Dokument dostupný aj vo formátoch: pdf

Stenografická správa o 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 22., 23., 24., 28., 29., 30. septembra, 1., 5., 6., 7. a 8. októbra 1993


NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

22., 23., 24., 28., 29., 30., septembra, 1., 5.. 6., 7. a 8. októbra 1993.

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 22. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1. časť

X. volebné obdobie

Stenografická správa o 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 22., 23., 24., 28., 29., 30. septembra, 1., 5., 6., 7. a 8. októbra 1993

Program schôdze:

1.

Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady

 

Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na uprázdnené mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.

sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

3.

Voľba poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej re-

 

publiky

4.

Voľba overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky

5.

Rezignácia niektorých členov v Rade Slovenskej televízie

6.

Interpelácie a otázky poslancov

7.

Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na

 

písomné interpelácie, otázky a podnety poslancov z 19. a 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

8.

Všeobecná rozprava

9.

Zákon Národnej rady slovenskej republiky zo 7. júla

 

1993 o mene a priezvisku vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky

10.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

 

ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 138/1973 Zb. o vodách /vodný zákon/ a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov

11.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky

 

o kontrole v štátnej správe a základných pravidlách kontrolnej činnosti

12.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky

 

o zbraniach a strelive

13.

Informácia o ekonomickej situácii v Nemocnici s poli-

 

klinikou F. D. Roosvelta v Banskej Bystrici

14.

Súhrnná informácia o bezpečnostnej situácii v Spišskom

 

Podhradí, na teritóriu okresu Spišská Nová Ves a ďalších okresov s výraznejšou rómskou problematikou a návrhy na riešenie

15.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky

 

o registri trestov

16.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

 

ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 238/1991 Zb. o odpadoch

17.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o vrátení majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam

18.

Návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Európskemu

 

dohovoru o ochrane archeologického dedičstva

19.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

 

ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov

20.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky

 

o niektorých zmenách v poskytovaní štátnych sociálnych dávok

21.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky

 

o zmenách súvisiacich so zabezpečovaním sociálnej starostlivosti

22.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky

 

o Železniciach Slovenskej republiky

23.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky

 

o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác /zákon o verejnom obstarávaní/

24.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky

 

o územných finančných orgánoch

25.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

 

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 165/1993 Z. z.

26.

Zriadenie vyšetrovacej komisie na objasnenie skutoč-

 

ností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii

27.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

 

liky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskej lesníckej komore

28.

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána

 

Slotu na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Slnomocnencovi Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu

29.

Konkretizácia a harmonogram úloh vyplývajúcich z Aktua-

 

lizácie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z apríla 1993

30.

Správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

 

za I. polrok 1993 a jeho očakávanom plnení do konca roka

31.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky

 

o Štátnom fonde telesnej kultúry

32.

Informácia vlády Slovenskej republiky o doterajšom po-

 

stupe prác na Koncepcii prípravy reformy verejnej správy v Slovenskej republike

33.

Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

 

vzdelanie, vedu a kultúru k vládnemu návrhu na riešenie ústredného orgánu pre vedu a techniku Slovenskej republiky

34.

Návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie

Stenografická správa o 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 22., 23., 24., 28., 29., 30. septembra, 1., 5., 6.,

7. a 8. októbra 1993

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

vážení hostia na galérii,

vážení prítomní,

otváram rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás všetkých srdečne vítam.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na 22. schôdzi písomne požiadali títo poslanci: Ivan Gašparovič a Peter Weiss z dôvodu účasti na medzinárodnej konferencii a odhalení busty Alexandra Dubčeka na Univerzite v Bologni, Milan Mrenka z dôvodu práceneschopnosti, Alfonz Zoričák z dôvodu práceneschopnosti, Štefan Kvietik pre vážne rodinné dôvody, Rudolf Goč z dôvodu liečenia, Štefan Harna z dôvodu zahraničnej rekreácie, Štefan Dano príde v priebehu dňa, Marián Andel z dôvodu práceneschopnosti, Tomáš Cingel z dôvodu práceneschopnosti a pán poslanec Jakuš je na liečení.

Pani poslankyne a páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali.

Zisťujem, že je prítomných 114 poslancov, teda Národná rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

je vám známe, že 24. júla navždy opustil naše rady poslanec Viliam Sojka. Odišiel uprostred činorodej a zodpovednej práce poslanca len pár dní po našej predchádzajúcej schôdzi. Na rokovaniach Národnej rady Slovenskej republiky, aj na schôdzach výboru aktívne presadzoval verejné záujmy v prospech spoločnosti a svojich voličov. Prosím, dámy a páni, aby sme minútou ticha uctili pamiatku nášho zosnulého kolegu poslanca Viliama Sojku.

/Minúta ticha. /

Pán poslanec Černák - faktická poznámka. Poslanec £. Černák;

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

v mene Slovenskej národnej strany a poverený rodinou nebohého Viliam Sojku srdečne ďakujem všetkým členkám a členom slovenského parlamentu, ktorí sa v hojnom počte zúčastnili poslednej rozlúčky s naším nebohým poslancom.

Ďakujem pekne. Česť jeho pamiatke. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené poslankyne, vážení poslanci, po dohode v politickom grémiu navrhujem program 22. schôdze ako vám bol dnes v spresnenom znení rozdaný.

Má niekto návrh na zmenu alebo doplnenie programu?

Pán poslanec Rózsa, pán poslanec Gazdík, páni poslanci Pollák, Ballek, Kliman, Marhulíková, Weis.

Poslanec E. Rózsa;

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážení hostia,

na základe uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody navrhujem, aby bod 17 programu, ktorý pojednáva o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 138/1975 Zb. o vodách, a ktorým sa doplňuje zákon Slovenskej národnej rady číslo 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov, tlač 283, bol zaradený na program rokovania 24. septembra ako prvý bod, vzhľadom na to, že spoločná spravodajkyňa všetkých výborov v dňoch 27. septembra až 1. októbra sa zúčastni Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Prosím o podporu zmeny tohto programu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Nasleduje pán poslanec Gazdík. Poslanec I. Gazdík;

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

navrhujem zmenu programu 22. schôdze v dvoch bodoch. K bodu 6 - ako spoločný spravodajca výborov pri prijímaní

zákona o opatreniach pre rozhlasové a televízne vysielanie som neodporučil prijať posledný navrhnutý odsek, ktorý umožňoval odvolávať členov rady jednak Slovenskej televízie, jednak Slovenského rozhlasu, a to z obavy, že by už na najbližšej schôdzi sme sa mohli s takýmto činom stretnúť. Stalo sa. Keďže neboli vyslovené a dané konkrétne dôvody na vyslovenie nedôvery členom Rady Slovenskej televízie ani gesčnému výboru, ktorým bol výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru, ani nám, tu prítomným poslancom, navrhujem, aby sme bod 6 vypustili z rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

K bodu 10 - vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde telesnej kultúry, tlač 228 - návrh dávam v mene predsedu výboru a zároveň spoločného spravodajcu pána Mariána Andela vzhľadom na jeho hospitalizáciu v nemocnici. Prosí plénum Národnej rady, aby tento bod mohol byť prerokovaný ako posledný bod zákonov, teda ako bod 29 schôdze Národnej rady, kedy už bude na schôdzi ako spoločný spravodajca prítomný.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. Prosím, faktická poznámka. Poslankyňa G. Rothmayerová:

Vážený pán predsedajúci,

k bodu 6, teda k návrhu, ktorý predložil pán poslanec Gazdík na vyradenie bodu 6, by som chcela ešte doplniť, že ani výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru neodporučil prerokovať na schôdzi Národnej rady tento bod.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, faktická pripomienka - pani poslankyňa Mušková. Poslankyňa É. Mušková:

Keďže poslanci nie sú ešte oboznámení so správami, ktoré dali odvolávajúci sa členovia rady, navrhovala by som bod 6 preložiť pred bod voľba členov rady, teda predposledný bod.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Pollák. Poslanec M. Pollák;

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

navrhujem zmenu programu, ktorá by spočívala v začlenení nového bodu programu, skrátene by sa dal nazvať "Dve rusko-slovenské zmluvy", keďže dôsledok týchto zmlúv sa prirodzene a vážne dotýka všetkých obyvateľov Slovenska. Navrhujem, aby tento bod programu bol vsunutý ako nový bod 9 pred všeobecnú rozpravu, keďže prirodzene z neho môže vyplynúť rozprava, ktorá by potom mohla pokračovať vo všeobecnej rozprave. S tým, že by v tomto bode vystúpili príslušní členovia vlády a porozprávali niečo o vzniku a zákulisí vzniku týchto zmlúv.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. Ďalší je pán poslanec Pribula.

Poslanec I. Pribula:

Vážený pán predsedajúci,

dovoľte, aby som navrhol a doplnil týmto program 22. schôdze Národnej rady o bod, ktorý by sme zaradili ako bod 34 programu, a to zriadenie výboru pre privatizáciu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Marhulíková. Poslankyňa O. Marhulíková:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády,

v centre pozornosti verejnosti, odborníkov, ale predovšetkým nás, poslancov, a širokej pospolitosti pracovníkov úradov štátnej správy a samosprávy je vo vláde prerokovaný návrh koncepcie miestnej verejnej správy a návrh zásad zmien územno-správneho členenia Slovenskej republiky. Ide o problematiku, ktorá je výsostne záujmom demokratického fungovania spoločnosti, s ktorou by sa mali poslanci stotožniť. Tu nestačí len politické rozhodnutie. Je potrebný súlad názorov a podpora parlamentu, odborníkov, ale i širokej verejnosti. Vzhľadom na isté systémovo-programové kroky vlády, o ktorých by mal byť parlament informovaný, odporúčam zaradiť do programu ako bod 34 resp. 35 informáciu vlády o doterajšom postupe prác na koncepcii prípravy reformy verejnej správy v Slovenskej republike. Chápme, prosím, vážené pani poslankyne, páni poslanci, zaradenie tohto bodu programu ako náš záujem veci pomoci. Veď v navrhovanej koncepcii sú i racionálne myšlienky.

V masovokomunikačných prostriedkoch však už boli publikované viaceré rôznorodé stanoviská a neoficiálne koncepčné riešenia, ktoré spôsobujú nežiadúce napätie v štátnej správe, ale i vo verejnosti. Na základe toho odporúčam zaradiť do programu nový bod 34 resp. 35 programu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Ľupták - faktická poznámka. Poslanec I. Ľupták:

Pani poslankyňa Marhulíková má pravdu, že v odbornej verejnosti prebieha rozprava alebo diskusia o zmene systému resp. štruktúry štátnej správy. Len ma prekvapuje, keď pani poslankyňa povedala, že Národná rada by sa mala o tomto probléme baviť a nemala by byť robená bez Národnej rady Slovenskej republiky. Pani poslankyňa, táto zmena sa dá robiť len na základe zmeny zákonov, čiže aj keby sme sa nechceli baviť na túto tému, musíme sa na túto tému baviť. Keď prídu návrhy novely zákonov, budeme tieto novely pripomienkovať a upravovať. Navyše, ako sama pani poslankyňa súhlasila, je tam veľké množstvo racionálnych prvkov.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško;

Chcel by som sa spýtať pána poslanca Ľuptáka, na základe akého zákona bol menovaný na splnomocnenca. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Replika pána poslanca. Poslanec I. Ľupták:

Pán poslanec Mikloško, áno, bol som menovaný za splnomocnenca, a preto, že nie je zákon. Keby bol zákon, keby bol už prijatý zákon, bol by som menovaný za prednostu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Je to síce akoby k smiechu, alebo naozaj zákon o menovaní splnomocnencov sa zdá byť pochybný.

Prosím, faktická poznámka pána poslanca Miklošku. Poslanec F. Mikloško:

Pán podpredseda, pokiaľ vieme, bolo menovaných 8 splnomocnencov. Čo, ak Národná rada prijme zákon, kde bude len 6 oblastí alebo 10? Kto zaplatí tie peniaze, ktoré boli zbytočné?

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Bude sa rokovať s tými splnomocnencami, ktorí boli menovaní v správnej oblasti.

Poslanec F. Mikloško:

Ďakujeme. Ako obyčajne HZDS nám neodpovedalo.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Kliman. Poslanec L. Kliman:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

moja poznámka nebude predlžovať túto uvoľňovaciu atmosféru. Mám pragmatický a konkrétny návrh, ktorý sa týka našej práce a nie obsahu rokovania. Vzhľadom na to, že ani v inovovanom programe nemáme uvedené, kedy bude prerušené a kedy bude pokračoval naše zasadnutie a vzhľadom na to, že viacerí, mnohí, možno všetci máme i v priebehu zasadnutia pléna svoje povinnosti, stretnutia s voličmi a iné, odporúčal by som, aby sme sa uzniesli a dohodli, kedy budeme pokračovať na budúci týždeň, aby sme si mohli zariadiť svoju poslaneckú prácu aj doma. Pritom navrhujem, aby sme pokračovali v utorok, pretože pondelky sme mali vyhradené pre našu poslaneckú prácu vo svojich obvodoch. Ak to bude ináč, samozrejme, zjednoťme sa, ale ide o to, aby sme mohli dať signály na stretnutia, ktoré máme pripravené, aby sme si ich mohli preložiť. Odporúčam, aby sme sa na tom uzniesli a o tom hlasovali.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec. Poslanec L. Ballek:

Vážený pán predsedajúci,

ako člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru dovoľujem si upozorniť na uznesenie, ktoré prijal náš výbor o zákone o navrátení majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, na uznesenie uvedené v tlači 284a. Výbor v ňom odporúča Národnej rade, aby odložila prerokovanie vládneho návrhu zákona do vyjasnenia doteraz nevyjasnených otázok súvisiacich s rozsahom majetku, archívnymi dokumentami, ktoré sa v ostatných dňoch objavili, ďalej s vlastníctvom lesov a pôdy, posunom reštitučnej hranice na 8. máj 1945 a ďalších otázok. Navrhujem, aby sme o tomto uznesení hlasovali, pričom jeho prijatie by znamenalo vyradenie bodu 18 z programu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Javorský a pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Javorský:

Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci,

nakoľko to uznesenie bolo čiastočne ovplyvnené aj tým, že som začal robiť prieskum určitého fondu v Slovenskom ústrednom archíve, a nakoľko výsledky môjho prieskumu, naopak, potvrdzujú, že je o čo sa oprieť, neodporúčam, aby tento návrh na vyňatie tohto bodu z programu bol prijatý. Tieto poznatky, ktoré som získal, nijak nebránia tomu, aby návrh zákona mohol byť prerokovaný. Podrobnejšie sa vyjadrím pri prerokovávaní návrhu zákona.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško: Pán podpredseda,

v mene poslaneckého klubu KDH žiadam, aby tento bod bol prerokovaný. Všetko, čo bolo povedané, sú nepodstatné veci. Myslím si, že tu ide čisté o preťahovanie času, rozvirovanie diskusie o tom v spoločnosti. Žiadam, aby tento bod bol riadne prerokovaný.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka. Poslanec V. Bajan:

Podobne si dovolím za klub HZDS podporiť žiadosť pána kolegu Miklošku. Takisto budeme hlasovať za to, aby návrh zostal v programe.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Má ešte niekto poznámku? Pán poslanec Miček. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Weis je pred ním. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Už sa stalo, prosím vás. Poslanec M. Miček;

Kolega poslanec Pribula navrhol ako bod 4 zaradiť do programu zriadenie výboru pre privatizáciu. Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky na 21. schôdzi sme v podstate prijali, že tento bod zaradíme na túto schôdzu. Teda podporujem zaradenie tohoto bodu do programu, ale vzhľadom na to, že nám bol predložený pomerne široký materiál o privatizácii a konkretizácii postupov, navrhoval by som ho zaradiť nie ako bod 4, ale nejak chronologicky do programu za bod 31, kde by prebehla diskusia o konkretizácii a harmonograme úloh vyplývajúcich z Aktualizovaného Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a zároveň je tam aj problematika privatizácie. Po tomto bode 31 by mohla ísť problematika voľby výboru.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Pribula - faktická poznámka. Poslanec I. Pribula:

Poopravil by som kolegu Mičeka, navrhoval som to ako bod 34.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Pán poslanec Weis. Poslanec J. Weis:

Vážený pán predsedajúci,

odporučil by som skupine poslancov - navrhovateľov návrhu na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskej lesníckej komore - tlač 152 vziať tento svoj návrh späť preto, že bol pridelený štyrom výborom a všetky štyri výbory navrhli tento zákon neodporučiť, nehovoriac o tom, že gesčný výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo vo svojom uznesení navrhol, aby sa tento zákon

vrátil späť a dostal sa na rokovanie najprv ako návrh zásad zákona. Takisto vláda Slovenskej republiky vo svojom stanovisku podmienila súhlas na prijatie množstvom pripomienok, ktoré menia podstatu zákona. Legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vzhľadom na viaceré závažné obsahové a formálne nedostatky tiež odporúča tento návrh zákona prepracoval.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán podpredseda, ako jeden z navrhovateľov chcem povedať nasledovné: Odovzdali sme návrh tohto zákona, mal byť prerokovaný už na minulom pléne. Bol stiahnutý, akceptovali sme to. Boli sme na Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky, kde sme sa dohodli o všetkom. Všetky pripomienky legislatívnej rady prijímame. Dôvody, ktoré dáva najmä poslanecký klub SDĽ, sú podľa nás nepodstatné. Preto žiadame, aby tento bod bol riadne prerokovaný na tomto zasadnutí.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Dubjel. Poslanec K. Dubjel:

Som za to, aby tento bod ostal zaradený a myslím, že klub HZDS tento bod taktiež podporí. Vady, ktoré v tomto zákone sú, sú len takého rázu, ktoré sa dajú tu, v pléne odstrániť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto?

Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,

budeme teda hlasovať o programe, a to najprv o pozmeňovacích návrhoch. Prvý pozmeňovací návrh dal pán poslanec Rózsa na presunutie bodu 17.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 126 poslancov.

Kto je za tento návrh pána poslanca Rózsu?

Za návrh hlasovalo 121 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Rózsu sme prijali.

Ďalším návrhom, ak sa nemýlim, bol návrh pána poslanca Gazdíka. Navrhol vypustenie bodu 6. Upozorňujem, že je tu protinávrh pani poslankyne Muškovej, ktorá navrhuje, aby to bol predposledný bod.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 125 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Gazdíka?

Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Gazdíka bol prijatý. /Potlesk. /

Nasleduje druhý návrh pána poslanca Gazdíka o štátnom fonde telesnej kultúry, ktorý by mal byť preložený ako bod 29.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 122 poslancov.

Kto je za predložený návrh poslanca Gazdíka?

Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Gazdíka na presun bodov bol prijatý.

Návrh pani poslankyne Muškovej tým nie je reálny. Podľa môjho záznamu by mal nasledovať návrh pána poslanca Poliaka. Prosím, pán poslanec.

Poslanec M. Pollák;

Navrhoval som nový bod programu. V tejto chvíli by to bol bod číslo 8, a síce dve rusko-slovenské zmluvy s vystúpením členov vlády a s rozpravou.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 121 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Poliaka, aby sa prerokovala otázka rusko-slovenskej zmluvy? Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána Poliaka nebol prijatý.

Nasleduje návrh pána poslanca Pribulu o zriadení výboru pre privatizáciu.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 123 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Pribulu?

Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Pribulu sme prijali.

Pani poslankyňa Marhulíková navrhla, aby ako bod 35 alebo bod 34 bola informácia o reforme verejnej správy.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 125 poslancov.

Kto je za predložený návrh?

Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

Nasleduje návrh pána poslanca Klimana. Mám k nemu len jednu poznámku, že začínal v utorok je problém, lebo v utorok má celodenné zasadanie vláda. Keď vyžadujeme prítomnosť jej členov, tak je to problém.

Hlasujeme o návrhu pána poslanca Klimana. Jeho návrh znel, aby pokračovanie schôdze bolo v utorok alebo v ktorýkoľvek iný deň, na ktorom sa zhodneme. Takto to približne formuloval pán poslanec Kliman.

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško;

Jednak si myslím, že teraz je bod, v ktorom hovoríme o programe, čiže sem to nepatrí, a jednak to je právomoc predsedu. Predseda oznámi, že schôdza pokračuje v utorok alebo kedykoľvek - a je to vybavené.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem. Pán poslanec Kliman.

Poslanec L. Kliman:

Hovorím za poslancov, ktorí nie sú z Bratislavy. Máme svoje programy, potrebujeme to oznámiť ľuďom, s ktorými sa máme stretnúť. Mne nejde o to, aby to bolo v utorok, ale aby sme sa dohodli, ktorý deň to bude. Ak to nie je možné v utorok, pokračujeme v stredu alebo aj v pondelok, ale dohodnime sa pevne, aby sme dnes mohli dať signály domov.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem. Teraz už máme všetky možné spektrá návrhov.

Pýtam sa, kto je za to, aby sa pokračovalo v pondelok? /šum v sále. / Pán poslanec Kliman uviedol aj pondelok.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 118 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Klimana, aby sme pokračovali v rokovaní 22. schôdze v pondelok? Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Pán poslanec Prokeš sa hlási s technickou poznámkou. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

myslím si, že došlo medzi nami k malému nedorozumeniu. V podstate teraz by nemala byť schôdza prerušená a pokračovať v pondelok, ale kedy bude pokračovať budúci týždeň, s tým, že tento týždeň naplníme. Domnievam sa, že je dosť ťažko to teraz rozhodnúť hlasovaním. Zrejme si budeme musieť o tom trošku podiskutovať v kuloároch, medzi sebou. Navrhujem, aby sme sa k tomu vrátili a potom formou rozhodnutia predsedajúceho či predsedu, ktorý tu už bude prítomný, na základe dohody medzi nami zvolili pokračovanie budúci týždeň.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Kliman, akceptujete takýto návrh?

Poslanec L. Kliman:

Áno. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Ballek navrhol odložiť bod 18.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 123 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Balleka?

Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

Kto sa zdržiava hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Balleka nebol prijatý.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

S ohľadom na to, že hlasovanie pozmenilo vhodnosť, ďalšieho hlasovania o návrhoch, ktoré boli s tým spojené, prichádzame k návrhu pána poslanca Weisa, ktorý navrhol vziať späť návrh zákona o lesníckej komore. Pán poslanec Weis, chcete to spresniť?

Poslanec J. Weis:

Vážený pán predsedajúci, navrhol som predkladateľom, aby vzali zákon späť. Vzhľadom na to, že ho nevzali späť, musí byť prerokovaný.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Teda nemusíme o tomto návrhu hlasovať.

Teraz, vážení páni poslanci a vážené pani poslankyne, budeme hlasovať o programe ako celku.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 124 poslancov.

Kto je za návrh programového usporiadania 22. schôdze ako celku?

Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Konštatujem, že sme program 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.

Faktická poznámka pána poslanca Kočtúcha. Poslanec H. Kočtúch:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

pred 145 rokmi v septembri vznikla prvá Slovenská národná rada. Toto je septembrové zasadanie. V podmienkach národného obrodenia Ľudovít Štúr povedal: "My tu raz stojíme ako Slováci. Hanba a posmech by nám bol, ak život náš spoločenský a národný nenapomôžeme a mocne ho spoločnou našou rukou dopredu nepotisneme. " Chcel by som vás poprosiť, aby naše rokovanie sa nieslo v tomto štúrovskom kréde. Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska: Ďakujem pánu poslancovi.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

Prvým bodom programu je

Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na uprázdnené mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Ľubomíra Fogaša, aby podal správu výboru.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, poslanci, vážení členovia vlády,

dovoľte, aby som z poverenia mandátového a imunitného výboru predniesol správu výboru o nastúpení náhradníkov na uprázdnené mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Všetkým je nám známe, že 24. júla 1993 skonal poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú národnú stranu Viliam Sojka.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky listami z 28. júla 1993, doručenými 30. júla 1993, dostal písomné oznámenia od poslanca za Hnutie za demokratické Slovensko Mariána Vánku a od poslancov za Slovenskú národnú stranu

Petra Sokola a Mariána Vrabca, že sa dňom 31. júla 1993 vzdávajú funkcie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ich oznámenia o vzdaní sa poslaneckého mandátu súvisia s ich zvolením za predsedu resp. podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade. Ide tam o kompatibilitu výkonu funkcií.

Mandátový a imunitný výbor na svojej schôdzi 14. septembra 1993 prerokoval nastúpenie náhradníkov na uprázdnené mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V prijatom uznesení číslo 27 výbor konštatoval, že úmrtím poslanca Viliama Sojku 24. júla 1993 došlo k zániku jeho mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatoval tiež, že poslanci Marián Vanko, Peter Sokol a Marián Vrabec v súvislosti s § 10 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky sa podľa článku 81 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky vzdali funkcií poslancov Národnej rady Slovenskej republiky dňom 31. júla 1993.

Vzdanie sa funkcie poslancov by mala vziať na vedomie Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší zákonodarný orgán, pričom tieto mandáty poslancov zaniknú dňom, kedy Národná rada rezignáciu poslancov vzala na vedomie. To je podľa § 9 zákona o poslancoch.

Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby na svojej 22. schôdzi dňa 22. septembra 1993, t. j. dnes, vzala na vedomie vzdanie sa funkcií poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Vánku, Petra Sokola a Mariána Vrabca v súlade s ich písomnými oznámeniami podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s § 10 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Súčasne výbor odporučil vziať na vedomie zánik mandátu poslanca Viliama Sojku z dôvodu jeho úmrtia dňom 24. júla 1993.

Podávam preto, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh na schválenie takéhoto uznesenia Národnej rady a žiadam, aby sme hlasovali o jeho prijatí ihneď po prednesení správy mandátového a imunitného výboru.

Vážená národná rada,

podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na uprázdnený mandát poslanca nastupuje náhradník tej istej politickej strany podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre voľby vo volebnom kraji, v ktorom bol kandidovaný poslanec, ktorého mandát sa uprázdnil. Pri uplatnení prednostných hlasov nastupuje kandidovaný poslanec, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov.

Mandátový a imunitný výbor na svojej schôdzi 14. septembra 1993 podľa spisov Slovenskej volebnej komisie a tiež osobných dokladov o nastupujúcich náhradníkoch na uprázdnené mandáty poslancov zistil, že nastupujúcim náhradníkom Slovenskej národnej strany vo volebnom kraji Západoslovenskom za Viliama Sojku je pán Igor Malý. JUDr. Igor Malý je slovenskej národnosti, štátna príslušností slovenská. Narodil sa 29. decembra 1963. Pôsobí ako komerčný právnik v Trnave.

Nastupujúcim náhradníkom Hnutia za demokratické Slovensko vo volebnom kraji Stredoslovenskom za Mariána Vanka je pani Jana Sudeková. MUDr. Jana Sudeková, rod. Kováčičová, je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť slovenská. Narodila sa 27. apríla 1943. Pracuje ako zubná lekárka /ordinár/ v Nemocnici s poliklinikou v Považskej Bystrici.

Nastupujúcim náhradníkom Slovenskej národnej strany vo volebnom kraji Západoslovenskom za Petra Sokola je pani Angela Štefánikova, pričom MUDr. Angela Štefánikova, rodená Dobošová, je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť slovenská, narodená 23. januára 1954. Pracuje ako posudková lekárka v Regionálnej národnej poisťovni v Trnave.

Nastupujúcim náhradníkom Slovenskej národnej strany vo volebnom kraji Západoslovenskom za Mariána Vrabca je pán Miroslav Koňa. Ing. Miroslav Koňa je slovenskej národnosti, štátna príslušností slovenská. Narodil sa 4. júna 1951. Je prednostom Mestského úradu v Nitre.

Mandátový a imunitný výbor preskúmal platnosť nastúpenia uvedených náhradníkov, ako aj ich voliteľnosť. Výbor odporúčal predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby podľa § 48 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov vyhlásil na zaniknuté mandáty poslancov, teda pána doktora Viliama Sojku, Mariána Vánku, Petra Sokola a Mariána Vrabca, nastúpenie náhradníkov pána doktora Malého, doktorky Sudekovej, doktorky Angely Štefánikovej a Ing. Miloslava Kóňu a odovzdal im osvedčenia o tom, že sa stali poslancami Národnej rady Slovenskej republiky dňom 22. septembra 1993.

Na záver navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky vziať so súhlasom na vedomie prednesenú správu mandátového a imunitného výboru a prosím, aby sa pristúpilo k hlasovaniu o návrhu uznesenia v tom zmysle, ako som návrhy predniesol pri podaní správy.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne poslancovi Fogašovi za podanie správy.

Na základe návrhu mandátového a imunitného výboru predneseného pánom poslancom Fogašom dávam hlasovať: o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým berie na vedomie zánik mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Sojku z dôvodu jeho úmrtia dňom 24. júla 1993 a vzdanie sa funkcií poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Vanka, Petra Sokola a Mariána Vrabca dňom 22. septembra 1993. Zároveň sa navrhuje vziať, so súhlasom na vedomie podanú správu mandátového a imunitného výboru.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 118 poslancov.

Kto je za predloženú správu mandátového a imunitného výboru?

Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovala sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky schválili a prijali sme k tomu platné uznesenie.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

v súlade s odporúčaním mandátneho a imunitného výboru podľa § 48 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady vyhlásil na zaniknuté mandáty poslancov nastúpenie náhradníkov Igora Malého, Jany Sudekovej, Angely Štefánikovej a Miloslava Kóňu. Osvedčenie o tom, že sa stali poslancami Národnej rady Šlovenskej republiky dňom 22. septembra 1993, dostanú zároveň so zložením sľubu.

Druhým bodom programu je

Sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím pani Janu Sudekovú, Angelu Štefánikovu a pánov Igora Malého a Miloslava Kóňu, aby pristúpili pred rečnícke miesto a do mojich rúk zložili ústavou predpísaný sľub.

Prosím pána poslanca Sečánskeho, aby prečítal znenie sľubu. Zároveň prosím prítomných, aby počas skladania sľubu stáli.

Poslanec M. Sečánsky:

"sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. "

/Zloženie slubu poslancov. /

Jana Sudeková: sľubujem. Angela Štefánikova: sľubujem. Igor Malý: sľubujem. Miloslav Koňa: sľubujem.

/Potlesk. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Želám novým poslancom veľa úspechov v práci v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky.

Tretím bodom programu je

Voľba poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh na voľbu poslancov Jany Sudekovej, Angely Štefánikovej, Igora Malého a Miloslava Kóňu do výborov Národnej rady Slovenskej republiky ste dostali ako tlač č. 295. Ich zaradenie vychádza z návrhov príslušnej politickej strany a politického hnutia.

Má niekto otázky alebo pripomienky k predloženému návrhu?

Pán poslanec Fogaš, faktická poznámka. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,

nemám faktickú poznámku, mám doplňujúci návrh. Tým, že Slovenská republika sa stala riadnym členom Rady Európy, vznikli pre niektorých z nás nové povinnosti a, samozrejme, aj nové časové zaťaženie. V tejto súvislosti chcem poprosiť Národnú radu o moje uvoľnenie z funkcie člena ústavnoprávneho výboru, pretože v súčasnom období som členom piatich výborov rôznych parlamentných telies. Som členom Stáleho výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, členom Politického výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a členom Výboru pre právne otázky a ľudské práva. Aj keď je možné, aby ma v týchto výboroch niekto alternoval, aj tak to zaťaženie je neuveriteľne veľké, predovšetkým spojené s cestovaním, a v tejto situácii nie som jednoducho fyzicky schopný

plniť si úlohy aj v tomto výbore. Okrem toho, ako viete, som predsedom mandátového a imunitného výboru. Myslím si teda, že je namieste, aby sme každý zhodnotili svoje sily.

Chcem vás ubezpečiť, že pokiaľ mi to čas a sily dovolia, i naďalej sa chcem podielať na práci tohto výboru, trebárs aj v tom, že budem podávať návrhy na riešenia, a súčasne v tom, že pokiaľ nebudem zastávať tieto funkcie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, rád sa zase do tohto výboru vrátim.

Teda navrhujem doplniť uznesenie o ďalší bod, že odvoláva poslanca Ľubomíra Fogaša z funkcie člena ústavnoprávneho výboru.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne, pán poslanec. Zrejme vyslovia ľútosť poslanci v ústavnoprávnom výbore, pretože ide o erudovaného právnika a mnoho právnikov medzi nami nemáme. Ale je tu návrh, budeme hlasovať.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 120 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Fogaša, aby bol uvoľnený z výboru?

Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Fogaša sme neprijali.

Navrhujem, aby sme prijali uznesenie tohoto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 4 písm. l/ zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov zvolila Igora Malého za člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Janu Sudekovú za členku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru, Angelu Štefánikovu za členku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Miloslava Kóňu za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. "

Dávam o návrhu uznesenia hlasovať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 115 poslancov.

Kto je za predložený návrh uznesenia?

Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili. Štvrtým bodom programu je

Voľba overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na voľbu máte rozdaný ako tlač číslo 311.

V súvislosti so vzdaním sa funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Sokola, ktorý bol jedným z overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky, je potrebné zvoliť jedného overovateľa Národnej rady, aby bol počet overovateľov na určených 10.

Má niekto k predloženému návrhu pripomienky alebo iné návrhy?

/Neboli. /

Ďakujem. Keďže nie sú, pristúpime k hlasovaniu.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 114 poslancov.

Kto je za návrh, aby overovateľom Národnej rady bol poslanec Igor Malý?

Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že za overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky bol zvolený poslanec Igor Malý.

Pristúpime k piatemu bodu programu, ktorým je

Rezignácia niektorých členov v Rade Slovenskej televízie.

Materiál ste dostali ako tlač číslo 296.

Členovia Rady Slovenskej televízie Blažena Kočtúchová, Ida Rapaičová, Anton Hlinka, Pavol Haspra a Jozef Heriban podali Národnej rade Slovenskej republiky písomnú rezignáciu na členstvo v Rade z dôvodov ako sú uvedené v tlači 296.

Prosím, aby ste si v návrhu uznesenia, ktoré je v uvedenej tlači, doplnili člena rady Jozefa Heribana, ktorý svoju rezignáciu oznámil predsedovi Národnej rady 7. septembra 1993.

Vzhľadom na to, že rezignácia bola podaná v súlade so štatútom ustanoveným spôsobom, na čom nemožno nič meniť, pristúpime bez rozpravy k hlasovaniu o tom, že Národná rada berie rezignácie na vedomie. Návrh uznesenia máte uvedený v tlači 296. Dávam o návrhu uznesenia hlasovať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 111 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie, ktorým Národná rada vzala na vedomie rezignáciu na členstvo v Rade Slovenskej televízie Blaženy Kočtúchovej. Idy Rapaičovej. Antona Hlinku. Pavla Haspru a Jozefa Heribana.

Šiesty bod bol pri hlasovaní o úpravách programu vypustený, pristúpime teda k siedmemu bodu, ktorý je teraz šiestym bodom programu. Sú to

Interpelácie a otázky poslancov.

Na 20. schôdzi sme odsúhlasili zaradenie tohoto bodu na začiatok dnešnej schôdze.

S interpeláciami sa písomne prihlásili deviati poslanci: pán poslanec Ladislav Pittner z KDH, pán poslanec Miroslav Pollák z KDH, pán poslanec Kňažko, nezávislý, pán poslanec Ján Čarnogurský z KDH, pán poslanec Ladislav Kvasnička z KDH, pani poslankyňa Kaliská za SNS, pán poslanec Peter

Lauko za KDH, pani poslankyňa Ďurišinová Mária za SDĽ, pán poslanec Igor, nezávislý.

Prosím, faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško;

Pán predsedajúci, dávam návrh, aby bola prerušená schôdza, pokračovalo sa o 14. hodine, kedy je prítomná vláda Slovenskej republiky. Prosím, aby sa o mojom návrhu hlasovalo. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

V poriadku. Prosím budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za návrh prerušenia schôdze ako ho navrhol pán poslanec Mikloško?

Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali návrh pána poslanca Miklošku na prerušenie schôdze.

Pán poslanec Gazdík, ešte chcete hovoriť: ? Poslanec I. Gazdík:

Pán predsedajúci, prepáčte mi tú drzosť, ale chcel by som len povedať, že som sa prihlásil do rozpravy ako Igor Gazdík, nie ako poslanec Igor. Len pre úplnosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Určite vám to prepáčim. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Gazdík, dovoľte zase mne trošku, ale bez drzosti - slovenčina pozná poradie krstné meno a potom priezvisko. To, čo je druhé, sa v slovenčine považuje za priezvisko.

/Po prerušení schôdze. / Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Začíname šiestym bodom, interpeláciami. Ako prvý sa prihlásil pán Ladislav Pittner za KDH.

Poslanec L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

na 19. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som interpeloval premiéra Slovenskej vlády pána Mečiara vo veci činnosti spravodajských služieb od 1. januára 1993 až do doby ustanovenia Slovenskej informačnej služby, o postupe prijímania príslušníkov tejto služby a jej budovania, ako aj o problematike uplatňovania tzv. lustračného zákona číslo 451 zo 4. októbra 1991 a zákona Slovenskej národnej rady číslo 74 z 29. januára 1992. V súvislosti s touto mojou interpeláciou bolo prijaté i uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o preverení vyššie uvedených záležitostí.

Keďže v zákonom uvedenej lehote som nedostal odpoveď, zisťoval som 9. septembra 1993, kedy bola moja interpelácia postúpená pánu premiérovi Mečiarovi. Na moje nemilé prekvapenie som zistil, že moja interpelácia spočíva, a to niekolko mesiacov, v rozmnožovni Národnej rady Slovenskej republiky, pretože vraj pre nával práce ju príslušný pracovník nestačil pripraviť na odoslanie.

Pokladám takýto postup za vrcholne nezodpovedný a žiadam predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Gašparoviča, aby zabezpečil nápravu a riadne fungovanie servisných služieb Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Pittnerovi. Slovo má pán poslanec Miroslav Pollák za KDH.

Poslanec M. Pollák:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

moje vystúpenie sa bude týkať troch bodov.

Prvý bod súvisí s dodatočnými komunálnymi voľbami, ktorých najbližší termín je plánovaný na 4. decembra tohto roku. Žiadam predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Gašparoviča, aby vzhľadom na plynutie časových lehôt zabezpečil urýchlené zaradenie sídliska Dargovských hrdinov - mestskej časti v Košiciach do týchto dodatočných komunálnych volieb - ohľadom volieb na funkciu starostu tejto mestskej časti.

Druhý bod - vzhľadom na to, že ráno neprešiel môj pozmeňovací návrh na zaradenie nového bodu programu chladom rusko-slovenských zmlúv, veľmi zjednodušene a rýchle chcem podať interpeláciu na ministra obrany pána Andrejčaká: Vzhľadom na neexistujúcu vojenskú doktrínu Slovenskej republiky odkiaľ mal právomoc podpísať práve takúto vojenskú zmluvu medzi Ruskom a Slovenskom?

Tretí bod je interpelácia na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mečiara. Vážený pán predseda vlády, v júli tohto roku pri príležitosti hlasovania o zvolení Ing. Mariána Tkáča do funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska som položil otázku, či menovaný kandidát spĺňa podmienky pre výkon tejto funkcie stanovené zákonom číslo 451/91 Zb. o výkone podmienok na výkon niektorých funkcií, tzv. lustračného zákona. Ing. Marián Tkáč bol zaevidovaný v registri zväzkov Štátnej bezpečnosti pod registračným číslom 37 346 najskôr ako kandidát tajnej spolupráce s krycím menom "Riman" a od októbra 1988 do novembra 1989 ako agent s krycím menom "Krajan". Negatívne lustračné osvedčenie, ktorým sa Ing. Marián Tkáč preukazuje, bolo vydané neoprávnene vzhľadom na gramatickú chybu pri zápise krstného mena v registri zväzkov.

Vzhľadom na tieto skutočnosti viackrát verejne publikované, ako i na ďalšie skutočnosti, ktoré sú známe mne i niektorým poslancom bývalého i súčasného slovenského parlamentu, vás žiadam, aby ste ako najvyšší predstaviteľ výkonnej moci na Slovensku zabezpečili uplatnenie zákona, ktorý je vykonávaním funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska Ing. Mariánom Tkáčom porušený. Uplatnením zákona číslo 451/1991 Zb. by ste dokázali, že na dodržiavaní zákonnosti, o ktorej často hovoríte, vám skutočne záleží. V neposlednom rade by ste tým rozptýlili dohady, že Ing. Tkáča, o kvalifikovanosti ktorého možno pochybovať na základe jeho výrokov, napríklad o revalvácii slovenskej meny, podporujete

vo funkcii len preto, že ho ako skompromitovaná osobu držíte v rukách.

Požadujem, samozrejme, písomnú odpoveď na obe interpelácie.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Milan Kňažko. Poslanec M. Kňažko:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážené kolegyne, kolegovia,

na politickom grémiu Národnej rady som položil otázku svojim kolegom, čo môže parlament urobiť, ak člen vlády neodpovie na písomnú interpeláciu poslanca v zákonom stanovenom termíne, t. j. do 30 dní. Niekto z nich mi poradil, aby som zozbieral podpisy 30 poslancov. Zasmiali sme sa na tom. Vzápätí sa ma iný opýtal, o ktorého člena vlády ide. Odpovedal som, že priamo o predsedu vlády. Ozval sa ešte srdečnejši smiech. Nuž, máte pravdu, je to smiešne, presnejšie povedané bolo by to smiešne, keby to nebolo také smutné.

Na aprílovom zasadaní pléna som odovzdal písomnú interpeláciu predsedovi Národnej rady pánu Gašparovičovi adresovanú predsedovi vlády Mečiarovi, v ktorej som žiadal odpoveď na otázku, prečo zastavil obchodnú transakciu špeciálnej techniky v hodnote viac než 30 mld Sk. Vladimír Mečiar sa na tlačovej konferencii verejne priznal, že - citujem: "Zastavil kroky ministra zahraničných vecí s odôvodnením, že tento

obchod by spochybnil štát i vládu ako celok. " Dovolím si tvrdiť, že ide o zavádzajúce tvrdenie. To, že tento obchod bol pre nás politicky prijateľný, dokazuje skutočnosť, že sa oň usilovali aj iné demokratické krajiny, a štát, s ktorým sme boli v kontakte, dokázateľne nepatril medzi rizikové oblasti.

V interpelácii v apríli som si dovolil položiť tieto otázky: Žiadam predsedu vlády Vladimíra Mečiara, aby písomne odpovedal, kedy a akým spôsobom - citujem - "zastavil kroky ministra zahraničných vecí" v tomto prípade. Ďalej žiadam

o podrobnú odpoveď, čím tento obchod hospodársky a politicky poškodzoval záujem Slovenska. A po tretie - žiadam podrobné vysvetlenie vyhlásenia "tento obchod by spochybnil štát

i vládu ako celok".

Teda otázky, na ktoré by som chcel dnes počuť odpoveď, v tejto interpelácii sú nasledovné:

Skutočne si predseda vlády trúfol zastaviť obchod, ktorý by bol priniesol prácu tisícom ľudí na niekoľko rokov?

Ďalšia otázka: Konal v súlade s mienkou vlády alebo sa rozhodol ako súkromná osoba?

A ďalej, naposledy: Čo ho viedlo k tomu, že v rozpore so zákonom neodpovedal na interpeláciu?

Vážení priatelia, to, že tieto otázky môžem položiť, je výsledkom novembra 1989. To, že na otázky poslanca ktokoľvek z mocných tejto krajiny musí odpovedať, určuje zákon. Ten, kto ignoruje zákon, nie je demokratom, ale autokratom.

A ešte jednu poznámku na záver. Často hovoríme o tom, že chceme budovať právny štát, ale ak priemer vlády nerespektuje zákon, je to práve on, kto spochybňuje štát i vládu ako celok.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Čarnogurský. Poslanec F. Mikloško;

Pán poslanec je v Kodani s komisiou KBSE. Prosil by som, keby ste jeho vystúpenie preložili.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Nevypadáva, len stráca poradie. Je to v poriadku. Slovo má pán poslanec Ladislav Kvasnička z KDH. Pripraví sa pani poslankyňa Kaliská.

Poslanec L. Kvasnička;

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

dovoľte, aby som predniesol svoje dve interpelácie. Prvá interpelácia bude smerovaná na pána ministra zdravotníctva a druhá interpelácia na vládu a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, predovšetkým tiež na ministerstvo školstva a vedy.

Katastrofický stav nášho zdravotníctva je všeobecne známy. Jeho stav sa nezlepšuje ani po umelom vytváraní jeho pozitívneho obrazu pánom ministrom alebo niektorými pracovníkmi Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ani po dobre myslených štrajkových aktivitách samotných zdravotníkov. Nechcem opakovať to, čo na pôde Národnej rady Slovenskej republiky o zložitej problematike nášho zdravotníctva už odznelo. Presný obraz súčasného stavu nášho zdravotníctva mapovala misia Svetovej banky, ktorá navštívila Bratislavu v dňoch 21. až 26. júna tohoto roku. Misia mala za úlohu nielen vidieť, ale mala aj dobrú snahu nám pomôcť. Výsledkom misie Svetovej banky je vypracovanie projektu pod názvom "Slovenská republika - projekt pre zdravotníctvo a financovanie".

Ciele projektu sú zhrnuté do dvoch bodov:

a/ zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva zvýšením účasti jednotlivcov na uchovaní zdravia a zavedením novej zdravotnej politiky, ktorá kladie dôraz na efektívne zákroky vzhľadom na vynaložené náklady,

b/ vytvoriť trvalý zdroj financovania zdravotníckej starostlivosti presunutím určitej zodpovednosti financovania zdravotníckych služieb na jednotlivcov, zamestnávateľov a zamestnancov, ako aj posilnením možností zdravotníckych zariadení efektívne spravovať svoje skromné zdroje.

Experti Svetovej banky dospeli k presvedčeniu, že doterajšie návrhy adaptovať slovenské zdravotníctvo na systém zdravotného poistenia podobný nemeckému systému, sú technicky a administratívne nevhodné a zároveň aj veľmi nevhodne načasované. Upozorňujú na to, že neboli vypracované štúdie priechodnosti, finančnej životaschopnosti navrhovaného systému ako analýza dopadov fiškálnych implikácií, ani analýza výsledkov, ktoré by preskúmali jeho dopady na zdravie.

Je všeobecne známe, že návrh transformácie nášho zdravotníctva podľa pána ministra Soboňu získal prekvapujúco malú politickú podporu nielen v rámci sektoru zdravotníctva, ale i mimo neho. Pamätáme si ešte dobre na kritické pripomienky, ktoré odzneli na pôde Národnej rady Slovenskej republiky vo veci zavádzania bodového systému zo strany poslancov - lekárov, ktoré pánom ministrom zdravotníctva akceptované neboli.

Dnes vieme, že pracovníci Svetovej banky sa k bodovému systému v našom zdravotníctve vyjadrili tiež negatívne. Vzhľadom na negatívne vlastnosti navrhovaného bodového systému pre lekárov dôrazne odporúčajú preskúmať ho pred definitívnym zavedením tohoto systému a po zrealizovaní navrhovaných konkrétnych opatrení. Medzi ne patrí napríklad uskutočnenie pilotnej štúdie zameranej na preskúmanie efektívnosti bodového systému alebo realizovanie adekvátneho elektronického prepojenia Fondu zdravotného poistenia s databázou Národnej poisťovne a podobne. Experti Svetovej banky konštatujú, že od návštevy misie v marci 1993 sa na príprave návrhu projektu, pre ktorý by sa dalo uvažovať o pôžičke zo strany Svetovej banky, dosiahol len veľmi obmedzený pokrok.

Ministerstvo zdravotníctva, ani Fond zdravotného poistenia, Nemocenskej poisťovne neustanovili doteraz skupinu na riadenie projektu, nezískali vhodných pracovníkov na jeho podporu, ani neustanovili pracovné skupiny. Vzhľadom na to, že treba vykonať veľa práce, aby sa dodržal vládou požadovaný zrýchlený harmonogram prípravy projektu, dôrazne žiadajú obe organizácie o posúdenie odporúčaní uvedených v správe z marca tohoto roku. Projekt je navrhovaný na obdobie päť až sedem rokov. Má komponent zdravotníckych služieb a komponent financovania zdravotníctva. Tieto sa budú zavádzať paralelne s posilnením primárnej a preventívnej starostlivosti, vzdelávania i súkromného sektoru. Projekty financovala sčasti Svetová banka, sčasti Európske spoločenstvo, PHARE, bilaterálne dary, granty a podobne.

Návrh harmonogramu spracovania pôžičky od Svetovej banky je nasledovný: príprava - september 1993, predbežné schválenie - december 1993, schválenie - apríl 1994, rokovania - júl 1994, záver - september 1994.

Záverom sa obraciam na vládu Slovenskej republiky a žiadam, aby zabezpečila realizáciu všetkých požiadaviek Svetovej banky v zmysle projektu a uvedeného harmonogramu. Zároveň žiadam pána premiéra vlády Slovenskej republiky, aby o postupe spracovania pôžičky bol informovaný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Obraciam sa tiež na pána ministra zdravotníctva a žiadam ho, aby zosúladil všetky postupy v oblasti transformácie nášho zdravotníctva s navrhovaným projektom Svetovej banky a realizoval všetky jej odporúčania.

A teraz druhá interpelácia: Dňa 1. apríla 1991 nadobudol účinnosť zákon o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon 87/1991 Zb. Ustanovenie § 22 ods. 6 citovaného zákona však nepriznáva nijaké finančné odškodnenie tým perzekvovaným osobám, ktoré neboli z politických dôvodov zo zamestnania prepustené, ale predsa boli do značnej miery poškodené. Mám na mysli zámerné poškodzovanie učiteľov zo strany nadriadených orgánov totalitného režimu. Páchanie bezprávia v rezorte školstva umožňovali zmeny mzdových predpisov z roku 1967, ktorými sa riešili premenlivé, tzv. diferenčné platy vypočítavané mesačne a mesačne aj vykazované k základnej mzde podľa počtu žiakov a skutočne odpracovaných dní za opravy písomných prác z jazykov, matematiky, vedenie kabinetov, knižníc a zastupovanie neprítomných učiteľov. Namiesto nich sa zaviedli tzv. nenárokové zložky mzdy, v ktorých sa mali doteraz vyplácané premenlivé zložky zohľadniť. Teda nijaká norma. Za dvadsať normalizačných rokov nadobudlo priznávanie nenárokových zložiek mzdy odpudzujúci charakter. Zneužívanie moci v tejto oblasti viedlo k rozbitiu učiteľských kolektívov a k nízkemu právnemu vedomiu učiteľov.

o tom, že tento stav pretrváva i naďalej, svedčia okrem iného aj články v Učiteľských novinách na túto nedoriešenú tému, ako i skutočnosť, že postihnutí učitelia sa obracajú na mňa ako na poslanca a žiadajú ma o pomoc.

Táto situácia sa týkala nielen učiteľov vylúčených z KSČ, ale aj učiteľov - nestraníkov, ktorí boli z rôznych dôvodov režimu nepohodlní alebo ktorí sami požadovali o zrušenie členstva v KSČ. Prominenti totalitného režimu trestali politickú nespoľahlivosť učiteľov nasledujúcimi ekonomickými a morálnymi trestami: žiadna forma nárokovej mzdy - nakoniec prečo, veď bola nenároková, nijaké prideľovanie nadčasových hodín, obmedzovanie výšky odmeny pri životnom jubileu, pri práceneschopnosti nižšia dávka nemocenského poistenia. V nijakej, ani neplatenej funkcii nesmeli takýto postihnutí učitelia figurovať. Postihnutý nebol pripustený k nijakej forme odborného vzdelávania oficiálnou cestou.

Po páde totalitnej moci sa dalo očakávať aspoň relatívne zmiernenie napáchaných krívd a poškodení. Prijatý zákon číslo 87/1991 Zb. dokončil to, čo ešte nestihla dokončiť totalita. Zasadil posledný úder všetkým ilúziám o potrebe pravdy a statočnosti v ľudskom živote. V marci roku 1990 boli vytvorené pri bývalých odboroch školstva rehabilitačné komisie, ale tie boli bez akýchkoľvek právomocí. Ani činnosť rehabilitačnej komisie pri ministerstve školstva nepriniesla také výsledky, aké by si táto problematika zaslúžila. Mnohí z postihnutých učiteľov sú už na dôchodku, ale doteraz sa márne domáhajú spravodlivosti.

Obraciam sa preto na ministerstvo školstva a vedy, ako

i na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a žiadam ich, aby sa touto problematikou vážne zaoberali.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne, pán poslanec. Slovo má pani poslankyňa Kaliská. Predtým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Pittner.

Poslanec L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

po odznení mojej interpelácie som bol informovaný o iných aspektoch mojej sťažnosti, preto chcem požiadať - lebo som zrejme bol uvedený do omylu - o stiahnutie tejto mojej interpelácie, a interpelujem pána premiéra, pretože on mi pred týždňom povedal, že túto moju interpeláciu nedostal a preto mi neodpovedal. Teraz sa zistilo, že v rozmnožovni to síce trčí, ale nie moja interpelácia, ale stenografický záznam. Z tohoto dôvodu sa ospravedlňujem pracovníkom Národnej rady, ale je mi ľúto, že pán premiér ma takto informoval. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Pittnerovi. Slovo má pani poslankyňa Kaliská. Pripraví sa poslanec Peter Lauko.

Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní,

v prvom rade sa chcem ospravedlniť za môj hlas, ale od rána ho nejako postupne strácam.

Moja prvá interpelácia bude na pána premiéra Mečiara. Je to v podstate nová interpelácia vo veci štátneho podniku SCP Ružomberok. Prvá mnou podaná interpelácia bola zameraná na riešenie problematiky ekológie regiónu Ružomberok s akcentom na zabezpečenie pokračovania v realizácii ekologickorozvojového projektu, ktorým sa v ďalšej etape úplne odstráni chlór z výrobného procesu, zníži spotreba energie a zvýši konkurenčná schopnosť ich výrobkov na zahraničných i tuzemských trhoch.

V prvej mojej interpelácii v podkladovom materiáli bola uvedená podrobná informácia o celej problematike, o doteraz realizovaných ekologických akciách, ktoré sú do tohto času z termínového hľadiska v súlade s postupom prijatým na zasadnutí vlády Slovenskej republiky dňa 6. mája 1990. Pre ďalšie pokračovanie v realizácii ekologicko-rozvojového projektu "Vytesňovacie varenie buničín" po technickej stránke i z hľadísk prísľubov úverov od zahraničných bánk vo vysokom štádiu rozpracovania je potrebná zaangažovanosť viacerých rezortov vo vláde Slovenskej republiky pre toto riešenie. Sú to tri rezorty: ministerstvo životného prostredia, ministerstvo hospodárstva a ministerstvo financií pre riešenie vládnej záruky na zahraničný úver a účelového vyčlenenia finančných prostriedkov do Fondu životného prostredia na zaplatenie kontácie.

V tomto zmysle bola podaná aj prvá moja interpelácia. Ako odpoveď som dostala stanoviská troch ministrov uvedených rezortov. Stanoviská sú odrazom možností jednotlivých rezortov, ich zaangažovanosti do problémov. Chýba však nadrezortný názor, o ktorý som v interpelácii žiadala, názor na riešenie tejto problematiky vychádzajúci z koncepcie hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky.

Pán minister Kubečka vo svojom stanovisku navrhuje tri varianty so spoločným menovateľom, aby záruku na úver poskytol Fond národného majetku Slovenskej republiky, čím sa rozhodnutie a riešenie odsúva na obdobie po privatizácii. Aké a kedy by bolo stanovisko Fondu národného majetku k tomuto návrhu, netrúfam si odpovedať, ani ho predpokladať.

Pán minister Zlocha s uspokojením konštatuje, že v SCP v uplynulom období realizovali resp. realizujú rad opatrení, ktoré prispievajú k ochrane životného prostredia. Zdôvodňuje však, že nie je v silách Štátneho fondu životného prostredia pokrývať tak investične náročné akcie. Pýtam sa: Ani čiastočne? Ďalej uvádza, že riešenie poskytnutia finančnej pomoci pre SCP Ružomberok z hľadiska výšky, ako aj časového horizontu poskytnutia príspevku na prípravu a realizáciu uvedených opatrení musí byť predmetom širšieho a podrobnejšieho skúmania. Nie je však, žiaľ, spresnená forma a spôsob, ako i termínová stránka skúmania. Ďalej pán minister odporúča, aby sa SCP Ružomberok snažili získať pôžičku od Európskej banky pre obnovu a rozvoj a že predbežne sú SCP zahrnuté vo výsledkoch diagnostickej misie. Bude však potrebné preukázať perspektívnosť svojej existencie pri ďalších diagnostických misiách. I keby pôžička od Európskej banky bola z úrokového hľadiska výhodná, nerieši problém úplne. Európska banka financuje 35 % projektu a požaduje účasť, štátu.

Pán minister Tóth vo svojom stanovisku uvádza potrebu postupovať podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 31 z roku 1993, podľa ktorého by zakladateľ, teda ministerstvo hospodárstva, po posúdení projektu z hľadiska národohospodárskych priorít a kritérií predložil žiadosť na prevzatie štátnych záruk na zahraničné úvery Hospodárskej rade vlády Slovenskej republiky na posúdenie. Odporúča, aby si štátny podnik SCP Ružomberok svoje nevyhnutné požiadavky uplatnil prostredníctvom svojho zakladateľa, teda ministerstva hospodárstva, pokiaľ ide o poskytnutie štátnych záruk za úvery a požiadavky na prostriedky zo Štátneho fondu životného prostredia.

Teda aká je vlastne odpovedi na moju prvú interpeláciu? Podľa odporúčania pána ministra Tótha, ktoré posúva riešenie dopredu, ale nie je zase v súlade s odporúčaním pána ministra Kubečku, ktorý ako zakladáteľ vidí ako najschodnejšie riešenie záruku Fondu národného majetku, alebo podľa stanoviska pána ministra Zlochu, ktorý ale problém odsúva časovo a vecne do neurčitá? Preto, pán premiér, podávam vlastne novú interpeláciu, ale v podstate toho istého znenia ako z 22. 6. 1993 v tom zmysle, či príslušné rezorty koordinovane riešili problematiku SCP Ružomberok a či je z týchto troch odpovedí možné rozumieš, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky prostredníctvom hospodárskej rady požiada o vládnu záruku vzhľadom na nutnosť, časového riešenia tohto dnes štátneho podniku.

Z rozhovoru ministra životného prostredia v Hospodárskych novinách som sa dozvedela, ak som správne pochopila, že ministerstvo hospodárstva má vyčlenených 500 mil. Sk na oblasť životného prostredia. Nie je možné z tejto sumy aspoň určitú čiastku poskytnúť SCP Ružomberok? Pevne verím, že slovenská vláda dá záruku pre tento štátny podnik tak, ako vlastne dala záruku na Hlinikáreň v Žiari, práve v záujme riešenia a vylepšenia životného prostredia. So zreteľom práve na množstvo už vykonaných ekologických stavieb s nemalými finančnými nákladmi si SCP Ružomberok, podľa môjho názoru, túto záruku zaslúžia.

Druhú moju interpeláciu podávam na pána ministra Zlochu. Je to v podstate znovu nová interpelácia vo veci geologickej sekcie ministerstva životného prostredia. Pán minister, myslela som si, že dostanem na moju prvú interpeláciu odpoveď, najmä na to, čo sa zásadne zmenilo zrušením Slovenského geologického úradu a zriadením osobitnej geologickej sekcie na ministerstve životného prostredia. Preto si vás dovoľujem požiadať o podrobné vysvetlenie, ako aj odpoveď na otázku, prečo sa doteraz nepristúpilo k privatizácii Geologického prieskumu, š. p. v Spišskej Novej Vsi, keď podobné organizácie týmto procesom už dávno prebehli a prečo zriadenie štátnej geologickej služby je možné až najskôr od 1. 1. 1995.

Pán minister, v odpovedi na moju prvú interpeláciu priznávate, že geologická sekcia má osobitný režim čo sa týka posudzovania jej projektov. Nie je mi však jasný dôvod prečo. Ďalej ma zaujíma, či ste upozornili vládu Slovenskej republiky, že musíte zabezpečovať úlohy geologického prieskumu súvisiace s útlmovým programom baníctva Slovenskej republiky, ktoré si vyžadujú 45 mil. Sk, a ide to vlastne z vášho rezortu, a s akým výsledkom.

Ďalej, pán minister, vo vašej predchádzajúcej odpovedi uvádzate údaje o odbornej praxi, o priemernej praxi i odchode niektorých pracovníkov z titulu nespokojnosti s platovými podmienkami geologickej sekcie, čím asi nepriamo chcete poukazovať na jej vyššie kvality. Objektívne by však bolo všetky tieto údaje uviesť aj pre ostatné sekcie, aby boli porovnateľné. Týmto si vás teda dovoľujem o ne požiadať.

A úplne na záver, pán minister, za výstupy a závery operatívnej porady ste plne zodpovedný vy ako minister, či ste na nej prítomný alebo nie. Z vašej odpovede mi totiž nie je jasné, či sa stotožňujete so závermi operatívnej porady z 21. januára 1993.

Ďakujem za pozornosť aj trpezlivosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Slovo má pán poslanec Peter Lauko za KDH. Pripraví sa podpredseda Národnej rady pán Prokeš.

Poslanec P. Lauko:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážená vláda,

chcem interpelovať ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky. Slovenská republika ako nový suverénny štát vo významnom geopolitickom priestore je v strede záujmu nielen okolitých štátov, našich susedov, ale pri začleňovaní do európskych a svetových štruktúr nás pozorne sledujú aj významné štáty v Európe a vo svete. Pri našom zahraničnopolitickom snažení je dôležitá aj odozva našej vnútropolitickej situácie v Európe a vo svete. Naše prijatie do Rady Európy bolo s podmienkami, ktoré musíme splniť, a bolo sprevádzané nevšedným záujmom o dodržiavanie ľudských práv u nás. Politika k národnostným menšinám je v strede záujmu v Európe a pri vstupe do Rady Európy sa naši predstavitelia zaviazali v určitom časovom horizonte splniť uložené podmienky. Podobne nás čaká dlhý proces k začleneniu k Európskej dohode, ktoré bude o niekoľko dní. Tento proces bude tiež podmienený postojom jednotlivých členských štátov. Otázka približovania sa Slovenska k NATO a rokovanie o tejto problematike nás čaká o niekoľko mesiacov. Rovnako spolupráca v ostatných európskych a svetových štruktúrach nie je len vecou našej zahraničnej politiky.

Na túto spoluprácu a vzťahy s ostatnými krajinami významnou mierou vplýva aj vnútropolitická situácia na Slovensku. V tomto zložitom období transformácie spoločnosti je práve činnosť výkonnej zložky vlády a jej predstaviteľov najviac pod drobnohľadom v zahraničí. Za deväť mesiacov v tomto roku sme zažili odvolanie ministra zahraničných vecí, v poslednom období odvolanie veľvyslanca v susednom Rakúsku. V júni tu boli experti Svetovej banky s cielom pokračovať v dialógu s vládou o kritických potrebných reformách v sektore zdravotníctva a systéme sociálneho poistenia. V správe, ktorá hodnotí túto misiu, v kapitole "kľúčové otázky" sa možno dočítať nie práve najlichotivejšie hodnotenie práce ministra zdravotníctva. Napriek tomu minister zdravotníctva tieto zistenia v masmédiách zľahčoval vyjadrením o jedinom správnom bodovacom nemeckom systéme. Sú tu rokovania s Medzinárodným menovým fondom, ktoré nie sú pre nás jednoduché.

Vláda a predseda vlády vysiela do Európy svojimi vyhláseniami tiež signály, podľa ktorých nás hodnotia. Vláda na jednej strane proklamuje vôľu približovania sa k začleňovaniu do NATO, no praktické kroky robí podpísaním dohody o vojenskej spolupráci s Ruskou federáciou. Formulácie k dohode vysielajú signál o tom, ako sa orientujeme v tejto oblasti. Vyjadrenia významných politikov v Európe o prípadných kandidátoch pre vstup do NATO, ktorí akosi zabúdajú na Slovensko, nie sú pre nás najlepšie. Sociologická štúdia vypracovaná Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a Ministerstvom obrany Slovenskej republiky jasne ukazuje, aké sú názory občanov Slovenska na náš vstup do NATO.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je tu rozpor medzi subjektívnym hodnotením vnútropolitickej situácie u nás a vyjadreniami politikov v zahraničí v poslednom období. Pre objektívny pohľad na odraz vnútornej politiky na postavenie Slovenska v Európe vás, pán minister, žiadam o poskytnutie odpovede poslancom Národnej rady Slovenskej republiky na nasledujúce otázky:

1. Aký je postoj jednotlivých štátov k začleňovaniu Slovenska k Európskej dohode, NATO, KBSE a ostatným európskym štruktúram?

2. Aké sú postoje štátov, ktoré nás prijímali do Rady Európy, k plneniu podmienok Slovenska?

3. Aká je situácia v diplomatickom zastúpení Slovenska v zahraničí?

4. Ako hodnotia Slovensko naši diplomati v zahraničí?

Odpoveď na uvedené otázky pre objektivitu žiadam z diplomatických správ, ktoré dostávate na ministerstvo zahraničných vecí. Myslím, že takéto objektívne informácie by pomohli poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v plnení kontrolnej úlohy vlády Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Laukovi. Slovo má podpredseda Národnej rady pán Jozef Prokeš.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,

moja interpelácia smeruje na pána podpredsedu vlády povereného riadením ministerstva školstva. Podľa mojej informácie má dôjsť k premenovaniu, alebo došlo k premenovaniu predmetu zemepis na geografia. Možno sa vám to bude zdať smiešne, ale moja otázka znie: Ako to zvýši vzdelanostnú úroveň našich žiakov, aký to bude mať vplyv na štátny rozpočet, a či školstvo nemá iné problémy?

Ďalej si dovolím obrátiť sa na pána ministra obrany. Podľa mojich informácií zajtra má byť veliteľské zhromaždenie v Trenčíne. Vzhľadom na súčasnú situáciu, nielen vnútroštátnu, ale aj medzinárodnú, považujem za potrebné, aby sa tohto zhromaždenia zúčastnili aj zástupcovia branno-bezpečnostného výboru, presnejšie, aby som náhodou nespravil vzhľadom na zápis nejakú chybu, výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, minimálne na úrovni jeho predsedu. A ako podpredseda, ktorý zastrešuje aj túto činnosť parlamentu, sa mienim zúčastniť tohto zhromaždenia aj ja.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

K zajtrajšiemu stretnutiu predsedu vlády s vyššími dôstojníkmi Slovenskej armády chcem dať parlamentu na vedomie, že náš klub Kresťanskodemokratického hnutia tam posiela ako poslancov Národnej rady pána Pittnera a pána Figeľa. Prosím, aby to bolo brané na vedomie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Za poslanecký klub Slovenskej národnej strany sa tohto zhromaždenia zúčastní, ak ho tam pustia, pán poslanec Slota.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Ďurišinová za SDĽ, máte slovo.

Poslankyňa M. Ďurišinová: Vážené dámy a páni,

na spoločnom zasadnutí národohospodárskeho a rozpočtového výboru s výborom pre vzdelanie, vedu a kultúru dňa 1. 7. 1993 boli prerokované námety na riešenie finančných problémov telovýchovných jednôt a klubov. Oba výbory vo svojich uzneseniach požiadali Ministerstvo financií Slovenskej republiky vydať záväzný výklad daňových zákonov v oblasti telovýchovy a športu na základe súčasnej daňovej sústavy, ako i posúdenie námetov Asociácie telovýchovných jednôt a klubov na riešenie finančných problémov. Konkrétne sa dotýkali okruhu problémov a stanovísk Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky k daňovým zákonom, ktoré predniesol na treťom valnom zhromaždení Slovenského zväzu telesnej kultúry štátny tajomník pán Baltazár Dubeň. Tieto boli aj publikované v tlači, ale ministerstvo financií ich v takom znení neakceptovalo, a teda z hľadiska jednotného výkladu ani neusmernilo príslušné daňové úrady.

Ďalšie námety sa dotýkali pravidiel prerozdeľovania prostriedkov na potreby telovýchovy zo štátneho rozpočtu, colných úprav v prípade dovozu športového materiálu na zabezpečenie vlastnej činnosti, nie podnikateľských aktivít, podnetu na oslobodenie od daní z činností, ktoré sú spojené s poslaním subjektov telesnej kultúry za podmienok, že sa použijú na ich zabezpečenie a rozvoj.

Preto sa pýtam pána ministra financií, ako sa splnili resp. ako sa plnia uznesenia oboch výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne pani poslankyni. Slovo má pán poslanec Igor Gazdík. Pripraví sa pán poslanec Stanislav Šárossy za HZDS.

Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené dámy a páni,

moja interpelácia smeruje k ministrovi financií pánu Júliusovi Tóthovi, a pravdepodobne už šípi, kde pôjde. Týka sa nebytových priestorov, ateliérov umelcov, a to v súvislosti s mojou interpeláciou na marcovom pléne Národnej rady. Budem aj preto veľmi stručný.

Úvodom si dovoľujem odcitovať list Združenia výtvarných umelcov, aby to nebolo v Bratislave, tak je to tentoraz so sídlom v Košiciach.

"Združenie výtvarných umelcov so sídlom v Košiciach sa na vás obracia s naliehavou žiadosťou, aby ste na pôde Národnej rady Slovenskej republiky iniciovali riešenie umeleckých ateliérov, t. j. aby nájomné a ďalšie poplatky za umelecké ateliéry sa platili ako za bytové priestory. V záujme rozvoja kultúry je neraz nevyhnutné rozlíšiť umeleckú tvorbu od podnikania, a preto vás prosíme, aby ste v tomto zmysle apelovali aj na poslancov Národnej rady. Momentálny stav,

keď máme za ateliéry platiť ako na nebytové priestory, pokladáme na neudržateľný. Z nášho združenia prakticky ani jeden člen nie je za daných okolností schopný udržať si svoj ateliér. Zároveň žiadame, aby umelcom bola daná možnosť odkúpiť si ateliéry za podmienok a v cenách, ako budú predávané byty.

Dovoľujeme si ešte pripomenúť, že spôsob získavania ateliérov bol vo väčšine prípadov strastiplný a od bývalých národných výborov sa pre potreby ateliérov obyčajne dali dostať len priestory, ktoré boli v takom dezolátnom stave, že nikto iný neprejavoval o ne záujem. Tieto potom svojpomocne a často po mnohých rokoch umelci zrekonštruovali pre potreby umeleckých ateliérov.

Pevne veríme, pán predseda, že vynaložíte všetky sily na splnenie našich požiadaviek. "

K listu, mimo iných, Teodora Baníka, akademického sochára, adresovaného ministerstvu financií, inak autora nie nevýznamnej portrétnej plastiky Alexandra Dubčeka, ktorou sa teraz prezentujeme v Taliansku, odpovedalo ministerstvo financií v osobe Ing. Evy Bonovej nasledovným odsekom:

"V podmienkach ekonomiky smerujúcej k trhovému hospodárstvu sa vyžaduje vytvorenie rovnakých štartovacích podmienok pre činnosť a tvorbu či už podnikateľskú alebo umeleckú. Z tohto dôvodu sa realizovali v nových zákonných normách platných od 1. 1. zmeny, ktoré okrem iného riešia zrovnoprávnenie z hľadiska dane z príjmov, cien a ďalších finančných nástrojov. " Takéto zrovnoprávnenie je prinajmenšom čudné, pretože umelcov, pokiaľ nevykonávajú podnikateľskú činnosť, nemožno považovať za živnostníkov a podnikateľov. A práve v mene týchto umelcov vystupujem.

O uznesení Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru zo 6. júna 1993 si dovolím podať informáciu, že výbor Národnej rady

A. Prerokoval petície a žiadosti výtvarných umelcov a členov Slovenskej výtvarnej únie, ktoré sa bezprostredne týkajú platieb za nebytové priestory, ateliéry umelcov.

B. Žiada ministra financií Slovenskej republiky - po prvé, aby bola novelizovaná vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 608/1992 Zb. zo 7. 12. 1992 a rozšírila sa v § 1b o nový odsek 4 v tomto znení: "Nájomné s pripočítavaním cien služieb za užívanie ateliérov alebo pracovní umelcami všetkých umeleckých odborov sa dojednáva podľa predpisov o úhrade za užívanie bytov. "

Teda tak, ako to bolo vo vyhláške číslo 585/1990 Zb. Prosím preto, pán minister, aj s prihliadnutím na to, že kultúra a umenie sú jednou z našich mála vizitiek, ktorou sa môžeme predstaviť a reprezentovať pred svetom, a už v žiadnom prípade tvorba umeleckých hodnôt nie je tvorbou bežných spotrebiteľských predmetov a produktov, aby ste zvážili možnosť novelizácie vyhlášky číslo 608/1992 Zb. v tom zmysle, ako som o nej hovoril.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Stanislav Šárossy za HZDS. Pripraví sa pán Duka-Zólyomi a pani Bauerová. Ak nebudú prítomní v nasledujúcom chode, požiadali, aby boli zaradení do zadného poradia.

Poslanec S. Šárossy:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážená Národná rada,

svoju interpeláciu smerujem na ministra kultúry Slovenskej republiky pána Dušana Slobodníka a odovzdávam ju písomne do protokolu schôdze.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Keďže tu momentálne nie je pán Duka-Zólyomi a neprítomná je aj pani Bauerová, posúvam ich na ďalšie miesta. Slovo má pán poslanec Dudáš za SDĽ.

Poslanec A. Dudáš:

Vážení kolegovia,

vážená vláda,

vážený pán predsedajúci,

privatizovať budeme, ale čo najvýhodnejšie pre celú našu spoločnosť - zaznieva z úst vládnych politikov. Či je tomu naozaj tak, pozrime sa na príklade postupu pri privatizácii štátneho podniku formou verejnej súťaže. Ako príklad nech nám poslúži štátny podnik SVIKON Svidník, ktorý 15. júla toho roku dovŕšil svoju tridsaťtriročnú pomerne úspešnú existenciu po tom, čo bol rozhodnutím ministra hospodárstva Slovenskej republiky číslo 130 z 13. júla 1993 zrušený a prevedený do súkromného vlastníctva. Pozrime sa teda bližšie, ako výhodne, samozrejme, v prospech spoločnosti, prebehla transformácia.

Ponovembrový manažment, ktorý vcelku úspešne prekonal problémy vyvolané hospodárskou recesiou, zabezpečil prechod závodu známeho pod názvom OZKN na samostatný štátny podnik a rozvinul úzku spoluprácu s talianskou firmou GFT Torino. V súlade so zámermi Ministerstva priemyslu Slovenskej republiky podal privatizačný projekt na priamy odpredaj podnikovému manažmentu s uvažovanou kapitálovou spoluúčasťou spomínaného talianskeho partnera. Skôr, než mohlo vtedajšie vedenie začať uskutočňovať svoje predsavzatia, rozpustila ho v posledných hodinách svojej účinnosti známa "kyselina holčíková". Že sa tak nestalo v záujme spoločnosti, presvedčili nasledujúce mesiace, keď vývoj v podniku išiel cieľavedome od desiatich k piatim. To sa už chystala verejná súťaž, akože ináč, čo najvýhodnejšie pre spoločnosť.

Keď už bol podnik, medzitým premenovaný na SVIKON, na psom tridsiatku, jeho riaditeľ Ing. František Krajňák sa v máji toho roku obracia prostredníctvom námestníka ministra, aspoň to tak stojí v korešpondencii riaditeľa /ale zrejme ide o podpredsedu Fondu národného majetku/ a listom na premiéra slovenskej vlády s naliehavou žiadosťou o "urýchlenie privatizácie skrátenej súťaže" - to je citát. O vážnosti situácie v podniku boli zároveň informovaní aj prezident republiky, minister hospodárstva a predseda Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Žiadosti sa na naše podmienky nezvyčajne rýchlo vyhovelo. Vyhlasovateľ verejnej súťaže Fond národného majetku Slovenskej republiky stanovil, že návrh do verejnej súťaže musí byť podaný formou zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy na predaj štátneho podniku SVIKON Svidník, ktorá musí obsahovať náležitosti v tomto poradí: kúpna cena, spôsob platby a preukázanie platobnej schopnosti, udržanie zamestnanosti, predloženie podnikateľského zámeru vrátane záväzných rozvojových investícií a uzavretie zmluvy do 30. 6. 1993. Prípravou a sprostredkovaním verejnej súťaže poveril Fond akciovú spoločnosť KERAMOPROJEKT Trenčín.

Už prvý krok - stanovenie bilančnej hodnoty majetku - nebol práve najšťastnejší. Bilančnú hodnotu stanovili v rozpore so zákonom o účtovníctve číslo 563 z 12. decembra 1991, lebo neboli správne ocenené zásoby hotových výrobkov. Rozdiel bol približne 20 miliónov korún. A do hodnoty majetku podniku sa nedopatrením nezahrnulo ani podnikové rekreačné zariadenie, čo robí ďalších 5 miliónov korún.

Do súťaže sa prihlásili štyria súťažiaci. Z nich podmienky súťaže splnili traja, ktorí ponúkli kúpne ceny 50, 80 a 130 miliónov, pričom, bilančná hodnota majetku bola 103, 8 milióna korún.

Čo myslíte, vážení kolegovia, ako znel konečný verdikt? Tí, ktorí poznáte zákulisie privatizačného procesu v republike, hádate správne. Víťazom sa stal súťažiaci, ktorý ponúkol najmenej, teda 50 miliónov korún. Áno, sú tu, samozrejme, aj ďalšie kritériá, z ktorých rozhodujúcim sa, aspoň v tomto prípade, stala výška rozvojových investícií. Komisia Fondu národného majetku odporučila jeho výkonnému výboru za víťaza firmu SVIK na základe argumentu, že nie je rozhodujúca výška kúpnej ceny, ktorú má dostať štát, ale prísľub investícií, ktoré budúci majiteľ bude vkladať do svojho už súkromného majetku. Firma FACH, ktorá prišla s najvyššou ponukou kúpnej ceny a garanciou primeraných investícií, podala protest, na základe ktorého Fond národného majetku rozhodol súťaž neuzatvoriť a pokračovať v ňom za mierne zmenených podmienok. Tu však došlo k závažnému porušeniu obchodného zákona v § 273, lebo Fond národného majetku to neuverejnil spôsobom, ktorým vyhlásil podmienky súťaže. Urobil tak cieľavedome, aby neumožnil rozšíriť okruh uchádzačov. V hre zostali pôvodné tri firmy, z ktorých opätovne triumfovala spoločnosť SVIK ponúknuvšia o polovicu menej, o polovicu menšiu kôpku, než predstavuje hodnota predávaného všeľudového, teda nášho spoločného majetku. O 90 miliónov korún ponúkla spoločnosť SVIK menej, než najvážnejší konkurent spoločnosť FACH. V druhom kole dokonca aj súčet súm kúpnej ceny a prísľubu peňažných investícií bol v prospech firmy FACH.

Na tomto mieste ma napadá takéto prirovnanie: Keby sme pokračovali v takejto praxi, bolo by možné, že spoločnosť, ktorá ponúkne jednu korunu kúpnej ceny a - povedzme 200 alebo 300 miliónov korún garancie ďalších investícií, môže takýto podnik získať aj za tú jednu korunu. Možno áno, možno nie, kľúčom k rozlúsknutiu tejto záhady je fakt, že spoločníkmi víťazoslávneho SVIK-u sú popri Svidníčanovi, Prešovčanovi, aj otec súčasného vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky a štátneho tajomníka Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, ako aj prezident Harvardských fondov na Slovensku. Celý priebeh súťaže je zahalený pláštikom tajnostkárstva a zákulisných ťahov. Neprekážalo by to, keby jednou z legislatívnych foriem privatizácie bola tajná súťaž. No pokiaľ viem, súťaž sa honosí prívlastkom verejná. Nech teda takou aj bude!

Vážení kolegovia, vážení členovia vlády,

prial by som si, aby ste toto moje vystúpenie považovali za úprimný pokus člena opozičnej strany podať pomocnú ruku vládnemu hnutiu pri presadzovaní ušľachtilého predsavzatia odpolitizovať a odkriminalizovať privatizačný proces v našej mladej republike. Verím, že pán premiér, ktorý sa k tomuto zámeru hlási aj ako zastupujúci ministra pre správu a privatizáciu národného majetku, podnikne príslušné kroky na prešetrenie tejto kauzy. V nej je totiž ešte mnoho vecí otvorených a nedopovedaných.

Na záver chcem spresniť adresáta a predmet interpelácie. Vzhľadom na skutočnosť, že v máji tohto roku vláda predložila všetky privatizačné projekty na posúdenie Najvýššiemu kontrolnému úradu, žiadam premiéra, aby vysvetlil, prečo sa tak nestalo v prípade kvantifikácie majetku štátneho podniku SVIKON Svidník. Ďalej žiadam o predloženie notársky overených záznamov zo zasadnutí privatizačnej komisie v prvom aj v druhom kole a Výkonného výboru Fondu národného majetku, na ktorých sa posudzovali privatizačné projekty štátneho podniku SVIKON. Ďalej žiadam o ich opätovné posúdenie za prítomnosti členov Komisie pre dohľad nad privatizáciou národného majetku, respektíve Výboru Národnej rady pre privatizáciu, pravda, ak bude nami konštituovaný.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem, pán poslanec. Slovo má poslanec František Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Vážená Národná rada, vážená vláda,

moju interpeláciu a otázky kladiem ministrovi kultúry Slovenskej republiky. V roku 1957 spisovateľ Vladimír Mináč v eseji "Nemý dostal hlas" napísal - citujem z knihy Texty a kontexty, vydal Slovenský spisovateľ v roku 1982, str. 181 a 182, Nemý dostal hlas: "Október zažiaril aj u nás nádejou. Tí, čo boli pripravení, tí, čo ho chceli počuť, počuli náruživý výkrik ľudskej túžby po spravodlivosti. Pre nich bol tento výkrik príliš surový a príliš desivý. Tvárili sa, že ním opovrhujú, aby sa nemuseli priznať, že sa ho boja. Hovorili, že je to hrozivý prízrak, ktorý sa vynoril z tmy cárskej Rusi, že je to obluda, Skýt a požierač detí, že je to chaos, zmätok a krv. Oslavovali október sieťou lží, celými sústavami klamstiev, vznešene tvrdili, že sú to filozofické sústavy. Báli sa a preto boli nemilosrdní, diskutovali pomocou súdnictva, žalárov a četníkov. A napriek tomu všetkému zrodil október aj na biednom a vydedenom Slovensku čosi, čo sa nedalo zmiesť a zničiť, čo sa nedalo oklamať intervenciami lží. To čosi rástlo a mocnelo v prúde dejov, mohutnelo v dejinnom pohybe, v bojoch a búrkach našej robotníckej triedy, ktoré zvestovali nový vek Slovenska. "

V roku 1965 v eseji "To neboli len slová" na strane 184 Vladimír Mečiar píše /smiech v sále/ - ospravedlňujem sa Vladimírovi Mináčovi /smiech v sále/ - Vladimír Mináč píše: "Dnes sa spievajú iné piesne, tancujú iné tance. Zasýtili sme sa, zatutlali, zahatili. Niekedy má človek úzkostlivý pocit: Je to tá budúcnosť, na ktorú si myslel? Hovorili sme: Naša vlasť to je naša budúcnosť. Nie sme cudzincami vo svojej vlasti? Akí sme teda boli? Hrdinovia i zbabelci, proroci i podvodníci, ušľachtilí, klamaní, obetaví, pohodlní. Revolúcia je práve tak andelská ako démonická. Je ľudská. Napriek všetkému, práve pre všetko, nikdy by som nechcel byť nikým iným než tým, čím som bol, čím som. Komunista, to pre mňa znie ako človek, ako ľudský brat. "

O rok neskôr, v roku 1966 v eseji "Budúcnosť a čo s ňou" na strane 233 píše: "Marxova verzia budúcnosti je optimálna verzia. " V roku 1965 v článku "Malé úvahy na veľké témy" na strane 293 píše: "To, čo chýbalo Akčnému programu, nechýbalo známym dvetisíc slovám. Mali aj elegantný štýl aj zrozumiteľné heslá. Boli napísané práve pre ulicu. Pokiaľ ide o obsah, je to len politický pamflet, akých sa v tých časoch popísalo na desiatky. " A ďalej pokračujem: "Ak subjektívnym úmyslom podpisovateľov bola snaha urýchlene preniesť revolúciu z centier do okresov, miest a dedín, objektívne to bol útok na poslednú ako tak organizovanú silu spoločnosti, na stranu, jej volené orgány a aparát. Ak tu intelektuáli vystupujú ako obrancovia národa, ako jediný demokratický ohlas, objektívne hádžu rukavicu vedeniu strany a štátu práve tak ako Akčnému programu. "

V roku 1974 píše Vladimír Mináč o Solženicynovi v stati "Solženicyn a tí druhí" strana 119: "Vybuchla časovaná bomba, vypukla publicistická senzácia storočia. Svetová buržoázia vydáva miliónový náklad novej Solženicynovej knihy Súostrovie Gulag. Každý deň, každú hodinu, každú minútu sa zjavuje Solženicynovo meno na stránkach revolverových večerníkov, aj na stránkach najserióznejších v meštiackom zmysle časopisov. Chrlia to rozhlasové a televízne stanice, čítajú ho na pokračovanie, vplietajú ho do prejavov úvodníkov, hovoria o ňom v súvislostiach i bez súvislostí. Nebohý Goebels vyzerá v porovnaní so svojimi žiakmi ako úbohý učeň. Aký je to fantastický sprievod, aká hlučná profesia, akú prečudesnú ikonu nesie táto procesia na čele. Moderná buržoázia na jej čele, ikona so zachmúrenou, takmer démonickou tvárou pripomínajúcou mnícha z čias Ivana Hrozného. Výskajú okolo ikony s hrozivo veselými grimasami, tancujú okolo nej svoj šialene pošmúrny tanec. Ešte raz. Po kolky raz už? Počuť za hlukom buržoázie vnútorný strach zanikajúcich, lebo nový prípad Solženicyn vznikol z veľmi starého strachu. " A ešte v tom istom článku: "Hlavným obžalovaným nie je to, čomu sa hovorí na západe stranícky režim, hlavným obžalovaným je revolúcia. Vždy znovu a znovu sa Solženicyn vracia k jej počiatkom, najmä k Leninovi. Tento mních démonizuje Lenina. "

V tom istom roku ešte raz vyznal Vladimír Mináč svoj vzťah ku komunistickej strane. "Reportáže, ktoré prežili samé seba", strana 149: "A predsa Chňoupkove reportáže, texty žijú. Možno preto, keď reportérovi z Murmanska núkajú, aby navštívil skvelú polárnu žiaru, hviezdu, odpovedá "radšej dačo s problémami". Zdá sa mi, že práve táto odpoveď je jedným z kľúčov Chňoupkovej publicistickej činnosti. Nepíše najmä o veciach, ale najmä o problémoch. Vie, alebo aspoň vyciťuje, že práve tam je skutočná angažovanosť komunistického novinára. " A ďalej Vladimír Mináč píše: "Nechcem byť patetický, ešte stále som sa to nenaučil. Ale na takých postavách komunistov ako je bieloruský Orlovský, stojí nielen Chňoupkov text, ale do velkej miery náš socialistický svet. Málo je u nás takých jednoznačných a predsa nie zjednodušených postáv aj v tzv. vysokej literatúre. "

A na záver spomeniem už len rozhovor Vladimíra Mináča s Uh Peter Halbergom vo švédskom časopise Sveenska Dagblet 11. apríla 1993. V tomto rozhovore povedal: "Ako komunista som zlyhal, ale ako Slovák stojím na okraji budúcnosti. "

Na základe prečítaného mám dve otázky na ministra kultúry Slovenskej republiky. Vieme dobre, že minister kultúry stál pri zrode Slovenských pohľadov 1993 a je v tomto zmysle ich krstným otcom. Vladimír Mináč publikuje na pokračovanie v Slovenských pohľadoch 1993 svoje úvahy o nežnej revolúcii na Slovensku pod názvom "Návraty k prevratu".

Moja prvá otázka: Aká je pravdepodobnosť pravdivosti toho, čo píše Vladimír Mináč dnes v Slovenských pohľadoch o nežnej revolúcii, ak berieme do úvahy to, čo napísal v jednotlivých etapách svojho života, a čo som tu prečítal.

Moja druhá otázka: Slovenské pohľady 1993 si vzali za ciel byť viac slovenské. V čom mám vidieť slovenskosť z textov Vladimíra Mináča "Návraty k prevratu", ak beriem do úvahy to, čo napísal v minulosti a čo som tu čítal?

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Pál Barta za MKDH. Pripraví sa pani poslankyňa Marhulíková.

Poslanec P. Barta:

Vážené dámy a páni, vážená vláda,

z podnetu stanoviska Združenia miest a obcí Medzibodrožia interpelujem vládu, interpelujem premiéra vlády. Dovoľte, aby som vás informoval o stanovisku k navrhovanému zriadeniu nových hraničných priechodov v čiernej nad Tisou a Pribeníku. Zruženie miest a obcí Medzibodrožia sa opakovane zaoberalo na svojom sneme problematikou otvárania nových hraničných priechodov v našom regióne, a to smerom na Ukrajinu a Maďarsko. Zároveň vyjadrilo súhlas so zriadením týchto hraničných priechodov.

Pri podpore vychádzam zo súčasnej nie príliš potešujúcej ekonomickej situácie, ktorá Medzibodrožie postihuje v porovnaní s ostatnými oblasťami Slovenska vo zvýšenej miere. Klesajúca výroba v úzkej súvislosti s transformáciou ekonomiky hlboko vplýva už aj na pôvodne slabý ekonomický potenciál, čo sa veľmi nepriaznivo odráža najmä v raste nezamestnanosti produktívneho obyvateľstva, ktorá už dosiahla toho času 20 %. Pri posudzovaní návrhu sme vychádzali nielen z regionálneho užšieho pohľadu, ale dopad sme premietli aj na širšiu oblasť východného Slovenska, resp. na celú Slovenskú republiku.

Ak vychádzame z predpokladu, že vnútroštátne zdroje rozvoja sú obmedzené a neosvedčujúce, jedinú možnosť oživenia vidíme v zapojení zahraničného kapitálu poskytnutím lukratívnych možností. Spomínaná lukratívnosť v našom prípade je daná jedine zemepisnou polohou, teda tým, že ležíme na trojhraničí, a to v tesnej blízkosti trojitého dopravného uzla čierna nad Tisou, Čop, Záhoň. Slovensko má teda cez nás možnosť najnižšími investíciami a v najkratšom čase získať

priame, rýchle a lacné spojenie smerom na Ukrajinu a Rusko, východný ťah - Maďarsko a Rumunsko, prípadne Balkán - juhovýchodný ťah. Podpora otvárania spomínaných hraničných priechodov teda vychádza už z existujúcich predpokladov železničnej a cestnej siete a najmä kombinovanej medzinárodnej prepravy, ktorá vo svojom širšom dopade priaznivo vplýva na celý štát.

Zvýšenie priepustnosti železničnej a kamiónovej dopravy spomínanými ťahmi je o to aktuálnejšie, že podľa našich informácií práve z dôvodu nižšej priepustnosti časť zahraničných investorov už organizuje filiálku v Záhoni v Maďarskej republike a hrozí možnosť stratiť významnú šancu v zapojení sa do perspektívneho kolobehu medzinárodnej dopravy. Navrhované hraničné priechody predstavujú najekonomickejší a najrýchlejší variant, ktorý vysoko predstihujú všetky ostatné alternatívy. Napríklad plánovaný cestný priechod pri Ubli je ťažko priestupný, excentrický položený, bez možnosti napojenia na železničnú trať. Takisto vysoké náklady by vyžadovalo vybudovanie železničného spojenia jediného cestného priechodu do Ukrajiny pri Vyšnom Nemeckom. Navrhovaný priechod Matejovce síce predpoklad kombinácie dvoch druhov dopravy splna, ale je vzdialený od uzla na trojhraničí.

Pripomínam, že predpoklady zriadenia hraničných priechodov sú vytvorené. Je to napríklad odkúpenie a príprava pozemkov na colnice, napojenosť na infraštruktúru, prístupové komunikácie a podobne. Plánované zriadenie prevádzky terminálu kombinovanej dopravy v Čiernej nad Tisou bez colného pásma, alebo skladu pri Dobrej, ešte viac umožňuje zriadenie spomínaných dvoch cestných hraničných priechodov. Priechod čierna - Čop otvára cestu doprave a turistike smerom na Užhorod, Ľvov, Kyjev, Moskvu, južnejšie Čop, Mukačevo, Berehovo, Solotvino, Kišiňov. Otvorenie priechodu Pribeník - Lácacséke zase najmä po ukončení cestného mostu cez Tisu - Dombrád, ktorý je vo výstavbe, významne skráti cestu smerom od

Humenného, Vranova, Michaloviec, Veľkých Kapušian a Medzibodrožia do Nyíregyházy, Vásárosnaményu, Debrecína, Satu Mare, Oradey atď.

V neposlednom rade sa domnievame, že navrhované hraničné priechody by znamenali zníženie izolovanosti nášho regiónu, ktorý leží v trojhraničí spojenom s ostatnými oblasťami Slovenska len dvoma cestnými mostami a jedným železničným. Priaznivo by vplývali na zvýšenie zamestnanosti, prúdenie kapitálu, investícií, na cestovný ruch, čo by malo okrem spomínaného širšieho dopadu pozitívny vplyv aj na životnú úroveň obyvateľstva Medzibodrožia.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Slovo má pani poslankyňa Marhulíková za SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Anton Hrnko.

Poslankyňa O. Marhulíková:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte interpelovať ministra zdravotníctva pána Soboňu v súvislosti s návrhom úsporných a racionalizačných opatrení v rezorte zdravotníctva pre II. polrok 1993.

V oblasti prevádzkových nákladov zdravotníctva sa odporúča prevádzkovať detské sanatória vzniknuté zo zariadení jaselského typu, prípadne previesť ich do majetku obcí. Vzhľadom na to, že detské jasle v Kežmarku a v Poprade sa

pretransformovali na detské denné sanatória, zariadenia, ktoré slúžia na zmiernenie fyzickej a psychickej ujmy detí a jej sociálnych dôsledkov, ktorých prevádzkové potreby pokrýva rozpočet nemocníc s poliklinikami, chcem vyjadriť v tomto období záporné stanovisko k ich privatizácii. O sanatória je v Poprade i v Kežmarku zo strany rodičov mimoriadny záujem, pretože zdravotný stav detí s ortopedickými poruchami, s poruchami komunikácie a detskou mozgovou obrnou sa po pravidelných návštevách zlepšuje.

Špecifikum projektu týchto zariadení je v tom, že okrem postihnutých detí sú tam i zdravé deti, ktoré napomáhajú stimulovať vývin dieťaťa s postihom. Starostlivosť o deti je pod kontrolou pediatra, psychológa, logopéda, špeciálneho pedagóga a sestier s vyššou kvalifikáciou. Prednosťou sú i vytvárané malé skupiny detí, individuálna starostlivosť o ne od 1 do 8 rokov. Výdavky napríklad denného Detského sanatória v Kežmarku boli v roku 1992 cca milión korún, vrátane nákladov na mzdy pracovníkov pri kapacite detí 25. Služby spojené s rehabilitáciou zabezpečujú finančnými prostriedkami získanými od sponzorov, ktorých si sami získavajú.

Vzhľadom na nákladnú prevádzku týchto zariadení odporúčam, aby pán minister zvážil toto stanovisko a garantom zariadení pre postihnuté deti bol i naďalej štát.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Slovo má pán poslanec Anton Hrnko za SNS. Pripraví sa pán poslanec Ján Čarnogurský.

Poslanec A. Hrnko:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážení kolegovia,

pripájam sa k interpelácii pána poslanca Poliaka na ministra obrany Slovenskej republiky vo veci podpísania zmluvy o vojenskej spolupráci s Ruskom a pýtam sa nasledovné:

1. Prečo táto zmluva nebola počas prípravy a pred podpísaním konzultovaná s ministerstvom zahraničných vecí z iniciatívy ministerstva obrany?

2. Prečo po zamietavom stanovisku ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa náhodou dozvedelo o jej príprave, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nezvážilo podpísanie tejto zmluvy, ale ju len kozmeticky upravilo a podpísanie sa udialo za veľmi čudných okolností, bez vedomia ministerstva zahraničných vecí a prezidentovho protokolu.

3. Prečo o podpísaní tak závažnej zmluvy a v tak nejasnej situácii, v akej sa nachádza súčasné Rusko, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky podpísanie tejto zmluvy nekonzultovalo s Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a so Zahraničným výborom Národnej rady?

4. Či je táto zmluva v súlade s vládnym vyhlásením, v ktorom sa deklaroval ciel našej zahraničnej politiky - vstup do európskych hospodárskych, politických, bezpečnostných štruktúr?

Ďalej sa obraciam s interpeláciou na predsedu vlády Slovenskej republiky a pýtam sa ho, na základe akého zákona alebo iného poverenia vláda menovala zmocnencov vlády na integráciu štátnej správy. Pódia Ústavy Slovenskej republiky vláda môže konať len to, čo jej umožňuje zákon. Keďže vláda nemôže svojím rozhodnutím prejudikovať rozhodnutie parlamentu, pýtam sa, či vymenovanie týchto zmocnencov je v súlade so zákonom. Žiadam preto predsedu vlády, aby okamžite upustil od takéhoto postupu a vymenovaných zmocnencov odvolal, ak nemôže svoj postup vyvodiť v zmysle zákona.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ján Čarnogurský. Pripraví sa pán poslanec Jozef Polačko.

Poslanec J. Čarnogurský:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

pred viac než rokom pán predseda vlády predstavil tomuto parlamentu svoju vládu so slovami, že je to múdra vláda. Odvtedy uplynulo 14 mesiacov, vláda chcela podľa pôvodného predsavzatia pracovať aj bez čerpania dovolenky, a občania Slovenska majú možnosť porovnať výsledky vlády s jej úvodným označením. Zatiaľ však činnosť vlády iba zavdala podnet ku šíreniu hesla "Ja som ich nevolil". Základná neschopnosť vlády spravovať krajinu sa prejavila v tom, že vláda nikdy nebola kompletná. Nie je kompletná ani teraz. Táto vláda, zdá sa, ani nebude skompletizovaná. Necelý rok po svojom zložení sľubu vláda sa ocitla v menšine v parlamente. Menšinová vláda nie je schopná nechať schváliť v parlamente zákony so závažnejším obsahom. Slovensko však potrebuje zákony so závažnejším obsahom.

Vláda, a predovšetkým osobitne jej predseda, miesto toho, aby sa snažili rozšíriť svoju politickú a odbornú základňu, neustále hľadajú ďalších a ďalších odporcov. Vláda nie je schopná viest dialóg s odbormi, so zástupcami inteligencie, podáva návrh na odvolanie členov Rady Slovenskej televízie, ktorých sama navrhla. Úlohou predsedu vlády je koordinovať činnosť vlády, ale činnosť vlády je až neuveriteľne nekoordinovaná. Koncom minulého roku ministerka práce a sociálnych vecí a minister zdravotníctva sa nevedeli dohodnúť na usporiadaní sociálneho poistenia. Minister hospodárstva a minister financií sa nevedeli dohodnúť aká je výška devízových zásob. Minister vnútra a minister dopravy vydávajú protichodné výroky o označovaní obcí. Minister dopravy a minister zahraničných vecí sa taktiež rozdielnym spôsobom vyjadrujú o označovaní obcí.

Závažným spôsobom poškodzuje Slovensko predseda vlády svojimi nekvalifikovanými výrokmi, či to bol výrok o priškrtení kohútikov nafty a plynu do Českej republiky, o tretej ceste medzi kapitalizmom a socializmom, či nedávne výroky o sociálnej politike voči Rómom. Teraz mám na mysli znenie, ktoré priniesla Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Tieto a ďalšie výroky musel buď sám predseda vlády odvolávať a zoslabovať, alebo to museli miesto neho robiť iní. Svojimi nekvalifikovanými výrokmi predseda vlády stupňuje napäté vzťahy s Maďarskom a pritom nedáva žiadne záruky, že Slovensko by mohlo prípadný konflikt s Maďarskom pre seba úspešne vyriešiť. Ba práve naopak, neúčinná a nekvalifikovaná činnosť vlády je takmer zárukou, že taký konflikt by pre Slovensko nedopadol úspešne. Medzinárodné postavenie Slovenska sa neustále zhoršuje a všetky zahraničné signály hovoria, že pokiaľ bude stáť na čele slovenskej vlády pán Vladimír Mečiar, Slovensko nemá vyhliadky nadobudnúť medzinárodnú vážnosť.

Hospodárska politika vlády neexistuje ako ucelená koncepcia. Vláda kritizovala hospodársku politiku predchádzajúcej vlády, ale žiadnu inú politiku nevytvorila. Sľubovala akúsi novú podobu privatizácie, ale nebola schopná dokončiť ani prvú vlnu privatizácie. Tohoto roku po kritike zo strany KDH predseda vlády musel sám priznať, že privatizácia sa spomalila, až zastala. Stagnujúca privatizácia je však na vine za pretrvávajúce monopolné postavenie niektorých štátnych podnikov a za zvyšovanie cien. Predseda vlády prevzal vedenie ministerstva pre privatizáciu a správu národného majetku pri zmenenom zákone o privatizácii, ktorý umožňuje samému predsedovi vlády rozhodovať o privatizácii štátnych podnikov. Niet žiadnej záruky, že sa nebude privatizovať štátny majetok v prospech známych a príbuzných.

Devalváciu slovenskej koruny predseda vlády a vláda najskôr odmietali, teraz ju vychvaľujú. Rozpočtový deficit za týchto 14 mesiacov je trikrát väčší než bol pri predchádzajúcich dvoch vládach, vrátane prvej vlády na čele s Vladimírom Mečiarom. Od nástupu vlády pribudlo 57 000 nezamestnaných a ďalšie stúpanie nezamestnanosti nás čaká, pretože desiatky, ak nie stovky štátnych podnikov nie sú schopné udržať svoju doterajšiu zamestnanosť. Dôchodcom bol zvýšený dôchodok raz oproti dvom zvýšeniam dôchodkov v predchádzajúcich štrnástich mesiacoch. Každé z predchádzajúcich dvoch zvýšení dôchodkov bolo vyššie ako toto jediné, posledné. Za prvý polrok tohoto roku je jeden a polkrát vyššia inflácia než za celý minulý rok.

Kriminalita za pôsobenia tejto vlády stúpla o 40 % a objasnenosť trestných činov poklesla. Pri hľadaní riešenia v súvislosti s rómskym problémom nedávno na Spiši sa ukázalo, že mestské a obecné polície sú výkonnejšie ako štátna polícia. Pred armádou stojí závažná úloha vnútorného prebudovania. Chcem veriť, že zajtrajšie zhromaždenie vyšších dôstojníkov v Trenčíne sa bude týmto problémom zaoberať. Už

bolo oznámené, že naši dvaja poslanci sa ho hodlajú zúčastniť.

Vážená Národná rada,

zo strany vlády v poslednom čase počúvame argument, že na celom svete je hospodárska recesia, ktorá má vplyv aj na stav slovenského hospodárstva, ďalej, že vzniklo samostatné Slovensko a tým sa zmenili predchádzajúce republikové úlohy na štátne úlohy a treba poskytnutí lehotu na ich zvládnutie štátnemu aparátu. Sú to takpovediac objektívne príčiny zaostávania Slovenska. Áno, na svete je hospodárska recesia a slovenský štátny aparát musí pracovať ako štátny aparát zvrchovaného štátu, ale to je práve o dôvod viac, aby štátny aparát a predovšetkým vláda pracovali dokonalejšie a predovšetkým sa vyvarovali vlastnej nekvalifikovanosti. Slovensko je samostatné a nemôžeme sa spoliehať na žiadnu inú pomoc okrem svojich vlastných síl. Zároveň každý chybný krok má pre Slovensko ďaleko závažnejšie následky ako v minulosti.

Kresťanskodemokratické hnutie ponúka riešenie hospodárskych problémov, sociálnych problémov, kriminality. Naše postavenie v západoeurópskych a svetových straníckych konzervatívnych organizáciách je dôkazom, že vieme ponúknuť aj úspešnú alternatívu pre medzinárodné postavenie Slovenska. Najväčšou prekážkou v súčasnosti pre zlepšenie postavenia Slovenska je však činnosť súčasnej vlády. Vláda buď nech predloží konkrétny a krátkodobý program vyvedenia Slovenska z krízy, alebo nech odstúpi. Pán predseda vlády - neprítomný - vznášam otázku: Ako chce vláda vyviesť Slovensko zo súčasnej situácie?

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

ako malú repliku na môjho predchodcu k tomu, že obecné polície sú výkonnejšie ako je štátna polícia, by som chcel povedať a odporúčal by som pánu poslancovi, aby ona pomohla tejto vláde vyviesť ju z neporiadku, ktorý tu je, ktorý kritizoval. Polícia v Spišskom Podhradí je taká výkonná, že keď zbadá čierneho cigáňa a ten na prvýkrát neposlúchne "pána policajta", strieľa mu popod nohy, strieľa mu okolo uší. Tento pán policajt je právoplatne odsúdený a pán primátor tohto mesta pri porušení všetkých zákonov ho drží ako policajta. Ďakujem pekne, pán poslanec, za taký prieskum, aký ste urobili vy v tejto lokalite. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Jozef Polačko za KDH. Pripraví sa - ak už medzitým došiel - pán poslanec Duka-Zólyomi.

Poslanec J. Polačko:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda,

vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

v nových stredoeurópskych krajinách sme za posledné roky zaznamenali úsilie o reformy verejnej správy. Možno si to vysvetliť tým, že reformy boli výrazom nespokojnosti s byrokraciou, neefektívnosťou, ekonomickou náročnosťou a ďalšími negatívami dovtedajšieho usporiadania. Radikálny zásah do tejto sústavy nastal v roku 1990 rozčlenením štátnej správy a samosprávy ako dvoch samostatných častí verejnej správy, čo je štandardným riešením mnohých vyspelých európskych krajín.

Skúsenosti z posledných rokov ukázali, že pri konštituovaní orgánov štátnej správy predchádzajúca vláda pána Mečiara, ako aj parlament, nie vždy dosť citlivo a objektívne vystihli potrebu a opodstatnenosť vytvorenia množstva špecializovaných štátnych správ. O tom, že takéto riešenie nebolo najšťastnejšie, svedčia ohlasy občanov často pendlujúcich medzi úradníkmi týchto úradov. Súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení venovala tomuto problému pozornosť a rozpracovala koncepciu horizontálnej integrácie štátnej správy. Vzhľadom na uvažované zmeny v územno-správnom členení Slovenska je aj prirodzené, že pri ideovom spracovaní sa obe problematiky posudzujú spoločne. Čo však je už menej prirodzené, že pri týchto prácach sa úplne vynechala spolupráca s terénom, a prípadne iné názory ako predniesla vláda, sa nebrali do úvahy.

Ak však má byť takáto reforma úspešná, treba vopred poznať nielen rozsah a formy realizácie, ale treba sa zaujímať aj o to, či bude kladne prijatá verejnosťou a či jej budú lepšie slúžiť, lebo štátna správa je pre občana, aspoň si to o nej môžeme prečítať vo všetkých oficiálnych materiáloch. Avšak akosi sa zabudlo opýtať sa občana, aký má na vec názor. Pripúšťam, že miestodržitelia HZDS na okresoch a vláda sú tiež občania, ale nemyslím si, že by to bola dostatočne reprezentatívna vzorka Slovenska. A nepodopretý argument o tom, že sa niečo ušetrí, je len jedným z kritérií pri rozhodovaní. Rozhodujúci by tu mal byť občan.

Minulý režim v záujme centrálneho ovládania krajiny si rozdelil túto krajinu na tri kraje, takže vláde stačilo držať na uzde tri úrady, a tie zase držali na uzde ďalšie im podriadené. V úsilí o decentralizáciu moci boli v roku 1991 kompetencie štátnej správy delegované do 40 okresov. Prax predovšetkým regionálneho plánovania však kladie otázku, či nie je počet územných jednotiek potrebné zredukovať. Predchádzajúca vláda vypracovala tri varianty, ktoré boli podrobené verejnej oponentúre a drvivou väčšinou hlasov bol vtedy požadovaný tretí variant, tzv. župné usporiadanie. Súčasnej vláde sa však zdá, že počet územných celkov 15 až 16 by mohol byť veľmi náročný na ich centrálne ovládanie. Tak sa začali znovu objavovať zavrhnuté varianty 7-a keďže Trenčín je niekomu veľmi srdcu blízky, tak aj 8 územných celkov. Pro formu sa načas objavili aj varianty 10 a 11 územných celkov. V každom prípade čím ich bude menej, tým je jednoduchšie ich ovládať. A to máme ešte argument, že to bude lacnejšie. A občan? Štyridsať rokov sa ho nikto na nič nepýtal, takže si na to už aj zvykol.

Pri diskusii o novom územno-správnom členení som predpokladal, že sa tak, ako v normálnom svete, najprv dohodneme na tom, ako to bude u nás v budúcnosti vyzerať a potom budeme k tomu budovať inštitúcie. Od augusta tohto roku máme však na Slovensku 8 vládnych splnomocnencov pre regionálnu politiku a pre reformu verejnej správy. Pritom títo splnomocnenci sa vôbec netaja tým, že má ísť o základ nového územného členenia. Ešte som však nezaregistroval žiadny návrh zákona o zmene územno-správneho členenia, ktorý by tento parlament schválil. Alebo už parlament nie je zákonodarným zborom Slovenskej republiky? Nezaregistroval som ani žiadny prijatý návrh zákona o horizontálnej integrácii štátnej správy, čo teda momentálne títo splnomocnenci reformujú?

Pokiaľ sú mi známe platné zákony tohto štátu, a to som počul niektorých členov vlády hovoriť o tom, že zákony treba dodržiavať, zákon číslo 472/1990 Zb. o všeobecnej štátnej správe a zákony o špeciálnych štátnych správach sú dosial platné a presne vymedzujú práva a povinnosti týchto úradov. Jednoznačne z nich vyplýva, že nadriadeným orgánom špecializovaných štátnych správ je rezortné ministerstvo a v prípade okresných úradov vláda ako celok. V týchto zákonoch niet ani zmienky o tom, že by sa mali nechať koordinovať nejakým vládnym splnomocnencom. Pritom všetci poznáme formuláciu, že štátny úrad môže robiť len to, čo mu ukladá zákon. Kto by na to zabudol, dovolím si mu ponúknuť na prečítanie článok II Ústavy Slovenskej republiky. Ak teda tento parlament zmení príslušné zákony a určí, akým spôsobom sa bude reforma vykonávať, potom sa môže rozhýbať aj aparát štátnej moci.

Nakoľko mi je ďalej známe, zákonom číslo 472/1990 Zb. zverila Slovenská národná rada výkon štátnej správy v oblasti regionálneho rozvoja plne do kompetencie okresných úradov a obecných úradov. Opäť neviem o tom, že sme novelizáciou tento zákon zmenili. Ale zoberme si náplň práce splnomocnencov a zistíme, že majú v podstate rovnakú náplň práce, len na väčšom území, ktoré však v zákone nie je definované. Pre porovnanie: Štatút splnomocnenca vlády v článku II bod 4 usmerňuje realizáciu v politike regionálneho rozvoja. Zákon Slovenskej národnej rady číslo 472 o organizácii miestnej štátnej správy v § 7 ods. 4 hovorí: "Okresný úrad koordinuje činnosť orgánov štátnej správy v okrese pri zabezpečovaní úloh súvisiacich s ekonomickým a sociálnym rozvojom územia... " atď. Uznesenie vlády číslo 390 k zásadám regionálnej hospodárskej politiky bod A3 ukladá prednostom okresných úradov monitorovať hospodársky a sociálny vývoj v jednotlivých regiónoch a v nadväznosti na vývoj určujúcich parametrov pripravovať operatívne projekty na riešenie sociálnych problémov regiónov.

Pre porovnanie ďalšia právomoc: Pódia štatútu splnomocnenca vlády v článku II bod 5 "zabezpečuje úlohy súvisiace s koordináciou ústredných orgánov štátnej správy, orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy pri vytváraní a realizácii programov hospodárskeho, sociálneho, ekologického rozvoja, vrátane rozvoja zamestnanosti a infraštruktúry daného územia". Zákon Slovenskej národnej rady číslo 472/1990 Zb. v § 7 ods. 3 hovorí: "Okresný úrad spolupracuje s obcami vo veciach týkajúcich sa rozvoja okresu a pri uskutočňovaní regionálnej politiky. " Podľa § 7 ods. 4: "Okresný úrad koordinuje činnosť orgánov štátnej správy v okrese pri zabezpečovaní úloh súvisiacich s ekonomickým a sociálnym rozvojom územia. " Skončím porovnanie s článkom III body 1 a 2 štatútu splnomocnenca, kde splnomocnenec vlády na zabezpečenie úloh uvedených v článku II zriaďuje v sídlach určených okresných úradov osobitné pracovné skupiny. To isté je v podstate v právomoci okresných úradov podľa zákona číslo 472.

Čo je teda zmysluplnou náplňou práce týchto splnomocnencov, ak opomenieme možnosť, že sa uznesením vlády môžu meniť zákony tejto krajiny? Vzhľadom na to, že dve základné náplne práce vyplývajúce z názvu ich funkcie a popisu sú v rozpore so slovenskými zákonmi, nachádzame sa v ríši dohadov. Majú byť tieto posty odmenou pre verných ako niečo na spôsob rozdeľovania hradov kráľom, keď sa vrátili z vojny? Mohlo by nás k tomu viest aj postavenie týchto splnomocnencov v jednej z našich strán. Uvediem len heslovite: zamestnanec úradu vlády Slovenskej republiky a tajomník Komisie vlády pre reformu verejnej správy, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za HZDS a predseda okresného predstavenstva HZDS, zamestnanec firmy Skloobal Nemšová, predseda okresného predstavenstva HZDS a poslanec Federálneho zhromaždenia za HZDS, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky HZDS, bývalý predseda OP HZDS, teraz i jeho člen, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za HZDS.

Je to snáď spôsob na lepšie ovládanie všetkých štátnych úradníkov z jedného centra? Má to slúžiť ako politická poistka na ovládanie celej štátnej správy politickými pracovníkmi namiesto proklamovaných odborníkov? Alebo dokonca možnosť výstavby paralelných mocenských štruktúr, ktoré by umožňovali vláde vládnuť prostredníctvom uznesení pri súčasnom odblokovaní parlamentu? V jednom štátne sa v posledných dňoch o niečo podobné pokúsili. Vzhľadom na verejnosti prístupné informácie je možný akýkoľvek výklad. Alebo dokonca chce vláda donútiť prijať parlament isté riešenie problému územno-správneho členenia Slovenska? Zdá sa, že tu vláda ani nepripúšťa možnosť, že sa parlament nakoniec môže rozhodnúť ponechať všetky doterajšie zákony v platnosti a žiadnu zmenu v tejto oblasti neschváliť. Nie je teda ani potrebné na nový zákon čakať, už sa bude podľa neho konať.

Takéto urýchlené menovanie vládnych splnomocnencov každého s aparátom do 10 ľudí v dobe, keď vlastne okrem politických intríg nemajú zo zákona čo robiť, a v dobe, keď sa vláda súčasne pokúsila škrtiť výdavky štátneho rozpočtu na tých, ktorí sa môžu už len ťažko chrániť, t. j. dôchodcov a malé deti, musí z politického pohľadu potešiť každého opozičného politika. My sme tu však aj ako kontrola výkonnej moci, a to nás zasa robí smutnými. Chcem teda v rámci interpelácie od vlády odpoveď na otázky:

1. Na základe čoho vláda vymenovala 8 splnomocnencov s náplňou práce, ktorá zo zákona patrí iným štátnym orgánom?

2. Na základe akého zákona vôbec vytvorila tento inštitút?

3. Či boli miesta obsadzované v súlade s uznesením vlády 668 z 11. augusta 1992?

4. Kto bude zodpovedný za prípadné takto vzniknuté zbytočné náklady?

5. V akom vzťahu je splnomocnenec k prednostom, primátorom a starostom pri realizácii regionálnej politiky? Doteraz je to v zmysle zákonov číslo 369/1990 a 472/1090 Zb. v ich kompetenciách.

6. Na základe čoho zasahuje splnomocnenec do platových náležitostí vedúcich úradov, ktoré vznikli zo zákona?

A nakoniec žiadam ešte ministra vnútra pána Tuchyňu o odpovede na nasledujúce otázky:.

1. Pán minister, je pravda, že ste nevedeli o opätovnom zaradení prerokúvania odvolania prednostu Okresného úradu v Nitre vo vláde?

2. Môže podľa zákona číslo 472 niekto iný ako minister vnútra dať návrh na odvolanie prednostu okresného úradu?

3. Kto vlastne dal tento podnet?

4. Koľkí prednostovia okresných úradov ešte nie sú členmi a funkcionármi HZDS? Tých, u ktorých je práve štátna inkvizícia, už môžete odrátať.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Faktická poznámka pána poslanca Kočtúcha.

Poslanec H. Kočtúch:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som zareagoval na vystúpenie pána poslanca Čarnogurského.

Pán poslanec Čarnogurský nám demonštroval, ako sa možno v priebehu krátkeho času zmeniť z poslanca na kominára, ako všetko počierniť, ako nevidieť nielen negatíva, ale aj pozitíva. Zapodievam sa otázkou analýzy, diagnózy, terapie slovenskej ekonomiky. Napriek všetkému svrabu v ktorom sme, pán poslanec Čarnogurský, sme na tom relatívne lepšie ako je východná časť Bundesrepublik Deutschland. Sú fakty, na ktoré samotní národohospodári z Bundesrepublik Deutschland poukazujú. Čo ma najviac mrzí je to, že niektorí naši politici sa nevedia zmieriť s tým, ako čestne prehrať. Po voľbách od roku 1992 sa ukazuje, na slovenskej politickej scéne o to nástojčivejšie, že o úrovni politika nerozhoduje len spôsob ako vyhrať, ale najmä spôsob ako dokáže a vie prehrať. Zatiaľ nepoznám, a je mi to ľúto, po našich voľbách v roku 1992 jediného opozičného politika, ktorý prehral, ale pritom by dokázal, že je formát, kapacita, politika, ktorý má v sebe toľko cti, že otvorene prizná, že prehral a ako to býva v demokraciách normálnym zvykom, zoberie tú prehru na seba.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, pomaly sa blížime ku koncu bodu 7 Interpelácie a otázky poslancov, ktorý má podnadpis - za účasti členov vlády Slovenskej republiky podľa uznesenia Národnej rady číslo 147 z 18. 2. 1993. Pýtam sa tento rok alebo v tomto volebnom období už asi dvanástykrát, kde je predseda vlády.

