S t e n o g r a f i c k á s p r á v a
o 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej
republiky
konanej 13., 14., 15., 16., 21. a 22.
decembra 1994
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážená Národná rada,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie 3. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky.
Na začiatku vám chcem oznámiť, že
neúčasť na schôdzi
ospravedlnili
títo páni poslanci a panie poslankyne: pán Ján
Langoš
z dôvodu choroby, pán Jozef Prokeš bez udania dôvodu,
pán
Vojtech Tkáč z dôvodov choroby, pán Ducký, pani Borzová,
pán
Palacka, ktorí sú na služobnej ceste vyslaní Národnou
radou Slovenskej republiky a pán
István Pásztor z dôvodu
služobnej
cesty.
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci a predsedovia
klubov,
chcem vás upozorniť, že neexistuje dôvod služobnej
cesty
pre poslanca, pokiaľ ho nevyšle Národná rada. To pre
budúcnosť.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Zisťujem, že je prítomných 112 poslancov, teda Národná
rada
je schopná uznášať sa.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
po dohode s podpredsedami Národnej
rady, s predsedami
výborov
a v politickom grémiu navrhujem program
schôdze ako
ste ho dostali
v pozvánke. Skôr, ako vám udelím slovo na
prípadné
podanie návrhov na zmenu alebo doplnenie mnou na-
vrhnutého
programu, dovoľte mi ako prvému podať
tieto návr-
hy:
Ako bod
číslo 1 odporúčam zaradiť návrh
uznesenia Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 2 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo
572/1992 Zb. o roz-
počtových
pravidlách Slovenskej republiky.
Národná rada ur-
čila
vláde Slovenskej republiky termín na predloženie návrhu
nevyhnutných opatrení na
zabezpečenie hospodárenia v dobe
rozpočtového
provizória Slovenskej republiky na rok
1995 do
schválenia
zákona o štátnom rozpočte. Svoj návrh odôvodňujem
tým,
že ku dnešnému dňu doterajšia vláda Slovenskej republi-
ky
Národnej rade návrh zákona o štátnom
rozpočte Slovenskej
republiky
na rok 1995 nepredložila. Vzhľadom na to v mojom
návrhu
na doplnenie programu pod bodom číslo 1
pôjde o ter-
mín na
predloženie nevyhnutných opatrení na zabezpečenie
hospodárenia
v dobe rozpočtového provizória Slovenskej re-
publiky
na rok 1995. Ak schválime toto
uznesenie, ktoré na-
vrhnem,
bod číslo 16 bude potom bezpredmetný.
Ďalej za doterajší bod číslo 3 navrhujem
zaradiť prero-
kovanie
dvoch materiálov, a to Návrhu na
vyslovenie súhlasu
s
ukončením platnosti Dohody o obchode a plavbe medzi Repub-
likou Československou a Švédskom a Záverečného protokolu
z
18. apríla 1925. Máte to ako tlač
číslo 25, ďalej Návrhu
na
vyslovenie súhlasu s ukončením platnosti Zmluvy medzi Re-
publikou
Československou a Kráľovstvom
holandským o repat-
riácii,
čo máte ako tlač číslo 26. Schválenie
uvedených me-
dzinárodných
dokumentov je naliehavé vzhľadom na predchádza-
júce medzivládne rokovania. K ich
ratifikácii je potrebný
predchádzajúci
súhlas Národnej rady. Dokumenty boli preroko-
vané
v zahraničnom výbore a máte ich aj rozdané.
Ďalej ako číslo 5 navrhujem zaradiť voľbu ďalších pod-
predsedov
Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na voľbu
podpredsedu
Národnej rady Slovenskej republiky mi
bol doru-
čený
skupinou poslancov za Slovenskú národnú
stranu na pána
poslanca
Mariána Andela. Chcel by som tu ešte upozorniť ale-
bo
sa spýtať najmä predsedov poslaneckých
klubov okrem Slo-
venskej
národnej strany, či zaraďujú návrhy na
podpredsedov
Národnej rady týkajúcich sa pánov poslanca
Fogaša, Nagya
a
Šimka, pretože som nedostal ich návrhy. Ak áno, budem reš-
pektovať
vaše návrhy.
Ako
bod číslo 9 odporúčam zaradiť návrh osemnástich
poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie
nedôvery členom
Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové
a
televízne vysielanie a na ich odvolanie
z členstva v Rade
Slovenskej
republiky pre rozhlasové a televízne
vysielanie.
Tento
návrh som dostal od skupiny poslancov.
V prípade schválenia mojich návrhov
sa body programu,
ako
ich máte uvedené v návrhu programu, prečíslujú v poradí,
ako
som povedal.
Ďalej už potom, ako bol vypracovaný a
doručený návrh na
program
schôdze, som dostal petíciu od študentov, ktorí žia-
dajú,
aby do programu bol zaradený bod preradenia pána po-
slanca
Šveca z výboru pre životné prostredie a
ochranu prí-
rody
do výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Taký
istý
návrh som dostal už potom, ako som návrh odoslal, aj od
pána
poslanca Bajana.
Aby moje informácie o zmene dnešného
programu boli úpl-
né,
dovoľte mi, aby som vás informoval o
niektorých ďalších
návrhoch,
ktoré mi boli doručené potom, ako som vám rozoslal
návrh
programu. Ak majú niektoré výbory alebo poslanci zá-
ujem
o ich prerokovanie na 3. schôdzi
Národnej rady, treba,
aby ich navrhli, aby Národná rada
mohla tieto návrhy buď
prijať
alebo odmietnuť. Výbor Národnej rady Slovenskej re-
publiky pre obranu
a bezpečnosť uznesením z
8. decembra
1994
číslo 27 odporúča Národnej rade zriadiť podľa § 55a zá-
kona
o rokovacom poriadku vyšetrovaciu komisiu Národnej rady
Slovenskej
republiky na objasnenie mimoriadne závažných sku-
točností na Ministerstve obrany Slovenskej
republiky a na
zistenie
okolností rozhodnutí ministra obrany Slovenskej re-
publiky
uzavrieť kontrakt na odpredaj
pontónových mostových
súprav.
Návrh výboru máte rozdaný ako tlač číslo
62.
Taktiež som obdržal návrh skupiny 36
poslancov Národnej
rady
Slovenskej republiky na preradenie pána poslanca Šveca,
ako
som povedal pred chvíľou, z jedného výboru do druhého.
Nakoniec mi dovoľte informovať vás, že k dnešnému dňu
bolo
Národnej rade Slovenskej republiky
doručených 20 vlád-
nych
návrhov zákonov a 8 návrhov zákonov
podaných poslanca-
mi.
Všetky tieto zákony, tak ako som ich dostal, som okamži-
te
pridelil na rokovanie do príslušných výborov Národnej ra-
dy.
Ak niektoré z týchto zákonov, ktoré som
pridelil do vý-
borov,
výbory prerokovali a chcú ich navrhnúť do programu
terajšej
schôdze, budem to rešpektovať. Samozrejme, musíte
si
to sami odhlasovať.
Po tejto mojej informácii sa pýtam, páni
poslanci a pa-
nie
poslankyne, kto má pripomienky alebo ďalšie návrhy na
zmenu
programu.
Prvý sa hlási pán Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán
predseda,
Kresťanskodemokratické hnutie
nestavia
žiadneho kandidáta
na funkciu podpredsedu, čiže v tomto
zmysle
minulá kandidatúra neplatí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, ako bod číslo 1 ste
navrhli, že by sme
mali
zaradiť do programu nejaké
uznesenie týkajúce sa roz-
počtového
provizória, ale nešpecifikovali ste, aké by to ma-
lo
byť uznesenie. Azda by bolo vhodné, keby ste prečítali
návrh
uznesenia, aby sme vedeli, o čom budeme hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, podľa zákona o rozpočtových pravidlách
vláda
je povinná predložiť rozpočet. Ak rozpočet nepredloží,
musí
predložiť určité opatrenia, ktorými zabezpečí hospodár-
sku
situáciu. Toto uznesenie dávam na to,
aby vláda predlo-
žila
takéto svoje rozhodnutie do 19. tohto mesiaca.
Poslanec J. Čarnogurský:
Čiže výzvu vláde, aby to predložila? V poriadku. Ďaku-
jem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
chcem vás poprosiť o pochopenie pri
zaradení tlače čís-
lo
43. Je to návrh skupiny poslancov
na vydanie zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo
100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších
predpisov.
Ide v podstate o toľko pertraktované pracovné ka-
tegórie,
o predĺženie obdobia do 31. decembra
1995, pretože
31.
decembrom 1994 už toto obdobie zaniká. Návrh tejto nove-
ly
zákona bol prerokovaný v štyroch výboroch. Som presvedče-
ná,
že tak ako vo výbore pre
privatizáciu aj v iných výbo-
roch
ho podporili. Navrhujem ho zaradiť prednostne po bode
číslo
4 ako bod číslo 5. Svoju žiadosť zdôvodňujem tým, že
sme
dvaja predkladatelia a jeden je chorý,
a ja v prípade,
že
budem dnes vymenovaná prezidentom,
od zajtra už nemôžem
vykonávať
mandát poslankyne, takže predkladanie
by bolo po-
merne
zložité. Prosím o zaradenie ako bod číslo 5.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán predseda,
milé dámy,
ctihodní páni,
je znakom veľkých ľudí, že ak majú rozdielne záujmy či
názory
od iných, tak s nimi bojujú, ale neusilujú sa ich po-
nižovať.
Zaraďovanie poslancov v rozpore s ich kvalifikáciou
a
vôľou do výboru pre životné prostredie sa nedá hodnotiť
inak
ako úsilie o ich poníženie, úsilie o
to, aby sa ukáza-
lo,
kto je tu víťazom volieb. Dámy a páni z
HZDS, to ste už
ukázali.
Verím, že dokážete ukázať aj čosi iné.
Preto
pre začiatok v súlade s požiadavkami študentov
vysokých
škôl na Slovensku, s kvalifikáciou, slušnosťou, ale
i
zdravým rozumom dávam návrh, aby do programu 3. schôdze
Národnej
rady Slovenskej republiky bol zaradený osobitný bod
-
Návrh na preradenie poslanca Juraja
Šveca z Výboru Národ-
nej rady
Slovenskej republiky pre
životné prostredie
a
ochranu prírody do Výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Tento návrh som odovzdal aj písomne, tak
ako informoval
pán
predseda, ale aby nevznikli žiadne
pochybnosti procedu-
rálneho
charakteru, dávam ho aj ústne. A dávam
návrh v prí-
pade,
že prejde návrh na voľbu podpredsedu Národnej rady,
aby
tento bod bol ako nasledujúci bod.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ako ktorý bod by to mal byť, pán
poslanec?
Poslanec I. Šimko:
Ako bod 6.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Vážené kolegyne, kolegovia,
prosím vás o podporu zaradenia tlače 44
do programu. Je
to
návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
podaného
skupinou poslancov, ktorým sa dopĺňa zákon číslo
286/1992
Zb.
o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a dopĺ-
ňa sa zákon
Slovenskej národnej rady číslo
511/1992 Zb.
o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných fi-
nančných
orgánov v znení neskorších predpisov.
Ide vlastne o to, že od 1. januára 1995 platí vyhláška
ministra
financií číslo 55 z roku 1994 o
elektronických re-
gistračných
pokladniciach a tento zákon vlastne reaguje na
nejasnosti
a na problémy, ktoré v tejto súvislosti vyvstali.
Ministerstvo
financií tento prísľub dalo, nie je
možné, aby
sa
to k tomuto dátumu realizovalo. Je to možné urobiť len
poslaneckým
návrhom. Je tu snaha vyjsť podnikateľom v ústre-
ty.
Prosím vás, keby ste tento návrh zaradili do programu.
Pán predseda, žiadam, aby sa to zaradilo
za bodmi, kto-
ré
ste uvádzali v poradí vy, teda ako prvý po vašich návr-
hoch.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Medzitým už boli návrhy na zaradenie návrhov pani Kel-
tošovej
a pána Šimku.
Poslanec T. Cingel:
Potom následne po návrhu pani Keltošovej.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
požiadam vás o hlasovanie
o preradení bodov 7 a 8 na
koniec
nášho rokovania, a to ako body po terajšom bode 15,
čiže 16, 17,
ale samozrejme, posunie sa to tak, ako budú
prijaté
predchádzajúce body, o ktorých tu už
bolo hovorené.
Body
7 a 8, to je tlač číslo 45 a tlač číslo 24 - voľby čle-
nov
správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a správnej
rady Sociálnej poisťovne. Navrhujem to ako body 16 a 17,
resp.
s posunom tak, ako sa dohodneme hlasovaním.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Mikolášik. Potom pán poslanec De-
linga.
Poslanec M. Mikolášik:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte,
aby som sa taktiež uchádzal o
vašu priazeň
iniciatívnym
návrhom zákona poslancov. Je to tlač
číslo 42.
Tento
zákon sa dotýka zákona Národnej rady Slovenskej repub-
liky
číslo 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej
republiky
a o zmene a doplnení niektorých ďalších
zákonov
v
znení neskorších predpisov.
Tento
poslanecký návrh vychádza
zo skutočnosti, že
v
súčasnej dobe po prijatí zákonov o Všeobecnej zdravotnej
poisťovni
a Sociálnej poisťovni nie je riešený
právny stav,
ktorý
vznikol prijatím zákona číslo 274, kde je nutné nalie-
havo,
pokiaľ možno tak, ako navrhujeme, s účinnosťou od 1.
januára
1995, upraviť vymeriavacie základy
platiteľov prís-
pevku
do Fondu zamestnanosti a ďalej určiť zmenu subjektu
oprávneného na výber
týchto príspevkov do Fondu
zamestna-
nosti.
Keďže ide o zákon, ktorého meritum nie je
žiadne po-
litikum, ale určité
praktické riešenie vzniknutého
stavu,
prosím, aby ste
zaradili tento náš iniciatívny návrh do
programu.
Navrhujem, aby prerokovávanie tohto návrhu zákona bolo
zaradené
za návrh pani poslankyne Keltošovej.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Potom to bude ako bod číslo 8. Pán
poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
do programu 3. schôdze navrhujem zaradiť Návrh skupiny
poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky na
vydanie zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa mení zá-
kon
Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 325/1993 Z. z.
o
štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zme-
nách
niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpi-
sov.
Ide o tlač číslo 61.
Tento návrh prerokovali 12. decembra Ústavnoprávny vý-
bor
Národnej rady Slovenskej republiky,
Výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor
Národnej rady
Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Všetky
tri uvedené výbory s návrhom vyslovili súhlas.
Navrhujem preto z hľadiska vecnosti a
zabezpečenia rea-
lizácie,
pretože sa končí rok 1994, tento návrh
zaradiť ako
bod
číslo 7, čiže za návrh pani poslankyne Keltošovej.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
prosím o podporu na zaradenie bodov
programu "Odvolanie
a
voľba ústredného riaditeľa Slovenskej televízie". Televíz-
na rada na
svojom zasadnutí v tajnom
hlasovaní siedmimi
hlasmi
odvolala ústredného riaditeľa a navrhla
plénu Národ-
nej
rady kandidáta na tento post na voľbu. Materiály k týmto
bodom
vám budú rozdané. Navrhujem tieto body
zaradiť za bod
10
a ostatné body následne prečíslovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Danko.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
na základe uznesenia výboru pre obranu a
bezpečnosť na-
vrhujem
zaradiť bod - tlač 62 - Návrh na
zriadenie vyšetro-
vacej
komisie Národnej rady Slovenskej republiky na objasne-
nie
mimoriadne závažných skutočností na
Ministerstve obrany
Slovenskej
republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, tento návrh som dal ja, lebo poslanci mi
ho
poslali. Pán poslanec Lysák.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte aj mne požiadať zaradiť do programu vládny ná-
vrh
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa me-
ní a dopĺňa
zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov
v
znení neskorších predpisov. Prerokovali
ho tri výbory. Je
to
veľmi dôležitý návrh zmeny zákona, ktorý zlepšuje a vy-
rovnáva podmienky
Slovenskej národnej banky
s obdobnými
v
zahraničí. Je to veľmi dôležitý zákon,
odporúčam, aby sme
ho
prerokovali v závere. Je to tlač číslo 60 a 60a.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pre informáciu - tento zákon je vládnym zákonom, ktorý
vláda
doručila minulý týždeň. Ak bude dnes zaradený na prog-
ram,
bolo by potom potrebné, aby ho niektorý pán minister
predniesol.
Prosím, pán Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
mám pripomienku k bodom, ktoré sú v
pôvodnom programe
zaradené ako body
číslo 5 a 6. Už niekoľkokrát sme boli
svedkami,
že na konkrétne ustanovenia zákonov
alebo na kon-
krétne
články ústavy boli rôzne výklady. Dalo by sa nájsť
množstvo príkladov,
napríklad keď nás
pán predseda HZDS
a
jeho renomovaní právnici presviedčali,
že zákonom o vnú-
torných
pomeroch Národnej rady možno pozmeniť mandát poslan-
cov
Aliancie demokratov, viedli sa diskusie
o tom, či prvý-
krát
treba odvolávať generálneho
prokurátora, alebo či jed-
noducho
nestačí zvoliť nového, najnovšie sa
ignorujú závery
Slovenskej volebnej komisie, ktorá je zo zákona vrcholným
orgánom,
a neustále sa rozviruje kauza okolo
petičných hár-
kov
Demokratickej únie, dokonca predseda
HZDS hovorí o vo-
lebnom
podvode. Stále sa pritom razantne odvoláva na zákony,
na
právo. Má vždy pravdu? Posúďte sami.
V
súvislosti s rozhodnutím
koalície, že jedno miesto
podpredsedu
NKÚ prenechá opozícii, som bol poverený, aby som
o
tomto písomne informoval HZDS. Dňa
19. apríla 1994 som
dostal
od pána Mečiara odpoveď, z ktorej citujem: "Právo buď
je,
alebo nie je. Aj keď nie je, treba zaň bojovať. Aj vy
ste
protiprávne odvolávali predsedu a podpredsedov Najvyš-
šieho kontrolného úradu. Keďže ich odvolanie
nebolo podľa
práva, sú páni
Vanko, Vrabec a Sokol naďalej legitímnymi
predstaviteľmi
Najvyššieho kontrolného úradu. Na ich
miesta
nemôžu
byť volení iní. Znásilňujete zákon. Kde
prehráva zá-
kon,
prehráva pravda i spravodlivosť. Ale to tu už bolo, len
teraz
protagonisti nosia tráčiky
demokratov." Preto sa pý-
tam,
aké právo ste mali na mysli? To, ktoré vám vyhovovalo
19.
apríla, alebo to, na základe čoho sú
dnes zaradené body
číslo
5 a 6?
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ale návrh ste nedali
žiadny. Teraz nebola
rozprava,
ale návrhy na zmenu alebo doplňovanie bodov
prog-
ramu.
Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
vážené kolegyne,
dovoľte
mi ako novicovi povedať niekoľko
poznámok
k
príprave nášho programu. V
ústavnoprávnom výbore som bol
prekvapený,
keď som dostal materiály a hneď sme začali k to-
mu
rokovať. Ohradil som sa patričným
spôsobom a bolo mi po-
vedané,
že to pán predseda Národnej rady
po nás žiada, aby
sme
takto rokovali. To som si myslel, že tomu tak nie je.
Teraz
ste pripravili návrh programu v 16 bodoch a zdá sa mi,
že
ste spolu s podpredsedami podcenili prípravu tohto zasad-
nutia
preto, lebo síce nemôžete zabrániť
tomu, aby poslanci
iniciatívne
veci nenavrhovali, ale ste povinný odmietnuť ta-
ké
návrhy, ktoré neboli včas predložené a
ktoré neboli pre-
rokované vo výboroch. Doteraz je navrhnutých na
doplnenie
12
bodov, z toho - akokoľvek skromne
to beriem - aspoň tri
alebo
štyri neboli prerokované vo výboroch. Podľa rokovacie-
ho
poriadku prichádza do úvahy
prerokovať materiál v pléne
iba
vtedy, keď to bolo predtým posúdené vo výboroch, alebo
naopak,
musíme sa rozhodnúť, že to
prerokovávame prednostne
a
bez výboru.
Prosil by som vás, vážený pán
predseda, spolu s pod-
predsedami,
hoci viem, že teraz je vás menej a je viac práce
na
vás troch, aby ste dodržiavali rokovací
poriadok a nene-
chali
hneď v úvode tretieho zasadnutia takýto veľmi pestrý
materiál,
o ktorom nie som si istý, či dobre a
správne roz-
hodneme.
Vyjadrím sa aj k tomu, že niektoré veci
sú naozaj nutné
a
verejnosť ich očakáva, ale z našej
strany by si potom za-
sluhovali
trochu väčšiu pozornosť.
Navrhujem, aby tie body
programu,
ktoré sú navrhnuté a neboli prerokované vo výbo-
roch,
sa neobjavili a vy by ste v prvom rade
mali na to po-
ukázať
a proti tomu namietať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Benčík, ste novic v Národnej
rade, ako ste
povedali,
ale boli ste niekoľko rokov poslancom
Federálneho
zhromaždenia.
Možno tam bol iný rokovací poriadok. Ak ste si
neprečítali
náš, tak si ho prečítajte. Tieto body
programu,
ktoré
sme zostavovali spolu s predsedami politických strán
na
Papierničke, sú autentické, sú tie isté. Náš rokovací po-
riadok
hovorí, že ak poslanec navrhne zmenu alebo doplnok,
o
nich sa hlasuje. A to dnes robíme, pán poslanec. Bol by
som
rád, keby ste povedali, ktorý z týchto
navrhovaných zá-
konov,
ktoré som navrhol ja, nebol prerokovaný vo výbore.
Je pravda, že som požiadal, ak by sa tieto zákony pre-
rokovali skôr, pretože v dôvodových správach bolo napísané,
že mali by sa prerokovať ešte do konca roku 1995. Je to ten
vládny návrh, ktorý čítal pán Lysák, a potom ostatné posla-
necké návrhy, ktoré sa týkajú záležitostí,
ktoré povedali
poslanci.
Nevidím, že by som v niečom porušil zákon. Ostatné
zákony,
ktoré došli, som dátumoval na
prerokovanie vo výbo-
roch
do 25. februára, čiže aj tu som presne dodržal to, čo
mi
káže rokovací poriadok. Na druhej strane ste schválili,
pán
poslanec, aj vy ste zdvihli ruku
za uznesenie z 3. no-
vembra,
kde mi dávate právomoc skrátiť tento čas, nakoľko
uznám
za vhodné, a odpustiť aj zásady.
Takže, len toľko na
vysvetlenie.
Pán poslanec Duray.
Poslanec M. Duray:
Vážený pán predseda,
Maďarská koalícia predložila návrh na
zvolenie podpred-
sedu
pána poslanca László Nagya. Keďže ste položili otázku
o
tom, či trváme na jeho
kandidatúre, chcem zahlásiť, že
sťahujeme
jeho kandidatúru na podpredsedu Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Zároveň by som chcel podporiť pána
poslanca kolegu Ben-
číka
v tom, čo povedal, a navrhujem, aby
všetky zmeny prog-
ramu,
ktoré boli teraz predložené - je ich
dosť veľa, možno
ešte
budú aj ďalšie - predtým, ako budeme hlasovať o rôznych
zmenách
návrhu programu 3. schôdze, sme dostali
rozmnožené,
aby
sme mali o tom presný prehľad.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Chcela som zareagovať po vystúpení pána
poslanca Černá-
ka,
aby sme rokovali o programe, aby
sme sa tu nedopúšťali
citových
výlevov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ak dovolíte, pán predseda, len jednu poznámku k vystú-
peniu pána
poslanca Benčíka. Myslím
si, že aj keby bol
schválený
ktorýkoľvek z navrhovaných doplnkov programu dneš-
nej
schôdze, nevylučuje to prerokovanie týchto návrhov záko-
nov
v samotných výboroch, ba, povedal by som, že priam to
predpokladá,
že výbory operatívnym spôsobom budú
musieť ná-
vrhy
týchto zákonov prerokovať. Takže,
nedochádza absolútne
k
žiadnemu porušeniu rokovacieho poriadku.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Rád by som spresnil, pokiaľ ste nás na začiatku vyzva-
li, pán
predseda, aby sme
formulovali svoje pripomienky
k
programu alebo návrhy na
doplnenie. Mal som pripomienku,
v
úvode som to povedal, a v závere som mal otázku, ktorú eš-
te
raz zopakujem. Podľa listu, ktorý mám k dispozícii v ori-
gináli,
sa píše, že podľa názoru HZDS
nemôžu byť na miesta
predsedu
a podpredsedov NKÚ volení iní, tak som sa opýtal
a
otázka znie, čo platí. Môžu, alebo
nemôžu byť volení? Sa-
mozrejme,
rád by som mal na to odpoveď.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, tento bod nie sú odpovede na otázky, ale
na
zmeny programu alebo doplnky programu.
Pán poslanec Mečiar.
Poslanec V. Mečiar:
Nemám návrh na zmeny alebo doplnenie
programu, ale pro-
sím pána Černáka, aby tento list
prečítal ako celok, aj
s
tým, kde ho ľutujem ako chudáka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, upozornil som všetkých, že zostavujeme
program.
Ak nemá nikto návrh na zmenu alebo
doplnenie prog-
ramu, pristúpime k schvaľovaniu jednotlivých pozmeňovacích
návrhov.
Prosím, pán Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vlastne odpoveď, ktorú som dostal, bola odpoveďou. Ne-
budem teraz zdržiavať tým, že by som čítal aj
tú osobnú
časť,
ale som ochotný poskytnúť ju tlači bez problémov, celý
list
v plnom znení, aj s originálnym podpisom.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Duray.
Poslanec M. Duray:
Vážený pán predseda,
predložil som jeden návrh, že máme
veľmi veľa návrhov
zmien
k programu, radi by sme videli tieto
návrhy napísané,
lebo
niektoré sú veľmi zložité. Skutočne, čo sa týka návrhov
na
prerokovanie jednotlivých návrhov
zákonov alebo ďalších
návrhov,
niektoré z nich neboli prerokované vo výboroch. As-
poň
tie, ktoré tu odzneli, náš výbor neprerokoval, môžeme
toto
potvrdiť. Môžem podporiť pána
kolegu Benčíka, že sku-
točne
niektoré z predložených návrhov neboli
prerokované vo
výboroch.
Nepopieram vaše právo, že môžete skrátiť lehotu na
prerokovanie,
ale to je predsa nemožné, aby sme teraz prero-
kovali
také návrhy, ktoré vôbec neboli
prerokované vo výbo-
roch.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, opakujem, prečítal som na
doplnenie len
tie
návrhy, ktoré boli prerokované vo výboroch, a tie máte
pred
sebou. Ak ich nemáte, okamžite po schválení programu
ich
budete mať pred sebou. Prosím, skutočne nezdržujme za-
čiatok
tejto schôdze.
Pán poslanec Ásványi.
Poslanec L. Ásványi:
Pán predseda, pred začatím hlasovania som
povinný ohlá-
siť,
že som dostal náhradnú hlasovaciu kartu číslo 1.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Dobre si ju opatrujte.
Pristúpime k hlasovaniu o
jednotlivých zmenách nášho
programu.
Ako bod
1 som navrhol prijať uznesenie
Národnej rady,
ktorým Národná rada žiada vládu Slovenskej
republiky, aby
podľa
§ 6 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
číslo
567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách
Slovenskej re-
publiky
predložila Národnej rade Slovenskej
republiky návrh
nevyhnutných opatrení na
zabezpečenie hospodárenia v dobe
rozpočtového
provizória Slovenskej republiky na rok 1995. To
je
môj prvý návrh.
Budeme hlasovať o zaradení do programu. Chceli ste, aby
som
to prečítal, takže som to prečítal.
Prezentujme sa a hlasujme o zaradení tohto uznesenia
ako
bod číslo 1.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 114 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovalo 10 poslancov.
Tento môj návrh na doplnenie programu sme
prijali.
Ďalej som navrhoval zaradiť za terajší bod číslo 3 ná-
vrh
na vyslovenie súhlasu s ukončením platnosti Dohody o ob-
chode
a plavbe medzi Republikou Československou a Švédskom
a
Záverečného protokolu z 18. apríla. Je to tlač číslo 25.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 131 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Ďalej návrh na vyslovenie súhlasu s
ukončením platnosti
Zmluvy medzi Republikou Československou a
Kráľovstvom ho-
landským
o repatriácii. Je to tlač číslo 26.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 133 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Ďalej som navrhol ako bod číslo 5 zaradiť
návrh na voľ-
bu
podpredsedu Národnej rady
Slovenskej republiky pána po-
slanca
Andela s tým, že pôvodný návrh na pánov poslancov Fo-
gaša,
Nagya a Šimku som nedostal, resp. dva
politické kluby
svoje
návrhy stiahli.
Budeme sa prezentovať a hneď hlasovať.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.
Ďalej ako bod číslo 9 som odporúčal
zaradiť návrh 18
poslancov
na vyslovenie nedôvery členom Rady
Slovenskej re-
publiky
pre rozhlasové a televízne vysielanie a na ich odvo-
lanie
z členstva v Rade Slovenskej republiky
pre rozhlasové
a
televízne vysielanie.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ďalej som dostal návrh z výboru pre
obranu a bezpečnosť
zriadiť
vyšetrovaciu komisiu Národnej rady na zistenie okol-
ností
rozhodnutí ministra obrany
Slovenskej republiky uza-
vrieť
kontrakt na odpredaj pontónových mostových súprav.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 141 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
To boli návrhy, ktoré som predniesol ja. Vrátil by som
sa
k vašim návrhom.
Ako prvá
pani Keltošová navrhla tlač
číslo 43, to je
návrh
poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej
republiky,
ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociál-
nom
zabezpečení v znení neskorších predpisov. Žiada ho zara-
diť
za mojimi návrhmi.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 105 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ďalej vystúpil pán poslanec Šimko s
doplňovacím návr-
hom.
Ide o preradenie pána poslanca Šveca z
Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu
prírody do Výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport. Navrhuje to zaradiť ako
bod
číslo 7, teda za voľbu podpredsedu.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh sme neschválili.
Ďalej bol prihlásený pán poslanec Cingel, ktorý žiada,
aby
návrh skupiny poslancov, tlač 44, bol zaradený po bode
pani poslankyne Keltošovej. Ide o
dane z príjmov, zákony
číslo
511/1992 a 286/1992.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 122 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento bod sme zaradili do programu.
Ďalej žiadala pani poslankyňa Aibeková zaradiť tlač 45
a
tlač 24 ako body 16 a 17.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Aj tieto dva body sme zaradili do
programu.
Ďalej pán poslanec Mikolášik žiada, aby
sme zaradili do
programu
tlač 42. Týka sa to Fondu zamestnanosti.
Prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 118 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Ďalej pán poslanec Delinga žiada, aby
do programu bol
zaradený
návrh skupiny poslancov, ktorý sa týka zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým
sa mení zákon Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky číslo
325/1993 Z. z.
o
štátnom rozpočte Slovenskej republiky
na rok 1994. Je to
tlač
61.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj tento bod programu sme si odhlasovali.
Ďalej vystúpila pani poslankyňa Mušková,
ktorá žiada,
aby
sme do programu zaradili odvolanie a súčasne aj voľbu
ústredného
riaditeľa Slovenskej televízie. Žiada
to zaradiť
ako
bod 10.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Ďalej zmenu programu navrhuje pán
poslanec Lysák. Ide
o
tlač 60. Je to vládny návrh zákona
súčasnej vlády, ktorým
sa
mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb.
o daniach z príj-
mov
v znení neskorších predpisov. Ide o cenné papiere.
Prosím, prezentujme sa a súčasne
hlasujme.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 127 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ďalej páni poslanci, ktorí vystúpili, prakticky nemali
návrhy na zmenu
programu, až na pánov
poslancov Benčíka
a
pána poslanca Duraya, ktorí žiadali, aby sme neodhlasovali
zákony,
ktoré neboli prerokované vo výboroch. Také neboli.
Odhlasovali
sme všetky, čiže tým sme ukončili návrhy na zme-
nu
programu.
Dávam hlasovať o programe ako celku.
Prosím, prezentujme sa. Ešte sa hlási pán poslanec Br-
ňák.
Poslanec P. Brňák:
Pán
predseda, ešte by tam mali byť
niektoré návrhy,
ktoré
ste hovorili, že ste písomne dostali. Vystúpil s tým
aj
pán poslanec Danko a povedali ste, že o tom dáte hlasovať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Áno, povedal som, že som dostal 20 vládnych a 8 posla-
neckých
návrhov zákonov, že ak boli prerokované
vo výboroch
a
keď ich niekto navrhne, budeme o nich hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
programe ako celku.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme program 3. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky schválili.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa schvále-
ného
programu prerokujeme
Návrh
uznesenia Národnej rady
Slovenskej republiky
k
určeniu termínu predloženia návrhu nevyhnutných opatrení
na
zabezpečenie hospodárenia v dobe
rozpočtového provizória
Slovenskej
republiky na rok 1995.
Nakoľko vláda doteraz nepredložila Národnej
rade Slo-
venskej
republiky návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej
republiky
na rok 1995, je potrebné, aby podľa § 6 ods. 2 zá-
kona o rozpočtových pravidlách Slovenskej
republiky vláda
predložila Národnej rade Slovenskej republiky
návrh nevy-
hnutných
opatrení na zabezpečenie
hospodárenia v dobe roz-
počtového
provizória Slovenskej republiky na rok 1995, ktoré
schvaľuje
Národná rada a ktoré bude platiť až do
schválenia
zákona
o štátnom rozpočte na rok 1995. Navrhujem preto Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky prijať nasledovné uznese-
nie:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Sloven-
skej
republiky, aby podľa § 6 ods. 2
zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 567/1992 Zb. o
rozpočtových pra-
vidlách
Slovenskej republiky predložila
Národnej rade Slo-
venskej
republiky návrh nevyhnutných opatrení
na zabezpeče-
nie
hospodárenia v dobe rozpočtového provizória Slovenskej
republiky
na rok 1995 do 19. decembra 1994."
Má
niekto pripomienky? Ak nie, budeme hlasovať. Pán
poslanec
Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Boli ešte prihlásení iní kolegovia, pán
predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
kolegyne a kolegovia,
pán predseda Národnej rady, pri
odôvodnení tohoto svoj-
ho
návrhu ste sa opreli o § 6 ods. 2 zákona o rozpočtových
pravidlách.
V § 6 ods. 2 sa hovorí, že ak vláda nepredloží
návrh
štátneho rozpočtu, v takom prípade má
predložiť návrh
opatrení
v podstate tak, ako ste to navrhli, na rozpočtové
provizórium. Nazdávam sa, že je predčasné
zatiaľ vyzývať
vládu, aby predložila návrh opatrení v rámci
rozpočtového
provizória.
Predčasný je takýto návrh z dvoch dôvodov:
Po prvé - predsa ešte stále úradujúca vláda Jozefa Mo-
ravčíka pod
predsedníctvom Jozefa Moravčíka
vypracovala
a
schválila návrh štátneho rozpočtu na rok 1995. Tento návrh
štátneho
rozpočtu je hotový, je pripravený, a
teda mohol by
byť
prerokovaný v tejto snemovni.
Vláda ho nepredložila do
parlamentu
preto, že parlamentná väčšina verejne
vyhlásila,
že
tento návrh štátneho rozpočtu
nepodporí. To znamená, že
v
takomto prípade tento návrh vlastne
zatiaľ nemá šancu na
schválenie.
Ale premiér Moravčík návrh tohto štátneho roz-
počtu
takpovediac s bielou mašličkou poslal a
doručil pred-
staviteľom
koalície, ktorá má väčšinu v tomto parlamente. To
znamená,
že koalícia môže dnes, zajtra, kedykoľvek tento ná-
vrh
štátneho rozpočtu predložiť do parlamentu a parlament ho
môže
ešte prerokovať. Iba ako ilustráciu
uvediem, že naprí-
klad
maďarský parlament má na programe
hlasovanie o štátnom
rozpočte
na rok 1995 27. decembra tohoto roku.
Druhý dôvod, prečo je predčasné prekladať
návrh na roz-
počtové
provizórium, spočíva v tom, že sme tu predsa pol ro-
ka
počúvali o akejsi tieňovej vláde. Táto akási tieňová vlá-
da
každý týždeň vydávala veľmi
honosné vyhlásenia a videli
sme, že členovia
tejto tzv. tieňovej vlády sa vozili
na
autách,
ktoré zrejme niečo stáli. Predpokladám, že táto tie-
ňová
vláda pripravila návrh rozpočtu na rok 1995. Čo iné ma-
la
a mohla robiť? Preto azda by bolo
vhodné, keby táto tie-
ňová
vláda predložila svoj návrh rozpočtu na rok 1995 a veľ-
mi
kľudne by sme ho mohli prerokovať, prípadne aj schváliť
do
konca decembra. Opäť ani v takomto
prípade by nebolo po-
trebné
schvaľovať rozpočtové provizórium. Preto sa nazdávam,
že
rozhodovať o rozpočtovom
provizóriu je zatiaľ predčasné
a
poslanecký klub Kresťanskodemokratického
hnutia tento ná-
vrh
nepodporí.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu poslancovi Čarnogurskému.
Toto uznesenie
sa
týka terajšej vlády. Keďže terajšia
vláda mi doteraz ne-
predložila
rozpočet, mojou povinnosťou bolo na to upozorniť.
To
nejde na budúcu vládu, to je
dnešná vláda a táto dodnes
rozpočet
nepredložila. Ak od večera nebude fungovať, bude sa
to
týkať ďalšej vlády. To len na vysvetlenie.
Pán poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
mám na vás malý dotaz, pán predseda. Program s doplnka-
mi
sme totiž schválili an blok a v tom je aj bod 16 - vládny
návrh
zákona o rozpočte. Žiadam, aby sme ...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Rózsa, zrejme na začiatku
...
Poslanec E. Rózsa:
Nechajte ma hovoriť, pán predseda. Dobre?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím.
Poslanec E. Rózsa:
Vo vašom návrhu vyňatie bodu 16 z
programu som nepočul.
Samozrejme,
že bola tu požiadavka, aby sme pred hlasovaním
obdržali
celý doplnený návrh. To ste obišli bez hlasovania.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Rózsa, nemôžem za to, že ste ma nerozume-
li,
ale jasne po slovensky som povedal, že bod 16 v tom prí-
pade, ak budú
schválené moje návrhy,
nebude platiť. A po
druhé
- tieto body, ktoré máme pred sebou a máme k nim mate-
riály,
prerokujeme a potom preruším schôdzu kvôli ďalším bo-
dom.
Ak nemáte návrh, okamžite ho budete mať doručený.
Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán predseda,
moja poznámka nebude politická, ale čiste právna. Kon-
štatujem,
že zákon o rozpočtových pravidlách interpretujete,
vážený
pán predseda, veľmi svojvoľne. Ak by ste chceli po-
stupovať
smerom k súčasnej vláde, tak by
ste jej podľa § 7
stanovili
termín, do ktorého má predložiť
rozpočet. Rozpoč-
tové pravidlá v
§ 7 hovoria, že vláda predkladá rozpočet
v
termíne, ktorý jej určí Národná rada. Nič také sa nestalo,
ale
môžeme to dnes urobiť, ak myslíte, že
to má ešte zmysel
a
že o pol ôsmej niečo prekazí menovanie novej vlády. Ak bu-
de
menovaná nová vláda, tá podľa § 6 ods. 2, ktorý ste cito-
vali,
môže vychádzať z toho, že rozpočet do 1. januára nebu-
de
predložený, a tam sa píše, že vláda urobí opatrenia po
predchádzajúcom
súhlase Národnej rady na zabezpečenie roz-
počtového hospodárenia, ktoré schváli Národná rada. Čiže,
treba
tam dvakrát konanie Národnej rady, raz ako predchádza-
júci
súhlas a raz na schválenie opatrení, ale impulz musí
vyjsť z vlády.
Vláda si musí povedať, či chce predložiť,
alebo
nechce predložiť rozpočet, a či chce
postupovať takým
alebo
iným spôsobom. Ak chce postupovať tak, že urobí prí-
slušné
opatrenia, keďže bude dnes menovaná, zajtra požiada
parlament
o predchádzajúci súhlas s prípravou týchto opatre-
ní,
predloží nám ich a Národná rada ich
príslušným spôsobom
prerokuje
a schváli. Myslím, že toto je postup, ktorý by sme
mohli
uplatniť a počkať teda do zajtra na vyjadrenie novej
vlády,
ako chce vo veci rozpočtu pokračovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, toto je teraz rozprava o
ničom. Samozrej-
me,
že stačí, aby ste to, čo ste povedali,
naformulovali do
uznesenia
a môžeme tam dať odsek a/ a terajší odsek bude ako
odsek
b/. Ale sami dobre viete, že je to skutočne o ničom.
Ak
ozaj pán prezident urobí to, čo povedal, že dnes večer
vymenuje vládu, potom už platí to, čo som povedal teraz.
Takže
to, aby sme znovu prijímali uznesenie, kde budeme vlá-
de
ukladať, aby predložila nový rozpočet a
potom nové uzne-
senie,
aby predložila tieto rozpočtové
pravidlá, myslím si,
že
je zbytočné. Ale súhlasím, ak chcete doplniť toto uznese-
nie,
prosím, nadiktujte jeden odsek a
uznesenie bude rozší-
rené
o váš návrh. Vôbec sa tomu nebránim.
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predseda,
pán
poslanec Čarnogurský, ale
nakoniec aj doterajší
premiér
pán Moravčík uviedli okrem iného mimoriadne zaujíma-
vé argumenty, pokiaľ ide o budúcu
parlamentnú prax v tom
smere,
že do parlamentu predložím niečo len vtedy, keď budem
disponovať
dostatočným počtom hlasov. Myslím si, že takýto
argument
nemá opodstatnenie ani v ústave, ani v rokovacom
poriadku,
ani vo všeobecnosti v právnom poriadku
Slovenskej
republiky.
Právne predpisy nepredpokladajú ani
nepodmieňujú
pri
predkladaní návrhov zákonov do
parlamentu, aby boli za-
bezpečené
dostatočným počtom hlasov poslancov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predseda,
dovoľte, ale musím reagovať krátkou poznámkou. Prosím,
že
by ste mi nepripomínali posmechom
slovenský jazyk. Ak to
budete robiť ďalej, použijem ustanovenia § 18
rokovacieho
poriadku
so všetkými dôsledkami.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec, ale som veľmi, veľmi, veľmi ďa-
leko, aby som
si zo slovenského jazyka robil posmech. To
nie.
/Potlesk./
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda. Chcem sa vás iba opýtať, čo by
ste
urobili v prípade, že by teraz Národná rada schválila
uznesenie
tak, ako ho navrhujete, a ešte dnes do
pol ôsmej,
kým
je vláda Jozefa Moravčíka vo funkcii,
by táto vláda po
schválení
podala návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, veľmi jednoduché,
už sme si schválili
program
na dnešnú schôdzu.
Poslanec I. Šimko:
Ale návrh rozpočtu môže vláda podať
počas tohoto roka
kedy
chce.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Musel by ísť do výborov.
Poslanec I. Šimko:
V takom prípade by, samozrejme, to uznesenie, ktoré by
teraz
Národná rada prijala, nemalo zmysel, bolo by absurdné.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Toto teraz nie, to je v poriadku, ale to, o ktorom ste
hovorili
vy, aj pán Ftáčnik, lebo by som ho musel dať do vý-
borov
a výbory by museli o ňom rokovať. Dovtedy by som musel
prerušiť
rokovanie Národnej rady a kým
ktorýkoľvek zákon sa
neprerokúva
v Národnej rade, dovtedy ho môže vláda zobrať
späť.
To znamená, že by ho tá vláda, ktorá bude, mohla zo-
brať
späť.
Poslanec I. Šimko:
My si nerozumieme.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Rozumieme si, pán poslanec.
Poslanec I. Šimko:
My si nerozumieme. To uznesenie, ktoré ste navrhli, je
uznesenie
pre prípad, že vláda nemá rozpočet,
že ho nie je
schopná
dať, že ho nedá. Z toho dôvodu sa takéto opatrenie
prijíma. V prípade,
že by ho Národná rada o 15.00 hodine
prijala,
tak tu máme ešte v polovici decembra prijaté takéto
opatrenie,
ale pritom je tu ešte dosť času na to,
aby vláda
predložila
rozpočet. V poriadku. Nová nastupujúca
vláda ta-
kýto
rozpočet pripravený zrejme nemá, asi ho nepredloží, ale
mohla
by ho ešte predložiť tá vláda, ktorá tu
zatiaľ je, to
znamená
vláda Jozefa Moravčíka, ešte to môže urobiť do pol
ôsmej.
Nakoniec, aj nová vláda môže predložiť ten rozpočet.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Samozrejme. Pán poslanec, asi sa potom ozaj nechápeme.
Môže,
hneď teraz ho zoberiem, nech mi ho dá.
Poslanec I. Šimko:
A čo potom urobíte s tým uznesením, ktoré by už medzi-
tým
Národná rada prijala? Však to by bolo absurdné.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To uznesenie sa môže okamžite zrušiť, ale
sa ani nemusí
zrušiť,
môže zostať v platnosti, len mu zmeníme dátum.
Ale, pán poslanec, zbytočne vedieme medzi
sebou dialóg,
berme
realitu.
Poslanec I. Šimko:
Potom už
v januári je možné také
opatrenie prijať pre
ďalší
fiškálny rok.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, vychádzajme z
reality. Buďme skutočne
reálni.
Nech terajšia vláda dá sem rozpočet, okamžite ho dám
na
rokovanie do výborov a ďalej o tom
nemusíme debatovať.
Výbory ho
môžu hneď, keď
chcete, prerokovať ešte dnes
a
môžeme ho o piatej schváliť. Takže si myslím, že teraz ve-
dieme
úplne zbytočnú debatu, ktorá nemá význam, keď vychá-
dzame
z reality.
Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený
pán predseda, podľa mňa vedieme debatu, ktorá
vyplynula
z vašej svojráznej interpretácie zákona
o rozpoč-
tových
pravidlách. V tom je celý problém.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, povedal som vám, aby ste
navrhli to, čo
chcete
a bude to v uznesení.
Poslanec M. Ftáčnik:
Ale ja nechcem. Vy ste povedali, že toto uznesenie ad-
resujete
súčasnej úradujúcej vláde. To ste
povedali vy, nie
ja.
A ja hovorím, že ak ste to
chceli súčasnej úradujúcej
vláde
...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
... že som mal dať ešte návrh na
rozpočet.
Poslanec M. Ftáčnik:
Nie. Mali ste pokračovať podľa § 7. Vy
ste to nenavrhli.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Veď vám hovorím, urobme to.
Poslanec M. Ftáčnik:
Neviem, čo ste chceli dosiahnuť, ale ja
hovorím, že to,
čo
ste navrhli, predstavuje zásah parlamentu do výkonnej mo-
ci.
Vláda musí vedieť, či predloží rozpočet, alebo ho ne-
predloží. Ak parlament chce, aby rozpočet bol
predložený,
postupuje
podľa § 7. Neviem, či ste to chceli, ale nenavrhli
ste
to. To znamená, že ste nechceli
súčasnej vláde nič na-
vrhnúť.
Dnes o pol ôsmej bude menovaná nová
vláda, tá posú-
di,
ako je na tom s rozpočtom a predloží návrh na to, že bu-
dú
vykonané opatrenia na zabezpečenie
rozpočtového hospodá-
renia.
Je to jej povinnosť, ktorá jej vyplýva z § 6, a my
jej
k tomu dáme súhlas, ak nás o to požiada. Musí to urobiť,
lebo
je napísané, že vláda to urobí, takže to nemusíme vláde
predpisovať.
A rozhodne nie dnes, keďže ešte nevieme, aké je
jej
stanovisko. Ona až večer o pol ôsmej bude menovaná. Tak-
že,
myslím si, že by sme mohli odložiť
tento bod na zajtra,
kedy
bude podstatne aktuálnejší po vyjadrení novej vlády.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, to, čo ste povedali o
odložení tohto bodu
na
zajtra, môžme kľudne urobiť, to nie je problém.
Poslanec M. Ftáčnik:
Urobme to. Tak dávam procedurálny návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Už nemôžete dávať návrh.
Poslanec M. Ftáčnik:
Procedurálny návrh na odloženie tohto bodu, aby sme ho
prerušili
a vrátili sa k nemu zajtra. Takýto návrh dávam.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre, ale môžeme urobiť presne to
isté, čo som pove-
dal.
Skoncipujte prvý odsek, kde bude, že vláda predloží,
a
druhý bude terajší odsek, ak nepredloží, bude provizórium.
Súhlasím,
som ochotný dať hlasovať aj o tom, aby sme tento
bod
preložili na rokovanie zajtra. Nie je problém, neviem,
o
čom sa hádame.
Prosím, beriem návrh pána poslanca
Ftáčnika, že tento
bod
prerokujeme zajtra a nie dnes. Budeme o tom hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je
za to, aby sa
preložil
na zajtra?
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže
budeme hlasovať o tomto bode programu. Prosím,
páni
poslanci, panie poslankyne, prezentujme.
Ešte sa hlási
pán
poslanec Košnár.
Poslanec J. Košnár:
Chcem iba dodať, že v prípade predloženia návrhu štát-
neho
rozpočtu nie je rozhodujúce, či ho
parlament prerokuje
vo
výboroch, alebo ho neprerokuje, ale v prípade predloženia
takéhoto
návrhu vládou základom
rozpočtového provizória je
tento
vládny návrh zákona. V prípade, ktorý navrhujete vy,
sú
základom rozpočtového hospodárenia opatrenia, ktoré vláda
parlamentu predloží.
Čiže ide aj o vecný
spor, nielen
o
otázku toho, či to dnes
prerokujeme, zajtra prerokujeme
a
podobne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, súhlasím. Pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predseda,
vážení páni a panie poslankyne,
Myslím si, že by sme mohli hneď na úvod skončiť tú ré-
torickú
rozcvičku a preskúšanie predsedu Národnej rady, či
pozná
rokovací poriadok. Navrhujem ukončiť rozpravu a hlaso-
vať
o návrhu predloženom predsedom Národnej rady.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
napriek tomu, že ste nám dali výzvu, aby
sme boli reál-
ni, predpokladám, že ste mysleli na
počty. Ale je veľmi
dôležité
povedať, že to, čo povedal pán kolega Ftáčnik, že
ten
prvotný impulz má prísť z exekutívy, to je nedeliteľná
právomoc.
Som rád, že ste si osvojili právo rozhodnúť za bu-
dúcu
vládu, že táto vláda nie je schopná sa stotožniť s roz-
počtom,
ktorý bol schválený ešte v dnešnej vláde, ale myslím
si,
že ten prvotný impulz na to, čo bude robiť budúca vláda,
by
mal prísť predovšetkým od nej. Ale
tento dnešný stav be-
riem
ako realitu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mečiar.
Poslanec V. Mečiar:
Vážený pán predseda,
aj vážená snemovňa,
dovoľte, aby som tu zaujal stanovisko
k niektorým ve-
ciam,
pretože zisťujem, že viacerí páni poslanci sú vhodní
do programu
pána Markoviča. To,
čo hovoria, je rovnako
smiešne a rovnako
ma nemajú radi. Pokiaľ ide o obsah, má
niekoľko
defektov. Prvý defekt: vláda deklaruje, že rozpočet
má,
ale parlament ho nemá. Vláda deklaruje,
že rozpočet ani
parlamentu
nedá. Vzťah vlády a parlamentu je kontinuálny, ak
sa
menia osoby, nezanikajú povinnosti inštitúcie.
Ak nie je
ochota
vlády predložiť materiál do parlamentu,
je to vrchol
politickej nezodpovednosti a nie rétorických cvičení, či
sprava
či zľava na tejto tribúne. Aký máte
postoj k občanom
tohto
štátu a k dôsledkom, ktoré takéto
hazardovanie s eko-
nomickým
výhľadom na rok 1995 pre nich prinesie?
Ďalej treba postaviť aj druhý politický
vzťah, ktorý tu
je,
keď poniektorí tu hovoria, že vláda
nemôže dať rozpočet
preto,
že nemá väčšinu. Ale veď k umeniu vládnuť patrí aj
umenie
získavať si väčšinu. To znamená, že to neviete. My,
keď
sme to stratili, jeden deň naša vláda padla, ale predtým
sme
to dokázali dvadsať mesiacov bez väčšiny. Takže, vaše
umenie
nesiaha ani po toto obdobie. Ak by nebolo obdobie,
ktoré
je dnes postavené tak, že bude menovaná nová vláda,
tak
to, čo tu bolo povedané vo vzťahu k rozpočtu, je dôvod
na
okamžité vyslovenie nedôvery členom
vlády a aj takým, čo
nechcú
dať rozpočet, aj takým, čo tvrdia o poslancoch, že sú
gauneri.
Ani tí tam nemajú čo sedieť.
Pokiaľ ide o vývoj ďalej, dovoľte ešte
povedať niekoľko
drobností.
Hovoríte tu, že existuje nejaký tieňový
kabinet.
Vážený,
tieňový kabinet je politická inštitúcia, a ten si
politické
úlohy plnil a zaskakoval aj tam, kde
ste nevedeli
a
dodnes ani netušíte, aké problémy boli. Ale ústavná povin-
nosť
vzniká pre vládu. Keď ju neviete uniesť, načo ste sa
tam,
preboha, hrabali?
Ja
oceňujem, že dnes uznávate, že nechcete
vo vláde
byť, ale nezastavujte tok spoločenského života,
ktorý sa
zastaviť
nedá. Národná rada ukladá prijať určité
opatrenia,
ktoré
sú východiskom z reálnej politickej situácie. Ak je tu
neochota
strán, ktoré sú dnes vo vláde, dať
rozpočet parla-
mentu,
neochota druhých strán schváliť
tento rozpočet, ak-
ceptovať
ho ako ekonomicky neprijateľný, tak parlament je
povinný
pre verejnosť a pre občana urobiť kompromis v tom,
že
povie, vážení, ideme do
rozpočtového provizória, tak si
stanovme
pravidlá. Tak prijmime tie pravidlá,
ktoré umožnia
prekonať
koniec roku 1994, začatie rokov 1995 a 1996, preto-
že
hovorím vám znovu, ani netušíte, čo všetko v tom rozpočte
máte
dnes poschovávané. Preto považujem za
správne, aby Ná-
rodná
rada stanovisko predsedu Národnej rady v plnom rozsahu
podporila,
postavila sa za to. Ak pán poslanec Ftáčnik ne-
súhlasí, má právo
hlasovaním rozhodnúť, že
nesúhlasí, ale
nech
neškolí predsedu Národnej rady. To nie je vhodné. Ja si
neberiem
právo školiť vás, iba zachovajme istú kultúru vo
vzájomných
vzťahoch.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Chcem len pripomenúť, že minulý rok sme schválili roz-
počet
22. decembra. Dnes máme 13. decembra, čiže vzťah k ob-
čanom
nemáme zatiaľ najhorší.
Ďalšia vec - pán predseda parlamentu, povedali ste, že
toto
uznesenie platí pre túto vládu pána premiéra Moravčíka.
Pýtam
sa, keď dnes večer prezident menuje
novú vládu, či to
bude
platiť aj pre novú vládu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Povedal som to. Hlási sa pán minister
Dzurinda.
Minister
dopravy, spojov
a
verejných prác SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení kolegovia,
dámy poslankyne, páni poslanci,
vláda Jozefa Moravčíka sa zaviazala vo
svojom programo-
vom
vyhlásení rozpracovať návrh štátneho rozpočtu. To slove-
so
bolo "rozpracovať". Vláda rozpočet rozpracovala, dopraco-
vala,
aj ho schválila. Chcela urobiť to,
o čom hovoril pán
poslanec
Mečiar, a síce získať si väčšinu v
parlamentu, ale
HZDS
a pán poslanec Mečiar odmietli o tom čo
i len rokovať.
Naozaj
si myslím, že ešte stále je dosť času
tento handicap
odstrániť,
rokovať, a - povedzme - osvojiť si návrh predchá-
dzajúcej
vlády, alebo ho upraviť, alebo jednoducho vytiahnuť
tak,
ako tu už bolo povedané, návrh lepší. Za tento stav,
ktorý
tu dnes je, keď vlastne parlamentná koalícia sa dopre-
du vzdáva
týchto možností, je
zodpovedný ten, čo nebol
schopný
zostaviť vládu dva a pol mesiaca, hoci termín volieb
1994
bol volený práve tak, aby už rozpočet mohla
predkladať
vláda vzišlá z
parlamentných volieb. Teda
nezamieňajme si
príčiny
a následok a viďme veci pravdivo. A
podľa môjho ná-
zoru
pravda je taká, že dva a pol mesiaca víťaz volieb nebol
schopný
predstaviť novú vládu. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Chcel
by som poďakovať pánu poslancovi Mečiarovi, že
svojimi
slovami o tom, že umením politika je
udržať si per-
manentne
väčšinu v parlamente, potvrdil aj niektoré moje vý-
roky
na túto tému.
A po
druhé - tiež by som ho chcel
poprosiť, aby nás,
ktorí
máme nejaké roky v parlamente odslúžené, tiež neško-
lil.
Myslím si, že mali by sme sa prestať v tomto parlamente
školiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem. Mňa zaujala tá časť dynamického
vystúpenia pá-
na
predsedu Mečiara, kde hovoril o kontinuite vlády. Je to
trošku
v rozpore s tým, ako vláda Vladimíra Mečiara odchá-
dzala,
že naši ministri nastupovali do
prázdnych kancelárií
bez jedného spisu, a kontinuita bola
narušená. Dúfam, že
zajtra sa ukáže,
že dnešná vláda, ktorá ešte úraduje, je
schopná
zachovať sa kultúrnejšie.
A chcel
by som podporiť vystúpenie
predsedu klubu KDH
pána
Miklošku. Aj vlani prišiel
rozpočet do parlamentu tri
dni
pred tým, ako bol odsúhlasený, a myslím, že sme o ňom
hlasovali
21. decembra. Z toho pohľadu, že
skutočne je pri-
pravený
a previazaný bielou šnúrkou, bolo by rozumné, keby
sme
toto hlasovanie odložili.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Bartošíková.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení členovia vlády,
chcela by som trošku vecne zareagovať na
určité prísľu-
by,
na určité vyjadrenia ako minulých, tak
súčasných členov
vlády
k tomuto problému, to znamená k zostaveniu rozpočtu
a
predloženiu do Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán exminister Tóth v čase, keď bol
ministrom financií,
prisľúbil,
že vzhľadom na to, že už máme za sebou jeden uce-
lený
rok hospodárstva Slovenskej republiky, bude nutné pred-
kladať Národnej rade na posúdenie návrh
zákona o štátnom
rozpočte
v skoršom období, a hovoril približne o
septembri.
Bola som veľmi
rada, že súčasná vláda si túto
myšlienku
osvojila a
že na pôde národohospodárskeho
výboru odznel
prísľub
z úst pána ministra Filkusa, že prvý
návrh rozpočtu
pre
informáciu bude predložený národohospodárskemu a rozpoč-
tovému
výboru ešte približne v júli alebo v auguste. Chápali
sme
tento návrh ako určitú širšiu základňu
pre to, aby sme
mali
dostatok času orientovať sa v problémoch ekonomiky. Ve-
deli
sme, že sa bude ešte prepracúvať.
Skutočne môžem potvrdiť ako členka národohospodárskeho
a
rozpočtového výboru a užšieho
kolektívu pre rozpočet, že
na
ministerstve financií bol pripravený
návrh rozpočtu, ale
musím
konštatovať aj to, že nebol predložený do vlády. Podľa
podpredsedníčky
vlády pani Brigity Schmögnerovej sa mal pre-
rokovať
v kolégiu porady ekonomických ministrov. Bol odroče-
ný
prvý týždeň, druhý týždeň, a v treťom týždni sa k nemu
vyjadrili
iba vo vzťahu k Národnej banke
Slovenska a k pri-
jatiu
určitých makroekonomických kritérií,
prípadne k výške
odvodov
Národnej banky Slovenska pre štátny
rozpočet. Prvý-
krát
sa s ním vláda zapodievala až
koncom októbra alebo až
v
novembri. Takže, čas je znovu
veľmi krátky napriek tomu,
že
už sme si v tomto roku sľubovali nápravu. Túto skutočnosť
nijako
nemožno opomenúť, preto si dovolím reagovať na pána
ministra
Dzurindu v tom zmysle, že ak aj
skutočne v progra-
movom vyhlásení bolo rozpracovať, vzhľadom na
pokročilosť
času úlohou vlády je aj predložiť
návrh zákona o štátnom
rozpočte.
Ten čas je skutočne pokročilý a bude na škodu veci, ak
ho
znovu budeme v zhone vo výboroch prerokúvať, ak ho dosta-
točne
nebudeme môcť naštudovať. Prosím
vás, vráťme sa, ako
pán
predseda vyzýval, k reálnosti situácie, k tomu, že je
potrebný
čas, aby aspoň gesčné výbory mohli rozpočet dôklad-
ne
posúdiť. A čas je už krátky.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
vážení členovia vlády,
ak dovolíte, mal by som predsa len
niekoľko poznámok
predovšetkým
z hľadiska vývoja termínov predkladania
a mož-
nosti
predkladania štátneho rozpočtu
Národnej rade Sloven-
skej republiky. Nepochybne, samotný zákon to dokladá, že
práce
súvisiace s riadením na príprave rozpočtu pre budúci
fiškálny
rok riadi ministerstvo financií. Priamo na posla-
neckom
prieskume, priamo na pôde výboru Národnej rady sme
dostali
od člena vlády, ktorý je za tvorbu rozpočtu a riade-
nie rozpočtu zodpovedný, prísľub, že
rozpočet do Národnej
rady
bude predložený 5. 12. tohto roku.
Takže, vážené dámy,
páni,
pýtam sa, kto je zodpovedný za tento stav?
A prosím vás, ak dovolíte, ešte budem
reagovať na jednu
vec.
Súvisí to s tým, čo povedal pán poslanec Černák, ako
členovia
vlády preberali príslušné rezorty, a
snažil sa nás
tu
ubezpečiť, že oni sa určite zachovajú kultúrnejšie. Váže-
né
dámy, páni, myslím si, že už ste
sa zachovali, pretože
základný dokument, ktorý ste sľubovali a ktorý
ste mali
predložiť
do Národnej rady, ste nepredložili.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, panie poslankyne, uznesenie,
ktoré som
navrhol,
nejde ani proti terajšej ani proti budúcej vláde,
ani
jednej, nič nezvýhodňuje, ani nič nesťažuje. Je povin-
nosťou
Národnej rady zo zákona, aby to
vyžiadala. Preto vás
prosím, nediskutujme o tomto tak dlho. Máte
právo každý
o
tom diskutovať, ale nemá to význam, k ničomu nedospejeme.
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne, pán predseda. Mám iba veľmi stručnú po-
známku ako reakciu
na pána úradujúceho
ministra Dzurindu
a
doplnenie predrečníkov.
Pán minister, stačí si pozrieť plán
legislatívnych úloh
schválený
uznesením vlády číslo 383, kde máte na strane 12
bod
1, že ministerstvo financií predloží rozpočet v júli.
Myslím
si, že nemáme sa o čom baviť a že nie je pravda to,
čo
ste hovorili, že ste mali iba rozpracovať. Mali ste to
v
legislatívnom pláne úloh a nesplnili ste.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcela som poukázať obdobne na to, ako to urobila pred
chvíľou
pani poslankyňa Aibeková. Naviac, uvádzam, že Hnutie
za
demokratické Slovensko pred vypísaním
predčasných volieb
žiadalo
jún s poukazom na priechodnosť a
bezporuchovosť vy-
pracovania štátneho rozpočtu a upozorňovalo, že
môžu byť
s
rozpočtom problémy. Stalo sa. Realita
je taká a darmo sa
tu
uvažuje, čo by, keby, ak by, a pri týchto úvahách sú úto-
ky
voči Hnutiu za demokratické Slovensko.
Realita je jedna,
rozpočet
nie je predložený do parlamentu. Toto je skutoč-
nosť,
z tej treba vychádzať. Návrh predsedu Národnej rady je
v
súlade s platným právom, preto by som vás vyzvala, aby sme
nediskutovali,
aby sme hlasovali.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Nemám ani nejaký
"dotaz",
ani nejakú otázku, ani nič nechcem vedieť. Dúfam,
že
ma nebudete považovať za gaunera, ak dám návrh na ukonče-
nie
tejto diskusie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dávate to ako procedurálny návrh?
Poslanec V. Moric:
Dávam to ako procedurálny návrh, pán
predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, budeme sa prezentovať a hneď aj
hlasovať. Kto
je
za to, aby sme k tomuto bodu už viac nediskutovali?
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže, neprichodí mi nič iné, len dať
hlasovať o prija-
tí
uznesenia, ktorého návrh som prečítal.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Kto je za pri-
jatie
tohto uznesenia?
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme návrh tohto uznesenia
prijali.
Prosím, pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, konštatujem, že prijatím
tohoto uznesenia
sme
vlastne právne potvrdili, že súčasná
parlamentná koalí-
cia,
Hnutie za demokratické Slovensko,
SNS a Združenie ro-
botníkov Slovenska
sa vzdalo predloženia návrhu rozpočtu
a
preukázalo, že tzv. tieňová vláda nebola schopná pripraviť
ani
len podklady pre návrh rozpočtu, zároveň ale odmietli
prijať
vypracovaný a vládou schválený návrh
rozpočtu na rok
1995.
Koalícia HZDS, SNS, Združenie
robotníkov zavinila, že
Slovensko bude mať
rozpočtové provizórium a táto
koalícia
nesie
za provizórium politickú zodpovednosť.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, máme vládu. Vláde nič
nebráni, aby mi be-
hom
piatich minút dala rozpočet a toto uznesenie potom ne-
platí.
Ak táto vláda dnes dá rozpočet, je všetko v poriadku.
Takže,
nič sa nedeje z toho, čo ste povedali.
Pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Vážená Národná rada,
myslím si, že to bol zlatý klinec programu,
s čím vy-
stúpil
teraz pán Čarnogurský. V prvom rade si uvedomme, že
terajšia
vláda mala dosť času na to, aby spracovala kvalitný
návrh
štátneho rozpočtu. Podotýkam
"kvalitný návrh štátneho
rozpočtu".
Nie návrh štátneho rozpočtu, v ktorom príjmy za
rok
1994 v tej verzii, ktorá už bola predposledná, sa rovna-
li
príjmom roku 1994, a kde výdavky boli 9 mld Sk vyššie,
než
v roku 1994 a kde sa 18 mld Sk
predpokladalo vlastne
prejesť
a preniesť na konto Fondu národného
majetku. Zázra-
kom
sa teraz v nových verziách štátneho rozpočtu objavili
vyššie
príjmy o 5 mld Sk, ktoré boli
sprevádzané len jedno-
percentným
rastom hrubého domáceho produktu. To
sú, vážení,
zázraky
na počkanie, to je pasca na novú vládu. Takže, ďaku-
jeme
pekne za taký návrh štátneho rozpočtu.
Povedal by som, že som s úľavou
prijal, keď terajšia
vláda
prijala uznesenie, že nepredloží tento
návrh štátneho
rozpočtu
do parlamentu. Pre nás takýto návrh štátneho roz-
počtu je neprijateľný. Samozrejme, budeme musieť
prijímať
novú
konštrukciu štátneho rozpočtu. Som veľmi rád, že Národ-
ná
rada rozhodla a umožnila, dala priestor
novej vláde bez-
odkladne
pracovať na provizóriu a potom na konštrukcii nové-
ho
návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Dávam procedurálny návrh, aby sme ukončili pripomienky
k
schválenému prvému bodu programu a
pokračovali druhým bo-
dom
programu, pretože si myslím, že tá
nevesta zvaná "návrh
rozpočtu"
z úradu vlády mala byť vypravená nie na
Tomášiko-
vú,
ale na Bratislavský hrad do tohto parlamentu.
Ak sa te-
rajšia
parlamentná opozícia, či ešte vládna koalícia v tomto
bode
zmýlila, nemusíme tu o tom toľko predsa diskutovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ľupták.
Poslanec
J. Ľupták.
Ďakujem. Chcel by som pánu Čarnogurskému
povedať, aby
Združenie robotníkov do úst nebral. To je po prvé. A pán
Čarnogurský,
keby ste sa vy mali tomuto ľudu
zodpovedať, čo
ste
na čele s vašou vládou ešte v minulosti spravili spomeň-
te
si len na rozbitie poľnohospodárstva, ako ste ho rozbili.
Vohnali
ste ľud do biedy. To vy neviete. Takže,
prosím vás,
nás
aspoň neberte do úst. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Košnár.
Poslanec J. Košnár:
Dovoľte mi len niekoľko málo poznámok. Keď už hovoríme
o
predkladaní rozpočtu na rok 1994 a na rok 1995, dovoľte mi
oživiť
vašu pamäť, že v roku 1993, pokiaľ ide
o rozpočet na
rok
1994, bola vláda zaviazaná uznesením Národnej rady pred-
ložiť
návrh rozpočtu do parlamentu do 15.
októbra 1993. Ne-
stalo
sa tak. Pre rozpočet roku 1995 žiaden takýto termín
vláde
stanovený nebol. Jedine čím bola vláda zaviazaná, bolo
programové
vyhlásenie, v ktorom je oná formulácia
spomínaná
pánom
ministrom Dzurindom, že vláda rozpracuje rozpočet. Do-
voľte
mi na margo malú otázku. O čom to vlastne rokovali vý-
bory
v minulých dňoch v tomto týždni,
resp. v minulom týž-
dni,
ak nie o kapitolách štátneho rozpočtu?
Druhá poznámka: Za seba a za náš poslanecký klub chcem
povedať,
že sme odporúčali a požadovali sme, aby
vláda pána
Moravčíka
hotový, vládou schválený
rozpočet predložila do
parlamentu.
Ešte stále to môže urobiť.
A posledná poznámka: Pán Kozlík tu
hovoril o kvalite
rozpočtu,
hovoril o tom, že navrhované výdavky štátneho roz-
počtu
sú vyššie o 9 mld Sk. Pýta sa prečo.
Viem, že to per-
fektne
vie, prečo. Jednoducho preto, že dlhová služba pre
rok
1995 je podstatne vyššia ako dlhová služba pre rok 1994.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Chcel by som odpovedať pánu podpredsedovi
Ľuptákovi. Na
adresu pána poslanca Čarnogurského povedal, že
on a jeho
vláda poškodili tento ľud. Pán podpredseda
Ľupták, najprv
vráťte
60 miliónov vyhodené na referendum a potom niekoho
obviňujte
z toho, že poškodil tento ľud. Vy ste ho poškodili
o
60 miliónov. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Ctený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
na záver
tohoto prvého bodu nášho
rokovania považujem
za
potrebné povedať ešte jednu poznámku.
Na vlastné oči som
videl
a na vlastné uši som počul, ako pán
poslanec Švec in-
formoval
občanov Slovenskej republiky v televízii, že nemá
námietky
proti zaradeniu do výboru pre životné prostredie,
že
vidí dobrú možnosť svojej realizácie sa v tomto výbore
a
že žiada všetkých, aby tento
problém ďalej neotvárali.
Predpokladal
som, že toto tu niekto povie. Keďže to
nepove-
dal
nikto, považoval som za svoju povinnosť to povedať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážení
poslanci, nechal som
vás teraz hovoriť, ale
k
tomuto bodu programu ste si odhlasovali, že skončí rozpra-
va.
Preto k tomuto bodu programu neudeľujem slovo už žiadne-
mu
poslancovi ani poslankyni.
Pristúpime k d r u h é m u bodu
programu, ktorým je
Záverečný dokument Uruguayského kola
mnohostranných ob-
chodných
rokovaní.
Návrh vlády ste dostali ako tlač
číslo 33 a spoločnú
správu
výborov ako tlač číslo 33a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh uvedie mi-
nister
hospodárstva Slovenskej republiky pán
Peter Magvaši.
Prosím,
pán minister.
Minister hospodárstva SR
P. Magvaši:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Uruguayské kolo mnohostranných obchodných
rokovaní,
výsledkom
ktorého je pred vás predložený záverečný dokument,
sa
začalo v roku 1986 v Punta del Este so základným poslaním
čeliť ochranárskym tlakom a potlačiť
ich. Uruguayské kolo
predstavuje
doposiaľ najrozsiahlejšiu a
najnáročnejšiu pre-
vierku
problémov medzinárodného obchodu
od doby vytvorenia
GATT
v roku 1947 a ambicióznu snahu stanoviť
medzinárodné
pravidlá
pre niektoré nové oblasti, ale najmä
reguláciu me-
dzinárodného
obchodu so službami. Uskutočnenie
Uruguayského
kola
bolo vyvolané snahou doriešiť rad problémov svetového
obchodu
a ekonomiky, a to najmä nerovnomerný vývoj jednotli-
vých
oblastí svetového hospodárstva,
menového a finančného
systému,
rast protekcionizmu v medzinárodnom
obchode, zadĺ-
ženie
rozvojových krajín, zostrenie
konkurenčného boja, po-
rušovanie
pravidiel a záväzkov podľa GATT a zníženie účin-
nosti medzinárodného obchodného systému predstavovaného
GATT.
Prínosom
Uruguayského kola mnohostranných obchodných
rokovaní
je dosiahnutie vyššieho stupňa liberalizácie sveto-
vého
obchodu s tovarom, podriadenie sa obchodu s textilom
pod
pravidlá GATT, odstránenie netarifných opatrení v poľno-
hospodárstve a
liberalizácia obchodu so
službami. Takto
dochádza
k sprísneniu pravidiel GATT tak, aby vytvorili jed-
noznačné legislatívne rámce, podľa ktorých sa bude riadiť
zahranično-obchodná politika jednotlivých krajín. Obmedzia
a
vylúčia sa tie obchodné a
ekonomické nástroje, ktoré vy-
tvárali bariéry v
zahraničnom obchode. Rokovaniami
sa do-
siahli
pravidlá, ktoré zakladajú v zahraničnom
obchode rov-
naké
podmienky pre malé i veľké krajiny, pre
ekonomicky me-
nej
alebo viac rozvinuté a pre bezpečný prístup krajín na
trhy
členských krajín. Najvýznamnejším prínosom Uruguayského
kola
mnohostranných obchodných rokovaní je vytvorenie Sveto-
vej
obchodnej organizácie, ktorá by mala
nahradiť Všeobecnú
dohodu
o clách a obchode. Svetová obchodná organizácia sa
vytvára ako tretí
pilier takzvaných
Bretonwoodských dohôd
spred
50 rokov popri už existujúcich dvoch
finančných orga-
nizáciách, a to
Medzinárodného menového fondu
a Svetovej
banky.
Integrálnou súčasťou dohody
zakladajúcej Svetovú ob-
chodnú
organizáciu sú dohody, ktoré sú obsiahnuté v Závereč-
nom dokumente Uruguayského kola mnohostranných obchodných
rokovaní.
Ide o sedemnásť multilatelárnych dohôd, šesť doho-
vorov
o výklade článkov GATT 1994, Marakéšsky protokol a mi-
nisterské
rozhodnutia a prehlásenia. Medzi základné zásady
a
princípy Svetovej obchodnej organizácie
patria najmä ne-
diskriminácia,
otvorená obchodná politika pod
medzinárodným
dohľadom,
umožnenie prístupu na trhy a ich ochrana pomocou
ciel,
znižovanie prekážok obchodu a používanie čo najmenej
škodlivých
obchodno-politických nástrojov a pravidlami upra-
vená súťaž.
Svetová obchodná organizácia
bude upravovať
a
riadiť nielen obchod s tovarom a obchod so službami, ale
i
problematiku zdravotníckych a
fytosanitárnych opatrení,
obchodu
s textilom a odevami, antidumpingové
pravidlá, pra-
vidlá
pôvodu, systém vydávania dovozných
licencií, poskyto-
vanie
subvencií a vyrovnávacích dávok, prijímanie ochranných
opatrení,
ochranu duševného vlastníctva a postupy
pri urov-
návaní
sporov.
Uruguayské kolo mnohostranných
obchodných rokovaní je
obsiahnuté
v záverečnom dokumente, ktoré v Maroku
v Mara-
kéši
v apríli tohto roku
podpísalo 124 členských krajín
GATT.
Z vecného hľadiska rozsiahla agenda
Uruguayského kola
predstavuje
štyri základné okruhy problémov, a to prístup na
trhy
priemyselných a poľnohospodárskych
výrobkov, obchod so
službami,
aktualizáciu existujúcich pravidiel obchodu a sta-
novenie
nových pravidiel a inštitucionálne otázky.
Slovenská republika bude realizovať
záväzok v znižovaní
colných
sadzieb u priemyselných výrobkov veľmi
citlivo, zo-
hľadňujúc
požiadavky na ochranu domácej výroby.
Táto citli-
vosť je vyjadrená v tom, že
22-percentné zníženie cla ku
koncu
päťročného implementačného obdobia nebude uskutočňova-
né
v piatich rovnakých krokoch, ako sa bude
realizovať vo
väčšine
krajín sveta, ale bude citlivo
rozložené v priebehu
implementačného
obdobia. Teda, u citlivých výrobkov sa
bude
clo
znižovať až na konci tohto obdobia,
prípadne posledných
dvoch
rokov, resp. u textilných výrobkov a farmaceutických
výrobkov
to bude v priebehu desiatich rokov. U ďalších
cit-
livých
položiek, ako je oceliarsky priemysel,
je znižovanie
posunuté
až do dvoch posledných rokov
implementačného obdo-
bia. Niektoré výrobky v chemickom priemysle
nie sú vôbec
znižované,
pretože sa pri rokovaniach pristúpilo na harmoni-
začnú
formulu, podľa ktorej sa úroveň ciel neupravovala, po-
kiaľ
boli clá nižšie alebo rovnaké ako
harmonizovaná výška.
Tým
sa zabezpečil priestor pre udržanie
ochrany v citlivých
oblastiach
slovenskej ekonomiky v dlhšom časovom období.
Liberalizácia obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami
predstavuje
kľúčovú oblasť rokovaní v rámci Uruguayského ko-
la. Predchádzajúce kolá mnohostranných obchodných rokovaní
v
rámci GATT boli v tejto oblasti
neúspešné. Dohoda obsiah-
nutá v záverečnom dokumente predpokladá
prijatie záväzkov
v
oblasti prístupu na trhy, domácich podpôr a vývozných sub-
vencií.
V Listine colných koncesií sa poľnohospodárske po-
ložky
znižujú v priemere o 36 v rámci
šesťročného implemen-
tačného
obdobia končiaceho rokom 2001. Súčasne však dochádza
aj
k zvýšeniu cla u položiek, kde boli premietnuté netarifné
opatrenia,
tzv. vyrovnávacie dávky, do výšky cla.
Minimálne
pri každej položke dochádza k znižovaniu
colných sadzieb
o
15 % a u 15 najcitlivejších položiek sa znižovanie vôbec
nezrealizovalo.
Výsledky Uruguayského kola rokovaní majú značný pozi-
tívny význam nielen na svetový obchodný
politický systém,
ale
najmä na zefektívnenie obchodných a
hospodárskych vzťa-
hov
Slovenskej republiky s väčšinou krajín sveta,
ako aj na
integráciu
našej ekonomiky do svetovej ekonomiky a
medziná-
rodného obchodného priestoru. Zriadenie Svetovej obchodnej
organizácie
a členstvo Slovenskej republiky v nej
bude zna-
menať,
že zahraničný obchod bude realizovaný v
súlade s do-
hodnutými
pravidlami, ktoré zaručia, že v rámci
tejto orga-
nizácie
sa bude uskutočňovať nediskriminačná a
otvorená ob-
chodná politika pod dohľadom členských
krajín. Pravidlami
tejto
organizácie sa postupne budú obmedzovať také obchodno-
politické nástroje, ktoré vytvárajú bariéry v
zahraničnom
obchode.
Takto formulované obchodné prostredie pre
krajiny, kto-
ré
neuplatňujú ochranárske opatrenia, a
majú v GATT viazanú
nízku
úroveň cla, ako je napríklad aj Slovenská republika,
je
členstvo výhodné z dôvodu, že dochádza v členských kraji-
nách
celkovo k zníženiu a vyrovnaniu colnej
ochrany a k od-
straňovaniu netarifných obchodných prekážok. Zníženie cla
u
priemyselných výrobkov v celosvetovom
meradle a odstraňo-
vanie
bariér v obchode najmä s textilom
znamená pre sloven-
ský export
výrazné zlepšenie prístupov
na svetové trhy.
V
krajinách zaujímavých z hľadiska slovenského exportu dôjde
k
výraznejšiemu zníženiu colných sadzieb, ako to je v prípa-
de Slovenskej republiky. Napríklad v
Európskej únii dôjde
k
zníženiu o 35 %, v Kanade o 45 %,
v Maďarsku o 28 %,
v
Poľsku o 38 %, v Spojených
štátoch amerických o 35 %,
v
Nórsku o 32 % a vo Švajčiarsku o 32 %, pričom u priemysel-
ných
výrobkov sa znižuje clo v priemere
o 22 %, hoci celo-
svetový
priemer zníženia cla v rámci Uruguayského kola bol
stanovený
na 33 %. To, že Slovenská republika neznižuje cel-
kovú
úroveň ciel len o 22%, je možné považovať za úspech ne-
gociačných
rokovaní.
Podľa vytvorených predpokladov by sa
dohodnuté výsledky
v
rámci mnohostranných obchodných
rokovaní GATT v konečnom
dôsledku mali
v Slovenskej republike
pozitívne prejaviť
v
rozvoji exportu a v raste príjmov z obchodných tokov. Tie-
to
príjmy budú redukované o hodnotu zodpovedajúcu priemerné-
mu
ročnému zníženiu cla podľa Listiny
colných koncesií. Pri
stanovenom postupe pri
znižovaní cla vyjadrenom v
Listine
colných
koncesií znižovanie cla bude mať v
prvom rade pozi-
tívny
vplyv na náklady vo výrobe a následne potom na predaj-
né
ceny výrobkov, a tak i na
predajnosť výrobkov. V kraji-
nách
vývozu klesne clo priemerne ročne
minimálne o 7 %, čo
znamená pokles predajnej ceny našich výrobkov
a zvýšenie
konkurencieschopnosti
na tretích trhoch. Dá sa teda povedať
a
predpokladať, že sa tým zvýši vývoz minimálne o 7 %, čo sa
pozitívne
odrazí v raste hrubého domáceho produktu a nadväz-
ne
v príjmoch štátneho rozpočtu.
V rámci Uruguayského kola mnohostranných
obchodných ro-
kovaní
sa odsúhlasila i Všeobecná dohoda o
obchode so služ-
bami,
ktorá sleduje dva základné ciele, a to vybudovať zá-
kladnú
štruktúru práv a záväzkov, ktoré usmerňujú formulova-
nie
národného zákonodarstva, politiky a regulačných opatrení
v
oblasti obchodu so službami, a zabezpečiť cudzím dodávate-
ľom
služieb prístup na trhy a poskytnúť im
národné zaobchá-
dzanie.
Dohoda upravuje jednak všeobecné záväzky a disciplí-
ny
vzťahujúce sa na všetky služby a všetky
spôsoby poskyto-
vania služieb
v medzinárodnom obchode, jednak špecifické
záväzky
určujúce rozsah prístupu na trh u
jednotlivých čle-
nov
dohody. Zosilnené a sprísnené pravidlá
v rámci Svetovej
obchodnej
organizácie uvedené v jednotlivých
dohodách, a to
najmä
v Dohode o ochranných opatreniach, antidumpingu, vy-
rovnávacích
clách a v Dohode o riešení sporov vytvárajú taký
priestor
a podmienky, v rámci ktorých i malá krajina môže
využiť
ochranné mechanizmy a môže realizovať bezpečný prí-
stup
na trhy a zabezpečiť si adekvátnu ochranu domácej výro-
by.
Konanie každej krajiny bude kontrolované členmi Svetovej
obchodnej organizácie, orgánmi a mechanizmami vytvorenými
pre
tieto účely. Podmienkou členstva vo Svetovej obchodnej
organizácii
je akceptovanie celého kompletného balíka legis-
latívnych
úprav prezentovaných v Záverečnom dokumente.
Vzhľadom na nesporné výhody, ktoré
prináša Slovenskej
republike
členstvo vo Svetovej obchodnej
organizácii, odpo-
rúčam
vám, vážené panie poslankyne a páni
poslanci, aby ste
vyslovili súhlas s
členstvom Slovenskej republiky v
tejto
medzinárodnej
organizácii, a tým umožnili, aby sa
Slovenská
republika
zaradila medzi zakladajúce krajiny,
ktoré sa budú
v
zahraničnom obchode riadiť jej
dohodami, pravidlami a po-
stupmi,
a zároveň využívať výhody zliberalizovaného zahra-
ničného
obchodu a bezpečného prístupu na trhy.
Minulý týždeň v Ženeve sa konala
implementačná konfe-
rencia
Svetovej obchodnej organizácie, kde
bolo členmi GATT
rozhodnuté,
že Svetová obchodná organizácia vznikne a bude
založená
k 1. 1. 1995. Ako mnohí určite viete, k tejto doho-
de
už pristúpili Spojené štáty americké, Japonsko, a očakáva
sa,
že k 31. 12. 1994 zo 124 signatárov 122
signatárov bude
ratifikovať
tento Záverečný dokument. Na základe spracova-
ných
analýz a vývoja v zahraničnom obchode
vo svete a ten-
dencií vo svetovom
obchode, ktoré smerujú k
liberalizácii
obchodu,
jednoznačne vyplýva pre Slovenskú republiku a pre
ďalšie
prehlbovanie jej zahranično- obchodnej činnosti jedi-
ná
cesta, a to je členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi. Prosím
povereného člena Výboru
Národnej rady pre
hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie
pána
poslanca Cingela, aby nás informoval o
výsledkoch pre-
rokovania
tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
vážení hostia,
Záverečný dokument Uruguayského kola
mnohostranných ob-
chodných
rokovaní, tlač 33, pridelil predseda
Národnej rady
Slovenskej
republiky svojím rozhodnutím číslo 40
zo dňa 28.
novembra
1994 Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, a
Zahraničnému vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do
8.
decembra 1994. Oba výbory Národnej rady Slovenskej repub-
liky prerokovali Záverečný dokument v
lehote a vyjadrili
s
ním súhlas. Zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej
republiky
v súlade s článkom 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej
republiky prerokovať Záverečný dokument Uruguayského kola
mnohostranných
obchodných rokovaní a vyjadriť s ním súhlas.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec, za podanie správy.
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram
diskusiu k to-
muto
bodu nášho programu.
Ak sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu
za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu
uznesenia. Budeme hla-
sovať
o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej re-
publiky
podľa článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky
vyslovuje
súhlas so Záverečným dokumentom
Uruguayského kola
mnohostranných
obchodných rokovaní.
Prosím, budeme sa prezentovať, a zároveň
hlasovať.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme uznesenie schválili.
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Ďakujem aj pá-
nu
ministrovi.
Ď a l š í m bodom je
Návrh
na vyslovenie súhlasu
na odvolanie výhrady
k
článku 20 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému neľud-
skému
alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a vy-
konanie
vyhlásenia podľa článku 14
Medzinárodného dohovoru
o
odstránení všetkých foriem rasovej
diskriminácie, článkov
21
a 22 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému neľudskému
alebo
ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a článku 90
Dodatkového protokolu k
Ženevským dohovorom z 12.
augusta
1949
O ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač
číslo 46 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 46a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh uvedie mi-
nister
zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Ku-
kan.
Prosím, pán minister.
Minister zahraničných
vecí SR E. Kukan:
Vážený pán predseda,
panie poslankyne,
páni poslanci,
Slovenská republika po svojom
vzniku v januári 1993
sukcedovala do medzinárodných zmlúv, ktorými bola
viazaná
Česká a
Slovenská Federatívna Republika,
vrátane k nim
uplatnených
výhrad, čo niektoré mnohostranné dohovory pri-
púšťajú.
Keďže však uplatňovanie niektorých výhrad v minulom
období
najmä z oblasti ľudských práv bolo motivované ideolo-
gickými dôvodmi, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej
republiky
v spolupráci s príslušnými rezortmi analyzuje ich
ďalšiu
opodstatnenosť a tam, kde eventuálne odvolanie výhrad
nekoliduje
s naším súčasným poriadkom, predkladá
vláde Slo-
venskej
republiky a následne aj Národnej rade Slovenskej re-
publiky príslušné
návrhy na ich
odvolanie. Tým súčasne
v
rámci existujúcich medzinárodných záväzkov rastie v medzi-
národnom
spoločenstve aj kredit Slovenska ako
právneho štá-
tu, ktorý sa
v týchto oblastiach neobáva byť porovnávaný
s
ostatnými krajinami sveta.
Uvedené návrhy boli prerokované po medzirezortnom pri-
pomienkovom konaní vo
vláde Slovenskej republiky
dňa 29.
septembra tohto roku,
ktorá ich aj uznesením číslo 1012
schválila a takéto
odporúčanie predkladá aj
Národnej rade
Slovenskej
republiky. Tieto návrhy sú Národnej rade predkla-
dané
na základe článku 86 písmena e/ Ústavy Slovenskej re-
publiky,
keďže sa týkajú ustanovení
medzinárodných politic-
kých zmlúv z
oblasti ľudských práv, na ktoré sa vyžaduje
vyslovenie
súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.
Prvým návrhom je odvolanie výhrady k
článku 20 Dohovoru
proti
mučeniu a inému krutému neľudskému
alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu
alebo trestaniu, ktorý bol podpísaný 10. de-
cembra
1984, bol publikovaný vo vyhláške číslo
143/1988 Zb.
a
vstúpil do platnosti dňa 26. júna 1987.
ČSSR k nemu pri-
stúpila s účinnosťou od 7. 7. 1988 s uplatnením výhrady
k
článku 20, podľa ktorého neuznáva príslušnosť Výboru proti
mučeniu
na posudzovanie informácií o systematickom mučení na
území ktoréhokoľvek štátu a v
takejto podobe do dohovoru
sukcedovala
aj Slovenská republika 28. mája 1993.
Predmet úpravy dohovoru, na ktorý sa
vlastne vzťahuje
aj
pôsobnosť Výboru proti mučeniu, je
vymedzený v článku 1,
podľa
ktorého je za mučenie považované konanie verejného či-
niteľa alebo
úradnej osoby, ktorým
je človeku úmyselne
spôsobená silná
bolesť, telesné alebo
duševné utrpenie
s
cieľom od neho získať informácie, priznanie smerujúce jeho
potrestaniu.
K 31. 12. 1993 k dohovoru pristúpilo 79 štátov,
z
ktorých 11 uplatnilo výhradu k článku 20.
Pokiaľ ide o Slovenskú republiku, v
podmienkach právne-
ho
štátu, ku ktorému sa hlásime, nemá už
táto výhrada svoje
opodstatnenie,
tým skôr, že trestné zákonodarstvo Slovenska
dôsledne
postihuje činy takejto povahy.
Článok 20 je totiž
organickou súčasťou i
medzinárodnej kontroly
dodržiavania
tohto
dohovoru, pričom odvolanie výhrady bude v praxi zna-
menať,
že pri odôvodnenom zistení
systematického mučenia na
území
ktoréhokoľvek účastníckeho štátu Výbor
proti mučeniu,
ktorý to posudzuje podľa článku 17 dohovoru, je zložený
z
10 expertov z oblasti ľudských práv
volených zmluvnými
štátmi
dohovoru, vyzve tento štát, aby
predložil stanoviská
k
tomuto isteniu. Odvolaním tejto výhrady, čo odporúča vláda
Slovenskej
republiky, sa Slovensko zaradí medzi štáty, ktoré
pri
uplatňovaní ľudských práv v predmetnej
oblasti dôsledne
vychádzajú
z litery a ducha daného mnohostranného dohovoru.
Ďalšími
návrhmi sú vykonanie
vyhlásení k príslušným
článkom
predkladaných dohovorov, do ktorých Slovenská repub-
lika
sukcedovala s tým, že ČSSR tieto vyhlásenia nevykonala.
Z
právneho hľadiska to znamená, že štát je viazaný ustanove-
niami týchto článkov až vtedy, keď vykoná vyhlásenie, že
viazaný
chce byť, inak sa na neho nevzťahujú.
Právne odôvodnenie návrhov na vykonanie vyhlásení Slo-
venskej
republiky k týmto článkom je analogické
ako v prvom
prípade.
V našom právnom štáte už nemá opodstatnenie, aby
sme sa neprihlásili k záväznosti pre
Slovenskú republiku.
Predkladá
sa preto návrh na vykonanie vyhlásenia
Slovenskej
republiky
k článkom 21 a 22 Dohovoru proti mučeniu a inému
krutému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu
alebo
trestaniu.
Podľa článku 21 vykonávaním tohto vyhlásenia Slo-
venská republika
uznáva príslušnosť Výboru proti mučeniu
prijať
a posúdiť oznámenia určitého štátu o tom, že iný štát
neplní
svoje záväzky podľa tohto dohovoru, a podľa článku
22
opäť Slovenská republika uzná príslušnosť tohoto výboru
prijímať a posudzovať oznámenia od
jednotlivcov, ktorí sa
sťažujú,
že sa stali obeťami porušenia
ustanovení tohto do-
hovoru.
Zo 79 účastníckych štátov dohovoru
vyhlásenie k článkom
21
a 22 vykonalo 35 štátov. Vláda Slovenskej republiky preto
odporúča
Národnej rade, aby súhlasila s vykonaním vyhlásenia
Slovenskej
republiky k článkom 21 a 22 Dohovoru
proti muče-
niu
a inému krutému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo
trestaniu.
Ďalším návrhom je vykonanie vyhlásenia
Slovenskej re-
publiky k článku
14 Medzinárodného dohovoru
o odstránení
všetkých
foriem rasovej diskriminácie,
ktorý bol podpísaný
7.
3. 1966, publikovaný vo vyhláške číslo
95/1974 Zb. a na-
dobudol
platnosť 4. januára 1969. ČSSR k nemu pristúpila dňa
29.
12. 1966 s tým, že nevykonala vyhlásenie k článku 14,
ktorým
sa uznáva príslušnosť Výboru pre
odstránenie rasovej
diskriminácie
pre prijímanie a prerokovanie oznámení jednot-
livcov
alebo skupín osôb, že sa stali obeťami porušovania
práv obsiahnutých v tomto dohovore.
Slovenská republika
v
takejto podobe do neho sukcedovala 28. mája 1993.
Predmet úpravy dohovoru, na ktorý sa
vlastne vzťahuje
aj
pôsobnosť výboru, je vymedzený v článku
1, podľa ktorého
rasovou
diskrimináciou sa rozumie rozlišovanie, vylučovanie,
obmedzovanie alebo
zvýhodňovanie založené na rase, farbe
pleti,
rodovom alebo národnostnom či etnickom pôvode, cieľom
ktorého
je znemožňovanie alebo obmedzovanie
uznania, užíva-
nia
alebo uplatňovania ľudských práv a
základných slobôd na
základe
rovnosti v politickej, hospodárskej, sociálnej, kul-
túrnej
alebo v ktorejkoľvek inej oblasti verejného života.
K 31.
decembru 1993 k dohovoru
pristúpilo 137 štátov
a
19 štátov vykonalo vyhlásenie k
článku 14. Vláda Sloven-
skej
republiky teda odporúča Národnej rade Slovenskej repub-
liky,
aby súhlasila s vykonaním vyhlásenia Slovenskej repub-
liky
k článku 14 Medzinárodného dohovoru o
odstránení všet-
kých
foriem rasovej diskriminácie.
Napokon vláda Slovenskej republiky predkladá
návrh na
vykonanie
vyhlásenia k článku 90 Dodatkového protokolu číslo
1
z 8. júna 1977 k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949
O
ochrane obetí medzinárodných
ozbrojených konfliktov, pub-
likovaného vo vyhláške
číslo 65/1954 Zb., ktorý
nadobudol
platnosť
7. 12. 1978. Protokol je publikovaný vo vyhláške
číslo
168/1991 Zb. ČSSR k tomuto protokolu pristúpila 14.
augusta
1990 s tým, že nevykonala vyhlásenie podľa článku
90, ktorým
sa zriaďuje Medzinárodná vyšetrovacia komisia
a
stanovuje príslušnosť komisie pre prešetrovanie skutoč-
ností,
ktoré majú byť vážnym porušením ustanovení týchto do-
hovorov
a protokolu. V takejto podobe sa Slovenská republika
sukcedovala
do Dodatkového protokolu notifikáciou z 30. mar-
ca
1993.
Do
právomoci vyšetrovacej komisie
patrí vyšetrovanie
vážnych
porušení pravidiel medzinárodného humanitného práva,
poskytovať
služby v sporoch a vykonávať v týchto veciach vy-
šetrovania,
pokiaľ sa na tom bojujúce strany dohodnú. Po-
drobnejšie úprava
je vymedzená v
článku 3 dohovorov
a
v článku 85 Dodatkového protokolu číslo 1. V praxi sa však
skôr
používajú národné, ako medzinárodné orgány a procedúry.
Podľa
posledných našich informácií účastníkmi protokolu je
125
štátov a z nich 34 vykonalo vyhlásenie
podľa článku 90.
Zo
štátov Európskej únie tak neučinili
napríklad Francúzsko
a
Veľká Británia.
Vláda Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slo-
venskej
republiky, aby súhlasila s vykonaním vyhlásenia Slo-
venskej republiky k
článku 90 Dodatkového protokolu
číslo
1
k Ženevským dohovorom z 12.
augusta 1949 O ochrane obetí
medzinárodných
ozbrojených konfliktov.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. Prosím pani poslankyňu Bieliko-
vú,
aby nás zoznámila s výsledkom prerokovania vo výboroch.
Poslankyňa A. Bieliková:
Vážený pán predseda,
dámy a páni poslanci,
vážení hostia,
na program tejto schôdze je predložený
materiál týkajú-
ci sa
kontrolného mechanizmu citlivých
oblastí ľudských
práv.
Ako z vystúpenia pána ministra
zahraničných vecí Slo-
venskej
republiky vyplynulo, je žiadúce v
záujme zabezpeče-
nia
medzinárodných štandardov rozšíriť
dostupné prostriedky
medzinárodnej
ochrany ľudských práv aj o tie, ktoré doposiaľ
v
Slovenskej republike neboli prijaté. Považujem za potrebné
zdôrazniť, že
fakultatívny mechanizmus kontroly upravený
medzinárodnými
dokumentmi sa uplatňuje len voči tým zmluv-
ným
stranám, ktoré výslovne v požadovanom
vyhlásení k člán-
kom uvedeným pánom ministrom zahraničných
vecí Slovenskej
republiky,
uznali takúto právomoc zmluvných
orgánov kontro-
ly.
Uznanie uvedeného mechanizmu zo strany Slovenskej repub-
liky
si priamo nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Sloven-
skej
republiky.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
návrh na
odvolanie výhrady k článku 20
Dohovoru proti
mučeniu
a inému krutému neľudskému alebo
ponižujúcemu zaob-
chádzaniu
alebo trestaniu a na uskutočnenie vyhlásenia podľa
článku
14 Medzinárodného dohovoru o odstránení
všetkých fo-
riem
rasovej diskriminácie, článkov 21 a 22 Dohovoru proti
mučeniu
a inému krutému neľudskému alebo
ponižujúcemu zaob-
chádzaniu
alebo trestaniu a článku 90 Dodatkového
protokolu
k
Ženevským dohovorom z 12. augusta
1949 O ochrane obetí
medzinárodných
ozbrojených konfliktov bol rozhodnutím
pred-
sedu
Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 41 z 28. no-
vembra
1994 pridelený na prerokovanie dvom výborom
Národnej
rady
Slovenskej republiky, a to
ústavnoprávnemu a zahranič-
nému
výboru.
Obidva výbory Národnej rady Slovenskej
republiky v sta-
novenom
termíne do 8. decembra 1994 návrh
prerokovali a vy-
slovili s ním
súhlas. Odporučili Národnej rade
Slovenskej
republiky
prerokovať návrh a podľa článku 86 písm. e/ Ústavy
Slovenskej
republiky vysloviť s ním súhlas. Preto ako spo-
ločný spravodajca výborov si dovoľujem odporučiť Národnej
rade,
aby podľa článku 86 písm. e/ Ústavy
Slovenskej repub-
liky
vyslovila s predloženým návrhom súhlas.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pani poslankyni.
Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam
sa, či sa niekto
chce
prihlásiť do rozpravy.
/Nikto./
Ak
nie, považujem týmto rozpravu za skončenú. Pán mi-
nister
zrejme tiež nebude mať dôvod vystúpiť, takže budeme
hlasovať
o návrhu uznesenia, tak ako to povedala pani po-
slankyňa,
podľa článku 86 písm. e/ Ústavy
Slovenskej repub-
liky s
tým, že vyslovujeme
súhlas na odvolanie výhrady
k
článku 20 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému neľudské-
mu
alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo
trestaniu a vyko-
nanie
vyhlásenia podľa článku 14
Medzinárodného dohovoru po
odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,
článkov
21
a 22 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému neľudskému
alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a článku
90
Dodatkového protokolu k Ženevským dohovorom z 12. augusta
1949
O ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov.
Prosím, aby sme sa prezentovali a súčasne
hlasovali.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 103 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Môžem konštatovať, že sme navrhované uznesenie schvá-
lili.
Ďakujem vám všetkým, aj vám, pani
poslankyňa.
Pristúpime k š t v r t é m u bodu,
ktorým je
Návrh
na vyslovenie súhlasu s uzavretím Dohody medzi
Slovenskou republikou a Komisiou Európskych
spoločenstiev
o zriadení
Zastúpenia Komisie Európskych
spoločenstiev
v
Slovenskej republike a jeho výsadách a imunitách.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 57
a spoločnú správu
ako
tlač číslo 57a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh uvedie
opäť minister zahraničných vecí pán
Eduard Kukan. Prosím,
pán
minister.
Minister zahraničných
vecí SR E. Kukan:
Vážený pán predseda,
panie poslankyne,
páni poslanci,
Národnej rade Slovenskej republiky sa
predkladá návrh
na vyslovenie súhlasu s uzavretím Dohody medzi
Slovenskou
republikou a Komisiou
Európskych spoločenstiev o
zriadení
Zastúpenia
Komisie Európskych spoločenstiev v Slovenskej re-
publike
a jeho výsadách a imunitách. Návrh bol vypracovaný
Ministerstvom
zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktoré-
ho odsúhlasenie Národnou radou Slovenskej republiky bude
znamenať ukončenie procesu sukcesie Slovenska do
všetkých
záväzkov
vyplývajúcich z Dočasnej dohody o obchode a otáz-
kach súvisiacich s obchodom, ako aj do všetkých záväzkov
vyplývajúcich z dohôd
uzavretých medzi ČSFR a Európskymi
spoločenstvami.
V
súvislosti s rozdelením
ČSFR a vznikom samostatnej
Slovenskej
republiky zo strany Ministerstva zahraničných ve-
cí
Slovenskej republiky boli podniknuté
všetky kroky na za-
bezpečenie sukcesie
do všetkých záväzkov
vyplývajúcich
z
dohôd uzavretých bývalou ČSFR. To sa
týkalo aj dohôd uza-
vretých s Európskymi spoločenstvami, vrátane
dohody medzi
Komisiou
Európskych spoločenstiev a Českou a
Slovenskou Fe-
deratívnou
Republikou o zriadení Zastúpenia Komisie Európ-
skych
spoločenstiev v Českej a Slovenskej Federatívnej Re-
publike, ktorá bola
podpísaná v Bruseli dňa 11. decembra
1991.
Skutočnosť, že sa delegácia Komisie
Európskych spolo-
čenstiev s
pôsobnosťou pre Slovensko
a Českú republiku
nachádzala
v Prahe, teda nie na území štátu, s ktorým Európ-
ske
spoločenstvá nadviazali diplomatické
styky, bránila do-
končeniu procesu sukcesie v otázke zriadenia
samostatného
Zastúpenia
Komisie Európskych spoločenstiev v Slovenskej re-
publike.
S
cieľom zmeniť tento stav ministerstvo zahraničných
vecí
iniciovalo rokovanie o zriadení delegácie Komisie Eu-
rópskych
spoločenstiev na Slovensku. Na tieto snahy po pred-
chádzajúcich predbežných rokovaniach s pracovníkmi komisie
odpovedala Komisia Európskych spoločenstiev zaslaním Misii
Slovenskej
republiky pri Európskych spoločenstvách v Bruseli
nóty,
ktorou komisia oficiálne informovala
slovenskú stranu
o
úmysle otvoriť v
Slovenskej republike svoje
zastúpenie
a
v tejto súvislosti uzavrieť dohodu medzi Slovenskou repub-
likou
a Komisiou Európskych
spoločenstiev o zriadení tohto
zastúpenia
a jeho výsadách a imunitách. Spolu s nótou bol
Misii
Slovenskej republiky zaslaný aj návrh dohody.
Predmetný návrh bol ministerstvom
zahraničných vecí po-
súdený a po
zapracovaných úpravách
predložený do medzire-
zortného pripomienkového konania. Všetky vecné pripomienky
rezortov
boli akceptované, na základe čoho bol
na rokovanie
vlády Slovenskej
republiky pripravený materiál "Návrh na
uzavretie
Dohody medzi Slovenskou republikou a
Komisiou Eu-
rópskych
spoločenstiev o zriadení Zastúpenia Európskych spo-
ločenstiev
v Slovenskej republike a jeho výsadách a imuni-
tách.
Vláda Slovenskej republiky na svojom
zasadnutí 13. sep-
tembra 1994 materiál prerokovala a svojim uznesením
číslo
982
schválila. Vychádzajúc z uvedeného uznesenia bola dohoda
o
zriadení zastúpenia v
Slovenskej republike podpísaná
v
Bratislave dňa 16. septembra 1994 ministrom zahraničných
vecí
Slovenskej republiky a pánom Burghartom, riaditeľom Ge-
nerálneho
riaditeľstva pre vonkajšie politické
vzťahy Komi-
sie
Európskych spoločenstiev s výhradou nutnosti ratifikácie
vzhľadom
na článok pojednávajúci o diplomatických výsadách
a
imunitách.
Návrh
znenia dohody predstavuje štandardnú dohodu
o
zriadení Zastúpenia Komisie Európskych spoločenstiev, kto-
rú
komisia uzaviera so všetkými krajinami, s ktorými udržia-
va
diplomatické styky a v ktorých má v
úmysle zriadiť svoje
zastúpenia.
Obsahuje úvodné ustanovenia, šesť
článkov a zá-
verečné
ustanovenia. Články 1 a 2 definujú
charakter zastú-
penia komisie i
jeho právnu podstatu, ktorá je v
súlade
s
právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Články 3 a 4 sta-
novujú
rozsah diplomatických výsad a imunít, ktoré vychádza-
jú
z Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z 18. ap-
ríla
1961. Článok 4 stanovuje, že Slovenská republika uznáva
laissez-passer
vydané Európskymi spoločenstvami svojim
pra-
covníkom ako
platné cestovné doklady.
Pod termínom
laissez-passer
je potrebné chápať cestovný pas vydaný Európ-
skymi
spoločenstvami. Články 5 a 6 upravujú
spôsob riešenia
sporných
otázok a procedúru nadobudnutia
platnosti uvedenej
dohody.
Z hľadiska Slovenskej republiky je znenie uvedenej do-
hody akceptovateľné a jej uzavretie užitočné po
formálnej
a
právnej stránke pre dokončenie procesu
sukcesie Slovenska
do
záväzkov vyplývajúcich z dohôd
uzatvorením medzi bývalou
ČSFR a Európskymi spoločenstvami. Uzavretie
dohody má pre
Slovenskú republiku zásadný význam pre urýchlenie
procesu
zriaďovania
samostatného zastúpenia komisie na území Sloven-
ska.
Tento krok zvýši dynamiku ďalšieho
rozvoja vzťahov me-
dzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami, čo
nadobúda na dôležitosti obzvlášť v súvislosti s
ukončením
procesu
ratifikácie Európskej dohody o pridružení Slovenskej
republiky
k Európskym spoločenstvám, ktorá ako sa ukazuje,
by
mala začať platiť od 1. februára 1995. Návrh zmienenej
dohody je
plne v súlade s medzinárodným právom, ako aj
s
právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, panie poslankyne,
páni poslanci,
z
vyššie uvedených dôvodov sa
Národnej rade Slovenskej re-
publiky odporúča zaujať kladné stanovisko k
Dohode medzi
Slovenskou republikou a Komisiou Európskych
spoločenstiev
o
zriadení Zastúpenia Európskych
spoločenstiev v Slovenskej
republike a jeho
výsadách a imunitách a
vysloviť súhlas
s
jej uzavretím.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím
povereného poslanca,
člena zahraničného výboru pána Ľubomíra
Fogaša, aby nás
oboznámil
s prerokovaním návrhu vo výboroch Národnej rady.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
návrh
na vyslovenie súhlasu s uzavretím Dohody medzi
Slovenskou republikou a Komisiou Európskych
spoločenstiev
o
zriadení Zastúpenia Európskych
spoločenstiev v Slovenskej
republike
a jeho výsadách a imunitách sa
predkladá v súlade
článkom
86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky.
Citovaný návrh dohody bol pridelený na
prerokovanie Ús-
tavnoprávnemu
výboru Slovenskej republiky a Zahraničnému vý-
boru
Národnej rady Slovenskej
republiky. Obidva výbory dňa
6.
decembra 1994 návrh riadne
prerokovali a prijali platné
uznesenia,
ktorými odporúčajú Národnej rade Slovenskej re-
publiky
súhlasiť s uzavretím Dohody medzi
Slovenskou repub-
likou
a Komisiou Európskych spoločenstiev o
zriadení Zastú-
penia
Európskych spoločenstiev v Slovenskej republike a jeho
výsadách
a imunitách. Dohoda je výsledkom krokov vlády na-
sledujúcich
po sukcesii Slovenskej republiky do dohôd uza-
vretých medzi Českou a Slovenskou Federatívnou
Republikou
a
Európskymi spoločenstvami.
Uzavretie dohody umožní urýchliť ďalší rozvoj vzťahov
medzi
Slovenskou republikou a Európskymi
spoločenstvami, čo
má
veľký význam s ohľadom na ukončenie procesu ratifikácie
Európskej
dohody o pridružení Slovenskej
republiky k Európ-
skym spoločenstvám. Preto vám, vážené poslankyne, vážení
poslanci, odporúčam s
predloženým textom dohody
súhlasiť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec Fogaš. Otváram
rozpravu k štvrté-
mu
bodu programu.
Nemám žiadnu písomnú prihlášku, nikto
sa ani nehlási,
preto
považujem rozpravu o štvrtom bode za skončenú. Konšta-
tujem,
že ani pán poslanec, ani pán
minister sa nechcú vy-
jadriť.
Alebo áno, pán poslanec?
Poslanec Ľ. Fogaš:
Neboli predložené žiadne odporúčania ani
nejaké návrhy,
takže
si myslím, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu.
Budeme hlasovať
o
návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky
podľa
článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej
republiky vyslo-
vuje
súhlas s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou
a
Komisiou Európskych spoločenstiev o zriadení
Zastúpenia
Komisie Európskych
spoločenstiev v Slovenskej
republike
a
jeho výsadách a imunitách.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda, bývalo zvykom, že
spravodajca hlasuje tu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Len keď boli doplnkové pripomienky.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Čiže mám hlasovať na mieste?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, môžete hlasovať tam, keď ste pri
mikrofóne.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ale nemám hlasovaciu kartu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tak prosím, hlasujte na svojom mieste.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Môžem konštatovať, že sme navrhované
uznesenie schváli-
li.
Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi, ďakujem
aj vám, panie
poslankyne
a páni poslanci.
Ď a l š í m bodom programu je
Návrh na vyslovenie súhlasu s ukončením
platnosti Doho-
dy
o obchode a plavbe medzi
Republikou Československou a
Švédskom
a Záverečného protokolu z 18. apríla 1925.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 25.
Z
poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-
nister
zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Ku-
kan.
Minister zahraničných
vecí SR E. Kukan:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
Slovenská republika po rozdelení
Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky vstúpila do mnohostranných a dvoj-
stranných
zmlúv, v ktorých jednou zo zmluvných strán bola
ČSFR.
Sukcesia sa uskutočnila na základe vyhlásenia Národnej
rady
Slovenskej republiky z 3. decembra
1992, v zmysle kto-
rého
sa považuje Slovenská republika od 1. januára 1993 za
viazanú
týmito zmluvami. Nie je teda potrebné zo strany Slo-
venskej
republiky nejakým ďalším právnym aktom
znova potvr-
dzovať
záväzky vyplývajúce pre Slovensko
zo zmlúv, do kto-
rých
po ČSFR sukcedovala. Na základe medzinárodných zvyklos-
tí však
niektoré štáty navrhujú
posúdenie bilaterálnej
zmluvnej
základne.
Výsledkom tohto procesu je
vypracovanie - na základe
dohody
- zoznamu dvojstranných zmlúv,
ktoré by mali zostať
v
platnosti, resp. ktoré by sa mali z
dôvodu neaktuálnosti,
prekonanosti
a nefunkčnosti zrušiť. V rámci tohto procesu je
nutné
rešpektovať vnútroštátne zásady
pre zrušovanie plat-
nosti
medzinárodných zmlúv z toho hľadiska,
či ide o zmluvy
prezidentské,
ku ktorým je nutný súhlas Národnej rady Slo-
venskej
republiky, vládne, na ktoré je nutný súhlas vlády
Slovenskej republiky, a rezortné, čiže súhlas
príslušného
rezortu.
Vo vzťahu k Švédskemu kráľovstvu bola sukcesia Sloven-
skej
republiky zo zmluvy bývalej ČSFR
potvrdená nótou 1, 3,
9,
5/1992-93 z 18. decembra 1992. Švédske kráľovstvo nótou
1/1993
z 1. januára 1993 uznalo Slovenskú
republiku ako ne-
závislý
suverénny štát a v súlade s platnými princípmi me-
dzinárodného
práva Slovenskú republiku ako sukcesora do mno-
hostranných
a dvojstranných zmlúv uzavretých pred
1. januá-
rom
1993 Českou a Slovenskou Federatívnou
Republikou. Švéd-
ska
strana v lete 1993 iniciovala preskúmanie stavu zmluvnej
základne
za obdobie od roku 1918 do konca roku 1992.
Na základe tejto iniciatívy sa v
Slovenskej republike
uskutočnilo
počas mesiacov august až november 1993
medzire-
zortné pripomienkové konanie. Všetkým ministerstvám, Gene-
rálnej prokuratúre
a Úradu jadrového
dozoru bol zaslaný
zoznam dvojstranných zmlúv, uzavretý medzi Československom
a
Švédskom do konca roku 1992, predložený švédskou stranou
súčasne
so zoznamom dvojstranných zmlúv medzi Českosloven-
skom
a Švédskom spracovaný ministerstvom
zahraničných vecí.
V
rámci tohto pripomienkového konania
sa gestori vyjadrili
k
predloženým zoznamom. Na základe výsledkov medzirezortného
pripomienkového
konania sa vypracoval postup Slovenskej
re-
publiky
pre expertné rokovania zo Švédskym kráľovstvom. Toto
rokovanie
sa uskutočnilo 7. marca v Štokholme. Na rokova-
niach
bolo posúdených 23 zmlúv uvedených na zoznamoch obi-
dvoch
strán a navrhnutých zachovať v platnosti 14 dvojstran-
ných
zmluvných dokumentov.
Súčasne sa obe strany zhodli, že zanikla
platnosť troch
zmluvných
dokumentov. V prípade zmlúv, ktorých
platnosť za-
nikla, nie je
potrebné z hľadiska
vnútroštátneho právneho
poriadku
Slovenskej republiky prijímať osobitné
rozhodnutie
o
ukončení platnosti. Nie je teda potrebné, aby s ich zruše-
ním
vláda, resp. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila
osobitný
súhlas.
Ďalej sa
obe strany zhodli, že navrhujú
ukončiť plat-
nosť
Dohody o obchode a plavbe s Republikou
Československou
a
Švédskom a Záverečného protokolu z 18. apríla 1925 - to je
prezidentská
zmluva, výmenných nót o platnosti
predtým uza-
tvorených
zmlúv z 23. októbra 1954 a 22. októbra 1946 - to
je
vládna zmluva, výmenných nót pokiaľ ide
o znárodňovacie
dekréty
z 15. a 18. marca 1947 - to je takisto vládna zmluva
a
dlhodobej obchodnej dohody medzi ČSSR
a Švédskom z 30.
marca
1973 - takisto vládna zmluva. Zmluvy, u ktorých sa na-
vrhuje ukončenie
ich platnosti, stratili
opodstatnenie
a
význam v súčasných podmienkach.
Na ukončenie platnosti vládnych zmlúv
je potrebný sú-
hlas vlády Slovenskej republiky. Táto tak
uskutočnila 13.
septembra
1994 uznesením číslo 980. Na ukončenie platnosti
prezidentskej
zmluvy, teda zmluvy, pri schvaľovaní ktorej sa
pred
jej ratifikáciou vyžaduje súhlas
Národnej rady Sloven-
skej republiky, je potrebný opätovne súhlas
Národnej rady
s
ukončením jej platnosti. V zmysle uvedeného sa predkladá
Národnej
rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie sú-
hlasu
s ukončením platnosti Dohody o obchode
a plavbe medzi
Republikou
Československou a Švédskom a Záverečného protoko-
lu z 18.
apríla 1925. Zmluvné dokumenty boli prekonané,
stratili
opodstatnenie a význam v súčasných podmienkach. Na-
vrhujem, aby
Národná rada Slovenskej republiky schválila
predložený návrh
uznesenia a vyjadrila
tak svoj súhlas
s
ukončením ich platnosti.
Pán predseda, ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister, aj vám. Prosím teraz povereného
člena
zahraničného výboru pána poslanca
Duka-Zólyomiho, aby
informoval o výsledkoch prerokovania návrhu v
Zahraničnom
výbore
Národnej rady.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán minister,
návrh, ktorý sa predkladá Národnej rade Slovenskej re-
publiky
na vyslovenie súhlasu s ukončením platnosti Dohody
o
obchode a plavbe medzi Republikou
Československou a Švéd-
skom
a Záverečného protokolu z 18. apríla 1925, je výsledkom
mnohých rokovaní
a dosiahnutej zhody
obidvoch zmluvných
strán
o zániku platnosti zmluvných
dokumentov. Keďže súčas-
ťou
uvedených dokumentov je aj tzv. prezidentská zmluva, Do-
hoda o obchode
a plavbe medzi Republikou Československou
a
Švédskom a Záverečného
protokolu z 18.
apríla 1925,
o
ukončení jej platnosti, opätovne sa požaduje súhlas Národ-
nej
rady Slovenskej republiky.
Vážená Národná rada, rozhodnutím predsedu
Národnej rady
Slovenskej
republiky bol návrh na vyslovenie súhlasu s ukon-
čením
platnosti Dohody o obchode a plavbe medzi Republikou
Československou
a Švédskom a Záverečného protokolu z 18. ap-
ríla
1925 pridelený na prerokovanie
Zahraničnému výboru Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky, ktorý ho
prerokoval na
svojej
5. schôdzi dňa 13. decembra 1994. Zahraničný výbor
vyslovil
súhlas s predloženým návrhom a odporučil Národnej
rade
Slovenskej republiky vysloviť súhlas s
ukončením plat-
nosti Dohody o obchode a plavbe medzi Republikou Českoslo-
venskou a Švédskom
a Záverečného protokolu z
18. apríla
1925.
Ako
spravodajca výboru si
dovoľujem odporúčať návrh
uznesenia: "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky
z
13. decembra 1994 k návrhu na vyslovenie súhlasu s ukonče-
ním platnosti Dohody o obchode a plavbe medzi Republikou
Československou
a Švédskom a Záverečného protokolu z 18. ap-
ríla
1925. Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s ukon-
čením
platnosti Dohody o obchode a plavbe medzi Republikou
Československou
a Švédskom a Záverečného protokolu z 18. ap-
ríla
1925."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Duka-Zólyomimu.
Otváram k tomu-
to
bodu programu rozpravu.
Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky.
Nikto
sa ani nehlási, tak môžem považovať rozpravu
za skon-
čenú.
Pán minister sa taktiež nechce vyjadriť. Ďakujem.
Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať
o návrhu uzne-
senia,
ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku
86 písm. e/
Ústavy Slovenskej republiky
vyslovuje súhlas
s
ukončením platnosti Dohody o obchode a plavbe medzi Repub-
likou Československou a Švédskom a Záverečného protokolu
z
18. apríla 1925.
Prosím, aby sme sa prezentovali a súčasne
aj hlasovali.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 108 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že aj toto uznesenie sme
schválili.
Ďakujem vám všetkým, aj pánu poslancovi.
Pristúpime k ď a l š i e m u bodu
programu, ktorým je
Návrh na vyslovenie súhlasu s ukončením
platnosti Zmlu-
vy
medzi Republikou Československou a Kráľovstvom holandským
o
repatriácii.
Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo
26.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh opäť uve-
die
minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
Minister zahraničných
vecí SR E. Kukan:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dnes vám asi veľa vzrušujúcich vecí nepoviem. Dovoľte,
aby
som v rámci efektívneho využívania času vynechal prvé
dva odseky, ktoré sú naprosto identické s
predchádzajúcim
dokumentom,
sú vysvetľujúce. Hneď by som prešiel k
veci sa-
motnej.
Holandská strana na jeseň roku 1993 iniciovala preskú-
manie
stavu zmluvnej základne so Slovenskom za obdobie od
roku
1918 do konca roku 1992. Na základe tejto iniciatívy sa
v
Slovenskej republike uskutočnilo
medzirezortné pripomien-
kové
konanie počas mesiacov november 1993 až máj 1994. Znovu
všetkým
ministerstvám, Generálnej prokuratúre,
Úradu jadro-
vého
dozoru bol zaslaný zoznam dvojstranných zmlúv uzavre-
tých
medzi Československom a Holandskom do
konca roku 1992,
predložený holandskou stranou a súčasne so zoznamom
dvoj-
stranných zmlúv predložených a spracovaných
Ministerstvom
zahraničných
vecí Slovenskej republiky. V rámci tohto pripo-
mienkového
konania sa gestori vyjadrili k predloženým zozna-
mom.
Na
základe výsledkov medzirezortného pripomienkového
konania
sa vypracoval postup Slovenskej
republiky pre roko-
vanie
s holandskou stranou. Expertnými
skupinami oboch kra-
jín
bolo posúdených 22 zmlúv uvedených na zoznamoch oboch
strán
a navrhnutých zachovať v platnosti 17 dvojstranných
zmluvných
dokumentov. Súčasne sa strany zhodli na tom, že
zanikla
platnosť 4 zmluvných dokumentov, a to z dôvodu uply-
nutia
doby, na ktorú boli uzavreté, resp. z dôvodu,
že boli
nahradené
novými zmluvnými dokumentmi. V prípade zmlúv, kto-
rých
platnosť zanikla, nie je potrebné z hľadiska vnútro-
štátneho
právneho poriadku Slovenska prijímať
osobitné roz-
hodnutie o ukončení
platnosti. Nie je teda potrebné, aby
s
ich zrušením vláda, resp. Národná rada Slovenskej republi-
ky
vyslovovali súhlas.
Ďalej sa strany zhodli v tom, že navrhujú
ukončiť plat-
nosť
Zmluvy medzi Republikou
Československou a Kráľovstvom
holandským
o repatriácii, podpísanej v Londýne 31. januára
1945.
Zmluva, u ktorej sa navrhuje ukončenie
jej platnosti,
bola
vykonaná, stratila opodstatnenie a význam v súčasných
podmienkach.
Na ukončenie platnosti tzv. prezidentskej zmlu-
vy,
teda zmluvy, pri schvaľovaní
ktorej pred jej ratifiká-
ciou
sa vyžaduje súhlas Národnej rady
Slovenskej republiky,
je
potrebný opätovný súhlas Národnej rady s ukončením jej
platnosti.
Na základe uvedeného odporúčam, aby
Národná rada
Slovenskej
republiky prijala uznesenie,
ktorým vysloví sú-
hlas
s ukončením platnosti Zmluvy medzi Republikou Českoslo-
venskou
a Kráľovstvom holandským o repatriácii.
Pán
predseda, ďakujem a súčasne ďakujem za zaradenie
predchádzajúcich
štyroch bodov na zasadnutie dnešnej
Národ-
nej
rady.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem,
pán minister. Prosím
teraz pána Lauku,
povereného
výborom, aby nás informoval o priebehu prerokova-
nia
návrhu v zahraničnom výbore.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne poslankyne,
kolegovia poslanci,
vážený pán minister,
Slovenská republika po rozdelení
Českej a Slovenskej
Federatívnej
Republiky sukcedovala do
dvojstranných a mno-
hostranných zmlúv, ktorých jednou zo zmluvných strán
bola
Česká
a Slovenská Federatívna Republika. Sukcesia sa usku-
točnila
na základe vyhlásenia Národnej rady Slovenskej re-
publiky
všetkým parlamentom a národom sveta z 3.
decembra
1992,
v zmysle ktorého sa považuje Slovenská republika za
viazanú
týmito zmluvami. Nie je teda potrebné
ani účelné zo
strany Slovenskej
republiky nejakým ďalším právnym aktom
znovu
potvrdzovať záväzky vyplývajúce pre Slovenskú republi-
ku
zo zmlúv, do ktorých po bývalej Českej a Slovenskej Fede-
ratívnej
Republike sukcedovala. Dovoľujem si vám
preto pri-
pomenúť,
že v súlade s týmto vyhlásením Národnej rady Slo-
venskej
republiky všetkým parlamentom a
národom sveta z 3.
decembra
1992 došlo k sukcesii medzinárodných zmlúv so štát-
mi,
ktoré túto sukcesiu akceptovali.
Bez ohľadu na medzinárodné zvyklosti
holandská strana
iniciovala preskúmanie aktuálnosti či neaktuálnosti stavu
zmluvnej
základne za obdobie rokov 1918-1992. Výsledkom toho
je
návrh na vyslovenie súhlasu s ukončením
zmluvy medzi Re-
publikou
Československou a Kráľovstvom
holandským o repat-
riácii.
Keďže ide o návrh na vyslovenie súhlasu
s ukončením
platnosti tzv. prezidentskej zmluvy, vyžaduje si
opätovný
súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s
ukončením jej
platnosti.
Vážená Národná rada, návrh bol predsedom Národnej rady
Slovenskej
republiky pridelený na prerokovanie
Zahraničnému
výboru
Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý dňa 13. de-
cembra
1994 návrh prerokoval a vyslovil s ním súhlas. Zahra-
ničný výbor
Národnej rady Slovenskej republiky uznesením
číslo
25 vyslovil s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade
Slovenskej
republiky prerokovať a vysloviť súhlas
s ukonče-
ním
platnosti Zmluvy medzi Republikou Československou a Krá-
ľovstvom
holandským o repatriácii.
V tejto súvislosti si dovolím predložiť návrh na uzne-
senie
Národnej rady Slovenskej republiky:
"Uznesenie Národ-
nej
rady Slovenskej republiky z 13. decembra 1994 k návrhu
na
vyslovenie súhlasu s ukončením platnosti Zmluvy medzi Re-
publikou
Československou a Kráľovstvom
holandským o repat-
riácii.
Národná rada Slovenskej republiky
súhlasí s ukonče-
ním
platnosti zmluvy medzi Republikou Československou a Krá-
ľovstvom
holandským o repatriácii."
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Ani k tomuto
bodu
som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.
Ak sa nikto ne-
hlási,
uzatváram rozpravu a pýtam sa pána poslanca, či sa
chce
vyjadriť. Nie. Pán minister sa takisto nechce vyjadriť.
Preto
pristúpime k hlasovaniu.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, tak
ako ho prednie-
sol
pán poslanec Lauko, v zmysle článku
86 písm. e/ Ústavy
Slovenskej
republiky.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 108 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrh uznesenia sme
schválili.
Ďakujem
vám, páni poslanci,
aj vám, pán poslanec,
a
osobitne pánu ministrovi. Za jeho výkon
si zaslúži aj po-
tlesk.
/Potlesk./
Ď a l š í m bodom programu je
Návrh
poistného rozpočtu Národnej
poisťovne na rok
1994.
Návrh by mal predkladať pán minister
Brocka. Neviem, či
ho
pán minister Kukan nechce zastúpiť.
/Šum v sále./ Takže,
páni
poslanci, sedíme už dlhšie, je presne 16.00 hodín. Ak
súhlasíte,
urobíme si prestávku.
Prosím, pán poslanec.
Poslanec V. Mečiar:
Navrhujem, aby prebehla voľba podpredsedu
pána Andela
a
súčasne by to mohli poslanci využiť ako
prestávku. Nie je
tu
pán minister Brocka, môžeme preskočiť ten bod, aby to bo-
lo
rýchlejšie.
Prosím, pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Klub Kresťanskodemokratického hnutia výnimočne súhlasí
s
pánom Mečiarom. /Smiech v sále./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán Mečiar odkazuje, že je výnimočne potešený. /Smiech
v
sále./
Pristúpime k ď a l š i e m u
bodu, a to je
Voľba ďalších podpredsedov Národnej rady
Slovenskej re-
publiky.
Mám len jeden návrh na pána Andela zo
Slovenskej národ-
nej
strany.
Podľa článku 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky voľ-
ba podpredsedu Národnej rady sa
vykoná tajným hlasovaním
nadpolovičnou
väčšinou hlasov všetkých poslancov.
Prosím kanceláriu, aby zabezpečila
rozdanie hlasovacích
lístkov
a prosím overovateľov, aby sa ujali svojich funkcií.
Dovolím
si vám pripomenúť, že svoju voľbu
vyjadríte
tak, že na
hlasovacom lístku ponecháte
meno a priezvisko
kandidáta,
za ktorého hlasujete. Keďže iný
kandidát nie je,
nemusíte
prečiarknuť nikoho. /Šum v rokovacej sále./
Môžeme pristúpiť k voľbe.
/Vykonanie aktu tajnej voľby./
Vážené
poslankyne, vážení poslanci,
pýtam sa, či ste
všetci
odovzdali hlasovacie lístky na voľbu
podpredsedu Ná-
rodnej
rady.
Myslím si, že áno, takže končíme tajné
hlasovanie a bu-
deme
mať 15-minútovú prestávku, to znamená do 16.35 hodiny.
/Po prestávke./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, vážení páni
poslanci, budeme
pokračovať
v rokovaní. Prosím pána poslanca
Cingela aby Ná-
rodnej
rade oznámil výsledok voľby podpredsedu Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
vážení hostia,
oboznámim vás so zápisnicou o výsledku
voľby podpredse-
du
Národnej rady Slovenskej republiky.
Voľba podpredsedu Národnej rady
Slovenskej republiky sa
konala
tajným hlasovaním 13. decembra 1994. Poslancom Národ-
nej
rady Slovenskej republiky bolo vydaných
136 hlasovacích
lístkov.
Overovatelia Národnej rady Slovenskej
republiky zistili,
že v tajnom
hlasovaní na voľbu
podpredsedu Národnej rady
Slovenskej
republiky bolo odovzdaných 129 platných
hlasova-
cích
lístkov, 7 neplatných hlasovacích
lístkov, O poslancov
neodovzdalo
hlasovacie lístky.
Overovatelia zistili, že za
kandidáta na podpredsedu
Národnej
rady Slovenskej republiky Mariána
Andela bolo odo-
vzdaných
85 platných hlasovacích lístkov.
Podľa článku 90 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky na
zvolenie
podpredsedu Národnej rady
Slovenskej republiky je
potrebná
nadpolovičná väčšina hlasov všetkých
poslancov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že kandidát na
podpredsedu Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky poslanec
Marián Andel zís-
kal
nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých
poslancov Národnej
rady Slovenskej republiky, čím bol
zvolený za podpredsedu
Národnej
rady Slovenskej republiky.
Gratulujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi za
oznámenie výsledku
volieb.
Konštatujem, že za podpredsedu Národnej
rady Slovenskej
republiky
bol zvolený poslanec Marián Andel.
Prosím
pána poslanca Andela, aby zaujal svoje miesto
určené
pre podpredsedu Národnej rady.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže nie je tu
pán
minister Brocka, ani nikto z vlády ho nechce zastúpiť,
zatiaľ
odložíme tento bod programu na neskôr a budeme pokra-
čovať
podľa schváleného programu, ktorý sme si určili.
Prerokujeme
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpe-
čení
v znení neskorších predpisov.
Tento návrh máte ako tlač číslo 43
a spoločnú správu
výborov
ako číslo 43a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní pani poslan-
kyňa
Oľga Keltošová. Prosím, pani poslankyňa.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne poslankyne,
kolegovia poslanci,
v
súvislosti s transformáciou
sociálnej politiky sme
predpokladali
zrušenie preferencií v základnom systéme so-
ciálneho poistenia, resp. sociálneho
zabezpečenia. Od roku
1990
v rámci tripartitných vyjednávaní sa mali riešiť otázky
pracovných
kategórii formou vytvorenia
podmienok pre zavá-
dzanie
doplnkových dôchodkových systémov poistenia. Vzhľadom
na
to, že tento systém nie je legislatívne
zabezpečený, na-
vrhujeme
predĺžiť vykazovanie pracovných kategórií pre účely
dôchodkového
zabezpečenia do 31. 12. 1995. V tomto období,
to znamená v
priebehu budúceho roka
predpokladáme, že sa
vypracuje
nový systém základného sociálneho poistenia. Na-
vrhnutá legislatívna zmena nepredpokladá dopad na štátny
rozpočet.
V
rámci zmeny zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom za-
bezpečení,
ako aj vyhlášky bývalého Federálneho ministerstva
práce
a sociálnych vecí číslo 149 z toho istého roku, ktorou
sa
vykonáva tento zákon o sociálnom zabezpečení, sa navrhuje
zvýšiť
zárobok za posledný rok o 20 %, z ktorého
sa vypočí-
tava
čiastočný invalidný dôchodok. Túto zmenu si vyžaduje,
podľa
nášho názoru, rast životných nákladov, zvyšovanie cien
výrobkov
a služieb, ako aj zvyšovanie ceny
práce. Prispôso-
bovanie
výšky dôchodku v súvislosti s uvedenými skutočnosťa-
mi
prispeje k naplneniu princípov
sociálnej spravodlivosti.
Táto
zmena takisto nemá dopad na štátny rozpočet.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vzhľadom na to,
že
ide o pomerne veľkú skupinu
zamestnancov, nie sú to len
baníci,
hutníci, sú to aj pracovníci energetiky, sú to ďalší
pracovníci, ktorí pracujú v sťažených pracovných
podmien-
kach,
sú to všetko naši voliči, bez rozdielu na to, ktorú
stranu
alebo hnutie volili, prosím vás o podporu pri tejto
novele
zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Teraz prosím spoločnú spravo-
dajkyňu výborov
pani poslankyňu Martu
Aibekovú, aby nás
oboznámila
s priebehom prerokovávania tohto návrhu
vo výbo-
roch.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
vážení hostia,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu
výborov Národnej
rady Slovenskej
republiky o výsledku prerokovania návrhu
skupiny
poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky na vy-
danie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení
zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v zne-
ní
neskorších predpisov, ktorý máme predložený ako tlač čís-
lo
43.
Uvedený návrh skupiny poslancov Národnej
rady Sloven-
skej republiky pridelil predseda Národnej rady
Slovenskej
republiky
rozhodnutím číslo 26 z 21. novembra 1994 na prero-
kovanie
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady
Slovenskej re-
publiky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-
nancie,
rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a so-
ciálne veci. Citovaným rozhodnutím predsedu
Národnej rady
Slovenskej republiky
bol ako príslušný na skoordinovanie
stanovísk
výborov určený Výbor Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
pre zdravotníctvo a sociálne veci.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým bol
predložený návrh
zákona pridelený, ho
prerokovali, a to
s
nasledovným výsledkom:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
neprijal
uznesenie k uvedenému návrhu
zákona, lebo podľa §
48
ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady
číslo 44/1989 Zb.
o
rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení ne-
skorších predpisov
nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých členov výboru. Z 15 členov
ústavnoprávneho
výboru
bolo prítomných 10 poslancov, 6 hlasovalo za návrh,
nikto
z poslancov nehlasoval proti návrhu a 4
poslanci sa
hlasovania
zdržali.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci neprijal uznesenie k predloženému ná-
vrhu zákona, lebo podľa už citovaného
§ 48 ods. 1 zákona
Slovenskej
národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej ná-
rodnej
rady číslo 44/1989 Zb. v znení neskorších predpisov
nevyslovila
s ním súhlas nadpolovičná väčšina
všetkých čle-
nov
výboru. Z 12 členov výboru bolo
prítomných 8, za návrh
hlasovali
4 poslanci a 4 poslanci sa zdržali hlasovania.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
vyslovili s ná-
vrhom
skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
súhlas
a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky pred-
ložený návrh
zákona schváliť po zohľadnení pozmeňovacích
pripomienok.
Sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi
1 a 2.
Nebudem
ich čítať. Obidva návrhy odporúčam schváliť, resp.
hlasovať
o nich kladne.
Pán predseda, ak otvoríte rozpravu k tomuto bodu prog-
ramu,
ako prvá sa hlásim do rozpravy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni Aibekovej.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že ako
prvá
do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa spravodajkyňa
Aibeková.
Okrem nej som zatiaľ nedostal žiadnu
písomnú pri-
hlášku.
Ďalej sa hlási pán podpredseda Ľupták.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem
za slovo, pán predseda. Dovoľte mi predniesť
nasledujúce
pozmeňovacie a doplňovacie návrhy k predkladané-
mu
zákonu, ktorý uviedla za skupinu poslancov pani poslanky-
ňa
Keltošová. Tieto návrhy podstatne nemenia filozofiu záko-
na,
boli prerokované s predkladateľmi,
osobne som ich pred-
niesla
aj vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci. Keďže
nebolo prijaté k
tomuto návrhu uznesenie,
dovolím si ich
predniesť
tu, v pléne Národnej rady.
Prvá pozmeňovacia pripomienka sa týka bodu 6, t. j. §
37
ods. 4. Navrhujem znenie prvej vety
preformulovať na na-
sledovné znenie: "Občan má po
splnení podmienok uvedených
v
odseku 1 nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku
po
dobu šiestich kalendárnych mesiacov."
Druhá
pozmeňovacia pripomienka je k bodu 7.
Týka sa
takisto
§ 37, ale odseku 5. Nakoľko sa pripomienka k bodu
6
primerane vzťahuje aj na navrhovaný
odsek 5, v jeho prvej
vete je potrebné
slová "na čiastočný
invalidný dôchodok"
nahradiť
slovami "na výplatu čiastočného invalidného dôchod-
ku".
Rovnako v prvej vete odseku 5 odporúčam za slovo "záro-
bok"
vložiť slovo "spravidla".
Tretia pozmeňovacia pripomienka: V druhej vete navrho-
vaného
odseku 6 má slovo
"pomerového" správne znieť
"prie-
merného".
Štvrtá
pripomienka: V odseku 8 písm. a/
je potrebné
slová
"nie je" nahradiť slovom
"nebol". V písmene b/ tohoto
odseku
začiatok časti vety má správne znieť:
"Mesačný prie-
mer
hrubých zárobkov občana v období, za ktoré sa sleduje
splnenie
podmienky podstatného poklesu zárobku, nie je vyšší
ako
suma ..." - ďalej text pokračuje tak, ako je v predlože-
nom
znení návrhu zákona.
