho pátrania

zmieriť so škandalóznou domovou prehliadkou v sídle predsedu

Konferencie  biskupov  Slovenska,  hoci  na  to nebol jediný

právny dôvod? Zdá sa vám úplne normálne, že pred piatimi me-

siacmi bol násilne odvlečený  občan Slovenska do zahraničia,

syn  prezidenta  republiky,  pričom  vyšetrovatelia jeden za

druhým boli odvolávaní, pretože  narazili na neklamné dôkazy

o účasti  Slovenskej  informačnej  služby,  jej príslušníkov

a techniky v tomto únose?

 

     Vážení  kolegovia, ak  svoj návrh  myslíte úprimne, tak

treba neľudské  metódy v politickom živote  odsúdiť, nech sa

používajú kedykoľvek. Preto navrhujem tento komplexný pozme-

ňovací návrh k tlači číslo 241:

 

     Po prvé. Pôvodný text  preambuly návrhu zákona nahradiť

nasledujúcim textom:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky, vedená úsilím oce-

niť obete  komunistického a každého  zločinného režimu, pri-

znať im významný podiel na obnove slobody a demokracie, ulo-

žiť do  pamäti národa utrpenie a  obete tisícov občanov, za-

medziť, aby nikdy nedošlo  k pokusom o obnovu komunistického

alebo obdobného zločinného režimu v akejkoľvek podobe a uve-

domujúc si povinnosť vyrovnať  sa s komunistickým totalitným

režimom a  jeho stále prežívajúcim  dedičstvom vyhlasuje, že

Komunistická  strana  Československa  a  Komunistická strana

Slovenska, ako  i tí, ktorí  sa po roku  1989 pokúšajú znovu

oživovať metódy jej politiky,  sú zodpovední za spôsob vlády

v našej krajine od roku 1948,  a to najmä za cieľavedomé ni-

čenie  tradičných  hodnôt  európskej  civilizácie, národných

a náboženských práv,  za úmyselné porušovanie  ľudských práv

a slobôd, za justičné zločiny  vykonané v politických proce-

soch, za teror vykonávaný proti nositeľom iných názorov, než

aké zodpovedali tomu, čo  hlásala, či hlása vládna politická

garnitúra, za devastáciu hospodárstva, za zneužívanie výcho-

vy,  vzdelávania, vedy,  kultúry a  masovokomunikačných pro-

striedkov na politické a ideologické účely.

 

     Národná rada Slovenskej republiky  si je vedomá, že pre

komunistický režim a pre tých,  ktorí sa jeho metódy usilujú

oživovať, je charakteristické:  nedávať občanom možnosť slo-

bodne vyjadriť politickú vôľu,  nútiť ich verejne vyhlasovať

svoj súhlas aj  s tým, čo považujú za  klamstvo a za zločin,

a to prenasledovaním  alebo hrozbou perzekúcie  voči nim sa-

motným i rodinám a  blízkym, porušovať základné zásady demo-

kratického  právneho  štátu,  medzinárodné  zmluvy  i  svoje

vlastné  zákony, zneužívať  na prenasledovanie  mocenské ná-

stroje, a to najmä obmedzovaním osobnej slobody, žalárovaním

vo väzniciach  a táboroch nútených  prác, používaním brutál-

nych  vyšetrovacích metód,  ba i  vraždením a  popravovaním,

zraňovaním i usmrcovaním občanov pri  pokusoch o útek do za-

hraničia, využívaním  spravodajskej služby a  iných štátnych

orgánov a zložiek na nezákonné  zasahovanie do práv a slobôd

občanov, ako i zabezpečovaním  beztrestnosti pre tých, ktorí

sa tohto zasahovania  dopúšťali, násilným zadržiavaním pred-

staviteľov cirkví  a náboženských spoločností  v sústreďova-

cích táboroch, ako i  ďalším obmedzovaním ich slobôd, násil-

ným vysťahovaním občanov v akcii B, bránením v práve slobod-

ne vycestovať do zahraničia, ako i v práve slobodného návra-

tu do svojej vlasti,  zneužívaním pomocných technických prá-

porov na  svojvoľné predlžovanie výkonu  základnej vojenskej

služby, od roku 1968 v spojení s cudzou mocnosťou a za pomo-

ci okupačných vojsk  dlhodobým prenasledovaním občanov vede-

ných na osobitných zoznamoch  spolu s ich rodinnými prísluš-

níkmi, odnímaním  práv, ktoré sú  podľa medzinárodných zmlúv

neodňateľné  a nescudziteľné,  privilegovaním svojmu  režimu

blízkych občanov pred ostatnými občanmi, obmedzovaním slobo-

dy prejavu, práva na  informácie, slobody spolčovania, zhro-

mažďovania,  petičného práva,  slobodnej súťaže  politických

síl a  mnohých ďalších práv  a slobôd, uzniesla  sa na tomto

zákone:"

 

     To je  prvý bod týkajúci  sa preambuly. Druhý  bod, § 1

prvý odsek znie:

 

     "Spôsob uplatňovania moci  vychádzajúci z komunistickej

ideológie, ktorý  začal rozhodovať o riadení  štátu a o osu-

doch občanov v bývalom  Československu od 25. februára 1948,

je vždy zločinný, nelegitímny a zavrhnutiahodný."

 

     Druhý odsek: "Komunistická strana Československa, Komu-

nistická strana Slovenska, rovnako  ako všetky politické or-

ganizácie podnecujúce  akúkoľvek formu rasovej,  triednej či

národnostnej  nenávisti, sú  vždy  zločinnými  organizáciami

a režim, ktorý utvárajú, je vždy zločinný.".

 

     Po tretie - § 2 odsek  1 znie: "Odpor občanov proti ko-

munistickému  a  akémukoľvek  zločinnému  režimu  prameniaci

v demokratickom presvedčení, prejavujúci sa odbojom, pomocou

prenasledovaným alebo  inou činnosťou vo  vnútri štátu alebo

v zahraničí samostatne, alebo v spojení s demokratickou moc-

nosťou, je vždy legitímny, morálne  oprávnený a je hodný úc-

ty."

 

     Druhý odsek: "Každý, kto  bol komunistickým alebo akým-

koľvek zločinným režimom nespravodlivo postihnutý, prispieva

k jeho  pádu  a  k  znovunastoleniu  demokracie na Slovensku

a nepodieľa sa na jeho zločinoch, patrí mu za to vďaka."

 

     Po štvrté - § 3 znie:  "Vo vstupnej hale  Národnej rady

Slovenskej republiky  sa umiestni tabuľa  s textom: "Tí,  čo

aktívne alebo svojím utrpením  bojovali, bojujú, či budú bo-

jovať proti komunistickému  alebo akémukoľvek zločinnému re-

žimu, majú zásluhu na jeho páde a na znovunastolení demokra-

cie na Slovensku, patrí im za to vďaka."

 

     Po piate - v § 4 vypustiť text: "Do 29. decembra 1989."

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ak navrhujete odsúdiť  neľudské politické metódy, ktoré

sa používali v časoch komunizmu,  a myslíte to naozaj úprim-

ne, tak vám nebude robiť  problém odsúdiť ich použitie kedy-

koľvek, hoci i teraz. Som presvedčený, že v takom prípade sa

v tejto snemovni nenájde jediný  poslanec, ktorý by nehlaso-

val  za.  Ak  však  chcete  odsúdiť  iba  násilie minulosti,

a o  dnešku cudne  mlčať, to  je farizejstvo.  Neverím potom

úprimnosti vašich  úmyslov.  Pre Kresťanskodemokratické hnu-

tie je v takom  prípade kapitola zákona o protikomunistickom

odboji v tejto dobe uzavretá. Vrátime sa k nej až vtedy, keď

bude politická  vôľa odsúdiť každú neprávosť,  nielen tú, čo

sa politicky hodí.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujeme. Budete mať možnosť  po budúcich voľbách. Nech

sa páči, pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Dovoľte mi, vyjadriť sa v krátkosti k vášmu vystúpeniu,

pán poslanec  Šimko. Dovolím si povedať  niečo možno subjek-

tívne a z vašej strany ináč vnímané, ale pociťujem povinnosť

to povedať. KDH nikdy nechcelo  a nechce prijať zákon o pro-

tikomunistickom  odboji. Vždy,  keď bola  príhodná politická

situácia na to,  aby takýto zákon bol prijatý,  KDH bolo tým

jazýčkom na  váhach a vždy sklamalo.  Dovoľte mi pripomenúť:

Po novembri 1989 KDH aj  VPN mali reálnu politickú moc nato,

aby takýto zákon schválili. Nestalo sa.

 

     Po druhé. V čase Moravčíkovej vlády - v záujme zištnom,

politickom ste ustúpili od tejto vašej "principiálnej požia-

davky" a taktiež ste nepodporili vo vhodnej politickej klíme

schválenie tohto zákona.

 

     Po tretie. V súčasnosti,  keď je opätovne priaznivá po-

litická klíma, aspoň si  myslím, na schválenie tohto zákona,

vnášate svoju opozičnú nenávisť proti koalícii a tým sa sna-

žíte umývať si ruky aj nad týmto zákonom.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcel  som len  povedať, že  ak niekto  vystúpi v tejto

snemovni s takýmto prejavom, lebo to neboli pozmeňovacie ná-

vrhy, ja to pokladám za politický prejav, mám dojem, že taký

človek žije asi na Mesiaci,  ale nie v tejto slovenskej spo-

ločnosti v  roku 1996. A  v tomto smere  ľutujem, že som  sa

snažil vniesť nejaký taký princíp, ktorý by zjednotil obidve

nezmieriteľné krídla tejto snemovne, aby hlasovali za zákon,

pretože tu sa treba  ospravedlniť obetiam, pán kolega Šimko,

a neinkriminovať  ďalších  alebo  vytvárať  ďalšie obete len

preto, že niekto sa nedostal k moci a je preto urazený.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne.  Chcem len povedať  pánu Brňákovi: Samo-

zrejme, hovorí tu o veciach,  ktoré sa týkali procedúry pri-

jímania zákona a na tie  máme rozdielne názory, je to logic-

ké,  lebo sme  rozdielne politické  strany a  na rozdielnych

stranách  takpovediac politickej  barikády, ale  nevyjadrili

ste sa k tomu základnému, k tomu problému, či chcete tie me-

tódy, ktoré používal režim, ktorý odsudzuje tento zákon, od-

súdiť vždy, alebo iba v určitom dejinnom období.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rosival, nech sa páči.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem za slovo. Chcem využiť sériu faktickým poznámok

a poprosiť pána poslanca Cupera  alebo niekoho iného z pred-

kladateľov, aby počas rozpravy nezabudli odpovedať na otázku

pána poslanca Pittnera. Myslím si  totiž, že pán Pittner mal

absolútnu pravdu a že je škoda alebo je na ujmu kvality toh-

to zákona vyradiť § 1, ktorý hovorí o odsúdení režimu, komu-

nistického režimu, pretože všetci  dobre vieme, napríklad tu

spomínaný Vladimír Clementis bol komunista, bol obeťou komu-

nistického režimu a tých  obetí medzi komunistami bolo viac,

Clementis nebol jediný. Takže  toto považujem za veľmi vážnu

výhradu  pána Pittnera  a pripájam  sa k  nemu, že tá zmena,

ktorú pán Cuper navrhoval, nie je oprávnená.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán poslanec Brňák, prepáčte,  v prvom rade Kresťansko-

demokratické hnutie sa necíti  povinné zodpovedať vám, ktorý

ste tri-štyrikrát  zmenili  stranícky  dres, ktorý ste  mali

možnosť v dvoch-troch obdobiach  tento zákon nastoliť, samo-

zrejme, ste ho nenastolili. Čiže  v tomto smere vy nás súdiť

nemôžete.

 

     Takisto ste mlčali prvý čas,  keď sme dali tento zákon,

mlčali ste aj teraz, rok. To je prvá vec.

 

     Druhá vec: KDH na  rozdiel od vás rozlišuje. Rozlišuje,

čo znamená  odsúdiť jednu minulosť,  ale zároveň odsúdiť  ju

s ľuďmi,  ktorých  vláda robí protizákonné domové prehliadky

aj v cirkvi, čo sú zatiaľ najbrutálnejšie výpady voči cirkvi

od roku 1989, a KDH už  duplom bude zvažovať, či môže hlaso-

vať za takýto zákon s ľuďmi, ktorí, ako včera znovu potvrdil

premiér  Mečiar, idú  prijímať zákon  na ochranu  republiky.

V tomto smere  svedomie KDH je trošku  iné ako vaše svedomie

a je váš problém, ako to vy posudzujete, ale my ideme svojou

cestou. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem odpovedať pánu  poslancovi Rosivalovi. Ja netrpím

fóbiou, aby  som nebol hlasoval aj  za § 1 tohto  zákona. Ak

som sa  definitívne rozhodol, že  ho navrhnem vypustiť,  tak

len preto,  aby som vyhovel inej  časti tejto snemovne alebo

názorovému spektru, a  myslel som, že tým sa  stane pre nich

prijateľnejší. Samozrejme, uvedomoval som si to, že toto ob-

dobie  v zákone  je zhodnotené  inde. Uvedomujem  si rozdiel

práve medzi režimom a  jednotlivcami, ak odsúdime režim, ne-

budeme ikriminovať jednotlivých  ľudí. Samozrejme, prijateľ-

nejšie bolo  odsúdiť režim ako jednotlivých  členov. Ale nič

tomu nebráni, aby ste navrhli iný pozmeňovací návrh a ja som

ochotný ho podporiť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem,  pán  predsedajúci.  Domnievam  sa, že hlavnou

konštrukciou KDH  nie je konštrukcia,  ale deštrukcia -  de-

štrukcia politická, deštrukcia náboženská, deštrukcia parla-

mentná. Tomu zodpovedá aj vystúpenie pána Šimka a ja ho hod-

notím  na tej  úrovni, ako  je, a na tej filozofii koncepcie

hnutia, ktorú  zastáva. Ale je typické,  že keď prichádza ku

konštruktívnemu  rokovaniu  o  vecnej  problematike, tak KDH

vystúpi s niečím, čím chce toto rokovanie roztrieštiť, čo sa

mu na hanbu ostatných aj často darí.

 

     A domnievam sa, že by sme  sa mali vrátiť k tej proble-

matike, k tomu zákonu, ktorý bol predložený, a nie ku kompi-

látom  znôšky  minulosti, súčasnosti, budúcnosti  a hypotéz,

ktoré tu odzneli z úst pána Šimku. Myslím, že je to bezpred-

metné.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Rosival, nech sa páči.

 

 

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem. Ja sa znovu vrátim k otázke formulácie odsúde-

nia komunistického režimu. Z môjho pohľadu predsa práve táto

formulácia stiera alebo oslabuje pocit kolektívnej viny ale-

bo názor na  kolektívnu vinu. Zdá sa mi,  že odsúdenie komu-

nistov je neprijateľné pre  časť našej verejnosti, ale odsú-

denie komunistického režimu by  podľa mňa malo byť prijateľ-

nejšie. Veď predsa skutočne,  ako som hovoril, Vladimír Cle-

mentis nebol  jedinou obeťou komunistického  režimu, jediným

komunistom, ktorý sa stal  obeťou. Tých členov strany, ktorí

sa stali nakoniec obeťou komunistického režimu, členov komu-

nistickej strany, ktorí  trpeli tak či onak, tých predsa bo-

lo oveľa viac a tá formulácia odsúdenia komunistického reži-

mu by  teda mala byť  oveľa  prijateľnejšia aj  pre bývalých

členov  strany,  keď  si  uvedomíme,  koľkí komunisti trpeli

vlastným režimom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Cítim  potrebu zareagovať  na pána  poslanca Hofbauera,

ktorý povedal svoje vystúpenie a ušiel. Chcem povedať nasle-

dovné.

 

     Pán poslanec Hofbauer bol  do januára 1990 členom komu-

nistickej strany.  Vystúpil z nej a  ja sám som sa  nikdy už

naňho nepozeral ako na  bývalého člena komunistickej strany.

V tom je  napríklad prístup KDH,  ktorý tu on  teraz nedávno

napadol. Ale  teraz, v novoročnom  čísle časopisu Horoskopy,

ktorý je  veľmi populárny, som  si prečítal vystúpenie  pána

poslanca Hofbauera. Vystupovali  tam viacerí členovia vlády.

Pán poslanec Hofbauer tam  povedal na adresu všetkých, ktorí

majú niečo  proti tejto vláde  alebo niečo podobné,  nech sa

zbalia a nech odtiaľto odídu  preč. Presne to isté, čo hovo-

rili komunisti 40 rokov, najmä  za tých posledných 20 rokov.

Komu sa nepáči, nech odtiaľto odpáli.

 

     A  tak sa  nedivím vystúpeniu  pána poslanca Hofbauera,

proste znovu sa zrejme v ňom ozvala nostalgia za komunistic-

kou minulosťou  a za jeho  vlastnou komunistickou minulosťou

a znova z tejto  pozície nás tu ide poučovať  ako my sa máme

postaviť ku komunistickému režimu. On,  ktorý to v sebe kde-

si, nie v srdci, ale možno v pätách nosí. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Čopík.

 

Poslanec J. Čopík:

 

     Ďakujem za  slovo. Pán Mikloško, tak  to pomaly vyzerá,

že vy  ste tu tí  najpravejší kresťania. Vy  hneď zvažujete,

kto by  vám vyhovoval na  prijatie tohto zákona.  To, čo ste

povedali - to chcete vymeniť aj parlament, keď zvažujete, že

vlastne s nami nemôžete tento  zákon prijať? Pretože si mys-

lím, že v prvom rade by ste sa mali pozerať na to, čo vlast-

ne vy sami v tomto parlamente robíte.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za  slovo. Chcel by  som odpovedať na  niekoľko

predchádzajúcich poznámok, a to vyslovene  nie z politického

pohľadu strany alebo hnutia, v ktorom pôsobím, ale z určité-

ho  svetonázorového pohľadu,  ktorý, myslím  si, je  určitým

nadhľadom nad politickou situáciou.

 

     Pozrite sa, aj fašizmus, aj komunizmus by naozaj neboli

vznikli, ak  by vtedajší súčasníci mali  zmysel pre sociálnu

spravodlivosť. Ako kresťania všetci  tu, ktorí sa hlásime ku

kresťanstvu, bez ohľadu na to,  z akej sme strany, predsa si

pamätáme upozornenia Leva XIII., ktoré v encyklike Rerum no-

varum adresoval  vtedajšiemu súčasnému svetu.  Nebrali to do

úvahy, prišlo  k sociálnym nespravodlivostiam,  výsledok bol

vznik  fašizmu a  vznik komunizmu.  Tieto režimy  boli istým

reflektovaním na vtedajšiu  sociálnu nespravodlivosť vtedaj-

ších  súčasníkov, ale  zároveň sa  uchýlili k  takým metódam

a k takým  prostriedkom, ktoré prekonali  vtedajšie nepravdy

a nespravodlivosti súčasníkov.

 

     A z tohto hľadiska odsudzujeme režim, ktorý bol nosite-

ľom bezprávia, bez ohľadu na to, aké má farby, aké má zafar-

benie. Pretože i v Chile  bol totalitný režim, napriek tomu,

že majú vynikajúce makro a  mikro výsledky. Napriek tomu bol

to  totalitný režim,  pokiaľ bol  na čele  Pinochet. Z tohto

hľadiska sa varujme stotožňovania štátu a režimu.

 

     A ak teda sa tu  upozorňuje vo vystúpení poslanca Šimka

na to, že nesmieme  jednoducho len jednofarebne vidieť veci,

ale musíme ich vidieť aj v ich zložitosti, tak pochopte nás,

že nám ide práve o to, aby sa nestotožňoval štát s režimom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči,  pani Lazarová. Zapojte pani po-

slankyňu Lazarovú.

 

 

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     vzhľadom na  to, že moje vystúpenie  bude krátke, budem

hovoriť  z miesta.  Nechcem sa  vyjadrovať k  obsahu návrhu.

Vzhľadom na  to, že zákon  sa neprerokúva v  parlamente prvý

raz, všetci sme v podstate oboznámení so všetkými argumentmi

pre a proti. Ja by som  sa chcela vyjadriť iba k názvu pred-

loženého zákona, ktorý znie "Zákon o protiprávnosti komunis-

tického systému".

 

     Z gramatického hľadiska, bez ohľadu na môj názor k jeho

obsahu, komunistický  systém nie je  protiprávny. V demokra-

tických voľbách v roku  1948 v Československej republike de-

mokraticky zvíťazila komunistická  strana, a preto nastúpila

k moci  právne, a  nie protiprávne.  Takže nemôžeme  hovoriť

o protiprávnosti komunistického systému. Nanajvýš môžeme ho-

voriť o protiprávnostiach konaných počas komunistického sys-

tému.

 

     Ak by  sme pomenovali tento zákon  zákonom o protipráv-

nosti komunistického systému, museli  by sme potom aj Gorba-

čova, ktorý je vlastne  otcom revolúcie v postkomunistických

krajinách,  teraz postaviť  mimo zákona.  Ak necháme pôvodný

názov zákona  tak, ako je,  vyslovujeme vlastne jeho  názvom

kolektívnu vinu,  týkajúcu sa všetkých  členov komunistickej

strany. Preto  si dovolím predložiť iný  návrh názvu zákona,

ktorý by bolo vhodnejšie pomenovať nasledovne: "Návrh zákona

o morálnom zadosťučinení osobám  prenasledovaným počas komu-

nistického režimu".

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Som veľmi rád, už neraz som zdôrazňoval a myslím si, že

to slovenskej verejnosti treba  znovu a znovu pripomínať, že

KDH je  politický subjekt, ktorý Slovensku  zatiaľ robil iba

zle. A  budeme to robiť  znovu a znovu.  Ale čo som  nečakal

a čo ma teda veľmi prekvapuje je to, že pán Šimko si dovolil

súčasnú vládu  a koalíciu nazvať  zločineckým režimom. A  ja

mám  len takú  rečnícku otázku,  že to  je  podlé a zákerné,

o tom  nebudem hovoriť,  ale dovolím  si takú  poznámku: Pán

Šimko, páni z  KDH, neraz hlasujete aj vy  za návrhy zákona.

Teda  vlastne podporujete,  podľa vašej  teórie, samozrejme,

zločinecký režim. Nie je to smiešne?

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Cuper, nech sa páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Musím konštatovať,  žiaľbohu, že je mi  veľmi ľúto tých

pánov, ktorí sedia a ktorí trpeli za minulého komunistického

systému a  ktorí očakávali, že  táto snemovňa prijme  zákon,

ktorým sa  im dostane zadosťučinenia.  Bohužiaľ, táto debata

sa zvrháva,  pretože zákon je zrejme  asi v nedohľadne, táto

debata sa zvrháva na  osočovanie terajších foriem vládnutia.

Chcem odpovedať v tomto smere, ale teda súhlasím s pánom Br-

ňákom, že  niet vôle práve  na pravom krídle  tejto snemovne

tento zákon schváliť, teda zo strany opozície - KDH - a roz-

biť toto rokovanie, to je už zrejmé.

 

     Ale pánu Pittnerovi chcem  odpovedať, že skutočne nemô-

žem súhlasiť s niektorými výrokmi  pána Šimka a jeho asociá-

ciami na  čilský Pinechetov režim. Pretože  v tomto štáte je

od roku 1989 skutočne  zabezpečená pluralitná demokracia. Ak

by Moravčíkova vláda, ktorá sa  dostala k vládnutiu v marci,

bola presvedčila  občanov, že skutočne  je taká demokratická

a viedla  by  najlepšie,  boli  by  jej  dali občania dôveru

v nasledujúcich voľbách. Nestalo sa tak. V tomto demokratic-

kom štáte teda vláda - na rozdiel od niektorých, ktorí hovo-

ria, že je nelegitímna -  je legitímna, pretože bola zvolená

vo všeobecných voľbách, ktoré sú základom každej pluralitnej

demokracie. Samozrejme,  ak si tento národ  zvolí inú vládu,

bude tu iná vláda.

 

     Chcem povedať, že je akceptované aj právo menšiny, pre-

tože v tomto štáte funguje ústavný súd, ktorý nie jedno roz-

hodnutie  tohto  parlamentu,  ktorý  rozhoduje  na  princípe

väčšiny, zmenil.  A to je v  každom demokratickom štáte. Iná

akceptácia menšiny  v demokratickom štáte  neexistuje. Takže

takéto  invektívy sú  podľa mňa  zahrávaním problematiky  do

autu.

 

     To, či je  demokracia, alebo nie je, alebo  či je tento

režim demokratický,  štátny a politický, alebo  nie je, lebo

pán Pittner, či  sa vám to páči, alebo  nie, ste jeho súčas-

ťou, by  sme mohli nechať  a venovať sa  radšej problematike

zákona, ktorého návrh tu bol prednesený.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský, nech sa páči.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Myslím si, že dostatočný obraz  o situácii v tejto sne-

movni a o podmienkach, či vôbec možno prijať v tejto snemov-

ni nejaký zákon o  odsúdení komunistického režimu, dali jed-

nak pozmeňovacie a doplňovacie návrhy  pána poslanca Cupera,

ktoré vlastne vykastrovali pôvodný  obsah tohto návrhu záko-

na, a  ďalej príspevok alebo prejav  pani poslankyne Lazaro-

vej, ktorá označila voľby v roku 1948 za demokratické voľby.

(Potlesk, smiech.) Ak od  poslankyne tohto parlamentu, pred-

sedkyne jedného výboru, samozrejme, členky vládnej koalície,

odznie takéto tvrdenie, tak asi naozaj nemá zmysel ďalej ho-

voriť  o  prijatí  zákona  o  odsúdení komunistického režimu

vlastne v akejkoľvek podobe.

 

     Pani poslankyni Lazarovej by  som chcel pripomenúť, ona

tiež  odišla,  to  je  inak  dosť  rozšírený  zvyk poslancov

z vládnej koalície,  že niečo povedia  a potom radšej  odídu

preč, aby to nemuseli obhajovať, chcel by som pani poslanky-

ni Lazarovej  pripomenúť, že vlastne  ani voľby v  roku 1946

neboli demokratické, pretože už vtedy komunisti robili teror

proti  Demokratickej  strane.  Komunistický  žandár na Orave

zastrelil v máji 1946 počas volebnej kampane študenta Hlavá-

ča, pretože roznášal plagáty  Demokratickej strany. 23. mája

1946 pred študentským domovom Svoradov komunistickí aktivis-

ti  strieľali do  študentov, ktorí  tam demonštrovali, alebo

teda manifestovali za Demokratickú stranu. Taktiež pred voľ-

bami v  máji 1946 v  Rožňave strieľali komunisti.  Guľky za-

siahli Jaroslava Medveckého. O  týchto a ešte iných teroris-

tických aktoch komunistov v  roku 1946 písala tlač, niektoré

citáty mám aj  tu pripravené. A preto za  tejto situácie na-

zvať  dokonca voľby  v roku  1948 za  demokratické je naozaj

prejavom, že vlastne komunistický duch v tejto snemovni ešte

prežíva. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Dobre, že  neobhajujete ešte  aj Benderovcov.

Ďakujem. Pani Zelenayová Eva.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Vážené dámy, páni,

 

     ja  plne  podporujem  odsúdenie  komunistického režimu,

ktorý priniesol neslobodu, utrpenie mnohým ľuďom. Ale porov-

návať úsilie Leva XIII., ktorý  varoval pred fašizmom, s na-

šou skutočnosťou, myslím si, že  nie je celkom správne. Pred

čím my  varujeme? My predsa chceme  urobiť čiaru za minulos-

ťou. My sme ten komunizmus  zažili, alebo to budovanie komu-

nizmu. Takže nemyslím si, že  tu sa dá nájsť paralela. Preto

mi dovoľte, aby som sa  spýtala na niektoré nejasnosti pred-

kladateľov, ktoré  pre mňa z  tohto návrhu zákona  vyplývajú

a ktoré mi nejakým spôsobom bránia  vyjadriť sa kladne k to-

muto návrhu zákona.

 

     Chcem sa  spýtať, ako si  mám vysvetliť v  preambule tú

časť,  ktorá hovorí,  že "vo  vedomí, že  komunistický režim

a tí, ktorí ho aktívne presadzovali"  atď. atď. Kto sa pova-

žuje za aktívneho presadzovateľa komunistického režimu? Boli

to všetci tí, ktorí poctivo a dobre pracovali?

 

     A ešte  by som sa  chcela spýtať. Viete, mňa tak trošku

mrazí v preambule  tá časť, a preto by  som chcela vysvetle-

nie,  alebo nejakým  spôsobom to  tam, ako  právnici vravia,

"ošetriť",  že jej  vedenie, ich  členovia sú  zodpovední za

spôsob vlády atď. Mne to pripomína čosi také, že toto sa nám

môže stať aj  o rok, aj o dva, že  budeme tu robiť zodpoved-

ných ľudí  za spôsob vlády,  ktorí s tým  vlastne nič nemali

spoločné. Ak sa to dá  nejakým spôsobom upraviť, prosím, aby

sa tak stalo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán poslanec Slobodník,  vždy cítim potrebu zareagovať,

keď  sa niekto  stavia do  roly morálneho  sudcu a z akéhosi

piedestálu odsudzuje  druhých. Vy ste  povedali, že KDH  len

škodí Slovensku.  Pán poslanec Slobodník,  vy ste dali  tiež

návrh  zákona o  odsúdení minulých  štyridsiatich rokov. Vy,

ktorý ste boli na čele  Asociácie násilne odvlečených do bý-

valého Sovietskeho  zväzu, vy ste tam  nedali platnosť tohto

zákona od roku 1945. Vy ste zabudli na týchto 30 tisíc ľudí.

Vy, ktorý  nás takto chcete posudzovať,  dneska mlčíte a ta-

kisto  tolerujete to,  že tento  návrh zákona  platí od roku

1948. Vám sú títo ľudia,  týchto 30 tisíc ľudí vrátane vašej

osoby, absolútne ľahostajní. A vy  nás tu idete dnes morálne

poučovať? Ja sa samozrejme  hlboko skláňam pred vašou obeťou

a v tomto smere som v živote  na vašu adresu nič verejne ne-

povedal. Ale v takejto  situácii si vám dovoľujem pripomenúť

týchto 30 tisíc vašich druhov, na ktorých ste zabudli v tom-

to zákone.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Hofbauer, nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem. Mám tu náhodou ten "šmirák" pani Lazarovej, má

tu uvedený rok 1946, tak zrejme sa preriekla. Ale nie je mo-

jím predmetom obhajovanie toho, čo povedala, či nepovedala.

 

 

     Pán Mikloško, odpočet zo šafárenia z mojej hrivny budem

skladať za svoj život inému sudcovi, než je podpredseda KDH.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     pozorne  som počúval  návrh pána  kolegu Šimku. Navrhol

nám  odsúdiť neprávosti  minulosti a  súčasnosti. Nehovoril,

čie konkrétne,  ktorej strany. Ja nechápem,  prečo sa cítite

dotknutí.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     No, zaznelo tam celkom jasne, to sa dá zistiť zo zázna-

mu, čo  všetko povedal pán  Šimko, ale ja  chcem reagovať na

pána Miklošku. Pán Mikloško, veľmi dobre viete, že boli pri-

jaté zákony,  bol prijatý zákon, myslím,  za vašej éry, česť

vám  za  to,  číslo  319,  ktorý  sa postaral o odvlečených.

A myslím si, že nie je to  nijaká zrada na týchto ľuďoch, že

sme  to  neschválili  od  25.  októbra  1944, pretože vy ste

vlastne skutočne spojili nezlučiteľné - oslobodzovanie tejto

krajiny od režimu, s ktorým  sa ani vy nestotožňujete. Takže

myslím si, že nemusíte sa obávať, nezradil som SANO a záujmy

týchto ľudí sú, použijem výraz pani Zelenayovej, hoci ho ne-

mám rád, "ošetrené". Skutočne, nie je  to tak. Aj ja som bol

navrhovateľom zákona, sedíte tu mnohí z tých, kde som sa zú-

častnil  vo výboroch,  ja som  aj tam  zdôrazňoval jedno, že

chápem tento zákon, ktorý  sme predložili s pánom podpredse-

dom Húskom,  ako zúčtovanie s  minulosťou, ako urobenie  tej

hrubej čiary. Preto aj ja, dopredu hovorím, sa zdržím hlaso-

vania o tomto zákone.

 

     Vymýšľať  si  zákony,  ktoré  sa  nedajú realizovať, je

smiešne. Tu sedia, na Slovensku, nie v parlamente, politici,

ktorí naozaj urobili  zle. Čo sa im stalo? Nič.  A nič sa im

nestane. A vy by ste chceli odsudzovať obyčajných ľudí, kto-

rí boli členmi  strany? Ja ako nečlen strany  to môžem hovo-

riť,  to mi  nepoviete,  že  som štyrikrát  zmenil stranícke

tričko. Tak je to.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Roman Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     keď hovoríme  o zmysle tohto zákona,  veľmi často sa tu

objavuje pojem hrubá čiara. Tá  hrubá čiara sa dá urobiť ce-

ruzkou. Ak dnes hovoríme o zákonom ustanovenej hrubej čiare,

tak sa zamyslime, prečo takýto  zákon chceme prijímať. On má

vlastne dve polohy. Jedna poloha  je urobiť isté morálne za-

dosťučinenie tým, ktorí  boli obeťami predchádzajúceho reži-

mu. To  je správne, ale  myslím si, že  keby to zostalo  len

v tejto polohe, je to málo.  Keď sa odsudzoval fašizmus, tak

sa  zdôrazňovalo,  odsudzujeme  ho,  pretože spáchal zločiny

a naše odsúdenie  je výstrahou do  budúcnosti, aby sa  nikdy

nevrátili k podobným praktikám. Domnievam sa, že práve také-

to rozlúčenie  sa alebo takéto  vzdanie sa minulosti,  ktoré

neprinesie výstrahu  do budúcnosti, by  bolo zbytočné. Potom

stačí skutočne len ceruzka a urobenie hrubej čiary.

 

     Skutočne  v tejto  chvíli nemám  dôvod zdôrazňovať, kto

v budúcnosti môže urobiť chybu  alebo kto v budúcnosti urobí

kroky, ktoré by navracali podobný systém moci, ale domnievam

sa, že v tomto zákone, ak ho chceme prijať, ak už opisujeme,

akým spôsobom sa  moc zneužívala, myslím si, že  by malo byť

varovanie aj pre budúce generácie, aby sa nedopustili podob-

ných chýb, ktoré viedli k zločinom.

 

     Myslím si,  že návrh pána  Šimka skutočne nehovorí  nič

o tom, kto tieto chyby má spraviť. Varuje len predtým, že je

zločincom ten, kto chce obnoviť taký systém vlády, ktorý ta-

kéto zločiny umožňuje konať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Glinský, nech sa páči.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.  Myslím si,  že vieme  pochopiť predkladateľov

ako ľudí  s osobnými zážitkami a  s osobnými traumami. Návrh

zákona však nie je hodný demokratického zákonodarcu. Najjem-

nejšie povedané, je necitlivé,  ak chceme zákonom označiť za

zločinný režim, ktorý za horší  než dnešný považuje len zlo-

mok obyvateľstva.  (Oživenie v sále.)  Poznám mnoho rodákov,

ktorí slovne  vyjadrujú nostalgiu za minulými  rokmi i veľkú

chuť  rozstrieľať  náš  terajší  režim  s jeho inštitúciami.

Označujú ho za neľudský,  nehodný človeka. Nesúďme teda, zá-

konodarcovia,  radikálne, aby  sme radikálne  neboli súdení.

Veď  len našich  dievčat, ktoré  ako otrokyne  zmizli v tzv.

slobodnom svete,  je nepomerne viac než  disidentov v rokoch

osemdesiatych. Nesúďme  teda, ale snažme sa,  trápme sa, aby

sociálna a  mravná patológia, za  ktorú sme zodpovední,  čím

skôr začala klesať aspoň na úroveň rokov osemdesiatych.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Barna.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Ďakujem za  slovo. Chcel by som  povedať pánu Čarnogur-

skému, keď tak hovorí o demokracii - za prvej republiky bola

demokracia tiež dosť chválená  a vtedy takisto v Krompašskej

vzbure zastrelili  pár robotníkov, v  Čertižnom, Habure tak-

isto strieľali  do ľudí a bola  to demokracia. Chcem povedať

pánu  Šimkovi -  nesúďme túto  dobu, ale  odsúďme zločiny aj

v minulosti. Tak  by sme sa museli  pozrieť aj na to,  čo sa

napáchalo všelijakých  zločinov aj v  mene viery. A  tiež to

nechceme súdiť teraz spätne. Nezáleží na tom, aký je systém,

všetko robia ľudia, od ľudí záleží, čo porobia.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Pittner, nech sa páči.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Dovoľte  mi reagovať  v takom  trošku pokojnejšom tóne.

Boli by sme hlupáci -  či už predkladatelia tohto návrhu zá-

kona, alebo tí, ktorí sa hlásime k tomu, aby sa istým spôso-

bom naozaj urobilo zadosť  každej totalite a každým obetiam,

ktoré v tej totalite padli, - ak by sme tvrdili, že nič dob-

ré sa nevybudovalo počas pôsobenia aj takého totalitného re-

žimu, akým bol komunistický režim. Veď sme v ňom žili a žili

v ňom mnohí statoční, dokonca  i členovia strany, ktorí obe-

tovali svoje zdravie, ktorí  obetovali často i svoje najvnú-

tornejšie  potreby tomu,  aby sa  vtedajšia spoločnosť  mala

lepšie.

 

     Predchádzajúci pán  rečník tu hovoril  o tom, že  miznú

naše dievčatá a  sú odvliekané na Západ. Zrejme  má na mysli

prostitúciu,  prípadne iné  nemorálne  činy.  Ale veď  vy sa

predsa, pán kolega, musíte  pamätať na aféru Babinského, kde

pre vtedajších papalášov  zbierali vtedajší okresní funkcio-

nári strany mladé dievčatá s podmienkou, že musia byť panny,

aby -  podľa záznamu z tohto  trestného konania, ktoré vtedy

prebehlo, - mohli ich tí tzv.  súdruhovia  papaláši takzvane

"prečítať".

 

     Hovorme  o  veciach  v  súvislostiach, nevytrhávajme to

z kontextov. A tu chcem povedať, že aj pokiaľ ide o inkvizí-

ciu, máte pravdu, naozaj aj  cirkev sa dopustila mnohých ve-

cí, ktoré však odsúdila a zavrhla. A odsúdila a zavrhla ich,

mimochodom,  nie tak  dávno, na  druhom Vatikánskom koncile.

Ten nebol tak dávno. Skrátka, my netvrdíme, že všetko to, čo

robia ľudia,  nech je to  akákoľvek ušľachtilá idea,  nie je

poznačená ich určitými ľudskými sklonmi, nedostatkami, ba až

zvrátenosťami. Ale pomenujme režim,  ktorý si takéto zvráte-

nosti položil za cieľ.

 

     Veď sa  rozpamätajte, ako Gottwald  v buržoáznom parla-

mente za prvej republiky hovoril,  že chodia sa učiť do Mos-

kvy, ako vykrútiť krk  buržoázii. A vykrúcali ich buržoázii?

Veď tá  včas prebehla buď  na Západ, alebo  do komunistickej

strany. Vykrúcali ich práve jednoduchým ľuďom, živnostníkom,

ľuďom,  ktorí  boli  dokonca  robotníci.  Tu kolega Javorský

svojho času  uvádzal, koľko percent robotníkov  bolo v komu-

nistických žalároch.

 

     Takže z  tohto hľadiska skúsme  nájsť naozaj kompromis,

aby sme si dokázali povedať, že každé násilie, bez ohľadu na

to, akej je  farby, aké pohnútky k nemu  vedú, je odsúdenia-

hodné, a teda v súvislosti s tým, čo hovoril aj poslanec Ro-

man Kováč,  keď sa odsudzoval fašizmus,  tak sa zároveň dala

výstraha, tak aj my  dnes, keď odsudzujeme komunistické bez-

právie, ktoré  tu režim napáchal  v minulom období,  odsúďme

zároveň aj  všetky tie tendencie,  ktoré by podobné  násilie

mohli priniesť.

 

     To  je celý  pozmeňovací návrh Kresťanskodemokratického

hnutia. Za predpokladu, že sa prijme, niet tu potom sporu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Švec, nech sa páči.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     pán docent  Cuper vo svojom vystúpení  v úvode povedal,

že zákon, ktorý máme prijať,  treba chápať v kontexte objek-

tívnej pravdy. Ja nepoznám subjektívnu pravdu. Myslím si, že

to nie je  pravda. Pravda môže byť len  jedna. A tou pravdou

je skutočnosť, že komunistický  režim bol postavený na filo-

zofii 18. storočia, ktorá hlásala triednu nenávisť a triedny

boj ako formu dosiahnutia sociálnej spravodlivosti.

 

 

     Už samotná filozofia je postavená na zločineckom zákla-

de. Myslím, že  tu niet o čom diskutovať.  Myslím si, že pán

Cuper  by mal  zvážiť, či  by nebolo  vhodnejšie ešte raz si

premyslieť návrh na pozmeňovacie  dikcie a či niektoré návr-

hy, ktoré predložil, nie je možné stiahnuť.

 

     Pánu Glinskému by som  chcel povedať, že zrejme zabúda,

že komunistický režim  vyhnal v roku 1948 a  v roku 1968 de-

saťtisíce Slovákov do zahraničia v dvoch obrovských emigrač-

ných vlnách, ktoré dnes  tvoria komunitu troch miliónov Slo-

vákov žijúcich v zahraničí.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Barna.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Chcem len  povedať pánu Pittnerovi, že  aj naša spoloč-

nosť sa  ospravedlňuje za zločiny  komunizmu, určite by  sme

mohli vyhlásiť  niečo také. Aj cirkev  sa ospravedlnila, ale

zákon sa  neprijímal. Ani my teraz  by sme nemuseli prijímať

zákon.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ja  si myslím,  že skutočne  existuje pluralita  právd,

pretože tak hovorila ateistická  fyzika. Absolútne pravdy sú

len niektoré  fyzikálne zákony, o  tom by sme  sa mohli, pán

profesor,  baviť. Samozrejme,  v spoločenských  vedách treba

dospieť  k nejakej  pravde.  Tvrdiť,  že existuje  len jedna

pravda, to  tvrdili komunisti. Alebo možno  niekedy aj kres-

ťanská cirkev bola postavená  na neomylných dogmách, ale ča-

som  sa ukázalo,  že múdri  pápeži ich  revidovali  tak, aby

prispôsobili aj  toto učenie meniacim  sa spoločenským pome-

rom.

 

     A čo sa týka tej druhej  otázky, áno, už som bol za pá-

nom Hrušovským, že chcem vystúpiť  ešte raz a predniesť nie-

ktoré pozmeňovacie návrhy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Obával som  sa, že  rýchlo skončíme,  ale tak

dobre to ide. Nech sa páči, pán poslanec Fico z SDĽ.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     ja som sa narodil v  roku 1964 a mne predchádzajúci re-

žim ani nepomohol, ani neublížil.  Takže mi dovoľte, aby som

sa sústredil na právnu analýzu  návrhu zákona, ktorý je dnes

predložený, a predovšetkým chcem  poukázať na niektoré veľmi

kontroverzné dikcie.

 

     Na úvod však musím povedať, že vždy som odsudzoval aké-

koľvek formy násilia. Otvorene  odsudzujem všetky tie nezmy-

selné  represálie,  zatváranie  ľudí  pre  názor a politické

vraždy organizované konkrétnymi fyzickými osobami, ktoré de-

formovali myšlienky  socializmu. Prihlásim sa  k akémukoľvek

zmysluplnému právnemu odsúdeniu tohto porušovania základných

práv  a slobôd,  ku ktorému   v rokoch  1948 až  1989 naozaj

dochádzalo. Na  takéto zistenie netreba  veľa. Stačí, ak  si

zoberiem do  rúk autentickú knihu o  súdnom procese so Slán-

ským a ostatnými nevinne  popravenými v päťdesiatych rokoch.

Prechovávam hlbokú úctu aj k tým, ktorí pre odlišný politic-

ký názor  museli stráviť mesiace a  roky vo väzení. Niektorí

z nich sedia aj medzi nami.

 

     Nakoniec  pre  obete  krívd na  živote, zdraví, slobode

a majetku sa od roku 1989  urobilo veľmi veľa. Všetky krivdy

sa  však napraviť  nedajú a  najmä nesmieme  naprávať krivdy

spáchaním nových krívd. Bol prijatý celý rad rehabilitačných

a reštitučných  zákonov  s  niekoľkomiliardovým  dosahom  na

štátny rozpočet.  Zločiny predchádzajúceho režimu  sú právne

odsúdené zákonom Federálneho zhromaždenia  z roku 1990 a mo-

hol by  som uviesť ďalšie príklady.  V rámci daných možností

sa naozaj veľa napravilo, hoci  stratené životy a roky väze-

nia sa nedajú  napraviť. Ale vôľa štátu na  takýto postup tu

vždy bola.

 

     Dnes máme na stole mimoriadne kontroverzný návrh zákona

o protikomunistickom odboji. Čo  ustanovenie, to historický,

politický a právny problém. Môžem povedať, že v mnohých prí-

padoch problém veľmi závažný.  Môžeme ísť pekne po poriadku.

Najskôr však treba povedať,  že návrh zákona pánov poslancov

Brňáka a Tarnóczyho treba vidieť vo svetle pozmeňovacích ná-

vrhov obsiahnutých v spoločnej správe, tak ako boli schvále-

  na  zasadnutí  ústavnoprávneho  výboru.  Ja mám nakoniec

k dispozícii doplnený  návrh tohto zákona  vrátane doplnenej

dôvodovej správy. Poďme preto k tým najrozporuplnejším usta-

noveniam návrhu zákona.

 

     Návrh zákona ako taký začína veľmi tvrdo, ak mám použiť

tento výraz. Vo svojej  preambule nekompromisne a nevyvrati-

teľne konštatuje, že komunistická strana, jej vedenie i čle-

novia, to musím zdôrazniť, sú zodpovední za úmyselné porušo-

vanie ľudských  práv a slobôd, za  justičné zločiny vykonané

v politických procesoch a za teror v rokoch 1948 až 1989. Sú

tu uvedené aj  ďalšie skutky, ale tie sú  iba slabým čajovým

odvarom proti obsahu predchádzajúcej  vety a nie je potrebné

zaoberať sa nimi konkrétne. Pokračujúc v tomto trende, návrh

označuje komunistickú  stranu v rokoch 1948  až 1989 priamo,

bez akýchkoľvek podmienok za zločinnú organizáciu. Návrh zá-

kona takto obsahovo smeruje  k zakázaniu komunistickej stra-

ny. Takýto rozsudok doteraz nevyniesol žiadny parlament ale-

bo tribunál  demokratického štátu. Ba nevyniesol  ho ani No-

rimberský  tribunál po  skončení 2.  svetovej vojny,  pokiaľ

išlo o Národnosocialistickú stranu fašistického Nemecka, keď

za  zločinecké organizácie  označili iba  Gestapo a jednotky

SS.

 

     Jedinou  výnimkou  bolo  Federálne  zhromaždenie Českej

a Slovenskej  Federatívnej  Republiky,  ktoré  zákonom číslo

557/1991 Zb. novelizovalo § 260 ods. 1 Trestného zákona. Po-

kus zaradiť do zátvorky komunizmus vedľa fašizmu ako príklad

hnutia,  ktoré  preukázateľne   smeruje  k  potlačeniu  práv

a slobôd  občanov  alebo  ktoré  hlása  národnostnú, rasovú,

triednu  alebo náboženskú  nenávisť, bol  neúspešný. Ústavný

súd svojím nálezom publikovaným  v čiastke 193 Zbierky záko-

nov z roku 1992 rozhodol, že tento text v zátvorke je v roz-

pore  s ustanoveniami článku II ods. 2  a 3 a  článku IV ods.

1 a 2 Listiny základných práv a slobôd vyjadrujúcich princí-

py právneho štátu a požiadavku právnej istoty. Len konkrétne

kroky individuálnych osôb smerujúcich k podpore a propagácii

hnutia, ako je fašizmus, môžu teda znamenať právnu zodpoved-

nosť.

 

     Bolo by zaujímavé povedať si, čo je to vlastne komuniz-

mus, čo  rozumieme pod týmto pojmom.  Ide o definíciu, ktorá

je významná pre slovenský právny poriadok, ale aj pre požia-

davku  súladu s  právnym poriadkom  európskych krajín  alebo

s právom  azylu  v  týchto  krajinách.  Mohol  by som naozaj

uviesť veľa  príkladov, mám ich k  dispozícii, rôzne citácie

z významných slovníkov, ako bol  tento pojem v minulosti de-

finovaný. Obmedzím sa  však iba na to, že  niet sporu o tom,

že vo všetkých týchto konštatovaniach a definíciách sa komu-

nizmus považuje  za ideu a komunistické  hnutia a propagácia

týchto myšlienok a ich autorov  by mohli byť podľa navrhova-

ného zákona označené za zločinecké.  Zákon môže, a ak by bol

prijatý v tej dikcii ako ho máme - samozrejme, pozmeňovacie

návrhy  pána poslanca  Cupera a  ďalšie pozmeňovacie  návrhy

prinášajú nové svetlo do tohto návrhu -, tento zákon by teda

mohol  byť  interpretovaný  tak,  že  sa  tým  mieni činnosť

a program  politickej  strany,  ktorá    slovo  komunizmus

v názve. Znamenalo by to,  že je namierený proti organizácii

alebo hnutiu,  ktoré je legálne  podľa  zákona o politických

stranách. Takýto zákon by bol v rozpore s listinou, ústavou,

medzinárodnými dohovormi, ktorými  je Slovensko viazané, ale

aj s koncepciou pluralistického základu štátu.

 

     Donedávna bolo medzi navrhovateľmi problémom aj určenie

obdobia  protikomunistického  odboja.  Niektorí presadzovali

obdobie od 6. októbra 1944 do novembra 1989, ale vzhľadom na

veľký tlak sa v návrhu, o ktorom dnes hovoríme, objavilo ča-

sové vymedzenie 25. február 1948 - 17. november 1989. Všetko

by bolo v poriadku, ak vôbec môžeme v súvislosti s týmto ná-

vrhom zákona o poriadku  hovoriť, pokiaľ si neotvoríme dôvo-

dovú správu k návrhu  zákona. Dôvodové správy vykladajú zmy-

sel jednotlivých ustanovení navrhovanej normy, ale u nás má-

me veľakrát problémy s kvalitou dôvodových správ. Naša dôvo-

dová správa sa vymyká z tohto konštatovania, pretože obsahu-

je niektoré osobitne závažné údaje.  6. október 1944 ako za-

čiatok protikomunistického  odboja sme odmietli,  pretože by

sme tak popreli  význam protifašistického odboja slovenského

národa  a vyčlenili  sa zo  skupiny štátov  bojujúcich proti

Hitlerovi. Mali  by sme si viac  uvedomovať historický fakt,

že po skončení vojny  vďaka Slovenskému národnému povstaniu,

Pražskému povstaniu a  zahraničnému odboju bolo Českosloven-

sko postavené vedľa krajín, ktoré  vojnu vyhrali, a nie pre-

hrali.

 

     Predkladatelia  návrhu zákona  o nemorálnosti  a proti-

právnosti komunistického systému  naložili s týmto historic-

kým faktom  po svojom. Nie aby  ho vzali na vedomie,  iné sa

s ním ani nedá, ale uvádzajú, že  k zmene zo 6. októbra 1944

na 25.  februára 1948 citujem:  "sa nerozhodli preto,  že by

pôvodne predkladané obdobie od 6. októbra 1944 nezodpovedalo

objektívnej skutočnosti, ani nie preto, že by to bolo morál-

ne neprijateľné,  alebo že by to  mohlo mať ďalšie negatívne

dôsledky, alebo  že prijatím takéhoto ustanovenia  by sme sa

sami vyčlenili z koalície štátov, ktoré v II. svetovej vojne

bojovali proti fašizmu, ale ... preto, lebo SANO, organizácia

odvlečených  do  bývalého  Sovietskeho  zväzu,  sa nepripája

k pôvodne  podanému návrhu  zákona". Je to jednoducho, podľa

môjho  názoru absurdná  argumentácia. Protifašistický  odboj

v zimných mesiacoch 1944 je  teda pre predkladateľov udalos-

ťou zločineckého obdobia. Mali  by sme zvážiť dôsledky také-

hoto tvrdenia obsiahnuté v dôvodovej správe k tejto norme.

 

     Pokiaľ ide o odkaz  na Medzinárodnú dohodu o nepremlča-

teľnosti vojnových zločinov, treba  uviesť, že autori návrhu

zákona  narábajú s  týmto  odkazom  a s  touto medzinárodnou

zmluvou veľmi účelovo. Čo k  tejto dohode treba povedať? Do-

týkam sa ustanovenia § 4  návrhu zákona o prerušení plynutia

premlčacej doby.

 

     Zatiaľ  čo stíhanie  hlavných vojnových  zločincov bolo

vyhradené  medzinárodným  tribunálom  v  Norimbergu a Tokiu,

stíhanie ostatných zločincov sa ponechalo národnej jurisdik-

cii krajín, v ktorých boli tieto zločiny spáchané. A v tejto

súvislosti  vznikli  pochybnosti  či  inštitút premlčania vo

vnútroštátnom  práve  nebude  brániť  dôslednému potrestaniu

vojnových zločincov.  Aktuálnosť týchto pochýb  vyplývala aj

z toho, že  sa blížil koniec  30-ročnej lehoty počítanej  od

konca II. svetovej vojny. Z  týchto dôvodov mnohé štáty uro-

bili legislatívne opatrenia,  ktorými sa vylúčilo premlčanie

vojnových zločincov, teda nikdy  sa tak nestalo pred uplynu-

tím premlčacej lehoty.

 

     V Československu sa táto  otázka riešila vydaním zákona

číslo 184/1964, ktorým sa  vylučuje premlčanie stíhania naj-

závažnejších trestných  činov proti mieru,  vojnových trest-

ných  činov  a  trestných  činov  proti ľudskosti spáchaných

v prospech alebo  v službách okupantov v  období od 21. mája

1938 do 31. decembra 1946,  ktoré sú zároveň trestnými činmi

podľa Trestného zákona z roku  1961, teda toho Trestného zá-

kona, ktorý platí aj dnes,  za podmienky, že premlčanie malo

nastať ku  dňu 9. mája  1965 alebo neskôr.  Zákon sa netýkal

menej závažných trestných činov, ktoré  k tomuto dňu už boli

premlčané.  Potom,  čo  Československá  republika pristúpila

k medzinárodnej dohode o  nepremlčateľnosti vojnových zloči-

nov, bol  do Trestného zákona novelou z roku  1969 začlenený

nový §  67a, ktorý presnejšie formuluje  okruh trestných či-

nov, ktorých sa nepremlčateľnosť týka. Teda nikdy, opakujem,

nikdy nedošlo ani k prerušeniu, ani k predloženiu premlčacej

lehoty potom, čo už uplynula, ale vždy tesne predtým ako ma-

la uplynúť.  Opačný postup by bol  vždy retroaktívnym postu-

pom, ktorý musíme odsúdiť a zakázať.

 

     Typickým príkladom ako sme už v novodobej histórii čes-

koslovenského  demokratického štátu  naložili s retroaktivi-

tou,  je zákon  o súdnej  rehabilitácii, ktorý  v §  29 túto

otázku  rieši. V  dôvodovej správe  sa hovorí,  že je  možné

predĺžiť premlčaciu dobu trestného  činu, ktorá ešte neuply-

nula v deň nadobudnutia účinnosti zákona o súdnych rehabili-

táciách, t. j. 1. júla 1990,  ale uplynula by pred 1. januá-

rom 1995. Ak trestnosť činu v deň účinnosti zákona už preml-

čaním zanikla, nemožno ju obnovovať. Čiže opäť sme zabránili

retroaktivite trestného práva, čo bolo  veľmi správne a § 29

citovaného zákona vyriešil túto  otázku v súlade s princípmi

demokratického štátu.

 

     Vážené dámy  a páni, nehádžme  do vreca  všetkých  pri-

bližne 500 tisíc členov  bývalej komunistickej strany. Abso-

lútna väčšina z nich boli  ľudia dodržiavajúci zákony a tvo-

riaci hodnoty. Spôsob vládnutia do roku 1989 sa bezprostred-

ne prejavil v stave republiky v roku 1989 - v komplexe mate-

riálnotechnickej základne, úrovne rozvoja ekonomiky, vzdela-

nostnej úrovne obyvateľstva, jeho sociálnej situácie, úrovne

sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a dosiah-

nutej úrovne bývania. Tento  stav nemožno jednoznačne kvali-

fikovať ako negatívny. Z  tohto hmotného dedičstva minulosti

sa dnes plne vychádza.

 

     Patrím do  generácie ľudí narodených,  ako som povedal,

v polovici šesťdesiatych rokov,  takže osobne môžem hodnotiť

sociálnu  situáciu na  Slovensku až  od osemdesiatych rokov.

Tie boli podľa môjho názoru sociálne spravodlivejšie, ako je

dnešné obdobie polovice  deväťdesiatych rokov. Potvrdzujú to

aj štatistické údaje a existujú k tomu mnohé príklady. Ľudia

mali možnosť  lacno získať byt,  veľmi výrazná bola  podpora

individuálnej bytovej výstavby s príspevkom štátu za osobit-

ne  výhodných  podmienok.  Dnes  -  škoda hovoriť. Bezplatné

školstvo poskytovalo kvalitné vzdelanie, pričom žiaci a štu-

denti stredných  a vysokých škôl mali  vždy vytvorené vhodné

ekonomické podmienky na štúdium, bez ohľadu na majetkové po-

mery svojich rodičov. Dnes -  nedávno sme museli tvrdo bojo-

vať za bezplatné učebnice.  Lacné internáty, strava, a lacné

alebo bezplatné učebné pomôcky sú už len históriou, rovnako,

ako podpora mladých rodín systémom mladomanželských pôžičiek.

 

     V roku 1989 priemerná mesačná výška vyplatených dôchod-

kov na  zabezpečenie pracovníkov predstavovala 49  % z prie-

mernej  mesačnej mzdy  pracovníkov v  národnom hospodárstve,

a to pri uplatňovaní  princípu stabilizácie cien potravinár-

skych výrobkov. V roku 1994 to bolo len 46 % pri enormne vy-

sokých cenách  základných potrieb. Mohol by  som uviesť veľa

ďalších príkladov, ale tie sú určite známe aj predkladateľom

návrhu zákona, pretože títo neprišli na Slovensko až po roku

1989 z vyspelej demokratickej ekonomickej cudziny.

 

     Kolektívne odsudzovanie obyčajných členov komunistickej

strany za  spáchané zločiny, ako vyplýva  z preambuly návrhu

zákona, je  absolútne neprijateľné. Prevažná  väčšina z nich

je dnes v produktívnom  veku, mnohí jednotlivci vo významnom

ekonomickom a  politickom postavení, či už  na strane opozí-

cie, alebo vládnej koalície. Je to nakoniec celkom prirodze-

né.  Aj bývalý  režim mal  záujem o  odborné kádre.  Bez ich

prispenia nemá táto republika šancu na úspech. Nie sú žiadni

zločinci. Tých  nech hľadá polícia  a nech sú  odsúdení, ale

nie nejaký zákon.

 

     Vážené dámy  a páni, predkladaný návrh  zákona má veľmi

veľa právnych nedostatkov.  Už len to je dôvod  pre mňa, aby

som takýto návrh zákona nikdy nepodporil.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči,  pán poslanec Čarnogurský - fak-

tická poznámka.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán kolega Fico, k otázke retroaktivity zrušenia preml-

čacej doby: V posledných  rokoch boli v dvoch demokratických

krajinách prijaté zákony, ktoré  spätne po uplynutí premlča-

cej doby  zrušili premlčaciu dobu,  a to v  Českej republike

v zákone o protikomunistickom odboji a ešte predtým v Nemec-

ku, v zákone, ktorý bol  prijatý po zjednotení Nemecka, bola

zrušená  premlčacia  doba  týkajúca  sa  zločinov spáchaných

v politických súvislostiach v bývalej NDR.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Gbúrová. Pripra-

ví sa pán poslanec Hrnko.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     prosím,  aby  ste  pochopili  toto  moje vystúpenie ako

úprimný,  ničím  a  nikým  nezaťažený  postoj,  a prosím vás

o trpezlivosť pri jeho interpretácii.

 

     Z histórie  poznáme, že sa  schvaľovali a, žiaľ,  aj sa

schvaľujú zákony, o ktorých  predkladatelia vždy pred schva-

ľovaním vyhlasovali, že majú len deklaratívny charakter, ale

v konečnom dôsledku  boli namierené proti  človeku, jeho ob-

čianskym a ľudským právam. Vinu porazených vždy určovali ví-

ťazi. V  dejinách to dokazovali  etnokratické, klérokratické

a partokratické modely moci a vlády, v ktorých sa aj tá naj-

krajšia  myšlienka zvrátila,  ľudsky povedané,  upravila len

v prospech  mocibažných jednotlivcov,  ktorí sa  pred svetom

vyhlasovali za  víťazov dobra nad  zlom. Toto odcudzenie  od

pôvodnej, aj tej najkrajšej myšlienky  výstižne opísal Joha-

nes Mario  Simmel v knihe Aj  klauni prinášajú slzy. Dovoľte

mi z nej zacitovať: "To  najveľkolepejšie, čo na tomto svete

vzniklo,  sú asi  náboženstvá. Náboženstvá  v čistej podobe.

Uviazli však v rukách ideológov.  A na svete určite niet nič

horšieho. Ideológovia  aj to najkrajšie  a najlepšie obrátia

na  najhoršie.  Nechcú  nič,  iba  moc,  moc nad ľuďmi. Moc,

a z  toho  prirodzene  zisk.  Ideológovia  naučili kresťanov

a moslimov mučiť, ničiť, spôsobovať  utrpenie a smrť. V mene

božom. Iní  ideológovia obrátili iné,  kedysi veľké idey  na

zločinné projekty." Toľko citát. Také  bolo aj celé XX. sto-

ročie a stáročia predtým.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, nemôžem  súhlasiť s tým, ak

sa hodnotenie našej  rozporuplnej histórie, akéhokoľvek kon-

krétneho  bolestného historického  obdobia snažíme,  obrazne

povediac,  zaviazať do  zákonov  a  v zmysle  týchto zákonov

neskôr i súdiť. Nežila  som v najťažších päťdesiatych rokoch

komunistického režimu, no z historických dokumentov viem, čo

dokázali zo zákonov na ľudí upliesť prokurátori typu Urválka

a Višinského.  Naše  skúsenosti,  bolestná  minulosť  nielen

z obdobia XX.  storočia, by nás  mali konečne už  presvedčiť

o tom, že to boli najmä politici, ktorí svojou netrpezlivos-

ťou a  lomcujúcou nenávisťou zaobalenou  v účelovo prijatých

zákonoch  v konečnom  dôsledku otvárali  brány pre politické

procesy.

 

     Navrhovatelia  v dôvodovej  správe píšu  o poučení  pre

ďalšie generácie, ale poučením sa nemôžu stať zákony, pouče-

ním  sú celostné  skúsenosti z  dejín. Naša  generácia má už

svoje skúsenosti z poučení pred rokom 1989. Aj z toho prame-

ní moje jednoznačné odmietnutie akéhokoľvek zákona, ktorý sa

snaží historikom vo vzťahu  k našim dejinám prejudikovať ne-

spochybniteľné a  nemenné hodnotenie minulosti.  V hrôze vi-

dím, kam  takéto nesporne ideologizujúce  hodnotenie v minu-

losti smerovalo, a môže smerovať i dnes.

 

     Zvolená  metóda hodnotenia  dejín zákonom  býva scestná

a spravidla sa  v konečnom dôsledku obracia  proti jeho ini-

ciátorom a vášnivým schvaľovateľom. Verím, že sme nezabudli,

ako totalitárne režimy jednej štátostrany  po roku 1939 a po

roku 1948 v previazanosti na dve veľmoci - Nemecko a Soviet-

sky zväz,  hodnotili minulosť, minulosť  svojich politických

predchodcov. Bolo  to v tisovsko-tukovskom  a gottwaldovsko-

bacílkovskom období a neskôr,  po roku 1970, v období norma-

lizácie, predovšetkým duchovnej neslobody. Nemali by sme ko-

nať ako ich deti a opäť, po koľkýkrát, rozdeľovať spoločnosť

na zaslúžilých a odsúdenia či odvrhnutia hodných.

 

     Najtragickejšie  je na  tomto súdenom  období, že mnohí

boli  členmi zločineckej  organizácie, aby  sa neskôr  stali

obeťami  komunistického  systému  nespravodlivo postihnutými

a aby napokon  prispeli k jeho pádu  a k znovunastoleniu de-

mokracie na Slovensku. Nesporne  v tom druhom  prípade oveľa

viac  ako predkladatelia  návrhu zákona,  absolventi vysoko-

školského štúdia  v totalitnom režime. Neprinúti  nás to po-

premýšľať o obsahu tohto návrhu zákona, ktorý do obdobia ko-

munistických represií začleňuje i obdobie prvej polovice ro-

ku 1968, keď sa pristúpilo  k rehabilitáciám, ako aj už roky

predtým?

 

     Vážení  prítomní,  nič  nie  je jednoduché, jednoznačné

a priamočiare. V zložitosti sa formuje náš život, ale aj na-

še poznanie  v tomto stredoeurópskom priestore.  Nech to ne-

znie ako ospravedlňovanie, ale  týmto návrhom zákona o nemo-

rálnosti  a protiprávnosti  komunistického systému  v zmysle

obsahu úvodnej  preambuly uvedenej v  správe ústavnoprávneho

výboru, tlač 241a, sa  odsudzujú státisíce ľudí poctivo pra-

cujúcich,  ktorí uverili  ideám, ale  nikomu neuškodili, ne-

ublížili, nikoho nezavraždili, ba  naopak, často obetavo po-

máhali.  Nemôže to  zmierniť ani  obsah §  7 o individuálnej

zodpovednosti, kde sú spoločne s vedením komunistickej stra-

ny i jej členovia podľa obsahu úvodnej preambuly "zodpovední

za spôsob vlády  v našej krajine v rokoch 1948  a 1989, a to

najmä za cieľavedomé ničenie tradičných hodnôt európskej ci-

vilizácie, národných a náboženských  práv, za úmyselné poru-

šovanie ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonané

v politických procesoch, za teror vykonávaný proti nositeľom

iných názorov, než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu

za devastáciu hospodárstva." Koniec citátu.

 

     Krivdy spáchané  totalitným režimom rieši už zákon čís-

lo 119/1990  Zb. o súdnej  rehabilitácii v znení  neskorších

predpisov, ale aj zákon o reštitúciách, zákon Slovenskej ná-

rodnej rady číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majet-

kových a  iných krívd a o  pôsobnosti orgánov štátnej správy

Slovenskej  republiky  v  oblasti  mimosúdnych rehabilitácií

v znení  neskorších  predpisov a jeho  ďalšie novely. Verím,

že k  nim pribudne i návrh  novely predkladanej podpredsedom

Národnej  rady pánom  Augustínom Mariánom  Húskom pod číslom

220 z  minulého roku,  kde  sa k oprávneným  osobám radia aj

príslušníci pomocných technických práporov a rehoľné sestry,

i osoby internované od roku 1950  v centralizovaných klášto-

roch  s  režimom  obdobným  táborom  nútených prác. Napokon,

trestné činy  nepremlčateľného  charakteru sa môžu, resp. sa

riešia ustanovením § 67a  Trestného zákona, konkrétne zloči-

nov  proti ľudskosti  podľa predpisov  medzinárodného práva.

Stačí len poukázať na konkrétneho vinníka, nositeľa trestné-

ho činu, s dôkladnou dokumentáciou.

 

     Rada by  som váženému plénu  pripomenula myšlienky Ale-

xandra  Solženicyna, ktoré  dokazujú, že  niet na  svete nič

zložitejšie  ako ľudský  život. Dovoľte  mi, veľmi  stručne,

kvôli presnosti, ich zacitovať: "Osud mi dožičil na zhrbenom

chrbte vyniesť  z trestaneckých rokov  poznanie dobra i  zla

v sebe. Za mlada som sa  mýlený úspechmi pokladal za neomyl-

ného, býval som krutý  k svojim podriadeným. Priveľká právo-

moc - bol som veliteľom na  fronte - urobila zo mňa násilní-

ka, záhubcu  životov. V najhanebnejších chvíľach  som si na-

mýšľal, že  konám iba správne  a nevyhnutne, a  vždy som mal

dostatok logických  dôvodov. Na zhnitej  slame v žalári  som

pocítil v  srdci záchvevy dobra. Pomaly  som začínal chápať,

že hranica  medzi dobrom a  zlom prechádza cez  každé ľudské

srdce. Nerozdeľuje štáty  ani  triedy, ani politické strany,

nie je nehybná, roky sa premiestňuje.  Dokonca srdce, v kto-

rom prevládlo  zlo, si udržuje malý  kúsok dobra. Dokonca aj

v najlepšom srdci zostáva priestor pre zlo." Toľko citát.

 

     Rada by som navrhovateľom  zákona pripomenula, že demo-

kratická vláda a parlament v Španielsku dokázali urobiť nie-

len hrubú  čiaru za minulosťou. Nepotrebovali  na to  zákon,

len  pochopenie potreby  národného porozumenia  a zmierenia,

a to  aj  napriek  tomu,  že  vláda  diktátora Franka nebola

prechádzkou v raji. V podstate v španielskom parlamente mali

poslanci iste v srdci viacej dobra ako zla.

 

     Vážené a ctené plénum, pozerám  sa do dejín nášho náro-

da i  národov Európy a listujem  v učebnici historického po-

znania. Stretávam sa v dávnej a nedávnej minulosti, žiaľ, so

smutnými  a bolestnými  príkladmi násilia  a jeho dôsledkov,

ale aj  častej bezmocnosti práve zápasu  svedomia proti sile

násilia.  Takým bolo  obdobie reformácie  a protireformácie,

ale  aj naše  storočie dvoch  svetových vojen  a totalitných

ideológií. Rozdeľovali  spoločnosť a kolektívne  súdili. Raz

antifašistov a  komunistov, potom neskôr  tzv. agentov impe-

rializmu a  nepriateľov socializmu. Avšak raz  už treba pre-

stať súdiť i prostredníctvom zákonov. Preto mi je španielska

cesta taká blízka.

 

     Neosvojujme si to, čo nám neprináleží, čo patrí do kom-

petencie  historikov a  nezávislého súdnictva. Nerozdeľujme,

ale tvorme také zákony, ktoré budú prospievať nielen určitej

skupine, ale  celej spoločnosti, všetkým  občanom Slovenska.

Rozhodne  k takýmto  zákonom navrhovaný  zákon Národnej rady

Slovenskej republiky  o nemorálnosti a  protiprávnosti komu-

nistického systému nepatrí. Odmietam deklaratívnosť a účelo-

vosť zákona namierenú proti niekomu. Odmietam pózerstvá moc-

ných víťazov,  aj keď sú  zaodené túžbou po  spravodlivosti.

Rada  by som  však v  jednom prípade  urobila výnimku,  a to

v prípade, ak by poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

schválili do vstupnej haly  Národnej rady,  prirodzene záko-

nom, pamätnú tabulu s  nasledovným textom: "Na pamiatku tým,

ktorí svoj život zasvätili zápasu za ľudské práva a slobody,

odporu proti všetkým formám  náboženskej, rasovej a triednej

neznášanlivosti a nenávisti na dlhej historickej ceste k de-

mokracii a k slovenskej štátnosti". Bolo by to v duchu nášho

vzťahu k našej minulosti, obetiam  na ceste k skutočnej slo-

bode, bolo by to  najspravodlivejšie a výsostne ľudské. Bolo

by to nielen prejavom  nášho vzťahu k rozporuplnej histórii,

ale aj vyjadrením našej nádeje  v slobodný život občanov na-

šej vlasti v tolerantnom  prostredí v skutočne demokratickej

Slovenskej republike.

 

     Vážené ctené plénum,  návrh predkladaného zákona Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky o  nemorálnosti a protipráv-

nosti komunistického systému v znení, ako je uvedené v sprá-

ve ústavnoprávneho výboru (tlač 241a), odporúčam neprijať.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pani poslankyni  Gbúrovej. Nech  sa páči,  pán

poslanec Hrnko. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení kolegovia,

     dámy a páni,

 

     opäť sa zbytočne zaoberáme niečím, čo podľa môjho názo-

ru nepatrí do našej  kompetencie. Našou kompetenciou je pri-

jímať zákony a  históriu by sme mali nechať  tým, medzi kto-

rých som aj ja patril a  veľmi sa nádejam, že skoro opäť bu-

dem v ich radoch skúmať  históriu, pretože vidím v tom niečo

účelnejšie ako  prázdne mlátiť slamu,  tak ako to  robíme už

dve a pol  hodiny tu, v tejto snemovni.  Skôr než začnem ho-

voriť o tom, čo chcem slávnej snemovni povedať, chcel by som

povedať dve poznámky.

 

     Prvá  - prečo  svojou morálnou  prítomnosťou nepodporia

zákon v minulosti významní protikomunistickí bojovníci, čle-

novia dnešnej vlády?

 

     Druhá poznámka sa týka  vystúpenia pána Húsku, prečo sa

obracal smerom k Strane  demokratickej ľavice a neobrátil sa

k celému plénu, pretože členovia bývalej komunistickej stra-

ny, a ja sa medzi nich  rátam, nesedia len v Strane demokra-

tickej  ľavice, ale  sedia roztrúsení  po všetkých stranách,

ktoré vznikli po roku 1989, a majú v nich aj významné posta-

venie. Takže nerád by som bol, aby sme pristupovali k rieše-

niu veci tak, že v oku druhého uvidím aj triesku a vo svojom

ani to povestné brvno.

 

     Ale k jednej veci by som sa chcel vyjadriť v súvislosti

s týmto zákonom.  Predovšetkým si myslím, že  tak ako by bol

nezmysel prijať zákon o protiprávnosti cirkevnej inkvizície,

ako by bol nezmysel  prijať zákon o protiprávnosti akéhokoľ-

vek iného spoločenského javu, ktorý sa vyskytol v minulosti,

podľa môjho názoru je nezmyselné  vyrovnávať sa vôbec s his-

tóriou formou zákonov. História je niečo, čo nesieme vo svo-

jom batôžku,  vo svojej prítomnosti,  a jednoducho sa  s ňou

môžeme vyrovnať vnútorne, ale najmä tým, že sa ňou vyrovnajú

historici.

 

     Akékoľvek zväzovanie histórie  do zákona,  do paragrafu

je jednoducho proti zmyslu  slobodného bádania. Žiaden zákon

nemôže tak precízne a  presvedčivo opísať nejakú skutočnosť,

ktorá sa  stala v minulosti,  ako hlboká analýza  historika,

ako hlboká  analýza historickej vedy. Lebo  potom sa nám do-

stávajú do zákonov také nezmysly, ako je § 2 ods. 2, a je to

aj v spoločnej  správe pri novom znení § 1  ods. 2, ktoré si

zoberú právomoc súdu. Podľa môjho názoru zákonodarca má uro-

biť zákon a  každý, kto sa v zmysle  tohto zákona správa, je

nepostihnuteľný, a kto ho  poruší, patrí do kompetencie súdu

a súd potom rozhodne, či je, alebo nie je  v rozpore s týmto

zákonom.

 

     Keď zoberieme  dikciu predmetného článku,  tak zistíme,

že sa tu organizácia  vyhlasuje za zločineckú. Keď zoberieme

- už som to  tu v tomto parlamente hovoril  - prejudikát No-

rimberského súdu,  ktorý sa nie zákonnou,  ale súdnou cestou

vyrovnával  s  priestupníkmi  druhej svetovej  vojny, vychá-

dzal z toho, že nevymýšľal zákony dozadu, ale dokázal repre-

zentantom nacistického režimu  aj vykonávateľom  konkrétnych

trestných  činov, že  spáchali trestné  činy, že  porušovali

medzinárodné  zmluvy, že  porušovali konvencie, a na základe

tohto  ich odsúdil.  Na základe  toho vyniesol  aj v štyroch

kauzách označenie pre organizáciu,  že je zločinecká. Jednou

z nich bol napríklad Waffen SS, ale nebola tam napríklad Ná-

rodnosocialistická  robotnícka nemecká  strana, ale  len jej

zbor politických vodcov. Na základe tohto judikátu, ktorý je

obsiahnutý v tomto paragrafe, boli vlastne príslušníci tých-

to organizácií  zločincami a museli byť  postavení pred súd,

ktorý už len zvážil mieru  ich previnenia. Teda nakoľko oce-

nil ich osobnú angažovanosť  v týchto organizáciách, že bola

v súlade s tým trestným činom, alebo s tým, alebo s vyšším.

 

     Zavádzanie týchto  pojmov do právneho  systému štátu je

absolútne podľa môjho názoru nelegitímne  už aj z toho dôvo-

du, že  ani ja, pravdepodobne  ani kolega Ľupták,  ani nikto

z nás, ktorí sme boli v bývalej komunistickej strane, sa ne-

cítime  byť zločincami  a necítime  sa ani  nejakým spôsobom

zodpovední  za  veci,  ktoré  boli  urobené  v  tomto režime

i v rozpore so zákonmi, ktoré v tejto krajine platili. Jedi-

ne historická veda a naozaj  objektívne  skúmanie skutočnos-

ti môže postihnúť všetky veci  a môže aj morálne odsúdiť mi-

nulosť, môže aj ohodnotiť  tých, ktorí nejakým spôsobom boli

ukrivdení alebo bojovali proti tomuto režimu, alebo inak bo-

li nejakým spôsobom angažovaní.

 

     A ešte jednu vec by som chcel povedať, že vec, s ktorou

sa chceme vyrovnať zákonom, nie je len našou vnútornou otáz-

kou, teda otázkou angažovanosti  alebo neangažovanosti v da-

nom konkrétnom režime, ale je to aj otázka rezistencie a ko-

laborácie. Komunistický  režim si Slováci  nevymysleli sami.

Do určitej miery, myslím, že hlavnou príčinou toho, že sa tu

uplatnil komunistický režim, bola mocenská sféra, rozdelenie

politických sfér vplyvu medzi  víťaznými mocnosťami a na zá-

klade tohto  sa tu potom riešili  veci kolaboráciou a rezis-

tenciou.

 

     Takže celé  toto rokovanie dnes  pokladám za odoberanie

práce iným,  odoberanie práce historikom,  ktorí by sa  mali

s touto našou  minulosťou vyrovnať a svojimi  závermi aj in-

formovať verejnosť, ako treba k týmto veciam pristupovať. Ja

si myslím, že  každý z nás, ktorí tu sedíme,  sme sa s touto

minulosťou  nejakým spôsobom  vyrovnali, je  to teda  otázka

osobného vyrovnania, ktoré sa  týka nás ako príslušníkov ne-

jakého národa, ako príslušníkov nejakého štátu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Hrnkovi. Nech  sa páči,  pani

poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený parlament,

     vážení hostia,

 

     ak  chce táto  Národná rada  zaujať postoj  k minulosti

a odsúdiť minulý režim, musí sa vyrovnať aj s otázkou svojho

vzťahu k členom a k vedúcim  funkcionárom KSČ a KSS, a v ne-

poslednej miere mnohí  sa s ňou musia vyrovnať  aj vo svojom

vnútri  nielen ako  bývalí komunisti,  ale aj  ako tí, ktorí

dnes inštalujú bývalých  vedúcich okresných funkcionárov KSS

do vysokých funkcií na  ministerstvách, alebo z bývalých no-

menklatúrnych kádrov robia dnes prednostov okresných úradov.

 

     Práve preto  sa vás, vážení  predkladatelia, chcem spý-

tať, čo s tými, ktorých vylúčili  z KSČ a KSS, pretože nesú-

hlasili so  vstupom okupačných vojsk  na naše územie,  alebo

boli proti  previerkovým komisiám a  previerkam, a sú  proti

nim aj dnes. Čo s tými, ktorí ako členovia KSČ a KSS poveda-

li svoj  kritický názor na roky  1968-1969 a tým zapríčinili

svojim deťom to, že si nevedeli nájsť stále zamestnanie, kým

iní, ktorí sa  dnes hrdia, že neboli v  žiadnej strane, boli

potichu  a mlčali  až po  rok 1989?  Čo s  tými, ktorí  boli

v strane ako mladí idealisti 2 roky a potom z nej odišli? Je

ich vina  taká istá, ako niektorých  z vás, vážení poslanci,

alebo z  nás, ktorí ste  boli aktívnymi členmi  strany až do

roku 1989, ktorí ste boli členmi strany 15 až 20 rokov, kto-

rí ste  vďaka strane mohli  byť vedúcimi katedier  vedeckého

ateizmu, a ktorí ste vďaka členstvu v strane mali vydláždenú

cestu k vedeckým titulom a dnes, prepáčte, niekedy ako práv-

ni amatéri hlasujete za protiústavné zákony, hoci máte titu-

ly doktorov práv?