Spôsob, ktorým predseda vlády ignoruje tento parlament, nemá obdoby a zatiaľ nepoznám. Nebol na jediných interpeláciách odkedy sa stal predsedom vlády. Predseda vlády 7 mesiacov nepodpísal novelu zákona číslo 14/1993. Predseda vlády si dovolí napísať poslancovi Pittnerovi, že nedostal interpeláciu už tri mesiace, hoci tam bola odoslaná. Prepáčte, ale buďte taký dobrý a tlmočte pánu predsedovi vlády, že v apríli 1991 už raz odchádzal z tohto parlamentu, bol odvolaný, aby sa nezahrával príliš s trpezlivosťou týchto poslancov, pretože toto nie je nič iné ako jedna arogancia aká nemá obdoby.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Keďže tu nevidím ani pána poslanca Duka-Zólyomiho, ani pani Bauerovu, dávam ich do nového poradia. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán poslanec Kočtúch,

priznám sa, že som zmätený z toho, čo ste pred chvíľočkou povedali. Nepamätám si po voľbách v júni 1992 zo strany

Kresťanskodemokratického hnutia - ani nášho predsedu, ani iných ľudí z KDH, že by neboli akceptovali výsledky volieb. Ale dobre si pamätám a som si istý, že sme nehovorili ani o horúcej jeseni, ani o následnej horúcej zime. Mám pocit, že sme sa celkom čestne zmierili a prijali výsledky volieb. Ale priznám sa, že vaše vyjadrenie sa dá pochopiť aj tak, že jednoducho ak je niečo zlé, ak niečo nefunguje, čo ako poslanci z titulu svojej funkcie máme a sme povinní kritizovať, a naši voliči to od nás aj žiadajú, vlastne vaše vyjadrenie smerovalo k tomu, že takto sa jednoducho správať nemáme. Pán poslanec Kočtúch, ja si myslím, že ste si naozaj pomýlili pojmy, a naopak, domnievam sa, že nie je dobré, keď poslanec, aj dajme tomu z protistojaceho hnutia hovorí takým štýlom ako ste pred chvíľočkou hovorili vy. Vecná kritika, konkrétna kritika, faktická kritika nemá nič spoločného s nejakým nezmierovaním sa s výsledkami volieb. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Černák za SNS. Pripraví sa pán poslanec Juraj Plesník.

Poslanec Ľ. Černák:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda,

pani ministerky, páni ministri, kolegyne, kolegovia,

politika našej strany hovorí o tom, že sa budeme snažiť presúvať viac do roviny vecnej a konkrétnych pripomienok, takže aj moje vystúpenie spočíva v dvoch interpeláciách a v niektorých otázkach na prítomné pani ministerky a pánov ministrov.

V prvom rade teda interpelácie: Interpeloval som na poslednej plenárnej schôdzi pani ministerku spravodlivosti ohľadom situácie, ktorá panuje na obchodných súdoch. Pani ministerka mi síce odpovedala, vymenovala niekoľko konkrétnych opatrení na to, aby sa situácia zlepšila. Medzi časom, ktorý uplynul, mám dokonca aj jednu osobnú skúsenosť, keď dva dni pred nástupom do vlády 23. júna som sa písomne vzdal účasti v Predstavenstve Fondu Aureus - aj predsedníctva - a doteraz táto zmena ešte na Obchodnom súde v Banskej Bystrici neprebehla.

Rokovali sme s podnikateľmi, rokovali sme s investičnými fondami, rokovali sme s privátnymi podnikateľmi, a situácia je veľmi neuspokojivá. Veľmi často sa objavujú prípady, že niektorý subjekt je zaregistrovaný za 5-6 dní, a poznám prípady, ktoré tam stoja 5-6 mesiacov. Takže týmto vyslovujem nespokojnosť so stavom a s opatreniami, ktoré pani ministerka v odpovedi na moju interpeláciu uviedla, a chcem ju interpelovať, aby navrhla reálne opatrenia, ktoré by viedli k tomu, aby obchodné súdy neboli úzkym miestom slovenskej podnikateľskej sféry.

Interpeloval som pána ministra hospodárstva a pána ministra zahraničných vecí v oblasti zahranično-obchodnej, v oblasti proexportných opatrení. Vyslovoval som nespokojnosť s tým, ako je riešená predovšetkým zahraničná propagácia slovenských výrobkov a hospodárska diplomacia. Odpovede, ktoré som dostal, neboli príliš konkrétne. Medzitým sa stalo to, že slovenskí obchodní radcovia, teda bývalí radcovia, boli zatriedení ako komerschal atašé. Atašé je najnižší diplomatický stupeň. Pokiaľ poznám situáciu v Európe, majú s tým obrovské problémy, prakticky nikto s nimi nechce rokovať na vyššej diplomatickej úrovni. Okrem toho všetky postkomunistické vyšegrádske krajiny majú tento stupeň zaradený minimálne ako diplomat II, prípadne obchodný radca. Preto interpelujem ministra zahraničných vecí, aby prehodnotil zaradenie bývalých obchodných radcov ako komerschal atašé, aby sa im pokúsil vrátiť takú úroveň, ktorá slovenskému zahraničnému obchodu prospeje.

A teraz mám niekoľko otázok. V národohospodárskom a rozpočtovom výbore pri prerokovávaní vládneho návrhu zákona o úprave podmienok pre poskytovanie prídavkov na deti a výchovné /tlač 286/ som položil ústnu otázku pani ministerke, ale pre istotu ju kladiem znovu ako otázku: Aké úspory vláda dosiahla tým, že zaviedla hranice príjmu oprávnených osôb od začiatku januára? Či sa dosiahli úspory a aké dajme tomu na I. polrok?

Ďalšie sú dve otázky na pána ministra financií. V národohospodárskom výbore pri prerokovávaní bankovej infraštruktúry sa objavila predstava o tom, že by Všeobecná úverová banka mala byť rozdelená na niekoľko menších subjektov. Takže kladiem otázku: Prečo je vhodné rozdeliť Všeobecnú úverovú banku na menšie celky? Druhá moja otázka: Či pripravovaná právna úprava o bankovom sektore nenaruší nezávislosť bankovej sféry, ktorá je proklamovaná vystúpeniami pána ministra financií?

Ďalšia moja otázka, resp. séria otázok je na pána ministra Kubečku. Chcel by som sa formou štyroch otázok opýtať, pán minister Kubečka, ako je pokrytý rozpočet sekcie cestovného ruchu na rok 1993 a aké plánujete náklady na rok 1994 v tejto oblasti.

Ďalšia otázka je, ako chcete splniť uznesenie vlády, ktoré hovorí o tom, že slovenská energetika od 1. októbra prejde na holding, keď zákon o holdingu je pripravený do Slovenskej republiky až v decembri a daňový zákon, ktorý navrhol pán minister financií, finančné holdingy vyslovene zakazuje. Už počas mojej pôsobnosti bolo dosť veľa rozruchu okolo bývalého riaditeľa hotela Fórum pána Horvátha. Takže

moja posledná otázka na pána ministra Kubečku je, ktorý z ústavných činiteľov intervenoval a v koho prospech vo veci bývalého riaditeľa bratislavského hotela Fórum a kto mal záujem na výmene riaditeľa.

Poslednú otázku mám na neprítomného pána premiéra. Až v nedeľných Krokoch som sa dozvedel, že transformácia slovenskej ekonomiky, ktorá prebieha, je hospodársky zázrak. Je smutné, že takýto výsledok nevieme spropagovať ani doma ani v zahraničí. Takže otázka na pána premiéra je, kto je zodpovedný za vytváranie obrazu, alebo lepšie povedané imidž Slovenska vo svete, a či vláda predpokladá nejakú profesionalizáciu resp. profesionálnu spoluprácu v tejto oblasti.

Ďakujem pekne, to je všetko. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Juraj Plesník zo SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Ján Figeľ. Poslanec Plesník nie je tu, stráca poradie, posúvame ho do nového poradia. Slovo má pán poslanec Figeľ za KDH. Po ňom sa pripraví pán poslanec Ernô Rózsa.

Poslanec J. Fiqeľ:

Vážená Národná rada,

vážená vláda Slovenskej republiky,

ctení hostia,

som obyvateľom východného Slovenska, časť ktorého oproti ostatnému územiu republiky prežíva prinajmenšom o jeden závažný problém viac. Ide o zdĺhavé a problematické vracanie majetku gréckokatolíckej cirkvi, ktorý jej bol odobratý v súvislosti s tzv. Prešovským soborom v roku 1950. Komunistický režim ho prezentoval ako vôľu gréckokatolíckych

duchovných a veriacich a dodnes sú takéto názory medzi mnohými ľuďmi rozšírené. Majetok bol z gréckokatolíckej cirkvi prevedený na pravoslávnu cirkev výnosom Štátneho úradu pre veci cirkevné v Prahe v roku 1952 a gréckokatolícka cirkev bola poslaná do minulosti. V roku 1968 bola táto cirkev síce obnovená, ale bez vrátenia majetku. O tzv. spoluužívaní chrámov rozhodovali príslušné cirkevné odbory ONV vedené tajomníkmi.

Až Slovenská národná rada svojím zákonným opatrením číslo 211 z roku 1990 sa podujala riešiť rehabilitáciu gréckokatolíckej cirkvi aj v otázke majetku. Od doby jeho účinnosti uplynuli už vyše tri roky, avšak odobratý resp. ukradnutý majetok doteraz nebol spravodlivo vrátený vlastníkovi. Keďže ako poslanec Národnej rady sa v regióne východného Slovenska často pohybujem, obracajú sa na nás, poslancov, s oprávnenými sťažnosťami a otázkami na tento stav ľudia, ktorých sa to týka v okresoch Bardejov, Prešov, Svidník, Michalovce, Humenné, Trebišov, Stará Ľubovňa a Poprad. Viem, že potom, čo boli podané podnety na súdne konania, sa s vecou málo pohlo. Súdy svojou pomalosťou, vyčkávaním a odročovaním vyslovenia rozhodnutí situácii veľmi teda nepomohli. Neplnia sa dokonca - až a jeden prípad chrámu v Medzilaborciach - ani súdne rozhodnutia o exekúcii z minulého roku a z jari tohto roku.

Konkrétne možno povedať, že chrámov bolo odovzdaných doteraz 43 zo 68 vlastníkom požadovaných, a žiadna fara z požadovaného počtu 28. Všeobecne pritom však možno konštatovať, že vydané objekty boli často neúplné a vykradnuté. Aby bol tento stav zmenený, rozhodla sa vláda, na ktorú prešla povinnosť naplniť zákon číslo 211 z roku 1990 a odstrániť krivdu spôsobenú politikou predchádzajúceho režimu, urýchliť proces navracania tohto majetku vymenovaním splnomocnenca vlády pre usporiadanie majetkových vzťahov medzi gréckokatolíckou cirkvou a pravoslávnou cirkvou a podpísaním

dohody medzi vládou Slovenskej republiky a pravoslávnou cirkvou na Slovensku dňa 5. mája 1992 s dodatkom zo dňa 30. októbra 1992 a ďalšej dohody z 18. februára tohto roku. Na základe týchto dohôd mala pravoslávna cirkev odovzdať do určeného termínu konkrétne objekty a vláda jej mala poskytnúť finančnú zálohu za jeden chrám 1, 2 mil. korún a za farskú budovu 400 tisíc korún na zaobstaranie potrebných náhradných objektov formou zakúpenia, výstavby alebo rekonštrukcie. Zálohy v značnej výške, napríklad pri poslednej dohode išlo o sumu 17, 2 mil. korún, boli vyplatené vopred a zúčtované mali byť k dohodnutému termínu, napríklad podľa poslednej dohody 30. júna tohto roku.

Skutočnosť zo strany povinnej osoby za vracanie neprávom nadobudnutých objektov je však veľmi smutná. Najčastejšie uvádzaným dôvodom, prečo sa dohody zo strany pravoslávnej cirkvi neplnia, je fakt, že pravoslávna cirkevná obec má vlastnú subjektivitu, pričom ju reprezentuje zbor starších, ktorý je nadriadený duchovnému správcovi a nie je podriadený resp. nemusí rešpektovať v majetkových veciach autoritu arcibiskupa či biskupa. Rozhodol som sa skrátene prezentovať uvedené skutočnosti preto, aby táto Národná rada vedela o problémoch na východnom Slovensku viac, a aby si uvedomila, že prijatie zákona ešte v štáte nemusí zaručovať želaný právny stav, ak sa zákon nerešpektuje či nedostatočne aplikuje zo strany výkonnej alebo súdnej moci. V záujme čím skoršieho vyriešenia veci by som rád dostal od vlády odpovede na nasledujúce otázky:

1. Kedy bude vykonané záverečné zúčtovanie dotácií poskytnutých pravoslávnej cirkvi? Dotácie boli totiž poskytnuté v plnej výške s povinnosťou záverečného zúčtovania. Keďže dohodnuté objekty neboli úplne vrátené, termíny sa dávno minuli, niekto gazduje neoprávnene so štátnymi peniazmi, ktoré predstavujú dane všetkých občanov tohto štátu.

2. Poskytne vláda v rámci skrátenia dotácií pravoslávnej cirkvi za poškodené, vyrabované či zdevastované objekty tieto prostriedky postihnutej strane? Ak áno, kedy?

3. Na základe čoho má gréckokatolícka cirkev zabezpečovať náhradné byty pre pravoslávnych duchovných? V niektorých prípadoch to doslova znamená nespravodlivo byť postihnutý dvakrát - za svoje prostriedky si opraviť poškodený objekt a ešte zaplatiť za náhradný byt. Nie sú výnimočné prípady, kedy gréckokatolícki duchovní dochádzajú 20 až 60 km slúžiť tam, kde doposiaľ je neodovzdaná farská budova. Pritom gréckokatolícka cirkev si neuplatňovala zatiaľ nepremlčané nájomné za užívanie chrámov a fár od roku 1990 dokonca neoprávnene užívaných a nežalovala škody spôsobené na jej objektoch a vnútornom zariadení. Žiada sa, naopak, pripomenúť, že jej duchovní v päťdesiatych rokoch skončili vo väzniciach, v táboroch nútených prác, boli deportovaní. Niektorí sa už vôbec nevrátili, iní s podlomeným zdravím.

4. Nie je možné a žiadúce zriadiť pre splnomocnenca vlády detašované pracovisko resp. kanceláriu v regióne východného Slovenska? Prinieslo by to nielen včasné a objektívne informácie, ale aj urýchlilo riešenie uvedených problémov.

Vážená vláda, rozhodol som sa zastať oprávnených požiadaviek postihnutej gréckokatolíckej cirkvi. Jej zástupcovia neboli pozvaní k tvorbe dohôd, ktoré som spomínal. Jej predstavitelia rešpektujú zákony tohto štátu a zotrvávajú v trpezlivosti. Práve preto ozývam sa touto interpeláciou za nich a žiadam vás, pretože máte v rukách zodpovednosť za uplatňovanie štátnej moci, nielen o odpoveď na uvedené otázky, ale najmä o rýchle a dôsledné odstránenie krivdy, ktorá bola predchádzajúcim režimom na gréckokatolíckej cirkvi spáchaná. Ďakujem za porozumenie.

Druhú interpeláciu som mal pripravenú ešte v júli tohto roku, keďže však bol tento bod na vtedajšej schôdzi zrušený, dovolím si tie dve otázky, ktoré som chcel predniesť, povedať aj touto formou. Interpelácia bola adresovaná ministrovi zahraničných vecí a týka sa dvoch vecí. Jedna v podstate tým, že nebola prednesená, je už po udalosti a tá druhá ešte stále je platná.

Pri svojich cestách vonku som zistil, že v zahraničí veľmi zle pôsobí, keď nás na niektorých postoch reprezentujú ľudia, ktorí boli uvedení na zoznamoch, ktoré vyšli v dennej tlači ako spolupracovníci bývalej Štátnej bezpečnosti. Naozaj to zhoršuje renomé alebo imidž Slovenska. A nielen to, ale blokuje to normálny, prirodzený rozvoj ekonomických a iných vzťahov, ktoré sú tak dôležité pre túto krajinu.

Chcem sa preto spýtať v prvej otázke ministerstva zahraničných vecí, ako je naplňovaný, ako je realizovaný zákon číslo 451 z roku 1991 o niektorých podmienkach pre vykonávanie niektorých funkcií v štátnej správe, tzv. lustračný zákon.

Druhá otázka sa týka toho, čo ma urobilo dnes smutným, keď som sa dopočul, že Slovensko prehralo boj v Rade Európy o zriadenie druhého európskeho centra pre mládež. Osobne som bol veľkým fanúšikom tejto myšlienky, ktorá dostala taký jasný signál, jasnú zelenú na Slovensku v minulom roku, keď tu bolo medzinárodné stretnutie mládeže v júni. Moja interpelácia mala vtedy znamenať otázku, čo Slovensko medzitým urobilo pre túto kandidatúru a výzvu, aby urobilo všetko, čo je v jeho silách, pretože na jednom z výborov ministrov v lete tohto roku, ešte predtým, než sme sa stali členskou krajinou Rady Európy, maďarský zástupca sa pokúsil túto otázku nadniesť, pretože kandidovali len dve mestá - Bratislava a Budapešť. Maďarská strana získala podporu od severských štátov, ale boli to len štyri hlasy. Naopak, zastalo

sa nás Francúzsko a ďalšie štáty, menovite 14, ktoré žiadali, aby sa táto kandidatúra riešila až vtedy, keď Slovensko bude prijaté za člena, teda bude aj Bratislava plnohodnotným kandidátom voči Budapešti. Napriek tomu, že sme mali relatívne veľkú podporu v diplomatických kruhoch vyjadrenú aj týmito číslami, pred pár dňami sa rozhodlo, že toto centrum bude zriadené v Budapešti.

Chcem sa teda spýtať ministerstva zahraničných vecí, či je presvedčené, že sme urobili ako rezort alebo ako krajina, ako parlament, vláda všetko, čo bolo v našich silách pre toto druhé európske centrum pre mládež.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má Dr. Rózsa zo Spolužitia. Pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážená Národná rada,

obraciam sa s interpeláciou na pánov ministrov dopravy a kultúry v nasledovných otázkach:

Pán minister dopravy, spojov a verejných prác, dovoľte mi, aby som touto cestou protestoval proti opatreniu Ing. Paulíniho, riaditeľa pozemných komunikácií Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky zo dňa 14. júla 1993 zn. 514 1531/1993, na základe ktorého boli odstránené informačné tabule v maďarskom jazyku okresnými správami ciest na južnom Slovensku. Pán minister, požadujem,

aby ste toto protiprávne opatrenie riaditeľa odboru zrušili vo vlastnej kompetencii a zabezpečili prostredníctvom okresných správ ciest náhradu spôsobenej škody na majetkoch obcí. Toto opatrenie vyvolalo oprávnené pobúrenie a nespokojnosť obyvateľov našich obcí. Je to opatrenie s protiprávnym zásahom do uplatňovania základných ľudských práv občanov Slovenskej republiky zaručených medzinárodnými dohodami, ďalej Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky.

Dovolím si pripomenúť, že označovanie našich obcí aj v maďarskom jazyku je v súlade s článkom I bod 3 Listiny základných práv a slobôd, ďalej s článkom 24 a článkom 25 ods. la 2. Podľa ustanovenia § 1 ústavného zákona číslo 23/1991 Zb. ústavné zákony, iné zákony a ďalšie právne predpisy, ich výklad a používanie musia byť v súlade s Listinou základných práv a slobôd a podľa ustanovenia § 6 ústavného zákona číslo 23/1991 Zb. všetky zákony a iné právne predpisy musia byť uvedené do súladu s Listinou základných práv a slobôd najneskoršie do 31. 12. 1991. Týmto dňom strácajú účinnosť ustanovenia, ktoré nie sú v súlade s Listinou základných práv a slobôd.

Opatrenia na násilné a svojvoľné odstránenie tabúľ v maďarskom jazyku na základe iba výkladu a používania ustanovenia § 3 ods. 4 zákona číslo 428/1990 Zb., § 3 ods. 1 zákona číslo 517/1990 Zb. a § 44 ods. 6 vyhlášky 99/1989 Zb. sú v rozpore s ustanoveniami článku II ods. 3 Listiny základných práv a slobôd - je to ústavný zákon číslo 23, lebo každý môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Ďalej sú v rozpore s ustanoveniami čl. 34 ods. la 2 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej sú v rozpore s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 225 zo dňa 23. 6. 1993, ďalej sú v rozpore s článkom číslo 7 ods. 4 odporúčania Rady Európy číslo 1201, ďalej s ustanoveniami § 3 zákona číslo 135/1961 Zb. v znení vyhlásenom pod číslom 55 a ustanoveniami § 4

ods. 1 vykonávacej vyhlášky číslo 35/1986 Zb. - to sú zákony o cestách v nadväznosti na ustanovenia § 15 a nasledujúce tejto vyhlášky. Ďalej toto opatrenie je v rozpore s ustanovením § 1 ods. 2 zákona číslo 481/1992 Zb. - to je zákon o obecnom zriadení. A napokon s ustanovením § 46 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Poľutovaniahodné je to, že niektoré obvodné úrady ešte aj po ukľudnení politickej situácie 13. septembra tohto roku vydávali zmätočné správne akty na odstránenie týchto tabúľ. Na základe opatrení riaditeľa pozemných komunikácií Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky odstránené tabule - opakujem - nie sú dopravnou značkou podľa predpisov D 38a/ a b/, ale iba informačnou značkou označenou pod značkou D 43 - to sú iné názvy, a tieto vyhovovali a vyhovujú stanoveným parametrom. Iné značky označujúce obec s pôvodným názvom v maďarskom jazyku plne vyhovujú tak požiadavke vyhlášky číslo 99 Zb., ako i československej norme 018020. Boli vyhotovené na náklady obcí z verejného záujmu, a preto ich odstránenie je protiprávne.

Obraciam sa na vás preto, pán minister, s požiadavkou, aby ste s kľudnou úvahou, bez emócií, tieto opatrenia zrušili vo vlastnej kompetencii a vydali vo vlastnej kompetencii novú úpravu v súlade s Listinou základných práv a slobôd zaužívanú v európskej praxi. Mám za to, pán minister, že ministerstvo je Ministerstvom dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky, že pre stabilitu našej Slovenskej republiky by bolo užitočnejšie, aby sa ministerstvo viac zapodievalo zabezpečovaním verejných prác pre veľký počet nezamestnaných, než týmito otázkami tabúľ, ktoré nie sú podstatnou otázkou nášho napredovania.

Ďalej by som sa obrátil na pána ministra kultúry najmä preto, že osobne vždy hľadám možnosti skutočného vecného spolunažívania a dialógu medzi národmi a národnosťami. Pán

minister kultúry teraz vykonal opatrenie, že v meste a v okrese, kde žije zhruba polovica občanov slovenskej a maďarskej národnosti, regionálne kultúrne stredisko, ktoré má slúžiť všetkým občanom, administratívnym aktom previedol do správy Matice slovenskej, ktorá "v záujme dobrej spolupráce" vykonala ako prvý akt, že dala výpoveď všetkým organizáciám, ktoré v tejto budove sídlia. Pritom túto budovu objektívne nemôže sama využiť, lebo je to veľká budova, ktorá skutočne môže slúžiť kultúrnym podujatiam pre všetkých občanov v tomto okrese. Prosím, aby pán minister toto unáhlené, neuvážené a konfrontačné opatrenie opätovne zvážil a urobil opatrenia tak, aby toto stredisko naďalej spravovalo regionálne kultúrne stredisko, teda orgán štátnej správy.

Nakoniec by som sa obrátil na pána ministra kultúry, či môže vysvetliť alebo podať informáciu poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, pokiaľ bude využívanie rozpočtových prostriedkov v oblasti kultúry na rekonštrukcie cirkevných objektov a kultúrnych pamiatok. V našom okresnom meste sa vyskytla taká anomálna situácia, že rímskokatolícky kostol je opravovaný od roku 1991, nemôže sa dokončiť, a pritom iróniou osudu je, že bohoslužby sa konajú v zasadacej sieni bývalej komunistickej strany. Je to neudržateľný stav. Prosím, aby som bol informovaný ako poslanec ako sa využívajú v akútnych prípadoch finančné prostriedky štátu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Dzurinda z KDH. Rád by som upozornil, že po tomto vystúpení si urobíme dvadsaťminútovú prestávku. Prepáčte, faktická poznámka - pán poslanec.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

kolegyne, kolegovia,

mal by som na pána Rózsu len dve otázky. Hovorí o informačných tabuliach. Dodnes si neviem vysvetliť, o čom má informovať tzv. informačná tabuľa v maďarskom jazyku. Zákon o cestnej premávke kodifikuje informačné tabule, dajme tomu parkovisko atď. Tieto tabule presne informujú o tom, čo je k dispozícii užívateľom cestnej premávky, ale dodnes neviem, o čom má informovať tabuľa, kde je napríklad Jesenské, a niekoľko metrov za ňou je Feled. O čom má informovať táto tabuľa? Veď predsa vodič je jasne informovaný z mapy, z automapy, že je v Jesenskom a nie vo Feledi. Takže to je jedna otázka.

Druhá otázka - regionálne kultúrne strediská. Som jeden z tých, ktorý kritizuje ministerstvo kultúry za to, že ešte dodnes financuje regionálne kultúrne strediská, pretože regionálne kultúrne strediská, ako viem a ako to mám zmapované, neplnia svoju funkciu. Regionálne kultúrne strediská dostávajú dotáciu od štátu. V Rimavskej Sobote sú to 3 milióny korún ročne. Vykonáva sa v nich obchodná činnosť. Ministerstvo kultúry financuje réžiu, a všetko sa tam robí, len nie kultúra. Takže si myslím, že tieto regionálne kultúrne strediská treba dať tomu, kto kultúru robí a robiť chce. A na Slovensku, keďže boli tieto kultúrne strediská delimitované ministerstvu kultúry, myslím si, že ich treba delimitovať tam, kde patria, a to Matici slovenskej.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa:

Vážená Národná rada,

bez citového založenia chcem povedať veľmi objektívne - pokiaľ ide o informačné tabule, ide o informáciu, že v Slovenskej republike žijú aj Maďari, ktorí tu žijú niekoľko sto rokov a nazývali svoje sídliská, svoje obce tak, ako to nazývame. Pokiaľ ide o regionálne kultúrne strediská, nepopieram poslanie Matice slovenskej pri rozvoji slovenskej kultúry, ale nech je nám prepáčené, že v okrese alebo meste, kde žije na polovicu obyvateľstvo slovenskej a maďarskej národnosti, by som si želal, aby štát, tento dobrý otec, sa staral o kultúru aj maďarskej národnej menšiny.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Znova faktická poznámka. Poslanec I. Chamula:

Prepáčte, toto je trošku širšia diskusia, ale tento štát ako dobrý otec je štedrejší Csemadoku, pretože Csemadok v Rimavskej Sobote má svoju miestnosť, plateného šoféra, auto a dvoch úradníkov. Matica slovenská v Rimavskej Sobote má platenú jednu úradníčku na pol úväzok.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo mám pán poslanec Dzurinda.

Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,

pán premiér Mečiar dňa 19. 9. 1993 v televíznej relácii Kroky vyhlásil, že na Slovensku došlo či dochádza k hospodárskemu zázraku. Tento výrok niektorých ľudí ochromil, niektorých vylákal, niektorých pobavil, každopádne vyvolal veľký rozruch. Naši voliči žiadajú odpoveď na otázku, v čom sa ten zázrak prejavil, pretože hospodársku situáciu v rezortoch, ale aj v jednotlivých spoločenských vrstvách považujú za zhoršujúcu sa. O tom, že takáto je, hovorí aj prehľad základných makroekonomických ukazovateľov. Dovoľte aspoň niekoľko z nich uviesť. V júni 1993 predstavuje index spotrebiteľských cien oproti júnu 1992 hodnotu 123, 5 %. Za prvý polrok 1993 vzrástli spotrebiteľské ceny o 14, 2 %, teda inflácia sa zrýchľuje. Za rok vlády urobila vláda premiéra Mečiara deficit v štátnom rozpočte v objeme 22, 6 miliardy Sk, k čomu treba ešte pripočítať podiel na schodku federálneho štátneho rozpočtu. Spolu je to za jeden rok trikrát vyšší schodok než bol súhrnný schodok štátneho rozpočtu predchádzajúcich dvoch vlád za jeden a pol roka, teda od 1. januára 1991 do 30. júna 1992. Súčasná vláda urobila v prvom polroku 1993 schodok v štátnom rozpočte v objeme 14, 8 miliardy Sk, čo je temer toľko ako za predchádzajúce dva roky dohromady. Pritom vieme, že rozpočet zaknihoval aj niektoré neplánované príjmy, že mnohé nemocnice sú zadĺžené, čím reálny schodok štátneho rozpočtu k 30. júnu je ešte vyšší.

Oficiálna štatistika, ktorú si môže pozrieť každý z vás, hovorí, že hrubý domáci produkt Slovenskej republiky v I. kvartáli 1993 sa oproti I. kvartálu 1992 znížil o 6, 5 % a v II. štvrťroku 1993 oproti rovnakému obdobiu roku 1992 o 5, 9 %. Poklesol aj maloobchodný obrat, zato nezamestnanosť

v júli dosiahla úroveň viac ako 339 tisíc nezamestnaných, čo je rekordne najvyššia nezamestnanosť, odkedy sa u nás sleduje. Spomínam si, že pán premiér Mečiar viackrát sľuboval, že bude robiť akúsi inú reformu aj preto, že na Slovensku je napríklad neúmerne vyššia nezamestnanosť ako v Čechách. Chcel by som pripomenúť, že za predchádzajúcej vlády Jána Čarnogurského nezamestnanosť sa znižovala. Pripomínam: k 31. 12. 1991 to bolo 301 951 nezamestnaných, k 31. júnu 1992 už len 282 307 nezamestnaných. Za rok vlády premiéra Mečiara sa teda zväčšili rady nezamestnaných o 57 tisíc ľudí, pričom v auguste tento trend pokračoval.

Priemyselná produkcia v I. polroku 1993 poklesla oproti II. polroku o 18, 2 %. V I. polroku tohoto roku sa znížil počet živnostníkov na Slovensku o 17 600. Životné náklady za I. polrok vzrástli o 11 %, reálne príjmy oproti rovnakému obdobiu minulého roku poklesli o 2, 5 %. Tieto, ale aj ďalšie ukazovatele sa dajú zhrnúť do záveru, že za rok vlády súčasná vláda pod vedením premiéra Mečiara doviedla Slovensko

a/ k rekordnej nezamestnanosti, b/ k rekordnému deficitu štátneho rozpočtu, c/ k zastaveniu privatizácie a k zhoršeniu prakticky všetkých hospodárskych ukazovateľov Slovenskej ekonomiky.

Vplyvom uvedeného vývoja je veľmi zlá situácia v poľnohospodárstve, na železnici, v autobusovej doprave, energetike, školstve, zdravotníctve, ale aj inde. Tento zlý a zhoršujúci sa vývoj plne potvrdzuje aj dokument pána ministra financií Tótha, ktorý sa volá "Návrh východísk, cieľov a zásad rozpočtovej politiky Slovenskej republiky na rok 1994" zo septembra tohoto roku. Na druhej strane tohoto dokumentu sa uvádza - dovoľte zacitovať: "Vývoj základných makroekonomických ukazovateľov v I. štvrťroku 1993 poukazuje na zníženie výkonnosti slovenskej ekonomiky. " O kúsok ďalej sa píše: "Na základe doterajších výsledkov možno očakávať ešte určité

zníženie produkčnej výkonnosti hospodárstva. Do konca roka 1993 sa očakáva pokles hrubého domáceho produktu o 4 až 5 %. Ten istý vývoj je prognózovaný aj pre rok 1994. "

Pri tejto príležitosti si teda dovolujem interpelovať pána premiéra Vladimíra Mečiara a žiadam ho o písomnú odpoveď na otázku o aké skutočnosti, ukazovatele a hospodárske výsledky opiera svoj výrok o hospodárskom zázraku na Slovensku.

V materiáli ministra financií, ktorý som spomenul, sa píše, že sprievodným znakom znižovania výkonnosti slovenskej ekonomiky je pokles hrubého domáceho produktu a ním podmienený vývoj ďalších makroekonomických ukazovateľov s odvolávkou na tabuľku 1 uvedenú v tomto dokumente. Z tabuľky 1 je tiež vidieť, že v II. štvrťroku 1992 došlo k zvratu vo vývoji hrubého domáceho produktu, pričom rast pokračoval aj v III. štvťroku 1992, no vo IV. štvrťroku sa zlomil a recesne pokračuje.

Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, aby som vám pripomenul aj to, že v I. polroku 1992 bol prírastok inflácie len 1, 4 %. Dochádzalo k znižovaniu nezamestnanosti tak, ako som uviedol, a aj rad ďalších ukazovatelov zaznamenával pozitívny vývoj. Ak pán minister financií resp. jeho ministerstvo prognózuje pokles hrubého domáceho produktu a recesiu aj v roku 1994, pýtam sa ďalej pána premiéra Mečiara, z čoho vychádzal, keď dňa 11. marca na referovaní o Starej Turej novinárom povedal - citujem zo Sme z 12. 3.: "Tá" - rozumej hospodárska politika Slovenskej republiky - "v tomto roku musí zastaviť prepad ekonomiky, zabezpečiť jej oživenie a udržať pritom sociálny zmier. " O mesiac a pol na to v Národnej obrode 21. apríla v takom dvojdňovom obsiahlom rozhovore hovorí: "Prepad sa už spomaľuje, za týmto krokom dôjde k stabilizácii, už sa to prosto na nejakej úrovni zastaví a nebude sa to zhoršovať. " Zvedavý novinár sa však pýta:

"Ale kedy a na akej, to je otázka. " Pán premiér odpovedá: "Zhruba do konca tohto roku môže ešte ten prepad pokračovať o 3 až 6 %, viac nie, a tým sa zastaví. " V Hospodárskych novinách 31. augusta 1993 však už oznamuje - citujem: "v druhej polovici roku 1994 by sa mal zastaviť pokles hrubého národného produktu a mala by sa dosiahnuť, takpovediac, hranica odrazu. " Pán premiér teda za päť mesiacov dokázal posunúť termín odrazu od hospodárskeho dňa o celý rok. Materiál Ministerstva financií Slovenskej republiky hovorí iné ako hovorí pán premiér, materiál Ministerstva financií Slovenskej republiky hovorí iné, ako hovorieval pán premiér. Preto ako som uviedol, žiadam pána premiéra o uvedenie podkladov a dokumentov, z ktorých pri citovaných verejných výrokoch vychádzal.

Pán premiér v televíznej desaťminútovke dňa 12. septembra spomenul pozitívny vývoj našich devízových rezerv. Pán predseda Čarnogurský už o tom hovoril. Zamlčal však, že z uvedenej čiastky predstavujú rozhodujúci objem - prinajmenšom 370 miliónov dolárov - pôžičky, resp. finančné transakcie, ktoré majú charakter pôžičky, a teda tieto pôžičky bude potrebné vrátiť a, pochopiteľne, v tvrdej mene a s úrokmi. V tejto súvislosti žiadam pána premiéra o písomný prehľad finančných záväzkov a pohľadávok Slovenskej republiky k 31. augustu 1993, vrátane ich kategorizácie. Mám na mysli, či sú vymáhateľné, dobytné alebo nevymáhateIné, nedobytné a podobne. Tiež žiadam pána premiéra o prehľad poskytnutých záruk vlády za pôžičky poskytnuté podnikateľským subjektom i ostatným organizáciám, a to k 31. augustu tohoto roku. Súčasne žiadam pána premiéra o uvedenie zámerov vlády v uvedených oblastiach, teda v oblasti ďalších plánovaných úverov a v oblasti preberania vládnych garancií na poskytovanie úverov vnútroštátnym subjektom. Žiadam pána premiéra o uvedenie, akú vnútornú a vonkajšiu mieru zadĺženosti mieni dosiahnuť, akú považuje za maximálne prípustnú. V súvislosti s vnútornou zadĺženosťou štátu žiadam pána premiera o prehľad zadĺženosti nemocníc a zdravotníckych zariadení v rezorte zdravotníctva a škôl a organizácií v rezorte školstva k 31. augustu 1993, ako aj uvedenie zámeru, ktorým chce vláda uvedené dlhy splatiť.

Na záver by som si dovolil pánu premiérovi oznámiť, že viacero občanov sa pýta, z akých prostriedkov bola financovaná recepcia, konaná podľa informácií občanov - dnes Sme napríklad takúto informáciu prináša, že sa občania s týmito otázkami na nás obracajú - teda recepcia konaná podľa informácií občanov na Úrade vlády Slovenskej republiky pri príležitosti udelenia ceny Femina Ave, ktorá bola udelená pani Nagyovej. Preto by som chcel poprosiť pána premiéra, aby v odpovediach na moje predchádzajúce otázky uviedol aj odpoveď na túto otázku.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo pán minister Soboňa.

Minister zdravotníctva SR V. Soboňa:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

v minulosti som sa, bohužiaľ, veľakrát dopočul rôzne výroky, ktorých sa mal dopustiť pán premiér. Vo veľkej väčšine prípadov sa nakoniec ukázalo, že tieto výroky mu boli pripísané. Dnes som svedkom, ako sa tvorí ďalší takýto výrok - výrok o hospodárskom zázraku Slovenskej republiky. Pozeral som reláciu Kroky a pamätám si presne, čo povedal.

Povedal toľko, že sa takto vyjadril, citoval postoj jedného čelného predstavitelia Medzinárodného menového fondu. Doslova a do písmena. Preto si myslím, že takáto manipulácia so slovami a s vetami nie je dôstojná poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. O slovo sa prihlásil pán minister Hofbauer. Minister dopravy, spojov a verejných prác SR R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

rád počúvam vystúpenia pána poslanca Dzurindu, pretože sú prešpikované údajnou faktografiou, údajnými číslami a údajnými pravdivými údajmi. Všetko by bolo v poriadku a nesmierne by to bolo zaujímavé, nesporne by to aj sedelo za jediného jedného predpokladu, keby Slovensko bolo atolom uprostred Tichého oceána alebo niekde hodne ďaleko, niekoľko tisíc kilometrov do okolitého teritória, ak by sme žili len z tých kokosových paliem, ktoré dopestúvame, a boli sme naprosto uzavretá komunita závislá na tom, čo vyprodukujeme a skonzumujeme. Možno sa nepostrehlo, že žijeme uprostred kontinentu, uprostred Európy, vo vzťahu k štátom, že jednotlivé vzťahy sa nedajú od seba odtŕhať a že iné krajiny s iným vývojom, ako sme mali my, majú aj iné postavenie. Francúzska republika, ktorá hodnotí svoje postavenie ako veľmi pozitívne, má v súčasnosti 11, 7 % nezamestnanosti, ak sa už teda chceme porovnávať s kýmsi. Tých 11, 7 % predstavuje 2, 8 milióna práceschopného obyvateľstva. Takže, s veľkým záujmom si vypočujem aj ďalšie prejavy na túto tematiku, len keby ste si nemýlili Slovensko s tým korálovým atolom v Tichom oceáne.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Kočtúch.

Poslanec H. Kočtúch:

Chcel by som sa vám ospravedlnil, že vystupujem, ale mi to nedá. Pán poslanec Dzurinda predviedol názorný príklad ako makroekonomickým kategóriám, pojmom, ktorých sa predtým dovolával, nerozumie. Pri každej príležitosti, keď zrovnávame veci, musíme hovoriť o ich vecnej rovnorodosti, funkčnej rovnorodosti, cenovej rovnorodosti a časovej rovnorodosti. Posúďme teda tie údaje, ktoré pán Dzurinda demonštroval za rok 1992 podľa štvrťrokov. Z hadiska vecnej rovnorodosti zachoval ju? Nezachoval. Dnes vecne je už rozpočet celkom iný. Z hadiska funkčnej rovnorodosti zachoval ju? Nezachoval. Pretože je tu samostatný slovenský štát a vtedy bolo Slovensko federálnym príveskom.

Z hľadiska cenovej rovnorodosti pán Dzurinda veľmi dobre vie, že sme zaviedli novú daňovú sústavu. A tú sústavu pomáhali pretlačiť poslanci KDH vo federálnom parlamente, hoci pre Slovensko bola škodlivá. Čiže ten cenový posun, ktorý tu bol, jednoducho nebrať do úvahy, že sa čosi stalo, a časový faktor takisto nebrať do úvahy - odporúčal by som mu napríklad pozrieť argumenty pána Dybu, ako časovým faktorom vysvetľoval pokles makroagregátov produkcie za jún a august, že o 9 % aj množstvo disponibilného a využitého pracovného času oproti predtým bolo nižšie. Pán poslanec Dzurinda, ak sa teda chceme porovnávať, prosím vás, zrovnávajte porovnateľné a nie neporovnateľné veci. Lebo inak je mi ľúto. Ak budete porovnávať neporovnateľné veci, vystavujete tým doklad o svojej makroekonomickej "insolventnosti". /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prihlásil sa pán poslanec Ľupták. Nie je tu. Prosím, pán poslanec Dzurinda.

Poslanec M. Dzurinda:

Začnem, ak dovolíte, od konca. K pánu poslancovi Kočtúchovi len toľko, že mám radšej menej odvážne slová a viac faktov. Žiaľ, menej ste ich povedali. Pán poslanec, pozrite si prírastky inflácie aj v jednotlivých mesiacoch. Uvedomme si, čo sa dialo v júli, čo sa dialo v auguste, mám na mysli zvyšovanie daní, mám na mysli prehlbovanie schodku štátneho rozpočtu. Ten proces sa zrýchľuje. Som si vedomý, že čiastočne na tých 14, 2 mld sa podieľala aj zmena systému daní.

Nechcem byť. zlomyseľný, ani vám to trápne vracať, ale vy ste v tomto parlamente predniesli celý rad tiež veľmi zaujímavých výrokov. Napríklad, keď som porovnával hrubý domáci produkt, žiadali ste, aby som to robil v bežných cenách. Môžeme sa pozrieť do stenografických záznamov. Ale to nie je teraz najdôležitejšie. Mám pocit, že som hovoril porovnateľne aj z časových faktorov, aj iných, ale jednoducho z vašej strany zrejme treba na niektoré veci zo zásady reagovať.

K pánu ministrovi Hofbauerovi: Práve, že si uvedomujem, že Slovensko nie je atolom v nejakom Tichom oceáne. Dobre viem, súhlasím s číslom, ktoré ste uviedli vo Francúzsku, môžem ho doplniť, že priemerná miera nezamestnanosti v krajinách Európskych spoločenstiev vlani bola 10, 6 %. Tieto veci sú jasné, ale hovoril som o inom, pán minister. Hovoril som napríklad, ako ste odôvodňovali aj pred voíbami, aj inokedy, potrebu robiť nejakú inú hospodársku politiku. Hovoril som predsa o inom. To je po a/. A po b/ - samozrejme, pripúšťam, že zahraničie a okolie má vplyv na vývoj ekonomiky

na Slovensku. Ale to, ako sa my správame voči zahraničiu, ste mohli počuť v jednom z iných diskusných príspevkov poslanca z radov Kresťanskodemokratického hnutia. Je teda potrebné pátrať po príčinách, prečo sa zahraničie správa tak, ako sa správa.

A k tej prvej reakcii chcel by som povedať asi toľko, že rád sa pozriem, pán minister zdravotníctva, aj na záznam, aj do papierov, ale ubezpečujem vás o jednom, že občania, ale aj ja sa stotožnili s výrokmi pána premiéra vo význame ako som ho tu predniesol. O tom vás ubezpečujem, že jednoducho takto to vnímajú a takto sa pýtajú. Aj svoj príspevok som uviedol tak, že vlastne odpovedám alebo reagujem aj na otázky a postoje občanov.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Najprv sa hlásil pán poslanec Kočtúch, potom pán minister Soboňa.

Poslanec H. Kočtúch:

Len jedinú vetu, pán poslanec Dzurinda. Vytýkal som vám a vy ste teraz replikovali, že naše obdobie po roku 1990 v stálych cenách meriate cenami k 1. 1984, kedy u nás za totality cenový rozmer z hľadiska ponuky a dopytu neexistoval. Bol fasovací prístup. Takže, ak teraz sa znova dovolávate toho, tak prosím vás pekne, merajte, vezmite si stále ceny akéhokoľvek roku, ale v rámci vami analyzovaného intervalu, ale neberte ceny z roku 1984, ktoré boli komunistické - však sám hovoríte, a podľa nich, podľa týchto cien meriate vývoj makroekonomických veličín v čase, keď zavádzame trhový mechanizmus.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. O slovo sa prihlásil pán minister Soboňa a potom pán minister Hofbauer.

Minister zdravotníctva SR V. Soboňa:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

pán poslanec Dzurinda, zdá sa mi, že každý poslanec si musí byť vedomý svojich povinností. Predovšetkým všetky svoje výroky musíte predtým porovnávať s tým, aká je skutočnosť, s pravdivou podstatou. A pokiaľ vás občania informujú, musíte vedieť, že to nie je dobrá informácia. Je vašou najsvätejšou povinnosťou, aby ste ich z tohoto mylného postoja vyviedli na základe skutočností. V každom prípade váš postoj bezpodmienečne musí byť taký, a nie inaký, nie teraz sa vyhovárať, že ste ochotný pozrieť si záznam. To si môžete pozrieť. Som zvedavý, či ste ochotný sa potom ospravedlniť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má v zmysle rokovacieho poriadku pán minister Hofbauer.

Minister dopravy, spojov a verejných prác SR R. Hofbauer:

Iba jedinou vetou: Dnes ráno medzi ôsmou a desiatou hodinou som strávil spolu so svojimi spolupracovníkmi nesmierne zaujímavé rokovanie s veľmi vplyvnou misiou japonských finančných kruhov. Je nesmierne zaujímavé vidieť pohľad na Slovensko z opačnej strany zemegule, vidieť, ako sa naňho pozerajú, ako ho hodnotia, a konfrontovať si ho s pohľadom KDH - pána Dzurindu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

Poslanec M. Dzurinda:

Pán minister Hofbauer, tiež sa stýkam so zahraničnými finančnými kruhmi, bol som aj s pánom Candesusom, nedávno som sa stretol s pánmi z Nomory. Myslím si, že celkom mám prehľad ako nás vnímajú aj iní, ale hovoril som na základe faktov, podľa môjho názoru, oficiálnych faktov, z oficiálnej štatistiky, ponúkol som určitý celkom konkrétny pohľad.

Pán minister zdravotníctva, nepochopili ste ma. Celkom otvorene som povedal, že som sa tiež stotožnil s názorom týchto občanov, tiež som tak vnímal vystúpenie pána premiéra. Koniec-koncov je tu, nech sa aj teraz vyjadrí, či hovoril o Slovensku ako hospodárskom zázraku, alebo nie. Ja sa neskrývam, len hovorím, že so záujmom si to ešte raz pozriem.

A k pánu poslancovi Kočtúchovi - som rád, pán poslanec, že ste zdupľovali to, čo ste povedali aj vtedy, a rád zdupľujem, že keď porovnávam v stálych cenách hrubý domáci produkt v roku 1990, aj v roku 1991 aj 1989, konám kvalifikovane.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Vyhlasujem 20-minútovú prestávku.

/Po prestávke. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 84 poslancov.

Pokračujeme v interpeláciách. Prihlášku predložil pán poslanec Pavol Homola - nezávislý poslanec. Prosím, pán poslanec.

Poslanec P. Homola:

Vážený pán predseda,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

vážená vláda,

interpelujem pána ministra obrany. Pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1993 okrem iných rezortov nebol uspokojený ani rezort ministerstva obrany. Príčiny tohto stavu všetci poznáme. Ministerstvo obrany sa muselo uspokojiť s čiastkou, ktorá dáva len akú-takú nádej na skromné prežitie armády. O nejakom náročnom výcviku tu nemožno ani hovoriť. Pri delení armády prišli slovenskí vojaci častokrát do ubytovacích priestorov, ktoré nie sú dôstojné človeka. Na druhej strane je ale pravda, že počas predchádzajúcich 40 rokov sa vojenské útvary budovali najmä v českej republike a teraz financie na investície nie sú. Preto koncom mája tohto roku som navštívil Vojenskú ubytovaciu správu v Banskej Bystrici, aby som si preveril možnosti výstavby a rekonštrukcie vojenských objektov. Musím povedať, že Vojenská ubytovacia správa v Banskej Bystrici má veími dobre spracovaný harmonogram výstavby, rekonštrukcie, ako aj opravy vojenských objektov. Je to spracované veľmi do detailov.

Ďalej minister obrany vydal rozkaz 1601, kde sa veľmi prísne obmedzujú všetky rekonštrukcie, ktoré nie sú nutné. Myslím si, že je to veľmi správny prístup. Aj keď by sa zdalo, že všetky rozkazy ministra obrany sú v záujme dodržania rozpočtu, nie je to celkom tak. Myslím si, že tu zasa zlyhal ľudský faktor. Uvediem konkrétne príklady. Napríklad stavba prístupovej cesty v útvare Skalité na Lieskovú, ktorá bola uvedená v harmonograme, že sa bude realizovať, sa do dnešného dňa ani len nezačala. Pritom podmienky vojakov, ako napríklad ubytovanie a prístupová cesta sú na hranici ľudských možností, v zimnom období takmer nemožné. Tu musím povedať, že vojaci a dôstojníci na Lieskovej nie sú ubytovaní, ale - s prepáčením - sú ustajnení, bez vody, bez elektriny, bez základnej ľudskej hygieny. Pritom je zarážajúce, že správa budov v Žiline rozhodla rekonštruovať Okresnú vojenskú správu v Čadci, kde táto oprava nebola taká nutná. Samozrejme, skoro všetky vojenské objekty na Slovensku si vyžadujú rekonštrukciu, ale tu treba pristupovať veľmi zodpovedne a citlivo, ktoré objekty to skôr vyžadujú.

Rekonštrukcia Okresnej vojenskej správy v Čadci vôbec nebola ani v pláne pre tento rok. A ako som dostal vyjadrenie z Ubytovacej správy v Banskej Bystrici, že to bola havária, nakoľko som stavbár, viem posúdiť, čo je havária a čo havária nie je. Lenže financie ministerstva obrany, a teda peniaze daňových poplatníkov v tomto prípade sa preliali vďaka šikovnosti pracovníkov Správy budov v Žiline pre súkromnú firmu REAMOS, ktorá pôsobí v okrese Čadca viac politicky ako odborne, o čom svedčia aj výroky a posudky dôstojníkov v Žiline.

Preto žiadam pán ministra obrany, aby pomohol riešiť zúfalú situáciu vojakov na Lieskovej v Skalitom, aby výberové konania boli skutočne výberovými a nie podľa zásady "ja niečo tebe, ty zase mne", alebo podľa politického trička ako kto má blízko na vyššie miesta.

V tejto súvislosti podobný prípad - chcem interpelovať aj pána podpredsedu vlády Romana Kováča, ktorý zastupuje ministra školstva. Chápadla firmy REAMOS zasiahli aj rezort školstva, o čom svedčí napríklad to, že keď firma REAMOS nevyhrala verejnú súťaž na prístavbu Základnej školy v Korni v okrese Čadca - ináč musím uviesť, že táto firma podľa zákona nemala byť vôbec zaradená do súťaže z dôvodu, že vo výpise z obchodného registra môže vykonávať len drobné stavby

- podnikla bočné chodníčky na ministerstve školstva, a ministerstvo školstva dňa 22. 7. 1993 listom pozastavilo s okamžitou platnosťou realizáciu predmetnej stavby. Na dôvažok predseda školskej rady a zároveň predseda komisie bol pozvaný na ministerstvo školstva, kde mu bolo vytknuté

- hovorím, tvrdo vytknuté, prečo firma REAMOS nevyhrala súťaž, ale nejaká druhá firma. Na záver by som chcel dodať, že takýto postup pracovníka ministerstva školstva je v rozpore nielen so zákonom, ale aj s morálkou štátneho úradníka. Dúfam, že pán podpredseda vlády zaujme k tomuto prípadu nekompromisné stanovisko.

Na záver len toľko: Dúfam, že zákon o verejnom obstarávaní vyrieši a znemožní nekalé spôsoby podnikania, lebo v opačnom prípade sa môžeme dostať do situácie, keď podľa politického trička sa budú rozdeľovať štátne zákazky a daňoví poplatníci, ktorí platia dane, sa takto nedozvedia presný účel, kde budú odvedené ich dane, ale sa prelejú do súkromných vreciek takýchto firiem.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Slovo má pani Marta Oravcová z SDĽ. Pripraví sa pán Július Brocka.

Poslankyňa M. Oravcová:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážená vláda,

svoju interpeláciu týkajúcu sa rozdeľovania neinvestičnej dotácie na krytie samosprávnych funkcií obcí a dofinancovanie stavieb v rámci komplexnej bytovej výstavby adresujem ministrovi financií pánu Júliusovi Tóthovi. Jej obsah predložím písomne.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Július Brocka za KDH. Pripraví sa pán poslanec Duka-Zólyomi.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážení kolegovia poslanci,

moja interpelácia je na predsedu vlády pána Mečiara a mám tiež otázky na pána ministra dopravy a spojov pána Hofbauera.

Na začiatku tohto roka spolu s kolegom Figeľom sme podali návrh na novelu zákona číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Dňa 18. februára 1993 Národná rada Slovenskej republiky túto novelu schválila. Táto novela mala zrušiť, hranice príjmu v rodine pre poskytovanie štátneho vyrovnávacieho príspevku 12 000 korún a rodinných prídavkov 16 800 korún. Preto hovorím, že mala, lebo doteraz táto novela neplatí, pretože

ju predseda vlády nepodpísal, čím znemožnil jej vydanie v Zbierke zákonov a nadobudnutie účinnosti. Doteraz stále platí sociálne nespravodlivý zákon už sedem mesiacov, ktorý diskriminuje rodiny s viac ako dvomi deťmi a nezohľadňuje počet detí v rodine. Naviac, znamená komplikované mesačné preukazovanie príjmov v rodine, čo u samostatne zárobkovo činných osôb ani nie je možné.

Vláda, keď v marci 1993 vrátila náš poslanecký návrh zákona na opätovné prerokovanie do Národnej rady - podotýkam, že v rozpore so zákonom, svoje zamietavé stanovisko odôvodňovala najmä tým, že na uvedenú novelu chýba v rozpočte 3, 7 mld korún a že na riešenie problému poskytovania rodinných prídavkov pripravuje vlastný návrh. Podľa sľubov ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny to malo byť už k 1. marcu 1993. Národná rada neprerokovala vrátený zákon, nakoľko nebol vrátený v súlade so zákonom. Po siedmich mesiacoch je skutočnosť taká, že platí stále pôvodný diskriminačný zákon a minister financií vo svojej správe o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 1993 dnes konštatuje, že výdavky len z dôvodu vyplácania štátneho vyrovnávacieho príspevku aj podľa vládou navrhnutého zákona, resp. teraz platného, prekročia rozpočtové výdavky v tomto roku takmer o tú istú čiastku, o 3, 5 mld korún. Samozrejme, vláda dodnes nepredložila žiadny návrh o úprave prídavkov na deti, hoci na ich zvýšenie bolo v rozpočte na rok 1993 schválených 1, 2 mld korún.

Vážení páni poslanci,

je v rozpore s duchom Ústavy Slovenskej republiky, keď ústavný činiteľ, konkrétne predseda vlády, ignoruje rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky a odmieta ho realizovať. Pýtam sa preto, kedy tak mieni urobiť, a ak nie, kedy z toho vyvodí pre seba politické dôsledky. Samozrejme, nič nebráni vláde v tom, aby po vydaní tohto zákona v Zbierke

zákonov predložila jeho novelu pri komplexnom riešení tohto problému, a nie nesystémové a s negatívnym dopadom na sociálne slabších tak, ako to urobila vláda návrhom skupiny sociálnych zákonov.

Dve otázky na ministra dopravy, spojov a verejných prác: Pán minister, viete o tom, že sprievodcovia v hromadnej doprave odoberajú poslanecké preukazy poslancom bývalého Federálneho zhromaždenia? Ak áno, pýtam sa, na základe čoho tak postupujú.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Odpovie pán minister Hofbauer.

Minister dopravy, spojov

a verejných prác SR R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci,

dámy a páni,

vážený pán poslanec Brocka,

vôbec o tom neviem, teraz to počujem od vás prvý raz. Pokiaí sa takýto prípad vyskytne, jednoducho treba odmietnuť, číslo spoja oznámiť, pretože ide o krok protiprávny. Žiadnu inštrukciu takéhoto druhu nikto nevydal. Môžem to zodpovedne prehlásiť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pani ministerka Keltošová.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Vážený pán poslanec,

dovoľte, aby som reagovala na vaše vystúpenie. Komplikované mesačné preukazovanie príjmov bolo upravené hneď mesiac po tom, ako ste túto novelu zákona prijali, vyhláškou ministerstva práce, kde sa hovorí jasne, že preukazovanie príjmov sa robí iba vtedy, ak dôjde k zmene. Takže, ak hovoríme o preukazovaní, povedzme celú pravdu.

Ďalej, že vláda nepredložila úpravu prídavkov na deti. Neviem, či ste vo výbore nemali návrh zákona, ktorý sme stiahli a ktorý sme odložili na mesiac október. Úprava prídavkov na deti tak, ako si to predstavujú niektorí poslanci, nie je možná. Ak hovoríme o systémových zmenách, práve táto úprava prídavkov na deti v takom rozsahu, ako to bolo navrhované a najmä z takých zdrojov by bola vyslovene nesystémová. Prídavky na deti, ktoré sú doposiaľ začlenené do systému nemocenského poistenia, by v podstate mohli ohroziť - ich valorizácia - tento fond, a štát a vláda nerobí nič iného, ako že chráni prirodzené vlastnícke práva všetkých poistencov. Takže, ani to nie je pravda, že sme nepredložili úpravu prídavkov na deti.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Duka-Zólyomi. Prepáčte, pán poslanec Brocka - technická poznámka.

Poslanec J. Brocka:

Pani ministerka, stiahnutý návrh zákona nebol vôbec

o zvyšovaní rodinných prídavkov. To je prvá vec. A samozrejme, veľmi dobre vieme, v ktorej výdavkovej časti sú doteraz začlenené rodinné prídavky. Veď to je ten problém, na ktorý stále upozorňujeme. Ako to, že vláda doteraz ešte v tejto veci nič neurobila?

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Duka-Zólyomi. Pripraví sa pani poslankyňa Bauerová.

Poslanec Á. Duka-Zólvomi:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážená vláda Slovenskej republiky,

moja interpelácia má dve časti. V prvej časti interpelujem pána podpredsedu vlády povereného riadením ministerstva školstva a vedy, poťažne štátneho tajomníka ministerstva školstva a vedy. S cieľom umožnenia rozšírenia odbornosti pedagógov Fakulta humanitných vied Vysokej školy pedagogickej v Nitre otvorila novú formu štúdia, tzv. externé individuálno-kontaktné štúdium. Táto novinka dáva možnosť napríklad učiteľom s kvalifikáciou pre ročník 1 až 4 základných škôl rozšíriť si svoju odbornosť špecializovaním sa na jeden predmet. Je to štúdium s individuálnym programom na vlastné náklady, ktoré by činili za prvý ročník 6 000 Sk plus 1 500 Sk za všeobecný pedagogicko-psychologický základ.

Uvedená fakulta uskutočnila riadne pohovory a podľa § 10 ods. 2 zákona číslo 172/1992 Zb. o vysokých školách rozhodla prijať určitý počet študentov, ktorí vyhoveli podmienkam prijímacích pohovorov. Prípisom zo dňa 8. septembra 1993 oboznámila dotyčných s týmto rozhodnutím. O týždeň neskoršie, 15. 9. 1993 vedenie fakulty prijatým externým študentom rozoslalo oznámenie, že na základe rozhodnutia konferencie rektorov 8. 9. 1993 v Košiciach zruší túto formu štúdia na fakulte humanitných vied. Uvádza sa dôvod, že porada rektorov pokladá túto formu štúdia za nezlučiteľnú s Ústavou Slovenskej republiky.

Ako hodnotiť tento nekorektný postup? Áno, každá fakulta má také autonómne práva, že sama sa rozhoduje o študijnom programe a o systéme výuky, ale nie je jasná kompetencia, právna spôsobilosť takého fóra, akým je porada rektorov. Na základe vysokoškolského zákona každá fakulta má v právomoci tak zriadiť, ako aj zrušiť určité formy štúdia. Ak už vznikli pochybnosti a vedenie fakulty zmení svoje rozhodovanie, existuje možnosť navrhnúť prijatým študentom ich preradenie na iný druh externého štúdia. To by bolo korektné riešenie.

Vo svojej interpelácii sa obraciam na štátneho tajomníka ministerstva školstva a vedy a na podpredsedu vlády povereného riadením ministerstva školstva a vedy s otázkou: Je ministerstvu známa táto situácia? Ako hodnotí tento nekorektný a nespravodlivý postup menovanej fakulty? Dá sa iniciovať náprava v tejto otázke? Som pevne presvedčený, že by sa malo vyhýbať takému nezodpovednému zaobchádzaniu s ľudskými hodnotami.

Vážená národná rada, v druhej časti môjho vystúpenia interpelujem pána ministra financií vo veci poskytovania finančnej podpory Slovenskému rozhlasu zo štátneho rozpočtu v zmysle zákona číslo 14/1993 Zb. Celkový ročný príspevok zo štátneho rozpočtu stanovil zákon číslo 14/1993 vo výške 64 806 tisíc Sk. Do dnešného dňa dostal Slovenský rozhlas len o niečo viac ako 24 miliónov Sk. Od júla počnúc bolo zastavené poskytovanie mesačnej alikvotnej časti rozhlasu.

Slovenský rozhlas v roku 1992 sa riadil podľa vyhlášky číslo 126/1991 tak, že bol hmotne zainteresovaný, aby sa zlepšil hospodársky výsledok vo finančnom vzťahu k štátnemu rozpočtu. Mobilizačná sila hmotnej zainteresovanosti sa odzrkadľuje aj na podieli tržieb z komerčných aktivít na celkových výnosoch Slovenského rozhlasu, ktorý predstavoval v roku 1992 až 33 %. Toto číslo konkrétne dokazuje snahu rozhlasu čo najviac odľahčiť štátnemu rozpočtu.

Podľa vyhlášky číslo 126/1991 má Slovenský rozhlas odviesť do štátneho rozpočtu 50 % zo svojho zlepšeného hospodárskeho výsledku, t. j. 50 % zo sumy 41 612 tisíc Sk, čo činí 20 806 tisíc Sk. Ak sa rešpektuje spomínaná vyhláška a odráta sa 50 % zlepšeného hospodárskeho výsledku od celoročného príspevku zo štátneho rozpočtu, mal by Slovenský rozhlas dostať 44 084 tisíc Sk.

Uvažujúc už s touto v tomto roku poskytnutou čiastkou do konca roka by mal rozhlas dostať zo štátneho príspevku ešte 19 390 tisíc Sk. Radi by sme dostali odpoveď na to, prečo viazne pravidelné poskytovanie štátneho príspevku rozhlasu od júla tohoto roku. Máme to chápať ako určité reštrikčné opatrenia? Je to vlastne porušenie plnenia rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré určuje zákonné právo Slovenského rozhlasu na presne stanovený príspevok zo štátneho rozpočtu.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Bauerová zo Spolužitia.

Poslankyňa E. Bauerová:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

v zmysle zákona o rokovacom poriadku sa obraciam s interpeláciou na vládu Slovenskej republiky. Žiadam o vysvetlenie, prečo nebolo dodržané uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 23. júna k prijatiu Slovenskej republiky do Rady Európy. Uznesenie číslo 225 v bode c/ odporúča vláde Slovenskej republiky - citujem: "podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o opatreniach potrebných pre realizáciu odporúčania 1201 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy" s termínom 1. september. Nestáva sa prvýkrát, a nie je to ojedinelý prípad, keď vláda opomína uznesenia Národnej rady. Je však ďaleko vážnejšie a nebezpečnejšie, pokiaľ ide o podobný postoj k medzinárodným dokumentom.

Z tlače sme sa dozvedeli o odpovedi predsedu Národnej rady pána Gašparoviča, ktorú zaslal Európskemu parlamentu, na rezolúciu prijatú 25. júna. Nemôžem nepoložiť otázku, ako je možné, že s touto rezolúciou sa do dnešného dňa meritórne nemala možnosť oboznámiť Národná rada, poslanci zvolení do Európskeho parlamentu, ale ani príslušný výbor Národnej rady. Ako na ňu reagovala vláda, ktorej rezolúcia bola adresovaná? Pýtam sa tiež, čo spôsobilo omeškanie predloženia sporu Gabčíkovo-Nagymaros Medzinárodnému súdu v Haagu, keďže 25. júna rezolúcia vyzýva vládu, aby v tomto smere urýchlene konala, resp. ktoré boli tie opatrenia, ktoré vláda v danej súvislosti neprijala a ktoré Európsky parlament v danej rezolúcii urgoval v bode 3.

Zároveň treba zodpovedať otázku, ako je možné, že vláda a Národná rada nového štátu, ktorý hľadá a nárokuje si svoje miesto e v Európskych spoločenstvách, sa k medzinárodným dokumentom, dokumentom európskych inštitúcií, a sprostredkovane i k týmto inštitúciám správa tak nevšímavo, nediplomatický a miestami až ignorantsky. Takéto počínanie vlády pravdepodobne neprispieva k získavaniu medzinárodnej prestíže Slovenskej republiky, keďže naozaj nie je koralovým atolom v Tichom oceáne.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán minister Moravčík sa prihlásil o slovo. Minister zahraničných vecí SR J. Moravčík:

Nebudem odpovedať na celú otázku, ktorá tu bola prednesená, alebo na všetky otázky, ale chcel by som upozorniť na jednu skutočnosť, ktorá bola obsiahnutá v príslušnej rezolúcii Európskeho parlamentu a ktorú aj pani poslankyňa Bauerová tu spomenula. Išlo o výčitku slovenskej vláde, že zdržiava proces predloženia sporu týkajúceho sa Gabčíkova Medzinárodnému súdnemu dvoru. Vtedy, keď bola táto rezolúcia prijatá, už bol diplomatickou cestou oboznámený Medzinárodný súdny dvor, že došlo k ratifikácii, a teda spor sa riadne dostal na Medzinárodný súdny dvor. To iba dokumentuje skutočnosť, z akých informácií niektoré inštitúcie, žiaľbohu, v tomto prípade aj Európsky parlament, vychádza. Samozrejme, o všetkých týchto okolnostiach sme včas diplomatickou cestou informovali príslušné orgány, aj Európsky parlament. Na ostatné otázky potom zodpovieme písomne.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Keďže sa vyčerpali písomné prihlášky, pýtam sa ešte pánov poslancov a pani poslankyne, či niekto chce ešte vystúpiť. Prosím, pán poslanec.

Poslanec J. Hrbáľ:

Vážený pán predsedajúci, páni poslanci, poslankyne, členovia vlády,

najmenej v dvoch príspevkoch poslancov KDH odzneli výčitky na adresu súčasnej vlády v tzv. personálnych otázkach. Chcem povedať, že mi to pripadá ako ten, kto v cudzom oku videl aj smietku, ale vo vlastnom ani brvno. Je známe, že v poslednom polroku, teda v prvom polroku 1992, KDH nerobilo nič iné, iba dosadzovalo svojich ľudí do všetkých orgánov štátnej správy a hospodárskych organizácií. Konkrétne chcem povedať, že sám som to zažil na vlastnej koži. Napriek tomu, že som zvíťazil v konkurze na riaditeľa lesného závodu, po roku som bol odvolaný len preto, že som bol až kandidátom na poslanca za HZDS. Takéto praktiky neboli ojedinelé. Vo Východoslovenskom kraji sa to týka štyroch lesných závodov, kde očividne násilne boli takýmto spôsobom odvolaní riaditelia a dosadení noví. Preto interpelujem pána ministra Bacu, aby urobil nápravu v tomto smere. Ide takpovediac o rehabilitáciu týchto riaditeľov, ktorí boli odvolaní.

Bol tu viackrát spomenutý aj problém ŠtB. Konkrétne ide o pána Tkáča. Pripomínam v tom zmysle, čo som už povedal, že KDH, keď bol pán Mikloško predsedom Národnej rady, vôbec mu nevadilo, že vedia neho sedel rodinný eštebák Čarnogurských, na druhej strane im strašne vadilo, že pán Mečiar nebol označený za eštebáka i napriek tomu, že vymysleli viac komisií na dokázanie týchto vecí. Len toľko som chcel pripomenúť, aby sme už konečne s týmito praktikami skoncovali.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

Poslanec F. Mikloško:

Len by som pripomenul, že keď som bol predsedom, slovenský parlament prijal na seba priamo zákon, ktorým sa lustrovalo. Všetko sa tu zverejnilo. Pokiaľ mi pamäť siaha, myslím, že to bol pán poslanec Hofbauer, ktorý vtedy predniesol tú záležitosť dokumentu o Ivanovi Čarnogurskom. Nič iné sme nerobili, prečo sa rozčuľujete? My sme tu otvorili problém viceguvernéra banky, veď to isté sa urobilo vtedy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska: Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Chcel by som pripomenúť kolegovi, ktorý pred chvíľou hovoril a ktorý hovoril o eštebákovi Čarnogurskom, že v minulom volebnom období existovala komisia Slovenskej národnej rady, ktorá lustrovala všetkých poslancov, aj môjho brata Ivana Čarnogurského. Za HZDS bol členom tejto komisie pán poslanec Sečánsky, pardon pán poslanec Kerti, a táto komisia nezistila nič o údajnom eštebáctve môjho brata. Takže, nech sa pán poslanec láskavo oboznámi s uzávermi komisie Slovenskej národnej rady.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pýtam sa, či ešte niekto z poslancov chce vystúpiť?

/Nikto. /

Nie. Ďakujem. Pýtam sa členov vlády, či budú odpovedať na interpelácie a otázky poslancov hneď alebo podľa zákona o rokovacom poriadku dajú písomnú odpoveď v stanovenej lehote 30 dní.

Prosím, pán minister obrany. Minister obrany SR I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

nechcem, aby ste považovali moje expozé za odpoveď, ale cítim potrebu trošku vás ukľudniť. Chcem vás uistiť, že písomnú odpoveď, ktorú dostanete o zmluve s Ruskou federáciou, prijmete a nebudete mi to vyčítať. Nebolo tam žiadne porušenie, žiadne spochybnenie, nie je to zmluva so záväzkami, ale zmluva s otvorenou cestou. Len príklad: Ržeč pospolitá nás napadla za článok VII. My by sme to urobili tiež, keby sme tiež mali taký polygón. O ruskej zmluve - tam je napísané, že v prípade potreby budeme môcť s ruskou stranou jednať ak ona s tým súhlasí - o tom, či budeme strieľať s raketovými vojskami na ruskom území. Poliaci vybudovali polygón, ponúkajú nám, aby sme nechodili do Ruska, ale do Poľska. Povedal som jedným aj druhým, že kto bude lacnejší, tam pôjdeme strieľať. Takýchto príkladov by som mohol uviesť niekoľko. Inak je to klasická zmluva ako s Rakúskom, ako s Poľskom, ako pripravovaná zmluva, ktorú pôjdem o pár dní podpísať s ministrom obrany Maďarska. To sú zmluvy medzi ministrami obrany, ktoré otvárajú možnosť rokovať o určitých otázkach.

Mimochodom, včera sme mali rokovanie s Američanmi. Chcem vás uistiť, že som bol veľmi prekvapený, čo všetko Gračov s Američanmi podpísal. Keby som sa ho nebol zabudol spýtať, čo z toho môžeme publikovať, boli by ste iste prekvapení, čo všetko oni podpísali. Bohužiaľ, mrzí ma, že aj pravicové noviny ma za to kritizujú. A pritom Gračov predsa nebol v Rusku človek, ktorý predstavoval spolu s Jeľcinom konzervatívcov. Alebo sa mýlim? Isteže, lepší tam ešte nebol. Trochu ma to mrzí, ale chcem vás uistiť, že až dostanete písomnú odpoveď, budete so mnou súhlasiť.

Chcel by som len veľmi stručne odpovedať pánu poslancovi Homolovi. Bol som rád, že tento problém otvoril, pretože chcem vám poďakovať za dôveru, ktorú ste mi dali. Prijali ste zákon o rozpočte, v ktorom ste ministrovi obrany stanovili iba rozdelenie na investičné a neinvestičné prostriedky. Teraz posudzujem, akým spôsobom, či vám navrhnúť zmenu tohoto zákona, aby sme časť neinvestičných prostriedkov posunuli na investičné. Platíme dôstojníkom tak málo, že nám nechcú vstupovať do armády. Zastavil som odmeny pre dôstojníkov, aby nám nechýbalo na lieky a nemuseli sme pýtať na úkor školstva alebo zdravotníctva.

Ukazuje sa, že pravdepodobne budeme môcť pár korún použiť na vylepšenie situácie v investičných prostriedkoch, s vaším súhlasom, pokiaľ zmeníte tento zákon, alebo ich použiť na nákup toho, čo nám najviac treba. Chcem však rovno povedať, že veľmi intenzívne prešetrujeme zneužitie finačných prostriedkov tým, že niektorí ľudia si poplietli, v akej spoločnosti žijú.

Dostal som nedávno návrh zmeniť plán, legalizovať porušenie noriem, ktoré boli vydané. Vy ste mi dali prostriedky, ja som ich veľmi podrobne rozpísal na návrh veliteľa armády na každú stavbu, ktorú zdôvodnili, že je lacnejšie ju dostavať než zakonzervovať. Urobili sa priority. Máme funkcionárov, bohužiaľ, ktorých teraz vyšetrujeme, prečo nesledovali práce, dovolili podnikom s ich vedomím urobiť viac než na to v tomto roku máme, a tam nám ušli peniaze. Samozrejme, možno, že práve tento prípad, ktorý pán poslanec Homola povedal, je jeden z nich. Teraz si nepamätám, či tá okresná vojenská správa tam bola. Dostanete v písomnej odpovedi zodpovedané už aj tento prípad okresnej vojenskej správy.

Chcem vás ešte poprosiť o jednu vec. Zakrátko sa na vás obrátim znovu s novelou zákona o Vojenskej akadémii alebo s novelou zákona o vysokých školách. Nastúpili nám chlapci do Liptovského Mikuláša, do akadémie, ktorú ste zákonom umožnili vytvoriť. Dôstojníci z nich budú dobrí vtedy, ak budú tvrdo cvičiť, ak budú strieľať, ak budú jazdiť. Zatiaľ majú najväčší záujem plávať a robiť tie veci, ktoré mladí ľudia radi robia. Môžu dokonca rozhodnúť, tak ako to pán poslanec predomnou povedal, môžu zrušiť fakultu pozemného vojska - tam je ťažký chlieb - a urobiť lekársku fakultu, pretože každý z nich chce byť doktorom. Chcem otvoriť túto cestu, aby prezident svojím rozkazom niektoré veci vo Vojenskej akadémii spresnil. Väčšina našich ľudí tam bude, ktorí berú riadny plat ako dôstojníci, a predsa bolo by nenormálne, aby rozhodli o sebe, že nebudú chodiť na výuku, ako im teraz zákon umožňuje. Obrátim sa na vás s návrhom zákona. Prosil by som potom, aby ste ma podporili.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prihlásil sa pán minister zdravotníctva.

Minister zdravotníctva SR V. Soboňa:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

prvá interpelácia zaznela od pána poslanca Kvasnička ohľadom rokovania o dohode so Svetovou bankou. Musím povedať, že pán poslanec Kvasnička vychádza z materiálu, ktorý je trošku starší. Odvtedy už Svetová banka vypracovala najmenej dva materiály, posledný v pondelok tohoto týždňa. Posledné naše rokovanie, myslím si, že nie posledné, ale rozhodujúce bude zajtra o 11. 30 hodine. Do tohto rokovania idem s presvedčením, že sa so Svetovou bankou dohodneme. Pochopiteľne, že podmienky Svetovej banky ani jeden rezort neprijíma automaticky a bez výhrad. Je to predsa len finančná inštitúcia, aj keď veľmi významná, pomoc nám ponúka takisto za výhodných podmienok, ale predsa len si myslím, že musíme k tomu pristupovať ako dôstojní partneri a musíme aj naše podmienky objasniť a vysvetliť. Takže vlastne vychádzalo z toho materiálu, že sme sa hneď na začiatku nepohodli. To nie je nič mimoriadneho, a to nie je žiadne odmietnutie. Znovu podčiarkujem, že idem do rokovania s presvedčením, že sa dohodneme.

Ďalšia interpelácia bola od pani poslankyne Marhulíkovej, ktorá poukazovala na privatizáciu detských sanatórií. Som si vedomý toho, že tieto zariadenia treba privatizovať veľmi rozvážne, ale musím povedať, že privatizáciu týchto zariadení a ostatných zdravotníckych zariadení nepresadzujeme preto, aby sme ich likvidovali, ale presne opačne, chceme privatizáciou zlepšiť starostlivosť o deti aj v takýchto zariadeniach, a chceme dosiahnuť harmóniu medzi štátnymi zariadeniami, medzi súkromnými zariadeniami, prípadne aj ďalšími rôznymi dobrovoľnými charitatívnymi inštitúciami, ktoré sa bezpochyby vytvoria. To znamená, že snaha je. A privatižujeme detské sanatórne zariadenia, neprivatizujeme niečo iné. To znamená, že chceme, aby sa aj súkromný sektor podieľal na tejto starostlivosti prinajmenšom takou kvalitou, a predpokladám, že ešte vyššou, akou dokáže štát. To bude istý stimul aj pre štátne zariadenia, aby zlepšili kvalitu starostlivosti, aj pre ostatné. Rozhodne súhlasím s tým, že tieto zariadenia treba privatizovať s rozvahou, lebo isté nebezpečenstvo tam predsa len je.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska.

Ďakujem pekne. Pýtam sa pánov ministrov, či chcú ešte reagovať ústne.

Nie. Ďakujem.

Členovia vlády na prednesené interpelácie zašlú písomné odpovede.

S i e d m y m bodom programu sú

Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na písomné interpelácie poslancov z 19. a 20, schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako prvé prerokujeme odpovede na interpelácie z 19. schôdze a tie, ktoré boli predložené v období medzi 19. a 20. schôdzou písomne. Ďalej sú tu doplňujúce odpovede členov vlády predložené podľa uznesenia číslo 213. Sú to odpovede na interpelácie, s ktorými bol na 19. schôdzi vyjadrený nesúhlas.

Písomné odpovede ste dostali ako tlač číslo 306.

Pýtam sa, vážené poslankyne a vážení poslanci, či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na vaše interpelácie, tlač číslo 306, prípadne, ak máte pripomienky, keby ste uviedli podľa spresneného zoznamu, s ktorými nesúhlasíte.

Prosím, pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážené kolegyne, kolegovia,

keď som na 19. schôdzi predkladal svoju interpeláciu na premiéra slovenskej vlády ohľadne otázok doriešenia realizácie podnikov z prvej vlny privatizácie a otázok opatrení na zabezpečenie kontroly nakladania s majetkom štátu v štátnych podnikoch do doby ich privatizácie, konal som tak vo vedomí, že sa obraciam na poslednú inštanciu vzhľadom na to, že doterajšie moje snahy ako poslanca i člena Komisie pre dohľad nad procesom privatizácie dostať jasnú a zreteľnú odpoveď ministerstva privatizácie o doriešení podnikov zaradených do prvej vlny v privatizácie boli márne. Vieme, že mnohé z privatizačných projektov, ktoré boli predkladané do vlády ešte v období za miništrovania ministra Dolgoša, prechádzali týmto rokovaním neúspešne, a teda doriešenie prvej vlny sa neuzatváralo.

Odpoveď, ktorú som obdržal od premiéra, z pohľadu obsahového, vecného a najmä časového k jednotlivým i mnou vytknutým privatizačným projektom ma potešilo. Domnieval som sa, že vecne a obsahovo ujasnená odpoveď, a najmä rýchlosť, ktorá sa predpokladala v doriešení i tu spomínaných problémových privatizačných projektov, napomôžu veci a privatizácia z prvej vlny sa konečne rozbehne do jej záverečného finišu.

Medzitým však došlo na ministerstve pre správu a privatizáciu k ďalšiemu pozitívnemu kroku, nastúpil do funkcie nový štátny tajomník, ktorý zaviedol organizačný poriadok do chodu tohto ministerstva. Za podpory vlády zorganizoval seminár pre riešenie otázok ďalšieho postupu privatizácie, avšak mňa nepotešila správa, ktorú predložilo v nadväznosti na prešovský seminár toto ministerstvo o problematike neuzavretých privatizačných projektov z prvej vlny privatizácie a o mimoriadnych opatreniach na ich ukončenie. Táto správa obsahuje tie isté mnou vytknuté privatizačné projekty, avšak v značne inom rozdelení ich časového riešenia. Z tohto pohľadu sa domnievam, že odpoveď predsedu vlády je v rozpore so skutkovým stavom tak, ako bol uvádzaný, a so skutkovým stavom súčasného riešenia postupu prvej vlny privatizácie, najmä mnou vytknutých privatizačných projektov. Preto vyslovujem s touto odpoveďou nesúhlas a žiadam predsedu vlády, aby sa súčasný stav urýchlene dal do súladu s odpoveďou ním uvedenou.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Ešte niekto má pripomienky? Pán poslanec Dzurinda.

Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia,

chcem sa dotknúť bodu 43, alebo materiálu 43 tohoto bodu. Interpeloval som pána predsedu vlády v súvislosti s bývalým podnikom Slovenský tabakový priemysel. Azda sa pamätáte, že išlo o predaj druhej rozhodujúcej časti tejto firmy nemeckému podniku Reemstma, pričom som položil pánu premiérovi viacero otázok, keďže druhá časť bola predaná značne lacnejšie, než prvá, menšia časť. Pri vyslovení nespokojnosti s jeho odpoveďou som žiadal pána premiéra doplniť odpoveď ešte o odpoveď na dve konkrétne otázky. Tá prvá znela, prečo nebola na druhú, nielen majoritu, ale vlastnenie celého podniku zabezpečujúcu časť urobená verejná súťaž. Pán premiér mi odpovedá, že výber zahraničného investora bol uskutočnený na základe verejnej súťaže, ktorú organizovala anglická firma Esgibe Bervin and Company.

Vtip je ale v tom, že pri prvej otázke, keď som interpeloval pána premiéra, moja otázka bola, čo urobila vláda, aby predala druhú časť podniku Slovenský tabakový priemysel čo najvýhodnejšie. Pán premiér mi vtedy odpovedal na 11 stranách, ale v podstate odpovedal asi to, že poverila vtedajšieho ministra privatizácie pána Dolgoša a ešte dvoch členov vlády, aby predala túto druhú časť, tých 69 % akcií čo najvýhodnejšie. To bola jeho prvá odpoveď. Teraz som zmätený, lebo mi odpovedá, že výber zahraničného partnera organizovala anglická firma, že bola verejná súťaž. Buď je to veľké nedorozumenie, odkedy odišiel pán Dolgoš, alebo zjavný rozpor.

Druhú otázku som položil asi tak, prečo nebola urobená aspoň verejná súťaž na zvyšných 33 % akcií, pretože vtedy mi pán premiér odpísal, že nebolo by možné dosiahnuť vyššiu cenu pri predaji 69 % akcií, stačilo predať len 36 % a už aj tak by mal podnik majoritu, a za zvyšok 33 % už aj tak by nebol ochotný zaplatiť vyššiu sumu. Tak som sa teda v druhej otázke pýtal, prečo aspoň tých 33 % nekúpil niekto iný, veď je to profitabilná firma, možno niekto by netúžil mať majoritu vo firme, stačilo by mu tých 33 %, mal by jednu tretinu zisku tejto firmy. V druhej otázke som sa teda pýtal, prečo aspoň na tých 33 % nebola vypísaná súťaž. A teraz mi odpovedá, že to nebolo možné, pretože tam bolo predkupné právo.

Získal som všetky materiály o tom ako bolo rozhodnuté privatizovať tento podnik. Tieto materiály hovoria o tom, že

štát si mal zachovať majoritu. V tých dokumentoch nikde nenájdete ani riadok o nejakom predkupnom práve. Ak také predkupné právo bolo urobené v kúpno-predajnej zmluve, tak to urobil Fond národného majetku takpovediac na vlastné tričko v rozpore s rozhodnutím o spôsobe privatizácie tohoto podniku. Keďže pán premiér je poverený riadením rezortu, teraz je aj z titulu zákona číslo 253 resp. jeho novely aj predsedom Prezídia Fondu národného majetku, žiadam, aby mi odpovedal presne na tieto dve položené otázky.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Krivčík. Poslanec J. Krivčík:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

chcem reagovať na bod 4 zoznamu, ktorý vyjadruje písomné odpovede členov vlády z 19. schôdze Národnej rady. Tento bod 4, odpoveď ministra pôdohospodárstva pána Bacu na moju interpeláciu sa netýka 19., ale 18. schôdze.

Na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som interpeloval pána ministra Baca. V tejto interpelácii som poukázal na obštrukcie, prieťahy, neochotu, ale i porušovanie platných reštitučných zákonov, najmä zákona číslo 229 z roku 1991 Zb., negovaním oprávnených nárokov oprávnených osôb poľnohospodárskym družstvom. Žiadal som písomné stanovisko pána ministra o spôsobe vybavenia žiadosti vlastníkov pôdy z obce Nová Dedina, s ktorou sa na pána ministra títo vlastníci obrátili o pomoc v marci tohto roku. Odpoveď na

moju interpeláciu mi bola odoslaná podľa podacej pečiatky na obálke 14. 7. tohto roku, čím nebola dodržaná 30-dňová lehota, v ktorej je člen vlády povinný odpovedať na interpeláciu poslanca. Je to evidentné porušenie ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, a to článku 80 prvej vety.

Samotný obsah odpovede je povšimnutiahodný. Dovolím si odpoveď pána ministra Baca, ktorú som obdržal 15. 7. 1993 pod číslom 1843, odcitovať v tomto mojom vystúpení. Jej vecnú časť citujem: "Žiadosť vlastníkov pôdy v obci Nová Dedina reprezentovaných pánom Vladislavom Pastierom bola riešená odpoveďou formou listu číslo 1155/557/93-410, ktorý bol expedovaný dňa 20. apríla 1993. V tejto odpovedi prišlo k určitej nepresnosti, ktorá bola dodatočne odstránená. " Koniec citátu.

Dovolím si odcitovať prvú vetu článku I prvej hlavy Ústavy Slovenskej republiky. Citujem: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. " Koniec citátu. Či je to skutočne tak, uvažujme. Z tohto miesta chcem vysloviť poľutovanie všetkým tým občanom Slovenskej republiky, ktorí ako oprávnené osoby sa stretli s takýmito praktikami pri naprávaní napáchaných krívd pri riešení uplatňovania i opodstatnených nárokov, ktoré im zákon číslo 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov priznáva. Je mi skutočne úprimne ľúto. Nič iné však asi zatiaľ pre nich urobiť nemôžem. Sankčný zákon tento parlament odmietol.

Nesúhlasím preto s odpoveďou pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Žiadam, aby zaujal k tomuto problému konkrétne stanovisko, o mojom návrhu žiadam hlasovať.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Krivčíkovi. Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Dudáš.

Poslanec A. Dudáš:

K odpovedi číslo 27: Vážené plénum, nielen ja ako interpelujúci, ale najmä účastníci nevydareného zájazdu za prácou do Švajčiarska prijali s uspokojením odpoveď ministerky Oľgy Keltošovej. Pani ministerka nechala prešetriť celý prípad a potvrdila závery, ktoré som na 17. schôdzi v polemikách s pánmi poslancami Kačmárom a Húskom obhajoval. Ďakujem pani ministerke a jej spolupracovníkom na ministerstve Ing. Chrustičovi a Ing. Danihelovi za korektný prístup. Predsa len chcem podotknúť, že účastníci zájazdu - sťažovatelia nedostali v júni prisľúbenú kompenzáciu. Verím, že je to len otázka najbližších dní. Vopred za nich ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto? Prosím, pani ministerka Keltošová.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Vážený pán poslanec, rada by som vaším prostredníctvom odkázala ľuďom, ktorí sa zúčastnili na tomto nepodarenom výlete, aby predložili všetky doklady a v zmysle platných právnych predpisov si každý jeden nárokoval voči úradu práce na základe dokladov stratu, ktorú im úrad práce spôsobil. Takže všetko stojí na dokazovaní. A dokazovať musí ten, kto chce kompenzáciu.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Dudáš. Poslanec A. Dudáš:

Pani ministerka, len toľko, že ste už všetky potrebné dokumenty dostali. Vaši pracovníci reagovali na to tak, že boli prázdniny a preto nemali času urobiť náležité účtovnícke práce.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Ľupták. Poslanec J. Ľupták:

Reagujem na vyhlásenie Združenia robotníkov Slovenska, ktoré predložilo vláde z II. snemu Združenia robotníkov Slovenska, kde mi pán minister Tóth odpísal, že nechápeme vlastnícke vzťahy. Nie je rozpor v chápaní vlastníckych vzťahov, ako píše v odpovedi na vyhlásenie II. snemu Združenia robotníkov Slovenska pán minister. Myslíme si, že majetok vybudovaný po roku 1948 patrí ľudu aj podľa bývalej federálnej ústavy, ľudu tejto krajiny. Štát bol len správcom a štát nespravil reprivatizáciu. To je jedna vec.

Ďalšia vec - na tretiu otázku mi nebolo ani odpovedané. Prosím vás, Združenie robotníkov Slovenska žiadalo, aby sa prijal zákon, i keby to malo ísť na referendum, i keď pán minister Tóth mi odpovedal, že by to bolo medzinárodne neuznané, na základe referenda, aby sa každý preukázal, odkiaľ zobral peniaze, keď privatizoval na dražbe, dražil a v hotovosti vyplácal peniaze. Myslíme si, že tento zákon je v tejto spoločnosti potrebné prijať. Nesúhlasím s odpoveďou.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Javorský. Poslanec F. Javorský:

Na 19. schôdzi Národnej rady som interpeloval ministra kultúry pána Slobodníka v záležitosti likvidácie expozícií múzea na Bratislavskom hrade, a to z titulu prípravy prezidentskej kancelárie. Nakoľko viem, že išlo o svojvoľné rozhodnutie, pýtal som sa pána ministra, kto menovite dal príkaz na túto likvidáciu, aké boli škody týmto zapríčinené a kto a akou formou bude braný na zodpovednosť za tieto škody. Pán minister síce mi tu alibisticky popísal celú genézu rozhodovania, a nepriamo naznačuje, že zodpovedný je za to riaditeľ Kancelárie Úradu vlády Slovenskej republiky pán Lexa, vyčísľuje aj škody, ktoré tým vznikli, okolo 6 miliónov korún, ale viem, že to nie je toľko, lebo muzeálni pracovnici vyčíslili okolo 20 miliónov korún. A vôbec nehovorí o tom, akou formou bude postupovať ďalej, aby bral, alebo aspoň navrhol zobrať na zodpovednosť tých, ktorí tieto škody zapríčinili. Preto nemôžem súhlasiť s odpoveďou pána ministra na moju interpeláciu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto? Podľa rokovacieho poriadku má prednosť pani ministerka spravodlivosti.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády,

keďže na 19. schôdzi Národnej rady ma pán poslanec Černák interpeloval ohľadne obchodných súdov, teda vybavovania obchodných vecí a sčasti aj obchodného registra, a dnes v rámci interpelácií zopakoval svoje myšlienky už predtým v podstate uvedené, chcela by som veľmi stručne zareagovať. Myslím si, že vybavovanie obchodných vecí nebolo takým problémom v mojej odpovedi, ako som vyrozumela z vystúpenia. Áno, je pravda, prebrali sme z arbitráže 53 573 nevybavených vecí plus 126 000 nám narástlo. Je to veľký nával, veľké množstvo prípadov. V obchodných veciach skutočne máme doposiaľ najdlhšie lehoty. Už budúci týždeň v utorok predkladám do vlády návrh zákona o rozhodcovskom konaní, ktorým mienime práve odbremeniť obchodné súdy, čiže rozhodcovia v skrátenom konaní môžu konať, a je možné, aby aj veci, ktoré sú na súde, boli presunuté do tohto rozhodcovského konania. Dúfam, že náprava bude veľmi účinná.

Pokiaľ sa týka obchodných registrov, otázka pána poslanca znela veľmi jednoznačne: Ktoré konkrétne opatrenia mieni rezort urobiť na nápravu? Situácia je nasledovná: Obchodné registre sú preťažené. Východoslovenský krajský súd dostal len za pol roka 6 520 návrhov, Bratislava - mesto 7 579 návrhov na registráciu za pol roka. To je skutočne veľmi veľké kvantum. Je pravda, že niektoré veci sú vybavené veľmi rýchlo. Áno, v záujme transformácie družstiev, neviem či si pamätáte, bola veľká požiadavka na zaregistrovanie družstiev s tým, že bola spoločná porada zástupcov ministerstva pôdohospodárstva, nášho rezortu, obchodných registrov, požiadavka prednostne registrovať práve tieto návrhy, keďže

finančné inštitúcie odmietli dávať, nezaregistrovaným transformovaným družstvám finančné pôžičky a hrozilo, že by jednotlivé družstvá nezasiali. Teda pripúšťam, že mohlo dôjsť k registrácii aj za tri dni, ak žiadateľ predložil všetky doklady v plnej početnosti a v súlade s platnými predpismi.

Urobila som kontrolu na obchodnom registri v Bratislave, obvodný súd I. Zistili sme, že prevažná väčšina vecí, ktoré dlhšie spočívajú, spočíva preto, že návrhy neboli dané kompletne, boli dané lehoty na doplnenie a tieto doplnenia nedošli. Žiaľ, v prevažnej väčšine ide o návrhy, ktoré vypracovali komerční právnici, mnohokrát aj advokáti. Na porade sudcovia hľadali riešenie a ja ho veľmi otvorene poviem. Prišli k záveru, že veci budú po uplynutí lehoty zastavovať a budú to robiť aj iné registračné súdy, pretože Čierny Peter je v rukách justície a chyba je niekde inde. To je jedno také malé opatrenie.

Ďalšie výraznejšie opatrenia sú: zavádzame výpočtovú techniku a organizujeme, zriaďujeme od 1. januára nový registrový súd v rámci pôsobnosti Krajského súdu v Bratislave. Od tohto si sľubujeme urýchlenie registračných vecí. Je to veľká finančná záťaž. Môžeme to urýchlene realizovať vďaka tomu, že som dala zákaz nákupu motorových vozidiel, pár Favoritov sa v rezorte kúpilo, a všetky peniaze išli na vybudovanie registrového súdu, ktorý bude pôsobiť od januára. Ďalším opatrením je, že budúci týždeň ide skupina sudcov z registrových súdov do Viedne, aby doslova okopírovali program výpočtovej techniky, ktorá by mala urýchliť registráciu. Ale prosím vás pekne, keď mám preukázané, že jeden sudca - budem hovoriť o Krajskom súde v Košiciach - za mesiac zaregistruje 173 prípadov, a to nie je len manuálna práca, to je rozhodovanie, to je prekontrolovanie podkladov, nemôžem mať, pocit, že by títo sudcovia nepracovali. Pokiaľ pán poslanec uviedol tú konkrétnu vec, obrátim sa na neho,

požiadam o informácie a ešte v priebehu tohto týždňa dám do dôsledkov prešetriť, o aký problém v jeho prípade ide.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani ministerke. Faktická poznámka - pán poslanec Černák.

Poslanec Ľ. Černák:

Pán predsedajúci, môj prípad som uviedol len ako príklad. Bol by som rád, keby sa pani ministerka vyjadrila napríklad k tvrdeniu Obchodnej a priemyselnej komory, ktorá hovorí, že keby ona prevzala registračné súdy, že by to zvládla personálne aj technicky lepšie aj rýchlejšie. Rokoval som s komorou, bola to jedna z možností.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani ministerka - faktická poznámka. Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán poslanec,

alternatívy riešenia a hľadanie riešení môže byť rôzne. Alternatíva obchodných komôr má ten nedostatok, že komora je stavovská organizácia. Seriózne registrácie všade robia súdy ako štátne orgány. Osobne nepoznám prípad, že by komory ako záujmové stavovské organizácie robili takéto evidencie, pretože určitý právny subjekt nie svojou existenciou, ale zápisom do registra vzniká de jure. To má veľmi dôležité právne dôsledky a tam musí byť garancia štátneho orgánu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Pollák. Poslanec M. Pollák:

Vážený pán predsedajúci,

na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som podal interpeláciu na predsedu vlády pána Mečiara, v ktorej som položil otázku, do akej miery vyjadrujú články šéfredaktora denníka Republika Jána Smolca názory vlády. Išlo o články "Čo so zdedeným federálnym zločincom? a "Prokurátor prišiel za obeťou so štamperlíkom". Dostal som odpoveďneodpoveď, ale keďže som sa pýtal na názor, nemám dôvod vymáhať zmenu názoru, ale chcem upozorniť na evidentnú chybu, ktorá bola v odpovedi a ktorá je v poslednej vete. Teda ju citujem: "Som presvedčený, že Republika bojuje o svoje miesto na čitateľskom trhu a s neúprosnou ekonomikou rovnako tvrdo ako iné periodiká. " V prípade, že je pravdou - a podľa mne známych informácií je pravdou, že denník Republika vydala tlačová agentúra Slovenskej republiky, teda štátny orgán Slovenskej republiky, a tento orgán je financovaný z peňazí daňových poplatníkov, potom nemôže byť pravdivá tá posledná veta. Inými slovami, treba dávať pozor, keď sa píšu odpovede na interpelácie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Vážení páni poslanci, naplnil sa čas. Do 19. 00 hodiny máme rokovanie ukončiť na základe rozhodnutia, ktoré sme sami prijali, tak si ho ctime.

Ďakujem vám za dnešné rokovanie. Pokračujeme zajtra o 9. 00 hodine.

Druhý deň rokovania

23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 23. septembra 1993

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pokračujeme v rokovaní 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, prezentujme sa.

Konštatujem, že je prítomných 82 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.

Pokračujeme v prerokúvaní písomných odpovedí členov vlády Slovenskej republiky na písomné interpelácie poslancov z 19. a 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Pýtam sa, či sa chcú ďalší poslanci vyjadriť k predloženým písomným odpovediam, pretože písomné prihlášky nemám.

Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení hostia,

pod bodom 42 je z 19. schôdze evidovaná moja interpelácia na predsedu vlády, ktorá sa týka dlhodobej sťažnosti jedného nášho spoluobčana k hospodáreniu podnikového manažmentu bývalého štátneho podniku, terajšej akciovej spoločnosti. S odpoveďou som spokojný z hľadiska vyjasnenia súčasného stavu vybavovania tejto sťažnosti. Nie som však spokojný s posudzovaním závažnosti tejto sťažnosti.

Pán premiér v odpovedi na moju interpeláciu oznamuje, že predmetná záležitosť bola postúpená Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky 28. 4. 1993. Ďalej pán predseda vlády píše: "Podľa vyjadrenia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu vzhľadom na to, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v súčasnosti vykonáva iné kontrolné akcie, dosiaľ nebolo rozhodnuté o vykonaní kontroly hospodárenia v uvedenej akciovej spoločnosti. Podotýkam, že toto rozhodnutie je ovplyvnené tým, že v súčasnosti Fond národného majetku Slovenskej republiky v tejto akciovej spoločnosti už nevykonáva práva jediného akcionára, ale má v nej iba asi 30-percentnú účasť. Preto pre bezproblémový výkon kontroly bude potrebný súhlas aj ostatných akcionárov, a to najmä investičných privatizačných fondov. V prípade, že takýto súhlas Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky obdrží, bude rozhodnuté o vykonaní kontrolnej akcie. " Koniec citácie časti listu pána premiéra.

Chcem upozorniť, že otázka je závažná z toho dôvodu, že na tomto príklade môže byť objasnené typické chovanie sa podnikových manažmentov v období predprivatizačnej agónie. A keďže sa sťažnosť týka aj obdobia, keď ešte táto firma nebola akciovou spoločnosťou, ale štátnym podnikom, domnievam sa, že Najvyšší kontrolný úrad nepotrebuje súhlas akcionárov na to, aby sa predmetnou sťažnosťou zaoberal. Zároveň sa domnievam, že od 28. apríla 1993 bolo dosť času na to, aby sa Najvyšší kontrolný úrad s tak závažnými sťažnosťami zaoberal.

Z toho dôvodu som rád, že na dnešnom rokovaní je pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Prosil by som ho, aby sa predmetnou problematikou zaoberal, a vás, páni poslanci, prosím, aby ste podporili môj návrh do uznesenia, aby Národná rada požiadala Najvyšší kontrolný úrad, aby túto moju interpeláciu posúdil a dal poslancom správu ako sa s danou sťažnosťou momentálne postupuje a aký bude predpokladaný vývoj v tejto záležitosti. Čiže, z hľadiska odpovede pána Mečiara nemám ďalšie pripomienky, ale želal by som si, aby táto problematika bola objasnená, pretože môže slúžiť aj pre iné príklady v rámci privatizácie iných štátnych podnikov.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto? Prosím, pán poslanec.

Poslanec J. Košnár:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,

na 20. schôdzi Národnej rady sme s poslancom Plesníkom interpelovali pána ministra Tótha vo veci vytvárania kapitálového trhu, a vládu, resp. ministerstvo financií, ktoré by tomuto mali napomáhať. V stanovenej lehote sme dostali písomnú odpoveď na našu interpeláciu. Bezprostredným podnetom podania tejto interpelácie boli opatrenia, ktoré ministerstvo financií prijalo, ak sa nemýlim, 12. júla, ktorými usmernilo alebo nariadilo investičným privatizačným fondom, že nemôžu obchodovať s akciami v portofóliu do doby, kým nebudú zaregistrované, teda kým zvýšenie základného imania nebude zaregistrované registračným súdom a kým nebudú odovzdané akcie akcionárom investičného fondu.

V tejto súvislosti sme v interpelácii žiadali odpoveď na dve otázky. Po prvé - o aké právne normy sa toto rozhodnutie ministerstva financií opiera, čo sa ním sleduje. Chcem konštatovať, že tu sme dostali vyčerpávajúcu odpoveď a prijímame ju. Závažnejšie je však to, že sme odvolávajúc sa na programové vyhlásenie vlády, v ktorom má dôležité miesto zámer vybudovať sieť špecifických inštitúcií a systémovo vytvoriť predpoklady a pravidlá urýchleného rozvinutia kapitálového trhu, v tejto interpelácii položili tiež otázku, čo urobila vláda a čo hodlá urobiť, aby tento mimoriadne dôležitý zámer bol naplnený. Žiaľ, odpoveď na interpeláciu sa tejto otázke úplne vyhla.

Spomínam to aj preto, lebo už po odpovedi na túto interpeláciu rokoval národohospodársky a rozpočtový výbor o materiáli, ktorý pripravili predstavitelia niektorých inštitúcií kapitálového trhu. Na tomto rokovaní sa zúčastnil aj zástupca ministerstva financií pán Magula a na tomto rokovaní sa celkom zreteľne demonštrovala značná rozpornosť a napätosť vo vzťahoch medzi ministerstvom financií a existujúcimi inštitúciami kapitálového trhu. Národohospodársky a rozpočtový výbor tento problém registroval a rozhodol sa, že bude v najbližšom čase žiadať od ministra financií, aby dal svoju predstavu o riešení problémov rozvoja kapitálového trhu.

Chcem teda nielen vo svojom mene, ale takrečene aj odrážajúc atmosféru a závery, ku ktorým došiel národohospodársky a rozpočtový výbor, požiadať pána ministra financií, aby odpoveď na túto druhú otázku interpelácie považoval za splnenú tým, že ministerstvo financií predloží národohospodárskemu a rozpočtovému výboru svoju konkrétnu predstavu o krokoch, ktoré v tejto oblasti svojej aktivity chce podniknúť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec. Poslanec L. Köteles:

Vážená Národná rada, vážený predsedajúci, vážení členovia vlády,

dňa 16. 5. 1993 som interpeloval vládu Slovenskej republiky v mene obcí ležiacich na území chránenej krajinnej oblasti Latorica. V súlade s odpoveďou vo veci oslobodenia kategórie chráneného územia podľa § 4 ods. 1 písm. ch/ v zákone číslo 317 z roku 1992 o dani z nehnuteľností v znení zákona 87 z roku 1993 musím poznamenať, že pripravované legislatívne zmeny pre budúce zdaňovacie obdobie problémy priamo postihnutých obcí v súčasnom období neriešia a argumentácia nebola prijateľná pre dotknuté subjekty. Veď v danom prípade došlo k tvrdosti v porovnaní s ostatnými obcami a mestami, ktoré nespadajú do týchto kategórií. V zmysle § 21 ods. 1 vyššie uvedeného zákona vláda Slovenskej republiky má právo nariadením odstrániť nezrovnalosti a tvrdosti, čo inak obsahuje aj odpoveď vlády. Preto tieto subjekty právom očakávajú od vlády Slovenskej republiky, aby výpadok z rozpočtu obcí z uvedeného dôvodu bol kompenzovaný.

Z tohto dôvodu by som chcel požiadať vládu Slovenskej republiky o konkrétne a osobitné riešenie pre obce ležiace na území chránenej krajinnej oblasti Latorica.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Kötelesovi. Prosím, hlási sa ešte niekto?

Pán poslanec Žingor.

Poslane R. Žingor:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážená Národná rada,

som takisto nespokojný s odpoveďou na interpeláciu, ktorú som podal na vládu, a síce z takéhoto dôvodu: Ide o vrátenie majetku Živeny. Ide o dve budovy, ktoré sa nachádzajú vo Zvolene a Martine. Dostal som odpoveď od pána ministra financií s tým, že v súvislosti s reštitúciami treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že ide o problematiku, ktorá má finančný dopad na štátny rozpočet. Chcem informovať a povedať, že tu nešlo skutočne o žiadny finančný nárok, jedine o budovy, ktoré už stoja niekoľko rokov. Takže si myslím, že sa to dá riešiť aj inou formou, ako bolo napríklad vrátenie majetku Matici slovenskej a vrátenie majetku Červeného kríža atď.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Moja poznámka je krátka, preto si ju dovolím predniesť do tohto mikrofónu. Na 19. schôdzi som predniesol interpeláciu na vládu Slovenskej republiky ohľadne zastúpenia Slovenskej republiky na českom a slovenskom obchodnom dni v Londýne a zodpovednosti za koordináciu zahranično-obchodnej činnosti a vzťahov s verejnosťou doma a v zahraničí. Pán minister hospodárstva mi odpovedal na otázku českého a slovenského obchodného dňa, pán predseda vlády na koordináciu zahránično-obchodnej činnosti, ale nedostal som odpoveď, kto je vo vláde zodpovedný na koordináciu vzťahov s verejnosťou doma, teda za tzv. public relations, ako som to formuloval, vo vzťahu k verejnosti Slovenskej republiky. Čiže táto časť odpovede mi chýba, a prosím, keby mohla byť doplnená.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto? /Nikto. /

Podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením. Najprv budeme hlasovať o všetkých písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky, ku ktorým páni poslanci nemali pripomienky.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 83 poslancov.

Kto súhlasí s odpoveďami členov vlády, ku ktorým neboli pripomienky?

Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky - tlač 306. V uznesení budú uvedené interpelácie, s ktorými poslanci súhlasili.

Teraz budeme osobitne hlasovať o jednotlivých odpovediach na interpelácie z tlače 306, s ktorými poslanci nesúhlasili.

Hlasovať budeme o prvej interpelácii pána poslanca Plesníka orientovanú na pána Mečiara.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 87 poslancov.

Kto je za stanovisko pána Plesníka, že interpelácia, ktorú dostal, nie je dostatočná?

Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

Konštatujem, že táto interpelácia bola dostatočná. /Šum v sále. /

Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Plesník:

Pán predsedajúci, prepáčte, tiež sa domnievam, že moja interpelácia bola dostatočná, pretože odpoveď od pána premiéra som dostal, ale vyslovil som nesúhlas s touto odpoveďou, pretože je rozporná so skutkovým stavom riešenia. Preto som vyslovil nesúhlas a tento parlament by mal buď potvrdiť odpoveď pána premiéra, v tom prípade súhlasí s tým ako odpovedal pán premiér na moju interpeláciu a je s tým spokojný, alebo prijme moje stanovisko, a v tom prípade bude hlasovať proti a bude žiadať, aby pán premiér skutkový stav dal do súladu s tým, čo mi odpovedal.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec, veď sme tak konali. Poslanec J. Plesník:

Nie, dali ste hlasovať o tom, čo som povedal ja. Musíte dať hlasovať o tom, čo odpovedal premiér. Dávam návrh, aby sme to neodsúhlasili.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:

Pán podpredseda, nazdávam sa, že nemožno formulovať v tomto prípade otázku tak, že kto súhlasí alebo nesúhlasí s pánom Plesníkom. Rokovací poriadok hovorí naprosto jasne, že k odpovedi, ktorú dáva vláda, zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením. Teda otázku treba formulovať tak, či Národná rada alebo poslanci súhlasia s odpoveďou, ktorú dal príslušný minister alebo vláda, alebo nesúhlasia. To je všetko. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Je to uspokojujúce, pán poslanec Plesník? /Šum v sále. /

Prosím, dáme nové hlasovanie. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 88 poslancov.

Kto je za to, že odpoveď predsedu vlády pána Mečiara bola dostatočná?

Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujeme, že poslanci považujú odpoveď za dostatočnú.

Budeme hlasovať o druhom výstupe pána poslanca Dzurindu, ktorý interpeloval pána premiéra Mečiara - bod 43.

Prosím prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto súhlasí s odpoveďou predsedu vlády, kto je za túto odpoveď?

Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že páni poslanci považujú odpoveď pána Mečiara za dostatočnú.

Ďalej budeme hlasovať k vystúpeniu pána poslanca Krivčíka, ktorý interpeloval pána ministra Bacu - bod 4 zoznamu interpelácií.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za to, že pán minister Baco dal dostatočnú odpoveď?

Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že sme odsúhlasili odpoveď pána ministra Bacu.

Ďalej budeme hlasovať o stanovisku pána poslanca Ľuptáka, ktorý interpeloval pána ministra financií Tótha. Je to bod 21 zoznamu interpelácií.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 92 poslancov.

Kto je za to, že odpoveď pre pána poslanca Ľuptáka bola dostatočná?

Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že odpoveď bola uspokojujúca. Pán poslanec Ľupták. Poslanec J. Ľupták:

Tlmočil som stanovisko Združenia robotníkov Slovenska k odpovedi. A na tretiu otázku mi pán minister vôbec neodpovedal.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážený pán poslanec, o tom rozhoduje teraz celý zbor poslancov.

Pán poslanec Javorský prehlásil, že jeho žiadosť nebola uspokojujúco zodpovedaná pánom ministrom Slobodníkom. Ide o bod 30 zoznamu interpelácií.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za to, že odpoveď pánu Javorskému pánom ministrom Slobodníkom je dostatočná?

Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

Odpoveď pána ministra Slobodníka neprešla.

Vážení, teraz by som chcel povedať, že nebudeme hlasovať o stanovisku pána poslanca Poliaka, pretože interpeloval na 20. schôdzi. O tom budeme rozhodovať potom. Teda nasleduje pán poslanec Tahy.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za to, že odpoveď pána Mečiara na otázku pána poslanca Tahyho je dostatočná?

Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že sme aj túto odpoveď na interpeláciu prijali.

Prosím vás, rád by som upozornil pána poslanca Tahyho, že tu ide už o ďalšiu interpeláciu, ktorú predniesol na Najvyšší kontrolný úrad. Prosil by som, aby túto interpeláciu dal písomne na pána...

Prosím, pán predseda - faktická poznámka. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Tahy, teraz bola schválená odpoveď na vašu interpeláciu. To, čo ste predniesli ďalej, je váš podnet pre Najvyšší kontrolný úrad, čiže bude potrebné, aby ste ako poslanec dali podnet na Najvyšší kontrolný úrad, aby sa touto vecou zaoberal. Inak sa to robiť nedá, pretože interpelovať predsedu Najvyššieho kontrolného úradu nemôžeme.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Teraz budeme hlasovať, o interpelácii pána profesora Košnára. Je to interpelácia na pána ministra Tótha.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za to, že odpoveď pána ministra financií je dostatočná?

Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že odpoveď považujeme za nedostatočnú.

Nasleduje pán poslanec Köteles. Pán poslanec Köteles interpeloval vládu. Budeme o tom hlasovať.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za to, že odpoveď vlády bola pre pána poslanca Kötelesa dostatočná?

Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili odpoveď na interpeláciu pánu poslancovi Kötelesovi.

Budeme hlasovať o interpelácii pána poslanca Žingora.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 89 poslancov.

Kto je za to, že odpoveď pánu poslancovi Žingorovi bola zo strany vlády dostatočná?

Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

Konštatujem, že sme neprijali odpoveď na interpeláciu.

Teraz budeme hlasovať o interpelácii pána poslanca Ftáčnika.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za to, že odpoveď vlády pánu poslancovi Ftáčnikovi je dostatočná?

Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že sme neprijali odpoveď na interpeláciu pánu poslancovi Ftáčnikovi.

Podľa výsledkov hlasovania bude vypracované uznesenie. Odpovede na interpelácie, s ktorými sme hlasovaním vyjadrili súhlas, budú zaradené pod bodom súhlasí. Odpovede, s ktorými Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila nesúhlas, budú zaradené pod bodom nesúhlasí.

Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na interpelácie predložené na 20. schôdzi. Písomné odpovede ste dostali ako tlač číslo 307. Prichádza tu do úvahy hlasovanie o stanovisku pána poslanca Poliaka.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za to, že odpoveď pánu poslancovi Poliakovi bola dostatočná?

Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Konštatujem, že odpovedí na interpeláciu pána poslanca Poliaka sme neprijali.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s vymenovanými odpoveďami.

Teraz budeme hlasovať o jednotlivých odpovediach na interpelácie z tlače 107, s ktorými poslanci nesúhlasili.

Konštatujem, že tu v zázname nemám žiadnych poslancov.

ôsmym bodom programu je Všeobecná rozprava.

Do rozpravy sa zatiaľ neprihlásili žiadni poslanci. Prosím, pán Gazdík, nezávislý poslanec - faktická poznámka.

Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predsedajúci,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru včera rokoval o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vrátení majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam. Je pod bodom 18 programu schôdze. Pôvodné stanovisko výboru bolo, aby sa tento bod rokovania presunul o mesiac. Len včera sme určili spoločného spavodajcu výborov, preto z dôvodov, aby mohol všetky pozmeňovacie návrhy ešte posúdiť, prosím, aby tento bod sa presunul ako prvý bod rokovania druhej časti schôdze. Teda, ak by bola v utorok, aby to bol prvý bod programu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Móri - faktická poznámka. Poslanec I. Móri:

Vážený pán predsedajúci, konzultoval som túto otázku so spoločnou spravodajkyňou a dospeli sme k záveru, že nevidíme dôvod, aby sme to odsúvali na neskôr.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Chcel som pripomenúť len technickú vec, ale zrejme vám už doniesli lístky prihlásených do všeobecnej rozpravy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Áno, už som ich dostal, práve pred pol minútou.

Prosím, pán poslanec. Poslanec I. Gazdík:

Pán predsedajúci, prepáčte, musím reagovať na pána Móriho. Pôvodne som tak nechcel, ale o tento odklad ma požiadala sama spoločná spravodajkyňa.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prvú prihlášku do rozpravy mám od pána profesora Jozefa Košnára. Prosím, pán poslanec.

Poslanec J. Košnár.

Vážený pán predseda, pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,

chcem vyjadriť svoj hlboký obdiv nad rýchlosťou, ako sa moja prihláška s číslom 9, ktorú som práve bol podať, ocitla

na stole pána predsedajúceho. Považujem to za veľkú česť, že dostávam ako prvý slovo vo všeobecnej rozprave. /Potlesk. /

Vážené dámy a páni,

pán predseda vlády dal do obehu tézu o slovenskom hospodárskom zázraku. Tak sa vraj o ekonomickom pohybe Slovenskej republiky vyjadrujú zahraniční odborníci, vrátane jeho osobného priateľa pána Camdesussa. Tento výrok je zdrojom istých aj útrpných úsmevov, ale nie začudovania, lebo už sme si na všeličo zvykli. Domáci i zahraniční odborníci majú, prirodzene, svoj názor na svojráznu a účelovú interpretáciu štatistických makroekonomických indikátorov politikmi, takú interpretáciu, ktorá zneisťuje občana, lebo občan nevie, či ho klamú oči, uši, žalúdok, alebo akýsi iný orgán. Ak vo vzťahu k ekonomike Slovenska možno hovoriť o hospodárskom zázraku, potom je zázrakom skôr to, že pri pokračujúcej

- a chcem na toto slovo položiť dôraz - pokračujúcej, chaotickej vládnej hospodárskej politike ešte neskolabovalo a zaznamenalo len zhruba dvojnásobne vyšší hospodársky úpadok než ten, s ktorým počítala terajšia vláda.

Ale ani tá minulá vláda sa nemá veľmi čím chváliť. Jednoducho čas, ktorý jej bol vymeraný, bol k nej milosrdný, a ešte mala z čoho. Úsilie z toho profitovať a hoci na štatistických údajoch dokazovať, že zlom nastal výmenou pána Čarnogurského za pána Mečiara, je - prepáčte mi za výraz

- trápny a nie je ani produktívne, ani sľubné kalkulovať s mdlou pamäťou a rýchlym zabúdaním, najmä ak máme na zreteli totálny rozpad poľnohospodárstva, pod ktorý sa podpísala predovšetkým minulá vláda. Mám úctu k faktom, ale nemôžem si vážiť ich účelový výber, ich účelovú interpretáciu, ani takú, akú urobil Úrad vlády Slovenskej republiky a uverejnil pod názvom "Slovensko má dynamiku". Je to svojrázny raport. Jeho účelom je výberom hrozienok z koláča, alebo ako hovorí pán profesor Kočtúch, pinzetovým prístupom dokázať, že napriek mizérii, ktorú vari každý okolo seba vidí a väčšina z nás na sebe aj cíti - citujem "ekonomika Slovenska ukazuje výraznú pozitívnu dynamiku a trend k stabilizácii".

Propagandistickú účelovosť tohto materiálu si, pochopiteľne, všimla aj tlač a celkom zaslúžene ho glosuje ako hru s číslami a občanmi. Možno aj to patrí do terajšej politickej kultúry, lebo keď už začína chýbať na chlieb, nech je aspoň viac hier. Ale nebezpečná začína byť táto hra vtedy, ak upokojujúcej ilúzii, ktorú takáto hra produkuje, začínajú podliehať, aj isté vládne kruhy, ktoré ju vyvolali, a budú na nej zakladať hospodársko-politické zámery pre rok 1994 a projekty predkladané Medzinárodnému menovému fondu. Jednoducho, stav a vyhliadky v ekonomike Slovenskej republiky, nech budeme robiť, akékoľvek manipulácie so štatistickými údajmi, sa stále zhoršujú. A nie je to len dôsledok celosvetovej hospodárskej recesie a nutných ťažkostí s prechodom k trhovej ekonomike, ale vo veľkej miere aj dôsledok nekoordinovanej hospodárskej politiky vlády. Zámery aktualizovaného vládneho vyhlásenia v ekonomickej oblasti stále zostávajú len v proklamatívnej rovine. Slovensku primeraný a sociálne únosný variant ekonomickej transformácie sa zatiaľ nenašiel a neuplatňuje. Ekonomika sa politizuje, politika sa ideologizuje, odborné prístupy a argumenty sa viac či menej ignorujú.