Šiesty pozmeňovací návrh sa týka odseku 11. Navrhovaný
odsek
11 navrhujem preformulovať na nové
znenie: "Občanovi,
ktorému
bol čiastočný invalidný dôchodok odňatý pre nesplne-
nie
podmienky podstatného poklesu zárobku,
vznikne nárok na
tento
dôchodok najskôr po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov.
Nový
vznik nároku na čiastočný invalidný
dôchodok a na jeho
výplatu
je podmienený podstatným poklesom
zárobku podľa od-
seku
5."
Siedma pozmeňovacia pripomienka sa týka § 37, kde sme
už
menili odseky 4 a 5. Preto navrhujem
odseky 4 až 11 pre-
číslovať
na odseky 5 až 12, ktoré sú v návrhu
vecne obsiah-
nuté
v bodoch 6 a 7.
Ôsma pozmeňovacia pripomienka je k bodu 11. V poslednom
riadku
majú slová správne znieť "po 31. decembri 1995".
Deviata pripomienka je k bodu 13. Táto je
už obsiahnutá
v
spoločnej správe, kde ju odporúčam
prijať, preto ju nebu-
dem
čítať, iba som sa s ňou stotožnila. Čiže, ako môj devia-
ty
návrh bude: V odseku 3 sa slovo
"splnenie" musí nahradiť
slovom
"nesplnenie". V závere tohto
ustanovenia je potrebné
slová
"jeho odňatia" nahradiť
slovami "zastavenia jeho vý-
platy".
Takisto je už v spoločnej správe navrhované vypuste-
nie
článkov II, III a IV. Takisto sa stotožňujem s týmto ná-
vrhom.
To by bolo z mojej strany všetko. Ako ste si tieto ná-
vrhy
vypočuli, naozaj vidíte, že sú iba doplňovacie a spres-
ňujúce,
preto dúfam, že nájdem u vás podporu a ako tieto mo-
je pripomienky, tak predovšetkým celý návrh
zákona, ktorý
nám
tu bol prednesený, prijmete kladne a
takto sa vyjadríte
aj
v hlasovaní.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste
zaujali svoje
miesto
pre spravodajcov. Prosím pána podpredsedu Ľuptáka.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
na rokovanie Národnej rady nám bol
predložený inicia-
tívny
návrh zmeny zákona číslo 100/1988 Zb. o
sociálnom za-
bezpečení v znení
neskorších predpisov. Obsahom
návrhu je
predĺženie vykazovania pracovných
kategórií pre účely
dôchodkového
zabezpečenia do 31. 12. 1995 vo
všetkých orga-
nizačných
a valorizačných ekonomických podmienkach u pobera-
teľov
čiastočných invalidných dôchodkov o
20 % v poslednom
roku.
Predložený návrh je dôsledok
nekoncepčnosti transformá-
cie
sociálnej politiky. Od roku 1990 došlo k viacerým systé-
movým
zmenám v oblasti sociálneho
zabezpečenia, účelom kto-
rých
bolo odbúranie nesystémových prvkov. Jedným z nich boli
i
pracovné kategórie. Ako vieme, tieto boli zákonom číslo
235/1992
Zb. zrušené. Jeho prijatie bolo však odbormi pod-
mienené
vytvorením podmienok pre nový systém zodpovedajúci
trhovým
podmienkam. Keďže sľubované
systémové kroky sa ne-
splnili,
pod tlakom odborov bolo vykazovanie
pracovných ka-
tegórií
predĺžené najprv do 31. 12. 1993 a
potom do 31. 12.
1994.
Vlády, ktoré tu boli, mali dosť času na to, aby za-
viedli
systémové riešenie, ktoré by riešilo
dôsledky zruše-
nia
pracovných kategórií.
K inštitútu pracovných kategórií treba
pristupovať cit-
livo
a objektívne. Vieme, že zaradenie zamestnania do pra-
covnej kategórie kompenzovalo negatívne následky dlhodobej
práce
v rizikovom pracovnom prostredí na
zdravie zamestnan-
cov.
Pracovné podmienky, všetci dobre vieme, sa nezmenili,
ale kategórie sme zrušili. Náhrada za prácu
v rizikovom
prostredí
sa ponecháva na zamestnávateľov, ktorí však nie sú
schopní
odstrániť riziko práce, čo je i
výsledok realizácie
ekonomickej
reformy, ktorej prínos v hospodárstve zatiaľ má-
lo
vidíme. Prax ukázala, že v súvislosti so vzniknutou poli-
tickou situáciou v
Slovenskej republike v priebehu
prvého
polroku
1994 boli práce na transformácii sociálnej sféry po-
zastavené,
alebo sa riešili iba čiastkové problémy. Aj tu
treba
hľadať príčinu, prečo odborári žiadajú
predĺžiť vyka-
zovanie
pracovných kategórií.
Súčasná
situácia v legislatívnej
úprave riešenia dô-
sledkov zrušenia
pracovných kategórií je pre Združenie ro-
botníkov
Slovenska a odbory neprijateľná, a
preto sa nekom-
promisne dožadujú alebo dožadujeme predĺženia
vykazovania
pracovných
kategórií do 31. 12. 1995. V tomto majú odbory
plnú
podporu u poslancov Združenia robotníkov Slovenska, ako
aj
HZDS a SNS. Krok je teraz, ako aj
doposiaľ, na Minister-
stve
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
aby
do tohto termínu vypracovalo systémové
riešenie zapada-
júce
do transformácie sociálnej sféry na podmienky trhovej
ekonomiky.
Reforma nemôže iba brať, ale má riešiť problémy
spôsobom zodpovedajúcim novým podmienkam v
spoločnosti.
Zdravie
zamestnancov je prvoradé a na jeho
ochrane musí mať
záujem
i štát. Štát môže právnymi nástrojmi
určovať zamest-
návateľom
vytváranie takých pracovných
podmienok, ktoré by
nepoškodzovali
zdravie zamestnancov.
Najväčším negatívnym dopadom zrušenia pracovných kate-
górií
je zrušenie možnosti skoršieho odchodu do starobného
dôchodku zamestnancom vykonávajúcim rizikové práce. Pokiaľ
sa
nezmenia pracovné podmienky, nemôže nám byť tento problém
ľahostajný.
K riešeniu tohoto problému by mal prispieť i no-
vý
zákon o sociálnom poistení, aj zákon o dôchodkovom pripo-
istení.
Tieto dve normy sa pripravujú a
bude treba ich vy-
pracovať
tak, aby zohľadnili dôsledky, ktoré riešili pracov-
né
kategórie.
Vychádzajúc zo súčasného stavu transformácie sociálnej
politiky
budú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za
Združenie
robotníkov Slovenska, ako aj tí, ktorí sú v koalí-
cii,
podporovať predĺženie vykazovania
pracovných kategórií
do
31. 12. 1995 a valorizáciu dôchodkov poberateľov čiastoč-
ného
invalidného dôchodku tak, ako to predložený návrh obsa-
huje
a ako odborári požadujú.
Chcem len pripomenúť, že sme v priebehu zasadania dos-
tali
na stôl vyjadrenie vlády, že nesúhlasí s týmto zákonom,
teda
s predložením tohto zákona, že ide o zvýšenie rozpočtu,
že
to má dopad na rozpočet. Myslím
si, že vlády sú povinné
hľadať
východisko, ak to aj bude mať dopad na
rozpočet, ako
tento
rozpočet naplniť. Myslím si, že aj my
sme tu - robot-
níci,
ktorí, keď aj žiadame, chceme hľadať
cestu ako rozpo-
čet
naplniť, aby sme mohli vyhovieť i týmto skupinám.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi. Hlási sa pán
Zoltán Boros.
Poslanec Z. Boros:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
tiež považujem túto otázku za veľmi
dôležitú, pretože
všetci
vieme, že to má veľmi široký a hlboký sociálny dopad.
A
práve preto považujem za nevhodné, aby sme o nej teraz
hlasovali.
Poviem prečo. Dnes o 12,30 hodine som si nestačil
pribaliť materiál
číslo 43, nakoľko
nefiguroval ešte
v
pôvodnom návrhu programu. Takže, bol by
som rád, keby sme
sa
s tým mohli oboznámiť večer, alebo cez
noc, odložiť hla-
sovanie,
pretože to skutočne považujeme za dôležitý problém,
aby sme sa
vedeli aj v rozprave vyjadriť k
meritu veci,
a
nie teraz. Chcel by som poprosiť, požiadať Národnú radu,
aby
tento môj návrh akceptovala.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Móric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
Klub Slovenskej národnej strany
prerokoval tento zákon.
My
sme o ňom rokovali aj s Konfederáciou odborových zväzov
a
budeme hlasovať za prijatie tohto zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ak sa nikto viac nehlási do rozpravy, pán Bo-
ros
túto svoju poznámku predniesol ako
procedurálnu otázku,
musím
dať o nej hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme, či to odložíme na
zajtra,
alebo budeme hlasovať ešte dnes.
Hlasujeme o preru-
šení
s tým, že hlasovať sa bude zajtra. Kto chce, aby bolo
zajtra,
stlačí áno, kto nechce, stlačí nie.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ak
už sa nikto nehlási do rozpravy, končím rozpravu
a
prosím pani poslankyňu Aibekovú ako spravodajkyňu, aby
uvádzala
hlasovanie.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo. Najskôr budeme
hlasovať o dvoch
návrhoch, ktoré sú
uvedené v spoločnej správe pod bodmi
1
a 2. Navrhujem, aby sme ich an blok prijali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej
správy.
Pani poslankyňa ich navrhuje prijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Prosím, pani poslankyňa, môžeme
pokračovať.
Poslankyňa M. Aibeková:
V rozprave odzneli iba moje návrhy,
pretože ďalší vy-
stupujúci
pán podpredseda Ľupták nemal žiadne pozmeňovacie
a
doplňovacie návrhy. Takže budem
ich uvádzať tak ako som
ich
uviedla v rozprave.
Prvá pozmeňovacia pripomienka sa týkala bodu 6 predlo-
ženého
návrhu zákona. Týka sa § 37 ods.
4. Navrhovala som
nové
znenie: "Občan má po splnení
podmienok uvedených v od-
seku
1 nárok na výplatu čiastočného
invalidného dôchodku po
dobu
6 kalendárnych mesiacov." Odporúčam hlasovať za.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu
pani spravodajky-
ne,
ktorá navrhuje hlasovať za.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Tento pozmeňovací návrh sme prijali.
Poslankyňa M. Aibeková:
Druhý pozmeňovací návrh sa týkal toho
istého paragrafu,
t.j.
§ 37, ale odseku 5. Navrhovala som v jeho prvej vete
slová
"na čiastočný invalidný dôchodok" nahradiť slovami "na
výplatu
čiastočného invalidného dôchodku".
Ak dovolíte, toho istého odseku sa týka aj nasledujúci
návrh,
vlastne súvisí s týmto, a to za slovo
"zárobok" vlo-
žiť
slovo "spravidla".
Navrhujem, aby sme o týchto dvoch pozmeňovacích pripo-
mienkach
hlasovali an blok, keďže sa týkajú
odseku 5. Odpo-
rúčam
ich prijať, hlasovať za.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme sa prezentovať a hlasovať o druhom pozmeňovacom
návrhu
pani poslankyne. Pani poslankyňa navrhuje prijať ten-
to
pozmeňovací návrh.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Prijali sme aj tento pozmeňovací návrh
pani poslankyne.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďalší pozmeňovací návrh sa týka druhej vety odseku 6,
kde
som navrhovala slovo "pomerového" nahradiť slovom "prie-
merného".
Odporúčam hlasovať za.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať. Pani spravo-
dajkyňa
odporúča túto zmenu prijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Tento pozmeňovací návrh sme schválili.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďalšie
dva návrhy sa týkali odseku 8,
a to písm. a/
a
b/, preto odporúčam, aby
sme hlasovali o týchto dvoch
drobných
zmenách naraz. V písmene a/ som navrhovala slová
"nie
je" nahradiť slovom "nebol" a v písmene b/ začiatok ve-
ty
upraviť na nové znenie v takomto znení:
"Mesačný priemer
hrubých
zárobkov občana v období, za ktoré sa sleduje splne-
nie
podmienky podstatného poklesu zárobku,
nie je vyšší ako
suma..."
- ďalej text pokračuje tak, ako je
uvedený v pred-
loženom
návrhu zákona. Odporúčam toto znenie prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento pozmeňovací návrh sme prijali.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďalšia zmena sa týka odseku 11, kde som
navrhovala nové
znenie:
"Občanovi, ktorému bol čiastočný
invalidný dôchodok
odňatý
pre nesplnenie podmienky podstatného poklesu zárobku,
vznikne
nárok na tento dôchodok najskôr po uplynutí 12 ka-
lendárnych
mesiacov. Nový vznik nároku na čiastočný invalid-
ný
dôchodok a na jeho výplatu je podmienený podstatným po-
klesom
zárobku podľa odseku 5." Odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Budeme sa prezentovať a hneď aj
hlasovať. Pani
spravodajkyňa
navrhuje prijať tento pozmeňovací návrh.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasovali 5 poslanci.
Schválili sme aj tento pozmeňovací návrh.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďalšia
zmena sa týkala § 37, kde
sme menili odseky,
preto
navrhujem odseky 4 až 11 prečíslovať na odseky 5 až
12,
ktoré sú v návrhu vecne obsiahnuté v
bodoch 6 až 7. Od-
porúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tu ide o technickú úpravu. Budeme hlasovať. Najskôr sa
prezentujeme.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Myslím, že sme ukončili hlasovanie o pozmeňovacích ná-
vrhoch.
Ešte nie? Tak pokračujte.
Poslankyňa M. Aibeková:
V bode 11 v poslednom riadku majú slová správne znieť:
"po
31. decembri 1995". Odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme sa prezentovať a hneď hlasujeme.
Pani poslankyňa
odporúča
prijať tento návrh.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasovalo 8 poslancov.
Poslankyňa M. Aibeková:
A máme tu posledný pozmeňovací návrh,
ktorý sa týka bo-
du
13. Tam boli vlastne dva návrhy,
jeden je obsiahnutý aj
v
spoločnej správe, jeden som doplnila
ja. Týka sa to bodu
13.
V navrhovanom § 162c ods. 2 druhá veta slovo " prizva-
ním"
správne má znieť "priznaním".
Tam sme potom vsunuli do
spoločnej
správy ods. 3, ale tam ešte treba
doplniť - v zá-
vere
tohto ustanovenia je potrebné slová
"jeho odňatia" na-
hradiť slovami "zastavenia jeho výplaty". Keďže tieto dva
pozmeňovacie
návrhy sa týkajú rovnakého bodu a čiastočne sme
ho
už prijali v spoločnej správe, navrhujem aby sme o týchto
dvoch
zmenách hlasovali an blok a obidve schválili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme sa prezentovať a hneď aj
hlasujme o týchto po-
sledných
dvoch pozmeňovacích návrhoch.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Takže sme skončili hlasovanie o
pozmeňovacích návrhoch.
V
súlade s § 26 ods. 1
zákona o rokovacom poriadku
môžme
hlasovať o návrhu zákona ako celku.
poslankyňa
M. Aibeková:
Odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hneď hlasujme o zákone
ako celku spo-
lu
so schválenými pozmeňovacími návrhmi.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo
100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších
predpisov.
Ďakujem pekne pani poslankyni.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem vám za spoluprácu a za
trpezlivosť. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej nasleduje
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach
z
príjmov a zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplat-
kov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 44 a spoločnú správu
ako
tlač 44a.
Pani poslankyňa Bauerová sa hlási do
rozpravy.
Poslankyňa E. Bauer:
Pán
predseda, chcem vás požiadať,
aby ste zabezpečili
rozdanie
tejto tlače. Vzhľadom na to, že ide o návrh zákona,
ktorý
bol dodatočne zaradený do programu, považujem za deho-
nestujúci
pre parlament Slovenskej
republiky, aby poslanci
hlasovali o návrhu
zákona, ktorý vôbec nemajú pred sebou
a
bolo im znemožnené, aby hlasovali
zodpovedne, tak ako sa
patrí na
poslanca, keďže jednoducho
nemajú možnosť si
overiť,
o čom sa vôbec hlasuje.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyňa, materiály vám
boli rozdané. Mám tu
spoločnú
správu číslo 44a, musíte ju mať všetci.
Prosím, pani poslankyňa Bauerová.
Poslankyňa E. Bauer:
Pán predseda, je síce pravda, že
spoločnú správu sme
dostali,
ale vzhľadom na to, že tento návrh zákona bol zara-
dený do programu
dodatočne, poslanci, ktorí
neboli vopred
informovaní,
že takýto návrh bude predložený na zaradenie do
programu, nemajú pri
sebe tieto návrhy a
nemajú možnosť
efektívne
rokovať o týchto návrhoch. Protestujem proti také-
muto
spôsobu prerokúvania návrhov zákonov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Protestovať je vaše právo, pani poslankyňa,
ja to be-
riem.
Tento zákon som pridelil do výborov, v týchto bol pre-
rokovaný a bola urobená spoločná správa. Keďže žiadate, aby
vám bol zákon znovu rozdaný, hoci bol rozdaný, neviem prečo
ste ho
nedostali vy, beriem to. Dávate
to ako procedurálnu
otázku?
Ďakujem.
Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda, chcel by som vás
poprosiť, aby sme dnes
pokračovali
voľbou niektorých orgánov. Je tam voľba predsedu
Najvyššieho
kontrolného orgánu a ďalšie. Tento
návrh zákona
je
pripojený k tlači číslo 44a ako súčasť
spoločnej správy.
Myslím
si, že by bolo rozumné, aby sme pokračovali týmto bo-
dom
zajtra, už len preto, aby sme mali možnosť zoznámiť sa
s
tým podrobne. Zákon bol prerokovaný v niektorých výboroch,
nie
vo všetkých. Myslím si, že keby sme urobili tieto voľby,
keďže
predpokladám, že dnes bude menovaná
vláda, v podstate
by sme mohli
v rozumnom čase skončiť a zajtra pokračovať
prerokovaním
návrhov zákonov, ktoré boli zaradené dnes.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Pán
predseda, pri schvaľovaní
programu sme schválili
ako
ďalší bod programu aj zákon, ktorý navrhuje tiež skupina
poslancov, pán Mikolášik je predkladateľom, a úzko
súvisí
s
tým, čo sme doteraz preberali. Myslím, si že by bolo vhod-
né,
ak teda sú problémy s týmto bodom, aby sme pokračovali
bodom,
ktorý máme už schválený v programe, to
znamená návr-
hom zákona
skupiny poslancov pána
Mikolášika a Palacku
o
Fonde zamestnanosti. Potom
môžeme zvažovať ďalšie, ale
myslím
si, že by bolo veľmi vhodné, aby sme teraz prerokova-
li
tento zákon.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To je ďalší bod tohto programu. Pani poslankyňa Kelto-
šová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážený pán predseda, chcela by som sa pripojiť k môjmu
predrečníkovi.
Jednak to tematicky súvisí a naozaj to bolo
takto
zaradené do programu, mám to v poznámkach. Mohli by
sme
prípadne prejsť k tomuto poslaneckému návrhu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže, aby tento váš návrh teraz absentoval a išiel ná-
vrh
pánov poslancov...
Poslankyňa O. Keltošová:
Môj návrh už bol schválený, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Veď práve preto sa pýtam, nerozumiem tomu. Čiže trváte
na
tom, aby váš návrh bol prerokovaný
teraz a po ňom sa ro-
kovalo
o návrhu, ako povedal pán poslanec Lauko.
Poslankyňa O. Keltošová:
Pridávam sa k môjmu predrečníkovi pánu
Laukovi, aby te-
raz,
po mojom návrhu, ktorý prešiel v parlamente, sme pokra-
čovali...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Veď to je v programe tak zaradené, nemáme prečo pokra-
čovať
inak.
Poslankyňa O. Keltošová:
Len tu
bol návrh pána poslanca Fogaša,
aby sme teraz
urobili
zmenu v programu. Preto som sa pridala k pánu Lauko-
vi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Najskôr
musíme dať hlasovať o návrhu pani poslankyne
Bauerovej,
ktorá žiada, aby tento zákon bol prerokovaný až
zajtra.
Dala to ako procedurálny návrh. Hlasujeme o návrhu
pani
poslankyne Bauerovej, aby sme tento návrh zákona prero-
kovali
zajtra.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, kto je za to,
aby
sme ho prerokovali zajtra.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh pani poslankyne Bauerovej
neprešiel.
Budeme
preto pokračovať. Pán
poslanec Fogaš, mám dať
hlasovať
aj o vašom návrhu?
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda, dal som to ako procedurálny
návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže,
musím dať hlasovať. Dobre. Hlasujeme o návrhu
pána
poslanca Fogaša, ktorý navrhol, aby sme vynechali tento
zákon,
hlasovali o ňom zajtra ako prvom a dnes pokračovali
ďalším
bodom programu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
To znamená, že neprešiel ani tento návrh pána poslanca
Fogaša.
Budeme pokračovať. Prosím pána poslanca
Cingela, aby za
skupinu
poslancov, ktorá predkladá tento zákon, návrh odô-
vodnil.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vážení hostia,
účelom poslaneckého návrhu zákona
Národnej rady Sloven-
skej
republiky, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb.
o
daniach z príjmov v znení
neskorších predpisov a zákon
Slovenskej
národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní
a
poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgá-
nov v znení
neskorších predpisov, podľa
dôvodovej správy
k
nemu je podporiť aktivitu podnikateľských subjektov v čin-
nostiach
s nižšími tržbami a nižšou
rentabilitou. Dosiahnu-
tie
uvedeného cieľa sa predpokladá umožnením zrýchleného od-
pisovania elektronických registračných pokladníc,
ktorých
povinnosť
uvedenia vyplýva z § 97 zákona Národnej
rady Slo-
venskej
republiky číslo 511/1992 Zb. a vyhlášky Ministerstva
financií
Slovenskej republiky číslo 55/1994 Z.
z. o spôsobe
vedenia
evidencie tržieb elektronickou
registračnou poklad-
nicou.
Citovaná vyhláška ministra financií Slovenskej repub-
liky
v § 1 určuje lehotu na zavedenie
elektronických regis-
tračných
pokladníc, a to 1. január 1995 s tým,
že nedodrža-
nie
uvedenej lehoty je spojené so značnými
sankciami, ktoré
sú
zakotvené v § 35 zákona Slovenskej národnej rady číslo
511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
Z dôvodov nevytvorenia potrebných výrobných resp. ob-
chodných
kapacít na predaj pokladníc, ktorých parametre by
zodpovedali
kritériám stanoveným vyhláškou ministra financií
Slovenskej
republiky číslo 55/1994 Zb., stanovený
návrh po-
súva lehotu na
zavedenie pokladníc na 1. júl 1995. Podľa
prepočtov Združenia
podnikateľov Slovenska, Slovenského
zväzu spotrebných
družstiev, Asociácie
zamestnávateľských
zväzov
a združení Slovenskej republiky a Ministerstva finan-
cií
Slovenskej republiky sa predpokladá v roku 1994 a v roku
1995
zaviesť do užívania asi 80 tisíc kusov elektronických
registračných
pokladníc, z ktorých približne 55 tisíc
kusov
bude
v priemernej cene za jednotku 17 000 Sk
a asi 25 tisíc
kusov
v priemernej cene 24 000 Sk.
Navrhované zvýhodnenie systému odpisovania týchto pok-
ladníc
jednorazovým odpisom do nákladov rokov 1994 a 1995
pri
pokladniciach v cene do 20 000 Sk bude
cca 950 mil. Sk.
Pri
ostatných pokladniciach 50-percentný odpis bude približ-
ne
300 mil. Sk. To je v úhrne za roky 1994
a 1995 približne
1
250 mil. Sk. Uplatnený odpis sa
prejaví v znížení dane
z
príjmov fyzických a
právnických osôb v
rokoch 1994
a
1995, a tým aj príjmov štátneho rozpočtu, z dôvodu umožne-
nia zvýhodneného jednorazového odpisu pri
pokladniciach
v
cene do 20 000 Sk a 50-percentného odpisu pri pokladni-
ciach
v cene nad 20 000 Sk v rokoch 1994 a 1995 približne
o
360 mil. Sk. Umožnený zrýchlený
odpis časove ovplyvní
príjmy
štátneho rozpočtu v rokoch 1994 a 1995. V prípade ne-
umožňenia
zrýchleného odpisovania by suma odpisov zahrnutá
do výdavkov rokov 1994 a 1995 ovplyvnila znížený príjem
štátneho
rozpočtu v neskorších rokoch.
Pozitívny aspekt zrýchleného odpisovania sa prejaví vo
zvýšenej aktivite, čo sa prejaví ako
multiplikačný efekt
v
nepriamych daniach, čím sa zvýši objem
príjmov nepriamych
daní a zdanením
zvýšených príjmov ekonomických
subjektov,
ktoré
sa budú zaoberať výrobou, predajom a servisom regis-
tračných
pokladníc. Ak k tomu pripočítame efekt
zo zníženia
a
utajovania príjmov, možno predpokladať,
že celkový efekt
zavedenia
registračných pokladníc v rokoch 1994 a
1995 bude
pozitívny,
čo sa prejaví vo zvýšenom príjme štátneho rozpoč-
tu
v rokoch 1995 a ďalších.
Predpokladaným návrhom novely zákona
číslo 511/1992 Zb.
o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných fi-
nančných
orgánov nie je finančný efekt. Zmena len reaguje na
technické
a organizačné nedostatky v súvislosti
so zavádza-
ním
registračných pokladníc nezavinené
podnikateľskými sub-
jektmi. Z
uvedených dôvodov odporúčam plénu
Národnej rady
Slovenskej
republiky predložený návrh zákona schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu poslancovi Cingelovi.
Prosím pani Ivetu
Novákovú,
aby predniesla správu o prerokovaní tohto návrhu
zákona
vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
vážení hostia,
predkladám ako spoločný spravodajca
spoločnú správu
k
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republi-
ky na vydanie
zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo
286/1992 Zb. o daniach
z
príjmov a zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplat-
kov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie uvedeného zákona pridelil
predseda Národnej
rady
Slovenskej republiky rozhodnutím číslo
27 z 21. novem-
bra
1994 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-
nancie,
rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie. Do
zasadnutí
uvedených výborov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
stanovisko vlády Slovenskej republiky
nebolo doručené.
Citovaným
rozhodnutím predsedu Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
bol ako príslušný na skoordinovanie
stanovísk výbo-
rov
Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej
rady
Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
návrh
skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
na
vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým
sa
mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb.
o daniach z príj-
mov a zákon
číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a
o zmenách v sústave územných finančných orgánov nepreroko-
val.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie
predmetný poslanecký návrh
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky
prerokoval dňa 8.
decembra
1994, vyslovil s ním súhlas a odporučil
Výboru Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
financie, rozpočet
a
menu zapracovať do návrhu pripomienky legislatívneho odbo-
ru
Kancelárie Národnej rady Slovenskej
republiky a Národnej
rade
Slovenskej republiky po
zapracovaní pripomienok návrh
skupiny
poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej
republiky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo
286/1992 Zb.
o
daniach z príjmov a zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní
a
poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgá-
nov,
schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu na svojom zasadnutí dňa 12. decembra 1994
vyslovil súhlas s
návrhom skupiny poslancov
Národnej rady
Slovenskej
republiky na vydanie zákona Národnej rady Sloven-
skej republiky,
ktorým sa mení
a dopĺňa zákon
číslo
286/1992
Zb. o daniach z príjmov a zákon číslo
511/1992 Zb.
o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných fi-
nančných
orgánov a odporučil ho Národnej rade Slovenskej re-
publiky
schváliť v upravenom znení, ktorý tvorí súčasť tejto
spoločnej
správy tak, ako ju máte predloženú.
Pozmeňovacie ani doplňovacie návrhy neboli žiadnym vý-
borom
prijaté. Z tohto dôvodu prosím, pán
predseda, otvoriť
rozpravu. Zároveň žiadam, vážené kolegyne,
kolegovia, aby
ste svoje návrhy, ktoré v rozprave
predložíte, predložili
písomne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni Novákovej. Prosím, aby zaujala
miesto určené
pre spravodajcu. Otváram
týmto rozpravu
k
predmetnému bodu nášho rokovania.
Nedostal som žiadnu pí-
somnú
prihlášku.
Pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, mám iba jednu poznámku k
tomu, čo pred-
niesla
pani spoločná spravodajkyňa, keď
povedala, že žiadny
z
výborov, ktorý mal tento návrh
zákona, neprijal žiadne
pozmeňovacie
návrhy. Myslím si, že je to upravené znenie ce-
lého
zákona tak, ako ho predložil Výbor Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre financie, rozpočet a menu na
svojom
zasadnutí.
Takže si myslím, že ide o pozmeňovací návrh a ma-
li
by sme o ňom hlasovať ako o jednom z
návrhov, ktoré boli
podané
konkrétnym výborom.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
podľa informácií, ktoré mám od podnikateľov, obchodní-
kov
a dailerov, drvivá väčšina pokladníc sa
v súčasnej dobe
na
trhu nachádza v cene od 16 do 18 tisíc
Sk a drahšie. Tým
jednorazový odpis
je vlastne len kozmetické ustanovenie,
pretože
cena je bez DPH a 95 % všetkých súčasne dostupných
pokladníc
prekračuje túto cenu. Dávam preto
pozmeňovací ná-
vrh,
aby pri všetkých návrhoch, ktoré sú v
novele predlože-
né,
cifra 20 000 bola nahradená cifrou 25 000. Je to maličké
zvýšenie,
vytvorí dostatočný tlak na to, aby sa domáci vý-
robcovia snažili
vyrábať domáce pokladnice, a niektorým,
ktorí
získajú lacnejšie pokladnice, umožniť
jednorazový od-
pis.
V inom prípade sa táto novelizácia skutočne nedotkne
skoro
ani jedného, ktorý si pokladnicu zakúpil. Takže ešte
raz
zopakujem kvôli poriadku, môj
pozmeňovací návrh znie vo
všetkých
paragrafoch, to znamená v § 11 ods.
b/ a c/ a v §
12
ods. a/ a b/ cifru 20 zameniť za cifru 25.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Dámy
a páni, ľutujem, že nemám tu
pôvodnú tlač 44,
a
teda taktiež ľutujem, že nebol tento návrh zákona preroko-
vaný
v ústavnoprávnom výbore, ale keď som študoval tento ná-
vrh
v tlači 44 zatiaľ len veľmi predbežne, tam v tej uvádza-
cej
vete v odseku 11 bola legislatívna skratka, z ktorej bo-
lo
jasné, ktoré z tých písmen sa dotýkajú registračných pok-
ladníc
podľa vyhlášky a ktoré sa týkajú pokladníc, ktoré nie
sú
podľa vyhlášky, čo v tomto prípade, keďže táto legisla-
tívna
skratka tu už nie je, nie je jasné.
Obávam sa, že po-
kiaľ
by sme schválili zákon v tomto znení, vznikne z toho
jednoducho
chaos. Tam to treba legislatívne dotvoriť. Lenže,
bohužiaľ,
nedokážem to identifikovať ako to bolo
v pôvodnom
texte,
pretože ho tu nemám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. K tomu by sa musel vyjadriť niekto z predkla-
dateľov alebo pani
spravodajkyňa, samozrejme, ak sa
nikto
nehlási
do rozpravy.
Poslankyňa I. Nováková:
Najskôr odpoviem na pripomienku pána poslanca Fica. Do
tohto návrhu boli
zapracované aj pripomienky legislatívy,
tam
sa v žiadnom prípade nemenila filozofia tohto návrhu zá-
kona.
Išlo čiste o vyčistenie zo strany
legislatívy a takto
to už bolo
vo výboroch prijaté. To som vo
svojej správe
predložila.
To je jedna vec.
Čo sa týka pána poslanca Šimka, zrejme
ste tomu asi ne-
porozumeli, pretože v
tom texte máme poznámky pod čiarou
k
odkazom 36 a 37, ktoré to vysvetľujú -
vyhláška Minister-
stva
financií Slovenskej republiky o spôsobe vedenia eviden-
cie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou. Tam je
odkaz
na konkrétne vyhlášky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlási sa pán poslanec Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Chcem
reagovať na poznámku pána poslanca Černáka, že
sumy,
ktoré sú uvedené v návrhu, sú dohodnuté medzi minis-
terstvom
financií a Zväzom drobných podnikateľov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Keď sa nikto nehlási, považujem
rozpravu za
skončenú.
Prosím, pani poslankyňa. Už som skončil
rozpravu,
pán
poslanec. Keď som to vyhlasoval, bola tabuľa prázdna.
Poslankyňa I. Nováková:
Bol prednesený konkrétne jeden pozmeňovací návrh pána
poslanca
Černáka. Pán poslanec Baránik v podstate už vysvet-
lil
filozofiu, takže odporúčam tento pozmeňovací návrh ne-
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Černáka,
ktorý
základ 20 chce zvýšiť na 25. Pani
spoločná spravodaj-
kyňa
odporúča neprijať.
Prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme neprijali.
Poslankyňa I. Nováková:
Teraz odporúčam, aby sme návrh uvedeného
zákona ako ce-
lok
prijali tak, ako bol predložený.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o
návrhu zákona
ako
celku.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 105 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Môžem konštatovať, že sme schválili návrh skupiny po-
slancov
Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon
číslo 286/1992 Zb. o daniach z
príjmov a zákon číslo
511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných
finančných orgánov.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený
pán predseda, kolegyne,
kolegovia, ďakujem za
spoluprácu.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
chcem sa spý-
tať,
či budeme pokračovať ešte
prerokovaním zákona, ako to
navrhol pán
poslanec Lauko, pretože
pán prezident bude
o
19.30 hodine menovať vládu, na ktorú pozýva aj členov par-
lamentu.
O šiestej by sme skončili.
Hlási sa pán poslanec Národa.
Poslanec A. Národa:
Keďže sa rozhodlo, že sa bude rokovať,
beriem späť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
prijali sme zákon, teda novelizáciu, ktorá síce trošku
zmierni
tlaky na podnikateľov, ale podľa môjho názoru nikomu
neumožní
jednoročný odpis. Okamžite, ako vystúpil pán posla-
nec
Baránik, som stačil tlačidlo, ale
zrejme nejakú sekundu
trvá,
kým tento systém zaregistruje požiadavku, a medzitým
si
už uzavrel rozpravu. Zrejme kolega Šimko postupoval ob-
dobne.
Chcel som hneď reagovať, žiaľ, medzitým si ukončil
rozpravu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
aj ja. Hlasovanie väčšinou potvrdilo, že po-
slanci
ho prijali ako správny.
Pokračujeme
Návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej re-
publiky
na vydanie zákona Národnej rady
Slovenskej republi-
ky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 10/1993 Z. z. o Fonde
zamestnanosti Sloven-
skej
republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších záko-
nov
v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 42 a spoločnú správu
ako
tlač číslo 42a.
Za
skupinu poslancov, ktorí
predkladajú návrh, jeho
znenie
zdôvodní pán poslanec Miroslav Mikolášik. Prosím, pán
poslanec.
Poslanec M. Mikolášik:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som uviedol tento návrh zákona, ktorý,
ako
dúfam, väčšina z vás bude hodnotiť nie ako politikum,
ale
jednoducho ako potrebný zákon, ktorý z
časových dôvodov
je
potrebné zvážiť a pokiaľ možno prijať.
Účelom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republi-
ky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 10/1993 Z. z. o Fonde
zamestnanosti Sloven-
skej
republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších záko-
nov
v znení neskorších predpisov, je
riešenie právneho sta-
vu,
ktorý vznikol prijatím zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej
poisťovni, a sú-
časne priblížiť
úpravu vymeriavacích základov platiteľov
príspevku
do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky a do
Sociálnej
poisťovne.
Veľmi rýchlo k niektorým častiam našej predlohy: Dopl-
nením
§ 12 o písmeno d/ sa spresňuje financovanie rozšírenia
činnosti
úradov práce, ktoré zabezpečujú pre fond
v oblasti
výberu
príspevkov a kontroly ich platenia.
Novelizáciou § 18 sa navrhuje zahrnúť do
vymeriavacieho
základu
náhrada mzdy a upraviť maximálnu výšku vymeriavacie-
ho
základu z tridsaťnásobku
minimálnej mzdy na osemnásobok
minimálnej
mzdy, a to u zamestnancov, ako aj u
samostatne
zárobkovo
činných a spolupracujúcich osôb a občanov zárobko-
vo
činných v cudzine s trvalým pobytom na území Slovenskej
republiky.
Zrušením zákona Národnej rady Slovenskej
republiky čís-
lo
7/1993 Z. z. /§ 52 bod
1 zákona Národnej rady
číslo
274/1994
Z. z./ zanikne totiž 1. januárom 1995 právny sub-
jekt,
ktorý je ustanovený v § 21 zákona Národnej rady Slo-
venskej
republiky číslo 10/1993, čiže regionálna národná po-
isťovňa,
ktorá bola oprávnená doteraz na výber príspevkov do
Fondu
zamestnanosti Slovenskej republiky.
Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky číslo
274/1994
Z. z. v § 46 rieši prechod pôsobnosti z regionál-
nych
národných poisťovní na nové subjekty -
pobočky Sociál-
nej poisťovne -
taxatívnym spôsobom v
rozsahu pôsobnosti
ustanovenej
v zákone Národnej rady Slovenskej republiky čís-
lo
7/1993 Z. z. Z uvedeného dôvodu
neprešla na pobočky So-
ciálnej poisťovne
pôsobnosť ustanovená v doteraz platnom
znení
§ 21 a nasledujúcim zákonom Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 10. Bez navrhovanej novely by
nebol ustano-
vený
právny subjekt oprávnený vyberať príspevky do Fondu za-
mestnanosti
Slovenskej republiky. Navrhuje, aby sa príspevky
platili
na účet Fondu zamestnanosti, ktorý
spravujú okresné
úrady
práce.
Náklady, ktoré vzniknú so zabezpečením vyberania prís-
pevku
úradmi práce na účet Fondu zamestnanosti, budú v plnom
rozsahu
uhrádzané z prostriedkov Fondu zamestnanosti Sloven-
skej
republiky a teda návrh zákona nebude mať dopad na štát-
ny
rozpočet.
Chcem záverom pripomenúť, že v našom
gesčnom výbore pre
zdravotníctvo
a sociálne veci pri hlasovaní prakticky všetci
prítomní poslanci
bez rozdielu príslušnosti k politickým
klubom
hlasovali za prijatie tohto potrebného zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec, aj vám. Prosím spoločnú spravo-
dajkyňu
pani Alenu Kolesárovú, aby podala
správu o výsledku
prerokovávania
tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
vážení prítomní,
dovoľte, aby som vo svojom prvom
parlamentnom vystúpení
na
pôde nášho slovenského parlamentu ako poslankyňa podala
spoločnú
správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny po-
slancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení
a
dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
10/1993 Z z.
o Fonde zamestnanosti a o zmene
a doplnení
niektorých
ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov. Je
to
tlač číslo 42.
Predloha je v podstate, ako to už
uviedol pán doktor
Mikolášik,
reakciou na prijatie zákona o Sociálnej poisťovni
a
jej cieľom je jednak zharmonizovať
existujúci právny stav
a
tiež upraviť vymeriavacie základy pre platiteľov poistného
do
Fondu zamestnanosti a do Sociálnej poisťovne.
Predmetný návrh pridelil predseda
Národnej rady Sloven-
skej
republiky vo svojom rozhodnutí číslo 25
z 25. novembra
1994
na prerokovanie do výborov
ústavnoprávneho, pre finan-
covanie, rozpočet
a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie a pre zdravotníctvo a
sociálne veci. Do zasad-
nutia
uvedených výborov stanovisko vlády Slovenskej republi-
ky
nebolo doručené. Na skoordinovanie
stanovísk výborov bol
určený
výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a
sociálne ve-
ci,
ktorého som členkou.
Uvedené výbory, ktorým bol návrh zákona
pridelený, ho
aj
prerokovali a možno konštatovať nasledovné:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
neprijal uznesenie
k
predloženému návrhu, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Sloven-
skej
národnej rady 44/1989 Zb. o rokovacom
poriadku Sloven-
skej
národnej rady v znení neskorších
predpisov nevyslovila
s
ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.
Z
15 členov ústavnoprávneho výboru bolo prítomných 9 poslan-
cov,
z toho 6 poslancov hlasovalo za návrh, nikto nebol pro-
ti
a 3 poslanci sa zdržali hlasovania. Rovnaká situácia bola
aj vo Výbore
Národnej rady pre hospodárstvo,
privatizáciu
a
podnikanie. Z celkového počtu členov
výboru 17 bolo prí-
tomných
13, za hlasovali 3 poslanci, proti
nehlasoval nikto
a
10 poslancov sa zdržalo hlasovania. Výbor Národnej rady
pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre
zdravotníctvo
a sociálne veci vyslovili s predloženým
návr-
hom
súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky
predložený
návrh zákona schváliť po zohľadnení týchto pozme-
ňovacích
a doplňovacích pripomienok:
1. K bodu 1 - v § 12 písm. b/ sa za
bod 3 vkladá nový
bod
4, ktorý znie: "4. Príspevky na zriadenie a prevádzku
chránenej
dielne a chráneného
pracoviska." Doterajšie body
4
a 5 sa potom označujú ako body 5 a 6.
2. K bodu 2 - v § 18 ods. 1 sa na konci
pripájajú slová
"alebo
choroby z povolania".
3. K bodu 6 - v § 21 ods. 5 sa písmeno b/
vypúšťa.
4.
K článku II - v článku II sa za slová "podľa § 18
ods.
3" vkladajú slová "zákona
Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 10/1993 Z. z."
5. K článku II - článok II sa vypúšťa. Súčasne sa člá-
nok
III označuje ako článok II.
Vážený pán predseda, odporúčam,
aby sa body 1, 2, 3
a
4 spoločnej správy schválili an blok a
zároveň odporúčam,
aby
sme bod 5 neprijali.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa. Najskôr vás
prosím, aby ste
zaujali miesto
pre spravodajcov, bude
otvorená rozprava
a
potom budete môcť predniesť tieto návrhy k spoločnej sprá-
ve.
Nemám písomné prihlášky do rozpravy.
Prosím, hlási sa
pani
poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
môj príspevok bude veľmi stručný. Chcem len pripomenúť
pár
týždňov alebo mesiacov dozadu,
kedy sme z poslaneckého
klubu
HZDS - pani poslankyňa Aibeková a ja - upozorňovali
pri
delení Národnej poisťovne na dva
subjekty, že tento zá-
kon,
táto novela bola šitá horúcou ihlou a že vlastne sme
zabudli
na výberčie miesto. Som rada, že
kolegovia poslanci
túto novelu pripravili, pretože naozaj od 1. 1. by mohlo
dôjsť
k situácii, že by sme nemali výberčie miesto pre prís-
pevky
do Fondu zamestnanosti.
Pokiaľ
ide o náklady, boli tu s
tým spojené otázky,
náklady
Fondu zamestnanosti spojené s výberom poistného budú
uhrádzané
priamo okresným úradom práce. Myslím
si, že je to
tak
správne, a preto budem túto novelu podporovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne, pani poslankyňa. To bol len
podporný
hlas.
Nikto sa nehlási do rozpravy, preto rozpravu považujem
za
skončenú. Prosím, pani poslankyňa, aby
ste uvádzali hla-
sovanie.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Vážený pán predseda, vážení prítomní, dovoľte, aby som
navrhla
dať hlasovať o zákone ako celku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Najskôr, pani poslankyňa, musíte uvádzať
postupne návr-
hy,
ako sú v spoločnej správe.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
A nemôžeme hlasovať an blok?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Môžeme, ale najskôr návrhy zo spoločnej správy. Čítali
ste
nám pozmeňovacie návrhy zo spoločnej
správy. Ak chcete,
môžete
uviesť, že o pozmeňovacích
návrhoch, ako ich uvádza
spoločná správa, navrhujete hlasovať an blok.
Poslankyňa A. Kolesárová:
Dovoľte, aby som navrhla o bodoch 1
až 4 hlasovať an
blok.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o tých bodoch spoločnej správy, ktoré pani
spravodajkyňa
predniesla s tým, že hlasujeme o nich
spoloč-
ne,
teda prvý až štvrtý bod. Pani spoločná spravodajkyňa ich
odporúča
prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 106 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Tieto body spoločnej správy sme prijali.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Prosím ďalej, aby sme hlasovali o tom,
aby sme vypusti-
li
bod 5.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Aby sme neprijali bod 5 spoločnej správy. Prosím, pre-
zentujme
sa a hneď aj hlasujme. Pani
spravodajkyňa odporúča
neprijať,
teda vypustiť tento bod spoločnej správy. Kto chce
vypustiť,
hlasuje áno, kto nie, hlasuje nie. /Šum v sále./
Pani
spravodajkyňa povedala vypustiť bod 5 spoločnej správy.
Pani
poslankyňa uvádza spoločnú správu prvýkrát, prosím, aby
ste rešpektovali jej postavenie. Zopakujeme
hlasovanie.
Pôvodné
hlasovanie je zrušené.
Ešte sa hlásite, pán Černák?
Poslanec Ľ. Černák:
Nie, sťahujem. Ona pôvodne
navrhovala body 1 až 4 pri-
jať
an blok.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O tom sme už hlasovali.
Poslanec Ľ. Černák:
A bod 5 navrhovala neprijať, takže som
podporil ten ná-
vrh
a nie vypustenie. To je v princípe jedno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Je to jedno, ale opakujeme hlasovanie.
Prosím, pán poslanec Polačko.
Poslanec J. Polačko:
Pokiaľ
som tu mal možnosť dva roky
a niečo pôsobiť,
stále
sa hlasovalo asi takým spôsobom, že je tu bod číslo
5,
ktorý pani spravodajkyňa neodporúča prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, povedal som, že pani poslankyňa uvádza
spoločnú
správu prvýkrát. Myslím si, že je gentlemanské, aby
sme
to rešpektovali.
Prosím, pani poslankyňa, povedzte návrh
ešte raz.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
V bode 5 sa navrhuje, aby sme článok II
vypustili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
hlasujeme. Pani poslankyňa
navrhuje vypustiť
tento
článok. /Šum v sále./ Musíte hlasovať
áno, keď je to
tak,
ako povedala.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Čiže, tento zákon bude bez tohto bodu spoločnej
správy.
Môžeme hlasovať o zákone ako celku.
Prosím, pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Aby bolo jasné, pani spoločná
spravodajkyňa neodporúča-
la
prijať. Tak ako bolo hlasovanie, sme
bod 5 prijali. Tak-
že,
buď sa dohodneme, že bolo hlasované inak, alebo hlasova-
nie
zopakujeme. Aby bolo podľa regulí, ktoré tu boli, tak
sme
mali hlasovať nie, aby bod vypadol zo spoločnej správy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa navrhla, aby sme ho vypustili a my sme
ho
vypustili.
Prosím, pán Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda, opravme to, čo povedal pán Hrnko,
dodržme
regulu. Pani poslankyňa to dobre
myslela a vy, skú-
sený
parlamentár, ste ju zaviedli na zlé chodníčky, lebo ste
navrhli
hlasovať o vypustení, čo spravodajca
nemôže urobiť.
Musí
urobiť len to, čo povedal pán Hrnko, prijať - neprijať.
Veď to navrhol
výbor, to sa nedá odtiaľ vypustiť. My to
môžeme
buď prijať, alebo neprijať. To sú naše
výbory, ktoré
nám
to odporučili. Pani poslankyňa vyjadrila názor, že sa to
nemá
prijať. Zopakujme hlasovanie a bude všetko tak, ako do-
teraz.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Ak by sme opakovali hlasovanie, musím dať o tom
hlasovať.
Prosím, hlasujeme o tom, že budeme opakovať hlaso-
vanie.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 110 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Sme
za to, aby sa zopakovalo hlasovanie. Takže ešte
raz,
pani poslankyňa, uveďte svoj návrh.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Odporúčam, aby sa článok II, teda bod 5
neprijal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Budeme hlasovať na základe § 26 ods. 1
zákona o rokova-
com
poriadku o návrhu zákona ako o celku podľa schválených
doplnkov.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hneď aj hlasovali.
Pani
spoločná spravodajkyňa odporúča prijať tento zákon.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 118 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme navrhovaný zákon
prijali.
/Potlesk./
Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni aj
vám všetkým.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Vážený pán predseda,
vážení prítomní,
veľmi pekne vám ďakujem za
trpezlivosť, ktorú ste mi
preukázali
práve v súvislosti s mojou začínajúcou
činnosťou
v
parlamente. Dúfam, že druhýkrát to už
bude nepomerne lep-
šie
aj z mojej strany.
Ďakujem pekne.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
/Potlesk./
Pani poslankyňa, bolo to preto, že som
vás pomýlil, tak
to
beriem na seba.
Panie poslankyne,
páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám povedal, že
zajtra z dôvodu, že
budú
musieť skladať sľub noví poslanci, bude
sa meniť tech-
nika, budú sa
vydávať nové kartičky, bude musieť zasadať
mandátový
a imunitný výbor, a že je tu na návšteve aj pán
prezident Slovinskej republiky, budeme môcť
začať najskôr
o
14.00 hodine.
Takže, zajtra začíname o 14.00 hodine.
Druhý deň
rokovania
3. schôdze Národnej
rady Slovenskej republiky
14.
decembra 1994
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som sa ospravedlnil za seba,
za podpredse-
dov
Národnej rady, aj za vládu. Prvým bodom
má byť predsta-
venie
vlády, ale celá vláda spolu s naším
pánom prezidentom
sú
na audiencii u pána prezidenta
Slovinskej republiky a na
obede. Teraz to
skončilo, každú chvíľku
príde sem vláda,
takže
budeme pokračovať.
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím,
aby
ste zaujali svoje miesta. Prosím aj
členov novej vlády.
Pokračujeme
v rokovaní prerušenej 3. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Vážená Národná rada,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení a milí hostia,
prezident Slovenskej republiky 13. decembra 1994 vyme-
noval
novú vládu Slovenskej republiky, ktorá sa zúčastňuje
dnešného
rokovania Národnej rady, na ktorom ju srdečne ví-
tam.
/Potlesk./
Prosím teraz predsedu
vlády Slovenskej republiky pána
Vladimíra
Mečiara, aby Národnej rade predstavil jej členov.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Vážené dámy,
vážení páni,
vážený pán predseda Národnej rady,
spoločenské procesy, ktoré sa odohrávali
v priebehu ro-
ku
1994 na Slovensku, si vyžiadali riešenie predčasnými voľ-
bami.
Predčasné voľby napriek istým
nedostatkom možno pova-
žovať
za voľby demokratické a prejav
občianskej vôle, ktorý
rozhodol
o dôvere občanov, pomere síl v parlamente a ich že-
laní
usporiadať spoločenské vzťahy v súlade s ich predstava-
mi
na obdobie rokov 1994 až 1998. Toto
želanie občanov dáva
základný pokyn
pre slovenskú politiku
smerovať k dohode
a
dohodnúť sa. Preto aj rokovania, ktoré nasledovali po voľ-
bách,
boli vedené s cieľom umožniť v parlamente účasť každé-
mu,
kto chcel prevziať zodpovednosť za výkonnú moc.
Na základe rozhovorov a postojov strán sú
strany, ktoré
sa dobrovoľne rozhodli byť v
opozícii, a myslím, že byť
v
opozícií nie je hanba. Je to pevná a integrálna súčasť de-
mokratického
systému, ktorá má svoje plné demokratické opod-
statnenie.
Preto všetkým, ktorí sa rozhodli nebyť
vo vláde,
vláda
bude podávať ruku k spolupráci. Túto
spoluprácu navr-
huje,
žiada, a veríme, že takto bude prijatá.
Strany, ktoré utvorili vládnu koalíciu, sú nasledovné:
Hnutie
za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Sloven-
ska, Združenie
robotníkov Slovenska a
Slovenská národná
strana.
Dohoda
o vytvorení vládnej
koalície bola podpísaná
v
nedeľu. Pán prezident včera vo
večerných hodinách vyhovel
môjmu
návrhu, ako aj návrhu koaličných strán, na vymenovanie
nových
členov vlády a vládu Slovenskej republiky vymenoval
v
nasledovnom zložení:
mňa menoval za člena vlády a predsedu vlády Slovenskej
republiky,
podpredsedníčkou vlády, ktorá podľa našej
dohody o deľ-
be práce bude
vašou najčastejšou partnerkou,
pretože bude
mať za
úlohu legislatívu, je pani Katarína
Tóthová
/potlesk/.
Podpredsedom vlády a súčasne ministrom financií je pán
Sergej Kozlík /potlesk/. Bude potrebovať vašu
spoluprácu,
pomoc
v podstate už od zajtra.
Ďalej podpredsedom vlády je pán Jozef
Kalman /potlesk/.
Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Ju-
raj
Schenk /potlesk/.
Minister hospodárstva Slovenskej
republiky pán Ján Duc-
ký
/potlesk/.
Ministerka práce, sociálnych vecí a
rodiny pani Oľga
Keltošová
/potlesk/.
Minister
životného prostredia pán
Jozef Zlocha /po-
tlesk/.
Minister
pre správu a privatizáciu národného majetku
Peter
Bisák /potlesk/.
Minister pôdohospodárstva Peter Baco
/potlesk/.
Minister kultúry Ivan Hudec /potlesk/.
Minister zdravotníctva Ľubomír Javorský
/potlesk/.
Minister vnútra Ľudovít Hudek /potlesk/.
Minister spravodlivosti Jozef Liščák
/potlesk/.
Minister dopravy, spojov a verejných prác
Alexander Re-
zeš
/potlesk/.
Ministerka školstva a vedy pani Eva Slavkovská /po-
tlesk./
Minister obrany Ján Sitek /potlesk/.
Minister vlády Ján Mráz /potlesk/.
Ak sa v teórii štátnej moci uplatňuje
trojdelenie moci,
tak
je to len preto, že ešte nič lepšie sa nevymyslelo, aj
keď
pokusy sa permanentne dejú v každom inom štáte. Teória
trojdelenia
moci rozvíja zákonodarnú a výkonnú moc
ako moci
na
sebe nezávislé, pritom navzájom
kooperujúce. Majú navzá-
jom
dostatok bŕzd a nástrojov tak, aby mohli účinkovať vo
vzájomnej
súčinnosti, ale aj relatívne samostatne.
Ústava
Slovenskej republiky predpokladá
ako najvyšší
orgán
výkonnej moci vládu Slovenskej republiky, ktorá pracu-
je
pod kontrolou parlamentu. Túto kontrolu parlamentu vítame
ako
príležitosť k skvalitneniu práce, zníženiu množstva omy-
lov
a chýb vo vlastnej činnosti. Predpokladáme, že takto bu-
de
vedená práca a snaha všetkých, že nebude vedená snahou
o
zmenu politických pomerov a výsledkov
volieb. Slovenská
republika
potrebuje sústrediť všetky sily na
budovanie štá-
tu,
štátnej správy, na budovanie svojho
demokratického sys-
tému,
na upevňovanie občianskych práv a slobôd, ale aj upev-
ňovanie
občianskej disciplíny ako rodnej sestry demokracie.
Slovenská republika bude potrebovať veľmi veľa síl na
zvládnutie
obnovenia svojho hospodárskeho rastu a
prosperi-
ty,
na vyrovnanie sa so sociálnymi procesmi, ktorým musí če-
liť
v najbližšom období. Bude
potrebovať veľmi veľa síl na
to,
aby sa úroveň obrody spoločnosti pohla
výrazne dopredu.
Základ
pre tieto riešenia je vo vás. Od
pomerov v parlamen-
te,
od ochoty, schopnosti kooperovať a podporovať vládu, zá-
visí
stabilita politických pomerov na Slovensku. Preto všet-
kých,
ktorí k tomuto chcú prispieť, vyzývam k spolupráci.
Tak
ako včera pánu prezidentovi som ponúkol zmierenie, ponú-
kam
ho všetkým, ktorí v marci 1994 prispeli k vnútropolitic-
kej
kríze z ktorejkoľvek strany akýmkoľvek podielom. Treba
dohodu, treba porozumenie, treba preklenúť vnútrostranícke
záujmy
v mene záujmov občanov, v mene záujmov štátu.
Zahranično-politická orientácia
Slovenska sa nemení,
zostáva
zachovaná. Naopak, niektoré procesy sa budú intenzi-
fikovať.
Ale zahranično-politická orientácia je bezprostred-
ne
spojená i s tým, akú správu o sebe dávame do zahraničia
my
sami, predovšetkým politici. Našu vnútornú, veľa razy ma-
lichernú
a osobnú hašterivosť prezentujeme do zahraničia ako
vážne
vnútropolitické problémy. Neschopnosť
prijať výsledok
politickej
porážky charakterizujeme veľa razy ako
ohrozenie
demokracie.
Správy o stave štátu, ktoré majú účelovo vnútor-
ný informačný
charakter znepokojenia občanov, napokon sa
obracajú
proti nám ako bumerang, lebo
znepokojujú verejnosť
podnikateľov,
znepokojujú verejnosť iných štátov.
Preto náš
vzťah k zahraničiu by mal byť
determinovaný práve snahou
o
upevnenie dôvery, na získanie
porozumenia, ale aj ekono-
mickej
podpory.
Vláda
v tomto smere bude vyvíjať množstvo iniciatív
a
bude hľadať cesty ako Slovensko nielen dotiahnuť do štádia
uznania,
ale predovšetkým do štádia aktívnej zahraničnej po-
litiky
a účasti v európskych vzťahoch úmerne k nášmu poli-
tickému
a hospodárskemu významu. Sme súčasťou
novo sa uspo-
riadajúcej
Európy, v ktorej má mať miesto každý
štát, každý
národ.
Usporiadavame si aj svoje pomery doma. Usporiadajme
si
ich tak, aby sme tu našli spoločný domov - všetky poli-
tické strany, všetky náboženstvá, všetky
etnické skupiny.
Vyzývam
k spolupráci v záujme štátu, v záujme Slovenskej re-
publiky,
našej spoločnej vlasti.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu predsedovi vlády. Prajem
jemu a celej vlá-
de
veľa úspechov v ich práci. Dovoľte mi, aby som za nás
všetkých
povedal, že ponúknutú výzvu k
spolupráci parlament
prijíma
a bude len na prospech nás všetkých, ak
táto spolu-
práca
bude ozaj úspešná a prinesie nám dobré výsledky. Ďaku-
jem
ešte raz.
Pán premiér má prijatie pána prezidenta Slovinskej re-
publiky,
takže ho ospravedlňujem z ďalšieho zasadnutia.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vzhľadom na to, že prezident Slovenskej
republiky vyme-
noval
za členov vlády aj niektorých poslancov
Národnej rady
Slovenskej
republiky, podľa článku 77 ods. 2
Ústavy Sloven-
skej republiky mandát poslanca počas výkonu
funkcie člena
vlády
nezaniká, iba sa neuplatňuje. Z uvedeného dôvodu podľa
§
48 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990
Zb.
o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších
predpisov na
neuplatňované mandáty nastupujú náhradníci.
Mandátový
a imunitný výbor Národnej rady prerokoval nastúpe-
nie
náhradníkov na neuplatnené mandáty poslancov.
Skôr,
ako pristúpime k
rokovaniu o ďalších bodoch
schváleného
programu, prosím predsedu mandátového a
imunit-
ného
výboru pána poslanca Miroslava Kočnára, aby podal Sprá-
vu
Mandátového a imunitného výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky
o nastúpení náhradníkov na miesta poslancov Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorých
mandát sa neuplatňu-
je.
Prosím, pán poslanec.
Poslanec M. Kočnár:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som z poverenia
mandátového a imunitné-
ho výboru podal správu výboru o
nastúpení náhradníkov na
miesta
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých
mandát
sa neuplatňuje. Podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Sloven-
skej
republiky, ak bol poslanec Národnej rady Slovenskej re-
publiky
vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho
mandát
poslanca počas výkonu tejto funkcie
nezaniká, iba sa
neuplatňuje.
V
zmysle tohto ústavného
ustanovenia sa neuplatňuje
mandát
poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky za koa-
líciu Hnutie za
demokratické Slovensko a
Roľnícka strana
Slovenska
u Petra Bacu, Jána Duckého, Ivana Hudeca, Ľubomíra
Javorského,
Oľgy Keltošovej, Sergeja Kozlíka,
Vladimíra Me-
čiara,
Kataríny Tóthovej a Jozefa Zlochu, ako
aj mandát po-
slankyne
za Slovenskú národnú stranu Evy Slavkovskej, preto-
že
prezident Slovenskej republiky ich dňa
13. decembra 1994
vymenoval
za členov vlády Slovenskej republiky. Uvedenú sku-
točnosť konštatoval mandátový a imunitný
výbor na svojej
dnešnej
schôdzi.
Zákon Slovenskej národnej rady číslo
80/1990 Zb. o voľ-
bách
do Slovenskej národnej rady v znení
neskorších predpi-
sov
v § 48 ods. 5 ustanovuje, že v
prípade neuplatňovania
mandátu
poslanca nastupuje na jeho miesto náhradník s postu-
pom
podľa § 48 ods. 1 uvedeného
zákona. Znamená to, že na-
stupuje
náhradník tej istej politickej strany podľa poradia,
v
akom bol uvedený na kandidátnej
listine pre voľby vo vo-
lebnom kraji, v
ktorom bol kandidovaný
poslanec, ktorého
mandát
sa uprázdnil. Ak boli na kandidátnej listine uplatne-
né
prednostné hlasy, nastupuje
kandidovaný poslanec, ktorý
dostal
najvyšší počet prednostných hlasov.
Pre informáciu treba pripomenúť, že pri neuplatňovanom
mandáte
náhradníkovi mandát poslanca trvá len počas výkonu
funkcie
člena vlády, na ktorého neuplatňovaný mandát poslan-
ca
nastúpil ako náhradník, čo sa mu
uvedie aj v osvedčení.
Po
zániku mandátu zostáva náhradník na tej istej kandidátnej
listine
a v pôvodnom poradí. Tieto skutočnosti obsahuje §
48 ods.
6 zákona o
voľbách do Slovenskej národnej
rady
v
znení neskorších zmien a doplnkov.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
mandátový a imunit-
ný
výbor na dnešnej schôdzi podľa spisov Slovenskej volebnej
komisie
a tiež podľa dokladov o nastupujúcich náhradníkoch
zistil,
že nastupujúcim náhradníkom
koalície Hnutie za de-
mokratické
Slovensko a Roľnícka strana Slovenska vo volebnom
kraji
Západoslovenskom za poslanca Petra Bacu je pani Eva
Garajová. Eva
Garajová je slovenskej
národnosti, štátna
príslušnosť Slovenská
republika. Narodila sa 13. augusta
1946 v Šuranoch.
Je stredoškolská profesorka
na gymnáziu
v
Nových Zámkoch.
Nastupujúcim náhradníkom koalície Hnutie
za demokratic-
ké
Slovensko a Roľnícka strana
Slovenska vo volebnom kraji
Stredoslovenskom
za poslanca Jána Duckého je pán Marián Van-
ko.
Marián Vanko má štátnu príslušnosť
Slovenskej republiky
a
je slovenskej národnosti. Narodil sa 25. mája 1941 v Tren-
čianskej
Teplej. Je prednostom Obvodného úradu v Púchove.
Nastupujúcim náhradníkom koalície Hnutie
za demokratic-
ké
Slovensko a Roľnícka strana
Slovenska vo volebnom kraji
Západoslovenskom
za poslanca Ivana Hudeca je pán Pavel Ha-
labrín,
ktorý je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť
Slovenská
republika. Narodil sa 27. októbra 1961 v Myjave.
Pracuje
ako zástupca prednostu Mestského úradu v Myjave.
Nastupujúcim náhradníkom koalície Hnutie
za demokratic-
ké
Slovensko a Roľnícka strana
Slovenska vo volebnom kraji
Východoslovenskom
za poslanca Ľubomíra Javorského je pán Pa-
vol
Derfényi. Pavol Derfényi je slovenskej národnosti, štát-
na príslušnosť Slovenská republika. Narodil sa 31. marca
1942
v Lipanoch. Je zástupca primátora mesta Michalovce.
Nastupujúcim náhradníkom koalície Hnutie
za demokratic-
ké
Slovensko a Roľnícka strana Slovenska vo volebnom kraji
Západoslovenskom
za poslankyňu Oľgu Keltošovú je pán Franti-
šek
Švec. Je slovenskej národnosti, štátna
príslušnosť Slo-
venská
republika. Narodil sa 21. júna 1942 v
Zbehoch. Povo-
laním
je technik, teraz ako politický pracovník HZDS.
Nastupujúcim náhradníkom koalície Hnutie
za demokratic-
ké
Slovensko a Roľnícka strana
Slovenska vo volebnom kraji
Východoslovenskom
za poslanca Sergeja Kozlíka je pán
Martin
Oravec, ktorý
má štátnu príslušnosť Slovenskej republiky
a
je slovenskej národnosti. Narodil sa 27. septembra 1959 vo
Vranove
nad Topľou. Pracuje ako ekonóm v
Regionálnej národ-
nej
poisťovni vo Vranove.
Nastupujúcim náhradníkom koalície Hnutie
za demokratic-
ké
Slovensko a Roľnícka strana
Slovenska vo volebnom kraji
Stredoslovenskom
za poslanca Vladimíra Mečiara je pán Vladi-
mír
Homola. Vladimír Homola je slovenskej národnosti, štátna
príslušnosť Slovenská
republika. Narodil sa
15. októbra
1952
v Čadci. Je zamestnanec Okresného úradu v Čadci.
Nastupujúcim náhradníkom Slovenskej národnej strany vo
volebnom
kraji hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava
za
poslankyňu Evu Slavkovskú je pán Jaroslav Paška, ktorý je
slovenskej
národnosti, štátna príslušnosť Slovenská republi-
ka.
Narodil sa 20. júna 1954 v Banskej Štiavnici. Je vyso-
koškolským
učiteľom na Fakulte architektúry Slovenskej tech-
nickej
univerzity v Bratislave.
Nastupujúcim náhradníkom koalície Hnutie
za demokratic-
ké
Slovensko a Roľnícka strana
Slovenska vo volebnom kraji
hlavné
mesto Slovenskej republiky
Bratislava za poslankyňu
Katarínu
Tóthovú je pán Jozef Straňák. Je
slovenskej národ-
nosti, štátna príslušnosť Slovenská republika.
Narodil sa
16.
júna 1961 v Bratislave. Pracuje v Kancelárii HZDS ako
vedúci
kancelárie.
Nastupujúcim náhradníkom koalície Hnutie
za demokratic-
ké
Slovensko a Roľnícka strana
Slovenska vo volebnom kraji
Východoslovenskom
za poslanca Jozefa Zlochu je pán Ivan Ľup-
ták.
Od pána Ľuptáka výbor nemal príslušné
doklady potrebné
k
overeniu jeho nastúpenia ako náhradníka
a nemal teda mož-
nosť
preskúmať platnosť nastúpenia pána
Ľuptáka na neuplat-
ňovaný
mandát. Výbor neobdržal od pána Ľuptáka ani písomné
vyhlásenia
o vzdaní sa svojej kandidátky na miesto náhradní-
ka.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady
Slovenskej re-
publiky preskúmal platnosť nastúpenia ostatných
uvedených
náhradníkov
na neuplatňované mandáty poslancov a tiež aj ich
voliteľnosť.
Výbor preskúmal aj otázku nastupujúcich náhrad-
níkov za poslancov z hľadiska
nezlučiteľnosti funkcie po-
slanca
s inou funkciou podľa článku 77 ods. 1 Ústavy Sloven-
skej republiky,
resp. ďalších právnych
predpisov. Podľa
predložených
dokladov ani jeden takúto funkciu nevykonáva.
Mandátový a imunitný výbor odporučil predsedovi Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, aby podľa §
48 ods. 6 zákona
Slovenskej
národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slo-
venskej
národnej rady v znení neskorších
predpisov vyhlásil
na
neuplatňované mandáty poslancov Petra Bacu, Jána Duckého,
Ivana
Hudeca, Ľubomíra Javorského, Oľgy
Keltošovej, Sergeja
Kozlíka, Vladimíra
Mečiara, Evy Slavkovskej
a Kataríny
Tóthovej
nastúpenie náhradníkov Evy Garajovej,
Mariána Van-
ka,
Pavla Halabrína, Pavla Derfényiho, Františka Šveca, Mar-
tina Oravca,
Vladimíra Homolu, Jaroslava
Pašku a Jozefa
Straňáka
a odovzdal im osvedčenie o tom, že sa stali poslan-
cami Národnej rady Slovenskej republiky dňom
14. decembra
1994.
Na záver
navrhujem Národnej rade
Slovenskej republiky
schváliť
tento návrh uznesenia:
"Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie, že
1. prezident Slovenskej republiky podľa
článku 102
písm.
f/ Ústavy Slovenskej republiky 13. decembra 1994 vyme-
noval
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Ba-
cu, Jána Duckého, Ivana Hudeca, Ľubomíra
Javorského, Oľgu
Keltošovú,
Sergeja Kozlíka, Vladimíra Mečiara, Evu
Slavkov-
skú,
Katarínu Tóthovú a Jozefa Zlochu za členov vlády Slo-
venskej
republiky,
2. podľa článku 77 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republi-
ky
mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pet-
ra Bacu, Jána
Duckého, Ivana Hudeca, Ľubomíra
Javorského,
Oľgy Keltošovej,
Sergeja Kozlíka, Vladimíra Mečiara, Evy
Slavkovskej,
Kataríny Tóthovej a Jozefa Zlochu počas
výkonu
funkcie
člena vlády Slovenskej republiky
nezanikajú, iba sa
neuplatňujú.
Na ich miesta nastupujú náhradníci podľa § 48
ods. 5 zákona
Slovenskej národnej rady
číslo 80/1990 Zb.
o
voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších
predpisov.
B. berie so súhlasom na vedomie
správu Mandátového a imunitného výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky o nastúpení náhradníkov na
miesta uve-
dených
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých
mandát
sa neuplatňuje."
Ďakujem za slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu predsedovi mandátového a imunitného výbo-
ru.
O prednesenom návrhu uznesenia dám teraz hlasovať.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 115 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie
schválili.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v súlade s odporúčaním mandátového a imunitného výboru
podľa
§ 48 ods. 6 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky
číslo 80/1990 Zb.
o voľbách do Slovenskej národnej rady
v
znení neskorších predpisov som
vyhlásil na neuplatňované
mandáty
poslancov nastúpenie týchto náhradníkov: Evu Garajo-
vú,
Mariána Vanka, Pavla Halabrína, Pavla
Derfényiho, Fran-
tiška Šveca,
Martina Oravca, Vladimíra Homolu, Jaroslava
Pašku
a Jozefa Straňáka. Osvedčenie o tom,
že sa stali po-
slancami Národnej
rady Slovenskej republiky 14. decembra
1994,
im odovzdám po zložení sľubu.
Pristúpime k sľubu poslancov Národnej
rady Slovenskej
republiky.
Prosím pani Evu Garajovú a pánov
Mariána Vanka, Pavla
Halabrína,
Pavla Derfényiho, Františka Šveca,
Martina Orav-
ca,
Vladimíra Homolu, Jaroslava Pašku a Jozefa Straňáka, aby
predstúpili
pred rečnícke miesto a do mojich rúk zložili Ús-
tavou
Slovenskej republiky predpísaný sľub. Prosím ešte pána
poslanca
Sečánskeho, aby prečítal znenie sľubu. Zároveň pro-
sím
prítomných, aby počas skladania sľubu stáli.
Poslanec M. Sečánsky:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej
republike.
Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej obča-
nov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné
zákony a pracovať
tak,
aby sa uvádzali do života."
Poslankyňa Eva Garajová: Sľubujem.
Poslanec Marián Vanko: Sľubujem.
Poslanec Pavel Halabrín: Sľubujem.
Poslanec Pavol Derfényi: Sľubujem.
Poslanec František Švec: Sľubujem.
Poslanec Martin Oravec: Sľubujem.
Poslanec Vladimír Homola: Sľubujem.
Jaroslav Paška: Sľubujem.
Poslanec Jozef Straňák: Sľubujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
ďalej musíme vykonať voľbu poslancov do výborov Národ-
nej
rady Slovenskej republiky.
Klub poslancov Hnutia za demokratické
Slovensko navrhu-
je
Evu Garajovú zvoliť za členku Výboru Národnej rady Slo-
venskej republiky pre financie, rozpočet a
menu, Mariána
Vanka
zvoliť za člena Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie, Pavla Ha-
labrína
zvoliť za člena Výboru Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, Pavla Derfé-
nyiho
zvoliť za člena Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre zdravotníctvo a sociálne veci, Františka Šveca zvo-
liť
za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a sociálne veci a za člena Mandátového
a imu-
nitného
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Mariána
Oravca
zvoliť za člena Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre financovanie, rozpočet a menu,
Vladimíra Homolu
zvoliť
za člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Sloven-
skej
republiky, Jozefa Straňáka zvoliť za člena Ústavnopráv-
neho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Klub poslan-
cov
Slovenskej národnej strany navrhuje Jaroslava Pašku zvo-
liť
za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a sociálne veci.
Navrhujem, aby sme schválili uznesenie v
tom zmysle, že
Národná
rada Slovenskej republiky zvolila
uvedených náhrad-
níkov
do príslušných výborov podľa § 4
písm. l/ zákona Ná-
rodnej
rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení
neskorších
predpisov.
Dávam
o návrhu tohto uznesenia hlasovať. Prosím, aby
sme
sa prezentovali a hneď aj hlasovali.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie
schválili.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračo-
vať
podľa schváleného programu.
D v a n á s t y m bodom tohto programu je
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky čís-
lo
325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na
rok
1994 a o zmenách niektorých ďalších
zákonov v znení ne-
skorších
predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač
číslo 61 a spoločnú
správu
výborov ako tlač číslo 61a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní poslanec Pa-
vel
Delinga. Prosím, pán poslanec, aby ste sa ujali slova.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v mene
skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
predkladám vám návrh na vydanie zákona Národnej rady
Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon
Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte
Slovenskej
republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďal-
ších
zákonov v znení neskorších predpisov,
tlač 61. Odôvod-
niť
uvedený návrh ma poveril svojím uznesením Výbor Národnej
rady
Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky číslo
325/1993
Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na
rok
1994, ako aj niektoré ďalšie zákony,
určili výdavky ka-
pitoly
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo
výške
10 891 miliónov Sk. Už tento objem bol nižší oproti
skutočnosti
roku 1993 o 1,9 miliardy a bol teda vysoko re-
štrikčný.
Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo
172/1994
Z. z. z júla tohoto roku bol objem výdavkov kapito-
ly
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zníže-
ný
o ďalších 400 miliónov Sk, a to
v neinvestičných dotá-
ciách
poľnohospodársko-potravinárskeho
komplexu.
Takouto úpravou sa vážne narušil objem
dotačnej politi-
ky
v poľnohospodárskej prvovýrobe platný pre rok 1994. Tieto
zmeny Ministerstvo pôdohospodárstva
Slovenskej republiky
premietlo
tým spôsobom, že neuvoľnilo dotačné prostriedky,
keďže
boli reštruované, s ktorými sa teda počítalo vo druhom
polroku
1994, kde išlo najmä o fakultatívne dotácie poľno-
hospodárom
na stroje, na zariadenia, na nové technológie, na
zvýhodnenie
kvality mlieka, ale najmä na bonifikáciu úrokov.
V
roku 1994 sa počítalo ďalej s bonifikáciou úrokov vo výške
600
miliónov Sk, a to z úverov vedených v komerčných bankách
v
objeme 13,8 miliardy Sk a v
Konsolidačnej banke na trvale
obracajúce
sa zásoby v objeme 2,7 miliardy Sk.
V takzvanej zelenej správe z roku
1993, v opatreniach
na
rok 1994, prerokovanej v Národnej rade
Slovenskej repub-
liky
v októbri 1993, sa uvažovalo uvoľniť osobitný úverový
limit
na zmenkové obchody na poľnohospodárske komodity v ob-
jeme
4 miliardy Sk pri priemernej bonifikácii úverovej miery
400
miliónov Sk v objeme. Zníženie rozpočtu
kapitoly Minis-
terstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v
roku 1994
o
uvedené výdavky je takto v rozpore s koncepciou a zásadami
pôdohospodárskej
politiky schválenej uznesením Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 251 zo dňa 12. júla 1993, podľa
ktorej
dotácie, teda prostriedky budú
smerované okrem iného
aj
na bonifikácie úrokov, pričom akceptovateľná únosná miera
reštrikcie
nemala prekročiť medziročné zníženie o
3 až 4 %.
Podľa
uvedenej koncepcie východiskovým rokom bola úroveň ro-
ku
1992, kedy výdavky kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva
Slovenskej
republiky predstavovali čiastku 11,9 miliardy ko-
rún.
Zároveň vieme, že pre rok 1994 sa
nepočítalo so zníže-
ním
hrubého domáceho produktu a že prognózy
hovoria, že ani
k
takémuto zníženiu neprišlo. Hrubý domáci produkt práve na-
rastá.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
iste vám
netreba osobitne zdôrazňovať,
aké klimatické
podmienky
sme prežívali tohoto roku a aké mali
dopad na na-
šich
poľnohospodárov, ktorí majú značný výpad poľnohospodár-
skej
produkcie. Azda najviac starostí toto počasie pripravi-
lo
poľnohospodárom v priebehu leta, ale aj jesene tohoto ro-
ku.
Uznala to aj vláda Slovenskej republiky, ktorá svojím
uznesením
číslo 976 z 13. septembra tohto
roku k návrhu na
riešenie následkov
sucha v poľnohospodárstve súhlasila
s
prekročením rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospo-
dárstva
Slovenskej republiky o 250 miliónov Sk
na účely bo-
nifikácie
spotrebnej dane nafty pre výrobnú potrebu v poľno-
hospodárstve.
Vláda pre plnenie tohoto uznesenia však
neurobila poža-
dované kroky, na
ktoré sa zaviazala vo svojom uznesení,
a
pristúpila k náhradnému riešeniu a to tým, že Ministerstvo
financií
Slovenskej republiky uvedené uznesenie
sa rozhodlo
definitívne riešiť v
rámci rozpočtu kapitoly
Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej
republiky viazaním príspevku
Štátnemu
fondu trhovej regulácie. Týmto rozhodnutím sa vážne
narušuje
funkčnosť Štátneho fondu trhovej
regulácie Sloven-
skej
republiky v poľnohospodárstve
zriadeného podľa zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky číslo 270/1991 Zb. v zne-
ní
neskorších predpisov.
Z dôvodov, ktoré som uviedol, sa
rozhodla skupina po-
slancov
predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh
zákona
o zmene štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok
1994.
Týmto návrhom sa uvedie štátny rozpočet do pôvodného
stavu
a legislatívnym spôsobom sa vyrieši povolené prekroče-
nie
rozpočtovej kapitoly Ministerstva
pôdohospodárstva Slo-
venskej
republiky. Stručne povedané a vyjadrené - ide o vrá-
tenie 400 miliónov Sk do výdavkovej
časti kapitoly a ide
o
250 miliónov Sk korún na riešenie dopadu sucha cez spo-
trebnú
daň z nafty, t. j. na zvýšenie výdavkov štátneho roz-
počtu
o celkovú sumu 650 miliónov Sk.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne,
žiadam, alebo
prosím
vás o podporu tohoto návrhu zákona, ktorý vám predlo-
žila
skupina poslancov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu poslancovi Delingovi.
Prosím spoločného
spravodajcu výborov pána poslanca Ľubomíra
Novotného, aby
podal
správu o výsledkoch prerokovania návrhu
zákona vo vý-
boroch
Národnej rady Slovenskej
republiky. Prosím, pán po-
slanec.
Poslanec Ľ. Novotný:
Vážený pán podpredseda,
vážení členovia vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú
správu o vý-
sledku
prerokovania návrhu skupiny
poslancov Národnej rady
Slovenskej
republiky na vydanie zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte
Slovenskej
republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďal-
ších
zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky čís-
lo
325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na
rok
1994 a o zmenách niektorých ďalších
zákonov v znení ne-
skorších
predpisov pridelil predseda
Národnej rady Sloven-
skej
republiky rozhodnutím číslo 69 zo 7. decembra 1994 na
prerokovanie
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej
republiky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-
nancie,
rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre pôdohospodárstvo. Citovaným
rozhodnutím pred-
sedu
Národnej rady Slovenskej republiky bol ako príslušný na
skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej
republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre
pôdohospodárstvo.
Všetky tri výbory Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
bol predmetný návrh skupiny poslancov
na vydanie zá-
kona
pridelený, ho prerokovali, vyslovili s ním súhlas a od-
porúčajú ho
Národnej rade Slovenskej
republiky schváliť
v
predloženom znení.
Keďže sa stotožňujem s dôvodmi, ktoré
uviedol pán pred-
kladateľ,
ktoré sa zhodujú s mojím poznaním
situácie v poľ-
nohospodárstve,
odporúčam vám aj ja predložený návrh
zákona
schváliť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne pánu poslancovi
Novotnému a prosím ho,
aby
zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o dvanástom bode
programu. Písomne som
nedostal
žiadnu prihlášku do rozpravy. Prosím,
pán poslanec
Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Treba si uvedomiť niektoré súvislosti a
veľmi vážne sú-
vislosti,
ktoré súvisia so zvýšením deficitu štátneho roz-
počtu
z tohto pohľadu. Vláda, teda "stará", neschválila túto
sumu
z hľadiska zvýšenia deficitu štátneho
rozpočtu. Schvá-
lila
440 miliónov. Nie tak, ako sa cituje vo vyhlásení pred-
kladateľa.
Dávam teraz na úvahu - normálny priechod týchto
dokumentov
je taký, že čo vláda navrhne, to sa
prediskutuje
a
buď sa schváli alebo neschváli.
Ide o rozdiel medzi tým,
čo
vláda schválila ako sumu na zvýšenie deficitu štátneho
rozpočtu,
a to, čo sa teraz pertraktuje v rámci
vyhlásenia.
Samozrejme,
je na poslancoch, ak s tým budú
súhlasiť, ale
treba
tomu venovať pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Filkusovi. Prosím, hlási
sa
ešte niekto do rozpravy? Pán predseda
výboru Maxon, pro-
sím,
máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy a páni,
dovoľte, aby som zareagoval na to, čo
povedal pán po-
slanec
Filkus. Pri príprave rokovania výboru pre financie,
rozpočet
a menu som požiadal, aby bol pozvaný minister pôdo-
hospodárstva alebo štátny tajomník ministerstva pôdohospo-
dárstva,
aby sme túto problematiku týkajúcu sa
výšky zvýše-
nia
štátneho deficitu prekonzultovali.
Budem citovať stano-
visko:
"Vzhľadom na to, že ide o poslanecký návrh, nepovažu-
jeme
za potrebné sa na rokovaní výboru pre
financie, rozpo-
čet
a menu zúčastniť."
Okrem toho by som chcel zdôrazniť jednu skutočnosť, že
o
žiadnom vládnom návrhu, ktorý by
riešil túto situáciu,
ktorá
vlastne rieši plnenie uznesenia vlády zo dňa 13. 9.
1994,
výbor pre financie, rozpočet a menu nemá žiadne infor-
mácie.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Nevidím nikoho ďalšieho
kto by sa hlá-
sil
do rozpravy. Prepáčte, hlási sa pán poslanec Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia,
chcel by som sa informovať u spoločného
spravodajcu, či
k
tomuto návrhu zákona existuje
stanovisko vlády, a pokiaľ
nie,
či novomenovaný minister financií súhlasí s takto pred-
loženým
návrhom zákona o zmene zákona o štátnom rozpočte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Koncoš.
Poslanec P. Koncoš:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení členovia vlády,
chcem
poopraviť konštatovanie pána
poslanca Delingu,
predsedu
výboru pre pôdohospodárstvo o tom, že vláda nerobi-
la
alebo neurobila potrebné kroky od septembra, kedy bolo
uznesenie
o riešení dopadov sucha prijaté. Vláda sa, samo-
zrejme,
týmto zaoberala. Bohužiaľ, vzhľadom na deficit štát-
neho
rozpočtu a na zákon o štátnom rozpočte sa nepresadilo
zvýšenie
výdavkov pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva
bez
toho, aby sa novelizoval zákon o
štátnom rozpočte.
Prvá a druhá schôdza Národnej rady Slovenskej republi-
ky,
ktoré sa konali už po voľbách, sa v podstate nezaoberali
schvaľovaním
zákonov, noviel zákonov, až na výnimky, a vláda
prijala uznesenie, teda bývalá vláda na
svojej poslednej
schôdzi
k novele zákona. Vzhľadom na to,
že v čase konania
poslednej
schôdze vlády už prebiehali
schôdze výborov a vo
výboroch
bol schválený predložený
poslanecký návrh zákona,
v
podstate som už vládny návrh nepredložil. Aj keď vládny
návrh
bol odlišný od poslaneckého, osobne
podporím a žiadam
aj
kolegov poslancov z nášho klubu o podporu poslaneckého
návrhu.
Prijatím novely zákona o štátnom rozpočte
sa v podstate
dorieši vzťah kapitoly ministerstva pôdohospodárstva
ešte
k
rozpočtu za rok 1993, kedy vláda, ktorá bola do 11. marca,
nedoriešila
takisto dopady sucha v roku 1993, a
doriešia sa
aj
dopady sucha v roku 1994. Z roku 1993
zostalo z kapitoly
ministerstva
pôdohospodárstva viazaných ministerstvom finan-
cií
a nedoriešených 240 100 tisíc korún.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Chcem k
tomu ešte povedať, že tento
návrh som od za-
čiatku podporoval,
lebo problémy poľnohospodárstva sú mi
jasné,
ako aj boli všetkým vo vláde. Len považujem za po-
trebné,
aby to bolo čisté aj z hľadiska
rozpočtu, ale najmä
z
hľadiska udržania deficitu štátneho
rozpočtu koncom roku,
lebo
takáto skutočnosť sa môže stať precedensom. Preto by
som
veľmi pekne prosil, aby pán minister
financií, pán pod-
predseda vlády -
videl som, že sa už prihlásil - zaujal
k
tomuto meritórne stanovisko, pretože ide o rozdiel 210 mi-
liónov
korún. Samozrejme, ak sa tento fakt zoberie do úvahy,
že
sa to stáva súčasťou deficitu štátneho rozpočtu na rok
1994
a odsúhlasí sa to v tejto snemovni, budeme to musieť
akceptovať,
ale dobre by bolo dostať to na takúto čistú úro-
veň.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. O slovo v zmysle rokovacieho poriadku
požiadal
pán podpredseda vlády Kozlík. Prosím, máte slovo.
Podpredseda vlády a minister
financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážení členovia vlády,
dovoľte mi v súvislosti s týmto upozorniť
na dva aspek-
ty
tohto problému. Jeden problém je morálny. To je ten prob-
lém,
že bývalou vládou bol daný prísľub
riešenia finančných
problémov
poľnohospodárstva, ale konečné riešenie zostáva na
novej
vláde. My sme už dávnejšie deklarovali svoj nesúhlas
s
tým, že by boli krátené
prostriedky, ktoré štát uvažoval
poskytnúť poľnohospodárom v rámci návrhu rozpočtu
na rok
1994
v zmysle dohody s Medzinárodným menovým fondom, v zmys-
le
známeho Memoranda.
Druhý pohľad je strategický. Považujeme poľnohospodár-
stvo
za strategické odvetvie, považujeme
otázky revitalizá-
cie
tohto sektoru za smerodatné.
Takže, pokiaľ to hodnotím
v
politickej rovine, či to je otázka programového vyhláse-
nia,
či nášho pohľadu na poľnohospodárstvo a pôdohospodár-
stvo
ako sektor vôbec, jednoznačne sa staviame za túto po-
žiadavku.
Vystupujem momentálne v rovine politickej, ale sa-
mozrejme,
musím tento vývod smerovať aj do záverov vo vzťahu
k
rozpočtu roku 1994. Ja tu zastupujem politický záujem. Ná-
rodná
rada bude schvaľovať, či teda sa
stotožní s danou su-
mou
a s danou čiastkou. Ja len deklarujem,
že tieto peniaze
nepovažujeme
z hľadiska nášho strategického pohľadu za stra-
tené.
Nepovažujem ani za rozumné odkladať toto riešenie tre-
bárs smerom na
Fond národného majetku, ako boli niektoré
pôvodné
úvahy. Znamenalo by to len odklad riešenia na nie-
ktorú z budúcich
vlád alebo proste na ďalšie obdobie. Zo
svojej
pozície sa teda prikláňam k tomuto riešeniu. Vážená
Národná
rada, je na vás, ako rozhodnete.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne pánu podpredsedovi
Kozlíkovi. Slovo má
predseda
výboru pán Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Mám
procedurálny návrh.
Ďakujem
pekne pánom, ktorí podporili tento návrh. Môj proce-
durálny
návrh znie ukončiť rozpravu k tomuto návrhu zákona
a
dať hlasovať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Ešte pán poslanec
Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Chcem sa
spýtať pána predsedu Maxona, čo
má znamenať
dať
odrazu návrh na ukončenie rozpravy, pokiaľ sa ešte nevy-
jadrili
všetci. Tomu celkom nerozumiem. Keď sa
nikto nehlá-
si,
tak je to povinnosť predsedajúceho, nie predsedu výboru.
Teda
čo, ide tu o nejaké maličkosti? Je tu v
hre 210 milió-
nov.
Prosím, ak táto vláda na to má, radi to
podporíme. Ale
nerozumiem
tomu, aby ste týmto spôsobom ukončili rozpravu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Mal som taký dojem, že to ani nebolo treba, pretože na
tabuli
okrem vašej reakcie naozaj nebolo nič. Teraz je. Pro-
sím,
pán poslanec Filkus, máte slovo.
Poslanec R. Filkus:
Ešte mi dovoľte poznámku. Pravda, každý
takýto problém,
ak
ho budeme riešiť, nemá len politickú
dimenziu, má aj od-
bornú,
a jeden minister financií sa nemôže skrývať len za
politickú
dimenziu. Je na ministrovi financií,
aby reagoval
aj
z hľadiska odbornej dimenzie. A doteraz
som to nepočul,
lebo
pán podpredseda vlády povedal jednoznačne len svoje po-
litické
presvedčenie. Ja som za, ale rád by
som bol, keby
som
počul aj odborné stanovisko z hľadiska zvýšenia deficitu
štátneho
rozpočtu na rok 1994 v rozpore s tým,
čo schválila
predchádzajúca
vláda.
Teraz poviem tú tajničku. Skutočne, na
základe tohoto
môže
prísť k rôznym precedensom, že sa odsúhlasí niečo po-
dobného
pri ďalšom rokovaní znovu a deficit štátneho rozpoč-
tu
bude rásť viac ako sme to pôvodne
predpokladali. Nechcem
to
ďalej rozvádzať. Beriem,
akceptujem politickú dimenziu,
ale
rád by som bol počul niečo od pána podpredsedu aj z hľa-
diska
odborného prístupu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Hlási sa podpredseda vlády pán
Kozlík. V zmys-
le
rokovacieho poriadku má slovo.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
rád
by som potom počul odbornú dimenziu rozhodnutia,
keď
sa 400 miliónov poľnohospodárstvu bralo. Vysvetlil som
odbornú
dimenziu. Je to strategické odvetvie, vznikli tu is-
té
súvislosti, ktoré treba riešiť a padajú na vrub tohto ro-
ka.
To, či budú precedensy, láskavo nechajte na ministerstvo
financií.
Druhá vec je, ako k nim bude pristupovať Národná
rada.
Ďakujem pekne.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliak.
Poslanec A. Poliak:
Vážený pán podpredseda,
vážení členovia vlády,
vážení poslanci,
vážené poslankyne,
dovoľte, aby som vyjadril aj ja svoje
stanovisko k tej-
to
otázke, pretože som bol ako
predkladateľ tohto návrhu vo
výbore
pre rozpočet, financie a menu, a taktiež som členom
a
podpredsedom výboru pre
pôdohospodárstvo. Na rokovaniach,
kde
mali byť prítomní zástupcovia vlády
Slovenskej republi-
ky,
sa nezúčastnili ani pán minister financií, ani pán mi-
nister
pôdohospodárstva alebo nimi poverení pracovníci. Čiže
už
tu bolo vidieť nezáujem o riešenie tohto problému. Celá
táto
záležitosť ako bola navrhovaná, sa má riešiť na úkor
zvýšenia
deficitu štátneho rozpočtu roku
1994 o 650 milió-
nov,
a teda plánovaný rozpočet, ako bol
navrhovaný, deficit
14
mld korún sa zvýši na 14 650 miliónov korún.
Ešte jednu pripomienku by som chcel povedať. Okrem to-
ho,
že vláda 13. 9. 1994 prijala uznesenie
pod bodom A/4 na
zvýšenie
o 250 miliónov nad rámec kapitoly rozpočtu minis-
terstva
pôdohospodárstva, prijala aj ďalšie
uznesenie, a to
o
785 miliónov na riešenie sucha z roku 1994, o 400 miliónov
na riešenie cez záručný fond a o 366 miliónov taktiež na
riešenie
vecí, ako sú bonifikácie a nákup zariadení, strojov
a
technológií. Čiže, z hľadiska vlády nebola snaha riešiť
ani
jeden z týchto bodov, preto došlo k iniciatíve zo strany
skupiny
poslancov a bol podaný tento iniciatívny návrh. Pre-
to
odporúčam Národnej rade, aby ho schválila.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Predseda výboru pán Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy, páni,
teraz mám príležitosť vysvetliť, prečo
som dal procedu-
rálny
návrh, aby bola rozprava k tomuto návrhu zákona skupi-
ny
poslancov ukončená. Vysvetlím to na
tomto jednom príkla-
de.
Pán poslanec Filkus, s poľutovaním musím konštatovať, že
áno,
naozaj ide o precedens, ale precedens v
tom zmysle, že
tento
návrh zákona skupiny poslancov rieši to, čo vláda svo-
jím
uznesením z 13. septembra 1994 číslo 976 poľnohospodárom
sľúbila.
Ďakujem pekne.
Pardon, chcel by som ešte požiadať, že trvám na svojom
procedurálnom
návrhu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V takom prípade, vážené kolegyne a kolegovia, v zmysle
rokovacieho
poriadku ide o procedurálny návrh, dávam o ňom
hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. /Šum
v
sále./ Priatelia, je tu návrh na prerušenie. Pán poslanec,
troška
prelistujte vo svojej pamäti.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Je to proce-
durálny
návrh pána poslanca Maxona, aby sa ukončila rozprava
o
tomto bode.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh
Národná rada
prijala.
Na
základe toho uzatváram
rozpravu o dvanástom bode
programu.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Delinga?
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem. Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, pán poslanec Novotný, máte slovo.
Poslanec Ľ. Novotný:
Pán
podpredseda, v rozprave
vystúpilo 12 poslancov.
Myslím
si, že nebol ani jeden konkrétny pozmeňovací návrh,
ale
bola na mňa položená jedná otázka
od pána poslanca Pa-
lacku,
či som dostal stanovisko vlády, takže na ňu odpove-
dám.
Písomné stanovisko vlády som nedostal, až - ako ste po-
čuli
- verbálne stanoviská členov
vlády, ktorí pôsobili aj
v
minulej vláde aj v terajšej vláde. Takže, to je moja odpo-
veď
na vašu otázku.
Pán podpredseda, ak dovolíte, uvádzal by som hlasova-
nie.
Vzhľadom na to, že neboli žiadne konkrétne pozmeňovacie
návrhy,
prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako
celku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Palacka, prosím, máte slovo.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia,
dovoľte, aby som vás upozornil na to, že
sa tu prijíma-
jú
návrhy zákonov bez riadnej rozpravy, ukončením rozpravy
násilím,
bez riadneho stanoviska vlády. To, že sa to dialo
na
druhej schôdzi, keď bola jedna vláda a vládna koalícia,
iná
koalícia parlamentná, dajme tomu, že to bolo odôvodnené,
ale
dnes tu máte vládu, ktorá má podporu väčšiny v parlamen-
te,
tak predsa zákony a zmeny rozpočtu by sa nemali prijímať
takto narýchlo, bez akejkoľvek rozpravy a
bez stanoviska
vlády.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Chcem vás upozorniť, pán poslanec, že rozprava tu pre-
biehala
a prebehla.
Poslanec G. Palacka:
Pán predsedajúci, ak dovolíte poslednú poznámku. Uve-
domte
si, že tieto peniaze - tu ide o stovky
miliónov - ne-
zaplatí
nikto iný, ako daňoví poplatníci na Slovensku. To
treba
otvorene povedať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Koncoš.
Poslanec P. Koncoš:
Pán podpredseda,
vážená Národná rada,
vážená vláda,
chcem
oponovať pánu kolegovi
Poliakovi, ak tvrdí, že
moja
neúčasť vo výbore svedčí o nezáujme riešiť problém. Ne-
má
to nič spoločné so záujmom alebo
nezáujmom o vec. Pred-
kladatelia,
ktorí predložili návrh novely zákona o štátnom
rozpočte
- a mnohých z nich pokladám za
priateľov - pred-
kladaný
návrh v čase jeho prípravy som mnou ako vtedajším
ministrom
pôdohospodárstva nekonzultovali, a
takisto by som
to
mohol pokladať za nezáujem
predkladateľov. Myslím si, že
na
rokovaní vo výbore sa skôr mal zúčastniť
minister finan-
cií,
ako minister pôdohospodárstva. Ale ešte raz -
bol to
poslanecký
návrh.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa
Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci, mám dve poznámky. Skutočne je
pre
mňa prvou lekciou z parlamentnej demokracie, že nie je
možné
sa v rozprave vyjadriť v takej
závažnej veci, ako je
zvýšenie
deficitu štátneho rozpočtu, najmä keď sa to
týka
tej
problematiky, za ktorú som niesla tiež
istú spoluzodpo-
vednosť.
Druhá poznámka - bola by som veľmi rada, keby sme mali
predloženú
výšku deficitu rozpočtu k 13. 12. 1994, aby sme
vedeli,
aké zvýšenie deficitu rozpočtu
urobí táto vláda do
konca
roku 1994.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Černák, máte slovo.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem
pekne. Vážený pán
predsedajúci nebude veľkým
problémom
nalistovať si v stenografických
záznamoch, ako vy
osobne
ste vystupovali a tvrdili, že pred
uvedením procedu-
rálneho
návrhu je potrebné vypočuť si všetky faktické pripo-
mienky.
Takže, prosím vás, dodržujte rokovací poriadok.
Pán
podpredseda Kozlík, premiér
nás v pôsobivej reči
vyzval
na spoluprácu. Znelo to skutočne dobre, ale osobne si
nepredstavujem
spoluprácu tak, že sa budete vyjadrovať v ta-
kom
duchu, ako ste sa vyjadrili, že to láskavo nechajte na
ministerstvo
a ostatné je vecou vášho rozhodnutia. My sku-
točne
chceme konštruktívne spolupracovať.
Čo sa týka vecnej náplne, som si vedomý
toho, že poľno-
hospodárom
patrí to, čo im bolo sľúbené. Dokonca
si myslím,
že
ak pán podpredseda vlády a minister financií prehlási, že
to
ide na vrub novej vlády, že sme pripravení podporiť aj tú
vyššiu
čiastku, pretože poľnohospodárstvo peniaze potrebuje.
Ale
vecne upozorňujem na procedúru, že ak budeme takto po-
stupovať,
že poslaneckými návrhmi budeme
novelizovať rozpo-
čet,
urobíme z neho trhací kalendár, bez stanoviska vlády
s
ľubovoľnými čiastkami. Preto by sa minimálne patrilo pove-
dať,
že je mimoriadna situácia a že nebude sa opakovať taký-
to
spôsob novelizácie rozpočtu, pretože
je to v záujme nás
všetkých.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, pán poslanec Černák. Ale odporúčam vám predsa
len
prelistovať si tie záznamy, aby ste zistili pravdivosť
vášho
tvrdenia. Nie je to proste tak.
Prosím, pán poslanec Filkus, máte slovo.
Poslanec R. Filkus:
Chcem povedať, že vláda skutočne chcela
pomôcť poľno-
hospodárom.
Ide tu o vyše 400 miliónov, to viete
jednoznač-
ne.
Netreba túto veľmi populárnu vlnu
osobitne využívať, to
sú
skutočnosti.
Po druhé
- sám som navrhol pánu
ministrovi Koncošovi,
aby
sme urobili zmenu v štátnom rozpočte, a tú môžeme urobiť
len
cez snemovňu.
Po tretie - vážení páni poslanci, táto vaša iniciatíva
je
iniciatíva ex post. Samozrejme, že ste to museli dostať
do
tejto polohy, ale impulz vyšiel od
nás, pretože som mal
bezprostredný
záujem poľnohospodárom pomôcť. /Šum v sále./
Skutočne.
To by ma nemrzelo. Mrzí ma, že si z
toho robíte
osobitné
zásluhy s takou interpretáciou, že
vláda na to ne-
reagovala.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Klein, máte
slovo.
Poslanec J. Klein:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy a páni,
moja pozícia je taká, že nechcem z toho
robiť ani poli-
tiku,
ani nič iné. Cena pšenice v roku 1989 bola taká, že
jedna
tona stala 3 500 korún. Pozrite si dnešnú burzu, stojí
tiež
3 490 korún. Pozrime sa na ceny
vstupov, na elektrickú
energiu, pohonné
hmoty a všetko.
Poľnohospodári od roku
1989
do dnešného dňa držia sociálny zmier.
Je mi trápne, že
od
13. septembra bývalá vláda nebola schopná tieto peniaze
uvoľniť.
Nechcem z toho robiť žiadne závery.
Poľnohospodári
robia
na úroky, na úvery, a treba im pomôcť.
Ďakujem vám.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa Bartošíková, máte slovo.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi stručne. Rozprava ne-
bola
uzatvorená vďaka tomu, že sa odhlasoval
koniec rozpra-
vy,
ale vďaka tomu, že o rozpravu už záujem nebol. Bol zá-
ujem
o faktické pripomienky, a tie teraz
prebiehajú. Takže,
rozprava
sa násilne neprerušila, kto sa v rozprave chcel vy-
jadriť
k problematike, mal túto možnosť, nevyužil ju.
Druhý vecný problém k sumám, ktoré sú
uvedené a vôbec
k
tomu, prečo došlo k poslaneckej iniciatíve. Trošku som
prekvapená
tým, že vláda namieta proti realizácii jej vlast-
ných
uznesení. Mala som za to, že to vláda
nestihla urobiť,
alebo
proste z ohľadom na krátkosť času, kedy končilo jej
funkčné
obdobie, že to už urobiť nechcela. Ak to teda posla-
necká iniciatíva rieši, myslím si, že to treba zobrať za
vďaku a nerobiť
z toho ani pozitívum, ani negatívum, ani
precedens.
Pokiaľ sa týka tých súm, 400 miliónov v
pôvodnom
návrhu
zákona o štátnom rozpočte bolo. Došlo k
zníženiu ka-
pitoly,
teraz sa vracajú, pretože sa ukazuje, že tam boli
opodstatnene,
250 miliónov sa odsúhlasilo preto, že je to
realizácia
uznesenia vlády. Prosím vás, už teda rokujme vec-
ne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne pani poslankyni
Bartošíkovej. Slovo má
pán
poslanec Rea.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia,
vážení členovia vlády,
skutočne, tento môj príhovor je už možno
ex post, ako
povedal
pán exminister financií. V septembri,
13. septembra
vláda
prijala uznesenie, mali v
parlamente väčšinu, a dnes
povedal
pán minister, že na plnenie tohto uznesenia nemali
čas,
predložiť to do parlamentu na schválenie. Takže, opä-
tovne
navrhujem, aby sme skončili tieto faktické poznámky,
pretože
podľa rokovacieho poriadku, keď tieto nie sú k veci,
môže
predsedajúci odňať. Potom, ako pán poslanec Maxon pove-
dal,
že dáva návrh na ukončenie rozpravy,
boli iba faktické
poznámky od
veci, takže bolo
v právomoci predsedajúceho
schôdze,
aby skutočne ich nedal. Ale keď sa tak
stalo, pro-
sím,
aby sme skončili s tým teraz.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Mám tomu rozumieť tak, že podávate
procedurálny návrh?
Poslanec J. Rea:
Áno.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
vážení kolegovia a
kolegyne, budeme hlasovať
o
tomto procedurálnom návrhu. Kto je
za predložený návrh,
ktorý
predložil pán poslanec Rea?
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 6 poslanci.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh
bol prijatý.
Tým sú ukončené aj faktické poznámky. Prosím spoločného
spravodajcu
pána poslanca Novotného, aby hlasovanie
uvádzal
v
zmysle spoločnej správy a výsledkov z rozpravy.
Poslanec Ľ. Novotný:
Vážený pán podpredseda, z rozpravy
nevyplynuli žiadne
pozmeňovacie
návrhy, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať
o
tomto zákone ako celku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V súlade
s ustanovením § 26 ods.1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v takom
znení,
v akom ako bol predložený.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej
rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom
rozpočte
Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách nie-
ktorých
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne.
Poslanec Ľ. Novotný:
Pán
podpredseda, vážené kolegyne,
kolegovia, dovoľte,
aby
som sa vám poďakoval za podporu tohto zákona, že ste as-
poň
čiastočne pomohli riešiť zložitú
situáciu v našom agro-
komplexe.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Pristúpime k
ďalšiemu bodu programu,
ktorým
je
Voľba predsedu Najvyššieho kontrolného
úradu Slovenskej
republiky.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. mája
1993
číslo 224 schválila volebný poriadok na
voľbu predsedu
a
dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Sloven-
skej
republiky, ktorý vychádza z príslušných
ustanovení Ús-
tavy
Slovenskej republiky, zákona
Národnej rady Slovenskej
republiky
o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej
republiky
i
zákona o rokovacom poriadku a
zákona o poslancoch. Týmto
volebným
poriadkom sa budeme riadiť.
V lehote určenej predsedom Národnej rady
Slovenskej re-
publiky,
t.j. do 15. novembra 1994, boli podané dva návrhy
kandidátov
na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Sloven-
skej
republiky. Ďalší návrh na predsedu Najvyššieho kontrol-
ného
úradu, ktorý podali poslanci Spoločnej voľby, bol poda-
ný
v súlade s článkom 2 odsek 2 volebného poriadku.
O návrhoch na predsedu Najvyššieho
kontrolného úradu,
ako
sú uvedené v tlačiach číslo 31 a
31a, budeme hlasovať
podľa
volebného poriadku. Najskôr uskutočníme voľbu predsedu
Najvyššieho
kontrolného úradu a po jeho zvolení sa uskutoční
voľba
podpredsedov, ako to určuje článok 5 ods. 1 a 2 voleb-
ného
poriadku.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Národnej
rade Slovenskej republiky
sú predložené tri
návrhy
kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu,
a
to pánov Štefana Balejíka, Štefana
Harnu a Jozefa Oleja.
Súčasne
vám oznamujem, že do tejto chvíle ani jeden z po-
slancov
- navrhovateľov svoj návrh na kandidáta nevzal späť.
Rovnako
ani navrhovaní kandidáti nevzali svoj
súhlas s kan-
didatúrou
na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu späť.
Podľa článku 6 ods. 1 volebného
poriadku pred voľbou
predsedu
sa koná rozprava. Otváram rozpravu k tomuto bodu
programu.
Prosím, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy a páni,
Strana demokratickej ľavice navrhuje na post predsedu
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky docenta
doktora
Jozefa Oleja, kandidáta vied,
kandidáta, ktorý túto
funkciu
vykonával až do 4. novembra 1994, kedy
bol Národnou
radou
Slovenskej republiky odvolaný. Zo
strany Strany demo-
kratickej
ľavice ide o snahu potvrdiť aj personálne profilá-
ciu
Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky ako
vysoko profesionálneho, odborného a objektívneho orgánu,
ktorý
nie je politickým nástrojom ktoréhokoľvek vládnúceho
či
opozičného politického zoskupenia. Hoci menovaného kandi-
dáta
navrhujeme ako politická strana, vo svojej doterajšej
činnosti
Najvyššieho kontrolného úradu sa preukázal ako člo-
vek, ktorý odmietol akékoľvek politické tlaky
a dosiahol
stav,
že z Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republi-
ky
sa nestala spolitizovaná inštitúcia,
ale úrad, ktorý sa
zameriava na systémové riešenie nedostatkov
legislatívnej
úpravy
a praktickej činnosti nakladania s
majetkom či pros-
triedkami
štátu.
Je poľutovaniahodné, že docent Olej ako predseda Naj-
vyššieho kontrolného úradu nebol pozvaný na druhú
schôdzu
Národnej
rady Slovenskej republiky, čím nemohol
prezentovať
výsledky úradu za
jeho pôsobenia. Rovnako sa nemohol vy-
jadriť
k samotnému návrhu na jeho odvolanie, čo je, podľa
môjho názoru,
porušením najzákladnejších pravidiel sluš-
nosti.
V kontexte pamätnej noci odvolanie docenta Oleja chá-
peme ako akt
politickej odplaty, ktorý
nemá nič spoločné
s
racionálnym a objektívnym hodnotením jeho prínosu pre čin-
nosť
Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky. Ak
by bola ochota
takto objektívne posudzovať jeho
aktivitu,
potom
zaiste by sa neobišli skutočnosti, že po prvý raz par-
lament spolu s
vládnym návrhom štátneho
záverečného účtu
dostal aj vysokokvalifikované stanovisko Najvyššieho kon-
trolného
úradu, na základe čoho exekutíva bola nútená prijať
súbor
opatrení na riešenie nedostatkov. Ďalej, že Najvyšší
kontrolný
úrad sa stal orgánom, ktorý v plnom
rozsahu plnil
úlohy
vytýčené v § 2 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, na
základe
čoho sa z jeho činnosti odbúrali politicky motivova-
né,
nárazové či účelové kontroly, a naopak,
začali sa vyko-
návať
komplexné plošné kontroly rozpočtových
kapitol, týka-
júce
sa napríklad prebratia a nakladania s
majetkom prebra-
tým
po bývalej československej
federácii, či hospodárnosti
a
využitia vládnych účelových dotácií.
Za pôsobenia docenta Oleja sa tiež
uzavrela plošná kon-
trola
celého systému vyrubovania daní a ciel, pričom dosiah-
nuté zistenia sú
významným podnetom nielen na
odstránenie
nedostatkov
v činnosti daňových a colných orgánov, Minister-
stva
financií Slovenskej republiky či vlády, ale rovnako zá-
sadným
podnetom pre legislatívnu úpravu.
Nie
bezvýznamné sú aktivity
docenta Oleja vo vzťahu
k
zahraničným partnerom, cieľom ktorých
bolo zvýrazniť naše
postavenie
v medzinárodných organizáciách INTOSAI a EUROSAI.
Zásadným pozitívnym výsledkom v činnosti
docenta Oleja je
stabilizácia
úradu a urovnanie vzťahov s odborovou organizá-
ciou,
čo sa premietlo do komplexnej sústavy
interných pred-
pisov
a do vydania metodiky kontrolnej činnosti úradu, ktorá
môže
byť metodickou pomôckou aj pre iné kontrolné úrady.
Paradoxom je, že dôvodom
odvolania docenta Oleja sa
stala
- citujem: "nedostatočná kontrola
privatizačného pro-
cesu,
na čo poukazovala verejnosť." Docent Olej zabezpečil
plošnú
kontrolu privatizačného procesu. Odmietol politizovať
tento problém, odmietol vmanipulovať úrad len do
kontroly
privatizačných
projektov Mečiarovej vlády, ale kontrolu roz-
šíril
aj na projekty schvaľované Moravčíkovou vládou. Kon-
trola
privatizačných projektov bola
komplikovaná rôznorodým
spojením všeobecne záväzných a interných
noriem a nebolo
možné
uskutočniť ju za jeden týždeň.
Prebiehala permanentne
od
polovice júna až do konca septembra,
pričom v jej rámci
bolo
skontrolovaných 23 projektov, z
ktorých len v štyroch
prípadoch
Najvyšší kontrolný úrad nezistil
pochybenie. Kom-
plexnú správu prerokovalo vedenie Najvyššieho
kontrolného
úradu
29. novembra 1994 a postúpilo na ďalšie konanie prí-
slušnému
výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Je paradoxom, že súčasná parlamentná väčšina
nemá zá-
ujem
o kontrolu privatizačného procesu odborným profesionál-
nym úradom, akým je Najvyšší kontrolný
úrad. Rozhodovanie
o
privatizačných projektoch sa totiž v
zmysle zákona zo 4.
novembra
1994 odníma vláde a ministerstvu a všetky kompeten-
cie sa
presúvajú na Fond
národného majetku. Tento však
v
zmysle zákona číslo 60 z
roku 1994 Zb. ako samostatná
právnická
osoba nepodlieha kontrole Najvyššieho
kontrolného
úradu.
Zákon je po vrátení prezidentom
Slovenskej republiky
opäť
v parlamente. Ak však bude opätovne
schválený v nezme-
nenom
znení, potom nie je spochybnený len
deklarovaný dôvod
jeho
odvolania, ale najmä skutočná snaha realizovať dôslednú
kontrolu privatizácie. Prijatím tohto zákona sa dosiahne
opak.
Kontrolu bude realizovať výlučne len parlamentný vý-
bor.
Snaha odňať kontrolu privatizačného procesu Najvyššiemu
kontrolnému
úradu je evidentná a personálne zmeny ju majú
len
umocniť zvolením nových funkcionárov.
Nazdávame sa, že docent Jozef Olej je osobou, ktorá by
mohla
zabrániť tejto skutočnosti, a ako kvalifikovaný odbor-
ník podnetmi na
legislatívnu úpravu postavenia a
činnosti
Najvyššieho
kontrolného úradu by mohol prispieť k
tomu, aby
sa
tento úrad stal skutočne nezávislý,
personálne stabilný,
vysoko profesionálne a odborne profilovaný, čím
by sa aj
medzinárodne
kreoval ako základný pilier demokratického spo-
ločenského
systému.
Chcem vás týmto požiadať, vážené dámy a
páni, o podporu
kandidáta
pána docenta doktora Jozefa Oleja,
kandidáta vied
za
predsedu Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej repub-
liky.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu poslancovi Ficovi.
Slovo má podpredseda
Národnej
rady pán Ján Ľupták. Prosím, máte slovo.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vážený predsedajúci,
v zmysle § 8 ods. 2 a 3 zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky
číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade
Slovenskej
republiky predkladám návrh na zvolenie do funkcie
predsedu
Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky
za
Združenie robotníkov Slovenska Štefana
Balejíka, narode-
ného
27. januára 1928 v Dlhom Poli,
trvale bytom v Kováčo-
vej,
Bystrická ulica číslo 9, okres Zvolen.
Navrhovaný kandidát má mnohoročné
praktické a teoretic-
ké
skúsenosti z riadenia hospodárskeho
podniku. Jeho chova-
nie
sa vyznačuje vysokým stupňom čestnosti a zodpovednosti
a
vo verejnosti požíva povesť spravodlivého, prísneho a
čestného občana,
ktorý ctí zákony.
Pochádza z početnej
živnostensko-maloroľníckej
rodiny. Je ženatý, otec 2 detí.
Jeho školské vzdelanie je stredné, odborná škola
stavebná
s
maturitou, a predtým štvorročná škola Baťova, škola práce,
ktorú
ukončil v roku 1947 v Baťovanoch. Od
roku 1948 praco-
val
v stavebníctve prakticky u jednej
firmy, a to u Pozem-
ných
stavieb, štátny podnik Banská Bystrica takmer 41 rokov.
Posledných
31 rokov pred odchodom do dôchodku pôsobil 12 ro-
kov
vo funkcii vedúceho inžiniera a 18 rokov vo funkcii ria-
diteľa
závodu 04 Zvolen. Počas pôsobenia vo funkcii riadite-
ľa
si získal veľkú autoritu u pracovníkov. Bol náročný na
seba,
ale aj na zamestnancov, získal najmä veľkú autoritu
u
robotníkov. Preto Združenie robotníkov Slovenska vás prosí
o
jeho podporu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne pánu podpredsedovi
Ľuptákovi. Slovo má
pán
poslanec Javorský František.
Poslanec F. Javorský:
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
v predloženom návrhu, ktorý nám pred
chvíľou prečítal
pán
podpredseda Ľupták, myslím si, že dosť jednoznačne sa
hovorí
o tom, že kandidát, ktorého navrhuje, je človek čest-
ný, charakterný, zodpovedný. Osobne si
myslím, že takýto
človek
na poste predsedu Najvyššieho kontrolného úradu by aj
mal
stáť. Osobne ho nepoznám. Čo mi
však v jeho prehlásení
chýba,
je to, že nie je tam vyjadrený jeho
vzťah, alebo to,
či
zodpovedá podmienkam zákona 451. Totiž ako poslanec sa
mám
rozhodnúť, či budem za neho hlasovať, pritom viem, že
jeho
meno bolo publikované v evidencii ako
agent ŠtB s čís-
lom
2010.
Prosil by som predkladateľa tohoto
návrhu, aby nám túto
záležitosť
objasnil, aby sme pri rozhodovaní o kandidátovi
nemali
pochybnosti, že naozaj ide o človeka
čestného, spra-
vodlivého,
zodpovedného.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Árpád Duka-Zólyo-
mi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
Maďarská koalícia navrhuje na funkciu predsedu Najvyš-
šieho
kontrolného úradu pána Doc. Ing. Štefana Harnu, CSc.
Budem
veľmi stručný. Pán Štefan Harna je všeobecne známy od-
borník
v oblasti ekonomiky a financií, má dobré odborné zna-
losti,
prehľad z ekonomickej praxe, ako aj skúsenosti z par-
lamentu.
Štyri roky pôsobil v tomto parlamente a
bol členom
národohospodárskeho
a rozpočtového výboru. Taktiež bol pred-
sedom
stálej komisie pre štátny rozpočet Slovenskej republi-
ky. Je fundovaný vysokoškolský učiteľ s
dobrými odbornými
znalosťami.
Chcel by som podotknúť ako reakciu na predchá-
dzajúceho
rečníka, že Štefan Harna má osvedčenie
o negatív-
nej
lustrácii.
Chcel
by som touto cestou poprosiť, požiadať Národnú
radu
Slovenskej republiky o podporu nášho kandidáta na funk-
ciu
predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Duka-Zólyomimu. Slovo má
podpredseda
pán Ján Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Zodpoviem pánu Javorskému na jeho otázku. Pánu Balejí-
kovi
v roku 1947 ušiel brat do Kanady. Viete, aká bola vtedy
situácia.
Ak ste mali brata v zahraničí, alebo vám ušiel,
automaticky
ste museli listy otvárať, alebo policajti išli
s
vami na poštu. Toto bol jeden z dôvodov, že pán Balejík
bol
zaznamenaný v spisoch a materiáloch ŠtB. Nič iné, žiadne
iné
dôkazy u pána Balejíka nie sú.
A nakoniec, viem veľmi dobre, stretol som sa s niekto-
rými
ľuďmi, počul som ako sa hovorilo, ako
sa lustrácie ro-
bili,
ako sa vymýšľali, ako sa sťahovali. Radšej by som tomu
dal
pokoj v tejto spoločnosti, a nech sa
každý preukáže, či
chce
pre túto spoločnosť robiť, alebo nechce.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne pánu podpredsedovi
Ľuptákovi. Slovo má
pán
poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
chcem konštatovať, že záležitosť
Najvyššieho kontrolné-
ho
úradu je špecifická. Je to vlastne niečo, čo prekračuje
aj
naše terajšie skúsenosti. Preto nie je
jedno, či človek,
ktorý
bude v tejto funkcii, je alebo nie je vydierateľný.
Chcel
by som veľmi vážne upozorniť, že ak bývalá Štátna bez-
pečnosť
niekoho vzala za agenta, tak to nebola záležitosť,
ktorá
by sa mala brať na ľahkú váhu.
Vysvetlenie, ktoré ste
dali,
pán podpredseda Ľupták, je
vysvetlenie, ktoré z ľud-
ského
hľadiska predpokladám, že možno pochopiť, pretože kaž-
dý
takýto agent nájde tisíc dôvodov ako to odôvodniť, ale
z
faktografického hľadiska, ak je pravda,
že bol agentom,
potom vážne varujem pred tým, aby mu bola zverená takáto
funkcia.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za
skončenú.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa § 8 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky bude-
me
predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej
repub-
liky
voliť tajným hlasovaním. Na jeho zvolenie je potrebná
nadpolovičná
väčšina hlasov prítomných poslancov. Postup pri
hlasovaní
upravuje článok 8 volebného poriadku.
Podľa
schváleného postupu hlasovací
lístok upravíme
tak,
že vodorovne prečiarkneme meno a
priezvisko kandidáta,
s
ktorým nesúhlasíme. Platný je ten
hlasovací lístok, na
ktorom
je ponechaný najviac jeden kandidát na
predsedu Naj-
vyššieho
kontrolného úradu. Na iné úpravy hlasovacieho líst-
ku
sa neprihliada. Neplatnosť hlasovacieho lístka a zdržanie
sa
hlasovania je vyjadrené v článku 9
ods. 3 a 5 volebného
poriadku.
Hlasovať budeme zvyčajným spôsobom. Ako prví budú hla-
sovať
overovatelia, ktorých prosím, aby riadili a dozerali
na
priebeh tajnej voľby, aby spočítali
hlasy a oznámili vý-
sledok
tajnej voľby predsedu Najvyššieho
kontrolného úradu.
Za ním budú
nasledovať všetci ostatní
poslanci v poradí.
Prosil
by som pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sa
nenachádzajú
v miestnosti, aby sa dostavili, budeme hlaso-
vať.
Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že tu bola oznámená
taká závažná
skutočnosť, navrhujeme, aby
sa uskutočnila
prestávka
na poradu klubov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prihlasuje sa ešte nejaký klub? Prosím.
Poslanec J. Borovský:
Pán predsedajúci, aj poslanecký klub
Združenia robotní-
kov
Slovenska sa pripája k návrhu pána Fogaša.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dobre, ďakujem pekne. Stačí 10 minút?
Vyhlasujem desať-
minútovú
prestávku na poradu klubov.
/Po prestávke./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás,
zaujmite svoje
miesta,
budeme pokračovať v rokovaní. Budeme
pokračovať ďa-
lej
vo voľbách. Ako som už povedal, prví
budú hlasovať ove-
rovatelia,
ktorých prosím, aby riadili a dozerali na priebeh
tajnej
voľby, spočítali odovzdané hlasy a
oznámili výsledok
tajnej
voľby. Po overovateľoch budú postupne
hlasovať ďalší
poslanci. Po vykonaní
voľby žiadam poslancov, aby
zaujali
miesta
v rokovacej sále.
Pristúpime k vykonaniu tajnej voľby.
/Vykonanie aktu tajného hlasovania./
Prosím, kto ešte nevykonal akt tajného
hlasovania, nech
tak
učiní.
Pýtam sa, či ešte niekto z vás, vážené
panie poslankyne
a
páni poslanci, nevolil. Ak je to tak,
prosím, aby sa ešte
zúčastnil
tajného hlasovania.
Prosím, ak ešte niekto nevykonal akt tajnej voľby, aby
tak
učinil teraz.
Vyhlasujem pätnásťminútovú prestávku na
sčítanie hlasov.
/Po prestávke./
Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam vás
z priľahlých
miestností,
aby ste zaujali svoje miesta, budeme
pokračovať
v
rokovaní.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím,
zaujmite
svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím,
povereného
overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej
republiky výsledok voľby predsedu Najvyššieho
kontrolného
úradu
Slovenskej republiky.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
prečítam vám zápisnicu o výsledku
voľby predsedu Naj-
vyššieho
kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Voľba predsedu Najvyššieho kontrolného
úradu Slovenskej
republiky sa konala
tajným hlasovaním 14. decembra 1994.
Poslancom
Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných
140
hlasovacích lístkov. Overovatelia
Národnej rady Sloven-
skej
republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu pred-
sedu
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo
odovzdaných
135 platných hlasovacích lístkov, 5 neplatných
hlasovacích
lístkov a 0 poslancov neodovzdalo hlasovací lís-
tok.
Overovatelia zistili, že za kandidáta na predsedu Naj-
vyššieho
kontrolného úradu Slovenskej republiky
Štefana Ba-
lejíka
bolo odovzdaných 72 platných hlasovacích lístkov.
Za kandidáta na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej
republiky Štefana Harnu bolo odovzdaných 13 plat-
ných
hlasovacích lístkov.
Za kandidáta na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej
republiky Jozefa Oleja bolo odovzdaných
50 plat-
ných
hlasovacích lístkov.
Na zvolenie predsedu Najvyššieho
kontrolného úradu Slo-
venskej republiky je potrebná nadpolovičná
väčšina hlasov
prítomných
poslancov.
Overovatelia konštatujú, že navrhnutý
kandidát na pred-
sedu
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Šte-
fan Balejík získal potrebnú väčšinu hlasov
prítomných po-
slancov,
čím potvrdzujú, že bol zvolený za
predsedu Najvyš-
šieho
kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Štefan Harna nezískal potrebnú väčšinu
hlasov prítom-
ných
poslancov, čím potvrdzujú, že nebol zvolený za predsedu
Najvyššieho
kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Štefan Olej nezískal potrebnú väčšinu
hlasov prítomných
poslancov,
čím potvrdzujú, že nebol zvolený za predsedu Naj-
vyššieho
kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne pánu overovateľovi poslancovi
Cingelovi
za
oboznámenie s výsledkom voľby.
Na základe výsledku voľby vyhlasujem,
že Národná rada
Slovenskej republiky zvolila za predsedu Najvyššieho
kon-
trolného
úradu Slovenskej republiky pána Štefana Balejíka.
Š t r n á s t y m bodom programu je
Voľba
podpredsedov Najvyššieho
kontrolného úradu Slo-
venskej
republiky.
Návrhy
na podpredsedov Najvyššieho
kontrolného úradu
Slovenskej
republiky máte uvedené v tlači číslo 31.
Vážené
panie poslankyne, vážení
páni poslanci, voľbu
dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu upravuje
volebný
poriadok rovnako ako voľbu predsedu Najvyššieho kon-
trolného
úradu. Znamená to, že pri voľbe podpredsedov budeme
postupovať
podobným spôsobom.
Vážené panie poslankyne, vážení páni
poslanci, Národnej
rade
Slovenskej republiky sú predložené
návrhy štyroch kan-
didátov
na dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu,
a
to na pani Máriu Ďuračinskú a na pánov
Michala Fidluša,
Štefana
Harnu a Juraja Slovinského. Súčasne vám oznamujem,
že
do tejto chvíle ani jeden z poslancov-navrhovateľov návrh
na
kandidátku nevzal späť. Rovnako ani
navrhovaní kandidáti
nevzdali
svoj súhlas s kandidatúrou na podpredsedu Najvyš-
šieho
kontrolného úradu späť.
Podľa článku 6 ods. 1 volebného
poriadku pred voľbou
podpredsedov
sa koná rozprava. Otváram rozpravu o
štrnástom
bode
programu.
Prosím, pán poslanec Ľubomír Fogaš, máte
slovo.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
Klub Spoločnej voľby predložil návrh na
kandidátku na
podpredsedu
Najvyššieho kontrolného úradu v podobe JUDr. Má-
rie
Ďuračinskej, CSc. Pani Mária Ďuračinská
je absolventkou
Právnickej
fakulty Univerzity Komenského. Bola jednou z naj-
lepších
študentiek. Aj preto pôsobila až do roku
1982 ako
vysokoškolská učiteľka na
Univerzite Komenského. Neskoršie
pracovala
ako vedúca Inštitútu výchovy a vzdelávania Sloven-
skej
televízie, kde nadobudla veľmi dobré znalosti z organi-
zátorskej
práce a nadobudla isté ekonomické skúsenosti. Od
roku
1987, kedy získala titul kandidáta ekonomických vied,
sa
venovala právno-ekonomickým otázkam,
publikovala niekoľ-
ko
štúdií, zaujímavých prác súvisiacich práve s ekonomickými
problémami. Od roku
1990 vykonáva súkromnú právnickú
prax
spočiatku
vo Vydavateľstve Práca, neskoršie
pôsobí pre via-
ceré
súkromné spoločnosti.
Právnické a ekonomické vzdelanie pani
doktorky Ďuračin-
skej,
ako aj skúsenosti z organizačno-riadiacej práce vytvá-
rajú
predpoklady pre úspešné zvládnutie funkcie, do ktorej
je
navrhovaná. Ide o čestnú, vzdelaním pripravenú kandidátku
s
mimoriadne vyvinutým zmyslom pre
zodpovednosť. Oproti os-
tatným
má aj tú výhodu, že je žena. Myslím si, že do takého-
to
orgánu je potrebné zvoliť aj ženu, ktorá predsa len doká-
že
možno niekedy zmierniť tie prísne kontrolné mechanizmy,
ktoré
je potrebné práve v tomto orgáne uplatňovať. Prosím,
aby
ste zvážili svoju mienku a odovzdali jej hlas.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Fogašovi. O slovo sa ďa-
lej
prihlásil poslanec pán Ivan Lexa. Prosím, máte slovo.
Poslanec I. Lexa:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
za Klub
Hnutia za demokratické Slovensko
navrhujem za
podpredsedu
Najvyššieho kontrolného úradu pána Ing. Juraja
Slovinského.
Pán Ing. Juraj Slovinský sa narodil 5.
4. 1947
v
Mníšku nad Hnilcom v rodine baníka ako najmladší z 9 detí.
Po
ukončení základnej deväťročnej školy sa vyučil v profesii
nástrojár
a následne večerne ukončil strednú školu s maturi-
tou.
Po ukončení základnej vojenskej služby formou diaľkové-
ho
štúdia absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave,
ktorú
ukončil štátnou záverečnou skúškou v
roku 1976 na ob-
chodnej
fakulte. Na ekonomickom úseku pracoval nepretržite
od
roku 1971 na začiatku ako plánovač závodu, ďalej ekonóm
závodu,
vedúci výroby, vedúci útvaru plánovania a financovia
a
taktiež ako ekonomický námestník. V
auguste roku 1992 bol
menovaný
do funkcie riaditeľa Daňového úradu Košice I, ktorý
patrí
medzi najväčšie daňové úrady na Slovensku.
Pán Ing.
Juraj Slovinský je ženatý, má
dve deti. Man-
želka
pracuje ako obvodný stomatológ v Budimíri pri Koši-
ciach.
Dcéra navštevuje tretí ročník na lekárskej fakulte,
odbor
stomatológia, a syn navštevuje druhý ročník športového
gymnázia.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne pánu poslancovi
Lexovi. Do rozpravy sa
ďalej
prihlásila pani poslankyňa Melánia Kolláriková. Pro-
sím,
máte slovo.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte,
aby som vám predložila návrh na podpredsedu
Najvyššieho
kontrolného úradu Slovenskej republiky Michala
Fidluša. V zmysle
článku II volebného poriadku na voľbu
predsedu
a dvoch podpredsedov Najvyššieho
kontrolného úradu
Slovenskej republiky navrhujem na podpredsedu Najvyššieho
kontrolného
úradu Slovenskej republiky Ing. Michala Fidluša,
narodeného
24. 5. 1950, trvale bytom Sebechleby
181, občana
Slovenskej
republiky, ženatého, otca troch detí.
Kandidát, ktorého navrhujem, svojou
občianskou bezúhon-
nosťou,
vynikajúcimi organizačnými schopnosťami
a zodpoved-
nosťou
pri výkone svojich doterajších povolaní, naposledy vo
funkcii
predsedu Poľnohospodárskeho družstva v Sebechleboch,
preukázal,
že má hlboké skúsenosti v oblasti financovania,
strategického plánovania, riadiacej a kontrolnej činnosti
a
je plne kompetentný na výkon funkcie podpredsedu Najvyš-
šieho
kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Týmto vás prosím o podporu kandidáta Ing. Michala Fid-
luša
na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej
republiky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pani poslankyni Kollárikovej. Do rozpravy
nemám
žiadne ďalšie ani písomné, ani
oznamovacie prihlášky.
Vyhlasujem
rozpravu o štrnástom bode programu za skončenú.
Podľa §
8 ods. 2 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade
budeme
podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu voliť taj-
ným
hlasovaním. Pripomínam, že na zvolenie každého z nich je
potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.
Postup
pri hlasovaní upravuje článok 8 volebného poriadku.
Podľa
schváleného postupu hlasovací
lístok upravíme
tak,
že vodorovne prečiarkneme mená a priezviská kandidátov,
s
ktorými nesúhlasíme. Na iné úpravy
hlasovacieho lístka sa
neprihliada.
Platný je len ten hlasovací lístok, na ktorom
sú
ponechaní najviac dvaja kandidáti na podpredsedov Najvyš-
šieho kontrolného
úradu. Neplatnosť hlasovacieho lístka
a
zdržanie sa hlasovania sú vyjadrené
v článku 9 ods.
3
a 5 volebného poriadku.
Akt
voľby podpredsedov Najvyššieho
kontrolného úradu
vykonáme
rovnakým spôsobom ako pri voľbe predsedu.
Pristúpime k výkonu tajnej voľby. Prosím overovateľov,
aby
začali prví.
/Vykonanie aktu tajného hlasovania./
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím,
kto
ešte neuskutočnil akt voľby, prosím vykonať tento akt.
Prosím pánov overovateľov, aby sa
odobrali do určenej
miestnosti
a zistili výsledky hlasovania.
/Po prestávke./
Vážené
panie poslankyne vážení
páni poslanci, prosím
vás, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať
v rokovaní.
Prosím povereného
overovateľa, aby oznámil Národnej rade
Slovenskej
republiky výsledok voľby podpredsedov Najvyššieho
kontrolného
úradu Slovenskej republiky.
Poslanec T. Cingel:
Vážený predsedajúci,
vážená Národná rada,
oboznámim vás so zápisnicou o výsledku
voľby podpredse-
dov
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Voľba
podpredsedov Najvyššieho
kontrolného úradu Slo-
venskej
republiky sa konala tajným hlasovaním 14. decembra
1994.
Poslancom Národnej rady Slovenskej
republiky bolo vy-
daných
137 hlasovacích lístkov.
Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zisti-
li,
že v tajnom hlasovaní na voľbu
podpredsedov Najvyššieho
kontrolného
úradu Slovenskej republiky bolo
odovzdaných 134
platných
hlasovacích lístkov, 3 neplatné hlasovacie lístky
a
0 poslancov neodovzdalo hlasovací lístok.
Overovatelia zistili, že za kandidátku na podpredsedu
Najvyššieho
kontrolného úradu Slovenskej republiky Máriu Du-
račinskú
bolo odovzdaných 31 platných hlasovacích lístkov.
Za
kandidáta na podpredsedu
Najvyššieho kontrolného
úradu
Slovenskej republiky Michala Fidluša
bolo odovzdaných
71
platných hlasovacích lístkov.
Za
kandidáta na podpredsedu
Najvyššieho kontrolného
úradu Slovenskej republiky Štefana Harnu bolo odovzdaných
48
platných hlasovacích lístkov.
Za
kandidáta na podpredsedu
Najvyššieho kontrolného
úradu
Slovenskej republiky Juraja Slovinského
bolo odovzda-
ných
79 platných hlasovacích lístkov.
Na
zvolenie podpredsedu Najvyššieho
kontrolného úradu
Slovenskej
republiky je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov
prítomných
poslancov.
Overovatelia konštatujú, že navrhnutá
kandidátka na
podpredsedu
Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej repub-
liky
Mária Duračinská nezískala potrebnú väčšinu hlasov prí-
tomných
poslancov, čím potvrdzujú, že nebola zvolená za pod-
predsedu
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Michal Fidluš získal potrebnú väčšinu
hlasov prítomných
poslancov, čím potvrdzujú, že bol zvolený za podpredsedu
Najvyššieho
kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Štefan Harna nezískal potrebnú väčšinu
hlasov prítom-
ných
poslancov, čím potvrdzujú, že nebol zvolený za podpred-
sedu
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Juraj Slovinský získal potrebnú väčšinu hlasov prítom-
ných
poslancov, čím potvrdzujú, že bol zvolený za podpredse-
du
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu overovateľovi za
oboznámenie s vý-
sledkami
volieb.
Na základe výsledkov voľby vyhlasujem, že Národná rada
Slovenskej republiky
zvolila za podpredsedov Najvyššieho
kontrolného úradu Slovenskej republiky pána
Slovinského a
pána
Fidluša.
Vážené kolegyne a kolegovia, s ohľadom na
to, že sa na-
plnil
čas, je 19.00 hodín, prerušujem 3. schôdzu Národnej
rady
Slovenskej republiky. Pre dnešok
končíme a pokračujeme
zajtra
ráno o 9.00 hodine.
Dobrý večer všetkým.
Tretí deň rokovania
3. schôdze Národnej
rady Slovenskej republiky
15.
decembra 1994
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pokračujeme v 3. schôdzi Národnej rady
Slovenskej re-
publiky.
Dohodli sme sa s pánom poslancom
Brockom, že doda-
točne
zaraďujeme s i e d m y bod - Návrh
poistného rozpočtu
Národnej
poisťovne na rok 1994.
Podľa § 9 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona
Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení
Národnej
poisťovne
a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenské-
ho poistenia a
dôchodkového poistenia v
znení neskorších
predpisov
Národná poisťovňa predkladá Národnej
rade Sloven-
skej
republiky na schválenie Návrh rozpočtu poisťovne po je-
ho prerokovaní Zborom zástupcov Národnej
poisťovne. Návrh
rozpočtu
na rok 1994 prerokoval Zbor zástupcov na svojom ro-
kovaní
4. novembra 1994.
Návrh
vám bol rozdaný
ako tlač číslo 47 a dodatok
k
nej.
Prosím predsedu Zboru zástupcov Národnej
poisťovne pána
poslanca
Júliusa Brocku, aby návrh uviedol.
Prihlásený je ešte pán poslanec Koncoš.
Prosím.
Poslanec P. Koncoš:
Pán podpredseda, chcem oznámiť, že na dnešnej schôdzi
budem
pri hlasovaní používať náhradnú hlasovaciu kartu číslo
3.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
Národná poisťovňa ako verejnoprávna
inštitúcia je nosi-
teľom
základných systémov nemocenského
poistenia, dôchodko-
vého poistenia a
zdravotného poistenia. Národná
poisťovňa
svojimi
výkonnými orgánmi na centrálnej i regionálnej úrovni
okrem
povinného zdravotného, nemocenského a dôchodkového po-
istenia
plní zákonom ustanovené úlohy aj v oblasti výkonu
štátnej
správy, a to v súvislosti s poskytovaním štátnych
sociálnych
dávok, najmä rodičovského
príspevku a prídavkov
na deti. Právne postavenie Národnej
poisťovne, jej samo-
správnych
a výkonných orgánov, okruh platiteľov, úlohy a po-
vinnosti platiteľov
poistného na zdravotné,
nemocenské
a
dôchodkové poistenie a spôsob platenia
poistného a hospo-
dárenie
s majetkom upravuje zákon Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne
a
o financovaní zdravotného, nemocenského a dôchodkového po-
istenia
v znení neskorších predpisov, ďalej zákon Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 8/1993
Z. z. o Fonde nemo-
cenského
poistenia a Fonde dôchodkového poistenia a ich hos-
podárení
v znení neskorších predpisov a zákon
Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 9/1993 Z. z. o Zdravotnom poiste-
ní
a hospodárení s Fondom zdravotného poistenia.