 

     Čo s tými, ktorí k veľkej politike a k informáciám mali

tak ďaleko, že nevedeli čo za zverstvá sa napáchali v období

boľševizmu v  Rusku a v  Československu za Gottwalda  a ďal-

ších? Mnohí  sa to dozvedeli spolu  s nami po roku  1989. Čo

s tými, čo na rozdiel  od iných neboli pozitívne lustrovaní?

Čo s tými, ktorí na  rozdiel od niektorých z vás, nevyštudo-

vali vysokú  školu stranícku v Prahe,  prípadne nikdy nemali

česť študovať v Moskve?

 

     A tak sa teda pýtam, ani nie to, čo s týmto návrhom zá-

kona, ale čo s vami, ktorých sa  to tiež týka a budete o tom

hlasovať?

 

     Na umučených  a uväznených a na  ich rodiny počas komu-

nistického režimu, samozrejme, nie je možné zabudnúť. Konfe-

derácia politických  väzňov Slovenska a  nezávislí historici

sú schopní predložiť otrasné svedectvá nespravodlivo odsúde-

ných, popravených, zastrelených na hraniciach, likvidovaných

na príkaz strany bez  súdu počas vyšetrovania vo väzniciach.

zavlečených do hrozných podmienok gulagov v Rusku.

 

     Demokratická únia zastáva názor, že princíp kolektívnej

viny nemôže byť východiskom akéhokoľvek zákona o komunistic-

kom totalitnom režime. Demokratická  únia je za zodpovednosť

založenú na  zásade individuálnej zodpovednosti  tých, ktorí

komunistický režim presadzovali ako funkcionári, organizáto-

ri a čelní predstavitelia v politickej a ideologickej oblas-

ti. Zločiny  nemožno schvaľovať a nemožno  o nich mlčať. Po-

slanecký klub Demokratickej únie práve preto už raz hlasoval

za návrh  zákona, ktorý riešil  túto problematiku predloženú

poslancami KDH. Boli by sme však radi, keby poslanci vládnej

koalície s takou istou vehemenciou predkladali a pripomínali

ctenému parlamentu, aby bol dodržiavaný účinný lustračný zá-

kon,  pretože dobre  vieme, že  pozitívne lustrovaní občania

Slovenskej republiky sa zúčastňovali  na páchaní už spomína-

ných zločinov.

 

 

     Poslanecký klub Demokratickej únie  bude v tomto zmysle

posudzovať pozmeňovacie návrhy ostatných poslaneckých klubov

a právny a morálny obsah teraz predloženého návrhu zákona.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pani poslankyni.  Nech sa  páči, pán  poslanec

Kunc. Predtým faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Dovoľte mi, pani poslankyňa Rusnáková, jednu vecnú pri-

pomienku k  vášmu vystúpeniu. Celkove asi dvanásťkrát ste sa

opýtali, čo s tými, a viazali ste to na našich spoluobčanov,

ktorí boli  vylúčení  alebo mali  súvis s rokom  1968, alebo

boli  nejakým  spôsobom  za  to  postihovaní, proskribovaní.

Chcem povedať, že od 31. 10. 1995, teda už tri a pol mesiaca

existuje spoločná správa, resp.  uznesenie, v ktorom sú títo

dotknutí občania, takzvaní šesťdesiatosmičkári, riešení. Či-

že z toho mi vychádza, že váš príspevok bol napísaný buď eš-

te pred  októbrom 1995, resp. ste  ho neporovnali s materiá-

lom, o ktorom sa rokuje.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ešte faktická poznámka  - pani poslankyňa Bie-

liková.

 

 

 

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcela by  som povedať len toľko,  že kto naozaj prežil

tragédiu, ten nemá v sebe nenávisť. Tá nenávisť vo viacerých

vystúpeniach mojich predrečníkov, myslím  si, vyplýva z nie-

čoho iného, a to zrejme zo závisti, z mocenského neuspokoje-

nia, resp. z toho, ako dobre sa mali v predchádzajúcom reži-

me. Myslím si, že skutočne by bolo zaujímavé podľa pána Hrn-

ka  spočítať bývalých  komunistov do  roku 1989,  ktorí boli

v strane, ktorí  sú tu, medzi nami,  a nielen napravo, alebo

naľavo, ale vôbec v celej sále.  (Hlasy z pléna.) Je ich 92?

Ďakujem.

 

     Ďalej  si myslím,  že pani  Rusnáková, to  čo hovorila,

z väčšej časti hovorila do vlastných radov.

 

     Súhlasím s pánom Pittnerom, v týchto súvislostiach náj-

dime kompromis, ale prosím vás, nehľadajme v predloženom ná-

vrhu ďalší  zdroj nenávisti, demagógie,  resp. kritiky toho,

čo máme dnes, už aj z úcty k tým, ktorí vďaka komunistickému

režimu už nie sú medzi nami.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kunc.

 

 

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

     vážení hostia,

 

     hneď na  začiatku by som  chcel povedať, že  som mierne

rozčarovaný ovzduším, v akom  táto rozprava prebieha. Vzhľa-

dom na  charakter vecí sa  nazdávam, že to  ovzdušie by malo

byť skôr poznačené určitou rozvážnosťou, a nielen rozvážnos-

ťou,  ale  dokonca  niečím, ako  je  pieta, pretože hovoríme

o jednom ťažkom úseku dejín  slovenského národa a ľudu tejto

krajiny.  Pritom treba  povedať, že  nezavinili si  ju sami,

pretože v  slobodných voľbách v roku  1946 - a chcel  by som

zdôrazniť, to boli slobodné voľby, nie ako voľby v roku 1948

- predsa  slovenská politická  scéna jasne  povedala, aký je

stav vecí a ako slovenský  národ a slovenský ľud hodnotí po-

litický vývin tejto krajiny, s tým, že 63 % voličov si vtedy

volilo  Demokratickú  stranu  ako  predstaviteľku politickej

orientácie tejto krajiny. Takže vtedy sa tento národ a tento

ľud rozhodol za  celkom iný osud, než aký  ho potom postihol

rokom 1948.

 

     Ale chcel by som ešte na okraj volieb roka 1948 povedať

niečo úsmevné,  čo malo však  neúsmevné  dôsledky pre viace-

rých, medziiným aj  pre mňa, ale to nie  je zaujímavé. Býval

som vtedy v internáte v Horskom parku. V deň volieb komunis-

tická samospráva z našich radov, študentov, dosadená po feb-

ruári to narežírovala tak, že sa posadili vo vestibule, teda

vo vestibule  bolo zorganizovaná a  pripravená miestnosť vo-

lieb, samospráva sa posadila za  stôl, na stôl postavili ko-

líček na  určitom podstavci a radili  voličom, že kandidátku

majú  vhadzovať do  urny a  biele lístky  majú napichovať na

kôl. A  my ako skupina  študentov sme doobeda  boli v meste,

a keď sme  sa vrátili, tak  sme si povedali,  že teraz ideme

voliť. No a volili sme tak,  že biele prázdne lístky sme há-

dzali  do  urny  a  kandidátky  sme  napichovali na kolíček.

Pochopiteľne, to naša samospráva veľmi  jasne videla a aj si

to veľmi  dôsledne poznačili. Dôsledky  prišli veľmi rýchlo,

pretože už v septembri roku 1948 som nielen ja, ale aj ďalší

kolegovia študenti, nedostal štipendium a bývanie v interná-

te, už mi jednoducho boli žiadosti zamietnuté, ako aj mnohým

ďalším, a potom  o rok na to prišlo  vylúčenie zo školy. Ale

to nie  je zaujímavé, chcel  som tým len  naznačiť, aké boli

voľby v roku 1948 slobodné, pretože tvrdím, že slobodné voľ-

by  to neboli,  slobodné, tajné  a priame  voľby boli v roku

1946.

 

     Chcel by som a veľmi by som si želal, aby ďalší priebeh

tejto našej rozpravy už nemal  ten bojový tón, ktorý len vy-

bičováva  pocity, emócie,  vášne a  málo vedie  k tomu, o čo

pôjde. A v tomto zmysle  by som chcel prispieť k vytvoreniu,

pretvoreniu tohto  ovzdušia. Musíme si  uvedomiť, že sme  tu

v zložení  bohatej  rôznorodosti,  veku,  názorov, poznania,

skúseností i charakterov a z toho vyplýva, že aj vzťah k mi-

nulosti a teda aj k minulým režimom je asi medzi nami rôzny,

rôznorodý. Dokonca ktokoľvek z vás si môže povedať, aha ten-

to pán, keďže toto všetko  prežil, dokonca sa cíti postihnu-

tý,  vystupuje  tiež  pod  takými  emóciami. Nie, priatelia,

vôbec nie, ja sa nazdávam, že skutočne nie je čas ani vhodná

historická  chvíľa,  aby  sme  takýmto spôsobom pristupovali

k veci  a treba  na to   hľadieť trochu  ináč. A  to hľadieť

trocha ináč,  z čoho ja  vychádzam, by som  chcel vysvetliť,

pretože považujem to za dôležité z hľadiska pochopenia celé-

ho zámeru prijať tento zákon.

 

     Nazdávam sa, že všetci spoločne, tak ako tu sme, stojí-

me pred  úlohou, ktorá je  niečo viac než  prijať jednu vše-

obecnejšiu alebo špeciálnu normu - zákon. Je to skutočne čo-

si iné.  Je to vlastne  hodnotenie, posúdenie jedného  úseku

dejín tohto národa a tohto ľudu, ktorý odohral osobitnú rolu

v jeho vývine a, pochopiteľne, nemôže byť len tak zabudnutý.

A pritom nechcem hovoriť o hrubej alebo tenkej čiare. To ne-

má zmysel. Čiarami sa nič  nevybaví. Vybaví sa len myslením,

poznaním, vcítením sa a primeraným rozhodnutím. Takže v tom-

to zmysle stojíme  pred úlohou  zaujať  stanovisko k  takému

štyridsaťročnému obdobiu v živote národa a ľudu tejto kraji-

ny, v  priebehu ktorého boli strojcami  utrpenia a porušova-

teľmi základných morálnych zásad  i ničiteľmi hodnôt vlastní

príslušníci národa a občianskej pospolitosti z vlastnej vôle

a pre vlastné  záujmy a ciele. Na  to kladiem dôraz, pretože

to znamená, že slobodne a  vedome sa rozhodli páchať aj zlo-

činy,  ktoré ani  dodnes  nie  sú všetky  náležite objasnené

a svojím  charakterom,  časovým   a  priestorovým  rozsahom,

spôsobili  jednak nenapraviteľné  a veľké  dlhodobé utrpenie

jednotlivcov i  rodín, jednak -  a zase by  som prosil, keby

ste tu spozorneli - úplné odlúčenie celej krajiny a jej ľudu

od jej  dovtedajšieho prirodzeného spojenia  a prostredia na

európskom kontinente  a jeho národov,  a tým zase  spôsobili

nezmerateľné a nevyčísliteľné historické škody, náprava kto-

rých stojí a bude stáť tento národ i ľud a jeho krajinu, ako

to už v týchto chvíľach  zisťujeme, ďalšie a pritom neobídi-

teľné obete, aj keď to nebudú, dúfam, obete na životoch.

 

     Keďže  sa toto  všetko týka  všetkých žijúcich občanov,

takže prinajmenej stredná a  mladá generácia je oprávnená sa

pýtať prečo je to tak, prečo musia prinášať tie obete, ktoré

sú jednoznačné a  nedajú sa nijakým spôsobom obísť.  A je to

jedno,  či je  to už  preto, že  chceme byť členmi Európskej

únie, alebo nie, jednoducho vyplývajú z tempa života, z jeho

potrieb. A keďže aj na tieto generácie sa prenáša váha toho,

o čo tu ide, ich otázky sú oprávnené.

 

     Ja sa nazdávam a tvrdím, že napísané a vyučované dejiny

tejto krajiny nedávajú odpoveď na takúto otázku a kladiem si

sám  otázku, či  ju vôbec  niekedy dajú.  V tejto chvíli som

skôr toho názoru,  že asi nie, pretože dodnes  nie je všetko

odhalené a objasnené tak, ako by sa odhaliť a objasniť malo.

Pochopiteľne, že pritom sa vždy  vynorí otázka, či to, čo sa

všetko aj v tom 40-ročnom  úseku dejín  urobilo dobre - pre-

tože všeličo sa urobilo, všeličo sa postavilo, pretvorilo -,

čo s tým, či to tu nie je? Ja tvrdím tiež, že je. Prežil som

to,  videl som  to a  dokonca som  sa aj tvorivo zúčastňoval

na tých veciach.  Aspoň tak som sa snažil,  kým sa len dalo.

Lenže  potom prichádzam  sám k  otázke, za  akú cenu.  Ja sa

nazdávam, že táto otázka sa  obísť nedá, pretože príliš veľa

sa deštruovalo  kvôli tomu, aby sa  robilo to nové. A  to sa

týka v podstate všetkých  oblastí ľudského a občianskeho ži-

vota, tak ako sme ho prežívali.

 

     Isteže, boli tu aj sociálne istoty, ako sme ich nazýva-

li a ako s nimi  komunistický  režim  pracoval, ale aj tu je

oprávnená otázka, za akú  individuálnu, osobnú a spoločenskú

cenu a či boli riešením, na ktorom možno založiť život náro-

da, štátneho spoločenstva, a teda celej pospolitosti. Ak len

nepripustíme, že išlo o experiment  niekoho, kto nám to vnú-

til, a  ten sa naozaj  nezaoberal tým, za  akú cenu to  bolo

a aké to prinieslo škody a aké  obete. Tým by sme sa vyvini-

li, tým by sa teda vyvinil aj ten režim, keby to bolo možné.

Ale my nemôžeme nájsť iného, kto to všetko spôsobil, kto bol

predstaviteľom toho režimu, než ten, kto žil medzi nami. Tak

si po tom všetkom kladiem  tú rozhodujúcu  otázku a tá znie:

Naozaj ide  iba o zadosťučinenie a  odškodnenie? O nič viac?

Ja si myslím, že ak by išlo iba o zadosťučinenie a odškodne-

nie,  tak platí,  že všeličo  sme už  od roku  1989 urobili,

hlavne v zákonodarstve a právnom systéme, aby sa odškodnilo,

čo sa dá, aby sa urobili zadosťučinenia, ale nezdávam sa, že

to je všetko. Ak by to bolo všetko, potom by som sa v súvis-

losti s týmto návrhom zákona neozval,  ani by som sa sem ne-

postavil.

 

     Ja si však myslím, že ide aj o viac, a nám sa treba za-

myslieť viac aj nad  tým, o čo ide. Ak  to neurobíme a neob-

jasníme si to, potom musím tvrdiť, že sme niečo nepochopili,

niečo  veľmi dôležité,  čo ako  poslanci by  sme mali lepšie

chápať ako ktokoľvek v tejto  štátnej pospolitosti a v tomto

národe. Nazdávam sa,  že pri takom videní vecí,  že teda ide

len o zadosťučinenie a odškodnenie, sme nepochopili históriu

nášho  národa i  ľudu a  nechápame, a  preto ani nepochopíme

duchovné a morálne požiadavky jeho terajšieho i budúceho ži-

vota v  samostatnom a zvrchovanom štáte,  a teda jeho budúc-

nosť. Tento posun, ideový,  filozofický posun je tu jednodu-

cho nevyhnutný, pretože inak nie sme nič iné než obdivovate-

lia majetku, ktorý by sme reštitúciami chceli získať. Nazdá-

vam sa,  že toto nás zaväzuje,  a pri svojich úvahách  i pri

svojom postoji k návrhu zákona vychádzam jednoznačne z toho.

 

     A teraz ešte na vysvetlenie. Budúcnosť národa i štátnej

pospolitosti sa dá totiž založiť  len na úplnom vyrovnaní sa

s vlastnou históriou, s jej  jasnými i tienistými stránkami,

teda s tým, čím sa možno  pochváliť, i s tým, čo treba odsú-

diť, lebo nič tam nie je  neutrálne. V tom, čo národ prežil,

s čím žil,  čo vytvoril, čo sa  s ním dialo, tam  nie je nič

neutrálne, pretože  všetko má nejaký  dosah na reálny  život

spoločnosti,  národa a štátneho  spoločenstva.  A len vtedy,

keď  toto pochopíme,  sa možno  dostaneme aj  k meritu  veci

v súvislosti s týmto návrhom zákona. Totiž len takéto pocho-

penie môže byť prameňom  odhodlania, síl, dobrej vôle, snahy

žiť  ďalej,  tvoriť  budúcnosť  a  tvoriť  ju  tak, aby bola

dôstojná človeka, národa i štátneho spoločenstva.

 

     Nuž a v tejto súvislosti sa zamýšľam aj nad tým štyrid-

saťročným úsekom  tejto histórie, o  ktorom je reč  v návrhu

zákona. Tvrdím,  že aj na  ten sa vzťahuje  potreba poznania

s princípom uspokojiť sa, že tak to bolo a dosť, alebo odsú-

diť ho s ohľadom na jeho osobitosti, ktoré sme rôznym spôso-

bom charakterizovali a ktoré, ako tvrdíme, naprávame, pokiaľ

sa len dá. Pretože uspokojiť sa  znamená nebáť sa toho a ne-

báť sa ani prípadného  opakovania v nejakej modifikácii his-

torických podmienok  a predpokladov. To  čo bolo v  dejinách

jasné a viedlo k dobrým  výsledkom, prípadne možno aj opako-

vať. Ale ak treba odsúdiť,  potom z toho vyplýva, že zásadne

sa treba poučiť z toho, čo sa stalo a potom v žiadnom prípa-

de nepripustiť opakovanie. A to  je, myslím si, ideový a fi-

lozofický základ, na ktorom možno stavať a na základe ktoré-

ho možno  zaujať osobné stanovisko  k tomuto návrhu  zákona.

Týka sa to, pravda, všetkých  ľudí v tejto krajine, teda ce-

lého štátneho spoločenstva a nás,  ako som už zdôraznil, ako

zákonodarcov tejto krajiny  osobitne. Pretože správne pocho-

penie historických hodnôt a primerané odsúdenie strát a škôd

znamená vhodné, správne, pravdivé východiská pre ďalší život

v spoločnosti a jej rozvoj.

 

     Sám som teda presvedčený o tom, že takýto hodnotový súd

sme  povinní urobiť  aj  my  ako parlament,  nielen napísané

a vyučované dejiny, teda len história a historici. Nie je to

pravda. To  by potom znamenalo práve  nepochopenie tých sku-

točností a tých východísk,  ktoré som pred chvíľou spomenul.

My sa  tým preto musíme zaoberať,  aby sme navodili národnej

i štátnej pospolitosti taký pocitový i vedomostný stav, kto-

rý bude  reálnym prejavom dosiahnutej  národnej i občianskej

vyrovnanosti. Ja sa nazdávam,  že aj naše terajšie problémy,

ktoré  charakterizuje  polarizácia,  rozpoltenosť, prístupy,

ktoré  sú na  škodu jednotlivcom,  spoločnosti, teda  národu

i všetkým  občanom,    práve  dôsledkom  toho,  že nie sme

schopní  dospieť do  toho stavu  vyrovnanosti. A  tu je teda

pointa, o ktorú ide v súvislosti s návrhom tohto zákona.

 

     Isteže, aj ja som sa zamýšľal  nad tým, čo s tým aspek-

tom  zločinnosti, pretože  je fakt,  že si  nemôžeme dovoliť

označiť za zločincov jednotlivých členov strany, ktorých sme

poznali a poznáme a s ktorými sme žili, spolupracovali, kto-

rí sú  nám dokonca priatelia,  príbuzní. Ale určite  tam rad

zločincov bol. To, že sme  ich neodhalili, iste je nedostat-

kom nášho spoločenského i právneho  postupu, na ktorý sme od

roku 1989 mali dosť času. Každý návrat je boľavý a z hľadis-

ka procesov, ktoré s tým  treba vykonať, veľmi, veľmi sťaže-

ný, ale nazdávam sa, že predsa vieme diferencovať a potom aj

dokázať, kto tým zločincom bol, alebo nebol. Lebo jednoznač-

ne tvrdím, že veľká, ak  nie absolútna väčšina členov strany

zločincami  nebola, pretože  aj keď  v správaní  niekedy pod

tlakom  straníckych orgánov  postupovali tak,  že nebolo  to

celkom v súlade so všetkými mravnými princípmi, ale zločinov

sa nedopúšťali. Vyriešiť tento  problém, tento aspekt treba,

pretože sa dotýka ľudí,  a prijatím zákona rozhodne nechceme

ďalej spoločnosť ani rozdeľovať,  ani vyvolať u jednotlivcov

pocit alebo vedomie  krivdy s tým, že však  nikdy som nikomu

nič nevykonal a teraz  ma niekto takýmto spôsobom odsudzuje.

Nazdávam  sa, že  tento návrh  zákona sa  dá takto uspôsobiť

a za takých okolností isteže zaň  budem hlasovať a vám odpo-

rúčam na zváženie, či by ste nemali urobiť tak isto.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     keď sa podobný zákon prijímal v Českej republike v roku

1993,  pán minister  hospodárstva Vladimír  Dlouhý, ktorý je

tiež bývalým  členom bývalej Komunistickej  strany Českoslo-

venska,  ho označil  za plošne  použiteľný kyjak.  A právnik

a podpredseda vlády  Jan Kalvoda o  paragrafoch tohto zákona

povedal, že majú so zákonom  spoločné len toľko, že majú zá-

konnú formu a  nie obsah. Ten zákon je  veľmi obdobný, ktorý

sa  nám tu  dnes predkladá,  a ja  si kladiem  otázku, či je

správne, že v mene  odsúdenia bývalého režimu ako nelegitím-

neho  a zavrhnutiahodného  dnes chceme  uplatniť práve jeden

z jeho negatívnych spôsobov, jednu  z jeho negatívnych prak-

tík, teda, že formou zákona nariadime ľuďom, budeme im pred-

pisovať, čo si majú myslieť  a ako majú hodnotiť celé histo-

rické obdobie, v ktorom prežili celý svoj produktívny život,

alebo veľkú  časť tohto  produktívneho  života. To je  jedna

poznámka.

 

     Druhá poznámka: Autori zákona  hovoria, že v zákone ide

o morálne odsúdenie  režimu a jeho ideológie,  o to, aby od-

porcovia totalitného režimu  dostali morálne zadosťučinenie.

Pán Kunc chce, aby sme nejakým spôsobom interpretovali deji-

ny. Keď  k tomuto návrhu zákona  pristupujeme ako k právnemu

dokumentu, tak treba povedať, že v tej podobe, v akej bol po

pozmeňovacom návrhu v  ústavnoprávnom výbore predložený, vy-

tvára nevyvrátiteľnú  domnienku, že členovia  bývalej KSS sú

zodpovední za množstvo vecí, ktoré napĺňajú skutkovú podsta-

tu niektorých  trestných činov, napríklad  vlastizrada, jus-

tičná vražda, a  tieto trestné činy inak vlastne  nie je ani

možné dokázať. Ak bude záujem o nové politické procesy, ten-

to zákon  odstráni nepríjemný problém  ako dokázať, že  prí-

slušná osoba  trestný čin spáchala.  Myslím si, že  v tom je

najväčšia problematickosť  zákona, pretože na  jednej strane

sa v ňom tvrdí, že podľa paragrafov tohto zákona nikto nemô-

že  byť vyšetrovaný,  odsúdený a  potrestaný, ale  na druhej

strane sa po jeho schválení nikto nebude môcť ani riadne ob-

hajovať,  a naopak,  môže byť  politicky obvinený všelijakým

spôsobom.

 

     A napokon ešte jedna  poznámka, keďže sme mnohí prežili

spoločne niekoľko rokov aj v  tomto parlamente. Ja ľudsky aj

politicky chápem tých, ktorým bývalý režim reálne a negatív-

ne zasiahol do života a  ktorí proti nemu bojovali, keď ešte

ten režim fungoval, teda väzňov, pozostalých, obete, otvore-

ných  odporcov režimu  alebo disidentov,  ale nechápem  dosť

dobre, keď teraz do boja proti už šesť rokov mŕtvemu drakovi

zrazu vytiahli tí, ktorí sa v roku 1990 nastrašene schováva-

li aj  za našimi chrbtami,  keď sme sa  snažili obhájiť česť

a profesionálne  a  pracovné  výsledky  radových členov KSS,

a teraz, keď sú znovu pri  moci, nás, súc tiež bývalí členo-

via KSS, idú presviedčať, že treba živé dejiny štátu, národa

aj konkrétnych ľudí  podriadiť novému ideologickému hodnote-

niu a  jedinému zákonom predpísanému výkladu.  Ja si myslím,

že takýmto spôsobom sa, dámy  a páni, so zložitou minulosťou

nevyrovnáme a ani  neprivedieme občanov Slovenskej republiky

k sebareflexii.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem  za slovo,  pán podpredseda.  Veľmi ľutujem, že

práve teraz  odišiel pán poslanec Čarnogurský.  Ja sa ospra-

vedlňujem, že odpovedám až teraz,  ale vtedy, keď mal pripo-

mienku ku  mne, som nebola v  rokovacej miestnosti prítomná.

Dovoľte mi preto zareagovať na to teraz.

 

     Samozrejme,  že išlo  o prerieknutie.  A že  ide o  rok

1946, to veľmi dobre viem,  pretože po vojne v rámci rôznych

preverovačiek a akcií "B" naša  rodina každý rok a pol puto-

vala po republike a bola  presťahovaná do rôznych kútov Slo-

venska. V roku  1946 sme sa práve nachádzali  na južnom Slo-

vensku. Bola som  síce ešte malá, ale už  ako-tak som vedela

čítať,  a preto  som si  na plotoch  prečítala rôzne nápisy,

napríklad takéto:  "Hlad a bieda  sa nám vráti,  keď vyhrajú

demokrati"; "Každý  vôl a každý  pes volí stranu  KSS"; "Len

ten štát  je pevný, istý,  ktorý vedú komunisti",  atď, atď.

Dovoľte mi na  základe toho, hoci som bola  malé dieťa, usú-

diť, že tie voľby ešte vtedy boli naozaj demokratické.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Gbúrová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     ctené plénum,

 

     keďže z môjho záverečného vystúpenia nevyplynulo celkom

jasne,  že dávam  návrh na  uznesenie, dovoľte,  aby som  ho

z tohto miesta ešte raz uviedla. Navrhujem, aby poslanci Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  schválili do vstupnej haly

Národnej rady  Slovenskej republiky pamätnú  tabuľu s nasle-

dovným textom:

 

     "Na pamiatku tým, ktorí  svoj život zasvätili zápasu za

ľudské práva a slobody, odporu proti všetkým formám nábožen-

skej,  rasovej  a  triednej  neznášanlivosti  a nenávisti na

dlhej historickej  ceste k demokracii  a k slovenskej  štát-

nosti".

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Do rozpravy sú prihlásení ešte traja poslanci.

Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 13.00 hodiny.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážení páni poslanci,  pani poslankyne, budeme pokračo-

vať v rokovaní rozpravou. Do  rozpravy je prihlásený pán po-

slanec Derfényi.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     na úvod mi dovoľte konštatovať, že doterajšie rehabili-

tačné a reštitučné zákony, ako  aj zákon číslo 480/1991 Zb.,

sa vyrovnávajú s podstatou  obdobia neslobody počas komunis-

tického režimu, s hmotnou  aj morálnou satisfakciou jeho od-

porcov a obetí a novelizovaný  Trestný zákon s nepremlčateľ-

nosťou  trestného činu  politickej vraždy.  Toto už  v tejto

snemovni odznelo, preto je namieste  otázka, ktorá už tu od-

znela, aký  bude prínos tohto  zákona pre dnešné  Slovensko.

Nemám k  dispozícii štatistické podklady, ale  zrejme nie je

ďaleko od  skutočnosti odhad, že na  Slovensku prevažná časť

rodín,  resp. takmer  nieto rodín,  z ktorých  by sa  niekto

v priebehu uplynulých desaťročí  neocitol medzi postihnutými

režimom, ale zároveň ani rodiny, z  ktorých by sa za to isté

obdobie nenašiel člen štátotvornej strany, alebo niekto, kto

režim podporoval, prípadne z neho profitoval.

 

     Posudzovaný návrh zákona v § 2 nepriamo spoločne posti-

huje značnú skupinu obyvateľov  bez ohľadu na reálne správa-

nie sa jej členov. Ak  totiž zákon vyhlási za zločineckú ko-

munistickú stranu,  potom musí za  zločincov považovať všet-

kých, ktorí sa hoci len formálne  alebo v niektorých úsekoch

svojho  života ňou  riadilii, či  podľa nej  sa správali. Do

dnešného dňa neexistuje a zrejme ešte nejaký čas potrvá, kým

bude existovať seriózne vedecké  zhodnotenie obdobia od feb-

ruára 1948  do novembra 1989, ktoré,  ako všetci vieme, malo

niekoľko od seba dosť  výrazne sa odlišujúcich fáz. Prijatie

zákona okrem iného navždy  znemožní vedecké zhodnotenie uve-

deného obdobia skutočne demokratickým, neideologickým spôso-

bom.

 

     Vážená Národná  rada, kladiem si teda  ešte raz otázku,

aký  bude  prínos  zákona  pre  dnešné  Slovensko.  Prispeje

k upokojeniu  nášho skutočného  politického ovzdušia,  alebo

povedie k ďalším napätiam? Pýtam sa, či by nebolo lepšie ne-

zaoberať sa  zákonom a vytvoriť tak  priestor na zhodnotenie

uplynulého obdobia  historikmi, či by nebolo  lepšie v duchu

zmierenia dívať sa do budúcna.

 

     A na  záver ešte jedna  poznámka. Na vlastnej  koži som

pocítil normalizačný  proces štátotvornej strany  v sedemde-

siatych rokoch.  Napriek tomu, alebo práve  preto si myslím,

že  je čas  oddeliť  minulosť  od prítomnosti  hrubou čiarou

a prenechať hodnotenie historikom.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Cu-

per.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni poslanci,

 

     vzhľadom  na rozpravu  k zákonu, použijúc rétoriku pána

poslanca Čarnogurského, že som všetko zo zákona vykastroval,

by som mu tou istou  medicínskou rétorikou povedal, že chcem

niečo  implantovať  späť  do  svojich pozmeňovacích návrhov.

Chcel by  som navrhnúť vo svojom  pozmeňovacom  návrhu alebo

doplniť svoj  pozmeňovací  návrh, že  navrhujem ponechať § 1

zákona a to v pozmenenej podobe, ktorý by znel takto: "Režim

založený na komunistickej idelógii,  ktorý rozhodoval o ria-

dení  štátu a  osudoch občanov  v bývalom  Československu od

25. 2. 1948 do 17. 11. 1989, bol odsúdeniahodný."

 

     Ďalej by  som svoj pozmeňovací návrh  pozmenil tak, aby

sa nevypúšťal § 4, ale ostal  v takom znení, ako je. To zna-

mená § 4 znie: "Do  premlčacej doby trestných činov sa neza-

počítava doba od 25. februára 1948 do 29. decembra 1989, po-

kiaľ z politických dôvodov  nezlučiteľných so základnými zá-

sadami právneho poriadku demokratického štátu nedošlo k prá-

voplatnému odsúdeniu alebo zbaveniu obžaloby."

 

     V § 3 sa vypúšťa, ostatné paragrafy potom prečíslovať.

 

     Ďakujem, to je všetko, čo som chcel.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán poslanec,  to znamená, že platia  len tieto návrhy,

ktoré ste teraz predniesli?

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Platia všetky ostatné, čo som predniesol, s tým, že me-

ním svoje  pôvodné pozmeňovacie návrhy  tak, že sa  zaraďujú

späť § 1 a  § 4 a § 3 sa vypúšťa,  ostatné paragrafy sa pre-

číslovávajú.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Pán  poslanec  Mikloško  - faktická poznámka,

nech sa páči.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ja som sa chcel prihlásiť ešte pred obedňajšou prestáv-

kou,  pretože posledné  slovo mala  pani poslankyňa Gbúrová,

ktorá dala  návrh na text  tabule, ktorá by  tu mala visieť.

Chcel som  len povedať, že ten text je taký všeobecný  a tak

nič nehovoriaci, že podľa mojej mienky prijať takýto text by

bolo dehonestujúce  pre všetky obete, o  ktorých tu celý deň

dnes hovoríme.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Tarnóczy.

 

Poslanec A. Tarnóczy:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     využívam právo predkladateľa na záverečné slovo, dovoľ-

te mi preto niekoľko myšlienok k pripomienkam a k prerokúva-

nej kauze.

 

     Z diskusie som získal dojem,  že veľa z nás podľa poli-

tickej  orientácie    prišlo  pripravených  do  tejto sály

s rozhodnutím, že si nedali prácu  počúvať či už moje úvodné

slovo, alebo neskontrolovali si  predložené zmeny, ktoré sme

oproti pôvodnému návrhu  zákona prepracovávali  niekoľko dní

v ústavnoprávnom výbore a pod ktorým autorstvo  by sme mohli

podpísať aj vám, pán Čarnogurský.  Vaše slová, že pokiaľ náš

návrh zákona nebude prijatý,  budete hlasovať a prijmete náš

návrh zákona, si pamätám a vychádzal  som z toho aj pri tom,

keď som potvrdzoval svoju vôľu.  A v úvode som tiež povedal,

že sme sa nešli radiť do klubu, že Brňák a Tarnóczy s Konfe-

deráciou politických väzňov využili svoje právo ako poslanci

a predkladajú tento  návrh  zákona  na  odsúdenie  minulosti

a výstrahu pre  budúcnosť, ako memento, aby  sa niečo, čo už

tu bolo, nemohlo opakovať. Tým  odpovedám aj vám, pán Kováč,

pretože ste  hľadali túto vetu  alebo túto  myšlienku,  túto

ideu, a  tá je predsa  leitmotívom celého mnou  predloženého

návrhu zákona.

 

     Nepovažujem tento návrh za akt pomsty, ale za zhodnote-

nie určitého obdobia a podielu konkrétnych ľudí, či systému,

ktorý vytvorili, mechanizmov, ktoré na to  používali, preto-

že nič - ako som uviedol  - podobného svet nezažil. Padli tu

niekoľkokrát  slová nacizmus  a fašizmus,  ale len  obyčajné

čísla, inventúra obetí nám povie, kto viac a čím je to.

 

     Vystúpenie pána  poslanca Šimka považujem  za odvedenie

pozornosti od prerokúvanej kauzy.  Veľmi ľutujem, že ste vy-

užili, ak je  to tak možné povedať -  skôr zneužili situáciu

prerokúvanej kauzy nato, aby ste prihrievali svoju politickú

polievku. Ja som nemyslel na to, alebo nechcel som týmto ná-

vrhom zákona hovoriť o tom, čo je teraz, alebo čo bude v bu-

dúcnosti, chcel som hovoriť  o tomto konkrétnom návrhu záko-

na, ktorý sa zaoberá komunistickou érou. Preto veľmi, veľmi,

veľmi som proti tomu, čo  ste povedali, že ste odviedli celý

smer ďalšej diskusie aj prerokúvania tohto návrhu zákona.

 

     Súhlasím preto s tým, čo povedal tu po vás v pripomien-

ke pán  Brňák, beriem to  na seba. Samozrejme,  na mňa potom

nemôže platiť, čo ste povedali naňho, ale to, čo povedal Br-

ňák ohľadne využitia, alebo  toho, či pasuje, alebo nepasuje

dnešný termín, a komu pasuje, a prečo áno a prečo nie, teraz

týmto  zákonom beriem  na seba.  Znovu chcem  povedať, že ma

viedlo k tomu moje osobné  životné poznanie a že naďalej po-

važujem za jeden z hlavných dôvodov, prečo som vôbec poslan-

com Národnej rady, aby sme mohli  priehradu k tomu, čo sa tu

stalo, urobiť pre budúcnosť ako zákonodarcovia.

 

     Pán  poslanec Glinský,  sme koaliční  partneri, napriek

tomu neviem pochopiť, či zaregistrovanie toho, že bol tu no-

vember 1989, že v Európe  a vo svete nastali zmeny, akceptu-

jete, alebo nie. Pokiaľ váš názor poznajú vaši voliči a zvo-

lili vás, samozrejme, rešpektujem to, nemôžem nič k tomu po-

vedať, len to, že to akceptujem.

 

     Pán poslanec Barna, prepáčte, je možné porovnávanie po-

rovnateľného, teda porovnávať inkvizíciu  s tým, o čom hovo-

ríme - prosím vás, 92 miliónov, ak berieme kmérov, takže nie

je o čom.

 

     Pán  poslanec Fico,  začali ste  svojím vekom.  Z môjho

postu a z mojej životnej skúsenosti  nemôžem s tým už od pr-

vej  vety súhlasiť  už len  preto, že  viem, že na prihlášku

alebo k prihláške, alebo k úspešnému prijatiu na vysokú ško-

lu bolo treba aj desať  bodov, teda za stranícku príslušnosť

predkov  alebo rodičov,  že odporúčania  orgánov, ktoré boli

a museli byť dané na právnickú fakultu, medziiným aj na iné,

samozrejme, ale zvlášť na právnickú fakultu, vás zo všedného

priemeru vylučovali,  teda nie je pravda,  že nepomohol, ani

neublížil.  Nesúhlasím.  To, samozrejme, platí pre všetkých,

ktorí  svoje postoje  teraz modifikujú  tak, ako modifikujú,

napriek  tomu, že  na základe  absolvovaných štúdií  vlastne

v porovnaní s  mojimi kolegami z  väzníc sa nemôžu  dávať do

súvislosti. Rozhodnutie o vrátení z  väznice na OV KSS bolo,

nemohli ani do učilišťa, teda  vtedy to boli štátne pracovné

zálohy. Takže nemôžem akceptovať takto podložený výklad.

 

     K tomu, čo ste povedali, pán poslanec Fico, k zločinec-

kej organizácii,  alebo k tomu  názvu, mám protiotázku.  Ako

nazvať teror, vraždy, ak  to ozaj organizovali pod hlavičkou

straníckych orgánov? Hovorili ste o Norimbergu. Medzi gesta-

pom a  SS je tu analógia  medzi ŠtB a milíciou,  hoci zatiaľ

- to chcem  tu zdôrazniť -  nebol Norimberg k  tejto otázke,

možnože to  nebude Norimberg, ale  ako Konfederácia politic-

kých väzňov celej  Európy postkomunistických štátov vyvíjame

politiku týmto smerom, aby  zhodnotenie tejto doby na medzi-

národnej úrovni s ideou Norimbergu tu existovalo.

 

     Filozofia,  že využívam  juristiku na  ochranu a obranu

bezprávia, a to úplne až na dno  - takže mal by som tomu ro-

zumieť, že sa tu vôbec nič  nestalo, že to bolo malé potknu-

tie, malé  intermezzo len tak, že  sme vystúpili a nastúpili

do druhého  vlaku? Veď to  nie je pravda.  Veď tretina tohto

národa je tým poznačená. Veď 275  tisíc ľudí to má za sebou.

Nechápem filozofiu, ktorou toto chcete  alebo viete posudzo-

vať.  Presvedčil ma  však záver  vášho vystúpenia,  aké bolo

kvalitné školstvo a v čom  všetkom bola kvalita minulého re-

žimu. Už som tu raz  na túto tému vystúpil. Máme porovnateľ-

né alebo  boli porovnateľné režimy, ktoré v sociálnej oblas-

ti urobili ešte viac. Aj dnes  tu odznelo na adresu pána Pi-

nocheta, že má makro- a mikroekonomické výsledky vynikajúce,

svetové, jeho režim však svetová populácia považovala za fa-

šistický  alebo veľmi podobný  tomuto výrazu, alebo tomu, čo

ten výraz znamená. A potom v Nemecku, NSDAP z nezamestnaných

chudákov  urobila   najprosperujúcejšiu  robotnícku  triedu.

Nechcel by som sa dostať  do týchto porovnaní, lebo svetoná-

zor  občana alebo  človeka    vychádzať z  jeho hierarchie

hodnôt, tak  ako ich má uložené.  A keď tam nemá  slobodu na

prvom mieste,  tak neviem, kam sa  chceme  zaradiť alebo kam

chceme, aby sme sa dostali ako populácia, ako Slováci. Je to

veľmi nebezpečné,  ako už povedal -  ak dovolíte - odcitujem

pána  Kanota:  "Najnebezpečnejší  pre  ľudstvo  sú tí, ktorí

všetko vedia, a tragédia je to, že tomu veria."

 

 

     Pánu Hrnkovi - história:  Porovnávali ste tiež neporov-

nateľné, nemáme  si odkiaľ zobrať  príklad. Budem mať  jednu

kacírsku  otázku. So  štúdiom a  s vedomosťami,  ktoré veľmi

cielene dané socialistickým  školstvom boli podmienkou vašej

promócie, ako bude vyzerať  história, ktorú budete spracová-

vať? Bude ozaj objektívna?

 

     Pani Rusnákovej chcem povedať  toľko, že môj osobný ná-

zor a to, čo je v predloženom návrhu, je skutočne determino-

vané mojou vlastnou životnou  skúsenosťou, a preto sa snažím

pomenúvať  veci a  javy, ktoré  sa uskutočnili,  tak ako  sa

uskutočnili. Ak nájdete preto výhodné alebo vhodné juristic-

ké vyjadrenie,  budem veľmi rád, že  mi pomôžete, alebo nám,

predkladateľom.

 

     Pánu Weissovi len toľko, že  ak niet skutočne čo súdiť,

potom sa niet za čo ani ospravedlňovať. Ale rád by som počul

alternatívu, ako  vyriešiť tento problém. Ten  tu je, aj keď

ho zahovoríme.

 

     Nemyslím si, pán Derfényi, že napätie vyvolávame v spo-

ločnosti  návrhom tohto  zákona. To  napätie je  aj z  iných

a omnoho viac z iných dôvodov. Možno aj preto, že sa nevieme

dohovoriť ani na  základných principiálnych otázkach zhodno-

tenia minulosti  alebo načrtnutia vízií budúcnosti tohto ná-

roda, štátu.  Všetko ostatné, spôsoby, akou  cestou alebo na

akom vozíku  tam pôjdeme, sme si  mohli rozdeliť do politic-

kých skupín, ale cieľ by sme už mali mať skutočne len jeden,

ten najdôležitejší pre nás.

 

     Pani Zelenayová - vraciam sa  k tomu, čo nebolo porozu-

mené vo vedomí, že komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne

presadzovali, kto sú to.  Chcem odpovedať vo filozofii pred-

kladateľa: všetci, ktorí ovládali výkonnú moc. Bolo to pred-

sa v ústave a v cieľoch režimu, ktorý to presne špecifikoval

aj v už spomínaných zákonoch, ktoré predával. To je všetko.

 

     K tomu, aby sme uznali, alebo neuznali revolúciu, alebo

transformáciu ľudskej  duše, aby sme  zvládli to, aká  zmena

cez Európu  a cez svet prešla,  budeme veľmi potrebovať nad-

hľad.  Vraciam sa  preto k  samým prvým  slovám: Nie pomsta,

jednoducho potreba  čistého stola pre tých,  ktorí prídu pre

nás a po nás.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  predkladateľovi pánu  Tarnóczymu za  záverečné

slovo. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Vyhlasujem rozpravu o šestnástom bode programu za skon-

čenú. Chce sa k rozprave  vyjadriť  alebo žiada si záverečné

slovo spoločný spravodajca pán Hrušovský?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pristúpime k  hlasovaniu o jednotlivých pozme-

ňovacích a doplňovacích  návrhoch. Prosím spoločného spravo-

dajcu  pána  poslanca  Hrušovského,  aby  hlasovanie uvádzal

v zmysle spoločnej správy a  výsledkov rozpravy. Nech sa pá-

či.

 

     Prosím, pán Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci, za klub KDH prosím, respektíve žiadam

pred záverečným hlasovaním, to  znamená po prijatí alebo ne-

prijatí všetkých pozmeňovacích návrhov, 15-minútovú prestáv-

ku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Veď sme teraz mali prestávku pol hodinu.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ale toto súvisí s iným.  Vzhľadom na to, ktoré pozmeňo-

vacie návrhy budú prijaté,  alebo nebudú prijaté, pred záve-

rečným hlasovaním žiadame 15-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Bugár, nech sa páči.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     To isté.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Hrušovský, uvádzajte hlasovanie.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v rozprave vystúpilo celkove 10 poslancov, z toho traja

s pozmeňovacími návrhmi. Ako prvý  vystúpil pán poslanec Cu-

per,  ktorý predniesol  k predloženému  návrhu zákona,  tlač

241, v znení spoločnej správy, tlač 241a, tieto pozmeňovacie

návrhy:

 

     V odseku 2 preambuly zákona nahradiť slová "obete komu-

nistického systému" a zmeniť celý tento text preambuly s no-

vým textom "vyjadriť  mimoriadnu úctu obetiam komunistického

systému". Chcem sa opýtať pána poslanca Cupera, či o jednot-

livých pozmeňovacích návrhoch, ktoré sú pozmeňovacími návrh-

mi k preambule v tlači  241a, žiada hlasovať oddelene, alebo

o návrhu preambuly hlasovať ako celku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Žiadam hlasovať osobitne aj o návrhoch preambuly.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     V tom prípade, pán podpredseda,  by som vás prosil, aby

ste dali  hlasovať o prvom pozmeňovacom  návrhu, ktorý pred-

niesol pán poslanec Cuper.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Malý moment, ešte má pripomienku pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán predsedajúci,  chcel by som  len upozorniť, že  pán

poslanec Hrušovský ako spravodajca nie celkom presne uviedol

prvý pozmeňovací  návrh pána poslanca  Cupera. Tento hovorí:

v druhom odseku preambuly nahradiť slová "oceniť obete" slo-

vami "vyjadriť  mimoriadnu úctu obetiam".  To kvôli spresne-

niu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, tak je to, pán poslanec Hrušovský.

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Chcem len pripomenúť, že procedurálne sa pokračuje tak,

že najprv sa schvaľuje spoločná správa ústavnoprávneho výbo-

ru, potom pozmeňovacie návrhy. My sme začali s pozmeňovacími

návrhmi.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Boli pozmeňovacie návrhy z výborov?

 

     Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Poukazujem  v danom  prípade možno  na akúsi atypickosť

tohto prípadu, ale dávam  do pozornosti pánu poslancovi Ben-

číkovi aj plénu Národnej rady Slovenskej republiky schválený

program  tejto  schôdze.  Podľa  schváleného  programu tejto

schôdze sme schválili bod pod názvom - návrh skupiny poslan-

cov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o nemorálnosti a protipráv-

nosti komunistického  systému, tlač 241, v znení - podotýkam

- v znení,  ako je uvedené  v správe Ústavnoprávneho  výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky, tlač  241a. Atypickosť

daného prípadu spočíva v tom,  že program, ktorý je schvále-

ný, vychádza z pôvodného originálneho materiálu, ktorý tvorí

text uznesenia ústavnoprávneho výboru, ktorý tvorí kompaktný

nový návrh,  ktorý získal po  istom kompromise novú  podobu.

Čiže chcem len uviesť a pripúšťam, že ide o atypickosť tohto

prípadu, že pôvodným materiálom je tlač 241a, to znamená, že

nie je potrebné dať hlasovať o tomto materiáli ako o spoloč-

nej správe.  A domnievam sa, že  treba dať hlasovať normálne

o pozmeňovacích návrhoch, ktoré vzišli z tejto rozpravy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Prepáčte, bavíme  sa o procedurálnych  otázkach. Ja nie

celkom  môžem súhlasiť  s pánom  poslancom Brňákom,  pretože

pôvodný návrh predložili páni  poslanci Brňák a Tarnóczy ako

tlač 241. Potom  prebehlo zasadnutie ústavnoprávneho výboru,

na ktorom boli prijaté  pozmeňovacie návrhy, čiže vlastne to

sú pozmeňovacie  návrhy, ktoré sa  mali objaviť v  spoločnej

správe. Sú to pozmeňovacie návrhy ústavnoprávneho výboru, to

nie je súčasť tlače, ktorú  predložili do parlamentu pán po-

slanec Brňák  a pán poslanec  Tarnóczy. Myslím si,  že by sa

malo hlasovať  opätovne v pléne, ak  ich chceme mať zaradené

do tohto návrhu zákona, o pozmeňovacích návrhoch schválených

v ústavnoprávnom výbore.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rózsa.

 

 

 

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     mám  jednu otázku:  Kto je  vlastne navrhovateľom tohto

zákona? Ústavnoprávny výbor, alebo  autori, ktorí sú uvedení

v pôvodnej tlači?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Brňák, nech sa páči.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Môžem mať otázku,  nechcem pingpongovým spôsobom vracať

túto  diskusiu tam,  kde  nepatrí,  prečo potom  toto plénum

schválilo  taký program,  aký je,  pretože z  uvedeného bodu

jednoznačne vyplýva,  že svojím hlasovaním  toto plénum roz-

hodlo tak, že pôvodným materiálom je vlastne tlač 241a. Sta-

čí,  keď  si  každý  z  nás  prečíta schválený program tejto

schôdze. Poukazujem na to, že  ide o atypickosť v danom prí-

pade.  V súvislosti  s tým,  čo uviedol  pán poslanec  Fico,

chcem uviesť,  že materiál pod tlačou  241a tvorí kompaktný,

úplný celok.  Nejde o pozmeňovacie  alebo doplňovacie návrhy

ústavnoprávneho  výboru,  ale  ide  o  kompaktný, kompletný,

úplný celok.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech  sa páči, pán  spoločný spravodajca, uvá-

dzajte hlasovanie.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Tak ako som uviedol,  pán podpredseda, treba dať hlaso-

vať o prvom pozmeňovacom  návrhu pána poslanca Cupera, ktorý

som  už predniesol  a prečítal.  Odporúčam hlasovať  o tomto

pozmeňovacom návrhu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Prosil  by som však pána  poslanca Cupera, aby

presne uviedol tento návrh, lebo bol skreslený.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ja som ho už prečítal: v druhom odseku preambuly nahra-

diť slová  "oceniť obete" slovami  "vyjadriť mimoriadnu úctu

obetiam".

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem,  budeme  hlasovať  o  pozmeňovacom návrhu pána

poslanca Cupera.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňovací návrh pána poslanca Cupera sme prija-

li.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Druhý pozmeňovací návrh pána  poslanca Cupera bol k od-

seku 5 preambuly, kde navrhol nahradiť slová "komunistického

systému" slovami "totalitných systémov".

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o druhom  pozmeňovacom návrhu

pána poslanca Cupera. Pán spoločný spravodajca, čo odporúča-

te?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší pozmeňovací  návrh smeruje k  odseku 6 preambuly,

kde pán poslanec Cuper  navrhuje vypustiť slová "jej vedenie

i členovia". Potom by odsek 6 znel: "Uvedomujúc si povinnosť

vyrovnať sa s komunistickým totalitným režimom vyhlasuje, že

Komunistická strana Československa  a jej odnož Komunistická

strana Slovenska sú zodpovedné za  spôsob vlády v našej kra-

jine." Ďalší text zostane tak, ako je uvedený v pôvodnom ná-

vrhu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o treťom  pozmeňovacom návrhu

pána poslanca Cupera.  Pán spoločný  spravodajca, odporúčate

prijať alebo neprijať?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Nechám na voľné rozhodnutie snemovne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán spravodajca to necháva na voľnú úvahu poslancov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tento pozmeňovací návrh bol prijatý. Ďakujem.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší pozmeňovací návrh k  tomu istému odseku preambuly

znie  - ospravedlňujem  sa, ale  pán poslanec  Cuper to ešte

v poslednej chvíli upravoval.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     V odseku 6 preambuly vypustiť slová "za teror vykonáva-

ný proti nositeľom iných  názorov než aké zodpovedali učeniu

marxizmu-leninizmu, za devastáciu hospodárstva," tam by bola

čiarka  a ďalej  by sa  pokračovalo "za  zničenie tradičných

hodnôt vlastníckeho práva, za..."

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ešte raz: v odseku 6 preambuly vypustiť slová "za teror

vykonávaný proti nositeľom iných názorov než aké zodpovedali

učeniu  marxizmu-leninizmu,   za  devastáciu  hospodárstva,"

- tam  by bola  čiarka a  pokračovalo by  sa normálne ďalším

textom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o štvrtom pozmeňovacom návrhu

pána poslanca Cupera. Pán spoločný spravodajca, váš návrh?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán spravodajca neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší pozmeňovací  návrh týkajúci sa  preambuly smeruje

k odseku 9 preambuly, ktorý pán poslanec Cuper navrhuje celý

zmeniť a nahradiť textom  "porušovali občianske práva a slo-

body". Návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o piatom  pozmeňovacom návrhu

pána poslanca Cupera. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Ani tento pozmeňovací návrh neprešiel.

 

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Posledný pozmeňovací návrh týkajúci  sa preambuly v od-

seku 10 nahradiť slovo "porušoval" slovom "porušovali", teda

znel by: "porušovali  základné princípy demokratického práv-

neho  štátu, medzinárodné  zmluvy i  svoje vlastné  zákony".

Nechávam na rozhodnutie snemovne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o šiestom pozmeňovacom návrhu

pána poslanca Cupera. Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Niečo tam vypadlo. Návrh je: obdobne v celom texte pre-

ambuly nahradiť tvary slovies v tretej osobe jednotného čís-

la tvarmi  v tretej osobe  množného čísla. To  je v podstate

gramatická pripomienka.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Ďakujem. Prítomných  je 74 poslancov,  asi sa nestačili

prezentovať.  Budeme znova  hlasovať o  šiestom pozmeňovacom

návrhu pána poslanca Cupera. Pán spoločný spravodajca nechá-

va na vôľu poslancov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca Cupera nepre-

šiel.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší  pozmeňovací návrh  pána poslanca  Cupera sa týka

§ 1 ods. 1, kde navrhuje  nahradiť doterajší text novým tex-

tom tohto  znenia: "Režim založený  na komunistickej ideoló-

gii,  ktorý rozhodoval  o  riadení  štátu a  osudoch občanov

v bývalom Československu od 25. 2. 1948 do 17. 11. 1989, bol

odsúdeniahodný."

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o siedmom  pozmeňovacom návrhu pána po-

slanca Cupera. Čo odporúčate, pán spoločný spravodajca?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší pozmeňovací  návrh sa týkal  ustanovení § 3  a 4,

ktoré potom neskôr pán poslanec Cuper upravil tým, že netrvá

na vypustení § 4, ten by zostal tak, ako je v pôvodnom znení

navrhnutý v tlači 241a, a navrhuje vypustiť ustanovenia § 3.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pardon, ale ja som tam ešte dal pozmeňovací návrh k od-

seku 2 § 1. Môžem to spresniť?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     V § 1 ods. 2  nahradiť slovo "zločinnou" slovami "ktorá

nezabránila svojim  členom a ich pomáhačom  páchať  zločiny,

a to aj na ľudských právach a slobodách. To myslíte?

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Áno.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ja som bol toho názoru, že v druhom vystúpení ste tento

váš pozmeňovací návrh stiahli.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Nie, ja som nič také nehovoril.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Potom musíme o ňom  hlasovať. Návrh neodporúčam prijať.

Nový odsek 2 v § 1  by potom znel: "Komunistická strana Čes-

koslovenska ako aj Komunistická  strana Slovenska bola orga-

nizácia,  ktorá nezabránila  svojim členom  a ich  pomáhačom

páchať zločiny, a to aj na ľudských právach a slobodách."

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Áno, ale nie "organizácia", ale "organizáciou".

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o ďalšom  pozmeňovacom návrhu

pána poslanca  Cupera. Pán spoločný spravodajca,  aký je váš

návrh?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší pozmeňovací návrh sa týka § 3, ktorý pán poslanec

navrhuje vypustiť celý, tak ako je uvedený v návrhu. Neodpo-

rúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ďalší  pozmeňovací návrh pána  poslanca Cupera

pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Posledný pozmeňovací návrh pána poslanca Cupera sa týka

§ 7,  kde  navrhuje  upraviť  text nasledovne: "Zodpovednosť

a spoluzodpovednosť na  spáchaných zložinoch je  založená na

zásade individuálnej zodpovednosti."  Nasledujúci text upra-

viť nasledovne:  "Tých, ktorí sa  trestných činov dopustili,

ktorí  komunistický režim  presadzovali ako funkcionári...".

(Hlasy v  sále.) Pán poslanec vo  svojom pozmeňovacom návrhu

nenavrhuje vypustiť zvyšok § 7. Tu je pozmeňovací návrh pána

poslanca.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Môžem návrh spresniť?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     "Zodpovednosť a spoluzodpovednosť  na spáchaných zloči-

noch je založená na zásade individuálnej zodpovednosti tých,

ktorí sa trestných činov dopustili." Zvyšok sa vypúšťa.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ale zvyšok ste nenavrhli  vypustiť, pán poslanec. Tu je

písomný pozmeňovací návrh, ktorý  ste predložili, pán posla-

nec.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Áno, lenže  ja som ho  modifikoval v druhom  vystúpení,

pretože tak sme sa dohodli, že ho budem modifikovať.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ale nie § 7.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Myslím, že  som ti ho  aj napísal ešte  raz na osobitný

papier.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predsedajúci, trvám  na pôvodnom pozmeňovacom návr-

hu, ktorý  predniesol pán poslanec Cuper,  kde nenavrhol vy-

pustiť text, ktorý by nasledoval po tom texte, ktorý navrhol

doplniť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pokoj, vážení. Pán poslanec Fogaš, nech sa pá-

či.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Myslím  si,  že  spravodajca  nemôže  trvať  na návrhu,

s ktorým nesúhlasí sám predkladateľ,  takže sa domnievam, že

to je formulácia, ktorá  je neprijateľná. Spravodajca je na-

to, aby uviedol hlasovanie  o návrhoch, ktoré predložili tí,

ktorí dávajú  pozmeňovacie návrhy. A keď  pán dr. Cuper trvá

na svojom  návrhu v znení,  ktoré predniesol, o  tom sa môže

hlasovať, o ničom inom.

 

     Ďakujem.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ale môže sa hlasovať, pán  poslanec, len o tom, čo bolo

prednesené ako pozmeňovací návrh v rozprave. Či pán poslanec

už teraz na tom trvá, alebo  netrvá, to je jeho problém, ale

je  fakt, že  v  rozprave  bol prednesený  pozmeňovací návrh

v tom znení, ako som ho  prečítal. Žiadam vás,  aby ste dali

hlasovať o tomto pozmeňovacom návrhu. Neodporúčam ho prijať.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ale veď on predniesol pozmeňovací návrh v podobe, ktorú

potom spresňoval,  pretože takisto som tu  sedel a písal som

si, aké sú pozmeňovacie návrhy.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     V druhom vystúpení pán poslanec Cuper nespresňoval § 7.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ja tu mám pôvodný text, ktorý som čítal, keď som vystú-

pil prvýkrát. Samozrejme, že  to mám prečiarknuté, takže som

to nemohol čítať. Mohlo sa stať, že to sekretárka nenapísala

do pozmeňovacích  návrhov, ale rozhodne som  to tu prečítal.

Môžeme si ísť zobrať záznam.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre. Nech sa páči, budeme hlasovať o pozmeňovacom ná-

vrhu pána poslanca Cupera. Nech sa páči, ešte raz ho uveďte,

pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     No, § 7 by mal znieť takto: "Zodpovednosť a spoluzodpo-

vednosť na spáchaných zločinoch  je založená na zásade indi-

viduálnej zodpovednosti  tých, ktorí sa  trestných činov do-

pustili." Tam by nasledovala bodka  a zvyšok textu sa má vy-

pustiť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     A ostatné paragrafy, samozrejme, prečíslovať.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňovací návrh pána poslanca Cupera sme prija-

li.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Šimko, ktorý na-

vrhol pôvodný text preambuly návrhu zákona nahradiť nasledu-

júcim textom: "Národná rada Slovenskej republiky vedená úsi-

lím oceniť obete komunistického a každého zločinného režimu,

priznať im  významný podiel na obnove  slobody a demokracie,

uložiť do  pamäti národa utrpenie  a obete tisícov  občanov,

zamedziť, aby nikdy nedošlo k pokusom o obnovu komunistické-

ho  alebo obdobného  zločinného režimu  v akejkoľvek  podobe

a uvedomujúc si povinnosť vyrovnať  sa s komunistickým tota-

litným režimom a jeho stále prežívajúcim dedičstvom vyhlasu-

je,  že  Komunistická  strana  Československa a Komunistická

strana Slovenska, ako aj tí,  ktorí sa po roku 1989 pokúšajú

znovu ožívať  metódy jej politiky,  sú zodpovední za  spôsob

vlády v našej krajine od roku 1948, a to najmä za cieľavedo-

mé ničenie  tradičných hodnôt európskej  civilizácie, národ-

ných a  náboženských práv, za  úmyselné porušovanie ľudských

práv a  slobôd, za justičné  zločiny vykonané v  politických

procesoch, za  teror vykonávaný proti  nositeľom iných názo-

rov, než  aké zodpovedali tomu, čo  hlásala, či hlása vládna

politická garnitúra, za  devastáciu hospodárstva, za zneuží-

vanie výchovy, vzdelávania, vedy, kultúry a masovokomunikač-

ných prostriedkov na politické a ideologické účely.

 

     Národná rada Slovenskej republiky  si je vedomá, že pre

komunistický režim a pre tých,  ktorí sa jeho metódy usilujú

oživovať, je  charakteristické nedávať občanom  možnosť slo-

bodne vyjadriť politickú vôľu,  nútiť ich verejne vyhlasovať

svoj súhlas aj s tým,  čo považujú  za klamstvo a za zločin,

a to prenasledovaním  alebo hrozbou perzekúcie  voči ním sa-

motným, rodinám  a blízkym, porušovať  základné zásady demo-

kratického  právneho  štátu,  medzinárodné  zmluvy  i  svoje

vlastné  zákony, zneužívať  na prenasledovanie  mocenské ná-

stroje, a to najmä obmedzovaním osobnej slobody, žalárovaním

vo väzniciach  a táboroch nútených  prác, používaním brutál-

nych  vyšetrovacích metód,  ba i  vraždením a  popravovaním,

zraňovaním i usmrcovaním občanov pri  pokusoch o útek do za-

hraničia, využívaním  spravodajskej služby a  iných štátnych

orgánov a zložiek na nezákonné  zasahovanie do práv a slobôd

občanov, ako i zabezpečovaním  beztrestnosti pre tých, ktorí

sa tohto zasahovania  dopúšťali, násilným zadržiavaním pred-

staviteľov cirkví  a náboženských spoločností  v sústreďova-

cích táboroch, ako aj ďalším obmedzovaním ich slobôd, násil-

ným vysťahovávaním občanov v akcii  B, bránením v práve slo-

bodne  vycestovať do  zahraničia, ako  i v  práve slobodného

návratu do svojej  vlasti, zneužívaním pomocných technických

práporov na  svojvoľné predlžovanie výkonu  základnej vojen-

skej služby, v  roku 1968 v spojení s  cudzou mocnosťou a za

pomoci  okupačných vojsk  dlhodobým prenasledovaním  občanov

vedených na osobitných zoznamoch  spolu s ich rodinnými prí-

slušníkmi,  odnímaním  práv,  ktoré  sú podľa medzinárodných

zmlúv neodňateľné a nescudziteľné, privilegovaním svojmu re-

žimu blízkych  občanov pred ostatnými  občanmi, obmedzovaním

slobody prejavu,  práva na informácie,  slobody spolčovania,

zhromažďovania,  petičného práva,  slobodnej súťaže politic-

kých síl a mnohých ďalších práv a slobôd uzniesla sa na tom-

to zákone.

 

     Keďže, pán  podpredseda, aj ďalšie  pozmeňovacie návrhy

týkajúce sa § 1, 2 a  3 súvisia so zmenou návrhu na preambu-

lu, odporúčam,  aby som tieto  pozmeňovacie návrhy, týkajúce

sa týchto paragrafov, predniesol  teraz a odporúčam, aby sme

hlasovali  o tomto  pozmeňovacom návrhu  pána poslanca Šimka

spoločne.

 

     Teda § 1 navrhuje pán poslanec Šimko zmeniť takto:

 

                           "§ 1

 

     (1) Spôsob uplatňovania moci vychádzajúci z komunistic-

kej  ideológie,  ktorý  začal  rozhodovať  o  riadení  štátu

a o osudoch občanov v bývalom Československu od 25. februára

1948, je vždy zločinný, nelegitímny a zavrhnutiahodný."

 

     (2)  Komunistická  strana  Československa, Komunistická

strana Slovenska,  rovnako ako všetky  politické organizácie

podnecujúce akúkoľvek formu rasovej, triednej, či národnost-

nej nenávisti sú vždy zločinnými organizáciami a režim, kto-

rý utvárajú, je vždy zločinný."

 

 

     § 2 navrhovaný pánom poslancom Šimkom bol tohto znenia:

 

                           "§ 2

 

     (1) Odpor  občanov  proti  komunistickému a akémukoľvek

zločinnému  režimu,  prameniaci v demokratickom presvedčení,

prejavujúci sa odbojom,  pomocou  prenasledovaným alebo inou

činnosťou vo vnútri štátu alebo v zahraničí, samostatne ale-

bo v  spojení s demokratickou mocnosťou,  je vždy legitímny,

morálne oprávnený a je hodný úcty.

 

     (2) Každý, kto bol  komunistickým alebo akýmkoľvek zlo-

činným  režimom nespravodlivo  postihnutý, prispieva  k jeho

pádu ako  k znovunastoleniu demokracie na  Slovensku a nepo-

dieľa sa na jeho zločinoch, patrí mu za to vďaka."

 

     Novonavrhované znenie § 3 je nasledovné:

 

                           "§ 3

 

     Vo vstupnej hale Národnej  rady Slovenskej republiky sa

umiestni tabuľa s textom: "Tí,  čo aktívne alebo svojím utr-

pením bojovali, bojujú, či budú bojovať proti komunistickému

alebo  akémukoľvek zločinnému  režimu, majú  zásluhu na jeho

páde a  na znovunastolení demokracie na  Slovensku, patrí im

za to vďaka."

 

     Posledná zmena, ktorú predniesol pán poslanec Šimko, sa

týka § 4, kde navrhuje v texte vypustiť dátum "do 29. decem-

bra 1989".

 

     Ako  spoločný spravodajca  odporúčam tento  pozmeňovací

návrh schváliť.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o pozmeňovacích návrhoch pána

poslanca en bloc. Pán spoločný spravodajca ich odporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Pozmeňovacie návrhy pána poslanca Šimku sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Hrušovský:

 

     S posledným pozmeňovacím návrhom vystúpila pani poslan-

kyňa Lazarová, ktorá navrhuje  zmeniť názov zákona a navrhu-

je, aby  zákon znel: "Návrh zákona  o morálnom zadosťučinení

osobám prenasledovaným  počas  komunistického režimu". Neod-

porúčam prijať tento návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať.  Pán spoločný spravodajca ná-

vrh neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňovaní návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Hrušovský:

 

     Pán podpredseda, hlasovali  sme o všetkých prednesených

pozmeňovacích návrhoch k textu navrhovaného zákona. Ešte pa-

ni poslankyňa Gbúrová navrhla  návrh na uznesenie, ale odpo-

rúčam, aby  sme o ňom hlasovali  až po záverečnom hlasovaní.

(Hlasy v sále.) Pani poslankyňa svoj návrh zatiaľ nestiahla.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     O jej uznesení budeme  hlasovať až po schválení zákona.

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     žiadam, aby bol na  základe prijatých pripomienok a po-

zmeňovacích návrhov  vypracovaný čistý text  zákona, aby nám

bol predložený  a až potom  aby sme pristúpili  k hlasovaniu

o celom zákone,  pretože sa obávam,  že na základe  všetkých

týchto prijatých pripomienok zákon nie je celkom konzistent-

ný.  Myslím si,  že by  mal mať  každý poslanec  jasný text,

o ktorom hlasuje. Navrhujem zaradiť hlasovanie na stredu rá-

no.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dávate to ako procedurálny návrh?

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Áno, ako procedurálny návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     O  tomto návrhu  musíme hlasovať.  Prosím, vážení  páni

poslanci,  budeme hlasovať  o návrhu  pána poslanca Prokeša,

aby všetci poslanci  dostali pozmeňovacie návrhy zapracované

do zákona, aby dostali čistý  text zákona a aby  bolo hlaso-

vanie zaradené na stredu. Hlasujme o tomto návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento váš pozmeňovací návrh sme neprijali, pán poslanec

Prokeš.

 

     Vyhlasujem  15-minútovú   prestávku  podľa  požiadaviek

dvoch klubov. O 14.30 hodine pokračujeme v rokovaní.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  pozývam vás do rokova-

cej sály. Budeme pokračovať v  hlasovaní o návrhu zákona ako

celku.

 

 

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o návrhu zákona  ako celku v znení

schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Čo odporúča pán spo-

ločný spravodajca?

 

Poslanec J. Hrušovský:

 

     Zákon  navrhujem prijať.  Ale prosím,  aby ste zavolali

poslancov DÚ.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Poslanci DÚ tu nie sú.  Už idú, bývalí členovia strany,

tu sú v plnej zbroji. Ďakujem.

 

     Tak  ešte raz,  vážené pani  poslankyne, páni poslanci,

v súlade s  ustanovením § 26  ods. 1 zákona  o rokovacom po-

riadku  budeme hlasovať  o návrhu  zákona ako  celku v znení

schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča návrh zákona prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

     (Potlesk.)

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady  Slovenskej  republiky  o nemorálnosti a protipráv-

nosti komunistického systému.

 

     Ďakujem, pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán  podpredseda, ešte  nám zostal  návrh na uznesenie,

ktorý  podala pani  poslankyňa Gbúrová.  Chcem upozorniť, že

tým, že bol schválený zákon a zo zákona nebol prijatý pozme-

ňovací návrh pána poslanca Cupera na vypustenie textu, ktorý

by mal byť na tabuli  umiestnenej vo vestibule budovy Národ-

nej rady, je bezpredmetné o  tomto návrhu hlasovať. Pani po-

slankyňa, aby to bolo procedurálne čisté, sťahujete svoj ná-

vrh?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Gbúrová.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Je to vysvetlené presne, sťahujem svoj návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení paní poslanci,

 

     ďalším  bodom rokovania  je všeobecná  rozprava. Zatiaľ

nemám žiadnu prihlášku do  všeobecnej rozpravy. Chce sa nie-

kto prihlásiť?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, ďakujem vám všetkým za účasť a končíme dneš-

né zasadnutie 13. schôdze Národnej rady.

 

     Pokračujeme v stredu o 10.00 hodine.

 

                   Štvrtý deň rokovania

      13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     7. februára 1996

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  13. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Schôdza bude postupovať  podľa vopred dohodnutých bodov

programu, to znamená, že začíname bodom 2, pokračujeme bodmi

13, 14, 15, 17, 18 a 19. Len pre  istotu vás  chcem informo-

vať, že predseda Národnej  rady  Slovenskej republiky dostal

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, kto-

rým sa dopĺňa  zákon Národnej rady číslo 286/1992  Zb. o da-

niach z  príjmov v znení neskorších  predpisov. Je pravdepo-

dobné, že zajtra budú  materiály odovzdané do výborov Národ-

nej  rady a  prípadne sa  rozhodne o  zaradení tohto bodu do

zajtrajšieho programu. Teraz postupujeme normálnou cestou.

 

     Skôr ako  budeme pokračovať v programe  13. schôdze Ná-

rodnej rady, dovoľte mi, aby  som na dnešnom rokovaní priví-

tal Dr.  Milana Karabína, predsedu  Najvyššieho súdu Sloven-

skej republiky  (potlesk), ktorý sa na  rokovaní schôdze Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky zúčastňuje po prvý raz. Ví-

tam vás.  Pri tejto príležitosti chcem  pánu predsedovi Naj-

vyššieho súdu  Slovenskej republiky v  mene svojom i  v mene

nás všetkých  popriať v jeho významnej  funkcii veľa pracov-

ných úspechov.

 

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     podľa schváleného  programu pristúpime k  d r u h é m u

bodu programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 92/1991  Zb. o podmien-

kach prevodu  majetku štátu na iné  osoby v znení neskorších

predpisov.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 311

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 311a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní minister pre správu a privatizáciu národného majet-

ku Slovenskej republiky pán  Peter Bisák. Prosím pána minis-

tra, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

 

Minister pre správu a privatizáciu

národného majetku SR P. Bisák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predkladám vám  návrh zákona, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon Národnej  rady Slovenskej republiky  číslo 92/1991 Zb.

o podmienkach  prevodu majetku  štátu na  iné osoby  v znení

neskorších predpisov. Návrhom zákona  sa zavádza nové znenie

§ 10 ods. 7 a dopĺňa sa nový § 47 odsek c).

 

     Podľa platného znenia § 10 ods. 7, ktoré bolo schválené

ako doplňovací poslanecký návrh, musí orgán príslušný na vy-

danie rozhodnutia v rozhodnutí o privatizácii uložiť nadobú-

dateľovi  privatizovaného majetku  povinnosť umožniť zamest-

nancom privatizovaného  podniku účasť na  jeho privatizácii,

a to  vo všetkých  prípadoch, bez  ohľadu na  formu a rozsah

privatizovaného majetku  alebo  právnu formu osoby nadobúda-

teľa. V mnohých prípadoch je takéto rozhodnutie o privatizá-

cii nerealizovateľné, ak napríklad rozhodnutie určuje povin-

nosť umožniť zamestnancom  nadobudnúť 34-percentný podiel na

základnom  imaní a  zamestnanci nezaložili  obchodnú spoloč-

nosť, alebo  ak nadobúdateľom je fyzická  osoba. Nové znenie

umožní, aby  bol každý predaj  posudzovaný individuálne. Po-

sudzovať sa bude odporúčanie zakladateľa a odborovej organi-

zácie o určení podielu  účasti zamestnancov na privatizácii,

právna  forma nadobúdateľa  podľa toho,  či ide  o právnickú

alebo fyzickú osobu, a podľa objemu a významu privatizované-

ho majetku sa zabezpečí  vhodná forma účasti zamestnancov na

privatizácii tak, aby všetci  zamestnanci mali možnosť nado-

budnúť účasť na privatizácii.

 

     Ďalej sa v  zákone dopĺňa § 28 ods. 4  o slová "odsek 3

písm. b)4", čo znamená, že  pri vzájomnom  zúčtovaní príjmov

a výdavkov Fondu národného majetku  a ministerstva sa za vý-

davky fondu považujú výdavky  použité na podporu rozvojových

programov Slovenskej republiky a  budú teda predmetom zúčto-

vania z osobitného účtu ministerstva.  V  § 28 ods. 5 sa do-

pĺňa  veta: "Ustanovenia  § 10 sa použijú  primerane" z toho

dôvodu, aby  fond mohol aj pri  rozhodovaní o majetku fondu,

ktorý nebolo možné privatizovať podľa pôvodného rozhodnutia,

zabezpečiť  jeho   ďalšiu  transformáciu.  Táto   veta  bola

v pôvodnom  znení zakotvená,  ale nedopatrením  bola zákonom

číslo 190/1995 Z. z. vypustená.

 

     Doplnením nového § 47c  sa dosiahne cieľ, aby minister-

stvo mohlo majetok štátu, ktorý nebol doteraz privatizovaný,

prevziať do svojej správy  a následne zabezpečiť jeho trans-

formáciu.  Ministerstvo  sa  v  tomto paragrafe splnomocnilo

vyhláškou uverejnenou v Zbierke zákonov upraviť postup, kto-

rým sa správa tohto  majetku zabezpečí. V súčasnosti vykoná-

vame monitoring  tohto majetku. Ukazuje sa,  že určitý objem

majetku zostáva po ukončení malej privatizácie, ale i z veľ-

kej privatizácie  v bezprávnom stave.  Je to problém,  ktorý

podľa môjho názoru treba akútne riešiť.

 

     V  návrhu  zákona  sa  vykonávajú  ešte niektoré drobné

legislatívno-technické úpravy, ktorými  sa odstraňujú nedos-

tatky pôvodného znenia zákona.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  z uvedených dôvodov, ako som

uviedol, odporúčam vám predložený návrh zákona schváliť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu  ministrovi  Bisákovi.  Prosím spoločného

spravodajcu výborov pána poslanca  Miroslava Pacolu, aby po-

dal správu o výsledkoch  prerokovania vládneho návrhu zákona

vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte  mi, aby  som prečítal  spoločnú správu výborov

Národnej rady Slovenskej republiky číslo 311a.

 

     Spoločná  správa Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre financie,  rozpočet a  menu, Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre pôdo-

hospodárstvo o výsledku  prerokovania vládneho návrhu zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo 92/1991 Zb.  o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 311.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 18. decembra  1995 číslo 709 pridelil  vládny návrh zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo 92/1991 Zb.  o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné  osoby v znení neskorších  predpisov, na prerokovanie

do  19. januára  1996 Ústavnoprávnemu  výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre financie,  rozpočet a  menu, Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre pôdo-

hospodárstvo. Ako príslušný  na skoordinovanie stanovísk vý-

borov Národnej rady Slovenskej  republiky bol citovaným roz-

hodnutím predsedu Národnej  rady Slovenskej republiky určený

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie.

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

tlač 311, prerokovali v stanovenom termíne všetky výbory Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie o výsled-

ku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky  o podmienkach prevodu  majetku štátu na  iné

osoby v znení  neskorších predpisov, lebo podľa §  48 ods. 1

zákona Slovenskej národnej rady  číslo 44/1989 Zb. o rokova-

com  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení  neskorších

predpisov  nevyslovila  s  ním  súhlas  nadpolovičná väčšina

všetkých členov  výboru. Počet členov 17,  prítomných 12 po-

slancov,  za návrh  hlasovali 3  poslanci, proti  hlasoval 1

poslanec, hlasovania sa zdržali 8 poslanci.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady, Výbor pre financie,

rozpočet a  menu a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo vyslovili súhlas  s vládnym návrhom zá-

kona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  ktorým sa mení

a dopĺňa zákon  číslo 92/1991 Zb. o  podmienkach prevodu ma-

jetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, a od-

porúčajú ho  Národnej rade Slovenskej  republiky schváliť so

zmenami a doplnkami.

 

     Po prvé - v článku I  bod 1  v § 10 ods. 7  sa za slovo

"podniku" vkladá čiarka a slová "a to".

 

     Po druhé - článok I bod 1  v § 10 ods. 7 písm. b) znie:

"vydaním zamestnaneckých akcií  akciovou spoločnosťou, ktorá

je nadobúdateľom  privatizovaného majetku alebo  jeho časti,

zamestnancom  privatizovaného podniku,  minimálne v  rozsahu

10 % jej základného imania".

 

     Po tretie -  v článku I bod 1  v § 10 odsek 7  písm. c)

znie: "tým, že sa zamestnancom privatizovaného podniku umož-

ní nadobudnúť minimálne  34-percentný podiel na privatizova-

nom majetku".

 

     V článku I bod 3...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, prosil by som zachovať pokoj, aby bolo dobre

počuť rečníka.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Je návrh, aby sme to nečítali. Ja rešpektujem tento ná-

zor.

 

     Zmeny a doplnky uvedené pod bodmi  1, 2, 3, 4, 5, 6, 7,

8 a 9  budem odporúčať na prijatie.  Zmena, ktorá je uvedená

pod bodom  číslo 10 -  ministerstvo zabezpečí riadnu  správu

tohto majetku a rozhodne  o konečnom spôsobe jeho usporiada-

nia v  spolupráci s Fondom národného  majetku Slovenskej re-

publiky alebo  ministerstvom financií -  tento návrh nebudem

odporúčať prijať vzhľadom na to, že vyznačená časť bude rie-

šená  samostatným  vykonávacím  predpisom  Ministerstva  pre

správu a privatizáciu  národného hospodárstva Slovenskej re-

publiky.

 

     Ďalej pozmeňovacie  a doplňovacie návrhy  návrhy, ktoré

boli  vznesené z  legislatívneho odboru,  uvedené pod  bodmi

číslo 1, 2, 3, 4 a 5, budem odporúčať prijať.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, to je všetko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi Pacolovi  a prosím, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram  rozpravu o  druhom bode  programu. O  slovo sa

prihlásil pán predseda Andrejčák. Nech sa páči.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci, chcem oznámiť, že budem hlaso-

vať hlasovacou kartou číslo 3.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Aj pán predseda Národnej rady ohlasuje, že bu-

de hlasovať náhradnou kartou číslo 2.

 

     Otváram teda rozpravu a mám zatiaľ 4 písomné prihlášky.

Do rozpravy sa ako prvý prihlásil pán poslanec Zsolt Komlósy

zo Spolužitia,  ako druhý sa  pripraví pán poslanec  Mikuláš

Dzurinda z KDH. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     máme pred sebou návrh zákona, ktorý - ak ho Národná ra-

da schváli  - bude znamenať  už štrnástu novelizáciu  zákona

číslo  92/1991 Zb.  o  tzv.  veľkej privatizácii.  Mám dojem

a čím ďalej tým viac sa vo mne tento dojem prehlbuje, hlavne

ak  vezmeme do  úvahy, že  tu boli  aj pokusy o novelizáciu,

o ktorých Národná rada rokovala, ale ich neschválila, a teda

nie  sú ani  v oficiálnom  zozname novely  pôvodného zákona,

a vieme,  že ďalšiu  takúto poslaneckú  iniciatívu máme opäť

rozdanú, teda  mám dojem, že  už ani jedna  schôdza Národnej

rady sa  nezaobíde bez toho,  aby sme sa  nepokúšali upraviť

alebo doplniť aktuálne znenie  zákona o veľkej privatizácii.