Napriek tomu zostáva faktom, že súčasný stav ekonomiky sa vyznačuje pokračujúcim hospodárskym poklesom. Ak chcete urobiť prirovnanie k istému bázickému obdobiu, tak pokles hrubého domáceho produktu i produktivity práce oproti roku 1989 je taký, že má približne 40 %. Je tu vysoká miera inflácie, ktorá namiesto vládou predpokladaných 17 % za rok 1993 dosiahne približne 19 %, možno viac ako 25 %. Sú tu nevyužívané, neobnovované a rýchle zastarávané výrobné kapacity, čím sa nevytvárajú, nezakladajú podmienky ani pre perspektívu, pre perspektívne východiská z existujúceho stavu.

Nebudem sa zmieňovať o rastúcom deficite, o krízovom stave v podnikovej sfére atď., čo všetko vo svojom súhrne dopadá vo vzťahu k občanovi v drastickom znižovaní životnej úrovne, v raste životných nákladov o takmer 130 % oproti roku 1989. Hľadať vinníka a hrať ping-pong kto za to môže, je neproduktívne.

Výskumy verejnej mienky jednoznačne ukazujú, že z respondentov, ktorí boli opýtaní, kde vidia príčiny, kto nesie zodpovednosť za terajší stav, približne štvrtina nezaujala stanovisko, nevyjadrila sa, ďalšia štvrtina vidí príčiny našej mizérie v následkoch komunistického režimu pred novembrom 1989, ďalšia približne štvrtina to pripisuje vláde pána Čarnogurského a ďalšia približne štvrtina to pripisuje terajšej vláde pána Mečiara. Pán kolega, štvrtina sa nevyjadrila, ďalšie tri sú rozložené tak, že 25 % to pripisuje prednovembrovým pomerom, 25 % vláde pána Čarnogurského, 25 % vláde pána Mečiara. Nepovažujem za užitočné a produktívne, aby sa rozvíjali spory tohoto druhu. Skôr je potrebné obrátiť pozornosť na pozitívne konkrétne východiská, na východiská smerujúce k zastaveniu hospodárskeho úpadku, k oživeniu ekonomiky kombinovaním mierne expanzívnej peňažnej a úverovej politiky s úspornou rozpočtovou politikou, investovaním zameraným na pozitívnu zmenu štruktúry hospodárstva a cestou revitalizácie podnikateľskej sféry.

Čo to konkrétne vyžaduje, sme dokladali a dokladáme v celom rade dokumentov, ktoré máte aj vy k dispozícii. Skrátka, ide o také makroekonomické riešenia, ktoré zastavia pokles kúpyschopnosti obyvateľstva, oživia dopyt, dajú impulzy pre zamestnanosť, a ktoré vytváraním konkurenčného prostredia budú zvyšovať tlak na výrobcov, namiesto v súčasnosti uplatňovaného tlaku na spotrebiteľa.

V prehlásení vlády k hospodárskej politike, ktoré vláda predložila Medzinárodnému menovému fondu v polovici tohto

roka, sa vláda pre zvyšok roku 1993 zaviazala ustanoviť pevnú základňu pre udržateľný rast, prisľúbila, že stabilizačné opatrenia budú sprevádzané urýchleným tempom štrukturálnych reforiem najmä v oblastiach reštrukturalizácie a privatizácie štátnych podnikov, stimulačného a regulačného rámca pre súkromné aktivity a bankového systému. Nie je radostné konštatovať, že je to len deklarácia, ktorá sa nenapĺňa praktickými skutkami. Už na jar tohoto roku sme mali k dispozícii projekt pod názvom "Priemyselná politika Slovenskej republiky". Tento projekt nebol dopracovaný, iste príslušný rezort - ministerstvo hospodárstva na ňom ďalej pracuje, ale mňa osobne znepokojuje, že ak má hospodárska politika vlády pre rok 1994, vrátane rozpočtovej politiky, na ktorej už treba veľmi intenzívne pracovať - a iste sa tak deje, ak majú byť tieto práce zmysluplné, potom musí byť tu ujasnená predstava o prioritách v oblasti štruktúrnej politiky. A mohol by som pokračovať radom ďalších príkladov.

Pani ministerka Keltošová na včerajšom brífingu HZDS, súdiac podľa toho, čo priniesla tlač, v súvislosti s odporúčaniami Medzinárodného menového fondu povedala, že majú dočasný charakter a rozpočtu Slovenskej republiky sa týkajú len do konca tohoto roku. Lenže k prehláseniu vlády pre Medzinárodný menový fond existuje aj dodatok, o ktorom pani ministerka ako členka vlády akiste vie, pretože bol predmetom rokovania vlády, a v tomto dodatku k prehláseniu na návrh pána generálneho riaditeľa Medzinárodného menového fondu bol odsek 1 prehlásenia, v ktorom sa načrtlo smerovanie hospodárskej politiky pre zvyšok roku 1993, doplnený o náčrt cieľov hospodárskej politiky pre rok 1994, kde sa vláda zaviazala k tomu, že hospodárska politika pre rok 1994 sa zameria na ďalšiu redukciu inflačných tlakov, posilňovanie našej externej pozície a ustavičné napredovanie štrukturálnych opatrení.

Kľúčom k dosiahnutiu týchto cieľov má byť konsolidácia fiškálneho, teda rozpočtového prispôsobovania sa začatého v roku 1993 s tým, že pre rok 1994 sa počíta s celoročným pôsobením tých opatrení, ktoré vláda už parlamentu predložila. Mám na zreteli príslušné úpravy daní a tých zákonov, ktoré vláda sčasti predkladá dnešnému zasadnutiu Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne sa pritom počíta, že ďalšie opatrenia budú prijaté pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1994.

Vynára sa teda otázka, čo vláda ponúkne parlamentu, aký návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1994 a aké novelizácie, reštrikčné novelizácie zákonov k nemu pribalí, aby splnila svoje prísľuby, ktoré dala Medzinárodnému menovému fondu pre smerovanie svojej hospodárskej politiky aj pre rok 1994. Národná rada Slovenskej republiky má iste právo i povinnosť zámery vlády poznať, a preto žiadam, aby Národná rada zaviazala vládu predložiť parlamentu už na októbrovú schôdzu projekt svojej hospodárskej politiky pre rok 1994 a základné variantné riešenia fiškálnej politiky odrážajúce existujúci stav v ekonomike a komplet záväzkov, ktoré prijala voči Medzinárodnému menovému fondu.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Ladislav Ballek za SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Bohumil Chmelík.

Poslanec Ballek tu nie je, stráca poradie a bude zaradený do nového poradia. Slovo má pán poslanec Bohumil Chmelík za KDH.

Poslanec B. Chmelík:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážení reprezentanti slovenskej vlády,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dámy a páni,

viem, že sa zhodneme v konštatovaní, že zdravie je poklad najcennejší, a viem, že sa zhodneme aj v názore na potrebnosť transformácie slovenského zdravotníctva na moderné európske zdravotníctvo. Hoci počet lekárov a počet nemocničných postelí je na Slovensku jedným z najvyšších na svete, zdravotný stav obyvateľstva Slovenska zaostáva za západoeurópskymi štátmi. Zdravotný stav obyvateľov Slovenska sa nepriaznivo vyvíja dlhšie ako 20 rokov. Dnes sa neutatuje, že Slovensko v ukazovateľoch zdravotného stavu obyvateľstva, ako je priemerná dĺžka života, úmrtnosť na tzv. civilizačné ochorenia, alergie atď., atď., má najhoršie ukazovatele a v rebríčkoch sa Slovensko uvádza na konci priemyselne vyspelých krajín.

Problematika zdravia a zdravotníctva bola očakávanou súčasťou zmien po novembri 1989. Hneď vtedy sa začali prípravy na reformu slovenského zdravotníctva. Systematicky vo viacerých pracovných teamoch sa spracúvali návrhy reformy jednotlivých štrukturálnych a funkčných súčastí zdravotníctva. Po celoslovenskej diskusii k pripravovaným zmenám vznikli Zásady reformy štruktúry, riadenia a financovania zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky v novembri roku 1990 uznesením číslo 554. Treba hneď dodať, že napriek tomu, že spomenuté uznesenie vlády je naďalej v platnosti a jeho dôraz na decentralizáciu, demonopolizáciu, deetatizáciu a viaczdrojový princíp financovania zdravotníctva je stále aktuálny, v súčasnosti sa reforma zdravotníctva týmito zásadami z roku 1990 neriadi.

Nádejam sa, že so mnou budete súhlasiť, že súčasné slovenské zdravotníctvo prežíva dni veľkých problémov, pretože prebiehajúci rok 1993 sa nesie v znamení riešenia problémov zdravotníckych zariadení s finančným nedostatkom, keď zadĺženosť ústavov v predošlých týždňoch prekročila 1 miliardu a bližšie číslo v momente nepoznám, a to napriek úsporným opatreniam, znižovaniu stavu pracovníkov a ďalším obmedzeniam v údržbe, v opravách, rekonštrukciách, doprave, investíciách atď., atď, ktoré veľmi nepriaznivo limitujú chod zdravotníckych zariadení a vytvárajú ďalšie druhotné náklady/ penále a podobne.

Popri širokom návrhu realizovaných i nerealizovateľných úspor, popri iných odporúčaniach zmien je cestou optimalizácie finančných nákladov slovenského zdravotníctva prehodnotenie siete zdravotníckych zariadení. Táto sieť je nerovnomerná, veď často vznikala s preferenčnými zásahmi politických funkcionárov minulého režimu. Objektívne prehodnotenie zohľadňujúce mnohé danosti a špecifiká by bolo reálnou zdravotnou politikou v kontexte európskych trendov. Je potešiteľné, že aj takúto analýzu môže slovenské zdravotníctvo zakrátko dostať k dispozícii a využiť ju. U nadbytočných kapacít sa núka úvaha o možnej reprofilizácii smerom k sociálnej starostlivosti.

Dámy a páni, dovoľte mi vyžiadať si váš súhlas k nasledovnej nadväznej pasáži, ktorú preberám z novšej slovenskej literatúry. Napriek tomu, že v európskych krajinách sa takzvaný princíp rovnosti prenesený do zdravotníctva z ekonomiky v zmysle rovnakej základnej úrovne poskytovanej starostlivosti uvádza ako základ štátnej politiky v oblasti zdravotníctva, nerovnosť sa ukazuje významnou vo všetkých oblastiach zdravia, napríklad aj medzi regiónmi Slovenska. Pri regionálnom rozbore strednej dĺžky života pri narodení, alebo tiež očakávanej dĺžky života, nachádzame rozdiely až

niekoľko rokov. U mužov je rozdiel medzi okresom s najvyššou a najnižšou hodnotou očakávanej dĺžky života desať rokov. To je rozdiel medzi okresmi Prievidza a Levice. U žien je to rozdiel šesť rokov a je to rozdiel medzi Čadcou a Levicami.

Takáto skutočnosť viedla k deklarácii spoločnej zdravotnej politiky členských štátov Svetovej zdravotníckej organizácie európskeho regiónu. Dohoda definuje 32 cieľov a prvý z nich sa týka práve rovnosti. Citujem: "Skutočné rozdiely v zdravotnom stave medzi krajinami a v krajinách sa musia do roku 2000 znížiť najmenej o 25 % prostredníctvom zlepšenia zdravia znevýhodnených národov a skupín. " Koniec citátu.

Vzhľadom na hľadanie nových ciest slovenského zdravotníctva je to téma tiež pre tvorbu štátnej zdravotnej politiky a podporuje to aj potrebu prehodnotenia siete, ktorú som spomínal. Chorobnosť totiž znižuje všeobecnú účasť v zamestnaní a prispieva tým aj k zvyšovaniu chudoby. A chudoba oberá ľudí o zdravé životné podmienky, o zdravé stravovanie, o zdravý životný štýl, ktoré sú nevyhnutné na zlepšenie zdravia.

Dámy a páni, organizačné štruktúry národných systémov zdravotníctva sú považované za najzložitejšie a najkomplikovanejšie štruktúry v spoločnosti. V súčasnom Slovensku zmeny tejto štruktúry sa nedotýkajú len financovania zdravotníctva, poisťovní alebo privatizácie, ale aj legislatívy a etických problémov a okruhu, ktorý môžeme nazvať zdravotnícky systém. Spomeniem aspoň niektoré časti: štruktúra a riadenie, štátna zdravotná správa, liečebná starostlivosť, lekárenstvo, základné fondy, personalistika a zamestnanosť, verejné zdravotníctvo a Národný program podpory zdravia, veda, výskum a vzdelávanie, informatika, obísť nemožno rozvoj ošetrovateľstva, problematiku manažmentu, problémy kvality a jej kontroly, neprofesionálnych a svojpomocných organizácií, alternatívnej medicíny a liečiteľstva, atď., atď. A rozhodne nie na posledné miesto patrí prestíž a finančné ohodnotenie zdravotníkov.

Problematikou ďalšej transformácie slovenského zdravotníctva sa zaoberá na Slovensku niekoľko teamov. Združenie zdravotníckeho manažmentu rozvíja a prehodnocuje zásady reformy štruktúry riadenia a financovania zdravotníctva. Kolektív odborníkov je okolo Asociácie nemocníc Slovenska. Rozpracovaný je zdravotnícky program Kresťanskodemokratického hnutia ako súčasť programového projektu "Lepšie Slovensko". A zaiste aj ďalšie strany a hnutia aktualizujú svoje zdravotné programy. Medzi interesantné si dovolím radiť aj štúdiu Svetovej banky, ktorá tu už bola včera spomínaná.

Skrátim svoj príspevok a nebudem sa zaoberať privatizáciou alebo tzv. bodovníkom atď. Dovolím si vyžiadať váš súhlas k uvedeniu niekoľkých podnetov, myšlienok a obáv zdravotníkov, ktoré odzneli v diskusii sympózia konaného minulý týždeň, ktorého som sa zúčastnil.

Lekárka: Ak sa nenájdu financie na zdravotníctvo bude tu zakrátko Bangladéš. Bude sa liečiť čoraz menej kvalitne, situácia je katastrofálna. A iná lekárka: Problém štátnej zdravotnej politiky - treba zistiť, či to štát myslí vážne. Či bude seriózny výživový zákon a seriózna ochrana spotrebiteľa. A ďalší diskutér odkázal upozornenie nám, poslancom Národnej rady, že stav zdravotníctva je významným prvkom volebných víťazstiev.

Dámy a páni, dovoľte mi predpokladať, že súhlasíte s mojím názorom, že pôsobenie rezortu zdravotníctva musí byť nielen v riadení zmien zdravotníckej starostlivosti. Musí to byť široké iniciačné celoplošné zameranie na všetko, čo so zdravím súvisí. Výsledkom takéhoto úsilia musí byť zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. Transformácia slovenského

zdravotníctva okrem finančnej, vlastníckej a organizačnej stránky musí obsiahnuť tiež prvok etický, aby s výrazným morálnym rozmerom prispela tiež k obnove spoločenskej prestíže lekárov, prestíže sestier a prestíže ďalších početných zdravotníckych pracovníkov.

Dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť v presvedčení, že sa všetci zhodujeme v potrebe slovenské zdravotníctvo systematicky a koncepčne riadiť a premeniť ho na typ moderného európskeho pluralitného zdravotníctva. Bol by som veľmi rád, keby ste vo svojom myšlienkovom svete našli miesto aj pre problémy slovenského zdravotníctva. Zaiste sa zhodujeme všetci v konštatovaní z úvodu môjho vystúpenia, že zdravie je poklad najcennejší.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Ján Ľupták z SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Peter Lauko.

Poslanec J. Ľupták:

Vážené poslankyne, poslanci, vážená vláda,

dovoľujem si zaujať stanovisko k rezortu, ktorý sa podieľa na zabezpečovaní rázovitosti krajiny, ekológii, na tvorbe životného prostredia, ale ktorý sa najmä podieľa na výžive národa, k poľnohospodárstvu.

Každý vyspelý demokratický štát si poľnohospodárstvo ako súčasť národného hospodárstva chráni, pomáha mu, prijíma zákony a opatrenia, ktoré zabezpečujú stabilizáciu tohto rezortu. Náš štát nie. Našich politikov po revolúcii a ani dnes nezaujíma, že poľnohospodárske družstvá a štátne majetky riešili nezamestnanosť:, sociálne istoty občanov, zabezpečovali potravinovú sebestačnosť národa základnými produktami a boli nápomocné pri rozvoji dediny. Nezaujímalo ich a ani nezaujíma, že naše poľnohospodárstvo patrilo medzi najvyspelejšie na svete. Zámerne sa prijímali zákony tak, aby boli absolútne nevýhodné pre veľkovýrobu v poľnohospodárstve, zanedbávali sa základné články agronomických a zootechnických opatrení. Napríklad hospodárske zvieratá sú pod hranicou normálnej reprodukcie. Cena potravín sa ustavične zvyšuje a pomaly sa dostáva k postupnej potravinovej závislosti na bohatých štátoch a ich monopolných cenách.

V celom poľnohospodárstve sa podarilo vládam ako pána Čarnogurského, tak pána Mečiara, zastaviť hospodársky život na dedinách a na družstvách pod ťarchou insolventnosti, pomaly dochádza ku krachu. Prisľúbené riešenie zo strany vlády, ako aj poskytnutie úveru zo strany bánk viazne. Družstvá, ktoré úver obdržia, taktiež zápasia s prežitím, nakoľko vysoké úroky z úverov nie sú schopné splácať. Je mylná predstava politikov a vlády o tom, že súkromný sektor, vrátane rodinných fariem a agroturistiky zabezpečí výživu národa, ako i predstava, že náš štát bude zásobený potravinami zo zahraničia. Nie je predsa možné, aby sme likvidovali sami seba a iným tak dávali možnosť rozvoja. Je naozaj najvyšší čas, aby zo strany vlády bola venovaná prvoradá pozornosť rezortu poľnohospodárstva tak, aby odbornosť našich odborníkov mala zelenú a aby politická zaslepenosť jednej strany rešpektovala názor odborníkov.

Výživu národa zabezpečuje poľnohospodárstvo. Ekonomikou v štáte hýbe stavebníctvo. Štát, ktorý pozastaví investičnú výstavbu, zákonite ekonomicky upadá. Tieto zákonitosti v našom štáte vláda prestala rešpektovať. Pozastavenie stavebníctva má dopad na celý priemysel. Takmer 40 % výroby v našom štáte nadväzuje na stavebníctvo. Chod výroby je takmer zmrazený. Vláda, ale i politici si musia uvedomiť, že základom pre tvorbu hodnôt je výroba. Na jej rozvoji sa tvoria a spevňujú peniaze.

Žiaľ, práca je u nás podhodnotená. Životná úroveň v ostatnom období klesá v porovnaní s dosahovanou životnou úrovňou osemdesiatych rokov. Právom sa väčšina občanov pýta, čo priniesol november 1989 pre obyčajný ľud. Je ekonomická reforma voči občanovi spravodlivá? Takmer všetci sme si želali zmenu, ale nie tak, aby bola na úkor väčšiny národa. Pre obyčajného pracujúceho občana je nepochopiteľné, že v budúcnosti má rátať s finančnými poplatkami v školstve, zdravotníctve atď., keď väčšina týchto zariadení bola postavená za uplynulých 40 rokov z odvedených daní a ziskov vytvorených prácou občanov. Dnes pracujúci občan, ktorý ešte pracuje, opäť tvorí zisky, ale tieto vo väčšine prípadov používajú noví majitelia na splácanie svojich úverov. A tak pracujúci občan, ktorý vytvoril majetok zo svojich daní a ziskov, opätovne spláca úvery novým majiteľom druhýkrát.

Natíska sa mi otázka: Nebol národ podvedený po novembri 1989? Azda áno. Ako vláda vysvetlí pracujúcim občanom, že závod, ktorý bol postavený za uplynulých 40 rokov, dnes vlastní malá skupina ľudí, podielnici spoločností s ručením obmedzeným, ktorých vklad na získanie kapitálu predstavuje smiešnu sumu? Ako vláda vysvetlí pracujúcim občanom a podielnikom s. r. o., i keď im to zo zákona umožňuje? Kto dá odpoveď na otázku väčšiny pracujúcich občanov, kde je ich podiel z hodnoty majetku, ktorý tvorili za 40 rokov? Azda v mzde, ktorá v priemere u robotníka predstavuje 3 000 až 3 200 korún? Alebo v poplatkoch, ktoré ich čakajú?

S výrazne zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou sa zhoršuje aj postavenie robotníkov, občanov nášho štátu. V poslednom období sa mi od mnohých poslancov ušla uštipačná

poznámka: Čo chceš s robotníkmi? Tí tu už vládli 40 rokov. Tí, ktorí nevládli, držali lopaty, prípadne sa opierali o ne a nič nerobili. Vidieť, kde to dotiahli.

Osobne sa ma dotkol incident zo 14. 7. 1993, kedy niektorí poslanci z vládnúceho hnutia HZDS osočovali a urážali robotníka, hovorcu Združenia robotníkov Slovenka. Len ťažko si dali vysvetliť, že je mojím hosťom v Národnej rade Slovenskej republiky a že splnil všetky podmienky, aby ako hosť. mohol byť účastníkom v priestoroch Národnej rady. To, že robotníkov osočujú predstavitelia vládnúceho hnutia HZDS, je prekvapením najmä pre robotníkov, lebo práve oni dali tomuto hnutiu najväčšiu dôveru. Ponižovať robotníkov je zo spoločenského hľadiska nielenže nefunkčné a protisystémové, ale aj amorálne.

Robotník je predovšetkým pracujúci človek a na jeho práci a schopnosti vytvárať hodnoty by malo spoločnosti predovšetkým záležať. Mnohí z nás už zabudli, že kým robotník vytváral hodnoty, iní mohli tvoriť, bezplatne študovať, dosahovať vysokoškolské tituly a vedecké hodnosti. Poväčšine z nás nám tieto výhody ostali, nevzdali sme sa ich. Robotníkom dnes už neostala ani práca. Tí, ktorí ju majú, ticho plnia rozkazy, lebo ak nie, je im dané na vedomie - ak sa ti nepáči, môžeš ísť. Naša poctivosť a pracovitosť často vládnymi činiteľmi a poslancami proklamovaná ako národná hrdosť, je ponižovaná. Vedia však, čo je to robota, čo je to práca?

Vážení prítomní, robotník bol mnohokrát zneužitý, ponižovaný, ale dnes si uvedomuje, že svoje práva si musí sám hájiť, lebo dôveru, ktorú dáva iným vo voľbách, takmer vždy niekto zneužije. Preto chcem upozorniť vládu, ale i parlament, že robotníci nemajú čo stratiť. A posledne som prešiel po východnom Slovensku, kde robotníci povedali: Nie je ďaleko čas, keď asi budeme nútení prejsť od zatínania pästí a nadávania ku konkrétnym činom. Žiaľ. Myslím si, že nikto

si to nepraje. Preto si myslím, že ekonomickú reformu je potrebné čím skôr oživiť, aby to nemalo taký dopad na ľudí, aký má.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Ľupták - faktická poznámka. Poslanec I. Ľupták:

Musím súhlasiť s mojím kolegom pánom poslancom Ľuptákom. Áno, robotníci boli posledných 40 rokov ponižovaní. A konečne, že prišli demokratické časy a toto ponižovanie prestalo. Teraz k tomuto konkrétnemu prípadu, o ktorom nám tak dramaticky hovoril pán poslanec Ľupták. Som veľmi prekvapený, lebo toto je naozaj nie pritiahnuté za vlasy, ale tu už aj vlasy vypadajú. Mali sme klub, a niekto od nás otvoril dvere a zistil, že nejaký pán počúva za dverami. Nuž niektorí naši kolegovia reagovali nie nejak drzo, len sa ohradili proti tomu, že tam niekto počúva. Teraz som sa dozvedel od pána poslanca Ľuptáka, že to bol robotník.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlásila sa pani ministerka Keltošová. Podľa rokovacieho poriadku má právo na vystúpenie.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Pán poslanec Ľupták, myslím, že na poslednom zasadaní výboru Národnej rady pre otázky zdravotné a sociálne sme si vysvetlili, že mzda robotníkov, o ktorej ste tu s takým pátosom dnes hovorili, je od januára 1992 vecou kolektívneho vyjednávania zamestnávateľov a odborárov, nie vlády. Takže, prosím vás, obráťte sa s dôverou na zamestnávateľov a odborárov v podnikoch.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Móri - faktická poznámka. Poslanec I. Móri:

Vážený pán predsedajúci,

dovoľte, aby som sa tiež za klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko ohradil proti niektorým výrokom pána poslanca Ľuptáka, ktoré mi veľmi nápadne pripomínali rétoriku z gottvaldovských čias. Chcel by som povedať toľko: Áno, robotníci dali tomuto hnutiu hlasy vo voľbách a nie je mi známe, že by ich niekto kedysi urazil, prípadne ponížil. Myslím si, že práve to boli bývalé nomenklatúrne kádre, ktoré si urobili z robotníkov poslušných lokajov. A nakoľko sa nechceme viac nachádzať na atole obkolesenom ostnatým drôtom, musíme sa prispôsobiť celosvetovým spoločenským pomerom.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne, pán poslanec Ľupták - faktická poznámka.

Poslanec J. Ľupták:

Pani ministerka, len toľko je pravdou, že mzdy neurčuje vláda, ale zamestnávateľ, a je to dohoda o vyjednávaní, ale chcem povedať, že čím ďalej si za to robotník môže menej kúpiť. Na tom má vláda podiel, to nemôže pani ministerka odoprieť.

A po druhé - vám, vážení poslanci z HZDS, aj pán Ľupták to povedal, bol som tu, v tejto lavici, keď pán Košnár stál tam. A nebudem to ďalej rozvádzať. Dostalo sa to tu x-krát, že sme spodina. Aj to sa dostalo z úst niektorých poslancov. Mne to bolo povedané do očí, mám na to dôkazy, mám na to ľudí. Takže nehovorte o týchto veciach.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážení, prejdime do vecného tónu. Teraz má slovo pán poslanec Peter Lauko za KDH. Pripraví sa pán Pál Csáky za MKDH.

Poslanec P. Lauko:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda,

vážení kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne,

chcem podať vecný dôkaz, že aj opozičný poslanec sa môže pridať k dobrej veci a chcem vás poinformovať o mojej činnosti v rámci vytvárania bilaterálnej komisie spolupráce s francúzskym parlamentom.

V čase od 13. júna do 11. júla som sa zúčastnil krátkodobej stáže v zdravotníckej oblasti. Pri tejto príležitosti som informoval predsedu Národnej rady aj predsedu zahraničného výboru, že vzhľadom na to, že naše hnutie má vo Francúzsku určité kontakty s politickými stranami, ktoré sú v parlamente, že tieto politické strany majú takisto predsedu senátu, môžem v tejto veci urobiť určité kontaktné stretnutia. Tieto kontaktné stretnutia počas pobytu v Paríži som aj urobil. Stretol som sa s dvoma poslancami Národného zhromaždenia Francúzskej republiky. Boli to Pier Herison zo zahraničného výboru a pán Michel Voazén z výboru obrany. Mal som možnosť navštíviť zasadanie plenárneho zasadnutia Národného zhromaždenia, na ktorom vystúpila ministerka sociálnych vecí. Náš parlament je v porovnaní s francúzskym parlamentom ešte oázou pokoja. Keď som tam bol, boli tam omnoho búrlivejšie reakcie ako tu.

Dňa 2. júla 1993 som mal stretnutie so senátorom Senátu Francúzskej republiky. Pán Bernard Guyomard je členom zahraničného výboru senátu. Pri týchto rozhovoroch som, samozrejme, neprekročil svoje kompetencie a rokoval som v ich úrovni. Zistil som, že z francúzskej strany je vôľa nadviazať spoluprácu, teda s poslancami francúzskeho zahraničného výboru. Tento návrh na spoluprácu francúzski poslanci prijali so súhlasom. Zahraničný výbor je aj pri Národnom zhromaždení aj v senáte. V minulosti bol vytvorený Výbor pre priateľstvo s Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a tento rozdelením Česko-slovenskej republiky zanikol. Vzhľadom na systém spolupráce so zahraničnými parlamentmi v týchto výboroch pre priateľstvo v Národnom zhromaždení a Senáte Francúzska je vôľa a plán v tomto roku vytvoriť takúto Komisiu pre priateľstvo so slovenskou republikou. Podľa posledných informácií takáto komisia už vytvorená bola.

Podal som správu z tejto cesty. Z našej strany je potrebné urobiť nasledovné: V našom zahraničnom výbore si treba zobrať - ja som si teda zobral na starosť vytvorenie takejto medziparlamentnej bilaterálne skupiny poslancov, ktorá chce pracovať s Francúzskom - Komisie pre priateľstvo a spoluprácu so zahraničným výborom Francúzska. Takúto komisiu treba vytvoriť čo najskôr. Takáto komisia môže byť na medziparlamentnej úrovni, teda v rámci Medziparlamentnej únie, ale podotýkam, že to musí byť komisia bilaterálna. Vzhľadom na politické spektrum vo Francúzsku, kde, ako viete, vládu a aj väčšinu v parlamente a v senáte majú pravicové strany, by bolo vhodné, aby takáto komisia bola v takom zložení aj v našom parlamente.

Keď sa vytvorí takáto komisia, je potrebné, aby z úrovne predsedu Národnej rady bol poslaný predsedovi Senátu a predsedovi Národného zhromaždenia Francúzska oficiálny list, kde im oznámime vytvorenie takejto komisie v Národnej rade a vyslovíme želanie pre nadviazanie spolupráce so skupinou poslancov Francúzska. Zároveň ich možno oficiálne pozvať na návštevu Slovenska a nášho parlamentu. Potom je prisľúbené od uvedených poslancov pozvanie pre našich poslancov zo strany Francúzska na návštevu Národného zhromaždenia a Senátu Francúzskej republiky.

V druhej otázke by som sa chcel dotknúť jedného dokumentu, ktorý sme dostali na rokovanie a na informáciu počas tohto pléna. Je to dokument Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky - Stanovisko k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1992. Pri čítaní tohto dokumentu ma zarazili určité skutočnosti. V kapitole ministerstva zdravotníctva sa píše - citujem: "Nehospodárne a neefektívne vynaložilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky investičné prostriedky pri realizácii akcie rekonštrukcia zasadačky číslo 106 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na Špitálskej 6 v Bratislave. Ministerstvo zdravotníctva uhradilo za vykonané práce a dodávky na uvedenej akcii v roku 1992 družstvu Hertik Bratislava z prostriedkov štátneho rozpočtu spolu 1 170 000 Sk. Uvedená rekonštrukcia bola pritom uskutočnená v cudzom majetku, v priestoroch Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

bez uzatvoreného nájomného vzťahu a povolenia príslušným orgánom štátnej správy podľa príslušných právnych predpisov.

Ďalšie právne predpisy porušilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky aj pri obstarávaní výstavby tejto rekonštrukcie. Ministerstvo zdravotníctva okrem neefektívneho a nehospodárneho financovania uvedenej rekonštrukcie nekonalo najhospodárnejším spôsobom ani pri čerpaní prostriedkov štátneho rozpočtu pri plnení ďalšej úlohy pre vlastný aparát. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vynaložilo v mesiacoch november a december 1992" - zdôrazňujem, že ide o november a december 1992 - "na zariadenie ubytovania v priestoroch podriadenej organizácie nábytkom, svietidlami, elektronikou, atď. celkom z prostriedkov štátneho rozpočtu sumu 585 918 Sk, z toho 396 449 Sk investičných a 190 469 Sk neinvestičných prostriedkov. V ubytovacích priestoroch tejto organizácie bez uzavretých nájomných vzťahov boli pre troch vedúcich zamestnancov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zakúpené napríklad svietidlá a ďalšie predmety za 68 560 Sk, vybavenie interiéru za 202 360 Sk, elektronika za 62 120 Sk, televízory za 48 690 Sk. " Koniec citátu.

Do protikladu dávam môj prídel ako príležitostného lekára s označením 99, a to 15 receptov a ďalšie opatrenia zo stany ministerstva zdravotníctva na úrovni organizácií zdravotníctva, ako je potrebné šetriť peniaze. Myslím si, že keď sme ako poslanci takýto dokument dostali na rokovanie tohto pléna, bolo by potrebné z úrovne ministra zdravotníctva tieto veci vysvetliť.

Na záver mi ešte dovoľte jednu poznámku ku kolegovi poslancovi Košnárovi. Nielen pri jeho vystúpení, ale aj pri vystúpeniach iných poslancov z ich strany mi akosi chýba to, že zabúdajú, že tu bolo aj obdobie 40 rokov. A či už je to v oblasti poľnohospodárstva alebo priemyslu, za tých 40 rokov sa v tejto spoločnosti čosi udialo, ale z ich strany tu neustále zaznieva len predchádzajúca vláda a terajšia vláda. Prosil by som ich, keby vo svojich vystúpeniach v tomto smere zohíadňovali aj predchádzajúcich 40 rokov.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. O faktickú poznámku sa prihlásil pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

So záujmom som si vypočul informáciu pána poslanca Lauku o jeho stretnutiach s francúzskymi kolegami. Vzhľadom na to, že na pozvanie Ministerstva zahraničných vecí Francúzskej republiky idem na takmer trojtýždňový študijný pobyt do Francúzska a stretnem sa aj s predstaviteľmi Senátu a Národného zhromaždenia Francúzskej republiky, veľmi rád pomôžem urýchliť kontakt, o ktorom pán poslanec hovoril. Len si myslím, že zloženie našej delegácie, našej skupiny by malo odrážať zloženie tohto parlamentu a nie zloženie francúzskeho parlamentu.

A čo sa týka tej poslednej poznámky, myslím si, že pán poslanec Lauko zle počúval pána profesora Košnára. Pán profesor Košnár hovoril, že nemá význam sporiť sa o tom, kto nesie väčšiu zodpovednosť, pretože ľudí to už nezaujíma. Ľudí zaujíma to ako sa dokážeme aj tu, v tomto parlamente, zhodnúť na konštruktívnych východiskách z krízy, pretože kríza nás postihne všetkých a je naivné si myslieť, že z krízy sa dá vytrieskať lacný politický kapitál. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo mám pán minister zdravotníctva. Minister zdravotníctva SR V. Soboňa:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

som opakovane svedkom prekračovania skutočností a som niekedy prekvapený, že hrdosť človeka dovolí manipulovať s pojmami, manipulovať so skutkovou podstatou veci tak, ako mu to vyhovuje. Som veľký priaznivec vecnej kritiky, čo aká je ostrá, ale som absolútny nepriateľ poloprávd a klamstiev. Musím toto tvrdé slovo použiť. Skutočne je pravdou, že sa urobila rekonštrukcia zasadačky v priestoroch, ktoré nie sú ministerstva zdravotníctva, skutočne bolo vynaložené toľko, ako bolo povedané, a je okolo toho ešte veľa ďalších nečistôt, dokonca aj taká nečistota, že je podozrenie, že si ešte zamestnanci ministerstva privyrobili aj domáce nábytky. Problém je len v tom, že sa to udialo vtedy, keď ministerstvo viedlo KDH.

Čo sa týka novembra a decembra, je skutočnou pravdou, že sme obnovili tri bytové jednotky a vynaložili sme toľko peňazí, ako povedal pán poslanec. Bolo to v zdevastovaných priestoroch, v našich priestoroch, ktorých sme majiteľmi. Je to vybavenie, ktoré je - dovolil by som si povedať - striedme pre bežného občana, nemusí to byť politický pracovník alebo pracovník hociktorého rezortu. To znamená, že je to bežné vybavenie troch bytových jednotiek na priemernej úrovni. To, že to toľko stálo - taká je teraz cenová relácia. Toľko to stálo, ale museli sme tie priestory upraviť a museli sme ich zariadiť. Myslím si, že na takéto bývanie pracovník ústredného orgánu štátnej správy, ktorý odvádza kus roboty, má právo, aby mal zabezpečené bývanie aspoň na takejto úrovni. Kedykoľvek, ktokoľvek môže tam prísť, môžeme prezentovať, že to nie je bývanie, ktoré by bolo špičkové. Je to bežné, priemerné bývanie.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Pál Csáky za MKDH. Pripraví sa pán poslanec Ján Šebo za HZDS.

Poslanec P. Csáky:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

pre dvoma mesiacmi, pred parlamentnými prázdninami mnohí z nás dúfali, že cez leto sa ukľudní hladina politického života a v septembri sa vyjasní a stabilizuje aj politická situácia v Slovenskej republike. Niektorí dúfali dokonca aj v zmenu politického štýlu predovšetkým zo strany vládneho hnutia a v tom, že politické konzultácie medzi stranami budú pravidelné a efektívne. Nuž, nestalo sa tak. Po parlamentných prázdninách kráčame viac-menej v starých koľajách. A obávam sa, že na ceste k riešeniu najdôležitejších otázok, ktorými sú, samozrejme, otázky ekonomického charakteru, otázky prebudovania systémov v sociálnej sfére, privatizácia, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo a školstvo sme veľmi nepostúpili dopredu. Ba opačne, zvyšuje sa napätie v spoločnosti, predpokladá sa ďalšia polarizácia v politickej sfére, ozvali sa odbory, podnikatelia, učitelia, pracovníci v zdravotníctve. Každému z nás je jasné, a každý deň pociťujeme, že problémy okolo nás sa zvyšujú, a musíme sa opýtať, aké konkrétne kroky podnikneme na ich riešenie, a predovšetkým

aké kroky podnikne najvyšší ústavný orgán - vláda Slovenskej republiky, ktorý z titulu ústavnosti má predovšetkým riešiť tieto problémy.

Nebudem a z časových dôvodov ani tu nemôžem hovoriť o všetkých aspektoch tejto otázky. Kritické stanovisko nášho hnutia k činnosti vlády aj tak je všeobecne známe a také konkrétne otázky, ako neúplnosť vlády na kľúčových postoch, tichá reorganizácia alebo centralizácia špeciálnej a všeobecnej štátnej správy obídením zákona, alebo nezákonné vymenovanie vládnych zmocnencov už jednak boli otvorené na tomto zasadnutí a v ďalšej časti budú prerokované pravdepodobne na budúci týždeň. Dovolím si upriamiť vašu pozornosť na jeden aspekt z komplexu problémov - na neochotu uznať, identifikovať a riešiť zásadné problémy našej spoločnosti a namiesto toho použiť taktiku odpútania pozornosti. Toto sa realizuje vyvolávaním afér na jednej strane a omieľaním nezničiteľnej "osvedčenej" maďarskej menšinovej otázky na strane druhej.

To prvé - vyvolávanie afér je nebezpečné a občas sa nepodarí odhadnúť ani správny rozmer. Domnievam sa, že Spišská Nová Ves predsa len rezonuje vo svete trošku viac ako by bolo žiadúce. Zneužívanie menšinovej, predovšetkým maďarskej otázky, za asistencie časti slovenskej tlače a Slovenskej televízie možno vo vnútri štátu čiastočne zaberie, ale len na prechodnú dobu a skutočne len čiastočne, v zahraničí však vyvoláva nepriaznivú odozvu. Verte mi, vážené dámy a páni, že snáď okrem Severnej Kórey a Kuby nikde sa nedívajú so sympatiou na buldozéry a žeriavy Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky, ktoré násilne odstraňovali tabule obcí s maďarskými názvami. A pritom takými riešeniami vláda nás tlačí do pozície, v ktorej sa musíme a budeme sa brániť. A keď nás vláda nepovažuje za skutočných partnerov a nerokuje s nami, sme nútení obrátiť sa na tých v Európe, ktorí nás berú za partnerov. Určite sú medzi vami aj takí, ktorí si myslia, že takýmito krokmi škodíme Slovensku. Musím sa ohradiť voči týmto tvrdeniam. Hovoríme o realite v Slovenskej republike a fakty sú kontrolovateľné.

Na druhej strane považujeme za veľmi nebezpečnú snahu, keď určitá skupina alebo dokonca osoba sa stotožňuje so štátom. Poznáme to z dejín. Hovorí sa tomu absolutizmus. A čo to znamená prakticky, o tom by mohli vypovedať nielen bývalí ministri alebo veľvyslanci Slovenskej republiky, ale aj také osobnosti nedávnej histórie, ako Trocký, Slánsky alebo Rajk. A okrem toho pán Steny Hoyer, predseda, a pán Dennis de Conciny, podpredseda výboru Komisie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe KBSE, ktorí nie sú mojimi osobnými priateľmi, písali list 19. 9. pánu Petrovi Burianovi, chargé ď affaires Slovenskej republiky vo Washingtone. Obsah listu je na 90 % rovnaký s obsahom nášho listu zaslaného do Rady Európy. Pani Catrine Lalumier, generálna tajomníčka Rady Európy sa nie na základe našich výrokov vyjadrila skepticky o demokratických pomeroch v Slovenskej republike. Pani Garcia Arias, šéfka skupiny parlamentov Európy pre spoluprácu so Slovenskou republikou a Českou republikou nie na základe našich výrokov a konkrétnych krokov chce tieto chúlostivé otázky prerokovať začiatkom októbra tu, v Bratislave, a nie na základe našej činnosti má pochybnosti o politickom smerovaní Slovenskej republiky. Pán Helmut Kohl, kancelár Spolkovej republiky Nemecka a niektorí jeho ministri nie na základe našej činnosti zabúdajú systematicky na Slovenskú republiku pri začleňovaní východoeurópskych štátov do NATO. Pán minister zahraničných vecí Holandského kráľovstva, ako aj poslanci Parlamentného zhromaždenia Rady Európy za Rakúsku republiku nie v smere k našej činnosti vyjadrili pochybnosti, či Slovenská republika mieni dodržať tie garancie, ktoré dala pri vstupe do Rady Európy.

Vážené dámy a páni, každý máme určite vlastný názor a musíme rešpektovať aj právo toho druhého na vlastný názor. Skúsme sa však spolu zamyslieť na týmito súvislosťami,

o ktorých som pred chvíľou hovoril. Skúsme si dať spolu odpoveď na otázku, prečo píšu napríklad rezignovaní členovia Rady Slovenskej televízie také zdôvodnenia, aké máte každý pred sebou, že odstupujú eminentne z mravných dôvodov a nechcú byť bezmocnými svedkami toho, kam táto inštitúcia kráča. Prečo sa stanuje zo Slovenskej republiky časť slovenskej inteligencie, a prečo odchádza do Prahy aj taký velikán slovenskej literatúry ako Ladislav Mňačko? Všetci máme vysokú zodpovednosť za to, aby sme na tieto otázky dali správne odpovede. My aj v oblasti národnostnej politiky chceme seriózne rokovať so všetkými z vás a opakovane odmietame, aby táto otázka bola démonizovaná a zneužitá na odpútanie pozornosti. Naše predstavy formou návrhu zásad ústavného zákona o postavení menšín v Slovenskej republike sme odovzdali pánu predsedovi Národnej rady 20. júla. Veľmi dúfam, že vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky sa otvorí o tom demokratický a vecný dialóg, ktorý by dopomohol aj k odstráneniu nedôvery na oboch stranách.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Slovo má pán poslanec Šebo za HZDS. Faktická poznámka - pán poslanec Chamula.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

prepáčte, nedá mi nereagovať formou poznámky na niektoré úvahy a tvrdenia kolegu Csákyho. Zaujíma ma najmä tá časť vystúpenia, v ktorej sa nám tu snaží dokázať, že je to Slovensko, sú to slovenské inštitúcie, od vlády počnúc cez ostatné inštitúcie, ktoré vlastne sú príčinou toho, že na Slovensko sa dívajú spoza hraníc tak, ako sa na Slovensko dívajú. Ako jeden z argumentov by som uviedol skutočnosť, ktorá, myslím si, môže hovoriť za všetky. Iste mnohí z vás poznáte kauzu maďarskej základnej alebo Základnej školy v Rimavskej Sobote s vyučovacím jazykom maďarským, kde vlastne celá skutočnosť bola spolitizovaná, kde boli zneužité deti aj rodičia a má dodnes, dá sa povedať, dosiahnutie nepochopiteľného cieľa. Celá vec bola spolitizovaná, postavená na politickú úroveň, a niektorí z rodičov, ktorí podpísali reglement o štrajkovej pohotovosti, vlastne ani nevedeli, čo podpisujú.

Ale chcel by som vám prečítať niekoľko riadkov z vyhlásenia, ktoré vlastne hovorí za všetko. Citujem: "Arogantným spôsobom, nedodržiac ani vlastné sľuby, obišla teda školská správa uznesenie mestského zastupiteľstva na pridelenie 6 tried maďarskej škole v budove novopostavenej školy, ktorá je vo vlastníctve mesta. Takéto machinácie sú hrubým porušením demokratických princípov občianskej rovnosti, ktoré nielenže obmedzujú základné práva tu žijúceho maďarského národného spoločenstva, ale zasievajú aj semená nevraživosti medzi tu dobre spolunažívajúce národy. " Okrem ministerstva školstva a iných kompetentných bola táto výzva zaslaná aj Tlačovej agentúre Slovenskej republiky. Pýtam sa pána Csákyho, či takéto vyhlásenia robia dobré meno Slovensku. Kto je zodpovedný za to, vychádzajúc z týchto vyhlásení, že na Slovensko je takýto pohľad zo zahraničia? To je jedna stránka veci.

Po druhé - uviedol slovenského literáta Ladislava Mnačka, že sa odsťahoval do Prahy. Prosím, môžem potvrdiť, že to vôbec nie je pravda. Ladislav Mňačko je zaťom významného slovenského básnika Ivana Kraska. Kraskovský majetok sa nachádza v Lukovištiach. To je dedinka, ktorá je vzdialená 12 km od Rimavskej Soboty. A pán Mňačko tam veľmi často chodí, pretože sa zaujíma o tento majetok, tento majetok má byť vrátený jeho manželke, a preto by som pochyboval o tom, že sa chce usídliť v Prahe.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Slovo má pán minister Slobodník. Minister kultúry SR D. Slobodník:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni poslanci a pani poslankyne,

pán Csáky tu predniesol prejav, v ktorom akoby sa zbavoval zodpovednosti za to, čo robia niektorí, zdôrazňujem, niektorí poslanci maďarských zoskupení vo svete. Mal som to šťastie, či skôr nešťastie, že som dvakrát bol pri akciách, na ktorých mal neslávnu účasť aj pán Csáky. Tá prvá je známejšia, tú ponechám bokom. To je Štrasburg, kde odovzdal za prítomnosti pána Gašparoviča a ďalších členov našej delegácie petíciu Rade Európy. Tá druhá však ukazuje, akými spôsobmi niektorí poslanci aj Národnej rady, aj bývalého Federálneho zhromaždenia, sa voči Slovensku správajú. A dobre je to pripomenúť.

Bol to Flensburg, pán Csáky, pamätáte sa, bol to Flensburg, na ktorom kolega nie z vášho hnutia, pán Florián, odovzdal dokument vo veľmi zlej francúzštine a v lepšej nemčine a angličtine, petíciu, kde sa hovorí o situácii na Slovensku. V tej petícii boli slová, ktoré sú samy osebe, nehnevajte sa, podľa platných zákonov trestné. Tam sa konkrétne konštatuje: na Slovensku sa chystajú ďalšie etnické čistky. Každý vie, čo dnes pojem etnické čistky znamená. Je to tá najväčšia tragédia deväťdesiatych rokov - Bosna, Hercegovina. Netreba to tu vysvetľovať. Všetci si pamätáme, a nie len tí, čo tu sedíme, že nijaké takéto čistky, to znamená vyvražďovanie maďarského obyvateľstva sa nekonalo a, samozrejme, ani nikdy konať nebude, pretože naším spoločným záujmom je žiť tu v mieri.

Ďalšie také veľmi nepríjemné veci obsahuje tento dokument. Koniec-koncov, máte si ho možnosť prečítať v slovenskom preklade, dal som urobiť preklad a vyšiel v Literárnom týždenníku 34, 35, 36 - nepoviem vám presne, v akom čísle. Tam sa dozviete, aké je zmýšľanie niektorých politikov z Együttélés a, bohužiaľ, aj z MKDH o Slovensku. To sú veci, ktoré neznamenajú to, čo ste povedali, pán Csáky, že neiniciujete veci. Vy iniciujete veci a vaším zámerom je nepravdami škodiť Slovenskej republike. A tu by som chcel pripomenúť aj osobný zážitok. Samozrejme, keď som si prečítal tento dokument vo Flensburgu na konferencii národnostných skupín alebo menšín, ak chcete, vystúpil som v diskusii a vysvetlil som, že to nie je pravda, že nijaké etnické čistky sa nekonajú. Vysvetlil som aj ďalšie veci o maďarskom školstve na Slovensku. Aj iné veci, o divadlách, o 26 časopisoch, ktoré slovenská vláda vlani podporovala. Ale pán Csáky nechcel počuť aj iné slová, ktoré tam odzneli, a teraz nie z mojich úst, tie rád pripomeniem.

Tam sa jednoznačne hovorilo o reciprocite. Predniesol to zástupca Európskeho parlamentu. O reciprocite. Ďalšia vec, ktorú tam predniesol ten istý pán poslanec, znela: Menšiny majú právo na svoje symboly, ale tieto symboly nesmú v nijakom prípade byť identické so symbolmi susedného štátu. A to je rozdiel. To znamená, že maďarská zástava a maďarská hymna nemôžu byť súčasťou slovenského života. Žiaľ, nie je to výmysel môj a ďalších. Ale ten osobný zážitok: Pán Csáky sa nespoľahol na maďarských tlmočníkov, ktorí boli prítomní na tejto konferencii, čo mu, samozrejme, nemožno zazlievať, ale počúval môj nemecký prejav v nemčine na vlastné uši.

A použil som tam doslovne túto vetu: "Tu sedí aj pán poslanec Csáky" - to citujem sám seba, možno nie doslovne, ale presne - "tu sedí aj pán poslanec Csáky, ktorý môže potvrdiť a musel by potvrdiť, ak by nechcel klamať" - to som si dodal, túto polvetu - "že na Slovensku má maďarská menšina zabezpečené veľmi veľa práv. A chvalabohu, že ich má, aby ste si nemysleli, že tento môj prejav smeruje k tomu, že by sa chceli tieto práva akýmkoľvek spôsobom obmedzovať. "

Pán Csáky po skončení môjho prejavu prišiel za mnou, sedel som tam s pánom Hrabovcom a pánom Gedeonom - pán Hrabovec je reprezentant slovenských Slovákov v Rakúsku a pán Gedeon je predstaviteľ nemeckej národnostnej menšiny na Slovensku, mimochodom, mal veľmi pozitívny prejav o slovenskej politike voči menšinám na tom istom zhromaždení - a povedal mi: Ja som nie z Együttélés, ja som z MKDH. Odpovedal som: Ja som predsa nehovoril o nejakom hnutí, ja som nevedel, aké hnutie to je, teda vedel som, že je Együttélés, ale nevedel som teda, že aj pán Csáky sa stotožňuje s týmto hnutím. Na druhý deň - a to je už moja posledná vec, ktorá dokazuje spôsoby boja, aké používa pán Csáky, pán Duray a ešte niektorí ďalší, ktorých tu radšej nebudem menovať, pretože nechcem zaberať váš čas - na druhý deň pán Csáky počas mojej neprítomnosti - a bol to posledný prejav na tom zhromaždení - povedal asi toto - dozvedel som sa to potom od mojich dvoch kolegov, ktorých som tu spomenul - že, počuli ste tu ministra, ako sa mi vyhrážal - ako sa vyhrážal mne, pánu Csákymu. A opakujem, napísal som to aj do novín po návrate s Flensburgu, nič iné okrem toho, že pán Csáky mi môže tieto slová o tom, ako sa slovenská vláda stará o menšiny, potvrdiť alebo vyvrátiť. Žiaľ, buď je jeho nemčina slabšia, ako si namýšľa, alebo jednoducho vedome, a to by bol ten lepší prípad, skresľuje situáciu. Ale nejde tu, samozrejme, o tento osobný motív, nejde tu o mňa.

Ide tu skutočne o to, že chceme, aby maďarská menšina a všetky menšiny na Slovensku mali všetky práva, ktoré im patria. Nemôžeme však pripustiť skresľovanie faktov o Slovensku. Nemôžeme pripustiť také veci, o akých som sa dočítal v novinách, ako je prejav pána Duraya vo Váczi. To sú veci, ktoré sú trestné. Nedá sa nič robiť, to nie je vyhrážka, to je konštatovanie. Keď niekto tvrdí o Slovensku, súčasnom demokratickom Slovensku, že chystá etnické čistky, je to, podľa môjho názoru, čin, ktorý je predovšetkým hlboko nepravdivý a hlboko v rozpore so zákonmi. Ak sa nemýlim, ale právnici ma možno poopravia, ak sa mýlim, je to § 199 - šírenie poplašných správ. Myslím si, že takýmto spôsobom sa vzťah slovenského obyvateľstva a maďarského obyvateľstva nezlepší. Tu nie je možné pokračovať takou taktikou, ktorú tu predviedol aj pred chvíľou v niektorých častiach svojho vystúpenia pán Csáky.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Slovo má pani ministerka Keltošová.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Chcela by som len doplniť môjho predrečníka. Dovoľte, aby som vám zacitovala, keď už hovoríme o našich spoluobčanoch zo zmiešaných oblastí, hovorme konkrétne. Mám pred sebou výsledky výskumu Slovenského štatistického úradu, ktorý sa uskutočnil v júni v národnostne zmiešaných oblastiach Slovenska. Zúčastnili sa ho obyvatelia 11 okresov s významným podielom obyvateľov slovenskej a maďarskej národnosti, to znamená nad 10 %. Celkove súbor tvorilo 738 932 obyvateľov, z toho bolo 54, 36 % Slovákov a 45, 64 % Maďarov. Nebudem

teraz obšírne rozprávať, o čom všetkom tento súbor hovoril, ale bola tu otázka ako sa majú správať obyvatelia žijúci v oblastiach, ktoré sa pod vplyvom historických udalostí v Európe ocitli oddelene od pôvodnej vlasti. Odpovede: Mali by sa vzdať svojej národnosti a splynúť. Slováci odpovedali v 10 %, že súhlasia, Maďari v 3 %. Druhá otázka: Nemali by sa vzdávať svojej národnosti, mali by si udržiavať svoj jazyk, kultúru, obyčaje a zároveň poznať a ovládať jazyk, kultúru, obyčaje väčšinového národa. S touto otázkou sa stotožnilo 85 % opýtaných Slovákov a 72 % opýtaných Maďarov. Z toho je záver, že tolerantné demokratické stanovisko k postaveniu menšín zastávajú viac ako štyri pätiny Slovákov. Tretia otázka: Mali by si udržiavať svoju národnosť so všetkými jej znakmi a utvoriť vlastné autonómne územie. Z opýtaných súhlasilo 1 % Slovákov a 18 % Maďarov. Pre mňa je zaujímavé, že z týchto 18 % Maďarov je 27 % z CSEMADOK-u a 33 % zo Spolužitia.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Ešte o slovo sa prihlásim sám.

Pán poslanec Csáky zrejme neoslovoval nás, oslovoval širšiu verejnosť. Rád by som však povedal, že jeho pokus stotožniť stanovisko určitých politikov so stanoviskom príslušnej etnickej skupiny a na druhej strane popierať účasť na skresľovaní obrazu o Slovensku, je podľa môjho názoru, prinajmenšom nehorázne. To je stavanie sa do pozície svätého za dedinou. Vieme, že práve za pomoci maďarskej lobby sa koná tento ofenzívny nástup protislovenského postupu. A nemôžete povedať, že nemáte s nimi styky, pretože či už váš raport u predsedu vlády Antalla alebo vaše styky s významnými prominentmi veľkomaďarskej myšlienky v zahraničí jasne dokazujú, že tento spoj je celkom výrazný. Nie je pravda, že nemáte s tým nič spoločné. Máte, a veľmi veľa. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu podpredsedovi Húskovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Gaulieder.

Poslanec F. Gaulieder:

Vážený pán predsedajúci,

chcel by som reagovať len na jednu časť vystúpenia pána poslanca Csákyho. Chcel by som mu položiť jednu konkrétnu otázku, či v rámci jeho misie v zahraničí, okrem toho, že spomínal, v akých ťažkých a zložitých podmienkach žije maďarská národnostná menšina, uviedol aj taký príklad, že konkrétne v Galante je Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským správcom budovy, v ktorej je slovenské gymnázium v podnájme. Ďalej či uviedol aj to, že mesto Galanta vlastne dalo ako prvé vôbec na Slovensku možnosť vytvoriť prvé privátne gymnázium s jazykom maďarským. Či spomenul aj to, že v okrese Galanta v obci Mostová vzniklo prvé privátne odborné učilište s vyučovacím jazykom maďarským. Bolo by vhodné v rámci takého sťaženého života národnostnej menšiny spomenúť aj takéto príklady.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem veľmi pekne. Hlásil sa najprv pán poslanec, potom pán poslanec Brňák a pani poslankyňa Mušková.

Poslanec I. Chamula:

Prepáčte, že som druhýkrát pri mikrofóne, ale nedá mi, aby som tentokrát oslovil nie pána kolegu Csákyho, ale pána kolegu Fogaša. Totiž náš výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti 10. februára tohto roku prijal uznesenie číslo 90, ktorým požiadal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky - citujem "o preskúmanie výrokov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Pavla Csákyho a Duka-Zólyomiho a obsahu listu nimi napísaného dňa 9. 2. 1993 v Štrasburgu, ktorý bol taktiež doručený Jackovi Dellorsovi, predsedovi komisie Európskych spoločenstiev, či uvedené konanie nie je v rozpore s postavením poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a s Ústavou Slovenskej republiky a či tieto počiny nie sú v rozpore so záujmami Slovenskej republiky. Uvedené žiadame preskúmať na základe autentických dokumentov. " Koniec citátu. Viem, že pán kolega Fogaš má kopu roboty, ako tu hovoril včera, ale by som ho veľmi pekne prosil ako predsedu mandátového a imunitného výboru, aby bol tak dobrý, aby náš výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti čo možno v najkratšej dobe obdržal odpoveď na toto naše uznesenie.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

vzhľadom na to, že som mal možnosť, rozprávať sa s niektorými členmi, ktorí abdikovali z funkcie členov Rady Slovenskej televízie, chcel by som protestovať proti konštrukcii, ktorú vyslovil pán poslanec Csáky, keď dal do spojitosti mravné dôvody odstupujúcich členov z Rady Slovenskej televízie s odchodom pána Mňačka do Čiech.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mušková. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pán kolega Brňák ma predbehol, pretože som tiež chcela reagovať na poznámku pána poslanca Csákyho, na zmienku o Rade Slovenskej televízie. Všetci máme vyjadrenie odstupujúcich členov v materiáloch, a je teda dosť nepochopiteľné, prečo sa parlament odmietol zaoberať týmto problémom. Bohužiaľ, pán poslanec Csáky tiež tento názor podporil.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa pani poslankyňa Novotná. Poslankyňa A. Novotná:

Myslím si, že sme sa všetci chceli vyjadriť k tejto problematike televíznej rady, pretože zasa musím potvrdiť slová pani poslankyne Muškovej, že pán poslanec Csáky bol za návrh poslanca Gazdíka nehovoriť o tomto probléme, nerozoberať ho, hoci sme sa chceli vyjadriť k televíznej rade, pretože vlastne televízna rada je nefunkčná, neschválila stratégiu programu STV 1, STV 2, vysielacie štruktúry STV 1, STV 2, rozpočet STV na rok 1993, investičný plán na rok 1993, ani žiadny iný koncepčný materiál. Teda si myslím, že toto boli dôvody, pre ktoré podali členovia televíznej rady rezignáciu, a nie ako si vysvetľoval pán poslanec Csáky.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Rothmayerová. Poslankyňa G. Rothmaverová:

Obávam sa, pán predsedajúci, že téma, ktorá sa tu načala, už vôbec nesúvisí s tým, o čom parlament rokuje, ale nedá mi, aby som predsa len nereagovala aj ja. Nazdávam sa, že výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru mal príležitosť hovoriť o tom všetkom, čo tu naškrtla pani poslankyňa Mušková a aj druhá pani poslankyňa. Žiaľ, tam nezaznelo nič z týchto argumentov, ktoré sme tu počuli.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec, máte slovo. Poslanec P. Csáky:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

skutočne som nechcel vyvolať polemiku a nechcel som riešiť predovšetkým alebo najmä národnostnú otázku tu, ale vzhľadom na to, že som bol dvakrát oslovený, dovoľte mi, aby som troma vetami zareagoval. Hovoril som o určitom jave v tomto parlamente a v našej spoločnosti, a vašou sériou vystúpení ste vlastne potvrdili, že je to pravda. Môže to slúžiť veľmi výborne na odpútanie pozornosti od zásadných problémov. /Šum v sále. /

K otázke Rimavská Sobota mi dovoľte jednu vetu. Tam to nemôže súvisieť s touto problematikou, tam sa stalo toto: Mestská samospráva kodifikovala určité rozhodnutie v júni a školská správa to nerešpektovala v septembri. Preto vznikol rozpor.

A čo sa týka pána ministra kultúry, áno stretli sme sa vo Flensburgu, asi sme mali obdobné šťastie jeden na druhého ako dnes. Pán minister, musíte mi potvrdiť, že som tam nevystúpil a žiadne materiály som vo Flensburgu nerozdával. Vy ste tam prečítali jeden materiál, kde bola hlavička minimálne s dvojcentimetrovými písmenami Együttélés-Spolužitie, a vo vašom vystúpení ste reagovali ako dnes, že ste moje meno tam opakovali snáď stokrát. Bolo to tak. A asi 300 prítomných vôbec nevedelo, o čo ide, prečo vlastne útočíte na Csákyho. Takže som išiel za vami, povedal som vám, že nie som s Együttélés a s tým materiálom, ktorý ste kritizovali, nemám nič spoločného. A vzhľadom na to, že ste to verejne nepovedali, bol som nútený vystúpiť. A k vášmu vystúpeniu mi dovoľte ešte jednu vetu. Dvakrát ste teraz použili slovo trestné a raz ste použili termín spôsoby boja. Pán minister, či je niečo trestné alebo nie, prepáčte, v právnom štáte nerozhodujete o tom ani vy, ani ja. Sú na to orgány. Prosím, ak si skutočne myslíte, že je to tak, urobte kroky, ktoré na to v právnom štáte treba urobiť. Ja nerád používam a nerád ani počúvam termín spôsoby boja. Nechcem sa stotožniť s týmto termínom, aj tu, aj v zahraničí plním volebné sľuby nášho hnutia.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Fogaš, predseda výboru.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

musím reagovať, pretože som bol oslovený. Chcem ubezpečiť pána poslanca, že predseda výboru už prevzal odpoveď na váš list. Súčasne chcem povedať celkom otvorene a verejne, prečo sme tak dlho celý podnet v mandátovom a imunitnom výbore prerokúvali. Jednoducho preto, lebo si myslíme, že tento výbor musí veľmi citlivo vážiť jednak svoje stanoviská, jednak musí posúdiť, či skutočne je daná pôsobnosť podľa § 28 zákona o poslancoch, a jednak by mal byť vo svojich rozhodnutiach veľmi presný, pretože sa to týka samej podstaty, totiž mandátu poslanca. Prijali sme jeden úzus, a myslím si, že je správny, že nech by prišiel podnet na kohokoľvek a týkal sa čohokoľvek, je namieste, aby dal výbor šancu tomu, koho sa ten podnet týka, vyjadriť sa. Takú šancu sme pánu poslancovi Csákymu dali. Žiaľ, on sa na predchádzajúce zasadnutia výboru ospravedlnil. Minulý týždeň sa na zasadnutí výboru zúčastnil, vyjadril svoje stanovisko a výbor konečne mohol celú vec uzavrieť.

Chcem súčasne povedať, že výbor konštatoval, že v danom prípade nie je oprávnený skúmať súlad s ústavou. K tomu sú tu iné orgány. Konštatoval tiež, že podľa § 28 rokovacieho poriadku neišlo o výrok, ktorý by bol uskutočnený pred orgánom Národnej rady, a preto nemohol začať ani disciplinárne konanie. Súčasne konštatoval, že Pál Csáky priznal alebo pripustil, že použil v súvislosti s vyjadrovaním sa k postupu nepresný výrok, pokiaľ ide o jeho možné stíhanie. Celú komplexnú a presnú odpoveď, myslím, že dostanete aj vy vo výbore. Na druhej strane musím povedať, pán poslanec, že vaše podanie bolo nie celkom presné, pretože pán Csáky, ako sa ukázalo, 9. 2. neodovzdal pánu Dellorsovi žiadne dokumenty,

ale odovzdal ich pánu Klebesovi, a myslím, že tam neboli

prednesené žiadne výroky, ktoré by sme mohli skúmať. Hovorím

to iba preto, aby sme celkom boli nacistom, v akej pozícii

bol mandátový a imunitný výbor pri zaujímaní stanoviska.

Mňa veľmi mrzí, že 5-minútové vystúpenie pána Csákyho tu vyvolalo pomaly polhodinovú debatu. Mrzí ma to predovšetkým preto, lebo si myslím, že 30-bodový program, ktorý máme pred sebou, náš čas nedelí ani nenásobí, len sťažuje našu pozíciu. Nakoniec si myslím, že poslanec má právo povedať si svoje stanovisko a Národná rada má právo, samozrejme, rozhodnúť. Vystúpenia pána poslanca Csákyho nebudem komentovať, iba chcem povedať, pán poslanec, že rakúski poslanci vstup do Rady Európy podporili, lebo z vášho vystúpenia to vyzeralo trošku inak. To je všetko.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Šebo. Poslanec J. Šebo:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené kolegyne poslankyne a poslanci,

dovoľte, aby som vás poinformoval o vyhlásení, teda predložím vám vyhlásenie zo stretnutia politických strán a hnutí okresu Levice.

Predstavitelia politických strán a hnutí okresu Levice - Hnutie za demokratické Slovensko, SDĽ, SNS, KDH, MKDH, Spolužitie, KSÚ, Strana zelených na Slovensku, SDSS, Hnutie poľnohospodárov a KDS, ktorí sa spoločne zišli na stretnutí za účasti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Tibora Kuzberta a Ing. Jána Šebu s cieľom vzájomne sa poinformovať o situácii pri dodržiavaní práv národnostných menšín v okrese, dospeli po vzájomnej výmene názorov k záveru, že vzťahy medzi občanmi v národnostne zmiešaných obciach a mestách okresu sú dobré a nie sú známe konkrétne prípady porušovania práv národnostných menšín v okrese. Zúčastnené strany a hnutia sa dohodli, že pokiaľ by sa v budúcnosti vyskytli problémy v tejto oblasti, sú ochotné vzájomne sa o nich informovať a prispieť k riešeniu v záujme pokojného života občanov okresu.

Zástupcovia MKDH a Spolužitie odporúčajú vláde Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky zákonným spôsobom upraviť používanie dvojjazyčných názvov miest a obcí. Myslím, že to netreba komentovať.

Chcel by som ďalej vystúpiť s mojou pôvodnou prihláškou. Vážené kolegyne a kolegovia,

dovoľte, aby som vás v krátkosti poinformoval o výsledkoch pracovnej cesty v Moskve, ktorá sa konala v dňoch 6. až 8. septembra 1993. Pracovnej cesty sa zúčastnila pracovná delegácia Národnej rady Slovenskej republiky v zložení poslancov Ing. Ján Šebo, Ing. Juraj Plesník a Ladislav Köteles. Účelom cesty bola účasť na seminári o Európskej energetickej charte. Organizátorom seminára bol Sekretariát Európskej energetickej charty so sídlom v Bruseli.

Cieľom seminára bolo oboznámiť zástupcov parlamentov zúčastnených krajín o koncepcii a poslaní Európskej energetickej charty. Prednášajúcimi na tomto seminári boli pán Roten, predseda seminára, pani Hoffová, predsedníčka v oblasti vzťahov Európskeho parlamentu, ďalší prednášajúci pán Jons, Ervik, Friemantl, Sorokin, Kalistratov, Braun a ďalší členovia Sekretariátu Európskej energetickej charty.

Európska energetická charta je politická deklarácia, ktorá zaväzuje všetky krajiny, ktoré ju podpísali a ratifikovali, alebo v budúcnosti tak urobia, k zabezpečeniu politických a juridistických štruktúr sektoru energetiky na princípoch trhového mechanizmu. Idea charty sa zrodila v roku 1990 a dňa 17. decembra 1991 bola v Haagu podpísaná ministrami energetiky zúčastnených krajín. Zoznam 49 zúčastnených krajín svedčí o veľkom význame charty. Podľa plánu prijatia charty uvažuje sa o tom, že charta by zahŕňala krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, východnej a strednej Európy, všetky krajiny západnej Európy a taktiež neeurópske štáty Austráliu, Kanadu, Japonsko a USA.

Dohoda o energetickej charte sa týka celého radu zložitých otázok, napríklad medzinárodných noriem na voľnom trhu energetických tovarov, ktoré by nepripúšťali diskrimináciu, zabezpečovali by prístup k energetickým zdrojom, liberalizáciu trhu, dovoz, vývoz energií, tranzit cez územie iných krajín. Charta bude zabezpečovať právny základ pre volný vstup kapitálu, jeho ochranu, normy pre ochranu životného prostredia ohrozovaného energetickou činnosťou jednotlivých krajín, jadrovú bezpečnosť a iné.

V neposlednej miere charta vytvára právny rámec pre riešenie sporov, ktoré môžu v oblasti energetiky medzi krajinami, ktoré k charte pristúpili, vznikať. Nadväzujúce protokoly k charte sú protokol o jadrovej energetike, jadrovej bezpečnosti, protokol o elektrickej energii, protokol o uholných palivách, protokol o naftovej energetike, protokol o plynovej energetike, protokol o efektívnosti energetike, protokol o životnom prostredí.

Účelom seminára bolo oboznámiť účastníkov o zmysle a poslaní charty a zároveň pôsobiť na parlamenty krajín, aby ratifikácia dohody o Európskej energetickej charte prebehla hladko, bez vážnejších rozporov. Charta bude mať zmysel

a plný význam len vtedy, keď ju podpíšu a prijmú všetky európske krajiny. Predpokladá sa, že charta bude podpisovaná a ratifikovaná parlamentmi krajín v priebehu roku 1994. Následne by v rokoch 1995 až 1998 boli prijímané zákonné úpravy vo vnútri jednotlivých krajín, ktoré by zosúlaďovali svoje zákony s prijatými zákonnými normami, ktoré sú zakotvené v charte.

V ďalšom tzv. prechodnom období odhadovanom na 8 až 10 rokov by sa realizovali technické opatrenia, prechod na svetové ceny a podobne. Tieto opatrenia by umožňovali naplno využívať možnosti energetiky krajín v spomínaných oblastiach, v obchode, v kapitálovej účasti a dostupnosti k najmodernejším technológiám, k novým zdrojom, v zvyšovaní efektívnosti energetiky a podobne.

Na seminári sme rozdali účastníkom množstvo propagačných materiálov o slovenskej energetike a základné údaje o jej súčasnom stave a najnovšej koncepcii rozvoja. Niektorí účastníci prejavili záujem o nadviazanie kontaktov s energetikmi Slovenska. Napríklad Litva má záujem o kontakty a spoluprácu v oblasti energetického využívania geotermálnych zdrojov. Prisľúbili sme tieto kontakty sprostredkovať.

Vzhľadom na to, že ratifikácia charty potrebuje právnu úpravu našich zákonov, odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky ustanoviť pri Národnej rade Slovenskej republiky dočasnú komisiu, ktorej úlohou bude sledovať ďalší postup pri príprave ratifikačného procesu v podmienkach Slovenskej republiky v zmysle odporúčaní deklarácie charty.

Vážené poslankyne a poslanci, ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi. Slovo má pán poslanec

Ján Krivčík za KDH. Ešte predtým faktická poznámka - pán poslanec Kelemen.

Poslanec M. Kelemen:

Keďže pán poslanec Šebo pokračoval vo svojom vystúpení po technickej pripomienke, nemal som možnosť reagovať na vystúpenie pána poslanca Csákyho, ktorý na pôde tohto parlamentu spochybnil konkrétne kroky Okresnej školskej správy v Rimavskej Sobote. A to nemôžem jednoducho dopustiť, pretože konkrétne kroky Okresnej školskej správy v Rimavskej Sobote sú plne v súlade s koncepciou rozvoja základného školstva Slovenskej republiky, koncepciou Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky. To po prvé.

A po druhé - odporúčam, aby sa pán poslanec Csáky hlbšie oboznámil s problematikou základného školstva v našom okrese, a určite by neušla jeho pozornosti aj taká skutočnosť, že obsadenie slovenských a maďarských tried na základných školách, pokiaľ ide o počet detí, je neporovnateľne priaznivejšie v prospech detí maďarskej národnosti.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Kelemenovi. Prosím, slovo má pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbertt:

Tiež musím reagovať na vystúpenie až teraz z tých istých dôvodov ako kolega Kelemen. Pán Csáky je z nášho okresu. Na toto stretnutie politických strán mu bola osobne doručená pozvánka. Nedostavil sa. To nie je prvýkrát, kde ho pozývame na takéto stretnutia. Na jednom sa zúčastnil, posedel tam asi pol hodiny a odišiel. Chcem sa spýtať pán Csákyho: Reprezentujete aj okres Levice? Keď áno, tak by ste mali

poznať aká je situácia v Levickom okrese. My, poslanci za HZDS, sa nebojíme ísť ani do južných okresov. Ja vám zaručím, že nič sa vám nestane v Pukanci ani v Rybníku, ale príďte tam vysvetliť svoje názory, aby sme vás pochopili.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Kuzbertovi. Slovo má poslanec Krivčík za KDH.

Poslanec J. Krivčík:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dňa 22. 6. 1993 sa na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo obrátila doporučeným listom pani Anastázia Strečková zo Zvolena, bytom Rázusova ulica 16, s podnetom a s prosbou o pomoc pri vydávaní nehnuteľností, ktoré jej boli odňaté bez náhrady podľa zákona číslo 142/1947 Zb. Išlo o majetok otca menovanej, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Sazdice v okrese Levice. Z tohto podnetu zo dňa 21. 6. 1993 citujem:

"Zápisnicou zo dňa 28. 1. 1949 podľa § 6 zákona číslo 142/1947 Zb. bol pôdohospodársky majetok môjho nebohého otca Jána Krnáča a jeho súrodencov v katastrálnom území Sazdice, okres Levice, prevzatý do úradnej správy. Ide o poľnohospodársku usadlosť o výmere 148 ha, z toho poľnohospodárskej pôdy 98 ha. Dňa 23. 4. 1992 sme uplatnili nárok podľa § 9 zákona číslo 229/1991 Zb. na vydanie nehnuteľností na Pozemkovom úrade v Leviciach. Povinné osoby sme v zmysle § 9 zákona vyzvali na vydanie nehnuteľností.

Dohodu na vydanie nehnuteľností v lehote 60 dní podľa zákona uzavreli s nami len Západoslovenské lesy, Levice dňa 8. 7. 1992. Túto dohodu Pozemkový úrad, Levice schválil rozhodnutím dňa 21. 1. 1993. Lesy nám však do dnešného dňa vydané neboli. Štátny majetok Želiezovce s nami dohodu v stanovenej lehote podľa § 9 citovaného zákona neuzavrel napriek rôznym urgenciám, preto sme dňa 23. 7. 1992 podľa § 9 ods. 4 zákona požiadali Pozemkový úrad v Leviciach o rozhodnutie o vlastníctve.

Po ďalších urgenciách na Pozemkovom úrade v Leviciach a na štátnom majetku v Želiezovciach bola uzatvorená dohoda s povinnou osobou - Štátny majetok, Želiezovce dňa 25. 1. 1993. Rozhodnutie o schválení tejto dohody pozemkový úrad vydal 26. januára 1993. Nehnuteľnosti nám však do dnešného dňa vydané neboli a nebola ani poskytnutá náhrada za odňatý živý a mŕtvy inventár, hoci sme 30. 4. 1992 v zmysle § 22 ods. 2 zákona požiadali o vydanie pôdy k 1. 10. 1992 za účelom vykonávania polnohospodárskej výroby.

Dohoda o vydávaní nehnuteľností s ďalšími povinnými osobami uzatvorená nebola a ani Pozemkový úrad v Leviciach do dnešného dňa o vlastníctve nerozhodol. Vzhladom na to, že sme chceli začať s poľnohospodárskou výrobou už v roku 1992, čo nám, žiaľ, umožnené nebolo, žiadame vás o pomoc pri navrátení odňatých nehnuteľností a náhrady škody za odobratý živý a mŕtvy inventár. Zároveň vás žiadame o vyslanie zástupcov vášho výboru na horeuvedenú usadlosť presvedčiť sa osobne na mieste, ako s nehnuteľnosťami zaobchádzali tí ľudia, ktorým boli zverené do užívania.

Miesto toho, aby sme vykonávali užitočnú prácu, už tretí rok nezmyselne beháme po úradoch. Poskytne nám niekto za stratený čas a výdavky spojené so zdĺhavým vymáhaním nejakú náhradu? Naši rodičia zákon, ktorý im zobral strechu nad

hlavou a všetko, čo mali, rešpektovali so slovami "nechali nás žiť". Dnes, keď zákon umožňuje napraviť krivdu, ktorá bola na našich rodičoch spáchaná, nie je dodržiavaný, a podľa našich doterajších skúseností je v poslednej dobe čím ďalej tým viac odďalované jeho naplnenie.

Vzhľadom na to, že dokumentácia týkajúca sa navrátenia majetku je už dosť rozsiahla a nevieme, ktoré doklady by pre vás boli podstatné, sme ochotní na vaše vyzvanie vám ich osobne predložiť. Zaujímalo by nás, kto je poverený kontrolou dodržiavania zákonov, kto je zodpovedný za to, že sa nedodržujú. Prečo nebol už dávno schválený navrhovaný sankčný zákon, ktorý by donucoval vedúcich hospodárskych pracovníkov zákony rešpektovať a ctiť? Obraciame sa na vás preto, lebo cítime sa už bezmocní a kladieme si otázku, či vôbec žijeme v právnom štáte. " Koniec citátu.

Mám v živej pamäti rozpravu a najmä vystúpenia kolegov poslancov pána Varjú a pána Hrašku pri prerokúvaní poslaneckého návrhu tzv. sankčného zákona. Práve preto vám dnes predkladám v tejto rozprave ďalší konkrétny príklad nie nedodržiavania platných zákonov, ale i dôkaz o tom, ako skončil takýto závažný podnet na pôde parlamentu Slovenskej republiky. Tento podnet, žiaľ, skončil s najväčšou pravdepodobnosťou v koši administratívy Národnej rady. Svoje tvrdenie opieram nielen o osobné prešetrenie v denníku došlej pošty, kde podnet Anny Strečkovej je v denníku zaevidovaný pod číslom 3588 a podnet bol prevzatý sekretárkou výboru pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo dňa 23. 6. tohto roku. Menovaná Anastázia Strečková doteraz, žiaľ, neobdržala odpoveď na svoj podnet, a to i napriek tomu, že som na túto skutočnosť upozornil už dvakrát Výbor Národnej rady pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo.

V závere môjho vystúpenia si vám dovolím citovať ďalšiu časť podnetu, ktorá bude trošku kratšia. Citujem: "Viem, že

ste postupom niektorých poslancov znechutení všetci, ktorí to myslíte poctivo s naším národom. Preto pri šetrení nedostatkov vracania pôdy od štátnych majetkov požadujte vykonať hĺbkové previerky ministerstvom pôdohospodárstva a najmä vaším výborom vo všetkých štátnych majetkoch na Slovensku. Prečo? Riaditeľ a iní pracovníci štátnych majetkov Demandice v okrese Levice, susedný štátny majetok so Želiezovcami, ktorý už bol teraz odvolaný z funkcie, obhospodaroval niekoľko sto hektárov prenajatej pôdy. Odmenu za prenájom vraj vyplácal produktami, ktoré patrili štátnemu majetku. Obrábanie vykonávali pracovníci štátneho majetku mechanizmami, osivami a podobne, len príjem išiel do vrecka riaditeľa. Žiadajte preveriť všetko, vrátane zobratých dotácií a iných výhod za uplynulé roky, kto všetko je zapletený do týchto akcií v rámci okresu, kraja, Slovenska, pretože väčšina bývalých nomenklatúrnych kádrov vykonáva pôvodné funkcie a brzdí všetko, čo sa dá. Nám bolo a je všemožne brzdené vydanie pôdy, na ktorú sme mohli dostať 70-percentnú dotáciu na stroje, budovy a podobne. Kto vie, ktorý nomenklatúrny káder ich asi dostal? S pozdravom, pani Strečková. " Koniec citátu.

Pýtam sa preto pána predsedu Národnej rady, dokedy budeme trpieť takéto spôsoby vybavovania podnetov našich občanov. Alebo pod sviečkou býva najväčšia tma? I to je možné. Možno i minister Baco by v tomto podnete našiel veľa podnetov pre činnosť rezortu, ktorý riadi, ale to by musel v prvom rade chcieť. Dúfam, že po tomto mojom vystúpení pani Anastázia Strečková sa dočká toľko očakávanej odpovede.

Dovolil by som si ešte jednu poznámku k vystúpeniam na tému - dá sa povedať - ďalšieho slovenského zázraku, a to je slovenské poľnohospodárstvo. Budem veľmi stručný. Je evidentné, nič viac, nič menej, bránenie vzniku prirodzeného konkurenčného prostredia v rezorte poľnohospodárstva. Je to obhajoba starých kolektivistických princípov a prístupov, je

to obhajoba systému, ktorý by sa mal pomaly, ale isto ocitať na smetisku dejín.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

O slovo požiadal predseda výboru pán Koncoš. Poslanec P. Koncoš:

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

nedá mi, aby som nezareagoval na vystúpenie pána poslanca Krivčíka, pretože je členom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo. Faktom je, že skutočne dvakrát informoval výbor, že je tu sťažnosť istej občianky a že list, v ktorom sa sťažovala, sa nedostal na rokovanie výboru, že jednoducho ho niet. Vždy som sa opýtal pána poslanca, či je obsah listu taký, aby sa ním zaoberal aj výbor, alebo túto sťažnosť vybaví vo vlastnej kompetencii. Okrem toho tajomník výboru žiadal pána poslanca, pokiaľ má kópiu tohto listu alebo ďalšiu sťažnosť, neviem odkiaľ, alebo dokonca tento list, aby ho poskytol, aby sme sa s obsahom listu oboznámili. Pán poslanec na prvom zasadnutí, keď o tomto informoval, povedal, že to vybaví vo vlastnej kompetencii - zhruba v tom zmysle. Druhýkrát, keď som sa pýtal na septembrovom zasadnutí výboru, alebo koncom augusta, povedal, že sa musí opýtať sťažovateľky, či jej sťažnosť je ešte aktuálna. Z tohto usudzujem, že pán poslanec nemal osobne záujem na tom, aby sa podstata skutočne riešila, ale jeho postup a jeho dnešné vystúpenie pokladám za politicky účelové. Dúfam, pán poslanec, že teraz už tajomníkovi a celému výboru dáte tento list, túto

sťažnosť k dispozícii, aby sme sa mohli skutočne sťažnosťou zaoberať.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

S faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Krivčík. Poslanec J. Krivčík:

Pán predsedajúci, dovolil by som si zareagovať na môjho predrečníka. V zásade nesúhlasím s tým, čo tu bolo prednesené, nakoľko je pravdou, že som na tieto veci dvakrát poukázal - pán predseda Koncoš to potvrdil - na zasadnutí nášho výboru, ktorého som členom. Avšak treba povedať, pán predseda výboru, že pán tajomník nemal ani toľko iniciatívy, aby na moje dve urgencie zašiel do podacieho denníka a overil si, či tento podnet sem došiel alebo nedošiel. Jednoducho nebola ochota. A tieto veci, na ktoré sa teraz vyhovárate, že som dal kópiu alebo nedal, myslím si, že to sú druhotné veci a jednoducho skresľujú celý priebeh tejto udalosti.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Koncoš. Poslanec P. Koncoš:

Ešte raz zdôrazňujem, pán kolega, že ak by ste mali skutočný záujem na riešení prípadu, na riešení sťažnosti, už po prvej informácii by ste boli vyhoveli žiadosti tajomníka výboru, ktorý tento list od vás pýtal. Pre mňa je druhoradé, či tajomník bol alebo nebol za tým, alebo kde sa stratil. To nech si skúma tajomník, to je jeho vecou. Ale tu ide o podštátu, že sťažnosť ste, podľa môjho názoru, nemali záujem riešiť..

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Prekvapuje ma, že pán kolega Krivčík sa tak veľmi angažuje v Levickom okrese. Hovoril už o Novej dedine, teraz hovorí o Sazdiciach, hovorí o Demandiciach. Prípad Sazdíc nepoznám. S pani Strečkovou sa určite spojíme. Tu by som však chcel pripomenúť jednu vec, že moja poslanecká etika káže, že keď v niektorom okrese mám nejaký problém, aspoň tu, na pôde parlamentu, sa s príslušným poslancom z okresu skontaktujem. Zvlášť u vás, pán poslanec, keď tvrdíte, že vám ide o Slovensko. Aj nám ide o Slovensko.

Čo sa týka Demandíc, na podnet bol tam vykonaný prieskum z pôdohospodárskeho výboru. Závady a nedostatky boli vyhodnotené, bol daný návrh ministerstvu poľnohospodárstva. A môžem vám povedať, že ten pán riaditeľ už vyše mesiaca je z Demandíc odvolaný. Nie ste dobre informovaný, pán kolega.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Varjú s faktickou poznámkou.

Poslanec J. Varjú:

Prepáčte mi, vážené kolegyne a kolegovia, nedá mi, aby som sa nespýtal verejne pána kolegu Krivčíka, čo on osobne v tejto veci už urobil, aké kroky, či bol na poslaneckom prieskume. Keď sa dobre pamätám, už niekedy v júli dostal

tento list. Tiež dostávam takéto sťažnosti a zvyknem urobiť aspoň prieskum v priebehu maximálne dvoch týždňov, podľa toho, ako mi to dovoľuje čas. Ak skutočne nemá čas, môže to dať osobne mne alebo nášmu poslaneckému klubu a budeme na to reagovať priamo u oprávnenej resp. povinnej osoby, aby sme vedeli, o čo ide.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Krivčík. Poslanec J. Krivčík:

Skutočne mi ide o riešenie problému, nie o získavanie politického kapitálu. Ak som vystúpil, vystúpil som preto, aby sa tento problém jednoducho začal riešiť. O nič iné mi tu nešlo. Čo sa týka stretnutia s touto sťažovateľkou, áno, stretol som sa s ňou osobne v mesiaci júli, kedy som ju uistil, že sa za jej podnetom pozriem a budem pátrať vo výbore, ako sa vybavil. Tak som aj urobil, to tu presne odznelo aj z úst pána poslanca Koncoša. Takže, neprekrucujme fakty, ale chopme sa iniciatívy a pomôžme tejto žene naplniť jej oprávnené nároky. Prosím vás, nezavádzajme sa navzájom, nehrajme sa na slepú babu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Hrbáľ. Poslanec J. Hrbáľ:

Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, dámy a páni,

tento spor, ktorý sa tu momentálne rozvíril, pri serióznosti aktéra pána Krivčíka by absolútne nemusel byť nijakým sporom, pretože celý výbor vie o tom, že pán tajomník hľadal tento spis v evidencii - jednej i druhej, a tam nebol. Normálnym ľudským spôsobom, myslím aj služobne ho požiadal, aby požičal svoju kópiu, že ju dá prefotiť, zavedie to do evidencie. Vec sa už mohla dávno skutočne riešiť.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Dzurinda. Prepáčte, ešte faktická poznámka pána poslanca Krivčíka.

Poslanec J. Krivčík:

Áno, nakoniec ja som za všetko vinný. /Potlesk. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Dzurinda. Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

včera v rámci interpelácií som sa pokúsil poukázať na moment škodlivosti nereálneho hodnotenia vývoja hospodárstva na Slovensku, ktorý podával občanom Slovenska v nedeľných Krokoch pán premiér Mečiar. V súvislosti s tým som nemohol a ani nechcel som obísť proces transformácie ekonomiky, ktorý prebiehal na Slovensku pred poslednými voľbami. Pointa je v tom, že ak pán premiér sa stotožňuje s obrazom súčasného

hospodárskeho zázraku na Slovensku, mal by okrem iného konfrontovať tento obraz s parametrami predchádzajúceho vývoja. Údaje, ktoré som poskytol, sú oficiálne a platné. O to viac ma prekvapila a tak trocha je mi aj ľúto istej časti dnešného vystúpenia pána poslanca Košnára. Nechápem, čo je lacného na tom, ak operujeme s reálnymi hodnotami - povedzme - aj v grafickej podobe. Nakoniec, jednu takúto podobu nám poskytli odborári. Neviem ako vy, ja považujem tento plagát za veľmi vtipný. Vidíte, že tie očká sa zužujú a ten priestor je vymeraný tým, nakoľko vláda činí alebo nečiní. A vidíte, že keď tých činností je menej, tak nožnice sa roztvárajú a životné náklady rastú rýchlejšie ako nominálna mzda. Vieme, že pomer týchto dvoch hodnôt je reálnou mzdou. No a ak tam nájdete, že reálna mzda v určitom období mala pozitívny trend, a ak náhodou zistíte, že sa kryje s obdobím našej vlády, nemusíme hneď hovoriť o nejakých tendenčnostiach alebo o niečom podobnom.

Priznám sa, že najviac ma prekvapil výrok, že vraj naša vláda mala ešte z čoho rozdávať, čas bol k nám milosrdný a mali sme ešte z čoho rozdávať v tom zmysle, ako ste sa, pán kolega, vyjadrili. Chcem sa teda opýtať, z čoho sme mohli rozdávať, či z tých 72, 5 mld, ktoré chýbajú napríklad po komunistických vládach v oblasti životného prostredia len v rezorte ministerstva hospodárstva do roku 2000 tak, aby životné prostredie bolo v súlade so súčasnými platnými právnymi normami? A naše právne normy v životnom prostredí, myslím si, ešte nie sú také prísne ako v Európskych spoločenstvách. Alebo z tých 40 mld korún, ktoré na rovnaký účel chýbajú obciam do roku 2000?

Mám taký pocit, pán kolega, že tento váš výrok najlepšie vyvracia vývoj v českej republike. Do volieb, do času konania minulých volieb sme uplatňovali rovnaké princípy reformy tak na Slovensku, ako aj v Čechách. Len, bohužiaľ, rozdiel je v tom, Že Česi v týchto princípoch pokračujú

a majú výsledky, a u nás sa reforma v mnohých veciach jednoducho pribrzdila. Mnohé princípy sme opomenuli, chýba synchronizácia jednotlivých krokov reformy. Či majú Česi výsledky alebo nie, dovoľte aspoň dva, tri, štyri údaje. V minulom týždni ste mohli vidieť, že prvýkrát súčasný český parlament hlasoval ako jeden muž, pretože zvyšovali penzie v priemere o 80 až 300 korún. Česká vláda v júli rozdávala peniaze z prebytku za prvý polrok. Železnice dostali niekoľko miliárd korún. K 31. augustu napriek tomu je v českom rozpočte prebytok 5, 6 mld korún. O našom schodku som včera hovoril. Takisto pripravujú mnohé zaujímavé zákony. Napríklad budú dotovať isté vrstvy občanov - nebudem zdržiavať aké - v priemere o 150 korún na nájomné a podobne. Chcem tým povedať, že transformácia ekonomiky v Čechách pokračuje, na Slovensku, ako som povedal, sa pribrzdila.

Mám taký pocit, že celkom logicky to implikuje otázku, či aj Česi ešte dnes stále rozdávajú z toho, čo tu bolo, alebo či náhodou už reforma v Čechách neprináša svoje prvé ovocie. Skôr sa prikláňam k tomu, že naozaj vydržali - a prináša svoje prvé ovocie. Iste mnohí môžete namietať, že východisková báza českej ekonomiky a slovenskej ekonomiky nie je rovnocenná, aj keď mnohí politici hovorili, že na Slovensku je prinajlepšom rovnocenná. Teda problém nevidím v straníckom zápase o slasť riadiť ekonomickú reformu na Slovensku, ani vo vytĺkaní straníckeho politického kapitálu. Problém naozaj vidím v tom, že po ostatných voľbách bola na Slovensku prerušená, spomalená ekonomická reforma, stratila sa citlivá synchronizácia jednotlivých jej krokov. My sme zastavili privatizáciu, Česi v nej pokračujú, o pár dní začína v Čechách druhé kolo aj kupónovej privatizácie. My sme oddialili konkurzy a vyrovnania, Česi ich uplatňujú. Česi majú zákon o podpore malému a strednému súkromného podnikaniu, o štátnej podpore súkromnému podnikaniu, my ho nemáme. Česi túto podporu uplatňujú, my pomenej. Áno, aj Nemci ho majú - /po pripomienke z pléna/. Ale základný problém, teda

základná otázka znie: Akú hospodársku politiku forsírovať, akú transformáciu realizovať? A druhou klúčovou otázkou je vidieť výsledky hospodárstva reálne, neskreslene a pravdivo, lebo len reálna analýza môže generovať potrebné riešenie. A myslím si, že naozaj o toto ide.

Mne sa zdá, že dnes niet na Slovensku veľa "hazardérov", ktorí by radi začali vychutnávať slasť z ovládania ekonomického kormidla slovenskej hospodárskej transformácie. Je to môj pohľad a ja to takto vnímam. Niet veľa takýchto "hazardérov". Niektorí takúto možnosť majú, ale sa jej nechytajú. My takúto možnosť nemáme, preto sa aspoň snažíme o kvalifikovanú kritiku a vlastné návrhy riešení. Netajíme sa, že máme vyhranený názor na pokračovanie ekonomickej transformácie, nuž ho forsírujeme. Ak ho vláda bude realizovať, alebo pokračovať v žiadúcej reforme, budeme takúto reformu podporovať. Poviem aspoň jeden príklad. Na minulom zasadnutí výboru dvaja poslanci HZDS - pán Pivoluska a pán Šebo žiadali od ministra financií pána Tótha, aby začal zase regulovať spotrebiteľské ceny. Minister Tóth bol mierne povedané konšternovaný - ako to Fero Mikloško hovorí - alebo vyvedený z miery, razantne odmietol takéto požiadavky, a celkom otvorene a jednoznačne som pána ministra Tótha podporil.

Problém ekonomiky teda v žiadnom prípade nevidím tendenčné, ani stranícky či mocensky. Problém znie tak, či Slovensko bude mať dosť síl dotiahnuť reformu ekonomiky do trhovej podoby. Spomeňme si všetci, o čom hovoril pán Brzezinski, keď bol na poslednej návšteve Slovenska. Hovoril o tom, že zďaleka nie všetky postkomunistické ekonomiky vydržia dotiahnuť reformu do trhovej podoby. Žiaľ, vývoj mnohých ukazovateľov indikuje, že sa prehlbujú hospodárske ťažkosti našej ekonomiky bez potrebných východísk. My vidíme východisko v razantnej podpore súkromnému sektoru, ktorá by mala byť evidentná či už v privatizácii, menovej a rozpočtovej politike, legislatíve, podpore kapitálovému trhu a ďalších. Osobne mám v úcte pamäť ľudí a ich skúsenosti, ale tie dnes napríklad hovoria aj to, že mnohí súkromní roľníci majú výborné výsledky, i keď im družstvá často s obrovskými ťažkosťami vydávajú živý či mŕtvy inventár, ktorý im patrí. Mám osobné nádherné skúsenosti s prosperitou súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí nastúpili po roku 1989. Nikto teda nechcel a ani neničil poľnohospodárstvo. Aj tu išlo o zásadnú otázku - o reštrukturalizáciu výroby tak, aby bola menej dotačné náročná, aby bola efektívnejšia a aj zdravšia. Som rád, že prosperujúci súkromní roľníci podávajú o tom svoje svedectvo už dnes, a to je veľmi dobré. Len im treba viac pomôcť, na čo sme mali aj my, poslanci, výbornú príležitosť pri spomínanom sankčnom zákone.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. O slovo sa prihlásil pán minister Zlocha.

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážená vláda,

nereagoval by som na vystúpenie pána poslanca, pretože nie som ekonóm, ale keďže spomenul aj ekologické škody, nedá mi, aby som nezareagoval. Použil trocha nesprávne číslo. Ekologická zadĺženosť sa u nás odhaduje na 110 až 130 mld korún. Trocha som sa čudoval, že nevytkol vláde, že sme to ešte neodstránili, ale aspoň trocha objektivity. Ekologická

zadĺženosť alebo situácia, do ktorej sme sa dostali, nie je určite vec posledného roku alebo posledných rokov. Zrejme sme do toho speli niekoľko desaťročí. Naprávať všetko - to zrejme budeme musieť robiť dlho.

Tu som už sám počul viacero pochybností o tom, či vlastne mala vzniknúť samostatná Slovenská republika alebo nie. Niektorí, najmä z poslancov maďarských strán, hovorili, že Slovensko ešte nedozrelo. Hovorili to aj viacerí iní poslanci. Nedozrelo pre tých, ktorí si netrúfajú; pre tých, ktorí cítili, že práve teraz bola tá doba, Slovensko dozrelo. Som presvedčený o tom, že dozrelo pre väčšinu občanov Slovenskej republiky, pretože táto väčšina je dostatočne rozumná, dostatočne pracovitá, a tá, dúfam, dokáže niečo iné, než sú rôzne predpovede a katastrofické scenáre.

Nedá mi, aby som sa nevrátil aj k tomu hospodárskemu zázraku. Ja som tie Kroky pozeral, a ak sa dobre pamätám, pán premiér nepovedal, teda necitoval sám, že je to hospodársky zázrak, ale že to povedal pán Camdesuss. Určité podmienky, v ktorých sme začali v Slovenskej republike, boli trocha iné ako v Českej republike. Viete veľmi dobre, že federálny majetok sme delili na územnom princípe. V českej republike stačilo predsa vymeniť tabule a všetko ostatné fungovalo. Mali aj ľudí, mali techniku. My sme museli zriadiť Národnú banku, museli sme zriaďovať budovy pre štátnu správu. To určite stojí veľa peňazí. V Českej republike zostali mnohé objekty po kasárňach volné. Na Slovensku sme ich museli budovať. Mnohé rozhodnutia, ktoré boli urobené v predchádzajúcom období, Slovensku nepridali, či to už bolo rozhodnutie o konverzii, či to bolo rozhodnutie, že si nebudeme nárokovať náhradu za ekologické škody po Sovietskej armáde a podobne. Určite sme mali ťažšiu východiskovú situáciu, to sme nikdy netajili. Boli sme si vedomí toho, že najbližšie roky, ktoré čakajú túto vládu, budú ťažké. To nakoniec máme vo vládnom programe, to predstavitelia vlády aj Hnutia za

demokratické Slovensko zdôrazňovali, aj zdôrazňujú pri každej príležitosti. Ale Slovensku nepomôžu rôzne pesimistické katastrofické scenáre. Slovensku pomôže zdravý rozum, nechcem povedať sedliacky rozum, lebo ten rozum nemajú u nás len sedliaci, ale aj ľudia, ktorí vyštudovali hoci v predchádzajúcom období a uplatnili sa doma i v zahraničí. Teda nespochybňujme, nehľadajme len chyby, ale hľadajme aj nejaké pozitíva.

Za svoj rezort môžem povedať, že za rok aj niečo, za tých 14 mesiacov, sme toho urobili pomerne veľa. Určite sme robili aj chyby, ale môžem povedať, že snažíme sa nájsť riešenie, len potrebujeme trošku kľudu, trošku pochopenia a určite aj dobre myslené rady. Ale len kritika, vedená často úmyselne účelovo, nepomôže ani vláde, ani strane, ktorú reprezentujete, alebo tomu hnutiu, a už vôbec nepomôže Slovensku.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prepáčte, pán poslanec Košnár, o slovo sa prihlásila pani ministerka Keltošová. V zmysle rokovacieho poriadku má prednosť.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Nedá mi, aby som nezareagovala na vystúpenie pána poslanca Dzurindu, ktorý ocenil sociálnu politiku českej republiky. Dovoľte, aby som spresnila niektoré veci priamo z českých prameňov, pretože máme dobré kontakty s českým ministerstvom práce a sociálnych vecí. V poslednom Respekte vyšiel článok s názvom "Adresná sociálni péče dosud na míle vzdáléna". Je tam veľmi ostrá kritika terajšej politiky vlády, ktorá poskytuje dávky neadresné. A pokiaľ ide o zvýšenie dôchodkov, už som spomínala, že máme to v pláne legislatívnych úloh. Predkladám to do vlády aj u nás, na Slovensku, teraz v septembri. Okrem iného zacitujem z tohto článku: "Takzvaná adresnosť a tiež možnosť zásadnej reformy sa musí dotýkať predovšetkým oblastí, ktorým kolónka štátneho rozpočtu hovorí "ostatné sociálne dávky". V súčasnosti ide predovšetkým o prídavky na deti, rodičovský príspevok, dávku pre matky, ktoré sa rozhodnú zostať doma, štátny vyrovnávací príspevok, zaopatrovací príspevok, jednorazové dávky, pôrodné, pohrebné a príspevok na bývanie. Toto všetko sa aj v českej legislatíve navrhuje upraviť takým spôsobom, ako sme to už teraz predložili vám, a kvôli vašim námietkam, pán poslanec Dzurinda tiež, som musela tie tri návrhy zákonov stiahnuť. Takže keď porovnávať, tak komplexne.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. O slovo sa hlási pani ministerka Tóthová. Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády,

dovoľte mi veľmi stručne reagovať, pretože nie som ekonóm, nebudem hovoriť ekonomickými číslami. Poviem jeden prípad za náš rezort ako jednu myšlienku. Nákladovosť, ekonomická rentabilita a podobne dá sa aj názorne vysvetliť. Chcela by som poukázať na jednu vec, že ak v rozbehnutej vlakovej súprave odpojíte niekoľko vagónov, táto rozbehnutá

vlaková súprava nebude pociťovať problémy. Ovšem dať do pohybu novú vlakovú súpravu, to každý technik vie, že tam sú najvyššie energetické náklady. A niečo pravdepodobne, nejaká asociácia platí aj pre ekonomickú sféru. A čo súvisí s činnosťou parlamentu - naše aktivity od vzniku Slovenska nie sú len negatívne, máme aj výrazné pozitívne. Skúsme sa na ne orientovať. Za svoj rezort len jedno: Zbierka zákonov vychádzala v časovom limite tri mesiace. Po vzniku Slovenskej republiky bez toho, že by sme prevzali odborníkov, že by sme prevzali príslušnú techniku, vydávame Zbierku zákonov pravidelne najneskôr do troch týždňov, v prípade núdze z večera do rána. To je argument pre to, že pokiaľ Slovensko chce, má na to odborníkov, vie sa postaviť na svoje nohy. Samozrejme, je to ako s tou vlakovou súpravou.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Košnár. Poslanec J. Košnár:

V nijakom prípade nechcem rozvíjať polemiku. Ak pán kolega Dzurinda vyjadril isté poľutovanie nad tým, že som hovoril o tom, že predchádzajúca vláda ešte mala z čoho, tak zrejme to slovo "rozdávať" si domyslel. Ja som toto slovo nepoužil. Mal som na mysli niečo iného. Ako ekonóm určite dobre vie, že makroekonomické pohyby nie sú reagenciou na včerajšie, predvčerajšie, alebo spred dvoch mesiacov prijaté uznesenie vlády alebo nejaké hospodársko-politické opatrenie. Preto mne je zasa trošičku ľúto, ak sa dáva do bezprostrednej korelácie momentálny stav k istému dátumu, povedzme, ktorý je významný z hľadiska mocenského, politického a podobne so zvratmi v makroekonomickom vývine a makroekonomickom stave krajiny. Toto považujem za nie celkom korektné používanie štatistických makroekonomických údajov. Za korektné, konštruktívne východisko, na ktoré azda všetci čakáme a ktoré by sme všetci chceli tu mať, považujem nie takéto prenášanie, obviňovanie, kto v akej miere za čo môže, ale solídnu, hlbokú analýzu, realistickú analýzu stavu, v akom sa ekonomika nachádza. Hľadanie pozitívnych, triezvych východísk pro futuro. Toto bolo zmyslom môjho vystúpenia. Ak bolo prijaté takým spôsobom, že útočím na všetky možné strany, takto to myslené rozhodne nebolo. Takže argumentácia o tom, čo tu zanechal predchádzajúci režim, akú ekologickú zadĺženosť a podobne, je trochu mimo kontextu toho, o čom som vo svojom vystúpení v rozprave hovoril.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Blíži sa pol jednej a mala by nasledovať obedňajšia prestávka. Ešte má faktickú poznámku pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Chcel by som zareagovať na pani ministerku spravodlivosti, keď hovorila o tom, ako promtne zabezpečuje vydávanie zákonov v Zbierke zákonov. Do dnešného dňa sa jej nepodarilo zabezpečiť vydanie novely zákona o štátnom rozpočte číslo 14/1993, aj keď od 18. februára už prešlo viac ako 7 mesiacov, ako tento parlament túto novelu zákona schválil.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Dzurinda.

Poslanec M. Dzurinda:

Priznám sa, pán poslanec Košnár, že som nepochopil tú neserióznosť z môjho porovnávania, ale to si vysvetlíme individuálne. Vy ste doslova povedali, že čas, ktorý jej - rozumejme predchádzajúcej vláde - bol vymeraný, bol k nej milosrdný a ešte mala z čoho. To je doslovná citácia, čo ste povedali. Hovorím schválne presnú citáciu, aby sme si uvedomili celkový zmysel toho vyjadrenia. Ponechávam to na vnem každého poslanca. Ja som mal taký, ako som povedal.

Pani ministerke Keltošovej by som chcel povedať len jednu vec, že na komplexný pohľad na sociálnu oblasť, myslím si, bude priestor. Sú to zákony, kde si to môžeme povedať a určite si povieme. No, a po druhé - niet štátu na svete, kde by ľudia, novinári a iní, jednoducho boli spokojní - povedzme - aj so sociálnou oblasťou. Čiže ak Rešpekt vyjadril istý názor, v tomto duchu oceňujem, že Rešpekt sú necenzurované noviny.

No a pánu ministrovi Zlochovi by som chcel povedať, že bolo to trošku mimo kontextu. Myslím si, že číslo, ktoré ste uviedli, je globálnejšie. Ja som hovoril len o dvoch oblastiach - o rezorte hospodárstva a o obciach. Naozaj je to dedičstvo tých desaťročí. Chcem však povedať len jednu vec, že naozaj som nehovoril o tom, a viem, že problém nestojí dnes tak, či si niekto trúfa alebo nie. O tom v mojom príspevku nebola ani reč. Chcel by som vám povedať, že ja si trúfam, a som presvedčený že aj KDH si trúfa. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Ak dovolíte, chcel by som reagovať na slová pána ministra Zlochu, s ktorým som bol poslancom vo Federálnom zhromaždení. Pán minister, síce kvitujem, že veľmi dôsledne obhajujete svoju vládu, ale nebudujme tu nový Národný front. Nikde na svete v demokratickom systéme opozícia vládu masívne nechváli. Je vlastne pomoc pre vládu, ak ju opozícia upozorňuje na chyby. Osobne sa domnievam, že vaši poslanci aj v tomto parlamente v minulom volebnom období sa neriadili vašimi slovami.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuzbert - faktická poznámka. Poslanec T. Kuzbert:

Tejto noci som mal sen. Snívalo sa mi, že bola jedna vláda, ktorá všetko vyriešila, mala končiť svoje volebné obdobie a státisíce občanov Slovenska zaplavili Bratislavu a na kolenách prosili zástupcov tejto vlády, aby neodišli, aby zostali naďalej. Zobudil som sa, bol som v tomto parlamente a zisťujem, že skutočne sú takí ambiciózni ľudia, ktorí túto vysnenú vládu by mohli realizovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Ešte sa hlási o slovo pán minister.

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne a páni poslanci,

vážená vláda,

vôbec som nevyslovil želanie, aby ste nás nekritizovali. Dokonca som povedal, že dobre mienenú, rozumnú kritiku, alebo keď dáme tomu nejaký normálnejší názov - pripomienku, každý normálne zmýšľajúci človek sa bude snažiť využiť. Za seba môžem povedať, že sa stretávam nielen s poslancami a so štátnou správou alebo samosprávou za HZDS, ale so všetkými politickými stranami, aj so zástupcami maďarských strán, aj s občanmi žijúcimi na tomto území. Každú dobre mienenú radu, ale, dalo by sa povedať, každú radu sa snažím so svojimi spolupracovníkmi analyzovať a nájsť v tom niečo, čo môžeme vo svojom rezorte využiť. Ale v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s takou kritikou alebo s takými pripomienkami opozície, ktoré sú - nehnevajte sa - demagógiou.

Nedá mi, aby som nepripomenul jeden prípad, ktorý sa týkal nášho rezortu. Koncom mája alebo začiatkom júna sa na každý rezort obrátila redakcia Národnej obrody s tým, aby sme napísali, aké sme mali predsavzatia a čo sme urobili za rok. Keďže sme boli limitovaní rozsahom textu, ani zďaleka sme nenapísali všetko, čo sme urobili. Mňa potom "veľmi potešili" dve vyjadrenia. Jedno z nich robil pán poslanec Čarnogurský. Podľa neho na ministerstve životného prostredia sme neurobili nič, najväčšie úspechy sme mali v kádrových výmenách, že sme už vlastne vymenili všetko. Keď som to ukazoval niektorým známym, hovorili mi: Ty máš výhodu, ty môžeš teraz všetko povymieňať a vlastne budeš v súlade s tým, čo hovoril pán poslanec. Neurobil som to a ani to neurobím.

Minulý týždeň sme mali stretnutie s výborom pre životné prostredie v Častej-Papierničke a hodnotili sme tam aktualizovaný program vlády za životné prostredie. Môžem vás ubezpečiť, že som sa nehanbil za to, čo sme urobili. Urobili sme toho veľa. Skutočne veľa. Nemôžem povedať, že sme urobili všetko, ale stretávam sa aj s množstvom delegácií zo zahraničia, ktoré prichádzajú k nám niekedy ponúkať pomoc, niekdy sa snažiť plávať v mútnych vodách a niečo získať. A keď sa oboznámia s tým, čo sa u nás stalo v oblasti životného prostredia za tri roky - určite to nie je len výsledok našej 14-mesačnej roboty - čo sme urobili za tri roky, sú často prekvapení. Ako príklad uvediem, že už máme vypracovaný návrh zákona o hodnotení vplyvov činností na životné prostredie. Asi pred dvoma týždňami tu bola delegácia z Holandska, ktorá chcela robiť seminár o využívaní tohoto zákona. Nakoniec konštatovali, že my sme na tom prinajmenšom tak dobre a tak to poznáme ako oni.

Robíme skutočne veľa vecí, ktoré sa v minulosti nerobili. Nehovorím, že to bola predchádzajúca vláda alebo ešte trošku ďalej do minulosti. Len do tých pripomienok treba trošku objektivity. Nám by tiež dobre padlo, keby ste nám povedali: "Áno, toto ste aj dobre urobili". A nielen biť hlava-nehlava, pretože nemôžem si pomôcť, tú neistotu v luďoch vyvolávate často vy, pretože, ak sme nič dobré neurobili, ak sa rútime do katastrofy, potom naozaj neviem, čo si majú ľudia myslieť. Takisto sa stretávame s ľuďmi zvonku, prichádzajú tam predstavitelia rôznych strán a rôznych hnutí, a nemôžem povedať, že by boli úplne stotožnení s tými katastrofickými scenármi, ktoré sa tu často hovoria. Ľudia sú ochotní určité ťažkosti strpieť. Ešte som nepočul, že by nám niekto povedal, aby sme sa obrátili na Českú republiku, aby nás znova zobrali do zväzku.

Na druhej strane som presvedčený, že možno niektorá druhá vláda, ktorá príde, a keď sa jej nebude dariť - a som presvedčený o tom, že zázraky neurobí ani druhá vláda - možno padne na kolená a vyzve národ, aby kolenačky išiel k rieke Morave a žiadal o spätné pripojenie. Ale som presvedčený o tom, že naša vláda, naše hnutie takéto rozhodnutie neurobí, pretože naozaj si aspoň trochu veríme a veríme aj v silu ľudí, ktorí na Slovensku žijú.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani ministerka Keltošová - faktická poznámka. Potom pán poslanec Dzurinda.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Pán poslanec Dzurinda, asi sme si nerozumeli. Hovorila som o právnych úpravách, ktoré sme pripravili, že poznáme aj to, aká je situácia na českom ministerstve práce. Takisto pripravili tie isté právne úpravy, čiže to nebola len kritika Rešpektu. To je právny stav taký, aký je. A ako ústavný činiteľ, pán poslanec, by som nemala robiť reklamu, ani ju nechcem robiť, ale teraz sa nezdržím. Necenzurovaný Rešpekt rozhodne nemôžete podozrievať z toho, že je ľavicovo orientovaný. A ak sa chcete ako hnutie, ktoré sa hlási k pravici, dobre zorientovať aj v českej sociálnej politike, o ktorej tu hovoríte, kupujte si Express. /Smiech v sále. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Ešte pán podpredseda vlády Kováč.

Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

mňa veľmi zaujal farebný plagát, ktorý mal v ruke pán poslanec Dzurinda, ale ako od pravicového ekonóma by som skôr čakal, že bude žiadať, aby tento graf bol doplnený o hodnoty produktivity práce. A to tam chýba. Mávať plagátom, kde sú ceny a kde je mzda, kde je reálna mzda bez toho, že by sa uviedla aká je produktivita práce, je z ekonomického hľadiska asi nie príliš prijateľné.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

Poslanec M. Dzurinda:

Pán podpredseda vlády, mám pocit, že nejde o najserióznejšiu diskusiu. Nemal som vo svojej všeobecnej rozprave tému všeobecnej ekonomiky. Hovoril som o tom, že grafy, ktoré som včera podával v interpeláciách, nepovažujem za niečo zavádzajúce, niečo zlé, a ako ilustráciu som uviedol jeden graf. Veľmi by ma mrzelo, pán podpredseda vlády, ak by ste si mysleli, že ma neznepokojuje jav, že nominálne mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita práce. Ak by ste si mysleli, že to neviem, nekonečne by ma to mrzelo. To mi však trošku pripomína, viete, že hráme to niekde inde, o čo tu vôbec dnes nejde. To je jedna poznámka.

Druhá poznámka: Ja veľmi rád čítam Rešpekt, pani ministerka. Viac som nevyrozumel z toho, čo ste hovorili. A moja posledná poznámka: Pán minister Zlocha, veľmi ma osobne znepokojila vaša vízia vlády, ktorá možno príde, kľakne na kolená a poprosí - mea culpa, chcem ísť naspäť. Osobne ma to veľmi znepokojilo. Beriem to do súvzťažnosti s diskusiou, ktorá tu bola. Vy dobre viete, pán minister, že my sme už v októbri povedali, aký bude náš postoj, že máme isté obavy, ale že jednoducho ak od nového roka niečo bude, tak ideme. Takéto vízie v súvislosti s diskusiou s poslancami KDH nepovažujem za najserióznejšie. Ešte raz opakujem, naša vláda, ak to bude aktuálne, neurobí to, čo ste povedali, som si v tom istý. Ale ešte jednu vec vám chcem povedať. Hovorili ste párkrát o demagógii, pritom ste vyťahovali iné problémy, nie tie, ktoré tu boli diskutované, povedzme aj včera, a hovorili ste o dobre mienenej kritike. Viete, v tom je ten problém. V tom, či je dobre mienená. No, keď sa budeme na koňa obaja pozerať z inej strany, vy ho budete možno vidieť, že je natretý na čierno, ja na bielo. Čiže v tom je tak trošku problém - pochopiť aj druhú stranu, že to tiež môže myslieť dobre. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. O slovo sa prihlásil podpredseda Národnej rady pán Weiss.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

táto debata ma primalá ku krátkej poznámke na tému metodológia kritiky toho stavu, ktorý tu teraz je. Ťažko mňa osobne alebo aj poslanecký klub Strany demokratickej ľavice možno obviňovať z toho, že by bol nekritický k hospodárskej

politike tejto vlády. Argument, ktorý použil pán poslanec Dzurinda, teda okamžité poukázanie na dedičstvo po bývalom režime, je bežný a ja ho beriem. Beriem ho preto, že keď náš klub ekonómov vypracovával prvú štúdiu ešte v decembri 1991, pri analýze stavu slovenskej ekonomiky a jej vývojových možností zohľadnil, aké dedičstvo sme prevzali. Naše stanovisko je však také, že iracionalita a niekdy možno povedať až zvrhlosť niektorých hospodárskych opatrení, ktoré sa diali v rámci RVHP, nemôžu byť predsa večným ospravedlnením pre nedobre volené, nedobre premyslené kroky vlád, ktoré na základe demokratických volieb zobrali zodpovednosť za vývoj tejto krajiny.

Pán Dzurinda, keby som pokračoval v logike vašich úvah, tak by som ponúkol tejto vláde fantastické ospravedlnenie. Veď ona to, za čo ju kritizujete aj vy, môže pokojne, podobne, ako to robíte vy v mene vlády pána Čarnogurského, zvaliť na dozvuky 40-ročnej hospodárskej politiky bývalého režimu. Ale potom upadneme do fatalizmu. Potom prestaneme rozlišovať, za čo môže skutočne bývalý režim a za čo môže zvolená stratégia transformácie prijatá po voľbách v roku 1990, a za čo môžu konkrétne opatrenia tej alebo onej vlády. A myslím si, že tieto roviny musíme rozlíšiť a potom môžeme dôjsť aj k východiskám napríklad štátnej hospodárskej politiky, ktorú by bolo dobré sledovať bez ohľadu na to, kto momentálne na základe výsledkov volieb je vo vláde. Predsa určitú hospodársku štátnu politiku v zmysle presadzovania nevyhnutnej transformácie národného hospodárstva nemôžeme po každých voľbách radikálne a drasticky meniť, pretože potom by transformácia naozaj uviazla tam, kde si to nikto neželá. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Ak dovolíte tiež jednu poznámku. Totiž najmenej dva príspevky v zahraničných západných obchodných časopisoch sú na tému, že pán Klaus nedrží svoju líniu a že prešiel na oslabenie postupu reformy, že prezamestnanosť je umele udržovaná atď. Každopádne záver príspevkov bol taký, že politika, ktorá beží teraz, v terajšej českej vláde, už sa nedrží tých zásad, ktoré vyslovila ako nemenné pre toto obdobie.