Na
základe citovanej právnej
úpravy sa predkladá aj
predmetný
návrh poistného rozpočtu Národnej poisťovne na rok
1994.
Podľa § 9 ods. 1 pís. c/ zákona Národnej rady číslo
7
v znení neskorších predpisov Zbor zástupcov Národnej pois-
ťovne
prerokuje návrh poistného rozpočtu
a predkladá ho na
schválenie Národnej rade Slovenskej republiky. Z
časového
hľadiska
v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 citovaného zákona
Národná
poisťovňa je povinná predložiť návrh
poistného roz-
počtu
na nasledujúci kalendárny rok v termíne na predloženie
štátneho
rozpočtu.
Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať,
že zákonom
ustanovený
termín na predloženie návrhu poistného rozpočtu
Národnej
poisťovne na rok 1994 nebol dodržaný. Dôvodom tejto
skutočnosti
je jeho prerokovanie až 4. novembra
1994 na 12.
riadnom
zasadnutí Zboru zástupcov Národnej poisťovne, v rám-
ci
ktorého došlo k naplneniu požiadaviek
všetkých troch zú-
častnených
strán, t.j. poistencov, zamestnávateľov
a štátu.
Do
tohto okamihu bol návrh poistného
rozpočtu od konca roku
1993
viackrát prepracúvaný a upravovaný.
Predložená verzia Návrhu poistného
rozpočtu vychádza
z
akceptovania skutočného vývoja príjmov a výdavkov Národnej
poisťovne
za obdobie január až jún 1994. K predloženiu po-
istného
rozpočtu Národnej poisťovne na rok 1994
teda dochá-
dza
s oneskorením, a to v termíne na predloženie štátneho
rozpočtu
na rok 1995, t.j. v termíne na
predloženie návrhov
poistných rozpočtov
novovznikajúcich subjektov Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne a Sociálnej poisťovne.
Poistný
rozpočet Národnej poisťovne
ako samostatnej
právnickej
osoby predstavuje súhrn poistných rozpočtov a jej
výkonných
orgánov v členení na základný fond, rezervný fond,
účelový
fond a správny fond.
V
príjmovej časti návrh
poistného rozpočtu vychádza
z
predpokladaného výberu poistného,
príspevkov platených zo
štátneho
rozpočtu a ostatných príjmov.
Príjmy z výberu po-
istného
podľa jednotlivých fondov sú rozpočtované za jede-
násť
mesiacov nasledovne: zdravotné
poistenie 15 069 milió-
nov
korún, nemocenské poistenie 6 412 miliónov korún, dô-
chodkové
poistenie 28 555 miliónov korún. Spolu 50 037 mi-
liónov
korún.
Vo výdavkovej časti predložený návrh
rozpočtu zohľadňu-
je
náklady na dávky nemocenského
poistenia, dávky dôchodko-
vého
zabezpečenia a štátne sociálne dávky, ako aj výdavky na
zabezpečenie
činnosti Národnej poisťovne. V rámci rozpočtu
na
rok 1994 sa uvažuje s
prekročením výdavkovej časti o
2
938 miliónov korún. Prekročenie výdavkovej časti podľa
jednotlivých
poistných fondov je nasledovné: zdravotné pois-
tenie
mínus 2 999 miliónov korún, nemocenské poistenie plus,
t.j.
prebytok 939 miliónov korún a
dôchodkové poistenie mí-
nus
878 a pol milióna korún.
Deficit
finančných prostriedkov
zdravotného poistenia
vo
výške 2 999 miliónov bude krytý na základe uznesenia vlá-
dy
Slovenskej republiky číslo 454 zo dňa 14. mája 1994 medzi
Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Správou
fondu
zdravotného poistenia a zo dňa 9. septembra 1994 s Mi-
nisterstvom financií Slovenskej republiky. Deficit finanč-
ných
prostriedkov Správy fondu
dôchodkového poistenia bude
vyrovnaný
v rámci záruky platobnej schopnosti Správy fondu
dôchodkového
poistenia zo strany štátu podľa § 2
ods. 4 zá-
kona
číslo 7/1993 Z. z.
K predmetného návrhu poistného rozpočtu Národnej pois-
ťovne
na rok 1994 bol na základe uznesenia Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu čís-
lo 21 zo dňa
7. decembra 1994 vypracovaný doplnok -
správa
o plnení rozpočtu za obdobie január až október 1994 a návrh
riešenia nedostatku
zdrojov Národnej poisťovne v
roku 1994
a
v roku 1995. Súčasťou materiálu sú prílohy, ktorými sa ta-
buľkovou
formou podáva prehľad o stave príjmov a výdavkov
výkonných
orgánov Národnej poisťovne v období
január až ok-
tóber
1994.
V prvej časti materiál podáva prehľad o príjmoch a vý-
davkoch
Národnej poisťovne v členení podľa jednotlivých fon-
dov
a podľa čerpania základného rezervného
a účelového fon-
du.
Osobitne sa predkladá prehľad o čerpaní finančných pros-
triedkov
správnych fondov výkonných orgánov Národnej pois-
ťovne
na centrálnej úrovni a na regionálnej úrovni.
Z návrhu
poistného rozpočtu Národnej
poisťovne na rok
1994 vyplýva, že
k finančnému deficitu Národnej
poisťovne
v
roku 1994 dochádzalo vo Fonde zdravotného poistenia v roz-
sahu
2 991 miliónov a vo Fonde dôchodkového poistenia v roz-
sahu
878 a pol milióna korún. Fond nemocenského poistenia
zaznamenáva
aktívnu bilanciu v rozsahu 939
miliónov. Čerpa-
nie
správneho fondu všetkých výkonných
orgánov Národnej po-
isťovne
v období január až október v roku 1994 predstavuje
úsporu
v priemere 27,1 % v porovnaní s predloženým návrhom
poistného
rozpočtu.
Návrh spôsobu riešenia negatívneho stavu
vo Fonde zdra-
votného
poistenia a vo Fonde dôchodkového
poistenia sa uvá-
dza
v druhej a tretej časti dodatku k
návrhu poistného roz-
počtu
Národnej poisťovne na rok 1994. Jeho súčasťou je aj
návrh
riešenia prípadných možných negatívnych dopadov návrhu
štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995 na
So-
ciálnu
poisťovňu. Z hľadiska vytvorenia
vhodnej východisko-
vej
bázy pre činnosť Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a So-
ciálnej
poisťovne od 1. januára 1995 zásadne možno konštato-
vať
nevyhnutnosť zachovania právneho stavu podľa zákonov Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky číslo 273
a 274 z roku
1994 Z.
z., vrátane nezasahovania prostredníctvom zákona
o
štátnom rozpočte Slovenskej
republiky na rok
1995
a
dôsledné plnenie povinností štátu podľa
citovanej právnej
úpravy.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Brockovi.
Mal by som ešte
jednu
technickú poznámku.
Vážené
kolegyne a kolegovia, ktorí z vás
si zabudli
vyzdvihnúť
svoju identifikačnú kartičku, možno ju vyzdvihnúť
u
pracovníkov našej kancelárie. Prosím
vás, urobte tak pred
hlasovaním.
Aj pre budúcnosť, keď sa vám to stane, vždy naj-
prv
hovorte s pracovníkmi kancelárie, aby sa dali
veci do
poriadku
pred samotným hlasovaním. Buďte takí
dobrí, urobte
tak.
Dávam slovo členke výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre zdravotníctvo a sociálne veci Marte Aibekovej,
aby
informovala o výsledku
prerokovania návrhu vo výboroch
Národnej
rady. Prosím, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu
Výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu po-
istného
rozpočtu Národnej poisťovne na rok 1994, ktorú sme
dostali
ako tlač 47.
Predseda Národnej rady slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 42 z 28. novembra 1994 pridelil
návrh poist-
ného
rozpočtu Národnej poisťovne na rok 1994 Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky pre financie,
rozpočet a menu
a
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre zdravotníc-
tvo
a sociálne veci na prerokovanie do 8. decembra 1994. Ako
príslušný
na podanie správy o výsledku prerokovania uvedené-
ho
návrhu určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a sociálne veci. Obidva poverené výbory prero-
kovali návrh poistného rozpočtu Národnej
poisťovne na rok
1994
v stanovenom termíne.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu konštatoval, že návrh rozpočtu je síce zo-
stavený
v zmysle zákona číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národ-
nej poisťovne a
financovaní zdravotníctného,
nemocenského
a
dôchodkového poistenia v znení
neskorších predpisov, ale
neboli dodržané lehoty predloženia návrhu. Výbor
vyjadril
súhlas
s predloženým návrhom rozpočtu s tým, že
nesúhlasí
s
krytím príjmov Fondu zdravotného
poistenia vo výške 2,991
miliardy Sk z
prostriedkov Fondu národného
majetku. Výbor
súčasne
považuje za potrebné, aby učtovnú uzávierku Národnej
poisťovne
za rok 1994 a návrh rozpočtu na rok 1995 posúdil
Najvyšší
kontrolný úrad Slovenskej republiky.
Výbor súčasne
požiadal
predsedu Zboru zástupcov Národnej poisťovne, aby do
prerokovania
tohoto materiálu v Národnej rade Slovenskej re-
publiky
predložil ešte správu o plnení rozpočtu za obdobie
január
až október 1994 a navrhol ako riešiť nedostatok zdro-
jov
v roku 1994 a v roku 1995. Túto správu sme dostali ako
doplnok
k tlači 47, bola nám dodaná 13. 12.
1994. Podstatné
údaje
k nej uviedol predkladateľ tohoto návrhu, a to predse-
da
Zboru zástupcov pán poslanec Brocka.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo a sociálne
veci sa zaoberal predloženým
materiálom
a
upozornil na časový nesúlad
predloženia návrhu. Neprijal
uznesenie
o výsledku prerokovania návrhu
poistného rozpočtu
Národnej
poisťovne na rok 1994, pretože podľa § 48 ods. 1
zákona
Slovenskej národnej rady číslo 44/1989
Zb. o rokova-
com
poriadku nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina
všetkých
členov výboru.
Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národ-
nej
rady. Dovoľujem si prečítať tento návrh, ak by v prípad-
nej
diskusii ste chceli tieto návrhy doplniť.
Návrh uznesenia má tri časti:
Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že návrh rozpočtu Národnej poisťovne na
rok
1994 je zostavený v zmysle zákona číslo 7/1993 Z. z.,
avšak
neboli predložené lehoty tohoto návrhu.
B. súhlasí s predloženým návrhom
poistného rozpočtu Ná-
rodnej
poisťovne na rok 1994 s pripomienkou, že príjmy Fondu
zdravotného
poistenia vo výške 2,991 miliárd Sk nebudú kryté
z
prostriedkov Fondu národného majetku.
C. žiada predsedu Najvyššieho kontrolného
úradu predlo-
žiť
Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k účtovnej
uzávierke
rozpočtu Národnej poisťovne za rok 1994 a k návrhu
rozpočtu
na rok 1995.
To je kompletne predložená spoločná
správa. Pán predse-
dajúci,
prosím, môžete otvoriť diskusiu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Nemám
zatiaľ žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Prihlasu-
je
sa predseda výboru pán poslanec Maxon. Prosím.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
predtým, ako si dovolím sprecizovať návrh
na uznesenie,
chcel
by som upozorniť na jednu veľmi dôležitú vec. Jeden
pán
kolega poslanec nás predvčerom
upozornil, že možno oča-
kávať,
akým kultúrnym a kultivovaným spôsobom bude dočasná
vláda
odovzdávať štafetový kolík vláde
súčasnej. Naozaj po-
važujem
za potrebné z hľadiska bilancií zdrojov povedať sku-
točnosť,
že v tomto prípade ten štafetový kolík má hodnotu
3
miliardy korún. V súvislosti s tým dovoľte mi povedať ale-
bo
požiadať o úpravu uznesenia v bode C - žiada vládu riešiť
deficit
rozpočtu Fondu zdravotného poistenia vo
výške 2 991
miliónov
Sk z prostriedkov štátneho rozpočtu na rok 1994.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Brocka, prosím,
máte slovo.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán podpredseda,
vážení kolegovia,
chcem povedať len na vysvetlenie tým
pánom poslancom,
ktorí
nepoznajú pozadie predkladania rozpočtu Národnej pois-
ťovne
na rok 1994, prípadne otázku finančného zabezpečenia
tejto
inštitúcie zo strany štátu. Rozpočet Národnej poisťov-
ne
na rok 1994 mala predložiť vláda Vladimíra Mečiara. Vláda
Vladimíra
Mečiara schválila zákon o štátnom
rozpočte na rok
1994
s tým, že príjmy Národnej poisťovne
sú za 11 mesiacov
a
výdavky za 12 mesiacov. Vláda Vladimíra
Mečiara nedala do
Národnej
poisťovne 5 miliárd korún, ktoré boli potrebné nie-
len
na vyplatenie dávok nemocenského a
dôchodkového poiste-
nia,
ale boli potrebné aj na oddĺženie zdravotných zariadení
z
roku 1993 vo výške 1,5 miliardy korún. Čiže, ak by si vlá-
da Vladimíra Mečiara splnila svoju
procedurálnu povinnosť
včasného
predloženia rozpočtu Národnej poisťovne ešte minulý
rok
a keby v štátnom rozpočte na tento rok
bola zabezpečila
dosť
prostriedkov, Národná poisťovňa by bola
prebytková. To
je
prvá vec.
Druhá vec - čo sa týka poznámky, že v návrhu uznesenia
sa
konštatuje, že neboli dodržané lehoty predloženia tohto
návrhu,
bude to zaujímať aj pána poslanca Maxona. Zbor zá-
stupcov
Národnej poisťovne, ktorý zasadal
permanentne, čas-
tejšie
ako každý mesiac, a zaoberal sa veľmi
zodpovedne ná-
vrhom
rozpočtu Národnej poisťovne, z pôvodného návrhu, ktorý
bol
deficitný vo výške 9,5 miliardy, opätovným vrátením toh-
to návrhu rozpočtu to znížil na úroveň 3 miliardy,
teda
z
9,5 miliardy na 3 miliardy, a to i za tých podmienok, kto-
ré
som spomínal, že štát minulý rok nesplnil svoje povin-
nosti
voči Národnej poisťovni. Toto sú veľmi
dôležité čísla
a
dôležité upozornenia pre tých, ktorí sú tu noví a majú po-
cit,
že predchádzajúca vláda si nesplnila svoje povinnosti.
Pripomeniem v tejto súvislosti, že vláda Jozefa Morav-
číka
sa veľmi zodpovedne zaoberala týmto
rozpočtom Národnej
poisťovne vedomá
si toho, že
deficit štátneho rozpočtu
v
tomto roku 9. decembra bol vo výške niečo cez 9 miliárd
korún
a v zákone číslo 325 o štátnom rozpočte na tento rok
je
povolený deficit 14 miliárd korún. Tento deficit Národnej
poisťovne,
keďže garantom solventnosti Národnej poisťovne je
štát,
je teda v medziach zákona o štátnom rozpočte.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Vážený predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som sa pripojil k pánu
poslancovi Broc-
kovi
a vrátil vás o niekoľko mesiacov dozadu. Rozpočet Fondu
zdravotného
poistenia bol na rok 1994, ako iste všetci bude-
te
súhlasiť, tvorený v decembri 1993. Mal som to šťastie, že
som
bol pri jeho zrode ako zástupca profesných a stavovských
organizácií.
Vtedy sme veľmi intenzívne protestovali proti
tomuto
rozpočtu, pretože bol tak deficitný, že
už začiatkom
roku
bol jasný predpoklad, že dopad na
štátny rozpočet bude
minimálne
taký, aký je. Dokonca sme ho
kvantifikovali v ap-
ríli
približne na tej istej úrovni, ako dopadol.
Štát si plní povinnosť v roku 1994 za ekonomicky
nečin-
né
osoby, to znamená deti, dôchodcov, vojakov a podobne na
úrovni
10 % minimálnej mzdy. Dobre počujete, 10 % minimálnej
mzdy,
čo obnáša, vážené panie poslankyne a
poslanci, 34 ko-
rún
na mesiac. Bol by som rád, keby ste skutočne našli ex-
perta,
ktorý by dokázal financovať zdravotnícke zariadenie
cestou Fondu zdravotného poistenia tak, aby z tejto sumy
fond
zostal minimálne na nulovej
hodnote, alebo, aby nezo-
stal
deficitný.
Dnes, keď sa musíme s touto kauzou vysporiadať, podpo-
rujem
návrh pána poslanca Maxona, aby tento
deficit bol za-
počítaný
do deficitu štátneho rozpočtu, pretože počas celých
8
alebo koľkých mesiacov sme mali tú česť, že
sme boli vo
vláde,
kalkulovali sme s tým. A iste ma
podporí aj pani po-
slankyňa
Schmögnerová, že to vychádzalo na úrovni okolo 14
miliárd
korún.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Chcel by som len upozorniť, že ak tieto
čísla
platia, teda 10 %, 34 korún na mesiac,
potom je mini-
málna
mzda na mesiac 340 korún.
Prosím, pán poslanec Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Chcel
by som povedať váženým
kolegom len toľko, že
spôsob,
akým sa tu žongluje o tom, čo Mečiarova vláda nedala
alebo
nechcela dať, je zavádzajúci. Pýtam sa pána poslanca
Brocku,
čo im po marci bránilo v tom, aby ten
krok napravi-
li.
Pán poslanec Šagát hovorí o niečom, ako
keby niekto tie
zdroje
mal a nebol by ich chcel dať do toho fondu. Všetci
sme
schvaľovali nejaký rozpočet, a tých
zdrojov bolo toľko,
aby
sme ich rozdelili tak, ako sme uznali za vhodné. Tu tre-
ba
povedať pravdu, že zdroje neboli. A snahou každej vlády
je,
aby sa tieto zdroje vytvorili. Takže, hovoriť a hádzať
tu
nejaký kal na Mečiarovu vládu - pýtam sa, vy ste včera
odstúpili,
čo ste preto urobili, aby ste tento stav zmenili?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Lauko, máte
slovo.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán podpredseda,
vážený predseda výboru pán Maxon,
bol som
jedným z tých poslancov, ktorí
na konci roku
1993 vystúpili
k rozpočtu a k reštriktívnemu rozpočtu
k
zdravotníctvu. Viacerí sme upozorňovali na to, že 15 alebo
16
miliárd pre zdravotníctvo je málo. V praxi sa ukázalo, že
je
to tak.
Po druhé - pánu podpredsedovi, 340 korún je naozaj mi-
nimálna
čiastka, ktorú platí každý, kto nemá
príjem. Ja tak
platím
za moju manželku z môjho platu. Už som
to tu raz ho-
voril.
Z môjho platu. Ale za moje deti štát platí 34 korún
za
každé dieťa, čiže 10 % z vypočítanej
minimálnej mzdy. Je
to
tak, pán podpredseda. A nikto iný to
neuzákonil, bolo to
uzákonené
pri rozpočte na konci roku 1993.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Brocka, máte slovo.
Poslanec J. Brocka:
Doplním mojich predrečníkov. Je to 13,7 % z 10 % mini-
málnej
mzdy. Čiže, pán podpredseda Húska, s tými korunami je
to
pravda, pán poslanec Šagát mal pravdu. Ale dovoľte, aby
som zareagoval na otázku pána Cingela,
čo sme my urobili
preto,
aby to bolo v poisťovni lepšie.
Predchádzajúci zá-
stupcovia
za vládnu stranu, ktorí tam boli
pred naším prí-
chodom,
vlastne obštrukciami, tým, že do Zboru zástupcov ne-
chodili, alebo
ak zistili, že by náhodou bol
uznášania-
schopný,
tak odišli. Zástupcovia vládnej strany za vlády Jo-
zefa
Moravčíka tam chodievali pravidelne,
a ani raz sa ne-
stalo
- a Zbor zástupcov zasadal niekedy aj
raz za dva týž-
dne,
aby vyriešil problémy, ktoré tam boli
-, aby z tohoto
dôvodu bol neuznášaniaschopný, bol vždy
uznášaniaschopný.
A
k tomu, že nebolo dosť prostriedkov,
páni, musím pripome-
núť
tým, ktorí majú slabšiu pamäť, že v zákone o rozpočte na
rok
1994 bolo na prídavky na deti 6,6
miliardy korún a bolo
treba
9,1 miliardy korún, na dávky sociálnej
starostlivosti
bolo
treba 5 miliárd korún a bolo tam
3,6 miliardy korún.
Všetky
chýbajúce prostriedky do konca roka sú zabezpečené,
a
to práve politikou a hospodárskou politikou vlády Jozefa
Moravčíka.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Hofbauer, predseda
výboru.
Prosím, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
bol by som veľmi vďačný, ak by sme tu
nežonglovali poj-
mami
a nemýlili si ich zásadným spôsobom,
pretože to, čo tu
odznelo,
je hlboko zavádzajúce. Vláda premiéra Mečiara ne-
prijala
rozpočet a neschválila rozpočet.
Rozpočet bol pred-
ložený
a schválilo ho plénum Národnej rady aj hlasmi opozič-
ných
poslancov. Tak si teda nalejme čistého vína a nedištan-
cujme
sa. Zbytočne sa smejete pán poslanec Šagát. To je prvá
záležitosť.
A druhá záležitosť - problematika
financovania zdravot-
níctva
to nie je otázka financovania len zdravotníctva, to
je
otázka reštrukturalizácie alebo zastavenia reštrukturali-
zácie
tohoto rezortu. Tento rezort zastavil reštrukturalizá-
ciu
svojho procesu, čiže tam platí stav,
že nie sú platené
úkony
za zdravie pacientov, ale sú platené
nemocnice. To je
podobný stav, ako
keby ste si zaplatili poistné na
auto
a
z toho sa neplatila oprava vášho
automobilu, ale financo-
val
by sa autoservis. Takže, toto si zásadne vyjasnime. Toto
sú
veľmi závažné záležitosti, ktoré sa,
samozrejme, premie-
tajú
do rozpočtu, do jeho napĺňania a čerpania, a preto sto-
jíme
pred tou situáciou, pred akou stojíme v súčasnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Slovo má
pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
vyzývam znovu k racionalite a veľmi
pekne vás prosím,
aby
sme tu nerobili predvolebné mítingy a
chválili politiku
svojej
strany, ale riešili rozpočet. Počuli
sme od pána mi-
nistra
Brocku, ktorý nám hovoril o tom, že v rozpočte neboli
peniaze
na prídavky. Iste by nám to vedeli potvrdiť aj zo
školstva,
že neboli peniaze na školstvo, že neboli peniaze
na
iné rezorty. Neboli jednoducho preto, že sme nový a mladý
štát, ktorý transformuje celú ekonomiku. Tí, ktorí
sedeli
v
Národnej rade, vedia ako ťažko sa schvaľoval minulý rozpo-
čet,
tak prosím, aby si na to spomenuli. Poďme riešiť to,
ako
vyriešime otázku, ktorú máme na stole, a nie to, kto akú
politiku
robil.
Pánu
ministrovi Šagátovi by som rada pripomenula len
jednu
vec, keď hovoril o tom, ako málo sa
platilo, ako málo
platil
štát. Zabúda na jednu drobnú vec,
že 8 mesiacov bol
najvyšším
štátnym úradníkom. Nech povie, čo teda urobil, aby
štát
platil viac ako tých 34 korún.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
používajú sa tu slová, ktoré nebudem komentovať, ako
"žonglovanie".
Skutočne by som bol rád, ako vyzýva
pani po-
slankyňa
Belohorská, aby sme argumentovali na vecnej úrovni.
Pánu poslancovi Hofbauerovi: ja tu
nehľadám vinníka, ale
vláda
prv než predloží rozpočet do parlamentu, pravdepodobne
najskôr
ho schváli sama, až potom ho predkladá.
Len aby sme
si túto faktografiu uvedomili. Spoločne
odpoviem, čo sme
vlastne
urobili my. Urobili sme analýzu financovania zdra-
votníctva
a zistili sme, že tento štát dáva na
zdravotnícku
starostlivosť asi
100 dolárov na
jedného občana na rok
1994,
čo je nižšie ako dáva Grécko, Portugalsko a iné kraji-
ny,
ktoré nechcem povedať, do ktorej skupiny v Európe pat-
ria. A takisto
sme povedali, že na to, aby zdravotníctvo
fungovalo
a prežilo, treba 22 miliárd. Deficit bol na úrovni
7
miliárd, 1,4 miliardy sa dalo na dlhy zdravotníckych za-
riadení
z roku 1993 a začali sme robiť
ekonomizáciu. Ekono-
mizácia
znamená, že napríklad už nedošlo tak, ako v minulých
rokoch, k celoplošnému oddĺženiu zdravotníckych zariadení,
ale
prijali sa kritériá, a tí, ktorí ich
nedoržali, zostali
s
dlhom.
Okrem
toho pri novele zákona o rozpočte
na rok 1994
dostalo
zdravotníctvo ďalších 1,8 miliardy,
z toho 205 mi-
liónov sa
muselo použiť na
zabudovanie ťažkej techniky
z
kontraktov Siemens a Inter G, ktorá
bola dovezená, stroje
boli
uložené a nebolo ich možné zamontovať. Sú to také stro-
je,
ktoré plnia tak vážnu úlohu onkológie,
že pani doktorka
Belohorská
určite bude so mnou súhlasiť, že bolo správne, že
sme
tieto zdroje našli a že sa to zabudovalo.
K tomu, to čo povedal pán poslanec Hofbauer, skutočne,
keď
by som dnes začal hovoriť do
problematiky telekomuniká-
cií
alebo stavebníctva, v ktorých je on
určite väčší expert
ako
ja, pravdepodobne by ste sa nad tým pozastavili. Pred-
stavte
si, že pán poslanec kľudne tu ide posudzovať, či sa
v
zdravotníctve robila reštrukturalizácia
alebo nejaké sys-
témové
kroky. Dovoľte, aby som ich povedal aspoň niekoľko,
lebo
sú dnes hmatateľné.
Prvý nastúpil 1. júla 1994. Dobre
počujete, 1994. Mal
tú
hlavnú vec, že sme urobili redukciu
postelí, vážení páni
poslanci,
panie poslankyne, o 5 %, čo je
v globále asi 4
000
postelí. A ako iste viete, nedošlo k
nejakému závažnému
narušeniu
poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Okrem to-
ho, aby tam
dlho pacienti neležali,
limitovali sme počet
ošetrovacích
dní asi o 12 %. Okrem toho, ako iste viete, sme
1. októbrom začali odštátňovať primárnu
starostlivosť, to
znamená
obvodných lekárov, a k dnešnému dňu je
odštátnených
z
500 štátnych lekární približne 450. Ak toto by dnes niekto
chcel
spochybniť, že to neboli systémové kroky, tak by som
nenašiel
vysvetlenie na jeho pohnútky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Brocka, máte slovo.
Poslanec J. Brocka:
Dovoľte, aby som vo výpočte pána poslanca Šagáta dopl-
nil
ešte jednu informáciu pre pani poslankyňu Belohorskú. Ak
bolo
v rozpočte na tento rok platené poistné štátom do Fondu
zdravotného
poistenia 13,7 % z 10 % minimálnej
mzdy, tak vo
vládou
schválenom rozpočte na budúci rok sa
bude platiť, ak
by
sa takýto rozpočet v tomto zmysle schválil v Národnej ra-
de,
13,7 % z 58 % minimálnej mzdy. Je to
štyrikrát toľko,
ako
v tomto roku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa Belohorská, máte slovo.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni poslanci,
prosím,
aby sa teraz zobral procedurálny návrh, aby
predsedajúci
mal právo ukončiť debatu, pokiaľ sa
netýka me-
rita
veci, aby sa tu nerobil odpočet vlády. Upozorňujem pána
ministra
Šagáta, že ak by som si to s ním rozdávala v ekono-
mických
opatreniach v zdravotníctve, bavili by sme sa tu asi
do
večera, lebo nie je pravda, že nebolo
celoplošné oddĺže-
nie,
bolo celoplošné oddĺženie 27 % koncom marca, takže sa
oddĺžoval
aj ten, ktorý hospodáril, aj ten, ktorý nehospodá-
ril.
A nie je dvakrát rozumné, ak sme veľmi rýchlo pustili
všetky
lekárne, pretože tie práve vykrývali
časť tých dlhov
v
nemocniach. Takže, nehovorte teraz tu
o tom, čo bezpros-
tredne
nesúvisí s meritom veci, prosím.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Hofbauer,
máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a
páni, nejdem sa tu zaoberať
tým, či mám právo
alebo
nemám právo sa tu vyjadriť k problematike, ktorá sa tu
prerokúva.
Myslím, že takáto kauza je groteskná.
Ale rád by
som
sa pozastavil pri inej záležitosti, a to pri porovnávaní
nákladov
a finančných prostriedkov na jedného občana. Toto
je
údaj, ktorý by bol v poriadku, pokiaľ by sme brali do
úvahy
aj produkciu, hrubý domáci produkt na
jedného občana.
Neodtŕhajme
jedno od druhého! Môžeme porovnávať výdaje špič-
kovej
ekonomiky s príjmami špičkovej
ekonomiky. My nie sme
špičková
ekonomika. My sa môžeme porovnávať s
výdajmi v ob-
lasti
sociálnej so Švédskom vtedy, keď budeme
mať hrubý do-
máci
produkt na úrovni Švédska.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Baránik, máte
slovo.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
problémom sporu je vecný
problém, a to na účet čoho
riešiť
problém schodku zdravotnej poisťovne. My sme tu všet-
ci
zástupcovia ľudu a tomuto ľudu sme
zodpovední. Preto vás
prosím, aby sme
schodok zdravotnej poisťovne,
resp. bežné
výdavky neriešili na účet podstaty tejto
spoločnosti, to
znamená
na účet majetku. Schodnejšia cesta je riešiť tento
problém
na účet schodku štátneho rozpočtu. Prosím, aby ste
sa
k tomu vyjadrili.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne, pán poslanec Oravec, máte
slovo.
Poslanec M. Oravec:
Vážený pán podpredseda,
vážení páni poslanci,
chcel
by som povedať pár slov k
tomu ako pracovník,
ktorý
pracuje v regionálnej Národnej
poisťovni. V tejto po-
isťovni pracujem od
začiatku, preto si myslím, že určité
skúsenosti
mám. V prvom rade by som chcel
podotknúť, že pán
Hofbauer
mal pravdu, nakoľko teraz regionálna
Národná pois-
ťovňa,
najmä Správa Fondu zdravotného poistenia nahrádza mi-
nisterstvo
zdravotníctva v tom zmysle, že kryje všetky vý-
davky
zdravotníckych zariadení. To by nemalo takto
byť. Po-
isťovňa
by mala hradiť len to, čo poskytne
zdravotnícke za-
riadenie
našim poistencom. Doteraz je to tak, ako
povedal
pán
Hofbauer, že kryjeme všetky výdavky zdravotníckych za-
riadení. Preto je
ten schodok. Súhlasím s tým, že
tento
schodok
sa raz musí vyrovnať, a preto by mal byť krytý štát-
nym
rozpočtom.
A ešte
k tomu ping-pongu o 13,7 % a
10 % z minimálne
mzdy.
Musím opraviť pána poslanca Brocku,
nakoľko nie je to
10
% z minimálnej mzdy, ako to tu hovoril,
ale na zdravotné
poistenie
za pracovne nečinné obyvateľstvo sa platí 13,7 %
z
minimálnej mzdy, to je 340 Sk, a štátny rozpočet prijal,
že
z tých 13,7 sa hradí 10 %. Preto je to 34 Sk.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Šagát, máte slovo.
Poslanec T. Šagát:
Veľmi pekne ďakujem. Dovoľte pánu
poslancovi Oravcovi
pripomenúť niekoľko
skutočností. Pokiaľ sme začali robiť
systémovú zmenu
vo financovaní zdravotníckych zariadení
a
robíme ju cestou poisťovne,
poisťovňa hradí všetky svoje
záväzky
voči zariadeniu, ktoré sa týkajú
poskytovania zdra-
votníckej
starostlivosti. Pokiaľ súhlasíte s touto definí-
ciou,
tak platí lieky, výkony, ale aj
vykurovanie a stravu.
Teda
povedzte mi, prosím, čo iné, čo jej neprislúcha,
pois-
ťovňa
za rezort zdravotníctva hradila. Možno by to bolo nie-
čo
povzbudzujúce, čo by som vedel v budúcej praxi využiť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do
rozpravy? Pani
poslankyňa
Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by
som sa vy-
jadriť
k návrhu krytia deficitu rozpočtu
Národnej poisťovne
a
vlastne podporiť tých, ktorí uviedli názor, že sme v tomto
roku
prijali také opatrenia pri hospodárení štátneho rozpoč-
tu,
že skutočne je možné kryť deficit Národnej poisťovne,
osobitne
Fondu zdravotného poistenia z rozpočtu. Ak by sa
udržala
regulácia rozpočtu tak, ako sme ju
predpokladali do
konca tohto roku,
to znamená viazanie rozpočtových
pros-
triedkov,
celý deficit rozpočtu za január až december 1994
by
predstavoval 10,3 mld. Predpokladali sme, že fiškálny de-
ficit
bude 14 mld, resp. pri raste HDP 15,4
mld Sk. To zna-
mená,
že je možné krytie deficitu Fondu
zdravotného poiste-
nia
ešte v rámci schváleného deficitu rozpočtu na tento rok.
Chcem však upozorniť, že ak sa bude tak neuvážene pri-
stupovať
k navyšovaniu deficitu rozpočtu, ako sa
to urobilo
včera,
je možné, že plánovaný deficit rozpočtu resp. fiškál-
ny
deficit sa výrazne prekročí. Myslím si, že poslanci by si
mali
uvedomiť, čo to bude znamenať pre
budúcoročné hospodá-
renie.
Bude sa s ním musieť napokon vyrovnať vláda, ktorá sa
nám
včera predstavila a ktorá zrejme asi
dostane aj dôveru.
Chcela
by som upozorniť, že vlaňajší deficit rozpočtu, ktorý
sme
zdedili my, bol oficiálne priznaný na 23 mld, ale preto,
že
sa nepoužíva medzinárodne uznávaná
metodika, bol podhod-
notený
o viac ako 7 mld. Čiže,
hospodárili sme s deficitom
minulého
roku 30 mld. Boli sme nútení urobiť viaceré kroky
práve
preto, aby sme mohli umožniť eliminovať aj tie riziká,
ktoré
boli zabudované v rozpočte na tento
rok. Jedno z tých
rizík
bolo aj hospodárenie Národnej poisťovne. Myslím, že je
teda možné pokryť deficit Fondu zdravotného
poistenia zo
štátneho
rozpočtu, ale zároveň, keď sa bude pripravovať roz-
počet
budúcich poisťovní, bude treba veľmi
starostlivo zva-
žovať,
akým spôsobom sa bude riešiť vzťah
štátu a jednotli-
vých
poisťovní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Oravec, máte slovo.
Poslanec M. Oravec:
Chcel by som odpovedať pánu Šagátovi na
jeho pripomien-
ku
ku mne. Tvrdí, že Správa Fondu zdravotného poistenia by
mala kryť všetko. Odpoviem mu na to jednou vecou. Správa
Fondu
zdravotného poistenia kryje aj mzdové
výdavky. Poviem
to
na príklade nemocnice vo Vranove nad
Topľou. My sme malá
nemocnica,
máme navyše 200 pracovníkov v obslužných zdravot-
ných
službách, a miesto toho, aby pán riaditeľ
trošku redu-
koval
tieto pracovné sily, nový pán riaditeľ
vymenovaný bý-
valým
ministrom pánom Šagátom prijímal ďalších ľudí, a na to
sa použili mzdové prostriedky, ktoré musela
hradiť Správa
Fondu zdravotného poistenia z prostriedkov, ktoré by mali
ísť
za poskytnuté služby pre našich poistencov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do
rozpravy? Pro-
sím,
pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo, pán
predsedajúci. Po vypočutí
si
rozpravy, v ktorej vystúpilo
doteraz 11 poslancov, nie-
ktorí
aj opakovane, mi dovoľte, aby som aj ja vyjadrila nie-
koľko
myšlienok. Budú sa týkať priamo predloženého návrhu.
Ako výbory konštatovali, aj ja sa
pripájam k tomu, že
naozaj
tento rozpočet prehodnocujeme a zaoberáme sa ním veľ-
mi
neskoro. Je vlastne koniec decembra. A vzhľadom na situá-
ciu,
že v auguste Národná rada v predchádzajúcom volebnom
období
prijala zákon o rozdelení Národnej
poisťovne, na dva
samostatné
subjekty, a to na Sociálnu poisťovňu a
Všeobecnú
zdravotnú poisťovňu,
nám napriek tejto kritickej výhrade
dnes
už nič iné nezostáva, iba vziať túto správu, tento roz-
počet
na vedomie, pretože keby sme tak
neurobili, nemali by
sme
aké finančné prostriedky delimitovať na tieto dva právne
subjekty.
Samozrejme, ten schodok treba riešiť a prikláňam
sa
k návrhu, ktorý vyslovil pán poslanec Maxon a podporili
ho
v rozprave ďalší, aby sa to riešilo zo schodku rozpočtu.
Ďalšia moja výhrada a kritická pripomienka sa týka to-
ho,
že v predloženom návrhu je obsiahnutý aj návrh na zvýše-
nie
objemu mzdových prostriedkov o 12 %, čo predstavuje viac
ako
44 mil. Sk, presne 44 854 285,7 Sk.
Myslím si, že je to
dosť neobvyklé riešenie v situácii, keď Národná
poisťovňa
a
najmä tie dva spomínané fondy sú v
deficite. Zdá sa mi to
dosť
neseriózne a je to aj netradičné riešenie, aby sa vo
verejnoprávnej
inštitúcii takto zvyšovali mzdové
prostried-
ky,
keď sa tu zdôvodňuje, že je to spôsobené
ako reakcia na
predpokladanú
infláciu v roku 1994. Pokiaľ viem, takto sa
neriešila
situácia ani v rozpočtových ani v súkromných in-
štitúciách. Preto seriózne by sa táto otázka dala riešiť
vtedy,
keby sme neboli v takomto vysokom termíne, a to je
zníženie toho návrhu
mzdových prostriedkov o tento
nárast
12
% na pôvodnú sumu. Myslím si, že teraz sa to nedá riešiť,
pretože
predpokladám, že tieto prostriedky už
boli vyplate-
né.
Ďalej mi v tomto návrhu chýbali niektoré údaje. Naprí-
klad
prečo sa netvoril rezervný fond v
Správe Fondu dôchod-
kového
poistenia, ako sa použijú prostriedky rezervných fon-
dov,
ako sa použijú prostriedky účelového fondu, keď by mala
o
nich rozhodovať správna rada podľa § 21 ods. 2 zákona čís-
lo
9/1993 Z. z. a § 11 zákona
číslo 8/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov. A ďalej mi tam chýbalo aj to, komu
a
ako sú rozdeľované odmeny z
ostatných osobných nákladov
uvádzaných
v pôvodnej výške 1 897 000 korún. Bolo to uvedené
v
predloženom návrhu na strane 6 v kapitole o mzdových pros-
triedkoch.
Takisto mi chýbalo na strane 7, v akých jednot-
kách
sú uvádzané sumy rezervného a účelového
fondu, pretože
to
sťažuje orientáciu v údajoch. Nie sú
uvádzané v tisícoch
ako
v ďalších nasledujúcich tabuľkách. Bolo
by potrebné do-
plniť,
že tieto prostriedky sa tvoria do
výšky 0,5 % výšky
platieb
do jednotlivých fondov.
Takže, vzhľadom na termín a vzhľadom na
situáciu, ktorú
som
uviedla, že naozaj nám nič iné neostáva
iba vziať tento
návrh
na vedomie, a tak ako som predniesla na začiatku uzne-
senie,
ktoré je súčasťou tejto spoločnej správy, ho musíme
vziať
na vedomie, ale s tým riešením, ku ktorému sa aj ja
prikláňam. Preto mi
dovoľte, aby pred uvedením
hlasovania
som
uviedla znovu návrhy uznesenia pod
bodmi A, B, C. Odpo-
rúčam,
aby sme o nich hlasovali jednotlivo, keďže každý má
svoj
špecifický obsah, a potom uvediem aj
doplnenie bodu B.
Pán
poslanec Maxon, povedali ste, že takto dopĺňate bod C,
ale
myslím si, že váš návrh by skôr patril do bodu B, ak
s
tým súhlasíte.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Poslanec M. Maxon:
Môžem súhlasiť, ale myslím si, že mali by
sme to riešiť
kompromisom.
Najlepšie by sa hodil do bodu D a potom zaradiť
to
ďalšie.
Poslankyňa M. Aibeková:
Dobre.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne. Budem najskôr uvádzať
uznesenie tak, ako
je
v spoločnej správe, a potom ho doplním
po terajšej doho-
de, ak budete
súhlasiť, o bod D tak, ako
ho predniesol
v
rozprave pán poslanec Maxon.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pardon. Musím ešte ukončiť rozpravu a
opýtať sa pána
poslanca
Brocku, či sa chce vyjadriť.
Poslanec J. Brocka:
Ďakujem, nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa, aby ste
uvádzali hla-
sovanie.
Poslankyňa M. Aibeková:
Budem
uvádzať body uznesenia. Pod bodom A navrhujem,
aby Národná rada schválila konštatovanie,
že Národná rada
Slovenskej
republiky konštatuje, že návrh rozpočtu
Národnej
poisťovne na rok
1994 je zostavený v zmysle zákona číslo
7/1993
Z. z., avšak neboli dodržané lehoty predloženia toho-
to
návrhu. Odporúčam prijať takéto znenie uznesenia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a
vzápätí hlasuj-
me.
Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tento bod prijať.
Upozorňujem, že pani spoločnej spravodajkyni
na pulte
nefunguje
zariadenie.
Poslankyňa M. Aibeková:
Už to funguje. Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 111 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento bod bol prijatý.
Poslankyňa M. Aibeková:
Bod B
v znení: "Národná rada
Slovenskej republiky sú-
hlasí
s predloženým návrhom poistného
rozpočtu Národnej po-
isťovne
na rok 1994 s pripomienkou, že príjmy Fondu zdravot-
ného
poistenia vo výške 2 991 miliónov korún nebudú kryté
z
prostriedkov Fondu národného majetku". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a
vzápätí hlasuj-
me.
Pani spoločná spravodajkyňa bod B spoločnej správy odpo-
rúča
prijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod B spoločnej správy
sme prijali.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďalej: "Národná rada Slovenskej
republiky žiada predse-
du Najvyššieho
kontrolného úradu predložiť Národnej rade
Slovenskej
republiky stanovisko k účtovnej uzávierke rozpoč-
tu
Národnej poisťovne za rok 1994 a k návrhu rozpočtu na rok
1995".
Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o tomto návr-
hu
spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento bod spoločnej
správy sme prijali.
Poslankyňa M. Aibeková:
Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky návrhy ob-
siahnuté
v spoločnej správe. V rozprave vystúpilo 11 poslan-
cov,
ale pozmeňovací návrh predložil iba pán poslanec Maxon.
Podporili
ho aj pán poslanec Šagát a pán poslanec Baránik.
Ak
dovolíte, prečítam tento návrh
uznesenia, ktorý odporúča
pán
poslanec Maxon zaradiť ako bod D už k uzneseniu v bodoch
A,
B, C, ktoré sme schválili. Prosila by
som pána poslanca,
nemám
úplné písomné znenie tohto návrhu, keby ma doplnil.
V
bode D Národná rada Slovenskej
republiky žiada vládu Slo-
venskej
republiky riešiť deficit Fondu zdravotného poistenia
vo
výške 2 991 miliónov Sk z prostriedkov
štátneho rozpočtu
za
rok 1994. Je správne takéto znenie?
Poslanec M. Maxon:
Myslím
si, že áno. Je
tam len formálna pripomienka
-
deficit rozpočtu.
Poslankyňa M. Aibeková:
Áno. Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Vážení prítomní, budeme
hlasovať o návr-
hu
uznesenia, ktorým Národná rada podľa §
9 ods. 1 písm. c/
a
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky číslo 7/
1993
Z. z. v znení neskorších predpisov schvaľuje poistný
rozpočet...
Poslankyňa M. Aibeková:
Ešte budeme hlasovať o tomto poslednom
bode D, až potom
zoberieme
komplexne celé uznesenie. Tento bod
odznel v spo-
ločnej
rozprave. Odporúčam taktiež prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode spo-
ločnej
správy, ktorý predniesla pani spoločná spravodajkyňa.
Odporúča
ho prijať.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 111 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že aj tento bod spoločnej správy sme pri-
jali.
Môžeme
hlasovať o uznesení ako celku, pani
spoločná
spravodajkyňa?
Poslankyňa M. Aibeková:
Áno.
Prosím, pán predsedajúci,
aby ste dali hlasovať
o
návrhu uznesenia ako celku. Odporúčam ho schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia,
ktorým Národná rada
podľa
§ 9 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona Národnej rady Slo-
venskej republiky číslo 7/1993 Z. z. v
znení neskorších
predpisov
schvaľuje poistný rozpočet
Národnej poisťovne na
rok
1994.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pani spoloč-
ná
spravodajkyňa odporúča toto uznesenie prijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme prijali
uznesenie Národnej rady
Slovenskej
republiky, ktorým sme schválili poistný
rozpočet
Národnej
poisťovne na rok 1994.
Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.
Poslankyňa M. Aibeková:
Aj ja ďakujem za spoluprácu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
pokračujeme v rokovaní p ä t n á s t
y m bodom, kto-
rým
je
Návrh
na vyslovenie nedôvery
členom Rady Slovenskej
republiky
pre rozhlasové a televízne vysielanie a na ich od-
volanie
z členstva v Rade Slovenskej republiky pre rozhlaso-
vé
a televízne vysielanie.
Návrh na vyslovenie nedôvery členom rady
a návrh na ich
odvolanie
z členstva podala skupina poslancov podľa § 3 ods.
1
a § 5 ods. 2 písm. c/ zákona Slovenskej národnej rady čís-
lo
294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové
a
televízne vysielanie v znení
neskorších predpisov. Návrh
bol
rozdaný ako tlač číslo 63. V
návrhu máte predložený aj
návrh
uznesenia Národnej rady.
Prosím povereného člena skupiny poslancov
pána poslanca
Jána Feketeho, aby návrh odôvodnil. Prosím,
pán poslanec,
máte
slovo.
Poslanec J. Fekete:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
podľa § 3 ods. 1 a § 5 ods. 2 písm.
c/ zákona Sloven-
skej
národnej rady číslo 294/1992 Zb. o Rade
Slovenskej re-
publiky
pre rozhlasové a televízne vysielanie v znení ne-
skorších
predpisov v mene skupiny 18 poslancov navrhujem Ná-
rodnej rade Slovenskej republiky vysloviť
nedôveru členom
Rady
Slovenskej republiky pre rozhlasové a
televízne vysie-
lanie
a odvolať ich z Rady Slovenskej
republiky pre rozhla-
sové
a televízne vysielanie. Ide o týchto členov rady: Ja-
roslava
Vybírala, Natašu Slávikovú, Karola Dobiáša, Jozefa
Magalu
a Ernö Ozogánya.
Skôr,
ako návrh odôvodním,
dovolím si odcitovať časť
listu,
ktorý predsedovi parlamentu a cez neho
aj Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultú-
ru
a šport približne pred rokom poslal Dr.
Ján Švidroň, bý-
valý
člen rady a jeden z mála slovenských
odborníkov na me-
dzinárodné
právo v oblasti šírenia televízneho a rozhlasové-
ho vysielanie. Citujem: "Každý prevádzkovateľ rozhlasového
a
televízneho vysielania, či už je to
verejno-právna inšti-
túcia
alebo súkromný podnikateľ, by si mal
byť vedomý toho,
že
nesie najvyššiu spoločenskú
zodpovednosť. Vo svojej pod-
nikateľskej
činnosti, na základe článku 26 ústavy sa nikdy
nesmie
správať iba trhovo, ale predovšetkým kultúrne. Musí
si
byť ustavične vedomý toho, že vysielacia frekvencia nie
je
jeho majetkom, ale z dôvery spoluobčanov ju má iba prepo-
žičanú a
o túto dôveru spoluobčanov sa musí vždy znovu
a
znovu uchádzať. To je zároveň dôvod, prečo je nutné urých-
lene dobudovať
Radu Slovenskej republiky
pre rozhlasové
a
televízne vysielanie ako plne vybavený nielen kompeten-
ciou,
ale aj materiálne a personálne,
nezávislý orgán, kto-
rého
význam nie je o nič menší, než význam Ústavného súdu,
či
Najvyššieho kontrolného úradu, ba z hľadiska priameho ma-
sového
dopadu jeho rozhodnutí najmä strategickej povahy je
jeho
bezprostredný spoločenský vplyv ešte väčší". Koniec ci-
tátu.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
kmitočtové spektrum je charakterizované
ako národné bo-
hatstvo.
Každý národ a štát má záujem všetko to,
čo charak-
terizoval
ako národné bohatstvo, využívať predovšetkým pre
vlastnú potrebu.
Kvôli ochrane a vytvoreniu mechanizmov,
ktoré zabezpečia efektívne využívanie národného bohatstva,
si
štát zriaďuje svoje vlastné nezávislé zložky, ktoré musia
zabezpečiť
jeho požiadavky. Z toho dôvodu bola zriadená Rada
Slovenskej
republiky pre rozhlasové a televízne
vysielanie.
Jej
poslanie a podmienky na udeľovanie licencií sú určené
zákonom.
Zákonné normy Slovenskej republiky v oblasti vysie-
lania
a šírenia rozhlasových a televíznych
signálov a v ob-
lasti
telekomunikácií umožňujú organizovať prípravu a vysie-
lanie
tak, aby boli uspokojené záujmy štátu, občanov, sub-
jektov
vyrábajúcich program a subjektov zabezpečujúcich dis-
tribúciu
signálu, a to pri splnení všetkých medzinárodných
odporúčaní
a dohôd.
Rozhodujúcu úlohu v tejto oblasti plnia
príslušné orgá-
ny
štátnej správy, napríklad
ministerstvá, Rada Slovenskej
republiky
pre rozhlasové a televízne vysielanie a
príslušné
telekomunikačné organizácie. Mimoriadne dôležitým
článkom
pri
plnení úlohy vysielania a šírenia rozhlasových a tele-
víznych
signálov je práve Rada Slovenskej republiky pre roz-
hlasové
a televízne vysielanie.
Ako plnila dané úlohy a svoje poslanie? Zdá sa, že nie
najlepšie.
Podrobnejšou analýzou možno celkom
presne špeci-
fikovať
niekoľko nedostatkov v jej činnosti. Spomeniem tie
najzávažnejšie.
1.
Profesná skladba rady, ale najmä vonkajšie vplyvy
niektorých
politických a finančných subjektov viedli ku kon-
traverziám
medzi kompetenciami rady a
organizáciami povere-
nými
distribúciou signálu a správou a
využitím kmitočtového
spektra
podľa zákona o telekomunikáciách číslo
110/1964 Zb.
v
znení zákona číslo 155/1992 Zb. a zákona
číslo 96/1993
Z.
z.
2. Spolupráca oprávnených zložiek, napríklad Telekomu-
nikačného
úradu, Slovenských telekomunikácií, Slovenskej te-
levízie
či Slovenského rozhlasu bola na nízkej alebo veľmi
nízkej
úrovni, čo rada využívala na vydávanie
nekoordinova-
ných
rozhodnutí.
3. Prideľované licencie neboli kompletné.
4. Neskoordinovanie technických
parametrov viedlo k po-
rušovaniu
odporúčaní a dohôd Medzinárodnej
telekomunikačnej
únie
v oblasti využívania kmitočtového
spektra a vytvárania
pásiem na využívanie rádiokomunikačnými službami rovnakého
charakteru
vo všetkých štátoch Medzinárodnej
telekomunikač-
nej
únie, napríklad hovorové služby,
rozhlasové vysielanie,
televízne
vysielanie, radenie civilnej a
vojenskej leteckej
prevádzky, záchranná
a vyhľadávacia služba, bezpečnostná
služba
atď.
5. Pri
prideľovaní rozhlasových kmitočtov
boli upred-
nostňované
záujmy subjektov, ktorých vysielanie má
komerčný
charakter,
úzku sortimentnú skladbu
programov, čo vyhovuje
len
určitým vrstvám poslucháčov.
6.
Uprednostňovanie neštátnych subjektov
neumožnilo
synchrónnu
sieť, ktorá by pokrývala celé územie Slovenskej
republiky,
čím sa znemožnilo sledovanie programu
prevádzko-
vateľa
zo zákona, tým je Slovenský rozhlas, na rovnakom kmi-
točte
súčasne na celom území Slovenskej republiky. Tento bod
pripomínam
preto, lebo vysielanie prevádzkovateľa
zo zákona
sleduje
záujmy štátu, a preto by malo byť charakterizované
celosortimentnou skladbou
programov, napríklad spravodaj-
ských kultúrnych programov, športových, hudobných, vedec-
kých,
detských, náboženských a iných relácií. Okrem toho vy-
sielanie Slovenského rozhlasu musí garantovať poskytnutie
rýchlych a nestranných informácií pri vzniku
mimoriadnych
situácií.
7. Za chybu musíme považovať aj nekoncepčnosť rady pri
prideľovaní licencií
neštátnym subjektom v
pásme VKV 2
a
pokračovanie vysielania Slovenského
rozhlasu ako prevádz-
kovateľa
zo zákona v pásme VKV 1. Neriešenie problémov okolo
využívania kmitočtového spektra pri nevyhnutnosti presunu
z
pásma VKV 1 do pásma VKV 2 podľa dohôd s Medzinárodnou te-
lekomunikačnou
úniou do konca roku 1995 prinesie ďalšie nové
problémy. Dôsledkom
tohto neriešenia budú zbytočne veľké
ekonomické
straty v Slovenskom rozhlase, v
Slovenskej tele-
vízii,
ale aj v ďalších vysielacích
subjektoch. Vylúčiť ne-
možno
ani vzájomné rušenie sa pri vysielaní vo vnútroštátnej
i
medzinárodnej oblasti, a tým aj možné finančné sankcie.
8. Doterajšia nekoordinovanosť pri prideľovaní
licencií
a
kmitočtov viedla k vzájomnému rušeniu sa vysielania na-
príklad
pri Rádiu Nitra, Rádiu RFM vysielajúceho z Trenčína.
Tá
viedla tiež k častým zmenám pridelených kmitočtov, keď
napríklad
Rádio RFM vysiela v priebehu jedného roka už na
treťom
kmitočte a Rádio CDI, Rádio Nitra a Rádio TWIST na
druhom
kmitočte.
9. Komerčné vysielanie rádií CDI a RFM sa
deje nezákon-
ne
bez udelenia licencií pod hlavičkou podnikateľských akti-
vít
Slovenského rozhlasu na kmitočtoch pridelených Sloven-
skému
rozhlasu ako prevádzkovateľovi zo
zákona, bez vyvode-
nia
dôsledkov, s tichým súhlasom Rady Slovenskej republiky
pre
rozhlasové a televízne vysielanie.
Vysielaním Rádia CDI
do
zahraničia pre zahraničných poslucháčov bez predchádzajú-
cej
medzinárodnej koordinácie došlo k porušeniu všetkých zá-
konných noriem z
oblasti vysielania platných v
Slovenskej
republike.
Došlo aj k porušeniu medzinárodných dohôd.
10. Rada nevykonala nijaké opatrenia,
ktoré by umožnili
postupné
rozdelenie stredovlnných synchrónnych
sietí, ktoré
boli
využívané na celoštátne vysielanie v
bývalej Českoslo-
venskej
federatívnej republike. Doteraz sa na nich vysiela
spoločný
program, ktorý podľa zisteného percenta
počúvateľ-
nosti
signalizuje nezáujem o toto
vysielanie zo strany po-
slucháčov.
11. Neodborné stanovenie technických
podmienok vysiela-
nia
a odporúčanie inštalovať lacné,
nekvalitné vysielače má
za následok prekročenie povolených vysielacích parametrov
bez
uplatnenia postihov.
12. Neschopnosť posúdenia
technických, organizačných
a
ekonomických možností neumožnila doteraz vybrať vhodného
záujemcu
ako partnera Slovenskej televízie na vysielanie te-
levízneho
programu na okruhu STV 2.
Uzatváram: Všetky Radou Slovenskej republiky pre roz-
hlasové a
televízne vysielanie nedoriešené problémy majú
priamy negatívny dopad na poslucháčov, občanov
Slovenskej
republiky,
a nepriamy dopad na ekonomiku vysielacích subjek-
tov,
ekonomiku Slovenských telekomunikácií
a na vytváranie
nepriaznivého
obrazu Slovenskej republiky v zahraničí. Preto
je
nevyhnutné, aby Národná rada Slovenskej
republiky urých-
lene
vykonala opatrenia, ktoré obnovia funkčnosť Rady Slo-
venskej
republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Od-
borná spôsobilosť, dodržiavanie
legislatívnych opatrení,
medzinárodných
odporučení a dohôd, koordinácia s ostatnými
zainteresovanými
subjektami, sú pre to základným
predpokla-
dom.
Z dnešného pohľadu sa to dá dosiahnuť len úplnou rekon-
štrukciou
Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a tele-
vízne
vysielanie.
Kvôli
úplnosti pripomínam, že o návrhu na
odvolanie
členov
Rady Slovenskej republiky pre
rozhlasové a televízne
vysielanie,
a to Jaroslava Vybírala, Nataše
Slávikovej, Ka-
rola
Dobiáša, Jozefa Magulu a Ernö Ozogánya by sme mali hla-
sovať
tajne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dobre, priatelia, budeme hlasovať o
návrhu pána poslan-
ca
Feketeho. /Šum v sále./ Najprv
rozpravu? V poriadku. Za-
čneme
rozpravou a potom uskutočníme hlasovanie o návrhu pána
poslanca Feketeho. Do rozpravy sa prihlásil
pán poslanec
Hrnko.
Máte slovo.
Poslanec A. Hrnko:
Mám
len jednu kratučkú faktickú pripomienku. Mali by
sme
sa vyjadrovať so znalosťou vecí, a
preto by som opravil
pána
poslanca Feketeho. Bývalá federácia sa
nevolala Česko-
slovenská
federatívna republika, ale Česká a Slovenská Fede-
ratívna
Republika.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kočnár, máte slovo.
Poslanec M. Kočnár:
Vypočuli
sme si veľmi vážne výhrady proti niektorým
členom
Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie. Spomínalo
sa
tu, že rada pracuje nekoncepčne, nekoordinovane, nie je
schopná posúdiť
niektorých žiadateľov o
licencie najmä
z
technického hľadiska, uprednostňovanie
neštátnych subjek-
tov.
To sú všetko podľa mňa, také
výhrady, že na zodpoved-
nosť
by mal byť braný aj predseda tejto rady. Neviem, či ne-
dopatrením
alebo z akého dôvodu sa medzi týmito
navrhnutými
členmi nevyskytuje aj meno predsedu. Navrhujem,
aby medzi
týmito
členmi bola aj predsedníčka pani Boldišová.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Slovo má pán poslanec Peter Weiss.
Prosím, máte slovo.
Poslanec P. Weiss:
Vážené dámy,
vážení páni,
v poslednom vydaní týždenníka Zmena sme
si mohli prečí-
tať
veľmi úprimné vyjadrenie pána
predsedu Hnutia za demo-
kratické
Slovensko a predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Citu-
jem:
"HZDS má otvorenú cestu do
rozhlasu, pretože jeho ria-
diteľom
je človek, ktorého sme si vybrali, a podobne to bude
v
televízii." Úprimnosť treba oceniť.
Zámery
masmediálnej politiky Hnutia
za demokratické
Slovensko sú
jasné - ovládnuť
verejnoprávne inštitúcie
a
podriadiť ich svojmu vlastnému politickému záujmu. Deje sa
to nielen obsadením miest riaditeľa
Slovenského rozhlasu,
a
zrejme aj riaditeľa Slovenskej televízie svojimi ľuďmi,
ale
aj čisto koaličným obsadzovaním orgánov
Rady Slovenskej
televízie,
Rady Slovenského rozhlasu a zrejme aj Rady Slo-
venskej republiky
pre rozhlasové a televízne vysielanie.
Lenže
ak prichádzame k tejto rade, treba
povedať, že ak sa
licencie
udelia iba subjektom, ktoré budú blízke
momentálne
vládnúcej
koalícii, popri verejnoprávnych inštitúciách - mi-
mochodom
financovaných z poplatkov koncesionárov
a daňových
poplatníkov
bez ohľadu na ich politickú príslušnosť - môže
takto jedno politické zoskupenie vlastne
potichu ovládnuť
značnú
časť éteru. Preto by v každom prípade Rada Slovenskej
republiky
pre rozhlasové a televízne vysielanie mala byť ob-
sadená
pluralitne.
A na záver ešte jednu poznámku. Ak je
pravda to, čo po-
vedal
pán navrhovateľ, teda že rada nesplnila svoje úlohy,
bolo
by treba podrobiť analýze činnosť všetkých členov tejto
rady,
a teda aj toho človeka, ktorý rade predsedal. Myslím
si,
že budeme robiť veľmi vážne rozhodnutie a mali by sme
postupovať
v duchu demokracie a plurality.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán František
Mikloško. Prosím, pán
poslanec.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predsedajúci,
vážený snem,
chcel by
som sa najprv spýtať, prečo tá
správa, ktorú
nám
predložil pán poslanec Fekete, nebola doručená skôr, aby
sme sa mohli
ňou zaoberať a tak by sme mohli kompetentne
zaujať
stanovisko. Prosil by som, keby mi v
záverečnej reči
na
to odpovedal. To je ako prvé.
Po druhé - chcel by som, aby mi bolo hneď
odpovedané na
otázku,
či navrhovaný na odvolanie pán Karol Dobiáš
je Rudo
Dobiáš, ktorý je
tam za KDH. Budem ďalej pokračovať, len
potrebujem
toto zistiť, na tomto totiž závisí moja ďalšia
reč.
Či je to ten Dobiáš, ktorého ja mám na mysli.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Mám pred sebou vzor hlasovacieho lístku a
tu je uvádza-
né
meno Karol Dobiáš.
Poslanec F. Mikloško:
Karol Dobiáš je slávny futbalista, to
viem, ale Rudo
Dobiáš
je človek, ktorý je v Rade pre rozhlasové a televízne
vysielanie
za KDH. Chcel by som si to nejako urovnať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, pokračujte.
Poslanec F. Mikloško:
No nie, ak to nie je on, potom nemusím
ďalej rozprávať,
ale
ak je to on, budem ďalej hovoriť. Prosím, keby ste mi
mohli
na to odpovedať teraz hneď.
Poslanec J. Fekete:
Samozrejme, že sa
chybičky stávajú. Je to Rudolf Do-
biáš.
Je tu teda preklep.
Poslanec F. Mikloško:
Dobre. V tom prípade by som rád pokračoval. Celý tento
postup
sa mi zdá byť istým spôsobom problematický. Chcel som
povedať
iné slovo. Asi pred štyrmi týždňami som dostal od
pána
predsedu Gašparoviča list, aby som ako predseda Klubu
KDH
navrhol niekoho do Rady Slovenskej republiky pre rozhla-
sové
a televízne vysielanie. Vzhľadom na to,
že som príslo-
večne
slušný človek a vedel som, že tam máme nášho člena Ru-
dolfa
Dobiáša, nenavrhol som tam nikoho.
Totiž dôvod na od-
volanie
bolo doplnenie, tak ako to hovorí uznesenie Národnej
rady,
že pán Sando, Luky a Laciak - proste im
vyprší lehota
a
z toho dôvodu sa bude voľbou doplňovať, a nie voliť od za-
čiatku.
Z tohto jediného dôvodu som nenavrhol za Klub KDH
nikoho, pretože tam
máme už spomínaného Rudolfa Dobiáša.
Dnes
sa ale odrazu dozvedám, že ideme odvolávať všetkých,
a
tým v navrhovaných kandidátoch nemáme
nikoho. Samozrejme,
že v tejto
chvíli budem žiadať, aby táto formálna vec sa
napravila,
pretože v opačnom prípade by to bolo nespravodli-
vé.
Chcem ešte povedať: Rudolf Dobiáš je nezávislý sloven-
ský
spisovateľ, nie je člen KDH. Je to človek, ktorého ako
mladého
chlapca zavreli komunisti a v päťdesiatych rokoch si
odsedel
desať rokov, viac ako desať rokov. Aj z tohto dôvodu
sme
si ho chceli formálne uctiť, že sme ho
navrhli do tejto
Rady
pre rozhlasové a televízne vysielanie.
Dnes veľmi vše-
obecnými
dôvodmi, kde vôbec nie je nikto braný
konkrétne na
zodpovednosť,
je tento človek odvolávaný. Tento postup pova-
žujem
svojím spôsobom za morbídny. Prepáčte
mi tento výraz,
ale
nenapadá ma žiadne lepšie slovo. Z
tohto dôvodu žiadam,
aby
nie Karol Dobiáš, ale Rudolf Dobiáš bol
daný do zoznamu
tých,
ktorí sa budú ďalej voliť, a
samozrejme, aj z dôvodu,
ktoré
som tu spomenul, žiadam, aby bolo na to
prihliadnuté,
aby
bol ďalej zvolený.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Šimko. Prosím.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda. Mám iba krátku
poznámku k ar-
gumentácii,
ktorú použil pán poslanec Fekete.
Pán poslanec, vy ste veľmi všeobecným
spôsobom argumen-
tovali
12 argumentmi proti činnosti celej rady, ale pritom
ste
nepovedali, akým spôsobom sa nejako výraznejšie zaslúži-
li
o nedostatky, ktoré ste vyčítali celej
rade, akým spôso-
bom
sa práve týchto päť členov Rady pre
televízne a rozhla-
sové
vysielanie na tom podieľalo.
Prosím, aby ste uviedli,
čo
konkrétne týchto päť ľudí robilo v tejto rade také, že
títo
si zasluhujú nedôveru.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa
Rusnáková. Prosím.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážení hostia,
pri obdržaní programu 3. schôdze Národnej rady Sloven-
skej
republiky som vo svojom vnútri s
uspokojením konštato-
vala,
že Národná rada v súlade so zákonom číslo 294/1992 Zb.
o
Rade Slovenskej republiky pre
rozhlasové a televízne vy-
sielanie
dovolí ďalších členov rady, pretože trom jej členom
uplynulo
dvojročné funkčné obdobie. Hoci
priznávam, po noč-
nom
rokovaní z 3. na 4. novembra 1994 som nebola prekvapená,
že
túto radu ste nechali nedotknutú. V priebehu
týždňa však
padlo
politické rozhodnutie na odvolanie piatich členov rady
s
výnimkou pani predsedníčky Emílie Boldišovej. Bolo to, vá-
žená
koalícia, nelogické rozhodnutie,
pretože pani predsed-
níčka
v prvom rade zodpovedá za činnosť Rady pre televízne
a
rozhlasové vysielanie, a práve preto
ste mali mať logický
dôvod
aj na jej odvolanie.
Rada predložila v minulom volebnom období
správu o svo-
jej
činnosti, ktorú parlament prijal. Táto inštitúcia nemala
ľahkú
prácu a niekoľkokrát jej a jej pani
predsedníčke bolo
čo
vyčítať. Toto rozhodnutie však považuje poslanecký klub
Demokratickej
únie - rozhodnutie predložiť parlamentu
návrh
na
odvolanie - za rozhodnutie
politické. Možno, že málokto
z
vás pozná skutočné dôvody a len budete plniteľom tohto po-
litického
rozhodnutia. Dovolením troch členov rady by sa na-
plnila
litera zákona a Rada pre rozhlasové a televízne vy-
sielanie
by mala 9 členov tak, ako to káže § 3
zákona číslo
294/1992
Zb.
Poslanecký klub Demokratickej únie vyjadruje protest
voči
takémuto postupu, postupu výsostne
politickému, ktorým
koaličné
strany chcú ovládnuť ďalšiu radu. Nečudo, že majú
o
ňu záujem, veď jedna z jej úloh je
podpora záujmov verej-
nosti
na uskutočňovanie slobody prejavu a informácií, rozvoj
plurality vysielania
a nezávislosť jeho
prevádzkovania.
Z
tohto dôvodu poslanecký klub
Demokratickej únie nepodporí
návrh
na odvolanie členov Rady pre rozhlasové a televízne
vysielanie.
Súčasne prosím pána predkladateľa za
skupinu poslancov,
aby
vysvetlil, prečo nebola navrhnutá na odvolanie pani Emí-
lia
Boldišová a prečo napríklad pripisuje
neriešenie otázky
STV
2 na vrub rady, hoci vieme, že v konečnom dôsledku to
bol
práve parlament, ktorý túto otázku nedoriešil a rada vy-
vinula
maximálne úsilie na to, aby STV 2 bola doriešená.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, slovo má pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prepáčte, že sa nevyjadrím k téme, o
ktorej rokujeme,
ale
kvôli stenografickému záznamu chcem oznámiť, že pri hla-
sovaní
používam náhradnú kartu číslo 2.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má predseda výboru
pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
rád tu počúvam pojmy pluralita, demokracia a ešte rad-
šej
citácie z novín. Bolo by možné vybrať nepreberné množ-
stvo
novín a nepreberné množstvo citácií, sú totiž také jed-
nofarebné,
ale myslím, že to nie je predmetom rokovania tej-
to
schôdze Národnej rady, ani tohto bodu.
Pán
poslanec Mikloško, nie ja,
ale vy ste povedali
v
marci, že už máte pevne v rukách armádu, vnútro a médiá
a
my sme už tu zbytoční, že za pol
roka o nás nikto nebude
vedieť.
Tak sa teraz tu nehrajte na vrcholného demokrata,
pretože
takým nie ste. A čo sa týka formálneho
uctenia nie-
koho na vymenovanie do rady, prosím,
vás, rada je vysoko
profesný
orgán a nie akási inštitúcia, kde si kohosi treba
formálne
uctiť. Tak to totiž fungovalo doteraz a vznikal ab-
surdný stav, že
ministerstvo dopravy, spojov a verejných
prác bolo zodpovedné za vysielače, za
rádioreléové trasy
a
za príjem signálu, ale to, čo sa z
toho vysielalo, bolo
v
rukách verejno-právnej inštitúcie, čo bolo mimo, a o tomto
dianí
ešte rozhodoval ďalší orgán, ktorý bol
volený na tre-
tej
úrovni. Takže, tento stav je jednoducho
nie uspokojivý,
nie
je možné ho takýmto spôsobom brať ako vhodný, prijateľný
a
akceptovateľný.
A čo sa týka éteru, vážení páni poslanci,
panie poslan-
kyne,
frekvenčné spektrum v každom štáte je
chápané ako ná-
rodné bohatstvo. To je taká záležitosť,
že pokiaľ nejaká
stanica
funguje na báze pirátskeho vysielania,
tak sa s ňou
takýmto
spôsobom aj zaobchádza. Pokiaľ v minulosti v brit-
ských
teritoriálnych vodách zakotvila
loď, ktorá vysielala
pirátske
vysielanie na frekvenčnom rozsahu,
Británia to vy-
riešila
veľmi jednoducho. Priplával torpédoborec kráľovského
námorníctva
a dal ultimátum do 24 hodín sa odtiaľ
vypratať,
v
opačnom prípade loď bude potopená.
Odplávala. Samozrejme.
Takéto
postupy žiadny štát netoleruje a takéto
postupy musí
strážiť
Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie. Takže,
toľko
dovoľte k tým búrlivým prejavom na obranu plurality
a
demokracie.
Mne sa ináč nesmierne páči
aj to, že samotná televízia
vyjadrila
svoje postoje k nášmu rokovaniu, pretože v pred-
chádzajúcom
bode, kde sa rokovalo o tak závažnom probléme,
ako
bolo finančné krytie Národnej
poisťovne, jej tu nebolo,
ale
teraz sa ide od práce pretrhnúť.
Ďakujem.
Podpredseda A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Chcel
by som len osviežiť pamäť pána
Weissa, aby si
spomenul
aj na iný citát, ktorý povedal jeho
koaličný part-
ner
v marci, keď povedal smerom k pánu premiérovi Mečiarovi,
že
"pán Mečiar, vy ste skončili, nedostanete sa do rady a do
televízie.
Zíde z očí, zíde z mysle." A
následne ste sa po-
dieľali
a urobili ďalšie kroky, že ste vzápätí
spoločne od-
volali
jednu radu, druhú radu, dovolili si svojich členov,
a
skutočne ste pokračovali v tom, že pán Mečiar ani v jednom
médiu, ani v druhom nebol a ak sa
objavil, tak len veľmi
zriedkavo.
Takže, treba len zaloviť v pamäti a potom, keď už
citovať,
tak aj svojich koaličných partnerov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Fico, máte
slovo.
Poslanec R. Fico:
Pán predsedajúci,
rád by som vyjadril stanovisko poslaneckého klubu Spo-
ločnej
voľby, ktoré znie, že poslanecký klub Spoločnej voľby
nepodporí
odvolanie piatich členov Rady Slovenskej republiky
pre
rozhlasové a televízne vysielanie.
Súčasne by som chcel načrtnúť jeden procedurálny prob-
lém,
ktorý vzniká tým, že ako bod 53, teda tlač 53, bude
prerokovaný
návrh na voľbu členov Rady Slovenskej
republiky
pre
rozhlasové a televízne vysielanie.
Nadviažem na to, čo
povedal
pán poslanec Mikloško. My sme
navrhovali predovšet-
kým
kandidátov, ktorí majú obsadiť tri voľné miesta v Rade
pre
rozhlasové a televízne vysielanie, s tým, že sme nevede-
li
a ani sme nemohli vedieť, že dnes
budeme hovoriť o celej
Rade
pre rozhlasové a televízne
vysielanie. Preto sa pýtam
a
bol by som rád, keby mi odpovedal predseda Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky pre vzdelanie,
vedu, kultúru
a
šport, ktorý navrhoval obsadenie
týchto troch miest, ako
si
predstavuje voľbu všetkých členov tejto rady, pretože ta-
ký
návrh tu nie. Myslím si, že v prípade, ak budeme voliť
celú
novú Radu pre rozhlasové a televízne vysielanie, mal by
byť
pripravený nový návrh, pretože všetky poslanecké kluby
by
sa tomu prispôsobili a navrhovali by ďalších kandidátov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
V prvom rade ďakujem pánu Hofbauerovi, že
ma označil za
nedemokrata.
Po druhé - aj včera pán poslanec Slobodník mi
presne
pripomenul ten istý výrok, kedy som
povedal, že máme
všetko
v rukách. Chcem k tomu povedať
nasledovné: Pani ešte
vtedy
novinárka Zelenayová tam bolo prítomná.
Všetky noviny
a
všetci novinári pochopili, že to
bolo povedané ako vtip.
Všetci,
okrem Republiky. To, že vy ste to
nepochopili ako
vtip,
pán Hofbauer, ja nemôžem za to, to
súvisí nejak s va-
ším
založením, aj pán Slobodník, ale ja som vtedy povedal,
že
sa hovorí, že bez velenia niet
spojenia - máme dopravu,
máme
vnútro, máme všetko v rukách. Vtip,
ktorý je tu známy,
ktorý
sa hovorí, nebudem to ďalej rozvádzať, je mi to smieš-
ne.
Pán
poslanec Hofbauer, ale vy ste nepochopili ďalšiu
vec.
Keď som spomenul, že Rudolf Dobiáš bol
ako chlapec za-
vretý
a bol vyše 10 rokov vo väzení, a keď som povedal, že
bez
toho, aby mu konkrétne niekto niečo
vytkol, ho vyhadzu-
je,
tak som spomenul jednu veľmi jemnú paralelu o spôsoboch.
Takisto
som tú paralelu spomenul vtedy, keď som
povedal, že
sme
dopredu nedostali pripomienky a výhrady na to, kvôli čo-
mu
sú odvolávaní a kvôli čomu je on odvolaný, aby sa mohol
brániť.
Dostali sme to teraz a hneď budeme
hlasovať. Nie je
mojou
vinou, že ste nepochopili, prečo som povedal, nie pre-
to,
že by za zásluhy mal byť niekto v Rade Slovenskej repub-
liky
pre rozhlasové a televízne vysielanie, pre niečo iné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Slovo má pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Taká najjednoduchšia definícia politiky hovorí, že po-
litika
je vec verejná. Keď sa zaoberáme
verejno-právnou in-
štitúciou, akou je
rozhlas, Rada Slovenskej
republiky pre
rozhlasové
a televízne vysielanie, je prirodzené, pani po-
slankyňa
Rusnáková, že sa zaoberáme
politikou. A naše roz-
hodnutie,
samozrejme, bude tiež politické, takže je zbytočné
nás
strašiť, že by sme prijímali nejaké iné
rozhodnutie ako
rozhodnutie
politické. Samozrejme, že za neho ponesieme aj
zodpovednosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Volf.
Poslanec Ľ. Roman:
Prepáčte, ja som sa prihlásil a som teraz
narade.
Poslanec J. Volf:
Prepáčte, v tomto som ešte neskúsený.
Poslanec Ľ. Roman:
Prepáčte
mi. Mám len také malé upozornenie. Prepáčte
mi.
Minulý týždeň som bol na konferencii európskych minis-
trov
o médiách, o verejnoprávnych
inštitúciách, kde sa pri-
jal
určitý dokument. V dokumente Východné krajiny, ku ktorým
som
sa aj ja pripojil, je upozornenie pre všetky štáty Euró-
py,
aby rada pre televízne vysielanie bola pluralitná, aby
neprišlo
k politickej manipulácii. Netvrdím, že
predchádza-
júca
rada bola funkčná, ale pri voľbe
druhej rady vás upo-
zorňujem,
aby sme neurobili politickú chybu, na ktorú by sme
mohli
v Rade Európy doplatiť. To znamená, že
keby táto rada
bola
pluralitne zastúpená, bol by to veľmi dobrý signál sme-
rom
von.
Mám tu
ešte odkaz od pani Boldišovej,
že ak odvolajú
radu
podľa návrhu, ona chce byť tiež odvolaná a že obvinenia
sú
vykonštruované a všetky ich vyvráti na tlačovke.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Pán poslanec,
bohužiaľ, je teraz nové
poradie.
Pán poslanec Gaulieder, máte slovo.
Poslanec F. Gaulieder:
Vážený pán podpredseda,
vzhľadom na to, že sa vyjadrila väčšina
zástupcov poli-
tických
strán v tomto parlamente, dávam procedurálny návrh
na
ukončenie rozpravy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Priatelia, budeme hlasovať o
procedurálnom ná-
vrhu
o ukončení rozpravy.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh
bol prijatý.
Poslanec J. Fekete:
Ďakujem
pekne za slovo. Pravdu povediac, nemám ľahkú
úlohu.
Nechcem problém rozširovať, iba chcem
pripomenúť, že
toto,
čo sa teraz udialo, je v podstate dôsledkom toho, čo
začal pán minister Snopko. Dovolím si
odcitovať pár slov
z
listu spomínaného pána Jána Švidroňa:
"Až do nadobudnutia
účinnosti
zákona číslo 234/1992 Zb. bolo teda udelenie li-
cencie
v kompetencii ministra kultúry. Udivuje však v správ-
nom
konaní neobvyklý chvat, akým sa
minister kultúry v kul-
minujúcom
období volieb na udelenie licencií podujal. Časť
licencií udelil
jeden deň pred
prijatím zákona číslo
294/1992
Zb., t. j. 4. mája 1992, a ďalšiu časť už po prija-
tí
tohto zákona dňa 5. júna 1992, len o niekoľko dní skôr
než
zákon vyšiel v Zbierke zákonov, čím
nadobudol účinnosť.
Dokumentácia,
ktorú rada protokolárne prevzala od
minister-
stva
kultúry, ale aj odborné vyjadrenie právneho útvaru toho
istého
ministerstva svedčia o tom, že pri udelení týchto li-
cencií
minister kultúry nerešpektoval
všeobecný správny po-
riadok
číslo 71/1967 Zb., ani zákon číslo 468/1991 Zb. Ani
jedno
z jeho rozhodnutí nezodpovedá predpisom o správnom ko-
naní.
Predovšetkým neobsahujú nijaké odôvodnenia, atď." Vďa-
ka
tomuto mala ustanovená rada veľmi ťažkú
úlohu, museli sa
tam
robiť kompromisy, vznikali zmätky, vznikal chaos, vzá-
jomné
obvinenia, presadzovanie tvrdých,
nemilosrdných záuj-
mov.
Napokon, páni poslanci, spomeňme si, či
nebolo hanbou
tejto
Národnej rady Slovenskej republiky, že sme tu mali us-
tavične
na každej schôdzi bod voľba alebo odvolanie, alebo
vzdanie
sa člena jednej, druhej, alebo tretej
rady. Neviem,
či na
svete existuje parlament,
ktorý by sa na každej
schôdzi
zaoberal týmto zdanlivo malicherným problémom.
K
jednotlivým vystúpeniam -
nebudem sa vyjadrovať ku
všetkých, pretože v
diskusii boli mnohé veci
pripomenuté.
Pozmeňovacie
návrhy boli iba dva. Jeden bol ani nie pozmeňo-
vací,
ale procedurálny môj návrh, aby sa hlasovalo tajne. Ak
to
odhlasujete, môžeme odhlasovať aj
inak, to bude záleži-
tosť vás všetkých. Ďalší pozmeňovací návrh
predniesol pán
Mikloško,
ale ten môže byť iba v
nasledujúcom bode, keď sa
bude
voliť. To sa dotýka aj návrhu pána poslanca Fica.
Bol tu potom ešte návrh pána Kočnára a to
je z časti aj
odpoveď
na výhrady, prečo nebola do tohto vyradenia zaradená
aj
pani Boldišová. Pán Kočnár navrhol, aby sa v tomto zozna-
me
objavila aj predsedníčka rady pani Boldišová. Prosím, ke-
by
ste dali hlasovať najprv o tom, či budeme hlasovať tajne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer. Upozorňujem
na
časové obmedzenie.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, nechcem ťahať čas. Som rád, že tu vládne ra-
dostná a humorná
atmosféra a že pán poslanec Mikloško ma
ubezpečil,
že tie vyjadrenia boli žartovné. Takže,
aj odvo-
lanie
vlády bolo zo žartu, aj pán Hrnko zrejme hovoril zo
žartu
o vešaní v súvislosti so Združením
robotníkov Sloven-
ska,
a takisto aj včera ...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Hrnko, vyzývam vás, aby
ste nevstupovali
do
reči.
Poslanec R. Hofbauer:
A zrejme
aj včerajšia poznámka pána
poslanca Miklošku
o
prehajdákaných 60 miliónoch
v súvislosti s referendom,
ktoré
iniciovalo Združenie robotníkov
Slovenska, je zrejme
humorná
záležitosť, lebo keby toto referendum prebehlo spolu
s
veľkými voľbami, tak by nestálo ani korunu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Mal som
jeden konkrét-
ny
návrh, ktorý som chcel formulovať. Vďaka tomu, že opätov-
ne
ste porušili rokovací poriadok a nechali hlasovať o ukon-
čení
rozpravy, nedostal som sa k tomu. Preto sa obmedzím len
na dve poznámky. Predseda výboru pán
Hofbauer nám urobil
školenie
o národnom bohatstve, o frekvenčnom
pásme a o tom,
čo sme hovorili v marci. Osobne si myslím, že
on sa tak
preslávil
svojimi výrokmi vo vzťahu k Rádiu CD,
vo vzťahu
k
Slobodnej Európe, vo vzťahu k
Českej republike, že tento
fakt
dokonca vzal do úvahy aj designovaný premiér, a preto
sa rozhodol pri konštituovaní vlády na
poste ministerstva
dopravy
tak ako sa rozhodol. Včera ste nás vyzvali na spo-
luprácu.
Spoluprácu si predstavujem tak, že
vypočujete naše
návrhy
a že odborníkov, ktorých ponúkame, budete akceptovať.
Vo
všetkých radách, ktoré boli po marci dopĺňané alebo mene-
né,
stále bolo ponúknuté miesto aj opozícii. Prosím vás pre-
to, ak chcete
naplniť slová o spolupráci, ktoré tu včera
zazneli,
tak skutočne spolupracujme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Weiss, máte slovo.
Poslanec P. Weiss:
Vážený pán kolega poslanec Gaulieder, my sme sa usilo-
vali
o korektné vzťahy. Uznávam, že sú chvíle, keď je vhodné
ukončiť
rozpravu. Je to v dvoch prípadoch - keď
sa poslanci
začnú
osočovať, alebo keď už sa povedalo
všetko. Myslím si,
že ani jeden
z týchto prípadov nenastal, jednoducho bola
zastavená
diskusia, možno preto, aby nezazneli
niektoré ná-
zory, ktoré niekomu môžu byť nepríjemné.
Ale ak hovoríme
o
spolupráci, tak sa musíme najprv naučiť počúvať jeden dru-
hého
a byť schopní prijať argumenty politického partnera.
Krátka poznámka k tomu, čo sa povedalo
predtým: Nerobi-
li
sme to isté, pretože sme iba zmenili
jednofarebné zlože-
nie
vtedajších rád pre Slovenský rozhlas,
pre Slovenskú te-
levíziu
za pluralitné s tým, že tam zástupcovia opozície ma-
li
miesto. Nemal by sa tu pestovať jeden mýtus. Nerobili sme
to
isté, čo sa stalo tu. A chcel by som ešte raz upriamiť
vašu pozornosť, kolegyne a kolegovia, na to, že aby boli
zástupcovia
všetkých parlamentných strán v takýchto
dôleži-
tých
radách, je aj vec úcty k daňovým
poplatníkom a ku kon-
cesionárom,
pretože nie všetci z nich volili tie politické
strany,
ktoré teraz sú pri moci, a aj títo
občania chcú mať
garanciu, že vysielanie Slovenského rozhlasu a
Slovenskej
televízie
bude objektívne, a že licencie na iné stanice sa
nebudú
prideľovať na základe jednostranných politických zná-
mostí.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
od rána sme svedkami veľmi zaujímavej
parlamentnej pra-
xe,
že v prípade, keď končia argumenty, nastupuje výzva na
ukončenie
rozpravy. Som za, je to zaujímavá parlamentná skú-
senosť, a
preto odporúčam parlamentnej väčšine, aby sme
všetky
zostávajúce body zobrali an blok s tým, že ich schvá-
lime
na váš návrh bez rozpravy. Tým naplníme slová pána Gaš-
paroviča
zo včerajška, aby sme sa držali reality.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne za zlepšovací návrh. Slovo má pán posla-
nec
Volf.
Poslanec J. Volf:
Chcel
by som podčiarknuť slová pána Feketeho a pána
poslanca
Hofbauera, že priestor pre televízne
vysielanie je
národným
bohatstvom. Áno, je národným bohatstvom, ale myslím
si,
že nie bohatstvom straníckym. Myslím si, že príde bod
voľby
nových členov rady. Aj výsledok tejto voľby, či sku-
točne
bude nová rada viacfarebná, alebo bude zasa len vý-
sledkom
83, ukáže, či skutočne ide o národné bohatstvo alebo
stranícke
bohatstvo. Pokiaľ, žiaľ, zostane to v
polohe jed-
nofarebnej,
môže sa to kvalifikovať len ako dôsledná prípra-
va
nových volieb.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa
Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Chcela by som upozorniť pána predkladateľa, že mi ešte
neodpovedal
na dve otázky, ktoré som mu položila. Prvá sa
týkala nenavrhnutia pani Boldyšovej na odvolanie
a druhá
otázka
sa týkala STV 2, prečo ju pripisuje na vrub rady, keď
konečné
rozhodnutie spravil parlament.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Pán predsedajúci, ospravedlňujem sa za svoje predchá-
dzajúce
príliš emociálne vystúpenie, ale ak
všetky argumen-
ty,
ktoré predkladá pán Hofbauer, sú takého
charakteru, ako
dokumentoval vo vzťahu
k môjmu výroku na predchádzajúcej
schôdzi
ohľadom jedného nemeckého príslovia,
potom sa neču-
dujem,
že to tak aj vyzerá. Ale zmyslom tohto príslovia, pán
Hofbauer, je to,
že každý, kto sa na niečom zúčastní, je
rovnako
zodpovedný za výsledok tohto
konania bez ohľadu na
to,
či to inicioval, či sa na tom len spolupodieľal, alebo
sa
na to len prizeral. Takže, buďte si toho vedomý.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Gaulieder.
Poslanec F. Gaulieder:
Chcel by som poprosiť pána poslanca Weissa, aby trochu
vnímavejšie
sledoval rokovanie parlamentu k tomuto bodu vo
vzťahu
k osočovaniu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Smerom k
pánu Weissovi a pánu Volfovi
- politikum tu
zavádzajú
jedine ich strany, pretože aj v predloženom návrhu
na
členov, keby si ho prečítali, vidia, že z navrhovaných za
HZDS nie je
ani jeden členom žiadnej strany. Opierali sa
o
osobnosti z tohto prostredia, jediný
straník je tam navr-
hovaný
za Sociálnu demokraciu a Stranu demokratickej ľavice,
bývalý
poslanec.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa
Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne. Nechcem zdržiavať, ale
chcela by som za-
reagovať
na otázku pani poslankyne Rusnákovej, keďže som bo-
la
členkou aj bývalého parlamentu, ktorý hlasoval o tom, ko-
mu
bude pridelená licencia na STV 2. Áno, parlament rozho-
dol,
že neudelí licenciu jednému jedinému
uchádzačovi, a to
je rozdiel. Keby parlamentu boli podané návrhy na troch,
štyroch,
piatich kandidátov a máme možnosť výberu, tak vtedy
je
zodpovednosť iba na nás, ale rada vybrala tohoto kandidá-
ta,
a my sme ho mohli iba potvrdiť alebo zamietnuť. Takže,
tu
je podstatný rozdiel, a práve v tom, ako sa udialo všetko
okolo
výberu týchto kandidátov. Veď
vieme, že rada sama sa
nebola
schopná dohodnúť, najmä pri prvom kandidátovi, pro-
testovali
sami členovia rady. Spomeňme si na
to, ako sa to
pred
pár mesiacmi všetko udialo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa
Gbúrová.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vážená Národná rada,
nie som priateľkou technických poznámok
ak nie sú k ve-
ci,
ale teraz jednu pripomeniem. To, že je toto politikum,
čo
sa teraz odohráva, priznal pred chvíľou
pán Cuper. Pove-
dal,
že je to politické rozhodnutie a že
budú niesť za neho
aj
politickú zodpovednosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno, ďakujem. Pán poslanec Šimko, máte
slovo.
Poslanec I. Šimko:
Pán predsedajúci, ja zase milujem technické poznámky.
Vlastne chcem nadviazať na to, čo povedala pani doktorka
Gbúrová.
Môj priateľ docent Cuper pred chvíľkou
povedal, že
to je
politické rozhodnutie, že za to
ponesiete zodpoved-
nosť.
Takže, prosil by som vás, páni poslanci z HZDS, aby
ste
sa dohodli o tejto veci. Ale chcel by som tiež upozorniť
na
to, že pán poslanec Fekete neuviedol
ani jeden konkrétny
dôvod voči konkrétnym ľuďom, ktorým sa
navrhuje vysloviť
nedôvera.
Viem, prečo to tak neurobil, lebo ich jednoducho
nemá.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa
Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Chcela by som upozorniť pani poslankyňu
Aibekovú na to,
že
v zmysle zákona Rada pre rozhlasové a
televízne vysiela-
nie
má predložiť návrh na udelenie licencie, ktorú Národná
rada
môže a nemusí schváliť. To znamená,
že tu nejde o tri
alebo
štyri návrhy. Ak by parlament v zmysle jej slov mal
takýmto
spôsobom vyberať, potom je zbytočné mať radu, preto-
že
ona bola poverená tým, aby predložila
po konkurze návrh.
Na základe slov pani Aibekovej by
sme vlastne dnes mohli
zrušiť
Radu pre rozhlasové a televízne vysielanie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Keď sa už vzájomne skloňujeme o
parlamentarizme a demo-
kracii,
pani poslankyňa Gbúrová, nielenže kauza samotná je
politická, a výsostne
politická, samozrejme, ale aj
tento
orgán
je orgánom zloženým predovšetkým z
politických strán.
Samozrejme, každý do
tohoto stroja, ktorý nazýva
Toffler,
každá
z politických strán tu predkladá isté návrhy. Tento
nedokonalý
"stroj druhej vlny" ich "zomelie" a vyprodukuje
nejaký
tovar /rozhodnutie, zákon/. To je to naše politické
rozhodnutie.
Samozrejme, či je tá povaha politickejšia alebo
nepolitickejšia,
ktorých, akých rozhodnutí, či sú len
čisto
právne,
alebo aj čisto právne rozhodnutie či
nemá politickú
povahu,
ťažko posudzovať, o tom by sme sa zbytočne školili.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková, máte
slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem
pekne. Pani poslankyňa
Rusnáková, ja zákon
ovládam,
ale práve vy ste potvrdili moje slová, čo som aj ja
chcela
povedať, že zodpovednosť za výber bola predovšetkým
na rade. My
sme mohli iba prijať alebo odmietnuť už toho
kandidáta,
ktorého nám dali. Keby bol zákon formulovaný inak
a
mali by sme iné možnosti, tak by zodpovednosť bola na nás,
ale
takto práve bola zodpovednosť na rade, ktorého kandidáta
vyberie,
keďže môže vybrať iba jedného. Potvrdili ste moje
slová,
ja ten zákon poznám, viem, niekoľkokrát sme sa ním
zaoberali.
Vy ste vlastne potvrdili moje slová, že zodpoved-
nosť
za výber bola predovšetkým na rade, pretože ona poznala
všetkých
uchádzačov a rozhodla tak, ako
rozhodla. A tým, že
sme
to nepotvrdili, asi to rozhodnutie nebolo dobré.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa
Gbúrová.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Iba jedna poznámka: Je úplne prirodzené,
že v parlamen-
te
sú zastúpené politické strany.
Toto si snáď vysvetľovať
na
tejto pôde nemusíme. Ale bez ohľadu na to, ktorá politic-
ká
strana alebo zoskupenie vládne, slúži
predovšetkým obča-
nom,
pretože je to predovšetkým orgán legislatívny a to je
jeho
prioritná povinnosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Bárdos.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som
upriamiť pozornosť
pána
Tarčáka na tlač číslo 53, kde pri mene
kandidáta Miro-
slava
Piusa a pri mene Pavla Števčeka
je, že navrhovaný je
členom Hnutia za
demokratické Slovensko, navrhol
Klub po-
slancov
za HZDS.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem. Opäť sa vrátim k vystúpeniu
môjho priateľa do-
centa
Cupera. Vlastne s tebou vrele súhlasím,
skutočne, len
problém
je ten, že argumentácia bola iná. Argumentácia neho-
vorila
o politických dôvodoch, ale
hovorila o dôvodoch od-
borných,
dokonca neboli konkretizované na konkrétne osoby.
V
poriadku, potom si to povedzme
otvorene, vy si neželáte,
vy,
čo máte väčšinu v parlamente, aby títo ľudia boli v tej-
to
rade. Nakoniec, je to ten spôsob moci,
ktorý sa tu začal
uplatňovať.
My si zapamätáme spôsob, ako sa tento typ moci
uplatňoval.
/Smiech v sále./ V poriadku, povedzte
to na ro-
vinu
a budeme to akceptovať. Nič iného nám
nakoniec ani ne-
zostáva
v tejto chvíli.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno, dobre je, keď si povieme rozmery, v
akých sa môže-
me
pohybovať. Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Chcel by som pripomenúť pánu poslancovi
Feketemu, že mi
tiež
neodpovedal na otázku, prečo nám tie dôvody
neboli do-
dané
dostatočne skoro, resp. prečo nám
neboli dodané vôbec.
Tu sme ich
počuli prvýkrát. V tejto súvislosti by som sa
chcel
spýtať, či tie jeho dôvody ešte
platia ako dôvody na
odvolanie,
alebo či platí už to, čo hovorí pán
poslanec Cu-
per.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcel by
som poprosiť môjho priateľa
Šimku a pani po-
slankyňu
Gbúrovú, či by nemohli uviesť aj argumenty proti
nášmu
konaniu, že my neslúžime občanom - aspoň niektoré. Le-
bo
my si myslíme, že tiež slúžime občanom.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci,
vážení priatelia,
viete, že som nikdy v živote nehlasoval za ukončenie
rozpravy,
ale mám taký dojem, že podstatnú časť toho, čo te-
raz
prebieha, by sme si mohli vydiskutovať mimo reprodukčné-
ho
zariadenia tejto sály, mimo priestoru, pretože už diškurz
prebieha
tak kuloárovo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ako tomu mám rozumieť?
Poslanec R. Hofbauer:
Že sa bavíme o ničom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Je to návrh procedurálny?
Poslanec R. Hofbauer:
Nie, pretože rozprava bola ukončená a prebieha
nekoneč-
ný
proces faktických pripomienok na
báze dialógu dvoch po-
slancov,
ktorý sa navzájom titulujú "vážený priateľ". Takže,
je
to smiešne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Hovoríme priateľsky. Prosím, pán poslanec Br-
ňák.
Poslanec P. Brňák:
Chcel
by som reagovať na slová pána
poslanca Šimka.
Domnievam
sa, že ak by vystúpenie pána poslanca
Cupera malo
byť
chápané inak, ako ho on chápe, stále má dostatok času na
to,
aby niekedy v budúcnosti povedal, že to bol vtip, a teda
že
takto to pochopili aj masmédiá a všetci ostatní poslanci.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Dúfam,
že ste to brali ako vtip,
pán poslanec, ale
chcel
som reagovať na vystúpenie môjho
priateľa docenta Cu-
pera.
Zoberiem si k srdcu vystúpenie môjho druhého priateľa,
pán
poslanca Hofbauera, len musím
upozorniť, že tieto fak-
tické
poznámky jednoducho umožňuje zákon o rokovacom poriad-
ku,
takže, ak by sme ich chceli obmedziť,
dám vám dobrý ná-
vrh
- zmeňte ten zákon.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Stačí,
aby sa dohodla táto snemovňa, tento parlament
o
tom, či sa bude pokračovať, alebo nie.
To je celkom regu-
lérne,
takto sme postupovali po všetky obdobia. Som tu za
štvrté poslanecké
obdobie a môžem
vám povedať, že
to
koniec-koncov
približne funguje.
Poslanec I. Šimko:
To sa týka rozpravy, nie technických
poznámok.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Aj faktických poznámok. Prosím, pán
poslanec.
Poslanec I. Šimko:
Nie, ukážte mi ustanovenie v rokovacom poriadku, ktoré
by
sa dotýkalo obmedzenia faktických poznámok, okrem dĺžky
faktických
poznámok.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Černák, máte slovo.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci, pán Cuper
žiadal aspoň jeden
konkrétny
dôvod. Dovoľte mi, aby som skutočne teraz z nad-
straníckeho
hľadiska povedal, že človeka, ktorý
predtým ro-
bil
u mňa na ministerstve sekčného šéfa
pána Jozefa Magalu,
myslím, netreba
tejto snemovni predstavovať ako národne
orientovaného
a odborníka. Venoval maximálne veľa času tomu,
aby
rada pracovala tak, ako má pracovať a bol kandidovaný za
vás.
Teraz ho máme odvolať pre neschopnosť? Človeka, ktorý
skutočne
je známy tým, že tomuto venoval všetok svoj voľný
čas? Je to
jeden konkrétny dôvod,
možno, že by ich bolo
viac.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Už som
môjmu priateľovi Šimkovi na
zasadnutí ústavno-
právneho
výboru navrhol, že ak chceme hrať ping-pong alebo
tenis, lepšie povedané, že som podpredsedom
telovýchovnej
jednoty
Slávia-právnik, ktorý má jeden z najkrajších areálov
v
Bratislave, že bolo by dobré, keby sme tam chodili hrať
ping-pong po zasadnutiach parlamentu, samozrejme,
za prí-
slušný
poplatok. Tým dosiahneme štandard
niektorých poslan-
cov
Demokratickej únie a priblížime sa zároveň českému štan-
dardu,
keď väčšina členov vlády hráva tenis a nie boxuje.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa
Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
znovu vás vyzývam a
prosím, aby sme zachovali realitu
a
racionalitu narábania s časom. Možno
práve kvôli tomu, že
slúžime
občanom, možno práve z úcty k občanom, aby sme sa tu
netitulovali
priateľu a priateľu, pretože pre mňa priateľ je
niečo
mimoriadne blízkeho, mimoriadne
váženého. Tu dochádza
skutočne
k úplnému zníženiu kultúry a jednania.
Každý sa tu
prišiel
vyrečniť a nehovorí sa o tom, o čom sa má. Hovoríme,
ako
mne je známe, o odvolaní rozhlasovej a
televíznej rady,
takže
hovorme o tom a nerobme si tu slohové cvičenia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno. Slovo má pán poslanec Sečánsky.
Poslanec M. Sečánsky:
Ďakujem za slovo. Nie som priateľom takýchto postupov,
ale
chcem odpovedať pánu Šimkovi.
Nemám tu rokovací poria-
dok, ale myslím,
že je to § 7 ods.
1, ktorý hovorí, že
v
rámci rozpravy sú prípustné faktické poznámky. A pokiaľ
viem,
už sme si odhlasovali skončenie rozpravy. Prepáčte.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Nie sú žiadne poznámky, môžeme teda pristúpiť
k
návrhom a hlasovaniu. Keďže teraz návrh, ktorý predložil
pán
poslanec Kočnár, podľa môjho názoru už
nie je dôležitý,
pretože
pán poslanec Roman informoval, že pani
Boldišová sa
vzdáva,
myslím si, že by nebolo treba o tom hlasovať.
Poslanec M. Kočnár:
Trvám na to, aby sme o ňom hlasovali.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Trváte na tom, aby sme hlasovali. Dobre. Najprv budeme
hlasovať o návrhu
pána poslanca Kočnára, ktorý
predložil,
aby
do tohto zoznamu bola zaradená aj pani Boldišová, aby
jej
bola vyslovená nedôvera.
Samozrejme, aby bola zaradená
do
zoznamu na vzore hlasovacieho lístka.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovalo 8 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca
Kočnára bol
prijatý.
Poslanec J. Fekete:
Ešte
musíme hlasovať o forme hlasovania. Navrhol som
tajné,
tu zaznelo, že môže byť aj iné. Rozhodnime hlasova-
ním,
či bude tajné alebo verejné. Odporučil som tajné hlaso-
vanie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Pán poslanec Fekete odporučil, aby sa
o
vyslovení nedôvery členom Rady Slovenskej republiky pre
rozhlasové a
televízne vysielanie a
odvolaní z členstva
v
rade hlasovalo tajne. Podľa § 27 ods. 3 zákona o rokovacom
poriadku
najskôr Národná rada bez rozpravy o tom rozhodne.
Budeme
teda hlasovať, či budeme hlasovať tajne.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán predkla-
dateľ
navrhuje, aby sa hlasovalo tajne.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla
na tajnom hla-
sovaní
o návrhu na vyslovenie nedôvery členom Rady Sloven-
skej
republiky pre rozhlasové a
televízne vysielanie a ich
odvolaní
z členstva v rade.
Pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania. Na hlasova-
com
lístku máte uvedené mená členov Rady Slovenskej republi-
ky
pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorým sa navrhuje
vysloviť nedôvera a
odvolať ich z členstva v rade. Svoju
vôľu
prejavíme tak, že meno člena rady, ktorému chceme vy-
sloviť
nedôveru a odvolať ho z členstva v rade, ponecháme na
hlasovacom
lístku. Opakujem, ak sa chce vysloviť nedôvera,
ponechá
sa na hlasovacom lístku. Ak s návrhom
na vyslovenie
nedôvery
a na odvolanie z členstva v rade
nesúhlasíme, meno
tohoto
člena vodorovne prečiarkneme. Iná úprava hlasovacieho
lístku
sa považuje za neplatné hlasovanie.
Hlasovať
budeme zvyčajným spôsobom.
Hlasovať budú
najskôr
overovatelia, ktorých prosím, aby
dozerali na prie-
beh tajného
hlasovania a aby
spočítali odovzdané hlasy
a
oznámili výsledky tajného hlasovania.
Prosím o začatie tajného hlasovania.
Rozprava
bola ukončená, priatelia,
dávame hlasovať,
nemôžeme
prerušovať procedurálny postup.
Pretože tu vzniká nejaké nedorozumenie,
ešte raz upo-
zorňujem,
že keď chcete, aby boli títo
členovia odvolaní,
neprečiarknete
tých, ktorých chcete, aby boli
odvolaní. Len
keď
chcete, aby tam zotrvali, tak ich prečiarknete. Takto
som
už túto informáciu dal predtým.
Páni poslanci, ktorí ste ešte nevykonali
svoj volebný
akt,
prosím o jeho vykonanie.
Prosím pánov overovateľov, aby sa
odobrali do určenej
miestnosti
a spočítali hlasy. Ďakujem pekne.
/Po prestávke./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam vás, aby ste zau-
jali
svoje miesta. Požiadam povereného
overovateľa pána po-
slanca
Mikulku, aby oznámil Národnej rade
Slovenskej repub-
liky
výsledok tajného hlasovania. Prosím, pán poslanec.
Poslanec V. Mikulka:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie kolegyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som vám predniesol zápisnicu
o tajnom hla-
sovaní
na vyslovenie nedôvery členom Rady
Slovenskej repub-
liky
pre rozhlasové a televízne vysielanie a
na ich odvola-
nie
z členstva v Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové
a
televízne vysielanie.
Vyslovenie nedôvery členom Rady
Slovenskej republiky
pre rozhlasové
a televízne vysielanie
a ich odvolanie
z
členstva v Rade Slovenskej republiky
pre rozhlasové a te-
levízne
vysielanie sa konalo tajným hlasovaním
15. decembra
1994.
Poslancom Národnej rady Slovenskej
republiky bolo vy-
daných
78 hlasovacích lístkov.
Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zisti-
li,
že v tajnom hlasovaní na vyslovenie nedôvery členom Rady
Slovenskej
republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie
a
na ich odvolanie z členstva v Rade Slovenskej republiky
pre rozhlasové a televízne vysielanie bolo
odovzdaných 77
platných
hlasovacích lístkov, 0 neplatných hlasovacích líst-
kov
a 1 poslanec neodovzdal platný hlasovací lístok.
Za
vyslovenie nedôvery členom Rady Slovenskej republiky
pre rozhlasové
a televízne vysielanie
a ich odvolanie
z
členstva v Rade Slovenskej republiky
pre rozhlasové a te-
levízne
vysielanie Emílii Boldišovej hlasovalo 75 poslancov,
Jaroslava
Vybírala hlasovalo 77 poslancov, Nataši Slávikovej
hlasovalo
77 poslancov, Rudolfa Dobiáša hlasovalo 76 poslan-
cov, Jozefa Magalu hlasovalo 75 poslancov,
Ernö Ozogánya
hlasovalo
77 poslancov.
Na vyslovenie nedôvery členom Rady
Slovenskej republiky
pre rozhlasové a televízne vysielanie a
na ich odvolanie
z
členstva v Rade Slovenskej republiky
pre rozhlasové a te-
levízne
vysielanie je potrebná
nadpolovičná väčšina hlasov
prítomných
poslancov.
Overovatelia konštatujú, že Národná rada
Slovenskej re-
publiky
vyslovila nedôveru členom Rady
Slovenskej republiky
pre
rozhlasové a televízne vysielanie a
odvolala z členstva
v
Rade Slovenskej republiky pre
rozhlasové a televízne vy-
sielanie
Emíliu Boldišovú, Jaroslava Vybírala, Natašu Slávi-
kovú,
Rudolfa Dobiáša, Jozefa Magalu a Ernö Ozogánya.
Podpísaní overovatelia zápisnice.
Ďakujem, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Mikulkovi za oboznámenie
s
výsledkom hlasovania.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej
republiky vy-
slovila
nedôveru Emílii Boldišovej, Jaroslavovi
Vybíralovi,
Nataši
Slávikovej, Rudolfovi Dobiášovi,
Jozefovi Magalovi a
Ernö
Ozogányovi, členom Rady Slovenskej republiky pre roz-
hlasové
a televízne vysielanie a odvolala
ich z členstva
v
rade.
Vážené kolegyne a kolegovia, bude
nasledovať obedňajšia
prestávka
do druhej hodiny. O druhej hodine
budeme pokračo-
vať
v rokovaní.
/Po prestávke./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené dámy, vážení páni, budeme pokračovať v odpolud-
ňajšom
zasadaní.
Nasledujúcim bodom programu je
Návrh
na voľbu členov Rady Slovenskej republiky pre
rozhlasové
a televízne vysielanie.
Podľa
zákona Slovenskej národnej
rady číslo 294/1992
Zb.
o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne
vysielanie
v znení neskorších predpisov Rada
Slovenskej re-
publiky
pre rozhlasové a televízne vysielanie
má deväť čle-
nov,
ktorých volí Národná rada. Podľa § 5 ods. 1
písm. a/
zákona
číslo 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre
rozhlasové
a televízne vysielanie v znení neskorších predpi-
sov
zaniklo členstvo v rade uplynutím
dvojročného funkčného
obdobia
Jánovi Sandovi, Jozefovi Lukymu a Igorovi Laciakovi.
Pristúpime
bez rozpravy k hlasovaniu o tom, že
Národná rada
berie
na vedomie, že Jánovi Sandovi, Jozefovi
Lukymu a Igo-
rovi
Laciakovi zaniklo členstvo v Rade uplynutím dvojročného
funkčného
obdobia.
Návrh uznesenia máte uvedený v tlači
číslo 53. Dávam
hlasovať
o časti A návrhu uznesenia.
Prosím,
prezentujme sa a zároveň hlasujme o uvedenom
uznesení.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme časť A návrhu
uznesenia schválili.
Prosím pani poslankyňu Ľudmilu Muškovú,
aby návrh Výbo-
ru
Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu,
kultúru
a šport uviedla.
Pán poslanec Palacka, nie je rozprava. V
zmysle rokova-
cieho
poriadku faktické poznámky sa uskutočňujú počas roz-
pravy.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážení hostia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu, kultúru a
šport na 3. schôdzi konanej 22. novembra
1994
konštatoval, že podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona Slo-
venskej
národnej rady číslo 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej
republiky
pre rozhlasové a televízne vysielanie v
znení ne-
skorších
predpisov zaniklo členstvo v rade uplynutím dvoj-
ročného funkčného obdobia Jánovi Sandovi, Jozefovi
Lukymu
a
Igorovi Laciakovi. Podľa § 3 ods. zákona Slovenskej národ-
nej
rady číslo 294/1992 Zb. rada má mať
9 členov, ktorých
volí
a odvoláva Národná rada Slovenskej
republiky. Preto je
potrebné
doplniť voľné miesta voľbou členov
Rady. Keďže Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky dnes vyslovila nedôveru ďal-
ším
členom Rady Slovenskej republiky pre
rozhlasové a tele-
vízne
vysielanie, je potrebné doplniť 9 členov.
Kluby
poslancov a ďalšie
organizácie navrhli týchto
kandidátov
- budem čítať bez titulov: Peter Jaroš, Mojmír
Mamojka,
Tihomér Lacza, Igor Laciak, Ivan Sečík, Elena Šebo-
vá,
Dušan Mikolaj, Pavol Števček,
Milan Ožvold, Juraj Sar-
vaš,
Miroslav Pius, Andrej Červeňák, Ľubomír Frühwald, Peter
Juráš,
Peter Alakša, Štefan Debnár a Peter Kováč.
Tieto materiály máte u seba, ale chcela
by som vás upo-
zorniť
na chybu, ktorá vznikla pri tlači, že
pána Mgr. Šte-
fana
Debnára navrhla Slovenská národná
strana a nie Hnutie
za
demokratické Slovensko.
V ďalšom materiáli, ktorý ste dnes dostali na stôl ako
doplnok
k týmto kandidátom, navrhli strany pána
Rudolfa Do-
biáša
a pána Ivana Macka. Týchto dvoch kandidátov síce na
tomto rokovaní
náš výbor nepreberal, ale keďže boli
odporučení
na predchádzajúcich výboroch, konštatujem, že tí-
to
kandidáti spĺňajú kritériá, nie sú v kolízii so zákonom.
Osobné
údaje o navrhovaných kandidátoch sú uvedené
v
prílohe tejto správy. Uvedené osoby
súhlasia s kandidatú-
rou
za člena rady. Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
pre
vzdelanie, vedu, kultúru a šport posúdil podané návrhy
z
hľadiska splnenia kritérií podľa §
4 ods. 2 a 3 zákona
Slovenskej
národnej rady číslo 294/1992 Zb. a odporúča Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky
1. Vziať na vedomie, že - to sme vlastne
už odsúhlasili
-
podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona
Slovenskej národnej rady
číslo
294/1992 Zb. zaniklo členstvo v Rade Slovenskej repub-
liky
pre rozhlasové a televízne vysielanie uplynutím dvoj-
ročného funkčného obdobia Jánovi Sandovi, Jozefovi
Lukymu
a
Igorovi Laciakovi.
2. Zvoliť podľa § 3 ods. 1 zákona
Slovenskej národnej
rady
číslo 294/1992 Zb. troch členov rady z kandidátov navr-
hovaných
v prílohe tejto správy.
3. Voľbu uskutočniť tajným hlasovaním.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom,
či
tieto voľby budú uskutočnené tajným hlasovaním.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Navrhli
ste tajné hlasovanie, aj Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a šport
odporúčal,
aby sa voľba konala tajnou voľbou.
Podľa §
27 ods. 3 zákona o rokovacom
poriadku najskôr
Národná rada bez
rozpravy rozhodne, či o návrhu na voľbu
členov
Rady Slovenskej republiky pre
rozhlasové a televízne
vysielanie
budeme hlasovať tajne. Pani spoločná spravodajky-
ňa
odporúča, aby sme hlasovali na návrh Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a šport
tajne.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada rozhodla o
tajnom hlasova-
ní.
Pristúpime k vykonaniu tajnej voľby.
Dovoľte, aby som
pripomenul zásady tajných volieb. Na hlasovacom
lístku sú
uvedení
kandidáti podľa jednotlivých navrhovateľov, teda po-
litických
strán. Hlasovací lístok upravíte tak, že na
ňom
ponecháte
mená kandidátov, za ktorých hlasujete. Opakujem,
na
hlasovacom lístku ponecháte mená kandidátov, za ktorých
hlasujete.
Mená ostatných kandidátov vodorovne prečiarknete.
Zvolení budú tí
kandidáti, ktorí získajú
najviac hlasov,
najmenej
však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslan-
cov.
Platný je len ten hlasovací lístok, na
ktorom budú po-
nechané
mená 9 kandidátov. Iné úpravy na hlasovacom lístku
sa
považujú za neplatné.
Hlasovať budeme zvyčajným spôsobom. Hlasovať budú naj-
prv
overovatelia, ktorých prosím, aby
riadili a dozerali na
priebeh
tajného hlasovania a aby spočítali odovzdané hlasy
a
oznámili výsledky tajného hlasovania.
Prosím o začatie tajného hlasovania.
Je možné, že som nie celkom jasne
povedal, že platný je
ten
hlasovací lístok, na ktorom budú
ponechané mená najviac
9
ľudí. Ak som nepovedal "najviac", tak to opakujem.
/Vykonanie aktu tajného hlasovania./
Pýtam sa, či má ešte niekto z vás
vykonať akt tajného
hlasovania.
Ak áno, prosím, vykonajte ho ešte teraz.
Prosím, aby sa overovatelia odobrali do určenej miest-
nosti
a spočítali hlasy. Vyhlasujem 30-minútovú prestávku.
/Po prestávke./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás,
zaujmite svoje
miesta,
budeme pokračovať. Pozývam panie
poslankyne a pánov
poslancov
do rokovacej miestnosti.
Prosím povereného overovateľa, aby
oznámil Národnej ra-
de
výsledky volieb. Pán poslanec Mikulka,
prosím, máte slo-
vo.
Poslanec V. Mikulka:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
dovoľte, aby som vám predniesol zápisnicu
o tajnom hla-
sovaní
na voľbu členov Rady Slovenskej republiky pre rozhla-
sové
a televízne vysielanie.
Voľba členov Rady Slovenskej republiky
pre rozhlasové
a
televízne vysielanie sa konala
tajným hlasovaním 15. de-
cembra l994. Poslancom Národnej rady Slovenskej
republiky
bolo
vydaných 139 hlasovacích lístkov.
Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zisti-
li,
že v tajnom hlasovaní na voľbu členov Rady Slovenskej
republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie
bolo odo-
vzdaných
133 platných hlasovacích lístkov, 6 neplatných hla-
sovacích
lístkov, žiaden poslanec neodovzdal
hlasovací lís-
tok.
Overovatelia zistili, že
za
kandidáta Dušana Mikolaja hlasovali 4 poslanci,
za kandidáta Pavla Števčeka hlasovalo 75
poslancov,
za kandidáta Milana Ožvolda hlasovalo 72
poslancov,
za kandidáta Juraja Sarvaša hlasovalo 80
poslancov,
za kandidáta Miroslava Piusa hlasoval 1
poslanec,
za kandidáta Andreja Červeňáka hlasovalo
7 poslancov,
za kandidáta Ľubomíra Frühwalda hlasovali
4 poslanci,
za kandidáta Petra Juráša hlasovalo 69
poslancov,
za kandidáta Petra Alakšu hlasovalo 73
poslancov,
za kandidáta Štefana Debnára hlasovalo 68
poslancov,
za kandidáta Petra Kováča hlasovalo 83
poslancov,
za kandidáta Petra Jaroša hlasovalo 55
poslancov,
za kandidáta Mojmíra Mamojku hlasovalo
111 poslancov,
za kandidáta Tihoméra Laczu hlasovalo 40
poslancov,
za kandidáta Igora Laciaka hlasovalo 12
poslancov,
za kandidátku Elenu Šebovú hlasovalo 16
poslancov,
za kandidáta Ivana Sečíka hlasovalo 17
poslancov,
za kandidáta Rudolfa Dobiáša hlasovalo
122 poslancov,
za kandidáta Ivana Macka hlasovalo 53
poslancov.
Na
zvolenie za členov Rady Slovenskej republiky pre
rozhlasové
a televízne vysielanie je potrebná nadpolovičná
väčšina
hlasov prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej
re-
publiky
zvolila za členov Rady Slovenskej republiky pre roz-
hlasové
a televízne vysielanie Pavla Števčeka, Milana Ožvol-
da,
Juraja Sarvaša, Petra Alakšu, Mojmíra Mamojku, Rudolfa
Dobiáša
a Petra Kováča.
Podpísaní overovatelia zápisnice.
Pán podpredseda, ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvo-
lila
uvedených pánov za členov Rady Slovenskej republiky pre
rozhlasové
a televízne vysielanie.
Faktická poznámka - pán poslanec
Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dnes, 15. decembra 1994 malo podľa pôvodného rozhodnu-
tia
ministra financií a v súlade s harmonogramom
schváleným
uznesením
vlády Slovenskej republiky začať
predkolo 2. vlny
kupónovej
privatizácie. Nový minister financií ako svoje pr-
vé rozhodnutie vo funkcii tento začiatok
predkola zrušil.
Dôvody, ktoré k
tomuto kroku uviedol, nejestvujú. Nie je
pravda, že 2.
vlna nie je technicky, organizačne a vecne
pripravená.
Okrem iného i zástupca Podniku
výpočtovej tech-
niky
ako realizátora technickej stránky v
dnešnej tlači po-
tvrdil,
že už teraz je všetko pripravené pre
začiatok pred-
kola.
Poslanecké kluby Kresťanskodemokratického
hnutia, De-
mokratickej
únie a Strany demokratickej ľavice vyhlasujú, že
zrušenie
termínu predkola je neodôvodnené. Jeho
cieľom môže
byť len vytvorenie dymovej clony na
zastretie skutočných
príčin
odkladu kupónovej privatizácie. Takto získaný čas bu-
de,
podľa nášho názoru, slúžiť na to, aby
sa majetok určený
3,5 miliónom občanov, prinajmenšom jeho
lukratívne časti,
rozdal úzkemu
okruhu zainteresovaných jednotlivcov. Toto
rozhodnutie
ministra financií poškodzuje občanov
Slovenska,
a
preto s ním nesúhlasíme. /Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Upozorňujem, že sa to nedotýka tohto bodu, že
nebola
otvorená rozprava, takže dá sa hovoriť
o určitej ne-
patričnosti
tohto vystúpenia, priatelia.
S e d e m n á s t y m bodom programu je
Návrh na voľbu členov Rady Slovenskej
televízie.
Podľa § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo
254/1991
Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších pred-
pisov
Rada Slovenskej televízie má 9 členov,
ktorých na ná-
vrh
výboru volí Národná rada. Pán Peter Kováč členstvo v ra-
de
neprijal a pán Ladislav Ťažký sa
členstva v rade vzdal.
Do
úplného počtu je potrebné zvoliť 2 členov rady.
Návrh na voľbu členov Rady Slovenskej
televízie pripra-
vil
Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport
a
dostali ste ho ako tlač číslo 54.
Prosím pani poslankyňu Idu Rapaičovú, aby návrh výboru
uviedla.
Prosím, máte slovo.
Poslankyňa I. Rapaičová:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
dámy poslankyne a páni poslanci,
Národná rada Slovenskej republiky
uznesením číslo 18 zo
4.
novembra 1994 zvolila Petra Kováča a Ladislava Ťažkého za
členov Rady Slovenskej televízie. Nakoľko Peter
Kováč ne-
prevzal
doklad o zvolení za člena rady a v dopise predsed-
níčke rady oznámil, že sa práce rady nemôže zúčastňovať,
a
Ladislav Ťažký sa vzdal členstva v Rade Slovenskej televí-
zie,
je potrebné podľa § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej
rady
číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení ne-
skorších predpisov doplniť dve voľné miesta voľbou
nových
členov
rady.
Predseda
Národnej rady Slovenskej
republiky listom
z
24. novembra 1994 číslo 1482/1994-S
sa obrátil na všetky
kluby
poslancov so žiadosťou, aby do 2. decembra 1994 navrh-
li
kandidátov na členov rady za svoje kluby. Kluby poslancov
navrhli
5 kandidátov na doplnenie členov rady. Mená budem
čítať
bez titulov, pretože osobné údaje o
navrhovaných kan-
didátoch
sú uvedené v prílohe tejto správy. Sú to Terézia
Sallayová,
Leopold Moravčík, Rudolf Lesňák, Dušan
Jarjabek,
Štefan
Drozd. Uvedené osoby súhlasia s kandidatúrou za člena
Rady
Slovenskej televízie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport posúdil podané návrhy z
hľadiska spl-
nenia
kritérií podľa § 8 ods. 6 zákona Slovenskej národnej
rady
číslo 254/1991 Zb. a odporúča Národnej
rade Slovenskej
republiky
1. konštatovať, že Peter Kováč, ktorý bol
uznesením Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky číslo 18
zo 4. novembra
1994 zvolený za
člena Rady Slovenskej televízie,
neprijal
členstvo
v rade, čo písomne oznámil predsedníčke rady,
2. vziať na vedomie, že podľa článku IV ods. 3 Štatútu
Rady Slovenskej televízie schváleného rozhodnutím predsedu
Národnej
rady Slovenskej republiky zo 7. apríla 1994 číslo
268
Ladislav Ťažký sa vzdal členstva v Rade Slovenskej tele-
vízie,
čím jeho členstvo v rade zaniká,
3.
zvoliť podľa § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej
rady číslo 254/1991 Zb. členov Rady
Slovenskej televízie
z
kandidátov navrhovaných v prílohe správy,
4. voľbu členov rady uskutočniť tajným
hlasovaním.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pani poslankyni a prosím ju, aby zaujala
miesto
určené pre spravodajcu výborov.
Má
niekto pripomienky alebo
otázky? Pani poslankyňa
Rusnáková
má slovo. Pripraví sa pán poslanec Mikloško.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážení hostia,
je nepochybné, že časť parlamentu
považuje televíziu za
mocenský
nástroj. Rada Slovenskej televízie je logicky podľa
tohto
myšlienkového pochodu nástrojom na riadenie Slovenskej
televízie.
Nová Rada Slovenskej televízie začala
svoju čin-
nosť
a ujala sa svojej funkcie
spôsobom, ktorým pracovala
Rada Slovenskej
televízie za bývalého predsedu pána Dar-
ma.
Rada Slovenskej televízie nie je
riadiacim orgánom Slo-
venskej
televízie, je poradným orgánom Slovenskej televízie,
ktorý
zabezpečuje programovú objektívnosť a
nezávislosť te-
levízie
ako verejnoprávnej inštitúcie. Nepatrí do pôsobnosti
rady vyhlásiť programové provizórium a zaviazať riaditeľa
Slovenskej
televízie, aby sa zmluvy s externými firmami na
relácie
do vysielania uzatvárali len na obdobie do marca ro-
ku 1995. Podľa
tohto rozhodnutia by v zmluvách nemal byť
konkrétny
vysielací termín, deň, ani hodina a ani
konkrétny
kanál.
Takéto rozhodnutie zároveň vylučuje
možnosť získania
mimotelevíznych
zdrojov financovania, tzv. sponzoring,
pre-
tože
nie je mysliteľné, aby sponzor vkladal svoje financie
do
programu, ktorého vysielanie a zaradenie do vysielania je
neisté.
Ak sa obmedzí spolupráca Slovenskej televízie s exter-
ným
prostredím, bude to za daného stavu znamenať jej postup-
nú
likvidáciu, obmedzenie možnosti tvoriť slovenské televíz-
ne
programy, ale tiež postupnú likvidáciu
tvorivého zázemia
v
Slovenskej televízii. Upozorňujem pri prerokúvaní tohto
bodu, že
Rada Slovenskej televízie
porušila zákon číslo
254/1991
Zb. o Slovenskej televízií v znení neskorších pred-
pisov.
Žiadam preto kolegov z gesčného výboru, aby sa tomuto
problému
venovali a žiadam nových členov Rady Slovenskej te-
levízie,
ktorí dnes budú zvolení, aby podporovali v budúc-
nosti
len také odporúčania Rady Slovenskej
televízie, ktoré
sú
v súlade s jej kompetenciami.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
S jedlom
rastie chuť, preto dovoľte, aby
som navrhol,
aby
tentokrát hlasovanie bolo verejné
a nie tajné, pretože
v
opačnom prípade tu budeme skutočne do rána. Nevidím dôvod,
prečo
by sme museli hlasovať tajne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Mňa stanovisko pána
Mikloška
prekvapilo, pretože si myslím, že o všetkých perso-
nálnych otázkach sme doteraz rozhodovali tajne
a nevidím
dôvod,
prečo práve pri tomto hlasovaní by sme
mali hlasovať
verejne.
I napriek tomu, že je to zdĺhavé, si
myslím, že je
to
demokratické.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Fakt je, že naozaj sme
prijali v minulom
parlamente
taký úzus, že personálne záležitosti
budeme pre-
rokúvať
tajným hlasovaním. Ale ak na tom trváte, aby sa hla-
sovalo,
budeme hlasovať. Netrváte. Dobre. Ďakujem.
Najskôr
budeme hlasovať o časti A a
časti B návrhu
uznesenia,
ktorý máte v predloženom materiáli.
Prosím,
prezentujme sa a
vzápätí hlasujme o časti
A
a časti B uznesenia, ako ho prečítala
pani spoločná spra-
vodajkyňa.
Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 103 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že časti A a B návrhu
uznesenia sme schvá-
lili.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport odporučil, aby sa voľba členov Rady
Slovenskej
televízie uskutočnila tajnou
voľbou. Podľa § 27
ods.
3 zákona o rokovacom poriadku najskôr
Národná rada bez
rozpravy
rozhodne, či o návrhu na voľbu členov
Rady Sloven-
skej
televízie budeme hlasovať tajne.
Prosím, oficiálne vy-
konajme
aj tento akt.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
tom, či
súhlasíme
s tým, aby sa voľba uskutočnila tajne.
Za tajné
hlasovanie
hlasujeme. Boli tu pochybnosti, tie boli stiahnu-
té,
ale v zmysle postupu je treba, aby sme to uskutočnili.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla
na tajnom hla-
sovaní
o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.
Prosím, pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
keďže som výborom poverená spravodajkyňa k
nasledujúce-
mu
bodu programu, v záujme racionálneho využitia času si do-
voľujem
predložiť procedurálny návrh. Navrhujem, aby som vám
ešte
pred voľbou členov televíznej rady mohla predniesť prvú
časť
správy Rady Slovenskej televízie o vyslovení nedôvery
ústrednému
riaditeľovi Slovenskej televízie. Keďže
vyslove-
nie
nedôvery ako všetky personálne záležitosti prechádzajú
tajným
hlasovaním, mohli by sme sa pri tejto
voľbe vyjadriť
aj
o dôvere alebo nedôvere. /Prejav nesúhlasu v rokovacej
sále/.
Tak sťahujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Bajan - faktická
poznámka.
Poslanec V. Bajan:
Som rád, že pani kolegyňa Mušková si
zobrala moje odpo-
rúčanie
z predpoludnia k srdcu, ale až
takto som to nemys-
lel.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. To znamená, že v danom prípade
by sme ešte mu-
seli
opakovať rozhodnutie hlasovaním, či ideme zvoliť takéto
racionalizačné
postupy, ale myslím, že radšej by sme
ostali
pri
pôvodnom postupe, ak dovolíte.
Pristúpime k vykonaniu tajnej voľby.
Dovoľte, aby som
pripomenul zásady tajných volieb. Na hlasovacom
lístku sú
uvedení
kandidáti podľa jednotlivých navrhovateľov. Hlasova-
cí
lístok upravíme tak, že na ňom
ponecháme mená dvoch kan-
didátov,
za ktorých hlasujeme. Mená ostatných kandidátov vo-
dorovne
prečiarkneme. Zvolený bude ten kandidát, ktorý získa
najviac hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu
hlasov
prítomných poslancov. Platný je ten hlasovací
lístok, na
ktorom budú ponechané mená najviac dvoch
kandidátov. Iné
úpravy
na hlasovacom lístku sa považujú za neplatné.
Hlasovať
budeme zvyčajným spôsobom.
Hlasovať budú
najskôr
overovatelia, ktorých prosím, aby riadili a dozerali
na
priebeh tajného hlasovania a aby spočítali odovzdané hla-
sy
a oznámili výsledky tajného hlasovania.
Prosím o začatie hlasovania.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zoberte
si so sebou
aj perá, pretože niekto nedopatrením už perá
zobral
a teraz ich tam niet. Prosím vás, vybavte sa tým, aby
sme
mohli bez prekážok postupovať ďalej.
/Vykonanie aktu tajného hlasovania./
Vážené
panie poslankyne, vážení
páni poslanci, pýtam
sa,
či má ešte niekto z vás vykonať akt hlasovanie.
Prosím, aby sa overovatelia odobrali do
volebnej miest-
nosti
a spočítali hlasy. Ďakujem.
/Po prestávke./
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás,
zaujmite svoje
miesta.
Prosím povereného overovateľa pána poslanca Mikulku,
aby
oznámil Národnej rade výsledky volieb.
Poslanec V. Mikulka:
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne, kolegovia poslanci,
vážení hostia,
dovoľte, aby som vám prečítal zápisnicu o
výsledku voľ-
by
členov Rady Slovenskej televízie.
Voľba členov Rady Slovenskej televízie sa
konala tajným
hlasovaním
15. decembra 1994.
Poslancom Národnej rady Slovenskej
republiky bolo vyda-
ných 126
hlasovacích lístkov. Overovatelia Národnej rady
Slovenskej
republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu
členov
Rady Slovenskej televízie bolo
odovzdaných 124 plat-
ných hlasovacích lístkov, 2 lístky
boli neplatné, žiaden
poslanec
neodovzdal hlasovací lístok.
Overovatelia zistili, že
za kandidáta Dušana Jarjabka hlasovalo 75
poslancov,
za kandidáta Leopolda Moravčíka hlasovalo
17 poslancov,
za kandidátku Teréziu Sallayovú hlasovalo
27 poslancov,
za kandidáta Rudolfa Lesňáka hlasovalo 41
poslancov,
za kandidáta Štefana Drozda hlasovalo 78
poslancov.
Na zvolenie za člena Rady Slovenskej
televízie je po-
trebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.
Overovatelia
konštatujú, že Národná rada Slovenskej republi-
ky
zvolila za členov Rady Slovenskej televízie Dušana Jar-
jabka
a Štefana Drozda.
Podpísaní overovatelia zápisnice.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne pánu overovateľovi
poslancovi Mikulkovi
za
oboznámenie s výsledkom volieb.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvo-
lila
pánov Jariabka a Drozda za členov Rady Slovenskej tele-
vízie.
O s e m n á s t y m bodom programu je
Návrh Rady Slovenskej televízie na odvolanie ústredné-
ho riaditeľa Slovenskej televízie a návrh Rady
Slovenskej
televízie
na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.
Podľa § 11 ods. 1 zákona Slovenskej
národnej rady číslo
254/1991
Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších pred-
pisov
ústredného riaditeľa Slovenskej televízie volí a odvo-
láva
na návrh Rady Slovenskej televízie Národná rada Sloven-
skej
republiky.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 67.
Prosím
poslankyňu pani Ľudmilu
Muškovú, aby návrh
uviedla.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážená Národná rada,
správu Rady Slovenskej televízie si
dovolím rozdeliť na
dve
časti tak, ako som navrhla pri
zaraďovaní tohto bodu do
programu
rokovania pléna Národnej rady.
Rada Slovenskej televízie na svojom
zasadnutí dňa 13.
12.
1994 v zmysle § 11 ods. 1 zákona č.
254/1991 Zb. o Slo-
venskej
televízii navrhuje Národnej rade Slovenskej republi-
ky
odvolať z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televí-
zie
prof. Ivana Stadtruckera. Toto rozhodnutie rada schváli-
la
tajným hlasovaním siedmimi hlasmi.
V zdôvodňovaní rada uvádza, že Slovenská
televízia sa
dnes
nachádza v takom krízovom bode svojho vývoja, že potre-
buje
predovšetkým novú koncepciu, novú filozofiu, ktorá by
dokázala systémovo reagovať na spoločenské potreby a
tlak
ekonomiky i televíznej konkurencie. S tým úzko súvisí aj
nutnosť
transformácie systému riadenia Slovenskej televízie,
aby
mohla byť rovnocenným partnerom pre
svoje komerčné oko-
lie
a zároveň úspešne plniť funkciu verejnoprávnej, nezávis-
lej
a nadstraníckej inštitúcie pri
zachovaní všetkých prin-
cípov
objektívnosti, etiky a profesionality.
Skôr, než pristúpim k druhej časti správy, prosím vás,
pán
predsedajúci, aby ste dali hlasovať o
vyslovení dôvery,
resp. nedôvery ústrednému riaditeľovi Slovenskej televízie
tak,
ako to vyplýva zo zákona číslo 254/1991 Zb. - § 11 ods.
1
- o Slovenskej televízii, kde sa hovorí, že ústredného
riaditeľa
volí a odvoláva na návrh rady Národná rada Sloven-
skej
republiky. Navrhujem, tak ako býva
zvykom, vyjadriť sa
k
tomuto bodu tajným hlasovaním.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Mám tomu rozumieť tak, že aj odvolanie navrhujete taj-
ným
hlasovaním.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán predsedajúci, navrhujem ešte rozpravu k tejto prvej
časti.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím, má niekto pripomienky
alebo otázky? Pán
poslanec
Mikloško, prosím, máte slovo.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, prečítal som si návrh
Rady Slovenskej
televízie
na odvolanie riaditeľa Slovenskej televízie. Nena-
šiel
som tam žiadny konkrétny dôvod. Chcem položiť otázku
navrhovateľke pani poslankyni Muškovej. Pýtam sa teda,
či
dôvodom
je to, že riaditeľ Slovenskej televízie nesie zodpo-
vednosť
za porušenie volebného zákona tým, že v prvý deň vo-
lieb večer Slovenská televízia odvysielala šot
o tom, že
predseda HZDS nemohol voliť a vzápätí Slovenská
televízia
odvysielala
výzvu vedenia HZDS k voličom. Či by ste mi mohli
povedať,
či toto je ten dôvod, iste veľmi vážny,
na odvola-
nie
riaditeľa.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán poslanec, ak ste si všimli, ja nie
som navrhovateľ-
ka,
som poverená výborom prečítať správu, ktorá bola poslaná
na
Národnú radu.
Poslanec F. Mikloško:
Pýtam sa, či náhodou vám nie je známy nejaký konkrétny
dôvod
Rady Slovenskej televízie.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Nebola som prítomná na tomto zasadaní.
Poslanec F. Mikloško:
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec
Černák, máte slovo.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
skôr,
ako budem formulovať jednu otázku, dovoľte mi,
aby som prečítal niekoľko slov zo
stenografického záznamu
z
30. schôdze.
"Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
nezaráža vás, že v poslednom období
dochádza éra kolek-
tívneho
odvolávania bez vyšpecifikovania viny
toho-ktorého?
Ďalej
kolektívne boli odvolávaní
prednostovia, teraz ďalšie
kolektívne
odvolanie vedenia rozhlasovej a televíznej rady
bez vyšpecifikovania a kvalifikovania postoja toho-ktorého
člena
tejto rady. Prosím vás pekne, zastavte toto kolektívne
odvolávanie,
veď to nie je dôstojné demokratického štátu."
To som
citoval bývalú pani poslankyňu,
teraz podpred-
sedníčku
vlády Katarínu Tóthovú. Opätovne sa pýtam na dôvod,
tak
ako pri rozhlasovej a televíznej rade - ľudí, ktorých
delegovali
politické strany, konkrétne pani
Boldišovú, pána
Magalu,
ktorí skutočne boli verní a odborníci, bez rozmýšľa-
nia
ste odvolali. Pána riaditeľa Stadtruckera,
ktorý zjavne
vám
pomohol vyhrať voľby, teraz bez mihnutia oka odvolávate.
Na
odvolávanie je potrebných 7 hlasov. Keďže sme dvoch teraz
dovolili,
komisia bola pravdepodobne len 7-členná
a pravde-
podobne
za odvolanie hlasovali všetci. Ak hlasoval aj pán
Darmo,
ktorý je navrhnutý za kandidáta, jeho
hlasovanie ne-
možno
považovať za korektné, pretože tam dochádza ku kon-
fliktu záujmov. Takže, rád by som sa pani predkladateľky
Muškovej
opýtal, ktorí konkrétni členovia vtedy na zasadnutí
rady
boli, ktorí sa ho zúčastnili - v
zápisnici to musí byť
uvedené
- a ako hlasovali, pretože pokiaľ ich
bolo 7 a hla-
sovali
všetci siedmi, mala by sa rada k tomuto problému vrá-
tiť
teraz v doplnenom stave.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem, pán predsedajúci za slovo. Chcel by som kole-
govi
Mikloškovi povedať, že podľa môjho názoru naozaj toto
bol
dôvod na odvolanie. Keď som ten program
videl, mne bolo
3
dni ľúto toho, že som plakal, a
potom, keď sme tie voľby
vyhrali,
tak som plakal ešte viacej.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcel
som iba povedať, že spravodajcom by sa nemali
klásť
sugestívne otázky. Sugestívne otázky sú
také, že ten,
kto
otázku kladie, vsugerováva tomu, kto by
na ňu mal odpo-
vedať,
pravdepodobnú odpoveď, ktorú by chcel počuť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, pani
spravodajkyňa rozhod-
ne,
či bude odpovedať alebo nie, to je jej záležitosť.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán
poslanec Černák mi môže klásť sugestívne otázky.