S trochou irónie by som mohol  navrhnúť, aby sme medzi stále

body programu, akými sú  interpelácie poslancov, odpovede na

interpelácie, všeobecná rozprava, zaradili aj nový bod, a to

permanentnú  novelizáciu zákona  číslo 92/1991  Zb. Neurobím

tak v nádeji, že zvíťazí  zdravý rozum, čiste odborný kvali-

fikovaný pohľad  na vecnú stránku zákona  a všeobecne prija-

teľné a uznávané pravidlá na proces privatizácie.

 

     Smutné na celej  doterajšej histórii predmetného zákona

je, že skoro pri každej  príležitosti sa za textom novelizá-

cie skrývali politické manévre, úzka a krátkozraká účelovosť

dosiahnutia a upevnenie  politickej alebo mocenskej pozície.

Nie je to inak ani v tomto predloženom návrhu.

 

     Vo  svojom vystúpení  sa chcem  zamerať na  jediný bod,

a to na bod číslo 1 návrhu.  Podľa predlohy nové znenie § 10

ods.  7 určuje  povinnosť pre  príslušný orgán  v rozhodnutí

o privatizácii daného podniku  zabezpečiť účasť zamestnancov

niektorých z  troch uvedených presne  definovaných spôsobov,

a to vždy ak sa tak rozhodne zakladateľ a odborová organizá-

cia toho-ktorého  podniku. S takýmto  ustanovením zákona zá-

sadne nesúhlasím a v ďalšom uvediem niekoľko vlastných názo-

rov a námietok, prečo sa neviem s takýto riešením stotožniť.

 

     V prvom rade som si položil otázku, aký má zmysel také-

to  striktné vymedzenie  ďalšej podmienky  v procese prevodu

majetku  štátu, ďalšej  povinnosti, ktorá  zaväzuje budúceho

nadobúdateľa.  Či vôbec  presadzovanie tejto  myšlienky bude

prospešné  na urýchlenie, adresnosť a transparentnosť proce-

su privatizácie, či bude  slúžiť na povzbudenie a rozšírenie

okruhu  záujemcov a  či sa  tým pomôže  postaviť sa na nohy,

zdynamizovať rozvoj,  prosperitu a všeobecnú  osožnosť takto

privatizovaných podnikov, alebo či naopak, nejde len o lacnú

a falošnú  hru na  spravodlivosť. Je  očividná a  hmatateľná

snaha vlády eliminovať aj takýmto spôsobom nepriaznivý ohlas

širokej verejnosti na celkový  postup a spôsob privatizácie,

hlavne  nespokojnosť voči  nahradeniu kupónovej privatizácie

dlhopisovou metódou.

 

     Tieto  výhrady nepramenia  len zo  subjektívnych dojmov

opozičných poslancov,  potvrdzujú ich aj  posledné prieskumy

verejnej mienky. Aj keď  si niektorí poslanci vládnej koalí-

cie  myslia, že  uverejnené výsledky  niektorých agentúr 

tendenčné, zmanipulované, nebodaj sfalšované a neodzrkadľujú

pravdivú situáciu,  ja im naopak  verím, samozrejme, v rámci

určitej tolerancie, a moje  vlastné skúsenosti a zistenia to

tiež to len dokazujú.

 

     Tu mi dovoľte len na margo poznamenať, že vláde a hlav-

ne ministerstvu financií sa opäť podarilo v súvislosti s dl-

hopismi Fondu  národného majetku vyvolať  vo verejnosti vlnu

hystérie, nervozity a bezradnosti. Každý  sa o tom môže pre-

svedčiť  na  ľubovoľnom  registračnom  mieste. Neprehľadnosť

a chaotickosť určite neprispieva k popularite vládou prakti-

zovanej privatizácie.

 

     Ale  naspäť k  predmetnému zákonu.  Súčasne tento krok,

teda  nové znenie  § 10  ods. 7,  do značnej  miery vyhovuje

a uspokojí ambície niektorých,  povedzme ľavicových politic-

kých predstaviteľov hlavne vo vnútri vládnej koalície, ktorí

si ako  prvoradé, síce na falošných  a zavádzajúcich princí-

poch,  kladú  za  povinnosť  obhajovať  záujmy  pracujúcich.

A tiež nie náhodou sa  objavuje v znení navrhovaného ustano-

venia ako  jeden z iniciátorov  presadzovania účasti zamest-

nancov na privatizácii  podniku odborová organizácia. Osved-

čená metóda medového motúzika alebo ľubozvučnej pesničky pri

známom  spôsobe lovu  operencov je  zjavná a  uplatňovaná aj

v tomto prípade.  Po novelizácii zákona  číslo 120/1990 Zb.,

ktorým sa upravujú niektoré  vzťahy medzi odborovými organi-

záciami a zamestnávateľmi,  prijatou parlamentom minulý týž-

deň, je len otázne, ak  v privatizovanom podniku pôsobí viac

odborových organizácií, ktorá z  nich bude figurovať v pozí-

cii rozhodujúcej o uplatnení tejto podmienky.

 

     Ak však zoberieme do úvahy niektoré správy o snahe vlá-

dy vytvárať nové manažmenty  a hlavne odbory naklonené HZDS,

obraz sa nám začne vyjasňovať.

 

 

     V tejto súvislosti považujem  za dôležité zdôrazniť, že

navrhovaný  postup vonkoncom  nezvýhodňuje zamestnancov, ne-

prináša im  žiadne mimoriadne finančné zisky  ani iné výhody

pri  rozhodovaní  o  ďalšej  perspektíve smerovania podniku,

v ktorom sú  zamestnaní. S ich  účasťou sa počíta  len počas

prevodu majetku, ďalšia úloha je  zanedbateľná, a ak  nebude

vyhovovať ozajstnému  budúcemu majiteľovi, bude  navyše úmy-

selne utlmovaná. Ak aj zabudneme  na tie výhrady a námietky,

ktoré už  zazneli z úst  viacerých poslancov pri  predošlých

diskusiách o podobných návrhoch  zaviesť povinnosť pre nado-

búdateľa vydať zamestnanecké akcie, chcem upozorniť na mini-

málne dve riziká, dve možné nezdravé tendencie, ktoré sa mô-

žu objaviť po schválení a uplatňovaní takto upraveného textu

zákona.

 

     Po prvé: Avizovaná a propagovaná snaha vlády nevynechať

z procesu  privatizácie  zamestnancov,  umožniť  im  zákonom

predpísanú účasť pri prevode majetku, sa môže takýmto spôso-

bom obrátiť práve proti nim. Nadobúdateľ, ktorý podľa priva-

tizačného rozhodnutia bude povinný vydať zamestnanecké akcie

v minimálnom rozsahu 10 % a ktorý bude mať aj záujem takýmto

legálnym  spôsobom  získať  prostriedky  na  úhradu alebo na

čiastočnú  úhradu kúpnej  ceny, môže  použiť na zamestnancov

určitý spôsob nátlaku a prípadne vyselektovať tých, ktorí sú

a budú verní svojmu podniku, a tých, ktorí neprejavia takúto

ochotu. Podobné  tendencie sa už objavovali  aj v prvej vlne

privatizácie, ale predkladané  znenie nového ustanovenia zá-

kona priamo navádza budúcich nadobúdateľov na takýto postup.

Okrem  obmedzenia slobodného  výberu zamestnancov investovať

do cenných papierov ľubovoľného podniku vzniká týmto aj ďal-

šie kritérium na udržanie si zamestnania.

 

     Po  druhé:  To,  čo  chcem  uviesť, ďalej sčasti súvisí

s predošlou  myšlienkou a  tiež s  možnosťou využitia, resp.

správnejšie zneužitia  metódy dlhopisov Fondu  národného ma-

jetku.

 

     Podľa platného zákona je osobám, ktoré majú záväzky vo-

či Fondu  národného majetku, umožnené jednak  skupovať a tak

zhromažďovať dlhopisy  a takisto uhradiť  súčtom nominálnych

hodnôt takto získaných dlhopisov záväzky voči Fondu národné-

ho majetku. Z tohto pohľadu je obzvlášť zaujímavé, že vládou

presadzovaný princíp výšky úhrady  prvej splátky kúpnej ceny

je  zhodný s  minimálnym podielom  zamestnancov na základnom

imaní  privatizovaného podniku.  Vzhľadom na  to, že  ďalšie

splátky sú hradené z prostriedkov, ktoré sa vytvárajú z pre-

vádzky privatizovaného podniku,  fakticky za podnik zaplatia

zamestnanci, a to svojimi dlhopismi,  alebo tí, ktorí sa ne-

zaregistrovali   do  druhej   vlny  kupónovej  privatizácie,

z iných  vlastných financií.  Takýmto spôsobom  sa čiastočne

zlegalizuje  často kritizované  podhodnotenie a  neprimerane

nízka úroveň prvej  splátky. Prakticky budúci nadobúdatelia,

zdôrazňujem, budúci opravdiví  majitelia, získajú majetok od

štátu bez väčších problémov, bez  akejkoľvek námahy a za vý-

hodných podmienok, povedal by som - zadarmo.

 

     Kvôli  úplnosti  treba  ešte  spomenúť,  o  aké podniky

v prevažnej miere pôjde  v pokračujúcom procese privatizácie

pri prevode  majetku, na účasti ktorých  podnikov si sľubujú

zamestnanci, resp. politická reprezentácia, ktorá sa pasova-

la do úlohy ich obhajcov, mimoriadne zisky zlepšením ich ma-

jetkovej situácie.

 

     Podľa vyjadrenia Ministerstva pre správu a privatizáciu

národného majetku Slovenskej republiky v dohľadnom čase budú

dominovať jednotlivé podniky  Slovenskej autobusovej dopravy

a väčšina štátnych majetkov, teda  podniky, u ktorých v naj-

bližšom období je  aj s najväčším optimizmom  ťažké očakávať

zodpovedajúcu prosperitu a už vonkoncom nie vytváranie zdro-

jov na  účely rozdelenia vo forme  povedzme dividend pre ak-

cionárov alebo rapídny rast hodnoty akcií týchto podnikov na

verejnom trhu cenných papierov.

 

     Práve  pri  privatizácii  takýchto  podnikov  sa počíta

s účasťou vlastných zamestnancov,  čo nepokladám za najvhod-

nejšie a už vonkoncom nie za spravodlivé. Aj tento fakt pat-

rí k celkovému obrazu zámerov a uplatnenia predloženej nove-

lizácie.

 

     Na  záver, milé  kolegyne, kolegovia,  mi dovoľte pred-

niesť pozmeňovací návrh, ktorý je už z mojej predošlej argu-

mentácie zrejmý a predvídateľný. Navrhujem v predloženej no-

velizácii v článku I vypustiť bod číslo 1.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Dzurinda z KDH a pripra-

ví sa pán poslanec Jozef Prokeš z SNS. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     panie poslankyne,

     páni poslanci,

 

     predloženie návrhu novely  zákona o veľkej privatizácii

necelé štyri mesiace po schválení jej predchádzajúcej novely

sa  môže  zdať  krokom  prekvapujúcim, vyvolávajúcim otázku,

prečo opäť novela a prečo tak skoro.

 

     Prvým dôvodom je to, že posledná novela bola šitá horú-

cou  ihlou. Vyvolala  ju potreba  nahradiť zrušenú  kupónovú

privatizáciu  čímsi  iným.  Chvatná  práca  spôsobila  mnohé

legislatívno-technické chyby, ktoré treba po čase jednoducho

odstrániť. Je to zároveň aj vysvedčenie o úrovni legislatív-

nej práce  vlády. Všimnite si napríklad  odôvodnenie bodu 6.

Do zákona  teraz dopĺňame vetu, ktorá  vraj v pôvodnom znení

návrhu zákona zo septembra 1995 bola, ale ako sa píše v odô-

vodnení, vypadla z neho nedopatrením.

 

     Hlavným dôvodom novely zákona  o veľkej privatizácii je

však novela  § 10 ods.  7, ktorý v  súčasnosti ukladá orgánu

príslušnému na vydanie  rozhodnutia o privatizácii povinnosť

zabezpečiť účasť zamestnancov privatizovaného podniku na je-

ho privatizácii. Ide o ustanovenie, ktoré bolo výsledkom po-

litického úsilia predovšetkým Združenia robotníkov Slovenska

zakomponovať do zákona o  privatizácii podiel účasti zamest-

nancov na privatizácii. Zásadná  zmena uvedeného odseku spo-

číva v dvoch veciach.

 

     Po prvé:  Kým súčasná právna úprava  ukladá orgánu prí-

slušnému na vydanie rozhodnutia o privatizácii povinnosť za-

bezpečiť účasť zamestnancov  privatizovaného podniku na jeho

privatizácii, teraz sa do návetia  tohto odseku vkladá text,

ktorý túto povinnosť zmäkčuje. Zmäkčuje  ju až tak, že orgán

príslušný  na vydanie  rozhodnutia o  privatizácii zabezpečí

predmetnú povinnosť len vtedy, ak to určí zakladateľ podniku

a odborová  organizácia podniku  zároveň. Ak  teda napríklad

rezortný minister  nebude trvať na tejto povinnosti, zamest-

nanci nedostanú nič.

 

     Po druhé: Súčasná právna úprava ukladá povinnosť zabez-

pečiť účasť zamestnancov privatizovaného  podniku dvoma spô-

sobmi:

 

     a)  vydaním zamestnaneckých  akcií v  rozsahu minimálne

10 % základného imania atď.,

 

     b) umožnením zamestnancom privatizovaného podniku nado-

budnúť minimálne 34-percentný podiel na základnom imaní oso-

by nadobúdateľa.

 

     Navrhovaná novela ponecháva prvú  možnosť, ale v druhej

možnosti oslabuje  vplyv zamestnancov tým,  že znižuje mini-

málny  podiel zamestnancov  na základnom  imaní nadobúdateľa

z 34 % na 10 %. Čo je, samozrejme, zásadný principiálny roz-

diel,  keď si  uvedomíme možnosti,  ktoré 34-percentnému po-

dielnikovi  obchodnej spoločnosti  poskytuje Obchodný zákon-

ník.  Navyše  novela  ponúka  aj  tretiu možnosť uspokojenia

účasti zamestnancov, a  to umožnením zamestnancom nadobudnúť

minimálne 34-percentný podiel na privatizovanom majetku. Po-

inta môže byť  v tom, že v každom podniku  sa nájde kopa ne-

potrebného dubiózneho majetku. Aspoň bude komu tento majetok

takpovediac "zavesiť na krk".

 

     Je evidentné, že návrh  novely vyvolali praktické prob-

lémy, s ktorými sa  administratíva stretla pri aplikácii no-

vely  zákona o  veľkej privatizácii  zo septembra  1995, ale

podľa mňa predovšetkým  nepochybná nechuť privatizérov deliť

sa  o majetkový  podiel so  zamestnancami. Veď  ak predmetom

privatizácie je v súčasnosti  majetok podniku, ostáva priva-

tizérovi len  druhá možnosť, teda  ponúknuť 34-percentný po-

diel zamestnancom na základnom imaní vlastnej firmy, ale tá-

to je zrejme pre mnohých z nich neprijateľná. Taký podielnik

vo forme zamestnancov je iste nevítanou blchou do kožucha.

 

     Preto sa obávam, že táto rozhodujúca predmetná časť ná-

vrhu  zákona bola  v doterajšom  priebehu privatizácie často

porušovaná a novela má ex post tieto rozpory zo zákona záko-

nom akože vybieliť. Inými slovami:  Mám informácie o tom, že

ani po 6. septembri 1995 nebola účasť zamestnancov na priva-

tizácii z veľkej časti  zabezpečovaná. Inými slovami, že zá-

kon číslo 190/1995  Z. z. bol zo strany  Fondu národného ma-

jetku porušovaný.

 

     V tejto súvislosti kladiem predkladateľovi návrhu záko-

na pánu ministrovi Bisákovi nasledujúcu otázku: Od účinnosti

zákona číslo 190 zo 6. septembra 1995 Fond národného majetku

vydal napríklad do 19. októbra 84 rozhodnutí o privatizácii.

Odhadujem, že do dnešného dňa to bolo už okolo 300 rozhodnu-

  o privatizácii.  Pýtam sa  vás, pán  minister, v koľkých

z uvedených  rozhodnutí bola  zabezpečená účasť zamestnancov

privatizovaných podnikov na ich privatizácii v zmysle zákona

číslo 190/1995 Z. Z.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, z uvedeného vyplýva, že

 

     a) to, čo sa  zamestnancom a poslancom Združenia robot-

níkov Slovenska podarilo novelou  zo 6. septembra 1995 vydo-

byť, sa im touto novelou vezme,

 

     b) novela  zákona o veľkej privatizácii  opäť rieši len

problémy a zainteresovanosť privatizérov, nie problémy a za-

interesovanosť občanov, majiteľov  kupónových knižiek. Obča-

nia, ktorí  v lete 1994  investovali svojich 750  alebo 1050

korún,  doposiaľ nemajú  najmenšiu možnosť  realizovať svoje

privatizačné dlhopisy. Občania  kritizujú nahradenie kupóno-

vej privatizácie dlhopismi. Len 24 % občanov súhlasí s týmto

krokom, viac ako dvojnásobok s týmto krokom nesúhlasí. Pýtam

sa, prečo vláda nerieši to,  čo trápi občanov, ale rieši to,

čo trápi  privatizérov, prečo po  troch mesiacoch opäť  mení

podmienky privatizácie, keď 65 % občanov nesúhlasí s takými-

to zmenami pravidiel za pochodu.  Nie je to len snaha odtla-

čiť zamestnancov  podnikov od takých  privatizačných koláčov

ako sú napríklad chystané,  v minulých dňoch ohlasované pri-

vatizácie finančných inštitúcií?

 

     Predkladaná  novela zákona  má teda  nasledujúce, podľa

môjho názoru, hlavné nedostatky. Sú štyri.

 

     1. Prehlbuje právnu nestabilitu a neprehľadnosť procesu

privatizácie.

 

     2. Nenápadne, ale jasne vytláča robotníkov a zamestnan-

cov privatizovaných podnikov  zo spoluúčasti na privatizácii

podnikov, v ktorých pracujú.

 

     3.   Nerieši  zainteresovanosť   státisícov  robotníkov

a pracovníkov  tých podnikov  či sektorov,  ktoré nemôžu byť

privatizované  vôbec -  pošta, železnice,  nemocnice, školy,

bezpečnosť, armáda, pôdohospodárstvo a  iné. Nerieši ani za-

interesovanosť robotníkov a zamestnancov tých podnikov, kto-

ré už boli sprivatizované.

 

     4. Nerieši premietnutie nálezu  Ústavného súdu do záko-

na. Vieme, že podľa nálezu  Ústavného súdu je povinnosť obcí

a družstiev preberať od občanov dlhopisy v rozpore s Ústavou

Slovenskej republiky.

 

     A nakoniec ešte jeden  nedostatok. Návrh zákona nerieši

zainteresovanosť občanov na procese privatizácie ani ich ma-

jetkovú  škodu plynúcu  z viacročného  blokovania ich peňazí

a v  zmenšení ich  podielu na  privatizácii oproti kupónovej

privatizácii. Nerieši  a neposúva dopredu  premenu výpisu zo

Strediska cenných papierov na reálnych  10 000 Sk. Ľudia ne-

čakali vyše  roka na papier, ale  na 10 000 korún.  Teraz sa

stále pýtajú,  čo s tým. Na  základe uvedeného je evidentné,

že Národná rada Slovenskej republiky by mala odmietnuť pred-

kladanú novelu zákona o veľkej privatizácii a mala by svojím

uznesením  požiadať  vládu  vyhodnotiť  aplikáciu  súčasného

právneho poriadku v privatizačnej praxi a na základe vykona-

nej analýzy  predložiť správu o  realizácii dlhopisového od-

škodnenia občanov v súlade so zákonom číslo 190/1995 Z. z.

 

     Na  záver mi  dovoľte,  kolegyne  a kolegovia,  aby som

predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky

v uvedenom duchu.

 

 

     Národná rada  Slovenskej republiky žiada  vládu Sloven-

skej republiky, aby

 

     1. do  29. februára 1996 predložila  Národnej rade Slo-

venskej republiky informáciu o aplikácii  § 10 ods. 7 zákona

číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších predpisov, teda o tom, ako bola za-

bezpečovaná  účasť zamestnancov  privatizovaných podnikov na

ich privatizácii,

 

     2. do  29. februára 1996 predložila  Národnej rade Slo-

venskej republiky  informáciu o aplikácii §  24 zákona číslo

92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, teda o tom, ako je

zabezpečená  realizácia použitia  dlhopisov Fondu  národného

majetku tak ako  to umožňuje zákon, teda aj  na vklad do ob-

chodnej  spoločnosti, ktorá  nadobudla  majetok  podľa tohto

zákona, na nadobudnutie bytu,  na doplnkové dôchodkové pois-

tenie, na nadobudnutie majetkových  účastí fondu na verejnom

trhu cenných  papierov, na ich predaj  bankám určeným na re-

štrukturalizáciu,

 

     3. do  29. februára 1996 predložila  Národnej rade Slo-

venskej  republiky  komplexnú  analýzu  procesu privatizácie

s eventuálnym  komplexným   návrhom  nutných  legislatívnych

úprav procesu privatizácie,  vrátane zapracovania nálezu Ús-

tavného súdu.

 

     Tento návrh predkladám v presvedčení, že ide o základné

záujmy občanov Slovenska bez  ohľadu na ich politickú orien-

táciu.  Bez náležitej  zainteresovanosti občanov  do procesu

privatizácie jej  úspešnosť bude čiastková.  Preto verím, že

tento návrh podporíte. O  každom bode navrhovaného uznesenia

prosím hlasovať osobitne.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Prokeš a pripraví sa pán

poslanec Viliam Vaškovič z DÚ. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som upozornil na skutočnosť, že v tejto

novele sa rieši problém, ktorý sa  riešil aj v zákone o roz-

počte, a to konkrétne v predloženej  novele v bode 8, kde sa

vkladá  nový §  47, ktorý  korešponduje s  článkom 7  zákona

304/1995  Z. z.  o štátnom  rozpočte, kde  za §  4 v  zákone

111/1990 Zb.  o štátnom podniku  sa vkladá nový  § 4a, ktorý

rieši tú istú otázku, ktorú teraz v tejto novelizácii zákona

číslo  92 má  riešiť nový  §  47.  Preto by  som sa  obrátil

s otázkou a  požiadal o vysvetlenie  zástupcu predkladateľa,

či skutočne  ide o to isté,  alebo v prípade, že  nie, v čom

spočíva rozdiel, resp. čo je riešené navyše v dnešnej novele

a nie je riešené tou novelizáciu, ktorá sa objavila v zákone

číslo 304/1995 Z. z.  o štátnom rozpočte Slovenskej republi-

ky. V prípade,  že ide o to isté,  dávam návrh na vypustenie

bodu 8 z predloženej novelizácie.

 

     Ďalej by som poprosil  zástupcu predkladateľa o vysvet-

lenie, ako  sa technicky môže  realizovať  to, čo je uvedené

v bode 1 písm. c), teda umožniť zamestnancom privatizovaného

podniku nadobudnúť minimálne 34-percentný podiel na privati-

zovanom majetku. Ja si to totiž neviem technicky predstaviť,

ak sa to nemá naozaj  riešiť vyčlenením určitej časti majet-

ku. Ale vychádzajme  z toho, že ide o  funkčný majetok, sku-

točne celý, ktorý je privatizovaný, akým spôsobom sa vyčlení

tento 34-percentný podiel, čo to znamená. Znamená to, že bu-

dú títo  zamestnanci vyplatení, teda 34  % nadobúdacej ceny,

resp. účtovnej  ceny sa vyplatí  zamestnancom, alebo znamená

to účasť na riadení, účasť  na zisku tohto  podniku? Lebo je

tu jasne napísané: nadobudnúť  34 % podiel na privatizovanom

majetku, teda nie na firme, nie na tej spoločnosti.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec  Viliam Vaškovič z  DÚ,

pripraví sa pán poslanec Stanislav Líška z HZDS.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     moje vystúpenie bude stručné, pretože som podrobne pre-

zentoval názory  Demokratickej únie ešte  pri minulej novele

tohto zákona, ale keďže opakovanie je matkou múdrosti, pred-

sa len niektoré veci zopakujem.

 

     Naša zásadná výhrada spočívala  v tom, že sme zastávali

názor, že riešiť reguláciu tohto problému zákonnou normou je

v podstate svojím spôsobom  zneužívanie zákona. Nevideli sme

v tom žiadnu  logiku, žiadny dôvod,  pretože vláda má  svoje

programové  vyhlásenie,  kde  je  zakotvený tento programový

cieľ, a taktiež vláda  prijala zásady privatizácie (nespomí-

nam si teraz, aký je presný názov tohto materiálu), v ktorom

sa takisto jednoznačne zastáva názor, že motivačné akcie za-

mestnancov sa  majú uplatňovať. Nevieme si  vysvetliť, v čom

je problém,  pretože keď vládna koalícia  je jednotná, je to

v programovom vyhlásení  a je to v  zásadách o privatizácii,

je  už len  jediný problém  - vôľa  realizovať tieto zámery.

A tu zrejme bude zásadný  problém, že pravdepodobne na Fonde

národného majetku nebola vôľa realizovať tieto zámery a pre-

to sa bolo treba z  jednej koaličnej strany zabezpečiť návr-

hom novely, ktorú sme tu odsúhlasili.

 

     Už vtedy som zastával názor, že prijatie tejto regulač-

nej normy spôsobí obrovské problémy pri vydávaní rozhodnutí.

Dnes to už máme na stole. Totiž prijatím navrhovanej novely,

ktorú navrhoval pán poslanec  Pacola, ste vlastne znemožnili

v niektorých prípadoch realizovať rozhodnutie Fondu národné-

ho majetku. To znamená, že v niektorých prípadoch fond nebol

schopný, ak chcel dodržať  tento zákon, realizovať rozhodnu-

tia. Poviem to len na dvoch prípadoch. Ide o akciovú spoloč-

nosť  s ručením  obmedzeným, ak  počet zamestnancov  bol nad

50, v  tom prípade nebol  schopný  realizovať takýto  návrh,

a takisto ak  privatizovala fyzická osoba  majetok menší ako

51 %.  Čiže toto je základný  problém. Vlastne touto novelou

odstraňujeme  nedostatok  predošlej  novely.  Samozrejme, že

tento nedostatok  sa odstránil za  cenu toho, že  vlastne sa

nezabezpečuje novelou to, čo pôvodne mal navrhovateľ v záuj-

me, totiž en bloc zabezpečiť túto povinnosť v privatizačných

rozhodnutiach. Dnes je to tak, ako už spomínali predrečníci,

že táto povinnosť sa zabezpečí len v prípade, ak to určí mi-

nisterstvo ako zriaďovateľ. To  znamená, že podstatne sa zu-

žuje priestor.  Takže keď to  zosumarizujem,  dá sa povedať,

že Národná rada v tejto oblasti skutočne prijíma komické no-

velizácie.

 

     Na druhej strane si treba  položiť otázku, či už nie je

trošku neskoro  prijímať takúto normu a  novelizovať to, keď

vlastne privatizačný proces je  v závere. Zastávam stále ná-

zor, že nebola potrebná žiadna regulácia, a tu sa práve uka-

zuje, ako nedomyslená regulácia spôsobuje obrovské ťažkosti.

To znamená, že neregulácia  a dobrá vôľa zabezpečí podstatne

hladší chod v presadzovaní  aj samotného programového vyhlá-

senia.

 

     Toto sú naše zásadné pripomienky k tejto novele. Pokiaľ

ide o ďalšie novelizačné body, takisto treba súhlasiť s tým,

že skutočne sa zabudlo na  niektoré veci v minulej novelizá-

cii, čo  nesvedčí o kvalitnej  práci legislatívy na  rôznych

úrovniach. A takisto dá sa povedať, že táto novela v princí-

pe v ďalších bodoch rieši  určité nedostatky, s ktorými vše-

obecne možno  súhlasiť a sú  výsledkom procesných problémov.

Takže pokiaľ  by tam neboli tieto  kritické body, tie ďalšie

body sú prijateľné z hľadiska novelizácie.

 

     Záverom  by  som  chcel  povedať,  že Demokratická únia

vzhľadom na to,  že hlavne novelizáciu § 10  ods. 7 považuje

za nezmyselnú,  nehlasovala za návrh ani  pri minulej novele

a nebudeme hlasovať za to ani teraz.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán  poslanec Stanislav Líška z HZDS,

pripraví sa pán poslanec Ľudovít Černák z DÚ.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení predniesol nie-

koľko pozmeňovacích návrhov k predloženému návrhu novely zá-

kona číslo 92/1991 Zb.  v znení neskorších predpisov. Vzhľa-

dom na to,  že najmä k návrhu novelizácie v  časti § 10 ods.

7 mi moji predrečníci  vlastne uľahčili svojou argumentáciou

situáciu  a ja  by som  bol nútený  pri odôvodňovaní svojich

pozmeňovacích  návrhov  ich  vlastne  len opakovať, navrhnem

rovno novú textáciu úvodnej časti § 10 ods. 7, ktorá by mala

v zmysle môjho návrhu znieť  nasledovne: "Fond národného ma-

jetku môže uložiť nadobúdateľovi privatizovaného majetku po-

vinnosť zabezpečiť účasť zamestnancov privatizovaného podni-

ku na jeho privatizácii."

 

     V druhej  časti mojich pozmeňovacích návrhov  by som sa

chcel venovať tej časti  predchádzajúcej novely vládneho ná-

vrhu zákona  o veľkej privatizácii, ktorou  bol zavedený in-

štitút dlhopisov.  Vzhľadom na to, že  v tejto novele, ktorá

vstúpila do platnosti od 15. septembra 1995, boli medzi sub-

jektmi, ktoré  môžu nadobúdať a používať  dlhopisy na úhradu

záväzkov  Fondu národného  majetku, vymedzené  tie subjekty,

ktoré môžu tieto dlhopisy používať a nadobúdať, je potrebné,

aby tieto subjekty mohli nadobúdať a používať tieto dlhopisy

i na  úhradu  záväzkov  voči  Slovenskému pozemkovému fondu.

Tento postup je odôvodnený  tým, že Slovenský pozemkový fond

taktiež plní pri  privatizácii štátnych podnikov hospodária-

cich na pôde úlohy, ktoré inak patria Fondu národného majet-

ku Slovenskej republiky.

 

     Čiže navrhol  by som pozmeňovací  návrh, ktorý sa  bude

dotýkať § 24 ods. 7 písm.  a), kde sa na konci pôvodnej dik-

cie pripájajú  slová "alebo Slovenskému  pozemkovému fondu".

Čiže nový  odsek a) by  znel: "Vklad obchodnej  spoločnosti,

ktorá nadobudla majetok podľa  tohto zákona za účelom vyrov-

nania záväzkov tejto obchodnej  spoločnosti voči fondu alebo

Slovenskému pozemkovému fondu".

 

     Ďalej v §  24 ods. 8 písm. a)  opätovne obdobne doplniť

dikciu týkajúcu  sa Slovenského pozemkového  fondu, za slová

"záväzkov voči fondu" vložiť slová "alebo Slovenskému pozem-

kovému fondu". V  § 24 ods. 9 za  slová "záväzku voči fondu"

vložiť slová  "alebo Slovenskému pozemkovému fondu".  V § 24

ods. 12 za slová "osobám uvedeným  v odsekoch 3 a 8 písm. b)

až e) sa vkladajú slová "a Slovenskému pozemkovému fondu".

 

     Ďalej  v §  28 ods.  4 navrhujem  zmeniť návrh v zmysle

vládneho návrhu novely, ktorý hovorí o vyúčtovaní prostried-

kov na osobitnom účte ministerstva pre správu a privatizáciu

národného majetku nasledovnou  dikciou: "Ministerstvo pravi-

delne  vykonáva  zúčtovanie  svojich  príjmov  podľa  ods. 2

a svojich výdavkov podľa ods. 3 písm. h) a ch) fondu vždy do

konca februára  nasledujúceho roka." Opakujem  ešte raz, ide

o úpravu existujúcej formulácie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Černák z DÚ.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     stotožňujem  sa  s  mojimi  predrečníkmi,  predovšetkým

s pánom Dzurindom a pánom Vaškovičom, ktorí priamo pomenova-

li zmysel tejto novelizácie. Nebudem zachádzať hlboko do mi-

nulosti, dovoľte mi len pripomenúť niekoľko právnych noriem,

ktoré sme prijali  v Národnej rade a ktoré  sa potom v praxi

nedodržiavali.

 

     Základom právneho štátu je to,  že zákon platí a že zá-

kon sa dodržiava. Ak si spomeniete na lustračný zákon, zákon

o použití finančných  prostriedkov politických strán  na vo-

lebnú kampaň,  zákon o posudzovaní  vplyvov na životné  pro-

stredie, zákon  o strategických podnikoch  a aj zákon  číslo

190 z  roku 1995, máte kompletný zoznam, resp. čiastočný zo-

znam zákonov, ktoré sme v Národnej rade prijali, ale nedodr-

žujú sa. Priznám sa, že si jasne pamätám na atmosféru, ktorá

bola  pri prijímaní  konkrétne týchto  pozmeňovacích návrhov

o účasti zamestnancov pri novelizácii,  a keď to raz Združe-

nie robotníkov presadilo, predpokladal  som, že sa táto časť

zákona bude dôsledne dodržiavať, a očakával som, aký to bude

mať ďalší vplyv. Žiaľ, situácia  bola taká, že jednoducho sa

ignorovala táto časť zákona. "Z  fleku" by som vedel vymeno-

vať mnoho podnikov podobne ako Bučina Zvolen, kde zamestnan-

ci nemajú účasť na privatizácii  a nemajú ani možnosť získať

34 %.  Preto o tejto  časti zákona budeme  hlasovať tak, ako

povedal môj kolega Vaškovič.

 

     Chcel by som však zvýrazniť, že zákon 92 otvárame prak-

ticky každé tri-štyri  mesiace,  že tu nie  je len táto časť

privatizácie a zmeny majetkových vzťahov, ale veľmi dôležitá

súčasť zákona  192 - emisia  dlhopisov a ich  využitie. Hoci

stále som presvedčený, že  kupónová privatizácia je najspra-

vodlivejšia, akceptujem rozhodnutia Národnej rady a čiastoč-

ne  aj Ústavného  súdu a  zrejme sa  musíme pre  danú chvíľu

zmieriť s tým, že dlhopisy sú tu.

 

     Mal som pripravenú samostatnú novelizáciu, ale keďže je

zákon 92 otvorený, podobne ako kolega Líška chcem dať nasle-

dujúci doplňovací návrh.  Ľuďom začínajú dochádzať oznámenia

o dlhopisoch, mnohí nevedia, čo s tým, mnohí sa pýtajú a pri

diskusiách s našimi voličmi vznikajú aj nápady. A ja si mys-

lím, že  by bolo veľmi užitočné  pre celú slovenskú pospoli-

tosť, keby dlhopismi mohli  občania a predovšetkým mladí ľu-

dia splácať svoje podiely  do stavebných sporiteľní a predo-

všetkým do Prvej stavebnej  sporiteľne. Je to subjekt, ktorý

je čiastočne dotknutý už  v zákone, určený na reštrukturali-

záciu, a preto ak takouto  formou pozbiera dlhopisy, bude sa

vedieť s nimi  vyrovnať. To, že by mladí  ľudia mali možnosť

svoje dlhopisy a dajme tomu dlhopisy svokrovcov, rodičov dať

dokopy a vložiť ako vklad do sporiteľne, by im umožnilo zís-

kať  úver a  mohli by  sme takto  čiastočne nahradiť niekedy

veľmi populárne pôžičky na výstavbu rodinných domov.

 

     Preto dávam nasledujúci doplňovací  návrh. V § 24 odsek

7 sa doplní o nové písmeno g) tohto znenia: "splatenie vkla-

du  alebo splátok  do Prvej  stavebnej sporiteľne Bratislava

a iných stavebných sporení". V § 24 v odseku 8 by sa doplni-

lo nové písmeno f) tohto znenia: "fyzické osoby na splatenie

svojich záväzkov  alebo vkladov podľa  odseku 7 písm.  g) od

najbližších  príbuzných". Prosím,  zvážte tento  návrh veľmi

racionálne. Mnohí z vás  možno využili možnosti lacných sta-

vebných pôžičiek, postavili si domy. Mladí ľudia majú obrov-

ské problémy s bývaním,  materiál zdražel, keby mali takouto

formou možnosť využiť svoje dlhopisy,  myslím, že by to bolo

racionálne. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

    Ďakujem pekne. Písomne nemám ďalšiu prihlášku do rozpra-

vy. Pýtam sa,  či niekto ešte mieni vystúpiť  v rozprave. Je

tu s faktickou poznámkou pán poslanec Komlósy, nech sa páči.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa, ale

dodatočne  žiadam spoločného  spravodajcu, aby  dal osobitne

hlasovať  o bodoch  číslo 1,  2 a  3 spoločnej správy, totiž

tieto súvisia s bodom 1 návrhu, ktorý som navrhoval vypustiť

z novely.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Ešte  pán poslanec Volf sa  hlási do rozpravy,

tak by  som prosil pána spoločného  spravodajcu, aby mu ešte

umožnil vystúpiť.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     budem stručný, pretože  pri štrnástej novelizácii tohto

zákona už skutočne každé  ďalšie slovo je zbytočné. Spomínam

si veľmi dobre na situáciu, keď pri prerokúvaní tohto návrhu

zákona, pri jeho novelizácii  neprešli návrhy Spoločnej voľ-

by, ktoré  mali umožniť zamestnancom  účasť na privatizácii,

a potom tesne pred záverom  vystúpil kolega Pacola s návrhom

Združenia robotníkov Slovenska, ktorý  bol síce šitý horúcou

ihlou, ale predsa len dával akú-takú náplasť na to, aby pro-

testy zo strany zamestnancov nemali až takúto intenzitu. Is-

te bol šitý horúcou ihlou, ako som už povedal, a preto nebol

vo všetkom dokonalý.

 

     Tento návrh,  ktorý máme teraz pred sebou, by  síce rád

tieto nedokonalosti  odstránil, ale, žiaľ, odstráni aj niečo

podstatné. Prakticky ruší pôvodný návrh Združenia robotníkov

Slovenska, pretože účasť  zamestnancov na privatizácii pone-

cháva na ľubovôli rezortného  ministra. Ako sa potom zamest-

nanci k privatizácii dostanú,  je skutočne veľkým otáznikom.

Nebudem ďalej rozvádzať, čo všetko vyplýva z takejto úpravy.

Radšej by som bol, keby  sme sa pokúsili tento návrh modifi-

kovať  takým  spôsobom,  aby  skutočne  zamestnancom umožnil

účasť  na privatizačnom  procese. Dávam  teda jediný  návrh,

a to, aby sa v § 10 ods. 7  upravilo  navrhované  znenie na-

miesto "určí zakladateľ podniku  a odborová organizácia pod-

niku" nasledovne: "určí zakladateľ podniku alebo navrhne od-

borová organizácia podniku".  Týmto spôsobom dávame možnosť,

aby okrem zakladateľa mohol takýto návrh dať vlastne aj ten,

kto zamestnancov zastupuje,  teda odborová organizácia. Body

a), b), c) navrhujem, aby sa ponechali v pôvodnom znení.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR  SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  O slovo sa prihlásil  ešte pán spoločný

spravodajca. Prosím, máte slovo v rozprave.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážení kolegovia,

 

     v prvom rade by som chcel povedať, že pripomienky, kto-

ré boli  vznesené z legislatívneho odboru  Národnej rady, si

osvojujem  a predkladám  ich ako  poslanec. Ďalej  navrhujem

v § 28 ods. 4 nasledujúcu zmenu: "Medzi ministerstvom a fon-

dom  sa vykonáva  pravidelné ročné  zúčtovanie príjmov podľa

odseku   2   a   výdavkov   fondu   podľa   odseku  3  písm.

b), c), f), g), h)  vždy do konca februára nasledujúceho ro-

ku."

 

     Ďalšia zmena, ktorú navrhujem: Predložená novela zákona

číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby  v znení  neskorších predpisov  v doplnení ustanovenia

§ 47c rieši komplexne správu  a transformáciu majetku v bez-

právnom stave v  zakladateľskej pôsobnosti rezortných minis-

terstiev a súčasne rieši majetok zaniknutých štátnych podni-

k.ov v zakladateľskej  pôsobnosti bývalých národných výborov.

Zároveň sa ministerstvo splnomocňuje na vydanie vykonávacie-

ho predpisu  na postup pri správe  a transformácii tohto ma-

jetku. Vzhľadom  na to, že novela  zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 304/1995 Z. z. o štátnom rozpočte na

rok 1996 a o zmene  a doplnení niektorých zákonov, ktorou sa

rieši a  dopĺňa zákon číslo 111/1990  Zb. o štátnom podniku,

nerieši ucelene správu a  transformáciu majetku v bezprávnom

stave, navrhujem  zmenu zákona číslo 111/1990  Zb. o štátnom

podniku v znení neskorších predpisov,  a to vypustením § 4a.

Legislatívna  úprava   by  bola  nasledovná:   "Zákon  číslo

111/1990 Zb. o štátnom podniku  v znení zákona číslo 92/1991

Zb.,  zákona   Národnej  rady  Slovenskej   republiky  číslo

14/1993  Z. z.,  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 74/1993 Z. z.,  zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo  172/1994 Z. z., zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 304/1995 Z. z. sa mení sa takto: § 4a sa vy-

púšťa."

 

     Ďakujem. To sú všetky pozmeňovacie návrhy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie,  vyhlasujem rozpravu o  druhom bode programu

za skončenú. Chce sa k  rozprave vyjadriť pán minister? Nech

sa páči, máte slovo.

 

Minister pre správu a privatizáciu

národného majetku SR P. Bisák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som sa vyjadril k prednesenej rozprave.

Musím začať  tým, že súčasná vládna  koalícia mala účasť za-

mestnancov riešenú vo svojich volebných programoch, následne

v programovom vyhlásení,  a túto zásadu  zabezpečuje i naďa-

lej. Touto novelou v žiadnom prípade nedochádza k odklonu od

tejto zásady. Treba povedať,  že zásady pre účasť zamestnan-

cov boli schválené vo vláde, kde bolo jasne  povedané  čo je

zamestnanecká spoločnosť, aké je jej zvýhodnenie. A pre prí-

pad, keď takáto zamestnanecká  spoločnosť nezvíťazila vo vý-

berovom konaní, je tu taký náhradný mechanizmus, že v zákone

je účasť zamestnancov riešená teda priamo zo zákona.

 

     Samozrejme,  sú prípady,  kde účasť zamestnancov nie je

vhodná. Sú mnohé podniky, ktoré sú veľmi predimenzované pra-

covníkmi, mnohé  podniky môžu ďalej fungovať  len pri nových

programoch s  podstatne nižším stavom  pracovníkov. Čiže nie

sú všetky prípady také, že táto účasť zamestnancov na vlast-

níctve privatizovaných podnikov môže byť riešená. A táto no-

vela nič viac ani nič  menej nerieši, len vytvorenie podmie-

nok, aby tieto prípady mohli byť vlastne riešené v súlade so

zákonom.

 

     Pokiaľ sa týka vystúpenia pána poslanca Dzurindu, nemô-

žem súhlasiť  s jeho názorom  v tom zmysle,  že 34-percentný

podiel na  majetku sa nahradil  10 percentami. Tam  dochádza

k nejakému omylu. Celá zmena pri umožnení zamestnancom nado-

budnúť 34-percentný podiel spočíva v tom, že v zákone, ktorý

platí, je 34-percentný podiel viazaný na majetok nadobúdate-

ľa. V  novele hovoríme o privatizovanom  majetku. Myslím, že

to má svoje racionálne jadro v  tom zmysle, že ak má nadobú-

dateľ svoj základný majetok  10 miliónov a privatizuje maje-

tok za  milión, predsa nemôže dať  34 % z tých  10 miliónov.

Čiže to je vlastne len úprava tohto predchádzajúceho znenia.

 

     Pokiaľ sa týka otázky, v  koľkých prípadoch bola po no-

vele  zákona  umožnená  zamestnancom  účasť na privatizácii,

v podstate musím  povedať, že tá  otázka má zlého  adresáta,

pretože rozhodnutie  o privatizácii robí  Fond národného ma-

jetku a  výberové konanie realizuje  výkonný výbor. Na  túto

otázku presne odpovedať,  samozrejme, nemôžem. Môžem povedať

jedno, že v rozhodnutiach o  privatizácii, v ktorých je prí-

slušné  ministerstvo, čo  sú rozhodnutia  o verejných  súťa-

žiach,  vo všetkých  prípadoch táto  povinnosť zakotvená je,

a môžem povedať  aj to, že  nepoznám také rozhodnutie  Fondu

národného majetku, v ktorom by táto účasť zakotvená nebola.

 

     Pokiaľ sa týka otázok pána poslanca Prokeša, otázku no-

vely zákona Národnej rady číslo 304 vlastne vysvetlil už pán

poslanec Pacola, ja to len v krátkosti zrekapitulujem. V zá-

kone o štátnom rozpočte  bol riešený bezprávny stav podnikov

- štátnych  podnikov v  pôsobnosti rezortov.  Ide v podstate

o tie podniky, kde už štátny podnik bol zrušený. Navyše zne-

nie novely 304 v podstate uvažovalo privatizovať tento maje-

tok štandardným postupom  cez privatizačný projekt. Vzhľadom

na to,  že táto novela  neriešila v plnom  rozsahu bezprávny

stav,  pretože v  bezprávnom stave  sú hlavne  také podniky,

ktoré boli  predtým v majetku obcí,  riešime to týmto spôso-

bom. Navyše ide väčšinou o menšie podniky, menšie prevádzko-

vé zariadenia, a takýto  postup cez privatizačný projekt po-

kladáme za  zdĺhavý, preto vo vyhláške  chceme tomu stanoviť

osobitný režim.

 

     K otázke,  čo znamená 34-percentný  podiel zamestnancov

na  privatizovanom majetku  - to  nie je  žiadne vyplatenie,

žiadna iná záležitosť. Je to vlastnícky vzťah, ktorý zamest-

nanci nadobúdajú na privatizovanom majetku vo výške 34 %. To

je ich vlastnícky podiel na majetku, ktorý sa privatizuje.

 

     To je asi k diskusii, k tým otázkam, ktoré som pokladal

za vhodné nejakým spôsobom vyjasniť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu ministrovi  Bisákovi. Žiada  si záverečné

slovo pán spoločný spravodajca? Nech sa páči.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán  predsedajúci, vzhľadom na to,  že bolo dosť

pozmeňovacích  a  doplňovacích  návrhov,  žiadam polhodinovú

prestávku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, s ohľadom na túto situáciu

a práve preto, že nasleduje  obedňajšia prestávka, s určitým

fázovým posunom urobíme obedňajšiu  prestávku do pol druhej.

Súhlasíte? (Všeobecný súhlas poslancov.)  Prosil by som vás,

aby ste sa o pol druhej dostavili na rokovanie. Ďakujem vám,

prajem všetkým dobrú chuť.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     pozývam vás do  rokovacej miestnosti, budeme pokračovať

v 13. schôdzi odpoludňajším zasadaním.

 

     Pán poslanec, už je koniec  rozpravy, o čo ide? Prosím,

zapojte pána poslanca, ale upozorňujem, že je po rozprave.

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  Ústavný súd  vyniesol rozpor

medzi  týmto zákonom  a povinnosťou  obcí prijímať dlhopisy,

pretože obce nie sú podľa nálezu Ústavného súdu povinné, ale

len môžu prijímať dlhopisy.  Pán minister vo svojom závereč-

nom slove  vlastne na výzvu kolegu  Dzurindu nereagoval, tak

som chcel poprosiť, či by  nemohol buď on alebo pán spoločný

spravodajca vysvetliť, aký bude ďalší postup.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Je po rozprave, pán poslanec, ďakujem.

 

     Pristúpime  k hlasovaniu  o jednotlivých  pozmeňovacích

a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu výbo-

rov pána  poslanca Pacolu, aby  hlasovanie uvádzal v  zmysle

spoločnej správy a výsledkov v rozprave. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Aby  bolo všetko v poriadku,

prečítam, ktorí páni poslanci  vystúpili v rozprave, aby som

na niekoho  náhodou nezabudol a prečítam,  kto predložil po-

zmeňovacie  a doplňovacie  návrhy. Je  tu aj  jeden návrh na

uznesenie. Vystúpil pán Komlósy  - mal jeden pozmeňovací ná-

vrh, pán Dzurinda mal návrh na uznesenie, pán Prokeš mal je-

den návrh, pán Vaškovič mal 5 návrhov, pán Líška mal 5 zmien

a doplnkov,  ďalej pán  Černák mal  2 zmeny,  pán Volf mal 1

zmenu a nakoniec som vystúpil  ja. Neviem, či som na niekoho

náhodou nezabudol.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Budeme teda pokračovať. Začneme takým spôsobom, že naj-

prv budeme hlasovať o spoločnej správe.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Zmeny a  doplnky uvedené v  spoločnej správe pod  bodmi

1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Upozorňujem, že  pán poslanec Komlósy  žiadal, aby body

1, 2 a  3 bolo prerokované osobitne, tak  by som prosil, aby

ste zohľadnili tento postup.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Mám od pána poslanca Komlósyho písomne návrhy na zmenu,

ale bohužiaľ, to, čo hovoríte vy, tu nie je uvedené.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To je  možné, ale predniesol  to ešte v  rámci rozpravy

a berme to ako jeho návrh.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Prikročíme k hlasovaniu. Bod 1 spoločnej správy odporú-

čam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Budeme osobitne hlasovať o prvom bode spoločnej správy.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o prvom bode spo-

ločnej správy. Pán spoločný spravodajca navrhuje tento návrh

prijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme bod 1 spoločnej správy prijali.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Nakoľko pán  kolega Komlósy navrhuje, aby  sme o bodoch

číslo 2 a 3 hlasovali  spoločne. Navrhujem obidva tieto body

prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí  hlasujme o bodoch

2 a 3 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporú-

ča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Konštatujem, že body 2 a  3 spoločnej správy sme prija-

li.

 

     Pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Body  spoločnej správy 4, 5, 6, 7, 8 a 9 odporúčam pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 4 až

9 spoločnej správy, ktoré  pán spoločný spravodajca odporúča

en bloc prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že body 4 až  9 spoločnej správy boli pri-

jaté.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Bod  číslo 10  zo spoločnej  správy odporúčam  neprijať

vzhľadom na to, že táto časť bude riešená samostatne vykoná-

vacím predpisom  Ministerstva pre správu  a privatizáciu ná-

rodného majetku Slovenskej republiky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

10 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca odporúča tento

bod neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 10 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, uvádzajte ďalej.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Ďalší je pozmeňovací návrh pána Komlósyho vypustiť člá-

nok I a vypustiť bod číslo 1. Návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

com návrhu pána Komlósyho. Pán spoločný spravodajca ho odpo-

rúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Konštatujem, že pozmeňovací  návrh pána poslanca Komló-

syho nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Ďalší pozmeňovací návrh  predniesol pán kolega poslanec

Prokeš, ale dohodli sme sa, že tento svoj návrh sťahuje.

 

     Ďalších 5  pozmeňovacích návrhov predniesol  pán kolega

poslanec Líška. Prvý pozmeňovací  návrh prečítam, pretože je

dosť dôležitý: §  10 ods. 7 prvá veta  znie: "Fond národného

majetku  môže uložiť  nadobúdateľovi privatizovaného majetku

povinnosť zabezpečiť účasť  zamestnancov privatizovaného ma-

jetku na jeho privatizácii."  Ako spoločný spravodajca odpo-

rúčam tento jeho pozmeňovací návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Líška.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Opravujem, tam nejde o zamestnancov privatizovaného ma-

jetku ale privatizovaného  podniku. Zamestnanci privatizova-

ného podniku. Formálne, aby to bola presná dikcia.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Ako spoločný spravodajca s touto zmenou návrh odporúčam

prijať, teda "Fond národného majetku môže uložiť nadobúdate-

ľovi privatizovaného majetku  povinnosť zabezpečiť účasť za-

mestnancov privatizovaného podniku na jeho privatizácii."

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňovacom návrhu pána poslanca  Líšku. Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňovací návrh  pána poslanca

Líšku bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     O  ďalších troch  doplňovacích návrhoch  poslanca Líšku

odporúčam hlasovať spoločne. Týkajú sa  § 24 ods. 7, ods. 8,

ods. 9,  kde sa na konci  pripájajú slová "alebo Slovenskému

pozemkovému fondu". Ako  spoločný spravodajca návrhy odporú-

čam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  ďalších

troch pozmeňovacích  návrhoch pána poslanca  Líšku. Pán spo-

ločný spravodajca ich odporúča  prijať. Ide vo všetkých prí-

padoch o doplnenie pozemkového fondu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že uvedené  tri pozmeňovacie  návrhy pána

poslanca Líšku boli prijaté.

 

     Nech sa páči, uvádzajte ďalej.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Ďalej pán kolega  Líška predložil zmenu v §  28 ods. 4.

Vzhľadom  na to,  že táto  dikcia jeho  návrhu je  spresnená

v mojej, odporúčam  túto jeho zmenu neprijať.  Je to po kon-

zultácii s Fondom národného majetku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

com návrhu pána poslanca Líšku. Pán spoločný spravodajca od-

porúča tento pozmeňovací návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Líšku nebol prijatý.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Ďalší doplňovací návrh predložil pán kolega Černák. Pán

kolega Černák, môžeme hlasovať spoločne alebo osobitne? Spo-

ločne. V § 24 ods. 7 sa dopĺňa nové písmeno g) tohto znenia:

"splatenie vkladu alebo splátok do Prvej stavebnej sporiteľ-

ne  a. s.  Bratislava  a iných  stavebných  sporení".  Ďalej

v § 24 ods.  8 sa dopĺňa nové písmeno  f) tohto znenia: "fy-

zické osoby na splatenie svojich záväzkov alebo vkladu podľa

odseku 7  písm. g) od najbližších  príbuzných". Po konzultá-

ciách  s ministerstvom  financií odporúčam  tento doplňovací

návrh pána kolegu Černáka neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

cích návrhoch pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodaj-

ca ich odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy pána poslanca

Černáka neboli prijaté.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Ďalej v rozprave vystúpil pán kolega Volf, ale vzhľadom

na to,  že sme prijali  dikciu, ktorú tu  navrhol pán kolega

Líška, o tomto jeho pozmeňovacom  návrhu je už zbytočné hla-

sovať.

 

     Ďalej som  vystúpil ja, kde som  si osvojil doplňovacie

a pozmeňovacie  návrhy  z legislatívneho odboru  uvedené pod

bodmi 1 až 5. Vzhľadom na to,  že všetci by ste ich mali mať

k dispozícii, navrhujem o nich hlasovať spoločne a odporúčam

ich prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o 5 pozmeňo-

vacích návrhoch, ktoré si  osvojil pán spoločný spravodajca.

Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že tieto pozmeňovacie  návrhy boli en bloc

prijaté.

 

     Procedurálny návrh pána poslanca Fogaša. Prosím, zapoj-

te pána poslanca Fogaša.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem  za slovo,  pán podpredseda.  Pokiaľ viem,  to,

o čom sme teraz hlasovali, nebolo prednesené v rozprave. Bo-

lo to len  rozdané. V rozprave odznelo, že  si osvojuje body

1 až 5,  čiže bolo by treba  tieto pozmeňovacie návrhy pred-

niesť, aby mohli byť implantované do zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážený pán  poslanec, ale pán  spoločný spravodajca nás

o tom informoval, aj doslova uviedol tú citáciu, že si osvo-

juje tieto návrhy legislatívneho odboru.

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ale to je dokument, ktorý  mal byť rozdaný na výboroch.

V pléne tieto veci musia  odznieť, aby mohli byť odhlasované

a boli aj účinne implantované do zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, je to už pasé.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ale  potom sa  nám môže  skutočne stať,  že odhlasujeme

niečo, čo sme dokonale neposúdili,  pretože nie každý si mu-

sel vybrať materiály zo skrinky,  nie každý musel vedieť, čo

sú to body 1 až 5, pretože medzitým sa mohlo čosi zmeniť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, mali ste možnosť upozorniť na to vtedy.

 

Poslanec L. Fogaš:

 

     Pán podpredseda, ja som  stlačil tlačidlo, lenže vy ste

dali hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, už sme hlasovali, nebudeme opakovať hlasovanie.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     V §  28 ods. 4 som  navrhol zmenu: "Medzi ministerstvom

a fondom  sa  vykonáva  pravidelné  ročné zúčtovanie príjmov

podľa ods. 2 a výdavkov fondu podľa ods. 3 písm. b), c), f),

g), h) vždy do konca februára nasledujúceho roku." Návrh od-

porúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

com návrhu, ktorý predniesol  pán spoločný spravodajca a od-

porúča ho prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Nakoniec je  posledný pozmeňovací návrh, ide  o môj ná-

vrh, ktorý znie, že vypúšťa sa § 4a v zákone 304/1995 Z. z.,

nakoľko by bol v rozpore so zákonom, ktorý sme dnes prijali.

Ako spoločný spravodajca návrh odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

com návrhu pána poslanca Pacolu. Pán spoločný spravodajca ho

odporúča prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený  pán  predsedajúci,    to  všetky pozmeňovacie

a doplňovacie  návrhy, ktorý  vyplynuli zo  spoločnej správy

a z rozpravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Pán poslanec Líška, je to procedurálny návrh?

 

Poslanec S. Líška:

 

     Áno. Ďakujem za slovo. Chcel by som upozorniť pána spo-

ločného spravodajcu, že zabudol na jeden  pozmeňovací návrh,

ktorý som predniesol  a ktorý sa týka tiež  § 24, ale odseku

12, o ňom sme nehlasovali,  keď sa hlasovalo o pozmeňovacích

návrhoch.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, preverte to, pán  spoločný spravodajca, aby sme

náhodou neurobili chybu.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     V prípade, že  je to tak, potom sme  mali hlasovať spo-

ločne o bode 2, 3, 4  a 5, pretože ide o splatenie dlhopisov

a týka sa  to rovnakej problematiky. Odporúčam  aj tento bod

prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán  spoločný  spravodajca,  naozaj  ste vtedy hovorili

o troch bodoch a teraz hovoríte o štvrtom, budeme teda o ňom

osobitne hlasovať.

 

     Prosím, hlasujme  o ďalšom návrhu  pána poslanca Líšku.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Líšku bol prijatý.

 

     Opakujem,  v súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1 zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku v znení prijatých a schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca, aké je vaše odporúčanie?

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon číslo 92/1991 Zb.  o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem vám za spoluprácu, pán spoločný spravodajca.

 

     Nech sa páči, uvádzajte návrh na uznesenie.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia dovoľte, aby som pre-

čítal návrh uznesenia, ktoré predniesol pán kolega Dzurinda.

Predniesol tri body a o každom bode žiada hlasovať osobitne.

 

     V  prvom bode  Národná rada  Slovenskej republiky žiada

vládu Slovenskej  republiky, aby do  20. 2. 1996  predložila

Národnej  rady Slovenskej  republiky informáciu  o aplikácii

§ 10 ods. 7 zákona  Národnej rady Slovenskej republiky číslo

92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

v znení neskorších predpisov, teda  o tom, ako bola zabezpe-

čovaná účasť zamestnancov v privatizovaných podnikoch na ich

privatizácii.

 

     Vzhľadom na  to, že predmetná otázka  sa týka Fondu ná-

rodného majetku a  pán poslanec môže v súlade  s § 40 zákona

o veľkej  privatizácii o  to požiadať,  odporúčam tento jeho

prvý návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o prvom bode

návrhu uznesenia pána poslanca  Dzurindu. Pán spoločný spra-

vodajca odporúča tento návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Konštatujem, že prvý bod návrhu uznesenia pána poslanca

Dzurindu nebol prijatý.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Ďalej pán kolega Dzurinda žiada vládu Slovenskej repub-

liky, aby do 29. 2. 1996 predložila Národnej rade Slovenskej

republiky informáciu  o aplikácii § 24  zákona číslo 92/1991

Zb. v znení neskorších predpisov,  teda o tom, ako je zabez-

pečená realizácia použitia dlhopisov Fondu národného majetku

tak, ako  to umožňuje zákon,  teda aj na  vklad do obchodnej

spoločnosti, ktorá nadobudla majetok  podľa tohto zákona, na

nadobudnutie  bytu, na  doplnkové, dôchodkové  poistenie, na

nadobudnutie majetkových  účastí Fondu národného  majetku na

verejnom trhu cenných papierov, na ich predaj bankám určeným

na reštrukturalizáciu.

 

     Vzhľadom na  to, že vo  vláde je pripravené  nariadenie

vlády o  vydávaní a použití  investičných kupónov, odporúčam

tento návrh uznesenia pod bodom 2 neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom bode

návrhu  uznesenia,  ktorý  predložil  pán poslanec Dzurinda.

Spoločný spravodajca odporúča návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Konštatujem, že druhý bod návrhu uznesenia, ktoré pred-

ložil pán poslanec Dzurinda, nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Tretí návrh uznesenia, ktorý žiada pán kolega Dzurinda,

žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 29. 2. 1996 predlo-

žila  Národnej rade  Slovenskej republiky  komplexnú analýzu

procesu privatizácie  s eventuálnym komplexným  návrhom nut-

ných legislatívnych  úprav procesu privatizácie.  Ako súčasť

tejto analýzy predložiť  návrh premietnutia nálezu Ústavného

súdu týkajúceho sa zákona číslo 190/1995 Z. z.

 

     Vzhľadom na to, že ústavný  nález nie je ešte zverejne-

ný, odporúčam návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o treťom po-

zmeňovacom návrhu pána poslanca Dzurindu. Pán spoločný spra-

vodajca tento tretí bod uznesenia odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Konštatujem že tento tretí  bod návrhu uznesenia, ktorý

predložil pán poslanec Dzurinda, nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Hlasovali sme o všetkých návrhoch pána kolegu Dzurindu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, je to všetko v poriadku.

 

     Ďakujem vám za spoluprácu. (Potlesk.)

     Vážení  kolegovia, budeme pokračovať  t r i n á s t y m

bodom programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva a  o šif-

rovej ochrane informácií a o  zmene a doplnení Trestného zá-

kona v znení neskorších predpisov.

 

     S faktickou  poznámkou sa hlási  pán podpredseda Andel.

Nech sa páči, máte slovo.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán podpredseda, chcel by som oznámiť, že pri tomto bo-

de nášho programu som hlasoval náhradnou kartou číslo 4.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 306 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 306a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  minister vnútra  Slovenskej republiky  pán Ľudovít

Hudek. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     cieľom vládneho návrhu zákona o ochrane štátneho tajom-

stva, služobného  tajomstva a o  šifrovej ochrane informácií

a o  zmene a  doplnení Trestného  zákona v  znení neskorších

predpisov, ktorý  je predmetom dnešného  rokovania pléna Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, je vytvoriť  ucelený funk-

čný systém  právnej ochrany informácií a vecí dôležitých pre

ochranu a bezpečnosť  štátu, medzinárodné styky, hospodárske

záujmy štátu a činnosť štátneho orgánu. Má vytvoriť komplex-

ný systém opatrení na  zamedzenie vyzradenia, zneužitia, po-

škodenia, zničenia, straty alebo odcudzenia informácie, ale-

bo vecí obsahujúcich štátne tajomstvo, alebo služobné tajom-

stvo.

 

     Ochrana utajovaných skutočností je v súčasnosti uprave-

ná zákonom  číslo 102/1971 Zb. o  ochrane štátneho tajomstva

v znení neskorších predpisov.  Z hľadiska súčasných požiada-

viek a  potrieb Slovenskej republiky  je táto právna  úprava

nedostačujúca. Absentuje v nej predovšetkým komplexná úprava

šifrovej ochrany informácií, nevymedzuje dostatočne postave-

nie a  úlohy subjektov podieľajúcich sa  na ochrane štátneho

a služobného  tajomstva.  V  záujme  zabezpečenia  dôslednej

ochrany štátneho  tajomstva a služobného  tajomstva je preto

potrebné vydať novú právnu úpravu,  v ktorej sa novým spôso-

bom vymedzí obsah pojmov  štátneho tajomstva, služobného ta-

jomstva  a šifrovej  ochrany informácií,  určia právne  pro-

striedky zabezpečenia  jej ochrany, vymedzia  práva a povin-

nosti subjektov, ktorým je  zverená zodpovednosť za túto ob-

lasť činnosti, ale aj  ustanovia sankcie za porušenie povin-

ností ustanovených týmto zákonom.

 

     Oproti  schválenému návrhu  zásad zákona  bolo potrebné

doplniť  a  rozšíriť   predmet  navrhovanej  právnej  úpravy

o ochranu informácií a vecí chránených v  iných štátoch, ako

je utajované postúpenie  Slovenskej republike podľa medziná-

rodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov ako štátne ta-

jomstvo alebo služobné tajomstvo, ak medzinárodná zmluva ne-

ustanovuje  inak, ďalej  o letecké  snímkovanie, vykonávanie

geodetických a kartografických  prác, ktoré možno uskutočniť

len na základe povolenia, a  o nové ustanovenia § 122 Trest-

ného zákona.

 

     Pri príprave  tohto návrhu zákona  sa vychádzalo z  po-

znatkov praktickej aplikácie doterajšej  právnej úpravy a zo

stanovísk   zainteresovaných  ústredných   štátnych  orgánov

a vybraných  organizácií Slovenskej  republiky. Využité boli

aj skúsenosti z právnych  úprav tejto problematiky v Rakúsku

a v Nemecku, kde je ochrana štátneho tajomstva zverená orgá-

nom štátnej polície.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládny návrh zákona prerokovali 18. a 19. januára tohto

roku všetky výbory, ktorým  bol pridelený. Súhlasím s pripo-

mienkami, ktoré ste uplatňovali  k predloženému vládnemu ná-

vrhu zákona, ako  sú uvedené  pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7,

8, 9, 10, 14, 19, 20 a 22 spoločnej správy, pretože sú v sú-

lade  s prijatými  zásadami návrhu  zákona a  môžu významnou

mierou prispieť k  ďalšiemu skvalitneniu navrhovanej právnej

úpravy. Odporúčam  ich preto plénu  Národnej rady Slovenskej

republiky prijať.

 

     Po dôkladnom posúdení  všetkých pripomienok neodporúčam

prijať  pripomienky bod  bodmi 11,  12, 13,  15, 16,  17, 18

a 21 najmä z týchto dôvodov:

 

     Je tam návrh v bode 11 doplniť § 13 ods. 1 o písmeno d)

v tom zmysle, že na účely tohto zákona sa za bezúhonnú osobu

nepovažuje ten, kto je podľa zákona číslo 451/1991 Zb. pozi-

tívne lustrovaný. K tomu by som chcel uviesť len to, že lus-

tračný zákon  ustanovuje len niektoré  ďalšie predpoklady na

výkon funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách obsadzova-

ných voľbou, vymenovaním alebo ustanovovaním. Nepokrýva teda

všetky  funkcie a  úseky  pracovnej  činnosti, v  ktorých sa

prichádza do  styku so štátnym tajomstvom.  Ďalší problém je

ten, že lustračný zákon  stráca  účinnosť 31. decembra 1996,

teda len pol roka po nadobudnutí účinnosti tohto dnes prero-

kúvaného zákona. Ak by sa malo realizovať navrhované odporú-

čanie, potom by sa musel novelizovať lustračný zákon.

 

     V bodoch 12 a 13, to je k § 13, sa navrhuje doplniť to-

to ustanovenie o odsek 3 v tom zmysle, že na účely tohto zá-

kona je vedúci oprávnený si  vyžiadať odpis z registra tres-

tov.  Navrhovaný  postup  neumožňuje  súčasná  platná právna

úprava. Ak  by sa malo prijať  navrhované odporúčanie, potom

by sa musel novelizovať zákon  číslo 237 o registri. Skôr by

takýto odpis potrebovali naše orgány, ktoré dávajú stanovis-

ká k tým,  ktorí budú prichádzať do styku  so štátnym tajom-

stvom.

 

     V bode 15 k §  31 sa navrhuje nahradiť nadpis "Ústredný

šifrový orgán"  slovami "Funkcia ústredného  šifrového orgá-

nu". V nadpise tohto ustanovenia nejde o vymedzenie funkcie,

ale  o označenie  ústredného šifrového  orgánu, neodporúčame

preto uvedený pozmeňovací návrh prijať.

 

     Máme tu ešte návrh v bode 16  k § 34 ods. 1, kde sa na-

vrhuje pripojiť na koniec vety slová "pokiaľ nejde o trestný

čin". V súčasne platnej  právnej úprave priestupkov je navr-

hované odporúčanie dostatočne zohľadnené tým,  že v § 2 ods.

1 zákona číslo  372/1992 Zb. o priestupkoch sa stanovuje, čo

je priestupok a kedy ide o trestný čin, nie je preto potreb-

né duplicitne zdôrazňovať túto skutočnosť.

 

     V bode  18, to je k  § 33 ods. 1,  sa navrhuje vypustiť

slová  "alebo  obec".  Uvedené  ustanovenie  je  koncipované

s ohľadom  na určenie  zodpovednosti za  ochranu utajovaných

skutočností,  ako je  ustanovené v § 9  tohto návrhu  zákona

z dôvodu zvýraznenia zodpovednosti za  plnenie úloh v uvede-

nej  oblasti obcou.  Jej  ponechanie  v tomto  ustanovení je

opodstatnené.

 

     V  bode 17  sa navrhuje  upraviť §  34 ods.  2 písm. b)

v tom zmysle,  že priestupku na úseku  ochrany danej skutoč-

nosti sa  dopustí ten, kto ako  nepovolaná osoba nesplní po-

vinnosť oznámiť  informáciu, o ktorej sa  dozvedel a vie, že

je predmetom štátneho tajomstva,  alebo odovzdať nájdenú vec

obsahujúcu utajovanú skutočnosť.  Navrhovaným odporúčaním by

sa nemohlo postihovať konanie neoprávnenej osoby, ktorá síce

nevedela, že  svojím konaním môže porušiť  alebo ohroziť zá-

ujem chránený  zákonom, hoci to  vzhľadom na okolnosti  a na

svoje osobné pomery vedieť  mala a mohla. Preto neodporúčame

akceptovať túto pripomienku v tomto návrhu zákona.

 

     Posledná pripomienka je v bode 21 k § 38 ods. 1, kde sa

navrhuje, aby určenie pre  styk so štátnym tajomstvom vydané

občanovi Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov do

30. decembra  1992 sa neskončilo  po uplynutí jedného  roka,

ale už po  uplynutí 6 mesiacov. Nakoľko ide  o pomerne veľký

počet osôb, ktoré sú určené  pre styk so štátnym tajomstvom,

splnenie tejto úlohy si vyžaduje dlhšie obdobie, a preto ne-

odporúčame skrátiť o polovicu lehotu,  ako je uvedená v § 38

ods. 1.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na zákla-

de uvedeného odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republi-

ky po  prerokovaní schválila vládny  návrh zákona o  ochrane

štátneho tajomstva, služobného tajomstva a o šifrovej ochra-

ne informácií a o zmene  a doplnení Trestného zákona v znení

neskorších predpisov. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu  ministrovi. Prosím spoločného spra-

vodajcu  výborov pána  poslanca Ladislava  Polku, aby  podal

správu o  výsledkoch prerokovania vládneho  návrhu zákona vo

výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

číslo 306a prerokúvaného návrhu zákona.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o ochrane štátneho tajomstva, služobného  tajomstva a o šif-

rovej ochrane informácií a o  zmene a doplnení Trestného zá-

kona v znení neskorších predpisov pridelil predseda Národnej

rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 702 z 15. decem-

bra 1995 na prerokovanie v  lehote do 19. januára 1996 všet-

kým výborom Národnej rady s výnimkou mandátového a imunitné-

ho výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funk-

cionárov.  Ako koordinačný  výbor bol  určený Výbor Národnej

rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Vládny návrh prerokovali všetky výbory v určenej lehote

a zaujali k nemu stanoviská.  Ústavnoprávny výbor, výbor pre

hospodárstvo, privatizáciu a  podnikanie, výbor pre pôdohos-

podárstvo, výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a ná-

rodnosti, výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, zahranič-

ný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ho pre-

rokovali  18.  januára  1996,  výbor  pre financie, rozpočet

a menu a výbor pre životné  prostredie 19. januára 1996, vý-

bor pre obranu  a bezpečnosť 18. januára a  následne 30. ja-

nuára 1996.

 

     Všetky výbory Národnej  rady Slovenskej republiky, kto-

rým bol návrh zákona pridelený, vyslovili s ním súhlas a od-

poručili ho  Národnej rady Slovenskej  republiky schváliť po

zohľadnení ich pripomienok,  resp. pozmeňovacích návrhov. Už

pán minister uviedol niektoré svoje stanoviská k návrhu spo-

ločnej správy,  teda k pripomienkam z  výborov. Dovoľte, aby

som vás vopred informoval, ktoré pripomienky vám budem odpo-

rúčať na schválenie a ktoré neodporúčam schváliť. V podstate

sú rozdelené do dvoch základných blokov. Na schválenie budem

odporúčať pripomienky v  bodoch 1 až 10, potom  body 14, 19,

20 a  22. Neodporúčam schváliť pripomienky  obsiahnuté v bo-

doch 11, 12, 13, 15, 16, 17, 18 a 21 spoločnej správy 306a.

 

     Ďakujem za pozornosť, pán podpredseda, skončil som.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán  spoločný spravodajca. Prosím, zauj-

mite miesto pre spravodajcu výborov.

 

     Otváram rozpravu o trinástom  bode programu. Písomne mi

boli doručené  doteraz dve prihlášky.  Ako prvý vystúpi  pán

poslanec Ladislav  Pittner z KDH a  pripraví sa pán poslanec

Michal Benčík z SDĽ. Nech sa páči.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážený pán minister,

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o ochrane štátneho tajomstva, služobného  tajomstva a o šif-

rovej ochrane informácií a o  zmene a doplnení Trestného zá-

kona v znení  neskorších predpisov, tak ako ho  máme v tlači

306, je v  mnohom zhodný s podobnými zákonmi  aj v iných de-

mokratických krajinách. Odráža tú skutočnosť, že nežijeme vo

svete anjelov,  ale vo svete,  v ktorom pôsobí  organizovaný

zločin, priemyselná a hospodárska  špionáž, kde len niekoľko

desiatok kilometrov od  našich hraníc doznieva niekoľkoročná

vojna  na báze  etnických konfliktov,  kde záujmy  okolitých

štátov nemusia vždy byť v súlade s legitímnymi záujmami náš-

ho štátu,  a preto je potrebné  pre úspešné fungovanie štátu

zabezpečiť ochranu štátneho a služobného tajomstva.

 

     No na druhej strane darmo je napríklad v televízii, ale

i v iných inštitúciách snaha  o zmenu myslenia, ich uvažova-

nie je  v mnohom poznačené skúsenosťami  získanými v minulom

totalitnom režime, čo sa  odrazilo i na niektorých ustanove-

niach navrhovaného zákona. Predtým, než to konkrétne preuká-

žem a  predložím svoj prvý pozmeňovací  návrh, dovoľte mi ho

zdôvodniť. Ide tu o oblasť  určenia osôb, ktoré majú byť no-

siteľmi služobného či štátneho tajomstva.

 

     Príslušné paragrafy navrhovaného zákona za vhodnú osobu

označujú bezúhonnú  osobu a v  § 13 v  ods. 1 je  vymedzené,

ktorú osobu za takú na účely tohto zákona nemožno považovať.

Som presvedčený, že za bezúhonnú osobu nemožno považovať ani

takého, ktorý sa v minulom  režime podieľal na jeho nezákon-

nostiach či už ako príslušník Štátnej bezpečnosti alebo taj-

  spolupracovník Štátnej  bezpečnosti na  úseku boja proti

tzv.  vnútornému  nepriateľovi.  Navyše  vzhľadom  na to, že

v období po novembri 1989 sa  i súdne preukázalo, že viacerí

príslušníci Štátnej bezpečnosti  odcudzili osobné spisy svo-

jich agentov a týchto potom vydierali, sú takto  potenciálne

vydierateľné  osoby  nevhodné  za nositeľov  štátneho tajom-

stva. Práve tento úsek, t. j. úsek tzv. boja proti vnútorné-

mu nepriateľovi, je i po  stránke verejnej mienky, jej etic-

kého cítenia všeobecne odsudzovaný.  Sú tiež oprávnené indí-

cie, že  osobné spisy takýchto či  už príslušníkov ŠtB alebo

ich tajných spolupracovníkov boli  poskytnuté do zahraničia,

a preto vydieraním  cudzími službami by  mohli spôsobiť únik

služobného či štátneho tajomstva.

 

     Preto navrhujem § 13 ods.  1 upraviť takto - môj pozme-

ňovací návrh znie:

 

     "(1) Na účely tohto zákona  sa za bezúhonnú osobu nepo-

važuje ten

 

     a)  kto bol  právoplatne odsúdený  za úmyselný  trestný

čin,

 

     b) kto bol právoplatne  odsúdený za trestný čin ohroze-

nia štátneho tajomstva alebo trestný čin všeobecného ohroze-

nia spáchaný z nedbalosti,

 

     c) kto  bol právoplatne odsúdený za  trestné činy proti

brannosti  a civilnej  službe alebo  trestné činy  vojenské,

spáchané z nedbanlivosti,

 

    d) kto bol príslušníkom Štátnej bezpečnosti alebo tajným

spolupracovníkom  Štátnej  bezpečnosti  na  úseku boja proti

tzv.  vnútornému  nepriateľovi  podľa  zistenia ministerstva

vnútra.

 

     Podotýkam, že  ministerstvo vnútra má  možnosť cez prí-

slušnú dokumentáciu  tieto javy zistiť a  u príslušných osôb

si to overiť.

 

     Druhý môj pozmeňovací návrh sa dotýka § 23 navrhovaného

zákona, kde sú vymedzené povinnosti tzv. ďalších osôb, ktoré

či už nájdu vec,  ktorá obsahuje utajovanú skutočnosť, alebo

ako nepovolaná osoba sa náhodne oboznámia s utajovanými sku-

točnosťami. Skôr než tento  pozmeňovací návrh predložím, do-

voľte mi uviesť dôvody, ktoré ma k tomu vedú.

 

     Všetky totalitné  systémy, tak ako ich  poznáme z minu-

losti, sa  snažili svoje odsúdeniahodné  skutky skrývať pred

verejnosťou okrem iného ich tabuizovaním pod zámienkou štát-

neho,  resp. služobného  tajomstva. A  tak napríklad nemecký

národ  sa až  po prehranej  vojne dozvedel  o obludnostiach,

ktoré  sa  diali  v  gestapáckych mučiarňach, koncentrákoch,

v okupovaných krajinách, až po vojne sa dozvedeli o obludnom

pláne a  realizácii konečného riešenia  židovskej otázky ich

masovým vyvražďovaním a podobne.  Podobne i obludné zločiny,

ktoré sa odohrávali v  sovietskych gulagoch, mučiarňach taj-

nej  polície  a  psychiatrických  liečebniach proti nevinným

obetiam, to všetko sa šokovaná verejnosť dozvedela a dozvedá

až po páde zločinného komunistického režimu.

 

     Aj v  našich dejinách, v  našom národe, ktorý  zvykneme

nazývať holubičím,  sa udiali neuveriteľné skutky  či už pri

vyháňaní Čechov  po vzniku prvého  Slovenského štátu, v  mu-

čiarňach UŠB, pri arizácii  židovského majetku, vyvážaní Ži-

dov a po potlačení povstania vraždením skrývajúcich sa civi-

listov zločincami z pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy.

Ale  i  zločiny  partizánov,  mučiarne  Štátnej bezpečnosti,

jáchymovské  koncentráky,  vykonštruované  politické procesy

a popravy nevinných  ľudí, to všetko sa  odhalilo a odhaľuje

až po páde totalitných režimov i  v našej vlasti. A tie isté

skúsenosti má i český národ i naši južní a ostatní susedia.