Ďakujem.

Prosím, pán Černák. Poslanec Ľ. Černák:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

kolegyne, kolegovia,

chcel som pôvodne vystúpiť v politickej rozprave s jedným materiálom, so svojimi názormi, názormi našej strany. Keďže nerád hovorím o niekom, kto nie je prítomný, obmedzím sa len na to, aby som povedal krátku poznámku na tému, ktorá dominovala v mojom príspevku na tému zodpovednosť.

Keď sme ako strana - Slovenská národná strana pri písaní nášho nového programu hľadali názov pre tento program, ktorý by najlepšie vyjadroval podstatu, tak sme zvolili názov "Zodpovednosť za Slovensko". Zodpovednosť preto, lebo práve zodpovednosť je to slovo, ktoré najpresnejšie vyjadruje našu hlavnú povinnosť. Našu hlavnú povinnosť ako politických strán, našu hlavnú povinnosť ako parlamentu, ale našu hlavnú povinnosť aj ako poslancov, ako osôb, ktorí sú zodpovední svojim voličom.

Volič delegoval veľkú časť svojich právomocí na nás, na politické strany preto, aby sme tieto právomoci využívali pre jeho prospech. Aká je však situácia po roku? Vláda pôsobí ako menšinová, je schopná v parlamente rokovať o menej dôležitých zákonoch - tým nechcem povedať, že zákon o železnici alebo zákon o lesnej komore je málo dôležitý, ale nie je schopná získať podporu pre rozhodujúce zákony - pre balík sociálnych zákonov, nie je schopná v politickom grémiu napriek naliehavej prosbe premiéra dostať na rokovanie pléna zákon o Rade národnej bezpečnosti, atď.

Toto nie je výsledok menšinovej vlády. To je výsledok neochoty podeliť sa o moc. Je to moc ako taká, moc, ktorá umožňuje byť pritom, rozhodovať, rozdeľovať, využívať a zneužívať informácie. Moc je však minca, ktorá má dve stránky. Na jednej strane moc, na druhej strane zodpovednosť.

Dámy a páni, nech je vladár akokoľvek silný, v rozprávke sa hovorí, že musí počúvať na obidve uši. A my sme zodpovední za to, ak túto vlastnosť vladár nemá, aby sme urobili nápravu.

Dámy a páni, nepatrím medzi ľudí, ktorí stiahnu chvost pred levom a keď je lev zranený, potom začnú brechať. Ale napriek tomu si myslím, že ak jednoducho, pragmaticky, vedomí si svojej zodpovednosti voči ľuďom, ktorí nás do tohto parlamentu volili, zoberieme rad radom vyhlásenia, počínajúc tým dávnovekým "stotisíc pracovných príležitostí", "Ruskoslovenská banka", "predaj špeciálu" - a pritom sme zatiaľ nepredali absolútne nič, ak si zoberieme pragmaticky fakt, že plynovod nepôjde cez Slovensko, ale pôjde cez Poľsko, a my teraz sa ideme vrhnúť na nejaké chimérne surbutské dohody, ak si zoberieme prehlásenia, že z Vyšegrádskej štvorky urobíme silný celok, že Bratislava bude centrom, a pritom nič sa nedeje, na Vyšegrád sa zabúda, ak skutočne si zoberieme vyhlásenia o hospodárskom zázraku - a podľa mňa, je neetické hovoriť o 0, 4-percentnej inflácii v júni, keď v júli bola 10-percentná devalvácia, ak si zoberieme vyhlásenia o osobnom priateľstve s človekom, ktorého vidím tretí, štvrtýkrát v živote a rozprávam sa s ním cez tlmočníka, myslím si, že niečo to napovedá.

Ak si zoberieme reči o tom, že banka Slovakia roztočí hospodársky život na strednom Slovensku, a pritom jednoducho nie sú zdroje, a tú miliardu, ktorá je plánovaná, zhltne banka na budovu, na výpočtový systém, myslím si, že je najvyšší čas, aby sme si ako osoby uvedomili zodpovednosť, aby sme sa nedali ako osoby manipulovať tak, aby sme nenaleteli tak, ako naleteli moderátori v posledných Krokoch, že na priamu otázku kolegu Ftáčnika pán Mečiar úplne majstrovsky odviedol debatu na národnostný problém, aby sme si uvedomili, že sme parlament, ktorý čerpá informácie z novín a že je tu pár ľudí v tomto štáte, ktorí vidia pod hladinu. A tí, ktorí vidia pod hladinu, nie všetci majú z toho dobrý pocit.

Dámy a páni, nejdem hodnotiť kauzu "Filkus". Nejdem hodnotiť to, že nenašiel dosť odvahy, aby sa postavil s Kňažkom, nejdem hodnotiť to, že keď prijal diplomatickú službu, mal sa správať ako diplomat, ale jednoducho sa zamýšľam nad tým, čo povedal, a keď si prečítam to, čo povedal, podľa môjho názoru, povedal pravdu. A za pravdu sa jednohlasne vylučuje. Jednohlasne. Pozor, aby sme neprekročili Rubikon, ako parlament sme za to zodpovední.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Ešte faktická poznámka pána poslanca za KDH. Poslanec L. Kvasnička:

Chcel by som povedať len takú krátku poznámku. Nemôžem si to odpustiť. Mňa veľmi potiahlo za uši vo vystúpení pána

Weissa, že keď sa zamýšľali nad ekonomickým programom do budúcnosti, uvažovali o tom, aké následky zdedili po minulosti. Myslím si, že to je terminologický zmätok. Myslím si, že by bolo lepšie povedať nie aké následky zdedili, ale aké následky zanechali. Preto ma to potiahlo za uši.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Kvasničkovi. O slovo sa ešte hlási pani poslankyňa Ondrejovičová.

Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne a kolegovia,

pán kolega Černák hovoril o zodpovednosti a o tom, že by sme sa nemali vyhýbať predovšetkým zodpovednosti pred tými, ktorí nás sem poslali, teda pred národom. Nemôžem nezaujať stanovisko k určitej opakujúcej sa veci, ktorá ma irituje. Pri prezentácii na stolíku sa sústavne objavujú lístky s textom o Slovenskom národnom povstaní a jeho odmietaní najmä zo strany rôznych neznámych skupín zo zahraničia. Osobne sa ma táto otázka veľmi dotýka i citovo, preto chcem reagovať nasledovne: Slovenské národné povstanie bolo celonárodným povstaním proti fašizmu osobitne na našom území a bolo druhým najväčším povstaním proti fašizmu v Európe. Dohoda bola, že túto historickú udalosť zhodnotia na základe dokumentov predovšetkým odborníci z historického hľadiska. Pri tomto našom sviatku nám mnohí významní politici poslali blahoprajné telegramy z Európy i zo zámoria. Na budúci rok je pozvaný prezident Spojených štátov Clinton. A nedá mi nepovedať, že práve po roku meruôsmom bol to rok 1944, ktorým

sme sa zapísali ako demokratická krajina neznášajúca fašizmus a totalitu, teda kladne sme sa zapísali do dejín Európy a sveta.

Iná je otázka, ako sa majú veci zblízka a ako zďaleka. Ale takisto môžeme hovoriť aj o Veľkej francúzskej revolúcii. Na jednej strane to bolo liberté, egalité, fraternité a na druhej strane gilotíny. Nechajme teda historikom hodnotenie tejto udalosti na základe dokumentov a faktografie. Prosím vás, aj keď máme demokraciu, nech už nás tieto veci tu, v parlamente prestanú iritovať v podobe tzv. vedeckých úvah, o ktorých hovoria metalurgovia, a nie historici alebo skupiny ľudí, ktorí o povstaní nemajú ani šajnu. Prepáčte, odmietam také niečo, a hlásim sa práve k týmto tradíciám, ktoré nás privádzajú ku kultúrnym národom Európy.

Ďakujem. /Potlesk/.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, je naozaj čas, aby sme išli na obed. Do pol tretej je obedňajšia prestávka.

/Po prestávke. /

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

keďže v bode všeobecná rozprava sa nechystáme hlasovať, myslím si, že môžeme pokračovať v rokovaní. Mám tu ešte prihlášku do rozpravy na meno Hofbauer. Predpokladám, že ide o pána ministra, ktorý nie je prítomný, takže stráca poradie. Ďalej sa hlásila pani poslankyňa Gbúrová. Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa M. Gbúrová:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

moje vystúpenie je motivované príspevkami, ktoré odzneli na pôde parlamentu včera, dnes, ale predovšetkým ma oslovilo vystúpenie môjho predrečníka, predsedu Strany demokratickej lavice pána Petra Weissa.

Už pomerne dlhý čas sa pohrávam s myšlienkou vystúpiť k určitému problému, ktorý večne nastoluje opozícia vo vzťahu k SDĽ a ktorý SDĽ večne rôznym spôsobom vysvetľuje, zdôvodňuje a ospravedlňuje. Viem, že budem možno nepochopená nielen opozíciou, ale keďže sa tento problém týka predovšetkým našej generácie, som ochotná svoj postoj napriek tomu vyjadriť.

V roku 1989 skončila vedúca úloha KSČ a zanechala dedičstvo. Chcem, aby sme si uvedomili, že tým dedičstvom je nielen ekonomika a sociálna oblasť, ale aj politika a politické vedomie, a to predovšetkým. Bez ohľadu na to, kto po tieto dve generácie, ktoré tu vyrástli, bol v KSČ alebo nebol, má vo svojom vedomí otlačok tej doby. Doby zložitej, ťažkej, ale zároveň formujúcej i ľudí proti nej. Všetci, bez ohľadu na terajšiu svoju príslušnosť sme históriou, ktorú sme prežili, poznačení, je hlboko v nás, v našom vedomí. I tí za, i tí proti, sa formovali podobným spôsobom. A toto za, respektíve proti, im vtlačilo rys, ktorým sme typickí aj dnes. Tento spôsob myslenia za, a proti, je síce prirodzený, ale ťažko aplikovateľný v čase premeny resp. procesu zmeny starej kvality sociálno-ekonomických a sociálno-politických vzťahov v kvalitu novú.

Súhlasím s tým, že aj táto ťažká aplikovateľnosť je prirodzeným javom, ale nemôžem súhlasiť s tým, že dedičnosť starej kvality sa automaticky prenáša len do vedomia tých, ktorí boli v minulosti za. Proces tvorby novej kvality obsiahol aj tvorbu novej kvality politických vzťahov a politických strán. Od roku 1989 začali vznikať nové politické subjekty, ktoré s minulosťou chcú skoncovať, či boli za, alebo boli proti. Niekto len formálne, zmenou, respektíve tvorbou nového subjektu a nového názvu, iný naozaj, novým obsahom.

Preto sa pýtam, dokedy sa budú nové subjekty musieť ospravedlňovať za dedičstvo, dokedy len jeden subjekt sa bude cítiť zodpovedný, keď na každý nový subjekt, ktorý vznikol po roku 1989, sa nabalili aj staré subjekty. Sú všade. Ľudí predsa v novovznikajúcich štátoch neodstrániš, máš len jednu jedinú šancu, získať ich pre tvorbu novej kvality. Ak to nedokážeme, je naše politické trvanie, naša politická moc a existencia časové obmedzená. Niekto vedome pestuje len u jedného subjektu komplex zodpovednosti za minulosť. A uvedený subjekt sa bráni. Nech sa prestane brániť, zbaví sa komplexu, pretože len v dôvere vo svoje sily nie je komplex schopný sa etablovať a zahniezdiť. Treba nechať na iné politické subjekty ich vedomie, obsahujúce výrobu permanentného vinníka. Vecí ustavičné omieľanie tohto klišé len z jednej strany človek-volič už dávno prehliadol. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy?

Prosím, pán poslanec.

Poslanec I. Surový:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

takisto ako moja predrečníčka chcel by som reagovať na môjho predrečníka ešte v dopoludňajšej časti, na pána exministra Černáka. Vypočuli sme si tu debatu, tému o zodpovednosti. Osobne si vážim ľudí, ktorí túto nôtu majú v úcte a uctievajú si zodpovednosť. No ťažko je počuť o zodpovednosti práve z úst tých, ktorí dostali šancu byť vo vláde samostatnej Slovenskej republiky a priamo sa podieľať pri zodpovednosti za ďalší vývoj a prekonávanie ťažkostí, ktoré po zrode toto batoľa čakalo, a z malichernosti alebo z trucu odskočili od požadovanej zodpovednosti a zabudli pritom na občana a voliča. Teraz, po čase a po nových snahách dostať sa späť do vlády, keď to nevychádza tak, ako si to predstavujú, poukazujú na druhých a volajú po zodpovednosti. Preto sa domnievam, že v tomto prípade pojem zodpovednosť nebude celkom namieste, ale skôr ma núti opýtať sa, čo je pojem charakter.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Surovému. Hlási sa niekto ďalší?

/Nikto. /

Ak nie, ukončujem tento bod rozpravy. Vzhľadom na to, že ešte stále rokuje politické grémium, ktoré bolo zvolané na žiadosť viacerých politických subjektov, ktoré sú zastúpené v Národnej rade, neostáva mi nič iné ako vyhlásiť polhodinovú prestávku.

/Po prestávke. /

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budenie pokračovať v našom rokovaní. Prosím, aby ste všetci zaujali svoje miesta. Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 95 poslancov. Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.

Budeme pokračovať deviatym bodom programu, ktorým je

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. júla 1993 o mene a priezvisku vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Vrátený zákon ste dostali ako tlač číslo 282. Súčasne ste dostali dodatok k rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. júla 1993 o mene a priezvisku na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorý obsahuje stanovisko vlády Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov je ako tlač číslo 282a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vrátenie zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky Jozef Tuchyňa. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

vláda Slovenskej republiky prijala 13. júla tohoto roku

uznesenie číslo 509, ktorým sa obrátila na prezidenta republiky s požiadavkou, aby bol Národnej rade Slovenskej republiky vrátený jej zákon zo 7. júla o mene a priezvisku na opätovné prerokovanie. Svoje rozhodnutie vláda odôvodnila jednak tým, že prijatý zákon nekorešponduje celkom s niektorými ustanoveniami zákona o rodine z hľadiska formálno-právneho, jednak z hľadiska nedoriešenia problematiky ženských priezvisk. Prezident republiky požiadavku vlády akceptoval, uvedený zákon Národnej rade Slovenskej republiky vrátil a zároveň navrhol úpravu niektorých dotknutých ustanovení zákona.

Vláda aj naďalej plne rešpektuje právo národnostných menšín garantované Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodno-právnymi dokumentmi. Plne podporuje zákonom upravené osobnostné právo každého občana. Zároveň však svojím rozhodnutím chce predísť tomu, aby z legislatívne nevyjasnenej situácie nevznikali nové nedorozumenia. Vláda si uvedomuje, že sa týmto nedorozumeniam bolo možné vyhnúť, ale tlak motivácie v určenom čase bol natoľko silný, že nedovolil precíznejšie sformulovať navrhnutý zámer. Preto je potrebné vec opätovne posúdiť z hľadiska používania mien a priezvisk v úradnom styku, ako aj pri inom bežnom používaní. Tieto obavy vlády vyjadril pán prezident už v spomenutých návrhoch na úpravu niektorých ustanovení prijatého zákona. Vláda s týmito úpravami súhlasí. Ide najmä o obmedzenie počtu zapisovaných mien do matriky, ako aj obmedzenie, aby nebolo možné určiť mená neosobné, domácke, prípadne zdrobnelé, ktorých nová forma sa zatiaľ neosamostatnila.

K spôsobu zápisu do úradných listín uvádzam, že ak by Národná rada neakceptovala doplnenie zákona o nový § 15, vláda bude riešiť túto problematiku v ďalších návrhoch zákonov, ako sú zákon o matrikách, cestovných dokladoch a iných.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tak ako pri pôvodnom prerokovávaní návrhu dotknutého zákona i teraz je potrebné ustanoviť účinnosť zákona tak, aby sa umožnilo náležité si osvojenie jeho ustanovení pracovníkmi štátnej správy, ako aj širokou verejnosťou. Navrhujem preto, aby účinnosť zákona bola od 1. januára 1994.

Vážená Národná rada, dúfam, že tento krok vlády, i vrátenie prezidentom Slovenskej republiky pochopíte tak, že sa stalo v záujme všetkých občanov tohoto štátu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Tibora Cabaja, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec T. Cabaj.

Vážený pán predsedajúci, zástupcovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. júla 1993 vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru rozhodnutím z 9. augusta 1993 číslo 428 na prerokovanie do 15. septembra 1993. Súčasne určil na skoordinovanie stanovísk výborov ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti s tým, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vrátený zákon v určenej lehote, pričom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru nesúhlasil s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky uvedenými v jeho rozhodnutí o vrátení zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. júla 1993 o mene a priezvisku, okrem pripomienky pod bodom 7. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo s týmto rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky nevyslovil súhlas, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody súhlasil s rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona o mene a priezvisku v celom rozsahu. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky nevyslovili súhlas so všetkými pripomienkami, resp. súhlasili len s niektorými pripomienkami z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili súhlas s pripomienkami z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. júla 1993 o mene a priezvisku takto - nebudem sa zaoberať celou spoločnou správou. Všetky pripomienky od 1 po 7 sú zdôvodnené v spoločnej správe, ktorú ste obdržali, a zároveň sú tam uvedené výbory, ktoré s príslušnou pripomienkou vyjadrili súhlas.

Dnes bolo zasadnutie politického grémia, ktoré zhodnotilo jednotlivé pripomienky prezidenta Slovenskej republiky k vrátenému zákonu. Politické grémium podporilo pripomienky pána prezidenta pod poradovým číslom 1, 2, 3, 6 a 7 s tým, že o pripomienke číslo 4 a o pripomienke číslo 5 sa bude potom

hlasovať samostatne. V pripomienke číslo 7 je alternatívny návrh. Aj politické grémium odporučilo bod a/, teda účinnosť zákona od 1. januára 1994. Toľko k mojej správe.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spoločných spravodajcov.

Faktická poznámka - pán poslanec Csáky. Poslanec P. Csáky:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

Dovolil by som si upozorniť pána spravodajcu na to, že sme sa dohodli trošku inak, že aj bod 4 sme dali do hlasovania an blok, s ktorým sme súhlasili. Jedine bod 5 ostal otvorený, o ktorom by bolo treba hlasovať osobitne, a tiež bod 7 vzhľadom na to, že tam sú alternatívy. Tak sme sa dohodli na politickom grémiu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Csákymu. Hlási sa pán poslanec Sečánsky.

Poslanec M. Sečánsky: Dámy a páni,

mám pripomienku k bodu 6 spoločnej správy, to je ten novonavrhovaný § 15, ktorý navrhuje pán prezident republiky.

Jeho znenie je: "Cudzojazyčné mená a priezviská sa zapíšu do matriky, rodného listu, občianskeho preukazu... atď. latinkou. " Z tohoto môže vzniknúť výklad, že iné než cudzojazyčné mená by sa nemuseli zapisovať do týchto dokladov a evidencií latinkou. Navrhujem preto hlasovať o tomto bode osobitne a navrhujem pre bod 6 takéto znenie: "Mená a priezviská sa zapisujú do matriky... atď. " Teda všetky mená a priezviská sa zapisujú do matriky latinkou.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Sečánskemu. Ako druhý sa do rozpravy hlásil pán poslanec Fóthy, potom pán poslanec Hrnko, pán poslanec Chamula.

Poslanec J. Fóthy:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

vážení hostia,

úvodom mi dovoľte, aby som upriamil vašu láskavú pozornosť na raritu v parlamentnej praxi, a to, že vláda Slovenskej republiky podala návrh zákona o mene a priezvisku a po schválení tohto zákona Národnou radou Slovenskej republiky bola to ona, ktorá prostredníctvom pána prezidenta vrátila tento zákon na opätovné prerokovanie s čudným odôvodnením, že v atmosfére, v ktorej bol zákon prijatý, neboli presne vyjadrené úmysly zákonodarcu, respektíve Jazykovedný ústav argumentoval tým, že jazyk je nad zákonom.

Vo vyspelých demokraciách je nemysliteľné, aby zákonitosti úradného jazyka boli čímsi viac ako základné ľudské práva. Právo na meno a priezvisko v materinskom jazyku patrí medzi najzákladnejšie ľudské práva. Meno - to je identita.

To som ja - ego sum. Bolo by už načase aj pri tvorbe zákonov prestať nás porovnávať s emigrantmi, respektíve s vietnamskou etnickou skupinou, ako to figuruje v liste predsedu vlády adresovanom pánu prezidentovi pri vrátení tohoto zákona. Napokon, vyspelé demokracie rozlišujú národné menšiny žijúce na území štátu odjakživa, od emigrantov, ktorí opustili svoju vlasť.

V našom prípade človek sa očitá striedavo v inom štáte nie svojím zapríčinením. Napríklad moja matka, ktorá má 80 rokov, žije na území piateho štátu od roku 1913, keď sa narodila, a to bez toho, že by bola vykročila z dediny na dlhšiu dobu. Žila v Rakúsko-Uhorsku, v Československu, v rokoch 1938 až 1945 v Maďarsku, potom zase v Československu, respektíve v ČSFR, a od 1. 1. 1993 v Slovenskej republike. Sústavne žijeme na území, kde sme sa narodili, a pritom máme problémy so zachovaním svojej identity, národnej kultúry a materinského jazyka. Máme problémy so zachovaním svojho vlastného mena. Napriek všetkým našim ťažkostiam sme však presvedčení, že naše problémy môžeme vyriešiť iba tu, doma, spoločným dialógom, ktorý vedie ku konsenzu.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste hlasovali za pôvodnú formuláciu zákona zo dňa 7. júla 1993. čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána prezidenta, chcem tu povedať, že § 14 ods. 2 je pre nás neprijateľný. Občania inej národnosti pri požiadaní o zmenu zápisu mena a priezviska do matriky by boli vystavení byrokratickým tortúram v úradoch, čo je v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti a je v rozpore aj s Ústavou Slovenskej republiky, čl. 19 ods. 1 - citujem: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a na ochranu mena. "

Vážené pani poslankyne a páni poslanci, apelujem na vaše svedomie a prosím vás o porozumenie a toleranciu. Verte mi, že byť iný neznamená byť horší. Jednoducho, aj keď sme

iní, nerozlučne patríme k sebe, k životu, vesmíru, k najvyššiemu dobru - k láske.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Fóthymu. Hlási sa pán poslanec Hrnko, potom pán poslanec Chamula. Faktická poznámka - pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Vážený pán kolega, vy zase vytrhujete veci z kontextu, lebo mohli ste odcitovať už pri vašom prejave aj predposledný odsek, ktorý hovorí, že vláda Slovenskej republiky iniciovala prijatie tohto zákona s úmyslom rozšíriť práva menšín, má však obavy, aby z legislatívne nie vyjasnenej situácie nevznikli nové nedorozumenia.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pán poslanec. Poslanec M. Kelemen:

Nerozumel som celkom dobre, čo myslel pán poslanec Fóthy, keď povedal o tom, že jazyk je nad zákonmi alebo zákon nad jazykmi, pretože v ústave, v najvyššom našom zákone je stanovené, že štátny jazyk na území Slovenskej republiky je jazyk slovenský. To po prvé. A po druhé - mrzí ma a nemám dobrý pocit z toho, že pán poslanec Fóthy sa cíti byť iný ako ja.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Kelemenovi. Prosím, pán poslanec Hrnko.

Poslanec A. Hrnko:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážení kolegovia, dámy a páni,

plne súhlasím s tým, čo povedal pán Fóthy. Áno, každý má právo na zachovanie svojej identity, každý má právo na ochranu svojho ego, každý má právo na ochranu svojho mena. Ale na druhej strane tvrdím, že toto právo tu bolo rešpektované vždy. Boli časy, keď nebolo /smiech v sále/, ale nebolo to po vzniku Československej republiky v roku 1918. Môj starý otec si musel svoje meno prepisovať, moja stará matka takisto, a mnoho Slovákov si muselo svoje meno prepisovať. Ale po roku 1918 každý, kto žil na tomto území, si mohol svoje meno písať tak, ako to vyžadovala zákonitosť jeho jazyka. Bolo tu obdobie, keď krstné mená sa v tom časovom úseku, kedy tu vládla totalita, prepisovali, keď mali svoj slovenský ekvivalent v slovenčine. Tie časy sú už za nami. Nikto ich nechce vrátiť.

Ja si ctím pána poslanca Fóthyho, ctím si všetkých poslancov v zadných laviciach a uznávam právo, aby mohli používať svoje krstné mená i svoje priezviská vo svojom materinskom jazyku, ale treba rešpektovať aj iné veci. Treba rešpektovať štát, treba rešpektovať ústavu, treba rešpektovať zákony. A ústava tohto štátu hovorí, že štátnym jazykom v Slovenskej republike je jazyk slovenský.

Áno, keď tu boli spravodajcovia Rady Európy, namietali, že zoznam mien, ktorý je pre príslušníkov národnostných menšín ako zoznam odporúčaných mien, je nedostatočný, a nenašla sa jediná strana v tomto parlamente, ktorá by povedala nie, my ho chceme zúžiť. Práve naopak, všetky strany tohto parlamentu povedali a súhlasili, že tento zoznam treba rozšíriť alebo zrušiť a umožniť príslušníkom národnostných menšín, aby si svoje mená vyberali z toho koša, ktorý ich jazyk ponúka.

Je tu však jedna vec, ktorá mne nedá spať a ktorá ma aj trápi. Je tu otázka ako vyriešiť vzťahy medzi jednotlivými občanmi rôznych národností a nenarušiť dobré vzťahy, ktoré medzi nimi existujú. Je to možné jedine tak, že sa nebudú robiť rozdiely medzi občanmi. To, čo sme tu schválili na minulom pléne - a uznajme si, že aj my sme omylní, že aj my môžeme urobiť chybu - podľa môjho názoru, nerieši základný problém - dobré spolužitie medzi príslušníkmi rôznych národnostných skupín, ktoré na území našej vlasti žijú. Neprijali sme v článku 4 ods. 4 princíp, že príslušníci národnostnej menšiny môžu používať svoje priezviská vo svojom jazyku, ale sme prijali princíp, že im udeľujeme - ženskému pohlaviu - mužské mená, pretože slovenčina, ktorá, chvalabohu, v tomto štáte je aj ústavne zakotvená ako jazyk štátny, rozlišuje ženské priezvisko od mužského. A nepočul som, že by pani Clintonová alebo pani Burbonová, manželka Juana Carlosa protestovala, keď ju v našej tlači označovali koncovkou, ktorá je náležitá v slovenskom jazyku. Preto si myslím, že by sme mali opraviť chybu, ktorej sme sa dopustili a ktorá nerieši vec, pretože článok 4 ods. 4 zákona vo svojej druhej vete hovorí; "Cudzojazyčné ženské priezvisko sa môže určiť a používať v cudzom jazyku. "

Vážení páni poslanci, pani poslankyne, vyriešili sme otázku? Osobne si myslím, že týmto sme práve naliali ďalší olej do ohňa, pretože moja manželka vo svojom dievčenskom

mene mala chorvátske meno, a je Slovenka, mnoho príslušníčiek maďarskej národnosti má slovenské mená, Podpredsedkyňa hnutia, ktoré vzadu vykríka, že sa im tu krivdí, pani Dolníková, má slovenské meno. Ona si podľa tohto princípu predsa nebude môcť písať Dolník, lebo to je slovenské meno, to nie je cudzojazyčné priezvisko.

Takže, musíme skutočne dbať o to, aby sme zákonmi nerobili selekciu medzi občanmi. Zákony nie je možné prijímať, pokiaľ nie sú špeciálne zákony pre špeciálne skupiny osobitne. Zákon musí pre každého platiť rovnako. Ale napriek tomu si myslím, že treba vyjsť aj príslušníkom národnostných menšín v ústrety. Treba im jasne deklarovať, že majú právo na svoje meno, aj na svoje priezvisko. Preto navrhujem, aby druhá veta ods. 4 bola zmenená, teda ods. 4 § 4 by znel: "Ženské priezvisko v slovenskom jazyku sa určuje a používa s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania. " Ďalšia veta by sa škrtla a znela by: "Takéto priezvisko v inom ako slovenskom jazyku sa môže používať aj bez tejto koncovky. "

Vážení páni, slovenčina identifikuje vo svojom jazyku takisto ako všetky slovanské jazyky, aj mnohé neslovanské, napríklad baltské jazyky, ženské a mužské pohlavie. Nevystavujme príslušníkov a občanov nášho štátu diskriminácii, že niektorým ženám udelíme mužské priezviská. Zákon musí byť pre všetkých rovnaký. Preto navrhujem, aby sme schválili toto znenie odseku 4, a nie to, ktoré v bode 4 navrhuje pán prezident.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu Hrnkovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bugár.

Poslanec V. Bugár:

Pán predsedajúci, bol by som rád, keby sme si vyjasnili, či môžeme dávať pozmeňujúce návrhy k pôvodnému zákonu. Totiž ten návrh, ktorý pán Hrnko teraz dával, nie je pozmeňujúci návrh k prezidentskému návrhu. Nehnevajte sa, ale to si musíme vyjasniť. To je jedna vec.

A chcel by som reagovať ešte na pána poslanca Hrnku. On asi neprečítal návrhy predkladané pánom prezidentom. Pán prezident totiž píše: k § 4 pripojiť odsek 5 tohto znenia: "Ustanovenie druhej vety ods. 4 sa použije pri zápise ženského priezviska do matriky pri vyhotovovaní rodného listu, občianskeho preukazu... " atď., atď. "Používanie ženského priezviska s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania v ústnych a iných písomných prejavoch tým nie je dotknuté. " To znamená, že aj v novinách sa dá -ová. Nehnevajte sa, pán poslanec.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Samozrejme, je právom pána poslanca Bugára vysvetľovať si zákon akokoľvek, ale podľa Ústavy Slovenskej republiky pán prezident nemá zákonodarnú iniciatívu, takže jeho návrhy možno akceptovať alebo pozmeniť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Hrnkovi. Pán poslanec Sečánsky.

Poslanec M. Sečánsky: Dámy a páni,

otázka, čo môže byť predmetom prerokovávania vráteného zákona pánom prezidentom, bola x-krát a je x-krát diskutovaná. Je fakt, že rokovací poriadok nerieši túto situáciu, ktorá vznikla dávno pri prijatí pôvodného a teraz platného rokovacieho poriadku. Čo o tom hovorí ústava? Článok 87 ods. 3 hovorí: "Ak prezident Slovenskej republiky vráti ústavný zákon alebo zákon s pripomienkami" - to sa stalo - "Národná rada Slovenskej republiky ústavný zákon alebo zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť takýto zákon vyhlásený. " To je všetko. Nikde inde v právnych normách oporu pre opakované prerokovanie nenájdeme.

Myslím si, že v tomto prípade ak vychádzame zo slovného výkladu "Národná rada Slovenskej republiky ústavný zákon alebo zákon opätovne prerokuje", nemusíme sa obmedzovať len na tie pripomienky, ktoré dal prezident republiky. To je jedna časť výkladu. Po druhé - v tomto prípade sa nazdávam, že od tých pripomienok, ktoré dal pán prezident, sa nejako zvlášť neodchyľujeme, pretože rokujeme o tých paragrafoch, ktoré navrhol zmeniť.

Prosím, v návrhu nového rokovacieho poriadku túto situáciu sa pokúšame riešiť. Pokúšame sa ju riešiť tým spôsobom, neviem, či tu nenarazíme na iný výklad zo strany vlády, že odporúčame, aby boli prerokovávané len tie pripomienky, ktoré ktoré sú predmetom vrátenia zákona pána prezidenta. Časť právnikov hovorí, že to nie je správne, pretože tým prakticky rušíme to, čo je povedané v ústave, pretože v ústave sa jasne hovorí, že zákon opakovane Národná rada Slovenskej republiky musí prerokovať. A keď zákon, to znamená celý zákon. Skrátka tu jednotní vo výklade zatiaľ nie sme. Ak vychádzame z ústavy, je tu teda právo podávať nové doplňujúce návrhy, a najmä v tom prípade ak sa týkajú tých istých paragrafov, ktoré napadol aj pán prezident, alebo ktoré pán prezident chce zmeniť. Teda myslím si, a to je môj výklad, že zatiaľ v rozpore s ústavou nie sme. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Sečánskemu. Pán poslanec Chamula.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegyne, kolegovia, vážená vláda,

nedá mi, aby som len v krátkosti nepripomenul vyjadrenie odborníkov a postoje odborníkov k tomuto nešťastnému zákonu. Ide o vyjadrenie riaditeľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. To hovorím preto, že ho všetci nepoznáte, poznajú ho len niektorí. Budem ho interpretovať v skrátenej verzii. V novom vydaní Pravidiel slovenského pravopisu z roku 1991 je na strane 40 poučka o písaní historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín. Reguláciu písania týchto mien si vyžiadala spoločenská potreba. Bolo treba zjednotiť ich písanie, lebo úzus bol neustálený. Jedno meno sa písalo aj pätorakým spôsobom.

Po viacerých poradách komisie odborníkov zloženej zo zástupcov rozličných spoločensko-vedných disciplín prijala pravopisná komisia pravidlá uverejnené v spomínanej kodifikačnej príručke. Prijala sa zásada, že v slovensky písanom texte sa zjednotenie písania musí uskutočniť na základe slovenského pravopisu a na základe slovenskej grafiky. Podotýkam, že sme boli posledná nástupnícka krajina, ktorá si

usporiadala aj v tejto oblasti pravopis podľa noriem platných vo vlastnom jazyku.

Náš spisovný jazyk, tak ako každý iný, má svoje zákonitosti, svoje pravidlá, svoje historické korene, ktorými je nerozlučne spätý s históriou slovenského národa. Prípona -ová v ženských priezviskách akéhokoľvek pôvodu je v spisovnej slovenčine súčasťou jej zákonitosti. Je nerozlučne spojená so súčasťou jej podstaty. Slovenčina je reflexívny jazykový typ. Mená patria k jednému z troch rodov a skloňujú sa, slovesá sa časujú. Preto nemôžeme povedať napríklad bol som na prechádzke so slečnou Rybár, ale len so slečnou Rybárovou, t. j. k mužskému priezvisku Rybár patrí ženské priezvisko Rybárová. Je to tak preto, lebo hovoríme po slovensky.

Dovolávanie sa odlišných pravidiel z iných jazykov nie je argumentom na zmenu pravidiel v našom jazyku. Zákonitosti nášho jazyka si musia osvojiť aj všetci tí, t. j. aj cudzinci, ktorí sa chcú naučiť po slovensky. A my, Slováci, si musíme osvojovať pravidlá a zákonitosti cudzích jazykov, ak sa ich chceme naučiť. V súčasnej dobe v podstate maďarským spoluobčanom nikto nebráni používať v ich jazyku mená v súlade so zákonitosťami ich materinského jazyka, ktorého používanie je v školách i vo verejnom živote právne regulované na úrovni európskych noriem.

Ešte by som mal k tomu dovetok, že si myslím, že rešpektovanie pravidiel našej spisovnej slovenčiny je jedným zo znakov lojality k tomuto štátu, pretože spisovný jazyk, štátny jazyk je nerozlučným atribútom existovania štátu ako takého.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa pán poslanec DukaZólyomi. Potom pán poslanec Fogaš, pani poslankyňa Bauerová.

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

chcel by som reagovať v prvom rade na to, čo povedal pán poslanec Chamula, že je to nešťastný zákon. Som veľmi prekvapený, lebo 7. júla, podľa môjho názoru, bol prijatý veľmi hodnotný zákon, ktorý svojím širokým záberom a demokratickým obsahom má veľmi dobrý ohlas aj v zahraničí. Nechcem analyzovať pravidlá slovenského jazyka a príslušné kapitoly, ktoré sa týkajú práve tých mien z bývalého Uhorska, ktoré sa vyskytujú na Slovensku. To je iná otázka. To by mohla byť veľmi dlhá diskusia, či je to správne alebo nie.

Druhá moja pripomienka je k vystúpeniu pána poslanca Sečánskeho. Tiež som prekvapený. Keď sa prerokúvali zákon o platoch poslancov, túto situáciu pán poslanec Sečánsky interpretoval práve naopak. Vtedy sme otvárali rozpravu len k tým bodom a k tým pripomienkam, ktoré sme dostali od pána prezidenta. A teraz chce otvoriť rozpravu k celému zákonu.

A ešte jedna pripomienka. Prosím vás pekne, nepleťme jazyk s lojalitou a takými podobnými pojmami.

Ďakujem vám pekne. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Fogaš, pani poslankyňa Bauerová.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

som dosť prekvapený, že opäť sa tu otvorila diskusia ohľadne spôsobu prerokúvania návrhu zákona, ktorý bol vrátený zo strany prezidenta. Túto otázku sme predsa už riešili v súvislosti s prerokúvaním zákona číslo 120/1993 Z. z. o náhradách niektorých ústavných činiteľov atď. Domnievam sa, že treba si položiť otázku, aký bol zmysel toho, že sme umožnili, keďže prezident nemá zákonodarnú iniciatívu, aby mal možnosť vrátiť zákon.

Zmyslom nebolo umožniť znovu prerokovanie celého zákona ako celku. Pri diskusiách o tomto článku sme zdôrazňovali predovšetkým skutočnosť, že je možné, že parlament prijme zákon, ktorý sa napríklad z ekonomických, zahranično-politických či iných technických súvislostí nedá zrealizovať. Preto sa umožnilo, aby prezident, alebo vláda prostredníctvom prezidenta, mohli vrátiť zákon. Cieľom - a tak sa chápe tento článok i pri výklade zahraničnými odborníkmi - bolo odstrániť nedostatky, ktoré sa prijali. Som teda tej mienky, že si robíme výklad sami. Už sme raz nejaké stanovisko prijali a nejakým spôsobom postupovali.

Zastávam názor, že jednoducho nie je možné, aby sme teraz prijímali nové pripomienky a o nich opätovne rokovali a vytvorili tak nový právny predpis. Ten by bolo možné potom vrátiť opätovne. Práve preto sa vo vzťahu k prezidentovi hovorí, že už nemôže znova schválený právny predpis vrátiť. My môžeme jeho pripomienky odmietnuť alebo akceptovať. Ak by sme pripustili iný výklad, museli by sme znova ísť ďalej a pripustiť, že prezident má možnosť novoschválené články

opätovne prehodnotiť a môže právnu normu vrátiť. To by ale mohlo destabilizovať celý legislatívny proces.

Som teda tej mienky, že by sme mali prerokovať pripomienky, ktoré prezident v súvislosti s vrátením zákona vyslovil. Mali by sme sa rozhodnúť, či ich prijmeme alebo neprijmeme, a ak máme iný názor, nič nebráni poslancom, aby podali návrh novely zákona, ale prosím, aby sme speli k nejakému konštruktívnemu záveru, aby tento citlivý problém sme na dnešnej schôdzi vyriešili.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Dovoľte mi faktickú pripomienku z miesta. Rokovanie o iných bodoch ako sú pripomienky pána prezidenta, podľa môjho názoru, nie sú v rozprave a preto ako predsedajúci umožním o nich rokovať.

Pani poslankyňa Bauerová sa hlásila s faktickou poznámkou pred pánom Hrnkom. Nie s faktickou pripomienkou? Tak potom pán poslanec Hrnko sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec A. Hrnko:

Čudujem sa poslancovi docentovi práva pánu Fogašovi, že zoberie takýto výklad veci, ale predovšetkým federálne ústava mala princíp ako sa vracia zákon, a my ten princíp nemáme. Nemáme ho v rokovacom poriadku, nemáme napríklad to, čo majú v Českej republike, pretože prevzali z federálnej ústavy princíp, že ak prezident vráti zákon, parlament ho musí schváliť kvalifikovanou väčšinou, t. j. nadpolovičnou väčšinou všetkých členov parlamentu. To znamená, že ak by mal byť prijatý výklad, ktorý povedal pán poslanec Fogaš, muselo by

byť predovšetkým dokonalé právo. Žiaľ, musíme postupovať podľa práva, ktoré tu je, a keďže nie je iný právny predpis okrem ústavy, musíme sa držať tohto.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Fico - faktická poznámka.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni,

myslím, že by sme si mali vytiahnuť záznam z rokovania ústavnoprávneho výboru, kde sme niekoľkokrát túto otázku otvorili a myslím, že v plnom rozsahu sme zaujali práve taký výklad, aký predniesol pred chvíľkou pán docent Fogaš.

Dovoľte mi ešte jednu poznámku k tomu, čo povedal pán poslanec Sečánsky. To, že prezident môže vrátiť zákon s pripomienkami, alebo vláda môže vrátiť prostredníctvom prezidenta zákon s pripomienkami, je typickou brzdiacou pákou v systéme štátnej moci proti zákonodarnej moci. Avšak, pokiaľ by tu takýto brzdiaci mechanizmus neexistoval a parlament by svoj zákon schválil, tento zákon by bol konečný a nemenný a bolo by ho možné zmeniť iba normálnou novelizáciou. Čiže logika, a vôbec logický výklad Ústavy Slovenskej republiky ma vedie k tomu, že Národná rada sa môže, pokiaľ prezident vráti a využije svoje právo brzdiacej páky, venovať a zaoberať iba tými pripomienkami, ktoré prezident predniesol. A dokonca poslanci ani nesmú meniť a dopĺňať tie pripomienky, ktoré prezident navrhol, pokiaľ ide o prerokúvaný návrh zákona, pretože platí presne to isté, čo povedal pán docent Fogaš, že akonáhle by sme sa pustili do pôvodného textu, alebo akonáhle by sme začali meniť a dopĺňať pripomienky, ktoré v rámci svojho práva predniesol prezident, zmenili by sme obsah celého textu a vlastne tým by sme poškodili prezidenta a vládu, pretože v takom prípade by opätovne vláda a prezident mali mať právo vrátiť zákon späť Národnej rade na ďalšie prerokovanie. Čiže, plne sa stotožňujem s výkladom pána poslanca Fogaša v tomto smere a potvrdzujem, že aj v ústavnoprávnom výbore boli v takomto smere zaujímané stanoviská. Ďalej, dôležité je to, že je tu nejaký úzus. Predsa sme už v prípade platových pomerov poslancov rozhodli, že zákon budeme prerokúvať týmto spôsobom. Tak rešpektujme určité tradície, určitý úzus, ktorý má tiež v práve význam, a postupujme tým istým spôsobom.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:

Pán poslanec Fico, stavím sa, že pre takýto zúžený výklad v ústave oporu nenájdete. To je jedna poznámka. Aj mne ide o vec, preto hovorím, že v novom rokovacom poriadku navrhujeme presne to, čo tu spomínate - aj pán docent Fogaš, aj vy. Áno, bolo by to správne. Zatiaľ takúto normu nemáme. A z tejto diskusie nemám dojem, že tu ide o niečo iné než prerokovávanie návrhov pána prezidenta. Pán prezident navrhol nové znenie § 15. Ja sa k nemu vyjadrujem v pozmeňovacom návrhu. Pán prezident navrhol nové znenie do odseku 5 v nadväznosti na ods. 4 § 4. Pán Hrnko sa k nemu vyjadruje. Teda nejde tu o niečo mimo tých paragrafov, ktoré navrhuje upraviť pán prezident. Ak prijmeme váš výklad, môžeme rokovať len v dvoch rovinách - prijmeme pripomienku pána prezidenta bez zmeny, alebo nič. Ale prosím, toto by muselo byť

kdesi povedané. Hovoríte, že takto sme už rokovali. Viem, rokovali sme takto, boli tam určité zmeny. Len si dobre všimnite tie záznamy. A nehnevajte sa, precedentné právo zatiaľ u nás nemáme. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Sečánskemu, ale dovoľte aj mne jednu poznámku. Ak sa chcete, páni právnici, veľmi odvolávať na logiku - a, podľa môjho názoru, nikto ešte nenarobil v zákonoch toľko zmätku ako práve právnici, nehnevajte sa na mňa - z hľadiska logického, tak potom z hľadiska dikcie ústavy mali by sme predovšetkým hlasovať o pôvodnom znení. Ak ho odhlasujeme, platí, ak nie, otvára sa rozprava. Ale pokiaľ sme zvolili túto dikciu, páni, prečítajte si poriadne ústavu, a používajte slovenský jazyk, zmysel slovenského jazyka. Po opätovnom schválení toho zákona potom platí. Takže najprv by sme mali ísť v tomto smere a potom by sme mali otvárať rozpravu. Keď sme už zvolili to, že sme otvorili rozpravu, vážení páni, dovolím si povedať jedno. Váš právnický súboj tu zobral tolko času, že mohli už odznieť všetky pripomienky a mohli sme o nich hlasovať.

Pán poslanec Csáky. Poslanec P. Csáky:

Pán predsedajúci, dovoľte mi dve pripomienky. Prvá je replika vlastne na názor pána Sečánskeho. Pokiaľ viem, pán prezident o odseku 4 § 4 nehovoril. Dal nový odsek 5. To je jedna vec.

A druhá vec - vážený pán predsedajúci, máme tu politické grémium na doladenie určitých záležitostí. Opakovane by som chcel upozorniť každého, že na politickom grémiu sme sa na niečom dohodli. Dohodli sme sa, že určité návrhy pána

prezidenta sú prijateľné a určité by sme nepodporili. Dal by som návrh, aby sme sa vrátili k pôvodnej dohode na politickom grémiu a možno, že aj diskusiu by sme mohli ukončiť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prihlásil sa pán minister Slobodník. Minister kultúry SR D. Slobodník:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni poslanci a pani poslankyne,

samozrejme, že do právnického sporu zasahovať, nebudem, pretože nie som právnik, ale ak ste schopní, maďarskí priatelia, vnímať realitu, prosím vás, vnímajte ju, aká je. Maďarčina je jazykový systém rovnako ako slovenčina a každý jazyk na svete. Systém má svoje zákonitosti a pravidlá, ktoré sú nemenné. Môj starý otec sa volal Šikula. A teraz si predstavte, lebo aj vy máte menšinu, že by môj starý otec žil niekde v Békešskej Čabe, že by som ja alebo on sám nútil vás, maďarský jazyk, aby ste ho písali s týmto diakritickým znamienkom š. Veď vy by ste to nerobili, pretože by vám stačilo napísať Šikula, a to "s" by sa, samozrejme, čítalo ako Šikula. Nikto nemôže znásilňovať druhý jazyk. Už som ten príklad použil, ospravedlňujem sa, keď sa niekto volá po slovensky alebo skôr po česky Černý, nemôžeme nútiť Nemcov, Francúzov, Angličanov, Švédov a koho len chcete, samozrejme aj Maďarov, aby ho písali s týmto diakritickým znamienkom. Budú ho písať Cerný. Všade. Pretože nemajú takýto znak vo svojom systéme. Nemôžeme nútiť maďarčinu, a nikto by to na Slovensku ani nerobil, aby mala toľko pádov, koľko má slovenčina. Estónčina, či to viete, či to neviete, hoci ju nepoznám, ale poznám jej gramatické pravidlá, má 14 pádov.

A my nemôžeme teraz nútiť slovenčinu, aby mala 14 pádov, keď ich má 7 aj s vokatívom, ktorý sa nepoužíva. Čiže rešpektujme zákonitosti jazyka a neviďme, pre boha živého, v týchto jazykových zákonitostiach politiku. To nie je politikum.

Politikum by bolo, podľa môjho názoru, to už prechádzam k inej téme, ale tiež súvisiacej s týmto zákonom, ako to bolo v minulosti, ako to spomínal tu aj pán poslanec Hrnko, že to vraj bolo, keby sme povedali, že na Slovensku sa môže používať sto maďarských krstných mien. To by bolo politikum a to by bolo nespravodlivé. Čiže krstné mená v maďarskom znení Zsuzsi, István, Ildikó a proste všetky možné, sú samozrejmosťou. Slovenčina, ak to chcete vedieť, je jazyk demokratický. Predstavte si, že by maďarská menšina na Ukrajine požadovala to isté, čo požadujete teraz vy, keď viete, že ruština a ukrajinčina používa azbuku. To znamená, že meno Duray - ako príklad ho používam - alebo meno Csáky - naozaj ako príklad - sa po rusky a v ukrajinčine píše Čaky, teda nechcem to tu dokumentovať azbukou. A nič by ste si neporadili. To "CS" a "Y" z mena Csáky by sa stratili. Tak rešpektujte aj zákony slovenčiny. To naozaj, aby som bol stručný, zákony jazyka, aj keď sa to pánu Fóthymu nezdalo, ale zákony jazyka sú viac ako zákony politiky, pretože ony neurčujú politiku. Ony nebránia ničomu, čo je zákonité. Ale treba ich jednoducho rešpektovať. To sa nedá nič robiť.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Hlási sa pán poslanec Fogaš, pán poslanec Ľupták. Páni prepáčte, hlásil sa niekto vzadu? Pán poslanec Csáky, Móri.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážená Národná rada,

mňa mrzí, že diskutujeme až tu o tomto probléme, napriek tomu, že ústavnoprávny výbor niekoľkokrát sa k tomu vracal, ale rád by som povedal, že to nie je nejaká škriepka právnikov o drobnosť, ale principiálny problém. Ak hovoríme, že máme dobrú ústavu a že aj v zahraničí sa uznáva, nemôžeme teraz jej výkladom zaviesť nejaký úzus, ktorý vlastne znehodnotí legislatívny postup. My si vlastne zakladáme nový ústavný úzus. Predseda ústavnoprávneho výboru hovorí, že tu nejde o precedentné právo. Veď tu neprijímame žiadny precedens a nechceme podľa neho postupovať, len hovoríme, že sme si založili určité pravidlo už jedenkrát, a ak ho budeme sústavne pri každom zákone užívať inak, potom sa nemôžeme čudovať, že sa v správe zahraničných expertov objaví, že zákony máme síce dobré, ale život ide iným smerom.

Domnievam sa, že ak opätovne prerokujeme zákon vcelku, alebo ak zmeníme pripomienky prezidenta, to znamená, že to nebudú už jeho pripomienky, a potom je logické, že prezident má právo znova ho vrátiť. Ale to predsa nebol zámer ústavodarcu, teda vás, a ani všetkých, ktorí za túto ústavu hlasovali, alebo snáď ani tých, ktorí nehlasovali a vedia ju vyložiť. Zámer bol umožniť odstránenie nedostatkov, ktoré v zákone vidí vláda. Preto má právo požiadať prezidenta, aby zákon vrátil ako trebárs ekonomicky nerealizovateľnú normu, alebo odstrániť nedostatky, ktoré znamenajú, že náš právny predpis, ktorý sme prijali, je v rozpore s medzinárodnými predpismi. A ak tieto nedostatky chceme odstraňovať, musíme teda pri ich odstraňovaní rešpektovať názor prezidenta. Môžeme ho odmietnuť alebo rešpektovať. Prosím však, aby sme si uvedomili, že každý iný výklad nás dostane do kolotoču, z ktorého sa legislatívny proces nedostane. A prosím, aby sme sa skutočne usilovali pestovať si kultúrne zvyklosti,

ktoré budú znamenať určitú stabilitu nášho postupu, kde nás budú rozumieť aj zahraniční partneri. Domnievam sa teda, že ak sme raz už pochopili, že vlastne to, čo predkladá prezident, je jeho mienka a máme sa zaoberať jeho názormi, už tam nepodsúvajme opäť svoje predstavy a svoje úpravy. V opačnom prípade - opakujem - by mal prezident mať právo opätovne ten istý zákon vrátiť. Inak sa to nedá urobiť. A nejde tu skutočne o žiadnu škriepku, ale ide tu o principiálny problém ako v budúcnosti postupovať a byť dôveryhodným.

To je všetko. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán podpredseda vlády Kováč. Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

položil by som pánu poslancovi Fogašovi otázku. Robíme z prezidenta neomylného človeka. Chcel by som upozorniť práve na príklad § 15, o ktorom hovoril pán Sečánsky. Ten nie je dotiahnutý legislatívne čisto, pretože pripúšťa zápis slovenského mena v inom pravopise. Preto on dáva pozmeňujúci návrh k prezidentovmu návrhu, aby tam neboli len cudzojazyčné mená, ale aby tam boli všetky mená, že sa musia zapisovať takto. A čo sa stane vtedy, keď prezidentov návrh sa nám páči, ale nie je legislatívne dotiahnutý? Čo vtedy spraví Národná rada? Zavrhne myšlienku prezidenta, ako takú a prijme pôvodnú dikciu? Aj keby ju chcela prijať, pretože sa jej páči.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, pán poslanec. Poslanec Ľ. Fogaš:

Myslím si, že z prezidenta nerobíme neomylného človeka, pretože podľa ústavy máme právo všetky jeho pripomienky odmietnuť. Máme právo odmietnuť takúto pripomienku a povedať, že poslanci alebo ktokoľvek iný, kto má zákonodarnú iniciatívu, predloží návrh novely zákona a zmení ho v zmysle, ktorý bude zodpovedať legislatívnym a technickým úpravám. To po prvé.

A po druhé - tento návrh vrátila vláda s pripomienkami. Prezident je tou osobou, ktorá má rešpektovať v tomto prípade názor vlády. Samozrejme, keďže on má tiež právo vrátiť zákon, môže pridať, podľa mojej mienky, ďalšie pripomienky. Ovšem, domnievam sa, že my to už urobiť nemôžeme. V opačnom prípade sa skutočne dostávame do cirkusu, z ktorého niet východiska.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, prepáčte mi, ale stále ste neodpovedali na moju pôvodnú otázku. Je to v rozpore s ústavou, ak budeme rokovať o iných paragrafoch? Kde konkrétne?

Pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Vážené dámy a páni,

dnes asi dvakrát bola spomenutá dohoda politického grémia. Všeobecne aj názor medzi kolegami je, že politické grémium je veľmi účinný a prospešný orgán, ale je len odporúčajúci a jeho odporúčania si poslanci resp. kluby môžu a nemusia osvojiť. Takže, nebolo by dobré, aby sme sa odvolávali na rozhodnutie politického grémia, lebo v tom prípade sa berú práva poslancom. A myslím si, že práva poslancov na pléne Národnej rady sú nedotknuteľné a rozhodnutia sú rozhodujúce. To isté si myslím, že platí aj o uzneseniach jednotlivých výborov. Prakticky pre plénum sú len odporúčaním. A čo sa týka tej dnešnej právnickej debaty, mne osobne sa ako neprávnikovi obidva výklady páčia. Ovšem všetko mi vychádza tak, že sa bude musieť rozhodnúť hlasovaním. A pri tom hlasovaní sa ako laik k jednému z týchto dvoch výkladov prikloním. čiže, navrhujem hlasovať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Hlásil sa pán minister Tuchyňa. Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

rád by som vám len pripomenul, že tu vedieme diskusiu, odvolávame sa na politické grémium. Návrh pána poslanca Hrnku bol Národnou radou, teda grémiom akceptovaný pri poslednom hlasovaní, presne v tom samom znení, vážení. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Pán poslanec Csáky.

Poslanec P. Csáky:

Vážený pán minister vnútra,

veľmi ľutujem, ale musím vám oponovať. Politické grémium sa ani minule nestotožnilo s týmto návrhom a kvôli tomu sme práve odhlasovali pôvodný vládny návrh, a tak vznikol konečný zákon. Keď som už pri slove, dovoľte mi ešte jednu vetu k pánu ministrovi kultúry.

Vážený pán minister, veľmi si vážime slovenský jazyk, aj zákonitosti slovenského jazyka a uvedomujeme si tie súvislosti, o ktorých ste hovorili. Domnievam sa, že bod číslo 4 návrhu pána prezidenta práve túto problematiku rieši. My sme ustúpili na politickom grémiu a pre nás je tento bod prijateľný, ale prikláňam sa k tomu názoru, aby sme neotvárali ďalšie problémy, pretože skutočne urobíme taký precedens, že to potom môže byť problém pre náš právny systém.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Aby bolo jasné o čo tu ide. Ide tu o to, že na minulom zasadaní tohto parlamentu bol porušený rokovací poriadok. A porušili ste ho vy a pán Fogaš svojimi mylnými výkladmi práva, pretože tento zákon, ktorý som navrhol ja, bol tu, v tomto pléne veľkou väčšinou schválený. A vy ste vyvolali potom znovu politické grémium, ktoré opäť dalo o tom hlasovať, a časť poslancov bola pomýlená vašimi nápadmi. Preto sa treba k tomu vrátiť späť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Móri, po ňom pán poslanec Bárány, páni poslanci Hudec, Chamula, Fico a pani poslankyňa Bauerová.

Poslanec I. Móri:

Vážený pán predsedajúci,

dovoľte mi, aby som vzhľadom na procedurálnu zmenu, ktorú tu navrhol pán poslanec Sečánsky, spresnil jeden legislatívno-technický dôsledok. Skutočne sme sa z politického grémia rozchádzali tak, že aj bod 4 bol v odporúčaní zahrnutý do súboru na hlasovanie an blok. Ovšem v prípade návrhu, ktorý tu predniesol pán poslanec Hrnko, zákonite tento bod 4 musí byť vyčlenený na individuálne hlasovanie, pretože sa vzťahuje v texte na druhú vetu predchádzajúceho odseku, a tak by mohol byť spôsobený zmätok. Čiže, je to vlastne legislatívno-technický dôsledok pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Hrnka.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. S faktickou poznámkou sa ďalej hlásil pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Som rád, že aj v parlamente sa občas vyskytnú dokonca nápady, ale nie kvôli tomu som sa prihlásil, aby som iba toto konštatoval. Pokiaľ ide o zákony, tak ako všetko ľudské sú nedokonalé - vzťahuje sa to aj na našu ústavu - a teda pripúšťajú, ba potrebujú zákonný výklad. A keďže sú nedokonalé, tento výklad môže byť rôzny. Je však elementárnou zasadou poctivosti, že sa zachováva určitá stabilita výkladu. Čiže, ak sme raz zákon vyložili určitým spôsobom, tak sa tohto výkladu držme v obdobných prípadoch, pri rozhodovaní obdobných prípadov. Pri prerokovaní zákona o platoch ústavných činiteľov sme sa priklonili k veľmi reštriktívnemu výkladu tejto časti ústavy. Myslím si teda, že určitá miera poctivosti od nás vyžaduje zotrvať pri tomto výklade aj v prípade, keď nám to možno vyhovuje už menej než bolo minule.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán poslanec, súhlasím s vami, ale zatiaľ je to stále len výklad. Môžeme pripraviť právnu normu.

Dámy a páni, vzhľadom na to, že pán prezident pozýva všetkých členov vlády, predsedu a všetkých podpredsedov Národnej rady na stretnutie na Hrade, prerušujem toto rokovanie do zajtra. Ráno o 9. 00 hodine je spoločné stretnutie všetkých klubov, na ktorom vystúpi pán prezident Iliescu. Potom pokračujeme v rokovaní o tomto zákone. Prosím o dochvílnosť.

Ďakujem vám.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

22., 23., 24., 28., 29., 30., septembra, 1., 5., 6., 7. a 8. októbra 1993,

STENOGRAFICKÁ SPRAVA

O 22. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

II. č a s ť

X. volebné obdobie

Tretí deň rokovania

22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 24. septembra 1993

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pokračujeme v rokovaní 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

Zisťujem, že je nás prítomných 108, takže Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa.

Pri schvaľovaní programu 22. schôdze sme odsúhlasili, že prvým bodom dnes bude vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 139/1973 Zb. o vodách a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady číslo 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na to, že sme včera neukončili prerokovanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. júla 1993 o mene a priezvisku vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky, mám jeden procedurálny návrh na uznesenie.

Vzhľadom na diskusiu, ktorá sa rozbehla k procedurálnym otázkam, do ktorých sa zapojili všetky politické strany, vrátane maďarských politických strán, dovoľte, aby som vám predložil návrh na uznesenie, ktorým by sme mohli vyriešiť tento problém.

Uznesenie Národnej rady zo dňa 24. 9. 1993:

"Národná rada Slovenskej republiky

A. Obracia sa na Ústavný súd Slovenskej republiky so žiadosťou o výklad článku 87 ods. 3, a to menovite vo veci, či v prípade, keď prezident Slovenskej republiky vráti zákon s pripomienkami Národnej rade Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky môže rokovať o všetkých ustanoveniach vráteného zákona, alebo môže rokovať len o ustanoveniach dotknutých pripomienkami prezidenta, prípadne môže rokovať len o pripomienkach uvedených prezidentom Slovenskej republiky. Ďalej, či môže meniť pripomienky prezidenta, alebo môže ich len buď prijať v predloženom znení, alebo zamietnuť.

B. Prerušuje rokovanie o zákone zo 7. júla 1993 o mene a priezvisku vrátenom prezidentom Slovenskej republiky do vydania výkladu Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa bodu A. "

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 120 poslancov. Kto je za predložený návrh uznesenia? /Ruch v sále. /

Prosím, pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

domnievam sa, že návrh uznesenia tak, ako bol predložený, je príliš vážny na to, aby sme mohli o ňom rozhodnúť bez

vzájomnej porady. Preto si myslím, že o takom uznesením by sa mali poradiť kluby. To po prvé.

Po druhé - rád by som vám, pán podpredseda, chcel pripomenúť, že Slovenská republika v súvislosti s prijatím do Rady Európy prijala a naším uznesením sme potvrdili, že sme ochotní plniť určité odporúčania Rady Európy. Domnievam sa, že sme v situácii, kedy vo vedomí toho, že do 6 mesiacov sa uskutoční určitý odpočet plnenia týchto úloh, by sme si mali zvážiť, či skutočne nám ide o to, aby sme sa prezentovali ako krajina, ktorá nebude schopná postupne napĺňať jednotlivé odporúčania, alebo ako krajina, ktorá veľmi dynamicky, demokraticky a s určitou šírkou nadhľadu chce riešiť problémy, ktoré sa u nás vidia zvonku. Nehovorím, že sú také, ako sa vidia zvonku. Preto sa domnievam, že takýto návrh uznesenia by nemal byť prijatý, mali by sme o zákone rozhodnúť.

Myslím si, že naša diskusia včera predsa len predznačila istú rozdielnosť názorov, ale to neznamená, že Národná rada hlasovaním o nich nemôže rozhodnúť. Som teda tej mienky, že by sa - po prvé - mali poradiť kluby, čo navrhujem, a po druhé - navrhujem, aby aj po porade klubov takéto uznesenie nebolo prijaté, aby sme zákon dnes prerokovali a schválili v takej podobe, v akej bude primeraný názor demokratickej väčšiny.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Rád by som ho len upozornil na to, že keby bol akceptoval spôsob rokovania včera, že môžeme rokovať o všetkom, už sme mohli mať zákon za sebou.

Pán poslanec Hrnko.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Bol by som rád, keby ste ma neupozorňovali na to, čo sú moje práva.

Poslanec A. Hrnko:

Viem, že v minulosti tu bol systém, ktorý sa kedysi v antickom Ríme nazýval Roma lokuta kauza finita, teda, čo nám poručila Moskva, to sme schválili, ale dnes sme už trošku ďalej a tiež si myslím, že treba vyjsť v ústrety všetkým odporúčaniam, ale podľa našich potrieb. Nie tak, ako sa to v Moskve kedysi rozhodovalo. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Bajan, potom pán poslanec Bárány.

Poslanec V. Bajan:

Bol tu procedurálny návrh pána kolegu Fogaša a myslím si, že v tejto chvíli nám nezaškodí, keď sa na 10 minút stretneme v kluboch, takže odporúčam, aby sme sa stretli na 10 minút.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Bárány, potom pán poslanec Polka a potom pán poslanec Ľupták.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

pokiaľ ide o myšlienku stretnutia klubov, pochopiteľne, plne ju podporujem. Zároveň by som však bol veľmi nerád, keby tu ostal dojem, že pre nás tu odporúčania Rady Európy, do ktorej sme sa sami veľmi usilovali dostať, a teda sme sa týmto spôsobom aj zaviazali určitým spôsobom ich pínii, zrovnávame s mocenským diktátom od kohokoľvek v minulosti. /Potlesk. / Myslím si, že ak zaujmeme takýto vzťah k Rade Európy, vlastne sa sami vylučujeme.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Polka a pán poslanec Ľupták. Ospravedlňujem sa, malo to byť v opačnom poradí.

Poslanec L. Polka:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážená vláda,

častokrát sme svedkami rozličných rozporuplných názorov na spôsob nášho rokovania. Spôsob súčasného septembrového rokovania určite prispeje k popularite Národnej rady Slovenskej republiky. Včera pán Ľupták predložil na záver nášho rokovania návrh, aby sme hlasovali k názorom vyjadreným pánom Fogašom a pánom Sečánskym. Napriek tomu dnes pán predsedajúci po včerajších invektívach voči právnikom podal návrh, o ktorom chce dať rokovať. Prosím vás pekne, dodržiavajme

rokovací poriadok. Chcel by som predložiť návrh, aby sme sa konečne začali zaoberať problémom, ktorý túto Národnú radu ťaží, a to je nevykonané uznesenie o vypracovaní rokovacieho poriadku. Nie je dobrým výsledkom našej práce, že dodnes nemáme rokovací poriadok.

A ešte jedna poznámka. Nezhadzujme sami vlastné kompetencie. Ako sa môže Národná rada obracať na Ústavný súd o výklad vlastných zákonov?

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Polkovi. Pán poslanec Ľupták, pán poslanec Fico.

Poslanec I. Ľupták:

Vážené dámy a páni, chcel som viac-menej povedať to, čo spomenul...

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, prepáčte na okamih, musím v tomto okamihu prerušiť schôdzu, pretože prichádza pán prezident Iliesku. Potom budeme pokračovať. Teraz bude spoločné zasadnutie klubov.

/Po prerušení schôdze. / Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať v 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky prerušeným

bodom. Slovo má pán poslanec Ľupták. Dovoľte potom aj mne faktickú poznámku.

Poslanec I. Ľupták:

Vážené dámy a páni,

samozrejme, že po tejto slávnostnej príležitosti, ktorú sme tu mali, sa zrejme budeme musieť znovu pustiť do vážnych debát. Chcel by som len upozorniť na jedno, prosím, aby to nebolo chápané zle. Neviem, či aj vy, ale ja som si všimol určité tendencie pri vedení schôdze občas odoprieť právo poslanca, alebo nerešpektovať právo poslanca. Právom poslanca je dať v rámci rozpravy návrh na hlasovanie a toto právo by malo byť rešpektované. Veľakrát by sa tým veci aj vyriešili a zbytočne - ako v tomto prípade - by sa nekomplikovali.

Ďalší moment, o ktorý by som vás chcel poprosiť - vlastne o tom hovoril aj pán poslanec Fogaš, že sme sa zaviazali rešpektovať určité uznesenie Rady Európy a bude sa treba pred Radou Európy zodpovedať. Prosím vás, vážené kolegyne, kolegovia, nerobte nám to ťažším - nám, čo sme v týchto medzinárodných organizáciách, a nedostávajte nás do pozícií, keď nemáme východiská. Keď sme sa raz zaviazali do 6 mesiacov niečo riešiť, tak nás nedostávajte do pozície, že sa budeme musieť zodpovedať, že sme to nevyriešili.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Dovoľte teraz s faktickou poznámkou vystúpiť mne, potom budeme pokračovať. Hlási sa pán poslanec Fico, pani poslankyňa Bauerová, pán poslanec Ftáčnik, pán poslanec Kliman.

Vážený pán premiér, vážená vláda, dámy a páni,

v žiadnom prípade som nemal v úmysle robiť nejaké invektívy voči právnikom. Pokiaľ to bolo takto chápané, ospravedlňujem sa všetkým právnikom, ktorí tu sedia. Ale o tom, že sa naše rokovanie včera zamotalo, a kto to spôsobil, myslím si, že si urobí každý obraz sám.

Dovoľte mi ešte, aby som sa vrátil k ústave. V článku 128 Ústavy Slovenskej republiky v odseku 1 je napísané: "Ústavný súd podáva výklad ústavných zákonov, ak je vec sporná. " Žiadne takéto ustanovenie pre Národnú radu v Ústave Slovenskej republiky nie je. Preto, pán poslanec Ľupták, je mi veľmi ľúto, ale odvolávajúc sa na ústavu, ak je sporný výklad ústavy, podľa mojej mienky, nemáme právo rozhodovať o tom sami.

Ďalej k vášmu výkladu, že sme niečo nevyriešili pre Radu Európy, dovolím si oponovať. Môj názor je, že sme vyriešili. A domnievam sa, že ústavný súd nebude o tomto rozhodovať rok. To je môj názor.

Po tretie - celá táto kauza opäť mohla byť zmietnutá, keby sa bolo hlasovalo o tomto uznesení, bolo by zamietnuté a mohli sme sa hádať ďalej. Bol to len pokus, aby sme vyriešili procedurálny problém, pred ktorým sme stáli. Vzhľadom na to, čo tu odznelo aj voči spôsobu, ktorým som viedol tento bod, prosím podpredsedu Národnej rady pána Weissa, aby prebral ďalšie vedenie tohto bodu.

Ďakujem vám.

Môj návrh na uznesenie trvá.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

necháme ešte priestor na faktické poznámky, o ktoré sa prihlásili poslanci, a potom by sme mali uskutočniť avizovanú poradu klubov. Po nej by sme sa vrátili k návrhu pána podpredsedu Prokeša.

Ako prvý sa s faktickou poznámkou hlásil pán poslanec Ftáčnik, potom pán poslanec Fico, potom pani poslankyňa Bauerová a nakoniec pán poslanec Kliman.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vzdávam sa poznámky, lebo pán podpredseda povedal, že bude porada klubov. Chcel som tiež o to požiadať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico;

Vzdávam sa poznámky. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa Bauerová.

Poslankyňa E. Bauerová:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

moje vystúpenie bude trochu dlhšie, ale ešte včera som sa prihlásila do rozpravy. Preto dovoľte mi vyjadriť sa k niektorým aspektom vráteného zákona.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa, prepáčte, ale musíme konať v súlade s rokovacím poriadkom. Nechápte to ako obmedzovanie z mojej strany, máte priestor iba na faktickú poznámku k diskusii, ktorá tu bola.

Poslankyňa E. Bauerová:

Pán predsedajúci, prepáčte, ale rozprava nebola uzavretá.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Nebola uzavretá, ale predtým sú ešte faktické poznámky, ktoré boli k diskusii, ktorá odznela pred chvíľou.

Poslankyňa E. Bauerová:

Dobre, potom sa obmedzím a prosím, aby som predtým než bude rozprava uzavretá, dostala slovo.

Chcela by som vás požiadať, aby ste zvážili širšie súvislosti vášho rozhodnutia. V tejto kauze nebudete rozhodovať o tom, či sa ja budem volať Edita Bauerová, ale Edit

Bauer. Zvážte, prosím, o čom rozhodujete. Zvážte slová, ktoré vyslovil včera pán Černák. A v tejto súvislosti ma veľmi prekvapuje práve návrh pána Hrnku. Neviem, akú službu robí tejto republike, ale na stoloch máte nariadenie číslo 484 Rady Európy /šum v sále/, pardon, Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Prosím, aby ste sa aspoň pozreli na prvú stranu tohto nariadenia.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Kliman. Poslanec L. Kliman:

Prepáčte mi, pán predsedajúci, aj vážené kolegyne a kolegovia, ale hlásil som sa s faktickou poznámkou hneď, ako to vyžaduje rokovací poriadok, po bode, o ktorom sme rokovali, a tým bola návšteva pána prezidenta Iliesku. Chcel som sa totiž spýtať pána predsedu, prečo sme ho prijali na schôdzi klubov a nie ako Národná rada? A chcem ešte upozorniť, že ešte stále rokujeme ako schôdza klubov.

Podpredseda NR SR P. Weiss;

Nie, pán poslanec, príchodom pána prezidenta bola prerušená schôdza. Taká bola dohoda pri príprave tejto návštevy pána prezidenta. Po jeho odchode pán podpredseda Prokeš znovu otvoril schôdzu Národnej rady.

Prosím, pán poslanec Mikloško sa ešte hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec F. Mikloško:

Chcem len povedať, že som splnomocnený povedať stanovisko klubu poslancov KDH, kde sme za to, aby sme tento zákon o mene a priezvisku prerokovali dnes, aby sa neodkladal a neposielal ústavnému súdu, aby sme túto vec uzavreli dnes.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Mám dve poznámky. Chcem sa spýtať, či v tomto parlamente, v tejto zasadacej sieni môže sedieť aj nečlen parlamentu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Nemôže sedieť, musí byť súhlas Národnej rady. Poslanec T. Kuzbert:

Myslím si, že sedel tu niekto. Pán Šimko má súhlas? Podpredseda NR SR P. Weiss:

Myslím, že už tam nie je.

Prosím, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Je tu, ovšem je to stále poslanec Federálneho zhromaždenia - prepáčte - bývalého. Ak chceme byť dôslední, prosím vás, buďte takí dobrí, aby sa tu neobjavili ani z vášho klubu nejakí tí pajtáši. /Šum v sále. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Mikloško, navrhujem, aby sa tento problém nestal znovu nejakou kauzou pre túto Národnú radu...

Poslanec F. Mikloško:

Zavolajte stráže, nech ho odtiaľto vyvedú. Podpredseda NR SR P. Weiss:

... požiadal by som pána Šimku, aby tak ako ďalší poslanci bývalého Federálneho zhromaždenia, ak chce sledovať rokovanie Národnej rady, kým sa táto kauza nevyrieši prípadne zákonom, bol na balkóne. Myslím si, že zamedzíme ďalšiemu sporu v tomto parlamente. Parlamentnú stráž, samozrejme, nemáme.

Kto sa ešte hlási s faktickou poznámkou? Prosím, pán poslanec.

Poslanec T. Kuzbert:

A ešte jednu poznámku. Na Slovensku máme zvyk, že svojich hostí vítame s chlebom a soľou, či prídu s hocijakým úmyslom. Čudujem sa našim kolegom, že tak uctili pána prezidenta Rumunskej republiky. To tiež svedčí o istej etickej úrovni. /Šum v sále. / Všetci vieme, že boli to kolegovia z maďarských politických strán.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím vás, nediskutujme na témy, ktoré nesúvisia s predmetom rokovania Národnej rady, teraz sú faktické poznámky k zákonu.

Pán poslanec Sečánsky, potom pán poslanec Hrnko a pán poslanec Kanis.

Poslanec M. Sečánsky: Dámy a páni,

vrátim sa k zákonu, ktorý sa týka mena a priezviska, ktorý vrátil prezident s pripomienkami.

Svoje stanovisko oproti tomu, aké som vyjadril včera, v žiadnom prípade zmeniť nemôžem a nechcem. Podľa mňa rokujeme o pripomienkach pána prezidenta. Ani jedna pripomienka nesmerovala mimo tých paragrafov, ktorých sa dotkol pán prezident. To je jedna otázka.

Pán podpredseda Prokeš navrhol uznesenie, aby sme to postúpili Ústavnému súdu. Samozrejme, poslanci toto právo majú, ale nehnevajte sa, nemá ho Národná rada. Národná rada sa nemôže uzniesť, že čosi posiela Ústavnému súdu. Pán podpredseda, pozrite sa na článok 130 ústavy, tam máte subjekty, ktoré sú oprávnené podať žiadosť alebo podnet na Ústavný súd. Sú tam poslanci, teda najmenej pätina poslancov, prezident, vláda, súd, generálny prokurátor a potom osobitné subjekty, ktoré podali sťažnosť atď. Teda Národná rada nemôže prijať uznesenia a uznesením zaväzovať Ústavný súd. To je druhá pripomienka.

K poznámkam, ktoré tu boli - dámy a páni, nezamieňa si niekto prostriedok s cieľom? Právo je a vždy bude len prostriedok na dosiahnutie cieľa. Cieľom v tomto prípade je slovenčina. O nič iné tu nejde. Ak niekto stavia túto kauzu tak, že ak neprijmeme písanie cudzích priezvisk v slovenčine a používanie v nezmenenom páde, bez skloňovania, že vyletíme z Rady Európy, takúto interpretáciu prijať nemôžem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Hrnko, potom pán poslanec Kanis a pán poslanec Bajan.

Poslanec A. Hrnko:

Vážená vláda,

vážený pán predsedajúci,

chcel by som sa ešte vrátiť k poznámke pána Báránya a k môjmu predchádzajúcemu vystúpeniu. Keď som hovoril o tom, že niekto si zvykol úsmevy brať ako záväzné nariadenie, vedel som prečo som to hovoril. Rada Európy nikomu nič záväzne neprikazuje, ale mu odporúča v tom konať. My chceme konať v zmysle odporúčaní Rady Európy, ale Rada Európy nám nemôže predsa odporučiť, aby sme menili gramatiku slovenského jazyka, Rada Európy nám nemôže odporučiť, aby sme segregovali svojich občanov, aby časť občianok Slovenskej republiky nosila mužské mená. Tu o nič iné nejde, pretože plne rešpektujeme národnostné mená aj priezviská. Tu nikto nechce nerešpektovať. Dokonca sme ešte takí, že v tom návrhu, ktorý teda predkladám a bol by som rád, keby sa schválil, dovoľujeme, aby vo svojom jazyku alebo v akomkoľvek inom jazyku, kde nie je slovenský úzus zvyklý, používali mená bez tejto koncovky. O čom tu ešte máme rokovať?

Takže osobne by som prikročil k hlasovaniu a nech plénum rozhodne, ako to má byť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kanis s faktickou poznámkou, potom pán poslanec Bajan.

Poslanec P. Kanis:

Ctené dámy, vážení páni,

domnievam sa, že toto je situácia, ktorá vznikla na pôde Národnej rady už viackrát a nepochybne vznikne ešte viackrát. Ide o problém, že máme isté ústavné princípy a nemáme k nim vyjasnené procedurálne postupy. Tento problém tu v podstate stále vzniká, a je to problém, ktorý sa dal čakať, pretože vytváraním mladého štátu jednoducho si potrebujeme vytvoriť aj istý úzus, alebo z viacerých možných interpretácií ústavných princípov prijať nejaký, ktorého sa budeme držať. Čiže k riešeniu tohto problému aj vzhľadom na jeho závažnosť treba pristupovať s istým politickým nadhľadom a predovšetkým s prejavom vôle dohodnúť sa.

Celý problém, podľa mňa, má tri aspekty, ktoré sú tu vzájomne spletené. Prvý je problém procedurálny. Vyjasňovalo sa už, či Národná rada sa má zaoberať pripomienkami pána prezidenta iba v polohe áno - nie, alebo či tvorivo bude ešte dorábať tie články, ktorých sa týkajú pripomienky pána prezidenta. Tak ako už bolo povedané, iste tu neexistuje právny precedens, ale domnievam sa, že istý precedens sa tu už stal, keď sme prerokovávali problém zvyšovania poslaneckých platov. Vtedy sme uplatnili prístup, že sme rozhodovali o pripomienkach áno alebo nie a žiadne vylepšovania neboli možné.

Nemyslím si, že je to jediný možný postup, ale práve vzhľadom na možnosť viacerých interpretácií sa zdá, že by sme tu mali postupovať predovšetkým s vôľou dohodnúť sa. Totiž aj vo výboroch sa vlastne tento zákon už dorábal z rôznych iných stránok - aspoň vo viacerých výboroch.

Druhý problém, ktorý tu je, je vecná stránka. Myslím si, že tá je najmenej problémová. A konflikty, ktoré tu vznikajú predovšetkým medzi poslancami zo SNS a z maďarských strán, sa mi zdajú, že by sa dali pri okrúhlom alebo aj hranatom stole vysvetliť, lebo nie sú takého charakteru, že by tam nebola možná dohoda.

A tretí problém, s ktorým máme do činenia, sú širšie politické súvislosti. Chcem upozorniť Národnú radu, aby sme sa nedívali na tento problém iba v priestore tejto miestnosti, dívajme sa v širších medzinárodno-politických súvislostiach. Národná rada musí mať eminentný záujem na riešení, ktoré by vyhovovalo aj poslancom maďarských strán, ktoré tu prezentujú. Prirodzene, nemožno prekročiť vecnú jazykovú stránku tohto problému, ale domnievam sa, že tu nie je prejavená dosiaľ vôľa dohodnúť sa na niektorých veciach, na ktorých by sme sa mohli dohodnúť. Ide o problém, v ktorom sa hrá do istej miery aj o politickú tvár, o čistú politickú tvár tohto parlamentu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, už uplynuli tri minúty. Poslanec P. Kanis:

Ak sa tu už raz uplatnil prístup ako pri platoch, prirodzene, ak sa uplatní iný postup, potom tí, ktorí majú záujem dajme tomu na postupe, ktorý tu bol, budú inej mienky.

Preto mi dovoľte, aby som navrhol, že by sme sa mali snažiť nie rozseknúť tento problém, ale skôr ešte stále hľadať spôsob ako sa dohodnúť. Navrhoval by som, aby za každý poslanecký klub sa vytvorila skupina, ktorú by tvorili členovia politického grémia za jednotlivé kluby plus prípadne po jednom odborníkovi na tento problém a títo prišli s nejakým riešením na Národnú radu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, včera sme sa na politickom grémiu dohodli, že sa môže uskutočniť ďalšie stretnutie politického grémia, ak by stav prerokovania zákona k tomu viedol.

Ďalej pani ministerka, pán poslanec Bajan a potom pán predseda.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

vážení členovia vlády,

chcem vyjadriť spokojnosť s vystúpením pána poslanca Hrnku, teda s tým vysvetľujúcim vystúpením, pretože pôvodná verzia zrejme v skratkovom vyjadrení vyžadovala určité doplňujúce stanovisko. Osobne by som sa bola od toho dištancovala. Samozrejme, po vysvetlení je to v inej polohe. Ďakujem, že to vysvetlil.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Bajan, pán podpredseda Prokeš, pán poslanec Duka-Zólyomi a potom pán poslanec Pollák.

Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

nestihol som skôr reagovať na kolegyňu Bauerovu, ale myslím si, že v tejto dobe by sa malo operovať presnými argumentáciami. V laviciach naozaj máme nariadenie číslo 484 z roku 1993 - stihnem to za dve minúty, dovolím si odcitovať dve veci z nich:

1. Zhromaždenie sa odvoláva na odporúčanie 1201 /1993/, v ktorom odporúča Výboru ministrov prijať dodatočný protokol k Európskej dohode o ľudských právach ohľadne práv národnostných menšín, ktorého návrh textu tvorí neoddeliteľnú súčasť odporúčania.

2. Poveruje svoju komisiu pre právne otázky a ľudské práva 1., 2., 3. - prešetriť atď.

3. Ďalej zhromaždenie odvolávajúc sa na nariadenie číslo 474 z roku 1992 poveruje komisiu pre právne otázky a ľudské práva pokračovať vo svojich štúdiách ohľadne menšín, najmä čo sa týka nástrojov na rokovanie komisie, pokiaľ bude potrebné v úzkej spolupráci s ostatnými kompetentnými komisiami. Ide o návrh pracovného postupu pre Komisiu Rady Európy, čiže nejde o nariadenia pre krajiny, ktoré do Rady Európy idú, pre nich zostávajú materiálom odporúčania. Takže, ak hovoríme o nariadení, nariadenie sa týka práve tej komisie a pracovníkov Európskeho spoločenstva. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Podpredseda Národnej rady pán Prokeš.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážená vláda, vážený predsedajúci, dámy a páni,

dovoľte mi zareagovať na vystúpenie pána poslanca Kanisa. Je mi skutočne ľúto, ak niekto vystúpi s takýmto zavádzajúcim vystúpením, že tu vznikol konflikt medzi poslancami Slovenskej národnej strany a maďarských strán. Pokiaľ som si dobre všimol, tak tu vznikol konflikt medzi výkladom ústavy ako reagovať pri vrátení zákona. Domnievam sa, pán poslanec Kanis, že toto neprispieva k pracovnej atmosfére tohto pléna.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi. Pán poslanec Duka-Zólyomi, potom pán poslanec Pollák.

Poslanec Á. Duka-Zólvomi:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

mne sa zdá, že 7. júla vlastne vznikla dohoda, veľmi pekná dohoda na tejto pôde, a táto dohoda bola narušená. Druhá dohoda vznikla, ako spomínal pán podpredseda Weiss, na grémiu, že prijímame aj pozmeňovacie poznámky pána prezidenta, ktoré boli prednesené, ale teraz sme od toho veľmi odbočili.

Ešte jedna poznámka: Som veľmi prekvapený vyhlásením pani ministerky Tóthovej, že teraz už pochopila, čo je vlastne podstata veci návrhu pána Hrnka. Ja sa na to pozerám tak, že je to krok späť, lebo pán prezident svojou poznámkou v bode 4 spresňuje to, čo sme vlastne chceli, a dáva možnosť uplatňovať základné práva občanov. Tu nejde o to, aby niekto škodil slovenskému jazyku. Nie je pravda, že by sa nectil slovenský jazyk, keď v dokumentoch bude napísané meno tak, ako ho vlastní občan danej národnosti. Mne sa zdá, že to je elementárne vlastné ja, čo potrebujeme.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pani ministerka chce reagovať na interpretáciu pána poslanca. Potom pán poslanec Pollák, pán poslanec Csáky a pán poslanec Zselenák.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážení prítomní, pravdepodobne všetci cítime, že došlo k nedorozumeniu, pretože som vyjadrila spokojnosť so spresnením prirovnania Rady Európy a príslušného mesta. Zrejme všetci chápeme, o čo ide.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Pollák. Poslanec M. Pollák:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

jednou vecou je rôzna interpretácia konkrétneho článku

ústavy, druhou, dôležitejšou, je vlastne pôvodná prapríčina tohto zádrheľu, do ktorého sme sa tu v tejto chvíli dostali. A táto príčina je zatiaľ najlepšie čitateľná z posledného vystúpenia kolegu pána Sečánskeho, ktorý sa pustil do nejakej dialektickej úvahy a začal zvažovať príčiny a ciele. Povedal, že cieľom nie je právo, cieľom je slovenčina, právo je prostriedkom. A tam sme pri príčine tohto zádrheľu. Totiž ani slovenčina nie je cieľom. Cieľom je človek so svojimi právami a slovenčina je iba prostriedkom. Treba sa dostať ďalej za tú slovenčinu. Tento zákon nie je zákonom o slovenčine. /Potlesk. /

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Csáky, potom pán poslanec Zselenák.

Poslanec P. Csáky:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dovolím si jednou vetou zareagovať na vystúpenie pána Bajana. Možno pani Bauerová hovorila o prvej strane. Dovolil by som si upriamiť vašu pozornosť na materiál, ktorý máme pred sebou, a to na stranu 4, článok 7 odsek 2. "Každá osoba prislúchajúca k národnostnej menšine má právo slobodne používať" - opakujem - "slobodne používať svoje meno a priezvisko vo svojom materinskom jazyku" - opakujem - "vo svojom materinskom jazyku a má právo na oficiálne uznanie" - opakujem - "má právo na oficiálne uznanie svojho priezviska a svojich krstných mien". Dovolil by som si požiadať pána ministra zahraničných vecí, keby nám niečo povedal aj o medzinárodných súvislostiach tohto textu.

A, pán predsedajúci, mám taký názor, že naša diskusia sa už dostala na dosť nízku úroveň. V mene poslaneckých klubov Együttélés a MKDH dávam návrh na ukončenie rozpravy a na zvolanie politického grémia.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dám priestor faktickým poznámkam a potom dám hlasovať o vašom návrhu. Pán poslanec Zselenák, potom pán poslanec Bajan.

Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predsedajúci,

vážení prítomní zástupcovia vlády Slovenskej republiky,

kolegyne, kolegovia,

viete, že osobne som sa dosť vložil do prerokúvania predmetného návrhu zákona vtedy, keď sme ako výsledok dosiahli spoločný konsenz, a osobne som sa aj niekoľkokrát opakovane veľmi pozitívne vyjadroval o spôsobilosti Národnej rady Slovenskej republiky zvládnuť aj takého náročné problémy, pritom som poukázal na to, že práve zákon o mene a priezvisku je z tej série zákonov alebo úprav najmenej konfliktný a najjednoduchší. Ale chcem vám povedať veľmi otvorene, že viac to neurobím. Viac to neurobím, ak v tomto parlamente bude prevládať taký duch, takýto tón a takýto vzťah k zákonom, ktoré sme si sami vypracovali, sami schválili a krvopotne sa dopracovali k východisku alebo k záveru, s ktorým sme sa mohli prezentovať celkom kľudne vo svetovej verejnosti aj na medzinárodných fórach. Ak tu bude donekonečna niekto spochybňovať to, na čom sa parlament dohodol, zakrývať a hľadať rôzne argumenty a špekulatívne dôvody na

to, aby sa opäť otvárali už raz uzatvorené problémy, ja to viac nespravím. Nehnevajte sa na mňa, ale považujem takýto prístup za naprosto nekorektný.

A teraz sa to pokúsim aj vyargumentovať. Nehnevajte sa, budem veľmi úprimný. Už vláda sama spochybnila vlastnú predlohu tým, že pánu prezidentovi navrhla úpravy. Veď predložené úpravy a dôvod alebo argumentácia je vlastne proti predlohe, o ktorej sme rokovali a ktorú sme nijako zásadne nezmenili. Som veľmi rád, že pán prezident sa zhostil tejto úlohy tak dôkladne a tak dokonale, ako sa zhostil, a že to sformuloval do predložených návrhov pripomienok. Veľmi sa čudujem, že nie sme schopní sa na nich dohodnúť. A veľmi sa čudujem, že nie sme schopní ani akceptovať závery rokovania z politického grémia, keď už niekoľkokrát v našej praxi sa preukázalo, že v krízových situáciách sa to javí ako jediné možné riešenie a jediné východisko ako sa z problémov vymotať.

Preto vás veľmi prosím, aby sme sa vrátili k meritu veci, aby sme rokovali a hlasovali o pozmeňovacích návrhoch a pripomienkach pána prezidenta a takýmto spôsobom, hlasovaním celú záležitosť uzavreli. Pritom chcem vyjadriť svoj názor, že ako ten, ktorý sa zasadzoval o znenie textu, prakticky ustanovenia bodov 1, 2, 3, 4 plne podporujem, ustanovenie 5 neodporúčam schváliť a ustanovenie 6 a 7 tak, ako to vyplýva z návrhu, navrhujem podporiť. Je to jediné možné riešenie, aby sme neeskalovali napätie a nespochybňovali aj vlastné meno a spôsobilosť slovenského parlamentu pokračovať v nastúpenej demokratickej ceste a serióznych, konkrétnych, vecných úvahách ako tieto záležitosti v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky zvládnuť. /Potlesk. /

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Bajan, pani poslankyňa Novotná, pán poslanec Černák a potom by sme mali dať hlasovať o ukončení rozpravy podľa návrhu pani poslankyne.

Poslanec V. Bajan:

Ospravedlňujem sa, ale myslím si, že som bol dobre pochopený a som rád, že aj pán Csáky ma pochopil. Hovoril som presne o odporúčaní, ktoré on čítal, nehovoril som o nariadení. Nariadenie je prvá strana, ostatné je odporúčanie. Takže som rád, že aj pán Csáky potvrdil správnosť mojich slov.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pani poslankyňa Novotná, Pán poslanec Černák a potom budeme hlasovať o návrhu.

Poslankyňa A. Novotná.

Chcela by som odpovedať pánu poslancovi Csákymu, že vlastne hovoríme dvaja o inom a o tom istom, že sa snažíme presne tým naším dodatkom navrhnúť to isté, čo chcú oni. Tam je predsa poznámka, teda dodatok, ktorý navrhujeme, že takéto priezvisko v inom jazyku sa môže používať v cudzom jazyku. Čiže v materinskom jazyku si maďarskí občania budú používať tvar vo svojom materinskom jazyku. V slovenskom jazyku predsa ide o prechyľovanie -ová, budeme sa prispôsobovať zasa podmienkam nášho materinského jazyka, teda slovenského jazyka, že budeme používať slovenské prechyľovanie. Myslím si, že vlastne hovoríme o tom istom, a že niet tu rozporov.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Černák, pani poslankyňa Gbúrová, potom pán poslanec Rózsa.

Poslanec Ľ. Černák:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

my ako národná strana sa cítime ako strana, ktorá predovšetkým musí dbať na čistotu slovenčiny, ale na druhej strane v našom programe je plná integrácia do Európskych spoločenstiev. Preto pri včerajšom krátkom neformálnom rokovaní s niektorými našimi predstaviteľmi maďarských strán, s kolegami, ktorí mi povedali, že v podstate im je jedno či -ová alebo nie -ová, sme vystúpili s návrhom pána Hrnku, ktorý sme považovali za veľmi prijateľný. V každom prípade vyhovuje odporúčaniam Rady Európy. Maďarskí predstavitelia mi povedali, že v princípe im ide o § 14 odsek 2 a je im jedno, či v slovenčine bude -ová, alebo nie -ová. Preto nespochybňujeme to, čo tu bolo odsúhlasené, hoci máme k tomu výhrady akým spôsobom, preto sme vyšli s návrhom pána Hrnku. Keďže zrejme došlo k nejakému nedorozumeniu, navrhujem aj ja veľmi rýchlo prerušiť rokovanie a zvolať zasadnutie klubov.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Černákovi. Pani poslankyňa Gbúrová, potom pán poslanec Rózsa a ešte pán poslanec Bugár.

Poslankyňa M. Gbúrová:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

pokúsim sa to veľmi stručne povedať niekoľkými vetami. Zopakujem to, čo som hovorila aj na našom poslaneckom klube za prítomnosti pána poslanca Hrnku. Tí, ktorí sme vyrástli v zmiešanom prostredí, najmä v prostredí slovensko-maďarskom, veľmi dobre vieme, že problém nestál tak, ako sa ho snažíme posúvať teraz do tejto polohy. Od nepamäti príslušníci maďarskej národnosti resp. nositelia maďarských priezvisk si písali tieto priezviská v ich jazyku. Nikdy sa nepísal Szentpétery ako Sentpéteri, ale vždy Szentpétery. Nikdy sa nepísal Komlóssy ako Komlóši s mäkčeňom, ale Komlóssy, atď. Toto právo písania priezvisk v maďarskom pravopise tu vždy bolo. Jeden jediný problém, ktorý tu bol, bol problém, ktorý súvisel s menami. Miesto - povedzme - Aranka sa písala Zlatica, miesto István sa písal Štefan atď. To znamená, že je veľmi správne, že sa zasadíme za to, aby sa aj mená mohli písať v jazyku maďarskom. To znamená, že tento problém je v podstate vyriešený. Problém, ktorý nás znepokojuje a ktorý ustavične nastoľujeme, je prechyľovanie s koncovkou -ová. Myslím, že z tohto by sa nemal robiť politický problém. Nakoniec je potrebné rešpektovať názory odborníkov - jazykovecov a pravidlá nášho spisovného jazyka. Toto je v podstate minimum, ktoré je možné požadovať zo strany menšiny. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Rózsa, pán poslanec Bugár, pani poslankyňa Bauerová.

Poslanec E. Rózsa:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážená vláda, poslankyne a poslanci,

dovoľte mi vyjadriť svoje stanovisko k opätovnému prerokovaniu zákona o mene a priezvisku. Procedurálne, právne a jazykové aspekty a nové prerokovanie tejto otázky sú len zakrývaním boja o moc. Ide o nepriame skúšky sily donútiť tento parlament k poslušnosti tohoto jediného zákonodarného zboru slobodného štátu, aby sa stal nástrojom všemocnej vlády. V tejto rozbúrenej politickej atmosfére v záujme zachovania dobrého mena Slovenskej republiky sa obraciam na vládu, aby prejavila štátnickú múdrosť a vzala späť svoj návrh na opätovné prerokovanie s tým, aby pán premiér zákon v pôvodnom znení podpísal.

Obraciam sa so žiadosťou na pána prezidenta republiky, aby prejavil dobrú vôľu a otcovskú starostlivosť voči všetkým občanom tejto republiky, vzal späť svoje pripomienky a zákon podpísal v pôvodnom znení. Ide o pripomienky, ktoré predložil podľa článku 87 ods. 3 ústavy. Vo vedomí svojej zodpovednosti za Slovenskú republiku prehlasujem, že pripomienka pána prezidenta pod bodom 5 je pre nás neprijateľná. Považujem to za ignorovanie odporúčaní Rady Európy číslo 1201/1993, najmä článku 7 ods. 1, za porušenie základných ľudských práv zaručených národným menšinám podľa článku 10 ods. 1, článku 25 ods. 2 písm. b/ Listiny ľudských práv a slobôd prijatých ústavným zákonom číslo 23/1991 Zb. Ďalej je to v rozpore s článkom 19 ods. 1, ako aj s článkom 34 ods. 2 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky. Je to nepriame pozbavenie práva na vlastné meno a zachovanie identity.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Páni poslanci, pani poslankyne, ešte má pán poslanec Rózsa pol minúty. Vypočujme ho.

Poslanec E. Rózsa:

Žiadam preto posúdenie stanoviska v širšom kontexte vnútornej a zahranično-politickej situácie bez emócií a demonštrovania sily.

Dovoľte mi, vážené poslankyne a poslanci, vyjadriť presvedčenie, že v tejto základnej otázke nášho bytia, našej národnej identity nájdeme spoločnú reč a podáme si priateľskú ruku. Ak tomu tak nebude, nezazlievajte nám, že nám skutočne neostáva nič iné, než dištancovať sa od ďalšieho prerokúvania vráteného zákona o mene a priezvisku a informovať európsku a svetovú verejnosť o vzniknutej situácii.

Ďakujem vám. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni,

kým dám slovo ďalším, ktorí sa prihlásili o faktickú poznámku, dovolím si aj ja jednu poznámku. Je mi veľmi ľúto, keďže som sa stretol včera s predstaviteľmi politických strán na politickom grémiu, že táto diskusia ide úplne mimo toho, na čom sa predstavitelia jednotlivých klubov dohodli. Veď predsa tam bola zhoda na tom, že všetky články prezidentovho návrhu, s výnimkou bodu 5, budú odsúhlasené an blok a že o bode 5 sa bude hlasovať, resp. že bod 5 môže byť ešte predmetom diskusií medzi jednotlivými politickými stranami. A to, čo sme si medzitým stihli vypočuť, ide vlastne za rámec tejto dohody. Je mi to veľmi ľúto, pretože teraz na kluboch vlastne budeme spochybňovať to, čo sa už dohodlo.

Prosím, pán poslanec Bugár, potom pán podpredseda Prokeš, pán minister, pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Bauerová.

Poslanec V. Bugár: Pán predseda,

potvrdili ste to, čo chcem povedať, ale nedá mi, aby som neodpovedal pánu poslancovi Černákovi a ostatným, ktorí nechcú pochopiť, o čo nám ide. Prečítajte si návrh pána prezidenta. Predsa sme hovorili a súhlasili sme s tým, že pri používaní mien a priezvisk maďarského pôvodu nebudeme ignorovať, a nikto ani nechce ignorovať slovenský jazyk a zákonitosti slovenského jazyka. Ak by ste si to prečítali, aj keď pán poslanec Černák tvrdí, že sa dohodol s predstavíteľmi, ja som s ním osobne hovoril a potvrdzujem nasledovné:

Nemali sme žiadne protiargumenty, keď ide o prezidentské návrhy, ide nám len o bod 5. Súhlasíme so znením - prečítam ho, už som to včera prečítal, a ak chcete, môžem vám to prečítať ešte desaťkrát: "Používanie ženského priezviska s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania v ústnych a iných písomných prejavoch tým nie je dotknuté. " Takže platia zákonitosti slovenského jazyka. To už zrozumiteľnejšie povedať nemôžem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán podpredseda Prokeš, pani poslankyňa Bauerová a pán poslanec Mikloško.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,

dovoľte mi dve poznámky. Po prvé - v článku 73 ústavy sa hovorí: "Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia. Nie sú viazaní príkazmi. " To je jedna poznámka.

Druhá poznámka - pokiaľ viem, je celkom možné, že sa dostaneme do ďalšieho sporu vo výklade ústavy, pretože v tejto ústave je uvedená slovenčina ako štátny jazyk. To znamená, že v tomto jazyku sa vyhotovujú všetky štátne dokumenty a úradné dokumenty. A z toho tiež niečo vyplýva. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Ešte pred pánmi poslancami dám slovo pánu ministrovi vnútra.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážené dámy, vážení páni,

rád by som sa ohradil voči vystúpeniu pána Rózsu v časti, kde sa dotýka všemocnej vlády. Myslím si, že povinnosti má parlament vyplývajúce mu zo zákona, povinnosti má vláda, povinnosti má Najvyšší súd, ako i Najvyšší kontrolný úrad. Takže, keď hovoríme o tom, že je niekde niečo porušené, treba to povedať konkrétne.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi. Pani poslankyňa Bauerová, potom pán poslanec Mikloško a pán poslanec Hrnko.

Poslankyňa E. Bauerová:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

nie prvýkrát hovorím v súvislosti s týmto zákonom, že tento zákon nie je o slovenčine. Ak by bol o slovenčine, uzákonili by sme pravdepodobne pravidlá slovenského pravopisu. Tým by vznikol, myslím si, svetový unikát. Tento zákon je o jednej zo základných slobôd človeka, o ochrane identity človeka. Citovala som nariadenie číslo 484 predpokladajúc, že aspoň časť poslancov si urobila tú námahu a tento dokument prečítala. Nie prvýkrát hovorím o tom, že medzi poslancami je katastrofálna neznalosť základných a medzinárodných dokumentov. Zabúdame aj na vlastné uznesenia. Tento parlament chce zabudnúť aj na záväzky, ktoré dali ústavní činitelia pri prijatí do Rady Európy. Tento parlament chce zabudnúť na svoje vlastné uznesenie z 23. júna.

Prosím vás, uvedomte si, že ide o oveľa závažnejšie rozhodnutie. Parlament sa dostáva na rázcestie. Teraz sa rozhoduje o tom, akou cestou pôjdeme ďalej. Toto odporúčanie, tento záväzok je najjednoduchší a najprirodzenejší zo všetkých záväzkov, ktoré boli v tejto súvislosti, v súvislosti s členstvom v Rade Európy prijaté. Ako budeme rozhodovať o ostatných? Kam smerujeme? Predtým než sa rozhodnete v kluboch, prosím vás, hľadajte odpoveď na túto otázku. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Bauerovej. Pán poslanec Mikloško, Potom pán poslanec Gaulieder.

Poslanec F. Mikloško:

Vážená Národná rada, vážená vláda,

som presvedčený, že diskusia, ktorá sa tu odohráva, je trošku vedľa. Ak chceme byť parlamentom a ak si ctíme prácu parlamentu, musíme vyriešiť základnú dilemu, či blokačný paragraf, ktorý je v Ústave Slovenskej republiky, ktorý umožňuje vláde, teda sprostredkovanie cez vládu prezidentovi vrátiť zákon, je jednorazový alebo či v slovenskej ústave umožňuje možnosť viackrát. Uvedomme si, že blokačný paragraf, ktorý umožňuje prezidentovi vrátiť zákon, nie je slovenský výmysel. Je to vec, ktorá existuje vo všetkých ústavách sveta. A musím povedať, že vo všetkých týchto ústavách je to jednorazová vec. Zákon sa prijme, prezident alebo vláda ho môže vrátiť a potom sa definitívne rozhodne. Druhá vec je, že o vrátenom zákone sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Ale predseda výboru pán Sečánsky nemôže hovoriť, že možno to vyriešiť aj tak, aj tak. Jednoducho musíme tento problém vyriešiť tak, ako sme to mysleli pri tvorbe našej ústavy. Či to myslíme tak, ako je to všade na svete, že sa to raz vracia a potom sa tomu povie posledné slovo, alebo či to môžeme riešiť donekonečna. Ak to je iba raz, bohužiaľ, potom tento návrh pána Hrnku procedurálne celkom neobstojí.

Druhá vec je, že, samozrejme, môžeme kedykoľvek prijať novelu zákona. Tam potom je otvorená diskusia, ktorá tu prebieha. Samozrejme, sú politické aspekty, sú jazykové aspekty. Tam potom možno takúto diskusiu viesť, ale, podľa mojej mienky, dnes treba vyriešiť tento základný problém ako chápeme tento blokačný paragraf alebo blokačné ustanovenie našej ústavy. Potom sa musíme nejako rozhodnúť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Mikloškovi. Kým dám slovo pánu poslancovi Gauliederovi, chcem povedať, že v článku 87 ústavy ods. 3 sa hovorí: "Ak prezident Slovenskej republiky vráti ústavný zákon alebo zákon s pripomienkami, Národná rada Slovenskej republiky ústavný zákon alebo zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť takýto zákon vyhlásený. " Takže nejaké odsúvanie na ďalšie schôdze nie je možné. Zákon je schválený a potom pripadá do úvahy naozaj iba novelizácia.

Prosím, pán poslanec Gaulieder, potom pán poslanec Hrnko.

Poslanec F. Gaulieder:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

chcel by som poprosiť pani Bauerová, aby ne zovšeobecňovala vedomostnú úroveň tohto parlamentu. Po druhé - v nadväznosti na vystúpenie poslancov z klubu Spolužitie by som odporučil, aby sa zišli a dohodli sa na tom, čo vlastne chcú, lebo každý hovorí inak.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi za faktickú poznámku. Slovo má pán poslanec Hrnko.

Poslanec A. Hrnko: Vážené plénum,

to, o čom hovorí pán Mikloško, je len otázka výkladu jedného článku ústavy a mali by sme sa pýtať, prečo nie je rokovací poriadok už teraz, ale to je iná vec. Podotýkam, že na minulom pléne bol porušený zákon o rokovacom poriadku a bol porušený evidentne, pretože zmenu, ktorú som navrhoval dnes, sme tu riadne podľa rokovacieho poriadku schválili, potom sme ju už neodvolali. Zišlo sa rokovanie politického grémia a začalo sa tu schvaľovať niečo iné. Predsedajúci vtedy pomýlil časť poslancov HZDS. Ale to je tiež iná vec, v ktorej by sme si mohli tiež spytovať svedomie.

Ale to, čo je tu napísané v tomto článku 4 podľa schválenej predlohy, je, podľa môjho názoru to, čo bude vyvolávať ďalšie konflikty. Tu sa hovorí, že cudzojazyčné ženské priezvisko sa môže určiť a používať v cudzom jazyku, tu sa nehovorí o príslušníkoch národnostných menšín. Koľko Slovákov v tomto parlamente má cudzojazyčné priezvisko? /Šum v sále. / Koľko občanov maďarskej národnosti má slovenské priezvisko? Predsa zákon nemôže rozlišovať medzi občanmi, ale zákon musí predovšetkým všetkých občanov pertraktovať rovnako. A to je to, čo ja chcem upraviť. Môj návrh predsa jednoznačne vychádza príslušníkom menšín v ústrety, pretože im umožňuje pri akomkoľvek inom jazyku ako slovenskom písať svoje priezviská bez tejto koncovky, to znamená aj v anglickom jazyku, keď k tomu príde, ale štátny jazyk je slovenský jazyk, takže dokument by mal byť taký, ktorý bude platný na Orave, aj v Zlatnej na Ostrove rovnako. Takže tu ide skutočne len o vyriešenie veci. Postavíme štátnych úradníkov pred neriešiteľné prípady. Veď myslime aj na toho drobného úradníka, nevyvolávajme konflikty dole. Tu ide skutočne o vec, tu nejde o nejaké handrkovanie.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Hrnkovi. Pán poslanec Šebo. Poslanec J. Šebo:

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážené kolegyne,

stále si hovorím o ton, ako rôzne si vysvetľujeme a rôzne chápeme paragrafy. Preto by som sa spýtal a rád by som si nechal vysvetliť článok číslo 7 § 1 odporúčania Rady Európy. Prečítam ho: "Každá osoba prislúchajúca k národnostnej menšine má právo slobodne používať svoj rodný jazyk v súkromí, ako aj na verejnosti, tak ústne ako aj písomne. Toto právo používať svoj jazyk sa uplatní aj v otázkach publikácií a v audiovizuálnej technike. " Nikde tu nie je napísané, že sa bude používať v úradnom jazyku alebo v štátnom jazyku a podobne. Preto sa pýtam: Je tak ako je v tejto dikcii napísané - používať v súkromí a na verejnosti - myslené, že to je úradný jazyk alebo štátny jazyk? Rád by som si to nechal vysvetliť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán podpredseda Prokeš, pán poslanec Gazdík a potom pán poslanec Brňák.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážené kolegyne a kolegovia,

stále sa točíme dookola. Už tu bol niekoľkokrát návrh na poradu klubov, ale faktické poznámky to stále zdržujú. Prosil by som však, aby sme nepoužívali systém ukončenia

rozpravy hlasovaním, pretože je tu mnoho ľudí, ktorí chcú ešte vystúpiť vecne k samotnému predmetu, a týmto im, ako sa hovorí, demokraticky zavrieme ústa. Toto nie je správny prístup.

Osobne tiež mám ešte niekoľko návrhov k samotnému zákonu, a myslím si, že by boli spokojní všetci, pretože jeden z nich hovorí o tom, že ako meno môže byť použitá ľubovolná abecedno-numerická kombinácia. Nesmie presahovať 15 znakov. /Šum v sále. / Prepáčte, smejete sa, ale do toho spadá akékoľvek meno s tým, samozrejme, že nesmie byť hanlivé atď. To zostáva. Ale v okamihu máte po problémoch, či ide o cudzojazyčné meno alebo nie. To je definícia mena. Môžete použiť potom svoje mená. A druhá vec je, že definujme priezvisko ako numerický znak, pretože aj tak vás všade identifikujú nie podľa mena, ale podľa určitého numerického znaku, ktorý má každý, a tým je rodné číslo. A sme všetci rovní pred zákonom, a verím, že bude spokojná aj Rada Európy.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pánu podpredsedovi za faktickú poznámku. Pán poslanec Gazdík - faktická poznámka.

Pán poslanec Csáky, vlastne vás pán podpredseda Prokeš vyzval, aby ste stiahli svoj návrh na ukončenie rozpravy. Mohli by sme rozpravu prerušiť, aby prípadne po zasadnutí politického grémia sme si mohli ešte niektoré veci vysvetlit. Ale to je na vašom zvážení, pretože o vašom návrhu budem musieť dať hlasovať.

Prosím, pán poslanec Gazdík.

Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predsedajúci,

priznám sa, že vystupujem veľmi nerád a hovorí sa mi ťažko. Neviem, či by sme nemali požiadať kanceláriu, aby všetkým nám, tu prítomným, rozdali homérsky hymnus o vojne žiab a myší. Na politickom grémiu, o ktorom ste hovorili, pán podpredseda - hovorím teraz za celý poslanecký klub nezávislých poslancov - tak, ako sa vyjadril pán Zselenák za SDĽ a pán Mikloško za KDH, došlo k dohode vo všetkých bodoch, vlastne aj v tom spornom bode 5. Je výrazom istej korektnosti a odporučilo sa na politickom grémiu, aby tento sporný bod 5 prerokovalo vo svojom klube práve HZDS. Takmer celý rokovací deň sa točíme neustále v jednom neuveriteľnom kruhu. Čo vlastne bránilo prijať hlasovaním tento zákon korektne a v prospech všetkých, rovnako slovenských ako maďarských poslancov? Bránilo tomu teraz len stanovisko poslaneckého klubu HZDS. Keby vyjadrilo ústretovosť, mohli sme mať prerokované ďalšie tri zákony.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Gazdíkovi. Pán poslanec Brňák, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Bajan.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

pani poslankyne a páni poslanci,

vzhľadom na to, že pôvodným motívom aj týchto faktických poznámok boli otázky procedurálne a dotýkali sa skôr

právneho problému, chcel by som zvýrazniť v tejto súvislosti problém, na ktorý poukázal pán poslanec Mikloško a nakoniec aj pán podpredseda Weiss.

Domnievam sa, že v prípade, ak sa prijme zo strany Národnej rady Slovenskej republiky taký výklad, ktorý tu prezentoval predseda ústavnoprávneho výboru pán Sečánsky, mali by sme si nejak principiálne vyjasniť otázku ďalšieho postupu aj v prípade prezidenta Slovenskej republiky. Pán podpredseda Weiss citoval článok 88 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého výklad však v tomto kontexte nie je taký jednoznačný. Myslím si, že ak by sme tu prijali taký výklad, že Národná rada Slovenskej republiky prijme pozmeňujúce návrhy nad rámec pripomienok zo strany pána prezidenta Slovenskej republiky, bolo by to, podľa môjho názoru, zásahom do jeho suspenzívneho práva, teda práva vrátiť návrh zákona, ak by takýto zákon musel byť hneď vyhlásený v Zbierke zákonov. Dávam aj túto myšlienku ako podnet pre prípadné rokovanie politického grémia kvôli tomu, aby sme sa v krátkej budúcnosti opätovne nedostali k takémuto problému, ktorý by sme museli nejak riešiť alebo sa s ním vysporiadať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. Inak povedané, keby sme tento zákon zmenili nad rámce, ktoré uviedol pán prezident, potom vlastne pánu prezidentovi by muselo vzniknúť právo, keďže ide o nové znenie zákona, opäť ten zákon vrátiť. Aj to si musíme uvedomiť. Preto aj moje osobné stanovisko je, aby sme sa držali toho precedensu, ktorý tu bol, a to precedensu, keď sme prerokovávali prezidentove pripomienky k návrhu zákona o platoch ústavných činiteľov.

Pán poslanec Cabaj sa prihlásil ako spoločný spravodajca, dám mu slovo pred ďalšími prihlásenými.

Poslanec T. Cabaj: Dámi a páni,

musím trochu pripomenúť veci, ktoré sa tu včera odohrali a o ktorých sa tu už hovorilo. Bol by som rád, keby pán poslanec Gazdík interpretoval to, čo sa hovorilo, lepšie by bolo, keby si to nahrával. Totiž bol som tiež prítomný na politickom grémiu a znovu zopakujem: 1, 2, 3, 4 a 6 s tým, že osobitne sa bude hlasovať o pripomienke pána prezidenta 5, osobitne o pripomienke 7, kde som hovoril, že politické grémium odporúča 7a, to znamená účinnosť od 1. januára. Prítomný pán poslanec Móri za HZDS ešte predniesol pripomienku, že by sa malo osobitne hlasovať o bode 4. To som ako spravodajca akceptoval, preto to tu mám tak poznačené.

Chcem však povedať jednu vec, že nie poslanecký klub HZDS zablokoval ďalšie prerokúvanie, ale zablokoval to niekto iný. Treba si spytovať svedomie, kto to zablokoval a ktosi tu vysvetľuje to, čo si vlastne nepreštudoval. Z politického grémia sa odchádzalo na kluby s tým, že poslanecké kluby HZDS a SNS - pripomínam tieto dva, taká bola dohoda, pán Miškovský bol takisto prítomný - s tým, že ideme na stretnutia našich klubov a poinformujeme o tom, čo odporúča politické grémium. Toto bolo odporúčané a následne poslanci hlasujú tak, ako hlasujú. Dnes už to tu bolo povedané, čo hovorí ústava o právach a povinnostiach poslancov. Takže aj politické grémium je len motív ako pokračovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, kto sa ešte hlási s faktickou poznámkou? Pán poslanec Bajan a potom pán poslanec Csáky.

Poslanec V. Bajan:

Ospravedlňujem sa, pán Cabaj povedal vec, ktorú som chcel povedali, ale ešte mám dve poznámočky. Naozaj sme nepočuli doteraz stanovisko aliancie. Počul som jedno na grémiu, kde povedali, že nemajú k tomuto žiaden názor, takže aj to je pre nás názor. Nie HZDS to blokuje, nie my slovami pána Rózsu sme povedali, že nie sme spokojní s pripomienkou číslo 5. Takže neviem, kto zablokoval túto vec. Prepáčte, dopredu sa ospravedlňujem pánu Gazdíkovi, napadá ma len jedno slovenské príslovie "Zabudol vôl, že teľaťom bol".

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Csáky, pani poslankyňa Mušková. Poslanec P. Csáky:

Vážený pán predsedajúci,

akceptujem vašu predchádzajúcu pripomienku a sťahujem svoj návrh na ukončenie rozpravy s tým, že si dovolím to zmeniť na návrh na prerušenie rozpravy, na zvolanie politického grémia tak, ako to predpokladám, aj keď musím povedať, že v nejaké dohody v politickom grémiu po včerajších skúsenostiach veľmi neverím. Dohody by mali byť medzi gentlemanmi dodržané. To je jedna vec.

A druhá vec - dovoľte mi jednu faktickú pripomienku na predposledné vystúpenie pána Prokeša, keď citoval ústavu o štátnom jazyku. Táto kauza asi veľmi dobre ukáže, že mali pravdu tí, čo hovorili, že naša ústava, náš právny systém je - mierne povedané - trošku viac elastický, ako by mal byť. Každý vyslovuje alebo vysvetľuje určité články ústavy tak, ako chce. Nemyslím si, že vysvetlenie pána Prokeša o štátnom jazyku obstojí. Jednak si myslím, že pán Prokeš na to nie je oprávnený a jednak by som ho žiadal, aby mi vysvetlil, kde je v našom právnom systéme definovaný pojem štátny jazyk. V ústave sa len používa, ale nie je definovaný.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dúfam, že niektoré veci si dokážu páni poslanci vysvetliť aj mimo rokovacej miestnosti, aby sme nepredlžovali sériu faktických poznámok.

Pani poslankyňa Mušková, potom pán poslanec Gazdík. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Keďže tu už zaznelo toľko právnických výkladov, dovolím si jeden neprávnický výklad § 4 ods. 4 - poslednej vety. Chcem sa spýtať kolegu Gazdíka, či sa nebude cítiť diskriminovaná slovenská občianka, ktorá vlastní cudzie priezvisko, a podľa zákona môžem voči nej použiť jej priezvisko v cudzom jazyku.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ale nemusíte. /Smiech v sále. / Včera sme o tom podrobne diskutovali na politickom grémiu a tento problém sme pokladali naozaj za vyriešený, s výnimkou stanoviska Slovenskej

národnej strany. Ale politické grémium má odporúčajúci charakter, o zákone sa rozhodne v hlasovaní.

Pán poslanec Gazdík. Poslanec I. Gazdík:

Pán predsedajúci, pán Bajan vystupuje každú chviľu, ale neviem, čo svojou poznámkou mal tentoraz na mysli, pretože aj v politickom grémiu, aj teraz som stanovisko klubu nezávislých poslancov povedal - myslím - jasne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, budeme hlasovať o pozmenenom návrhu pána poslanca Csákyho, aby sme prerušili prerokúvanie tohoto bodu, teda aby sme prerušili rozpravu a vyhlásili prestávku pre stretnutie klubov. O pol dvanástej po stretnutí klubov by sa zišlo politické grémium. Prosím, aby sme sa prezentovali. /Hlasy z pléna, že nie je potrebné hlasovať. /

Takže netreba hlasovať, požiadali o to dva kluby. Prosím kluby, aby sa poradili a o pol dvanástej bude zasadnutie politického grémia.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pokračujeme v rokovaní. Prosím, prezentujme sa.