Chcem
povedať len toľko, že zápisnica číslo 22/1994 je u pá-
na
predsedu Národnej rady k nahliadnutiu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia,
budeme teraz hla-
sovať
o návrhu na tajné hlasovanie.
Pán poslanec Kováč - ešte faktická
poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
mám tomu
rozumieť tak, že rada žiada od
nás odvolanie
riaditeľa
bez uvedenia dôvodov? Bez toho, že by to bolo pre-
rokované
v gestorskom výbore, ktorý k tomu mohol zaujať sta-
novisko?
To sa dá, podľa môjho názoru,
kvalifikovať ako ab-
solútna
neúcta rady voči Národnej rade Slovenskej republiky.
Veď,
keď máme kvalifikovane rozhodnúť o tom, či pán Stadt-
rucker
bude odvolaný, musíme vedieť prečo.
Veľmi starostlivo som si prečítal aj prípis, ktorý mám
v
materiáli pod bodom 2 podpísaný
pani Kristínovou, ale to
tu
nenachádzam. A žiadny iný materiál poslanci tohto sloven-
ského
parlamentu nedostali. To znamená, že budeme rozhodovať
bez
absolútnej znalosti veci, keď ani členovia gestorského
výboru
nám nevedia povedať, aký je dôvod, a
pani spravodaj-
kyňa
takisto nie?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia,
budeme hlasovať
o
návrhu pani spoločnej spravodajkyne, ktorá navrhla, aby sa
odvolávanie
uskutočnilo tajne.
Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predsedajúci,
vzhľadom na to, že doteraz sme
nedostali žiaden rele-
vantný
dôvod prečo by sme mali pristúpiť k
takémuto rozhod-
nutiu,
odporúčam 10-minútovú prestávku na poradu klubu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, musia tak vykonať dva kluby.
Prosím, pán posla-
nec
Kanis.
Poslanec P. Kanis:
Pripájame sa.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.
Ešte malú poznámku - teraz si overujeme u pani poslan-
kyne,
prerokovávali to vo výbore.
/Po prestávke./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k
hlasovaniu.
Ešte
pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Chcem sa
ešte ospravedlniť pánu
poslancovi Černákovi,
ale
asi má skutočne sugestívny hlas,
pretože som nepostreh-
la,
že pána Darma inštaloval do tejto rady. Pán Darmo bol
odvolaný
po marci z bývalej rady, teda nie je členom tejto
televíznej
rady. Odvolala ho bývalá koalícia. Výbor k tomuto
problému
zasadal v stredu, včera pred zasadaním pléna, kde
výbor
povedal, že nebude k tomuto bodu
diskutovať a mňa po-
veril
predniesť správu televíznej rady.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, rád by som tlmočil stanovisko posla-
neckého
klubu Spoločná voľba, ktoré sme prijali v súvislosti
s
odvolávaním riaditeľa Slovenskej televízie.
Poslanecký klub Spoločná voľba žiada, aby
bolo predsed-
níčke
Rady Slovenskej televízie pani Kristínovej, ktorá zho-
dou
okolností je prítomná v budove Národnej
rady Slovenskej
republiky,
umožnené predložiť dôvody, ktoré viedli Radu Slo-
venskej
televízie k podaniu návrhu na odvolanie terajšieho
riaditeľa
Slovenskej televízie. Súčasne v zmysle
zaužívania
bežných
pravidiel činnosti parlamentu navrhujeme, aby rovna-
ká
možnosť bola daná aj súčasnému riaditeľovi Slovenskej te-
levízie,
aby vystúpil a zaujal stanovisko k dôvodom jeho od-
volania,
ak takéto dôvody budú uvedené.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa Rusnáková, máte slovo.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
poslanecké kluby Demokratickej únie,
Kresťanskodemokra-
tického hnutia, Maďarského kresťanskodemokratického hnutia
a
Együttélés považujú za principiálnu otázku elementárnej
morálky
pri odvolávaní ústredného riaditeľa Slovenskej tele-
vízie
uviesť konkrétne dôvody odvolania. Ide o otázky spôso-
bu
práce parlamentu a nie o otázku odôvodneného odvolania
alebo neodvolania ústredného riaditeľa pána Stadtruckera.
Žiadame
poslancov koalície, aby
rešpektovali tento princíp
práce
demokratického parlamentarizmu.
Vzhľadom na to, že Rada Slovenskej televízie neuviedla
konkrétne
dôvody odvolania, spomínané poslanecké kluby navr-
hujú
prerušiť bod rokovania a po doplnení argumentov Radou
Slovenskej
televízie pokračovať v bode na najbližšej schôdzi
Národnej
rady.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa
Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážení poslanci,
všetkých by som vás veľmi pekne prosila, aby ste ustú-
pili
od svojich požiadaviek, aby sa parlament nemenil na pi-
tevňu,
ktorá bude rozpitvávať rôzne dôvody, súdiť či áno, či
nie, a vydá
pána Stadtruckera ako obeť masmédiám. Prosím
vás,
ten, kto má doma televízor a občas zapne
niektorý gom-
bík,
ten, kto vie čítať noviny a prečítal si všetko, čo bolo
v
poslednej dobe uverejnené
na margo kvality televíznych
programov,
na margo práce a vzťahov, ktoré panujú
v Sloven-
skej televízii, vie, že pán Stadtrucker,
aj keď je možno
veľmi kvalitný odborník, nezvládol riadiacu prácu.
Takže,
prosím
vás. Alebo potom hovorme o dôvere rade, ktorá dala
tento
návrh. Tá predsa musela poznať dôvody a predložila nám
uvedený
návrh. Nevystupujme v úlohe sudcov a vyšetrovateľov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pani poslankyni
Belohorskej. Ak dovolíte,
trochu
vstúpim do toho ja, aby som sa pokúsil pripomenúť nám
spoločné
tradície a zvyky pri takomto postupe. Je celkom le-
gitímne, že si
uplatňuje svoju vôľu každá politická sila
a
v konečnom dôsledku o tom rozhodne hlasovanie.
Rád by som pripomenul, že nešlo napríklad o
ústredné-
ho
riaditeľa televízie, ale išlo o predsedu vlády a návrh
bol
predložený jedným tu prítomným pánom
poslancom na odvo-
lanie
pána predsedu vlády v marci. Vtedy bolo predložených
v
tomto parlamente 37 pripomienok a požadovali sa ďalšie ar-
gumentácie.
Ani jeden argument nebol vyložený, a samozrejme,
hlasovaním
sa rozhodlo tak, ako sa rozhodlo. Takže, prosím
vás,
nielen na túto tradíciu, ale na celkom legitímny postup
berme
ohľad.
Pán poslanec Tarčák, máte slovo.
Poslanec J. Tarčák:
Rád by
som uviedol niekoľko
skutočností. Predovšetkým
si
treba uvedomiť, že Rada Slovenskej televízie zodpovedá za
obsah,
ktorý vysiela Slovenská televízia. Tu sa, myslím, ne-
musíme
presviedčať navzájom, že s obsahom nie
sme spokojní.
Tu
sa dokonca stotožňujeme aj s opozíciou, ktorá mala značné
výhrady
voči riaditeľovi televízie v tejto
oblasti. Celkovú
situáciu
dotvára skutočnosť, že pred niekoľkými týždňami tam
bol
štrajk, hrozba toho, že sa preruší športové vysielanie.
Ďalej, keď sme prerokovali
vo výbore odpočet činnosti
riaditeľa, a takisto
rozpočet a predkladanie
rozpočtu na
tento
rok, boli značné výhrady i zo skupiny poslancov z opo-
zičných
strán smerom k riaditeľovi a
pracovníkom televízie.
Čiže,
tu sa opäť dohodneme. Odbory nás
jednoznačne upovedo-
mili o tom,
že situácia v televízii je skutočne
hrozivá
a
hrozí kolapsom. Takisto vieme niekoľko skutočností - koľko
rôznych
kontrolných komisií bolo vytvorených,
aká je situá-
cia vo finančnej oblasti, kde je
všeobecne známe, že nám
tvorbu
filmov zabezpečujú firmy z Čiech a
podobne. Sám ria-
diteľ
televízie povedal, že i keď on sa snažil, stalo sa, že
sa
pouzatvárali veľmi nevýhodné zmluvy, ktoré budú mať nega-
tívny
dopad i do budúcnosti.
A potom je úplne logické, že ak sme zvolili novú tele-
víznu
radu, ktorá by sa mala starať, a budeme ju hodnotiť
predovšetkým
podľa toho, ako sa skvalitní obsah vysielania
Slovenskej
televízie, nevyhnutne k tomu potrebuje
aj riadi-
teľa,
ktorý by realizoval jej zámery v praxi. Tu sa vyjadru-
jem
asi v tom zmysle, že nemôžeme očakávať,
aby sme zdôvod-
ňovali my, ale
skutočne ide o to, či dôverujeme, že tie
osobnosti, ktoré sme
vybrali do rady televízie, skutočne
v
budúcnosti budeme akceptovať alebo nie, lebo oni budú roz-
hodovať
o tom, či sa kvalita zlepší alebo nie. Oni sa roz-
hodli, že garantujú zlepšenie jedine vtedy,
ak bude nový
riaditeľ.
A potiaľ - koniec.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. V zmysle rokovacieho
poriadku slovo má
predseda
Národnej rady.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, nech to ide po poradí.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Chcete v poradí? Dobre. Pán poslanec
Bajan, máte slovo.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia
pani kolegyňa Belohorská hovorila o tom, že by sme ne-
mali
spochybňovať radu. Som rád, ale myslím
si, že v prípa-
de,
že pani kolegyňa Aibeková hovorila o tom, že práve chyba
rady
pani Boldišovej bola v tom, že
parlamentu dodala jeden
bezvariantný
návrh a že sme boli nútení rozhodnúť tak, ako
sme
rozhodli, je chybou rady. Bol by som rád, keby si dohod-
li,
o čo vlastne ide.
Druhá vec je - súhlasím s tým, že
by sme nemali pána
riaditeľa máčať hore-dole. Som za to, ako
to navrhujete
-
zrušme súd a poďme rovno k poprave. A čo sa týka kolegu
Tarčáka,
tu si treba uvedomiť, že Rada
Slovenskej televízie
nezodpovedá
za program. Veľmi ma prekvapilo, že Rada Sloven-
skej televízie prijala uznesenie o programovom
provizóriu
a
nikto nehovoril o tom, že sa tu výsostne porušil zákon,
lebo
Rada Slovenskej televízie dáva riaditeľovi odporúčanie,
nie
uznesenia. Voľne sme cez to prešli.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa
Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru v minulom volebnom
období
sa veľmi podrobne zaoberal prácou riaditeľa a vedenia
Slovenskej
televízie. Je skutočne pravda, že sme pána riadi-
teľa
veľakrát veľmi ostro kritizovali za jeho nedostatočné
materiály
a často neschopnosť odôvodniť určité kroky alebo
stav v televízii. Vtedy sa ochrany pán riaditeľ zvyčajne
dočkal
u tých poslancov, ktorí vo vtedajšom období patrili
k
opozícii.
Som veľmi rada, že dnes bývalá opozícia a dnes už koa-
lícia
zobrala niektoré nedostatky pána riaditeľa na vedomie,
ale
znovu upozorňujem na to, čo poslanecké kluby sledovali
vyhlásením,
ktoré som prečítala. Teraz ide o
to, aby sa za
základný
princíp práce parlamentu považovalo to,
že ak nie-
kto
dá návrh na odvolanie, aby toto odvolanie bolo podložené
argumentmi.
Ak tieto argumenty budú také, že bude odôvodnené
odvolať pána riaditeľa, táto snemovňa hlasovaním
rozhodne
o
osude ústredného riaditeľa.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko, máte slovo.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
možno je to veľmi zaujímavá situácia. Ja
som tu asi je-
diný
poslanec, ktorý hlasoval proti zvoleniu pána Gašparovi-
ča
/smiech v sále/...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Poslanec A. Hrnko:
prepáčte, pána Stadtruckera za riaditeľa
televízie. Bo-
li
sme dvaja - pani Kaliská tu už nie je.
To obdobie, ktoré
uplynulo
od voľby pána Stadtruckera za riaditeľa
televízie,
nám dalo za
pravdu. Myslím si, že vtedy sme mali pravdu,
a
aj tí, ktorí navrhujú odvolanie pána
Stadtruckera dnes,
majú
pravdu tiež. Lenže problém je v tomto: Nestavajme sa,
pani
Belohorská, do pozície katov. Len kati popravujú ľudí
bez
toho, že by ich vypočuli. Musíme byť
spravodlivými sud-
cami
a na základe vecí, ktoré poznáme, rozhodovať.
Nemôžem veriť rade, ktorú ste tu v noci nejakým spôso-
bom
pozbíjali. Chcel by som si tie veci
overiť a skutočne
počuť
argumenty, a potom môžem rozhodnúť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán predseda
Gašparovič.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Najskôr chcem povedať, že vôbec sa
nebudem hnevať na
pána
Hrnka, že ma nevolil - aspoň nebudem musieť mať voči
nemu
nejaké záväzky - to na začiatok.
Chcel by som povedať len jedno, že
reagujem na vystúpe-
nie pani
poslankyne Rusnákovej. A má pravdu. Má pravdu
v
jednom, že treba zachovať skutočne poriadok, aký nám pred-
pisuje
zákon, právna norma, ako v takejto veci
treba postu-
povať,
a ten v § 11 zákona číslo 271 z roku 1993 jednoznačne
hovorí,
že ústredného riaditeľa volí a odvoláva na návrh ra-
dy
Národná rada Slovenskej republiky.
To znamená, že sa to
neprerokováva
ani vo výboroch Národnej rady Slovenskej re-
publiky.
Napriek tomu do výboru to išlo, tam sa
to preroko-
valo
a tu sa to prednieslo. Dôvody dáva
táto rada, a to je
práve
to, čo ste hovorili aj vy, pán Hrnko. Na základe tých-
to
dôvodov tu sedíte a máte rozhodnúť, či
odvolať alebo ne-
odvolať.
Všetko bolo splnené a je len na vašom rozhodnutí,
na
nás, 150 poslancoch, ak sme tu všetci, aby sme zaujali
k
tomu svoje stanovisko a rozhodli. Tu
skutočne sa odvoláva
na
návrh televíznej rady a nie na návrh
výboru. Výbor pred-
kladá
návrh rady, hoci vôbec to do výboru nemuselo ísť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Chcel by
som podporiť tie hlasy, ktoré
volajú po kon-
krétnych
argumentoch, pretože Slovensko
stratilo dva a pol
mesiaca zostavovaním vlády. Dovoľte mi
položiť rečnícku
otázku:
Aká je to koncepčnosť, keď tieňová vláda, ktorá bola
konštituovaná
preto, aby pracovala, aby si ľudia na ňu zvyk-
li,
nakoniec len cca na 50 percent
nastúpila do vlády, keď
vymenujeme
človeka za generálneho prokurátora a vzápätí ho
dávame
na ďalší post. Takisto si jasne spomínam, keď sme se-
deli
vo vedení parlamentu, že po zvolení pána Stadtruckera
televízna
rada, ktorej predsedom bol pán Darmo, mu navrhla
plat
skoro 50 tisíc korún. Mali sme z toho
bolenie hlavy vo
vedení
parlamentu, ako to vyriešiť. Presunuli sme to na vlá-
du,
tá nám to vrátila. Vtedy v rade sedela aj pani Kristíno-
vá,
ktorá jedno z prvých rozhodnutí, ktoré urobila ako pred-
sedkyňa,
navrhla znížiť plat, ktorý sme dali podstatne nižší
ako bol navrhovaný vtedy radou. Takže,
kde urobil chybu,
prečo taká
veľká sláva, ohodnotenie
na 50 tisíc korún
a
vzápätí po období, ktoré hodnotíme ako jasne pracujúce
v
prospech víťaznej koalície, nakoniec takýto pád? Na to
treba
skutočne argumenty.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Tarčák, máte slovo.
Poslanec J. Tarčák:
Ešte raz by som chcel upozorniť pána Bajana, nech si
prečíta
zákon. Keby televízna rada nemala zodpovedať za kva-
litu
alebo obsah vysielania, potom neviem na čo by sme ju
mali. To, že
sme mu dali istú ochranu, slečna Rusnáková,
áno,
lebo sme boli presvedčení o tom,
že práca v televízii
je
veľmi zložitá, je to obrovský kolos,
ktorý zmeniť nie je
jednoduché,
nech tam príde ktokoľvek. Som presvedčený o tom,
že
aj nový riaditeľ bude musieť mať istý čas dostatočne dlhý
na
to, aby sme nejakým spôsobom pocítili zmenu. Keďže sa nám
zdalo,
že je to krátke obdobie, preto sme ho
podporili, aby
sme
mu vytvorili priestor, ale je už
dostatočný priestor na
to,
aby sme mohli konštatovať, že nie sme spokojní s televí-
ziou.
Tu nie je možné, aby niekto zhrnul
vecné argumenty do
jedného
papiera. Predsa sme sa týmto problémom vo výbore za-
oberali celé
hodiny, kde sme
počuli argumenty z jednej
i z druhej strany. Predsa ak by aj tá správa bola napísaná,
tak jedným smerom. To znamená, že negatíva, iste, že
asi nie
pozitíva, a rovnako by sme nedostali plastický obraz o tom,
ako
to vyzerá.
Chcel by
som upozorniť pánov poslancov,
že tým, ktorí
chcú
do toho preniknúť detailne, nič nebráni
v tom, aby sa
zúčastnili
rokovania výboru pre vedu, vzdelanie a kultúru,
keď
bude na programe televízia, a dozvedia
sa skutočne zau-
jímavé veci a
ich rozhodovanie by bolo iste ľahšie. Teda
z
toho dôvodu dnes vidím len jednoduché riešenie, buď uznáte
tie
argumenty za dostačujúce, alebo nie, a rozhodnete v hla-
sovaní.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Za toto
krátke obdobie v tomto
parlamente si pamätám,
že
bolo obdobie, keď sme sa stali parlamentnou väčšinou, bo-
la
snaha zo strany opozície tvrdiť, že tento parlament si
nemá
osobovať justičné právomoci, najmä keď
sme schvaľovali
nejaké
parlamentné vyšetrovacie komisie
alebo komisie. Do-
konca
v ústavnoprávnom výbore odznelo, že nemáme čo vykladať
zákony, i keď
dôvodová správa je takým
výkladom zákona,
a
iné druhy výkladu môže podať aj novinár
napríklad doktri-
nálne.
Teraz zrazu chceme rozšíriť dokonca celé plénum toho-
to
snemu na akýsi vyšetrovací orgán, ktorý má vyšetrovať is-
té
osoby, či teda plnili funkciu dobre,
alebo neplnili dob-
re.
Zatiaľ som tento heligónkový efekt sledoval
iba u ma-
ďarskej
koalície, že pred voľbami sa vždy roztiahla na tri
politické subjekty,
alebo lepšie povedané, zjednotila do
jedného
politického subjektu, a po voľbách sa vždy roztiahla
na dva-tri poslanecké kluby. Myslím, že tento
heligónkový
syndróm
postihol teraz celú opozíciu.
Ďakujem.
Podpredseda A. M. Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážené dámy a páni,
kolegovi Černákovi chcem iba povedať, že
veľmi ma mrzí,
že
sme ho na návrh SNS voľakedy neodvolali z funkcie pod-
predsedu
Národnej rady. To, že sedí vzadu, mu
veľmi prospe-
lo,
má úplne iný pohľad teraz na dianie v parlamente.
Podpredseda A. M. Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
z tejto
diskusie mi teraz nie je jasné,
kto predkladá
návrh
na odvolanie pána Stadtruckera, či to
predkladá rada,
alebo
to predkladajú poslanci HZDS, pretože
doteraz som po-
čul
len zdôvodnenie od poslancov HZDS. Opakovane žiadam, aby
rada
ako kompetentný orgán, ktorý sa
rozhodol niekoho odvo-
lať,
urobila elementárne pravidlo návrhu, to je jeho zdôvod-
nenie.
Nič iné nežiadame. Môžeme o tom rokovať na najbližšej
schôdzi,
tak ako sme predložili návrh, keď bude doplnený. Ak
rada má to
rozhodnutie hotové, pýtam sa, prečo
tu nie je.
Pán
predseda Gašparovič hovoril, a vcelku
správne, že výbor
o
tom nerozhoduje, ale hovoril súčasne aj
o tom, že zdôvod-
nené to je.
Čítam si tu nahlas: Rada na svojom zasadnutí
v
zmysle zákona atď. navrhuje Národnej
rade odvolať z funk-
cie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie Prof. Ivana
Stadtruckera.
Toto rozhodnutie schválila tajným hlasovaním
siedmimi
hlasmi. To je všetko, páni a dámy. To je všetko, čo
som
sa dozvedel o chybách pána Stadtruckera.
Veľmi
si vážim to, čo tu hovoril
pán Fekete, keď sa
prednášal
návrh na odvolanie, čítalo sa 12 bodov.
Pýtam sa,
prečo
rada Slovenskej televízie nepriniesla
12 takýchto bo-
dov,
aby som sa mohol kvalifikovane rozhodnúť, alebo aspoň
jeden
z nich. Preto sa vraciam k návrhu a žiadal by som, aby
sa
o tomto návrhu hlasovalo, aby rokovanie o tomto bode bolo
prerušené a pokračovalo na najbližšej schôdzi po
doplnení
materiálu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Béla
Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by
som upozorniť
pána
poslanca, pána doktora Cupera na existenciu volebného
zákona.
Tam nájde vysvetlenie, prečo sa museli napríklad ma-
ďarské
politické strany zachovať tak, ako sa
zachovali. Pre
menšinové
strany platí ten istý percentuálny prah, ako pre
väčšinové.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Slovo má pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo. Rád by som tiež
poprosil kolegu Cupe-
ra,
aby si nemýlil žiadosti o vyslovenie
dôvodov s vyšetro-
vaním.
Nechceme nikoho vyšetrovať, ale si myslím, že je nor-
málne,
že chceme počuť dôvody. Pani Kristínová je tu, sedí
hore
na balkóne, a myslím si, že by sa
nebola podpísala pod
návrh,
ktorý by nebol zdôvodnený, aspoň ja
verím, že to tak
je.
Rada je volená Národnou radou a jej
je zodpovedná. Aj
preto môžeme robiť personálne zmeny, lebo
tento orgán je
zodpovedný
Národnej rade. A ak teda je tu návrh,
aby sa jej
umožnilo vystúpiť, myslím, že by to bolo normálne, úplne
normálne
by sme si vypočuli dôvody a normálne by sme rozhod-
li
a nemuselo by byť toľkoto faktických pripomienok.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Ešte raz predovšetkým k pánu poslancovi Kováčovi. Rada
navrhuje
zo zákona. Nemôžeme to previazať s tým,
čo navrho-
val
pán Fekete, lebo to bol návrh skupiny poslancov, ktorí
odvolávali
celú radu, a preto zdôvodňoval za skupinu poslan-
cov,
kdežto v tomto prípade navrhuje rada. Môže sa nám zdať,
že zdôvodnenie nie je dostatočné. Keby
ste čítali ďalej,
v
texte sa hovorí o pánu Darmovi, možno nie najšťastnejšie
a
nie najkonkrétnejšie, ale hovorí sa
jasne, prečo sa odvo-
láva
pán Darmo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predsedajúci,
dámy, páni,
vlastne môj predrečník ma predbehol.
Chcel by som odpo-
ručiť
pánu poslancovi Kováčovi, aby si pozrel v odôvodnení
aj
odsek číslo 2. Súhlasím, že nie je konkretizovaný, ale je
to
tam uvedené.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Absolútne nesúhlasím, aby sa tu hovorilo
čo i len v ne-
jakej
zmienke o poprave. Mal som veľmi veľa rozhovorov so
znalcami televíznej problematiky, so zamestnancami televí-
zie,
s novinármi. Unisono v nich znelo, že rozriešiť uzol
televízie
je úloha nadľudská. Teda, nemôžeme hovoriť o po-
prave, tu môžeme
hovoriť iba o poverení riešiť nadľudskú
úlohu.
To po prvé.
Po druhé
- mnohí, veľmi mnohí /aj
novinári, som veľmi
zvedavý, čo budú
písať, zajtra, pozajtra/,
navrhovali dať
výpoveď
všetkým zamestnancom televízie /všetkým zamestnancom
televízie
dať výpoveď!/ a menovať nového
riaditeľa s jasnou
koncepciou.
Mnohí, môžem povedať, že mnohí znalci i novinári
odporúčali
také riešenia. Veľmi som zvedavý, čo budú písať
zajtra.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem pekne. Nerád sa opäť zapájam do diskusie, sku-
točne
pokladám ju za zbytočnú a dokonca si aj myslím, že pán
Stadtrucker
tam ani nemal byť zvolený, nie už teraz
odvola-
ný.
Súhlasím, ale základným problémom
veci je, že rada len
odporúča, rozhodujeme
my, páni poslanci. Zodpovednosť za
rozhodnutie
nenesie rada, ale za odvolanie nesieme zodpoved-
nosť
my. Preto ako človek, ktorý chce za to
niesť zodpoved-
nosť,
a som za to, aby bol pán Stadtrucker
odvolaný, by som
chcel
vedieť aspoň dôvody, ktoré mala rada, či sú tie, ktoré
mám
ja, alebo či sú aj iné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem
pekne za slovo. Mnohí moji kolegovia pýtajú
dôvod,
aby sa povedalo, prečo to tak má byť. Mne sa osobne
veľmi
zhoršil zrak, išiel som k doktorovi, k očiarovi. Pove-
dal
mi, že to preto, že sa dívam na televíziu. A to isté som
sa
dočítal aj v listoch mnohých občanov, ktorí mi posielajú,
že na televíziu sa nedá dívať. To je citát "nedá dívať".
Myslím
si, že je to dostatočný dôvod bez toho,
že by som sa
chcel
dotknúť pána profesora, ale iste žiadna organizácia,
myslím
výrobná, ani nijaká iná nestojí nikdy
na jednom člo-
veku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ľupták, podpredseda Ná-
rodnej
rady.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené dámy,
vážení páni,
pán
Hrnko, vy ste
toho už v parlamente nahovorili
/smiech
v sále/, ale vaše hlasy a vaše výroky sú také, ako
keď
hrach na stenu hádžete, lebo to nemá žiaden účinok.
Chcem len povedať, vážené dámy, vážení páni, že k HZDS
sa
pripája aj Združenie robotníkov Slovenska. Máme pre to
dôvody, že náš
mimoriadny snem, ktorý sa konal v Banskej
Bystrici
v júni - dokonca by som povedal, že treba aj nie-
ktorých redaktorov z televízie potlačiť. Áno,
pán Hrnko,
nesmej
sa. Ak niekto zoberie odo mňa pozvánku do ruky, ak
pani
Hosťovecká povie, pán Ľupták, prepáčte,
že sme vás ne-
pustili, doneste
pozvánku, najbližšie prídeme, zoberieme
vás,
dáme vám možnosť. Pozvali sme. Pán
Košický prebral odo
mňa, tu prebral
odo mňa pozvánku na náš mimoriadny snem.
Pravdaže, neprišli,
prísľub bol všetko, lebo nepotrebujú
o
robotníkoch hovoriť. Pán Hrnko, nesmej
sa. Ty si už chcel
robotníkov
vešať. Nehovor o týchto veciach. Minule si to ho-
voril.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím vás, zachovajme kľud.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán Hrnko, ja som sa nestaral do vás, keď ste vystupo-
vali.
Treba veci brať tak, že aj my
sa pripájame k HZDS,
pretože
máme oprávnené nároky, pretože televízia je neobjek-
tívna,
nie je objektívna, skutočne. A na tom
má podiel aj
pán riaditeľ, takisto ako mnohí redaktori. Česť
výnimkám.
Ale keď
sa v televízii objaví pán
Hagyari, keď aj nie
zdôvodnene,
pretože nie je to parlamentná strana,
alebo pán
Miklos,
alebo niekto z DÚ, ktorá vznikla tu, na
tejto pôde,
nebola
predtým volená, tak ich všetkých
púšťali, pán Kňažko
a
všetci, boli ich plné televízne
obrazovky. Ale o nás ne-
chcel
nikto počuť.
Takže, myslím si, že odvolanie je
oprávnené. My nechce-
me
kádrovať, nechceme, ako pán Bajan povedal, niekoho tu sú-
diť
alebo popravovať, v žiadnom prípade. Ale áno, páni, musí
to
byť objektívne. A myslím si, že v parlamente sa to vždy
robilo
tak, sami dobre viete, aj vy, pán Hrnko, keď ste boli
ešte v SNS,
nemusíme o tom hovoriť, ako ste vystupovali.
Ten,
kto stojí na brehu inej rieky,
vždy nadáva. Raz je to
SDĽ,
ktorá nadáva, raz demokrati nadávajú,
lebo sú v opozí-
cii.
Ale musíte sa s tým jednoducho zmieriť. Aj Ľupták sa
musel
zmieriť do tých čias, kým do parlamentu neprišiel. Tí,
čo
ste na mňa útočili, musíte sa s tým zmieriť. Všetci, kto-
rí
na mňa útočili. Vážení, sme tu, aj vy
sa musíte zmieriť.
Robte
takú politiku, aby ste vyhrali budúce voľby, ja vám
budem
gratulovať. Dovidenia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci, býva v parlamente dobrým zvy-
kom,
že ak sa použije neadekvátny výrok
a použije ho súdny
človek v zápale
reči, ospravedlní sa.
Žiadal by som pána
podpredsedu
Ľuptáka, aby sa ospravedlnil za to, že
vložil
môjmu
kolegovi Hrnkovi do úst slová, ktoré tu nikdy nezazne-
li.
Z jedného nemeckého príslovia sa už rozvírilo strašne
veľa,
ale to, čo ste vy povedali, pán Ľupták, to je skutočne
za
hranicou, pretože nikdy tu Tono nepovedal to, že chce ve-
šať
robotníkov. Prosím vás, buďte taký dobrý, ospravedlňte
sa.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, pán poslanec Bugár, máte slovo.
Poslanec B. Bugár:
Pán podpredseda Ľupták, vy si mýlite
záujmy Združenia
robotníkov
Slovenska so záujmami občanov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Volf.
Poslanec J. Volf:
Ja osobne a moja strana, alebo naša strana, keď to tak
môžem
povedať, má najmenej dôvodov nehlasovať za odvolanie
pána
riaditeľa Stadtruckera. Na druhej
strane tu však nejde
vôbec
o osobu riaditeľa, ide o princíp. Myslím si, že keď
rada
predkladá takýto návrh, mala by skutočne dať aj svoje
zdôvodnenia.
Veľmi sa čudujem, keď na jednej strane hovoríme
o
tom, ako sa zdržiava zasadnutie parlamentu, tu sa vybíjame
v
najrôznejších faktických poznámkach, útokoch, ktoré nemajú
s
týmto problémom nič spoločné, a pritom tu skutočne sedí
predsedníčka
rady, ktorá by možno tento problém za tri minú-
ty vyriešila a
mohli by sme hlasovať. Nechápem, prečo sa
nezvolil
tento spôsob.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán podpredseda Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Chcem len pánu Bugárovi povedať, že
je mi smutno, keď
nepovažuje
robotníkov za ľud, za občanov tejto krajiny. A po
druhé,
pán Bugár, vy ste tu sedeli so mnou 4 roky. Vy ste si
nikdy
nespomenuli na váš ľud, vám boli
dôležité tabule, ja-
zykový
zákon, a nie ako žije váš ľud maďarskej národnosti.
Nikdy
ste sa oň nezaujímali. Nikdy som poslanca vašej maďar-
skej
národnosti nepočul, aby ste hovorili, ako ťažko žijú
robotníci v Komárne,
do Komárna ste sa pozrieť neprišli.
O
čo vám išlo, viem dobre, a vieme dobre všetci.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Volf, myslíte si, že to
bude dobrá prax
tohto
parlamentu, keď sa kedykoľvek poslanecké kluby rozhod-
nú
zavolať niekoho z balkóna pre
verejnosť, aby sa postavil
pred
parlament a bol vyšetrovaný? Myslím si, že taká prax tu
tiež
asi nebola, alebo ja som ju ani vo
Federálnom zhromaž-
dení
nezažil. Ďakujem. To snáď má tiež svoju nejakú procedu-
rálnu
chybu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Očakávam aj od podpredsedu parlamentu, že
ak si nepamä-
tá
všetko, samozrejme, nemôže si pamätať to, čo sa udialo
v
minulom období, tak aspoň si prečíta
stenografické zázna-
my.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Nie hocikoho a nie hocikedy, ale len vtedy,
keď si de
facto
nesplní celkom svoju úlohu a neuvedie dôvody odvola-
nia,
a len vtedy, keď je na balkóne prítomný.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Rea.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
blíži sa hodina "h", kedy by
sme mali skončiť rokovanie
parlamentu,
ale keďže sme sa dnes tak dobre práve
pri tomto
bode rozbehli, naša faktická rozprava trvá
už asi hodinu
a
pol, dávam návrh, nebudem teraz
dávať návrh na ukončenie
tejto
faktickiády, keď skončíme s týmito faktickými pripo-
mienkami, aby sme
tento akt tajného odvolania
uskutočnili
a
zároveň, aby sme urobili aj akt voľby
napriek tomu, že by
sme
mali končiť. Takže, dávam procedurálny návrh, aby sme
skončili
rokovanie dnešnej schôdze alebo dnešného parlamentu
až
po týchto dvoch bodoch. To je procedurálny návrh.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Cuper, máte
slovo.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem. Pán poslanec Volf, stále si
myslím, že komuni-
kácia
medzi takými dôležitými inštitúciami
by sa mala diať
písomne.
Ak už by to malo byť tak, bolo by treba požiadať
písomne
niečo, nie volať ľudí z balkóna.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Slovo má pán predseda Gašparovič.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Chcem potvrdiť to, čo povedal pán poslanec Cuper. Par-
lament
je miestnosť pre diskusiu, ale miestnosť pre diskusiu
poslancov,
ktorí boli zvolení vo voľbách. Nikde vo svete ne-
býva, že v
parlamente môže vystupovať ktokoľvek - teraz
nechcem
uraziť pani predsedníčku. Aj v našom
parlamente, ak
chcú
vystúpiť ústavní činitelia, musia od tohto parlamentu
dostať
súhlas. Mám na mysli generálneho prokurátora, predse-
du
Ústavného súdu, predsedu Najvyššieho
súdu. Takže, myslím
si,
že nie je potrebné, aby v takomto
prípade parlament dá-
val súhlas predsedovi televíznej rady, aby
vystupoval. Je
iné,
ak chceme hovoriť o dôvodoch, či sú
dostačujúce. Na to
je
táto rada, aby tieto dôvody písomne odovzdala parlamentu,
ale
nie na to, aby tu v polemike s
poslancami niekto z rady
vystupoval.
Len toľko som chcel povedať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliak.
Poslanec A. Poliak:
Vážený pán podpredseda,
vážení kolegovia, kolegyne,
chcel by som povedať len jednu vetu, že
Rada Slovenskej
televízie
a riaditeľ Slovenskej televízie tak úzko spolupra-
cujú,
a myslím, že aj budú spolupracovať, že ak Rada Sloven-
skej
televízie dá návrh pre Národnú radu Slovenskej republi-
ky,
myslím si, že je to naprosto odôvodnené
a nemali by sme
o
tom tu viac ani polemizovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Vážené kolegyne
a kolegovia, chápem
prednesenie
pána poslanca Ficu za klub ako
procedurálny ná-
vrh.
Budeme o ňom hlasovať. Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Pán poslanec Fico, chcete v stručnosti
precizovať
svoj
návrh? Prosím.
Poslanec R. Fico:
Nebudem
ho precizovať, iba
ho zopakujem. Poslanecký
klub Spoločná voľba žiada, aby bolo umožnené
predsedníčke
Rady
Slovenskej televízie pani Kristínovej
vystúpiť a pred-
ložiť
dôvody, ktoré viedli radu k podaniu
návrhu na odvola-
nie.
A druhý návrh bol, aby bolo umožnené vystúpiť po takom-
to
vystúpení pani Kristínovej aj
riaditeľovi Slovenskej te-
levízie
a vyjadriť sa k dôvodom jeho odvolania.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o
predloženom návrhu pána poslanca Ficu.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Ficu nebol
prijatý.
Podobne bol formulovaný aj návrh pani
poslankyne Rusná-
kovej.
Pani poslankyňa Rusnáková, ak chcete,
môžete ho ešte
raz
uviesť alebo spresniť.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Poslanecké kluby Demokratickej únie, KDH,
MKDH a Maďar-
skej
koalície navrhujú prerušiť bod
rokovania a po doplnení
argumentov Radou
Slovenskej televízie pokračovať
v bode
o
odvolaní ústredného riaditeľa Slovenskej televízie na naj-
bližšej
schôdzi Národnej rady.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a
vzápätí hlasuj-
me
o tomto návrhu pani poslankyne Rusnákovej.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Rusnákovej
nebol
prijatý.
Budeme hlasovať aj o procedurálnom návrhu
pána poslanca
Reu.
Prosím, pán poslanec Rea, pre istotu
zopakujte váš ná-
vrh.
Poslanec J. Rea:
Mal
som návrh, aby sme dnešné rokovanie skončili až
vtedy,
keď tieto body - vyslovenie nedôvery riaditeľovi Slo-
venskej televízie a
voľbu nového riaditeľa dokončíme
ešte
dnes.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o
tomto návrhu pána poslanca Reu.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Prosím pánov poslancov, ktorí sa nenachádzajú v miest-
nosti,
aby sa dostavili, budeme opakovane
hlasovať. Predpo-
kladám,
že nebudeme musieť opakovať prax vyháňania poslancov
z
parlamentu. Tu tieto praktiky by nebolo dobré opakovať.
Prosím, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Čas,
ktorý bol určený
na
rokovanie, teda do 19. hodiny, uplynul. Neprešiel návrh
na
predĺženie rokovania dnes, takže si myslím, že by sme ma-
li
dnes rokovanie skončiť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno. Kvôli istote zopakujem hlasovanie.
Prosím, prezen-
tujme
sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Reu.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že prítomní
prezentovaní nedostačujú
na
uznášaniaschopnosť, preto uzatváram
dnešné rokovanie.
Pardon, prosím, pán poslanec.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na
skutočnosť, že asi
nám
nefunguje technické zariadenie, bežná
prax je, aby sme
hlasovali
ručne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, vháňame sa do takýchto
situácií, však?
Pán poslanec Haťapka, máte slovo.
Poslanec K. Haťapka:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte,
aby som vám
oznámil založenie Komisie pre
šport,
telovýchovu a mládež pri Výbore Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. 18 čle-
nov
komisie je zo všetkých politických
klubov Národnej rady
Slovenskej
republiky. Za predsedu bol zvolený Kamil Haťapka,
za
podpredsedov páni Jozef Pribilinec a Jozef Tarčák, za ta-
jomníčku
slečna Mária Ďurišinová.
Ďakujem vám za podporu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Cabaj, trváte na svojom
názore? Ďakujem.
Pán
poslanec Rea máte slovo.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne. Chcel by som sa
ospravedlniť všetkým ko-
legom,
ktorým som narušil program a ktorí sa
neprezentovali
pri
ohlásení prezentácie predsedajúcim.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím skrutátorov, aby
uskutočnili zis-
tenie
prezentácie a potom hlasovanie. Rád by som znova zopa-
koval,
že takto sa vždy ukazuje, akým spôsobom
sa zavádzajú
určité
praktiky do parlamentu. A tie sa znova opakujú.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
najlepšie teraz ove-
ríme
prítomnosť pri svojich pultoch. Prosím vás, prezentujte
sa
cez hlasovacie zariadenie.
Prezentovalo sa 74 poslancov, nie sme uznášaniaschopní.
Prerušujem 3. schôdzu Národnej rady
Slovenskej republi-
ky.
Zajtra ráno pokračujeme v tejto schôdzi o 9.00 hodine
ráno.
Ďakujem vám a dobrú noc.
Štvrtý deň rokovania
3. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
16. decembra 1994
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, prosím, aby sme sa
prezentovali.
Prezentovalo sa 77 poslancov, sme
uznášaniaschopní.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
včera sme prerušili rokovanie 3. schôdze Národnej rady
Slovenskej republiky
pri rozprave o
návrhu na odvolanie
ústredného
riaditeľa Slovenskej televízie. V priebehu roz-
pravy
bol návrh, aby televízna rada rozpracovala dôvody, pre
ktoré
navrhuje odvolať ústredného riaditeľa Slovenskej tele-
vízie.
Prosím, aby tak urobili.
Neviem, či nám tieto dôvody dali. Ak
áno, prosím pani
poslankyňu Muškovú,
aby predtým, než
budeme pokračovať
v
rozprave, tieto dôvody prečítala.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Na žiadosť Národnej rady Slovenskej republiky predsed-
níčka
Rady Slovenskej televízie poslala zdôvodnenie návrhu
na
odvolanie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.
1. Napriek tomu, že
profesor Ivan Stadtrucker vyšiel
víťazne z výberového konania na post
ústredného riaditeľa
Slovenskej
televízie, ukázalo sa, že nemá
manažérske schop-
nosti
a navyše ani nie je schopný
vytvoriť si funkčný team
vrcholového
manažmentu.
2. Dôležité miesta obsadil
svojimi príbuznými a ich
priateľmi
napriek tomu, že nemajú predpoklady na takúto zod-
povednú
prácu.
3. Nebol
schopný vypracovať a predložiť v
dostatočnom
predstihu
Rade Slovenskej televízie vysielaciu
štruktúru na
rok
1995, ktorá je základom na vypracovanie typovej vysiela-
cej štruktúry, na základe ktorej sa potom
robí rozpočet
a
uzatvárajú zmluvy medzi programom
a výrobou, a rozhoduje
sa,
čo z typovej štruktúry sa dá vyrobiť do
externého pros-
tredia.
4. Zanedbávaním tejto zásadnej požiadavky
napriek tomu,
že ho rada
stále upozorňovala, priamo
ohrozil vysielanie
Slovenskej
televízie v januári a februári 1995 a
zapríčinil
havarijný
stav z hľadiska programu.
5. Nebol schopný vypracovať plán smerovania, zameranie
Slovenskej
televízie do budúcich rokov, aby výroba kvalit-
ných relácií zodpovedala charakteru a poslaniu slovenskej
národnej verejno-právnej inštitúcie, lebo iba
takto možno
zabezpečiť
svojský, osobitný program schopný čeliť nástupu
konkurenčných
staníc agresívne sa derúcich na náš
slovenský
masmediálny
trh.
6. Team vrcholového mamažmentu na čele s
ústredným ria-
diteľom Slovenskej
televízie nebol schopný
vyvodiť ani
pracovno-právne,
ani trestno-právne následky za
hospodárske
machinácie
predchádzajúceho vedenia. Naopak,
nechal jednot-
livých členov odísť zo Slovenskej televízie s
päťmesačným
odstupným
vo výške 100 tisíc Sk.
7. Rada Slovenskej televízie si dala
vypracovať odborný
posudok
analyzujúci tri písomné materiály
ekonomického cha-
rakteru,
ktoré rade predložil ústredný riaditeľ Slovenskej
televízie
Ivan Stadtrucker. Podľa tohoto posudku bola súčas-
ná
ekonomická bilancia Slovenskej televízie ku koncu tretie-
ho kvartálu zámerne prezentovaná v
pozitívnych ukazovate-
ľoch,
čo nezodpovedá skutočnému stavu a
koncoročné hospodá-
renie
Slovenskej televízie bude uzavreté s oveľa pesimistic-
kejšími
výsledkami.
8. Súčasná Rada Slovenskej
televízie sa v hodnotení
ústredného
riaditeľa Slovenskej televízie v plnej miere zho-
duje s predchádzajúcou Radou Slovenskej
televízie, ktorej
predsedal profesor Jozef Prusák. Ivan Stadtrucker
pracuje
nekvalitne, kľučkuje
- citujem teda pána profesora
Jozefa
Prusáka
- Ivan Stadtrucker pracuje nekvalitne, kľučkuje, od-
súva
riešenie problémov a snaží sa vyrábať podklady a infor-
mácie
plné nereálneho optimizmu, čo je v ostrom
kontraste
s
krízovou personálnou, hospodárskou a programovou situáciou
Slovenskej televízie, ktorá sa zákonite premieta
v biede
slovenskej televíznej
obrazovky. Táto zhoda v zhodnotení
oboch
rád je očividne dôkazom, že pri posudzovaní jeho od-
borných
a manažérskych kvalít nehrali prím
politické momen-
ty,
ale reálne fakty a výsledky jeho práce.
9. Napokon, mnohé fakty a signály o
prehlbujúcej sa
kríze
v Slovenskej televízii a žalostných výsledkoch práce
profesora
Ivana Stadtruckera na poste ústredného riaditeľa
boli
pomerne široko prezentované a diskutované v dennej tla-
či
bez rozdielu jej politického zafarbenia.
10. Presvedčivosť argumentov
vyžadujúcich si okamžitú
zmenu na poste
ústredného riaditeľa možno
dokumentovať aj
tým,
že na poslednom rokovaní Rady Slovenskej televízie zo
siedmych
prítomných členov sa rozhodnutie podať Národnej ra-
de
Slovenskej republiky návrh na odvolanie Ivana Stadtrucke-
ra
prijalo v tajnom hlasovaní jednomyseľne.
11. Ak
sa zmena na poste ústredného
riaditeľa Sloven-
skej
televízie i v systéme práce celého vrcholného manažmen-
tu
neurobí bez ďalších nechutných prieťahov, Rada Slovenskej
televízie
pod jeho vedením nebude ochotná niesť
spoluzodpo-
vednosť
za kolaps Slovenskej televízie.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Prosím, pán
poslanec Smolec.
Poslanec J. Smolec:
Pán predsedajúci, dovoľujem si oznámiť,
že budem hlaso-
vať
s náhradnou kartou číslo 4.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Ďalej sa hlási pán
podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, že pán kolega Smolec mi to
pripomenul. Takisto
kvôli
stenografickému záznamu chcem povedať, že budem hlaso-
vať
s náhradou kartou číslo 2 tak, ako tomu bolo včera.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže, môžem vyzvať do rozpravy, pretože
sme ju včera
neukončili
- ak niekto má pripravené vystúpenie do rozpravy.
Ak
nie, potom môžem rozpravu ukončiť.
Takže končím rozpravu
k
tomuto bodu s tým, že včera pani spoločná spravodajkyňa
predniesla
návrh, aby sme hlasovali o tomto bode programu
tajne.
O tom budeme hlasovať.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Takže sme sa rozhodli, že budeme hlasovať
tajne.
Dostaneme hlasovacie lístky. Na
lístkoch budete mať
uvedené
"hlasujem za odvolanie" a
"hlasujem proti odvolaniu
Ivana
Stadtruckera z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej
televízie".
Svoju vôľu alebo voľbu vyjadríte tak, že na hla-
sovacom
lístku ponecháte tú alternatívu, za ktorú hlasujete.
Alternatívu, za ktorú
nehlasujete, vodorovne prečiarknete.
Inak
upravený hlasovací lístok bude nesprávny. Čiže, ak hla-
sujem
za odvolanie, toto neprečiarknem, prečiarknem "proti
odvolaniu".
Ešte raz - ponecháte na hlasovacom lístku alter-
natívu,
za ktorú hlasujete, ponecháte ju neprečiarknutú.
Prosím, páni overovatelia, ujmite sa
svojej úlohy.
/Vykonanie aktu tajného hlasovania./
Panie poslankyne, páni poslanci, mojou povinnosťou je
spýtať
sa, či ste všetci odvolili a či niekto
ešte chce vo-
liť.
Ak áno, hlasovanie končíme.
/Po prestávke./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dostal som oznámenie od komisie, že môžeme pokračovať.
Prosím povereného
overovateľa pána Miklušičáka, aby nás
oboznámil
s výsledkami tajného hlasovania.
Poslanec J. Miklušičák:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so zápisnicou o taj-
nom
hlasovaní na odvolanie ústredného riaditeľa Slovenskej
televízie.
Odvolanie z funkcie ústredného riaditeľa
Slovenskej te-
levízie
Ivana Stadtruckera sa konalo tajným hlasovaním 16.
decembra
1994.
Poslancom Národnej rady Slovenskej
republiky bolo vyda-
ných
119 hlasovacích lístkov.
Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zisti-
li,
že v tajnom hlasovaní na odvolanie z
funkcie ústredného
riaditeľa
Slovenskej televízie Ivana Stadtruckera 98 poslan-
cov
hlasovalo za odvolanie, 7 poslancov
hlasovalo proti od-
volaniu,
14 poslancov odovzdalo neplatné hlasovacie lístky
a
0 poslancov neodovzdalo hlasovací lístok.
Na odvolanie z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej
televízie
Ivana Stadtruckera je potrebná nadpolovičná väčši-
na
hlasov prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že Národná rada
Slovenskej re-
publiky odvolala ústredného riaditeľa Slovenskej televízie
Ivana
Stadtruckera.
Bratislava, december 1994.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky na
návrh
Rady Slovenskej televízie odvolala
Ivana Stadtruckera
z
funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v
rokovaní budeme pokračovať
návrhom Rady Slovenskej
televízie
na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.
Prosím pani poslankyňu Muškovú, aby
uviedla návrh.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
V správe rada pokračuje ďalej, kde
hovorí, že Rada Slo-
venskej televízie
na svojom zasadnutí
dňa 13. 12. 1994
v
zmysle § 11 ods. 1 zákona číslo
254/1991 Zb. o Slovenskej
televízii
navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky schvá-
liť
do funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie Dr.
Jozefa
Darma, CSc. Aj toto rozhodnutie prijala rada tajným
hlasovaním
7 hlasmi prítomných členov rady.
Životopis pána Darma máte v materiáloch tejto správy
a
takisto i zdôvodnenie, ktoré si
dovolím citovať: "Jozef
Darmo
je jeden z najuznávanejších slovenských odborníkov za-
oberajúcich sa
masmediálnymi koncepciami. Svoje poznatky
z
tejto oblasti prezentoval v
množstve článkov a vystúpení
na odborných podujatiach. Jozef Darmo
v nich prezentoval
ucelenú
koncepciu masmediálnej politiky,
ktorá by zaručila
Slovenskej
republike informačnú zvrchovanosť a
vytvorila by
dobré
základy pre zlepšenie informačných
tokov a rozvoj ná-
rodnej kultúry. Jozef Darmo zároveň opakovane
prezentoval
svoj
principiálne pozitívny vzťah k slovenskej štátnosti ako
člen
Iniciatívy za zvrchované Slovensko a Kongresu sloven-
skej
inteligencie."
Podľa citovaného zákona o Slovenskej televízii, kde sa
hovorí,
že ústredného riaditeľa volí a odvoláva na návrh ra-
dy
Národná rada Slovenskej republiky, navrhujem uskutočniť
túto
voľbu opäť, ako býva zvykom, tajným hlasovaním.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pani poslankyni Muškovej.
Otváram
rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy
som
nedostal žiadnu písomnú prihlášku.
Ak sa
nikto nehlási, rozpravu končím,
ale som povinný
dať
hlasovať o návrhu pani poslankyne Muškovej, kde navrhla,
aby
sme aj túto voľbu vykonali tajným hlasovaním.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Opäť prosím pánov overovateľov, aby nám rozdali hlaso-
vacie
lístky.
Pri tejto voľbe si vás dovoľujem
upozorniť, že svoju
voľbu
vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku
ponecháte meno
a
priezvisko kandidáta, ak za neho
hlasujete. Meno a prie-
zvisko
kandidáta prečiarknete, ak hlasujete
proti tomu, aby
sa
stal riaditeľom. Každá iná úprava na hlasovacom lístku
znamená,
že lístok je neplatný.
Vážené panie poslankyne, vážení páni
poslanci, medzitým
vás
chcem informovať, že vláda nám dá do 19. 12. určité hos-
podárske
opatrenia na zabezpečenie
ekonomiky, až dokedy dá
rozpočet.
Vláda ich 19. decembra doručí. Prosím,
aby výbory
zasadli
v utorok a v stredu a vo štvrtok doobeda by sme ten-
to materiál
prerokovali. Samozrejme, ak
nám z dnešnej
schôdze
ostane viacero bodov, aj tieto body budeme musieť
prerokovať
vo štvrtok. Tým by sme schôdzu skončili. Takže,
páni
predsedovia výborov, organizujte čas pre výbory na uto-
rok
a stredu, a potom bude schôdza.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pýtam
sa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, či ste
všetci
odvolili.
Keďže už nikto z vás nemá vykonať akt tajného hlasova-
nia,
dámy a páni, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.
Ďakujem
pekne.
/Po prestávke./
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Vážené panie poslankyne, vážení páni
poslanci, budeme
pokračovať
v našom rokovaní.
Prosím povereného zástupcu overovateľa,
aby oznámil Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky výsledok voľby ústredného
riaditeľa
Slovenskej televízie.
Poslanec J. Miklušičák:
Vážený pán podpredseda,
vážená snemovňa,
dovoľte
mi, aby som vám prečítal zápisnicu o tajnom
hlasovaní
na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.
Voľba ústredného riaditeľa Slovenskej televízie sa ko-
nala
tajným hlasovaním 16. decembra 1994. Poslancom Národnej
rady
Slovenskej republiky bol vydaných 122 hlasovacích líst-
kov.
Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zisti-
li,
že v tajnom hlasovaní na voľbu ústredného riaditeľa Slo-
venskej
televízie bolo odovzdaných 114 platných
hlasovacích
lístkov,
8 neplatných hlasovacích lístkov a 0
poslancov ne-
odovzdalo
hlasovacie lístky.
Overovatelia zistili, že za ústredného riaditeľa Slo-
venskej
televízie Jozefa Darma hlasovalo 78 poslancov, proti
hlasovalo
36 poslancov.
Na
zvolenie ústredného riaditeľa
Slovenskej televízie
je
potrebná nadpolovičná väčšina
hlasov prítomných poslan-
cov.
Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej re-
publiky
zvolila za ústredného riaditeľa Slovenskej televízie
Jozefa
Darma. /Potlesk./
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán poslanec.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvo-
lila pána Jozefa
Darma za ústredného riaditeľa
Slovenskej
televízie.
Dámy a páni, budeme pokračovať d e v ä t n á s t y m
bodom,
ktorým je
Návrh na vymenovanie členov stálych delegácií Národnej
rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných
organizácií.
Návrh pripravil Zahraničný výbor Národnej rady Sloven-
skej
republiky. Dostali ste ho ako tlač číslo 55.
Prosím predsedu zahraničného výboru pána
poslanca Duša-
na
Slobodníka, aby návrh uviedol.
Poslanec D. Slobodník:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
máte pred sebou návrh, ktorý má
číslo 55 - uznesenie
Národnej
rady Slovenskej republiky. Prečítam vám mená. Ak sa
nenahnevajú prítomné panie poslankyne a prítomní
páni po-
slanci,
budem to čítať bez zdvorilostného oslovenia, aby sme
to
skrátili. Ak teda vôbec chcete, aby
som to čítal, ak to
nemáte
pred sebou. Máte? Súhlasíte s tým, že
by som tieto
mená
nečítal, a že sa k nim prípadne potom vyslovíte?
Chcem povedať niečo k filozofii
zostavovania týchto de-
legácií.
Predovšetkým chcem konštatovať, že
samozrejme, sme
do
týchto delegácií delegovali aj predstaviteľov koalície,
aj
predstaviteľov opozície. Druhým
dôležitým znakom je zna-
losť
jazykov. Všetci, ktorí sa zúčastňujete takýchto rokova-
ní
v cudzine, viete, že poznanie príslušného jazyka alebo
príslušných jazykov je
alfa a omega pri takýchto rokova-
niach,
pretože tam sa človek musí zaobísť bez tlmočníka, mu-
sí
reagovať, nielen prečítať svoj príspevok, čo by ešte šlo,
ale
musí reagovať na otázky.
Zahraničný výbor konštatoval jedno, a verím, že všetci
navrhnutí
kandidáti budú tento princíp
dodržiavať, že každý
poslanec
je v cudzine predstaviteľom Slovenskej republiky.
Tej
republiky, ktorej, mimochodom, prisahal
vernosť. Z toho
vyplýva
povinnosť hájiť záujmy Slovenskej republiky odhliad-
nuc
od politického subjektu, ktorý reprezentuje a ktorý ho
delegoval.
Chcel by som, aby sa tento
princíp, ktorý je vo
svete
samozrejmý, stal rovnako axiomatický aj pre našich de-
legátov.
To je to hlavné, čo by som chcel zdôrazniť. Keďže
ste
súhlasili s tým, aby som menoslov zvolených poslankýň
a
poslancov do jednotlivých delegácií
nečítal, moje úvodné
slovo
sa týmto končí.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem pánu poslancovi Slobodníkovi za
uvedenie návrhu
a
prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výbo-
rov.
Dámy a
páni, má niekto otázky? Chce sa
k predloženému
návrhu
vyjadriť?
Prosím, pani poslankyňa Garajová.
Poslankyňa E. Garajová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi podať návrh, aby zo zoznamu
kandidátov do
Parlamentného zhromaždenia Rady Európy bola vyradená pani
poslankyňa
Edita Bauerová. Pani Bauerová po svojich nedáv-
nych
výrokoch proti záujmom Slovenska a po zhanobení mena
súčasného
slovenského parlamentu je ako kandidátka
Národnej
rady
Slovenskej republiky do Parlamentného zhromaždenia Rady
Európy
pre klub HZDS neprijateľná. Navrhujem
preto, aby Ma-
ďarská koalícia
menovala iného zástupcu
pre Parlamentné
zhromaždenie
Rady Európy, s ktorým bude Klub HZDS
súhlasiť,
pokiaľ
to nebude pán poslanec Csáky alebo pán poslanec Du-
ray.
V opačnom prípade navrhujem, aby sa o jednotlivých kan-
didátoch
pre Parlamentné zhromaždenie Rady
Európy hlasovalo
osobitne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Lexa.
Poslanec I. Lexa:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
v
časti 4 do
Parlamentného zhromaždenia Konferencie
o
bezpečnosti a spolupráci v Európe je
navrhovaný podľa za-
hraničného
výboru aj pán poslanec Ján Čarnogurský. V tejto
súvislosti
mám jednu otázku. Pred tromi dňami v rámci roz-
pravy
bolo upozornené, že pán poslanec Dzurinda, ktorý je
poslancom
za Kresťanskodemokratické hnutie a straníckym pod-
šéfom
pána poslanca Čarnogurského, sa
vyjadril o poslancoch
vládnej
koalície, že sú gauneri. V tejto súvislosti by som
chcel
požiadať pána poslanca Čarnogurského, aby sa tu verej-
ne
dištancoval od tohto výroku svojho
straníckeho súkmeňov-
ca,
alebo spresnil, ale v prípade, že
sa s ním stotožňuje,
nemá
právo zastupovať Slovenskú republiku v tomto orgáne.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
musíme reagovať na toto obvinenie a na
tento návrh. Ne-
súhlasíme
s týmto obvinením a výhradami, ktoré predo mnou
odzneli.
Sú prehnané, nepravdivé a neadekvátne. Sú to zámer-
ne
vytiahnuté argumentácie, ktoré sa dajú šikovne využiť. Ak
by
sme chceli, nemuseli by sme sa vlastne veľmi namáhať, aby
sme
našli dostatočné množstvo výhrad, záporných argumentácií
proti
hociktorému uchádzačovi o členstvo v stálych delegá-
ciách.
Ešte by som chcel podotknúť, že výrok, vyhlásenie pani
Edit
Bauer nie je namierené proti Slovenskej republike. Je
to
osobný názor poslankyne Národnej rady
na udalosti, ktoré
sa
odohrávali v noci z 3. na 4. novembra,
a na tie spôsoby,
ktoré
boli použité. A na to má právo. Na
druhej strane boli
by
sme veľmi radi, keby tieto zostavy, toto určovanie stá-
lych
delegácií sa nedialo v závislosti od
určitých strán či
hnutí.
Veď máme na to asi suverénne právo, aby sme určili
najvhodnejšiu
osobu, najvhodnejšieho uchádzača do týchto de-
legácií.
Samozrejme, každý môže mať výhrady a
treba to brať
do
úvahy, ale chcel by som vás poprosiť, aby ste neinterpre-
tovali
veci tak, ako nie sú. Je to určité zavádzanie, určitá
deformácia
skutkov, skutočnosti.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pani poslankyňa Bauerová.
Poslankyňa E. Bauer:
Vážený pán predsedajúci, kvôli stenografickému záznamu
považujem
za potrebné konštatovať, že obvinenia,
ktoré boli
voči
mne vznesené, sú nepravdivé.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
V prvom rade nie je tu predseda Čarnogurský. Budem od-
povedať
ako predseda klubu. Pán Čarnogurský je podpredseda
KBSE,
pokiaľ by to niekto v tejto sále nevedel. Jeho člen-
stvo
v Parlamentnom zhromaždení KBSE, samozrejme, nijako ne-
súvisí
s tým, čo povedal pán poslanec Dzurinda, alebo čo po-
vedal
a ako to povedal, a samozrejme, nebude sa k tomu vy-
jadrovať.
To dúfam, je vám jasné, pán Lexa. To je jedna vec.
Druhá vec - dovolil by som si
obrátiť sa na predsedu
výboru
pána Slobodníka s nasledujúcou vecou. Zo siedmich de-
legácií,
ktoré sme dostali k dispozícií, v štyroch delegá-
ciách
vystupuje meno Dušan Slobodník. Chcel by som sa spý-
tať,
či je to jeden človek alebo sú to bratia. /Smiech v sá-
le/.
Takisto zo siedmich delegácií v piatich delegáciách vy-
stupuje
meno Irena Belohorská. Chcel by som sa
tiež spýtať,
či
je to to isté meno alebo sú to sestry. Pýtam sa, ak sú to
tí istí ľudia,
či sú schopní zvládnuť problematiku naraz
štyroch
delegácií - jeden a druhá piatich delegácií, resp.
či
tam majú plniť nejakú funkciu kontrolórov, kto tam čo po-
vie,
pretože inak si to neviem vysvetliť. Zoberme si všet-
kých
sedem delegácií, všetci sú zastúpení vo všetkých a majú
všetkých
pod kontrolou. Je to taký nový jav, taký nový feno-
mén,
že vyvoláva vo mne rozpaky. Prosil by
som odpoveď pána
spravodajcu
Slobodníka.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Duray.
Poslanec M. Duray:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
chcel by som upozorniť na to, že pani Garaj Éva, ktorá
tu
mala výhrady proti našej
kandidátke Edit Bauer, tie vý-
hrady
vyslovila preto, lebo Edit Bauer má určité názory. Te-
raz
tu nebudeme skúmať obsah tých názorov.
Veľmi dobre vie-
me,
ako pani Garaj Éva rozoštváva Maďarov a Slovákov tam,
kde
žije. Napriek tomu nemáme výhrady proti tomu, aby bola
menovaná,
delegovaná za Národnú radu Slovenskej republiky do
Európskeho
parlamentu. Totiž poslanec, poslankyňa má výsost-
né
právo mať svoj názor, a podľa tých
názorov, ktoré vyslo-
vuje,
nemôže byť rozhodnuté o tom, či má byť
alebo nemá byť
zaradený
do takejto delegácie.
Ďakujem vám, že ste ma vypočuli. Ďakujem, že za to, čo
som
povedal, ma nechcete zatiaľ vylúčiť z Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Vicen.
Poslanec V. Vicen:
Vážení kolegovia,
naozaj mi je smutno z toho, že ste sa
niektorí pokry-
tecky
usmievali nad vyjadrením pána Duraya. Vôbec to nebolo,
podľa
mňa, vtipné. Myslím si, že pani kolegyňa, ktorá bola
napadnutá,
nerozoštváva Maďarov a Slovákov, ale
takisto ho-
vorí
iba svoje názory, poznatky, ktoré
zažívame spolu s ňou
na
tomto južnom území.
Takisto tieto komisie, títo delegáti nezastupujú poli-
tické
strany, nemajú tam zastupovať svoje osobné názory, ale
zastupujú
tam Slovenskú republiku, Národnú radu Slovenskej
republiky. Preto by
sme mali týmto komisiám, týmto ľuďom
pripisovať
veľký význam, lebo nás idú reprezentovať. Preto
tam
nemôžu byť takíto ľudia, to si sami
nemôžeme voči tejto
republike
dovoliť, aby nás zastupovali poslanci, ktorí o nás
tvrdia,
že sme gauneri alebo že sme fašistický parlament.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem môjmu predrečníkovi, že spomenul
tú skutočnosť,
že
naozaj sa snažíme o to, aby túto republiku reprezentovali
práve
tí, ktorí sú schopní ju veľmi kvalitne
reprezentovať.
Preto
si myslím, že pravdepodobne len z nedostatku dobrej
pozornosti
ušli také mená, ako pán Kukan,
ktorý je tam do-
konca
ako náhradník, je síce v jednej
delegácii, ale je to
dosť
veľký nepomer oproti iným menám, ktoré tu boli spomenu-
té,
a ďalší kvalitní ľudia, ako je pán
Moravčík a ďalší ja-
zykovo
erudovaní ľudia, ktorí preukázali schopnosti v zahra-
ničných
organizáciách. Dávam tieto mená do pozornosti, aby
sme
si urobili určitý pomer a vôbec som
ďaleko od toho, aby
som
si tu trúfal označiť takýto výber ako dodržiavanie osob-
nostného
princípu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pani poslankyňa Garajová.
Poslankyňa E. Garajová:
Dovolím si poprosiť pána Duraya, aby ma
láskavo oslovo-
val
po slovensky. Som Slovenka, som na to hrdá, a na pôde
Národnej
rady Slovenskej republiky neplatí ani
prijatý mat-
rikový
zákon. Takže upozorňujem na používanie mien, naprí-
klad
pani poslankyňa Edita Bauerová, a zásadne si žiadam,
aby
som bola oslovovaná Eva Garajová a písaná s písmenom"j".
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Macuška.
Poslanec D. Macuška:
Dôkladne som sa oboznámil so stanoviskom
pána Čarnogur-
ského, ktoré aj
patrične publikoval, ale
bolo to vlastne
stanovisko
celého Kresťanskodemokratického hnutia
a ich po-
stoj
k vláde. Tam konkrétne uvádzal, kedy vládu podporia,
v
ktorých krokoch nepodporia. V tejto
súvislosti v závere
tohto
oznámenia bolo uvedené, že sa budú všemožne zasadzovať
o
politickú kultúru. Pokiaľ sa takýmto
spôsobom chcú v sku-
točnosti
všemožne za túto politickú kultúru
zasadzovať, ne-
môžu
z ich radov zaznievať také osočivé vyhlásenia, ako sú
vyhlásenia
pána Dzurindu ohľadom toho, že sme gauneri. Preto
si
myslím, že v prípade, že tu nie je pán Čarnogurský, mohol
by
sa úplne kľudne zaňho
ospravedlniť, prípadne k tomu za-
ujať
stanovisko aj niektorý iný reprezentant Kresťanskode-
mokratického
hnutia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená Národná rada,
musím reagovať na vystúpenie pána kolegu Vicena. Veľmi
rád
by som rozdelil, čo je to reprezentovať Slovensko, alebo
reprezentovať určité
zoskupenie. Mne sa
zdá, že tu ide
o
reprezentáciu Slovenska, to znamená
všetkých občanov Slo-
venskej
republiky, bez rozdielu na národnosti a
ostatné pa-
rametre.
Ešte raz chcem zdôrazniť, že pani
Bauerová je fun-
dovaná
osoba i z odborného hľadiska, i z hľadiska jazykových
znalostí.
Takže, takto treba k týmto otázkam pristúpiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Duray.
Poslanec M. Duray:
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. K poznámke pani
Garajovej
- oslovoval som ju tak len preto, aby
mohla pove-
dať
to, čo povedala a bolo to zachytené aj
v stenografickom
zázname.
A to isté platí aj pre pani Edit Bauer.
Takže, keď
ona
si to žiada, aby bola oslovovaná Eva Garajová, tak aj
pani Edit Bauer
si môže žiadať, aby bola oslovovaná Edit
Bauer.
A moje meno sa neskloňuje Duraya, ale Durayho.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Na
margo vystúpenia pána
Duraya chcem poznamenať, že
Garajovci
- Garaj aj z hľadiska etymologického a historické-
ho
nikdy neboli maďarskou šľachtou, ale chorvátskou, takže
zrejme
slovanskou. Takže, prečo by sa mala pani Garajová vo-
lať
Garay?
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
vniesli sme sem nový prvok, a to je
určitá výzva voči
kolegovi,
aby sa ospravedlnil za nejaký výrok, ktorý použil.
Súhlasím
s tým, ale pod jedinou podmienkou, že
jeden z naj-
vyšších
ústavných činiteľov použil voči nám veľmi neprimera-
né
vyjadrenie o podvodníkoch bez toho, že by príslušná komi-
sia,
ktorá túto vec mala preskúmať, ukončila
činnosť. Pýtam
sa,
či v tejto chvíli zlodej nekričí, chyťte zlodeja.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem
veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Mám
v
podstate tri pripomienky. K tomu, čo povedal pán Mikloško,
by
som chcel povedať, aby ste si všimli, že napríklad Andel,
ani
ja, ani napríklad Šepták, nie sme ani v
jednej komisii.
Aby to bolo
vyvážené, iní sú v siedmich, tak my nie sme
v
žiadnej komisii. Takže, môže to tak byť. Nie?
Tí podvodníci, neviem či to nebolo
myslené, či sú to
dve
slová alebo jedno slovo. To si treba ujasniť.
A tretia
vec - tu sa zavádza určité
slovné eskamotér-
stvo
aj z druhej strany. Pokiaľ sa týka účasti niektorých
poslancov
v navrhovaných delegáciách do Rady Európy, skutoč-
ne
Slovenská národná strana sa
pripája k tomu, čo povedala
pani
Garajová. A chceli by sme len podotknúť, že niektorí
z
nich sa ukazujú ako verní žiaci bývalého veľkého fašistu
Miklósa
Horthyho, ktorý jasne povedal: "Doma si budeme robiť
podľa
svojho, navonok musíme vyzerať
pekne." Oni presne na-
pĺňajú
toto heslo. Niektorí z nich špinia Slovenskú republi-
ku
takým spôsobom, že to nemá obdoby vo
svete. Preto sa po-
slanci
SNS v parlamente pripájajú k vyhláseniu
pani Garajo-
vej.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
bavíme sa tu o zostavení orgánov, ktoré nie sú orgánmi
súkromných
spoločností a jednotlivcov, akéhosi zväzu filate-
listov
alebo numizmatikov. Sú to členovia delegácií Národnej
rady Slovenskej republiky. Všetci títo
ľudia reprezentujú
Národnú
radu Slovenskej republiky, tento štát, čiže tam nej-
dú
ako súkromníci, ich vyjadrenia nie sú
súkromnícke. Tu sa
nehrajeme
na nejaké pokrytecké hádky, že ktosi tam ide si
podiškurovať
ako súkromník. K spochybňovaniu pani
Garajovej
-
pani Garajová tu sedí z vôle viac ako milióna voličov, tak
sa
na túto tému nebavme.
K tej tretej záležistosti - kto áno a kto
nie - v plnom
rozsahu
to, čo povedala pani Garajová, čo
povedal pán Lexa.
Nie
je mysliteľné, aby v zahraničí reprezentovali tento štát
a
tento parlament ľudia s takýmito
názormi a s takýmito am-
bíciami.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Lexa.
Poslanec I. Lexa:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
znova
vyzývam tentokrát pána
poslanca Dzurindu alebo
pána
Mikloška za klub KDH, aby sa ospravedlnili nám, poslan-
com vládnej koalície. Je nemysliteľné, aby
v prípade ne-
ospravedlnenia
sa zastupoval Slovenskú republiku v tak
váž-
nom
medzinárodnom orgáne človek, ktorý
sa stotožňuje s vý-
rokmi,
že tu sedia gauneri. To je nemysliteľné.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci,
myslím si, že by
sme mohli viesť
schôdzu tak, aby sme
postupne smerovali
k
hlasovaniu, lebo domnievam sa, že nie je potrebné vzájomné
presvedčovanie
sa o tom, že práca v zahraničných delegáciách
je
veľmi ťažká, že je to naozaj robota, že to nie sú výlety,
najmä
v tých medzinárodných organizáciách, v
ktorých parla-
mentné zhromaždenia pracujú riadne, tak
ako parlamenty
v
iných krajinách. Myslím si, že je možné postupovať tak, že
pokiaľ boli vznesené nejaké výhrady voči
niektorým ľuďom,
aby
sa o nich hlasovalo osobitne,
eventuálne aby sme zváži-
li,
aký iný mechanizmus zvolíme na to, aby sme zvolili plno-
hodnotnú
delegáciu.
Zdôrazňujem to preto, lebo výhrada sa
týka aj napríklad
delegácie
v Rade Európy, kde je viac ako 10 výborov. Hovorím
preto
viac ako 10, lebo na každého vyjde byť
minimálne naj-
menej
v dvoch výboroch a na vedúceho delegácie nepochybne
v
troch. To sa nedá, prosím, fyzicky
stihnúť. Preto si mys-
lím,
že by sme mali zvoliť plnohodnotnú delegáciu. A chcem
prízvukovať
i to, že by tam malo byť zastúpenie
viacerých
politických
strán, pretože v Parlamentnom
zhromaždení pôso-
bia
viaceré politické skupiny, v ktorých sa
vlastne pripra-
vujú
rozhodnutia a v ktorých sa robí
politická integrácia.
Bez
politickej integrácie žiadna iná,
ani ekonomická a ne-
viem
aká jednoducho nebude.
Navrhoval by som preto, aby sme
smerovali k tomu, aby
boli podané
eventuálne návrhy, aby
sme mohli pristúpiť
k
voľbe. A chcem ešte poprosiť, aby
predseda výboru navrhol
súčasne
vedúceho resp. vedúcich delegácií, pretože najmä ve-
dúci
delegácie v Rade Európy by mal byť
zvolený dnes, alebo
malo
by byť o ňom rozhodnuté dnes, pretože
nová delegácia
musí
získať plné moci na to, aby sa
mohla už v januári zú-
častniť zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
Jej
vedúci sa spravidla môže stať členom politického výboru,
eventuálne ďalšieho, ako je napríklad zmiešaný
výbor. Do-
mnievam
sa, že by malo byť jasné, kto to bude, pretože musí-
me
odoslať do Štrasburgu ešte tento mesiac veľmi presné uve-
denie
a zastúpenie jednotlivých členov v
jednotlivých výbo-
roch
Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
Ak to neurobí-
me,
januárová delegácia by nemusela mať plné moci a potom
budeme
v situácii, v ktorej sme už teraz, totiž
v takej, že
sa
nezúčastňujeme zasadnutí väčšiny
výborov, resp. až teraz
sme
sa zúčastnili niektorých, čo oslabuje pozície Slovenskej
republiky.
Slovenská republika má v Parlamentnom zhromaždení
Rady
Európy dobré pozície, škoda by ich bolo stratiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Chcem sa spýtať pána Fogaša - jeden návrh bol konkrét-
ny,
aby predseda Zahraničného výboru Národnej rady vlastne
navrhol
vedúcich jednotlivých delegácií,
ale v prvej časti
bol takisto návrh, ktorý bol veľmi
všeobecný, čo sa týka
zloženia všetkých
delegácií. Čiže nebudeš konkretizovať,
alebo
nemáš návrh na zloženie jednotlivých
delegácií, to si
konštatoval
vo všeobecnej rovine?
Poslanec Ľ. Fogaš:
V zahraničnom výbore sme mali možnosť prezentovať
názo-
ry
jednotlivých politických strán, a myslím, že vcelku po
vecnej
diskusii sme dospeli k návrhu, ktorý je predložený
Národnej
rade Slovenskej republiky. V tejto chvíli by som si
teda
nedovolil navrhovať predsedovi
výboru, prípadne iným,
aby
urobili nejaké zmeny. Zmeny alebo
zloženie delegácie je
výsledkom istého kompromisu, ktorý sa podarilo
dosiahnuť.
Preto
si myslím, že ak sú nejaké
konkrétne výhrady, je na-
mieste,
aby Národná rada o nich rokovala,
ale potom je na-
mieste, by
sa tieto veci
nanovo politicky oddiskutovali
v
politickom grémiu či vo výbore.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem pekne, pán kolega. Skutočne si
myslím, že by
sme
mali smerovať k záveru a k hlasovaniu o
tejto problema-
tike.
Slovo má pán kolega Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, pán predsedajúci. Musím povedať,
že mi je ťaž-
ko. Skutočne mi
je ťažko. Ťažko mi je kvôli
tomu, že za
chvíľu,
ani nie za pol roka bude 50 rokov
odvtedy, čo zani-
kol
prvý Slovenský štát. Pán predseda zahraničného výboru,
vy
ste to určite tiež ťažko znášali,
keď ten štát zanikal.
Zanikal
aj preto - nielen kvôli vojnovej
situácii, že vojna
sa vyvíjala ináč ako bolo v podstate zaradenie vtedajšej
Slovenskej
republiky -, ale aj kvôli tomu, že značná časť
obyvateľstva
sa postavila proti tomuto štátu, lebo
boli vy-
tesňovaní
vládnúcou mocou z účasti na jeho správe. Nerobme
tú
istú chybu znova. Mňa ani HZDS od
myšlienky slovenskej
štátnosti
neodradí, ale nerobme znova tú istú
chybu, že bu-
deme
vytesňovať ľudí z účasti na správe
a tým ich stavať
proti
nášmu štátu. Nerobme to! Páni, spamätajte sa!
A pán Cuper, keď už hovoríte, tak hovorte so znalosťou
veci.
Vidím, že nielen právo, ale aj história vám robí prob-
lémy.
Šľachtický rod Goriánsky alebo po maďarsky Garai vy-
mrel
ešte v 16. storočí. Nezmiešavajte tu jablká s hruškami.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pani poslankyňa Bieliková.
Poslankyňa A. Bieliková:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni poslanci,
chcela by som len potvrdiť to, čo už
naznačil pán po-
slanec Fogaš,
čo môžu potvrdiť
páni Figeľ, Lauko, pán
Duka-Zólyomi
a ďalší, ktorí boli na rokovaniach zahraničného
výboru, že tento
zoznam sa skutočne tvoril asi päťkrát.
Všetky
kluby sa mohli k tomu vyjadriť, pretože každý, aj pán
Duka-Zólyomi
povedal, že sa potrebuje poradiť s klubom. Kon-
krétne
bola vznesená v našom klube námietka
proti pani Edit
Bauer.
Pán Duka-Zólyomi tam bol, povedal, že to musí prekon-
zultovať.
Prišiel a povedal, že ich klub s
tým nesúhlasí.
Náš
klub tiež nesúhlasil, napriek tomu vidíte, že to meno
tam
je. Skutočne v zahraničnom výbore
zoznam týchto delegá-
cií
vznikal dlho a vznikol vlastne kompromis. Za tento zo-
znam
hlasovali členovia zahraničného výboru,
tak si myslím,
že
sú zbytočné napríklad také prekáračky
alebo slová, ktoré
tu
vzniesol pán Hrnko. Je to v
podstate už dohoda a všetky
kluby
sa na tomto podieľali. Tiež si myslím, že už by sme
mali
spieť k hlasovaniu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem veľmi pekne. Pani Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Do
medzinárodných parlamentných
organizácií musia byť
zaraďovaní ľudia, ktorí budú pozitívne
reprezentovať našu
republiku.
Myslím si, že by tam mali byť zastúpení vybraní
poslanci
zo všetkých parlamentných strán. Za Maďarskú koalí-
ciu
by tam tiež mal byť niekto, ale
Maďarskou koalíciou na-
vrhovaní
poslanci do medzinárodných
parlamentných organizá-
cií
sú ľudia, ktorí našu republiku nereprezentujú v pozitív-
nom
slova zmysle, skôr opačne. Potom, čo slovenský parlament
a
bývalá takzvaná ústretová vláda vyhoveli všetkým Slovensku
vnúteným
odporúčaniam Rady Európy, čím sa volumen nadštan-
dardných
práv pre príslušníkov maďarskej
národnosti na Slo-
vensku ešte výrazne zväčšil, ba dokonca hrozí
umiestnenie
stálych
pozorovateľov zo zahraničia na území
Slovenska tak,
ako
to žiadajú predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny
na
Slovensku v liste pani Halonennovej, ktorá nás v minulých
dňoch opätovne podrobila ďalšej kontrole, zdá sa,
že sa
s
nami zaobchádza ako s nesvojprávnym a doslova nesamospráv-
nym
poručníckym štátom alebo či len územím, a týmto sa hrubo
zasahuje
do suverenity nášho štátu. Nemôžeme to nevidieť.
Mohlo by sa zdať, že hovoriť po takmer
dvojročnej exis-
tencii
samostatného slovenského štátu o suverenite a o práv-
nej ochrane republiky je nadbytočné alebo
málo aktuálne.
Vieme
však, že tomu ani zďaleka tak nie je a zdá sa, že prá-
ve
teraz je to aktuálnejšie, než doposiaľ.
A preto si mys-
lím,
že aj Maďarská koalícia by mala uvážiť, koho deleguje
do
uvedených organizácií a mala by tam
navrhovať poslancov,
ktorí
sa proti záujmom Slovenskej republiky
neprevinili ta-
kým
hrubým spôsobom ako poslankyňa Bauerová.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Dámy a páni, pomerne často sa
stáva, že vám
vypadáva
mikrofón. Myslím si, že vo väčšine prípadov
sme si
na vine sami.
Buď opakovane stlačíme
tlačidlo mikrofónu,
alebo
sa nám trošku vysunie kartička.
Pracujme s touto apa-
ratúrou
citlivo, aby sa nám nestávalo, že
niektorý poslanec
nemôže
rozprávať, nakoľko nemá k dispozícii
mikrofón. To je
prvý
moment. Druhý moment - priatelia,
skutočne vás prosím,
buďme
racionálni, čas je vzácny. Doteraz vlastne vo forme
faktických
poznámok vystúpilo už 21 poslancov.
Prosím, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
V prvom
rade chcem poďakovať pánu
poslancovi Hrnkovi,
že
ma zbavil ťaživého bremena nášho
spoločného priateľstva,
ktoré
tak proklamoval na prvej či druhej schôdzi parlamentu.
Keďže
sme znovu prešli do vykania, už asi nie sme priatelia.
To
je po prvé.
Po druhé - asi mu ušlo, že som vôbec
nehovoril o tom,
kedy
žil a fungoval šľachtický rod grófov Garayovcov, ale
hovoril
som o etymologickom pôvode ich mena. Ako historik by
mal
vedieť, čo to je etymológia. Samozrejme, na Slovensku sa
Garajovci
volali vždy Garajovci. Mám tu pred sebou najnovšie
vydanie
istého informačného bulletinu, kde sa uvádza jeden
Štefan
Garaj ako vikár Spišskej kapituly. Takže, samozrejme,
to
je len vec nedorozumenia medzi nami dvomi.
Po tretie - pánu Bajanovi, že si nevšimol,
že aj nie-
ktorí poslanci
Demokratickej únie sú
tiež navrhovaní do
troch
delegácií. Konkrétne ide o bývalého ministra zahranič-
ných
vecí pána Eduarda Kukana. Takže, nemyslím si, že by len
poslanci
vládnej koalície boli navrhovaní do viacerých dele-
gácií.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem.
Považujem za veľmi
správne, že navrhovateľ
v
rámci filozofie východísk hovoril o
niektorých rozhodujú-
cich
kritériách. Jedným z rozhodujúcich
kritérií sú jazyko-
vé
znalosti. Navrhujem a prosím, aby sme "preleteli" pri od-
povediach
pána navrhovateľa jednotlivé mená aj s ich jazyko-
vými
znalosťami.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán kolega Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo. Všetkým sa
ospravedlňujem, že hovorím
druhýkrát,
ale po tom vyhlásení, ktoré predniesla pani po-
slankyňa
Lazarová, jednoducho treba poopraviť niektoré veci.
Pani
poslankyňa, vaše vystúpenie je
prinajmenšom zavádzajú-
ce
a nekvalifikované. Slovenskej
republike nehrozia žiadni
stáli
pozorovatelia. A môžem vás ubezpečiť o
tom, že stano-
visko, ktoré napísali kolegovia z Maďarskej
koalície, je
jedna
vec a schválená procedúra kontroly záväzkov je druhá
vec.
Tá je jasne stanovená a majú ju uskutočňovať ad hoc tí,
ktorí aj vypracovávali pôvodnú správu pre
prijatie každej
z
republík, ktorá bola prijatá do Rady Európy. Nič také, ako
ste
uviedli, nám teda nehrozí. To po prvé.
Po druhé - ak ste povedali, že pani
Halonnen nás opä-
tovne
podrobila kontrole, pani Halonnen mala
navštíviť Slo-
venskú
republiku po polroku po našom prijatí. Navštívila nás
po
roku a pol. To bola istá veľkorysosť zo strany Rady Euró-
py
predovšetkým v tom smere, že sa nám vytváral priestor pre
naplnenie
tých záväzkov, ktoré na seba vzala vláda a vôbec
Slovenská
republika. Myslím si teda, že takéto stanoviská by
sme
si mali veľmi vážiť, pretože sa môžu
dotknúť tých ľudí,
ktorí
majú právo rozhodovať a vyslovovať
názory o nás. Naša
výhoda
sa ľahko môže zmeniť na nevýhodu.
A po tretie - chcem vás ubezpečiť, že Slovenská repub-
lika
nie je žiadnym osobitným štátom, ktorý by podliehal ne-
jakým
osobitným kontrolám. Slovenská republika má v súčasnom
období
v Rade Európy veľmi slušné pozície a má ich vďaka to-
mu,
že celá delegácia spolupracovala s
orgánmi tejto repub-
liky
veľmi dobre a celá delegácia v Rade Európy, mám na mys-
li
predovšetkým tých, ktorí sa podstatnou mierou zúčastňova-
li
zasadnutí výborov, vystupovali práve
v záujme tejto re-
publiky.
Ani raz sa nestalo, aby odznel prednes, ktorý by
bol
rýdzo straníckym pohľadom. Všetkým
členom delegácie som
sa
verejne - a robím to i teraz - veľmi
poďakoval za spolu-
prácu,
ktorú v tomto smere odviedli.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Volf. Pardon, pán poslanec
Bajan.
Ospravedlňujem sa, nebol to úmysel.
Poslanec V. Bajan:
V poriadku, ja to aj tak beriem.
Samozrejme. Mám len
malú repliku k
pánu Cuperovi. Obávam sa, že som
bol zle
pochopený. Nepovedal som, že protestujem voči
zastúpeniu,
ale
že ponúkam ďalšie mená, takže bol
by som rád, keby sme
to
aj takto chápali. Samozrejme, materiál poznám, máme ho
všetci
pred sebou, takže protest proti tomu,
že sú tam naši
traja
zástupcovia, myslím, že tu
nezaznel. Som rád, že pán
Fogaš
vystúpil tak ako vystúpil. Treba si uvedomiť, možno
pani
poslankyňa Lazarová nemala presnú
informáciu, ale celá
záležitosť
ohľadom Rady Európy bola predovšetkým v parla-
mente,
takže hádzať to na exekutívu je nedorozumením. Ak som
ponúkal
ďalšie mená, skôr smerom k takým inštitúciám, ako je
Európsky
parlament, lebo zastúpenie ekonómov a makroekonómov
by sa tu
dalo vylepšiť. Takže, skôr k tomu som smeroval.
A
k tomu, čo povedal pán profesor Filkus,
naozaj by to bola
veľmi zaujímavá
informácia, keby sme
dostali informáciu
o
jazykových znalostiach, i keď si
uvedomujem, že pravdepo-
dobne
táto informácia bola v zahraničnom výbore.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Ďakujem
aj ja. Včera pri inom
bode rokovania bolo
zdôrazňované, že máme
dôverovať Rade Slovenskej
republiky
pre
televíziu a rozhlas, pretože sme si ju zvolili a ako od-
borný orgán má
najlepšiu predstavu o tom, čo by sme mali
alebo ako by
sme mali ďalej postupovať. Domnievam sa, že
rovnakým
spôsobom sme si zvolili aj zahraničný
výbor a že
práve
tento výbor má najlepšie odborné a
politické predpok-
lady,
aby pripravil rozumný a kompromisný návrh. Preto navr-
hujem,
aby sme aj my vyjadrili dôveru tomuto výboru a hlaso-
vali
o predloženom návrhu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán kolega, mám to chápať
tak, že je to váš
procedurálny
návrh, teda hlasovať o tom, aby sa už
ukončila
séria
faktických poznámok a prešlo sa k vystúpeniu pána Slo-
bodníka
a hlasovalo sa o návrhu?
Poslanec J. Volf:
Prosil
by som svojich kolegov, aby sa
na margo toho
vzdali
svojich ďalších faktických poznámok, ktoré, pravdupo-
vediac,
často ani faktické nie sú, a prosil by
som o hlaso-
vanie.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Dámy a páni, beriem to v tejto
chvíli ako pro-
cedurálny
návrh. Musím dať o tomto návrhu hlasovať. I keď si
vážim
všetkých, čo sú prihlásení do rozpravy, dámy a páni,
budeme
hlasovať. /Prejav nesúhlasu v pléne./
Pani
kolegyňa, to je v poriadku, teraz nehlasujeme
o
návrhu predloženého dokumentu, ale
hlasujeme o procedúre,
aby
sme ukončili sériu faktických poznámok.
Dámy a páni, dávam hlasovať o tom, kto je za ukončenie
série
faktických poznámok. Prosím, hlasujeme.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovalo 8 poslancov.
Prosím predkladateľa pána Slobodníka, aby v krátkosti
odpovedal
na otázky, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne. Keďže to chceme skrátiť, vzdám sa ušti-
pačnosti
a la František Mikloško, prepáčte, doplňujem, pán
František
Mikloško. Nemám taký zmysel pre humor
ako on, keď
po
marci vyhlásil, že armádu, médiá a políciu máme v rukách,
a
pokladal to za vtip. Mne to strašne pomáha. Ďakujem vám
z
tejto tribúny za to, že ste to povedali. Všetkým zahranič-
ným
partnerom, s ktorými hovorím, váš výrok
uvádzam, a veľa
chápu,
keď im to poviem.
Pokiaľ
ide o pána Bajana, pán Kukan
je zastúpený vo
viacerých
výboroch, a tam je to delenie náhradníci - nená-
hradníci
v Rade Európy skutočne len pomyselné.
Ide o zastú-
penie
v rozličných výboroch.
Takisto zo stručnosti a z decentnosti
nebudem teraz ci-
tovať list podpísaný pán Durayom a
odovzdaný vo Švédsku,
a
zrejme nielen vo Švédsku, napísaný 7. novembra, páni a dá-
my,
7. novembra, v ktorom hovorí, len
jeden citát si dovo-
lím, prepáčte, to prekladám z angličtiny, možno to bude
trošku kostrbaté: "Parlamentná väčšina nedodržala princípy
zákona
a masívne začala prepúšťať a robiť iné osobné zmeny
7.
novembra". Tak toto je lož,
absolútna lož, a o Slovensku
sa
lži šíriť nemajú. Keď budete hovoriť
pravdu o Slovensku,
pán
Duray, máte na to právo, aj keď je to smutné, ale rozši-
rovať
lži, nehnevajte sa, to by sa predsa len medzi slušnými
ľuďmi
nemalo. Neviem, kto mohol 7. novembra - to je dátum
listu
- masívne prepúšťať a robiť veľké osobné zmeny. Ale to
je
len na okraj, nechcem to rozvádzať.
Rešpektujem návrh pána poslanca Fogaša, aj keď nerád,
nie
som človek, ktorý by rád hovoril o sebe, ale musím to
povedať,
ušiam pána Františka Mikloška to bude znieť zle,
ale
vedúcim delegácie v Rade Európy bude Dušan Slobodník.
Znalosti
jazykov, čo konštatoval pán poslanec Filkus
-
vychádzali sme z toho, čo poslanci o sebe dali do dotazní-
ka
pri nástupe do funkcií. Opakujem, to tu veľmi zaznelo.
Bola
to zhoda zahraničného výboru. Ďakujem pánu poslancovi
Volfovi,
že to zhodnotil. Ako vidíte zo zloženia
delegácií,
nie
je tam nejaká superkoaličná nadvláda.
Sú výbory, v kto-
rých
je dokonca parita. Konkrétne aj Výbor Rady Európy má
5
členov z koalície a 5 členov z opozície. Takže, tam už ho-
voriť
o nejakej nadradenosti sa nedá. Celý
rad takých výbo-
rov
by som mohol vymenovať.
Tým by som vlastne chcel končiť. Ešte
predsa len na ad-
resu
pána Miklošku. Ja tam nejdem ako
kontrolór, ale myslím
si,
že som predseda zahraničného výboru a keďže som akosi
dosť
dobre informovaný o zahraničnej politike, tak by som ju
chcel
vysvetľovať. Určite nepôjdem na všetky
rokovania, ne-
myslím
teraz na Radu Európy, ale aj na iné.
Vždy je delegá-
cia
širšia, ale je to, ako to je.
Ďalej - myslím si, že v podstate to
schválil výbor. Sa-
mozrejme,
ponechávam to na poslancov a na tie
návrhy, ktoré
tu
odzneli, aby sa o nich hlasovalo.
Nemám právo to nejako
meniť.
To je asi môj komentár k jednotlivým pripomienkam.
Ešte predsa len na adresu pána poslanca Hrnku. Pán po-
slanec
Hrnko, keď by vás tu počúval nejaký zahraničný komen-
tátor,
tak by si mohol myslieť, že všetci delegáti sú z koa-
lície
a ani jeden sa nedostal z
opozície, lebo ste tak la-
mentovali, že
buďme spravodliví, buďme spravodliví. Sme,
chceme,
ako sa to ponúklo z miesta za
mnou, spolupracovať
s
opozíciou pozitívne. Dôkazom okrem
iného je aj tento ná-
vrh,
ktorý skutočne rešpektoval aj želanie
Maďarskej koalí-
cie.
Samozrejme, keď sa tu ozvali hlasy, tak za to ja už
nemôžem.
To je asi všetko.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán predseda, prosil by som,
keby sme pokračo-
vali
v procese hlasovania.
Priatelia, pristúpili sme k
hlasovaniu. Predkladateľ
zdôvodnil,
mal by predkladať pozmeňovacie
návrhy a mali by
sme
hlasovať o návrhu. To je prvý moment.
Druhý moment - predsa sme si tu odhlasovali, že nebudú
žiadne faktické poznámky. To hlasovanie platí.
Ferko, ne-
chcem
si ťa pohnevať, ale musím si to ctiť.
Prosím, zapojte mikrofón pánu poslancovi
Mikloškovi.
Poslanec F. Mikloško:
Vyjadril som sa k tomu, že sa
nemáme čo vyjadrovať
k
výrokom pána Dzurindu, lebo to nesúhlasí s touto problema-
tikou.
V tomto zmysle sa pýtam, či návrh pána Lexu je proce-
durálny
návrh na vylúčenie pána Čarnogurského z
tejto dele-
gácie
KBSE. Prosím, aby mi bolo na to odpovedané.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prosím, zapojte pána poslanca Lexu.
Poslanec I. Lexa:
Vážený pán predsedajúci, dal som výzvu pánu poslancovi
Dzurindovi a pánu
Mikloškovi, samozrejme, v
neprítomnosti
pána
Čarnogurského, aby sa ospravedlnili
tomuto slovenskému
parlamentu
za výroky, ktoré sú prezentované z ich
klubu, že
poslanci
vládnej koalície sú gauneri. Domnievam sa, že ak
tak
neurobia, tak nie je morálne právo
vyslať pána poslanca
Čarnogurského
do KBSE, pretože nie je mysliteľné, aby Slo-
venskú
republiku zastupoval ktosi, kto tam bude šíriť o nás,
že
sme gauneri. Ak sa neospravedlnia, potom navrhujem, aby
pán
poslanec Čarnogurský bol nahradený pánom poslancom Kuka-
nom,
ktorý je taktiež z opozície.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prosím vás, zapojte mikrofón pánu
Mikloškovi.
Poslanec F. Mikloško:
V tom prípade, ak je to procedurálny
návrh, žiadam, aby
sa
o tomto návrhu pána Lexu hlasovalo ako o prvom. Totiž, ak
bude pán podpredseda KBSE - podotýkam, jediný
podpredseda
z
postkomunistickej Európy - vylúčený z
tejto delegácie, po
konzultácii
so všetkými členmi našich poslancov v
iných de-
legáciách odstupujeme zo všetkých delegácií,
nebudeme ani
v
jednej prítomní.
Čiže prosím, aby sa o tomto návrhu hlasovalo ako o pr-
vom,
teda o KBSE. Ak pán Čarnogurský bude vylúčený, vzdávame
sa účasti vo
všetkých delegáciách. Prosím,
aby toto bolo
vzané
na vedomie.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Dámy a páni, vyhlasujem
15-minútovú prestávku.
Prosím
o dôslednosť.
/Po prestávke./
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, budeme pokračovať v našom rokovaní. Skôr,
ako
požiadam pána Slobodníka, aby
hlasovanie uvádzal, chcem
sa
spýtať, či všetci, ktorí ste predložili
svoje návrhy, na
týchto
návrhoch trváte.
Pani Garajová.
Poslankyňa E. Garajová:
Trvám na svojom predloženom návrhu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
klub poslancov HZDS trvá na ospravedlnení sa pána Dzu-
rindu,
avšak nespájame to s nomináciou pána Čarnogurského.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Garai.
Poslanec J. Garai:
Žiadam jednotlivé kluby, aby hlasovanie
prebiehalo taj-
ne.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Slobodník, potom to treba uvádzať v rámci
hlasovania.
Prosím, pán Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vzdávam sa slova.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem. Prosím pána Slobodníka, aby
uvádzal hlasova-
nie.
Poslanec D. Slobodník:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
neviem, či sa tieto dva návrhy akosi
neprekrývajú, keď-
že
pani Garajová navrhla, aby sa hlasovalo osobitne o pani
Edit
Bauer a pán Garai zase navrhol, aby sa o každej komisii
hlasovalo
tajne. Čo teraz z toho vybrať?
Prosím, pán Michelko.
Poslanec J. Michelko:
Mám
ďalší procedurálny návrh,
aby sa pani Garajová
s
pánom Garaiom dohodli, ako vlastne
budeme hlasovať, ale
myslím
si, že pán Garai by mal ustúpiť pani
Garajovej, pre-
tože
ho poznám a viem, že je gentleman.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Chápem to teda tak, že pán
Garai svoj návrh
stiahol.
Pán Slobodník, prosím, môžeme pokračovať.
Poslanec D. Slobodník:
Prosím vás, aby ste dali hlasovať o
návrhu pani Garajo-
vej, ktorá navrhla, aby sa hlasovalo o tom, či pani Edit
Bauer
má byť členkou delegácie Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
do Rady Európy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie
o tom, ale že budeme hlasovať an blok a o pani
Bauerovej
sa bude hlasovať jednotlivo.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Áno, návrh znel tak, že o
predloženom návrhu sa bude
hlasovať
an blok, o pani Bauerovej sa bude hlasovať samo-
statne.
Poslanec D. Slobodník:
Dobre, navrhujem toto.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu an blok o predlo-
ženom návrhu s
tým, že odtiaľ vyberieme pani poslankyňu
Bauerovú.
Pán predkladateľ odporúča.
Prosím, nechajme dobehnúť hlasovanie.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovalo 13 poslancov.
Prosím, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasovanie by malo platiť s tým, že sme
hlasovali o ná-
vrhu pani
poslankyne Garajovej, že
hlasovanie prebehne
o
všetkých an blok podľa výborov s tým,
že o pani Bauerovej
budeme
hlasovať samostatne. Tak som to
pochopil, o tomto si
teraz,
pán podpredseda, dal hlasovať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Priatelia, tak ako som povedal, bude
nové hlasovanie,
treba
si veci ujasniť, aby sme neurobili nejaké pas faux.
Dúfam,
že mne sa to podarilo urobiť iba čiastočne.
Takže, budeme hlasovať o návrhu pani
Garajovej, tak ako
povedal
pán predseda Gašparovič. Opakujem, budeme hlasovať
o
návrhu pani Garajovej, že o všetkých predložených menách
v
dokumente, s výnimkou pani Baureovej,
sa bude hlasovať an
blok
a o pani Bauerovej sa bude hlasovať samostatne.
Prosím, budeme hlasovať, priatelia.
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh pani Garajovej bol prijatý.
Poslanec D. Slobodník:
Teraz
budeme hlasovať o
tom, či schválime zloženie
všetkých
členov navrhnutých zahraničným výborom do jednotli-
vých
komisií, s výnimkou pani Bauerovej.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať
o pani Bauero-
vej.
/Šum v sále./
Poslanec D. Slobodník:
Prosím vás, v prvom kole sme hlasovali o
spôsobe hlaso-
vania
a teraz bude vlastné hlasovanie.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Priatelia, prosím vás, zachovajte kľud. Polovica mi tu
vraví,
že začneme hlasovať o Bauerovej, ďalšia polovica vra-
ví, že začneme
hlasovať an blok.
Pristúpime k hlasovaniu
o
pani Bauerovej.
Poslanec D. Slobodník:
Nie.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Princíp je rovnaký. Prečo nie?
Poslanec D. Slobodník:
Teraz hlasujeme o tom, či Národná rada
Slovenskej re-
publiky schváli
zloženie všetkých delegátov
do výborov,
okrem
pani Bauerovej.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dobre,
ja v tom nevidím rozdiel, ale prosím. Budeme
hlasovať
an blok o všetkých navrhnutých poslancoch, mimo pa-
ni
Bauerovej. Predkladateľ odporúča.
Poslanec D. Slobodník:
Samozrejme.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prosím, hlasujeme.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 103 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Návrh bol prijatý.
Poslanec D. Slobodník:
Teraz budeme hlasovať - to je ten druhý návrh - o tom,
či
súhlasíte so zaradením pani Edity Bauerovej do komisie
pre
Radu Európy. Predkladateľ odporúča hlasovať za.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Áno, prikročíme k hlasovaniu.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
To znamená, že pani Edita Bauerová nebola
zaradená.
Ďakujem pánu Slobodníkovi.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie k
vymenovaniu
členov
stálych delegácií Národnej rady
Slovenskej republiky
do
medzinárodných parlamentných organizácií.
Dámy a páni, nasleduje d v a d s i a t y bod programu,
a
to
Návrh na zriadenie osobitného kontrolného
orgánu Národ-
nej
rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenské-
ho
spravodajstva.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
keďže čas je pomerne pokročilý, skôr ako
požiadam pred-
kladateľa
tohto materiálu, dostal som viacero návrhov, aby
sme
hlasovali o prerušení dnešného
rokovania. Dám hlasovať,
či
toto rokovanie prerušíme a budeme pokračovať na budúci
týždeň.
Ak nie, budeme pokračovať týmto dvadsiatym bodom.
Prosím zapojiť mikrofón pánu
Gašparovičovi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v
priebehu jed-
ných
z volieb som oznámil, že uznesenie,
ktoré sme prijali,
má
byť naplnené 19. decembra. Do 19. decembra má vláda pred-
ložiť ekonomické opatrenia, kým nebude
rozpočet. Čiže 19.
decembra
dostanem materiál, 20. decembra
ráno ho už budete
mať
všetci vo výboroch. Preto 20. a 21.
decembra sa stretnú
výbory,
už som predsedom napísal aj listy, a 22. decembra,
vo
štvrtok, by sme o 9.00 hodine pokračovali touto schôdzou.
Prerokujeme
body, ktoré nám zostali, a musíme sa rozhodnúť
o
provizóriu, ktoré nám vláda
predloží. Takto bude vyzerať
program
na budúci týždeň. Nemôžeme ho nijako
meniť, pretože
by
sme nestihli prijať tie veci, ktoré máme.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prikročíme k hlasovaniu.
Ešte pán Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Skôr,
ako pristúpime k
hlasovaniu, chcem povedať, že
sme
nejakí veľkí dobráci k nášmu času.
Nechápem, o aké pre-
rušenie
ide. Myslím si, že tieto body, ktoré nasledujú, sú
vážne, a vzhľadom
na nabitý program na budúci týždeň vás
prosím,
aby sme ďalej rokovali. To je jeden problém.
Druhý problém - len vás upozorňujem, pán predsedajúci,
že návrh pani
Garajovej znel na vyradenie pani Bauerovej
a
ten sme neprijali. To len kvôli zápisu.
A čo sa týka programu na budúci týždeň, navrhujem, pán
predseda,
takú zmenu, aby materiály boli rozdané
v pondelok
večer,
aby v utorok ráno bolo spoločné vysvetlenie od pána
Kozlíka, rozišli sme
sa do výborov rokovať a v stredu na
obed
pokračovali schôdzou. Je to oveľa efektívnejšie, a mys-
lím
si, že by sme viac stihli a mali by sme rezervu minimál-
ne
pol dňa.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Zapojte mikrofón pánu predsedovi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O tejto alternatíve sme uvažovali, ale ak bude zasadať
v
utorok vláda, bude s tým trochu problém. Predpokladal som,
že ten materiál nebude taký hutný.
Podľa toho, čo som sa
dozvedel,
to bude okolo 100 až viac ako 100 strán. Neviem,
či
vo výboroch to tak rýchlo dokážeme prehodnotiť a preroko-
vať.
Ale samozrejme, o návrhu, že by ráno
podpredseda vlády
prišiel
a zišli by sa tu všetky výbory a predniesol prvú in-
formáciu,
môžeme sa dohodnúť. Môžeme to potom urobiť tak, že
podľa
toho, ako prebehne diskusia s vládou, sa operatívne
rozhodneme,
či budeme pokračovať v zasadaní Národnej rady vo
štvrtok
alebo v stredu. Potom by som zvolal
predsedov výbo-
rov,
keďže všetci tu budete musieť byť vo
výboroch, a podľa
ich
návrhu by sme sa rozhodli - ak sa môžeme teraz takto do-
hodnúť.
Čiže, akceptuje sa tým aj návrh pána poslanca Bajana
s
tým, že nie je konečné rozhodnutie.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Duray.
Poslanec M. Duray:
Vážený pán predsedajúci,
sú tu
určité nejasnosti okolo
hlasovania aj uvádzania
tohoto hlasovania. Žiadam, aby okamžite nám bol prečítaný
stenografický
záznam, aby nám bolo úplne jasné, čo sme od-
hlasovali,
lebo skutočne to nie je celkom jasné,
či sme od-
hlasovali
to, že pani Edit Bauer zostane v
delegácii, alebo
nezostane.
Takže žiadam, aby sme neprerušili schôdzu, pokiaľ
nebude stenografický záznam prečítaný. Potom uvidíme, ako
budeme
postupovať.
Ešte som
nedokončil. Hlásil som sa, ale
nedostal som
slovo,
takže musím reagovať na obvinenie, čo odznelo z úst
pána
Slobodníka. Rád by som vedel, komu bol adresovaný ten
dopis,
ktorý som údajne posielal do Švédska, lebo ja o tomto
dopise
neviem. Bol by som rád, keby povedal,
na ktorom svo-
jom
písacom stole alebo v ktorej svojej
schránke to našiel,
lebo
skutočne tu uviedol také fakty, ktoré prinajmenšom sú
zavádzajúce
alebo nepravdivé. Takže, prosím pána Slobodníka,
aby
uviedol presne, komu ten dopis bol
adresovaný, a aby mi
ten
dopis aj ukázal, samozrejme, nie kópiu, ale prvopis, le-
bo
kópia sa dá sfalšovať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy,
páni, ak dovolíte, veľmi krátko k organizačným
veciam,
pokiaľ sa týka budúceho týždňa. Po dohode s podpred-
sedom
vlády a ministrom financií pánom Kozlíkom mám takú in-
formáciu,
že v pondelok o 19.00 hodine by sme mali dostať
návrh
tohoto materiálu. Odporúčam, aby v utorok o 9.00 hodi-
ne
odôvodnil pán podpredseda vlády tento
návrh na spoločnom
stretnutí
všetkých výborov a konkrétne by sa
potom rokovalo
k
tomuto návrhu vo výboroch. V utorok o 9.00 hodine.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Áno, ďakujem. Prosím, pán Roman Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
bolo by
treba si teraz ujasniť, pretože
pán predseda
Národnej rady nám
dal inú informáciu, ako pán Maxon. Pán
predseda
zvoláva na stredu výbory, na štvrtok plénum. Pán
poslanec Maxon hovorí niečo iné. Ak vláda v utorok
bude
schvaľovať
tento materiál, tak ho nemôžeme dostať v ponde-
lok,
takáto logika je veľmi hlboká. Ak je to takto, potom
predkladám
návrh, aby sme zostávajúce body z
dnešného roko-
vania prerokovali v utorok, v stredu aby zasadali výbory
k
rozpočtu a aby sme sa vo štvrtok venovali len rozpočtu. Ak
je
to stostranový materiál, veľmi ťažko sa
dá predpokladať,
že
ho zvládneme celý, vrátane zostávajúcich materiálov, kto-
ré
sú tiež vážne. V tom prípade by sme
mohli v utorok začať
prerokúvať
tieto materiály a vo štvrtok a v piatok
sa veno-
vať
rozpočtu, keď ho v stredu prerokujeme vo výboroch.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pani Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Chcela by som len poprosiť členov
výboru pre životné
prostredie
a ochranu prírody, aby po skončení schôdze sme sa
na
krátku schôdzu stretli v našej zasadacej miestnosti číslo
30
na prízemí.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ak
dovolíte, spresnil by som to, čo
som povedal. Na
margo
toho len toľko, že pán predseda Národnej rady nezvolá-
va výbory.
Výbory zvolávajú predsedovia
a dohodol som
s
predsedami tento postup, o ktorom budeme pána predsedu Ná-
rodnej
rady informovať. Mám prísľub od podpredsedu vlády, že
tie
materiály v pondelok o 19.00 hodine dostaneme a že na
spoločnom
zasadnutí tento materiál odôvodní.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Chcel by
som sa vyjadriť k otázke
pána Duraya. Samo-
zrejme,
že mu rád predložím tento dokument. Zatiaľ mu poviem
len
toľko, je to z návštevy pán Istvána Batu, zahraničného
hovorcu
Együttélés, v Stockholme.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Prosil
by som dôvod prerušenia dnešnej schôdze. Teda
k
návrhu, ktorý ste dali, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predsedajúci, prosil by som, skôr ako sa rozídeme,
aby
ste objasnili vážnu výhradu, ktorá tu bola vznesená.
Mám pocit, že sme možno viacerí hlasovali
úplne zmätoč-
ne. Teda, či
otázka znela, že navrhujeme zaradenie pani
Bauerovej do delegácie, alebo otázka znela, že
navrhujeme
vyradenie
pani Bauerovej. Viacerí z nás si mysleli, že sa
hlasuje o zaradení
pani Bauerovej. Teraz
počujeme, že sa
hlasovalo
o vyradení pani Bauerovej. Aby toto bolo jasné, ak
sa
hlasovalo chybne, navrhujem, aby sme o
tejto veci hlaso-
vali
ešte raz.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Áno, ďakujem. Požiadavka pána Duraya sa realizuje. Ob-
sluha
zrejme zareagovala, verím, že stenozáznam dostaneme,
nemusíme
o to žiadať štyria. Prosím, pán Duray.
Poslanec M. Duray:
Len toľko, pán predsedajúci, že som požiadal pána Slo-
bodníka,
aby mi ukázal ten list, lebo keď tvrdí,
že som na-
písal
7. novembra do Švédska list, neviem
komu, tak aby bol
tak
láskavý a ukázal mi ho, lebo ja som ten
list ešte nevi-
del.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Chcel by som odpovedať pánu
Filkusovi. Viacero
poslancov
z rôznych politických subjektov ma
požiadalo, aby
som
dal o tom hlasovať. To po prvé. Po druhé - zdôvodnením
sú
rôzne akcie, v Martine je dnes poobede
veľká matičná ak-
cia
a podobne. Neviem, či vám stačí takéto zdôvodnenie.
Pán Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Pán poslanec Duray, prídem k vám a ukážem
vám ten list.
Vy
ho chcete vidieť, ja si sadnem k vám a ukážem vám ho. Bu-
de
vám to vyhovovať? Je to stanovisko,
to nie je list. Mám
vám prečítať po
slovensky celý text? Chcete, pán Duray?
/Prejav
nesúhlasu v sále./
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme rokovali dnes do
15.00
hodiny.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda. Chcem iba pripomenúť poslan-
com,
ktorí sú z ústavnoprávneho výboru, a
informovať ostat-
ných
pánov poslancov a panie
poslankyne, že vtedy ešte po-
slanec, dnes pán
premiér Mečiar nás informoval
asi pred
dvoma
týždňami, že vznikla dohoda medzi predsedom parlamentu
a
asi zrejme podpredsedami alebo vedením
parlamentu, že ro-
kovacie dni parlamentu budú v utorok,
stredu a štvrtok
a
pondelok a piatok budú vyhradené
na poslaneckú prácu, čo
sa
nám pozdávalo ako celkom racionálne. Z toho dôvodu sme si
všetci
urobili program na dnešný deň. Vzhľadom však na to,
že
máme schválený pomerne dosť bohatý program schôdze, že sa
blížia
Vianoce, všetci sme považovali za logické, že sa dnes
bude
pokračovať. Nakoniec si myslím, že ako poslanci nie sme
odmeňovaní
zrovna najhoršie, preto si myslím, že
je potreb-
né,
aby sme čas, ktorý máme, dnes využili a rokovali tak,
ako
normálne rokujeme po iné rokovacie dni.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Duray.
Poslanec M. Duray:
Ďakujem pánu Slobodníkovi, že spresnil
svoju informáciu
a
povedal, že to nie je môj dopis, ale je
to stanovisko Ma-
ďarskej
koalície. Ak tam nedošlo k nejakej zmene textu nezá-
visle
od nás, zrejme je to ten text, ktorý bol vydaný Maďar-
skou
koalíciou hneď po tom nočnom zasadnutí, pravdepodobne
5.
alebo 4. novembra, a bol odovzdaný všetkým novinárom na
tlačových
besedách tu, v Bratislave.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený
pán predsedajúci, navrhujem,
aby sa do jednej
hodiny
spravila prestávka, poradia sa kluby, a
potom sa do-
hodneme
ako ďalej. Je pol jednej, býva obedňajšia prestávka.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem pán Garai.
Poslanec J. Garai:
Žiadam ukončiť dnešnú schôdzu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Pán
predsedajúci, žiadam, aby
sme hneď po prestávke
dostali
stenografický záznam a objasnili to, ako sme vlastne
hlasovali
v prípade pani Edit Bauer, ako to zdôraznil aj pán
poslanec
Fogaš.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Môžem teda vašu požiadavku chápať tak,
že ste takisto
za vyhlásenie prestávky do
13.00 hodiny, ako klub HZDS?
/Šum
v sále./
Dobre,
priatelia, dám hlasovať
o všetkých návrhoch,
ktoré
boli, v poradí, ako boli predložené.
Prvý návrh predložil pán Bajan, ktorý povedal, aby sme
dnes
pokračovali v rokovaní. Nepovedal
dokedy, ale aby sme
pokračovali.
Toto je teda prvý návrh, o ktorom budeme hlaso-
vať.
Dávam teda hlasovať o tom, kto je za pokračovanie dneš-
ného
rokovania.
Pán Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Myslím si, že skôr by bolo normálne, keby
sme hlasovali
o
prerušení schôdze, lebo predpokladám,
že pokračujeme ďa-
lej,
však sa nič nedeje. A predpokladám,
že pán Garai svoj
návrh
zváži. V prípade, že nie, odporúčam, aby nás nezdržia-
val
a keď má nejakú prácu, nech ide.
Jednoducho treba robiť
ďalej,
však máme toľko roboty, že až žasnem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Iste, pán Bajan, ale bol to procedurálny
návrh, aby sme
pokračovali,
treba o ňom hlasovať.
Pán Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Vlastne už som chcel odstúpiť od
svojej poznámky, ale
po
tom, ako ste reagovali na pána poslanca Bajana, predsa
len
musím povedať, že normálne sa pokračuje v schôdzi, po-
kiaľ
sa neodhlasuje niečo iné, takže je absurdné, aby sme
hlasovali. To by
sme mohli každých desať minút hlasovať
o
tom, či pokračovať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
V poriadku, beriem to. Pán Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
mrzí ma, že takto si tu vybíjate energiu.
Radšej by vás
bolo
treba dať do poriadnej roboty /smiech v sále/, videli
by
ste, ako treba robiť. Toto skutočne nemá úroveň vzdela-
ných
ľudí, ako tu mnohí vystupujete. Pán Bajan, áno, máme
roboty cez hlavu,
ako ste povedali, ale koľkokrát ste už
dnes
vystúpili s faktickými poznámkami? Preboha, však vystú-
pim
raz a nebudem sa tu opakovať stokrát ako papagáj!
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Prejdeme k hlasovaniu. Budeme
hlasovať o návr-
hu
pána Romana Kováča, aby sme v dnešnom programe pokračova-
li
v utorok, teda budeme hlasovať o tom,
aby dnešný program
pokračoval v
utorok, aby ďalšie
body programu dnešnej
schôdze
boli preložené na utorok.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovalo 9 poslancov.
Návrh pána Kováča neprešiel, budeme
pokračovať ďalej.
Ďalší bol pozmeňovací návrh pána poslanca Čarnogurské-
ho,
ktorý navrhol, aby sme dnes rokovali do 15.00 hodiny.
Kto
je za to, aby sme dnes ukončili naše rokovanie o 15.00
hodine?
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Bohužiaľ, pán Čarnogurský, váš návrh
neprešiel.
Ďalší bol procedurálny návrh kolegu
Garaia, ktorý navr-
hol
ukončiť schôdzu. Dávam hlasovať o tom, kto je za ukonče-
nie
dnešnej schôdze. /Šum v sále./
Priatelia, povedal ukon-
čiť,
prosím vás pekne, robte si poznámky, prerušiť povedal
pán
Cabaj až potom. Prosím vás, nepleťte ma, však som sám
dosť
popletený. Ideme hlasovať o návrhu pána
Garaia. Kto je
za
ukončenie dnešnej schôdze, dnešného
rokovania 3. schôdze
Národnej
rady Slovenskej republiky? Prosím kľud, priatelia.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Teda návrh pána poslanca Garaia
neprešiel.
Posledný návrh predložil pán kolega Cabaj, ktorý navr-
huje
prerušiť rokovanie do 13.00 hodiny. Budeme o tom hlaso-
vať.
Kto je za prerušenie dnešného rokovania do 13.00 hodiny
s
tým, že budeme pokračovať ďalším, dvadsiatym bodom?
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Dámy a páni, vyhlasujem do 13.00 hodiny
prestávku. Žia-
dam
vás o dochvíľnosť, aby sme mohli pokračovať v rokovaní.
/Po prestávke./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Panie poslankyne, páni poslanci, dostal som od viace-
rých poslancov
požiadavku o prerušenie
dnešnej schôdze
s
tým, že niektorí majú pozvánky na
akcie, ktoré dnes robia
niektoré
organizácie, najmä pokiaľ ide o Maticu slovenskú,
kde
máte skoro všetci pozvánky. Chcem vyhovieť vašej žia-
dosti,
ale najskôr, kým vyhlásim prerušenie tejto schôdze,
dovoľte
mi, aby som vám oznámil, že tak, ako sme sa predbež-
ne dohodli,
v utorok o
deviatej budú mať všetky výbory
stretnutie.
Bude to spoločné stretnutie výborov za prítom-
nosti podpredsedu vlády a ministra financií pána
Kozlíka,
ktorý
nám prednesie ekonomické opatrenia.
Potom predsedovia
výborov si
musia zvolať výbory,
prerokovať tento návrh
s
tým, že v stredu doobeda by spracoval gesčný výbor návrh
a
poobede o druhej by sme
mohli pokračovať v schôdzi. Ak
schôdzu
ukončíme v stredu aj s tými bodmi, ktoré nám ostali,
ukončíme celú schôdzu, ak nie, budeme
pokračovať ešte vo
štvrtok.
To je môj návrh.
Pán Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, myslím si, že je nezodpovedné teraz pre-
rušovať
schôdzu. Pripájam sa k slovám pána Ľuptáka, že sme
tu
na to, aby sme pracovali, a teda pracujme. Zostáva nám
dosť
bodov - povedal by som - relatívne bežných, o tých by
sme
ešte mali rokovať, pretože keď máme na budúci týždeň ro-
kovať
o návrhu vlády na rozpočtové provizórium, to je takmer
na
úrovni štátneho rozpočtu, a to predsa bude vyžadovať celú
našu
pozornosť a aj príslušný čas. Preto si myslím, že je
predčasné,
aby sme teraz skončili. Na akciu Matice sloven-
skej
v Martine aj tak už do poobedia
nedôjdete. A okrem to-
ho, čo sa
stane? Teraz je
dôležitejšie, aby sme rokovali
v
parlamente, než sa zúčastňovali na takýchto podujatiach.
Navrhujem,
aby sme pokračovali ešte aspoň do 16.00 hodiny.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, to bol návrh od vás,
poslancov, preto som
ho
tu predniesol. Hlási sa ešte pán poslanec Duray.
Poslanec M. Duray:
Pán predseda, samozrejme, podporujem pána
Čarnogurského
v
tom, že by sme nemali prerušovať schôdzu,
ale zrejme dáte
hlasovať
o tomto návrhu, aby bola prerušená. Chcem upozor-
niť,
že tu bola požiadavka, aby bol
prečítaný stenografický
záznam
o hlasovaní o zaradení pani Bauer do delegácie pre
Radu
Európy. Upozorňujem, že predtým, ako by ste dali hlaso-
vať
o prerušení schôdze, treba riešiť aj túto otázku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec, nemusím dať
hlasovať o prerušení
schôdze,
vo svojej právomoci ju môžem prerušiť, ale dám hla-
sovať,
keďže sú tu rôzne názory.
Pokiaľ ide o výpis, dovoľte mi,
aby som vám ho prečí-
tal:
"Poslanec Slobodník: Teraz
hlasujeme o tom, či schváli
Národná
rada Slovenskej republiky zloženie
všetkých delegá-
tov
do výborov, okrem pani Bauerovej.
Podpredseda NR SR M. Andel: Dobre,
takže budeme hlaso-
vať.
Ja v tom nevidím rozdiel, ale prosím, budeme hlasovať
an
blok o všetkých navrhnutých poslancoch, mimo pani Bauero-
vej.
Prosím, hlasujeme. Predkladateľ odporúča.
Poslanec Slobodník: Samozrejme.
Podpredseda NR SR M. Andel: Prosím,
hlasujme. Prezento-
valo
sa 131 poslancov. Hlasovalo 103 poslancov. Proti hlaso-
vali
3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 21
poslancov. Nehla-
sovali
4 poslanci. Návrh bol prijatý.
Poslanec Slobodník: Teraz budeme hlasovať - to je ten
druhý
návrh - o tom, či súhlasíte so zaradením pani Edity
Bauerovej
do komisie pre Radu Európy.
Podpredseda NR SR M. Andel: Áno, prikročíme k hlasova-
niu.
Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 43
poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania
sa
zdržalo 13 poslancov. 4 nehlasovali. To
znamená, že pani
Edita
Bauerová nebola zaradená. Ďakujem."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Figeľ.
Poslanec J. Figeľ:
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, myslím, že ten, kto viedol schôdzu,
mal
dať najprv hlasovať o pozmeňovacom návrhu, aby sa plénum
mohlo
potom rozhodnúť o podstatnom návrhu, teda o záverečnom
zložení
delegácie. Týmto teda neposlúžil veci.
Veľmi ma mr-
zelo,
že celé dve hodiny žuval žuvačku, ale to je tiež výraz
kultúry
a úcty voči tomuto plénu.
A ďalšia vec, ktorá ma na tomto mrzí, že
sme ani nepri-
jali
k tomu uznesenie, pretože prvé hlasovanie bolo o zlože-
ní
mimo pani Bauerovej, druhé bolo, že sme hlasovali o zara-
dení pani Bauerovej, ale hlasovanie o
uznesení ako celku
v
záverečnom dokumente nenastalo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Duray.
Poslanec M. Duray:
Ďakujem pekne, že ste vyhoveli našej požiadavke a pre-
čítali
ste stenografický záznam. Podľa tohto stenografického
záznamu
môžeme zistiť, že pani Bauer nebola
zaradená do de-
legácie
pre Radu Európy. Chceme podotknúť, že
považujeme za
veľmi hlboké porušenie demokracie, že nedošlo k
zaradeniu
našej kandidátky. Totiž, je to taká politická
záležitosť,
v
ktorej má rozhodovať klub, ktorý
to navrhuje. V podstate
tým,
že tu nevznikla politická dohoda o
tejto otázke, urči-
tým
väčšinovým terorom bola vyradená z tejto delegácie.
Musíme upozorniť celú Národnú radu, že to
považujeme za
vážne
ohrozenie demokracie na Slovensku, o čom budeme infor-
movať
Radu Európy. A chceme podotknúť aj to, že namiesto pa-
ni
Bauer nenavrhujeme ďalšieho kandidáta,
ale dávame návrh,
aby
opätovne bola zaradená do tejto
delegácie. Tak žiadame,
aby
Národná rada ešte opravila svoje
rozhodnutie, inak sku-
točne
budeme musieť postupovať tak, ako som to povedal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Chcel by som len upozorniť na to, že tu to bolo inter-
pretované
tak, že sa celkove nehlasovalo. V
podstate postup
bol
taký, že pán Slobodník najprv dal
hlasovať o tom, či sa
oddeľuje
celkový zoznam an blok a potom prípad
pani poslan-
kyne.
Potom sa hlasovalo o celkovom návrhu an
blok bez pani
poslankyne,
a potom sa hlasovalo o pani poslankyni.
Fakt je
ten,
že zvyčajne postupujeme takým spôsobom,
že najprv hla-
sujeme
o pozmeňovacom návrhu, ale pretože v
oboch prípadoch
sa dalo
takýmto spôsobom celkom zrozumiteľne postupovať,
všetky
tri postupy prebehli.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán poslanec Figeľ, boli ste na stáži v
USA, určite ste
si
všimli, že viacerí kongresmani alebo senátori takisto žu-
vali
žuvačku. Ak vám to prekáža, môžem vám povedať, že odte-
raz
ju žuvať nebudem. Myslím si, že prejav kultúrnosti alebo
nekultúrnosti
vystupovania človeka nie je v tom, či žuje žu-
vačku,
ale jeho vystupovanie, správanie sa a dávanie faktic-
kých
poznámok slušnou alebo neslušnou formou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Javorský.
Poslanec F. Javorský:
Pán predseda, chcem vás poprosiť, aby ste
dali hlasovať
o
prijatí uznesenia, lebo naozaj o tomto nebolo tu hovorené,
ani
hlasované. A pánu podpredsedovi Húskovi by som chcel po-
vedať,
že nie je zvykom či nezvykom najprv hlasovať o pozme-
ňovacom
návrhu, ale to nám ukladá odsek 2 § 26 rokovacieho
poriadku.
Najprv sa hlasuje o pozmeňovacom návrhu a až potom
o
pôvodnom návrhu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán Duray, prosím vás pekne, zdržte sa takých slov, že
v
tomto slovenskom parlamente je teror.
Na Slovensku ešte
nikdy
teror nebol. Teror bol vo fašistickom Maďarsku, keď ho
viedol
fašista Horthy. A ak to prenášate
sem - svoje vedo-
mosti
- tak sa láskavo toho zdržte. A pokiaľ
sa chcete sťa-
žovať
na Radu Európy, tak sa pre mňa sťažujte aj na lampá-
reň.
To, čo tu vyvádzate, nemá nič spoločné s tým, čo by ma-
lo
byť v parlamente. Dokážete aj niečo iné, ako sa vyhrážať,
že
pôjdete do Rady Európy?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová.
Poslankyňa E.
Zelenayová:
Prakticky už pán Moric to povedal za
mňa, ale taktiež
to
zopakujem, pretože si vyprosujem označovať ma za tero-
ristku,
keď pán Duray povedal, že väčšinovým
terorom nebola
pani
Edita Bauerová zaradená do zoznamu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Duray.
Poslanec M. Duray:
Chcem upozorniť Národnú radu Slovenskej
republiky, že
na
také pripomienky, aké má pán Víťazoslav
Moric, nehodláme
odpovedať,
lebo sú pod úroveň.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Garai Ján.
Poslanec J. Garai:
Žiadam pána Duraya, aby sa verejne
ospravedlnil sloven-
skému
parlamentu za jeho výrok.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Chcel by som pánu Durayovi povedať, že
najprv treba mať
nejakú
úroveň a až potom môže hovoriť, či je to nad úroveň
alebo
pod úroveň.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dovoľte, aby som vyhovel návrhu pána
poslanca Figeľa.
Pozrel
som si do záznamu - je fakt, že sme neschválili uzne-
senie
Národnej rady. Takže schválime
teraz uznesenie k tým
návrhom,
ktoré sme schválili, pokiaľ ide o návrh zahraničné-
ho
výboru. Budeme schvaľovať návrh uznesenia Národnej rady
Slovenskej
republiky s tým, že Národná rada Slovenskej re-
publiky
na návrh Zahraničného výboru Národnej rady Sloven-
skej
republiky vymenúva týchto poslancov
Národnej rady Slo-
venskej
republiky za členov stálych delegácií
Národnej rady
Slovenskej
republiky do medzinárodných parlamentných organi-
zácií,
okrem Edit Beuerovej, tak ako sú
uvedení v uznesení,
ktoré
máte pred sebou.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Takže
sme schválili návrh
uznesenia tak, ako som ho
predniesol.
Opakujem, že miesto po pani Edite
Baurovej ostáva voľné
a
poslanci Maďarskej koalície ho môžu kedykoľvek doplniť.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
rozhodol som,
že
preruším schôdzu. Keďže tu boli návrhy neprerušiť túto
schôdzu,
aby som nerozhodol sám, dávam o tom hlasovať.
Ešte pán Duray.
Poslanec M. Duray:
Pán
predseda, chcem zopakovať,
že namiesto pani Edit
Bauer
nenavrhujeme ďalšieho kandidáta, lebo
považujeme pani
Edit
Bauer za vhodného kandidáta na toto
miesto, takže opäť
ju
navrhujeme.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, počul som to, aj som
rozumel, ale zopako-
val som, že
rozhodnutie pléna Národnej
rady je také, že
môžete
navrhnúť. Rešpektujeme váš názor.
Budeme
hlasovať o tom, či dnešnú schôdzu prerušíme,
alebo
budeme pokračovať tak, ako som povedal, teda na budúci
týždeň.
Ak bude rozhodnutie schôdzu prerušiť, prosím predse-
dov
všetkých výborov, aby ostali 5 minút v miestnosti.
Prosím,
prezentujme sa a
hneď hlasujme o prerušení
schôdze.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 2 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci, ďakujem vám
a
prajem vám príjemný víkend.
Prosím predsedov výborov, aby ostali tu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni
poslanci, lietadlo
by
malo letieť v pondelok večer. V utorok ráno sa predpokla-
dá
hmla, nemohli by ste odletieť. Odlet z
Košíc bude v pon-
delok
o 16.00 hodine, z Popradu o 16.40 hodine, zo Sliaču
o
17.20 hodine. Teraz hneď po
skončení schôdze odchádza
autobus.
Piaty deň rokovania
3. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
21. decembra 1994
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pokračujeme v rokovaní prerušenej 3.
schôdze Národnej
rady
Slovenskej republiky. Prosím, budeme sa
najprv prezen-
tovať,
aby sme preverili našu schopnosť uznášať sa.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Konštatujem, že sme uzná-
šaniaschopní.
Prosím, faktickú poznámku má predseda výboru pán Hof-
bauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
na základe uznesenia výboru pre hospodárstvo, privati-
záciu
a podnikanie žiadam doplnenie programu
bodom 22 - Ná-
vrh
na voľbu člena Prezídia Fondu národného
majetku Sloven-
skej
republiky. Ako je známe, tento orgán postráda jedného
člena,
takže ide o dovolenie. Včera sa uskutočnilo legálne
dovolenie
tohoto člena v rámci výboru. Tlmočím
závery uzne-
senia
výboru.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Budeme o zaradení tohoto bodu
hlasovať.
Prosím, pán poslanec Roman.
Poslanec Ľ. Roman:
Mám len poznámku, že dnes budem hlasovať
náhradnou kar-
tou
číslo 6.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Polka, máte slovo.
Poslanec L. Polka:
Vážená Národná rada,
vážené kolegyne, kolegovia,
s pocitom hlbokej úcty k Národnej
rade Slovenskej re-
publiky,
s pocitom hlbokej úcty k poslaneckému mandátu i úc-
ty
k vám všetkým, ktorí tu spolu so mnou sedíte, mi dovoľte,
aby
som tu tvárou v tvár k vám povedal, že
nikdy som nepra-
coval,
nepracujem a nikdy pracovať nebudem pre
žiadnu spra-
vodajskú
službu. Veci uverejnené v niektorých
masmédiách sa
zakladajú
na úrovni týchto masmédií, resp.
vychádzajú z jej
úrovne,
a zvažujem podanie žaloby na tieto masmédiá, ktoré
sa
takejto veci dopustili. Žiadne potvrdenie o pravdivosti
svojich
slov nemám. Jediným potvrdením
bude moja práca. Na
Slovensku
som sa narodil, pre Slovensko chcem pracovať.
Ďakujem vám za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec
Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
oznamujem, že budem hlasovať
kartou.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o návrhu,
ktorý prednie-
sol predseda
výboru pán Hofbauer.
Prosím prezentujme sa
a
vzápätí hlasujme o zaradení bodu 22,
ktorý predniesol pán
poslanec
Hofbauer.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že sme ako bod 22 zaradili
návrh voľby,
ako
to predložil predseda výboru pán poslanec Hofbauer.
V rokovaní 3. schôdze pokračujeme d
v a d s i a t y m
bodom
programu, ktorým je
Návrh na zriadenie osobitného kontrolného
orgánu Národ-
nej
rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenské-
ho
spravodajstva.
Vážené panie poslankyne, vážení páni
poslanci, kontrolu
činnosti
vojenského spravodajstva podľa § 5 ods. 1
zákona
Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
198/1994 Z. z.
o
Vojenskom spravodajstve vykonáva Národná rada Slovenskej
republiky,
ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov osobitný
kontrolný
orgán.
Podľa § 6 ods. 1 uvedeného zákona Národná rada volí na
začiatku
každého volebného obdobia členov
kontrolného orgá-
nu,
určuje počet členov, zloženie a spôsob práce tohto orgá-
nu.
Návrh na jeho zriadenie ste dostali ako tlač číslo 56.
Prosím povereného člena Výboru Národnej
rady pre obranu
a
bezpečnosť poslanca Ivana Lexu, aby návrh uviedol. Prosím,
pán
poslanec, máte slovo.
V zastúpení návrh prednesie pán poslanec
Urban.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
zákonom
Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
198/1994
Z. z. o Vojenskom spravodajstve bolo zriadené Vo-
jenské spravodajstvo ako špeciálna služba
plniaca úlohy
spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky
v
pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Podľa
tohto zákona Vojenské spravodajstvo vyhodnocuje informácie
dôležité
pre zabezpečenie obrany Slovenskej republiky o čin-
nosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, zvrchovanosť, územnú
celistvosť
a obranyschopnosť Slovenskej republiky, o aktivi-
tách
cudzích spravodajských služieb, o
terorizme, o skutoč-
nostiach
spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť
vojensko-
hospodárske
záujmy Slovenskej republiky a o ohrození alebo
úniku
údajov obsahujúcich skutočnosti tvoriace predmet štát-
neho
a služobného tajomstva.
V súlade s týmto zákonom minister obrany
Slovenskej re-
publiky
poskytuje Národnej rade Slovenskej republiky, prezi-
dentovi
a vláde Slovenskej republiky informácie
získané Vo-
jenským
spravodajstvom, ktoré sú významné pre ich rozhodova-
nie a činnosť.
Kontrolu činnosti Vojenského
spravodajstva
vykonáva
Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento
účel zriaďuje z
poslancov osobitný kontrolný
orgán. Tento
orgán
je povinný oznámiť Národnej rade
Slovenskej republiky
skutočnosti získané
pri výkone svojich
právomocí, ktoré
svedčia
o porušení tohto zákona.
Uvedený osobitný kontrolný orgán na
kontrolu Vojenského
spravodajstva
počas X. funkčného obdobia Národnej
rady Slo-
venskej
republiky zvolený nebol. Podľa § 6 ods. 1 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 198/1994
Z. z. o Vo-
jenskom
spravodajstve Národná rada
Slovenskej republiky na
začiatku
každého volebného obdobia volí z poslancov Národnej
rady
Slovenskej republiky osobitný
kontrolný orgán, určuje
počet
jeho členov, zloženie a spôsob jeho práce.
Návrh členov kontrolného orgánu bol prerokovaný vo Vý-
bore
Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpeč-
nosť,
ktorý s návrhom počtu členov, aj jeho zložením sa sto-
tožnil
v prijatom uznesení č. 26 zo dňa 8. decembra 1994. Na
základe
poverenia Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky
pre
obranu a bezpečnosť predkladám návrh
Národnej rade Slo-
venskej
republiky na zriadenie osobitného kontrolného orgánu
Vojenského
spravodajstva v počte 5 členov v tomto zložení:
predseda
- Ján Danko, štyria členovia - Imrich Andrejčák,
Ladislav
Polka, Klement Kolník a Rastislav Šepták.
Súčasne
Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre
obranu
a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej repub-
liky žiadať
od osobitného kontrolného
orgánu Vojenského
spravodajstva predložiť Národnej rade Slovenskej republiky
návrh
na určenie spôsobu práce tohto orgánu.
Pán
predseda, vyčerpal som
poverenie Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Podpredseda NR SR M. A. Húska:
Ďakujem pekne. Má niekto otázky alebo
pripomienky k po-
danému
návrhu?
Prosím, pán poslanec Benčík, máte slovo.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
prihlásil som sa ešte pred týmto bodom a chcel som sa
opýtať,
ako to je u nás s faktickými poznámkami. Akokoľvek
čítam
rokovací poriadok, tam je v § 17
povedané, že poslan-
covi,
ktorý sa v priebehu rozpravy prihlási na prednesenie
faktickej poznámky alebo odpovede na ňu, sa udelí slovo.
Chápem
to tak, že s faktickou poznámkou, ktorá
v tomto par-
lamente
sa dosť zneužíva, sa môžem prihlásiť vtedy, keď je
rozprava.
Po rozprave, pred rozpravou, ako sa tu stalo, že
piati
boli prihlásení a ešte doplňujeme program a dobromy-
seľne
to schválime, sa mi zdá, aj keď je
tento rokovací po-
riadok
nie celkom presný, že by sme nemali jeho § 17 porušo-
vať.
K tomu som sa prihlásil a medzitým
už došlo aj k ďal-
šiemu
bodu.