 

     Ukazuje sa, tak ako  o tom svedčia skúsenosti západných

demokracií,  že zárukou  proti  totalite  a jej  zločinom je

zachovanie slobody slova,  nepripustenie zakrývania zločinov

a prechmatov  v mene   tzv.  štátneho  záujmu  ustanoveniami

o štátnom a služobnom tajomstve.  Práve preto novinári a re-

daktori z masovokomunikačných prostriedkov i prostredníctvom

tzv.  investigatívnej, teda  vyšetrovacej  žurnalistiky majú

mimoriadny význam a poslanie. A na druhej strane sú to práve

oni tak v minulosti, ako  i napríklad v terajšom transformu-

júcom sa  Rusku, ktorí sú  predmetom útokov, ba  až surových

vrážd. Z tohto pohľadu teda navrhujem svoj druhý pozmeňovací

návrh, t. j.  vypustiť z návrhu zákona §  23 a ostatné para-

grafy prečíslovať, pretože najmä  odsek 2 tohto paragrafu by

sa mohol  zneužiť  proti novinárom a redaktorom, čím by boli

ohrozené i záujmy celej spoločnosti.  A prvý odsek, ten zase

podceňuje občana  a jeho občiansku  statočnosť, pričom práve

ustanovenia o tom, ako si  má počínať, ho privedú zo strachu

pred kontrolou štátnych orgánov  k zatajeniu toho, že takúto

vec či predmet našiel.

 

     Vážená Národná rada, verím, že zdôvodnenie mojich dvoch

pozmeňovacích návrhov už i  vzhľadom na naše nedávne neblahé

skúsenosti uznáte  za hodné vášho  zreteľa a vášho  súhlasu.

Ide mi  o to, aby nositeľmi  štátneho a služobného tajomstva

boli skutočne  dôveryhodné osoby, nevydierateľné  osoby, aby

ručili  za jeho  zachovanie a  aby pod  zámienkou zachovania

štátneho a služobného tajomstva  nebolo novinárom a redakto-

rom zamedzované slobodne písať a hovoriť o tých prechmatoch,

ktorých sa dopustia ľubovoľné štátne  orgány. Len tak si mo-

censké orgány získajú dôveru verejnosti, len tak si uchováme

a upevníme demokraciu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu poslancovi Pittnerovi. Slovo má pán

poslanec Benčík z SDĽ. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán podpredseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     návrh zákona na  ochranu štátneho tajomstva, služobného

tajomstva a šifrovej ochrane informácií má svoje opodstatne-

nie, je aktuálny. Podľa môjho názoru má aj potrebné legisla-

tívne parametre a možno  ho podporiť. Navrhovanou úpravou sa

však má vykonať aj zmena  Trestného zákona. Je to ďalšia no-

vela zo sérií zmien. Navrhované skutkové podstaty zodpoveda-

jú, až na slovnú zámenu, teraz platnej úprave. Sankcie, kto-

ré sú tu uvedené, však nezodpovedajú trendu posilňovať ukla-

danie peňažného trestu, najmä v odsekoch 1 a 2.

 

     Podľa mňa je nedobrým  vysvedčením o úrovni koordinácie

legislatívnych prác, ak sa  trestný kódex navrhuje meniť te-

raz a ministerstvo spravodlivosti už pripravilo návrh ďalšej

novely Trestného zákona a Trestného  poriadku, je už po pri-

pomienkovom konaní, teraz je  v legislatívnej rade vlády. Je

pravdepodobné, že v marci toho  roku sa už dostane do Národ-

nej rady. Ale to nie je  všetko. Okrem toho na budúci týždeň

odborná  komisia posudzuje  návrh skupiny  poslancov SNS  na

zmenu prvej hlavy Trestného zákona. Pýtam sa, čo bráni tomu,

aby sa tieto  tri návrhy, prípadne i ďalšie  návrhy na zmenu

Trestného zákona zapracovali do jedného legislatívneho návr-

hu. Nestačí len propagačne pred svetom a doma vyhlasovať, že

máme perfektné zákony, ako som to minule v rozhlase počul od

pani vicepremiérky  Tóthovej, ale legislatívnu  činnosť sku-

točne treba riadiť a treba ju aj koordinovať.

 

     Z uvedeného  dôvodu odporúčam z  návrhu vypustiť článok

II, t. j. časť, ktorá by mala novelizovať Trestný zákon. Tú-

to novelu, tak ako je, hoci  aj s menšími úpravami a zosúla-

dením najmä sankčných opatrení  je potom možné zapracovať do

novely, ktorú budeme prerokúvať komplexnejšie v marci v tom-

to roku.  Vrele vám odporúčam,  aby ste prihliadli  na tento

racionálny návrh, ktorý v  podstate nemení nič, jedine dosa-

huje to, aby sudca alebo aj občan nie každý týždeň zisťoval,

že zasa  došlo k nejakým  zmenám v Trestnom  zákone. Trestný

zákon je príliš citlivý zákon na to, aby sme ho menili podľa

zásady trhacieho kalendára.

 

     Ďakujem vám za pozornosť  a predpokladám, že návrh pod-

poríte. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Vážené kolegyne a  kolegovia, nemám ďalšie pí-

somné prihlášky do rozpravy. Hlási  sa ešte niekto? Pani po-

slankyňa Sabolová, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne. Ja by som len chcela požiadať spoločného

spravodajcu, aby  sme o bode  18 spoločnej správy  hlasovali

samostatne a  nie v spoločnom bloku  s neodporúčaním prijať.

Takže bod 18 prosím vyňať zo spoločného hlasovania.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o trinástom bode progra-

mu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Hu-

dek?

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Žiada  si záverečné  slovo pán spoločný

spravodajca?

 

Poslanec L. Polka:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Pristúpime teda  k hlasovaniu  o jednotlivých

pozmeňovacích a doplňovacích  návrhoch.  Prosím pána spoloč-

ného  spravodajcu výborov,  aby hlasovanie  uvádzal v zmysle

spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

 

     Prosím vážených  kolegov a kolegyne, ktorí sa nachádza-

jú mimo zasadacej miestnosti,  aby sa dostavili. Budeme hla-

sovať. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte, aby  sme sa najskôr  zaoberali spoločnou sprá-

vou. Zo  spoločnej správy odporúčam na  schválenie body 1 až

10, ďalej body 14, 19, 20 a  22. Opakujem: body 1 až 10, ďa-

lej body 14, 19, 20  a 22 odporúčam Národnej rade Slovenskej

republiky schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 1 až

10, 14, 19,  20 a 22 spoločnej správy.  Pán spoločný spravo-

dajca ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 1 až 10,  14, 19, 20 a 22 spoločnej

správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, uvádzajte  ďalej, pán spoločný spravodaj-

ca.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Zo spoločnej  správy neodporúčam schváliť  body 11, 12,

13, 15, 16, 17 a 21. Bod 18 je na osobitné hlasovanie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bodoch 11,

12, 13, 15, 16, 17, 18  a 21. Pán spoločný spravodajca odpo-

rúča tieto body en bloc neprijať. Bod 18 vynímame na osobit-

né hlasovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že body  11, 12, 13, 15, 16,  17 a 21 spo-

ločnej správy neboli prijaté.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Na základe návrhu z rozpravy  bol bod 18 vyňatý na oso-

bitné hlasovanie. Tento bod 18 neodporúčam schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca bod 18 neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy nebol prija-

tý.

 

Poslanec L. Polka:

 

     V rozprave  odzneli dva, resp. tri pozmeňovacie návrhy.

Prvý  bol pozmeňovací  návrh  pána  poslanca Pittnera,  a to

k § 13 ods. 1. Navrhuje doplniť tento paragraf o nové písme-

no  d) v  znení: "kto  bol príslušníkom  Štátnej bezpečnosti

alebo tajným  spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti  na úseku

boja proti vnútornému  nepriateľovi podľa zistenia minister-

stva vnútra".

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vaše stanovisko?

 

Poslanec L. Polka:

 

     Neodporúčam tento návrh schváliť.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňovacom návrhu pána poslanca Pittnera. Pán spoločný spra-

vodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Pittnera nebol prijatý.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Druhý  pozmeňovací návrh  pána poslanca  Pittnera znel,

alebo jeho obsahom bolo  vypustenie § 23 navrhovaného zákona

s tým,  že ďalšie  paragrafy by  sa primerane  prečíslovali.

Tento návrh neodporúčam schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňovacom návrhu pána poslanca Pittnera. Pán spoločný spra-

vodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňovací návrh  pána poslanca

Pittnera nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem. Obsahom návrhu pána  poslanca Benčíka bolo vy-

pustenie článku II navrhovanej právnej  úpravy s tým, že no-

velizácia tej časti  by sa mala realizovať v  podstate v sú-

vislosti  s  pripravovanou   novelizáciou  Trestného  zákona

a Trestného poriadku.  Neodpustím si krátku  poznámku z úcty

k svojmu pedagógovi,  že ako právnik  s jeho návrhom  by som

osobne súhlasil,  lenže Trestný zákon a  Trestný poriadok je

  nami tak  doráňaný, že  jedna či  dve rany  mu už nejako

strašne neublížia. Naopak, budú motívom pre príslušné orgány

vlády,  aby  čo  najskôr  predložili  komplexnú  novelizáciu

Trestného zákona a Trestného poriadku, resp. ich rekodifiká-

ciu, a vôbec nie som,  pán kolega, taký optimistický ako vy,

že to bude v marci. Skôr  si myslím, že to bude neskôr. Teda

neodporúčam tento návrh schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o pozmeňovacom  návrhu pána  poslanca Benčíka.  Pán spoločný

spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Benčíka nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Pán podpredseda, k návrhu zákona nebolo viac pozmeňova-

cích návrhov.  Odporúčam, aby sme hlasovali  o návrhu zákona

ako celku  s tým, že  ho odporúčam Národnej  rade Slovenskej

republiky schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku v znení uvedených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky o  ochrane štátneho tajom-

stva, služobného tajomstva a o šifrovej ochrane informácií a

o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších pred-

pisov.

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Pán podpredseda a vážení  členovia koalície, ďakujem za

spoluprácu a opozícii ďakujem za pochopenie. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážení prítomní,  pokračujeme  š t r n á s t y m  bodom

programu, ktorým je

 

     návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici.

 

     V tejto súvislosti by som chcel medzi nami privítať ako

hostí občanov z osady U Sabotů a z príslušného okresu, ktorí

sa zúčastňujú na našom rokovaní. Vítajte. (Potlesk.)

 

     Návrh vlády  ste dostali ako tlač  číslo 324 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 324a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-

nister vnútra Slovenskej republiky pán Ľudovít Hudek. Prosím

ho, aby sa ujal slova.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne a páni poslanci,

 

     návrhom Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou re-

publikou  o spoločnej  štátnej hranici,  ktorý je  predmetom

vášho  rokovania,  dochádza  k  zavŕšeniu takmer trojročného

procesu  prác na  vytýčení, vyznačení  a zameraní  spoločnej

slovensko-českej štátnej  hranice. Na vykonanie  týchto prác

sa oba štáty zaviazali v  Zmluve o generálnom vymedzení spo-

ločných štátnych hraníc, ktorá bola podpísaná v Prahe 9. ok-

tóbra 1992.

 

     Zmluva  definuje spoločnú  štátnu hranicu  a určuje jej

priebeh v  teréne. Upravuje vzťah a  postup zmluvných štátov

pri  správe štátnej  hranice, jej  vyznačovaní, preskúšavaní

a udržiavaní.  Tieto  úlohy  zveruje  do  pôsobnosti  stálej

slovensko-českej hraničnej komisie, ktorá bude konštituovaná

po nadobudnutí platnosti zmluvy. Číselne, verbálne a grafic-

ky štátnu hranicu a jej priebeh určuje a znázorňuje hraničné

dokumentárne dielo, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Obsahom  zmluvy  je  návrh  na  vykonanie  18 účelných zmien

v priebehu štátnej hranice, ktorý bol určený zmluvou o gene-

rálnom vymedzení a platí od 1. 1. 1993  a bude  platiť až do

nadobudnutia účinnosti dnes  prerokovanej zmluvy. Dokumentá-

cia  navrhovaných  účelných  zmien  je  samostatnou prílohou

zmluvy.

 

     Zmenami dôjde medzi oboma štátmi k bezozvyškovej výmene

časti štátnych území s výmerou nad 452 ha, teda oba štáty si

navzájom postúpia 4,5 km2 svojho štátneho územia. Zmluva ďa-

lej obsahuje ustanovenia o spôsobe a forme vysporiadania ma-

jetku obidvoch štátov nachádzajúcich sa na vymieňaných štát-

nych územiach a ustanovenia,  ktoré zabezpečujú vzájomné vy-

sporiadanie vzťahov štátov, ich právnických a fyzických osôb

žijúcich alebo pôsobiacich na  týchto častiach štátnych úze-

mí. Sú obsahom osobitných ustanovení zmluvy. Obsahom osobit-

ných  ustanovení zmluvy  je aj  záväzok zmluvných  strán, že

príslušné orgány oboch štátov  si navzájom a bezplatne vyme-

nia všetky dokumentácie, doklady,  údaje a podobne, ktoré sa

vzťahujú k plochám vymieňaných častí štátnych území.

 

     Zmluva sa  uzaviera na dobu  neurčitú a možno  ju meniť

alebo  doplňovať iba  na základe  vzájomnej dohody zmluvných

štátov. Platnosť  zmluvy môže skončiť  iba v prípade,  že sa

zmluvné štáty  dohodnú na novej  zmluve o spoločnej  štátnej

hranici. Teda zmluva je nevypovedateľná. Termín nadobudnutia

platnosti zmluvy je dohodnutý na tridsiaty deň odo dňa výme-

ny ratifikačných listín.

 

     Vláda Slovenskej  republiky s návrhom  zmluvy vyslovila

súhlas dňa 5. decembra minulého roka. Na základe splnomocne-

ní prezidentov obidvoch republík ministri vnútra zmluvu pod-

písali v Židlochoviciach dňa 4. januára tohto roku.

 

     Chcem vás všetkých ubezpečiť, že na prijatie zmluvy ne-

trpezlivo čakajú  najmä občania osady  U Sabotů, ktorá  bude

postúpená Slovenskej republike a  stane sa súčasťou obce Vr-

bovce, ale tiež občania  osady Sidónia, ktorá bude postúpená

Českej republike. Predlžovanie  súčasného stavu by znamenalo

zvýšenie neistoty  a zvýšenie napätia  v medziľudských vzťa-

hoch najmä v osade U Sabotů, ktoré je dnes už veľké. Súčasný

stav neumožňuje riešiť ani  vodnú úpravu režimu a spoluprácu

na spoločnej štátnej hranici, ktorej sa občania už dávno do-

žadujú  a ktorá  umožní odstrániť  mnohé každodenné problémy

občanov žijúcich v obciach pozdĺž štátnej hranice.

 

     Vlády oboch  republík sa zaviazali  primerane odškodniť

tých občanov, ktorí sa po nadobudnutí platnosti zmluvy a vý-

mene časti štátnych území  rozhodnú z týchto osád vysťahovať

na územie domovského štátu.

 

     Zmluva je pripravená v súlade  s normami a zásadami me-

dzinárodného práva, s právnym  poriadkom v Slovenskej repub-

liky a je v súlade  so záväzkami, ktoré Slovenskej republike

vyplývajú  z uzavretých  medzinárodných zmlúv.  Zmluvu možno

charakterizovať ako štandardnú zmluvu o štátnych hraniciach.

 

     Z uvedených aspektov a  na základe výsledkov prerokova-

nia zmluvy  v príslušných výboroch  Národnej rady Slovenskej

republiky  si vám  dovoľujem odporučiť,  aby ste  so zmluvou

vyslovili súhlas. Vyslovenie súhlasu s návrhom zmluvy a pri-

jatím ústavného zákona o  súhlase so zmenami štátnej hranice

medzi Slovenskou republikou a Českou republikou sú ústavnými

predpokladmi na nadobudnutie  platnosti obidvoch dokumentov.

Platnosť zmluvy a účinnosť ústavného zákona sú navzájom pod-

mienené. Vaším súhlasom sa vytvoria podmienky na ratifikáciu

zmluvy zo strany Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi  za uvedenie návrhu. Pro-

sím predsedu  Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre

verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti pána poslanca

Jozefa Reu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návr-

hu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený predseda Národnej rady,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov

k návrhu na  vyslovenie súhlasu so  Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a Českou republikou  o spoločnej štátnej hranici,

parlamentná tlač 324, ktorú máte pred sebou.

 

     Návrh na vyslovenie súhlasu medzi Slovenskou republikou

a Českou  republikou  o  spoločnej  štátnej hranici pridelil

predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-

tím  číslo 745  zo dňa  16. januára  1996 na prerokovanie do

30. januára  1996 Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady Slo-

venskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a  menu, Výboru Národnej rady Sloven-

skej  republiky pre  pôdohospodárstvo, Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

obranu a bezpečnosť, Zahraničnému  výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre  životné prostredie a ochranu  prírody. Zároveň určil

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu,

územnú  samosprávu a  národnosti ako  príslušný skoordinovať

stanoviská určených výborov.

 

     Všetky uvedené  výbory prerokovali návrh  v lehote, vy-

slovili s  ním súhlas a odporúčajú  Národnej rade Slovenskej

republiky po  prerokovaní vysloviť so  Zmluvou medzi Sloven-

skou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hra-

nici súhlas, s výnimkou  Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  životné prostredie a ochranu  prírody, ktorý po

prerokovaní návrhu neprijal k  nemu uznesenie, pretože podľa

§ 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb.

o  rokovacom poriadku  Slovenskej národnej rady  v znení ne-

skorších  predpisov  s  ním  nevyslovila súhlas nadpolovičná

väčšina všetkých členov výboru.

 

     Toľko, pán predsedajúci, k  návrhom zo spoločnej správy

k návrhu na  vyslovenie súhlasu so  Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Otváram rozpravu  o štrnástom  bode programu.

Mám jednu písomnú prihlášku do  rozpravy. Je to pán poslanec

Anton Hrnko za DÚ. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda,

 

     pristupujeme k schvaľovaniu  Zmluvy medzi Českou repub-

likou a  Slovenskou republikou o  vymedzení štátnej hranice,

kde dochádza určitým spôsobom aj k výmene území medzi Českou

republikou a Slovenskou republikou.  Ako viete, na Slovensku

boli  vždy citlivou  otázkou hranice  chotára, hranice  poľa

a aj v našej literatúre  sa často vyskytujú srdcervúce romá-

ny, ktoré hovoria o tom, ako sa naši ľudia dokázali o brázdu

hádať. Celé generácie, celé rodiny sa nenávideli kvôli tomu,

že sused susedovi odoral kúsok brázdy a teda zbavil ho urči-

tým spôsobom obživy.

 

     Nechcem v súvislosti s touto  zmluvou hovoriť o tom, že

výmena území,  ktorá je obsiahnutá  v predmetnej zmluve,  je

zlá,  je nejakým  spôsobom poškodzujúca  Slovensko. To  nie,

pretože je  založená na princípe parity,  na princípe rovno-

právnosti, na princípe výmeny centimetra štvorcového za cen-

timeter štvorcový. Chcem však upozorniť na druhú skutočnosť,

ktorá súvisí s predkladanou zmluvou,  a to, že slovenská po-

litická reprezentácia  niekedy až -  nechcem povedať trestu-

hodne,  ale  zarážajúco  pristupuje  pri  zostavovaní  zmlúv

a koncipovaní  takýchto zmlúv  k otázke  národnej dedovizne,

pretože slovenská krajina, slovenská  zem, slovenská pôda je

dedovizňou všetkých, čo tu sedíme.

 

     V súvislosti s reguláciou Moravy  bola v roku 1973 pod-

písaná  zmluva medzi  Rakúskou republikou  a Československou

socialistickou   republikou  o   vymedzení  štátnych  hraníc

a v rámci tejto zmluvy došlo  aj k úbytku slovenského územia

v rozsahu  asi 12  ha. Po  vyjasnení so  zástupcami ministra

vnútra údajne ide len o 6 ha, o ktoré Slovensko prišlo defi-

nitívne  tým  spôsobom,  že  v  rámci vtedajšieho jednotného

Česko-Slovenska sa  územie, ktoré získala  Rakúska republika

zo  Slovenska reguláciou  Moravy, Československej  republike

vrátilo v  oblasti Znojma. Teda za  slovenské územie dostala

prírastok Česká republika.

 

     Táto situácia, samozrejme, je  aj v minulosti už známa,

ale v tomto prípade to  nemuselo byť nenávratne, keby sme sa

boli riadili pri koncipovaní zmlúv s Českou republikou, kto-

ré sme prijali na konci roku 1992 a potom neskoršie vedomím,

že nie sme prví, ale že  pred nami tu boli aj ďalšie generá-

cie. Teda, že sme sa v  zmluve o priateľstve a dobrom sused-

stve s  Českou republikou zriekli tohto  územia, na ktoré už

v súvislosti s podpisovaním tejto zmluvy sme nemohli vzniesť

nárok. Teda  hovorím, to je upozornenie  pre našich vedúcich

predstaviteľov,  ktorí budú  v budúcnosti  o rôznych veciach

s našimi susedmi  uzatvárať zmluvy, aby sa  riadili aj vedo-

mím, že nie sú prví, že pred nimi tu bola aj nejaká minulosť

a na tú  minulosť treba nadväzovať  a netreba prézentisticky

pristupovať k veciam, že  síce sme dosiahli politické rozde-

lenie, ale  ako pravdepodobne krajina,  ktorej nechýba 6  ha

pôdy, sa jej jednoducho trestuhodne zriekneme.

 

     Treba nám teda skutočne  pristupovať k veciam zodpoved-

ne, aby  sme neskončili tak  ako v reštitúciách, keď sme ne-

brali  minulosť na  zreteľ a  prvý reštitučný  zákon vlastne

vracal majetok  len vlastníkom v Českej  republike a naši sa

potom až o  pol roka dostali k týmto  majetkom. Dnes vlastne

nie je žiadna možnosť  nápravy tohto územného úbytku Sloven-

skej  republiky, pretože  zmluvu, ako  je predložená, môžeme

ratifikovať, alebo neratifikovať,  ale skôr ratifikovať, ale

do budúcnosti by som chcel  upozorniť, aby sme všetky súvis-

losti, ktoré  sa k danému bodu  sústreďujú, brali na zreteľ.

Len toľko som chcel povedať, lebo si myslím, že nebolo možné

nenechať túto vec bez nejakého komentára.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, hlási  sa ešte niekto  do

rozpravy?

 

     Pán poslanec Polka, nech sa páči.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi niekoľko  poznámok, ktoré  síce nebudú  mať

žiaden  legislatívny charakter,  ale niekoľko  slov k  tejto

zmluve, ktorá je významným predelom alebo medzníkom v histó-

rii česko-slovenských vzťahov, by som  rád uplatnil. Irituje

ma to svojím  spôsobom z dvoch dôvodov. Jednak  náš výbor sa

permanentne zaoberal činnosťou rozhraničovacej komisie a vý-

vojom tejto práce a jednak pochádzam z oblasti, kde dlhé de-

saťročia  české huty  a bane  poskytovali obživu  desiatkam,

možno  tisícom, desiatkam  tisícov Slovákov,  a naopak,  kde

stovky a tisíce Čechov, alebo lepšie povedané Moravanov, vy-

užívali kysucké lesy na načerpanie nových síl a nového opti-

mizmu  do života.  Práve  v  tejto oblasti  vznikol hraničný

spor, ktorý sme dôsledne  sledovali, dôsledne strážili. Mys-

lím si, že to nebýva  zvykom na pôde parlamentu, ale dovoľte

mi, aby som aj tu vyjadril poďakovanie pracovníkom rozhrani-

čovacej  komisie, či  už z  českej alebo  slovenskej strany,

ktorí pripravili hraničné dielo,  ktoré má skutočne európske

parametre.

 

     Ďalej by som chcel, aby tu odznelo poďakovanie predsta-

viteľom samosprávnych orgánov v hraničných lokalitách, ktorí

skutočne  dôsledne obhajovali  záujmy  z  jednej i  z druhej

strany pri realizácii tohto hraničného diela. Skutočne patrí

obdiv ľuďom,  ktorí si dôsledne hájili  svoj majetok, hájili

svoje práva a nedali sa zastrašiť nejakými pokusmi o mediál-

nu alebo inú hystériu, ktorá hlavne v oblasti Kasární v obci

Makov vznikala z jednej i trošku z druhej strany.

 

     A nakoniec mi dovoľte, aby tu odznelo poďakovanie orgá-

nom  vlády Českej  republiky i  orgánom Ministerstva  vnútra

Českej  republiky i  ďalším orgánom  Českej republiky, ktoré

skutočne svojou dobrou, kvalitnou  a zodpovednou prácou pri-

speli k tomu, že nedošlo k nijakej hystérii ohľadne vytvára-

nia hranice, že nedošlo k tomu, že sa tu vytvorí nejaká nová

železná opona, ktorá by bola  bariérou vo vývoji vzťahov me-

dzi českým a slovenským národom.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má ešte predseda výboru pán Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som sa aj ja osob-

ne pripojil k slovám predrečníka. Pán poslanec Polka povedal

a vyplýva to aj z  náležitostí, ktoré vyplývajú z predklada-

cej správy k tejto zmluve, kde  na strane 2 je v predposled-

nom odseku  uvedené nasledovné: "Vláda  Slovenskej republiky

uznesením zo  dňa 5. decembra 1995  číslo 918 uložila minis-

trovi vnútra  v spolupráci s podpredsedom  vlády a ministrom

financií  pripraviť návrh  na primeranú  kompenzáciu majetku

občanov Českej republiky žijúcich v osade U Sabotů v prípade

ich záujmu  žiť na území Českej  republiky a občanom Sloven-

skej republiky žijúcich v  osade Sidónia, ktorí prejavia zá-

ujem žiť  na území Slovenskej  republiky." K tomuto  odseku,

ktorý som  prečítal, navrhnem uznesenie, aby  sme sa k tejto

zmluve v určitom období, ktoré  navrhnem, vrátili a toto uz-

nesenie vlády si mohli v Národnej rade skontrolovať.

 

     Návrh na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky

z dnešného  dňa k  návrhu na  vyslovenie súhlasu  so Zmluvou

medzi Slovenskou republikou a  Českou republikou o spoločnej

štátnej hranici:

 

     1. Národná  rada Slovenskej republiky  žiada vládu Slo-

venskej republiky,  aby informovala Národnú  radu Slovenskej

republiky do 30. 6. 1996 o pripravovanom návrhu na kompenzá-

ciu majetku občanov Slovenskej  republiky, ktorým pri reali-

zácii tejto zmluvy vznikne majetková ujma.

 

     2. Národná  rada žiada vládu  Slovenskej republiky, aby

informovala Národnú radu do 30. 6. 1996 o pripravovanom rie-

šení infraštruktúry a komunálnej vybavenosti osád dotknutých

touto zmluvou.

 

     Toľko návrh na uznesenie,  ktorý vyplýva, ako som uvie-

dol, z odseku, kde už  vláda k tomu prijala uznesenie. Tento

problém, tak  ako povedal pán poslanec  Polka, bol medzi do-

tknutými občanmi veľmi  živý, a myslím si, že  bude aj naďa-

lej, a aj podľa slov, ako povedal pán poslanec Hrnko, že na-

še územie je skutočne výsostné  a posvätné, je potrebné, aby

sme sa k tomuto problému  vrátili. Preto podávam návrh tohto

uznesenia.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Keďže nemám žiadne  ďalšie prihlášky do

rozpravy, pýtam sa posledný raz, kto sa ešte hlási.

 

     (Nikto.)

 

     Vyhlasujem rozpravu o štrnástom  bode programu za skon-

čenú.

 

     Chce sa vyjadriť k rozprave pán minister Hudek?

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Žiada si záverečné  slovo pán spoločný spravo-

dajca?

 

Poslanec J. Rea:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, pristúpime teda  k hlasovaniu. Budeme hlaso-

vať o  návrhu uznesenia, ktorým Národná  rada Slovenskej re-

publiky podľa článku 86  písmena e) Ústavy Slovenskej repub-

liky vysloví  súhlas so Zmluvou  medzi Slovenskou republikou

a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tejto zmlu-

ve. Pán spoločný spravodajca, aké je vaše stanovisko?

 

Poslanec J. Rea:

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že sme  navrhované uznesenie  o spoločnej

štátnej hranici schválili. (Potlesk.)

 

Poslanec J. Rea:

 

     Pán predsedajúci, ešte by som prosil dať hlasovať o ná-

vrhu uznesenia, ktoré som predniesol.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí  hlasujme o návrhu

uznesenia,  ktoré  predložil  pán  spoločný spravodajca. Pán

spoločný spravodajca odporúča toto uznesenie prijať.

 

     (Požiadavka z pléna,  aby spoločný spravodajca prečítal

návrh uznesenia.)

 

     Pán  spoločný spravodajca,  prosím, prečítajte  ho ešte

raz.

 

 

 

Poslanec J. Rea:

 

     Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu

 

     1. aby informovala Národnú radu do 30. 6. o pripravova-

nom návrhu na kompenzáciu majetku občanov dotknutých v tejto

zmluve,

 

     2. aby informovala  Národnú radu tiež do 30.  6. o pri-

pravovanom  riešení infraštruktúry  a komunálnej vybavenosti

osád, ktoré sú dotknuté touto zmluvou.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia,  myslím,  že je  to taká

dôležitá záležitosť, že by sme mohli požiadať, aby sa hlaso-

vanie ešte  raz opakovalo, pretože  bolo na chvíľu  nejasno.

Pán spoločný spravodajca prečítal sukus uznesenia, ktoré na-

vrhol, z týchto dôvodov zopakujeme hlasovanie.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prednesenom

návrhu pána poslanca Reu.  Pán spoločný spravodajca odporúča

prijať toto uznesenie.  Predchádzajúce hlasovanie vyhlasujem

za neplatné.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie prijali.

 

     Ďakujem pekne za spoluprácu, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Aj ja ďakujem. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     P ä t n á s t y m  bodom programu je

 

     vládny návrh ústavného  zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Sloven-

skou republikou a Českou republikou.

 

     Návrh ústavného  zákona ste dostali ako  tlač číslo 325

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 325a.

 

     Ďakujem všetkým občanom z osady U Sabotů a z okresu Se-

nica za  účasť pri hlasovaní o  takej významnej záležitosti.

Prajeme dobrú cestu domov. (Potlesk.)

 

     Z poverenia vlády  Slovenskej republiky návrh ústavného

zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Ľu-

dovít Hudek. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     článok 3 odsek 2  Ústavy Slovenskej republiky ustanovu-

je, že hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústav-

ným zákonom. Na to, aby  vstúpili do platnosti tie ustanove-

nia Zmluvy  medzi Slovenskou republikou  a Českou republikou

o spoločnej  štátnej  hranici,  ktoré  obsahujú zmeny územia

Slovenskej  republiky, je  potrebné prijať  predložený návrh

ústavného zákona.

 

     V priebehu prerokúvania vládneho návrhu ústavného záko-

na vo  výboroch Národnej rady  Slovenskej republiky v  dňoch

19. až 30. januára 1996  sa navrhlo doplniť jeho úvodnú vetu

odkazom na článok 3 ods. 2  ústavy a v článku II upravujúcom

nadobudnutie účinnosti ústavného zákona sa navrhlo ustanoviť

ju dňom platnosti zmluvy namiesto pôvodne navrhovaného "dňom

vyhlásenia". S oboma návrhmi  možno z hľadiska predkladateľa

súhlasiť a odporúčam prijať  ústavný zákon v znení zohľadňu-

júcom navrhované úpravy.

 

     Prijatím ústavného zákona o  súhlase so zmenami štátnej

hranice medzi Slovenskou republikou a Českou republikou bude

zavŕšený vnútroštátny  proces spojený s  ustanovením hranice

medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Výmenou ra-

tifikačných listín k zmluve a uplynutím 30-dňovej lehoty na-

dobudne ústavný  zákon účinnosť a zmluva  o hraniciach plat-

nosť. Tým sa zavŕši  úprava hraníc aj z medzinárodnoprávneho

hľadiska.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi Hudekovi. Prosím predsedu

Výboru Národnej  rady pre verejnú  správu, územnú samosprávu

a národnosti  pána  poslanca  Jozefa  Reu,  aby podal správu

o výsledkoch prerokovania  návrhu ústavného zákona  vo výbo-

roch Národnej rady Slovenskej  republiky. Nech sa páči, máte

slovo.

 

 

 

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  o vládnom návrhu ústavného

zákona Národnej rady Slovenskej  republiky o súhlase so zme-

nami  štátnej hranice  medzi Slovenskou  republikou a Českou

republikou, parlamentná tlač 325a, ktorú máte pred sebou.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 745 zo 16. januára  1996 pridelil uvedený vládny návrh

ústavného zákona  na prerokovanie v  termíne do 30.  januára

1996 Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú

správu, územnú samosprávu  a národnosti, Ústavnoprávnemu vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbo-

ru Národnej rady  Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo,

Výboru Národnej rady Slovenskej  republiky pre obranu a bez-

pečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné

prostredie  a ochranu  prírody. Na  skoordinovanie stanovísk

výborov, ktoré  sa premietnu v spoločnej  správe výborov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  určil Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti.

 

     Výbory Národnej rady  Slovenskej republiky vládny návrh

ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o súhla-

se  so zmenami  štátnej hranice  medzi Slovenskou republikou

a Českou republikou  prerokovali v dňoch 19.  až 30. januára

1996.

 

     S  návrhom vyslovili  súhlas všetky  výbory, ktorým bol

návrh pridelený,  okrem Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre životné prostredie  a ochranu prírody, ktorý ne-

prijal uznesenie podľa § 48  ods. 1 zákona Slovenskej národ-

nej rady  číslo 44/1989 Zb. o  rokovacom poriadku Slovenskej

národnej rady  v znení neskorších  predpisov, pretože s  ním

nevyslovila súhlas nadpolovičná  väčšina všetkých členov vý-

boru.

 

     K návrhu uplatnili jednotlivé výbory Národnej rady Slo-

venskej republiky  pozmeňovacie a doplňovacie  návrhy. Tieto

návrhy nebudem čítať, sú uvedené  v dvoch bodoch a týkajú sa

úvodnej vety  a článku II.  Odporúčam, aby sme  ich prijali,

a ak dovolíte, v krátkosti ich odôvodním.

 

      Prvá pripomienka je legislatívno-technického charakte-

ru a  obsahuje odkaz na príslušný  článok ústavy, na základe

ktorého sa ústavný zákona prijíma.

 

     V druhej pripomienke sa upravuje účinnosť ústavného zá-

kona. Bolo  by nesprávne vyhlásiť  účinnosť dňom vyhlásenia,

pretože  ak  sa  ratifikačný  proces  u  partnerskej  strany

z rôznych dôvodov oddiali, mali by sme prijatý ústavný zákon

na základe ešte neplatnej medzištátnej zmluvy. Z toho dôvodu

odporúčam, aby sme zo  spoločnej správy tie dve pripomienky,

ktoré boli prijaté vo výboroch, odsúhlasili.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu predsedovi výboru za podanie správy a pro-

sím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

 

     Otváram rozpravu o pätnástom bode programu. Do rozpravy

mám  písomnú  prihlášku  od  pani  poslankyne Zory Lazarovej

z HZDS - SZA. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte  mi pri  schvaľovaní vládneho  návrhu ústavného

zákona Národnej rady Slovenskej  republiky o súhlase so zme-

nami  štátnej hranice  medzi Slovenskou  republikou a Českou

republikou  poukázať na  skutočnosť, že  v týchto  okamihoch

prežívame historickú chvíľu, keď sa schvaľuje v našom parla-

mente definitívna  medzinárodne uznaná hranica  medzi Českou

republikou a Slovenskou republikou. Preto by sme sa mali as-

poň na chvíľku pokúsiť zastaviť čas a obzrieť sa dozadu.

 

     Takmer 80-ročné spolužitie našich dvoch národov nemožno

hodnotiť  vo všeobecnosti ako nie  dobré. Isteže, dalo by sa

poukazovať tak  na pozitíva, ako  negatíva nášho spolužitia,

ale aj ten najtvrdší  zástanca slovenskej samostatnosti musí

objektívne  priznať, že  na váhe  spravodlivosti by pozitíva

prevažovali nad negatívami. Preto  mi nedá nespomenúť si pri

tejto  príležitosti  na  množstvo  dobrých  priateľov, ktorí

zostávajú na druhej strane hranice,  s ktorými sme dlhé roky

spolupracovali a navzájom si nezištne pomáhali.

 

     Dovoľte mi však poukázať aj  na druhú stranu mince. Pri

určovaní  hranice medzi  našimi republikami  sa pomerne dlhý

čas  usilovali rozhraničovacie  komisie nájsť kompromis, ako

rozdeliť sporné územia v okolí  rieky Moravy, aby nebola po-

škodená ani jedna strana. To sa im aj podarilo. Rieka Morava

sa dnes považuje za prirodzenú,  dá sa povedať, etnickú hra-

nicu  medzi  českým   a  slovenským  obyvateľstvom.  Nechcem

zachádzať do dávnej histórie, keď  rieka Morava nie rozdeľo-

vala, ale spájala Slovákov, a to moravských Slovákov so slo-

venskými Slovákmi a pretekala stredom Veľkomoravskej ríše.

 

     Chcem však pri tejto  príležitosti poukázať na inú sku-

točnosť  týkajúcu sa  nedávnej minulosti. Dvadsaťšesť goral-

ských dedín, ktoré sú dnes  začlenené do Poľska, od nepamäti

patrili Slovensku. Po celý čas trvania Uhorska boli súčasťou

Slovenska.  Žijú  v  nich  Slováci,  ktorí  sa dodnes hlásia

k Slovensku. Aj v roku 1918 pri vzniku prvej Československej

republiky boli tieto dediny súčasťou Slovenska.

 

     Poľsko sa však neustále usilovalo na medzinárodných fó-

rach  tak o  získanie  uvedených  slovenských dedín,  ako aj

o získanie  celého Tešínska.  Mocnosti preto  uvážili, že by

v týchto oblastiach  mal byť vypísaný  plebiscit. Bolo úplne

jasné, ako  by bol plebiscit dopadol.  Gorali sa jednoznačne

a jednomyseľne hlásili k Slovákom a obyvatelia Tešínska boli

zase tvrdí Poliaci a nimi sú  aj dodnes. Preto na zákrok Be-

neša sa  plebiscit nekonal, ale diplomatickou  cestou sa do-

siahlo,  že  Československá  republika  dobrovoľne súhlasila

s pripojením goralských dedín k Poľsku bez plebiscitu s tým,

že  z toho  dôvodu  moravská  časť Tešínska  bude začlenená,

takisto bez plebiscitu v  roku 1920 do prvej Československej

republiky, t. j. do Moravy.

 

     Tento stav trval až do roku 1938, keď pri vzniku prvého

Slovenského štátu sa vtedajšia vláda a prezident diplomatic-

kou cestou usilovali dostať  naspäť tieto slovenské goralské

dediny, čo sa im nakoniec aj podarilo.

 

     Nemôžem nespomenúť, keď listujeme  v histórii, ani úsi-

lie obyvateľov dosť veľkej  časti dedín z moravského Sloven-

ska -  používam pôvodný názov  tejto oblasti -  pričleniť sa

k slovenskému štátu, keď bratia Úprkovci, Jozef a Ján, robi-

li veľkú podpisovú akciu a  iba vďaka neochote Hitlera vyho-

vieť týmto požiadavkám sa  pričlenenie dedín moravského Slo-

venska k slovenskému štátu neuskutočnilo. Po druhej svetovej

vojne  obnovilo Poľsko  svoje územné  požiadavky na goralské

dediny tak ako na Tešínsko  a znovu zásahom Beneša boli hra-

nice druhej Československej republiky uznané veľmocami v tej

podobe, ako ich poznáme dnes.

 

     Plne chápem našich predstaviteľov, že sa neusilujú dnes

získať naspäť územia  patriace  predtým Slovensku, t. j. Za-

karpatskú  Rus,  ani  goralské  dediny  od  okolitých krajín

a plne uznávajú hranice vytýčené pre Československú republi-

ku  po II.  svetovej vojne,  ktoré sú  nemenné a garantované

mocnosťami. Myslím si však, že pri terajšom určovaní hranice

medzi  Českou republikou  a Slovenskou  republikou, ktorá sa

teraz novotvorí a nateraz je garantovaná iba našimi krajina-

mi, by bola vhodná  príležitosť požadovať náhradné územia za

26 goralských dedín od Moravy, ktorá v podstate za ne získa-

la Tešínsko aspoň v oblastiach, ktoré sú prípadne neobývané,

alebo ak nie, tak potom  vyhlásiť Tešínsko za slovenské úze-

mie. Počas trojročnej  existencie samostatnej Slovenskej re-

publiky od roku 1993 bolo  dosť priestoru na bilaterálne ro-

kovania o  tejto problematike s  Českou republikou, prípadne

sme sa mohli obrátiť s týmto problémom na Európsku úniu ale-

bo Radu Európy. Ak by sa s tým nič iné nedosiahlo iba to, že

Slovensko si pri rozdeľovaní Československa tieto územia ná-

rokovalo, mohlo by to mať do budúcnosti veľký význam.

 

     Nemyslím  si, že  práve Slovensko  je taký  veľký štát,

ktorý  nemusí ani  považovať za  potrebné sa  vôbec o  tejto

problematike zmieniť,  resp. nemusí bojovať  takým či onakým

spôsobom o  pomerne rozsiahle územie,  ktoré bolo pričlenené

v nedávnej  minulosti Morave  na úkor  Slovenska, ale  sa ho

jednoducho zrieknuť. Je to  oveľa pohodlnejšie. Nuž naše mi-

nisterstvo zahraničných vecí sa o to ani nepokúsilo.

 

 

     Záverom by  som chcela vyjadriť  svoje pozitívne stano-

visko k predloženému dokumentu. Ľutujem však, že naša diplo-

macia  nevyžila túto  historickú príležitosť,  ktorá sa  tak

často v  dejinách národa neopakuje,  a jednoducho oveľa  po-

hodlnejšie bolo sa týchto území zrieknuť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj ja  pani poslankyni.  Pani poslankyne, páni

poslanci, do  rozpravy už nie  je žiadne písomná  prihláška.

Pýtam sa, či sa ešte niekto chce vyjadriť v rozprave.

 

     (Nikto.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ak nie, končím rozpravu  k tomuto bodu programu, vyhla-

sujem ju za skončenú.

 

     Pán minister Hudek má právo vyjadriť sa k rozprave. Pý-

tam sa ho, či sa vyjadrí.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?

 

Poslanec J. Rea:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spravodajca sa tiež nechce vyjadriť.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže zo spoloč-

nej  správy vyplývajú  niektoré pozmeňovacie  návrhy a každý

pozmeňovací návrh sa  schvaľuje trojpätinovou väčšinou, pro-

sím vás, aby ste sa  všetci vrátili do rokovacej miestnosti.

Na schválenie potrebujeme 90 hlasov prítomných poslancov.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, prezentujme

sa, koľko je nás prítomných. Prezentujeme sa bez hlasovania.

 

     Ďakujem. Prezentovalo sa 114 poslancov.

 

     Pristúpime k  hlasovaniu. Prosím, pán  spoločný spravo-

dajca, uvádzajte postupne hlasovanie podľa spoločnej správy.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne,  kolegovia, dovoľte, aby  sme o každom

pozmeňovacom návrhu spoločnej správy dali hlasovať osobitne.

Návrhy máme všetci pred sebou. Mám ich čítať?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, máme ich všetci pred sebou.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Pozmeňovací návrh číslo 1 odporúčam prijať.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča prvý návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 118 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento prvý návrh sme prijali.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Bod  2 spoločnej  správy taktiež  odporúčam prijať, tak

ako je znenie v spoločnej správe.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 2 spo-

ločnej správy.  Pán spoločný spravodajca  odporúča tento bod

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 123 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy bol prijatý.

 

 

 

Poslanec J. Rea:

 

     Pán predsedajúci, tým sme  vyčerpali hlasovanie o dopl-

ňovacích a pozmeňovacích návrhoch. Prosím, aby ste dali hla-

sovať o vládnom návrhu ústavného  zákona ako celku a odporú-

čam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme hlasovať o  návrh ústavného zákona ako celku

v znení schválených zmien a doplnkov. Podľa článku 84 ods. 3

Ústavy Slovenskej republiky na prijatie ústavného zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  je potrebný súhlas trojpä-

tinovej väčšiny všetkých poslancov, teda 90 poslancov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 122 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme  schválili vládny  návrh ústavného

zákona Národnej rady Slovenskej republiky  o súhlase so zme-

nami štátnej hranice  medzi  Slovenskou  republikou a Českou

republikou.

 

     Ďakujem, pán spoločný  spravodajca, za spoluprácu. (Po-

tlesk.)

 

 

 

Poslanec J. Rea:

 

     Pán predsedajúci, dovoľte, aby som aj ja poďakoval pani

poslankyniam a pánom poslancom za odsúhlasenie tohto zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     pokračujeme  s e d e m n á s t y m  bodom  programu. Je

to

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  ústavného zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky o uplatňovaní základných práv a slobôd a samosprá-

vy.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, pretože tento návrh ústav-

ného zákona  ešte nebol prerokovaný  vo vláde, treba  zaujať

stanovisko.

 

     Je tu poznámka pána poslanca Cupera procedurálneho cha-

rakteru.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky o  uplatňovaní základných

práv a  slobôd a samosprávy treba  hodnotiť pozitívne. Avšak

vzhľadom na to, že ide o veľmi dôležitý zásah do Ústavy Slo-

venskej republiky a vláda  k nemu nezaujala ešte stanovisko,

dávam procedurálny návrh, aby sme tento ústavný zákon prero-

kovali na ďalšej schôdzi slovenského parlamentu.

 

     Prosím pána predsedajúceho, aby dal o mojom procedurál-

nom návrhu hlasovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o procedurálnom návrhu pána  poslanca Cupera, ktorý navrhuje

preložiť prerokúvanie tohto bodu  programu. Pán predseda vý-

boru odporúča toto odročenie prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  bol  prijatý  procedurálny návrh pána

poslanca Cupera na odročenie tohto bodu programu.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     tým sme  vyčerpali body programu,  ktorý sme mali  pred

sebou, a zajtra máme pokračovať hlavným bodom programu - in-

terpeláciami.

 

     Zároveň vás  informujem, že Ústavnoprávnemu  výboru Ná-

rodnej  rady, Výboru  Národnej rady  pre financie,  rozpočet

a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie bol  pridelený ako tlač číslo  336 vládny návrh

zákona Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorým sa dopĺňa

zákon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 286/1992 Zb.

o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

 

     Na základe  toho prerušujem 13.  schôdzu Národnej rady.

Pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine.

 

                    Piaty deň rokovania

      13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     8. februára 1996

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  13. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa schváleného programu nasledujú

 

     písomné odpovede  členov vlády Slovenskej  republiky na

interpelácie  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky

prednesené, resp. písomne podané na 11. schôdzi Národnej ra-

dy Slovenskej republiky.

 

     Písomné odpovede ste dostali ako tlač číslo 326.

 

     Pýtam sa, vážené panie  poslankyne, vážení páni poslan-

ci, či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej repub-

liky na vaše interpelácie. Prosím, ak sa budete hlásiť, keby

ste povedali číslo, pod ktorým je odpoveď na vašu interpelá-

ciu v tlači číslo 326. Nech sa páči, pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     nemôžeme  súhlasiť  s  odpoveďou  na moju interpeláciu,

ktorú pod  číslom 32 mi  zaslal predseda vlády  pán Vladimír

Mečiar  ako  odpoveď  na  moju  interpeláciu  z 11. decembra

1995. Moje dôvody nesúhlasu sú tieto:

 

     a) úlohy informačnej službe ukladá podľa § 3 ods. 3 zá-

kona  46/1993 Z.  z., a  to písomne,  Rada obrany štátu pro-

stredníctvom svojho predsedu a  tiež vláda Slovenskej repub-

liky schvaľuje  štatút Slovenskej informačnej  služby, ktorý

upraví zameranie, organizáciu a riadenie tejto služby. Preto

tá časť mojej interpelácie, ktorá sa dotýkala úloh a organi-

zácie  Slovenskej informačnej  služby, nie  je v kompetencii

Osobitného kontrolného orgánu, ale  Rady obrany štátu, resp.

vlády;

 

     b) Osobitný kontrolný orgán sa môže v zmysle § 5 zákona

číslo 46/1993 Z. z. zaoberať  len správou o činnosti Sloven-

skej informačnej  služby a jej  výsledkoch, teda nie  živými

zväzkami, pričom podľa § 3 ods.  1 zákona 46/1993 Z. z. ria-

diteľ Slovenskej informačnej služby je za výkon svojej funk-

cie zodpovedný Rade obrany štátu.

 

     Z  týchto dôvodov  preto nemôžem  súhlasiť s odpoveďou,

ktorú mi poslal pán predseda vlády.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ďalej sa hlási pani Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

 

     chcem oznámiť, že s  odpoveďou ministerky školstva Slo-

venskej republiky Evy Slavkovskej na moju interpeláciu týka-

júcu sa  opatrení, ktoré boli  prijaté na základe  materiálu

"Zhodnotenie úrovne  osvojenia si slovenského  jazyka v ško-

lách na národnostne zmiešanom území", nemôžem súhlasiť. Mrzí

ma,  že pani  ministerka  vo  svojej odpovedi  opäť poučuje,

uvádza, že má dojem, že  som nechopila podstatu a zmysel vy-

pracovania takéhoto  materiálu. Obávam sa,  že som pochopila

až príliš dobre.

 

     V  ďalšej časti  namiesto konkrétnych  odpovedí na moje

konkrétne otázky ma poučuje o poslaní učiteľa. Nedostala som

však odpoveď na moje konkrétne  námietky v súvislosti s tým,

že tieto opatrenia porušujú  článok 33 Ústavy Slovenskej re-

publiky.

 

     V jednej záležitosti pani ministerka uvádza - v prípade

založenia  malých  škôl,  že  opatrenie nevylučuje zriadenie

škôl s vyučovaním jazykom  maďarským. Opatrenie je však jed-

noznačne diskriminujúce, pretože  jednoznačne priorizuje za-

loženie slovenských škôl bez ohľadu na to, aké sú požiadavky

rodičov.  Dnešná prax  ukazuje, že  toto opatrenie  sa veľmi

dôsledným  spôsobom uvádza  do života.  Z uvedených  dôvodov

nemôžem súhlasiť s takouto odpoveďou.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážení členovia vlády,

 

     na 11.  schôdzi Národnej rady som  v zmysle rokovacieho

poriadku už druhýkrát  položil nasledujúce otázky premiérovi

Slovenskej republiky, ministrovi  zahraničných vecí a minis-

trovi spravodlivosti Slovenskej republiky:

 

 

     a) Aké konkrétne kroky  urobila vláda Slovenskej repub-

liky na uplatnenie záväzkov prijatých pri vstupe do Rady Eu-

rópy. Chcel by som dodať, že  tie záväzky dodnes nie sú prí-

stupné ani pre poslancov Národnej rady v pôvodnom znení.

 

     b) Kedy vláda Slovenskej republiky predloží legislatív-

ne návrhy na vysporiadanie následkov niektorých diskriminač-

ných  tzv. benešovských  dekrétov, ktoré  boli vyhlásené  na

základe tzv. kolektívnej viny.

 

     c) Ak áno, akým  spôsobom hodlá vláda Slovenskej repub-

liky odškodniť občanov v Slovenskej republike násilne odvle-

čených na nútenú prácu  do českých a moravských pohraničných

oblastí v rokoch 1945 až 1948.

 

     Premiér Slovenskej republiky  Vladimír Mečiar vôbec ne-

reagoval  na moju  interpeláciu, teda  zjavne porušil  zákon

číslo  44/1989  Zb.  Minister  zahraničných  vecí a minister

spravodlivosti Slovenskej republiky mi odpovedali len na pr-

vú a čiastočne druhú otázku. Na tretiu otázku vôbec nereago-

vali. Z tohto dôvodu  navrhujem, aby Národná rada Slovenskej

republiky neprijala odpoveď  pána ministra zahraničných vecí

a ministra spravodlivosti  Slovenskej republiky na  moje in-

terpelácie.

 

     Na 11. schôdzi som opätovne  interpeloval ministra kul-

túry Slovenskej republiky a položil som mu nasledovné otázky:

 

     a) V  akej výške dostali štátne  dotácie jednotlivé di-

vadlá v Slovenskej republike.

 

     b) Aké zásady a kritériá boli používané pri odsúhlasení

týchto dotácií.

 

     c) V akej výške  dostanú konkrétne divadlá štátne dotá-

cie globálne za rok 1995.

 

     d) Aké  kroky chce urobiť  Ministerstvo kultúry Sloven-

skej republiky, aby sa  odstránil priepastný rozdiel v štát-

nej  podpore  medzi  divadlami  konkrétne  Jókaiho v Komárne

a Tálie v Košiciach, hrajúcich pre občanov Slovenskej repub-

liky prevažne s materinským jazykom maďarským, a celosloven-

ským priemerom.

 

     e)  Žiadal  som  ministra  kultúry Slovenskej republiky

o predloženie konkrétneho rozpisu dotácií z fondu Pro Slova-

kia.

 

     Minister kultúry Slovenskej republiky  v rozpore so zá-

konom o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý mu ukladá za

povinnosť do 30 dní  odpovedať na interpeláciu písomne alebo

ústne, nedodržal zákonom daný  termín a odpovedal mi onesko-

rene a  na položené otázky len  na jednu odpovedal konkrétne

a vyčerpávajúco. Z tohto dôvodu  navrhujem, aby Národná rada

Slovenskej republiky neprijala odpoveď pána ministra.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Už som povedal, že treba povedať číslo odpove-

de na  vaše interpelácie. Písomné  odpovede ste dostali  ako

tlač číslo 326. Tam si to nalistujte a treba hovoriť čísla.

 

     Nech sa páči, pani Ďurišinová.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem pekne. Chcela by  som vysloviť nesúhlas s odpo-

veďou podpredsedu vlády pána  Sergeja Kozlíka na moju inter-

peláciu. Odpoveď je pod bodom 20. Na 11. schôdzi som položi-

la päť otázok, minimálne na štyri mi nebola daná správna od-

poveď.

 

 

     Vo  svojej prvej  otázke som  sa zaujímala  o to, prečo

vlastne teraz TIPOS chce uzatvoriť novú zmluvu s G-TECH. Tá-

to  technika na  príjem tipov  systému on-line  patrí G-TECH

Corporation  USA.  Túto  spoločnosť  na  Slovensko priniesla

Športka, a. s., aj napriek nesúhlasu  ministerstva financií.

Sú tu listy od pána Magulu. Športka má s uvedenou spoločnos-

ťou uzavreté leasingové zmluvy. Za uvedené leasingové zmluvy

zaplatila 1  milión amerických  dolárov  plus zaplatila lea-

singové splátky  za roky 1994 a  1995 až do 31.  5. Od 1. 9.

1995 Športka z hľadiska daňového  nárastu DPH na 25 % súhla-

sila,  aby  leasingové  splátky  platil  priamo TIPOS. Teraz

TIPOS chce uzatvoriť novú  zmluvu s G-TECH Corporation, pri-

čom nechce  Športke uhradiť náklady, ktoré  mala s uzavretím

predchádzajúcej leasingovej  zmluvy. Pritom keby  neboli ne-

šťastné vstupy  ministerstva financií do  číselných lotérií,

ktoré  pribrzdili rozvoj  on-line, mohla  byť technika podľa

leasingovej zmluvy z jednej tretiny splatená.

 

     V druhej  otázke by som sa  chcela ospravedlniť, omylom

som uviedla nepresnú sumu  100 miliónov, ktoré vznikli telo-

výchove. Táto  výška 100 miliónov je  odhadovaná ako celková

škoda z  činnosti Šport Niké, ktorá  sa skladá z prepadnutia

vkladu ministerstva  financií do akciovej  spoločnosti Šport

Niké -  to je 10  miliónov, nezaplatený správny  poplatok vo

výške 10 %, to je 27,9 milióna atď. Dokopy to vychádza okolo

100 miliónov. Zatiaľ čo TIPOS odpustený  správny poplatok vo

výške 10 % odviedol prostredníctvom ministerstva financií do

štátneho fondu, Šport Niké nezaplatilo ani správny poplatok,

ani nič neodviedlo.

 

     Neseriózne je, že ministerstvo financií ako stopercent-

ný akcionár si privlastnilo  peniaze určené tipujúcim, ktoré

zostali v  jackpotoch po skončení hier, a Šport  Niké z nich

v rámci likvidácie uhrádza svoje straty.

 

 

     K  tretej otázke  by  som  chcela povedať  toľko: TIPOS

v rokoch 1993 a 1994 až do 31. 5. 1994 odvádzal zálohovo me-

sačne celý výťažok do fondu  a telesná výchova bola financo-

vaná priebežne bez problémov.  Tým, že ministerstvo financií

ako stopercentný akcionár zmenil systém odvodov zálohovo iba

10 %, pritom výťažok je 22 až 23 %, zostatok chce odviesť až

po ročnom zúčtovaní. Spôsobil  krízu vo financovaní telesnej

kultúry  a nie  iba SZTK.  Neporušilo síce  zákon, ale okrem

nešťastného experimentu so Šport Niké priviedlo telesnú kul-

túru v roku 1995 do krízového stavu.

 

     K  štvrtej  otázke  by  som  chcela  povedať len toľko:

Športka sa  pokúša už minimálne  tri roky o  to, aby dostala

povolenie na kurzové stávky.  Považujete za normálne, že do-

siaľ bolo  vydané povolenie  na kurzové stávky 16 spoločnos-

tiam a od času - to sú už 3 roky, čo Športka žiada o povole-

nie na kurzové stávky - bolo toto povolenie pridelené 7 spo-

ločnostiam? Pritom výťažok z týchto hier by Športka odviedla

na financovanie telesnej výchovy.

 

     Chcem podotknúť, lebo v odpovedi  je napísané, že v ok-

tóbri 1993 alebo 1994  Športka odmietla povolenie s obmedze-

ním. Ja mám informácie, že  Športka nikdy písomne takéto od-

mietnutie  nepodala. Uvedené  spoločnosti v  rámci súčasného

lotériového zákona zvyšujú náklady a väčšina neuhrádza štátu

nič. Športka by odvádzala svoje výťažky priamo do telovýcho-

vy.

 

     K  piatej otázke,  ktorá sa  týkala banku: Prostriedky,

ktoré  ostali v  banku, sa  mohli použiť  na zvýšenie výhier

v nižších  poradiach, pri  poslednom losovaní  nebola žiadna

výhra, ale dali sa použiť  na zvýšenie výhier v nižšom pora-

dí, a  tak by prišli tipujúcim,  ktorým patria. Tento spôsob

už použil  TIPOS, keď skončil  s hrami Športka  31. 5. 1994.

V Šport Niké sa také nestalo.

 

     Z týchto dôvodov si dovolím vyjadriť nesúhlas s odpove-

ďou na svoju interpeláciu pod číslom 20.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcela by som vyjadriť nesúhlas s odpoveďou na moju in-

terpeláciu, ktorá  je uvedená v zozname  pod číslom 25. Táto

interpelácia odznela na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej

republiky a žiadala som v nej pána predsedu vlády vysvetliť,

prečo  dopustil dva  dni po  schválení zákona  Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 192/1995  Z. z. o zabezpečení zá-

ujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych

podnikov a akciových  spoločností predaj zostávajúcej majet-

kovej účasti Fondu národného majetku na akciovej spoločnosti

VSŽ Košice, keď citovaným zákonom bola táto spoločnosť zara-

dená  medzi podniky,  kde  mal  mať Fond  národného majetku,

resp. vláda zlatú akciu.

 

     Prvá časť mojej nespokojnosti je  spojená s tým, že od-

poveď  mi nedal  pán predseda  vlády, ale  pán viceprezident

prezídia Fondu národného majetku  pán Milan Rehák. Samozrej-

me, že nemohol odpovedať na to,  na čo som sa pýtala. V jeho

odpovedi konštatoval  len stav, ktorý nastal,  a uviedol, že

v čase rozhodovania  o predaji akcií  VSŽ Košice fond  nemal

informácie o predstave zakladateľského rezortu, o charaktere

strategických  záujmov  štátu  v  tejto akciovej spoločnosti

a o forme a rozsahu ich presadzovania.

 

     Myslím si, že na toto  mal odpovedať práve pán premiér,

keď mal  vysvetliť, prečo v čase,  keď sa robilo rozhodnutie

o predaji poslednej  časti akcií VSŽ Košice  v prospech spo-

ločnosti FERIMEX, nemali doručené  na Fond národného majetku

stanovisko zakladateľského rezortu,  to znamená ministerstva

hospodárstva  vzhľadom na  to, že  pokiaľ viem, ministerstvo

hospodárstva  je  súčasťou,  je  jedným  zo štátnych orgánov

a minister hospodárstva podlieha predsedovi vlády. Pán pred-

seda vlády  sa vyhol odpovedi. Nemôžem  byť teda s odpoveďou

spokojná.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Z mojich dvoch podnetov uve-

dených pod číslom 12 a 13 na 11. schôdzi prvá odpoveď - pána

ministra Zlochu je v termíne,  je vecne úplná, je veľmi kva-

litná. Pánu ministrovi ďakujem.

 

     Druhá odpoveď - pána  ministra dopravy je takisto vecne

úplná, v termíne, je vyčerpávajúca.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bárdos.

 

 

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Pán predsedajúci,

     členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     nemôžem prijať a nemôžem  súhlasiť s odpoveďou číslo 19

pána ministra Ivana Hudeca. Ja  som ho interpeloval už viac-

krát. Teraz  je to siedma alebo  ôsma interpelácia, ktorá sa

týka financovania menšinovej kultúry.  Ani jedna odpoveď nie

je dostačujúca. Chcel by som sa sústrediť na odpoveď na moju

tretiu otázku, kde pán minister Hudec zdôrazňuje, že nevzni-

kol poradný orgán ministra kultúry Slovenskej republiky, ale

vznikla odborná  komisia v rámci Štátneho  fondu kultúry Pro

Slovakia.

 

     V minulosti  pán minister odpovedal,  že je to  komisia

v kompetencii jeho ministerstva  a vlastne jeho ministerstvo

a on zodpovedá za  to, kto je v tej  komisii a akým spôsobom

vznikla. Teraz v tejto odpovedi hovorí, že nie je to komisia

ministerstva  kultúry, ale  je  to  odborná komisia  v rámci

Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia,  čo je vlastne to isté,

ale inak povedané.

 

     Nedostal som odpoveď na  moju otázku, lebo pán minister

potvrdzuje alebo  hovorí, že v  komisii sú zastúpení  i prí-

slušníci národnostných  menšín. Ja naďalej  ako poslanec Ná-

rodnej rady  by som chcel  vedieť, kto zastupuje  jednotlivé

menšiny, kto  ich tam delegoval, alebo  menoval, podľa akého

kľúča, ako  som to už viackrát  uvádzal vo svojej interpelá-

cii. Teda neprijímam túto odpoveď.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Pokorný.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení členovia vlády,

 

     na 11. schôdzi som mal dve interpelácie. Prvá pod bodom

26 bola na podpredsedu vlády a ministra financií vo veci ve-

kovej hranice študentov na  poskytovanie zliav v pravidelnej

autobusovej a  železničnej osobnej doprave.  V odpovedi pána

podpredsedu  vlády je  uvedený skôr  návod ako  daný problém

riešiť, nie konkrétne riešenie.  Preto som túto problematiku

konzultoval s pani ministerkou  Keltošovou, ktorá mi prisľú-

bila, že  uvedený problém bude riešiť  ona. Nezostáva mi nič

iné, len vysloviť s tým súhlas.

 

     Pod bodom  27 je odpoveď na  druhú interpeláciu vo veci

zastavenia teplej  prevádzky Ťahanovce  š. p. Košický magne-

zit. S  touto odpoveďou vyslovujem  nesúhlas z nasledujúcich

dôvodov: Tento  pondelok vykonali poslanecký  prieskum traja

členovia  Výboru   Národnej  rady  pre   životné  prostredie

a ochranu prírody  - pani poslankyňa  Sabolová, pán poslanec

Köteles a ja, kde sme  sa chceli informovať o nových skutoč-

nostiach, ktoré  nastali od času  podania mojej interpelácie

- od novembra do týchto dní, lebo mám informáciu, že prebie-

halo niekoľko rokovaní na  ministerstve hospodárstva k tejto

problematike. Žiaľ,  prieskum nesplnil svoj  účel, nezískali

sme odpovede  na naše otázky, pretože  pán riaditeľ štátneho

podniku sa nezúčastnil na našom prieskume. Preto by som zno-

vu  prosil, keď  tu bude  pán minister  Ducký, o  aktuálnosť

a o zásadné  stanovisko k tomuto problému.  Čiže záverom vy-

slovujem  nesúhlas s  odpoveďou na  interpeláciu uvedenú pod

bodom 27.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     dámy a páni,

 

     k odpovedi pani ministerky školstva Slovenskej republi-

ky Evy  Slavkovskej na moju interpeláciu  na 11. schôdzi Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky zaregistrovanej pod číslom

21 vo  veci kapitoly rozpočtu  rezortu ministerstva školstva

na vedu a techniku  si dovoľujem uviesť nasledovné stanovis-

ko:

 

     Vo svojej odpovedi pani ministerka na moju interpeláciu

sa snaží o rozptýlenie mojich  obáv o skrátenie rozpočtu vy-

sokých škôl v kapitole veda a technika oznámením, že Národná

rada Slovenskej republiky schválila  návrh na zvýšenie tejto

kapitoly o 36  miliónov Sk. Toto svedčí o  tom, že minister-

stvo  školstva  nevie  riešiť  problém financovania vysokých

škôl vo vlastnej kompetencii  a túto zodpovednosť prenáša na

iný orgán. Národná rada  Slovenskej republiky vo svojich or-

gánoch,  vo svojich  výborov teda  musí korigovať  nesprávne

rozhodnutie rezortného ministra.

 

     Pani ministerka  si bola vedomá  toho, že ďalší  pokles

rozpočtu vysokých škôl v kapitole  veda a technika z 346 mi-

liónov korún v  roku 1995 na 304 miliónov  korún v roku 1996

znamená to, čo sme definovali a  to, čo som i ja vyjadril vo

svojej interpelácii, totiž cielenú  likvidáciu vedy na vyso-

kých školách. Ale paradoxne nebola to pani ministerka, ktorá

navrhovala korektúru  tejto kapitoly. Nebola  to pani minis-

terka, kto apeloval na poslancov Národnej rady vo výbore pre

vzdelanie, vedu a kultúru zvýšiť túto kapitolu. Boli to naj-

menej štyria poslanci, ktorí tento návrh predkladali.

 

     Neobstojí  ani uistenie  pani ministerky,  že jej  úrad

môže žiadať ministerstvo financií o zvýšenie záväzného limi-

tu  na vedu  a techniku  v rámci  bežných výdavkov  kapitoly

školstva, resp. z rezervy vlády, vzhľadom na to, že na tento

účel rozpočet na rok 1994 nemá rezervu.

 

     Z uvedeného  vidieť, že vysoké  školy nie sú  prioritou

rezortu ministerstva  školstva. Svedčí o tom  aj rad ďalších

opatrení, ktoré boli z tejto úrovne a z tohto orgánu štátnej

správy prijaté.

 

     Na základe  uvedeného som toho názoru,  že odpoveď pani

ministerky nie  je dostatočná, nie je  adekvátna. Z hľadiska

problému  financovania  vedy  na  vysokých školách neprináša

žiadne vysvetlenie ani návrh na riešenie problému.

 

     Na základe týchto skutočností túto odpoveď považujem za

nedostatočnú a žiadam poslancov Národnej rady Slovenskej re-

publiky, aby odpoveď pani ministerky Slavkovskej na moju in-

terpeláciu nebola prijatá.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák, nech sa páči.

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené členky a členovia vlády Slovenskej republiky,

     kolegyne, kolegovia,

 

     pod číslami 1 - 6 sú  odpovede členov vlády na 6 mojich

interpelácií, ktoré som predniesol  na poslednej schôdzi Ná-

rodnej rady.

 

     Na moju otázku, ako ďalej sa bude znižovať finančné za-

ťaženie predovšetkým malých živnostníkov, ale v princípe ma-

lých a  stredných podnikateľov, som dostal  odpovede od pod-

predsedu vlády pána Kozlíka,  od ministra zdravotníctva a od

pani ministerky Keltošovej.  Zhodne všetci traja konštatujú,

že súčasný stav je neadekvátny,  že zaťaženie je vysoké a že

v pláne legislatívnych  úloh na rok  1996 v I.  polroku majú

predložiť harmonogram  a spôsob ako sa  bude ďalej znižovať.

Preto očakávam, že konštatovania, ktoré sú v interpeláciách,

sa aj  reálne premietnu do toho,  že malí živnostníci nebudú

až tak finančne zaťažovaní.

 

     Dostal som  odpoveď na moju otázku,  prečo starí ľudia,

ktorí nemajú na  to, aby si mohli kúpiť  nový kožuch, keď si

chcú  dať opraviť  starý kožuch,  musia platiť  25-percentnú

DPH, keď  všeobecné služby majú  6-percentnú DPH, ale  žiaľ,

dostal  som odpoveď,  že tak  to bolo  aj za predchádzajúcej

vlády a ešte  aj za vlády predtým a že  jednoducho to je lu-

xusný  tovar. Nezostáva  mi nič  iné len  odpoveď akceptovať

a pokúsiť sa príslušnou novelizáciou stav zmeniť.

 

     Takisto pán minister vnútra, resp. predseda komisie pán

Kačic ma  informoval, že záverečná správa  o havárii VSŽ nie

je ešte  hotová, nenapísal to síce,  ale predpokladám, že po

vyšetrení správu poskytne poslancom.

 

     Dovoľte mi  preto, aby som  sa zameral na  interpeláciu

pod číslom  5. Po troch  poslaneckých prieskumoch, po  troch

interpeláciách som krátkym  listom, interpeláciou žiadal mi-

nistra vnútra,  aby sa už nehral  na schovávačku, že nechcem

vedieť, koľko podpisov bolo takých, koľko bolo pravých, koľ-

ko uznaných, ale nech odpovie na jednu jedinú otázočku, koľ-

ko občanov svoj podpis priznalo.

 

     Takto presne som otázku  formuloval, aj som pána minis-

tra upozornil, že tu nejde o žiadne využívanie jeho tvrdení,

či tie podpisy boli  platné, alebo neboli platné. Jednoducho

občanov navštívila polícia,  niektorí ani políciu nevpustili

do bytu, niektorí povedali, že to nie je ich podpis, ale vy-

še 11 tisíc občanov povedalo:  áno, to je môj podpis. Žiadal

som pána ministra vnútra, a  aj som čakal, že príde, prihlá-

sil  som sa  na poslednú  chvíľu, nech  sa zachová ako chlap

a nech jedným číslom odpovie na túto konkrétnu otázku.

 

     Pán minister mi vo svojej odpovedi znovu povedal, že to

nebolo  predmetom skúmania  a že  teda je  zrejmé, že  pojem

"platný podpis" sa nezhoduje s  pojmom "pravý podpis". V zá-

vere uvádza, že 2 744 podpisov bolo sfalšovaných, ale aj tak

tam napísal  jednu zaujímavú vetu, ktorú  vám odcitujem. Pr-

výkrát vlastne orgány priznávajú, že preverili všetky podpi-

sy, pretože pán minister píše - citujem: "V tejto súvislosti

považujem za potrebné uviesť, že policajné orgány preverova-

li i podpisy,  ktoré volebná  komisia  neuznala  za platné."

Alebo ináč povedané, navštívili všetkých občanov, 2 744 pod-

pisov nebolo priznaných. Sami viete, že ich bolo vyše 14 ti-

síc. To  znamená, že tvrdenie Demokratickej  únie, že 11 313

podpisov bolo pravých, sa zakladá na pravde.

 

     Predpokladám, že  pán minister asi  neotvoril svoj sejf

a neprečítal si zo sedemstránkovej správy, ktorú tam má, buď

tabuľky, ktoré sú v závere,  alebo časť, ktorú vám odcitujem

- je to strana 3 tretí odsek. Citujem zo správy: "Preverova-

ním  petícií politickej  strany Demokratická  únia Slovenska

bolo zistené, že  zo 14 804 osôb, ktorých  podpisy sa nachá-

dzajú  na  predmetných  petíciách,  bolo  preverených 14 057

osôb, pričom 11 313  osôb potvrdilo pravosť svojich podpisov

na petíciách a 2 744  osôb nepotvrdilo pravosť podpisov uve-

dených na petíciách (pozri príloha)." Pôvodne som myslel, že

vám prečítam celú správu, aby  to bolo autentické, ale znovu

opakujem, je to strana 3 odsek 3 zo správy, ktorú má pán mi-

nister v sejfe.

 

     Vyslovujem  nespokojnosť s  odpoveďou pána  ministra už

ani nie  z dôvodov ďalšieho  spochybňovania petičných hárkov

Demokratickej únie, ale z dôvodu,  že ako poslanec som polo-

žil konkrétnu  otázku a žiadal som  na ňu konkrétnu odpoveď.

Pán minister zrejme znovu  dal napísať odpoveď svojim spolu-

pracovníkom  a nepozrel  sa do  sejfu, v  ktorom má zamknutú

správu, z ktorej som vám citoval.

 

     Dámy  a páni,  nebudem znovu  interpelovať, pretože  po

dvoch nálezoch Ústavného súdu, po jednoznačnom náleze Ústav-

ného súdu, že občianske práva  občana Petra Ďurašku boli ne-

dodržané tým, že sa robili nezákonným spôsobom kópie z petí-

cií, je  úplne zrejmé, že  ak si pán  kolega Macuška prečíta

staršie noviny a svoje  vyhlásenia, nemal by ďalej zotrvávať

v parlamente.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Harach, nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som sa  vyjadril k odpovedi na moje in-

terpelácie z vlastne už  ani nevieme koľkej schôdze Národnej

rady, pretože  na niekoľkých sme  sa k tomuto  bodu programu

nedostali. Odpoveď,  ktorú mi dala  ministerka školstva pani

Eva Slavkovská, považujem z  vecného hľadiska za veľmi nepo-

stačujúcu a  je akýmsi potvrdením  jej vlastného vyjadrenia,

že trošku dlho jej trvá, zhruba rok, kým sa dostane do všet-

kých problémov, ktoré v rezorte školstva sú.

 

     Osobitne by som sa chcel vyjadriť k problematike zabez-

pečenia  vydávania učebníc.  Ja som  vo svojej interpelácii,

pani ministerka,  mal na vás otázku,  prečo ste odstúpili od

zmluvy, ktorá  bola podpísaná s  rezortom kultúry o  prevode

Slovenského  pedagogického  nakladateľstva  ako  ťažiskového

nakladateľstva  pri zabezpečení  vydávania učebníc.  Na túto

otázku mi  neodpovedáte. Budem veľmi rád,  keď koncepcia za-

bezpečenia vydávania učebníc, konkrétne opatrenia, ktoré ako

hovoríte, pripravujete, budú predložené Výboru Národnej rady

pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Osobitnú nespokojnosť vyjadrujem  s dianím okolo novely

vysokoškolského zákona.  Všetci si veľmi  dobre uvedomujeme,

kolegyne a  kolegovia, že novela  vysokoškolského zákona, či

dokonca nový vysokoškolský zákon,  je prepotrebný. Podľa od-

povede, ktorú  som dostal, problém  predloženia tejto novely

do parlamentu je otázkou, alebo  ťažiskom tohto  problému je

nedohoda  medzi  Slovenskou  akadémiou vied a vysokoškolskou

komunitou,  tak  je  to  tu  zhruba  formulované,  súvisiaca

s postgraduálnym  doktorandským štúdiom.  Z odpovede,  ktorú

som dostal, je jasné, že ministerstvo  školstva nemá  jasné,

čo je  to postgraduálne doktorandské štúdium.  Keby ste mali

jasné, pani ministerka,  čo to je, tak by  ste predsa museli

v odpovedi povedať, aké je vaše  stanovisko a podľa toho po-

tom ďalej  postupovať. Ale nemožno  vysokoškolskú verejnosť,

akademickú  verejnosť, občiansku  verejnosť držať  v tom, že

pokiaľ sa  tieto dve zložky  nedohodnú, vy jednoducho  zákon

nepredložíte.  Za predloženie  novely vysokoškolského zákona

ste zodpovedná vy, je zodpovedné ministerstvo školstva.

 

     Vonkoncom nemožno súhlasiť s odôvodnením, a to si dovo-

lím odcitovať, sprístupňovania celého procesu otázok noveli-

zácie vysokoškolského zákona do akademickej a občianskej ve-

rejnosti. Tu sa hovorí o tom, že 17. 8. bola redakcia návrhu

zákona vykonaná ministerstvom, tretia a posledná, predložená

do vlády.  Vieme, že o  tejto redakcii bola  veľká diskusia.

Táto redakcia  nebola zverejnená, nebola  sprístupnená, bola

odovzdaná iba  predsedníctvu Rady vysokých  škôl. Tu dokonca

uvádzate, a to  stojí za počutie a za  zváženie, že vzhľadom

na to, že išlo o  zapracovanie pripomienok vlády do vládneho

návrhu zákona, nebolo  technicky možné a ani správne  - a to

ma zaráža - podrobne  informovať verejnosť o zmenách niekto-

rých ustanovení a tak ďalej, a tak ďalej. No, vážení, kde to

sme? Takže očakávam spresnenie tejto odpovede v tom, čo uro-

bí ministerstvo školstva pre to, aby našlo konsenzuálne rie-

šenie, ak nenájde konsenzus, tak aké riešenie, v problemati-

ke, o ktorej som hovoril,  a kedy konečne novelu vysokoškol-

ského zákona hodlá predložiť na ďalšie legislatívne konanie.

 

     V súvislosti so  zahraničnou spoluprácou môžem vyjadriť

vcelku spokojnosť, že konečne  sa ministerstvo školstva roz-

hýbalo a snaží sa konať  aj v iných programoch okrem progra-

mov, ktoré už boli roky rozbehnuté, teda v programoch, ktoré

sú nové.  Ale nedostal som odpoveď,  pani ministerka, na to,

aké výsledky  priniesla vaša cesta do  Spojených štátov ame-

rických, pretože sa o nich dozvedám len sporadicky.

 

     Poslednú nespokojnosť chcem vyjadriť  s mojou už opaku-

júcou sa interpeláciou, teda nespokojnosť s odpoveďou na ňu,

súvisiacu s odvolaním  bývalého riaditeľa Ústrednej školskej

inšpekcie doc.  Rosu. Pani ministerka,  v odpovedi uvádzate:

"Osobne kladne hodnotím prácu  vykonanú počas jeho funkčného

obdobia v prospech rezortu školstva." Prosím vás pekne, pre-

čo ste ho vlastne odvolali? V žiadnom prípade sa neuspokojím

s tým, že  v rozpore so zákonom  o poslancoch mi odpovedáte,

že nepovažujete za vhodné ma o tom informovať. Vy to odpove-

dáte kulantne, že nepovažujete  za vhodné zverejňovať dôvody

odvolania doc. Rosu. Súhlasím s vami, nezverejňujte ich, ale

v súlade  so zákonom  o poslancoch  mi odpovedzte  napríklad

v odpovedi na interpeláciu. To nie je zverejnenie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, takže ste nespokojný s odpoveďami?

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Myslím, že to z toho vyplynulo, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     dovoľte  mi  najprv   povedať  svoj  subjektívny  dojem

z dnešného  rokovania. Je  poľutovaniahodné, že predsedajúci

schôdze dovolí, aby poslanci  zbytočne zabávali členov vlády

počas rokovania o takých bodoch, pri ktorých by mali byť ma-

ximálne  pozorní a  mali by  počúvať, pretože  k nim hovoria

poslanci a  hovoria k odpovediam  na otázky a  interpelácie,

ktoré im  položili. Takže chcela  by som vyzvať  aj kolegov,

aby  si svoje  poslanecké povinnosti  vybavovali počas iného

bodu, ako je práve tento. Pán predsedajúci, ja vás tiež pro-

sím, aby ste ich na to upozornili.

 

     Vyjadrím sa k odpovedi na interpeláciu, je to bod číslo

18, odpovedal mi  na ňu minister kultúry pán  Hudec. V prvom

rade by som mu chcela poďakovať  za to, že vo veci, v ktorej

som ho interpelovala,  nastal poriadok a že sa  dá do takého

právneho stavu, aby bolo možné poskytnúť finančné prostried-

ky knižnici, ktorú som spomínala.

 

     Po druhé  mu však chcem v dobrom slova  zmysle poradiť,

aby si urobil väčší poriadok na ministerstve kultúry, preto-

že  je vrcholne  neseriózne trištvrte  roka niekomu posielať

odkazy, že dostal peniaze a dostane  ich, a až na konci roka

v decembri bolo ministerstvo kultúry schopné technicky zrea-

lizovať túto finančnú výpomoc. Takže mu ďakujem, ale bolo by

dobre  vždy informovať  tých, ktorých  sa to  týka, v  takom

zmysle, aký je skutočný stav.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Páni poslanci, počuli ste pani poslankyňu Rus-

nákovú, nemáte  sa baviť s  pánmi ministrami. Nech  sa páči,

pán poslanec Boros.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem pekne za slovo. Ja už len veľmi krátko, pretože

kolegyňa pani  poslankyňa Rusnáková to povedala. Je skutočne

nedôstojné od nás poslancov, keď si prisadáme k pánom minis-

trom, ktorí sem prichádzajú na to, aby si vypočuli problémy,

ktoré tlmočíme my poslanci, a tie problémy sa dotýkajú živo-

ta našich ľudí.  Je to, myslím si, bezprecedentné. Ja by som

veľmi pekne  chcel poprosiť našich  kolegov a kolegyne,  aby

sme prestali toto praktizovať, aby  sme sa v tomto najvyššom

zákonodarnom  zbore Slovenskej  republiky správali dôstojne.