Je nás 76, teda sme práve uznášaniaschopní. Otváram rokovanie o prerušenom bode. Prebieha rozprava. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Zatiaľ som asi jediný, ktorý sa ešte hlási do rozpravy. Dámy a páni, dovoľte mi preto vystúpiť.

Vážení páni ministri,

vážené poslankyne a poslanci,

dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko pozmeňovacích návrhov k vrátenému zákonu o mene a priezvisku.

Prvý môj návrh je pripomienku pod bodom 4, ktorú máte uvedenú v spoločnej správe, preformulovať nasledovne: "Ustanovenie druhej vety ods. 4 sa použije pri zápise ženského priezviska do matriky, pri vyhotovovaní rodného listu, občianskeho preukazu, cestovného pasu a obdobných úradných dokladov. V bezprostrednej následnosti za priezviskom sa však v zátvorke, respektíve alternatíva s pomlčkou, uvedie -ová ako vyznačenie ženského pohlavia. " Ostatok zostáva.

Ďalší môj návrh som už avizoval v predchádzajúcom svojom vystúpení. Odporúčam, aby sa v § 2 ods. 1 predmetného zákona vypustili v tretom riadku slová "a to aj cudzojazyčných" a doplnil sa tento odsek slovami "ako meno sa môže použiť ľubovolná kombinácia abecedných a číselných znakov. Dĺžka jedného mena nesmie presahovať 15 znakov. " Prosím, toto zahŕňa aj použitie akýchkoľvek cudzojazyčných mien. Nevidím dôvod, ak budeme postupovať takto, že je to na ľubovôli rodičov, prečo by niekto nemohol dostať meno 007. Prepáčte, je to dané vôľou rodičov. Aj doteraz celý spor okolo tohto zákona vznikol len z toho, že tu bola ochrana práv dieťaťa, a tým, že určitým spôsobom nové nezvyklé meno muselo byť podrobené určitému preskúmaniu.

Ďalej predkladám návrh na nový § 4 ods. 1: "štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda priezvisko. Priezviskom je numerický identifikačný znak - rodné číslo. " Dámy a páni, v rodnom čísle je uvedené aj pohlavie. Tým je vyriešený aj problém -ová. Samozrejme, že potom všetky ostatné dotknuté paragrafy z tých, ktoré by boli v rozpore a stratili by zmysluplnosť, vypadávajú.

Dámy a páni, ako prvý však podporujem návrh poslanca Hrnka, ktorý tu bol prednesený, samozrejme, s tým, že potom pripomienka pod bodom 4 v spoločnej správe nebude akceptovaná.

Ďakujem pekne.

Pokračujeme v rozprave. Hlási sa pán poslanec Figeľ. Poslanec J. Figeľ:

Vážená Národná rada, vážení páni ministri, ctení hostia,

už predvčerom som vo svojej interpelácii hovoril o Slovenskom prehratej šanci na zriadenie druhého Európskeho centra pre mládež v Bratislave. Stalo sa to v druhom septembrovom týždni. Včera niektorí poslanci Zahraničného výboru Národnej rady dostali do rúk fax, že v priebehu zasadnutia sa v Európskom parlamente vyskytli veľmi vážne a ostré protesty proti dianiu na Slovensku. Konkrétne išlo o výroky, ktoré odzneli na mítingu v Spišskej Novej Vsi. Všetci viete, o čo ide a o ktorého autora.

Hovorí sa o podmieňovaní ratifikácie dohody, ktorú podpíšeme podľa plánu 4. októbra - Asociačnej dohody s Európskymi spoločenstvami. Sú aj ďalšie signály, keď sa z Vyšegrádskej štvorky stáva Vyšegrádska trojka, tak ako bola predtým, keď sa stráca renomé, ktoré tu bolo. Veľmi blízko je termín Viedenského summitu, ktorý bude naozaj aj geograficky blízko, a veľmi čerstvú informáciu mám aj zo Štrasburgu, keď som o jedenástej hodine rozprával s našou veľvyslankyňou pani Mitrovou. My totiž tam stále, a nielen tam, ale všade chodíme len s prísľubmi, záväzkami a dobrou vôľou.

Budúci týždeň má byť do Rady Európy prijímané Rumunsko. V súvislosti s tým sa znovu veľmi diskutuje o Slovensku, pretože je to vážna skúsenosť pre tieto medzinárodné inštitúcie. V súvislosti s tým ma v telefonickom rozhovore upozornila a prosila toto plénum, aby sme prijali to, čo bolo pripravené, pretože inak je veľmi ťažko obhájiteľná, až neobhájiteľná pozícia Slovenska na medzinárodnom fóre. Prechádzame mnohé zasadnutia len tak-tak, ak neprehrávame to, čo som povedal, že sme prehrali.

Návrhy prezidenta, ktorého toto grémium zvolilo, prešli predtým vládnym rokovaním, sú podporené vládou. Pôvodné grémium sa dohodlo na tom, že mnohé z bodov sú prijateľné an blok, okrem trebárs bodu 5. Vráťme sa k pôvodnému uzneseniu z grémia a poďme takto prijať zákon, ktorý tu bol. Preto sa prihováram za pôvodný spôsob hlasovania - an blok o prijatých bodoch a jednotlivé o tom bode, ktorý bol sporný, teda o bode 5.

Znovu vás vyzývam alebo prosím, je to jedna z posledných šancí. Slovensko totiž bez uvedenia mena, ale ako konkrétna krajina, ktorá jediná z členských krajín Rady Európy spôsobuje problém v otázke mena a priezviska, bola na poslednom zasadnutí v tomto týždni na Výbore ministrov menovaná pani Lalumiárovou.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ľupták, po ňom Hrnko a pán poslanec Duka-Zólyomi.

Poslanec I. Ľupták:

Včera sa tu potuloval v angličtine nejaký pamflet. Viem, že pán poslanec Figeľ vie po anglicky, zrejme si ho prečítal a dnes nám to všetko tu porozprával - všetko, údajne o nejakom výroku v Spiškej Novej Vsi, ktorý v skutočnosti sa neudial, atď., atď. Slovom, všetky tieto informácie, zdá sa, sú z jedného prameňa. Keďže ten prameň je všeobecne známy, myslím si, že ho netreba brať ani veľmi vážne.

Som tiež poslancom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a je zaujímavé, že napríklad pani veľvyslankyňa sa s týmito žiadosťami obrátila na poslanca, ktorého strana má skoro najmenej hlasov v tomto parlamente, a neobrátila sa na poslancov, ktorí by to mohli naozaj urobiť. Ináč, keby bol pán poslanec Figeľ hneď, bez tej omáčky z toho včerajšieho pamfletu povedal to, o čo žiadal, aby sme prišli k nejakému uzáveru, s tým súhlasím.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Figeľ. Poslanec J. Figeľ:

Vážení páni kolegovia,

neviem, nakoľko pán Ľupták rozumie tomu, čo tu kolovalo včera. Bola to kópia z časopisu Economist. Je to veľmi vážený časopis. Ale nehovoril som o tom, hovoril som o faxe z misie Slovenskej republiky pri Európskych spoločenstvách. Podpísaný je chargé ď affaires Ján Varšo. Pán kolega, to vôbec nie je o tom, čo ste mysleli vy. A odcitujem jednu

krátku pasáž. Pani Garcia Arrias, pokiaľ vám to niečo hovorí, rovnako informovala, že v El Pais bol minulý týždeň uverejnený ostrý článok k vystúpeniu predsedu vlády Slovenskej republiky v Spišskej Novej Vsi.

V zásade na základe tohoto článku poslanec Európskeho parlamentu pán Juan Ramiréz Heredia - Španielska socialistická strana, ktorý je v Európskom parlamente považovaný za hovorcu rómskej etnickej skupiny, vypracoval návrh naliehavej rezolúcie, v ktorej sa spochybňuje dôveryhodnosť Slovenskej republiky z hľadiska dodržiavania ľudských práv. Po prerokovávaní v politických skupinách mal byť dňa 16. septembra návrh rezolúcie predložený plénu. To nie je pamflet, to je oficiálna správa nášho chargé ď affaires. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Ľupták, prednosť má pán minister Tuchyňa.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

prosil by som vás, keby ste veci, ktoré nie sú skutočne preverené, neuvádzali ako fakty. Uvediem jednu skutočnosť. Pán poslanec Pittner - za doby jeho miništrovania v máji minulého roku sa stala pri Spišskej Novej Vsi udalosť, kedy policajt zakročoval voči Rómom, tí ho obkľúčili, vytrhli mu pištoľ. Len čírou náhodou, že sa skrížil v nábojovej komore, čo sa teda stáva veľmi zriedkavo, nedošlo k jeho zastreleniu. Ale výsledok je taký, že bolo ublížené Rómom. Ja už niekoľkokrát vysvetľujem do Helsinského výboru, že sa vlastne dodržal zákon, že Rómom nebolo vôbec ublížené, že sú piati trestne stíhaní, dokonca odsúdení, a skôr bolo poškodené policajtovi. Takže, na podnet nášho Helsinského výboru sa takto pertraktujú skutočnosti.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Prosím, aby sme nezačali zase prestrelku s faktickými poznámkami. Viem, že pán poslanec Pittner chce reagovať, ale dodržujme poradie.

Poslanec I. Ľupták:

Faktické poznámky sú na to, aby sa mohlo potvrdiť alebo vyvrátiť vyhlásenie nejakého poslanca. Áno, Economist sú seriózne noviny, ale to, čo bolo napísané, bol obyčajný pamflet. A keď pán Figeľ chce toto presadzovať v Rade Európy, že je to pravda, tak to je povážlivé. /Šum v sále. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Pittner. Rád by som upozornil, že sa dostávame úplne od merita veci.

Poslanec L. Pittner:

Ak dovolíte, k meritu veci chcem povedať, že tak ako bol prípad pánom ministrom spomínaného policajta, také prípady sme mali aj s Gabčíkovom, keď som tam ako minister vnútra vyslal policajné sily na zákroky proti prípadným deštrukciám. Samozrejme, že to všetko môže byť zneužité a bude to zneužívané o to viac, o čo menej budeme múdri. Práve preto by som chcel apelovať na všetkých nás, aby sme zbytočnými spochybneniami nespochybnili aj to, kde máme pravdu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko, potom pán poslanec Neuvirth.

Poslanec A. Hrnko:

Vážený pán podpredseda,

trošku je to také hektické, ale myslím si, že úplne zbytočné, pretože tu hovoríme, operujeme všelijakými Európami a pánboh vie ešte čím, ale vec tak nestojí. Vec stojí tak, či skutočne článok 4, tak ako je, vyhovuje tomu, čo chceme. Osobne sa nazdávam a nemôže to nikto spochybniť - predsa keď je raz na Ukrajine azbuka ako základné písmo štátu, žiadna menšina si tam predsa nemôže žiadať, a žiadna Rada Európy to nebude od Ukrajiny vyžadovať, aby sa tam písali mená príslušníkov menšín, ktoré majú latinskú abecedu, v latinke. Však to je nezmysel. Pána Csákyho by tam v azbuke napísali Č-a-k-y a jeho ženu by napísali Čákyová alebo Čáková, ale nikto by to nespochybňoval. Tu ide o jeden základný princíp. Článok 4 tak ako je, hovorí o cudzojazyčných menách, nehovorí o príslušníčkach menšiny. Dajme tomu jedna polovica príslušníčiek menšín má slovenské mená. Dávame v podstate v sádzku ďalšie trenice, ďalšie nepokoje v mieste bydliska, pretože matrikár pani Dolníkovú, ktorá je náhodou maďarskej národnosti, nebude chcieť napísať pani Dolník.

A poďme ďalej. Znenie paragrafu tak, ako ho ja navrhujem, hovorí o slovenčine, že to bude tak, a v iných jazykoch predsa umožňuje príslušníkom menšín používať si svoje mená lubovolne. Absolútne nezakladáme nič, čo by mohlo prekážať nášmu európskemu členstvu v nejakých organizáciách. Absolútne sa nedotýka žiadnych práv.

Jednoznačne, keď v angličtine pred meno ženy dajú missis, nemôže sa nikto rozčuľovať. V slovenčine tú istú funkciu, čo v angličtine missis, tvorí koncovka -ová. Takže tu o nič nejde. Treba jednoznačne dať jednoznačný zákon. O to mne tu ide. Mne nejde o nič iné. Ten § 4 tak ako je, je nejednoznačný. Vyvolá ďalšie trenice. A mne sa zdá, že niekomu tu ide o to, nie o riešenie problému, ale o to, aby vznikli ďalšie trenice. A tomu by sme mali my, zákonodarci zabrániť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Poslanec Duka-Zólyomi sa hlásil pred vami, pán poslanec, prepáčte mi.

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

mám hneď na úvod jednu poznámku. Mne sa zdá, pán poslanec Hrnko, že sa opakujete. Túto argumentáciu sme počuli asi trikrát. My, poslanci za Spolužitie a MKDH sme sa aktívne zapojili do tvorby zákona o mene a priezvisku a 7. júla sme hlasovali za jeho prijatie. Vznikol dobrý zákon, ktorý vyhovuje všetkým občanom Slovenskej republiky bez rozdielu na národnosť. Prekvapilo nás odmietnutie vlády, ale vrátenie zákona prezidentom republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky považujeme za nutný postup, ktorý určuje ústava Slovenskej republiky. Pripomienky pána prezidenta bolo treba prerokovať a zaujať k nim stanovisko.

Na grémiu sme došli k určitému konsenzu, s ktorým v podstate súhlasíme. Budeme podporovať pripomienky 1 až 4, resp. 6 a 7, ale s pripomienkou 5, čiže s návrhom na zrušenie druhého odseku § 14 sa nestotožňujeme, lebo bez tohoto ustanovenia zákon sa stane asymetrickým a nadobudne diskriminačný ráz. V prípade akceptovania tohoto návrhu pána prezidenta bude zákon pre nás neprijateľný a budeme hlasovať proti.

Môžem konštatovať, že rozprava, ktorá sa otvorila nielen k prezidentovým pripomienkam, ale aj k celému zákonu, sa rozrástla do neserióznych a nekorektných dimenzií, nedôstojných pre poslancov najvyššieho zákonodarného orgánu. Preto navrhujem ukončiť rozpravu a pristúpiť k hlasovaniu. Navrhujem o pripomienkach číslo 1, 2, 3 a 4 hlasovať an blok - odporúčam ich prijať - a o bodoch číslo 5, 6 a 7 navrhujem hlasovať osobitne. Pripomienku číslo 5 neodporúčam prijať.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Bohužiaľ, sú to stále faktické pripomienky, nie je to rozprava. A musím ho upozorniť, že pokiaľ bola niektorá pripomienka k spoločnej správe dotknutá rozpravou, automaticky sa vyčleňuje na samostatné hlasovanie.

Pán poslanec Neuwirth sa hlásil. V okamihu ako skončia faktické poznámky, dám hlasovať o vašom návrhu, pán poslanec.

Poslanec A. Neuvirth:

Pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

som zarazený, že musím vystúpiť s touto svojou pripomienkou na tomto fóre. Pokiaľ súd niekoho neodsúdi, nech je

to aj zrejmý zločinec, platí prezumpcia neviny. Medzi poslancami by mala platiť prezumpcia pravdomluvnosti. Preto ma zaráža, pán poslanec Ľupták, že ste spochybnili výrok pána poslanca Figeľa, ktorý povedal, že dnes dopoludnia hovoril s pani veľvyslankyňou Mitrovou, a čo sa dozvedel, to nám interpretoval. Ja mu verím a možno, že aj väčšina prítomných mu verí, pretože vieme, že býva pravdomluvný, a vieme, že je krajne lojálny voči nášmu štátu. Ak máte nejaké pochybnosti, požiadajte vedenie Národnej rady, aby sa láskavo obrátilo telefonicky na pani Mitrovú a vyžiadalo si overenie pravdomluvnosti kolegu Figeľa. Ja sa cítim tým urazený ako poslanec tejto snemovne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, okamžik, nerád by som tu hovoril za niekoho druhého. Pán poslanec, ja som nemal dojem, že pán poslanec Ľupták spochybnil to, čo povedal pán poslanec Figeľ, len vyslovil počudovanie nad tým, že pani veľvyslankyňa sa spojila s ním, ale nespochybňoval, že s ňou telefonoval a že povedala to, čo pán Figeľ tu predložil. Ja som tomu tak rozumel.

Poslanec A. Neuwirth:

Pán poslanec jasne povedal, že pán Figeľ cituje pamflet zo včerajška, a to, čo včera vyčítal, hoci tam bola jasná reč o veľvyslankyni.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, budete spokojný, ak vyzvem pána poslanca Ľuptáka, či sa stotožňuje s mojím vysvetlením?

Poslanec I. Ľupták:

Plne sa stotožňujem. Tieto dve veci treba od seba oddeliť. Pamflet je jedno a rozhovor s pani veľvyslankyňou je iná vec. Nespochybnil som, že ten rozhovor bol.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem veľmi pekne. Miškovský - stanuje. Dámy a páni, nevidím žiadnu ďalšiu faktickú poznámku. Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca. Ešte pán poslanec Figeľ.

Poslanec J. Figeľ:

Len jedno vysvetlenie, aby sa naozaj prestalo hovoriť o pamflete. Ide o oficiálnu faxovú správu z Európskeho spoločenstva.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, dovoľte mne uviesť jednu informáciu. Ten pán, ktorý predkladá návrh na uvedenú rezolúciu, odmietol hovoriť s našou veľvyslankyňou, odmietol sa stretnúť s naším chargé ď affaires, odmietol sa stretnúť so mnou. Takže, je mi veľmi ľúto, ale musím konštatovať, že ten pán vôbec nemal záujem o objektívne informácie. Nie je to prvýkrát, čo takto postupoval niektorý poslanec Európskeho parlamentu.

Prosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 114 poslancov.

Kto je za ukončenie rozpravy?

Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada hlasovaním rozhodla o tom, že ukončuje rozpravu k tomuto bodu.

Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Tuchyňa? Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výboru?

Poslanec T. Cabaj:

Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Cabaja, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

ako som už v úvodnom slove uviedol, navrhol som hlasovať an blok o pripomienkach zo spoločnej správy 1, 2, 3a 7a. Musím to však korigovať, nakoľko pán poslanec Prokeš mal pripomienku k § 2 ods. 1 a tá je pod poradovým číslom 2 ako

pripomienka. Teda takisto pripomienku pod poradovým číslom

2 vynímam na osobitné hlasovanie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, stanujem svoj návrh. Poslanec T. Cabaj:

Ďakujem. Takže predkladám návrh, aby o pripomienkach zo spoločnej správy - tlač 282a - pod poradovými číslami 1, 2,

3 a 7, kde došlo k všeobecnej zhode na bode 7a, to znamená účinnosť zákona od 1. januára, sa hlasovalo an blok. Odporúčam ich prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 118 poslancov. Kto je za uvedené pripomienky? Za návrh hlasovalo 117 poslancov. Kto je proti? Proti nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že pripomienky uvedené pod bodmi 1, 2, 3 a 7a sme prijali.

Poslanec T. Cabaj:

Pripomínam, že k pripomienke pod poradovým číslom 4 boli ďalšie návrhy. Z uvedeného dôvodu ju neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 121 poslancov.

Kto je za prijatie pripomienky pod bodom 4 spoločnej správy? Spoločný spravodajca ju neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že túto pripomienku sme neprijali. Poslanec T. Cabaj:

Pod poradovým číslom 5 je pripomienka k § 14 ods. 2 - navrhuje sa vypustiť tento odsek. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 121 poslancov.

Kto je za pripomienku uvedenú v spoločnej správe pod bodom 5? Spoločný spravodajca ju odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že túto pripomienku sme prijali. Poslanec T. Cabaj:

Pripomienku pod poradovým číslom 6 vzhľadom na skutočnosť, že bol vznesený pozmeňujúci návrh pána poslanca Sečánskeho, neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 118 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom 6 spoločnej správy? Spoločný spravodajca ju neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že túto pripomienku sme neprijali. Poslanec T. Cabaj:

Z rozpravy vzišli pripomienky. Ako prvý vystúpil pán poslanec Sečánsky. Jeho pripomienka je k bodu 6 spoločnej správy, ktorú sme neprijali. Navrhuje, aby za § 14 bol vložený nový § 15 tohto znenia: "Mená a priezviská sa zapisujú do matriky, rodného listu, občianskeho preukazu, cestovného pasu a obdobných úradných dokladov latinkou. " Doterajšie paragrafy 15 a 16 označiť ako paragrafy 16 a 17. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 120 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh pán poslanca Sečánskeho?

Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec T. Cabaj:

Potom vystúpil pán poslanec Fóthy, ktorý podporil pôvodný zákon. Tam nebol žiadny pozmeňovací návrh.

Ako tretí vystúpil pán poslanec Hrnko. Predložil návrh, aby v prijatom zákone zo 7. júla § 4 ods. 4 bol upravený nasledovne: "Ženské priezvisko v slovenskom jazyku sa určuje a používa s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania. " Druhá veta zo zákona sa vypúšťa a dopĺňa sa: "Takéto priezvisko v inom ako slovenskom jazyku sa môže používať aj bez tejto koncovky. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 122 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Hrnka?

Za návrh hlasovalo 87 poslancov. /Potlesk. /

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec T. Cabaj:

Ďalej vystúpil pán poslanec Chamula. Nemám poznačený žiadny pozmeňovací návrh. Pán poslanec Móri tiež nemal návrh. Pán poslanec Prokeš.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Sťahujem svoj návrh. Poslanec T. Cabaj:

Ďakujem. Pán predsedajúci, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy. Preto odporúčam hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dámy a páni, prv než dám hlasovať o zákone ako celku, dovoľte mi ešte povedať, že sťahujem aj ďalší svoj návrh, ktorý som mal na uznesenie, ktoré vyvolalo toľko diskusie, aby náhodou potom nedošlo k nejakému nedorozumeniu.

Pán poslanec Bárány - faktická poznámka. Poslanec E. Bárány:

Za poslanecký klub SDĽ žiadam o prestávku na poradu klubov. Ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:

KDH je tiež za prestávku na poradu klubov. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dámy a páni, keďže dva kluby požiadali ústami svojich

predstaviteľov o prestávku na stretnutie klubov, neostáva mi nič iné, len vyhlásiť prestávku. Stretneme sa o 14. 45 hodine.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím pán poslanec Duka-Zólyomi. Poslanec Á. Duka-Zólvomi:

Pán predseda,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

7. júla nás naplnili pocity radosti a bola iskierka nádeje, že sme sa pohli v pozitívnom smere. A teraz sme sklamaní. Tento zákon, vlastne návrh zákona, ktorý je pred nami, je pre nás neprijateľný. Neprijateľný preto, lebo nie je v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 225, neprijateľný preto, lebo do tohoto zákona sa dostávajú také prvky, ktoré odporujú elementárnym ľudským právam, právam občanov. Pre takýto zákon nemôžeme hlasovať. Budeme hlasovať proti tomuto zákonu. V prípade, že by parlament prijal zákon tohoto znenia, na protest opustíme sálu na 30 minút.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Rád by som len pripomenul, že hovoríme o tom istom zákone ako 7. júla, nemáme sa čo nezúčastňovať hlasovania, môžme akurát neprijať prezidentove výhrady. Ale myslím si, že hovoríme o tom istom zákone.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne. Dámy a páni, prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 132 poslancov. Pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák;

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

nehnevajte sa na mňa, že opäť do toho vstupujem, ale skutočne sa chcem spýtať, o čom ideme hlasovať? Ideme hlasovať o tom, či prijímame alebo zamietame pozmeňovacie návrhy pána prezidenta v znení pozmeňovacích pripomienok, ako sa to vyprofilovalo počas doterajšieho rokovania, alebo ideme hlasovať opäť o zákone ako takom, lebo to je rozdiel a sme opäť pri prvotnej problematike. Prosím, aby to bolo vysvetlené.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, práve som to chcel povedať. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o schválení vráteného zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Súčasne budeme hlasovať o zrušení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 242

zo 7. júla 1993 o schválení vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 132 poslancov.

Kto je za uvedené znenie zákona v znení príslušných doplnkov a zmien?

Za návrh hlasovalo 70 poslancov. /Potlesk. /

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku a zrušili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 242 zo 7. júla 1993. /Potlesk. /

Dámy a páni,

pokračujeme desiatym bodom programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 138/1973 Zb. o vodách /vodný zákon/ a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 283 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 283a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister životného prostredia Slovenskej republiky Jozef Zlocha. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

milé pani poslankyne, páni poslanci,

na rokovanie pléna Národnej rady je predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 138/1971 o vodách a ktorým sa ďalej dopĺňa zákon číslo 135/1974 o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov. Dovoľte mi, aby som stručne uviedol podstatu a ciele navrhovanej zmeny týchto zákonov.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán minister, prepáčte na okamih. Kolegyne a kolegovia, prosím vás, majte aspoň toľko úcty k pánu ministrovi a svojim kolegom, ktorí chcú počúvať jeho výklad, aby to počuli.

Ďakujem. Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

Povoľovanie vypúšťania odpadových vôd je regulované príslušnými ustanoveniami vodného zákona a príslušnými ustanoveniami prípustného stupňa znečistenia podľa nariadenia vlády číslo 30/1975. Na riešenie jednotlivých osobitných prípadov, teda pokiaľ vo vypúšťaných vodách boli zvýšené, vyššie obsahy škodlivín, bol zavedený inštitút tzv. vládnych výnimiek. V minulosti však bol využívaný vo všeobecnosti, čím dochádzalo k odďaľovaniu výstavby čistiarní odpadových vôd. Dávali sa viac-menej automaticky a problém neriešili. Na základe hromadných žiadostí boli napríklad posledné vládne výnimky udelené pre 185 veľkých producentov odpadových vôd.

Výsledky zhodnotenia činnosti citovaného právneho predpisu vyústili do spracovania nového vládneho nariadenia, ktorým sa ustanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd. Návrh tohto právneho predpisu, ktorý vychádza z kombinácie emisno-imisného princípu určenia ukazovateľov prípustného stupňa znečistenia vôd, bol predložený do vlády na jeho schválenie. Uvedenie nového nariadenia vlády do života však možno zabezpečiť len v spojitosti s navrhovanými zmenami vodného zákona. Reálny stav u doterajších producentov, ktorým vznikla platnosť vládnych výnimiek, je taký, že nemajú vybudované účinné čistiarne odpadových vôd, preto tieto prípady bude potrebné riešiť osobitným postupom v rozhodovacích procesoch vodohospodárskych orgánov.

V rámci novelizácie zákonov sa navrhuje vypustiť z vodného zákona doterajšie ustanovenie § 3 ods. 3, ktorý zmocňuje vládu na udeľovanie týchto vládnych výnimiek. Zároveň sa navrhuje nové znenie tohto ustanovenia, ktorým sa budú riešiť prípady skúšobných prevádzok a rôznych technologických porúch čistiarní odpadových vôd, pri ktorých nemožno dodržať podmienky vodoprávnych povolení a vkladá sa nový odsek číslo 4, ktorý rieši mimoriadne prípady vypúšťania odpadových vôd do podzemných vôd.

Predkladá sa ďalej návrh na novú úpravu prechodných ustanovení § 26, a to § 26a a § 26b zákona o štátnej správe vo vodnom hospodárstve, na základe ktorých vodohospodárske orgány preskúmajú všetky doteraz vydané povolenia na vypúšťanie odpadových vôd a uvedú ich do súladu s novými ukazovateľmi prípustného stupňa znečistenia. V prípadoch, v ktorých v súčasnosti nebude možné zabezpečiť vyhovujúce zneškodňovanie vypúšťaných odpadových vôd, vodohospodárske orgány určia podmienky pre ich dočasné vypúšťanie. Pôjde najmä o vypúšťanie odpadových vôd z verejných kanalizácií. Vodohospodárske orgány budú pre jednotlivých producentov určovať reálne hodnoty na zabezpečenie požadovaného čistenia odpadových vôd. Maximálna doba sa navrhuje upraviť priamo v zákone s chladom na reálne ekonomické možnosti producentov odpadových vôd.

Predložený návrh zákonnej úpravy vytvára podmienky pre inventarizáciu a nové posúdenie všetkých prípadov vypúšťania odpadových vôd a pre hodnotenie ich vplyvu na akosť povrchových vôd. Vznikol tým priestor aj na riešenie v súčasnosti nepriaznivej situácie v novej investičnej výstavbe v obciach a mestách, ktorá sa zánikom vládnych výnimiek pribrzdila.

Vzhľadom na to, že novela týchto zákonov bola prerokovaná vo viacerých výboroch a neboli zásadné pripomienky, a pripomienky, ktoré boli, akceptujeme, bol by som rád, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, keby ste s týmito novelami vyslovili súhlas.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Gabrielu Kaliskú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslankyňa G. Kaliská; Vážení prítomní,

v prvom rade sa znovu ospravedlním za môj hlas, ale včera som ho nemala vôbec a dnes ho mám taký, ako keby som tri dni spievala. Ja vám nebudem čítať všetko zo spoločnej správy - tlač 283a, ale pristúpim hneď k pozmeňovacím návrhom jednotlivých výborov, v ktorých tento zákon bol prerokovaný. Sú to 4 pozmeňujúce návrhy.

Odporúčam prijať len bod číslo 3, že tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 1993, a to z toho dôvodu, že bude prehľadnejšie, keďže tam plynie určitá stanovená doba, že tá plynie od 1. novembra 1993. Ak prijmeme pripomienku číslo 3, automaticky vylúčime pripomienku číslo 4. Pripomienku pod bodom číslo 1 neodporúčam prijať z toho dôvodu, že ak by sme doložili slovíčko "najmä", vlastne by sme spochybnili, že by sme mohli dať výnimku aj na nie veľmi odôvodnené prípady. A čo sa týka pripomienky číslo 2, že by sme skrátili lehotu o dva roky, teda nebol by to platný rok 2002, ale 2000, v tomto prípade sa vyhovelo ministerstvu poľnohospodárstva, ktoré požiadalo o zreálnenie sa. A keďže patrím medzi ľudí pragmatických, prikláňam sa k tomu, ako bol vládny návrh predložený s rokom 2002. Upozorňujem však, že sa pripravuje nový vodný zákon a v prípade, že by bolo tento rok možné skrátiť, môže sa to urobiť v tomto novom zákone. To je všetko.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Kaliskej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa neprihlásil nikto z poslancov. To znamená, že tak ako som rozpravu otvoril, môžem ju aj uzatvoriť. Prosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Prosím, pani spoločná spravodajkyňa.

Poslankyňa G. Kaliská:

Navrhujem hlasovať o bode číslo 3 a odporúčam ho plénu prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím prezentáciu. Prezentovalo sa 76 poslancov.

Kto je za návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa, aby sme súhlasili s bodom číslo 3?

Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 3 sme schválili.

Poslankyňa G. Kaliská;

Teraz odporúčam o bodoch číslo 1 a 2 hlasovať an blok a zamietnuť ich.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 82 poslancov.

Budeme hlasovať o bodoch 1 a 2 an blok s tým, že pani spoločná spravodajkyňa ich odporúča zamietnuť. Kto je teda za body 1 a 2?

Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že body 1 a 2 sme neprijali.

Poslankyňa G. Kaliská:

Teraz už máme hlasovať iba o zákone ako celku, pán predsedajúci. Bod 4 sme automaticky vylúčili tým, že sme prijali bod číslo 3.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 84 poslancov.

Kto je za návrh zákona v znení pripomienok, ktoré sme schválili?

Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Nikto sa nezdržal hlasovania.

Poslankyňa G. Kaliská;

Ďakujem za krátku spoluprácu. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Aj ja ďakujem za spoluprácu. /Potlesk. /

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 138/1973 o vodách vodný zákon/ a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov.

Jedenástym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o kontrole v štátnej správe a základných pravidlách kontrolnej činnosti.

Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 244 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 244a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová. Prosím ju, aby sa ujala slova.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

vážený kolega,

potreba vypracovania nového zákona vyplýva z potrieb praxe zdokonaliť kontrolný systém v Slovenskej republike, a to nielen na základe poznatkov z kontrolnej činnosti, ale aj v súvislosti s prijatím Ústavy Slovenskej republiky, ktorou sa vytvoril Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky. Najvyšší kontrolný úrad prevzal časť pôsobnosti upravenú v zákone o štátnej kontrole, ktorá prešla z bývalého ministerstva kontroly na Úrad vlády Slovenskej republiky v roku 1992 zákonom, ktorým sa menila organizácia ústredných orgánov štátnej správy. Týka sa to predovšetkým kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a návrhu záverečného účtu republiky, ktorá tvorí základ činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Tieto zmeny, a to treba zdôrazniť, neboli premietnuté do zákona o štátnej kontrole ani nepriamou novelizáciou. Cieľom navrhovaného zákona je tieto problémy odstrániť.

V návrhu zákona sa neupravuje pôsobnosť, ktorú prevzal Najvyšší kontrolný úrad, ale akceptuje sa postavenie Najvyššieho kontrolného úradu ako vrcholnej nezávislej kontroly konajúcej podľa príslušného zákona a vlastného plánu činnosti. Navrhovaný zákon teda vymedzuje pôsobnosť Úradu vlády Slovenskej republiky ako kontrolného orgánu na úrovni exekutívy vykonávajúceho kontrolu pre potreby vlády na základe jej požiadaviek. Úrad vlády Slovenskej republiky zabezpečuje úlohy v oblasti kontroly plnenia výkonu štátnej správy, ktorá nepatrí do pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu, a kontrolu hospodárenia s majetkom a prostriedkami štátu, ale len v rámci štátnej správy. Treba tiež zdôrazniť, že navrhovaným zákonom sa nezasahuje do pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu ani sa jeho pôsobnosť žiadnym spôsobom neobmedzuje.

Z koncepcie navrhovaného zákona o kontrole v štátnej správe a o základných pravidlách kontrolnej činnosti vyplýva, že upravuje pôsobnosť v oblasti kontroly pre Úrad vlády Slovenskej republiky a v rámci vnútornej kontroly len pre orgány miestnej štátnej správy.

V rámci prerokovávania predmetného návrhu vo výboroch Národnej rady boli poslancami uplatnené niektoré pripomienky, ktoré nesporne smerujú ku skvalitneniu navrhovaného zákona. Boli však uplatnené aj také pripomienky, ktorých prijatie by rozhodne znamenalo vytvorenie medzier vo funkčnosti a účinnosti kontrolného systému v Slovenskej republike. V dôsledku toho, že kontrola v rámci vertikálnych vzťahov v jednotlivých odvetviach štátnej správy je zakotvená v osobitných predpisoch upravujúcich problematiku toho-ktorého odvetvia štátnej správy, predložený návrh zákona túto oblasť neupravuje. Upravuje však povinnosti všetkých orgánov štátnej správy vytvoriť svoj vnútorný systém kontroly.

Predložený návrh zákona ďalej zdokonaľuje základné pravidlá kontrolnej činnosti, ktoré ako všeobecné pravidlá sa majú uplatňovať v činnosti všetkých orgánov štátnej správy. To však nevylučuje možnosť, aby osobitný zákon vzhľadom na charakter upravovaných vzťahov nemohol ustanoviť nevyhnutné odchýlky od základných pravidiel napríklad v daňovej oblasti alebo v oblasti starostlivosti o životné prostredie, prípadne inde, kde to bude potrebné.

Z ďalších údajov, ktoré sú podrobnejšie uvedené v dôvodovej správe, chcem pripomenúť, že riešenie kontrolného orgánu na úrovni exekutívy nie je žiadnou výnimočnosťou. Obdobný postup sa realizuje aj v iných štátoch Európy, napríklad v Maďarsku, v Českej republike a v ďalších štátoch, ktoré nebudem bližšie vymenovávať. Uvediem napríklad len USA, kde pri vláde pôsobí vládna inšpekcia, ktorá má pôsobnosť aj v oblasti kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade potreby je nevyhnutné v určitej miere aj prekrývanie kontrolnej pôsobnosti príslušných kontrolných orgánov, čím sa predíde nežiadúcim medzerám. Zákon o Najvyššom kontrolnom úrade v Slovenskej republike totiž neumožňuje, aby vláda Slovenskej republiky mohla ukladať mu úlohy v oblasti kontroly alebo kedykoľvek od neho vyžadovať plnenie operatívnych úloh v oblasti kontroly.

Na základe uvedených skutočností som toho názoru, že predložený návrh zákona je nesporným prínosom pre zdokonaľovanie systému kontroly v Slovenskej republike, a preto, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vás prosím, aby ste dobre zvážili predložený návrh a podporili snahu vlády zdokonaľovať kontrolný systém Slovenskej republiky.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani ministerke Tóthovej a prosím spoločného spravodajcu výborov pána Arpáda Matejku, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec A. Matejka:

Vážení kolegovia, vážená vláda,

predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, o výsledku prerokovania vládneho zákona o kontrole v štátnej správe a o základných pravidlách kontrolnej činnosti - tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 244.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o kontrole v štátnej správe a o základných pravidlách kontrolnej činnosti pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 9. augusta 1993 číslo 428 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného výboru, na prerokovanie do 15. septembra 1993. Súčasne určil na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky ako príslušný Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti s tým, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory Národnej rady vládny návrh zákona prerokovali v určenej lehote. Pritom Výbor Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky súhlasili s vládnym návrhom zákona bez pripomienok a výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci s vládnym návrhom súhlasili s pripomienkami. Ostatné štyri výbory s návrhom zákona nevyslovili súhlas, pretože preň nehlasovala nadpolovičná väčšina ich členov.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré s vládnym návrhom súhlasili, odporučili ho prijať so zmenami a doplneniami, ktoré máte v spoločnej správe u seba.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Matejkovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Prosím, pani poslankyňa Danielová, potom pán poslanec Polačko.

Poslankyňa V. Danielová:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi uviesť niekoľko poznámok k predloženému vládnemu návrhu zákona o kontrole v štátnej správe a o základných pravidlách kontrolnej činnosti.

Zákon má spresniť - v dôvodovej správe sa hovorí o upravení - pôsobnosť úradu vlády, v skutočnosti však veľmi výrazne posilňuje právomoci úradu vlády. V odseku 3 § 1 dáva úradu vlády právomoc, ktorú mu zákon číslo 453/1991 Zb.

o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy výslovne vyňal, t. j. kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami. Len v tomto ohľade zákon dochádza do rozporu hnedí s troma právnymi normami, a to so zákonom číslo 39/1993 Zb. o Najvyššom kontrolnom úrade, pretože kontrola hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu na všetkých úrovniach patrí len Najvyššiemu kontrolnému úradu. Dokonca v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona je to aj konštatované, že zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade sa realizovala koncepcia štátnej kontroly v Slovenskej republike. A v tej súvislosti teda je tu aj evidentný rozpor s článkom 60 Ústavy Slovenskej republiky.

Po druhé - predložený vládny návrh zákona by v prípade platnosti došiel do rozporu so spomínaným zákonom číslo 453/1991 Zb. o organizácii ministerstiev, ktorý v § 20a hovorí: "Úrad vlády Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre štátnu kontrolu v oblasti štátnej správy s výnimkou kontroly hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami Slovenskej republiky. "

Po ďalšie - je tu rozpor so zákonom číslo 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky, podľa ktorého hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu kontroluje vláda. Opakujem, vláda ako taká, teda v zbore. Upozorňujem na článok 119 ústavy, ktorý hovorí: "Vláda rozhoduje v zbore. " Chcem tu upozorniť na skutočnosť rozpornú s dikciou odseku 3 § 1, kde sa hovorí, že vláda alebo predseda vlády môže v prípade potreby poveriť úrad vlády touto právomocou, ktorú úrad vlády dostáva v tomto § 1.

Ďalšia právomoc, ktorú tento zákon ukladá úradu vlády, sa týka kontroly úloh na úseku zabezpečovania obranyschopnosti, ochrany a bezpečnosti štátu. Podotýkam, že podľa úloh, ktoré upravujú ústavné zákony, Rada obrany štátu nemôže poveriť iný orgán štátu kontrolou úloh na úseku zabezpečovania obranyschopnosti, ochrany a bezpečnosti štátu, pretože ich plní sama, resp. v rámci svojej pôsobnosti tieto úlohy kontrolujú ministerstvo obrany resp. ministerstvo vnútra.

Z návrhu zákona teda jednoznačne vyplýva zámer povýšenia úradu vlády nad existujúci kontrolný systém pod zámienkou spolupráce a koordinácie. Z toho by vyplývalo ďalšie nežiadúce zasahovanie do kontrolnej činnosti orgánov štátnej správy. Nezastrešuje celú štátnu kontrolu, iba upravuje kompetencie úradu vlády. Umožňuje úradu vlády vykonávať akúsi štatistiku činnosti výkonných kontrolných orgánov štátnej správy, ktoré sú v § 2 uvedené iba pod čiarou. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovaný zákon má doterajší zákon číslo 418 Zb. o štátnej kontrole nie nahradiť v celom rozsahu, ako by sa vyžadovalo, naopak, je predurčený k rozšíreniu právomoci úradu vlády a k znejasneniu právomocí a vzťahov medzi ostatnými orgánmi štátnej kontroly.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Danielovej. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Polačko.

Poslanec J. Polačko;

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

dámy a páni poslanci, poslankyne,

podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 567/1992 Zb. z 11. decembra 1992 o rozpočtových pravidlách hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu kontroluje

teda vláda podľa § 17. Ministerstvo financií vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu ústredných orgánov a v štátnych fondoch podľa § 18 ods. 2. Hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu v rozpočtových a príspevkových organizáciách a čerpanie a využitie prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých obciam a ostatným právnickým alebo fyzickým osobám kontrolujú územné finančné orgány. V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo financií podľa § 18 ods. 3.

Uvedenou právnou úpravou teda dochádza k prekrývaniu pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a kontrolných funkcií Ministerstva financií Slovenskej republiky, samozrejme, v súvislosti s týmto predkladaným zákonom. Rozšírenie kompetencie Úradu vlády Slovenskej republiky aj do uvedených oblastí, ako to obsahuje predmetný návrh, nepovažujem za optimálnu cestu budovania kontrolného systému v Slovenskej republike. Ak by úrad vlády mal zo zákona zabezpečovať určité kontrolné funkcie, tieto by mali byť orientované do oblastí, ktoré nie sú dostatočne pokryté súčasnou právnou úpravou.

Za kľúčovú otázku považujem vyjasnenie postavenia a kompetencií úradu vlády. Som toho názoru, že je nežiadúce a neodôvodnené, aby dochádzalo k prekrývaniu kompetencií vo vzťahu Najvyššieho kontrolného úradu a úradu vlády, ako i ministerstva financií. V tejto súvislosti v predkladacej a dôvodovej správe sa nepravdivo konštatuje, že návrh vyjasňuje vzťahové otázky medzi Úradom vlády Slovenskej republiky a ostatnými orgánmi vykonávajúcimi kontrolu v Slovenskej republike podľa osobitných predpisov.

Ustanovenia návrhu napríklad v paragrafoch 1, 2 a 3 riešia len pôsobnosť Úradu vlády Slovenskej republiky, a to takým spôsobom, že sa rozširuje kompetencia úradu vlády nad rámec jeho doterajších kompetencií upravených v článku

I ods. 1 § 20, v článku II ods. 1 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 453/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Navrhovaná rozšírená pôsobnosť úradu vlády by v prípade schválenia návrhu zákona vo viacerých oblastiach kontrolnej činnosti znamenala prekrývanie pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky s pôsobnosťou Najvyššieho kontrolného úradu. Aby sa tomuto nežiadúcemu stavu zabránilo, pôsobnosť úradu vlády je potrebné upraviť tak, aby neobsahovala oblasti, ktoré sú v pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu podľa zákona číslo 39/1993 Z. z. a v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky podľa zákona číslo 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách.

V tejto súvislosti treba mať na zreteli, že podľa Ústavy Slovenskej republiky v článku 60 Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán vykonávajúci kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, so štátnym majetkom, majetkovými právami a pohľadávkami štátu. Postavenie a pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu v nadväznosti na ústavu bližšie určuje zákon Národnej rady číslo 39/1993 Z. z. z 19. januára 1993.

Vážení páni poslanci, svoju činnosť v tomto parlamente sme okrem iného začali i tým, že sme zrušili ministerstvo kontroly s odôvodňovaním, že je potrebné znižovať stavy aparátu. Teraz v podstate mám dojem, že ideme robiť nové, čo sa týka právomoci úradu vlády. Pritom už máme kontrolný orgán toho najvyššieho rangu, ktorým je Najvyšší kontrolný úrad. Odborné kontroly si predsa robia rezortné ministerstvá. Myslí si teda vláda, že kontroly ministrov sú nekompetentné? Neverí vláda kontrolám ministrov? Bojí sa, že ministri budú mať vlastný názor? Nie sú výsledky kontrol z jednotlivých ministerstiev k dispozícii vláde ako celku? Koľko

kontrolných orgánov vlastne ešte bude? Občan v podstate ani nebude vedieť komu sa bude môcť sťažovať.

Chcem upozorniť na niektoré nepresné pojmy, alebo nedefinované pojmy, ktoré sa vyskytujú v predmetnom návrhu. Prvý takýto pre mňa nejasný pojem je pojem "verejný záujem". V dôvodovej správe je to vysvetlené tak, ako by to bolo vlastne všetko - všetko je verejným záujmom. Problém je v tom, že dôvodová správa nie je právne záväzná. Dôvodová správa je len výklad k prijímanému zákonu a nikoho k ničomu nezaväzuje.

Ďalším pre mňa nedostatkom je, že keď by to mal byť teda úrad vlády, poverenie pre jeho činnosť by malo byť zverené len vláde a nie predsedovi vlády. Ďalšou zvláštnosťou je overovanie odbornej spôsobilosti. Myslím si, že úrad vlády nebude obsadený polyhistormi. Polyhistorov sme mali niekedy v 15. storočí, ako Leonardo da Vinci a neviem kto všetko, čo sa zaoberali okrem maliarstva aj inými vecami, ale obsiahnuť detailne pôsobnosť všetkých našich ministerstiev nie je schopný aparát tohto superministerstva, pretože tá problematika, na ktorej sa pracuje v jednotlivých rezortoch, je príliš široká na to, aby to niekoľko desiatok ľudí zvládlo.

Pozastavil som sa aj nad tým, že predkladaný návrh nemá ekonomický rozbor, lebo nevzniknú žiadne finančné nároky. Pokiaľ viem, úrad vlády momentálne funguje. Teraz mu chceme dať nové kompetencie. Tak buď sú tam zamestnaní ľudia, ktorí doteraz nemajú čo robiť, alebo tento úrad je vyťažený, a keď ho poveríme novými kompetenciami, budeme musieť zamestnať aj nových ľudí. Čiže osobne si nemyslím, že nebudú žiadne finančné nároky. Keď by náhodou neboli žiadne finančné nároky, tak sme doteraz strácali na nevyužitosti personálu úradu vlády.

Ďalšou nejasnosťou je postavenie obcí v zmysle kontroly výkonu štátnej správy delegovanej na samosprávu. Ale čo je vlastne originálna a čo je prenesená kompetencia štátnej správy? Na tento pojem má každý iný názor. Každý si ho vysvetľuje ináč. Predpokladám, že aj každý pán minister, aj každý úradník na regionálnej úrovni štátnej správy, aj každý starosta, primátor má iný názor, čo je originálna kompetencia samosprávy a čo je prenesený výkon štátnej správy na samosprávu. My sa tu na takýto pojem odvolávame, ale pokiaľ ho predtým v zákone nedefinujeme, takýto nejasný pojem, podľa mňa, nemá čo v zákone robiť.

Chcel by som ešte podotknúť, že doterajšie praktiky Úradu vlády Slovenskej republiky štáby najvyššieho kontrolného orgánu v štátnej správe v značnej miere pripomínajú - preženiem to trošku - až štátnu inkvizíciu. Tento pojem som tu použil už prednedávnom. Nemám zatiaľ informácie, že sa používa škripec a španielske čižmy, ale pravdu majú len členovia týchto kontrol, nedá sa nájsť zastanie voči tomu, čo vyhlási kontrola, že je zlé, niet odvolania proti verdiktu kontroly, členovia kontroly sú hluchí a slepí k pravde. Ale pritom ideme vytvoriť superministerstvo vedené najvernejšími z verných. Stačí ešte, aby sme si k tomu domysleli ministerstvo propagandy a môžeme mať všetkých štátnych zamestnancov v atmosfére strachu z jednej strany, čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť koniec iniciatívy a vlastných názorov. Ústredná moc sa vari bojí decentralizácie moci, o ktorej sa toľko hovorí, a chce držať všetko pevne v rukách?

Ďalší dôkaz o tom, čo vravíme, že centralizácia moci v rukách pána predsedu vlády nadobudla už hrozivé rozmery a najvyšší zákonodarný zbor sa tvári, že je všetko O. K., veď to bude predsa lepšie fungovať, keď to má v rukách jeden. Demokracia je však mnohostranná diskusia a koncenzus. Čo sa týka prekrývania s Najvyšším kontrolným úradom, nechcem čitovať všetky paragrafy, za všetky len § 1 ods. 3 v navrhovanom zákone.

Považujem kontrolu zo strany rezortov, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu a vlastnej kontroly - to sú štyri kontrolné mechanizmy, ktoré fungujú v nejakom orgáne štátnej správy - za dostatočné a nemôžem podporiť návrh tohto zákona. Vyzývam aj ostatných kolegov a kolegyne, aby toto moje stanovisko podporili.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Rea sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec J. Rea:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

nedá mi, aby som nezareagoval na kolegu Polačku, pretože aplikoval iba to, čo niekedy v minulosti tento kontrolný orgán na jeho úrade, ktorý riadi, našiel. Vaše odvolanie, pán kolega, bolo možné predsa prostredníctvom súdu, a nie, že tu nie je možné odvolanie. Ale opakujem - našli vám nedostatky výkonu štátnej správy so zverenými prostriedkami a teraz to aplikujete, že to bola ako ich moc, ich právomoc.

Kontroly v tomto štáte bude zatiaľ ešte veľmi málo, keby sme zriadili ešte aj tri najvyššie kontrolné úrady. Iba toľko, nebudem sa ďalej vracať k niektorým vašim invektívam, ale je to z vašich úst ohľadne štátnej správy permanentné, pretože ste na stoličku okresného úradníka zasadli veľmi

silno. Už niekoľko dní ste boli, vážený pán kolega, odvolaný, a ešte stále ste boli na nej prilepený, nie a nie z nej vstať, lebo bolo to veľmi výhodné miesto. Tej kontroly bolo málo, a keď prišla po určitej dobe, výsledkom kontroly bolo, že ste museli byť z tohto miesta odvolaný.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Polačko - faktická poznámka. Poslanec J. Polačko;

Na adresu pána kolegu chcem poznamenať, že odvolaných bolo v tejto republike za posledný rok do bludu. Čerpal som skôr z posledných poznatkov, nie z toho, čo bolo kedysi na začiatku. A veľmi pekne mu ďakujem, že mi odborne vyvrátil stanoviská, ktoré som predniesol.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec.

Poslanec A. Dudáš;

Mám pozmeňovací návrh k bodu 1 spoločnej správy. Ide vlastne o modifikáciu tohto bodu. Hovorí sa v ňom, že v nadpise zákona na jeho konci pripojiť slová "v štátnej správe". Potom by sa v názve vyskytovali dvakrát tieto slová. Navrhujem, aby sme nadpis upravili takto: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o kontrole a o základných pravidlách kontrolnej činnosti v štátnej správe".

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /

Ak nie, vyhlasujem rozpravu o jedenástom bode programu za skončenú. Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predseda, vážení prítomní,

dovoľte mi vyjadriť plné zhrozenie nad tým, čo som počula tu, v parlamente, od pána poslanca Polačka. Snáď nie zhrozenie z toho, že argumentoval niektorými ustanoveniami a ich vzájomnou systémovou súvislosťou, čo je otázka právneho názoru, hľadania možných alternatív riešenia, účelovosti a rozsahu pôsobnosti toho-ktorého zákona. Úplne ma zhrozilo, že prirovnáva kontrolu k inkvizícii, systém kontrol ako premostenie, ktoré nad občanmi vyvoláva strach. Vážení, áno, ale u tých, ktorí nedodržujú zákony, robia v rozpore s právnymi predpismi a v rozpore so svojou kompetenciou. /Potlesk. / Áno, ak takýto strach vyvoláme z dobre fungujúcich kontrol, potom ako právnička budem spokojná, že začal fungovať právny štát, lebo každé porušenie zákona bude odhalené. /Potlesk. /

Osobne mám ten názor, že kontroly, ktoré uskutočňujú rezorty, skutočne sú kontroly za pochodu a veľakrát nedôjde k odhaleniu nedostatkov, ku ktorým možno prichádza takým spôsobom, že často aj najbližší spolupracovníci sú presvedčení o legálnosti a správnosti postupu, a o nenáležitom postupe vedia len zainteresované osoby, ktoré požívajú - dajme tomu - úctu a vedia v rámci vlastného rezortu prekryť určité

otázky. Preto som toho názoru, že takáto len rezortná kontrola nepostačuje. Argumentom je aj svetová skúsenosť.

Ďalej by som chcela povedať niekoľko slov k podivnému konštatovaniu, čo je to delegovaná kompetencia štátnej správy. Podľa pána poslanca každý si ju môže vysvetliť inak. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, delegovať kompetenciu na samosprávu, ktorá je výkonom štátnej správy zmocnená, možno len zákonom, a keď je niečo upravené zákonom, malo by sa aj vedieť o čo ide. Jeden moment. Ďalší moment - táto činnosť je vykonávaná obcami menom štátu, nie menom obce. Ak, prosím vás pekne, máte poznatky, že na niektorej obci v tomto je chaos, práve tam by mala ísť kontrola a pozrieť sa na tieto nedostatky. Aj zodpovednostný systém potom je celkom iný, tu nemôžu byť nejasnosti, pretože pokiaľ vydá nezákonné rozhodnutie obec v rámci výkonu štátnej správy, štát zodpovedá za škodu spôsobenú takýmto rozhodnutím. Čiže toto nemôže byť nejasné, to nemôže byť nechané na posúdenie toho-ktorého subjektu. Teda, nehnevajte sa, bližšie to nebudem zdôvodňovať napriek tomu, že by tu bolo mnoho ďalších argumentov, ale toto nemôže byť sporná otázka, preto, aby bolo jasné, kde predmetná kontrola môže v rámci kontroly štátnej správy mať svoju pôsobnosť.

Ďalej by som chcela zaujať stanovisko k otázke prekrývania kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu a kompetencií, ktoré by mal mať úrad vlády. Áno, bude tu určité prekrývanie, ale nie stotožňovanie. V predlohe návrhu zákona som to výslovne uviedla. Podľa môjho názoru toto určité prekrývanie má svoju logiku. Má ju v tom, že ak orgán štátnej správy dostane zo štátneho rozpočtu prostriedky na plnenie úloh štátnej správy, cez kontrolovanie čerpania rozpočtu a na aký účel, vlastne štátna správa sama môže kontrolovať plnenie úloh, ale robí to prostredníctvom financií, teda prostredníctvom kontroly rozpočtu. Teda rozdielnosť tohto prekrývania, ak použijeme tento termín, medzi kompetenciou

Najvyššieho kontrolného úradu a kompetenciou úradu vlády je skutočne optická, pretože zatiaľ čo cieľom kontroly Najvyššieho kontrolného úradu je sledovanie rozpočtu, pri plnení úloh, cieľom kontroly úradu vlády je sledovanie úloh, ale prostredníctvom rozpočtu. Čiže nie je predmetom to, čo je predmetom kontroly Najvyššieho kontrolného úradu.

Pokiaľ bolo uvedené niekoľko poznámok aj pani poslankyňou Danielovou k problematike nesúladnosti predloženého návrhu zákona so zákonom o organizácii ministerstiev, chcem vás ubezpečiť, že podľa príslušných regúl rozdelenie kompetencií z federácie bolo účinné len do konca septembra. Z toho dôvodu je nutné vypracovať nový zákon o ústredných orgánoch štátnej správy, teda o ministerstvách a iných orgánoch. Tento zákon je pripravený. Príslušné myšlienky a ustanovenia predloženého návrhu sú zapracované. Parlament v priebehu niekoľko dní dostane vládny návrh, teda bude oboznámený s týmto textom, a nedôjde k žiadnemu rozporu, pretože musíme vydať nový predpis, ktorý upraví kompetenciu ministerstiev a iných ústredných orgánov.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte, aby som vyslovila jednu myšlienku. Systém kontrol, pokiaľ mám poznatky zo zahraničia, vždy je budovaný tak, že kontroly sa prelínajú, prípadne niekde kontrolné aktivity aj dupľujú. To nie je nešťastie. Nešťastím spoločnosti je, keď v spoločnosti zostávajú aktivity, ktoré nie sú pokryté kontrolnou činnosťou žiadneho štátneho orgánu.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani ministerke Tóthovej. Pýtam sa spoločného spravodajcu pána Matejku, či si žiada záverečné slovo.

Poslanec A. Matejka:

Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie. Preto pristúpime k hlasovaniu. Poslanec A. Matejka:

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážení kolegovia,

na odporúčanie navrhujem zo spoločnej správy, ktorú máte pred sebou, prijať, na spoločné hlasovanie pripomienky v týchto bodoch: 4, 10, 11, 13, 14, 15, 18, 21, 22 a 26. Odporúčam an blok tieto pripomienky prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 102 poslancov.

Pani poslankyne, páni poslanci, hlasujeme an blok za body, ktoré prečítal spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme tieto pripomienky schválili.

Prosím, kto je za?

Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že body, ako nám ich prečítal pán spravodajca, sme schválili.

Poslanec A. Matejka:

Neodporúčam prijať zo spoločnej správy pripomienky uvedené V bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 12, 16, 17, 19, 20, 23, 24, a 25.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 105 poslancov.

Budeme hlasovať an blok o bodoch, ktoré pán spravodajca prečítal s tým, že nám odporúča, aby sme ich neprijali. Kto je za?

Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

Konštatujem, že na odporúčanie pána spoločného spravodajcu sme uvedené body zo spoločnej správy neprijali.

Poslanec A. Matejka:

Z pozmeňovacích návrhov pani Danielovej sa jej pripomienky z hlasovania vylúčili, nakoľko sme prijali an blok niektoré body spoločnej správy a neprijali niektoré body spoločnej správy.

Pripomienka pána Polačku nemala žiadny pozmeňovací návrh. To bol návrh, aby nebol zákon ako taký prijatý. Pripomienka pána poslanca Dudáša k zmene nadpisu je takisto z hlasovania vylúčená, nakoľko sa to vyriešilo v spoločnom hlasovaní.

Pán predseda, tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

Poslanec F. Mikloško;

Pán predseda, pred hlasovaním klub KDH žiada prestávku. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Bárány - faktická poznámka. Poslanec E. Bárány:

Takisto klub SDĽ žiada prestávku. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nedám o tom hlasovať. Stačí nám 15 minút, takže sa stretneme o 16. 15 hodine.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pokračujeme v rokovaní hlasovaním. Prosím, pán poslanec sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec A. Dudáš:

Na rozdiel od pána spoločného spravodajcu si nemyslím, že by neschválením bodu 1 spoločnej správy automaticky vypadol môj pozmeňovací návrh. Opakujem, ten znie...

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Pán poslanec, ľutujem, bola skončená rozprava a odhlasovali sme to.

Poslanec A. Dudáš:

Ale postup bol nesprávny. Protestujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ja to beriem, ale odhlasovali sme to. Hlasovali ste aj vy.

Poslanec A. Dudáš:

Pán predseda, o mojom pozmeňovacom návrhu sa nehlasovalo. Žiadam hlasovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Viem, ale sme prešli hlasovaním. Poslanec A. Matejka:

V spoločnej správe boli obsiahnuté komplet všetky body, kde bolo odporúčanie prijať an blok a kde bolo odporúčanie neprijať an blok. Takže ani jeden bod nezostal neodhlasovaný, ale pripomienka pána poslanca nie je takého charakteru,

ktorá by menila význam. Je to otázka nadpisu, pridania dvoch slov "štátnej správe" - aby sa tam neopakovalo dvakrát "v štátnej správe".

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené kolegyne a kolegovia,

rád by som vás informoval o stanovisku nášho klubu, ktorý sa poradil k zákonu, o ktorom práve rokujeme, pred záverečným hlasovaním, a posúdil, že, podľa nášho názoru, tento zákon ide nad rámec platnej Ústavy Slovenskej republiky, to znamená, že ho charakterizujeme ako protiústavný a budeme hlasovať proti jeho prijatiu. V prípade, že by bol prijatý, budeme postupovať v zmysle Ústavy Slovenskej republiky.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, tento poznatok ste mali aj predtým, ako sa pristúpilo k hlasovaniu. Takže, mali ste ho predniesť.

Poslanec M. Ftáčnik;

Pán predseda, ak mi udelíte ešte slovo na krátku faktickú poznámku, tento poznatok je aj v informácii legislatívneho odboru Národnej rady, ktorý mali všetci poslanci pri prerokúvaní zákona vo výboroch.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre. Budeme sa prezentovať.

Je nás 67, to znamená, že nie sme schopní uznášania.

Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili k hlasovaniu.

Prosím ešte raz, skúsme sa prezentovať. Prezentovalo sa 65. Je nás tu viac, niektorí zabudli stlačiť hlasovacie tlačidlo.

Prosím technika, aby zapísal prítomných, čiže budeme vedieť, ktorí sa neprezentovali.

Ďakujem vám pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

o chvíľu tým, ktorí idú mimo Bratislavy, letí lietadlo. Prajem šťastnú cestu a šťastný víkend. Budeme pokračovať v utorok o 10. 00 hodine.

Dovidenia.

Štvrtý deň rokovania

22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 28. septembra 1993

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím pani poslankyne a pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta, aby sme mohli pokračovať v rokovaní.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 79 poslancov. /

Ďakujem. Pán poslanec Miškovský, po ňom pán poslanec Csáky.

Poslanec V. Miškovský.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia,

dovoľte, aby som vám stručne vysvetlil dôvod môjho krátkeho vystúpenia.

V posledných dňoch sa v tlači objavili informácie spochybňujúce niektorých ústavných činiteľov, a tým vlastne aj ústavné orgány. Napríklad v dnešnom Sme na prvej strane je informácia. Samozrejme, nechávam každému právo na jeho vlastný názor, aké je to médium a aké prináša informácie, ale nám ako zákonodarcom a parlamentu, ktorý má aj kontrolnú funkciu, by nemalo byť jedno, ako sa píše v masmédiách a či to vlastne nie je náhodou pravda.

Dnes sa píše v Sme na prvej strane: "Redaktor správne odhalil aktivitu ministerských úradníkov, a najmä ministra financií Slovenskej republiky v tomto podvode, ktorým pán Ing. Július Tóth spoločne s agentom českej rozviedky pánom Fanbauer Imre a pánom Slovíkom z českej firmy VSŽ Selekta LTD 149 00 Praha 4, Bardúnova 2140, pripravili slovenskú ekonomiku o cca 22 miliónov amerických dolárov, pričom táto suma zostala v zahraničnom finančnom ústave poctivo rozdelená, uložená na kontách pánov: Ing. Július Tóth, minister financií, Ing. Vladimír Masár, guvernér Národnej banky Slovenska, Ing. Jaroslav Kubečka, minister hospodárstva, Dr. Milan Adámek, slovenský emigrant z firmy GTI Viedeň atď. Nazdávam sa, že je to dosť vážny problém spochybňujúci hodnovernosť slovenských ústavných činiteľov a ich orgánov, a myslím si, že by sa mala tým zaoberať Národná rada.

Preto by som, pán predseda, ako podpredseda poslaneckého klubu, keďže predseda nie je prítomný, navrhol za náš poslanecký klub, aby sa cez najbližší možný termín, kedy to bude v prestávke rokovania možné, stretlo politické grémium, ktoré by sa vyjadrilo k nášmu návrhu podľa § 55a rokovacieho poriadku ustanoviť dočasnú vyšetrovaciu komisiu Národnej rady, ktorá by preskúmala tento problém. Tým by sme vlastne zamedzili rôznym špekuláciám v masmédiách, či je to pravda, alebo nie je to pravda, a zároveň by sme si splnili nezanedbateľnú úlohu k občanovi - Slovenská národná rada ako kontrolný orgán.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Miškovskému. Pán poslanec Csáky. Pardon, pán poslanec, minister má prednosť.

Minister obrany SR I. Andrejčák:

Vážený pán predseda, vážení poslanci, vážené poslankyne,

dnes na začiatku rokovania vlády o tom vláda hovorila. Na tlačovej konferencii bude zaujaté stanovisko. Môžem vás uistiť, že vláda nemieni toto ohováranie nechať tak, ako odznelo v novinách.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Pán poslanec Csáky. Poslanec P. Csáky.

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

v piatok po ukončení našej činnosti sme obdržali výsledky z počítača o piatkovom hlasovaní. S veľkým prekvapením sme zistili, že pri hlasovaní číslo 4 k zákonu o mene a priezvisku - bol to pozmeňovací návrh pána prezidenta číslo 5 - a viete veľmi dobre, že sme dva dni každého upozorňovali, že je to pre nás veľmi dôležitý bod - údajne traja poslanci z našej koalície nehlasovali. Je to veľmi divný výsledok. Samozrejme, túto situáciu sme preverili a všetci traja potvrdili, že hlasovali. Ako vidíte, sedíme tu vzadu, takže pri takomto vzájomnom a dôležitom bode sme sa vzájomne kontrolovali. Neviem si vysvetliť túto situáciu. Prosím pána predsedu, aby sme urýchlene dostali k tomu vysvetlenie. Podotýkam, že tento bod prešiel dvoma hlasmi. A troch nejakou záhadou počítač vyhodil.

Dovolím si spochybniť celé piatkové hlasovanie v mene oboch klubov. Prosím, aby sme k tomuto problému taktiež zvolali politické grémium, aby sme zopakovali piatkové hlasovanie, všetky hlasovania k zákonu o mene a priezvisku, pretože toto je situácia, že sa to objavuje skutočne v nie veľmi demokratických štátoch.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Vážené kolegyne, kolegovia,

naopak, odporúčam aby sme nespochybňovali hlasovanie spred troch dní, lebo takto môžeme ísť naozaj dozadu. Je to netransparentné, keď niekto v utorok povie, že v piatok zle hlasoval alebo že počítač vykázal hlasovanie ináč. Takže nemyslím, že by sme mali niečo v tejto veci naozaj robiť. Môžeme ísť skôr dopredu a preveriť počítač teraz, ale to je maximálne všetko, čo môžeme urobiť, aj keď si myslím, že nie je na to dôvod.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Mikloško, potom pán poslanec Duka-Zólyomi. Poslanec F. Mikloško:

Som poverený povedať, že klub KDH podporuje návrh poslanca Miškovského bez ohľadu na to, aké stanovisko zaujme

vláda. Sme za to, aby tento prípad prešetril najvyšší kontrolný orgán, ktorým je parlament.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem. Pán poslanec Duka-Zólyomi. Poslanec A. Duka-Zólyomi:

Vážená Národná rada,

bol som ten, ktorý sa najviac prekvapil, keď som dostal tieto výsledky hlasovania do ruky. Prosím vás, ja osobne som v grémiu alebo v pléne bojoval za to, aby bod 5 tam nezostal, a teraz vo výsledku figuruje napríklad moje meno a mená ešte dvoch poslancov medzi poslancami, ktorí nehlasovali. Prosím vás, to je jednoducho nezmysel.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem, pán poslanec. Dáme preveriť techniku a, samozrejme, pozrieme si výsledky toho hlasovania. Ešte chce niekto vystúpiť predtým, než otvorím rokovanie schôdze? Pán poslanec Hrnko.

Poslanec A. Hrnko:

Myslím si, že otázku § 14 ods. 2 budeme musieť aj tak riešiť, lebo sa to neoprávnene vytratilo zo zákona. Podľa môjho názoru, nech politické grémium zaujme k tomu stanovisko.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Dámy a páni, prepáčte, aby niekto ma neobvinil, že manipulujem, chcem sa spýtať: Znamená to, že dva

kluby žiadajú o stretnutie politického grémia cez obed? /Hovor v sále. / Tri kluby, ale každý v inej veci. Pán poslanec Hrnko v obidvoch veciach. Ďakujem.

Konštatujem, že prítomných je 79 poslancov, budeme pokračoval v rokovaní 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme v piatok prerušili pred hlasovaním o vládnom návrhu zákona o kontrole v štátnej správe a základných pravidlách kontrolnej činnosti ako celku.

V zmysle § 19 rokovacieho poriadku požiadala o slovo pani ministerka Tóthová. Prosím, pani ministerka.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,

je mi veľmi ľúto, že musím vystúpiť, ale činím tak z toho dôvodu, že v tlači sa jednoznačne konštatuje protiústavnosť návrhu zákona, ktorý som tomuto parlamentu predložila, hoci išlo len o názor vyslovený v rozprave, a v spoločnej správe číslo 244a niet o tejto skutočnosti ani zmienky. Osobne sa domnievam, že tak vážnu vec, ako je námietka protiústavnosti predloženého návrhu zákona, výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré túto predlohu prerokovávajú, nemôžu opomenúť. Opakujem - predložený návrh prešiel prerokovaním vo všetkých výboroch. Niektoré výbory bez pripomienok súhlasili s predloženým návrhom, niektoré výbory mali pripomienky. Tieto pripomienky však boli prevažne legislatívno-technického charakteru, s výnimkou niektorých, nebudem ich citovať, ktoré predkladáteľ akceptoval.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

znovu chcem zdôraznil, že už pri predkladaní návrhu, ako aj pri obhajovaní predloženého návrhu vo výboroch bolo vždy konštatované, že kompetencia úradu vlády podľa predloženého návrhu s kompetenciou Najvyššieho kontrolného úradu sa v určitom uhle a v určitom priestore prekrýva. Vo svojom vystúpení som viackrát zdôraznila, že tu nejde o protichodnosť, ale ide o to, že táto kompetencia, teda kontrola hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami je v kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu cieľom, kdežto pri kontrole úradu vlády kontrola hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami je len prostriedkom, prostredníctvom ktorého sa kontroluje plnenie úloh v oblasti štátnej správy. Je totiž nesporné, že každá úloha štátnej správy má aj svoje menšie alebo väčšie finančné premietnutie, a teda pri kontrole plnenia úlohy nemožno, alebo veľmi ťažko možno obísť kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami. Teda opakujem, nie je tu rozpornosť s ústavou, pretože nikto neberie kompetenciu Najvyššiemu kontrolnému úradu, ktorá je mu daná článkom 60 Ústavy Slovenskej republiky.

Preto, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás znovu požiadať, aby ste zvážili svoje hlasovanie, zvážili ho najmä preto, že by bolo veľmi podivné, keď tak dôležitý argument poslanci pri prerokovávaní vo výboroch vôbec nenamietajú, a pri konečnom hlasovaní takto vážna námietka je vyslovená ako dôvod zamietnutia zákona. Neviem, či naša verejnosť nebude mať na to taký názor, ako mám ja.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani ministerke. Hlási sa pani poslankyňa Rothmayerová.

Poslankyňa G. Rothmayerová:

Vážená pani ministerka, chcem len zareagovať na to, že ste povedali, že vo výboroch poslanci vôbec nenamietali. To, prosím, nie je pravda. Žiaľ, záverečné hlasovanie vo výboroch bolo také, aké bolo, preto sa to nepremietlo v spoločnej správe, ale námietky tam boli.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Chcel by som tiež spresniť pani ministerku. Totiž, nenamietali poslanci HZDS, ale ostatní namietali. Aj v ústavnoprávnom výbore to jednoznačne zaznelo. Ak dovolíte, ešte vám prečítam, čo napísal legislatívny odbor v správe. Napokon nejasnosť v tomto smere vznikla zo samej podstate otázky, keď z článku 60 Ústavy Slovenskej republiky a potom aj zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Najvyššom kontrolnom úrade jednoznačne vyplýva, že kontrola hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu po celej osi riadenia na všetkých úrovniach patrí Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky. Myslím si, že v čase hospodárskej recesie a krízy je zbytočné mať dva kontrolné úrady. Takže sme za to, aby sme pristúpili k hlasovaniu o tejto záležitosti.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pani ministerka. Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Pán poslanec, plne s vami súhlasím. Tú kompetenciu predsa nikto Najvyššiemu kontrolnému úradu nezužuje, ani neberie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Keďže sa nikto ďalší nehlási, uzatváram rozpravu a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

V súlade s ustanovením § 26 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku budeme pokračoval hlasovaním o tomto návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 96 poslancov. Kto je za uvedený návrh zákona? Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že sme neschválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o kontrole v štátnej správe a základných pravidlách kontrolnej činnosti.

Jedenástym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zbraniach a strelive.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 269 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 269a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister obrany Slovenskej republiky Imrich Andrejčák. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister obrany SR I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

predložený návrh zákona o zbraniach a strelive reaguje na zmeny, ktoré prebiehajú v našej spoločnosti a odráža sa v ňom aj potreba prispôsobiť náš právny poriadok požiadavkám, ktoré sú kladené na demokratické európske štáty. Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie dvoch základných princípov. Navrhovaný zákon rešpektuje právo občana na ochranu vlastnej osoby a majetku. Na druhej strane je tu záujem spoločnosti, aby sa strelné zbrane nedostali do rúk takým osobám, ktoré nedávajú záruku, že zbraň nezneužijú proti záujmom spoločnosti.

Platná právna úprava na úseku zbraní a streliva má viacero nedostatkov. Predovšetkým nezodpovedá vyššie uvedeným princípom, čo malo najmä v poslednom období za následok vysoký nárast držiteľov zbrojných preukazov, vrátane nárastu počtu držaných zbraní jednotlivcami. Môžeme to dokumentovať konkrétnymi údajmi. V roku 1991 držalo 37 187 osôb na základe zbrojných preukazov 47 712 strelných zbrani. K 1. júlu tohoto roku sa počet držiteľov zbrojných preukazov zvýšil na 54 601, pričom ich držitelia vlastnili 71 631 strelných zbraní. K tomuto počtu však treba pripočítať viac ako 46 000 brokovníc držaných na základe poľovných lístkov. Pre

úplnosť treba dodať, že 4 855 právnických osôb drží na základe hromadných zbrojných preukazov 33 412 strelných zbraní.

Tento veľký nárast síce legálnych držiteľov zbraní má za následok zvýšenie počtu trestných činov spáchaných so strelnou zbraňou, ako aj zvýšenie počtu krádeží, vlámaní a lúpežných prepadnutí s cieľom zmocniť sa strelnej zbrane. Kým v roku 1992 bolo evidovaných 139 prípadov trestnej činnosti spáchanej so zbraňou, z toho 32 legálne držanými zbraňami, v prvom polroku to bolo už 100 prípadov, z toho 26 legálne držanými zbraňami. V roku 1992 polícia zaznamenala 81 prípadov krádeží zbraní, ale v prvom polroku 1993 to bolo už 79 prípadov. Tieto fakty potvrdzujú, že musí byť záujmom spoločnosti primeraným spôsobom regulovať počty držiteľov zbraní a zároveň im uložiť povinnosti pri zabezpečovaní zbraní a streliva pred odcudzením alebo zneužitím.

Ďalšie nedostatky odhalila prax pri aplikácii platných právnych predpisov na úseku zbraní a streliva. Ide predovšetkým o nedostatočné vymedzenie pojmu občianskej bezúhonnosti, pojmu odbornej spôsobilosti a chýbajúci spôsob jej preverovania, ako aj roztrieštený systém evidencie a s tým súvisiacej možnosti účinnej kontroly. V konečnom dôsledku sa tieto nedostatky prejavili aj v uvedených číslach. Predložený návrh zákona o zbraniach a strelive reaguje na tieto nedostatky, presne vymedzuje jednotlivé inštitúty použité v ustanoveniach návrhu zákona a progresívne upravuje niektoré nové skutočnosti, ktoré vyplývajú z požiadaviek a odporúčaní Rady Európy. Možno konštatovať, že predložený návrh zákona je porovnateľný s obdobnými zákonmi platnými vo vyspelých európskych demokratických krajinách. Svojou koncepciou a zavedenými inštitútmi sa najviac približuje k rakúskej právnej úprave.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

verím, že po prijatí predloženého zákona o zbraniach a strelive sa vytvoria lepšie podmienky na zvýšenie bezpečnosti života, zdravia osôb a ochrany majetku, obmedzí sa možnosť získať a používať zbraň osobám, ktoré nezodpovedajú kritériám z hľadiska občianskej bezúhonnosti a spoľahlivosti, zdravotnej a odbornej spôsobilosti. Zároveň sa vytvoria lepšie podmienky pre kvalifikované rozhodovanie správnych orgánov na úseku zbraní a streliva, ako aj preskúmavanie ich rozhodnutí nestrannými orgánmi - súdmi. Z tohto dôvodu odporúčam schváliť predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zbraniach a strelive.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Pavla Homolu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec P. Homola;

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zbraniach a strelive pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 398 z 30. júna 1993 a rozhodnutím číslo 428 z 9. augusta 1993 na prerokovanie v lehote do 15. septembra 1993 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zbraniach a strelive prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Zároveň všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona Národnej rady pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pripomienok resp. vašich pozmeňujúcich návrhov.

Pán minister, ktorý návrh zákona predkladal, vysvetlil podstatu a filozofiu zákona. Ja len dodávam, že tento zákon je veľmi potrebný, a preto prosím pani poslankyne a pánov poslancov, aby po zohľadnení pripomienok, ktoré udáva spoločná správa, prípadne vašich pripomienok, podporili tento návrh.

Teraz dovoľte, aby som uviedol pripomienky, ktoré navrhujem odsúhlasiť, an blok. Pripomienky, ktoré navrhujem odsúhlasiť an blok, sú: 1, 3, 4, 8, 12, 16, 17, 18, 19, 29, 30, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 44, 45, 47. Pripomienky, ktoré neodporúčam odsúhlasiť, teda zamietnuť, sú: 6, 7, 9, 10, 11, 20, 21, 23, 24, 26, 28, 31 a 48. K pripomienkam, ktoré teraz uvediem, mám svoje pozmeňovacie návrhy, ktoré po stránke legislatívnej, štylistickej a gramatickej vylepšujú pripomienky zo spoločnej správy. Dotknem sa týchto pripomienok tak, že zo spoločného hlasovania ich vyberám a budeme hlasovať o pripomienkach, ktoré navrhnem. Ak ich zamietnete, budú platiť pripomienky zo spoločnej správy. Ide o pripomienky 2, 5, 13, 14, 15, 22, 25, 27, 41, 42, 43 a 46.

Zároveň prosím pána predsedajúceho, aby som mohol ako prvý vystúpiť v rozprave. K pripomienkam, ktoré som navrhol neodsúhlasiť an blok, dovolím si uviesť, prečo som tak učinil.

Pripomienka 6 a pripomienka 7 - navrhované doplnenie v bodoch 6 a 7 odporuje § 19 návrhu tohto zákona, podľa ktorého je možné nadobudnúť zbraň len na základe nákupného povolenia. Teda tieto dve pripomienky neodporúčam schváliť.

Pripomienka 9 - povinnosť nie je potrebné takýmto spôsobom zvýrazňovať, vyplýva to už z navrhovanej dikcie v bode 8, ktorý som odporúčal an blok schváliť.

Pripomienky 10 a 11 - tieto pripomienky uvádzajú, od koľkých rokov možno nadobudnúť zbraň. Je tu návrh 18, 21 a 20 rokov. Tieto body neodporúčam schváliť, pretože by to v praxi znamenalo znemožnenie určitej skupiny obyvateľov vykonávať, zamestnanie, ako napríklad strážne služby alebo lesníci z povolania. V tejto súvislosti chcem upozorniť, na návrh pod bodom 12, ktorý umožní odborným psychologickým posudkom vylúčiť osoby, ktoré nie sú dostatočne rozumovo zrelé.

Ďalej je to pripomienka číslo 20. Neodporúčam do ustanovenia zaviesť odkazy, nakoľko nie sú opodstatnené a odkaz číslo 1 je navyše vecne nesprávny.

Pripomienku číslo 21 takisto neodporúčam schváliť. Neopodstatnená tvrdosť vo vzťahu k občanom a veľké zaťaženie všetkých orgánov pri predlžovaní zbrojných preukazov - táto pripomienka žiada skrátiť lehotu piatich rokov na tri roky. Veľmi by to zvýšilo náklady, a ďalej v zákone sa uvádza, že polícia po zistení nedostatku, či už fyzického alebo psychického u osoby, môže odobrať zbraň okamžite.

Pripomienku 23 takisto neodporúčam schváliť vzhľadom na presnejšie znenie v bode číslo 22.

Pripomienka číslo 24 - toto znenie je duplicitné vo vzťahu k § 53 návrhu tohto zákona.

Pripomienku 26 takisto neodporúčam schváliť vzhľadom na návrh v bode 27, ktorý je presnejší, a prednesiem ešte jeho pozmeňujúci návrh.

Pripomienka 28 - takisto ide o duplicitný návrh vzhľadom na znenie § 40 tohto zákona.

Pripomienku 31 neodporúčam schváliť, nakoľko návrh zákona zakotvuje nadobudnutie zbrane len na základe nákupného povolenia.

A nakoniec je to pripomienka číslo 48, ktorú neodporúčam an blok schváliť preto, lebo pripomienka 47 pojednáva o tej istej problematike a navrhujem, aby účinnosť tohto zákona bola od 1. januára 1994.

Zároveň by som prosil pánov poslancov a pani poslankyne, aby mi svoje návrhy odovzdali písomne. Dovoľte, pán predsedajúci, aby som predniesol svoje návrhy.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, najprv by som mal otvoriť rozpravu, ak chcete prednášať svoje návrhy.

Ďakujem poslancovi Homolovi za prednesenie spoločnej správy. Ako prvý sa prihlásil do rozpravy, ktorú týmto otváram. Prosím, pán poslanec, a potom prosím, aby ste zaujali miesto pre spoločného spravodajcu.

Poslanec P. Homola:

K bodu číslo 2 zo spoločnej správy mám pozmeňujúci návrh. Bod odporúčam schválii s tým, že navrhované ustanovenie sa skráti a vypustia sa slová "s výmetnou silou od 200 newtonov. " Tento text nie je potrebné uvádzať vzhľadom na bod 5 § 3, podľa ktorého sa definuje čo je to mechanická zbraň. Bolo by to duplicitné.

Bod číslo 5 odporúčam schváliť, ale po štylistickej a jazykovej úprave v tomto znení - citujem: "Mechanickou zbraňou sa rozumie zariadenie, ktoré využíva na uvedenie strely do pohybu mechanickú energiu, ak je jeho výmetná sila vyššia ako 200 nevrtonov. "

Body číslo 13, 14 a 15, ktoré sa dotýkajú § 6 písm. l/ odsek e/ - všetky tri body, dovoľujem si navrhnúť tieto podľa spoločnej správy neschváliť a navrhujem schváliť toto znenie: "e/ preukázala odbornú spôsobilosť držať alebo nosiť zbraň a strelivo vykonaním skúšky pred skúšobnou komisiou zloženou z príslušníkov Policajného zboru, prokurátora, lekára a zástupcu miestnej štátnej správy".

Bod číslo 22 - súhlasím s týmto bodom, ale odkaz pod čiarou sa označí číslom 1.

Bod číslo 25 - súhlasím s uvedeným bodom, ale so spresnením vzhľadom na bod číslo 22 takto: V § 9 ods. 2 sa za slovo "osobu" vkladajú slová "pre potreby tohto zákona". V písmene a/ sa odkaz číslo 1 označí ako odkaz číslo 2. Písmeno c/ spolu s textom sa vypúšťa a písmená d/, e/, f/ sa označia ako písmená c/, d/ a e/. Odkaz číslo 1 pod čiarou sa označí ako odkaz číslo 2 a odkaz číslo 2 sa vypúšťa.

S bodom číslo 7 súhlasím, ale navrhujem spresnenie textu vzhľadom na predchádzajúce ustanovenia návrhu tohto zákona takto: "Policajný útvar rozhodne o odňatí zbrojného preukazu ak u fyzickej osoby nastali zmeny v jej bezúhonnosti, spoľahlivosti, telesnej, zdravotnej, psychickej a odbornej spôsobilosti, zanikla potreba držať zbraň alebo nosiť zbraň a strelivo, alebo nastali zmeny v jej spôsobilosti na právne úkony. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. "

Bod číslo 41 odporúčam schváliť, ale odporúčam doplniť navrhované znenie vzhľadom na § 6 ods. 2 písm. d/ návrhu tohto zákona nasledovne: za slová "lekárskeho posudku" doplniť slová "a psychologického posudku".

Body číslo 42 a 43, ktoré hovoria o § 53 odsek 2, navrhujem schváliť, ale vzhľadom na to, že v návrhu zákona sú už uvedené v § 10 a v § 11, doplniť a spresniť počet paragrafov takto: "§ 8 odsek 1 a § 19 odsek 2".

Bod číslo 46, ktorý hovorí o § 62 - takisto predkladám nový návrh, ktorý znie: "§ 20 odsek 1 vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva a výživy číslo 55 z roku 1967 Zb., ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o poľovníctve".

Súčasne predkladám ďalšie návrhy, a to v § 21 sa doterajší text označí ako odsek 1 a vkladá sa nový odsek 2, ktorý znie: "Ak hrozí nebezpečenstvo zneužitia zbrane a streliva, je fyzická a právnická osoba povinná ihneď odovzdať zbraň a strelivo policajtovi, ktorý doručil rozhodnutie o odňatí zbrojného preukazu alebo hromadného zbrojného preukazu. " Odôvodnenie: Predložený návrh zákona neumožňuje v prípadoch, ak hrozí nebezpečenstvo zneužitia zbraní, vykonávať iné účinné opatrenie, akým je okamžité odňatie zbraní a streliva. Môže ísť napríklad o takéto prípady: U držiteľa zbraní vznikne duševná choroba. Osoba sa pokúsi o samovraždu, v rodine držiteľa zbraní vznikne konfliktná situácia a je tu dôvodná obava, že ju bude držiteľ zbraní riešiť pomocou zbrane. U právnickej osoby sa kontrolou zistí, že nie sú vytvorené podmienky na bezpečné uskladnenie zbraní a streliva a môže dôjsť k ich odcudzeniu alebo zneužitiu. Z uvedeného dôvodu navrhujem doplniť § 21.

Ďalej - vzhľadom na doplnenie návrhu zákona o mechanické zbrane navrhujem doplniť ustanovenie § 30 odsek 4 nasledovne: za slová "plynové zbrane" sa vkladajú slová "a mechanické zbrane".

Ďalší môj návrh znie: Vzhľadom na špecifické postavenie Slovenskej informačnej služby, ktorá podľa zákona nie je ozbrojeným zborom, navrhujem preformulovať § 56 odsek 3 nasledovne: "Ak nie je ustanovené inak, na zbrane a strelivo, ktoré sú vo výzbroji armády ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby, sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú. To isté platí na vystavovanie zbraní a streliva v ich pôsobnosti. "

Ďakujem, pán podpredseda. To sú všetky moje pozmeňujúce návrhy.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spoločného spravodajcu výborov.

Ďalej mám prihlášku od pána poslanca Báránya. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

vládny návrh zákona o zbraniach a strelive vychádza z myšlienky podstatného sprísnenia podmienok pre povolenie

držby a nosenia zbraní a streliva. Možno uviesť pádne argumenty v prospech takéhoto prístupu, ale i proti nemu. Argumenty v prospech takéhoto prístupu uviedol pán minister. Chcel by som len pripomenúť ako argument, ktorý spochybňuje takýto prístup, že žiadny zákon neupraví vyzbrojovanie podsvetia, len poriadnych občanov. To platí i pre tento zákon.

Keď sa niekto začne chystať vylúpiť banku, nezačne to tým, že pôjde na políciu žiadať o povolenie držby a nosenia zbrane. Ale myslím, že napriek tomu by sme mohli prijať základnú myšlienku určitého sprísnenia podmienok pre povolenie držby a nosenia zbraní. I keď ju teda prijmeme, mali my sme dbať, aby po splnení zákonom stanovených prísnych podmienok mal občan nárok na vydanie zbrojného preukazu. Nejde mi o zmiernenie podmienok vydávania zbrojného preukazu, ale o vylúčenie právnej úvahy, čiže situácie, kedy občan splnil zákonom stanovené podmienky a ešte je na úvahe, neraz i na ľubovôli štátneho orgánu, teda konkrétneho policajného dôstojníka, či zbrojný preukaz vydá alebo nie. Takáto situácia zvádza k zlovôli a úplatkárstvu alebo k alibistickému zamietnutiu skoro každej žiadosti o vydanie zbrojného preukazu. Priestor pre voľnú úvahu vytvára § 6 ods. 1 písmeno g/ vládneho návrhu svojou požiadavkou odôvodniť potrebu držať zbraň alebo strelivo. Skúste posúdiť, či niekto potrebuje zbraň a strelivo. Prísne vzaté okrem lesníka sa vlastne každý zaobíde bez zbrane, aj poľovník, lebo nie je občianskou povinnosťou poľovať, a dnes to už u nás nie je ani živobytím - aspoň oficiálne nie.

Moju pripomienku možno realizovať nasledovnými úpravami textu vládneho návrhu: Predovšetkým ide o vypustenie § 6 ods. 1 písm. g/, potom v § 7 ods. 1 písm. f/ by malo znieť ináč - prečítam nové znenie: "údaje o tom, či žiadateľ chce zbraň držať alebo nosiť, druh zbrane, o ktorý žiadal a účel, pre ktorý chce zbraň nadobudnúť. "

Ďalej v § 10 treba, podľa mňa, vynechať slová "alebo zanikla potreba držať alebo nosiť zbraň a strelivo", a to či už v pôvodnom znení alebo v ináč upravenom znení, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca. S jeho úpravou inak súhlasím, ale ak sa prijme táto moja myšlienka, treba aj v bode 27, ktorého nové znenie navrhoval, vypustiť už i v tom novom znení formuláciu "alebo zanikla potreba držať alebo nosiť zbraň a strelivo".

V § 19 ods. 3 v druhej vete treba text "osobné údaje žiadateľa" podľa § 7 ods. 1 písm. a/ až e/ nahradiť textom "údaje podľa § 7 ods. 1".

A napokon § 20, presnejšie jeho odsek 2, by mal mať nové znenie, a to takéto: "Policajný útvar zaeviduje zbraň fyzickej alebo právnickej osobe, ak je držiteľom zbrojného preukazu alebo hromadného zbrojného preukazu, ktorý ju oprávňuje takúto zbraň držať alebo nosiť, a preukáže oprávnenie používať zbraň na základe vlastníctva alebo iných skutočností. "

Prosím, aby sa o tejto skupine pripomienok hlasovalo naraz, keďže realizujú jednu myšlienku a prijatie iba jednej z nich alebo zamietnutie iba jednej z nich by bolo nezmyselné a spravilo by zákon nepoužívateľným.

Okrem toho by som mal dve už ani nie obsahové, ale skôr legislatívno-organizačné pripomienky, na ktoré ma upozornili počas tohto víkendu ľudia zaoberajúci sa práve administratívou okolo zbraní a streliva. Buď prijmeme bod 45 spoločnej správy - ak ho prijmeme, potom moja táto prvá pripomienka nie je potrebná. Tento bod 45 spoločnej správy splnomocňuje ministerstvo zdravotníctva vydať nový vykonávací predpis. Ak ho však neprijmeme, musíme akceptovať terminológiu doteraz platného vykonávacieho predpisu, a preto v zákone nehovoriť

o fyzickej, duševnej, psychickej a telesnej spôsobilosti, ale len o zdravotnej spôsobilosti, lebo tento termín používa platný vykonávací predpis a podľa vykonávacieho predpisu tento termín zahŕňa všetky tieto kategórie. Čiže buď prijmeme bod 45, alebo treba zjednotiť terminológiu s doterajším vykonávacím predpisom.

A napokon, aby sa na Slovensku nepoužívali technicky nevyhovujúce zbrane, ale len zbrane vyhovujúce štátnym normám, myslím, že by bolo výhodné prevziať § 10 doterajšieho zákona o zbraniach a strelive a doplniť ho ako nový § 10

- opäť by išiel do tohto zákona pod týra istím číslom

- a tento nový § 10 by znel: "Na guľovú zbraň, ktorá podlieha overovaniu, " tu bude odkaz na príslušnú vyhlášku Úradu pre normalizáciu a meranie "možno vydať zbrojný preukaz alebo hromadný zbrojný preukaz len pokiaľ je označená slovenskou overovacou značkou alebo rovnocennou cudzozemskou značkou. "

Osobitne by som chcel požiadať o podporu bodu 32 spoločnej správy. Myslím, že aj pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Pán spoločný spravodajca odporučil nové znenie - ak som to dobre zachytil - § 6 ods. 1 písm. e/. Hovorí tam o skúšobnej komisii. Použil, ak som dobre počul, opäť formuláciu "príslušníkov Policajného zboru". Myslím, že tam by bolo vhodnejšie použiť singulár, jednotné číslo, aby nevznikla situácia, že v komisii bude 5 príslušníkov Policajného zboru a k tomu jeden lekár, jeden prokurátor a jeden zástupca štátnej správy. Myslím, že Policajný zbor by v tejto komisii - alebo jeho zástupcovia - nemali mať prevahu, preto by sa tam malo použiť jednotné číslo, číže "príslušník Policajného zboru". Pokiaľ sa to týka zloženia skúšobnej komisie, aby tam nebol "zložené z príslušníkov Policajného zboru", ale aj u zástupcu Policajného zboru jednotné číslo, čiže by išlo len o jedného zástupcu Policajného zboru.

Ďakujem vám za pozornosť. Verím, že podporíte moje pripomienky. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa pán poslanec Kuzbert s faktickou poznámkou.

Poslanec T. Kuzbert:

Vo výbore bola diskutovaná otázka, ktorú tu namietal pán kolega Bárány - otázka povinnosti, to znamená, že ak požiada o zbrojný preukaz alebo držbu zbrane, orgán je povinný túto zbraň občanovi vydať. Mali sme námietky, lebo isté je, že pán kolega chráni ľudské práva, ale my tento zákon, bohužiaľ, musíme zohľadniť a vo vzťahu k súčasnej situácii v oblasti kriminality. Myslím si, že skutočne by mal byť nejaký oprávnený orgán, oprávnená komisia - čudujem sa, že pán kolega použil výraz "akýsi policajt", keď je vo výbore pre právnu ochranu a bezpečnosť. Ja "akýchsi policajtov" nepoznám, a pokiaľ ich poznám, sú to zodpovední ľudia, ktorí poznajú a vedia, čo je zákon. Zrejme to nebude len jeden policajt, ale bude to nejaká komisia, ktorá objektívne vie posúdiť, či nejakému bývalému alebo súčasnému gaunerovi dá alebo nedá strelnú zbraň.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Bárány chce reagovať. Potom poslankyňa Aibeková - faktická poznámka a pani poslankyňa Romanovská.

Poslanec E. Bárány:

Nehovoril som o akomsi policajtovi, ale o konkrétnom policajnom dôstojníkovi. To bola formulácia, ktorú som použil.

Pokiaľ ide o problém, či sa zbraň vydá terajšiemu alebo bývalému gaunerovi, i túto otázku rieši občianska bezúhonnosť, ktorá je jedným zo zákonom stanovených kritérií pre to, aby mohol byť zbrojný preukaz vydaný. Čiže, ak splna túto požiadavku, vylučuje sa, prípadne sa vydá terajšiemu alebo bývalému gaunerovi, ak pod termínom "gauner" rozumieme niekoho, kto porušuje alebo porušoval platné právo, a nie iba niekoho, kto sa nám nepáči.

Komisia, pochopiteľne, ostáva, ale, aspoň podľa môjho návrhu, ostáva na preskúmanie určitej spôsobilosti uchádzača. Logika mojich návrhov je stanoviť prísne podmienky, čo návrh zákona robí, ale ak raz niekto splnil tieto veľmi prísne podmienky, už neostáva na volnej úvahe policajného dôstojníka, či vydá alebo nevydá zbrojný preukaz. Ak tieto veľmi prísne podmienky raz niekto splnil, už mu musí byť zbrojný preukaz vydaný. A opäť pripomínam - toto nie je zákon o vyzbrojovaní podsvetia, toto je zákon o vyzbrojovaní poctivých občanov. Podsvetie sa k svojim zbraniam dostáva úplne inými cestami než sú cesty, ktoré sú vôbec právom upraviteľné.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

dovolím si oponovať pánu poslancovi Bárányovi, ktorý tu predniesol istý návrh chladne zdravotnej spôsobilosti, a dovolím si vás požiadať, aby sme akceptovali tak, ako spoločný spravodajca navrhoval, prijatie bodov 12, 19 a 45. Totiž zdravotná, telesná a fyzická spôsobilosť nie sú totožné, preto zdravý človek ešte nemusí byť psychický spôsobilý k noseniu zbrane. Napríklad týmito psychologickými posudkami sa zisťuje zvýšená impulzivita, agresivita. Aj zdravý človek môže byť agresívny a telesne zdravý človek môže byť impulzívny. Takže odporúčam, aby sme to prijali tak, ako je v spoločnej správe.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne pani poslankyni. Prepáčte mi, mám tiež jednu faktickú pripomienku. Dokonca i duševne zdravý človek môže byť impulzívny a náchylný k skratovému konaniu. Tým viac podporujem myšlienku psychologických testov.

Prosím, pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Vážená pani kolegyňa, plne súhlasím s tým, aby sme prijali bod 45 a s ním súvisiace. Moja pripomienka bola pre prípad, že ho neprijmeme, musíme sa terminológiou prispôsobiť teraz platným vykonávacím predpisom. Ak ho prijmeme, problém je vyriešený.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Je vzájomná zhoda, pani poslankyňa? Poslankyňa M. Aibeková:

Áno.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Pittner. Poslanec L. Pittner:

Vážená Národná rada,

ak sa pamätáte, ešte pri prerokovávaní zákona číslo 46 o Slovenskej informačnej službe sme sa zhodli na veku 21 rokov. Z tohoto dôvodu, keďže sa zo zákona, ktorý práve prerokúvame, vyčleňujú ozbrojené zbory a vyčleňujú sa medziiným teda aj pracovníci Slovenskej informačnej služby, o to viac je potom dôležité, aby sme naozaj posúdili vhodnosť toho kto môže individuálne takýto preukaz získať. Preto sa domnievam, že 18 rokov je príliš nízka veková hranica, tak ako to vládny návrh predpokladá.

Z toho dôvodu by som sa prihováral za to, aby sme vypustili pánom spoločným spravodajcom navrhované an blok zamietnutie bodu 10 spoločnej správy, aby sme o tom hlasovali individuálne, a chcel by som požiadať, aby sme hlasovali za prijatie tohoto bodu, teda, aby takýto individuálny zbrojný preukaz bol limitovaný spodnou vekovou hranicou 21 rokov.

Upozorňujem, že pokiaľ ide o ozbrojené zbory, pokiaľ ide o Slovenskú informačnú službu, samozrejme, tam platia ustanovenia, ktoré sú dané zo zákona pre tieto zbory a Slovenskú informačnú službu. Tu ide o iný prípad. Tých 21 rokov aj v Západnej Európe sa pokladá za vek zrelosti.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Nehnevajte sa, pán poslanec, tu sú prihlásení do rozpravy a to nebola faktická poznámka k tomu, čo tu odznelo, ale vstup do rozpravy. Prosil by som všetkých poslancov, keď chcú vystúpiť s faktickou poznámkou, nech hovoria k tomu, čo tu niekto povedal. Prosím rešpektujte poradie ako sa hlasité do rozpravy, lebo potom sa budete navzájom faktickými poznámkami predbiehať.

Prosím pani poslankyňu Romanovskú a potom pani poslankyňu Korduliakovú.

Poslankyňa M. Romanovská:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

na základe poznatkov získaných na okresnej vojenskej správe o skladbe občanov žiadajúcich civilnú službu si dovoľujem navrhnúť doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zbraniach a strelive nasledovne:

V § 6 na strane 4 doplniť nový odsek v tomto znení - bol by to bod 4: "Policajný útvar nevydá zbrojný preukaz občanovi Slovenskej republiky /ďalej len "občanovi"/, ktorý podlieha brannej povinnosti a z dôvodov svedomia alebo náboženského vierovyznania odmietol vykonávať vojenskú základnú /náhradnú/ službu alebo vojenské cvičenie a vykonal alebo vykonáva civilnú službu. "

V § 7 doplniť do odseku 1 nové písmeno g/ v tomto znení: "údaje o tom, či žiadateľ vykonal vojenskú základnú /náhradnú/ službu, civilnú službu alebo je nevojak".

V § 7 doplniť nový odsek 4 v tomto znení: "Občan podliehajúci brannej povinnosti je povinný pri podaní žiadosti o vydanie zbrojného preukazu predložiť k nahliadnutiu vojenský preukaz alebo preukaz o neschopnosti na vojenskú činnú službu. "

V § 8 odsek 3 doplniť text: "a v ustanovených prípadoch predložiť k nahliadnutiu aj doklady uvedené v § 7 odsek 4".

V § 9 odsek 2 písmeno d/ doplniť za slová "právne úkony" text "alebo odmietol vykonať vojenskú základnú /náhradnú/ službu alebo vojenské cvičenie a vykonal alebo vykonáva civilnú službu".

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni. Prosím, pani poslankyňa Korduliaková. Potom pán poslanec Polka, pán poslanec Táraj a pán poslanec Kvasnička.

Poslankyňa A. Korduliaková:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia,

od príslušníkov Policajného zboru som sa dozvedela, že expertízne pracoviská polície sú odkázané na výkup zbraní, ktoré prepadli v prospech štátu v trestnom konaní alebo v konaní o priestupku, a sú tým vlastne postavené na roveň právnickým a fyzickým osobám, ktoré sa podľa nového zákona budú zaoberať zberateľstvom zbraní. Môže dôjsť k situácii,

že na území Slovenskej republiky bude spáchaný trestný čin unikátnou zbraňou, ktorú je potrebné zaradiť do kriminalistických zbierok Policajného zboru, aby mohla byť využívaná v budúcnosti na expertíznu činnosť. Ak by však polícia o takúto zbraň nemala záujem, mala by byť zbraň ponúknutá štátnym múzeám a až potom na odkúpenie prípadným zberateľom.

Z tohto dôvodu navrhujem doplniť § 23 o nový odsek 5 v tomto znení: "Zbrane a strelivo, ktoré sa na základe rozhodnutia príslušných orgánov podľa ods. 2 a 3 stanú vlastníctvom štátu, sa na základe požiadania ministerstva vnútra odovzdajú do kriminalistických zbierok. Ak ministerstvo vnútra nemá záujem o uvedené zbrane a strelivo, ponúknu sa štátnym múzeám alebo odpredajú iným záujemcom. "

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Polka. Poslanec L. Polka;

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážený pán minister,

najskôr dovoľte poznámku. S pani kolegyňou Romanovskou sme diskutovali k jej pripomienke o určitej podmienenosti vydávania zbrojných preukazov a zbrojných povolení, pokiaľ ide o ľudí, ktorí nenastúpili základnú vojenskú službu a vykonávajú civilnú službu. Túto pripomienku treba skutočne osobitne zvážiť, aby sme sa nedostali do rozporu s ústavou zaručenými právami na právo slobody a náboženského vyznania, pretože žiadne z takýchto práv alebo žiadna náboženská šlobodá nemôže byť na ujmu pri uplatňovaní iných práv. človek sa môže vyvíjať, a myslím, že pán minister by mohol povedať, koľko asi percent mladých ľudí z takýchto dôvodov nechce slúžiť vojnu, teda vykonávať vojenskú základnú službu, ale ide do civilnej služby.

Osobne mám pripomienku k predmetnému návrhu zákona, a to k § 48 odsek 1, kde navrhujem za slovo "verejnosti" vložiť slová "prístupných miestach". Text by bol potom "na verejnosti prístupných miestach". Ďalej § 48 odsek 1 doplniť na konci o nový text "a iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, ak možno z okolností prípadu alebo správania osoby usudzovať, že sa má použiť násilie alebo hrozba násilím". V odseku 2 sa obdobne za slovo "verejnosti" vkladajú slová "prístupných miestach".

Ide o konkrétnu skúsenosť aj určitú výstižnejšiu a zrozumiteľnejšiu formuláciu najmä pri aplikácii tohto zákona. Konkrétna skúsenosť je z prešetrovania udalosti pri futbalovom zápase Ferenczváros - Slovan Bratislava, kde sme boli svedkami bezmocnosti príslušníkov polície, ktorí videli ako sa zhromažďujú mladiství a mladí fandovia jedného i druhého klubu vyzbrojení ázijskými bojovými zbraňami alebo druhmi zbraní, boxermi, rôznymi tyčami, a nebolo možné voči nim zakročiť. Ináč ide o úpravu, ktorá je obdobná v zákone číslo 84 z roku 1990 o zhromažďovacom práve, ale to je v prípade, kde dochádza k realizácii zhromažďovacieho práva. V prípadoch, kde sa pripravujú nejaké akcie, trebárs prichádzajú fanúšikovia na futbalový zápas, polícia doposiaľ nemá možnosť nosť týchto ľudí účinne a efektívne odzbrojiť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Korbela.

Poslanec I. Korbela:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

budem stručný. Mám niekoľko pripomienok a pozmeňovacích návrhov k predmetnému zákonu.

Môj prvý pozmeňovací návrh sa týka § 6 ods. 1 písm. b/, ktoré už predo mnou prezentoval pán kolega Pittner, to znamená zmeniť vek na 21 rokov. Môžeme tam urobiť rozdiel, či pôjde o služobnú alebo súkromnú zbraň. Tu by som chcel apelovať na pána spoločného spravodajcu, ktorý povedal, že by sme niektoré osoby vylúčili z výkonu povolania. Myslím si, že tam by bolo treba rozlíšiť, že ide o súkromnú zbraň u držiteľa zbrojného pasu alebo služobnú, pokiaľ je v sekurite.

Ďalej navrhujem v § 8 ods. 1 vyňať slovo "piatich" a nahradiť slovom "troch" rokov a slovo "päť rokov" nahradiť slovom "tri roky". To by som dal na zváženie Národnej rade, či sa k tomu prihlási alebo nie.

Tretí pozmeňovací návrh sa týka § 23 ods. 3 za slovom "naložené" doplniť slová "majú za povinnosť " a slovo "zasielajú" nahradiť slovom "zasielať". "Orgány, ktoré v trestnom konaní alebo v konaní o priestupku rozhodnú o tom, ako má byť so zbraňou alebo strelivom naložené, majú za povinnosť zasielať rozhodnutie označené doložkou právoplatnosti policajnému útvaru. "

Ďalej by som mal pozmeňovací návrh k § 38 ods. 2, kde by som odporúčal zmeniť vek "staršieho ako 21 rokov". Tam ide o inštruktorov na strelniciach.

Ďalej by som mal pozmeňovací návrh k § 38 ods. 3: "Zakazuje sa predávať alebo podávať alkoholické nápoje, alebo umožňovať ich používanie na schválených strelniciach alebo iných objektoch, v ktorých bola povolená cvičná streľba podľa odseku 1. " V súvislosti s tým treba doplniť § 51 odsek 1 písmeno b/ takto: "§ 38 ods. 1 a 3". To by bol ďalší pozmeňovací návrh.

A ešte by som chcel zareagovať na vystúpenie pani Romanovskej. Ak vylúčime nevojakov, potom ženy, ktoré neabsolvujú základnú vojenskú službu, nemajú šancu získať zbrojný pas.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pani poslankyňa Romanovská - faktická poznámka, potom pán poslanec Kvasnička.

Poslankyňa M. Romanovská:

Pán kolega, myslím si, že pokiaľ budú mať ženy predpísanú povinnú vojenskú službu, v tom prípade by to bolo namieste. Keďže ju ženy nemajú predpísanú, nevidím v tom žiaden zádrheľ. Len by som chcela doplniť čím som bola motivovaná. Jednak tým, že keď niekto má odpor ako mladý človek, ktorý by mal ísť na vojenčinu, k držaniu zbrane, má odpor k násiliu, myslím si, že tento odpor by mal u neho vydržať aj do staroby.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prepáčte, že sa s faktickou poznámkou do toho vložím ja. Pani poslankyňa, nemyslím si, že išlo o nejaké vzájomné naťahovanie sa, ale o formuláciu. Keď hovoríme o nevojakovi, každá žena má napísané v občianskom preukaze - nevojak. Myslím si, že pán poslanec mal skôr na mysli toto spresnenie. Jedno je odmietnutie, a z toho dôvodu nevojak, a druhé je celkové status quo. V takom prípade zrejme pôjde skôr o spresnenie formulácie.

Pán poslanec Kvasnička. Poslanec L. Kvasnička:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

chcel by som len podporiť návrh pána poslanca Pittnera pokiaľ ide o § 6 ods. 1 písm. b/, kde sa hovorí, že dotyčný má dosiahnuť vek 18 rokov. Rozhodne som tiež za to, aby to bol 21. rok života. Z hľadiska vývojovej psychológie dnes vieme, že jedinec je biologicky zrelý v osemnástom roku života, ale nie je ešte psychicky zrelý. Psychicky zrelý je až okolo 21. roku života. Myslím si, že táto biologická zákonitosť by sa mala rešpektovať. Žena dozrieva o niečo skoršie, takže dávam na uváženie, či by písmeno b/ nemohlo znieť "dosiahol vek 21 rokov a u žien 20 rokov".

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení príslušníci vlády,

zrejme pri prerokúvaní paragrafového znenia a vo výboroch sme zabudli na jednu významnú zložku, a to zložku Slovenskej informačnej služby. Z týchto dôvodov dávam návrh nasledujúceho znenia: "Z navrhovaného § 56 ods. 3 vyplýva, že ak nie je v zákone ustanovené inak, na zbrane a strelivo, ktoré sú vo výzbroji armády a ozbrojených zborov, sa jeho ustanovenia nevzťahujú. To isté platí na vystavovanie týchto zbraní, streliva a strelnice v pôsobnosti armády a ozbrojených zborov. "

V tejto súvislosti zastávam názor, že navrhované ustanovenie nezohľadňuje špecifický režim nosenia a držby strelných zbraní v podmienkach Slovenskej informačnej služby, a to i z dôvodu, že tento osobitný štátny orgán nie je v právnom poriadku charakterizovaný ako ozbrojený zbor. Uplatnenie všeobecného režimu v tomto prípade by mohlo viest tiež k narušeniu princípu konšpirácie v činnosti tejto služby a pri výkone služby jej príslušníkov. Z tohoto dôvodu navrhujem uvedené ustanovenie doplniť v tom smere, že na zbrane a strelivo, ktoré sú vo výzbroji Slovenskej informačnej služby, ako aj ich vystavovanie a strelnice sa ustanovenie zákona nevzťahuje. Uplatnením navrhovaného doplnenia sa predíde možnej kolízii navrhovanej právnej úpravy o zbraniach a strelive a § 9 citovaného zákona o Slovenskej informačnej službe.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Dovoľte teraz predniesť mne jeden pozmeňujúci návrh.

Vážený pán predseda, vážení páni ministri, dámy a páni,

do odseku Nedovolené zbrane navrhujem doplniť § 3 ods. 3 o nové písmeno v tomto znení - písmeno f/: "Zbraň, ktorá je vybavená zariadením na osvetlenie cieľa, laserovým alebo obdobným zameriavačom alebo optickým /vrátane infračerveného zariadenia/, ak nejde o zbraň určenú na športové alebo poľovné účely. "

Hlási sa ešte niekto ďalší do rozpravy? Faktická poznámka - pán poslanec Pittner.

Poslanec L. Pittner:

Pán podpredseda, chápem, čo vás viedlo k tomuto návrhu, ale upozorňujem na to, že špeciálne zložky v zahraničí, a teda aj naše kriminálne podzemie takýmito zbraňami disponujú, a preto by nebolo múdre, ak by sme pre naše zložky takúto zbraň vylúčili.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem, pán poslanec Pittner. Myslím, že to vysvetlí pán minister Andrejčák.

Minister obrany SR I. Andrejčák:

Myslím si, že tento zákon hovorí o zbraniach, ktoré sa povoľujú vydávať občanom a právnickým osobám. Špeciálne služby a armáda nie sú podľa tohto zákona. Tam tieto zbrane, samozrejme, musia byť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Pittner. Poslanec L. Pittner:

Chcem len upozorniť, že právnické osoby sú aj tie, ktoré majú hromadný zbrojný preukaz. To sú špeciálne zložky, ktoré chránia napríklad prevoz peňazí a podobne.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán minister, navrhujete stiahnuť túto moju pripomienku?

Minister obrany SR I. Andrejčák:

Vážená Národná rada, mám tu špecialistov ministerstva vnútra, ktorí pripravia znenie, pretože skutočne pre individuálne osoby je potrebné toto obmedzenie. Prosím vás, normálnou puškou bežný občan na 300 metrov tažko trafí človeka, ale s ďalekohľadom úplne spoľahlivo. Keď už nič iné, aspoň obmedzíme využitie týchto zbraní na veľkú vzdialenosť. Špecialisti pripravia presné znenie vyhovujúce aj týmto právnickým osobám.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Bugár.

Poslanec V. Bugár:

Vážená Národná rada,

mám len jeden návrh. V spoločnej správe bod 16 k § 6

ods. 1 písm. g/ hovorí: "v žiadosti o vydanie zbrojného preukazu odôvodnila primeranosť potreby držať alebo nosiť zbraň a strelivo". Kvôli slovu "primeranosť" a vôbec teda zdôvodniť potrebu držať alebo nosiť zbraň môžu potom nastať prípady, že v jednom okrese primeranosť bude znamenať niečo iné ako v druhom. Prosil by som vás, aby ste hlasovali proti prijatiu takéhoto znenia, lebo tým tento zákon zase nie je jednoznačný.

Podpredseda NR SR J. Prokeš: Ďakujem pánu poslancovi.

Môžem uzatvoriť rozpravu? Keďže sa nikto nehlási, uzatváram rozpravu.

Dámy a páni, vzhľadom na množstvo pripomienok, ktoré tu odzneli k tomuto zákonu, vyhlasujem 15-minútovú prestávku pre spoločného spravodajcu, aby to mohol zhrnúť.

Moment, ešte sa hlási pán poslanec. Poslanec J. Jakuš:

Prosím vás, ešte skôr, než sa rozídeme na prestávku, by som prosil o pozornosť - nesúvisí to s týmto zákonom, ale ak môžem, chcel by som predniesť jednu závažnú informáciu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Jakuš:

Včera a dnes som bol opakovane upozornený telefonátmi aj faxom na vzniknutú situáciu v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici. Došlo tam k takej situácii, že ešte 8. 9. 1993 boli upozornení plynárenským závodom na to, že 1. 10. 1993 im bude vypnutý plyn, pokiaľ nevyrovnajú dlhy tejto nemocnice. 1. 10. 1993 je koncom tohoto týždňa. Bohužiaľ, dlhy nevyrovnali a skutočne hrozí, že 1. 10. túto nemocnicu bude treba zatvoriť. Momentálne je v tejto nemocnici hospitalizovaných 1 100 pacientov, ktorých bude treba buď prepustiť alebo premiestniť do iných zariadení. Vedenie nemocnice sa obrátilo na ministerstvo zdravotníctva, aby túto situáciu riešilo. Bohužiaľ, nedošlo k riešeniu tejto situácie. Dlh, ktorý tam je, nie je z čoho vyrovnať. Plynárenské závody požadujú, aby bol tento dlh vyrovnaný a keď nebude vyrovnaný, dôjde k zatvoreniu nemocnice.

Vzhľadom na to, že vlastne výkonný orgán si v tomto smere neplní povinnosť a hrozí prípad verejného ohrozenia, vedenie nemocnice sa obrátilo na krajského prokurátora, a neviem, či už aj generálny prokurátor nemá toto oznámenie na stole. Doposiaľ nedošlo k adekvátnemu riešeniu situácie. Dnes zasadá vláda.

Obraciam sa na plénum Národnej rady, aby prijalo uznesenie znenia, ktoré prečítam, aby sa táto situácia skutočne riešila, lebo hrozí kolaps v poskytovaní zdravotníckej starostlivosti v jednej z najväčších nemocníc na Slovensku s nedoziernymi následkami. Obraciam sa dnes na vás nielen ako poslanec, ale aj ako lekár. Predstavte si, že vám tam ležia príbuzní, alebo že sa tam môžete ocitnúť vy, že v piatok prídu a budú vás buď prekladať alebo vás prepustia, pretože nebude sa môcť vykurovať.

Dovoľte mi, aby som predniesol návrh uznesenia Národnej rady, ktorý by mohol určitým spôsobom navodiť situáciu k riešeniu.

Návrh uznesenia: "Vzhľadom na krízovú situáciu vzniknutú nedostatkom financií na zabezpečenie prevádzky nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, ktorá by mohla dňom 1. 10. 1993 viest k zastaveniu prevádzky nemocnice, Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby urobila okamžité opatrenia na vyriešenie tejto krízovej situácie a informovala Národnú radu Slovenskej republiky ešte v priebehu tejto schôdze o prijatých opatreniach. " Toľko návrh uznesenia.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem pánu poslancovi, ale nech sa na mňa nehnevá, vzhľadom na to, že predniesol tu určitú závažnú informáciu, a nepochybujem o jeho dobrom úmysle ani pravdivosti, nikto z nás - aspoň teda ja sa k tomu neviem vyjadriť, možno ďalší majú podrobnejšie informácie - domnievam sa, že nič nezmeškáme, ak hlasovanie o tom odložíme po prestávke.

Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Jakuš:

Chcel som len využiť to, že zasadá vláda, aby sa uznesenie okamžite dalo vláde, aby to riešila.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dámy a páni, vzhľadom na to, že o chviľu je 12. 00 hodín, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do pol druhej.

Prosím vás, dámy a páni, hneď teraz bude grémium v hnedom salóne.

Ďakujem.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dámy a páni, prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 85 poslancov, sme uznášaniaschopní, budeme pokračovať v rokovaní.

O slovo ešte požiadal pán minister. Minister obrany SR I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte, aby som zaujal stanovisko k návrhom, ktoré odzneli. Navrhujem, aby bol doplnený § 3 odsek 3 o nové písmeno d/ v tomto znení - ide o paragraf, ktorý spomínal pán podpredseda Prokeš - pardon, písmeno f/ v tomto znení: "zbraň, ktorá je vybavená zariadením na osvetlenie cieľa laserovým alebo iným obdobným zameriavačom; optickým zariadením môžu byť vybavené len zbrane určené pre športové alebo poľovné účely. " V súvislosti s týra by som chcel objasniť prečo som sa nestotožnil s návrhom pána poslanca Pittnera. Uvedomil som si, že právnické osoby, ktoré vytvárajú skupiny pre činnosť a potrebujú zbrane, sú vlastne obranné organizácie. Žiadna z nich nemôže mať - a určite by nebola schválená, ak by mala úlohu nejakého prepadového komanda, alebo organizovala nejaké pasce. A už skutočnosť, že majú povolené samopaly, to je zbraň hromadného účinku, pre obranu postačuje. K laserovým zameriavačom toľko, že pokiaľ by ich tieto organizácie používali pri osvietení človeka do oka, je vážne poškodenie zraku bez možnosti obnovy funkčnosti oka. Preto aj v armáde sú na to veľmi prísne bezpečnostné opatrenia - keď ich používame.

