IK

rozsiahlu novelu zákona 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách tak, aby nový zákon mohol platiť v roku 2008. Dámy a páni, čísla, ktoré som uvádzal pred chvíľou a citácia z novín Polícia, sú jedny zo základných dôvodov prečo som sa rozhodol pripraviť takúto krátku novelu zákona. Nebolo mojou ambíciou a ani nie je pripraviť rozsiahlu a komplexnú novelu, ktorá by postihovala všetky druhy otázok a zmien, ktoré sa v priebehu používania zákona o premávke na pozemných komunikáciách od poslednej novely ukázali ako veci, ktoré je potrebné riešiť. Táto novela, ktorú predkladám nie je novelou o politických bodoch pre politickú stranu alebo poslancov Národnej rady. Je to novela, ktorá sa snaží vyriešiť dva problémy. Prvý o svietení, druhý o minimálnej konštrukčnej rýchlosti motorových vozidiel pohybujúcich sa na diaľnici. Preto trošku prekvapilo zamietavé stanovisko ministerstva vnútra a rovnako tak následne aj vlády Slovenskej republiky. Argumenty, ktoré uvádzajú v prvom aj v druhom prípade sú naozaj nedostatočné. Nemajte mi za zlé, ale ak je argumentom to, že zákon bol novelizovaný dvadsaťštyrikrát a mal by byť novelizovaný dvadsiatypiatykrát , pričom samotná novela nijakým spôsobom nezneisťuje účastníkov cestnej premávky a ani nijakým zvlášť výrazným a krutým spôsobom nezasahuje do ich činnosti, nie je pokiaľ sa jedná o životy ľudí argument dostatočne vážny. Takže, toto je dôvod, ktorý je absolútne nenáležitý a myslím si, že v tomto prípade aj nemiestny. Nedostatok, ktorý je vytýkaný ohľadom neriešenia problému električiek, považujem za problém, ktorý je možný vyriešiť v priebehu jednej minúty a na výbore pre, na branno-bezpečnostnom výbore to aj kolega Liška navrhol.
A členovia výboru to veľmi dobre vedia, že je to naozaj úplne banálna záležitosť. Okrem toho, ak by som chcel trošku nadľahčiť situáciu poviem, že problematika svietenia električiek je síce vážna, pretože je to účastník premávky na pozemných komunikáciách, je to naozaj vážna, pretože stávajú sa časté dopravné nehody, ale myslím si, že to naozaj najviac trápi obyvateľov, či v Kotešovej alebo Hornej Marikovej, alebo vo Veľkých Ozorovciach. Ale naozaj tým nechcem zľahčovať problematiku svietenia električiek. Dámy a páni, toto sú vyslovene pseudoargumenty na zakrytie skutočných dôvodov, prečo nie je súhlas ani dotknutého ministerstva ani vlády s touto novelou zákona. Sú to fakticky len mimikry teda kamufláž naozaj reálnych dôvodov. Dôvodom je jednoznačne neochota podporiť návrh novely zákona z dielne opozičného poslanca. A podporuje ma v tomto tvrdenie, že aj to v prvom čítaní prešlo prešiel tento návrh zákona počtom hlasov, ktorý prekvapil nielen mňa ale asi všetkých poslancov, ktorí v tom čase v sále boli. A ja do istej miery aj chápem tie dôvody, pretože politické šachy často nemajú logiku a nenamietam proti tomu, len treba sa k tomu naozaj otvorene priznať. Priznať sa k tomu, že veci keď sa jedná o životy občanov a materiálne hodnoty nielen občanov, ale celej spoločnosti nemajú prednosť pred politickými záujmami, a že sa nedokážeme vyrovnať s takou jednoduchou vecou ako je koalično-opozičné súperenie a stranícka rivalita. Stále počúvame, že v prípade dôležitých otázok pre občana, pre spoločnosť by sa koalícia a opozícia mali spojiť. Áno, ja stým súhlasím, ale nemalo by to byť tak, že opozícia podporí koaličné návrhy ak ich považuje za rozumné a správne, ale opačne ak by sa jednalo o čokoľvek, tak opozícia koaličné návrhy už nepodporí.