Myslím si,  že táto prosba je  namieste a mali by  sme si to

všetci uvedomiť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

 

     interpretoval som  predsedu vlády a  ministra zahranič-

ných vecí v otázke obrátenia sa slovenskej vlády na Radu Eu-

rópy  vo veci  posúdenia alebo  znovuposúdenia otázky trestu

smrti. Udialo sa tak  napriek  tomu, že som v marci odovzdal

pánu ministrovi osobne list ako poslanec Parlamentného zhro-

maždenia  Rady  Európy,  v  ktorom  som  objasňoval situáciu

a možné riešenie, ktoré z  toho vyplynie, že bude jednoducho

negatívne. Napriek tomu sa v júni vláda obrátila svojou ver-

bálnou nótou  na Direktórium pre ľudské  práva v Rade Európy

a dostala veľmi zásadnú viac-menej negatívnu odpoveď. Myslím

si,  že takto  sa body  na medzinárodnej  scéne nezískavajú,

skôr naopak. Tento krok bol podľa mňa kontraproduktívny.

 

 

     V  odpovedi  pán  minister,  nie  pán  predseda  vlády,

vychádza z toho, že verbálna nóta bola vypracovaná na zákla-

de verejnej mienky, ktorá sa takto transformovala do progra-

mového vyhlásenia vlády. Chcel by som k tomu dodať, že sú aj

iné oblasti, kde verejná mienka je veľmi vážna a veľmi alar-

mujúca, a očakávam, keď už  sme sa rozhodli  takto reagovať,

podobné kroky aj v inom smere. Predpokladám však, že asi ne-

nastanú, čo už vopred  vyjadrujem ako sklamanie. Je nedôvera

voči  spravodajskej  službe,  voči  štýlu privatizácie, voči

pripravovanému územnosprávnemu  členeniu. Teda nemôže  sa do

našej zahraničnej  politiky dostávať verejná  mienka takýmto

nesprávnym spôsobom.

 

     V  Rade Európy  žiadať o  znovuposúdenie takej závažnej

otázky po tom, čo sme prijali ústavu, a po tom, čo  sme pod-

písali Európsku  konvenciu o ľudských právach s jej Dodatko-

vým protokolom číslo 6,  je prinajmenej  falošné preto, lebo

sme to doma znovu neposúdili, tento parlament sa predsa tým-

to nezaoberal.  Teda pýtať sa na vyššom  medzinárodnom fóre,

aký  je postoj,  keď doma  sme si  to  dostatočne neotvorili

a nezaujali postoj, zdá sa mi neprimerané.

 

     Po ďalšie - sme členmi Rady Európy, my tam nie sme hos-

tia alebo pozorovatelia. To je čosi podobné, ako keby sa je-

den z poslaneckých  klubov v tejto sále pýtal, aký je postoj

Národnej rady k čomusi. Ak má samotný poslanecký klub nejaký

názor, tak ho transformuje do  návrhu a takto sa snaží tento

svoj  názor, návrh,  podnet dostať  do legislatívy.  Podobne

v Rade  Európy, keď  niektorý  z  členských štátov  sa snaží

dostať  istý svoj  záujem do  formy odporúčania,  rezolúcie,

rozhodnutia,  tak to  robí cez  poslancov. Veľmi  úspešné sú

v tom aj  susedné štáty. Je vždy  dôležitý nielen obsah, ale

aj forma.

 

     Teda odporúčam  vláde, vládnym stranám,  aby sa takýmto

štýlom  snažili v  budúcnosti zvažovať  presadzovanie našich

záujmov na medzinárodnom poli. Mrzí  ma hlavne štýl, ani nie

odpoveď, ale štýl prenášania domácich partikulárnych záujmov

do oficiálnej  zahraničnej politiky štátu.  Vy, pán minister

zahraničných vecí,  musíte svoj rezort  brániť proti takýmto

zneužívaniam alebo  tlakom.  Na druhej strane - nenechať  si

odobrať vplyv tam, kde  ministerstvo zahraničných vecí by ho

malo mať prioritný.

 

     Záverom: Nevyjadrujem  svoj nesúhlas s odpoveďou, ktorá

je pod číslom 31, ale  so samotným skutkom, so samotným dip-

lomatickým aktom, ktorý bol  a je podľa mňa kontraproduktív-

ny.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pekne. Pýtam sa, vážené pani poslankyne, vážení

páni poslanci,  či súhlasíte s odpoveďami  členov vlády Slo-

venskej republiky.  Podľa § 89  zákona o rokovacom  poriadku

k písomným odpovediam  členov vlády Slovenskej  republiky na

interpelácie zaujme Národná rada Slovenskej republiky stano-

visko uznesením.

 

     Najskôr  budeme hlasovať  o všetkých  písomných odpove-

diach členov vlády Slovenskej  republiky, s ktorými poslanci

vyjadrili súhlas.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Prosím vás, na tabuli  už neboli ďalší prihlásení. Pro-

sím vás, prestaňte, buďte kultúrni.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o odpovediach členov vlády na interpelácie poslancov, s kto-

rými súhlasíme. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  Národná rada Slovenskej  republiky sú-

hlasí s odpoveďami členov  vlády Slovenskej republiky na in-

terpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     V  uznesení  budú  uvedené  odpovede  na  interpelácie,

s ktorými poslanci súhlasili.

 

     Teraz budeme osobitne hlasovať o jednotlivých písomných

odpovediach členov vlády na interpelácie, s ktorými poslanci

nesúhlasili. Pôjdeme jednotlivo, ako ich poslanci uvádzali.

 

     Ako  prvý  bol  pán  poslanec  Pittner, ktorý nesúhlasí

s odpoveďou pána premiéra Mečiara  pod bodom 32. Budeme hla-

sovať, či Národná rada súhlasí, alebo nesúhlasí s odpoveďou.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Teda Národná  rada odsúhlasila odpoveď  na interpeláciu

pána poslanca Pittnera.

 

 

     Ďalej je pani poslankyňa  Bauerová s odpoveďou pod čís-

lom 33 od pani ministerky Slavkovskej. Dávam hlasovať o tom,

či Národná rada súhlasí s  odpoveďou, alebo nie. Nech sa pá-

či, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj túto odpoveď sme prijali.

 

     Chcem  povedať pánu  poslancovi Kötelesovi,  že dal len

otázky,  čiže neinterpeloval  pánov ministrov,  teda nemožno

o tom hlasovať.

 

     Pani  poslankyňa Ďurišinová  mala interpeláciu  na pod-

predsedu vlády pána Kozlíka. Odpoveď je pod číslom 20 a tiež

s odpoveďou  nesúhlasí. Dáme  hlasovať o  tom, či  súhlasíte

s odpoveďou.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj túto  odpoveď pána ministra  Kozlíka pani poslankyni

Ďurišinovej sme prijali.

 

 

     Ďalej budeme  hlasovať o odpovedi pána  Reháka pani po-

slankyni Schmögnerovej pod číslom  25. Nech sa páči, prezen-

tujme sa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj túto odpoveď sme prijali.

 

     Budeme hlasovať o odpovedi  pána ministra Hudeca na in-

terpeláciu pána poslanca Bárdosa pod  číslom 19. Nech sa pá-

či, prezentujme sa, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj túto odpoveď sme prijali.

 

     Ďalej budeme hlasovať o  odpovedi pána ministra Duckého

na interpeláciu pána poslanca Pokorného.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže aj túto odpoveď sme prijali.

 

     Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pánu poslancovi Černá-

kovi od  pani ministerky Keltošovej,  pána ministra Kozlíka,

pána Hudeka,  pána Kačica a pána Javorského. Chcete, aby sme

hlasovali naraz?

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     O nespokojnosti s interpeláciou číslo 5.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o odpovedi číslo 5. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj túto odpoveď sme prijali.

 

     Ďalej  ministerka Slavkovská  odpovedá pánu  poslancovi

Švecovi na otázku pod číslom 21. Dáme o tomto hlasovať. Nech

sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže aj túto odpoveď sme prijali.

 

     Ďalej pani ministerka  Slavkovská odpovedá pánu poslan-

covi Harachovi  pod číslom 7. Nech  sa páči, budeme hlasovať

o tejto odpovedi či ju prijímame, alebo nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže aj túto odpoveď sme prijali.

 

     Budeme  hlasovať o  odpovedi pána  ministra Hudeca pani

poslankyni  Rusnákovej. Pani  Rusnáková súhlasí,  čiže o tom

netreba hlasovať. Ďakujem.

 

     Ďalej budeme hlasovať o  odpovedi pána ministra Schenka

pánu poslancovi Figeľovi pod číslom 31.

 

     (Hlasy z pléna, že o tom netreba hlasovať.)

 

     Netreba o tom hlasovať. Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     podľa výsledkov hlasovania  bude vypracované uznesenie.

Odpovede na interpelácie, s ktorými sme hlasovaním vyjadrili

súhlas, budú  zaradené pod bod súhlasí.  Odpovede, s ktorými

Národná rada Slovenskej republiky  nesúhlasí, budú pod bodom

hlasovania nesúhlasí.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Pán predsedajúci, ja som  sa prihlásil hneď ako doznelo

posledné vystúpenie poslanca, vy ste sa nepozreli na tabuľu.

Chcel som sa vyjadriť ešte  k niektorým interpeláciám, k od-

povediam na  niektoré moje  interpelácie. Myslím  si, že pri

troške dobrej  vôle celý tento proces  mohol pokojne prebeh-

núť.

 

     Keďže sa  už hlasovalo, chcel  by som iba  poďakovať za

odpoveď ministrovi zahraničných vecí  pánu Schenkovi, v kto-

rej ma  oboznámil s postupom vlády  a ministerstva zahranič-

ných vecí pri riešení  citlivej otázky odškodnenia obetí fa-

šizmu v Slovenskej republike.

 

     Chcel som poďakovať aj za ďalšie odpovede a mal som iba

jednu jedinú  otázku na podpredsedu vlády  pána Kalmana a na

podpredsedníčku vlády pani Tóthovú,  prečo sa návrhom zákona

o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku bu-

de vláda zaoberať až v druhom polroku, keďže už teraz sú in-

formácie,  že už  je tu   právna diera  a jazykový  zákon sa

vlastne uplatňuje niekedy podľa rôznych interpretácií.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Weissovi. Pán poslanec Köteles,

nech sa páči.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážení pán predsedajúci,

 

     na  11. schôdzi  som interpeloval ministra kultúry, aby

oznámil, aké zásady a kritériá používa pri odsúhlasení dotá-

cií pre divadlá v Slovenskej republike. A takisto som žiadal

predložiť rozpis dotácií z  fondu Pro Slovakia. Pán minister

odpovedal  na interpelácie,  ale len  všeobecne a  nebol som

s tým spokojný. O tom sme mali hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec, bola  to vaša otázka, nie inter-

pelácia. To je rozdiel. Je  to otázka poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky pána Kötelesa  na pána ministra kultúry

Hudeca. O otázke sa nedá hlasovať. Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcel by som požiadať plénum  Národnej rady, aby na 13.

schôdzu, teda na túto  schôdzu bol dodatočne zaradený vládny

návrh zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorým sa

dopĺňa  zákon Slovenskej  národnej rady  číslo 286/1992  Zb.

o daniach z  príjmov v znení  neskorších predpisov. Materiál

sme dostali  ako tlač 336.  Zaradenie tohto vládneho  návrhu

zákona prosím okamžite po doručení spoločnej správy. Prosím,

pán predsedajúci, aby ste o mojom návrhu dali hlasovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Mám tomu rozumieť tak, že mám dať hneď hlasovať?

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať  o návrhu  pána poslanca, aby

bol na túto 13. schôdzu  zaradený vládny návrh zákona Národ-

nej rady  Slovenskej republiky, ktorým sa  dopĺňa zákon Slo-

venskej národnej rady číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov

v znení neskorších predpisov.

 

     Navrhujete to ako ktorý bod?

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Zaradiť okamžite po doručení spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ešte raz, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme sa prezentovať a znova hlasovať o tomto návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod  programu sme zaradili na  13. schôdzu. Ďaku-

jem.

 

     Vážené panie poslankyne,  vážení páni poslanci, pristú-

pime k  ď a l š i e m u  bodu programu, ktorým sú

 

     interpelácie a otázky poslancov.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem pekne,  pán predsedajúci. Dovoľte  mi navrhnúť,

aby po tom, čo bude doručená spoločná správa z výborov, bola

vyhlásená 20-minútová prestávka. Je  to môj procedurálny ná-

vrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Dám  o tom hlasovať.  Hlasujeme o tom,  aby po

doručení správy bola 20-minútová prestávka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže tento návrh pána poslanca Fica sme prijali.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, ďalším bodom sú

interpelácie a otázky poslancov.  Ako prvý je prihlásený pán

poslanec Csáky, potom nasleduje pán poslanec Kukan.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Ďakujem pekne. Pán  predsedajúci, mám dve interpelácie.

Prvú adresujem pánu ministrovi Hudecovi.

 

     Vážený pán  minister, dňa 16. novembra  1995 ste vydali

príkaz ministra číslo 21/1995, v ktorom ukladáte všetkým ve-

dúcim  pracovníkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

a všetkým  riaditeľom  organizácií  riadených  ministerstvom

kultúry postupovať pri vlastných aktivitách tak, aby sa zvý-

razňovala suverenita Slovenskej republiky.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené poslankyne,  poslanci, zachovajte pokoj  v sále,

pretože rokujeme. Pánov ministrov  teraz nechajte na pokoji.

Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Vážený pán  minister, váš príkaz bol  zaslaný listom zo

dňa 6.  12. 1995 všetkým vedúcim  pracovníkom rezortu minis-

terstva kultúry a k  príkazu boli priložené prílohy, ktorých

obsah - citujem  - "sa má rešpektovať a  zároveň v praxi vy-

užívať".  Citát pochádza  zo sprievodného  listu Dr.  Jozefa

Gerbóca, generálneho riaditeľa sekcie umenia. V prvej prílo-

he sú uvedené  "len", a to "len" myslím  v úvodzovkách, nie-

ktoré historické nepresnosti, napríklad odporúča sa používať

názov Česko-Slovensko už od roku 1918, Česká a Slovenská Fe-

deratívna Republika už od roku  1969. Sú tam uvedené aj ďal-

šie historické nepresnosti, pri aplikovaní ktorých sa vedúci

pracovníci kultúry budú zbytočne zosmiešňovať.

 

     Oveľa nepríjemnejšie ma však prekvapila skutočnosť uve-

dená v  prílohe číslo 2,  ktorá nesie názov  "Niektoré údaje

z dejín Slovenska v 20. storočí". V tejto prílohe medzi sku-

točne  významnými udalosťami  20.  storočia  v riadku  24 sa

nachádza nasledovný text: "9. september 1941 - vládne naria-

denie číslo 198, tzv. židovský kódex."

 

     Vážený pán minister, dovoľujem  si preto vyzvať vás ve-

rejne aj touto interpeláciou na zaujatie stanoviska, čo hľa-

dá tento údaj medzi  významnými udalosťami slovenských dejín

v 20. storočí.

 

     Pán predsedajúci, moja druhá interpelácia je adresovaná

pánu premiérovi Slovenskej  republiky ohľadne finančného za-

bezpečenia dostavby Jadrovej elektrárne Mochovce.

 

     Vážený pán premiér, v poslednom čase sa opäť veľa hovo-

rí o rôznych variáciách dostavby Jadrovej elektrárne Mochov-

ce. V tlači aj z  úst zodpovedných vládnych činiteľov sa ob-

javili rôzne  verzie, zdá sa,  že nie na  základe serióznych

ekonomických prepočtov. Podľa uznesenia vlády sa takáto ana-

lýza mala  skompletizovať do 31.  decembra 1995. Na  základe

dostupných informácií môžem tvrdiť, že táto analýza sa dote-

raz  nevypracovala,  to  znamená,  že  nebola  splnená úloha

z uznesenia vlády číslo 660 z 5. septembra 1995.

 

     Namiesto serióznych informácií sa  v tlači objavili iné

správy, ktoré  sa zdajú protirečivé a  zmätené. Pán minister

hospodárstva Ducký  po svojej decembrovej  návšteve v Ruskej

federácii sa vyjadril v  takom zmysle, že prijal odporúčanie

Moskvy,  aby si  Slovensko na  dostavbu Jadrovej  elektrárne

Mochovce zarobilo  na výstavbách elektrární  v Iráne a  per-

spektívne na  Kube. Na slová pána  ministra hospodárstva ne-

reagovali, bohužiaľ, ako prví opoziční poslanci, ale pán mi-

nister zahraničných  vecí Schenk, s  ktorým absolútne súhla-

sím,  keď na  novoročnom stretnutí  s novinármi  11. januára

1996 vyhlásil, že takáto aktivita z hľadiska zahraničnopoli-

tických zámerov a cieľov Slovenskej republiky neprichádza do

úvahy. V tlači sa objavili  aj správy o tzv. českej úverovej

konštrukcii. Okolo tejto možnosti  je taktiež veľa nejasnos-

tí.

 

     V súvislosti s tzv. ruskou úverovou konštrukciou nie je

vari neopodstatnené citovať  slová ministra atómovej energie

Ruskej federácie pána Viktora Michajlova, podľa ktorého rus-

ký úver  vo výške 150  mil. dolárov nemáme  chápať ako pomoc

v hotovosti.

 

     Na základe  týchto informácií môžem  vyjadriť obavy, že

asi bude veľmi problematické zabezpečiť cca 25 mld Sk na fi-

nancovanie dostavby prvých  dvoch blokov Jadrovej elektrárne

Mochovce.  Stavba  je    teraz  zaťažená  úverom 15 mld Sk

a tento dlh v dôsledku nesplácania úverov je už vrátane úve-

rov určite podstatne vyšší. Stavba vyše 6 rokov chátra a do-

datočné montáže bezpečnostných  zariadení zo strany francúz-

skych a nemeckých firiem, s  ktorými sa neuvažovalo v pôvod-

nej ruskej koncepcii, nedávajú dostatočné garancie na fungo-

vanie a bezpečnosť tejto elektrárne. Domnievam sa, že aj tá-

to  skutočnosť ovplyvňuje  rozhodnutie bánk,  ktoré by mohli

tento projekt  financovať. Počítajúc s  požiadavkou štátnych

záruk sa zo štátneho rozpočtu  na rok 1996 zapracovalo podľa

návrhu rezervovanie  až 88 %  možných štátnych záruk  na do-

stavbu Jadrovej elektrárne  Mochovce. Toto opatrenie minima-

lizuje možnosť poskytnúť záruky štátu na ďalšie, pre Sloven-

sko možno potrebnejšie investície.

 

     Problematickým  sa  ukazuje  aj zabezpečenie finančného

krytia zodpovednosti prevádzkovateľa  jadrovej elektrárne za

prípadnú škodu  v zmysle Viedenského dohovoru  po roku 1995,

čo  si vyžaduje  ďalších vyše  3 mld  Sk. V  prípade havárie

elektrárne by však išlo o nevyčísliteľné sumy.

 

     Skutočnosti,  ktoré som  uviedol, navodzujú  otázku: Je

pri týchto  finančných ťažkostiach nevyhnutné  Jadrovú elek-

tráreň  Mochovce dostavať?  Vychádzajúc z  poznatkov a praxe

hospodársky  najsilnejších  štátov  sa  najmä z ekonomických

dôvodov    nové  jadrové  elektrárne  nebudujú.  Tak je to

v Spojených  štátoch amerických,  Nemecku, Kanade, Taliansku

a od decembra  minulého roku aj  vo Veľkej Británii.  Ďalšie

štáty, ako Dánsko a Rakúsko,  už nemajú žiadne jadrové elek-

trárne v prevádzke. Tieto štáty  zhodnotili, že ak do nákla-

dov na  výrobu elektrickej energie  v jadrových elektrárňach

započítajú  aj náklady  na manipuláciu  s vyhoretým palivom,

problémy s jeho uskladnením a nakoniec likvidáciu elektrárne

po čase jej životnosti,  výroba elektrickej energie vychádza

tak draho,  že je to neekonomické  aj pre najbohatšie štáty.

Len likvidácia  dvoch blokov Jadrovej  elektrárne Greitzwald

v bývalej NDR, podobnej ako  Mochovce, bude stáť najmenej 88

mld Sk.

 

     Existuje, podľa môjho názoru, aj ekonomicky efektívnej-

šie riešenie zdrojov energie  spočívajúce v dôslednej reali-

zácii ekonomicky  zdôvodneného programu úspor  energie, roz-

siahlejšieho využívania obnoviteľných  zdrojov energie a bu-

dovaní paraplynových systémov, ktoré sú investične podstatne

nenáročnejšie,  napríklad  výstavba  moderného paroplynového

cyklu v  Bratislave, ktorú už realizuje  firma Siemens, bude

pri výkone  vyše 200 MW  elektrickej energie a  150 MW tepla

stáť 3,2 mld Sk.

 

     Na  základe  uvedených  skutočností  interpelujem  pána

predsedu  vlády Slovenskej  republiky a  prosím odpovede  na

tieto otázky:

 

     1. Aké  štúdie a prepočty  dokazujúce ekonomickú výhod-

nosť Jadrovej elektrárne Mochovce sú vláde Slovenskej repub-

liky známe? Žiadam názov  štúdie, mená spracovateľov a dátum

vypracovania. Z doteraz  publikovaných štúdií nevyplýva eko-

nomická  výhodnosť  Jadrovej  elektrárne  Mochovce.  Z akých

dôvodov sa potom preferuje  projekt dostavby bez predchádza-

júcej komplexnej a objektívnej analýzy?

 

     2. Žiadam konkrétnu  špecifikáciu použitia eventuálneho

úveru Ruskej  federácie, to znamená  účel použitia, finančnú

výšku, formy úhrady a ďalšie podmienky úveru.

 

     3.  Podľa vyjadrenia  generálneho riaditeľa  Stanislava

Svobodu je akciová spoločnosť  Škoda Praha takmer pred para-

fovaním zmlúv o blokoch 1  a 2 Jadrovej elektrárne Mochovce.

Ktoré spoločnosti a v akej  výške sa majú podieľať na inves-

tíciách a  dodávkach technológie? Kedy  sa s nimi  majú uza-

tvoriť príslušné zmluvy a aké sú podmienky týchto zmlúv?

 

     4. Aká je výška sumy,  ktorú vláda v roku 1996 prevezme

ako záruku za bankové  úvery na dostavbu Jadrovej elektrárne

Mochovce?

 

     5. Aké je stanovisko vlády Slovenskej republiky ohľadne

rusko-slovenskej účasti  v projekte iránskej  jadrovej elek-

trárne?

 

     6. Je pravdou, že  riadiaci systém firmy Siemens dodaný

do Jadrovej elektrárne Mochovce v roku 1995 sa spláca expor-

tom elektrickej  energie? Zrojom tejto  informácie sú Hospo-

dárske noviny z 10. januára  1996. Aký je predpoklad spláca-

nia na tento rok?

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odsúhlasili sme

si, že ak spoločná správa bude rozdaná, budeme rokovať o ná-

vrhu  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorým sa

dopĺňa  zákon Národnej  rady  číslo  288/1992 Zb.  o daniach

z príjmov  v  znení  neskorších  predpisov. Nakoľko spoločná

správa je rozdaná... (hlasy v  sále, že ju poslanci ešte ne-

majú).

 

     Nemáte ju ešte? Ďakujem. Tak  nech sa páči, vystúpi pán

poslanec Kukan. Ďalší bude pán poslanec Komlósy.

 

Poslanec E. Kukan:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     prv ako začnem  svoje vystúpenie, chcel by som zablaho-

želať členom vlády k tomu, že sa na dnešnom rokovaní zúčast-

ňujú v takom  hojnom počte, a vyjadriť nádej, že tak bude aj

v budúcnosti a  vytvorí sa tak  dobrá tradícia a  dobrý zvyk

v práci tohto parlamentu a tejto vlády.

 

     Integrácia Slovenskej republiky  do európskych a trans-

atlantických štruktúr  bola v programovom  vyhlásení sloven-

skej  vlády charakterizovaná  ako prioritná  úloha v oblasti

zahraničnej  politiky. Konkrétne  členstvo v  Európskej únii

predpokladá splnenie mnohých požiadaviek, ktoré táto organi-

zácia vyžaduje od svojich budúcich členov. Súčasná slovenská

vláda záujem o plnoprávne členstvo v únii opakovane deklaro-

vala  a potvrdzovala.  Koniec koncov,  odovzdanie oficiálnej

prihlášky  Slovenskej  republiky  za  člena  únie  počas jej

summitu  v Cannes  v júni  minulého roku  tento záujem znovu

zdôraznilo formou čo najoficiálnejšou.

 

     V súčasnej  etape približovania sa  asociovaných krajín

k Európskej únii dochádza však už od všeobecných proklamácií

ku konkrétnym krokom a opatreniam. Aj v prípade Slovenska už

takmer rok platí Európska dohoda o pridružení, v oblasti po-

litickej sa rozvíja štruktúrovaný dialóg. Zaregistrovali sme

snahu jednotlivých predsedníckych krajín  únie o jeho zefek-

tívnenie a  zlepšenie. Bola  vydaná  Biela kniha o  príprave

asociovaných krajín strednej a  východnej Európy na integrá-

ciu do vnútorného trhu únie. Táto kniha je už veľmi konkrét-

nym dokumentom podrobne určujúcim  presné úlohy, ktoré treba

plniť  v jednotlivých  oblastiach. Ako  sa v  nej uvádza, má

charakter  príručky,  ktorá  svoje  odporúčania a požiadavky

neprispôsobuje jednotlivým krajinám. A ďalej citujem: "Každá

z krajín  strednej  a  východnej  Európy  si stanoví vlastné

priority a  určí vlastný časový harmonogram  v závislosti od

svojich  ekonomických,  sociálnych  a  politických podmienok

a od toho, čo sa doteraz dosiahlo."

 

     A k tejto otázke by som  chcel na základe článku 89 zá-

kona číslo  44/1989 Zb. interpelovať  predsedu vlády Sloven-

skej republiky  a požiadať o komplexnú  informáciu, ako bude

vláda postupovať pri plnení tejto úlohy v roku 1996 a aké sú

východiská na plnenie týchto úloh. Viem, že jestvuje a pôso-

bí už dlhší  čas príslušná Rada pre integráciu  pri vláde na

čele s  podpredsedom vlády pánom  Kalmanom, ktorá koordinuje

postup jednotlivých rezortov. Je však  známe aj to, že jest-

vuje určitá dvojkoľajnosť pri  plnení všetkých úloh, pretože

otázka  aproximácie nášho  právneho poriadku  k právnemu po-

riadku Európskej únie patrí do kompetencií iného podpredsedu

vlády, konkrétne podpredsedníčky  vlády pani Tóthovej. Chýba

tu teda jednotný orgán,  ktorý by zastrešoval celú problema-

tiku a hádam by mohol pracovať aj efektívnejšie.

 

     Formulujem toto v rovine otázky a domnievam sa, že bolo

by dobré, aby sme po takmer dvojročnom pôsobení vyhodnotili,

či tento model  inštitucionalizácie približovania sa Sloven-

ska  k Európskej  únii je  najefektívnejší  a najfunkčnejší.

Nie je to nič nenormálneho, podobne postupujú aj ďalšie kra-

jiny, ktoré  sú v podobnej  situácii, ako sme  my, napríklad

Poľsko. Som presvedčený, že Národná rada Slovenskej republi-

ky by mala byť informovaná presne a konkrétne o plánoch vlá-

dy v súvislosti s plnením týchto úloh, o harmonograme, t. j.

presne, ktoré úlohy z Asociačnej  dohody a Bielej knihy budú

splnené v tomto roku, aký je ich presný zoznam a časové ter-

míny, aké problémy sa vyskytujú  a aké výsledky sa dosahujú.

Táto informácia musí byť konkrétna  preto, aby boli úlohy na

konci roku 1996 aj potom v ďalších rokoch kontrolovateľné.

 

     Domnievam sa, že takáto transparentnosť pri plnení uve-

dených úloh by bola užitočná aj preto, že by bola konkrétnym

dôkazom jasného postupu Slovenska na ceste do Európskej únie

a to by  bola aj konkrétna  odpoveď na tie  hlasy, ktoré za-

znievajú doma aj v  zahraničí a vyjadrujú určité pochybnosti

o tom, ako je Slovensko rozhodnuté plniť svoje záväzky, kto-

ré vyplývajú  z jeho súčasného  štatútu asociovanej krajiny,

ktorá odovzdaním oficiálnej prihlášky  o členstvo v únii de-

klarovala svoj  zásadný úmysel stať sa  jej plnoprávnym čle-

nom.

 

     Viem, že funguje takpovediac kontrolný alebo hodnotiaci

mechanizmus  vo  forme  schôdzok  asociačnej  rady,  kde  sa

o týchto otázkach hovorí. Táto rada vznikla na základe člán-

ku 104  oddielu 9 záverečných  ustanovení Asociačnej dohody.

V súlade s týmto článkom má  vláda povinnosť dozerať nad po-

stupom tohto procesu. To je ďalší dôvod, prečo by predklada-

nie takejto informácie pre Národnú radu Slovenskej republiky

nemalo pre vládu predstavovať nijaký závažnejší problém. Ko-

niec  koncov, Európska  dohoda o pridružení je prezidentskou

zmluvou, ktorú Národná rada  ratifikovala, a preto je logic-

ké, aby od vlády dostávala  informácie o jej plnení. Bolo by

nesporne prínosom, keby  takéto informácie dostávala Národná

rada pravidelne a v stanovených termínoch, najlepšie dvakrát

do roka.  Na predsedu vlády sa  obraciam preto, aby informá-

cie, ktoré požadujem, boli komplexné. Iba on ich môže zabez-

pečiť s  ohľadom na súčasný  stav, keď dvaja  podpredsedovia

vlády majú uvedenú problematiku vo svojej kompetencii.

 

     Na záver  chcem iba podotknúť, že  tieto požadované in-

formácie by mali vyvolať  akúsi mobilizujúcu reakciu aj nás,

členov Národnej rady, lebo aj Národná rada má rozhodne svoju

dôležitú úlohu v procese približovania Slovenska k Európskej

únii. Bolo by  ju treba jasnejšie  definovať a  využiť na to

Spoločný výbor Európskeho parlamentu  a Národnej rady, ktorý

je už konštituovaný a práve on by sa mal stať aktívnym orgá-

nom, ktorý sa bude angažovať  v týchto otázkach aj po parla-

mentnej línii.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Komlósy.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     milé kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     vo svojom  vystúpení chcem osloviť  ministerku školstva

pani Slavkovskú a ministra obrany pána Siteka.

 

     Vážená pani ministerka,

     vážený pán minister,

 

     v  Rimavskej  Sobote  je  okrem  iných veľmi dôležitých

a vážnych problémov jednou z najpálčivejších a možno najviac

diskutovaných tém  stav a ďalšia  koncepcia základného škol-

stva tak, aby bola  pre všetkých zainteresovaných prijateľná

a uspokojivá. Táto problematika  vyvoláva niekedy veľmi roz-

dielne názory, kontroverzné  pohľady, interpretácie a dohady

a z toho vyplývajúce celkom odlišné, často sa meniace stano-

viská kompetentných,  ale aj menej  kompetentných na niekedy

len dočasné, inokedy na celkové a dlhodobé riešenie z viace-

rých hľadísk neuspokojivej situácie.

 

     V rámci dnešnej mojej  interpelácie sa nechcem rozširo-

vať o  celej genéze základného  školstva v Rimavskej  Sobote

a pripomínať vám  dôvody a príčiny, ktoré  viedli k dnešnému

komplikovanému stavu. Som presvedčený, že ministerstvo škol-

stva je o problematike  dobre informované, vie o doterajších

krokoch a podrobne pozná situáciu  v danej tematike. Hoci si

neodpustím  poznámku, že  vzhľadom na  politickú príslušnosť

vysokopostaveného a agilného  pracovníka ministerstva, ktorý

pochádza z Rimavskej Soboty a je o tamojšom školstve dôverne

oboznámený, niektoré informácie  ministerstva sú jednostran-

né, možno  mierne skreslené a  tým aj neobjektívne.  Pretože

problém,  ktorý chcem  ďalej uviesť,  si vyžaduje neodkladné

riešenie, spomeniem len nevyhnutné súvisiace fakty.

 

     V  priebehu roku  1992 na  naliehanie a niekoľkonásobné

upozornenie vedenia školy, rodičov, Rady školy, ale aj mest-

ského  zastupiteľstva  opakovanými  rokovaniami  sa  dospelo

k záveru, že  vzhľadom na predimenzovanosť  a z hygienických

dôvodov  nevyhovujúce  učebné  priestory  sa  Základná škola

s vyučovacím jazykom  maďarským  na Šrobárovej ulici rozdelí

na dve  samostatné školy. Napriek  prísľubom školskej správy

a napriek  uzneseniu mestského  zastupiteľstva ako vlastníka

práve dokončenej a odovzdanej budovy do užívania na sídlisku

Západ, že  nový objekt bude  slúžiť novovytvorenej základnej

škole s vyučovacím jazykom  maďarským, školská správa presa-

dila ako  dočasné riešenie umiestnenie tejto  novej školy od

školského roku 1993/1994 v priestoroch kasární. Budovu, kto-

  bola adaptovaná  na školské  podmienky od  roku 1991, až

dovtedy užívala práve škola, ktorá sa premiestnila do nových

priestorov na sídlisku Západ.

 

 

     Ešte v  roku 1991 práve  z dôvodov využitia  uvoľnených

objektov po bývalej Sovietskej  armáde na školské účely bola

uzavretá hospodárska zmluva číslo 186/1991 o dočasnom užíva-

ní nebytových  priestorov medzi Vojenskou  ubytovacou a sta-

vebnou správou  v Banskej Bystrici a  Školskou správou v Ri-

mavskej Sobote  na dobu určitú  od 1. júla  1991 do 1.  júla

1995. Situácia, ktorá vznikla v roku 1993, a fakt, že koneč-

né riešenie na umiestnenie  novej školy s vyučovacím jazykom

maďarským bolo prijaté v  podobe preprojektovania a dokonče-

nia ďalšieho objektu na tomto  sídlisku Západ - pôvodnej ma-

terskej školy - si vynútila spolu s finančnými ťažkosťami na

ukončenie stavby dňa 14.  júla 1993 podpísanie dodatku číslo

1 k  pôvodnej zmluve  medzi spomínanými  zmluvnými stranami.

V tomto dodatku sa doba  užívania nebytových priestorov pre-

dĺžila až do 1. júla 1998.

 

     V dobrej viere, že  vzájomnou spoluprácou mesta a škol-

skej správy  sa nájde vhodné riešenie  na dokončenie stavby,

samozrejme, za účinnej pomoci ústredných orgánov, od ktorých

očakávame    dodnes  hlavne  finančné  prostriedky - totiž

stavba bola  začatá v rámci  komplexnej bytovej výstavby  -,

vychádzalo v ústrety mestské zastupiteľstvo napríklad schvá-

lením financií na dostavbu  školskej budovy, uznesením o vý-

požičke objektu  pre školskú  správu na  dobu neurčitú alebo

posledným uznesením, ktorým súhlasilo so zriadením plnoorga-

nizovanej Základnej školy na Hviezdoslavovej ulici a tiež aj

vedenie  Základnej školy  s vyučovacím  jazykom maďarským na

ulici Dobšinského bolo spokojné, že  zmluvou do 1. júla 1998

majú zabezpečený aspoň dočasný prístrešok.

 

     Dňa 12. júna  1995  bol však  podpísaný  Vojenskou uby-

tovacou a  stavebnou správou v  Banskej Bystrici a  Školskou

správou Rimavská Sobota nový dodatok číslo 2, ktorý síce bol

z pochopiteľných  dôvodov  nutný  kvôli  zapracovaniu nových

alebo zmienených právnych úprav zákonov súvisiacich so zmlu-

vou, ale  popri tom bol  dohodnutý aj nový  termín vypršania

zmluvy k 1. júlu 1996.  S týmto novým faktom bola oboznámená

nová riaditeľka základnej školy len pred niekoľkými dňami.

 

     Tým  vznikla situácia,  že po  ukončení tohto školského

roku  musí  školská  správa  odovzdať objekt prenajímateľovi

a súčasne s najväčšou pravdepodobnosťou nebude dokončené ani

nové  konečné sídlo  školy. Skrátka  škola, ktorú navštevuje

momentálne 386  žiakov v 17 triedach,  do ktorej do dnešného

dňa zapísali rodičia 55 nových žiakov, ktorá aj napriek pro-

vizórnym podmienkam dosahuje  vynikajúce výsledky, stráca od

1. júla 1996,  teda tohto roku, strechu nad  hlavou a nie je

jasné, ako,  kde, v akých  priestoroch a za  akých podmienok

bude pokračovať v školskom roku 1996/1997.

 

     Verím, že ministerstvu školstva  nie je ľahostajný osud

žiakov tejto  školy a určite  nájde riešenie a  účinnú pomoc

k spokojnosti  pedagógov,  rodičov   a  v  neposlednom  rade

v prospech  žiakov. Som  presvedčený, že  aj pani ministerka

vidí najsprávnejšie riešenie tohto problému v čo najrýchlej-

šom dokončení stavby a  odovzdaní objektu do užívania teraj-

šej Základnej  škole s vyučovacím jazykom  maďarským na Dob-

šinského ulici, aby sa mohli  žiaci a ich učitelia pripravo-

vať a pracovať v primeraných a dôstojných podmienkach.

 

     Vzhľadom na to, že  toto definitívne riešenie pre krát-

kosť času do 1. septembra  tohto roku nie je veľmi pravdepo-

dobné, chcem  požiadať vás, pani  ministerka, a súčasne  ako

partnera v tejto otázke aj  ministra obrany pána Siteka, aby

ste urobili príslušné kroky k predĺženiu nájomnej zmluvy ako

dočasnému riešeniu až do  času, kým sa načrtnuté definitívne

umiestnenie predmetnej školy  neuskutoční. V odpovedi prosím

o zaujatie stanoviska k danej problematike a v prípade včas-

nej a účinnej pomoci z  vašej strany v duchu predošlých myš-

lienok vám v mene občanov Rimavskej Soboty vopred ďakujem.

 

 

     Nedá mi,  aby som vás, pani  ministerka, neoslovil ešte

v jednej veci. V uplynulých  dňoch vyvolal veľký rozruch po-

stup školskej správy pri organizovaní matematickej olympiády

pre štvrtý ročník. Školská správa dňa 30. januára 1996 usku-

točnila v praxi to, čo vo svojom Spravodaji číslo 5 oznámila

predtým všetkým základným školám okresu. Citujem: "Oznamuje-

me riaditeľom základných škôl, že okresné olympiády a súťaže

s prírodovedným zameraním budú  prebiehať v slovenskom jazy-

ku."

 

     V tomto smere sú závažné  dva fakty. Po prvé, podľa mo-

jich  informácií, ktoré  potvrdil následne  aj pán  riaditeľ

školskej správy, boli súťažné príklady rozoslané na prísluš-

né školské správy aj v maďarskom  jazyku tak, ako to bolo aj

v minulých rokoch.  Po druhé, nemám  vedomosti o tom,  že by

bol uplatnený podobný postup aj v iných okresoch. Na základe

týchto faktov  je otázne a  v tomto smere  by som veľmi  rád

poznal stanovisko  ministerstva školstva, do  akej miery bol

takýto postoj v súlade s pokynmi ministerstva, či bolo vôbec

ministerstvo o tejto veci vopred informované, či nejde o in-

dividuálnu a trochu prehnanú iniciatívu pracovníkov Školskej

správy v Rimavskej Sobote. Súčasne, pretože verím, že minis-

terstvo takýto  pokyn nemohlo vydať,  ma veľmi zaujíma  vaše

dodatočné hodnotenie takéhoto postupu.

 

     Som presvedčený, že takáto výsostne odborná záležitosť,

ktorá má za úlohu hodnotiť len čisto odborné vedomosti súťa-

žiacich, ktorá je organizovaná z roka na rok na vyhľadávanie

a ďalšiu starostlivosť o talenty v danom odbore, by sa nema-

la zneužívať na vyhodnocovanie úrovne slovenského jazyka. Na

to  môže ministerstvo  alebo aj  niektorá školská  správa vo

vlastnej kompetencii usporiadať  osobitnú súťaž, povedzme aj

so zameraním na ovládanie odbornej terminológie len pre ško-

ly s vyučovacím jazykom menšín.

 

 

     Odôvodnenie,  že takýmto  spôsobom chce  školská správa

vytvoriť pre každého účastníka rovnaké podmienky, neobstojí.

Skôr naopak, vzhľadom na rozdielny vyučovací jazyk jednotli-

vých predmetov  práve týmto porušuje  rovnosť súťažných pod-

mienok. V nádeji, že  vaším pričinením, pani ministerka, do-

siahneme nápravu aj v tejto otázke, očakávam vašu odpoveď.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, spoločná sprá-

va je  už rozdaná, preto  budeme pokračovať v  rokovaní tak,

ako sme si odhlasovali, že  len čo bude spoločná správa roz-

daná, prerokujeme

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým  sa  dopĺňa  zákon  Slovenskej  národnej  rady  číslo

286/1992 Zb. o daniach z  príjmov v znení neskorších predpi-

sov.

 

     Vládny  návrh zákona  ste dostali  ako tlač  číslo 336,

spoločnú správu výborov ako tlač číslo 336a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  podpredseda vlády  a minister  financií Slovenskej

republiky pán Sergej Kozlík.  Prosím pána podpredsedu vlády,

aby sa ujal slova.

 

     Prestávka bude po vystúpení pána podpredsedu vlády.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     z poverenia vlády predkladám na rokovanie Národnej rady

návrh zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorým sa

dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb.  o daniach z príjmov v znení

neskorších predpisov.

 

     Fond národného majetku v  zmluvách o predaji časti pod-

niku alebo odplatnom prevode akcií vychádzal zo zákona číslo

92/1991 Zb. konkrétne z § 6 ods. 1 písm. h). V zmluve je ur-

čená kúpna  cena, platobné podmienky ako  aj podmienky prvej

splátky  a platobný  kalendár ďalších  splátok rozvrhnutý na

jednotlivé roky. V ďalších  častiach zmlúv sú uvedené ďalšie

podmienky, ktoré ak kupujúci splní, započítavajú sa do spla-

tu voči Fondu národného majetku,  čo sa prejavuje ako zníže-

nie záväzku.

 

     Vzhľadom na potrebu jednoznačného vplyvu uvedenej prob-

lematiky na  účtovníctvo a hospodársky  výsledok, vydalo Mi-

nisterstvo financií  Slovenskej republiky opatrenie,  kde sa

započítavanie preinvestovanej sumy do splátok voči Fondu ná-

rodného  majetku účtovne  prejaví ako  zníženie záväzku voči

fondu zúčtované  do mimoriadnych výnosov, t.  j. ide súčasne

o zvýšenie hospodárskeho výsledku.  K tomu treba poznamenať,

že fond ako inštitúcia  zriadená zákonom na účely privatizá-

cie nemá právomoc poskytovať za  štát dotáciu ani dar. Z po-

hľadu zákona  číslo 92/1991 Zb. má  oprávnenie znížiť pohľa-

dávku voči kupujúcemu, ak splnil podmienky uvedené v zmluve.

Táto časť zníženej pohľadávky považovaná za splatenie záväz-

ku má charakter zníženia záväzku.

 

 

     Pri  platnosti doteraz  uplatňovaných ustanovení zákona

o daniach z príjmov  v súlade s ustanovením § 23  ods. 2 a 3

zákona číslo  286/1992 Zb. o  daniach z príjmov  v znení ne-

skorších predpisov  sa pri stanovení základu  dane z príjmov

vychádza z hospodárskeho výsledku vykázaného v súlade so zá-

konom číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve a príslušných smerníc

k účtovej osnove platnej  pre jednotlivé skupiny právnických

osôb. Takto vykázaný hospodársky  výsledok sa ďalej upravuje

podľa ustanovení zákona o daniach z príjmov s tým, že do vý-

davkov sa uznávajú náklady  vymedzené alebo upravené zákonom

o daniach z príjmov v zmysle § 24, 25 alebo inými osobitnými

predpismi.

 

     V súlade s § 23 ods.  1 citovaného zákona sa do základu

za dane  nezahŕňajú taktiež príjmy oslobodené  od dane vyme-

dzené  v §  19. V  zmysle §  19 písm.  ch)  zákona o daniach

z príjmov sú od dane oslobodené  len príjmy plynúce z odpisu

záväzkov pri  vyrovnaní vykonanom podľa  zákona 328/1991 Zb.

o konkurze a vyrovnaní. To znamená, že zúčtovaná suma do vý-

nosov v súlade s  opatrením ministerstva financií je zároveň

považovaná  i za  príjem pre  účely vyčíslenia  základu dane

z príjmov.

 

     Pokiaľ ide o možnosť nezahrnutia účtovného výnosu z ti-

tulu zníženia záväzku voči Fondu národného majetku do zákla-

du dane z príjmov, treba prijať riešenie formou zmeny zákona

o daniach, doplnenia zákona o  daniach z príjmov. Toto dopl-

nenie zákona o daniach z príjmov si vyžaduje doplniť ustano-

venie § 19  o daniach z príjmov, t. j. oslobodenie  od dane,

o ďalší odsek, podľa ktorého  príjmy plynúce zo zníženia zá-

väzku pri  odpustení časti kúpnej ceny  Fondom národného ma-

jetku budú  oslobodené od dane  a ďalej tiež  o ustanovenie,

ktoré bude riešiť situáciu do  konca roka 1995 taktiež oslo-

bodením s tým, že sa doplní ustanovenie § 41 odsek 21, t. j.

prechodné ustanovenie.

 

 

     Vážené poslankyne, poslanci, prosím o odsúhlasenie toh-

to doplnku zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem podpredsedovi vlády. Prosím spoločnú spravodaj-

kyňu  výborov  pani  poslankyňu  Ivetu  Novákovú, aby podala

správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo vý-

boroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážení členovia vlády

     poslankyne, poslanci,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

zo 7.  februára 1996 číslo 778  pridelil vládny návrh zákona

Národnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa dopĺňa zákon

číslo  286/92 Zb.  o daniach  z príjmov  v znení  neskorších

predpisov,  na prerokovanie  v lehote  ihneď Ústavnoprávnemu

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  financie,  rozpočet a menu

a Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie. Ako príslušný na skoordino-

vanie stanovísk  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

bol citovaným rozhodnutím  predsedu Národnej rady Slovenskej

republiky určený Výbor pre financie, rozpočet a menu.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  prerokoval vládny návrh zá-

kona Národnej rady, vyslovil s  ním súhlas a odporúča ho Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom zne-

ní.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

a Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokovali vládny ná-

vrh zákona Národnej rady, ktorým  sa mení zákon číslo 286/92

Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, vyslo-

vili s  ním súhlas a odporúčajú  ho Národnej rade Slovenskej

republiky schváliť so zmenami a doplnkami, o ktorých odporú-

čam hlasovať en bloc a prijať ich.

 

     Vážené panie  poslankyne, vážení páni  poslanci, prosím

vás, aby ste mi  prípadné doplňovacie alebo pozmeňovacie ná-

vrhy, ktoré vyplynú z rozpravy, odovzdali písomne.

 

     Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni Novákovej  a prosím ju, aby za-

ujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy pí-

somne nie je nikto prihlásený. S faktickou poznámkou sa hlá-

si pán poslanec Fico a potom pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predsedajúci, bola dohoda,  že po rozdaní spoločnej

správy bude  20-minútová prestávka. Už  ste nechali vystúpiť

predkladateľa, potom spoločnú  spravodajkyňu, tak teraz žia-

dam, aby tá prestávka bola realizovaná v tomto momente.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Bolo povedané, že prestávka bude po rozprave.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vôbec to  tak nebolo, pán predsedajúci,  ale po rozdaní

spoločnej správy. O tom sme dokonca hlasovali. Vôbec ste ne-

rešpektovali, že sme sa  so žiadosťou o prestávku prihlásili

dvaja. Z 90 poslancov bolo  55 poslancov za prestávku 20 mi-

nút po tom, čo bude rozdaná spoločná správa. Prosím vás, aby

ste rešpektovali uznesenie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre. Do  13.00 hodiny bude  prestávka, aj obedňajšia,

lebo máme veľa prihlásených do rozpravy.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Panie poslankyne, páni poslanci,  zaujmite miesto v ro-

kovacej sále, budeme pokračovať.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu. Do rozpravy sa

písomne prihlásil pán poslanec Ivan Šimko. Nech sa páči.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     nebudem sa  vyjadrovať vecne k  návrhu zákona, ale  dám

krátky pozmeňovací  návrh, ktorý sa  dotýka tej skutočnosti,

že ide vlastne  o desiatu novelu zákona, ktorý  je veľmi po-

užívaný a používajú ho milióny ľudí. Vzhľadom na to, že bolo

toľko novelizácií, je veľmi  ťažká orientácia v týchto pred-

pisoch, preto mi dovoľte predložiť doplňujúci návrh. Navrhu-

jem vložiť  nový článok II  v znení "Predseda  Národnej rady

Slovenskej republiky sa splnomocňuje,  aby v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky vyhlásil úplne znenie zákona Slovenskej

národnej rady  číslo 286/1992 Zb.  o daniach z  príjmov, ako

vyplýva zo zmien a  doplnení vykonaných neskoršími zákonmi."

Doterajší článok II označiť ako článok III.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi. Do rozpravy je prihlá-

sená pani poslankyňa Schmögnerová, nech sa páči.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený páni ministri,

     vážená poslanecká snemovňa,

 

     aj táto novela, ktorá vznikla päť minút pred dvanástou,

aby sa  stihla ešte odraziť  v ročných uzávierkach  na účely

zdanenia do  konca marca 1996, rovnako  ako včerajšia novela

zákona číslo 92/1991 Zb., keď  sa odobrala povinnosť, aby sa

zabezpečila účasť zamestnancov na  privatizácii, no i ďalšie

kroky vlády  a vládnych poslancov,  ktorí nepodporili naprí-

klad zaradenie návrhu zákona o mzde, v ktorom sa má zakotviť

mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy,  či návrh novely zá-

kona o  privatizácii strategických podnikov  a novely zákona

o kontrole privatizačného procesu, ak  sa budem pridržať iba

toho, čo sa týka 13. schôdze Národnej rady Slovenskej repub-

liky, dokazujú,  že Národná rada  sa dostáva do  vleku vlády

a vláda do vleku privatizačnej lobby.

 

     Vážený pán minister  financií, účelový charakter dikto-

vaný úzkymi skupinovými záujmami je taký očividný, že ho ne-

môže vidieť iba ten,  kto nechce. Predkladatelia z minister-

stva financií, ako sme si  mali možnosť overiť v gesčnom vý-

bore, nevedeli  ani presvedčiť poslancov, že  tento návrh je

naozaj z  ich dielne, t. j.  z ministerstva financií. Jedným

z legislatívnych  pravidiel je,  že návrh  zákona má  uviesť

dôsledky na štátny rozpočet. Zástupcovia ministerstva finan-

cií, ktorí vždy dbajú,  aby iní predkladatelia toto pravidlo

dodržali, tentokrát ho sami  porušili. Z dôvodovej správy sa

nič nedozvedáme  o dôsledkoch tejto novely  na štátny rozpo-

čet.

 

     Predkladatelia boli takí zmätení, že nevedeli vysvetliť

ani to,  či sa bude zákon  uplatňovať retroaktívne na všetky

kúpne zmluvy,  v ktorých sa klauzula  o znížení kúpnej ceny,

ak sa z výnosov časť použije na investície, nachádza. Dosahy

na príjmovú stránku rozpočtu sú zatiaľ nevyčíslené, ale evi-

dentne budú  vysoké. Na úkor  čoho a koho?  Na úkor zvýšenia

deficitu štátneho  rozpočtu, alebo zníženia  výdavkov na so-

ciálnu sféru,  zdravotníctvo a podobne? Prečo, pán minister,

keď sme presadzovali pozmeňovací  návrh, kde sme chceli pre-

sadiť zníženie daňového zaťaženia pre dve najnižšie príjmové

pásma, ste argumentovali proti, a  to dosahmi na štátny roz-

počet? Prečo dnes dosahmi  na štátny rozpočet neargumentuje-

te?

 

     Ak tu naozaj  ide o  podporu investovania, čo  by mohlo

mať  racionálny základ,  a nie  iba o  účelovú podporu úzkej

skupiny, prečo  sa chcú podporiť iba  tí podnikatelia, ktorí

privatizovali  priamym predajom?  Prečo diskriminujete tých,

ktorí podniky nadobudli inak,  napríklad na základe verejnej

dražby,  veď oni  zaplatili rovnako  ako tí  prví? A  ak ide

o podporu investovania a nie zvýhodnenie iba určitých priva-

tizérov, prečo  nemajú mať rovnaké zvýhodnenie  aj iné formy

vlastníctva, napríklad štátne, družstevné, kupónové? Ide nám

o nové pracovné miesta, o novú produkciu, alebo o niektorých

nových vlastníkov, o ktorých  ste prevažne rozhodovali vy zo

súčasných politických strán?

 

     Zmätenosť tohto návrhu a jeho nepripravenosť dokumento-

valo i to, že návrh sa  redukoval iba na kúpne zmluvy, ktoré

  uzatvárané Fondom  národného majetku, a nebral  do úvahy

včerajšiu novelizáciu, ktorá vlastne do istej miery na roveň

v tomto smere postavila aj  Slovenský pozemkový fond.

 

     Myslím si, že takéto  unáhlené a účelové novely zákona,

ktoré predkladá  vláda a núti Národnú  radu ich prijímať, sú

dôkazom iba  toho, čo už pomaly  začínajú aj vrabce čvirikať

a čo som už naznačila, že  tu sa nepresadzujú záujmy väčšiny

tohto národa, ale iba  záujmy úzkej skupiny nových zbohatlí-

kov, nového slovenského veľkokapitálu.

 

     Prosím vás,  páni poslanci, aby ste  tento návrh zákona

rozhodne nepodporili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči,  pán poslanec Ftáčnik - faktická

poznámka.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, ja by

som chcel, aby ste konkrétne odpovedali  na to, ako je pred-

ložený zákon v súlade so zákonom o rozpočtových  pravidlách,

ktorý ste tu predkladali vy ako zástupca ministerstva finan-

cií a  kde ste novo včlenili  paragraf, ktorý dáva povinnosť

všetkým predkladateľom  odhadnúť dosahy na  štátny rozpočet.

V prípade, že sa to tak nestane, aby účinnosť zákona bola od

1. januára ďalšieho  roku, ak by šlo o  porušenie príjmov či

výdavkov štátneho rozpočtu. Takže keby ste  sa konkrétne vy-

jadrili aj  k tomuto paragrafu, pretože  zákon tieto skutoč-

nosti neobsahuje.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený páni podpredsedovia,

     kolegyne, kolegovia,

     dámy a páni,

 

       sme si  akosi začali  zvykať na  to, že  verejnosti

i parlamentu sa predkladajú  témy, ktoré vyvolávajú vzrušené

a často aj akoby vznešené diskusie, či už ide o národnostné,

medzištátne, integračné, reorganizačné či iné témy. Zaniete-

ne sa  diskutuje, lobbuje, seká jazykom, povedal by  som "až

perie lieta", a zatiaľ sa akosi  v úzadí bleskovo dokončieva

privatizácia,  delenie majetku,  polarizácia spoločnosti  na

mimoriadne  bohatých a  obrovskú väčšinu  chudobných. Proste

deje sa to s takou rýchlosťou  a s takou vehemenciou, že ob-

čan, daňový poplatník  precitne až vtedy, keď príde  aj o to

posledné pierko,  o prácu, o  pár korún skromných  úspor, ak

ešte nejaké má, či o nádej, že svoje daňové bremeno ešte bu-

de vládať uniesť.

 

     Táto 13. schôdza Národnej  rady Slovenskej republiky je

signálom, že sa začala nová etapa.  Všetko to, o čom som ho-

voril predtým, je už kvázi tradičné  a už sme si na to akosi

začali zvykať.  Ale táto schôdza naznačuje,  že so servilnou

rýchlosťou parlament prijíma rozhodnutia  o tom, že bude ro-

kovať o zákonoch či novelách, ktoré boli pripravené, dovolím

si tvrdiť,  s nadutou povrchnosťou, ktoré  majú posvätiť ne-

uveriteľnú chamtivosť tzv. domácej kapitálotvornej, presnej-

šie kapitál akumulujúcej vrstvy. A  tá vznikla z priazne po-

liticky mocných, ale teraz z úzadia diriguje politikov a dá-

va im nepokryte najavo, že  aj na Slovensku veru platí "koho

chlieb ješ, toho pieseň spievaj".

 

     To by  sme si mali  dobre uvedomiť aj  pri tejto novele

zákona, ktorá  je v poradí  vari desiatou, pán  kolega Šimko

hovoril o desiatej, ja som narátal,  že je deviata, ale o to

nejde. Bezosporu  je to najúčelovejšia  novelizácia zo všet-

kých predchádzajúcich,  ktoré sme k  tomuto zákonu prijímali

tu,  či ešte  v bývalej  Slovenskej národnej  rade. A ani sa

veľmi nenamáha zastrieť, v čí prospech  a na čí úkor  má byť

táto novelizácia vykonaná.

 

     Dopĺňa sa v nej § 19, ide sa in medias res, bez zbytoč-

ného obaľovania, aby bolo každému jasné, kto je v tejto kra-

jine pánom. Teda treba  novelizovať § 19 vymedzujúci oslobo-

denie od dane  z príjmu právnických osôb o  nové písmeno p),

čím sa  znižuje základ dane z  príjmov privatizérom o príjmy

pripadajúce na účtovný výnos  za odpustenú časť kúpnej ceny,

a tomu sa prispôsobuje potom aj to ďalšie ustanovenie, ktoré

zasahuje do prechodných ustanovení tak, aby toto oslobodenie

bolo platné a mohlo sa zúčtovať  aj za rok 1995, resp. pred-

chádzajúce roky.

 

     Vážené dámy  a páni, nazdávam sa,  že oprávnené návrhy,

aby sa  táto novela zákona nezaraďovala  na túto schôdzu Ná-

rodnej rady, boli,  ignorované. A nazdávam sa, že čin vlády,

keď nielen úzkej skupine umožnila lacno privatizovať národný

majetok, ale ich aj  ďalej zvýhodňuje znižovaním daňovej po-

vinnosti na úkor ostatných  daňových poplatníkov, ktorí boli

z privatizácie  vynechaní, nemožno  charakterizovať inak ako

poplatnosť či poslušnosť onej  úzkej skupine ľudí, o ktorých

už tu bola reč.  Takúto jednoznačne pravicovú, krajne pravi-

covú politiku vládnucich  politických strán nemôžem podporiť

a nazdávam sa, že nebudem sám.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Brocka sa hlási. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     dámy a páni,

 

     chcem sa  pripojiť k predrečníkom  a spomenúť možno  aj

ďalšie argumenty proti tomuto vládou predloženému návrhu zá-

kona. Tento návrh umožňuje premietnuť do nákladov to, čo ma-

lo byť  zdrojom príjmov pre štátny  rozpočet. Samozrejme len

úzkej skupine, novodobej vrstve  vládnym hnutím rýchlo vykŕ-

mených boháčov. Konkrétny dosah na štátny rozpočet v tom ná-

vrhu nie je. Keďže kúpnopredajné  zmluvy sú uzatvárané na 10

rokov a noví majitelia si  týmto zákonom na 10 rokov dopredu

budú zvyšovať  náklady cez investície,  bude len samozrejmé,

že náklady bude treba škrtiť na inom mieste, v tomto prípade

v mzdovej oblasti. Na 10 rokov  dopredu sa týmto zasahuje do

zvyšovania,  resp. do  znižovania dane  z príjmu  pre štátny

rozpočet a do mzdového  vývoja zamestnancov, ktorých mzdy sú

aj tak  nízke. Tento návrh zákona  chráni bohatých, obhajuje

záujmy bohatých na úkor zdieraných zamestnancov. Verím, dámy

a páni, že tento vládny návrh zákona nepodporíte. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Černák, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka,

     vážený pán podpredseda

     a členovia vlády Slovenskej republiky,

 

     novelizáciu zákona  číslo 286/1992 som  navrhoval aj ja

pri rozpočte a nie je problém zo stenografického záznamu vy-

tiahnuť slová podpredsedu vlády pána Kozlíka, ktorý ju vtedy

vecne nespochybnil. Povedal, že bola by potrebná, ale zásad-

ne odmietol  účelové novelizácie, hovoril o  tom, že sa pri-

pravuje komplexná novelizácia, nové  ponímanie daní z príjmu

a že tam potom bude akceptovaná  aj požiadavka na to, aby sa

dividendy dvakrát nezdaňovali. Moji predrečníci sa už vyjad-

rili k tomu, prečo zrazu zmena filozofie, prečo zrazu účelo-

vá kratučká novelizácia, predložená  včera do výborov a dnes

o nej rokuje plénum Národnej rady.

 

     Svoje stanovisko k tomuto fofru, k tejto rýchlosti, vy-

jadrím v záverečnom hlasovaní, ale keďže pán minister Kozlík

nevylúčil vecne návrh novelizácie,  ktorý som dával pri roz-

počte, dovolím si ho navrhnúť znovu. Dávam preto nasledujúci

doplňovací návrh, zmyslom ktorého je zabrániť dvojitému zda-

neniu dividend. V § 23 ods.  4 vložiť nové  písmeno f) tohto

znenia: "príjmy podľa § 8 ods.  1 písm. a) ak ich zahrnul do

základu dane daňovník, u ktorého boli vytvorené".

 

     Dámy a páni, pokiaľ pán minister stojí za tým, že vecne

je táto argumentácia správna,  ale vtedy nebol priestor, te-

raz sa otvára priestor, aby ste podporili aj tento doplňova-

cí návrh.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Do rozpravy nemám  už nikoho prihláseného. Pý-

tam sa, či sa niekto hlási. Pán Čarnogurský, nech sa páči.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán podpredseda, až keď  pôjde o zdanenie príjmov vašej

svokry. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pekne. Veď vám človek ani nerozumie, pretože vy

raz chcete podnikateľov zmäkčiť,  raz chcete pritvrdiť, sami

neviete, čo chcete. Ďakujem vám pekne. Pán Mikloško, nech sa

páči. Zdvíhate zase dva prsty.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán podpredseda,  ja nesúhlasím s  mojím predsedom. Po-

zrite, väčšina politikov si  zaangažováva svoje ženy, vy ste

si zaangažovali svoju  svokru. To je v poriadku.  Len mňa by

zaujímalo, koľko má ona rokov. Ona musí mať 85 rokov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Mikloško, nemôžem povedať.  So svokrou sa hnevám už

2 roky. Choďte sa  spýtať k nej. Ďakujem vám.  Ale, pán Mik-

loško, ešte by vás dala do  laty. Poďme ďalej. Nech sa páči,

pán Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci, nechcete ešte  osloviť niekoho z ďal-

ších poslancov z KDH?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, nie. Keď sa  nikto do rozpravy nehlási, vyhla-

sujem rozpravu  o tomto bode  programu za skončenú.  Tiež sa

neskoro hlásite, pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ferko, keď sa

ty tak zaujímaš o cudzie svokry, kedy ty budeš mať svokru?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Aj  humor tu máme. Nech  sa páči, pán poslanec

Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Potom, keď aj my začneme privatizovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     vždy, keď sa rozprava zvrhne na osobné invektívy, alebo

keď apriórne  hľadáme iba tie najhoršie  zrnká v predloženom

návrhu, je zle.

 

     Pokiaľ sme  v programovom vyhlásení  vlády hovorili, že

budeme podporovať účelné investovanie do podnikov, ktoré ma-

jú zastarané technológie, v záujme konkurencieschopnosti vý-

robkov na trhu, v  záujme udržania zamestnanosti, pokiaľ sme

hovorili, že budeme aj daňovými úľavami zvýhodňovať investí-

cie na odstránenie ekologických dlhov štátu, tak tieto daňo-

vé úľavy nie sú úľavami, ktoré by boli iba kupovaním nejakej

vybranej vrstvy.  Je to investícia do  budúcnosti. Pokiaľ by

štát mal  toľko zdrojov a bol taký bohatý, že by  mohol túto

zásadu v  zákone premietnuť plošne,  nemohli by sme  hovoriť

o diskriminácii  subjektov. Ide  teda o  to, či  dôverujeme,

alebo nedôverujeme  dohodám, zmluvám, ktoré  boli uzatvorené

a ktoré  zakotvujú povinnosť  nadobúdateľa pri  privatizácii

urobiť určité  kroky v záujme  investovania do obnovy  alebo

v záujme investovania pre  zamestnanosť, alebo pre odstráne-

nie ekologických dlhov.

 

     Vždy, keď sme volali po tom, aby daňové úľavy mali veľ-

mi úzky  presne vymedzený priestor, čo  štát chce uprednost-

niť, tak sme vedeli, že je to len preto, že štát nemá na to,

aby mohol plošne znížiť dane z príjmu. Z tohto dôvodu chápem

predloženú novelu  zákona tak, že ide  presne o prípady, keď

sa zvýhodňuje nadobúdateľ  v záujme uskutočnenia dohodnutých

krokov  a investovania  spomenutým smerom.  Preto predloženú

novelu zákona podporím a prosím  aj svojich kolegov, aby ne-

hľadali v každom kroku iba zlý čin vlády.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Moric.

 

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážení kolegovia, ja som tu pri prerokovaní jedného zá-

kona citoval slová Winstona  Churchilla, o ktorom nemôže ni-

kto povedať, že bol ľavičiar.  On povedal, že podnikateľ nie

je koza, ktorú treba podojiť,  ani vlk, ktorého treba zabiť,

ale je  to človek, ktorý  pred sebou tlačí  ťažkú, nesmierne

ťažkú káru.  Ja dodávam -  treba mu pritom  určitým spôsobom

pomôcť.

 

     Tento zákon sa dotkne ľudí, ktorí privatizovali za kto-

rejkoľvek vlády,  ktorá na Slovensku  bola. Nedotkne sa  len

ľudí, ktorí  privatizovali len za určitej  vlády. A preto ja

túto novelu zákona podporím.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Prosím, pán Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Chcem len krátko zareagovať na pani poslankyňu Bartoší-

kovú. Vy ste vystúpili vecne,  veľmi konkrétne, ale chcem sa

opýtať, prečo k tomuto náhlemu osvieteniu prišlo takpovediac

z večera  na ráno.  Ak je  to zámer  v programovom vyhlásení

vlády, zrejme to vysvetlí  podpredseda vlády, bolo by dobre,

keby sa to tak stalo, pretože predkladať návrhy poslancom na

stôl aj  vedené ušľachtilými zámermi, to  zrejme chce nejaké

vysvetlenie.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Vyhlasujem  rozpravu o tomto  bode programu za

skončenú.  Chce sa  vyjadriť podpredseda  vlády pán  Kozlík?

Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení kolegovia z vlády,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     rád by som sa vyjadril  k diskusii, ktorá bola miestami

strhujúca. V prvom  rade by som reagoval na  to, prečo tento

doplnok zákona prichádza v krátkom  čase, prečo ako keby ne-

čakane. V prvom rade si nemyslím, že nečakane. Tak ako pove-

dala pani poslankyňa Bartošíková, vláda má dlhodobejšiu kon-

cepciu,  bola predmetom  volebného programu,  bola predmetom

vládneho programu,  kde jednoznačne hovoríme o  tom, že naša

koncepcia privatizácie je taká, aby sme čo najmenej zaťažili

spoločenské náklady. To znamená, že budeme rozkladať pre na-

dobúdateľov získaný  majetok, tú cenu,  na 10 rokov  a že tú

cenu budeme znižovať o  budúce investície. Zároveň znižujeme

inflačný  tlak  na  ekonomiku,  vytvárame lepšie konkurenčné

predpoklady pre podnikateľov teraz bez ohľadu na to, akú po-

litickú farbu dresu títo podnikatelia majú, a ďalej vytvára-

me určitú  motiváciu pre podnikateľov, kde  sa v rámci zmlúv

s Fondom národného majetku  zaväzujú k preinvestovaniu urči-

tej časti zdrojov.

 

     V tomto zmysle by som chcel odpovedať, komu slúži nove-

la, pokiaľ treba  niektoré veci  dotiahnuť, že slúži na roz-

voj investícií, na  ekonomický rast a v koncovke slúži všet-

kým občanom.

 

 

     Pokiaľ ide o to, prečo  prichádzame s tým doplnkom, po-

zrite sa, od  roku 1992 sa vystriedali štyri  vlády. Od roku

1992 sa riešia odpočty z cien pre nadobúdateľov predovšetkým

z dôvodu  investícií a  nepostrehlo sa,  že tu  nie je súlad

s účtovým stavom, že  treba dotiahnuť  účtovný  rámec, ktorý

sme vlastne doťahovali až teraz v januári 1996, keď sa dával

do súladu  účtovný stav v tom  zmysle, že musí byť  v zmysle

účtovníctva, a museli sme  dať usmernenie daňovým úradom, že

v zmysle  účtovníctva musí  byť odpočet  investícii súčasťou

mimoriadnych výnosov. Len v tom prípade nastala situácia, že

treba tieto výnosy zdaňovať, a de facto by sme zdaňovali vy-

nakladané  investície. Preto  prichádzame s  doplnkom, ktorý

vyníma tieto  odpočtové položky zo  základu dane z  príjmov.

Znovu opakujem, v podstate  tým zabraňujeme zdaňovaniu vyna-

kladaných investícií.

 

     Ďalšia  vec, ktorú  by som  chcel zdôrazniť,  je tá, že

v podstate sa  v dobrej vôli  celý režim uplatňoval  od roku

1992.  To znamená,  že nevznikali  príjmy štátneho rozpočtu,

pretože  tento systém sa bral  ako  právne  čistý, nevznikal

z tohto titulu príjem štátneho rozpočtu, a preto ani nekvan-

tifikujeme dosah na štátny  rozpočet, pretože nevznikal. No-

vým zákonom  sa tento stav  len určitým spôsobom  dostáva do

právnej čistoty.

 

     Pokiaľ sa  týka vystúpenia pána Černáka, veľmi razantne

tu vystúpil  na začiatku ešte v  interpeláciách, teda v tom,

že by bolo treba hľadať daňové zníženie alebo zníženie daňo-

vého  zaťaženia podnikateľov.  Myslím, že  práve táto forma,

ktorá rieši väzbu zníženia daňového zaťaženia práve vo väzbe

na investície,  je tou najlepšou formou, ako znižovať daňové

zaťaženie podnikateľov.  My prídeme s  novým zákonom o  dani

z príjmov do parlamentu v priebehu dvoch-troch mesiacov, kde

budeme  komplexne  riešiť  bonifikáciu  investícií  a priamo

v zákone budeme vymedzovať  určité kroky, ktorými zvýhodníme

práve v  daňovom režime investície. Takže  aj v tomto zmysle

predkladaný doplnok je v súlade s programovým zameraním vlá-

dy a ministerstva financií.

 

     Domnievam  sa, že  nič sme  neskrývali, ani neskrývame.

Fakt je ten,  že vec, ktorá mala byť riešená možno ešte pred

tromi  rokmi,  sa  rieši  teraz,  ale  fakt  je ten, že tých

legislatívno-právnych aktov je  veľmi veľa, takže nachádzajú

sa aj takéto  právne vákuá a nemôžeme sa  pred nimi skrývať,

treba ich jednoducho dotiahnuť.

 

     Pýtam sa  pani Schmögnerovej, kde bola  v roku 1994 ako

ekonomická  podpredsedníčka  vlády.  Mohla  na tento problém

natrafiť a mohla ho pomôcť riešiť. Viacerí tu sedia v parla-

mente, ktorí  takisto mohli tomuto  problému, riešeniu tohto

problému pomôcť.  Pokiaľ sa týka  rôznych tých melodramatic-

kých označení  o boháčoch z  HZDS, ja by  som pripomenul, že

privatizovali  všetky  politické  garnitúry  aj  privatizujú

všetky garnitúry.

 

     Pokiaľ sa týka návrhu  pána poslanca Černáka, tento ná-

vrh odporúčam zakotviť, prehodnotiť, zhodnotiť a zakotviť do

nového  zákona o  dani z  príjmov, pokiaľ  k takémuto názoru

dôjdeme. Za  racionálny pokladám návrh  pána poslanca Šimka,

len ideme s novým zákonom, je to teda obsiahly zákon. Nechám

to  na rozhodnutie  poslancov, nebránim  sa tomu,  ale ideme

s novým zákonom, ktorý bude platiť od 1. januára 1997.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  podpredsedovi vlády  pánu Kozlíkovi.  Žiada si

záverečné slovo spoločná  spravodajkyňa výborov pani poslan-

kyňa Nováková?

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené panie poslankyne,  vážení páni poslanci, pristú-

pime k hlasovaniu. Najskôr  budeme hlasovať o bodoch spoloč-

nej správy, ktoré odporúčam en bloc prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani spoločná spravodajkyňa odporúča pozmeňovacie návr-

hy zo spoločnej správy en bloc prijať. Nech sa páči, prezen-

tujme sa a budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďakujem. Teraz budeme hlasovať  o pozmeňovacích a dopl-

ňovacích návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

 

     Prvý pozmeňovací  návrh predniesol pán  poslanec Šimko,

ktorý navrhuje vložiť nový článok  II v znení: "Predseda Ná-

rodnej  rady  Slovenskej   republiky  sa  splnomocňuje,  aby

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie

zákona Slovenskej národnej rady číslo 286/1992 Zb. o daniach

z príjmov, ako  vyplýva zo znenia a  doplnení vykonaných ne-

skoršími  zákonmi." Doterajší  článok II  označiť ako článok

III.

 

     Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nechávam

na zváženie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o  návrhu pána poslanca Šimka.

Pani spoločná spravodajkyňa to necháva na zváženie poslancov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

 

     Tento pozmeňovací návrh pána poslanca Šimka sme prijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o doplňovacom návrhu pána poslanca Čer-

náka  v §  23 ods.  4 vložiť  nové písmeno  f) tohto znenia:

"príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a), ak ich zahrnul do základu

dane daňovník,  u ktorého boli vytvorené".  Odporúčam ho ne-

prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme  hlasovať  o  pozmeňovacom návrhu pána

poslanca Černáka. Pani  spoločná spravodajkyňa ho neodporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňovací návrh pána Černáka sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať  o návrhu zákona ako  celku s prijatými

doplňovacími a pozmeňovacími návrhmi. Vážené panie poslanky-

ne, páni poslanci, odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Prosím, pre-

zentujme sa a hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa ho odpo-

rúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Ďakujem. Prítomných je 74 poslancov.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci, prosila by som, aby ste navrh-

li nastúpenie skrutátorov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Žiadam skrutátorov, aby sčítali hlasy.

 

 

     Dobre. Dovidenia,  páni. To sa mi  páči. Dáme teraz od-

hlasovať aj interpelácie, keď nás bude dosť, aby sme...

 

     Budeme  sa ešte  raz prezentovať,  lebo by  nás mal byť

v sále dostatok. Nech sa  páči. Dvere zavrite, nech sa páči,

alebo im pricviknite hlavu, keď tam stoja. (Smiech v sále.)

 

     Ešte raz  sa budeme prezentovať,  nech sa páči.  Len sa

prezentujeme.

 

     Ďakujem. Prítomných je 75  poslancov. Nech sa páči, bu-

deme hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať, 75 poslancov stačí.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, polovica stačí, ďakujem.

 

     Budeme hlasovať  o zákone ako celku  v znení pozmeňova-

cích návrhov.  Nech sa páči, budeme  hlasovať, pani spoločná

spravodajkyňa návrh odporúča prijať.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Odporúčam prijať.

 

     (Ruch a hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené panie  poslankyne, páni poslanci, v  sále je nás

76. Ešte raz  sa budeme prezentovať. Nech sa  páči, páni po-

slanci, budeme  hlasovať aklamačne zdvihnutím  ruky. Nech sa

páči, sadnite si na svoje miesta, budeme hlasovať zdvihnutím

ruky. Pani spoločná spravodajkyňa  odporúča tento zákon pri-

jať. Nech sa páči, skrutátori, spočítajte hlasy.

 

     Kto je za?

     Kto je proti?

     Kto sa zdržal?

 

     Pán Kolník,  nenadúvaj sa tu,  povedz dačo. Nadúvaš  sa

ako moriak.

 

     Dvaja  sa zdržali hlasovania.  Kto je proti?  Kto sa

zdržal?  Ďakujem.

 

     Nech sa páči, vyhláste výsledok.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán  predsedajúci, v sále bolo  76 poslancov, 70

poslancov hlasovalo za, 2 sa zdržali a 4 nehlasovali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

Národnej  rady  Slovenskej  republiky, ktorým  sa dopĺňa zá-

kon Slovenskej národnej rady číslo  286/1992  Zb. o  daniach

z príjmov v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem pekne.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za spoluprá-

cu.

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.

 

     Nech  sa  páči,  vystúpi  pani  Lazarová. Pani Lazarová

stráca poradie. Nech  sa páči, pán Milan Gaľa.  Pán Gaľa ne-

vystúpi? Ďakujem, vyjdite za dvere.  Nech sa páči, pán Gaľa.

Nech  sa páči,  pán poslanec  Gaľa. Ak  nechcete vystupovať,

môžete odísť, to je vaša vec.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán podpredseda, beriem si slovo,  lebo ste mi ho neda-

li. Jednoducho vy ste sa pokúsili pred chvíľočkou mňa fyzic-

ky vytlačiť z tejto miestnosti.  Vaša pani svokra vám zrejme

dáva málo jedla, nemáte na mňa, ale napriek tomu mi dovoľte,

aby  som vyjadril  svoje opovrhnutie  nad takýmito metódami.

Nabudúce však počítajte aj s odvetou. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán Šimko, ďakujem vám. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  predsedajúci, konštatujem,  že porušujete rokovací

poriadok,  nedávate slovo,  hoci som  sa hlásil  a hlásim sa

k faktickej procesnej poznámke a túto chcem takýmto spôsobom

predniesť. Chcem predniesť,  že hlasovanie o predchádzajúcom

zákone bolo neplatné, pretože po prvé, keď ste chceli zmeniť

spôsob hlasovania z elektronického na hlasovanie rukou, bolo

o tom treba hlasovať a  hlasovať pri uznášaniaschopnom počte

poslancov prítomných v sále. To  ste neurobili, a preto hla-

sovanie rukou bolo neplatné. Po druhé  - my sme z dverí tak-

tiež počítali  poslancov prítomných v sále  a nebolo ich 76.

Preto predchádzajúci zákon nebol platne prijatý. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Čarnogurský, vy ste opustili sálu. Ďakujem vám.

 

     Vážení páni poslanci, ak budete vystupovať s faktickými

poznámkami, preruším schôdzu, zajtra  sa zídeme, alebo v ne-

deľu. Dám hlasovať, nám to prejde a budete spokojní. (Prejav

nesúhlasu v  sále.) Prosím vás, pokoj.  Pokoj, pokoj, pokoj.

Ja viem, že zúrite, zúriť môžete, vážení. Pokoj.

 

     Nech sa páči, pán Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem srdečne za slovo.

 

     Pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     členovia vlády,

 

     to, čo sa teraz udialo v parlamente, sa v Čechách nazý-

va "stav legislativní nouze",  po slovensky stav legislatív-

nej núdze. (Smiech  v sále.) Podľa mňa je  jediný dôvod. Keď

zbĺkne Rím,  parlament musí neodkladne  prijať zákon, ktorým

sa uloží povinnosť bezodkladne uhasiť požiar.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Vidno,  že ste boli v  Prahe, prišli ste stade

vyškolený.

 

     Nech sa páči, pán Čarnogurský. Ďakujem, dobre. Nech vám

pán Boh pomáha.

 

     Pán Zahatlan.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za slovo, pán  predsedajúci. Chcem len opozícii

pripomenúť,  že  ak  niekto  niečo  blokuje,  tak sú to oni.

A k pánu Čarnogurskému len  jednu poznámku: Náš rokovací po-

riadok nepozná elektronické hlasovanie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo. Pán  Čarnogurský, pán poslanec Čarno-

gurský, vy ste hovorili, že  zákon je neplatný, že ste počí-

tali hlasy. Prosím vás pekne, bez urážky, odkiaľ ste počíta-

li, keď ja  som sa díval do dverí a  vy ste vôbec vo dverách

nestáli.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Cuper, nech sa páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcel som povedať pánu  poslancovi Langošovi, že nemusí

sa tu zviditeľňovať, že bol u pána Klausa, lebo ho zviditeľ-

nila Národná  obroda, ale mohol  pokojne zobrať so  sebou aj

tých päť  členov, čo majú, lebo  stav legislatívnej núdze je

o niečom inom,  to je o  povinnosti zaradiť na  prerokovanie

nejaký zákon, a nie o hlasovaní.