Čo sa týka optických zameriavačov, tam by som chcel objasniť vojenskú normu. Okolo skladov, ktoré ozbrojené sily v celom svete organizujú, pokiaľ ukladajú materiál bežne, muníciu, dáva sa od plotu ochranné pásmo na dohodenie ručného granátu rukou - to je niekoľko desiatok metrov - a na túto vzdialenosť zbrane bez optiky sú absolútne presné. Preto si myslím, že týmto organizáciám dávať zbrane, ktoré by boli účinné na veľkú diaľku, alebo dokonca by používali laserové zameriavače, by bolo zbytočné. K prístrojom pre videnie v noci - tam tiež nevidíme nutnosť, ich uvolniť, pretože prístroje pre videnie v noci bežne kúpite, ktoré sa namontujú na motocyklovú prilbu, majú niekoľko dekagramov, nemusí to byť zbraňový systém, alebo sa predávajú prenosné v tvare ďalekohladu. Zase je to niekoľkodekové zariadenie, takže, pokiaľ by chcel niekto strážiť, v noci s použitím infračervených lúčov, môže to robiť inými spôsobmi a nemusí používať zbraňový systém.

K ostatným pripomienkam, ktoré odzneli, prakticky zaujímam rovnaké stanovisko ako spoločný spravodajca, ktorý o chvíľu vystúpi.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Pán minister, kvôli presnosti sa pýtam, či tá formulácia ostáva taká, ako som navrhol, lebo ste mali zmenenú formuláciu. Takže si ju osvojím v tomto znení, aby nedošlo k nedorozumeniu.

Keďže sa nikto ďalší nehlási, znovu uzatváram rozpravu. K rozprave sa chce vyjadriť spoločný spravodajca.

Poslanec P. Homola;

Vážený pán podpredseda,

keďže v niektorých návrhoch nastali pri konzultácii s pracovníkmi ministerstva vnútra malé odchýlky a rozprava je otvorená, aby nevznikol dojem, že nejako sme pozmenili pozmeňovacie návrhy pánov poslancov, dovolil by som si predniesť texty návrhov tých pánov poslancov, ktorých sa to dotklo.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem pekne. Uveďte ich, ale podotýkam, že musí to odsúhlasiť aj príslušný poslanec, ktorý návrh predkladá, pokiaľ ide o zmenu formulácie.

Poslanec P. Homola:

Samozrejme, bolo to konzultované. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, pán poslanec. Poslanec P. Homola:

Váš pozmeňovací návrh ste si osvojili.

Pán poslanec Bárány - nový pozmeňovací návrh - do § 20 doplniť nový odsek 3 v tomto znení: "Policajný útvar zaeviduje guľovú zbraň, ktorá podlieha overovaniu len vtedy, ak je označená slovenskou overenou značkou alebo rovnocennou cudzozemskou značkou. Pre účely tohto zákona sa za rovnocennú slovenskej overovacej značke považuje aj československá overovacia značka. " V tejto súvislosti treba doplniť § 58

tohto znenia: "Cudzozemskú overovaciu značku uznáva za rovnocennú slovenskej overovacej značke ministerstvo hospodárstva alebo iný ním určený orgán na úseku štátneho skúšobníctva. " Doterajšie paragrafy 58 a 63 označil ako § 59 a § 64. Bolo to s pánom poslancom konzultované.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, súhlasíte? Poslanec E. Bárány:

Súhlasím. K malej zmene došlo aj v § 10. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec, pokračujte. Poslanec P. Homola:

V tejto súvislosti mala návrh aj pani poslankyňa Romanovská v § 7 doplniť nový odsek v tomto znení: "Občan podliehajúci brannej povinnosti... atď. doplniť "občan, nie občianka". Môžem to prečítať, celé: "Občan, nie občianka, podliehajúci brannej povinnosti je povinný pri podaní žiadosti o vydanie zbrojného preukazu predložiť k nahliadnutiu vojenský preukaz alebo preukaz o neschopnosti na vojenskú činnú službu. " S pani Romanovskou to bolo takisto konzultované.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pani Romanovská, budete súhlasiť s formuláciou občan - mužského pohlavia, nie občianka, lebo občan sa používa všeobecne.

Poslankyňa M. Romanovská:

Súhlasím. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec P. Homola:

V bode 27 spoločnej správy - týka sa to § 10, ktorý spomínal pán Bárány, je takisto malá zmena. Prečítam ho celý: "Policajný útvar rozhodne o odňatí zbrojného preukazu, ak u fyzickej osoby nastali zmeny v jej bezúhonnosti a fyzickej spoľahlivosti, telesnej, zdravotnej, psychickej a odbornej spôsobilosti, zanikla potreba držať alebo nosiť zbraň a strelivo na športové alebo poľovné účely, alebo nastali zmeny v jej spôsobilosti na právne úkony. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. " Takže, doplnili sa za slovo "strelivo" slová "na športové alebo poľovné účely".

Poslanec E. Bárány:

Súhlasím, je to prekonzultované so zástupcami legislatívy.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem, pán poslanec Bárány. Prosím, pán spravodajca. Poslanec P. Homola;

Pán predsedajúci, to by boli všetky zmeny, môžeme pristúpiť k hlasovaniu s tým, že niektoré pripomienky, ktoré boli v spoločnej správe a navrhoval som ich odsúhlasiť an blok, boli dotknuté pripomienkami pánov poslancov. Ide

o pripomienku číslo 16, takže ju vypúšťam z tohoto bloku. A z pripomienok, ktoré som neodporučil odsúhlasiť, týka sa to pripomienok 10 a 11, ktoré navrhol pán Pittner a podporili ho niektorí ďalší poslanci.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem za záverečné slovo pánu poslancovi Homolovi. Teraz ho prosím, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

Poslanec P. Homola;

Pripomienky zo spoločnej správy, ktoré navrhujem odsúhlasiť an blok: 1, 3, 4, 8, 12, 17, 18, 19, 29, 30, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 44, 45 a 47.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 98 poslancov. Kto je za uvedené pripomienky? Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Kto je proti? Proti nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Poslanec P. Homola;

Pripomienky zo spoločnej správy pod bodmi číslo 6, 7, 9, 20, 21, 23, 24, 26, 28, 31 a 48 neodporúčam odsúhlasiť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prepáčte mi, zabudol som ešte konštatovať, že predchádzajúce pripomienky sme schválili.

Kto je za teraz uvedené pripomienky? Spoločný spravodajca neodporúča ich schválenie. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 103 poslancov. Kto je za prijatie uvedených pripomienok? Za návrh hlasoval 1 poslanec. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že uvedené pripomienky sme neschválili. Poslanec P. Homola;

Tým sme vyčerpali pripomienky, ktoré sme odsúhlasovali an blok. Ďalej sú to pripomienky takisto zo spoločnej správy, kde som predniesol svoje vlastné návrhy. Neviem, či by sme mali o nich hlasovať an blok alebo jednotlivo.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, jednotlivo, pretože ku každej sú nejaké pozmeňovacie návrhy a plénum bude rozhodovať vzhľadom na vznesené námietky, či prijme dikciu, ktorá je v spoločnej správe alebo dikciu, ktorú navrhol niektorý poslanec.

Poslanec P. Homola;

Ďakujem. Prvá pripomienka je k bodu číslo 2. Bod číslo 2 odporúčam schváliť s tým, že navrhované ustanovenie sa skráti a vypustia sa slová "s výmetnou silou od 200 nevrtonov".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, to nemôžeme. Môžeme túto neprijať a potom prijať váš návrh, ktorý znie - prosím, prečítajte svoju vlastnú dikciu, ako má byť.

Poslanec P. Homola:

Potom by sme mohli neodsúhlasiť všetky tieto pripomienky.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Nemôžeme. Čo, keď niektorí poslanci schvália nie to, čo navrhujete vy, ale to, čo je v spoločnej správe? Teraz odporúčate toto neprijatí a prijať svoju dikciu.

Poslanec P. Homola:

Áno. Správne. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za schválenie pripomienky pod bodom 2?

Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom 2 spoločnej správy sme neschválili.

Poslanec P. Homola;

Pripomienku pod bodom 5 odporúčam takisto schválil ale po štylistickej a jazykovej úprave, takže pôvodný bod 5 neodporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za uvedenú pripomienku pod bodom 5 spoločnej správy?

Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

Konštatujem, že ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

Poslanec P. Homola:

Body 13, 14 a 15 hovoria o tej istej problematike. Týkajú sa § 6 ods. 1 písm. e/. Navrhujem všetky tieto tri body neschváliť a potom mám vlastný pozmeňovací návrh. Môžeme hlasovať an blok, je to tá istá problematika.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 106 poslancov. Kto je za uvedené tri pripomienky? Za návrh hlasovalo 5 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

Konštatujem, že pripomienky pod bodmi 13, 14 a 15 sme neschválili.

Poslanec P. Homola:

Bod číslo 22 takisto neodporúčam schváliť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom 22 spoločnej správy?

Za návrh hlasovalo 6 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom 22 spoločnej správy sme neschválili.

Poslanec P. Homola;

Bod číslo 25 takisto neodporúčam schváliť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za pripomienku bod bodom 25 spoločnej správy?

Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že ani túto pripomienku sme neprijali. Poslanec P. Homola;

Pripomienku 27 takisto neodporúčam schváliť. Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom 27 spoločnej správy?

Za návrh hlasovali 4 poslanci.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku bod bodom 27 spoločnej správy sme neschválili.

Poslanec P. Homola;

Pripomienku bod bodom 41 neodporúčam schváliť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom 41 spoločnej správy?

Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

Konštatujem, že ani túto pripomienku sme neschválili. Poslanec P. Homola:

Pripomienky v bodoch 42 a 43 hovoria o tej istej problematike. Obidve tieto pripomienky neodporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Napriek tomu dám hlasovať jednotlivo, lebo sa môže štát, že niektorý z poslancov jednu z nich bude chcieť schváliť.

Hlasujeme o pripomienke pod bodom 42.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom 42 spoločnej správy?

Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom 42 sme neschválili.

Budeme hlasovať o pripomienke pod bodom 43?

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom 43?

Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že ani pripomienku pod bodom 43 spoločnej správy sme neschválili.

Poslanec P. Homola:

Pripomienku 46 neodporúčam schváliť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom 46 spoločnej správy?

Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že ani túto pripomienku sme neprijali. Poslanec P. Homola;

Body 10 a 11 som vypustil. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán kolega, ale musíme o nich hlasovať. Poslanec P. Homola:

Áno. Musíme o nich hlasovať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš: Hlasujeme o bode 10.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom 10 spoločnej správy?

Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

To znamená, že sme neprijali pripomienku pod bodom 10 spoločnej správy.

Kto je za pripomienku pod číslom 11 spoločnej správy?

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za uvedenú pripomienku?

Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

Konštatujem, že ani túto pripomienku sme neprijali.

Poslanec P. Homola:

Budeme hlasovať o pripomienke číslo 16, ktorá takisto bola vyňatá zo spoločnej správy. Túto pripomienku odporúčam odsúhlasiť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom 16 spoločnej správy?

Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom 16 sme prijali. Poslanec P. Homola:

Budeme odsúhlasovať pripomienku pod bodom číslo 2, kde som predniesol svoj návrh. Odporúčam ho schváliť s tým, že navrhované ustanovenie sa skráti a vypustia sa slová "s výmetnou silou o 200 newtonov.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán kolega, dovolím si vás požiadať, aby ste uvádzali, že už hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a aby ste povedali konkrétnu formuláciu, ktorú schvaľujeme.

Poslanec P. Homola:

Doterajší text sa dopĺňa o nové ustanovenie pod písm. e/, ktoré znie "mechanické zbrane".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za doplnenie textu § 2 o odsek 5, ktorý znie "mechanické zbrane"?

Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že túto pripomienku sme prijali.

Dúfam, že sa za mechanickú zbraň nebude považovať detský luk.

Poslanec P. Homola:

Pripomienka pod bodom číslo 5 k § 3 - nové znenie: "Mechanickou zbraňou sa rozumie zariadenie, ktoré využíva na uvedenie strely do pohybu mechanickú energiu, ak je jeho výmetná sila vyššia ako 200 newtonov. "

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za túto pripomienku pána poslanca?

Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že túto pripomienku sme prijali. Poslanec P. Homola:

Ďalej som mal pripomienku k § 6 ods. 1 písm. e/, ktoré

sú pod bodmi spoločnej správy 13, 14 a 15, ktoré neboli prijaté. Môj návrh znie: "e/ preukázala odbornú spôsobilosť držat alebo nosiť zbraň a strelivo vykonaním skúšky pred skúšobnou komisiou zloženou z príslušníkov Policajného zboru, prokurátora, lekára a zástupcu miestnej štátnej správy".

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Bárány. Pokiaľ si spomínam, pán poslanec ju predniesol aj v rozprave, preto mu umožňujem vystúpiť.

Poslanec E. Bárány:

Chcel by som sa spýtať pána spoločného spravodajcu, či trvá na množnom čísle u príslušníkov, ak tam nechce dať len príslušníka. O tom sme aj vtedy hovorili. Teda, či tu ide u neho o zámer, alebo akurát prečítal text ako mal pripravený.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Homola. Poslanec P. Homola:

Po dohode s pracovníkmi ministerstva vnútra navrhujem množné číslo, teda "príslušníkov". Trvám na znení, aké som predniesol.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Trváte na množnom čísle. Ďakujem pekne.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za pripomienku pána poslanca Homolu?

Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

Konštatujem, že uvedený pozmeňovací návrh pána poslanca sme prijali.

Poslanec P. Homola:

Ďalšia moja pripomienka bola k bodu číslo 22, ktorá sa týka odkazu pod čiarou. Odkaz pod čiarou je pod číslom 3. Súhlasím s týmto odkazom, ale navrhujem, aby sa označil pod číslom 1.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, nie som si istý, ale mám dojem, že pripomienku pod bodom 22 sme neschválili.

Poslanec P. Homola:

Neschválili sme ju, ale nie an blok. Neschválili sme ju osobitne.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Áno, ale teraz nemáme o čom hlasovať. Poslanec P. Homola:

To je len odkaz pod čiarou.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa E. Rusnáková:

Ak prijmeme úpravu textu tak ako je navrhnutá v bode 22, tie riadky sa posúvajú tak, že koniec písmena b/ je už na druhej strane a tam sú dve pripomienky pod čiarou. Takže táto pripomienka nemôže byť ako jednotka, lebo budú dve jednotky, musí byť ako tretia.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pani poslankyňa, bod 22 sme neschválili, čiže nemôžeme teraz hovoriť o schválení bodu 22, môžeme hovoriť len o novom texte.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Áno, prepáčte, ale ten text sa posúva na druhú stranu, a preto je tam číslo 3 pod čiarou. Rozumiem, o ktorý paragraf ide, ale text sa posúva na druhú stranu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Ak môžem, pani kolegyňa, chcel by som upozorniť:, že tu sa nečíslujú poznámky podľa jednotlivých strán, ale podľa celého zákona, lebo aj v Zbierke zákonov stránkovanie bude úplne iné, než je tu v texte. To nesúvisí s tým, na ktorej strane je alebo nie je poznámka.

Poslanec P. Homola;

Je to presne tak, ako to vysvetlil pán poslanec Bárány. Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Pán poslanec, prosím vás, aby ste ešte raz presne uviedli, o čom hlasujeme. O bode 22 nemôžeme hlasovať, ten sme už zamietli. To znamená, že môžeme hlasovať len o texte § 9.

Poslanec P. Homola;

Áno, o texte § 9 ods. 1 s tým, že odkaz pod čiarou, ktorý je pod bodom 22, teda odkaz 3 k § 41 ods. 2 Trestného zákona sa označí číslom 1.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán kolega, možno vám teraz nerozumiem, ale v § 9 pôvodného textu žiaden odkaz nevidím.

Poslanec P. Homola;

Pán predsedajúci, na strane 6 pod čiarou je odkaz 1 a odkaz 2. Navrhujem, aby pod čiarou bol odkaz 1, čo sa týka § 41 ods. 2 Trestného zákona, odkaz pod bodom číslo 1 bude ako odkaz číslo 2 a odkaz číslo 3 vypadáva.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán kolega, je mi ľúto, pretože pravdepodobne si nerozumieme, je to možno moja chyba. Ktorý odkaz v § 9 bude označený ako 1. Kde je ten odkaz?

Pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Pán predsedajúci, snáď by bolo najlepšie vyhlásiť 10-minútovú prestávku, aby sa táto vec vyjasnila.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Myslím, že to bol konštruktívny návrh pána poslanca. Prosím vás o 10 minút trpezlivosti.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím, aby ste zaujali svoje miesta. Nedorozumenia sa vysvetlili v prospech zákona.

Prosím teraz pána poslanca, aby presne uviedol znenie jeho pozmeňovacieho návrhu.

Poslanec P. Homola:

Doterajší text upravíme nasledovne: "Za bezúhonnú osobu sa pre potreby tohto zákona nepovažuje ten, kto

a/ bol právoplatne odsúdený za úmyselný obzvlášť závažný trestný čin - odkaz 1,

b/ bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo trestný čin spáchaný z nedbanlivosti so zbraňou /§ 2/, ak toto odsúdenie nebolo zahladené. "

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ešte odkaz číslo 1 treba, samozrejme, uviesť. Poslanec P. Homola;

Odkaz číslo 1 - je to § 41 ods. 2 Trestného zákona. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Samozrejme, tento návrh je doplnený s tým, že ďalšie odkazy sa príslušne posunú.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 89 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh pána poslanca Homolu?

Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec P. Homola;

Ďalšia pripomienka sa týka § 9 ods. 2. Nový text - v § 9 ods. 2 sa za slovo "osobu" vkladajú slová "pre potreby tohto zákona". V písmene a/ sa odkaz číslo 1 označí ako odkaz číslo 2. Písmeno c/ sa spolu s textom vypúšťa a písmená d/, e/, f/ sa označia ako písmená c/, d/ a e/. Odkaz číslo 1 pod čiarou sa označí ako odkaz číslo 2 a odkaz číslo 2 sa vypúšta.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán kolega, prepáčte, ktoré písmeno sa vypúšta? Poslanec P. Homola:

V § 9 ods. 2 sa za slovo "osobu" vkladajú slová "pre potreby tohto zákona". V písmene a/ sa odkaz číslo 1 označí ako odkaz číslo 2. Písmeno c/ sa spolu s textom vypúšťa a písmená d/, e/ a f/ sa označia ako písmená c/, d/ a e/. Takže vypúšta sa písmeno c/.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne. Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za tento pozmeňovací návrh?

Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali.

Súčasne však upozorňujem, že odkaz číslo 1 v odseku 2 sme už v predchádzajúcom hlasovaní zmenili na číslo 2. Takže, aby nedošlo ku konfúzii, pripomenul som to pre zápis.

Prosím, aby ste uviedli ďalšie hlasovanie. Poslanec P. Homola;

Pripomienka 27 k § 10 - nový návrh: "Policajný útvar rozhodne o odňatí zbrojného preukazu, ak u fyzickej osoby nastali zmeny v jej bezúhonnosti, fyzickej spoľahlivosti,

telesnej, zdravotnej, psychickej a odbornej spôsobilosti, zanikla potreba držať alebo nosiť zbraň a strelivo na športové alebo poľovné účely, alebo nastali zmeny v jej spôsobilosti na právne úkony. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. "

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 103 poslancov. Kto je za tento pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec P. Homola:

Ďalej som mal pripomienku k § 50 ods. 3, kde navrhujem za slová "lekárskeho posudku" doplniť slová "psychologického posudku".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 100 poslancov.

Prosím pána poslanca, aby ešte raz prečítal tento pozmeňovací návrh.

Poslanec P. Homola:

Týka sa to § 50 ods. 3 - za slová "lekárskeho posudku" doplniť slová "psychologického posudku".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Kto je za tento pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec P. Homola;

Pripomienky číslo 42 a 43 sa týkali § 53 ods. 2. Žiadam doplniť a spresniť počet paragrafov takto: "§ 8 ods. 1 a § 19 ods. 2".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 103 poslancov. Kto je za uvedený pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali.

Poslanec P. Homola;

Ďalej v § 62 žiadam doplniť nový bod 4, ktorý znie: "§ 20 ods. 1 vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva a výživy číslo 59 z roku 1967 Zb., ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o poľovníctve".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňovací návrh?

Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

Konštatujem, že uvedený pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec P. Homola:

Ďalej som mal návrh k § 21 - doterajší text sa označí ako ods. 1 a vkladá sa nový odsek 2, ktorý znie: "Ak hrozí nebezpečenstvo zneužitia zbrane a streliva, je fyzická a právnická osoba povinná ihneď odovzdať, zbraň a strelivo policajtovi, ktorý doručil rozhodnutie o odňatí zbrojného preukazu alebo hromadného zbrojného preukazu. "

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 106 poslancov. Kto je za uvedený pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

Konštatujem, že uvedený pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec P. Homola:

Ďalší môj návrh sa týka § 30 ods. 4, ktorý znie nasledovne: za slová "plynové zbrane" sa vkladajú slová "a mechanické zbrane".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh pána poslanca?

Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec P. Homola;

Ďalej navrhujem preformulovať v § 56 ods. 3 nasledovne: "Ak nie je ustanovené inak, na zbrane a strelivo, ktoré sú vo výzbroji armády, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby, sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú. To isté platí na vystavovanie zbraní a streliva v ich pôsobnosti. "

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Pittner - faktická poznámka. Poslanec L. Pittner;

Neviem, či ste tam omylom nevypustili slovo "a strelnice". Strelnice v pôvodnom návrhu sú a Slovenská informačná služba na tom trvá.

Poslanec P. Homola:

Dobre, môžu tam byť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, nie, že môžu, ale prosím presne formulovať návrh, za ktorý budeme hlasovať.

Poslanec P. Homola:

"Ak nie je ustanovené inak, na zbrane a strelivo a strelnice, ktoré sú vo výzbroji armády, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby, sa ustanovenie tohto zákona nevzťahuje. To isté platí na vystavovanie zbraní a streliva v ich pôsobnosti. "

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne. Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za predložený pozmeňovací návrh?

Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec P. Homola;

Ako prvý tu mám návrh pána poslanca Báránya. Týkal sa § 6 ods. 1 písm. g/, kde žiadal toto písmeno vypustiť, a na to by nasledovali ďalšie zmeny.

Keďže tento paragraf, túto pripomienku sme už odsúhlasili, neviem, či bude pán Bárány na tom trvať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Je mi ľúto, tu nie je otázka, či pán Bárány bude na tom trvať, ale problém je v tom, že sme odsúhlasili znenie písmena g/ zo spoločnej správy. To je jediný problém.

Pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Pán predsedajúci zrejme svoje negatívne stanovisko k nasledovnému hlasovaniu opiera o výklad § 26 ods. 2 rokovacieho poriadku. Tu je teraz otázka výkladu, že ak sa schváli zmena znenia niektorého paragrafu alebo ustanovenia, tu nešlo o celý paragraf len jedno písmeno, či to vylučuje aj ďalšie hlasovanie o prípadnom vypustení tohto písmena. Netvrdím, že sa nedá vyložiť aj inak, ale je možný aj výklad, že vylučuje to len ďalšiu zmenu textu, ale nie hlasovanie o samotnom vypustení alebo ponechaní tohto textu, lebo poslanec môže uvažovať aj takýmto spôsobom: Navrhovaná zmena znenia je menej zlá ako je pôvodné znenie, ale najradšej by som bol, keby to tam nebolo vôbec, čiže, budem hlasovať za

zmenu, podporím tým takpovediac menšie zlo, ale v následnom hlasovaní o vypustení budem hlasovať za vypustenie z jednoduchého dôvodu, lebo si myslím, že by to tam nemalo byť vôbec. Je možný aj tento výklad. Netvrdím, že nemožno toto ustanovenie vyložiť aj iným spôsobom.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem, pán kolega, za snahu, ale domnievam sa, že potom by sme mohli postupovať aj tak, že budeme vypúšťať po jednotlivom slove, keď môžeme vypustiť všetky slová. Súhlasím s vaším výkladom, ale podľa mojej mienky, odsúhlasené znenie definitívne znamená, že sa to tam zapísalo. To je druhá zmena, ktorú navrhujete v tomto bode. Keby nebolo odsúhlasené tamto, keby nebol býval tu váš návrh, ale poslanci vedeli, že je tu takýto návrh - pán poslanec, hlasovalo sa o tom, že sa presne definovalo písmeno g/ v § 6 zo spoločnej správy, je tam jasne napísaná zmena, ktorá sa tam prijala. Toto je ďalšie hlasovanie o tom istom paragrafe, o tom istom písmene. V takom prípade o chviľu prídeme k tomu, že schválime zákon a vzápätí ho odvoláme, lebo budeme dvakrát hlasovať o tom istom. Je mi ľúto.

Prosím, pán poslanec. Poslanec P. Homola:

Ďalší návrh pána poslanca Báránya sa dotýka - už som to tu predniesol, to bola zmena do § 20 doplniť nový odsek 3 v tomto znení: "Policajný útvar zaeviduje guľovú zbraň, ktorá podlieha overeniu len vtedy, ak je označená slovenskou overovacou značkou alebo rovnocennou cudzozemskou značkou. Pre účely tohto zákona sa za rovnocennú slovenskej overovacej značke považuje aj československá overovacia značka. "

V tejto súvislosti je potrebné doplniť § 58 nasledovne: "Cudzozemskú overovaciu značku /§ 20 ods. 3/ uznáva za rovnocennú slovenskej overovacej značke ministerstvo hospodárstva alebo iný ním určený orgán na úseku štátneho skúšobníctva. " Doterajšie paragrafy 58 a 63 označiť ako 59 a 64. Odporúčam túto pripomienku schváliť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 106 poslancov. Kto je za uvedený pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec P. Homola:

Ďalej pán poslanec Pittner navrhoval 21 rokov, ale už to bolo schválené, takže je to bezpredmetné.

Ďalej pani poslankyňa Romanovská mala pripomienku, ktorá znie nasledovne - § 6 ods. 4: "Policajný útvar nevydá zbrojný preukaz občanovi Slovenskej republiky, ktorý podlieha brannej povinnosti, ak z dôvodu svedomia alebo náboženského vierovyznania odmietol vykonávať vojenskú základnú /náhradnú/ službu alebo vojenské cvičenia a vykonal alebo vykonáva civilnú službu. "

Následne na to, myslím, že by sme mohli dať hlasovať o celom bloku týchto pripomienok.

V § 7 ods. 1 doplniť nové písmeno g/ v tomto znení: "údaje o tom, či žiadateľ vykonal vojenskú základnú /náhradnú/ službu, civilnú službu alebo je nevojak".

V § 7 doplniť nový odsek 4 v tomto znení: "Občan, nie občianka, podliehajúci brannej povinnosti je povinný pri podaní žiadosti o vydanie zbrojného preukazu predložiť k nahliadnutiu vojenský preukaz alebo preukaz o neschopnosti na vojenskú činnú službu. "

V § 8 ods. 3 doplniť text: "a v ustanovených prípadoch predložiť k nahliadnutiu aj doklady uvedené v § 7 ods. 4".

V § 9 ods. 2 písm. c/ doplniť za slová "právne úkony" text "alebo odmietol vykonať vojenskú základnú /náhradnú/ službu alebo vojenské cvičenia a vykonal alebo vykonáva civilnú službu".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňovací návrh?

Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

Konštatujem, že tento blok pripomienok nebol schválený. Poslanec P. Homola:

Pani poslankyňa Korduliaková navrhla doplniť § 23 o nový odsek 5 v tomto znení: "Zbrane a strelivo, ktoré sa na

základe rozhodnutia príslušných orgánov podľa ods. 2 a 3 stanú vlastníctvom štátu, sa na základe požiadania ministerstva vnútra odovzdajú do kriminalistických zbierok. Ak ministerstvo vnútra nemá záujem o uvedené zbrane a strelivo, ponúknu sa štátnym múzeám alebo odpredajú iným záujemcom. " Odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za uvedené znenie?

Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec P. Homola:

Pán poslanec Polka mal pripomienku k § 48, ktorá znie: "V § 48 ods. 1 sa za slovo "verejnosti" vkladajú slová "prístupných miestach" a na konci odseku sa dopĺňa nový text: "a iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, ak možno z okolnosti prípadu alebo správania osoby usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo hrozbu násilia". V odseku 2 sa za slovo "verejnosti" vkladajú slová "v prístupných miestach". Odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňovací návrh?

Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že uvedený pozmeňovací návrh sme schválili.

Poslanec P. Homola;

Pán poslanec Korbela mal pozmeňovací návrh k § 6 písm. l/ o veku - na 21 rokov, to sme už odsúhlasili.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán kolega, sme si istí, že sme to odsúhlasili, nie náhodou sme len zamietli pripomienky zo spoločnej správy?

Poslanec P. Homola;

Pripomienku 10 sme zamietli, pripomienku 11 takisto. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dobre, pán kolega, lenže tu je nejaký text, hlasujeme o presnom znení. Z pléna bol nejaký návrh. Zatiaľ sme neodhlasovali znenie príslušného písmena daného paragrafu. Takže doteraz všetky návrhy, ktoré sú z pléna, dotýkajú sa toho, pokiaľ neschválime niečo alebo všetky nezameníme, musíme hlasovať.

Poslanec P. Homola:

Áno, teda body 10 a 11 sme zamietli, ale je tu nový návrh pána poslanca, takže musíme o tom hlasovať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby ste ho presne prečítali. Poslanec P. Homola;

Pán poslanec Korbela navrhuje v § 6 odsek 1 písmeno b/ zmeniť vek na 21 rokov. Nechávam na zváženie pánov poslancov.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 103 poslancov. Kto je za uvedený pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že sme tento pozmeňovací návrh prijali. Poslanec P. Homola:

Ďalší pozmeňovací návrh je podobný. Navrhuje v § 38 odsek 2 zmeniť vek "staršieho ako 21 rokov".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 100 poslancov. Kto je za uvedený pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

Konštatujem, že aj tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec P. Homola:

Ďalší pozmeňovací návrh pána poslanca Korbelu sa týka § 38 odseku 3 - citujem: "Zakazuje sa predávať alebo podávať alkoholické nápoje, alebo umožňovať ich používanie na schválených strelniciach alebo v iných objektoch, v ktorých bola povolená cvičná streľba podľa odseku 1. " V súvislosti s tým treba doplniť aj § 51 odsek 1 písmeno b/ takto: "§ 38 ods. 1 a 3".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 104 poslancov. Kto je za uvedený pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že sme tento pozmeňovací návrh prijali.

Poslanec P. Homola:

Ďalší bol pozmeňovací návrh pána poslanca Prokeša doplniť § 3 odsek 3 o nové písmeno f/ v tomto znení: "Zbraňou, ktorá je vybavená zariadením na osvetlenie alebo laserovým alebo iným podobným zameriavačom, optickým zariadením, môžu

byť vybavené len zbrane určené na športové alebo poľovné účely. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán kolega, tak ako ste to prečítali, celá veta stratila súvislosť.

Poslanec P. Homola:

Tak ste mi to dali. "Zbraň, ktorá je vybavená zariadením na osvetlenie cieľa laserovým alebo iným obdobným zameriavačom, optickým zariadením, môžu byť vybavené len zbrane určené na športové, alebo poľovné účely. " Tento text som dostal od vás.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Tam je bodkočiarka za slovom zameriavačom, tým to zmení zmysel.

Poslanec P. Homola:

Zabudol som uviesť bodkočiarku za slovom "zameriavačom". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňovací návrh?

Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec P. Homola:

Tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy. Žiadam hlasovať o návrhu ako celku s prijatými pripomienkami. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

V súlade s ustanovením § 26 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 111 poslancov.

Kto je za návrh zákona v znení schválených pozmeňovacích a doplňovacích návrhov?

Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatulem. že sme schválili vládny návrh zákona Národnel rady Slovenskej republiky o zbraniach a strelive. /Potlesk. /

Dámy a páni, dovoľte mi poďakovať za trpezlivosť. Prelúskali sme sa mnohými pripomienkami. Ďakujem aj pánu ministrovi.

Dvanástym bodom programu je

Súhrnná informácia o bezpečnostnej situácii v Spišskom Podhradí, na teritóriu okresu Spišská Nová Ves a ďalších okresov s výraznejšou rómskou problematikou a návrhy na riešenie.

Súhrnnú informáciu ste dostali ako tlač číslo 303.

Informáciu uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Roman Kováč. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

predložená súhrnná informácia o bezpečnostnej situácii v Spišskom Podhradí, na teritóriu okresu Spišská Nová Ves a v ďalších okresoch s výraznejšou rómskou problematikou...

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán podpredseda, prepáčte mi, že vás prerušujem, ale je to mea culpa. Teraz sa musím vrátiť k niečomu, čo som začal ešte pred prestávkou. Nerád by som bol, aby vznikol dojem, že som sa niečo pokúšal uhrať do autu. Prosím vás o päť minút trpezlivosti. Sľúbil som pánu poslancovi Jakušovi, ktorý vystúpil s určitou informáciou, že sa k tejto informácii bezprostredne po prestávke vrátime. To som nesplnil, ospravedlňujem sa mu.

Prosím pána Jakuša, aby uviedol návrh a poprosím hneď pána podpredsedu Kováča, aby na to zareagoval, aby sme túto kauzu rozlúskli.

Prosím, pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Len stručne zopakujem. Hovoril som o situácii, ktorá vznikla v nemocnici v Banskej Bystrici v súvislosti s dlhmi, ktoré vyústili do takej situácie, že 1. 10. hrozí zastavenie dodávky plynu do tejto nemocnice a tým uzavretie prevádzky prakticky celej nemocnice a evakuácia - tak to nazvem - pacientov do okolitých nemocníc. Teda navrhoval som, aby plénum Národnej rady k tomu zaujalo stanovisko v podobe uznesenia, kde požiada vládu o riešenie tejto akútnej situácie, ktorá tam vznikla. Neviem, či mám návrh uznesenia znova prečítať, o ktorom by som navrhoval, aby sme hlasovali.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, teraz naplním aj formality, ktoré musia byť. Prosím plénum, aby odhlasovalo zmenu programu v tom zmysle, že sa teraz budeme zaoberať týmto bodom a potom sa môžeme vrátiť k hlasovaniu o uznesení. Pokiaľ neodhlasujeme zmenu programu, ani pán podpredseda sa nemá k čomu vyjadriť. Je mi ľúto.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 87 poslancov.

Dámy a páni, odporúčam, aby sme sa touto kauzou zaoberali, ale, samozrejme, je na vás, či rozhodnete zaradiť tento bod teraz do programu.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že hlasovaním Národná rada rozhodla o zaradení mimoriadneho bodu do svojho programu - Informácie o situácii v nemocnici v Banskej Bystrici s návrhom, ktorý možno z diskusie vyjde.

Prosím, pán poslanec Jakuš. Potom pán podpredseda vlády bude reagovať na to, čo poviete teraz v bode programu.

Poslanec J. Jakuš:

Len na doplnenie informácie: V nemocnici v Banskej Bystrici k 3. 9. 1993 predstavuje dlh nemocnice sumu 67 miliónov. Mám tu podrobný rozpis, prečo k tomuto dlho došlo, akým spôsobom sa stalo, že takýto dlh tam je. Celkove za plyn, ktorý je vlastne predmetom toho, že môže dôjsť k zastaveniu prevádzky, treba do 1. 10. zaplatiť 9 miliónov, aby mohla prevádzka nemocnice ďalej pokračovať. Dňa 13. 9. sa nemocnica obrátila listom na ministra zdravotníctva doktora Soboňu, kde žiadala, aby táto situácia bola riešená. V osobných rokovaniach s námestníkom ministra inžinierom Jamborom im bolo interpretované, že situáciu si zavinili sami a že si ju musia riešiť sami. Sami si ju riešiť nemôžu. Myslím si, že táto situácia je v kompetencii ministerstva zdravotníctva.

Nakoľko ministerstvo zdravotníctva k tomu doteraz nezaujalo adekvátne stanovisko, navrhujem, aby plénum požiadalo vládu, aby k tomu zaujalo stanovisko, a to uznesením, ktoré prečítam, zopakujem. Návrh na uznesenie: "Vzhľadom na krízovú situáciu vzniknutú nedostatkom financií na zabezpečenie prevádzky nemocnice S. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, ktorá by mohla dňom 1. 10. 1993 viesť k zastaveniu prevádzky nemocnice, Národná rada Slovenskej republiky žiada

vládu Slovenskej republiky, aby urobila okamžité opatrenia na vyriešenie tejto krízovej situácie a informovala Národnú radu Slovenskej republiky ešte v priebehu tejto schôdze o prijatých opatreniach. "

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Jakušovi. Prosím podpredsedu vlády pána Romana Kováča, aby sa k tejto kauze vyjadril.

Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec,

nejde o nový problém, len o problém špecifický pre Banskú Bystricu. V spolupráci s ministerstvom zdravotníctva a s Fondom zdravotného poistenia, aj s príslušnými okresnými orgánmi sme riešili ďalších 5 nemocníc, ktoré sa nedostali do takejto krízovej situácie vlastnou vinou, ale napríklad v jednom okresnom meste nám hrozilo zastavenie dodávky pitnej vody, pretože bytový podnik neplatil spotrebu vody a vodárne sa rozhodli vypnúť celé mesto. To sme mali na viacerých miestach. Všetky tieto "kritické situácie" sme zvládli. Nevidím dôvod, prečo by pre zvládnutie zaplatenia dlhu za plyn pre nemocnicu Roosevelta muselo byť prijaté špeciálne rozhodnutie alebo špeciálne uznesenie Národnej rady. Ubezpečujem vás, že z titulu mojej funkcie náčelníka civilnej obrany Slovenskej republiky nepripustím, aby nemocnica bola bez prevádzky.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Pýtam sa pána poslanca Jakuša, či trvá na hlasovaní o uznesení vzhľadom na vysvetlenie, ktoré sa mu dostalo.

Poslanec J. Jakuš:

V poriadku, beriem vysvetlenie pána podpredsedu vlády, že situácia bude k 1. 10. vyriešená, ale zároveň by som chcel požiadať, aby bola v priebehu tohoto zasadnutia podaná súhrnná informácia. Totiž V Banskej Bystrici vznikla krízová situácia, ale krízová situácia je v celom zdravotníctve. Mám tu zoznam všetkých nemocníc, ktoré sú momentálne v dlhu. Celkový dlh činí ku koncu mesiaca augusta 1 096 979 korún. Navrhoval by som, aby do konca tohoto rokovania vláda podala správu ako sa mieni s týmto problémom vyrovnať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán kolega, súhlasím s vami, je to veľmi závažná informácia, čo ste nám podali, ale aj tak sa domnievam, že to malo odznieť v interpeláciách. Prosím pána podpredsedu vlády, aby to, čo teraz odznelo, prijal ako mimoriadnu interpeláciu. Domnievam sa, že tým skutočne budeme postupovať v zmysle nášho rokovacieho poriadku, aj našich kompetencií. Samozrejme, keď mu to odovzdáte ako interpeláciu, musíte na to dostať odpoveď, a samozrejme, aj celá Národná rada.

Pán poslanec Jakubík. Poslanec P. Jakubík:

Pán predsedajúci, keď ste povedali, že toto treba považovať za mimoriadnu interpeláciu, domnievam sa, že nič ďalšie písomne nie je potrebné odovzdávať. Ďalšia vec - chcel

by som poprosiť, aby z navrhovaného uznesenia, ktoré predložil kolega Jakuš, sme zostali po vysvetlení pána podpredsedu na tej druhej časti, to znamená podať informáciu po 1. 10. ako boli riešené ekonomické problémy nemocnice v Banskej Bystrici, teda, že prevádzka funguje a našiel sa taký a taký spôsob riešenia.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Pokiaľ sa dobre pamätám, prijali sme také rozhodnutie, že budeme rokovať o Banskej Bystrici, o situácii v Banskej Bystrici, ale nie o zdravotníctve. Takže prosím, to sme ukončili, neotvárajme tu problém zdravotníctva.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Jakuš, vystúpili ste s určitým návrhom, teda je na vás, aby ste teraz povedali, či žiadate o niečom hlasovať, alebo to stačí tak, ako prijal záväzok podpredseda vlády.

Poslanec J. Jakuš:

To, čo prijal pán podpredseda vlády, beriem, to je okamžité riešenie na úrovni šéfa Rady obrany štátu, tak som to pochopil, ale to nie je riešenie, ktoré je v dobe mieru. Toto je riešenie v dobe vojny. To znamená, že žiadam, aby sa skutočne hlasovalo o druhej časti, že by nám vláda predložila ako vyriešila túto situáciu po 1. 10. 1993.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, akceptujem to, pretože keď sme zaradili mimoriadny bod, rokovací poriadok hovorí, že o každom návrhu poslanca rozhodne Národná rada hlasovaním. Domnievam sa však, že už 1. 10. budeme vedieť, či táto nemocnica funguje alebo nie aj bez toho, aby nám k tomu niečo povedala vláda.

Prosím, pán poslanec Miček, ale prosil by som, aby sme prešli k riadnemu programu.

Poslanec M. Miček;

K tomuto bodu odporúčam, aby vláda tiež preverila hospodárenie Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, aby tiež podala o tom správu.

Poslanec J. Jakuš;

S tým môžem súhlasiť, pánu Mičekovi môžem dať hneď hospodárenie v nemocnici.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, pán podpredseda vlády. Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Chcel by som trošku poopraviť pána poslanca Jakuša. Nie som predseda Rady obrany štátu, predsedom Rady obrany štátu je pán premiér Mečiar. Uviedol som, že som náčelníkom civilnej obrany a civilná obrana vôbec s vojnou zatiaľ, chvalabohu, nesúvisí a nemá nič spoločného. Takže o žiadnom vojnovom stave tu hovoriť nemožno.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dámy a páni, je tu návrh, ak som správne rozumel pána poslanca Jakuša, na nasledovné uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby do konca 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky informovala Národnú radu Slovenskej republiky ako vyriešila prevádzku Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici po 1. 10. 1993. "

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 92 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh na uznesenie sme neprijali.

Ospravedlňujem sa, je aj druhý návrh na uznesenie, mal som to uviesť spolu. "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby do konca 22. schôdze informovala Národnú radu Slovenskej republiky o hospodárení Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh na uznesenie sme prijali.

Dámy a páni, vraciame sa k dvanástemu bodu programu, ktorým je

Súhrnná informácia o bezpečnostnej situácii v Spišskom Podhradí... atď.

Informáciu už začal uvádzať pán podpredseda vlády. Prosím ho, aby sa k nej znovu vrátil.

Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

predkladáme súhrnnú informáciu o bezpečnostnej situácii v Spišskom Podhradí, na teritóriu okresu Spišská Nová Ves a ďalších okresov s výraznejšou rómskou problematikou. Táto informácia bola vypracovaná na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 266 z 15. júla tohto roku a uznesenia vlády číslo 522 z 20. júla tohto roku. Spracovala ju komisia zložená z pracovníkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Pri jej spracovaní boli využité štatistické údaje, ale najmä poznatky súdov, prokuratúry, obvodných a okresných úradov štátnej správy, územných útvarov Policajného zboru Slovenskej republiky.

Opatrenia vykonávané políciou v Spišskom Podhradí sú hodnotené pozitívne, iba primátor tohto mesta vyslovil s ním nespokojnosť, nakoľko policajné hliadky postihujú aj občanov -neromov, ak sa dopúšťajú protiprávneho konania. Údaje o trestnej činnosti použité v materiáli za rezort Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Generálnu prokuratúru a súdnictvo navzájom nekorešpondujú, nakoľko polícia sleduje najmä výskyt trestných činov čo do počtu skutkov.

Prokuratúra zase sleduje tie veci, ktoré jej boli doručené vyšetrovateľmi alebo vyhľadávacími orgánmi Policajného zboru Slovenskej republiky a bolo v nich začaté trestné stíhanie. Tieto údaje musia byť preto nižšie o veci, ktoré sú v rozpracovaní alebo boli vybavené vyšetrovateľmi alebo vyhľadávacími orgánmi v ich vlastnej kompetencii. Súdne štatistiky zasa sledujú počty páchateľov trestných činov a počty odsúdených osôb. To znamená, že od zaevidovania trestného činu a zistenia páchateľa až po jeho odsúdenie uplynie pomerne dlhá doba. Každý z orgánov činných v trestnom konaní vykazuje len tie údaje a za tú časť prípravného konania trestného, ktoré mu patria do kompetencie.

Podiely Rómov na páchaní trestnej činnosti nie sú z celkového počtu zaevidovaných trestných činov, ale iba z počtu objasnených trestných činov. Je logické, že ak nevieme kto je páchateľ, nemôžeme povedať., či je alebo nie je Rom. Počty Rómov nie sú z údajov o národnosti, ktoré vedú matriky. Sú to počty záujmových osôb vedených orgánmi samosprávy a policajnými orgánmi pre ich služobnú potrebu.

Navrhované opatrenia v oblasti legislatívy korešpondujú s rekodifikačnými prácami v oblasti trestného a priestupkového práva. Novelizácia predpisov o vyplácaní podpory a dávok v nezamestnanosti je všeobecná požiadavka širokej verejnosti. Možnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na zvýšenie hliadok sú už vyčerpané, a preto sa navrhuje urýchlene posilniť súčasné stavy príslušníkov poriadkovej polície.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte, aby som na záver úvodného slova vás oboznámil s aktuálnou situáciou vývoja trestnej činnosti v okrese Spišská Nová Ves s dôrazom na mesto Spišské Podhradie za posledné tri týždne, to znamená od 1. 9. do 22. 9. Je to najčerstvejšia správa, ktorú máme k dispozícii.

V denníku vyhľadávacích spisov bolo zaevidovaných 16 vecí, teda za obvod Spišské Podhradie, z ktorých je objasnených 10 trestných činov, čo predstavuje 62, 5-percentnú objasnenosť. Na porovnanie uvádzam, že v celom okrese Spišská Nová Ves k hodnotenému obdobiu je objasnenosť trestnej činnosti 47, 7 %. Z objasnených 10 trestných činov je podiel Rómov evidovaný v 5 prípadoch, to znamená v 50 %. Skladba trestných činov evidovaných na Obvodnom oddelení Policajného zboru Spišské Podhradie je nasledovná: 1 trestný čin nedovoleného ozbrojovania v rámci mesta Spišské Podhradie, 12 trestných činov krádeží, z ktorých 6 je objasnených - z tých šiestich 5 spáchali Rómovia, 2 trestné činy podvodov, ktoré sú objasnené a sú bez podielu Rómov a 1 trestný čin požiaru stohu slamy - páchateľ je maloletý. Z celkove zistených 16 trestných činov v obvode Spišské Podhradie priamo v meste Spišské Podhradie za hodnotené obdobie boli spáchané 4 trestné činy, pričom v troch prípadoch bol páchateľ zistený. To je 75-percentná objasnenosť. Chcel by som dodať, že pôvodne bolo nahlásených 5 trestných činov, ale krádež psa, ktorá bola ohlásená, sa vyjasnila tým, že pes, ktorý sa zabehol, sa vrátil domov.

Skladba trestných činov priamo v meste Spišské Podhradie je nasledovná: 1 trestný čin nedovoleného ozbrojovania, 2 trestné činy majetkovej kriminality, z toho jeden prípad je objasnený a páchateľka je Rómka, a 1 trestný čin podvodu - páchateľ je známy.

V priestupkovom denníku za hodnotené obdobie je zaevidovaných 15 priestupkov, ktoré boli všetky objasnené, pričom v 5 prípadoch boli páchatelia Rómovia - to znamená 33, 3 %. Skladba priestupkov je nasledovná: 8 priestupkov na úseku majetku a 7 priestupkov na úseku občianskeho spolunažívania. Priamo v meste Spišské Podhradie došlo k spáchaniu 5 priestupkov, pričom Rómovia boli páchateľmi v 2 prípadoch. Je tu ešte štatistika o vývoji blokového konania na úrovni cestnej prevádzky. Chcel by som povedať, že za tieto tri týždne u dvoch vozidiel bolo odobraté osvedčenie o technickom stave vozidla. V obidvoch prípadoch išlo o vodičov Rómov.

Výkon služby na Obvodnom oddelení Policajného zboru Spišské Podhradie je zabezpečovaný nepretržitou 24-hodinovou stálou službou, pričom v nočnej dobe od 21. hodiny do 5. hodiny rannej je vysielaná do obchôdzkovej služby jedna dvojmužová hliadka z Obvodného oddelenia Policajného zboru Spišské Podhradie a jedna dvojmužová hliadka z Obvodného oddelenia Policajného zboru Krompachy. Od 1. 9. 1993 bol posilnený početný stav príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru v Spišskom Podhradí o dvoch policajtov.

Toľko správa k najnovšiemu vývoju trestnej činnosti v obvode Spišské Podhradie. Ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za uvedenie informácie.

Podľa uznesenia Národnej rady číslo 266 z 15. júla 1993 informáciu prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Prosím predsedu výboru pána Ladislava Polku, aby informoval o jej prerokovaní vo výbore.

Poslanec L. Polka:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážený pán predsedajúci, ctení hostia,

dovoľte mi, aby som vás informoval o stanovisku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť k predmetnej problematike.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 462 z 31. augusta 1993 pridelil súhrnnú informáciu o bezpečnostnej situácii v Spišskom Podhradí a v ďalších okresoch s výraznejšou rómskou problematikou a návrhy na riešenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť na prerokovanie do 15. septembra a na zaujatie stanoviska, ktoré podá poverený člen výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Súhrnnú informáciu výbor prerokoval na svojej 29. schôdzi 10. septembra 1993 a v uznesení číslo 179 konštatoval, že opatrenia, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 592 zo dňa 24. 8. 1993, sú v záujme predchádzania protispoločenskej činnosti dostačujúce, majú systémový charakter a významnou mierou môžu prispieť k zvýšeniu bezpečnosti občanov, k predchádzaniu trestnej činnosti a recidívy v záujme verejného poriadku v mestách a obciach a k zabezpečeniu adresnosti a funkčnosti vyplácaných sociálnych dávok za účinnej spolupráce obcí, škôl a sociálnych inštitúcií. Ďalej uložil predsedovi výboru predložiť Národnej rade stanovisko výboru k predmetnej informácii.

Dámy a páni, vývoj kriminality v Slovenskej republike zaznamenáva mimoriadne nepriaznivé tendencie a možno zákonite predpokladať, že tento trend bude aj naďalej pokračovať. Enormný rast kriminality je sprievodným znakom radikálnych spoločenských zmien, legislatívnej nedôslednosti, ale aj závažných nedostatkov v právnom vedomí občanov v daných sociálno-ekonomických podmienkach vyvolávaných transformáciou našej spoločnosti. Nad rámec danej informácie treba uviesť, že kriminalita v Slovenskej republike za prvý polrok 1993 vzrástla o 38, 9 % oproti porovnateľnému obdobiu minulého roku, že najväčší podiel majú majetkové trestné činy, predovšetkým krádeže a vlámania, ktorých nárast predstavuje oproti minulému roku 42, 7 %. To sú skutočnosti, ktoré musíme vziať na vedomie s tým, že sa v najväčšej miere dotýkajú našich občanov a znepokojujú nielen mestské zastupiteľstvá v spišskom regióne.

Pre všeobecnú informáciu poslancov Národnej rady považujem za potrebné povedať, že obavy či nespokojnosť občanov, právnych subjektov a občianskych inštitúcií o ich bezpečnosť, zdravie a majetok je široko prezentovaná prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, ale aj prostredníctvom rezolúcií, výziev a petícií adresovaných Národnej rade. Spomeniem len niekoľko petícií a výziev občanov.

Petícia Regionálnej Poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Spišskej Novej Vsi, ktorá požaduje prijať opatrenie na ochranu úrody v roku 1993 a v ďalších rokoch. Hovorí o veľkom rozkrádaní zemiakov a ďalšej poľnohospodárskej produkcie, ako ovocia, zeleniny, kukurice, skupinami 20 až 30 občanov rómskeho pôvodu, proti ktorým je bežná ochrana majetku nefunkčná. Žiadajú poslancov, aby právnymi prostriedkami zabránili rozkrádaniu poľnohospodárskej produkcie. Petíciu podpísalo 36 predstaviteľov poľnohospodárskych organizácií. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorému rovnako bola petícia zaslaná, konštatuje, že rozkrádanie poľnohospodárskej produkcie nemá len regionálny charakter, ale charakter celoslovenský a celoplošný. K radikálnej náprave môže dôjsť len prijatím kvalitného zákona, tvrdými represnými dopadmi na páchateľov, vybavením polície a strážnej služby väčšími právomocami.

Petícia Regionálnej Poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Regionálna rada Zväzu poľnohospodárskych družstiev v Martine uvádza, že ochrana poľnohospodárskej produkcie dostupnými prostriedkami je nepostačujúca a neúčinná. Žiadajú Národnú radu, teda vás, vážení kolegovia a kolegyne, prijať účinné opatrenia. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky konštatuje, že organizovanie poľnej stráže je v súčasných podmienkach nemožné.

Stanovisko ľubovnianskeho regionálneho združenia žiada Národnú radu Slovenskej republiky, aby prijala účinné opatrenia proti rastu kriminality. Zároveň žiada vysvetliť ako majú postupovať zastupiteľstvá obcí a miest, keď občania od nich požadujú ochranu svojej osoby, rodiny a majetku, aby zároveň neporušovali Ústavu Slovenskej republiky.

Petícia občanov obce Svinia, okres Prešov žiada zaručiť ľudské občianske práva aj pre nerómskych občanov. Uvádzajú, že v obci žije 400 rómskych občanov a proti ich krádežiam, ktoré páchajú vo veľkých skupinách, sú bezmocní, sociálne dávky využívajú na nákup alkoholu, lacných vín, ich deti sú bosé, otrhané a hladné.

Petícia občanov obce Jarovnica okres Prešov, v ktorej sa uvádza, že v obci žije 2 200 Rómov, čo predstavuje dve tretiny obyvateľov, ktorí za bieleho dňa napádajú policajné hliadky, občania musia platiť aj vo dne strážcov polí, v noci hliadkujú sami. Ak platíme dane tomuto štátu, pracujeme pre jeho rozvoj, očakávame, že vláda tejto republiky a tohto štátu nám zabezpečí ochranu. Odporúčajú neposkytovať Rómom špeciálnu starostlivosť z titulu príslušnosti k tomuto etniku.

Petícia občanov obce Ražňany, okres Prešov so 118 podpismi je v obdobnom štýle ako predchádzajúca. Petícia občanov obce Užovské Pekľany, okres Prešov, ktorí sa pýtajú, kedy vydáte také zákony a urobíte také opatrenia, ktoré by aj nám zaručovali nedotknuteľnosť nášho majetku, našu bezpečnosť a pokojný život.

Obecné zastupiteľstvo v Turni nad Bodvou poukazuje na zvýšenú agresivitu Rómov voči ostatným obyvateľom, vrátane pracovníkov úradov. Uvádzajú, že štátom poskytované finančné dávky neplnia svoju sociálnu ani zásluhovú funkciu.

Okresný úrad životného prostredia a Lesný úrad v Spišskej Novej Vsi uvádzajú, že Rómovia sa podielajú 67 % na celkových škodách spôsobených v lesoch, najmä výrubom stromov v Národnom parku Slovenský raj. 18 primátorov regiónu Spišská Nová Ves a starostov tohto regiónu v liste adresovanom prednostovi Okresného úradu píše, že je ohrozený aj ekonomický rozvoj okresu, rozvoj cestovného ruchu v dôsledku vykrádania áut, lúpeží, prepadov turistov, ničenia kultúrnych pamiatok. Žiadajú Národnú radu Slovenskej republiky o vojenskú ochranu a urýchlené riešenie legislatívy v trestnoprávnej a sociálnej oblasti.

Otvorený list občanov obce Gemer z verejnej schôdze občanov z 20. 7. 1993 sa obracia na vás, vážené kolegyne, kolegovia, so žiadosťou bezodkladne riešiť a prijať účinné zákony proti zločinnosti. Obecné zastupiteľstvo v Hronseku vyjadruje podporu vyššie uvedenému listu, poukazuje na nadmerné šírenie násilia, lúpeží, vlámaní, vrážd, na skutočnosť, že slušní ľudia musia mať strach za bieleho dňa. Podobné listy dostávame z ďalších lokalít v Slovenskej republike, ich charakter je podobný.

Súhrnná informácia a toto doplnenie vecne dokumentujú problém bezpečnostnej situácie a kriminality všeobecne a určitých špecifických skupín, včítane Rómov. Ak chceme tieto problémy koncepčne a vecne riešiť, musíme sa prognóze kriminality pozrieť priamo do očí. Štatistický úrad Slovenskej republiky v dňoch 17. až 28. 4. 1993 realizoval výskum verejnej mienky v súbore asi 1 400 osôb starších ako 18 rokov. Tento súbor predstavuje dostatočne reprezentatívnu vzorku, z ktorej tri štvrtiny poukazujú na skutočnosť, že očakávajú ďalší nárast kriminality a tento nárast kriminality nevylučuje ani vedenie ministerstva vnútra.

Na strane represie voči trestným činom prvoradú úlohu zohráva polícia, ktorá v demokratickom štáte je ochrancom verejného poriadku a zárukou bezpečnosti občanov. Dôvera občanov v políciu predstavuje 77 % a v porovnaní s rokom 1990 mierne poklesla - asi o 3 %. Vo vyspelých demokratických krajinách dobrovoľná policajná služba je klúčovým pomocníkom polície, najmä pri akciách na ochranu verejného poriadku. Zároveň predstavuje aj významnú formu kontroly polície občanmi. Za potrebu konštituovania takejto služby sa aj v Slovenskej republike vyslovilo cca 65 % opýtaných, ale ochotu štát sa členmi takéhoto dobrovoľného združenia vyjadrilo len 10 % opýtaných. To, že polícia má dobrý kredit u našich občanov, potvrdzuje aj názor takmer polovice respondentov poskytovať im informácie pred ochranou kriminality.

Aj týmto krátkym výskumným exkurzom som chcel dokumentovať, že hoci polícia plní vážnu úlohu pri zabezpečovaní verejného poriadku, ochrane života, zdravia a majetku občanov, predpokladá sa zvyšovanie početných stavov policajtov, poriadkovej služby, je potrebné zaoberať sa kriminalitou komplexne a systémovo, zvýrazniť úlohu prevencie kriminality so zapojením širokého okruhu osôb participujúcich na boji so zločinnosťou, i nutnosť vytvorenia právneho rámca pre jej účinné pôsobenie.

Pokiaľ ide o políciu, treba konštatovať, že nedávno sme prijali zákon, ktorý možno charakterizovať ako zákon európskej úrovne. Rozsah právomocí polície jej umožňuje efektívne plniť zverené úlohy, počty policajtov dosahujú európsky štandard, materiálne a technické vybavenie sa postupne vylepšuje, teda možno očakávať kvalitatívnu zmenu.

Kvalitatívnu zmenu však treba očakávať i v samotnom prístupe policajtov k ich práci. Policajné remeslo je remeslo, ktoré vyžaduje celého človeka. Jeho náročnosť zároveň vyžaduje dokonalý kontrolný systém, ktorý musí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky urýchlene vybudovať a doriešiť. Dôvodom je skutočnosť, že pri náraste kriminality sa objavuje vo zvýšenej miere i trestná činnosť policajtov, i keď to činí len niekoľko promile z celkovej trestnej činnosti. Týmto náznakom však treba účinne čeliť, dôslednou kontrolou ich obmedziť a zistené prípady dôsledne riešiť.

V tomto smere, pokiaľ ide o zapojenie ďalších subjektov, sa prvý a zásadný krok učinil vytvorením Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Je v nej priamo zainteresovaných 11 rezortov a 10 orgánov a organizácií, vrátane odborov, cirkví, masmédií, ktoré sa problematikou kriminality zaoberajú nielen z hľadiska trestnoprávneho, ale aj výchovného, osvetového a ďalších. Výbor sa obracia a už sa obrátil listom na predstaviteľov spomenutých inštitúcií a požiadal ich o spoluprácu pri riešení problémov kriminality. Apelujeme predovšetkým na predstaviteľov cirkevných organizácií a inštitúcií, aby upriamili svoj vplyv na mládež a poskytli jej účinnú pomoc v procese sebarealizácie. Obdobnú pomoc očakávame od odborov a od organizácií ochrancov prírody. Sme sklamaní prístupom mládežníckych organizácií, ktoré sa utápajú v organizačných a majetkových problémoch a sporoch a málo pozornosti venujú tým, pre ktorých sa konštituovali.

Druhým krokom je funkčná legislatíva, po ktorej volá verejnosť, po ktorej sa volá na každom kroku. Národná rada v uznesení číslo 268 zo 16. júla 1993 konštatovala, že prípadné zmeny v trestnom zákonodarstve by sa nemali uskutočňovať cez čiastkové novelizácie, ale zásadnou rekodifikáciou. Výsledkom rekodifikácie by malo byť nové trestné právo zodpovedajúce demokratickému právnemu štátu, trestné právo, ktorého úlohou je ochrana ľudských práv a slobôd, dôstojnosti človeka, ako aj vytvorenie moderného a účinného trestného mechanizmu spôsobilého reagovať na novú kvalitu a dimenziu trestného činu.

Aj trestnoprávna legislatíva sa bude postupne zapĺňať. Predovšetkým Národná rada schválila novelu Trestného zákona číslo 177, novelu Trestného poriadku číslo 178, zákon o výkone väzby číslo 156, zákon o Policajnom zbore a niektoré ďalšie menšie novely. Je výrazná snaha odstraňovať legislatívne nedostatky a eufóriu humánnosti, ktorá vznikla po novembri 1989. To, že v nastúpenom trende chce vláda naďalej pokračovať, potvrdzuje plán legislatívnych úloh na II. polrok 1993, ktorý danú problematiku rieši formou doplnkov a novelizácie zákonov, ako je Občiansky súdny poriadok, zákon o utečencoch, a nových zákonov, napríklad zákon o boji proti organizovanému zločinu, o prokuratúre, o poľnej stráži, o podnikaní so zbraňami a strelivom a podobne. Predmetom legislatívneho riešenia je novela zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorá rieši problematiku zamestnanosti a disciplíny odsúdených.

Dovolím si preto predložiť nielen otázku, ale aj odpoveď, či sú alebo nie sú legislatívne prekážky v obmedzovaní kriminality, v konfrontácii daného právneho poriadku štátu zákonite vystupuje otázka ľudských práv, ich rešpektovania a dodržiavania, ktorá sa rovnako dotýka slobodných občanov, ale aj občanov vo výkone trestu. Hrozbu ľudským právam nepredstavuje na Slovensku platná právna úprava či prax polície, prokurátorov, súdnictva, ale enormný nárast kriminality všetkých druhov, ktorá nerešpektuje žiadne hodnoty, vrátane ľudského života. Preto aj pri ochrane ľudských práv v trestnom konaní je potrebné v centre pozornosti vidieť nielen osobu páchateľa trestného činu, ale predovšetkým jeho obeť so zneváženými a poprenými ľudskými právami. Do vašej pozornosti, pani a páni poslanci, by som odporúčal list pani Rehákovej, matky dvadsaťročného zavraždeného taxikára z Košíc, ale aj ďalšie, ktorými disponuje náš výbor.

Vážení páni poslanci,

základnou filozofiou rekodifikácie nášho práva by mala byť ochrana ľudských práv a dôstojnosti človeka, vytvorenie moderného účinného trestného mechanizmu spôsobilého reakcie na novú kvalitu trestného činu. Vyjadrením takéhoto chápania trestného práva by mala byť nová kategorizácia protispoločenských konaní prísne rešpektujúca trend dekriminalizácie. V záujme zvýšenia účinnosti trestania treba zvažovať rozšírenie úzkeho katalógu druhu trestov tak, aby súd zhodne so zásadou individualizácie mal možnosť výberu vhodnej sankcie s prihliadnutím na okolnosti prípadu a osobu páchateľa. Nárast kriminality u nás, najmä jej prognóza, zdôrazňujú potrebu zrýchlenia a zefektívnenia racionalizácie celého trestného konania, prípravného konania, vyšetrovania, súdneho konania pri menej závažných deliktoch, zváženie rozsahu trestného činu a priestupku. To všetko nás čaká v krátkej budúcnosti v trestnej legislatíve.

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

na základe uznesenia výboru, ktorý ma poveril predniesť toto stanovisko, stanovil som si za ciel poukázať na riešenie problému, ktorý je mimoriadne zložitý, spoločensky, finančne aj časovo náročný. Riešenie však musíme začať čím skôr a čo najúčinnejšie. Na základe uvedeného odporúčame Národnej rade:

1. zobrať súhrnnú informáciu o bezpečnostnej situácii v Spišskom Podhradí a na teritóriu okresu Spišská Nová Ves a ďalších okresov s výraznejšou rómskou problematikou, ako aj návrhy na riešenie na vedomie,

2. uložiť vláde Slovenskej republiky každoročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky súhrnnú informáciu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike s opatreniami, ktoré vykonala alebo vykoná v záujem zvýšenia ochrany verejného poriadku, života, zdravia a majetku občanov.

Táto úloha by bola termínovaná marcom 1994, potom ako úloha trvalá, pravidelne sa opakujúca.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš

Ďakujem pánu poslancovi a pýtam sa, či má niekto otázky.

Prosím, pán poslanec Javorský. Poslanec F. Javorský:

Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

uvažoval som, či po tomto vystúpení predsedu výboru má vôbec význam, aby som ešte vystúpil, pretože si myslím, že povedal dosť vyčerpávajúco a popísal dosť plasticky celý okruh problémov, ktoré nás ťažia a ktoré by sme mali riešiť.

Vo svojom vystúpení však ponúkam trochu iný pohľad na problematiku, preto by som vás prosil o trpezlivosť.

V návrhu uznesenia Národnej rady k súhrnnej informácii o bezpečnostnej situácii v Spišskom Podhradí, na teritóriu okresu Spišská Nová Ves a ďalších okresov s výraznou rómskou problematikou a návrhu na riešenie sa konštatuje, že opatrenia, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 592 zo dňa 24. 8. 1993, sú dostatočné, majú systémový charakter a výraznou mierou prispejú k zvýšeniu bezpečnosti občanov, k predchádzaniu trestnej činnosti atď.

Pretože porovnaním predloženého dokumentu s realitou v tomto prostredí mi vychádza zásadne iný poznatok, musím konštatovať, že vládou schválené opatrenia nie sú dostačujúce, že nemajú systémový charakter, a preto nebudú mať ani taký dosah na zvýšenie bezpečnosti obyvateľov tohto regiónu, o akom nás chce vláda ubezpečiť. Predkladaná správa, myslím si, dosť vyčerpávajúco reprezentuje celú škálu takmer všeobecne známych ekonomických, sociálnych, kultúrnych a trestnoprávnych dôvodov tohto stavu, ale to všetko je len zúžený pohľad na praktické potreby účinnej práce na tomto poli. V mnohom mi to pripomína dokumenty, ktoré boli v minulosti vypracúvané pri každom hodnotení stavu kriminality na okresných či krajských konferenciách bývalej štátostrany.

Nechcem sa týmto konštatovaním nejako dotknúť tých, ktorí sa podieľali na vypracovaní tohto materiálu, chcem len povedať, že samotná analýza páchania trestnej činnosti a inej protispoločenskej činnosti osobami rómskeho pôvodu a konštatovanie, že situácia v tomto regióne je krajne nepriaznivá, nestačí. A nestačí ani zámer účinnejšie a radikálnejšie riešiť ochranu spoločnosti pred takouto protispoločenskou činnosťou posilnením výkonu štátnej, obecnej, či mestskej polície. A málo účinné sa zdá byť aj sprísnenie sankcii ukladaných za protispoločenskú činnosť. Aj keby sme

dúfali, že si môžeme pomoci sprísnením podmienok a zmenou vyplácania podpory nezamestnaným Rómom, bez toho, aby sme sa zamysleli nad tým, či napríklad starostovia to budú ochotní robiť, či aj pri týchto opatreniach nenájdu hlavy rómskych rodín také riešenie, ktorým "gadžom" prejdú cez rozum, a naďalej ich prvá cesta s podporou skončí v pohostinstve a prípadné poukážky na potraviny predajú priekupníkom z vlastných radov, a niekedy aj z našich, za polovičnú alebo len za tretinovú cenu, dúfali by sme márne.

Posledný odsek predkladanej správy sa priblížil k druhej a podľa mňa podstatnejšej zložke riešenia nárastu príčin protispoločenského konania našich rómskych spoluobčanov, totiž k prevencii, k predchádzaniu protispoločenskej činnosti páchanej neprispôsobenou častou Rómov. Lenže končí to len konštatovaním, že treba sústrediť pozornosť na predchádzanie protispoločenskej činnosti a, žiaľ, ani jedno z navrhovaných opatrení nie je na to orientované. V desiatich bodoch navrhovaných opatrení sa vláda spolieha predovšetkým na políciu, na súdy, na pritvrdenie výkonu trestu a na zavedenie inštitútu ochranného dohľadu a podobne. Ide tu len a len o represívny postup, ktorý sám osebe nemôže pomoci riešiť tento problém. To pokladám za nedostačujúce a za zúženie či nepochopenie tejto problematiky. Preto aj tá časť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorej sa ukladá vláde Slovenskej republiky každoročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky súhrnnú informáciu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike s opatreniami, ktoré urobila alebo urobí v záujme verejného poriadku, bezpečnosti, zdravia a majetku občanov, vyznieva veľmi formálne už aj preto, že túto povinnosti vláda má aj bez tohoto uznesenia.

V predloženom materiáli chýba čo i len náznak elementárnej znalosti o zložitosti tohoto problému. Nie je tu ani náznak nejakých východísk zo situácie, ani náznak motivácie pre jednotlivé zložky nášho spoločenstva, ktoré vo vlastnom

záujme sa musí bez výhrad podielať na postupnom prekonávaní tejto hlbokej krízy celej, nielen rómskej society.

Snáď by sme aspoň v niečom mohli nájsť poučenie z minulosti. Spiš nie je len regiónom, kde pre veľkú koncentráciu rómskeho obyvateľstva a v súčasnej ekonomickej a sociálnej situácii narastá aj spoločenské napätie, kde narastá kriminalita, kde vypuklejšie než v iných častiach Slovenska sa slušní ľudia bránia všetkými možnými prostriedkami, pri obhajobe elementárnych podmienok na pokojný život. Spiš je aj región, ktorý pri hľadaní modelov spolunažívania viacerých etník nám aj dnes môže byť doslova akýmsi laboratóriom. Od stredoveku po súčasnosť žili v tomto podtatranskom regióne vedľa seba Slováci, Poliaci, Nemci, Maďari, Židia, Ukrajinci a Rómovia. Všetko to, čím sa Spiš môže aj dnes pochváliť., všetky kultúrne hodnoty, tradície vyspelého poínohospodárstva, baníctva, remesiel a priemyslu je odzrkadlením súžitia ľudí viacerých národností, vierovyznaní, ale predovšetkým záujmov pracovať pre vlastné blaho a povznesenie prostredia, v ktorom žili.

Pri sledovaní dejín Spiša v priereze niekoľkých stáročí je evidentné, že prosperitu a pokojný život zaručovala len vzájomná solidarita, tolerantnosť a obetavosť v službe iným. Naopak, keď tieto postuláty sa zmenili na nevraživosť, snahu jednej skupiny obyvateľstva žiť na úkon druhej, Spiš upadal a ľudia neraz posadnutí nenávisťou a bezohľadnosťou boli schopní zničiť všetko, čo vytvorili predtým ich predkovia. Aj Rómovia tu začali písať svoju históriu zaznamenanú v historických análoch. 18. apríla 1417 kráľ Žigmund na Spišskom hrade dal cigánskemu vajdovi Ladislavovi listinu, ktorou im dal právo sa tu usadiť, čím uznal týchto tzv. nových sedliakov za rovnocenných so starším autonómnym obyvateľstvom Spiša, ale na druhej strane ich zaviazal povinnosťami a prácami, ktoré ich viedli k usadlejšiemu životu, k potrebe a povinnosti zabezpečovať si obživu vlastnou prácou.

Podobné podmienky a pravidlá súžitia nachádzame aj v mladších obdobiach. Stanovovali ich tí panovníci a zemepáni, ktorých história poväčšine kladne hodnotí. Ale poznáme aj iné situácie, v ktorých sa Rómovia na Spiši nachádzali, a poznáme aj takých zemepánov, ktorí vedome ponúkali návrat Rómov k neviazanému a nezodpovednému, až zločineckému životu. Pre ilustráciu aspoň toto: Keď kapitán kežmarského hradu Lászky v službách Jána Zápoľského mienil narúšať stabilitu života na Spiši a tak oslabovať spišské mestá verné Ferdinandovi Habsburskému, najímal Cigánov na lúpež a podpalačstvo. Spišské mestá sa bránili nariadením, podľa ktorého bolo možné beztrestne Cigána zabiť už pri stretnutí, pri každom podozrení spáchania trestného činu mohol byť Cigán nastoknutý na kôl alebo mu bola zoťatá hlava.

Vážení kolegovia, tento malý exkurz do histórie som neurobil preto, aby sme sa aspoň na chvíľu odpútali od našej tvrdej životnej reality, ale naopak, urobil som to preto, aby som takto lapidárne poukázal na skúsenosť overenú históriou. Je aj pre nás poučná snáď aj v tom, že spolunažívanie pri tak narušených vzťahoch, aké sú dnes, by malo mať určité pravidlá, ktoré sú o to žiadanejšie, že ich absencia zanáša do nášho spolužitia anarchiu a bezprávie. Avšak, okrem pravidiel budovania nových vzťahov absentuje dnes aj akýsi ludský rozmer prístupu k riešeniu prerokúvaných problémov. Chýbajú nám akési ústretové kroky z oboch strán. Kroky z jednej strany, s náručím plným ekonomických a sociálnych výhod sa neosvedčili, skôr uškodili samotným Rómom.

Je veľkou chybou, že v minulých desaťročiach sa nenadviazalo na práce urobené v období prvej československej republiky a Slovenskej republiky. Mali sme na Spiši osobnosti, ktoré sa priam s misionárskym zanietením venovali Rómom. Učili ich poctivej práci, kultúrnejšiemu životu a vzdelávali ich. Už málokto si dnes spomenie, že v Levoči boli niekedy triedy, v ktorých sa vyučovalo v cigánčine, že v Smižanoch

si Cigáni odbavovali bohoslužby vo vlastnej reči, aby pochopili aspoň to elementárne, že sú povolaní byť slušní, vzdelaní a užitoční. V týchto lokalitách sa v tomto období vlastnými rukami a svojpomocne stavali slušne murované domy a kriminalita bola javom takmer výnimočným. Súčasná situácia je však diametrálne iná, ba až hrozivá.

Nachádzame sa niekde na začiatku prekonávania množstva problémov, a preto, ak dovolíte, uvediem aspoň niektoré aktivity či počiny, ktoré na Spiši, konkrétne v okrese Spišská Nová Ves, v poslednom čase uvádzame alebo chceme uviesť do života pri riešení týchto problémov.

Vychádzame zo zásady, že u Rómov absentujúci vzťah k majetku iných je z veľkej miery zapríčinený tým, že nie sú vedení k uvedomelému vytváraniu vlastných hodnôt, vlastného majetku vlastným pričinením. Zaniknutú vlastnú samosprávu vajdov si nijako nenahradili a v bývalých národných výboroch, ani v terajších samosprávach miest a obcí nemajú primerané zastúpenie. Preto iniciujeme voľby vlastných rómskych starostov v jednotlivých osadách, čo sa už realizovalo v dvoch prípadoch, ktorí preberajú veľkú časť zodpovednosti za život medzi Romami a majú primerané postavenie v obecnom či mestskom zastupiteľstve. Urobili sa aj pokusy vytvárania vlastnej rómskej polície. V Nálepkove začínajú svojpomocne stavať rodinné domy z dreva a takej konštrukcie a priestorového usporiadania, ktorý je blízky ich predstavám o bývaní, ktoré uprednostňujú pred bývaním v bytovkách. Robia sa pokusy o premiestnenie rómskych osád do iných lokalít, samozrejme, s ich súhlasom, aby sa zlepšili často neľudské podmienky v doterajšom prostredí, aby ich negatívne pôsobenie prestalo byť zdrojom napätia a konfliktov. Ponúka sa im aj poľnohospodárska pôda na vlastné obhospodarovanie. Toto zvlášť niektorí prijímajú s pochopením, lebo pochopili všestrannú prospešnosť takéhoto riešenia ich nezamestnanosti a zabezpečovania obživy.

Pokúšame sa za pomoci katolíckej charity venovať zvýšenú pozornosť prestarnutým a opusteným Rómom a za pomoci niektorých duchovných pomáhame pracovať aj na ich morálnej obnove. V niektorých prípadoch sme zabezpečili aj právnu poradenskú výpomoc starostom a primátorom miest. Zvýšenú pozornosť všetci zúčastnení na týchto prvých krokoch venujú predovšetkým tým Rómom, ktorí z vlastnej vôle hľadajú východiská pre seba aj pre rómske spoločenstvo. Som toho názoru, že náprava chýb a omylov z minulosti v tejto sfére bude možná len pri veľkej obetavosti ľudí, ktorí budú schopní sa tejto práci obetovať. Tých by mala vláda podporovať. Som presvedčený, že nemôžeme v tomto kopírovať žiadne v minulosti často používané formálne usmerňovania z ústredia, lebo sú to problémy veľmi špecifické, ktoré si žiadajú aj špecifický miestny prístup, žiadajú si postupovať systematicky, ale uvážlivo a bez akéhokoľvek unáhlenia sa.

Viem, že len táto, povedal by som, bohumilá činnosť nemôže postačovať. Uvedomujem si, že pre tú časť Rómov, ktorá nemá a ktorá ani nebude mať záujem hľadať vlastnú záchranu zo súčasnej situácie a bude konať protispoločensky, bude štát nútený použiť aj represívne prostriedky a opatrenia. Nemôžeme sa ale stotožniť s tým, že vláda nám ich v tomto materiáli predložila takmer ako všeliek. Pokladám to za druhú krajnosť vládnej politiky voči Rómom, za druhý extrém. Chýba tu účasť ostatných rezortov. Veď je viac ako naivné predpokladať, že len represívne opatrenia vlády vyriešia celý problém zvýšenia kriminality a rómskej otázky.

Myslím si, že moje pochybnosti sú oprávnené najmä preto, že poznáme aký je stav v našej polícii. Vieme a pozorujeme to, že znova sa u časti príslušníkov polície zahniezďuje zneistenie vyvolané nerozvážnou a v mnohých prípadoch neodôvodnenou kádrovou politikou rezortu vnútra. Viacerí príslušníci prehodnocujú potrebu väčšej angažovanosti potom,

keď sa ukazuje, že ich výkon sa nehodnotí ani tak podľa vlastného výkonu, ale lojálnosťou či spoluprácou s veliteľmi oddanými a rešpektujúcimi požiadavky a názory miestnych a okresných funkcionárov vládnúcej strany.

Nakoľko viem, že obdobné poznatky majú aj ďalší poslanci, prosím pána ministra Tuchyňu, aby v záujme stability a spokojnosti v Policajnom zbore doplnil predložený materiál o správu, ktorá by obsahovala vyčerpávajúce údaje o personálnych zmenách na jednotlivých veliteľských postoch v Policajnom zbore Slovenskej republiky, a aby uviedol aj podnety a dôvody na ich odvolanie. Napokon by sa žiadalo vysvetliť, či personálne zmeny v Policajnom zbore Slovenskej republiky sú predpokladom pre zníženie kriminality a jej objasnenosti, alebo naopak, oslabujú funkčnosť a výkony polície na všetkých úrovniach. Je otázne, či takto destabilizovaná polícia bude schopná naplniť vládou navrhované opatrenia.

Napokon chcem požiadať vládu o informácie, aký podiel budú mať ostatné rezorty na riešení tohoto problému. Je nutné, aby nám vláda povedala niečo o svojich predstavách - faktickej, ekonomickej pomoci aj obciam a mestám so závažným nárastom kriminality, so zvýšeným počtom rómskeho obyvateľstva.

Pre absenciu práve týchto základných pohľadov na naozaj systémové riešenie prerokúvaného problému navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky neprijala navrhované uznesenie, ale aby predložený materiál vrátila vláde na dopracovanie aspoň o tie pohľady, ktoré som tu naznačil, aby takto doplnený materiál znova predložila plénu Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, pán podpredseda, aby o tomto mojom návrhu sa rozhodlo hlasovaním. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Javorskému. Hlási sa pán minister Zlocha, potom pán poslanec Matejka.

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pán poslanec bol zvedavý, či aj iné rezorty súčasnej vlády sa venujú problematike Rómov alebo aspoň sa podielajú na riešení týchto problémov. Môžem povedať, že niečo v tomto smere robí aj rezort životného prostredia. Svojho času, krátko po nástupe do funkcie boli za mnou viacerí predstavitelia Rómov, ktorí žiadali prostriedky na výstavbu vodovodov, kanalizácií alebo podobne. Samozrejme, že som ich oboznámil s postupom, ktorý treba urobiť, teda zabezpečiť projektovú dokumentáciu, spojiť sa s obcou, dať žiadosť. Samozrejme odvtedy viac neprišli. Mysleli si, že dostanú peniaze ako nejakí predstavitelia a že to vyriešia. Keď som sa svojho času pýtal pána podpredsedu na počet rómskych strán, z ktorých chodia za ním jednať sa, hovoril mi, že ich je okolo 40. Samozrejme, že dávať v každej obci prostriedky toľkým predstaviteľom nie je možné.

Spomínam si, že ešte počas môjho poslancovania vo Federálnom zhromaždení ma Rómovia v mojom rajóne pozývali na schôdze. Vystupovali so zaujímavým stanoviskom, proste chceli, aby boli hodnotení a braní ako ostatní občania. Väčšina z nich tvrdila, že nechcú pomoc, ktorá sa im dávala dlhé desaťročia, pretože vlastne im to veľmi nepomohlo. Som však presvedčený o tom, že vždy záležalo a bude záležať na samotných Rómoch. Rómovia už majú veľa inteligencie, lekárov,

právnikov, učiteľov. Lenže oni sa musia v prvom rade obrátiť ku svojim rodákom, k ostatným Rómom a viesť ich k trošku inému životu.

Pozrime sa do niekoľkých osád. Je to otrasné. Mal som možnosti byť na Spiši vo viacerých a človek skutočne nenachádza slov, aby tam nejak vyjadril svoje pocity. Ale to nevyrieši vláda. Môže vláda každej rómskej rodine - a u nás ich je niekoľko desaťtisíc - postaviť dom a kompletne ho vybaviť? Veď sa pozrime na bloky, ktoré zostali, ako vyzerajú - po roku, po dvoch sú zdemolované. Nízka je úroveň vzdelania. Máloktorý z nich je vyučený. Možno sa čudovať, že sú prví prepúšťaní a že sú prví nezamestnaní? Pozrime sa na naše školy. Do školy ich chodí veľmi málo, ale koľko máme osobitných škôl a koľko v nich je Rómov? Napríklad v Rudňanoch mi hovorili, že zo 160 detí v osobitnej škole je 158 Rómov.

Neviem, či som dobre videl pred chvíľou na balkóne aj starostu z Letanoviec. Mal som možnosť vidieť aj túto osadu. Tam takisto v nie veľmi veľkej dedine je osobitná škola, v ktorej väčšinou sú Rómovia, ktorí napriek tomu, že skončia osemročnú povinnú školskú dochádzku, ale končia tým, že sa nevedia podpísať. Toto v žiadnom prípade nevyrieši vláda za rok, ani za dva. Tu zrejme treba voliť trošku iný prístup a robiť nejaké iné opatrenia.

Ak chceli, aby boli posudzovaní ako ktorýkoľvek občan, potom majú také isté práva a povinnosti - chodiť do školy, z peňazí, aj z toho mala, ktoré dostanú, sa nejakým spôsobom zaodieť, a skutočne tie peniaze nemíňať za dva-tri dni a potom robiť to, čo robia napríklad aj nám v Slovenskom raji, že nám v národnom parku vytínajú stromy a devastujú prírodu. Za seba môžem povedať, že na riešenie niekoľkých obcí sme dali prostriedky z Fondu životného prostredia. Sú to Rudňany, osobitne sme museli riešiť problém vykurovania na sídlisku v Rimavskej Sobote na Dúžave, kde nekorunovaný rómsky

kráľ kráľoval tak, že terajší primátor má obavy, či vôbec prežijú terajšiu zimu. Aj tam sme poskytli prostriedky.

Veľmi som privítal iniciatívu starostky zo Spišského Štvrtku, ktorá mi poslala dva hárky podpísané Romami, že ak dostanú príspevok z Fondu životného prostredia na vodovod, budú robiť. Dostali alebo tie prostriedky dostanú. Som veľmi zvedavý, či sa o to pričinia. Teda bude záležať na samotných Rómoch, na ich inteligencii, myslím tých, ktorí už dosiahli nejaké vzdelanie, ako budú medzi nimi pôsobiť. Nakoniec, máme Katedru rómskej kultúry v Nitre. Máme medzi nimi množstvo hudobníkov a šikovných ľudí. Máme aj dosť veľa starostov, medzi nich patrí aj starosta z Letanoviec, ktorého som spomínal, že bol pred chvíľou na balkóne, ktorí vedia s Romami robiť, trošku ich zapoja do roboty, a som presvedčený, že za určitej pomoci vlády sa nám podarí zlepšiť, situáciu.

Teda nie je to len KDH, ale je to aj ministerstvo životného prostredia, ktoré sa venuje problematike Rómov. Okrem toho spracovávame jednu iniciatívu, ktorá je na Slovensku. Pokúsime sa hľadať prostriedky na budovanie určitých stavieb, ktoré by si Rómovia robili sami. To by bol náš taký malý príspevok k riešeniu problematiky Rómov nielen na Spiši, ale vôbec na Slovensku.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Javorský, potom pán poslanec Matejka.

Poslanec F. Javorský:

Snáď by stačilo toľko vďaka, pán minister. Vlastne ste potvrdili to, na čo som poukazoval, že práve tieto vaše pohľady a aj vaše zámery v tejto správe pri komplexnom riešení a systematickom a systémovom riešení chýbajú. Ďakujem vám.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Minister a člen vlády má prednosť, takže pán poslanec Matejka musí ešte chvíľu vydržať. Pán podpredseda vlády.

Podpredseda vlády SR R. Kováč: Vážený pán poslanec,

chcel by som upriamiť vašu pozornosť na názov tejto správy. Táto správa nemala byť štátnou politikou voči rómskemu etniku, táto správa hovorí niečo o bezpečnostnej situácii v oblasti, ktorú obývajú Rómovia, a návrh na jej akútne riešenie. Tie riešenia, o ktorých hovoríte, boli veľmi zaujímavé, veľmi dobré, ale majú predovšetkým uplatnenie v regióne pri decentralizácii. Tam je skutočná aktivita ľudí a tam sa tá aktivita aj objavuje. Pripravujeme veľmi zásadné materiály o riešení otázok resocializácie rómskeho etnika. Chcem vám povedať, že to nie je problém Slovenska a nerobme si ilúzie, že ho Slovensko vyrieši. Prosím vás, týchto ilúzií sa zbavme, pretože tento problém nie je dostatočne riešený v celej Európe. Takže, riešiť ho možno len účinnou medzinárodnou spoluprácou.

Preto by som vás prosil, pokiaľ máte záujem o komplexné riešenie všetkých otázok, nielen o otázky bezpečnosti, o ktorých hovorila táto správa, a o stave, ktorý je v Spišskom Podhradí a v ostatných okresoch, pretože tak sa tá

správa volá, na tento dotaz vám odpovieme, keď budeme mať pripravený komplexný materiál na riešenie s využitím všetkého dobrého, čo sa doteraz spravilo, ale aj s poukázaním na negatívne veci, ktoré sa doteraz spravili.

Ďakujem vám. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Prosím, pán poslanec Matejka.

Poslanec A. Matejka:

Vážení kolegovia, vážení členovia vlády,

prepáčte mi, že trošku budem zadýchaný, ale mám dosť vysokú horúčku, ale namojdušu, táto teoretická akupunktúra ma pomaličky lieči, pretože to, čo sme počuli, sú veľmi dobré myšlienky, ale len tak na prednášku do Rady Európy, ale nie do problému a toho priestoru, kde tento problém je. Predsa máme systém, náš štát má fungujúci systém - represívny i preventívny. Máme zákony. A kto nechce plniť zákony a neplní zákony - je to jednoduchá vec, pôjde preč. Smiali ste sa mi, keď som asi pred troma mesiacmi hovoril môj obsiahly referát o výchove, kde som prvýkrát zjednotil tento parlament. Povedal som vám, že teraz sa smejeme my, ale o nejakú dobu, keď sa budeme smiať nad týmto problémom, nad výchovou, budú sa nám smiať tí. Nebudem hovoriť o Cigánoch, budem hovoriť o nespratníkoch, lumpoch, podvodníkoch, kšeftároch, a už nech si to rozdelia oni, kto kam patrí.

Máme zákon. Máme možnosť použiť tvrdosť zákona. Máme všetko, čo k tomu potrebujeme, ale myslím si, že nemáme odvahu. Nebudem vás učiť a poúčať, čo je povinnosťou štátu voči občanovi a čo je povinnosťou občana voči štátu. To je zákon, to je dohoda, ako sa budú vzájomne voči sebe chovať. My sme sa tu celý týždeň neproduktívne párali s maďarskou otázkou. Už vtedy som poznamenal, že maďarská otázka je prechádzka ružovým sadom, pretože to sú naši spoluobčania, s ktorými sa dá diskutovať. Ale občania, ktorí sú na druhej strane, je to tiež určitá menšina. Neviem, pod akým názvom politických strán je zhromaždená, ale keby sme to brali podľa názvov politických strán, máme najkrajšie politické strany na svete. Všetci máme v nadpisoch všetko možné, len skutky sú trošku iné.

Zaoberajme sa otázkou čo spravíme s lumpmi, čo spravíme s podvodníkmi, s neprispôsobivými ľuďmi. To nie je otázka Spiša, to je otázka celého Slovenska. Potvrdzujem, že to nie je len otázka Slovenska, ale zasahuje aj za hranice nášho slovenského regiónu. Nepozerajme sa na to tak, že však nám to niekto vyrieši - Sörös nám to vyrieši, Wiesenthal nám to vyrieši. Nech príde Wiesenthal, nech nám poradí, ako to bude robiť. Nech nám donesie kamión peňazí, nech zaobstaráme políciu zdatných chlapov. Však sa v našich legendách hovorí, že to boli chlapi, čo sa nevmestili do dverí - máme takých chlapov - a poďme na to. Kto je nespratný, toho naučme, prevychovajme ho a aplikujme zákon na každého. Viem, že keby som ukradol jedno vrece zemiakov, bol by som pod tvrdou sankciou zákona - stopercentne to viem. Čo tu hovoríme o ľudských právach? O akých ľudských právach tu hovoríme? Je to dodržiavanie ľudských práv, keď jeden si môže dovoliť a druhý si nemôže dovoliť? Kto má právo utláčať mňa, účastníka väčšiny tohoto národa? Že moje deti nemôžu ísť o desiatej z amfiteátru z kina, pretože jedna určitá menšina v našom štáte ju utláča? že nemôžu ísť do kina? Tak čo tu hovoríme o ľudských právach? Aplikácia zákona nie je porušovanie ľudských práv, to je povinnosť nás všetkých. A bol by som rád, keby sa na pôde parlamentu tieto veci riešili, a nie, aby sme sa tu dohadovali jeden týždeň v neplodných diskusiách a zaostávali nám ostatné veci, ktoré k napredovaniu nášho Slovenska veľmi nutne potrebujeme, ale rýchlo, už zajtra.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Faktická poznámka - pán poslanec Kuzbert, potom Hanker a Frena.

Poslanec T. Kuzbert:

Nemôžem súhlasiť s tou častou vystúpenia pána poslanca Javorského, kde hovoril o personálnych zmenách alebo o personálnej politike vlády alebo ministerstva vnútra a toto dával do súčinnosti s destabilizáciou polície a dával to do súvislosti, že snáď preto stúpa kriminalita, lebo vládnuce hnutie tu robí nejaké personálne zmeny. Bol by som veľmi rád, pán kolega, keby ste toto konkretizovali, v ktorých okresoch tieto personálne zmeny na postoch veliteľov okresných polícií nastali.

Ďalej, veľmi dobre sa počúvalo to, čo ste hovorili, najmä tá časť, kde ste hovorili o demokracii, o tolerancii. Prekvapujeme ma, a som rád, že behom jedného roka ste zmenili svoj názor na tieto pojmy, a dúfam, že nebudete už jedným z nositeľov myšlienok, ktoré ste presadzovali v minulom parlamente ako predseda výboru pre bezpečnosť a brannú politiku.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Kuzbertovi. Pán poslanec Hanker.

Poslanec J. Hanker:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

dostala sa nám do rúk súhrnná informácia o bezpečnostnej situácii v Spišskom Podhradí, ktorá analyzuje najmä účasť Rómov na trestnej činnosti. Treba poznamenať, že táto informácia je len výsekom vážnych problémov, ktoré Slovensko s riešením rómskej, dá sa povedať špecifickej otázky má. Pre ilustráciu spomeniem, že počet Rómov v jednotlivých regiónoch Slovenska je diferencovaný. Napríklad na hlavné mesto Slovenska Bratislavu pripadá len 10 Rómov na tisíc obyvateľov. V Západoslovenskom kraji je to už 25, 8 Rómov na tisíc obyvateľov, v Stredoslovenskom kraji 29 Rómov na tisíc obyvateľov, ale už vo Východoslovenskom kraji je to 77, 3 Rómov na tisíc obyvateľov. Pochopiteľne, že v rámci týchto bývalých krajov sú okresy, kde počet Rómov na celkový počet obyvateľov je podstatne vyšší. Napríklad v okrese Rimavská Sobota pripadá 141, 6 Rómov na tisíc obyvateľov, v Spišskej Novej Vsi 103, 3 Rómov, vo Vranove nad Topľou 107, 4, v Rožňave až 126, 4 Rómov na tisíc obyvateľov tohto okresu.

Budeme schvaľovať rôzne sociálne zákony. Chcel by som povedať, že rómska otázka bude pre nás ešte ožehavejšia. Z prieskumu, ktorý robil Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny, keď hodnotil súčasnú situáciu etnických skupín z hľadiska zamestnanosti v minulom roku, boli zistené tieto skutočnosti: jedno diéta má 13, 5 % rómskych rodín, ostatných rodín 32, 3 %, dve deti má 32, 4 % rómskych rodín, ostatných 52, 6 %. Tri deti má 24, 3 % rómskych rodín, na ostatné rodiny pripadá 12, 0 %, ale napríklad 4 deti má 10, 8 % rómskych rodín a na ostatné rodiny pripadá len 2, 7 %. Pät a viac detí má až 18, 9 % rómskych rodín a len 0, 6 % ostatných rodín.

čiže, podľa môjho názoru, sa opatreniami uvedenými v tejto správe - nehovorím, že táto správa mala tento problém vyriešiť, ale týmito opatreniami sa rómsky problém v globále nevyrieši. V budúcnosti treba rátať s tým, že počet rómskeho obyvateľstva bude ešte stúpať. Túto skutočnosť a jej dôsledky treba riešiť zákonodarné, a k tomu treba prihliadať aj pri tvorbe a odsúhlasovaní sociálnych zákonov a ďalších noriem smerujúcich k zlepšovaniu podmienok života Rómov. Myslím si však, že bude nutné vykonať viac systémových preventívnych opatrení, ako dodatočne riešiť tieto problémy len represívne.

Chcel som podať jeden návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky odporučila vláde vypracovanie celkovej koncepcie stratégie prístupu k riešeniu rómskych problémov na Slovensku, ale ako som počul od pána podpredsedu vlády, táto problematika sa rieši, čiže od tohto návrhu ustupujem.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Hankerovi. Prosím, pán poslanec Frena.

Hlási sa niekto ďalší do diskusie? Pán poslanec Polka. Poslanec J. Frena:

Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, poslankyne, vážená vláda,

predložená súhrnná informácia o bezpečnostnej situácii nielen na teritóriu okresu Spišská Nová Ves, ale i v ďalších

okresoch Slovenskej republiky, najmä v tých, v ktorých rómska populácia je silnejšia, dáva odpoveď na otázku, prečo občania považujú kriminalitu za jeden z najznepokojúcejších faktorov v súčasnej dobe. Zhodujeme sa na potrebe urobiť zásadné kroky smerujúce minimálne na zmiernenie tempa rastu trestnej činnosti, úmyselne hovorím o zmiernení tempa, pretože si myslím, že o zastavení resp. znižovaní kriminality môže dnes rozmýšľať len nenapraviteľný optimista.

Z porovnania stavu kriminality v Slovenskej republike s vyspelejšími západnými krajinami vyplýva, ako to už niekoľkokrát povedal minister vnútra Slovenskej republiky pán Tuchyňa, že zatiaľ zaostávame, i keď rýchlo tieto krajiny doháňame. Ak sa zhodneme na tom, že živnou pôdou pre rast kriminality je i nezamestnanosť, rozpad systému hodnôt, pokles disciplíny, potom si musíme všímať z hľadiska možného faktoru rastu kriminality najmä vývoj miery nezamestnanosti v Slovenskej republike, ktorá má mimoriadny dopad na rómske obyvateľstvo. Do pozornosti parlamentu, ale i vlády odporúčam skúsenosti zo zahraničia, ak sa s ním už porovnávame, že z vysokej miery nezamestnanosti sa dole zostupuje veľmi pomaly. Krajinám trvá dva až tri roky, kým ju znížia o jedno percento. Veď napríklad v Nemecku predstavujú investície do východnej zóny 220 miliárd mariek, plus 80 miliárd mariek do aktívnej politiky trhu práce, pričom miera nezamestnanosti v tejto zóne predstavuje 10 %. Dnes v Slovenskej republike dosahujeme približne 14-percentnú mieru a podľa výhľadu vlády by sme mali dosiahnuť až 24 %.

V tejto súvislosti nemôžem nepoložiť otázku: Je náš občan ochotný resp. dokedy bude ochotný akceptovať takýto vývoj zvlášť v okresoch, kde je nielen vysoká nezamestnanosť, ale je veľká koncentrácia rómskeho obyvateľstva? Túto otázku nemôžeme obísť lacnou odpoveďou. Bolo by to, podľa mňa, nezodpovedné, najmä ak občanovi zostáva naučiť sa s kriminalitou žiť. Bolo by však veľmi nedobré, keby si na kriminalitu

zvykol. V stanovisku predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť sa okrem iného hovorí o dani demokracii a humanizmu, ale i o potrebe komplexnosti riešenia situácie. S tým súhlasím a zastávam názor, že tu by sme skutočne s nápravou veci nemali otálať. a pritom nájsť i odvahu pri plnom rešpektovaní demokracie, práv a slobôd občanov vrátiť sa v tomto smere k prístupom, ktoré sa v predchádzajúcom období osvedčili.

Za znepokojujúci považujeme pokles právneho vedomia občanov. Nekradnú len Rómovia. Zvaľovanie všetkého len na nich by bolo neobjektívne. Mohlo by to smerovať, k hľadaniu vinníka a nemusel by byť odhalený práve ten pravý. Občan sa často dovoláva príkladnosti či už pracovníkov štátnej správy a samosprávy, zvlášť, ich funkcionárov. Pri všetkej úcte k tým, ktorí sú v tomto smere príkladom, sú však aj takí, ktorých právne vedomie výrazne zaostáva. Bolo by možné hovoriť, o viacerých príkladoch, avšak obmedzím sa na prípad Spišského Podhradia, kde už v známej kauze sa primátor a mestské zastupiteľstvo dovolávali práva v mene občanov a pritom prijali všeobecne záväzné nariadenie v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktoré obmedzovalo práva inej skupiny občanov a nebolo ochotné akceptovať, rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení tohto nariadenia. Osobitnú pozornosť, by si zaslúžilo i konanie niektorých funkcionárov mesta a mestskej polície, ktoré sú uvedené v správe resp. v súhrnnej informácii. Bolo by skutočne vážnou chybou, ak by sme oceňovali počínanie takých mestských policajtov, ako sa prezentovali dvaja z mestských policajtov v Spišskom Podhradí. Jednému z nich krajský súd uložil okrem iného trest zákazu výkonu funkcie verejného činiteľa. Napriek tomu primátor mesta Spišské Podhradie ho vo funkcii veliteľa ponechal.

Na tomto príklade je možné uviesť, i ďalší poznatok, že boj s kriminalitou dnes zostal najmä na polícii. Nevyužívajú sa dostatočne tie možnosti, ktoré dáva zákon o obecnom zriadení v § 4 ods. 3 písm. m/, a iné právne normy, čo vedie k nesprávnemu názoru, že štátna polícia je jediná zodpovedná za poriadok, majetok a bezpečnosť občanov. Rast trestnej činnosti, pocit ohrozenia občana vedie k požiadavkám a volaní po zvyšovaní represií, čo však odborníci ani zďaleka nepovažujú za riešenie. Ukázal to aj príklad Spišského Podhradia, kedy postup primátora mestského zastupiteľstva sa stretol s podporou starostov a primátorov nielen regiónu Spiš. Prípad Martin len potvrdzuje, že situácia, kedy občania berú zákon do vlastných rúk, je spoločensky neakceptovateľná.

Z osobného poznania môžem povedať, že situáciu kriminality v Spišskom Podhradí nepovažujem v porovnaní s inými obcami a mestami Slovenskej republiky za výnimočnú, i keď si viem predstaviť i celkom iné spolunažívanie medzi občanmi. Nielen táto kauza ukázala, že doposiaľ sa nepodarilo prekonať bariéru občan-policajt, ktorého občan ešte stále nepovažuje za svojho ochrancu. V tomto smere by mohli viac urobiť i masovokomunikačné prostriedky za aktívnej spolupráce s tlačovými odbormi ministerstva vnútra a Policajného zboru Slovenskej republiky. Do riešenia kriminality by sa okrem orgánov činných v trestnom konaní mali oveľa intenzívnejšie zapojiť orgány samosprávy, ale tiež odborné inštitúcie, ktorých práca v tejto oblasti je nenahraditeľná, aby sa Spišské Podhradie v Slovenskej republike už neopakovalo.

Preto považujem za potrebné zintenzívniť prácu Komisie vlády pre prevenciu a boj s kriminalitou, aby táto čím skôr nadobudla systémový charakter tak, ako sa po tom už na tomto zasadnutí volalo. Odporúčam schváliť navrhnuté opatrenia a prijať uznesenie tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila koncepciu komplexného riešenia rómskej problematiky v termíne do 31. 12. 1993.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Draxlerová. Poslankyňa A. Draxlerová:

Nehnevajte sa, vážení kolegovia, ja som roky učila na osobitnej škole a roky som s Romami pracovala. Veľmi ma mrzí, pán poslanec, že ste tu hovorili o nezamestnanosti. Keby ste sa obrátili na úrady práce, povedali by vám, že mnohí Rómovia, ktorým ponúknu miesto, idú do podniku, kde si dajú potvrdiť, že ich tam nechcú. Vyslovene nechcú robiť. V lokalite, kde žijem, to je okres Košice-vidiek, máme v našej obci 800 Cigánov z 5 000 obyvatelov, máme len 10 Rómov, čo sa prihlásili. Čiže viem, väčšina mi povie: A načo budem robiť ? Však aj tak právo je na mojej strane. Musím dostať podporu, musím dostať sociálne. Tu mi nehovorte, že prinútite vládu, aby za pol roka to zmenila. Každý, čo tu sedíme, nesieme následky, roky-rokúce sme boli vychovávaní k tomu, že im je všetko dovolené. A chceme za tri mesiace prinútiť vládu, aby s nimi spravila poriadok? A koncepciu?

Prosím vás, čo sa týka prevencie, prichádzajú k nám deti, ktoré nepoznajú základné hygienické návyky. Dva roky sa tieto deti učia spoznávať hygienické návyky. Učila som na osobitnej škole. Môžem povedať, že od jedného kolegu, ktorý so mnou učil, nevyšiel Rom, ktorý by nevedel čítať a písať. Sú to mentálne zaostalé deti, sociálne, veľmi málo je tam proste zdravotne.

Okrem toho hovorili ste o spojení občan-policajt. Prosím vás, aká môže byť úcta k policajtovi, keď pán poslanec Javorský tu dá, že sú politicky menení. Však policajti nie sú predsa organizovaní v žiadnej politickej strane. A pokiaľ policajt nebude mať určité právomoci, tak ani v cigánskej

osade nič nespraví. Skúste vojsť do nejakej cigánskej osady a skúste sa s nimi porozprávať, a potom vystúpte s tým, že chcete koncepciu. A potom - toľko rečí čo tu odznelo - skúste vydať koncepciu, spravte koncepciu. Kľudne pridáme, čo my vieme, sadnime si na to, a nedávajme všetko na krk vláde. Každý žijeme medzi tými občanmi.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Polka, potom Bárány a potom Javorský. Poslanec L. Polka:

Vážené kolegyne, kolegovia,

veľmi nerád zneužívam posvätnú parlamentnú pôdu na nejaké osobné polemiky, ale nedá mi, aby som nereagoval na jednu poznámku pána poslanca Javorského, ktorého prácu si nesmierne vážim a som rád, že navrhol niektoré veci, ktoré sa dajú skutočne rýchlo realizovať, ale pokiaľ ide o tzv. zneistenie policajných dôstojníkov resp. pracovníkov polície, musím konštatovať, že táto poznámka bola neodôvodnená a nepodstatná. Počas mojej práce v parlamente - a vykonávame skutočne dôslednú kontrolu nad činnosťou predovšetkým polície i novovzniknutéj armády, kolegovia to môžu potvrdiť - boli zmenení štyria velitelia, resp. v štyroch regiónoch s tým, že ešte jedna vec je neukončená. Konkrétne v Dunajskej Strede bol vymenený veliteľ na vlastnú žiadosť. V Komárne bol odvolaný veliteľ na základe výsledkov previerky, boli tam nedostatky v hospodárení s finančnými prostriedkami nie ním priamo osobne, ale jeho podriadenými, za čo zodpovedá. A odvolaný bol veliteľ v Spišskej Novej Vsi takisto na základe výsledkov komplexnej previerky, ktorú tam vykonáva asi 40 pracovníkov ministerstva vnútra - za číslo neručím,

ale bola to kompletná previerka. Odvolaný bol pre nedostatky v riadiacej práci. Rieši sa prípad okresného veliteľa v Bardejove, kde na základe výsledkov komplexnej previerky i na základe osobnej návštevy ministra vnútra a mojej a niektorých ďalších poslancov sme zistili flagrantné nedostatky v riadiacej práci. Tam okresný veliteľ nevie, kde sa mu pohybujú príslušníci polície a koľko ich je v rámci okresu. To sú všetky štyri zmeny vo funkciách okresných veliteľov, kde by aký taký vplyv mohol byť.

Niektoré ďalšie zmeny, ktoré sa uskutočňujú trebárs na policajnom prezídiu v osobe veliteľa kriminálnej polície Slovenskej republiky, alebo šéfa kriminálky v Bratislave, všetky tieto zmeny boli na vlastnú žiadosť a ďalšie pracovné zaradenie týchto pracovníkov dokumentovalo, že fakticky sa dokázalo to, z čoho boli podozrievaní, že spolupracovali s organizáciami, ktoré ich potom neskôr zamestnali. Ale odišli na vlastnú žiadosť neboli to žiadne politické intrigyChcel by som vám ešte dokázať, že výbor sa zaoberá personálnou prácou ministerstva vnútra. Do konca septembra predkladá ministerstvo vnútra na rokovanie výboru zásady personálnej práce, kde budeme hodnotiť nielen jednotlivé prípady, kde sa hodnotia náčelníci alebo velitelia, ale celkový komplex v personálnej práci ministerstva vnútra, vrátane výchovno-vzdelávacích procesov, vrátane spôsobu ďalšieho vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie. Čiže, zneistenie policajných dôstojníkov je možno skutočne problém spišskonovoveský a veľmi iluzórny. Osobne by som bol rád, keby boli títo dôstojníci oveľa neistejší, než sú.

Môžem vás ubezpečiť ako bývalý odborár alebo pracovník odborov, že zákon číslo 410/1990 Zb. o služobnom pomere policajtov poskytuje policajtom oveľa vyšší rozsah odborárskych práv a oveľa vyšší stupeň v oblasti garancií - pán

podpredseda vlády to môže potvrdiť - než je to u civilných pracovníkov podľa Zákonníka práce. Je svojím spôsobom paradox, že novokoncipované policajné odbory dokázali aj zásluhou predsedu branno-bezpečnostného výboru pána Javorského vymôcť vyšší rozsah oprávnení než majú odborári v civile. Sú to napríklad: právo na odvolanie sa k súdu, právo ochrany jednotlivých i vyšších dôstojníkov polície. Takže tento problém, môžem vás ubezpečiť, skutočne nie je. Je to problém niekedy morálneho kódexu policajných dôstojníkov, že sa sami utiekajú do lona politických strán a vetria, ako sa asi bude situácia vyvíjať, ale to už je problém hlbší, problém celej morálky.

Ešte mi dovoľte na záver jednu poznámku. Skutočne by som chcel oceniť v príspevku pána Javorského problém alebo názory na riešenie rómskeho problému. Osobne sa domnievam a v tom sa asi zhodneme, že riešením alebo základným prístupom je tu decentralizácia riešenia tohoto problému. Veľkohubé plány rozličných ústredných výborov alebo rozličných vlád na riešenie cigánskej, resp. neskôr rómskej problematiky sa ukázali ako neúčinné. Prijímať tu zásady riešenia, že z pozície vlády či z pozície niektorých parlamentných orgánov sa táto otázka vyrieši, je nereálne. Decentralizácia, myslím v tom zainteresovanie predovšetkým Rómov, zainteresovanie inštitúcií pôsobiacich v regióne, to je alfa a omega. Myslím si, že tam je riešenie, aby sme prestali byť hluchí, slepí k vlastným problémom, aby sme sa nespoliehali na vládu, na Pána Boha, na stranu alebo na niekoho iného. Musíme si tento problém vyriešiť sami. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Polkovi. Pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

len veľmi stručne v rámci faktickej pripomienky - myslím si, že je správne, že v diskusii začíname pomaly oddeľovať problém bezpečnosti v jednom meste alebo v jednom regióne od celkového riešenia rómskej problematiky. Pri tom prvom nám viac-menej môžu pomôcť represívne bezpečnostné opatrenia, pri tom druhom už asi menej. Keď tu pani kolegyňa hovorila o koncepcii, že za tri mesiace ju nemožno realizovať, má úplnú pravdu. Nikto ani nechce, aby sa problém vyriešil za tri mesiace. Tri mesiace, alebo ak by bol návrh na inú, dlhšiu dobu, prosím, sú primeranou dobou na vypracovanie projektu predstavy ako k otázke pristúpiť, ako trebárs povzbudiť lokálne iniciatívy, o akých hovoril aj pán kolega Javorský. Pani kolegyňa hovorila, aby sme predložili obdobnú koncepciu. Môžem odpovedať len takto: Ak budeme mať k dispozícii, ak budeme mať možnosť využiť štátny aparát, behom niekoľkých mesiacov je možné takúto koncepciu predložiť.

Problémom u policajtov, podľa mňa, nie je nedostatok právomocí, ale ich nedostatočný výcvik. To opäť nie je vina toho chudáka strážmajstra na ulici, že sa mu nedostalo až takého výcviku, ale skutočne polícia na Slovensku si dnes nemôže sťažovať na nedostatok právomocí. Ak si na to sťažuje, buď už tu ide o snahu prekročiť bežné demokratické štandardy, alebo častejšie o neznalosť vlastných právomocí.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Javorský, potom pani poslankyňa Draxlerová.

Poslanec F. Javorský;

Chcel by som len nejako zdôrazniť, že nezvyknem hovoriť niečo, čo nemám podložené. Keď som tento výrok či úsudok urobil, môžem povedať, že nie všetky informácie o podnetoch na odvolanie sa dostávajú do vášho výboru, pán predseda. A keby ste si chceli v prípade Spišskej Novej Vsi overiť, vyžiadajte si od ministerstva vnútra listy okresných funkcionárov HZDS zo 17. júla 1992 a z 3. augusta 1982, na základe ktorých začalo šetrenie, a nielen na Policajnom zbore, ale aj v širšom okruhu. Samozrejme, nič sa z toho nepotvrdilo. Potom sa štyrikrát opakovali ďalšie kontroly. Ale to len aby ste chápali, a to by som povedal aj pánu kolegovi poslancovi, že práve v tom je moje plus, že od minulého volebného obdobia som sa vlastne nezmenil. Aj vtedy som bol demokratom, aj vtedy som bol tolerantný, a dnes som takisto. Problém je len v tom alebo podstatné je to, že váš pohľad na mňa sa, chvalabohu, takto pozitívne mení.

Mrzí ma jedno, že snáď moje vystúpenie vyznelo tak, že aktivity, ktoré som spomínal, robí len KDH. Snáď len z nedocenenia toho, čo som povedal, som nespomenul napríklad takú skutočnosť, že v Nálepkove celú akciu výstavby drevených rodinných domov robí starosta, ktorý je za SDĽ. Tam proste neberieme v tomto prípade ohľad na straníckosť. Každý, pokiaľ vládze, vie, prispieva k riešeniu tohoto problému bez toho, že by sme šli na nejaké koncepcie. Vychádzame zo života, zo skúseností, ktoré máme s Romami.

Ďakujem za pozornosť:. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Javorskému. Pani poslankyňa Draxlerová.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Pánu poslancovi Bárányovi by som chcela povedať, že neviem načo potrebuje štátny aparát k tomu, aby dal svoje názory na papier. Myslím si, že svoje názory a myšlienky nosíme v hlave, môžeme sa spojiť s kolegami a môžeme to takisto spraviť, k tomu nepotrebujeme štátny aparát.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Bogdan. Poslanec P. Bogdan:

K tomu, čo povedala pani poslankyňa Draxlerová, by som chcel povedať, že takto sa to robilo doteraz neustále, a preto sú také výsledky aké sú - okrem iného. K tomuto problému, pretože je to veľmi široký problém, sa musí pristupovať vedecky, a to sa, samozrejme, nedá za pár mesiacov. Musia sa urobiť nejaké seriózne sociologické výskumy a iné potrebné veci, a potom toto riešiť, lebo ináč budeme kráčať tak, ako sme kráčali v posledných desaťročiach a nič nevyriešime. Zamýšľal sa niekto napríklad nad tým, prečo majú napríklad rómske deti problémy v škole? Len preto, že niektoré z nich alebo značná časť sú mentálne zaostalé? Je tam aj príčina jazyka, jazyková bariéra, takže nemožno to takto jednostranne posudzovať.

A chcel by som sa ešte spýtať pána podpredsedu vlády - vo svojom úvodnom slove hovoril o tom, že sa sleduje kriminalita Rómov nie podľa národnosti alebo príslušnosti k etniku, ale, že je to určitá záujmová skupina, keď som si dobre poznamenal. Chcel by som sa spýtať, podľa čoho sa posudzuje príslušnosť k tejto záujmovej skupine. Podľa farby pleti, alebo podľa toho, akú národnosť majú zapísanú prislušní občania, ktorí sa dopustia trestného činu, v úradných dokumentoch? Myslím si, že to určitým spôsobom znevýhodňuje príslušníkov rómskeho etnika, pretože sa robí zlé meno celému etniku, i tým, ktorí sú slušní.

Podpredseda NR SR J. Prokeš.

Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Fekete, pán poslanec Frena.

Poslanec J. Fekete:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

predovšetkým sa tu zdôrazňovalo slovo koncepcia. Nám tu výstrižok z novín, z Literárneho týždenníka. Bolo svetové kolokvium v Štrasburgu i v Liptovskom Mikuláši. Ide o Literárny týždenník 19/1993. Celý svet má problém s Romami. A teraz sa zamyslime nad tým, keď má celý svet problémy, že kde je chyba, či v celom svete alebo v Rómoch. Podľa môjho názoru existuje iba jedna jediná koncepcia. Musia pracovať sami na sebe. Sami seba musia pozdvihnúť. Doteraz aj u nás sme ich učili natŕčať ruky. To osobne považujem za jednu z najväčších chýb minulého režimu. Lebo takto sme si v minulom režime vytvárali priestor, že sme demokrati.

Dovolím si zacitovať, ako sa na vec pozerajú Rómovia jedného týždenníka, ktorý vydávajú. Mimochodom, stojí korunu. Je to trojčíslie 32, 33, 34 Romano lilo. Dobre počúvajte, čo jeden z nich napísal: "Som presvedčený, že svoje práva si musíme vybojovať. Nikto nám nič nedaruje. A čakať s dôverou v ľudský rozum? Už dnes sme svedkami pogromov na Rómov po celom území Slovenska. Rasizmus má u nás azda najživšiu pôdu v celej Európe. To, že nie sú u nás také pomery ako v bývalej Juhoslávii alebo v Sovietskom zväze, je zásluha Rómov, nie gadžov. Jednotliví predsedovia okresných výborov by nám mali povedať to isté. Nechcem písať o konkrétnych prípadoch výpadov voči Rómom, chcem len poukázať na štátnu moc ako ona rieši problémy. Každý incident označí za výtržnosť poukázaním na negatívny spôsob života Rómov. Paragraf o zákaze rozširovania a propagovania rasizmu a fašizmu si nechce pripustiť, pretože by musela skladať účty v Rade Európy. Toto je holá skutočnosť a žiadna iná. Samozrejme, že tým, ktorí Rómov nenávidia, to vyhovuje a snažia sa to využiť. " Na záver: "Preto je dôležité nespoliehať sa na almužnu od vlády, keď právo máme dostať oveľa, oveľa viac. Kultúra nestačí. Rómov treba riešiť komplexne, pretože patria medzi spodinu Slovenska a je len na nás, aby sme už prestali žobrať o to, čo nám právom náleží. Je len na vláde, aby si plnila svoje povinnosti. "

Okrem toho ešte taká drobnôstka, napokon som to nedávno prežil na vlastnej koži. Veď v podstate oni sa z nás, ľudia, smejú. Oni nás strašia nami. Tu je príklad: "Poď domov, gádži ťa zoberú. " My máme ponúkať koncepciu? To je v nich. My môžeme podať pomocnú ruku, ale pomocnú ruku treba podávať iba do istého času. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Hlási sa niekto ďalší do diskusie? Pán poslanec Frena.