A keď mi
je udelené slovo, nech mi je dovolené
v mene
nášho
klubu povedať, že odporúčame rozšíriť
členov kontrol-
ného
orgánu o ďalšieho člena, a to o poslanca Jozefa Kleina.
Dôvody:
kompetencia kontrolného orgánu je vymedzená v § 5
zákona
o Vojenskom spravodajstve. Tam sa
stanovuje, a hovo-
ril
tu o tom aj môj predrečník, že
kontrolnú činnosť Vojen-
ského
spravodajstva vykonáva Národná rada. Teda ide o parla-
mentnú
kontrolu a parlament je pluralitný. Je
mi zrejmé, že
Vojenské spravodajstvo je výkonná kompetencia, ale
parla-
mentná
kontrola by mala byť širšia. Čiže to neznamená, že ak
výkonná
kompetencia je podľa koaličnej dohody, nemala by byť
kontrola
širšia.
Len prozaická poznámka: V parlamentnej
činnosti sa roz-
hoduje
väčšinou. Ak je tam 5 členov z vládnej koalície a je-
den
alebo dvaja sa doplnia z opozície, to rozhodovanie je
stále
ešte v medziach normy a môžeme preto postupovať takto.
Vrele
odporúčam prihliadnuť na tento náš
návrh a odporúčam,
ako
som hovoril, za ďalšieho člena - a prosil by som, aby
sme
o tom aj hlasovali - Jozefa Kleina.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M. A.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predsedajúci,
vážený snem,
na prvom zasadnutí, na ktorom sa predstavila
vláda Slo-
venskej
republiky, predseda vlády pán Mečiar podal ruku opo-
zícii
na spoluprácu. Chápal som to ako predseda klubu, resp.
chápeme
to ako poslanci klubu KDH vo vecnej rovine, kedy pán
predseda
vlády povoláva kompetentných ľudí pracovať do in-
štitúcií
a orgánov komisií, kde patria. Aj v tomto zmysle
navrhujem rozšíriť komisiu na kontrolu činnosti Vojenského
spravodajca,
o ktorej tu rokujeme, o pána poslanca Ladislava
Pittnera. Pán
poslanec Ladislav Pittner
bol po novembri
1989
námestníkom Federálneho úradu na
ochranu ústavy a de-
mokracie. V
ďalšom období bol
dvakrát ministrom vnútra
a
myslím, že niet pochýb, že túto funkciu vykonával naprosto
kompetentne.
V minulom volebnom období bol členom parlament-
nej
komisie pre kontrolu SIS a v minulom
režime pracoval na
poli
spravodajstva proti komunistickému režimu.
Osobne
sa domnievam, že o kompetencii pána poslanca
Pittnera
v takejto komisii netreba
diskutovať a netreba ju
spochybňovať.
Som presvedčený, že tento snem to zoberie do
úvahy
aj v zmysle toho, čo som povedal
na začiatku, a pána
Pittnera
zvolí do tejto komisie na kontrolu Vojenského spra-
vodajstva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. A.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Urban.
Poslanec I. Urban:
Pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
chcem
len podať rozširujúcu
informáciu zo zasadnutia
výboru, kde tento
návrh sa prerokovával.
Prakticky výbor
vychádzal
aj zo stavu, ktorý už tu dnes je, to znamená, že
rozhodoval o podaní
tohto návrhu v čase, keď už existuje
osobitný
kontrolný orgán pre Slovenskú informačnú službu. Vo
svojom
návrhu teda rešpektoval, že počet členov by mal byť
približne taký, aký
bol navrhnutý, teda 5
členov. Preto
vlastne,
aj keď zazneli niektoré hlasy o početnejšom zložení
osobitného
kontrolného orgánu, predsa návrh bol
zredukovaný
na
5 členov a takýto bol teda aj
návrh výboru. To je len
k
tomu návrhu, ktorý podali pred
chvíľočkou pán poslanec
Benčík
a pán poslanec Mikloško.
Podpredseda NR SR M. A.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Bajan, máte slovo.
Poslanec V. Bajan:
Aj vzhľadom na to, čo povedal pán kolega
Urban, ani je-
den
z týchto návrhov sa nevylučuje navzájom. Preto aj vzhľa-
dom
na článok 31 ústavy a aj vzhľadom na
to, čo tu bolo po-
vedané,
odporúčam, aby za klub Demokratickej únie bol členom
tejto
komisie pán Anton Hrnko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. A.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som
spresniť infor-
máciu
pána Urbana. Na rokovaní výboru bola
vznesená námiet-
ka,
že komisie parlamentu, keďže by mali
odrážať pluralitné
zloženie
parlamentu, nie je možné konštruovať výlučne na bá-
ze
jednej koalície. Aby tieto komisie boli skutočne plura-
litné
a odrážali jednotlivé parlamentné zoskupenia, som túto
námietku
už tam vzniesol, avšak väčšina, ktorá je v tomto
výbore,
odmietla to vziať na vedomie a odhlasovala komisiu
takto.
Myslím si, že komisia, ktorá je pre
kontrolu bezpeč-
nostnej
služby, nemusí byť vzorom. Skôr by nám
mal byť vzo-
rom článok 31
ústavy, ktorý hovorí asi v tom
zmysle, že
všetko
sa má vykonávať tak, aby nebola narušená slobodná sú-
ťaž
politických strán. Jednofarebné
zloženie týchto komisií
pokladám
za rozporné s týmto článkom ústavy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. A.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, máte
slovo.
Poslanec F. Mikloško:
Na adresu navrhovateľa pána poslanca
Urbana: Po prvé -
žiadny
zákon nehovorí o tom, že táto
komisia má mať 5 čle-
nov.
To je len vec nejakého dohovoru. Po
druhé - ak by táto
komisia
mala mať 5 členov, pri tej kompetentnosti, ktorou
som
predstavil nášho kandidáta, nevidím
dôvod, prečo by tam
nemal
byť on.
Podpredseda NR SR M. A.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
samozrejme, Národná rada Slovenskej
republiky má za po-
vinnosť
túto komisiu odsúhlasiť a založiť,
vyplýva to z da-
ného
zákona, ale náš názor ako názor klubu
Maďarskej koalí-
cie
je taký, že toto zloženie by malo byť viac pluralitné,
tak
ako to povedal pán Hrnko. Z týchto dôvodov navrhujeme
do
tejto komisie pána poslanca Zsolta Komlósyho.
Podpredseda NR SR M. A.
Húska:
Slovo má pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Na adresu pána kolegu Mikloška, lebo zrejme všetci os-
tatní
to počuli, poviem, že som netvrdil, že podľa zákona má
byť osobitný
kontrolný orgán pre
Vojenské spravodajstvo
5-členný.
Tvrdil som akurát, že tak, ako je
navrhnutý, ho
schválil
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.
Podpredseda NR SR M. A.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne, kolegovia, budeme o týchto
návrhoch
doplnenia postupne za sebou hlasovať. Najprv budeme
hlasovať
o návrhu pána poslanec Benčíka, ktorý
navrhuje do-
plniť
členstvo o pána Jozefa Kleina.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že pán poslanec Jozef Klein
bol zaradený
do
príslušnej komisie.
Máme návrh pána poslanca Miklošku, budeme o ňom hlaso-
vať.
Navrhuje zaradenie pána poslanca Pittnera.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Miklošku ne-
bol
prijatý.
Vážené kolegyne a kolegovia, budeme
hlasovať o ďalšom
pozmeňovacom
návrhu pána poslanca Bajana, ktorý navrhuje za-
radiť
do komisie pána poslanca Hrnku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Bajana nebol
prijatý.
Budeme
hlasovať o ďalšom návrhu, ktorý predložil pán
poslanec
Duka-Zólyomi, kde navrhuje zaradenie
pána poslanca
Komlósyho
do komisie.
Prosím, prezentujme a vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca
Duka-Zólyo-
miho
nebol prijatý.
Vážené kolegyne a kolegovia, budeme
hlasovať o návrhu
uznesenia
Národnej rady Slovenskej republiky ako
celku tak,
ako
ho uviedol pán poslanec Urban a ako bol
pri dodatočných
návrhoch
upravený.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie
schválili.
Pán poslanec Mikloško, máte slovo, len
chcem upozorniť,
že
už nás pán poslanec Benčík upozornil, že mimo rozpravy by
sme
sa mali vystríhať faktických
poznámok. Fakt je ten, že
máme už určitý
návyk používať to aj mimo toho, ale majme
v
tom mieru.
Prosím, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec F. Mikloško:
Jednak
chcem povedať, že faktické poznámky vždy majú
opodstatnenie, pokiaľ
sa týkajú predmetnej
veci, takže
v
tomto smere, myslím si, že pán poslanec Benčík nemá pravdu.
Po
druhé - vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia
z
vládnej koalície, práve sme dostali prvú lekciu o tom, ako
pán
predseda Mečiar myslí svoju podanú ruku. Zaznamenávame
si
to.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ď a l š í m bodom programu je
Návrh na
zriadenie vyšetrovacej komisie
Národnej rady
Slovenskej
republiky na objasnenie mimoriadne závažných sku-
točností
na Ministerstve národnej obrany Slovenskej republi-
ky
a na zistenie okolností rozhodnutí ministra obrany Slo-
venskej
republiky uzavrieť kontrakt na odpredaj
pontónových
mostových
súprav.
Návrh na zriadenie komisie máte rozdaný ako tlač číslo
62.
Jeho súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Prosím, pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Snáď iba toľko: Každý máme svoju pamäť.
Bohužiaľ, že tu
nie
je pán Mikloško. Pamätáme si roky 1990-1992, keď skutoč-
ne
sa porušoval rokovací poriadok Slovenskej
národnej rady.
Každý
máme svoju pamäť, ale preboha, nehrajme sa na pamäť,
robme
dopredu, robme pre tento národ, robme pre túto Sloven-
skú
republiku. Nevyhrážaj sa, pán Javorský. Hovorím konkrét-
ne
aj o tebe.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Černák, ale upozorňujem, že
nie je rozpra-
va,
faktické poznámky v zmysle rokovacieho poriadku nemajú
vlastne
teraz miesto.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni podpredsedovia Národnej rady,
dovolím si len upozorniť na praktiky,
ktoré sa začínajú
objavovať,
to znamená neudeliť slovo počas hlasovania. Pán
predsedajúci, v zmysle
rokovacieho poriadku poslanec
môže
napríklad
stiahnuť svoj návrh, môže mať
pripomienku k tomu,
akým
spôsobom sa hlasuje. Jednoducho vás prosím, máte právo,
ak
poslanec nebude hovoriť k veci, odňať mu slovo, ale neza-
vádzajte,
prosím vás, praktiky, že počas hlasovania neude-
líte
slovo, keď sa na tabuli zasvieti žiadosť o vystúpenie
poslanca,
pretože môže to byť tzv. technická poznámka. Ako
lapidárny
príklad uvádzam, že môže žiadať
stiahnuť svoj ná-
vrh
a vy ho nevypočujete.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážený pán poslanec, počas hlasovania
nikdy sa nepri-
púšťali
žiadne poznámky. Hlasovanie práve preto, aby nedošlo
k
omylom, prebieha neprerušene. Tento postup bol doteraz
stále
a mienime ho aj ctiť.
Prosím, pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Chcem zareagovať iba na poznámku podpredsedu Národnej
rady
pána poslanca Andela. Zrejme nedával
dobrý pozor, pre-
tože
pán Mikloško sa nikomu nevyhrážal, on jednoducho kon-
štatoval
fakt, ktorý sa tu udial, ako odozvu na
ponuku pána
predsedu
vlády.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím povereného člena Výboru Národnej
rady pre obranu
a
bezpečnosť pána poslanca Jána Danku, aby návrh uviedol.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť svojím uznesením číslo
6 z 10. novembra 1994
zriadil
pracovnú skupinu v zložení Ján Danko, Igor Urban,
Hubert
Kraus na vykonanie poslaneckého prieskumu na Minis-
terstve
obrany Slovenskej republiky v dňoch 10. až 16. no-
vembra
1994. Pracovná skupina vykonala poslanecký prieskum
na Ministerstve obrany Slovenskej republiky
v dňoch 15.
a
16. novembra 1994 a svoje
závery a odporúčania uviedla
v
správe, ktorú Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre
obranu
a bezpečnosť prerokoval dňa 24. novembra 1994.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť k správe z poslaneckého prieskumu v rezorte Mi-
nisterstva
obrany Slovenskej republiky v dňoch 15. a 16. no-
vembra
1994 prijal uznesenie číslo 16 z 24. novembra 1994,
v
ktorom konštatuje rad nedostatkov a spochybnení o rozhodo-
vacom procese na
úrovni ministra obrany.
Doteraz získané
podklady
a zistené skutočnosti dosvedčujú, že
posúdenie zá-
konnosti
presahuje svojou náročnosťou možnosti
objasniť ich
pri
poslaneckom prieskume. Preto odporúča Národnej rade Slo-
venskej
republiky zriadiť podľa § 55a zákona
Slovenskej ná-
rodnej
rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Sloven-
skej
národnej rady v znení neskorších predpisov vyšetrovaciu
komisiu
z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pre
objasnenie
mimoriadne závažných skutočností na
Ministerstve
obrany
Slovenskej republiky pri uzatvorení
kontraktu na od-
predaj
troch súprav PMS 60 firme TATRA SIPOX, akciová spo-
ločnosť.
Predseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
obranu a bezpečnosť na základe uznesenia
výboru číslo 16
z
24. novembra 1994
a/ podal podnet generálnemu
prokurátorovi Slovenskej
republiky
na začatie trestného konania voči neznámemu pácha-
teľovi
pre dôvodné podozrenie z trestného činu,
b/ požiadal Najvyšší kontrolný úrad
Slovenskej republi-
ky,
aby prešetril hospodárnosť nakladania
so štátnymi pros-
triedkami
na Ministerstve obrany Slovenskej republiky.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť navrhuje Národnej
rade Slovenskej republiky
podľa
§ 55a zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989
Zb.
o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení
neskorších
predpisov zriadiť vyšetrovaciu komisiu
na objas-
nenie
mimoriadne závažných skutočností na Ministerstve obra-
ny
Slovenskej republiky a na zistenie okolností rozhodnutí
ministra obrany Slovenskej republiky uzavrieť kontrakt
na
odpredaj pontónových mostových súprav v
zložení: predseda
komisie
- poslanec Igor Urban, členovia komisie - poslanci
Ján
Danko, Hubert Kraus, Vladimír Mikulka a Rastislav Šepták.
Vážený pán predseda, do rozpravy sa
hlásim ako prvý.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Dankovi. Otváram
rozpravu. Pro-
sím,
máte slovo.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
v
rámci rozpravy dávam tri pozmeňovacie návrhy. Prvý
návrh,
aby komisia bola rozšírená o dvoch členov - poslancov
opozície.
Druhý návrh, aby po odsúhlasení zloženia tejto ko-
misie
bola ukončená rozprava z toho dôvodu, že zasadnutie je
verejné
a v prípadnej rozprave by mohli vyjsť najavo veci,
ktoré
sú predmetom utajenia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predsedajúci,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
s uspokojením som prečítal časť koaličnej
zmluvy podpí-
sanej HZDS, Roľníckou stranou, SNS a Združením
robotníkov
v
tej časti, ktorá hovorí, že koaliční partneri sa budú ria-
diť
zásadami právneho štátu, že u nás bude
vláda zákona. Za
náš
klub vás uisťujem, vážení kolegovia, že
vás z opozičnej
pozície
dôsledne budeme podporovať v tomto smere, aby sa tá-
to
vaša časť koaličnej zmluvy naplnila.
Preto som očakával,
že
návrh na vyšetrovaciu komisiu po tejto koaličnej zmluve
bude
stiahnutý vzhľadom na obsah tejto zmluvy, lebo zmluvy
sa
podpisujú preto, aby sa
dodržiavali. V danom prípade to
tak
nie je a predložený návrh je v rozpore
so zákonom, kon-
krétne
s rokovacím poriadkom Národnej rady.
V predloženom návrhu, ktorý máme písomne,
výbor uvádza,
že
predsedovi výboru bolo uložené podať podnet generálnemu
prokurátorovi
na začatie trestného konania a ďalej
požiadať
Najvyšší
kontrolný úrad o prešetrenie
hospodárnosti pri na-
kladaní so štátnymi
prostriedkami. Predpokladám, že
výbor
a
zrejme aj jeho predseda tým
splnili svoju povinnosť,
a
preto neviem prečo naviac iniciujú aj
vytvorenie vyšetro-
vacej
komisie podľa § 55a rokovacieho poriadku. Totiž, vy-
šetrovaciu
komisiu možno podľa citovaného
ustanovenia zria-
ďovať
na vyšetrenie skutočností, ktoré sa stali v pôsobnosti
Národnej rady.
To je § 55a. Aj pri extenzívnom výklade
pôsobnosti
Národnej rady prešetrovanie prípadu
sporu obcho-
dovania
s dvomi subjektmi sa z toho
vymyká, a to aj vtedy,
keď
je tam zahraničný partner alebo v tom je aj štátny orgán.
Oprávnene vzniká otázka, v čom - a bol by som rád, ak
by
mi to niekto potom vysvetlil - môže
vyšetrovacia komisia
svojimi
prostriedkami nahradiť orgány prokuratúry a Najvyšší
kontrolný úrad. V
ničom, lebo predpokladám,
že generálny
prokurátor
a Najvyšší kontrolný úrad majú našu dôveru. A pý-
tam sa, prečo
treba túto dôveryhodnosť
uvedených orgánov
spochybňovať
ešte vytvorením vyšetrovacej
komisie. Bude to
spolitizovanie
ďalšej kauzy a odvádzanie pozornosti verej-
nosti
od skutočných a naliehavých otázok, alebo pripúšťam aj
to,
že je to nepochopenie podstaty a zmyslu
zásad deľby mo-
ci.
Prečo
sa správame tak
akoby parlament bol všemocný
a
mohol všetko? Podľa ústavy je Národná rada jediným ústavo-
darným
a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky, ale môže
konať iba
na základe ústavy,
v jej medziach, v rozsahu
a
spôsobom, ktorý ustanovuje
zákon. Prepáčte, že hovorím
o
osobných skúsenostiach, ale som členom
mandátového a imu-
nitného
výboru, ktorý zriadi komisiu, ktorá po overení
man-
dátu
časti poslancov nahrádza
kompetencie krajských a Slo-
venskej volebnej komisie, ale aj predsedu
Národnej rady,
ktorý
v zmysle § 47 zákona o voľbách do 7 dní, ak pri podpi-
sovaní
výsledkov volieb zistil nezákonnosť, mal urobiť opat-
renia,
aby sa táto nezákonnosť
odstránila. No, a nehovorím
o
tom, že táto komisia si nárokuje posúdiť aj rozhodovanie
Ústavného
súdu. Alebo ďalší výbor, ktorého som
členom - ús-
tavnoprávny
- nad rámec svojej pôsobnosti zaujíma
výkladové
stanovisko
k postupu prezidenta. Kolega Cuper
hovoril, či
nemôže
niekto vykladať zákony. Áno,
doktrinárne môže, aj ja
môžem,
ale nemôže to robiť štátny orgán a nemôže to robiť
ústavnoprávny
výbor vo svojom rozhodnutí. Odznieť tam môžu
názory,
ale ústavnoprávny výbor nie je kompetentný na takéto
výklady.
Málo odôvodnené je aj zriadenie
vyšetrovacej komisie na
vyšetrenie udalostí z
marca tohoto roku. V parlamente sa
vždy rozhoduje väčšinou hlasov. Poslanci, ktorí
postupujú
bez
príkazov a podľa svojho svedomia a presvedčenia, hlasujú
tak, ako to
považujú za vhodné. A ak tento princíp teraz
spochybňujeme,
o chvíľu by niekto mohol povedať, že treba
vyšetrovaciu
komisiu aj na 83-trojkové hlasovanie onej noci,
aj keď zase
tam počet hlasov patrí, tých 83 poslancov sa
rozhodlo
tak, ako sa rozhodlo, to nikto nemá spochybňovať.
Ak
niečo sme spochybňovali - a ja patrím medzi tých -, to je
to,
že sme do druhého zasadnutia tohoto rokovania zaradili
legislatívnu
iniciatívu výboru, ktorý ešte nezasadal,
preto
nemohol
zákonodarnú iniciatívu podľa ústavy uplatniť. Ale to
je
trochu niečo iné.
Zhrňujem: Odporúčam neakceptovať
návrh na vytvorenie
ďalšej
vyšetrovacej komisie. Je to z dôvodu porušenia zákon-
nosti
a nesprávneho postupu uplatnením
príslušnosti v rámci
deľby
moci. Neviem, prečo by sa zákonodarný orgán mal zaují-
mať
o to, čo patrí prokuratúre, Najvyššiemu kontrolnému úra-
du
a koniec-koncov, ak dôjde k uplatneniu niečoho, tak súdu.
Dúfam,
že ma nikto nepodozrieva z toho - aspoň nie tí, ktorí
ma
poznajú -, že by som chcel niečo zatutlávať. Ak by však
do mozaiky už
početných a, podľa môjho názoru, nad rámec
právneho
poriadku vytvorených vyšetrovacích a
iných komisií
ešte
aj táto vyšetrovacia komisia niekomu
chýbala, v súlade
s
tým, čo tu navrhol kolega Danko, odporúčam doplniť túto
komisiu
konkrétne za náš klub o poslanca pána
Jozefa Pribi-
linca.
Ďakujem pekne za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
uisťujem vás, že sme vo výbore
hodnotili, či je alebo
nie
je vhodné a potrebné takúto komisiu
plénu navrhnúť. Ne-
vidíme v
tom žiadne porušenie
zákonných noriem. Naopak,
vzhľadom
na to, že v jednom z návrhov na vypočutie pre poru-
šenie
zákona je uvedený aj terajší poslanec Národnej rady
pán
Kanis, nás táto skutočnosť viedla k
tomu, že musíme vy-
konať
poslanecký prieskum. A preto, že rozsah činnosti, kto-
rá sa bude
posudzovať, je taký, že
presahuje poslanecký
prieskum,
navrhli sme túto komisiu. Nevidím v tom
nič nede-
mokratické.
Takéto komisie v štátoch na západ od Slovenska
sú
obvyklé a nevyvolávajú
protidemokratické protesty alebo
prejavy,
že je to protidemokratický krok. A preto, že ide
o
poslanca Národnej rady, stojíme za
týmto návrhom, tak ako
sme
ho podali.
Chcel by
som povedať, že vôbec nie je
taká predstava,
že
by komisia mala dostať právomoci nahradzovať orgány činné
v
trestnom konaní alebo Najvyšší kontrolný úrad. Naopak, ide
o
posúdenie práce Rady obrany štátu, práce ministra, ako
rešpektoval
Radu obrany štátu, pretože tieto pontóny pravde-
podobne
dnes už sú za hranicami a ešte doteraz
nebol vypra-
covaný materiál
z úrovne dnešného
generálneho štábu
/vtedajšieho
veliteľstva armády/, či ich Slovensko potrebuje
alebo
nie. A človek, na základe stanoviska
ktorého je pred-
ložený
jeden dokument o počtoch vojsk, nemá skúsenosť vyš-
šieho
operačného stupňa. Táto skutočnosť mňa ako skúseného
vojaka viedla k
tomu, že na základe písomného vyjadrenia
-
nie návrhu, ale písomného
vyjadrenia - k jednému zámeru
človeka,
ktorý nemá dostatočné operačné vzdelanie,
je spus-
tená
mašinéria, ktorá - som o tom presvedčený - sa nemala
spúšťať.
Chcem len pripomenúť, že v mesiaci január
sme mali mož-
nosť
dodať do bývalej Juhoslávie pre vojská
UNPROFOR pon-
tónové mostové
súpravy. Pretože Rada obrany štátu nemala
vypracovaný návrh z
generálneho štábu, nemohla
rozhodnúť,
a
preto sme volili iné riešenie. Ponúkli sme železničné mos-
ty,
čo sa potom aj vykonalo. Tento postup cez Radu obrany
štátu
mal byť dodržaný aj teraz. Prosím, aby sme brali do
úvahy,
že podrobnejšie rozprávanie v tomto štádiu by vyžado-
valo vyhlásiť
rokovanie Národnej rady
za uzavreté. Som
ochotný
poskytnúť ďalšie údaje, ale mám
procedurálny návrh,
aby sa dodržal
návrh, ktorý predložil pán Danko. Podávam
procedurálny
návrh hlasovať najprv o návrhu pána Danka na
rozšírenie
komisie o dvoch poslancov. Potom, prípadne ak bu-
de
navrhnutý do komisie ďalší, hneď hlasovať o pánu Pribi-
lincovi
aj o ďalšom kandidátovi. Myslím si, že toto rozšíre-
nie
bude aj vhodné.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Gbúrová,
máte slovo.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vážená Národná rada,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
moje poznámky budú smerovať k
problematike vyšetrova-
cích
komisií na pôde parlamentu. Nepôjde mi o komisie, ktoré
už
vznikli, alebo o tie, ktoré môžu
vzniknúť na pôde tohto
parlamentu.
Chcela by som skôr upozorniť na isté všeobecné
princípy,
ktoré v súvislosti s vyšetrovacími
komisiami pla-
tia
vo väčšine európskych parlamentov, aj v
Kongrese Spoje-
ných
štátov amerických. Je to aj z dôvodu,
aby bolo zjavné,
čo
treba v oblasti uplatňovania právnych noriem u nás domys-
lieť,
čo urobiť pre to, aby sme potvrdili a nie predstierali
naše smerovanie k praxi osvedčeným
pravidlám parlamentnej
demokracie.
Vyšetrovacie komisie vznikli u nás v súlade so zákonom
Slovenskej
národnej rady číslo 44/1980 Zb. o rokovacom po-
riadku
Slovenskej národnej rady. V šiestej časti § 29 sa ho-
vorí
o orgánoch Slovenskej národnej rady. Ich súčasťou sú aj
vyšetrovacie
komisie. V uvedenom zákone, konkrétne v § 55
písm.
a/, v jeho desiatich bodoch sa jasne špecifikuje obsah
vyšetrovacích
komisií. Treba tu zdôrazniť, že ide o rokovací
poriadok, ktorý vznikol v roku 1989, a podľa ktorého sa,
žiaľ,
aj doteraz riadi činnosť Národnej rady
Slovenskej re-
publiky.
Snažíme sa síce o zmenu jeho obsahu, k čomu nás nú-
ti
nová spoločenská skutočnosť, najmä ekonomická a sociálna,
no jeho stále
platné zákonné pravidlá nás
chtiac-nechtiac
ťahajú
späť do minulosti, do normalizovaných,
všeobecne zá-
väzných
právnych a politických noriem a zásad.
To považujem
za
zlé.
V tejto súvislosti treba poznamenať, že
aj západné par-
lamenty, aj
Kongres Spojených štátov amerických, poznajú
štatút
vyšetrovacích komisií. Ich
zvlášnosťou oproti nášmu
typu
vyšetrovacích komisií je to, že
1.
sú zamerané na činnosť legislatívy voči exekutíve
a
nie na činnosť legislatívy voči
legislatíve. Inak poveda-
né,
sú zamerané na činnosť vlády, resp. ich jednotlivých mi-
nistrov
a nie na činnosť poslancov;
2.
majú väzbu na
najvyšší zákon štátu, na ústavu.
V
časti, ktorá sa týka legislatívy, je v rámci
pôsobnosti
senátov,
parlamentov, kongresov zakomponovaná aj
takáto ich
činnosť.
Naša ústava, ktorá vznikla 1. septembra 1992, neob-
sahuje štatút vyšetrovacích komisií. Nie je to explicitne
vyznačené
ani v časti zákonodarná moc, v článku 86, ktorý
obsahuje
ustanovenia o pôsobnosti Národnej rady, ani v člán-
ku
92, kde sa hovorí o výboroch Národnej rady.
Nový rokovací poriadok Národnej rady by sa mal v tomto
zmysle
inšpirovať vyššou zákonodarnou
normou. Nazdávam sa,
že
v súčasnosti pri riešení otázky
vyšetrovacích komisií by
bolo potrebné primárne vychádzať z najvyššej
zákonodarnej
normy,
teda z Ústavy Slovenskej republiky, a jej prispôsobo-
vať
nižšie právne normy. Súčasný štatút
vyšetrovacích komi-
sií
je v tomto zmysle nekompatibilný s našou ústavou.
V predmetnom vyšetrovacom akte nemienim
byť arbitrom.
Pevne
verím, že ním budú len a len fakty,
fakty nie z poli-
tickej,
ale z vecnej roviny. Ja v tomto akte vidím iný fakt.
Fakt
sporu medzi účelovým a prirodzeným poriadkom vecí. Fakt
sporu,
ktorý toho času zaznamenáva víťazstvo účelového po-
riadku
vecí.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne, kolegovia, pretože ma upozornil pred-
seda
výboru pán Andrejčák, že jeho návrh treba chápať ako
procedurálny
návrh na ukončenie rozpravy, prosil by som vás,
vážené kolegyne a
kolegovia, aby ste upustili od svojich
ďalších
návrhov. Dám o tom hlasovať ako o
návrhu na ukonče-
nie
rozpravy a potom navrhnem pri hlasovaní
o doplnení, keď
sa
schváli návrh pána poslanca Danku, že návrh bude doplnený
o
dvoch členov z opozície, bude príležitosť, aby páni po-
slanci
z opozície navrhli prípadne ďalších ľudí.
Ďakujem pekne.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Je to návrh
na
ukončenie rozpravy.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme prijali procedurálny
návrh na ukon-
čenie
rozpravy.
Na základe toho teraz budeme
hlasovať o pozmeňovacích
návrhoch,
ktoré boli predložené. Ako prvý
pozmeňovací návrh
predložil
pán poslanec Danko, aby boli členovia navrhnutej
komisie
doplnení o dvoch členov z opozície.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrh pána poslanca
Danku, aby vyšetro-
vacia
komisia bola doplnená o dvoch poslancov z radov opozí-
cie,
bol prijatý.
Teraz
nasleduje návrh pána
poslanca Benčíka, ktorý
predložil,
aby bol zaradený do tejto komisie pán poslanec
Pribilinec.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prosím, tento návrh bol vyslovený ako regulérny, pred-
ložíme
ďalšie návrhy.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že do komisie bol za
opozíciu zaradený pán
poslanec
Pribilinec.
Vážené kolegyne a kolegovia, máte teraz
príležitosť do-
plniť
ďalšie návrhy o možných členov v tejto komisii, teda
ešte
jedného ďalšieho člena, pretože sme
prijali rozšírenie
o
dvoch členov z opozície.
Pán poslanec Brňák, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem,
pán predsedajúci. Nemám
procedurálny návrh,
ale
preto, že som sa prihlásil tesne
po vystúpení pána po-
slanca
Benčíka, považujem za potrebné reagovať aspoň v krát-
kosti
na ním vyslovený názor. Ako právnika si
ho vážim, ale
pritom
všetkom minimálne pochybujem, alebo polemizujem s tou
časťou
vystúpenia, kde sa vyslovil, že nepatrí do pôsobnosti
alebo
právomoci Národnej rady, resp.
danej komisie, aby sa
zaoberala
vecne danou problematikou ľudovo nazývanou "Pon-
tóngate".
Myslím si naopak, že v zmysle § 55a
rokovacieho poriad-
ku
je priamo v tomto uvedené, že Slovenská národná rada, te-
da Národná rada Slovenskej republiky zo
svojich poslancov
môže
zriadiť na objasnenie mimoriadne
závažných skutočností
verejného
záujmu, ktoré patria do pôsobnosti
Slovenskej ná-
rodnej
rady, ... atď. - a ďalšiu časť, čo patrí do pôsobnos-
ti
Slovenskej národnej rady, uvádza článok
86 Ústavy Slo-
venskej
republiky. Táto aféra alebo tento prípad, ktorý sa
má
riešiť, podľa môjho názoru, minimálne spadá pod 3 písmená
článku
86 Ústavy Slovenskej republiky. Dovolím
si odcitovať
konkrétne tieto tri
články alebo tri písmená
ústavy. Do
pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky
patrí najmä
uznášať
sa na ústave a ostatných zákonoch a kontrolovať, po-
dotýkam
kontrolovať ...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, ale sme ukončili rozpravu. Nemali by sme
ísť
mimo tento rámec. Prosím vás, akceptujme to.
Poslanec P. Brňák:
Dobre, akceptujem to. Potom sú to ešte
písmená g/ a i/.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Fogaš, máte
slovo.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ale
myslím, že ten-
to
stav ste spôsobili vy, pretože keby
ste boli dali šancu
vyjadriť sa aspoň
vo faktických poznámkach pred
ukončením
rozpravy,
tak by sme návrhy predniesli mimo toho
času, kedy
sa
už hlasuje. Teraz sme vlastne hlasovali
o doplnení komi-
sie,
ktorá ešte nie je ani odhlasovaná.
Chcem podať návrh, aby druhým členom
komisie sa stal
pán
poslanec Magvaši.
A jednu poznámku mám na vás, pán predseda
výboru. Neod-
povedali
ste na otázku, prečo treba nahradiť iné ústavné or-
gány,
t.j. prokuratúru a Najvyšší kontrolný úrad nejakou vy-
šetrovacou
komisiou. Vy ste iba povedali, že ich nechcete
nahradiť,
ale fakticky, keďže sa aj v § 55 odvolávate na
Trestný poriadok, ich nahrádzate. Domnievam sa,
že to je
zbytočný
zásah do zmluvných vzťahov, ktoré majú
byť chráne-
né.
Ak ich raz porušíte, niet záruky, že
ich nebudete poru-
šovať
viackrát. Domnievam sa teda, že by sme
mali veľmi vá-
žiť
načo, pri akých príležitostiach a s
akým cieľom zriaďu-
jeme
takýto vyšetrovací orgán.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Hrnko, ale upozorňujem vás, že
sme procedurálne odhlasovali ukončenie rozpravy. Teraz je
možné
dávať návrhy na ďalšieho člena v komisii. Budem nútený
potom
vám odobrať slovo, pán poslanec.
Poslanec A. Hrnko:
Vážené dámy,
vážení páni,
chcel by som reagovať na niekoľkokrát použitý inštitút
zastavenia
rozpravy. Parlament je preto parlament, aj samo
slovo
je od francúzskeho slova parle, ktoré znamená hovoriť,
že
sa v parlamente má hovoriť. Nespochybňujem inštitút za-
stavenia rozpravy, keď sa poslanci opakujú,
keď poslanci
jednoducho
nehovoria k veci, keď poslanci zdržujú čas, aby
nemohlo
prísť k rozhodnutiu, ale zastavovať rozpravu v čase,
keď ešte je
čo povedať, vôbec na začiatku veci, ktorá sa
prerokúva,
pokladám za vrcholne nedemokratické a
zhadzujúce
inštitút
parlamentu ako taký. Potom už darmo budeme vynakla-
dať
100 miliónov korún na propagáciu Slovenska, darmo bude
predseda
zahraničného výboru pán Slobodník chodiť po svete
a
hovoriť, že sme demokrati, keď nedodržiavame tento základ-
ný
princíp parlamentarizmu.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Pán predsedajúci, podporujem vystúpenie
pána Hrnka. To-
tiž,
už nie raz sa stalo, že nevieme rozdeliť, čo je rozpra-
va
a čo sú faktické pripomienky. Rozprava
je, keď sa otvorí
rozprava
a písomne sa prihlasuje do rozpravy, alebo tu sa
prihlasuje do rozpravy. Faktické pripomienky -
to nie je
rozprava.
Potom odznie návrh o ukončení rozpravy
- a pritom
to
nie je rozprava, sú to faktické pripomienky. A my ukonču-
jeme
faktické pripomienky. Takže, niečo tu
nie je v poriad-
ku.
Preto by som bol rád, keby sa dodržiaval rokovací poria-
dok
tak, ako povedal pán kolega Benčík.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážený pán poslanec, pohybujeme sa v trocha šedom pás-
me.
Fakt je ten, že tu je určitý úzus, ktorý sme prijali
a
tento úzus držíme. Zároveň sa však
snažíme zohľadňovať aj
zatiaľ
platný rokovací poriadok. V zmysle
týchto dvoch sku-
točností
snažím sa takým spôsobom postupovať.
Pán poslanec Andel, je to návrh? Prosím.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Nie, ďakujem. Chcel by som reagovať na
kolegu Hrnku.
Samozrejme,
súhlasím s ním. Demokracia je vôľa
ľudu. Parla-
mentné
voľby, vlastne ľud nás dostal do tejto váženej sne-
movne,
ako hovorí môj kolega. Vlastne reagujem aj na pána
Duka-Zólyomiho,
že to, čo tento parlament odhlasuje, je
de-
mokratické, či je
to rozprava alebo ukončenie faktických
poznámok.
To je všetko.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Danko, je to návrh?
Poslanec J. Danko:
Keďže som predkladateľom, chcel by som
povedať niekoľko
slov,
ale ak je ukončená rozprava, zriekam sa slova.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Bajan, je to návrh?
Poslanec V. Bajan:
Konštatácia, že sme si zaviedli hlavu 22,
pretože návr-
hy
sa odovzdávajú v rozprave. Rozpravu sme ukončili a vzápä-
tí
bola opozícia vyzvaná, aby dala návrhy.
Pýtam sa, čo to
má
znamenať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci, myslím si, že
v mnohom je na
vás,
ako budete riadiť túto schôdzu. Aj procedurálne návrhy,
ktoré
zaznejú na ukončenie rozpravy, môžu byť interpretované
tak,
aby rešpektovali aj právo opozície vyjadriť svoj názor.
Nikto
nespochybňuje to, že keď väčšinou je rozhodnuté, to
naozaj
platí všade na svete, ale druhá stránka demokracie je
chrániť
právo tých, čo sú v menšine alebo v opozícii, aby
vyjadrili
svoj názor. Aj rokovací poriadok vám na to dáva
možnosť,
pretože vo svojom § 16 hovorí o tom, že pri otvore-
ní
rozpravy predsedajúci oznámi prihlásených rečníkov a ude-
ľuje im
slovo v poradí,
v akom sa o slovo prihlásili.
Najskôr
však udelí slovo rečníkom, ktorí chcú
predniesť po-
zmeňovacie
návrhy v prerokúvanej veci. Je teda
možné aj me-
niť
poradie rečníkov, ak chcú niečo závažné povedať alebo
niečo
navrhnúť. Len tak useknúť rozpravu bez možnosti opýtať
sa
podľa tohto paragrafu, či niekto nemá
nejaký závažný ná-
vrh
alebo nejaké pripomienky, ktoré by boli k meritu veci,
je
niečo, čo by sme nemuseli robiť, ak budete ďalej používať
spôsob
ukončovania rozpravy kedykoľvek sa to komu zapáči.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Chcem k tomu povedať len toľko, že
samozrej-
me,
sa pokúšam zohľadňovať tieto hľadiská.
Pýtam sa, či
ide
o ďalší návrh alebo rozpravu. Každý
vinkuluje svoj ná-
zor, že ide o prípadný ďalší návrh, a pritom je to vlastne
ďalšie
slovo do rozpravy. Bohužiaľ, toto je tu
praxou, a či
sa
nám to páči alebo nie, musíme zachovať určité riadenie
schôdze.
Pán poslanec Danko, je to návrh?
Poslanec J. Danko:
Pán predsedajúci, rád by som vysvetlil svoje stanovis-
ko,
prečo som podal návrh na ukončenie
rozpravy. Je to zle
interpretované. Nešlo mi
o to, aby som niekoho obmedzil
v
jeho slobodnom vyjadrení názoru,
zdôvodnil som prečo. Je
nám
jasné, že pokiaľ má byť táto rozprava
meritórna, musíme
vyjsť
s faktami von. A vyjsť s faktami, ktoré sú predmetom
utajenia za situácie, keď schôdza je verejná,
jednoznačne
neodporúčam.
To je jedna vec.
Druhá vec - oponoval by som pánu Fogašovi, prečo vyšet-
rovacia
komisia, keď je tu návrh generálnemu prokurátorovi
a
Najvyššiemu kontrolnému úradu.
Podľa môjho názoru ide
o
vojenské veci, ktoré Najvyšší
kontrolný úrad nemôže rie-
šiť.
Ide o vzťah ministerstva k Rade obrany
štátu, k ostat-
ným
inštitúciám v rámci armády. Toto zverejňovať skôr, než
nezaujme stanovisko
vyšetrovacia komisia, je
nekorektné
-
podľa môjho názoru.
A ďalej by som chcel upozorniť všetkých
kolegov poslan-
cov,
ktorí silou-mocou chcú argumentovať,
chcú viesť disku-
siu
a urobiť z tejto snemovne akýsi tribunál dopredu, keď
ešte
nie sú známe fakty - naša armáda je dobre zapísaná, na-
še
jednotky UNPROFOR požívajú určitú
prestíž. Zverejňovanie
týchto
údajov bez toho, keď nie sú overené a nie sú meritór-
ne, považujem za nekorektné. Preto
navrhujem ukončiť túto
rozpravu.
Ak to neprejde, potom je jedine možná druhá alter-
natíva
- vyhlásiť naše zasadnutie za neverejné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zakaždým som kládol
otázky
a nedostal som ďalšie návrhy. Mám už tu predložené
dva
návrhy na pána poslanca Pribilinca a
pána poslanca Mag-
vašiho.
/Šum v sále./ To znamená, že môžem
chápať ten návrh
takým
spôsobom, že budeme hlasovať ešte o ďalšom druhom čle-
novi?
Súhlasíme? Áno, ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Je to návrh,
ktorý
predložil pán poslanec Fogaš, aby
ďalším členom komi-
sie,
ktorý by mal zastupovať opozíciu, bol pán poslanec Mag-
vaši.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 105 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme v zmysle prijatého doplňovacieho
návrhu
pána poslanca Danka doplnili aj druhého
člena vyšet-
rovacej
komisie za opozíciu.
Na tomto základe budeme hlasovať o návrhu
uznesenia Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky tak, ako ho máte rozdaný.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že navrhnuté uznesenie sme
schválili.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v zmysle návrhu do-
plnku
sme prijali ako d v a d s i a t y t r e t í
bod ro-
kovania
Návrh na
voľbu člena Prezídia Fondu
národného majetku
Slovenskej
republiky.
Návrh podáva Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
pre
hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a dostali ste ho
ako
tlač číslo 70.
Podľa § 31 ods. 1 a 2 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov
prezidenta prezídia, viceprezidenta
a
ďalších 7 členov volí a odvoláva na
návrh vlády alebo vý-
boru
Národnej rady Národná rada Slovenskej
republiky tajným
hlasovaním.
Na 2. schôdzi Národnej rady sme zvolili
prezidenta, vi-
ceprezidenta
a ďalších šiestich členov Prezídia Fondu národ-
ného
majetku. Teraz pristúpime k voľbe
deviateho člena Pre-
zídia
Fondu národného majetku.
Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
poslanca
Romana Hofbauera, aby návrh výboru odôvodnil.
Prosím, pán
predseda,
máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
Národná rada Slovenskej republiky na svojej 2. schôdzi
4.
novembra na návrh Výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky pre
hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie zvolila
prezidenta,
viceprezidenta a 6 členov Prezídia
Fondu národ-
ného
majetku Slovenskej republiky. Prezídium Fondu národného
majetku
Slovenskej republiky má 9 členov, vrátane prezidenta
a
viceprezidenta fondu.
Podľa § 31 ods. 2 zákona číslo 92/1991
Zb. o podmien-
kach
prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších
predpisov
Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre hos-
podárstvo,
privatizáciu a podnikanie navrhuje za deviateho
člena
Prezídia Fondu národného majetku
Slovenskej republiky
Ivana
Ľuptáka. Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie tento návrh preroko-
val
na svojom riadnom rokovaní 20. decembra 1994, pričom ná-
vrh
bol právoplatne prijatý hlasovaním členov výboru v súla-
de
so zákonom o rokovacom poriadku
Národnej rady Slovenskej
republiky.
Osobné
dáta poslanca pána
Ivana Ľuptáka sú uvedené
v
materiáloch, ktoré ste obdržali pred
prerokovávaním tohto
bodu.
Bývalý poslanec pán Ivan Ľupták bol
dlhoročným členom
Národnej
rady Slovenskej republiky, viacerí ho poznáte, tak-
že
bližšie podrobnosti uvádzať nie je potrebné.
Ďakujem za udelenie slova.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu predsedovi výboru. Má niekto otázky alebo
pripomienky
k predloženému návrhu?
Pán poslanec Černák, máte slovo.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci, dôrazne protestujem proti to-
mu,
akým spôsobom vediete túto schôdzu.
Hlásil som sa s ná-
vrhom
na doplnenie ďalšieho člena v čase, keď ste žiadali od
členov
pléna návrhy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prerušujem vás na chvíľu. Pán poslanec Černák, pýtal
som
sa, či je to návrh. Nehovorte, je to zaznamenané, ja som
sa
vyslovene pýtal, či máte návrh.
Poslanec Ľ. Černák:
Mal som návrh, aj som kričal, že mám
návrh. Preto vás
žiadam,
na základe akého kľúča ste udelili
slovo pánu kole-
govi
Dankovi a tesne predo mnou ste
skončili, hoci som mal
návrh.
Svietim tam desať minút, žiadam o
slovo, ale ste mi
ho
neudelili, vážený pán podpredseda.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Fogaš, máte slovo.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Jedno konštatovanie musím povedať, že vzťahy medzi Ra-
dou
obrany a ministerstvom rieši zákon a nie
vyšetrovacia
komisia.
To na margo toho, čo hovoril pán Danko.
A k tomuto návrhu, ktorý sa tu teraz predkladá: Pokiaľ
viem,
pán Ľupták je prvým náhradníkom, ktorý mal byť dokonca
už nastúpený na miesto jedného z
členov vlády. Bolo nám
oznámené mandátovým a imunitným výborom, že zatiaľ
neboli
k
dispozícii doklady, na základe ktorých by sa preverilo, či
bol
riadne zvolený. Viem, že funkcia člena Prezídia Fondu
národného
majetku a funkcia poslanca sú
inkompatibilné. Pý-
tam
sa, či sa pán Ľupták vzdal poslaneckého
mandátu. Ak tak
neurobil,
nemôžeme pokračovať ďalej v tomto bode programu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Chce ešte niekto vystúpiť? Pán
poslanec Cabaj,
máte
slovo.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, k pánu
Fogašovi mám maličkú
poznámku.
Mandátový a imunitný výbor sa touto otázkou zaobe-
ral.
V prípade, že pán Ľupták bude zvolený,
nemôže nastúpiť
ako
náhradník, ale to je to ďalšie pokračovanie. Nikde nie
je
napísané, ako sa to má teraz riešiť.
Momentálne nezložil
sľub,
tak nenastúpil ako poslanec, takže nie
je zatiaľ ešte
žiadny
problém.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Nesúhlasím s tým, čo povedal pán poslanec
Cabaj. Jedno-
ducho
pán poslanec Ľupták je ako prvý náhradník uvedený na
kandidátnej
listine Hnutia za demokratické Slovensko. Dokedy
nemáme
jeho písomné vyjadrenie, že sa vzdáva svojho posla-
neckého
mandátu, skutočne nemôžeme, pán predsedajúci, o tej-
to
veci meritórne rozhodovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Som presvedčený o tom, že mandát poslanca
vzniká zvole-
ním
a tým opačný postup neprichádza do
úvahy. Pán poslanec,
pozrite
si ústavu. Z nej jasne vyplýva, aký je postup. Ak sa
pán
poslanec Ľupták vzdá mandátu, niet
prekážok k tomu, aby
sme
ho volili.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Michelko, máte
slovo.
Poslanec J. Michelko:
Ďakujem
za slovo. Dovolil by som si
zase nesúhlasiť
s
pánom Fogašom a s pánom Hrušovským,
pretože je tu už dob-
rým
zvykom, že keď volíme týchto členov Prezídia Fondu ná-
rodného
majetku, či spĺňajú alebo nespĺňajú
podmienky usta-
novenia
§ 38 zákona o veľkej privatizácii, vždy sa tvrdí, že
pokiaľ
nastúpia, do 15 dní po ich zvolení si tieto záleži-
tosti
vykonajú tak, aby boli v súlade so zákonom. Pán bývalý
kolega
Ľupták ešte nie je poslancom.
Samozrejme, ak ho zvo-
líme,
bolo by nelogické, aby predstupoval
pred Národnú radu
a
robil sľub. Predsa to treba normálne chápať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Kováč, máte slovo.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
v predloženom návrhu mi chýba závažný
dokument, a to je
doklad
o tom, že pán Ivan Ľupták súhlasí so
svojou kandida-
túrou.
Predkladajúci sa o tom nezmienil. Domnievam sa, že
keď
by takýto doklad tu bol, nemusíme sa sporiť o tom, či
bude
alebo nebude poslancom, pretože jasne
prijíma kandida-
túru
a uvedomuje si dôsledky, ale takto by
sme mohli zvoliť
absolútne
kohokoľvek, ak sa nám k tejto kandidatúre nevyjad-
rí.
Pýtam sa predkladajúceho pána poslanca, či je k dispozí-
cii
súhlas pána Ivana Ľuptáka s touto kandidatúrou a prečo
nám
nebol rozdaný.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán poslanec Michelko, domnievam sa, že to, čo ste po-
vedali,
platí pre usporiadanie pracovnoprávnych vzťahov, ale
nie vzťahov, ktoré vyplývajú z pozície
mandátu poslanca.
Prosím vás pekne,
aby sme radšej zobrali do ruky
ústavu
a
prečítali si ju, kým povieme ďalší
postup. K vašej odbor-
nosti
diskutovať až tak hlboko nebudem, ale myslím si, že
nemôže byť opačný
postup. Najskôr by sa mal pán poslanec
vzdať,
oznámiť, že nenastúpi ako náhradník,
potom ho môžeme
zvoliť,
a je to úplne normálny postup. Ak to neurobil, potom
je
to prekážka jeho ďalšej voľby.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, máte
slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
16. 12. 1994 písal pán Ivan Ľupták, došlo
to 21. 12.:
Vážený
pán predseda, dolupodpísaný
Ľupták, atď., náhradník
na
uplatňovaný mandát poslanca atď. - v súvislosti s návrhom
na
vymenovanie mojej osoby za člena Prezídia Fondu národného
majetku
prehlasujem, že som si vedomý podľa zákona, atď., že
funkcia
člena Prezídia Fondu národného majetku je nezluči-
teľná
s funkciou poslanca Národnej rady
Slovenskej republi-
ky.
Prijíma funkciu. Ďalej píše: V prípade,
že budem Národ-
nou radou Slovenskej republiky zvolený za
člena Prezídia
Fondu
národného majetku, vzdávam sa funkcie
poslanca Národ-
nej
rady Slovenskej republiky a
neuplatňujem svoj nárok na
poslanecký
mandát, ako to vyplýva z výsledkov
parlamentných
volieb
konaných v dňoch 30. 9. a 1. 10. 1994. S pozdravom
Ľupták.
Prezenčná pečiatka Kancelárie Národnej rady.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský, máte
slovo.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem pekne. Pán predseda, myslím si, že by sme boli
predišli
tejto diskusii, keď by ste nám boli rozdali tento
materiál do lavíc,
alebo by ste nás boli oboznámili pred
prerokúvaním
tohto bodu alebo hneď na úvod s týmto konštato-
vaním. Prosil by
som, ak by v budúcnosti takáto situácia
znovu
vznikla, aby sme tento materiál dostali všetci písomne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Benčík, máte slovo.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem
pekne, pán predsedajúci, za udelené slovo.
V
tomto prípade sa pracovnoprávny
vzťah nepovyšuje nad ús-
tavnoprávny vzťah, to
znamená volič - poslanec. A to, čo
prečítal
pán Gašparovič, je úplne jasné s jednou
poznámkou.
Tam
je podmienka. Tá podmienka neprichádza
do úvahy. Buď sa
vzdal,
a vtedy ho môžeme voliť, a nie zvolíme ho, a potom sa
vzdá. Prosím vás,
aká podmienka? Ak podraďujeme
pracovno-
právny
vzťah ústavnoprávnemu, môžeme tak
postupovať, ale ak
by
sme chceli zachovať určité správne
postupy, nemalo by to
byť
podmienečne. Zásadne namietam, že tam je vzdanie sa pod-
mienečne. Treba si
vyjasniť, ak sa vzdá, môžeme o návrhu
hlasovať,
ale nie opačne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán predseda
Gašparovič.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nechcem poučovať pána doktora práv, ale
existuje aj lo-
gický výklad zákona v takýchto rozhodnutiach.
Bol by som
rád,
keby ste, pán poslanec,
neinterpretovali niektoré veci
tak,
ako napríklad pred chvíľou, čo som sa dozvedel, pretože
som
nebol tu, kde ste hovorili, že predseda Národnej rady,
pokiaľ
ide o voľby, do 7 dní mal podať sťažnosť.
Pán doktor, uvedomte si, že tu nešlo o výsledky
volieb,
ale
tu išlo o petičné hárky, a to sú dva
rozdielne pojmy,
takže
to s voľbami nemalo nič spoločné. To len pre poslancov
v
sále, že pán doktor v tej veci zavádzal. A
pokiaľ ide
o
túto vec, je samozrejmé, že keď bude zvolený, nebude vyko-
návať funkciu poslanca. Ak nebude zvolený, bude
poslancom
ďalej.
Prečo by sa mal vzdávať mandátu? Je to
na vôli tohto
parlamentu.
Nijaký iný výklad tu nemôže byť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, bude o tom rozhodovať parlament. Pán posla-
nec
Benčík, máte slovo.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem pekne za udelené slovo.
Pán predseda, boli ste asi veľmi zle
informovaný. Cito-
val
som § 47 zákona o voľbách, zo zápisnice to môžete zis-
tiť,
a tam je doslova povedané - aby som nevykladal niečo:
"Ak došlo v
niektorom volebnom kraji k
porušeniu zákona
o
voľbách, predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyko-
ná
najneskôr do týždňa po vyhlásení výsledku volieb potrebné
opatrenia, aby voľby
boli dodatočne alebo znovu vykonané.
Ustanovenie
lehoty možno v takomto prípade primerane skrá-
tiť."
Nekomentujem ďalej a prosím, aby ste na základe myl-
ných
informácií neráčili vyslovovať to, že zavádzam.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Weiss, máte slovo.
Poslanec P. Weiss:
Vážený pán predseda Národnej rady, už to je druhýkrát,
keď
ste právnu polemiku s pánom doktorom Benčíkom, ktorá pre
nás, čo
nie sme právnici,
je vždy zaujímavá, zakončili
-
prepáčte mi to - vlastne invektívou na jeho adresu. Myslím
si,
že svoje odborné právnické spory tu môžete viesť, ale
nemusia
byť sprevádzané invektívami. Chcel by som vás do bu-
dúcnosti
o to poprosiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Fogaš, máte slovo.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda, domnievam sa, že tak ako
nemožno zložiť
sľub
s výhradou, nemožno ani vzdať sa mandátu s odkladacou
podmienkou.
Mandátu sa možno len vzdať, a to, čo hovoríte
vy, je odkladacia podmienka. Ak budem
zvolený, vzdám sa.
Jednoducho,
je to logický výklad ústavy. Ale pre
postup Ná-
rodnej
rady je neprípustné vykladať si ústavu podľa toho,
ako
vám to vyhovuje.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, máte
slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fogaš, dobre viete, že je
jednoznačne na-
písané
- mandát s výhradou sa nemôže
uplatniť, tuná nie je
také
slovo. A po druhé - pán poslanec Benčík, voľby podľa
konštatovania obvodnej, okresnej, krajskej, Slovenskej vo-
lebnej
komisie prebehli platne. Takže neviem, prečo predseda
Národnej rady by
mal proti tomu podávať nejakú sťažnosť.
Prebehli
platne. Toto je úplne iná kauza.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k tajnému hla-
sovaniu.
/Šum v sále./
Neboli žiadne faktické poznámky. Priatelia, tento pos-
tup
nemôžeme donekonečna robiť. Je to
typický postup predl-
žovania.
Mali sme tu príležitosť, nikto sa neprihlásil.
Hlasovací lístok na voľbu člena Prezídia
Fondu národné-
ho
majetku upravíte tak, že na ňom ponecháte meno kandidáta,
ak
za neho hlasujete. Meno kandidáta, ak
za neho nehlasuje-
te,
vodorovne prečiarknete. Iné úpravy hlasovacieho lístka
sa
považujú za neplatné hlasovanie.
Hlasovať budeme zvyčaj-
ným spôsobom. Hlasovať budú najskôr
overovatelia, ktorých
prosím, aby dozerali na priebeh tajného
hlasovania a aby
spočítali
odovzdané hlasy a oznámili výsledky tajného hlaso-
vania.
Prosím o začatie tajného hlasovania.
Upozorňujem panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí
ešte
nevykonali volebný akt, aby tak učinili.
Vyhlasujem ukončenie voľby. Páni
overovatelia sa odobe-
rú do príslušnej miestnosti na spočítanie
hlasov. Zároveň
vyhlasujem
15-minútovú prestávku.
/Po prestávke./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené panie poslankyne, vážení páni
poslanci, prosím
vás,
zaujmite svoje miesta v zasadacej
sieni. Budeme pokra-
čovať
v rokovaní.
Prosím poverenú overovateľku pani
poslankyňu Kolláriko-
vú,
aby oboznámila Národnú radu
Slovenskej republiky s vý-
sledkom
tajnej voľby člena Prezídia Fondu národného majetku.
Prosím, máte slovo, pani poslankyňa.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážení páni poslanci,
vážené panie poslankyne,
dovoľte, aby som vás oboznámila so zápisnicou o tajnom
hlasovaní
na voľbu ďalšieho člena Prezídia Fondu národného
majetku
Slovenskej republiky.
Voľba ďalšieho člena Prezídia Fondu
národného majetku
Slovenskej
republiky sa konala tajným hlasovaním
21. decem-
bra
1994. Poslancom Národnej rady
Slovenskej republiky bolo
vydaných
77 hlasovacích lístkov.
Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zisti-
li,
že v tajnom hlasovaní na voľbu ďalšieho člena Prezídia
Fondu
národného majetku Slovenskej
republiky bolo odovzda-
ných
77 platných hlasovacích lístkov, 0
neplatných hlasova-
cích
lístkov a 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.
Overovatelia zistili, že za
ďalšieho člena Prezídia
Fondu
národného majetku Slovenskej
republiky Ivana Ľuptáka
hlasovalo
75 poslancov. Proti hlasovali 2 poslanci. Overova-
telia
konštatujú, že Národná rada Slovenskej
republiky zvo-
lila
za ďalšieho člena Prezídia Fondu národného majetku Slo-
venskej
republiky Ivana Ľuptáka. /Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pani overovateľke
poslankyni Kollárikovej
za
oznámenie s výsledkami tajného hlasovania.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvo-
lila
Ivana Ľuptáka za člena Prezídia Fondu
národného majet-
ku
Slovenskej republiky.
Ď a l š í m bodom programu je
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa me-
ní zákon číslo
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku
štátu na iné
osoby v znení neskorších predpisov, vrátený
prezidentom Slovenskej
republiky na opätovné
prerokovanie
v
Národnej rade Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač 39. Jeho súčasťou
je roz-
hodnutie prezidenta
Slovenskej republiky zo 17. novembra
1994
o vrátení zákona, uznesenie vlády
Slovenskej republiky
a
príloha k nemu, ako aj
schválený zákon zo 4. novembra
1994.
Spoločná správa výborov je vám k dispozícii ako tlač
číslo
39a.
Vážené panie poslankyne, vážení páni
poslanci, predseda
Národnej
rady Slovenskej republiky 15. decembra 1994 obdržal
list
predsedu vlády Slovenskej republiky tohoto znenia:
"Vážený pán predseda,
vláda na svojom zasadnutí 15. decembra
1994 uzneseniami
číslo
1215 a 1216 zrušila uznesenie vlády
číslo 1127 z roku
1994
a 1128 z roku 1994, ktorými vláda
požiadala prezidenta
Slovenskej
republiky o vrátenie zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky zo 4. novembra 1994, ktorými sa mení zákon
číslo
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby
v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky zo 4. novembra 1994 o zrušení rozhodnu-
tí
vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti
majetku
podnikov a majetkových účastí štátu priamym preda-
jom.
Vláda nemá námietky voči schváleným zákonom a poverila
ministra
pre správu a privatizáciu národného majetku Sloven-
skej
republiky predniesť stanovisko vlády Národnej rade Slo-
venskej
republiky. Zároveň prikladám
uznesenia vlády číslo
1215
z roku 1994 a číslo 1216 z roku 1994.
S pozdravom Vladimír Mečiar."
Prosím ministra pre správu a privatizáciu
národného ma-
jetku, pána Petra
Bisáka, aby predniesol
stanovisko vlády
Slovenskej
republiky. Pán minister, máte slovo.
Minister
pre správu a privatizáciu
národného
majetku SR P. Bisák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
predkladaným návrhom novely zákona
číslo 92/1991 Zb.
o
podmienkach prevodu majetku štátu na
iné osoby v znení
neskorších
predpisov sa sleduje cieľ postupne preniesť všet-
ku činnosť
a kompetenciu upravujúcu proces transformácie
a
následnej privatizácie majetku štátu, ku ktorému majú pod-
niky
právo hospodárenia, ako aj majetkových
účastí štátu na
podnikaní
iných právnických osôb, z pôsobnosti vlády Sloven-
skej
republiky a Ministerstva pre správu a
privatizáciu ná-
rodného
majetku Slovenskej republiky na
parlamentom riadený
a
priamo kontrolovaný orgán, ktorým je Fond národného majet-
ku
Slovenskej republiky.
Pri tvorbe zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach pre-
vodu majetku štátu na iné osoby sa vychádzalo z toho, že
najčastejšie používané spôsoby privatizácie budú
kupónová
privatizácia
a zo štandardných metód predaj vo
verejnej sú-
ťaži.
Predpokladalo sa, že priamy predaj vopred určenému zá-
ujemcovi
sa ako spôsob privatizácie bude používať v ojedine-
lých,
výnimočných prípadoch, a preto sa
spôsobnosť schvaľo-
vania v prípade
priameho predaja určila vláde.
Doterajšia
prax
ukázala, že často je predaj vo verejnej súťaži ťažko-
pádny,
zdĺhavý a neefektívny, najmä v
prípadoch malého roz-
sahu privatizovaného majetku, málo atraktívnych podnikov
a
v prípade malého počtu záujemcov. To viedlo k takým javom,
že
vláda bývala zaťažená množstvom takýchto materiálov, čo
bolo
na úkor iných, z hľadiska fungovania spoločnosti pod-
statne
dôležitejších rozhodovaní. Pôsobnosť vlády v otázkach
privatizácie
by mala spočívať predovšetkým v určení
jej zá-
sadných
koncepčných a strategických smerov.
Právnym, proce-
durálnym a realizačným otázkam procesu
privatizácie by sa
mali
venovať ďalšie na to zriadené inštitúcie.
Presunom právomocí pri vydávaní
rozhodnutí u privatizá-
cie
priamym predajom z vlády na Prezídium Fondu národného
majetku
sa urýchli proces privatizácie, nakoľko sa podstatne
skráti
etapa schvaľovania. Prezídium Fondu národného majetku
je
totiž objektívne operatívnejší orgán a má podstatne užšie
vymedzený rozsah pôsobnosti. Ďalej presunom právomoci
pri
schvaľovaní
priamych predajov sa funkčne spojí
etapa rozho-
dovania
o podmienkach prevodu majetku štátu na
nadobúdateľa
s
etapou realizácie tohto procesu. Tým,
že fond bude zodpo-
vedať za výber
nadobúdateľa a podmienky
predaja, bude aj
niesť
zodpovednosť za prípadný neúspech pri
ich dodržiavaní
a
zodpovednosť za svoju likviditu.
Preto
navrhované opatrenia premietnuté
v predloženej
novele
treba chápať ako prvý krok v posilňovaní postavenia
Fondu
národného majetku z hľadiska
zabezpečenia jeho odbor-
nosti,
najefektívnejšieho využitia a
významu jeho inštitu-
cionálneho
postavenia vo vzťahu k správe majetku a k jeho
prechodu
zo súkromného vlastníctva.
S ohľadom na počet prijatých noviel k
predmetnému záko-
nu
- ku dnešnému dňu je ich deväť, s prihliadnutím na skúse-
nosti z aplikácie
zákona považujeme za potrebné
pripraviť
v
krátkom čase legislatívny návrh takého znenia zákona, kto-
rý
zabezpečí plynulú realizáciu ekonomickej transformácie.
K zákonu o privatizácii podnikov, časti majetku podni-
kov
a majetkových účastí štátu priamym predajom prednesiem
nasledovné:
Vláda Slovenskej republiky vychádzajúc
zo záve-
rov
prijatých na rokovaní koaličných politických strán ukon-
čiť
rozhodovanie o návrhoch na vydanie
rozhodnutia o priva-
tizácii
podnikov, časti majetku podnikov...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To je ďalší bod. Prosím uviesť len jeden
bod.
Minister
pre správu a privatizáciu
národného
majetku SR P. Bisák:
Ďakujem. Potom k prvému zákonu nemám viac
čo dodať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi Bisákovi. Prosím spoloč-
ného spravodajcu výborov pána poslanca Jána Michelku, aby
podal
správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo
výboroch
Národnej rady. Prosím, máte slovo, pán poslanec.
Poslanec J. Michelko:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
ctená Národná rada,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou
všetkých
výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem
mandátového a
imunitného výboru, o výsledku prerokovania
vráteného zákona Národnej rady Slovenskej republiky
zo 4.
novembra
1994, ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb. o pod-
mienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v
znení neskor-
ších
predpisov. Vrátený zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky zo 4.
novembra 1994, ktorým sa mení zákon
číslo
92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
v
znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 15 z
21. novembra
1994
na opätovné prerokovanie všetkým
výborom Národnej rady
Slovenskej republiky,
okrem už spomínaného
mandátového
a
imunitného výboru, a to v lehote do 6.
decembra 1994. Ci-
tovaným
rozhodnutím predsedu Národnej rady bol ako príslušný
na
skoordinovanie stanovísk výborov
Národnej rady poverený
Výbor
Národnej rady pre hospodárstvo,
privatizáciu a podni-
kanie.
Všetky výbory Národnej rady, ktorým bol uvedený zákon
Národnej
rady pridelený na opätovné
prerokovanie, ho prero-
kovali.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
prerokoval uvedený
zákon
dňa 6. decembra 1994, súhlasil s
návrhom poslanca Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky Jána Michelku
na vydanie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa mení
a
dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu ma-
jetku
štátu na iné osoby v znení neskorších
predpisov a ne-
odporúčal
Národnej rade Slovenskej republiky
zrušiť uznese-
nie
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 19 zo 4. novem-
bra 1994 o
schválení návrhu poslanca Národnej rady Jána
Michelku
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republi-
ky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb.
Výbor Národnej rady pre financovanie,
rozpočet a menu
prerokoval
tento zákon zo 4. novembra 1994, ktorým sa mení
zákon
- v skratke budem používať len zákon o veľkej privati-
zácii
- 7. decembra a súhlasil so zákonom predloženým po-
slancom
Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako bol pri-
jatý
uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 19
zo 4. 11.
1994 bez pripomienok a odporúčal Národnej rade
Slovenskej
republiky uznesenie Národnej rady
Slovenskej re-
publiky číslo 19
zo 4. novembra 1994 ponechať v pôvodnom
znení.
Výbor
Národnej rady pre
hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie prerokoval tento zákon o veľkej privatizácii zo
4. novembra 1994 v znení neskorších
predpisov, ktorý bol
vrátený
prezidentom Slovenskej republiky na
opätovné prero-
kovanie,
súhlasil so zákonom predloženým
poslancom Národnej
rady
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon o veľkej privatizácii tak, ako bol pri-
jatý
uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 19
zo
4. novembra 1994 bez pripomienok a odporúčal Národnej ra-
de
Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 19 zo 4. novembra ponechať v pôvodnom znení.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo
takisto prero-
koval
tento zákon o veľkej privatizácii
vrátený prezidentom
republiky
na opätovné prerokovanie v Národnej rade, nesúhla-
sil s
pripomienkami obsiahnutými v rozhodnutí prezidenta
Slovenskej
republiky o vrátení zákona Národnej rady
Sloven-
skej republiky zo 4. novembra 1994,
ktorým sa mení zákon
číslo 92/1991 Zb., a neodporučil Národnej
rade Slovenskej
republiky pripomienky
obsiahnuté v rozhodnutí prezidenta
Slovenskej
republiky zo 17. novembra 1994 o vrátení zákona
zo
4. novembra 1994 o podmienkach prevodu majetku štátu na
iné
osoby schváliť.
Výbor
Národnej rady pre verejnú správu, územnú samo-
správu
a národnosti prerokoval tento zákon o veľkej privati-
zácii
a neodporúčal Národnej rade Slovenskej republiky
zru-
šiť
uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 19 zo
4.
novembra 1994 o schválení návrhu poslanca Národnej rady
Slovenskej
republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo
92/1991
Zb.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a
sociálne veci
prerokoval
zákon Národnej rady zo 4. novembra 1994, ktorým
sa
mení zákon o veľkej privatizácii a
neprijal platné uzne-
senie
o výsledku jeho prerokovania, nakoľko
podľa § 48 ods.
1
zákona Slovenskej národnej rady číslo
44/1989 Zb. o roko-
vacom
poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších
predpisov nevyslovila
s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých
členov výboru. Počet členov výboru je 12, prítom-
ných
bolo 9, za návrh uznesenia požadujúci akceptovanie pri-
pomienok
prezidenta Slovenskej republiky a neschválenie vrá-
teného
zákona hlasovali 3 poslanci a 6 poslancov hlasovalo
proti.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť prerokoval zákon Národnej
rady zo 4. novembra
1994,
ktorým sa mení zákon o veľkej privatizácii, vrátený
prezidentom Slovenskej republiky na opätovné
prerokovanie
v
Národnej rade a nesúhlasil s pripomienkami prezidenta Slo-
venskej
republiky, na základe ktorých vrátil
zákon Národnej
rady
zo 4. novembra 1994 na opätovné prerokovanie v Národnej
rade
Slovenskej republiky a odporúčal
Národnej rade Sloven-
skej
republiky prerokovať zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky zo 4.
novembra 1994, ktorým sa mení zákon
číslo
92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
v
znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej
republiky
na opätovné prerokovanie v Národnej rade Sloven-
skej republiky, neprijať pripomienky prezidenta Slovenskej
republiky
k zákonu Národnej rady Slovenskej
republiky zo 4.
novembra 1994,
ktorým sa mení
zákon číslo 92/1991 Zb.,
schváliť
v pôvodnom znení zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky zo 4.
novembra 1994, ktorým sa mení zákon
číslo
92/1991
Zb.
Zahraničný výbor Národnej rady prerokoval zákon Národ-
nej
rady zo 4. novembra 1994, ktorým sa
mení zákon o veľkej
privatizácii, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na
opätovné
prerokovanie v Národnej rade, a neprijal platné uz-
nesenie
o výsledku jeho prerokovania, lebo podľa § 48 ods.
1
zákona Slovenskej národnej rady číslo
44/1989 Zb. o roko-
vacom
poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších
predpisov nevyslovila
s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých
členov výboru. Počet členov výboru 15, prítomných
10
členov výboru, za návrh hlasovali 7 poslanci, proti návr-
hu
hlasovali 3 poslanci a nikto sa hlasovania nezdržal.
Výbor
Národnej rady pre
vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport prerokoval zákon Národnej rady
Slovenskej republiky
zo
4. novembra 1994, ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb.,
vrátený
prezidentom Slovenskej republiky na
opätovné prero-
kovanie
v Národnej rade Slovenskej republiky, a neprijal uz-
nesenie
o výsledku jeho prerokovania, lebo
podľa citovaného
§
48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej
rady číslo 44/1989
Zb.
o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení
neskorších
predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých členov výboru. Počet členov výboru 15, prí-
tomných
bolo 12 poslancov, za návrh uznesenia hlasovalo 7
poslancov,
5 poslancov hlasovalo proti, nikto sa
hlasovania
nezdržal.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody na svojom zasadnutí 7. decembra
1994 odporučil
Národnej rade Slovenskej republiky zrušiť
svoje uznesenie číslo 19 zo 4. novembra 1994, ktorým sa
schválil
zákon Národnej rady Slovenskej
republiky zo 4. no-
vembra
1994, ktorým sa mení zákon číslo
92/1991 Zb. o pod-
mienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v
znení neskor-
ších
predpisov.
To znamená, že gesčný výbor a
ústavnoprávny výbor navr-
huje
opakovane schváliť pôvodný zákon a nevyhovieť námietkam
prezidenta
republiky.
Bratislava 10. decembra 1994. Podpísaní všetci predse-
dovia
výborov.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem spoločnému spravodajcovi výborov
pánu poslanco-
vi
Jánovi Michelkovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené
pre
spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o dvadsiatom treťom bode programu. Do
rozpravy
sa písomne prihlásili zatiaľ dvaja poslanci, a to
ako
prvý pán poslanec Jaroslav Volf a ako druhá pani poslan-
kyňa
Schmögnerová. Ďalší poslanci sú prihlásení na svetelnej
tabuli.
Prosím, pán poslanec Volf, máte slovo.
Poslanec J. Volf:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, poslanci,
vážený pán minister,
je málo
zákonov, ktoré sa za tak krátke
obdobie účin-
nosti
dočkali toľkých novelizácií, ako zákon o podmienkach
prevodu
majetku štátu na iné osoby. Nečudo. Veď veľká priva-
tizácia,
ktorú tento zákon upravuje, nie je len
potrebným
nástrojom
hospodárskej transformácie, ale
znamená aj veľké
peniaze,
veľký majetok a veľkú hospodársku aj politickú moc.
Od
roku 1991, keď pôvodný zákon nadobudol svoju účinnosť,
ide
v prípade predkladaného zákona už o jeho jedenástu nove-
lizáciu.
Každá z nich prinášala, žiaľ, ďalšie a ďalšie prob-
lémy a
nedokonalosti, vrátane zrušenia
zákona číslo
253/1991
Zb. o Fonde národného majetku, čím vznikla
pochyb-
nosť
o samotnom právnom postavení Fondu národného majetku na
Slovensku.
Novelizácia zákona teda je a bola aj v
minulosti
potrebná,
nie však spôsobom, ktorý prináša predkladaný návrh
zákona.
Jeho jediným obsahom je totiž rozšírenie právomoci
Prezídia Fondu
národného majetku o schvaľovanie priamych
predajov
a o rozhodovanie o predaji majetku
štátnych podni-
kov
na základe udelenia výnimky.
Navyše, tu dnes dochádza k veľmi zvláštnej a kurióznej
situácii,
že v inom bode rokovania sa budeme zaoberať ďalšou
novelizáciou
tohto zákona, inej jeho časti. Je
verejným ta-
jomstvom,
že v krátkom čase, a to celkom správne, sa uvažuje
o
jeho rozsiahlejšej novelizácii. Jediným logickým východis-
kom
by teda bolo sústrediť sa na túto širšiu novelizáciu zá-
kona
a nie ho dávkovať tomuto parlamentu po
lyžičkách, a to
ešte
bez akejkoľvek nádeje na úspech. Čo všetko by vlastne
schválenie
tohto návrhu zákona znamenalo?
1. Došlo by k vytvoreniu ďalšieho centra moci, napriek
tomu,
že pôvodne bol Fond národného majetku koncipovaný pre-
dovšetkým
ako realizátor schválených
privatizačných projek-
tov.
Rozšírenie jeho kompetencií a jeho
praktické zaradenie
do
sústavy ústredných štátnych orgánov by museli byť spojené
so
zmenou jeho právneho postavenia, čo však predložený návrh
zákona
nerieši.
2. Došlo by k rozšíreniu právomoci Fondu národného ma-
jetku,
ktoré by bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republi-
ky,
kde podľa článku 119 písm. d/
vláda rozhoduje o zásad-
ných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej
a sociálnej
politiky Slovenskej
republiky. Nie je
predsa možné, aby
o
vydaní rozhodnutí o privatizácii strategických štátnych
podnikov rozhodoval orgán, ktorý nemá uvedené
kompetencie
schválené Ústavou
Slovenskej republiky. Navyše, je veľmi
zvláštne,
že neštátna organizácia by mala
rozhodovať o pri-
vatizácii
štátneho majetku.
3. Je veľkým otáznikom, aká bude
objektivita rozhodova-
nia,
keď Fond národného majetku nedisponuje potrebným perso-
nálnym
obsadením, nemá odborníkov z jednotlivých hospodár-
skych odvetví. Doterajší postup zabezpečoval oveľa
väčšiu
objektivitu
prípravy návrhu na vydanie rozhodnutí o privati-
zácii
priamym predajom. Veď návrh
ministerstva privatizácie
išiel
cez medzirezortné pripomienkové
konanie, cez legisla-
tívny
odbor Úradu vlády a cez poradu ekonomických ministrov.
Podľa
predkladaného návrhu zákona bude vlastne subjektívne
rozhodovať
Fond národného majetku. Pýtam sa, či
vlastne ne-
bude rozhodovať politický záujem, lojalita k tej správnej
politickej
strane, či nebude hroziť, že v privatizácii uspe-
je
ten, kto skrátka uvoľní väčšiu sumu bočných peňazí pre
tých
správnych ľudí, kto poskytne väčší príspevok na volebnú
kampaň.
4. Príprava tohto návrhu zákona bola, žiaľ, právne ne-
dokonalá.
Vedie k vážnym právnym protirečeniam.
Novelizácia
totiž
nič nemení na ostatnom znení pôvodného zákona, ktorý
ukladá povinnosť zakladateľom štátnych podnikov predkladať
privatizačné
projekty ministerstvu pre privatizáciu a správu
národného
majetku, ale túto povinnosť už neukladá
vo vzťahu
k
Výkonnému výboru Fondu národného
majetku. Je tu priestor
aj
pre vážne vecné problémy. Môže nastať situácia, keď na-
príklad
vláda rozhodne o trvalej účasti Fondu
národného ma-
jetku
v akciovej spoločnosti, ale Fond
národného majetku na
základe
právomoci, ktoré mu dáva návrh nového zákona, roz-
hodne
o priamom predaji akcií vopred určenému vlastníkovi.
Vzniká
tu teda možnosť dvojkoľajného rozhodovania.
5.
Koľko sa toho nahovorilo o potrebe
zviditeľnenia
procesu
privatizácie pre radových občanov a
kontrole priva-
tizácie
zo strany parlamentu! Navrhovaným zákonom však po-
slanci
Národnej rady Slovenskej republiky, a tým aj občania,
ktorých poslanci
zastupujú, strácajú možnosť
sledovať
a
ovplyvniť dodržiavanie zákona pri priamych predajoch štát-
neho
majetku. Poslanci totiž môžu v súlade s Ústavou Sloven-
skej
republiky interpelovať len členov vlády
Slovenskej re-
publiky a vedúcich
ústredných štátnych orgánov, nie však
členov orgánov
Fondu národného majetku.
Riešiť prípadné
problémy nedodržiavania zákona len neustálymi personálnymi
zmenami v
orgánoch Fondu národného
majetku je neúnosné
a
vlastne možné len v prípade, keď parlamentná väčšina stra-
tí
svoju väčšinu.
Vážené
panie poslankyne, vážení
páni poslanci, kde
zostala
tá sľubovaná kontrola verejnosťou, kde sú tie sľubo-
vané
záruky pre ľudí, ktorí čakajú, že sa podniky konečne
dostanú
do rúk tým, ktorí ich vedia skutočne riadiť, spravo-
vať, ktorí vedia
udržať pracovné miesta,
rozšíriť výrobu
a
zabezpečiť odbyt a nie tým, ktorí s lacno nadobudnutým ma-
jetkom
chcú len špekulovať a rýchlo sa
obohatiť? Bez ohľadu
na
to, že zákon nie je zatiaľ platný, nové vedenie Fondu ná-
rodného majetku sa
riadi podľa neho. Prakticky zastavilo
proces
privatizácie, výrazne obmedzilo
akcieschopnosť tejto
inštitúcie.
Už teraz organizačne aj personálne buduje útvar,
ktorý
vychádza až z tohto návrhu zákona. V poslednom čase
prebieha výmena ľudí
zastupujúcich Fond národného
majetku
v
dozorných radách významných
podnikov a prostredníctvom
týchto
obmenených dozorných rád aj vo vedení týchto podni-
kov, kde má
Fond národného majetku
svoju účasť, a to bez
ohľadu na hospodárske výsledky, ekonomický
vývoj podnikov
a
odbornú spôsobilosť doterajších zástupcov fondu.
Tieto
zásahy, často neodôvodnené, spolu s politicky
jednofarebným
personálnym obsadením vedenia Fondu
národného
majetku, čo
sme potvrdili aj
dnešnou svojou voľbou, sú
v
rozpore s objektivitou procesu privatizácie a znižujú mož-
nosť
jeho verejnej kontroly. Spochybňuje
sa tým aj dôvery-
hodnosť
Fondu národného majetku u zahraničných partnerov, čo
nie
je z hľadiska ekonomického aj
politického zanedbateľné.
Už
teraz sa prejavuje snaha uplatniť
osobné a stranícke zá-
ujmy
v celom rade podnikov. Už teraz je snaha obmedziť kupó-
novú
privatizáciu, ktorá napriek známym
problémom s nečita-
teľnosťou
privatizačných fondov dáva akú-takú možnosť získať
prínos privatizácie prakticky každému občanovi Slovenskej
republiky.
Áno, naši ľudia potrebujú oživenie ekonomiky, aby mali
svoju
prácu, primeranú mzdu za ňu, aby bolo možné zabezpečiť
prostriedky aspoň
na základné fungovanie
zdravotníctva,
školstva
a sociálnej podpory pre tých, ktorí sú
na to odká-
zaní, ale navrhovaný zákon rozhodne príspevkom
k takémuto
vývoju
hospodárstva na Slovensku nie je. Aj preto, vážené
panie
poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že poslanci
tejto
Národnej rady Slovenskej republiky, tí,
ktorí to mys-
lia so
záujmami robotníkov, zamestnancov, mladých ľudí,
dôchodcov,
ako aj
serióznych podnikateľov naozaj
úprimne,
tento
návrh zákona odmietnu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Druhá v poradí je prihlásená
pani poslankyňa
Schmögnerová.
Pripraví sa pán poslanec Moravčík. Prosím, má-
te
slovo.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
vážený pán minister,
zákon, ktorý sa opätovne predkladá na rokovanie Národ-
nej rady Slovenskej republiky, nazdávam sa,
stratil svoju
odpodstatnenosť.
Bol to účelový zákon, ktorý chcel paralyzo-
vať privatizačný proces do zostavenia novej vlády. I keď
právnemu
štátu asi nepatrí predkladanie účelových zákonov,
ktoré
by mohli platiť na dobu jedného - dvoch mesiacov, bude
menším
nedostatkom si to priznať, ako schváliť
zákon, ktorý
prinesie
mimoriadne negatívne dôsledky pre hospodárstvo Slo-
venskej
republiky.
Uvedomme si, aké kompetencie by po jeho schválení Fond
národného
majetku získal, či má Fond národného majetku pred-
poklady na
základe týchto kompetencií
aj účinne konať
a
v akom rozsahu, a najdôležitejšie, ako by to poškodilo
účinnosť hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky.
Už
pri dnešnom rozsahu kompetencií na Fonde národného majet-
ku bolo dosť
ťažké koordinovať hospodársku
politiku vlády
s
Fondom národného majetku. Vláda
napríklad nemala možnosť
podieľať
sa na rozhodovaní o predajoch účastín väčších balí-
kov
v držbe Fondu národného majetku na kapitálovom trhu. Pri
väčších
predajoch sa takéto riešenie ukázalo ako nevhodné.
Vláda
napríklad nemohla rozhodnúť o vstupe strategických in-
vestorov
cez kapitálový trh do významných slovenských podni-
kov.
Zatiaľ rozhodnutia o
priamych predajoch z portfólia
Fondu
národného majetku podliehajú súhlasu ministerstva pri-
vatizácie, presnejšie ministra privatizácie a rozhodnutiu
vlády.
Ak to tak nebude, Fond národného majetku bude môcť
autonómne
rozhodovať o priamom predaji nielen tzv. strate-
gických
známych piatich spoločností, ako boli Benzinol, VSŽ,
Investičná
a rozvojová banka, Slovenská
sporiteľňa, Sloven-
ská
poisťovňa, ale i ďalších tzv. strategickejších spoloč-
ností, ako je
napríklad Všeobecná úverová
banka, Slovnaft
atď.
Uvedomuje si Združenie robotníkov
Slovenska, ktorého
zástupca je prezidentom Prezídia Fondu národného
majetku,
akú zodpovednosť na seba preberie? Fond
národného majetku
dostane
do svojej kompetencie rozhodovacie právomoci o pria-
mych
predajoch a udeľovanie výnimiek zo zákona podľa § 45
zákona číslo 92.
Tieto rozhodnutia podľa doteraz
platného
zákona
mala v kompetencii vláda. Takéto riešenie umožňovalo,
aby sa vo
vláde konfrontovali zámery
rezortných minister-
stiev s ministerstvom privatizácie, aby sa
kolektívne na
úrovni
vlády posudzovali výsledky výberového
konania minis-
terstva
pre správu a privatizáciu národného
majetku, krité-
riá
výberu, podmienky predaja, investičné zámery nedobúdate-
ľa,
bonita nadobúdateľa, atď. na základe odporúčaní rozsiah-
lych skupín odborníkov všetkých zainteresovaných minister-
stiev.
Fond národného majetku, ako na to
poukázal aj pán po-
slanec
Volf, nemá predpoklady, aby tento
rozhodovací proces
prevzal
na seba. Presun týchto kompetencií na Fond národného
majetku by
musel predpokladať prerozdelenie odborníkov
a
prostriedkov z rezortných ministerstiev
a z ministerstva
pre správu a
privatizáciu národného majetku. Prebudovanie
Fondu národného majetku na tzv. TREUHAND vyžaduje
zásadné
organizačné, personálne a ďalšie zmeny, ktoré sú
nákladné
a
časovo náročné. Bude to znamenať, že v Slovenskej republi-
ke
sa zrušením privatizačných rozhodnutí
vlády Moravčíka od
6.
9. 1994, ktoré predpokladám, že schválite, zrušením pred-
kola
kupónovej privatizácie a začatím rozsiahlej reorganizá-
cie Fondu
národného majetku privatizačný proces fakticky
zastaví.
Dokedy?
Ak už HZDS nezáleží na kredibilite
transformačnej poli-
tiky
v zahraničí, uvedomujú si poslanci
dôsledky zastavenia
privatizačného
procesu pre podnikovú sféru? Kto sa
zodpovie
za
to, že v podnikoch sa bude neúnosne predlžovať privati-
začné
agónia, znemožňuje sa strategické
rozhodovanie, vstup
nových
investícií, atď. A znovu by som sa
chcela osobitne
opýtať poslancov
za Združenie robotníkov
Slovenska, či
dôsledky,
ako ďalší pokles zamestnanosti, znižovanie miezd
robotníkov v
štátnych podnikoch, v
ktorých sa prehlbuje
stratovosť,
bolo to, čo sľubovali vo volebnej kampani. Nema-
lo
by im ísť skôr o obsah privatizačného procesu, ako o jeho
zastavenie
alebo zabrzdenie?
Najškodlivejšie dôsledky bude mať
navrhovaný presun
kompetencií
z vlády na Fond národného majetku na hospodársku
politiku
vlády. Značnú časť privatizačnej
politiky bude mať
v
rukách Fond národného majetku. Kladiem
si otázku, či môže
vláda
kompetentne realizovať hospodársku
politiku odtrhnute
od
privatizačnej politiky. Môže vláda presadzovať strategic-
ké
hospodárske záujmy, za ktoré sa toľko zasadzovali koalič-
né
strany dnešnej vlády, s obmedzenými privatizačnými kompe-
tenciami?
Privatizačná politika je jednou z najdôležitejších
častí mikroekonomickej politiky. Priame predaje musia byť
previazané
so strategickými hospodárskymi zámermi, so zámer-
mi
priemyslovej politiky, ktorú chce vláda Vladimíra Mečiara
presadzovať. Privatizačná politika má aj
bezprostredné
dôsledky
pre makrohospodársku politiku vlády. Použitie zdro-
jov Fondu národného majetku na riešenie
napríklad dlhovej
služby,
na rozvojové programy a podobne
predpokladá, aby na
Fonde
národného majetku bola určitá ponuka na
priamy predaj
a
aby sa priamy predaj realizoval za výhodných podmienok.
Podmienky priameho predaja majú aj menové
dôsledky. Od-
rážajú
sa v úrovni odčerpávania úverových zdrojov, v rozsahu
devízových
zdrojov a podobne.
Chcela by som ešte dodať, aby som
prípadne predchádzala
diskusii
na túto tému, že Strana demokratickej
ľavice nikdy
nezastávala
názor, že vláda nemá niesť zodpovednosť
za pri-
vatizačnú
politiku, a to ani v prípade iného organizačného
riešenia
privatizačného procesu.
Posledným aspektom, na ktorý chcem upozorniť, podobne
ako
pán poslanec Volf, je to, že navrhovaným presunom kompe-
tencií
na Fond národného majetku sa znemožní
kontrolovateľ-
nosť procesu privatizácie prostredníctvom Najvyššieho kon-
trolného úradu.
Chcem položiť poslednú
otázku poslancom
Združenia robotníkov Slovenska, či to
nebol ich predseda,
ktorý
sa dovolával kontroly privatizačného
procesu. Postačí
iba
kontrola parlamentnou komisiou, ktorá nedisponuje profe-
sionálnymi
pracovníkmi, ako Najvyšší kontrolný úrad?
Záver: Navrhovaná novelizácia zákona číslo 92/1991 Zb.
v
znení neskorších predpisov nevychádza z dlhodobých štátno-
politických
záujmov Slovenskej republiky, umožňuje presadzo-
vať
čiastkové stranícko-politické záujmy a
skupinové, resp.
súkromné
záujmy. Preto chcem vyzvať poslancov,
aby za tento
návrh
nehlasovali.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Slovo v rozprave má pán poslanec Moravčík.
Pripraví
sa pán poslanec Palacka.
Poslanec J. Moravčík:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
pán prezident Slovenskej republiky ma
požiadal, aby som
za
neho, keďže ide o jeho návrh, toto
rokovanie sa uskutoč-
ňuje
na základe jeho podnetu, odôvodnil jeho návrh. Takýto
list v tomto
zmysle napísal aj
predsedovi Národnej rady.
A
pán predsedajúci, dovoľte, aby som pripomenul, že to od
vás
nebolo korektné, že ste túto snemovňu, že ste Národnú
radu
o tomto liste vôbec neinformovali.
Využívam teda svoju
možnosť
vystúpiť v rozprave a poukázať na
hlavné argumenty,
ktoré
viedli vládu a prezidenta k vráteniu
tohoto návrhu na
nové
prerokovanie. Pán prezident si osvojil argumenty vlády.
Teraz
by som poukázal na dva z nich, ktoré zostávajú aktuál-
ne.
1.
Tým, že podľa zákona, keby bol
schválený v tejto
snemovni,
by prešli kompetencie z vlády na Fond národného
majetku,
došlo by k porušeniu článku 119 písm. d/ ústavy. To
je
hlavný argument, o ktorý svoje podanie
oprela vláda Slo-
venskej
republiky. Treba pripomenúť, že naša konštrukcia or-
gánov
verejnej správy, verejnej moci, je založená na dvoch
kategóriách.
Je to občianska sféra a verejná sféra.
Pre ve-
rejnú sféru platia iné pravidlá ako pre občiansku sféru.
Fond národného majetku podľa základnej
konštrukcie zákona
o
privatizácii je fondom, ktorý patrí
do súkromnej sféry,
a
preto je potrebné aj právne
predpisy zostavovať tak, aby
rešpektovali
tento základný princíp, toto základné
rozdele-
nie
pôsobnosti práva a právnych predpisov.
Prečo je
to potrebné? Je to potrebné tiež
preto, lebo
verejné
sféra a súkromná sféra vychádzajú z odlišných ústav-
ných
princípov. Tieto odlišné ústavné
princípy sú vyjadrené
v
článku 2 našej ústavy. Kým pre verejnú sféru platí zásada,
že
orgán môže konať iba to a spôsobom, aký je určený, ako je
stanovený
v zákone, v súkromnej sfére platí, že subjekt tej-
to
sféry môže konať to, čo nie je zakázané. To je obrovský
rozdiel.
Ak teda prenášame z verejnej oblasti kompetencie na
subjekt
súkromnej sféry, potom dostaneme akýsi hybrid, ktorý
znemožňuje
riadnu aplikáciu práva. Viem, že ešte
pred rokom
1989
sa v práve a vôbec vo výstavbe štátnej správy
uplatňo-
val
princíp prechodu funkcií štátnej správy na spoločenské
a
iné organizácie, ale to bol pomýlený
princíp. Tento prin-
cíp
v právnom štáte, tam, kde platia
zásady, princípy práv-
neho
štátu, neplatí. A my sme to zakotvili priamo do ústavy.
To
je článok 2.
Takže, toto je základný ústavný problém,
ktorý, keď bu-
dete posudzovať
tento zákon znovu,
musíte ho posudzovať
z
tohoto aspektu, ak chcete
- a predpokladám, že všetci
chceme,
aby zákony, ktoré z tejto snemovne
vychádzajú, boli
v
súlade s ústavou.
Druhý
aspekt, ktorý je stále aktuálny a
ktorý chcem
zdôrazniť, je z
legislatívno-technického hľadiska nedosta-
točná
kompatibilita s ostatným obsahom
zákona. Ak sa totiž
prenesú
kompetencie, prenesie rozhodovanie na Fond národného
majetku,
tak ak chceme, aby z Fondu národného
majetku vzni-
kol nejaký akcieschopný orgán, musíme veci domyslieť, do-
tiahnuť.
To znamená, že treba, aby Fond národného majetku
bol
splnomocnený ešte na ďalšie úkony k tomu, aby mohol túto
kompetenciu
vykonávať. Zákon bude ťažko realizovateľný, ak
ho
necháme v tejto podobe, aj keď by ste dospeli k názoru,
že
nad hlavnou výčitkou, to znamená
protiústavnosťou tohoto
zákona,
nekompatibilitou s ústavou tohoto
zákona, by ste sa
vedeli
preniesť.
Tieto argumenty vlády, ako som uviedol,
si osvojil pre-
zident
a k tomu ešte dodal ďalšie. Z argumentov, ktoré uvie-
dol
pán prezident navyše, by som chcel
zdôrazniť, že vzhľa-
dom
na celistvosť práva, na kvalitu práva,
na kultúru práva
je
neprípustné, aby sa na udeľovanie výnimiek zo zákona spl-
nomocňoval
neštátny orgán. Zase by sme dospeli k takému hyb-
ridu,
ktorý by sme nevedeli pomenovať, ako by sa mal tváriť.
Je
to subjekt súkromnej sféry alebo je to orgán verejnej mo-
ci?
Navyše, k týmto dôvodom, ktoré sú
uvedené v predloženom
materiáli,
ktoré som chcel rozviesť a zdôrazniť, vzhľadom na
to,
že pri prerokovaní tohoto návrhu sa vo výboroch vyskyto-
vali
určité argumenty, ktoré poukazovali na jeho predchádza-
júce
stanoviská týkajúce sa Fondu národného
majetku, by som
chcel
na základe požiadania pána prezidenta
prečítať stano-
visko
aj k týmto argumentom.
1. Tvrdenie, že novela zákona číslo 92/1991 prijatá 4.
novembra 1994
je realizáciou mojich návrhov prednesených
v
máji 1993, nezodpovedá skutočnosti. Z mojich myšlienok,
ktoré
tvorili ucelenú koncepciu, bol citovaný
iba fragment,
aj
to nepresne, a v posudzovanom zákone bol posunutý do inej
roviny
s inými dôsledkami.
2. Môj návrh predpokladal komplexnú a nie
čiastkovú no-
velizáciu
tzv. zákona o veľkej privatizácii. Jej podstatou
malo
byť schválenie zoznamu podnikov, ktoré sa budú privati-
zovať,
Národnou radou Slovenskej republiky. Malo by ísť tak-
mer o všetky
podniky, s výnimkou tých, ktoré majú trvale
zostať
v štátnom vlastníctve, ako sú železnice, cesty, spoje
a
podobne. Podniky určené na privatizáciu by sa zákonom zme-
nili
zo štátnych podnikov na akciové
spoločnosti. S akciami
by
hospodáril Fond národného majetku.
3. Predaj akcií by sa uskutočňoval na kapitálovom trhu
na
základe zákona ponuky a dopytu, čím by
odpadlo, alebo sa
aspoň minimalizovalo nebezpečenstvo
spojené s doterajším
priamym predajom, ktoré spočíva v možnosti
privilegovania
určitého
záujemcu, v podhodnotení kúpnej ceny a podobne.
4.
Realizáciou predaja by
Fond národného majetku
v
krátkom čase získal aktíva, ktoré sa na jar 1993 odhadova-
li na 300
miliárd Sk. Toto, alebo po realizácii obdobné
množstvo
prostriedkov, by bolo možné využiť na
to, aby Fond
národného
majetku prevzal dlhovú službu zo schodku v štátnom
rozpočte.
Existenciu takej sumy peňazí, najmä úrokov z nich,
by
bolo možné použiť aj na ozdravenie štátnych i podnikových
financií, na ozdravenie kapitálového trhu,
vrátane pomoci
pri
oddĺžení podnikov, ku ktorému došlo v dôsledku tzv. dru-
hotnej
platobnej neschopnosti.
5.
Týmto postupom by odpadla príprava a schvaľovanie
privatizačných
projektov, fond by prevzal časť úloh Minis-
terstva
pre správu a privatizáciu národného
majetku Sloven-
skej
republiky, čím by sa urýchlil predpokladaný zánik toho-
to
orgánu. Naproti tomu fond by sa
prípadne mohol pretvoriť
na
verejnoprávnu inštitúciu.
6. Z uvedených princípov, ktoré zďaleka
nemôžu vyjadriť
celý
obsah mnou v máji 1993 prednesených myšlienok, vyplýva,
že
zákon, ktorý som vrátil Národnej rade
na opätovné prero-
kovanie,
vôbec nevyjadruje ani časť mojich pôvodných návr-
hov,
nehovoriac už o tom, že moja koncepcia si vyžadovala
komplexné
riešenie a nie iba presun kompetencií.
7. V
každom prípade som hovoril o
presune tej pôsob-
nosti
na fond, ktorú dosiaľ vykonáva ministerstvo privatizá-
cie,
a to časti pôsobnosti, ale v nijakom prípade nie o pre-
nesení
kompetencií vlády.
8. Vôbec som pôvodne nezamýšľal fakticky podriadiť za-
kladateľské
ministerstvá neštátnemu orgánu,
prezídiu fondu,
ako
to urobila posudzovaná novela zákona.
Dovoľte
uviesť záver: Uvedené
nedostatky nemožno od-
strániť
čiastkovými úpravami vráteného zákona.
Preto žiadam
-
citujem pána prezidenta: "aby
Národná rada Slovenskej re-
publiky pri opätovnom prerokúvaní akceptovala
moje pripo-
mienky
a zákon neschválila."
Dovoľte mi ešte jednu poznámku
navyše. Nemali by sme
začať
svoje pôsobenie v tomto parlamente tým, že schválime
právny
predpis, ktorý nie je kompatibilný s ostatným právnym
poriadkom.
Išlo by o porušenie právnej kultúry, o
narušenie
právnej
kultúry. Dobre si zvážme, či takýto postup, či taká-
to
neúcta k právu prospieva k štátnosti
Slovenskej republi-
ky.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. V zmysle rokovacieho poriadku
požiadal o slovo
pán
predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Len s
faktickou poznámkou s tým, že
chcem povedať, že
pán
prezident Slovenskej republiky mi 14.
decembra 1994 po-
slal
list, v ktorom hovorí, že nakoľko došlo
k zmene vlády,
poveruje,
aby za neho predniesol na schôdzi Národnej rady
Slovenskej
republiky pán poslanec Moravčík jeho vyjadrenie
k
zákonom. Nechcel som prerušovať
pána poslanca Moravčíka,
ale
pán prezident tu cituje zákon 92/1991
Zb. o prevode ma-
jetku
štátu na iné osoby, ale zabudol citovať zákon číslo
16/1993
Z. z., § 3 ods. 2 zákona o Kancelárii prezidenta re-
publiky, kde len
prezident môže vystúpiť za prezidentskú
kanceláriu,
a ak nemôže, môže poveriť len
pracovníka Kance-
lárie
prezidenta republiky, nikoho
iného. Takže, ak si to
pán
poslanec Moravčík osvojil a v rámci rozpravy vystúpil,
to
je v poriadku, ale nemôže vystupovať, že zastupuje prezi-
denta
a prezidentskú kanceláriu. Je to protizákonné.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vzhľadom na to, že moji predrečníci už
väčšinu argumen-
tov
v prospech návrhu pána prezidenta povedali, budem struč-
ný
nebudem sa opakovať.
Navrhovaný zákon presúva kompetenciu v oblasti vydáva-
nia
rozhodnutí o privatizácii z vlády Slovenskej republiky
na
Prezídium Fondu národného majetku. Je
paradoxom, že opo-
zícia
v tomto prípade argumentuje v prospech vlády a pred-
staviteľ
vlády zase naopak, vlastne proti
kompetenciám vlá-
dy.
Chcem povedať, že sa zase stotožňujem s argumentmi, kto-
ré použil pán
prezident v návrhu, ktorým vrátil zákon na
prerokovanie.
Napriek tomu považujem za potrebné upozorniť
vážených
poslancov na ďalšiu súvislosť, ktorú navrhovaný zá-
kon
má. Ide o ustanovenie § 10a, v ktorom sa hovorí, že roz-
hodnutie o privatizácii okrem iného určuje
spôsob, rozsah
a
podmienky privatizácie. Ak sa táto
právomoc presunie na
Prezídium
Fondu národného majetku, vláda stráca možnosť ako-
koľvek
ovplyvniť proces privatizácie priamymi predajmi. Teda
nepôjde
len o to, ako sa často v odôvodňovaní tohto zákona
argumentovalo, že
Prezídium Fondu národného majetku bude
zodpovedné
za objektívny výber kupujúceho, ale určí i rozsah
a
podmienky privatizácie.
Uvedomme si, prosím, že medzi podmienkami privatizácie
sa spravidla
vyskytujú také, ktoré
znamenajú záväzky
o
zachovaní zamestnanosti, o ochrane životného prostredia,
o
zachovaní výroby, o zachovaní strategických záujmov štátu.
Ide
teda o veci, za ktoré nesie vláda a konkrétni ministri
priamu ústavnú zodpovednosť. Vážený pán
minister a vážení
páni
neprítomní ministri, skutočne súhlasíte
s tým, že Pre-
zídium Fondu
národného majetku si
bude môcť rozhodovať
o
predajoch bez ohľadu na váš názor? V praxi sa potom môžeme
dočkať
toho, že Prezídium Fondu národného majetku rozhodne
napríklad o predaji
tranzitného plynovodu za jednu
korunu
a
vláda k tomu nebude môcť nič povedať. Myslím si, že takýto
postup
je nielen v rozpore s ústavou, ale je jednoducho pro-
ti
záujmom tejto krajiny.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne,
nakoniec dovoľ-
te
apelovať na obyčajný zdravý rozum. Aj
keď si to predkla-
dateľ
možno nechce priznať, je jasné, že cieľom tohto zákona
schváleného
na 2. schôdzi 3. novembra tohto roku bolo zabrá-
niť
vtedajšej úradujúcej vláde v pokračovaní privatizácie.
Tento
cieľ sa dosiahol, od 4. novembra
skutočne žiadne roz-
hodnutie
o privatizácii nebolo vydané. Prosím vás preto, ne-
zanešvárme
si náš právny poriadok takýmto
nezmyselným záko-
nom,
keď už má proces privatizácie v rukách
tak či tak nová
vláda
a tento zákon nemá žiadne opodstatnenie.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec
Lexa.
Za ním sa pripraví do rozpravy pán poslanec Nagy.
Poslanec I. Lexa:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
je
mi trápne ako poslancovi Národnej rady Slovenskej
republiky,
ak vidím, že iný poslanec Národnej rady Sloven-
skej
republiky pôsobí v úlohe poslíčka a vykladača názorov
niekoho
iného, hoci prezidenta Slovenskej republiky.
Ústava Slovenskej republiky
neumožňuje, a je to v pro-
tiklade
s princípmi právneho štátu, aby prezident Slovenskej
republiky
poveroval úlohami poslanca
Národnej rady Sloven-
skej
republiky, ktorý má svoje ústavné práva garantované ús-
tavou,
rovnako tak, ako povinnosti.
V druhej časti svojej faktickej poznámky chcem uviesť,
že
v podstate si treba uvedomiť, vážené dámy, vážení páni,
že
Fond národného majetku je
inštitúcia, ktorá je pod kon-
trolou
Národnej rady Slovenskej
republiky. To po prvé. Po
druhé
- s výnimkou priamych predajov i dnešná právna úprava,
dnešný
právny stav hovorí, že všetky ostatné
formy privati-
zácie
sú realizované prostredníctvom Fondu
národného majet-
ku.
Veď predsa verejné súťaže
organizuje, rozhoduje o nich
Fond
národného majetku. Veď predsa predaj akcií na kapitálo-
vom
trhu robí a organizuje Fond národného majetku. To zname-
ná,
že presunom kompetencií z vlády na Fond národného majet-
ku
v oblasti priamych predajov dochádza
len k tomu, že ďal-
šia
časť už existujúceho právneho poriadku alebo existujú-
cich
kompetencií Fondu národného majetku sa dnes o túto časť
priamych predajov
posilňuje. V žiadnom
prípade sa nejde
o
žiadne protiprávne alebo nebodaj protiústavné kroky, ktoré
sú sledované cieľom tohto zákona. Takže
návrh, ktorý pán
spravodajca
Michelko predniesol, je naprosto v poriadku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predsedajúci, len faktickou
poznámkou reagu-
jem
na pridelenie faktickej poznámky konečne pánu Lexovi. Už
som
si myslel, že naozaj začnete postupovať tak, že budete
faktické
prideľovať len členom vládnej koalície.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Moravčík - faktická
poznámka.
Poslanec J. Moravčík:
Ďakujem. Chcel by som reagovať na to,
čo povedal pán
predseda
Národnej rady k povereniu prezidenta
republiky. Ak
by
sme prijali takúto interpretáciu,
potom ani minister by
nemohol
vystúpiť, to tiež nie je vyjadrené v zákone. Čiže,
ak prezident požiadal niekoho, kto má
oprávnenie vystúpiť
v
parlamente, na tom nič nie
je. Práve naopak. Ak by sme
išli
k doslovným výkladom, pán predseda, tam je povedané vy-
ložene,
výslovne, že to sa týka pracovníka
kancelárie. Člen
vlády
nie je pracovník kancelárie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem priatelia, zase začíname ten kolotoč. Prosím,
pán
poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
nebudem komentovať spôsob, najmä akým sa vyjadril pán
poslanec
Lexa vo vzťahu k prezidentovi Slovenskej republiky.
Svedčí
to o jeho politickej kultúre. Bolo by
oveľa zaujíma-
vejšie,
keby pán Lexa tejto snemovni vysvetlil, prečo pred
rokom,
keď sme chceli oddeliť personálnu úniu medzi prezi-
dentom fondu
a predsedom vlády,
verejne prehlasovali aj
s
pánom Mečiarom, že pri takomto rozdelení sa nebude dať re-
alizovať
hospodárska politika vlády. Čo sa odvtedy zmenilo?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, máte
slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
K pánu
poslancovi Moravčíkovi chcem
povedať, že tento
vzťah
vlády je trošku iný. Tento zákon
predkladá vláda, keď
ho vracia prezident republiky. Pozrite sa
do zákona, pán
poslanec
Moravčík. Predkladá ho vláda. Pán prezident si to
uvedomil,
a preto mi to v liste tak aj píše. Vzhľadom na to,
že
vláda, ktorá pôsobila v čase môjho
rozhodnutia, skončila
dňom
... atď. Preto poveruje. Nechcel som vyvolať
polemiku,
ale
skutočne, keď si pozriete do zákona číslo 16/1993 Z. z.,
§
3 ods. 2, môžete si ho ísť pozrieť a potom môžete citovať.
Nechcem
vyvolať polemiku, ale myslím si, že je to tak. Vláda
zo
zákona predkladá návrh zákona, ktorý vracia prezident.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Ďakujem,
pán predsedajúci. Chcel by som sa
vyjadriť
k
otázke realizácie predaja verejnými
súťažami a na kapitá-
lovom
trhu. Je to síce pravda, že Fond národného majetku re-
alizuje
tieto predaje, ale presne za podmienok, ktoré určí
ministerstvo
pre správu a privatizáciu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Moravčík, máte slovo.
Poslanec J. Moravčík:
Vážený pán predseda Národnej rady, predsa prerokovávame
návrh,
ktorý vrátil pán prezident, a pán prezident ho vrátil
z
určitých dôvodov. Teda je slušné, keď
sme začali preroko-
vanie, aby tieto
dôvody mohol niekto vysvetliť,
predložiť
tento
návrh. Takže sa domnievam, že na tom sa nič nemení.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, máte
slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, pozrime si ten § 3 ods. 2, kde sa jedno-
značne
hovorí, že zamestnancovi
kancelárie neprislúcha vy-
stupovať,
pokiaľ nie je poverený prezidentom. Vy nie ste za-
mestnanec
kancelárie. A vo vzťahu k prezidentovi - prezident
môže len to,
čo mu dovoľuje zákon. Ale prosím,
poďme na
chodbu
a vysvetlíme si to tam.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Černák, máte slovo.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
neviem, či som správne rozumel, ale
zachytil som dátum,
že
list od pána prezidenta prišiel do Národnej rady 14.12.
Mám
otázku, či ste, pán predseda,
odpovedali pánu preziden-
tovi,
že to poverenie je neplatné a požiadali
ho, aby pove-
ril
niekoho druhého z kancelárie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, osobne som to konzultoval s pánom
prezidentom. Dal
za
pravdu mne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Nagy.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
prezident republiky svojím
rozhodnutím číslo 2549/94
o
vrátení zákona a bývalá vláda
Slovenskej republiky svojím
uznesením číslo
1127/94 podáva dostatočný
právny rozbor
a
odôvodnenie neprijateľnosti tohto zákona v súčasnom štádiu
privatizácie
a transformácie ekonomiky Slovenska.
Pri posú-
dení
tohoto zákona z právneho hľadiska však nie je možné od-
hliadnuť
ani od argumentov nie tak striktne právnych, ako
skôr
týkajúcich sa koncepčnosti a
systémovosti ďalšieho po-
litického
a spoločenského vývinu Slovenskej republiky.
Možno za predpokladu stabilizovanej
politickej situácie
v
krajine a za predpokladu odhliadnutia od politických záme-
rov
strán, ktoré návrh zákona v pléne schválili, by snáď bo-
lo
možné akceptovať zásah vykonaný týmto zákonom ako púhu
zmenu
koncepcie privatizácie a kompetencií
vlády Slovenskej
republiky. V danej
spoločenskej a politickej
situácii je
však
takýto zásah neprípustný, pretože k zmene došlo v čase,
keď
zodpovednosť za stav spoločnosti,
vrátane privatizácie,
niesla
úradujúca vláda. Zároveň však bolo na
ľubovôli Fondu
národného majetku, čo
bude privatizovať, čo nie,
a akým
spôsobom.
Totiž v čase, keď úradujúca vláda už nie je schop-
ná
presadzovať svoju ekonomickú
koncepciu, nová vláda ešte
neexistuje,
a nie je známy ani program privatizácie novej
vlády,
akékoľvek konanie Fondu národného majetku bez účinnej
kontroly nemožno nazvať inak, ako ľubovôľou jeho
orgánov.
Dovedúc
myšlienku do konca, keď členmi týchto orgánov sú len
sympatizanti
vybraných parlamentných politických
strán, ne-
možno
danú situáciu nazvať inak, ako
ľubovôľou týchto poli-
tických
strán.
K tomu, aby Fond národného majetku mohol byť postavený
do
úlohy hlavného privatizéra, nestačí
púhe schválenie jed-
ného
zákona, ktorý narúša celú doterajšiu
koncepciu procesu
privatizácie, ale
je potrebné predložiť
novú koncepciu
a
vypracovať jej veľmi dôležitý
element - účinnú kontrolu,
získať pre
túto koncepciu parlamentnú podporu a následne
uskutočniť potrebnú
zákonnú úpravu. Bez
splnenia týchto
predpokladov
zásah učinený týmto zákonom spôsobí chaos, mož-
nosť privilegovania určitej skupiny ľudí
a v konečnom
dôsledku
ekonomické škody, ktorých náhradu zaplatí každý ob-
čan
tohoto štátu.
Ako poslanci Národnej rady Slovenskej
republiky nemôže-
me odhliadnuť
ani od skutočnosti, že zákon bol prijatý
spôsobom,
ktorý odporuje rokovaciemu poriadku
Národnej rady
Slovenskej
republiky. Navrhovatelia totiž v zmysle paragrafu
59
rokovacieho poriadku boli povinní predložiť zásady návrhu
zákona.
Výnimku z tejto zásady mohol síce pripustiť predseda
Národnej rady Slovenskej republiky, avšak takéto
udelenie
výnimky
sa viaže na výnimočnosť, ktorá je daná - citujem:
"najmä
ak sa pripravuje jednoduchá zákonná
úprava, alebo ak
to
vyžaduje jej naliehavosť".
Koniec citátu. Keďže nemožno
povedať,
že ide o jednoduchú zákonnú úpravu vzhľadom na kom-
plexnosť
problematiky privatizácie, jediným zdôvodnením ude-
lenej výnimky
mohla byť naliehavosť
prerokovania zákona
v
pléne z hľadiska politických zámerov niektorých strán.
Ovšem
je jednoznačné, že zámerom zákona o rokovacom poriadku
nebola
legalizácia takéhoto druhu naliehavosti.
Zákonom teda navrhovatelia obišli celý proces schvaľo-
vania
jeho zásad, ktorý jedine mohol umožniť
fundovaný roz-
bor dosahu takejto úpravy. Rokovací poriadok
bol porušený
ďalej
aj v § 67 ods. 2, kde sa jednoznačne
vyžaduje predlo-
ženie
dôvodovej správy zákona s požadovaným
obsahom taktiež
stanoveným rokovacím poriadkom. Vytváranie takýchto prece-
densov považujem za nebezpečné a
neakceptovateľné v práci
zákonodarného
zboru. Na základe uvedených skutočností
odpo-
rúčam v mene poslancov klubu Maďarskej koalície neschváliť
návrh
novely zákona číslo 92/1991 Zb. zo 4.
novembra 1994
o
podmienkach prevodu majetku štátu na
iné osoby v znení
neskorších
predpisov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím, hlási sa ešte niekto z poslancov do
rozpravy?
/Nikto./
Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Chce sa
k
rozprave vyjadriť pán minister Bisák?
Minister
pre správu a privatizáciu
národného
majetku SR P. Bisák:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca
výborov?
Poslanec J. Michelko:
Chcel by som reagovať najmä na problematiku, ktorá od-
znela
v diskusii. Prepáčte mi, milé kolegyne, vážení kolego-
via,
ak budem trochu obšírny, pretože keď sme sa dozvedeli
najmä
z masmédií, že tento bod rokovania 3. schôdze Národnej
rady má byť
zaujímavý, dovoľte mi, aby som zaujal určité
stanoviská.
Áno,
chcem povedať hneď v úvode, že
tento zákon bol
riadne prerokovaný
v príslušných výboroch
z rozhodnutia
predsedu
Národnej rady. Cieľom tejto novely
zákona o veľkej
privatizácii,
ako už bolo tu spomínané, je
prerozdeliť roz-
hodovacie
kompetencie v procese privatizácie,
a to tak, že
určité
kompetencie sa odoberajú vláde Slovenskej republiky
v
prospech zákonom konštituovaného a
priamo Národnou radou
kontrolovaného
orgánu, t.j. Fondu národného majetku
Sloven-
skej
republiky, a to len v tom prípade, ak ide o rozhodnutia
o
privatizácii metódou priameho predaja
vopred určenému zá-
ujemcovi.
V ostatných prípadoch len vtedy, ak si to Prezí-
dium
Fondu národného majetku vyhradí. Doposiaľ mala rozhodo-
vaciu
právomoc na schvaľovanie priamych predajov, ako to za-
interesovaní
viete, vláda Slovenskej republiky, tak ako je
to
uvedené v § 10 ods. 1 zákona. Novela
zákona sa dotýka aj
zmeny
§ 10 ods. 10, podľa ktorého už nie vláda, ale Prezí-
dium
Fondu národného majetku môže zmeniť
rozhodnutie o pri-
vatizácii,
ak vyjdú dodatočne najavo závažné skutočnosti.
V treťom
bode novely zákona o veľkej
privatizácii sa
posilňujú
kompetencie zakladateľských rezortov v tom zmysle,
že
v tzv. blokačnom § 45, v ktorom sa
zakazuje štátnym pod-
nikom
predávať štátny majetok, alebo ho prevádzať do súkrom-
ného
vlastníctva, sa opäť výnimka z tohto pravidla presúva
na
schvaľovanie z dôvodu zložitého procedurálneho postupu na
Prezídium
Fondu národného majetku. V novele navrhujem, aby
tieto
výnimky už neschvaľovala vláda, ale aby ich schvaľoval
Fond národného majetku, ktorý môže svoje
kompetencie pre-
niesť
aj na iný ústredný orgán štátnej správy.
A teraz mi dovoľte, aby som vás
informoval o skutočných
dôvodoch,
ktoré ma viedli k návrhu tejto novely a o cieľoch,
ktoré
som ňou sledoval. Jej hlavným cieľom je nutnosť reali-
zovať
privatizačný proces v Slovenskej republike tak, ako je
to
ustanovené v článku 55 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republi-
ky,
ktorý - citujem:
"Hospodárstvo Slovenskej republiky
sa
zakladá
na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej tr-
hovej
ekonomiky." Koniec citátu. A ďalej v článku 58 ods.
3,
ktorý pojednáva o štátnych účelových fondoch zriadených
zákonom. Teda nie
o súkromnej organizácii, za aký tu bol
Fond
národného majetku prehlásený, ale práve o účelovom fon-
de,
ktorý bol zriadený, ako viete, zákonom Slovenskej národ-
nej
rady číslo 253/1991 Zb.
Áno, vážené poslankyne, vážení poslanci, v ústave máme
jasne definovaný cieľ ekonomickej transformácie Slovenskej
republiky
na sociálne a ekologicky orientovanú trhovú ekono-
miku.
Model takejto trhovej ekonomiky vznikol po druhej sve-
tovej
vojne v Nemecku a vychádza z duchovných tradícií Euró-
py.
Teda ide o akýsi model korporatívneho trhového hospodár-
stva,
povedzme, švédsky model. Teda to nie je
individualis-
tická
forma anglo-amerického kapitalizmu,
ktorý je založený
na
prísne individuálnej úspešnosti
firiem s maximalizáciou
ich
zisku. Cieľom privatizácie Slovenskej republiky je maxi-
málny
rozvoj produktívneho potenciálu
krajiny, ktorý slúži
človeku
na uspokojovanie jeho potrieb. Sociálne
trhové hos-
podárstvo
teda musí spájať ekonomickú slobodu so sociálnou
istotou
a spravodlivosťou, musí spájať tvorivé
sily slobod-
ného
trhu s ochrannými opatreniami
sociálneho zákonodarstva
štátu.
Vieme všetci, že pred začatím
ekonomickej reformy nám
chýbal
jednoznačne a komplexne sformulovaný cieľ transformá-
cie
našej spoločnosti, t.j. nebol
definovaný nový spoločen-
ský
systém, ktorý okrem ekonomickej stránky má aj stránku
sociálnu
a morálnu. Proces transformácie sa prevažne obme-
dzil
na ekonomickú stránku, a to ešte - podľa môjho názoru
-
nie optimálne realizovanú tzv. šokovou terapiou. Dobre,
skrátim
to.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím kľud, pán poslanec, nemáte slovo.
Poslanec J. Michelko:
Medzi najvýraznejšie výkričníky tohto
bludného nasmero-
vania, vážení páni
poslanci, patria práve
priame predaje
významných
štátnych podnikov, schvaľované v poslednom období
Moravčíkovou
vládou na základe návrhu exministra Janičinu.
Práve
ministerstva, ktoré napáchalo také nedozierne škody,
za
ktoré budeme všetci platiť. Mám na mysli predovšetkým ni-
čím
nezdôvodniteľný cieľ maximalizovať
objem majetku do ku-
pónovej
privatizácie a tiež spôsob výberu
budúcich vlastní-
kov
pri priamych predajoch. Žiaľ, ich
opakované zaraďovanie
do
kupónovej privatizácie bolo absolútne nezmyselné v rozpo-
re
so všetkými zámermi
zakladateľských rezortov. Je známe,
že
proces privatizácie sa vyvinul ako proces, ktorý možno
nazvať
procesom zhora nadol, to znamená, že nie minister pre
správu
a privatizáciu národného majetku, ani
jeho úzka sku-
pina ľudí
vymyslí a presadí spôsob privatizácie podniku,
ale
naopak, návrhy na spôsob privatizácie musia prichádzať
od
manažmentu podnikov, od ich zamestnancov, čím sa zabezpe-
čí to, aby
boli plne zohľadnené špecifiká
privatizovaného
subjektu,
najmä jeho vecné a lokálne špecifiká,
ako aj jeho
vnútorné
a vonkajšie ekonomické, sociálne a iné vzťahy. Rov-
nako
zakladateľ posudzuje spôsob privatizácie podniku z hľa-
diska
vecnej stránky a dáva ministerstvu pre správu a priva-
tizáciu
národného majetku odporúčania. Tento spôsob má svoju
vnútornú
logiku a zabezpečuje, aby podnik bol
privatizovaný
na základe komplexného posúdenia podmienok a predpokladov
jeho
úspešnej transformácie.
Avšak exminister Janičina mal zvláštne
vlohy vedieť sám
všetko
najlepšie, keď bežne pri vydávaní rozhodnutí o priva-
tizácii
podnikov nerešpektoval názory zakladateľov, postupo-
val
svojvoľne, bez snahy dospieť so zakladateľskými rezortmi
k
zhode názorov na spôsob privatizácie podnikov. Takéto
správanie
sa exministra Janičinu bolo v rozpore
so záujmami
Slovenskej
republiky. Preto Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie opä-
tovne prehodnotil činnosť ministerstva v poslednom období
a
konštatoval nasledovné skutočnosti:
Rozhodovanie o výbere a
forme privatizácie štátnych
podnikov
sa uskutočňovalo často na úrovni
výlučne osoby mi-
nistra,
bez rokovaní v jeho poradných orgánoch,
a to v roz-
pore s prijatými
koncepciami rozvoja jednotlivých
odvetví
hospodárstva
a dokonca v rozpore so zakladateľskými
rezort-
mi.
Je zásadný rozpor vo veci uvádzania rozhodnutí a prijatí
formy
privatizácie viac desiatok výnimočne
dôležitých štát-
nych
podnikov s dokázaným antidatovaním rozhodnutí o ich za-
radení
do kupónovej privatizácie po tom, čo neboli podľa je-
ho
predstáv schválené vo vláde. Dovoľte
mi, aby som uviedol
zoznam
podnikov, na ktoré boli vydané následné rozhodnutia
Ministerstva pre
správu a privatizáciu národného majetku
Slovenskej
republiky o privatizácii predajom za investičné
kupóny
s prehľadom záujemcov o následný priamy predaj vopred
určenému
záujemcovi. Keďže kompetentní
pracovníci, teda ko-
legovia
z výboru mali sa možnosť oboznámiť, nebudem tu všet-
ko
citovať, ale uvediem aspoň také
významné podniky, ako je
Duslo
Šaľa, Priemstav Bratislava, Východoslovenské tlačiarne
Košice, Matadorbel
Bratislava, Slovenský hodváb
Senica
a
ďalšie významné podniky. Sú tu uvedení
aj strategickí zá-
ujemcovia
o tieto podniky, ktoré žiaľ, nemohli do tohto pri-
vatizačného
procesu vstúpiť a týmto činom pán
minister jed-
noducho
existenciu týchto podnikov viac-menej odpísal.
Ďalej mám tu pripravený zoznam návrhov na vydanie roz-
hodnutia
vlády Slovenskej republiky, ktoré ešte
mala schvá-
liť
vláda Jozefa Moravčíka. Je tu uvedených 29 podnikov. Ide
o
také podniky, ako je napríklad Slovenský plynárenský prie-
mysel,
Chemes, štátny podnik Humenné, predaj
už spomínaných
piatich vysoko
bonitných akciových spoločností. Mám tu
dôkaz, ako sa
prevádzala privatizácia,
vlastnoručný výpis
z
plánu zasadnutia vlády alebo z programu zasadnutí vlády,
ako
pán exminister Janičina prekladal
návrhy na priame pre-
daje
podnikov do vlády. Len tak pre zaujímavosť: Považské
cementárne Ladce trikrát, Saturn štátny podnik
Bratislava
trikrát,
Tesla Stropkov dvakrát, Slovenské liečebné kúpele
dvakrát,
Matadorbel, štátny podnik Bratislava trikrát, a mo-
hol
by som pokračovať.
Iste všetci uznáte, že takto vedená
ekonomická trans-
formácia vedie k
pokriveniu nového spoločenského
systému,
o
ktorý sa všetci snažíme, a
stáva sa zdrojom rozličných
spoločenských,
politických i ľudských deformácií. To už tu
odznelo. Takto rozhodne nevybudujeme v ústave
deklarované
sociálne,
ekologicky orientované trhové hospodárstvo. Môžete
sa
smiať, však to je vaša práca.
V rámci
rozpravy na zasadnutí výboru sa
konštatovalo,
že
uvedeným postupom sa vytvorili riziká deštrukcie zásad-
ných strategických ekonomických priorít Slovenska za ne-
transparentnosti
budúcich vlastníckych vzťahov a bez preuká-
zaných
pozitívnych výsledkov takéhoto postupu
privatizácie.
To
je jeden z najdôležitejších dôvodov predloženia tejto no-
vely
zákona. Medzi ďalšími dôvodmi
predloženia tejto novely
uvádzam vytvorenie podmienok na to,
aby sa zodpovednejším
výberom
privatizovaný majetok skutočne dostal do rúk strate-
gického
investora. O tom, že to nebol zodpovedný výber, už
som vás, dúfam,
presvedčil. Ďalej účinne
odkriminalizovať
a
stransparentniť privatizačný proces,
zabezpečiť vyššiu
zodpovednosť
zakladateľov za výsledky
privatizácie tým, že
ich
stanoviská budú plne rešpektované. Tu je list, ktorý ob-
držali členovia nášho výboru pre hospodárstvo,
podnikanie
a
privatizáciu od Asociácie
zamestnávateľských zväzov
a
združení Slovenskej republiky. Nebudem
ho celý čítať, len
dovoľte
krátky výňatok. Samozrejme, kto má záujem, dám tieto
materiály
k dispozícii. Každý poslanecký klub má zástupcov
v
našom výbore, môže sa naň obrátiť. Len krátko: "Toto dlho-
dobé
úsilie zamerané svojvoľným a neodborným rozhodnutím mi-
nistra
pre správu a privatizáciu národného
majetku pána mi-
nistra
Janičinu prijaté bez predbežnej konzultácie so zakla-
dateľským
rezortom a sociálnymi partnermi, zverejnené v Hos-
podárskych
novinách dňa 31. 10. 1994, narušilo
pripravované
podnikateľské
zámery, zmarilo pripravované investičné
vstu-
py,
čo bude mať vážny dopad na finančnú
situáciu dotknutých
podnikov
a následne na sociálne istoty zamestnancov a ich
rodín.
Týmto krokom bola zároveň spochybnená serióznosť vlá-
dy Slovenskej republiky v dodržiavaní dohôd so sociálnymi
partnermi."
A mohol by som pokračovať. To nie je na
smiech,
vážení
páni kolegovia, to je skôr na zaplakanie.
Ďalej tu bolo hovorené o posilnení
parlamentnej kontro-
ly
nad privatizačným procesom. Áno, treba
ju posilniť. A je
mi
skutočne veľmi ľúto, že výbor pre privatizáciu, ktorý mal
toto
práve dozorovať, vyžiadal si zoznam podnikov a majetko-
vých
účastí štátu zaradených a nezaradených
do privatizácie
v
zmysle schváleného zákona, ale
tento výbor nebol schopný
to
predložiť Národnej rade.
Dovolím si opäť citovať: "Národná
rada Slovenskej re-
publiky
svojím uznesením číslo 446 z 13. apríla
1994 požia-
dala
vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slo-
venskej
republiky v zmysle § 41 zákona o veľkej privatizácii
aktualizované
zoznamy všetkých podnikov a majetkových účastí
štátu
na podnikaní iných právnických osôb a o
vymedzení od-
porúčania
podielu majetku zaradeného do kupónovej privatizá-
cie,
ktoré sú po nadobudnutí účinnosti
zákona číslo 60/1994
Z. z. zaradené
do privatizácie. Súčasne
predložiť zoznamy
podnikov
a majetkových účastí, ktoré nebudú zahrnuté do pri-
vatizácie."
A mohol by som pokračovať. Vážení páni, ktorí
ste
obhajovali stanovisko pána prezidenta,
bolo to jeho že-
lanie, aby Národná
rada schvaľovala tieto
záujmy a jasne
deklarovala,
alebo potvrdila rozhodnutie vlády o štátnopoli-
tických
záujmoch.
Pri schvaľovaní programového vyhlásenia
vlády - iste sa
mnohí
pamätajú - som požiadal plénum Národnej
rady, aby sme
prijali
uznesenie, aby do druhej vlny kupónovej privatizácie
nebolo
zaradených viac ako 70 miliárd majetku. Iste si na to
spomínate.
Tento návrh však, žiaľ, nebol prijatý. Mal som
jasnú
predstavu, koľko tam toho majetku môže ísť.
Keď mi tak súhlasne prikyvujete, aj keď viem, že ku-
pónová privatizácia je nutná, dovolím si jednu
parafrázu,
ktorú
mi pripomenul pán Miloš Zeman ku
kupónovej privatizá-
cii,
že kupónová privatizácia je dobrý spôsob ako rozkradnúť
štátny
majetok a pritom vyvolať v ľuďoch ilúziu, že ho práve
oni
dostali. Takže, aj to je otázka názoru.
Tu už bolo povedané, že privatizácia nemôže byť vedená
tak, aby sme
nedokázali zabrániť ovládaniu
privatizačného
procesu
a špekulatívnemu narábaniu s privatizovaným majetkom
úzkou
skupinou jednotlivcov, či celých skupín formujúcich sa
z
rôznych oblastí, investičných
spoločností a fondov, ban-
kovníctva,
hospodárskych alebo iných skupín. Uvedomme si, že
tak realizovaná privatizácia, aká bola
v poslednom období
Moravčíkovej
vlády, by znamenala nahradenie štátneho monopo-
lu súkromným
monopolom, ktorý by
výrazne mohol obmedziť
vstup nových podnikateľských subjektov na náš trh, a tým
vlastne
likvidovať konkurenciu a zároveň viesť k vzniku eli-
társkej
vrstvy spoločnosti.
Preto som skutočne prekvapený, že prezident Slovenskej
republiky
pán Michal Kováč zákon zo 4. novembra 1994, ktorým
sa
mení zákon o veľkej privatizácii, vrátil na opätovné pre-
rokovanie
v Národnej rade Slovenskej republiky s odporúča-
ním, aby nebol
opätovne schválený, lebo je protiústavný.
Prekvapený
som preto, že už v máji minulého roka,
ako to tu
bolo
povedané, práve z jeho iniciatívy pod gesciou vtedajšej
vedúcej
oddelenia hospodárskej politiky Kancelárie preziden-
ta Slovenskej
republiky dnes pani
poslankyne Brigity
Schmögnerovej vznikla už
spomínaná štúdia s názvom
"Návrh
koncepčných
zmien v privatizácii", v ktorej navrhuje výrazne
posilniť
právomoci Fondu národného majetku ako privatizačnej
agentúry,
ktorá by bola nezávislá od vlády a štátneho roz-
počtu
a bola by podriadená iba parlamentu.
Išlo by o analo-
gické
postavenie Fondu národného majetku s TROYHAND-om v Ne-
mecku,
ktorý bol zodpovedný za
privatizáciu v bývalej NDR.
Štúdia
dokonca ráta so zánikom ministerstva,
ako to už bolo
spomínané.
Mohol by som, pani poslankyňa, citovať, mám to
tu,
ale je to obrovsky veľa a nechcem vás zdržiavať, pretože
je
predvianočný čas, ale nebudem
citovať, ak sa dohodneme,
že
to, čo som povedal, je tu obsiahnuté.
Ak chcete citovať,
prosím,
všetci viete čítať, je to v takejto inteligentnejšej
forme
spracované v Trende zo 6. 10.
1993. Každý, kto chce,
si
to zrejme prečíta.
Rozhodne
presne je tam táto myšlienka obsiahnutá, že
priame
predaje sú najnáročnejšie, že je to úžasne zdĺhavé
posudzovanie,
zahraničných investorov strácame tým neskonale
zložitým
procesom schvaľovania alebo výberu a že
sa navrhu-
je, aby Fond
národného majetku bol takouto
transformačnou
agentúrou.
Je tam samostatná kapitola o novom postavení Fon-
du
národného majetku ako
transformačnej agentúry, ktorý má
vypracovávať
a predkladať na schválenie Národnej rade Slo-
venskej
republiky pravidlá určené vládou v programovom vy-
hlásení,
uskutočňovať východiskovú reštrukturalizáciu trans-
formovaných
štátnych podnikov, posudzovať
privatizačné pro-
jekty,
kontrolovať a sankcionovať nedodržanie kúpnopredajnej
zmluvy
a podobne. Hovorí sa aj o vypracovaní mechanizmu rea-
lizácie
vlastníckych práv štátu v štátnych
účastinných spo-
ločnostiach.
Myšlienka je to iste zaujímavá.
Preto mi dovoľte, pán prezident, aby som
sa vás verejne
opýtal,
či návrh nového postavenia Fondu národného majetku
vypracovaný
pracovníkmi vašej kancelácie pod vašou gesciou
v
máji minulého roku nebol protiústavný,
a ten istý v pod-
state
návrh podaný poslancom Národnej
rady vo forme zákona
v
novembri 1994 je už protiústavný?
Som
presvedčený, že schválená
novela zákona o veľkej
privatizácii
nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky
v
tom zmysle, že odoberá rozhodovacie kompetencie vláde Slo-
venskej
republiky za hospodársku a sociálnu politiku v zmys-
le
citovaného článku 119 ods. d/ Ústavy
Slovenskej republi-
ky,
nakoľko nik iný ako vláda Slovenskej republiky nebude
naďalej
zodpovedná za celú prípravu a smerovania ekonomickej
transformácie,
a to spôsobom, akým sa zaviaže nám, poslancom
Národnej
rady v programovom vyhlásení. Samotný proces priva-
tizácie
bezprostredne riadi ako koncepčne, vecne, inštitu-
cionálne i legislatívne a o všetkom v podstate rozhoduje
ona,
ale niektoré kompetencie má plné právo preniesť na Fond
národného
majetku, ktorý je zriadený, ako som už
povedal,
zákonom.
Len jedna kratučká poznámka, že aj podľa zákona o veľ-
kej
privatizácii v § 31 ods. 2 môže vláda navrhnúť menovanie
a
odvolanie prezidenta,
viceprezidenta, aj členov Prezídia
Fondu
národného majetku.
Potrebné posilnenie kompetencie Fondu
národného majetku
a
nutnosť personálneho prepojenia vlády s
orgánmi Fondu ná-
rodného
majetku, ako aj nutnosť zmeny jeho postavenia v tej-
to
etape privatizácie jasne ukázala
už tu spomínaná novela
zákona
číslo 92/1991 Zb., ako aj zákona číslo 253, ktorá bo-
la
v Národnej rade Slovenskej republiky na 26. schôdzi 3.
februára prerokovaná. Tam všetci vtedy opoziční poslanci
jasne
vystupovali za to, že treba posilniť Fond národného
majetku,
že bezpodmienečne je nutné oddeliť
personálne pre-
pojenie
členov vlády a Fondu národného majetku. Všetci sa
dobre
na to pamätáme. Mohol by som citovať, ale dúfam, že
netreba.
Vážení
páni poslanci, len jednou jedinou vetou chcem
odpovedať
na pripomienky v diskusii. Pán poslanec Benčík ako
predrečník
už povedal, že zákon nebol prerokovávaný v zmysle
rokovacieho poriadku. Zákon bol riadne pridelený vo
výbo-
roch,
bola jasne urobená rozprava, bol v
ústavnoprávnom vý-
bore
za prítomnosti pána kolegu Ficu a pána
docenta Fogaša.
Bol
prerokovaný v gesčnom výbore pre
hospodárstvo, privati-
záciu
a podnikanie, bol prerokovaný vo výbore
pre rozpočet,
financie
a menu. To platí aj pre to, čo spomínal
pán posla-
nec
Nagy.
Pán poslanec Volf, súhlasím, že o
podnikoch, kde bude
definovaný štátnopolitický záujem, nebude rozhodovať fond,
ale, samozrejme, vláda a schvaľovať to bude Národná rada
Slovenskej republiky.
Vaše vystúpenie bolo
skôr také
politicko-deklaratórne.
Pani
poslankyňa Schmögnerová, nebojte
sa, nedôjde
k
žiadnemu zastaveniu procesu privatizácie, ani predprivati-
začná
agónia sa nebude rozširovať. Žiaľ, je nezodpovednosťou
predchádzajúcich
vlád, budem teda objektívny, že absolútne
sa
prestali starať o fungovanie štátnych
podnikov. Nesmejte
sa,
pán poslanec, je to tak. O nekompatibilite so zákonmi
Európskej
únie sa vyjadrím v závere. A pán
Palacka vyjadril
len súhlas so
stanoviskom pána prezidenta. Mohol by som
v
podstate pokračovať, ale
už končím. Nechcete, aby som
skončil?
Budem pokračovať.
Slovenská republika stojí skutočne pred dvoma nalieha-
vými
úlohami, ako tu už bolo povedané, vypracovať a dôsledne
realizovať
stratégiu oživenie rozvoja hospodárstva, koncepč-
ne
dotvoriť či vylepšiť ďalší postup ekonomickej transformá-
cie.
Viem, že proces privatizácie je neoddeliteľnou súčasťou
ekonomickej reformy
a transformácie centrálne plánovanej
ekonomiky
na sociálne a ekologicky orientovanú trhovú ekono-
miku. Hlavnými zásadami tohto procesu sú naďalej
koncepč-
nosť, rýchlosť, priehľadnosť, ale aj
politická a sociálna
únosnosť.
Jej hlavným cieľom je vytvorenie
efektívne fungu-
júcich
súkromných podnikateľských subjektov schopných pružne
sa
prispôsobovať podmienkam trhu. Keď chceme, aby po ukonče-
ní
druhej vlny privatizácie bol neštátny
podnikateľský sek-
tor
v ekonomike Slovenska dominantný a dokázal uniesť ekono-
mické
bremeno aj sociálnej transformácie našej spoločnosti
pri
politickej stabilite Slovenskej
republiky, potom tento
proces
nesmie byť sprevádzaný takýmito škandalóznymi prípad-
mi,
aké sa v súčasnosti vyskytujú.