 

     A pánu  poslancovi Čarnogurskému chcem  povedať, že keď

už porušuje zákon o rokovacom poriadku predsedajúci, tak po-

rušuje ho aj on, pretože fakticky nebol prítomný na schôdzi,

takže  nemôže počítať  ani hovoriť,  že tu  bolo toľko alebo

toľko členov.  Takže jeho slová  o tom, že  nebol dostatočný

počet ľudí, jednoducho nemajú právnu relevanciu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem.  A navyše má hriech,  lebo klame. (Smiech

v sále.)

 

     Pán Bajan, nech sa páči.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán podpredseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     pevne verím, že celá táto naša diskusia bude zaznamena-

ná v  stenozázname. Dovoľte mi  povedať, že sa  tvrdo musíme

dištancovať  od  tohto  úbohého  parlamentného primitivizmu,

ktorý sa tu diaľ počas  tohto hlasovania. Škoda, že pán pod-

predseda vlády a minister financií odišiel. Možno na otázku,

ktorú mu položili kolegovia, koľko  je dva a dva síce nekla-

mal, ale odpovedal, že tri a tri je šesť. Chcem len povedať,

že naozaj  treba už občanom povedať,  že po tom, ako  ste na

návrh práve vás, jednu  miliardu Fondu národného majetku od-

tiahli, ďalšie stámilióny sa z Fondu národného majetku práve

týmto spôsobom odlučujú ďalej.  Takže naozaj povedzme ľuďom,

nech si zarámujú dlhopisy, ktoré im práve v týchto dňoch do-

ručujú.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Pittner, nech sa páči.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     chcem sa len vyjadriť k interpeláciám. Keď som odovzdal

lístok pánu podpredsedovi, vravel mi, že budem druhý. Potom,

keď prišli  poradia, zistil som,  že druhý nie  som, tak som

dostal vysvetlenie,  že prišli od  stola zvonku lístky  a že

budem teda  štvrtý v poradí.  Prijal som to,  pretože som to

ešte  stále pokladal  za dobrú  vôľu. Teraz  by som  mal byť

štvrtý, a zisťujem, že som znovu odsunutý. Ja to hovorím len

preto, aby v prípade, že sa  tu bude manipulovať s mojím po-

radím, ste o tom vedeli.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec, ste  šiesty, tak je to zapísané.

Ďalšie sú prečíslované. Vás považujem z KDH za čestného člo-

veka, tak nerobte si hriech aj vy. (Smiech v sále.)

 

     Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja som stál vo dverách,

takže môžem potvrdiť, že to,  čo povedal pán Čarnogurský, je

pravda. Ja som sa pokúšal  dostať dovnútra, len vy, pán pod-

predseda, ste ma  nepustili  dovnútra. Ale ja  som spočítal,

koľko ľudí tu bolo, a bolo tu 75  ľudí. Zrejme si skrutátori

pomýlili niektorého z pánov ministrov  a počítali ho ako po-

slanca.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ak  pôjdem do pekla, tak  budem kúriť pod vás,

to si pamätajte. (Smiech a potlesk v sále.)

 

     Pán Cingel, nech sa páči. Pokoj, vážení.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Je to  úmorné. Chcel by  som sa vrátiť  k poznámke pána

poslanca Čarnogurského. Keď ste dali hlasovať o návrhu záko-

na ako celku, v sále bolo 116 poslancov, 69 poslancov hlaso-

valo za, 5 sa hlasovania zdržali a 42 poslancov nehlasovalo,

čiže návrh zákona bol  právoplatne schválený. To ďalšie spo-

čítanie a to, o čom ste dávali hlasovať, bolo nadbytočné. To

len preto chcem povedať, aby  bolo jasné, že toto hlasovanie

bolo právoplatné, pretože toľko  poslancov v sále bolo, čiže

kvórum poslaneckej snemovne bolo uznášaniaschopné.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Pán predsedajúci, keďže som ešte nezačal svoju interpe-

láciu a medzitým sa  dostavila pani poslankyňa Lazarová, ne-

stratila poradie,  požiadala ma, aby som  jej umožnil vystú-

piť. Takže po faktických poznámkach nasleduje pani poslanky-

ňa Lazarová.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, ďakujem  vám pekne. Nech  sa páči, pán  poslanec

Černák.

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán  predsedajúci tejto schôdze,  ja vás prosím,

a keď prosím, myslím to  doslova a do písmena, nerobte kaba-

ret z  parlamentu. Vy ako predsedajúci  schôdze nemáte právo

to  komentovať systémom,  keď pôjdeš  do pekla,  budem kúriť

a podobne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     To budem.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vy striktne musíte dodržiavať rokovací poriadok.

 

     Pán kolega Cingel, sedíte v parlamente už druhé funkčné

obdobie. Naším uznesením je  jasne prijatý spôsob hlasovania

automatickým zariadením a ručne. Aklamačne nemáte právo spo-

čítavať hlasy, keď beží  automatické hlasovanie. Musí niekto

požiadať  o aklamáciu.  Predsedajúci musí  povedať, že ideme

hlasovať  aklamačne  a  požiadať  skrutátorov, aby spočítali

hlasy. Preboha vás prosím, Jano, nerob frašku z parlamentu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujeme ti, pán poslanec Černák.  Veď práve vy ste tí,

ktorí robíte frašky.

 

     Nech sa páči, pani Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, ak odhliadnem od vašej myšlienky týž-

dňa, že "Je  nás 75, ideme hlasovať", tak  by som vám chcela

povedať jednu vec, ktorej ste sa vy sám dopustili ako chyby.

Vy ste jednak menili formy hlasovania, čo už kolegovia pove-

dali,  že o  tom je  potrebné hlasovať,  ale pred záverečným

hlasovaním, keď ste sčítavali ruky, ste nepovedali, koľko je

vás v zasadacej sieni. Vy ste povedali, koľkí boli za, a tým

sa to skončilo. Ale nikto  predtým nepočul, koľko je v zasa-

dacej sieni poslancov. Toto hlasovanie nie je platné.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, to je váš názor. Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     buďme  vecní, prestaňme  si tu  šermovať poznámkami. Sú

schválené pravidlá na  postup hlasovania. Tie pravidlá hovo-

ria o tom, že sa  hlasuje elektronicky. Na elektronické hla-

sovanie sa neprezentovalo dosť poslancov. Čiže to jedno hla-

sovanie nebolo platné, darmo sa nám tu pán Cingel pokúša po-

vedať, že  bolo. Nebolo platné, nebolo  nás dosť. Preto pri-

stúpil predsedajúci k hlasovania pomocou skrutátorov. A pra-

vidlá  hovoria, že  to môže  urobiť  predsedajúci, ak nie je

v sále dosť  poslancov. To bola situácia  a predsedajúci po-

stupoval správne. Lenže potom  tu nasledovalo niekoľko elek-

tronických  prezentácií  poslancov,  ktorí  zostali  v sále,

a ani raz tu  nebolo 76 poslancov. Nikto  do sály nevstúpil,

a napriek tomu skrutátori zistili, že je 76 poslancov. To je

to klamstvo.

 

     Ak máte silu  na to, aby ste si  schválili zákon, ktorý

chcete schváliť, prosím, aby ste  to urobili v súlade so zá-

konom. Toto sa nestalo, o tom tu je reč. A ak máte argumenty

proti tomu, nech sa páči, ale  nie sú. Ak si myslíte, že vás

je dosť, odhlasujte  si to znovu. Ale spôsobom,  akým ste to

urobili, je to nelegálne a nemožno tomu veriť. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujeme. Pán Cuper, nech sa páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán poslanec Černák, a to chcem povedať aj pánu poslan-

covi Ftáčnikovi, začali  ste tu robiť  komédiu, ktorá sa ani

mne nepáčila,  ktorá sa skončila  pred chvíľou a  ešte o nej

diskutujeme. Keď už ste chceli urobiť obštrukciu, čo je cel-

kom bežný  parlamentný prostriedok, tak ste  mali odísť. Mne

sa zdá  strašne smiešne odísť  a strkať hlavy  do dverí. Tak

buď vás  to nezaujíma, čo sa  tu deje, alebo ste  si tu mali

nechať aspoň parlamentára, ktorý by sa tu posadil a spočíta-

val tie hlasy. Ale nie teraz mudrovať.

 

     Pán kolega Ftáčnik, vy  ste tu jednoducho neboli, podľa

všetkých pravidiel, o ktorých hovorí rokovací poriadok, jed-

noducho ste neboli prítomný v  tej časti zasadnutia. Tak ako

môžete tak vehementne posudzovať, čo sa tu dialo?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, vážení. Nech sa páči, pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem  veľmi pekne  za slovo,  pán predsedajúci. Pánu

Ftáčnikovi  by som  chcel povedať,  že považujem  nášho pána

podpredsedu za  naozaj seriózneho človeka.  Keď raz povedal,

že nás je v sále 76,  tak to chcel dodržať. Preto išiel pána

Šimku vytlačiť zo sály, aby nás nebolo 77. To je predsa kaž-

dému jasné.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán Karol Zahatlan, nech sa páči.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem  za slovo.  K  pánu  Ftáčnikovi len  toľko: Pán

Ftáčnik, mali  ste možnosť vďaka  svojim overovateľom zistiť

stav, nevyužili ste ho, tak teraz nezhadzujte vinu na nieko-

ho iného.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslane Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Chcem  pripomenúť  kolegovi  Ftáčnikovi,  že  naozaj aj

v minulosti, v minulom parlamente  sme my podobné obštrukcie

robili, kde práve na jeho návrh sa povedalo, že pri hlasova-

  elektronickým  zariadením  alebo  hlasovacím zariadením,

ktoré existovalo vtedy, sa bude vychádzať z prítomného počtu

poslancov v sále. Pán kolega,  ja si veľmi dobre pamätám, že

vtedy sa vám to hodilo a toto sa uplatňovalo počas toho, keď

ste boli vládnou koalíciou. Dnes  sa vám to, samozrejme, ne-

hodí a hovoríte o niečom  inom. Ja tvrdím, že pri hlasovaní,

ktoré v  tejto sále prebehlo, bolo  116 prítomných poslancov

a za zákon hlasovalo toľko, ako  som uviedol - ten papier už

tu nemám. Ja považujem hlasovanie za právoplatné práve v in-

tenciách toho,  pán kolega Ftáčnik,  ktoré ste vy  v minulom

parlamente povedali. Prijali sme takýto úzus a ten platí.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský, nech sa páči.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Chcel by som pripomenúť,  že uznesenie o spôsobe hlaso-

vania, teda o prechode od elektronického hlasovania k hlaso-

vaniu rukou a k spočítavaniu prítomných poslancov v sále bo-

lo prijaté  v roku 1994,  práve vtedy, keď  ste vy používali

taktiku nehlasovania  elektronicky. A pokiaľ si pamätám, tak

to bol  práve pán poslanec Ftáčnik, ktorý to  vtedy navrhol,

a toto uznesenie  bolo prijaté a  platí dodnes. Podľa  tohto

uznesenia naozaj po takpovediac neplatnom elektronickom hla-

sovaní, keď  nie je dosť prítomných poslancov, sa pristupuje

k spočítavaniu prítomných poslancov v sále a na základe toho

k hlasovaniu  vtedy  prítomných  poslancov.  Čiže  to by som

chcel pripomenúť.

 

     Druhá vec  - chcel by som  apelovať na vás, aby  ste si

uvedomili,  aké  katastrofálne  dôsledky  bude  mať vôbec na

autoritu, platnosť  a záväznosť právneho  poriadku, zákonov,

na ochotu  ľudí dobrovoľne dodržiavať zákony,  ak zostane čo

aj len pochybnosť o tom, že čo aj len jeden zákon nebol pri-

jatý platne.  Prosím, aby ste  si to uvedomili  a podľa toho

pristupovali  k  uznaniu  alebo  neuznaniu platnosti nedávno

akože prijatého zákona.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán Čarnogurský, dosť ste už nastrašili národ,

nestrašte ďalej.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Pán kolega, prosím vás, prepáčte  ja by som rada už za-

medzila týmto  hádkam. Vyhlasujem na  svoju česť, že  76 po-

slancov bolo v sále. Teraz som  si to overila na troch líst-

koch, keď  sme sa  prezentovali  a keď  je  75 zaprezentova-

ných.  Medzi neprítomnými  je podpredseda  Národnej rady Ján

Ľupták. Zabudol  sa zaprezentovať. Prosím  vás, prestaňme sa

obviňovať z toho, že sme tu niečo úmyselne skreslili. Môžete

si pozrieť materiály. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Ftáčnik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Chcem  poďakovať za  tento vecný  tón, a  aby sme v tom

vecnom tóne  zostali, ja by  som požiadal podpredsedu  alebo

predsedu Národnej rady, aby  nabudúce všetkým poslancom boli

rozdané schválené pravidlá hlasovania, a osobitne by som od-

porúčal, aby si ich prečítal pán poslanec Cingel, možno nie-

koľkokrát, aby vedel, ako sa v tejto sále má hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo. Pán Čarnogurský,  ja sa vám divím ako

poslancovi Národnej  rady. Keď vyjde  zákon, Zbierka zákonov

a je tam citácia zákona, ten  zákon platí pre každého. Prečo

takto zavádzate ľudí?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Bajan, nech sa páči.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Len malá poznámka k  tomu, čo povedala Majka Bartošíko-

vá. Znamená  to teda, že  sme zmiešali dve  formy hlasovania

- aklamačný a elektronický?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, vážení,  konečne sme sa dostali  k cieľu. Nech

sa páči, pani poslankyňa Lazarová sa prihlásila do rozpravy.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi v mojej interpelácii, ktorú adresujem minis-

trovi zahraničných vecí Slovenskej republiky pánu Schenkovi,

položiť mu  za jeho neprítomnosti  štyri otázky. Predtým  by

som vás  však chcela oboznámiť s dôvodmi, prečo podávam túto

interpeláciu, a prosím o vaše  pochopenie. Tak ako sme šesť-

krát  v  parlamente   prerokúvali  protikomunistický  zákon,

o utrpení a  krivdách ľudí, ktorí  boli počas komunistického

režimu perzekuovaní,  prosím, aby sme sa  aspoň raz venovali

aj  tým krivdám  a utrpeniu,  ktoré prežili  naši Slováci na

okupovaných  územiach južného  Slovenska počas horthyovského

Maďarska. Samozrejme,  prosím iba tých,  ktorých to zaujíma.

Koho nie,  môže prípadne odcestovať domov,  predsa "za to je

platený".

 

     Vážený pán minister, dovoľte  mi oboznámiť vás s dôvod-

mi, prečo za jednu  z najzákladnejších podmienok ratifikácie

základnej slovensko-maďarskej zmluvy považujeme ospravedlne-

nie sa Maďarska Slovenskej republike a slovenskému národu za

ťažké utrpenia  a krivdy  páchané  na Slovákoch  žijúcich na

južnom  Slovensku počas  okupácie týchto  území horthyovským

Maďarskom v rokoch 1938-1945.

 

     Základná slovensko-maďarská zmluva  je zo súčasných do-

kumentov prerokovávaných v našom  parlamente jedným z najdô-

ležitejších, ktorý môže ovplyvniť vývoj a existenciu Sloven-

ska, najmä jeho južných území  na veľmi dlhú dobu. Dobré su-

sedské vzťahy sú v stredoeurópskom priestore dôležitým pred-

pokladom pre pokoj v Európe a spoluprácu európskych národov.

Musia sa však zakladať na rešpektovaní práva spravodlivosti,

vzájomnej úcte...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Kolegovia, prosím vás, venujte pozornosť vystúpeniu.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     ...ako aj rovnocennom partnerstve,  aby mohli byť trva-

lé. Žiaľ, historické skúsenosti Slovákov pri spolužití s Ma-

ďarmi  boli doteraz  nie dobré.  Na okupovaných  územiach sa

Slováci dostali do  postavenia druhoradých občanov zbavených

základných ľudských práv a  slobôd. Jednou z metód násilného

pomaďarčovania okupovaného južného Slovenska sa stali etnic-

ké čistky. Násilné  deportácie obyvateľov slovenského pôvodu

z ich domovov  na slovenské územia boli  na dennom poriadku.

Pre ťažké prenasledovanie bolo  nútených utiecť z tohto úze-

mia na Slovensko 150 tisíc Slovákov, pretože politika nacio-

nálneho  teroru  bola  v  horthyovskom  Maďarsku povýšená na

štátnu  politiku. Dodnes  sa maďarská  vláda neospravedlnila

Slovákom za  okupáciu južných území a  najmä za utrpenie ich

obyvateľov.

 

     Pokiaľ sa tieto skutočnosti  konštatujú iba vo všeobec-

nej rovine,  nie je možné vidieť  hĺbku ukrutností páchaných

na tam žijúcich Slovákoch v pravom svetle, a preto mi dovoľ-

te prečítať vám iba niekoľko  zo stoviek zápisníc z výpovedí

Slovákov,  ktorým sa  buď podarilo  ujsť, ktorí  to prežili,

alebo ktorí boli z tohto územia násilne deportovaní.

 

     Napríklad:  Pán Gustáv  Fiačan z  Levíc bol  väznený od

11. júna 1939 do 23.  marca 1940 úplne nevinne. Pri vyšetro-

vaní v  Budapeštianskej vojenskej väznici  na Contiho  ulici

po otázke "kam je príslušný",  na ktorú odpovedal, že pochá-

dza z Ondrášovej, ktorá je na Slovensku, najprv mu major bo-

xerom vrazil  do tváre tak,  že mu vyrazil  hneď štyri zadné

zuby. Pritom  kričal: "Szlovákia nem  volt, nincs és  nem is

lesz." To znamená Slovensko nebolo,  nie je, ani nebude. Krv

nesmel vypľuť,  musel ju pregĺgať,  zuby si musel  vložiť do

vrecka. To bol iba začiatok.  Potom ho začal vyšetrujúci ko-

pať do kolien  a genitálií. Začal ho biť,  kde ho len zasia-

hol. Nakoniec ho zobrali do miestnosti, ktorú nazývali komo-

ra mučenia. Najprv musel  strčiť ruky do zvláštneho prístro-

ja, takže  prstami nemohol ani pohnúť.  Dozorca Sós si sadol

naproti nemu a začal mu  dlhou ihlou hlboko pichať pod nech-

ty. Potom  sa musel vyzliecť  donaha. Zviazali mu  na chrbte

železnou  reťazou ruky,  ktoré priviazali  o železnú  obruč,

a vytiahli ho škripcom tak vysoko,  že pol metra od zeme vi-

sel vo  vzduchu. Potom vzal  dozorca Sós remenný  korbáč, na

konci s olovenými guľkami a začal ním tohto človeka po celom

tele bičovať  do toho času, pokiaľ  neupadol do mdlôb. Potom

ho obliali vojaci vedrom ľadovej  studenej vody a nechali ho

visieť ďalej, kým neomdlel druhýkrát.

 

     Ďalší prípad: Ku vdove Žofii Lackovej vo Hviezdoslavove

dňa  11. 11.  1938 vtrhla  tlupa sto  ľudí, všetko  maďarskí

miestni obyvatelia, a rozobrali jej všetko,  čo mala. Štyria

vojaci ju strážili a ona sa musela prizerať rabovačke. Každý

si odniesol, čo videl. Zobrali jej všetky veci  za 140 tisíc

korún. Rabovačka  trvala tri hodiny  a potom ju  vykázali na

hranice, musela sa zobrať okamžite preč.

 

     Ďalej: Jána  Maňáka z Hurbanovej Vsi,  keď išiel dňa 9.

11. 1938 zo Senca na  bicykli domov, strhol z bicykla maďar-

ský vojak a  prítomný dôstojník sa ho pýtal,  akej je národ-

nosti. Keď odpovedal, že je moravský Slovák, najprv ho hodi-

li do hlbokej jamy, kde  ležal dve hodiny. Potom ho vytiahli

von, dokopali  a nakoniec hodili  do Dunaja, kam  za ním dva

razy strieľali.

 

     Nebudem vás unúvať výpočtom ukrutností, ktoré sa pácha-

li na tam žijúcich Slovákoch,  ktoré sú hodné naozaj stredo-

vekých mučiarní.

 

     800 slovenských  sedliackych rodín vyhnaných  zo svojej

zeme ako  žobráci, dokaličení, ubití, si  muselo hľadať úto-

čište na Slovensku a ich ľudské tragédie sú markantným dôka-

zom toho, ako  vyzerajú v praxi frázy o  kultúrnom a civili-

začnom poslaní maďarského národa v Európe.

 

     Za nich, pán minister Schenk, žiadame ospravedlnenie sa

celého maďarského národa za  ukrutnosti páchané na Slovákoch

ešte pred ratifikáciou maďarsko-slovenskej zmluvy.

 

     Ako ironicky vyznievajú  dnes slová vojenského zločinca

regenta  Horthyho,  ktoré  adresoval  Slovákom  v Košiciach:

"Buďte  presvedčení, že  láska celého  maďarského národa vám

zabezpečí okrem  zvýšenia životnej úrovne  i slobodu sloven-

skej reči." Ako to vyzeralo v praxi? Na okupovaných územiach

sa vytvorili tzv. ospravedlňovacie komisie, ktoré ospravedl-

nili, alebo neospravedlnili ľudí za ich  činnosť v Českoslo-

venskej republike a na základe čoho boli, alebo neboli vyho-

dení zo zamestnania.

 

     Dovolím si prečítať len jednu zápisnicu.

 

     Ospravedlňujúca komisia nemá  možnosť ospravedlniť pro-

fesora Böhma,  pretože je jedným  z najškodlivejších sloven-

ských  exponentov.  Žiaci  slovenského  reálneho gymnázia ho

pokladajú za  svojho vodcu. Doposiaľ len  preto neodišiel na

Slovensko, že tu chcel užitočne pracovať pre Slovákov. Preto

je ku dňu 1. 4. 1940 zo štátnej služby prepustený.

 

     Prepúšťanie  slovenských  profesorov   a  učiteľov  pod

rôznymi  zámienkami bolo  na dennom  poriadku, takže takýmto

spôsobom bolo vyhnaných z  okupovaného územia 177 profesorov

a učiteľov. Tým  sa, samozrejme, dostali  slovenské gymnáziá

a ľudové školy do novej  krízy. Nebolo dosť slovenských uči-

teľov, a z toho dôvodu  sa slovenské školy jednoducho zruši-

li.  Zrušilo sa  386 základných  a 29  stredných škôl, ktoré

navštevovalo približne 57 tisíc slovenských žiakov.

 

     Neboli  prenasledovaní len  učitelia, ale  aj slovenskí

študenti. V Ťahanovciach len za to, že pri predstavení filmu

"Maďarské vzkriesenie" slovenskí študenti kašľali a mrmlali,

boli okamžite  vyhodení zo školy šesťdesiati  a museli odísť

doštudovať na Slovensko.

 

     Malá ukážka, ako vyšetrovali maďarskí žandári 13-, 14-,

15-ročných žiakov pri národnostných študentských nepokojoch.

 

     Študentské nepokoje  - malá ukážka  ako vyšetrovali ma-

ďarskí žandári 13-, 14-, 15-ročných žiakov. V Haliči 17. 11.

1939 priviedli na žandársku stanicu 14-ročného Františka Ši-

šu. Tam chlapca najprv zbili  a potom vyzuli. Veliteľ Pap mu

opätkom svojich topánok rozmliaždil päť prstov na nohe a tak

ho dobili, že tvár mal zohavenú na nepoznanie.

 

     Vladimíra  Murgaša, žiaka  8. triedy  gymnázia v  Koši-

ciach, dňa 4. 3. 1939 vyšetroval pán Szabo a Somody. Opýtali

sa ho  iba, akej je  národnosti. Keď povedal,  že je Slovák,

ale po maďarsky vie, začali ho  biť po hlave. Potom si musel

kľaknúť, začali  ho biť po chodidlách.  Dostal 50 rán. Potom

prišiel znova Szabo a začal mu - zrejme to bola bežná metóda

- mliaždiť genitálie. Keď prišiel druhý vyšetrujúci, prinie-

sol remenný korbáč na psov a šľahali ho, až kým mu nohy cel-

kom nespuchli.  Stále mu kládli  iba jedinú otázku,  akej je

národnosti a či  vie po maďarsky. Takto ho  bili až do 19.00

hodiny večer. Dňa 26. 3. 1939 ho prepustili ako nevinného so

slovami: Teraz vás prepustíme,  ak budete mlčať, ale dúfame,

že odteraz z vás bude dobrý Maďar.

 

     Pri týraní Martina  Mička z Černíka dňa 10.  8. 1939 po

každej rane mu hovorili: Martinko, nezabudni, že si Slovák.

 

     Nebudem ďalej rozvádzať, ako dokázali ľudia takto mučiť

deti. Kázali  im jesť špinavé  obrazy Masaryka za  to, že sa

hlásili k Slovákom, atď.

 

     Za týchto študentov, pán minister, žiadam najprv ospra-

vedlnenie sa  maďarského národa Slovákom  a až potom  môžeme

pristúpiť k ratifikácii zmluvy.

 

     Nebudem tu rozvádzať, ako sa museli nosiť všetky sloven-

ské knihy zo slovenských knižníc na skládky, kde boli spále-

né. O prepustení 750 slovenských železničiarov zo služby len

za to, že boli Slováci. O tom, ako mučenícky zomrel slovenský

farár z Košickej Novej Vsi, atď. atď.

 

     Takže chvastavý  výrok, že "systematickým  a plánovaným

čistením sa  podarilo Maďarsku dosiahnuť to,  že na železni-

ciach, poštách, školách, vnútornej správe atď. niet už v Ma-

ďarsku skoro ani jediného  Slováka", sa stal vlastne skutoč-

nosťou.

 

     Netreba sa ani zmieňovať o známych krvavých udalostiach

po vianočnej omši v Šuranoch, v  Čechách a v Černíku, kde sa

strieľalo do ľudí len za  to, že spievali v kostole namiesto

maďarskej slovenskú  hymnu. Ani o  ukrutnom týraní chlapcov,

ktorých chceli  obviniť ako provokatérov  za tieto udalosti,

a keď im nakoniec nič nemohli  dokázať, prepustili ich s vý-

smechom: "Nech si nemyslia, že Šurany budú slovenské. Nesta-

ne sa  to, ani keby sme  mali ešte ďalších 100  Slovákov po-

strieľať." Nehovoriac už o  počúvaní žandárov pod oknami, či

sa  doma  rozprávajú  ľudia  po  slovensky,  a  keď áno, tak

z týchto rodín  synov aj otcov  odvelili na východný  front,

z ktorého sa už viac nevrátili.

 

     Veľmi sa obávam, že história sa začína opakovať. Dovoľ-

te mi prečítať, ako  bola charakterizovaná maďarská politika

pred II. svetovou vojnou: "Budapešť pri presadzovaní svojich

veľmocenských plánov cieľavedome  iniciovala stupňovanie po-

žiadaviek maďarskej  menšiny  na Slovensku."  (Nie je to tak

i teraz?) "Destabilizovaním  politickej  situácie sa snažila

dosiahnuť  dezintegráciu  Slovenska."  (Nie  je to tak i te-

raz?) "Svojou rozsiahlou dezinformačnou kampaňou nadobúdajú-

cou  charakter  psychologickej  vojny  vedenej  od roku 1918

pripravovala Budapešť najmä medzinárodnú verejnosť na vojen-

ský zásah  proti Slovensku s  neskrývaným cieľom zmocniť  sa

časti jeho územia. Maďarsko sledovalo základný cieľ maximál-

ne zredukovať  územie Slovenska a vytvoriť  z neho neživota-

schopný hospodársky celok úplne odkázaný a závislý od Maďar-

ska. Po ulúpení slovenského  územia uprela Budapešť svoj po-

hľad  na  juh.  Začala  si  nárokovať  územia  v  Rumunsku a

Srbsku." Túto časť  charakteristiky nateraz nebudem komento-

vať.

 

     Na koniec svojej interpelácie  by som vám, pán minister,

chcela položiť štyri otázky, na  ktoré žiadam od vás písomnú

odpoveď "ako dokument pre históriu".

 

     Prvá  otázka:  Vážený  pán  minister,  na základe tohto

krátkeho výpočtu zločinov a  ukrutností páchaných na sloven-

ských občanoch žijúcich na  južnom Slovensku počas maďarskej

okupácie sa vás  pýtam, ako je vôbec možné, že ste nepodmie-

nili podpísanie a  ratifikáciu základnej slovensko-maďarskej

zmluvy  ospravedlnením sa  Maďarska za  tieto odsúdeniahodné

skutky a obludnosti, ktoré sa diali v mučiarňach  maďarských

žandárskych  staníc a  ktoré sa  doteraz Maďarsko  usilovalo

skrývať  tak pred  domácou, ako  zahraničnou verejnosťou. Ak

majú  naše národy  v budúcnosti  úzko spolupracovať  a najmä

navzájom  si veriť,  tak sa  to môže  udiať iba  po úprimnom

ospravedlnení sa Maďarska Slovákom za tieto ťažké zločiny.

 

     Druhá otázka: Prečo Ministerstvo zahraničných vecí Slo-

venskej republiky  doteraz nereagovalo na  nótu Ministerstva

zahraničných vecí  Maďarskej republiky zo  dňa 27. 3.  1995,

v ktorej  maďarská  strana  dôrazne  odmietla  interpretáciu

článku 15 základnej zmluvy obsiahnutú v predchádzajúcej slo-

venskej nóte predloženej maďarskej strane ešte pred podpisom

zmluvy? Čo  podniklo Ministerstvo zahraničných  vecí Sloven-

skej republiky  od 27. marca  doteraz, aby odstránilo  tento

základný rozpor ešte do  ratifikácie tejto zmluvy slovenským

parlamentom?  Pritom je  evidentné, že  ešte pred platnosťou

tejto  zmluvy už  vlastne vznikla  situácia, ktorú  predvída

článok 21  tejto zmluvy o  riešení interpretačných rozporov.

Sotva si možno predstaviť,  že bez odstránenia tohto diamet-

rálne odlišného rozporu v  interpretácii zmluvy mohla by byť

zodpovedne  základná  slovensko-maďarská  zmluva  slovenským

parlamentom ratifikovaná. Totiž ak sa tento rozpor neodstrá-

ni, vytvorí základňu pre  budúce ešte väčšie medzištátne ne-

dorozumenia, trenice, napätia i konflikty.

 

     Tretia  otázka: Prečo, pán minister, ste namiesto toho,

aby ste žiadali ministra  zahraničných vecí Maďarskej repub-

liky László Kovácsa o vysvetlenie početných protislovenských

výrokov, ktoré vyhlasovali v maďarských masmédiách oficiálni

maďarskí  predstavitelia od  podpísania zmluvy  doteraz, ste

ich nabádali  k zdržanlivosti vo výrokoch  až do ratifikácie

zmluvy v  slovenskom parlamente? Komu a  čomu vlastne takéto

nabádanie k zdržanlivosti do platnosti zmluvy má slúžiť?

 

     Štvrtá otázka: Prečo ste, pán minister zahraničných ve-

cí, kategoricky doteraz  nepožiadali, aby oficiálni predsta-

vitelia Maďarskej republiky  prestali zámerne používať pojem

Felvidék  namiesto Slovensko,  Pozsony namiesto  Bratislava,

hoci je zrejmé, že  takéto nedôstojné označovanie Slovenska,

ako aj jeho hlavného mesta  Bratislavy je tendenčné a nereš-

pektujúce Maďarskom podpísanú Trianonskú dohodu.

 

     Záverom zostáva nám, pán  minister, dúfať, že aspoň te-

raz nebudete pobádať slovenský parlament k tomu, aby pristú-

pil  k  ratifikácii   základnej  slovensko-maďarskej  zmluvy

v marci, t. j. ešte predtým, ako Výbor ministrov Rady Európy

definitívne, t. j. v júni, rozhodne o interpretácii sporného

článku 11 Odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy

číslo 1201. Totiž ak by náš parlament uvedený dokument rati-

fikoval ešte pred konečným rozhodnutím Výboru ministrov Rady

Európy o interpretácii uvedeného odporúčania, došlo by k ab-

surdnej situácii.  Nevedeli by sme, k čomu sa naša republika

vlastne zaväzuje, aké právne záväzné podmienky po vyrieknutí

ortieľu  na pôde  Rady Európy  ako jediná  krajina na svete,

ktorá toto odporúčanie prijala  do svojho právneho poriadku,

budeme musieť vlastne spĺňať.  To by predsa neurobila žiadna

vláda ani  žiaden  parlament na  svete, ktoré majú  čo i len

trochu zodpovedný prístup k svojmu štátu.

 

     Súčasne si dovoľujem opýtať sa vás, pán minister, prečo

vo svojich  vyhláseniach určujete termín,  kedy má slovenský

parlament  pristúpiť k  ratifikácii základnej  zmluvy. To je

predsa výsostné  právo parlamentu a  historickú zodpovednosť

za tento čin pred ľudom Slovenskej republiky nesie parlament

na svojich pleciach. Jedine parlament  na čele s jej predse-

dom Gašparovičom, a nie vláda.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec  Gaľa už odišiel? V poriad-

ku, posúvame ho.

 

     Na rade je pán poslanec Pittner z KDH a pripraví sa pán

poslanec Vaškovič.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení predstavitelia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som predniesol svoju interpeláciu, kto-

rú smerujem na pána predsedu vlády.

 

     Vážený pán predseda vlády,  opätovne sa obraciam na vás

vo veci Slovenskej informačnej služby. Dovoľujem si interpe-

lovať vás na základe týchto mne poskytnutých informácií.

 

     1. Krátko po menovaní pána Ivana Lexu za riaditeľa Slo-

venskej informačnej služby mal vydať  pokyn o začatí prác na

novele zákona 46/1993 Z. z.  v tom zmysle, aby súčasťou Slo-

venskej informačnej služby bolo  i zriadenie odboru vyšetro-

vania osobitných  trestných činov. Len  námietky pracovníkov

právneho  útvaru zabránili  vzniku toho,  čo sme  tu poznali

v minulom totalitnom režime - Štátnej bezpečnosti.

 

     2.  Po  oznámení  skorého  prerokúvania  tzv. zákona na

ochranu republiky, mal riaditeľ Slovenskej informačnej služ-

by pán Ivan  Lexa túto úlohu znovu uložiť  s tým, že trestné

činy podľa tohto zákona  by vyšetrovala Slovenská informačná

služba.  Vážený  pán  premiér,  zaiste  si viete predstaviť,

k čomu by to viedlo, veď skúsenosti z pôsobenia ŠtB máme eš-

te všetci v živej pamäti.

 

     3. Ochrana ústavných činiteľov bola zákonom zverená Po-

licajnému zboru Slovenskej republiky,  a to Úradu na ochranu

ústavných činiteľov. Táto činnosť v minulom režime bola zve-

rená  Štátnej bezpečnosti,  pričom, ako vieme, nešlo natoľko

o zabezpečenie  ochrany,  ako  o  ich spravodajskú kontrolu.

A práve v tejto dobe o  presun týchto činností do Slovenskej

informačnej služby  sa má opäť  usilovať riaditeľ Slovenskej

informačnej služby pán Ivan Lexa. Je to vôbec možné?

 

     4. Podľa mne  poskytnutej  informácie mal riaditeľ Slo-

venskej informačnej služby pán Ivan  Lexa vydať pokyn na od-

posluch sekretariátov  opozičných strán, a to vlastnými pro-

striedkami,  ktorými Slovenská  informačná služba disponuje.

Ak by sa táto informácia potvrdila, išlo by nielen o zneuži-

tie funkcie  verejného činiteľa v  prípade pána Ivana  Lexu,

prípadne ďalších, ale i  o hrubé porušenie právneho poriadku

v našom štáte.

 

     5. V rámci kontrarozviedky Slovenskej informačnej služ-

by malo byť zriadené samostatné oddelenie na sledovanie čin-

nosti  cirkví, a  to i  s využitím  agentúrnej siete bývalej

ŠtB. Bola  by takáto aktivita  Slovenskej informačnej služby

v súlade so záujmami nášho štátu?

 

     Vážený pán premiér, tak ako v mojej predchádzajúcej in-

terpelácii i teraz ma vedie  snaha upozorniť vás na tie prí-

padné scestné aktivity  Slovenskej informačnej služby, ktoré

podľa môjho presvedčenia by boli  i proti vášmu úsiliu nepo-

škodiť nášmu štátu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Slovo má pán poslanec Vaškovič a pripraví sa pán posla-

nec István Pásztor.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     mám  pripravené tri  interpelácie. Prvá  je na ministra

financií Slovenskej republiky.

 

     Vláda  Slovenskej  republiky   sa  proklamatívne  hlási

k rozvoju  kapitálového trhu  na Slovensku  ako katalyzátora

reštrukturalizácie  a zefektívňovania  hospodárstva. Súčasný

stav  je charakterizovaný  chaosom a  nekoncepčnosťou, čo je

dôsledkom neschopnosti vypracovať  a schváliť koncepciu roz-

voja  kapitálového trhu,  ktorá bola  niekoľkokrát neúspešne

prerokovaná vo vláde  Slovenskej republiky. Napriek medzire-

zortnému pripomienkovému  konaniu k zákonu  o úrade štátneho

dozoru nad kapitálovým trhom v  apríli 1995 nebol  zákon do-

teraz dopracovaný a predložený parlamentu. Tento stav sa od-

ráža na vývoji cien, cenných papierov v majetku drobných ak-

cionárov, ktorý  neustále klesá, a  tým majetkovo poškodzuje

väčšinu občanov Slovenskej  republiky, nakoľko väčšina obča-

nov Slovenskej republiky je majiteľom cenných papierov.

 

     Za tejto  situácie, ktorá je  dôsledkom nielen činnosti

Ministerstva financií  Slovenskej republiky, ale  aj spôsobu

privatizácie, sú neospravedlniteľné obmedzenia výkonu vlast-

níckych práv  voči občanom akcionárom,  resp. podielnikom zo

strany Ministerstva financií Slovenskej republiky. Obmedzený

je výkon vlastníckych práv u:

 

 

     1. 350 tisíc občanov majiteľov akcií VÚB kupón. Doteraz

je zákaz Ministerstva financií Slovenskej republiky k obcho-

dovaniu s akciami VÚB kupón. Počas doby ničím neodôvodneného

zákazu obchodovania  s týmito akciami  klesla trhová hodnota

majetku o viac ako 5 mld Sk. Obrovské priame škody spôsobilo

v roku 1995 obmedzenie práva fondu nakladať s majetkom, kto-

ré už bolo zrušené.

 

     2. 200 tisíc občanov  akcionárov PSIPS Banská Bystrica.

Návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky na likvidá-

ciu fondu proti vôli  akcionárov vyjadrenej na valných zhro-

maždeniach,  nezákonný postup  Ministerstva financií Sloven-

skej republiky zistený Najvyšším súdom Slovenskej republiky,

pričom Ministerstvo financií Slovenskej republiky doteraz na

zistenie Najvyššieho súdu nereagovalo. Predstavenstvom fondu

bola vyčíslená  škoda pre akcionárov fondu  vo výške 3,3 mld

Sk, ktorá  vzhľadom na nečinnosť  Ministerstva financií Slo-

venskej republiky naďalej narastá.

 

     3. 50 tisíc občanov majiteľov podielových listov Sporo-

fondu a  Všeobecného investičného fondu  spravovaných PSIPS.

Rozhodnutím  Ministerstva financií  Slovenskej republiky bol

stanovený dočasný správca  Harvardská investičná spoločnosť.

Od dátumu dočasnej správy nemôžu podielnici získať svoje ve-

ľakrát niekoľkoročné úspory  v hodnote cca 2 mld  Sk, aj keď

majú zákonný nárok  na ich výplatu do 30  dní od požiadania.

Na  rozdiel od  občanov Harvardská  investičná spoločnosť za

výkon dočasnej  správy fondov na  základe rozhodnutia Minis-

terstva financií Slovenskej republiky inkasuje  desiatky mi-

liónov  korún.  Najvyšší  súd  pred  dvoma mesiacmi rozhodol

o nezákonnosti rozhodnutia  Ministerstva financií Slovenskej

republiky.  Ministerstvo financií  doteraz svoje rozhodnutie

nezrušilo, ale naďalej porušuje zákon, resp. znemožňuje čin-

nosť investičnej  spoločnosti. 10 tisíc  občanov nevie, kedy

budú mať  svoje peniaze. Za  obdobie dočasnej správy  nebola

vykonávaná správa portfólia schopná reagovať na vývoj na ka-

pitálovom trhu a škody podielnikov  sú už v súčasnosti pred-

metom žaloby na Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

 

     4. 150 tisíc občanov akcionárov  BPF - zlatého a garan-

tovaného fondu  spravovaných PSIS. Ministerstvo  doteraz ne-

zrušilo  dočasnú správu  Harvardskej investičnej spoločnosti

a Agroinvestu, aj  keď rozhodnutia Najvyššieho  súdu Sloven-

skej  republiky potvrdili  nezákonnosť konania  Ministerstva

financií Slovenskej republiky.  Ministerstvo financií nereš-

pektuje uznesenia  akcionárov investičných fondov  z valných

zhromaždení.

 

     Škody  vlastníkom  akcií  a  podielových  listov priamo

spôsobené,  resp. nepriamo  spôsobené znemožnením  majiteľom

cenných  papierov reagovať  na klesanie  cien na kapitálovom

trhu sa odhadujú na 5 až 10 mld Sk. Celkové negatívne dopady

s rozhodnutím Ministerstva  financií Slovenskej republiky sa

týka takmer 1 milióna občanov.

 

     Vážený pán minister,

 

     1. Dokedy  bude ministerstvo financií  protizákonne ob-

medzovať vlastnícke práva majiteľov akcií a podielových lis-

tov?

 

    2. Ako budú odškodnení  občania majitelia akcií a podie-

lových listov  za škody spôsobené  nezákonnými rozhodnutiami

Ministerstva financií ?

 

     3. Čo a kedy Ministerstvo financií Slovenskej republiky

urobí pre stabilitu a právne istoty subjektov na kapitálovom

trhu, v  akom stave je koncepcia  rozvoja kapitálového trhu,

kedy bude parlamentu predložený návrh zákona o úrade štátne-

ho dozoru  nad kapitálovým trhom,  v akom stave  je príprava

novelizácie  zákona 248/1992  Zb. o  investičných spoločnos-

tiach a  fondoch  uložená  uznesením  Národnej  rady  zo dňa

14. 9. 1995?

 

     4.  Sú škody  na majetku  drobných akcionárov výsledkom

neskúsenosti, neschopnosti, alebo  cieľom politiky minister-

stva financií znehodnotením majetku privatizovaného v I. vl-

ne kupónovej privatizácie  obhájiť koncepciu vyradenia obča-

nov  z privatizácie,  obhájiť koncepciu  náhrady majetkových

práv vyplývajúcich z vlastníctva akcií za dlhopisy Fondu ná-

rodného  majetku Slovenskej  republiky, ktoré znehodnocované

infláciou a záujmami privatizérov  budú rýchlo na úrovni al-

mužny?

 

     Druhá interpelácia  smeruje k predsedovi  vlády Sloven-

skej republiky.

 

     Vážený pán predseda vlády,

 

     vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlá-

sení  zo  dňa  12.  januára  1995  v druhej časti "Stratégia

a základné zámery hospodárskeho rozvoja" v bode 2.2 deklaro-

vala, že  za účelom vyváženého a  stabilného rozvoja spoloč-

nosti vyšpecifikuje záujem štátu pri privatizácii strategic-

kých podnikov  najmä v energetike  a plynárenstve a  ďalších

z hľadiska hospodárskej stratégie významných podnikov.

 

     V bode 2.3 svojho programového vyhlásenia vláda defino-

vala  aj  spôsob,  akým  majú  byť  zabezpečené záujmy štátu

z hľadiska jeho sociálnej a  hospodárskej stratégie pri pri-

vatizácii dôležitých  štátnych podnikov a  akciových spoloč-

ností s významnou majetkovou  účasťou štátu  alebo Fondu ná-

rodného majetku Slovenskej republiky, keď vyhlásila, že vlá-

da bude  presadzovať zefektívnenie výkonu  vlastníckych práv

a povinností štátu v štátnych  podnikoch a akciových spoloč-

nostiach s významnou účasťou Fondu národného majetku Sloven-

skej republiky. Vo vybraných podnikoch strategického významu

poverí výkonom vlastníckych práv  a povinností príslušný za-

kladateľský rezort.

 

     Pretože finančné ústavy neboli zahrnuté v § 3 ústavného

zákona číslo 192, žiadam  vás o láskavé podrobné zdôvodnenie

príčin, ktoré viedli vládu k  tomu, že nezaradila tieto pod-

niky do tohto paragrafu.

 

     Moja ďalšia interpelácia smeruje k ministrovi pre sprá-

vu a  privatizáciu národného majetku a  je to zároveň podnet

pre prezidenta Fondu národného  majetku a dozornú radu Fondu

národného majetku.

 

     V roku 1994 Fond národného majetku Slovenskej republiky

začal privatizáciu akcií vo  vlastnej držbe metódou predajov

na  kapitálovom trhu.  Predaj akcií  na kapitálovom  trhu je

aukčný, čiže  ide o predaj  formou dražby na  určených mies-

tach, ktorá prebieha vlastne každý pracovný  deň alebo urče-

né dni. Hlavnou zásadou tohto  predaja je, aby všetci poten-

ciálni  kupci boli  vopred informovaní,  za akých podmienok,

kde a odkedy sa budú akcie  ponúkať. V prípade, že o predaji

je informovaný  len vybraný záujemca, potom  je to zo strany

Fondu národného majetku vlastne priamy predaj pred prepážkou

RMS-systému a  nie predaj na kapitálovom  trhu, čím sa hrubo

porušuje zákon číslo 92.

 

     Podľa výpisov o predajoch  akcií na kapitálovom trhu je

opodstatnené  podozrenie, že  Fond národného  majetku takéto

predaje v  masívnej miere uskutočňuje. Taktiež  je vážne po-

dozrenie,  že pred  predajom akcií  Fondu národného  majetku

s vopred dohodnutým  kupcom pred prepážkou  sa umelo znižujú

ceny týchto akciových spoločností.  Pretože časový sled pre-

dajov i cenový vývoj je zaznamenaný v RMS-systéme a je možné

si to overiť, dávam  podnet prezidentovi Fondu národného ma-

jetku a predsedovi dozornej  rady Fondu národného majetku na

prešetrenie uvedených skutočností.

 

     Nakoniec by som chcel len uviesť, že Fond národného ma-

jetku  týmto  spôsobom  uskutočnil  predaje 151 spoločností,

predal 1 044 631 akcií, ktoré  majú nominálnu  hodnotu 1 044

miliónov, a predal ich za 108  miliónov, to  znamená  za cca

10 % nominálnej ceny.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne.  Vystúpi  ďalej  pán  poslanec  Pásztor

a pripraví sa pán poslanec Barnabás Ferkó.

 

Poslanec I. Pásztor:

 

     Vážený predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     vo svojom vystúpení interpelujem pána ministra dopravy,

pôšt a telekomunikácií.

 

     Vážený pán  minister, dovoľujem si  vás interpelovať vo

veci nakladania  s majetkom štátu  vo vlastníctve Slovenskej

republiky - Slovenská pošta,  š. p., Bratislava, Východoslo-

venské riaditeľstvo pôšt Košice.

 

     Na území mesta Kráľovský Chlmec priamo v jeho centre na

Hlavnej ulici sa nachádza budova, ktorá až do roku 1989 bola

využívaná na  účely spojov. Po presťahovaní  do novej budovy

sa pôvodná budova uvoľnila a nebola a ani v súčasnosti vôbec

nie je využívaná. Medzitým  zo strany správcu majetku štátu,

ktorým je Slovenská pošta, š. p., Bratislava, neboli vykona-

né žiadne opatrenia smerujúce k uchovaniu charakteru a vôbec

hodnoty  tejto  budovy.  V  dôsledku  toho  došlo  zo strany

rôznych sociálnych živlov k  jej znehodnoteniu najmä vybúra-

ním  priečok, ukradnutím  dvier a  okien so  zárubňami a tým

k radikálnemu  zníženiu jej  hodnoty. Na  základe dostupných

údajov hodnota  nehnuteľností na základe  znaleckého posudku

sa mala pohybovať v roku 1994 okolo 400 000 Sk.

 

     Už v roku 1991 Východoslovenské riaditeľstvo pôšt v Ko-

šiciach bolo vyzvané, aby  vykonalo príslušné opatrenia, aby

sa  zlepšil estetický  vzhľad budovy.  Reakciou na  uvedené

výzvy bolo rozhodnutie, na základe ktorého táto nehnuteľnosť

v centre  mesta bola  označená ako  prebytočná a  z hľadiska

štátu  neupotrebiteľná.  Z  existujúcej  korešpodencie medzi

mestom  Kráľovský Chlmec  a vaším  ministerstvom vyplýva, že

listom značky 68/630/94 zo dňa 28. 1. 1994 bolo dané ubezpe-

čenie  o urýchlení  postupu súvisiaceho  s odpredajom  tejto

nehnuteľnosti. Odpredaj sa však do dnešného dňa nerealizoval

a budova naďalej chátra a stáva sa predmetom oprávnenej kri-

tiky občanov tohto mesta.

 

     Vzhľadom na tento neúnosný  stav a najmä na skutočnosť,

že aj napriek  upozorneniu mesta na tento stav  sa neprijali

účinné opatrenia, na základe  podnetu mesta Kráľovský Chlmec

bolo rozhodnutím číslo ŽP-159/95/SD zo  dňa 22. 3. 1995 Slo-

venskej pošte, š. p., Východoslovenskému  riaditeľstvu pôšt,

Poštová  18,  Košice  uložená  pokuta  vo  výške  100 000 Sk

z dôvodu, že nevykonala opatrenia nariadené orgánom štátneho

stavebného dohľadu.

 

     V tejto  súvislosti vás žiadam,  aby ste odpovedali  na

nasledovné otázky súvisiace s mojou interpeláciou:

 

     1. Ako mieni Slovenská pošta, š. p., Bratislava naložiť

s týmto prebytočným a neupotrebiteľným majetkom v Kráľovskom

Chlmci?

 

     2. Žiadam  vás, aby ste určili  presný termín vykonania

rekonštrukčných  prác na  tejto budove  alebo prijatie iných

opatrení prípadne  súvisiacich aj so  zmenou vlastníka tejto

budovy.

 

     3. Koľko pokút je  potrebné ešte uložiť tomuto štátnemu

podniku, aby sa začali robiť  konkrétne kroky uvedené v bode

2 mojej interpelácie?

 

     4. Tento spôsob nakladania  s majetkom štátu považujete

za prijateľný a svedčí podľa  vás o správaní, ktoré vyžadujú

právne normy pri nakladaní s týmto majetkom?

 

     Ďakujem za odpoveď, ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Slovo má pán poslanec  Ferkó a pripraví

sa pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec B. Ferkó:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     dámy a páni,

 

     svoju interpeláciu adresujem  ministrovi vnútra Sloven-

skej republiky pánu ministrovi Hudekovi.

 

     Vážený  pán  minister,  dovoľujem  si  vás interpelovať

v mene občanov  Použia a Medzibodrožia,  juhovýchodnej časti

okresu Trebišov v súvislosti  s navrhovaným územným a správ-

nym členením Slovenskej republiky.

 

 

 

     Pôvodný  vládny návrh  územnosprávneho členenia Sloven-

skej republiky bol  prijatý predstaviteľmi politických strán

a hnutí, ako aj ostatnými občanmi mesta obvodu Veľkých Kapu-

šian  veľmi pozitívne. Vytvorením  okresu Veľké Kapušany pre

Použie a Medzibodrožie by odpadli mnohoročné problémy, ktoré

vznikli po vytvorení okresu Trebišov v roku 1960 a ktoré pre

našich občanov v oboch regiónoch znamenali zväčšenie odstupu

štátnej  správy od  občanov. Vzdialenosť  od okrajovej  obce

Ptrukša do  Trebišova je 60 km  a z Veľkých Trakán  skoro 80

km. Vzhľadom na to, že Veľké  Kapušany do roku 1960 boli pri

každom územnosprávnom členení sídlom vyššieho správneho cel-

ku, okresu, a zdôrazňujúc  hlavnú filozofiu terajšieho územ-

ného členenia, t. j. priblíženie výkonu štátnej správy k ob-

čanom, s prekvapením som zistil, že z pôvodného návrhu záko-

na  o územnosprávnom  členení bol  okres Veľké  Kapušany vy-

nechaný.

 

     Zdôrazňujeme, že ministerstvá  a ostatné orgány štátnej

správy pripomienkovali pôvodný návrh, v ktorom Veľké Kapuša-

ny boli navrhované v prvom  aj v druhom variante ako okresné

sídlo, ani jeden ústredný orgán  štátnej správy nemá v rámci

vyhodnotenia  stanovísk závažnejšie  pripomienky k zriadeniu

spoločného okresu Veľké Kapušany pre regióny Použia a Medzi-

bodrožia.  Taktiež okresný  úrad ako  najvyšší štátny  orgán

v okrese, ktorý detailne pozná problematiku na všetkých úse-

koch, odporučil vo Veľkých Kapušanoch zriadiť okresné sídlo.

 

     Nesúhlasíme s názormi  oponentov proti zriadeniu okresu

Veľké Kapušany,  ktorí tvrdia, že  by sa nemala  narušiť ce-

listvosť okresu Trebišov, ani s názormi, ktoré upozorňujú na

národnostnú problematiku. Skôr vidíme obavy niektorých poli-

tických síl v Trebišove, že okresné sídlo stratí výhodné fi-

nančné zdroje zo závodov z obvodu Veľkých Kapušian. Pozname-

návame,  že  vládna  koncepcia  počíta  so zriadením okresov

s počtom obyvateľov približne 30 až  60 tisíc, pričom v prí-

pade ponechania súčasného stavu v  okrese Trebišov je to cca

120 tisíc obyvateľov.

 

     Vážený pán  minister, žiadam vás  v záujme spoluobčanov

Použia a Medzibodrožia o  kladné stanovisko k vytvoreniu ok-

resu  Veľké  Kapušany,  čím  by  mohol  nastať zásadný obrat

v rozvoji tejto časti našej  republiky. Samotné mesto má vy-

tvorené priestorové  podmienky na fungovanie  štátnej správy

a príslušných orgánov na úrovni okresu. Veríme, že zohľadní-

te naše reálne požiadavky, za čo vám vopred ďakujeme.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Rózsa a pripraví sa

pán poslanec Brocka.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená vláda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     veľmi stručne  chcem položiť otázku podľa  § 90 rokova-

cieho poriadku pánu ministrovi pôdohospodárstva, a síce toh-

to znenia: Podľa  § 33b zákona číslo 264/1995  Z. z., ktorým

sa dopĺňa zákon číslo 42/1992 Zb., inak bežne pomenovaný ako

transformačný  zákon, je  stanovené: "Ak  si oprávnená osoba

uplatní u pôdohospodárskeho družstva nárok na vydanie majet-

kového podielu  do 29. februára  1996, postupuje sa  podľa §

13 ods. 2." Chcem sa spýtať  pána ministra, aké je jeho sta-

novisko pokiaľ  ide o realizáciu tohto  zákona v prípade, ak

oprávnená osoba v dobe  uplatneného nároku na vydanie majet-

kového podielu, t. j. v  tejto náhradnej lehote, do 29. feb-

ruára  1996 nie  je podnikateľom  v odbore poľnohospodárskej

výroby vzhľadom na záväznú normu na výpoveď nájomnej zmluvy,

ktorá  je jednoročná,  a pôdu  ešte nemá  vydanú, či v tomto

prípade družstvo je povinné  uzavrieť dohodu o vydaní majet-

kového podielu  podľa § 33b ods. 2 citovaného  zákona. Pýtam

sa to preto, pán minister, lebo lehota sa skracuje a týka sa

to mnohých fyzických osôb i mnohých družstiev na južnom Slo-

vensku. Prosil by som, ak je  to možné, aby som dostal odpo-

veď dnes.

 

     Vážená Národná rada,

 

     podľa § 17 rokovacieho  poriadku považujem za svoju ob-

čiansku povinnosť a povinnosť poslanca Národnej rady Sloven-

skej republiky troma vetami  reagovať na vystúpenie pani ko-

legyne Lazarovej,  lebo jej vystúpenie  prekročilo rámec in-

terpelácie, a preto som to  hodnotil ako pokus o rozoštváva-

nie občanov slovenskej a  maďarskej národnosti. Toto jej vy-

stúpenie je v rozpore s §  1 ods. 2 zákona číslo 45/1989 Zb.

a jej vystúpenie napĺňa skutkovú  podstatu o výrokoch, ktoré

sú v rozpore s postavením a cťou poslanca Národnej rady Slo-

venskej republiky. Preto navrhujem, aby Mandátový a imunitný

výbor Národnej rady Slovenskej republiky zvážil postup podľa

§ 28 zákona číslo 45/1989 Zb.

 

     Ďakujem za pochopenie.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Ďalej  vystúpi pán poslanec  Brocka a pripraví

sa pán poslanec Boros.

 

 

 

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     členovia vlády,

     dámy a páni,

 

     mám jednu otázku na predsedu Národnej rady a interpelá-

ciu na ministra spravodlivosti Jozefa Liščáka.

 

     Vážený pán  predseda Národnej rady, obraciam  sa na vás

s otázkou, prečo ste doteraz nezaradili na rokovanie výborov

Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa  Zákonník práce a niektoré ďalšie záko-

ny, napriek  tomu, že ho vláda  schválila v auguste minulého

roka. Uvedeným  návrhom zákona sa  posilňuje rovnoprávne po-

stavenie účastníkov  pracovnoprávnych vzťahov napríklad tým,

že sa okrem iného zvyšuje ochrana zamestnancov v podnikateľ-

ských subjektoch, kde nie je založená odborová  organizácia,

a upravuje sa možnosť  predĺženia dovolenky. Ďalej rozširuje

sa  okruh dôvodov  okamžitého zrušenia  pracovného pomeru zo

strany zamestnanca napríklad vtedy,  ak mu zamestnávateľ ne-

vypláca mzdu a podobne.  Vážený pán predseda, verejnosť prá-

vom očakáva,  že aj Národná  rada bude pohotovo  reagovať na

zmeny spoločenského  života a urýchlene  prerokuje a schváli

zákon, na ktorý čaká tisíce občanov.

 

     Moja  interpelácia  na  ministra  spravodlivosti Jozefa

Liščáka: Jednou  z pozitívnych zmien po  novembri 1989 u nás

bol rozvoj a rozšírenie  dobrovoľníckeho sektoru. Jeho pozi-

tívne účinky  sa prejavili všade tam,  kde sa štát angažoval

nedostatočne, alebo tam, kde jeho pôsobenie nebolo efektívne

- v  zdravotníctve,  v  sociálnych  službách,  v kultúre, vo

vzdelávaní,  v ochrane  životného prostredia  a podobne.  Do

činnosti mimovládneho  sektoru sa takto u  nás zapojilo nie-

koľko  stotisíc  občanov.  Začiatkom  tohto  roka verejnosť,

najmä tú, ktorá sa angažuje v činnosti mimovládneho sektoru,

ale aj tú, ktorá je  odkázaná na jeho pomoc, vzrušila správa

o existencii  vládneho návrhu  zákona o  nadáciách. Vzrušila

preto, lebo spôsob,  akým chce  vláda  "upraviť" ich pôsobe-

nie, skôr nadácie likviduje  - schvaľovací proces, výška zá-

kladného imania, požiadavka koncoročného auditu, povinné za-

sielanie rozpočtov a  výročných správ, oznamovacia povinnosť

všetkých darcov a darov a ďalšie.

 

     Podľa vyjadrenia  predsedu vlády z 2.  februára v tomto

roku v Slovenskom rozhlase  neexistuje vládny návrh takéhoto

zákona.  Vy, pán  minister,  ste  sa vyjadrili,  že existuje

v rýdzo  pracovnej podobe.  Ja však  poznám návrh,  ktorý má

všetky náležitosti oficiálneho  materiálu ministerstva spra-

vodlivosti, že ho predkladáte na rokovanie Rady hospodárskej

a sociálnej dohody na základe vlastnej iniciatívy pod číslom

7519/1995-60 s dátumom december  1995. Materiál obsahuje ná-

vrh uznesenia vlády, predkladaciu správu, paragrafové znenie

návrhu  zákona s  dôvodovou správou  i vyhodnotenie medzire-

zortného pripomienkového konania.

 

     To však nie je možno  podstatné. Podstatné je to, že na

Slovensku  jestvujú nadácie,  ktoré bez  prispenia štátu  zo

zbierok a darov financujú projekty,  na ktoré štát nemá pro-

striedky - operácie chorých  ľudí, štúdium mladých na zahra-

ničných univerzitách, pomoc  sociálne odkázaným. Keďže návrh

zákona  o nadáciách  vo vami  navrhovanej podobe predstavuje

útok na tieto inštitúcie a v konečnom dôsledku znamená zánik

slobodného a  od štátu nezávislého sektoru,  žiadam vás, aby

ste predložili  Národnej rade Slovenskej  republiky v súlade

s jej  rokovacím  poriadkom  najprv  zásady takéhoto zákona.

V prípade takého vážneho zákona  to považujem za úplne samo-

zrejmé a zároveň za veľmi dôležité.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Boros a pripraví sa

pani poslankyňa Kolesárová. Predtým dávam slovo pánu predse-

dovi Národnej rady s faktickou poznámkou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Len chcem zareagovať na tú vetu, kde sa ma pán poslanec

pýta, prečo som nezaradil na rokovanie Zákonník práce. Úplne

prozaicky, pretože musel by byť  v Národnej rade, inak zákon

zaradiť nemôžem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dajte slovo pánu poslancovi Brockovi.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Myslím, že nie je žiadnym tajomstvom, a ja som to osob-

ne niekoľkokrát  počul od ministerky  práce, sociálnych vecí

a rodiny pani Keltošovej, že tento návrh zákona vláda schvá-

lila a už  je len vecou parlamentu, kedy  sa ním bude zaobe-

rať. Teraz neviem, kto z vás dvoch hovorí pravdu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán predseda Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, to je absolútne jednoduché na pochopenie.

Vláda takýto  zákon má, vláda  takýto zákon prijala,  zatiaľ

ešte nie je v Národnej rade,  takže nič sa nedeje. Keď vláda

návrh predloží parlamentu, dostanú ho výbory a potom sa môže

rokovať. To je, myslím si, pochopiteľné.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Nech  sa páči, pán  poslanec, máte slovo.  Pán

Brocka, budeme tu hrať pingpong. Nech sa páči, pán Boros.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

 

     v zmysle  § 86 rokovacieho poriadku  obraciam sa na mi-

nistra kultúry Slovenskej republiky pána Ivana Hudeca, ktorý

na  moje nešťastie  momentálne nie  je prítomný,  ale určite

tieto otázky  dostane. Obraciam sa  na neho s  nasledujúcimi

otázkami:

 

     Zo správ, ktoré pochádzajú  z Ministerstva kultúry Slo-

venskej  republiky, je  zrejmé, že  sa pripravuje  odvolanie

z funkcie riaditeľa divadla Tália v Košiciach pána Ing. Pet-

ra Kollára. Pýtam sa pána ministra:

 

     1. či  táto správa je pravdivá,

 

     2. čím odôvodňuje  pripravené odvolanie riaditeľa Petra

Kollára,

 

     3. aké sú predstavy Ministerstva kultúry Slovenskej re-

publiky o ďalšej činnosti, funkcii a osude košického divadla

Tália.

 

     Dovoľte  mi, aby  som v  krátkosti pripomenul  niektoré

fakty týkajúce sa divadla Tália  v Košiciach a jeho riadite-

ľa.  Riaditeľ divadla  inžinier Kollár  v kultúrnej  oblasti

pracuje skoro od detstva, od roku 1962. V roku 1969 bol jed-

ným z iniciátorov založenia divadla Tália a napriek tomu, že

zamestnancom  divadla  v  tomto  období  nebol, veľmi účinne

prispieval k tvorbe dramatického  plánu ako aj k organizova-

niu činnosti divadla, a to  nielen v Košiciach, ale na celom

území Slovenska.  V novembri 1989  bol zamestnancami divadla

požiadaný  o obsadenie  postu umeleckého  vedúceho. Pod jeho

vedením sa divadlo, ktoré desaťročie pracovalo ako scéna ma-

ďarského oblastného divadla v Komárne, osamostatnilo. Od ro-

ku 1990 sa táto  inštitúcia stala pevným článkom divadelníc-

tva na  Slovensku a stala  sa známou aj  v zahraničí, predo-

všetkým na Ukrajine, v  Juhoslávii, Maďarskej republike, Ru-

munsku, Rakúsku,  Kanade atď. Zásluhou  jeho riaditeľa Petra

Kollára sa technické podmienky  divadla zlepšili napriek to-

mu, že zďaleka stále nie sú ideálne, a z dobrého ochotnícke-

ho súboru sa stal  profesionálny súbor posilnený vysoko kva-

lifikovanými  a  talentovanými   hercami,  absolventmi  VŠMU

v Bratislave.

 

     Divadlo  Tália  účinne  prispieva  k zachovaniu kultúry

a materinského jazyka obyvateľov maďarskej národnosti v Slo-

venskej republike a svojimi pohostinnými predstaveniami veľ-

mi dobre reprezentuje Slovenskú republiku aj v Maďarskej re-

publike tak  pred maďarským, ako aj  pred slovenským obecen-

stvom. Známe sú ich  predstavenia diel slovenských i českých

autorov, ako aj Košičana  Sándora Márayho, s ktorými divadlo

viackrát vystupovali  v Békéšskej Čabe,  na Dňoch slovenskej

kultúry v  Salgótarjáne a pravidelne  v Slovenskom inštitúte

v Budapešti.

 

     Nepochybnú zásluhu na týchto  úspechoch má riaditeľ Pe-

ter Kollár. V uplynulých  rokoch na  zlepšenie podmienok di-

vadla získal viacmiliónové zahraničné  a domáce granty a da-

ry, s čím v konečnom dôsledku obohatil aj Slovenskú republi-

ku. V prípade jeho odvolania  z funkcie vzhľadom na jeho ob-

ľúbenosť medzi  zamestnancami divadla, medzi  obyvateľmi ma-

ďarskej  národnosti na  Slovensku, ako  aj medzi  obyvateľmi

slovenskej národnosti  môžete očakávať veľký odpor proti ta-

kémuto kroku. Poznamenávam, že pán Kollár je známou osobnos-

ťou aj ďaleko  za hranicami nášho štátu, a  preto sa domnie-

vam,  že prípadné  nepremyslené kroky  vášho ministerstva by

mohli poškodiť záujmy Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Teraz vystúpi  pani poslankyňa

Kolesárová, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení predstavitelia vlády,

     panie poslankyne, páni poslanci,

     vážení prítomní,

 

     dovoľte, aby som  svoju interpeláciu adresovanú predse-

dovi Slovenského  štatistického úradu pánu  Condíkovi zodpo-

vednému za činnosť Ústavu pre výskum verejnej mienky uviedla

v širšom kontexte.

 

     Výskum verejnej mienky predstavuje úzko špecializovanú,

vysokokvalifikovanú, dominantne  sociologickú činnosť. Preto

sa aj do výsledkov činnosti takýchto pracovísk významne pre-

mieta odborná pripravenosť a profesionálny rast pracovníkov,

ktorí tam pracujú, ale  rovnako aj systematické skvalitňova-

nie anketárskej  siete a celková  úroveň práce s  prípravou,

zberom, spracovaním a interpretáciou informácií. Vzhľadom na

možný politický dosah a možnosť ovplyvňovania názorov verej-

nosti prostredníctvom predkladaných výskumov verejnej mienky

je  namieste  akcent  na  profesionálnu  etiku,  nestrannosť

a pracovnú nestraníckosť  jednotlivých odborných pracovníkov

i samotných pracovísk.

 

     Naša verejnosť  je však prakticky  od polovice decembra

minulého roka na stránkach  dennej tlače konzumentom výsled-

kov  výskumov  verejnej  mienky,  ktoré realizovala výskumná

agentúra FOCUS.  Z údajov, ktorými  nás firma FOCUS  masívne

zahrnuje,  vyplýva,  že  zmýšľanie  obyvateľov  Slovenska je

v podstate identické so  zmýšľaním predstaviteľov opozičných

politických  strán a  verejnosť Slovenskej  republiky, resp.

jej kvantitatívne  najpočetnejšia časť sa  plne postavila na

stranu odporcov strán vládnej koalície.

 

     S hlavnými predstaviteľmi agentúry FOCUS som bola v mi-

nulých rokoch v dlhodobom  nielen politickom, ale aj výdatne

medializovanom odbornom  spore. Aj vtedy sa  moja hlavná vý-

hrada  týkala ideologizácie  sociologických výskumov.  Dnes,

ako voči súkromnej firme namietať  nechcem, ani mi to nepri-

slúcha.  Nemám záujem  ani polemizovať  s prezentovanými vý-

sledkami agentúry FOCUS,  asi by to aj tak  bolo len nosením

dreva do hory. Chcem iba  ako sociologička, ktorá rozumie aj

metodickým  postupom a  procedúram zberu  údajov, explicitne

upozorniť, že všetky tieto výsledky vznikajú prostredníctvom

reprezentatívnych výberových súborov respondentov a ako také

majú  vždy,  opakujem,   vždy  pravdepodobnostný  charakter.

Overiť si pravdivosť možno  iba prostredníctvom iných výsku-

mov verejnej  mienky týkajúcich sa danej  témy, či prostred-

níctvom údajov  získaných inými výskumnými  agentúrami alebo

pracoviskami.

 

     A to  je aj predmet  mojej interpelácie. Adresujem  ju,

ako som  už uviedla, predsedovi  Štatistického úradu Sloven-

skej republiky, do pôsobnosti  ktorého spadá aj Ústav verej-

nej mienky.  Moja otázka znie: Prečo  táto inštitúcia, ktorá

má mapovanie nálad verejnosti  obsiahnuté už vo svojom názve

a štatúte,  neprezentuje výsledky  svojich prieskumov? Prečo

nevieme, ako obyvatelia Slovenska hodnotia aktuálne politic-

ké a  sociálne problémy, nevieme, aké sú ich  súčasné vzťahy

k jednotlivým politickým  osobnostiam, alebo aká  je súčasná

politická  naladenosť verejnosti?  Napríklad posledné  údaje

vychádzajúce takpovediac z dielne Ústavu pre výskum verejnej

mienky a týkajúce  sa dôveryhodnosti politikov, predstavite-

ľov verejného života a politickej  orientácie populácie boli

týmto  ústavom naposledy  publikované tesne  pred voľbami na

jeseň roku 1994. A hoci odvtedy  už uplynulo viac ako 14 me-

siacov, tento typ informácií, rovnako ako informácie o otáz-

kach výrazne  diferencujúcich naladenosť populácie,  táto zo

štátneho rozpočtu plne  dotovaná inštitúcia jednoducho vôbec

neposkytuje.

 

     Teda prečo?  Prečo sa nezaoberá,  resp. ak sa  zaoberá,

prečo ich nezverejňuje, politicky citlivými otázkami a prob-

lémami  našej  spoločnosti,  ale  necháva  celý  masmediálny

priestor výlučne na akvitity súkromných agentúr, ktorých ma-

jitelia vystupujú,  a to tak  doma, ako aj  v zahraničí, ako

vehementní a nezmieriteľní kritici súčasnej vládnej garnitú-

ry, akýchkoľvek  jej krokov a rozhodnutí,  i ako ideologickí

protivníci strán dnešnej vládnej koalície.

 

     Druhou otvorenou otázkou zostáva  skutočnosť, že ak po-

rovnáme  výsledky  výskumov  verejnej  mienky  realizovaných

FOCUS-om, metodicko-výskumným kabinetom Slovenského rozhlasu

a Ústavom pre výskum verejnej mienky v septembri 1995, vypo-

vedajúce o dôvere verejnosti k inštitúciám Slovenskej repub-

liky tak, ako to zverejnila  denná tlač, zistíme, že sa šta-

tisticky významne líšia, teda štatisticky výrazne diferencu-

jú, a to napriek faktu, že zber informácií v teréne sa usku-

točnil v rovnakom čase, že  vo všetkých výskumoch išlo podľa

tvrdení autorov o  reprezentatívny prieskum názorov dospelej

populácie,  realizovaný  prostredníctvom  výberového  súboru

dospelej populácie  Slovenska, ktorý sa  tvorí kvótnou metó-

dou, tzv. Galuppovou metódou, a  že rovnako vo všetkých prí-

padoch sa  zisťovala dôveryhodnosť identicky  znejúcou otáz-

kou.

 

     Pri dodržaní profesionality metodických prístupov by sa

výsledky všetkých troch výskumných inštitúcií mali líšiť iba

štatisticky nevýznamne, mali by sa, keď už nie zhodovať, as-

poň  významne približovať.  Realita je  však iná.  Napríklad

v súvislosti s dôverou obyvateľov  k vláde Slovenskej repub-

liky v  čase realizácie prieskumov, t.  j. v septembri 1995,

podľa  FOCUS-u  dôverovalo  vláde  39  % respondentov, podľa

Metodicko-výskumného  kabinetu  Slovenského  rozhlasu  42  %

a podľa  publikovaných  zistení  Ústavu  pre výskum verejnej

mienky štatistického úradu iba  32 % oslovených občanov. Nuž

tak si počkajme na najnovšie výsledky.

 

     Záverom  mi  dovoľte  položiť  otázku širšieho významu.

Prečo Slovenská  republika, jej verejnosť  i riadiace orgány

nemajú k dispozícii seriózne a vysoko spoľahlivé informácie,

ktoré sú štandardnou súčasťou politickej kultúry tak, ako je

to vo všetkých krajinách s vykryštalizovanými demokratickými

tradíciami? Ide aj o problém na zamyslenie preto, že opäť sa

nám priblížia  voľby a iste nikto  nechce, aby ich predikcia

dopadla tak neúspešne ako  naposledy. A práve volebné prefe-

rencie sú základným kritériom, a to úplne lapidárnym, kvali-

ty pracovísk výskumov verejnej mienky.

 

     Nazdávam sa, že nastáva čas na vznik nezávislej, profe-

sionálne  fungujúcej agentúry,  ktorá by  poskytovala reálne

a objektívne informácie, ktorá by ich poskytovala včas, vte-

dy, keď sú  aktuálne, a ktorá by sa  vedome nevyhýbala či už

sporným, alebo aj politicky citlivým problémom dneška.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  vám, pani  poslankyňa. Teraz  vystúpi pani po-

slankyňa Sabolová a pripraví sa pán poslanec Cuper.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     vážení kolegovia,

 

     moja prvá interpelácia je na ministra kultúry pána Iva-

na Hudeca vo veci východoslovenských divadiel ako aj reformy

divadelníctva na Slovensku. Je mi ľúto, že tu nie je pán mi-

nister, ale myslím, že budem adresná.

 

     Vážený pán minister, na mítingu HZDS 1. februára ste sa

vyjadrili,  že situáciu  východoslovenských divadiel  vidíte

ako spolitizovanú, pretože je tam veľa priaznivcov KDH a DÚ.

Na toto  vaše vyjadrenie, keďže je  zavádzajúce a nepravdivé

v časti  spolitizovania problémov  okolo zlučovania divadiel

Prešova a Košíc, musím reagovať.

 

     Túto nepripravenosť rezortu ministerstva kultúry na ta-

kýto vážny krok transformácie divadiel zakrývate politickými

vyhláseniami. Zaťahujete opozičné strany  do tejto kauzy, aj

keď problém transformácie je  niekde úplne inde. Realizované

zmeny koncepcie divadiel boli  naznačené už na porade minis-

tra 4.  októbra 1995 s riaditeľmi  všetkých divadiel Sloven-

ska. Tu sa hovorilo aj o dotáciách štátu zo štátneho rozpoč-

tu,  ktoré  by  mali  plynúť  pre  Slovenské národné divadlo

v Bratislave  a východoslovenské  divadlá v  Košiciach. Táto

porada či táto skutočnosť bola už  dosť dávno a bolo už dosť

času,  aby  ministerstvo  kultúry  túto  zmenu  koncepcie či

transformácie divadelníctva oznámilo poslancom, aspoň výboru

pre vedu, vzdelanie, kultúru a šport, alebo v parlamente pri

schvaľovaní štátneho  rozpočtu na rok 1996.  Považujem to za

neseriózny  prístup  ministerstva  kultúry  k  Národnej rade

a jej poslancom ako zástupcom občanov tejto republiky v jed-

notlivých regiónoch, ako aj  k regionálnym, okresným štátnym

orgánom i samosprávam obidvoch miest Košíc a Prešova.

 

     Tieto zámery ministerstva  kultúry vzhľadom na významné

postavenie Prešova i  Košíc, a teda aj ich  divadiel v rámci

súčasného regiónu, ako aj  pripravovanej verzii vládneho ná-

vrhu územnosprávneho členenia sú nevysvetliteľné. Aj keď po-

dľa vyjadrení kompetentných by  nemali postihnúť diváka, ne-

mali  by znížiť  počet premiér,  mala by  sa zvýšiť umelecká

úroveň, nikto z nich to  nemá podložené v číslach a faktoch,

ani ministerstvo kultúry, ani generálny riaditeľ Východoslo-

venského divadla.  Aj generálny  riaditeľ  pán Fejko sa ešte

9. januára 1996 vyjadril,  že takáto fúzia dvoch doterajších

samostatných divadiel je neobvyklá a zložitá v oboch dotknu-

tých mestách a môže byť prijímaná s nevôľou, ale je súčasťou

pripravovanej transformácie celej slovenskej divadelnej sie-

te. Hlavne, že poslanci Národnej  rady nič nevedia o pripra-

vovanej koncepcii, a jej realizácia  už beží. Uviedol aj, že

takéto riešenie nemusí byť nezvratné.

 

     Podľa súčasných kusých informácií - a je na škodu veci,

že len z médií a nie priamo od vás, pán minister - sa takáto

transformácia dotkne všetkých divadiel na Slovensku. Sú vraj

pripravované zlúčenia pre  stredoslovenský a západoslovenský

región, ale paradoxne v Bratislave  má vraj dôjsť k rozdele-

niu Slovenského národného divadla  a namiesto jedného riadi-

teľa bude mať jedného generálneho a štyroch ďalších. Z tohto

vidno, že transformácia sa  dotkne nás všetkých a koncepcia,

ktorá má  zmeniť postavenie divadelníctva  na Slovensku, nie

je vôbec pripravená.

 

     Začiatkom tohto týždňa sa vyjadril k uvedenému problému

riaditeľ hospodárskeho odboru  ministerstva kultúry Vladimír

Páleník, že  tento proces sa rozhodne  nezastaví, ale že ne-

existuje žiadny  exaktný prepočet - citujem:  "ale v hrubých

črtách vidí úspory v oblasti financovania manažmentu". Preto

sa chcem,  pán minister, opýtať, ako  sa prejaví táto úspora

financovania manažmentu  na zvýšení platových  pomerov umel-

cov. Budú  na základe týchto  zmien finančné prostriedky  na

inscenovanie nových diel? Pretože  súčasná situácia tomu ne-

nasvedčuje.

 

     Dňa 6. februára 1996  uviedla Národná obroda stanovisko

regionálneho klubu Konferencie  slovenskej inteligencie Slo-

vakia Plus, že podporujú postup ministerstva kultúry pri re-

organizácii  divadelníctva na  východnom Slovensku. Citujem:

"Rozpútanie emócií okolo tvorby nového modelu riadenia diva-

delníctva sa nám javí  ako politizácia a radikalizácia prob-

lému, ktorého riešenie je v plnej kompetencii ústredného or-

gánu štátnej správy. Ministerstvo kultúry je orgán, ktorý za

činnosť zodpovedá vláde i parlamentu, preto riešenie problé-

mu je v jeho kompetencii."

 

     Pýtam sa vás, pán minister, čo za orgán rezortu je táto

organizácia, že  si osobuje právo dávať  takéto silné stano-

viská, že vie povedať vo  svojom stanovisku, že podmienky na

umeleckú tvorbu sa nezhoršia, že neobstojí obava, že by tým-

to  postupom, zlučovaním  sa bránilo  vo zvyšovaní umeleckej

úrovne košického i prešovského divadla, keď ani nikto z kom-

petentných pracovníkov  ministerstva kultúry, ani  sám gene-

rálny riaditeľ  pán Fejko nevie jednoznačne  povedať, aké sú

východiská či  výsledky tejto koncepcie,  či už organizačné,

personálne alebo ekonomické.  Neobstojí všeobecná formulácia

bez čísel ušetrenia financií či pracovníkov.