Dámy a páni, súčasná situácia na našich cestách našej cestnej doprave na komunikáciách je veľmi riziková práve v čase, keď nie je zavedené povinné svietenie celodenné. Na cestách sa totiž pohybujú motorové vozidlá, ktoré sú a motorové vozidlá, ktoré nie sú osvetlené. Neosvetlené vozidlo v rade svietiacich áut a ak ešte nie je výraznej farby, je prakticky neviditeľné. Možno nie celý deň, možno nie každému, ale riziko dopravnej nehody neosvetleného vozidla v rade osvetlených vozidiel je ďaleko vyššie ako v prípade keď sú všetky vozidlá osvetlené. Aby som nehovoril len tak vo všeobecnosti, poviem aj pár čísiel. Novela zákona 73/2002 Z. z. z 30. 1. 2002 prvýkrát hovorí o celodennom svietení od 15. októbra do 15. marca. Takže, prvýkrát sa svietilo v zimnom období v roku 2002. Teraz vývoj dopravnej nehodovosti práve od roku 2001 až po rok 2006. Počet dopravných nehôd v roku 2001 - 57 tisíc 242, rok 2002 - 57 046, 53, 60, 61 a následne 59. Počet usmrtených rok 2001 - 614, rok 2002 - 610. Predtým nárast počtu usmrtených, často zranených od 2003 - 166, 2 211, 2 162. Netvrdím, že vďaka zavedeniu povinného celodenného svietenia v zimnom období došlo v priebehu teda štatisticky počas celého roka výraznému zníženiu počtu dopravných nehôd, ale efekt je viditeľný. Hlavne, čo sa týka počtu ťažko zranených a v prvom prípade aj počtu usmrtených. Dámy a páni, Rada vlády pre bezpečnosť cestnej premávky na svojom 6. rokovaní 7. novembra minulého roku sa v 8. bode rokovania zaoberala materiálom celodenné svietenie v podmienkach Slovenskej republiky. Teraz si dovolím citovať zo zápisu z rokovania rady. Zastupujúci generálny riaditeľ sekcie dopravnej politiky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a člen rady uviedol materiál Celodenné svietenie v podmienkach Slovenskej republiky. Materiál bol predložený za účelom využitia zahraničných skúseností pri úprave národnej legislatívy. Zavedie celodenného svietenia motorových vozidiel v cestnej premávke je aktívnym prvkom bezpečnosti cestnej premávky. Štúdia Európskej komisie charakterizuje možnosť implementácie význam ako aj dopad odhad dopadov na životné prostredie a na účastníkov cestnej premávky. Materiál sa zaoberá aj spoločenskými, legislatívnymi a technickými nákladmi i celkovým prínosom. Celodenné svietenie môže zachrániť v európskom merítku 1 200 až 2 000 životov ročne. Vzhľadom na všetky súvisiace aspekty a navrhuje zavedenie povinného svietenia počas celého dňa pre všetky kategórie vozidiel. Zavedenie týchto povinností si vyžaduje legislatívne zmeny. V rámci diskusie bolo prijaté, že Prezídiu Policajného zboru, ktoré pripravuje novelu zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorá zohľadní viaceré európske odporúčania. Prezident Policajného zboru bude radu informovať o časovom harmonograme a o novom znení zákona. Dámy a páni, teraz mi dovoľte, aby som rovnako tak citoval s oficiálnej stránky Ministerstva dopravy Českej republiky zo zdôvodnenia sprísnenia premávky na pozemných komunikáciách na základ novely zákona o premávke na pozemných komunikáciách.
Prečo sa sprísnili pravidlá. Podľa Ministerstva dopravy Českej republiky je cieľom nového zákona odradiť bezohľadných vodičov o nezodpovedného správania sa a tým pádom chrániť slušných vodičov. To je k tomu bodovému systému. Výskumy tiež ukazujú, že celodenné svietenie prispieva k zníženiu nehodovosti o celých 13 percent. Navyše Európska komisia v súčasnosti pripravuje smernice podľa ktorých by celodenné svietenie aj za nezníženej viditeľnosti zaviedlo vo všetkých krajinách únie. Svietenie počas dňa je povinné v 14 európskych krajinách, od júla 2006 je medzi nimi aj Česká republika. Ďalej citujem z materiálu Centra dopravného výskumu Brno, ktoré hovorí o celodennom svietení. Aj keď ešte stále veľa vodičov nechce prijať myšlienku celodenného svietenia, jazdenie so zapnutými svetlami počas dňa prináša jasné zvýšenie viditeľnosti. Celodenné svietenie DRL (nie je rozumieť) vyžaduje zákony už vo viacerých európskych krajinách a v niektorých ďalších počas zimných mesiacov resp. za níženej viditeľnosti na niektorých úsekoch či tuneloch. Celodenné svietenie pomáha prevencii nehôd, hlavne na križovatkách a cestných uzloch. Svietenie môže byť otázkou života a smrti hlavne pre motocyklistov, pretože ak sa otáčajú alebo predbiehajú uvidia vozidlá so zapnutými svetlami oveľa skôr ako tie, ktoré nemajú zapnuté svetlá. Nezanedbateľný je aj fakt, že najpreferovanejšou farbou pri výbere automobilu je šedá alebo tmavé odtiene, ktoré sa ľahšie prehliadnu aj v horúcom lete. Analýzy dokazujú, že keby všetky automobily v celej Európe svietili počas jazdy celý deň, predišlo by sa takmer dvom miliónov nehôd, 5 500 ľudí by ostalo na žive a vyše 155 tisíc by a vyhlo zraneniu.
Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že celodenné svietenie počas dňa prináša zníženie počtu dopravných nehôd o 13 percent a celkové zníženie počtu obetí dopravných nehôd o 20 percent. Zavedenie tohto opatrenia v Maďarsku prinieslo zníženie počtu čelných stretov vozidiel o 13 percent ročne. Renomovaný holandský výskumný ústav SOW uskutočnil výskum dopadov celodenného svietenia počas dňa za nezníženej viditeľnosti v 21 štátoch a jeho výsledky sú prekvapujúco pozitívne. Uvediem niekoľko základných faktov z tejto správy. Pri jasnom svetle na otvorenej komunikácii, ktorá nie je v tieni nie je viditeľných 8 percent vozidiel, pokiaľ nepoužívajú svetlá. Na zatienených komunikáciách alebo v prípade, že vozidlo je v pozadí tmavého objektu, sa neviditeľnosť vozidla mnohonásobne zvyšuje. Prehliadnutie iného vozidla je účastné na 50 percentách všetkých nehôd a na 80 percentách nehôd na križovatke. Svietenie počas dňa zvyšuje nielen viditeľnosť vozidiel, ale i periférne vnímanie vozidiel, ktoré prevádzajú konfliktné manévre. U vozidiel, ktoré svietia počas dňa za nezníženej viditeľnosti je možné bezpečnejšie odhadnúť ich vzdialenosť. Dovoľte, aby som ešte uviedol pár údajov o efektívnosti celodenného svietenia.
Takmer všetky uvedené štúdie vyjadrujú zníženie počtu hromadných dopravných nehôd zavedeným celodenného svietenia. Dôkazy účinkov DRL na dopravnú nehodovosť pochádzajú zo štúdií vypracovaných v Škandinávii, Kanade a Spojených štátoch. Skúmanie účinkov zákona o DRL v Nórsku medzi rokmi 1980 až 1990 odhalilo 10 percentný pokles hromadných dopravných nehôd počas dňa. Dánska štúdia zaznamenala 7 percentné zníženie dopravných nehôd počas prvých 15 mesiacov od povinného dodržiavania, ktoré súvisia s DRL a 37 percentný pokles v počte dopravných nehôd spôsobených pri odbočovaní vľavo. V inej štúdii, ktorá pokrývala dva roky a deväť mesiacov dánskeho zákona sa zistilo 6 percentné zníženie dopravných nehôd počas prvých 15 mesiacov od povinného dodržiavania a 34 percentný pokles v počte dopravných nehôd spôsobených pri odbočovaní vľavo. Kanadská štúdia z roku 1994 porovnávajúca modely vozidiel s DRL z roku 1990 s vozidlami z roku 1989 bez DRL zistila 11 percentné zníženie počtu hromadných dopravných nehôd. Štúdia zo Spojených štátov v roku 1985 zistila u osobných vozidiel, ktoré boli modifikované na DRL 7 percentné zníženie hromadných zrážok počas dňa, než to bolo u vozidiel bez DRL. Dámy a páni, teraz si dovolím odcitovať stanovisko Medzinárodnej automobilovej federácie FIA k rozšíreniu celodenného svietenia. S ohľadom na 42 tisíc účastníkov cestnej premávky, ktorí každoročne zomrú na európskych cestách je hlavným cieľom Európskej únie znížiť tento počet na polovicu t. j. 21 tisíc. FIA sa v tomto ohľade domnieva, že dôležitým medzníkom na ceste k redukcii usmrtených na cestách by mohlo byť rozšírenie celodenného svietenia.