Aj
keď som si vedomý, ako tu
už bolo povedané, že
schválená
novela zákona o veľkej privatizácii zo 4. novembra
tohto
roku môže mať legislatívne nedostatky, rozhodne však
duch
tejto novely je správny, ako o tom píše vo svojom diele
Duch
zákona významný francúzsky osvietenský
filozof a poli-
tický mysliteľ
Charles Montesquieu, ktorý
v ňom uvádza
-
voľne citujem: "Správny je len ten
zákon, ktorý vyjadruje
ducha
zákona", t. j. žiadny zákon v demokratickej spoloč-
nosti,
na ktorú sa odvolávame, nesmie byť namierený proti
espritu
národa.
Vážené dámy a vážení páni, túto základnú
podmienku táto
novela
spĺňa, preto budem hlasovať za to, aby už schválená
novela
zákona o veľkej privatizácii bola opätovne Národnou
radou
potvrdená a dôvody na jej vrátenie odmietnuté, pretože
nie
sú opodstatnené.
Ďakujem za trpezlivosť a pozornosť, ale aj za opätovnú
podporu
už schválenej novely. Rád by som poprosil pána pred-
sedajúceho,
aby dal hlasovať o uznesení Národnej
rady. /Po-
tlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím vás, zaujmite svoje
miesto, máme tu eš-
te
celý rad pripomienok.
Vážené kolegyne a kolegovia,
vzájomná úcta k názorom
druhého
je podmienkou toho, aby sme vôbec mohli akým-takým
spôsobom
spolupracovať. Prosím vás,
zachovajme kľud. Slovo
má
pán poslanec Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem,
pán predsedajúci. Na
rozdiel od spoločného
spravodajcu budem mimoriadne stručný. Pripúšťam, že
možno
nie
všetky rozhodnutia ministra Janičinu
boli úplne dokona-
lé,
ale jedno rozhodnutie bolo naozaj perfektné, a to roz-
hodnutie, ktorým vás,
pán poslanec Ján Michelko, vyhodil
z
funkcie poradcu na ministerstve privatizácie. /Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Palacka, prosím vás, nerobte takouto for-
mou
svoje repliky. Je to nie dôstojné.
Pán poslanec Weiss, máte slovo.
Poslanec P. Weiss:
Pánu poslancovi Michelkovi by som rád pripomenul jeden
skvostný
príklad priameho predaja. Bol to predaj Slovenského
tabakového
priemyslu. Všetci si na to pamätáme.
A po druhé, čo sa týka politika celej
veci, o ktorej tu
teraz
rokujeme, toto politikum jasne
formuloval náš kolega,
poslanec
a šéfredaktor denníka Slovenská
republika pán Smo-
lec
vo februári tohto roku vo svojom
známom výroku - citu-
jem:
"Kto ovládne podniky, ovládne Slovensko. Budú to čestní
nepodplatiteľní
podnikatelia - mečiarovci alebo skorumpovaní
mafiáni
a čechoslovakisti?" Koniec citátu. Inak povedané, ak
privatizuje
Hnutie za demokratické Slovensko napríklad pros-
tredníctvom
svojej personálnej väčšiny v Prezídiu
Fondu ná-
rodného
majetku a vo Výkonnom výbore Fondu
národného majet-
ku,
tak je to vždy čestné a v súlade so
záujmami Slovenska,
aj
s tými strategickými záujmami, ak privatizuje niekto iný,
tak
je to lacný výpredaj národného majetku. Ja tomu hovorím,
že
to je lacná demagógia. V tomto parlamente by nám malo ísť
o
odborné a právne čisté riešenia, a
práve preto som za to,
aby
sme tento vrátený zákon nepodporili.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Šimko, máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem
za slovo. Chcel by
som vyjadriť vďaku pánu
spravodajcovi
za jeho spravodajskú správu, za jeho
homíliu.
Predovšetkým
oceňujem jej "stručnosť".
Chcem však upozorniť
na
to, že predtým prebehla rozprava o
zákone a v tejto roz-
prave
odzneli niektoré veľmi vážne výhrady.
Vznikli dokonca
pochybnosti
o ústavnosti tohoto zákona. V tej
súvislosti by
som
rád vyjadril svoj údiv nad tým, že ani pán minister sa
k
týmto veciam nevyjadril a vlastne ani pán spravodajca, ho-
ci
myslím si, mal na to dosť času. Neviem,
načo potom vôbec
prebieha
rozprava.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Košnár.
Poslanec J. Košnár:
V prednáške kolegu Michelku ma
mimoriadne zaujali dve
veci.
Po prvé to, že štátne účelové
fondy a Fond národného
majetku
sú vlastne jedno a to isté, ako aj to, že štúdia,
vedecká práca o
možnom postavení Fondu
národného majetku
a
návrh zákona, ktorý dáva isté oprávnenia Fondu národného
majetku,
sú taktiež totožné.
Ďakujem za toto poučenie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem, vážený pán predsedajúci, za udelené slovo. Ja
som
predsa, pokiaľ sa pamätám, k tomuto zákonu vôbec nehovo-
ril.
Aj ja som bol vyvolaný, a to pre mňa
svedčí, že určitá
indisponovanosť
môjho kolegu Michelku viedla k tomu, že jeho
vystúpenie
mi pripadalo ako náznak frašky. To mi je ľúto.
Ale vecne - nemohol som spochybniť zákonodarnú inicia-
tívu
pri tomto zákone, lebo návrh predložil kolega poslanec,
pokiaľ
sa dobre pamätám. A kolega poslanec, ktorý to predlo-
žil
po zložení sľubu, takého právo mal. Hovoril som predsa
o
inom zákone, ale to asi pánu Michelkovi
ušlo. Ale boli tu
prednesené
zaujímavé poznatky. Prosím vás, budem rád, keď mi
niekto
na chodbe vysvetlí, aby sme druhých tu
neobťažovali,
ako
môže súkromný subjekt prenášať svoje
kompetencie na iné
štátne
orgány. To som ešte nepochopil.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko, máte slovo.
Poslanec P. Lauko:
Pán predsedajúci, na rozdiel od mnohých
kolegov som za-
žil
už druhýkrát takéto vystúpenie pána poslanca Michelku,
a
je mi ľúto, že ste dopustili takýto kabaret v tomto parla-
mente, pretože je
to vzdialené od činnosti spravodajcov.
A
vy to veľmi dobre viete. Ako
predsedajúci by ste mali za-
siahnuť,
keď aj spravodajca ide od veci. A pán spravodajca
bol
niekoľkokrát veľmi, veľmi ďaleko od merita veci.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Chcem len krátko podporiť tvrdenie
môjho predrečníka.
Formuloval
som jasnú otázku: Čo sa zmenilo odvtedy, keď pred
rokom HZDS dokazovalo, že dokonca je
potrebná personálna
väzba medzi Prezídiom Fondu národného majetku a
predsedom
vlády, aby sa
dala realizovať hospodárska
politika vlády?
Nedostal
som na to odpoveď, zvykáme si na to. Ale kolegyňa
Schmögnerová
položila niekoľko konkrétnych otázok vo
vzťahu
k
Združeniu robotníkov Slovenska. Veď
odsúhlasenie takéhoto
zákona
je v priamom rozpore s vaším programom. Bol by som
veľmi
rád, keby pán Ľupták mohol odpovedať
ako chce vlastne
kontrolovať privatizáciu, keď týmto zákonom úplne stráca
kontrolu
nad ňou aj vláda, aj parlament.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Myslím si, že v navrhovanom zákone chýba jedno ustano-
venie,
v tom, ktoré ste schválili v noci
z 3. na 4. novem-
bra,
a to je ustanovenie o zrušení ministerstva pre správu
a
privatizáciu národného majetku. Myslím
si, že je veľa pre
jedného
ministra, ktorý nebude robiť nič, len sa
voziť na
dvoch bavorákoch, pre štátneho tajomníka, ktorý
bude mať
ďalší
bavorák, pre asi 300 zamestnancov,
ktorí tam pracujú.
Je
skutočne zbytočné, aby takéto ministerstvo existovalo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec ...
Poslanec A. Hrnko:
Nechajte
ma dohovoriť! ...
aby takéto ministerstvo
existovalo,
keď to, čo má v kompetencii dnes, sa
prenáša na
Fond
národného majetku. Nie je to škoda pre ľud tejto kraji-
ny?
Až ma "srdco" z toho bolí /smiech v sále/.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Je tu blízko lekárska služba. /Smiech v sále./ Pán po-
slanec
Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
vo výhradách, ktoré uviedlo niekoľko poslancov,
vrátane
výhrad,
ktoré uviedol k tomuto zákonu pán
prezident, sa ob-
javila
výhrada o protiústavnosti tohto zákona.
Očakával som
v
záverečnej reči spoločného spravodajcu namiesto politické-
ho školenia mužstva, že nám povie odborný posudok, prečo
podľa
jeho názoru nejde o protiústavnosť, a
dával som veľmi
dobrý
pozor, kedy sa tohto bodu dotkne. Dotkol sa toho v zá-
vere
celého prejavu. Povedal, že nie je presvedčený, že to
nie
je protiústavné.
Prepáčte, ale si myslím, že spoločný spravodajca alebo
pán
minister privatizácie sú na to tu,
medzi nami, aby rea-
govali
na tak vážne obvinenie tohto zákona, že
nie je v sú-
lade
s ústavou. Budeme sa rozhodovať, sú tu
odborné nálezy,
že
je v rozpore s ústavou, a chceme vysvetlenie, prečo by
sme
za takýto zákon mali hlasovať, keď sme
nedostali žiadne
iné
presvedčivé dôkazy, že v rozpore s
ústavou nie je. Tak-
že, bol by
som rád, keby pán minister alebo pán spoločný
spravodajca zdôvodnili tomuto snemu nie to, že sú osobne
presvedčení, ale zdôvodnili tomuto snemu, alebo
vyvrátili
námietky
o protiústavnosti tohto zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán
poslanec, každý má právo na svoj
názor. Boli tu
vyslovené
názory takisto právnych kapacít, ktoré hovorili,
že
nie je. Vzájomne môžeme požadovať, ale
akceptujte to, že
každý vystupuje
s tým, čo považuje za dôležité povedať
a
podľa toho sa chce riadiť.
Prosím, pán poslanec Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážení
poslanci, vážené poslankyne,
len v krátkosti
-
nechajte to na túto vládu, netrápte sa.
Vy ste vládli, my
sme
prvýkrát vo vláde, nechajte to na nás.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcel som iba povedať, že poslanci
parlamentu nie sú
sudcami
Ústavného súdu a neprislúcha im podávať
odborný ani
právny
výklad o tom, či je nejaký návrh zákona ústavný alebo
protiústavný,
lebo v samotnej ústave je ustanovenie,
že ná-
vrhy
zákonov sa neposudzujú, ani Ústavným súdom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Weiss, máte
slovo.
Poslanec P. Weiss:
Pánu poslancovi Cuperovi by som chcel
pripomenúť jeho
vlastný
výrok o tom, že je možné a bolo by dokonca vhodné
v
súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu o používaní kompe-
tencií prezidenta
daných ústavou, aby parlament väčšinou
zrušil
rozhodnutie Ústavného súdu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Chcel
by som odpovedať pánu poslancovi Cuperovi, že
v
sľube, ktorý skladal, je aj táto veta: "Budem dodržiavať
ústavu
a ostatné zákony a pracovať tak,
aby sa uvádzali do
života." Dnes po
vystúpení viacerých poslancov
som získal
pocit,
alebo získal dojem, že tento zákon je skutočne proti-
ústavný.
Predkladateľ, keďže predložil tento zákon, a bol to
zhodou okolností
pán poslanec Michelko,
má povinnosť ma
presvedčiť
o tom, že to nie je tak. On nie je
vykladač, ale
má
ma presvedčiť, že to je v súlade s ústavou, aby som mohol
za
takýto návrh hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, to, či vás presvedčí alebo
nie, je naozaj
veľmi
ťažko dosiahnuť, lebo jednoducho
zakaždým prehlásite,
že
vás nepresvedčil. To je záležitosť,
ktorú, preboha, snáď
nechceme
takýmto spôsobom preliminovať ako postup.
Prosím, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Najprv pánu poslancovi Weissovi - áno,
tvrdil som to,
pretože
neviem, kto v tomto štáte prišiel s takou filozo-
fiou,
že Ústavný súd má posudzovať protiústavnosť ústavy. Ja
určite
nie. Poznám málo štátov, v ktorých by ústavný súd po-
sudzoval
protiústavnosť samotnej ústavy, pretože v ústave je
povedané,
že posudzuje iba protiústavnosť zákonov, ale nie
samotnej
ústavy. Ak sa pán prezident obrátil s takouto po-
žiadavkou,
tiež som vyslovil iba svoj názor, pán
Weiss. Ale
v
tejto súvislosti, ak šírime demagógiu, by som sa chcel
opýtať,
či ste vo svojom prvom vystúpení mysleli výpredaj
majetku tohto štátu
len pre zahraničných
záujemcov štátu
alebo
predaj majetku domácich záujemcom.
Pánu Kováčovi by som tiež chcel povedať,
že samozrejme,
niečo
iné je obrátiť sa na Ústavný súd. Ak sa poslancovi pá-
nu Kováčovi
nepáči správanie poslanca
Michelku, môže sa
obrátiť
na Ústavný súd, aby povedal, že jeho správanie je
protiústavné, ale nemôže
skutočne žiadať od pána poslanca
Michelku,
aby mu podával dobrozdania o tom, či
nejaký zákon
je
protiústavný.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne. Pán podpredseda, máte
pravdu, že nikdy
nevieme
dopredu, či nás presvedčia argumenty toho druhého,
len problém je
ten, že pán minister sa ani nepokúsil nás
presvedčiť,
ani sa vôbec nevyjadril k pochybnostiam, ktoré
tu
vznikli o ústavnosti tohoto zákona. Vzhľadom na to, že to
sú
vážne pochybnosti, myslím si, že to je
povinnosť člena
vlády, ktorý uvádza tento zákon, aby sa vyjadril k tejto
otázke.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Figeľ.
Poslanec J. Figeľ:
Pán predsedajúci, chcel som reagovať na pána Ľuptáka.
Keďže
tu čosi povedal a odišiel, nie je tu, ale musím to po-
vedať,
pretože zrejme už bude zastavená diskusia a bude hla-
sovanie. Je mi
ľúto, keď niekto reaguje takým štýlom, že
"nestarajte
sa, nechajte to na nás". To isté
cítiť aj z to-
ho,
že pán minister nemá čo dodať k diskusii, ktorá tu od-
znela,
a je prinajmenšom veľmi
rozporuplné, keď pán Ľupták
takto
hovorí. Buď teda tomu nerozumie, a potom nemá čo pove-
dať,
alebo ak tomu rozumie, nech vystúpi a nech povie ako
tieto
súvislosti, tieto zodpovednosti chcú ďalej riešiť. To-
tiž
je tu veľký rozpor medzi tým, čo sa deklaruje a medzi
tým,
čo sa robí. V predchádzajúcom bode bol zvolený za člena
Prezídia
Fondu národného majetku človek, ktorého oponovali
ako
ďalšieho z poslancov. Nemohol sa stať poslancom, pretože
zosmiešňoval
robotníkov. Predchádzajúca Národná rada
ho vy-
lúčila
zo stálej delegácie v Rade Európy, pretože na pôde
tohto
parlamentu použil fažizujúci výrok "Heil Hitler". To
znamená,
že čosi iné sa hovorí a čosi iné sa potom urobí.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, k veci.
Poslanec J. Figeľ:
K veci chcem len to, aby pán Ján Ľupták zvažoval svoje
skutky,
nielen svoje vyhlásenia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Rosival.
Poslanec I. Rosival:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
pán spravodajca poslanec Michelko veľmi podrobne popi-
soval
chyby ministra Janičinu a ja som tento
popis bral ako
zdôvodňovanie nutnosti presunu kompetencií z
ministerstva
privatizácie
na Fond národného majetku. Rád by som
poznal
stanovisko
nového pána ministra privatizácie k
tomuto názo-
ru.
Osobne som chápal vystúpenie pána spravodajcu ako značné
podceňovanie
a vyslovenie nedôvery novému vedeniu
minister-
stva.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Nikto sa nehlási? Pán poslanec
Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán
predsedajúci, navrhujem desaťminútovú
pre-
stávku
na poradu klubu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pridáva sa ďalší
klub. Ďakujem. Priatelia,
vyhlasujem
desaťminútovú prestávku na poradu klubov.
/Po prestávke./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás,
zaujmite svoje
miesta.
Ukončili sme rozpravu k tomuto bodu. S
ohľadom na pova-
hu
tohoto zákona budeme hlasovať o tom, či opätovne schváli-
me
uvedený zákon, alebo nie. V tomto zmysle budeme teda hla-
sovať.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Kto je za
opätovné
schválenie uvedeného zákona?
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento zákon bol
schválený. /Potlesk./
Vážené kolegyne a kolegovia,
pokračujeme d v a d s i a t y m š t v
r t ý m bodom,
ktorým
je
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení roz-
hodnutí
vlády Slovenskej republiky o
privatizácii podnikov,
časti majetku podnikov a majetkových účastí
štátu priamym
predajom,
vrátený prezidentom Slovenskej
republiky na opä-
tovné
prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač číslo
40. Jeho súčasťou
je
rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky zo 17. novem-
bra
1994 o vrátení zákona, uznesenie vlády Slovenskej repub-
liky
a príloha k nemu, ako aj schválený zákon zo 7. novembra
1994.
Spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 40a.
Ako som už uviedol v predchádzajúcom bode, aj k tomuto
vrátenému
zákonu prednesie stanovisko vlády Slovenskej re-
publiky
pán minister Bisák. Prosím ho, aby sa
ujal slova.
Prosím,
máte slovo, pán minister.
Minister
pre správu a privatizáciu
národného
majetku SR P. Bisák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
z poverenia vlády vám predkladám
uznesenie vlády Slo-
venskej
republiky zo dňa 15. decembra 1994 v
tomto rozsahu:
Vláda
ruší uznesenie číslo 1128/94 k návrhu na
požiadanie
prezidenta
Slovenskej republiky na vrátenie zákona
Národnej
rady
Slovenskej republiky zo dňa 7. novembra
1994 o zrušení
rozhodnutia
vlády Slovenskej republiky o privatizácii podni-
kov,
časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu pria-
mym
predajom. Vláda Slovenskej republiky
nemá námietky voči
zákonu Národnej rady Slovenskej republiky zo
7. novembra
1994
o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej
republiky k pri-
vatizácii podnikov,
časti majetku podnikov a majetkových
účastí
štátu priamym predajom."
Ak
dovolíte, teraz dôvodová
správa: Vláda Slovenskej
republiky
vychádzajúc zo záverov prijatých na
rokovaní koa-
ličných
politických strán ukončiť rozhodovanie o návrhoch na
vydanie rozhodnutí o privatizácii podnikov,
časti majetku
podnikov
a majetkových účastí štátu priamym predajom a aj na
odporúčanie
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky sa
rozhodla
prerokovať takéto návrhy do 6. 9. 1994. Toto roz-
hodnutie
vláda oznámila Národnej rade Slovenskej republiky
listom
z 21. 9. 1994 pod číslom 2134/1994 s tým, že posledné
rozhodnutie
o privatizácii podnikov vydala 6. 9. 1994.
Napriek uvedenej skutočnosti však vláda Slovenskej re-
publiky
po ukončení predčasných parlamentných volieb opätov-
ne
začala s privatizáciou podnikov a majetkových účastí štá-
tu formou priameho predaja vopred určeným
vlastníkom pri
stanovení
pochybných podmienok poškodzujúcich nielen samotnú
podstatu
a existenciu podnikov, ale aj štátu ako vlastníka
dotknutého
majetku. Tento postup predchádzajúcej vlády treba
kvalifikovať ako účelové
a predvolebné zavádzanie občanov
Slovenskej
republiky.
Na základe uvedených skutočností treba
považovať roz-
hodnutie o
privatizácii podnikov, časti majetku podnikov
a
majetkových účastí štátu priamym predajom, vydané pred-
chádzajúcou vládou
podľa § 10
ods. 1 a 8 zákona číslo
92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
za
právne úkony, ktoré sa priečia dobrým mravom najmä z hľa-
diska
spoločenského záujmu štátu. Je teda
nesporné, že roz-
hodnutie
o privatizácii vydané predchádzajúcou
vládou od 6.
9.
1994 a nadväzne na ne vykonané právne úkony sú podľa § 39
Občianskeho
zákonníka neplatné právne úkony, a
preto je po-
trebné
tieto zrušiť vydaním tohoto zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi. Prosím spoločného spra-
vodajcu výborov pána poslanca Miroslava
Pacolu, aby podal
správu
o výsledkoch prerokovania
vráteného zákona vo výbo-
roch
Národnej rady.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca
predniesol
spoločnú správu všetkých výborov Národnej rady
Slovenskej
republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru
Národnej
rady
Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vrátenia
zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo
4. novembra
1994
o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej
republiky o pri-
vatizácii podnikov,
časti majetku podnikov a majetkových
účastí
štátu priamym predajom.
Vrátený zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 4.
novembra
1994 o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republi-
ky
o privatizácii podnikov, časti majetku
podnikov a majet-
kových
účastí štátu priamym predajom pridelil predseda Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky rozhodnutím
číslo 15 z 21.
novembra
1994 na opätovné prerokovanie všetkým výborom Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imu-
nitného
výboru Národnej rady Slovenskej
republiky, v lehote
do
6. decembra 1994. Citovaným rozhodnutím predsedu Národnej
rady
Slovenskej republiky bol ako príslušný
na skoordinova-
nie
stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky ur-
čený
Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
prerokoval zákon Národnej rady Slovenskej republiky
zo 4.
novembra
1994 o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republi-
ky
o privatizácii podnikov, časti majetku
podnikov a majet-
kových účastí štátu priamym predajom, vrátený
prezidentom
Slovenskej
republiky na opätovné prerokovanie v Národnej ra-
de
Slovenskej republiky, súhlasil s
návrhom poslanca Národ-
nej rady Slovenskej republiky Miroslava
Pacolu na vydanie
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o
zrušení rozhod-
nutí vlády
Slovenskej republiky o privatizácii podnikov,
časti majetku podnikov a majetkových účastí
štátu priamym
predajom a neodporučil Národnej rade Slovenskej
republiky
zrušiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky
číslo
20
zo 4. novembra 1994 o schválení návrhu
poslanca Národnej
rady
Slovenskej republiky Miroslava Pacolu na vydanie zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky o zrušení rozhodnutí vlá-
dy
Slovenskej republiky o
privatizácii podnikov, časti ma-
jetku
podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet a menu
súhlasil so zákonom predloženým
poslancom
Národnej
rady Slovenskej republiky Miroslavom Pacolom na vy-
danie zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o zrušení
rozhodnutí
vlády Slovenskej republiky o
privatizácii podni-
kov,
časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu pria-
mym
predajom tak, ako bol prijatý uznesením Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 20 zo 4. novembra 1994 bez pripo-
mienok
a odporučil Národnej rade Slovenskej
republiky uzne-
senie
Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 20 zo 4. no-
vembra
1994 ponechať v pôvodnom znení.
Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie na svojom zasadnutí dňa 8.
decembra
1994 súhlasil so zákonom predloženým
poslancom Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky Miroslavom Pacolom na vyda-
nie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení roz-
hodnutí
vlády Slovenskej republiky o privatizácii
podnikov,
časti majetku podnikov a majetkových účastí
štátu priamym
predajom.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci neprijal uznesenie o
výsledku prero-
kovania
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky zo 4. no-
vembra
1994 o zrušení rozhodnutí vlády
Slovenskej republiky
o
privatizácii podnikov, časti majetku
podnikov a majetko-
vých
účastí štátu priamym predajom, vrátený prezidentom Slo-
venskej
republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade
Slovenskej
republiky, lebo podľa § 48 ods. 1
zákona Sloven-
skej
národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku
Slovenskej
národnej rady v znení neskorších
predpisov nevy-
slovila s ním
súhlas nadpolovičná väčšina
všetkých členov
výboru.
Z celkového počtu 12 členov výboru bolo prítomných
9,
za návrh uznesenia, aby výbor i Národná rada neakceptova-
li
pripomienky prezidenta Slovenskej republiky a vrátený zá-
kon
schválili, hlasovalo 6 poslancov a 3
poslanci hlasovali
proti.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť nesúhlasil s pripomienkami prezidenta Sloven-
skej
republiky k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky
zo
4. novembra 1994 o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej
republiky o privatizácii podnikov, časti majetku
podnikov
a
majetkových účastí štátu priamym predajom, na základe kto-
rých
prezident vrátil zákon na opätovné
prerokovanie Národ-
nej
rade Slovenskej republiky a odporučil Národnej rade Slo-
venskej
republiky: 1. prerokovať zákon Národnej rady Sloven-
skej
republiky zo dňa 4. novembra 1994 o
zrušení rozhodnutí
vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti
majetku
podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom
/pozerám, že niektorí poslancí sú
už vyčerpaní, už budem
skrátene
používať len "rozhodnutia o privatizácii"/, vrátený
prezidentom Slovenskej republiky na opätovné
prerokovanie
v
Národnej rade Slovenskej republiky, 2. neprijať pripomien-
ky prezidenta Slovenskej republiky k
zákonu Národnej rady
Slovenskej
republiky zo dňa 4. novembra 1994 o
zrušení roz-
hodnutí
priamym predajom, 3. schváliť v pôvodnom znení zákon
Národnej rady
Slovenskej republiky zo
4. novembra 1994
o
zrušení rozhodnutí priamym predajom.
Zahraničný výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
neprijal
platné uznesenie o výsledku prerokovania zákona Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky zo dňa 4. novembra 1994
o
zrušení rozhodnutí o privatizácii priamym predajom, vráte-
ný
prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie
v
Národnej rade Slovenskej republiky,
lebo podľa § 48 ods.
1
zákona Slovenskej národnej rady číslo
44/1898 Zb. o roko-
vacom
poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších
predpisov nevyslovila
s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých
členov výboru. Z celkového počtu 15
poslancov bolo
pri
hlasovaní prítomných 10. Za návrh
hlasovali 7 poslanci,
proti
hlasovali 3 poslanci, nikto sa nezdržal hlasovania.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport neprijal uznesenie o výsledku preroko-
vania uvedeného zákona, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slo-
venskej
národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku
Slovenskej
národnej rady v znení neskorších
predpisov nevy-
slovila s ním
súhlas nadpolovičná väčšina
všetkých členov
výboru.
Počet členov výboru 15, prítomných bolo 11 poslan-
cov,
za návrh hlasovalo 5 poslancov, 4 poslanci hlasovali
proti,
2 poslanci sa zdržali hlasovania.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody na svojom zasadnutí
dňa 7. de-
cembra
1994 odporučil zrušiť uznesenie Národnej rady Sloven-
skej republiky
číslo 20 zo
4. novembra 1994, ktorým sa
schválil
zákon Národnej rady Slovenskej
republiky zo 4. no-
vembra
1994 o zrušení rozhodnutí vlády
Slovenskej republiky
o
privatizácii podnikov, časti majetku
podnikov a majetko-
vých
účastí štátu priamym predajom.
Bratislava 12. decembra 1994. Podpísaných 10 predsedov
jednotlivých
výborov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Pacolovi a prosím ho, aby zau-
jal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode. Do rozpravy sa písomne
prihlásilo
5 poslancov. Ako prvý dostáva slovo pán
poslanec
Moravčík.
Pripraví sa pán poslanec Fico.
Poslanec J. Moravčík:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
podobne ako v predchádzajúcom prípade, aj pri preroko-
vaní
tohoto bodu nášho programu ma pán prezident požiadal,
aby
som tlmočil jeho pripomienky, aby som
vás s jeho pripo-
mienkami
oboznámil. Robím tak tiež preto, že jeho stanovisko
sa
opiera o stanovisko predchádzajúcej
vlády a v niektorých
prípadoch
toto stanovisko rozvádza.
Pán
predseda Národnej rady,
vraciam sa trošku späť
k
predchádzajúcemu bodu programu. Takisto
som túto záleži-
tosť a spôsob
ako prezentovať stanovisko
pána prezidenta
v
Národnej rade prerokoval s pánom
prezidentom a zhodli sme
sa
v tom, že ak výklad, z ktorého vychádzal pri písaní listu
a
predložení návrhu vám, pán predseda, nebude prijateľný,
ako ďalší
variant použijeme moje
vystúpenie v rozprave
s
tým, že pokiaľ ide o stanovisko pána prezidenta, s jeho
stanoviskom,
s jeho vecnými argumentmi sa stotožňujem. Z to-
hoto
hľadiska si myslím, že prístup pána prezidenta k tomuto
problému,
k výkladu príslušných ustanovení zákona
je znakom
jeho
veľkorysosti, a myslím, že v tomto
prípade mohol pozi-
tívne
prispieť ku konštruktívnemu prerokovaniu celého návrhu.
Dovoľte,
aby som zdôraznil
niektoré najzávažnejšie
dôvody,
ktoré viedli predchádzajúcu vládu a
pána prezidenta
k
tomuto návrhu. Zákon, ktorý bol prijatý
na 2. schôdzi Ná-
rodnej rady, je
v príkrom rozpore,
zdôrazňujem v príkrom
rozpore
s Ústavou Slovenskej republiky, predovšetkým s člán-
kom
20 ústavy, pretože podľa tohoto ustanovenia nášho zá-
kladného
právneho dokumentu je každý oprávnený
vlastniť ma-
jetok,
pričom vlastnícke právo možno obmedziť len v nevy-
hnutnej
miere a vo verejnom záujme. Tak, ako sa konštatuje
v
dôvodoch, ktoré sú v tomto návrhu
uvedené, nijaké verejné
dôvody
nie sú prezentované, neboli prezentované pri schvaľo-
vaní
tohoto zákona, ktoré by sa dotýkali
konkrétneho vlast-
níctva, vlastníctva
konkrétnych ľudí, pretože siahame na
vlastníctvo
konkrétnych ľudí. A ak ho chceme zobrať späť,
musíme
verejný záujem - ak chceme rešpektovať
ústavu - pre-
zentovať,
dokazovať v konkrétnych prípadoch.
Všade v krajinách, kde sa ctia princípy
právneho štátu,
je
takéto rozhodovanie potom v prípade konfliktu zverené sú-
dom.
Aj v tomto boli porušené princípy
právneho štátu, pre-
tože nerešpektujú deľbu moci, z ktorej vychádza aj naša
ústava.
To, že takýmto spôsobom Národná rada siahla na vlas-
tníctvo
konkrétnych osôb, je v histórii práva
bezprecedent-
ným
skutkom. To si musíme uvedomiť, musíme
si to veľmi zre-
teľne uvedomiť predovšetkým vtedy, keď
hovoríme o potrebe
rozvíjania,
budovania našej štátnosti.
Zdôrazňujem ďalej, že tým, že
siahneme na vlastníctvo
konkrétnych
právnických alebo fyzických osôb, ktoré už pred-
tým
nadobudli vlastníctvo, urobili určité právne úkony, sia-
hame
aj na tieto právne úkony a nastáva právny
chaos. Buďte
si
vedomí, vážené dámy, vážení páni, že takýmto zákonom ten-
to
právny chaos spôsobíme, vytvoríme ho.
Ďalej
týmto zákonom sa
porušuje princíp, z ktorého
vychádza
aj naša ústava, ktorý odmieta retroaktivitu, spätnú
účinnosť
práva, spätnú účinnosť zákonov. Navyše,
je to uve-
dené
aj v dôvodoch, ktoré obsahuje predložený návrh alebo
rozhodnutie
predložené prezidentom, treba brať do
úvahy, že
týmto
zákonom sú vážne dotknutí aj devízoví cudzozemci, čo
môže
skomplikovať naše vzťahy k niektorým
štátom, o priazeň
ktorých
alebo o dobrú spoluprácu s ktorými sa uchádzame.
Navyše, oproti dôvodom, ktoré prezentovala bývala vlá-
da,
by som chcel v tejto súvislosti prezentovať argumentáciu
vlády,
ktorú rozšíril pán prezident, že
takýmto zákonom po-
rušujeme
dodatkový protokol k Európskemu
dohovoru o ochrane
ľudských
práv a základných slobôd, ku ktorému
sme pristúpi-
li,
ktorý v článku I zakazuje zbaviť kohokoľvek, t. j. toho,
kto
nadobudol vlastníctvo alebo majetkové právo v privatizá-
cii,
jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu. Tento verej-
ný
záujem však musí byť jednoznačne a konkrétne preukázaný.
Rád by
som sa v tejto súvislosti
ešte pozastavil nad
hlavnou
argumentáciou, ktorá bola prezentovaná
v diskusiách
aj vo výboroch, že postup vlády bol v rozpore
s dobrými
mravmi
a preto treba tieto uznesenia zákonom zrušiť.
Znovu
by som sa, vážené
dámy, vážení páni, zmienil
o
tom, že v našom práve existuje verejné právo a súkromné
právo
a v obidvoch oblastiach práva - vo
verejnom a súkrom-
nom
- platia, pokiaľ ide o vymedzenie práv a povinností, od-
lišné
princípy. V súkromnom práve je dovolené všetko, čo ne-
zakazuje
zákon, vo verejnom práve je možný postup orgánov
verejnej
správy alebo verejnej moci iba spôsobom
stanoveným
zákonom.
V súkromnom práve práve vzhľadom na
túto zásadu sa
používajú,
aby predsa len bol určitý limit pre správanie,
také
inštitúty, ako sú dobré mravy. Vo verejnom práve musí
byť
presne stanovený postup. Brať inštitút
súkromného práva
a
prenášať ho do verejného práva je právny nezmysel. To si
musíme
jasne uvedomiť. Ak by sme predsa len
chceli argumen-
tovať
dobrými mravmi, potom argumentujme tak, že zdržiavanie
privatizácie,
keď boli rozbehnuté privatizačné projekty, na-
robí
veľké problémy tým, ktorí sa uchádzali
o privatizáciu.
Museli
si získať úvery. Rozhodovanie podniku, ktorý je v ta-
komto
štádiu privatizácie, podlieha predsa
len iným pravid-
lám
a má iný rytmus. Ak by sme sa chceli
odvolávať na dobré
mravy,
tieto dobré mravy práve boli za to, aby sa v privati-
zácii
pokračovalo.
Ak sa argumentuje listom, ktorým som vo
funkcii predse-
du
vlády odpovedal na list, na požiadavku
pána predsedu Ná-
rodnej
rady, chcel by som k tomu uviesť niekoľko poznámok.
Ak
pán predseda Národnej rady požiadal o to, aby sme presta-
li
vydávať privatizačné rozhodnutia, na takúto žiadosť pred-
seda
Národnej rady nemá nijaké oprávnenie. Áno, pána predse-
du
Národnej rady som informoval o tom, že
vláda sa rozhodla
nevydávať
privatizačné rozhodnutia predovšetkým preto, aby
sa privatizácia nestala súčasťou volebnej kampane. Ale ak
predseda
Národnej rady požiadal, v poriadku, ide o koordiná-
ciu
medzi orgánmi štátu, ale moja odpoveď na list pána pred-
sedu
Národnej rady v nijakom smere sa nemohla dotknúť kompe-
tencie
vlády.
Vláda sa
rozhodla pokračovať v
privatizácii aj preto,
lebo
bolo zrejmé, že zostavovanie vlády - v čom sme sa nemý-
lili
- si vyžiada veľmi dlhý čas.
A odďaľovať rozhodnutia
tam,
kde boli prijaté úvery, tam, kde
ľudia čakali na roz-
hodnutia, či
už bude kladné
alebo záporné, je skutočne
v
rozpore s dobrými mravmi - keby sme
tento argument chceli
používať.
Ak by sme prijali argumentáciu, že vláda po voľ-
bách
už nemá čo vydávať takéto rozhodnutia,
ktoré patria do
právomoci
vlády, samozrejme, že na to nie je
ústavná podpo-
ra,
tvrdili by sme tým vlastne, že vo voľbách sa rozhoduje
o
tom, kto bude mať právo privatizovať. Predsa to sme ne-
chceli
a nechceme tvrdiť.
Na záver: Ak ste dospeli k záveru, že
rozhodnutia, kto-
ré boli
urobené, sú vecne
nesprávne, prosím, na to je
spôsob,
ako tieto rozhodnutia zrušiť, na to
stačí uznesenie
vlády,
ale nemožno rušiť zákonom už tie rozhodnutia, a to sú
prakticky tri rozhodnutia, ktoré už sa
zrealizovali, kde
vlastníctvo
prešlo, bez toho, že by sme si
neboli vedomí,
akých
konzekvencií, akých dôsledkov sa
dopúšťame. Takže, ak
chceme
ctiť ústavu, tento zákon nemôže byť schválený.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Fico.
Pripraví sa pán
poslanec
Palacka.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
k návrhu
zákona pána poslanca Pacolu som
vystúpil už
v
čase jeho prijímania 4. novembra 1994 v skorých ranných
hodinách.
Vo svojom vystúpení som upozornil na závažné ús-
tavné
nedostatky návrhu a žiadal som, aby návrh nebol prija-
tý.
Opätovné prerokovanie zákona v Národnej
rade Slovenskej
republiky mi dáva
príležitosť znovu upozorniť
tých, ktorí
chcú
za zákon hlasovať, na jeho právne problémy.
Na zákon o zrušení rozhodnutí vlády
Slovenskej republi-
ky
o privatizácii podnikov, časti majetku
podnikov a majet-
kových
účastí štátu priamym predajom nazerám ako na právny
dokument.
Vôbec neviem, ktorých privatizačných
projektov sa
dotýka,
a ani ma to nezaujíma. Nikdy som nebol zainteresova-
ný
do žiadnej privatizácie a nikdy som nevidel žiadny priva-
tizačný
projekt. To mi umožňuje zaujať nezávislé právne sta-
novisko
k tomuto návrhu zákona.
Dôvodová
správa k zákonu
bez akéhokoľvek zavádzania
priamo
a jasne uvádza, prečo sa zrušujú rozhodnutia o priva-
tizácii
podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účas-
tí
štátu a o následnej privatizácii akcií priamym predajom
vopred
určeným záujemcom, vydané vládou Slovenskej republiky
od
6. septembra 1994 do dňa účinnosti tohto zákona.
Predseda
predchádzajúcej vlády Slovenskej
republiky
oznámil
listom z 21. septembra 1994 predsedovi Národnej rady
Slovenskej
republiky, že vláda vyhovela jeho
žiadosti nepo-
kračovať
v privatizácii. Keďže vláda po 6. septembri 1994
v
privatizácii pokračovala, konala
podľa autora zákona
v
rozpore s dobrými mravmi, a preto všetky jej rozhodnutia
v
privatizácii treba označiť za neplatné
v zmysle § 39 Ob-
čianskeho
zákonníka a na dôvažok ich ešte aj zrušiť Národnou
radou
Slovenskej republiky zákonom.
Pri viacerých príležitostiach som zdôrazňoval,
že in-
štitút
dobrých mravov je právny inštitút, v
zmysle § 39 Ob-
čianskeho
zákonníka ho nemožno vykladať extenzívne. Takto to
uvádzajú
všetky komentáre a všetka judikatúra k
Občianskemu
zákonníku,
a osobitne k § 39 Občianskeho zákonníka. Táto ju-
dikatúra
ďalej uvádza, že neplatnosť právneho úkonu z dôvodu
rozporu
s dobrými mravmi možno vysloviť len v oblasti ob-
čianskoprávnej.
Teda, k vysloveniu neplatnosti možno pristú-
piť
len vtedy, keď ide o vzťahy, ktoré reguluje Občiansky
zákonník.
Treba dodať aj to, že neplatnosť právneho úkonu
z
titulu rozporu s dobrými
mravmi môže vysloviť len súd
a
nikto iný.
Pokúsme sa použiť tieto základné zásady právnej úpravy
neplatnosti
právneho úkonu z titulu rozporu s dobrými mravmi
na
rozhodnutia vlády o privatizácii priamym predajom.
Po prvé - treba povedať, že vláda bola
oprávnená rozho-
dovať
o privatizácii priamym predajom až do
jej odstúpenia.
Bola
na to vybavená zákonným splnomocnením a
žiadny akt, či
už
súkromnej alebo verejnej povahy, s výnimkou novelizácie
zákona
o privatizácii, jej v tom nemohol zabrániť.
Po druhé - list predsedu vlády predsedovi
Národnej rady
Slovenskej
republiky z hľadiska právneho, opakujem, z hľa-
diska
právneho nemá žiadny význam. Je to oznámenie, ktoré
nie
je podoprené spoločným rozhodnutím
vlády. Ak som dobre
informovaný, vláda neprijala uznesenie o tom, že
prestáva
vydávať
rozhodnutie o privatizácii. Z listu
môžeme vyvodzo-
vať len morálnu
a politickú zodpovednosť, ktorá sa však
v
žiadnom prípade nemôže
preniesť do právnej úpravy ako
právny
základ rušenia rozhodnutí prijatých na
základe záko-
na.
Áno, niekto by mohol označiť bývalého premiéra za člove-
ka,
ktorý zavádza, informovať o tom
verejnosť, prípadne in-
terpelovať
ho v parlamente, alebo sa pohrávať s
jeho dobrým
menom. To je
tak asi všetko, čo možno vyvodiť ako právny
následok
jeho písomného prejavu zaslaného
predsedovi Národ-
nej
rady Slovenskej republiky.
Po tretie - rozhodovanie vlády o privatizačných
projek-
toch
nie je oblasť občianskoprávna. Je to výkon štátnej moci
na základe zákona. Keby aj boli
porušené dobré mravy, čo
podľa
môjho právneho názoru neboli, rád by som
si vypočul
právne
protiargumenty, nemohli by sme túto
skutočnosť ozna-
čiť
za dôvod zrušenia rozhodnutí vlády Slovenskej republiky.
A
na koniec, po štvrté
- neplatnosť právneho úkonu
v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
vyslovuje súd a nie Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky prijatím
zákona, ktorý ruší
rozhodnutia
vlády Slovenskej republiky. Ani jednu zo základ-
ných
zásad právnej úpravy neplatnosti právneho úkonu z titu-
lu
rozporu s dobrými mravmi nemožno teda použiť v našom prí-
pade.
O to viac sa zrušenie rozhodnutí vlády po 6. septembri
1994
z dôvodu, ako je uvedené v dôvodovej správe k tomuto
zákonu,
dostáva do zvláštneho právneho
svetla a je pre mňa
touto
formou neprijateľné.
Vážené dámy a páni, zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky o
zrušení rozhodnutí vlády
Slovenskej republiky
o
privatizácii podnikov, časti majetku
podnikov a majetko-
vých účastí štátu priamym predajom má,
samozrejme, ďalšie
nedostatky, ako je
napríklad nesúlad s Ústavou
Slovenskej
republiky.
Samozrejme, mali by sme o tomto súlade
alebo ne-
súlade
hovoriť na prvom mieste, ja som si
úmyselne vybral
iba
jednu právnu stránku celého problému.
Nesúlad tohto zá-
kona
vo svojom odseku 1 s ústavou je tak zrejmý, najmä s tým
článkom
ústavy, ktorý garantuje ochranu vlastníctva, že sa
netreba,
podľa mňa, ani k tomuto nesúladu vracať. Rovnako
treba
upozorniť aj na to, že zákon ruší zmluvy, čo môže uro-
biť
v procese privatizácie iba súd na návrh prokurátora.
O všetkých týchto - musím povedať -
školáckych právnych
pochybeniach
alebo potknutiach už bolo toho povedané dosť.
Chcem vás len
preto požiadať, aby sme neprijímali zákon,
ktorý
je v celej svojej podstate právne spochybniteľný a na-
padnuteľný
aj pred Ústavným súdom. Nakoniec, vždy tu existu-
jú
ďalšie možnosti ako sa domôcť zrušenia uznesení, ktoré sú
predmetom
tohto zákona.
Vláda sa
môže vrátiť k týmto uzneseniam
a zrušiť ich
svojím
vlastným uznesením. Teda, nie je treba, aby sme vied-
li
takúto zložitú právnu polemiku. Ak sú tu nejaké pochyb-
nosti
o konkrétnych privatizačných
projektoch, vždy je mož-
nosť
ísť do konkrétneho projektu a skúmať, kto privatizoval,
akým
spôsobom privatizoval, aké peniaze boli
použité v pri-
vatizácii.
Ak bol v procese privatizácie pri konkrétnom pro-
jekte
porušený zákon, treba vyvodiť zodpovednosť
až po zod-
povednosť
trestnú.
Nemôžem teda, vážené dámy a páni,
hlasovať za zákon,
ktorý
sa prieči mojím najzákladnejším právnym vedomostiam.
Ďakujem za vašu pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Palacka.
Pripraví sa pán
poslanec
Nagy.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
v odôvodnení, ktoré priložil k vrátenému návrhu zákona
pán prezident, sú veľmi presne a vyčerpávajúco
vysvetlené
dôvody,
pre ktoré možno považovať tento zákon za protiústav-
ný.
Nechcem tieto dôvody opakovať, už tu vlastne aj zazneli,
a
netrúfam si súťažiť v právnej
polemike s mojimi predreč-
níkmi.
Chcem však upozorniť na iný evidentný rozpor, ktorý
je
taký zrejmý, že by mal byť jasný aj
neprávnikom, vrátane
pána
navrhovateľa zákona. Je to rozpor, ktorý dokazuje, že
zákon bol šitý
horúcou ihlou, tak ako bol aj
schválený,
a
jeho jediným cieľom je za každú cenu revidovať privatizač-
né rozhodnutia. List bývalého premiéra
poslúžil len ako
vhodná
zámienka.
V celej
dôvodovej správe navrhovateľ
zákona a rovnako
zástupca
vlády, ktorý predniesol stanovisko
vlády dnes, ar-
gumentujú tým, že
bývalý premiér v liste konštatoval, že
posledné rozhodnutia
vláda prijala 6.
septembra a ďalej
v
privatizácii nepokračuje, resp. nebude pokračovať. Podľa
tohto
navrhovateľ zákona argumentuje, že
rozhodnutia vydané
po
tomto termíne sú v rozpore s dobrými mravmi. Ponechám te-
raz
bokom právnu relevantnosť týchto argumentov, koniec-
koncov
pán poslanec Fico o nich obšírne hovoril, pýtam sa
len,
prečo sa v texte zákona rušia všetky
rozhodnutia od 6.
9.,
vrátane tých, čo boli vydané 6. 9.
Pýtam sa, či pán na-
vrhovateľ naozaj
nevie, aký je
rozdiel v slovách "po"
a
"od", alebo záleží niekomu práve na privatizácii niektoré-
ho
konkrétneho podniku a neváha pre tento svoj záujem zná-
silniť
i právo.
Vážení
kolegovia, navrhovaným zákonom
sa ruší celkom
55
rozhodnutí o privatizácii. To znamená, že týchto 55 štát-
nych
podnikov už dva mesiace žije v
neistote, v tej známej
predprivatizačnej
agónii, nehovorím už o finančných škodách,
ktoré
vznikajú všetkým nadobúdateľom z
úverových prísľubov,
vinkulácií
a podobne.
V neposlednom rade ide
tiež o ohrozenie sociálnych
istôt niekoľkých desiatok tisíc zamestnancov a ich rodín,
vrátane
robotníkov, vážení kolegovia zo Združenia robotní-
kov,
a toto je prvý konkrétny príspevok
parlamentnej koalí-
cie
k rozvoju slovenského hospodárstva.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Nagy.
Pripraví sa pán
poslanec
Weiss.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
prezident republiky svojím rozhodnutím číslo
2-2550/1994 o vrátení
zákona, ako aj bývalá vláda svojím
uznesením
číslo 1128 poskytuje dostatočné odôvodnenie proti-
ústavnosti
tohoto zákona a túto právnu argumentáciu si osvo-
jujem.
K tomuto odôvodneniu sa žiada dodať nasledovné.
1. Zákon
vnesením v právnom štáte
neprípustnej zásady
retroaktivity
do právneho systému otvára pochybnosti o dôve-
ryhodnosti
celej krajiny, keďže zákon bol prijatý jej naj-
vyšším
orgánom. Nedôvera zahraničných
investorov, či si ju
niekto
pripúšťa alebo nie, či na nej niekomu záleží alebo
nie,
tu skutočne je a bola umocnená týmto zákonom. Zahranič-
ní
investori, ktorí takýto spôsob zaobchádzania s majetkom
vo
svojich krajinách nepoznali, mali možnosť získať zaujíma-
vé poučenie, ktoré v regióne strednej
Európy nemá obdobu
a
nemá ani miesto.
2. Porušenie rokovacieho poriadku
Národnej rady Sloven-
skej
republiky bolo spôsobené nielen tým, že návrh zákona
nebol
zaslaný vláde na zaujatie stanoviska, ale aj tým, že
v
procese schvaľovania tak závažného zákona boli vylúčené
ostatné
orgány parlamentu, keďže sa nedodržal
postup schvá-
lenia
zásad zákona, ani samotného návrhu. Takýto procedurál-
ny
postup považujem za útok na parlamentarizmus. A podotý-
kam,
že parlamentarizmus po roku 1989 takýto postup predkla-
dania
závažných zákonov nepozná a je potrebné
sa ho vyvaro-
vať.
3. Zákon obmedzuje vlastnícke práva,
ktoré podľa článku
20
Ústavy Slovenskej republiky možno obmedziť len v nevy-
hnutnej
miere a vo verejnom záujme a za primeranú náhradu.
Avšak
tento zákon neustanovuje spôsob a výšku náhrady, ne-
označuje ani orgán
povinný poskytnúť náhradu.
Vzhľadom na
tieto
nedostatky, ktoré možno boli zámerom navrhovateľov zá-
kona,
je prinajmenšom otázne, či možno hovoriť o vyvlastnení
alebo
či použiť definíciu prísnejšiu. Podľa
môjho názoru sa
týmto
zákonom časť občanov Slovenskej republiky, ktorým bolo
ich vlastníctvo škrtom pera odňaté, dostalo do
postavenia
tých
občanov maďarskej národnosti,
ktorým rovnako boli ich
majetky
v roku 1948 prezidentskými
dekrétmi odňaté a tento
postup
bol právne kvalifikovaný ako konfiškácia. Nedá mi ne-
dodať,
že v prípade dôkladného porovnania spomínaných dekré-
tov
prezidenta Beneša s naším zákonom tie dekréty boli aspoň
legislatívne
neporovnateľne lepšie pripravené.
Na základe uvedených skutočností v mene
obidvoch klubov
Maďarskej
koalície odporúčam predložený návrh
novely zákona
neschváliť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Peter
Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
zákonom,
ktorý pán prezident vrátil, sa majú
zrušiť
rozhodnutia
vlády o privatizácii podnikov, privatizácii čas-
ti
ich majetku, ako aj majetkových účastí štátu priamym pre-
dajom od 6.
septembra 1994, čím sa stávajú neplatnými aj
všetky
zmluvy o predaji a všetky ďalšie právne
úkony, ktoré
na
ne nadväzujú. Prijatie takéhoto zákona
by malo veľmi ne-
priaznivý
účinok na ďalšie pokračovanie procesu
transformá-
cie
vlastníckych vzťahov, lebo povedie k spomaleniu privati-
začného
procesu, k zneisteniu záujemcov o privatizáciu ma-
jetku
štátu a narobí veľmi konkrétne ťažkosti
už privatizo-
vaným
podnikom a ich zamestnancom.
Schválenie takéhoto zákona dá
jasne negatívny signál
potenciálnym
zahraničným investorom, lebo je
svedectvom ne-
istoty
právnych a politických pomerov v
Slovenskej republi-
ke.
V tejto súvislosti zacitujem z vplyvného
nemeckého den-
níka
Handelsblat z 10. novembra 1994. V tomto denníku sa pí-
še:
"Vždy, keď vzniká politický nepokoj, odráža sa to v šta-
tistikách o
nemecko-slovenských
hospodárskych vzťahoch"
-
tvrdí autor článku, ktorý je
inak priateľom Slovenska.
"Nemecký
dovoz zo Slovenska", píše sa v
tomto článku, "stú-
pol
počas prvého polroku 1994 o 56 % na približne 1 miliardu
nemeckých
mariek, kým nemecký vývoz na Slovensko sa zvýšil
menej,
o 44% na 0,9 miliardy mariek." Túto expanziu dáva au-
tor
článku do súvisu s politickým upokojením počas vlády,
ktorej
sme boli aj my členmi od marca tohto roku. Záujem in-
vestovať
tento rok pozoruhodne stúpol. Denník konštatuje, že
"v
porovnaní s Českom sa vo vzťahu k
Slovenku väčšinou pre-
hliadalo,
že Slovensko je rovnako dobre napojené
na západo-
európsku dopravnú
infraštruktúru a navyše
je atraktívne
mzdovými
nákladmi."
Takýmto činom, vážené dámy, vážení páni, ako je zruše-
nie už
schválených privatizačných rozhodnutí zákonom, sa
oslabujú
rozvojové šance Slovenska a jeho šance vstúpiť do
Európskej
únie aspoň približne v rovnakom čase s
Českou re-
publikou, Maďarskou
republikou, Poľskou republikou.
Len
kvôli politickému
revanšu, povedzme si
to otvorene, len
kvôli
úzko straníckym a egoistickým
skupinovým záujmom, len
kvôli
tomu, aby sa zväčšila možnosť odvďačiť sa tým, ktorí
podporili
niekoho volebné fondy, sa týmto zákonom ohrozujú
možnosti hospodárskeho napredovania Slovenska. Významné je
aj
to, že tento zákon priamo nerieši problém úhrady majetko-
vej ujmy
spôsobenej zrušením platnosti
zmlúv o predaji
a
ďalších právnych úkonov, čo dopadne na zamestnancov podni-
kov,
ktoré boli rozhodnutiami vlády sprivatizované.
Čo je však vari najdôležitejšie, ako na to
poukázali už
moji
kolegovia právnici, tento zákon je v rozpore s ústavou.
Pod
dojmom tohto poznania aj pán premiér slovenskej vlády sa
pri
nočnom hlasovaní z 3. na 4. novembra zdržal hlasovania
o
tomto zákone.
Kolegyne a kolegovia, spochybňovať z
politicky účelo-
vých dôvodov ústavu a právne vzťahy
znamená spochybňovať
Slovenskú republiku ako právny a politicky
stabilný štát,
ako
krajinu, v ktorej sa oplatí investovať. Znamená to záro-
veň
ohrozovať tvorbu nových pracovných príležitostí, na kto-
ré
čakajú nezamestnaní slovenskí robotníci, technici a inži-
nieri. Aj
preto sú poslanci
Strany demokratickej ľavice
a
ich koaliční partneri proti
schváleniu pánom prezidentom
vráteného
zákona.
Dámy a páni z vládnej koalície, nenechajte
sa viesť iba
pocitom
sily, ktorý vám dáva väčšina hlasov v tomto parla-
mente.
To je predsa z historického hľadiska veľmi dočasná
hodnota.
A pánu navrhovateľovi by som chcel
povedať, že ne-
úcta
k právu sa napokon vždy ľavicovým
politikom nevyplati-
la.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
O slovo sa prihlásil predseda Národnej rady
pán
Gašparovič. Prosím, máte slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dovoľte mi, aby som reagoval len na tie
časti, kde sa
hovorilo
o listoch, resp. liste predsedu Národnej rady. Sku-
točne
tým, čo poviem, nechcem otvoriť polemiku. Názor, ktorý
som
vyjadril v listoch, bol môj názor, a názor, ktorý vyjad-
ril
premiér, bol názor jeho. Preto budem len sucho konštato-
vať
tieto listy, nechcem, aby sme teraz začali o tom rozprá-
vať,
kto má pravdu. O to vás prosím.
Prvý list som napísal pánu premiérovi
dávno predtým, bo-
lo
to 9. júna 1994, v ktorom mu píšem:
"Vážený pán predseda, v
súvislosti so schválením po-
slednej
novely zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevo-
du
majetku štátu na iné osoby, ktorá nadobudla účinnosť dňom
24.
marca 1994, bola uložená povinnosť podľa § 41 citovaného
zákona
príslušným orgánom štátnej správy a
obciam predložiť
na
schválenie vláde Slovenskej republiky v termíne ňou urče-
nom
zoznamy podnikov a zoznamy
majetkových účastí štátu na
podnikaní iných právnických osôb, ktoré budú
zahrnuté do
privatizácie
po uvedenom dni nadobudnutia účinnosti novely.
Súčasne je povinnosťou príslušných orgánov
štátnej správy
a
obcí predložiť aj zoznamy podnikov a zoznamy majetkových
účastí
štátu na podnikaní iných právnických
osôb, ktoré ne-
budú
zahrnuté do privatizácie. Tieto
zoznamy má vláda Slo-
venskej
republiky predložiť na rokovanie
Národnej rady Slo-
venskej
republiky. Zoznamy podnikov majú obsahovať najmä ná-
zov
podniku, jeho sídlo, zakladateľa, účtovnú hodnotu majet-
ku
a počet zamestnancov. Zoznamy majetkových účastí štátu na
podnikaní
iných právnických osôb majú obsahovať
najmä názov
právnickej osoby,
jej právnu formu,
predmet podnikania
a
rozsah majetkovej účasti štátu.
Vážený
pán predseda, dovoľujem si vás požiadať, aby
zoznamy
predložené Národnej rade Slovenskej
republiky ďalej
obsahovali
najmä tieto náležitosti: ohodnotenie privatizova-
ného
majetku /§ 6 ods. 1 písm. d/ citovaného
zákona/, urče-
nie
právnej formy spoločnosti a jej dokladovanie /§ 6 ods.
1
písm. f/ citovaného zákona/, pri
predaji jeho spôsob, ná-
vrh ceny,
platobných podmienok, ako
aj návrh investícií
a
ďalších podmienok predaja, ktoré sa môžu zohľadniť pri do-
jednávaní
kúpnej ceny, alebo sú dôvodom na
odpustenie časti
kúpnej
ceny /§ 6 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona/.
Vážený pán predseda, som toho názoru, že takto predlo-
žené a prerokované zoznamy naplnia zmysel
a účel zákona,
ktorým
je v týchto prípadoch transparentnosť a
zabezpečenie
kontinuity
ekonomickej transformácie."
Nedostal
som odpoveď na tento
list, preto som pánu
predsedovi znovu napísal, kde prakticky uvádzam
tie isté
dôvody.
To bolo potom 28. júna. 10. augusta som dostal odpo-
veď
od pána predsedu, kde mi píše:
"Vážený pán predseda, zoznam
podnikov a majetkových
účastí
na podnikaní iných právnických osôb, ktoré sú zahrnu-
té
do privatizácie, tlač Národnej rady
Slovenskej republiky
číslo
628, bol vypracovaný a predložený na
rokovanie Národ-
nej
rady Slovenskej republiky v súlade s
uznesením Národnej
rady
Slovenskej republiky 446 zo dňa 13. apríla 1994. Zozna-
my
obsahujú náležitosti uvedené v § 41 zákona
92/1991 Zb.
v
znení neskorších zmien a doplnkov. Sú
predkladané v takom
rozsahu,
ako ich prerokovala vláda Slovenskej
republiky pri
posudzovaní
zaradenia podnikov do privatizačného procesu.
Vaším listom zo dňa" - a teraz píše to, čo požadujem.
"Dovoľujem
si dať do vašej pozornosti, že prvá
skupina vami
požadovaných doplňovaných údajov je v
predloženom zozname
uvedená.
Ďalšie údaje však patria k tým, ktoré
alebo tvoria
súčasť
vypracovaného projektu, alebo sa
generujú na základe
predkladaných
konkurenčných privatizačných projektov
a pod-
netov
priamo v privatizačnom procese.
Zabezpečenie vami vy-
žadovaných údajov
podľa predmetného § 41 tohto
zákona
a
uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky číslo 446 by
si
preto vyžadovalo mať spracované
privatizačné projekty na
všetky podniky
uvedené v zozname
a museli by byť známe
i
podnety záujemcov na spôsob
privatizácie na všetky podni-
ky.
Proces však prebieha kontinuálne
postupným vypracovaním
privatizačných
projektov u zakladateľa, pričom väčšina
pod-
netov
je predkladaná na Ministerstvo pre správu a privatizá-
ciu
národného majetku Slovenskej republiky
až po zverejnení
o
tom, že Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného
majetku
Slovenskej republiky obdržalo
privatizačný projekt.
Z
týchto dôvodov preto nie je možné vyhovieť vašej doplňujú-
cej
požiadavke.
Naviac
uvádzam, že poslanci
Národnej rady Slovenskej
republiky,
členovia Výboru Národnej rady Slovenskej republi-
ky pre privatizáciu, sa pravidelne oboznamujú
s postupom
prípravy privatizačného procesu a v
súlade s požiadavkou
predsedu
tohto výboru sú poslanci prítomní i pri
výberových
konaniach
pre výber nadobúdateľa pri priamom
predaji vopred
určenej
osobe.
Na záver uvádzam, že podľa § 10
predmetného zákona roz-
hodnutie
o privatizácii vydáva príslušný orgán
ministerstva
privatizácie
resp. vláda. Z tohto pohľadu je možné
posudzo-
vať
prerokovanie zoznamov podnikov
zaradených do privatizá-
cie
v Národnej rade Slovenskej republiky len informatívne."
Pritom som nežiadal všetky privatizačné
projekty, len
tie,
ktoré sa práve prerokovávajú. Na to som
8. septembra
odpísal
pánu predsedovi vlády, kde píšem:
"Vážený pán predseda, Národná rada
Slovenskej republiky
uznesením
549 zo dňa 17. augusta 1994 prerušila svoje zasad-
nutie
až do skončenia 10. volebného obdobia. V súvislosti
s
tým nie je možné vykonávať ani príslušné oprávnenia vyplý-
vajúce
z jej kontrolnej pôsobnosti voči vláde Slovenskej re-
publiky
v súlade s článkom 86 písmena g/ Ústavy Slovenskej
republiky. Z
tohto hľadiska považujem
za dôležité najmä
otázky
súvisiace s privatizáciou národného majetku vykonáva-
nou
podľa zákona 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Domnievam
sa, vážený pán predseda, že v záujme
transparent-
nosti
a objektívnosti procesu prevodu
majetku štátu na iné
osoby
by bolo vhodné, aby do ustanovenia
novej vlády, ktorá
vzíde
z týchto poslaneckých volieb, sa
dočasne privatizačný
proces
prerušil. Takýmto postupom možno predísť pochybnos-
tiam
o účelnosti a vhodnosti procesu privatizácie a vyhnúť
sa
možným následným pochybnostiam o rozhodnutiach vašej vlá-
dy
na konci jej funkčného obdobia. S pozdravom."
To bolo
8. septembra a 21. septembra
mi pán predseda
vlády
napísal:
"Vážený pán predseda, listom číslo
74/1994 z 8. septem-
bra
1994 žiadate vládu, aby do ustanovenia
novej vlády pre-
rušila
prevod majetku štátu na iné osoby v
záujme objektív-
nosti
tohto procesu. Vláda posledné rozhodnutie o privatizá-
cii podnikov vydala 6. septembra 1994 a tým, vážený
pán
predseda,
vyhovela vášmu odporúčaniu."
To je
všetko. To je názor pána
predsedu a názor môj.
Prosím
vás, nekomentujte to, ozaj som len prečítal, lebo za-
se
sa budeme vadiť. Len som chcel,
aby ste vedeli, aký bol
názor
Národnej rady a aký bol názor vlády, bez komentára.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Chcel by som reagovať na pána poslanca
Nagya, keď pove-
dal,
že v roku 1948 prezident dekrétom dal
skonfiškovať ma-
jetok
niektorým maďarským občanom. Pán Nagy,
žijem na samej
hranici,
už ďalej nie je kde ustúpiť, len ísť do Maďarska
alebo
do vnútrozemia. Moji rodičia tam žili,
aj starí rodi-
čia
tam žili. Musím vám povedať, že nie sme tí ľudia, ako
boli
vaši predkovia, že nadávali našim
Slovákom do smradľa-
vých
Slovákov, mojich rodičov a starých rodičov bili a kopa-
li
do zadku. My nie sme tí ľudia. Ani vám nič nebudeme po-
štátňovať.
Vy ste
boli podpredsedom Národnej rady,
keď sa zákony
prijímali
v parlamente, boli ste za Maďarskú
koalíciu. Boli
ste
podpredsedom Národnej rady a viete, aké zákony sa prija-
li.
Osobne som x-krát vystúpil na pôde parlamentu. Takáto
privatizácia
nebola tomuto ľudu sľubovaná, jedným slovom ne-
bola.
Pán Kňažko by nás nebol dostal na námestia nikdy v ži-
vote.
Takže, prosím vás, potom nechajme tieto veci.
Pán Weiss, vám chcem povedať len toľko:
Nikdy ste nema-
li
rád robotníkov, od začiatku ste ich nemali rád, takže ne-
hovorte.
Ja som ľavičiar a budem ľavičiar.
Vy ste sa nikdy
o
robotníkoch dobre nevyslovili, ani posledne,
keď sme boli
tu.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Moravčík,
máte slovo.
Poslanec J. Moravčík:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predseda Národnej rady,
tieto dokumenty, ktoré ste tu čítali, sú známe. Nikto
ich
tu nepopiera. Pokiaľ ide o ich vecný obsah, môžeme o tom
diskutovať.
Ak sme mali pochybnosti o transparentnosti, kto-
rá
sa požaduje, mali sme to konkrétne
skúmať. Ak niekde ne-
bola transparentnosť, alebo ak vláda
niečo spochybila, je
možné
zrušiť konkrétne rozhodnutie. Čiže,
tu nejde o exis-
tenciu alebo o
neexistenciu týchto listov,
ale ide o ich
právne
zhodnotenie. Toto právne zhodnotenie v žiadnom prípa-
de
nemôže viesť k tomu, aby sme zrušili konkrétne privati-
začné
rozhodnutia tam, kde prešlo
vlastníctvo. Opakujem, ak
vláda
mala pochybnosti o účelnosti nášho
rozhodovania mohla
kedykoľvek uznesenia zmeniť do tej doby, pokiaľ neprešlo
vlastníctvo.
Ak prešlo vlastníctvo v konkrétnych prípadoch
za
nejakých podivných okolností, ktoré by
mohli odôvodňovať
vašu
pochybnosť, bolo treba konať v tých
konkrétnych prípa-
doch.
Ale prijať takýto zákon, pán predseda Národnej rady,
tam
rozpor s ústavou je úplne evidentný, to nemožno poprieť.
Keď
chcete dosiahnuť účel, zvoľte si na to
iné prostriedky,
ale
nie takýto zákon, ktorý je proti ústave.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, máte
slovo.
Poslanec F. Mikloško:
Chcel by som povedať dve vety. Celá
diskusia okolo toh-
to
zákona, aj prvýkrát aj dnes, sa točí
okolo jediného jed-
ného
problému, totiž či tento zákon, ktorý bol prijatý pros-
tou
väčšinou, je protiústavný, alebo nie je. Z tohto dôvodu,
pán
predseda, som celkom nepochopil, prečo ste nám čítali
tie
listy. Samozrejme, že si s predsedom vlády môžete koreš-
pondovať
každý týždeň, ale to je vec, ktorá patrí potom už
do
archívu Národnej rady a vlády, ale to je všetko. To nemô-
že
mať nijaký vplyv na prijatie alebo
neprijatie zákona. To
je
prvá vec.
Druhá vec - rád by som povedal, že už 7
minút nadrábame
a
že patrí sa ísť domov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pridávate k tomu, pán poslanec. Pán
poslanec Weiss, má-
te
slovo.
Poslanec P. Weiss:
Vážený pán podpredseda Ľupták, vždy som si vážil všet-
kých
ľudí, ktorí sa živili čestnou prácou, či to boli robot-
níci,
učitelia, vojaci alebo vedci. Mám medzi
nimi vo všet-
kých
kútoch Slovenska veľa osobných
priateľov, ktorí by mi
nikdy
nepovedali to, čo ste mi povedali vy.
A keď už spomíname, bol som jedným z iniciátorov zalo-
ženia
Združenia robotníkov Slovenska. Finančná pomoc pre to-
to
Združenie robotníkov Slovenska išla zo Strany demokratic-
kej
ľavice. A bol som, ak si pamätáte, aj pri vašom vstupe
do
slovenského politického života. Vo svojom príspevku som
hovoril
o veľmi konkrétnych, vecných,
hospodárskych a poli-
tických
argumentoch. Čakal som, že počujem od vás rovnako
konkrétne
a vecné politické aj hospodárske protiargumenty.
Nepočul
som nič, iba vyjadrenie určitého
osobného stanovis-
ka,
osobného predsudku. Je mi to veľmi
ľúto. Ja som takýto
vývoj
našich vzťahov nechcel.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Nagy, máte slovo.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán podpredseda, to
ako ste reagovali na moje
vystúpenie,
považujem za obyčajné demagogické vystúpenie. Ja
som vecne argumentoval v neprospech tohoto
návrhu zákona.
Chcem vás poprosiť - tento tón, ktorý tu uvádzate, nebol
v
parlamente zvykom. Prosím vás, ja som vás neurážal, neurá-
žal som vašich
rodičov, vašich predkov.
Neurážajte mojich
predkov! Moji
rodičia boli čestní
ľudia, ktorí uznávali
a
ctili robotníkov, ako aj Slovákov.
Prosím, tento tón sem
nepatrí.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán predseda
Gašparovič.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Skutočne som sa nechcel ďalej zapojiť do diskusie, ale
musím
odpovedať, lebo pán poslanec Mikloško ma vyzval. Prečo
som
čítal tieto listy? No, čítal som ich
preto, že existuje
aj
iný list, o ktorom sa doteraz nehovorilo, a to je
ten
rozporný
list medzi názorom vlády a parlamentu. Nechcem ho
komentovať.
V tomto by sa mohlo hľadať, čo je protiústavné
a
čo nie je. Či je protiústavné to, že na
základe uvedeného
zákona
92 z roku 1991, ustanovení, ktoré som
citoval, vláda
mi
nedala poznatky. Ale či má pravdu
vláda, že mi tieto po-
znatky
nemusela dať, to sa dá ešte právne stále skúmať. Pre-
to
som to povedal. Tak nehovorme teraz o tom, čo je ústavné,
čo
nie je. Len to som chcel, nič iné som nechcel. Prečítal
som
listy. Nebol by som rád, keby sme teraz s pánom Moravčí-
kom
začali debatovať, či má pravdu on alebo ja.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Vážení prítomní, chcel by som len vyjadriť hlbokú pok-
lonu pred vyjadreniami pána podpredsedu Ľuptáka,
ktoré sú
síce
jednoduché, ale jednoznačné a pragmatické. I keď všetci
ostatní siahodlho, uhladene a rozumne,
predovšetkým veľmi
rozumne, chcete
rozprávať, ale rozprávate
a rozprávate
a
v podstate nič nepoviete.
Chcel by som, pán predsedajúci, dať
procedurálny návrh,
aby
sme ukončili túto neproduktívnu diskusiu a prešli k hla-
sovaniu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Považujem to za procedurálny návrh.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto pro-
cedurálnom
návrhu.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme prijali procedurálny
návrh na ukon-
čenie
rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chcete
sa ešte vyjadriť k rozprave, pán
spoločný spravodaj-
ca?
Poslanec M. Pacola:
Poukazovalo sa tu na jediný rozpor, a to
rozpor s člán-
kom 20 ústavy.
Vážení poslanci, ktorí ste na tej
druhej
strane,
okrem § 39 - dobré mravy, by som vás
chcel poinfor-
movať
aj o iných skutočnostiach, ktoré tu boli už predložené
pánom
Michalkom. Škoda, že ste sa mnohí
smiali a nevenovali
mu
pozornosť. Myslím si, že tam bolo povedané, a máme dôkazy
o
tom, že je tu nesúhlas zakladateľov, je tu nesúhlas manaž-
mentu podnikov, je tu nesúhlas Asociácie
zamestnávateľov.
Ďalej,
čo je najpodstatnejšie, máme tu naše
volebné progra-
my.
Keď dovolíte, mohol by som vám prečítať, zacitovať náš
volebný
program. Čiže si myslím, že v zmysle článku 20 ústa-
vy
to vôbec nie je v rozpore. Tak to chce ľud, tak to chce
tento
národ, a myslím si, že nie je to v rozpore s článkom
20.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Vážení kolegovia a
kolegyne, s ohľadom
na
túto skutočnosť ešte sa pýtam pána ministra,
či chce za-
ujať
nejaké stanovisko.
Minister
pre správu a privatizáciu
národného
majetku SR P. Bisák:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. V súlade s článkom 87 ods. 3
Ústavy Slovenskej
republiky
dávam hlasovať, či Národná rada uvedený zákon po
opätovnom
prerokovaní schvaľuje v znení ako bol prijatý 4.
novembra
1994. Kto je za opätovné schválenie uvedeného záko-
na?
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tak ako pri
predchádzajúcom zákone Ná-
rodná rada
Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní
schválila
zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení
rozhodnutí
vlády Slovenskej republiky o
privatizácii podni-
kov,
časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu pria-
mym
predajom, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som vás ešte
upozornil na to,
že máte predloženú
prihlášku slovenskej
skupiny
medziparlamentnej únie, kde je uvedené možné prihlá-
senie
sa do jednotlivých parlamentných skupín. Prosím vás,
urobte
tak a odovzdajte tie materiály tak, ako
je vyznačené
na
danom materiáli.
Ešte sa o slovo prihlásil pán poslanec Šimko. To je už
po
rozprave, lebo týmto končíme
rokovanie. Prosím, pán po-
slanec
Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda. Len drobné
prehlásenie mimo
programu.
Chcem upozorniť, že ste schválili zákon, za ktorý,
tak
ako povedal pán poslanec Weiss, nehlasoval ani vtedy eš-
te poslanec, dnes predseda vlády pán
Mečiar. Na rokovaní
o
tomto návrhu zákona v
ústavnoprávnom výbore pán poslanec
Fico položil pánu Mečiarovi otázku, aby
vysvetlil, prečo
nehlasoval
za tento zákon. Pán Mečiar najskôr
prisľúbil, že
odpovie, ale potom
spresnil svoju odpoveď, že odpovie na
chodbe.
Neviem, či sa tak stalo. V každom
prípade to svedčí
o
charaktere tohoto zákona. Chcem len
vyhlásiť, že hneď po
tom, ako nadobudne tento zákon účinnosť,
pätina poslancov
tohoto
parlamentu predloží tento zákon Ústavnému súdu, aby
rozhodol
o jeho súlade alebo nesúlade s Ústavou slovenskej
republiky.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kočnár.
Poslanec M. Kočnár:
Chcem oznámiť členom mandátového a
imunitného výboru,
že
zajtra pred zasadnutím pléna sa
stretneme v zasadačke na
čísle
dverí 183 o 8.30 hodine. Prosím vás
všetkých, aby ste
tam
prišli.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Bugár.
Prosím vás, ale už
naozaj
prekročujeme 19. hodinu.
Poslanec B. Bugár:
Pán podpredseda, hlasovanie je asi
chybné. Počas hlaso-
vania
som vybral kartu, prístroj ma ale zaregistroval, že
som
sa zdržal hlasovania.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Poslanec B. Bugár:
Nehnevajte sa, ale to nemôžeme riešiť takýmto
spôsobom,
že ďakujem. Prítomných bolo 76.
Odrátajte mňa, to je len
75,
a tým hlasovanie neprešlo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážený pán kolega, technici sa na to pozrú. Pán posla-
nec
Ftáčnik. Ale naozaj mienim ukončiť rozpravu a faktické
poznámky
a končíme rokovanie.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážení
kolegovia poslanci, kolegyne
poslankyne, viem,
že
máme už úmysly odísť z tejto sály, ale okrem toho som za-
registroval veľmi intenzívne úmysly, aby zajtra
sme boli
schopní ukončiť celú schôdzu Národnej rady, v
pokoji sa
rozísť
na Vianoce a užiť ich každý v rodinnom kruhu. To by
predpokladalo,
že dnes ešte aspoň jeden zákon zvládneme, le-
bo
je to posledný zákon, ktorý máme v programe. Potom už má-
me
len voľby orgánov sociálnej a
zdravotnej poisťovne, roz-
počet
a rozpočtové provizórium. Chcem dať návrh, aby sme eš-
te
aspoň tento jeden zákon prerokovali,
keďže je tu pán mi-
nister
financií, videl som ho v priestoroch Národnej rady.
Je
napísané, že ho odôvodní pán minister. Dávam takýto návrh
s
prosbou na všetkých, aby sme naozaj zajtra boli schopní
skončiť.
Kapustnica 30 minút vydrží.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ak dovolíte, prepáčte nám to, veľmi
ďakujeme za vašu
starostlivosť,
ale chcem vám povedať, že pán
podpredseda už
dávnejšie
odtiaľto odišiel.
Vážené kolegyne a kolegovia, prerušujem rozpravu. Upo-
zornil som, že
faktické poznámky neprichádzajú
do úvahy,
pretože v podstate
iba predlžujeme čas, ktorý
potrebujeme
všetci
na oddych.
Končím
dnešné zasadnutie. Pokračujeme
zajtra ráno o
o
9.00 hodine. Prosím vás, pokúsme sa zajtra skoncentrovať
takým
spôsobom, aby sme mohli program naplniť
a aby sme na-
ozaj
mohli s pokojom odísť na slávenie vianočných sviatkov.
Prosím, pán poslanec.
Poslanec P. Hrušovský:
Ak
dovolíte, pán predsedajúci,
rád by som sa spýtal
pána
predsedu ako člen mandátového a
imunitného výboru, keď
už
na zajtra tak nečakane zvolal výbor, s akým programom,
aby
som sa vedel pripraviť na rokovanie tohoto výboru.
Poslanec M. Kočnár:
V
súvislosti s nástupom novej náhradníčky a overením
jej
mandátu. To je všetko.
Šiesty deň rokovania
3. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
22. decembra 1994
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 3. schôdze Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky. Aj keď prvý bod nie je ta-
ký,
kde je potrebné hlasovať, napriek tomu sa skúsme prezen-
tovať.
Prezentujme sa, prosím.
Prezentovalo sa 73 poslancov,
pokračujeme v rokovaní
3.
schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dnes ráno zasadal Mandátový a
imunitný výbor Národnej
rady
Slovenskej republiky. Skôr, ako
pristúpime k rokovaniu
o
ďalších bodoch schváleného programu,
prosím predsedu man-
dátového
a imunitného výboru pána poslanca
Kočnára, aby po-
dal správu Mandátového a imunitného výboru
Národnej rady
Slovenskej republiky o
nastúpení náhradníka na miesto
po-
slanca
Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého mandát sa
neuplatňuje.
Poslanec M. Kočnár:
Správa
Mandátového a imunitného
výboru Národnej rady
Slovenskej republiky o
nastúpení náhradníka na miesto
po-
slanca
Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého mandát sa
neuplatňuje.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
na neuplatňované mandáty poslancov Národnej rady Slo-
venskej republiky, ktorých prezident Slovenskej
republiky
13.
decembra 1994 vymenoval za členov vlády Slovenskej re-
publiky, nastúpili príslušní náhradníci dňom 14. decembra
1994.
Mandátový a imunitný výbor na svojej
schôdzi 14. decem-
bra
1994 pri prerokovaní nastúpenia týchto
náhradníkov zis-
til,
že podľa § 48 ods. 5 zákona Slovenskej
národnej rady
číslo 80/1990 Zb.
o voľbách do Slovenskej národnej rady
v
znení neskorších predpisov
Ivan Ľupták je nastupujúcim
náhradníkom
koalície Hnutie za demokratické Slovensko a Roľ-
nícka
strana Slovenska na neuplatňovaný
mandát poslanca Jo-
zefa
Zlochu vo volebnom kraji Východoslovenskom.
Výbor
nemal od pána Ivana Ľuptáka príslušné doklady
potrebné
k overeniu jeho nastúpenia ako náhradníka, a teda
nemal
možnosť preskúmať platnosť jeho nastúpenia. Výbor od
neho
neobdržal ani písomné vyhlásenie o vzdaní sa kandidátky
na
miesto náhradníka. V dôsledku toho predseda Národnej rady
Slovenskej
republiky nevyhlásil dňom 14. decembra 1994 na-
stúpenie
náhradníka na neuplatňovaný mandát
poslanca Jozefa
Zlochu.
Mandátový a imunitný výbor
na schôdzi 22. decembra
1994
konštatoval, že Ivan Ľupták ako nastupujúci náhradník
na
neuplatňovaný mandát poslanca Jozefa Zlochu sa 21. decem-
bra
1994 vzdal svojej kandidátky na miesto poslanca listom
predsedovi
Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti
so
svojím zvolením za člena Prezídia Fondu národného majetku
Slovenskej
republiky. Táto funkcia je podľa § 38
ods. 2 zá-
kona
číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu
na iné
osoby v znení
neskorších predpisov
nezlučiteľná
s
funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Mandátový a imunitný výbor v nadväznosti
na svoje uzne-
senie
zo 14. decembra 1994 číslo 6, podľa
spisov Slovenskej
volebnej
komisie a tiež podľa dokladov o nastupujúcom ná-
hradníkovi
zistil, že podľa § 48 ods. 5 zákona o
voľbách do
Slovenskej
národnej rady v znení neskorších predpisov ďalším
nastupujúcim náhradníkom
koalície Hnutie za demokratické
Slovensko a
Roľnícka strana Slovenska
vo volebnom kraji
Východoslovenskom
je pani Jozefína Obšitníková. Táto by mala
nastúpiť
na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slo-
venskej republiky
Jozefa Zlochu, ktorý
bol 13. decembra
1994
vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky.
Pani
Jozefína Obšitníková je
slovenskej národnosti,
štátna
príslušnosť Slovenská republika. Narodila sa 16. júna
1952
v Prakovciach. Povolaním je
učiteľka, v súčasnosti je
zamestnankyňa v súkromnej
firme v Snine. Výbor preskúmal
platnosť
jej nastúpenia ako náhradníka na neuplatňovaný man-
dát
a tiež aj jej voliteľnosť. Preskúmal aj
otázku nezluči-
teľnosti
funkcie poslanca s inou funkciou s tým, že podľa
predložených
dokladov takúto funkciu nevykonáva.
Mandátový a imunitný výbor odporučil predsedovi Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, aby podľa §
48 ods. 6 voleb-
ného
zákona vyhlásil na neuplatňovaný mandát poslanca Jozefa
Zlochu
nastúpenie náhradníčky Jozefíny
Obšitníkovej a odo-
vzdal
jej osvedčenie o tom, že sa stala poslankyňou Národnej
rady
Slovenskej republiky dňom 22. decembra
1994. Navrhujem
Národnej rade
Slovenskej republiky schváliť
tento návrh
uznesenia:
"Národná rada Slovenskej republiky
v nadväznosti
na
svoje uznesenie zo 14. decembra 1994 číslo 41 berie so
súhlasom
na vedomie správu Mandátového a imunitného výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na
miesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky
Jozefa
Zlochu,
ktorého mandát sa neuplatňuje."
Ďakujem za slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu predsedovi mandátového a imunitného výbo-
ru.
Počuli ste návrh znenia uznesenia, o ktorom teraz dám
hlasovať.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 103 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že navrhované uznesenie sme
schválili.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v súlade s odporúčaním mandátového a imunitného výboru
podľa § 48
ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo
80/1990
Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení
neskorších
predpisov predseda Národnej rady Slovenskej re-
publiky vyhlásil
na neuplatňovaný mandát poslanca Jozefa
Zlochu
nastúpenie náhradníčky Jozefíny
Obšitníkovej. Osved-
čenie
o tom, že sa stala poslankyňou Národnej rady Sloven-
skej
republiky dňom 22. decembra 1994, jej
odovzdám po zlo-
žení
sľubu.
Teraz pristúpime k sľubu poslankyne Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Prosím pani Jozefínu Obšitníkovú, aby
pristúpila pred
rečnícke
miesto a do mojich rúk zložila Ústavou Slovenskej
republiky predpísaný sľub. A takisto prosím pána
poslanca
Sečánskeho,
aby prečítal znenie sľubu. Zároveň vás prosím,
aby
ste vstali.
Poslanec M. Sečánsky:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej
republike.
Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej obča-
nov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné
zákony a pracovať
tak,
aby sa uvádzali do života."
Poslankyňa J.
Obšitníková:
Sľubujem. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej vykonáme voľbu pani poslankyne do
výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky.
Klub poslancov Hnutia za demokratické
Slovensko navrhu-
je
zaradiť pani Jozefínu Obšitníkovú za členku Výboru Národ-
nej rady
Slovenskej republiky
pre životné prostredie
a
ochranu prírody.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Má niekto nejaké otázky?
/Nikto./
Ak nie, navrhujem, aby sme prijali
uznesenie tohto zne-
nia:
"Národná rada Slovenskej
republiky podľa § 4 písm. 1
zákona
Slovenskej národnej rady číslo 44/1989
Zb. o rokova-
com
poriadku v znení neskorších predpisov
zvolila Máriu Ob-
šitníkovú
za členku Výboru Národnej rady Slovenskej republi-
ky
pre životné prostredie a ochranu prírody."
Dávam o návrhu hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hneď
hlasujme.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie
schválili.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v roko-
vaní budeme
pokračovať d v a d s i a t y
m š t v r t ý m
bodom
schváleného programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1990 Zb. o daniach
z
príjmov v znení neskorších predpisov.
Predtým požiadal o vstup pán poslanec
Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem. Pán predseda, včera som namietal
proti posled-
nému
hlasovaniu. Pán predsedajúci, pán podpredseda Húska ne-
dal
o tomto mojom návrhu hlasovať. Prečítam vám uznesenie
Národnej rady číslo
468. Pod bodom E/2 sa hovorí: "Každý
poslanec
môže bezprostredne po hlasovaní podať námietku pro-
ti
výsledku hlasovania, najmä z dôvodu nefunkčnosti hlasova-
cej
jednotky. O námietke rozhodne
Národná rada bez rozpra-
vy."
Moja námietka nebola nijakým spôsobom vyriešená.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Po
konzultácii s technikmi bolo povedané, že vaša karta
bola
vsunutá do hlasovacieho zariadenia,
zaprezentovali ste
sa
a potom bola karta vytiahnutá. Čiže,
hlasovanie je plat-
né,
pán poslanec.
Poslanec B. Bugár:
Pán predseda, ale o tom, že toto hlasovacie zariadenie
takto funguje, myslím si, že poslanci neboli
informovaní.
Bolo
povedané, že hlasovacia karta počas hlasovania musí byť
vsunutá.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, pán poslanec, máte inštrukcie, každý poslanec ich
dostal
a tam to máte napísané. A tu sme trénovali, skúšali
hlasovanie,
kde sa to povedalo. Pán poslanec, ak
namietate,
že
mala rozhodnúť Národná rada bez rozpravy hlasovaním, pro-
sím,
môžem to urobiť teraz, či vašu námietku Národná rada
prijíma
alebo neprijíma.
Poslanec B. Bugár:
Pán predseda, som si vedomý toho, že výsledok hlasova-
nia
bude aj tak taký, aký bol včera,
to je v poriadku, ale
žiadam,
aby sa o tomto hlasovalo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Veď som teraz povedal, že keď to žiadate, urobíme hla-
sovanie.
Páni poslanci, panie poslankyne, budeme
hlasovať o tom,
či
sa berie námietka pána poslanca Bugára, alebo nie.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Ak
berieme návrh pá-
na
poslanca, hlasujme áno, ak neberieme, hlasujme nie.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Pán poslanec, vyhoveli sme vašej
žiadosti.
Vládny návrh zákona, ktorý som predniesol, ste dostali
ako
tlač číslo 60 a spoločnú správu výborov ako tlač 60a.
Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda
vlády a minis-
ter
financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím,
pán
podpredseda.
Podpredseda vlády a
minister financií SR SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády a členovia vlády,
vážená Národná rada,
Ministerstvo financií Slovenskej republiky prekladá na
základe
uznesenia vlády z 29. novembra tohto roku na rokova-
nie
Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona
číslo
286/1992 Zb. o daniach z príjmov v
znení neskorších
predpisov.
Cieľom novely je umožniť Národnej banke Sloven-
ska,
ktorá v zmysle § 4 odsek 2 zákona číslo 566/1992 Zb.
o
Národnej banke Slovenska reprezentuje
Slovenskú republiku
na
svetových trhoch peňazí, uskutočňovať
emisie cenných pa-
pierov
znejúcich na cudziu menu bez uplatnenia dane z príjmu
vyberanej
zrážkou vo vzťahu k zahraničným
investorom. Vstup
na
zahraničné kapitálové trhy je
podmienený splnením celého
radu
ekonomických a právnych podmienok. Niektoré sú z pohľa-
du
trhu resp. investorov stanovené
obligatórne a o ich ak-
ceptácii
nie je možné vyjednávať.
Zo štátov tzv. východoeurópskeho regiónu
majú doteraz
prístup
na kapitálové trhy iba Maďarská republika, Česká re-
publika
a Slovenská republika, ktoré svoju dôveryhodnosť mu-
seli
v očiach zahraničných investorov deklarovať tzv. ratin-
gom,
t.j. dostatočnou úrovňou stability
ekonomických, poli-
tických
a právnych vzťahov.
Z hľadiska dôstojnej reprezentácie
Slovenskej republiky
a
z dôvodu udržania resp. posilnenia dosiahnutého stupňa
dôveryhodnosti ratingu na
zahraničných kapitálových trhoch
-
podotýkam nad rámec tohto materiálu, že by sme chceli zvý-
šenie ratingu dosiahnuť v priebehu mesiaca
februára roku
1995
- je dôležité, aby Národná banka Slovenska uskutočňova-
la
emisie cenných papierov znejúcich na
cudziu menu za pod-
mienok,
ktoré sú porovnateľné s legislatívnymi podmienkami
v
iných štátoch, napríklad v Českej
republike, aby tieto
podmienky
boli deklarované i novelou citovaného zákona o da-
niach
z príjmov. Vážené dámy, vážení páni,
uvedenou novelou
sa
v konečnom dôsledku absolútne neznižuje príjem do štátne-
ho
rozpočtu. Prosím vás o podporu
predloženého vládneho zá-
kona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi a prosím spoločného spravo-
dajcu
pána poslanca Lysáka, aby podal správu o výsledkoch
prerokovania
vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda a členovia vlády Slovenskej repub-
liky,
kolegyne, kolegovia,
dámy a páni,
dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu
Ústavnoprávne-
ho
výboru Národnej rady Slovenskej
republiky, Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet a menu
a
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo, privatizáciu a podnikanie o
výsledku prerokovania
vládneho
návrhu zákona Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺ-
ňa
zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach príjmov v znení ne-
skorších
predpisov.
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo
286/1992 Zb. o daniach
z
príjmov v znení neskorších predpisov, pridelil predseda
Národnej rady
Slovenskej republiky rozhodnutím
číslo 72
z
9. decembra 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru
Národnej rady
Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre financie, rozpočet a menu
a Výboru
pre
hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie. Uvedeným roz-
hodnutím
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol ako
príslušný
na skoordinovanie stanovísk výborov
Národnej rady
Slovenskej
republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre financie, rozpočet a menu.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
a
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie prerokovali vládny návrh
zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon
číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskor-
ších
predpisov, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom zne-
ní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu prerokoval predmetný návrh zákona Národnej
rady
Slovenskej republiky, vyslovil s ním
súhlas a odporúča
ho
Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení
pripomienky, a to
k bodu 1 § 4 písm.
w) v znení "výnosy
z
cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejú-
cich
na cudziu menu". Poznámka pod čiarou k odkazu 4h/ znie:
"4h/
§ 29 písm. d/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky
číslo
566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska." V § 19 sa
dopĺňa
písmeno n/, ktoré znie: "n/ výnosy z cenných papierov
vydaných
Národnou bankou Slovenska
znejúcich na cudziu me-
nu."
Dovoľte, vážení, okrem uvedeného doplniť
jednu aktuálnu
skutočnosť.
Za veľmi závažnú pre naše rozhodovanie pri posu-
dzovaní
tohoto návrhu zmeny zákona považujem najmä skutoč-
nosť, že 28.
januára 1995 Národná banka bude po prvýkrát
splácať kupón z
titulu uskutočnenia prvej
verejnej emisie
cenných
papierov na japonskom trhu SAMURAJ. Ak by v tomto
termíne nebolo
formálne vyjasnené vyhlásenie
účinnosti
v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky,
že výnosy z cenných
papierov
znejúcich na cudziu menu vydaných Národnou bankou
Slovenska
nepodliehajú daňovej povinnosti,
bude musieť Ná-
rodná banka Slovenska oficiálne deklarovať v
Japonsku, že
dohodnutý
kupón sa z titulu dane vyberanej zrážkou v Sloven-
skej
republike zvýši zo 6,3 % na 7
%. To by zrejme nebol
dobrý
signál pre našich zahraničných partnerov. Aj preto od-
porúčam
prijatie tohto zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu.
Žiadnu
písomnú prihlášku do rozpravy som
nedostal. Hlási sa
s
faktickou poznámkou pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda, návrh zákona má svoju logiku a je
pre
Slovensko potrebný. Predpokladám,
že ho podporíme. Pán
podpredseda Kozlík sa
však zmienil o tom, že bude záujem
zvýšiť
rating Slovenskej republiky a že už vo
februári oča-
káva
zvýšenie ratingu. Dovoľte mi preto povedať, že nielen
ekonomické
výsledky, ktoré Slovensko dosiahlo, ale
aj poli-
tická
stabilita bude vplývať na rating Slovenskej republiky.
Ak
budeme prijímať protiústavné znárodňovacie zákony, ak bu-
deme spochybňovať kupónovú privatizáciu a predovšetkým ak
budeme
spochybňovať výsledok volieb tým, že sa spochybňujú
mandáty
Demokratickej únie, vážne
pochybujem o tom, že sa
nám
tento cieľ podarí. A preto, pán podpredseda, beriem vaše
slová
vážne a odporúčam, aby sa urýchlene
stabilizovala si-
tuácia,
pretože rating je pre Slovensko nesmierne dôležitý.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Myslím si, že pán podpredseda
vlády naznačil
jednoznačne,
že treba podporiť tento návrh zákona.
Ak sa
nikto nehlási, vyhlasujem
rozpravu za skončenú.
Pýtam
sa ešte pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť?
Podpredseda vlády a
minister financií S. Kozlík:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi aj pánu poslancovi.
Zrejme
si
tiež nežiada slovo. Pristúpime k hlasovaniu.
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona
ako celku,
keďže
žiadne zmeny neboli.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Ruším
toto hlasovanie, vysvetlím
to. Mám tu spoločnú
správu,
nemal som ju pred sebou a pán spravodajca to nepred-
niesol,
že v bode 1 § 4 písm. w/ znie: "výnosy z cenných pa-
pierov
vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cu-
dziu
menu". To je pozmeňovací návrh v
spoločnej správe. Ru-
ším
hlasovanie a prosím pána
spravodajcu, aby prišiel uvá-
dzať
hlasovanie o zmene a o zákone ako celku. Ďakujem, pán
poslanec
Rea, že ste ma na to upozornili.
Poslanec L. Lysák:
Ospravedlňujem sa a prosím pána predsedu Národnej rady,
aby
dal hlasovať o návrhu úpravy, ako som
ju uviedol, ktorá
je
len formálna.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Aj keď je formálna, musíme dať o nej
hlasovať. Hlasuje-
me
o zmene, ktorá je v spoločnej správe v
bode 1, že v § 4
písm.
w/ znie: "výnosy z cenných
papierov vydaných Národnou
bankou Slovenska znejúcich na cudziu
menu". Pán spoločný
spravodajca
odporúča prijať.
Prosím prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 111 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
sme prijali.
Poslanec L. Lysák:
Prosím teraz, pán predseda, o hlasovanie, a vás, kole-
gyne, kolegovia, o súhlas s prijatím
návrhu zmeny zákona
286/1992
Zb.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku
v
znení schváleného doplnku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 112 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a
dopĺňa
zákon
číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskor-
ších
predpisov. /Potlesk./
D v a d s i a t y m piatym bodom programu je
Správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
za
I. - III. štvrťrok 1994.
Správu vlády ste dostali ako
tlač 32 a výsledky jej
prerokovania
vo výboroch ako tlač 32a.
Správu uvedie podpredseda vlády a
minister financií pán
Sergej
Kozlík. Prosím, pán podpredseda.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená Národná rada,
dovoľte
mi, aby som úvodom správy o
plnení štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky za I.
- III. štvrťrok 1994
stručne charakterizoval výsledky rozpočtového hospodárenia
za
9 mesiacov tohto roku. Medziiným je
konštatované, že na-
priek vážnym celkovým problémom hospodárskej transformácie
Slovenská
republika dosiahla pokrok v
makroekonomickej sta-
bilizácii. Za
uvedené obdobie došlo
k určitému oživeniu
v
priemyselnej výrobe, v energetike a
čiastočne i v staveb-
níctve.
Problémy pretrvávajú v
poľnohospodárstve a v odvet-
viach
postihnutých konverziou nadväzne na
vyvolané štruktu-
rálne
zmeny.
V národnom hospodárstve za obdobie od začiatku roka do
30.
9. 1994 v stálych cenách vzrástol hrubý domáci produkt
o
4,3 %. Tento vývoj však - treba podotknúť - je veľmi kreh-
ký, nakoľko pokračoval pokles investícií. Vývoj
produkcie
v
stálych cenách ukazuje, že tendencie rastu v niektorých
ekonomických
činnostiach majú trvalejší charakter,
čo platí
najmä
pre spracovateľský priemysel, dopravu,
spoje a odvet-
vie služieb. Podiel súkromného sektoru na
tvorbe domáceho
produktu
dosiahol podľa predbežných odhadov
46,2 %. Na zá-
klade
opatrení prijatých ešte v roku 1993,
keď mám pripome-
núť,
bola to 10-percentná devalvácia a
zavedenie proexport-
ných
zmeniek, a začiatkom roka 1994 zas
pripomeniem dovoznú
prirážku
a opatrenia v oblasti certifikácie,
došlo k priaz-
nivému
vývoju vonkajšej rovnováhy v oblasti obchodnej i pla-
tobnej
bilancie, ako i v raste celkových devízových rezerv
bankovej
sústavy.
Zahraničný obchod sa za uvedené obdobie realizoval vo
výške
304 760 miliónov korún celkového obratu
a v porovnaní
s
rovnakým obdobím uplynulého roku vzrástol o 18,5 %. Pritom
saldo
obchodnej bilancie bolo aktívne vo
výške 1,2 miliardy
korún.
Podstatne vzrástol vývoz. Miera inflácie vypočítaná
z
indexov spotrebiteľských cien dosiahla priemerne oproti
rovnakému
obdobiu minulého roka hodnotu 14 %.
Priemerné me-
sačné
tempo rastu inflácie sa zrýchlilo v III. štvrťroku. Na
vývoj
inflácie pozitívne pôsobilo zmiernenie
rastu priemer-
nej
mesačnej mzdy, ktorý bol nižší ako
rast inflácie a iba
mierne
prevyšoval rast produktivity práce
pracovníka z hru-
bého
domáceho produktu v bežných cenách.
Dosiahnutá miera evidovanej
nezamestnanosti dosiahla ku
koncu septembra 14,5 %. Nepriaznivý vývoj bol
zaznamenaný
v
oblasti investičného dopytu, keď i pri rastúcom objeme za-
hraničného
kapitálu bola investičná aktivita
nižšia o 7,7 %
ako
v rovnakom období roku 1993. Hrubá
tvorba fixného kapi-
tálu
poklesla najmä v spracovateľskom priemysle. To znamená,
že
stále pokračovalo vnútorné
technologické a technické za-
dlžovanie
ekonomiky a žitie na úkor budúcnosti.
Pokiaľ ide o oblasť cien, tu sa z
hlavných štatistic-
ky sledovaných
cien v III. štvrťroku
oproti vývoju v II.
štvrťroku
urýchlil rast spotrebiteľských cien,
cien priemy-
selných
výrobkov, cien poľnohospodárskych výrobkov a surové-
ho dreva. Na
rast spotrebiteľských cien v
III. kvartáli
oproti
II. kvartálu o 3 % pôsobilo najmä
preradenie niekto-
rých potravinárskych tovarov a služieb
zdaňovaných
6-percentnou
daňou do 25-percentnej sadzby dane z pridanej
hodnoty,
novela zákonov o spotrebných daniach z
vína, piva,
liehu,
tabaku, uhľovodíkových palív a mazív a zvýšenie maxi-
málnych
cien za teplo, teplú vodu a ďalšie
poplatky spojené
s
bývaním. Bolo to vykonané od 1. 8. 1994.
Najvyšší prírastok, a to 5,9 %
bol u cien potravinár-
skeho
tovaru, najviac z neho vzrástli ceny mäsa a mäsových
výrobkov.
Po ich výraznom zvýšení a zvýšení cien zemiakov
boli prijaté opatrenia na reguláciu cien týchto
výrobkov.
Ceny nepotravinárskeho tovaru sa v
III. štvrťroku zvýšili
oproti II. štvrťroku o 1,8 %, verejného stravovania
o 2,7 %
a
služieb o 1,5 %.
Vážená
Národná rada, pokiaľ ide o vlastné hodnotenie
plnenia
štátneho rozpočtu, chcem vás informovať, že za obdo-
bie
do 30. 9. 1994 sa v príjmovej časti dosiahlo vcelku dob-
ré plnenie
predpokladov štátneho rozpočtu
predovšetkým
z
dôvodu priaznivého plnenia daňových príjmov. Výpadky v pl-
není
dane z pridanej hodnoty i spotrebných
daní, ktoré boli
splnené
len na 63 %, čo sa týka dane z
pridanej hodnoty,
resp.
71,9 % u spotrebných daní, boli
eliminované prekroče-
ním
daní z príjmov právnických a fyzických
osôb. Nižšie pl-
nenie
nedaňových príjmov bolo spôsobené aj zaostávaním odvo-
du voľného zostatku zisku Národnou bankou
Slovenska proti
pôvodným predpokladom, ako aj zaostávaním
plnenia splátok
vládnych
úverov.
Oblasť výdavkov štátneho rozpočtu bola od
začiatku roka
priaznivo
ovplyvnená rozpočtovou reguláciou, ktorá sa týkala
väčšiny
rozpočtových kapitol, a to tak
investičných, ako aj
neinvestičných výdavkov. Porovnanie skutočného plnenia vý-
davkov
s limitmi výdavkov jednotlivých
rozpočtových kapitol
ukázalo
na ich dodržiavanie s výnimkou dlhovej služby. Tu
považujem
za potrebné poukázať, že oproti
priemeru kvartál-
neho
splácania sa vo IV. štvrťroku predpokladalo a predpo-
kladá
umoriť o 3 miliardy vyššiu čiastku, než bol priemer
predchádzajúcich
štvrťrokov.
Nepriaznivý vplyv na
celkový rozsah bol zaznamenaný
u
neregulovaných výdavkov určených na
nesystémové dávky so-
ciálneho zabezpečenia a sociálnej starostlivosti, ďalej
u
výdavkov súvisiacich s vyplácaním
štátneho vyrovnávacieho
príspevku,
ako aj u výdavkov štátneho rozpočtu v
súvislosti
s
clearingovým zúčtovaním platobného styku s Českou republi-
kou.
Prekročenie ročného limitu na úseku investičných výdav-
kov
rozpočtovej sféry súvisí s použitím mimorozpočtových do-
plnkových
zdrojov pri financovaní investičnej
výstavby roz-
počtových
organizácií.
Výsledkom rozpočtového hospodárenia
Slovenskej republi-
ky
za 9 mesiacov tohto roku bol schodok štátneho rozpočtu vo
výške
17,2 miliardy korún. Dosiahnutý schodok bol vyvolaný
rýchlejším
čerpaním výdavkov pred plnením príjmov. Výdavky
z
titulu clearingového zúčtovania s
Českou republikou zaťa-
žili
štátny rozpočet sumou 15,5 mld Sk, vrátane úhrady clea-
ringového
salda za rok 1993.
Vážená Národná rada,
vážené poslankyne, poslanci,
vzhľadom
na doterajší vývoj rozpočtového
hospodárenia
sa
ukazuje nutnosť i v ďalšom období dôsledne plniť odvodové
povinnosti
voči štátnemu rozpočtu. Ukazuje sa nevyhnutnosť
pokračovať
v posledných mesiacoch tohto roku
nielen v regu-
lácii
výdavkov, ktorá sa realizuje od
začiatku roka, ale aj
naďalej
potrebu viazať rozpočtové výdavky väčšiny kapitol do
konca roku 1994.
Tu by som chcel vyvrátiť niektoré šumy,
ktoré
prebehli verejnosťou, že sa v tomto období ruší viaza-
nie
rozpočtových kapitol. Tu prehlasujem, že nič také sa ne-
koná,
naďalej platí viazanie rozpočtových kapitol až do kon-
ca
roka.
Pokiaľ ide o aktuálny stav pokladničného plnenia štát-
neho
rozpočtu po termíne 30. 9. 1994,
ktorý nie je obsahom
tejto
správy, chcem vás informovať, že schodok štátneho roz-
počtu
k 20. 12. 1994 činil celkom 21,5 mld
Sk. Pritom rizi-
ko,
ktoré odhadol Medzinárodný menový fond z hľadiska vývoja
rozpočtových vzťahov do
konca roku činí zhruba 9 mld Sk.
Clearingové vzťahy, pokiaľ by som uviedol posledné
údaje,
Slovensko
k 20. 12. je v miernom prebytku nad rámec clearin-
gového
základu vo výške 7,6 miliónov ECU. Pokles býva pravi-
delný.
Ku koncu roka nabiehajú vzhľadom predovšetkým na via-
nočné
trhy zvýšené nákupy najmä spotrebných tovarov v zahra-
ničí,
čo sa cyklicky opakuje každoročne v obchodnej bilan-
cii,
teda nadväzne aj v clearingových vzťahoch.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu podpredsedovi vlády.
Prosím teraz pána
poslanca
Baránika, aby informoval o výsledkoch prerokovania
predloženej
správy vo výboroch Národnej rady.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám predložil
spoločnú správu výbo-
rov
Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokova-
nia
správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
za
I. až III. štvrťrok 1994.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 30 z 21. novembra 1994 pridelil
správu o pl-
není
štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky za I. až III.
štvrťrok
1994 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej re-
publiky,
okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky. Ako príslušný na
vypracovanie spoloč-
nej
správy a návrhu uznesenia o výsledku prerokovania správy
o
plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I.
až
III.
štvrťrok 1994 v Slovenskej republike vo výboroch národ-
nej
rady určil Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre
financie,
rozpočet a menu.
Výbory
Národnej rady prerokovali
správu v stanovenom
termíne.
Celkový výsledok prerokovania správy vo výboroch je
nasledujúci:
Správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
za
I. až III. štvrťrok 1994 odporučilo Národnej rade Sloven-
skej
republiky vziať na vedomie 10 výborov, a to ústavno-
právny
výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, výbor pre
pôdohos-
podárstvo,
výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a ná-
rodnosti,
výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, výbor pre
obranu
a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor
pre vzdelanie,
vedu, kultúru
a šport a
výbor pre životné
prostredie
a
ochranu prírody.
S pripomienkami a s odporúčaním Národnej
rade Sloven-
skej
republiky správu prerokovalo 5
výborov, a to ústavno-
právny
výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre
pôdohospodárstvo,
výbor pre verejnú správu, územnú samosprá-
vu
a národnosti, výbor pre obranu a bezpečnosť.
Odporúčania výborov Národnej rade SR sú nasledujúce:
1. doplniť v časti 2 návrhu uznesenia v
písmene b/ text
tohto znenia: "čo znamená, že konštrukcia
príjmov z dane
z
pridanej hodnoty nebola kvalifikovaná a
ich úprava nepri-
niesla požadované
výsledky; z toho
dôvodu venovať tejto
otázke
zvýšenú pozornosť pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok
1995".
Túto pripomienku dal výbor pre verejnú správu, územnú
samosprávu
a národnosti.
Ďalej zmeniť bod 2c/ nasledovne:
"Odvod voľného zisku
Národnej banky
Slovenska bol ku
koncu septembra splnený
v
sume 4,8 mld Sk, čo je 45,3 % z celoročného rozpočtu a od-
vod
celej sumy uvedenej v príjmovej časti rozpočtu nie je
doteraz
zabezpečený. Spolu za 10 mesiacov tohto roku tvorí
plnenie
50,9 % z celoročných odvodových
povinností." Pripo-
mienku
dal Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej re-
publiky.
Doplniť o nové písm. d/ tohto
znenia: "určité riziká
v
ďalšom vývoji plnenia štátneho rozpočtu
roku 1994 a jeho
uzávierky
sú najmä z hľadiska pokrytia dlhovej
služby, kon-
coročného usporiadania záväzkov rezortov, vyčerpania resp.
minimálneho
stavu viacerých rezervných fondov, plnenia po-
istných fondov a
finančnej zabezpečenosti dávok
sociálnej
starostlivosti
a nízkych príjmov z deblokácií zahraničných
pohľadávok".
Túto pripomienku dáva výbor pre
financie, roz-
počet
a menu a výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu
a
národnosti.
Text
pod doterajším písmenom d/ označiť ako
písmeno
e/.
Túto pripomienku dáva výbor pre verejnú správu, územnú
samosprávu
a národnosti.
Doplniť bod 3 o nový odsek, písmeno b/ -
pôvodný jediný
odsek
označiť ako písmeno a/ - s týmto
textom: "b/ dohodnúť
s
Bankovou radou Národnej banky Slovenska lehoty a spôsob
odvodu
celej rozpočtovanej sumy voľného zisku
tak, aby bola
reálne
príjmom štátneho rozpočtu na rok 1994." Pripomienku
dal
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
2.
Požiadať vládu Slovenskej
republiky, aby v rámci
plnenia štátneho rozpočtu predložila správu o
vyhodnotení
pohľadávok
štátu voči zahraničným partnerom, prípadne iným
štátom,
usporiadaní vzťahov medzi Národnou
bankou Slovenska
a
štátnym rozpočtom Slovenskej republiky. Pripomienku dáva
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodár-
stvo.
3. Uložiť vláde Slovenskej republiky dôsledne sledovať
plnenie
štátneho rozpočtu vo IV. štvrťroku 1994, aby nedošlo
k
prekročeniu schodku štátneho rozpočtu
vo výške 14 mld Sk.
Odporúča
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu
a
bezpečnosť. Viete veľmi dobre, že táto suma bola prekroče-
ná.
Spoločnú správu podpísali všetci členovia
výborov Ná-
rodnej
rady.
Prečítam návrh uznesenia
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej
republiky z 22. de-
cembra
1994 k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky
za I.- III. štvrťrok 1994
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie
na vedomie správu o plnení
štátneho rozpočtu
Slovenskej
republiky za I.- III. štvrťrok 1994;
B. konštatuje, že na základe podkladov o
plnení príjmov
a
výdavkov štátneho rozpočtu za I.- III. štvrťrok 1994:
a/
príjmy štátneho rozpočtu
boli dosiahnuté vo výške
101,2
mld Sk, čo je 75,1 % z ročného
rozpočtu; pritom veľmi
dobré
plnenie je u dane z príjmov právnických a fyzických
osôb,
b/ je zaznamenaný výpadok vo výnosoch u
dane z pridanej
hodnoty
/plnenie len na 63 % z ročného rozpočtu/ a u spo-
trebných
daní /plnenie na 71,9 % ročného
rozpočtu/, čo zna-
mená,
že konštrukcia príjmov dane z pridanej
hodnoty nebola
kvalifikovaná
a ich úprava nepriniesla požadované
výsledky;
z
toho dôvodu venovať tejto otázke zvýšenú pozornosť pri
tvorbe
štátneho rozpočtu na rok 1995."
Bod c/ je v doch alternatívach.
"I. alternatíva - boli odvodové
povinnosti Národnej ban-
ky
Slovenska vyplývajúce zo zákona
číslo 172/1994 Z. z. zo
dňa
20. 7. 1994, ktorým sa Národnej banke Slovenska stanovi-
la
povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu
v roku 1994 voľný
zostatok
zisku vo výške 10,6 mld Sk, ku koncu septembra spl-
nené
vo výške 4,8 mld Sk, čo je 45,3 % z celoročného rozpoč-
tu;
v októbri tohto roku bola Národnou
bankou Slovenska od-
vedená
ďalšia splátka vo výške 0,6 mld Sk, čo spolu za desať
mesiacov
tohto roku tvorí plnenie 50,9 % z celoročných odvo-
dových
povinnosti,
II.
alternatíva - odvod voľného zisku Národnej banky
Slovenska
bol ku koncu septembra splnený v sume
4,8 mld Sk,
čo
je 45,3 % z celoročného rozpočtu a
odvod celej sumy uve-
denej
v príjmovej časti rozpočtu nie je doteraz zabezpečený;
spolu
za 10 mesiacov tohto roku tvorí plnenie 50,9 % z celo-
ročných
odvodových povinností,
d/ sú
určité riziká v ďalšom vývoji
plnenia štátneho
rozpočtu
roku 1994 a jeho uzávierky najmä z
hľadiska pokry-
tia
dlhovej služby, koncoročného
usporiadania záväzkov re-
zortov,
vyčerpania resp. minimálneho stavu viacerých rezerv-
ných
fondov, plnenia poistných fondov a finančnej zabezpeče-
nosti dávok
sociálnej starostlivosti a
nízkych príjmov
z
deblokácií zahraničných pohľadávok,
e/ výdavky zo štátneho rozpočtu boli k
30. 9. 1994 čer-
pané
v celkovej výške 118,4 mld Sk, čo je
79,6 % z celoroč-
nej
rozpočtovanej čiastky na rok 1994;
C. ukladá vláde Slovenskej republiky
a/ dôsledne sledovať plnenie štátneho
rozpočtu vo IV.
štvrťroku
tohto roku a operatívne prijímať
opatrenia smeru-
júce
k naplneniu príjmov do štátneho
rozpočtu a na dodrža-
nie
celkového rozsahu výdavkov stanovených v štátnom rozpoč-
te
tak, aby nedošlo k prekročeniu schodku
štátneho rozpočtu
vo
výške 14 mld Sk."
Upozorňujem, že táto čiastka bola
evidovaná k prísluš-
nému
dňu, kedy bolo spracované toto uznesenie. Ako uviedol
pán
podpredseda vlády, k dnešnému dňu je to 17,2 mld Sk;
b/ dohodnúť s Bankovou radou Národnej
banky Slovenska
lehoty
a spôsob odvodu celej rozpočtovanej sumy voľného zis-
ku tak, aby
bola reálne príjmom
štátneho rozpočtu na rok
1994."
To je všetko, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne, pán poslanec.
Prosím, aby ste zaujali
miesto
pre spravodajcu.
Keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku do
rozpravy, pýtam
sa,
či sa niekto z pánov poslancov a poslankýň hlási do roz-
pravy.
Prosím, pani poslankyňa Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené dámy a páni,
len niekoľkými slovami by som chcela
reagovať na úvodné
slovo
pána podpredsedu vlády a zároveň na
správu pána spra-
vodajcu, pretože v
čase, keď sa táto spravodajská správa
pripravovala,
nebola som ešte členkou výboru.
Myslím si, že výsledky rozpočtového
hospodárenia za pr-
vé
tri štvrťroky roku 1994 boli správne ocenené ako veľmi
priaznivé.
Ukázali na správnosť politiky vlády Jozefa Morav-
číka,
ktorá sa sústredila na stabilizáciu slovenského hospo-
dárstva
i za cenu niektorých určitých nepriaznivých dopadov,
ktoré
sa, bohužiaľ, odrazili aj vo volebných výsledkoch. Po-
darilo
sa v priebehu roku 1994 do značnej miery stabilizovať
rozpočtové
hospodárenie, takže, ak by sme chceli
reálne vy-
jadriť schodok štátneho rozpočtu ku koncu
III. štvrťroka
tak,
ako to pán podpredseda vlády uviedol, v skutočnosti bol
schodok
2 mld Sk, pretože od vykazovaného schodku rozpočtu
treba
odpočítať výsledky clearingového
zúčtovania s Českou
republikou.
Myslím, že by sme mali ísť ešte ďalej a
bolo by
potrebné
tento schodok očistiť aj o časť istiny, aby sme me-
todologicky správne vyčísľovali schodok štátneho rozpočtu.
V
tom prípade by výsledky za prvé tri štvrťroky boli ešte
priaznivejšie.
Samozrejme, uvedomovali sme si aj
riziká hospodárenia
do
konca roku. Myslím, že ešte stále tento fiškálny rok trvá
a
je správne, že sa bude pokračovať v
rozpočtovej regulácii
až
do konca roku. Pri dodržaní rozpočtovej regulácie schodok
štátneho
rozpočtu by mal predstavovať 10,3 mld.
Je to číslo
dobré,
ale nás musí zaujímať, ako bude vyzerať
fiškálny de-
ficit,
to znamená schodok všetkých rozpočtov,
vrátane štát-
neho
rozpočtu miest a obcí a Fondu národnej poisťovne. Tam
je
situácia už zložitejšia a len skutočne
za striktného do-
držania
viazania prostriedkov je možné dodržať
aj stanovený
cieľ
vo fiškálnom deficite na rok 1994,
teda 4 % z hrubého
domáceho
produktu. Už sme vlastne ohrozili dosiahnutie tohto
cieľa
niektorými rozhodnutiami, ktoré sme urobili. Samozrej-
me,
očakávali sme aj schodok v hospodárení Fondu Národnej
poisťovne,
ale došlo k určitému navýšeniu schodku z titulu
prekročenia dotácií
pre pôdohospodárstvo nad odporúčanie
predchádzajúcej
vlády.
Chcela by som sa ale vyjadriť k niektorým hodnoteniam,
ktoré,
myslím si, treba povedať, pretože na ich základe by
mohli
vzniknúť niektoré nesprávne
odporúčania. Predovšetkým
vzťah
k Národnej banke Slovenska. Myslím, že
nie je správne
konštatovať, že
v priebehu prvých
troch štvrťrokov boli
plnené
odvodové povinnosti Národnej banky len
na 45,3 %. Je
to
mechanické vyčíslenie predpokladaného
odvodu do štátneho
rozpočtu,
ale tento odvod sa skutočne len odhaduje
a nie je
dôležitá absolútna výška odvodu, ale je
dôležitý rozdiel
vzájomných
vzťahov, teda rozdiel medzi odvodom zo štátneho
rozpočtu do Národnej
banky a odvodom z Národnej banky do
štátneho
rozpočtu.
V priebehu roku 1994 resp. ku koncu roku
sa vlastne ce-
lý
schodok štátneho rozpočtu kryl zo
štátnych pokladničných
poukážok,
ktoré dokonca sa predávali na trhu
skutočne veľmi
lacno, pod 5
%. To znamená, že 90 % týchto pokladničných
poukážok
kupovali komerčné banky a len veľmi malú časť kupo-
vala
Národná banka Slovenska. Samozrejme, to
sa odrazilo aj
na
tvorbe zisku Národnej banky
Slovenska, ale aj na strane
výdavkov
štátneho rozpočtu alebo odvodoch
štátneho rozpočtu
do
Národnej banky. Preto je dôležité, aké je saldo vzájom-
ných
vzťahov Národnej banky a štátneho rozpočtu, ktoré podľa
našich informácií
v priebehu prvých
troch štvrťrokov sa
v
zásade udržiavalo na úrovni
predpokladaného salda na prvé
tri
štvrťroky. Dochádzalo k určitým časovým sklzom pri plne-
ní
odvodov Národnej banky Slovenska, ale v podstate výška
odvodov
vyjadrená saldom vzťahov sa dodržiavala.
Ďalej by som sa ešte chcela vyjadriť k
otázkam debloká-
cií.
Myslím, že znovu tu treba rozlišovať
deblokácie, ktoré
sa
realizovali formou likvidných prostriedkov, a deblokácie,
ktoré
sa realizovali formou prírastku aktív Slovenskej re-
publiky.
Určite pán poslanec Filkus spresní to, čo poviem
teraz,
ale nepodarilo sa dosiahnuť deblokácie
vo forme lik-
vidných prostriedkov v takej výške ako sme
predpokladali,
ale
naopak, v oveľa vyššej čiastke sa nám podarilo dosiahnuť
deblokácie
v podobe zvýšenia aktív. Boli to napríklad lode
a
podobne, ktoré sa stávajú vlastne
majetkom Slovenskej re-
publiky.
Posledná
poznámka sa týka
hodnotenia novely zákona
o
dani z pridanej hodnoty. Dôvod,
prečo sa jej dotýkam, je
veľmi
závažný, pretože ak nesprávne ohodnotíme účinky novely
zákona
o dani z pridanej hodnoty, môže sa stať, že na zákla-
de
toho urobíme aj nesprávne závery, ktoré by sa mohli odra-
ziť
v unáhlenom predkladaní noviel zákona o
dani z pridanej
hodnoty.
Je veľmi pozoruhodné, že ministerstvo financií si
nepoložilo otázku, a
to ani za našej vlády, ani za novej
vlády,
či pôvodný odhad účinkov preradenia časti produktov
zo 6-percentnej daňovej sadzby do
25-percentnej daňovej
sadzby
bol správny. Myslím si, že nebol správny.
Druhá vec - hodnotíme zatiaľ prvé
tri štvrťroky. Uve-
domme si, že
toto preradenie sa
uskutočnilo až od 1. 8.
1994,
to znamená, že vlastne prebehli len
prvé tri mesiace.
Myslím,
že je to skutočne krátky čas, aby sme
vedeli na zá-
klade
toho robiť jednoznačné hodnotenia o účinnosti novely
zákona
o dani z pridanej hodnoty. Upozorňujem ešte na to,
kto
nie je informovaný, že daň z pridanej
hodnoty sa vyberá
mesačne,
aj štvrťročne. U určitých druhov sa vyberá štvrť-
ročne, to znamená,
že prvýkrát vlastne nabehli
štvrťročné
platby
na základe novely tohto zákona až v októbri.
Ďalej: v priebehu prvých troch štvrťrokov
došlo k veľmi
pozitívnemu
javu v slovenskom hospodárstve - k nárastu ex-
portu
o viac ako 24,5 %. Zaiste viete, že pri exporte sa daň
z
pridanej hodnoty nevyberá a to sa, prirodzene, odrazilo aj
na
znížení príjmov v štátnom rozpočte z tohto titulu.
Posledný argument je myslím veľmi pádny.
V priebehu pr-
vých
troch štvrťrokov došlo, ako pán podpredseda vlády uvie-
dol,
k výraznému nárastu hrubého domáceho produktu, rástol
aj
spotrebiteľský dopyt a v obidvoch
prípadoch daň z prida-
nej
hodnoty sa nevyberá len zo
spotrebiteľského dopytu, ale
z
celej produkcie. To znamená, že
skutočne je ťažké na zá-
klade
týchto čísiel, ktoré poukazujú na nárast, usúdiť, že
v
dôsledku určitých daňových presunov
došlo k výraznému ob-
medzeniu
produkcie a spotreby. Nedošlo k tomu.
Prirodzene, je možné predpokladať -
zatiaľ nemám ešte
detailné
výsledky a je to normálne reakcia spotrebiteľov, že
mohlo
dôjsť k určitej reštrukturalizácii
dopytu z položiek,
ktoré
boli zaťažené vyššou daňovou sadzbou, v prospech polo-
žiek,
ktoré boli zaťažené nižšou daňovou
sadzbou. Prirodze-
ne,
k takýmto štruktúrnym pohybom v spotrebe mohlo dôjsť.
Rovnako
musím povedať, že došlo k niektorým
nedostatkom pri
preraďovaní,
pretože, bohužiaľ, bola to práca
úradníkov mi-
nisterstva
financií, ktorí bez súhlasu, bez toho, aby reš-
pektovali
kritériá vlády, ktorá pripravovala túto novelu zá-
kona
o dani z pridanej hodnoty, preradili
niektoré predmety
každodennej
spotreby, potraviny každodennej spotreby, z niž-
šej
do vyššej daňovej sadzby, v rozpore s
tým, ako sme kri-
teriálne
vymedzili potrebu a spôsob novelizácie zákona o da-
ni
z pridanej hodnoty.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej.
Pani poslankyňa,
z
vášho vystúpenia zrejme nevyplýva
žiadny pozmeňovací ná-
vrh.
Ďalej sa do rozpravy hlási pán poslanec
Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Vážený pán predseda,
vážený podpredseda vlády,
dámy, páni,
považujem za odbornú korektnosť pána
podpredsedu vlády,
že
uviedol výsledky rozpočtového
hospodárenia za I. až III.
kvartál
tak, ako sa skutočne pozitívne ukázali.
Samozrejme,
že
jednoznačne si uvedomujem, a to som už niekde povedal, že
zázraky
sa za osem a pol mesiaca nedejú - na
jednej strane.
Na
druhej strane treba vidieť, že
pozitívne výsledky, ktoré
sa
dosiahli v ekonomickom rozvoji Slovenskej republiky, sú
zásluhou jednej, druhej vlády, aj tretej,
keby tam bola.
Treba
to tak brať. Podčiarkujem to najmä z
toho hľadiska,
aby sme ruku
zmierlivosti, alebo akékoľvek
kroky zmierli-
vosti
brali veľmi vážne.
Chcel by som povedať niekoľko poznámok -
čo mi teda eš-
te
zostalo, lebo pani poslankyňa Schmögnerová v mnohom sa
zaoberala
tými istými problémovými okruhmi. Chcel by som po-
vedať
ešte pár vecných poznámok, ktoré takisto pravdepodobne
nebudú
mať vplyv na zmenu toho, čo tu už bolo
povedané, ale
možno,
uvidíme to neskôr. Pri posudzovaní výpadku spotreb-
ných
daní a dane z pridanej hodnoty treba
priznať, že k vý-
padku
prišlo. Tento výpadok, podľa môjho názoru, je celkom
normálny
z hľadiska reakcie spotrebiteľa. Spotrebiteľ zarea-
goval prostredníctvom svojho dopytu. Zareagoval
tak, že
ovplyvnil
bezprostrednú spotrebu, mohol ovplyvniť jej zníže-
nie. Ovplyvnil aj štruktúru. Ale chcem z
tohto hľadiska
zdôrazniť
aj otázku vývozu. Tomu sa však venuje menšia po-
zornosť.
Teda to, čo spomenula aj pani
poslankyňa Schmögne-
rová, že treba
uplatniť bezprostredný vplyv,
pozornosť na
daň
z pridanej hodnoty a spotrebnej dane,
nielen z hľadiska
tohoto,
ale aj z hľadiska vývozu, lebo za toto obdobie sa
vývoz
zvýšil. Za uvedené obdobie išlo asi o 1,9 miliardy. Aj
tento
fakt treba vziať do úvahy.
Ďalší problém, ktorý chcem spomenúť, je
odvod zisku Ná-
rodnej
banky Slovenska do štátneho rozpočtu. V
podstate ide
o
to, či možno uznesením Národnej rady
ovplyvniť lehoty od-
vodov
a veľkosť zostatku zisku Národnej banky do rozpočtu.
Ja
som to veľmi jednoznačne pocítil, že ak
je nepravidelný,
ak sa nepravidelne otvárajú dôchodkové
kanály z Národnej
banky
cez zisk do rozpočtu, štátny rozpočet sa môže dostať
do
problémov.
V rámci našej odbornej korektnosti by som bol rád, keď
hovoríme
o deficite štátneho rozpočtu, aj teraz o 17,2 mld
-
to je vykazované, ale keď už nič iného, treba aspoň jednou
vetou uviesť,
pán podpredseda vlády
to urobil, hovoril
o
clearingových ECU, že ak je to tých
139 miliónov ECU, čo
predstavuje 5,5
mld Sk, znamená
to, že Česká republika
v
rámci našich vzájomných platobných
vzťahov vystupuje ako
dlžník
v tejto výške. To je to, čo náš deficit zaťažuje, ale
z
postavenia veriteľa to je pozitívne. Keď odrátame tých
5,5
mld od deficitu 17 mld, tak deficit štátneho rozpočtu je
podstatne
menší. Ponímanie, interpretovanie deficitu štátne-
ho
rozpočtu pri týchto platobných podmienkach treba zobrať
do úvahy
vždy aj v
súlade s existujúcimi
clearingovými
vzťahmi.
Ešte mám jednu poznámku pre vašu dokonalejšiu informá-
ciu.
V deblokáciách, ktoré tu boli spomínané - nebudem ho-
voriť
v číslach, na to je iné fórum -,
nevyzerá to tak zle,
ako
sa to niekedy interpretuje. Tam je len
jedna Achilova
päta,
že dostávame viac v majetku a
menej v zdrojoch. Keby
som
to porovnal, asi pätina je v kapitáli,
v zdrojoch, a to
ostatné,
štyri pätiny sú v majetku. Samozrejme,
iná vec je,
čo
s tým majetkom môžeme urobiť, či ho vyvezieme alebo spra-
víme
s tým niečo iného, ale to je slabá
stránka deblokácie.
Pokiaľ
ide o balík tej sumy, nebolo to tento rok až také
zlé,
a na budúci rok sú tu rezervy, ktoré sa dajú veľmi ľah-
ko
odhaliť, a aj prostredníctvom
deblokácie sa môžu získať
ďalšie
zdroje do príjmov štátneho rozpočtu v roku 1995.
Jedna
posledná veta: Predložené
hodnotenie štátneho
rozpočtu
za I. až III. kvartál 1994 zodpovedá skutočnosti,
je
veľmi pozitívne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Filkusovi.
Prosím, pán poslanec
Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
hlásim
sa s krátkou faktickou poznámkou, ktorú chcem
nasmerovať
na pána kolegu spravodajcu. Chcem sa mu
ospra-
vedlniť
za pokrikovanie, ktorými som rušil jeho spravodajskú
správu, ale chcel
som mu naznačiť, že ak jeho úlohou ako
spravodajcu je informovať kolegov poslancov o
prerokovaní
zákona
vo výboroch, nemusí čítať celú spoločnú správu, ktorú
pripravili
jednotlivé výbory, lebo poslanci ju dostali pí-
somne.
Úlohu spravodajcu by malo byť okrem
iného aj to, aby
upozornil
na časti tejto správy a navrhol spôsob, akým ich
Národná
rada prerokuje. Z vášho vystúpenia, pán spravodajca,
som
toto nepočul, a chcem vás poprosiť, aby
ste to urobili,
ako
odporúčate naložiť s bodom II, kde je odporúčanie jedné-
ho
konkrétneho výboru, ktoré sa neobjavuje
potom v celkovom
návrhu
uznesenia. To znamená, aby ste odporučili, ako budeme
rokovať o pripomienkach, či budeme odporúčať alebo
budete
odporúčať ako spravodajca hlasovať o nich an
blok, teda
všetky
naraz alebo postupne jednotlivo a podobne. Toto by
som
tiež čakal, že by malo zaznieť v spravodajskej správe.
Možno
nie k tomuto menej zložitému uzneseniu, ale čaká nás
zákon
a návrh rozpočtových opatrení, kde je tých pripomienok
nepomerne
viac, tam by potom spravodajca mal túto úlohu spl-
niť
bezo zvyšku, aby sa poslanci vedeli
orientovať, čo prí-
padne
má šancu prejsť alebo nie.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlási sa ešte pán podpredseda Kozlík.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
nechcem vyvolávať polemiku, skôr teda zmierlivým tónom
k
tomu, čo tu bolo povedané, chcem upozorniť, pokúsil som sa
to
v úvodnom slove naznačiť, že rastové trendy napriek tomu,
že
rast v roku 1994 sa prejavuje, sa zakladajú vždy viac-
menej
v predošlom období, než sa prejavujú. Upozorňoval som,
ktoré
to boli kroky. V roku 1993 to bol prechod na neutrálnu
menovú
politiku po dohode vlády a Národnej
banky Slovenska,
uvoľnenie devízovej politiky, devalvácia, exportné zmenky,
zmenky
pre poľnohospodárstvo, potom nadväzne
na to vo feb-
ruári
1994 získanie ratingového ohodnotenia, dovozná priráž-
ka, ďalej
certifikačné opatrenia, ktoré
mechanizmy boli
pripravené
vlastne v priebehu decembra, januára, februára,
a
ďalej aj komplexný mechanizmus
deblokácie, ktoré potom už
nabiehali v
ďalšom období. Súhlasím
s pani poslankyňou
Schmögnerovou
s tým, že s bankou nemožno tie vzťahy riešiť
mechanicky,
že asi budeme musieť odísť od systému tvrdého
určovania
pevných čiastok voči banke, ale skôr premyslieť aj
v
konštrukcii veľkého štátneho rozpočtu na rok 1995, ako bu-
deme
riešiť spoločné vzťahy s bankou.
Pokiaľ sa týka hodnotenia daňových
sadzieb, fakt je, že
sa
vývoj príjmov z daňových úprav prejavuje skutočne s urči-
tým
oneskorením, ale na druhej strane je zas ten fakt, že
export
nepôsobí tak výrazne na vývoj daňových
sadzieb a od-
had
je, alebo kvantifikácia hovorí, že by
zníženie daňových
sadzieb
z titulu exportu nemalo v oblasti dane z pridanej
hodnoty
robiť viac ako 200 milión korún. Takže,
pokiaľ kri-
ticky
hodnotíme realizáciu daňových
opatreniach na prelome
polroka
1994, bolo to predsa len určité
náhlenie, ktoré do-
stalo
aj pracovníkov ministerstva financií pod tlak a dospe-
lo
sa potom iste aj k niektorým chybám,
ktoré budeme v ďal-
šom
období naprávať. Jedna z tých chýb sa bude odstraňovať
už
v konštrukcii rozpočtového provizória.
Pokiaľ sa týka objektivizácie schodku
štátneho rozpočtu,
môžeme
ho objektivizovať ako chceme, odpočítať
z neho clea-
ringové
vzťahy, môžeme z neho odpočítať istinu,
ktorú umož-
ňuje metodika Medzinárodného menového fondu, ale fakt je
ten,
že 17 miliárd je 17 miliárd, a s tým sa
táto ekonomika
musí vysporiadať. Teraz to nepodfarbujem
politicky, je to
proste stav a
leží to na tejto republike. V tomto zmysle
chápem
aj všetky objektivizačné faktory, na ktoré, samozrej-
me,
môže každý nahliadnuť svojím pohľadom.
Dotknem sa poslednou poznámkou
deblokácie. Fakt je ten,
že rozsah
majetkových deblokácii nepomohol finančne kryť
a
zmierňovať deficit štátneho
rozpočtu. Získanie majetku
v
rámci deblokácie nesie jedno riziko,
že majetok buď musí
byť
natoľko zaujímavý, že sa potom jeho predajom v budúc-
nosti
môžu zdroje získať, alebo musí niesť efekty v podobe
zisku
a možnosti transférov zisku zo
zahraničia do republi-
ky.
Len vtedy sme naplnili mechanizmus deblokácií.
Pokiaľ
by som mohol poprosiť, keďže máme
pred sebou
veľký
balík rozpočtového provizória,
keby bolo možné tento
bod
uzatvoriť - len ako prosbu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa, či
sa ešte niekto
hlási
do rozpravy.
/Nikto./
Uzatváram rozpravu k tomuto bodu. Pán podpredseda Koz-
lík
sa zrejme už nechce vyjadriť. Bude si žiadať záverečné
slovo
pán spravodajca? Žiadate záverečné slovo, alebo chcete
hneď
uvádzať hlasovanie?
Poslanec M. Baránik:
Chcem hneď uvádzať hlasovanie vzhľadom na
to, že z dis-
kusie
nevyplynuli v podstate nijaké nové
návrhy. Je len je-
den
sporný problém, a to, akú čiastku deficitu štátneho roz-
počtu
k danému obdobiu uviesť. Máme tri návrhy. V prvom prí-
pade, keď sa
materiál predkladal, podľa
informácie, ktoré
boli
k dispozícii všetkým výborom, bola
čiastka 14 miliárd.
Viete
veľmi dobre, že sme prijali jeden zákon a jedno prero-
kovanie správy
o plnení rozpočtu
zdravotnej poisťovne,
a
z toho vyplynulo ďalšie zvýšenie
schodku štátneho rozpoč-
tu.
Pán podpredseda uviedol, že k dnešnému dňu je čiastka
17,2
miliardy Sk a pani poslankyňa Schmögnerová
uviedla, že
reálne
prepočítaná čiastka je 10,3 miliardy
korún. Vzhľadom
na
to, že správa bola prerokovaná v
danom čase, v konkrét-
nych
podmienkach, odporúčam, aby sme ponechali v tejto sprá-
ve
čiastku 14 miliárd Sk.
Pán
predseda, chcem odporučiť,
aby sme hlasovali
o
uznesení an blok, ale preto, že v
jednom bode sú dve al-
ternatívy, odporúčam
prijať II. alternatívu, to znamená
skrátenú.
Preto odporúčam, aby sme najprv hlasovali o tom,
ktorú
alternatívu prijmeme. Odporúčam II. alternatívu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, lenže nemôžeme hlasovať o
uznesení, kým
nebudeme
hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, potom o správe
ako
celku a potom o uznesení. Musíte zmeniť poradie vašich
návrhov.
To znamená, že si zoberiete spoločnú správu a bude-
me
hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ktoré nám predložili
výbory
v rámci spoločnej správy výborov. Tu sa môžeme opý-
tať,
či páni poslanci a poslankyne chcú, aby sme o týchto
pozmeňovacích návrhoch hlasovali an blok, alebo či budeme
hlasovať
o každom osobitne, podľa toho, či sú k
tomu pripo-
mienky.
Dávam túto otázku za vás. Páni poslanci, budeme hla-
sovať
an blok o spoločnej správe?
Pán poslanec Filkus, dám vám slovo, ale rozprava skon-
čila.
Máte procedurálny návrh? Prosím.
Poslanec R. Filkus:
Chcem povedať, že hodnotíme obdobie I. až
III. štvrťro-
ka,
tu niet o čom diskutovať. Prečo tri čísla deficitu?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme
pokračovať tak, ako som naznačil na začiatku.
Budeme
hlasovať o pripomienkach spoločnej správy an blok.
Prosím,
aby sme sa prezentovali a hneď
aj hlasovali
o
pripomienkach spoločnej správy, ktoré predniesol pán spra-
vodajca
na začiatku svojho vystúpenia.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Pripomienky sme tak, ako boli predložené v spoločnej
správe,
prijali.
Poslanec M. Baránik:
Pán predseda, ďalej odporúčam, aby sme
najprv hlasovali
o
bode C uznesenia, ktoré je v dvoch alternatívach.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spravodajca, najskôr budeme hlasovať o zákone ako
celku.
Keďže neboli žiadne pripomienky z rozpravy, mali by
sme
hlasovať o zákone ako celku aj s pripomienkami zo spo-
ločnej
správy, ktoré sme teraz prijali.
Procedurálna pripomienka - pán poslanec
Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený
pán predseda, vy ste to správne
povedali, že
treba
hlasovať o celku, ale toto nie je zákon, to je správa,
ktorú
berieme na vedomie. Myslím si, že môžeme o uznesení
hlasovať
ako celku, lebo v jeho časti A berieme správu na
vedomie
a konštatačné a ukladacie časti môžeme vyriešiť jed-
ným
hlasovaním, ak pán spravodajca navrhne oddelene, tak od-
delene.