 

     Keďže ministerstvo  kultúry, resp. vláda  za svoje roz-

hodnutia zodpovedá parlamentu  (pozri aj vyjadrenie Slovakia

Plus), prečo, pán minister,  nebola takáto koncepcia reorga-

nizácia  divadiel  na  Slovensku  predložená  Národnej rade,

resp.  aspoň výboru  pre kultúru?  V akom  časovom horizonte

a či vôbec ju mienite, pán minister, predložiť na vyjadrenie

poslancom?

 

     A preto vás na záver chcem požiadať, aby bol parlamentu

poskytnutý komplexný materiál reorganizácie divadelníctva na

Slovensku. Zároveň vás  žiadam predložiť porovnanie výdavkov

a príjmov pre rok 1996  už s plánovanou reorganizáciou diva-

delníctva k predošlému roku 1995, vyčíslenie úspor minister-

stva  kultúry pri  reorganizácii divadiel  v porovnaní rokov

1995 a 1996, ako sa  prejaví reorganizácia na zvýšenie miezd

umelcov, ale aj prevádzkových  pracovníkov  divadiel a koľko

finančných prostriedkov  sa plánuje na  prípravu nových ume-

leckých diel?

 

     Moja druhá interpelácie smeruje na pána ministra finan-

cií vo veci nesprávneho vyplácania podielových daní pre obec

Priekopa v  okrese Michalovce. Počas  môjho poslaneckého dňa

v okrese Michalovce sa na  mňa obrátil starosta obce Prieko-

pa. Obec pri sčítaní ľudu k  3. 3. 1991 mala 309 obyvateľov.

Pri vyplácaní  podielových daní v roku  1994 jej daňový úrad

vyplácal  dane za  276 obyvateľov  a v  roku 1995 sa znížilo

vyplácanie daní dokonca na 259 obyvateľov, pričom k zníženiu

počtu obyvateľov v obci nedošlo.

 

     Starosta obce  požiadal 1. februára  minulého roku cen-

trálnu  evidenciu  pobytu   obyvateľov  v  Banskej  Bystrici

o spresnenie počtu obyvateľov obce.  Dňa 15. marca 1995 odo-

slal starosta na Ústredné daňové riaditeľstvo v Banskej Bys-

trici správny  počet obyvateľov obce. Odpoveď  znela, že oni

dostali z ministerstva financií, odboru štátnej správy a sa-

mosprávy číselník  počtu obyvateľov k 31.  12. 1993, pomocou

ktorého daňový úrad poskytuje podielové dane do rozpočtu ob-

cí a jeho úpravy nie sú prípustné.  Toto stanovisko odoslalo

Ústredné daňové riaditeľstvo aj na ministerstvo financií.

 

     Starosta požiadal  o nápravu aj  ministerstvo financií,

aby spresnilo skutočný počet obyvateľov a upravilo prerozde-

lenie finančných prostriedkov na rok 1995 podľa skutočnosti.

Toto sa však neudialo. Obec Priekopa je malá obec a rozpočet

obce nestačí na zvládnutie úloh, ktoré vyplývajú z kompeten-

cie samosprávy, a preto  aj nesprávne prerozdelenie podielo-

vých  daní, ktoré  sa odvíja  od počtu  obyvateľov obce, 

vplyv na naplnenie rozpočtu a potrieb obce.

 

     Keďže bol  schválený štátny rozpočet na  rok 1996 a mi-

nisterstvo financií opäť bude  vydávať číselník počtu obyva-

teľov pre  podielové dane obcí, chcem  vás, pán minister fi-

nancií,  požiadať,  aby  ste  preverili  uvedené skutočnosti

a vykonali v súčinnosti s  ministerstvom vnútra a štatistic-

kým úradom  nápravu tohto rozporu  v počte obyvateľov  podľa

sčítania ľudu, podľa  vykazovania štatistickým úradom, podľa

prideľovania podielových  daní daňovým úradom  či podľa sku-

točnej evidencie obyvateľov  uvedenej v centrálnej evidencii

v Banskej Bystrici.

 

     Keďže  minulý  mesiac  interpelácie  neboli, dovolím si

predložiť ešte dve interpelácie, ktoré  sú aj v dnešnej dobe

aktuálne. Táto interpelácia smeruje  na pána ministra život-

ného prostredia a je k prevodu Dobšinskej ľadovej jaskyne do

vlastníctva či správcovstva mesta Dobšiná.

 

     Dobšinská ľadová  jaskyňa patrila v minulosti,  a to až

do  roku 1949,  mestu Dobšiná.  O jej  hodnote pre bohatstvo

Slovenskej republiky nemusíme pochybovať. Mesto Dobšiná pred

časom požiadalo ministerstvo životného prostredia o vrátenie

jaskyne do majetku mesta, a to nielen vzhľadom na jej vlast-

níctvo z minulosti, ale aj z  toho dôvodu, že sa nachádza na

katastrálnom území  mesta. Podľa posledných  informácií majú

o takéto vlastníctvo či správu záujem aj iné obce, v ktorých

katastri sa jaskyne nachádzajú.

 

     Dnešné samosprávy, a teda aj  mesto Dobšiná sú  schopné

lepšie a zodpovednejšie spravovať  svoj vlastný majetok a sú

schopné  aj lepšie  využívať zisky  nadobudnuté z  prevádzky

jaskyne hlavne na jej zveľaďovanie  ako aj na zlepšenie pod-

mienok cestovného  ruchu v oblasti. Nakoľko  do dnešného dňa

mesto  nedostalo  záväzné  stanovisko ministerstva životného

prostredia, chcem vás, pán minister,  požiadať, aby ste v čo

najkratšom čase prizvali na spoločné rokovanie k tejto zále-

žitosti, k prevodu do vlastníctva, resp. správcovstvu jasky-

ne primátora  mesta alebo  zástupcov mesta  ako aj súčasného

správcu - Správu jaskýň z Liptovského Mikuláša  a v prospech

vecí urýchlene rozhodli.

 

     Ešte jedna krátka interpelácia na pani ministerku škol-

stva. Začiatkom  decembra 1995 boli na  školské správy z mi-

nisterstva školstva  zaslané finančné prostriedky  na mzdové

účely.  Tieto prostriedky  boli zrejme  získané z celoročnej

reštrikcie výdavkov ministerstva školstva. Chcela by som sa,

pani ministerka, opýtať,  koľko finančných prostriedkov bolo

poskytnutých  na zvýšenie  miezd či  odmien pre  pracovníkov

školstva  ako celku  a koľko  týchto finančných prostriedkov

ste poskytli  na zvýšenie miezd či odmien pre cirkevné škol-

stvo. Chcela  by som vás požiadať  o špecifikáciu podľa jed-

notlivých okresov.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pani poslankyňa.  Teraz vystúpi  pán poslanec

Cuper. Pripraví sa pán poslanec Gaľa.

 

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení poslanci,

 

     chcem  interpelovať v  zmysle  §  89 ods.  3 ministerku

školstva pani  Evu Slavkovskú a ministra  kultúry pána Ivana

Hudeca. A zároveň sa chcem opýtať môjho kolegu pána poslanca

Šveca, ako sa na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského,

na katedre maďarského jazyka a literatúry dodržiava jazykový

zákon.

 

     Skôr  než svoju  interpeláciu prednesiem,  chcem uviesť

jednu životnú skúsenosť, ktorá sa mi stala minulý rok 1. de-

cembra 1995.  Boli sme na návšteve  v budapeštianskom parla-

mente a potom sme  boli pozvaní pani veľvyslankyňou Mitrovou

do Slovenského  kultúrneho a informačného  strediska v Buda-

pešti. Prítomný  bol tiež poslanec za  Maďarskú koalíciu pán

József Kvarda. Mohol sa teda presvedčiť, že na území Sloven-

skej  republiky v  centre Budapešti  sa národnostná politika

realizuje tak, že na  večeri, ktorý bol venovaný slovenskému

básnikovi Dolnozemskému, sa jeho  básne recitovali tak v ma-

ďarskom jazyku, ako aj v slovenskom. Potom som išiel z Buda-

pešti domov a všadiaľ som  videl smerové tabule s názvom Po-

zsony.

 

     Zhodou okolností druhý deň som bol na rokovaní v Bruse-

li a v rokovacej miestnosti bola mapa Európy. Všimol som si,

že na  nej bol názov Bratislava.  Neviem, kto tu balkanizuje

strednú Európu.

 

     A teraz skúsenosť, ktorú som  zažil v pondelok na mojom

materskom pracovisku.  Išiel som po  treťom poschodí, čo  je

nad  rektorátom Univerzity Komenského, a  na dverách katedry

maďarského jazyka  a literatúry je  verejný oznam, teda  vy-

hláška. Na dverách štátnej inštitúcie, i keď autonómnej, ale

štátom platenej, teda, ktorá plní aj štátne úlohy, bol oznam

výlučne v maďarskom jazyku, vyhláška, podotýkam, a samozrej-

me, namiesto Bratislava  Pozsony. Pýtam sa  teda pána minis-

tra kultúry  a pani ministerky, ako sa v týchto inštitúciách

dodržiava jazykový zákon. Pýtam sa tiež, ako ja, občan tejto

republiky a poslanec Národnej rady, môžem kontrolovať to, čo

sa  na tejto  verejnej inštitúcii,  štátnej inštitúcii deje,

keď si jednoducho ona  nepokladá uviesť - netvrdím, že by to

mal byť iba slovenský oznam, ale rozhodne by mohol byť aspoň

dvojjazyčný. Prosím, aby mi bolo potom odpovedané.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Teraz  vystúpi pán poslanec  Gaľa. Pripraví sa

pán poslanec Peter Weiss.

 

     Nech sa  páči, faktickú poznámku má  pán poslanec Švec,

i keď nie  ste povinný odpovedať,  pretože poslanec poslanca

interpelovať nemôže.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem pekne,  ale myslím, že je  kolegiálne a slušné,

keď sa aj na takúto výzvu odpovedá.

 

     Chcel by  som sa pánu  docentovi poďakovať, pretože  si

uvedomujem, že  na Univerzite Komenského nie  je len katedra

maďarského jazyka, ale  sú tu aj katedry iných  jazykov a na

Filozofickej  fakulte Univerzity  Komenského sa  vyučujú de-

siatky cudzích  jazykov. Myslím si,  že je potrebné,  aby sa

zákony  Národnej  rady   Slovenskej  republiky  dodržiavali,

a postarám sa  o to, aby úradné  oznamy zverejňované na hla-

vičkovom papieri boli dvojjazyčné a aby sa hlavné mesto Slo-

venskej republiky uvádzalo v znení Bratislava.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Aj  ja  ďakujem  pánu  poslancovi,  rektorovi a zároveň

môjmu nadriadenému.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     na úvod mi dovoľte  upozorniť, že niekto z predrečníkov

tu nechal jednu peknú ceruzku, keby si ju vyzdvihol.

 

     Vážení, 22. septembra 1995  v rámci 9. schôdze Národnej

rady Slovenskej  republiky som si  dovolil interpelovať pod-

predsedu vlády  Slovenskej republiky a  zároveň ministra fi-

nancií pána Sergeja Kozlíka  a ministra vnútra pána Ľudovíta

Hudeka vo veci úhrady  finančných nákladov  spojených so za-

bezpečením návštevy Svätého otca Jána Pavla II. na Slovensku

v júli minulého roku.  S tým istým problémom sa  na pána mi-

nistra zahraničných vecí obrátil kolega z klubu KDH poslanec

František  Javorský. Podstatou  oboch našich  vystúpení bola

otázka,  prečo  -  napriek  opakovaným  sľubom a uisťovaniam

- vláda dodnes neuhradila  mestám Bratislava, Nitra, Levoča,

Košice,  Prešov a  obci Šaštín  sľúbených 51  795 000 korún,

napriek tomu, že uvedené  samosprávy splnili všetky formálne

náležitosti, ktoré sa od nich požadovali.

 

     Dovoľte mi citovať niektoré  údaje z odpovedí troch mi-

nistrov vlády Slovenskej republiky.

 

     Minister vnútra Ľudovít Hudek odpoveď zo dňa 18. októb-

ra - citujem časť odpovede:  "Vážený pán poslanec, vo svojom

vystúpení ste správne uviedli postup riešenia finančného za-

bezpečenia návštevy Svätého  otca na Slovensku. Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky  sa zúčastnilo všetkých rokovaní

na  Ministerstve financií  Slovenskej republiky,  na ktorých

boli prerokované  a predbežne odsúhlasené  výdavky jednotli-

vých obcí a miest, ktoré Svätý otec mal navštíviť. Na týchto

rokovaniach, na ktorých sa zúčastnili okrem starostov a pri-

mátorov obcí  a miest aj  prednostovia príslušných okresných

úradov, boli  pre dotknuté obce a  mestá odsúhlasené predpo-

kladané výdavky v celkovej sume 51 795 000 korún. Predpokla-

dám,  že  o  výške  príspevkov  pre  obce  a mestá a ostatné

ústredné orgány, ktoré  zabezpečovali návštevu na Slovensku,

rozhodne  vláda Slovenskej  republiky na  základe materiálu,

ktorý  pripravuje Ministerstvo  financií Slovenskej republi-

ky." S úctou, podpis.

 

     Minister  zahraničných vecí  Juraj Schenk,  20. október

1995:  "Vážený pán  poslanec, koncom  mesiaca september 1995

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky odstúpi-

lo  komplexný materiál  týkajúci sa  refundácie vynaložených

finančných  prostriedkov na  konečné posúdenie  Ministerstvu

financií Slovenskej republiky. V súčasnom období je materiál

spracovaný a  podľa informácii z  Ministerstva financií Slo-

venskej republiky bude predložený na rokovanie vlády Sloven-

skej republiky do konca októbra 1995." S pozdravom, podpis.

 

     Podpredseda  vlády a  minister financií  Sergej Kozlík,

9. októbra 1995 - citujem: "Vážený pán poslanec, na Vašu in-

terpeláciu podanú na 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej re-

publiky dňa 22. 9. 1995  Vám oznamujem: V súvislosti s ukon-

čením návštevy  Jeho Svätosti pápeža Jána  Pavla II. na Slo-

vensku minister zahraničných  vecí Slovenskej republiky lis-

tom z 3. 8. 1995 číslo 201368/95-KAMI predložil na Minister-

stvo financií Slovenskej  republiky prehľad požadovaných fi-

nančných nárokov zainteresovaných  miest, rezortov a cirkev-

ných diecéz so žiadosťou  o objektívne posúdenie opodstatne-

nosti a reálnosti predložených  finančných požiadaviek a ur-

čenia spôsobu ich úhrady.

 

     Vzhľadom na to, že na základe predložených podkladových

materiálov nebolo  možné objektívne posúdiť  uplatňované po-

žiadavky, Ministerstvo financií  Slovenskej republiky listom

číslo 3404/1995-Sekr. zo dňa 16. 8. 1995 požiadalo Minister-

stvo zahraničných  vecí Slovenskej republiky,  ktorému úloha

vyplynula  z  uznesenia  vlády  Slovenskej  republiky  číslo

315/1995, o ich dopracovanie a doplnenie.

 

     Ministerstvo  zahraničných vecí  listom z  18. 9.  1995

číslo  201542/95-KAMI zaslalo  požadované doplnenie materiá-

lov. V súčasnosti Ministerstvo financií Slovenskej republiky

pripravilo návrh na úhradu nákladov  s tým, že predmetný ma-

teriál podpredseda vlády a  minister financií Slovenskej re-

publiky predloží na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Na

základe platného  uznesenia vlády ministerstvo  financií po-

ukáže príslušné sumy  finančných prostriedkov priamo jednot-

livým zainteresovaným mestám a obciam." S pozdravom, podpis.

 

     Vážení,  z uvedených  odpovedí jasne  vyplýva, že samo-

správy miest,  okresné úrady, diecézy a  iné dotknuté orgány

štátnej správy a príslušné  ministerstvá splnili všetky pat-

ričné kroky k tomu, aby  bolo možné uvedené peniaze uhradiť.

Všetci dobre vieme, v  akej situácii sa všeobecne nachádzajú

naše  mestá a  obce, nebudem  to tu  opakovať. Odznelo to tu

niekoľkokrát, posledne pri prerokovaní plnenia štátneho roz-

počtu za tri štvrťroky, roku  1995, aj pri schvaľovaní štát-

neho rozpočtu na rok 1996. Ich  situácia je zlá, o to horšia

je však situácia tých samospráv,  ktoré sa zadlžili v dobrej

viere,  že vláda  včas a  v plnej  miere vykryje ich výdavky

spojené s už uvedenou návštevou.

 

     Tak trochu chápem, že peniaze stále chýbajú, ale keď sa

chce, vedia sa nájsť. Peniaze  sa našli na sťahovanie ústre-

dia Slovenskej pošty do Banskej Bystrice, našli sa na sťaho-

vanie Úradu priemyselného vlastníctva  do toho istého mesta,

našli  sa peniaze  na sťahovanie  ministerstva dopravy, pôšt

a telekomunikácii,  aj na  jeho nákladnú  interiérovú úpravu

nových  priestorov, ktorá  išla do  ťažkých miliónov  korún.

Tento postoj vlády k uvedenej otázke je prinajmenšom nevhod-

ný a je veľkou, navyše zbytočnou škvrnou na návšteve Svätého

otca na Slovensku.

 

     Dovoľte  mi teda  opýtať sa  vás, ministerský  predseda

vlády  Slovenskej republiky  pán  Vladimír  Mečiar, kedy. Je

február 1996, o niekoľko dní to bude 8 mesiacov. Ja však ve-

rím, že to 8 mesiacov nebude. Ak by to tak malo byť, nemusí-

te mi odpovedať písomne, ale  verím, že vaša odpoveď písomná

nebude.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Weiss.

 

 

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené pani ministerky,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     pán predsedajúci,

 

     chcel by som interpelovať  pána ministra dopravy a spo-

jov a pána predsedu vlády.

 

     V priebehu decembra 1995  a januára 1996 dostali všetky

súkromné rozhlasové stanice  od Slovenských telekomunikácií,

štátneho podniku, list  rovnakého znenia, podpísaný riadite-

ľom OZ Rádiokomunikácií inžinierom Gabrielom Szántom vo veci

zmeny taríf výkonov rádiokomunikácií od  1. 1. 1996. V tomto

liste  sa uvádza  - citujem:  "Výmerom Ministerstva financií

Slovenskej republiky bola schválená  nová tarifa výkonov rá-

diokomunikácií číslo 010/1995 vstupujúca  do platnosti od 1.

1. 1996 pre odberateľov  našich služieb. Nová tarifa zohľad-

ňuje zvýšenie nákladov na prevádzku a údržbu rádiokomunikač-

ných zariadení  za obdobie 1990 až  1995, koeficient nárastu

2,29. Z výmeru vyplýva úprava cien poskytovaných služieb pre

našich odberateľov, čo si  Vám touto cestou dovoľujeme ozná-

miť. Vzhľadom  na časovú tieseň  v tomto roku  predpokladáme

uzatvorenie novej zmluvy, resp. dodatku pre rok 1996 s novou

cenou v priebehu mesiaca január 1996. V priebehu januára ob-

držíte spolu  s pozvaním návrh  zmluvy resp. dodatku  na jej

prerokovanie a podpísanie." Toľko citát.

 

     Niektoré  stanice    dostali  aj  nový  návrh dohody,

v ktorom je predložený návrh na zvýšenie ceny až o 130 %. Zo

dňa na deň. Pritom  Slovenské telekomunikácie žiadali podpí-

sať dodatok  k zmluve, pretože  pôvodne podpísané zmluvy  so

starými cenami sú platné na celý nasledujúci kalendárny rok,

ak  neboli vypovedané  k 31.  12. predchádzajúceho  roku, čo

Slovenské telekomunikácie neurobili. Prostredníctvom Sloven-

ských telekomunikácií  vysielajú v súčasnej  dobe tejto súk-

romné  rozhlasové stanice:  FUN Bratislava,  DCA Dubnica nad

Váhom, N-rádio  v Nitre, Rádio Nitra,  Rebeka Martin a Twist

Bratislava. Zhodou okolností ide  o najpočúvanejšie rádiá na

Slovensku, pričom FUN a Twist  vzhľadom na výkon a koordiná-

ciu  frekvencií nemajú  v súčasnosti  inú technickú možnosť,

ako používať služby Slovenských  telekomunikácií, ergo sú od

nich plne závislé. Zvyšné súkromné rozhlasové stanice, ktoré

majú lokálny charakter, vysielajú pomocou vlastných vysiela-

čov, nakoľko ich výkon a technické podmienky im to umožňujú.

Podľa mojich informácií zriaďovacia cena FN vysielača sa po-

hybuje od cca 500 tis. Sk do  1 mil. Sk podľa druhu a výkonu

vysielača,  vrátane cla  a dane  z pridanej  hodnoty, pričom

ročná spotreba elektrickej energie je až za 120 tis. Sk. Keď

spočítame maximálne sumy, dostaneme číslo  1 650 tis. Sk, čo

je cena priamych nákladov  vrátane jednorazovej vstupnej in-

vestície zriaďovacej ceny za vysielač  plus clo a daň z pri-

danej hodnoty. V súčasnosti  platia súkromné rozhlasové sta-

nice za použitie jedného vysielača  podľa výkonu od 700 tis.

Sk do 1 800 tis. Sk ročne.

 

     Z  uvedeného vyplýva,  že už  dnes súkromné  rozhlasové

stanice, ktoré platia  poplatky Slovenským telekomunikáciám,

vysoko preplácajú služby, ktoré im Slovenské telekomunikácie

poskytujú, využívajúc  svoje  monopolné  postavenie na trhu,

pričom v mnohých  prípadoch Slovenské telekomunikácie využí-

vajú  vysielacie  zariadenia,  ktoré    morálne  zastarané

a dávno odpísané. Výsledok  je, že Slovenské telekomunikácie

v prípade poskytovania služieb  pre súkromné rozhlasové sta-

nice boli a sú vysoko ziskové i do ohláseného zvýšenia cien,

a preto vzniká podozrenie, či  zmluvy, ktoré Slovenské tele-

komunikácie predkladajú všetkým  súkromným staniciam, nie sú

iba diktátom monopolistu. Obsahujú  totiž len povinnosti od-

berateľa, tie sú veľmi striktné  a prísne, presne však nede-

finujú  povinnosti dodávateľa,  a Slovenské  telekomunikácie

neboli ochotné o podmienkach zmlúv rokovať ani s jednotlivý-

mi rádiami, ani s Asociáciou nezávislých rozhlasových staníc

Slovenska, ktorá reprezentuje súkromné vysielanie na Sloven-

sku. Súkromné stanice sú  takto nekompromisne tlačené k pod-

pisu diktovanej zmluvy v duchu pravidla "ber alebo choď".

 

     Dámy a páni, duálne  systémy v rozhlasovom a televíznom

vysielaní, to je jedna zo záruk nezávislého informovania ve-

rejnosti, je to jeden z garantov demokracie v médiách. Exis-

tencia duálneho systému je jednou z podmienok pre vstup Slo-

venskej republiky do európskych  štruktúr. Keď Slovenská re-

publika  navonok  opakovane  proklamuje  existenciu duálneho

systému na Slovensku, mali  by všetky štátne orgány vytvárať

pre súkromné stanice, ktoré  sú jeho garantom, také podmien-

ky,  aby sa  medzi nimi  a verejnoprávnymi  prevádzkovateľmi

vytvorila  určitá rovnováha,  namiesto toho,  aby bola  táto

rovnováha narušovaná. Pri  zmenách podmienok na prevádzkova-

nie rozhlasových staníc by  sa malo súkromné vysielanie skôr

zvýhodniť, nakoľko predsa len ide o službu verejnosti, ktorá

zo strany  štátu nie je  nijako dotovaná. I  keď sa na  prvý

pohľad zdá, že nové ceny  sa v globále týkajú aj Slovenského

rozhlasu, v podstate  neovplyvnia jeho hospodárenie, pretože

toto zvýšenie ceny sa zohľadňuje už v jeho novom rozpočte na

rok 1996, a teda o túto sumu dostal Slovenský rozhlas zvýše-

  dotácie od  štátu. Proti  tomu, samozrejme,  nenamietam,

pretože  aj  verejnoprávny  rozhlas  má svoje nezastupiteľné

funkcie. Pripravované  zvýšenie cien súkromné  vysielanie na

Slovensku takto môže existenčne ohroziť. Ak sa tomuto proce-

su nezabráni, môže to viesť  k skorej ekonomickej smrti súk-

romných staníc.

 

     Cieľom tejto interpelácie je snaha dosiahnuť, aby vláda

Slovenskej republiky a ministerstvo dopravy a spojov primali

Slovenské telekomunikácie, š. p.,  aby za služby poskytované

súkromnými rozhlasovými stanicami účtovali ceny s primeraným

ziskom, ktoré  budú rešpektovať zákon o  cenách a protimono-

polný zákon. Takisto je potrebné, aby zmluvy presne špecifi-

kovali ceny jednotlivých služieb, aby prevádzkovatelia pres-

ne vedeli, za aké výkony  platia, a aby v prípade nedodržia-

vania  zmluvných podmienok  zo strany  dodávateľov bol tento

právne postihnuteľný.

 

     Zároveň by  som chcel využiť túto  príležitosť a opýtať

sa pána predsedu parlamentu, prečo ešte stále nebol zaradený

na program schôdze  Národnej rady Slovenskej republiky návrh

nového rokovacieho poriadku. Tento návrh bol pripravený ešte

pred voľbami a predkladal sa  prvýkrát, ak ma pamäť neklame,

v auguste 1994. Hovorím to preto, že často aj počas volebnej

kampane, aj  po nej som bol  terčom všelijakých invektív, že

som sa ako podpredseda  parlamentu zodpovedný za parlamentnú

legislatívu nedostatočne zasadil,  aby tento rokovací poria-

dok bol  pripravený. Od volieb uplynulo pomaly poldruha roka

a aj dnes  sme sa presvedčili, že  nový rokovací poriadok je

pre  tento parlament  mimoriadne dôležitý,  aby nedochádzalo

k takým nedôstojným situáciám, akých sme boli svedkami dnes.

 

     A tretia poznámka: Pozorne som  si vypočul to, čo pove-

dala pani poslankyňa Kolesárová. Aj  ja sa prihováram za to,

aby  bolo čo  najviac výskumov  verejnej mienky,  ktoré nás,

poslancov, ale aj verejnosť budú informovať o rôznych strán-

kach politického,  hospodárskeho, sociálneho života  v našej

vlasti, aby sme mali možnosť informácie porovnávať. Preto by

bolo dobré, keby sme možno aj tu na parlamentnej pôde zváži-

li, či by nezávislá výskumná agentúra, ktorú pani poslankyňa

odporúčala, nemala pôsobiť pri  parlamente, a nie pri vláde,

ako je to doteraz, aby teda tím, ktorý robí výskumy verejnej

mienky  pri vláde,  bol podriadený  parlamentu a  aby slúžil

nám, poslancom, a cez nás aj celej verejnosti.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Weissovi. Pán predseda chce od-

povedať.  Chcem mu  len povedať,  že už  sa nespoliehajme na

žiadne výskumy,  Združenie robotníkov Slovenska si samo robí

svoj prieskum a výskum.

 

     Nech sa páči, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak ako som odpovedal pánu poslancovi Brockovi, tak od-

poviem hneď  aj pánu poslancovi  Weissovi. Myslím si,  že na

tom je dosť pravdy, i  keď pán poslanec Weiss bol podpredse-

dom,  že sa  rokovací  poriadok  nepohol vôbec.  Nakoniec sa

prihlásili dobrovoľne  sami traja páni poslanci,  čo pán po-

slanec určite dobre  vie - jeden z ich  klubu, dvaja z nášho

klubu - a vypracovali novelu rokovacieho poriadku.

 

     Pán poslanec,  ak vás váš predseda  klubu, ktorý sa zú-

častňuje na politickom grémiu, informuje, alebo neinformuje,

ja za to nemôžem. Na grémiu sa to povedalo.

 

     A po tretie - je dohoda s predkladateľmi návrhu rokova-

cieho poriadku, ktorí ma požiadali, aby som im vybavil cestu

do Prahy, že chcú konzultovať s pražskými poslancami o roko-

vacom poriadku, ktorý Praha má už  skoro pol roka, a chcú sa

spýtať na niektoré negatíva alebo pozitíva, ktoré by do neho

zapracovali. To je posledné rozhodnutie predkladateľov roko-

vacieho poriadku.  Takže spýtajte sa  pána poslanca Ftáčnika

a pána predsedu vášho klubu, povedia vám aj detaily. Rokova-

cí poriadok je, tento mesiac  sa majú zúčastniť na konzultá-

ciách s pražskými poslancami.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem predsedovi Národnej rady.  Ako ďalší je pán po-

slanec Juriš a pripraví sa pán poslanec Langoš.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani ministerky a pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     budem mať krátky vstup, nie  ako niektorí, vážim si váš

čas.

 

     Všetky politické subjekty, ktoré  sa uchádzajú o zvole-

nie do parlamentu, proklamujú, že ich záujmom je človek, ob-

čan a jeho blaho. Životnú  úroveň mnohých hodnotia len podľa

množstva materiálnych statkov, no akosi sa zabúda, že človek

môže byť šťastný a spokojný,  keď mu nechýba zdravie. Veď čo

si prajeme do nového  roku alebo k narodeninám? Najčastejšie

znejú  vinše:  veľa  zdravia,  šťastia, spokojnosť, úspechov

v práci atď. V  poslednom čase sa nejak derú  dopredu aj pe-

niaze.  No vláda  akosi zdraviu  občanov neprikladá náležitú

pozornosť. Nemáme dostatok finančných prostriedkov v kapito-

le štátneho rozpočtu na zdravotníctvo a vieme, že zdravý ob-

čan  nepotrebuje navštevovať  zdravotnícke zariadenia, nevy-

meškáva z práce a je pracovne výkonný. Málo pozornosti venu-

jeme zdravému životnému prostrediu. V celých oblastiach Slo-

venska máme zdevastované životné prostredie, následne vysokú

chorobnosť a znížený priemerný vek obyvateľstva.

 

     Jednou z takých postihnutých  oblastí je i Žiarska kot-

lina, inak prekrásna časť  Slovenska. Z dôvodu vysokej škod-

livosti zastaranej  výroby hliníka sa  rozhodlo o vybudovaní

novej prevádzky. Postupne od júna do decembra 1995 sa dávali

jednotlivé  časti do  prevádzky. Nový  závod vraj  až o 90 %

znižuje emisie, ale tiež to nie je úplne neškodná prevádzka.

Po dobudovaní nového závodu som očakával, že z dôvodu zacho-

vania zdravého životného prostredia, ktoré  je tam i  tak už

zaťažené, bude škodlivá prevádzka automaticky uzatvorená. No

nestalo sa tak.

 

     Podobným prípadom poškodzovania  kvality životného pro-

stredia  je výroba  viskózového hodvábu  v podniku Istrochem

v Bratislave. Už  dávno bolo rozhodnuté  najvyššími orgánmi,

že táto  výroba bude ukončená, a niekto tento  neúnosný stav

neustále predlžuje.  Či nám nezáleží na tom, ako  žijú ľudia

v okolí tých závodov? V Bratislave konkrétne najmä na Trnáv-

ke  či v  Krasňanoch. Preto  sa pýtam  pána ministra Duckého

a ministra životného  prostredia pána Zlochu,  dokedy takýto

stav bude trvať v Žiari nad Hronom a v Bratislave.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi.  Nech  sa  páči, pán Langoš.

Pripraví sa pán poslanec Bárdos.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     členovia vlády,

 

     mám niekoľko  otázok. Pýtam sa  pána predsedu vlády  či

štát nesie záruky za vklady občanov v štyroch najväčších pe-

ňažných ústavoch: Slovenskej sporiteľni, Slovenskej poisťov-

ni, vo Všeobecnej úverovej banke  a v Investičnej a rozvojo-

vej banke. Žiadam verejne jednoduchú odpoveď: áno alebo nie.

 

     Ďalej  sa pýtam  pána predsedu  vlády, aké predstavy má

vláda pre ochranu vkladov občanov v ostatných komerčných pe-

ňažných ústavoch.  V týchto štyroch  veľkých peňažných ústa-

voch majú občania 80 % svojich vkladov.

 

     Po druhé: Podľa nám  dostupných informácií v súčasnosti

prebiehajú  rokovania  medzi  Spolkovou  republikou  Nemecko

a Slovenskou republikou  o splatení slovenskej  čiastky dlhu

bývalej Československej socialistickej  republiky voči býva-

lej Nemeckej  demokratickej republike. Čiastka,  o ktorej sa

hovorí, je 196,6 miliónov nemeckých  mariek, skoro 4 mld ko-

rún. Táto  suma však môže byť  aj vyššia. Táto suma  by mala

byť splatená  v polročných splátkach v priebehu troch rokov,

t. j. do konca roku 1999. Splatenie tohto dlhu bude predsta-

vovať veľkú ekonomickú záťaž. Je vhodné a žiaduce pokúsiť sa

rokovať so Spolkovou republikou Nemecko o možnosti umŕtvenia

časti, najlepšie  celého tohto dlhu,  prostredníctvom mecha-

nizmu známeho ako depth for national fund.

 

     Tento mechanizmus bol  úspešne realizovaný na odpísanie

zahraničných dlhov mnohých krajín, vrátane susedného Poľska,

výmenou za  investície dlžníckej krajiny  do ochrany prírody

a životného prostredia. V prípade Poľska bola napríklad časť

dlhu odpísaná  zo štátneho dlhu  Poľska výmenou za  vloženie

primeraných  alebo  vyšších  prostriedkov  do štátneho fondu

a vojvodských fondov  na ochranu životného  prostredia. Pro-

striedky  fondov boli  potom použité  na realizáciu  veľkého

množstva ekologických investícií a projektov. Ide v podstate

o možnosť  akéhosi  Marschallovho  plánu  na obnovenie alebo

zlepšenie životného prostredia devastovanej strednej Európy.

 

     Zdroje štátneho rozpočtu  určené na ekologické investí-

cie sú v Slovenskej  republike čoraz nedostatočnejšie a eko-

logická obnova krajiny sa dostala na vedľajšiu koľaj a medzi

posledné  na  zozname  priorít  slovenských  vlád. Konverzia

štátneho dlhu Nemecka v  prospech ekologických investícií by

preto mohla zohrať významnú  akceleračnú úlohu pri ekologic-

kej rekonštrukcii strednej Európy,  ako som už povedal, pri-

rovnateľnej k  Marschallovmu plánu. Preto  sa pýtam predsedu

vlády, či vláda pozná túto  možnosť a či vláda v rokovaniach

s nemeckou stranou túto možnosť využije.

 

     Po tretie: V parlamente  na našich laviciach sa objavil

návrh zákona na zriadenie Vysokej školy výrobno-technologic-

kej v  Prešove. Chcem položiť pani  ministerke školstva nie-

koľko otázok: Aká je  koncepcia ministerstva školstva z hľa-

diska diverzifikácie vysokoškolského štúdia v Slovenskej re-

publike v zmysle odporúčaní expertov OECD? Kedy ministerstvo

túto koncepciu  spracovalo? Ako ministerstvo  zhodnotilo ne-

úspešný pokus  o takúto diverzifikáciu,  keď zanikli Fakulta

odborných štúdií  Slovenskej technickej univerzity  v Trnave

a Fakulta  odborných  štúdií  Technickej  univerzity v Koši-

ciach?

 

     Aká je  koncepcia Ministerstva školstva  Slovenskej re-

publiky  z  hľadiska  regionalizácie  vysokoškolského štúdia

v Slovenskej  republike?  Kedy  ministerstvo  túto koncepciu

spracovalo? Je navrhované  zriadenie  Vysokej školy výrobno-

technologickej v  Prešove v súlade  s touto koncepciou?  Aké

nové vysoké  školy ministerstvo navrhne  v nasledujúcich ro-

koch  zriadiť, zriadenie  akých bude  podporovať? V  ktorých

mestách, podľa akých kritérií? Zriadenie a činnosť akých fa-

kúlt a študijných odborov  bude ministerstvo podporovať úče-

lovo pridelenými prostriedkami? Podľa akej koncepcie? Kde sa

možno zoznámiť s touto koncepciou a s kritériami na prideľo-

vanie takýchto prostriedkov?

 

     Je pravda, že ninisterstvo  školstva pre navrhovanú Vy-

sokú školu výborno-technologickú v Prešove záväzne prisľúbi-

lo  prideliť pri  zriadení odboru  odevná technológia mzdové

prostriedky pre 8 pracovníkov? Budú tieto prostriedky účelo-

vo  pridelenými  prostriedkami?  Akým  spôsobom ministerstvo

školstva bude garantovať, že  zahraničný subjekt, teda Tech-

nická  univerzita Liberec  v Českej  republike, splní  svoje

prísľuby pri realizácii tohto  odboru? Keďže navrhovaný ter-

mín zriadenia  tohto odboru je I.  polrok 1996, vykonalo mi-

nisterstvo školstva  príslušné kroky, aby  bol tento prísľub

zahraničného subjektu preň záväzný?  Kedy takéto kroky vyko-

nalo a aké?

 

     A pri tejto príležitosti  zneužijem ešte minútu a chcem

navrhnúť predkladateľom a navrhovateľom zákona, aby ho dopl-

nili o materiály charakterizujúce odbornú, vedeckú a pedago-

gickú prax  profesorov a docentov  navrhovanej vysokej školy

s tým, aby  sa dokladovala ich publikačná  činnosť a citačný

index, tak  ako to požaduje ministerstvo  školstva vo svojom

prípise číslo  6091 z roku  1995-163-Up zo dňa  14. novembra

1995 od  tých, ktorí sa  uchádzajú o udelenie  vedeckej hod-

nosti doktora vied. Táto žiadosť je legitímna, lebo v prípa-

de udelenia hodnosti nekvalitným  uchádzačom sa síce znižuje

jej vážnosť, ale nie sú  tým poškodení bezprostredne iní ob-

čania. Treba preukázať, že v prípade navrhovanej novej vyso-

kej školy je kvalita jej  učiteľov taká, že nebudú nekvalit-

nou výučbou poškodení poslucháči tejto školy.

 

      Žiadam ďalej, aby  navrhovatelia preukázali, že tvrde-

nia o pomoci pri zriadení odboru odevná technológia zo stra-

ny zahraničnej vysokej školy, teda Technickej univerzity Li-

berec, sú zabezpečené  príslušnými dohodami, ktoré zabránia,

aby zahraničný partner od  tohto prísľubu jednostranne a bez

následkov z akýchkoľvek dôvodov odstúpil.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán minister.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     otázky, ktoré kládol pán poslanec Langoš, sa síce netý-

kali mňa, ale týkali sa životného prostredia a ja si dovolím

na túto časť odpovedať.

 

     Ja som si tiež neraz kládol otázku, či by nebolo vhodné

dostať sa k nejakým  peniazom zo zahraničia, napríklad takým

spôsobom, ako to majú Poliaci alebo niektoré iné krajiny, že

vlastne krajiny, u ktorých sú zadlžené, urobia s nimi výhod-

né dohody,  že im odpustia  časť dlhu, ale  musia - taká  je

podmienka -  z rozpočtu republiky  dávať na nejaký  obratový

fond. Nakoniec  som prišiel k záveru,  chvalabohu, že my nie

sme takí zadlžení, alebo neboli  sme nikdy takí zadĺžení ako

Poľsko. Oni  by svoje dlhy  nikdy neboli splnili,  tak je to

vlastne pomoc, ktorá možnože sa  dáva v najvyššej núdzi, ale

my sme v nej, chvalabohu, neboli.

 

     Máme  rozpracované podmienky  na vytvorenie  obratového

fondu. Uvažujeme s úverom zo zahraničia, s príspevkom z Fon-

du  národného majetku,  prípadne s  príspevkami od podnikov,

ktoré majú dobré ekonomické výsledky a budú  ochotné do toh-

to fondu nejaké prostriedky  vložiť. Máme veľmi dobrú spolu-

prácu s  rezortom životného prostredia  v Poľsku. Môžem  vás

ubezpečiť, že to vôbec nie je  riešením a skôr im to prináša

viac problémov ako nám.

 

     Nesúhlasím s  tvrdením pána poslanca, že  u nás sa dáva

málo na  ochranu životného prostredia,  resp. na zlepšovanie

podmienok. Môžem vás ubezpečiť, že sme v podstate od začiat-

ku, tak ako bol  vytvorený rezort, či  už slovenská komisia,

alebo  ministerstvo životného  prostredia, prijali filozofiu

v životnom prostredí, ktorá je  bežná v západných krajinách.

Teda znečisťovateľ platí a  znečisťovateľ je povinný odstrá-

niť zdroje  znečistenia. Toto nám práve  prináša veľmi dobré

výsledky a pritom som si vedomý toho, že nemáme dosť finanč-

ných  prostriedkov, alebo  nedostávame dosť  finančných pro-

striedkov, aby  sme mohli všetky problémy  riešiť. Už som tu

hovoril niektoré čísla, ale  dovolím si ich zopakovať. Stále

o nich hovoríme. Sú to údaje  z monitoringu, máte možnosť sa

o nich presvedčiť. V pomere k roku  1989 v roku 1994 sa zní-

žili emisie  prachu o 73,6 %,  emisie síry o 58,6  %, emisie

oxidov dusíka o 23,7 % a emisie  CO o 23,6 %. Teda to jedno-

značne svedčí o tom, že sa tu niečo v životnom prostredí ro-

bí. Mnohí môžete povedať, že  je to v dôsledku poklesu výro-

by. Nie je to pravda.

 

     Máme podrobnú analýzu, v súvislosti s prípravou na kon-

ferenciu ministrov životného prostredia  sme si urobili roz-

bor u  50 najväčších znečisťovateľov  a môžem vás  ubezpečiť

o tom, že skoro všetci znížili, alebo výrazne znížili emisie

týchto štyroch  hlavných zložiek. Súvisí  to s tým, koľko sa

u nás dáva celkove na ochranu a zlepšenie životného prostre-

dia. Nemám napríklad presné číslo, koľko stálo  Slovnaft za-

vedenie výroby  bezolovnatého benzínu.  Bola to obrovská in-

vestícia, ale vďaka tomu sa od 1. 1. 1995 na Slovensku vyrá-

ba len bezolovnatý benzín a  to znamená, že z našich  áut sa

do ovzdušia ročne dostane o 96 ton  olova menej.  To je celá

tretina, ktorá sa u nás dostáva do  ovzdušia z priemyslových

prevádzok a pod. Pokiaľ by  sme zobrali Žiar nad Hronom, tam

investovali okolo  150 miliónov dolárov. To  sú celkom pekné

peniaze. Zmenili úplne technológiu.  Skutočne, to má pán po-

slanec pravdu, že sa výrazne znížili emisie všetkých škodli-

vín, ale čo je veľmi  dôležité, prakticky sa odstránili emi-

sie dechtu a  emisie oxidu fluóru. To sú  práve tie dva naj-

nepríjemnejšie, ktoré vlastne mohli vyvolávať vznik novotva-

rov.

 

     V celulózke  v Ružomberku pri  bielení celulózy zmenili

technológiu. Používajú nie chlór,  ale kyslík. Dnes skutočne

máme doklady o tom, že  pod vyústením odpadových vôd z tohto

závodu sa už nachádzajú ryby.

 

     Takýchto závodov je veľa.  Medzi našich najväčších zne-

čisťovateľov patria dve tepelné  elektrárne Nováky a Vojany,

samozrejme, VSŽ Košice a  Slovnaft. V Novákoch len odsírova-

cia jednotka stála viac ako  miliardu korún. Teraz sa prebu-

dováva technológia na fluidné spaľovanie. To isté sa robí vo

Vojanoch.  Samozrejme, že  nie sú  to bezprostredne peniaze,

ktoré by  boli vyčleňované z  rozpočtu republiky, ale  sú to

prostriedky, ktoré  sa dávajú na  ochranu životného prostre-

dia. Toto je oveľa prijateľnejšia situácia, ako je napríklad

v Poľskej republike, kde fabriky dávajú menej na ochranu ži-

votného prostredia  a snažia sa to  riešiť obratovým fondom,

ale ani zďaleka sa im nedarí tak, ako sa darí nám.

 

     Môžem vás  zase ubezpečiť o tom,  že najdôležitejšia je

tu legislatíva, ktorú už máme skutočne na dobrej úrovni. Na-

ši legislatívci ma ubezpečujú, že asi 80 % našej legislatívy

je kompatibilná  s legislatívou v  krajinách Európskej únie.

Už vyše roka používame hodnotenie vplyvov činností na život-

  prostredie, pripravujeme  zákon spolu  so zdravotníctvom

a hospodárstvom  o chemických  látkach a  prípravkoch, zákon

o ekologickom  audite  a  podobne.  Teda  práve  legislatíva

a zodpovednosť ľudí sa u nás výrazne zmenili, a to sa už po-

tom výrazne prejavuje aj na zlepšení životného prostredia.

 

     A nemôžem si odpustiť ešte  jednu informáciu, to je to-

tiž taký paradox. Všeobecne sa tvrdilo, že zlý stav životné-

ho prostredia je v podstate jediným dôvodom zlého zdravotné-

ho  stavu, vysokej  chorobnosti a  vysokej úmrtnosti. Poviem

vám niekoľko čísel.  Najvyšší  priemerný vek na Slovensku je

v Prievidzi, Košiciach a Bratislave, teda v troch regiónoch,

ktoré    zaradené  medzi  tie  najznečistenejšie. Najnižší

priemerný vek mužov a žien  je v južných okresoch Slovenska.

Tam v podstate nejakého výraznejšieho znečisťovateľa nemáme.

Je to  skutočne paradox, ktorý  si všímajú naši  lekári a aj

náš rezort  mu bude venovať patričnú  pozornosť. Podľa môjho

názoru oveľa väčšou príčinou  zlého zdravotného stavu a níz-

keho  veku dožitia  je zlý  životný štýl.  Ten pravdepodobne

u nás zaváži najviac, či  je to už vysoká spotreba alkoholu,

či je to niekoľko  zamestnaní  alebo nedoprianie si oddychu,

stresové situácie, ktoré si vyrábame, a nie je to len po ro-

ku 1989, to  bolo aj predtým, a potom to,  že naši ľudia od-

dychovali alebo dovolenkovali buď na chalupe alebo pri stav-

be domov.

 

     Ja by som chcel pána  poslanca ubezpečiť, že náš rezort

robí dosť pre to, a myslím si, že aj výsledky sú za nami, že

stav životného  prostredia na Slovensku  sa výrazne zlepšil.

Konštatuje sa  to už vo  všetkých našich odborných  prácach,

monitoringu, ale tieto naše  konštatovania už sú akceptované

aj odbornými kruhmi v zahraničí.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  ministrovi za stručnú  odpoveď. Dúfam, že

pán poslanec Langoš  je spokojný, a keď nie,  nech sa hlási.

Vidím, že nie je spokojný.

 

     Chcem tiež povedať, že  spomenuli ste predsedu vlády vo

vašom vystúpení  asi trikrát  alebo  štyrikrát, ale ani  raz

ste nepovedali Slovenskej republiky. Teraz mám rozumieť Slo-

venskej či Českej republiky, aby ste povedali - Klausa alebo

Mečiara? (Šum v sále.)

 

     No tak, vy to tiež  tak robíte. Nie Klausa, nášho. Dob-

re, ďakujem.

 

     Nech sa páči, zapojte pána poslanca Langoša.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ďakujem za vyčerpá-

vajúcu odpoveď. Nie vo všetkom  ste ma presvedčili, ale sku-

točne tie parametre sa zlepšujú. To je len na okraj, nechcem

diskutovať. Stále na Slovensku nie je povinnosť  monitorovať

imisie priamo u znečisťovateľa. Nie je to ešte dôsledné.

 

     Ale  moja otázka  bola na  predsedu vlády,  ktorý nesie

zodpovednosť za vládu, ktorý nesie zodpovednosť za rokovanie

so Spolkovou republikou Nemecko  a za rozhodnutie vlády. Ale

i tak ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne za slovo.  Nechcem predlžovať, pretože aj

ja poctivo čakám a som  posledný na interpelácie. Len jedným

slovom  ku  kolegovi  Jurišovi  a  vystúpeniu pána ministra:

V Žiari nad  Hronom bol presne stanovený  harmonogram na od-

stavovanie starej  prevádzky, odstavuje sa a  do konca marca

je stará  výroba odstavená. Nová  modernizácia mala skutočne

veľmi pozitívny vplyv na životné prostredie.

     Pán podpredseda Ľupták, v  zmysle vašej logiky, ako ste

upozornili pána  kolegu Langoša, aj  vy, keď budete  hovoriť

v budúcnosti za robotníkov, vždy povedzte za robotníkov Slo-

venskej republiky, lebo nie  je jasné, či nehovoríte náhodou

za robotníkov Českej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ale vy sa vždy  chytáte bĺch, Ja nie. Pán Bár-

dos. Nech sa páči. Nie je prítomný? Nech sa páči, pán posla-

nec Miklušičák. Nie je tu.  Pán poslanec Segedi. (Hlas v sá-

le, že Szigeti.) Ja som Slovák, nie Maďar. (Prejav nesúhlasu

v sále s poznámkou, aby podpredseda svojimi poznámkami nede-

honestoval parlament.)

 

     Ale no,  ďakujem. Nerozčuľujte sa. (Hlas v sále: Hanbím

sa.) Ale nehanbite sa, buďte pokojný, len buďte pokojný. Eš-

te aj hrešíte, ste kresťan, nemôžete hrešiť.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     milí zvyšní kolegovia a kolegyne,

 

     mám tri  krátke interpelácie. Prvou  je interpelácia na

pani ministerku  Oľgu Keltošovú, ministerku  práce a sociál-

nych vecí, a zároveň aj na ministra zdravotníctva pána Ľubo-

míra Javorského vo veci  Okresnej posudkovej komisie Sociál-

nej poisťovne v okrese Prešov,  v ktorej kompetencii je roz-

hodovať o udeľovaní invalidných dôchodkov.

 

     Dostala som  list s dátumom 23.  1. 1996 od invalidných

dôchodcov z Prešova.  Dovoľte mi, aby som z  neho aspoň nie-

ktoré časti prečítala:

 

     "Časť invalidných dôchodcov  poberajúcich úplný i čias-

točný  invalidný dôchodok  dostalo pred  Vianocami darček od

Sociálnej  poisťovne v podobe  zníženia dôchodku na polovicu

alebo  úplného  odňatia  dôchodku.  Sociálna poisťovňa takto

pripravila týmto postihnutým ľuďom "príjemné" Vianoce. V ok-

rese Prešov, ale aj v iných okresoch Východoslovenského kra-

ja začal v mesiaci december 1995 a pokračuje aj v novom roku

doslova  hon na  invalidných dôchodcov.  Členovia lekárskych

posudkových komisií  kontrolujú obvodných i  odborných leká-

rov,  ich  posudky,  ošetrovanie  a vyšetrovanie invalidných

dôchodcov. Neprekáža im, že napríklad invalidný dôchodca bol

uznaný krajskou posudkovou komisiou, ale jedine ony - okres-

né posudkové komisie - rozhodujú o invalidných dôchodcoch."

 

     Ďalej sa opisuje  konanie okresných posudkových komisií

veľmi podrobne a upozorňuje sa  na to, že odoberajú sa inva-

lidné dôchodky  bez toho, aby bolo  urobené riadne rozhodnu-

tie. Na základe toho sa postihnutí nemôžu odvolať, nemôžu sa

prihlásiť na  úrade práce, nemôžu  sa uchádzať o  podporu na

sociálnom odbore mestského úradu,  nemôžu sa dovolať pravdy.

Upozorňuje sa  i na to, že  takáto atmosféra vytvára napätie

medzi lekármi nemocníc a  obvodov po  návštevách v Sociálnej

poisťovni, že narastá napätie i medzi pacientmi a lekármi.

 

     K  tomuto listu  bol pripojený  výstrižok z Prešovského

večerníka z toho istého dňa,  to znamená z 23. januára tohto

roku.  V ňom  sa okrem  iného uvádza  jeden príklad  takýmto

spôsobom postihnutej občianky.  Autorka tohto príspevku opi-

suje príbeh ženy, ktorá po  rozvode s mužom alkoholikom sama

vychováva 3 deti až do chvíle, kým takmer podľahla dlhotrva-

júcej vážnej chorobe. Po opakovaných hospitalizáciách, dlho-

dobých  práceneschopnostiach  bol  jej v  roku 1992 priznaný

plný invalidný  dôchodok. Každoročne bola  predvolávaná pred

posudkovú komisiu, ktorá opätovne konštatovala, že jej zdra-

votný stav je veľmi nepriaznivý.  V júni 1995 bola v kritic-

kom stave  hospitalizovaná, ale v auguste 1995  jej posudko-

vá komisia bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia odňala plný

invalidný dôchodok. Priamo ako ignorantstvo posudkovej komi-

sie  vyznieva nerešpektovanie  vyjadrení odborných  lekárov,

ktorí  potvrdili, že  stav pacientky  je vážny,  prognóza je

nepriaznivá, nakoľko choroba  progreduje klinicky aj bioche-

micky a jej aktivita je  počas roka vysoká. Napriek všetkému

bol aj v tomto prípade  odňatý plný a priznaný iba čiastočný

invalidný dôchodok, čo je pre  osamelú matku a živiteľku ro-

diny skutočný šok.

 

     Autorka  tohto  príspevku  píše:  "Uverila som tvrdeniu

chorej ženy, že jedine myšlienka na rodinu zabránila jej vy-

konať niečo  neuvážené a tragické.  Navyše, keď po  prvý raz

v živote  odhodila svoju  hrdosť a  so slzami  v očiach pre-

sviedčala lekárku,  že je skutočne  taká slabá, že  nevládze

pracovať, aj  keby to bolo  len na čiastočný  úväzok. Veď aj

teraz sa  podrobuje ambulantnej infúznej liečbe,  ináč by sa

sotva udržala na nohách. Veď pri tejto dlhotrvajúcej chorobe

schudla tak, že váži už len 49 kg."

 

     Dovoľte mi preto položiť niekoľko otázok pani minister-

ke  Keltošovej a  pánu ministrovi  zdravotníctva Javorskému.

Občania chodia pravidelne na  kontrolu k posudkovej komisii.

Prečo sa  od decembra 1995 začala  kampaň odoberania dôchod-

kov? Prečo Sociálna poisťovňa v Bratislave, ústredie, má po-

sudzovať zdravotný stav pacientov?

 

     Odvolávam sa  tu na súčasný právny  stav, podľa ktorého

okresné posudkové  komisie môžu rozhodovať  o priznaní inva-

lidného dôchodku  iba pri prechode  z pracovnej neschopnosti

do  invalidity. V  ostatných prípadoch  vydávajú len posudky

o aktuálnom zdravotnom  stave a rozhodnutia  o priznaní prí-

padne  odňatí dôchodku  vydáva ústredie  Sociálnej poisťovne

v Bratislave. Prečo Sociálna poisťovňa odobrala alebo zníži-

la  dôchodky  invalidom  o  50  %  v  decembri minulého roku

a k dnešnému dňu nevydala o  tom rozhodnutia? Je pravdou, že

lekári posudkových komisií dostali mimoriadne odmeny za pod-

statné  zníženie počtu  invalidných dôchodcov  bez ohľadu na

ich zdravotný stav?

 

     Druhá interpelácia je na  predsedu vlády Slovenskej re-

publiky a dotýka sa použitia 25 mil. Sk na oslavy 3. výročia

Slovenskej republiky. Keďže predpokladám, že boli financova-

né z rezervy vlády, je  to správne adresovaná otázka na pána

predsedu vlády. Prvá časť tejto interpelácie sa týka spôsobu

nakladania so  štátnymi zdrojmi. Prosím,  aby vysvetlil, ako

je  možné,  že  štátne  zdroje  boli  rozdeľované na okresné

a mestské výbory HZDS, ktoré s nimi ďalej nakladali. Dočkali

sme sa znovu návratu do doby, keď štátne a stranícke peniaze

sa dôsledne neoddeľovali, keď sa stranícke záujmy financova-

li zo štátnych zdrojov?

 

     Druhá  časť  interpelácie  sa  týka  kľúča rozdeľovania

zdrojov a  zúčtovania využitia zdrojov.  Okres Zvolen, ktorý

mám okrem iného na starosti,  dostal zo štátnej kasy 100 ti-

síc korún. Podľa počtu obyvateľov okres mal dostať 600 tisíc

korún. Na mesto Zvolen pripadlo iba  toľko, že sa z neho fi-

nancovalo 150 fliaš šampanského  a petardy na námestí, ktoré

ohrozovali bezpečnosť prizerajúcich sa. Žiadam preto vysvet-

liť, akým kľúčom sa podelili zdroje na oslavy, ako sa využi-

li a ako sa zabezpečila kontrola ich použitia.

 

     Tretia časť tejto interpelácie  sa dotýka spôsobu, akým

bola vybratá agentúra DONAR, ktorá organizovala oslavy nové-

ho roka a tretieho  výročia vzniku Slovenskej republiky. Akú

zásluhu na jej výbere mal fakt, že pred voľbami jej zástupca

Fedor Flašík pomáhal pri organizovaní predvolebnej kampane?

 

     Tretia interpelácia  je veľmi krátka,  je určená minis-

trovi pôdohospodárstva  pánu Bacovi a je  to interpelácia vo

veci privatizácie  Semenárskeho majetku Osivár,  štátny pod-

nik, Holíč.

 

     Poľnohospodársky  podnik,  Semenársky  majetok  Osivár,

štátny podnik, Holíč  bol vyňatý  uznesením vlády Slovenskej

republiky číslo 863 zo dňa  17. 11. 1992 a opätovným uznese-

ním vlády Slovenskej republiky číslo  907 zo dňa 30. 8. 1994

z privatizácie. Napriek  tomu dňa 3.  1. 1996 vedenie  tohto

štátneho podniku bolo vyzvané, aby sa dostavilo na Minister-

stvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na odbor privati-

zácie.  Tam mu  bolo oznámené,  že  do  15. 2.  1996, t.  j.

v priebehu šiestich týždňov musí vypracovať a doručiť priva-

tizačný  projekt s  tým, že  do konca  mája, resp. júna bude

podnik sprivatizovaný.  Pritom neboli informovaní  o tom, že

uznesenia vlády boli zrušené. Okrem iného neboli rešpektova-

né ani snahy zamestnancov, ktorí prejavili záujem o dlhodobý

prenájom, a  bolo im odpovedané,  že podnik nebude  v súlade

s uvedenými uzneseniami vlády  sprivatizovaný, a práve preto

sa neráta ani s jeho dlhodobým prenájmom.

 

     Chcem preto položiť tri krátke otázky: Či uvedené uzne-

senia vlády boli zrušené, prečo sa rozhodlo urýchlene priva-

tizovať  Semenársky majetok Osivár, štátny podnik, Holíč, do

mája, respektíve júna tohto roku  a kto bude vlastniť budúcu

úrodu, ktorá je založená, a úrodu z jarných plodín?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pani poslankyni.  Nech sa  páči, pán  poslanec

Szigeti. Pripraví sa pán poslanec Köteles.

 

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     moja interpelácia  je adresovaná pani  ministerke škol-

stva  Slovenskej republiky  a týka  sa zápisu školopovinných

detí do základnej školy.

 

     Zápis školopovinných  detí do prvého  ročníka základnej

školy je dôležitým momentom nielen v živote rodiny či dieťa-

ťa, ale  aj pre tú-ktorú  základnú školu či  školskú správu.

Každý  rodič si zrejme zváži  a prehodnotí toto  rozhodnutie

a vyberie pre svoje dieťa takú  školu, ktorá pre jeho rozvoj

osobnosti najviac vyhovuje. Nikto  nemá právo toto rozhodnu-

tie ovplyvniť  a zmeniť. Žiaľ, existujú  dôkazy, že mocenské

sily už aj do tohto pre rodiča nedotknuteľného rozhodovacie-

ho procesu zasahujú a snažia sa ovplyvniť rodičov pri výbere

školy.

 

     Konkrétne mám  na mysli list  riaditeľa Školskej správy

v okrese Dunajská  Streda pod číslom  13/1996 zo dňa  10. 1.

1996. Riaditeľ  školskej správy sa obrátil  s požiadavkou na

starostov  obcí v  okrese, aby  v termíne  od 15. januára do

15. februára 1996 v obecnom rozhlase viackrát vyhlásili pri-

ložený oznam týkajúci sa nástupu  detí do prvého ročníka zá-

kladnej školy. Dovoľte mi citovať z predmetného oznamu: "Na-

koľko žijete v obci, kde  toho času jediná možnosť vzdeláva-

nia sa vašich  detí je na škole s  vyučovacím jazykom maďar-

ským, alebo nie je základná škola, školská správa na základe

vašich  požiadaviek vytvorí  podmienky na  zriadenie triedy,

resp. školy s vyučovacím jazykom slovenským." Koniec citátu.

 

     Domnievam sa, že pán riaditeľ ako štátny úradník minis-

terstva školstva hrubo  porušil základné princípy demokracie

a svojím nekompetentným  činom prekročil  právomoci riadite-

ľa školskej správy. Pravdepodobne takýmto spôsobom chcel za-

bodovať u svojich nadriadených a prispieť k splneniu vládne-

ho programu a 19. bodu  návrhu opatrení vlády Slovenskej re-

publiky, ktorý bol prijatý ako súčasť materiálu "Zhodnotenie

úrovne osvojovania  si slovenského jazyky na  školách na ná-

rodnostne zmiešanom území", ak sa nemýlim, 14. novembra vla-

ňajšieho roka. Oba tieto materiály  hovoria o tom, že všade,

kde je  to možné, treba  zriadiť malotriedne základné  školy

s vyučovacím  jazykom slovenským.  A práve  v tom  poslednom

slove je  môj kardinálny problém, čo  ma pobúrilo a vyvolalo

vo mne potrebu sa ozvať. Prečo len triedy a školy s vyučova-

cím jazykom slovenským a triedy  a školy s iným ako vyučova-

cím jazykom slovenským nie? A prečo nie?

 

     Som za a vždy budem  podporovať  založenie novej triedy

s vyučovacím jazykom slovenským, ak je to potrebné, ak sú na

to podmienky v obci a  hlavne ak  počet  školopovinných detí

to požaduje. Ale prečo len triedy a školy s vyučovacím jazy-

kom slovenským? Na Slovensku  existujú aj školy s vyučovacím

jazykom ukrajinským, maďarským a  nemeckým. Pre tieto školy,

pre školopovinné  deti iných ako  slovenskej národnosti máme

iný  meter, iné  kritériá?

 

     Myslím si, že v liste riaditeľa školskej správy z okre-

su Dunajská  Streda sa odzrkadľujú práve  tie prvky vládneho

programu a spomínaného opatrenia  vlády, ktoré hrubým spôso-

bom diskriminujú  určitú skupinu občanov  v uplatňovaní svo-

jich ľudských  práv, ktoré sú zakotvené  aj v Ústave Sloven-

skej republiky. Dovoľte mi citovať článok 12: "Ľudia sú slo-

bodní  a rovní  v dôstojnosti  i v  právach. Základné  práva

a slobody sú zaručené na  území Slovenskej republiky všetkým

bez ohľadu  na pohlavie, rasu atď.,  bez ohľadu  na prísluš-

nosť k národnosti alebo etnickej skupine." A teraz to najdô-

ležitejšie:  "Nikoho nemožno  z týchto  dôvodov poškodzovať,

zvýhodňovať alebo znevýhodňovať."

 

     Som presvedčený, že pán  riaditeľ školskej správy v ok-

rese Dunajská  Streda svojím listom,  svojím oznamom porušil

článok 12 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že časť občanov

z okresu zvýhodňoval a časť  znevýhodňoval. Ako štátny úrad-

ník  ovplyvnil a  vstúpil do  procesu zápisov školopovinných

detí, čím hrubo porušil právomoci riaditeľa školskej správy.

 

     Vážená pani ministerka,  žiadam prešetrenie tejto kauzy

a s úctou očakávam vaše stanovisko.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi.  Nech sa  páči, pán  poslanec

Köteles. Pripraví sa pán Ftáčnik.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážení členovia vlády,

     vážený pán predsedajúci,

 

     chcel by som dodať, že nemám vo zvyku kritizovať ostat-

ných poslancov, ale bol  som veľmi nepríjemne prekvapený vy-

stúpením pána poslanca Cupera a mám obavy, že niektorí neza-

interesovaní budú  titul "dobrovoľný jazykový  inšpektor" do

slovenčiny prekladať ako "udavač".

 

     Vážená vláda, ministri zahraničných vecí Slovenskej re-

publiky a  Maďarskej republiky dňa  5. 8. 1994  v Bratislave

podpísali Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou re-

publikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňového

úniku v odbore daní z  príjmov a majetku. Spomínanú medziná-

rodnú zmluvu  Národná rada Slovenskej republiky  dňa 7. sep-

tembra 1995 ratifikovala. Napriek  tomu, že už uplynul piaty

mesiac od  ratifikácie v Národnej rade, zmluva  dosiaľ nebo-

la uverejnená v Zbierke zákonov, ako napríklad podobná zmlu-

va so Spojenými štátmi  americkými, teda na dostupnom mieste

pre každého smrteľníka Slovenskej republiky. Takisto sa blí-

ži posledný  dátum podania daňových  priznaní a zmluvou  do-

tknuté fyzické a právnické  osoby v súčasnosti stratili pre-

hľad, ako ďalej postupovať v daňových záležitostiach.

 

     Chcel by  som pritom pripomenúť,  že Maďarská republika

sa vlani podieľala na našom zahraničnom obrate viac ako tro-

ma percentami a celkový obchodný  obrat tak dosiahol 580 mi-

liónov amerických dolárov. Náš obchod s Maďarskou republikou

je pritom veľmi aktívny. Vo svetle  tých faktov a v mene za-

interesovaných osôb, ktoré sa obrátili na mňa ako na poslan-

ca  Národnej  rady,  aby  zmluva  medzi Maďarskou republikou

a Slovenskou republikou o  zamedzení dvojakého zdanenia bola

čo najrýchlejšie  oficiálne sprístupnená, žiadam  vládu Slo-

venskej  republiky v  zmysle zákona  číslo 44/1989  Zb., aby

vláda  čo najrýchlejšie  uverejnila Zmluvu  medzi Slovenskou

republikou a Maďarskou republikou  v Zbierke zákonov, a žia-

dam odpoveď na otázku, prečo  nebola táto zmluva dosiaľ ofi-

ciálne uverejnená.

 

     Vážená vláda Slovenskej republiky,

     vážená Národná rada,

 

     jediné maďarské hrajúce divadlo na strednom a východnom

Slovensku až v tzv. dubčekovskej  ére v roku 1969 bolo zalo-

žené pod  názvom Tália na  základe desaťtisíce podporujúcich

podpisov a s finančnou  podporou bývalých jednotných roľníc-

kych družstiev a súkromných osôb.  V roku 1970 pripojili Tá-

liu Maďarskému  oblastnému divadlu v  Komárne ako detašovanú

divadelnú scénu divadla v Košiciach,  ale pre prácu sa neza-

bezpečila ani budova, ba ani miestnosť. Činnosť divadla bola

dočasne až dodnes umiestnená do prenajatých priestorov mojej

bývalej školy - do telocvične maďarskej priemyslovky v Koši-

ciach. Ekonomické  ťažkosti trvali od  roku 1970 až  do roku

1990, keď štátne dotácie za  20 rokov nestačili ani na vyba-

venie divadelnej sály či administratívnej budovy.

 

     1. júla 1990 sa divadlo Tália odčlenilo od komárňanské-

ho, takže vzniklo samostatné po maďarsky hrajúce divadlo pre

občanov  stredného  a  východného  Slovenska.  V rokoch 1990

- 1994 sa podarilo zo  štátnych dotácií od Ministerstva kul-

túry Slovenskej  republiky aspoň čiastočne  riešiť technické

a ekonomické  problémy.  Tie  však  začali  opäť narastať až

v novembri 1994, kedy v rámci regulácie bola divadelná dotá-

cia znížená o  500 tis. Sk. Mladé divadlo  Tália nemalo ešte

vytvorené rezervy na také pomery,  teda nemali z čoho hradiť

vopred objednané  a zaviazané zákazky a  faktúry na vykonané

práce atď.

 

     V januári 1995 dostali provizórny rozpočet na I. štvrť-

rok s pripomienkou, že na rok 1995 možno počítať so štvorná-

sobkom tejto sumy. Keďže  s takouto finančnou čiastkou počí-

tali,  pripravilo  sa  niekoľko  premiér, zaplatili niektoré

faktúry.  Ďalšie veci  boli  objednané,  aby sa  zmestili do

predpokladaného rozpočtu. Žiaľ,  medzitým sa výrazne zvýšilo

stravné,  nocľažné,  cestovné  náklady.  Tália pritom pôsobí

z veľkej časti ako zájazdové divadlo a zo 160 predstavení sa

110 hralo v rôznych mestách a dedinách celého Slovenska.

 

     Divadlo Tália v Košiciach  sa momentálne nachádza v si-

tuácii, keď nemá vyriešené majetkovoprávne záležitosti, chý-

bajú financie na  zaplatenie kvalitných umeleckých pracovní-

kov a  priemerná mesačná mzda  v niektorých prípadoch  je na

hranici životného minima. Pre neschopnosť platiť dlh za tep-

lo, za elektrinu, ktorý dosiahol približne 1 milión Sk, boli

zrušené všetky  decembrové predstavenia v  minulom roku. Di-

vadlo  dosiaľ zbytočne  žiadalo zvýšenie  rozpočtu na vopred

sľúbenú  výšku alebo  o jednorazový  príspevok na vyrovnanie

dlhu.

 

     Vážená vláda, v decembri minulého roku jediné po maďar-

sky hrajúce divadlo na strednom a východnom Slovensku nehra-

lo a  jeho budúcnosť je  v súčasnosti ohrozená.  Pritom toto

divadlo za  25 rokov predstavilo na  svojom javisku niekoľko

sto premiér  divadelných hier maďarských,  slovenských, čes-

kých a ruských autorov.  Herci vystupovali aj v najzapadlej-

ších dedinkách a šírili dobré meno Slovenska v Rumunsku, Ma-

ďarsku,  Juhoslávii a  na Ukrajine.  Je pravda,  že niektorí

ústavní činitelia občas vyjadria aj  taký názor, že keď chcú

mať Maďari divadlo, nech si ho aj sami platia. Vážená Národ-

ná rada, vážená vláda, takéto názory nemajú nijaké opodstat-

nenie  a vrcholne  urážajú  nás  všetkých, ktorí  sa hlásime

k inej  národnosti alebo  k inému  materinskému jazyku.  Veď

v našom štáte, kde žijú rôzne národnosti, sa rovnako vybera-

jú dane od každého občana.  Pritom keď štátne dotácie na di-

vadelnú činnosť prepočítame na národnosti, vyjdú nasledujúce

čísla: celoslovenský priemer 92 Sk  na každú osobu, na Rómov

pripadá na jednu osobu 122,57  Sk, na občanov Slovenskej re-

publiky rusínskej a ukrajinskej  národnosti pripadá na jednu

osobu 391 Sk, na občanov slovenskej národnosti 91 Sk, na Ma-

ďarov je to 25,57 Sk. Teda rozdiely sú obrovské, ba až prie-

pastné. A tieto rozdiely môžu byť oveľa väčšie, ako to pred-

pokladajú niektorí zainteresovaní.

 

     Podľa  mojich  informácií  v  tomto  roku,  teda v roku

1996, Ministerstvo kultúry  Slovenskej republiky chce znížiť

aj tak ponižujúco malé štátne dotácie pre divadlá hrajúce po

maďarsky približne  o milión korún. V  tomto prípade Jókaiho

divadlo v Komárne  by dostalo približne 7 mil.  Sk a divadlo

Tália v Košiciach 6,5 mil.  Sk s 23-percentnou reguláciou na

I. štvrťrok. Divadlá sú pritom nútené prepustiť zamestnancov

v počte 16 ľudí. Teda Ministerstvo kultúry Slovenskej repub-

liky núti  pomaly, ale isto  spáchať finančnú a  organizačnú

samovraždu. Som presvedčený, ba aj viacerí odborníci z tejto

oblasti tvrdia, že súčasná  poburujúca a neznesiteľná situá-

cia je  zapríčinená špecifickou a  bezohľadnou politikou Mi-

nisterstva kultúry Slovenskej republiky v oblasti udeľovania

štátnych dotácií z odsúhlasených štátnych rozpočtov v rokoch

1995 a  1996 pre národnostné menšiny  alebo na globálny kul-

túrny život na Slovensku.

 

     Vážená  vláda Slovenskej  republiky, občania Slovenskej

republiky s iným materinským jazykom, kultúrou a zvykmi majú

zvyčajne celkom iné a  špecifické nároky na informácie, kul-

túru a tlač. Na tie účely celkom logicky žiadajú prostriedky

v pomere, ako sú zastúpení v našej spoločnosti, teda v pome-

re, ako vytvárajú hodnoty napríklad zo štátneho rozpočtu.

 

      Z tohto dôvodu v mene občanov Slovenskej republiky ma-

ďarskej národnosti, každého občana,  ktorému záleží na srdci

kultúrne bohatstvo v Slovenskej republike, v zmysle § 89 zá-

kona číslo 44/1989 Zb.  interpelujem vládu Slovenskej repub-

liky:

 

     a) Žiadam  premiéra Slovenskej republiky  Vladimíra Me-

čiara, podpredsedu vlády Slovenskej republiky Jozefa Kalmana

a ministra  kultúry Slovenskej  republiky Ivana  Hudeca, aby

urobili konkrétne kroky na zachránenie divadiel hrajúcich po

maďarsky v Slovenskej republike.

 

     b)  Žiadam premiéra  Slovenskej republiky,  podpredsedu

vlády Jozefa Kalmana a ministra kultúry Slovenskej republiky

Ivana Hudeca, aby presadili,  aby z prostriedkov určených na

divadelníctvo v Slovenskej republike  štátne dotácie pre di-

vadlá hrajúce po maďarsky boli  v pomere so zastúpením obča-

nov hovoriacich  po maďarsky alebo  občanov maďarskej národ-

nosti v našej spoločnosti a dosiahli minimálne celoslovenský

priemer.

     c)  Žiadam premiéra  Slovenskej republiky,  podpredsedu

vlády Slovenskej republiky Jozefa Kalmana a ministra kultúry

Ivana  Hudeca, aby  urobili konkrétne  kroky na  zachránenie

menšinových kultúrnych zväzov, ktoré sú zárukami na zachova-

nie pestrosti a kultúrnych  a duchovných hodnôt v Slovenskej

republike.

 

     Žiadam písomnú správu o urobených krokoch.

 

     d)  Žiadam ministra  kultúry Slovenskej  republiky, aby

predložil konkrétny  rozpis štátnych dotácií  jednak z fondu

Pro Slovakia a takisto konkrétny  rozpis na národnostné kul-

túrne aktivity za rok 1995.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Chcem  len povedať, že  interpelujete pána mi-

nistra, aby zas nebolo zle.

 

     Pán Ftáčnik, nech sa páči. Pripraví sa pán Mikloško.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené dámy a páni,

 

     ktorí  ešte máte  chuť počúvať  interpelácie a  otázky,

ktorých sa dnes nazberalo trochu viac, pretože sme už dlhšie

nemali možnosť interpelovať. Ja sám predložím dve interpelá-

cie, jednu otázku a jednu žiadosť o vysvetlenie.

 

     Moja prvá interpelácia sa týka  toho, o čom tu už hovo-

ril  pán poslanec  Gaľa, a  to sú  neuhradené náklady obciam

a mestám v súvislosti s  návštevou Svätého otca. Tento prob-

lém pre parlament nie je nový, ako dokázalo aj jeho vystúpe-

nie, pretože sme už o  ňom diskutovali. Iste si pamätáte, že

pri odpovediach na interpelácie, ktoré tu citoval pán posla-

nec Gaľa, v polovici novembra  minister kultúry  informoval,

že vláda má pripravený materiál o finančnom príspevku obciam

a mestám a  bude v krátkom  čase prerokovaný a  záväzky budú

uhradené. Tento parlament vtedy odmietol zaviazať vládu, aby

sa tak stalo  do konca novembra, a pravda je taká, že sa tak

nestalo dodnes. Keďže sa tak  dodnes nestalo, neviem, či ide

o babráctvo zo strany vlády,  alebo o obyčajné klamstvo. Ne-

považujem  slovo "klamstvo"  za silné  slovo, pretože  už aj

v regionálnej  tlači  dotknutých   obcí  a  miest  vyslovujú

duchovní  v  súvislosti  so  záväzkom  štátu  uhradiť obciam

a mestám  dohodnuté náklady,  a keďže  sa tak nestalo, slovo

"cigánstvo". O  tom, že si mestá  museli zobrať úvery, ktoré

zaťažia ich rozpočty a  nebudú môcť financovať niektoré ďal-

šie aktivity, tu nechcem hovoriť.

 

     Musím povedať,  že si neželám, aby  vláda tejto krajiny

klamala  svojich občanov.  Dôrazne preto  interpelujem vládu

Slovenskej republiky a jej  predsedu, aby dodržali sľub daný

obciam  a mestám,  ktoré navštívil  Svätý otec,  že im vláda

uhradí dohodnutú  časť nákladov. Je rok  1996 a treba konať.

Odpoveď na túto interpeláciu očakávam najmä v podobe uhrade-

ných nákladov,  ale aj písomne s  uvedením konkrétnych dôvo-

dov, pre ktoré sa úhrada doteraz neuskutočnila.

 

     Moja druhá interpelácia  sa týka privatizácie stredných

odborných učilíšť.  Keď som si  prečítal nedávno v  novinách

informáciu o zámeroch  Fondu národného majetku sprivatizovať

okrem iné majetok stredných odborných učilíšť za 7,2 mld Sk,

tak vo mne, ktorý som  inak mierny človek, vzkypela žlč. Vá-

žené dámy  a páni, ak je  to pravda, tak je  to nehanebnosť,

alebo ak chcete, obyčajné svinstvo.

 

 

     Keď sa  vo výbore pre vzdelanie,  vedu, kultúru a šport

diskutovalo o  zozname podnikov a  organizácií zaradených do

privatizácie, veľmi jednoznačne sa náš výbor prihlásil k to-

mu, aby sa vzdelávacie  kapacity stredných odborných učilíšť

vrátane priestorov na  praktické  vyučovanie neprivatizovali

a v prípade,  že nie sú  plne využité, aby  boli využité pre

potreby školstva  v iných druhoch vzdelávania.  Len pre úpl-

nosť dodávam, že majetok stredných odborných učilíšť bol zá-

konom  číslo  522/1990  Zb.  delimitovaný  z podnikov, vtedy

štátnych podnikov, na jednotlivé  ministerstvá. Ak sa má te-

raz rozpredať,  bude to proti zámerom  rozvoja stredných od-

borných  učilíšť, ktoré  schválila v  októbri minulého  roku

vláda Slovenskej republiky. Ak  by sa predsa našiel majetok,

ktorý nemožno využiť inak ako  predajom, myslím si, že by sa

k tomu malo vyjadriť ministerstvo školstva a nie Fond národ-

ného  majetku  alebo  zakladajúce  ministerstvá, ktoré podľa

spomínaného  materiálu  vlády  získali  väčšiu právomoc voči

stredným odborným učilištiam. Dúfam, že nie kvôli privatizá-

cii. Inak  to môže ohroziť  prípravu robotníckej mládeže  na

povolanie, a  to si zrejme  nikto z nás  neželá. Žiadam teda

vládu Slovenskej  republiky, aby sa  konkrétne vyjadrila, či

má informácie o tom, že  Fond národného majetku chce spriva-

tizovať  majetok stredných  odborných učilíšť  a či  s touto

privatizáciou súhlasí. Ak nie, pýtam  sa, čo vláda urobí pre

to, aby  tomu zabránila, a  ak s tým  vláda súhlasí, ako  si

privatizáciu  predstavuje a  ako sa  zabezpečia záujmy štátu

v oblasti prípravy robotníckej mládeže na povolanie.

 

     Moja  otázka sa  týka tiež  stredných odborných učilíšť

a adresujem ju pani ministerke  školstva. Otázka znie takto:

Kedy  Ministerstvo školstva  Slovenskej republiky  vydá vše-

obecne záväzný právny predpis, ktorým sa ustanoví spôsob fi-

nancovania neštátnych stredných odborných učilíšť a stredísk

praktického vyučovania?  Na vysvetlenie pre  pani ministerku

dodávam nasledovné:  Aj keď zákon číslo  522/1990 Zb., ktorý

som už spomínal, odobral zriaďovateľskú funkciu štátnym pod-

nikom, niektoré  z nich mali  naďalej záujem pripravovať  si

učňovský dorast vo vlastných stredných odborných učilištiach

a strediskách  praktického vyučovania.  Preto bol  minister-

stvom školstva povolený experiment  podľa § 58 školského zá-

kona pre  päť podnikov, ktorý znamenal,  že neinvestičné ná-

klady boli  financované ako u  ostatných stredných odborných

učilíšť a investičné náklady v plnom rozsahu hradili zriaďo-

vatelia,  t. j.  Slovnaft Bratislava,  Matador Púchov, Duslo

Šaľa, Hydrostav Bratislava a Dopravný podnik mesta Bratisla-

vy.