Poslanec J. Frena:

Vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som zareagoval na to, čo tu odznelo po mojom vystúpení. Chcel by som odpovedať pani poslankyni Draxlerovej. Doslova si kladiem otázku, kto potom je zodpovedný za to, že práve týmto našim spoluobčanom jednoducho

formálne potvrdí, že sa uchádzali kdesi o prácu. Vo svojom vystúpení som hovoril o tom, že nám chýba právne vedomie, a nielen jedným alebo druhým, ale myslím si, že musíme pracovať spoločne. Ak som tu hovoril o nezamestnanosti, chcel som vo vystúpení dokumentovať určitú priamu súvislosť. Odporúčal by som, aby sme si doplnili do tabuľky číslo 5 aká je nezamestnanosť v jednotlivých okresoch, a uvidíme, aký to má súvis s počtom Rómov žijúcich v týchto okresoch. A ak si predstavíme, že tá krivka nezamestnanosti má rásť, zrejme v tých okresoch budú mať veľmi zložitú pozíciu.

O tretom probléme tu už vlastne bolo hovorené. Nešlo mi o to, ako ma pochopila pani Draxlerová, že tu ide o vypracovanie koncepcie za tri mesiace, resp. povedala, že už o riešenia. Vonkoncom, ani zďaleka nie som taký optimista. Som realista a viem, a to ukázala aj diskusia, že je to širší problém a týmto problémom sa budeme musieť zaoberať spoločne, všetci, ktorí máme čo k tomu povedať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Frenovi. Prosím, podpredseda vlády pán Roman Kováč.

Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Ak dovolíte, povedal by som dve pripomienky. Pán poslanec Javorský, minulý týždeň ste sa rozprávali s pánom ministrom vnútra o dôvode odvolania veliteľa okresného veliteľstva v Spišskej Novej Vsi. Oboznámili ste sa so spisom o výsledku previerky na okresnom veliteľstve a konštatovali ste, že na odvolanie bol objektívny dôvod. Neviem, prečo ste o tomto rozhovore tu nehovorili.

Po druhé - pán poslanec tu hovoril o jazykových problémoch rómskych detí. V podstate objavil objavené. Skončil experiment so zavádzaním nultého ročníka, kde sa kombinovaným spôsobom vyučuje po slovensky aj rómsky. Tento experiment sa rozširuje už nie ako experiment, ale ako riadna metóda do oblastí, kde je koncentrovaná rómska populácia. Chcem povedať, že takáto metóda je veľmi úspešná, pretože deti sa lepšie koncentrujú pri výuke, majú lepší prospech, ale chcem vám súčasne povedať, že narazíme opäť na obrovský problém, opäť budú protestovať rôzne výbory, pretože nie je jednoducho možné zavádzať takúto výuku, pokiaľ rómske deti nebudú koncentrované v jednej triede. Jednoducho nemáme toľko rómskych učiteľov. A v tú ranu budeme opäť obvinení zo separácie rómskych detí. Takže narazíme aj na takýto vážny problém. Ale hovorím, že o tejto situácii vieme. Máme škôlky, kde sa hovorí aj vyučuje rómskym aj slovenským jazykom, snažíme sa po dohode s dekanom Vysokej školy pedagogickej v Nitre rozšíriť počet učiteľov, ktorí by zvládli rómsky jazyk tak, aby táto kombinovaná výuka mohla byť zabezpečená.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem podpredsedovi vlády. Pán poslanec Javorský. Poslanec F. Javorský:

Žiaľ, pán podpredseda, musím vás poopraviť. Nehovoril som, že sú dostačujúce, ale že to je jeho vec, keď situáciu hodnotí tak, aby to riešil v prípade, že nie sú tam iné dôvody na odvolanie. V priebehu soboty a nedele som dostal kópiu týchto listov, takže môj pohľad na dôvod odvolania sa zmenil. Myslel som si, že sú len vecné dôvody, ktoré v tejto správe boli. Preto som povedal: je to vaša vec, riešte to. Ale nepovedal som, že sú dostačujúce alebo že s tým súhlasím. Vlastne ani nemám žiadne právomoci do toho hovoriť. Medzitým som dostal proste podklady, ktoré hovoria, že podnet na odvolanie tohto pána veliteľa začal v júli roku 1992. Preto som sa aj tak vyjadroval.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Javorskému. Hlási sa ešte niekto ďalší? Pán poslanec Chamula.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predsedajúci, vážení traja členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

na začiatku som si povedal, že k tejto problematike sa nebudem vyjadrovať, ale nakoľko žijem v okrese, ktorý okrem mnohých smutných prvenstiev má aj jedno, ktoré súvisí s týmto problémom, a to je prvenstvo v počte rómskych obyvateľov v okrese, ktorí tvoria takmer 19 %, chcem povedať, že za minulého režimu tu sa udial celý rad experimentov, boli vypracované stostranové elaboráty, rozbory, sociologické a psychologické výskumy, bolo im postavené nové sídlisko - a vlastne nič sa neudialo. Riešenie tohto problému, myslím si, je v každom z nás. Zamyslime sa a pozrime sa do seba. Dokážeme napomenúť rómske dieťa, ktoré robí nejaký zlý počin? Otočíme sa chrbtom lebo sa nechceme do nich miešať. Medzi nimi sa tiež nachádzajú, hoci vo veľmi malom počte ľudia, ktorí majú záujem žiť poriadne ako ostatní. Dokážeme ich určitým spôsobom vyzdvihnúť a predložiť ich ako príklad?

Bol som členom určitej komisie, ktorá rozoberala kauzu rómske sídlisko v Rimavskej Sobote, a to v januári tohoto roku. Je totiž mylné tvrdiť, že mestské

zastupiteľstvo v našom meste a pán primátor v tejto kauze nemajú určitý vlastný podiel viny. Veď kto schválil, aby toto sídlisko bolo dané do správy človeka, ktorý je dnes obvinený zo súbehu siedmich

trestných činov? Kto mu dal povolenie na podnikanie, keď jeho trestný register nebol taký, aký vyžadujú predpisy o udeľovaní živnostenského listu alebo pôdnikáteľkého oprávnenia? Rómovia?

Ďalej tu bolo povedaných niekoľko príkladov, alebo bola tu spomenutá polícia. Som jeden z tých, ktorý dosť kriticky sa vyjadruje vo vzťahu k polícii. Chcel by som tu pripomenúť, že nový zákon o polícii dáva polícii určité možnosti, čo sa týka prevencie aj represie, lenže postavme si otázku tak, že asi pred poldruha mesiacom som cestoval autom z Bratislavy do Rimavskej Soboty a zastavilo ma 9 cestných kontrol. Bolo pekné slnečné počasie. Je únosné, aby sa to dialo takto, keď za 10 minút ukradnú automobil z parkoviska pri sídlisku, keď kdesi olupujú penzistov, občanov, ohrozujú im zdravie? Prečo títo policajti nie sú tam, kde v prvom rade by v súčasnej situácii, v súčasnej dobe mali byť, aby chránili občana a potrestali gaunera, ktorý tomuto občanovi bráni v normálnom pokojnom živote a v práci?

Ešte čo sa týka školstva - samozrejme, ponúkame im školy, majú možnosti, atď. Lenže položme si otázku: Ako ich máme učiť, keď odmietajú chodiť do školy? Veď sú triedy, kde, povedzme, je 20 alebo 25 cigánskych detí a chodia do školy piati, šiesti. Aké prostriedky nájsť na to, aby sme ich presvedčili o tom, že by do školy mali chodiť? Teda myslím si, že riešenie tohto problému nie je vôbec na vláde, ale predovšetkým na regiónoch, na regionálnych zastupiteľstvách, na mestských a obecných zastupiteľstvách, na prístupe a určitej reálnej koncepcii, ktorú by každé mestské a obecné zastupiteľstvo, kde Rómovia žijú vo vyššom počte, malo mať, a mali by sa zaoberať týmto problémom. Lenže, bohužiaľ, ešte som nevidel a nečítal, kde, v ktorom meste, v ktorej dedine, v ktorej obci by takáto koncepcia existovala.

Ešte by som chcel pripomenúc - nerád by som bol, aby sa aj naďalej hovorilo, alebo aby sa naďalej ozývali oni k nám: Ako budete pracovať, tak budeme žiť. Oni to totiž rozširujú teraz na ďalšie: Koľko nám dáte, toľko strovíme.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Chamulovi. Hlási sa ešte niekto ďalší? Pán poslanec Neuwirth.

Poslanec A. Neuwirth:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení kolegovia,

chcel by som povedať, že v každom z týchto príspevkov boli určité pozitívne prvky. Každý svojím spôsobom chcel nejako prispieť k tomuto riešeniu. Len veľmi jednostranne mi vyznel príspevok kolegu Feketeho, ale viem, že to tiež nemyslel iba takto z jednej strany. Určité prvky vzájomnosti najviac zaznievali z príspevku kolegu Javorského. Myslím si, že si musíme konečne osvojiť jedno, že ide o interpersonálne vzťahy nielen v otázke rómskej, ale za môjho života to bola otázka židovská, maďarská, nemecká, atď. Myslím si, že niet takejto otázky, ale existuje otázka Slovensko-židovská, slovensko-maďarská, slovensko-romská. A predovšetkým, keď chceme nápravu, musíme začať každý zo svojej strany. Pozrime sa na to podľa princípu vzájomnosti a povedzme si, že všetci spolu na základe tých podnetných pripomienok, čo tu boli, budeme túto otázku riešiť. Tento zásadný postoj, myslím, by sme mali zdôrazniť v celom probléme. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa ešte niekto? Pani poslankyňa Bauerová.

Poslankyňa E. Bauerová:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

s údivom i prekvapením som počula niektoré vystúpenia. Ak ústava hovorí o tom, že všetci sme si rovní v právach, je potom namieste konštatoval ako smutnú skutočnosť, koľko percent je takého alebo iného etnika? Chcela by som povedať, že ak určité etnikum a určité spoločenstvo nemá dosť vlastných síl, vlastnú energiu na to, aby sa dostalo z marginálneho postavenia na primerané postavenie v spoločnosti, zrejme je potrebná pomoc zvonka. Ak budeme zatvárať oči pred sociálnou skutočnosťou, sociálne napätie môže prerásť do sociálnych konfliktov. Veľmi by som chcela podporiť návrh nielen preto, že ide o menšinu, ale ide naozaj o sociálny problém, ktorý tu môže prerásť do sociálneho konfliktu. Vo svete je celý rad príkladov na to, že existujú sociálne programy, národné programy riešenia sociálnych problémov, ktoré naozaj si vyžadujú hlbokú analýzu. A v tomto prípade to bude špecifické tým, že to treba postaviť na trošku inom systéme hodnôt, zrejme na iných stimuloch, na vnútorných motívoch, ktoré nie je možné dať jednoducho od zeleného stola, ale vyžaduje to hlbšiu sociálnu analýzu, hlbší prístup k týmto problémom. Verte tomu, že tento problém nosí v sebe naozaj veľmi silné sociálne napätie, ktoré nie je možné zmietnuť ani zo stola ani tváriť sa, že neexistuje.

Chcela by som naozaj podporiť návrh, aby sa na týchto záležitostiach, na programe pre túto sociálnu skupinu, pre

túto národnosť, pre toto etnikum pracovalo, hoci aj regionálne odlišne, lebo určite táto spoločnosť tiež nie je jednoliata, ale je diferencovaná, u ktorej je potrebné pristupovať ako k diferencovanej spoločnosti. Ale tváriť sa, že tento problém neexistuje alebo tu vytvárať nejaký tribunál a vyslovovať súdy bez hlbšej analýzy, myslím si, že nie je namieste.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni. Len za seba si dovolím povedať, že počul som tu viacero návrhov, úvah, ale, že by tu bol niekto vyniesol súd, sa mi nezdalo. Ale to hovorím za seba.

Ešte niekto? Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Prosím vás, tu znejú skutočne krásne slová, ako hovorila pani kolegyňa, ale máme tu jedno politické hnutie, ktoré má v názve Egyúttélés, a som presvedčený o tom, že všetky politické strany bez rozdielu, keď toto hnutie predloží a svoju energiu bude vybíjať práve na riešení tejto veľmi závažnej situácie, všetci, ako tu sedíme v parlamente, toto hnutie budeme bezvýhradne podporovať a všemožne mu pomáhať. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Duka-Zólyomi.

Poslanec Á. Duka-Zólvomi:

Ďakujem pánu poslancovi, že toto upozornenie odznelo. Áno, máme v programe spoluprácu s Romami. Ešte jedna poznámka: ak budeme vládnym hnutím, zrejme môžeme k tejto otázke inak pristúpiť. /Šum v sále. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Matejka. Poslanec A. Matejka:

Skutočne len jednu vetu: Prečo tu hovoríme o uplatňovaní práv, prečo tu nehovoríme aj o uplatňovaní povinností?

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne. Dámy a páni, dovoľte jednu faktickú poznámku aj mne na adresu tých, ktorí sa odvolávajú, že všetko má urobiť vláda. Čo sa týka legislatívy, každý poslanec má právo zákonodarnej iniciatívy, to znamená, že môže robiť aj návrhy na takúto koncepciu. Je veľmi ľahko uložiť to niekomu inému.

Hlási sa ešte niekto ďalší?

/Nikto. /

Ďakujem pekne. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu.

V tejto rozprave odznelo niekoľko návrhov na uznesenia. Ak si dobre spomínam, prvý bol pán poslanec Javorský.

Poslanec F. Javorský:

Navrhol som materiál neprijať. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ospravedlňujem sa, zrejme som zle rozumel. Bol ešte nejaký iný návrh na hlasovanie. Pán poslanec Frena, prosím vás, aby ste ho uviedli a budeme o ňom hlasovať.

Poslanec J. Frena:

Navrhol som prijať uznesenie tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila koncepciu komplexného riešenia rómskej problematiky v termíne 31. 12. 1993. "

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, je tu návrh na hlasovanie.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za tento návrh, ktorý predniesol pán poslanec Frena?

Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh na uznesenie sme neschválili.

Prosím teraz predsedu výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, aby predniesol..

Pán poslanec Javorský. Poslanec F. Javorský;

Neviem, pán podpredseda, na základe čoho ste ma vypustili z návrhu. Návrh som podal.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, keď som sa vás pýtal, z vašej odpovede som rozumel, že sa vzdávate.

Poslanec F. Javorský;

Predpokladal som, že návrh máte zaznamenaný, že ho prednesiete a budeme hlasovať. Keď ho nemáte, zopakujem ho.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ospravedlňujem sa, pán poslanec/ nestihol som si to zapísať. Keď som sa vás pýtal, tak ste na to veľmi nereagovali. Prosím, buďte taký láskavý ho prečítať.

Poslanec F. Javorský:

Myslím si, že sa nič nestalo. Navrhol som, aby uznesenie bolo formulované tak, že tento materiál vraciame vláde na dopracovanie tohoto problému o tieto pohľady, čiže o riešenia ostatných rezortov, mimo polície, ministerstva vnútra a prokuratúry.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec musím vás požiadať, aby ste presne formulovali návrh uznesenia.

Poslanec F. Javorský:

Národná rada Slovenskej republiky vracia predložený materiál a žiada o dopracovanie v tom zmysle alebo v tom smere, aby z materiálu bolo jasné, ktoré rezorty akou formou sa podielajú na riešení týchto problémov.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec, samozrejme, o vašom návrhu dám hlasovať, ale dovolím si upozorniť, že ide o informáciu vlády o konkrétnom prípade.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Javorského?

Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh na uznesenie sme neprijali.

Prosím predsedu výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, aby predniesol návrh uznesenia. Mali by ste ho mať rozdaný.

Poslanec L. Polka:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

v materiáloch máte v tlači číslo 303 návrh uznesenia číslo 1957/1993, v ktorom by som vás prosil o drobnú úpravu

v bode C, kde v poslednej vete posledný riadok by mal znieť: "v záujme ochrany verejného poriadku, života, zdravia a majetku občanov". Ešte raz prečítam znenie celého bodu C: "Ukladá vláde Slovenskej republiky každoročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky súhrnnú informáciu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike s opatreniami, ktoré urobila alebo urobí v záujme ochrany verejného poriadku, života, zdravia a majetku občanov. Marec 1994, potom úloha trvalá. "

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za uvedený návrh uznesenia tak, ako ho sformuloval predseda výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť?

Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k súhrnnej informácii o bezpečnostnej situácii v Spišskom Podhradí, na teritóriu okresu Spišská Nová Ves a ďalších okresov s výraznejšou rómskou problematikou a návrhy na riešenie.

Trinástym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o registri trestov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 253 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 253a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodni ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová. Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova a súčasne prosím pána podpredsedu Húsku, aby ma vystriedal.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený kolega,

dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedla návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o registri trestov pripravený Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky.

Evidencia právoplatne odsúdených osôb bola naposledy právne upravená v roku 1970. Podľa platnej právnej úpravy sa právoplatne odsúdené osoby narodené na Slovensku evidovali v registri trestov vedenom Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a právoplatne odsúdené osoby narodené v Českej republike a v cudzine v registri trestov vedenom Generálnou prokuratúrou Českej republiky. Po vzniku Slovenskej republiky sa evidencia vedená v registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky rozšírila aj na právoplatne odsúdené osoby narodené v cudzine.

Okrem tejto skutočnosti súvisiacej so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a so vznikom samostatnej Slovenskej republiky sa nevyhnutnosť prijatia novej právnej úpravy stala aktuálnou, ako sa stala aktuálnou aj potreba účinného zabezpečenia práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov

o fyzických osobách v zmysle článku 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a zákona číslo 256/1992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

Navrhovaný zákon tak, ako nové štátoprávne usporiadanie, ako aj pre potrebu účinnej ochrany pred zneužitím údajov o odsúdených osobách v registri trestov vedenom Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vlastne reštriktuje novovzniknuté skutočnosti.

Základné princípy navrhovanej právnej úpravy spočívajú v tom, že sa evidencia právoplatne odsúdených osôb bude viesť na územnom princípe, teda tak, že sa v registri trestov budú evidovať osoby právoplatne odsúdené súdmi Slovenskej republiky bez ohľadu na miesto ich narodenia, a naviac, že sa na príkaz ministra spravodlivosti budú v ňom viest informácie aj o osobách právoplatne odsúdených cudzozemskými súdmi.

Návrh zákona plne zohladňuje aj právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním a zneužívaním údajov o osobnosti v informačných systémoch. Zvýšenie ochrany osobnosti a údajov o nej sa zabezpečuje aj tým, že sa problematika upravuje právnou normou vyššej normatívnej sily, teda zákonom. Tieto informácie sa budú poskytovať len orgánom činným v trestnom konaním a osobám, ktorých sa týkajú, a to na požiadanie.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona je plne zrovnateľný s právnymi úpravami v demokratických štátoch Európskeho spoločenstva. Odporúčam preto, aby ho Národná rada Slovenskej republiky schválila.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pani ministerke. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Štefana Daňu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec Š. Daňo:

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

predložený vládny návrh zákona pani ministerka odôvodnila s poukázaním na základné princípy navrhovanej úpravy, ktoré spočívajú v tom, že ide len o evidenciu osôb právoplatne odsúdených súdmi, o uplatnenie územného princípu evidencie odsúdených osôb bez ohľadu na miesto ich narodenia, o uplatnenie ústavného práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním a zverejňovaním údajov o osobe, ako aj uplatnenie požiadaviek zákona číslo 256/1992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

Podľa označeného zákona prevádzkovať informačný systém, ktorý nakladá s informáciami vypovedajúcimi o osobnosti a súkromí dotknutej osoby, o jej trestnej činnosti možno iba ak tak ustanovuje osobitný zákon, alebo so súhlasom žijúcej dotknutej osoby, pokiaľ je možné, aby tento prejav vôle urobila.

Predmetný vládny návrh zákona reaguje na nové štátoprávne usporiadanie, rešpektuje požiadavku, podľa ktorej úprava sa môže vykonať oproti doterajšiemu nariadeniu vlády normou vyššej právnej sily - zákonom, ako aj požiadavku sprísnenia režimu redukcie subjektov, ktorým informácie

z registra trestov budú poskytované, teda zásadne len orgánom činným v trestnom konaní pre potreby trestného konania a osobám, ktorých sa informácie týkajú.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o registri trestov pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 385 z 22. júna 1993 a rozhodnutím číslo 428 z 9. augusta 1993 na prerokovanie v lehote do 26. augusta 1993 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Koordináciou stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím určený ako príslušný Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o registri trestov prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o registri trestov 9. septembra 1993, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti ho prerokoval 8. septembra 1993 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť ho prerokoval 19. augusta 1993. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pripomienok, resp. pozmeňovacích návrhov uvedených v spoločnej správe, ktorú ste dostali pod číslom tlače 253a k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

Ďakujem za pozornosť a žiadam pána predsedajúceho, aby mi bolo udelené ako prvému slovo v rozprave.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán spravodajca. Poslanec Š. Daňo:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k § 1 ods. 5 prerokúvaného zákona, a to za textom "a informácie, ktoré" vypustiť slová "boli odovzdané" a nahradiť slovami "sa odovzdajú". V tejto súvislosti poukazujem na skutočnosť, že v Zbierke zákonov pod číslom 193 z roku 1993 publikované oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach časovo nepokrýva zmysel druhej časti vety § 1 ods. 5 prerokúvaného návrhu zákona, resp. doteraz nedá sa jednoznačne konštatovať, že informačný súbor registra trestov, ktorý je vedený v českej republike, už bol v plnom rozsahu odovzdaný.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pánu poslancovi Dánovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcu výborov.

Obraciam sa na vás, vážení páni poslanci, pani poslankyne, či mienite vystúpiť v rozprave, pretože nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Prosím, pán poslanec.

Poslanec L. Polka:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

dovolíte, aby som uplatnil v návrhu zákona o registri trestov jednu pripomienku, ktorá nadväzuje na už schválený zákon o zbraniach a strelive a je pre rozhodovanie policajných útvarov veľmi dôležitou pri získavaní odpisu z registra trestov u osôb, ktoré sa dopustili úmyselných obzvlášť závažných trestných činov v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona. Z tohto dôvodu je potrebné v § 5 ods. 2 doplniť o text v tomto znení - text pokračuje ďalej: "alebo je to potrebné pre rozhodovanie podľa osobitných predpisov". Pod čiarou bude uvedené, prirodzene, číslo zákona o zbraniach a strelive.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

/Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o trinástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pani ministerka?

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Súhlasím s návrhom. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem. Prosím, pán generálny prokurátor.

Generálny prokurátor SR V. Bacho:

Vážená Národná rada, vážená pani ministerka, dámy a páni,

odporúčam v plnom rozsahu prijať návrh predložený pánom spoločným spravodajcom a rovnako akceptovať v plnom rozsahu návrh pána poslanca Polku.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca výborov?

Poslanec š. Daňo:

Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pristúpime k hlasovaniu. Prosím, pán spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie.

Poslanec Š. Daňo:

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

ako som uviedol v spravodajskej správe, výbory Národnej rady vládny návrh zákona prerokovali na svojich schôdzach a v určenej lehote vyslovili s ním súhlas s niektorými pozmeňovacími návrhmi tak, ako ich máte uvedené v spoločnej správe - tlač 253a. Odporúčam, aby sme pri hlasovaní postupovali nasledovne: Nakoľko k prerokúvanému návrhu zákona boli predložené pozmeňovacie návrhy, navrhujem, aby sme najprv hlasovali o nich. Prvý návrh som predložil ja k § 1 odsek 5, aby sme v tretom riadku ods. 5 slová "aj informácie, ktoré boli odovzdané" nahradili slovami "a informácie, ktoré sa odovzdajú".

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Len poznamenávam, že by možno bolo bývalo lepšie, keby sme boli odhlasovali tie, ktoré sú neproblematické.

Poslanec Š. Daňo:

Ale to sú návrhy, ktoré vzišli z pléna, tak tie by sme odsúhlasili a potom by sme dali spoločné.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 68 poslancov.

Nie sme uznášaniaschopní, musím zvolať poslancov z priľahlých priestorov.

Poslanec Š. Daňo:

Pán predsedajúci, došlo k jednej technickej chybe. Ak dovolíte, navrhoval by som, aby sme hlasovali o jednotlivých bodoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, keby ste to zopakovali. Poslanec Š. Daňo:

Navrhujem, aby sme o bodoch 1, 2, 3, 4, 5a 6 zo spoločnej správy hlasovali an blok a odporúčam ich prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 80 poslancov.

Kto je za predložený návrh an blok prijať body 1, 2, 3, 4, 5 a 6 zo spoločnej správy?

Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme an blok prijali body 1, 2, 3, 4, 5 a 6 zo spoločnej správy.

Poslanec Š. Daňo:

Pán poslanec Polka predložil pozmeňovací návrh k § 5 ods. 2, kde v texte za slovami "ako trestného činu" pokračuje veta "alebo je to potrebné pre rozhodovanie podľa osobitných predpisov". Odporúčam tento návrh prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 84 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Polku? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Polku sme prijali. Poslanec Š. Daňo:

Ďalší návrh som si dovolil predložiť ja k § 1 ods. 5, kde slová "a informácie, ktoré boli odovzdané" by boli nahradené slovami "a informácie, ktoré sa odovzdajú". Navrhujem prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 86 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána spoločného spravodajcu?

Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána spoločného spravodajcu sme prijali.

Poslanec Š. Daňo:

Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že sme vyčerpali predmet rokovania k tomuto zákonu, navrhujem, aby sme hlasovali o celom zákone, ktorý odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 89 poslancov. Kto je za návrh zákona ako celok? Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem. že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o registri trestov. /Potlesk. /

Štrnástym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 238/1991 Zb. o odpadoch.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 273 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 273a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister životného prostredia Slovenskej republiky Jozef Zlocha. Prosím, aby sa ujal slova.

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážená pani ministerka,

predkladám vám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 238/1991 Zb. o odpadoch. Zákon o odpadoch je prvým zákonom v oblasti odpadového hospodárstva, ktorý usmernil nakladanie s odpadmi a definoval právny stav pre túto oblasť. Súčasne určil prechodné ustanovenia na dobu 5 rokov, ktoré majú umožniť dosiahnutie zákonného stavu. Následnými analýzami sa zistilo, že v odpadovom hospodárstve je stav podstatne horší než sa predpokladalo v čase tvorby a prijímania tohoto zákona. Prieskumy preukázali, že dosiahnutie zákonného stavu si vyžiada podstatne dlhší čas a vyššie finančné náklady než sa predpokladalo. Vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu nie je možné uvažovať s vytvorením dostatočných finančných zdrojov potrebných na riešenie problematiky odpadového hospodárstva v najbližších troch až piatich rokoch. Aby sa potreby riešenia problematiky odpadového hospodárstva zosúladili s reálnymi ekonomickými možnosťami, navrhujeme predĺžiť prechodné obdobie z pôvodných 5 na 9 rokov, čo bude znamenať, že do uplynutia tejto doby nám stále ostáva ešte 7 rokov.

Navrhované predĺženie prechodného obdobia sa vzťahuje na povinnosť pôvodcov odpadov využívať vzniknuté odpady a zabezpečiť ich zneškodňovanie, ak ich využitie nie je možné. Plnenie tejto povinnosti v súčasnosti však nie je možné dosiahnuť v plnom rozsahu, pretože nie sú vybudované zariadenia na využívanie a zneškodňovanie všetkých odpadov. Vzhľadom na vysoké investičné náklady nie je možné ani predpokladať ich výstavbu do pôvodne stanoveného termínu ukončenia prechodného obdobia, teda do 31. 7. 1996. Aby sa navrhovanou novelizáciou zákona číslo 238 neoslabilo jeho pôsobenie vtedy, keď pôvodcovia odpadov môžu objektívne dosiahnuť zákonný stav v pôvodnom termíne, dĺžka prechodného obdobia sa nemení v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia ukladajúce pôvodcom povinnosť zhromažďovať vzniknuté odpady podľa druhov a oddelene zhromažďovať a oddeľovať nebezpečné odpady.

Vládny návrh zákona predkladám na vaše rokovanie po kladnom prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho realizácia si nevyžiada nároky na zvýšenie počtu pracovníkov v štátnej správe, ba nezvyšujú sa ani požiadavky na zvýšenie prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Podľa nášho názoru na ministerstve životného prostredia tento návrh zákona obsahuje dobrú a prospešnú vec, preto vás prosím, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, aby ste vyslovili s jeho schválením súhlas.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu ministrovi Jozefovi Zlochovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Juraja Plesníka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládaneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

popri zohľadnení zmien v štátoprávnom usporiadaní a ďalších legislatívno-technických zmien predložená novela sleduje aj potrebu stanovenia podmienok pre pôvodcov odpadov, prevádzkovatelov zariadení na zneškodňovanie odpadov

s prihliadnutím na nové sprísnené podmienky. Takto možno posudzovať body 5, 8, 11 a 12 novely. Prax však ukazuje a prináša viacero nových podnetov smerujúcich k širšej novele zákona o odpadoch, ako i súvisiacich predpisov. Ide napríklad

o oblasť, nakladania s komunálnym odpadom. Táto oblasť, odpadového hospodárstva je najrozšírenejšia z hľadiska kvality

i kvantity. Je možné predpokladať, že obdobne bude potrebné prehodnotili i nakladanie s priemyselným odpadom.

Doterajšia právna úprava nezachytáva v plnej miere potreby programu odpadového hospodárstva najmä z hľadiska prevencie, znižovania množstva odpadov a čo najširšieho využitia druhotných surovín z odpadov. Okrem nutnosti jasnejšie vymedziť, pôsobnosť obce - pôvodcu komunálneho odpadu, a občana - jeho bezprostredného producenta, novú podobu si bude zaiste žiadať i rozdelenie výkonu štátnej správy v nadväznosti na pripravovanú reogranižaciu štátnej správy.

V súvislosti so schváleným programom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky naviac dodávam, že praktické uplatnenie tohto zákona si vyžaduje prijať, príslušné legislatívne úpravy aj v zákonoch formujúcich ekonomické nástroje. Tieto sú v priamom gestorstve ministerstva financií. Zatiaľ však ani v pripravovanej novele daňovej sústavy sa s takouto úpravou nepočíta. Tieto pripomienky však presahujú rámec predloženej novely. Odporúčam preto, aby sme sa zaoberali len predloženou novelou v rozsahu tak, ako je predložená, a na zabezpečenie predchádzajúcich podnetov dávam návrh na prijatie uznesenia po odsúhlasení zákona v nasledovnom znení:

"Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky

a/ vykonať, analýzu pôsobenia zákona číslo 238/1991 Zb. o odpadoch v znení jeho zmien a doplnkov a s ním súvisiacich

predpisov pri uplatňovaní štátnej ekologickej politiky a realizácii programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky,

b/ v nadväznosti na vykonanú analýzu pripraviť v I. štvrtroku 1994 návrh legislatívnych úprav príslušných zákonov s dôrazom na uplatnenie vhodných ekonomických nástrojov. "

Vážené kolegyne, kolegovia,

obraciam teraz vašu pozornosť na výsledky prerokovávania vládneho návrhu v jednotlivých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 238/1991 Zb. o odpadoch, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 428 z 9. augusta 1993 na prerokovanie v lehote do 15. septembra 1993 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Koordináciou stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným uznesením predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Predmetný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pozmeňovacích a. doplňovacích úprav tak, ako sú predložené v tlači 273a.

K jednotlivým bodom v tejto tlači odporúčam nasledovné: an blok schválil body spoločnej spravodajskej správy 1, 2, 3, 4 a 5. Bod 6 upravuje znenie novely len čiastočne. Odporúčam preto tento bod neprijať a v rozprave si dovolím predložiť spresňujúci návrh.

Toľko k spoločnej spravodajskej správe. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Plesníkovi a zároveň ho prosím, aby sa ujal slova, pretože sa prihlásil do rozpravy.

Poslanec J. Plesník:

Vážené kolegyne, kolegovia,

zmena navrhnutá v bode 5 spoločnej správy vyžaduje vykonať zároveň odbornú zmenu v zákone Slovenskej národnej rady číslo 494/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve. Ak sa má totiž zmeniť súhlas na podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi na vyjadrenie, je potrebné túto zmenu premietnuť aj do zákona o štátnej správe v odpadovom hospodárstve. V opačnom prípade by nebol určený úrad, ktorý má uvedené vyjadrenie vydávať. Odporúčam preto pridať ďalšie dva pozmeňovacie návrhy v nadväznosti na bod 5 spoločnej spravodajskej správy, a to bod 6 v znení - do nadpisu sa dopĺňajú slová "a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 494/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve v znení neskorších predpisov". A ďalší bod, bod číslo 7 - dopĺňa sa nový článok 2, ktorý znie: "Článok 2 - Zákon Slovenskej národnej rady číslo 494/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve v znení zákonného

opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 371/1992 Zb. sa nemí a dopĺňa takto:

1. V § 5 ods. 1 sa vypúšta písm. d/.

2. V § 5 ods. 2 sa dopĺňa písmenom d/, ktoré znie: "d/ k podnikaniu v oblasti nakladania s odpadmi - s odkazom 9".

3. Doterajší článok 2 sa označuje ako článok 3.

K bodu 6 spoločnej spravodajskej správy uvádzam: Ak sa má prijať spresňujúci termín v písmene a/, je potrebné spresniť aj termín uvedený v písmene b/ pôvodného návrhu novely. Celé ustanovenie by potom znelo: "Odsek 2 Čas, po ktorý možno ustanoviť osobitné podmienky, nesmie presahovať

a/ 31. júl 1996 v prípadoch uvedených v § 5 ods. 1 písm. b/ a c/,

b/ 31. júl 2000 v prípadoch uvedených v § 5 ods. 1 písm. e/ a f/ a v § 15 ods. 1 písm. b/.

Zároveň odporúčam v bode 8 novely upraviť znenie nasledovne: § 11 ods. 2 sa dopĺňa o nové písmená e/ a f/, ktoré znejú: "e/ nakladá s nebezpečným odpadom bez súhlasu príslušného orgánu štátnej správy podľa § 4 ods. 1 písm. b/", "f/ vykonáva tranzitnú prepravu odpadov cez územie Slovenskej republiky bez súhlasu príslušného orgánu štátnej správy podľa § 4 ods. 1 písm. g/". Takéto doplnenie o písmeno f/ je v súlade s pôvodným zámerom zákonodarcu, že každá právnická a fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ktorá vykonáva tranzitnú prepravu odpadov cez územie Slovenskej republiky, je povinná požiadať príslušný orgán štátnej správy o vydanie súhlasu na túto činnosť.

Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte na záver pripomenúť, že všetky tieto pripomienky som s prekladateľmi novely prekonzultoval tak, aby nezasahovali a nepresahovali pôvodný zámer pri novele. Z tohto dôvodu vás žiadam o podporu pri ich prijatí.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán spoločný spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov. Pýtam sa, kto ešte chce vystúpili v rozprave.

/Nikto. /

Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu o štrnástom bode programu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť pán minister?

Minister pre životné prostredie SR J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

odchádzajúca pani ministerka,

všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré podal spoločný spravodajca pán poslanec Plesník, prispejú k vylepšeniu novely zákona. Za ministerstvo vyslovujem s nimi súhlas.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca, chcete sa k tomu vyjadriť?

Poslanec J. Plesník;

Pán predsedajúci, odporúčam, aby sme pristúpili bezodkladne k hlasovaniu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 79 poslancov.

Poslanec J. Plesník;

Odporúčam, aby sme an blok prijali body 1, 2, 3, 4 a 5 spoločnej spravodajskej správy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Hlasujeme. Kto je za prijatie uvedených bodov an blok, ktoré uviedol pán spoločný spravodajca? Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Kto je proti?

Proti nehlasoval žiaden poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že sme uvedené body prijali. Poslanec J. Plesník;

Ďalej odporúčam, aby sme bod 6 spoločnej spravodajskej správy neprijali.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 89 poslancov.

Kto je za predložený návrh? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec J. Plesník;

Nasledovné tri návrhy, ktoré som predkladal a ktoré súvisia s úpravou zákona číslo 494, medzi sebou súvisia, preto odporúčam, aby sme o ich prijatí hlasovali opätovne an blok. Odporúčam ich prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za predložený návrh, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme prijali. Poslanec J. Plesník;

Ďalej odporúčam, aby sme hlasovali o prijatí úpravy bodu 12 novely, znenia § 15 odsek 2 tak, ako som ho predniesol,

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána spoločného spravodajcu?

Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme prijali. Poslanec J. Plesník:

Ďalej odporúčam, aby sme schválili znenie bodu 8 novely tak, ako som ho predložil v rozprave.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Plesníka?

Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh pána spoločného spravodajcu sme prijali.

Poslanec J. Plesník:

Pán predsedajúci, vyčerpali sme hlasovanie o všetkých

pozmeňovacích návrhoch. Odporúčam pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za predložený návrh zákona ako celku?

Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 238/1991 Zb. o odpadoch. /Potlesk. /

Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Poslanec J. Plesník;

Pán predsedajúci, v úvode som zároveň predložil návrh na znenie jedného uznesenia. Odporúčam, aby sme pristúpili k odhlasovaniu tohto uznesenia. Je potrebné, vážené kolegyne, kolegovia, ešte raz prečítať uznesenie?

/Hlasy z pléna, že áno. /

"Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky

a/ vykonať analýzu pôsobenia zákona číslo 238/1991 Zb. o odpadoch v znení jeho zmien a doplnkov a s ním súvisiacich predpisov pri uplatňovaní štátnej ekologickej politiky

a realizácii programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky,

b/ v nadväznosti na vykonanú analýzu pripraviť v prvom štvrťroku 1994 návrh legislatívnych úprav príslušných zákonov s dôrazom na uplatnenie vhodných ekonomických nástrojov.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za predložený návrh uznesenia?

Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že aj návrh uznesenia sme prijali. Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. /Potlesk. /

Vzhľadom na to, že pätnásty bod programu, ktorým bol vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 138/1973 Zb. o vodách, tzv. vodný zákon, a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov, sme prerokovali v piatok, pokračujeme šestnástym bodom, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vrátení majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 284 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 284a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister kultúry Slovenskej republiky pán Dušan Slobodník. Prosím, aby sa ujal slova.

Minister kultúry SR D. Slobodník:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

vláda Slovenskej republiky vo svojom aktualizovanom programovom vyhlásení prijala vo vzťahu k cirkvám a náboženským spoločnostiam úlohu postupne vytvoriť pre ich činnosť nové ekonomické podmienky na báze rehabilitácie, používania finančných nástrojov smerovaných na ekonomické zvýhodňovanie až po vytvorenie ich ekonomickej samostatnosti a finančnej nezávislosti od štátnych zdrojov.

Od vrátenia majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam a od formovania novej právnej normy o základných vzťahoch medzi štátom a cirkvami bude závisieť aj profilovanie nového modelu ich financovania. Preto vrátenie majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam považuje vláda Slovenskej republiky za jednu z priorít cirkevnej politiky štátu. Súčasne možno vrátenie majetku cirkvám pokladať za integrálnu súčasť doterajšieho reštitučného procesu u nás, ktorým sa naprávajú niektoré majetkové krivdy a škody spôsobené cirkvám v minulosti. Dôvodom na vrátenie majetku cirkvám je jednak uplatnenie princípu všeobecnej spravodlivosti a morálky spoločnosti pri majetkovo-právnom usporiadaní vlastníckych vzťahov a jednak umožnenie využiť vrátený majetok na všeobecné prospešné účely predovšetkým v charitatívnej a sociálnej oblasti, ako aj v zdravotníctve, školstve, kultúre a podobne.

Doterajšie reštitučné zákony síce sčasti problematiku vrátenia majetkov riešili, keď podľa zákona číslo 298/1990

Zb. a zákona číslo 338/1990 Zb. bolo reholiam vrátených 95 objektov, ale celkove táto problematika zostala nedoriešená. Preto naša vláda si vytýčila za ciel riešiť vzťah štátu k cirkvám, v prvom rade však vrátiť ich majetok. Ide o akt historickej spravodlivosti, ktorý prispeje k upevneniu a prehĺbeniu dôvery medzi spoločnosťou, štátom a cirkvami. Nie je totiž možné predstaviť si existenciu demokratického štátu bez doriešenia tohto problému. Treba však povedať, že tak ako návrh zákona vymenúva majetok, ktorý sa má vrátiť, rovnako taxatívne vymedzuje, čo sa nebude vydávať, resp. aké záväzky vyplývajú z neho aj pre jednotlivé cirkvi smerom k občanom a spoločnosti.

Rokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v období od 8. 9. po 17. 9. 1993 ukázalo, že ide o zložitú problematiku, ktorá má množstvo najrozličnejších aspektov. Tak ako v príprave návrhu zákona alebo aj na rokovaní vlády o tejto problematike, i vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky boli zaujaté diferencované, často aj protikladné postoje k vráteniu majetku cirkvám. Kým na jednej strane sú námietky voči rozsahu vracania majetkov cirkvám, posunutiu hranice rozhodného obdobia pre reštitúcie pred rok 1948, a požaduje sa súčasne ihneď riešiť vzťahy štátu k cirkvám, vrátane financovania, na druhej strane sa návrh zákona pokladá za danajský dar cirkvám, ktorý nedostatočne rieši otázku vrátenia majetkov, ich rozsah, odkladá vrátenie majetkov o ďalších desať rokov, vôbec nerieši náhrady, či už vecné alebo finačné, za zničený, znehodnotený majetok, zastavené pozemky atď.

Všetky problémy, ako aj uvedené diferencované a protikladné postoje na zákon sa prejavovali už v príprave návrhu zákona. Uvedomovali sme si, že k úspešnému vypracovaniu zákona možno dospieť len za určitých kompromisov obidvoch strán - štátu a cirkvi. Preto sme jeho text pripravili podľa najlepšieho vedomia a svedomia, aj s prihliadnutím na uvedené

skutočnosti pri stálom kontakte s vedúcimi predstaviteľmi viacerých cirkví. Pri rokovaniach vo výboroch sa navrhli aj určité doplnky k zákonu, ktoré možno prijať a premietnuť do textu.

Aký osud stihne tento návrh zákona, bude závisieť od postoja váš všetkých. Myslím si však, že prijatie zákona vytvorí základné predpoklady na moderné usporiadanie vzťahu štátu k cirkvám a náboženským spoločnostiam. Preto podpora tohto zákona by nemala byť vecou sympatií alebo antipatií k cirkvám a náboženským spoločnostiam alebo k politickým stranám a hnutiam, prípadne k vláde, ale vecou práva a spravodlivosti, ako aj ochoty zo strany štátu tento vážny problém za daných ekonomických podmienok spravodlivo vyriešiť. Odporúčam vám, aby ste predložený vládny návrh zákona podporili.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu ministrovi Slobodníkovi. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Ľudmilu Muškovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážený člen vlády,

dovoľte mi aby som predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vrátení majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam.

Vládny návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Národohospodárskemu a rozpočtovému Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na prerokovanie do 15. septembra 1993. Súčasne určil na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru s tým, aby sa skoordinované stanoviská výborov preniesli do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali v určenej lehote. Pritom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neodsúhlasili, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru odporučil odložiť prerokovanie vládneho návrhu zákona do vyjasnenia dosiaľ neujasnených otázok súvisiacich s rozsahom majetku, s archívnymi dokumentami, vlastníctvom lesov, pôdy, posunom reštitučnej hranice na 8. máj 1945 a z hľadiska ďalších otázok, ktoré vyplynuli z rozpravy vo výboroch.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo s vládnym návrhom zákona súhlasili s návrhmi na jeho zmenu a doplnenie, ktoré máte v spoločnej správe pod číslom 284a.

K jednotlivým bodom správy si dovolím malé upozornenie. V bode 2 chcem upozorniť, že sa tu dostala chyba už v uznesení ústavnoprávneho výboru. Konzultovalo sa to s legislatívou Národnej rady a upozornili, že text tohto bodu má znieť - nie § 1 odsek 3, ale § 3 odsek 3 a odkaz nie číslo 2, ale číslo 4. Keby ste si to láskavo opravili vo svojich materiáloch. A takisto sa nedopatrením dostala tlačová chyba v bode 3, kde § 3 odsek 3 neznie tak, ale má byť § 3 odsek 2. Je to legislatívna pripomienka Národnej rady, ktorú si v týchto výboroch osvojili. Ide o čisté technickú pripomienku.

Využívam právo spravodajkyne a hlásim sa prvá do rozpravy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Je tu jeden problém, ktorý by som vám chcel vysvetliť. Je to zložitá problematika, diferencované postoje a máme už hodne zrelý čas. Z týchto dôvodov pochopte môj prístup, keď vyhlasujem ukončenie dnešného rokovania. Zajtra ráno pokračujeme o 9. 00 hodine rozpravou.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

22., 23., 24., 28., 29., 30., septembra, 1., 5., 6., 7. a 8. Októbra 1993,

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 22. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

111. č a s ť

X. volebné obdobie

Piaty deň rokovania

22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 29. septembra 1993

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Budeme pokračovať v rokovaní 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 68 poslancov. Ešte nie sme uznášaniaschopní. Prosím pánov poslancov, ktorí sa nachádzajú v priľahlých miestnostiach, aby sa dostavili do rokovacej sály.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 98 poslancov. Sme uznášaniaschopní. Pokračujeme v rokovaní 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme včera prerušili pred rozpravou k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vrátení majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam. Pokračujeme teda rozpravou k tomuto zákonu.

Otváram rozpravu o šestnástom bode programu. Do rozpravy mám zatiaľ 6 písomných prihlášok. Ako prvá vystúpi pani spoločná spravodajkyňa, ktorá žiadala slovo ešte pri včerajšom rokovaní.

Prosím, pani spoločná spravodajkyňa.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážený pán minister,

bod 10 spoločnej správy odporučím prijať s malou úpravou. Táto úprava bola aj úmyslom navrhovateľa tejto zmeny v ústavnoprávnom výbore. Týka sa poslednej vety tohto bodu. Posledná veta by mala znieť: "Na tých, ktorí byty a nebytové priestory užívajú, prechádzajú v čase výpožičky", teda vypustiť slovo "tom"... atď. Koniec vety je už ten istý, totožný.

Chcem ešte poprosiť vážených kolegov, aby mi všetky pripomienky odovzdávali písomne. Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Mikloško z KDH. Pripraví sa pán poslanec Plesník z SDĽ.

Poslanec F. Mikloško:

Vážená Národná rada, vážený pán minister,

Národná rada Slovenskej republiky by mala dnes prijať zákon o náprave niektorých krívd cirkvám. Dovoľte, aby som zaujal stručné stanovisko k tomuto zákonu a k niektorým výhradám voči nemu.

Netajíme sa tým, že klub KDH je za navrátenie majetku cirkvám. Ide o akt spravodlivosti voči právnickým osobám celkom osobitného druhu. Cirkvi sú prítomné na Slovensku od začiatku našich dejín a ich kontinuita nebola nikdy prerušená. Aj tie zložky cirkví, napríklad rehole, ktoré boli za posledné desaťročia umlčané, existovali ďalej a neprerušili svoju právnu a náboženskú kontinuitu.

Argumentuje sa niekedy proti navráteniu majetku tým, že tento majetok nie je vyčíslený. Vyčísliť tento majetok nie je možné z viacerých dôvodov. Ak by sme mali vyčíslovať, museli by sme začať vyčíslením už pri likvidácii tohto majetku, a nejde pritom len o hmotné vyčíslenie.

V roku 1950 napríklad bolo na Slovensku 18 mužských reholí. V týchto reholiach pôsobilo viac ako 1 300 rehoľníkov. Tieto mužské kláštory sa nachádzali na 110 miestach Slovenska. Napríklad benediktíni tu boli od 9. storočia, dominikáni od 13. storočia atď. V týchto kláštoroch boli stáročné knižnice a archívy, ktoré sa v roku 1950 v prevažnej miere nahádzali vidlami na vozy a splesniveli na rôznych miestach. To isté sa týka evanjelickej cirkvi a jej ustanovizní a takisto židovskej obci. Vyčísliť tieto škody nie je možné, ale nie je ani možné dnes vyčísliť tento majetok, pretože by bolo treba každý objekt zhodnotiť, v akom stave sa dnes nachádza, čo prakticky nie je možné.

Zákon ustanovuje, že počas jedného roku sa cirkvi majú prihlásiť a preukázať ten-ktorý svoj majetok. Zaznel argument, že navrátením majetku cirkvám sa im vráti moc. Na tento argument by som rád odpovedal tak, že stačí sa pozrieť na také cirkvi, ako sú americká, nemecká alebo francúzska. Rozhodne nemožno hovoriť, že by patrili medzi chudobné cirkvi. Ich moc pritom nie je žiadna. Éra, kedy mala cirkev aj svetskú moc, je preč. Dnes je svet so všetkými svojimi inštitúciami natoľko sekularizovaný a vybudovaný, že hovoriť o moci cirkvi je nepatričné. Na druhej strane rád by som niekedy ukázal štatistiky, koľko napríklad nemecká cirkev prispieva na tretí svet a i iné humanitárne akcie.

Hodne sa polemizuje s ustanovením, že navrátenie majetku ide za rok 1948, čím sa činí precedens. Ide tu o zvyšky židovského majetku, ide tu o evanjelické, ale i katolícke školstvo. Spravodlivosť vyžaduje, aby sa zvyšujúca časť židovského majetku vrátila židovskej náboženskej obci. Čo sa týka školských zariadení, pamätáme sa, že problém vzniku cirkevných škôl bol v prvom rade problém budov. To, že cirkvám záleží na ich vlastnom školstve, je vec naprosto prirodzená a v pluralitnej spoločnosti aj vítaná. Tu by som zvlášť zdôraznil potreby evanjelickej cirkvi, ktorá ako pomerne malá cirkev - podľa posledného sčítania 6 % - potrebuje budovať svoje zázemie. Ale týka sa to aj iných cirkví.

Na záver môjho vystúpenia by som chcel ešte povedať nasledovné: V roku 1950 bolo na Slovensku 21 ženských rehoľných spoločností. Žilo v nich viac ako 4 200 rehoľníc. Tieto ženské rehole pôsobili na 244 miestach Slovenska, a to prevažne v charitatívnych službách. Vrátiť majetok cirkvám znamená tiež umožniť pokračovať v tejto práci. To isté sa týka výchovnej, kultúrnej a osvetovej stránky života cirkví a náboženských spoločností. Ale v tomto zákone sa kladú tiež základy vyriešenia materiálneho vzťahu medzi štátom a cirkvami. Je totiž ťažko si predstaviť, že pri postupnej premene hospodárskeho systému v Slovenskej republike cirkvi a náboženské spoločnosti zostanú financované po starom. Práve, keď sa ukáže materiálna stránka vráteného majetku, možno prikročiť k riešeniu celej otázky.

Vážené poslankyne a poslanci, verím, že prijatím zákona o navrátení majetku cirkvám urobí tento parlament ďalší krok k náprave tých škôd, ktoré minulý politický systém za sebou zanechal. Jednotlivé pripomienky za náš klub prednesie iný poslanec KDH.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Plesník z SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Lauko z KDH.

Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

z poverenia poslaneckého klubu Strany demokratickej lavice vám predkladám stanovisko k zákonu o vrátení majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam. Poslanecký klub Strany demokratickej lavice považuje predložený zákon za závažný a jeho stanovisko k nemu je nasledovné:

Poslanecký klub SDĽ vychádza z vedomia, že ide o akt spravodlivosti. Krivdy treba napraviť, riešiť a vyriešiť otázku vrátenia majetku cirkvám. Predložený vládny návrh to však robí spôsobom, ktorý v predloženej podobe naši poslanci nemôžu podporiť. Máme k nemu tri zásadné výhrady.

Prvá výhrada spočíva v tom, že sa reštitučná hranica posúva na 1. máj 1945, t. j. pred doteraz rešpektovanú reštitučnú hranicu 25. február 1948. V dôvodovej správe nie je vonkoncom zdôvodnený tento postup, pretože sa v nej hovorí len toľko, že - citujem: "Podľa súčasného stavu nášho právneho poriadku a celkového prístupu k zákonnému odstraňovaniu krívd spôsobených v rokoch 1948 až 1989, osobitne majetkových, zostala nedoriešená otázka vrátenia cirkevného majetku. " Zdôvodňuje sa iba posunutie začiatku reštitučnej hranice pri židovských náboženských obciach, ktoré naozaj možno považovať za výnimočné. Podľa informácie predstaviteľov židovských náboženských obcí na gestorskom výbore má tento posuň vskutku najskôr symbolický význam, pretože v rokoch 1938 až 1945 boli arizované majetky fyzických osôb, ale nie právnických osôb. Keď sme položili vo výboroch predkladáteľom otázku prečo sa posúva reštitučná hranica na 8. máj 1945, odpoveď znela, že dôvodom sú rozhodnutia Slovenskej národnej rady o poštátnení školstva, najmä cirkevného, z roku 1945.

Z textu zákona vyplýva, že za rozhodnutia, ktorých obsah bol v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti, sú podľa § 4 ods. 2 písm. a/ považované nariadenia Slovenskej národnej rady číslo 34 z z roku 1945, zo dňa 16. mája 1945 o poštátnení školstva na Slovensku, nariadenie Slovenskej národnej rady č. 47 z roku 1945, zo dňa 26. mája 1945 o poštátnení majetku pri školách poštátnených nariadením číslo 34 a nariadenie číslo 80 z roku 1945, zo dňa 25. júla 1945 o poštátnení internátov. Vyššie vymenované nariadenia nadväzovali na nariadenie o poštátnení škôl prijaté počas Slovenského národného povstania na 2. zasadnutí Slovenskej národnej rady dňa 6. septembra 1944, ktoré vyšlo ako nariadenie Slovenskej národnej rady číslo 5 z roku 1944. Podľa vtedajšieho povereníka pre školstvo a národnú osvetu Jozefa Lettricha - myslím, že uvedené meno vám nie je neznáme - toto nariadenie vedno s ďalšími nariadeniami zrušilo - citujem "spiatočnícky školský systém na Slovensku zavedený ľudáckym režimom". Koniec citátu. Toľko o tom napísal menovaný Jozef Lettrich v roku 1945.

To znamená, že povstalecké nariadenie o poštátnení školstva bolo radikálnou reakciou na vtedajší školský systém tak, ako sa etabloval na základe právnych predpisov od roku 1939, ktoré postavili školský systém Slovenského štátu na cirkevnom školstve. Konkrétne na základe zákona číslo 308 z roku 1940 sa základom školského systému na Slovensku stali cirkevné školy. Obecné mali existovať iba v nevyhnutných prípadoch za situácie, že by sa stretli konfesné záujmy

cirkvi. Takže základným typom školy bola cirkevná škola, pričom všetky jej náklady hradil štát. Dovtedajší udržovateľ ľudových škôl mal dať cirkvi do bezplatného užívania všetky nehnuteľnosti slúžiace školským cieľom, ako i výnos základnín a fondov určených pre školské ciele. To sa do rúk cirkvi dostalo viacero školských budov, ktoré boli predtým štátne.

Ako sa uvádza v dôvodovej správe zákona z roku 1940, tento zákon bol namierený predovšetkým proti liberalistickému duchu predchádzajúceho školského systému presadzujúceho sa už od roku 1868. Poštátnenie škôl sa preto javilo povstaleckej Slovenskej národnej rade ako najlepšia a najschodnejšia cesta k obnoveniu demokratického charakteru školy. Nevidíme príčinu prečo by mala byť spochybňovaná demokratičnosť týchto rozhodnutí napriek tomu, že hoci boli predložené návrhy, nedoriešená zostala otázka náhrad za poštátnené školy. Posun reštitučnej hranice pred 25. február 1948 znamená, podľa nášho názoru, nebezpečný precedens, a to hneď z niekoľkých príčin. Uvedomujeme si, že uvedené nariadenia Slovenskej národnej rady sú súčasťou právnej kontinuity povojnového Československa. Spochybnením demokratičnosti uvedených nariadení sa otvára možnosť pre spochybnenie ďalších nariadení. A komu to potom môže vyhovovať? Z takéhoto posunu je možné navyše odvodiť aj právnu kontinuitu so Slovenským štátom z roku 1939 až 1945 v jeho vtedajších hraniciach, čo si, predpokladáme, nikto z nás neželá. Spomenutý precedens by mohol otvoriť aj požiadavky a nároky ďalších právnických osôb, ktoré z rozličných príčin prišli o majetok v období rokov 1945 až 1948. Napriek ubezpečeniu, že nijaké reštitúcie právnických osôb už nebudú, predložený zákon môže byť kamienkom, ktorým sa uvolní táto lavína.

Druhá naša výhrada spočíva v tom, že bez poznania rozsahu majetku navrhovaného na vrátenie nie je možné posúdiť dopad zákona. Vláda Slovenskej republiky v dôvodovej správe neuvádza rozsah majetku navrhnutého na vrátenie, pretože

údajne nemá podklady. Známe sú len viac či menej kvalifikované odhady. Pritom podľa zákona číslo 219 z roku 1949 boli cirkvi povinné urobiť súpis svojho majetku do konca roku 1949 a nahlasovať každoročné zmeny a pohyby v tomto majetku. Tieto dokumenty však Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky nemá, a to napriek tomu, že sa odovzdávali na jeho odbor pre veci cirkevné. Až v ostatných týždňoch objavil, tak ako to tu zvestoval pán poslanec Javorský, v Ústrednom štátnom archíve archívny materiál dotýkajúci sa cirkví a pravdepodobne aj ich majetku. Aj pod vplyvom týchto informácií prijal gestorský výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru uznesenie odporúčajúce Národnej rade Slovenskej republiky odloženie prerokúvania tohto zákona do vyjasnenia doteraz nejasných otázok a aspoň predbežného spracovania nájdeného archívneho materiálu. Za toto uznesenie hlasovali aj prítomní poslanci za KDH. Otázka, prečo vedenie KDH zaujalo iný postoj tu, na tomto rokovaní, už nie je otázkou verejnou, ale domnievame sa, politickou.

Tretou našou výhradou je fakt, že nie je odôvodnená šírka navracaného majetku. Podľa nás je sporný napríklad návrh na vrátenie poľnohospodárskej pôdy, lesov a viníc. Právne argumenty k tejto otázke prednesie, tak ako uvádzal, kolega Mikloško, i môj poslanecký kolega. Ide nám tu nielen o právnu, ale aj o vecnú stránku, pretože v dôvodovej správe chýba ekonomický rozbor toho, aký ekonomický prínos bude znamenať nájomné, či iné možné výnosy z vrátených lesov, viníc a pôdy. Chýba tiež rozbor toho, aký bude mať dopad nájomné vyberané cirkvami napríklad na ceny potravín.

Otázka rozsahu vráteného majetku úzko súvisí s celkovým riešením vzťahu štátu a cirkvi. Vláda Slovenskej republiky v dôvodovej správe uvádza, že tento problém by sa mal riešiť až po uplynutí prechodného obdobia troch až piatich rokov, kedy by sa prešlo na daňový systém financovania cirkví. Tento termín je nereálny, pretože vzhľadov na lehoty uvedené

v zákone, napríklad v§5a §11, sa faktický stav po troch až piatich rokoch výrazne nezmení. Naviac podotýkame, že by to riešilo majetkovú podstatu možno dvoch či troch cirkví registrovaných v Slovenskej republike, ale väčšina cirkevných obcí nemá majetkovú podstatu, ktorá by mohla predznamenať odlúčenie cirkvi od štátu.

Nový zákon o základných vzťahoch štátu a cirkvi, ako aj ich financovaní, by mal byť spracovaný a predložený súbežne so zákonom o navrátení majetku. Nový zákon by mali vypracovať predovšetkým tí, ktorých sa to týka - odborníci z cirkví, vlády a Národnej rady, a to po kvalifikovanej analýze ekonomických možností štátu a cirkví, ako aj možnosti daňovej podpory cirkví, veriacich. Pri spracovávaní takého zákona by sme sa mali oprieť aj o európsku alebo západoeurópsku skúsenosť, ku ktorej patrí sekularizovaný svetský štát s odlukou cirkvi od štátu. Jej konkrétna podoba môže byť rozličná, ale mala by garantovať cirkvám samostatnosť a účasť na duchovnom živote spoločnosti. A predpokladám, že o toto nám v tomto kontexte zákona ide.

Z hľadiska poslaneckého klubu Strany demokratickej lavice by našej predstave zodpovedal taký rozsah vracaného majetku, kde by sa nevracali lesy, vinice a veľkostatky, ale sakrálne objekty, kláštory, cirkevné školy, charitatívne zariadenia a knižnice, teda nehnuteľnosti potrebné na výkon duchovnej činnosti cirkvi. Takémuto pohľadu sú blízke pohľady občanov Slovenska i nám známe názory nižšieho duchovenstva. Z májového výskumu verejnej mienky vyplýva, že zhruba polovica z 1 257 opýtaných respondentov je proti vráteniu lesov, lúk a polí cirkvi, za ich úplné vrátenie každý šiesty respondent, pri budovách a objektoch je názorová hladina obrátená. Proti ich vráteniu bol každý šiesty respondent, za vrátenie všetkých bola tretina a za vrátenie všetkých alebo niektorých budov je takmer 80 % opýtaných.

Z názorov nižšieho duchovenstva vyberám na záver jeden citát - citujem: "V rámci reštitúcie sa majú cirkvi uchádzať o to, čo nevyhnutne potrebujú k svojmu životu a postaveniu. To sú chrámy, kláštory, cirkevné školy, cirkevné knižnice, písomnícke bohatstvo, cirkevné matriky a sociálne ústavy, ktoré im boli nezákonne odňaté. Reštitúcia v plnom rozsahu vyvolá odpor a opovrhnutie ľudu a navodí falošný dojem bohatstva cirkví v očiach ich neprajníkov, ale aj v očiach ľudí, ktorí zo dňa na deň chudobnejú. Budú kladené na jednu úroveň s tými, ktorí dnes nekontrolovane a nečestne bohatnú. " Koniec citátu.

Vážené kolegyne, kolegovia, to nie sú naše výroky, to je citát z názorov nižšieho duchovenstva, tak ako sme ich zaznamenali pri prerokúvaní takto predloženého návrhu zákona. Záverom preto navrhujeme, aby prerokovanie zákona riešiaceho takúto problematiku bolo odložené do vyjasnenia si týchto závažných otázok, aby sa hľadala taká jeho podoba, ktorá by bola širšie i vo verejnosti prijateľná. Predkladám preto návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o vrátení predloženého návrhu zákona vláde Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško, pán poslanec Brňák.

Poslanec F. Mikloško;

Rád by som upozornil kolegu z predchádzajúcich lavíc pred nami, že už sme o tom hlasovali. Ani farár dvakrát nekáže. Už sme hlasovali o tom, že zákon sa neodkladá.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážení, máme otvorenú rozpravu, pokračujeme v rozprave. Ešte poznámka pána poslanca Brňáka.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

pani poslankyne a páni poslanci,

krátkou poznámkou by som chcel zareagovať na časť vystúpenia pána poslanca Plesníka, kde tlmočil stanovisko klubu SDĽ k tejto problematike. Mám na mysli najmä výčitku pod poradovým číslom 1, ktorá sa dotýka principiálneho postoja Strany demokratickej ľavice v tom smere, že sú zásadne proti tomu, aby sa hranica reštitučných nárokov posúvala pred rok 1948. Nie tak dávno sa schvaíovala novela zákona číslo 229 z roku 1991 Zb. o vrátení poľnohospodárskej pôdy. V súvislosti s týmto zákonom som podal návrh, aby začiatok rozhodného obdobia bol vrátený z roku 1945 na dátum 25. februára 1948. Aj Strana demokratickej lavice bola proti tomuto návrhu, mala dokonca pri tomto návrhu spoločného spravodajcu. Takže, páni zo Strany demokratickej lavice, niekde hranice áno a niekde nie? Inými slovami povedané, precedens pred rok 1948 pre účely reštitúcií je už vytvorený zalial až po rok 1945, a to aj so súhlasom Strany demokratickej lavice.

Osobne, pokiaľ sa môžem vyjadriť aspoň jednou vetou k predloženému návrhu zákona, vnímam tento predložený návrh zákona ako ďalšiu zo zásadných právnych noriem, ktoré robia proces po novembri 1989 nezvratným, a v tomto kontexte aj vnímam niektoré hlasy proti tomuto návrhu zákona.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne pánu poslancovi Brňákovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Rea.

Poslanec J. Rea:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

pokračoval by som k stanovisku pána poslanca Plesníka, ich klubu k otázke 2, kde spochybňujú, že nie je zistený rozsah majetku, ktorý sa má vrátiť, že vraj cirkvi mali v roku 1949 uloženú povinnosť urobiť zoznam. Takže ho robili z titulu prikázania vtedajšieho komunistického režimu. Aby ešte ako-tak mohli existovať, robili si ho tak, že do toho zoznamu zrejme ani v dobrom nemohli dať celú plejádu tohto majetku. A teraz vy, pán poslanec, sa chcete k tomu pripojiť a pokračovať v tom, že vtedajší režim im to prikázal. Chcete v tom pokračovať. Ja som tomu tak rozumel. Potom si to môžeme ináč vysvetliť.

V tom druhom zasa máte šírku toho majetku, ktorý sa ide vracať. To sú lesy, pôda, vinice a veľkostatky. Prosím vás, opakujem, im sa nejde vracať, oni si požiadajú, čo budú chcieť, takže sa im nasilu nič nebude dávať. To, čo doložia dokladmi, to im štát vráti, keď zákon prijmeme, a ja ho podporujem, aby sme ho prijali. Zo štatistiky iste viete, že tento rok bola veľmi slabá úroda obilia. Na Slovensku je cez 1 milión ha ornej pôdy. Pre Slovensko sa dorobil dostatok potravinárskeho obilia pri tak nízkej úrode. Chýba možno nejaká čiastka obilia, ktoré je kŕmne. Pretože väčšina poľnohospodárskych podnikov je už privátna, po mojich skúsenostiach, ktoré som získal cez prázdniny, ako to nahlasovali do štatistiky, aké majú zásoby, viem, že táto štatistika, ktorá

je spracovaná, nie je až taká vieryhodná. Takže tých 30 tisíc ha ornej pôdy, ktorú by si cirkev prípadne mohla požadovať na vrátenie, pre potravinovú bezpečnosť tohto štátu neznamená nič, a tobôž nie, že by to náhodou malo dopad na ceny u obyvateľov. Prečo tu rozprávame takú demagógiu, že to bude mať dopad na ceny potravín? Sám si to neviem dobre predstaviť, že vôbec ste to mohli, pán poslanec, takto klasifikovať.

Čo sa týka lesnej pôdy, prosím vás pekne, kto sa teraz o túto pôdu stará? Však sme v štádiu deetatizácie celej spoločnosti, privatizácie štátneho majetku. A kto bude štát zastupovať, aby tieto lesy spravoval? Keď privatizujeme ostatný štátny majetok, prečo by na právoplatný majetok nemohli uplatniť právo ich majitelia?

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil ešte pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Pán poslanec Rea ma trošku predbehol, ale predsa by som len chcel doplniť, o aké zavádzajúce údaje ide zo strany nepriaznivcov tohto návrhu zákona. Už aj v tlači odzneli názory, že cirkev bude relevantným činitelom pri tvorbe cien pôdy. Teraz sme počuli, že bude ovplyvňovať ceny potravín. Pán Rea má pravdu. Celkove ide zhruba o jedno percento pôdy, ktoré je v hre proti celkovému pôdnemu fondu poľnohospodárskej a lesnej pôdy.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Hraško. Poslanec J. Hraško:

Nedá mi, aby som nepovedal pánu Brňákovi, že sme hlasovali za navrátenie majetku zohraného pred februárom 1948 fyzickým osobám, kde bola neoprávnene použitá kolektívna vina a z titulu kolektívnej viny zohraný majetok. To je niečo iné ako konfiškovaný majetok právnických osôb v tomto období. Aby bolo jasné, o čom hlasujeme, aby sme si tieto veci nemýlili.

Druhá poznámka - odznel tu výrok o neľudskom komunistickom režime, ale židovský majetok a čiastočne aj majetok evanjelickej cirkvi zobral rovnako neľudský fašistický režim Slovenského štátu. Aby to tiež bolo jasné v tomto parlamente, že majetok nekonfiškoval len jeden, ale dva neľudské režimy.

Posledná poznámka k pánu Reovi. Nechcem s ním polemizovať, ale ako som to už raz povedal z tej tribúny, je niečo iné, kto vlastní pôdu a kto na tej pôde robí. Nám ide o to, aby sa nezobrala pôda tým, ktorým bola prerozdelená a obrábajú ju. Preto, že nemáme vedomosti, či nedošlo náhodou k zdvojenému vlastníctvu, že poštátnená cirkevná pôda bola potom pridelená fyzickej osobe, treba tieto veci treba vyriešiť, aby potom nedošlo k prijatiu takej normy, o ktorej sa bude v budúcnosti hádať a sporiť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, ešte faktická poznámka - pán poslanec.

Poslanec J. Varjú:

Vážené dámy, a páni,

chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Brňáka a chcel by som spresniť jeho vtedajší pozmeňujúci návrh, o čom hovoril. Vtedy navrhoval vypustiť z § 6 odsek 2, ktorý má riešiť reštitúciu konfiškovanej pôdy. Chcel by som upozorniť, že v tomto prípade nebol porušený princíp "pred rok 1948", pretože tento paragraf je v súlade s nariadením Zboru povereníkov z roku 1948, v zmysle tohto nariadenia, kde sa už rehabilituje konfiškovaná pôda a v súlade s týmto nariadením sa riešia tieto veci. Takže principiálne tu nebol posun hranice pred rok 1948 a v novelizácii zákona 229 ostalo toto obdobie, ako bolo v zákone. Takže to bolo trochu niečo iné. Ešte by som chcel dodať, že za váš pozmeňovací návrh hlasovalo, keď sa dobre pamätám, 5 poslancov. Ostatní sa zdržali hlasovania alebo boli proti, takže nielen SDĽ, ale aj ostatné politické kluby.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Koncoš, potom pán poslanec Bajan.

Poslanec P. Koncoš:

Pán podpredseda, pán minister, dámy a páni, vážení hostia,

tak trochu s prekvapením počúvam, koľko asi pôdy, aká výmera sa bude dotýkať reštitúcií. Zrejme skutočne ani tí,

ktorí navrhujú vrátiť pôdu, nevedia, o koľko pôdy by išlo, ani tí, ktorí by prípadne žiadali. Ak dovolíte, uvediem niekoľko údajov zo štatistických ročeniek z rokov 1930 až 1935, teda z prvej Československej republiky.

Je známe, že cirkev ako taká nebola právnickým subjektom, ktorý vlastnil pôdu. Pôdu vlastnili jednotlivé diecézy a jednotlivé obce. Predložím vám prehľad vlastníctva pôdy v tých rokoch podľa diecéz. Diecéza Banská Bystrica 20 045 ha poľnohospodárskej pôdy, Nitra 15 454 ha, Spiš 16 538 ha, Ostrihomská kapitola na Slovensku 52 608 ha, Premonštrát Jasov 12 449 ha, diecéza Bratislava 2 175 ha, Cirkevná univerzita Bratislava 9 761 ha, Náboženská základňa Bratislava 4 712 ha. Toto je spolu 133 742 ha poľnohospodárskej pôdy.

Okrem toho treba povedať, že poľnohospodársku pôdu vlastnili priamo aj jednotlivé obce. Ani sa neodvažujem tipovať, koľko je takejto pôdy. Teda chceme niečo vracať a nevieme, čo chceme vracať. U lesov podľa týchto štatistických ročeniek vlastnila cirkev 77 096 ha. To bolo na Slovensku. Osobitne bola vykazovaná Podkarpatská Rus 23 804 ha, z toho časť bola na území dnešných okresov Humenné, Svidník atď. Tolko na spresnenie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Chcel som sa prihlásiť hneď po pánu akademikovi Hraškovi. Ak som tomu dobre rozumel, pán akademik Hraško tu - aspoň pre mňa - urobil dosť zásadné vyhlásenie resp. použil prímer, ku ktorému by som sa sám neodvážil, a to, že prirovnal komunistický režim k fašistickému, čo doteraz členovia SDĽ odmietali - pozri inkriminovaný zákon Federálneho zhromaždenia. Som trošku prekvapený, ale vlastne nebránim sa tomu. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážené kolegyne, kolegovia,

nedá mi neozvať sa k tomu, aké názory o navrátení majetku cirkvi a cirkevným spoločnostiam tu pertraktujú predstavitelia SDĽ. Keď sme sa rozhodli, že náš štát nastúpi na trhový mechanizmus, myslím si, že jednou z prvotných úloh tohto štátu je vrátiť to, čo, komu, kedy patrilo. Môj predrečník hovorí, že chceme vracať a nevieme čo vracať. Myslím si, že každý pred sebou máme návrh zákona, ktorý hovorí o navrátení majetku cirkvám a cirkevným spoločnostiam, takže vieme, čo chceme vracať. Je otázka, aby sme sa dohodli na tom, či to vrátiť chceme alebo nie, alebo či to chceme obmedziť alebo neobmedziť. Zásadne trvám na tom, že je potrebné, aby každému, kto má v pozemkovej knihe zavedený majetok, bol tento majetok bezodkladne vrátený. Keď budeme o tomto jednať a rozmýšľať tak, ako dodnes stojí navrátenie majetku alebo navrátenie pôdy tým, ktorým patrí, tak nikde nedôjdeme. Minule som sa opýtal, v akom štádiu je transformácia poľnohospodárstva. Transformácia poľnohospodárstva úplne stojí. Dovolím si povedať z tohoto miesta, že existuje minimálne 80 % predsedov družstiev, ktorí riadia družstvá, pričom tam nemajú ani piaď zeme. Prepáčte, trošku som odbočil.

Chcel by som prečítať stanovisko alebo úryvok zo stanoviska Generálneho biskupského úradu evanjelickej cirkvi

- citujem: "Pokladáme za potrebné poukázať na jednu skutočností. V tlači sa objavili stanoviská, že cirkev získala svoje majetky darmi od panovníka a magnátov, ktoré boli často konfiškátmi. Tým sa napadá morálne právo cirkví na vrátenie takéhoto majetku. V prípade našej cirkvi sa musíme proti takejto interpretácii ohradiť. Naša cirkev svoje súkromné majetky nezískala donáciami od Habsburgovcov ani magnátov, len nepodstatnú časť získala dedičstvom alebo darom od svojich zámožnejších členov. Podstatnú časť svojho majetku nadobudla z halierových darov drobných veriacich. Išlo o dary z obetavosti a lásky k cirkvi, aby sa zabezpečili jej najnutnejšie a najpotrebnejšie potreby. Cirkev bola na takúto obetavosť svojich členov odkázaná. Z takýchto peňazí postavila cirkev aj svoje školy. Vychovávala tam mladú generáciu nielen pre seba, ale aj pre národ a celú spoločnosť. Hádam nikoho nemusíme presviedčať, akú úlohu zohrali evanjelické školy v histórii nášho národa. "

Myslím si, že prijatím tohto zákona urobíme zadosťučinenie tomu, že skutočne dokážeme, že Slovensko je demokratická krajina, ktorá nastúpila na cestu trhového hospodárstva.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Brňák, potom pán poslanec Mori.

Poslanec P. Brňák:

Dovoľte, nechcem viesť jalovú polemiku na verejnosti v súvislosti s mojím vystúpením, ale predsa len, pán poslanec Hraško, ja som nevyvracal ani som nevidel potrebu vyvrátiť skutočnosť, že v súvislosti so zákonom číslo 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov ide o reštitúciu fyzickým osobám. S tým súhlasím, ale nesúhlasím s názorom, ktorý vyslovil pán poslanec Varjú v tom smere, že v súvislosti s týmto názorom sa nejde pred rok 1948. Podľa mňa sa ide pred rok 1948. Vyslovil som len svoje stanovisko k stanovisku poslaneckého klubu Strany demokratickej lavice, kde vyslovili principálny postoj možnosti vytvorenia - podľa slov pána Plesníka - nebezpečného precedensu s tým, že by sa reštitúcie mali dotýkať aj spred roka 1948. Čiže reagoval som len na túto skutočnosť, nie na veci, kto a ako bol reštituovaný.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. O slovo sa prihlásil pán poslanec Mori a následne pán poslanec Javorský.

Poslanec I. Mori;

Vážený pán podpredseda,

chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Koncoša z tohto dôvodu: Minimálne by sa dalo polemizovať o tom, či skutočne teraz náboženské organizácie vlastnia poľnohospodárske veľkostatky, pretože ich tieto organizácie nevlastnili už po rokoch 1942 a 1943, kedy boli dobrovoľne rozparcelované so súhlasom arcibiskupa Kmeťku.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. Pán poslanec Javorský.

Poslanec F. Javorský;

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia,

chcel by som tiež čiastočne zareagovať na to, čo tu už odznelo z úst tých, ktorí namietajú voči prerokúvaniu a prijatiu navrhovaného zákona. Keď sa spochybňuje opodstatnenosť posunu hranice k máju 1945, pýtam sa ich, či poznajú niektoré nariadenie Slovenskej národnej rady alebo zákon z obdobia po Februári 1948, ktorý vlastne zoštátňuje cirkevný majetok. Práve, že ide o zákony a nariadenia Slovenskej národnej rady, ktoré sú vydané v období rokov 1945 až 1947, čiže už aj z toho dôvodu, keď chceme hovoriť o prinavrátení, musíme ísť do doby, kedy bolo praktické znárodňovanie. To je len - povedal by som - právna rovina. Druhá je politická. A k tomu mi dovoľte odcitovať hodnotenie tejto doby a významu konfiškácie týchto majetkov pre vtedy nastupujúcu komunistickú stranu.

Samuel Cambel vo svojej práci "Agrárna otázka na Slovensku" na strane 109 hovorí: "Konfiškácia však aj tak viedla k podstatnému oslabeniu monopolu veľkého vlastníctva pôdy a tým bola súčasťou likvidácie základných mocenských a hospodárskych pozícií buržoázie ako triedy, hoci si to masy pracujúcich ani neuvedomovali. Bola nástrojom ďalšieho upevňovania zväzku medzi robotníctvom, a tým prispela k vytváraniu zárodkov diktatúry proletariátu. " Nechcem tu citovať Gottwalda a ďalších, ktorí tento akt hodnotia, ale v každom prípade celá konfiškácia cirkevného majetku sa robila v réžii komunistickej strany. Aj v tomto období.

Chcem upozorniť tých, ktorí pochybujú, napríklad pán Rea, či je dôkladná evidencia zoštátneného majetku. Naozaj existuje a je presná. Netreba spochybňovať rešpektovanie zakoná číslo 218 z roku 1949 o ekonomickom zabezpečení cirkví. Všetky cirkvi a náboženské spoločnosti urobili do polovičky januára 1950 súpisy hnuteľného a nehnuteľného majetku. Ten sa nachádza vo fondoch Povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy, čiastočne na povereníctve kultúry a tiež vo fonde Úradu pre veci cirkevné. Takže o tom netreba pochybovať. Ako dôkaz a na spresnenie údajov, ktoré tu vyzneli o rozsahu majetku, ktorý bol zoštátňovaný, chcem sa oprieť o autentický doklad zo 6. novembra 1950.

Povereníctvo pôdohospodárstva oznamuje Slovenskému úradu pre veci cirkevné, že pokiaľ ide o štatistické údaje o pôdohospodárskom majetku rímsko-katolíckej cirkvi na Slovensku dotknutého revíziou podľa zákona číslo 142/1947 v znení vyhlášky číslo 145/1948 Zb. a výkupom podľa zákona číslo 46/1948 Zb., k revízii bola prihlásená výmera 30 223 ha poľnohospodárskej a 65 140 ha lesnej pôdy. Spolu teda 95 363 ha. Štát z tejto výmery nadobudol 93 242 ha, vlastníkom bola ponechaná výmera 1 114 ha.

V ďalšom bode, pokiaľ ide o výkup pôdy, bola do 1. 10. vykúpená výmera 45 927 ha poľnohospodárskej pôdy, 4 672 ha lesnej pôdy, spolu 50 599 ha. Vlastníkom bola ponechaná výmera 3 121 ha. Čiže zaokrúhlene všetok majetok poľnohospodárskej a lesnej pôdy je necelých 150 000 ha, čo je v prepočte na územie Slovenskej republiky presne 3, 2 % vtedajšieho majetku. A ešte naviac, cirkev - ani tento zákon to nerieši - si nenárokuje ďalšiu časť zhabaného majetku.

Ministerstvo financií v novembri 1949 a následne Povereníctvo financií v roku 1949 dalo príkaz všetkým peňažným ústavom na Slovensku, aby urobilo súpis peňažných účtov a vkladov všetkých cirkví a cirkevných inštitúcií. Celková výška takto uloženého a zoštátneného majetku predstavuje podľa archívnych dokladov, z ktorých čerpám, 298 065 530, 27 korún. Tohoto majetku, ako som informoval, cirkevné kruhy sa

fakticky vzdávajú, nenárokujú si navrátiť touto formou znárodnený majetok. Len toľko na vysvetlenie.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Neuvirth. Poslanec A. Neuvirth:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

chcem len pripomenúť k tomu, o čom tu bola reč, o poštátnení základných škôl, cirkevných škôl po predchádzajúcom scirkevnení za Slovenského štátu. Je jasné, že na štátne a obecné školy /išlo o základné školy/, ktoré za Slovenského štátu boli scirkevnené, si cirkev žiaden nárok nerobí. Ale vždy predtým už existovali cirkevné školy, ktoré boli majetkom cirkevných organizácií, tak ako to povedal pán Chamula. Ide o kontinuitu tohoto majetku.

Ďalej by som si dovolil poznamenať jednu vec. Divím sa, že tento parlament, ktorý prijal ústavu, zabudol na to, že existuje v nej článok 20: "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. "

Ďalej v odseku 4 toho istého článku sa hovorí: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. " Neviem si teda vysvetliť - ak ktosi si nezákonne nejakú vec privlastní, môže

slobodne rozhodovať o tom, koľko a čo má z toho vrátiť, alebo či celkom jednoducho ukradnutá vec sa musí vrátiť svojmu zákonnému majiteľovi, alebo sa musí nahradiť. Ak sa jej vzdá, to je jeho vec, ale apriori sa nemôžeme postaviť za stanovisko, že niečo vrátime, niečo zmiernime a niečo si právom silnejšieho necháme. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:

Páni poslankyne, páni poslanci,

ďakujem pánu Dr. Neuwirthovi. Ušetril mi čas vystúpenia. Týmto som chcel začať - ústavnými zásadami.

Pán poslanec Plesník, akt spravodlivosti, ktorý má odčiniť krivdy popáchané desaťročiami, je vždy náročný, vždy ťažký a pre niektoré vrstvy obyvateľstva bolestný. To si povedzme na rovinu. Hovoríte, že treba vrátiť cirkvi sakrálne objekty, školy, kostoly, ostatné objekty, ktoré potrebuje pre svoju činnosť. Mohli by ste mi povedať, z čoho budú cirkvi udržovať tieto objekty ak im nedáme majetok, ak nevytvoríme na to podmienky? Pokiaľ sa pamätám, zo štátneho rozpočtu dostávala cirkev okolo 370 miliónov korún. Vieme, na čo boli tieto peniaze určené. V tom je aj ochrana týchto pamiatok, ale ani zďaleka to nekryje všetko. Ak chceme riešiť vzťah cirkvi a štátu, podľa mňa, naozaj musíme začať návratom majetku cirkvám.

Spomínali ste nemecké cirkvi a niektoré iné. Nezabúdajme, že na Slovensku je 80 %, možno nejaké percento hore alebo dole, veriacich, ktorí majú otvorený, priamy vzťah

k cirkvám. A nie je to len otázka citového postoja. Je to skoro - možno povedať - existenčná otázka týchto veriacich a cirkví. Nemožno naprávať krivdy tak, že povieme prepáčte a hádam v budúcnosti vám niekedy niečo dáme. Dotkli ste sa veľmi citlivej otázky. To je rozsah tohoto majetku a dôkaz o vlastníctve majetku. Pán Plesník, práve komunistická strana a vláda, ktorá tu šafárila štyridsať. - neviem koľko rokov mala priamy záujem zahmliť vlastníctvo, zahmliť za každú cenu, pretože to, čo nepatrilo nikomu, patrilo štátu. Táto zásada bola známa. Preto sa prestali evidovať zápisy v pozemkových knihách. Preto sa prenieslo vlastníctvo na úrady geodézie a kartografie, ktoré ani zďaleka nemohli pozemkové knihy nahradiť.

Áno, dokazovať, vlastníctvo cirkví bude náročné a tažké. A práve, že to bude tažké, navrhujem, aby v § 5 ods. 1 nebola uvedená 12-mesačná lehota na prihlásenie týchto nárokov. Povinná osoba musí písomne v lehote 12 mesiacov vyzvať oprávnené osoby na vydanie majetku. Navrhujem, aby táto lehota bola zmenená na lehotu 24 mesiacov. Pán poslanec vašej strany v ústavnoprávnom výbore navrhoval 6 mesiacov. Neexistuje, aby táto lehota, aj keď pán poslanec Javorský hovorí, že toto vlastníctvo je dokázané, stačila na dokázanie a podloženie návrhov na návrat tohoto majetku zo strany oprávnených osôb. Priatelia, myslím si, že tento akt spravodlivosti - pán Plesník to tak nazval, rád to beriem - treba bezpodmienečne realizovať. Realizovať práve v tomto čase. Klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko tento návrh zákona podporí. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pani poslankyňa Gbúrová, potom pán poslanec Plesník, pán poslanec Korec.

Poslankyňa M. Gbúrová:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

pôvodne som bola prihlásená do diskusie. Nakoľko v priebehu množstva faktických poznámok bolo pomenovaných už niekoľkých problémov - samozrejme, nie vyriešených - rozhodla som sa, že svoj diskusný príspevok časovo obmedzím na faktickú poznámku. Prosím vás, prijmite moje vystúpenie ako úprimné uvažovanie. Nikoho sa nechcem osobne dotknúť, tým viac našej kostrbatej histórie, v ktorej sa majetky získavali, dedili, darovali a konfiškovali. Týkalo sa to ponajviac pozemkového vlastníctva poľnohospodárskej pôdy a lesov, ba dokonca v dávnejšej histórii i vody a prostého človeka. Donedávna som bola presvedčená a s tým so šla i do volieb, že reštitúcie bude v minulosti deliť čiara od februára 1948, keď sa v Československu vytvoril a upevnil autoritatívny režim vlády jednej strany. Preto som prekvapená, že sa táto hranica posúva v prípade majetkov cirkví v Slovenskej republike pred rok 1948. Domnievam sa, že je to ktorý môže mať nedozerné následky v nekonečnej čiare pokračovania reštitúcií posúvaním hraníc.

Nie vždy výnimka potvrdzuje pravidlo. Často sa z výnimky stane zovšeobecňujúce pravidlo. Jedinou výnimkou, s ktorou súhlasím, a vyplýva to z historicity, je vrátenie majetku židovskej náboženskej obci. Prečo? Bol jej odobraný a arizovaný po roku 1938 za vlády taktiež jednej štátostrany s jej všetkými dôsledkami v prvej Slovenskej republike. Dodržanie vo všeobecnosti hranice od roku 1948 so spomínanou výnimkou by bolo, podľa mňa, prijateľným stanoviskom slovenského parlamentu ako protestu proti praktikám totalitárnych režimov.

Vážení prítomní, ešte na záver jedna vsuvka k faktickej poznámke. V prvom spomínanom prípade je teda potrebné ísť pred rok 1948. V podstate spochybňujeme Benešove dekréty podpísané 21. júna a 26. októbra 1945, teda pozemkovú reformu, ktorá mala v prvej etape charakter konfiškácie a v druhej už revízie pozemkovej reformy začatej za prvej Československej republiky, t. j. zvyškových majetkov a veľkých plôch pôdy, ktoré patrili šľachte a cirkvi. Logicky si teda kladiem ďalšie otázky: Pôjdeme vzorovo ďalej, a to pred rok 1919, kedy bola schválená rozsiahla pozemková reforma, ktorá mala obsiahnuť až 29 % všetkej pôdy na Slovensku a kedy sa pôda dostávala do rúk aj zaslúžilým politikom, poslancom a senátorom? Napríklad čo s rozparcelovaným veľkostatkom v roku 1924 v Šaštíne? Možno až do obdobia pred panovaním Jozefa II., t. j. až pred rok 1782, kedy sa zrušili kláštory kontemplatívnych a žobravých rádov, pričom ich majetky prepadli v prospech štátu, či pred tereziánsku urbariárnu reformu? Ba dokonca pred protireformačné i reformačné obdobie?

Napokon sa dostaneme už unavení na akýsi nezačiatok, do 11. storočia, keď existovala neobmedzená verejno-právna moc kráľa v Uhorsku aj prostredníctvom patriomnia, teda do obdobia, keď najväčším pozemkovým vlastníkom bol kráľ. Až stáročiami ju postupne darovával cirkevným inštitúciám donáciami, aj svetským priaznivcom - budúcim feudálnym vlastníkom. Buď pochválené poučenie z histórie! A vlastne si musím postaviť otázku: Komu má patriť pôda a lesy tejto planéty? Iste práve tým, ktorým patrí vzduch i voda. No odpoveď by sme si mali predovšetkým dať my sami vo svojom svedomí. Nuž a preto nemôžem súhlasiť v súzvuku so svojím svedomím s posunom hranice akýchkoľvek reštitúcií pred rok 1948, s jedinou výnimkou - vrátenia majetku židovským náboženským spoločnostiam. Ale to som vysvetlila.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Podľa rokovacieho poriadku slovo má pán minister Hofbauer.

Minister dopravy, spojov

a verejných prác SR R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

s veľkým záujmom som si vypočul vystúpenie pani poslankyne Gbúrovej. Obsahoval celý rad veľmi zaujímavých poznatkov, ale jednu veľmi zásadnú nepresnosť - ten rok 1938. To nebolo tak. S týmto termínom a s týmto dátumom sme sa vo vláde zaoberali veľmi dlho a veľmi dlho sme analyzovali skutkovú podstatu správnosti, ktorý dátum brat do úvahy. Nakoniec sa vláda jednoznačne priklonila k termínu 2. november 1938. Je to deň Viedenskej arbitráže, keď vtedajšiemu Československu boli ulúpené južné časti Slovenska. Ak by sme tento dátum ignorovali, vlastne by sme tolerovali horthyovské ozbíjanie južného Slovenska a vlastne by sme túto židovskú náboženskú obec poškodili. Preto sa vláda priklonila k tejto výnimke. /Hlasy v sále. / Keby ste ma nechali dohovoriť. Takže toto je jediná výnimka, ktorou vláda prekročila rámec pred rok 1940, a to je 2. november 1938 - dátum Viedenskej arbitráže.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prihlásil sa pán poslanec Korec a pán poslanec Plesník.

Poslanec J. Korec:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

nechcem k veci veľmi dlho rozprávať. Chcem povedať len niekoľko postrehov, ktoré som získal tým, že som v našom ústavnoprávnom výbore bol predkladateľom tohto zákona. Keď som chcel naplniť to, aby som dosiahol spokojnosť všetkých, ktorí sa budú neskôr týmto zákonom riadiť, dal som si tú prácu a stretol som s tými stranami, ktoré majú k veci čo povedať, teda so zástupcami cirkví, ktorým majetky majú byť vrátené a konzultoval som s nimi jednotlivé - dalo by sa povedať - i v zákone zabudnuté nuansy.

Dohodli sme sa v podstate na tom, že predkladaný zákon je vlastne želateľným stavom všetkých zúčastnených. Do návrhu zákona - to čo je obsiahnuté aj v spoločnej správe - sa dostali ďalšie doplnky, s ktorými súhlasia. Myslím si, že právo je vždy na strane toho, ktorému o tento majetok ide. Teda ak ten je spokojný s tým, čo sa mu vracia, nie je o tom ďalej čo rozprávať. Všetko ostatné, čo sa tu povie, potom považujem za politikum a vlastne o to by nám nemalo ísť, malo by nám ísť o právo.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Plesník - faktická poznámka.

Poslanec J. Plesník;

Vážené kolegyne, kolegovia,

v stanovisku, ktoré som predniesol za poslanecký klub SDĽ, sme sa snažili vecne vyargumentoval naše stanovisko k predloženému návrhu, nie k otázkam toho, či chceme alebo nechceme prinavracať majetok, ktorý by cirkvám prináležal na výkon ich postavenia v spoločnosti. Tam sme jasne povedali, že k tejto otázke zaujímame kladné stanovisko. Zatiaľ na tomto rokovaní k tomuto predloženému vládnemu návrhu zazneli len dve stanoviská poslaneckých klubov, ktoré sa síce medzi sebou sporia, ale jeden aj druhý hľadali argumentačnú bázu. Na stanovisko, ktoré som predniesol ja, sa tu vznieslo množstvo faktických pripomienok, ktoré sa skôr snažili pohybovať v rovine ideologickej než vecnej a praktickej. Prosil by som

- nechajme priestor zaznieť takýmto konštruktívnym stanoviskám z ostatných poslaneckých klubov, dajme priestor, aby predkladáteľ vládneho návrhu k nim zaujal vecné argumentačne podložené stanovisko a bavme sa o otázkach, ktoré budú riešiť podstatu veci.

K pánu doktorovi Sečánskemu podotýkam len jednu vec

- aby sme mohli hovoriť o ekonomickej samostatnosti cirkvi, o úlohe cirkvi v spoločnosti, nemôžeme hovoriť len o majetku, ktorý vyrieši podstatu jednej, možno dvoch najväčších cirkevných spoločenstiev. Nám predsa ide - a dúfam, že nám z pohľadu ekonomického ide o všetkých 16 zaregistrovaných cirkevných obcí. Na túto otázku vláda v tomto návrhu nielenže nedáva odpoveď, ale nevytvára ani materiálne predpoklady. Prosím, vráťme sa k vecnému rokovaniu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Na základe rokovacieho poriadku slovo má predseda vlády pán Mečiar.

Predseda vlády SR V. Mečiar;

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, dámy a páni,

vláda Slovenskej republiky predkladajúc návrh zákona o zmiernení škôd nehovorí a nekladie si za ciel napraviť všetky chyby, ktoré historicky na cirkvách boli spáchané za niekoľko desiatok rokov na území Československa i Slovenského štátu. Toto už nie je možné. Nie je možné vrátiť čas, nie je možné reštituoval všetky vzťahy, pretože vznikla nová kvalita, nie je možné odstrániť krivdy, škody páchané na luďoch, ich svedomí, i na ich slobode. Preto sme si dali za ciel zmiernenie následkov a nápravu tam, kde je hranica možného.

Základná otázka, ktorá je predmetom sporu vašich klubov, je v tom, ako chápete postavenie cirkví v budúcnosti. Dovoľte, aby som vysvetlil naše stanovisko. Nie je možné, a vývoj v západnej časti Európy, ale aj v Spojených štátoch amerických to potvrdzuje, obmedzovať cirkev a výkon jej činnosti iba na úzko náboženské obrady. Všade inde plní v spoločnosti podstatne širšie poslanie. Nie je možné si predstaviť obrodu morálneho stavu spoločnosti bez vplyvu cirkví, náboženských spoločností, nie je možné predstaviť si slobodu človeka bez otázky slobody svedomia, vyznania a hlásenia sa k učeniu. Učí nás systém skúsenosti iných štátov, kde cirkev plní aj dôležité poslanie v charitatívnej oblasti. Ak napríklad v Taliansku sa postavenie cirkví v oblasti sociálnej stalo takmer dominujúcim, my sa ako štát a vláda nezriekame zodpovednosti za sociálnu situáciu obyvateľstva. Ale nie je

možné povedať, že to bude jediný systém a že nebudeme hľadať cesty ako podporiť cirkev v rozvoji charitatívnej činnosti.

Máme množstvo bezdomovcov, množstvo skupín sociálne málo prispôsobivých, máme ľudí v sťažených sociálnych situáciách, ktorí potrebujú pomoc. Ak cirkev chce túto funkciu plniť, je nerozum štátu neumožniť ju. Samozrejme, na všetky tieto činnosti a všetky tri smery, ktoré od cirkví v budúcnosti očakávame, kde myslíme, že bude zhoda trónu a oltáru, očakávame, že štát vytvorí podmienky, aby sa cirkvi k tomuto svojmu poslaniu mohli vrátiť. Bez nich to jednoducho nepôjde. Niet náhrady. Pokus vytvoriť iný systém všade zlyháva. A potom prídeme aj k záveru, prečo je nutné prijať tento zákon, prečo je nutné sa k tomuto problému vrátiť.

Prijatie zákona má niekoľko sporných vecí - okrem tej, ako teda chápeme postavenie cirkví, a že teda tento krok je iba jedným z krokov vo všeobecnom procese, keď v budúcom roku sme sa dohodli so zástupcami cirkví, že pripravíme ďalší zákon a ďalší krok vo vzťahu štátu a cirkví, ktorý by smeroval k zvrchovanosti a nezávislosti cirkví na štáte, tento krok je nutný. Ak hovoríme o ňom ako o akte historickej spravodlivosti, tak poďme hľadať chyby, kedy sa vzťah cirkvi a štátu začal deformovať. Samozrejme, že sú to historicky rôzne obdobia. Predovšetkým sme si povedali, že ideme likvidovať tie dôsledky, ktoré na slovenskej pôde spôsobil fašizmus.

Nástup fašizmu na Slovensku nezačal 14. marca 1939. Nástup fašizmu a prvý krok fašistickej agresie voči Slovensku bol 2. november 1938, keď Horthy a jeho skupiny okupovali a odtrhli značnú časť územia južného Slovenska v rozpore s medzinárodným právom, poriadkom, kde potláčali ľudské a občianske práva. Toto obdobie zasialo nepokoje, neistotu a strach do židovskej komunity, v tomto období boli porušované ich základné ľudské a občianske práva, v ktorých žacínala otázka politickej diskreditácie a decimovania ľudí pre náboženské presvedčenie. Preto považujeme za správne vrátiť sa k tomu dátumu a krivdy napraviť.

Židovská komunita na Slovensku dnes vykazuje asi 3 000 ľudí, ktorí sa hlásia k židovskému náboženstvu. Vrátením majetkov, ktoré patrili náboženským obciam, sa nevracia majetok, ktorý patril občanom, ten sa riešil iným zákonom, je preto aktom spravodlivosti a vyrovnania sa s fašistickou minulosťou, je aktom i medzinárodne politicky dôležitým.

Dovoľte, aby som sa vrátil k ďalším dátumom - 9. máj 1945 a Február 1948. Tieto dva dátumy nie sú prvým precedensom pre prekročenie právneho poriadku. Prvý precedens pre posun vecí pred Február 1948 bol zákon Federálneho zhromaždenia, ktorý len pre Slovenskú republiku posúva hranicu majetkového vysporiadania až do roku 1918, pričom urobil výnimku pre Českú republiku, že tam si to upraví Česká národná rada zákonom. Čiže tu vznikol fakticky stav, keď na Slovensku sa reštitúcie zaviedli do roku 1918 zákonom Federálneho zhromaždenia, ktorý nebol vyvážený pre celý štát, ale špeciálne prijatý len pre Slovenskú republiku vtedajším lobbyzmom a spojením poslancov Českej republiky a maďarskej národnosti v záujme určitých politických cieľov na Slovensku. /Potlesk. /

Ak sa vraciame k máju 1945 a k udalostiam, ktoré vtedy nastali, tieto udalosti mali historicky nevyjasnený fakt, ktorý sa nevyskytuje ani v dokumentácii historikov. Niektorých som osobne poprosil, aby mi toto obdobie vysvetlili, a nedostal som náležitú odpoveď. Z nepochopiteľných dôvodov, keď boli pri vláde demokrati, demokratická strana, prevažne luteráni - na tých stavali ako na svojej voličskej základni a dodnes sú hrdí na svoju povojnovú minulosť, v tomto období došlo k veľkému úbytku majetku evanjelických cirkví. Došlo aj k značnej časti úbytku majetku rímskokatolíckej cirkvi do

Februára 1948. Príčiny skúmania tohoto javu sú rozporuplné. Niektorí to spájajú s tým, že časť Nemcov a Maďarov, ktorí boli z územia odsunutí, boli tohoto náboženstva, preto bolo logické, že sa im zhabal aj cirkevný majetok. Ale to nebol osobný majetok, potom za príslušnosť k národnosti bola postihnutá cirkev.

Potom treba postaviť otázku aj tak, aké boli iné vplyvy a príčiny, že majetok medzi rokom 1945 a 1948 bol zoštátnený. Bola to likvidácia niektorých rádov, bola to likvidácia niektorých inštitúcií a ústavov. Ak je to historicky nepodložené - dôvody prečo - a pýtal som sa na to mnohých, hľadali sme odpoveď v náprave krívd od obdobia, keď dochádzalo k historicky nedoloženému zoštátňovaniu, nie celkom ujasnenému skúmaniu príčin tohoto zoštátňovania a náprave krívd voči všetkým.

Vzhľadom na to, že sa tu hovorí o hranici a o precedense, dovoľte, aby som vám oznámil, že vláda Slovenskej republiky nemieni predložiť žiaden ďalší reštitučný zákon Národnej rade Slovenskej republiky. Vysporiadavame vzťahy k cirkvám a týmto chceme celú etapu ukončiť. Nie je účelné reštituovať vzťahy z roku 1948, čo historicky nie je možné ani účelné. Proces reštitúcií logicky spomaľuje a zneisťuje proces privatizácie, preto ich chceme týmto obdobím a týmto krokom ukončiť ako akt historickej spravodlivosti, ako akt obnovenia a vytvárania podmienok pôsobenia cirkvi v budúcom období.

Sú tu potom otvorené ešte niektoré ďalšie otázky - návrh zákona v rozsahu, v ktorom sa vracia k návratu. Nie je samozrejmé, že ak poslanci Kresťanskodemokratického hnutia v období, keď boli vo vláde, nemali ani odvahu, ani politickú silu takýto návrh zákona predložiť, a ak sa hlásia k svojmu poslaniu, musia ísť politicky nad rámec tohoto zákona. Prosím vás, nerobte to, pretože je to nad rámec možností štátu. Nemôžeme urobiť viac, než na čo máme zdroje. Môžeme zmierňovať, ale nie naprávať všetko čo sa stalo. Čas je nezvratný. Preto sme sa v tomto smere rozprávali so všetkými, a prosím, aby ste teda netlačili, nerozširovali rámec ďalej a nenarušovali tak základňu, ktorá je reálne vytvorená pre prijatie tohoto zákona.

Pokiaľ ide o otázky lesných pozemkov i pôdy, vraciame sa k určitým obmedzeniam. Predovšetkým sú tam blokačné ustanovenia, nevracia sa tá časť pozemkov, ktorá je v užívaní fyzických osôb. Množstvo občanov nadobudlo rozparcelované majetky a v dobrej viere ich užíva. Postavili si domy a podobne. Ich práva musia byť chránené. Tí ľudia za to nemôžu, je to chyba štátu, nie týchto občanov. Netreba vytvoriť nový zdroj napätia medzi cirkvou a veriacimi alebo cirkvou a terajšími vlastníkmi, občanmi. Preto je tu obmedzenie. Sú tu obmedzenia k Tatranskému národnému parku a iným národným parkom, obmedzenia k vodným zdrojom, ktoré neznamenajú plnú reštitúciu. Sú tu obmedzenia blokačné, ktoré prikazujú cirkvi päťročný nájom. Ďalšie blokačné mechanizmy na ďalších 5 rokov dávajú možnosť pre zmluvný nájom, t. j. čas, kedy štát bude môcť vyvážiť reálnu protihodnotu tohoto majetku.

Pokiaľ ide o evidenciu majetku, samozrejme, že nie je v poriadku z viny štátu. Z viny štátu od čias Márie Terézie, pretože na Slovensku až do roku 1964 platilo pozemkové uhorské právo, ktoré bolo právom obyčajovým, nie doloženým a upraveným, keď vlastnícke vzťahy k pozemku prechádzali z obyvateľa na obyvateľa ťapnutím do dlane a nie zápisom v evidencii nehnuteľností. Ak v Čechách mali tereziánsky kalendár a usporiadali si ho, na Slovensku dodnes nám chýba Mária Terézia, čo by nám dala pozemky do poriadku. Pokiaľ ide o tieto otázky, samozrejme, práve preto, že ide o vzťahy právne nedoložené, dôkazné bremeno je na cirkvi. Cirkev musí dokazovať i v súdnom spore alebo inak, čo jej patrí. Môže vyzvať ktoréhokoľvek užívateľa, ale keď ten dospeje k záveru, právny stav je iný, tak majetok nevydá. A v tom je i zábrana pred tým, o čo mala pani poslankyňa obavy, že dôjde k reštitúcii vzťahov až k jedenástemu storočiu. Nie. K tomu, čo sa preukáže, že bolo vlastníctvom 9. mája 1945. Čo sa nepreukáže, nevracia sa. Vlastníctvo predtým sa nevracia, nereštituujú sa vzťahy niekoľko storočí dozadu. Reštituuje sa vzťah k tomuto obdobiu, aj to iba v určitom obmedzenom rozsahu.

Ak hľadáme ďalšie zdroje rozporov pri prijímaní tohoto zákona, radi by sme upozornili na to, že dnes zakladáme určitý systém činnosti a pôsobenia štátu i inštitúcií, ktoré objektívne majú v štáte svoje miesto. Sú nevyhnutné, ale pre plnenie úloh spoločnosti nenahraditeľné. Preto cirkev je súčasťou všetkých spoločenských vzťahov, ktoré u nás budujeme. Postoj k nej je prejavom demokratizmu, úcty a vytvárania zdrojov pre naplnenie jej poslania tak, ako ho majú politické strany, tak ako ho majú odbory, každý inde, inak a inými prostriedkami. Cirkev v oblasti duchovnej obrody sa jednoducho nahradiť nedá. Všetky pokusy v tomto smere zlyhali. K tomu chceme vytvárať podmienky, a preto navrhujeme aj usporiadanie týchto vzťahov na týchto princípoch.

Pokiaľ ide o obavy z možnosti porušenia záujmov štátu, z našej strany nie sú. Takto ich chápeme a takto ich predpokladáme ako rozvoj dobrých vzťahov a rozvoj úcty. Pokiaľ Hnutie za demokratické Slovensko tento návrh zákona predkladá, nie je to preto, že by sa chcelo v tejto dobe niekomu zapáčiť. Je to preto, že chceme jasne definovať vzťah k minulosti. Vy viete, že sme v predvolebnej kampani boli napádaní, že naším víťazstvom do 24 hodín zatvoríme kostoly, že bude ohrozené postavenie cirkvi a podobne. Opak je pravdou. Preto treba aj demagógii postaviť hranicu pravdy, zrkadlo pravdy, kto čo hľadáme, nachádzame a ako sa správame.

Vážené dámy, vážení páni,

vzhľadom na to, že väčšina úvah a diskusií je v rovine filozofickej, viac ako v rovine právnych zmien, v rovine hľadania vzťahov, ktoré sa môžu formovať a odpoveď nám dá čas, a povedali sme, že do roka sa budú riešiť otázky ekonomických vzťahov cirkvi a štátu, prosím, aby ste tento prvý krok na ceste k takémuto usporiadaniu schválili a podporili. Je to krok nielen pre najväčšie cirkvi, ale pre všetkých 16, na ktorých vláde záleží takisto ako každej inej strane. Prosím o podporu tohoto zákona. Tým, ktorí budete zaň hlasovať, vopred ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Čarnogurský a potom pán poslanec Bugár.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán premiér, chcel by som len upozorniť, že v predchádzajúcom volebnom období vláda schválila, teda vypracovala a schválila návrh zákona o vrátení majetku cirkvám, ktorý bol dôslednejší pri náprave niektorých majetkových krívd cirkvám, ako je tento predložený návrh zákona. Tento schválený návrh zákona aj postúpila vtedajšej Slovenskej národnej rade, ale pre odpor viacerých poslancov, ale predovšetkým - no predovšetkým - proste aj poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, sa návrh zákona nedostal na program rokovania Slovenskej národnej rady. To bol jeden pokus o vrátenie majetku cirkvám. Druhý pokus, iný pokus sa robil na federálnej úrovni, kde bol taktiež vypracovaný návrh zákona o vrátení majetku cirkvám, taktiež dôslednejší v náprave majetkových krívd cirkvám ako je tento predložený návrh. Ten sa dostal aj na program pléna Federálneho zhromaždenia, ale

viacerí poslanci, a opäť aj poslanci Hnutia za demokratické Slovensko hlasovali proti. A tento zákon vo vtedajšom Federálnom zhromaždení nebol schválený preto, že neprešiel v slovenskej časti Snemovne národov. Neprešiel asi troma alebo štyrmi hlasmi, a medzi nimi boli hlasy poslancov Hnutia za demokratické Slovensko. To, že problém vrátenia majetku cirkvám doteraz nebol vyriešený a že sa s ním opäť musíme zaoberať, je z veľkej časti zásluha poslancov Hnutia za demokratické Slovensko. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. O slovo sa hlási podľa rokovacieho poriadku pán minister Hofbauer.

Minister dopravy, spojov

a verejných prác SR R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci, vážený poslanecký zbor, pán poslanec Čarnogurský,

bolo by skutočne veľmi dobré, keby sme sa držali faktov a argumentov. Vo Federálnom zhromaždení poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko mal 16 poslancov, v Slovenskej národnej rade 17. Čiže, ak ten nepočetný zbor mal tak masívnu silu, že by dokázal zvrátiť prijatie federálneho zákona a národného zákona, tak by som nad tým vyjadril hlboké začudovanie. Nie je to tak. Prosím vás, držme sa faktov tak, ako boli v danom čase a v danom priestore. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Bajan, potom pán poslanec Bugár.

Poslanec V. Bajan:

Ospravedlňujem sa, že budem opakovať pána ministra, ale naozaj pri tom počte 150 ľudí je 17 členov naozaj výrazná väčšina. Ale ako tu už povedal predseda vlády, nám naozaj nejde o to kto na tom získa nejaké body, ak sa na tomto body dajú získať. V podstate ide o to, že poďakujeme každému, kto za tento zákon hlasuje, lebo nevrátením majetkov naprávame len čiastočné krivdy. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Bugár. Poslanec V. Buqár:

Práve z dôvodu, aby sme sa držali skutočných, pravdivých informácií, musím opraviť pána premiéra, ktorý je, mimochodom, právnikom. Ani zákon Federálneho zhromaždenia číslo 229 sa nevrátil do roku 1918.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím pán premiér. Predseda vlády SR V. Mečiar;

Iba z úcty k parlamentu a z úcty k historickej pravde by som poopravil niektoré tvrdenia pána predsedu Kresťanskodemokratického hnutia. Veci sa dejú a história je neúprosná. Historická pamäť by nemala zlyhávať ani politikom, ani stranám v záujme účelového skreslenia. Pravda je taká, že vláda Slovenskej republiky pod mojím vedením v decembri 1990 bojovala o to, aby úprava vzťahu štátu a cirkví bola vecou Národnej rady Slovenskej republiky.

Vy, pán poslanec Čarnogurský, vy, pán poslanec Mikloško spolu s ďalšími ste ma v Prahe lámali, aby to zostala záležitosť česko-slovenská. To nemôžete poprieť, ak máte čo len trošku svedomia. Práve vtedy ste si od toho sľubovali, že na Slovensku to nemusíme riešiť vlastnými kompetenciami. Bolo to na žiadosť rokovaní v zákulisí parlamentu s ďalšími, že sa skôr dosiahne reštitúcia v celom Česko-Slovensku, ak sa využije vplyv politických strán Slovenska. To je ako prvý moment. Ako druhý moment - prečo obviňujete opozíciu z toho, že ste boli ako vládna väčšinová koalícia neúspešná? Prečo nám to chcete pripísať? Veď ste mali dosť hlasov na to, aby ste si presadili, čo chceli. Keď ste si vedeli obrániť Mikloša pred nedôverou, prečo ste si nebránili cirkev? Veď to bola vaša povinnosť. /Potlesk. /

Bol som nedávno v Bardejove a mal som tam stretnutie s predstaviteľmi cirkví. Miestny pán kaplán spustil na mňa hrmavicu: nedostávame od vlády žiadnu pomoc, táto vláda zlyháva, vláda nám nedáva peniaze. Dostali sme pomoc len vtedy a len vtedy. To hovorí pán kaplán. Prvý raz som bol ja predsedom vlády a druhý raz, čo ste dostali peniaze, som zase bol predsedom vlády ja. Čiže iba za vášho Kresťanskodemokratického hnutia ste nič nedostali. No, a bol pokoj.

Prosím vás, velmi pekne vás prosím, nezačnime na tomto politikárčení rozbíjať politickú dohodu, ktorá je potrebná pre prijatie takéhoto zákona. Ja vám, pán Čarnogurský, podávam ruku na prijatie tohoto zákona v mene HZDS, aby sme vytvorili dostatočnú základňu na to, aby prešiel. Ak ju odmietate, vysporiadajte si to so sebou, vysporiadajte si to s verejnosťou. A dúfam, že potom vaše mená nebudú pribíjané na dvere kostolných vrát tak, ako boli pribíjané mená poslancov, ktorí nie z odporu voči cirkvám, ale z právnej nedokonalosti a nekvalifikovanosti návrhu, ktorý ste do Národnej rady dali, boli vtedy proti. My robíme službu občanom. A robiť službu občanovi znamená úctu k inštitúciám, ktoré

slúžia jeho duchovnému životu. Preto prestaňte a hlasujte spolu s nami. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu premiérovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško;

Pán premiér, samozrejme, oceňujeme krok vlády, že chce tento problém vyriešiť. Ako ste v diskusii videli, pokračujeme - povedal by som - veľmi korektne a spoločne. Len treba byť pravdivým. To, čo ste povedali, nie je pravda. Totiž, prosím úctivo, aby tento parlament vzal do úvahy, že majetkové záležitosti patrili Federálnemu zhromaždeniu.

Pán premiér, ak dovolíte, pripomeniem vám niečo, aby nás tá historická pamäť neklamala. Niekedy na jeseň roku 1990 ste poriadali večeru. Bol som pritom a zorganizoval som dvoch biskupov - Tondru a Baláža. Boli sme u vás na večeri, aby sme riešili tento problém. Dali sme si termín, že do konca februára 1991 spíšu majetok a pôjdeme do toho. Potom som povedal, že všetko je spracované, aby sme do toho išli, a vy ste povedali, že do toho nepôjdeme. Nebudem už citovať presný výrok, povedali ste mi to na VPN. Čiže, buďme presní v tomto smere. KDH aj VPN chceli tento problém riešil. Na federálnej úrovni to nebolo jednoduché. Keď to nešlo na federálnej úrovni, potom to chcela riešiť: táto vláda, tu, na slovenskej úrovni, ale hovorme veľmi otvorene, že to bolo proti kompetenčnému zákonu. A túto legalitu a legitímnosť sme vždy zastávali, od toho sa vôbec nedištancujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. Pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán premiér, najskôr chcem povedať, že prijímam vašu ponuku podania si ruky ohľadom hlasovania o tomto zákone /potlesk/ a my budeme hlasovať za tento zákon, ale naozaj musím trvať na tom, aby sa jednoducho hovorila pravda. A tu by som vás chcel upozorniť, že pred ôsmimi minútami vo svojom prejave ste povedali, že sme nepredložili zákon o vrátení majetku cirkvi a robíte to až vy. Teraz, pred chvíľou, v priebehu ôsmich minút ste povedali opak, že sme predložili zákon, ale že poslanci, teda aj vaši poslanci, hlasovali proti nemu, pretože bol nedokonalý. Tak zvážte, čo ste povedali. Jednoducho je pravda alebo nie je pravda, že poslanci HZDS hlasovali proti zákonu o vrátení majetku cirkvám vo Federálnom zhromaždení, aj v riadiacich orgánoch bývalej Slovenskej národnej rady.

A pokiaľ ide o kompetencie, áno, v zásade to bola federálna kompetencia. A hlasovali ste proti predloženému zákonu alebo ste nehlasovali vo Federálnom zhromaždení? Hlasovali ste proti. Ale moja vláda bola ochotná vyložiť si zákon tak, že to bola aj slovenská kompetencia. Na základe toho sme vypracovali a predložili návrh zákona do Slovenskej národnej rady. A v rokovaniach o štátoprávnom usporiadaní, ak si pamätáte, prinajmenšom poslanci KDH presadzovali, aby otázka riešenia postavenia cirkví bola republikovou kompetenciou a nie federálnou kompetenciou. Takže toľko na vysvetlenie. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Vážení, navrhujem, aby sme sa vrátili k bežnému poriadku. Prihlásený je do rozpravy pán poslanec Peter Lauko z KDH. Pripraví sa pán poslanec Štefan Daňo z SDĽ.

Poslanec P. Lauko:

Vážená vláda, vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia poslanci,

v právnom demokratickom štáte, o aký sa snažíme, je jedným zo základných atribútov rovnosť vlastníckeho práva. Nechcem sa zaoberať genézou, prečo bol cirkevný majetok cirkvám a náboženským spoločnostiam neprávom zobraný. Táto krivda sa stala a urobil ju štát, a preto nik iný túto krivdu nemôže napraviť, len štát. Teraz v demokratických podmienkach by štát mal túto krivdu napraviť, a to úplne. V tejto oblasti neexistuje žiadne čiastkové riešenie. A ak sa má hovoriť o napravení krivdy, spravodlivosť nemôže byť len čiastočná, lebo potom nemožno hovoriť o spravodlivosti v právnom štáte.

V programovom vyhlásení vlády sa proklamuje cyrilometodská a kresťanská tradícia Slovenska. Proklamujú sa korektné vzťahy s cirkvou. Takýmto vyjadrením korektných vzťahov s cirkvami by mal byť aj tento návrh zákona. Veď navrátenie cirkevného majetku sa doteraz vyriešilo naozaj len veľmi čiastkovo. Biskupská konferencia Slovenska vyzvala všetky parlamentné kluby, že ich oboznámila so svojím stanoviskom k uvedenému návrhu zákona. Poslala toto stanovisko písomne. Podobne urobila aj Majetková sekcia právneho odboru evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Z týchto stanovísk cirkevnej hierarchie Slovenska pre náš klub vyplýva, že cirkevná hierarchia Slovenska má pripomienky k uvedenému návrhu zákona. Principiálne vyjadruje vôľu nakladať s týmto majetkom v prospech občanov Slovenska. Zásadne sa nechce dostať do sporu so štátom, právnickými ani fyzickými osobami, pre vlastníctvo k svojmu majetku.

Ďalšou zásadou je, že vlastník, teda cirkev, si určí ako sa naloží s jej majetkom v prospech všetkých. Cirkvi nechcú nikomu nič zobrať čo im podľa práva patrí. Štát však musí v tomto zákone dať mechanizmus, aby nevznikli ďalšie krivdy, za spravodlivého zachovania vlastníckych práv všetkých.

Návrh zákona stanovuje prísnejší režim reštitúcií ako je ustanovený pre fyzické osoby najmä zákonmi číslo 87/1991 a číslo 229/1991. Je spravodlivé, aby sa v neodôvodnených prípadoch takýto odlišný režim nestanovoval. Preto je účelné navrhnúť v texte vládneho návrhu tieto zmeny, ktoré predkladám za poslanecký klub KDH:

V § 3 odsek 1 v znení: "Povinnými osobami sú štát, obce alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona vec držia s výnimkou a/ právnických osôb so zahraničnou majetkovou účasťou, b/ cudzích štátov.