Chcem ho ale upozorniť, že už o
alternatíve C sme
rozhodli
tým, že sme prijali kratšiu verziu pozmeňovacieho
bodu, ktorú navrhol jeden z výborov
Národnej rady, takže
druhá
už tam nemôže byť uvedená. Chcem ho tiež upozorniť,
a
to hovorím pre zápis, že sme schválili aj bod II, ktorý
v
konečnom texte uznesenia nie je uvedený, ale sme ho schvá-
lili.
Ten treba dopísať do čistopisu uznesenia, ktorý bude
výsledkom
nášho hlasovania.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Napriek tomu si myslím, že by sme mali hlaso-
vať
teraz o tejto správe ako celku, aj s pozmeňovacími ná-
vrhmi
a potom budeme hlasovať o uznesení, tak ako povedal
pán
poslanec Ftáčnik.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o správe, ktorá
bola predložená, vrátane pozmeňovacích návrhov, ktoré sme
schválili
v spoločnej správe. Potom budeme
hlasovať o uzne-
sení.
Správu berieme na vedomie, nič iné.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že predloženú správu sme
schválili.
Pán poslanec Košnár má procedurálnu
otázku.
Poslanec J. Košnár:
Ešte pred hlasovaním som chcel upozorniť na to, že ne-
môžeme
hlasovať o správe ako celku, že ju
môžeme iba zobrať
na
vedomie, ale to je súčasť uznesenia.
A chcel som navrh-
núť,
aby sme o jednotlivých častiach uznesenia hlasovali od-
delene,
teda o konštatačnej časti, čo sa stalo už terajším
hlasovaním,
a o ďalších častiach taktiež. Čiže mali by sme
teraz
hlasovať o častiach B a C. Navrhujem takýto postup.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, veď
to je postup, ktorý navrhol
aj pán poslanec
Ftáčnik,
len sme najskôr hlasovali o správe.
Pán
spravodajca, myslím, že to čítať netreba, vieme,
o
čo ide. Budeme hlasovať o častiach B a C tak, ako to pred-
niesol
pán poslanec Košnár, ako sme to predtým schválili, aj
v
zmysle vystúpenia pána poslanca Ftáčnika.
Poslanec M. Baránik:
Pán predseda, prosím vás, aby ste dali hlasovať o čas-
tiach
B a C návrhu uznesenia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán Košnár.
Poslanec J. Košnár:
Pán predseda, navrhoval som, keďže sme začali hlasovať
a
hlasovali o časti A, aby sme hlasovali o časti B osobitne,
o
časti C taktiež osobitne. Pán
spravodajca navrhuje zlúčiť
hlasovanie
o časti B a C spoločne. Prosím teda o rozhodnutie
v
tejto veci.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o časti B. Prosím, prezentujme
sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Budeme teraz hlasovať o časti C.
Poslanec M. Baránik:
Pán predseda, prosím vás, aby sme
hlasovali o texte,
ktorý
je uvedený v návrhu uznesenia v pôvodnom znení.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Budeme sa prezentovať a hneď aj
hlasovať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 111 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Týmto sme vlastne schválili celý
obsah znenia uznese-
nia, ako bolo
predložené. Mali by sme dať schváliť ešte
uznesenie
ako také, ale obsah uznesenia sme schválili týmito
postupnými hlasovaniami. Takže, ešte raz budeme hlasovať
o
uznesení ako celku, ak páni poslanci
chcú. Nie je to inak
potrebné,
lebo sme schválili všetko.
Berieme na vedomie obsah uznesenia tak,
ako bol predlo-
žený
pánom spravodajcom.
Poslanec M. Baránik:
Pán predseda, ďakujem vám veľmi pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Ď a l š í m bodom programu je
Voľba členov Správnej rady Všeobecnej
zdravotnej pois-
ťovne.
Páni poslanci, panie poslankyne, návrh ste dostali ako
tlač
číslo 45, ktorého súčasťou je aj návrh uznesenia Národ-
nej
rady Slovenskej republiky.
Prosím povereného člena Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci pána
poslanca
Miroslava
Mikolášika, aby návrh predniesol.
Poslanec M. Mikolášik:
Vážený pán predseda,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som vás oboznámil so
správou, ktorá vyplý-
va
z prerokovávania vo Výbore
Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre zdravotníctvo a sociálne veci, návrhu na voľbu
členov
správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky číslo
273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotné-
ho poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a
o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a ob-
čianskych
zdravotných poisťovní v § 42 určuje, že správna
rada je najvyšším samosprávnym orgánom
poisťovne. Správna
rada
Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa
skladá zo 7 zástup-
cov
poistencov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi or-
gánmi zamestnancov a ďalších záujmových skupín
a združení
občanov,
zo 7 zástupcov zamestnávateľov navrhnutých prísluš-
nými reprezentatívnymi orgánmi zamestnávateľov a zo 7 zá-
stupcov
štátu navrhnutých vládou Slovenskej republiky.
Členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slo-
venskej
republiky. Príslušné reprezentatívne
orgány zamest-
nancov,
záujmových skupín a združení občanov, reprezentatív-
ne
orgány zamestnávateľov i vláda Slovenskej republiky pred-
ložili
návrhy na voľbu členov správnej rady poisťovne. Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a so-
ciálne veci posúdil predložené návrhy a
odporúča Národnej
rade
Slovenskej republiky zvoliť do Správnej rady Všeobecnej
zdravotnej poisťovne 7
zástupcov poistencov a 7
zástupcov
zamestnávateľov
v zložení, ako sú uvedení v bode B1 a B2 ná-
vrhu
uznesenia k tlači 45.
Čo sa týka zástupcov štátu v správnej rade,
týchto vlá-
da
Slovenskej republiky navrhla v počte 9
kandidátov s tým,
že Národná rada Slovenskej republiky
zvolí požadovaných 7
zástupcov, ktorí majú
najlepšie predpoklady na
zastávanie
tejto
zodpovednej funkcie.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a
sociálne veci
pri
posudzovaní tejto otázky sa nezhodol na
výbere 7 kandi-
dátov,
ktorých by odporučil Národnej rade
Slovenskej repub-
liky
na zvolenie. Zhodol sa iba na
jednej kandidátke, a to
na
Jane Mifkovičovej, pracovníčke Ministerstva financií Slo-
venskej republiky.
Ohľadne ostatných kandidátov neprijal
uznesenie,
lebo za žiadúce odporúčajúce uznesenie nehlasova-
la väčšina všetkých členov výboru, ako
to požaduje zákon
číslo
44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej
rady
v znení neskorších predpisov v ustanovení § 48 ods. 1.
Stručné
charakteristiky jednotlivých
kandidátov podľa
skupín
predkladateľov sú uvedené v prílohe tejto správy.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci odporúča Národnej rade Slovenskej re-
publiky uskutočniť
voľbu členov Správnej rady Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne verejným hlasovaním. V záujme naplnenia
účelu
zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273 je
však
žiadúce, aby Národná rada Slovenskej
republiky zvolila
na
svojej 3. schôdzi všetkých 21 členov Správnej rady Vše-
obecnej
zdravotnej poisťovne. Ako vieme, zo zákona správna
rada
mala byť už dávno zvolená a jej
účinnosť mala nadobud-
núť
platnosť už zo zákona 1. novembra tohto
roku, čo sa za-
tiaľ nestalo.
Kreovaním najvyššieho samosprávneho orgánu
-
správnej rady sa vytvorí základný predpoklad pre riadnu
samostatnú
činnosť Všeobecnej zdravotnej
poisťovne ako ve-
rejnoprávnej
inštitúcie od 1. 1. 1995.
Vážený pán predseda,
vážení prítomní,
chcem
vás ešte informovať, že na schôdzi
výboru pre
zdravotníctvo
a sociálne veci 21. decembra 1994 náš výbor
prerokoval
jednu zmenu návrhu, kde Asociácia
zamestnávateľ-
ských
zväzov stiahla pôvodne navrhnutého a
odporúčaného Dr.
Mariana
Šarišského z kandidátky a navrhla menovať iného kan-
didáta Ing. Ladislava Drábika, o ktorom
návrhu výbor pre
zdravotníctvo a sociálne
veci rokoval a takisto odporučil
Národnej
rade túto zmenu schváliť. V materiáli, v tlači 45
ste
dostali dodatok k tlači, kde láskavo zaregistrujte, že
je
tam zmena, namiesto Mariána
Šarišského treba si doplniť
meno Ing.
Ladislava Drábika, ktorého charakteristiku ste
takisto
obdržali.
V tejto chvíli je potrebné navrhnúť
spôsob, akým Národ-
ná
rada prijme či neprijme zástupcov resp.
navrhnutých kan-
didátov na členstvo
v Správnej rade Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne. Navrhujem rozdeliť hlasovanie tak, aby
sme sa
najprv vyjadrili k tým kandidátom, ktorí prešli v našom
gesčnom
výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci a ktoré vý-
bor
pre zdravotníctvo a sociálne veci odporúča prijať tak,
ako
boli schválení vo výbore. Ako som
už povedal vo svojom
úvodnom
slove, odporúčame, aby bolo hlasované o
kandidátoch
verejným
hlasovaním.
Neviem, či mám čítať mená navrhovaných.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Keď budeme hlasovať, všetci poslanci majú
mená pred se-
bou,
takže môžeme pristúpiť k tomu, aby sa páni poslanci vy-
jadrili
k návrhom, ktoré ste predniesli.
Pán poslanec Mikloško sa hlásil ako prvý.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, hlásim zmenu karty na
dnešok - číslo 8.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo. Mám oproti
spoločnému spravodajcovi
iný návrh na
hlasovanie - hlasovať
verejne, ale o každej
zložke,
ktorá bude tvoriť správnu radu
poisťovne osobitne,
teda
osobitne za zástupcov zamestnávateľov,
osobitne za zá-
stupcov
zamestnancov a osobitne za návrh vlády. Takto to bu-
de
prehľadnejšie. Tento môj návrh platí, aj keď budeme voliť
zástupcov
do správnej rady druhej poisťovne.
Ďakujem vám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takýto návrh som dostal aj od vášho
výboru pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci. Pán spoločný
spravodajca to neuvie-
dol.
Prosím, pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Chcem podporiť návrh pani poslankyne
Aibekovej, pretože
je
celkom logický a vyplýva z konštrukcie
zákona. Chcem ale
povedať,
aby pán spravodajca navrhol, ako z 9 zástupcov štá-
tu
verejným hlasovaním vyberieme 7. To musí byť jasne dopre-
du
povedané, ako budeme postupovať, aby sme sa potom neháda-
li,
koho sme tam vlastne zvolili a koho nie. Pri tajnom hla-
sovaní
je to jasné, volíte 7 kandidátov, ale pri verejnom
hlasovaní
nie. Sám dobre neviem, čo by som
odporučil, ale
pýtam sa pána
spravodajcu, lebo ten
povedal, že verejným
hlasovaním,
takže zrejme má ten postup premyslený.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Mikolášik:
Ďakujem, pán predsedajúci. V tomto
prípade sám navrhnem
7
kandidátov za vládu, o ktorých bola veľmi dlhá diskusia
v
našom výbore. Hlasovaním síce sme
neprijali právoplatné
uznesenie,
budem hovoriť o 7 zástupcoch vlády, ktorých buď
Národná
rada prijme, alebo nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec.
Poslanec M. Ftáčnik:
Chcem
sa opýtať - dobre, a keď
ich neprijme? Budeme
zrejme
o nich rozhodovať naraz, a keď ich neprijme, potom čo
s
ďalšími dvoma, ktorí
tiež boli právoplatne
navrhnutí
v
zmysle zákona. Teda ako ich
vylúčime? Tam by som dokonca
odporúčal, aby sme
jednotlivo hlasovali po menách, a keď
niekto
neprejde, v rezerve sú ešte tí dvaja, ktorých vláda
navrhla.
Nič sa nestane, keď to pôjde rýchlo, bez nejakých
komentárov.
Vy poviete tých prvých 7 v poradí,
ako ste to
navrhli, ale hlasujme o nich jednotlivo,
aby bola nejaká
možnosť
variability pre poslancov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Súhlasím s pánom poslancov Ftáčnikom, že
mohlo by dôjsť
k
určitým omylom, ale tento návrh trošku
sprogresívnim. Buď
hlasujeme
o tých 7, ktorých navrhne pán spravodajca, a potom
o
dvoch ostatných. Bude to rýchlejšie, ako keby sme hlasova-
li
o každom jednom. Áno?
Ak sa nikto nehlási a nemá pripomienky k
týmto návrhom,
pristúpili
by sme k hlasovaniu o návrhoch pani poslankyne
Aibekovej
a pána poslanca Ftáčnika, aby sme hlasovali oso-
bitne
o návrhu zástupcov poistencov, o návrhu
zástupcov za-
mestnávateľov
a o návrhu zástupcov štátu tak, že najskôr bu-
deme hlasovať
o 7, ktorých navrhne spoločný
spravodajca
a
potom o zostávajúcich 2. Súhlasíme?
Pán poslanec Ftáčnik sa ešte hlási.
Poslanec M. Ftáčnik:
Pán predseda, chcem poprosiť pána
spravodajcu, aby tých
7
uviedol ešte teraz. Keby mal niekto
iných 7, prečo má len
on
právo to navrhnúť, môže povedať inú sedmičku nejaký pán
poslanec
alebo pani poslankyňa. Ak budeme súhlasiť, zrejme
tá
procedúra bude rýchla, ako ste to navrhli vy, pán predse-
da.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte
trošku to zjed-
nodušiť tým, že
v návrhu ministerstva
zdravotníctva pani
Ing.
Katuščáková, ktorá je tam uvedená, odišla z minister-
stva
zdravotníctva, takže o nej nemusíme hlasovať, pretože
to majú
byť zástupcovia ministerstva zdravotníctva. Prvé
štyri
mená, ktoré máte uvedené v návrhu, to sú riaditelia
sekcií,
ktorí, myslím si - mohol by sa eventuálne k tomu vy-
jadriť
minister zdravotníctva pán doktor Javorský - by prav-
depodobne
tam mali zostať. To znamená, že zostáva sporná len
pani
Ing. Zemanová.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, to sú vládne návrhy, vláda ich takto na-
vrhla.
Nie som si istý, či by sme mali z návrhu vlády ich
takto
vyškrtnúť bez hlasovania. Som za to, aby sme hlasovali
tým
postupom, aký som navrhol ja, aj pán
poslanec Ftáčnik
a
pani Aibeková. Nebolo by správne,
keby sme postupovali
tak,
že ju vyčiarkneme. Prosím, hlasujeme o
tom, ako sme sa
pred
chvíľou dohodli.
Poslanec M. Mikolášik:
Navrhujem ako zástupcov vlády
týchto členov, ktorých
charakteristiky máte
pred sebou: Ing.
Mária Husárová,
MUDr.
Rudolf Zbončák, Dr. Slavomíra Hopková,
Mgr. Dominik
Tomek, Ing. Eva
Zemanová, Ing. Boris
Sopira. Uvádzam, že
Ing. Jana Mifkovičová, pracovníčka ministerstva
financií,
ktorá
je uvádzaná pod číslom 9, bola odporúčaná, bola zvole-
ná
naším gesčným výborom. Opakujem môj návrh bez titulov:
Mária
Husárová, Rudolf Zbončák,
Slavomíra Hopková, Dominik
Tomek,
Eva Zemanová, Boris Sopira.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Pristúpime k
hlasovaniu s tým,
že
budeme hlasovať osobitne o návrhu zástupcov poistencov,
o
návrhu zástupcov zamestnávateľov a o návrhu zástupcov štá-
tu.
O návrhoch na zástupcov štátu budeme hlasovať na dva-
krát,
raz o tých siedmich, ktorých prečítal pán spravodajca,
a
potom o tých dvoch, ktorí zostali.
Prosím, pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Pán
predseda, len chcem
oznámiť, že budem hlasovať
s
náhradnou kartou číslo 9. Nestratil som
svoju, len som ju
zabudol.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Pán poslanec Komlósy.
Poslanec Zs. Komlósy:
Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem len
pripomenúť, že
návrh
pani poslankyne Aibekovej sme ešte neodsúhlasili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ktorý návrh?
Poslanec Zs. Komlósy:
Práve tento spôsob hlasovania.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Veď o tom dávam hlasovať, pán poslanec. Musím dať hla-
sovať
o spôsobe hlasovania. To som teraz vyhlásil.
Prosím, pán Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Pán
predseda, mám otázku, že keď odhlasujeme tých 7
členov,
potom načo budeme hlasovať o tých dvoch.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
No, potom nebudeme, to je jasné, len ak by sme ich ne-
odsúhlasili.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Navrhujem skôr opačne -
hlasovať o tých dvoch, lebo
takto
je to vylučovací spôsob.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Myslím, že sme sa takto dohodli. Ak budú zvolení tí
siedmi,
samozrejme, je zbytočné hlasovať o tých dvoch.
Prosím, ešte pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Pán predseda, ak by sme schválili tento
návrh o spôsobe
hlasovania,
potom pri hlasovaní neprejde aj tá
jedna osoba,
ktorú
navrhuje, alebo s ktorou súhlasí
garančný výbor. Mys-
lím si, že
by bolo predsa len výhodnejšie, keby sme pri
vládnej
strane hlasovali o každom jednotlivo, lebo takýmto
spôsobom
sa môže stať, že neprejde ani ten, koho podporuje
gesčný
výbor.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, tento váš návrh beriem ako
procedurálny
a
po návrhu, ktorý predložil pán
Ftáčnik, pani Aibeková
a
ja, dám hlasovať o vašom, ak to bude treba.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o
návrhoch, kto-
ré
predniesol pán poslanec Ftáčnik, pani poslankyňa Aibeková
a
ja. Nakoniec, je to aj návrh samotného výboru, aby sa tak-
to
hlasovalo.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 103 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhnutý spôsob hlasovania schvá-
lili.
Prosím pána poslanca Mikolášika, aby
hlasovanie uvádzal
tak,
ako sme sa teraz na ňom dohodli.
Poslanec M. Mikolášik:
Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som uviedol prvých
sedem
zástupcov, a to sú zástupcovia poistencov. Pripomínam,
že
títo zástupcovia boli gesčným výborom schválení a odporú-
čaní
na schválenie Národnej rade. Sú to: Miloš Krššák, Bo-
rislav
Majtán, Daniel Repáš, Jozef Stovíček,
Milan Dragula,
Peter
Kružliak a Monika Vráblová.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o zá-
stupcoch
poistencov - pánoch Krššákovi, Majtánovi, Repášovi,
Stovíčkovi,
Dragulovi, Kružliakovi a pani Vráblovej.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 122 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme navrhnutých zástupcov
do Správnej
rady
Všeobecnej zdravotnej poisťovne schválili.
Poslanec M. Mikolášik:
Ako zástupcov zamestnávateľov uvádzam Mariána Benčata,
Františka Bruckmayera, Miroslava Knitla, Mikuláša
Loja,
Alojza
Majstríka, Mariána Šarišského a Štefana Tarášeka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Povedali ste pred chvíľou Ladislava
Drábika.
Poslanec M. Mikolášik:
Áno. Drábika.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Miesto pána kandidáta Šarišského
navrhujete pána kandi-
dáta
Drábika.
Poslanec M. Mikolášik:
Ospravedlňujem sa. Samozrejme, je to Ing.
Ladislav Drá-
bik
miesto Mariána Šarišského.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 110 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Môžem konštatovať, že Národná rada
Slovenskej republiky
zvolila navrhnutých zástupcov zamestnávateľov do Správnej
rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a to pánov Benčata,
Bruckmayera,
Knitla, Loja, Majstríka, Tarášeka a Drábika.
Poslanec M. Mikolášik:
Chcem
ešte na vyjasnenie povedať jednu vec.
Keď som
pred
chvíľkou čítal tých kandidátov, ktorých ako spravodajca
odporúčam,
čítal som len šiestich s tým, že ako siedmu tam
odporúčam menovanú Ing. Janu Mifkovičovú, ktorá
prešla aj
pôvodným
hlasovaním v gesčnom výbore. Opakujem ešte raz mená
siedmich,
ktoré Národnej rade navrhujem schváliť:
Mária Hu-
sárová, Rudolf Zbončák, Slavomíra Hopková,
Dominik Tomek,
Eva
Zemanová, Boris Sopira, Jana Mifkovičová.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže vynechávate pani Buchelovú?
Poslanec M. Mikolášik:
Vynechávam Annu Katuščákovú a Janu
Buchelovú.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hlasovali o týchto
kandidátoch.
Je to návrh vlády Slovenskej republiky.
Prosím
prezentujme sa a hneď hlasujme o kandidátoch,
ktorých
prečítal pán spoločný spravodajca.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že týchto kandidátov sme
neschválili.
Budeme hlasovať ešte, tak ako sme sa
dohodli, o dvoch
kandidátoch, a
to je pani Anna Katuščáková a pani Jana
Buchelová.
Áno, pán spravodajca?
Poslanec M. Mikolášik:
Áno. Takže budeme teraz hlasovať o dvoch
ďalších kandi-
dátkach.
Je to Ing. Anna Katuščáková a Dr. Jana Buchelová.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 25 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme neschválili
zástupcov štátu a
schválili
sme len zástupcov poistencov a zástupcov zamestná-
vateľov
do Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Z toho vyplýva, že budeme musieť dovoliť
zástupcov vlá-
dy
Slovenskej republiky, ktorá by mala
navrhnúť nových kan-
didátov
do tejto poisťovne.
Rozprava je skončená. Pán poslanec Brocka, máte proce-
durálny
návrh?
Poslanec J. Brocka:
Faktickú poznámku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Faktické poznámky nie sú. Podľa článku 22
je po rozpra-
ve,
takže len procedurálne otázky.
Pán poslanec Ftáčnik má procedurálnu
poznámku.
Poslanec M. Ftáčnik:
Mám takú
rečnícku otázku na pána ministra
zdravotníc-
tva,
keby povedal, ako rýchlo sa to stane,
lebo je to teraz
na
vláde, ako sa sfunkční správna rada a orgány Všeobecnej
zdravotnej poisťovne. Je to rečnícka otázka, pán
minister
iste
nemusí na ňu odpovedať, ale bolo by dobré, keby to bolo
čím
skôr, lebo 1. január je takpovediac skoro zajtra.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobehli ste ma, pán poslanec, vediete 1 :
0.
Pán
poslanec Šagát, takisto,
ak ide o procedurálnu
otázku
- áno, ak ide o faktickú pripomienku - nie. Ďakujem.
Pristúpime k d v a d s i a t e m
u s i e d m e m u
bodu
programu, ktorým je
Voľba členov Správnej rady Sociálnej
poisťovne.
Návrh ste dostali ako tlač číslo
24, ktorého súčasťou
je
aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím povereného člena výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky
pána Miroslava Mikolášika, aby návrh uviedol.
Poslanec M. Mikolášik:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
dovoľte, aby som uviedol tento ďalší bod
nášho programu.
Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky číslo
274/1994 Z. z.
o Sociálnej poisťovni v § 27
určuje, že
správna
rada ako rozhodujúci samosprávny orgán rokuje a roz-
hoduje
o zásadných otázkach organizácie a činnosti Sociálnej
poisťovne.
Správna rada Sociálnej poisťovne
sa skladá zo 7
zástupcov
poistencov navrhnutých odborovými zväzmi a záujmo-
vými
združeniami občanov, 7 zástupcov
navrhnutých zamestná-
vateľskými zväzmi a
združeniami a 7 zástupcov
navrhnutých
vládou
Slovenskej republiky.
Členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slo-
venskej
republiky. Príslušné reprezentatívne
orgány zamest-
nancov,
záujmových skupín a združení občanov, reprezentatív-
ne orgány
zamestnávateľov, i vláda
Slovenskej republiky
predložili
návrhy na voľbu členov správnej rady poisťovne.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci posúdil predložené
návrhy a odporúča
Národnej
rade Slovenskej republiky zvoliť do správnej rady
Sociálnej
poisťovne 7 zástupcov poistencov a 7 zástupcov za-
mestnávateľov
v zložení ako sú uvedení v bode B1 a B2 návrhu
uznesenia
k tlači číslo 24.
Čo sa týka zástupcov štátu v správnej
rade, týchto vlá-
da
Slovenskej republiky navrhla v počte 8
kandidátov s tým,
že Národná rada Slovenskej republiky
zvolí požadovaných 7
zástupcov,
ktorí majú najlepšie predpoklady pre zastávanie
tejto
zodpovednej funkcie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci pri posudzovaní tejto otázky sa ne-
rozhodol
na výbere 7 kandidátov, ktorých by odporučil Národ-
nej
rade Slovenskej republiky na zvolenie. Zhodol sa na jed-
nom
kandidátovi, a to Štefanovi Konečnom, riaditeľovi odboru
financovania
a rozpočtu Ministerstva práce,
sociálnych vecí
a
rodiny Slovenskej republiky. Ohľadne
ostatných kandidátov
neprijal
uznesenie, lebo za žiadúce odporúčajúce uznesenie
nehlasovala
väčšina všetkých členov výboru, ako to
požaduje
zákon
číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku
Slovenskej ná-
rodnej
rady v znení neskorších predpisov v ustanovení § 48
ods.
1.
Stručné
charakteristiky jednotlivých
kandidátov podľa
skupín
predkladateľov sú uvedené v prílohe tejto správy.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci odporúča Národnej rade Slovenskej re-
publiky
uskutočniť voľbu členov Správnej rady
Sociálnej po-
isťovne
verejným hlasovaním. V záujme naplnenia účelu zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky číslo
274/1994 Z. z. je
žiadúce, aby Národná
rada Slovenskej republiky
zvolila na
tomto
zasadnutí, na 3. schôdzi, všetkých 21
členov Správnej
rady
Sociálnej poisťovne. Kreovaním najvyššieho samosprávne-
ho
orgánu správnej rady sa vytvorí základný predpoklad pre
riadnu
samostatnú činnosť Sociálnej
poisťovne ako verejno-
právnej
inštitúcie od 1. 1. 1995.
Dovoľte, aby som v tejto súvislosti,
prv ako začneme
hlasovaním
vyjadrovať svoj súhlas či nesúhlas, takisto ozná-
miť,
že prišla žiadosť z Asociácie zamestnávateľských zväzov
a
združení Slovenskej republiky
stiahnuť zo zoznamu
už
schválených
kandidátov Ing. Viliama Garaya a tento
zväz na-
vrhuje
JUDr. Magdalénu Martincovú. Charakteristiku o menova-
nej
kandidátke máte v doplnku k tlači 24.
Po skúsenostiach s hlasovaním o zástupcoch do Správnej
rady
Všeobecnej zdravotnej poisťovne
dovoľte, aby som navr-
hol
ako spoločný spravodajca hlasovať an blok za 7 odporúča-
ných
zástupov odborových zväzov a záujmových združení, potom
an
blok za ďalších sedem zástupcov zamestnávateľských zväzov
a
združení a jednotlivo o kandidátoch navrhnutých vládou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem spoločnému spravodajcovi. Neviem, či si dobre
pamätám,
ale návrh pani poslankyne Aibekovej bol
daný aj na
voľbu týchto.
Pani poslankyňa Aibeková, prosím, potvrďte
alebo
vyvráťte môj názor.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem
za slovo. Presne som
vtedy povedala, že do
obidvoch
poisťovní navrhujem takéto oddelené hlasovanie. Tak
bol
môj návrh, dá sa to preveriť. Bol vlastne schválený tým,
že
ste dali, pán predseda, hlasovať o mojom návrhu a môj ná-
vrh
znel tak, ako ho opakujem. Tým sme už odhlasovali, že aj
pri Sociálnej poisťovni budeme rovnakým spôsobom oddelene
hlasovať
o 7 zástupcoch. Je zbytočné už
dávať o tom hlaso-
vať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Slovo má pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Opakujem svoj predchádzajúci návrh, keď
sme hlasovali
o
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, aby sa pri kandidátoch za
vládnu
stranu o každom hlasovalo jednotlivo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, je to pravda, ale je fakt, že sme odhla-
sovali návrh pani
poslankyne Aibekovej, ktorý
navrhla pre
obidve
hlasovania.
Prosím, pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem. Iba som chcela potvrdiť len to,
čo ste poveda-
li.
Môj návrh bol pred vami, pán poslanec Brocka, bol schvá-
lený,
čiže o vašom je bezpredmetné hlasovať. Môj návrh bol
hlasovať
oddelene, ale po tej sedmičke. Je to schválené.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fico zrejme chce
namietať, že to je iný
bod,
ale na tom nezáleží.
Poslanec R. Fico:
Nie, mám iba otázku, pán predseda. Pán
spoločný spravo-
dajca
navrhoval, aby sme o kandidátoch navrhovaných vládou
hlasovali
jednotlivo. Je to pravda?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno.
Poslanec R. Fico:
Takže, budeme hlasovať jednotlivo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, to nebudeme.
Poslanec R. Fico:
Nie.
Dobre, o to mi išlo. Potom
treba, aby spoločný
spravodajca
navrhol sedem ľudí, lebo je tam osem ľudí. Ten
návrh
ešte neurobil.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Je
to presne tak, ako sme to urobili pred chvíľou. Pánu
spravodajcovi
ostáva povinnosť označiť tých, o ktorých bude-
me hlasovať. Zase budeme hlasovať o
návrhu vlády dvakrát
-
o siedmich a o tom jednom, ktorý zostane.
Pán spoločný spravodajca, ak nikto nemá viac pripomie-
nok,
končím rozpravu a dali by sme hlasovať o zástupcoch od-
borových
zväzov. Pán spravodajca, môžem dať hlasovať?
Poslanec M. Mikolášik:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme a hneď hlasujme.
Pán spravodajca, môžete sa vyjadriť, ak chcete k tomu
ešte
niečo hovoriť.
Poslanec M. Mikolášik:
Nie, súhlasím.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Hlasujeme o pánoch Hvojníkovi,
Kurejovi, Sege-
čovi,
Števkovi, Gavorníkovi, Bohušovi a pani Ševčíkovej.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili
zástupcov odborových
zväzov
a záujmových združení.
Poslanec M. Mikolášik:
Dovoľte, aby som spresnil len pre
poriadok zmenu miesto
Viliama
Garaya je Magdaléna Martincová. Prečítam zástupcov
zamestnávateľských
zväzov: Magdaléna Martincová, Michal Haľ-
ko,
Ľudovít Paus, Bernard Pekár, Marián Rybár, Marián Rýdzi,
Peter
Weber.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Počuli ste návrh na zástupcov
zamestnávateľ-
ských
zväzov a združení.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme aj s tou jednou
zmenou
miesto kandidáta Garaya kandidátka Martincová.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 104 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Môžem
konštatovať, že aj zástupcov
zamestnávateľských
zväzov
a združení sme schválili.
Poslanec M. Mikolášik:
Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby
som teraz uviedol
vlastný
návrh 7 kandidátov, nakoľko vládnych kandidátov je
8
a Národná rada má schváliť 7
kandidátov. Odporúčam schvá-
liť
Petra Rusiňáka, Ľudmilu Gajdošíkovú,
Štefana Konečného,
Máriu
Husárovú, Jozefa Petráša, Petra
Serenčeša a Anastáziu
Mackovú.
Čiže, z 8 kandidátov som odporučil vypustiť Máriu
Dreninovú.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, tam je ešte návrh gesčného výboru, ktorý
odporúča
zvoliť len pána Konečného. To som si
dovolil len
tak
prečítať.
Poslanec M. Mikolášik:
Štefana Konečného som čítal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno. Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a hneď hla-
sujme.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Tento návrh, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca,
sme
neschválili.
Poslanec M. Mikolášik:
Ostáva nám teda vyjadriť sa ku kandidatúre JUDr. Márie
Dreninovej.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 17 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme neschválili
návrh vlády a budeme
musieť
urobiť doplňovaciu voľbu akonáhle vláda dá svoj návrh.
Ďakujem pekne pánu spravodajcovi za
uvádzanie návrhov.
Mali by
sme prijať uznesenie o tom,
že sme schválili
len
zástupcov jednotlivých navrhovateľov, okrem vládneho ná-
vrhu.
Takže, teraz by som dal hlasovať o
uznesení ako celku
s
tým, že konštatujeme, že neboli schválení kandidáti navrh-
nutí
vládou a bude potrebné urobiť doplňovacie voľby.
Pán poslanec Brocka má faktickú poznámku.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
chcem
povedať k posledným dvom hlasovaniam, kde sme
hlasovali
o členoch správnej rady tak Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne,
ako i Sociálnej poisťovne, že sa
opakuje prax zo
začiatku
tohto roka, prípadne z minulého roka,
keď HZDS sa-
botuje
fungovanie verejnoprávnych inštitúcií, akými bola Ná-
rodná poisťovňa a
akými sú Všeobecná
zdravotná poisťovňa
a
Sociálna poisťovňa. V zákonoch číslo
273 a 274 o zriadení
Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne sa ho-
vorí,
že Národná rada do štyroch týždňov po vzniku týchto
inštitúcií, ktoré
vznikli 1. novembra
tohto roku, volí
správne
rady. Do 1. novembra boli podané do Národnej rady
návrhy
kandidátov do správnej rady za všetky tri zložky - za
poistencov,
za zamestnávateľov, aj za vládnu stranu.
Nová vláda mala dosť času na to, aby do
tejto chvíle,
do
dnešného dňa, dala iné návrhy
kandidátov za vládnu stra-
nu,
ak mala výhrady voči tým, ktorých predložila predchádza-
júca
vláda. Tak som tomu rozumel, keď pani
poslankyňa Aibe-
ková
dala pozmeňovací návrh, aby Národná
rada tieto správne
rady
volila ako posledné body, aby tieto
voľby boli posled-
nými
bodmi programu 3. schôdze. Do dnešného dňa vláda nedala
žiadne
návrhy a vlastne novovzniknuté poisťovne ako verej-
noprávne
inštitúcie od 1. januára nebudú môcť plnohodnotne
fungovať.
Toto považujem za ohrozenie základných
práv a so-
ciálneho
a zdravotného zabezpečenia občanov tejto krajiny.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Povinnosťou vlády bude čo
najskôr doplniť tie-
to
návrhy.
Pokračujeme tým, že navrhujem prijať uznesenie tak ako
je
koncipované, s tým, že neboli schválené návrhy vlády do
jednotlivých
poisťovní.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.
Samozrejme, povinnosťou vlády je návrhy okamžite dopl-
niť.
Hlasujeme za čiastkové uznesenie - dá sa povedať.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
p o s l e d n ý m bodom je
Vládny návrh nevyhnutných opatrení na
zabezpečenie hos-
podárenia
Slovenskej republiky v čase rozpočtového provizó-
ria
v roku 1995 a
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
niektorých opatreniach na
zabezpečenie hospodárenia Slo-
venskej republiky
v roku 1995 a o zmene a doplnení niekto-
rých
zákonov.
Nie je
tu pán podpredseda vlády a
minister financií.
Chcem
sa spýtať, či chcete prestávku alebo pôjdeme ďalej.
/Všeobecný
názor z pléna, aby sa pokračovalo./ Prosím, po-
kračujeme,
ale musíme zohnať pána podpredsedu vlády.
Pán podpredseda, začali sme posledným
bodom, a to napl-
nením
uznesenia, ktoré sme prijali prvý deň k zostavovaniu
programu.
Prosím vás, aby ste predniesli vládny návrh a odô-
vodnili
nevyhnutné opatrenia vlády a takisto aj návrh zákona.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
v odôvodnení návrhu nevyhnutných opatrení
na zabezpeče-
nie hospodárenia Slovenskej republiky v
čase rozpočtového
provizória
v roku 1995, ktoré som predniesol na spoločnom
zasadnutí
výborov v utorok tento týždeň, som sa zameral na
niektoré
príčiny vedúce k provizóriu a na jeho hlavné cha-
rakteristiky.
Dovolil by som si niektoré veci z toho
vystú-
penia pripomenúť, ale vo svojom dnešnom
vystúpení by som
chcel
aj reagovať aj na niektoré pripomienky,
ktoré odzneli
pri prerokovaní tohto materiálu vo výboroch
Národnej rady
a
uviesť niektoré veci na pravú mieru.
Predchádzajúca vláda zostavovala návrh
štátneho rozpoč-
tu
viac mesiacov, mala vymedzené určité
princípy a základné
východiská, ktoré
si schválila na
svojich zasadnutiach,
avšak
do posledného dňa svojho pôsobenia tento svoj návrh
štátneho rozpočtu
nepredložila do Národnej
rady. Týmto
spôsobom nie je
k dispozícii návrh štátneho rozpočtu, na
základe ktorého by
Národná rada mohla schváliť
rozpočtové
provizórium
na I. štvrťrok 1995 v zmysle platných
rozpočto-
vých
pravidiel. Netajil som sa vo svojom
úvodnom vystúpení,
že
máme pripravené iné zámery, ktoré
chceme presadzovať tak
v
hospodárskej, finančnej politike,
a preto sme niektoré
kroky
predcházajúcej vlády kritizovali.
Z nášho pohľadu ekonomika tejto krajiny
stojí pred via-
cerými kardinálnymi problémami, ktoré sú
na seba vzájomne
previazané
a nie je ich možné riešiť nezávisle od
seba. Ide
predovšetkým
o riešenie poklesu produkčnej schopnosti hospo-
dárstva
najmä v oblastiach, kde je možné efektívne zhodno-
tiť, revitalizovať tuzemské surovinové, materiálové, tech-
nické
a pracovné kapacity, resp. znížiť
náročnosť alebo na-
hradiť
dovážané komodity. Ďalej je potrebné
hľadať riešenie
problémov
reštrukturalizácie hospodárstva, zvyšovať intelek-
tualizáciu
produkcie, posilňovať finančnú a daňovú disciplí-
nu
a transformovať celú oblasť
sociálnych vzťahov v širšom
slova
zmysle, vo sfére školstva, zdravotníctva a v ďalších
oblastiach.
Kroky na
riešenie týchto problémov sa v
koncetrovanej
podobe
musia premietnuť i do rozpočtovej politiky. V tejto
súvislosti najvypuklejšie vystupuje problém štátneho dlhu
a
dlhovej služby. Štátny dlh v
súčasnosti predstavuje cca
113
miliárd korún, z toho cca 70 miliárd
činí vnútorný dlh,
zvyšok
tvorí dlh voči zahraničiu. Už som spomínal, že pokiaľ
sa
výška tohto dlhu hodnotí na hlavu
jedného obyvateľa, jej
úroveň
patrí k najnižším v európskom meradle. V podstate me-
nej
priaznivo však vychádza relácia
štátneho dlhu vo vzťahu
k
úrovni hrubého domáceho produktu resp. k úrovni príjmov
štátneho
rozpočtu, čo odráža nízku úroveň tvorby
týchto ve-
ličín v Slovenskej republike a zároveň
naznačuje potrebu
základného
smerovania pre riešenie problémov dlhovej služby.
Chcem uviesť, že ak v roku 1994
činila dlhová služba
26
miliárd, v roku 1995 sa už
prichádza vyrovnať s dlhovou
službou
35 miliárd korún, a táto dlhová služba, jej objem
ďalej
rastie a orientačne v roku 1996 by
mohla dosiahnuť až
úrovne
50 miliárd korún. Tu už nie je možné prešľapovať na
mieste,
ale treba pristúpiť k rozhodným riešeniam. Preto pre
prvý
kvartál, keď ešte nie sú dopracované mechanizmy dynami-
zácie
hospodárstva, treba nastúpiť cestu úspornosti, ktorá
v
ďalšom období by už mala byť sprevádzaná oživovacími opat-
reniami.
Musí nastať zmysluplné obnovenie rastu produkčnej
schopnosti
slovenského hospodárstva. Jedine efektívnym zapo-
jením
výrobných faktorov, z ktorých mnohé sú doposiaľ nevyu-
žité
a sú k dispozícii, a podotýkam, bez
mimoriadnych náro-
kov
na zahraničné finančné zdroje, je možné
vytvárať ďalšie
zdroje,
za pomoci ktorých bude možné i podporné krytie dlho-
vej
služby.
Uplatnenie týchto princípov je o to naliehavejšie, že
v
ostatných rokoch rast štátneho dlhu
sa prevažne viaže na
sanáciu sociálnej situácie, vnútorný dlh nezahŕňa v sebe
dostatok
rozvojových prvkov, ktoré by aspoň dlhodobo v hori-
zonte
znamenali návratnosť dlhovaných prostriedkov.
Znamená
to teda prejedanie zdrojov spoločnosti a pri
permanentnom
poklese
investícií ide vlastne o žitie na dlh a
na úkor bu-
dúcnosti.
Túto pravdu si treba konečne povedať na rovinu,
ale
tiež aj na ňu reagovať adekvátnymi nástrojmi v rozpočto-
vej,
finančnej a menovej politike. Treba
skončiť s tabuizo-
vaním
rozvojovej hospodárskej politiky ako s niečím, čo nemá
s
reformou a transformáciou nič spoločné, ale naopak, na
základe
otvorenej diskusie hľadať kroky pre oživenie spolu
s
vymedzením opatrení, ktoré budú
stabilizovať rámec rozvo-
jových
impulzov.
Nadväzne
na diskusie v kluboch, vo výboroch Národnej
rady
Slovenskej republiky, ktorých som sa zúčastnil, a reak-
cie, chcem opätovne zdôrazniť, že existuje
reálna možnosť
rozvíjania
domáceho produkčného potenciálu aj na báze tuzem-
ských
úverových zdrojov. Nie je nutné všetko riešiť len na
báze
zahraničných finančných pôžičiek, čo samozrejme nevylu-
čuje
a nenamietame proti tomu, že niektoré veci, niektoré
vzťahy
budú riešené aj vstupom priameho zahraničného kapitá-
lu,
priamych zahraničných investícií.
V tomto zmysle treba
chápať
aj rozdiel v prístupoch a ponímaní
zostavenia návrhu
štátneho
rozpočtu oproti predchádzajúcemu obdobiu.
V
návrhu rozpočtu na rok 1995 sa
neuplatnili žiadne
prvky,
ktoré by znamenali neprijateľné
zotrvávanie na mies-
te.
Neboli formulované výraznejšie kroky, ktoré by dynamizo-
vali
vývoj v príjmoch štátneho rozpočtu, ktoré by podnietili
rast
investícií alebo znamenali posilnenie finančnej daňovej
disciplíny.
Neprijateľné pre nás bolo zapojenie Fondu národ-
ného
majetku do riešenia problémov dlhovej
služby. Z celko-
vej
sumy dlhovej služby pre rok 1995 vo
výške 35 miliárd to
činilo 18,5 miliardy v pôvodnom návrhu.
Po kritike tohto
postupu
sa už v poslednom variante predpokladalo 8 miliárd
korún
kryť emisiou štátnych dlhopisov. Jedno i druhé však
v
podstate by znamenalo odklad riešenia
do budúcnosti. Opa-
kovane
to pripomínam preto, že vznikali v
tomto zmysle dis-
kusie,
takže chcem uviesť na pravú mieru,
že aj návrh roz-
počtu
tak, ako bol pripravený predchádzajúcou vládnou garni-
túrou, sme ako
celok v podstate považovali za provizórny
stav
a nebolo možné z nášho pohľadu takýto návrh akceptovať.
Ak
sa však pre najbližšie roky reálne očakáva ďalší rast dl-
hovej
služby, nie je možné riešenia dlhodobejšie odkladať.
Doterajšími slovami som chcel uviesť
niektoré systémové
dôvody,
ktoré viedli k potrebe zostavenia
rozpočtového pro-
vizória.
Pri posudzovaní konkrétneho návrhu opatrení počas
rozpočtového provizória treba zdôrazniť, že ide o určité
špecifikum, ktoré predpokladá aj osobitné riešenia.
Návrh
opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky
v
čase rozpočtového provizória vychádza z
predpokladu, že
provizórium
bude trvať do 31. marca roku 1995. Okrem toho,
že takéto riešenie je podmienené súvislosťou
zúčtovacieho
obdobia
technického charakteru, vedie nás k tomu aj
snaha
vytvoriť
časový priestor na prípravu a
prerokovanie kvalit-
ného
návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995.
Pri zostavovaní rozpočtového provizória sme vychádzali
z
makroekonomických predpokladov
podložených trendami vývo-
ja,
že v I. štvrťroku 1995 hrubý produkt
vzrastie o 3 %. Tu
by
som chcel pripomenúť, že v podstate
trend vývoja hrubého
domáceho produktu ku
koncu roka mierne klesá, preto teda
v
podstate ten trendový vývoj smeruje k tým 3 % na I. štvrť-
rok
1995. Medziročná inflácia sa bude pohybovať na úrovni
10
% a nezamestnanosť bude na hranici
15 %. Rast príjmovej
základne
štátneho rozpočtu sa predpokladá zhruba o 4 % opro-
ti
roku 1994. Práve túto položku rozpočtu chceme v ďalšom
období na
základe formulovania konkrétnych
krátkodobých
a
strednodobových opatrení pri konštrukcii definitívneho ná-
vrhu
rozpočtu na rok 1995 výrazne dynamizovať.
Na
základe diskusie vo
výboroch chcem zdôrazniť, že
rozpočtovanie celkových
príjmov štátneho rozpočtu nie je
predmetom
kvartálneho provizória. Príjmy sú kategóriou celo-
ročnou.
Predmetom provizória je predovšetkým
prísne viazaný
rozvrh výdavkov, ktoré na konci štvrťroka
budú zúčtované
v
rámci ročného rozpočtu. Tým nechcem povedať, že nepočítame
s
príjmami. Pre jednotlivé kapitoly
sú príjmy stanovené aj
v
provizóriu, iná je však otázka daňových
príjmov a ďalších
príjmov,
ktoré budeme stanovovať na základe makroekonomic-
kých
východísk.
Nakoľko na rokovaní výborov Národnej rady
k návrhu roz-
počtového
provizória boli vznášané otázky aj na
výšku pred-
pokladaného
deficitu štátneho rozpočtu v I. kvartáli 1995,
chcem
uviesť, že úsporné opatrenia
prijímané v tomto doku-
mente
by mali znamenať udržanie deficitu štátneho rozpočtu
orientačne,
podotýkam orientačne, na úrovni 6 až 7 miliárd
korún,
čo z pohľadu celého roku by znamenalo udržanie jeho
úrovne do 3
% hrubého domáceho
produktu, ale v metodike,
ktorú počíta Medzinárodný menový fond, to znamená znížený
o
splátky istiny.
Súhrnné výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
na
prvý štvrťrok 1995 predstavujú 37,9 mld korún, z toho do-
tácie
do rozpočtov obcí predstavujú 290 miliónov korún. Vo
vzťahu
k hospodáreniu miestnych samospráv
vláda formulovala
opatrenia
tak, aby sa vytvorila stabilita pre zostavovanie
rozpočtov
novozvolených miestnych samospráv
a v záujme za-
bezpečenia
samosprávnych funkcií obcí bolo vyčlenených
50 %
prostriedkov
predpokladaného ročného objemu dotácií obciam.
Vo výdavkoch rozpočtových kapitol sa v
zásade vychádza-
lo
z rozpočtovanej úrovne roku 1994
upravenej o legislatív-
ne,
metodické a organizačné zmeny.
Chcem opätovne zdôrazniť, že pri
konštrukcii rozpočtu
roku
1995 chceme a budeme sledovať líniu reštrukturalizácie
štátneho
rozpočtu s tým, že štátny rozpočet nebude miestom
investičných
impulzov. V tomto smere bolo pomerne
veľa dis-
kusií
k rozpočtovému provizóriu. Chcel by som
to znovu zvý-
razniť,
že v budúcnosti základné rozvojové impulzy smerované
do
infraštruktúrnych projektov, do
líniových stavieb, musia
ísť mimorozpočtovým kanálom. Rozpočet nemá predpoklady na
to,
aby rádové výdavky v čiastke nie
jednej, dvoch miliárd,
ale
rádove v desiatkach miliárd
vykrýval. Tu musí nastúpiť
úplne
iný nový mechanizmus krytia
nákladov na riešenie in-
fraštruktúrnych
projektov. Z tohto pohľadu musíme
dosiahnuť
zásadný
obrat v správaní celého bankového sektora. Samozrej-
me,
nie tak, ako prebiehali niektoré
príspevky vo výboroch,
že
bude vláda diktovať úrokové sadzby. Nebuďme naivní v tom-
to
zmysle. Samozrejme, že tu platia nejaké zákonné rámce, že
smerujeme
k trhovému hospodárstvu, ale to neznamená, že by
sme
nemali komunikovať s bankami a adekvátne prijímať a hľa-
dať
riešenia.
Opätovne v tejto súvislosti pripomínam,
že podľa našich
informácií
cca 13,5 mld korún úverových
prostriedkov, ktoré
mohli byť
využité na dlhodobejšie úvery, boli uplatnené
v
podobe krátkych úverov
resp. stredných úverov. Takže,
v
tomto smere chce aj vláda vykonať kroky na vyslanie pat-
ričných
signálov a podnietenie verejných a súkromných inves-
tícií,
taktiež na riešenie situácie krytia líniových stavieb
a
infraštruktúry o to viac, že poddimenzovanie rozsahu ve-
rejných
investícií konštatovala pri ostatnej
návšteve i mi-
sia
Medzinárodného menového fondu.
V čase pôsobenia rozpočtového provizória sa v kapitole
Všeobecná
pokladničná správa nepristúpi k plnej tvorbe re-
zerv
v zmysle rozpočtových pravidiel, ale vytvára sa len mi-
nimálna poistná rezerva vlády vo výške 1 miliardy korún.
Znovu
to pripomínam, mal som to už vo vstupnom slove, nakoľ-
ko
mnohé požiadavky, ktoré odzneli vo
výboroch, boli smero-
vané
práve do položky Všeobecnej pokladničnej správy. V čase
rozpočtového
provizória sa budú všetky výdavky štátneho dlhu
kryť
štátnym rozpočtom v rozsahu 7 mld korún, čo predstavuje
zhruba
20 % predpokladaných ročných výdavkov
kapitol. Dôvo-
dom pre nerovnomernosť výdavkov je predovšetkým
povinnosť
úhrady
istín do druhého polroka 1995 v zmysle splátkového
kalendára.
Z uvedeného vyplýva, že počas rozpočtového provizória,
ale
i v návrhu definitívneho štátneho rozpočtu na rok 1995
predpokladáme odpojenie Fondu národného majetku od
krytia
dlhovej
služby. Opätovne zdôrazňujem, že ak v prvom štvrťro-
ku 1995 sa
krytie dlhov počíta
zabezpečovať predovšetkým
úsporou
v rozpočtovou hospodárení, v ďalšom
období by k to-
muto
mali prispieť aj kroky smerujúce k oživeniu finančnej
daňovej
disciplíny a k reštrukturalizácii dlhovej služby.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obdobie
rozpočtového provizória svojou rozpočtovou prísnosťou bude
klásť značné nároky na výkon štátnej správy, avšak jeho
zvládnutie
spolu s opatreniami rámcujúcimi definitívny
roz-
počet
by mali vytvoriť predpoklady pre akceleráciu hospodár-
stva,
ale i pre riešenie ďalších otázok
od 1. apríla 1995.
Spomínal
som tu napríklad úpravu životného minima, ktorá mu-
sí
byť spojená s komplexnou právnou úpravou tejto oblasti.
So sociálnymi partnermi, odbormi a
zamestnávateľmi chceme
v
tejto rovine rokovať aj o otázkach mzdovej regulácie po
1.
apríli 1995, keď tento nástroj chceme postaviť nie ako
samoúčelný,
ale ako nástroj protiinflačný, nakoľko
v ďalšom
období
nám ide o spúšťanie rozvojovej stratégie.
Vážená Národná rada, včera vo Výbore
Národnej rady Slo-
venskej republiky
pre životné prostredie
sme v diskusii
s
pánom poslancom Švecom identifikovali úhlavného nepriateľa
transformácie
spoločnosti, a tým je zotrvačnosť.
Návrh roz-
počtového
provizória považujem za pohľad do tváre tvrdej re-
alite,
ktorá naznačuje zložitú finančnú pozíciu štátu, ktorá
však nie je
bezvýchodisková a má
pozitívne riešenia. Len
tieto
riešenia nemôžu byť zotrvačné, nemôžu
vychádzať z do-
terajších
zotrvačných princípov. Tieto riešenia,
pokiaľ ich
chceme
hľadať v tom krátkom tvrdom období úspornosti rozpoč-
tového
provizória, si budú vyžadovať i politicko-spoločenské
pochopenie
aspoň v prvom období, ktoré bude najdôležitejšie.
V
tomto zmysle by som chcel vysoko vyzdvihnúť postoj nášho
politického
partnera - Združenie robotníkov Slovenska, ale
tiež
viacerých predstaviteľov z radov sociálnych partnerov.
Vážené
pani poslankyne, vážení
páni poslanci, chcem
vysloviť
presvedčenie, že návrh rozpočtového provizória dnes
schválite,
čím vytvoríte základný predpoklad pre činnosť no-
vej
vlády, za čo vám vopred ďakujem.
Ďakujem za pozornosť k tomuto bodu.
Dovoľte mi ešte uviesť zákon
Národnej rady Slovenskej
republiky
úvodným slovom o niektorých opatreniach
na zabez-
pečenie hospodárenia Slovenskej
republiky v roku
1995
a
o zmenách a doplnení niektorých zákonov.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
návrh tohto zákona predkladáme ako
nevyhnutnú podmienku
funkčnosti
rozpočtového provizória od prvého dňa
roku 1995,
ako
i zostavenia reálneho rozpočtu na rok 1995. Nerealizova-
nie
navrhnutých opatrení by v celoročnom finančnom ohodnote-
ní
mohlo znamenať negatívny dopad na štátny rozpočet, pričom
len
počas rozpočtového provizória by sme odhadli negatívny
vplyv
zhruba v čiastke 2 mld korún. Nie je nám teda ľaho-
stajné,
aby sme na tieto skutočnosti neupozornili, čím chcem
deklarovať
aj súčasnej opozícii, že sme v
niektorých oblas-
tiach
ústretovo pristúpili k riešeniu časti
problémov týka-
júcich
sa zostavenia rozpočtu na rok 1995, čím
teda neskrý-
vame
aj podiel práce bývalej vlády na príprave príslušných
zákonov,
ktoré rámcujú štátny rozpočet. Len
nechcem, aby to
zase
skĺzlo do zjednodušenej roviny, že
rešpektujeme všetky
pravidlá
rozpočtu 1995. K opatreniam v predošlom bode, ktoré
som
charakterizoval, som naznačil, prečo pre nás celkový rá-
mec
rozpočtu 1995 bol v podstate v pozícii rozpočtového pro-
vizória.
K novelám jednotlivých zákonov chcem
poznamenať tieto
skutočnosti:
V porovnaní s rokom 1994 dochádza k
zmene pod-
mienok
v oblasti fungovania Národnej poisťovne, pretože táto
sa
delí na dva samostatné subjekty s osobitnosťami, ktoré sa
prejavili pri
schvaľovaní týchto zákonov
v tomto roku.
Dochádza
k zmenám, kedy funkciu platiteľa štátu do fondov
Sociálnej
poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne prebe-
rajú
namiesto kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy rezor-
ty zdravotníctva a sociálnych vecí
a rodiny. K zmenám
dochádza
aj v platení príspevkov do poistných fondov a Fondu
zamestnanosti
v prípade, ak zamestnávateľom je štátna roz-
počtová organizácia alebo štátna príspevková
organizácia.
Vtedy
túto funkciu v plnom rozsahu preberá, vykonáva zamest-
návateľ.
V rámci rozpočtových pravidiel sa
legislatívne upravuje
prevzatie
záruk za bankové úvery, garančný vzťah k poisťovni
a
štátneho rozpočtu a precizuje sa
sankcionovanie porušenia
rozpočtovej
disciplíny.
Podmienkou funkčnosti rozpočtového provizória i zosta-
venia
reálneho štátneho rozpočtu na rok 1995 je predovšetkým
prijatie
návrhu noviel týkajúcich sa zmien zákonov Sociálnej
poisťovne i zdravotných poisťovní. Rozsah
záväzkov, ktorý
z
ich súčasného znenia vyplýva, je
pre štátny rozpočet ne-
únosný. V novele
zákona sa určuje taktiež výnos sadzieb
sankčného
charakteru taxatívne vymedzený
zákonom, takže je
príjmom
štátneho rozpočtu, ak osobitné predpisy neustanovujú
inak.
V nezmenenom rozsahu sa zabezpečuje poskytovanie štát-
nej
prémie na stavebné sporenie. V návrhu zákona je novo-
ustanovená
výška poistného určená percentuálne z rôzne urče-
nej
minimálnej mzdy podľa príslušných
ustanovení a paragra-
fov
zákonov číslo 273/1994 Z. z. a 274/1994 Z.z.
S
prihliadnutím na vývoj
ekonomiky v predchádzajúcom
období
a predpokladaný vývoj v roku 1994 a v
ďalších rokoch
je žiadúce udržať prírastok nominálnej mzdy
v primeranom
vzťahu
k dosiahnutých hospodárskym výsledkom podnikateľských
subjektov. Okruh
podnikateľských subjektov
podliehajúcich
regulácii
miezd bude vychádzať z ich hospodárskych výsledkov
resp.
dosiahnutej stratovosti.
V zákone sa rieši určenie nedoplatkov daní podľa pred-
pisov
platných do 1. 1. 1993, čím sa jednoznačne vymedzuje
výnos
i tých daní, ktoré boli do zrušenia
národných výborov
ich
príjmami. Ďalej sa upravuje rozpočtové určenie doplatkov
poistného na zdravotné, dôchodkové a nemocenské
poistenie
a
príspevku do Fondu zamestnanosti na
rok 1993. Dotýkam sa
týchto
zákonov z toho dôvodu, že je to pomerne veľký balík
zákonov a
predsa len v úvodnom slove
v prvý deň rokovania
Národnej rady som tomuto problému, tejto problematike veno-
val menej času.
Návrh novely zákona o rozpočtových
pravidlách novoupra-
vuje
inštitút návratných finančných
výpomocí, spresňuje sa
tiež
náhrada ušlého zisku pri ich poskytovaní. Ustanovenia
o
porušovaní rozpočtovej disciplíny majú za
cieľ spresniť
a
zjednotiť sankcie za neoprávnené
použitie alebo zadržanie
rozpočtových
prostriedkov. Novo sa upravuje pojem
porušenia
rozpočtovej
disciplíny, keď pre štátne rozpočtové
organizá-
cie
sa navrhuje odlišná úprava, a to formou viazania rozpoč-
tových prostriedkov. Legislatívne sa zakotvuje prevzatie
štátnych
záruk za bankové úvery poskytované podnikateľom, aj
podmienky
ich prevzatia. Súčasťou predloženého
návrhu je aj
spresnenie rozsahu
štátnych záruk prijímaných vládou pre
bankové
úvery. So zámerom zabezpečiť účelovosť
pri vynakla-
daní
prostriedkov získaných do obcí z podielu na cestnej da-
ni
sa navrhuje obciam vytvoriť cestný fond. Cieľom navrhova-
nej
novely zákona v článku III je, aby bolo možné uplatniť
na
presne vymedzený okruh organizácií zákon o bankrote a vy-
rovnaní.
Osobitne významná je novela o
bankách, kde prechodným
ustanovením
sa jednoznačne upravuje vzťah štátneho
rozpočtu
a
bánk, ktorým vznikla majetková ujma v súvislosti s poskyt-
nutím
úverov za osobitných podmienok. Ide najmä o
pôžičky
sociálneho charakteru
poskytnuté pred účinnosťou
zákona
o
bankách.
V ďalšej časti novelizácie sa rieši
princíp valorizácie
dôchodkov
založený na predpokladanom raste
životných nákla-
dov
a miezd, ktorý sa navrhuje založiť výlučne na princípe
skutočného rastu životných nákladov zistených štatistickým
úradom, ale
podotýkam, že dodatočne
bol doplnený tento
mechanizmus
aj o možnosť zohľadniť 5-percentný rast priemer-
ných
príjmov.
V článku
VIII vzhľadom na značnú mieru
rizík a rozsah
dopadov
uplatnenia § 7 zákona o životnom minime
sa navrhuje
pre I.
štvrťrok 1995 neuplatniť valorizačný mechanizmus.
Spomínal
som, že toto chceme riešiť súbežne s príslušnými
zákonnými
normami od 1. 4. 1995.
V článkoch IX, X a XI ide o pozastavenie valorizačného
mechanizmu
platov niektorých ústavných činiteľov, prokuráto-
rov a právnych
čakateľov prokuratúry, sudcov a
justičných
čakateľov
v období rozpočtového provizória.
V
článku XII sa zavádza možnosť uplatnenia inštitútu
návratných
finančných výpomocí pri nedostatku zdrojov poist-
ných
fondov.
V článku
XIII je cieľom novelizácie
diferencovať doby
poskytovania hmotného zabezpečenia uchádzačov podľa veku.
V
článkoch XIV a XV navrhované ustanovenia majú umožniť fon-
du
zamestnanosti platenie poistného
do poistných fondov za
uchádzačov
o zamestnanie poberajúcich hmotné zabezpečenie.
V článku XIX sa rieši možnosť, aby čistý
výnos z preda-
ja
investičných kupónov bol príjmom štátneho rozpočtu na rok
1995.
V článku XXI sa riešia otázky súvisiace s daňou z pri-
danej
hodnoty, ako i preradenie niektorých
mliečnych výrob-
kov
zo súčasne platnej 25-percentnej sadzby
do 6-percentnej
sadzby.
V článkoch XXII až XXIV sa dopĺňa vznik daňovej povin-
nosti
pri deklarovaní vývozu liehu, a to i pri oslobodení od
povinnosti
daní.
V článku XXIV je cieľom prechodných
ustanovení zabezpe-
čiť jednotnosť
a kontinuitu právnych vzťahov vzniknutých
podľa
doterajších predpisov s navrhovanými
zmenami právnych
predpisov.
Uvedené zmeny, ako i ďalšie legislatívne
zmeny technic-
kého
charakteru by mali prispieť k zabezpečeniu základných
predpokladov
pre účinné fungovanie provizória a zostavenie
rozpočtu
na rok 1995.
Pri prerokovávaní návrhov vo výboroch boli predložené
legislatívnym odborom Kancelárie Národnej rady Slovenskej
republiky pripomienky k predloženému návrhu
zákona, ktoré
sme
prekonzultovali a ich opodstatnenosť sme akceptovali.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dúfam, že podporíte predložený návrh
zákona, čím pri-
spejete
k zdarnému rokovaniu a možnosti úspešného zvládnutia
nielen
provizória, ale i k vytvoreniu predpokladov pre zo-
stavenie
rozpočtu na rok 1995.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Mal
by som požiadať
predsedu
výboru pre financie, rozpočet a menu pána Miroslava
Maxona,
aby podal správu o výsledkoch
prerokovania vo výbo-
roch
Národnej rady Slovenskej republiky, ale
keďže je 12.00
hodín,
pýtam sa, či chceme prestávku, alebo
budeme pokračo-
vať
ďalej. Dám o tom hlasovať.
Hlási sa pán Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Navrhujeme, aby pán poslanec Maxon povedal svoju sprá-
vu,
potom aby bola prestávka a poobede nech sa začne rozpra-
va.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom,
či chceme, aby
pán
Maxon predniesol ešte záverečnú
správu výborov a potom
bola
prestávku.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Prosím, aby pán predseda Maxon uviedol
správu o výsled-
koch
prerokovania vládneho návrhu o nevyhnutných opatreniach
a
vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Sloven-
skej
republiky.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
zákon
Národnej rady Slovenskej republiky číslo
567/1992
Zb. o rozpočtových pravidlách
Slovenskej republiky
obsahuje v §
6 ods. 2 postup, ktorý je potrebné uplatniť
v
prípade, ak vláda nepredloží do 1. január rozpočtového ro-
ku
návrh štátneho rozpočtu Národnej rade.
Národná rada Slovenskej
republiky na svojom zasadnutí
dňa
13. decembra 1994 požiadala vládu o predloženie opatrení
na zabezpečenie hospodárenia
Slovenskej republiky v čase
rozpočtového
provizória.
V zmysle uvedeného vláda predložila Národnej rade Slo-
venskej
republiky návrh nevyhnutných opatrení
na zabezpeče-
nie hospodárenia Slovenskej republiky v
čase rozpočtového
provizória
v roku 1995 a vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky o niektorých opatreniach na
zabezpeče-
nie
hospodárenia Slovenskej republiky v
roku 1995 a o zmene
a
doplnení niektorých zákonov.
Vážené dámy, páni, dovoľte mi ako
spoločnému spravodaj-
covi
oboznámiť vás so spoločnými
správami k uvedeným návr-
hom, ktoré
ste obdržali ako
parlamentnú tlač číslo 69a
a
69b. Súčasne mi, dámy, páni,
dovoľte, aby som vás požia-
dal,
aby ste prípadné ďalšie návrhy na zmeny a doplnky pred-
ložili
v každom prípade písomnou formou.
Vážené dámy,
vážení páni,
spoločná správa výborov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
o výsledku prerokovania návrhu nevyhnutných opatrení na
zabezpečenie
hospodárenia Slovenskej republiky
v čase roz-
počtového
provizória v roku 1995 je ako tlač
číslo 69a. Ako
príslušný
na vypracovanie spoločnej správy a
návrhu uznese-
nia
o výsledku prerokovania návrhu nevyhnutných opatrení bol
určený
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre finan-
cie,
rozpočet a menu.
Výbory prerokovali návrh nevyhnutných opatrení na za-
bezpečenie
hospodárenia Slovenskej republiky v
čase rozpoč-
tového provizória v roku 1995 v dňoch 20. a 21. decembra
1994
s týmto výsledkom:
1.
Bez pripomienok vyslovili
s návrhom nevyhnutných
opatrení na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky
v
čase rozpočtového provizória v roku
1995 a odporučili ich
Národnej
rade Slovenskej republiky schváliť výbor pre finan-
cie,
rozpočet a menu, výbor pre
pôdohospodárstvo, výbor pre
verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti,
výbor pre
obranu
a bezpečnosť a zahraničný výbor.
2.
S návrhom nevyhnutných opatrení vyslovili súhlas
a
odporučili ich Národnej rade Slovenskej republiky schváliť
s
pripomienkami ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie, výbor pre vzdelanie, vedu, kultú-
ru
a šport, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci neprijal uznesenie o
výsledku prero-
kovania návrhu
zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slo-
venskej
republiky v roku 1995, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona
Slovenskej
národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom po-
riadku
Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov
nevyslovila
s ním súhlas nadpolovičná väčšina
väčšina všet-
kých
členov výboru. Počet členov výboru bol 12, prítomných
11
a za návrh uznesenia hlasovalo 6 poslancov, 4 poslanci
boli
proti návrhu a 1 poslanec sa zdržal hlasovania.
Výbor sa osobitne venoval ako
samostatnému bodu rokova-
nia
navrhovaným príjmom a výdavkom
rozpočtovej kapitoly Mi-
nisterstva
zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva
práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky a pri-
jal k nim
osobitné uznesenie, v ktorých
vyjadril súhlas
s
navrhnutými čiastkami za príslušné kapitoly.
4. Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody súhlasil s návrhom nevyhnutných
opatrení
s konštatovaním, že
a/ vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade
Slovenskej
republiky namiesto návrhu zákona o štátnom roz-
počte
na rok 1995 návrh nevyhnutných opatrení
na zabezpeče-
nie hospodárenia Slovenskej republiky v
čase rozpočtového
provizória
v roku 1995 napriek tomu, že boli vytvorené pred-
poklady
pre riadne prerokovanie celého rozpočtu;
b/ predložený návrh nevyhnutných opatrení
na zabezpeče-
nie hospodárenia Slovenskej republiky v
čase rozpočtového
provizória
v roku 1995 neobsahuje žiadny návrh príjmov štát-
neho
rozpočtu pre I. štvrťrok 1995, ani kvantifikáciu bilan-
cie
príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu,
neobsahuje žiadne
porovnanie
navrhovaných výdavkov štátneho rozpočtu
s rovna-
kým
obdobím roku 1994, nepočíta s nijakými
mimorozpočtovými
zdrojmi
na krytie štátneho dlhu, čím
predstavuje mimoriadne
prísnu
reštrikciu výdavkov vo všetkých
rozpočtových kapito-
lách.
Navrhnutá úroveň výdavkov v niektorých
kapitolách ne-
zabezpečuje
dostatočné krytie ani prostriedkov
nevyhnutných
na
výkon základných funkcií rozpočtových a príspevkových or-
ganizácií;
c/ návrh nevyhnutných opatrení na
zabezpečenie hospodá-
renia Slovenskej republiky v čase
rozpočtového provizória
v
roku 1995 je jediným existujúcim východiskom zo súčasnej
situácie
pre zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky.
Vážené
dámy, vážení páni,
pripomienky k návrhu nevy-
hnutných opatrení na
zabezpečenie hospodárenia
Slovenskej
republiky
v čase rozpočtového provizória v roku
1995 sú ob-
siahnuté
v spoločnej správe pod časťou B a C.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás obo-
známil
s mojím návrhom, že chcem dať hlasovať
an blok o bo-
doch,
ktoré neskoršie vymenujem s návrhom na
to, že neodpo-
rúčam
tieto body schváliť. Odporúčam, aby sme an blok hlaso-
vali
o bodoch v časti B číslo 1, 2, 6, 7, 8,
9, 10, 11, 12,
13
a o celej časti C.
Dámy
a páni, opakujem ešte
raz, odporúčam, aby sme
o
týchto bodoch, ktoré
som vymenoval, hlasovali an blok
s
návrhom spoločného spravodajcu, že ich neodporúčam na pri-
jatie.
Ide v časti B o body číslo 1, 2, 6, 7,
8, 9, 10, 11,
12,
13 a celú časť odporúčania pod písmenom C.
Dámy a páni, o bodoch číslo 3, 4 a 5
odporúčam, aby sme
hlasovali osobitne a
svoje návrhy predložím pri
hlasovaní
osobitne
ku každému tomuto bodu.
Vážené
dámy a páni, súčasťou spoločnej správy číslo
69a
je aj návrh na uznesenie.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spo-
ločnou
správou všetkých výborov Národnej rady,
okrem mandá-
tového
a imunitného výboru, o výsledku prerokovania vládneho
návrhu
zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niekto-
rých
opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej re-
publiky
v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Rovnako ako v predchádzajúcom bode
príslušným výborom
na
skoordinovanie stanovísk bol
určený Výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky pre financie, rozpočet a menu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci predmetný vládny návrh
zákona Národ-
nej rady SR
dňa 21. decembra 1994 prerokoval a neprijal
uznesenie
o výsledku jeho prerokovania, lebo podľa § 48 ods.
1
zákona Slovenskej národnej rady číslo
44/1989 Zb. o roko-
vacom
poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších
predpisov nevyslovila
s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých
členov výboru. Počet členov výboru bol
12, prítom-
ných
11, za návrh uznesenia hlasovalo 6 poslancov, 4 poslan-
ci
boli proti návrhu a 1 poslanec sa
zdržal hlasovania. Ná-
sledne
výbor prijal uznesenie, v ktorom konštatoval, že je
potrebné
z pozície gesčného výboru osobitne sa venovať ako
samostatnému
bodu rokovania navrhovaným príjmom a výdavkom
rozpočtovej
kapitoly ministerstva zdravotníctva a
rozpočto-
vej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
s
vyústením do časti návrhu zákona s
návrhom na zmeny a do-
plnky,
ktoré sú súčasťou tejto spoločnej správy.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie prerokoval
vládny návrh zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatre-
niach na
zabezpečenie hospodárenia Slovenskej
republiky
v
roku 1995 a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Súhla-
sil
s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej repub-
liky
o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia
Slovenskej
republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení nie-
ktorých
zákonov a odporučil ho Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
schváliť.
Zahraničný výbor Národnej
rady Slovenskej republiky
prerokoval
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej re-
publiky - ak
dovolíte, skrátim to - o niektorých opatre-
niach,
vyslovil s ním súhlas a odporúča Národnej rade Slo-
venskej
republiky návrh zákona Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
o niektorých opatreniach prerokovať a schváliť.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody prerokoval predmetný vládny ná-
vrh
zákona Národnej rady Slovenskej republiky a konštatoval,
že
predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republi-
ky o
niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia
Slovenskej
republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení nie-
ktorých zákonov
je prakticky totožný
s návrhom zákona
o
štátnom rozpočte, ktorý schválila vláda
Slovenskej repub-
liky
dňa 29. 11. 1994. Schválenie predloženého návrhu zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky o niektorých
opatreniach
je nevyhnutným
predpokladom pre zabezpečenie
hospodárenia
Slovenskej
republiky v I. štvrťroku 1995. Súhlasil s vládnym
návrhom
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky o niekto-
rých
opatreniach a odporúča vysloviť súhlas
s vládnym návr-
hom
zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých
opatreniach,
ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republiky,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre
financie, roz-
počet
a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre verejnú správu, územnú samosprávu a
národnosti, Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť
a
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport prerokovali vládny návrh zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, vyslovili s
ním súhlas a od-
poručili
ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so
zmenami
a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.
Vážené dámy, vážení páni, rovnako ako v
predchádzajúcom
návrhu
odporúčam, aby sme hlasovali v
jednotlivých blokoch.
Teraz
vám, ak dovolíte, prečítam môj návrh - čísla jednotli-
vých pozmeňovacích návrhov. Budem teraz
hovoriť čísla,
o
ktorých odporúčam, aby sme
hlasovali an blok, s návrhom
spoločného
spravodajcu, že ich neodporúčam prijať. Ide o bo-
dy
číslo 1, 4, 5, 7, 11, 14,
15, 17, 18, 19, 20, 22, 26
-
a to je všetko. Ak dovolíte, ešte
raz opakujem. O týchto
bodoch
dávam návrh hlasovať an blok s mojím návrhom tieto
pozmeňovacie
návrhy neprijať. Ide o body číslo 1, 4, 5, 7,
11,
14, 15, 17, 18, 19, 20, 22, 26.
Dámy, páni, len kvôli ozrejmeniu, pokiaľ
sa týka bodu
číslo 26, má
istú náväznosť na bod číslo 27.
Po vecnej
stránke
sú tieto body totožné, len v tom bode číslo 27 je
podľa
nášho názoru presnejšia dikcia, preto odporúčame bod
26
vylúčiť, ale vecne je správny, len v
bode 27 je presnej-
šia
dikcia.
Vážené dámy, vážení páni, to je spoločná správa jednak
k
návrhu nevyhnutných opatrení na
zabezpečenie hospodárenia
Slovenskej
republiky v čase rozpočtového provizória v roku
1995
a spoločná správa k návrhu zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hos-
podárenia
Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a dopl-
není
niektorých zákonov.
Vážené dámy, vážení páni, chcel by som
vás naozaj veľmi
pekne poprosiť, aby ste prípadné ďalšie návrhy na zmeny
a
doplnky predložili v každom prípade písomne.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Maxonovi. Panie
poslankyne, pá-
ni poslanci, dohodli sme sa, že po tomto vystúpení bude
prestávka
s tým, že väčšina z vás chce, aby prestávka bola
kratšia
ako obvykle, teda nie 2 hodiny,
ale len hodinu. To
znamená,
že začíname o 13.16 hodine. Prosím všetkým pánov
poslancov
aj zástupcov vlády, aby sme začali presne.
/Po prestávke./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračo-
vať
v rokovaní.
Otváram rozpravu k týmto dvom bodom s tým, že do roz-
pravy
mám 18 písomných prihlášok. Ako prvý sa
prihlásil pán
poslanec
Ivan Šimko. Poslal mi však správu - veľmi discipli-
novane,
čo si u pána poslanca cením -, že má nejakú poruchu.
Jeho
prihlášku zachovávam. Prosím pána poslanca Viliama Sop-
ka.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení členovia vlády, ctené dámy,
vážení páni,
len
nedávno prebehli voľby
do samosprávnych orgánov
miest
a obcí. Pokiaľ sa pamätám, všetky politické subjekty
vyhlasovali
podporu samosprávam. Aj napriek zložitosti vnút-
ropolitickej
situácie mali by sme aj dnes pri
schvaľovaní
rozpočtového
provizória hlásiť sa k našim sľubom, to znamená
citlivo riešiť reálne potreby miest a
obcí, stabilizovať
postavenie
novozvolených orgánov a zaručenými zdrojmi finan-
covania
vytvoriť podmienky na zabezpečenie
zákonmi stanove-
ných
základných funkcií samosprávnych jednotiek.
Napriek tomu, že na regionálnej a
miestnej úrovni sa
oveľa
menej politizuje, práca v mestách a
obciach bola a je
zložitá
a v mnohom je závislá na celospoločenskom dianí. Te-
raz,
keď už môžeme hovoriť o pretvorenom politickom a ekono-
mickom
systéme v konkrétnom živote miest a obcí, aj o funkč-
nom modele
demokratickej samosprávy, sú vytvorené nielen
priaznivé
spoločenské, ale aj ekonomické podmienky pre sprá-
vu miest
a obcí, pretože
obyvatelia dianie v
mestách
a
v mieste bydliska vnímajú z rôznych pohľadov, ale predo-
všetkým
z vlastných skúseností a potrieb.
Všetci
poslanci budeme mať dobrý pocit zo
spoločnej
práce,
ak v ktorejkoľvek obci či meste budeme sa môcť miest-
nym
poslancom aj obyvateľom pozrieť priamo do očí s pocitom,
že
sme pre správu a rozvoj obcí niečo urobili. O zvládnutí
tohto
predsavzatia a záverov v oblasti komunálnej politiky
rozhodujeme
dnes ako poslanci Národnej rady, ale
predovšet-
kým
ako obyvatelia obcí, ktorých osud nám nie je ľahostajný.
Prosím, nezazlievajte mi môj názor. Návrh
štátneho roz-
počtu
pre obdobie rozpočtového provizória
vo väzbe na roz-
počty samospráv je veľmi reštriktívny a
ohrozuje plnenie
základných
funkcií. Podiely daní pre obce, tak ako
sú navr-
hované,
znižujú príjmovú základňu obcí nielen
percentuálnym
podielom,
ale aj v absolútnom vyjadrení, ak ju prepočítame
oproti
očakávanej skutočnosti v roku
1994, teda nie oproti
rozpočtu
roku 1994. Prosím všetkých, ktorí používajú argu-
ment,
že samosprávy získavajú na podielových daniach 200 mi-
liónov
korún, táto informácia je nepravdivá a
je to v pod-
state
len lacná propaganda.
Z
pohľadu dosiahnutých skutočností
v predchádzajúcich
rokoch,
čo pokladám za objektívny a správny pohľad, bude rok
1995
pri takomto rozpise pre obce rokom zlomovým. Samosprávy
sa
už nebudú môcť, ani nemôžu spoliehať na
neplánované jed-
norazové príjmy,
ktoré im vylepšovali
plnenie rozpočtu
v
predchádzajúcich rokoch. Pre
pochopenie aj pre záznam
v
Národnej rade uvediem, že v roku 1992 takýmto príjmom bola
daň dôchodková a daň z objemu miezd podnikov, u
ktorých
prešla
zakladateľská funkcia na obce.
Boli to desiatky mi-
liónov
korún. V roku 1993 to boli príjmy z výnosu malej pri-
vatizácie,
bolo to tých 25 %, ktoré obce získavali. V roku
1994
to bola daň z príjmov fyzických
osôb zo závislej čin-
nosti a
funkčných požitkov prisunutá
za mesiac december
1993,
v roku 1994 podľa podmienok roku 1993, to znamená 70 %
z
tvorby. Bol to veľmi zaujímavý podiel
príjmov do rozpočtu
miest
a obcí. Teda ak samosprávy za štyri
roky sa nedostali
do
kolapsu, môžeme okrem iného ďakovať
týmto uvedeným príj-
mom.
Rovnako chcem konštatovať, že získavanie
príjmov z pre-
daja
obecného majetku je dnes už veľmi obmedzené z dôvodu
nedostatku
majetku, o ktorý majú kupujúci záujem, prípadne
táto
položka je limitovaná úverovými možnosťami bánk.
Preto návrh rozpočtového provizória v
príjmovej oblasti
vo
vzťahu k obciam považujem za administratívny bez hlbšieho
poznania
možností samospráv v roku 1995. Primátori a staros-
tovia
bez prihliadania na to, v akej strane či koalícii kan-
didovali,
nebudú s týmto návrhom spokojní a nemajú ani prečo
byť.
Dovoľte mi ešte niekoľko myšlienok k
mestskej hromadnej
doprave. Dopravné
podniky plnia v zložitých mechanizmoch
mesta
veľmi dôležitú a nezastupiteľnú funkciu. Tieto podniky
v
posledných dvoch rokoch z dôvodu postupného znižovania ne-
investičnej a
investičnej dotácie zo
štátneho rozpočtu,
i
z dôvodu obmedzených možností
rozpočtov miest sa dostali
do
veľmi zložitej hospodárskej situácie.
Dnes môžeme v šty-
roch
mestách - Bratislava, Košice, Prešov, Žilina - povedať,
že
ďalšia redukcia dopravy a zvyšovanie
taríf cestovného sú
krajne
limitované. Podniky začínajú žiť z
vlastnej majetko-
vej
podstaty, keď cez náklady neodpisujú hmotný investičný
majetok,
alebo ho odpisujú len v určitom
podiele. Zvýrazňu-
jem
to preto, že ďalšie, aj keď relatívne
malé zníženie do-
tácie
pre podniky mestskej hromadnej dopravy tento stav ešte
prehĺbi.
Musíme si uvedomiť, že mestská hromadná
doprava zavede-
ná
teraz v štyroch mestách zabezpečuje dopravné služby aj
pre
desiatky priľahlých obcí a je službou
nielen pre obyva-
teľov
týchto miest, ale pre všetkých občanov, ktorí mestá
navštevujú,
ktorí v mestách pracujú, študujú a podobne. Pro-
sím
vás, vážená Národná rada, zvážme veľmi citlivo túto časť
rozpočtu.
Myslím, že je najvyšší čas, aby ministerstvo do-
pravy
a spojov, ktoré je gestorom dopravnej politiky, spo-
ločne
s ministerstvom financií a,
samozrejme, aj s mestami
riešilo
už v roku 1995 túto oblasť koncepčne, systematicky
a
zásadovo, pretože v súčasnosti mestská hromadná doprava je
roztrieštená,
rozdielne riešená, a postupným
znižovaním do-
tácií
zo štátneho rozpočtu pri zvyšovaní prevádzkových ná-
kladov v dopravných podnikoch situáciu
vlastne neriešime,
len
komplikujeme a zbytočne vyhrocujeme a
problém odďaľuje-
me.
Preto by som prosil pána ministra Rezeša, aby sa týmto
problémom
neodkladne zaoberal.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi. Druhý v
poradí je pri-
hlásený
pán poslanec Boros. Prosím, pán poslanec.
Poslanec Z. Boros:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vážení páni ministri,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som sa vyjadril k
niektorým aspektom
predloženého návrhu nevyhnutných opatrení na
zabezpečenie
hospodárenia
Slovenskej republiky v čase rozpočtového provi-
zória
v roku 1995. Je skutočne obdivuhodné, ako rýchlo si
vláda
dokázala poradiť s takýmto nezvyčajne
tvrdým orieškom
-
vypracovať a predložiť do 19. decembra večer návrh opatre-
ní
rozpočtového provizória na budúci rok. Ide - a o tom niet
pochýb
- o mimoriadne závažný dokument tak z hľadiska hospo-
dárskeho,
ako i celospoločenského života Slovenskej republi-
ky.
A práve táto pripravenosť v takom krátkom časovom inter-
vale predložiť tento komplexný materiál ma
upozorňuje na
niektoré
dôležité momenty, ktoré sa nedajú vôbec
posudzovať
pozitívne.
Spomeniem iba niekoľko.
Po prvé - v dôvodovej správe sa
prízvukuje nevyhnutnosť
prijatia
množstva zmien resp. doplnkov zákonov. Ak som to
dobre
spočítal, menší či väčší zásah je do 22 zákonov, ktoré
návrh
opatrení na zabezpečenie rozpočtového
provizória jed-
ným
šmahom hodlá realizovať. Domnievam sa, že prerokovanie
a
prijatie resp. neprijatie
návrhu nevyhnutných opatrení
rozpočtového
provizória sa nemá spájať s návrhom
zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na
zabezpečenie
hospodárenia v roku 1995 a o zmene a doplnení
niektorých
zákonov. V tejto súvislosti chcem
poznamenať, že
mám
silný dojem, že vláda by bola schopná
predložiť nielen
provizórny, ale aj
riadny rozpočet. Potvrdzujem
to aspoň
jedným
faktom. Tak detailne precízne uvedené
zmeny spomína-
ných
22 zákonov by jednoducho nebolo možné vypracovať bez
presnej
kvantifikácie jednotlivých položiek.
Po druhé - myslím si, že pri zostavovaní štátneho roz-
počtu,
či už riadneho alebo provizórneho,
konečne by sme sa
mali
prestať pohybovať v
"klausovskej rovine", to
znamená,
nie
stále upravovať a prispôsobovať už existujúce platné zá-
kony
ročnému rozpočtu, ale práve naopak,
zostavený rozpočet
by
mal rešpektovať platné zákonné normy.
Po tretie - aj keď čiastočne zo strany
vládneho kabine-
tu
to chápem, predsa mi v príjmovej časti
chýba aspoň prog-
nostizácia
príjmov, keď sa už nedali položkovite kvantifiko-
vať,
napríklad u daňových položiek.
Po
štvrté - súhlasím s ekonomickou filozofiou, ktorá
prízvukuje potrebu dynamizácie našej
ekonomiky. Domnievam
sa
však, že v tejto súvislosti je nevyhnutné uvažovať o kom-
plexnom
oživení kapitálového trhu a
neorientovať sa výlučne
na podporu exportnej činnosti, ktorá, podľa
môjho názoru,
kulminovala
práve v roku 1994.
Po piate - ako môj predošlý rečník rozhodne sa nemôžem
stotožniť
s ďalším rapídnym oklieštením prostriedkov urče-
ných
na činnosť miestnych samospráv, kde sa do rozpočtu obcí
uvažuje s výnosom
z daní z príjmov fyzických osôb iba vo
výške
20,27 %, čo je oproti roku 1994
zníženie až o 9,65 %.
Takéto
tvrdé reštrikčné zásahy až o 32 %
nielen oslabujú,
ale priam ohrozujú funkčnosť a existenciu
miestnych samo-
správ
a toľko deklarovanú potrebu decentralizácie. V tejto
súvislosti
je zarážajúci, paradoxný a ťažko vysvetliteľný na
prvý
pohľad upokojujúci dodatok o absolútnom zvýšení príjmov
obcí
o 0,2 mld Sk.
Po
ďalšie - nakoľko v nezvyčajne skromných tabuľkách
limitov
individuálnych a systémových investičných a neinves-
tičných
dotácií nenachádzam ani písmenko o dotovaní národ-
nostných
kultúr, podávam jeden pozmeňovací návrh, a to navr-
hujem
ctenej Národnej rade Slovenskej republiky zaradiť do
tabuľky číslo 8
návrhu rozpočtového provizória
do rezortu
ministerstva
kultúry vyčleniť výdavkovú položku vo
výške 35
miliónov Sk -
titul: pre národnostnú kultúru,
národnostné
kultúrne zväzy, národnostnú tlač a aktivity pre národnosti
v
rámci príspevkových organizácií. Označenie: limity nein-
vestičných
dotácií na I. kvartál roku 1995 v
období rozpoč-
tového
provizória.
A ako moja posledná poznámka - ako člen
Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky pre pôdohospodárstvo, aj ako
pôvodným zamestnaním
agropotravinár som veľmi nespokojný
s
predloženým návrhom rozpočtovej
kapitoly pre rezort pôdo-
hospodárstva.
Keď totiž porovnávam výdavky v roku 1994
vo
výške
10,491 mld Sk s terajším smerovaním cca
9,024 mld Sk,
musím
konštatovať, že takto jednoducho neudržíme náš agro-
komplex. Je tu
potrebné spomenúť aj značné zníženie, cca
o
14 %, neinvestičných a investičných dotácií oproti roku
1994,
o vedeckotechnickej základni
rezortu ani nehovoriac.
Osobne verím,
že tak ako pán premiér
predvčerom večer
v
Pressclube označil poľnohospodárstvo za jednu z troch
priorít,
aj vláda túto kapitolu patrične prehodnotí.
Ďakujem, že ste ma vypočuli.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej sa do rozpravy prihlásil
pán Komlósy.
Poslanec Zs. Komlósy:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
vážení hostia,
v prvom rade by som sa chcel vyjadriť k
formálnej strán-
ke
predloženia tohto návrhu nevyhnutných
opatrení na zabez-
pečenie
hospodárenia Slovenskej republiky v čase rozpočtové-
ho
provizória v roku 1995, a to v súvislosti s uznesením Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky prijatým
13. decembra
1994,
ktoré je v predkladacej správe
vyzdvihnuté ako hlavný
dôvod
predloženia tohto návrhu. Musím
jednoznačne konštato-
vať,
že to, čo chcem povedať, síce na
konkrétnom obsahu ná-
vrhu
nič nemení, ale chcem poukázať na to, ako táto forma
prístupu
značnou mierou prispieva k
"veľkolepému" budovaniu
imidžu novej vlády, vytvára atmosféru
vynútenia si týchto
krokov
vlády parlamentom, nesprávne prenáša
veľkú časť zod-
povednosti
za daný stav na Národnú radu a v
neposlednom ra-
de vôbec nie
je v súlade so zákonom číslo 567/1992 Zb.
o
rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky.
Ak veľkoryso zabudneme na to, že
zodpovednosť za zdĺha-
vé
dlhotrvajúce formovanie a konečné menovanie vlády v plnej
miere
nesie terajšia vládna koalícia, ak zabudneme na hrdé
vyhlásenia niektorých teraz už členov
vlády o intenzívnej
práci
tieňovej vlády v predošlom období a o
pripravenosti
štátneho
rozpočtu na rok 1995, ak zabudneme na ponuku pre-
došlej
vlády terajšej vládnej koalícii na spoluprácu a koor-
dináciu
názoru pri vypracovaní konečnej verzie štátneho roz-
počtu
na rok 1995, ak by sme predpokladali, že len objektív-
ne
príčiny, vládou neovplyvniteľné dôvody neumožňujú predlo-
žiť
návrh rozpočtu, aj v takomto prípade v súlade so zákonom
číslo
567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách
Slovenskej re-
publiky
musí najprv vláda informovať o tejto skutočnosti Ná-
rodnú
radu, požiadať parlament o súhlas, a až
potom predlo-
žiť
návrh nevyhnutných opatrení na zabezpečenie hospodárenia
Slovenskej
republiky v čase rozpočtového provizória.
Naivne
by som sa teraz
mohol spýtať tých poslankýň
a
poslancov, ktorí minulý týždeň podporili svojimi hlasmi
predmetné
uznesenie, odkiaľ vedeli, že vláda nie
je schopná
alebo
nie je ochotná predložiť štátny rozpočet na rok 1995
do
1. januára 1995. Veď to oficiálne v
mene vlády tu v Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky nikto nevyhlásil a nežiadal
o
súhlas na predloženie výnimočného rozpočtového provizória.
Nespýtam
sa, lebo poznám aj odpoveď a
uvedomujem si aj to,
že postup, ktorý bol minulý týždeň
zvolený, je pre vládu
prijateľnejší a
vyhovujúcejší na získanie
dobrého mena
a
sympatií u obyvateľov Slovenska.
Poznamenávam však, že na
úkor
popularity parlamentu, teda nás všetkých.
Teraz už konkrétne k návrhu. Môj prvý
pozmeňovací návrh
sa
týka prvej časti tlače 69, teda návrhu nevyhnutných opat-
rení
na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v ča-
se
rozpočtového provizória na rok
1995. Pretože ide o roz-
počtové
provizórium a s tým súvisiace
nevyhnutné opatrenia,
zdá sa mi
neopodstatnené a nadbytočné
ustanovenie v bode
číslo 7,
kde sa vláda Slovenskej
republiky splnomocňuje
v
čase rozpočtového provizória
upravovať záväzné limity
a
úlohy uvedené v priložených tabuľkách, a to bez patričného
obmedzenia,
resp. len s jedným obmedzením, že súhrn výdavkov
nemôže
byť prekročený. Prijatím tohto bodu strácajú všetky
tabuľky
a v nich obsiahnuté hodnoty svoju
vážnosť, môžu byť
považované
nanajvýš ako orientačné. Tým však aj predložený
návrh,
ktorý je titulovaný ako návrh nevyhnutných opatrení
v
čase rozpočtového provizória, ktorým sa má dočasne regulo-
vať štátne
hospodárenie podľa prijatých kritérií, stráca
svoje
opodstatnenie, a prípadný súhlas Národnej rady sa môže
vzťahovať
len na konečnú sumu výdavkov.
V
súvislosti s tým
však striktné dodržanie
ustanovenia,
ktoré je v bode číslo 5 návrhu, bude
len ťažko
dodržateľné
zo strany jednotlivých kapitol, pretože čerpanie
aj
za takéto krátke obdobie, na aké je
provizórium vyhláse-
né,
teda za prvé tri mesiace roku
1995, nie je rovnomerné.
Preto
navrhujem, aby sa body 5 a 7 návrhu nevyhnutných opat-
rení
na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v ča-
se
rozpočtového provizória v roku 1995 vypustili.
Vzhľadom na to, že tieto návrhy sú obsiahnuté aj v spo-
ločnej
správe pod tlačou 69a, a vzhľadom na to, že pán spra-
vodajca
navrhol aj tieto body an blok neprijať,
súčasne na-
vrhujem,
aby boli vyňaté z tohto hlasovania an
blok na oso-
bitné
hlasovanie.
Dôležitou časťou diskutovaného dokumentu je jeho druhá
časť, ktorou je
návrh zákona Národnej rady o niektorých
opatreniach
na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republi-
ky v roku
1995 a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Nechcem
sa opäť vracať k toľkokrát už
spomenutým námietkam,
že
poslancom nie je poskytnutý dostatočný časový priestor,
aby
sa podrobne oboznámili, pochopili a posúdili takýto roz-
sah
noviel zákonov, vrátane všetkých súvislostí, aby mohli
zodpovedne
a s čistým svedomím vyjadriť svoj názor
pri hla-
sovaní.
Ako toľkokrát už predtým, aj teraz je to pravda.
Pri
tejto príležitosti mi skôr dovoľte, aby som vám
pripomenul,
že je dobrým zvykom v Národnej rade, a je to za-
kotvené
v rokovacom poriadku, aby súčasne s návrhom zákona
alebo
novely zákona bol v dôvodovej správe uvedený aj jeho
ekonomický
finančný vplyv na štátne hospodárenie. Vo vládnom
návrhu,
kde môžeme úplne logicky predpokladať
úzke prepoje-
nie
oboch častí predlohy, teda návrhu
nevyhnutných opatrení
a
k tomu potrebných alebo podporných legislatívnych zmien,
mi
takéto ekonomické odôvodnenie chýba. Možno je to spôsobe-
né
krátkosťou času na hlbšiu analýzu, ale nevidím žiadnu sú-
vislosť a opodstatnenosť týchto zmien o doplnení
zákonov,
a
najmä nie v tomto rozsahu vo vzťahu k predkladaným nevy-
hnutým
opatreniam.
Vzhľadom
na ďalšiu skutočnosť, že ak porovnáme tento
návrh
zákona s časťou legislatívnych úprav návrhu štátneho
rozpočtu
predošlej vlády, je očividná ich značná
podobnosť,
ba
skoro ich totožnosť, vzbudzuje to vo
mne dojem, že pri-
pravovaný
štátny rozpočet na rok 1995 sa nebude
veľmi líšiť
od
rozpočtu vypracovaného vládou pána
Moravčíka. Potvrdzujú
to
aj minimálne rozdiely číselných hodnôt výdavkov jednotli-
vých
kapitol oboch materiálov,
samozrejme, v porovnateľnom
časovom
horizonte. Ak je toto pravda, potom
je pre mňa ne-
pochopiteľné,
prečo vláda s takým pracovným nasadením a elá-
nom,
s akým bola schopná pripraviť rozpočtové provizórium,
a
ktoré vyzdvihol pri uvádzaní návrhu
ešte v utorok aj pod-
predseda
vlády a minister financií pán Kozlík, nevypracovala
definitívny
návrh štátneho rozpočtu na rok 1995 do 1. januá-
ra
1995.
Vzhľadom na takéto skutočnosti, ktoré
ma presvedčili,
že
obe časti návrhu tvoria osobitné celky, ktoré treba aj
oddelene
posudzovať, aj napriek tomu, že pán predseda pred
vystúpením
predkladateľa niečo podobné naznačil, a
vzhľadom
aj
na to, že sme dostali spoločné správy oddelene a oddelené
sú
aj uznesenia k obom materiálom, pokladám za povinnosť eš-
te
raz zdôrazniť, že navrhujem, aby sa o obidvoch častiach
tlače
69 hlasovalo osobitne.
Chcel by som spomenúť ešte jednu vec.
Podľa predbežného
poradia
tejto rozpravy mal vystúpiť aj pán Šimko.
Pán pred-
seda
už oznámil, že z nejakých príčin bude vystupovať asi
neskoršie,
ale sme si to ozrejmili a v mene celého
klubu za
Maďarskú
koalíciu môžem prehlásiť, že to, čo mieni povedať
vo svojom vystúpení, ktoré sa bude
dotýkať kapitoly, tej
časti návrhu, ktorá rieši Kanceláriu
prezidenta, v plnom
rozsahu
súhlasíme s tým, čo prednesie a budeme to podporovať.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený
pán poslanec
Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení členovia vlády,
vážení kolegovia,
pred
troma týždňami som
predkladal návrh rozpočtovej
kapitoly
Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slo-
venskej
republiky na rok 1995 vo Výbore Národnej rady pre
zdravotníctvo a
sociálne veci. Pani poslankyňa Keltošová
vtedy
žiadala odo mňa písomné stanovisko o
tom, že sa sto-
tožňujem s
návrhom ministerstva financií tejto kapitoly,
ktorý bol podľa
nej reštriktívny a
nezabezpečoval krytie
potrieb
tohto rezortu v potrebnej miere. Odpovedal som jej
vtedy,
že sa nestotožňujem s návrhom
ministerstva financií,
ale
so schváleným návrhom rozpočtu vo vláde áno, lebo ten je
iný,
zohľadňuje viacero zásadných požiadaviek,
ktoré ho ro-
bia
prijateľným, lebo obsahuje aj často
spomínané rozvojové
impulzy.
Dnes sme svedkami toho, že vláda
predkladá rozpoč-
tové
provizórium, ktoré je reštriktívnejšie, ako pôvodný ná-
vrh ministerstva financií s odôvodnením, že sú nafúknuté
potreby jednotlivých rezortov. Keďže je
to zmena prístupu
HZDS
k rozpočtovým kapitolám po troch týždňoch, chcel by som
sa
opýtať pani ministerky Keltošovej, ak
by tu bola, či sú-
hlasí
s takto navrhnutou rozpočtovou
kapitolou ministerstva
práce,
sociálnych vecí a rodiny.
V
tejto kapitole predstavuje
krátenie výdavkov na I.
štvrťrok
182 miliónov korún. Bez 5 miliónov sú to všetko ne-
investičné
výdavky. V kapitole ministerstva vnútra za oblasť
sociálnej
starostlivosti boli výrazne krátené
príspevky ne-
štátnym subjektom -
prakticky štvornásobne. A
pritom ide
o
formu poskytovania sociálnych služieb, ktorá je jednoznač-
ne
rozvojovým impulzom v tomto rezorte.
Vážená Národná rada, neporovnával by som návrh rozpoč-
tového
provizória, alebo inak Návrh opatrení na zabezpečenie
hospodárenia
Slovenskej republiky v čase rozpočtového provi-
zória, s
návrhom zákona o
štátnom rozpočte na rok 1995
schváleným vo vláde
Jozefa Moravčíka, keby súčasťou
tohto
provizória
nebolo množstvo noviel zákonov.
Súčasťou rozpoč-
tového
provizória sú novely zákonov, ktoré sú s kozmetickými
úpravami opísané
z bývalou vládou
schváleného rozpočtu
-
pozri zákon o zamestnanosti, zákon o
Fonde zamestnanosti,
zákon
o zdravotnom poistení a Všeobecnej zdravotnej poisťov-
ni, zákon o
Sociálnej poisťovni, zákon
o životnom minime
a
ďalšie. Aj platenie poistného štátom na
zdravotné poiste-
nie
je takisto toho dôkazom. Podľa rozpočtového provizória
sa
bude platiť 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy,
a v tom návr-
hu,
ktorý som spomínal, bolo a je 13,7
% z 58 % minimálnej
mzdy.
Vyjadrené v korunách rozdiel na jedného poistenca je
13 Sk. A
niet sa čo diviť, veď to
robili tí istí štátni
úradníci
vtedy i teraz.
Dámy a páni, ešte jedno porovnanie. Hodnotiac rozpočty
a
rozpočtové opatrenia posledných rokov konštatujem, že toto
rozpočtové provizórium bude vlastne už tretím za
posledné
tri
roky. Tým prvým bol rozpočet na
rok 1993 schválený ako
vyrovnaný
a nakoniec s deficitom 30 miliárd. Tým
druhým bol
rozpočet na
rok 1994 s
výrazne podhodnotenými výdavkami
najmä
v sociálnej oblasti. Pamätáte si všetci, že na prídav-
ky
na deti tento rok bolo v rozpočte 6,6
mld a skutočná po-
treba je 9,1
mld. Na dávky sociálnej starostlivosti bolo
v
rozpočte 3,6 mld, skutočná potreba je 5,4 mld. A až tretie
provizórium, ktoré prerokúvame v pléne dnes, má aj názov
rozpočtového
provizória. Zostáva paradoxom, že ho prerokúva-
me
22. decembra, čo je príliš skoro na rozpočtové provizó-
rium.
Všetky tri materiály majú spoločné to, že pochádzajú
z
tej istej dielne, z dielne HZDS. Majú
spoločné to, že ne-
boli
a nie sú dobré. To posledné je naviac veľmi škodlivé
pre
Slovensko.
A dovoľte mi na záver poznámku, ktorá súvisí s tým, čo
Národná
rada urobila dnes doobeda. Dnes
kolegovia z vládnej
koalície HZDS, SNS
a Združenia robotníkov
Slovenska, ste
zabránili
sfunkčneniu dvoch základných
poisťovní od 1. ja-
nuára
1995, hoci ste tam mali možnosť dať svojich zástupcov,
ak
by tak terajšia vláda urobila. Nemôžem
sa ubrániť dojmu,
že
čoho sa chytíte, všetko zbabrete. Vážení páni poslanci,
mám
na to vážne dôvody, ak toto
hovorím. Hovorím to preto,
že
týmto vaším postupom vzniká i vo Všeobecnej zdravotnej
poisťovni
i v Sociálnej poisťovni provizórium.
Občania Slo-
venskej
republiky sa právom môžu cítiť ohrození.
Ďakujem vám za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej do
rozpravy je prihlásený pán
poslanec Ásványi.
Prosím.
Poslanec L. Ásványi:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dámy a páni,
vážení členovia vlády,
prerokúvame na začiatku týždňa
doručený vládny návrh
zákona o opatreniach na hospodárenie
Slovenskej republiky
v
roku 1995, konkrétne v I. štvrťroku, formou rozpočtového
provizória. V
predchádzajúcich týždňoch bola kritizovaná
vláda
pána Moravčíka, akože nedokáže
vypracovať a predložiť
rozpočet
a opatrenia pre hospodárenie v roku 1995. Na druhej
strane
sa hovorilo o niekoľkých variantoch rozpočtu a hospo-
dárenia
zostavených tvoriacou sa vládou, o rozpočte, ktorý
povznesie
slovenskú ekonomiku. Úprimne sa priznávam, čakal
som ozaj niečo
nové, nový štýl vedúci k vyššej účinnosti
riadenia
hospodárstva aj vo forme provizória na I. štvrťrok.
O
toľko väčšie bolo moje prekvapenie, keď som pri porovnáva-
ní
doručeného nového návrhu zákona s
návrhom zákona končia-
cej
vlády v predmete hospodárenia v roku 1995 zistil, že ide
o
skoro doslovný opis
skoršieho návrhu, vrátane
opatrení
a
návrhu zmien skorších zákonov, iba s niektorými doplnkami,
ktoré
prevažne prekleňujú rozdielnosť v čase účinnosti záko-
na. Nový návrh
zákona rieši spôsob
hospodárenia iba v I.
štvrťroku.
Som
si vedomý, že nejako rozdielne sa nedá vytvoriť
rozpočet
pre našu súčasnú ekonomiku. Teda, nič nového pod
slnkom.
Zistil som aj niektoré ďalšie číselné zmeny, ktoré
okrem
neúnosného krátenia výdavkov prevažujúceho počtu kapi-
tol
v rámci reštrikčných opatrení vedú
zvyčajne ku kráteniu
výdavkov
v neprospech obyvateľov buď priamo alebo nepriamo
dopadom
cez verejno-právne subjekty alebo cez rozpočty obcí.
Napríklad
štát bude od 1. januára prispievať do
Fondu zdra-
votného
poistenia za skupinu občanov vo výške
13,7 % zo zá-
kladu
54 % minimálnej mzdy, namiesto skôr uvažovaného zákla-
du
58 % minimálnej mzdy. O tom sa tu už hovorilo, bolo vy-
číslené,
koľko to znamená na poistnom v
korunách. Inak, ne-
dočítali
sme sa o pripravovanom zvýšení
minimálnej mzdy na-
priek predpokladanej ďalšej inflácii a
zvýšenia životných
nákladov.
Toto zníženie i tak neprimerane nízkeho
príspevku
štátu
pre zdravotné poistenie zaiste nepomôže
zvýšiť úroveň
poskytovaných
zdravotníckych služieb. Alebo ide o
negatívnu
kompenzáciu
zníženia výdavkov nadväzne na znižovanie počtu
nemocničných
postelí?
Ďalšia úprava pôvodného návrhu sa týka
príjmov rozpočtu
obcí, výšky podielu na daniach inkasovaných
od fyzických
osôb.
Skorší podiel 22,45 % sa znižuje v
prerokúvanom mate-
riáli
na 20,27 % v neprospech obcí. Aj ďalšie opatrenia zni-
žujú
príjmy rozpočtu obcí. Odporúčam
ponechať pôvodnú výšku
príspevku do Fondu
zdravotného poistenia, t.j.
13,7 % zo
základu
58 % minimálnej mzdy a v prípade podielu obcí na da-
niach
sa pripájam k odporúčaniu výboru pre
životné prostre-
die,
uvedené v spoločnej správe, tlač 69a,
bod 8 a 9 a sú-
časne
žiadam, aby bolo o týchto bodoch 8 a 9 osobitné hlaso-
vanie.
Tento konkrétny návrh si dovolím
predostrieť aj pre-
to,
že pri predkladaní a zdôvodnení návrhu zákona podpredse-
da
vlády pán Kozlík niekoľkokrát zdôrazňoval dynamizovanie
príjmov,
opatrenia na zvýšenie inkasa daní, predpoklad rastu
hrubého
domáceho produktu o 3 %, s tým
súvisiaci rast príj-
mov
minimálne o 4 % už v prvom
štvrťroku. Potom by nemal
existovať
dôvod, alebo aspoň nie je nesporne
zdôvodnená po-
treba
krátenia výdavkov rozpočtu práve v oblasti všeobecného
záujmu
obyvateľov. Iné bolo sľubované
primátorom, starostom
a
vôbec voličom.
Z návrhu zákona o hospodárení podľa
rozpočtového provi-
zória
a z tabuľkového prehľadu chýba
vyčíslenie očakávaných
príjmov
rozpočtového provizória. Ak vláda vedela tak precíz-
ne
a nemilosrdne stanoviť limity výdavkov pre jednotlivé ka-
pitoly a v
opatreniach prísne nariadiť
maximálne čerpanie
výdavkov
v mesiacoch do výšky jednej tretiny limitu, iste
bolo
v možnostiach vlády napočítať aj príjmy
za prvý štvrť-
rok a vyčísliť
predpokladaný výsledok
hospodárenia, výšku
očakávaného
deficitu. Forma a obsah opatrení na provizórne
hospodárenie
zaiste nie sú záväzne stanovené, ale
keď vláda
doslovne
dodržala formu rozpisu výdavkov
jednotlivých kapi-
tol, mohla
by byť priložená aj súhrnná tabuľka príjmov
a
výsledkov hospodárenia za prvý
štvrťrok. Veď po uplynutí
obdobia provizórneho hospodárenia chceme hodnotiť činnosť
vlády
aj po stránke finančného hospodárenia.
Chceme vedieť,
aký
kurz naberá rozvoj slovenskej
ekonomiky. Odporúčam, aby
návrh zákona a
tabuľkový prehľad bol
operatívne doplnený
o
príjmovú časť a o predpokladaný výsledok finančného hospo-
dárenia.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
aj ja. Ďalej do rozpravy je
prihlásená pani
poslankyňa
Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Vážený pán predseda,
milí kolegovia,
budem na
rozdiel od mojich predrečníkov
veľmi stručná
možno
práve preto, že som žena a budem
hovoriť k meritu ve-
ci.
Prosím o podporu ostatných politických
strán na odporú-
čanie
výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o zvýšenie
kapitoly
pre Slovenskú akadémiu vied o 16 miliónov.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Do rozpravy je prihlásená ďalej
pani poslanky-
ňa
Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené dámy a páni,
návrh rozpočtového provizória vychádza z
makroekonomic-
kých cieľov pre
I. štvrťrok roku 1995 dosiahnuť 3 % rast
hrubého domáceho produktu, udržať rast cien na úrovni 10 %
a
mieru nezamestnanosti na úrovni 15 % a
predpokladá rast
príjmov
v štátnom rozpočte o 4 %. Tieto makroekonomické cie-
le
nie sú mäkké, ale odrážajú pozitívne východiskové pod-
mienky
z roku 1994, a pri kompetentnej
hospodárskej politi-
ke,
priaznivých vonkajších podmienkach sú dosiahnuteľné nie-
len
v prvom štvrťroku, ale i v celom roku 1995. Korešpondujú
cieľom a
predpokladom zabudovaným do
upresneného návrhu
štátneho
rozpočtu Moravčíkovej vlády, s výnimkou ukazovateľa
rastu
cien, ktorý tento návrh predpokladal o jeden percentu-
álny
bod nižší, znamená to ešte na jednocifernej úrovni.
Zdôrazniť chcem osobitne to, že takéto makroekonomické
ciele
sú dosiahnuteľné iba za predpokladu, že sa bude pokra-
čovať
v hospodárskej politike, ktorá bude plniť dva ciele
-
bude usilovať o udržanie makroekonomickej stability a bude
pokračovať
v podpore hospodárskeho rozvoja tak, ako to pred-
pokladalo Memorandum
hospodárskej politiky do konca roku
1995,
ktoré predchádzajúca vláda pripravila a
pre čo aj vy-
tvorila
v roku 1994 podmienky.
Základným rozdielom medzi rozpočtovým
provizóriom, kto-
ré
nepochybne predstavuje i
východisko pre štátny rozpočet
1995 novej vlády, a rozpočtom vlády Jozefa Moravčíka je
spôsob
riešenia štátnej dlhovej služby v rozsahu 34,6 mi-
liardy
Sk. Ak kritika donedávna vládnej opozície a parla-
mentnej
väčšiny smerovala proti riešeniu časti štátnej dlho-
vej
služby z prostriedkov Fondu národného
majetku, ktoré by
získal
z predaja cenných papierov a čiastočne z likvidných
prostriedkov
za privatizáciu, a navrhovala umoriť časť štát-
neho
dlhu na úkor predaja dlhodobých cenných papierov minis-
terstva
financií, vysvetľovali sme, že toto riešenie je pri-
jateľné, ale rozkladá nutnosť splácania
štátnych dlhov na
dlhšie
obdobie a zvyšuje ich o nové úroky. Použitie pros-
triedkov
Fondu národného majetku mohlo pomôcť aspoň čiastoč-
ne
znížiť náklady transformácie.
Takéto riešenie v dvoch fiškálnych rokoch
po sebe sa
použilo
v Českej republike, použilo sa i v
Poľsku a pripra-
vuje sa aj
v Ruskej federatívnej
republike. Argumentácia
o
prejedaní majetku a o výpredaji majetku sa zrejme v týchto
krajinách
nepokladala za presvedčivú. Skutočne stačí pozrieť
na
tzv. prejedanie majetku v roku 1995. Predpokladalo sa to-
tiž
použitie prostriedkov Fondu národného
majetku napríklad
na
krytie dlhopisov na komplexnú bytovú výstavbu, ktoré boli
emitované
v roku 1993, na splátky úverov na udržanie vnútor-
nej
konvertibility v predchádzajúcich rokoch
1991, 1992, na
krytie
výdavkov na výstavbu plynovodu Via Jamburg a podobne.
O
aké prejedanie a za aké roky teda vlastne ide? A možno ho-
voriť
v danej súvislosti - budem teraz citovať slová pána
podpredsedu
vlády z nedávneho Pressclubu - o
výpredaji plu-
hov, ak vstúpi
do podniku napríklad
zahraničný investor,
ktorý
prinesie nové investície,
know-how, prístup k trhom.
Načo
je nám, prosím, pluh, ak ho nevieme riadne využiť?
Návrh
provizória a podľa
úvodného slova podpredsedu
vlády
a ministra financií pána Kozlíka aj budúcoročný rozpo-
čet
predpokladá riešiť dlhovú službu roku
1995 v celom roz-
sahu
z rozpočtových prostriedkov na úkor
ostatných výdavkov
štátneho rozpočtu. Pri mechanickom prepočte
provizória na
štyri štvrťroky
pri 8-percentnej inflácii to predstavuje
reálne
zníženie výdavkov v porovnaní s rokom
1994 o 12,6 %,
resp.
pri pravdepodobnejšom 10-percentnom
medziročnom raste
cien
zníženie o 14,6 %. I keď pripúšťame, že niektoré výdav-
ky
štátneho rozpočtu je ešte možné
redukovať, plošná reduk-
cia
v takomto rozsahu je neprijateľná.
Predstavuje redukciu
o
14,5 % väčšiu, ako bol návrh rozpočtu
Moravčíkovej vlády,
ktorý
nielen odbory, ale aj vtedy designovaný premiér Vladi-
mír
Mečiar označil za reštriktívny.
Predpoklad, že reštrik-
cia
sa obmedzí iba na prvý štvrťrok, pretože v nasledujúcich
troch
štvrťrokoch sa podstatne zvýšia príjmy rozpočtu nad
4
%, nie je podložený reálnymi možnosťami slovenského hospo-
dárstva. Nie je
reálne predpokladať, že v priebehu troch
štvrťrokov
roku 1995 vzrastie hrubý domáci produkt
nad 3 %,
že sa
dosiahne markantná náprava
v daňovej disciplíne,
v
deblokáciách pohľadávok atď., atď.
Kladiem teda otázku poslancom za
Združenie robotníkov
Slovenska,
či môžu podporiť takéto provizórium, ktoré ohrozí
existenciu školstva, zdravotníctva, súdnictva, chod hospo-
dárskych
rezortov a podobne.
Paradoxné je, že provizórium navrhuje
pri prepočte na
štyri
štvrťroky redukovať výdavky
všetkých kapitol, naprí-
klad
v ministerstve pôdohospodárstva, v
ministerstve hospo-
dárstva
o viac ako o 29 %, s výnimkou ministerstva pre sprá-
vu a privatizáciu národného majetku,
ktorého časť funkcií
prevzal
včera vaším rozhodnutím na seba Fond národného ma-
jetku.
Hlavná
kritika Moravčíkovho návrhu
štátneho rozpočtu
spočívala
v tom, že údajne nezakladal v
dostatočnom rozsahu
rozvojové
prvky. Dnes už pán podpredseda Sergej
Kozlík tvr-
dí,
že štátny rozpočet nemá zakladať rozvojové impulzy. Má
pravdu
do tej miery, pokiaľ by chcel
zdôrazniť, že rozhodu-
júci
pre budúci rozvoj slovenského
hospodárstva je súkromný
investičný
dopyt a nie štátne investície. Návrh
provizória,
a
z analogických dôvodov uvedených
vyššie možno usudzovať,
že
i celkový rozpočet na rok 1995,
však podstatne redukuje
aj
tie prostriedky na rozvojové ciele,
ktoré boli v návrhu
predchádzajúcej
vlády a ktoré sa musia poskytovať zo štát-
nych
zdrojov, nech si to želáme, alebo
neželáme - na rozvoj
infraštruktúry,
na podporu rozvoja bývania, na podporu
roz-
voja
malých a stredných podnikov, na regionálny rozvoj a po-
dobne.
Rezort dopravy Moravčíkovej vláde predložil napríklad
úhrnný
finančný plán výstavby diaľníc a v roku
1995 predpo-
kladal
dotáciu zo štátneho rozpočtu do Fondu
štátneho cest-
ného
hospodárenia v rozsahu 1 resp. 2 miliárd Sk. Na základe
provizória
sa dotácie do štátnych fondov paušálne znižujú na
úroveň
64 % návrhu Jozefa Moravčíka, v prípade Štátneho fon-
du
cestného hospodárenia na úroveň 32 %. Redukujú sa výdavky
na vedu
a techniku na
90,4 % u neinvestičných výdavkov
a
70,6 % u investičných výdavkov.
Neinvestičné dotácie do
rezortu
pôdohospodárstva sa redukujú o 12,1 %,
individuálne
investičné
dotácie napríklad na vodné dielo Turček a Málinec
na
úroveň 72 % návrhu vlády Jozefa Moravčíka. Avšak v rozpo-
re
s deklarovaním výdavky na štátnu správu
v ústredných or-
gánoch
určené na mzdy sa udržiavajú na úrovni 99,99 %, nein-
vestičné výdavky na
správu, prokuratúru a súdy na úrovni
98,4
%.
Pán podpredseda vlády navrhuje investičný
rozvoj reali-
zovať
z bankových úverov. Úverová politika komerčných bánk
vychádza
ale z dosiahnutého stavu slovenského
hospodárstva,
ktoré je
charakterizované určitým rastom
cien, schodkom
štátneho
rozpočtu atď., a všetky tieto makroekonomické čísla
určujú
základné rámce úverovej politiky
komerčných bánk. Je
založená
aj na určitom modeli správania sa bánk, ktorý odrá-
ža okrem iného
aj problematické úverové
portfólio sloven-
ských
komerčných bánk. Pokiaľ sa tieto determinanty nezme-
nia,
nemožno čakať ani zlacnenie úverov, ani zmenu upred-
nostňovania
nákupu štátnych cenných papierov pred poskytova-
ním
úverov podnikovej sfére a podobne. Nepomôže tu ani doho-
da
vlády, Národnej banky Slovenska, komerčných bánk a podni-
kateľskej
sféry, iba ak návrat k direktívnemu
riadeniu úro-
kovej
politiky.
Kritike bola podrobená tá časť návrhu
štátneho rozpočtu
Jozefa
Moravčíka, ktorá sa zaoberala výdavkami rozpočtu na
hospodárenie obcí. Kritikom číslo 1 bolo
Združenie miest
a
obcí Slovenska, ktoré okrem iného
protestovalo proti zni-
žovaniu
podielu obcí na tzv. podielových daniach, predovšet-
kým
výnosov dane z príjmov fyzických osôb zo závislej čin-
nosti.
Provizórium postupuje ešte
progresívnejšie, keď, ako
už
povedali viacerí predrečníci predo
mnou, podiel 22,45 %
pre
mestá a obce navrhuje znížiť na 20,27 %, znižuje dotácie
do
mestskej hromadnej dopravy, neposkytuje
dotácie pre pod-
poru
bytovej výstavby. Dotácie a príjmy z podielových daní
pre
mestá a obce spolu redukuje na 82,2 % Moravčíkovho návr-
hu.
Na základe extrapolácie tendencií z
I. štvrťroku 1995
na
rok 1995 možno očakávať, že tzv. neprepočítaný deficit
vládneho
rozpočtu bude v rozsahu 1,6 miliardy Sk. Prepočíta-
ný fiškálny deficit bude zvýšený o
výsledky hospodárenia
miest
a obcí, mimorozpočtových fondov
a mimorozpočtových
výdavkov
a znížený o uhrádzanie istiny. Aký
bude, či sa do-
siahne
programovaný cieľ udržať fiškálny deficit na úrovni
3
%, to zostáva úplne otvorené.
Avšak vzhľadom na neudrža-
teľnosť reštrikcie rozpočtu, nereálnosť očakávania základ-
ných
zlepšení v príjmovej časti
rozpočtu, je možné mať zá-
sadné
výhrady aj voči udržateľnosti deficitu v roku 1995. Ak
by
sa predsa len cieľ podarilo dosiahnuť, kladiem si otázku:
Za
akú cenu? Za cenu krízového stavu v rezortoch, za cenu
spomalenia tej časti
rozvoja, ktorú majú indukovať
vládne
investície, za cenu
rastu sociálneho napätia.
Skutočne sa
toto
sľubovalo, toto sľubovala súčasná vládna koalícia? Ale-
bo
sa sleduje iný zámer, do ktorého takéto
narastanie napä-
tia
dobre zapadá?
V
predloženom provizóriu vláda
preukázala neschopnosť
riešiť
otázku dlhovej služby inak, ako na úkor podstatného
zvýšenia
reštriktívnosti štátneho rozpočtu, čo
povedie spo-
ločnosť
do krízy. Uvedomujúc si neprijateľnosť
takto posta-
veného provizória pre odbory, ktoré
reprezentujú i záujmy
robotníkov,
pre Združenie miest a obcí Slovenska a
prevažnú
časť
našej spoločnosti odporúčam Národnej
rade takýto návrh
provizória
neprijať.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej je do rozpravy prihlásený pán
poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
milé dámy, páni,
súhlasím
s tým, že v záujme
zachovania kontinuity
transformačného
procesu, ako aj s cieľom pokračovať v
pozi-
tívnych výsledkoch
z roku 1994, sú nevyhnutné
opatrenia
najmä
v existujúcej politickej situácii, a
navrhované opat-
renia
na zabezpečenie rozpočtového provizória v roku 1995 na
jednej
strane. Na druhej strane treba vedieť, že vláda Joze-
fa
Moravčíka mala záujem predložiť rozpočet do parlamentu.
Za
týmto cieľom vtedy ešte designovanému premiérovi odovzda-
la
návrh rozpočtu na rok 1995, ktorý sa, žiaľ, nestal ani
predmetom
diskusie.
Treba ešte povedať, že aj po návšteve
misie Medzinárod-
ného
menového fondu bola spravená konečná verzia rozpočtu,
ktorá
rešpektovala do určitej miery aj požiadavky členov mi-
sie
Medzinárodného menového fondu. To
všetko hovorím preto,
aby
som dal vedľa seba skutočnosti tak, ako sú a ako sa veci
okolo
rozpočtu rozvíjali.
V súčasnej situácii teda je rozpočtové provizórium ne-
vyhnutné,
ale nie také, ktoré je koncipované tak, že vytvára
sociálnu
bariéru, ktorá je z hľadiska ďalších
krokov trans-
formačného
procesu ťažko prekonateľná, i keď ide len o časo-
vé obdobie troch mesiacov. Napriek tomu.
Mimoriadne silný
reštriktívny
profil rozpočtového provizória je
charakteris-
tický
tým, že 7 miliárd štátneho dlhu sa má kryť v prvom
štvrťroku
prostredníctvom rozpočtových zdrojov. Neuvažuje sa
s
mimorozpočtovými zdrojmi, nepočíta sa
s tým. A argument,
že nemali by
to byť prostriedky Fondu národného majetku,
pretože by sme
zaťažili budúce generácie - tak na druhej
strane navrhovaným prístupom zaťažíme terajšiu generáciu.
Keď
si zoberiete štruktúru štátneho dlhu, z 34
miliárd je
19
miliárd úrokov a 15 miliárd istín
- tie úroky rastú ne-
ustále
až do splatenia celého dlhu a pravidelne teda zaťažu-
jú
túto generáciu. Myslím si, že by bolo
lepšie, keby sme
splácali
alebo kombinovali rozpočtové zdroje s mimorozpočto-
vými
zdrojmi tak, aby sme dlh čo najskôr splatili.
Teraz sa úmyselne nechcem venovať jednotlivým kapitolám
provizória
štátneho rozpočtu, pretože rozhodujúce
je výcho-
disko,
že 7 miliárd Sk sa bude hradiť vo
vzťahu k splácaniu
štátneho
dlhu len z rozpočtových zdrojov. Najmä z toho dôvo-
du hovorím o
sociálnej bariére, ktorá sa
bude vytvárať.
A
teraz to už je jedno, či to bude v
tej kapitole alebo
v
onej. Z tohto titulu navrhujem
polovicu štátneho dlhu
v
prvom kvartáli kryť mimorozpočtovými zdrojmi. Nehovorím,
že
to má byť len Fond národného majetku,
môžu to byť aj iné
mimorozpočtové
zdroje.
Moja ďalšia poznámka: Údajná výrazná dynamizácia príj-
mov,
o ktorej sa tu hovorí v súvislosti so 4
%, nezodpovedá
skutočným
súvislostiam. Ide o to, že samotný predpokladaný
rast ako makroekonomické východisko, o ktorom hovorila aj
pani
poslankyňa Schmögnerová, rast hrubého domáceho produktu
o
3 % v roku 1995 oproti roku 1994 už
zakladajú, že sa zvý-
šia
príjmy o 3 miliardy. To sme už hovorili
aj v rámci dis-
kusií
vo výboroch. To teda znamená, že aj bez osobitných in-
vestičných
impulzov sa dá dosiahnuť rast príjmov.
Bolo tu už viackrát spomínané
zníženie zdrojov pre po-
treby
obcí. Budem formulovať len návrh. Navrhujem vrátiť ob-
ciam
možnosť získať zdroje na základe pôvodného návrhu štát-
neho
rozpočtu. Konkrétne to znamená z hľadiska výnosu dane
z
príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti v prospech ob-
cí
zvýšiť z 20,27 na 22,45 tak, ako to bolo pôvodne. Ďalej
navrhujem,
čo sa vôbec v rozpočtovom provizóriu
neobjavilo,
výnos
z penále a pokút pre obce - navrhovali sme 50-percent-
ný
podiel príjmu.
Ďalej, čo už nenavrhujem ako súčasť
tohto návrhu, ale
chcem
na to upozorniť, že sú v provizóriu
štátneho rozpočtu
relatívne
menšie účelové dotácie pre mestskú hromadnú dopra-
vu,
ktoré sme na celý rok uvažovali vo výške 822 miliónov,
teraz
vychádza 720 miliónov, keď počítame 180 miliónov na
prvý
kvartál.
Ešte
jednej veci sa
chcem dotknúť. Pán podpredseda
vlády
hovoril aj o uvažovanom deficite
rozpočtu, ktorý v I.
kvartáli
podľa jeho predpokladov by mal reprezentovať 6 až
7
miliárd. Je to 24 až 28 miliárd, ak to násobíme štyrmi, čo
nemusí
zodpovedať skutočnosti, ale nebude to
zodpovedať ani
po
odpočítaní istín a všetkého ostatného
podľa metodiky Me-
dzinárodného
menového fondu, 3-percentnému deficitu štátneho
rozpočtu
vo vzťahu k rastu hrubého domáceho produktu. Ak be-
riem
aj predpoklad, že tohto roku to bude
okolo 400 miliárd
a
na budúci rok by to prestavovalo 427,3 miliárd, 3-percent-
ný
deficit zodpovedá 12 až 13 miliardám deficitu štátneho
rozpočtu.
Vychádzajúc z toho, že som si vedomý, že najmä v exis-
tujúcej
politickej situácii nie je možné ďalej
sa pohybovať
bez
rozpočtového provizória, nie som za také rozpočtové pro-
vizórium, ktoré je koncipované najmä na krytí štátneho
dlhu
len
rozpočtovými prostriedkami, a preto prinajmenšom sa zdr-
žím
hlasovania.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Filkusovi. Ďalej je prihlásený
pán
poslanec Dzurinda, ale medzitým sa o slovo prihlásil pán
minister
Baco.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená vláda,
vážené poslankyne, poslanci,
vážení hostia,
chcel by som zareagovať na pani poslankyňu Schmögnero-
vú,
ktorá kritizovala rozpočtové
provizórium aj v časti ne-
investičných dotácií do
poľnohospodárstva, ktoré sú
podľa
jej
vyjadrenia o 12,2 % nižšie, ako jej
vláda ponúkala poľ-
nohospodárom.
Chcel by som ubezpečiť pani poslankyňu, že tak
ako
to ona nikdy nemyslela vážne, ani jej vláda, ani celá
poľnohospodárska
obec to nemyslela vážne. Celá poľnohospo-
dárska obec sa
presvedčila niekoľkokrát o
postojoch pani
poslankyne
Schmögnerovej k poľnohospodárom. Z jej iniciatívy
sa
krátilo z rozpočtu 400 miliónov. Dali sa predvolebné sľu-
by
vo výške viac ako 1 miliardy pre
poľnohospodárov. Termín
bol do konca
septembra, vláda si ho dala, nesplnila nič
-
obyčajný volebný podvod.
Skutočnosť je taká, že rozpočtové
provizórium ponúka
alebo
zabezpečuje neinvestičné dotácie pre poľnohospodárstvo
koeficientom 1,9 väčším,
ako bolo vlani. Som presvedčený
o
tom, že poľnohospodárska verejnosť dá prednosť tomuto ras-
tu
1,9 pred sľubmi 12 %, ktoré ste vy, pani poslankyňa ako
podpredsedníčka
vlády sľubovali. Je to jeden z
dôkazov to-
ho,
ako sa dá s argumentmi a s faktami manipulovať, šermo-
vať,
narábať, ale pamäť tohoto národa, pamäť poľnohospodá-
rov,
pani poslankyňa, špeciálne k politike, ktorú ste viedli
voči
poľnohospodárstvu, je v poriadku.
To je všetko. Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
S
faktickou poznámkou sa
prihlásila pani poslankyňa
Schmögnerová.
Poslankyňa B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne. Myslím si, že tento zámer stavať Morav-
číkovu
vládu, osobitne mňa do nepriateľskostva voči poľno-
hospodárom,
je veľmi priehľadný. Chcela by som poukázať na
snahu
riešiť dôsledky sucha, a dúfam, že aj tlač uvedie sku-
točne dôvody, ktoré tu reálne boli, a bude jasné,
čo sa
vlastne
udialo. Pokiaľ si spomínate na
uznesenie vlády Slo-
venskej
republiky, vláda sa rozhodla riešiť dôsledky sucha
niekoľkými
spôsobmi, poskytnutím dotácie na tzv. zelenú naf-
tu
vo výške 250 miliónov korún, presunutím
dotácií z mesia-
cov novembra a
decembra na september a október, a
ďalej
z
mimorozpočtových zdrojov poskytnúť 785
miliónov Sk na za-
bezpečenie
nákupu sadiva, osiva, niektorých chemikálií atď.
Pravdepodobne ste informovaní, že keďže v
prvom prípade
sa
mali použiť prostriedky zo štátneho rozpočtu na bonifiká-
ciu
cien nafty a bolo potrebné novelizovať zákon o štátnom
rozpočte,
na svojom poslednom zasadnutí vláda
odporučila vo
výške
410 miliónov Sk prekročiť plánovaný deficit rozpočtu
na
rok 1994. Pravdaže, dovtedy sa veci
aspoň čiastočne rie-
šili iným
spôsobom, pretože novelizácia
zákona sa mohla
uskutočniť
iba v Národnej rade. Riešili sa takým spôsobom,
že
sa časť prostriedkov, teda 40 miliónov poskytlo z Fondu
národného majetku a
210 miliónov sa dočasne
poskytlo zo
Štátneho
fondu trhovej regulácie s tým, že po
schválení no-
vely
zákona o štátnom rozpočte prostriedky sa do Štátneho
fondu
trhovej regulácie vrátia.
Čo sa týka tej časti z mimorozpočtových
zdrojov...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, máte 20 sekúnd.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
... táto časť bola dohodnutá s Fondom národneho majet-
ku.
Žiaľ, večer po dohodnutí už s novým
Prezídiom Fondu ná-
rodného majetku sme
sa dozvedeli, že na Tomašíkovej HZDS
rozhodlo,
že táto čiastka nebude hradená zo zdrojov Fondu
národneho
majetku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, uplynuli vám tri minúty. Ďakujem pek-
ne.
Pán poslanec Koncoš - faktická poznámka.
Poslanec P. Koncoš:
Ďakujem. Dúfam, pán minister Baco, že ani ty si nemys-
lel
všetko vážne tak, ako si vystúpil, ale
nechcem, aby sme
sa
tu zbytočne prekárali. Chcem len
povedať, že fakt je, že
na
I. kvartál vláda navrhuje výdaje zo štátneho rozpočtu pre
kapitolu
ministerstva pôdohospodárstva vyššie, ako tomu bolo
v
roku 1994 v rovnakom období. Túto snahu
vlády osobne oce-
ňujem,
ale na rokovaní výboru pán minister
Baco sám sa vy-
jadril v tom
zmysle, že na celý rok 1995
možno uvažovať
s
výdajmi nižšími asi o 1
mld korún. Sám by som nechcel
predbiehať
to, čo bude predložené ako definitívum, teda celý
štátny
rozpočet na rok 1995. Snáď bude dobre,
ak sa rozobe-
rieme
aj v kapitole ministerstva pôdohospodárstva bližšie,
až
budú známe údaje pre rok 1995.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou sa
hlási pán po-
slanec
Peter Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Chcel by som pána ministra Bacu poprosiť,
aby nerozprá-
val
o volebných podvodoch, pretože nie my sme vo voľbách ho-
vorili,
že bolo dosť uťahovania opaskov, ale
bolo to hlavné
motto
vašej predvolebnej kampane. A teraz, okamžite ako máte
príležitosť,
ste išli na tvrdú reštrikciu, ktorá bude mať
ťažké
sociálne dopady. A čo sa týka stavu poľnohospodárstva,
je
trápne zvaľovať situáciu v poľnohospodárstve na osemme-
sačné
pôsobenie našej vlády. Vy dobre viete, pán minister,
kto
začal napríklad s vybíjaním dobytka a
za koho vlády sa
toto
vybíjanie dobytka nezastavilo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda vlády, potom pán minister
Baco.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vážená vláda,
len krátku repliku na vystúpenie pána
Weissa. Je trápne
hovoriť
o tom, kto zapríčinil osemmesačný kolaps v poľnohos-
podárstve, je trápne
hovoriť o tom, kto za osem mesiacov
roztočil
túto ekonomiku.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán minister Baco.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Pán poslanec Weiss, myslím si, že keď
vláda 13. septem-
bra
prijme uznesenie, že do konca septembra
splní 785 miió-
nov, nedá ich
do konca septembra, potom v novembri začne
šermovať
s tým, že od 6. novembra je nová politická štruktú-
ra
spoločnosti v parlamente, že preto
nie je možné tieto
peniaze
dať, tak je to obyčajný podvod. Ešte raz opakujem,
fakty
sú takéto: 13. septembra vláda prijala uznesenie, že
do
konca septembra dá 785 miliónov. Nedala ich. Nedala ich
ani
do 6. novembra, a po 6. novembri sa začalo verejnosti
nahovárať,
že preto, že sa zmenila politická situácia, preto
tie peniaze nie
je možné dať. Teda sa nehnevajte, čo sme
rozprávali
na predvolebných mítingoch, to je iná vec,
ale
toto
sú fakty, toto sú závery vlády a fakty,
ktoré sa potom
stali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Prosím, pán poslanec
Dzurinda. Ešte predtým
pani
poslankyňa Schmögnerová.
Poslankyňa B. Schmögnerová:
Ďakujem veľmi pekne. Chcem povedať len
faktickú poznám-
ku.
Dobre asi viete, že 785 miliónov korún
malo byť uhrade-
ných
z platieb za Slovakofarmu Hlohovec,
ktoré dodnes nena-
behli, ale keby
nebol ešte bývalý Fond národného majetku
urobil isté kroky,
nenabehli by asi vôbec. Takže to
bol
dôvod,
prečo sa tie platby oneskorili, nie
zato, že by sme
nechceli
poľnohospodárom pomôcť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Weiss Peter.
Poslanec P. Weiss:
Chcel
by som povedať len jednu poznámku, že aj toto
rozpočtové
provizórium zrejme bude fakt, a veľmi tvrdý fakt.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážení členovia vlády,
panie poslankyne,
páni poslanci,
dňa
13. decembra 1994 niekoľko hodín pred
menovaním
vlády
vzišlej z parlamentných volieb 1994 parlamentná koalí-
cia
odhlasovala, že vláda Slovenskej republiky predloží do
19.
decembra 1994 návrh opatrení, ktorými
sa bude spravovať
rozpočtové
hospodárenie v čase rozpočtového provizória.
V prvom rade treba uviesť, že to bolo
Hnutie za demo-
kratické
Slovensko, ktoré rozhodlo o tom, že do
roku 1995
vstúpi
Slovenská republika s rozpočtovým provizóriom. A roz-
hodlo o tom,
podľa môjho názoru, hneď trikrát. Prvýkrát
tým,
že plných desať týždňov po voľbách nebolo schopné zo-
staviť
vládu a urobilo tak až v jedenástom týždni po voľ-
bách.
Pritom bolo jasné, že bez HZDS sa vláda zostaviť nedá.
HZDS
namiesto - povedané futbalovou terminológiou - priameho
ťahu na bránku
zvolilo kľučkovanie, chodilo
na rokovania
s
potenciálnymi partnermi nepripravené,
bez konkrétnych ná-
vrhov
či mandátu, a KDH túto hru rýchlo prehliadlo. Preto už
18. októbra oznámilo, že odchádza do
opozície preto, aby
urýchlilo
zostavenie novej vlády. Áno, aj preto, aby bolo
dostatok
času na predloženie návrhu rozpočtu do Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky. Takého rozpočtu, ktorý by na jednej
strane odzrkadľoval priority a politiku
novej vlády, na
strane
druhej mal by v Národnej rade potrebnú podporu po-
slancov.
HZDS tento temer dvojmesačný priestor nevyužilo.
Druhou príležitosťou, kedy mohlo HZDS
predísť rozpočto-
vému
provizóriu, bola ponuka vlády Jozefa
Moravčíka rokovať
o
návrhu štátneho rozpočtu, ktorý
schválila jeho vláda 29.
novembra
1994. Pán Moravčík požiadal, a dokonca dvakrát, pá-
na
Mečiara ako dezignovaného premiéra o rokovanie k tejto
predlohe,
ktorú bolo možné upraviť tak, aby ju
podporilo aj
HZDS.
Pán Mečiar tieto rokovania odmietol. Naopak, vyhlásil,
že
návrh vlády Jozefa Moravčíka je z
gruntu zlý a treba ho
komplexne
prepracovať, hoci pán Kozlík temer v rovnakom čase
uvádzal,
že návrh vlády Jozefa Moravčíka sa
dá z 80 % pre-
vziať.
Z uvedeného jasne vyplývajú dve
skutočnosti. Skutoč-
nosť
prvá, že pán Mečiar nechcel s
pánom Moravčíkom o roz-
počte
rokovať. Skutočnosť druhá, že návrh rozpočtu vlády Jo-
zefa
Moravčíka nemohol proti zásadne odmietavému postoju pá-
na
Mečiara v Národnej rade Slovenskej republiky uspieť, teda
nemalo žiaden zmysel ho do Národnej rady ani predkladať.