 

     Experiment  ukázal svoju  opodstatnenosť. Novela  číslo

350  z roku  1994, novela  školského zákona,  umožnila preto

podnikom  a právnickým  osobám zriaďovať  aj vlastné stredné

odborné učilištia a strediská  praktického vyučovania a pri-

pravovať učňov  pre svoje potreby,  prípadne aj pre  potreby

štátu. Novela splnomocnila  ministerstvo na vydanie vyhlášky

o financovaní neštátnych stredných odborných učilíšť a stre-

dísk  praktického  vyučovania.  Aký  je  súčasný stav? Jeden

a pol roka po vydaní  zákona vyhláška zo strany ministerstva

vydaná nebola. Pritom 21.  7. minulého roku ministerka škol-

stva ukončila experiment a listom stanovila podmienky finan-

covania  týmto piatim  stredným odborným  učilištiam, kde sa

vlastne rozhodla uplatniť voči ním taký postup ako voči súk-

romným  školám, resp.  školským zariadeniam,  teda súkromným

stredným odborným učilištiam. Teda  list a nie vyhláška, ako

to stanovuje zákon, a obsah,  ktorý smeruje proti zámeru zá-

konodarcu, ale  i zámerom vlády,  ktorá rozhodla minulý  rok

v októbri, že perspektívne sa  štát bude deliť s podnikateľ-

skou sférou o náklady na  praktickú prípravu, teda štát bude

zabezpečovať teoretickú prípravu učňov a podnikateľská sféra

by mala  hradiť praktické vyučovanie.  Je jasné, že  toto je

cieľový stav, ale kroky k nemu treba urobiť už dnes.

 

 

     Spomínaný  postup, teda  financovanie týchto neštátnych

učilíšť, mohli  by sme povedať  podnikových, takým spôsobom,

že sa bude na ne  pozerať ako na súkromné učilištia, demoti-

vuje podniky, pretože ony  nie sú súkromnými učilišťami. Ne-

vyberajú  poplatky  za   vyučovanie,  ale  samy  zabezpečujú

s prispením vlastných zdrojov výchovu učňov. Keby si podniky

zriadili  s cirkvou  cirkevné stredné  odborné učilištia, je

paradoxné, že v tom prípade by im štát uhradil všetky nákla-

dy. Myslím  si však, že  by to bolo  smiešne. Ide podľa  mňa

znovu o  nepochopenie úlohy podnikových  stredných odborných

učilíšť zo  strany ministerstva, tak  ako sme mali  spoločne

spor o úlohu obecných materských škôl a ich  vzťah k súkrom-

ným materským školám.

 

     Preto  treba pripraviť  vyhlášku, ktorá  rozdelí krytie

nákladov, teda štát by hradil teoretické vyučovanie a nákla-

dy na praktickú prípravu by znášal podnik, tak ako to stano-

vuje koncepcia schválená vo vláde. Na záver  sa znovu pýtam,

kedy bude vydaná spomínaná vyhláška.

 

     Na záver  mám žiadosť o  vysvetlenie od predsedu  alebo

podpredsedu  Národnej rady  Slovenskej republiky.  Iste ste,

vážené kolegyne a kolegovia, dostali domov zásielku z Kance-

lárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá obsahuje dva

materiály. Oba sú nepodpísané, nie je jasné, kto ich spraco-

val, a obsahujú argumenty proti prijatiu maďarsko-slovenskej

zmluvy. Žiadam o vysvetlenie, ako  je možné, že z Kancelárie

Národnej rady dostali poslanci materiál, ktorý nemá oficiál-

nu hlavičku a je zameraný proti vládnej politike. Alebo vari

vedenie Národnej rady Slovenskej republiky súhlasí s predlo-

ženými materiálmi? To aj mne ako opozičnému poslancovi umož-

ní Kancelária Národnej  rady rozosielanie argumentov všetkým

poslancom proti iným vládnym návrhom?

 

     Žiadam, aby mi bolo na tieto otázky odpovedané.

 

     Vám, vážené  kolegyne a kolegovia, ďakujem  za vašu po-

zornosť. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená vláda,

 

     moja  prvá interpelácia  je na  ministra vnútra Hudeka.

29. novembra 1995 Okresný úrad vyšetrovania v Žiari nad Hro-

nom, konkrétne vyšetrovateľka  nadporučíčka Ing. Dana Gocní-

ková, vzniesla obvinenie na Jozefa Hrtúsa, riaditeľa Biskup-

ského úradu v Banskej Bystrici. Domová prehliadka u predsedu

Biskupskej  konferencie Slovenska  Rudolfa Baláža  je zatiaľ

najhrubším  útokom  na  katolícku  cirkev  od novembra 1989.

Vznesenie obvinenia  proti riaditeľovi biskupského  úradu je

súčasťou tohto scenára a  chcem poukázať na tri konkrétnosti

tohto prípadu.

 

     Po prvé, citujem z obvinenia: "Jozef Hrtús konal v roz-

pore s ustanoveniami zákona číslo  27/1987 Zb. o štátnej pa-

miatkovej starostlivosti  v znení zmien  a doplnkov, ale  aj

s ustanoveniami cirkevného práva -  knihy 5, majetok cirkvi.

V tejto súvislosti k bodu 1 hovorím:

 

     a) Triptych Klaňanie troch  kráľov nie je kultúrnou pa-

miatkou, a preto sa naň  nevzťahuje  ustanovenie zákona čís-

lo 27/1987 Zb. o  štátnej pamiatkovej starostlivosti. Nekom-

petentnosť vyšetrovateľky Gocníkovej v tejto veci je zaráža-

júca.

 

 

     b)  Vyšetrovateľka sa  odvoláva v  obvinení na cirkevné

právo, knihu 5. Do  cirkevného práva pani vyšetrovateľku nič

nie je. Je to interná záležitosť katolíckej cirkvi a nevedo-

mosť vyšetrovateľky Gocníkovej v tejto veci je udivujúca.

 

     Po druhé: Jedným z  korunných svedkov celého prípadu je

istý tajomný muž zo  Švajčiarska Thomas J. Grabner, narodený

28. 1. 1955, bytom  Dalenvil, Engelbert Strasse 9, Švajčiar-

sko. Žiadna takáto osoba  neexistuje. Neexistuje ani dokonca

Engelbert Strasse v Dalenvile. Je pre mňa nepochopiteľné, že

pani  vyšetrovateľka Gocníková  od 14.  júla 1995,  kedy bol

Thomas Grabner "identifikovaný", do  29. novembra 1995, kedy

podala obvinenie,  nezistila takúto základnú  informáciu. Je

to "neuveriteľná dôslednosť" pani vyšetrovateľky Gocníkovej.

 

     Po tretie: Vyšetrovateľka Gocníková používa v súvislos-

ti s triptychom výrok "dielo nevyčísliteľnej umelecko-histo-

rickej hodnoty". Čo to je?  Ako som povedal, triptych nie je

na zozname pamiatok a pani  vyšetrovateľka asi nevie, že pri

akejkoľvek kúpe je cena vecou dohody. Pýtam sa pána ministra

vnútra, ako môže vo svojom rezorte trpieť takú nekompetentnú

osobu, resp. ak  tak nie je, akým záujmom  slúži táto osoba,

že vydáva takéto nezmyselné a nekompetentné obvinenia. Na čo

sa chce takáto osoba  raz vyhovárať?  Chce sa vyhovárať tak,

ako sa  vyhovárali vyšetrovatelia po novembri  1989, že taká

bola doba?

 

     Jozef  Hrtús sa  30. 11.  1995 odvolal  proti obvineniu

vznesenému  na  jeho  osobu  Krajskej  prokuratúre v Banskej

Bystrici. Dňa  29. decembra 1995  sťažnosť obvineného Jozefa

Hrtúsa krajská prokuratúra, resp.  krajský prokurátor v Ban-

skej Bystrici  zamietol, použijúc tie isté  nezmysly, o kto-

rých som tu hovoril.  Zamietnutie podpísala v zastúpení istá

JUDr. Tančinová. Na tomto  mieste kladiem otázku generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky JUDr.  Valovi, ako to, že

Krajská prokuratúra v Banskej  Bystrici je v takých nekompe-

tentných rukách? Ako to, že  nevie, že Klaňanie troch kráľov

nie je na zozname pamiatok a  ďalej to používa vo svojom za-

mietnutí? Ako to, že nevie, že Thomas Grabner neexistuje? Čo

robila Krajská  prokuratúra v Banskej Bystrici  od 30. 11 do

29. 12. 1995? Opisovala uznesenie vyšetrovateľky Gocníkovej?

Na čo sa chce raz pani  JUDr. Tančinová vyhovárať? Na to, na

čo sa vyhovárali prokurátori  po novembri 1989, hovoriac, že

taká bola doba?

 

     Tento proticirkevný útok má  však aj svoju inú stránku,

a tu  pokračujem  vo  svojej  interpelácii  tohto prípadu na

predsedu vlády  Vladimíra Mečiara. Poslanec  Ján Čarnogurský

sa  stretol s  bývalým členom  Slovenskej informačnej služby

Oskarom F.  a tento mu  opísal  účasť Slovenskej informačnej

služby  pri akcii  banskobystrického biskupstva  a triptychu

Klaňanie  sa troch  kráľov. V  tejto súvislosti  sa predsedu

vlády Slovenskej republiky pýtam:

 

     1. Čo je pravdy na tom, že agent Slovenskej informačnej

služby  sa  kontaktoval  pod  legendou  švajčiarskeho občana

s reštaurátorom, ktorý mal predať tento obraz?

 

     2. Čo je pravdy na tom,  že peniaze, t. j. 200 000 tis.

dolárov na tento účel  vynaložila Slovenská informačná služ-

ba?

 

     3. Čo je pravdy na tom, že počas akcie Slovenská infor-

mačná služba sledovala pohyb týchto peňazí?

 

     4. Čo je pravdy na  tom, že okrem sledky Slovenskej in-

formačnej služby boli na akcii ešte aj rôzni operátori, kto-

rí tiež patrili k Slovenskej  informačnej službe a celú túto

akciu riadili?

 

     5. Čo je pravdy na tom, že pri každom policajtovi, kto-

rý bol  na ceste medzi  Kremnicou a Dolnou  Vsou, stál jeden

príslušník Slovenskej informačnej  služby, ktorý im povedal,

ktoré auto majú zastaviť?

 

     6. Čo  je pravdy na tom,  že údajný Švajčiar dobrovoľne

zastavil hliadke  Policajného zboru, pričom na  to nebol ani

vyzvaný?

 

     7. Čo je pravdy na tom,  že šéfovi sledky pri tejto ak-

cii volal priamo predseda vlády Mečiar a pýtal sa, čo sa de-

je, kde sú peniaze a ako sa skončila akcia?

 

     8. Čo je  pravdy na tom, že pri  akcii bola koordinácia

medzi Slovenskou  informačnou službou a  Krajským úradom vy-

šetrovania v Banskej Bystrici?

 

     9. Čo je pravdy na  tom, že domová prehliadka u reštau-

rátora sa uskutočnila bez povolenia?

 

     10. Čo je  pravdy na tom, že pri  domovej prehliadke na

Biskupskom úrade v Banskej Bystrici boli prítomní aj pracov-

níci sledky Slovenskej informačnej služby?

 

     Na  predsedu  vlády  Slovenskej  republiky podávam ešte

jednu interpeláciu.  Pán predseda, na  vašich posledných mí-

tingoch  minimálne  v  Bratislave  na  Pasienkoch a následne

v Prievidzi  ste  sa spolu s vašimi  poslucháčmi zabávali na

úkor napadnutia mojej osoby v septembri minulého roku. Nebu-

dem  sa zaoberať  vulgárnosťou,  ktorou  ste opisovali  toto

prepadnutie, zodpovedá  vašej kultúre a  kultúre tých, ktorí

sa na tom zabávali. Chcem sa vás, pán predseda vlády, opýtať

nasledovné: Na mítingoch ste  veľmi podrobne  opisovali celý

priebeh napadnutia, aj to, čo  sa potom dialo. Zrejme ste si

dali predložiť policajnú správu. Ja  som išiel večer o 20.45

hodine Obchodnou ulicou, cez  pasáž som prešiel na Heydukovu

ulicu a  potom som išiel  Heydukovou ulicou k  môjmu domu na

čísle  27. Moja  otázka na  vás, pán  predseda, je, kedy ste

išli naposledy  večer sám po Bratislave  pasážou, kde nie je

žiadne svetlo? (Potlesk.)

 

     Moja  druhá otázka  je nasledovná:  Pán predseda vlády,

videl som vás už so zástavou  v ruke, ako za vami kráča sto-

tisíc  pracovných miest,  videl som  vás už  na čele štyroch

plukov na slovensko-ukrajinskej hranici,  videl som vás, ako

sa vám podarilo za pár dní sprivatizovať všetky banky, a vi-

del som vás  chodiť autom s ochrankou aj v  čase, keď vy ste

boli predsedom vlády a ja som ako predseda Slovenskej národ-

nej rady  išiel peši po  ulici. Pýtam sa  vás, pán predseda,

kde pôjdete po Bratislave sám, večer, nejakou pasážou? A keď

nie, tak čoho sa bojíte?

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Aby ho nezbili ako vás,  pán Mikloško. Nech sa páči ďa-

lej, pán Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci,

     vážené panie ministerky,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     počas svojej októbrovej misie  do Ruskej federácie pod-

písala vláda Slovenskej republiky dohodu medzi vládou Ruskej

federácie  a vládou  Slovenskej republiky  o spolupráci  pri

ukončení  výstavby  prvého   dvojbloku  Jadrovej  elektrárne

Mochovce. Táto dohoda poškodzuje, podľa môjho názoru, hospo-

dárstvo Slovenskej republiky, preto  som sa dňa 21. decembra

obrátil listom na predsedu vlády Slovenskej republiky Vladi-

míra Mečiara  so žiadosťou o vysvetlenie.  Predseda vlády mi

však neodpovedal, ale odstúpil môj list pánu ministrovi Duc-

kému. Ani ten mi priamo neodpovedal, podpísal len sprievodný

list  stanoviska ministerstva  hospodárstva, ktoré  podpísal

riaditeľ odboru ministerstva hospodárstva. Keďže na interpe-

láciu poslanca  nie je schopný alebo  sa bojí odpovedať prí-

slušný  ústavný   činiteľ,  obraciam  sa   tentoraz  verejne

a v rámci interpelácií na tejto  schôdzi Národnej rady s in-

terpeláciou na predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra

Mečiara.

 

     Vážený pán  predseda vlády, koncom  roku 1995 schválila

vláda Slovenskej republiky Dohodu  medzi vládou Ruskej fede-

rácie a vládou Slovenskej republiky o spolupráci pri ukonče-

ní výstavby  prvého dvojbloku Jadrovej  elektrárne Mochovce.

V článku VI tejto dohody sa  okrem iného píše, citát: "Vláda

Slovenskej republiky garantuje nákup jadrového paliva z Rus-

kej  federácie  pre  potreby  všetkých slovenských jadrových

elektrární v priebehu celej  doby ich prevádzky za podmienok

dohodnutých v kontraktoch." Koniec citátu. Z uvedenej dikcie

ako i dikcie celého článku VI dohody vyplýva zjavná exkluzi-

vita poskytnutá ruským dodávateľom  jadrového paliva. Z dik-

cie celého článku VI je  zrejme, že dohoda dostáva slovenskú

stranu pri kontraktačných rokovaniach s ruskými partnermi do

nevýhodného  postavenia.  Vláda  svojimi  garanciami vytvára

ruským partnerom osobitné, dominantné postavenie,  ktoré pri

uzatváraných  kontraktoch môže  viesť ku  všetkým negatívnym

javom plynúcim z monopolného postavenia dodávateľa.

 

     (Pán predsedajúci, mám pocit,  že hovoríme dvaja verej-

ne. Môžete ten mikrofón vypnúť a nebude to také rušivé.)

 

     Záväzok  prevzatý vašou  vládou je  v ostrom protiklade

voči  uzneseniu  vlády  Slovenskej  republiky  z 8. decembra

1992 číslo  930 k štúdii  o hospodárení s  vyhoreným palivom

a likvidácii vysoko aktívnych odpadov, v ktorom vláda v bode

b) -  a to je  opäť citát: "súhlasí  s postupom zabezpečenia

dodávok  čerstvého jadrového  paliva pre  jadrové elektrárne

v štátnom podniku Slovenský  energetický podnik Bratislava".

Koniec citátu. Vládou odsúhlasený postup znamenal - opäť za-

čiatok  citátu: "prípravu  diverzifikácie dodávky  čerstvého

jadrového paliva  s cieľom dosiahnuť  nezávislosť odberateľa

od  výrobcu paliva  a využitie  prostriedkov konkurencie  na

spoľahlivosť dodávok,  tvorbu ceny a  vysokú kvalitu dodáva-

ných jadrových kaziet". Koniec citátu. A tak Slovenský ener-

getický podnik vypísal súťaž na nového výrobcu jadrového pa-

liva s jasným cieľom zaviesť konkurenčné čerstvé jadrové pa-

livo do  tretieho bloku EMO  pri jeho zavedení  do prevádzky

a následne aj  pri uvádzaní štvrtého bloku  EMO - elektrárne

Mochovce do prevádzky.

 

     Uvedený vládou  odsúhlasený postup bol  opätovne vládou

potvrdený, a  to pri schvaľovaní  energetickej koncepcie pre

Slovenskú republiku  do roku 2005 uznesením  vlády číslo 562

z roku  1993. V  tejto vládou  schválenej koncepcii  sa píše

- začiatok  citátu: "Je  potrebné uvažovať  o diverzifikácii

dodávok jadrového  paliva, nepripustiť však  náhradu jedného

monopolného dodávateľa iným." Koniec citátu. Na základe uve-

dených vládnych uznesení  organizoval SEP medzinárodnú súťaž

na  výber dodávateľov  jadrového paliva  s cieľom zabezpečiť

diverzifikáciu týchto dodávateľov.  Vyvrcholenie tejto súťa-

že, výber z uchádzačov, ktorí  sa dostali do záverečného vý-

berového štádia,  malo prebehnúť v januári  1996. Ale dohoda

uzatvorená s Ruskom robí  viacročný medzinárodný tender, zdá

sa, úplne bezpredmetným. Veď  dáva Ruskej federácii exkluzi-

vitu - absolútny monopol na dodávky jadrového paliva.

 

     Z uvedeného  vyplýva, že predmetná  podpísaná dohoda je

hlboko  v rozpore  s doteraz  platnými vládnymi  uzneseniami

o diverzifikácii dodávok  jadrového paliva, ale  najmä s ob-

jektívnymi potrebami slovenskej  ekonomiky, slovenskej ener-

getiky. Tými sú spoľahlivosť dodávok, ich kvalita a optimál-

na cena.  Pri monopolnom dodávateľovi tieto  kritériá nie je

možné objektívne zabezpečiť.

 

     Vážený  pán premiér,  na základe  uvedených skutočností

som vám 21. decembra 1995 poslal  list, v ktorom som vás po-

žiadal  o stanovisko.  Namiesto odpovede  od vás  som dostal

stanovisko riaditeľa  odboru palív z  ministerstva hospodár-

stva. Pritom ide o medzivládnu dohodu, teda o vašu zodpoved-

nosť a vašu kompetenciu. Preto  sa opätovne obraciam na vás,

aby ste v súlade s  príslušnými predpismi odpovedali na moju

interpeláciu,  a to  predovšetkým na  základnú otázku: Prečo

ste sa pri dodávke jadrového paliva zmluvne rozhodli poskyt-

núť  exkluzivitu  jedinému  ruskému  partnerovi,  keď vládne

uznesenia nariaďujú diverzifikovať  dodávateľa jadrového pa-

liva, keď  Slovenské elektrárne, a.  s., organizujú medziná-

rodnú súťaž na dodávateľov tohto jadrového paliva?

 

     Zároveň vás prosím o informáciu, aká je účinnosť dohody

z hľadiska času a miera  jej záväznosti, resp. podmienky vy-

povedateľnosti alebo korigovateľnosti. Zároveň prosím o sta-

novisko,  prečo ide  o dohodu  medzi vládami,  keď predmetom

riešenia sú podnikové otázky.

 

     A na záver vás prosím  o odpoveď, či predmetný medziná-

rodný tender na dodávateľov  jadrového paliva bude ukončený,

kedy bude  vyhodnotený a čo  bude víťaz, resp.  víťazi tejto

medzinárodnej súťaže dodávať a pre ktoré bloky našich jadro-

vých elektrární.

 

     Vážený pán premiér, domnievam sa, že ide o otázky vážne

z hľadiska  ekonomického a  praktického, ale  i politického.

Ocenil by  som aktívne konštruktívne  hľadanie východiska zo

situácie - podľa mňa zlej  a nevýhodnej, do ktorej Slovenskú

republiku podpísaná dohoda dostáva.

 

 

     Ešte, ak dovolíte, dve interpelácie. Jedna sa týka pána

podpredsedu vlády Kozlíka a druhá pána ministra Rezeša.

 

     Vážený pán podpredseda vlády Kozlík, odbornú verejnosť,

ale  i občanov  zaujalo vyhlásenie  predsedu vlády Vladimíra

Mečiara o tom, že do  31. januára, najneskôr do 15. februára

bude ukončená privatizácia slovenských finančných inštitúcií

s výnimkou  Národnej banky  Slovenska. Toto  jeho vyhlásenie

ste verejne potvrdili aj vy, a to na zhromaždení občanov dňa

1. februára 1996 v  Bratislave. Na základe uvedených výrokov

vás  formou interpelácie  žiadam o  odpovede na  nasledujúce

otázky:

 

     1. Čo vedie vládu Slovenskej republiky k takejto urých-

lenej privatizácii finančných inštitúcií?

 

     2.  Prečo vláda  Slovenskej republiky  prekračuje svoje

zákonné právomoci, ktoré v  procese privatizácie zverila Ná-

rodná rada Slovenskej republiky Fondu národného majetku?

 

     3. Aké  sú hlavné ciele  prebiehajúcej privatizácie fi-

nančných inštitúcií?

 

     4. Akou  metódou bude alebo  je privatizovaná Slovenská

sporiteľňa, a. s., Všeobecná úverová banka, a. s., Slovenská

poisťovňa, a. s., a Investičná a rozvojová banka, a. s.?

 

     5. Aké kritériá  musí  splniť  uchádzač o  privatizáciu

uvedených inštitúcií, resp. ich častí?

 

     6. Aké kritériá budú  rozhodovať o nadobúdateľovi pred-

metných privatizovaných inštitúcií, resp. ich častí?

 

     7. Aký je  realizačný harmonogram privatizácie prísluš-

ných finančných inštitúcií?

 

     A na  záver ešte interpelácia na  pána ministra Rezeša.

Vážený  pán minister  Rezeš, v  minulých dňoch  ste rozhodli

o premiestnení Riaditeľstva Slovenskej pošty z Bratislavy do

Banskej Bystrice. Zároveň ste  verejne oznámili aj rozhodnu-

tie o premiestnení Generálneho riaditeľstva Železníc Sloven-

skej republiky do Žiliny a Slovenskej správy ciest do Košíc.

Na základe uvedených rozhodnutí a vyhlásení vás žiadam o od-

povede na nasledujúce otázky:

 

     1. Aké sú dôvody na zmenu sídla Riaditeľstva Slovenskej

pošty, Generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republi-

ky a Slovenskej správy ciest?

 

     2. Prečo novým sídlom  Riaditeľstva Slovenskej pošty je

Banská Bystrica, prečo novým sídlom Generálneho riaditeľstva

Železníc Slovenskej  republiky má byť Žilina  a novým sídlom

Slovenskej správy ciest majú byť Košice?

 

   3. Aké sú alebo budú náklady na premiestnenie uvedených

organizácií?

 

     4. Ako budú riešené bytové otázky pracovníkov uvedených

organizácií, resp. pracovné zaradenie tých pracovníkov, kto-

rí nezmenia svoje bydlisko?

 

     5. Kto sa stane majiteľom budovy, resp. priestorov Slo-

venskej pošty, Generálneho  riaditeľstva Železníc Slovenskej

republiky a Slovenskej správy ciest?

 

     6. Kto sa stane, alebo  kto sa už stal majiteľom budovy

Ministerstva dopravy, pôšt  a telekomunikácií Slovenskej re-

publiky na Miletičovej ulici v Bratislave?

 

     Zároveň využívam príležitosť  a rozširujem okruh otázok

aj na aktuálne problémy rezortu, ktorý vediete, a žiadam vás

aj o odpovede na nasledujúce otázky:

 

     7. Zmluvou vo  verejnom  záujme  nepokrýva štát potreby

železnice v objeme okolo 1 300 miliónov. Sk. Ako sa železni-

ce vyrovnajú s týmto nedoplatkom štátu?

 

     8. Prečo ste dosiaľ  nepredložili vláde materiál pojed-

návajúci o rekonštrukcii  železničnej infraštruktúry Sloven-

ska?

 

     9. Kedy bude elektrifikovaný železničný priechod Skali-

té - Zvardoň?

 

     10.  Je pravdou,  že časť  slovenských pohľadávok  voči

Ruskej  federácii bude  likvidovaná prostredníctvom  ruských

lietadiel JAK? Prosím o bližšiu technickú špecifikáciu tých-

to lietadiel, uvedenie ich veku, ich počet a inštitucionálne

riešenie  zamýšľaného nadnárodného  leteckého dopravcu. Bude

to  spoločný slovensko-ruský  podnik? Kto  bude predstavovať

majetkovú časť eventuálneho ruského partnera?

 

     Vážený  pán minister,  v  dennej  tlači sa v uplynulých

dňoch objavila  správa, že Slovenské telekomunikácie, š. p.,

vám uvoľnili priestory generálneho riaditeľa, ktoré následne

rekonštruovali a  túto rekonštrukciu aj  zaplatili. Vraj ide

o sumu 12  mil. Sk pre vašu  kanceláriu a 7 400  tis. Sk pre

kanceláriu riaditeľa Slovenských telekomunikácií, š. p. Teda

vaše presťahovanie z budovy Ministerstva dopravy, pôšt a te-

lekomunikácií Slovenskej  republiky na Miletičovej  ulici do

budovy Slovenskej pošty a Slovenských telekomunikácií na Ná-

mestí  slobody  stálo  najmenej 19 400 tisíc  Sk. Na základe

uvedeného vám kladiem otázku:

 

     11. Aké sú hlavné výdavkové položky zo sumy 12 mil. Sk,

ktorú minuli Slovenské telekomunikácie  na úpravu vašej kan-

celárie?

 

     Na  záver by  som chcel  upozorniť na  článok v denníku

Práca v uplynulom týždni. Dočítal som sa v ňom, že sa hovorí

o vašej  zainteresovanosti  na   privatizácii  Hotela  Dukla

v Prešove, Hotela Slovan v Košiciach  a Hotela Patria vo Vy-

sokých Tatrách. Žiadam vás preto,  pán minister Rezeš, o od-

poveď na otázku, či ste, alebo či ste boli zainteresovaný na

privatizácii uvedených hotelov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Zatlieskajme. Pán  Kanis, nech  sa páči. Bude

nasledovať pán poslanec Mikolášik.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážení interpelační priatelia, zdá  sa, že ide do tuhé-

ho,  lebo sa  tu hovorilo  o Slovenskej  informačnej službe,

o jadrovom palive, ja budem hovoriť o krvi, ak dovolíte. To,

čo tu najviac chýba, je teraz krv. No ale vážne.

 

     Vážená Národná rada,

     vážení členovia vlády,

 

     nikto z  nás nevie, čo  všetko nás v  živote ešte čaká.

Nevieme, kto z nás  ešte bude potrebovať najvzácnejšiu teku-

tinu -  ľudskú krv. Na  transfúziu krvi je  potrebná ochota,

obetavosť i hlboké porozumenie  mnohých ľudí. Nedávno som sa

stretol so skupinou bezpríspevkových darcov z Krupiny a oko-

lia,  ktorí chodia  už tradične  darovať krv  do Bratislavy,

a v rozhovore s nimi sa  potvrdilo, že aj taká vznešená čin-

nosť, akou  je darcovstvo krvi  a vôbec transfuziológia, 

svoje veľmi vážne konkrétne problémy a ťažkosti, ktoré treba

riešiť.

 

     Darcovstvo krvi  je právom aj  u nás vysoko  oceňované,

ale  medzi otvorené  problémy  patrí aj problém financovania

transfúznych služieb, ako  aj ocenenie samotného bezpríspev-

kového darcovstva krvi. Zákon o Liečebnom poriadku sa nezao-

berá transfúznou službou ako  takou. Pozná iba výkony, ktoré

sú hradené zdravotnými  poisťovňami. V § 12 ods.  4 písm. c)

sa uvádza,  že zo zdravotného  poistenia sa uhrádza  doprava

transfúznych prípravkov. V prílohách  zákona o Liečebnom po-

riadku sú uvedené výkony, ktoré sa  vyplácajú zo zdravotného

poistenia a  súvisia s transfuziológiou, ako  sú odber krvi,

klinické vyšetrenia, biochemické a hematologické vyšetrenie.

Jednotlivé výkony sú obodované a vyplácané podľa platnej ce-

ny bodu v súčasnosti 20 halierov.

 

     Transfúzne stanice sú začlenené v rámci nemocníc a tie-

to sú financované  cestou  vyplácania ošetrovacích dní. Pau-

šál za transfúznu službu je  zahrnutý v jednej platbe nemoc-

nici, v  ktorej je uvedený  paušál plus suma  za ošetrovacie

dni. Transfúzna služba dodáva krv do vlastnej nemocnice bez-

platne, pochopiteľne,  lebo je súčasťou  nemocnice, ale iným

zariadeniam, ktoré  transfúzne oddelenie nemajú,  ju predáva

a ceny sú dané cenovým výmerom Ministerstva financií Sloven-

skej republiky. Náklady nemocníc na takto získanú krv a krv-

  deriváty    súčasťou  platby  zdravotných poisťovní za

lôžkodeň, t. j. cena krvných prípravkov  je zahrnutá do ceny

ošetrovacieho dňa.  Aj z uvedeného  vyplýva, že financovanie

transfúznej služby je v súčasnosti značne neprehľadné a prá-

ve  pre túto  neprehľadnosť a  nejednoznačnosť je  predmetom

takmer permanentných diskusií Združenia zdravotných poisťov-

ní, Všeobecnej zdravotnej  poisťovne a Ministerstva zdravot-

níctva Slovenskej republiky,  ktorého sekcia zdravotného po-

istenia má gestorstvo nad súčinnosťou zdravotných poisťovní,

v rámci  ktorej sa  rieši aj  financovanie transfúznych slu-

žieb.

 

     Celkove  môžeme  konštatovať,  že  otázka  financovania

transfúznych služieb nie je v súčasnosti doriešená, hoci ne-

možno povedať, že by sa ministerstvo zdravotníctva neangažo-

valo v hľadaní čo najlepšieho financovania spolu so zdravot-

nými  poisťovňami. Chýba  tu užšia  spolupráca s  odborníkmi

v oblasti hematológie a  transfuziológie, lebo  iba spoločné

hľadanie  môže ako-tak  uspokojiť obe  strany. Je  to značne

citlivá a komplikovaná problematika, ktorú treba riešiť.

 

     Zrejme  je vhodné,  aby sa  transfuziologické oddelenia

stali  samostatnými  ekonomickými  subjektmi.  A  keďže toto

všetko  je nejasné,  preto vás,  pán minister zdravotníctva,

interpelujem vo veci úpravy  Liečebného poriadku, alebo prí-

pravy  nového, aby  v ňom  boli precízne  a ucelene  riešené

otázky bodovania  výkonov na transfúznych  oddeleniach, prí-

padne transfúznych  prípravkov. Vzhľadom na  strategický vý-

znam štátnej krvnej politiky a  vzhľadom na stav techniky na

transfúznych oddeleniach interpelujem  vás, pán minister Ja-

vorský, aj vo veci súčasného stavu plnenia plazmaferetického

programu.

 

     Vážení poslanci,

     vážení členovia vlády,

 

     Slovenská republika je  jeden z mála postkomunistických

štátov, ktorý sa dostal v bezpríspevkovom darcovstve krvi na

predrevolučnú úroveň.  Zo 170 916  odberov krvi v  roku 1994

bolo 148 757 bez nároku  na príspevok, dokonca v 27 okresoch

boli  realizované len  bezpríspevkové odbery  krvi. Od  roku

1960  do  septembra  1995  Slovenský  Červený  kríž  eviduje

na Slovensku  81 001  držiteľov  bronzovej Jánskeho plakety,

33 002 striebornej, 6 349 zlatej a 500  diamantovej Jánskeho

plakety.  Tieto čísla  vypovedajú niečo  o dobrých stránkach

nášho človeka, ako aj o záslužnej práci Slovenského Červené-

ho kríža.

 

     Vďaka za krv isteže patrí všetkým, ktorí ju dávajú, ale

transfúzne oddelenia by mali najradšej bezpríspevkových dar-

cov preto, aby sa neobchádzali pravidlá oznamovania zdravot-

ných  prekážok  a  dodržiavali  hlavné podmienky darcovstva.

Darca krvi musí byť dlhodobo zdravý, musí byť ochotný prísť,

keď to treba. Bežný darca krvi - muž - môže byť ocenený zla-

tou Jánskeho plaketou,  ak daruje krv 10 rokov,  z toho šty-

rikrát každý rok. Svoje vlastné kritériá majú darcovia plaz-

my a darcovia krvných doštičiek.

 

     Niet pochýb, vážení páni a vážené  panie, že je namies-

te rozmýšľať aj o tom,  ako vhodným spôsobom odmeniť aj bez-

príspevkových darcov  krvi, plazmy, krvných  doštičiek. Nie-

ktoré poisťovne za odber  krvi dávajú darcom vitamínové prí-

pravky v rôznej hodnote, najviac Vojenská poisťovňa v hodno-

te 200 Sk za odber a paradoxne najväčšia Všeobecná zdravotná

poisťovňa nedáva nič. Darcovia krvi, nositelia Jánskeho pla-

kety  majú  úľavy  na  cestovnom  rôzne  v rôznych regiónoch

a mestách. Ale nemohlo by  sa, pán minister, darcovstvo krvi

na  tých zaslúžilejších  stupňoch zohľadniť  aj v zdravotnom

poistení samotných  darcov? Nemohli by  ste v spolupráci  so

Slovenským Červeným  krížom a zdravotnými  poisťovňami nájsť

riešenie umožňujúce oceniť takýmto spôsobom bezpríspevkových

darcov, aby v tomto transfuziologickom vzťahu bol štát féro-

vý tak, ako sú féroví darcovia?

 

     Bezpríspevkoví  darcovia konajú  ušľachtilo, treba  ich

uctiť o to  viac, že mnohí z nich sami  žijú v zložitých so-

ciálnych a hospodárskych podmienkach.  Bolo by namieste, aby

rovnako ušľachtilo sa k nim správal  aj štát, čo sa týka vý-

davkov štátneho  rozpočtu. Podľa mňa je  preto plne namieste

úsilie Slovenského  Červeného kríža o to,  aby pri preberaní

zlatej a diamantovej Jánskeho plakety bol ich držiteľom ude-

lený jednorazový vklad 3 000 Sk a 5 000 Sk.

 

 

     Pri  rokovaní o  štátnom rozpočte  na rok  1996 viacerí

poslanci  Národnej rady  upozornili na  netradičnú výšku fi-

nančných prostriedkov v kapitole Všeobecná pokladničná sprá-

va a v rezerve vlády a upozornili aj na nejasnosť ich použi-

tia. Verím, vážení členovia vlády,  že všetci chcete, aby sa

táto kapitola  štátneho rozpočtu zviditeľňovala  cez výdavky

prospešné pre spoločnosť. Preto  interpelujem vás, pán pred-

seda vlády, aby vláda  uvoľnila na zamýšľaný projekt Sloven-

ského Červeného kríža o ocenení darcov krvi potrebné finanč-

  prostriedky  z  kapitoly  Všeobecná  pokladničná správa,

resp. z rezervy vlády.

 

     Na Slovensku je dosť ľudí,  ktorí by radi darovali krv,

ak by transfúzna služba disponovala mobilnou jednotkou v po-

dobe špeciálneho odberového autobusu. Na Slovensku stačí je-

den-jediný  odberový autobus, aby  ľudia z vidieka bez prob-

lémov darovali  krv. Po dnešnom rokovaní  parlamentu k tlači

336 o  zavedení nového titulu  na zníženie daňového  základu

pre vlastníkov, ktorí nadobudli majetok privatizáciou formou

predaja vopred určenému vlastníkovi, teda po ďalšom rozpára-

ní spoločného  mešca, alebo v  krvnej terminológii povedané,

po ďalšom pustení žilou širokej verejnosti, som už úplne na-

čisto, ba som úplne presvedčený, že pán premiér a pán minis-

ter zdravotníctva dokážu  uvoľniť zo Všeobecnej pokladničnej

správy alebo  rezervy vlády  príslušnú  sumu aj na  odberovú

mobilnú jednotku, v ktorej by  chceli darovať krv radoví ob-

čania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Som  rád, že vystúpil k tomuto

problému, a chcem mu povedať, aby nezabudol, že  v roku 1989

písali, že Jánskeho zlaté  a strieborné plakety sú plecháče.

Bolo to napísané v Pravde. Môj kolektív bol darcom krvi, po-

čas 5 rokov sa 20  ľudí trikrát do roka  zúčastňovalo na da-

rovaní krvi.  A keď sa to  dopočuli a čítali to  v novinách,

povedali, že nikdy v živote už nedarujú krv, pretože to bolo

poníženie. Bol  to vrchol drzosti  a nikto na  to v novinách

nereagoval. Vtedy  tak bolo, odsúdili nás  všetkých, tak som

povedal aj ja a od roku 1989 som len raz daroval krv. Viete,

potom je človek na rozpakoch, či naozaj táto spoločnosť mala

cit v rokoch 1989 a 1990, keď nikto na to nereagoval. To som

chcel len pripomenúť, ako som  sa ja odmlčal v darovaní krvi

a aj môj kolektív, ktorý bol veľkým darcom krvi.

 

     Ďakujem. Nech sa páči,  pán Mikolášik. Pripraví sa pani

Lazarová.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážení členovia vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     moja interpelácia  sa bude dotýkať  zdravotníctva, teda

interpelujem ministra zdravotníctva pána Javorského.

 

     Vážený pán minister,

 

     zákon číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku stanovu-

je veľmi presne a exaktne podmienky poskytovania zdravotníc-

kej starostlivosti a zdravotníckych pomôcok na základe zdra-

votného poistenia, ako aj za čiastočnú alebo celú úhradu po-

istencov. To je v § 1. Zo zdravotného poistenia sa poskytujú

- citujem: "zdravotné výkony,  liečivá a zdravotnícke pomôc-

ky, ktoré sú indikované  zo zdravotných dôvodov, zodpovedajú

súčasnému stupňu  medicínskych a biomedicínskych  vied a pri

danej indikácii dosahujú  efektívny účinok, dodržiavajúc zá-

sady účelnej  terapie a farmakoterapie". Citoval  som z § 3.

Tieto zdravotné výkony sú  uvedené v zozname zdravotných vý-

konov.

 

     Zákon číslo  98/1995 Z. z.  o Liečebnom poriadku  ďalej

presne stanovuje,  ktoré zdravotné výkony  sa zo zdravotného

poistenia  neposkytujú, ak  nie sú  nevyhnutné na zachovanie

zdravia poistenca. Pre úplnosť  a na osvieženie pamäti citu-

jem explicitne  práve § 33,  ktorý to vymedzuje  nasledovne:

"Na základe  zdravotného poistenia sa  neuhrádzajú zdravotné

výkony poskytované poistencom pri  a) akupunktúre, b) steri-

lizácii, c)  umelom oplodnení, d)  interrupcii, e) kozmetic-

kých operáciách,  f) účasti na overovaní  nových metód medi-

cínskych poznatkov a metód a g) psychoanalýze.

 

     Máme v živej pamäti  širokú diskusiu v parlamente práve

o § 33.  Parlament však celkom  logicky a vo  svetle vecných

argumentov  schválil uvedené  znenie §  33. Z  diskusie teda

jasne vyplynulo, že sterilizácia nie je nevyhnutná na zacho-

vanie zdravia poistenca,  naopak, sterilizácia nezvratne od-

stráni jednu zo základných  fyziologických kvalít, ktorou je

jeho  či jej  plodnosť. Ak  sa chce  niekto svojej plodnosti

dobrovoľne zbaviť, prosím, ale  nech  sa tak  nedeje na účet

všetkých  občanov  a  daňových  poplatníkov,  čiže za úhradu

zdravotnej poisťovne. Nemôžem však nepripomenúť katastrofál-

ne nízku mieru plodnosti slovenskej populácie, vôbec najniž-

šiu v  doterajšej histórii Slovákov, kde  index plodnosti za

rok 1995 je 1,5, čo je priamo proti záujmom tejto spoločnos-

ti. Alebo vám je táto  katastrofálna situácia v miere repro-

dukcie Slovákov ľahostajná?

 

     Ak sa  chce niekto podrobiť  umelému oplodneniu, je  to

jeho slobodné  rozhodnutie. Teraz spomeniem  celkom neprija-

teľné manipulovanie  s ľudskými  zárodkami,  akoby šlo o to-

var, neživú  hmotu, a nie  o vyvíjajúce  sa ľudské  bytosti,

pričom i my všetci, ktorí sedíme v tejto snemovni, sme takto

začínali, takto sa vyvíjali, nikto  z nás by zrejme nepochy-

boval o integrite svojej osoby a jej ľudskej povahe od samé-

ho začiatku. Opakujem teda, ak sa niekto chce podrobiť tejto

procedúre  oplodnenia  in  vitro,  nech  tak  urobí v súlade

s platným zákonom, a teda tak, že si náklady na túto manipu-

láciu bude hradiť sám, tak ako  to ustanovuje § 33. Táto me-

tóda navyše nespĺňa podmienku § 3 tohto zákona, kde podmien-

kou poskytovania ktoréhokoľvek  medicínskeho výkonu musí byť

pri danej indikácii - citujem: "efektívny účinok".

 

     Pri umelom oplodnení sa na Slovensku, ale ani vo svete,

nedosahuje  viac ako  6-percentná, najviac  však 10-percentá

úspešnosť. Pýtam sa, kde je tu splnená podmienka efektívneho

účinku. Inými slovami, úspech in vitro  fertilizácie je skôr

výnimkou, kde  zo 100 uchádzačiek  odchádza domov sklamaných

viac ako 90, ktoré majú za sebou opakovanú masívnu hormonál-

nu  stimuláciu,  opakované  laparoskopické  operačné výkony,

opakované celkové anestézie.  Nakoniec drvivá väčšina týchto

nešťastných žien odchádza domov ubolených na tele i na duši,

teda bez  dieťaťa v náručí. Všetky  tieto procedúry, zákroky

a manipulácie stoja vždy najmenej 500 tisíc Sk.

 

     Taktiež  interrupcie musia  byť hradené  v celej  výške

svojich nákladov žiadateľkami a  tento výkon teda nemôžu ni-

jako znášať všetci občania,  ktorí svojimi peňažnými dávkami

plnia objem peňazí v zdravotných poisťovniach.

 

     Slovenské zdravotníctvo sa zmieta  v permanentnej a zú-

falej  kríze  z  nedostatku  finančných prostriedkov. Úroveň

poskytovaných služieb sa  nezlepšuje. Poisťovne neplatia ne-

mocniciam, neplatia ani zmluvným lekárom za skutočne vykona-

  zdravotnícke  výkony,  hoci  zo  zákona takáto povinnosť

zdravotným poisťovniam  vyplýva. Dozvedáme sa  však z dennej

tlače, napríklad z Hospodárskych  novín z 19. decembra 1995,

ale i  z Národnej obrody, kde  ústami hovorkyne Ministerstva

zdravotníctva Slovenskej republiky, a  teda plne s vaším sú-

hlasom, bolo vysvetlené, že výkony  uvedené v § 33, čiže na-

príklad  sterilizácia, in  vitro fertilizácia,  interrupcia,

môžu byť hradené zo zdravotného poistenia - citujem: "pokiaľ

ich indikuje  ošetrujúci lekár ako výkony  nutné zo zdravot-

ných dôvodov".

 

     S  takouto interpretáciou  a praxou  z nej vyplývajúcou

však nemožno vonkoncom súhlasiť. Takýto výklad zákona o Lie-

čebnom poriadku zo strany Ministerstva zdravotníctva Sloven-

skej  republiky je  protizákonný a  vedome prekračuje  rámec

stanovený týmto zákonom. Vaším vysvetlením v médiách, a teda

dovolením, aby  sa tieto vyššie  zmienené výkony hradili  zo

zdravotného  poistenia, priamo  ochudobňujú o  milióny korún

naše úbohé zdravotníctvo. Zároveň však takýmto spôsobom obe-

ráte  o finančné  prostriedky pacientov,  ktorí majú legálne

právo,  a to  i v  zmysle  ústavy,  ako aj  v zmysle  zákona

98/1995 Z. z.  o Liečebnom poriadku, a ktorým  sa liečby ne-

dostáva,  pretože  zdravotná  poisťovňa  nemá  finančné pro-

striedky. Tu  mám na mysli  onkologických pacientov, pacien-

tov, ktorí potrebujú transplantáciu  kostnej drene na zacho-

vanie svojho života, pacientov, ktorí potrebujú transplantá-

ciu srdca alebo transplantáciu pečene a iné finančne náročné

výkony, ktoré  im však zabezpečia  najvyššiu ľudskú hodnotu,

a síce ľudský život.

 

     Nemusím  zvlášť pripomínať,  že tieto  výkony, na ktoré

čakajú stovky  či skôr tisícky pacientov,  sa nedotýkajú len

dospelej populácie, ale na ne  túžobne čakajú aj ťažko choré

deti.

 

     Pýtam sa zároveň, či  vaším ministerstvom upravené zne-

užívanie  zákona  o  Liečebnom  poriadku  nie  je náhodou aj

v rozpore s  ústavou. Preto vás,  vážený pán minister  MUDr.

Javorský  žiadam, aby  ste  svoju  chybu napravili,  aby ste

s okamžitou platnosťou zastavili  uhrádzanie uvedených zdra-

votníckych výkonov, v neposlednom rade aj preto, lebo z 99 %

nie sú  nevyhnutné  na zachovanie  zdravia  poistenca. Ďalej

vás žiadam, aby ste vyčíslili, koľko týchto výkonov bolo vy-

konaných v rozpore so zákonom  o Liečebnom poriadku, aby ste

toto vyjadrili aj v  slovenských korunách a informovali mňa,

ale aj ostatných poslancov a odbornú lekársku verejnosť, aká

je skutočná cena týchto zdravotných výkonov, čiže koľko sto-

jí úplné hradenie napríklad jednej sterilizácie, koľko stojí

priemerne dlhá in vitro fertilizácia a koľko stojí jedna in-

terrupcia, a  to aj v  prípade, ak sú  vykonané tieto výkony

ako tzv. nevyhnutné na  zachovanie zdravia poistenca. Žiadam

vás, aby  ste poskytli úplné, a  nie dvojznačné informovanie

zdravotníckej verejnosti, že nestačí, aby tieto výkony indi-

koval ošetrujúci lekár.

 

     Žiadam však, aby lekár  indikujúci tieto lekárske úkony

na  účet zdravotnej  poisťovne uviedol  expressis verbis  do

zdravotnej  dokumentácie:  indikujem  napríklad sterilizáciu

alebo umelé oplodnenie,  interrupciu, či kozmetickú operáciu

a iné, pretože je to  nevyhnutné na zachovanie zdravia pois-

tenca - a  pripojí svoj podpis. Ak sa  nájdu potom nesprávne

indikované prípady, kde v kontradikcii so zákonom bude výkon

hradený zdravotnou poisťovňou, bude potrebné, napríklad súd-

nou cestou, žiadať zodpovedného lekára, ktorý takúto indiká-

ciu  podpísal, aby  on  uhradil  plne takto  vzniknutú škodu

zdravotníctvu. Do dnešného dňa však forenznú zodpovednosť za

takto nesprávne  uhrádzané výkony znáša  ten, kto vedie  re-

zort, ktorý takúto informáciu oficiálne  podal, a to ste vy,

pán minister.

 

     Žiadam vás, pán minister, aby ste svoju odpoveď vrátane

finančných prepočtov  v zmysle ustanovenia  o interpeláciách

predložili v  písomnej podobe. Žiadam vás  najmä o tieto in-

formácie:

 

 

     1. Koľko sterilizácií bolo  vykonaných od platnosti zá-

kona  o Liečebnom  poriadku a  koľko z  nich bolo  hradených

zdravotnou poisťovňou, percentuálne vyjadrenie tohto vzťahu,

ako aj finančné vyčíslenie oboch kategórií.

 

     2. Týmto istým  spôsobom  žiadam  vyjadriť aj  vyčísliť

počty in vitro fertilizácií. Tu prosím  vyjadriť, koľko detí

sa vlastne  narodilo v Slovenskej republike  ako výsledok in

vitro fertilizácie a koľko vlastne pokusov in vitro fertili-

zácie bolo celkove vykonaných.

 

     3. Prosím uviesť podrobnú  analýzu aj v otázkach inter-

rupcií a  koľko bolo takých,  ktoré boli tzv.  nevyhnutné na

zachovanie zdravia poistenca.

 

     4. Koľko bolo vykonaných akupunktúr a kozmetických ope-

rácií - s tou istou analýzou, ako som žiadal vyššie.

 

     Prosím vás, aby ste osobitne časove odlíšili obdobie do

19. decembra  1995 a po  tomto dátume doteraz.  Zároveň vás,

vážený  pán minister,  dôrazne žiadam,  aby ste  bezodkladne

a v  zmysle  zákona   zmenili  svoje  doterajšie  vyhlásenia

a uviedli uplatňovanie Liečebného  poriadku do zákonom vyme-

dzených medzí.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani Lazarová,  nech sa páči. Pripraví  sa pán poslanec

Švec.

 

 

 

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení členovia vlády,

     poslanci, poslankyne,

 

     podľa rokovacieho poriadku sa  v bode interpelácie majú

poslanci obracať so svojimi otázkami, pripomienkami prípadne

komentovaním  tej-ktorej  situácie na  ministrov. Pre pripo-

mienky  a  reakcie  jedného  poslanca  na  poslanca iného je

v parlamente určená všeobecná rozprava.  Keď však pán posla-

nec Rózsa už porušil  rokovací poriadok a hrubo, neoprávnene

ma  napadol, je  mojou povinnosťou  aspoň veľmi  v krátkosti

reagovať na jeho vyhlásenie.

 

     Pán poslanec Rózsa, vo svojej interpelácii som neurobi-

la nič  iné, iba som si  osvojila požiadavku mnohých sloven-

ských  občanov, dokonca  žijúcich svedkov  i účastníkov tých

udalostí, o  ktorých som hovorila, na  ospravedlnenie sa Ma-

ďarska Slovákom za uvedené krivdy  a utrpenia a dovolila som

si upriamiť  pozornosť pána ministra na  túto samozrejmú po-

žiadavku. Vo svojej interpelácii  som neurobila nič iné, iba

som prečítala, resp. citovala nepatrný zlomok zo stoviek zá-

pisníc evidovaných z tohto obdobia a konštatovala neoddisku-

tovateľné historické skutočnosti.

 

     Prosím pána poslanca Rózsu, aby  poukázal aspoň na jed-

nu nepravdivú skutočnosť v  mojom prejave. Naozaj neviem, za

čo ma vlastne chce žalovať. Za  to, že som si dovolila pove-

dať pravdu?  Nič, len pravdu.  Tvrdenia, že mojím  cieľom je

rozoštvávať  našich  obyvateľov, je  úplne  lživé.  Moje vy-

stúpenie  volalo iba  po morálnom  odškodnení tisícov  ľudí,

ktorí  boli podrobení  takým ukrutnostiam,  ktoré poznal iba

stredovek, tak ako volali  poslanci opakovane v tomto parla-

mente po morálnom  odškodnení občanov prenasledovaných počas

komunistického režimu.

 

     Vyprosujem si obviňovanie z úmyslu, ktorý som nikdy ne-

mala. Mojím cieľom bolo  iba upozorniť ministra zahraničných

vecí pána Schenka na uvedené skutočnosti a vyzvať ho k tomu,

aby už konečne vyhovel plne oprávnenej požiadavke našich ob-

čanov, ktorí žiadajú aspoň ospravedlnenie sa Maďarov za uve-

dené skutky.  Svet požaduje ospravedlnenie  sa krajín, ktoré

boli zodpovedné za ukrutnosti páchané na nevinných ľuďoch na

okupovaných územiach,  ako tú najsamozrejmejšiu  vec. Ospra-

vedlnilo sa aj Nemecko i Japonsko za agresiu za II. svetovej

vojny.  Maďarsko viazalo  ratifikáciu rusko-maďarskej zmluvy

na ospravedlnenie sa Ruska za  okupáciu v roku 1956 a maďar-

ský parlament  ratifikoval túto zmluvu až  po štyroch rokoch

od jej podpísania, pokiaľ nedosiahol svoj cieľ.

 

     Nevidím ani ten najmenší dôvod na to, aby Slovensko ne-

podmienilo ratifikáciu  základnej slovensko-maďarskej zmluvy

ospravedlnením sa Maďarska za  takýto okupačný režim na juž-

nom  Slovensku  v  rokoch  1938-1945,  ktorý  tým najtvrdším

spôsobom postihol tam  žijúcich slovenských občanov. Ubezpe-

čujem  pána poslanca  Rózsu, že  som mala  najprv pripravenú

svoju interpeláciu na základe dokumentov na 20 stranách. Ne-

vedela som,  ako ju mám skrátiť,  pretože jeden argument bol

závažnejší ako druhý. Takže to, čo som tu predniesla, je iba

nepatrný zlomok toho, o čom by mal náš parlament rokovať as-

poň toľkokrát  ako o  zákone o protiprávnosti komunistického

systému.  Pamätníci  týchto  tragických  udalostí totiž ešte

stále žijú medzi nami.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pani  poslankyni  Lazarovej.  Pár  ich žije aj

v našej rodnej  obci. Nech sa páči,  pán poslanec Švec. Pri-

praví sa pani poslankyňa Sabolová ako posledná.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy ministerky,

     vážený pán minister,

     vážené dámy poslankyne,

     páni poslanci,

     milé kolegyne, kolegovia,

 

     všetci tí, ktorí vydržali s nami do tejto hodiny, váže-

ní hostia, milí prítomní, dovoľte,  aby som začal trošku ne-

tradične  a trošku  vás prebudil  k životu.  Obvykle z tohto

miesta zaznievajú interpelácie, ktoré sú namierené na členov

vlády  Slovenskej  republiky  tvrdými  otázkami a žiadosťami

o rôzne vysvetlenia. Ja by som  dnes začal trochu inak a rád

by som vyjadril z tohto miesta  čosi, čo má súvis s vysokými

školami. Samozrejme,  to sa odo  mňa čaká. Ale  netýka sa to

ministerstva školstva.  Ja by som si  dovolil vyjadriť svoje

osobné uznanie tu prítomnej pani podpredsedníčke vlády a bý-

valej  ministerke spravodlivosti  pani profesorke  Tóthovej,

ktorá - ako si iste  spomínate - razantným spôsobom a vystu-

povaním  vo vláde  zabezpečila zvýšenie  platov sudcov súdov

Slovenskej republiky a takýmto  spôsobom upravila ich spolo-

čenské postavenie.

 

     Moja interpelácia  je adresovaná premiérovi  vlády Slo-

venskej republiky pánu Vladimírovi Mečiarovi vo veci plnenia

Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z 12. ja-

nuára 1996 Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.

 

     Vážený  pán predseda  vlády, jednou  z úloh zakotvených

v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky je zvyšo-

vanie vzdelanostnej úrovne  obyvateľstva Slovenska. Súčasťou

tejto úlohy je i snaha  postupne  dosiahnuť stav, keď najme-

nej 30 % absolventov stredných  škôl bude môcť pokračovať vo

vzdelávaní  na vysokých  školách. Najdôležitejším nástrojom,

ktorým sa  táto úloha môže naplniť,  je rozpočet rezortu mi-

nisterstva  školstva  a  jeho  primerané efektívne využitie.

Premyslená  realokácia kapitol  rozpočtu by  mala teda viesť

k podpore takých foriem vzdelávania, kde je zaručená zamest-

nanosť absolventov v súlade s  požiadavkami trhu práce a tým

i potrebami hospodárstva a služieb Slovenskej republiky.

 

     V týchto dňoch sme dostali na vysokých školách rozpočet

kapitoly pre  vysoké školy, z ktorého,  žiaľ, vidieť, že mi-

nisterstvo školstva zahrnulo  vysoké školy Slovenskej repub-

liky do svojich útlmových  programov. Tento názor chcem pod-

poriť  nasledovnými údajmi:  Kým v  roku 1989  tvoril podiel

rozpočtu vysokých  škôl na rozpočte  celého rezortu 19,3  %,

teda takmer  20 %, v roku  1996 je tento podiel  iba 12,5 %.

Kým podiel rozpočtu stredných  odborných učilíšť v roku 1989

tvoril 2  %, v roku  1996 je  tento  podiel už 11  % a tento

11-percentný podiel predstavuje sumu  2,5 miliardy Sk, ktorá

sa  presúva z  ministerstva  školstva,  z tohto  rezortu, do

iných rezortov.

 

     Z  ministerstva  práce,  sociálnych  vecí  a rodiny sme

dostali  analýzu zamestnanosti  absolventov škôl  Slovenskej

republiky. Z  analýzy stavu a  vývoja nezamestnanosti absol-

ventov škôl od roku 1990  vidieť, že kým  podiel registrova-

ných  nezamestnaných  absolventov  vysokých škôl  v decembri

roku  1995  bol  0,4  %  na  všetkých nezamestnaných občanov

v Slovenskej republike, 1280 absolventov, nezamestnanosť ab-

solventov stredných odborných učilíšť  s maturitou bol osem-

krát vyšší a stredných  odborných škôl bez maturity dvadsať-

krát vyšší. Pritom treba povedať, že celkový rozpočet minis-

terstva  tvorí  27,7  miliárd  Sk,  a  teda presun finančnej

čiastky 2,7  miliardy na stredné  odborné učilištia dosahuje

takmer 10 % rozpočtu. Teda moja otázka je, ktoré formy vzde-

lávania máme vlastne podporovať.

 

     Rád by  som tu uviedol  ešte jedno číslo.  Podiel neza-

mestnaných absolventov, ktorý predstavuje  0,4 %, sa v prie-

behu  jedného roka  znížil o  50 %,  to znamená,  že dnes sa

vlastne v Slovenskej republike s malými výnimkami zamestnajú

všetci absolventi vysokých škôl  do jedného roka po skončení

štúdia. Prečo teda vysoké  školy nemajú podporu tejto vlády?

Vysoké školy majú kapacity, ktoré môžu využiť oveľa efektív-

nejšie. To sme ukázali v priebehu šiestich rokov, keď  počet

vysokoškolských  študentov  vzrástol z  53 000  na súčasných

77 000 študentov. Tým vysoké školy riešia veľmi veľa. Riešia

nezamestnanosť mladých ľudí,  zvyšujú intelektuálnu kapacitu

Slovenskej republiky a dávajú tejto republike perspektívu.

 

     Druhou  mojou  otázkou  je  miera efektivity využívania

prostriedkov rozpočtu. Tu by  som si dovolil uviesť niektoré

údaje o  realokácii prostriedkov na  vysoké školy na  jednej

strane a úrad ministerstva  školstva na strane druhej. Kapi-

tálové výdavky v § 40-18, to  je tá časť rozpočtu, ktorá za-

bezpečuje  vzdelávací proces  na vysokých  školách, očistené

o účelovo vyčlenené prostriedky na nákup napríklad zariadení

do budovy Vysokej školy ekonomickej, o ktorej čiastke sme sa

tu  veľmi intenzívne  rozprávali a  snažili sa  túto čiastku

získať z rezervy vlády, si teraz na seba zobrali vysoké ško-

ly a v tomto rozpočte  ju zaplatili zo svojich prostriedkov.

Okrem tejto vyčlenenej sumy 50 miliónov Sk  plus 20 miliónov

rezervy zostáva v  kapitálových výdavkoch vysokých škôl suma

55 miliónov.  Ministerstvo školstva si  pre vlastnú potrebu,

pre potrebu vlastného úradu a  svojich súčastí v tejto kapi-

tole vyčlenilo  z rozpočtu 77  miliónov Sk v  tomto členení:

47 miliónov na vybavenie vlastného  úradu, 9 miliónov na fi-

nancovanie svojich súčastí - Ústav informácií a prognóz, Dom

školských stykov zo zahraničím a  podobne, 2 milióny na Cen-

trum športu  a 20 miliónov  rezervy úradu. Teda  porovnajme.

V kapitálových výdavkoch takých  dôležitých pre vysoké školy

tieto vysoké  školy dostali v rozpočte  55 miliónov a minis-

terstvo školstva so svojimi súčasťami 77 miliónov.

 

     Veľmi zaujímavá je  kapitola prevádzkových nákladov. Na

vysokých  školách je  táto kapitola  v rozpočte  realokovaná

účelovo. Celkove náklady sú rozdelené na fixné náklady a va-

riabilné. Fixné náklady tvoria  zabezpečenie energie 370 mi-

liónov, opravy a údržby 71 miliónov. Na internáty je v tejto

kapitole  vyčlenených 100  Sk na  jedno lôžko  a 2,20  Sk na

stravu študentov, čo predstavuje  39,2 miliónov a 6,9 milió-

nov Sk. Spolu teda táto časť na nevyhnutné výdavky, na exis-

tenciu a prevádzku budov tvorí 491,2 miliónov korún. Ak teda

tieto časti  rozpočtu odpočítame od celkovej  sumy 743,1 mi-

liónov, zostane  na prevádzku alebo  zabezpečenie výučbového

procesu, teda vlastnej výučby na vysokých školách, 250,1 mi-

lióna Sk. Z týchto však ministerstvo školstva vyčlenilo ďal-

šie účelovo  určené prostriedky na nové  aktivity, takže pre

vysoké  školy v  jestvujúcej štruktúre  zostalo na  výučbový

proces 221 miliónov korún.

 

     Na  vysokých  školách  v Slovenskej  republike  študuje

77 000 študentov. Ak podelíme 221 miliónov  na výučbový pro-

ces 77 tisícmi, dôjdeme k výsledku, že vlastná výučba jedné-

ho študenta  na slovenskej vysokej škole je dotovaná finanč-

nou čiastkou 2 511 Sk. Ak si  predstavíme, čo výučba vysoko-

školského študenta potrebuje, čo  je tam potrebné - chemiká-

lie, malé laboratórne pomôcky, laboratórne zvieratá, ochran-

  pomôcky, učiteľ  potrebuje diapozitívy,  potrebuje prie-

svitky, potrebuje kriedu - to všetko sa musí vmestiť do tej-

to sumy 2 511 Sk. Porovnajme  si to s poplatkami, ktoré pla-

tia zahraniční študenti. Každý zahraničný študent samoplatca

na slovenských vysokých školách platí školné, ktoré zodpove-

dá sume vo  výške 4 - 7 tisíc dolárov.  Ak by sme nemali za-

hraničných  študentov, dámy  a  páni,  vôbec by  sme nemohli

učiť, nevedeli by sme zabezpečiť praktické cvičenia, pretože

tie čosi stoja.

 

 

     Za zmienku stojí ešte  skutočnosť, že z celého rozpočtu

pre vysoké  školy vlastný pedagogický  proces je zabezpečený

sumou,  ktorá sa  rovná 2,59  % celého rozpočtu. Účelové vy-

členenie prostriedkov na internáty znamená, že internáty bu-

dú mať zabezpečené vykurovanie, budú mať  zabezpečené osvet-

lenie, to je pravda, s tým boli v minulosti problémy, už ne-

budú. Ale čo to  znamená? Rozpočet prevádzkových nákladov na

internáty stúpne cca o 20 %,  ale o to sa zníži rozpočet fa-

kúlt.  To znamená,  že fakulty  budú mať  o 18  - 20 % menej

prostriedkov na prevádzku. Takže moja otázka znie: Je rozpo-

čet vysokých škôl alebo  rozpočet ministerstva školstva rea-

lokovaný účelovo?

 

     Moja  tretia otázka  na pána  premiéra vlády Slovenskej

republiky sa týka jeho stanoviska k nesystémovému zásahu mi-

nisterstva školstva  do platnej sústavy  mzdových ohodnotení

pracovníkov rozpočtových organizácií, v  našom prípade v re-

zorte vysokých škôl.

 

     K 1.  marcu 1996 nadobudne  platnosť vyhláška minister-

stva školstva o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov.

Podľa tejto vyhlášky absolventi vysokých škôl štúdia pedago-

gických smerov môžu byť po absolvovaní 5-ročnej praxe prera-

dení do 10. platovej triedy našej tarifnej  sústavy. Na ten-

to účel  ministerstvo školstva už vyčlenilo  200 miliónov Sk

z kapitoly mzdy. Teda stredoškolský učiteľ s 5-ročnou praxou

v 10. platovej triede bude mať mesačný príjem po absolvovaní

kvalifikačnej skúšky 6 000 Sk.  Všetci sme radi, že učitelia

na  stredných školách  budú mať  zvýšené platy  a že sa táto

vyhláška realizuje.

 

     Osobne tiež vítam túto  realizáciu, ale tvrdím, že toto

opatrenie je  nesystémové. Je nesystémové  preto, že zostáva

otvorená otázka, kam zaradíme pracovníkov vysokých škôl, od-

borných  asistentov,  ktorí  majú  vedeckú hodnosť kandidáta

vied alebo  doktora, po ukončení 6-ročnej  praxe. Len do 10.

triedy?  To znamená,  že učitelia,  ktorí učili  absolventov

štúdia pedagogických smerov, budú mať rovnaké platy po šies-

tich rokoch  ako ich produkt. Teda  kam zaradíme týchto pra-

covníkov? Do  11. triedy? Dobre,  ale kam zaradíme  docentov

s titulom  kandidáta vied,  kam zaradíme  docentov s titulom

doktora vied  a kam zaradíme  profesorov doktorov vied?  13.

a 14. platovú triedu nemáme.

 

     Už dnes je situácia na  vysokých školách taká, že každý

sa  hlási o  svoje právo  byť preradený  do vyššej  platovej

triedy. A zamestnancov,  pracovníkov rezortu nezaujíma výška

príplatkov, ani ich nezaujíma  skutočnosť, že zo zákona môžu

mať príplatky tí najkvalifikovanejší až  do výšky 100 % pla-

tu, pretože tento príplatok dnes  je, zajtra nie je. Každého

zaujíma tarifná trieda a tarifný plat.

 

     A teda mi dovoľte ešte jedno porovnanie. Docent, kandi-

dát vied  s 9-ročnou praxou  bude mať v  11. platovej triede

6 920 Sk a učiteľ na strednej škole s 9-ročnou praxou a kva-

lifikačnou skúškou 6 260 Sk. Rozdiel je 600 korún. Pýtam sa:

Komu treba ísť do vedeckej  výchovy? Čo bude stimulovať ľudí

na vysokých školách, aby išli do vedecko-pedagogickej karié-

ry? Každý,  kto prešiel vedecko-pedagogickou  kariérou, vie,

čo  to je.  Veda sa  nedá robiť  v pracovnom čase. Profesor,

doktor  vied  s 18-ročnou  praxou v 12. platovej  triede 

8 590  korún,  teda  rozdiel  medzi  absolventom  s 5-ročnou

praxou  a profesorom,  doktorom vied  s 18-ročnou  praxou je

v tarifných platoch 2 590 Sk.

 

     Pýtam  sa pána  premiéra: Je  toto systémové  opatrenie

v rezorte ministerstva školstva?

 

     Vážené dámy,  vážení páni, viem, že sme všetci unavení,

a je  mi  ľúto,  že  som  musel  takýmto  spôsobom vystúpiť,

a úprimne poviem,  že mi je  ľúto aj pani  ministerky, že si

túto interpeláciu musela vypočuť, ale  myslím si, že je naj-

vyšší čas, aby sa v rezorte ministerstva školstva čosi udia-

lo, aby  tento rezort mohol  pracovať v prospech  Slovenskej

republiky tak, ako má.

 

     A  mám ešte  veľmi krátku  interpeláciu adresovanú pod-

predsedovi vlády Slovenskej  republiky a ministrovi financií

Slovenskej republiky pánu Sergejovi Kozlíkovi vo forme otáz-

ky: Ako je zabezpečená finančne dostavba fakultnej nemocnice

na Rázsochách a kedy je  možné očakávať jej uvedenie do pre-

vádzky?

 

     Vážené dámy,  vážení páni, vážené  dámy ministerky, pán

minister, všetci  prítomní, ďakujem vám za  pozornosť a pánu

premiérovi vlády vopred ďakujem za jeho odpoveď. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Švecovi.  Nech sa páči, pán po-

slanec Černák. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení prítomní,

     členovia vlády Slovenskej republiky,

 

     to najlepšie nakoniec. Tým  nechcem povedať, že najlep-

šie budú moje interpelácie, pretože za mnou ešte vystúpi ko-

legyňa Rusnáková, ale po  dnešných spôsoboch, ako sa rokuje,

ako pán predsedajúci viedol  schôdzu, myslím si, že skutočne

zlatým klincom bolo, ako sa rektor univerzity obracal na mi-

nisterku, ako k nej hovoril  a pani ministerka sa družne za-

bávala s pani Lazarovou a prakticky nevenovala žiadnu pozor-

nosť tomu, čo tu  hovorí rektor Univerzity Komenského. Takže

to bolo  to, čo zavŕšil  dnešný deň, o  ktorom ďalej nebudem

hovoriť.

 

     Mám celkove sedem interpelácií, budem veľmi stručný.

 

     Z mojej  interpelácie na ministra dopravy  a spojov som

4 otázky  vyčiarkol,  lebo  ich    položil  Miki Dzurinda,

a preto interpelujem pána ministra dopravy a spojov a žiadam

od neho odpoveď na 3 otázky.

 

     Vážený pán minister, ako sa osvedčila zmena generálneho

riaditeľa v Slovenskej dunajskej plavbe, štátnom podniku, sú

výsledky podniku lepšie, hospodári nový riaditeľ efektívnej-

šie?

 

     Druhá otázka: Ako sa osvedčila zmena generálneho riadi-

teľa v Slovenských telekomunikáciách, aké sú výsledky podni-

ku a či je hospodárenie efektívnejšie? Zároveň sa pýtam, aké

boli náklady  na obstaranie a vybavenie  bytov pre riaditeľa

Slovenských  telekomunikácií a  pre jeho  šoféra v  Stupave,

koľko pracovníkov do podniku nastúpilo do zamestnania od vý-

meny generálneho  riaditeľa a koľko z  nich predtým pôsobilo

v Košiciach.

 

     Posledná otázka na pána ministra Rezeša je: V akom sta-

vom je riešenie diaľničného obchvatu Čadce, t. j. aké je de-

finitívne projekčné  riešenie a aký  je predpokladaný časový

harmonogram?

 

     Druhá moja interpelácia je  na pána ministra Baca. Pro-

sím  pána ministra,  aby mi  odpovedal na  otázku, ktoré  zo

štátnych majetkov, ktoré boli oddlžené v rokoch 1994 a 1995,

boli  privatizované. V  dotknutých prípadoch  prosím, aby mi

uviedol dátumy  a objem oddlženia  a zároveň aj  dátum, cenu

a podmienky privatizácie.

 

 

 

     Tretia  moja interpelácia  je na  ministra hospodárstva

a na prezidenta  Fondu národného majetku. Pýtam  sa pána mi-

nistra Duckého, či má také isté informácie ako ja. Podľa mo-

jich  informácií  ZDA  Partizánske  za  korunu privatizovala

právnická osoba,  ktorá je založená  osobami, ktoré figurujú

v právnických  osobách, ktoré  majú veľké  dlžoby voči Fondu

národného majetku. Pýtam sa pána ministra, či bol informova-

ný o tejto skutočnosti.

 

     Štvrtá moja interpelácia je  na pána generálneho proku-

rátora. Pýtam sa pána  generálneho prokurátora, aké dôsledky

vyvodí  voči  svojim  podriadeným,  ktorí  žiadali Policajný

zbor, aby preveril pravosť  na petičných hárkoch Demokratic-

kej únie na základe protizákonne vyhotovených kópií.

 

     Piata  moja interpelácia  sa týka  ministrov slovenskej

vlády, a to ministra vnútra, školstva, zdravotníctva, život-

ného prostredia, pôdohospodárstva,  kultúry a ministerky so-

ciálnych vecí.  Prosím ich o odpoveď  na jednu otázku, resp.

dve: Aká je predstava  vášho ministerstva o rozdelení kompe-

tencií, ktoré sú v pôsobnosti vášho ministerstva, ktoré kom-

petencie by mali byť  delegované na samosprávu, ktoré kompe-

tencie by mali byť vykonávané v rámci prvého a ktoré v rámci

druhého stupňa štátnej správy?

 

     Šiesta interpelácia, skôr teda otázka je, kladiem otáz-

ku pánu  prezidentovi Fondu národného majetku, a keďže viem,

že je neprítomný, prosím,  aby bola poslaná aj vicepreziden-

tovi Rehákovi, a otázka znie: Dal  dosiaľ niektorý právnický

subjekt alebo fyzická osoba lepšiu ponuku na odkúpenie akcií

Biotiky Slovenská  Ľupča z Fondu  národného majetku ako  za-

mestnanecká akciovka? Ak áno, prosím o porovnanie.

 

     A posledná nie je interpelácia, to je žiadosť o vysvet-

lenie. Na základe § 92 ods. 2 sa obraciam na predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky o vysvetlenie, či bol pri pre-

rokúvaní   priemyselnej   politiky   porušený   zákon  číslo

127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

 

     Tým, ktorí vytrvali, ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

      Ďakujem  pánu Černákovi.  Nech sa  páči, vystúpi  pani

Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení páni ministri,

 

     dovoľte mi na začiatok  pred mojou interpeláciou vyslo-

viť poľutovanie, že tí, ktorí odsúhlasili a odhlasovali, aby

mohli byť  interpelácie samostatným bodom v  dnešný deň, asi

nezvážili,  čo  robia,  pretože  napriek  ich peknému úsiliu

vyjsť  vláde v  ústrety, všetci  členovia vlády  neprejavujú

ochotu sedieť tu s nami a počúvať im kladené otázky.

 

     Onehdy, keď ešte všetci koaliční predstavitelia zatĺka-

li, že existujú okresné  akčné päťky, poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky za HZDS sa  ako prvý v regionálnych No-

vohradských novinách  preriekol a povedal  pravdu. Slovensko

onedlho na  to vďaka poslancom za  KDH spoznalo menoslov na-

sledovníkov  previerkových komisií,  ktorí rozhodujú  o tom,

koho odkiaľ odvolať a koho kam dostať. Práve preto, že v No-

vohradských  novinách sa  môžem dočítať  mnohé zaujímavosti,

čítam ich rada.  A tak sa mi podarilo  znovu dozvedieť niečo

zaujímavé.

 

 

     Prednosta Okresného úradu v  Lučenci za HZDS pán Stani-

slav Jačmeník uviedol to, o čom vládni predkladatelia návrhu

zákona o územnosprávnom členení mlčia.  Citujem z čísla 3 zo

16. januára roku 1996: "Jednou zo zásad tvorby novely nových

okresov je  aj politické hľadisko,  aby početnosť národnost-

ných menšín  nepresiahla 27 %." V  dôvodovej správe vládneho

návrhu zákona  sa však k  § 9 píše:  "Pri určení okresov  sa

rešpektovali najmä kritériá relatívnej stability, realizova-

teľnosti, historickej  a kultúrno-etnickej identity,  ako aj

funkčnosti a veľkosti celkov a ich centier." Nerozumiem, kde

nám  zostalo ono  politické kritérium,  možno, že  je skryté

v pojmoch "relatívna  stabilita". A prečo práve  27 %? Ak si

pán Jačmeník osvojil toto kritérium, mal by verejne obyvate-

ľom okresu  oznámiť, že žijú v relatívne  stabilnom regióne,

čo je hotová výhra.

 

     Aké bude  teda nové územnosprávne  členenie? Pôvodne sa

hovorilo  o priblížení  sa  úradov  k občanovi, aby  nemusel

za vybavovaním  záležitostí  cestovať  desiatky  kilometrov.

Teraz ich bude robiť ešte viac. Hovorilo sa o znižovaní poč-

tu administratívnych pracovníkov  štátnej správy, hoci práve

naopak,  vzrástol. Nemyslím  si,  že  práve teraz  ich počet

klesne. Samozrejme, v príkladoch by sa dalo pokračovať ďalej

aj tým, že obce budú  podľa návrhu zákona zabezpečovať výkon

štátnej správy prenesenej z orgánov štátu. Škoda len, že ne-

vedia, ktoré nové výkony by to mali byť.

 

     Interview je teda podľa mňa dobrá vec, pýtaný občas po-

vie aj to, čo by nemal, alebo čo neskôr oľutuje, že si na to

vôbec  spomenul. Prosím  všetkých poslancov,  pokiaľ sa chcú

niečo bližšie dozvedieť o  novom územnosprávnom členení, aby

sa pýtali koaličného predstaviteľa štátnej správy v relatív-

ne stabilnom okrese Lučenec, pána Jačmeníka.

 

     Súčasne  však žiadam  vás, vážený  pán minister vnútra,

aby ste nás neponechali  v "informačnom toku" pána prednostu

okresného úradu a aby ste dali na pravú mieru, dúfam, že za-

vádzanie pána prednostu okresného  úradu. Nie je predsa mož-

né,  aby ste  takéto  politické  kritérium k územnosprávnemu

členeniu  Slovenskej republiky  pred prednostami  alebo pred

členmi HZDS  na mítingoch povedali.  Žiadam vás, aby  ste sa

k citovanej informácii prednostu okresného úradu vyjadrili.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka,

     pán minister, či ministri,

 

     pred  chvíľou sme  hovorili  s  kolegami, aby  som vás,

všetkých kolegov,  oslovila menom, lebo  nás bolo tak  málo,

ale sme sa počtom zväčšili, tak nebudem to nepredlžovať.

 

     Moja interpelácia smeruje na ministra hospodárstva pána

Duckého. Pôvodne som očakávala, že vystúpi pán kolega Pokor-

ný,  a  preto  som  v  predošlých interpeláciách nevystúpila

s interpeláciou na ministra hospodárstva.

 

     Interpelujem vás, pán minister,  vo veci ukončenia pre-

vádzky košickej  Magnezitky v Ťahanovciach.  Dňa 1. februára

1996 sa uskutočnilo rokovanie Mestského zastupiteľstva Koši-

ce. Jedným z bodov programu bolo aj vystúpenie riaditeľa ko-

šickej Magnezitky pána Ing.  Švábovského a opätovné preroko-

vanie pozastavenia teplej prevádzky v Ťahanovciach.

 

 

     Poslanci Mestského zastupiteľstva  v Košiciach nemienia

zmeniť tri roky staré uznesenie, aby sa k 31. 12. 1995 ukon-

čila prevádzka Magnezitky. Dňa  31. januára 1996 na rokovaní

na ministerstve  hospodárstva sa rozhodlo,  že k 1.  3. 1996

bude  postupne odstavovaná  prevádzka dvoch  rotačných pecí,

ale písomný materiál z  porady ministra ešte začiatkom tohto

týždňa nebol k dispozícii.

 

     Vážený pán  minister, chcem vás  požiadať o predloženie

záväzného  postupu, ako  bude prebiehať  dostavba novej pre-

vádzky na Bočiari a jej  financovanie a aký bude harmonogram

odstavovania prevádzky v Ťahanovciach.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni. Keďže nemám do interpelácií už

žiadnu prihlášku, pýtam sa, či  chce ešte niekto z poslancov

podať interpeláciu.

 

     (Nikto.)

 

     Pýtam sa členov vlády,  či chcú odpovedať na interpelá-

cie a  otázky poslancov hneď. Chcem  ich však zároveň požia-

dať, aby  svoju odpoveď dali poslancom  aj v písomnej forme.

Páni ministri, chcete odpovedať na niektoré otázky? Páni mi-

nistri, pani podpredsedníčka?

 

     (Odpovede ministrov a podpredsedníčky vlády: nie.)

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Tak  ako som uviedol, prosím  členov vlády, aj

tých,  ktorí predniesli  svoje odpovede  na dnešnej  schôdzi

ústne, aby  podľa zákona o  rokovacom poriadku dali  písomnú

odpoveď na interpelácie a otázky v stanovej lehote 30 dní.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     tým  sme program  13. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky vyčerpali.

 

     Ďakujem vám za účasť  a vyhlasujem 13. schôdzu Národnej

rady za skončenú.

 

     Ďakujem. Dovidenia.

 

     Rokovanie schôdze skončené o 18.35 hodine.