V § 3 odsek 2 doplniť na záver vetu: "Toto ustanovenie sa použije aj vo vzťahu k osobám blízkym, na ktoré fyzická osoba majetok previedla. "

V § 3 odsek 3 za slovo "poľnohospodárskeho" vložiť "a lesného".

V § 4 odsek 2 písm. d/ za slovo "nehnuteľností" vložiť "a hnuteľných vecí". Odsek 2 písm. e/ za slovo "nehnuteľností" vložiť "a hnuteľných vecí". Pre vysvetlenie kolegom poslancom - pani spravodajkyňa má písomne tieto návrhy a kto by sa chcel s týmito návrhmi zoznámiť, mám ich písomne na stole.

V § 4 odsek 3 nové znenie: "Vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku dňu účinnosti tohoto zákona. "

Doplniť § 4 o odsek 4: "V prípade, že nehnuteľnosť vydá iná osoba než štát, vznikne tejto osobe nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorú zaplatila pri kúpe veci. Tento nárok musí byť uplatnený u príslušného orgánu štátnej správy. "

V § 5 odsek 2 zmenené znenie: "Povinná osoba odovzdá vec do 90 dní od doručenia výzvy oprávnenej osobe. O odovzdaní veci sa spíše zápisnica. "

V § 5 odsek 3 vypustiť a odsek 4 návrhu prečíslovať.

V § 7 odsek 1 písmeno d/ vypustiť "a", a písmeno e/ návrhu označiť písmenom d/.

V § 7 vložiť nové odseky 2 a 3 v znení:

Odsek 2: "V prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite ako boli jej pôvodné pozemky. "

Odsek 3: "V prípade, že podľa osobitných predpisov došlo po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby k obmedzeniu užívania pozemku tým, že pozemok alebo jeho časť je určený na obranu štátu, alebo je určený na ťažbu nerastov, alebo sa stal podľa osobitných predpisov súčasťou lesného pôdneho fondu v národnom parku, alebo je na území štátnej prírodnej rezervácie, chráneného náleziská... " atď., ako je to presne v tomto zákone, v tomto paragrafe a odseku,... "je na vôli oprávnenej osoby, či bude požadovať vydanie pôvodného pozemku alebo prevod iného pozemku vo vlastníctve štátu. Pokiaľ oprávnená osoba požiada o prevod iného pozemku, postupuje sa podľa odseku 2. " Pôvodné odseky 2 a 3 návrhu sa prečíslujú na odseky 4 a 5.

V § 9 v texte slová "obce a právnické osoby" zmeniť na "obce a iné právnické osoby". Je to svojím spôsobom vyjadrenie spravodajskej správy, čiže podporujeme tento bod. V § 9 na konci doplniť text "najneskôr v lehote 3 mesiace od požiadania".

V § 10 pozmenené znenie odseku 1: "Konanie súvisiace s vydaním hnuteľných a nehnuteľných vecí sa oslobodzuje od správnych poplatkov. Oprávnená osoba je oslobodená i od súdnych poplatkov. "

V § 10 doplniť odsek 2: "Náklady s prípadným zameraním vybavovaných nehnuteľností zabezpečí štát. "

V § 11 odsek 2 znenie: "Doterajším užívateľom bytov a nebytových priestorov vo vydaných nehnuteľnostiach, ktoré slúžia na

a/ poskytovanie zdravotníckych služieb, služieb sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb pre pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie zdravotne postihnutých osôb,

b/ potreby školstva,

c/ prevádzku kultúrnych, telovýchovných a športových zariadení,

d/ pracovnú rehabilitáciu a zamestnanie zdravotne postihnutých osôb

vzniká nárok voči oprávnenej osobe, ktorej bola nehnuteľnosť vydaná na uzavretie zmluvy o nájme bytov a nebytových priestorov. V týchto prípadoch môže oprávnená osoba zmluvu o nájme vypovedať najskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa účastníci nedohodnú inak, tento záväzok prechádza na všetkých ďalších vlastníkov v uvedenej dobe.

V § 11 vložiť nový odsek 3 v znení: "Ak sa o výške nájomného a podmienkach jeho platenia oprávnená osoba, ktorej bola nehnuteľnosť vydaná, s užívateľom bytu alebo nebytových priestorov uvedených v odseku 2 nedohodne, rozhodne o výške nájomného príslušný orgán štátnej správy podľa všeobecne platných cenových predpisov. " Pôvodný odsek 3 návrhu sa označí ako odsek 4.

Vložiť nové paragrafy 12, 13 a 14 v znení:

12 Náhrady

Odsek 1: Oprávnenej osobe patrí náhrada za budovy a iné stavby, ktoré podľa tohoto zákona nemožno vydať. Obdobne oprávnenej osobe patrí náhrada za pozemok, ktorý sa podľa tohoto zákona nevydá a za ktorý sa neposkytol iný pozemok.

Odsek 2: Ak budova alebo iná stavba, ktorá má byť vydaná, je podstatne zhodnotená tak, že jej cena určená ku dňu účinnosti tohto zákona prevyšuje cenu budovy v čase prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou, je na vôli oprávnenej osoby, či prevezme budovu a uhradí povinnej osobe rozdiel medzi cenami, alebo požiada o náhradu.

Odsek 3: Ak vydaná budova alebo iná stavba je znehodnotená tak, že jej cena určená ku dňu účinnosti tohto zákona je podstatne nižšia než cena pôvodnej budovy v čase prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou, je na vôli oprávnenej osoby, či prevezme budovu a požiada o náhradu vo výške rozdielu medzi cenou budovy v čase prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou a cenou ku dňu účinnosti tohto zákona, alebo požiada o náhradu.

Odsek 4: Podľa odseku 2 sa postupuje aj v prípadoch, keď sa budova alebo iná stavba stala súčasťou inej budovy alebo stavby.

Odsek 5: Ceny sa určia podľa cenových predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona.

Odsek 6: V prípade, že povinná osoba získala nehnuteľnosť do vlastníctva ako prídel od štátu, poskytne sa náhrada za nehnuteľnosti uvedené v odseku 1 len do výšky prídelovej ceny.

§ 13

Odsek 1: Oprávnenej osobe prislúcha právo na náhradu za trvalý porast, ktorý na pozemku bol v čase jeho prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou, ak v čase vydania pozemku na ňom nie je iný porovnateľný porast.

Odsek 2: Ak na pozemku, ktorý má byť vydaný podľa tohto zákona, je trvalý porast, hoci v čase prevzatia pozemku štátom alebo inou právnickou osobou na pozemku porovnateľný porast nebol, je na vôli oprávnenej osoby či prevezme pozemok a uhradí finančnú náhradu, alebo či požiada o vydanie iného pozemku. V takom prípade sa postupuje podľa § 7 ods. 2 tohto zákona, ak sa účastníci nedohodnú inak.

Odsek 3: Ceny sa určia podľa cenových predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona.

§ 14

Odsek 1: Náhradu za pozemky, ktoré sa podľa tohto zákona nevydávajú a za ktoré nebol poskytnutý iný pozemok, poskytne štát. Výšku náhrady v hotovosti upraví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.

Odsek 2: Ostatné náhrady podľa § 12 a § 13 poskytne právnická osoba /právny nástupca/, ktorá vec drží alebo ju držala v čase zániku nehnuteľnosti, alebo ju previedla na osobu, ktorá nehnuteľnosť podľa tohto zákona nevydáva.

Odsek 3: Oprávnená osoba vyzve na vydanie náhrady najneskôr v lehote uvedenej v § 5. Ak právo na náhradu závisí od rozhodnutia pozemkového úradu alebo súdu, končí táto lehota uplynutím 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Odsek 4: Náhrada sa poskytne oprávnenej osobe do jedného roka odo dňa doručenia výzvy. Náhrada spočíva vo veciach, ktoré osoba povinná na poskytnutie náhrady vlastní, prípadne podiely na imaní tejto osoby, a to až do výšky hodnoty pôvodných nehnuteľnosti a trvalých porastov, ak sa účastníci nedohodnú inak.

Odsek 5: Spôsob náhrady sa musí dohodnúc alebo vysporiadať do jedného roka od podania písomnej výzvy oprávnenou osobou ak nárok nebol uspokojený skôr. So súhlasom oprávnenej osoby možno záväzky voči nej vysporiadať aj po tomto termíne a aj vo forme štátnych dlhopisov /obligácií/.

Pôvodný § 12 návrhu prečíslovať na § 15.

Na záver pozmeňovacích návrhov mi dovoľte dať pozmeňovací návrh k textu znenia názvu zákona. Ak je v preambule a v § 1 text o niektorých majetkových krivdách, je potrebné premietnuť túto dikciu aj do znenia názvu zákona. Je to v súlade z názvom aj iných reštitučných zákonov. Napríklad zákon číslo 403/1990 Zb. znie: "Zákon o zmiernení niektorých majetkových krívd". Preto navrhujem vypustiť text v názve zákona o vrátení majetku a nahradiť toto znenie novým textom: "O zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a cirkevným spoločnostiam".

Na záver mi dovoľte uviesť jeden príklad neprimeranej tvrdosti tohto zákona oproti iným reštitučným zákonom. Lesný závod v Poprade obhospodaruje jednu tretinu štátnych lesov, jednu tretinu cirkevných lesov a jednu tretinu urbariálnych súkromných a obecných lesov. Veľká časť týchto lesov je v Národnom parku Slovenský raj. Podľa zákona číslo 229/1991 a číslo 306/1992 práve v tomto národnom parku boli vrátené od marca roku 1991 doteraz lesy súkromným urbárskym spoločnostiam, obciam a mestám, teda táto jedna tretina. Prečo sa teda v návrhu zákona cirkevný majetok znerovnoprávňuje oproti týmto vráteným lesom?

Žiadam vás, vážení kolegovia a kolegyne poslankyne, aby ste podľa predložených návrhov, ktoré predkladá náš klub KDH, zvážili naše pripomienky a podporili ich. Sú v súlade s prianím aj predstaviteľov cirvkví. Predkladám vám na zváženie tieto naše návrhy.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. S faktickou poznámkou hlási sa pani poslankyňa Pavlovičová.

Poslankyňa B. Pavlovičová:

Vážený pán poslanec Lauko, predpokladám, že to, čo ste povedali, ste nemysleli vážne - vypustenie z § 7 písm. d/. V opačnom prípade vám dávam do pozornosti Ústavu Slovenskej republiky, kde sa v článku 4 hovorí: "Nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. "

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Daňo. Predtým ešte faktická poznámka - pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Vážení kolegovia, neviem pochopiť, čo sleduje kolega s takým vystúpením, ako mal predo mnou. Predsa také pripomienky v takom rozsahu, ako nám predložil, mohol dať do výboru a tieto pripomienky mohli byť zapracované do spoločnej správy. Osobne mám taký dojem, že skutočne ide o to, aby tento zákon bol spochybnený, a spochybnený len preto, že je to návrh HZDS. A ešte jedna otázka: Na základe tu predložených návrhov komu chcete vracať majetok? Cirkvi, cirkvám alebo KDH?

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Hlási sa s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško;

Čo sa týka vrátenia majetku KDH, predpokladám, že pánu poslancovi sa niečo snívalo, takže nebudem na to reagovať. Čo sa týka toho, že to nebolo vo výboroch, prosím, aby to bolo brané do úvahy, že to bolo vo výboroch. A čo sa týka rozsahu tých pripomienok, rád pripomínam, že sme išli na tú úroveň, ako boli reštitúcie súkromným osobám. Z toho to vyplynulo. Tam je porovnanie medzi tým, ako sa pohybujú reštitúcie fyzickým osobám a potiahli sme to na právnické osoby.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán Mikloško, ale nad rámec, ktorý je dohodnutý aj s cirkvami - a tie to akceptujú.

Poslanec F. Mikloško;

Prosím, my zase akceptujeme cirkvi, len sme to dali na tú úroveň ako boli ostatné reštitučné zákony. Veď už toľko práva snáď v tomto parlamente máme.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ešte pán minister Slobodník. Minister kultúry SR D. Slobodník:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

áno, bolo to výboroch, bolo to napríklad v poľnohospodárskom výbore, a spolu so mnou ako predkladateľom a takpovediac obhajcom zákona bol tam aj arcibiskup Sokol. V týchto výboroch, kde sme boli, bol tento doplňovací návrh, teda paragrafy 12, 13 a 14 zamietnuté. Skutočne si myslím, že je to - nehnevajte sa za úprimnosť - politická hra. Navyše chcem zdôraznili, že vo všetkých týchto prípadoch pán arcibiskup Sokol na rozdiel od toho, čo povedal pán poslanec Lauko, súhlasil s návrhom, ktorý predložila vláda, teda bez tých náhrad. Náhrady, a navyše do jedného roka, znamenajú skutočný pokus znemožniť prijatie tohto zákona. Samozrejme, vyjadrím sa k tomu ešte neskôr, ale chcel som poznamenať, že pán arcibiskup Sokol v nijakom prípade nepotvrdzuje to, čo povedal pred chvíľou pán poslanec Lauko.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. Pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážení pán minister,

poslanci máme na stole list, ktorý posielala Biskupská konferencia biskupov Slovenska predsedovi Národnej rady doktorovi Ivanovi Gašparovičovi. "V prílohe listu vám zasielam pripomienky konferencie biskupov Slovenska k vládnemu návrhu zákona číslo 284 o vrátení majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam. Prosím vás o rozdanie týchto pripomienok poslancom Národnej rady na zasadnutí, keď sa bude o návrhu rokovať v pléne Národnej rady. " Tie pripomienky sú tu na jednej strane a zhodou okolností sú aj o tom, či cirkev resp. Biskupská konferencia Slovenska požaduje náhrady za nevydané pozemky. Je to na tejto strane - príslušný paragraf odsek 3: "Za pozemky uvedené v bode lb/ - okrem zdravotníckych zariadení - až ods. e/ oprávnenej osobe poskytne štát iný pozemok v primeranej výmere a kvalite. " Podpísaný biskup, generálny tajomník Biskupskej konferencie Slovenska.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. O slovo sa prihlásil ešte s faktickou poznámkou pán minister Slobodník.

Minister kultúry SR D. Slobodník:

Naozaj len faktická poznámka. Pán poslanec, vy ste hovorili o pozemkoch, ale vaše paragrafy 13, 14 a 15 hovoria o náhrade za budovy. To je nejaký rozdiel. Čiže Biskupská konferencia netrvá na náhrade za budovy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa pán poslanec Hraško. Poslanec J. Hraško:

Mám len jednu pripomienku k takémuto rozsahu náhrad. Máme deficitný štátny rozpočet. V tomto parlamente treba rovno povedať, že tieto náhrady pôjdu na konto nás - daňových poplatníkov. Ak sme teda sľúbili, že budeme prijímať zákony v prospech ľudu, mám len jednu otázku, pokiaľ by som sa rozhodol hlasovať za takýto návrh náhrad: Odkiaľ vezme vláda Slovenskej republiky peniaze na takéto úhrady? Zvyšovaním daní? A komu?

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Chcem len upozorniť kolegov poslancov, že možno nepočúvali dosť pozorne, lebo na konci § 14 som hovoril o obligáciách. A v tom paragrafe, ktorému nerozumela poslankyňa, som hovoril o vôli oprávnenej osoby, čiže je na vôli oprávnenej osoby.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Budeme pokračovať v rozprave. Slovo má pán poslanec Dano za SDĽ. Pripraví sa pani poslankyňa Ondrejovičová, nezávislá.

Poslanec Š. Daňo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,

návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vrátení majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam možno zaradiť do reštitučného procesu navrátenia a naprávania krívd na majetkových právach. Predložený návrh zákona má však svoje zásadné nedostatky, ktorému možno predovšetkým vyčítať:

1. že vo svojej dôvodovej správe nerešpektuje rozsah hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý sa má cirkvám a náboženským spoločnostiam vrátiť,

2. že existujú odôvodnené pochybnosti o vlastníckom práve cirkví a náboženských obcí k časti nehnuteľného majetku, ktorý má byť predmetom reštitúcie.

Pokiaľ ide o rozsah hnuteľného a nehnuteľného majetku, predkladateľ návrhu sa v dôvodovej správe úprimne priznáva - citujem: "Rozsah majetku, ktorý sa má cirkvám vrátiť, sa nedá v súčasnosti presne určiť. " Pochopil by som podobnú argumentáciu, ak by sme sa zaoberali iba hnuteľným majetkom, ktorý majú cirkvám a náboženským spoločnostiam vrátiť fyzické osoby. V prípade nami prerokovávaného návrhu však ide o nezanedbateľný počet nehnuteľností a približne 150 tisíc hektárov poľnohospodárskej a lesnej pôdy, ktorú budú cirkvám vracať obce a predovšetkým štát. Ako ja, tak aj ostatní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj všetci občania Slovenskej republiky, by si preto zaslúžili poznať presný rozsah a určenie navracaného majetku.

Oveľa závažnejšiu pripomienku k predloženému návrhu mám k ustanoveniu § 4, kde ide o právne tituly vydávania vecí, najmä k ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/. V § 4 ods. 2 sa hovorí, že povinnosť vydať vec sa vzťahuje na tie prípady, keď v rozhodnom období vec prešla do vlastníctva štátu alebo obce na základe písm. a/ odňatie bez náhrady postupom podľa nariadenia Slovenskej národnej rady číslo 34/1945 Zb. Národnej rady o poštátnení školstva. Toto nariadenie vychádzalo z nariadenia Slovenskej národnej rady číslo 5 zo 6. 9. 1944 o poštátnení školstva na Slovensku. Bolo iba spresnením jeho ustanovení.

Tieto nariadenia neboli vydané bez príčiny. Na základe zákona číslo 308/1940 slovenskej zbierky zákonov sa základom školského systému na Slovensku stali cirkevné školy. Obecné mali byť iba v nevyhnutných prípadoch za takej situácie, ak by sa stretli konfesné záujmy cirkví. Takže základným obligatórnym typom školy bola cirkevná škola. Obecná škola bola iba subsidiárna, kde to zákon pripúšťal. Všetky náklady na cirkevné školstvo hradil štát. Dovtedajší udržiavateľ ludových škôl mal dať cirkvi do bezplatného užívania všetky nehnuteľnosti slúžiace školským cieľom, ako i výnosy základnín a fondov určených pre školské ciele. Takže podľa tohto navrhovaného zákona by sa do rúk predovšetkým katolíckej cirkvi - menšie cirkvi boli zrušené a majetok neskonfiskovaný dostalo množstvo ešte slúžiacich školských budov, ktoré boli predtým štátne. Ako sa uvádzalo v dôvodovej správe zákona z roku 1940, bol tento zákon namierený predovšetkým proti liberalistickému duchu predchádzajúceho školského systému presadzujúceho sa už od roku 1848. Určiť, ktorá budova patrila cirkvi už pred rokom 1940, by bolo nielen veľmi zaujímavé, no i ťažké práve preto, že mnohé cirkevné školy dal postaviť štát. Určite podobné problémy by nastali i u liečebných a ošetrovacích ústavov.

Úplne zavádzajúce je ustanovenie písmena c/ týkajúce sa pozemkovej reformy. Na základe pozemkovej reformy z roku 1919 zákonom číslo 215 Zb. bol poľnohospodársky majetok o výmere väčšej ako 150 hektárov poľnohospodárskej pôdy alebo 250 hektárov pôdy vôbec zabraný tak, ako každý iný takýto majetok. Pretože ostatné štátom uznané cirkvi nemali žiaden väčší pozemkový majetok, zákon sa vzťahoval iba na katolícku cirkev, avšak s tým, že z právneho hľadiska sa postupovalo voči nej benevolentne, pretože sa brali do úvahy tieto pozemky ako pozemky jednotlivých diecéz, biskupstiev a nie celej katolíckej cirkvi v republike. To by pozemková reforma vyzerala podstatne inak a katolíckej cirkvi by ostalo iba 250 hektárov.

Za Slovenského štátu nebol tento zákon zrušený, z čoho vyplýva, že sa katolícka cirkev necítila poškodená. O cirkevnej pôde sa rokovalo po 2. svetovej vojne pri revízii pozemkovej reformy, zákona číslo 142 z roku 1947 Zb. V tomto období však k žiadnemu zabratiu cirkevnej pôdy nedošlo. K zabratiu síce malo dôjsť, ale za náhradu. Novela zákona o revízii pozemkovej reformy číslo 44 z roku 1948 Zb. spolu so zákonom o novej pozemkovej reforme zbavila cirkev vlastníctva pôdy úplne. Súčasne však bol prijatý zákon a vykonávacie nariadenia o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom.

Vzhľadom na uvedené fakty o nemožnosti cirkví disponovať so svojím majetkom bez súhlasu štátu - mysliac ministerstvo kultúry - sú nepoužiteľné ustanovenia bodu d/ o darovacích zmluvách o prevode nehnuteľností uzavretých darcom v tiesni a bod e/ o kúpnych zmluvách o prevode nehnuteľností uzavretých v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Cirkev nemohla majetok darovať a bez súhlasu ani scudziť. Pri bode f/ sa musí zisťovať charakter majetku - či nebol štátny a akým spôsobom bol cirkvou nadobudnutý.

Pýtam sa preto predkladateľa návrhu, či je vysporiadaný s týmito závažnými skutočnosťami a do akej miery sa pri spracovaní návrhu brali do úvahy historické právne súvislosti, ktoré sú z hľadiska posudzovania vlastníctva životne dôležité. Obdobne sa pýtam, aký majetok bol cirkvám odňatý bez náhrady postupom podľa zákona číslo 142/1947 o revízii prvej pozemkovej reformy, ktorý sa v návrhu zákona uvádza ako titul na prinavrátenie nehnuteľného majetku, a prečo sa cirkvám a náboženským spoločnostiam v § 5 ods. láv § 5 ods. 3 návrhu zákona priznávajú dlhšie lehoty, v ktorých môžu od účinnosti zákona vyzvať povinnú osobu na vydanie vecí, či uplatniť svoje právo na súde ako lehoty, ktoré mali k dispozícii fyzické osoby podľa zákona číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnej rehabilitácii. Dúfam, že odpoveďou nebude argument, že nepoznáme rozsah majetku, ktorý sa má cirkvám vrátiť, alebo že sa len veľmi ťažko bude preukazovať vlastníctvo takéhoto majetku, teda dôvody, pre ktoré nemôžem návrh zákona podporiť.

Z právno-historického hľadiska je diskutabilné aj vlastníctvo cirkví a náboženských spoločností k pozemkovým majetkom uvádzaným v dôvodovej správe. Cirkvi získavali pozemkový majetok predovšetkým prostredníctvom donačného práva panovníkov. Panovník po donácii majetku cirkvám však nikdy nevypustil donačný majetok úplne zo svojich rúk. Dôkazom toho sú napríklad zákony, ktoré obmedzovali dispozičné právo s týmto majetkom. A dispozičné právo je neodňateľnou a nepostrádateľnou súčasťou vlastníckeho práva. Podobne boli prijímané aj tzv. amortizačné zákony, ktorých cieľom bolo znemožniť rast cirkevného majetku. Aj neskôr mala štátna správa rozhodujúce slovo pri všetkých dôležitejších dispozíciách s cirkevným majetkom.

Môžeme ísť ešte ďalej a zaoberať sa otázkou právnej subjektivity cirkví a náboženských spoločností, čiže aj spôsobilosti nadobúdať vlastníctvo. Nie je celkom jasné kto

je subjektom vlastníctva, na ktorý sa má vzťahovať návrh zákona. Napríklad katolícka cirkev nemala do roku 1945 postavenie právnickej osoby a vždy sa hovorilo o vlastníctve biskupstva, rehole a podobne. Cirkevné nehnuteľné majetky boli vždy v priebehu stáročí nescudziteľné. Vlastníctvo k cirkevnému majetku bolo verejnoprávnym vlastníctvom, neexistovala totiž ani fyzická ani právnická osoba, ktorá by v tomto prípade spĺňala obsah pojmu "súkromnoprávny vlastník". Hlavným prvkom súkromného vlastníctva je totiž neobmedzené dispozičné právo s majetkom. Aj v tomto prípade majetok podlieha bez obmedzenia dispozičnému právu štátu, pričom štátna správa mala rozhodujúce slovo pri všetkých dôležitých dispozíciách s cirkevným majetkom - ako som to už uviedol v predchádzajúcich vetách. Preto bola možná napríklad aj jeho sekularizácia, a to prostredníctvom pozemkovej reformy. Dôkazom toho je i Najvyšším správnym súdom vydaný nález zo 17. septembra 1924 pod číslom 15 785, ktorý konštatoval, že i cirkevný majetok podlieha záberu podľa zákona číslo 215 z roku 1919 Zbierky zákonov a nariadení. A nerešpektovanie záberového zákona by otvorilo dvere prelomovej hranici 25. február 1948. I keď tento termín už samotný text zákona ignoruje a zdá sa, že i dátum 16. apríla 1919, to je deň schválenia zákona o pozemkovej reforme, je silne ohrozený.

Riešenie týchto závažných a každého občana sa dotýkajúcich otázok pod tlakom politickej kampane môže viesť k neodvratiteľným následkom, kedy by došlo vlastne po prvýkrát v histórii vzťahu štátu a cirkvi k bezpodmienečnému odovzdaniu tohto majetku cirkvi, ktorých dôsledky si občan uvedomí väčšinou až vtedy, kedy náprava už nie je možná.

Vážené dámy, vážení páni,

plošná reštitúcia cirkevného majetku by teda nepochybne otvorila problém náhrad pre - a to zdôrazňujem - iné právnické osoby, čo s ohľadom na už pokročilú privatizáciu tohoto majetku by znamenalo neriešiteľné problémy aj pre samotné obce a transformované družstvá. Určite nikto nenamieta, aby cirkvi bol vrátený ten majetok, ktorý potrebuje pre svoju činnosť. Je potrebné voliť taký postup, ako sa to už riešilo aj v zákone číslo 298/1990 Zb., kde taxatívnym výpočtom sa určili nehnuteľnosti na vrátenie, a to formálne-právne darom.

Z uvedeného dôvodu považujem predložený návrh zákona za predčasný a právne nedokonalý, a preto som za jeho vrátenie na prepracovanie a zreálnenie.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

dovoľte, aby som predložil v prípade, že sa bude ďalej zákon prerokovávať, aj určité pozmeňovacie návrhy. Nebudú takého rozsahu ako predniesol môj predrečník z KDH, ktoré by bolo možné určite riešiť jednoduchšie, a to legislatívnoorganizačným opatrením v ústave, že "všetok majetok patrí cirkvám", keď sa tu prezentujú také nepodložené nároky. Dovoľte teda, aby som predložil svoje návrhy.

Predovšetkým, aby v § 1 vo vete, ktorá sa dotýka obdobia od 8. mája 1945 do 1. januára 1990, došlo k zmene časového obdobia, a to namiesto od 8. mája 1945 navrhujem od 25. februára 1948 do 1. januára 1990.

Ďalej, pokiaľ ide o § 4, ako som rozviedol vo svojom vystúpení, som toho názoru, že právne tituly sú tu nepoužiteľné vzhľadom na celý obsah zákona aj otázku samotného vlastníka. Navrhujem tento odsek vypustiť, ale neviem v tejto chvíli navrhnúť presnú textáciu, aké právne tituly by sa mali navrhnúť, aby sa prípadne mohla riešiť otázka vydania veci. Konkrétny však budem k § 5 ods. 1, kde navrhujem vypustiť lehotu 12 mesiacov a nahradiť ju lehotou 6 mesiacov - text ide potom ďalej. V tom istom paragrafe v odseku 3 "v lehote 15 mesiacov" navrhujem nahradiť slovami "v lehote 12 mesiacov doručenia výzvy" - a text ide ďalej.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Ondrejovičová, nezávislá poslankyňa. Pripraví sa pán poslanec Zselenák z SDĽ.

Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne a kolegovia,

prv než poviem konkrétnosti, dovoľte mi niekoľko poznámok.

Poznámka prvá - teší ma, že i pri tejto paľbe rôznych diskusných príspevkov sme sa v parlamente zjednotili na tom, že jednotlivé kluby chcú reštitúciu cirkevného majetku, i keď s rôznymi pripomienkami.

Poznámka druhá - okrem diskutovanej veľkej katolíckej cirkvi bolo by načase, aby sme venovali pozornosť aj menším cirkvám, ktoré doteraz boli zahrnuté pod pojmom "ďalšie cirkvi a cirkevné spoločnosti".

Poznámka tretia - budem hovoriť za evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku, a preto nemôžem hovoriť o donačných majetkoch, pretože evanjelici nemajú od cisára

nič okrem tolerančného patentu, a aj tento patent mal také obmedzenie, že kostoly nemohli mať veže a nemohli mať zvony.

Ešte prv ako budem hovoriť konkrétnosti, podľa dohody klubu nezávislých poslancov vyhlasujem, že v princípe súhlasia s reštitúciami cirkevných majetkov s tým, že každá cirkev bude mať riadne vysporiadané majetkovo-právne vzťahy doložené podkladmi.

Je veľmi tažké vrátiť niečo, čo sme kedysi zobrali a na čo i podľa ústavy má každý právo. Je to veľmi ťažké i vtedy, keď brali veci, ktoré mali inú cenu, ako majú dnes, bez toho, aby za tie desatročia sa niekto staral o to tak, ako by sa bola starala cirkev, ktorej toto všetko patrilo. Evanjelická cirkev augsburského vyznania pokladá reštitúciu za akt spravodlivosti, za odstránenie najbezohladnejších krívd, za to, aby už konečne aspoň v tých najzákladnejších otázkach bolo urobené cirkvám zadosť.

Vieme, aká je hospodárska situácia štátu, že nemožno uskutočnit reštitúcie v takom rozsahu ako by si to spravodlivosť vyžadovala. Pokladáme teda za potrebné poukázať na jednu skutočnosť. V tlači sa objavili stanoviská, že cirkev získala svoje majetky darmi od panovníka, od magnátov, boli to rôzne konfiškácie atď. Evanjelici si zozbierali na všetky svoje školské, kultúrne i náboženské potreby všetko od svojich cirkevníkov korunovými darmi. Na to všetko sú doklady. Teda naša cirkev proti takejto interpretácii sa musí ohradiť. Cirkev si postavila zo svojich prostriedkov školy, a myslím si, že v týchto školách vychovala generáciu, ktorá pre tento slovenský národ urobila veľa. Nechceme patriť medzi latifundistov. Naša cirkev chce len plniť svoje poslanie na morálnu obrodu spoločnosti, ktorá je zdevastovaná tak, že sa skutočne okrem nenávisti, neznášanlivosti, nedokážeme už hádam poriadne postaviť za jednu krásnu myšlienku.

Majetková sekcia právneho výboru evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku sa vo svojich výboroch dohodla na týchto pripomienkach:

K § 1 - zásadne podporujeme začiatok rozhodného obdobia tak, ako je uvedený v návrhu zákona, t. j. od 8. 5. 1945, a u židovských náboženských obcí od 2. 11. 1938. V zákone, prosím, môže byť pripomenuté, že ide o výnimočný prípad.

Často sa tu hovorilo o tom i onom, ale zabudli sme na jedno, že v evanjelickej cirkvi máme i Nemcov, i Maďarov, i Slovákov a v tomto prípade práve pre tento dátum ide o tzv. kolektívnu vinu. Časť Nemcov totiž prešla k fašizujúcej cirkvi, ale čašť týchto Nemcov ostala v evanjelických cirkvách a podporovala všetko, čo už tu bolo koniec-koncov povedané. Myslím si, že by nebolo dobré, keby túto výnimku táto malá cirkev nedostala.

K § 4 ods. 2 - dôsledne obhajujeme navrhnuté znenie ustanovení písmen d/, e/ a h/.

K § 5 ods. 1 - doteraz sme presadzovali zachovanie navrhovanej 12-mesačnej lehoty, ale priklonila by som sa k tomu, čo navrhoval pán doktor Sečánsky, môže to byť aj 24-mesačná lehota. Myslím si, že ak tento zákon prijmeme, potom to rozpätie dokazovania by bolo vhodné.

K § 11 ods. 2 - ustanovenie o povinnosti uzatvoriť zmluvu o výpožičke bytov a nebytových priestorov je z hľadiska nového resp. pôvodného vlastníka mimoriadne nevýhodné, nakoľko na neho prechádzajú okrem iného aj všetky povinnosti vyplývajúce z vlastníckeho práva, t. j. opravy, údržba, platenie daní a podobne. Pri zachovaní navrhovaného znenia by vlastník požičiavateľ nezískal od vypožičiavatela žiadne príjmy, ale zaťažovali by ho rozličné náklady, ako to už bolo vyššie uvedené. Navrhujeme preto dôrazne presadzovať prijatie 10-ročného povinného nájmu v prípadoch uvedených pod písmenami a/ až e/.

Ostatné ustanovenia predlohy by sme chceli presadzovať v navrhovanom znení bez zmien.

Za vážny problém súvisiaci s vrátením majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam považujeme otázku náhrad. Vládny návrh zákona túto problematiku neupravuje. Zastávame názor, že zákon by mal upravovať náhrady v týchto prípadoch:

a/ ak súčasný vlastník nie je povinnou osobou, b/ ak bola nehnuteľnosť asanovaná,

c/ ak sa nehnuteľnosť nevydáva v súlade s ustanovením § 7 návrhu.

V snahe minimalizovať dopad náhrad na štátny rozpočet považujem za vhodné presadzovať poskytovanie vecnej náhrady tam, kde je to možné, napríklad ak dôjde k dohode medzi obcou a oprávnenou osobou a podobne. V ostatných prípadoch navrhujeme poskytnúť peňažnú náhradu formou štátnych zúročiteľných dlhopisov s lehotou splatnosti desať rokov.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Zselenák z SDĽ. Prepáčte, ešte faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Pani poslankyňa, nakoľko ide, podľa môjho názoru, o veľmi silné slová, rád by som vás poprosil o výklad tej

časti vášho vystúpenia, kde ste uviedli, že časť ľudí vstúpila k fašizujúcej cirkvi, čo ste tým mali na mysli.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa. Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Prepáčte, ste mladší, takže nemôžete tieto veci ovládať. Ide o toto: Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - ešte raz opakujem - mala veriacich Slovákov, Maďarov i Nemcov. Ide o to, že počas tzv. Slovenského štátu, lebo bola Slovenská republika a nie štát - názov bol Slovenská republika - terminus technikus - Nemci, ktorí vstúpili do heinleinovskej strany, patrili aj do evanjelickej cirkvi a chceli odtrhnutie nemeckej cirkvi od slovenskej evanjelickej cirkvi - časť, nie všetci. A na toto som myslela, keď som hovorila, že to by bola potom kolektívna vina, pretože neboli všetci. Ide napríklad o chrámy a majetky v Kežmarku, ide o chrám na Panenskej ulici, pretože ten je pôvodne nemecký, ide o chrám v Modre a majetky, ktoré sa dotýkali týchto vecí. Takže trošku to treba chápať i v týchto súvislostiach, a preto chce evanjelická cirkev máj 1945, lebo vtedy jej boli zobraté niektoré kostoly, niektoré majetky i školy. Z týchto Nemcov však nie všetci boli vinní.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Chamula má ešte faktickú poznámku.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

chcel by som kolegyňu Ondrejovičová poprosiť, nech neuráža Slovákov a nech nehovorí o tzv. Slovenskom štáte.

Ďalej by som chcel povedať pripomienku k pánovi, ktorý hovoril pred ňou v tom zmysle, že keď sa mienime vrátiť k zákonom z roku 1924, načo tu sedíme. Predsa Národná rada je najvyšší zákonodarný zbor, a čo prijme, bez ohľadu na zákony - neviem - z inkvizície, z reformácie alebo z protireformácie atď., je smerodajné, a nie to, čo bolo v roku 1924 alebo neviem kedy v roku pána.

Po tretie - keď vraciame majetok, tento majetok musí byť preukázateľný. Nemôžeme vracať majetok fiktívnemu majiteľovi a podobne. To znamená, že záleží od toho, kto si požiada o navrátenie majetku, aby tento majetok bol právne pozemkovo-knižné zavedený a potom mu ho môžeme vrátiť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa. Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Len poslednú vetu. Povedala som síce tzv. Slovenský štát, ale bola to "Slovenská republika". Takže, pán kolega, prepáčte.

Podpredseda NR SR A. M. Húska: Pán poslanec Zselenák.

Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister kultúry ako jediný zástupca vlády

pri tak mimoriadne dôležitom bode rokovania,

dovoľte aj mne niekoľko krátkych poznámok k predloženej verzii vládneho návrhu zákona, niekoľko pozmeňovacích návrhov a aj návrh možného východiska.

Dámy a páni, domnievam sa, že vzhľadom na to, že týmto zákonom Národná rada Slovenskej republiky mieni napraviť vážne krivdy, ktoré sa v minulosti odohrali, a že ide o mimoriadne hlboký zásah aj do majetkových práv a hospodárskeho života v republike, myslím, že bolo by namieste, keby dôvodová správa k predloženému návrhu zákona bola trošku kvalifikovanejšia, kvalitnejšia. Mnohé veci, ktoré sú v nej uvedené, nekorešpondujú s obsahom zákona, event. v dôvodovej správe sú uvedené skutočnosti, myslím tu najmä na vyhlásenia predstaviteľov jednotlivých cirkví, ktoré môžu byť dobre mysleným zámerom budúcich oprávnených osôb, môžu byť aj v istom slova zmysle záväzkom do budúceho obdobia, v žiadnom prípade však nemajú žiadnu právnu silu, pretože dôvodová správa takéto prvky neobsahuje, vysvetľuje iba okolnosti a objasňuje návrh zákona. Teda si myslím, že je namieste hovoriť o veciach tak, ako sa budú mať po schválení zákona.

Oprávnené osoby budú mať záujem správať sa ako vlastníci a budú s týmto majetkom mať úmysel a záujem aj narábať ako sa to sluší a patrí na riadneho hospodára. A zrejme aj počínanie jednotlivých náboženských spoločností a cirkví bude po schválení a nadobudnutí účinnosti zákona iné než to, ako sa uvádza v dôvodovej správe. Keď chcete, uvediem na to konkrétny príklad ako sa vyvíjajú postoje predstaviteľov cirkví.

V ponovembrovom období bola veľmi jasne formulovaná požiadavka odluky cirkvi od štátu. Vtedy predstavitelia cirkví vyhlasovali, že nemajú žiadne majetkové nároky, že nebudú žiadať reštitúciu cirkevného majetku, a vidíme, kam sme sa až dnes dostali. Miesto toho tu máme návrh na plošnú reštitúciu cirkevného majetku, o rozsahu a o určení ktorého zatiaľ ani nevieme dať presný obraz.

Jednu poznámku na adresu toho, či sa dal alebo nedal identifikovať a presne určiť rozsah majetku. Domnievam sa, že už dosť dávno platí blokačný paragraf zákona číslo 229, v ktorom sa jasne hovorilo o tom, že s cirkevným majetkom sa nemôže narábať, až na tú jednu výnimku, ktorú sme urobili v procese privatizácie. Teda bol tu dostatok času na to, aby sa tento majetok spísal, identifikoval, vecne určil a mohli sa potom tieto skutočnosti aj lepšie zohľadniť v texte zákona. Aby ste nás chápali, Strana demokratickej lavice nie je proti náprave krívd, ktoré boli na cirkvách spáchané, ale sme proti tejto predlohe vládneho návrhu zákona, ktorá sa pre nás javí z rôznych príčin, o ktorých sa tu už hovorilo, ako neprijateľná.

Dovoľte mi teraz k meritu veci. Domnievam sa, že v § 1 došlo buď k preklepu alebo k nepresne vyjadrenému zámeru navrhovateľa, myslím vlády, zhruba v polovičke odseku 1, kde sa hovorí, že v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti rešpektujúcej práva občanov vyjadrené... atď. Domnievam sa, že by to tam bolo treba opraviť, aby celý tento paragraf nadobudol zmysel, miesto slova "v rozpore" na slová "v súlade so zásadami demokratickej spoločnosti rešpektujúcej práva občanov... " atď. To je len vecná poznámka k obsahu tohoto paragrafu. Navrhujem navrhovateľovi, aby to zvážil a uviedol to do súladu s tým, čo sa chce vlastne týmto paragrafom povedať.

Ďalej predkladám pozmeňovací návrh, ktorý by spočíval v tom, že - prečítam to radšej celé, aby nevzniklo nedorozumenie: "Zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným a hnuteľným veciam" - by sa doplnila nasledujúca časť "s výnimkou poľnohospodárskej a lesnej pôdy a k nim prislúchajúceho majetku". Ďalej pokračuje pôvodný odsek tak, ako bol uvedený.

Rovnako navrhujem v § 1 vypustiť celý odsek 3. Domnievam sa, že treba, už keď sa tento zákon prijíma, urobiť rovnaké predpisy pre reštitúciu celého cirkevného majetku, aby nevznikali potom rozdielne postupy a iné výklady.

Rovnako navrhujem v súvislosti s vypustením § 3 vypustiť aj poznámku pod čiarou s číslom 2.

K § 3, kde sa hovorí o povinných osobách, chcem navrhovateľovi položiť otázku: A kto sa spýtal a akým spôsobom obcí na to, aký je ich názor na reštitúciu a vydanie cirkevného majetku? Domnievam sa, že Združenie miest a obcí, ako aj mnohé mestá k tomuto problému nepredložili súhlasné stanovisko, a už tobôž nie stanovisko bez výhrad. Z tohoto dôvodu navrhujem v § 3 ods. 1 vypustiť slová "obec alebo obcou" a posledné slová "alebo obce", takže by § 3 ods. 1 znel nasledovne: "Povinnými osobami sú štát a štátom založené alebo zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom hospodáriace s majetkom štátu. "

V § 3 ods. 2 sa zavádza spôsob riešenia problému, keď by došlo ku kolízii záujmov fyzickej a právnickej osoby. Domnievam sa, že keď fyzická osoba nadobudla vlastníctvo, hoci aj pri porušení vtedy platných právnych noriem, bolo by treba predovšetkým brať na zodpovednosť a uložiť povinnosť nápravy takejto krivdy voči cirkvám - štátu. Vznikne totiž celý rad zbytočných súdnych sporov, kde sa bude preukazovať

a dohadovať sa kto je vlastne oprávnená osoba a za akých okolností fyzická osoba majetok nadobudla. A v tejto súvislosti už absolútne neobstojí dikcia odseku 3, ktorá hovorí o tom, že ak vznikne pochybnosť, o tom, kto je povinnou osobou pri pozemkoch z poľnohospodárskeho majetku, rozhodne pozemkový úrad. Domnievam sa, že takúto kompetenciu orgánu štátnej správy by sme zveriť nemali, pretože táto kompetencia prislúcha len a len výlučne súdu. Z tohoto dôvodu navrhujem vypustiť, odsek 2 celý, ako je, a v odseku 3 dikciu zmeniť nasledovne: "Ak vznikne pochybnosť o tom, kto je povinnou osobou, rozhodne súd. "

Toľko k dikcii zákona.

Dámy a páni, dovoľte mi teraz ešte jedno osobné vyznanie. Domnievam sa, že problém vznikol preto, lebo vláda, a to napriek prísľubom pána podpredsedu Romana Kováča, ktorý dal aj nám v národohospodárskom a rozpočtovom výbore ešte pri prerokovávaní programového vyhlásenia vlády, neurobila alebo nenaplnila jednu z veľmi dôležitých podmienok, aby sa celá táto záležitosť, riešila podľa možností bez zbytočných emócií a podľa možností komplexne a s perspektívou do budúcnosti. Totiž prijímame zákon, alebo rokujeme o zákone, a pritom nemáme nejakú predstavu štátnej politiky voči cirkvám, kde by sa mohla riešiť napríklad už aj spomínaná odluka cirkvi od štátu a jej okolnosti a podmienky. Domnievam sa, že týmto zákonom do značnej miery predbiehame takýto komplexný dokument.

Ďalšia vec, ktorá ma trápi, je skutočnosť, že keď sa pozrieme na zákony, ktoré sa schválili v predchádzajúcom období, najmä po roku 1989, a spomenieme si na nami často - myslím nielen poslancami SDĽ a mnou - kritizované veľmi silné reštitučné opatrenia a duch týchto zákonov, vrátane rôznych reštriktívnych opatrení, vrátane narastajúceho schodku štátneho rozpočtu, domnievam sa, že sa tu šije veľmi

ťažký generačný ruksak problémov, ktoré sa nahromadia a bude ich treba nejakým spôsobom v budúcnosti doriešiť. Väčšina týchto opatrení zatiaľ nezaznamenala, nepriniesla očakávaný efekt, skôr pre budúce generácie tu vznikajú mnohé starosti a problémy. Hovorím to preto, lebo nepovažujem za správne, aby náprava napáchaných krívd prinášala so sebou aj povinnosť alebo potrebu nápravy následkov/ nápravy krívd. Myslím si, že mali by sme byť v tejto veci dôslednejší a aj takýto zákon by si zasluhoval významne širšiu pozornosť.

Vychádzajúc z tohoto - nechcem uvádzať ďalšie argumenty, aby som vás neokrádal o čas - navrhujem ešte jednu, podľa môjho názoru, zásadnú zmenu v § 12, kde by som navrhoval nasledovné znenie: "Zákon nadobudne účinnosť po potvrdení referendom. "

Súčasne navrhujem uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky nasledovného znenia: "Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o vyhlásení referenda o zákone o vrátení majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam s otázkou: Má zákon Národnej rady Slovenskej republiky o vrátení majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam nadobudnúť účinnosť? S jednoduchou voľbou - áno, nie. "

Súčasne dávam návrh na tajné hlasovanie o tomto zákone ako celku. Pre uľahčenie hlasovania o jednotlivých čiastkových hlasovaniach by som navrhoval, aby spoločná spravodajkyňa výborov Národnej rady pripravila prílohu k spoločnej správe, aby sme sa vedeli presne orientovať v predložených pozmeňovacích návrhoch, pretože je ich skutočne veľa, rozsahom sú mimoriadne bohaté, a aby sme pred hlasovaním o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch tento dokument dostali v písomnej podobe na stôl s časovou rezervou, aby sme si to mohli ešte raz preštudovať a zvážiť.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem. O slovo sa prihlásila pani poslankyňa Bartošíková.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

nemyslím si, že prvá navrhovaná zmena, ktorú predrečník navrhol, to znamená v § 1 slovko "v rozpore" nahradiť slovkom "v súlade", sa vzťahuje na prvú vetu, na zmiernenie následkov. Ona sa skôr vzťahuje na slová "nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov". A v tomto prípade je také znenie, ako bolo navrhované, správne. Odporúčam, aby zostalo pôvodné znenie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, poobede sa bude pokračovať v rozprave. Už sa naplnil čas na obed. Stretneme sa o pol druhej. /Súm v sále. / Je tu návrh, aby to bolo stretnutie o druhej.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, spýtal by som sa, koľko je ešte diskutujúcich. Ak nie je veľa, tak to uzavrime a poobede budeme hlasovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

No, je ešte 5 diskutujúcich. Ďakujem. O 14. 00 hodine sa stretneme a budeme pokračovať rozpravou.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 76 poslancov, sme uznášaniaschopní. Pokračujeme v rozprave. Slovo má pán Čarnogurský z KDH. Pripraví sa pán poslanec Mori z HZDS.

Poslanec J. Čarnogurský:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

chcel by som sa vyjadriť k stanovisku poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice k predloženému návrhu zákona, a to k trom zásadným okruhom otázok tak, ako ich uviedol pán kolega Plesník.

Pán kolega Plesník začal rečníckou otázkou, prečo posun časovej hranice pred február 1948 a že to nie je dostatočne odôvodnené. Myslím si, že odpoveď je veľmi jednoduchá. Tento posun pred časovú hranicu február 1948 je nevyhnutný, pretože pred februárom 1948 dochádzalo k odnímaniu majetku cirkví. A jednoducho, iným spôsobom sa to nedá napraviť, než tým, že pôjdeme pred február 1948. Tento posun pred február 1948 má aj istý - nazvem to až vnútropolitický aspekt, a síce v tom, že pravdu povediac najväčšia cirkev - katolícka cirkev bola minimálne postihnutá pred februárom 1948 - myslím majetkové, o školách budem hovoriť osobitne, ale viac boli postihnuté iné cirkvi. Pani kolegyňa Ondrejovičová hovorila o niektorých konkrétnych prípadoch. Samozrejme, patrí tam potom Židovská náboženská obec, pokiaľ som informovaný,

patria tam kalvíni, ktorí taktiež boli majetkové postihnutí tesne po skončení 2. svetovej vojny. Ak by sme nešli pred hranicu február 1948, v skutočnosti v praxi by to malo za následok, že by sa reštituovali v rozsahu navrhnutého zákona majetkové nároky katolíckej cirkvi, samozrejme, že aj iných cirkví, lebo aj iné boli aj potom postihnuté, ale nereštituovali by sa majetkové nároky iných, najmä protestantských cirkví a Židovskej náboženskej obce. Z toho hľadiska k pripomienke, ktorá uznávala ako výnimku ísť pred február 1948 Židovskú náboženskú obec, treba povedať, že či je jedna výnimka alebo 10 výnimiek, to je už potom jedno.

Druhý dôvod, prečo je možné ísť pred február 1948, je ten, že február 1948 predsa nie je žiadnou štátoprávnou hranicou. To je jeden vnútropolitický dôležitý termín, ktorý nemá žiadny štátoprávny význam. A to znamená, že keď v rámci tohoto zákona ideme pred február 1948, žiadnym spôsobom sa tým nespochybňuje právna kontinuita či Československa, či terajšieho Slovenska na ČSFR a podobne, pretože jednoducho február 1948 nie je žiadnou štátoprávnou hranicou a, samozrejme, ani sa tým spätne neuznáva, či Slovenský štát z rokov 1939, 1945 a podobne.

A konečne, pokiaľ ide o časovú hranicu február 1948, je tu, podľa môjho názoru, jeden dôležitý aspekt, a síce, že časová hranica február 1948 bola dôležitá v bývalom Československu, je pravdepodobne dôležitá v Českej republike, ale nie je takmer vôbec dôležitá na Slovensku. Nie je takmer vôbec dôležitá na Slovensku z toho dôvodu, že žiadnym spôsobom nerozširuje eventuálne ďalšie nároky.

To, že v Českej republike je dôležitá, a tým bola dôležitá aj v bývalom Česko-Slovensku, súvisí s tým, že Česká republika má svoj historický problém so sudetskými Nemcami. My takýto problém máme v minimálnej miere - myslím na Slovensku, a to z toho dôvodu, že pokiaľ dochádzalo k výmene

obyvateľstva maďarskej národnosti, tam išlo o výmenu obyvateľstva nie o vysťahovanie obyvateľstva, ktorá bola viac alebo menej alebo prinajmenšom vo veľkých číslach aj s majetkom. Vtedy zo Slovenska odišiel do Maďarska približne rovnaký počet obyvateľov ako z Maďarska na Slovensko - zhruba okolo 70 tisíc. A pokiaľ som zhruba študoval tento problém, jednoducho tí Maďari, ktorí odtiaíto odchádzali, zanechávali tu majetok, ale rovnako zase zanechávali majetok v Maďarsku Slováci, ktorí odchádzali z Maďarska na Slovensko. To znamená, že porušenie hranice február 1948 z tohoto hľadiska pre Slovensko nemá žiadny veľký význam.

A isteže, bol tu istý počet nemeckého obyvateľstva, ktoré bolo odsunuté aj zo Slovenska. Treba povedať, že počet nemeckého obyvateľstva bol oveľa menší ako maďarského, alebo nemeckého obyvateľstva v Českej republike, a nakoniec, reštitučné nároky na fyzické osoby sú viazané ešte aj na štátne občianstvo - či v bývalom Česko-Slovensku alebo teraz v Slovenskej republike. To znamená, že ani z toho hľadiska prekročenie hranice február 1948 nemá pre Slovensko nejaký zásadný význam. Jednoducho si vcelku môžeme dovoliť túto hranicu prekročiť z vnútropolitického hľadiska alebo aj z hladiska eventuálnych budúcich nárokov. Toľko k hranici február 1948.

Ďalej by som sa chcel vyjadriť k ďalšiemu okruhu, a to ku školám resp. k cirkevným školám. Áno, v roku 1940 vtedajšia Slovenská republika vydala zákon, ktorý vlastne založil, pokiaľ som informovaný, najmä základné školstvo na bázu cirkevného školstva. Na základe tohoto zákona z roku 1940 aj štátne školy, pokiaľ to išlo, sa premenili na cirkevné školy a základom školského systému vo vtedajšej Slovenskej republike boli katolícke školy, evanjelické, resp. iné - protestantských cirkví a židovské. Treba povedať, že áno, aj židovské. Cirkevné školstvo, samozrejme, existovalo na Slovensku aj predtým. Cirkvi, ktoré som spomenul, mali svoje cirkevné školy aj predtým, ktoré boli zapísané v pozemkových knihách na tieto cirkvi. A ako povedali pán kolega Plesník, ale aj pán poslanec Daňo vo svojich príspevkoch, v roku 1940, pokiaľ štátne školy boli prevedené jednotlivým cirkvám, boli prevedené do užívania. Myslím si, že nie je potrebné zdôrazňovať zásadný rozdiel medzi vlastníctvom a užívaním. To znamená, že tieto školy, predtým štátne, ktoré boli dané do užívania katolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi, prípadne ďalších protestantských a židovskej cirkvi, boli stále v pozemkovej knihe zapísané na štát a zostali aj takto zapísané, a vcelku je to jednoducho možné aj teraz rekonštruovať. A to znamená, že v žiadnom prípade nehrozí, že by teraz dostali jednotlivé cirkvi naspäť budovy, ktoré patrili pôvodne štátu a v roku 1940 boli odovzdané do užívania cirkví. Z toho dôvodu si myslím, že aj táto námietka vzťahujúca sa na školské budovy nie je opodstatnená, pretože žiadnym spôsobom nezvýhodňuje jednotlivé cirkvi.

A konečne v treťom okruhu pán poslanec Plesník opäť položil rečnícku otázku, a síce, že aký vplyv bude mať vrátenie poľnohospodárskej pôdy na ceny. Môžem mu odpovedať aj na túto rečnícku otázku, že síce bude mať taký vplyv na ceny, že bude tlačiť ceny dolu, pán kolega. A síce bude tlačiť ceny dolu preto, že už doterajšie skúsenosti hovoria, že súkromní vlastníci alebo prinajmenšom užívatelia pôdy užívajú túto pôdu, hospodária na nej a produkujú na tejto pôde podstatne lacnejšie ako štátne majetky alebo roľnícke družstvá, alebo teda prevažná väčšina roľníckych družstiev, z ktorých 90 % je insolventných. Plus - podľa zákona o vlastníctve pôdy fyzické osoby, roľníci, ktorí dostali naspäť do vlastníctva pôdu, ktorým sa pôda vrátila a ponechali ju v družstvách alebo štátnych majetkoch, jednoducho dostávajú za túto pôdu nájom, ktorý stanovujú tieto družstvá alebo štátne majetky viac-menej podľa výnosu tejto pôdy a podľa toho, čo si tieto družstvá a štátne majetky môžu dovoliť za pôdu zaplatiť. Isteže cirkev nebude sama hospodáriť na tejto pôde,

ktorá sa jej vráti, a buď ju ponechá v užívaní štátnych majetkov alebo roľníckych družstiev a bude dostávať za ňu také nájomné ako dostávajú iní vlastníci pôdy u týchto družstiev alebo štátnych majetkov, alebo ju dá do prenájmu iným, pravdepodobne súkromným užívateľom, súkromným producentom na pôde. Pravdu povediac, ja by som každému pánu farárovi poradil, aby dal túto pôdu do užívania práve takýmto súkromným užívateľom na pôde, pretože, ako som povedal, títo hospodária na pôde oveľa lacnejšie ako družstvá, štát im nemusí dávať žiadne pôžičky na prevádzkové náklady, ktoré potom dáva roľníckym družstvám a štátnym majetkom a ktoré im potom po roku alebo po dvoch musia aj tak odpustiť, pretože družstvá a štátne majetky nemajú z čoho štátu tieto pôžičky vrátiť. To znamená, že takéto prípadné rozšírenie rozsahu poľnohospodárskej pôdy, na ktorej sa bude hospodáriť v súkromnom režime, spôsobí, že jednoducho poľnohospodárska produkcia bude vyššia a lacnejšia.

Pán kolega, vidím, že sa na mňa pozeráte nedôverčivo, ale všetky existujúce hospodárske štatistiky, už súčasné, toto potvrdzujú. A preto už len pre ilustráciu z iných oblastí chcem povedať, že aj mimo vlastnej bohoslužobnej aktivity, ktorú robí cirkev, to, čo robí cirkev v sociálnej oblasti, robí to lepšie a lacnejšie ako štát. Tak napríklad v charitných domovoch, ktoré sú cirkevnou obdobou domovov dôchodcov, sú náklady na jedného ubytovaného v tomto charitnom domove iba polovicou nákladov na jedného ubytovaného v domovoch dôchodcov, štát na jedného ubytovaného v charitnom domove prispieva 2 000 korún a na jedného ubytovaného v domovoch dôchodcov - pán kolega, tipnite si, koľko - až 7 000 korún, tri a polkrát viac. Rovnako si zoberme cirkevné školy. Cirkevné školy - povedzme, že možno pri premene pôvodnej štátnej školy na teraz, pred rokom alebo dvoma zakladané cirkevné školy, tam boli nejaké mimoriadne štartovné náklady, ktoré zatiaľ ešte nedovoľujú úplne porovnať náklady na žiaka v cirkevných školách a v štátnych školách, v obdôbných základných školách, ale už dnes štát platí na cirkevné školy zhruba o 20 % menej na žiaka, než na štátne školy. A pritom tieto cirkevné školy dávajú rovnaké základné vzdelanie žiakom ako štátne školy, dávajú im rovnaké vysvedčenia a fakticky žiaci, ktorí chodia do cirkevných škôl, pochopiteľne, nechodia do štátnych škôl, čiže dokonca aj v cirkevných školách sú náklady štátu menšie ako náklady v štátnych školách.

Myslím si, že toto dostatočným spôsobom odôvodňuje nielen to, že netreba mať obavy pred konkrétnymi majetkovými položkami, ktoré cirkev dostane vrátené na základe tohoto zákona, ale zároveň širšie odôvodňuje jednak všeobecnú užitočnosť tohoto zákona, potvrdzuje spravodlivosť samotného princípu vrátenia majetku cirkvám a zároveň dáva argument, prečo toto všetko robíme, prečo je to témou už prakticky od novembra 1989 a prečo je načase, aby problém vrátenia majetku cirkvám bol ukončený. A keď som povedal, že je to témou od novembra 1989, a celkom prirodzenou témou, snáď treba na záver povedať, keď už reagujem na stanovisko Strany demokratickej lavice, že tu sa vracia cirkvám majetok, ktorý im bol zobraný v komunistickom období komunistami, komunistickou stranou. A pán kolega, mrzí ma, že to musím tak povedať, ale fakt je ten, že právnym predchodcom Strany demokratickej ľavice bola Komunistická strana Slovenska. Z toho hľadiska je vlastne aj pre mňa celkom pochopiteľné, že poslanecký klub má tieto námietky, ktoré ústami predchádzajúcich rečníkov prezentoval. Nazdávam sa však, že argumenty, ktoré som uviedol, sú dostatočné na to, aby zo všetkých stránok odôvodnili potrebu prijatia zákona, potrebu vrátenia majetku cirkvám a potrebu takýmto spôsobom začať novú etapu vzťahov štátu a cirkví.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Móri za HZDS. Predtým sa hlási s faktickou poznámkou pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Len veľmi stručne. Pán doktor Čarnogurský spomínal, že tieto majetky boli zobrané - neviem, či ho zacitujem presne, - počas obdobia komunistickej vlády. Predovšetkým spornými sú majetky, ktoré boli odňaté cirkvi v rokoch 1945-1948. A pokiaľ viem, doposiaľ sa jednoznačne nástup komunistov k moci datoval februárom 1948 a nie 8. májom 1945. čiže, ak by sme vychádzali z tézy, ktorú hovoril pán poslanec Čarnogurský, že majetky odobraté počas komunistickej moci, myslím si, že by sme dokázali najsť riešenie, ktoré by aj SDĽ ochotne podporila. To je riešenie od februára 1948. A tam by už bolo možné nájsť riešenie, ktoré by sme podporili.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Plesník - faktická poznámka. Poslanec J. Plesník:

Vážené kolegyne, kolegovia,

so záujmom som si vypočul vystúpenie môjho kolegu doktora Čarnogurského najmä preto, že v jeho prvej časti sa držal určitej snahy vecného vysvetlenia rozporov medzi stanoviskom poslaneckého klubu KDH a poslaneckého klubu SDĽ. Tak som si nejak predstavoval rokovanie o tomto zákone. Mrzí ma trošku, že v závere skĺzol do ideologického vysvetlenia. Na

jednu časť toho odpovedal kolega Bárány. K druhej - ako expremiér predsa vie, že SDĽ je len tým následníkom KSS, ktorý kryje v podstate nedoriešený majetok komunistickej strany, ktorý už dávno mohol byť i jeho pričinením vysporiadaný. /Šum v sále. / O tom môžeme, podľa mňa, rokovať niekedy druhý raz a dlhšie.

Ovšem predpokladám, že to, čo tu povedal doktor Čarnogurský, sú veľmi silné a závažné otázky, ktoré vôbec nie sú v rozpore s naším stanoviskom. Predsa sme povedali, že pokiaľ pôjde o majetok, ktorý bude riešiť zjednodušenie pôsobenia cirkvi, ktorý zároveň bude riešiť odstránenie rozporov medzi zodpovednosťou štátu v jednotlivých otázkach, náš poslanecký klub takýto zákon v plnej miere podporí. Navrhovateľ si ovšem nedal tú prácu, ktorú vo svojom vystúpení zhrnul doktor Čarnogurský. Pokiaľ je pravdou, že charitatívne domy - a mám takisto tieto poznatky, ktoré sú dnes v správe jednotlivých rádov, sú lacnejšie než domy sociálnej starostlivosti v správe štátu, pýtam sa, prečo navrhovateľ túto finančnú kvantifikáciu nedoložil ako jeden z podporných argumentov. Vráťme tieto sociálne domy starostlivosti, aby sme v štátnom rozpočte našli presne medzeru, ktorá nám pre rok 1994 chýba. Nemuseli by sem predkladať jedenásť variantov štátneho rozpočtu. Pokiaľ vieme, že náklady na školstvo, ktoré spravuje cirkev, sú menšie než na štátne školstvo, potom by pán štátny tajomník Tarčák nemusel robiť ekvilibristiku, to, čo sa deje v školstve - nepripravenosť začiatku školského roku, nedostatky v zabezpečení školským správ - a mohli by sme v podstate skutočne vyriešiť tento problém. A ja by som zaň hlasoval, aby cirkev, nielen rímsko-katolícka, ale aj evanjelická a ďalšie, spravovali školy pri podstatne nižších nákladoch, pri dosiahnutí vzdelanosti našej mládeži tam, kde ju chceme mať.

A predpokladám, že doktor Čarnogurský slová k poľnohospodárstvu myslel vážne. V priebehu tohto zasadnutia bude rokovanie o tzv. zelenej správe, o súčasnom stave v poľnohospodárstve. Predpokladám, že ako právnik mi dá za pravdu, že transformované poľnohospodárske družstvá sú takisto súkromnými právnickými osobami. Predpokladám, že problém, ktorý je dnes v poľnohospodárstve, nie je len vecou toho, že štátne majetky sú zatiaľ nesprivatizované a ich privatizácia bude opätovne takto laxné postaveným zákonom vymedzujúcim vzťah k pôde odložená, ale je to aj skutočnosť, že súčasné ekonomické pravidlá hry pre poľnohospodárske podniky sú nevďačné nielen k týmto poľnohospodárskym družstvám, ale aj k súkromne hospodáriacim roľníkom. Ináč by tu boli zástupy budúcich súkromných hospodáriacich roľníkov tlčúcich na dvere poľnohospodárskych družstiev so žiadosťou: Vydajte nám pôdu, pôjdeme hospodáriť. Tých je, žiaľ, zatiaľ úplne poskromne.

Očakávam, že navrhovateľ ešte predtým, než sa uzavrie rozprava, vystúpi s vecnou argumentáciou k návrhom, ktoré tu boli z jednej strany za podporu zákona, tak z druhej strany proti podpore a vytvorí priestor, aby sa poslanecké kluby mohli nanovo vyjadriť k takejto argumentácii, aby uzavretie rokovania o tomto zákone bolo skutočne demokratické a prinieslo rozlúsknutie tohto tvrdého oriešku v prospech toho, čo chceme - jasného postavenia štátu a vzťahu k cirkvám.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško;

Odporúčam klubu Strany demokratickej ľavice, aby si kúpili moju knižku. Totiž, jednak sa nemíňa /smiech v sále/ a jednak sa tam dozvedia, že po roku 1945 to bola komunistická strana na čele s jedným jej protagonistom pánom Husákom, ktorá tlačila na likvidáciu všetkých cirkevných inštitúcií. Môžeme to podložiť. Hrnko už by mal so mnou súhlasiť /Smiech v sále. /

Poslanec A. Hrnko:

Súhlasím, ale s tým, že to nebol Husák, ale Šmidke alebo Gottvald.

Poslanec F. Mikloško:

To je malý detail, dobre. Samozrejme, súhlasím so Stranou demokratickej lavice, že nemá nič spoločné s bývalou komunistickou stranou okrem toho nešťastného majetku.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Móri. Pripraví sa pán poslanec Fóthy z MKDH. Ospravedlňujem sa pánu poslancovi Mórimu - ešte má faktickú poznámku pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Skutočne len veľmi stručne pre pána poslanca Miklošku. Myslím si, že do značnej miery potvrdil môj názor, že komunistická moc u nás začala až vo februári 1948. Ak by komunistická strana bývala pri moci skutočne už od mája 1945, zrejme by nebolo to, o čom hovoril, že tlačila, snažila sa, ale bola by ako už neskoršie monopolne vládnuca strana bez ďalšieho svoj zámer realizovala. Ďakujem pánu poslancovi Mikloškovi za potvrdenie môjho tvrdenia pádnymi argumentmi.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Móri.

Poslanec I. Móri:

Vážený pán predsedajúci,

pán minister,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

netreba snáď zdôrazňovať, že práve prerokúvame jeden z najdlhšie pripravovaných a najdôležitejších ponovembrových návrhov zákonov - návrh zákona o vrátení majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam. Predložený dokument je v spoločnosti sprevádzaný množstvom často rozdielnych názorov a pohľadov na tému: Dostanú cirkvi veľa alebo málo? Bezuzdný ateizmus v rámci všeobjímajúcej, jedine správnej ideológie marxizmu-leninizmu vyústil v dôslednom šikanovaní kňazov, rehoľníkov a veriacich vo všetkých oblastiach. Zbojnícke, obyčajne nočné prepady kláštorov a následné internovanie kňazov, ale predovšetkým rehoľníkov, neboli v päťdesiatych rokoch ničím výnimočným. Následné uzurpovanie si majetku, najmä kláštorov, ale aj iných cirkevných objektov, bolo logickým dôsledkom, nakoľko triedny nepriateľ sa predovšetkým likvidoval odstraňovaním podmienok na pôsobenie. Je to skutočne zvláštny pocit po toľkých rokoch pomenovať na tejto pôde veci pravými menami a mať šancu aspoň čiastočne napraviť krivdu vrátením toho, čo bolo všemocnou komunistickou stranou svojvoľne a nezákonne odobraté. Ukradnutá vec proste volá po svojom pánovi a málokomu sa podarí byť s ňou šťastný až do konca života. Za takmer pol storočia, počas ktorého boli cirkvi a náboženské spoločnosti diskriminované, sa mnohé veci zmenili nenávratne a už nemožno úplne napraviť všetky krivdy. Je to však sprievodný znak aj u ostatných reštitučných zákonov, nakoľko rekonštrukcia predchádzajúcich pomerov je nereálna.

Domnievam sa, že predložený návrh zákona je výsledkom kompromisu, konsenzu medzi vládou, jednotlivými rezortami

a väčšinou predstaviteľov cirkví. Vzhľadom na súčasný ekonomický stav finančná náhrada za hnuteľné i nehnuteľné veci nie je možná. Predložený návrh zákona je príliš dôležitý na to, aby som si robil ilúzie, že postoj k nemu nebol s predstihom predurčený u jednotlivých politických strán a hnutí. A reagujúc na posledné vystúpenia možno bude niekto zrazu veľmi útlocitný a bude návrh zákona pokladať pod pokrývkou rozborov verejnej mienky v skutočnosti za zrkadlo, ktoré sa mu násilne strká pred nos. Chápem, ťažko sa niekedy argumentuje, že podobnosť tváre v zrkadle je s tvárou osoby pred zrkadlom čisto náhodná.

Bez ohľadu na politické či iné dôvody k výhradám voči predmetnému návrhu zákona je potrebné, aby každý z vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zvážil nasledovné skutočnosti. Z týchto skutočností vychádzal aj poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko a v závere vyjadril presvedčenie, že predmetný návrh zákona treba prijať. Možno ich zhrnúť do nasledovných bodov:

1. Majetky cirkví a náboženských spoločností boli konfiškované po februári roku 1948 komunistickým režimom bez zákonného podkladu.

2. Následne na toto konštatovanie tu pretrváva predsa morálny záväzok demokratického štátu voči cirkvám a náboženským spoločnostiam a len tento parlament má možnosť potvrdiť dobrú vôľu, uplatniť princíp všeobecnej spravodlivosti a napraviť krivdy.

3. Význam pozitívneho pôsobenia cirkví a náboženských spoločností na občanov v oblasti duchovnej, charitatívnej a sociálnej v dobe čím ďalej viac poznamenanej konzumným životným štýlom.

4. Ekonomické osamostatnenie sa cirkví vyžaduje isté podmienky. Súbežné krátenie dotácií musí byť predsa sprevádzané kompenzáciou z vnútorných cirkevných zdrojov. Tu je potrebný nejaký čas na adaptáciu a revitalizáciu zdrojov v týchto nových podmienkach.

5. Veľmi dôležitý je zahranično-politický dosah tohto zákona, kde potvrdíme vo vzťahu nielen k Vatikánu, ale i k ostatným európskym krajinám úprimnosť snáh budovať právny štát.

6. Treba čím skôr odstrániť prekážky pre privatizáciu a prevody zablokovaných pozemkov.

7. Nakoniec nie menej významný je aj fakt, že nemožno riešiť obnovu a opravu okolo 2 500 nehnuteľných sakrálnych kultúrnych pamiatok s odhadovanými nákladmi 25 až 30 miliárd Sk len zo štátneho rozpočtu, a to ani v rozpätí 10 - 15 rokov.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

sme postavení pred závažné rozhodnutie ešte z jedného dôvodu. Tento návrh zákona nie je z tých, ktoré, ak sa neprijmú teraz, prijmú sa o pol roka. Má snahu zotrieť biľag vypálený minulým režimom na jednom z najnepohodlnejších triednych nepriateľov. Som toho názoru, že legitimita tohto biľagu by nemala pretrvávať. A na adresu tých, ktorí sa snažia trúsiť nezmysly o budúcej farskej republike, len toľko: Možno ani nebudú o tom vedieť a spolu s účinkom bezbrehého duchovného liberalizmu importovaného už zovšadiaľ nevídaným tempom dopomôžu sami na najvrchnejší piedestál moci dosadiť oveľa nebezpečnejšie božstvo, akým bolo zlaté tela v minulosti. Bude ním triumvirát moci peňazí, sexu a brutálneho násilia.

Návrh zákona na základe môjho presvedčenia, že ide o dobrú vec s pozitívnym dosahom i do budúcnosti, preto podporím.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Mórimu. Slovo má pán poslanec János Fóthy z MKDH.

Poslanec J. Fóthy:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

ako tu už bolo spomínané, v septembri tohto roku sa uskutočnila konferencia biskupov Slovenskej republiky. Táto konferencia vypracovala stanovisko k prerokúvanému návrhu zákona a svoje pripomienky zaslala predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky s prosbou o rozdanie týchto pripomienok poslancom Národnej rady. Pripomienky biskupov si osvojujem a zároveň ich dávam ako pozmeňovacie návrhy. Tieto pripomienky resp. pozmeňovacie návrhy by mohli slúžiť ako kompromisné riešenie medzi vládnym návrhom a návrhom klubu poslancov KDH predneseným pánom Laukom.

Navrhované znenie § 3 ods. 1 strana 3 prvý riadok - za slová "prípadne ho spravujúce" vsunúť "a iné právnické osoby" - "ktoré ku dňu účinnosti"... atď.

V § 3 ods. 2 text doplniť vetou: "Toto ustanovenie sa použije aj vo vzťahu k blízkym osobám, na ktoré fyzická osoba majetok previedla. "

V § 3 ods. 3 vsunúť "a lesného majetku". Prečítam celý odsek 3: "Ak vznikne pochybnosť o tom, kto je povinnou osobou pri pozemkoch poľnohospodárskeho a lesného majetku, rozhodne pozemkový úrad. "

V § 4 ods. 1 vypustiť v treťom a štvrtom riadku "... uvedie spôsob jej prevzatia štátom. Ak ide o vydanie hnuteľnej veci, ak tiež preukáže, kde sa vec nachádza. "

V § 4 ods. 2 strana 4 vsunúť do bodu d/ a do bodu e/ slová "a hnuteľných vecí".

V § 4 ods. 3 namiesto slov "ku dňu doručenia písomnej výzvy" dať "ku dňu účinnosti tohoto zákona".

V § 7 ods. 1 bod b/ text upraviť nasledovne: "ak bol pozemok zastavaný stavbou, ktorá slúži pre zariadenia zdravotníctva, nemožno vydať ani susediace pozemky nevyhnutne slúžiace týmto účelom".

V § 7 ods. 1 bod c/ upraviť takto: "na pozemku bola zriadená záhradková osada".

V § 7 ods. 1 bod d/ upraviť nasledovne: "slúži na účely obrany štátu alebo sa nachádza v ochrannom pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov I. stupňa alebo chráneného prírodného útvaru".

V § 7 ods. 1 bod e/ vypustiť text "pre účely výstavby a osobného užívania".

Ďalej vsunúť v § 7 ako odsek 2 nasledovné znenie: "Pozemky, u ktorých po prevode do vlastníctva štátu alebo právnických osôb došlo osobitnými predpismi k obmedzenému užívaniu tým, že sú určené celé alebo ich časti na ťažbu nerastov, sú súčasťou lesného pôdneho fondu národného parku na území štátnej prírodnej rezervácie, chráneného náleziská, chráneného parku, chránenej záhrady a študijnej plochy, alebo sú významným krajinným prvkom, alebo sa nachádzajú v ochrannom pásme prírodných liečiv a zdrojov minerálnych stolových vôd alebo vo vnútornom kúpeľnom území, môže oprávnená osoba požadovať ich vydanie alebo náhradu za ne inými pozemkami vo vlastníctve štátu. "

Do § 7 vsunúť nasledovné znenie odseku 3: "Za pozemky uvedené v bode lb/ okrem zdravotníckych zariadení, až odsek e/ oprávnenej osobe poskytne štát iný pozemok v primeranej výmere a kvalite". Body 2 a 3 prečíslovať na 4 a 5.

V § 11 ods. 2 vypustiť a v bode d/ ponechať len "prevádzky kultúrnych zariadení" a vypustiť bod e/.

V § 11 v ods. 2 upraviť lehoty z 5 rokov na 2 roky. Je to v súlade so spravodajskou správou a prosím samostatne hlasovať o tomto bode.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Danielová, nezávislá. Pripraví sa pán poslanec Farkas z MKDH.

Poslankyňa V. Danielová:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

v prvom rade chcem vysloviť to, že v zásade akceptujem princíp vrátenia majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam ako akt nápravy krivdy. A už vôbec nechcem pridávať polienko do už aj tak plamennej rozpravy. Práve naopak. Rada by som vniesla svojím vystúpením viac uspokojenia do tejto rozpravy. Dúfam, že aj moje vystúpenie bude takto pochopené, a to aj napriek tomu, že upozorním na ďalší z problémov, ktorý súvisí s týmto návrhom zákona. V závere sa však pokúsim o isté kompromisné východisko. Bola som totiž splnomocnená predniesť z tohto miesta stanovisko Zväzu múzeí, Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Rady galérií Slovenska, ktoré sa zaoberali pripravovaným návrhom zákona o reštitúcii cirkevného majetku. Úvodom niekoľko slov k tomuto problému, ktorý tu zatiaľ bol opomenutý.

Doterajšie reštitučné zákony poškodili viaceré múzeá a galérie obmedzením ich priestorov na expozičnú a odbornú činnosť. Možno predpokladať, že pripravovaný zákon o cirkevných majetkových rehabilitáciách by po svojom schválení ešte viac negatívne ovplyvnil ďalšiu prácu a v niektorých prípadoch - to podotýkam - aj existenciu múzeí a galérií. Na údržbu a rekonštrukciu cirkevných kultúrnych hnuteľných a nehnuteľných pamiatok štát zo svojich prostriedkov vynaložil veľké finančné prostriedky. Iste by sa našli aj negatívne príklady, to nepopieram. Tie však nemôžu prevážiť skutočnosť, že bývalé cirkevné objekty využívané štátnymi kultúrnymi inštitúciami slúžili celej spoločnosti. Umiestnením hnuteľných cirkevných pamiatok v múzeách a galériách a ich

reštaurovaním a konzervovaním sa v mnohých prípadoch predišlo ich úplnému zničeniu, poškodeniu alebo strate.

"Pri tejto príležitosti sme so znepokojením konštatovali" - citujem z listu Zväzu múzeí - "že v priebehu legislatívneho procesu zatiaľ neboli zohľadnené oprávnené požiadavky kultúrnych inštitúcií, najmä múzeí a galérií, ktoré sa cítia ohrozené nielen vo svojej činnosti, ale v existencii vôbec. " Toľko z listu Zväzu múzeí.

V tejto súvislosti sme sa v spolupráci s pánom poslancom Gazdíkom rozhodli predložiť isté, snáď maximálne kompromisné riešenie pozmeňovacieho návrhu k tomuto zákonu, ktorý si dovolím predniesť.

Išlo by o doplnenie § 6 predloženého návrhu zákona odsekom 2, pričom prvú vetu § 6 by sme označili ako odsek 1. Tento pozmeňovací návrh by znel takto: "Hnuteľné a nehnuteľné predmety a objekty pôvodne patriace cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré sú majetkom múzeí a galérií alebo sú majetkom štátu a múzeá a galérie sú ich užívateľmi alebo správcami, ale sa účinkom tohto zákona stávajú majetkom cirkvi a náboženských spoločností, budú slúžiť i naďalej kultúrnym účelom s výnimkou sakrálnych predmetov a objektov nevyhnutných pre výkon duchovnej činnosti. "

Dovolím si ešte upozorniť, že snáď niektorí z vás by mali výhrady, že tento problém by mohol dostatočne vyriešiť už existujúci § 6 návrhu zákona, kde sa kladie dôraz na odovzdanie majetku cirkví v prípade kultúrnych pamiatok, kde je toto vydanie podmienené existujúcim zákonom o štátnej pamiatkovej starostlivosti. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý však predkladám ja, má trošku aj iný zámer. Totiž, pokryl by aj tie prípady, kde ide o určité objekty, ktoré sú sídlom múzeí, ale nemusia byť priamo vyhlásené za kultúrne pamiatky, a ktorých vydanie by takisto mohlo ohroziť existenciu

múzeí, pretože takéto prípady sú a nie je ich na Slovensku málo. Preto teda zdôrazňujem, že je namieste tento druhý navrhovaný odsek v prípade tohto predneseného pozmeňovacieho návrhu, ktorý - upozorňujem - neruší vlastnícke právo cirkví, čiže majetok by bol vydaný, len s tým dodatkom, že by sa zdôraznilo jeho ponechanie v kultúrnej činnosti, čiže tak, ako tomu bolo doteraz v prípade týchto konkrétnych kultúrnych inštitúcií, ktorých by sa to vydanie týkalo. Prosím vás preto o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Farkas z MKDH. Poslanec P. Farkas:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

máme pred sebou návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vrátení majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, materiál, prípadne právny predpis, ktorý doteraz naša verejnosť veľmi postrádala a očakávala ho. Podľa súčasného stavu a na základe súčasne platného právneho poriadku, ako aj celkového prístupu k zákonnému odstraňovaniu majetkových krívd spôsobených zo strany štátu najmä v povojnových rokoch, ale až do roku 1990, otázka vrátenia cirkevného majetku zostala nedoriešená.

Doteraz platné zákony číslo 298/1990 Zb. a 338/1991 Zb. síce reštitúciu aj takého majetku sčasti riešili, ale v nedostatočnej miere. Zákon číslo 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších

predpisov umožnil aj cirkvám za tam uvedených podmienok získať späť vlastníctvo budov, ktoré prešli na štát, najmä podľa vládneho nariadenia číslo 15/1959 Zb., ale vo všeobecnosti vrátenie majetku cirkvám, ktorý prešiel do vlastníctva štátu, uvedené zákony neumožňujú. Preto je predložený návrh zákona tak potrebný a dôležitý.

Názory na predložený návrh zo strany odporcov, ako aj zo strany podporovateľov už do určitej miery poznáme. Boli, podľa mňa, v dostatočnej miere vyjadrené a uverejnené aj v masovokomunikačných prostriedkoch, ako aj v dennej tlači. Tieto názory sa v jednom bode zhodujú, že je potrebné zákonom riešiť otázku vrátenia majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam. Vzhľadom na doterajší prístup k riešeniu tejto otázky je to veru pozitívny jav. Rozchádzajú a diametrálne sa odlišujú názory, čo sa týka spôsobu a miery vrátenia takéhoto majetku, čo je veru negatívny jav sťažujúci prijímanie optimálneho variantu riešenia prerokúvanej problematiky.

Pri skúmaní daných možností a najmä pri rozhodovaní o tomto návrhu zákona musíme mať na zreteli skutočnosť, že súčasťou demokraticky prebiehajúcich zmien v našej spoločnosti má byť aj vrátenie majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktorý bol zhabaný štátom alebo rozhodnutím obecných orgánov v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, ako aj Listinou základných práv a slobôd, a najmä tú skutočnosť, že to bol ich majetok, ktorý získala cirkev a náboženské spoločnosti niekoľko sto rokov trvajúcim vývojom. Treba mať na zreteli aj tú skutočnosť, v minulosti akú dôležitú úlohu zohrala cirkev v oblasti školstva, kultúry, výchovy mladej generácie, na základe kresťanskej etiky a morálky a v neposlednom rade v zachovaní a pestovaní národnej identity a svojbytnosti, a to všetko treba dať do súladu so súčasnými požiadavkami našej spoločnosti na jednej strane a danými obmedzenými možnosťami cirkví na strane druhej.

Tu sa nám vynára jedna veľmi dôležitá otázka, či teraz, v súčasnom období, na danom stupni rozvoja našej spoločnosti je potrebná, osožná, blahodarná práca cirkvi, či má určité poslanie, úlohu a snahu to všetko realizovať. Podľa mňa, jednoznačne áno. Ale k tomu, aby to dokázala, vlastní cirkev a náboženské spoločnosti v súčasnom období dostatočnú materiálno-technickú základňu na krytie tzv. duchovných požiadaviek našej transformujúcej sa spoločnosti? Bola poskytnutá dostatočná podpora zo strany štátu na jej úspešnú existenciu, prácu a neustály rozvoj? Podľa mňa nie. Aj z tohto hľadiska vrátenie hnuteľného a nehnuteľného majetku by sa malo uskutočniť podľa daných možností v plnej výške na základe vydokladovanej výzvy zo strany cirkví a náboženských spoločností adresovanej povinnej osobe. Za taký pozemok, ktorý podľa prerokovávaného návrhu zákona nemožno vydať, by mal byť poskytnutý tzv. náhradný pozemok zo štátneho pozemkového fondu takým istým spôsobom, ako je to riešené v zákone číslo 229/1991 Zb. v prípade, keď ide o majetok fyzických osôb.

Preto podporujem prednesený návrh pánov kolegov z KDH, konkrétne prednesený pánom kolegom Laukom. Prijatím navrhovaných pozmeňovacích návrhov by sa zabezpečila rovnoprávnosť uplatňovaných nárokov na náhradné pozemky tak fyzických osôb, ako aj u nárokov cirkví a náboženských spoločenstiev. Mne sa zdá, že takýto prístup sa žiada od nás, keď chceme riešiť túto oblasť otázok demokraticky, pokiaľ sa dá objektívne a bez emócií. Ďalší návrh pána Lauku, čo sa týka § 7, plne podporím.

Ďalej pristupujem k ďalším otázkam a návrhom. V § 7 ods. 2 návrhu zákona je stanovené, že nemožno vydať stavby, ktoré zásadnou prestavbou stratili svoj pôvodný stavebnotechnický charakter. Pri prerokúvaní tejto problematiky treba na jednej strane zohľadniť aj tú skutočnosť, že cirkvám a náboženským spoločnostiam vzal štát a miestne orgány

v rozhodnom období vyše 200 cirkevných škôl a stavieb, ktoré slúžili jednoznačne školským účelom a teraz vôbec nie sú prostriedky na novú výstavbu takýchto cirkevných škôl. Tieto stavby už väčšinou prešli v minulom období, aj z dôvodu nových prísnych hygienických a iných predpisov, zásadnými stavebnými úpravami. Na druhej strane treba zohľadniť aj stále narastajúci záujem rodičov, a tým aj spoločnosti o založenie väčšieho množstva cirkevných škôl u nás, o zabezpečenie vyučovania podľa zásad kresťanskej etiky a morálky na týchto školách.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, viacerí z vás môžu potvrdiť, že v tých mestách a dedinách asi z územia celého Slovenska, kde v minulosti takéto školy existovali, nie iba cirkev a náboženské spoločnosti, ale aj miestne obyvateľstvo, rodičia a miestne samosprávny už netrpezlivo a právom očakávajú od nás platnosť takého zákona, na základe ktorého by mohli žiadať späť bývalé cirkevné školy. Na takýchto naspäť získaných školách plánujú zabezpečiť a kryť neustále narastajúce požiadavky o vyučovanie na cirkevných školách. Navrhovaným spôsobom riešenia podľa prerokúvaného návrhu zákona by sme sa dostali do rozporu, ktorý by vznikol medzi záujmami rodičov na jednej strane a snahou o vytvorenie objektívneho zákonného zabezpečenia týchto opodstatnených záujmov a nárokov na strane druhej. Riešením podľa § 11 ods. 2 písm. c/, podľa ktorého doterajším užívateľom bytov a nebytových priestorov vo vybraných nehnuteľnostiach, ktoré slúžia pre potreby školstva, vzniká nárok voči oprávnenej osobe na uzavretie zmluvy o výpožičke bytov a nebytových priestorov na 5 rokov a na ďalších bezprostredne nadväzujúcich 5 rokov má oprávnená osoba uzavrieť zmluvu o prenájme uvedených nehnuteľností, medzi nimi aj nehnuteľností pre potreby školstva.

Takýmto spôsobom sa nám podarí iba oddialiť nastolený problém maximálne na obdobie 10 rokov a znemožniť existenciu

a rozvoj cirkevného školstva u nás s nenapraviteľnými následkami. Verejnosť asi od nás očakáva pri riešení tejto otázky niečo iné. Preto problematiku nehnuteľností, ktoré sú využívané na školské účely, treba riešiť celkom iným prístupom a iným obsahom na základe zvažovania všetkých požiadaviek na jednej strane a daných možností na strane druhej. Pri nehnuteľnostiach, ktoré sa majú vydať, aj ktoré prešli zásadnou prestavbou a majú slúžiť naďalej potrebám školstva, vidím veľmi reálnu možnosť vo využívaní týchto nehnuteľností na základe vzájomnej dohody a uzavretej zmluvy o spoločnom využívaní pre rôzne typy škôl na obdobie 10 rokov. Veď počet žiakov a uchádzačov o štúdium je daný umiestnením školy na danom území, ale aj kapacitou tej-ktorej školy. Tento počet by nemal výrazne kolísať. Vo väčšine prípadov by išlo o rozdelenie daného počtu žiakov a uchádzačov o štúdium medzi dvoma školami na základe prejaveného záujmu zo strany rodičov a žiakov. Tieto objekty väčšinou vyhovujú prísnym požiadavkám na školské účely a majú slúžiť študujúcim bez rozdielu na vierovyznanie, národnosť či farbu pleti. Je to asi iba otázka dohody, seriózneho prístupu zo všetkých strán a v neposlednom rade aj spoločného záujmu. Takýmto prístupom aj cirkevné školy by mohli aj naďalej existovať, rozvíjať sa a napredovať.

V takomto zmysle podávam nasledovné pozmeňujúce návrhy.

Navrhujem nové znenie odseku 2 v § 7 v takomto znení: "Podobne nemožno vydať stavby, ktoré zásadnou prestavbou stratili svoj pôvodný stavebno-technický charakter, okrem stavieb pre potreby školstva, ktoré aj naďalej budú slúžiť tomu istému účelu. "

Ďalej navrhujem z § 11 v odseku 2 vypustiť písmeno c/. Tým písmeno d/ sa mení na písmeno c/ a písmeno e/ sa mení na písmeno d/.

Ďalej navrhujem do § 11 vsunúť nový odsek číslo 3 a pôvodný odsek 3 prečíslovať na odsek 4. Navrhovaný odsek 3 má takéto znenie: "Doterajším užívateľom bytov a nebytových priestorov vo vydaných nehnuteľnostiach, ktoré slúžia pre potreby školstva, vzniká nárok voči oprávnenej osobe, ktorej bola nehnuteľnosť vydaná, na uzavretie zmluvy o spoločnom využívaní nehnuteľností pre školské účely na obdobie 10 rokov od účinnosti tohoto zákona, ak sa účastníci nedohodnú inak. Tento záväzok oprávnenej osoby prechádza na všetkých vlastníkov v uvedenej dobe. "

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

žiadam vás o podporu týchto pozmeňovacích návrhov. Poslanci koalície MKDH-Spolužitie si uvedomujú dôležitosť predloženého návrhu zákona z hľadiska nápravy krívd, ktoré sa na cirkvách spáchali v minulom období, a podporujú snahu vlády Slovenskej republiky riešiť tento problém.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Teraz sa prihlásim do rozpravy sám. Vážené kolegyne a kolegovia,

uznávam, že ide o veľmi dôležitý a zásadný zákon a že je nutné počítať s tým, že rôzne pohľady rôznych ľudí s rôznou svetonázorovou orientáciou sú na tento problém nie celkom rovnaké. Ale prosil by som, vážené kolegyne a kolegovia, aby sme sa odosobnili a aby sme pochopili, že toto je jedna z foriem rozdelenia občanov, ktorú poznáme z 19. storočia v Nemecku, tzv. kulturkampf, ktorý potom ešte opakovali dosť neúspešne aj v Čechách. Je to vlastne vytvorenie dvoch rozhraničujúcich skupín obyvateľstva. A už prešlo vyše sto rokov a napriek tomu táto rozhraničenosť zatiaľ trvá. Prosil by som, aby sme na túto skutočnosť prihliadali, aby sme naozaj urobili konsenzus a aby sme brali na vedomie, že jednoducho krivdy musíme naprávať nech sa konajú komukoľvek. V danom prípade hovoríme o cirkvách a spoločenstvách, ktoré vlastne sa starajú o duchovnú a charitatívnu obrodu.

Rád by som zdôraznil, či sa to niekomu páči alebo nie, ale nemáme zatiaľ v spoločnosti - a predpokladám, že ani nebudeme mať - vhodnejších generátorov dobra, než sú tieto spoločnosti. Vieme, že sa uskutočnili pokusy s inými hodnotovými systémami viest spoločnosti, ale vieme aj to, že nie dobre dopadli. Prosím teda, berme toto na vedomie. Preto podporujem vládny návrh zákona na nový vzťah cirkví a štátu. Prosím vás, aby ste tak urobili aj vy. /Potlesk. /

Faktická poznámka - pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:

Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia poslanci,

mám dva krátke pozmeňovacie návrhy. Môj prvý pozmeňovací návrh vládneho návrhu zákona je v § 7, ktorý hovorí o majetku, ktorý sa nevydáva, vypustiť odsek 2, ktorý hovorí o tom, že nemožno vydať stavby, ktoré zásadnou prestavbou stratili svoj pôvodný stavebno-technický charakter.

Druhá moja pripomienka súvisí s bodom 10 spoločnej správy. Návrh ústavnoprávneho výboru pod bodom 10 v spoločnej správe je dobrý, ale navrhujem kompromis medzi pripomienkami, ktoré tu odzneli ako pripomienky Biskupskej konferencie Slovenska, kde žiadajú skrátiť lehotu 5 rokov výpožičky na 2 roky. To by znamenalo v tomto bode 10 zmeniť prvú lehotu 5 rokov na lehotu 2 roky. Pre poriadok prečítam celý bod 10, ale je to môj pozmeňovací návrh, čiže by sa o ňom hlasovalo vtedy, ak sa zamietne bod 10 spoločnej správy. Potom by tento môj návrh znel:

V § 11 odsek 2 upraviť text odseku za poslednými slovami v doterajšom písmene e/ takto: "vzniká nárok voči oprávnenej osobe, ktorej bola nehnuteľnosť vydaná na uzavretie zmluvy o výpožičke bytov a nebytových priestorov. Oprávnená osoba môže zmluvu o výpožičke vypovedať najskôr po uplynutí dvoch rokov od účinnosti tohto zákona. Na ďalších bezprostredne nadväzujúcich päť rokov uzavrie oprávnená osoba zmluvu o nájme bytov a nebytových priestorov, ak sa účastníci nedohodnú inak. Tento záväzok oprávnenej osoby prechádza na všetkých ďalších vlastníkov v uvedenej dobe. Na tých, ktoré byty a nebytové priestory užívajú, prechádzajú všetky povinnosti vyplývajúce z vlastníckeho práva /úhrada opráv, daní a podobne. /"

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa o slovo pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

naozaj veľmi krátko. Už vzhľadom na to, čo povedal môj predrečník kolega Brocka, takisto sme si v našom klube pozorne pozreli pripomienky Biskupskej konferencie a máme za to, že hľadáme kompromis. Dovolím si navrhnúť pozmeňovací

návrh. Uvedomujem si, že k tomu príde až v prípade, že by sme neodsúhlasili bod 10 spoločnej správy a predo mnou návrh pána kolegu Brocku. Čiže navrhujem, aby v § 11 odsek 2 znela veta po písmene e/ nasledovne: "Vzniká nárok voči oprávnenej osobe, ktorej bola nehnuteľnosť vydaná, na uzavretie zmluvy o výpožičke bytov a nebytových priestorov, ktorú môže oprávnená osoba vypovedať najskôr po uplynutí 3 rokov od účinnosti tohto zákona. " Za ním nasleduje veta v pôvodnom znení.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa M. Ďurišinová:

Vážené kolegyne a kolegovia,

bola som aj písomne prihlásená, takže neviem, či sa moja prihláška stratila. Budem sa snažiť byť pomerne stručná, nakoľko po konzultácii s pani spravodajkyňou som sa pýtala, či bod 6 spoločnej správy bude odporúčať alebo neodporúčať. Pani spravodajkyňa mi povedala, že to nechá na voľnú úvahu. Preto by som sa chcela prihovoriť, aby bod spoločnej správy číslo 6 bol prijatý. V tomto bode 6 sa hovorí o § 7 ods. 1. V tomto § 7 sa hovorí o pozemkoch, ktoré sa nevydávajú, a sú tam taxatívne vymedzené niektoré pozemky, ktoré sa nevydávajú. Prihováram sa - znovu hovorím - za bod 6, a to v tom zmysle, že sa nevydávajú pozemky, na ktoré sú telovýchovné a športové zariadenia, vzhľadom na to, že tento vládny návrh zákona ide trošku pod rámec všeobecne záväzného právneho predpisu, a to zákona číslo 229/1991 Zb. o pôde a jeho zmeny číslo 93/1992 Zb., kde sa taxatívne vymenúvajú pozemky, ktoré sa nevydávajú. Tam v § 11 ods. 1 písm. e/ sa uvádza: "nevydávajú sa pozemky, alebo ich sčasti nemožno vydať, ak na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia. "

Na tejto schôdzi sa budeme zaoberať ešte návrhom zákona o fonde športu a niektoré záväzné otázky týkajúce sa tejto problematiky budeme prerokovávať pri tomto návrhu zákona, takže sa nechcem o probléme dlhšie rozširovať. Chcem povedať len toľko, že v súčasnom zložitom období je na tom veľmi zle aj telovýchova a šport, a preto vás prosím o podporu pri schvaľovaní bodu 6 spoločnej správy.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

zrejme sa naša diskusia už blíži k záveru. O to viac ma prekvapuje, že málokto sa venoval veľmi vážnemu analytickému materiálu, ktorý sme mali k dispozícii z Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, odboru informácií a analýz a je obsiahnutý v Informačnom monitore číslo 4. Tento materiál sa venuje nezvyčajne rozsiahlemu prieskumu verejnej mienky, ktorý sa nebojím označiť za malé referendum. Štatistický úrad Slovenskej republiky totiž vykonal v mesiaci máji výskum u 3 690 445 občanov. To je takmer 70 % občanov celej populácie, vrátane malých detí, negramotných atď. Dovolím si upozorniť na tento materiál aj preto, že prináša niektoré také zaujímavé výsledky, ktoré by sme pri svojom rozhodnutí nemali ignorovať.

V prvom rade si myslím, že nikto nediskutuje o tom, či treba alebo netreba napraviť krivdy. Isté je, že časť cirkevného majetku je nutné reštituovať. No jeho rozsah nesmie

byť taký, aby nielenže napáchal iné krivdy, ale nesmie byť ani taký, aby vyvolal v našej spoločnosti pocit, ktorý by bol negatívny nielen voči cirkvi, ale aj voči tomuto zákonodarnému zboru, pretože my nie sme nič iné len občania poverení zastupovať svojich občanov.

Dovoľte, aby som upozornil na niektoré fakty. Je zaujímavé, že z tohto materiálu vyplýva, aká nešťastná filozofia prijímania tohto zákonu sa zvolila. Zrejme sa mala voliť cesta komplexného riešenia finančného zabezpečenia cirkví a reštitúcie majetku. Spôsob fungovania cirkví je veľmi citlivá otázka a respondenti, vrátane veriacich, ktorí sú osobitne vyhodnocovaní v tomto materiáli, majú veľmi vážne výhrady voči doterajšiemu spôsobu financovania činnosti cirkví.

Preto bolo potrebné súčasne prijať zákon o finančnom zabezpečení chodu cirkví, povedzme aj s perspektívou ročného, dvoj-, troj-, možno až päťročného vývoja, kde až päťročný vývoj by bol býval už definitívny, a boli by sme stanovili, napríklad, formu a všetky náležitosti cirkevnej dane, keby sme boli úzkostlivo zhodnotili celú sumu reštituovaného majetku, pretože teraz sú dohady, či je to 25 miliárd korún, či je to 6 miliárd, či je to 35 miliárd korún. To sú skutočne závažné veci, pretože kto navrhuje reštituovať takmer všetko a takým spôsobom, že vystavuje štátny rozpočet na desaťročie do ohrozenia, nemyslím, že jeho úmysel môže byť čestný.

Preto si dovolím upozorniť na tento materiál - opakujem, ktorý vyjadruje vôľu siedmich z desiatich občanov tejto republiky, nie voličov, občanov, to voličské číslo je ešte vyššie. A dovoľujem si vás upozorniť a poprosiť, aby sme si ho naozaj ešte raz starostlivo prezreli.

Ak dovolíte, zmienim sa napríklad o otázke, ktorú tento prieskum riešil a rozdelil reštitučné nároky do štyroch kategórií. Ide o budovy a objekty, polia, lúky a lesy. Je zaujímavé sledovať napríklad názor veriacich na tieto reštitúcie. Názor všetkých veriacich a neveriacich je, že čiastočne budovy a objekty treba reštituovať, ale iný je názor na polia, lúky a lesy. Prosím, aby ste si všimli stranu 22, kde sa hovorí o názoroch veriacich občanov, kde sa názor delí, že vrátiť všetky, vrátiť len niektoré a nemali by sa vrátiť. Myslím si, že by sa mali vrátiť, ale tiež si nemyslím, že všetky, a rovnako si myslím, že by to malo byť otázkou veľmi serióznej ekonomickej analýzy - tak, aby cirkvi mohli plniť svoje poslania, ktoré, myslím, aj táto spoločnosť jednoznačne očakáva, že bude plniť, ale na druhej strane by to nemali byť jednostranné akty, pretože naozaj nejde o malé peniaze.

Ak dovolíte, na záver by som chcel podať takýto návrh. V prvom rade podporujem to, aby sa prijal bod číslo 6 spoločnej správy, keď nikto z nás nedostal napríklad odpoveď koľko futbalových ihrísk by sa zrušilo prijatím zákona, kde by toto blokačné ustanovenie nebolo. Pýtam sa, kto z nás vie koľko kultúrnych zariadení, myslím tým napríklad amfiteátrov, by zaniklo, keby sme neprijali toto blokačné zariadenie. Dokonca si myslím, že by bolo vhodné ešte okrem tohto ustanovenia doplniť v § 7 písm. b/ za slovom "zdravotníctva" v tretom riadku slová "kultúry, telovýchovy" a ostatný text by pokračoval. Totiž tam ide aj o budovy, nielen o pozemky.

Na záver mi dovoľte vysloviť ešte jednu úvahu. Myslím si, že tento zákon sa stane predmetom veľmi prudkých politických ťažení a využívaní. Bude sa vyťažovať politický nesmiernym spôsobom. Je to na škodu veci, pretože naša domáca politická scéna je zbytočne prepolitizovaná a zbytočne antagonizovaná. Podľa toho, aký mám pocit, a väčšina voličov, s ktorými sa stretávam, ho tlmočí, antagonizmus v spoločnosti nie je až taký, ako ho reprezentujeme našimi názormi

aj my. Preto si myslím, že naozaj nie je vhodné riešiť tento problém bez hlbšej úvahy, či naozaj nepoužiť formy referenda. Nie o tom, či reštituovať alebo nie. Nie. Takú otázku by sme ani neodporúčali, resp. by sme požiadali pána prezidenta, ktorý má jediný právo vyhlasovať referendum, aby sme túto otázku nekládli, ale rozsah reštitúcií by sa mal stručne v tejto sérii otázok referenda objaviť.

Dávam na úvahu, či by sme nemali hlasovať najprv o tomto návrhu uznesenia. Na to by bolo treba výnimku, pretože som vystúpil zrejme medzi poslednými, a toto hlasovanie by sa muselo uskutočniť ešte pred hlasovaním o ostatných bodoch, aby sme pracovali efektívne. Preto vás prosím, či by sme to nemohli uskutočniť. Ak by to neprešlo, ak by náhodou zákon nebol prijatý, opakujem opäť to isté uznesenie, pretože si neviem predstaviť, že by sme mohli v tomto parlamente nezaujať k tomu také stanovisko, ktoré by predpokladalo reštitúciu majetku cirkvám. A preto navrhujem toto uznesenie, ktoré je to isté, rovnaké. Opakovane by sa o ňom hlasovalo v druhom prípade vtedy, ak by zákon nebol prijatý.

Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky by znel: "Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o vyhlásení referenda o rozsahu vrátenia majetku cirkvám a náboženským spoločenstvám. Odporúča prezidentovi Slovenskej republiky termín najbližších komunálnych volieb. "

Zvážte túto druhú vetu aj preto, že vtedy by to referendum bolo takmer zadarmo. Viem, že referendum by oddialilo konečné riešenie tejto otázky. Je to riziko, ktoré si uvedomujem. Na druhej strane však ak prijmeme 24-mesačnú možnosť hlásiť sa o reštituovaný majetok, takisto neurýchlime majetkovú istotu tých osôb, ktoré majú terajší nárokový vzťah, resp. by ho mohli získať.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. V zmysle rokovacieho poriadku sa prihlásil podpredseda vlády pán Kováč.

Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

dovoľte, aby som spochybnil prvú časť vystúpenia pána poslanca, ktorý hovoril o minireferende. Ide o hlboké nepochopenie prieskumu verejnej mienky a hlboké nepochopenie zásady štatistiky.

Uvádzané číslo 3 600 000 obyvateľov sú ľudia žijúci na Slovensku, ktorí majú viac ako 18 rokov a uvádzajú sa ako základný súbor. Z tohto súboru štatistika vyberá tzv. výberový súbor, ktorý zvyčajne obsahuje 1 400 ľudí. Pri pozornom prečítaní materiálu štatistiky sa to dočítate. To znamená, že v žiadnom prípade nemôže ísť o minireferendum, pretože keby sa robil prieskum verejnej mienky u 3 600 000 ľudí, terajší rozpočet Slovenského štatistického úradu by na také šetrenie nestačil. Teda v žiadnom prípade nejde o minireferendum, ide o názor 1 400 ľudí, ktorých štatistika uvádza ako výberový súbor. Rád by som spresnil údaj pána poslanca.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hudec - faktická poznámka.

Poslanec I. Hudec:

Pán podpredseda, ani v jednom čísle, ani v jednom riadku tohto materiálu sa nehovorí o tých údajoch, o ktorých hovoríte vy. Myslím si, že túto štatistiku vypracoval Štatistický úrad Slovenskej republiky v spolupráci s cirkevným odborom ministerstva kultúry, a zrejme by sa neboli podpísali pod výsledky, ktoré by nereprezentovali údaje, ktoré uvádzajú. Prosím, kde je v tomto materiáli ten termín, ktorý spomínate? Možno som ho preskočil, keď som ho čítal, ale on tam naozaj nie je!

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

Poslanec V. Bajan:

Chcel by som zareagovať na kolegu Hudeca. Naozaj, ak si to pozorne prečíta - bol by to logický nezmysel skúmať názory 3 600 000 ľudí za desať dní. Už na prvé počutie je to nehoráznosť. To po prvé.

A po druhé - metodika štatistiky hovorí presne tak, ako hovoril pán podpredseda vlády, nie je to len pri tejto štatistike, je to pri všetkých štatistikách takto robené. Podobne je to štatistika predtým u rodín s malým deťmi. Takže nič mimoriadne. To je úplne normálna metóda.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Chamula.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne a kolegovia,

nedá mi, aby som sa neozval k vystúpeniu kolegu Hudeca. Mal by som k nemu jednu otázku, či niektorý z hodnostárov cirkvi mu povedal, že chce zrušiť ihrisko alebo amfiteáter, alebo nejakú kultúrnu ustanovizeň. To je po prvé. Pre mňa ako kresťana ten elaborát, ktorý hovorí o výskume verejnej mienky, hovorí to, kam dospela komunistická násilná ateizácia našej slovenskej spoločnosti.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kvasnička sa hlási. Potom pán poslanec Hudec.

Poslanec L. Kvasnička:

Vážená Národná rada,

tiež by som si dovolil poznámku k vystúpeniu pána poslanca Hudeca, a síce v tom zmysle, že to, že treba vrátiť ukradnutú vec, je axiom. Nie je možné robiť sociologický výskum o tom, či je voda mokrá. Ak to niekto robí, tak demagogicky zneužíva štatistiku. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hudec - faktická poznámka.

Poslanec I. Hudec:

Naozaj som presvedčený, že každú ukradnutú vec treba vrátiť, ale už neviem, či musí vrátiť vnuk zlodeja tú vec, keď ju užíval v dobrej viere, že nie je ukradnutá. To je otázka filozofická, o ktorej nemusíme teraz dlho debatovať. Ale prosím, ak je pravdou, že táto štatistika alebo tento štatistický postup resp. štatistika ako taká nám poskytuje nepresné a nereprezentatívne údaje, tak neberme nikdy do úvahy štatistiku. Ak dovolíte, poznamenám ešte aj k dotknutým telovýchovným organizáciám a kultúrnym zariadeniam. V našom výbore sa zúčastnil pán arcibiskup Sokol a povedal, že akceptuje túto záležitosť. Pán poslanec tam bol, tak neviem, prečo kladie takto otázku.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem. Pán poslanec Neuwirth - faktická poznámka. Poslanec A. Neuwirth:

Vážená Národná rada,

túto otázku alebo pripomienku kolegu Hudeca by som bral, keby som nevedel, že ľudia žijú spolu na dedine a každý veľmi dobre vedel, pokiaľ siaha farárova záhrada a kde už nie je. To bolo len pekné rečenie v tom našom návrhu zákona o dobrej vôli. Pochybujem o tom, že niekto nevedel, že stavia, kupuje alebo robí na cirkevnom majetku. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Vyhlasujem rozpravu o šestnástom bode programu za skončenú. Pretože ide o veľmi zložitý zákon, ku ktorému bolo mnoho protirečivých pripomienok, nechávame pani spoločnej spravodajkyni čas, aby mohla túto vec utriediť.

Vážení kolegovia a kolegyne, je tu návrh, aby pani spoločná spravodajkyňa odišla niekde do samostatnej miestnosti a aby sme pokračovali iným bodom rokovania.

Prosím, pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník:

Pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

ak dovolíte, pán predsedajúci, váš návrh by som spresnil. Vzhľadom aj na určitú prácu, ktorá nás teraz očakáva, prerušme teraz prerokovávanie tohto návrhu. V období prerušenia pani spoločná spravodajkyňa spracuje návrhy, aby mohla predložiť spravodajskú správu. Povedzme si, že toto prerušenie bude do zajtra rána a zajtra ráno pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pripomienkach. Medzitým môžeme nerušene rokovať o ďalších zákonoch tak, ako sú schválené v poradí a môžeme účelne a plodne pracovať. Prosil by som, aby sa o tomto mojom návrhu dalo hlasovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

V poriadku. Dám hlasovať o vašom návrhu. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 88 poslancov.

Kto je za predložený návrh prerušenia do zajtrajšieho spoločného sedenia?

/Šum v sále. /

Pán poslanec, zle som vám rozumel. Prosím, keby ste to zopakovali.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec navrhol, aby sme v čase, kedy pani spravodajkyňa bude zapracovávať pripomienky poslancov, pokračovali ďalej v rokovaní s tým, aby hlasovanie po spracovaní pripomienok nebolo dnes, ale zajtra. Tak som tomu rozumel. Čiže teraz sa bude hlasovať o tomto návrhu pána poslanca.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážení, zopakujeme prezentáciu.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 87 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Plesníka?

Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Prosím, pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník:

Odpusťte mi, prosím vás, ale v prípade, že ste tento môj návrh, kolegyne a kolegovia, odmietli, rokovací poriadok

hovorí o tom, že normálne pokračujeme v rokovaní tohto bodu, ktorý je otvorený. Preto, aby spoločná spravodajkyňa mohla predložiť spravodajskú správu v zmysle prednesených pripomienok, musíme jej na to vytvoriť časový priestor. Nič iné som od vás nežiadal. Prerušiť teraz rokovanie bez toho, že by sme si to odhlasovali a prešli by sme k inému bodu znamená, že v podstate porušujeme rokovací poriadok a program rokovania.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Hlási sa o slovo pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Pán predsedajúci, žiadam za klub 30-minútovú prestávku na poradu klubu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán predsedajúci, dávam ďalší návrh, aby bol prerušený tento bod rokovania a aby sa dalo o ňom hlasovať ešte na dnešnej schôdzi, ešte dnes večer.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

No, vážení, teraz si tu vybíjame kliny. Prosím, pán predseda.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Pán predsedajúci, aj keď najskôr vystúpil pán Bajan,

navrhujem, aby sme najskôr hlasovali o návrhu pána Brňáka a potom zvážime, či bude treba prestávku alebo nie.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 88 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Brňáka?

Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca bol prijatý.

Ešte má faktickú poznámku pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Veľmi rýchlo stanujem môj návrh. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Nič iné nám totiž nezostáva. Pani spoločná spravodajkyňa musí pripraviť podklady, teda dávam na to 30-minútovú prestávku.

/Po prestávke. /

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 76 poslancov, sme uznášaniaschopní.

Pokračujeme v zasadnutí. Rozprava sa týmto skončila. Chce sa vyjadriť k rozprave pán minister Slobodník?

Minister kultúry SR D. Slobodník:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

asi by bolo veľmi zdĺhavé, keby som sa mal vyjadrovať ku všetkému, čo tu dnes odznelo. Napokon mnohí vystupujúci odovzdali svoje pripomienky k návrhu zákona pani poslankyni Muškovej, takže budú zahrnuté do ďalšej diskusie. Myslím, že hladinu tu rozvírili dva články pani Kataríny Závackej z Ústavu štátu a práva. Chcel by som sa k nim vyjadriť ako čitateľ a, samozrejme, aj ako predkladateľ tohto zákona. Zazneli tu skutočne nepravdy alebo polopravdy. Polopravdy vzďaľujúce túto diskusiu do minulých storočí, vyslovené nepravdy, napríklad o postavení cirkvi. Pretože rezonovali v príspevkoch niektorých diskutujúcich, musím sa k nim vyjadriť.

Samozrejme, ako je to pre pani Závackú typické, napadla vládu, ale to je vec, o ktorej tu nehodno hovoriť. Podstatné je skôr to, že sa tu spochybnila právna subjektivita cirkvi, ktorá je daná zákonom číslo 308/1991 Zb., ale naozaj sa mi ani o tomto nechce veľmi diskutovať, nechcem do tohto posledného slova - ak tak môžem povedať - vnášať polemické tóny. Situácia je dosť jasná po vystúpení jednotlivých predstaviteľov.

Chcel by som, aby ste všetky slová zvážili a uvedomujem si jednu našu spoločnú tragédiu, ktorá presahuje tento zákon. Panie a páni, my sa nepočúvame. Keby som vám tu dušu vyložil, tuto ju máte, ako Danko voľakedy svoje horúce srdce u Gorkého, tí, ktorí ma nechcú počuť, by ma nepočuli a budú hlasovať a robiť si podľa svojho. Samozrejme, že to platí nielen v mojom prípade vo vzťahu k tým poslancom, ktorí nechcú hlasovať za tento zákon, ale platí to aj opačne. Ak

sa nezbavíme tejto choroby Slovenska posledných mesiacov, asi sa nepohneme z miesta.

Vyjadril by som sa predsa len k niektorým veciam, ktoré tu odzneli z úst pána poslanca Daňu. Iste, že nemáme presne vypočítané, ale ak ste dobre počúvali tú diskusiu, páni poslanci a pani poslankyne, aj pán poslanec Koncoš, ktorý vystúpil v diskusii, tiež musel konštatovať, že to sa jednoducho nedá vyrátať. Nedá sa to vyrátať, ale na druhej strane netreba vzbudzovať dojem - nehovorím, že ho všetci z vás vzbudzovali, ale niektorí áno, no v rámci mojej mierumilovnej reči to nebudem vyzdvihovať - netreba vyvolávať dojem, že Slovenská republika sa ide kvôli tomuto zákonu ochudobniť. Ten majetok tu je, ten majetok tu zostáva, tá výmera pôdy, keď odrátame výnimky, na ktoré sa zákon nebude vzťahovať, rozhodne nebude ani 130, ani 150 tisíc hektárov, ako sa tu hovorilo, bude asi, podľa môjho odhadu, maximálne 40, 50 tisíc hektárov. To znamená, že to bude maximálne 1, 5 % pôdy. Aj tá pôda, samozrejme, sa bude obrábať, aj tá pôda bude prinášať úžitok Slovensku, aj tam sa urodí úroda. Takže, nechcel by som, aby sa tieto veci preceňovali.

Samozrejme, že chceme prijať zákon, ktorý bude takpovediac vyhovovať maximálnemu počtu poslancov a maximálnemu počtu občanov tejto republiky. Nechcem tu opakovať veľmi pravdivé slová, že ide o akt historickej spravodlivosti. To je správne, to je nemenné. Prosím vás pekne, dívajte sa na tento zákon ako skutočne na niečo, čo slovenská spoločnosť, Slovenská republika potrebuje. Koniec-koncov aj oponenti tohto zákona to konštatovali. Toto sú asi moje slová, môj apel na vás, aby ste sa rozhodovali, samozrejme, v zhode so svojím svedomím, ale aby ste si uvedomili, že tento zákon má pre Slovensko veľký význam a že bude mať aj veľký morálny ohlas nielen na Slovensku, ale aj vo svete.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu ministrovi Slobodníkovi. Žiada si záverečné slovo pani spoločná spravodajkyňa?

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Bárány - faktická poznámka. Poslanec E. Bárány:

I keď s veľkou časťou vystúpenia pána ministra nesúhlasím, vysoko oceňujem jeho určitý pokojný tón, ktorý sa nám možno dnes všetkým zíde pri uvažovaní. Chcel by som však poprosiť pána ministra - polemizovali ste tu s článkami neprítomnej osoby. Doktorka Závacká nemá možnosť teraz vystúpiť za tribúnu a zaujať stanovisko. Myslím si, že vhodnejším priestorom pre toto je tlač, kde sa aj tieto články objavili.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci,

klub KDH dal dokopy 17 pripomienok. Sme si vedomí toho, že je pozdná večerná hodina. Pokiaľ by klub SDĽ, s ktorým

sme najviac konfrontovali tento návrh, bol ochotný hlasovať o svojich pripomienkach an blok, takisto sme ochotní dať hlasovať o našich 17 pripomienkach an blok, s výnimkou bodu 9, ten by sme radi vyňali. Čiže, sme ochotní hlasovať o všetkom an blok, pokiaľ by SDĽ takisto súhlasila, s tým, že konzultoval som s SDĽ. Žiadajú na mieste - nie prestávku - konzultáciu tri minúty. /Šum v sále. /

Štyri? Vzhľadom na zásluhy posledných 40 rokov 5 minút. /Smiech v sále. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pani spoločná spravodajkyňa. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Chcela by som poprosiť, aby ste tak nerobili, lebo mi pokazíte celú spravodajskú správu, ktorú som si pripravila.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Máte snáď odozvu z klubu SDĽ, že s tým súhlasí? Poslanec J. Plesník:

Pán predsedajúci, pochopil som to ako vašu výzvu. Aby som mohol reagovať ako podpredseda poslaneckého klubu na túto výzvu kolegu Miklošku, poprosil by som o 5-minútovú poradu tu, na mieste, v rokovacej miestnosti, pretože nie som oprávnený za 28 poslancov vydať jednoznačné rozhodnutie či súhlasíme s tým, aby sa hlasovalo an blok, alebo jednotlivo po pripomienkach, i keď predpokladám, že pani spoločná spravodajkyňa sama prednesie návrh, akým spôsobom by sa malo o jednotlivých pripomienkach hlasovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Udeľujem slovo pánu predsedovi Národnej rady. Predseda NR SR I. Gašp