Akurát
by sme dlhé hodiny mlátili prázdnu slamu. A do treti-
ce,
o rozpočtovom provizóriu rozhodlo HZDS takpovediac činom
konkrétnym,
a to dňa 13. decembra 1994, v deň
menovania no-
vej
vlády, kedy navrhlo a odsúhlasilo uznesenie Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky o tom, že rok 1995 začne Slovensko
rozpočtovým
provizóriom. HZDS ukázalo, že nemá
tieňový roz-
počet
ani odvahu popasovať sa s problémom. Uterák do ringu
hodilo
HZDS veľmi skoro.
Podotýkam, že vláda Jozefa
Moravčíka nielenže návrh
rozpočtu
29. novembra schválila, ale ministri
vlády obhajo-
vali
svoje rezorty vo výboroch Národnej rady, takže tie boli
s
návrhom rozpočtu dokonale oboznámené.
Ba čo viac, minis-
terstvo
financií rozposielalo na jednotlivé rezorty schvále-
né rozpočty jednotlivých kapitol na
rozpracovanie. Ja som
napríklad
schválenú kapitolu rezortu
dopravy, spojov a ve-
rejných
prác obdržal listom riaditeľa odboru
podnikateľskej
sféry
ministerstva financií dňa 2. decembra 1994.
Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť za to, že Sloven-
ská
republika vstúpi do roku 1995 s rozpočtovým provizóriom,
nesie Hnutie za
demokratické Slovensko,
predovšetkým jeho
lídri.
Báli sa včas prevziať vládu, báli sa včas prevziať
zodpovednosť za riešenie
praktických problémov Slovenska,
ktorú
musí niesť každý víťaz volieb. HZDS
túto zodpovednosť
neunieslo.
Dámy a páni, návrh opatrení na
zabezpečenie rozpočtové-
ho
provizória charakterizujú dve
skutočnosti. Po prvé - ide
o
provizórny rozpočet, ktorý je
superreštriktívny. Po druhé
-
ide o rozpis výdavkov takpovediac
naslepo. Naslepo preto,
lebo
materiál postráda kvantifikáciu alebo aspoň odhad príj-
mov očakávaných
v období rozpočtového provizória. Otázka
znie:
Ako môže vláda kvalifikovane rozdeľovať peniaze, keď
nevie,
koľko ich bude mať? To isté platí aj pre oblasť štát-
nych
fondov, ktoré narábajú s nemalými
prostriedkami. Návrh
uvádza
len dotácie týmto fondom, nie ich
rozpočet. A tak sa
často
možno iba domnievať, ako bude vyzerať ich hospodáre-
nie.
Osobitne to zaráža u Štátneho cestného
fondu. V návrhu
noviel
zákonov nenachádzam novelu zákona o Štátnom cestnom
fonde.
V tabuľke číslo 9 pojednávajúcej o
dotáciách štátnym
fondom
je riadok "príjmy z odvodov a
náhrad" vakátny. Keďže
je
však táto tabuľka nadpísaná "Dotácie do štátnych fondov",
možno
sa domnievať, že novela zákona o Štátnom cestnom fonde
nie je potrebná
a Štátny cestný fond dostane plných 40 %
spotrebnej dane
z uhľovodíkových palív a mazív.
Prax velí
o
tom vážne pochybovať, myslím aj po úvodných slovách pána
podpredsedu
Kozlíka, ale materiál nedáva možnosť
túto zále-
žitosť
exaktne posúdiť. Preto sa opäť pýtam pána podpredsedu
vlády
a ministra financií: Do Štátneho cestného fondu je ur-
čený
podiel výnosu spotrebnej dane z palív tak, ako hovorí
zákon
o Štátnom cestnom fonde, alebo ste zabudli na novelu
zákona
o Štátnom cestnom fonde?
Zároveň po vašom úvodnom slove, pán podpredseda vlády,
sa
vás chcem opýtať, aký mechanizmus volí vláda na rozvoj
pozemnej
infraštruktúry a líniových stavieb,
ktorý ste spo-
mínali
vo svojej reči. Spomínali ste, že chce
iný mechaniz-
mus.
Viem z predchádzajúcich vyhlásení,
že vláda sa nechce
zadlžovať,
preto by som vás chcel poprosiť, keby
bolo možné
vysvetliť,
aký mechanizmus by vláda chcela v tejto oblasti
uplatniť.
Vrátim
s k prvému z uvedených problémov, k superre-
štrikcii.
Svedčia o nej návrhy výdavkov niektorých rezortov,
ktoré
sú často omnoho nižšie ako jedna
štvrtina plánovaných
výdavkov
v predlohe schválenej vládou Jozefa Moravčíka. Uve-
diem 5 -
6 ministerstiev alebo
rezortov: školstvo a veda
23,3
%, zdravotníctvo 22,9 %, zahraničné
veci 20,9 %, pôdo-
hospodárstvo 19,2 %,
doprava, spoje, verejné
práce len
17,7
%. Rozpočet kapitoly prezidenta
republiky bude poslan-
com
kolegom Šimkom diskutovaný osobitne.
Mieru reštrikcie budem ilustrovať na rezorte dopravy,
spojov
a verejných prác. Podľa návrhu štátneho rozpočtu vlá-
dy
Jozefa Moravčíka bola rezortu pridelená čiastka 8 200 mi-
liónov.
Štvrtina z toho je teda 2 050 miliónov. Podľa provi-
zória obdrží rezort len 1 450 miliónov, čo je
len 70 %
pôvodnej
čiastky. V položke dotácií podnikateľským subjektom
chýba,
podľa môjho názoru a aritmetického priemeru, 50 mi-
liónov
korún. Pritom ide o dotácie podnikom Slovenskej auto-
busovej
dopravy a Železníc Slovenskej republiky. A vieme, že
najviac nafty sa
prepáli v autobusoch i vo vlakoch práve
v
prvom - najchladnejšom - štvrťroku.
Preto si dovolím
uviesť,
že tu bude pnutie obrovské. Medzi investíciami na
obnovu
autobusového parku nevidíme ani korunu.
Podľa
mňa ešte nepríjemnejšia situácia sa objavuje
v
oblasti ciest a diaľnic, o ich rozvoji ani nehovoriac. Bod
10
opatrení hovorí, že 70 % výnosu cestnej dane je príjmom
Štátneho
cestného fondu. Ak to má byť 1 160 miliónov, tak za
štvrťrok
je to 290 miliónov. Z tabuľky
číslo 9 vyplýva, že
dotácia do fondu
na I. štvrťrok je 160 miliónov. Štátny
cestný
fond by teda mal disponovať v I.
štvrťroku sumou 450
miliónov. Je to
suma, ktorá nielenže
neumožní pokračovať
v
príprave diaľničného programu a
začleňovaní Slovenska do
európskych
dopravných koridorov, ktorá nielenže neumožní za-
čať
žiadnu novú stavbu, či pokračovať v jej príprave, ale
neumožní ani niektoré havarijné stavby,
nepostačí ani na
kvalitný
výkon zimnej údržby ciest a diaľníc. Len pre zaují-
mavosť
uvádzam, že jedna noc z 3. na 4
decembra, kedy sa na
cestách
len niekoľkých okresov tvorila poľadovica, nás stála
6,5
milióna korún. Keď som na tento problém
poukázal vo vý-
bore
pre menu a rozpočet, pán podpredseda Kozlík uviedol, že
aj
za vlády pani Tchatcherovej v Británii,
keď bolo najťaž-
šie,
v zime ani nesolili ani neposýpali. Neviem, aké tuhé
zimy
boli vo Veľkej Británii za vlády pani Tchatcherovej,
ale sa obávam,
že ak nebude uvedená položka prehodnotená
-
povedzme - v priebehu I. kvartálu, ani my nebudeme túto
zimu
soliť a posýpať.
Uvedený rozbor, podobne ako rozbor iných
kapitol, vyvo-
láva
otázku, prečo nastupujúca vláda
chce tak veľmi trápiť
rezorty
a občanov. Ostáva veriť, že len preto, aby po prija-
tí
štátneho rozpočtu mohla im od II. štvrťroku uvoľniť to,
čo
v I. priškrtí. Je nesporné, že veľké
pnutie vo výdavkoch
spôsobuje
fakt, že vláda neprenáša na Fond národného majetku
žiadne
výdavky, ani na krytie častí dlhov ani na rozvojové
programy.
Otázkou zostáva prečo? Či preto, že sa nechystá
privatizovať,
alebo bude privatizovať len nesolventným zá-
ujemcom.
V opačnom prípade by bolo iste
zaujímavé oboznámiť
sa
s predstavou vlády o použití kumulujúcich sa zdrojov Fon-
du
národného majetku ovládaného
stranami vládnej koalície.
Nám
ostáva len dodať, že v prípade kontinuálnej privatizácie
by bol pre
rok 1995 predpoklad príjmov fondu v objeme 20
-
25 miliárd korún. Tieto peniaze by iste nebolo namieste
prejesť, ale eliminovať časť starých dlžôb a prispieť na
rozvojové
programy, by iste bolo prijateľné.
Vážené dámy, vážení páni, uviedol som
hlavné problémy
rozpočtového
provizória videné očami Kresťanskodemokratické-
ho hnutia. Podľa nášho názoru je pred poslancami zložitá
voľba
- podporiť návrh opatrení na realizáciu rozpočtového
provizória
s uvedenými nedostatkami a rizikami, so silnou,
až
prehnanou reštrikciou, alebo takého
opatrenia nepodporiť
a
pripustiť v rozpočtovom hospodárení totálny chaos. Poslan-
ci
KDH volia prvú alternatívu. Veríme, že vláda eliminuje
spomenuté
riziká, dopracuje predstavu
rozpočtového hospodá-
renia
o očakávané príjmy a bude citlivo reagovať na vývoj
príjmov
v I. štvrťroku, ako aj požiadavky
rezortov. Zároveň
verím,
že Národná rada prijme aj rozumné pozmeňovacie návrhy
k
tomuto materiálu bez ohľadu na
to, či budú predkladané
opozíciou
alebo koalíciou. Sme presvedčení, že
cestu super-
reštrikcie
volí z maximálnej opatrnosti a že 1.
apríla 1995
ju
uvoľní do rozmerov, ktoré v podstate projektovala vláda
Jozefa Moravčíka. Poslanecký klub KDH
teda podporí návrh
opatrení
na zabezpečenie rozpočtového provizória v očakávaní
návrhu
reálneho, rozvojového a
stimulujúceho štátneho roz-
počtu
na rok 1995.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je
prihlásená pani po-
slankyňa
Baurerová.
Poslankyňa E. Bauer:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vážení členovia vlády,
rozpočet je nepochybne jedným z
najzávažnejších pros-
triedkov, ktorými
Národná rada ovplyvňuje život krajiny,
obyvateľstva v
určitom období. Nie
náhodou sa rokovanie
o
štátnom rozpočte považuje za kľúčovú
úlohu v parlamentoch
najrôznejších
štátov sveta. Platí to, samozrejme, i v situá-
cii,
keď parlament rokuje o súhlase so zavedením rozpočtové-
ho
provizória. V tomto prípade však ide o oveľa viac, o zme-
nu
mnohých zákonných noriem, celkom 22 zákonov.
Rozpočtové provizórium nie je obvyklý
stav riadenia ná-
rodnej
ekonomiky. Ako hovorí pán podpredseda vlády, je to
neštandardný
stav. Nie je však dôvodom pre to, aby sa zavie-
dol akýsi právny "výnimočný stav".
Nemožno nepovažovať za
nebezpečný
precedens zavádzať stav, v ktorom platné zákony
sa
zákonom postavia mimo zákon - v pragmatickej právnej ter-
minológii
"sa neuplatňujú". Rozpočtové provizórium, ktoré je
dôsledkom
časovej tiesne, do ktorej sa vládna koalícia prav-
depodobne
dostala, nie je dostatočným dôvodom na
spochybne-
nie
platnosti zákonov, v konečnom dôsledku
na relativizáciu
právneho
systému a právneho štátu.
Konkrétne treba mať na zreteli články 8,
9, 10, 18, ale
najmä
8, ktoré obsahujú nároky zo zákona. Nechcem hovoriť
o
všetkých, aby som sa vyhla tomu, že to,
čo chcem povedať,
bolo
možné vyložiť tak, že poslanci sa
starajú predovšetkým
o
vlastné platy. Som však presvedčená, že v rozpočtovom pro-
vizóriu
sa netreba vopred vzdávať dotácie do
štátneho fondu
Pro
Slovakia, pričom aj ostatné otázky,
podľa môjho názoru,
je
možné riešiť iným spôsobom.
Problém, na ktorý chcem poukázať, je
článok 8, ktorý
jednoduchým
konštatovaním - citujem: "v I. štvrťroku 1995 sa
ustanovenie
§ 7 nepoužije" zbavuje vládu povinnosti, ktorá
jej
vyplýva zo zákona. Totiž § 7 zákona
46/1991 Zb. v znení
neskorších
predpisov znie takto: Vláda Slovenskej
republiky
zvýši
nariadením sumy stanovené v § 3 - ide o sumy životného
minima
- len čo index životných nákladov zamestnaneckých do-
mácností
v nízkom príjmovom pásme vzrastie od
predchádzajú-
ceho určenia týchto súm aspoň o 10 %. Zvýšenie sa vykoná
tak,
aby podiely súm životného minima pre jednotlivé typy
domácností
na osobu vo vzťahu k priemerným čistým peňažným
príjmom na obyvateľa Slovenskej republiky za
posledný rok
zostali
primerane zachované.
Naproti tomu skutočnosť je taká, že
životné minimum bo-
lo
naposledy upravované v októbri
1993. Aj letmý pohľad do
štatistických
údajov ukazuje, že životné náklady zamestna-
neckých
domácností za rok 1994 vzrástli v priemere o 14,2 %,
a to do septembra 1994. V nízkych príjmových
skupinách ten-
to
rast v dôsledku rýchlejšieho rastu
výdavkov za potravi-
ny
a väčšej váhy potravín v celkových výdavkoch musí byť zá-
konite
väčší. Z toho vyplýva, že vláda už mala reagovať na
naplnenie zákonom stanovených podmienok, keďže tieto pod-
mienky
boli naplnené asi v septembri, a navyše, zákon ukladá
úpravu
zo strany vlády jednoznačne, totiž "neodkladne". Pre-
to
navrhujem článok VII, ktorý predpokladá moratórium život-
ného
minima na prvý štvrťrok, vypustiť. Táto úprava sa dotý-
ka najslabších vrstiev obyvateľstva, sociálne odkázaných,
dôchodcov s
najnižšími dôchodkami a
viacdetných rodín
v
blízkosti životného minima.
Chcela by som upozorniť na kurióznosť,
ktorú možno pri-
písať
snáď časovej tiesni. Totiž v porovnaní s bodom resp.
s
článkom VII je inkonzistentný. Článok
VII totiž neuvaľuje
moratórium
na valorizáciu dôchodkov, avšak pri prípadnej va-
lorizácii
dôchodkov najnižšie dôchodky,
zdôrazňujem najniž-
šie
dôchodky, by opäť zostali na úrovni určenej na základe
údajov z
polovice roku 1993.
Navyše, medzitým ostatné
dôchodky
už boli zvýšené dvakrát.
Vážené poslankyne a poslanci, nie náhodou
sa hovorí, že
chudoba
je ženského rodu. Sociálna záťaž
transformácie eko-
nomiky
podľa výsledkov výskumu najviac
zaťažuje deti žijúce
najmä
v neúplných a viacdetných rodinách a dôchodkyne, ktoré
odišli
do dôchodku zo zle platených robotníckych profesií,
alebo
ovdoveli a žijú z vdovského dôchodku.
Ak by sa prijal
vládny návrh, odsúdili by ste ich, aby žili po vyplatení
priemerného
nájomného, ktoré štatistika rodinných
účtov vy-
kazuje
ako priemerné nájomné a komunálne
služby, to znamená
plyn,
elektrina, voda, zo 40 korún na deň.
Snáď nemusím vám
vysvetľovať,
na čo stačí 40 korún na deň. Preto navrhujem zo
spoločného hlasovania vyňať bod 7 spoločnej
správy, tlač
69b
a schváliť ho.
Ak
Národná rada neprijme
návrh na vypustenie tohto
článku
VIII, navrhujem v článku VII zaradiť do § 10 nový od-
sek 2 nasledovného znenia: "Najnižšia
hranica starobného,
invalidného,
vdovského, vdoveckého alebo sirotského dôchodku
obojstranne
osirelého dieťaťa, ak je jediným
zdrojom príjmu
dôchodcu,
sa stanovuje sumou 2 200 korún mesačne." Ide zhru-
ba
o 10-percentné zvýšenie v porovnaní s doterajším životným
minimom.
"Ak je na starobný alebo invalidný dôchodok odkáza-
ný
rodinný príslušník, najnižšou hranicou
uvedených dôchod-
kov
je 4 200 korún." Nadväzne na to
v článku XXV, ktorý je
zrušovacím článkom, je
potrebné doplniť bod 3 a rozšíriť
zrušenie
o § 54 odsek 1 a prvú vetu odseku 2 zákona číslo
100/1988
Zb. v znení neskorších predpisov. Očakávam, že ten-
to
môj návrh podporíte a podporí ho aj
strana pána Ľuptáka,
keďže
sľúbili to svojim voličom.
Dovoľte mi predložiť ešte jeden
návrh. V prípade, ak
návrh
pána poslanca Borosa, pokiaľ ide o
podporu národnost-
nej
kultúry, nebude schválený, navrhujem
zaradiť samostatný
bod do
návrhu nevyhnutných opatrení
nasledovného znenia
-
citujem: "Pre obdobie rozpočtového
provizória v kapitole
ministerstva kultúry
sa vyčleňujú účelové prostriedky vo
výške
35 miliónov Sk pre národnostné kultúry." Panie poslan-
kyne,
páni poslanci, ešte predtým, než poviete nie, chcem
povedať
iba toľko, že ide o rozdelenie daní daňových poplat-
níkov.
Prosím vás, aby ste si uvedomili, že medzi daňovými
poplatníkmi
sú aj príslušníci národností, ktorí v ústave ma-
jú zakotvené právo na rozvoj ich
kultúry. Navrhnutá suma
zďaleka
nedosahuje ich podiel na celkovom počte obyvateľstva.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej do diskusie som zaradil na jedno uvoľnené miesto
pána
Ivana Šimka.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
milé poslankyne,
ctihodní poslanci,
vážená vláda,
dámy a páni,
vážim si rozpočtovú morálku, ktorá požaduje vydávať zo
spoločného
mešca iba toľko, koľko do neho možno reálne zhro-
maždiť. Treba byť
osobitne ostražitým, až
úzkostlivým, ak
ide
o návrh provizórneho finančného hospodárenia na krátku
dobu,
akou je štvrť roka. Pravda, o uvážlivosti pri vynakla-
daní
štátnych prostriedkov je možné hovoriť iba dovtedy, kým
sa
zároveň zachová normálny život
štátu a jeho inštitúcií.
V
tomto ohľade robiť zásadné zmeny pre obdobie provizória
vyžaduje
racionálnu úvahu o tom, či takáto zmena je reálna
a
či bude pozitívnou i pre obdobie
presahujúce čas provizó-
ria,
prípadne i dlhšie. Inak ide o nezodpovednosť. Pre tých,
ktorí
azda považujú iné kritériá za dôležitejšie, ako racio-
nalita
a dobre premyslené riešenia, pretože včera tu odznela
i
akási kritika rozumu, rád pripomínam
slová antického Dio-
gena,
ktorý často hovorieval, že do života treba mať pripra-
vený
buď rozum alebo povraz. Neobyčajne prezieravá rada. Ale
vráťme
sa k rozpočtu.
Návrh rozpočtového provizória je nepochybne spracovaný
tak,
že svojou mimoriadne tuhou reštrikciou
výdavkov zacho-
váva
základnú rozpočtovú morálku republiky.
Ak to jednotli-
vým
ministrom, správcom rozpočtových kapitol, ktorí návrh vo
vláde
schválili, neprekáža, nebudem o svojich pochybnostiach
hovoriť
ani ja, iba budem pozorne sledovať,
ako z toho za-
bezpečia riadny chod
svojich rezortov. Svoje výhrady
však
prednesiem
voči kapitole, ktorej správca nie je členom vlády
a
v ktorej sa uplatnila tvrdá reštrikcia
v tej najcitlivej-
šej
oblasti. Ide o kapitolu Kancelárie prezidenta Slovenskej
republiky. Návrh rozpočtového provizória v tejto
kapitole
požaduje
približne 50-percentné zníženie počtu
pracovníkov,
čo
je v absolútnom rozpore s koncepciou budovania tohto úra-
du.
Návrh zníženia mzdových prostriedkov zo
4 326 tisíc Sk,
ktoré
by boli potrebné pri zachovaní súčasného stavu, na 2
463
tisíc Sk znamená prakticky likvidáciu kancelárie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chápem
politické sú-
vislosti
tohoto návrhu. Je to jednoducho vendeta
za činnosť
prezidenta
republiky. Súčasná vláda prevzala z návrhu roz-
počtu
vlády Jozefa Moravčíka limity počtov
zamestnancov pre
všetkých
27 kapitol rozpočtu, s výnimkou jedinej
- kapitoly
Kancelárie prezidenta. Tú však redukuje hneď o polovicu.
Dobre
tomu rozumiem, ale myslím si, že tento postoj je škod-
livý
pre rozvoj ústavných inštitúcií mladého
štátu a z hľa-
diska
samotného rozpočtu, pokiaľ ide o jeho požiadavku ušet-
riť,
je dokonca absurdný.
Predovšetkým Kanceláriu prezidenta
nemožno vybudovať zo
dňa
na deň. Takýto úrad sa buduje roky a
desaťročia. Ona tu
nie
je iba pre pána Michala Kováča. Mala by slúžiť i jeho
nasledovníkom.
Je čírym nezmyslom prijať v krátkom provizór-
nom
časovom období opatrenie, ktoré povedie ku slepej reduk-
cii
polovice úradu. Keďže jeho samotná prevádzka musí byť
zabezpečená,
nemožno prepúšťať kuričov či upratovačky, re-
dukciu
je možné vykonať iba prepustením
koncepčných pracov-
níkov.
Vážení kolegovia, pýtam sa, či v takomto prípade uspo-
riadame na ich
zachovanie celonárodnú zbierku,
alebo budú
v
Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky musieť pracovať
dobrovoľníci
zadarmo. Ak by sme návrh provizória schválili
tak,
ako je navrhované, ochromíme
činnosť kancelárie a ná-
sledky
takéhoto neuváženého kroku budeme niesť viacero ro-
kov.
Navyše, i v prípade schválenia navrhovanej reštrikcie
kapitoly
Kancelárie prezidenta vlastne nič v priebehu štvrť-
ročného obdobia,
pre ktoré je
koncipovaná, neušetríme.
Vzhľadom
na zákonnú výpovednú lehotu a povinnosť v takomto
prípade vyplatiť odstupné by vlastne boli
mzdové náklady
v
skutočnosti vyššie v prípade zníženia počtu pracovníkov
tak,
ako to navrhuje vláda, než pokiaľ by k žiadnemu prepúš-
ťaniu
nedošlo.
Dámy a páni, apelujem na vás, dokážme rozlišovať bežné
šarvátky
vyplývajúce z politicky rozdielnych postojov a roz-
porov
od dlhodobých záujmov tejto republiky, ktoré máme, dú-
fam,
spoločné. Takým je i záujem na stabilne
sa vyvíjajúcej
a
kvalitnej kancelárii hlavy štátu, osobitne, keď tu dnes
ide
pri celom objeme rozpočtu len o nepatrnú čiastku.
Preto navrhujem zvýšiť objem mzdových prostriedkov ka-
pitoly Kancelária prezidenta Slovenskej republiky o 1 863
tisíc
Sk. To predstavuje v tabuľke číslo 2
Výdavky štátneho
rozpočtu
Slovenskej republiky na I. štvrťrok roka 1995 podľa
kapitol
upraviť výdavky kapitoly Kancelárie
prezidenta Slo-
venskej
republiky spolu, stĺpec číslo 1 na 55 748 tisíc Sk
korún,
z toho mzdové prostriedky, stĺpec číslo 4 na 4 326
tisíc
Sk. Podľa toho sa upravia i súčty
príslušných stĺpcov
návrhu. Primerane tomu navrhujem upraviť tabuľku
číslo 5
-
limity počtu zamestnancov a objemu mzdových prostriedkov
ústredných
orgánov Slovenskej republiky na I.
štvrťrok 1995
v
kapitole Kancelária prezidenta Slovenskej republiky
v
stĺpci 1 na 127 pracovníkov. Tieto
zmeny treba premietnuť
i
do ďalších tabuliek, súčtov a textu návrhu.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
prosím o pod-
poru
tohto návrhu.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej do rozpravy je prihlásený
pán poslanec
Švec.
Poslanec J. Švec:
Vážený pán predseda,
vážení
páni podpredsedovia Národnej
rady Slovenskej
republiky,
ctený pán podpredseda vlády a minister
financií,
ctené dámy ministerky,
ctení páni ministri vlády Slovenskej
republiky,
milé kolegyne, kolegovia,
dámy a páni,
vynechám
kvetnatý úvod svojho
prejavu, ktorý som si
pripravil a obrátim
vašu pozornosť pragmatickým a
ľudským
spôsobom
na ďalší problém, ktorý sa týka nás
všetkých, týka
sa
budúcnosti Slovenskej republiky, a bol
by som veľmi rád,
keby
ste sa na tento problém takisto pozerali ľudsky a prag-
matickým
pohľadom.
Vo výdavkovej zložke navrhovaného
rozpočtového provizó-
ria
je kapitola Ministerstva školstva a
vedy Slovenskej re-
publiky
v celoročnom prepočte znížená oproti návrhu štátneho
rozpočtu
predchádzajúcej vlády o 1,35 miliárd
Sk. Ak do na-
vrhovanej
celkovej sumy - opäť v prepočte na kalendárny rok,
teda
v sume 21 812 miliónov odpočítame 4
miliardy poistného
do
zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne a príspevok do
Fondu zamestnanosti vo výške 0,6 %
rozpočtu, potom klesá
prepočítaný
ročný rozpočet podľa návrhu
rozpočtového provi-
zória
na púhych 17,5 miliárd Sk, čo predstavuje pokles opro-
ti
roku 1994 o 1,2 miliardy Sk, a ak berieme do úvahy, že
vysoké
školy v Slovenskej republike sa na tomto rozpočte po-
dieľajú
približne desiatimi percentami, potom
krátenie roz-
počtu
pre vysoké školy predstavuje čiastku
120 miliónov Sk.
Pri
predpokladanej 10-percentnej inflácii
a ďalšom náraste
cien
sa dostávame na hranicu poklesu ročného rozpočtu pre
vysoké
školy, ktorá zodpovedá v reálnych hodnotách 30 % roz-
počtu
roku 1991.
Dámy a páni, ešte horšia je situácia v kapitole miezd.
Opäť v prepočte
na kalendárny rok je výdavkov v kapitole
mzdy pre rozpočet Ministerstva školstva a
vedy Slovenskej
republiky
o 180 miliárd nižší v porovnaní s návrhom štátneho
rozpočtu
predchádzajúcej vlády a len o 2 % vyšší v porovnaní
s
rozpočtom miezd roku 1994. Treba však zdôrazniť, že len
zvýšenie
tarifných platov si vyžaduje podľa našich prepočtov
nárast
9,98 %, nehovoriac o potrebe preraďovania pracovníkov
rezortu
do vyšších platových stupňov podľa odpracovaných ro-
kov.
Táto položka je významná najmä v súvislosti so stúpajú-
cim
priemerným vekom pracovníkov v rezorte školstva, najmä
však
na vysokých školách. Kým v rokoch 1992 a 1993 vysoké
školy
a Slovenská akadémia vied
apelovali na vládu Sloven-
skej
republiky najmä v súvislosti s
nedostatkom vecných ne-
investičných
prostriedkov na prevádzku, vedecký
výskum, pe-
dagogickú a
ďalšiu činnosť, už
v predchádzajúcom roku
a
najmä v tomto roku sa ako ďalší negatívny faktor rozvoja
vysokých
škôl začali výrazne prejavovať práve mzdy.
V období od 1. januára 1993 do 30.
júna 1994 opustilo
dobrovoľne,
spontánne vysoké školy 4 330 pracovníkov všet-
kých
kategórií, z toho viac ako 800
učiteľov. Ak berieme do
úvahy,
že naša najväčšia, najstaršia vysoká
škola - Univer-
zita
Komenského má dnes niečo málo menej
ako 5 000 zamest-
nancov,
prídeme k záveru, že v priebehu 1,5 roka stratila
Slovenská republika jednu veľkú vysokú školu.
Dôvodom sú,
pochopiteľne,
neúmerne nízke mzdy. Priemerná mzda v
rezorte
školstva,
s výnimkou pracovníkov štátnej správy, je 5 600
Sk.
Najvyšší možný dosiahnuteľný plat vysokoškolského profe-
sora
s najvyššou vedeckou a pedagogickou
hodnosťou a kvali-
fikáciou
po 27 rokov praxe je 8 790 Sk brutto.
Chcel by
som zdôrazniť, dámy a páni, že
vysokoškolský
profesor
je pracovníkom s najvyššou odbornou
vedeckou, prí-
padne
umeleckou kvalifikáciou v našej
spoločnosti, je záru-
kou výchovy nastupujúcej mladej generácie odborníkov, bez
ktorých
je budúcnosť a prosperita nášho Slovenska skutočne
nemysliteľná. Vysokoškolský profesor je do
svojej funkcie
menovaný
prezidentom republiky, avšak naozaj dávno nadobúdam
presvedčenie,
že pre túto skutočnosť sú naši páni
profesori
našej spoločnosti ľahostajní. Ich plat
zodpovedá mesačnej
mzde priemernej kvalifikovanej sekretárky iných rezortov.
Prosím,
teraz porovnajme. V roku 1990 bol plat vysokoškol-
ského profesora 7
200 Sk s príplatkom za vedeckú hodnosť
doktora
vied vo výške 1000 Sk, to znamená, že v roku 1990
mal
vysokoškolský profesor na
slovenských vysokých školách
mesačnú
mzdu 8 200 Sk. Táto mzda je dnes vyššia o 590 Sk. Ak
ide
o 590 Sk vyšší plat v porovnaní spred
piatich rokov, ak
berieme
do úvahy nárast životných nákladov o 263,9 % podľa
údajov
v Hospodárskych novinách zo 6. 12. 1994, ľahko pocho-
píme,
že živočíšny druh vysokoškolského
kantora je u nás na
vymretie.
Vysoké
školy poskytujú svojím
absolventom vedeckú vý-
chovu
formou postgraduálneho štúdia so štipendiom vo výške
2
800 Sk, pričom v treťom roku štúdia, kedy absolvent a štu-
dent
vo vedeckej výchove prekročí
hranicu 26 rokov, stráca
štatút
študenta a je nútený si z tejto čiastky platiť plnú
daň
z príjmu a zdravotné poistné, čím sa
dostáva na hranicu
životného
minima alebo snáď i pod ňu. Z tohoto všetkého je
zrejmé,
že akademická kariéra sa už na samotnom začiatku to-
hoto
procesu stáva absolútne neatraktívnou. Niet vedecko-
pedagogického
dorastu, klesá počet pracovníkov s vedecko-
pedagogickou
hodnosťou docenta a profesora. Vekové
priemery
docentov vstúpili na
slovenských vysokých školách na
58,5
roka,
u profesorov na 62,5 roka. Mladí perspektívni ľudia
odchádzajú
do rozmáhajúceho sa privátneho sektoru, do zahra-
ničných
firiem a do cudziny. V ostatnom roku výrazne stúpa
počet
učiteľov a kvalifikovaných vedeckých a
administratív-
nych
pracovníkov, ktorí prijímajú lukratívne
ponuky mladých
českých
univerzít, najmä v Opave, Ostrave,
Olomouci a inde,
s
minimálne dvojnásobným platom a
kvalitatívne prijateľnej-
šími
pracovnými a sociálnymi podmienkami.
V roku
1994 sa stretávame s ďalším
alarmujúcim signá-
lom.
Ako sme si skúsili zistiť a zanalyzovať situáciu na vy-
sokých školách Slovenskej republiky stúpa počet
katedier,
ústavov
a kliník, ktoré nevedie pracovník s
vedecko-pedago-
gickou hodnosťou docenta alebo profesora. To
znamená, že
tieto
odbory strácajú de facto akreditáciu vysokoškolského
vedecko-pedagogického
pracoviska a nemali by sa podieľať na
výučbe. Na týchto
pracoviskách automaticky zaniká
vedecká
výchova
a vedecký výskum. Keďže pre
vysokoškolské štúdiu je
samozrejme
nezbytná previazanosť jednotlivých predmetov, ta-
káto
situácia ohrozuje celý výchovnovzdelávací proces na fa-
kulte.
Obsadzovanie vakantných miest sa nedarí, pretože niet
kvalifikovaných
odborníkov, ktorí by mohli tieto ponuky pri-
jať.
Vážené dámy, vážení páni, v snahe
čeliť nepriaznivému
vývoju
najmä personálnej situácie na vysokých školách prija-
la
Konferencia rektorov slovenských vysokých škôl uznesenie,
v
ktorom žiada vládu Slovenskej republiky vyňať vysoké školy
z
platovej sústavy podľa zákona číslo
636/1993 a zvýšiť ta-
rifné platy vysokoškolských zamestnancov o 20 % v triede
1
- 4 a postupne až do 100 % v triede 12. Tento návrh nemá
v
žiadnom prípade za cieľ riešiť sociálne postavenie vyso-
koškolských
učiteľov, ale sleduje záchranu
rozpadajúcich sa
vysokých
škôl v Slovenskej republike v intelektuálnej oblas-
ti.
Vychádzajúc z uvedených skutočností
prosím, aby bola
kapitola
miezd rezortu Ministerstva školstva a
vedy Sloven-
skej
republiky zvýšená o 100 miliónov Sk v
I. štvrťroku ka-
lendárneho
roku 1995 na krytie miezd pracovníkov slovenských
vysokých
škôl. O tomto návrhu, ktorý je súčasťou
návrhu vý-
borov Národnej rady Slovenskej republiky,
prosím hlasovať
osobitne.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni
poslanci, ďakujem
vám
za pozornosť. Prosím o vašu podporu tohto návrhu a keďže
pravdepodobne
nebudem mať príležitosť pred vami opäť
vystú-
piť,
želám vám príjemné sviatky, veľa oddychu a mnoho pek-
ných
a produktívnych dní v Novom roku na
pôde Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pánu poslancovi aj za vinš.
Ďalej do roz-
pravy
je prihlásený pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážená vláda,
dámy a páni,
nehodlám komentovať výroky a názory mojich predreční-
kov,
na svoj názor každý má svoj nárok, pochopiteľne, v rám-
ci
svojho rozumu a svojej straníckej príslušnosti. Dovoľte
však
pozastaviť sa vari pri troch skutočnostiach, pri pánu
Brockovi.
Rozvrat a deštrukcia hospodárstva a poľnohospodár-
stva
v tomto štáte nastali zakaždým, keď bola zvrhnutá legi-
tímna
vláda, ktorá vzišla z volieb. To si zopakujme a opako-
vať
to budeme tak, aby ste si to zakaždým pripomínali.
K
pripomienke pána ministra
Dzurindu o nákladoch na
zimnú
údržbu - zdá sa, že pán minister
prišiel do kresla po
skončení
zimy a odchádza pred začatím zimnej sezóny, pretože
zimná
údržba nezávisí od množstva snehu, ale od pohotovosti,
či
mechanizmy vyjdú alebo nevyjdú. Či sa sneh odhŕňa alebo
neodhŕňa,
stojí to takmer rovnako, pretože soľ a posypové
materiály
sú kúpené pred príchodom zimy.
K pani poslankyni Schmögnerovej - prosím
vás, vy ste sa
vyjadrovali
v mene prevažnej časti našej spoločnosti. Mňa to
upútalo.
Mám pocit, že štvorkoalícia Spoločnej
voľby sa do-
stala
do parlamentu tesnúčkou väčšinou a nie na základe vôle
väčšiny
našej spoločnosti. Takže, bolo by dobre, aby každý
z
nás sa tu vyjadroval v mene tých, ktorí ich aj skutočne
volili.
Takže, toľko len mimo rámca.
Dámy a páni, dokument, ktorý je predmetom nášho prero-
kúvania,
ťažko možno označiť za dokument
víťazstva. Skôr je
to
dokument kompromisu, pretože
rozpočtové provizórium ne-
sporne takýmto dokumentom je. Na druhej strane
rozpočtové
provizórium
nie je niečím neobvyklým alebo nejakou katastro-
fou.
Je to jednoducho východisko zo stavu,
ktorý nám tu po
9-mesačnej
ťarchavosti vláda premiéra Jozefa Moravčíka poro-
dila.
Vlády, ktorá už druhý raz za našu
nedlhú minulosť ne-
vzišla z volieb,
ale z politických
parlamentných intríg,
a
nakoľko sa neopierala o vôľu občanov -
voličov aj sa tak
správala.
Prvoradou úlohou vlády je totiž správa vecí verej-
ných, riadenie a
hospodárenie štátu.
Najsignifikantnejším
dokumentom
tohto úsilia je predsa návrh rozpočtu republiky
na
nasledovný kalendárny rok. Halasne bolo oznamované, že sa
na
tom pracuje v bývalom vládnom kabinete od leta.
Je príznačné, že až do konca svojho
obdobia mandátu, do
takmer
polovice decembra vláda Jozefa Moravčíka takýto doku-
ment
Slovenskej národnej rade
nepredložila, pretože to, čo
vypracovala pod
takýmto názvom, podmieňovala predbežným
kladným prerokovaním s politickými zoskupeniami,
stranami
a
hnutiami a podmieňovala predchádzajúcim prísľubom a záväz-
kom,
že takýto dokument bude v parlamente kladne prerokovaný
a
odsúhlasený, pričom tento prísľub mal byť daný bianko pred
predložením
Národnej rade Slovenskej republiky na prerokova-
nie.
Takýto postup nie je možné označiť za politiku vlády,
ide
skôr o akúsi crazykomédiu, ktorá dokumentuje neschopnosť
politického
dialógu vtedajšej vládnej garnitúry.
Takúto absurdnosť vláda a parlament,
ktoré vzišli z de-
mokratických
volieb, pochopiteľne, prijať nemohli,
veď pod-
písať
sa pod rozšafné hospodárenie s
celonárodným majetkom,
pod
prejedanie Fondu národného majetku pre
účely nie rozvo-
jových
impulzov, ale pre účely spotreby rezortov hospodária-
cich
na filozofii vrcholiaceho socializmu,
by bolo hazardom
s
dôverou občanov a podvodom na našich
voličoch. K takémuto
postupu
sme jednoducho mandát nedostali.
Vláda teda predkladá rozpočtové
provizórium ako prekle-
nujúce
riešenie stavu, lebo do polovice decembra 1994 odstu-
pujúca
vláda na rokovanie parlamentu návrh štátneho rozpočtu
na
rok 1995 nepredložila. Dostali sme niektoré čiastkové ka-
pitoly,
ale nie sumár. Je to stav, ktorý iba dokumentoval
neschopnosť
a invenčnú absenciu dovtedajšej vlády.
Včera pri prerokúvaní návrhu novely zákona 92/1991 Zb.
som
si pozorne vypočul vystúpenia všetkých
poslancov, ktorí
urputne
obhajovali janičiarsky spôsob
privatizácie, čím do-
kumentovali
ako im záleží na tomto štáte, ľude, voličoch,
pracujúcich,
robotníkoch, roľníkoch, dôchodcoch a
maďarskej
menšine.
Nedá mi, aby som nepripomenul rad pozoruhodných vý-
rokov,
ktoré tu odzneli a ktorých absurdnosť ešte viac vyni-
ká
v súvislosti s tým, že odstupujúca vláda odstúpila bez
toho,
aby predložila kľúčový dokument, pre ktorý je vláda
vládou,
a tým je, dámy a páni, práve návrh
štátneho rozpoč-
tu. Vláda vzídená z volieb, či sa nám to
páči, či nie,
nachádza
sa vždy na stavenisku alebo na ruinách ekonomiky
štátu,
ktoré tu zanechala predchádzajúca vláda. Takže, do-
voľte niekoľko prirovnaní a komentárov, ktoré súvisia so
včerajším
a dnešným rokovaním.
Odznelo tu, že sú zásadne narušené
princípy rešpektova-
nia právneho štátu na základe včera
prijímaných zákonov.
Rešpektovanie právneho
štátu bolo porušované
kdesi inde
-
kabinetným rozhodovaním o celonárodnom
majetku za takého
stavu,
že o tom nevedeli ani zakladajúce rezorty, ani dokon-
ca
tie rezorty, ktoré o tom mali vedieť,
ba ani samotné mi-
nisterstvo
pre správu a privatizáciu. Že prišlo k
siahnutiu
na
vlastnícke práva takouto formou a že ide o bezprecedentný
skutok.
Dámy a páni, bezprecedentným skutkom je to, keď vlá-
da,
ktorá nezískala mandát voľbami a
voľbami ho i stratila,
rozhodla sa ďalej
pokračovať v disponovaní s
celonárodným
bohatstvom
štátu, a to v podstate konšpiratívnym a
kabinet-
ným
charakterom.
Odznel
tu výrok, že
takýmto zákonom nastáva právny
chaos.
Dámy a páni, právny chaos tu nastal veľakrát. Okrem
iného
zverejnením zoznamu podnikov do kupónovej privatizá-
cie,
ktorý obsahoval evidentné nepravdy a rozhodnutia minis-
tra financií o
začatí predkola kupónovej
privatizácie za
stavu,
že komisia na dohľad nad procesom privatizácie aj sa-
motné
orgány Fondu národného majetku a Centra kupónovej pri-
vatizácie
dokumentovali nepripravenosť tohto stavu.
Odznelo tu, že sa porušuje princíp
retroaktivity. Vy-
jasnime
si, že politické nesprávnosti sa dajú
odstrániť iba
politickými
rozhodnutiami. Ak by to tak nebolo, mníchovský
diktát
by platil dodnes.
Vážne
sú, údajne, ohrození
devízoví cudzozemci. Dámy
a
páni, my sme slovenský parlament,
slovenská vláda. Zodpo-
vedáme
sa predovšetkým slovenským občanom a slovenským voli-
čom.
Pýtam sa, ktorí devízoví cudzozemci to boli. Asi inves-
tičné
privatizačné fondy sídliace mimo územia tohto štátu.
Zbaviť
majetkového práva je údajne obmedzením ľudských práv.
Nuž
vážení prítomní, ak si ktosi kupuje na blšom trhu vec za
hlboko
podhodnotenú cenu a za pochybných okolností, vie veľ-
mi
dobre, do akých rizík sa púšťa.
Veľmi
ma zaujala tá stať, kde pán
poslanec Moravčík
vysvetľoval
vzťah verejného práva a súkromného práva. Išlo
o
veľmi zaujímavú právnu
vyfikuláciu. Totiž niet takého
článku ústavy alebo zákona, ktorý by
ukladali ministrovi
alebo
predsedovi vlády hlásať nepravdu. To je
veľmi zásadná
vec.
Dobré mravy nasvedčujú údajne o
nevyhnutnosti urýchle-
ného
pokračovania privatizácie a nie o
prehodnocovaní exis-
tujúcich
rozhodnutí. Mňa veľmi mrzí, že tento názor odstúpe-
ná
vláda nemala v marci, pretože konala presne opačne.
Predchádzajúca vláda sa rozhodla pokračovať v privati-
zácii, lebo údajne
predpokladala dlhší proces
konštrukcie
vlády.
Toto je veľmi zaujímavý vývod, pri ktorom sa trošku
pozastavím,
pretože aj dnes tu opakovane a opakovane odznie-
val.
Svedčí o veľmi úzkej previazanosti
medzi bývalým vlád-
nym
kabinetom a hradným návrším.
Otázka znie, prečo trvalo
30
dní, kým tento parlament bol zvolaný. Prečo nebol zvolaný
na
druhý deň alebo na tretí, či piaty deň po vyhlásení vý-
sledkov
volieb? Prečo to bolo treba ťahať 30
dní? Pýtam sa,
z
akého dôvodu sa týždne otáľalo, kto
bude poverený rokova-
ním
o zostavení vládneho kabinetu. Tam sa
premárnili týždne
a
mesiace. Takže, nie nás treba obviňovať, že za dvaapol me-
siaca
neboli sme schopní postaviť vládny kabinet. Nás o to
jednoducho
nikto nepožiadal, pretože sa hľadali iné kanály.
Vo voľbách sa údajne rozhodovalo o tom, kto po voľbách
má
privatizovať. To je pravda, máme to vo volebnom programe.
Kto
chce, môže si to prečítať. Naším záujmom je v prvom rade
vytvorenie
vlastnej slovenskej podnikateľskej
vrstvy a mys-
lím, že v
tomto smere sa nerozchádza naše hnutie
ani so
Združením
robotníkov ani so Slovenskou národnou stranou.
No a jedna vec, ktorá ma mimoriadne upútala a ktorá tu
odznela
dokonca z úst právnika, je tvrdenie, že list predse-
du
vlády vo veci vyjadrenia k privatizácii predsedovi parla-
mentu
nemá žiadny význam. Právny - to vsúvate teraz. Pre-
hrajte
si to, priatelia. Ak toto je stav a ak takýto úzus má
platiť
v tomto štáte a v tomto parlamente, tak
sa dostávame
mimo
hraníc právneho štátu. To si veľmi
jasne tu vyjasnime.
Ja
sa od takéhoto stavu jednoznačne
dištancujem. O nesúlade
prijímaných
zákonov s ústavou - predchádzajúcich 12 bodov,
myslím,
postačovalo na dokumentovanie o opaku.
A čo
sa týka ohrození možnosti
zapojenia Slovenska do
európskych
a svetových štruktúr, v týchto dňoch som dostal
po
dosť bohatej korešpondencii s
kanadskou stranou, s veľ-
vyslancom,
s generálnym konzulom a priamo aj s firmami nie
potešujúcu
správu, že významná investícia, pán minister Mag-
vaši,
resp. súčasný poslanec Magvaši a predtým poslanec Duc-
ký,
teraz minister Ducký, proste títo dvaja partneri vedia
o
tom, že veľká investícia, ktorá kanadskými
partnermi mala
byť
situovaná na Slovensko, sa alokuje
práve z dôvodu poli-
tickej
neistoty do iného stredoeurópskeho štátu,
pretože na
Slovensku
už dvakrát prišlo k deštrukcii vlády, ktorá vzišla
z
volieb. Tak vyjasnime si - pán Ftáčnik, zbytočne sa smeje-
te
- z čoho vyplývajú spochybnenia zapojenia sa Slovenska do
svetových
štruktúr.
No, a prosím vás, názory pána László
Nagya ťažko komen-
tovať,
pretože sa zdá, že tento pán sa
pohybuje ešte v dobe
pánov
Károlyiho či Miklósa Horthyho.
Dovoľte
vrátiť sa k problematike materiálu, ktorý tu
prerokúvame,
a to je materiál označený číslom 69.
Výbor pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie prerokoval
uvádzaný
dokument rozpočtového provizória a nadväzujúcich opatrení
a
zaoberal sa predovšetkým tými staťami, ktoré gestorsky
zastrešuje.
Veľmi bohaté otázky, odpovede a rozprava doku-
mentovali
serióznosť tejto práce všetkých zúčastnených po-
slancov.
Táto naša rozprava smerovala najmä do sféry štátne-
ho
rozpočtu na rok 1995 a do budúceho
programového vyhláse-
nia
vlády. Úrovňou prerokúvania bola dokumentovaná i osobnou
prítomnosťou
vedúcich predstaviteľov všetkých dotýkaných re-
zortov.
V
oblasti ministerstva
hospodárstva naše pripomienky
smerovali
predovšetkým k oblasti dotácií do
uhoľného baníc-
tva,
keďže české bane v závere trvania
federácie z federál-
nych prostriedkov vytvorili výrazne lepšie
východiskové
predpoklady
pre cenu ťaženého uhlia. Proste
z federálnych
zdrojov
vykonali skryvky na dlhé roky dopredu. To jednoducho
slovenskí
predstavitelia vo federálnej vláde neustrážili.
V
oblasti ministerstva dopravy
a spojov pripomienky
smerovali
ku rešpektovaniu štátneho monopolu v oblasti tele-
komunikácií
tak, ako je to vo vládou i parlamentom
schvále-
nej
koncepcii. Ovšem, z nám neznámych dôvodov vláda Jozefa
Moravčíka
nezabezpečila prijatie zákona o cestných poplat-
koch, ktoré by
mali smerovať do Štátneho cestného fondu.
Koncept
tohto zákona bol k dispozícii už vo februári 1994.
Okolité
štáty tento mechanizmus od 1. januára
1995 zavádza-
jú,
takže sa stávame takým zriedkavým ostrovom, kde sa u nás
bude jazdiť
po komunikáciách gratis.
Z diaľničnej siete
v
roku 1995 je pripravený do výstavby iba jediný úsek, ktorý
pripravil
ešte Mečiarov kabinet, a to je Bratislava-Rajka-
-Kittsee.
Všetky ostatné úseky ostali na úrovni neprerokova-
ných
štúdií bez záväzného zafixovania trasy, bez schválených
ekologických štúdií, bez
územného rozhodnutia a bez inži-
niersko-geologického
prieskumu. Takže, ak tu odznievali vý-
roky
o tom, ako sa začne v budúcom roku s ohromným rozsahom,
táto
vláda má pred sebou obrovský problém ako vôbec začať,
pretože je pripravená do výstavby len táto
jedna jediná
stavba.
V oblasti ministerstva pre správu a
privatizáciu národ-
ného majetku
bude výnimočný nápor
prác, pretože napriek
skeptickým hlasom pani
poslankyne Schmögnerovej o
údajnom
zastavení
alebo zbrzdení privatizácie, zámerom súčasnej vlá-
dy,
a teda aj pravdou je, takmer tradične, presný opak.
Dosť nepochopiteľný stav sa konštatoval v
oblasti Úradu
priemyselného
vlastníctva, keď dokumentácie
nesmiernej ceny
sú
deponované v hangároch letiska Milana Rastislava Štefáni-
ka
tak, ako som to ako vtedajší minister ešte v rámci núdzo-
vého
riešenia umožnil. Desiatky vhodných budov pritom dočas-
ná
vláda v tzv. privatizácii rozpredala,
zbavila sa ich bez
toho,
aby jediná vhodná budova pre túto nesmierne dôležitú
inštitúciu
bola poskytnutá. Takže, patentová literatúra je
aj
naďalej v kontajneroch hangárov. Protimonopolný úrad pri-
tom
bude mať dôležitú úlohu a jeho vážnosť sa zrýchľujúcim
sa
tempom privatizácie bude naďalej zvyšovať.
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci, dokument pod
spisovým
číslom 69 bol v našom výbore kladne prerokovaný,
pretože
preukázal reálnosť rozpočtového provizória na stano-
vené
obdobie a pre tento účel - zdôrazňujem
pre tento účel,
ide
o rozpočtové provizórium - pri nevyhnutnej striedmosti
a
obozretnosti jednotlivých rezortov
a vlády ako celku.
Z
pripomienok výboru nevyplynuli žiadne pozmeňovacie návrhy,
a
preto tlmočím odporúčanie na jeho
kladné prerokovanie
a
schválenie.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený
pán poslanec
Šagát.
Najskôr s faktickou poznámkou pán Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem, vážený pán predseda. Chcel by
som pána poslan-
ca
Hofbauera upozorniť, že mu
pravdepodobne nefunguje elek-
tronický
diár, pretože o privatizačných zákonoch sme ukonči-
li
rokovanie včera.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Pán predseda, chcel by som zdôrazniť,
že všetky poli-
tické
strany a subjekty, ktoré sú zúčastnené v Národnej rade
Slovenskej
republiky, povedali už zásadné veci k tomuto pro-
vizóriu
a myslím si, že už sa to
začína opakovať. Z toho
dôvodu dávam
procedurálny návrh, aby
ste dali hlasovať
o
zastavení rozpravy a aby sme prešli k hlasovaniu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som
poprosiť pána
poslanca
Slotu, aby nechal prehovoriť ešte mňa,
pretože mám
niektoré
návrhy, ktoré chcem predniesť, aby sa o
nich mohlo
hlasovať.
Sľubujem, že nebudem hovoriť nejako veľmi rozšíre-
ne
o všeobecných otázkach, len k tým
návrhom. Myslím si, že
by
bolo korektné, aby tí, ktorí ešte chcú predniesť vecné
návrhy,
o ktorých sa bude hlasovať, mali možnosť vystúpiť.
Ak
sa na tomto dohodneme, môžeme veľmi racionálne rokovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
chcel by som túto moju pripomienku orientovať ku kole-
govi
Slotovi, aby zvážil to, čo navrhol. Ešte nikdy v histó-
rii
sa nestalo, že by sme uťali diskusiu
práve k tak závaž-
nej
veci ako je rozpočet republiky. Práve
rozpočtové provi-
zórium
je predpokladom hospodárenia Slovenskej
republiky na
I.
štvrťrok 1995. Teda, vzhľadom na závažnosť prosím, aby
stiahol
svoj návrh.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel
by som len, aby
všetci
poslanci boli duchom prítomní. Počkal
by som chvíľu.
Chcel
by som dôrazne poprosiť váženého poslanca Slotu, aby
bol
taký láskavý a aj mne dovolil vystúpiť,
pretože mám po-
zmeňovacie návrhy
k rozpočtu ministerstva zdravotníctva
a
k Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Považujem toto vystúpe-
nie
za mimoriadne dôležité, pretože aj jeho ako občana tieto
otázky
pravdepodobne môžu zaujímať, aspoň okrajovo.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážené dámy a páni, som jeden z tých, ktorý pravidelne
hlasuje
proti ukončeniu rozpravy, ale teraz sa z dôvodov to-
ho,
že sa nám kráti dnešný čas a máme asi všetci úmysel dnes
skončiť rokovanie Národnej rady, pridám k pánu
poslancovi
Slotovi
vtedy, ak svoj návrh zmení tak, že
ukončiť rozpravu
s
výnimkou tých, ktorí majú ešte pozmeňovacie návrhy do tex-
tu,
že by dostali právo vystúpiť, pretože títo poslanci by
zrejme
ešte mali prehovoriť. Je to v prospech toho návrhu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán predseda. Myslím si,
že v tomto par-
lamente
sa ujala taká prax skracovania rozpravy, ktorá je
tak
trochu v rozpore s duchom rokovacieho poriadku a vôbec
so
zvyklosťami parlamentarizmu. Nazdávam
sa, že tam, kde sa
normálne
prerokúva vec, každý poslanec by mal mať možnosť sa
k
veci vyjadriť, hoci aj opakovane, na to parlamenty existu-
jú.
Nakoniec, aj už slovo parlare je od slova rozprávať. Ale
to,
čo by sme nemali pripúšťať, sú faktické poznámky mimo
rozpravy.
Kým prebieha rozprava, myslím si, že poslanci by
mali mať možnosť
sa k veci vyjadriť, hoci aj
opakovane.
Môžeme, samozrejme, upraviť dĺžku vystúpenia, to rokovací
poriadok
umožňuje.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
osobne si myslím, že vážená opozícia mala
možnosť pred-
ložiť
rozpočet, o ktorom sme mohli tu
siahodlho diskutovať.
Túto
možnosť mala, túto možnosť nevyužila, z
toho dôvodu tu
je
provizórium. Osobne si myslím, že v každom prípade toto
provizórium
musí byť prijaté, pretože republika musí podľa
podľa
niečoho existovať v ekonomickej a rozpočtovej sfére.
Takže,
tie reči o tom, že by sme sa tu mali siahodlho roz-
právať
o tom, kto má aké a onaké názory na to,
či toľko ko-
rún
by malo ísť do toho rezortu alebo do oného rezortu, mys-
lím
si, že nie sú podstatné, pretože
je to politikum. Jed-
noznačne
koalícia je dohodnutá na určitom
politiku a keď už
opozícia
si nevie dohodnúť určité veci a nemá politickú silu
na
to, aby ich presadila, neviem prečo
by sme tu mali nie-
koľko hodín
počúvať niečo, čo
aj tak nebude presadené.
/Potlesk./ Áno, čapkáte, čapkáte na svoju
porážku. To je
dobré
- myslím si. Ale je smutné, že niekto na svoju porážku
čapká, ale to
už záleží na intelekte, samozrejme. Takže,
prosím vás,
pán predseda, žiadam
jednoznačne hlasovať
o
okamžitom ukončení rozpravy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Samozrejme, pán poslanec, že váš návrh
budem realizo-
vať.
Keď sú faktické poznámky, musím im dať prednosť. Pani
poslankyňa
Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda. Pripojila by
som sa k pro-
cedurálnemu
návrhu pána poslanca Slotu a pána poslanca Ftáč-
nika.
Myslela som, že svojím vystúpením na
začiatku strhnem
mužov
k racionálnemu a krátkemu vystúpeniu, pretože verte,
že
aj ja by som vedela 16 miliónov pre
Slovenskú akadémiu
vied
obhájiť polhodinovou rečou, aby som sa bliskla pred va-
mi,
ako som sčítaná. Takže, vás prosím, povedzte každý meri-
tum
veci. A ak jeden poslanec nevie pozmeňovací návrh roz-
počtovému
provizóriu povedať v priebehu 3-5
minút, tak nech
sa
zamyslí sám nad sebou.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda, nečudujem sa, že po vystúpení pána
Hofbauera,
ktoré trvalo pol hodinu a polovička z neho bola
od
veci, dal pán Slota taký návrh, aký dal, ale chcel by som
ho
poprosiť, aby ten návrh modifikoval na
skrátenie diskus-
ných príspevkov, ale aby sme neobmedzovali
diskusiu. Máme
ešte
pripravené pozmeňovacie návrhy, ktoré pomôžu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Chcel
by som pánu poslancovi Slotovi
poďakovať za
úprimnosť, s akou
nám tu povedal, že opozícia je v tomto
parlamente
zbytočná, lebo aj tak nemá väčšinu a nikdy nič
tu
nemôže schváliť. Chcel by som povedať na margo tejto dis-
kusie
jednu vec, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Rozhodu-
jeme
o rozpočte, to znamená o
najdôležitejšej veci, o akej
parlament
rozhodovať môže. Týka sa života
všetkých obyvate-
ľov
Slovenskej republiky. Mne je veľmi ľúto, že tu nie je
prítomná
v priamom prenose verejnoprávna
televízia a verej-
noprávny
rozhlas, pretože občania by sa mohli na argumentoch
a
faktoch presvedčiť, kto ako obhajuje
svoje volebné sľu-
by,
ktoré dal. Chcel by som poprosiť
pána predsedu, aby na
schôdzi
v januári, keď bude programové vyhlásenie vlády, po-
žiadal Slovenskú
televíziu, aby z
tohoto zasadnutia bol
priamy
prenos.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Chcem podporiť to, čo povedal pán
poslanec Černák, že
po
vystúpení pána poslanca Hofbauera sme
mali viacerí pocit
nadbytočnosti.
Ale chcem sa spýtať pána poslanca Slotu
- tu
sa
diskutuje o rozdeľovaní peňazí - či by ste vedeli odpove-
dať,
už dva dni čítam v novinách Slovenská republika inzerát
o
zajtrajšom stretnutí v Žiline, kde
má byť 100 tisíc ľudí
a
kde má byť občerstvenie zadarmo. Či by
ste vedeli povedať
ako
primátor mesta, z ktorých peňazí sa to bude platiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Vážené dámy,
vážení páni,
už včera v mojom vystúpení som upozornil
na to, že par-
lament
je vec, v ktorej sa hovorí. Súhlasím s tým, keď všet-
ci,
ktorí sú prihlásení písomne do diskusie, dostanú slovo
a
prednesú svoje pozmeňovacie návrhy, aby
sa diskusia obme-
dzila.
Ale zastaviť diskusiu v tomto štádiu! Musím konštato-
vať,
že ste sa minule rozčuľovali, keď tu
pán Duray povedal
niečo
o väčšine, ale nemôžem povedať iné, len
že to je ofi-
ciálne
zneužitie väčšiny na zapchatie úst
menšine. A to nie
je
demokratické, vážené dámy, vážení páni.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Vážená snemovňa,
chcel by som len na občerstvenie pamäti
povedať, že keď
sa odvolávala
vláda Vladimíra Mečiara,
do diskusie bolo
prihlásených
37 členov parlamentu a takým istým
spôsobom sa
vtedy
postupovalo. Vtedy sa to považovalo za
veľmi demokra-
tický
akt.
Chcem pánu Weissovi pripomenúť, že v čase
nedávno minu-
lom,
keď pán Mikloško po našom prezentovaní sa povedal, že
teraz
môžte odísť, už vás nepotrebujeme. Vtedy ste si nespo-
menuli
na to, kto má alebo nemá v parlamente
silu. Takže si
myslím,
že takéto účelové vystupovania nemajú
naprostý zmy-
sel.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Chcel by
som zdôrazniť pánu Mikloškovi,
že tu by som
nemal
nejak pertraktovať a rozprávať o tom,
čo a kto stojí
za
žilinským stretnutím. Za žilinským
stretnutím stojí pre-
dovšetkým
slovenský národ a určite vy ste neni pod tým náro-
dom
myslený, pretože máte k nemu veľmi
ďaleko /prejav nesú-
hlasu v sále./
Veľmi ďaleko. A keď už nejakým manéžam vo
svete
chýba nejaký človek, ktorý by zabával, tak určite vy
by
ste si tam našli miesto numero uno. Ale to nie je dôleži-
té,
to nie je dôležité. Dôležité je
to, že mesto Žilina na
to
vynakladá minimálne čiastky. Predovšetkým stretnutie Slo-
vákov v Žiline,
slovenského národa, ktorý
podporuje svoju
slovenskú
vládu, je - /hlas poslanca Hrnka/ -
prosím ťa, ty
zradca,
radšej buď ticho! Ty si už zradil tri
razy. Už viac
nemôžeš
ani zradiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hrnko, neskáčte do reči.
Mali ste faktickú
poznámku.
Skonči, pán poslanec, Slota už ideme hlasovať.
Poslanec J. Slota:
Takže, z toho hľadiska by som radšej všetkým týmto pá-
nom... Áno, skutočne sú to slovenskí
podnikatelia, ktorí
chcú
svojimi sponzorskými príspevkami
prispieť k tomu, aby
skutočne
Slováci podporili a ukázali svetu, kde
Slováci sú,
že
podporujú slovenskú vládu, a nie to,
že 5 tisíc študen-
tov,
ktorí sú podplatení na čele s nejakým pánom Szalajom,
ktorý
je členom Együttélés, tu vytvára dojem,
že tu Slováci
sú
nakoniec proti slovenskému štátu, alebo niečo podobné.
Takže, z tohoto hľadiska by som chcel odmietnuť všetky
tieto zavádzajúce, myslím si, že
hlboko zavádzajúce reči.
A
chcel by som vyzvať pána predsedu, aby
skončil tieto sku-
točne
neproduktívne veci. A pánu Weissovi by
som chcel jed-
noznačne
povedať, i keď sa tam natriasa od
smiechu, neviem,
či
od smiechu nad sebou alebo na kým, to teda skutočne ne-
viem,
ale skutočne za tých 40 alebo 20
rokov, keď pôsobil
v
tom úrade, kde rozumoval o tom, ako by mala zločinecká or-
ganizácia menom
Komunistická strana Slovenska pôsobiť na
Slovensku
...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, máte ešte 20 sekúnd.
Poslanec J. Slota:
...
vtedy mal rozmýšľať o
demokracii. A teraz nech
prestane
nalievať demokraciu veľkými vedrami.
Nech to nechá
na
iných.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ďakujem pekne. Uplynuli tri
minúty. Ďalej
sa
s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Weiss Peter.
Poslanec P. Weiss:
Práve preto, že si veľmi dobre
pamätám, čo všetko sa
udialo
v tomto parlamente od začiatku roku 1990, povedal som
to,
čo som povedal. Vážme si právo každého
v tejto snemovni
na
vyslovenie svojho názoru, pretože nie
vždy hovorí iba za
seba,
často hovorí aj za veľa ľudí, ktorí mu dali hlas. Váž-
me
si to, kolegovia, lebo každému z nás sa môže stať, že
chvíľočku
je vo vláde a chvíľočku je v opozícii.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem stručný. Iba
som
priniesol poslancovi historikovi
Hrnkovi niekoľko strá-
nok,
lepšie povedané iba jednu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, vypli ste si mikrofón.
Poslanec J. Cuper:
... že parlament nie je vec, v ktorej sa hovorí, ale
výnimočne bolo to
miesto v Paríži, kde sa konali pôvodne
súdne
spory. Ďakujem, ja mu to aj odovzdám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou sa
hlási pán po-
slanec
Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predseda,
vzhľadom na to, že spejeme k záveru,
navrhujem takéto
riešenie:
je predpoklad, že prídu nejaké návrhy, nad ktorými
by sme sa
mohli minimálne zamyslieť,
aby sme si urobili
5-minútovú
prestávku, aby kluby zvážili svojich diskutujú-
cich
z vlastných klubov, aby vystúpil za
každý klub len je-
den,
predniesol pozmeňovacie návrhy.
Počas tejto prestávky
by
si spoločný spravodajca zosumarizoval
predchádzajúce ná-
vrhy
a mohli by sme takto vec vyriešiť, lebo
naozaj predpo-
kladám,
že návrhy aj z ostatných klubov, či už
z koaličných
alebo
opozičných, by mohli byť zreteľahodné.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, mne sa dostalo tej cti, aby
som bol spoloč-
ným
spravodajcom k dokumentom, o ktorých sme hovorili. Veľmi
pekne
vás prosím, zamestnajte ma, aby sme túto záležitosť
ukončili
čo najskôr a tak, ako sa patrí.
Ďakujem pekne.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Som
veľmi rád, že pán Slota tu
deklaroval to, čo si
predstavuje pod slovenským národom a som ešte radšej, že
s
takýmto pojmom slovenského
národa sa stotožnilo sotva
5,4
% slovenských voličov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Panie
poslankyne, páni poslanci,
prosím vás, ukončme
faktické
poznámky.
Prosím, pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda, ďakujem za slovo. Myslím
si, že ak pán
poslanec
Slota tu rozprával o tom, ako si ctí
slovenský ná-
rod,
ako mu chce pomôcť, mal by sa
usilovať pomôcť mu aj
tým,
že umožní vystúpiť predovšetkým
tým, ktorí chcú pred-
niesť
pozmeňovacie návrhy v záujme veci.
Jednoducho, musíme
si
ctiť zákony i ústavu a musíme dokázať ctiť budovanie náš-
ho
právneho poriadku. A ak už hovoril o zločineckých organi-
záciách,
myslím si, že si treba ctiť vládu. Aj v nej sedia
ľudia,
ktorí boli kedysi v tých organizáciách. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda, aj keď nie vždy
s Vladom Bajanom
súhlasím,
teraz sa pripájam k tomu návrhu na päťminútovú po-
radu
v kluboch.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Chcel by
som zdôrazniť váženej snemovni,
že skutočne,
keď
niekto chce naťahovať čas, tak ho môže
naťahovať rôznym
spôsobom,
možno aj pozmeňovacími návrhmi.
Keď niekto je vo
väčšine
a je rozhodnutý po zvážení, a po dôležitom zvážení
toho,
čo bolo navrhnuté, hlasovať za niečo,
tak prosím vás,
pán
poslanec Fogaš, môžete tu navrhovať - s prepáčením - ne-
viem
čo, budeme hlasovať o tom, na čom sme sa dohodli my,
ktorí
vládneme, a nie o tom, čo vy, ktorí ste boli porazení.
Viete, keď už
ani tieto jednoduché matematické
vlastnosti
nepoznáte,
potom mi je ľúto. A keď to chcete len naťahovať
kvôli
tomu - myslím si, že je pred
sviatkami a tiež sa po-
náhľate
k svojej rodine, aspoň ja sa ponáhľam, pretože som
zo
Žiliny a nie z Bratislavy, z tohto hľadiska by som bol
veľmi
rád, keby sme prešli k hlasovaniu,
pretože z koalície
určite nikto nezmenil svoj názor. A keď
nastúpi hocikto
z
opozície, a keby aj náš minister neviem ako prezentoval
tento
náš návrh, pevne verím, že nikoho z
opozície nepre-
svedčí,
pretože tam je tiež určité politikum
a je tam jed-
noznačne
politické rozhodnutie. Takže, nevidím
dôvod, prečo
by
sme to naťahovali. Buďme pragmatickí a
poďme k veci. Ne-
robme
tu mudrákov, viete, pretože mudrákov tu je strašne ve-
ľa,
ktorí v živote nič nespravili, len mudrovali na straníc-
kych
schôdzach.
Pán predseda, zdôrazňujem, že žiadam, aby
sme hlasovali
o
tom, aby sme ukončili okamžite diskusiu a prešli by sme
priamo
k hlasovaniu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážení páni poslanci, prosím vás tiež,
aby sme sa nevy-
bíjali
vo faktických poznámkach, aby sme mohli
prísť k jed-
notlivým
pozmeňovacím, procesuálnym návrhom.
Prosím, pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Ešte raz by som chcel pánu Slotovi poďakovať za neoby-
čajnú
úprimnosť, len ho prosím, aby o sebe už
nehovoril, že
je
demokrat.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Tiež sa chcem pripojiť k pánu Weissovi,
že ďakujem pánu
Slotovi
za excelentný príklad predstáv predsedu jednej poli-
tickej
strany na Slovensku o demokracii. Ďakujem, pán Slota.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Vážení páni poslanci, boli tu
faktické poznám-
ky,
ktoré navrhovali procedurálne zmeny. Prvú predniesol pán
poslanec
Slota, ktorý navrhuje ukončiť diskusiu k tomuto bo-
du
programu. Toto žiadal pán poslanec Slota. Pýtam sa pána
Slotu,
či súhlasí s tým, čo ďalej navrhol pán poslanec Ftáč-
nik,
doplnil jeho návrh, že by sa
umožnilo vystúpiť v roz-
prave
tým, ktorí majú pozmeňovacie návrhy. To
sú dva. Teraz
sa
pýtam: Môžem dať prestávku, ak o to požiadali dva kluby?
Poslanec J. Slota:
Ale nie. Načo?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prestávka je do 16.05 hodiny.
/Po prestávke./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyzývam vás, aby ste
sa
vrátili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v pre-
rušenej
schôdzi.
Ešte raz
prosím, panie poslankyne, páni
poslanci, aby
ste
zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v prerušenom ro-
kovaní.
Pokračujeme v našom rokovaní s tým, že
pán poslanec
Slota
mi oznámil, že sa prikláňa k tomu
návrhu, ktorý hovo-
rí,
že za každý klub by mal vystúpiť
jeden člen, ak má po-
zmeňovacie
návrhy. Ak súhlasíte, dal by som o takomto zmene-
nom
návrhu pána poslanca Slotu hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hneď aj
hlasujme. Pán poslanec
Slota
navrhol, aby vystúpil z každého klubu
jeden poslanec,
ak
má pozmeňovacie návrhy.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Prosím
predsedov klubov, aby
určili zo svojich radov
tých
poslancov, ktorí budú prezentovať ich
pozmeňovacie ná-
vrhy.
Najskôr
s faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec
Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Klub KDH
ďakuje za túto možnosť, ale ako
obyčajne, už
povedal
všetko, čo mal povedať, takže už za
nás nevystúpi
nikto.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Vašou
poznámkou ste roz-
tlieskali
celú sálu. Ďalej pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vzhľadom na to, že stojíme takmer identicky s KDH, sme
za
to, aby vystúpil za nás len pán Černák.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán Černák, ak máte pozmeňovacie
návrhy. Medzi-
tým
má ešte faktickú poznámku pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, máme troch poslancov, ktorí majú pripra-
vené
osobitné návrhy na zmeny. Ťažko je skĺbiť tieto tri ná-
vrhy.
Prosím vás preto o zhovievavosť a
možnosť, aby všetci
traja
mohli v krátkych vystúpeniach predniesť pozmeňovacie
návrhy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, kým budú vystupovať
poslanci z iných klu-
bov,
by si vaši traja mohli sadnúť a poveriť jedného. To nie
je
problém prečítať tieto pozmeňovacie návrhy.
Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Pán predseda, za klub MKDH vystúpi pán
Farkas.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec
Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
vážení členovia a členky vlády,
kolegyne, kolegovia,
skôr,
ako vyjadrím naše
stanovisko a v závere budem
formulovať
zásadný pozmeňovací návrh, dovoľte mi konštato-
vať,
že dnešné rozpočtové provizórium nie je
dôsledok toho,
že
vláda Jozefa Moravčíka nepredložila návrh rozpočtu do Ná-
rodnej
rady, ale rozpočtové provizórium je dôsledok toho, že
víťazné
hnutie potrebovalo viac ako 2,5 mesiaca na to, aby
sa odhodlalo /potlesk/ zostaviť vládu ...,
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, odhlasovali sme si, že
budeme hovoriť len
pozmeňovacie
návrhy.
Poslanec Ľ. Černák:
... ktorej jazýčkom na váhach bude
Združenie robotníkov
Slovenska.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, dovoľte mi, aby som vás
upozornil na našu
dohodu.
Poslanec Ľ. Černák:
Nebudem
hovoriť dlhšie ako
2 minúty. Nehovorilo sa
o
obmedzení. Budem formulovať pozmeňovací
návrh, len ho mu-
sím
trošku zdôvodniť.
Takže, zostavila sa vláda, ktorej jazýčkom na váhe je
Združenie robotníkov Slovenska. Pán podpredseda Ľupták sa
niekoľkokrát
verejne vyjadril, že neexistuje pravicový ro-
botník, a že
bude dôsledne presadzovať
ľavicovú politiku
/potlesk/.
Je preto pre mňa prekvapením ....
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prosím, ukľudnite sa, sám
upozorním pána
poslanca
Černáka. Pán poslanec, rešpektujte
odhlasovanú do-
hodu, že budeme
prednášať len pozmeňovacie návrhy.
Prosím
vás
o to.
Poslanec Ľ. Černák:
Dovoľte mi teda, absolútne to skrátim, je pre mňa pre-
kvapením,
že vládna koalícia, ktorej súčasťou je
aj Združe-
nie
robotníkov, predložila návrh rozpočtu,
ktorý budem cha-
rakterizovať jednou vetou. Ste tvrdší ako my. Reštrikcia
a
dopady sú tvrdšie, ako
projektovala pôvodne vláda Jozefa
Moravčíka.
A keďže tvrdosť je síce užitočná vlastnosť, ale
výsledok
slávi len vtedy, keď je spojená s
rozumom, považu-
jem návrh rozpočtu, na ktorom pracovalo
niekoľko mesiacov
množstvo
úradníkov, za rozumnejší, a preto dávam nasledujúci
pozmeňujúci
návrh: Národná rada Slovenskej republiky súhlasí
s
rozpočtovým provizóriom na I. kvartál
roku 1995 a za roz-
počtové
provizórium sa bude považovať I.
kvartál z vládneho
návrhu
rozpočtu pripraveného vládou Jozefa Moravčíka.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej chce vystúpiť pán poslanec Farkas. Pro-
sím,
pán poslanec.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
chcel by som upriamiť vašu ctenú
pozornosť na dva okru-
hy
problémov v návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých
zákonov,
ktorý je súčasťou prerokúvanej
problematiky. Pred-
ložená
novela zákona podľa článku II na strane 5 umožňuje
zakladanie obchodných
spoločností, teda iný subjekt, než
rozpočtovú
alebo príspevkovú organizáciu z
rozpočtu ústred-
ného orgánu so
súhlasom ministerstva financií a
poskytuje
možnosť
vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku
iného
subjektu než rozpočtovej alebo
príspevkovej organizá-
cie
bez bližšej špecifikácie. Teda ide o celkom nový vzťah
štátneho
rozpočtu k podnikateľským subjektom,
ktorého usku-
točnenie
bez definovania postupov a konkrétneho ekonomického
prínosu
pre štátny rozpočet môže byť aj nebezpečný. Preto
navrhujem, aby Ministerstvo financií Slovenskej
republiky
formou všeobecného
právneho predpisu právne a ekonomicky
konkretizovalo možnosť a
postup založenia alebo zriadenia
iného
subjektu než je rozpočtová organizáciu, ako aj mož-
nosti
a postup vloženia rozpočtových prostriedkov ako vkladu
do
majetku iného subjektu než rozpočtovej alebo príspevkovej
organizácie.
Teda môj návrh znie: Na strane 5 bod 3
za vetu
"Ministerstvo
môže z rozpočtu ústredného orgánu so
súhlasom
ministerstva
financií" dať poznámku, že podrobnosti upraví
zákon,
teda vyhláška ministerstva financií.
Ďalšou problémovou oblasťou predloženého
návrhu o zmene
a
doplnení niektorých zákonov je druhá časť návrhu - regulá-
cia
miezd v podnikateľských subjektoch.
Predloženým návrhom
sčasti
sa znovu vraciame k už z minulosti známemu a najmä
pre
pracovníkov veľmi nevýhodnému
inštitútu obmedzenia vy-
plácania miezd
u podnikateľských subjektov, ktoré vykážu
stratu v roku
1995. Uvedené podnikateľské
subjekty sú na
jednej strane povinné udržiavať prírastok
nominálnej mzdy
v
primeranom vzťahu k ukazovateľom určeným nariadením vlády,
ale
na strane druhej nikto im nezabezpečuje
udržiavanie re-
álnej mzdy na
patričnej úrovni. Takýmto
spôsobom zavedená
regulácia
miezd je maximálne namierená na podnikateľské sub-
jekty v oblasti
poľnohospodárstva a na ich zamestnancov.
V
roku 1993 približne 90 %
poľnohospodárskych podnikateľ-
ských
subjektov vykázalo stratu. V roku 1994 očakávame urči-
té
zlepšenie v tomto ukazovateli, ale ešte stále asi 50 %
poľnohospodárskych podnikov,
poľnohospodárskych subjektov
bude
stratových. Každý z nás individuálne môže hľadať a skú-
mať príčiny takéhoto stavu, ale jedno je isté, že
jedna
z
hlavných príčin bude nedostatočná,
neúčinná dotačná poli-
tika
štátu. Priemerné mzdy v poľnohospodárstve sú medzi naj-
nižšími.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, môžete nám povedať konkrétny pozmeňovací
návrh?
Poslanec P. Farkas:
Áno, už len dve vety. Priemerné mzdy v rámci ostatných
odvetví
sú oveľa vyššie ako v poľnohospodárstve. Preto na-
vrhnutá
regulácia miezd určite bude mať negatívny vplyv na
vývoj
a postup transformačného procesu v našom poľnohospo-
dárstve.
Vychádzajúc zo súčasného
ekonomického stavu nášho
poľnohospodárstva
navrhujem, aby druhá časť návrhu - regulá-
cia
miezd, sa vzťahovala iba na rozpočtové a príspevkové or-
ganizácie.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán poslanec
Fogaš vystúpi
za
SDĽ.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
ctení členovia vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
budem hovoriť k tej časti, alebo
prednášať pozmeňovacie
návrhy
k tej časti, ktorá sa týka predovšetkým návrhu zákona
samotného
o niektorých opatreniach súvisiacich s
hospodáre-
ním
na rok 1995.
Predovšetkým by som chcel odporučiť, keďže sa tam mení
celkove 24
právnych predpisov, aby sme
niektoré právne
úpravy zvážili.
Konkrétne odporúčam vypustiť článok III,
ktorý hovorí o
zákone o konkurze a vyrovnaní. Navrhovaná
ďalšia
novelizácia odseku 3 podstatne
rozširuje počet výni-
miek,
t. j. subjektov nepostihnuteľných zákonom o konkurze
a
vyrovnaní, dôvodiac
nebezpečenstvom porušenia fungovania
štátnej
správy a verejnoprávnych inštitúcií.
Predchádzajúce
dve novely sa
uskutočnili v roku 1993 a posledná
v roku
1994. Takéto
značné rozšírenie počtu
výnimiek zo zákona
o
konkurze a vyrovnaní je najmä zo všeobecne právneho hľa-
diska
povážlivé, a to až natoľko, že možno
uvažovať o ohro-
zení
účelu samotného zákona o konkurze a vyrovnaní. Z ústav-
noprávneho
resp. právneho politického hľadiska je navrhovaná
novela
problematická v tom, že pred účinkami použitia zákona
o
konkurze a vyrovnaní privileguje veľký počet subjektov ne-
fyzických
osôb, a tým vlastne v konečnom dôsledku
poskytuje
vyššiu ochranu dlžníkom, teda úpadcom, a to je v rozpore
s
duchom exekučného konania a zákon
o konkurze a vyrovnaní
je
súčasťou exekučného konania, ktorého
úprava sleduje pre-
dovšetkým
ochranu veriteľa. Vlastne tým, že by sme
článok
III
schválili, zavedieme opačný režim.
Pritom nie je jasné,
koľko
tých úpadcov môže byť, či ich bude 100,
1000, 10 000.
Jednoducho
to nevieme. V návrhu zákona totiž chýba ekonomic-
ké
zdôvodnenie, ktoré požaduje rokovací poriadok.
Ďalej sa domnievam, že pripustiť tak
široký počet výni-
miek znamená pre
veriteľov podstatné obmedzenie
práva na
súdnu
a inú právnu ochranu, zakotveného v článku 46 Ústavy
Slovenskej
republiky, poňatého všeobecne a zásadne
nerozli-
šujúceho
ochranu práv fyzických osôb a iných právnych sub-
jektov.
V tomto ohľade by bola zrejme prijatím novely odseku
3
značne záporne dotknutá
zásada ochrany práv, zakotvená
tiež
prednostne v medzinárodných
dokumentoch, a preto treba
zvažovať, či
ochranu navrhovaných subjektov nezabezpečiť
inými
prostriedkami, než ďalším obmedzovaním použitia zákona
o
konkurze a vyrovnaní. Iné
prostriedky môžu byť napríklad
také,
že by sme v zákone o konkurze a vyrovnaní povedali, že
ak
sa napríklad dostane do konkurzu nemocnica, ten, kto ju
kúpi,
bude musieť zachovať účel, na ktorý bola takáto nehnu-
teľnosť
určená a podobne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fogaš, môžem poprosiť o
konkrétny návrh?
Nemusíte
ho zdôvodňovať, povedzte konkrétny návrh na zmenu.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda, návrh som povedal, len ho
stručne zdôvod-
ňujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Viem, ale sme sa dohodli, že nebudeme zdôvodňovať, len
povieme
konkrétne zmeny.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Na tom sme sa nedohodli. Domnievam sa, že
ak sa mám po-
kúsiť
získať pre vecné riešenie poslancov,
musím to zdôvod-
niť.
Teda už len jednu vetu. Domnievam sa, že základné usta-
novenie
§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o prin-
cíp
rovnosti účastníkov, by bol
prijatím toho textu, ktorý
je
navrhovaný, zásadne narušený, a tým by boli vlastne naru-
šené
aj princípy fungovania právneho
štátu. To je prvý ná-
vrh.
Druhý
návrh: Navrhujem osobitne
hlasovať o bodoch 14
a
15 spoločnej správy a rovnako vyňať na osobitné hlasovanie
bod
17. Moja pripomienka je zhodná aj so stanoviskom pois-
ťovne
k tejto otázke. Navrhujem vypustiť v článku XIV bod
11,
ktorý hovorí o tom, že štát
poskytuje len návratnú fi-
nančnú
výpomoc do výšky 100 %. Pripomínam, že
článok 40 ús-
tavy
hovorí, že na základe zdravotného
poistenia majú obča-
nia
právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť za podmienok,
ktoré ustanoví zákon. Tu sa jednoznačne
žiadajú garancie
štátu
najmä preto, lebo občanov zneisťujú najmä právne úpra-
vy,
ktoré sme na návrh vlád prijali. Teda nie občania či po-
isťovne
sú tie subjekty, ktoré majú niesť
riziká terajšieho
stavu,
ale štát, ktorý vlastne takéto riziká spôsobil. Môj
návrh
by znamenal i naďalej garancie štátu.
Môj ďalší návrh smeruje k tomu, aby sme
zaradili - a to
je
nový text, ten nemáme v spoločnej
správe -, že v článku
XII
bod 1 sa vypúšťa. To sa týka vlastne
tých istých garan-
cií,
len trošku v inej podobe, preto sa domnievam, že by bo-
lo rozumné, aby sme namiesto finančnej
výpomoci vo výške
100
%, návratnej finančnej výpomoci vo výške 100 %, jednodu-
cho poskytli garancie štátu. Z hľadiska
ekonomického pod-
statný
rozdiel v tom nie je, z hľadiska právnych dôsledkov
v
tom podstatný rozdiel je.
Ďalej, ak neprejde bod 3 ako celok,
navrhujem zvýšiť
neinvestičné
výdavky na I. štvrťrok 1995 v kapitole Minis-
terstvo
školstvo a vedy Slovenskej republiky v
sume 300 mi-
liónov
korún, pričom zdôvodnenie je veľmi
stručné. Aby sme
zabezpečili prevádzku základných a stredných
škôl, ako to
garantuje
ústava, je nutné takýto presun uskutočniť. Návrh
vlády je nedostatočný, pretože vzrástol počet
detí, ktoré
v
týchto ročníkoch budú. Ďalej - treba zachrániť aspoň sčas-
ti
školské zariadenia. A konečne,
prosím o schválenie pre-
dovšetkým
preto, že sa to týka budúcnosti tohto
štátu, a to
konkrétne
detí. Neničme to, čo v európskych krajinách idú
zavádzať.
Konečne posledný návrh, ktorý chcem v tejto súvislosti
predniesť,
sa týka neinvestičných dotácií do
podnikateľskej
sféry
v položke uhoľného baníctva. V tabuľke číslo 8 navrhu-
jem
zmeniť na 35,7 milióna Sk a o toto upraviť výdavky kapi-
toly
ministerstva hospodárstva. Zdôvodnenie opäť je stručné.
Ide
o cenu triedeného uhlia pre obyvateľstvo, pričom odbyt
tohto
uhlia je práve v zimných mesiacoch. Ide o najslabšie
ekonomické
skupiny, spravidla o vidiecke obyvateľstvo.
Posledný môj návrh smeruje k tomu, aby na ukončenie 10
úloh
riešených v roku 1994 v I. štvrťroku 1995 bolo nutné
zvýšiť
neinvestičné výdavky zo 44,6 milióna
korún na 55 mi-
liónov
korún v tabuľke číslo 4, v kapitole Ministerstva hos-
podárstva
Slovenskej republiky, a o toto upraviť výdavky ce-
lej
kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Zastavenie
riešenia týchto úloh by vlastne
znamenalo už vy-
naloženú zbytočnú
prácu a nedokončovanie rozpracovaných
úloh.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzhľadom na to, že
bol
takýto obmedzený čas, prosím, aby ste zvážili pripomien-
ky,
ktoré sme predniesli. Súčasne
chcem povedať jednu vetu
na
záver, že náš klub vzhľadom na spôsob, ktorým sa usiluje-
me
prerokovať celé rozpočtové provizórium,
bude žiadať pre-
stávku
pred konečným hlasovaním preto,
aby sme sa poradili
o
tom, aké pripomienky v súvislosti s prerokúvaní pozmeňova-
cích
návrhov prejdú.
Ak by sme boli odsúdení rešpektovať to, čo povedal pán
poslanec
Slota, teda, že ste rozhodnutí hlasovať
za všetko,
čo
je predložené, náš klub by tento návrh zákona nepodporil.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Hlási sa ešte
niekto do rozpravy
za
klub? Ak nie, s faktickou poznámkou sa hlási pán Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
Maďarská koalícia navrhuje bod 11 vybrať zo spoločnej
správy číslo 69a
na osobitné hlasovanie. Poznajúc situáciu
životného prostredia a finančnú situáciu v
našich obciach
podporujeme,
aby príspevok zo štátneho rozpočtu do
Štátneho
fondu
životného prostredia bol počas rozpočtového provizória
80
miliónov korún.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Musíte to dať písomne, lebo vidím,
že ani pán spravo-
dajca
teraz nepočúva. Ďakujem pekne.
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Pán predseda, vzhľadom na návrh, ktorý
dal pán kolega
Fogaš,
myslím si, že naozaj by bolo rozumné
potom si urobiť
nejakú
pasportizáciu tých návrhov, ktoré
prešli a neprešli,
a
pred záverečným hlasovaním dať 10-minútovú prestávku na
stanovisko
klubu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nemám
pozmeňovacie návrhy, len
chcem poďakovať tým,
ktorí
tu spomínali slovo robotník, že znova
si vážia robot-
níkov,
keď ich aj niekedy predtým ponižovali.
Pán poslanec Černák, boli ste ministrom, boli ste dlho
vo
vláde, boli ste podpredsedom, mali ste možnosť dokázať,
nemuseli
sme dnes robiť reštrikčnú
politiku, keby ste boli
práve
vy ako minister hospodárstva robili inú politiku. Upo-
zorňoval
som vás na to vo svojich vystúpeniach
x-krát. Vy
ste
potrebovali rýchlo vrstvu
bohatých, vrstvu chudobných,
no,
a tí chudobní mali byť robotníci a vy ste mali byť boha-
tí.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Koncoš. Ale prosím, páni
poslanci, panie
poslankyne,
prestaňme už s faktickými poznámkami.
Poslanec P. Koncoš:
Chcel by som navrhnúť, resp. požadujem, aby sa zo spo-
ločnej
správy 69d vybral zo spoločného hlasovania na osobit-
né
hlasovanie bod 22.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dohodnite sa s pánom spravodajcom. Pán
poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Nebudem rozvíjať diskusiu a reagovať na
pána podpredse-
du Ľuptáka, na
základe § 19 má predsa nárok vystúpiť ako
funkcionár
Národnej rady. Chcem len povedať to, že mi bolo
znemožnené
zdôvodniť môj pozmeňovací návrh. Najmä
s ohľadom
na
tých, Janko, na ktorých sa ty
odvolávaš, považujem návrh
pána
Moravčíka a jeho vlády za rozumnejší,
pretože tento je
oveľa
reštriktívnejší predovšetkým v porovnaní s vaším prog-
ramom
a s vašou rétorikou.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Končím rozpravu a pýtam sa pána podpredsedu
vlády
a ministra financií, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení členovia vlády,
vážený parlament,
v prvom rade by som si položil otázku,
či je v parla-
mente
návrh rozpočtu na rok 1995
predchádzajúcej vlády. Nie
je.
Takže, tým končím otázku o tom, prečo
bolo alebo nebolo
potrebné prijať
rozpočtové provizórium. Ďalej,
vážim si
všetky
názory, ktoré tu zazneli, i keď ich neviem splniť. To
je už asi
údel každého ministra
financií, aj tých predo
mnou,
aj tých, čo prídu za mnou.
V prvom rade, ak by som opäť definoval celú záležitosť
konštrukcie rozpočtového provizória, znovu by
som chcel
prízvukovať,
že sa treba pozrieť pravde do očí, že
sa treba
pozrieť do rovného
zrkadla a uvedomiť si reálne možnosti
hospodárstva
tohto štátu, reálne možnosti tohto
štátu v ča-
se,
keď má dlhovú službu, ako má, a v čase, keď sa dlhová
služba
vyvíja tým smerom, ako sa vyvíja, že
proste ešte ne-
prešla svojím kulminačným bodom. Takže fakt
je, že sa dá
o
tom veľa diskutovať, dá sa hovoriť o
tom, že treba takú,
onakú mieru úspornosti. Jednoducho pred nami
stojí určitý
balík
dlhovej služby a s tým sa treba vysporiadať. Domnievam
sa,
aj moji kolegovia, ktorí predpokladám, že podporia pred-
ložený
návrh, majú asi ten istý názor, že nie je možné tieto
veci
už odkladať do budúcnosti, pretože ak predpokladáme, že
by
to malo byť v roku 1996 trebárs 50
miliárd a pribudne
k
tomu trebárs riešenie cez štátne
obligácie alebo iný
spôsob umorovania
tohto dlhu, alebo
úbytky zdrojov cez
spôsoby
privatizácie cez odčerpávanie zdrojov zo zahrani-
čia,
znovu sa dostávame do situácie, že
podstatne zložitej-
šie
sa nám bude vysporadúvať s týmito záležitosťami.
Ďalšia vec, teda znovu otváram otázku
zotrvačnosti. Bu-
deme
na to stále narážať. Pokiaľ neprídeme k razantnej re-
konštrukcii
celej správy verejných financií, jednoducho
ne-
nájdeme
liek na riešenie súčasnej
situácie. To znamená nie
didaktické
poučky o tom, či môžeme bankám diktovať úrokové
miery,
alebo nie, a či sa banky budú správať
podľa toho ako
chceme,
ale jednoducho formulovať mechanizmy, aby sme vytvo-
rili
nie direktívy, ale motivačné prostredie, aby sa subjek-
ty
v tomto štáte správali tak, ako treba. Jeden z takých mo-
mentov sme včera
diskutovali, tú diskusiu
navodzoval pán
poslanec
Černák, myslím, že bola konštruktívna v tom zmysle,
či
je otázka zdaňovania alebo nezdaňovania
príjmov zo štát-
nych obligácií.
Bola to záležitosť,
ktorú sme riešili
v
uplynulom období, koncom roku 1993
a začiatkom roku 1994
práve
v dôsledku toho, že bolo treba riešiť dlhovú službu
a
nebol záujem o nákup štátnych obligácií zo strany bankové-
ho
sektora. Je fakt, že dnes už je
situácia taká, a iste ju
budeme
riešiť v konštrukcii rozpočtu 1995, že
prehodnotíme,
či
daňovú úľavu robiť, keď už je situácia, že skôr máme záu-
jem, aby bankový
sektor išiel do projektov a neutekal so
svojimi zdrojmi do
oblasti nákupu štátnych
obligácií. Ale
takýchto
rôznych možností je veľmi veľa, odhadol
by som ich
na
desiatky, ktoré je možné pomerne promptne budovať do sys-
tému,
ktoré majú krátkodobé, nemyslím z hľadiska dĺžky pôso-
benia,
ale efektu, účinnosti, krátkodobé zábery, a popri tom
spúšťať
aj komplexne nový pohľad na celý systém financovania
verejných
investícií.
Nebudem sa dotýkať úvah o tom, že tento rozpočet môže,
a
dokonca umelo chceme navodzovať vytváranie
sociálneho na-
pätia.
To je, samozrejme, nezmysel. Nebudeme si predsa píliť
konár
sami pod sebou. V podstate musíme nájsť
dohodu so so-
ciálnymi
partnermi, a preto aj konštrukcia rozpočtového pro-
vizória
je predovšetkým ladená tak, aby nevytvorila zbytočné
pnutie, neúmerné sociálne pnutie. Na druhej strane,
samo-
zrejme,
vytvorí obrovský tlak na úspornosť vo vecných výdav-
koch.
Pokiaľ by som sa dotkol niektorých jednotlivých vystú-
pení,
v podstate by som reagoval na pána
Dzurindu. Áno, ho-
voril
som o tom, že 80 % rozpočtu je
predurčených, to je
technika, ale 20
% toho sporu, toho problému je
vlastne
štátny
dlh, umorenie dlhovej služby. To je
práve tých 20 %
rozpočtu
a to je vlastne kardinálny problém, či to riešiť na
konto
štátneho rozpočtu, dlhu, teda deficitu,
alebo to rie-
šiť
odkladom na budúcnosť, ale vysvetľoval som, že nie je
vôbec
priestor na to, aby sme tieto veci odkladali do budúc-
nosti.
Pokiaľ sa týka štátneho cestného fondu,
je v podstate
riešený
v článku XXIV, bod 5, kde je jednoznačne povedané,
že
v roku 1995 sa nepoužijú ustanovenia § 3 písm. a/ a b/
zákona
číslo 153/1993 Z. z. o Štátnom fonde
cestného hospo-
dárstva.
Pokiaľ ide o mechanizmy na rozvoj líniových sta-
vieb,
jednoznačne platí, že štátny rozpočet
nemá šancu, ani
keby
sme ho namaľovali akýmikoľvek farbami,
na to, aby sys-
témovo vykryl náklady a finančné krytie
líniových stavieb
a
infraštruktúry. Sú tu základné
smery infraštruktúry, veď
to
už je systém, ktorý je zabehnutý, cez zahraničné pôžičky,
systém
telekomunikácií, ale tam sme viazaní na
dovozy tech-
nológií,
tam musíme ísť zahraničnými pôžičkami. Pokiaľ ide
o
líniové stavby typu diaľnic, máme na to kapacity - techno-
logické,
technické, surovinové, pracovné
sily, to znamená,
že
môžeme ísť cez vnútorné financovanie týchto záležitostí.
Prepáčte mi, že tomu trošku venujem čas,
chcem to troš-
ku
ozrejmiť. Ak si na to požičiam,
hoci aj s nízkym úrokom
zo
zahraničia, v podstate mi prídu devízové zdroje do banky,
proti
tomu musím emitovať korunové zdroje, to znamená, že
som
premenil pôžičku na korunové zdroje, a tým financujem
príslušnú líniovú stavbu s dlhodobou návratnosťou.
Takže,
znovu
hovoríme o emisii. Bol som tvrdo kritizovaný opozíciou
za
výraz "emisia". Pôžička zo
zahraničia nič iné nenavodzu-
je,
len emisiu korunových zdrojov na krytie príslušnej deví-
zovej
alebo dolárovej pôžičky. Takže, tu je otázka mechaniz-
mu,
ktorý je možné zvládnuť. Akým spôsobom? Pomimo komerč-
ných
úverov riešiť úverové krytie
líniových stavieb. Je to
vec,
ktorá nemá zatiaľ také analógie v roku 1989, ale do-
mnievam
sa, že pozitívne východisko existuje,
ak budeme ro-
zumne komunikovať
medzi nami, Národnou
bankou, prípadne
niektorými
inými bankovými ústavmi.
Veľmi by
som chcel uviesť to stanovisko
ako korektné,
čo
sa týka Kresťanskodemokratického
hnutia, akceptujem ho.
Samozrejme,
ono má svoj politický význam z hľadiska Kresťan-
skodemokratického hnutia, keďže naznačili ústretovosť, ale
beriem
ho v rámci danej situácie ako korektné.
Pokiaľ sa budem vyjadrovať k
vystúpeniu pána poslanca
Šimka,
v podstate by som chcel k prezidentskej kancelárii
uviesť
toľko: Pôvodné predstavy v zmysle vyjadrení pána pre-
zidenta o počte
pracovníkov prezidentskej
kancelárie boli
20
až 30 pracovníkov. Potom vznikol projekt, ktorý mal byť
realizovaný,
ktorý odhadoval cca 65 osôb. Dnes pre štátny
rozpočet
je požiadavka pre provizórium 127 osôb.
Toto vláda
posudzovala,
nemyslím si, že sa tomu venovala málo.
Ešte by
som
podotkol, že kancelária pána prezidenta sídli v prenaja-
tých
priestoroch, to znamená problém nejakých kuričov, vrát-
nikov,
nespadá pod túto kapitolu. Samozrejme, sú tam odborní
pracovníci,
a ďalej mnohé aktivity Kancelárie
prezidenta sú
finančne
kryté z iných kapitol, najmä v súvislosti s finanč-
ným
krytím zahraničných ciest, ale aj ďalších činností. Tak-
že,
treba vidieť tento problém aj v širších súvislostiach.
Po
posúdení počtu osôb Kancelárie prezidenta, Kancelárie Ná-
rodnej
rady, Úradu vlády Slovenskej republiky
dospela vláda
k
záveru, ktorý je vyjadrený v návrhu
rozpočtového provizó-
ria.
Je zrejmé, že pokiaľ by došlo k
výraznému poklesu pra-
covníkov
Kancelárie prezidenta, že príde k istým krátkodobým
viacnákladom
z titulu odchodu pracovníkov. Chcel by
som po-
vedať,
že na krytie týchto viacnákladov by sme
hľadali rie-
šenie
z pozície ministerstva financií. A ako ústretové sme
riešili
vo vzťahu ku Kancelárii prezidenta to, aby to sku-
točne bolo reprezentatívne, riešenie investičných nákladov
na dokončenie Grassalkovichovho paláca pre
I. štvrťrok aj
v
podmienkach provizória príspevkom 30 miliónov Sk.
Pokiaľ
sa týka vystúpenia pána poslanca Šveca, ktorý
otvoril
vážny balík problémov školstva a vedy,
už sme hovo-
rili
vo výbore pre životné prostredie, že tu
je otázka sys-
témového
riešenia, ktoré sa roky sľubuje a asi rozpočtové
provizórium
nemôže takéto kardinálne riešenie
prijať. Hovo-
rili
sme aj o tom, že zvažujeme v pomerne
krátkom čase rie-
šiť
vytvorenie inštitúcie pre stratégiu vedy, ktorá by orga-
nizovala
granty a podchytávala celú organizáciu
v tejto ob-
lasti.
Chceme byť ústretoví k Slovenskej
akadémii vied, kde
musím
priznať, že vzhľadom na krátkosť času sme dnes dokáza-
li
zachytiť všetky nároky z hľadiska konštrukcie rozpočtové-
ho
provizória. Tam sa prikláňam k riešeniu
tých 16 miliónov
Sk
v položke Slovenská akadémia vied, čo
sa týka aj niekto-
rých
ďalších drobných položiek, ktoré boli dávané v rámci
výboru
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Sám mám
pocit, že by bolo treba
riešiť určité balíky
špičkových
odborníkov v tejto republike. Domnievam sa, že po
období
rozpočtového provizória bude treba
skutočne doriešiť
otázku
finančnej pozície, finančného
ohodnotenia špičkových
vysokoškolských pedagógov, ale to chce predsa len určitú
analýzu
a vidím reálnu možnosť zavesiť to na veľký rozpočet.
Predtým,
než sa dotknem pozmeňovacích návrhov - len
čiastočne,
potom to ešte preberieme cez prestávku s právnik-
mi
z ministerstva financií, aby sme potom vedeli reagovať
v
záverečnej správe, proste dať určitý
náš názor pre záve-
rečný
pohľad spravodajcu, dotkol by som sa ešte vystúpenia
pána
Sopku ohľadne dotácií pre mestskú
dopravu. Tam je sku-
točne
zložitá situácia v tom, že na mestskú dopravu prispie-
vajú
vlastne všetci občania republiky. Týka
sa vlastne šty-
roch
miest. Tieto štyri mestá majú najväčšiu možnosť zamest-
nať
ľudí, majú najnižšiu
nezamestnanosť a majú v podstate
najväčšie
platové priemery. Je to dané veľkosťou tých miest.
Takže,
naopak, skôr budeme smerovať k
postupnému znižovaniu
dotácií
pre mestskú dopravu, ale nejde to naraz. Jednoducho,
túto
filozofiu treba pochopiť, že minimálne istú dobu môžeme
ju
držať na úrovni, ale systémovo asi bude platiť to, čo som
povedal.
Dotknem sa vystúpení zástupcov jednotlivých parlament-
ných
klubov. Pán Fogaš tu otvoril niekoľko
vecí. Nedokážem,
samozrejme,
na všetky reagovať. Dotkol by som sa
zrušenia
výnimiek
z konkurzu a vyrovnania. Systémovo je to pravda,
povedali
sme si to cez prestávku, ale
právny štát, aby bol
právnym,
musí najprv prežiť, až potom je právny štát. To, čo
navrhujete,
je dobré pre krajinu, ktorá má
zvládnutý trhový
systém,
ale nie pre krajinu, ktorá je v transformácii a kto-
rá
má problémy s dlhovou službou, s
deficitmi, ktoré má. To
znamená,
že takéto plošné pristúpenie na systém, ktorý navr-
hujete, keď nie
sú zvládnuté systémy zadávania
výberových
konaní,
keď je ešte stále pomerne veľká nehospodárnosť a po-
merne
málo súkromných aktivít v tých sektoroch, ktoré táto
výnimka
kryje, skutočne by to mohlo ohroziť chod nemocníc,
škôl,
aj keď sú tam rôzne systémy dohodovacích
konaní. Tak-
že,
v tejto fáze sa neprikláňam k takémuto
systémovému rie-
šeniu.
Pokiaľ
sa týka príspevkov štátu pre poisťovne, možno
som
nepočul celkom dobre, čo ste mali
na mysli - ako nená-
vratné,
ak som dobre rozumel. Garancie áno, ale stopercentné
garancie.
To znamená stopercentnú garanciu v tom
zmysle, že
pokiaľ
sa poskytne, tak nie je návratná. V tom zmysle to ab-
solútne
nemôžeme akceptovať. Tu je tá vec, že
štát síce ga-
rantuje,
ale na druhej strane prebytky poisťovni
nesťahuje,
takže,
to nie je rovnocenná hra. Za danej
situácie, keď nie
je odladený celý systém poisťovní, nevidím
takúto možnosť
ako
prechodnú.
Myslím si, že štát robí už veľa, keď dáva finančnú ná-
vratnú
výpomoc do výšky 100 % nedostatku zdrojov,
a tým vy-
tvára
tlak aj na hospodárnu činnosť poisťovne. Poviem jedno-
duchý
príklad. Ak poisťovňa v decembri pribrzdí výber dávok,
alebo
môže zataktizovať, aby si vylepšila ďalší rok pozíciu,
štát
plne vykryje deficit a na druhý rok sa
bude v poisťov-
niach
radostne žiť. Musím obhajovať záujem štátu a z toho
dôvodu
neodporúčam túto systémovú zmenu.
Myslím si, že ani
nikdy
v budúcnosti k takémuto návrhu prísť nemôže.
Pokiaľ sa týka školstva, tých 300
miliónov korún, sa-
mozrejme
situácia je nesmierne zložitá, ale brali sme určité
analýzy hospodárenia v rezorte školstva z roku
1994, aj
z
predošlých rokov, a skutočne nie
všetko bolo v poriadku,
napriek
tomu, že vždy deklarovali veľký
nedostatok zdrojov.
To
znamená, že aj tam sú určité problémy pri tom všetkom, že
nedostatok
zdrojov iste môže byť dokladovaný ako akútny. Pri
rokovaní
s pani ministerkou školstva sme ustúpili, kde sme
proti
pôvodnému návrhu urobili určité ústupky. Nechceme sa
v
žiadnom prípade dotknúť platovej úrovne zamestnancov tohto
rezortu,
ale šetriť sa musí vo všetkých rezortoch. Tam je
veľmi ťažko nejakým spôsobom pristúpiť na
takéto razantné
zmeny.
Pokiaľ sa týka požiadaviek na
uhoľné baníctvo a tých
ďalších
dvoch požiadaviek, už som hovoril s pánom
ministrom
Duckým.
Riešilo by sa to v rámci kapitoly
ministerstva hos-
podárstva.
Vážené panie poslankyne, vážení páni
poslanci, končil
by
som svoje záverečné slovo. Dúfam, že podporíte predložený
návrh
zákona, čím prispejete k zdarnému rokovaniu a k mož-
nosti
úspešného zvládnutia nielen provizória,
ale vytvoríte
predpoklady
i pre zostavenie rozpočtu na rok 1995.
Záverom
vám chcem popriať
pekné vianočné sviatky
a
šťastný Nový rok, a to isté osobitne
chcem popriať celému
teamu pracovníkov ministerstva financií, s
ktorými som sa
dnes
popoludní mal stretnúť, ale človek
mieni, život a par-
lament
mení.
Ďakujem pekne za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi. Pýtam sa pána
spravodajcu
Maxona,
či sa chce vyjadriť.
Poslanec M. Maxon:
Pán predseda, ďakujem pekne. Nie. Prosil
by som teraz
30-minútovú
prestávku na spracovanie pozmeňovacích návrhov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Keďže aj predtým poslanci
žiadali prestávku,
vyhlasujem
30-minútovú prestávku. To znamená do
17.20 hodi-
ny.
/Po prestávke./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračo-
vať
v našom zasadnutí. Prosím, aby sme sa ukľudnili, zaujali
svoje
miesta. Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlaso-
vať
o návrhoch v rámci pozmeňovacích návrhov spoločnej sprá-
vy,
potom o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch, ktoré od-
zneli
v pripomienkach.
Prosím spoločného spravodajcu pána
poslanca Maxona, aby
uvádzal
hlasovanie postupne od spoločnej správy.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, chcel
by som popro-
siť
ešte o jednu láskavosť. Samozrejme, budem uvádzať hlaso-
vanie,
odporúčania spoločnej správy číslo 69a.
Potom by som
chcel
pekne poprosiť, či by sme nemohli
prejsť na 69b, lebo
tie pozmeňovacie návrhy, ktoré som postupne zaznamenával
tak,
ako boli podané, by mali odznieť a
týkajú sa spoločnej
správy
60a aj 69b.
Teraz
by sme išli na pozmeňovacie návrhy spoločnej
správy
69a s tým, že vo vašich
požiadavkách bolo, aby body
6,
7, 11 a 13 boli vyňaté z hlasovania an blok. Rešpektujeme
tieto
požiadavky. Vážené dámy, páni, budeme
hlasovať o pri-
pomienkach
a odporúčaniach výborov Národnej rady
Slovenskej
republiky
tak, ako sú uvedené v spoločnej správe 69a.
Pod bodom 1 je rozhodnúť o uverejnení uznesenia Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa schvaľuje návrh ne-
vyhnutných
opatrení na zabezpečenie hospodárenia
Slovenskej
republiky v
čase rozpočtového provizória
v roku 1995,
v
Zbierke zákonov v súlade s § 1 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov.
Odporučil
to ústavnoprávny výbor. Ako spoločný spravodajca
neodporúčam
tento pozmeňovací návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, aby sme sa pre-
zentovali.
Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovalo 9 poslancov.
Tento návrh zo spoločnej správy sme
neschválili.
Poslanec M. Maxon:
Pod bodom číslo 2 spoločnej správy - doriešiť financo-
vanie
detských domovov a Štátneho fondu zdravia. Ako spoloč-
ný
spravodajca neodporúčam schváliť tento pozmeňovací návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
neodporúča prijať tento návrh. Máte to všetci na
strane
číslo 4.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Takže, neprešiel ani bod číslo 2
spoločnej správy.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, vážení páni, pod bodom
číslo 3 - zvýšiť
výdavky zo
štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky na I.
štvrťrok
1995 v kapitolách. Budeme o každom
návrhu hlasovať
osobitne.
Zvýšiť výdavky zo štátneho rozpočtu Slovenskej re-
publiky
na I. štvrťrok 1995 v kapitole Ministerstva školstva
a
vedy Slovenskej republiky v sume 300 miliónov. Ako spoloč-
ný
spravodajca neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže bod číslo 3a/ spoločnej správy sme
neschválili.
Poslanec M. Maxon:
V bode
3 pod bodom b/ Slovenská
akadémia vied - o 16
miliónov
korún zvýšiť výdavky zo štátneho rozpočtu Sloven-
skej
republiky. Ako spoločný spravodajca odporúčam schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Hlasujeme o bo-
de
3 písm. b/. Pán spravodajca odporúča schváliť.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 131 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže, tento návrh sme prijali.
Poslanec M. Maxon:
V bode 3
ods. 3 - pre Tlačovú agentúru
Slovenskej re-
publiky
Slovakia 962 tisíc korún. Ako spoločný spravodajca
odporúčam
schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spra-
vodajca
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme schválili aj písmeno c/.
Poslanec M. Maxon:
Bod 3 ods. d/ - Slovenský rozhlas 34 600 tisíc Sk. Ako
spoločný
spravodajca neodporúčam na schválenie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spra-
vodajca
neodporúča prijať položku pod
písm. d/ bodu 3 spo-
ločnej
správy.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Takže sme tento návrh neschválili.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, vážení páni, pod bodom 4 je text "schváliť
výdavok
zo štátneho rozpočtu na I. štvrťrok roku 1995 pre
Radu
Slovenskej republiky pre rozhlasové a
televízne vysie-
lanie
v sume 1 030 tisíc Sk". Vážené dámy, páni, vzhľadom na
to,
že tu neodznel tento pozmeňovací návrh,
po istej bilan-
cii
by som vás chcel poprosiť o kladné stanovisko, ale nie
k
výške 1 030 tisíc Sk, ale 862 tisíc
korún. Je to skutočne
teraz
na vašej vôli. Pýtam sa, či je to možné. Pokiaľ by ste
súhlasili
s tým, tak je to možné, pokiaľ nie, tak
nie je to
možné.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Až potom, teraz musíme hlasovať o bode 4.
Poslanec M. Maxon:
Dávam teda hlasovať o bode 4. Ako spoločný spravodajca
v
tom prípade odporúčam tento návrh na schválenie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Spravodajca od-
porúča
bod 4 spoločnej správy prijať.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Bod 4 spoločnej správy sme schválili.
Poslanec M. Maxon:
Bod 5 spoločnej správy číslo 69a/ ako spoločný spravo-
dajca
odporúčam schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o
bode 5 spoloč-
nej
správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 123 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Môžeme pokračovať.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, páni, bod 6 spoločnej správy ako spoločný
spravodajca
neodporúčam schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujeme sa. Pán spoločný
spravodajca neod-
porúča
prijať bod 6 spoločnej správy.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Tento bod spoločnej správy sme neprijali.
Poslanec M. Maxon:
Rovnako bod 7 na strane 2 - bod 7 vypustiť - neodporú-
čam.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujeme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Neprijali sme ani tento bod spoločnej
správy.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, páni, teraz by som prosil o
pozornosť. Bo-
dy
8, 9, 10 a 12 a odporúčanie výborov ministrom a vedúcim
ústredných
orgánov v časti C ako spoločný
spravodajca neod-
porúčam
schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže celú časť C.
Poslanec M. Maxon:
Celú časť C a body 8, 9, 10 a 12.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
body 8, 9, 10 a 12 a celú časť C neodporúča pri-
jať.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Body 8, 9, 10 a 12 spoločnej správy a
časť C sme nepri-
jali.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne. Pod bodom 11 upraviť kapitolu Minister-
stva životného
prostredia Slovenskej republiky
tak, aby
príspevok
zo štátneho rozpočtu do Štátneho fondu životného
prostredia
bol počas rozpočtového provizória 80 miliónov ko-
rún,
neodporúčam schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
bod 11 neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Ani bod 11 spoločnej správy sme
neprijali.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, budeme hlasovať o bode číslo
13 - zvýšiť
limit
mzdových prostriedkov v kapitole Ministerstva školstva
a
vedy Slovenskej republiky o 100
miliónov Sk s účelovým
viazaním na zvýšenie
miezd pracovníkov vysokých škôl.
Ako
spoločný
spravodajca neodporúčam tento bod prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 13 spoločnej správy. Prosím,
prezentujme
sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca od-
porúča
neprijať.
Pán spoločný spravodajca, na chvíľku
budeme musieť hla-
sovanie prerušiť, pretože pán poslanec Macuška nemá
kartu
a
podľa nášho hlasovacieho poriadku
môže dostať novú kartu
až
po prerušení hlasovania.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Ani tento návrh spoločnej správy sme
neprijali.
Prosím techniku, aby vydala kartu. Pán poslanec Macuš-
ka,
hlasujete s náhradnou kartou.
Poslanec D. Macuška:
Chcel by som vám oznámiť, že budem
hlasovať s náhradnou
hlasovacou
kartou číslo 11.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec Moric má číslo náhradnej karty 10. Pán
spoločný
spravodajca, môžeme pokračovať.
Poslanec M. Maxon:
Vážené
dámy, vážení páni,
o pozmeňovacích návrhoch,
ktoré
boli uvedené v spoločnej správe, sme už hlasovali. Te-
raz, ak dovolíte, budem reagovať na
pozmeňovacie návrhy,
ktoré
odzneli v rozprave.
Ako na prvý musím reagovať na
procedurálny návrh, ktorý
dal
pán poslanec Černák. Jeho procedurálny návrh je: "Národ-
ná
rada Slovenskej republiky
schvaľuje rozpočtové provizó-
rium
v čase do 31. 3. 1995. Za rozpočtové provizórium sa po-
važuje
I. kvartál návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok
1995,
ktorý bol prerokovaný vládou Slovenskej republiky, a
jednotlivé kapitoly
prerokované vo výboroch Národnej ra-
dy."
Ako spoločný spravodajca
neodporúčam odsúhlasiť tento
procedurálny
návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ono totiž to ani nejde, to je
zmätočný návrh, pretože
Národná
rada ho vôbec neprerokovala, ale musíme dať o tom
hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spra-
vodajca
neodporúča.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Tento návrh pána poslanca Černáka
neprešiel.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, páni, ďalší je tu návrh pána
poslanca Zol-
tána
Borosa zaradiť do tabuľky číslo 8 limity neinvestičných
dotácií
na I. štvrťrok 1995, novú položku
Ministerstvo kul-
túry
Slovenskej republiky - dotácia na
národnostnú kultúru,
národnostné zväzy, národnostnú tlač a aktivity pre
národ-
nosti
v rámci príspevkových organizácií
- limit dotácie 35
miliónov
Sk. Ako spoločný spravodajca
neodporúčam tento ná-
vrh
odsúhlasiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
návrh neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.
Poslanec M. Maxon:
Dámy,
páni, ďalší pozmeňovací
návrh bol vyňať body
6
a 7 na strane 5 spoločnej správy,
tlač 69a, z hlasovania
an blok. Myslím si, že o tomto už nemusíme dať hlasovať,
pretože
tak sa stalo. Pri hlasovaní som túto požiadavku reš-
pektoval.
Ďalšia požiadavka bola hlasovať osobitne o návrhu ne-
vyhnutných
opatrení na zabezpečenie hospodárenia
Slovenskej
republiky
v čase rozpočtového provizória v roku
1995 a oso-
bitne o návrhu
zákona Národnej rady
Slovenskej republiky
o
niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slo-
venskej
republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niekto-
rých
zákonov. Procedurálne celé to tak
prebieha. Pokiaľ bol
tento
návrh prednesený, ako spravodajca
odporúčam tento ná-
vrh
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Spoločný spravodajca
navrhuje
prijať.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 127 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh sme prijali.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, ďalší návrh bol pána poslanca
Ásványiho do-
plniť
príjmovú časť štátneho rozpočtu do materiálu Návrh ne-
vyhnutých
opatrení ... atď. Už to vysvetlil pán
podpredseda
vlády. Ako
spoločný spravodajca neodporúčam
tento návrh
schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď
hlasujme o pozmeňovacom
návrhu
pána poslanca Ásványiho. Pán spoločný
spravodajca ho
odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Neprešiel ani tento pozmeňovací návrh
pána poslanca Ás-
ványiho.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, ďalšie pozmeňovacie návrhy
predniesol pán
poslanec
Filkus. Ako prvý - kryť polovicu štátnej dlhovej
služby
v období rozpočtového provizória z mimorozpočtových
zdrojov.
Tento návrh neodporúčam schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď
hlasujme o pozmeňovacom
návrhu
pána poslanca Filkusa. Spoločný
spravodajca ho odpo-
rúča
neprijať.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neschválili sme ani tento pozmeňovací návrh.
Poslanec M. Maxon:
Ďalší pozmeňovací návrh pána poslanca
Filkusa na strane
2,
položka 11 v návrhu nevyhnutných opatrení zmeniť číslo
20,27
% na číslo 22,45 %. Neodporúčam tento návrh schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Spravodajca ne-
odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Neprešiel ani tento pozmeňovací návrh.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne. Posledný pozmeňovací návrh pána Filkusa
-
určiť výnos penále pre obce vo výške 50
% z celkového vý-
nosu
z penále. Neodporúčam tento návrh schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Pán spravodajca
neodporúča
prijať ani tento pozmeňovací návrh.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Neprešiel ani tento pozmeňovací návrh.
Poslanec M. Maxon:
Ďalší
pozmeňovací návrh dala
pani poslankyňa Edita
Bauerová.
Jeden z jej pozmeňovacích návrhov som
akceptoval,
o
69b sme ešte nehlasovali, takže nie,
ale to budem rešpek-
tovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V
69b navrhovala vypustiť
článok 8, teraz hovoríme
o
tom.
Poslanec M. Maxon:
Ospravedlňujem sa, pán predseda, to sa
týka ďalšej spo-
ločnej
správy, takže budeme pokračovať návrhom
pani poslan-
kyne Edity Bauerovej. Tento návrh znel, že ak návrh pána
poslanca
Borosa nebude schválený, zaradiť
samostatný bod do
návrhu
nevyhnutných opatrení nasledovného znenia: "Pre obdo-
bie
rozpočtového provizória v kapitole
ministerstva kultúry
sa
vyčleňujú účelové prostriedky vo výške 35 miliónov Sk pre
národnostné
kultúry." Ako spravodajca
neodporúčam tento ná-
vrh
schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Spravodajca ne-
odporúča
tento návrh prijať.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Neschválili sme tento pozmeňovací návrh.
Poslanec M. Maxon:
Ďalší pozmeňovací návrh je pána poslanca
Šimku v tabuľ-
ke
číslo 2 upraviť v kapitole Kancelárie
prezidenta Sloven-
skej
republiky výdavky spolu stĺpec 1 na
55 748 tisíc Sk,
z
toho mzdové prostriedky - stĺpec
4 na 4 326 tisíc Sk,
a
v tabuľke číslo 5 zvýšiť limit počtu
pracovníkov Kancelá-
rie
prezidenta Slovenskej republiky - stĺpec 1 na 127. Podľa
toho
upraviť i celkové súčty príslušných
súčtov návrhu. Ako
spoločný
spravodajca neodporúčam tento návrh na schválenie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme neprijali tento návrh pána
poslanca Šimku.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Farkas, vaše
pozmeňovacie
návrhy
sa týkali zákona, nie opatrení.
Poslanec P. Farkas:
Áno.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem
pekne. Chcel by
som vás poprosiť o trochu
trpezlivosti,
pretože 70 % pozmeňovacích návrhov,
ktoré ste
mi
dali, neboli podané písomne. Prosím o trošku ohľadupl-
nosti
voči mne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Potom už boli pozmeňovacie návrh pána
poslanca Fogaša.
Poslanec M. Maxon:
Pán predseda, ešte bol pozmeňovací návrh pána poslanca
Fogaša,
pokiaľ sa týka návrhu opatrení zvýšiť neinvestičné
výdavky
na I. štvrťrok 1995 v kapitole Ministerstva školstva
a
vedy Slovenskej republiky v sume 300 miliónov Sk.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Už sme o tom hlasovali.
Poslanec M. Maxon:
O tomto
návrhu sme ešte nehlasovali, o
tejto čiastke
sme
hlasovali, ale o návrhu pána poslanca
sme nehlasovali.
Ako
spoločný spravodajca neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme neschválili ani tento
pozmeňovací návrh.
Poslanec M. Maxon:
Ďalší pozmeňovací návrh bol rovnako pána
poslanca Foga-
ša
- neinvestičné dotácie do
podnikateľskej sféry v položke
uhoľného
baníctva v tabuľke číslo 8 zmeniť na 35,7 milióna
Sk
a o túto sumu upraviť výdavky kapitoly
ministerstva hos-
podárstva.
Ako spoločný spravodajca neodporúčam
tento návrh
schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujeme.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh
pána poslanca
Fogaša.
Poslanec M. Maxon:
Ďalším pozmeňovacím návrhom pána poslanca Fogaša bolo
zvýšiť
neinvestičné výdavky zo 44,6 milióna Sk
na 55 milió-
nov
Sk v tabuľke číslo 4 kapitoly
ministerstva hospodárstva
a
o tento rozdiel upraviť výdavky kapitoly ministerstva hos-
podárstva.
Neodporúčam tento návrh schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprešiel ani tento pozmeňovací návrh.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, pre poriadok uvádzam, že
som rešpektoval
požiadavku pána poslanca Kötelesa vyňať bod
11 spoločnej
správy
69a zo spoločného hlasovania.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Myslím si, že to sú všetky návrhy z
tlače 69a, pokiaľ
ich
mám zaznamenané.
Poslanec M. Maxon:
Som tiež presvedčený, že sme hlasovali o
všetkých návr-
hoch.
Ostatné sa týkajú návrhu zákona.
Vážený pán predseda, chcel by som vás
poprosiť, aby sme
dali
hlasovať o návrhu nevyhnutných opatrení na zabezpečenie
hospodárenia
v Slovenskej republike v čase rozpočtového pro-
vizória
v roku 1995. Ako spoločný spravodajca odporúčam ten-
to
návrh na schválenie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu uznesenia Národnej
rady ako celku.
Uznesenie
máte všetci pred sebou. Pán spoločný spravodajca
ho
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 141 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie
Národnej rady
Slovenskej
republiky k vládnemu návrhu nevyhnutných opatrení
na zabezpečenie hospodárenia
Slovenskej republiky v čase
rozpočtového
provizória na rok 1995.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, páni, budeme pokračovať pozmeňovacími ná-
vrhmi
v spoločnej správe parlamentnej tlače číslo 69b. Ak
dovolíte,
budeme teraz hlasovať o bodoch 1, 4, 5, 11, 18,
19,
20 a 26. Dámy, páni, prosím hlasovať o
týchto bodoch an
blok.
Ako spoločný spravodajca
neodporúčam tieto body pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Zopakujem, budeme hlasovať o bodoch 1, 4, 5, 11, 18,
19,
20 a 26 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich
neodporúča
prijať. Je to blok b/.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Návrh pána spravodajcu sme schválili.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, páni, dovoľte mi, aby sme teraz hlasovali
o bodoch
číslo 2, 3, 6, 8, 9, 10, 12, 13,
16, 21, 23, 24,
25
a 27. Ako spoločný spravodajca
odporúčam, aby tieto body
Národná
rada Slovenskej republiky schválila.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme sa prezentovať a hneď aj
hlasovať o bodoch 2,
3,
6, 8, 9, 10, 12, 13, 16, 21, 23, 24, 25 a 27 spoločnej
správy.
Pán spravodajca ich navrhuje prijať.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 111 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme tieto body spoločnej správy.
Poslanec M. Maxon:
Vážené
dámy, páni, teraz prosím o hlasovanie o bode
číslo
7 - článok VIII sa vypúšťa. Ako spoločný spravodajca
neodporúčam
túto zmenu schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Je to na strane 6 spoločnej správy, áno?
Poslanec M. Maxon:
Áno, strana 6 spoločnej správy.
Neodporúčam schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán
spoločný spravodaj-
ca
neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento návrh zo spoločnej správy sme
neprijali.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, páni, budeme hlasovať o
bode číslo 14 na
9
strane spoločnej správy. Ako spoločný
spravodajca neodpo-
rúčam
tento bod prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 14
spoločnej správy. Pán spoločný
spravodajca
neodporúča prijať bod 14 spoločnej správy. Je to
na
strane 9.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Tento bod spoločnej správy sme neprijali.
Poslanec M. Maxon:
Teraz budeme hlasovať o bode číslo 15
spoločnej správy.
Ako
spoločný spravodajca neodporúčam túto zmenu prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
neodporúča prijať bod 15 spoločnej správy.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme ani tento bod 15 spoločnej
správy.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, páni, budeme hlasovať o bode
číslo 17 spo-
ločnej správy. Ako
spoločný spravodajca neodporúčam
tento
bod
schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o bode 17 spo-
ločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča pri-
jať.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neschválili ani bod 17 spoločnej správy.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, páni, budeme hlasovať o bode
číslo 22 spo-
ločnej
správy. Tento bod neodporúčam schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 22 spoločnej správy. Prosím,
prezentujme sa a
hneď hlasujme. Spravodajca ho
neodporúča
prijať.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neschválili sme ani bod 22 spoločnej
správy.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, páni, to sú všetky pozmeňovacie návrhy zo
spoločnej
správy. Teraz budeme hlasovať o
pozmeňovacích ná-
vrhoch,
ktoré odzneli v rozprave, alebo ktoré som dostal pí-
somne.
Požiadavku pani poslankyne Edity Bauerovej, že zo spo-
ločného
hlasovania bude bod 7 vyňatý, som
rešpektoval. Pani
poslankyňa
Bauerová ďalej navrhuje, ak sa neschváli bod 7
spoločnej
správy 69b v článku VII zaradiť do § 10 nový odsek
2: "Najnižšia hranica starobného, invalidného, vdovského,
vdoveckého
alebo sirotského dôchodku
osirelého dieťaťa, ak
je jediným
zdrojom príjmu dôchodcu,
sa stanovuje sumou
2
200 Sk mesačne. Ak je na starobný alebo invalidný dôchodok
odkázaný
i rodinný príslušník, najnižšia hranica uvedených
dôchodkov je 4 200 Sk." Nadväzne v článku XXV sa zrušujú
slová
"a doplniť bod 3", a v § 54 ods. 1 prvá veta ods. 2
zákona
100/1998 Zb. v znení neskorších predpisov. Ako spo-
ločný
spravodajca tento pozmeňovací návrh neodporúčam schvá-
liť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spra-
vodajca
neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neschválili sme tento pozmeňovací návrh pani poslanky-
ne.
Poslanec M. Maxon:
Ďalší pozmeňovací návrh bol pána poslanca Farkasa, aby
v
druhej časti návrhu regulácia miezd
sa vzťahovala iba na
rozpočtové
a príspevkové organizácie. Neodporúčam
tento ná-
vrh
schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Spravodajca od-
porúča
neprijať.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neschválili sme ani tento návrh.
Poslanec M. Maxon:
Ďalší pozmeňovací návrh je návrh pána poslanca Fogaša
vypustiť
článok III z návrhu zákona o niektorých opatreniach
na zabezpečenie hospodárenia ... atď.
týkajúci sa zákona
328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších pred-
pisov.
Neodporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Pán spravodajca
odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Tento návrh sme neprijali.
Poslanec M. Maxon:
Požiadavku pána poslanca Fogaša
vyňať zo spoločného
hlasovania
a osobitne hlasovať o bodoch 14, 15 a 17 som reš-
pektoval.
Ďalší pozmeňovací návrh je rovnako pána
poslanca Fogaša
-
vypustiť v článku XII bod
1 návrhu zákona o niektorých
opatreniach.
Neodporúčam tento návrh schváliť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spra-
vodajca
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.
Poslanec M. Maxon:
Ešte je tu pozmeňovací návrh pána
poslanca Farkasa - na
strane
5 bod 3 za vetu "ministerstvo môže z rozpočtu ústred-
ného
orgánu so súhlasom ministerstva financií" dať poznámku,
že
podrobnosti upraví zákon, teda vyhláška
ministerstva fi-
nancií.
Ako spoločný spravodajca neodporúčam
tento návrh na
schválenie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Pán spravodajca
odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme ani tento návrh.
Poslanec M. Maxon:
Ešte je tu jeden pozmeňovací návrh pána
poslanca Fogaša
vypustiť
článok III.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O tom sme hlasovali.
Poslanec M. Maxon:
Nehlasovali sme ešte.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O tom sme hlasovali, pán spoločný spravodajca. Myslím,
že
všetky pozmeňovacie návrhy, pokiaľ som si ich zaznamenal,
sme
prerokovali.
Poslanec M. Maxon:
Áno,
máte pravdu, ospravedlňujem
sa. Chcem poprosiť,
pán
predseda, aby sme hlasovali o návrhu zákona ako celku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku
v
znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím,
aby sme sa prezentovali a hneď
aj hlasovali
s
tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 141 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
/Potlesk./
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tým sme vyčer-
pali
náš dnešný program.
Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, páni,
vážený pán predseda,
dovoľte mi poďakovať za spoluprácu a
dovoľte mi popriať
vám
príjemné sviatky. Ďakujem pekne. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Najskôr by som poprosil všetkých pánov
poslancov, ktorí
hlasovali
s náhradnými kartami, aby ich vrátili.
Pán poslanec Černák mi napísal, že nemám
pravdu, ak som
použil
výraz, že jeho návrh bol zmätočný, pretože jednotlivé
kapitoly
boli vo výboroch Národnej rady.
Nedostal som vôbec
kompletný
návrh rozpočtového zákona, takže môj výrok nebol
chybný,
pán poslanec.
Prosím, pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
dovoľte, aby som v mene poslaneckého
klubu HZDS poželal
všetkým poslancom, členom vlády, ale i občanom
Slovenskej
republiky
príjemné prežitie Vianočných sviatkov, pevné zdra-
vie,
veľa úspechov v novom roku. Verím,
že v novom roku si
v
tomto parlamente viac porozumieme ako doteraz.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predseda,
napriek tomu, že sme sa asi s pánom Fogašom chabo sna-
žili
o to, aby sme mohli stanoviská klubu predniesť, dovoľte
mi len záverečné stanovisko. Klub DÚ
považoval mieru re-
štrikcie
navrhovanú v uvedenom návrhu za predimenzovanú, ne-
odôvodnenú
a sociálne neúnosnú. Posúva rozpočtové kapitoly
predovšetkým
zdravotníctva, školstva, dopravy na
pokraj ko-
lapsu. Vzhľadom na
skutočnosť, že neprešli niektoré
veľmi
vážne
pozmeňovacie návrhy, ktoré mali
zmierniť neúmerný zá-
sah do
sociálnej sféry v
rámci transformačného procesu
s
priamym dopadom na obyvateľa Slovenskej republiky, klub
nepodporil
tento návrh. Považovali sme to za
dôležité pove-
dať
pre zápis. To je jedna vec.
Druhá
vec - vzhľadom na to, že
sa rozchádzame domov
a
blížia sa Vianočné sviatky, predovšetkým by sme vám chceli
zapriať
pokoj v mysliach.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Duray.
Poslanec M. Duray:
Vážená Národná rada,
dovoľte,
aby som v mene všetkých poslancov Maďarskej
koalície
poprial vám príjemné sviatky a
šťastlivý Nový rok.
Dúfame,
že sa stretneme v novom roku tak, že zanecháme za
sebou
všetky útrapy a starosti, ktoré sme si vzájomne zaprí-
činili.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec
Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Vážená Národná rada,
vážená vláda,
dovoľte
v mene poslancov KDH zaželať
vám príjemné
sviatky,
šťastný Nový rok a maďarským kolegom boldog ünnepe-
ket.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som v mene poslancov MKDH
vám v Novom
roku
poprial veľa zdravia a pre všetkých
poslancov viac to-
lerancie.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
aj napriek tejto slávnostnej chvíli dovoľte
mi prečítať
prehlásenie
Demokratickej únie, ktoré súvisí s dnešným roko-
vaním.
Dovoľte mi oznámiť, že poslanecký klub
Demokratickej
únie vyjadruje protest voči výrokom pána
poslanca Slotu,
ktoré
odzneli počas dnešného rokovania Národnej rady.
Pán Slota nemá právo nazývať člena parlamentu zradcom,
nemá právo rozhodovať o tom, kto patrí, alebo nepatrí do
slovenského
národa, nemá právo obviniť
študentov o tom, že
boli
podplatení, a nemá právo hovoriť, že sa tu bude rokovať
len
o tom, o čom chce rokovať víťazná koalícia. V parlamente
sa,
prosím, rokuje aj o tom, čo
navrhne skupina 30 poslan-
cov,
a tá môže byť aj opozičná.
Poslanecký klub Demokratickej únie oznamuje, že Mandá-
tovému
a imunitnému výboru Národnej rady odovzdá podnet, aby
sa
začalo konanie proti poslancovi Národnej rady pánu Sloto-
vi
podľa § 93 zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom
poriadku
na preskúmanie jeho nevhodných výrokov
na pôde Ná-
rodnej
rady.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy,
vážení páni,
poslanecký klub Spoločnej voľby
sa pripája k všetkým
želaniam
a teší sa na stretnutie s vami v novom roku 1995.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Vážení prítomní,
chcel by som skutočne pred Vianočnými
sviatkami zaželať
všetkým
veľa zdravia, šťastia a Božieho
požehnania v tomto,
dá
sa povedať, najvýznamnejšom sviatku
roka pre nás, Slová-
kov.
Z toho titulu by som chcel
všetkých pozvať do Žiliny,
ktorá
je stále mestom Slovákov, aby ste zajtra prišli sku-
točne
svojou prítomnosťou potvrdiť to,
čo si myslím, že si
želá
celý národ, aby sme podporili svoju vládu, slovenskú
vládu
na čele s pánom premiérom Mečiarom, aby
skutočne táto
vláda
vládla tak, aby to prospelo na úžitok tohto národa,
štátotvorného
národa. Skutočne všetkých poslancov ako primá-
tor
mesta Žiliny pozývam do Žiliny na 14.00 hodinu. Všetci
ste
veľmi, veľmi vítaní. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Borovský.
Poslanec J. Borovský:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého
klubu Združenia
robotníkov Slovenska poprial príjemné prežitie
Vianočných
sviatkov a
do nového roku
vám zaprial veľa optimizmu.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Dámy a páni,
úprimne
ďakujem všetkým, ktorí ste mi prejavili sú-
strasť
v súvislosti s tragédiou u mňa
doma v mojej rodine.
Veľmi
si to cením, včítane toho, že to bolo bez ohľadu na
stranícku
alebo národnostnú príslušnosť. Proste prejavila sa
ľudskosť
v plnom rozsahu. Úprimne za to ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte aj mne, aby som sa vám všetkým na
záver tohto
roku
poďakoval. Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti
vyslovil
tie slová, ktoré sa často v tomto čase dostávajú
nám
všetkým, a to, aby od budúceho
roku v tejto našej sále
vládol
pokoj a aby tu boli ľudia dobrej vôle.
Dovoľte mi, aby som sa ešte rozlúčil
nie ja, ale aby
som sa rozlúčil
prostredníctvom našej pani
poslankyne Idy
Rapaičovej,
ktorá sa nám chce niečím prihovoriť.
Poslankyňa I. Rapaičová:
Vážené plénum Slovenskej národnej rady,
dovoľte mi tlmočiť posolstvo našich predkov. Je to po-
solstvo
z prvej polovice 19. storočia. Je to
dielo prostých
ľudí,
a práve preto si myslím, že jeho hodnoty sú večné. Do-
voľte
mi pretlmočiť vianočnú koledu nie v jej
hudobnej for-
me,
radšej by som sa obrátila na tú
myšlienkovú, lebo tá má
rovnako
vzácnu a večnú hodnotu. Je zapísaná v zbierke pána
Drozda
z Chrenovca a Vianočné sviatky sú ňou priamo popre-
tkávané.
Zaznela aj pred Svätým otcom v Ríme.
Daj Boh šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom
v nej,
nech jej slnko jasne svieti, každý boží
deň.
Nech ich sused v láske má, nech im priazeň,
pokoj dá.
Daj Boh šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom
v nej.
Daj Boh šťastia celej zemi, všetkým
národom,
nech im svetlo hviezdy lásky ožiaruje
dom.
Hladným chleba dobrého, chorým zdravia
pevného.
Daj Boh šťastia celej zemi, všetkým
národom.
Dopraj Bože svojmu dielu večné trvanie,
nech sa samo nezahubí, všetci prosíme.
Rybám čistej vody daj, vtáctvo a zver
zachovaj.
Dopraj Bože svojmu dielu večné trvanie.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby
som vás pozval
do náhradnej rokovacej miestnosti vám za
chrbtom
na pohár šampanského.
/Reprodukované vianočné piesne./
Rokovanie schôdze skončilo o 18.45
hodine.